Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020

7/30/2019 Stratgia Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020

1/118

1

RAD VLDY SLOVENSKEJ REPUBLIKYrad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity

Nmestie slobody 1, 813 70 Bratislava

Stratgia Slovenskej republiky

pre integrciu Rmov do roku 2020

Materil vznikol na podnet:

3 089. zasadnutie Rady Eurpskej nie pre zamestnanos, socilnu politiku, zdravie aspotrebitesk zleitosti zo da 19. 05. 2011

zasadnutie Eurpskej rady zo da 24. 06. 2011 na zklade plnu prce vldy SR na rok 2011

Materil bol schvlen uznesenm vldy SR . 1/2012 da 11. janura 2012.

Bratislava, december 2011


2/118

2

Obsah

A. Zmer Slovenskej republiky pri zaleovan rmskych komunt 3vod

A. 1 Zmer Slovenskej republiky pri zaleovan rmskych komuntB. Teoretick rmec stratgie 6

B. 1 Rmcovanie stratgie Marginalizcia, multidimenzionlne vylenie a chudobaB. 2 Eurpa 2020 a Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku2020B. 3 Princpy stratgie

C. Kontext stratgie 14C. 1 Opis situcie rmskych komunt na SlovenskuC. 2 Ciele iniciatv vldy Slovenskej republiky, meraten ukazovatele zmeny a vyuitiesksenost zo zrealizovanch prstupovC. 3 Prvny rmec postavenie Rmov v Slovenskej republikeC. 4 Stratgie rmskej inklzie po roku 1945C. 5 Straty z vylenia Rmov

D. Politiky stratgie 26D. 1 Dimenzie pokryt stratgiouD. 2 Prioritn politiky Stratgie

D. 2. 1 Oblas vzdelvaniaD. 2. 2 Oblas zamestnanostiD. 2. 3 Oblas zdraviaD. 2. 4 Oblas bvaniaD. 2. 5 Oblas finannho zalenenia

D. 2. 6 Oblas nediskrimincieD. 2. 7 Oblas prstupov smerom k vinovej spolonosti Iniciatvaintegrcie Rmov prostrednctvom komunikcie

E. Implementcia stratgie 50E. 1 Postavenie kovch partnerov pri realizcii stratgie

E. 1. 1 rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunityE. 1. 2 SamosprvyE. 1. 3 Mimovldne organizcie

E. 2 Pln aktivtE. 3 Financovanie stratgie a dopad stratgie na ttny rozpoetE. 4 Legislatvne implikcie

F. Rmec monitoringu a evalucie stratgie 64F. 1 Oakvan vsledky vldnych politkF. 2 Indiktory a postupy monitoringu a evalucie

Prlohy 67Zoznam pouitch skratiek

Dodatok .1: Revidovan nrodn akn pln Dekdy zaleovania rmskej populcie2005 - 2015 na roky 2011 2015 79


3/118

3

A. Zmer Slovenskej republiky pri zaleovan rmskych komunt

vod

rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity predklad Stratgiu Slovenskej republiky

pre integrciu Rmov do roku 2020 v nadvznosti na Oznmenie Komisie Eurpskemu parlamentu,Rade, Eurpskemu hospodrskemu a socilnemu vboru a Vboru reginov oznaen ako Rmec Epre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku 2020. Uveden loha je plne v slade s plnomprce vldy Slovenskej republiky.

Stratgia reaguje na potrebu riei vzvy spojen so socilnym a spoloenskm zaleovanmrmskych komunt i na rovni Eurpskej nie. Princpy predkladanej stratgie by sa mali sta zkladompolitk s cieom riei nepriazniv situciu cieovej skupiny pre obdobie do roku 2020, ako aj preprogramov obdobie na roky 2014 2020 pre pouitie trukturlnych fondov.

Predloen stratgia je vsledkom spoluprce radu splnomocnenca vldy SR pre rmskekomunity, Svetovej banky a Rozvojovho programu OSN (UNDP), Nadcie otvorenej spolonosti(OSF), Zdruenia miest a obc Slovenska a mimovldnych organizci. Vznamnou pri tvorbe stratgie

bola spoluprca s Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny SR.Priebene sa konali konzultcie s predstavitemi ttnej sprvy, samosprvy i mimovldneho

sektora na regionlnej rovni (Bansk Bystrica, Preov, Koice)1, s predstavitemi ttnej sprvya prslunch ministerstiev v Bratislave, ako aj s predstavitemi rmskych mimovldnych organizci aorganizci psobiacich na centrlnej rovni, ako aj akademickmi autoritami psobiacimi v tejto oblasti.

Predkladan stratgia je vzhadom na sksenosti pri aplikcii predchdzajcich strategickchmaterilov koncepne zarmcovan princpmi prstupu k rieeniam tzv. rmskej problematiky. Stratgia

je zrove zameran na viacer cieov skupiny: Rmov ako nrodnostn meninu, rmske komunity, marginalizovan rmske komunity.Vina opatren a socilnych intervenci je zameran na marginalizovan rmske komunity.

Dleitm aspektom je i smerovanie politk na vinov populciu. Cieom je nastavi verejn diskusiutak, aby politiky boli prijman ako obojstranne vhodn.

Predloen stratgia je koncepnm materilom definujcim smerovanie verejnch politk voblasti socilneho zaleovania rmskych komunt, a to bez ohadu na mieru ich marginalizcie. Prespen implementciu stratgie je nevyhnutn vypracova a rozpracova akn plny, ktorpecifikuj potreby jednotlivch komunt.

Pri definovan politk zameranch na postupn odstraovanie chudoby a socilne vyleniemarginalizovanch rmskych komunt, stratgia erp z procesu prpravy vecnho zmeru zkonao socilne vylench spoloenstiev, ktor pripravovalo MPSVR SR. Pracovn skupiny a proces

prpravy bol vyuit aj pri prprave asti D stratgie.Predkladan stratgiu vnma rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity ako otvorendokument, ktor sa bude postupne dopa a dopracovva o prlohy, v ktorch bud akn plny, dtaa nevyhnutn informcie a podklady. V sasnosti v mnohch oblastiach absentuj dta, ktor vakapartnerom Svetovej banke a Rozvojovmu programu OSN (UNDP) bud v nasledujcich mesiacoch kdispozcii pri tvorbe inkluzvnych politk.

1 Prehad konzultci je v prlohe.


4/118

4

A. 1 Zmer Slovenskej republiky pri zaleovan rmskych komunt

Vlda Slovenskej republiky (alej iba vlda SR) prijma Stratgiu Slovenskej republiky preintegrciu Rmov do roku 2020 (alej iba stratgia) s odhodlanm vrazne podpori procesysmerujce k socilnemu a ekonomickmu zaleneniu rmskych komunt na Slovensku. Vlda SR

kontatuje, e kvalita ivota rmskych komunt sa v porovnan s rokom 1989 zhorila z viacerchdvodov, a e bez vonkajieho zsahu nemono stav rmskych komunt v relnom ase zlepi.V prpade odkladania a odsvania rieenia otzok socilneho zaleovania rmskych komunt

hroz nrast naptia medzi majoritnm obyvatestvom a Rmami, ktor me prers do otvorenchkonfliktov vrtane fyzickho nsilia.

Predkladan stratgia je strenm dokumentom pre oblas zaleovania vetkch cieovchskupn rmskej populcie. Tto stratgia predpoklad, e jednotliv ministerstv a ostatn intitciettnej sprvy, miestnej a regionlnej samosprvy bud dsledne aplikova jej princpy pri tvorbesvojich verejnch politk. Pre rieenie tak zloitej a multisektorlnej problematiky, ako je inklziamarginalizovanch rmskych komunt je nevyhnutn zka spoluprca a iniciatva vetkch strednch,regionlnych a miestnych intitci. Osobitn miesto pri vytvran predpokladov na inklziu

marginalizovanch rmskych komunt maj predovetkm Ministerstvo prce, socilnych vec a rodinySR; Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR, Ministerstvo zdravotnctva SR a Ministerstvodopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Kad z tchto ministerstiev by malo v slade s toutostratgiou pripravi legislatvne nvrhy, ktor zsadnm spsobom prispej k rieeniu sasnej exklziea diskrimincie rmskych komunt a zvrtia teraj negatvny trend. Ministerstvo prce, socilnych vec arodiny SR naprklad pripravilo vecn zmer zkona o socilne vylench spoloenstvch, ktor vhodneriei otzky v kompetencii ministerstva a m vznamn presahy do alch oblast.

lohou stratgie je vytvori zklad pre akn plny a ustanovi lohy na prpravu opatren,politk a prvnych noriem na vetkch rovniach ttnej sprvy v Slovenskej republike na obdobie rokov2012 2020. Je potrebn, aby princpy definovan v stratgii boli zahrnut do prslunch prvnychnoriem tkajcich sa priamo alebo nepriamo rmskych komunt na Slovensku. Prvne normy, ktor sabud v budcnosti predklada za elom rmskej inklzie, sa musia riadi princpmi stanovenmiv Stratgii Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020. Hlavnm zmerom stratgie jezastavenie segregcie rmskych komunt, vrazn pozitvny obrat pri socilnom zaleovan rmskychkomunt, nediskrimincia a zmena postoja vinovho obyvatestva voi rmskej menine.

spech procesov socilnej a ekonomickej integrcie a politiky zaleovania zvis odzosladenia politk vo vzahu k trom cieovm skupinm, ktor sa navzjom prekrvaj. Iniciatvyzameran na zaleovanie musia navzjom vyvaova potreby tchto troch skupn Rmov, rmskychkomunt a marginalizovanch rmskych komunt. Vlda SR uznva, e rzne typy vylenia ovplyvujivot Rmov ako nrodnostnej meniny, vetkch typov rmskych komunt, vrtane marginalizovanchrmskych komunt.

Strategick a koncepn materily sledujce zalenenie rmskych komunt sa na Slovenskuprijmali od roku 1991 a postupne sa im podarilo definova rozsah problmov a priority pri ich rieen.Stratgie prijat od roku 1991 nedefinovali situciu rmskej populcie na Slovensku s vyuitmteoretickho rmca, ktor by umonil komplexnejie vnmanie rmskej problematiky a vylenia Rmova neuspeli ani pri prepojen rozhodujcich subjektov a intitci, stanoven zrozumitench plnov

jednotlivch krokov, ako ani pri vylenen finannch prostriedkov na samotn aktivity.Rieeniu situcie rmskej populcie urite nepomhala ast diskontinuita vldnych politk,

ktor svisela s vmenami vld na Slovensku. alm dvodom stagncie socilneho zaleovaniarmskych komunt bol nedostatok politickej vle na ttnej, regionlnej a loklnej rovni.

V predkladanej stratgii sa zdrazuje dleitos vnmania socilnej inklzie vo vetkch jejrozmeroch, ktor je nevyhnutnm predpokladom pre spech politiky zaleovania rmskej populcie.

Tento cie je mon dosiahnu len za asti vetkch zainteresovanch strn: ttu, vych zemnchcelkov, samosprv, mimovldnych organizci, cirkv, mdi, akademickch intitci, nermskej


5/118

5

vinovej populcie a samotnch Rmov.


6/118

6

B. Teoretick rmec stratgie

B. 1 Rmcovanie stratgie marginalizcia, multidimenzionlne vylenie a chudoba

Vlda SR sa stotouje s definciou socilneho vylenia ako procesu, ktor systematicky

znevhoduje urit skupinu ud na uritom zem a prehlbuje ich marginalizciu. Rmovia v tchtomarginalizovanch reginoch reprezentuj populciu, ktor je chudobn. Tto chudoba vak nadobdaextrmne podoby, ktor sa u majoritnej populcie v marginalizovanch zemiach nevyskytuj.2

V zujme lepieho porozumenia problmov, ktorm dnes elia marginalizovan rmskekomunity, vlda SR prijala koncept socilneho vylenia, ktor zachytva premeny charakteru a novchznakov dnenej chudoby pretrvvanie chudoby v ase, jej priestorov koncentrcia sprevdzanmarginalizciou, zvislos na socilnom systme ttu a rozpad tradinch socilnych intitci.3Chudobu treba chpa ako mieru, v ktorej jednotlivec ije bez potrebnch zdrojov. 4 Vhodouvyuvania tejto defincie je neredukovanie chudoby len na chudobu materilnu a finann, aleznamen prenos drazu od finannho znevhodnenia na jej viacrozmern povahu, ie identifikovanienedostatku rznych zdrojov, v dsledku ktorch sa jednotlivci stan chudobnmi a postupne socilne

vylenmi.Socilna exklzia je chpan ako systematick proces marginalizcie, izolcie a oslabovania

socilnych vzieb, ktor je evidentn na rovni jednotlivca, aj na rovni spoloenskch skupn. Exklziaznamen vylenie z participcie na benom spsobe socilneho ivota.5 Najohrozenejmi s

jednotlivci, respektve skupiny osb, ktor maj oslaben vzbu minimlne k jednej zo tyrochintegranch rovn, prostrednctvom ktorch s integrovan do spolonosti: k demokracii a prvu(podporuj obiansku integrciu), k trhu prce (podporuje ekonomick integrciu), k socilnemu ttu(podporuje socilnu integrciu) a rodine spolu s komunitou (podporuj interpersonlnu integrciu).Vylenie z jednej integranej zloky znamen sasne vo vine prpadov vylenie v alchrovinch.6

Predkladan stratgia m za cie smerova k odstrneniu nasledovnch foriem socilnehovylenia Rmov, rmskych komunt a marginalizovanch rmskych komunt:

Ekonomick vylenie znamen v konenom dsledku vylenie zo ivotnho tandardu aivotnch anc obvyklch v spolonosti i v danej skupine. Vchodiskom me by naprkladpostavenie jednotlivcov na trhu prce, rove spotreby a vekos prjmu, majetok, tandard bvaniaa pod.

Kultrne vylenie je odoprenie prva jedinca i skupiny participova na kultre spolonosti azdiea jej kultrny kapitl, vzdelanos a kultru.

Symbolick vylenie nastva za podmienky, esocilna a kultrna identita s do znanejmiery zrove symbolickmi identitami. Skupina je symbolicky kontruovan a pomocou symbolov ajpotvrdzovan a lenstvo v skupine je symbolicky potvrdzovan, i odmietan. Symbolick vylenie jespojen so stigmatizciou jedincov a skupn vnmanch ako odlin, deviantn, i cudzie. Identifikova

ju mono naprklad na zklade miery socilneho ditancu, existencie predsudkov i stereotypov.Priestorov vylenie jekoncentrcia vylench jednotlivcov a socilnych skupn v uritch

geografickch priestoroch. V prpade rmskych komunt mono identifikova takzvan segregovanrmske osdlenia (osady, mestsk get) a tie jav dvojitej marginalizcie.

Tieto formy socilneho vylenia sa asto prejavuj zamedzenm prstupu k socilnym

2 Radiov, I. : Hic Sunt Romales. Bratislava, INTERLINGUA 2001, s. 96.3 Room, G. : Poverty and Social Exclusion: The New European Agenda for Policy and Research. In: Room, G. (Ed): Beyond

theThreshold: The Measurement and Analysis of Social Exclusion. Bristol, The Policy Press University Bristol 1995,4 Payne, Ruby K. et al. : Mosty z chudoby stratgie pre profesionlov a komunity. Koice, Equilibria 2010, s. 19 19.

5 Strobel, P. : From Poverty to Exclusion: A WageEarning Society or Society of Human Right? International LabourReview, 1996, . 133, s. 173 189.6 Bauman, Z. : vahy o postmodern dob. Praha, SLON 1995.


7/118

7

slubm, zdravotnej starostlivosti a siete socilneho zabezpeenia. Existuj aj alie formy vylenia,ktor sa v prpade Rmov, rmskych komunt a marginalizovanch rmskych komunt na Slovenskuvyskytuj v menej zjavnej forme:

Politick vylenie znamen odoprenie obianskych, politickch a zkladnchudskch prv.

Vylenie z mobility vo fyzickom priestore a v hierarchii socilneho postavenia. Socilne vylenie v uom zmysle slova zabraujce dosiahnutiu uritho

socilneho statusu alebo asti v niektorch socilnych intitcich. Vylenie z bezpenosti a vystavenie vym bezpenostnm rizikm.

Formy socilneho vylenia s aj psychologick a svisia s nedostatkom emocionlnychzdrojov. Ich sprievodnm javom je pocit hanby, ostychu a individulneho zlyhania, ako i celkov neistotaa zranitenos. 7

Prinami socilneho vylenia s nezamestnanos, chudoba, nzka rove vzdelaniaa kvalifikcie, priom tieto faktory sa vo svojom vplyve na socilne vyluovanie vzjomne podmieuj.V prpade socilneho vylenia rmskej populcie je to navye aj etnicita, ktor me generovavylenie. Socilne vylenie je vak nielen dsledkom, ale aj prinou nzkej rovne vzdelaniaa kvalifikcie, nezamestnanosti a multidimenzionlnej chudoby. V prstupe praktickej politiky sa rozdielmedzi prinami a dsledkami socilneho vyluovania stiera. Socilne intervencie, ktor nepristupuj ksocilnemu vyluovaniu dynamicky, nerieia problm socilneho vyluovania komplexne, a pretoz dlhodobho hadiska, bud nespen.

7 Dambazovi, R. & Jurskov, M.: Socilne vylenie Rmov na Slovensku. In: Vaeka, M. (Ed): AIPEN PALO ROMA Shrnn sprva o Rmoch na Slovensku. Bratislava, Intitt pre verejn otzky 2002, s. 535 - 536.


8/118

8

B. 2 Eurpa 2020 a Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku2020

Eurpa 2020Eurpska nia v snahe eli hospodrskej krze prijala v roku 2010 stratgiu Eurpa 20208,

ktor ako jednu z hlavnch iniciatv definuje Eurpsku platformu na boj proti chudobe. Jej ciele szabezpei hospodrsku, socilnu, zemn sdrnos, zvyova povedomie a uzna zkladn prvaud ijcich v chudobe a eliacich socilnemu vyleniu, umoni im dstojn ivot a aktvnu as naivote spolonosti. Snahou je vytvori platformu pre spoluprcu, partnersk hodnotenie, vmenuosvedench postupov a usilova sa o eliminovanie socilneho vylenia. Rovnako prija konkrtneopatrenia, a to aj prostrednctvom cielenej podpory zo trukturlnych fondov, najm z Eurpskehosocilneho fondu.

Na vntrottnej rovni sa oakva, e lensk tty bud podporova opatrenia zameran narieenie osobitnch okolnost mimoriadne ohrozench skupn (napr. rodn s jednm rodiom, menn,rmskych komunt, ud s postihnutm a ud bez domova) a vyuva svoje systmy socilnehozabezpeenia a dchodkov systmy v plnej miere s cieom poskytn primeran podporu prjmu a

zabezpei prstup k zdravotnej starostlivosti.Stratgia Eurpskej nie Eurpa 2020 na zabezpeenie inteligentnho, udratenho a

inkluzvneho rastu vytvra priestor pre ekonomick a socilnu integrciu najpoetnejej meninyv Eurpskej nii Rmov.

Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku 2020Oznmenie Komisie Eurpskemu parlamentu, Rade, Eurpskemu hospodrskemu

a socilnemu vboru a Vboru reginov z aprla 2011 nazvan Rmec E pre vntrottne stratgieintegrcie Rmov do roku 2020 (alej iba rmec E)9 mono vnma ako vzvu k rozpracovaniuproblematiky integrcie rmskej populcie v Eurpskej nii. I ke sa v rmci E kontatuje, e hlavnzodpovednos pri presadzovan inkluzvnych politk maj lensk tty, predsa len koordinovan postupa zujem orgnov E je prelomovm a dva ndej, e do roku 2020, by malo djs k vraznmpozitvnym zmenm najm v prstupe rmskej populcie k tyrom hlavnm oblastiam: vzdelaniu,zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bvaniu.

Komisia oceuje predchdzajce medzinrodn iniciatvy, predovetkm Dekdu zaleovaniarmskej populcie 2005 2015 (alej iba dekda) a vyzva k zosladeniu vntrottnych stratgi.Zkladnou zsadou by malo by odstrnenie segregcie, pokia existuje. Pri prprave politk by

jednotliv lensk tty mali vzia do vahy vntrottne ciele politk integrcie a plny reforiem, pridelina jednotliv programy dostaton prostriedky zo ttnych rozpotov, ktor pokia to bude vhodn,bud doplnen prostriedkami z medzinrodnch organizci a rozpotu E. Nevyhnutnou podmienkou

je navrhn inn monitorovacie mechanizmy na hodnotenie pokroku. Cel proces prpravy,implementcie a monitorovania sa bude realizova v zkej spoluprci s rmskou obianskouspolonosou a regionlnymi a miestnymi radmi.

Rmec E vytvra monos koordinovanho postupu na vetkch rovniach (medzinrodnej,vntrottnej, regionlnej a v konenom dsledku aj loklnej) so vetkmi zainteresovanmi stranamivrtane Rmov.

8 http://eur-lex. europa. eu/LexUriServ/LexUriServ. do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF9 http://eur-lex. europa. eu/LexUriServ/LexUriServ. do?uri=OJ:C:2011:258:0006:0009:SK:PDF


9/118

9

B. 3 Princpy stratgie

Rastca extrmna chudoba a systematick socilny prepad viny loklnych spoloenstievmarginalizovanch rmskych komunt od roku 1989 poukazuje na potrebu zmeny prstupu verejnchpolitk v tejto oblasti. Predloen stratgia je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti

ttnych a samosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Tento prechod vak nem mapodobu retriktvnych opatren uplatujcich sankcie, ale m by zameran na prekonanieirokospektrlneho vyluovania, ktormu s vystaven prslunci marginalizovanch rmskych komunt,rmskych komunt a v niektorch dimenzich Rmovia veobecne. Stratgia vldy SR je zaloen nasnahe minimalizova vplyv jednotlivch typov vylenia vo vzahu k rmskym komunitm a rozvinpolitiku integrcie. Integrcia spolu s nediskriminciou10 s zkladnm smerovanm v prstupe k rmskejpopulcii na vetkch rovniach. Zo strany Rmov a rmskych komunt je stratgia zaloen naprincpe vytvrania relnych monost na aktivizciu sa jednotlivca alebo komunity, vsledkom ktorej bymalo by zmenenie rozdielov medzi rmskou populciou a vinovou spolonosou.

Nediskrimincia je stavebnm prvkom a sasou ostatnch princpov tvorby politkzameranch na inklziu Rmov. Znenie diskrimincie a zlepenie rovne dodriavania udskch prv

je organickou sasou stratgie a jej zmerov. Odstraovanie diskrimincie vo vetkch jej podobch(trukturlna, intitucionlna, priama, nepriama...) je podmienkou alebo sprievodnm javom procesovdestigmatizcie, desegregcie, degetoizcie, posilovania solidarity, dodriavania zkonnosti, ako ajpartnerstva, komplexnosti a ostatnch imlementanch princpov. Princp nediskrimincie umoujezamera sa tak na problmy cieovch skupn ako potencilnych obet diskrimincie, ako aj vinovejspolonosti, z hadiska zvyovania jej citlivosti voi diskrimincii, odbravania stereotypov a predsudkovako spaov diskriminanho sprvania. Zrove jeho uplatovanie vyaduje dsledne zohadovaexistujcu viacnsobn diskriminciu rmskej populcie, t. j. sinn psobenie viacerch dvodovdiskrimincie, ke okrem etnicity je znevhodujcim faktorom aj rod a vek. V takchto prpadoch ide oviacnsobn diskriminciu rmskych ien, det, i starch, ale aj in mon dvody diskrimincie.

Stratgia podmieuje spenos verejnch politk v oblasti inklzie rmskych komuntakceptciou princpov, ktormi sa tvorcovia verejnch politk musia riadi. Zkladn strategick princpys:

destigmatizcia, desegregcia, degetoizcia.Problmy spojen so stigmatizciou sa v prevanej miere tkaj viny rmskej populcie

v spolonosti. Segregcii s v rznych podobch vystaven viacer rmske komunity a dsledkomgetoizcie sa stvaj marginalizovanmi. Vetky prijman opatrenia vo vzahu k cieovm skupinmstratgie musia akceptova tieto strategick princpy a v prpade, e nebude mon alebo elnnaplni jeden z princpov, je nevyhnutn posilni napanie princpov alch. Predloen stratgia

vychdza z predpokladu, e tieto tri princpy musia by prepojen v preman o politikch, ktor satkaj niektorej z cieovej skupiny. Okrem uvedench princpov sa prvne normy, ktor sa svojimdopadom dotkaj cieovej skupiny, musia riadi veobecnmi ciemi, ktor vyplvaj z rovnosti udpred zkonom a veobecnch princpov demokratickho ttu rovnosti, subsidiarity, eliminciasocilnych rizk, socilnej kohzie a socilnej participcie.

Princp destigmatizcieStigmatizcia je proces socilneho oznaovania, kedy urit jedinec alebo socilna skupina

10 Diskrimincia znamen, e s uritou osobou prpadne skupinami osb sa neopodstatnene zaobchdza v konkrtnychoblastiach inak (menej priaznivo), ako by sa s ou alebo nimi zaobchdzalo, ak by nebola/li nositekou/mi istho znaku,

ktor ju/ich odliuje a ktor neme/u ovplyvni (vek, rasa pohlavie, etnicita...). Diskrimincia poruuje zsadu rovnostiprva a repektovanie udskej dstojnosti.


10/118

10

dostan od spolonosti oznaenie (nlepku), ktorm sa im pripisuj znaky pochdzajce zo stereotypua nie zo znalost o ich skutonom sprvan11. Socilna stigmatizcia je socilne oznaovanie z hadiskaskupinovej prslunosti. Stigmatizcia sptne vplva na myslenie, sprvanie a innos oznaovanchud. Ak sa so svojou stigmou stotonia, zan vidie samch seba v slade s ou a v slade s oubud orientova aj svoju socilnu innos.

Jej negatvnym dsledkom je diskrimincia a prenasledovanie stigmatizovanch osb.Sprvanie a innos stigmatizovanch jedincov bvaj pripisovan ich prirodzenm vlastnostiama interpretovan ako prejav ich zlej vle, vsledok patologickosti a povaovan za dkaz oprvnenezlho postoja k nim.

Destigmatizova prslunkov stigmatizovanch skupn znamen dosiahnu v dominujcejskupine, aby pristupovala ku kadmu lenovi stigmatizovanej skupiny individulne a posudzovala hona zklade jeho skutonho sprvania a innosti. Destigmatizcia by mala prebieha v rovineintitucionlnej aj v rovine bezprostrednch socilnych vzahov. Nstrojom by mal by nestigmatizujci,neutrlny prstup radnkov verejnej sprvy k vkonu svojich innost a vchova k tolerancii v celejspolonosti. Pre lenov stigmatizovanch skupn to znamen zbavi sa obrannho sprvania voiprslunkom vinovej spolonosti, ktor tto spolonos chpe ako cudzie.

Princp desegregcieSegregcia znamen zoskupovanie osb, ktor maj podobn socilne znaky, v uritom

priestore geografickom, alebo socilnom. Segregcia tak vo svojich dsledkoch znamen vraznsocilnu izolciu jednej skupiny od druhej. Predkladan stratgia sa sna predchdza segregciigeografickej, spojenej s bvanm na uritom teritriu, ako aj segregcii socilnej, ktor znamenodlenenie v uritom socilnom priestore, najm v oblasti vzdelvania a prstupu na trh prce.Predkladan stratgia nazer na sasn segregciu marginalizovanch rmskych komunt naSlovensku ako na vsledok procesu, v ktorom tieto dimenzie boli prepojen a je problematick ich odseba odliova.

Dobrovon segregcia skupiny m obrann charakter. Umouje skupine pretrva v cudzomprostred, uchova si svoj jazyk a kultru. Nsiln segregcia zo strany vinovej spolonosti jespojen s ohrozenm skupiny a asto m charakter socilneho vylenia a getoizcie. Rasov a etnicksegregcia, ku ktorej dochdza na formlnej a neformlnej rovni v rznych sfrach, vedie vo svojichdsledkoch k nerovnostiam, rozdielnym ivotnm podmienkam, rozdielnej dostupnosti sluieb medzivinovm spoloenstvom a etnicky, i rasovo odlinou skupinou v oblasti vzdelvania, bvania azamestnvania. Dsledkom segregcie je aj nerovnos prleitost a nerovn prstup k zkladnmslubm. Desegregcia tak znamen odstrnenie trukturlnej a intitucionlnej diskrimincie.

V loklnych podmienkach me prs k situcii, kedy je problematick, alebo nemon vyhnsa segregcii. Priestorov segregcia v takom prpade me by akceptovan (napr. ako doasnrieenie) za predpokladu, e ostatn procesy s smerovan k socilnemu zaleneniu. Naprklad aj

v oblasti vzdelvania, kde je segregcia rozren na intitucionlnej a neintitucionlnej rovni, meby segregcia akceptovaten, ak ju nie je mon vyriei v krtkodobom horizonte (napr. prenedostatok infratruktry), ale cieov skupina mus dostva kvalitnejie a komplexn vzdelvanie.V prpade, e dochdza k segregcii v oblasti vzdelvania je nevyhnutn mera a vyhodnocova kvalitu,aby bolo mon posdi vyiu kvalitu sluieb v tejto oblasti.

Princp degetoizcieProces getoizcie m svoje trukturlne priny, na ktor jedinec nem zsadn vplyv. Vntorn

podstata getoizcie vedie k neustlemu prehlbovaniu a rozirovaniu geta. V dsledku marginalizcie,stigmatizcie a segregcie had postihnut skupina miesto, kde bude prijat, kde ju nikto nebude

11 Pvodne sa stigmou, vypaovanm znaku na kou, uatm ruky a pod., fyzicky oznaovali zloinci. Neskr totooznaovanie zskalo skr symbolick charakter (Goffman, 2003).


11/118

11

odsudzova, stigmatizova ani ohrozova. Z tohto dvodu sa presahuj na miesto, kde ij udia s impodobnmi charakteristikami. Takto miesto je vak vinou mimo oblas, v ktorej sa bene zdriavajudia z vinovej spolonosti, a t ho asom zan vnma ako miesto, kam nie je dobr chodi. Tmtospsobom dochdza k obojstrannmu uzatvraniu miesta.

Postupujci proces getoizcie sa d zobrazi ako pirla predstv majority o vlastnostiach

vyluovanej skupiny. K tomu, e tieto predstavy sa napaj, dochdza predovetkm kvli akcim,ktor zkonite vzbudzuj reakciu na strane vyluovanch. pirlovitos znamen v tomto prpade to, ena zaiatku existuje relatvne vek priestor, ktor majorita s minoritou zdiea, tento priestor sa vaksystematicky zuuje a priestor pre zalenenie vylench sa minimalizuje.

Proces getoizcie m niekoko etp, ktor predloen stratgia povauje za prejavy a dsledkygetoizcie stigmatizcia skupiny, jej vylenenie, socilne vylenie, represia voi nej a prpadnfyzick nsilie. Degetoizcia tak znamen prerui opsan gradciu socilneho vyluovania a vrti sado poiatonho bodu, kde sa zane postupne rui stigmatizcia celej skupiny a k lenom skupiny sapristupuje individulne a bez predsudkov. Getoizcia ako zavenie negatvnych javov spojench sostigmatizciou a segregciou vdy vo svojich dsledkoch vedie aj k socilnemu prepadu a almneiadcim javom, preto je nevyhnutn pri inklzii marginalizovanch rmskych komunt striktne

aplikova tento princp.

Princpy implementcie

Na zklade doterajch sksenost mono kontatova, e predpokladom spenosti politikyinklzie a integrcie je paraleln repektovanie princpov implementcie, ktor sa vzjomnepodmieuj:

Princp solidarityPrincp solidarity je nevyhnutn rozvja nielen z dvodov prvno-politickch a etickch, ale aj

pragmatickch. Vytrcanie sa vzjomnej solidarity vedie k alej fragmentarizcii spolonostia zniovaniu socilnej kohzie. Predloen stratgia tak vnma solidaritu ako obojstranne vhodn.Solidarita by nemala by podmieovan zsluhovosou, t za istch okolnost me by nstrojom, akparalelne s jej aplikciou prichdza ku destigmatizcii, desegregcii a degetoizcii.

Princp je vak zaloen na splnen konkrtnych a transparentnch kritri pre poskytnutiepomoci. Nerepektovanie tohto princpu vo vzahu k tm, ktor nedodriavaj pravidl, oslabuje socilnusolidaritu zo strany ako majority, tak i rmskych komunt a ni motivciu socilne vylench a socilneodkzanch zmeni svoje postavenie. Nedodriavanie konkrtnych a transparentnch kritri preposkytnutie pomoci ni aj zujem majority meni svoj pohad na marginalizovan komunity a ni jejochotu akceptova opatrenia na zmenu stavu.

Princp zkonnostiPrincp zkonnosti vychdza z repektovania stavy Slovenskej republiky, medzinrodnch

zmlv a dokumentov, prva Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie a prvnych predpisovSlovenskej republiky s drazom na zaruovanie, dodriavanie a ochranu udskch prv a zkladnchslobd.

Striktn trvanie na zkonnch postupoch vak mus by obojstrann, teda vyadovan odorgnov verejnej sprvy aj od obanov. Prve chbajca striktnos pri obojstrannom dodriavanzkonov vedie k prvnej neistote a bezvchodiskovmu stavu vzjomnho obviovania a stigmatizcielenov rmskych komunt.

Princp partnerstvaTento princp zko svis s princpom subsidiarity. Je zaloen na potrebe spolupracova a


12/118

12

koordinova silie a prostriedky zainteresovanch subjektov, a to ako v rovine horizontlnej (obce areginy navzjom), tak aj vertiklnej (ministerstv, reginy, obce). Predpokladom je schopnosnavzjom pozitvne komunikova a spolupracova. Vnym problmom znemoujcim efektiviturozhodovania a riadenia s koncepn, kompetenn, aj implementan spory. Bez posilneniapartnerstva a vnmania vzjomnej vhodnosti spoluprce nebude mon efektvne posilova

postavenie rmskych marginalizovanch komunt.Sasou partnerstva vak mus by aj cieov skupina predloenej stratgie. Rmovia celkovo,i rmske komunity bez ohadu na mieru ich marginalizcie, by mali by sasou rozhodovacchprocesov. Na jednej strane sa tak zvyuje pocit zodpovednosti na strane cieovej skupiny, na druhejstrane sa zniuje rozren nedvera zo strany rmskych komunt.

Princp komplexnostiPre spen naplnenie cieov stratgie je potrebn vyadova komplexn a integrovan prstup

pri realizcii opatren vo vetkch prioritnch oblastiach socilnej a ekonomickej integrcie rmskejpopulcie a potrebu koordinovanho a systematickho prstupu tak na loklnej, ako aj regionlneja nrodnej rovni. Princp je zaloen na potrebe sstredi silie a prostriedky tak, aby bola

zabezpeen komplexnos a primeranos zvolenej socilnej intervencie.

Princp koncepnosti, systmovho prstupu a trvalej udratenostiTento princp je zaloen na potrebe koncepnho a systmovho prstupu k rieeniu

problematiky vylenia marginalizovanch rmskych komunt. Znamen to koncepne a systmovopostupova pri identifikovan socilnych problmov, pri nachdzan ich akceptovatench rieen a priich realizcii. Socilne intervencie musia by zaloen na existencii odbornch analz a postupova realizcii koordinovanch vo vzjomnch svislostiach. Sasou koncepnosti je i podporaodbornosti a depolitizcia rieen a prstupov. Nevyhnutnou sasou spenosti rieen je ajplnovanie a vyhodnocovanie politk. V prpade preukzania spenosti politk je nevyhnutn mazabezpeen ich kontinulne pokraovanie. Trval udratenos osvedench programov jepredpokladom spechu.

Princp repektovania regionlnych a subetnickch charakteristkPrincp je zaloen na repektovan regionlnych rozdielov pri zavdzan inkluzvnych politk.

V rmci Slovenska s reginy s rozdielnymi ekonomickmi a nslednmi socilnymi parametrami, ktorsa vo vraznej miere odzrkaduj na sledovanch ukazovateoch (zamestnanos, vzdelanostn rove,socilna odkzanos, zdravotn situcia a pod.). S tm svis aj etnick a nboensk rznorodosprslunch reginov (nie len vo vzahu majority k Rmom, ale aj vo vzahu k inm nrodnostnmmeninm a nboenskm komunitm).

Pri kreovan politk, je potrebn repektova aj vntorn subetnick lenenie (programy vhodnpre tzv. usadlch Rmov, nemusia by vhodn pre tzv. olaskch Rmov).

Princp rodovej rovnostiV zujme odstraovania existujcich a predchdzania vytvrania novch rodovch nerovnost,

prijman politiky musia dodriava uplatovanie rodovho hadiska vzhadom na fakt, e nijakopatrenie, nijak politika, i rozhodnutie, nie je rodovo neutrlne. Je nutn plnova a vyhodnocovavetky strategick ciele, opatrenia, aktivity a ich implementciu z hadiska dopadu na situciu rmskychien, rodov pomery a odstraovanie neiadcich rodovch stereotypov, ktor asto brnia rmskymenm v uplatnen a ved v konenom dsledku k viacnsobnej diskrimincii. Pri implementciistratgie sa bude vyuva dulny prstup v zmysle praxe E: uplatovanie rodovho hadiska apecifick podpora ien v oblastiach, v ktorch s znevhodnen voi muom. Pred prijmanm opatren

legislatvneho a strategickho charakteru sa bude vykonva rodov analza dopadov.


13/118

13

Princp zodpovednosti a predvdatenostiPrincp je zaloen na nutnosti posilova udsk, kultrny a spoloensk kapitl v socilne

vylench rmskych komunitch. Politiky inklzie by mali systematicky zvyova schopnosti cieovejskupiny Rmov celkovo, ako aj vetkch rmskych komunt a v stle vej miere participova navetkch rovniach prpravy a realizcie stratgie. V tejto svislosti pri realizcii rmskej integrcie sa

vlda SR zameriava na systmov opatrenia zacielen na aktivizciu prslunkov rmskych komuntpred opatreniami zaloenmi na pasvnom prijman pomoci.


14/118

14

C. Kontext stratgie

C. 1 Popis situcie rmskych komunt na Slovensku

Rmska populcia ijca na Slovensku sa poda vskumov pravidelne objavuje medzi

skupinami najviac ohrozenmi chudobou, socilnym vylenm a diskriminciou. Pri tomto etniku sakombinuj viacer znevhodnenia: vyskytuje sa u nich chudoba previazan s demografickmipodmienkami, chudoba vytvran nezamestnanosou, chudoba zaprinen vykonvanm nzkokvalifikovanej a nzko platenej prce, i nedostatkom vzdelania a diskriminciou. Rmska populcia akochudobou ohrozen skupina sa explicitne spomna aj v politickch dokumentoch a aknch plnoch SRna potlanie chudoby, i socilneho vylenia.

Vvoj v oblasti cielench verejnch politk zameranch na rmsku populciu je na pozadnedostatku etnickch dt komplikovan. Poiadavka ma presn dta, ktor by sa dali rozloi podaetnickch charakteristk sa u niekoko rokov priamo aj nepriamo objavuje v takmer vetkchkoncepnch vldnych dokumentoch.12 Zskavanie dajov o ivotnch podmienkach a diskrimincii sav uplynulch rokoch na Slovensku saturovalo monitorovacmi sondami eurpskych intitci a

pecializovanmi, najm sociologickmi vskumami v rmskom prostred. Tieto vskumy iniciovali arealizovali vskumn intitcie, akademick pracovisk, eurpske intitcie, mimovldne amedzinrodn organizcie. Monitorovacie sprvy eurpskych intitci poskytli iastkov dtao pecifickch oblastiach ivota rmskej populcie. Zaiatkom 21. storoia dolo k vznamnmu posunuv praxi zhromaovania dt aplikciou metdy sociografickho teritorilneho mapovania rmskychosdlen. Mapovanie rmskych komunt na Slovensku ATLAS rmskych komunt 200413 (alej ibaatlas)14 je zaloen na predpoklade, e marginalizovan rmske komunity ij v uritch priestorovchcelkoch, enklvach, i u vo vntri obc, na ich okraji alebo v segregovanch osdleniach, a preto jemon monitorovanie a mapovanie rmskych komunt. Takto postup nie je v rozpore s princpmizakotvenmi v stave Slovenskej republiky, a je v slade s normami na ochranu osobnch dajov,pretoe mapovanie neskma etnick identitu jednotlivcov, ale rob iba aksi inventr osdlen.

Zisovania o ivotnch podmienkach rmskych domcnosti v roku 2005 a nsledne v roku 2010realizovan Rozvojovm programom OSN (alej iba UNDP) a Svetovou bankou vychdzaliz teritorilneho prstupu pri identifikcii cieovej skupiny. Vaka detailnm dajom o rmskychosdleniach z atlasu bolo mon rozdeli rmske domcnosti do troch zkladnch skupn poda mieryintegrcie s majoritnou populciou za elom porovnania niektorch demografickcha socioekonomickch parametrov. Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR (alej iba MPSVRSR) v spoluprci s UNDP pripravuje v horizonte do roku 2015 alie celoslovensk vberovzisovania o vvoji ivotnch podmienok rmskej populcie pod nzvom tatistick sledovanieivotnch podmienok vybranch cieovch skupn.

Otvorenie odbornej diskusie o vytvoren koncepcie zberu dt a systematizovania realizciezberu dt je nevyhnutn. Budci trend zberu dt o ivotnch podmienkach, diskrimincii a rovnostiprleitost rmskej populcie by mal pokraova aktualizciami atlasu, anonymnmi reprezentatvnymivberovmi zisovaniami ivotnch podmienok a uplatnenm variantu metd zaloenho na spjanadministratvnych dt a vyuit personlneho identifikanho sla. tandardizovan zber dajov jepotrebn pre serizne plnovanie zaloen na zkej spoluprci medzi intitciami, ktor vyvjaj siliena zalenenie rmskej populcie do spolonosti a tatistickm radom Slovenskej republiky.

12 Naprklad Nvrh strednodobej koncepcie rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej republike (2007 2013)medzi systmovmi a legislatvnymi prekkami zlepenia situcie uvdza na viacerch miestach absenciu dt. Materilkontatuje, e chbaj daje o zdravotnom stave v rmskych komunitch, daje z oblasti zamestnanosti a vzdelvania apodobne.

13 Atlas rmskych komunt 2004: http://www. romovia. vlada. gov. sk/3553/atlas-romskych-komunit-2004.php14 Atlas bude v roku 2012 v spoluprci s UNDP v rmci projektu podporenho MPSVR SR aktualizovan.


15/118

15

Rmovia mali po prvkrt monos prihlsi sa k rmskej nrodnosti v Stan obyvateov,domov a bytov v roku 1991.15 Etnicita sa zaznamenvala na princpe sebadeklarcie a pravdepodobnev dsledku toho dolo k vraznmu tatistickmu poklesu poetnosti rmskej populcie v porovnans odhadmi o pote Rmov. Tento trend pretrval pri stan v roku 2001. Vsledky zo Staniaobyvateov, domov a bytov uskutonenho v roku 2011 s v tdiu vyhodnocovania. Poet Rmov

ijcich na Slovensku je poda atlasu 320 000 osb. Odhady Vskumnho demografickho centra16vak hovoria s vekou pravdepodobnosou o 440 000 Rmoch ijcich na zem SR v roku 2011, o jepribline 8 % celkovej populcie. Pokia ide o rozdelenie poda reginov, Rmovia s sstreden najviacv Preovskom, Koickom a Banskobystrickom samosprvnom kraji.

ATLAS rmskych komunt 2004 zmapoval 1 087 obc alebo miest. V nich bolo identifikovanch1 575 osdlen rzneho typu, v ktorch ij komunity vnman ako rmske. V 772 obciach alebomestch ij tieto komunity integrovane v rozptyle medzi majoritnou populciou. Segregovanchosdlen je 149, to znamen, e tieto osdlenia sa nachdzaj na okraji alebo mimo obce/mesta, nemajdostupn vodovod a maj vysok podiel neleglnych obydl. Poda vberovho zisovania UNDP z roku2010 viac ne polovica vetkch rmskych domcnost ila v samostatnch murovanch domoch a byty

v bytovch domoch vyuvalo spolu 21 % domcnost. V netandardnch formch obydl ilo spolu 16% rmskych domcnost, z toho 10 % v chatri a 5 % v drevenom dome i inom netandardnom typeobydlia. Pokia ide o rozdelenie poda reginov, Rmovia s sstreden najviac v Preovskom,Koickom a Banskobystrickom samosprvnom kraji.

Poda atlasu je napojench na vodovod 39 % obydl v rmskych osdleniach. Aktulne dajeUNDP z roku 2010 potvrdzuj stle pretrvvajcu existenciu problmov v tejto oblasti a poukazuj navek rozdiel v porovnan s majoritnou populciou v prstupe k zdrojom a typom zdrojov pitnej vody.Vodu z verejnho vodovodu mala v domcnosti menej ne polovica rmskych domcnost a zdrojevody mimo vlastnho obydlia vyuvala tvrtina rmskych domcnost.17

Poda vberovho zisovania UNDP v roku 2010 na zklade aktulneho ekonomickho statusurmskej populcie, predstavuje najviu as skupina Rmov v predproduktvnom veku. Tto skupinaspolu predstavuje 44 % celkovej rmskej populcie, priom 19 % bolo det pred povinnou kolskoudochdzkou a 25 % tvorili mlad dospel do 25 rokov. Podiel poproduktvnych vymedzench akostarobn dchodca a dchodkya bol vemi nzky a dosiahol rove 5 %. Zostvajcich 51 % tvoriliekonomicky aktvni (pracujci a nezamestnan) a ostatn ekonomicky neaktvni v domcnosti, namaterskej a rodiovskej dovolenke, invalidn dchodcovia a dchodkyne a ostatn typy. So stupomsegregcie v oblasti bvania sa zastpenie predproduktvnej zloky rmskej populcie mierne zvyuje.

Poda vskumov UNDP v roku 2010, metodikou tatistickho zisovania pracovnch sl saukzalo, e v rmci rmskej populcie 15 64 rokov maj najpoetnejie zastpenie nezamestnan z rmskych muov ich je 72 % a z rmskych ien 75 % populcie. Poda rovnakho vskumu s pouitmrovnakej metodiky je zamestnanch 20 % rmskych muov a 11 % rmskych ien. (UNDP, 2010)

Tieto podiely s tatisticky rovnak aj v analzach Svetovej banky poda rovnakej metodiky,poda ktorch je nezamestnanch 71 % rmskych muov a 75 % rmskych ien. Miera zamestnanostirmskych muov vychdza na rovni 20 % a rmskych ien na rovni 12 %. (Regionlny prieskummarginalizovanch Rmov, 2011, UNDP/Svetov banka).

Na posun v prospech predproduktvneho veku a absenciu starobnch dchodcov v truktre

15 V roku 1991 sa k rmskej nrodnostnej menine prihlsilo 75 802 obyvateov, o bolo 1,4 % z celkovej populcie a v roku2001 to bolo 89 920, o predstavuje 1, 7 % z celkovej populcie. Zdroj: http://portal. statistics. sk/showdoc.do?docid=6366

16 Vao 2001: Prognza vvoja rmskeho obyvatestva v SR do roku 2025.

17 V E dosahuje miera napojenia domcnost na dodvku vody medzi 72 % a 100 %. (daje Eurostatu, 2002. http://epp.eurostat. ec. europa. eu/cache/ITY_PUBLIC/8-21032006-AP/EN/8-21032006-AP-EN. PDF). Situcia Rmov je vak oveahoria.


16/118

16

celkovej rmskej populcie ukazuje aj skladba poda veku a priemern vek. o sa tka zloenia podaveku, vekov skupina najmladch do 15 rokov dosiahla 40 % a na 50-ronch a starch pripadlo 11 %.Zastpenie ien a muov bolo v rmci skmanej rmskej populcie vemi vyven, mui tvorili 51 %a eny 49 %.

Reprodukn sprvanie rmskej populcie vykazuje oproti majorite viacer rozdiely, ktor sa

nsledne prejavuj na celkovej skladbe rmskych obyvateov a domcnost. Charakterizuj ho vyiemiery prodnosti, ni vek doitia, skor zaiatok reproduknej aktivity a dlhie reprodukn obdobie(Vao 2001). Rmska populcia vykazuje vy populan prrastok a v porovnan s majoritnou je jejvekov skladba posunut smerom k mladm ronkom. Aj napriek tomu daje ukazuj e demograficksprvanie sa rmskej populcie z dlhodobho hadiska kopruje sprvanie sa majority avak s asovmoneskorenm, ktor je priamomerne socilnemu statusu jednotlivch komunt.

Medzi Rmami s ukonenm vzdelanm dominovali osoby s ukonenou zkladnou kolouv pote 48 %. Prslunkov rmskej populcie s neukonenm zkladnm vzdelanm je 17 %. Spolu ideo takmer 65 % osb, ktor nepokraovali v tdiu na strednej kole a svoje vzdelanie skonili nazkladnom stupni, priom vina z nich spene. V alom tdiu po zkladnej kole pokraovalo 24% osb. Najpoetnejiu kategriu tu tvorili prslunci rmskej populcie s ukonenm strednm

vzdelanm v pote 16 %, ktor zahalo stredn odborn uilite (14 %) a stredn kolu s maturitou (2%). Neukonen stredn vzdelanie uviedlo 8 % respondentov, priom u viny z nich ilo onedokonen odborn uilite (8 %). pecilnu zkladn kolu mali ukonen 4 % prslunkov rmskejpopulcie. Ostatn typy dosiahnutho vzdelania mali marginlne zastpenie, vrtane stredokolskhovzdelania s maturitou.18

Mui a eny vykazovali z hadiska stupa dosiahnutho vzdelania urit odlinosti. Medzirmskymi enami sa podstatne astejie vyskytovali osoby, ktor nepokraovali v tdiu na strednejkole, teda osoby s neukonenou povinnou kolskou dochdzkou (neukonen povinn 10-ronkolsk dochdzka) a bez ukonenho zkladnho vzdelania. Rozdiely sa potom prejavili v zastpenvyieho stupa vzdelania. Rozdiel v podiele osb s ukonenm strednm vzdelanm predstavoval viacako osem percentulnych bodov v neprospech rmskych ien. Vzdelanostn truktru skmanchrmskych ien mono hodnoti ako mierne zaostvajcu za vzdelanostnou truktrou muov.

Poda vskumu UNDP 2010 vskyt chronickch ochoren v rmskej populci v roku 2010predstavoval 19 %. Rovnak podiel vskytu chronickch ochoren v rmci rmskej populcie vychdzaaj poda vskumu Fundacin Secretariado Gitano.19 Vina osb z rmskej populcie s dlhodobmzdravotnm problmom uviedla, e ide o ochorenie diagnostikovan odbornkom (86 %). Len 6 % z nichpriznalo chronick problmy so zdravm bez toho, aby ilo o oficilnu diagnzu. Najastejmchronickm ochorenm v rmskej populcii boli srdcovo-cievne ochorenia, ktor zasiahli viac netvrtinu rmskej populcie. Za nimi nasledovali s odstupom ochorenia dchacch ciest a alergie,choroby pohybovho strojenstva a. ochorenia nervovch a zmyslovch orgnov. (UNDP 2010).20

Odlin spsob ivota vytvra medzi majoritnou populciou a Rmami naptie. Odlinosrmskej populcie je vinovm obyvatestvom vnman negatvne. Medzi oboma skupinami savytvra socilna vzdialenos, ktor na oboch stranch posiluj zakorenen stereotypy a predsudky.Miera socilnej ditancie je poda sociologickch vskumov zaoberajcich sa vzahom majoritnejpopulcie k meninm najvraznejia voi Rmom. Vetky vskumy uroben na tto tmu od roku 1990informuj o tom, e socilna ditancia je na Slovensku rozren s rovnakou intenzitou vo vetkch

18 Sem s zartan aj t, ktor ako dosiahnut vzdelanie uviedli prv alebo druh stupe V tdia.19 HEALTH AND THE ROMA COMMUNITY, ANALYSIS OF THE SITUATION IN EUROPE20 Poda dajov z EU SILC 2009 (tatistick rad 2010: 61) trpelo chronickm ochorenm na Slovenku 30 % populcie (vo

veku 16 rokov a viac). Toto si vak ako vysvetova ako indiktor lepieho zdravotnho stavu rmskej populcie. Taktozver by nebol v slade s doterajmi poznatkami a absenciou nznakov, e by mohlo djs k nejakej rchlej radiklnej

zmene. Z tohto dvodu mono zisten daje interpretova s vedomm toho, e me s o vsledok zhorenho prstupuvznamnch skupn rmskej populcie k zdravotnckym slubm (a teda diagnostikovaniu chorb), ako aj odlinhoprstupu k svojmu zdraviu.


17/118

17

vrstvch obyvatestva a jej miera je ustlen a prakticky sa nemen v ase (vskumy AISA, FOCUS,Gfk, Markant, MVK, VVM ).

Hoci rmska populcia ijca na Slovensku je etnicky, socilne aj kultrne rozmanit, majoritnpopulcia spravidla vnma rmsku populciu ako jednotn skupinu, ktor sa odliuje a ije na okrajispolonosti. Postoje majority s voi Rmom nasmerovan ako k homognnej skupine, v rmci ktorej

maj obmedzen schopnos rozliova samotnch jednotlivcov.Vysok socilna vzdialenos vo vzahu k Rmom sa spja s pomerne nzkou empatioumajoritnej populcie k ich zloitej ivotnej situcii. V marci roku 2000 vo vskume Intittu pre verejnotzky (alej iba IVO) kontatovalo 49 % respondentov, e prslunci rmskej populcie majrovnak podmienky a monosti pre svoj rozvoj ako ostatn obyvatelia Slovenska. Iba 21 % zastvalonzor, e Rmovia s na tom horie. Takto nzor bol bli uom s vym vzdelanm, ako aj uom,ktor maj medzi rmskou populciou spolupracovnkov, priateov a najm prbuznch. 27 %respondentov vyjadrilo presvedenie, e Rmovia s na Slovensku zvhodnen. Nemal as ud, ktorobviuj Rmov zo zneuvania socilnych dvok, vid rieenie v uplatnen bliie nedefinovanhopecifickho prstupu k Rmom.50 % respondentov sa vo vskume IVO stotonilo s diskriminanm nzorom, e pre Rmov by mali

plati in princpy udeovania socilnych dvok ako pre ostatnch a odmietlo ho 44 %. Etevraznejou zlokou negatvneho stereotypu Rma v oiach nermskej populcie na Slovensku je ichdomnel kriminlna innos, ktor Rmom pripisuje via as majoritnej populcie. Vina ud naSlovensku vak neschvauje prejavy rasovej a nrodnostnej nenvisti, ktor bvaj neraz namierenprve proti Rmom. 65 % respondentov poda vskumu IVO poadovalo, aby sa prejavy rasovej anrodnostnej nenvisti trestali prsnejie ako doteraz.

Hlavnm zistenm vetkch doterajch vskumov je, e rmska populcia m k majorite oveapriaznivej vzah ako majorita k rmskej populcii. Rmska populcia vnma majoritu ako sassvojho socilneho sveta, resp. sami seba chc vnma ako sas majority. Vek as Rmov takpovauje prslunkov majoritnej spolonosti za svojich, o naznauje vysok mieru identifikcie sas majoritnou populciou. Rmska populcia asto povauje Slovkov za referenn skupinu, s ktorouby sa radi identifikovali.


18/118

18

C. 2 Ciele iniciatv vldy SR, meraten ukazovatele, zmeny a vyuitie sksenost zrealizovanch prstupov

Ciele iniciatv vldy SR a meraten ukazovatele zmenyVlda SR je presveden, e pri realizcii iniciatv a intervenci zameranch na zlepenie

ivotnch podmienok rmskej populcie na Slovensku musia by vyven tri ciele:1. zlepenie socilno-ekonomickho postavenia rozrenm relnych monost zamestnanostina trhu prce;

2. rozvjanie udskho kapitlu prostrednctvom lepieho vzdelvania a zdravotnej starostlivosti;3. posilnenie socilneho kapitlu a rozvoja komunity prostrednctvom vych kompetenci

a posilnenia participcie rmskej populcie na spoloenskch a obianskych aktivitch.Slovensko chce navzjom prepoji iniciatvy zameran na socilne zraniten skupiny ete vo

vej miere ako doteraz. Repektovanm princpov zadefinovanch v stratgii by realizovan politikymali smerova k vej komplexnosti a vzjomnej previazanosti jednotlivch aktivt. Vzdelvacieprogramy musia by prepojen naprklad s problematikou rieenia otzok zdravia, projekty zameran naoblas bvania (vstavba domov alebo bytov, resp. ich rekontrukcia) poskytn pracovn prleitosti

prve pre cieov skupinu, programy socilnej pomoci musia by nastaven tak, aby podporovalinaprklad kolsk dochdzku. Pri vetkch programoch je nevyhnutn podporova participciu cieovchskupn.

Mimoriadny vznam v rmci implementcie stratgie vldy SR m proces vyhodnoteniajednotlivch politk a programov. Podmienkou kvalitnho vyhodnocovania je potreba zmeny v prstupezberu etnickch dajov a ich vyuitia. Dleitou sasou celho procesu vyhodnotenia (evalucie) jekvalitn a jasn nastavenie meratench ukazovateov takchto zmien. Medzi najdleitejieukazovatele zmeny v strategickej rovine vlda SR povauje:

zmeny v nzoroch spolonosti vyhodnocovan prieskumami verejnej mienky; zniovanie naptia v spolonosti medzi majoritou a rmskou populciou ako

nevyhnutnho predpokladu pre predchdzanie otvorenmu konfliktu; upravi a prijma zkonn normy s dopadom na rmsku populciu, ktor bud odra

princpy stratgie, a odmietanie noriem poruujcich takto princpy zisovan potomtakchto legislatvnych opatren;

vyrovnanie rozdielov medzi rmskou a majoritnou asou populcie zisovansledovanmi ukazovatemi v jednotlivch oblastiach, hodnoty ktorch by sa malipribliova celoslovenskmu priemeru;

pozitvne zmeny na loklnej rovni, zisovan prostrednctvom analzy dopadovimplementovanch iniciatv.

Vlda SR bude povaova proces implementcie stratgie za spen, pokia djde

k zastaveniu negatvneho vvoja v sledovanch ukazovateoch v prioritnch oblastiach stratgiev porovnan s loklnymi a celoslovenskmi priemermi. V tomto smere pjde hlavne o tak ukazovatele,akmi s miera zamestnanosti, miera odkzanosti na ttnu socilnu politiku, miera dosiahnuthovzdelania, priemern vek doitia, miera kvality bvania a pod. Konkrtne meraten ukazovatele sdefinovan v rmci jednotlivch implementovanch opatren, a to tak, aby objektvne odzrkadovalisledovan ciele. V idelnej rovine djde k stavu, e sluby pre marginalizovan rmske komunity unebud potrebn.

Vyuitie sksenost z realizovanch prstupovVlda SR si uvedomuje, e pre spen implementovanie stratgie je potrebn vyuva aj

alternatvne prstupy, ktor bud vychdza zo sksenost zskanch v podmienkach Slovenskej

republiky (napr. koncept socilne vylench spoloenstiev prekrvajci sa s marginalizovanmirmskymi komunitami), ale i zo sksenost v inch krajinch. V tomto kontexte stratgiu vnma ako


19/118

19

otvoren dokument, v rmci ktorho spen a efektvne alternatvne prstupy mu okrem samotnhozlepenia implementcie stratgie, by aj vraznm faktorom pri vyrovnvan regionlnych aleboloklnych rozdielov.

Stratgia ponka komplexn prstup k zaleneniu marginalizovanch rmskych komunts ohadom na predchdzajce iniciatvy prijat vldou SR. Aby sa zabrnilo aplikovaniu zavdzajcich

iniciatv, v stratgii s definovan predchdzajce prstupy, ktor sa neosvedili alebo viedlik problmovm vsledkom:1. Program asimilcie aplikovan predovetkm poas komunistickho reimu sa ukzal

ako spen len v niektorch aspektoch ivota rmskej populcie, ale vinou ibav dsledku neprijatenho nsilia a vynucovania asimilanch opatren.

2. Pokraovanie doterajch praktk smerujcich k relnej segregci alebo separcirmskej populcie by viedlo k finalizcii procesov neformlnej segregcie rmskychkomunt a ich ete vej stigmatizcii a marginalizcii.

3. Draz na proces vytvrania rmskej nrodnostnej meniny. Primrny draz navytvranie truktr rmskej nrodnostnej meniny zahmlieva rozsah celho problmua nevedie k aplikcii princpov, definovanch v tejto stratgii. Posilnenie postavenia

rmskych komunt cestou podporovania ich nrodnej identity je nesporne dleit,avak nemalo by sa chpa ako primrny cie iniciatv v Slovenskej republike. Zrovevak tento proces mus by jeho integrlnou sasou predkladanej stratgie.

4. Iniciatvy smerom k socilne marginalizovanm komunitm ignorujce etnick rozmer.Problematika socilneho vylenia rmskej populcie predstavuje kombinciuetnickch a socilnych problmov, ktor musia by spolone bran do vahy priprprave ttnej politiky. Prsne neetnick prstup nemus zabezpei vyiu asrmskej populcie, naprklad na trhu prce a ani ich integrciu do spolonosti ako takej.


20/118

20

C. 3 Prvny rmec postavenie Rmov v Slovenskej republike

Prvny poriadok Slovenskej republiky je zaloen na obianskom princpe a individulnychprvach. Poda l. 12 ods. 1 stavy Slovenskej republiky udia s slobodn a rovn v dstojnosti i vprvach. Zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten.

Vznamnm dokumentom v naom prvnom poriadku je uznesenie vldy SR . 153/1991 Zsady vldnej politiky SR k Rmom, ktorm dolo k uznaniu etnickej svojbytnosti rmskej populcie narove ostatnch etnickch minort ijcich na zem Slovenska. Tmto vlda SR oficilne uznalaRmov za nrodnostn meninu, o znamen ich politickoprvnu rovnoprvnos v porovnans ostatnmi nrodnostnmi meninami na Slovensku.

l. 34 ods. 1 stavy Slovenskej republiky zaruuje nrodnostnm meninm prvo navestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastnkultru, prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnchzdrueniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne intitcie. l. 34 ods. 2 stavy Slovenskejrepubliky zaruuje obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm zapodmienok ustanovenm zkonom, okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vzdelanie

v ich jazyku, prvo pouva ich jazyk v radnom styku, prvo zastova sa na rieen vec tkajcichsa nrodnostnch menn a etnickch skupn. Prvny stav ochrany rmskej nrodnostnej meninyspolone s ochranou inch nrodnostnch menn s prihliadnutm na medzinrodn prvne zvzkySlovenskej republiky vyplvajce z celej rady medzinrodnch dohovorov, s drazom na nrodnostnprvok, je implementovan v prvnom poriadku Slovenskej republiky predovetkm realizciou zvzkovvyplvajcich naprklad z rmcovho dohovoru Rady Eurpy na ochranu nrodnostnch mennpublikovanom pod slom 160/1998 Z. z. a z Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov(alej iba charta), publikovanej pod slom 588/2001 Z. z. Uveden skutonos bola potvrden ajv zkone . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn a odrazila sa aj v Zsadchvldy Slovenskej republiky . 593/2009 Z. z. k zkonu Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. Pri ratifikovan uvedenejcharty bola formlne a medzinrodnoprvne deklarovan prvna skutonos, e v prvnom poriadkuSlovenskej republiky m rmska populcia postavenie nrodnostnej meniny, a e jazykom tejtonrodnostnej meniny je rmsky jazyk.

Prva nrodnostnch menn s sasne v prvnom poriadku Slovenskej republiky upraven ajv celom rade partilkulrnych zkonov a alch veobecne zvznch prvnych predpisov upravujcichnajm oblas vzdelvania a kultry.

Prvna ochrana individulnych prv obanov pred diskriminciou je upraven v zkone .365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a ozmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon), ako aj v alch zkonochupravujcich prslun odvetvia prva. Niekoko mesiacov po jeho schvlen podala vlda SR nvrh nastavn sd SR, argumentujc protistavnos asti antidiskriminanho zkona, ktor umoovalaprijmanie osobitnch vyrovnvacch opatren. V oktbri 2005 stavn sd SR vo svojom vinovomzdvodnen nlezu kontatoval neslad napadnutho ustanovenia s viacermi ustanoveniami stavySR a zruil ich platnos v antidiskriminanom zkone. Novelizcia antidiskriminanho zkona v roku2008 v slade s citovanm nlezom stavnho sdu SR naformulovala doposia platn zneniedoasnch vyrovnvacch opatren. Takto opatrenia smeruj k odstrneniu ekonomickch a socilnychnerovnost, naprklad spravodlivejm prerozdeovanm miest na trhu prce a vo vzdelvan.

V sasnosti existuj iastkov proaktvne opatrenia, avak dodnes absentuje, resp. sanerealizuje celkov proaktvna politika zameran na vyuvanie doasnch vyrovnvacch opatren.


21/118

21

C. 4 Stratgie rmskej inklzie po roku 1945

Prvne postavenie Rmov na Slovensku sa v povojnovom obdob vyvjalo v intencichpresadzovania programu socilnej, kultrnej a etnickej asimilcie (Uznesenie V KS z roku 1958 oprci medzi cignskym obyvatestvom). Zkon . 74/1958 o trvalom usdlen koujcich osb sa dotkol

menej poetnej skupiny tzv. olaskch Rmov. Uznesenie vldy SSR . 502/1965 vytilo koncepciulikvidcie rmskych osd, rozptylu rmskeho obyvatestva a ich organizovanho presunu do eskchokresov s nzkou koncentrciou rmskej populcie. Asimilan politika ttu vystila v 80-tych rokoch20. storoia do programu zniovania vysokho podielu nezdravej populcie", ktor umooval finannpodporu ene, ktor vyslovila shlas so sterilizciou.

Po roku 1989 sa prvne postavenie Rmov zmenilo. Vlda Slovenskej republiky prijalauznesenm . 153/1991 Zsady politiky vldy SR k Rmom. Tmto dokumentom boli Rmoviazrovnoprvnen s ostatnmi nrodnostnmi meninami na Slovensku a bola im prisben podpora narozvoj vlastnej kultry i pomoc v oblasti vzdelvania. V roku 1991 sa Rmovia mali monos pri stanudu op prihlsi k rmskej nrodnosti. Krtko po novembrovch udalostiach v roku 1989 vznikla prvrmska politick strana Rmska obianska iniciatva a po nej alie strany a kultrne zvzy.21

Socio-ekonomick transformcia spolonosti v 90-tych rokoch 20. storoia vak ukzala, edopad zmien sa vemi vrazne prejavil prve na zamestnanosti a ivotnej rovni Rmov. V roku 1995vlda SR vymenovala splnomocnenca vldy SR pre obanov, ktor potrebuj osobitn pomoc a v rmciorganizanej truktry Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR zriadila organizan tvar narovni odboru. Splnomocnenec vldy SR pre obanov, ktor potrebuj osobitn pomoc, nslednepripravil vldny materil nvrh loh a opatren na rieenie problmov obanov, ktor potrebujosobitn pomoc na rok 1996, ktor schvlila vlda SR uznesenm . 310/1996. V nasledujcom rokurad splnomocnenca vldy SR pre obanov, ktor potrebuj osobitn pomoc sformuloval Koncepnzmery vldy SR na rieenie problmov Rmov, ktor vlda SR prijala uznesenm . 796/1997. D sato vnma ako posun od striktne neetnickho prstupu k zohadovaniu kombincie socilnej a etnickejpodmienenosti problmov.

Prax ale ukzala, e je potrebn zamera sa na etnick rozmer tejto problematiky, a preto poparlamentnch vobch v roku 1998 vlda SR zruila rad splnomocnenca vldy SR pre obanov, ktorpotrebuj osobitn pomoc a menovala splnomocnenca na rieenie problmov rmskej meniny.Nsledne ustanovila rad splnomocnenca vldy SR na rieenie problmov rmskej meniny, ktor bolzalenen do organizanej truktry radu vldy SR. rad zaal krtko po svojom vzniku pracova nanovej stratgii vldy SR. Stratgia rieenia problmov rmskej nrodnostnej meniny bola do vldy SRpredkladan podpredsedom vldy SR pre udsk prva, meniny a regionlny rozvoj v dvoch etapch.V I. etape sa schvlilo uznesenie vldy SR . 821/1999 k Stratgii vldy SR na rieenie problmovrmskej nrodnostnej meniny a sboru opatren na jej realizciu. Tto as stratgie obsahovalastrun a veobecne formulovan zkladn tzy opisujce stav marginalizovanch rmskych komuntna Slovensku a nvrhy na spsoby rieen. Bola pomerne dobre rozpracovan v oblastiach kultry avzdelvania, ako aj pri pomenovvan oblast diskrimincie Rmov a nvrhov rieenia tejto situcie.Slabm miestom stratgie bola kapitola zameran na socilnu oblas. II. etapu stratgie schvlenejvldou SR uznesenm . 870/2000 tvoril sbor konkrtnych opatren na rok 2000. Tto as stratgiebola rozpracovan ovea podrobnejie. Vychdzala z obianskeho princpu a zdrazovala pozitvnustimulciu rmskeho obyvatestva. Nvrh sboru opatren na rok 2000 bol spracovan v oblastiach:udsk prva, vchova a vzdelvanie, nezamestnanos, bvanie, socilna oblas a oblas zdravotnhostavu. Vo viacerch kapitolch bola alokcia finannch prostriedkov na konkrtne lohy nejasn. Vporovnan s predchdzajcim vldnym materilom sa vak javila ako komplexn.

21 V roku 1990 boli Rmovia po prv krt zvolen za poslancov do parlamentu a ich zstupcovia sa dostali na tak vznamnmiesta, akmi s rad vldy Slovenskej republiky, Ministerstvo kultry Slovenskej republiky a Ministerstvo kolstvaSlovenskej republiky.


22/118

22

Po personlnych zmench na poste splnomocnenca vldy SR v roku 2002 schvlila vlda SRuznesenm . 357/2002 Priority vldy SR vo vzahu k rmskym komunitm na rok 2002, Komplexnrozvojov program rmskych osd a Program socilnych ternnych pracovnkov. Dokument sa zameralna nasledovn priority: vzdelvanie, podporu pre vstavbu njomnho bvania, ovplyvovanie verejnejmienky, vskum, komplexn program rozvoja osd marginalizovanch komunt a program ternnych

socilnych pracovnkov. Materil definoval cieov skupinu pre jednotliv politiky, ktormi boli rmskekomunity, o pokrvalo sdeln jednotky (osady).V obdob pred vstupom Slovenska do E vlda SR pripravila viacer opatrenia, ktor reagovali

na situciu rmskych komunt. Uznesenm vldy SR . 278/2003 bol prijat materil Zkladn tzyprstupu vldy SR k integrcii rmskych komunt, ktor vymedzoval zkladn rmec pre aktivity ttnejsprvy, priom viacer ciele neboli naplnen.

V roku 2004 vlda SR schvlila uznesenm . 397/2004 dokument Evalucia zkladnchprincpov politiky vldy SR k integrcii rmskych komunt za rok 2003, ako aj priority pre rok 2004.V tom istom roku dolo aj ku schvleniu Nrodnho Aknho plnu socilnej inklzie na roky 2004 2006, ako aj Nrodnho aknho plnu zamestnanosti pre roky 2004 2006. Uznesenm vldy SR .498/2004 bola schvlen Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det a mldee vrtane

stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania, ktor bola tvoren ako doplnok k Nrodnmuprogramu vchovy a vzdelvania v SR na najblich 15 a 20 rokov.

Rok 2004 bol zrove v znamen plnovania Dekdy zaleovania rmskej populcie 2005 2015, ktor si za svoje prioritn ciele urila: vzdelvanie, zamestnanos, bvanie a zdravie. Na zkladetchto priort bol v podmienkach Slovenskej republiky pripraven nrodn akn pln pre dekdu,predloen na stretnut nrodnch koordintorov dekdy v Budapeti v novembri 2004. Nsledne bolprijat uznesenm vldy SR . 28/2005. Dekda bola od zaiatku zko prepojen s dvoma almiiniciatvami: Milniovmi rozvojovmi ciemi (UNDP) a Politikami socilnej inklzie E.

Dleitm vsledkom spoluprce radu splnomocnenkyne vldy SR pre rmske komunitys mimovldnym sektorom bolo zmapovanie stavu rmskych komunt v rmci sociografickhomapovania (Atlas rmskych komunt na Slovensku 2004), na zklade ktorho bolo mon kvantifikovanklady potrebn na zlepenie bvania v rmskych komunitch.

V roku 2004 dolo k retrikcim v systme socilnej pomoci, ktor sa prejavili obianskyminepokojmi. Nsledne bolo prijatch niekoko opatren zmierujcich ich dopad. VyhodnotenieZkladnch tz koncepcie politiky vldy SR v integrcii rmskych komunt za rok 2004 a priort vldy SRv integrcii rmskych komunt za rok 2004, prijat uznesenm vldy SR . 363/2005 reflektovalo taktiena obianske nepokoje zaiatkom roka 2004. Aktivity predchdzajceho obdobia vystili do prpravyhorizontlnej priority Marginalizovan rmske komunity, ktorej koordinanm orgnom sa stal radsplnomocnenkyne vldy SR pre rmske komunity. Zkladn definovanie horizontlnej priority boloprijat v Nrodnom strategickom referennom rmci Slovenskej republiky na roky 2007 2013 a vSystme koordincie a implementcie horizontlnej priority Marginalizovan rmske komunity.pecifickm nstrojom implementcie tejto horizontlnej priority mali by tzv. loklne stratgiekomplexnho prstupu, v rmci ktorch sa realizuje viacero tematickch aktivt na jednom mieste.V rmci Nrodnho strategickho referennho rmca bolo vylenench na realizciu tchto stratgi vcelkovej shrnnej vke 200 mil. Eur. Prv vzva na predkladanie projektovch zmerov stratgi bolazverejnen v roku 2008, posledn uzvierka bola v januri 2010. Schvaovanie stratgi sa ukonilo vpolovici roku 2010. V sasnosti je schvlench 150 stratgi komplexnho prstupu. Doposia nedolok plnej implementcii projektov v rmci schvlench stratgi a zloitos procesu a koordincienaznauje, e alokcie v jednotlivch operanch programoch neumouj flexibiln vyuvaniezdrojov.

Personlnym zmenm na poste splnomocnenkyne vldy SR pre rmske komunity v roku 2007predchdzali rozdielne nzory na rieenie problematiky. Podpredseda vldy SR pre vedomostn

spolonos, eurpske zleitosti, udsk prva a meniny kldol draz na rieenie problmov rmskejnrodnostnej meniny, m sa socilny rozmer dostal do zadia. V roku 2008 rad splnomocnenkyne


23/118

23

vldy SR pre rmske komunity pripravil strategick dokument tkajci sa vldnej politiky vo vzahu kRmom pod nzvom Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskejrepublike SOLIDARITA INTEGRITA INKLZIA 2008 2013, prijat uznesenm vldy SR .183/2008. V strategickom dokumente dolo k odklonu od rieenia prispievajceho k zlepeniupostavenia marginalizovanch rmskych komunt na kor podpory nrodnostnej meniny. Uznesenm

vldy SR . 206/2008 bola schvlen Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det a mldeevrtane vrtane stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania.V jni 2009 Slovensko prebralo ron rotujce predsednctvo v medzinrodnej iniciatve

Dekda zaleovania rmskej populcie 2005 2015. Jednou z loh stanovench poas predsednctvabola aj revzia aknch plnov. Cel proces revzie sa spustil na jar roku 2010, avak vzhadomk parlamentnm vobm nebol ukonen s odvodnenm, zapracova priority novho programovhovyhlsenia vldy SR do opatren v aknch plnoch. Revzia aknho plnu pokraovala v roku 2011a uznesenm vldy SR . 522/2011 bol prijat Revidovan nrodn akn pln Dekdy zaleovaniarmskych komunt 2005 2015 na obdobie rokov 2011 2015.


24/118

24

C. 5 Straty z vylenia Rmov

Ekonomick rozmer socilneho vylenia m intern i extern vyjadrenie: nielene vediek chudobe a ndzi na rovni jednotlivca a rodiny, ale predstavuje aj podstatn ekonomick a finannnklady pre spolonos ako tak. Integrcia Rmov na trhu prce v strednej a vchodnej Eurpe je

vemi slab. Dsledkom socilneho vylenia Rmov je ich vysok nezamestnanos, a tm aj podstatneniie prjmy v porovnan s vinovou populciou na rovnakch pracovnch pozcich, najmnzkokvalifikovanch.22 Tieto rozdiely na trhu prce ete posiluj demografick trendy v starncichspolonostiach krajn strednej a vchodnej Eurpy, pretoe mlad, ktor vstupuj na trh prce, vrtaneRmov, bud musie zna rastce nklady vyplvajce z nrastu dchodkov, vdavkov nazdravotnctvo a infratruktru.

Zabezpeenie rovnakch pracovnch prleitost pre Rmov povedie k vyej ekonomickejproduktivite ako aj k vyiemu finannmu prnosu, prostrednctvom nich vdavkov ttu na socilnupomoc a vych prjmov z dan z prjmu. Odhady ekonomickch prnosov v Bulharsku, eskejrepublike, Rumunsku a Srbsku s v rozmedz od 3,4 mld. Eur a do 9,9 mld. Eur rone (v zvislosti ododhadov potu prslunkov rmskej populcie) s alm finannm prnosom oakvanm v rozmedz

od 1,2 mld. Eur do 3,5 mld. Eur. Tieto odhady neber do vahy alie potencilne vhody plyncez dynamiky ekonomickho rastu alebo vyplvajce z faktorov spojench s poklesom chudoby, akonaprklad znenie zdravotnho rizika i kriminality. Vlda SR mus najprv investova do preklenutiarozdielov v rovni vzdelania medzi rmskou a nermskou populciou, aby sa dosiahla lepia integrciaa udratenos Rmov na trhu prce a realizovan opatrenia sa ukzali ako rozumn a nvratnekonomick rieenia do budcnosti. Nzka pracovn aktivita je takisto koncentrovan regionlne, kee

jedna tvrtina slovenskch krajov s najvym percentulnym podielom rmskej populcie m oveavyiu mieru nezamestnanosti, priom tto nezamestnan nemaj iadne alebo iba zkladn vzdelanie,a vina nezamestnanch je bez prce dlhie ako rok.

Nedvne vpoty ukazuj obrovsk priemern nklady plynce z vylenia Rmov naSlovensku, odhadovan na 7 % HDP v roku 2008.23 Hlavn podiel na socilnych nkladoch majnklady stratenej tvorby produktu spsoben nzkou zamestnanosou Rmov, ako aj priame nkladovpoloky ako zdravotn poistenie nezamestnanch, dvky socilnej pomoci, i neefektvne financovaniezkladnho kolstva.24

Slovensko kopruje regionlnu populciu a trendy na trhoch prce v krajinch strednej avchodnej Eurpy, priom predovetkm odhady trhu prce s znepokojiv. V roku 2030 bud Rmoviatvori 10 % populcie Slovenska a 16 % populcie v produktvnom, alebo kolopovinnom veku. Kmpodiel nermskych seniorov stpne na 21 % celkovej populcie Slovenska, podiel rmskych seniorovostane len na 0, 5 %.25

Tento trend je sprevdzan ovea vym rozdielom v zamestnanosti Rmov na trhu prce, neje tomu v inch krajinch. Niektor odhady udvaj mieru zamestnanosti Rmov na rovni 10 % a mierunezamestnanosti Rmov a 46 %. Poda vberovho zisovania UNDP na Slovensku v roku 2010 jemiera zamestnanosti rmskych muov 20 % a ien 11 %. Poda rovnakho zdroja je mieranezamestnanosti rmskych muov 72 % a ien 75 %.

22Inklzia Rmov: Ekonomick prleitos pre Bulharsko, esk republiku, Rumunsko a Srbsko (Roma Inclusion: AnEconomic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia), Svetov banka 2010.

23 Straty z vylenia Rmov. Kom k integrcii je repektovanie inakosti. Anton Marcinin and ubica Marcininov, 2009.24 Svetov banka v sasnosti realizuje v SR vskum, ktorho vstupom bude aktualizci vpotov nkladov na

nezalenenie rmskej populcie. Vstup bude prstupn v januri 2012.25 Straty z vylenia Rmov. Kom k integrcii je repektovanie inakosti. Anton Marcinin a ubica Marcininov, 2009,s. 4.


25/118

25

D. Politiky stratgie

D. 1 Dimenzie pokryt stratgiou

Na dosiahnutie vraznho pokroku v integrcii Rmov na Slovensku je dleit zvi silie a

zaisti, aby vntrottne, regionlne a miestne politiky integrcie boli zameran na Rmov jasnm akonkrtnym spsobom, a prostrednctvom explicitnch opatren rieili potreby Rmov s cieom preds akompenzova nevhody, ktorm elia.

Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku 2020 vyzva jednotliv lensktty, aby v snahe o integrciu Rmov pokryli predovetkm tyri hlavn oblasti: prstup ku vzdelaniu,zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bvaniu. Vlda SR prijala uznesenm . 522/2011 materilRevidovan nrodn akn pln Dekdy zaleovania Rmov 2005 2015 na obdobie rokov 2011 2015, ktor sli ako vchodisko pre definovanie prioritnch oblast.

Vlda SR si uvedomuje irokospektrlnos socilneho vylenia, ktormu Rmovia elia, apreto okrem prioritnch oblast sa sna sformulova svoje politiky aj v alch oblastiach. Doposiapomerne podceovanou bola otzka finannho zalenenia, ktor by vyrovnvalo rozdiely medzi

Rmami a vinovou spolonosou v otzke zlepovania finannej gramotnosti a prstupu k bankovmslubm, mikrofinancim, verom.

Vlda SR v nasledujcom obdob chce venova zven pozornos problematikenediskrimincie. Prieskumy verejnej mienky26 naznauj, e Rmovia s diskrimincii vystavenastejie ako vinov populcia, a e prpady podozrenia z diskrimincie nie s oznamovana rieen na prslunch radoch.

alia oblas, v ktorej mus nasta zmena je oblas verejnej mienky, kde je nevyhnutnirokospektrlna iniciatva zameran na vzdelvanie a komunikciu s verejnosou, a to vetkmidostupnmi prostriedkami na vetkch rovniach.

Vlda SR v nasledujcom obdob bude venova pozornos rozpracovaniu inkluzvnych politk ajv oblasti podpory meninovch pv a pouvania jazyka, bezpenosti, boja proti kriminalite, oblastirodovej problematiky a alch. Rozpracovanie uvedench oblast sa bude realizova v roku 2012.

26 Data in Focus Report. Zhe Roma. European Union Agency for Fundamental Rights


26/118

26

D. 2 Prioritn politiky Stratgie27

D. 2. 1 Oblas vzdelvania

Rmom ako prvoplatne uznanej nrodnostnej menine stava SR a medzinrodn dokumenty

Rady Eurpy ratifikovan Slovenskou republikou zaruuj prvo na vzdelvanie v materinskom jazyku.V prpade rmskej nrodnostnej meniny vak uplatovanie tohto prva komplikoval fakt, e rmskyjazyk bol tandardizovan a v roku 2008. V praxi to znamen, e menina, ku ktorej sa poda Staniaobyvateov, domov a bytov v roku 2001 oficilne (poda dajov tatistickho radu SR z roku 2001)hlsilo takmer 90 000 ud, m k tomuto du v sieti kl SR iba jednu kolu s vyuovacm jazykomslovenskm a rmskym osemron Skromn gymnzium Z. J. Mallu v Kremnici. V roku 2010 bolivyhodnoten experimentlne overovania efektvnosti kurikl rmskeho jazyka a literatry a rmskychreli, ktor boli realizovan pod vedenm ttneho pedagogickho stavu. Vsledkom overovan sobsahov a vkonov tandardy tchto predmetov (zverejnen na www.statpedu.sk) a zaradeniepredmetu rmsky jazyk a literatra do monch maturitnch predmetov (novelizciou vyhlkyo ukonen tdia na strednch kolch). Pretrvvajcim problmom vak zostva aktny nedostatok

kvalifikovanch uiteov uvedench predmetov a nedostatok uebnch textov a materilov.Prevan vina rmskej populcie je preto vzdelvan v slovenskch kolch, ktor

nezabezpeuj vubu rmskeho jazyka a literatry. Pri vzdelvan tchto iakov si treba uvedomi fakt,e s sasou socilne najslabch a najzaostalejch vrstiev obyvatestva pouva sa pre nichtermn iaci z marginalizovanch rmskych komunt (alej iba MRK), respektve iaci zo socilneznevhodnenho prostredia (alej iba SZP)28.Problmom zostva nejednoznan pouvanie tejtodefincie v praxi. Defincia dieaa alebo iaka zo SZP sli na diagnostikovanie jeho/jej pecilnychvchovno-vzdelvacch potrieb. Prspevok na skvalitnenie podmienok pre vchovu a vzdelvanie iakovzo SZP sa poskytuje zriaovateom kl, v zmysle 107 ods. 4 citovanho zkona, pre iakov z rodn,ktorch priemern mesan prjem za poslednch es po sebe nasledujcich mesiacov je najviac vovke ivotnho minima poda osobitnho predpisu. Vyhlka MVV SR29 umouje pouitieprspevku aj na plat pedagogickho asistenta. Pvodnm zmerom tohto intittu bolo, aby so iakmizo SZP/MRK pracoval rmsky asistent uitea, najlepie z danej komunity ovldajci rmsky jazyka miestny dialekt. V sasnosti je z celkovho potu viac ako 700 asistentov uitea (pedagogickchasistentov) iba minimlny poet asistentov ovldajcich rmsky jazyk. Jednm z dvodov je i to, eprslunci rmskych komunt nedosahuj poadovan kvalifikan predpoklady stanovan vyhlkouMVV SR30. V roku 2008 na zkladnch kolch psobilo 791 asistentov uitea, v roku 2010 klesol

27 Niektor vybran ukazovatele na zklade Regionlneho prieskumu marginalizovanch Rmov, 2011, UNDP/Svetov

banka s v prlohe .2.28 Defincia poda kolskho zkona . 245/2008 sa sna tto marginalizovan skupinu vymedzi o najpresnejie:

Dieaom zo socilne znevhodnenho prostredia alebo iakom zo socilne znevhodnenho prostredia jediea aleboiak ijci v prostred, ktor vzhadom na socilne, rodinn, ekonomick a kultrne podmienky nedostatone podnecujerozvoj mentlnych, vovch, emocionlnych vlastnost dieaa alebo iaka, nepodporuje jeho socializciu a neposkytujemu dostatok primeranch podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.

29 Vyhlka MVV SR . 649/2008 Z. z. o ele na iaka zo SZP umouje hradu nkladov na mzdy a odvody asistentovuitea (od 1.1.2012 na odmeovanie asistentov uitea), ktor sa poda poiadaviek uitea podieaj na uskutoovankolskho vzdelvacieho programu, najm utvranm rovnosti prleitost vo vchove a vzdelvan, na prekonvanarchitektonickch, informanch, jazykovch, zdravotnch alebo kultrnych barir.30 Vyhlka MVV SR . 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj kvalifikan predpoklady a kvalifikan poiadavky prejednotliv kategrie pedagogickch zamestnancov a odbornch zamestnancov v znen vyhlky . 366/2010 Z. z.:

- vysokokolsk vzdelanie prvho stupa v tudijnom programe v tudijnom odbore predkolsk a elementrna

pedagogika, v tudijnom programe v tudijnom odbore uitestvo akademickch predmetov, uitestvo profesijnchpredmetov a uitestvo umelecko-vchovnch a vchovnch predmetov, v tudijnom programe v tudijnom odborepedagogika, v tudijnom programe pecilna pedagogika uitesk, vychovvatesk alebo neuitesk smer,


27/118

27

ich poet na 717.31Druhm vznamnm intittom, ktor m pomha iakom zo SZP, je tzv. nult ronk.32

Minimlny poet iakov v triede nultho ronka je 8, maximlny 16. Na kadho iaka zaradenho donultho ronka dostane kola 200 % benho normatvu. Pre mnohch uiteov je toto vznamna zmyslupln nstroj na to, aby iaci zo SZP dobehli v socilnej a kognitvnej oblasti deti vyrastajce

v benom prostred tak, aby sa neskr mohli zaradi do hlavnho prdu vzdelvania. Vzhadom na to,e osnovy nultho ronka s nezriedka vytvoren rozloenm uiva prvho ronka do dvoch kolskchrokov (m sa umon pomalie tempo vuby), iaci nultho ronka tvoria obvykle homognnu triedu ajv prvom ronku a nsledne pokrauj vo vzdelvan v rovnakej triede poas celej dochdzky dozkladnej koly.33 iaci zo SZP maj nrok na podporu z MPSVR SR, a to v podobe dotci na stravu,pomcky a taktie motivan prspevok za pravideln dochdzku dieaa.

Zdroj: Regionlny prieskum marginalizovanch Rmov, 2011, UNDP/Svetov banka

Je potrebn naalej podporova prepojenie tudijnch odborov strednch kl s relnousituciou na trhu prce. iakov strednch kl z MRK treba motivova tipendiom, ktor bude vyieako aktivan prspevok a pokryje vetky ich nklady spojen so tdiom na strednej kole, ako subytovanie na internte, strava, cestovn. Pomerne innm nstrojom na zvenie potu absolventovstrednch kl pochdzajcich z marginalizovanch rmskych komunt spomedzi prslunkov MRK

me by aj vytvranie elokovanch tried strednch odbornch kl v mieste bydliska prslunkov MRK.Napriek zvenm finannm intervencim do vzdelvania rmskych iakov treba kontatova,

v tudijnom programe zameranom na vychovvatestvo, v neuiteskch tudijnch programoch a doplneniepedagogickej spsobilosti;

- pln stredn odborn vzdelanie v odbore vzdelvania zameranho na uitestvo a vychovvatestvo, plnstredn vzdelanie a doplnenie pedagogickej spsobilosti, pln stredn vzdelanie a pecializan kvalifikantdium asistentov uitea v metodicko-pedagogickom centre skonen do 31. augusta 2010.

31 Zdroj: tatistick roenky IP32 kolsk zkon . 245/2008 hovor, e: Nult ronk zkladnej koly je uren pre deti, ktor k 1. septembru dosiahli

fyzick vek es rokov, nedosiahli kolsk spsobilos, pochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia a vzhadom na

socilne prostredie, nie je u nich predpoklad zvldnutia vzdelvacieho programu prvho ronka zkladnej koly. 33 Ed. Rafael, Vlado. Odpovede na otzky (de)segregcie rmskych iakov vo vzdelvacom systme na Slovensku. OSF,Bratislava 2011, str. 77.


28/118

28

e iaci z MRK/SZP v slovenskom vzdelvacom systme zlyhvaj. Rozdiel vo formlnej vzdelanostnejrovni rmskej (najm marginalizovanej) populcie v porovnan s majoritnou populciou je priepastn.34To m katastroflne nsledky pri uplatovan sa Rmov na trhu prce. Bludn kruh socilnej exklzie savak uzatvra aj tm, e rmski iaci z marginalizovanch komunt asto zlyhvaj u na zkladnejkole, pretoe sa nedoku socializova v sasnom kolskom systme (neprejd dostatone dlhm

procesom socializcie). Tmto slovensk vzdelvac systm me prispieva k reprodukcii socilnychrozdielov, pretoe u det z nzkoprjmovch rodn prispieva k vej pravdepodobnosti dosiahnutianiieho vudelania, o nsledne zvyuje pravdepodobnos, e alia genercia det bude vyrastv chudobe. Tm sa uzatvra zaarovan kruh.

tdia Rmskeho vzdelvacieho fondu (alej iba REF) z roku 200935 poukzala na to, e a60 % vetkch iakov v pecilnych kolch s rmski iaci z MRK a v pecilnych triedach na benchzkladnch kolch dokonca vye 86 % zo vetkch iakov pochdza z MRK. Poda stavu informcia prognz kolstva (alej iba IP) v kolskom roku 2010/2011 tvoril podiel iakov zo SZPv pecilnych kolch zhruba tretinu zo vetkch iakov. Aj ke SZP nekopruje na 100 % MRK, tentodaj je sm o sebe alarmujci. To vemi poukazuje na komplexnos problmu, ktor sa mus rieireformou obsahu a formy psychologicko-diagnostickch testov, intitucionlnou reformou systmu

pedagogicko-psychologickho poradenstva, prevencie, ale hlavne financovania a fungovaniasamotnch pecilnych kl. Problematickm zostva aj vytvranie isto rmskych tried na Z, vubarmskych iakov v oddelench pavilnoch kl a ruenie kolskch obvodov pre obce s vysokmzastpenm iakov z MRK.

Slovensk vzdelvac systm potrebuje komplexn reformu, ktor bude zaloen predovetkmna:

razantnom zven zakolenosti det z MRK od 3 rokov v materskch kolch vrazninvestcia do predprimrnej vchovy det a vzdelvania det z MRK spolu spodporou programov starostlivosti o diea v ranom veku36;

vypracovan a implementovan tandardov desegregcie vo vzdelvan (spolus indiktormi a nslednm monitoringom segregcie), ktor by mali repektova princpsocilnej interakcie rmskych a nermskych det pri najvyej monej kvalitevzdelvania a dosahovania uebnch vsledkov, s vnimkou rmskeho nrodnostnhokolstva a lokalt s vinovm zastpenm rmskeho obyvatestva (podmienkou vakzostva dodranie zsady o najvyej kvality vo vzdelvan a dosahovan uebnchvsledkov);

vypracovan konkrtnych modelov kolskej inklzie pre rzne situcie a cieov skupinys ambciou vytvori veobecn model inkluzvnej koly (do internho aj externhohodnotenia kvality koly by sa zartaval aj tzv. index inklzie koly ako jedenz motivanch nstrojov na realizciu programov inkluzvneho vzdelvania). Prikreovan inkluzvneho vzdelvacieho prostredia by sa mali prioritne zohadni osobitosti

iakov pochdzajcich z prostredia marginalizovanch rmskych komunt, osb sozdravotnm znevhodnenm, prslunkov nrodnostnch menn, cudzincova migrantov.

34 Poda prieskumu domcnost z roku 2010, ktor vykonalo UNDP, 40,5 % marginalizovanej rmskej populcie nemukonen pln zkladn vzdelanie (ISCED 2). Pre porovnanie, poda cenzu z roku 2001, 80 % obanov SR m vyieako pln zkladn vzdelanie. o sa tka stredokolskho vzdelania, tak z prieskumu UNDP z roku 2010 vyplva, e iba17 % prslunkov marginalizovanej rmskej populcie m ukonen vzdelanie na stupoch ISCED 3C (bez maturity)a ISCED 3A (s maturitou).

35 http://www. diskriminacia. sk/?q=node/959

36 Poda tdie vedeckho asopisu Lancet (september 2011) investcia do predprimrneho vzdelvania a programov ranejstarostlivosti o diea me by zo strednodobho a dlhodobho hadiska zhruba 6 17-krt menej nkladn ako rieeniedsledkov, ktor vyplvaj z jej absencie.


29/118

29

Zdroj: Regionlny prieskum marginalizovanch Rmov, 2011, UNDP/Svetov banka

Globlny cie:Zlepi prstup ku kvalitnmu vzdelvaniu vrtane vzdelvania a starostlivosti v ranom

detstve, ale aj zkladnho, stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania s osobitnmdrazom na odstrnenie segregcie v kolch, predchdza predasnmu ukoneniu kolskejdochdzky a zabezpei spen prechod zo koly do zamestnania.

Realizova tak politiky, ktor bud odstraova rozdiely vo vzdelanostnej rovni Rmova ostatnej populcie.

iastkov ciele:1. Zvi as det zo SZP/MRK v predprimrnom vzdelvan z pribline 18 % (v

roku 2010) na 50 % v roku 2020, za predpokladu rozrenia kapacitnej siete materskch kla programov vchovy a vzdelvania det v ranom veku v reginoch so zvenm nrastomrmskeho obyvatestva, vrtane implementcie programov orientovanch na zlepeniespoluprce s rodimi a zvyovanie potu asistentov uitea v predprimrnom vzdelvan.

Indiktor: Miera zakolenosti det z marginalizovanch rmskych komunt vo veku 3 6 rokovpoda jednotlivch vekovch ronkov.

Vchodiskov hodnota: Poda zisovania (Regionlny prieskum o marginalizovanch Rmoch,UNDP 2011) 18 % det v tejto vekovej kategrii navtevovalo predprimrne vzdelvanie (chlapci 20 %;dievat 14 %); len pre zaujmavos priemer pre veobecn populciu bol 72 % (k. rok 2008/2009).

2. Zlepi motivciu, kolsk vsledky a dochdzku rmskych det v zkladnom

vzdelvan a zabezpei, aby ISCED 2 zskalo 100 % vetkch kolopovinnch det (v reginochso zvenm nrastom rmskeho obyvatestva rozri kapacitn sie zkladnch kl), o sivyiada zabezpeenie dostupnosti kvalitnch a variabilnch vzdelvacch programov,zameranch na podporu individualizovanch potrieb iaka, zvenie inkluzvnosti vzdelvaciehosystmu, zvenie efektvnosti systmu socilnej podpory vzdelvania, prehodnotenie spsobufinancovania nkladov na iakov zo SZP, vytvorenie stleho finannho mechanizmu prepodporu celodennho vchovno-vzdelvacieho systmu na zkladnch kolch s podielomiakov zo SZP/MRK nad 20 % a zabezpeenie podmienok pre podporu aktivt zameranch naprcu s rodinou, aplikovanie komplexnej integrcie rodovo citlivej a multikultrnej vchovyv zkladnch kolch. Postupne vytvra podmienky, ktor zabrnia predasnmu ukoneniukolskej dochdzky mladistvm matkm.

Indiktor . 1: Podiel osb vo veku 15 a viac rokov, ktor s mimo kolskho systmu snajvym dosiahnutm vzdelanm na rovni ISCED 2 na celkovom pote osb 15 a viac rokov, ktor s


30/118

30

mimo kolskho systmu.Vchodiskov hodnoty: Poda zisovania (UNDP 2010) bolo v roku 2010 v rmci rmskej

populcie, ktor bola u mimo kolskho systmu, 56 % muov a 63 % ien s ukonenm 9. ronkomzkladnej koly.

Indiktor . 2: Podiel SZP/MRK navtevujcich 9. ronk Z na celkovom pote kolopovinnch

det. Vchodiskov hodnoty: Bud uren neskr na zklade kombincie dt za rok 2011.

3. Zvi podiel rmskych tudentov, ktor dosiahnu ISCED 3B a ISCED 3C a ISCED3A na rove veobecnej populcie SR, o znamen venova cielen pozornos deom zoSZP/MRK pri prechode zo zkladnej na stredn kolu a podporova zlepenie tudijnchvsledkov na strednch kolch, nastavenie adekvtnej finannej podpory. Odstrnenie barirv prechode na stredn koly zvenm priestupnosti kolskho systmu. Prepojeniesekundrneho vzdelvania s potrebami trhu prce (prognzovanie trhu prce, napojenie nazamestnvateov) a podpora cielenho karirneho poradenstva pre deti s rizikom transmisiegeneranej chudoby (napr. dlhodobo nezamestnanch).

Indiktor . 1: Podiel osb, ktor s mimo kolskho systmu s najvym dosiahnutmvzdelanm na rovni ISCED 3A, ISCED 3B a ISCED 3C na celkovom pote osb, ktor s mimokolskho systmu.

Indiktor . 2: Rozdiel potu poberateov dotci na zkladnch a strednch kolch.Vchodiskov hodnoty: Poda zisovania (UNDP 2010) v rmci rmskej populcie, ktor bola u

mimo kolskho systmu, 21 % muov a 13 % ien dosiahlo ukonen vzdelanie na stupoch ISCED3C, ISCED 3B a ISCED 3A.

4. Zlepi starostlivos o pedagogickch a odbornch zamestnancov a zvipodiel pedagogickch a odbornch zamestnancov kl ovldajcich rmsky jazyk (dialektmiestnej komunity).

Indiktor: Podiel pedagogickch a odbornch zamestnancov, ktor ovldaj rmsky jazykv psomnej aj stnej podobe, resp. dialekt miestnej komunity na komunikanej rovni.

5. Uplatnenie prva na vzdelvanie v rmskom jazyku alebo vyuovanie rmskehojazyka a podpora rozvoja identity prostrednctvom podpory pouvania rmskeho jazyka navetkch stupoch vzdelvania; zabezpeovanie prpravy uiteov rmskeho jazyka a literatrya podporovanie vzdelvania uiteov vyuujcich v rmskom jazyku; predchdzanie vetkmformm diskrimincie, rasizmu, xenofbie, homofbie, antisemitizmu a ostatnm prejavomintolerancie; podpora interetnickho a interkultrneho dialgu a porozumenia.

Indiktor . 1: Poet pedagogickch zamestnancov, ktor mu vyuova rmsky jazyka literatru a rmske relie.

Indiktor . 2: Poet tried/kl, na ktorch prebieha vuba predmetu rmsky jazyk a literatraa rmske relie.

6. Riei problematick otzky vchovy a vzdelvania v pecilnych kolch akolskch zariadeniach, vrtane kolskho poradenstva a prevencie; skvalitni procesdiagnostiky a zaraovania det do systmu pecilneho vzdelvania a odstrnenie prinyneoprvnenho zaraovania det do tohto systmu (metodika diagnostickch vyetren musprimerane zohadova schopnosti det pochdzajcich zo SZP/MRK); postupne eliminovazaraovanie det vzdelvanch poda variantu A do pecilnych kl a pecilnych tried Za zabezpei ich vzdelvanie v hlavnom prde so zvenm potom asistentov uitea, ktor

ovldaj rmsky jazyk; vytvori konkrt

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020

Documents

Transcript of Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020