Storin Internet KlientKolokvium 50 rokov informatiky na UPJŠ v Košiciach sa konalo 15. - 16. júna...

Monitoring elektronických médií, tlače a internetu

21.6.2017

Obsah výberu

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Objavil som ďalšie dva druhy dinosaurov! [informácia] (21.06.2017; Nový Čas; SLOVENSKO , s. 12,13; Eva Eperješiová)

... Paleontológa Martina Kundráta (47) z Centra interdisciplinárnych vied košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zavolala Čínska akadémia geologických vied na pomoc s výskumom dvoch jedinečných skamenenín z obdobia ...

2. PO MIKOVI ŠÉFOM RTVS REZNÍK [informácia] (21.06.2017; Šport; mut. , ZO SVETA, Z DOMOVA , s. 15; PETER DODEK)

... Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na UPJŠ v Prešove. V roku 1993 sa stal

riaditeľom Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom ...

3. 50 rokov informatiky na UPJŠ [informácia] (20.06.2017; www.kosickespravy.sk; s. -; em, mh)

KOŠICE - Na základe spoločnej dohody rektorov Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ v Košiciach) a Vysokej školy technickej v Košiciach bolo 1. júna 1967 založené ...

4. 7. ročník robotickej súťaže RBA [informácia] (20.06.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)

... Košiciach v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Súťaž je ďalšou z aktivít národného projektu "IT Akadémia - vzdelávanie pre ...

Fakulty a ústavy UPJŠ

5. Rodený riaditeľ: Slovenský rozhlas, TASR, RTVS [informácia] (21.06.2017; Denník N; mut. , Spravodajstvo , s. 3; Redakcia)

... Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po ukončení vysokoškolských štúdií prednášal na katedre ...

6. Kráľovná biznisu prišla zo "Steelky" [informácia] (21.06.2017; Hospodárske noviny; mut. , HN CLUB , s. 12; Olívia Lacenová)

... Košice Do Východoslovenských železiarní nastúpila po ukončení Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako právnička sporovej agendy. "Po ukončení školy bolo mojím snom pracovať ...

7. Po nádejných mladých vedcoch z Prešova pomenujú asteroidy [informácia] (21.06.2017; Pravda; mut. , seriál denníka Pravda , s. 8,9; Števo Rimaj)

... a informačného centra bioenergie v Kapušanoch či priestory Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach pri katedre botaniky. Úspech študentov je aj úspechom školy Riaditeľa Gymnázia a Základnej školy ...

8. Rezník strieda Miku [informácia] (21.06.2017; Pravda; mut. , titulná strana , s. 1,2,3; Igor Stupňan)

... spoločne pracujeme do konca funkčného obdobia, teda do 1.8.2017," napísal. Mika sa v stal generálnym

riaditeľom RTVS v roku 2012 počas jednofarebnej vlády Smeru. V parlamente ho vtedy podporilo 74 poslancov, v Smere jeho kandidatúru ...

9. Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS [informácia] (20.06.2017; www.nextfuture.sk; , , s. -; Next Future SITA)

... Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu

(SRo) ...

10. Kto je vlastne nový šéf RTVS? Cieľavedomý muž, ktorý zbabral prihlášku [informácia] (20.06.2017; www.aktuality.sk; Komentáre, 13:10, s. -; Miro Grman)

Prvý súboj s Mikom prehral, no tentoraz mu kandidatúra vyšla. Narodil sa 12. júla 1966 v Ružomberku, vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, načas na univerzite aj prednášal a od roku 1993 ...

11. Novým riaditeľom RTVS bude Jaroslav Rezník, získal až 95 hlasov, podporili ho fašisti aj Most

[informácia] (20.06.2017; www.dennikn.sk; Slovensko, 12:21, s. -; Dušan Mikušovič)


12. VIDEO: Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník [informácia] (20.06.2017; www.teraz.sk; Slovensko, 15:44, s. -; Teraz.sk/TASR)


13. Rezník je novým šéfom RTVS [informácia] (20.06.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; SITA)

... Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) ...

14. Meno nového šéfa RTVS je známe. Televíziu a rozhlas povedie tento muž [informácia] (20.06.2017; www.pluska.sk; Správy Z domova, 12:25, s. -; vek, TASR)


15. Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS [informácia] (20.06.2017; www.webnoviny.sk; SprávySlovensko, , s. -; SITA)

... RTVS počas 18. schôdze Národnej rady SR. Bratislava, 15. jún 2017. BRATISLAVA 20. júna (WebNoviny.sk) -

Poslanci budú v utorok o 11:00 v druhom kole voliť generálneho riaditeľa RTVS. V hre zostali už len dvaja kandidáti, ktorí v prvom ...

16. Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS [informácia] (20.06.2017; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Webnoviny.sk - Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS (c) SITA Všetky práva vyhradené.)

... Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) ...

17. Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník [informácia] (20.06.2017; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Redakcia)


Univerzitné pracoviská

18. Kam za kultúrou - streda 21. júna [informácia] (21.06.2017; www.korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť, , s. -; red.)

... rytierovi bez koňa o 9.00, 10.30 hod. MÚZEÁ, VÝSTAVY KOŠICE: BOTANICKÁ ZÁHRADA UPJŠ (Mánesova

23, po - ne 9 - 17) - Motýle exotických trópov (do 30. 6.), MÚZEUM VOJTECHA LÖFFLERA (Alžbetina 20, ut - so 10 - 18, ne ...

Top informácie z rezortu školstva

19. Minister školstva nemá medzi učiteľmi rešpekt [informácia] (21.06.2017; Denník N; mut. , Rozhovor , s. 16; VERONIKA FOLENTOVÁ)

... hovorí, že z reformy školstva sa stala opäť len fráza. Minister Peter Plavčan na rokovania o nej ani len

nechodí Rok po učiteľskom štrajku je jasné, že vláda požiadavky učiteľov nesplní, no podľa VLADIMÍRA CRMOMANA, ktorý štrajk vo ...

20. Poslanci dnes budú v druhom kole voliť nového generálneho riaditeľa RTVS [informácia] (20.06.2017; www.topky.sk; Domáce, , s. -; SITA)

... škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorú predložilo ministerstvo školstva. Rezort v novele plánuje

upraviť pravidlá poskytovania peňazí zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných a špeciálnych základných škôl do ...

21. Šéf komory učiteľov Crmoman: Ministra Plavčana som nestretol rok. Medzi učiteľmi nemá žiadny rešpekt [informácia] (20.06.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika Slovensko, 22:48, s. -; Veronika Folentová)

... ocenenia Biela vrana za rok 2013. Upozornil na viaceré kauzy ministerstva školstva pod vedením Dušana

Čaploviča (Smer). Ale do štrajku sa vo veľkej miere zapájali školy v Bratislave. Je to celkovou atmosférou v regiónoch a krajoch. ...

22. Rezort školstva stanovil ročné školné [informácia] (20.06.2017; Novohradské noviny; č. 24, RUBRIKA/ INZERCIA , s. 10; SITA)

... magisterskom stupni zaplatia najviac 1 140 eur. Vyplýva to z opatrenia ministerstva školstva, ktorým sa

ustanovuje maximálne ročné školné na akademický rok 2018/2019 pre študijné programy v externej forme štúdia na verejných a štátnych ...

Texty

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Objavil som ďalšie dva druhy dinosaurov!

(21.06.2017; Nový Čas; SLOVENSKO , s. 12,13; Eva Eperješiová)

Slovenský Indiana Jones Martin (47):

Autor - Eva Eperješiová I Foto: amk, Zhao Chuang

KOŠICE/DALIAN - Mali krídla, no nevedeli lietať! Paleontológ Martin Kundrát (47) poodhalil tajomstvo evolučného vývoja súčasných vtákov. Slovenskému Indianovi Jonesovi sa totiž podarilo spolu s čínskymi kolegami

identifikovať 2 úplne nové vtákovité dinosaury. Liaoningvenator a Daliansaurus sú vzdialení pravekí príbuzní a podľa jeho slov patrili pred 120 miliónmi rokov medzi obávané dravce.

Paleontológa Martina Kundráta (47) z Centra interdisciplinárnych vied košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zavolala Čínska akadémia geologických vied na pomoc s výskumom dvoch jedinečných skamenenín z

obdobia kriedy, teda neskorého štádia druhohôr. ,,Nálezy sú unikátne tým, že sú trojrozmerné a takmer kompletné. Zachovali sa v sopečnom popole, ktorý sme datovali do obdobia spred 120 miliónov rokov," hovorí slovenský Indiana Jones. Vzácne artefakty z čierneho trhu zachránilo Prírodovedné múzeum v meste Dalian. Pochádzajú z provincie Liaoning, ktorá je známa ako akési praveké Pompeje. ,,Skameneniny sme študovali 4 roky a objavili sme dva živočíšne rody patriace do skupiny troodontidov," prezradil. Pazúry ako zbraň Doposiaľ nepoznané tvory dostali podľa miesta výskytu pomenovanie Daliansaurus a Lianoningvenator. ,,Boli to mäsožravé dinosaury, pravdepodobne operené. Mali pílkovité zuby a veľké pazúry, ktoré používali ako zbraň," šokuje paleontológ. Nie je známe, či lovili v skupinách. Podobné jaštery v tlupách útočili aj na väčších dinosaurov, mohli ich neľútostne rozpárať a zabiť. Horné končatiny týchto jašterov boli ako malé krídla, no lietať nevedeli. ,,Dnešné vtáky mohli vzniknúť práve z nich. Ďalším skúmaním môžeme objasniť vývoj toho, ako sa z pravekých dinosaurov stali vtáky, a tiež ako a kedy začali lietať," prezradil Kundrát, ktorý chce spolu s kolegami naďalej pokračovať vo výskume.

LIAONINGVENATOR CURREIEI

v preklade znamená liaoningský lovec

meral jeden meter

je vývojovo skorším štádiom daliansaura

na nohách mal jeden pazúr

kratší chvost pravdepodobne dopĺňal vejár dlhších pier

chrup pozostával z menších, hustejších pílkovitých zubov

bol operený, viac sa podobá na vtákov

DALIANSAURUS LIAONINGENSIS

v preklade znamená daliansky jašter

meral na dĺžku približne jeden meter

typickým znakom boli dva nebezpečné ostré pazúry na nohách

v tlame mal chrup s pílkovitými zubami

pravdepodobne bol operený, viac sa podobá na jaštera

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. PO MIKOVI ŠÉFOM RTVS REZNÍK

(21.06.2017; Šport; mut. , ZO SVETA, Z DOMOVA , s. 15; PETER DODEK)

Od 2. augusta sa novým generálnym riaditeľom RTVS stane Jaroslav Rezník (na snímke v popredí, vľavo jeho protikandidát Václav Mika). Rezník sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na UPJŠ v Prešove. V roku 1993 sa stal riaditeľom Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu

(SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo.


3. 50 rokov informatiky na UPJŠ

(20.06.2017; www.kosickespravy.sk; s. -; em, mh)

KOŠICE - Na základe spoločnej dohody rektorov Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ v Košiciach) a Vysokej školy technickej v Košiciach bolo 1. júna 1967 založené na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach Výpočtové stredisko s pôsobnosťou pre všetky vysoké školy a ústavy Slovenskej akadémie vied

východného Slovenska.

Počas uplynulých 50-tich rokov sa Výpočtové stredisko postupne transformovalo na Ústav informatiky, ktorý je akademickým pracoviskom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ (PF UPJŠ) v Košiciach, a na Centrum informačných a komunikačných technológií (CIaKT), ktoré je univerzitným pracoviskom.

Počas celej svojej existencie obe pracoviská významne prispievali k rozvoju informatiky a výpočtovej techniky a budovaniu komunikačných sietí na východnom Slovensku, pričom svoje nezastupiteľné miesto zohrali aj v celoslovenskom meradle. K rozvoju informatiky na UPJŠ v Košiciach okrem domácich pracovníkov prispievali aj

mnohí externí spolupracovníci a prednášajúci.

Kolokvium 50 rokov informatiky na UPJŠ v Košiciach sa konalo 15. - 16. júna 2017 v priestoroch UPJŠ v Košiciach

Počas dvoch dní si účastníci Kolokvia 50 rokov informatiky na UPJŠ vypočuli odborné prednášky pozvaných hostí týkajúce sa vývoja v oblasti informatiky, rovnako absolvovali aj prehliadku priestorov Ústavu informatiky PF UPJŠ v Košiciach a Univerzitného vedeckého parku TECHNICOM na UPJŠ v Košiciach.

http://www.kosickespravy.sk/50-rokov-informatiky-na-upjs


4. 7. ročník robotickej súťaže RBA

(20.06.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)

V pondelok 5. júna 2017 sa uskutočnil už 7. ročník celoslovenskej robotickej súťaže RBA (Robotický battle na Alejovej), ktorú organizuje Gymnázium, Alejová 1 v Košiciach v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Súťaž je ďalšou z aktivít národného projektu "IT Akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie", ktorého jedným

zo špecifických cieľov je zvýšiť inkluzívnosť a rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov. V rámci podaktivity 1.3. Motivácia žiakov a študentov pre štúdium IKT, prírodných a technických vied budú partnermi projektu organizované viaceré aktivity so zameraním na popularizáciu motiváciu žiakov k štúdiu prírodných vied, matematiky, informatiky a technických vied.

Súťažilo sa v troch kategóriách. Účastníci si vyskúšali konštrukciu a šoférovanie pretekárskych autíčok v kategórií Racing, riešenie rozličných úloh na algoritmické myslenie, ale aj konštrukciu v kategórií Robotická výzva a ukázali svoje konštrukčné, programovacie, kreatívne a prezentačné schopnosti v kategórií Vlastný model.

"Kategória Vlastný model nespočíva len v tom, že súťažiaci musia vytvoriť vlastný model robota, ale musia ho potom vedieť aj odprezentovať pred porotou. Hodnotí sa oboje. Je to pre nich veľmi prínosné, lebo okrem toho, že musia v tíme niečo vedieť postaviť, tak to musia vedieť aj dobre odprezentovať a "predať" porote, zhodnotil Peter Kovács, jeden z organizátorov súťaže.

Súťaže sa zúčastnilo takmer 160 žiakov základných a stredných škôl a predviedlo dokopy skoro stovku robotických modelov. Súťaž sa každým rokom rozrastá a bezpochyby sa môže radiť k jednej z najväčších slovenských súťaží.

Kompletné výsledky súťaže ako aj pravidlá nájdete na stránke https://robotickybattle.sk a stránke národného projektu http://itakademia.sk. Okrem ocenenia víťazov v jednotlivých kategóriách boli PF UPJŠ v Košiciach

ocenené najlepšie technické prevedenia v kategóriách Racing a Robotická výzva ktoré získali tím zo Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste a tím z Gymnázia sv. Moniky v Prešove.

Text a foto: Mgr. Mária Hrehová, PhD.

http://www.ucn.sk/skoly/7-rocnik-robotickej-sutaze-rba


Fakulty a ústavy UPJŠ

5. Rodený riaditeľ: Slovenský rozhlas, TASR, RTVS

(21.06.2017; Denník N; mut. , Spravodajstvo , s. 3; Redakcia)

Jaroslav Rezník sa narodil 12. júla 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po ukončení vysokoškolských štúdií prednášal na katedre slovenského jazyka a literatúry UPJŠ dejiny staršej slovenskej literatúry a svetovú literatúru.

Od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 19972005 bol ústredným, potom generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave.

Potom krátko pracoval na ministerstve kultúry v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca. V apríli 2007 sa stal šéfom štátnej r Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Rezník na miesto riaditeľa rozhlasu nastúpil ešte v ére Vladimíra Mečiara, keď verejnoprávne médiá slúžili . vládnemu HZDS. Rozhlas Mečiarovi nadbiehal, proti čomu sa ohradili niektorí redaktori petíciou.

Súkromná agentúra SITA vydala v novembri 1998 správu, podľa ktorej Rezník pred voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS. Neskôr povedal, že urobil chybu.

Do čela RTVS ho presadzovala najmä SNS. Aj keď bola SNS v rokoch 2012 až 2016 mimoparlamentnou stranou, dostávala v servise TASR veľkorysý priestor aj pri bizarných príležitostiach. Andrej Danko v agentúre spomínal na svoje stretnutie s pápežom či návštevu Arménska.

Podľa zisteníTransparency International Slovensko tvorili od júna 2014 do júna 2015 správy o SNS a výrokoch jej predsedu Andreja Dánka zhruba sedem percent straníckych správ v TASR. Bolo to zhruba toľko, ako mali parlamentné strany ako Most-Híd či OĽaNO.

Pred aktuálnou voľbou bol Rezník pod palbou kritiky pre viac svojich krokov. Najspornejšími bolo uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, či ďalšia zmluva agentúry, podľa ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet. tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital.


6. Kráľovná biznisu prišla zo "Steelky"

(21.06.2017; Hospodárske noviny; mut. , HN CLUB , s. 12; Olívia Lacenová)

HNCLUB

Hospodárske noviny v spolupráci s partnermi, ale i verejnosť, ocenili top ženy slovenského biznisu.

Olívia Lacenová

Bratislava - Ocenenie poroty v hlasovaní o top ženu slovenského biznisu získala viceprezidentka pre dcérske spoločnosti a služby U. S. Steel Košice Elena Petrášková. V online hlasovaní zvíťazila Michaela Kaňová, riaditeľka Erste Private Banking, Slovenská sporiteľňa. Špeciálnu cenu od poroty si odniesla Katarína Kullová, spoluzakladateľka KULLA. HN vám prinášajú profily tohtoročných víťaziek prestížneho hlasovania, ktoré organizujú Hospodárske noviny v spolupráci s PwC, MasterCard a Hotelom Elizabeth.

VÍŤAZKA HLASOVANIA POROTY

Elena Petrášková viceprezidentka pre dcérske spoločnosti a služby U. S. Steel Košice

Do Východoslovenských železiarní nastúpila po ukončení Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako právnička sporovej agendy. "Po ukončení školy bolo mojím snom pracovať na súde a

stať sa sudkyňou. Konkurz na čakateľov sa mal konať až o niekoľko mesiacov neskôr, a tak som prijala ponuku pracovať vo VSŽ. Na pohovor na súd som sa už nikdy nedostavila," hovorí Petrášková. Prešla viacerými pozíciami. Pracovala na oddelení práva obchodných spoločností, ako vedúca oddelenia a následne generálna manažérka úseku Generálneho právneho zástupcu U. S. Steel Košice. Pôsobila aj na právnom oddelení v centrále U. S. Steel Corporation v Pittsburghu. Neskôr bola u nás vymenovaná do funkcie viceprezidentky pre riadenie externých služieb a vzťahov. Do aktuálnej pozície nastúpila po ďalších dvoch rokoch. Zodpovedá za riadenie piatich dcérskych firiem U. S. Steel Košice. Je predsedníčkou dozorných rád viacerých obchodných spoločností U. S. Steel Europe, viceprezidentkou vo zväze hutníctva a členkou Správnej rady Karpatskej nadácie.

Po ukončení školy bolo mojím snom pracovať na súde a stať sa sudkyňou.

VÍŤAZKA ONLINE HLASOVANIA

Michaela Kaňová riaditeľka Erste Private Banking, Slovenská sporiteľňa

Drží sa overenej skutočnosti, že pracovné ponuky, ktoré dostávala a na začiatku ich chcela najmenej, ju v pracovnej sfére posunuli najďalej. "Prácu bankárky som nemala vysnívanú, bola to skôr náhoda," tvrdí Kaňová. Po škole sa chcela zamestnať vo veľkej firme so zvučným menom, kde by sa mohla veľa naučiť. Banky vylúčila, pretože ich vnímala ako príliš byrokratické a skostnatené. Prijali ju na dane do Ernst and Young a na consulting do

Accenture. Zaujala ju druhá možnosť. Hneď druhý deň po nástupe ju poslali na projekt do VÚB banky. Projekt bol úspešný a banka jej ponúkla možnosť riadiť jedno z najdôležitejších oddelení - retailové úvery. Vo veku 24 rokov sa stala manažérkou. Najskôr viedla úverové oddelenie a v roku 2011 dostala šancu naštartovať privátne bankovníctvo. Najskôr ponuku odmietla, no na apel vtedajšieho generálneho riaditeľa sa rozhodla skúsiť to. "Pomohol tomu aj môj manžel, podľa ktorého to bola pre mňa ideálna pozícia, a tak som si povedala, že to vyskúšam. Už som potrebovala zmenu," konštatuje Kaňová. Dnes rozhodnutie hodnotí ako správny krok.

Prácu bankárky som nemala vysnívanú, bola to skôr náhoda.

MIMORIADNA CENA POROTY

Katarína Kullová spoluzakladateľka firmy Kulla

Po ukončení gymnázia pokračovala v štúdiu na Vysokej škole ekonomickej. Po získaní titulu absolvovala ešte nadstavbové štúdium programovania a pedagogiky. Prvú prácu si našla už na strednej škole a v júni 1989 pozíciu zamestnanca vymenila za podnikateľskú činnosť, ktorej sa venuje až dodnes. Spoločne s manželom vybudovali úspešnú firmu, ktorú Kullová dodnes riadi. Jej názov je príznačný - pôsobí pod menom Kulla a venuje sa potrebám záhradkárov. Organizovala viacero projektov doma i v zahraničí. Pracovala s médiami, za prácu a prínos bola ocenená mestskou časťou Bratislava III, bola nominovaná na ocenenia rôznymi inštitúciami, naprík lad EY podnikateľ roka 2016, Slovenka roka 2009, Medzinárodná konferencia Žena - ekonomická brána do Afriky - prednáška o rodinnom podnikaní, Nairobi 2006 a iné. Po smrti manžela vedie rodinnú firmu sama. "Inšpiráciou sú pre mňa najmä ženy podnikateľky, ktoré si napriek vážnym životným situáciám zachovávajú vysokú mieru empatie a nadhľadu. Mám ich v okolí niekoľko a veľmi si ich vážim," hodnotí Kullová.

Inšpiráciou sú pre mňa podnikateľky, ktoré si napriek vážnym situáciám zachovávajú empatiu.

Nominované na cenu Top 10 žien slovenského biznisu

Elena Petrášková viceprezidentka pre dcérske spoločnosti a služby U. S. Steel Košice

Lucia Pašková generálna riaditeľka spoločnosti Curaprox

Anna Macaláková generálna riaditeľka slovenskej J&T Banky

Anna Ostružiarová predsedníčka družstva Okrasa

Marcela Tokošová riaditeľka spoločnosti Kovotvar

Michaela Kaňová riaditeľka Erste Private Banking

Miriam Poništová výkonná riaditeľka DeutschMann Internationale Spedition

Martina Gaislová konateľka spoločnosti Würth

Natália Major členka Predstavenstva Tatra banky

Katarína Kullová spoluzakladateľka firmy Kulla


7. Po nádejných mladých vedcoch z Prešova pomenujú asteroidy

(21.06.2017; Pravda; mut. , seriál denníka Pravda , s. 8,9; Števo Rimaj)

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci Prinášame príbehy o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční, aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Aktuálny je o študentoch z Gymnázia svätého Mikuláša v Prešove Miriam Feretovej ml. a Samuelovi Smoterovi ktorí vymysleli biorepelent proti kliešťom a za odmenu budú po nich pomenované asteroidy. Príbeh je aj o ich spolužiakovi Petrovi Škripkovi, ktorý vymyslel ekologický spôsob na odsolenie pôdy.

Števo Rimaj

Prešov

Keď má človek sedemnásť rokov, svet sa mu javí ako gombička. Povinnosti v škole striedajú mladícke pochabosti a snaha o spoznávanie sveta dospelých. Je však aj mnoho mladých, ktorí už v tomto veku vedia, čo chcú, snažia sa kvalitatívne a odborné rásť a za svoje snaženie bývajú aj patrične odmenení. Presne do tejto kategórie patria študenti sexty v osemročnom Gymnáziu svätého Mikuláša v Prešove, ktorých trieda pripomína aj zoskupenie mladých vedcov.

Medzi dvadsaťpäťkou spolužiakov možno nájsť viacero takých, ktorí aktívne pracujú na ekologických projektoch, chodia po olympiádach a žnú úspechy. Len pred niekoľkými dňami jeden zaznamenala dvojica Miriam

Feretová a Samuel Smoter, ktorí sa zúčastnili na najprestížnejšej a najväčšej vedeckej súťaži pre stredoškolákov Intel International Science Engineering Fair (Intel ISEF). Súťaž sa konala v Los Angeles v USA a študenti sexty si z nej priniesli nielen pekné zážitky.

Vymysleli biorepelent proti komárom

Miriam a Samuel majú k biológii a vede blízko. Miriamina mama je profesorkou na tom istom gymnáziu, učí biológiu a geografiu a vedie svoju dcéru a aj ostatných študentov k práci na vedeckých projektoch. Samuelova mama je lekárka, takže k biológii má blízko aj on. A keďže škola vytvára výborné podmienky a materiálne zabezpečenie pre mladých vedcov, obaja študenti sa vydali popri klasickom štúdiu aj touto cestou.

"Najskôr som sa zúčastnila biologickej olympiády, potom som si povedala, že začnem robiť na niečom vlastnom," hovorí o svojich vedeckých a súťažných začiatkoch Miriam Feretová ml., ktorá žije v dedinke Bretejovce v okrese Prešov. Skúmaniu a bádaniu sa približne v tom istom čase začal venovať aj Prešovčan Samuel Smoter, ktorý robil na projekte eliminácie ťažkých kovov pomocou minerálov a ich využití v praxi. Blízkosť k bádaniu a vede neskôr oboch študentov spojila a vytvorili vedecký tandem. Spoločne sa pustili do projektu využitia prírodných éterických olejov v prevencii proti kliešťom rodu Dermacentor a Haemaphysalis, ako náhrady za komerčné repelenty, ktoré škodia životnému prostrediu, zdraviu a často ani nefungujú tak, ako by mali.

"Prečo sme sa rozhodli vymyslieť práve náhradu za komerčné repelenty? Prvým impulzom boli skúsenosti našich spolužiakov, ktorí sú skautmi. Tí v prírode na ochranu proti kliešťom používajú práve komerčné repelenty. Okrem toho, že neplnia svoj účel, obsahujú syntetické zdraviu škodlivé látky. Preto sme skúsili vymyslieť náhradu," podotýka Smoter.

Dvojica sa rozhodla repelenty nahradiť prírodnými éterickými olejmi. Projekt im zabral asi pol roka. Predchádzalo mu nazbieranie kliešťov, skúšanie prchavosti éterických olejov, až kým sa dostali k samotným testom. Podarilo sa im dokázať, že prírodné éterické oleje sú pri použití proti kliešťom nielen neškodné pre zdravie a životné prostredie, ale na rozdiel od bežne používaných repelentov aj niekoľkonásobne účinnejšie.

Pomenujú po nich asteroidy

Ideálne podmienky na výskum poskytla dvojici nielen škola, ale ako konzultanti a parazitológovia aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Odborné zázemie a priestory pre experimenty im poskytli vo Výskumno-vzdelávacom a informačnom centre bioenergie v Kapušanoch pri Prešove. Aj vďaka nim zaznamenala Miriam a Samuel obrovský úspech na samotnej súťaži v Amerike, kde svoj alternatívny repelent predstavili.

Výsledky svojho výskumu prezentovali najskôr obaja študenti na domácom Festivale vedy a techniky Amavet. Cez krajské kolo prešli až do celoštátneho, odkiaľboli nominovaní do súťaže najlepších mladých vedcov z celého sveta. A aj tam odbornú porotu ich alternatívny repelent zaujal. Získali zaň druhé miesto a strieborné medaily. Obaja študenti to považujú za najväčší úspech vo svojej doterajšej činnosti v oblasti vedy a výskumu.

Na súťaži v Los Angeles sa zúčastnilo 1778 súťažiacich zo 75 krajín sveta. Súťažilo sa v sedemnástich kategóriách. Miriam a Samuel sa ako víťazi národnej súťaže organizovanej Asociáciou pre mládež, vedu a techniku nominovali do kategórie Animal Science ako jediní Európania. Súperov mali predovšetkým zo Severnej a z Južnej Ameriky a z Ázie. V silnej konkurencii považujú zisk striebornej medaily za obrovský úspech. Odmenou im bolo aj 1500 eur. Prekvapenia sa dočkali od Čínskej asociácie pre vedu a technológiu, ktorá im udelila za ich repelent špeciálnu cenu. Každý z dvojice dostal 1200 eur a študenti postúpili na vedeckú súťaž do Číny, ktorá sa bude konať v auguste tohto roku. Za úspech získali aj odmenu, ktorú nečakali. Budú po nich pomenované asteroidy.

"Tento úspech je určite najväčší, aký sme dosiaľ dosiahli. Stále som to v sebe ešte nedokázala stráviť. Zdá sa mi to také neuveriteľné," priznáva sedemnásťročná Miriam. Spolu so Samuelom zdôrazňujú, že tento ich projekt sa úspechom v Amerike rozhodne nekončí. "Budeme v ňom pokračovať. Chceli by sme ďalej skúmať najúčinnejšie látky v éterických olejoch a ich vplyv na kliešte," zdôrazňuje Miriam.

Samuel Smoter vidí v biologickom repelente ako alternatíve k súčasným repelentom budúcnosť. Nevylučuje, že nápad si dajú patentovať. "Najskôr ale musíme dotiahnuť všetky veci okolo projektu a až potom môžme začať rozmýšľať o jeho komerčnom využití," naznačil. Obaja chcú pokračovať vo vede a výskume, ale po skončení gymnázia uvažujú o štúdiu medicíny. Miriam však dodáva, že výskum prírodného repelentu ju natoľko prilákal, že svoju budúcnosť možno vidí aj v oblasti parazitológie.

Ich spolužiak zaujal v Houstone

Miriam a Samuel nie sú jediní z triedy, ktorí v poslednom čase zožali v oblasti vedy veľké úspechy. Podobný čin sa podaril aj ich spolužiakovi, Prešovčanovi Petrovi Škripkovi, ktorý sa zúčastnil na celosvetovej súťaži mladých vedcov I-SWEEP v americkom Houstone a získal bronzovú medailu. Porotu zaujal jeho projekt odsolenia pôdy.

"Prečo práve odsolenie pôdy? Bývam v prešovskej mestskej časti Solivar, kde je zasolená pôda. Pred dvomi rokmi som začal hľadať ekologický spôsob na jej odsolenie. Spôsob, ktorým by sa dal tento problém riešiť nielen u nás, ale aj celosvetovo, veď vo svete je až 62 miliónov hektárov pôdy, ktorá je zasolená," vysvetľuje mladý vedec.

Tento rok našiel Peter riešenie, ako z pôdy postupne odstrániť soľ natoľko, aby mohla byť využívaná na sadenie bežných plodín. "Hľadal som spôsob, ktorý bude ekologický, lacný a bude využiteľný na veľkých

priestranstvách. Zistil som, že problém presolenosti pôdy pomáha riešiť energetická tráva. Tá dokáže rásť aj v zasolených pôdach. Jej výnos som zvýšil pridaním kremíka. Zistil som, že keď tráva rastie, až dvadsať percent jej tela tvorí soľ. Pri pridaní kremíka sa obsah soli zvýši ešte o jednu tretinu," zdôrazňuje Škripko.

Ten potom zisťoval aj ekologickosť tohto riešenia a pri rozboroch pôdy sa utvrdil, že tento spôsob odsolenia pôdy nemá negatívny vplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v pôde. Peter chce vo výskume pokračovať a na odsolenie pôdy chce vyskúšať aj iné rastliny. A predovšetkým robiť výskum aj v reálnych, nielen laboratórnych podmienkach.

Aj Škripko podčiarkuje, že svoj projekt na odsolenie pôdy by nemohol robiť bez pomoci odborných konzultantov, bez možnosti využívať priestory Výskumno-vzdelávacieho a informačného centra bioenergie v Kapušanoch či priestory Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach pri katedre botaniky.

Úspech študentov je aj úspechom školy

Riaditeľa Gymnázia a Základnej školy svätého Mikuláša v Prešove Marcela Tkáča úspechy študentov, ktoré dosiahli v Amerike, tešia. Striebro Miriam Feretovej a Samuela Smotera považuje dokonca za najväčší úspech za posledných päť rokov a za jeden z najväčších, aké škola na rôznych medzinárodných vedeckých súťažiach a olympiádach dosiahla. Nie je však za nimi žiadna náhoda či len zhoda okolností.

"Škola prikladá oblasti vedy a techniky veľký význam a študentov podporujeme ľudskými zdrojmi, teda odbornou pomocou pedagógov, motiváciou a tiež materiálnymi podmienkami. Máme tu špeciálnu učebňu na chémiu, na prírodovedné predmety, fyzikálne laboratóriá. Naši študenti sa pravidelne zúčastňujú medzinárodných súťaží, vedomostných olympiád, chemickej a fyzikálnej olympiády, či európskej olympiády mladých vedcov. Často sa zo súťaží vracajú s oceneniami. Vlani sa na tej istej súťaži ako tento rok Miriam a Samuel zúčastnila ich spolužiačka Janka Čorňáková a skončila na veľmi peknom štvrtom mieste," zdôraznil riaditeľ Tkáč. Gymnázium v Prešove navštevuje 314 študentov, ku gymnáziu patrí aj základná škola s 302 žiakmi.

Foto:

Po Miriam a Samuelovi pomenujú na ich počesť asteroidy.

FOTOt ARCHlV GYMNÁZIA SV. MIKULÁŠA PREŠOV (4)


8. Rezník strieda Miku

(21.06.2017; Pravda; mut. , titulná strana , s. 1,2,3; Igor Stupňan)

Igor Stupňan

Pred piatimi rokmi Jaroslavovi Rezníkovi príchod na čelo verejnoprávnej RTVS nevyšiel, ale včera sa mu to už podarilo. Vtedy ho porazil Václav Mika, teraz je to naopak. V tajnej voľbe získal Rezník podporu 95 poslancov zo 147 prítomných.

Podľa sily poslaneckých klubov to vyzerá tak, že mu dôveru vyslovili nielen poslanci vládnej koalície Smeru, SNS a Mostu-Híd, ale aj opozície. Išlo o hlasy kotlebovcov a zrejme aj o hlas niektorého z poslancov ďalšej opozičnej strany. Koalícia sa tesne pred druhým kolom nakoniec dohodla, pred týždňom totiž časť Mostu-Híd nepodporila Rezníka. Ten sa postu generálneho riaditeľa RTVS ujme 2. augusta na najbližších päť rokov, vo funkcii vystrieda Miku, ktorého v roku 2012 do funkcie presadil Smer. Mika dostal včera 50 hlasov, teda ešte o tri menej ako v prvom kole voľby minulý štvrtok.

"Zvolenie riaditeľa RTVS je dôkazom, že koalícia sa vie dohodnúť a opozícia hrá hry, lebo Rezník dostal aj hlasy opozičníkov," reagoval šéf mediálneho výboru parlamentu Dušan Jarjabek zo Smeru. Rezníkovi želá, aby sa mu podarilo naplniť jeho plány a zároveň aby nadviazal na všetko dobré, čo urobil Mika.

Pokračovanie-s. 2

Dokončenie - s. 1

Rezník považuje 95 hlasov za "silný mandát". "Kto a ako hlasoval, nemôže a nebude mať v budúcnosti žiadny vplyv na činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska," povedal pre Pravdu Rezník v reakcii na to, že dostal aj hlasy ĽS NS.

Vo Vedení verejnoprávneho média po príchode nového šéfa zrejme nastanú personálne zmeny, ktoré sa dotknú niektorých vysokých manažérov. Pred voľbou sa Rezník nezmienil o najbližších ľuďoch zo svojho tímu a konkrétnejší nebol ani včera po zvolení. Nie je však vylúčené, že sa medzi nimi objaví aj niekto zo súčasných neúspešných uchádzačov o kreslo šéfa RTVS alebo Rezníkovi spolupracovníci z agentúry TASR, ktorej teraz šéfuje.

Podľa plánov nového riaditeľa by mal vzniknúť v RTVS tretí televízny kanál. Bude orientovaný na šport a mal by sa spustiť v roku 2020. Rezník sa chce vrátiť tiež k pôvodným názvom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Pokiaľ ide o ďalšie financovanie RTVS, nový riaditeľ presadzuje hybridný model. Ten počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov a s peniazmi na základe zmluvy so štátom. Či dôjde k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov pre RTVS, jasne nepovedal. Rozhodnúť musia koaličné strany, SNS bola proti ich zvýšeniu v čase, keď ich presadzoval Mika.

Pokiaľ ide o včerajšiu voľbu, Rezníka od začiatku uprednostňovali SNS a Smer. Tretia koaličná strana Most-Híd dala včera svojim poslancom voľnú ruku. "Každý sa rozhodol sám za seba. Nikomu sme nič neprikázali a ani nezakazovali," povedal šéf Mostu-Híd Bela Bugár.

Most-Híd už pred prvým kolom voľby mal k Rezníkovi výhrady a označil ho za neprijateľného. Vyčítal mu, že v minulosti ešte ako riaditeľ Slovenského rozhlasu mal obmedzovať národnostné vysielanie Rádia Patria, čo Rezník poprel. MostHíd v otázke voľby nového šéfa RTVS rešpektoval, že Smer a SNS odmietali Miku. Zložitá situácia pre Most-Híd preto nastala po prvom kole tajnej voľby, keď do druhého kola postúpili práve Rezník s Mikom. Líder strany Bugár v piatok pripustil podporu Rezníkovi. Odôvodňoval to tým, že nechcú rozbíjať koalíciu kvôli Mikovi.

Bugár teraz od Rezníka očakáva pozitívne pôsobenie. "Predsa nie je možné, že zamestnanci Rádia Patria majú 940 eur hrubý plat a priemerný hrubý plat zamestnancov rozhlasu je 1200 eur, nehovoriac o programových veciach. Očakávame tiež, že nebude robiť zmeny, ktoré by spochybnili verejnoprávnosť a nestrannosť RTVS," uviedol Bugár.

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška predpokladá, že Rezník začne auditom pracoviska v RTVS a že "bude meniť štýl práce Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tak, aby to zodpovedalo projektu, ktorý predstavil pred mediálnym výborom". "Očakávam tiež, že sa pozrie aj na odmeňovanie manažmentu, čo vyvolalo isté znepokojenie počas fungovania pána Miku v RTVS," povedal Paška.

Opozícia označila za "biľag", že Rezník bol zvolený aj hlasmi "fašistov". "Je neospravedlniteľné, že keď treba, tak Kotleba hlasy dodá. Už samotná voľba poškodí meno RTVS vo verejnosti," vyhlásil poslanec OĽaNO-Nova Jozef Viskupič. Zrejme nejaký hlas dostal Rezník aj od opozičných strán, respektíve od nezaradených poslancov, a teda nielen od kotlebovcov. "Som presvedčená, že všetci sme volili pána Miku, aj keď je voľba tajná," uviedla podpredsedníčka SaS Jana Kiššová. Rovnako sa vyjadrili aj predstavitelia OĽaNO-Nova a Sme rodina.

Odchod súčasného riaditeľa Miku z RTVS sa očakával. Smer a SNS sa v poslednom roku kriticky vyjadrovali na adresu verejnoprávneho média. Vlani SNS zastavila zvyšovanie koncesionárskych poplatkov zo 4,64 eur na 7 eur s odôvodnením, že treba skvalitniť program a ľudia by mali dopredu vedieť, čo za vyššie poplatky dostanú. Poukazovala tiež na drahú výrobu programov v externom prostredí. Premiér a šéf Smeru Robert Fico v uplynulých mesiacoch na adresu RTVS povedal, že nejde o verejnoprávne médium a že je opozične ladené. O tom, že musí prísť k zmene v RTVS, hovoril aj predseda SNS Andrej Danko. Miku sa celý čas zastával minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru s tým, že za neho hovoria dosiahnuté výsledky.

RTVS pred voľbou čelila dvom škandálom, jeden za týkal uniknutej esemeskovej komunikácie medzi opozičným politikom a šéfom spravodajstva, kde sa dohovárali o zásahoch do spravodajstva. Druhá kauza sa týkala vysokých platov manažmentu RTVS, ktoré sa pohybovali nad 8 000 eurami.

Mika včera poslal e-mail zamestnancom a rozlúčil sa s nimi. "Bolo to úžasných a úspešných päť rokov. Sme profesionáli a spoločne pracujeme do konca funkčného obdobia, teda do 1.8.2017," napísal. Mika sa v stal

generálnym riaditeľom RTVS v roku 2012 počas jednofarebnej vlády Smeru. V parlamente ho vtedy podporilo 74 poslancov, v Smere jeho kandidatúru presadzoval Maďarič. Rezník dostal dva hlasy.

Ako chce Jaroslav Rezník zmeniť RTVS

- Jednotka - má byť na princípe modelu britskej BBC, teda vzdelávať, informovať a zabávať.

- Dvojka - bude počas dňa určená pre detského diváka. Večer a v noci sa bude orientovať kultúrne. Má dať dôraz na informačnú gramotnosť a mediálnu výchovu ako možnú súčasť učebných osnov a má podnecovať verejné debaty na spoločensky významné témy.

- Trojka - bude mať športovo-publicistický obsah. Mala by sa spustiť od leta 2020, pri príležitosti začiatku letných olympijských hier v Tokiu.

- Plánuje vybudovať moderný verejnoprávny web. V spolupráci so študentskými televíziami a ďalšími médiami, školami a univerzitami sa musí reflektovať aktuálna realita. Súčasná mladá generácia už totiž takmer vôbec nevyužíva klasický typ rozhlasového a televízneho vysielania.

- Navrhuje spustiť vysielač v Rimavskej Sobote pre programový okruh národnostného vysielania Rádia Patria.

- Uvažuje o obnoveni a revitalizovanť rozhlasových programových vlajkových lodí do pôvodných vysielacích časov na Rádiu Slovensko, konkrétne ide o relácie Pozor, zákruta! a Nedeľnú rozprávku pre deti.

- Mieni sa vrátiť k názvom Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) s jasným odlíšením týchto dvoch značiek pod jednou spoločnou korporátnou.

- Financovanie - takzvaný hybridný model počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov, reklamy a so zdrojmi získanými na základe zmluvy so štátom.

Jaroslav Rezník mladší sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post

riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Madáričom (Smer). Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po vymenovaní prvou vládou Roberta Fica. Za Rezníkovho vedenia TASR medziiným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a on-line televíziu Tablet.tv a ďalšie služby. (sita)


9. Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS

(20.06.2017; www.nextfuture.sk; , , s. -; Next Future SITA)

BRATISLAVA 20. júna (WebNoviny.sk) - Poslanci budú v utorok o 11:00 v druhom kole voliť generálneho riaditeľa RTVS. V hre zostali už len dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole dostali najviac hlasov - súčasný šéf telerozhlasu Václav Mika a generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník.

Odporúčame: Aktualizované: Poslanci v tajnej voľbe nezvolili šéfa RTVS, do 2. kola postúpili Rezník a Mika

V prvom kole tajnej voľby hlasovalo 147 poslancov, tri hlasy boli neplatné. Rezníka podporilo 73 poslancov a k zvoleniu za nového šéfa RTVS mu tak chýbal iba jeden hlas. Václav Mika dostal 53 hlasov.

[poll id="1220841"]

Poslanci nového šéfa spojeného verejnoprávneho média vyberali v tajnom hlasovaní spomedzi ôsmich kandidátov. Kandidátmi okrem uvedenej dvojice boli Peter Abrahám (0 hlasov), Richard Dírer (0 hlasov), Fedor Flašík (0 hlasov), Michal Ruttkay (5 hlasov), Zuzana Ťapáková (1 hlas) a Stanislav Velitzky (0 hlasov).

Václav Mika

profil kandidáta na šéfa RTVS

Václav Mika sa narodil v roku 1963 v Trenčíne. Pochádza z učiteľskej rodiny. Vyštudoval Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví (v súčasnosti Fakulta manažmentu) Ekonomickej univerzity v Bratislave a je držiteľom profesionálneho certifikátu v manažmente na Open University.

V rokoch 1987 až 1994 zastával rôzne posty v Slovenskej televízii (STV). V rokoch 1992 - 1994 bol riaditeľom kancelárie STV. V roku 1994 bol jedným zo štatutárov STV a z STV odišiel po nástupe generálneho riaditeľa Jozefa Darma.

V rokoch 1990 - 1992 externe učil na katedre produkcie Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1994 bol externým poradcom ministra kultúry pre oblasť informačnej politiky a masmédií.

V rokoch 1998 a 1999 bol podpredsedom a členom Rady STV. V rokoch 1994 až 1998 bol riaditeľom Prvej slovenskej mediálnej agentúry (PSMA).

Pred príchodom do Markízy šéfoval Rádiu Expres - bol predsedom predstavenstva spoločnosti D.Expres. Rádio Expres viedol od jeho spustenia v roku 2000 až do 1. februára 2006. Rádio sa v tom čase stalo najpočúvanejším na Slovensku a túto pozíciu si drží dodnes.

V rokoch 2004 až 2012 bol Václav Mika členom, od roku 2011 prezidentom Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS), ktorá zastupuje záujmy prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania.

Od 1. februára 2006 vystriedal na poste generálneho riaditeľa Televízie Markíza Vladimíra Repčíka. Zároveň sa stal konateľom licenčnej spoločnosti Markíza - Slovakia.

Miku za šéfa RTVS zvolili v auguste 2012

TV Markíza si za jeho takmer päťročného pôsobenia udržala pozíciu najsledovanejšej súkromnej televízie u nás a spustila svoj druhý kanál TV Doma. Václav Mika odišiel zo CME na vlastnú žiadosť 28. septembra 2010 bez konkretizovania dôvodov.

Podľa medializovaných informácií bol za jeho odchodom dlhodobo "nie najlepší vzťah" s vtedajším šéfom CME Adrianom Sarbom. V rokoch 2010 - 2012 bol konateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Milestone group, ktorú založil po odchode z Markízy.

Miku zvolila NR SR do funkcie generálneho riaditeľa RTVS 1. augusta 2012. Poslanci si riaditeľa vyberali spomedzi 11 kandidátov v tajnej voľbe. Mika získal podporu 74 z 95 prítomných poslancov. Na voľbe sa zúčastnili poslanci za Smer-SD a OĽaNO. Štyri vtedajšie opozičné strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd voľbu bojkotovali, označili ju za politickú frašku.

Mikov vtedajší hlavný medializovaný protikandidát Jaroslav Rezník získal od poslancov dva hlasy. Tri hlasy dostal vo voľbe kandidát Iľja Ruppeldt. Jeden hlas dali poslanci Pavlovi Jaczovi. Funkcie sa ujal deň po zvolení, teda 2. augusta 2012 a posledný deň jeho päťročného funkčného obdobia je 1. august tohto roka.

Rozhlas a televízia Slovenska v číslach

RTVS pod vedením Miku a jeho manažmentu zvýšila sledovanosť, dôveryhodnosť aj výrobu pôvodných slovenských programov. RTVS sa zároveň začala technologicky modernizovať, zbavila sa dlhov a venovať sa programu.

Z dokumentu RTVS zverejneného v máji tohto roka "Rozhlas a televízia Slovenska v číslach" napríklad vyplýva, že v roku 2012 bola priemerná sledovanosť hlavného televízneho spravodajstva o 19:00 148-tisíc divákov a tento rok bol priemer do 8. mája 344-tisíc divákov a v objektivite sa od roku 2012 posunulo spravodajstvo podľa prieskumov zo 4. miesta (11,3%) na 1./2. miesto (cca 24%).

Ešte pred aprílovým zverejnením výzvy na prihlasovanie kandidátov sa očakávaná voľba generálneho riaditeľa RTVS stala témou viacerých politických vyhlásení. RTVS kritizovali predstavitelia SNS a opakovane aj premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť.

Informácie pochádzajú z archívu SITA, od Václava Miku a z dokumentov RTVS - http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/135125/rtvs-v-cislach.

Jaroslav Rezník



riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach.

V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach.

Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada a 27. júla 2001 ho opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005.

Následne sa zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však vo februári 2006 účasti v konkurze v Rozhlasovej rade vzdal.

V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom.

Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po menovaní prvou vládou Roberta Fica. Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť.

Po zmene TASR z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa.

Kritika za podpísanie nevýhodných zmlúv

Do päťročnej funkcie ho zvolila Správna rada TASR v apríli 2009. Následne ho v januári 2014 Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalších päť rokov, od 30. apríla 2014. Po skončení tohto funkčného obdobia sa Rezník o funkciu nemôže uchádzať hneď.

Podľa zákona o TASR totiž možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za Rezníkovho vedenia TASR medzi iným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a online televíziu Tablet.tv a ďalšie služby.

Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili.

Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesie a penále. Rezník v tejto téme oponuje tým, že podpísal rámcovú zmluvu a nie zmluvy vykonávacie.

Spolupráca s agentúrou Sputnik

TASR sa tento rok spája s niekoľkými medializovanými témami, medzi iným so spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, ktorú Rezník po mediálnom aj politickom tlaku zrušil.

Denník N 2. marca v článku "Rezník dal polovicu verejnoprávneho portálu TASR firme blízkej Slavii Capital" informoval o tom, že portál Teraz.sk aj televízia Tablet.tv. nie sú súčasťou verejnoprávnej agentúry TASR. V skutočnosti ich vlastní akciová spoločnosť Teraz Media, ktorej polovicu vlastní Miloš Juríček, podnikajúci so Slaviou Capital.

Rezník 16. marca na rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá uviedol, že o založení akciovej spoločnosti informoval a o spojení Juríčka so Slaviou Capital nevedel. Podľa Rezníka investor nemá kompetenciu ovplyvňovať obsah portálov.

O téme 14. marca hovorila i Správna rada TASR, podľa ktorej "mediálne výstupy a produkty Teraz Media zodpovedajú štandardom a princípom nezávislej žurnalistiky".

Informácie pochádzajú z archívu SITA, z verejne prístupných dokumentov TASR, zo spravodajského portálu TASR, Teraz.sk, z článku "MÉDIÁ: Generálny riaditeľ TASR J. Rezník sa dožíva životného jubilea" zverejneného 12. júla 2016, http://www.teraz.sk/kultura/tasr-jaroslav-reznik-jubileum-50/206177-clanok.html a z Denníka N - https://dennikn.sk/694658/reznik-dal-polovicu-verejnopravneho-portalu-tasr-firme-blizkej-slavii-capital/.

Viac k témam: Jaroslav Rezník , Národná rada SR , RTVS Rozhlas a televízia Slovenska , Václav Mika , voľba šéfa RTVS Zdroj - Webnoviny.sk - Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS (c) SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

-END

http://www.nextfuture.sk/agenturne-spravy/reznik-alebo-mika-poslanci-budu-v-druhom-kole-volit-sefa-rtvs/


10. Kto je vlastne nový šéf RTVS? Cieľavedomý muž, ktorý zbabral prihlášku

(20.06.2017; www.aktuality.sk; Komentáre, 13:10, s. -; Miro Grman)

Prvý súboj s Mikom prehral, no tentoraz mu kandidatúra vyšla.

Narodil sa 12. júla 1966 v Ružomberku, vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, načas na univerzite aj prednášal a od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia

Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach.

Napokon to dotiahol až na post riaditeľa celého rozhlasu. Šéfoval mu v rokoch 1997 až 2005.

O rovnaký post sa uchádzal aj v roku 2005. Podal však neúplnú prihlášku (chýbalo vyhlásenie o konflikte záujmov), a tak z boja o riaditeľské kreslo predčasne vypadol.

No uchytil sa v štátnej tlačovej agentúre TASR a napokon sa prebojoval aj na vytúžené miesto riaditeľa RTVS - Jaroslav Rezník.

Na koncesionárov poslal vymáhačov

Rezník začal verejnoprávnemu rozhlasu šéfovať počas vládnutia kabinetu Vladimíra Mečiara a na rozdiel od kritizovanej STV, vtedajšie SRo si pod jeho vedením udržiaval vysoký kredit aj popularitu.

V roku 2000 získal Rezník ocenenie Manažér roka.

Omnoho menej priaznivé reakcie vyvolalo rozhodnutie vymáhať dlhy z nezaplatených koncesionárskych poplatkov. Rozhlas totiž v roku 2005 podpísal zmluvu so spoločnosťou BSP Lawyer Partners a tá mala od ľudí získať v prepočte asi 3,3 milióna eur. Reálne podľa zverejnených informácií vymohla 2,5 milióna, do rozhlasu však vraj smerovalo len asi 600-tisíc eur.

10 rokov v TASR

Po odchode z rozhlasu pôsobil na chvíľu ako štátny radca u niekdajšieho ministra kultúry Františka Tótha (ANO).

V apríli 2007 sa stal riaditeľom TASR, kde pôsobí doteraz.

Odtiaľ sa pokúsil po spojení verejnoprávneho rozhlasu s verejnoprávnou televíziou prebojovať na post generálneho riaditeľa RTVS, no v roku 2012 ho vo voľbe porazil súčasný šéf verejnoprávneho média Václav Mika.

Aktuálne však Rezník Mikovi prehru vrátil, a to aj napriek niektorým sporným zmluvám v TASR.

Objavili sa totiž informácie o finančnom prepojení portálov štátnej agentúry Teraz.sk a Tablet.tv na spoločnosť Slavia Capital. Oba portály síce fungujú pod TASR, v skutočnosti ich vraj vlastnila akciová spoločnosť.

Rezník sa bránil tvrdením, že o prepojení na Slaviu Capital nevedel.

Kritické ohlasy vyvolal aj podpis zmluvy s ruskou agentúrou Sputnik. Oficiálnymi kruhmi v Európskej únii je považovaná za nástroj kremeľskej propagandy a viackrát jej dokázali, že šíri takzvaných hoaxov.

Rezník síce podpis zmluvy najprv bránil, ale po približne 24 hodinách od prevalenia kauzy zmenil názor a zmluvu so Sputnikom vypovedal.

Podpora SNS

Rezník pri svojom víťazstve ťažil z podpory SNS a pomohla mu aj nepriazeň premiéra Roberta Fica voči Mikovi. Predseda vlády opakovane zaútočil na obsah spravodajstva RTVS.

Čo sa niektorým súčasným vládnym politikom nepáčilo na doterajšom smerovaní RTVS, priblížil v máji v relácii Fair Play M. Kovačiča podpredseda SNS Anton Hrnko.

https://www.aktuality.sk/clanok/497521/kto-je-vlastne-novy-sef-rtvs-cielavedomy-muz-ktory-zbabral-prihlasku/


11. Novým riaditeľom RTVS bude Jaroslav Rezník, získal až 95 hlasov, podporili ho fašisti aj Most

(20.06.2017; www.dennikn.sk; Slovensko, 12:21, s. -; Dušan Mikušovič)

Na tajnú voľbu prišlo 147 poslancov vrátane Igora Matoviča, na zvolenie stačilo 74 poslancov. Za Václava Miku hlasovalo 50 poslancov.

Jaroslav Rezník. Foto N - Tomáš Benedikovič

Súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník sa presunie do Mlynskej doliny a od augusta sa stane riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Favorit z prvého kola uspel aj v druhom.

V tajnej voľbe ho zvolilo 95 poslancov, teda určite aj poslanci za Kotlebovu ĽSNS a veľká časť poslancov Bugárovho Mosta-Híd. Už pred voľbou bolo jasné, že Rezníka podporí Smer a SNS. Jeho protikandidát a súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika získal 50 hlasov.

Podpredseda ĽSNS Milan Uhrík pre RTVS povedal, že Rezník je lepšia voľba a strana verí, že dostane v RTVS viac priestoru. Mika podľa Uhríka stelesňuje to, čo ĽSNS nechce, teda "komercializáciu a amerikanizáciu".

Hlasovalo 147 poslancov, na zvolenie stačilo 74 poslancov. Na voľbe sa nezúčastnili poslanci Mosta-Híd František Šebej a Peter Kresák, ktorí v parlamente dopoludnia boli, a o iných zákonoch hlasovali.

"Nie je to dobré," povedal o zvolení Rezníka Šebej. Prečo nevolil Václava Miku? "Ako by som potom dokázal, že som nehlasoval za Rezníka?" opýtal sa Šebej. Ospravedlnený bol jeden poslanec Kotlebovej strany, hlasovať však prišiel líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý do parlamentu bežne nechodí.

Rezník: Mám silný mandát

Jaroslav Rezník v reakcii pre TASR poslancom poďakoval. "Úprimne ďakujem všetkým poslancom, ktorí mi dali veľmi silný mandát na vykonávanie funkcie generálneho riaditeľa RTVS," povedal.

Vo svojom stanovisku napísal, že RTVS bude pod jeho vedením národná, kultúrna inštitúcia, ktorá by mala plniť poslanie verejnej služby. Prácu súčasného manažmentu oceňuje a chce na ňu nadviazať.

"Budem sa zo všetkých síl snažiť, aby aj pod mojím vedením mohla RTVS hovoriť o období ďalšej kontinuity," povedal. Rezník ako prvé plánuje stretnutie s Václavom Mikom a predsedom Rady RTVS Igorom Gallom.

Rezník bude s ministerstvom kultúry na jeseň rokovať o ďalšej podobe zmluvy so štátom. Ide o spôsob, akým štát dofinancováva RTVS, ročne takto telerozhlas získa 30 miliónov eur. Príjmy z koncesionárskych poplatkov prekračujú 70 miliónov eur ročne.

Václav Mika reagoval na prehru vo voľbe videom na svojom Facebooku. "Posledné týždne mi pripadali ako príbeh o dobýjaní pevnosti, o dobýjaní RTVS. A ako sa hovorí, nie sú nedobytné pevnosti, sú len pevnosti zle dobýjané."

Video: Václav Mika reaguje na prehru

Most-Híd urobil voľbou Rezníka koalícii ústupok, ktorý Slovenská národná strana ochotná urobiť nebola. Na otázku, čo to hovorí o ich postavení v koalícii, podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar poukázal na to, že dnes bola stiahnutá Monika Jankovská ako kandidátka na členku Súdnej rady.

S Jankovskou, ktorá kandidovala za Smer a je štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti mala problém jej ministerka Lucia Žitňanská, hrozila preto dokonca demisiou. Bol to teda obchod? "Nie, nebol to obchod a ani sa to nespájalo," reagoval však vzápätí Hrnčiar.

Opozícia: Fico má nového člena koalície

Opozícia priebeh voľby kritizovala, Rezníkovi však k zvoleniu zagratulovali. "Voľba na kosť odhalila, ako pracuje vládny zlepenec," povedal poslanec OĽaNO Igor Viskupič. "Má po novom štvrtého, doteraz utajeného, koaličného partnera. Vládny zlepenec neváha použiť na voľbu fašistov, a keď treba, tak Kotleba hlasy dodá."

Viskupič dodal, že Rezník bude vykonávať svoj mandát s týmto biľagom. "Je to na škodu pre verejnoprávne médium. Už samotná voľba poškodí meno RTVS vo verejnosti."

Václav Mika (zdroj: Foto N)

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová povedala, že koalícia odmietla Václava Miku, za ktorého jasne hovoria výsledky jeho práce. "Objektivizoval spravodajstvo a prispel k dôveryhodnosti RTVS. Toto koalícia odmietla a pred voľbou jasne artikulovala, že chce mať z RTVS svoju hlásnu trúbu, provládnu a stranícku inštitúciu."

Boris Kollár z hnutia Sme rodina vyhlásil, že opozičné strany sa správali konzistentne. "Keď sa raz uznalo, kto je najlepší kandidát, hlasovali sme v prvom a druhom kole rovnako."

Parlamentná matematika hovorí, že za Rezníka musel hlasovať aspoň jeden poslanec z opozície. Situácia je takáto: Smer, SNS a traja odídenci od Borisa Kollára mali 67 hlasov, z Mosta-Híd hlasovalo 13 poslancov, od Kotlebu tiež 13 poslancov. To je dohromady 93 poslancov.

Rezník ich však dostal 95. Dva hlasy museli prísť buď z opozičných strán, alebo od niekoho z nezaradených poslancov. Sedem ich je okolo Miroslava Beblavého, zostáva Alena Bašistová (ex-Sieť) a Zsolt Simon (ex-Most). Všetci títo poslanci Rezníka verejne odmietali.

Podľa opozície by takýmto špekuláciám zabránila verejná voľba. Upozorňujú, že poslanci zastupujú voličov, a malo by sa teda vedieť, ako hlasovali.

Rezník prenajal pozemok Kočnerovi

Poslanci opozície varovali pred zvolením Rezníka do poslednej chvíle. Pripomínali mu, ako rozhlas pod jeho vedením nadŕžal Vladimírovi Mečiarovi pred kľúčovými voľbami v roku 1998, ale aj ako TASR, ktorej šéfuje, dávala veľkorysý priestor Dankovej SNS.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS) pár minút pred hlasovaním zverejnila informáciu, že Rezník v roku 2005 podpísal nevýhodnú zmluvu s Kočnerovou firmou Štúdio K.F.A. na doživotný prenájom pozemku Slovenského rozhlasu, ktorému vtedy šéfoval.

Pozemok využili ako príjazdovú cestu k známej budove Five Star Residence. Bez príjazdovej cesty by podľa Nicholsonovej Kočner na budovu nedostal stavebné povolenie. Rozhlas Kočnerovej firme pozemok prenajal za 30-tisíc korún ročne.

"Len vďaka tejto zmluve s rozhlasom mohol Kočner postaviť Five Star Residence, budovu známu z kauzy Bašternák, pretože dovtedy k pozemku určenému na výstavbu budovy nemal prístup. Rezník Kočnerovi pomohol, čo tam po tom, že pre rozhlas bola táto zmluva o doživotnom prenájme totálne nevýhodná," tvrdí Nicholsonová aj na svojom Facebooku.

Čo bolo pred voľbou? Bugárov obrat

Druhému kolu voľby riaditeľa RTVS predchádzal obrat v klube Mosta-Híd. Béla Bugár, ktorý dlhé týždne odmietal Jaroslava Rezníka, minulý piatok vyhlásil, že pre Václava Miku nebude rozbíjať vládnu koalíciu.

Na opakované otázky novinárov, či si vie predstaviť, že poslanci Mosta nakoniec zahlasujú za Rezníka, Bugár povedal, že vylúčiť sa nedá nič.

Most však chcel od Rezníka záruky, že by vo funkcii neobmedzoval národnostné vysielania v rozhlase či televízii, čo mu vyčítali v minulosti, keď šéfoval rozhlasu. To im v podstate sľúbil už v projekte.

Krátko pred voľbou v utorok Béla Bugár povedal, že poslanci dostali voľnú ruku. "Voľba je tajná, je to na osobnom rozhodnutí každého poslanca," povedal po skončení zasadnutia poslaneckého klubu Most-Híd. Klub poslancom neprikázal ani nezakázal voliť nikoho.

Najhlasnejší kritik Rezníka v Moste, poslanec František Šebej, pred samotným hlasovaním neprezradil, ako sa zachová. "Budem hlasovať, ako budem hlasovať," povedal a dodal, že voľby sa dá zúčastniť aj tak, že poslanec nehlasuje vôbec.

Šebej nakoniec nehlasoval a väčšina Mosta-Híd podporila Rezníka. "Nie je to dobré," povedal Šebej po voľbe. Prečo nevolil Václava Miku? "Ako by som potom dokázal, že som nehlasoval za Rezníka?" reagoval poslanec.

Jaroslav Rezník (50)

Jaroslav Rezník. Foto N - Tomáš Benedikovič


Od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997-2005 bol ústredným, potom generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave.

Potom krátko pracoval na ministerstve kultúry v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca. V apríli 2007 sa stal šéfom štátnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Rezník na miesto riaditeľa rozhlasu nastúpil ešte v ére Vladimíra Mečiara, keď verejnoprávne médiá slúžili vládnemu HZDS. Rozhlas Mečiarovi nadbiehal, proti čomu sa ohradili niektorí redaktori petíciou.

Súkromná agentúra SITA vydala v novembri 1998 správu, podľa ktorej Rezník pred voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS. Neskôr povedal, že urobil chybu.

Do čela RTVS ho presadzovala najmä SNS. Aj keď bola SNS v rokoch 2012 až 2016 mimoparlamentnou stranou, dostávala v servise TASR veľkorysý priestor aj pri bizarných príležitostiach. Andrej Danko v agentúre spomínal na svoje stretnutie s pápežom či návštevu Arménska.

Podľa zistení Transparency tvorili od júna 2014 do júna 2015 správy o SNS a výrokoch jej predsedu Andreja Danka zhruba sedem percent straníckych správ v TASR. Bolo to zhruba toľko, ako mali parlamentné strany ako Most-Híd či OĽaNO.

Pred aktuálnou voľbou bol Rezník pod paľbou kritiky pre viac svojich krokov. Najspornejšími bolo uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, či ďalšia zmluva agentúry, podľa ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet.tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital.

https://dennikn.sk/800956/novym-riaditelom-rtvs-bude-jaroslav-reznik-ziskal-az-95-hlasov/?ref=rss


12. VIDEO: Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník

(20.06.2017; www.teraz.sk; Slovensko, 15:44, s. -; Teraz.sk/TASR)

Jaroslava Rezníka dnes za generálneho riaditeľa RTVS vybrali poslanci NR SR v druhom kole voľby tajným hlasovaním.

Na snímke Jaroslav Rezník. Foto: TASR

Bratislava 20. júna (Teraz.sk/TASR) - Za nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na obdobie piatich rokov dnes poslanci v tajnej voľbe zvolili Jaroslava Rezníka. Aktuálny riaditeľ TASR Rezník tak v dnešnom druhom volebnom kole dostal prednosť pred súčasným šéfom RTVS Václavom Mikom.

"Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe zvolila za generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka," vyhlásil po skončení tajnej voľby podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD) s tým, že Rezník sa stane riaditeľom od 2. augusta.

Vyhlásenie výsledkov 2.kola voľby generálneho riaditeľa RTVS

V tomto opakovanom hlasovacom kole bolo vydaných bolo 147 hlasovacích lístkov, všetky boli odovzdané a jeden z nich bol neplatný. Za Jaroslava Rezníka hlasovalo 95 poslancov, 45 bolo proti a šiesti sa zdržali. Za Václava Miku hlasovalo 50 poslancov, 86 bolo proti a desiati sa zdržali hlasovania.

Rezník sa chce stretnúťs Mikom a Gallom

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) bude pod mojím vedením národná, kultúrna inštitúcia, ktorá bude plniť dôsledne svoje poslanie verejnej služby. Pre TASR to uviedol Jaroslav Rezník, ktorý bude od augusta novým generálnym riaditeľom RTVS.

Reakcia J. Rezníka na zvolenie:

"Úprimne ďakujem všetkým poslancom, ktorí mi dali veľmi silný mandát na vykonávanie funkcie generálneho riaditeľa RTVS," povedal Rezník. Prácu súčasného manažmentu Rozhlasu a televízie Slovenska oceňuje a chce na ňu nadviazať. "Budem sa zo všetkých síl snažiť, aby aj pod mojím vedením mohla RTVS hovoriť o období ďalšej kontinuity," skonštatoval. Rezník ako prvé plánuje stretnutie s Václavom Mikom, predsedom Rady RTVS Igorom Gallom a kontaktovať bude aj Ministerstvo kultúry SR.

Do druhého kola postúpili dvaja najúspešnejší kandidáti

Keďže v prvom volebnom kole 15. júna nezískal ani jeden z kandidátov viac ako polovicu hlasov zúčastnených poslancov, do dnešného druhého kola volieb o post šéfa RTVS postúpili dvaja najúspešnejší z pôvodnej osmičky kandidátov, Jaroslav Rezník a Václav Mika.

Za Rezníka hlasovalo v prvom kole v tajných voľbách 73 poslancov, za Miku 53. Rezníkovi na víťazstvo už v prvom volebnom kole chýbal iba jeden hlas.

Priebeh volieb na videu TASR:

Poslanci v aktuálnych voľbách generálneho riaditeľa RTVS vyberali z ôsmych kandidátov, Petra Abraháma, Richarda Dírera, Fedora Flašíka, Václava Miku, Jaroslava Rezníka, Michala Ruttkaya, Zuzany Ťapákovej a Stanislava Velitzkého.

Pred piatimi rokmi získal Mika ako nominant Smeru-SD 74 hlasov, Rezník dnes o 21 viac. Podľa Borisla Kollára teda očividne "načrel" aj do opozičných hlasov. Jeho strana Sme rodina v tejto voľbe podporila Miku, to isté v mene SaS deklarovala Jana Kiššová a za OĽaNO Jozef Viskupič.

Profil PhDr. Jaroslava Rezníka



Je autorom úspešnej koncepcie projektu Slovenský rozhlas ako národné multikultúrne médium. V roku 2000 získal ocenenie Manažér roka. Na funkciu generálneho riaditeľa SRo kandidoval aj na nasledujúce funkčné obdobie, o vedúci post v SRo sa tak uchádzal po tretí raz od roku 1997. Dňa 8. februára 2006 však svoju kandidatúru z rokovania Rozhlasovej rady SRo stiahol a definitívne odstúpil z voľby riaditeľa rozhlasu.

V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Do roku 2007 pracoval na Ministerstve kultúry SR v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca.

Vláda SR vymenovala Jaroslava Rezníka 4. apríla 2007 do funkcie generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ktorej sa ujal 5. apríla 2007. Po legislatívnej zmene TASR zo štátnej príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu ho Správna rada TASR v apríli 2009 opätovne zvolila za generálneho riaditeľa TASR na päťročné funkčné obdobie. Tento post obhájil a v januári 2014 ho Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalšie päťročné funkčné obdobie počnúc dňom 30. apríla 2014.

Pod jeho vedením vznikol v TASR silný spravodajský web a rešpektovaná online televízia. Projekt digitalizácie archívov TASR z prostriedkov Európskej únie (EÚ) sa uskutočnil v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, Prioritná os 2 - Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií. Výsledkom sa stalo moderné vyhľadávacie webové rozhranie, ktoré poskytuje náhľady zdigitalizovaného archívu.

Je členom Rady pre reklamu.

Jeho otec, Jaroslav Rezník st. je známy slovenský básnik, spisovateľ, scenárista, prekladateľ a publicista.

Rozhlas a televízia na Slovensku

Slovenská televízia a rozhlas boli do apríla 1990 organizačnými zložkami federálnej televízie a rozhlasu v bývalom Československu.

Slovenská vláda schválila 8. apríla 1990 zmenu názvu Československej televízie v Slovenskej socialistickej republike (SSR) na Slovenskú televíziu. Dňa 4. septembra 1990 nastala ďalšia zmena. Federálnym kanálom zostal dovtedajší program F 1, zatiaľ čo druhý program sa rozdelil na dva samostatné okruhy - ČTV a S1.

Slovenská televízia bola zriadená 1. júla 1991 zákonom Slovenskej národnej rady (SNR) o Slovenskej televízii č. 254/1991 Zb. ako prvá verejnoprávna televízia v postkomunistických krajinách.

Zákonom č. 255/1991 Zb., ktorý prijala SNR 24. mája 1991, vznikol Slovenský rozhlas (SRo) ako verejnoprávna rozhlasová inštitúcia pre Slovensko.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) prijalo 30. októbra 1991 zákon č. 468/1991 Zb. o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Otvoril sa tak priestor pre vznik duálneho systému elektronických médií.

Dňa 2. decembra 1992 zákonom č. 597/1992 Zb. prijatým FZ ČSFR zanikli federálne inštitúcie rozhlasu a televízie k 31. decembra 1992 spolu s ČSFR.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) od 1. januára 1993 vysielala Slovenská televízia (STV) na dvoch vysielacích okruhoch. STV pod týmto názvom zanikla k 31. decembru 2010.

Slovenský rozhlas (SRo) sa po vzniku samostatnej SR 1. januára 1993 stal jedinou celoštátne pôsobiacou rozhlasovou inštitúciou na Slovensku.

Od 1. januára 2011 začal v SR platiť zákon č.532/2010 Zb. o rozhlase a televízii, ktorý priniesol novú verejnoprávnu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), vznikla zlúčením STV a SRo do jednej inštitúcie.

Vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Richard Sulík poveril riadením RTVS dočasne Miloslavu Zemkovú, ktorá bola dovtedy na čele SRo. Zemková vzápätí rozhodla, že STV povedie dočasne Ľubomír Machaj a SRo Daniela Vašinová.

Výberová chronológia šéfov televízie, rozhlasu a Rozhlasu a televízie Slovenska po roku 1989

Riaditelia a štatutári televízie (1989-2010):

Jaroslav Hlinický: február 1984 - január 1990

Vladimír Strnisko: 10. januára 1990 - 11. januára 1990, jeden deň - slovenská vláda ho zvolila do funkcie a na druhý deň ho po protestoch televíznych pracovníkov odvolala.

Roman Kaliský: január 1990 - august 1990

Peter Zeman: september 1990 - máj 1991

Rudolf Šimko: jún 1991 - marec 1992

Marián Kleis: apríl 1992 - september 1992

Peter Malec: október 1992 - november 1993

Miroslav Majoroš (štatutár): november 1993 - február 1994

Ivan Stadtrucker: február 1994 - december 1994

Jozef Darmo: december 1994 - december 1996

Igor Kubiš: december 1996 - november 1998

Štefan Dlugolinský (štatutár): 12. november 1998 - 19. november 1998

Milan Materák: november 1998 - august 2002

Jozef Filo (štatutár): august 2002 - január 2003

Jozef Mračna (štatutár): august 2002 - január 2003

Richard Rybníček: január 2003 - júl 2006

Branislav Záhradník (štatutár): júl 2006 - november 2006

Ľubor Košút (štatutár): júl 2006 - november 2006

Radim Hreha: december 2006 - december 2007

Jozef Mračna (štatutár): december 2007 - apríl 2008

Štefan Nižňanský: apríl 2008 - december 2010

Riaditelia rozhlasu (1989-2010):

Vasiľ Bejda, riaditeľ: 1989 - 1990

Viliam Roth, riaditeľ: 1990

Vladimír Štefko, riaditeľ: 1990 - 1991

Vladimír Štefko, ústredný riaditeľ: 1991 - 1994

Ján Tužinský, ústredný riaditeľ: 1994 - 1997

Jaroslav Rezník, ústredný, od 2003 generálny riaditeľ: 1997 - 2005

Miloslava Zemková, generálna riaditeľka: od 2006 - 2010

Riaditelia a štatutári RTVS (2011 - súčasnosť)

Miloslava Zemková (štatutár): január 2011 - február 2011

Miloslava Zemková: február 2011 - jún 2012

Daniela Vašinová: jún 2012 - august 2012

Peter Ondro (štatutár): jún 2012 - august 2012

Václav Mika: august 2012 - súčasnosť

http://www.teraz.sk/slovensko/generalnym-riaditelom-rtvs-reznik-mika/266314-clanok.html


13. Rezník je novým šéfom RTVS

(20.06.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; SITA)

Jaroslav Rezník. Autor - Ľuboš Pilc, Pravda

Poslanci NR SR v druhom kole zvolili nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Za Jaroslava Rezníka hlasovalo 95 poslancov, proti bolo 45 a 6 sa zdržalo. Václav Mika získal 50 hlasov, proti hlasovalo 86 poslancov a 10 sa ich zdržalo. Hlasovalo 147 poslancov. Na zvolenie bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Jaroslavovi Rezníkovi začne päťročné funkčné obdobie plynúť 2. augusta.

Poslaním RTVS zostane podľa Rezníka služba verejnosti

Rozhlas a televízia Slovenska bude v nasledujúcich rokoch verejnoprávnou národnou kultúrnou inštitúciou, ktorej poslaním zostane služba verejnosti, zdôraznil v reakcii na zvolenie na post šéfa tejto inštitúcie súčasný riaditeľ štátnej tlačovej agentúry TASR Jaroslava Rezník. Ako ďalej uviedol, dostal veľmi silný mandát a plne si uvedomujem zodpovednosť, ktorá sa s výkonom tejto funkcie spája. Zároveň poslancom Národnej rady SR, ktorí ho dnes do funkcie zvolili, poďakoval.

Novozvolený generálny riaditeľ RTVS zároveň zdôraznil, že oceňuje kontinuálnu podporu Ministerstva kultúry SR pri rozvoji RTVS a verí v jej pokračovanie. V nasledujúcich dňoch by sa rád stretol so súčasným generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom, ako aj predsedom Rady RTVS Igorom Gallom, aby prerokovali všetky ďalšie kroky, ktoré budú v prospech RTVS i celej verejnosti.

Plány Jaroslava Rezníka o fungovaní RTVS

Jednotka - má byť na princípe modelu britskej BBC, teda vzdelávať, informovať a zabávať.

Dvojka - bude počas dňa určená pre detského diváka. Večer a v noci sa bude orientovať kultúrne. Má dať dôraz na informačnú gramotnosť a mediálnu výchovu ako možnú súčasť učebných osnov a má podnecovať verejné debaty na spoločensky významné témy.

Trojka - bude mať športovo-publicistický obsah. Mala by sa spustiť od leta 2020, pri príležitosti začiatku letných olympijských hier v Tokiu.

Plánuje vybudovať moderný verejnoprávny web. V spolupráci so študentskými televíziami a ďalšími médiami, školami a univerzitami sa musí reflektovať aktuálna realita. Súčasná mladá generácia už totiž takmer vôbec nevyužíva klasický typ rozhlasového a televízneho vysielania.

Má sa spustiť vysielač v Rimavskej Sobote pre programový okruh národnostného vysielania Rádia Patria.

Uvažuje o obnovení a revitalizovaní rozhlasových programových vlajkových lodí do pôvodných vysielacích časov na Rádiu Slovensko, konkrétne ide o relácie Pozor, zákruta! a Nedeľnú rozprávku pre deti.

Mieni sa vrátiť k názvom Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) s jasným odlíšením týchto dvoch značiek pod jednou spoločnou korporátnou.

Financovanie - takzvaný hybridný model počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov plus zo zdrojmi získanými na základe zmluvy so štátom.

Václav Mika sa poďakoval kolegom aj verejnosti

Oficiálne sa k výsledkom volieb Mika vyjadrí v stredu dopoludnia.

V prvom kole minulý týždeň dostal súčasný šéf TASR Rezník 73 hlasov a Václav Mika 53 hlasov. Rezníkovi v prvom kole k zvoleniu chýbal jediný hlas.

Na voľbe bol aj Matovič, ktorý inak na rokovania parlamentu nechodí

Voliť prišiel aj predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič, ktorý sa z protestu na rokovaní parlamentu nezúčastňuje. Ako povedal, voľba šéfa RTVS bola dôležitá, pretože verejnoprávnosť znamená, že médium patrí ľuďom a nie politikom. "Veľmi ma mrzí, že táto voľba neprebehla v budove RTVS a riaditeľa by si volili zamestnanci. Bolo by to spravodlivejšie," uviedol s tým, že takto zvolený riaditeľ by bol nezávislejší.

Najbližšie Matovič príde do NR SR opäť, keď bude dôležité hlasovanie. "Danko teraz spravil z parlamentu len hlasovací stroj," povedal. Podľa neho je dosť trápne, že poslanci budú mať desať týždňov dovolenky a zoberú za to plat. "Urobiť z parlamentu len hlasovací stroj, to znamená, že si robia srandu z ústavy a demokracie. Parlament je pre nich len nepríjemná prekážka a toho sa celkom rád nezúčastňujem," povedal Matovič.

Kritika zo strany opozície

Voľba nového generálneho riaditeľa RTVS na kosť odhalila, ako pracuje vládny zlepenec. Povedal to opozičný poslanec za OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič. "Má po novom svojho štvrtého, doteraz utajeného koaličného partnera. Vládny zlepenec neváha použiť k voľbe fašistov a keď treba, tak Kotleba hlasy dodá," vyhlásil Viskupič s tým, že generálny riaditeľ bol zvolený aj vďaka hlasom kotlebovcov. Viskupič dodal, že Rezník bude vykonávať svoj mandát s týmto biľagom. "Je to na škodu pre verejnoprávne médium. Už samotná voľba poškodí meno RTVS vo verejnosti," povedal. Podľa Viskupiča jedine Most-Híd mohol voľbu zmeniť, no podľa neho tak neurobil, lebo "za zmenou rozhodnutia Mosta-Híd sú kšefty alebo peniaze".

Podľa Viskupiča by si verejnoprávne médium zaslúžilo, aby ho viedol manažment na čele s dosluhujúcim šéfom Václavom Mikom, ktorý počas svojho pôsobenia dokázal kvalitu a schopnosť riadiť RTVS. Poslanec verí, že i napriek nedôvere voči Rezníkovi bude viesť RTVS tak, aby si zachovala svoju dôveryhodnosť, že nebude manipulovaná a že televízia platená koncesionárskymi poplatkami zostane občanom a sledovanosť a dôveryhodnosť bude stúpať.

Poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová uviedla, že výsledok tajnej voľby jasne ukazuje, čo koalícia odmietla. "Odmietla súčasného šéfa RTVS Václava Miku, za ktorého hovoria výsledky jeho práce. Skvalitnilo sa spravodajstvo, prispel k sledovanosti, dôveryhodnosti RTVS ako takej. Toto koalícia odmietla a pred voľbou jasne artikulovala, že chce mať z RTVS svoju hlásnu trúbu, provládnu a stranícku inštitúciu," vyhlásila Kiššová. Takémuto výsledku voľby mohol podľa nej zabrániť iba vládny Most-Híd, ktorý vyhlasoval, že je jasne proti Rezníkovi. "Prispeli k výsledku, berú za to plnú zodpovednosť a verím, že ju aj prijmú. Nám ostáva už len výsledok rešpektovať a očakávať, že nový šéf naplní niektoré zo sľubov, ktoré na verejnom vypočutí dal," uviedla.

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár dodal, že hlasovanie je jasným dôkazom pre voličov, ako vládne strany pracujú. "Nech sa pozerajú, kto sa ako v politike správa," povedal. Keďže za Rezníka hlasovalo 95 poslancov, podľa počtov je jasné, že okrem koaličných poslancov museli v tajnej voľbe Rezníka podporiť aj opozičníci. "Vládny zlepenec načrel aj do opozičných radov," uviedol s tým, že z hnutia Sme rodina všetci hlasovali za Miku. Rovnako tak Kiššová aj Viskupič vylúčili, že by Rezníka podporil niekto z ich poslaneckých klubov.

SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina práve z tohto dôvodu navrhovali, aby bolo hlasovanie verejné a aby bolo aj voličom jasné, ako nimi zvolení zákonodarcovia volili. Opozičníci dnes vyzdvihli správanie sa Miku aj Rezníka, že pred druhým kolom nekomunikovali s politikmi a nesnažili sa ich ovplyvňovať vo svoj prospech.

Podľa Bugára dostali poslanci Mosta-Híd pri voľbe voľnú ruku. Po rokovaní poslaneckého klubu strany to oznámil jej predseda Béla Bugár. S podporou Rezníka mali problém najmä poslanci Elemér Jakab a Edita Pfundtner. Poslanci František Šebej a Peter Kresák napokon zrejme nehlasovali.

Jarjabek je rád, že sa riaditeľa podarilo zvoliť

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) je veľmi rád, že je zvolený nový generálny riaditeľ. "Ukázalo sa, že koalícia sa vie dohovoriť. Som rád, že tento príbeh sa takto dovŕšil do úspešného konca," povedal Jarjabek. Očakáva, že Rezník bude pokračovať v tom dobrom, čo začal Mika, a naopak, zmení to, čo jeho predchodcovi poslanci vyčítali.

Profil Jaroslava Rezníka

Jaroslav Rezník mladší sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove.

V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada a 27. júla 2001 ho opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005. Následne sa zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však vo februári 2006 účasti v konkurze v Rozhlasovej rade vzdal. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom.

Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po menovaní prvou vládou Roberta Fica. Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť. Po zmene TASR z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa. Do päťročnej funkcie ho zvolila Správna rada TASR v apríli 2009. Následne ho v januári 2014 Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalších päť rokov, od 30. apríla 2014. Po skončení tohto funkčného obdobia sa Rezník o funkciu nemôže uchádzať hneď. Podľa zákona o TASR totiž možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za Rezníkovho vedenia TASR medzi iným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a online televíziu Tablet.tv a ďalšie služby.

Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili. Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesie a penále. Rezník v tejto téme oponuje tým, že podpísal rámcovú zmluvu a nie zmluvy vykonávacie.

TASR sa tento rok spája s niekoľkými medializovanými témami, medzi iným so spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, ktorú Rezník po mediálnom aj politickom tlaku zrušil. Denník N 2. marca v článku "Rezník dal polovicu verejnoprávneho portálu TASR firme blízkej Slavii Capital" informoval o tom, že portál Teraz.sk aj televízia Tablet.tv. nie sú súčasťou verejnoprávnej agentúry TASR. V skutočnosti ich vlastní akciová spoločnosť Teraz Media, ktorej polovicu vlastní Miloš Juríček, podnikajúci so Slaviou Capital. Rezník 16. marca na rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá uviedol, že o založení akciovej spoločnosti informoval a o spojení Juríčka so Slaviou Capital nevedel. Podľa Rezníka investor nemá kompetenciu ovplyvňovať obsah portálov. O téme 14. marca hovorila i Správna rada TASR, podľa ktorej "mediálne výstupy a produkty Teraz Media zodpovedajú štandardom a princípom nezávislej žurnalistiky".

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/433059-podpori-most-hid-reznika-poslancov-caka-rozhodujuca-volba-riaditela-rtvs/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss


14. Meno nového šéfa RTVS je známe. Televíziu a rozhlas povedie tento muž

(20.06.2017; www.pluska.sk; Správy Z domova, 12:25, s. -; vek, TASR)

Mika balí kufre, do kresla šéfa RTVS zasadne Jaroslav Rezník. Poslanci iba pred malou chvíľou rozhodli, že vo vedení verejnoprávneho telerozhlasu nastane zmena. Ich podporu si získal súčasný šéf agentúry TASR.

RTVS povedie najbližších 5 rokov Jaroslav Rezník.

Autor - Július Dubravay

V druhom kole prevalcoval svojho súpera. Jaroslav Rezník sa stal novým šéfom RTVS so ziskom 95 hlasov. Jeho súper v druhom kole, Václav Mika dokázal presvedčiť iba 50 poslancov. Hlasovania sa zúčastnilo 147 poslancov. Jeden hlas bol z toho neplatný.

Podľa zistení denníka Plus JEDEN DEŇ bol Jaroslav Rezník kameňom úrazu vládnej koalície. Trojica strán Smer-SD, SNS a MOST-Híd sa nevedela zhodnúť na tom, koho vo voľbe podporí. Bugárovci mali s generálnym riaditeľom TASR Rezníkom od začiatku problém. Podľa našich informácií si však nikto neželal ohroziť fungovanie koalície pre RTVS.

Prvé kolo voľby šéfa RTVS sa uskutočnilo 15. júna tajnou voľbou. Zúčastnilo sa na nej 147 poslancov, avšak 3 hlasovacie lístky boli neplatné. Na zvolenie bola potrebná vtedy nadpolovičná väčšina hlasov. Tú sa však

nepodarilo získať nikomu z kandidátov. Najbližšie k nej mal Jaroslav Rezník, ktorý získal 73 hlasov. K zvoleniu už v prvom kole mu tak chýbal jeden hlas. Václav Mika, ktorý skončil druhý, dostal 53 hlasov.

Kto je Jaroslav Rezník

Narodil sa 12. júla 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po ukončení vysokoškolských štúdií prednášal na katedre slovenského jazyka a literatúry UPJŠ dejiny staršej slovenskej literatúry a svetovú literatúru. Od roku 1993

pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach.

V rokoch 1997-2005 bol ústredným, potom generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave. Je autorom úspešnej koncepcie projektu Slovenský rozhlas ako národné multikultúrne médium. V roku 2000 získal ocenenie Manažér roka. Na funkciu generálneho riaditeľa SRo kandidoval aj na nasledujúce funkčné obdobie, o vedúci post v SRo sa tak uchádzal tretí raz od roku 1997.

Dňa 8. februára 2006 však svoju kandidatúru z rokovania Rozhlasovej rady SRo stiahol a definitívne odstúpil z volieb riaditeľa rozhlasu. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Do roku 2007 pracoval na Ministerstve kultúry SR v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca. Do funkcie šéfa TASR nastúpil v apríli 2007.

Svoju kandidatúru na šéfa RTVS ohlásil začiatkom apríla. "Áno, pôjdem a predostriem odbornej i laickej verejnosti svoju víziu ďalšieho možného smerovania RTVS. Moje rozhodnutie vyplýva z môjho celoživotného pôsobenia na strane verejnoprávnych médií. Nech kandidatúra dopadne akokoľvek, už len to, že predložím víziu, môže byť príspevkom do diskusie, ako sa má ďalej verejnoprávna služba vyvíjať," vysvetľoval 12. apríla svoje rozhodnutie Rezník.

Aké sú plány Jaroslava Rezníka s RTVS:

- hybridný model financovania

- nutnosť RTVS reagovať na starnutie populácie

- prinášanie svojho programu na nových médiách

- tri programy: Jednotka plnoformátová, Dvojka venovaná deťom a náročnému divákovi, Trojka zameraná na šport, publicistiku a zdravý životný štýl

- návrat k pôvodným názvom Slovenský rozhlas a Slovenská televízia

- multimediálny spravodajský portál v rámci televízie

- rozhlas - posilnenie zamerania jednotlivých staníc, ich pôvodnej dramaturgie a tvorby

- otvorenie RTVS nielen tradičným divákom, ale aj tým, čo vyhľadávajú online

Autor - vek, TASR

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/meno-noveho-sefa-rtvs-je-zname-televiziu-rozhlas-povedie-tento-muz.html



(20.06.2017; www.webnoviny.sk; SprávySlovensko, , s. -; SITA)

Poslanci čakajúci na tajnú voľbu šéfa RTVS počas 18. schôdze Národnej rady SR. Bratislava, 15. jún 2017.

BRATISLAVA 20. júna (WebNoviny.sk) - Poslanci budú v utorok o 11:00 v druhom kole voliť generálneho riaditeľa RTVS. V hre zostali už len dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole dostali najviac hlasov - súčasný šéf telerozhlasu Václav Mika a generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník.


85%

Václav Mika

15%

Jaroslav Rezník







Foto: SITA/Marko Erd.









Z dokumentu RTVS zverejneného v máji tohto roka "Rozhlas a televízia Slovenska v číslach" napríklad vyplýva, že v roku 2012 bola priemerná sledovanosť hlavného televízneho spravodajstva o 19:00 148-tisíc divákov a tento rok bol priemer do 8. mája 344-tisíc divákov a v objektivite sa od roku 2012 posunulo spravodajstvo podľa prieskumov zo 4. miesta (11,3%) na 1./2. miesto (cca 24%).









Foto: SITA/Marko Erd.













https://www.webnoviny.sk/reznik-alebo-mika-poslanci-budu-v-druhom-kole-volit-sefa-rtvs/



(20.06.2017; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Webnoviny.sk - Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS (c) SITA Všetky práva vyhradené.)

Tagy:

Poslanci budú v utorok o 11:00 v druhom kole voliť generálneho riaditeľa RTVS. V hre zostali už len dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole dostali najviac hlasov - súčasný šéf telerozhlasu Václav ...

BRATISLAVA 20. júna - Poslanci budú v utorok o 11:00 v druhom kole voliť generálneho riaditeľa RTVS. V hre zostali už len dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole dostali najviac hlasov - súčasný šéf telerozhlasu Václav Mika a generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník.

Odporúčame:



Václav Mika

- profil kandidáta na šéfa RTVS








Miku za šéfa RTVS zvolili v auguste 2012





Rozhlas a televízia Slovenska v číslach


Z dokumentu RTVS zverejneného v máji tohto roka "Rozhlas a televízia Slovenska v číslach" napríklad vyplýva, že v roku 2012 bola priemerná sledovanosť hlavného televízneho spravodajstva o 19:00 148-tisíc divákov

a tento rok bol priemer do 8. mája 344-tisíc divákov a v objektivite sa od roku 2012 posunulo spravodajstvo podľa prieskumov zo 4. miesta (11,3%) na 1./2. miesto (cca 24%).



Jaroslav Rezník

- profil kandidáta na šéfa RTVS









Kritika za podpísanie nevýhodných zmlúv





Spolupráca s agentúrou Sputnik






Zdroj - Webnoviny.sk - Rezník alebo Mika? Poslanci budú v druhom kole voliť šéfa RTVS (c) SITA Všetky práva vyhradené.

(c) SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.

Tagy:

-END

http://www.24hod.sk/reznik-alebo-mika-poslanci-budu-v-druhom-kole-volit-sefa-rtvs-cl519478.html


17. Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník

(20.06.2017; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Redakcia)

Tagy:

Jaroslava Rezníka dnes za generálneho riaditeľa RTVS vybrali poslanci NR SR v druhom kole voľby tajným hlasovaním.

Za nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na obdobie piatich rokov dnes poslanci v tajnej voľbe zvolili Jaroslava Rezníka. Aktuálny riaditeľ TASR Rezník tak v dnešnom druhom volebnom kole dostal prednosť pred súčasným šéfom RTVS Václavom Mikom.

"Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe zvolila za generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka," konštatoval po skončení tajnej voľby podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD)

V tomto opakovanom hlasovacom kole bolo vydaných bolo 147 hlasovacích lístkov, všetky boli odovzdané a jeden z nich bol neplatný. Za Jaroslava Rezníka hlasovalo 95 poslancov, 45 bolo proti a šiesti sa zdržali. Za Václava Miku hlasovalo 50 poslancov, 86 bolo proti a desiati sa zdržali hlasovania.

Keďže v prvom volebnom kole 15. júna nezískal ani jeden z kandidátov viac ako polovicu hlasov zúčastnených poslancov, do dnešného druhého kola volieb o post šéfa RTVS postúpili dvaja najúspešnejší z pôvodnej osmičky kandidátov, Jaroslav Rezník a Václav Mika.

Za Rezníka hlasovalo v prvom kole v tajných voľbách 73 poslancov, za Miku 53. Rezníkovi na víťazstvo už v prvom volebnom kole chýbal iba jeden hlas.

Poslanci v aktuálnych voľbách generálneho riaditeľa RTVS vyberali z ôsmych kandidátov, Petra Abraháma, Richarda Dírera, Fedora Flašíka, Václava Miku, Jaroslava Rezníka, Michala Ruttkaya, Zuzany Ťapákovej a Stanislava Velitzkého.

Profil PhDr. Jaroslava Rezníka



Je autorom úspešnej koncepcie projektu Slovenský rozhlas ako národné multikultúrne médium. V roku 2000 získal ocenenie Manažér roka. Na funkciu generálneho riaditeľa SRo kandidoval aj na nasledujúce funkčné obdobie, o vedúci post v SRo sa tak uchádzal po tretí raz od roku 1997. Dňa 8. februára 2006 však svoju kandidatúru z rokovania Rozhlasovej rady SRo stiahol a definitívne odstúpil z voľby riaditeľa rozhlasu.

V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Do roku 2007 pracoval na Ministerstve kultúry SR v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca.

Vláda SR vymenovala Jaroslava Rezníka 4. apríla 2007 do funkcie generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ktorej sa ujal 5. apríla 2007. Po legislatívnej zmene TASR zo štátnej príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu ho Správna rada TASR v apríli 2009 opätovne zvolila za generálneho

riaditeľa TASR na päťročné funkčné obdobie. Tento post obhájil a v januári 2014 ho Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalšie päťročné funkčné obdobie počnúc dňom 30. apríla 2014.

Pod jeho vedením vznikol v TASR silný spravodajský web a rešpektovaná online televízia. Projekt digitalizácie archívov TASR z prostriedkov Európskej únie (EÚ) sa uskutočnil v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, Prioritná os 2 - Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií. Výsledkom sa stalo moderné vyhľadávacie webové rozhranie, ktoré poskytuje náhľady zdigitalizovaného archívu.

Je členom Rady pre reklamu.

Jeho otec, Jaroslav Rezník st. je známy slovenský básnik, spisovateľ, scenárista, prekladateľ a publicista.

Tagy:

http://www.24hod.sk/novym-generalnym-riaditelom-rtvs-sa-stal-jaroslav-reznik-cl519568.html


Univerzitné pracoviská

18. Kam za kultúrou - streda 21. júna

(21.06.2017; www.korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť, , s. -; red.)

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Košický kraj

KINÁ

KOŠICE: CINEMAX - Autá 3 o 16.20, Autá 3 3D o 15.20, 17.40, Heydrich: Muž so železným srdcom o 18.20, 20.50, Pobrežná hliadka o 15.30, 18.00, 21.00, Múmia 3D o 20.40, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta 3D o 15.20, Baby šéf o 15.40, Múmia o 16.00, 17.50, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta o 19.40, Wonder Woman o 16.40, 20.20, FESTIVAL 7x7 - Piata loď o 16.00, Odkaz vo fľaši o 18.00, Boj o 20.30, Transformers: Posledný rytier 3D o 20.30 hod., STER CENTURY CINEMAS - Heydrich: muž so železným srdcom o 17.50, Autá 3 o 15.30, 16.20, Pobrežná hliadka o 18.15, 20.10, Múmia o 16.00, 20.20, 3D o 18.10, Wonder Woman o 20.00, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta o 15.20, 17.40, Votrelec: Covenant o 20.30 hod., ÚSMEV - Art Film Fest: Obrazy (proti) extrémizmu: Nacionalizmus v nás o 10.00, Tamara a lienka o 12.30, Veľká ilúzia o 15.00, 1945 o 18.00, Maudie o 21.00, Útvar boja proti upírom o 23.30 hod., SPIŠSKÁ NOVÁ VES: STER CENTURY CINEMAS - Autá 3 o 15.30, Pobrežná hliadka o 20.10, Heydrich: Muž so železným srdcom o 17.50, Múmia o 16.00, 20.00, 3D o 18.10, Wonder Woman o 20.00, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta o 15.20, 17.40 hod.

DIVADLÁ

KOŠICE: ŠTÁTNE DIVADLO - HISTORICKÁ BUDOVA - Zločin a trest o 19.00 hod., BÁBKOVÉ DIVADLO (Alžbetina 38) - O rytierovi bez koňa o 9.00, 10.30 hod.

MÚZEÁ, VÝSTAVY

KOŠICE: BOTANICKÁ ZÁHRADA UPJŠ (Mánesova 23, po - ne 9 - 17) - Motýle exotických trópov (do 30.

6.), MÚZEUM VOJTECHA LÖFFLERA (Alžbetina 20, ut - so 10 - 18, ne 13 - 17) - Stála expozícia: Umelecké diela V. Löfflera, Zbierka autoportrétov výtvarníkov; Komorná výstava - Známy a neznámy Löffler (1906 - 1990), Kresba a maľba pre pokročilých a začiatočníkov od 17.00 hod., Výstavy: Ars cassoviensis. Osobnosti košického výtvarného umenia (do 25. 6.), Mária Banášová: Hlinený úsmev (do 25. 6.), VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM (Nám. Maratónu mieru 2, ut - so 9 - 17, ne 13 - 17, Stála expozícia: Košický zlatý poklad, Výstava: Až na kov - záchrana zbierok z hradu Krásna Hôrka (do 2. 7.), Sedím na vedení a je mi dobre (do 30. 6.), (Hviezdoslavova 3, ut - so 9 - 17, ne 13 - 17), Stále expozície: Príroda Karpát, Storočia v umení; DOM REMESIEL (Hrnčiarska 9/A): Poďme na jedno...! (do 8. 10.), SLOVENSKÉ TECHNICKÉ MÚZEUM (Hlavná 88, ut - pia 9 - 17, so - ne 12 - 17) - Stále expozície: Vývoj geodetickej techniky a kartografie, Hutníctvo, baníctvo, strojárstvo, chemická expozícia, umelecké kováčstvo, energetické oddelenie Aurela Stodolu, oznamovacia elektrotechnika, vývoj písacích strojov, úžitkové a ozdobné predmety z kovov, z dejín fyziky na Slovensku, astronómia, sieň elektrických výbojov, Metalurgia v 19. a 20. storočí; Keď sa povie Poledniak (do 30. 9.), Marek Sedlák - Z trópov Ázie k ľadovcom Islandu (do 29. 6.), Ivan Marčuk - O šťastí II. (do 23. 7.), MÚZEUM LETECTVA (Areál letiska Košice, ut - pia 9.00 - 16.00, so - ne 10.00 - 17.00) - Expozícia leteckej techniky a galéria prezidentských lietadiel, expozícia cestnej dopravy, letecké technológie - vývoj leteckých konštrukcií, Počiatky letectva do roku 1945, Viacúčelový bojový a prepadový vrtuľník sovietskej výroby Mi-24, KASÁRNE/KULTURPARK (Kukučínova 2, po - ne 11 - 18) - LitPark - Animačný expres BAB (do 30. 6.), AKADÉMIA ROVÁS (Kmeťova 34, po - pia 10 - 18) Od symbolizmu ku konštruktivizmu (do 26. 6.), ŠOPA GALLERY (Hlavná 40, po - pia 16 - 18) - Hana Hutníková - Stopa po živote (do 26. 6.), Koncert: Zvuk v Šope

- Slávo Krekovič (SK) od 20.00 hod., ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA (Pribinova 1, po - pia 8 - 16, st 8 - 17.30) - 70 rokov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach - Knižnica včera a dnes (do 31. 8.), KAŠTIEĽ V KRÁSNEJ (st-št, ne od 13.00 - 19.00, pia 13.00 - 20.00 hod.) - Antarktída 2017, KAŠTIEĽ V BUDIMÍRE PRI KOŠICIACH: (ut - so 9.00 -

17.00) Expozícia: Historické hodiny, VEĽKÉ KAPUŠANY: FOTOGALÉRIA ROBERTA A CORNELLA CAPA - Stála expozícia: Rodina, detstvo a mladosť svetoznámych amerických fotografov, ktorých matka pochádzala z V. Kapušian. Reprodukcie fotografických prác autorov. Dejiny a vývoj fotografie, MESTSKÉ MÚZEUM - Stála expozícia: Obydlia a bývanie - Remeslá (kováčstvo, košikárstvo, tkáčstvo, včelárstvo) - Domáce a poľnohospodárske náradia a nástroje, SPIŠSKÁ NOVÁ VES: GALÉRIA UMELCOV SPIŠA Stála expozícia: Jozef Hanula - nová stála expozícia zachytáva život a dielo Jozefa Hanulu, Terra Gothica / Gotická cesta v obrazoch zo zbierok galérie, Záhrada umenia; MÚZEUM SPIŠA (so 9 - 13, ne 13 - 17) Príroda a história okresu - stála expozícia; Prednáška: O prírode v pivničke 9 - Botanika Exotika - Poznáte exotické plody sveta? o 16.30 hod., Slovo, hudba a obraz v éteri (do 31. 7.), BANÍCKO-ENERGETICKÉ CENTRUM BARBORA (ut - so 9 - 15) - Vysunutá expozícia STM: História baníctva na Spiši, TREBIŠOV: GALÉRIA KONIAREŇ (oproti daňovému úradu) - CHOREO_GRAFIKA (do 30. 6.)

ZÁBAVA

KOŠICE: TABAČKA KULTURFABRIK - Preber sa! Čhi Kung - Tai Chi - Jóga - Strečing od 8.00 hod., Molotov Jukebox (UK) o 20.30 hod., Stredávka: Djs B-Eye & Steph Kamirov o 22.00 hod.

Prešovský kraj

KINÁ

PREŠOV: CINEMAX - Autá 3 o 16.20, 18.30, Pobrežná hliadka o 15.30, 18.00, 20.40, Autá 3 3D o 15.20, 17.30, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta o 20.30, Múmia o 15.10, 17.40, 20.10, Wonder Woman o 20.10, Baby šéf o 15.40, Chatrč o 17.50, Heydrich: Muž so železným srdcom o 20.40, PREDPREMIÉRA - Transformers: Posledný rytier 3D o 20.30 hod., POPRAD: CINEMAX - Autá 3 o 15.30, 18.10, Autá 3 3D o 16.00, Heydrich: Muž so železným srdcom o 21.00, Pobrežná hliadka o 18.00, Múmia 20.40, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta o 15.20, Wonder Woman o 18.10, PREDPREMIÉRA - Transformers: Posledný rytier 3D o 20.30 hod., HUMENNÉ: FAJN - Strnadovi o 19.30 hod.

MÚZEÁ, VÝSTAVY

PREŠOV: KRAJSKÉ MÚZEUM (Hlavná 86 ut - pia 9 - 17, ne 14 - 18) - Stále expozície: Človek a oheň, Historické zbrane, Prešov v praveku a dobe dejinnej, Dejiny Prešova od 9. do 19. stor., Sto rokov korunovej meny na Slovensku, Magické paličky - výstava prezentujúca tvorbu soľnobanských čipkárok, Historické hodiny, Z pokolenia na pokolenie - História materiálnej a duchovnej kultúry šarišskej dediny; Výstavy: Od kolísky po hrob s drevom, súčasť stálej expozície národopisu s trojrozmerným materiálom; ŠARIŠSKÁ GALÉRIA (Hlavná 51 a 53, ut, st, pi 9 - 17, št: 9 - 18, ne 13 - 17) MEDZIPOSCHODIE - Stála expozícia: Sakrálne umenie 15. - 19. storočia zo zbierok ŠG v Prešove, ŽIDOVSKÁ ORTODOXNÁ SYNAGÓGA, Okružná ul. (ut, st 11 - 15, št, pia 9 - 13, ne 14 - 16) - Zbierka judaík - výstava Bárkányovej zbierky, GALÉRIA ÁTRIUM (Floriánova 4) - Alexander Hricov - Výber z tvorby (do 15. 8.), RÁKOCIHO PALÁC (Hlavná 86): Výstava 770 - Prešov - mesto v srdci Európy (do 5. 11.), NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA SOLIVAR: (po - so 9 - 17) Expozícia: Dejiny ťažby a výroby soli v Solivare, EXPOZÍCIA SKLAD SOLI, SABINOV: KC NA KORZE (po - pia 9 - 17) - Stále expozície: Historický Sabinov, fotografie PaedDr. Jozefa Mika; STARÁ ĽUBOVŇA: ĽUBOVNIANSKA KNIŽNICA: Stoly spisovateľov, POPRAD: TATRANSKÁ GALÉRIA - Prvá stála expozícia zo zbierkového fondu: Odkryté hodnoty; Výstava: Igor Mosný - Reminiscencie, HsU 2017 (do 2. 7.), ART KLUB TG - Longhitano Guido Andrea: Polícia na Slovensku (do 31. 8.),

STARÝ SMOKOVEC: VILA FLÓRA - Stála expozícia: Tatry v umení zo zbierok Tatranskej galérie, Yaro M. Kupčo - Putovanie Aljaškou a Yukonom, alebo ako som na Klondiku ryžoval zlato, výstava fotografií, SPIŠSKÁ STARÁ VES: GALÉRIA FERDINANDA KATONU (ulica SNP 44 po - pia 10 - 17, so 10 - 12) - Stála expozícia Ferdinanda Katonu, SPIŠSKÁ BELÁ: MÚZEUM J. M. PETZVALA (ut - so 10 - 16.30) - Vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela J. M. Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparáty pre stereografiu, SVIDNÍK: MÚZEUM UKRAJINSKEJ KULTÚRY - Rodný kraj (do 30. 9.)

https://korzar.sme.sk/c/20562574/kam-za-kulturou-streda-21-juna.html


Top informácie z rezortu školstva

19. Minister školstva nemá medzi učiteľmi rešpekt

(21.06.2017; Denník N; mut. , Rozhovor , s. 16; VERONIKA FOLENTOVÁ)

Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman hovorí, že z reformy školstva sa stala opäť len fráza. Minister Peter Plavčan na rokovania o nej ani len nechodí

Rok po učiteľskom štrajku je jasné, že vláda požiadavky učiteľov nesplní, no podľa VLADIMÍRA CRMOMANA, ktorý štrajk vo veľkej miere inicioval, mali protesty aj tak dôležitý význam.

Pred rokom sa končili učiteľské štrajky. Keď sa na to pozriete dnes, stálo to za to?

Bolo to prirodzené vyústenie jedného obdobia. Začali sme naše občianske hnutie učiteľov v roku 2012, keď staré odbory prerušili štrajk a nemohli sme sa s tým stotožniť. Urobili sme štafetový štrajk. Odvtedy sme sa formovali. V roku 2015 sme boli veľmi frustrovaní, najmä po tom, čo vláda prijala zákon, že zriaďovateľ bude môcť vetovať voľbu riaditeľa. Vtedy veľmi arogantne vyhoveli ZMOSu, pritom všetky organizácie boli proti, ale nás ignorovali. Celkovo od roku 2012 išlo zo strany vlády len o naťahovanie času.

A stálo to za to?

Sú dve veci, prečo to za to stálo. Naše občianske hnutie sa vďaka štrajku sformovalo. Už to nebolo pár nadšencov, ktorí od roku 2012 stále niečo robili - pripomienkovali, písali petície, upozorňovali na problémy. Zverejňovali sme faktúry ministerstiev, podal som trestné oznámenie. Pre sumu za logo Ústavu informácií a prognóz školstva vtedajší minister Dušan Čaplovič (Smer) odvolal šéfa ústavu. Na konci roku 2015 sme si povedali, že niečo musíme urobiť a že ideme do série protestov. Nemali sme premyslené, ako to urobíme. Najskôr sme spravili Zraz dlhých nosov. Potom sme urobili Učiteľskú kvapku krvi, nasledovali akcie, ktoré vyústili do štrajku. A vďaka tomu sa naše hnutie rozšírilo na celé Slovensko. Lebo na začiatku to boli učitelia z Bratislavy.

Aká je druhá vec, prečo štrajk stál za to?

Keď sme začali štafetový štrajk, hovorili nám, že na ministerstve s ničím nepohneme, že sú tam zabetónovaní úradníci. Ale myslím, že sa nám s tým podarilo pohnúť. Ten systém sa nemenil - na školy sa stále dávalo menej peňazí, a keď ste prišli na rokovanie, tak ste nemali pocit, že sú to ľudia, ktorí hľadajú najefektívnejší spôsob, ako by školy mohli fungovať. Aj v tomto sme prelomili ľady, lebo prvýkrát bola prijatá zmena zákona o odmeňovaní mimo kolektívneho vyjednávania.

V čom to pomohlo?

Celé roky prebiehala jedna schéma vyjednávania, kde prišli odbory s požiadavkou, ktorá bola nízka - napríklad sedem percent, vláda im ponúkla dve a dohodli sa na štyroch. Bolo to frustrujúce, lebo to neprinášalo žiadny posun.

Žiadali ste omnoho viac - zvýšenie platu hneď o 140 eur, o 90 eur od začiatku tohto roku. To sa vám nepodarilo presadiť. Nie je neúspech, že ani jednu z troch požiadaviek sa vám nepodarilo naplniť?

Tento zápas je dlhodobý. Sú dve možnosti, ako môžeme niečo presadiť - poukazujeme, aktívne robíme tlačovky, akcie, aby sme vytvárali verejný tlak, a aby nám bola verejnosť naklonená. Druhým spôsobom sú nátlakové akcie. Keď sa formuje hnutie, tak prvá veľká nátlaková akcia môže a nemusí vyjsť. Nás prekvapilo, ako to vyšlo, ani sme neočakávali, že sa nám to podarí. Na prvej porade bolo 25 učiteľov, do štrajku sa nakoniec zapojilo 15-tisíc. Keď sme na porade hlasovali o tom, či ideme do štrajku, dali sme si spodnú hranicu, aby sa zapojilo aspoň sto škôl. Prekvapilo nás, koľko škôl a učiteľov sa zapojilo. A to, že neboli splnené požiadavky? Nebol to prvý protest, kde vláda úplne ignorovala požiadavky. Nedá sa však povedať, že sme nedosiahli vôbec nič. Prijali zmenu zákona a zvýšili nám platy o šesť percent od septembra 2016, a v ten rok sa zvyšovali platy dvakrát, to sa stalo asi prvýkrát v histórii.

Nie je to však 230 eur, ktoré ste žiadali. O koľko vám reálne stúpol plat?

Nie je to splnenie požiadaviek. Nedá sa povedať konkrétna suma, záleží to od platovej triedy a od rokov praxe, ale je to podstatne menej. Je mi jasné, že z tohto hľadiska musíme priznať, že sme cieľ zatiaľ nedosiahli, ale ešte sme neskončili. Neberieme to tak, že štrajkom sa to všetko skončilo, celý rok sme mali akcie.

Nie sú z toho verejnosť aj rodičia unavení?

V istom momente sme cítili veľkú verejnú podporu a o štrajk bol veľký záujem. A je úplne normálne, že potom príde fáza útlmu. To sa stalo aj u nás. Po roku, čo sme ťahali protesty, sme boli úplne unavení a potrebovali sme pauzu a dať to bokom, chvíľu to neriešiť. Útlm musel prísť. Nedá sa to robiť stále.

Mnohí rodičia pri tak dlho trvajúcej akcii strácajú sympatie, lebo musia riešiť, kam dať dieťa, ak sa nevyučuje alebo sa im nepáči, že niektoré hodiny pre štrajk odpadnú. Stretli ste sa s takými reakciami?

Aj takáto reakcia musí prísť a my sme s ňou počítali. Vnímali sme, čo sa dialo pri protestoch lekárov aj sestier. Vedeli sme, že to príde. Reakcie verejnosti boli protichodné. Od začiatku bola skupina, ktorá nás vnímala ako chamtivcov, čo myslia len na seba, ale bola aj skupina, ktorá nás podporovala. Musíme si vziať príklad z lekárov všetci boli proti nim, ale keby nevytrvali a vzdali to, tak nič nedosiahnu.

To, čo urobili lekári, teda že podali výpovede a počas výpovednej lehoty sa vypisovali na PN-ky, bolo správne?

Podľa mňa to bolo správne, keď začali boj. Bolo správne, že v ňom vytrvali a dosiahli posun. Tiež nedosiahli všetko, ale podaril sa im prielom.

Je taký nátlak prijateľný?

Áno, keď sa veci v spoločnosti nehýbu. Ak by ustúpili, nič by nedosiahli. Sme v situácii, keď sa voľbami politici dostanú k ministerstvám, politicky si nominujú svojich ľudí a často spoločnosť nemá inú šancu, ako presadiť zmenu nátlakovými akciami. To nie je nič mäkké, je to natvrdo. V týchto veciach je veľmi dôležitá vytrvalosť, či je verejná mienka na tvojej strane alebo nie, či máš podporu alebo nie, v konečnom dôsledku záleží od vytrvalosti. Ak chceme niečo dosiahnuť a vzdáme to, nič nedosiahneme. Nemienime to vzdať. Lebo neboli splnené požiadavky, ani sa nezmenila kultúra ministerstva, politická vôľa ani uvažovanie o školstve.

Čo znamená, že chcete vytrvať? Od septembra budú ďalšie akcie?

Neviem povedať konkrétne akcie. 28. júna sa pripomenieme akciou Prehliadka strateného času, kde zreflektujeme rok a to, že sa len hovorí o reforme, ale v skutočnosti sa robia len nesystémové kroky ako spojité písmo alebo branná výchova.

Aká je nálada medzi učiteľmi? Rešpektujú ministra školstva Petra Plavčana?

Miera rešpektu stále klesá, viac-menej nemá žiadny rešpekt.

Prečo?

Veľa kolegov vycítilo, že minister verklíkuje naučené frázy, nevystupuje veľmi na verejnosti, nezažili sme ho v televíznej debate. Neprejavil odbornosť ani kompetentnosť, silu ani vôľu. Ľahko cez všetko prechádza, lebo je ten typ ministra, ktorý povie na všetko "áno, je to v poriadku, urobíme, čo sa dá", ale nič sa nedeje. Vidieť to aj na Učiacom sa Slovensku. Minister to predstavil ako najväčšiu reformu za 25 rokov, napísal aj blog, že už sa deje veľká zmena a treba ju podporiť. Ale nedeje sa nič. Naťahuje sa termín, kedy bude reforma schválená, pôvodne to malo byť začiatkom roka. Teraz sa hovorí, že autori len odovzdajú autorskú verziu koncom augusta. Zatiaľ k tomu ministerskí úradníci pristupujú, akoby to neexistovalo a konajú ako doteraz. Je to pre nich nezáväzný dokument, akoby ani nebol.

Kedy naposledy ste rokovali s ministrom školstva?

Minister na rokovania o Učiacom sa Slovensku nechodí. Posledné rokovanie, kde sa stretol s organizáciami, bolo k programovému vyhláseniu vlády. Už to bude viac ako rok, čo som ho videl. Braňo Kočan ho stretol na verejných stretnutiach k Učiacemu sa Slovensku a povedal mu, že by bolo dobré, aby sme sa k tomu s ním stretli ako komora. Povedal, že áno, ale odvtedy sa nič nestalo.

VERONIKA FOLENTOVÁ

reportérka

Veľa kolegov vycítilo, že minister verklíkuje naučené frázy, nevystupuje veľmi na verejnosti, nezažili sme ho v televíznej debate. Neprejavil odbornosť ani kompetentnosť, silu ani vôľu.

Vladimír Crmoman (42)

Je učiteľom hudobnej výchovy a umenia na Spojenej škole Novohradská v Bratislave. Šéfuje Slovenskej komore učiteľov. Je aj lídrom Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá zorganizovala štrajky. Za rok 2013 získal ocenenie Biela vrana. Upozornil na viaceré kauzy ministerstva školstva pod vedením Dušana Čaploviča zo

Smeru.


20. Poslanci dnes budú v druhom kole voliť nového generálneho riaditeľa RTVS

(20.06.2017; www.topky.sk; Domáce, , s. -; SITA)

Poslanci NR SR dnes budú v druhom kole voliť nového generálneho riaditeľa RTVS. Vyberať budú medzi súčasným šéfom TASR Jaroslavom Rezníkom, ktorý získal v prvom kole minulý týždeň vo štvrtok 73 hlasov a súčasným šéfom RTVS Václavom Mikom, ktorého podporilo 53 poslancov. Rezníkovi v prvom kole k zvoleniu chýbal jediný hlas. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Tajné hlasovanie o novom riaditeľovi je na programe dnes o 11:00. Ešte pred voľbou sa zíde poslanecký klub Most-Híd, aby sa poradil, koho voliť. Po prvom kole predstavitelia strany tvrdili, že volili Miku, ale že v druhom kole pre neho koalíciu nerozbijú. Rezníka pred prvým kolom odmietali. Dnes by ho však podľa informácií mali podporiť. Smer by mal na oplátku ustúpiť z nominácie členky Súdnej rady SR, ktorou má byť štátna tajomníčka ministerstva

spravodlivosti Monika Jankovská. S tou totiž zásadne nesúhlasí ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá dokonca podľa informácií agentúry SITA uviedla, že ak bude Jankovská zvolená, podá demisiu.

Parlament bude zároveň rozhodovať o viacerých vládnych i poslaneckých návrhoch. Je medzi nimi novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorú predložilo ministerstvo školstva. Rezort v novele plánuje upraviť pravidlá poskytovania peňazí zákonným zástupcom žiakov na dopravu

žiakov základných a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu. Týka sa to prípadov, ak v mieste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom. Rezort navrhuje zohľadniť vyučovací jazyk školy a poskytovať peniaze na dopravu žiakov do najbližšej školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka.

K návrhu je aj viacero pozmeňujúcich návrhov. Predseda školského výboru Ľubomír Petrák navrhuje zaviesť úpravu, podľa ktorej by rezort zbieral údaje zo škôl od ďalšieho školského roku predovšetkým prostredníctvom rezortného informačného systému a od školského roku 2018/2019 iba pomocou rezortného informačného systému. Rezort by tak mal peniaze prideľovať školám na základe reálneho počtu žiakov, ktorí budú zapojení do vyučovania. Ďalší bod mení vyplácanie dopravného. Kým dnes rodič žiaka na mesačnej báze príde pre príspevok na dopravné do školy, ktorá mu ho vyplatí, nový model počíta s tým, že rezort presunie peniaze na dopravné na VÚC. Dieťa s preukážkou od vyššieho územného celku by následne malo mať automaticky zabezpečenú dopravu. Cieľom je odbremeniť základné školy od vyplácania dopravného. Ďalším cieľom je podľa Petráka rozšíriť okruh detí, ktoré nebudú musieť prechádzať testovaním v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia budú automaticky posudzovať ako deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vrátane nárokov na asistentov. Štvrtou oblasťou je podpora škôl pri financovaní špeciálnych pedagógov, logopédov a psychológov zo štátneho rozpočtu. Školy tak budú mať podľa Petráka širšie podporné tímy, ktoré budú pomáhať pri inkluzívnom vzdelávaní.

http://www.topky.sk/cl/100535/1637233/Poslanci-dnes-budu-v-druhom-kole-volit-noveho-generalneho-riaditela-RTVS


21. Šéf komory učiteľov Crmoman: Ministra Plavčana som nestretol rok. Medzi učiteľmi nemá žiadny rešpekt

(20.06.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika Slovensko, 22:48, s. -; Veronika Folentová)

Pred rokom Iniciatíva slovenských učiteľov štrajkovala za vyššie platy aj viac peňazí do škôl. Z ich požiadaviek nič nesplnili. Ako vníma protesty tvár iniciatívy a šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Pred rokom ste končili učiteľské štrajky. Keď sa na to pozriete dnes, stálo to za to?

Bolo to prirodzené vyústenie jedného obdobia. Začali sme naše občianske hnutie učiteľov v roku 2012, keď staré odbory prerušili štrajk a nemohli sme sa s tým stotožniť. Urobili sme štafetový štrajk. Odvtedy sme sa formovali. V roku 2015 sme boli veľmi frustrovaní, najmä potom, čo vláda prijala zákon, že zriaďovateľ bude môcť vetovať voľbu riaditeľa. Vtedy veľmi arogantne vyhoveli ZMOSu, pritom všetky organizácie boli proti, ale nás ignorovali. Celkovo od roku 2012 išlo zo strany vlády len o naťahovanie času.

A stálo to za to?

Sú dve veci, prečo to za to stálo. Naše občianske hnutie sa vďaka štrajku sformovalo. Už to nebolo pár nadšencov, ktorí od roku 2012 stále niečo robili - pripomienkovali, písali petície, upozorňovali na problémy, zverejňovali sme faktúry ministerstiev, podal som trestné oznámenie. Kvôli sume za logo Ústavu informácií a prognóz školstva vtedajší minister Dušan Čaplovič (Smer) odvolal šéfa ústavu. Na konci roku 2015 sme si povedali, že niečo musíme urobiť a že ideme do série protestov. Nemali sme premyslené, ako to urobíme. Najskôr sme spravili Zraz dlhých nosov. Potom sme urobili Učiteľskú kvapku krvi, nasledovali akcie, ktoré vyústili do štrajku. A vďaka tomu sa naše hnutie rozšírilo na celé Slovensko. Lebo na začiatku to boli učitelia z Bratislavy.

Vladimír Crmoman (42)

je učiteľ hudobnej výchovy a umenia na Spojenej škole Novohradská v Bratislave. Je šéfom Slovenskej komory učiteľov. Aj lídrom Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá zorganizovala štrajky. Crmoman je držiteľom ocenenia Biela vrana za rok 2013. Upozornil na viaceré kauzy ministerstva školstva pod vedením Dušana

Čaploviča (Smer).

Ale do štrajku sa vo veľkej miere zapájali školy v Bratislave.

Je to celkovou atmosférou v regiónoch a krajoch. Veľmi silné boli aj Levice a Žilinský kraj. Tradične je najslabšou lokalitou Prešovský kraj. Máme tam nejakých ľudí, ale je tam väčšia pasivita. Snažili sme sa to aj

analyzovať, ale nemalo to logiku, nevedeli sme nájsť konkrétny dôvod, prečo to tak je. Vysvetľujeme si to tak, že v istých regiónoch je možnosť prísť o prácu väčšia.

Aká je druhá vec, prečo ten štrajk stál za to?

Keď sme začali štafetový štrajk, hovorili nám, že na ministerstve s ničím nepohneme, že sú tam zabetónovaní úradníci. Ale myslím, že sa nám s tým podarilo pohnúť. Ten systém sa nemenil - na školy sa stále dávalo menej peňazí, a keď ste prišli na rokovanie, tak ste nemali pocit, že sú to ľudia, ktorí hľadajú najefektívnejší spôsob, ako by školy mohli fungovať. Aj v tomto sme prelomili ľady, lebo prvýkrát bola prijatá zmena zákona o odmeňovaní mimo kolektívneho vyjednávania.

V čom to pomohlo?

Celé roky prebiehala jedna schéma vyjednávania, kde prišli odbory s požiadavkou, ktorá bola nízka - napríklad sedem percent, vláda im ponúkla dve a dohodli sa na štyroch. Bolo to frustrujúce, lebo to neprinášalo žiadny posun.

Vladimír Crmoman vedie Slovenskú komoru učiteľov a stál za štrajkami pred voľbami. Foto N - Tomáš Benedikovič

Vy ste žiadali omnoho viac - 140 eur zvýšenie platu hneď, o 90 eur od začiatku tohto roku. To sa vám nepodarilo presadiť. Nie je to neúspech, že ani jednu z troch požiadaviek sa vám nepodarilo naplniť?

Tento zápas je dlhodobý. Sú dve možnosti, ako môžeme niečo presadiť - poukazujeme, aktívne robíme tlačovky, akcie, aby sme vytvárali verejný tlak, a aby nám bola verejnosť naklonená. Druhý spôsob sú nátlakové akcie. Keď sa formuje hnutie, tak prvá veľká nátlaková akcia môže a nemusí vyjsť. Nás prekvapilo, ako to vyšlo, ani sme neočakávali že sa nám to podarí. Na prvej porade bolo 25 učiteľov, do štrajku sa nakoniec zapojilo 15-tisíc. Keď sme na porade hlasovali o tom, či ideme do štrajku, dali sme si spodnú hranicu, aby sa zapojilo aspoň sto škôl. Prekvapilo nás, koľko škôl a učiteľov sa zapojilo. A to, že neboli splnené požiadavky? Nebol to prvý protest, kde vláda úplne ignorovala požiadavky. Nedá sa ale povedať, že sme nedosiahli vôbec nič. Prijali zmenu zákona a zvýšili nám platy o šesť percent od septembra 2016, a v ten rok sa zvyšovali platy dvakrát, to sa stalo asi prvýkrát v histórii.

Aké boli požiadavky učiteľov:

- Zvýšenie rozpočtu školstva na tento rok o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozd iely vo vybraných školách, a to od technického vybavenia až po pomôcky.

- Zvýšenie platov o 140 eur od tohto roka a o ďalších 90 eur od januára 2017. Argumentujú aj tým, že ich

zárobky patria k najnižším v rámci OECD. Podľa odborárov je nástupná mzda učiteľov 600 eur a po 32 rokoch praxe majú 800 eur.

- Návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, pričom ministerská komisia by mala prehodnotiť systém kontinuálneho vzdelávania.

Ale nie je to 230 eur, ktoré ste žiadali. O koľko vám reálne stúpol plat?

Nie je to splnenie požiadaviek. Nedá sa povedať konkrétna suma, záleží to od platovej triedy a od rokov praxe, ale je to podstatne menej. Je mi jasné, že z tohto hľadiska musíme priznať, že sme cieľ zatiaľ nedosiahli, ale ešte sme neskončili. Neberieme to tak, že štrajkom sa to všetko skončilo, celý rok sme mali akcie.

Nie sú z toho verejnosť aj rodičia unavení?

V jeden moment sme cítili veľkú verejnú podporu a o štrajk bol veľký záujem. A je úplne normálne, že potom príde fáza útlmu. To sa stalo aj u nás. Po roku, čo sme ťahali protesty, sme boli úplne unavení a potrebovali sme pauzu a dať to bokom, chvíľu to neriešiť. Útlm musel prísť. Nedá sa to robiť stále.

Mnohí rodičia pri tak dlho trvajúcej akcii, strácajú sympatie, lebo musia riešiť, kam dať dieťa, ak sa nevyučuje alebo sa im nepáči, že niektoré hodiny kvôli štrajku odpadnú. Stretli ste sa s takými reakciami?

Aj takáto reakcia musí prísť a my sme s ňou počítali. Vnímali sme, čo sa dialo pri protestoch lekárov aj sestier. Vedeli sme, že to príde. Reakcie verejnosti boli protichodné. Od začiatku bola skupina, ktorá nás vnímala ako chamtivcov, ktorí myslia len na seba, ale bola aj skupina, ktorá nás podporovala. Musíme si vziať príklad z lekárov, všetci boli proti nim, ale keby nevytrvali a vzdali to, tak nič nedosiahnu.

To, čo urobili lekári, že podali výpovede, počas výpovednej lehoty sa vypisovali na PN-ky, bolo správne?

Podľa mňa to bolo správne, keď začali boj, bolo správne, že v ňom vytrvali a dosiahli posun. Tiež nedosiahli všetko, ale podaril sa im prielom.

Je taký nátlak prijateľný?

Áno, keď sa veci v spoločnosti nehýbu. Ak by ustúpili, nič by nedosiahli. Sme v situácii, kedy sa voľbami politici dostanú k ministerstvám, politicky si nominujú svojich ľudí a často spoločnosť nemá inú šancu ako presadiť zmenu nátlakovými akciami. To nie je nič mäkké, je to natvrdo.

V týchto veciach je veľmi dôležitá vytrvalosť, či je verejná mienka na tvojej strane alebo nie, či máš podporu alebo nie, v konečnom dôsledku záleží od vytrvalosti. Ak chceme niečo dosiahnuť a vzdáme to, nič nedosiahneme. Nemienime to vzdať. Lebo neboli splnené požiadavky, ani sa nezmenila kultúra ministerstva, politická vôľa ani uvažovanie o školstve.


Čo znamená, že chcete vytrvať? Od septembra budú ďalšie akcie?

Neviem povedať konkrétne akcie. 28. júna sa pripomeniem akciou Prehliadka strateného času, kde zreflektujeme rok a to, že sa len hovorí o reforme, ale v skutočnosti sa robia len nesystémové kroky ako spojité písmo alebo branná výchova.

Prvé akcie podľa vás vznikli z frustrácie. Teraz, po roku protestov, mnohých akciách, keď sa vám nepodarilo nič presadiť, sú učitelia menej frustrovaní ako pred rokom?

Nie sú menej frustrovaní. Časť verejnosti počítala s Učiacim sa Slovenskom, ale aura toho dokumentu sa už pomaly rozplýva. Je stále zjavnejšie, že ministerstvo a Učiace sa Slovensko sú dva paralelné svety.

Aká je nálada medzi učiteľmi? Rešpektujú ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS)?

Miera rešpektu stále klesá, viacmenej nemá žiadny rešpekt.

Prečo?

Veľa kolegov vycítilo, že minister verklíkuje naučené frázy, nevystupuje veľmi na verejnosti, nezažili sme ho v televíznej debate. Neprejavil odbornosť ani kompetentnosť, silu ani vôľu. Ľahko cez všetko prechádza, lebo je ten typ ministra, ktorý povie na všetko "áno, je to v poriadku, urobíme, čo sa dá", ale nič sa nedeje. Vidieť to aj na Učiacom sa Slovensku. Minister to predstavil ako najväčšiu reformu za 25 rokov, napísal aj blog, že už sa deje veľká zmena a treba ju podporiť. Ale nedeje sa nič. Naťahuje sa termín, kedy bude reforma schválená, pôvodne to malo byť začiatkom roka. Teraz sa hovorí, že autori len odovzdajú autorskú verziu koncom augusta. Zatiaľ k tomu ministerskí úradníci pristupujú, akoby to neexistovalo a konajú ako doteraz. Je to pre nich nezáväzný dokument, akoby ani nebol.

Bude do konca volebného obdobia aspoň niečo z Učiaceho sa Slovenska reálne v školách?

Z toho naťahovania je jasné, že sa to už nepremietne v rozpočte na budúci rok. Hrozí to, čo sa dialo so Správou o stave školstva. Ministerstvo ju aj vypracovalo, ale ostala v šuplíku, lebo ministerstvom financií s ňou nesúhlasilo. Bolo za tým veľa roboty, mali sme stretnutia, pripomienkovali sme to a nakoniec to aj tak skonči lo v šuplíku. Pritom parlament prijal uznesenie, ktoré zaväzovalo ministerstvo, aby správu vypracovalo. Bol to december 2012, pamätám si to, lebo vtedy som prvýkrát verejne vystúpil. Viedli sme štafetový štrajk a bola mimoriadna schôdza k školstvu. Odniesol som štafetový kolík do parlamentu, lebo hrozilo, že schôdzu zrušia. Žiadali sme ich, aby rokovali. A vtedy zaviazali vládu, aby tento dokument vypracovali a predložili do parlamentu, ale nikdy to neurobili. K Učiacemu sa Slovensku sme mesiac pripravovali pripomienky, venovali sme tomu veľa času. Celkovo prišlo okolo 4000 pripomienok, a keď skončilo pripomienkovanie, tak poslali tlačovú správu, že ďakujú. Ale ako budú rozhodovať a kedy sa dozvieme, ktoré a prečo prijali, to nehovoria. Chceli sme, aby výsledky stretnutí s autormi dokumentu boli verejné, chceli sme vedieť, podľa čoho budú pripomienky vyhodnotené. Ale povedali, že sa to nedá. A dodnes nie sú jasné kritériá, takže nakoniec môžu schváliť úplne iný dokument, ako je dnes. Trochu sa cítime podvedený, že na niečom makáme a potom nám povedia "Ďakujeme" a už nevieme, čo sa s tým bude robiť ďalej ani kedy. Celá cesta Učiaceho sa Slovenska je nejasná.


Skončí dokument v šuplíku?

Buď sa to bude veľmi dlho naťahovať a vláda to potom zahrá do stratena alebo sa niečo prijme, odprezentuje sa to ako veľká výhra, ale bude to niečo úplne iné, ako sme žiadali.

Kedy naposledy ste rokovali s ministrom školstva?

Minister na rokovania o Učiacom sa Slovensku nechodí. Posledné rokovanie, kde sa stretol s organizáciami, bolo k programovému vyhláseniu vlády. Už to bude viac ako rok, čo som ho videl. Braňo Kočan ho stretol na verejných stretnutiach k Učiacemu sa Slovensku a povedal mu, že by bolo dobré, aby sme sa k tomu s ním stretli ako komora. Povedal, že áno, ale odvtedy sa nič nestalo.

Ste šéf profesnej organizácie, zastupujete učiteľov, nemali by ste sa stretávať častejšie?

Bolo by fajn, keby sa s nami stretával a počúval nás. My im posielame veci, ale neodpovedajú nám. Odkedy je minister na úrade, poslali sme mu viaceré výzvy aj na stretnutie, na niektoré nám ani neodpovedali. Keď zrušili

úrad ombudsmana pre učiteľov, tak sme sa s ním o tom chceli rozprávať, neodpovedali nám, a keď som tam telefonoval, povedali mi, že je minister zaneprázdnený. Všetky výstupy, ktoré robíme, posielame aj na ministerstvo, ale odpoveď väčšinou nechodí.

Ani o zmenách na základných školách ako je spojité písmo, branná výchova a dejepis s komorou nehovoril?

Nie.

Akým písmom píšete vy?

Tlačeným. Veľmi skoro som prešiel na tlačené písmo, som dysgrafik, na pravopis nemám cit. Pre mňa by bolo spojité písmo dosť trápenie, keby som bol prvák.

Minister predstavil len tri zmeny, ktoré sa dotknú výučby na základných školách a to je branná výchova, dejepis a spojité písmo. Ako ich hodnotíte?

Hlavná investícia ministerstva je Národný futbalový štadión, šport sa celkovo veľmi protežuje. Aj z toho jasne vyplýva, že ministerstvo sa stáva politickým nástrojom SNS. Školstvo nemôže byť zneužívané na politickú agitáciu. Malo by to byť úplne inak. Mali by rozhodovať odborné stanoviská, mali by vychádzať z analýz, prieskumov, overených vecí na základe kompromisu stavovských organizácií, odborníkov a odborov. Deje sa opak. Nejaký politik rozhodne a školy sa majú prispôsobiť. To je nezmysel, je to nesystémové, nelogické, choré pre systém, ničí ho to. Najväčší problém je nastavenie politikov a ministerstva.


Čo si mám pod tým predstaviť?

Nemali by sme žiadnu prácu a neboli by sme frustrovaní, ak by sme mali ministerstvo, ktorého hlavným záujmom je nájsť čo najefektívnejšie riešenia, podporovať výchovu a vzdelávanie, nájsť spôsob, ako podporiť učiteľov v ich práci, ako vytvoriť prostredie, kde budú študenti motivovaní. Toto je sen. Realita je opačná. My suplujeme ich úlohu, posielame im návrhy, pripomienkujeme zákony. Navyše nás ignorujú, presadiť niečo nie je jednoduché. A bez nátlakových akcií je ťažké, aby si nás niekto všimol. A keď si nás aj na rokovaní vypočujú, nakoniec prejdú len politicky vyhovujúce veci. Nedávno sme boli na stretnutí na ministerstve aj s Platformou rodičov detí so zdravotným znevýhodnením tí nám otvorili oči. Na rokovanie prišli ľudia zvonka, manažérka a nechápala, o čom to stretnutie bolo, čo bolo ich cieľom. Boli v šoku z toho, čo sa tam deje. To je presne problém s rokovaniami na ministerstve.

Je Plavčan lepší minister ako jeho predchodca Juraj Draxler (nominant Smeru)?

Draxler bol lepší manažér, mal racionálnejší prístup, komunikačne bol výraznejší. Na druhej strane bol aj ješitnejší a konfliktnejší. Bol to úplne iný typ ministra. Minister Plavčan je úplne nekonfliktný. Na naše všetky požiadavky reaguje, ako keby sa nič nedialo. Dnes mi príde akoby ministerstvo viedol niekto úplne iný a minister má minimálne kompetencie niečo ovplyvniť. Rozhoduje skôr koaličná rada.

Predseda SNS Andrej Danko nedávno povedal, že riadi ministra Plavčana a bude to robiť aj naďalej. Čo na to hovoríte?

Potvrdilo sa to, čo sme dlhodobo vnímali. Nie je to tak, že by mal minister nejakú autoritu, bol braný ako odborník, ktorý má okolo seba fantastický tím s efektívnymi riešeniami. Dnes sa rozhoduje mimo ministerstva a dôsledkom sú nezmyselné nariadenia.

Za čo sa dá minister Plavčan pochváliť?

(ticho) Neviem ako pochváliť ministra, z ktorého činnosti nie je jasné, o čo sa pričinil. Neviem napríklad, či on vyberal autorov Učiaceho sa Slovenska. Ale možno to by sa dalo označiť ako dobrý krok, že nechal expertov, aby dokument pripravili. Ak by sa viaceré tézy realizovali, bolo by to pozitívne.

Aby školstvo malo podporu a niečo sa tam zmenilo, je dôležité, aby sa to bola priorita vlády. Kedy ste sa naposledy stretli s premiérom Robertom Ficom?

S premiérom sme sa nestretli v živote. Pri štrajku sme dávali výzvu vláde, ale on ju posunul na ministra. On sa nám vyhýba a všetko nechával na Draxlera alebo teraz na Plavčana, je nedostupný. Je úplne neprijateľné, aby sa premiér správal k istej skupine pedagógov, ktorá vychováva budúcu generáciu a mala by byť nejakým vzorom a autoritou, demagogicky a aby hovoril, prečo sme neštrajkovali cez prázdniny a čo sme urobili pre štát. To je dôkaz ako chabo funguje vedenie štátu.

Máme premiéra, pre ktorého je dôležitejšie, ako komunikuje so svojou voličskou základňou a volí len vyjadrenia, ktoré na nich zapôsobia. Nevníma, čo je dobré pre blaho celej spoločnosti a že treba školstvo podporiť. O tom svedčí aj to, že sa s nami nikdy nestretol. To nás vedie len k tomu, že musíme byť občiansky aktívny. Robíme to s vedomím, že ak budeme ticho alebo budeme hľadať cesty, ako z toho systému niečo získať, to je také socíkovské myslenie, nič sa nezmení.

Rok ste robili protesty, ale tiež sa vám nepodarilo dosiahnuť vaše požiadavky.

Zatiaľ nie.

Kedy to dosiahnete?

Za seba viem povedať, že to nemienim vzdať a cítim to aj z našej skupiny. Sme realistickí, ale nemôžeme inak.

Budú niekedy vaše tri požiadavky naplnené?

Je tu stále nádej. Robíme to aj preto, že máme nádej. To, čo robíme prináša zmeny myslenia. Mení to aj našich kolegov. Napríklad som sa stretol s učiteľkou, ktorá povedala, že vďaka protestom si uvedomila, v akom kolektíve pracuje a zmenila školu. Mení to aj spoločnosť. Formuje sa tu nejaké hnutie a záleží od toho, ako sa nám podarí ho viesť. Ak sa nám podarí zjednotiť všetky prúdy v školstve, ktoré smerujú k zmene a udržať ich aktívne, tak je nádej, že sa nám to podarí.

Učiteľ Vladimír Crmoman, ktorý je jeden z iniciátorov štrajku učiteľov. Foto N - Tomáš Benedikovič

Koľko ľudí je dnes vo vašom hnutí?

Do štrajku sa zapojilo 15-tisíc ľudí. Koľko je aktívnych sa nedá úplne povedať. Ja osobne aktívne komunikujem s viac ako sto ľuďmi. Možno nemáme toľko členov ako staré odbory, ale máme najväčšiu aktívnu skupinu učiteľov.

Urobili ste dnes štrajk inak ako pred rokom?

Neurobil by som to inak, lepšie by to nik nevymyslel. Ja som z toho stále unesený. Niekedy mám až pocit, že sa to nemohlo stať, bolo to neuveriteľné, fantastické. Veľa vecí sme vôbec nečakali - že niekto v Poprade urobí demonštráciu, že nám Slovensko Digital urobí web. To sa nedá naplánovať.

Čím to je, že vás nakoniec politici nevypočuli?

Je to veľmi podobné ako to, čo sa deje teraz študentom. Celkovo sú tieto situácie podobné. Keď sme štrajkovali, na blogu v Pravde bol text, kde napísali, kto nás všetko platí, to isté robia aj študentom. O nás hovorili, že nás vedie Matovič a kto je za tým a iné bludné konšpiračné teórie rovnako ako o študentoch. To je jeden zo spôsobov ako eliminovať odporcu. A fungovalo to, aj mňa sa pýtala jedna učiteľka, či naozaj za nami nie je Matovič. Študentka mi zas hovorila, že doma presviedča rodičov, že naozaj pochody robia sami. A prečo sme to nepresadili? Lebo nepočúvajú nás, ale úzku skupinu ľudí, na ktorú sú naviazaní.

Podporujete protikorupčné pochody študentov, mnohí sú aj vaši žiaci, ako im to ide?

Mala by to byť veľká reflexia pre celú spoločnosť. Keď mladí ľudia, ktorí by sa mali učiť a po škole hrať futbal a chodiť na rande, organizujú protesty, tak my dospeláci by sme sa mali prebudiť, že to máme robiť my. Aj našimi aktivitami chceme prebudiť občiansku spoločnosť. Dnes je situácia veľmi krutá, lebo finančné skupiny a oligarchovia získali štátny rozpočet. Môžu ovládnuť politickú stranu, ktorú financujú, zabezpečia si miesta v parlamente, vláde, na ministerstvách, dokazuje to aj Gorila. Od Mečiara sa udržal ten istý systém politickej nominácie. A neriešia sa tu záujmy spoločnosti, ale úzkej skupiny. Nedávno som skúmal faktúry na ministerstve školstva a najväčšie má

firma DWC, ktorá je z portfólia Brhela. Videli sme to aj na eurofondoch, kde akoby bolo potrebné nakúpiť techniku a minimum peňazí išlo do škôl a k žiakom. Upozorňovali sme na to, zasahovala aj Európska komisia, lebo sme im posielali naše postrehy a oni s nami rokovali a stretávali sme sa. Teraz nás už na ministerstvo k eurofondom aj prizvú, ale máme len jeden hlas a všetci nás prehlasujú. Štát je dnes akoby unesený a jediný spôsob ako z toho von je, že spoločnosť a hlas verejnosti bude silnieť a donúti predstaviteľov vlády zmeniť ich kroky. Uvedomili si to aj naši študenti, možno sme ich inšpirovali našimi aktivitami.

Dosiahnu splnenie svojich požiadaviek?

Budú mať rovnako ťažkú pozíciu ako my. Nebude to jednoduché, lebo aj keď vyzbierajú 100-tisíc podpisov, musia vytvoriť tak silnú vlnu tlaku verejnosti, museli by sa tak rozšíriť, že by sa do toho museli viac zapojiť dospeláci a muselo by sa to stať národným trendom. Aby vládu donútili uvedomiť si, tak ako pri amnestiách, že ak pôjdu proti tlaku verejnosti, zničí ich to. A ak sa im podarí to, čo sa stalo pri amnestiách, tak je tu veľká nádej.

Podarí sa im splniť požiadavku, aby Robert Kaliňák odstúpil?

Vidím to veľmi nádeje. Smeruje to k tomu, že to presadia.

https://dennikn.sk/793039/sef-komory-ucitelov-crmoman-ministra-plavcana-som-nestretol-rok-medzi-ucitelmi-nema-ziadny-respekt/?ref=rss


22. Rezort školstva stanovil ročné školné

(20.06.2017; Novohradské noviny; č. 24, RUBRIKA/ INZERCIA , s. 10; SITA)

Študenti si najviac zaplatia za externú formu veterinárskych vied.

BRATISLAVA. Externých študentov vysokých škôl vyjde aj v akademickom roku 2018/2019 najlacnejšie štúdium práva. Ročné školné za právo na bakalárskom stupni štúdia ich bude stáť maximálne 760 eur. Za rok štúdia na magisterskom stupni zaplatia najviac 1 140 eur. Vyplýva to z opatrenia ministerstva školstva, ktorým sa

ustanovuje maximálne ročné školné na akademický rok 2018/2019 pre študijné programy v externej forme štúdia na verejných a štátnych vysokých školách. Rezort predložil materiál do medzirezortného pripomienkového konania.

V skupine študijných odborov zameraných na spoločenské a behaviorálne vedy majú podľa nového opatrenia zaplatiť externí študenti v bakalárskom stupni maximálne 1 050 eur, v magisterskom stupni najviac 1 570 eur. Za učiteľstvo si externí študenti zaplatia najviac 1 170 eur na bakalárskom stupni a 1 750 na magisterskom stupni. Pri podskupine študijných odborov umenie je suma stanovená na 2 070 eur v bakalárskom a 3 100 eur v magisterskom stupni štúdia. Najviac si študenti zaplatia za externú formu veterinárskych vied, kde maximálna suma v bakalárskom stupni je stanovená na 2 360 eur a v magisterskom stupni na 3 530 eur.

Suma maximálneho ročného školného závisí od ekonomickej náročnosti, ktorá sa v súčasnosti zohľadňuje v závislosti od študijného odboru a stupňa získavaného vysokoškolského vzdelania. Preto existujú rôzne sumy maximálneho ročného školného v jednotlivých študijných odboroch. Opatrenie má nadobudnúť účinnosť 1. septembra.

(SITA)

----

FOTO: ILUSTRAČNÉ FOTO: FOTOLIA


Storin Internet KlientKolokvium 50 rokov informatiky na UPJŠ v Košiciach sa konalo 15. - 16. júna...

Documents

Transcript of Storin Internet KlientKolokvium 50 rokov informatiky na UPJŠ v Košiciach sa konalo 15. - 16. júna...