Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o...
Transcript of Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o...
Spraacuteva Observatoacuteria
pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok
2016 Slovensko
Seacuteria Spraacutev
Observatoacuteria
pre Vyacuteskum a Inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech
Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana
Zifčiakovaacute
2017
EUR 28484 SK
Taacuteto publikaacutecia je vedeckou spraacutevou na podporu politiky a vypracovalo ju Spoločneacute vyacuteskumneacute centrum internyacute
vedeckyacute uacutetvar Euroacutepskej komisie Jej cieľom je poskytnuacuteť vedeckuacute podporu procesu tvorby euroacutepskych politiacutek
založenuacute na docirckazoch Taacuteto publikaacutecia ani akeacutekoľvek vyjadrenia ktoreacute suacute v nej uvedeneacute nepredstavujuacute ani
vopred neurčujuacute politickeacute poziacutecie Euroacutepskej komisie Euroacutepska komisia ani žiadna osoba konajuacuteca v mene
Komisie nie je zodpovednaacute za možneacute použitie tejto publikaacutecie
Kontaktneacute uacutedaje
Email JRC-B7-NETWORKeceuropaeu
JRC Science Hub
httpseceuropaeujrc
JRC105850
EUR 28484 SK
PDF ISBN 978-92-79-65995-9 ISSN 1831-9424 doi102760449410
Luksemburg Uacuterad pre vydaacutevanie publikaacuteciiacute Euroacutepskej uacutenie 2017
copy Euroacutepska uacutenia 2017
Rozmnožovanie je povoleneacute len s uvedeniacutem zdroja
Komisja Europejska nie ponosi odpowiedzialności za ewentualne wykorzystanie niniejszej publikacji
Ako citovať Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana Zifčiakovaacute Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko EUR 28484 SK doi102760449410
Na všetky obraacutezky sa vzťahuje copy Euroacutepska uacutenia 2017 okrem obraacutezka panela EVP na prvej strane od Nielsa
Meyera na ktoryacute sa vzťahuje licencia CC BY 20
Spraacuteva Observatoacuteria pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko
V seacuterii spraacutev observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 sa analyzuje a hodnotiacute
vyacutevoj a fungovanie vnuacutetroštaacutetnych systeacutemov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute členskyacutech štaacutetov EUacute 28 a suacutevisiacich politiacutek
s cieľom monitorovať a vyhodnotiť vykonaacutevanie politiacutek EUacute ako aj umožniť ziacuteskavanie poznatkov v oblasti politiacutek
v členskyacutech štaacutetoch
Print ISBN 978-92-79-69861-3 ISSN 1018-5593 doi102760169026
Obsah
Predslov 2
Poďakovanie 3
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute
špecializaacuteciu 5
2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6
22 Otoczenie biznesu 7
23 Zasoby ludzkie 7
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11
Charakteristika 11
Politickaacute reakcia 11
Posuacutedenie politiacutek 11
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12
Charakteristika 12
Politickaacute reakcia 12
Posuacutedenie politiacutek 13
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja 13
Charakteristika 13
Politickaacute reakcia 13
Posuacutedenie politiacutek 14
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14
Charakteristika 14
Politickaacute reakcia 14
Posuacutedenie politiacutek 15
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15
Odkazy 17
Skratky 18
Prehľad 19
Zoznam grafov 19
2
Predslov
Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok
2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute
majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute
slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie
Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu
materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel
atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami
členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto
spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy
čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech
krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)
3
Poďakovanie
Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z
Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta
z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu
Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre
regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum
a inovaacuteciu (GR RTD)
Priacuteslušnosť autorov
Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute
centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
Taacuteto publikaacutecia je vedeckou spraacutevou na podporu politiky a vypracovalo ju Spoločneacute vyacuteskumneacute centrum internyacute
vedeckyacute uacutetvar Euroacutepskej komisie Jej cieľom je poskytnuacuteť vedeckuacute podporu procesu tvorby euroacutepskych politiacutek
založenuacute na docirckazoch Taacuteto publikaacutecia ani akeacutekoľvek vyjadrenia ktoreacute suacute v nej uvedeneacute nepredstavujuacute ani
vopred neurčujuacute politickeacute poziacutecie Euroacutepskej komisie Euroacutepska komisia ani žiadna osoba konajuacuteca v mene
Komisie nie je zodpovednaacute za možneacute použitie tejto publikaacutecie
Kontaktneacute uacutedaje
Email JRC-B7-NETWORKeceuropaeu
JRC Science Hub
httpseceuropaeujrc
JRC105850
EUR 28484 SK
PDF ISBN 978-92-79-65995-9 ISSN 1831-9424 doi102760449410
Luksemburg Uacuterad pre vydaacutevanie publikaacuteciiacute Euroacutepskej uacutenie 2017
copy Euroacutepska uacutenia 2017
Rozmnožovanie je povoleneacute len s uvedeniacutem zdroja
Komisja Europejska nie ponosi odpowiedzialności za ewentualne wykorzystanie niniejszej publikacji
Ako citovať Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana Zifčiakovaacute Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko EUR 28484 SK doi102760449410
Na všetky obraacutezky sa vzťahuje copy Euroacutepska uacutenia 2017 okrem obraacutezka panela EVP na prvej strane od Nielsa
Meyera na ktoryacute sa vzťahuje licencia CC BY 20
Spraacuteva Observatoacuteria pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko
V seacuterii spraacutev observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 sa analyzuje a hodnotiacute
vyacutevoj a fungovanie vnuacutetroštaacutetnych systeacutemov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute členskyacutech štaacutetov EUacute 28 a suacutevisiacich politiacutek
s cieľom monitorovať a vyhodnotiť vykonaacutevanie politiacutek EUacute ako aj umožniť ziacuteskavanie poznatkov v oblasti politiacutek
v členskyacutech štaacutetoch
Print ISBN 978-92-79-69861-3 ISSN 1018-5593 doi102760169026
Obsah
Predslov 2
Poďakovanie 3
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute
špecializaacuteciu 5
2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6
22 Otoczenie biznesu 7
23 Zasoby ludzkie 7
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11
Charakteristika 11
Politickaacute reakcia 11
Posuacutedenie politiacutek 11
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12
Charakteristika 12
Politickaacute reakcia 12
Posuacutedenie politiacutek 13
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja 13
Charakteristika 13
Politickaacute reakcia 13
Posuacutedenie politiacutek 14
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14
Charakteristika 14
Politickaacute reakcia 14
Posuacutedenie politiacutek 15
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15
Odkazy 17
Skratky 18
Prehľad 19
Zoznam grafov 19
2
Predslov
Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok
2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute
majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute
slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie
Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu
materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel
atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami
členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto
spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy
čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech
krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)
3
Poďakovanie
Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z
Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta
z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu
Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre
regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum
a inovaacuteciu (GR RTD)
Priacuteslušnosť autorov
Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute
centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
Obsah
Predslov 2
Poďakovanie 3
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute
špecializaacuteciu 5
2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6
22 Otoczenie biznesu 7
23 Zasoby ludzkie 7
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11
Charakteristika 11
Politickaacute reakcia 11
Posuacutedenie politiacutek 11
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12
Charakteristika 12
Politickaacute reakcia 12
Posuacutedenie politiacutek 13
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja 13
Charakteristika 13
Politickaacute reakcia 13
Posuacutedenie politiacutek 14
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14
Charakteristika 14
Politickaacute reakcia 14
Posuacutedenie politiacutek 15
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15
Odkazy 17
Skratky 18
Prehľad 19
Zoznam grafov 19
2
Predslov
Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok
2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute
majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute
slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie
Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu
materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel
atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami
členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto
spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy
čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech
krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)
3
Poďakovanie
Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z
Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta
z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu
Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre
regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum
a inovaacuteciu (GR RTD)
Priacuteslušnosť autorov
Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute
centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
2
Predslov
Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok
2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute
majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute
slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie
Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu
materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel
atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami
členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto
spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy
čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech
krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)
3
Poďakovanie
Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z
Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta
z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu
Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre
regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum
a inovaacuteciu (GR RTD)
Priacuteslušnosť autorov
Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute
centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
3
Poďakovanie
Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z
Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta
z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu
Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre
regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum
a inovaacuteciu (GR RTD)
Priacuteslušnosť autorov
Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute
republika)
Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute
centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
HLAVNEacute BODY
Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo
v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast
Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov
2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute
republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute
hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval
celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962
slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky
predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie
verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť
naacuterastu by mala smerovať do financovania
projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece
v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR
2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3
prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska
štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť
slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych
a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu
a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na
potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory
vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho
zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute
vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady
nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo
vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash
2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na
roky 2016 ndash 2017
HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute
Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016
realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa
v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala
často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute
bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru
a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute
agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru
Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita
vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom
EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo
aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV
v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015
a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny
na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech
inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu
a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu
vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva
že podiel inovačnyacutech podnikov
v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda
vypracovala naacuterodneacute programy na
podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je
napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov
EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem
harmonogramom
Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania
vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech
vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute
potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech
vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute
republika vyčlenila prostriedky na
posilnenie suacutečinnosti medzi vedou
a priemyslom v rozpočte operačneacuteho
programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo
februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila
uznesenie o programoch APVV na roky
2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje
naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi
akademickou obcou a priemyslom
v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna
z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz
realizovanaacute
HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)
Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre
dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
5
1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku
2016
Uznesenie o programoch
Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019
(022016)
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na
obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute
a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo
(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu
mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu
jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov
b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3
c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto
financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide
o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC
Strategickyacute dokument o plneniacute
ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3
v rokoch 2014 ndash 2020
(092016)
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute
dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje
a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3
b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3
c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet
špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi
11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu
RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa
uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel
a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute
technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje
suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech
cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
6
ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory
hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava
na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa
zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza
paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum
materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie
biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie
z udržateľnyacutech zdrojov
Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo
strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento
dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu
všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami
na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute
potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane
opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na
členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly
pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na
potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer
vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora
by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050
HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali
vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci
septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu
a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet
Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala
prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre
vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie
Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter
transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho
vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky
2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante
kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny
2 Ekonomickeacute suacutevislosti
21 Štruktuacutera hospodaacuterstva
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
7
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
22 Otoczenie biznesu
Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute
v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho
hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute
pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom
hospodaacuterstve
MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP
na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute
do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili
793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)
Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek
tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho
priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej
zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel
sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo
nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)
Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014
produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28
23 Zasoby ludzkie
Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech
pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do
vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec
obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014
mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech
v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike
v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute
pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti
v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako
v EUacute 28 (3317 )
3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute
moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
8
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu
a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi
finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera
KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute
agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi
podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov
pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute
zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja
(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak
Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)
a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech
Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky
Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014
predstavovali 35 milioacutena EUR
Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich
ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute
prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute
a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu
4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute
s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami
z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je
vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele
veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania
slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)
Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza
z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
9
41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech
zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo
vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje
064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)
na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli
v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou
Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa
spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo
763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na
celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28
Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky
v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)
a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)
V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery
a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre
APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR
42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na
033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem
vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej
republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)
Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi
sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu
inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume
a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na
vyacuteskume a vyacutevoji
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj
Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
10
Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku
2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho
priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )
Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle
(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD
Entrepreneurship at a Glance 2014)
Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite
slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech
priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou
až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo
v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad
Slovenskej republiky december 2016)
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa
vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie
predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65
a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24
priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)
Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet
patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok
Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28
(Eurostat november 2016)
43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej
spoločnosti
Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)
vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb
verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy
Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech
technoloacutegiiacute a služieb
Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie
verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie
kvality verejnyacutech služieb
Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti
a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011
zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015
použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru
a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR
Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila
rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute
republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)
Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo
Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len
začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi
mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa
začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich
podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor
podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
11
5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute
51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Charakteristika
Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute
medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo
školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo
hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala
zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute
vyacutekonneacute praacutevomoci
V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu
a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň
regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch
o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec
nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie
Politickaacute reakcia
V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte
staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR
pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii
(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov
plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba
menšie zmeny
V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane
zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej
agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute
Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem
vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo
zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI
V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu
RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny
v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie
a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do
vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality
vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet
akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute
dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu
implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania
dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia
a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako
infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť
ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP
Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na
Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie
Technologickej agentuacutery
Posuacutedenie politiacutek
Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev
a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
12
finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne
RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter
zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute
naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali
rovnakeacute
Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute
a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje
vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na
podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je
obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych
inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom
dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi
a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami
52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne
Charakteristika
Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v
prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute
vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich
štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem
slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu
vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov
vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky
Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute
čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac
citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734
v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej
spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa
excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi
štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007
podstatne zlepšila
Politickaacute reakcia
Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum
a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa
koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho
a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala
v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej
infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech
parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske
podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem
Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou
opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF
a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov
Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu
verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho
financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou
obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR
Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute
poukazy a klastroveacute politiky
V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie
akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
13
vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania
a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz
zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute
a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za
euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho
vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech
poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie
Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu
pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute
organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu
niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet
študijnyacutech programov niacutezkej kvality
53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute
a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja
Charakteristika
Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute
republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky
zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti
verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum
a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum
a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov
priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute
Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve
Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti
a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute
zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov
a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute
Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute
produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech
spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne
izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje
dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky
nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute
marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute
spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute
spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO
Politickaacute reakcia
V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na
inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon
ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do
vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim
do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do
vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja
a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj
Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie
inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude
zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
14
predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho
zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj
Posuacutedenie politiacutek
Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov
a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech
zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie
(OP VaI) meškaacute
Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute
v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie
ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento
odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25
zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali
zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia
a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute
(s vyacutenimkou IT špecialistov)
Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej
vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie
svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece
medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem
dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny
54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu
Charakteristika
Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce
a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute
a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute
projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do
inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32
celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie
a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech
univerzitnyacutech fondov
APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť
vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute
infraštruktuacutery
Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech
MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech
v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa
zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )
Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či
suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)
Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP
a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov
a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum
a vyacutevoj
Politickaacute reakcia
V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili
druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna
bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
15
investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3
Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie
veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by
vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby
priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety
EUacute
Posuacutedenie politiacutek
Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi
vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať
z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať
technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky
zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre
vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou
podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou
inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom
a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania
Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti
medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu
medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto
iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute
Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute
vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu
vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom
Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky
akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu
suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu
6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov
Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť
na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute
vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom
analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť
inovatiacutevnosť hospodaacuterstva
Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute
obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute
dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky
orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov
a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov
verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje
EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike
Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)
a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať
koncom roka 2016
Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria
Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva
v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu
infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať
a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou
dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute
širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute
a intranetoveacute a internetoveacute riešenia
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
16
Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje
vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do
decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec
držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)
a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech
riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho
podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami
verejnej spraacutevy
Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo
16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez
V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala
Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve
o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute
ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech
technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten
Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy
a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych
štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe
So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň
zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu
relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre
a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku
V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020
hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza
nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne
spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute
v suacutelade s cieľmi RIS3
Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ
ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie
(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ
ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)
Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA
Slovensko 2014)
V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech
niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku
2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba
5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)
Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade
veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19
v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs
AmCham 2014)
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
17
Odkazy
Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute
inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute
reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera
Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za
rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia
Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie
o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska
komisia
Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov
EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia
Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel
EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom
v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016
EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016
Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza
OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)
SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania
v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015
Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012
Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013
Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument
o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho
plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave
medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015
Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho
rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016
Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013
WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
18
Skratky
BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj
EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie
ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach
EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy
EUacute Euroacutepska uacutenia
PZI Priame zahraničneacute investiacutecie
GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj
HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania
KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA
MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu
NPR Naacuterodnyacute program reforiem
MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť
PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci
VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie
OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj
OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie
RampI Vyacuteskum a inovaacutecie
RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu
SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied
SBA Slovak Business Agency
RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie
APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja
VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA
WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
19
Prehľad
Zoznam grafov
Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov
na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8
Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov
na vyacuteskum a vyacutevoj 9
2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500
Value added of services as share of
the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152
Value added of manufacturing as share
of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245
Employment in manufacturing as share
of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164
Employment in services as share of
total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584
Share of Foreign controlled enterprises
in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08
Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113
New doctorate graduates (ISCED 6)
per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165
Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27
Innovative enterprises as a share of
total number of enterprises (CIS data)
() 34 318
Innovation output indicator (Rank
Intra-EU Comparison) 15 17 16 14
Turnover from innovation as of total
turnover (Eurostat) 233 196
Country position in Doing Business
(Ease of doing business index
WB)(1=most business-friendly
regulations) 29 29 33
Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39
EC Digital Economy amp Society Index
(DESI) (Rank) 20 20 21
E-Government Development Index
Rank 43 51 67
Online availability of public services ndash
Percentage of individuals having
interactions with public authorities via
Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48
GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118
GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036
RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038
BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033
Research excellence composite
indicator (Rank) 20
Percentage of scientific publications
among the top 10 most cited
publications worldwide as of total
scientific publications of the country 533 521 561 535
Public-private co-publications per
million population 1115 1428 1298 1055 739 812
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na
otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii
Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()
00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za
takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa
(httpeuropaeu)
Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute
Bezplatne publikaacutecie
bull jedna koacutepia
je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy
prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok
Plateneacute publikaacutecie
bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N
doi102760449410
ISBN 978-92-79-65995-9
KJ-N
A-2
8484-S
K-N