Správa o dodrţiavaní pravidiel pre ... - slovensko.sk · Správa o dodržiavaní pravidiel pre...

Správa o dodrţiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2009

a o opatreniach na ich dodrţiavanie

1. ÚVOD

Správa o dodrţiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2009

a o opatreniach na ich dodrţiavanie je vypracovaná v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) zákona č.

276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“).

Rok 2009 bol pre Slovensko rokom veľmi náročným. Globálna finančná a hospodárska kríza,

sprevádzaná poklesom spotreby elektriny a plynu, nastolila rad naliehavých hospodárskych

problémov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) sa ako orgán štátnej

správy pre cenovú reguláciu v sieťových odvetviach ocitol pred zloţitou otázkou ako podľa

svojich kompetencií prispieť k spoľahlivému a bezpečnému chodu energetiky a súčasne

nedovoliť zneuţitie dominantného postavenia rozhodujúcich dodávateľov na úkor

odberateľov. Vychádzajúc z doterajších skúseností a regulačnej politiky moţno konštatovať,

ţe situácia vo vývoji cien energií sa stabilizovala, tvorba cien a ich štruktúra je transparentná

a regulované subjekty budú mať v budúcich rokoch zabezpečenú návratnosť investícií

a primeraný zisk, pričom sú nútené hospodáriť efektívne.

Svetovú finančnú a hospodársku krízu nevyriešila ani „neviditeľná ruka trhu“. Ingerencia

štátu a existencia adekvátnej miery regulácie sa ukázala ako nevyhnutná. Paradoxne

pozitívnym prínosom krízy sú dopady, medzi ktoré z pohľadu situácie na Slovensku patria

najmä

- prepad nadhodnotených cien energií na komoditných burzách a aukciách,

- výraznejší rozvoj trhu s elektrinou, osobitne výrazný vstup alternatívnych dodávateľov

elektriny na trh s elektrinou, ktorí ponúkajú atraktívne ceny nezaťaţené

prevádzkovými nákladmi spoločností aj pre malé podniky a odberateľov elektriny

v domácnostiach,

- trh s plynom na Slovensku je síce tieţ „de–iure“ plne liberalizovaný, ale reálne sa

začal rozvíjať aţ koncom roka 2009, po zapojení sa niekoľkých dcérskych spoločností

významných európskych plynárenských spoločností do podnikania na území

Slovenska, zatiaľ len pre odberateľov plynu mimo domácností.

Rok 2009 bol charakteristický najmä výrazným poklesom výroby a spotreby elektriny (nielen

na Slovensku). V januári 2009 sa vyskytli váţne problémy s dodávkami zemného plynu z

Ukrajiny. Dodávky zemného plynu boli úplne prerušené 7.1.2009 a k ich obnove došlo aţ

20.1.2009. Počas prerušenia dodávky zemného plynu boli z prevádzky vyradené zariadenia na

výrobu elektriny, vyuţívajúce ako palivo zemný plyn. Pre elektrizačnú sústavu to znamenalo

stratu podporných sluţieb. Stav v odvetví elektroenergetiky bol kritický najmä po odstavení

dvoch blokov v elektrárni Nováky následkom poţiaru dňa 12.1.2009.

Dňa 30.6.2009 bol do prevádzky spustený portál www.isot.sk pre podporu procesov

organizovaného denného trhu s elektrinou na Slovensku. Účastníci denného trhu s elektrinou

môţu zadávať svoje objednávky na nákup a na predaj, pričom systém zabezpečuje ich

http://www.isot.sk/

Správa o dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2009

a o opatreniach na ich dodržiavanie

- 2 -

automatizované spárovanie a optimalizuje výslednú cenu denných kontraktov. Organizovaný

denný trh poskytuje účastníkom trhu moţnosť zníţiť náklady na odchýlku medzi plánovaným

a skutočným mnoţstvom odobratej elektriny. Od 1.9.2009 tento informačný systém podporuje

prepojenie denných trhov ČR a SR metódou market coupling na báze implicitnej aukcie.

Objednávky z českej a slovenskej obchodnej zóny sú spoločne spárované, čím sa zvýšila

likvidita oboch denných trhov s elektrinou. Hlavným cieľom prepojenia krátkodobých trhov

je zabezpečiť stabilitu a bezpečnú prevádzku oboch elektrizačných sústav. Úspešné

prepojenie denných trhov s elektrinou medzi Českom a Slovenskom je plne v súlade s cieľmi

Európskej komisie.

V oblasti primárnej energetickej legislatívy nadobudli v roku 2009 účinnosť:

zákon č. 73/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z .z. o energetike a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, s účinnosťou od 15.3.2009,

zákon č. 293/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.9.2009,

zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od

1.9.2009. Týmto zákonom bola do slovenskej legislatívy transponovaná Smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore

kogenerácie zaloţenej na dopyte po vyuţiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2001/77/ES zo dňa 27. januára 2001 o podpore elektrickej energie vyrobenej z

obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou.

Veľmi dôleţitým poslaním úradu je sledovať správanie jednotlivých účastníkov trhu

a vytvárať podmienky pre rozvoj hospodárskej súťaţe. Rok 2009 bol druhým uceleným

kalendárnym rokom, v ktorom sa na trhu s elektrinou a plynom uplatňovali pravidlá pre

fungovanie trhu s elektrinou ktoré vláda schválila Nariadením vlády č. 317/2007 Z. z.,

ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou (ďalej len „pravidlá trhu

s elektrinou“) a Nariadením vlády SR č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá

pre fungovanie trhu s plynom (ďalej len „pravidlá trhu s plynom“). Úrad si túto úlohu

zodpovedne plnil a výsledkom jeho analýz a praktických skúseností z fungovania trhu

bola novela oboch nariadení vlády, ktorá sa uskutočnila na konci roka.

Súčasťou správy je

- príloha č. 1, ktorá obsahuje zoznam platnej slovenskej legislatívy pre fungovanie trhu

s elektrinou a plynom a

- príloha č. 2, ktorá obsahuje povinnosti účastníkov trhu v oblasti informovanosti,

vyplývajúce z pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidiel pre fungovanie trhu

s plynom.

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_073-2009_sk.pdf







- 3 -

2. TRH S ELEKTRINOU

Z hľadiska legislatívneho sa trh s elektrinou v roku 2009 riadil – okrem primárnej

energetickej legislatívy - najmä pravidlami trhu s elektrinou v nezmenenej štruktúre. Tie

upravujú práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou v podmienkach liberalizovaného trhu

s elektrinou na Slovensku.

Nástrojmi úradu na realizáciu regulačnej politiky v oblasti cenovej regulácie v

elektroenergetike sú všeobecne záväzné právne predpisy - výnosy, vydané na základe

splnomocňovacích ustanovení zákona o regulácii.

S primárnou legislatívou a pravidlami trhu je trh s elektrinou bezprostredne ovplyvňovaný

výnosom č. 2/2008 v neskorších zneniach, ktorým sa ustanovuje regulácia cien

v elektroenergetike a ktorý je vypracovaný v súlade s platnou regulačnou politikou ako

základným strategickým dokumentom pre reguláciu sieťových odvetvi v regulačnom období.

Záväzným dokumentom pre účastníkov trhu s elektrinou je aj úradom schválený dispečerský

poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktorý je zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú

prevádzku sústavy, za operatívne riadenie sústavy a za určovanie kapacít na vyuţitie

spojovacích vedení.

2.1. CHARAKTERISTIKA TRHU S ELEKTRINOU

V roku 2009 dosiahla výroba elektriny objem 26 074 GWh, čím klesla na úroveň roku 1998 a

spotreba v objeme 27 386 GWh klesla aţ na hodnotu roku 1995. . Oproti roku 2008 bola

výroba niţšia o 11,04 % a spotreba o 8,19 %. Objem cezhraničných výmen prenesenej

elektriny sa oproti roku 2008 zníţil o 8,9 %. Dovoz dosiahol 8994 GWh, vývoz 7682 GWh,

saldo (s prevahou dovozu) bolo 1312 GWh. Dovoz zo zahraničia zabezpečil 4,79 % spotreby

na Slovensku. Uţ v treťom roku za sebou bola elektrizačná sústava SR závislá na dovoze

elektriny zo zahraničia.



- 4 -

VÝROBA A SPOTREBA ELEKTRINY ES SR

20 000

22 000

24 000

26 000

28 000

30 000

32 000

34 000

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

rok

GWh

Výroba Spotreba Zdroj: SEPS,a.s.

Pri obchodovaní s elektrinou na trhu s elektrinou v Slovenskej republike sa na úrovni

veľkoobchodu vyuţívajú najmä tieto formy obchodu:

priamo cez bilaterálne rokovania, pri ktorých ide o neverejné (mimoburzové) tzv.

OTC (over the counter) obchody, v rámci ktorých je zobchodovaná väčšina elektriny

na trhu,

sprostredkovane cez obchodníkov s elektrinou - brokerské spoločnosti ,

priamo cez anonymnú ponuku na niektorej z internetových obchodných platforiem,

ako sú napr. TFS, ICAP, GFI, Spectron, u nás najmä cez spoločnosť SPX, s.r.o.,

cez energetickú burzu (napr. najlikvidnejšia burza EEX v Lipsku a praţská burza

PXE), aktívneho účastníka zobchodovaného kontraktu, ktorý ručí za kontrakt,

cez aukčný (párovací) systém, u nás tzv. market coupling – prepojenie denných trhov

s elektrinou Českej republiky a Slovenskej republiky, zahájené v septembri 2009.

2.2. ÚČASTNÍCI TRHU S ELEKTRINOU

Okrem odberateľov elektriny (či uţ v domácnostiach alebo mimo domácností) boli ku koncu

roka 2009 ďalšími účastníkmi trhu s elektrinou v Slovenskej republike drţitelia platného

povolenia na podnikanie v energetike v zmysle zákona o energetike, t.j. výrobcovia

a dodávatelia elektriny, obchodníci s elektrinou, prevádzkovateľ prenosovej sústavy

a prevádzkovatelia regionálnych alebo miestnych distribučných sústav.



- 5 -

Prehľad o počte platných povolení na podnikanie v elektroenergetike je v nasledujúcej

tabuľke:

Predmet činnosti počet

výroba elektriny 4

prenos elektriny 1

distribúcia elektriny 9

výroba + dodávka elektriny 26

výroba + distribúcia + dodávka elektriny 28

distribúcia + dodávka elektriny 133

dodávka elektriny 134

Celkom 335

Vývoj v počte platných povolení na podnikanie v elektroenergetike dokumentujú údaje

v nasledovnej tabuľke:

Rok 2005 2006 2007 2008 2009 spolu

Počet platných povolené na podnikanie 112 85 50 47 41 335

z toho: počet platných povolení len na

dodávku elektriny („čistí“ obchodníci s

elektrinou)

39 27 21 24 23 134

V roku 2009 úrad vydal celkom 104 rozhodnutí o vydaní alebo zmene povolení na podnikanie

týkajúcich sa činností v elektroenergetike.

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ zákon o energetike“) nevyţaduje povolenie na podnikanie pre výrobu

a dodávku elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW

vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Pri takejto činnosti je dokladom o oprávnení podnikať

potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydáva úrad. V roku 2009 úrad vydal 198

potvrdení o pôvode elektriny pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a 48

cenových rozhodnutí pre výrobcov elektriny technológiami kombinovanej výroby elektriny

a tepla.

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s elektrinou v Slovenskej republike boli v roku 2009

(rovnako ako v roku 2008):

Slovenské elektrárne, a. s. (ďalej len „SE, a. s.“) - najvýznamnejší výrobca elektriny, ktorý v

roku 2009 zabezpečoval výrobou elektriny z vlastných zdrojov aţ 72,8 % z výroby elektriny v

rámci SR. Výroba elektriny v objeme 21 392 GWh zabezpečuje 69,3 % spotreby elektriny v

rámci SR. Po započítaní dodávok z vykupovaných zdrojov prostredníctvom dlhodobých

zmlúv celkový objem pokrýva spotrebu elektriny v SR v rozsahu 81,2 %. Inštalovaný výkon

vlastných zariadení SE, a.s. na výrobu elektriny je 4 871 MW. Spoločnosť začiatkom roka

2009 poskytnutím podporných sluţieb nad rámec určených technických objemov zabezpečila

minimalizáciu vplyvu plynovej krízy na prenosovú sústavu.



- 6 -

c) Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (ďalej len „SEPS, a. s.“) ako výhradný

drţiteľ povolenia na prenos elektriny, prevádzkovateľ národnej prenosovej sústavy,

plniaci aj úlohy energetického dispečingu (zabezpečuje vyrovnanú bilanciu na

vymedzenom území SR) a zúčtovateľa odchýlok,

d) ZSE Distribúcia, a. s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., a Východoslovenská

distribučná, a. s. - prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav na príslušných

častiach vymedzeného územia, do ktorých je pripojených viac ako 100 000 odberných

miest. Okrem uvedených troch spoločností na trhu s elektrinou pôsobí aj 167 drţiteľov

povolení na distribúciu elektriny. Ide o prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav

v areáloch výrobných, ale aj nevýrobných spoločností, do ktorých je pripojených menej

ako 100 000 odberných miest.

e) ZSE Energia, a. s., Stredoslovenská energetika a. s. (ďalej len „SSE, a. s.“)

a Východoslovenská energetika, a. s. (ďalej len „VSE, a. s.“) - tzv. koncoví dodávatelia

elektriny pre domácnosť a malé podniky, ako súčasť vertikálne integrovaného podniku,

ktorý súčasne vykonáva aj distribúciu elektriny. Objem dodávky elektriny v roku 2009

týchto troch najvýznamnejších dodávateľov elektriny predstavuje 15 447 GWh (rok

predtým 17 206 GWh), čo predstavuje 56,4 % zo spotreby v rámci SR (rok predtým 57,7

%), s počtom zásobovaných odberných miest 2 368 626, z toho 2 070 817

v domácnostiach a 297 809 mimo domácností. Dodávka elektriny pre odberateľov

elektriny v domácnostiach bola v objeme 4 966 GWh, rok predtým 4897 GWh. Okrem

týchto troch najvýznamnejších dodávateľov elektriny má platné povolenie na podnikanie

v oblasti dodávka elektriny viac ako 260 subjektov.

Dodávka elektriny v roku 2009

Dodávky ZSE

Energia + SSE +

VSE

56,4%

Ostatní dodávatelia

43,6%

Dodávky ZSE Energia + SSE + VSE Ostatní dodávatelia



- 7 -

2.3. DODRŢIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU S ELEKTRINOU

Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou ustanovujú pravidlá pre

a) pripojenie do prenosovej sústavy a distribučnej sústavy,

b) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,

c) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,

d) dodávku elektriny, vrátane dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, z

kombinovanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia,

e) podporné sluţby a systémové sluţby,

f) odchýlky účastníka trhu s elektrinou,

g) preťaţenie sústavy.

2.3.1. Pripojenie do prenosovej a distribučnej sústavy

Elektroenergetické zariadenie účastníka trhu s elektrinou je moţné pripojiť do príslušnej

sústavy po splnení technických podmienok prevádzkovateľa tejto sústavy tak, aby bola

zachovaná bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky distribučnej sústavy. Cena za

pripojenie do sústavy má charakter jednorazového poplatku.

V roku 2009 bola uzatvorená jedna nová zmluva o pripojení do prenosovej sústavy. Ţiadna zo

ţiadostí nebola zamietnutá.

O pripojenie do distribučnej sústavy bolo podaných 75 249 ţiadostí. Z nich bolo zamietnutých

165. Išlo o výrobcov elektriny, ktorým nebola zo strany prevádzkovateľa regionálnej

distribučnej sústavy rezervovaná kapacitu z dôvodu nedostatočnej kapacity sústavy

v ţiadateľom poţadovanej lokalite. Ţiadateľom bola ponúknutá alternatíva s moţnosťou

pripojenia po zrealizovaní úprav v distribučnej sústave.

2.3.2. Prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny

Prístup do PS sa uskutočňuje na základe zmluvy o prenose a prístupe do PS. Platba za prístup

do sústavy zahŕňa platbu za rezervovanú kapacitu a je súčasťou platby za prenos elektriny.

Regulačný rámec bol v roku 2009 nastavený tak, aby zabezpečoval prevádzkovateľovi

prenosovej sústavy potrebné finančné prostriedky na investičný rozvoj a zohľadnil všetky

príjmy spojené s poskytovaním prenosových a systémových sluţieb a tieţ za zúčtovanie

odchýlok vo väzbe na zabezpečenie stability a bezpečnej prevádzky elektrizačnej sústavy SR.



- 8 -

Stav v PS v rokoch 2008 a 2009 charakterizujú údaje v nasledujúcej tabuľke :

Rok 2008 2009

Počet ţiadostí o prístup do PS a prenos 8 9

Počet uzatvorených zmlúv o prístupe do PS a prenos elektriny 8 9

Počet uzatvorených zmlúv o prenose elektriny cez spoj. vedenia 55 63

Počet odberateľov pripojených do PS 7 7

Počet odberných miest pripojených do PS 44 43

Objem prenesenej elektriny na vymedzenom území (GWh) 26737, 3 24116,6

Počet prerušení prenosu elektriny na vymedzenom území 10 13

z toho: počet tých, ktoré trvali dlhšie ako 3 minúty 6 3

Priemerná dĺţka prerušenia prenosu elektriny na úrovni 220 kV 9 min. 2,8 min.

Priemerná dĺţka prerušenia prenosu elektriny na úrovni 400 kV 6,5 min. 1,8 min.

Ţiadna z uvedeného počtu ţiadostí o prístup do PS a prenos nebola zamietnutá.

Elektrizačná sústava Slovenskej republiky je prepojená s prenosovými sústavami susediacich

krajín prostredníctvom týchto spojovacích vedení (cezhraničných profilov): Česká republika –

profil SEPS/ČEPS, Poľsko – profil SEPS/PSE-O, Maďarsko – profil SEPS/MAVIR, Ukrajina

– profil SEPS/WPS. SEPS, a.s. ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy na vymedzenom

území určoval a zverejňoval na príslušnom cezhraničnom profile voľnú prenosovú kapacitu,

ktorá je vyuţiteľná účastníkmi trhu s elektrinou na dovoz elektriny alebo na vývoz elektriny.

Dňom 1.9.2009 sa vytvorila jednotná obchodná oblasť pre denný trh s elektrinou na báze

implicitnej aukcie medzi Českou a Slovenskou republikou. Hlavným cieľom je zabezpečiť

stabilitu a bezpečnú prevádzku oboch elektrizačných sústav. Koncom roku 2009 na tzv.

market couplingu medzi Českom a Slovenskom pôsobilo 22 účastníkov trhu.

Prenos elektriny bol v roku 2009 zabezpečovaný v súlade s pravidlami pre fungovanie trhu

s elektrinou.

2.3.3. Prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny

Prístup do distribučnej sústavy (ďalej len „DS“) sa uskutočňuje na základe zmluvy o

distribúcii a prístupe do DS. Platba za prístup do sústavy zahŕňa platbu za rezervovanú

kapacitu a je súčasťou platby za distribúciu elektriny. Pre účastníka trhu s elektrinou, ktorý

má uzatvorenú zmluvu o distribúcii a prístupe do DS, sú platby súvisiace s prenosom

elektriny súčasťou ceny za distribúciu elektriny.

Kaţdá DS (regionálna aj miestna) má charakter prirodzeného monopolu, a teda

prevádzkovateľ DS je jediným oprávneným subjektom na vykonávanie činností spojených

s distribúciou elektriny na príslušnej časti vymedzeného územia. Prevádzkovateľ regionálnej

DS má významné povinnosti v procese zmeny dodávateľa elektriny.



- 9 -

Na základe ţiadostí prevádzkovateľov distribučnej sústavy úrad do konca roku 2009 schválil

celkom 140 prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov regionálnych a miestnych

distribučných sústav, z toho 29 v roku 2009.

Oblasť distribúcie elektriny v rokoch 2008 a 2009 charakterizujú údaje v tabuľke:

Rok 2008 2009

Počet ţiadostí o prístup do regionálnych DS a distribúciu 40 248 42 962

Počet uzatvorených zmlúv o prístupe do RDS a distribúciu elektriny 40 248 42 962

Počet odberných miest v domácnostiach pripojených do RDS 2 062 697 2 080 377

Počet odberných miest ostatných odberateľov pripojených do RDS 293 744 296 860

Objem distribuovanej elektriny RDS na vymedzenom území (GWh) 18 612 17 235

Počet prerušení distribúcie v regionálnych DS 64 195 58 296

z toho: počet prerušení trvajúcich dlhšie ako 3 minúty 53 086 47 697

Počet odberných miest na úrovni VVN v regionálnych DS 68 67

Počet odberných miest na úrovni VN v regionálnych DS 12843 12721

Počet odb. miest na úrovni NN – domácnosti v regionálnych DS 2 062 697 2 080 377

Počet odb. miest na úrovni NN – „ostatní“ v regionálnych DS 280 833 284 072

Ţiadna ţiadosť o prístup do DS, prijatá v roku 2009, nebola zamietnutá.

Distribúcia elektriny bola v roku 2009 zabezpečovaná v súlade s pravidlami pre fungovanie

trhu s elektrinou.

2.3.4. Dodávka elektriny

a/ Dodávka elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky

Dodávka elektriny odberateľovi elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o dodávke

elektriny; dodávka elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti sa uskutočňuje v súlade so

zásadami ochrany spotrebiteľa, ktoré sú ustanovené v zákone o energetike. Ak odberateľ

elektriny v domácnosti vyuţíva univerzálnu sluţbu, súčasťou ceny za dodávku elektriny sú aj

platby súvisiace s prenosom elektriny, distribúciou elektriny, za poskytovanie systémových

sluţieb a nákladov za prevádzkovanie systému.

Dodávku elektriny pre odberateľov elektriny v domácnostiach zabezpečovali v prevaţnej

miere tzv. koncoví dodávatelia elektriny pre domácnosť a malé podniky. Pokles cien na trhu

s elektrinou medzi rokmi 2008 a 2009 vyuţili alternatívni dodávatelia elektriny, ku ktorým

(najmä z dôvodu niţších ponúkaných cien silovej elektriny) prešlo v roku 2009 od troch

tradičných koncových dodávateľov elektriny (súčastí vertikálne integrovaných podnikov)

takmer 7 700 odberateľov elektriny v domácnostiach a ďalších takmer 3 000 odberateľov

z radov odberateľov elektriny mimo domácností. V jednom prípade úrad zahájil správne

konanie voči alternatívnemu dodávateľovi elektriny, ktorý nepredloţil návrh ceny ale

elektrinu dodával. V období finalizácie tejto správy správne konanie nie je ukončené.



- 10 -

Oblasť dodávky elektriny dokumentujú údaje v nasledovnej tabuľke:

Rok 2008 2009

Objem elektriny, ktorú dodali tzv. koncoví dodávatelia elektriny

pre odberateľov elektriny v domácnosti (GWh)

4 897 4 966

Objem elektriny, ktorú dodali tzv. koncoví dodávatelia elektriny

pre ostatných odberateľov (GWh)

12 309 10 482

Počet odberných miest v domácnostiach u koncových dodávateľov 2 062 259 2 070 817

Počet odberných miest „ostatných“ u koncových dodávateľov 286 133 284 158

Počet odberateľov v domácnostiach, ktorí zmenili dodávateľa 8 7697

Počet odberných miest v domácnostiach, ktorí zmenili dodávateľa 45 7923

Počet „ostatných“ odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa 1462 2999

Počet odberných miest „ostatných“, ktorí zmenili dodávateľa 3770 6798

Počet cenových rozhodnutí, ktoré vydal úrad dodávateľom elektriny

pre odberateľov elektriny v domácnosti

34 30

V súvislosti so zmenou dodávateľa boli identifikované tieto rozhodujúce problémy v procese

zmeny dodávateľa elektriny :

nejednotnosť údajov na ţiadosti o ukončenie zmluvy za dodávku elektriny (na

identifikáciu zákazníka a odberného miesta),

slabá technická a odborná vybavenosť a zdatnosť na strane alternatívnych dodávateľov

elektriny v problematike elektronickej výmeny dát,

potreba zjednotiť proces zmeny dodávateľa elektriny a plne automatizovať komunikáciu

účastníkov trhu v procese zmeny dodávateľa,

chýbajúca koordinácia prípravy a implementácie unifikovaného riešenia procesu zmeny

a výmeny dát medzi účastníkmi trhu SR dotknutých procesom zmeny dodávateľa

elektriny a ostatnými procesmi distribúcie elektriny (napr. nové pripojenia, prerušenie

a ukončenie distribúcie elektriny).

b/ Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, kombinovanej výroby

elektriny a tepla a z domáceho uhlia

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), z kombinovanej výroby

elektriny a tepla (ďalej len „KVET“ a z domáceho uhlia je osobitnou formou výroby

elektriny. Uvedené druhy výroby majú legislatívne garantovaný prednostný prístup

a pripojenie do sústavy, prednostný prenos alebo distribúciu elektriny (ak to umoţňujú

technické podmienky sústavy), ako aj odber vyrobenej elektriny, ktorá slúţi na pokrytie strát

v distribučnej sústave. Podrobnosti ustanovuje zákon o podpore OZE a vysoko účinnej KVET

a ďalej výnosy úradu, ktoré uvádzajú pevné ceny za elektrinu vyrobenú v zariadeniach OZE a

KVET. Zvýšené náklady, súvisiace s výkupom elektriny na krytie strát, boli uhradené

prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav prostredníctvom tarify za

prevádzkovanie systému. Elektrina vyrobená z domáceho uhlia je taktieţ od výrobcu povinne

vykupovaná dodávateľmi elektriny, ktorí si rozdiel v cene uplatňujú cez tarifu za

prevádzkovanie systému a teda na platbe za ňu sa podieľa kaţdý odberateľ elektriny.



- 11 -

V roku 2009 úrad vydal celkom 198 potvrdení o pôvode elektriny z OZE a 48 rozhodnutí pre

výrobcov elektriny technológiami kombinovanej výroby elektriny a tepla.

c/ Podporné sluţby a systémové sluţby

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe zmluvy o poskytovaní podporných sluţieb

(ďalej len „PpS“) nakupuje PpS od poskytovateľov týchto sluţieb a - po zohľadnení

ponukových cien regulačnej elektriny od poskytovateľov PpS na základe ekonomicky

efektívneho princípu a v súlade s technickými podmienkami - vyuţíva nakúpené PpS

prostredníctvom riadiacich systémov Slovenského energetického dispečingu SEPS, a.s.. Cena

za regulačnú elektrinu sa uhrádza v prípade aktivácie PpS. Medzi PpS patria najmä: primárna

regulácia, sekundárna regulácia, terciálna regulácia, 3 minútová regulácia, 30 minútová

regulácia, 120 minútová regulácia, diaľková regulácia napätia a jalového výkonu a schopnosť

štartu z tmy.

Zvýšený počet poskytovateľov podporných sluţieb mal za následok vyššiu konkurenciu na

trhu. Úrad zároveň zníţil povolené náklady na nákup PpS, čím mohol zníţiť tarifu za

poskytovanie systémových sluţieb. Skúsenosti poukazujú na potrebu reštrukturalizácie PpS

s orientáciou sa na sluţby s kratším časom aktivácie.

Systémové sluţby (ďalej len SyS“) sú činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

vykonávané s cieľom zabezpečenia prevádzkyschopnosti a spoľahlivosti prevádzky

elektrizačnej sústavy a dodrţania podmienok synchrónneho prepojenia so susednými

elektrizačnými sústavami. SyS poskytuje SEPS, a. s. podľa pokynov dispečingu vyuţitím

nakúpených PpS. V zásade ide o udrţanie kvality elektriny a výkonovej rovnováhy

dispečerským riadením a v prípade potreby aj o obnovenie prevádzky.

S cieľom zabezpečiť prevádzkovú stabilitu a bezpečnosť prevádzky elektrizačnej sústavy na

území Slovenskej republiky bol, ako dočasné opatrenie zavedený poplatok výrobcu elektriny

za systémové sluţby pri vývoze elektriny (tzv. exportný poplatok). Vzhľadom na výrazný

pokles spotreby elektriny v Slovenskej republike a spojenie trhov s elektrinou Českej

republiky a Slovenskej republiky bola hodnota koeficientu, slúţiaca pre výpočet tohto

poplatku, od 1.5.2009 stanovená na nulu (KVYV = 0).

Hoci kaţdoročne rastie počet poskytovateľov jednotlivých druhov PpS, ich rozsah a hlavne

náklady na ne sú vyššie ako v okolitých krajinách, čo vyvoláva naliehavú potrebu na

prehodnotenie celého komplexu problémov spojených s PpS.

Úrad dôslednou aplikáciou platnej legislatívy na podmienky prevádzkovania systému

dosiahol, ţe celkové náklady v tejto oblasti poklesli, čo prispelo aj k zníţeniu celkových

nákladov za dodávku elektriny pre odberateľov elektriny.



- 12 -

Situáciu v tejto oblasti dokumentujú údaje v nasledovnej tabuľke:

Rok 2008 2009

Počet poskytovateľov podporných sluţieb 15 18

Počet poskytnutých ponúk poskytovateľmi podporných sluţieb 2 660 3 380

Počet uzavretých zmlúv o poskytovaní podporných sluţieb 16 22

2.3.5. Odchýlka účastníka trhu s elektrinou

Vzhľadom k tomu, ţe elektrina je ťaţko skladovateľnou komoditou, okamţitá výroba sa musí

rovnať okamţitej spotrebe. Rozdiel medzi dohodnutou a skutočnou dodávkou elektriny alebo

odberu elektriny finančne vysporiada zúčtovateľ odchýlok, ktorým je SEPS, a. s. Účastník

trhu s elektrinou si môţe zvoliť reţim vlastnej zodpovednosti za odchýlku alebo prenesenej

zodpovednosti za odchýlku.

Plnenie zaregistrovaných denných diagramov odberu elektriny sa zo strany odberateľov

elektriny (subjektov zúčtovania) v priebehu uplatňovania pravidiel trhu s elektrinou výrazne

zlepšilo. Dodávatelia elektriny hodnotia spoluprácu so zúčtovateľom odchýlky ako

štandardnú a bezproblémovú a pozitívne posudzujú aj zníţenie nákladov na odstránenie

odchýlky, spôsobenej odberateľmi elektriny, následkom čoho poklesli aj ich platby za

odobratú elektrinu.

Vybrané údaje z oblasti zúčtovania odchýlky obsahuje nasledovná tabuľka:

Rok 2008 2009

Počet subjektov zúčtovania celkom 71 72

Počet aktívnych subjektov zúčtovania 50 56

Počet uzavretých zmlúv o zúčtovaní so subjektom zúčtovania 70 71

Ţiadnemu subjektu zúčtovania nebola pozastavená registrácia z dôvodu neplnenia výšky

finančnej zábezpeky.

Zúčtovateľ odchýlok v roku 2009 poskytoval údaje spojené s registráciou účastníkov trhu

s elektrinou, odberných miest a denných diagramov, ako aj s vyhodnocovaním, zúčtovaním a

vysporiadaním odchýlky v súlade s pravidlami trhu s elektrinou.

2.3.6. Preťaţenie sústavy

Ak v priebehu prevádzky nastanú také zmeny, ktoré vyvolajú akútne nebezpečenstvo vzniku

preťaţenia alebo jej náhle preťaţenie, prevádzkovateľ prenosovej sústavy aktivuje nakúpené

PpS, vyuţije zmluvne dohodnuté havarijné rezervy alebo zmení zapojenie

elektroenergetických zariadení prenosovej alebo distribučnej sústavy. Má tieţ právo meniť

štruktúru zapojenia výrobných zariadení výrobcu elektriny v nevyhnutnom rozsahu. Na

odstránení preťaţenia spolupracuje dispečing s príslušným prevádzkovateľom sústavy

členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu. Problémom v tejto oblasti je

predovšetkým nepredvídateľný výskyt vysokých neplánovaných tokov a jednoznačné



- 13 -

vyjasnenie kompetencií v rámci TSO 8, čo je zdruţenie ôsmich operátorov prenosových

sústav v regióne strednej Európy.

2.3.7. Povinnosti účastníkov trhu s elektrinou v oblasti informovanosti

Povinnosti účastníkov trhu s elektrinou v oblasti informovanosti, ktoré vyplývajú z pravidiel

trhu s elektrinou, sú uvedené v prílohe č. 2.

Úrad konštatuje, ţe účastníci trhu s elektrinou si v roku 2009 povinnosti v oblasti

informovanosti plnili na zodpovedajúcej úrovni.

2.4. RIEŠENIE PODNETOV K FUNGOVANIU TRHU S ELEKTRINOU

2.4.1. Aktivity Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Úrad v súlade s pôsobnosťou vymedzenou v zákone o regulácii riešil v roku 2009 za účelom

kontroly dodrţiavania pravidiel trhu s elektrinou 1 podnet/sťaţnosť (v roku 2008 úrad riešil

18 podnetov a 3 sťaţnosti). Jeho predmetom bol postup pri zmene dodávateľa elektriny.

Podanie „tretej strany“ sa týkalo zamietnutia ţiadosti o zahájenie procesu zmeny dodávateľa

elektriny pre odberateľa elektriny mimo domácnosti zo strany prevádzkovateľa miestnej

distribučnej sústavy. Prešetrením postupov pri zmene dodávateľa elektriny v zmysle prílohy

č. 2 pravidiel trhu s elektrinou nebolo zistené nedodrţanie pravidiel trhu s elektrinou alebo

porušenie zákona, t.j. podanie bolo neopodstatnené.

Okrem toho úrad riešil aj viaceré podania účastníkov trhu s elektrinou, doručené poštou alebo

elektronicky cez e-mail. Predmetom podaných podnetov bolo najmä :

a) neskoré informovanie zo strany koncového dodávateľa o zmenách cien,

b) rozpor medzi zverejnenými priemernými cenami elektriny a konkrétnymi cenami

elektriny,

c) reklamácia vyúčtovania odberu elektriny,

d) postup pri zmene dodávateľa elektriny,

e) výška stálej mesačnej platby,

f) ţiadosti o informáciu o zmene dodávateľa, výklad zmien legislatívy, osobitne po

prijatí zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby.

V roku 2009 sa začali telefonicky, elektronicky, ako aj písomne obracať na úrad najmä

odberatelia elektriny, ktorí zmenili dodávateľa elektriny alebo začali proces zmeny

dodávateľa elektriny a namietali postup alternatívnych dodávateľov elektriny. Uvedené

problémy vznikli tým, ţe noví dodávatelia elektriny začali uzatvárať zmluvy o dodávke

elektriny v roku 2008 a problémy z týchto vzťahov sa začali prejavovať a mnoţiť v roku

2009. Úrad vykonal kontroly v týchto subjektoch a pri zistení porušenia zákona konal

v medziach zákonom ustanovenej pôsobnosti. V jednom prípade uloţil pokutu.



- 14 -

2.4.2. Aktivity Štátnej energetickej inšpekcie

Inšpektori Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len „ŠEI“) v súlade s pôsobnosťou

vymedzenou v zákone o energetike riešili nasledovný počet podnetov:

Rok 2008 2009

Podnety a sťaţnosti v elektroenergetike 43 36

Na základe prijatých podnetov bolo za rok 2009 u dodávateľov elektriny vykonaných 36

kontrol. V 12 prípadoch bolo zistené porušenie povinnosti dodávateľa elektriny a inšpektori

ukončili kontrolu protokolom. V 24 prípadoch nebolo zistené porušenie povinností

dodávateľa elektriny a kontroly boli ukončené záznamom.

Kontroly boli zamerané na postup dodávateľa elektriny pri odpájaní, resp. pripájaní

odberateľa elektriny, nesprávne zapojenie určeného meradla spotreby elektriny, dodrţiavanie

kvality dodávok elektriny a poskytovaných sluţieb, dodrţiavanie práv a povinnosti drţiteľa

povolenia na podnikanie, odmietnutie prístupu do sústavy, neuzatvorenie zmluvy o dodávke

elektriny v prípade splnenia obchodných podmienok dodávky, neplnenie povinnosti

overovania správnosti merania odberu elektriny a pod..

Osobitnú pozornosť ŠEI venovala ochrane spotrebiteľov a to urýchleným zaradením podnetov

do plánu kontrolnej činnosti na jednotlivých krajských inšpektorátoch ŠEI. Na základe podaní

ŠEI spracovávala odborné stanoviská a tieţ poskytovala odborné konzultácie na Inšpekcii

v Trenčíne.

2.5. OPATRENIA NA DODRŢIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU

S ELEKTRINOU

2.5.1. Opatrenia krátkodobého charakteru

Úrad priebeţne sleduje vývoj a fungovanie trhu s elektrinou. Na základe aplikačnej praxe

a získaných poznatkov pripravil v závere roka 2009 rozsiahlu novelizáciu pravidiel pre

fungovanie trhu s elektrinou. Úrad bude ďalej priebeţne monitorovať zverejnené prevádzkové

poriadky prevádzkovateľov sústav a v odôvodnených prípadoch poţadovať ich zosúladenie

s platnou legislatívou.

Pre účely automatizácie, zrýchlenia procesov a zníţenia administratívnej náročnosti

a skvalitnenie celého procesu zmeny dodávateľa elektriny bude potrebné:

zaviesť jednotný formát výmeny dát u prevádzkovateľov distribučných sústav,

zaviesť tzv. procesnú námietku v zmene dodávateľa elektriny zo strany pôvodného

dodávateľa elektriny v prípade nevypovedania zmluvy o dodávke elektriny zo strany

odberateľa elektriny u pôvodného dodávateľa elektriny. Po jej doručení by došlo zo strany

PDS k automatickému zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny, plnú

zodpovednosť za tento krok by niesol pôvodný dodávateľ elektriny,



- 15 -

stanoviť presný zoznam informácii, ktoré môţe PDS v rámci procesu zmeny dodávateľa

elektriny poţadovať,

riešiť problematiku miestnych distribučných sústav (problematika zmeny dodávateľa,

bilancovania, dodávka poslednej inštancie).

2.5.2. Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad realizuje za účelom dôsledného

dodrţiavania pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou, bude patriť aj v ďalšom období:

monitorovanie legislatívy Európskej únie v oblasti elektroenergetiky a implementácia

3.liberalizačného balíčka do národnej legislatívy,

zhromaţďovanie námetov, informácií a podnetov účastníkov trhu s elektrinou

o ne/dodrţiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou, resp. o bariérach na trhu

s elektrinou, za účelom ich analýzy a prípadnej ďalšej novelizácie pravidiel,

monitorovanie dodrţiavania štandardov kvality dodávanej elektriny a poskytovaných

sluţieb v elektroenergetike, ustanovených príslušnou vyhláškou úradu v súlade s § 5 ods.

1 písm. ee) zákona o regulácii a tým zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov

elektriny, s cieľom garantovať kvalitné a bezproblémové činnosti a sluţby a usmerniť

prevádzkovateľov sústav k efektívnemu správaniu a bezpečnému a spoľahlivému výkonu

regulovanej činnosti,

sledovanie dodrţiavania vyhlášky úradu podľa § 19 ods. 9 zákona o energetike, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú

predmetom účtovníctva a o spôsobe vedenia evidencie aktív a pasív, s cieľom zabránenia

vzniku diskriminácie a kríţových dotácií medzi jednotlivými činnosťami

u prevádzkovateľov sústav, ktorí okrem regulovaných vykonávajú aj iné činnosti,



- 16 -

3. TRH S PLYNOM

Z legislatívneho hľadiska sa trh s plynom v roku 2009 riadil najmä Nariadením vlády SR č.

409/2007 Z. z. z 22. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu

s plynom v nezmenenej štruktúre v porovnaní s predchádzajúcim rokom v súlade so zákonom

o regulácii a zákonom o energetike.

3.1 CHARAKTERISTIKA TRHU S PLYNOM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Počet platných povolení na podnikanie v energetike v oblasti plynárenstva uvádza

nasledujúca tabuľka:

Činnosť

2007

2008

2009

Výroba plynu 3 2 2

Preprava plynu 1 1 1

Distribúcia a dodávka plynu 48 41 44

Uskladňovanie plynu 2 2 2

Dodávka plynu 43 48 54

Distribúcia plynu 2 5 5

Výroba, distribúcia, dodávka a uskladňovanie

plynu

2 2 2

Ak by sme chceli charakterizovať trh s plynom z hľadiska vývoja počtu platných povolení na

podnikanie v oblasti plynárenstva, je moţné konštatovať, ţe trh s plynom má stabilnú

štruktúru. Stále však platí, ţe celkové mnoţstvo platných povolení nie je zárukou rozvinutého

trhu s plynom. Veľa subjektov vlastniacich povolenie na podnikanie v regulovanej činnosti

dodávka plynu reálne túto činnosť nevykonáva. Zákon o energetike definuje kedy povolenie

stráca platnosť alebo kedy úrad odníme povolenie, a to ak nie sú splnené podmienky

vyţadované zákonom. V ostatných prípadoch drţiteľ povolenia na dodávku plynu je stále

úradom evidovaný i keď reálne táto činnosť vykonávaná nie je. Počet tzv. areálových

dodávateľov a distribútorov plynu, ktorí v rámci areálu svojich podnikov zabezpečujú

distribúciu a dodávku plynu je 44.

Významným posunom na trhu s plynom je skutočnosť, ţe v roku 2009 boli zaznamenané prvé

reálne aktivity ďalších 4 spoločností podnikajúcich na trhu dodávok so zemným plynom

konkurujúcim tradičnému dodávateľovi, ktorým je Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

(ďalej len „SPP, a. s.“). Napriek tomu, ţe trh s plynom je otvorený pre všetkých odberateľov

plynu, vrátane domácností, noví dodávatelia plynu začali konkurovať spoločnosti SPP, a.s.

iba v segmente priemyselných odberateľov.

3.2 . ÚČASTNÍCI TRHU S PLYNOM

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s plynom v Slovenskej republike boli v roku 2009:

a) eustream, a. s. ako prevádzkovateľ prepravnej siete

b) SPP–distribúcia, a. s. ako prevádzkovateľ distribučnej siete na vymedzenom území

Slovenskej republiky ,



- 17 -

c) prevádzkovatelia zásobníkov: POZAGAS, a. s. (ďalej len „POZAGAS“) a NAFTA,

a. s. (ďalej len „NAFTA“),

d) SPP, a. s (dominantný dodávateľ plynu),

e) RWE Gas Slovensko, s.r.o., Košice,

SHELL Slovakia, s.r.o., Bratislava,

VNG Slovakia, spol. s r.o., Bratislava,

Lumius Slovakia, s.r.o., Ţilina – noví hráči na trhu dodávok zemného plynu

f) odberatelia plynu.

3.2.1. Preprava plynu

Prepravu plynu na území SR zabezpečuje prostredníctvom prepravnej siete spoločnosť

eustream, a.s., Bratislava (ďalej len „eustream“), ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť trhu so

zemným plynom. Prostredníctvom domáceho vstupno-výstupného bodu prepravnej siete je

umoţnený prístup do distribučnej siete SR, cez ktorú sa distribuuje zemný plyn

k odberateľom na území SR. Preprava plynu pre potreby slovenských odberateľov bola v roku

2009 zabezpečovaná v súlade s pravidlami pre fungovanie trhu s plynom.

Zverejňovanie informácií o prepravných kapacitách a súvisiacich sluţbách pre zabezpečenie

trhu s plynom sa taktieţ uskutočňovalo v súlade s § 12 pravidiel pre fungovanie trhu

s plynom. Spoločnosť eustream zverejňovala plánované investície do prepravnej siete,

vyuţitie siete, plán údrţby prepravnej siete, voľné prepravné kapacity na všetkých vstupných

aj výstupných bodoch prepravnej siete, formulár ţiadosti o pripojenie k prepravnej sieti.

Vývoj počtu uzatvorených zmlúv a počtu uţívateľov prepravnej siete zobrazuje nasledujúca

tabuľka:

Ukazovateľ

2007

2008

2009

Počet ţiadostí o prístup do prepravnej siete 11 30

54

Počet ţiadostí o pripojenie do prepravnej siete 1 1 1

Počet uzatvorených zmlúv o pripojení do prepravnej siete 1 1 0

Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného plynu

s pevnou prepravnou kapacitou

10 28 54

Z toho: dlhodobá 2 7 5

ročná 2 9 23

Krátkodobá 6 12 26

Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného plynu

s prerušiteľnou prepravnou kapacitou

1 1 0

Z toho: dlhodobá 0 1 0

ročná 1 0 0

Krátkodobá 0 0 0

Počet uţívateľov siete 13 12 20



- 18 -

Zahraničnými uţívateľmi prepravnej siete v roku 2009 boli spoločnosti z Ruska, Českej

republiky, Chorvátska, Nemecka, Talianska, Slovinska, Holandska, Švajčiarska a Veľkej

Británie.

Podiel domácich uţívateľov a zahraničných uţívateľov prepravnej siete na celkovom objeme

prepraveného plynu znázorňuje nasledujúci graf.

Preprava zemného plynu

91%

9%

Zahraniční užívatelia

Domáci užívatelia

3.2.2. Distribúcia plynu

Distribúciu zemného plynu pre odberateľov na území Slovenskej republiky (okrem distribúcie

plynu v tzv. areáloch, kde je distribúcia plynu zabezpečovaná vlastníkom alebo nájomcom

lokálnej distribučnej siete) zabezpečuje spoločnosť SPP – distribúcia, a. s.

V roku 2009 prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia, a.s. (ďalej len „PDS“)

uzatvoril zmluvu o distribúcii okrem tradičného dodávateľa plynu, ktorým je SPP, a.s., aj

s ďalšími 4 dodávateľmi plynu.

Ţiadna ţiadosť o prístup do distribučnej siete prijatá v roku 2009 nebola zamietnutá.

Z celkového mnoţstva prijatých ţiadostí o pripojenie do distribučnej siete bolo 13 % ţiadostí

zamietnutých, resp. neuzatvorených z dôvodu nesplnenia obchodných alebo technických

podmienok prístupu a pripojenia do distribučnej siete.

Portfólio zmlúv o distribúcii v roku 2009 tvorili zmluvy uzatvorené štandardne na jeden rok.

Uzatvorené boli aj dve dlhodobé zmluvy a niekoľko krátkodobých zmlúv, kratších ako jeden

rok.

PDS zabezpečoval obchodné vyvaţovanie na dennej báze pre spoločnosti SPP, a.s., Mondi

SCP, a.s., Ruţomberok, SHELL Slovakia, s.r.o., Bratislava, VNG Slovakia, s.r.o., Bratislava,

Lumius Slovakia, s.r.o., Ţilina a RWE Gas Slovensko, s.r.o. Košice, výpočtom denných



- 19 -

a kumulovaných odchýlok vznikajúcich medzi mnoţstvami plynu nominovanými na vstupoch

do distribučnej siete a mnoţstvami skutočne vystupujúcimi z distribučnej siete. Pre uvedené

spoločnosti PDS viedol vyvaţovací účet a uskutočňoval zúčtovanie odchýlok.

Fyzické vyvaţovanie distribučnej siete PDS zabezpečoval prostredníctvom ťaţby plynu zo

zásobníka pri vyrovnávaní nedostatku plynu, resp. vtláčaním plynu do zásobníka pri

vyrovnávaní prebytku plynu v distribučnej sieti. V roku 2009 sa nevyskytli na distribučnej

sieti ţiadne problémy, ktoré by boli spôsobené nevyváţením distribučnej siete.

V súlade s ustanoveniami pravidiel pre fungovanie trhu s plynom PDS v roku 2009

zverejňoval na svojej internetovej stránke všetky dokumenty a vzory ţiadostí v súlade

s pravidlami pre fungovanie trhu s plynom.

Počet odberateľov v roku 2009, ktorí mali zabezpečenú dodávku plynu od viac ako jedného

dodávateľa plynu bol 4.

3.2.3. Uskladňovanie plynu

Uskladňovanie plynu v podzemných zásobníkoch plynu plní dôleţitú funkciu na trhu

s plynom. Okrem ich prvoradej úlohy, vyrovnávania rozdielov medzi objemom dodávok

a spotrebou plynu prostredníctvom uskladňovania plynu v letnom období a ťaţby plynu v

zimnom období, kedy je spotreba vyššia a pravidelný nákup plynu dodávateľov plynu zo

zahraničia nestačí na pokrytie spotreby plynu, ich úloha bola náleţite preverená počas

plynovej krízy v prvých dvoch januárových dekádach roku 2009, ktorá bude podrobnejšie

rozvedená v kapitole 3.4.

Počet prevádzkovateľov zásobníkov zemného plynu na území Slovenskej republiky v roku

2009 sa oproti roku 2008 nezmenil. Uskladňovaciu kapacitu ponúkajú dvaja prevádzkovatelia

zásobníkov, a to NAFTA a POZAGAS. Sluţby prevádzkovateľov zásobníkov vyuţíval SPP,

a. s. a zahraničné spoločnosti z Rakúska, Nemecka, Českej republiky a Francúzska.

Spoločnosť NAFTA v roku 2009 neobdrţala ţiadne nové ţiadosti o prístup do zásobníka,

neuzatvorila ţiadne nové zmluvy o uskladňovaní zemného plynu. Pre zmluvné obdobie

skladovacieho roka máj 2008 aţ máj 2009 bolo zaznamenané aj sekundárne obchodovanie

s uskladňovacou kapacitou. Kapacita zásobníkov spoločnosti NAFTA bola vyuţitá na 100 %.

Spoločnosť POZAGAS v roku 2009 prijala dve ţiadosti o prístup do zásobníka, jedna ţiadosť

bola zamietnutá z dôvodu pridelenia rozvojovej kapacity inému ţiadateľovi. V sledovanom

období boli uzatvorené dve zmluvy o prístupe do zásobníka, ako aj dve zmluvy

o uskladňovaní zemného plynu, jedna s prerušiteľnou uskladňovacou kapacitou a jedna

s pevnou uskladňovacou kapacitou. V roku 2009 sa uskutočňovalo aj obchodovanie na

sekundárnom trhu, v rámci ktorého sa realizoval predaj nevyuţívanej uskladňovacej kapacity,

ako aj predaj zemného plynu.

3.2.4. Dodávka plynu a obchodovanie s plynom

Ako uţ bolo spomenuté v úvode kapitoly 3.1, rok 2009 moţno povaţovať za historicky

prelomový, čo sa týka dodávky plynu priemyselným odberateľom.



- 20 -

Na trhu s plynom okrem tradičného dodávateľa SPP, a.s., začali reálne pôsobiť ďalšie

spoločnosti, a to:

- RWE Gas Slovensko, s.r.o., Košice,

- SHELL Slovakia, s.r.o., Bratislava,

- VNG Slovakia, spol. s r. o., Bratislava,

- Lumius Slovakia, s.r.o., Ţilina.

Tieto spoločnosti sa s ponukou dodávky plynu orientovali iba na priemyselných odberateľov.

Ich portfólio tvorili tak veľkoodberatelia ako aj odberatelia kategórie stredný odber

a maloodber. Počet odberateľov plynu (podnikateľských subjektov), ktorí zmenili dodávateľa

plynu v roku 2009 je 45.

Čo sa týka dĺţky trvania zmlúv, najviac sa uzatvárali zmluvy o dodávke plynu na 1 rok,

u tradičného dodávateľa boli uzatvorené zmluvy aj na dlhšie obdobie (násobky rokov).

Na grafe je znázornený percentuálny podiel tradičného dodávateľa a nových dodávateľov na

trhu dodávok plynu priemyselným odberateľom v Slovenskej republike v roku 2009.

Trh s plynom v kategórii odberateľov – domácnosť zostal v roku 2009 oproti roku 2008 bezo

zmeny. Ponuka alternatívnych dodávateľov plynu bola zameraná predovšetkým na

priemyselných odberateľov.

3.2.5. Povinnosti účastníkov trhu s plynom v oblasti informovanosti

Dodávka plynu priemyselným odberateľom

93%

7%

SPP, a.s.

Noví dodávatelia



- 21 -

Povinnosti účastníkov trhu s plynom v oblasti informovanosti, ktoré im vyplývajú z platnej

legislatívy sú uvedené v prílohe č. 2.

Účastníci trhu s plynom si v roku 2009 povinnosti v oblasti informovanosti plnili na

dostatočnej úrovni.

3.3. RIEŠENIE PODNETOV K FUNGOVANIU TRHU S PLYNOM

3.3.1. Podnety riešené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví

Úrad neriešil ţiadne podnety nedodrţiavania pravidiel pre fungovanie trhu s plynom. Tento

stav je moţné prisúdiť začiatku rozvoja trhu s plynom, čo má za následok skvalitnenie

poskytovaných sluţieb v plynárenstve a boj dodávateľov plynu o kaţdého zákazníka.

3.3.2. Podnety riešené Štátnou energetickou inšpekciou

Pre porovnanie uvádzame, ţe inšpektori ŠEI v súlade s pôsobnosťou vymedzenou v zákone

o energetike v rokoch 2008 a 2009 riešili nasledovný počet podnetov:

Ukazovateľ m. j. r. 2008 r. 2009

Podnety a sťaţnosti v plynárenstve ks 2 29

V oblasti plynárenstva bolo v 5 prípadoch zistené porušenie povinnosti dodávateľa plynu

a inšpektori ukončili kontrolu protokolom. V 24 prípadoch nebolo zistené porušenie

povinností dodávateľa plynu a kontroly boli ukončené záznamom.

Kontroly boli zamerané najmä na kontrolu stavu núdze a na postup dodávateľa plynu pri

odpájaní, resp. pripájaní odberateľa plynu, dodrţiavanie práv a povinnosti drţiteľa povolenia

v oblasti plynu, neuzatvorenie zmluvy o dodávke plynu v prípade splnenia obchodných

podmienok dodávky, neplnenie povinnosti overovania správnosti merania odberu plynu

a pod.

3.4. PLYNOVÁ KRÍZA V ROKU 2009

3.4.1. Fakty

Prvý polrok roku 2009 bol poznačený tzv. „plynovou krízou“, ktorá sa začala pre Slovenskú

republiku 7. januára 2009 a skončila 23. januára 2009.

Slovenská republika nakupuje cca 97 % celkového objemu zemného plynu od ruskej

spoločnosti Gazprom, pričom tranzitnou krajinou, cez ktorú sa zemný plyn dostane na územie

Slovenska je Ukrajina.

Vznik plynovej krízy moţno zjednodušene charakterizovať nasledovne: Ukrajina ako

odberateľ plynu nezaplatil za dodávky zemného plynu spoločnosti Gazprom, ktorá následne

zníţila objem dodávaného plynu pre Ukrajinu. Ukrajina oznámila, ţe zniţuje objem



- 22 -

prepravovaného ruského plynu cez svoje územie do niektorých európskych krajín. Dodávky

zemného plynu z Ruska cez ukrajinské územie do Bulharska, Macedónska, Grécka a Turecka

boli úplne prerušené a Rumunsko dostávalo o 75 % zemného plynu menej.

Dňa 6.1.2009 nastal krízový stav aj pre Slovensko. Dodávky plynu klesli o 70 % a bol

vyhlásený stav núdze, ktorý znamenal pre priemyselných odberateľov zemného plynu

obmedzujúci stupeň č. 8., čo znamenalo zníţenie spotreby na úroveň bezpečnostného minima.

Neobmedzené zásobovanie zemným plynom sa uskutočňovalo iba pre domácnosti, nemocnice

a nevyhnutné sluţby pre obyvateľstvo. Dňa 7.1.2009 došlo k úplnému zastaveniu dodávok

plynu z Ruska. SPP, a.s. začala zásobovať zákazníkov z podzemných zásobníkov, a to

prostredníctvom zabezpečenia dodatočných dodávok plynu od svojich zahraničných

akcionárov, teda spoločností E.ON Ruhrgas Nemecko a GDF Suez Francúzsko. SPP, a.s.

v období plynovej krízy začala reálne plniť aj úlohu dodávateľa poslednej inštancie za tých

dodávateľov zemného plynu, ktorí plyn nemohli dodávať svojim odberateľom na Slovensku.

Ani po 10 dňoch od prerušenia dodávok plynu z Ruska neprišlo k obnoveniu dodávok, preto

SPP, a.s. zabezpečila ďalšie dodávky plynu zo zdrojov od svojich akcionárov ako aj od

spoločnosti RWE Transgas, a.s. Tieto dodávky sa uskutočnili cez územie Českej republiky,

teda zo západu na východ, čo bolo moţné realizovať vyuţitím reverzného chodu zemného

plynu, prvýkrát v histórii plynárenstva na Slovensku. Túto moţnosť mohli však

prevádzkovatelia prepravnej siete vyuţívať od začiatku prevádzky tranzitného plynovodu,

pretoţe technologicky to bolo moţné. Napriek tomu ju vyuţili aţ na konci plynovej krízy.

Prvý zemný plyn tak začal prúdiť na Slovensko 18. januára 2009 a od 19. januára 2009 boli

zrušené obmedzenia dodávok plynu pre priemyselných odberateľov. Dňa 20. januára 2009, po

dohode Ukrajiny a Ruska, boli dodávky plynu z Ruska obnovené. Týmto dňom bola

obnovená aj preprava plynu pre odberateľov v Českej republike, Rakúsku a ďalších

európskych krajinách. Obnovenie prepravy plynu v smere z východu na západ sa uskutočnilo

v priebehu siedmich hodín. Dňa 23. januára 2009 od 14.00 hod PDS odvolal stav núdze

v plynárenstve pre celé územie Slovenskej republiky.

3.4.2. Legislatívne zmeny prijaté po vyhodnotení plynovej krízy

Úrad veľmi pozorne sledoval situáciu počas plynovej krízy a pretoţe uţ disponoval určitými

informáciami a zákonnými právomocami získať ďalšie informácie, Vláda Slovenskej

republiky odporučila predsedovi úradu informovať vládu o objeme uskladneného plynu za

obdobie od 1.1.2009 do 20.1.2009. Z dôvodu pretrvávajúcich rozporných správ o stave zásob

a ťaţobnom výkone z podzemných zásobníkov zemného plynu, ktoré boli medializované

v súvislosti s vyhlásením stavu núdze úrad poţiadal prevádzkovateľov podzemných

zásobníkov zemného plynu o predloţenie údajov súvisiacich so stavom zásob a ťaţobných

výkonov.

Na základe získaných údajov úrad identifikoval nasledujúce najzávaţnejšie problémy: a) SPP sa vzdal v roku 2008 zmluvnej skladovacej kapacity a výkonov v prospech

zahraničných firiem.

b) V čase vyhlásenia stavu núdze neboli vyuţité ďalšie legislatívne moţnosti pre

zmiernenie dôsledkov zníţenia dodávok pre Slovensko.

c) V čase vyhlásenia stavu núdze bol zemný plyn zo zásobníkov dodávaný mimo

územia Slovenskej republiky.



- 23 -

d) Neboli vyuţívané vlastné skladovacie kapacity a výkony v Dolných

Bojanoviciach, ale boli vyuţívané kapacity zahraničných spoločností.

e) Z dôvodu dodávky plynu zo zásobníkov plynu na území Slovenskej republiky do

zahraničia, bolo prakticky znemoţnené vyuţitie potenciálnej moţnosti ťaţby

zemného plynu zo zahraničného zásobníka plynu (Baumgarten).

Priebeh dodávok – ťaţby zemného plynu zo zásobníkov pre potreby Slovenska a pre

zahraničie je znázornený graficky. Z grafického zobrazenia je zrejmé, ţe denne do zahraničia

„odtekalo“ cca 15 – 20 % ťaţby v čase, keď bol na Slovensku vyhlásený stav núdze.

Z dôvodu, aby sa zvýšila bezpečnosť dodávok plynu bez obmedzujúcich opatrení pre

slovenských odberateľov, boli prijaté novely zákona o energetike, zákona o regulácii

a zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon).

Novela zákona o energetike s účinnosťou od 15. marca 2009 zaviedla povinnosť pre

plynárenské spoločnosti zabezpečiť dodávku plynu pre určené kategórie odberateľov aj

v prípade úplného prerušenia dodávky plynu z územia tretích štátov v období od 1. novembra

do 31. marca.

Novela zákona o regulácii nahradila dohodnutý prístup do zásobníkov za regulovaný prístup

do zásobníkov. Uvedená zmena má za cieľ minimalizovať dopad potreby uskladňovania

zvýšených zásob plynu na konečnú cenu dodávky plynu odberateľom.

Novela banského zákona ustanovuje kompetenciu MH SR, keď uţ v etape vydania

osvedčenia na konverziu loţiska na zásobníka je povinnosť vyčleniť časť kapacity zásobníka

k dispozícii za účelom riešenia stavu núdze a predchádzania stavu núdze v plynárenstve.

3.4.3. Realizácia prvých opatrení v praxi



- 24 -

Po vyhodnotení plynovej krízy z januára 2009 spoločnosť eustream technicky dodatočne

zabezpečila prepravnú sieť tak, ţe v prípade krízovej situácie alebo pri obmedzení dodávok z

východu vie sprevádzkovať reverzný tok plynu z Českej republiky uţ v priebehu najviac troch

hodín.

Spoločnosť eustream vykonala prieskum trhu, na základe ktorého sa otvorili moţnosti

pripojenia sa na vznikajúce prepravné cesty. Najďalej sa v roku 2009 dostal projekt

plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom. Plánovaný plynovod má mať

dĺţku pribliţne 115 kilometrov a mal by spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri obci

Veľké Zlievce s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecsés na predmestí Budapešti.

Eustream spolu s maďarskou spoločnosťou FGSZ Zrt. zabezpečili pre tento projekt finančnú

podporu v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy. Koncom roka 2009 sa úspešne ukončila

nezáväzná fáza procesu Open Season – zisťovanie nezáväzného záujmu o vyuţitie prepravnej

kapacity. Dodatočná cezhraničná kapacita zvýši likviditu trhu s plynom a zároveň zlepší

bezpečnosť dodávok plynu pre stredoeurópsky región. Projekt môţe byť v budúcnosti

prepojený s pripravovanými európskymi plynárenskými projektmi ako Nabucco, South

Stream alebo LNG terminál v Chorvátsku. Avšak konečné investičné rozhodnutie bude

závisieť od výsledku záväznej fázy procesu Open Season, ktorá prebieha v súčasnosti.

3.5. OPATRENIA NA DODRŢIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU

S PLYNOM

3.5.1. Opatrenia krátkodobého charakteru

Úrad priebeţne sleduje vývoj a fungovanie trhu s plynom a rieši podnety odberateľov plynu

a uţívateľov siete. Na základe získaných poznatkov z praxe pripravil v závere roka 2009

novelizáciu pravidiel pre fungovanie trhu s plynom.

3.5.2. Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad realizuje za účelom dodrţiavania pravidiel

pre fungovanie trhu s plynom bude patriť v ďalšom období:

- zhromaţďovanie informácií a podnetov o dodrţiavaní, resp. nedodrţiavaní pravidiel pre

fungovanie trhu s plynom za účelom prípadnej legislatívnej zmeny pravidiel pre fungovanie

trhu s plynom,

- monitorovanie legislatívy Európskej únie v oblasti energetiky a pravidiel vnútorného trhu

s plynom za účelom jej aplikácie do národnej legislatívy,

monitorovanie zverejnených prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sietí

a v odôvodnených prípadoch poţadovať ich zosúladenie s platnou primárnou a sekundárnou

legislatívou,

- monitorovanie dodrţiavania štandardov kvality dodávaného plynu a poskytovaných sluţieb

v plynárenstve ustanovených vyhláškou v súlade s § 5 ods. 1 písm. ee) zákona č. 276/2001 Z.

z. o regulácii a tým zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov plynu s cieľom

garantovať kvalitné a bezproblémové činnosti a sluţby a usmerniť prevádzkovateľov siete

k efektívnemu správaniu a bezpečnému a spoľahlivému výkonu regulovanej činnosti,

- sledovanie dodrţiavania vyhlášky úradu podľa § 19 ods. 9 zákona o energetike, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú



- 25 -

predmetom účtovníctva a o spôsobe vedenia evidencie aktív a pasív s cieľom zabránenia

vzniku diskriminácie a kríţových dotácií medzi jednotlivými činnosťami u prevádzkovateľov

siete, ktorí okrem regulovaných činností vykonávajú aj iné činnosti.

4. INÉ NÁSTROJE REGULÁCIE TRHU S ELEKTRINOU A PLYNOM

4.1. Štandardy kvality

Relatívne novou záleţitosťou, ktorá sa plne uplatnila v roku 2009 je regulácia kvality sluţieb.

Kvalita dodávok a poskytovaných sluţieb je rozhodujúcou otázkou pre konečných

spotrebiteľov všetkých typov a veľkostí. Úrad preto ustanovil vyhláškami o štandardoch

kvality s účinnosťou od 1.9.2008 určité súbor parametrov, pravidiel a postupov, ktoré musia

drţitelia povolení na podnikanie v elektroenergetike a plynárenstve dodrţiavať, aby zákazník

za cenu, ktorú platí za elektrinu a plyn dostal primeranú kvalitu. Ide o ďalší z nástrojov

regulácie, ktorým sa sleduje predovšetkým:

- ochrana spotrebiteľov,

- zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti dodávok a sluţieb v sieťových

odvetviach,

- zabezpečenie kvalitných sluţieb a tovarov tak, aby zákazník dostával za svoje

peniaze primeranú kvalitu,

- zabezpečenie predpísanej kvality za primerané náklady,

- pouţívanie odčerpateľných zdrojov na obnovu a skvalitnenie parametrov

technologických zariadení.

4.1. 1. Štandardy kvality v elektrine

Úrad vyhláškou č. 315/2008 Z. z. ustanovil štandardy kvality dodávanej elektriny

a poskytovaných sluţieb. Rok 2009 bol prvým uceleným rokom, za ktorý je moţné štandardy

kvality v zmysle tejto vyhlášky aj vyhodnotiť.

Disciplína regulovaných subjektov v predkladaní záznamov o dodrţiavaní štandardov kvality

nie je však na poţadovanej úrovni, keď len necelých 53 % regulovaných subjektov aktívnych

v sledovaných činnostiach predloţilo úradu vyhodnotenie. Regulované subjekty, pre ktoré

vykonávanie regulovaných činností nie je hlavnou podnikateľskou aktivitou, neboli na

evidovanie a vyhodnotenie štandardov kvality technicky a personálne pripravené a venovali

tejto povinnosti len okrajovú pozornosť.

Počet subjektov, ktoré nezaznamenali ţiadnu udalosť súvisiacu so štandardom kvality, je

veľmi vysoký. Pri distribúcii elektriny dosahuje hodnotu 53 % a pri dodávke elektriny

dosahuje hodnotu aţ 84 % zo všetkých subjektov, ktoré predloţili vyhodnotenie štandardov

kvality. Moţno konštatovať, ţe úroveň dodrţiavania štandardov kvality je z hľadiska pomeru

počtu udalostí s nedodrţaným štandardom kvality k celkovému počtu udalostí

zaznamenaných daným regulovaným subjektom niţšia u prevádzkovateľov regionálnych

distribučných sústav a rozhodujúcich dodávateľov elektriny (ZSE Energia, a.s., SSE, a.s.

a VSE a.s.) ako u ostatných regulovaných subjektov.

4.1.2. Štandardy kvality v plyne

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vyhl_315-2008.pdf



- 26 -

Na úroveň trhu s plynom v neposlednom rade vplýva aj kvalita dodávaného plynu

a poskytovaných sluţieb v plynárenstve. Rok 2009 bol prvým uceleným rokom, za ktorý je

moţné vyhodnotiť štandardy v zmysle vyhlášky č. 328/2009 Z. z. Úradu, ktorou sa

ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných sluţieb v plynárenstve.

Regulované subjekty sú povinné dodrţiavať nastavené štandardy dodávaného plynu

a poskytovaných sluţieb ako aj spracovať vyhodnotenie dodrţiavania štandardov kvality

sumárne za rok 2009, zaslať úradu a zároveň zverejniť ich na svojej internetovej stránke do

28. februára nasledujúceho kalendárneho roka alebo vo výročnej správe alebo iným obvyklým

spôsobom.

Úrad aj prostredníctvom profesijných a spotrebiteľských organizácií oboznamuje verejnosť

s ich právami s cieľom, aby regulované subjekty v plynárenstve dodávali spotrebiteľom plyn

a poskytovali sluţby uţívateľom sietí na najvyššej moţnej úrovni.

4.2. Oddelená evidencia

Vyhláška úradu č. 415/2008 Z. z. ustanovuje podrobnosti o spôsobe vedenia oddelenej

evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o spôsobe vedenia evidencie aktív

a pasív na účely zabránenia vzniku diskriminácie a kríţových dotácií u prevádzkovateľa

prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete a distribučnej

siete.

Termín predkladania výstupov z oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom

účtovníctva za rok 2009, je pre prevádzkovateľov sústav a dodávateľov v elektroenergetike

stanovený vo vyhláške na 30.júna 2010. Ďalej musia predloţiť úradu na schválenie Pravidlá

pre rozvrhovanie aktív a pasív, nákladov a výnosov a pravidlá pre odpisovanie do 31.augusta

kalendárneho roka. Úradom schválené pravidlá uplatnia od 1. januára nasledujúceho

kalendárneho roka.

5. ZÁVER

Liberalizácia na trhu s elektrinou a plynom prešla niekoľkými etapami a bola zavŕšená 1. júla

2007. Priniesla nové príleţitosti, nové metódy a nových účastníkov trhu, oţivil sa obchod

a pribudli noví obchodníci, predovšetkým v elektroenergetike. Ale aj na trh s plynom v roku

2009 vstúpilo niekoľko významných európskych hráčov, ktorí koncom roka 2009

zabezpečovali 7 % spotreby plynu pre priemyselných odberateľov v SR.

Novely zákona o regulácii a z nich vyplývajúce zmeny sekundárnej legislatívy smerujú

k postupnému odstraňovaniu bariér, brániacich vytvoreniu predvídateľného a stabilného

prostredia a podmienok pre vstup na trh.

Pravidlá trhu s elektrinou a plynom tvoria legislatívny základ, ktorý zásadným spôsobom

ovplyvňuje energetický sektor ako celok aj správanie jeho jednotlivých článkov, počnúc

získavaním, premenou a dopravou energie a končiac jej spotrebiteľmi a uţívateľmi. Uplatňujú

sa od roku 2005 (s novým znením z polovice roka 2007) a počas tohto obdobia uţ boli



- 27 -

nadobudnuté určité skúsenosti, z ktorých vyplynula potreba ich novelizácie. Novelizácia bude

odzrkadľovať aj skúsenosti z vývoja cien na trhu a správania regulovaných subjektov.

Rovnako musia reagovať na novú situáciu, ktorá nastane na trhu po implementácii tretieho

energetického balíčka Európskej komisie do podmienok Slovenskej republiky a ponúknuť

riešenie s cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť trhov s elektrinou a plynom.



- 28 -

Príloha č. 1

SLOVENSKÁ LEGISLATÍVA,

PODĽA KTOREJ SA VYKONÁVALA REGULÁCIA

V ELEKTROENERGETIKE A PLYNÁRENSTVE V ROKU 2009

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č.

658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z.

z., zákona č. 73/2009 Z. z. a zákona č. 309/2009 Z. z.

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a o zmene

niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č.

107/2007 Z. z., zákona č. 68/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z.

z., zákona č. 476/2008 Z. z., zákona č. 73/2009 Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z. a zákona č.

293/2009 Z. z.

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá

pre fungovanie trhu s elektrinou

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá

pre fungovanie trhu s plynom

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 208/2008 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti ţiadosti a zoznam dokumentov na udelenie výnimky z povinnosti

zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské

zariadenie alebo zrekonštruované plynárenské zariadenie


ustanovujú štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných sluţieb


ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných sluţieb v plynárenstve

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 349/2008 Z. z., o pravidlách pre

predaj elektriny formou aukcií

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 415/2008 Z. z. o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie nákladov, výnosov, aktív a pasív a predkladaní výstupov z oddelenej

evidencie

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_276-2001_sk_pz.pdf


http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/nv_317-2007_sk.pdf

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/nv_409-2007_sk.pdf







- 29 -


ustanovujú podrobnosti o poţiadavkách o preukázaní technických predpokladov na

podnikanie v energetike


ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej

kombinovanej výroby a biometanu

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 18. júna 2008 č. 1/2008 o rozsahu

cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania v znení výnosu z 1.

októbra 2008 č. 7/2008

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008 č. 2/2008, ktorým sa

ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike v znení výnosu z 1. októbra 2008 č. 7/2008,

výnosu z 10. júna 2009 č. 2/2009 a výnosu z 9. septembra 2009 č. 7/2009

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 23. júla 2008 č. 4/2008, ktorým sa

ustanovuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví z 31. júla 2007 č. 4/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra

oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh

ceny v plynárenstve v znení výnosu z 1. októbra 2008 č. 7/2008 a výnosu z 10. júna 2009

č. 4/2009

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 1/2009 o rozsahu

cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 2/2009, ktorým sa

mení a dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008 č. 2/2008,

ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike v znení výnosu z 1. októbra 2008

č. 7/2008

Prevádzkové poriadky prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľov

distribučných sústav, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučných

sietí a prevádzkovateľa zásobníka

Dispečerský poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.



Príloha č. 2

POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV TRHU V OBLASTI INFORMOVANOSTI,

VYPLÝVAJÚCE Z PRAVIDIEL TRHU S ELEKTRINOU

A PRAVIDIEL TRHU S PLYNOM

1. ELEKTROENERGETIKA

1.1. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy uverejňuje na webovom sídle :

údaje o celkovej výrobe elektriny a spotrebe elektriny na vymedzenom území,

cezhraničné toky výkonov, vrátane cezhraničných tokov distribučnou sústavou,

plánované a skutočné výmeny,

voľnú prenosovú kapacitu cezhraničných profilov, ktorá je vyuţiteľná účastníkmi trhu

s elektrinou na dovoz elektriny alebo na vývoz elektriny - v termínoch podľa pravidiel

aukcií platných na príslušnom cezhraničnom profile,

pravidlá aukcie alebo odkaz na pravidlá aukcie,

zoznam miest v PS, kde hrozí nebezpečenstvo nedostatku prenosovej kapacity podľa

podmienok prevádzkovateľa sústavy,

informácie o očakávanej voľnej obchodovateľnej prenosovej kapacite na

cezhraničnom profile v jednotlivých dňoch a hodinách ponúkaných pre účastníkov

trhu s elektrinou,

súhrnné údaje o pridelených kapacitách cezhraničných profilov po hodinách a dňoch a

o ich vyuţití, súhrnné údaje o skutočne vyuţitých kapacitách; hodinové merané toky

uverejňuje najbliţší nasledujúci pracovný deň,

podmienky a pravidlá aukcií - najneskôr 14 pracovných dní predo dňom uzávierky na

príjem ponúk do aukcie,

podmienky rezervácie kapacít z aukcií a prevodu kapacít,

cenu za rezervovanú kapacitu,

údaje o kapacitách cezhraničných profilov rezervovaných dlhodobými zmluvami,

pravidlá a podmienky nákupu elektriny potrebnej na krytie strát,

výšku výkonov potrebnú na zabezpečenie jednotlivých druhov podporných sluţieb na

nasledujúci rok podľa technických podmienok - kaţdoročne do 30.septembra,

poţiadavku na podanie ponuky pre poskytovateľov podporných sluţieb v súlade s

prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa PS,

predbeţné vyhodnotenie veľkosti obstaranej regulačnej elektriny za posledných 12

hodín s hodinovým posunom - priebeţne,

objem a váţený priemer cien nakúpených podporných sluţieb podľa jednotlivých

druhov, a to za kaţdú obchodnú hodinu predchádzajúceho dňa,

pravidlá a podmienky nákupu podporných sluţieb,

aktualizovaný zoznam registrovaných subjektov zúčtovania s uvedením termínu

platnosti zmluvy o zúčtovaní odchýlky uzatvorenej so subjektom zúčtovania - denne

do 10. hodiny,

bilanciu dodávok elektriny a odberov elektriny súhrnne za sústavu na vymedzenom

území pre kaţdú obchodnú hodinu nasledujúceho dňa v štvrťhodinovom rozlíšení -



- 2 -

najneskôr do 17:00 h po ukončení registrácie denných diagramov. Tieto údaje denne

aktualizuje po ukončení vnútrodenného obchodovania do 10:00 h za predchádzajúci

deň.

objem obstaranej kladnej regulačnej elektriny a zápornej regulačnej elektriny za kaţdú

obchodnú hodinu predchádzajúceho dňa v štvrťhodinovom rozlíšení – denne do 10.

hodiny,

veľkosť odchýlky sústavy – denne do 10. hodiny,

zúčtovaciu cenu za odchýlku za kaţdú obchodnú hodinu predchádzajúceho dňa -

denne do 10. hodiny,

pozastavenie registrácie subjektu zúčtovania,

hodnotenie subjektu zúčtovania - podľa prevádzkového poriadku prevádzkovateľa PS,

priemernú cenu kladnej odchýlky platnú pre nasledujúci mesiac - vţdy k termínu

mesačného zúčtovania odchýlky za predchádzajúci mesiac,

predbeţné denné vyhodnotenie odchýlky a obstaranej kladnej a zápornej regulačnej

elektriny, veľkosť odchýlky sústavy, súčet kladných a záporných odchýlok, celkové

náklady na obstaranie regulačnej elektriny, zúčtovaciu cenu odchýlky a viac náklady

na obstaranie regulačnej elektriny – denne do 10. hodiny,

Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

1.2. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy

Prevádzkovateľ distribučnej sústavy uverejňuje na svojom webovom sídle :

cenu za distribúciu elektriny,

informácie o obmedzeniach distribúcie elektriny,

podmienky na priradenie typových diagramov odberu,

prepočítané typové diagramy odberu,

Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

2. PLYNÁRENSTVO

2.1 Prevádzkovateľ prepravnej siete

Prevádzkovateľ prepravnej siete uverejňuje na svojej internetovej stránke v zmysle pravidiel

trhu s plynom

a) mesačne ročný plán odstávok a plán údrţby,

b) dlhodobý plán rozširovania prepravnej siete,

c) denne v číselnom vyjadrení veľkosť technickej prepravnej kapacity, zmluvnej

prepravnej kapacity a dostupnej prepravnej kapacity pre jednotlivé vstupné body

a výstupné body na nasledujúcich 18 mesiacov,

d) denne v číselnom vyjadrení indikatívnu dostupnosť denných prepravných kapacít pre

jednotlivé vstupné body a výstupné body prepravnej siete, deň a týţdeň vopred, na

základe týţdenných a denných nominácií,

e) mesačne ročnú predpoveď voľnej prepravnej kapacity na nasledujúcich desať rokov

pre jednotlivé vstupné body a výstupné body prepravnej siete,

f) priemerné prietoky pre jednotlivé vstupné body a výstupné body prepravnej siete za

uplynulé tri roky,



- 3 -

g) vzor ţiadosti o prístup do prepravnej siete,

h) vzor ţiadosti o pripojenie do prepravnej siete,

i) podmienky pripojenia plynárenského zariadenia k prepravnej sieti.

2.2 Prevádzkovateľ distribučnej siete

Prevádzkovateľ distribučnej siete uverejňuje na svojej internetovej stránke v zmysle pravidiel

trhu s plynom

a) vzor ţiadosti o prístup do distribučnej siete,

b) vzor ţiadosti o pripojenie do distribučnej siete,

c) podmienky pripojenia plynárenského zariadenia k distribučnej sieti,

d) lehoty na pripojenie k distribučnej sieti

e) referenčnú cenu plynu, t.j. cenu plynu na účely obchodného vyvaţovania. .

2.3 Prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu (ďalej len „PPZZ“)

Prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu uverejňujú na svojich internetových

stránkach v zmysle pravidiel trhu s plynom

a) vzor ţiadosti o prístup do zásobníka,

b) vzor ţiadosti o pripojenie k zásobníku,

c) technické podmienky PPZZP,

d) plán údrţby a odstávok PZZP,

e) vzor zmluvy o skladovaní plynu,

f) voľné uskladňovacie kapacity PZZP

g) plán úpravy veľkosti uskladňovacích kapacít.

Správa o dodrţiavaní pravidiel pre ... - slovensko.sk · Správa o dodržiavaní pravidiel pre...

Documents

Transcript of Správa o dodrţiavaní pravidiel pre ... - slovensko.sk · Správa o dodržiavaní pravidiel pre...