SONÁTOVÝ CYKLUS
2
SONÁTOVÝ CYKLUS 1. časť - sonátová forma - mierne rýchle tempo, dve kontrastné témy – v tónine (hlavná tónina <-> paralelná alebo dominantná), v charaktere (vážny <-> tanečný) 2. časť - variácie – pomalé tempo, téma sa na začiatku časti predstaví, v ďalšom priebehu ju autor varíruje - piesňová forma – typická najmä pre sólový koncert 3. časť - menuet - tanečná časť, trojdobé metrum 4. časť – rondová forma – rýchle tempo, využíva viaceré kontrastné témy, návrat k hlavnej téme - schéma - ABACADAEA - zo sonátového cyklu vychádzajú – symfónia, koncertantná symfónia, klavírne trio, sláčikové kvarteto, dychové kvinteto, trojčasťový sólový koncert, sonáta SYMFÓNIA - druh I.H. pre symf. Orchester - vykryštalizovala sa z trojdielnej opernej predohry sinfonia - pre symfóniu v klasicizme je typický pomalý úvod – introdukcia, ktorú do uviedol do praxe Mathias Monn KONCERTANTNÁ SYMFÓNIA - založená na koncertantnom princípe – striedanie dvoch skupín nástrojov, rovnocenné - je pokračovaním concerta grossa - interpretuje je symf. orch. - môže mať 3/4 časti SÓLOVÝ KONCERT - založená na koncertantnom princípe – striedanie dvoch skupín nástrojov, malá skupina dominantná - z hľadiska formy má tri časti – sonátová forma – mierne tempo - piesňová forma – pomalé tempo - rondová forma – rýchle tempo - na konci 1. časti je kadencia – sólista predvedie svoju technickú vyspelosť, hrá sám bez sprievodu - ako hudobný materiál spracúva hlavnú a kontrastnú tému - zo začiatku sa kadencie nevypisovali, skladateľ to nechal na umelcovi, dôsledne začal kadencie vypisovať až Beethoven SLÁČIKOVÉ KVARTETO - druh komornej hudby - z hľadiska formy vychádza zo sonátového cyklu
-
Upload
kristina-hajdova -
Category
Documents
-
view
47 -
download
15
description
SONÁTOVÝ CYKLUS
Transcript of SONÁTOVÝ CYKLUS
-
SONTOV CYKLUS
1. as - sontov forma - mierne rchle tempo, dve kontrastn tmy v tnine (hlavn tnina
paraleln alebo dominantn), v charaktere (vny tanen)
2. as - varicie pomal tempo, tma sa na zaiatku asti predstav, v alom priebehu ju
autor varruje
- piesov forma typick najm pre slov koncert
3. as - menuet - tanen as, trojdob metrum
4. as rondov forma rchle tempo, vyuva viacer kontrastn tmy, nvrat k hlavnej tme
- schma - ABACADAEA
- zo sontovho cyklu vychdzaj symfnia, koncertantn symfnia, klavrne trio, slikov
kvarteto, dychov kvinteto, trojasov slov koncert, sonta
SYMFNIA - druh I.H. pre symf. Orchester
- vykrytalizovala sa z trojdielnej opernej predohry sinfonia
- pre symfniu v klasicizme je typick pomal vod introdukcia, ktor do uviedol do praxe Mathias
Monn
KONCERTANTN SYMFNIA - zaloen na koncertantnom princpe striedanie dvoch skupn nstrojov, rovnocenn
- je pokraovanm concerta grossa
- interpretuje je symf. orch.
- me ma 3/4 asti
SLOV KONCERT - zaloen na koncertantnom princpe striedanie dvoch skupn nstrojov, mal skupina dominantn
- z hadiska formy m tri asti sontov forma mierne tempo
- piesov forma pomal tempo
- rondov forma rchle tempo
- na konci 1. asti je kadencia slista predvedie svoju technick vyspelos, hr sm bez sprievodu
- ako hudobn materil spracva hlavn a kontrastn tmu
- zo zaiatku sa kadencie nevypisovali, skladate to nechal na
umelcovi, dsledne zaal kadencie vypisova a Beethoven
SLIKOV KVARTETO - druh komornej hudby
- z hadiska formy vychdza zo sontovho cyklu
