1

Socilno ekonomick prognzy

vvoja ilinskho samosprvneho

kraja

Nzov projektu:

Koopercia a posilnenie cezhraninej spoluprce regionlnych samosprv a subjektov psobiacich

v ilinskom a Moravskosliezskom kraji.

Nzov programu:

OPERAN PROGRAM CEZHRANINEJ SPOLUPRCE SLOVENSK REPUBLIKA - ESK REPUBLIKA

2007 - 2013

Kd projektu /ITMS/:

22410220025

1

OBSAH

vod ...................................................................................................................................................... 2 1. Prognza vvoja HDP v ilinskom samosprvnom kraji ................................................................. 4 2. Prognza vvoja priemernej mzdy v ilinskom samosprvnom kraji ............................................ 8 3. Prognza vvoja nezamestnanosti v ilinskom samosprvnom kraji ...........................................11 4. Prognza demografickho vvoja v ilinskom samosprvnom kraji ............................................13 Zver .....................................................................................................................................................15 Zoznam grafov a tabuliek.....................................................................................................................16

2

vod

Predvdanie socilno ekonomickho vvoja SK do roku 2020, ktor je tandardnm

medznkom sasnch eurpskych stratgi a prognz vvoja, je podmienen socilno

ekonomickm vvojom Slovenskej republiky nachdzajcej sa v turbulentnom ekonomickom

prostred Eurpskej nie, u ktorej samotnej je dnes prli nron zodpovedne nastavi

indiktory budceho vvoja, kee vetky renomovan intitcie zaoberajce sa touto

problematikou prehodnocuj v mesanch intervaloch svoje odhady.

Na meranie pokroku k cieom zadefinovanm v Lisabonskej stratgii bolo zadefinovanch 79

ukazovateov. V slade s lohou Eurostatu v poskytovan prehadov ukazovateov prepojench

na sasn politiky, po uzavret Lisabonskho procesu v r. 2010 a po schvlen stratgie

Eurpa 2020 bolo udrovanie tohto zoznamu 79 ukazovateov postupne preruen. Eurpa

2020 je nov stratgia pre E na dosiahnutie konkurencieschopnejej, na vedomostiach

zaloenej a zelenej ekonomiky, produktivity a socilnej sdrnosti. Nahrdza Lisabonsk

stratgiu. Hlavnmi ukazovatemi sa meria proces dosiahnut E a lenskmi ttmi smerom

k dosiahnutiu piatich hlavnch cieov stratgie, ktor s v sasnosti meran smimi hlavnmi

indiktormi. Tie tvoria vstupy pre kadoron sprvu Komisie o eurpskej hospodrskej

politike. Doplujce indiktory ete detailnejie prezentuj vvoj tkajci sa piatich hlavnch

cieov a vlajkovch iniciatv stratgie.

Tab. 01: Hlavn ciele a indiktory Stratgie Eurpa 2020

Hlavn ciele Ukazovatele

75 % obyvatestva vo veku 20-64 by malo by zamestnanch

Zamestnanos poda rodov, vekov skupina 20-64

3% HDP EU by sa mali investova do VaV

Hrub domce vdavky na VaV

Redukcia emisi sklenkovch plynov o 20% v porovnan s rokom 1990 Zvenie podielu obnovitench zdrojov energie na konenej spotrebe energie na 20% 20% zvenie energetickej innosti

Emisie sklenkovch plynov, vchodiskov rok 1990

Podiel obnovitench zdrojov na hrubej konenej spotrebe energie

Energetick intenzita ekonomiky

Znenie podielu osb, ktor predasne ukonuj kolsk dochdzku pod 10 % a dosiahnutie minimlne 40 % podielu

vysokokolskho vzdelania medzi mladou generciou

Osoby, ktor predasne ukonili kolsk dochdzku a vzdelvanie poda rodov

Dosiahnutie vysokokolskho vzdelania poda rodov, vekov

kategria 30-34

Znenie potu osb, ktorm hroz chudoba a socilne vylenie, aspo o 20 milinov

udia ohrozen chudobou a socilnym vylenm

3

Strednodob makroekonomick prognza hospodrskeho vvoja Slovenskej republiky do r. 2020 je uveden v zkladnom scenri a troch variantnch scenroch v Prlohe 2 Nrodnej stratgie regionlneho rozvoja Slovenskej republiky. I tento vrcholov strategick dokument poukazuje na skutonos o nronosti prognzovania ekonomickho vvoja tak malej a zrove otvorenej ekonomiky, akou je t slovensk, v ase pretrvvajcej ekonomickej recesie. Pri tvorbe prognzy bol uplatnen makroekonomick ekonometrick model Slovenska vytvoren na Ekonomickom stave SAV (ekonometrick model SAS BIER_ECM_09q3) zaloen na tvrronch dtach. Najpravdepodobnej scenr vvoja ekonomiky Slovenskej republiky je zkladn (bzick) scenr, tri variantn scenre vychdzaj z predikcie vvoja pri rznom nastaven regionlnej a hospodrskej politiky ttu, priom: Variantn scenr . 1 je orientovan na siln politiku sdrnosti smerom k rchlemu zniovaniu regionlnych rozdielov, jednak vyuitm podpornch fondov E, ako aj prerozdelenm verejnch financi. Regionlna politika bude vyuva vetky dostupn nstroje, ako naprklad vyie prerozdeovanie podielovch dan v prospech najslabch reginov. Variantn scenr . 2 je orientovan na podporu rozvoja regionlnych centier spolu s miernou politikou sdrnosti hlavne prostrednctvom vyuitia podpornch prostriedkov. Vyuvan bud iba tie prostriedky, ktor nepjdu na kor silnejch reginov. Variantn scenr . 3 vychdza z variantnho scenra . 2, priom dochdza k sinnosti vyuitia podpornch prostriedkov s vyou efektivitou prostrednctvom regionlnej samosprvy (kvalitn regionlna politika vych zemnch celkov predpokladan synergick efekt).1 Rieenie variantnch scenrov ekonomickho vvoja Slovenskej republiky do r. 2020 ponka aj Makroekonomick prognza vvoja slovenskej ekonomiky so zameranm na vvoj dopytu po prci. Variantn scenre vvoja hlavnch ekonomickch ukazovateov len do troch variantov vychdzajcich z vvoja globlnej ekonomiky, spenosti erpania eurofondov a vvoja inflcie, priom: Optimistick variant predpoklad znmky oivenia svetovej ekonomiky ku koncu roku 2009, v strednodobom obdob rast zahraninho dopytu na rovniach mierne vych pred krzou, rast priamych zahraninch investci (PZI) hne po krze, takmer kompletn doerpanie NSRR do roku 2016, rast spotrebiteskch cien strednodobo na nich rovniach okolo 2,5 %. Stredn variant predpoklad znmky oivenia svetovej ekonomiky v priebehu roku 2010, v strednodobom obdob rast zahraninho dopytu na rovniach ako pred krzou, postupn nvrat PZI na hodnoty mierne niie ako v predchdzajcich obdobiach v strednodobom horizonte, erpanie NSRR na rovni 75-85 %, rast spotrebiteskch cien strednodobo na rovniach okolo 3 %. Pesimistick variant predpoklad znmky oivenia svetovej ekonomiky v priebehu roku 2012, v strednodobom obdob iba mierny rast zahraninho dopytu na rovniach vrazne nich ako pred krzou, hodnoty PZI v strednodobom horizonte vrazne oslaben, erpanie prostriedkov NSRR na rovni okolo 50-60 %, strednodobo vy rast cien na rovniach okolo 2,5 %.2 Socilno - ekonomick prognzy vvoja SK v troch variantoch (linernom, pozitvnom a negatvnom) vychdzaj z prognzovanch dajov na nrodnej rovni (prpadne aj na rovni NUTS 3) poda metodiky Makroekonomickej prognzy vvoja slovenskej ekonomiky so zameranm na vvoj dopytu po prci.

1 Bliie pozri Nrodn stratgia regionlneho rozvoja SR. Dostupn na internete:

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=93254

2 Bliie pozri RADVANSK, Marek a kol. Makroekonomick prognza vvoja slovenskej ekonomiky so

zameranm na vvoj dopytu po prci. Dostupn na internete:

http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf

4

1. Prognza vvoja HDP v ilinskom samosprvnom kraji

Prognza vvoja hrubho domceho produktu (HDP) v ilinskom samosprvnom kraji (SK) v r. 2011 2020 sa opiera o predpoklad mierneho nrastu podielu tvorby HDP v SK na celkovom HDP v Slovenskej republike (SR). Km v r. 2011 je prognzovan podiel SK na celkovom HDP v SR na rovni 10,9%, v r. 2020 sa oakva nrast tohto podielu na 11,2%.3 Vychdzajc z tohto predpokladu by tvorba HPD v SK mohla v prpade pozitvneho variantu v r. 2020 atakova hranicu 10 mld. EUR v stlych cench r. 2000, km v prpade strednho/linerneho variantu na sklonku dekdy presiahne hranicu 8 mld. EUR a v prpade negatvneho variantu presiahne 7 mld. EUR v stlych cench r. 2000. Graf 01: Hrub domci produkt, mld. EUR, s.c. 2000 v ilinskom kraji - prognza4

Z hadiska podielu jednotlivch odvetv hospodrstva na tvorbe regionlnej hrubej pridanej hodnoty mono na zklade revidovanch dajov za r. 2009 za osobitnho aha vvoja hospodrstva uri v ilinskom samosprvnom kraji stavebnctvo. Jeho podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnoty inil v sledovanom roku v SK 15,3%, o je o 5,6% viac, ne bol celorepublikov priemer (9,7%). Prispeli tomu vek infratrukturlne projekty v oblasti budovania nadradenej dopravnej infratruktry, ako aj skromn investcie do novch vrobnch kapact. Mono predpoklada udranie podielu stavebnctva na tvorbe regionlnej pridanej hodnoty z dvodu pokraovania v investcich do budovania dianinej infratruktry, ako aj do modernizcie elezninej infratruktry s podporou fondov Eurpskej nie minimlne do roku 2015. Tieto investcie s podporovan tie skromnmi investciami, najm modernizciou vrobnch liniek spojenou s prechodom na nov vrobn programy v automobilovom priemysle a postupnm rozirovanm vrobnch kapact subdodvateskch subjektov v tomto vrobnom segmente. V druhej polovici dekdy 2011 2020 sa bude podiel stavebnctva na tvorbe regionlnej hrubej pridanej hodnoty odvja najm od investci

3 Prekroenie hranice 11,2% podielu SK na tvorbe HDP Slovenskej republiky predpokladaj obe horeuveden

makroekonomick prognzy na nrodnej rovni.

4 4 Zdroj vstupnch makroekonomickch dt: RADVANSK, Marek a kol. Makroekonomick prognza vvoja

slovenskej ekonomiky so zameranm na vvoj dopytu po prci. Dostupn na internete:

http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf

0,0

2,0

4,0

6,0