Smernica Dekana Phd 2014

Univerzita Komenskho v Bratislave

Filozofick fakulta

Vntorn predpis . 6/2014

pln znenie vntornho predpisu . 1/2014 Smernica dekana Univerzity Komenskho v Bratislave Filozofickej fakulty

o organizcii doktorandskho tdia na UK v Bratislave Filozofickej fakulte v znen prijatch zverov Vedeckej rady FiF UK

Ronk 2014

2

Obsah

PRV AS VEOBECN USTANOVENIA 3

l. 1 vodn ustanovenia 3

DRUH AS TUDIJN AS DOKTORANDSKHO TDIA 4

l. 2 Prijmacie konanie na doktorandsk tdium 4 l. 3 Harmonogram tdia 6 l. 4 Kreditov systm doktorandskho tdia a hodnotenie tudijnch vsledkov 6 l. 5 kolite 8 l. 6 tudijn program doktoranda 9 l. 7 Ron hodnotenie doktoranda 9 l. 8 Dizertan skka 10

TRETIA AS DIZERTAN PRCA 11

l. 9 iados o povolenie obhajoby dizertanej prce 11 l. 10 Nleitosti dizertanej prce 12 l. 11 Prprava obhajoby dizertanej prce 12 l. 12 Oponenti dizertanej prce a ich posudky 14 l. 13 Obhajoba dizertanej prce 15 l. 14 Rozhodovanie o udelen akademickho titulu 17 l. 15 Doklady o absolvovan tdia 17 l. 16 Zmena formy doktorandskho tdia 18 l. 17 Skonenie a preruenie doktorandskho tdia 18

TVRT AS SPOLON, PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA 19

l. 18 Poplatky 19 l. 19 Prechodn a zveren ustanovenia 19

Prloha: Pridelenie kreditov jednotlivm druhom innost doktoranda 20 (prklady innost a rozsah kreditov)

3

Dekan Univerzity Komenskho v Bratislave Filozofickej fakulty (alej FiF UK) v slade s l. 19 ods. 2 psm. i tattu FiF UK vydva Vntorn predpis . 6/2014 Smernicu dekana FiF UK o organizcii doktorandskho tdia na UK v Bratislave Filozofickej fakulte v znen prijatch zverov Vedeckej rady FiF UK.

P R V A S Veobecn ustanovenia

l. 1 vodn ustanovenia

(1) Doktorandsk tudijn program (alej len doktorandsk tdium) je tudijn program tretieho stupa vysokokolskho tdia.1 Univerzita Komenskho v Bratislave (alej len UK), resp. FiF UK poskytuje doktorandsk tdium v registrovanch tudijnch odboroch2 poda akreditovanch tudijnch programov.3 UK, resp. FiF UK me zabezpeova doktorandsk tdium aj v rmci spolonch tudijnch programov4.

(2) Absolventom doktorandskho tdia sa udeuje akademick titul doktor (philosophiae doctor, v skratke PhD., uvdza sa za menom).

(3) Doktorandsk tdium sa uskutouje v dennej forme a v externej forme tdia. tudenti v dennej forme doktorandskho tdia s trvalm pobytom v lenskom tte Eurpskej nie maj nrok na tipendium5. a) do vykonania dizertanej skky najmenej vo vke 9. platovej triedy a prvho platovho stupa; b) po vykonan dizertanej skky najmenej vo vke 10. platovej triedy a prvho platovho stupa.

(4) Na doktorandsk tdium sa vzahuj ustanovenia Vntornho predpisu . 5/2014 pln znenie vntornho predpisu . 8/2013 tudijn poriadok Univerzity Komenskho v Bratislave v znen dodatku . 1 (alej len tudijn poriadok UK).

(5) Doktorandsk tdium prebieha poda individulneho tudijnho plnu pod vedenm kolitea. Uskutouje sa na fakulte, alebo sa na jeho uskutoovan podiea extern vzdelvacia intitcia, s ktorou m UK alebo FiF UK uzavret rmcov dohodu o doktorandskom tdiu (alej len extern vzdelvacia intitcia)6 a s ktorou uzatvor individulnu dohodu pre kadho doktoranda, v ktorej sa rieia otzky spojen s psobenm doktoranda v externej vzdelvacej intitcii, vrtane hrady nkladov externej vzdelvacej intitcie.

1 2 ods. 5 zkona o vysokch kolch.


3 51 ods. 1, 54 ods. 1 a 83 ods. 1 zkona o vysokch kolch.

4 54a zkona o vysokch kolch.



4

(6) FiF UK zriadi osobitnm predpisom pre kad tudijn odbor odborov komisiu, ktor sleduje a hodnot doktorandsk tdium. FiF UK sa me dohodn s inou fakultou alebo externou vzdelvacou intitciou, e zriadi spolon odborov komisiu (alej len odborov komisia). Ak sa doktorandsk tdium poskytuje v spoluprci s externou vzdelvacou intitciou, m tto intitcia v odborovej komisii primeran zastpenie.7

(7) Odborov komisiu vymenva dekan na nvrh vedeckej rady fakulty, ak sa tudijn program uskutouje na fakulte, alebo na externej vzdelvacej intitcii, s ktorou m fakulta uzavret dohody poda l. 1 ods. 5 tejto smernice. Odborov komisia pozostva z predsedu a najmenej tyroch alch lenov. Najmenej jeden z lenov komisie mus ma vedecko- pedagogick titul profesor, alebo vedeck titul doktor vied, alebo mus by vskumnm pracovnkom s priznanm kvalifikanm stupom I. almi lenmi mu by docenti, hosujci profesori, zamestnanci s akademickm titulom PhD., ArtD., v katolckej teolgii s akademickm titulom ThDr. (alebo starm ekvivalentom tchto titulov CSc., Dr.), alebo kvalifikovan odbornci z praxe, ktor maj niektor z uvedench akademickch titulov.

D R U H A S tudijn as doktorandskho tdia

l. 2 Prijmacie konanie na doktorandsk tdium

(1) Dekan vyzve vedcich katedier, aby najneskr do konca tretieho tda mesiaca februr danho kalendrneho roka oznmili na refert vedeckovskumnej innosti a doktorandskho tdia tmy dizertanch prc na al akademick rok, ktor na nvrh koliteov pod gesciou garantov tudijnch programov katedra navrhuje vypsa s ohadom na orientciu svojich vedeckovskumnch aktivt a perspektvnych personlno-kvalifikanch potrieb. Nvrh mus obsahova: nzov tudijnho programu, meno a priezvisko kolitea vrtane titulov, nzov tmy, formu tdia (denn a / alebo extern), formu a rmcov obsah prijmacej skky a spsob vyhodnocovania jej vsledkov. Ak ide o tmu vypsan externou vzdelvacou intitciou, uvedie sa: nzov intitcie, nzov tudijnho programu, meno a priezvisko kolitea vrtane titulov, forma tdia (denn / extern), lehota a miesto na podvanie prihlok, dtum prijmacieho konania, podmienky prijatia, forma a rmcov obsah prijmacej skky a spsob vyhodnocovania jej vsledkov.8

(2) Dekan posdi nvrhy vedcich katedier so zreteom na vedeckovskumn zmery fakulty, rovnomern vyuitie koliteskch kapact a strategick zmery fakulty v oblasti rozvoja udskch zdrojov a vype najmenej dva mesiace pred termnom podvania prihlok na doktorandsk tdium tmy dizertanch prc, o ktor sa mono v rmci prijmacieho konania uchdza; ak ide o tmu vypsan externou vzdelvacou intitciou,


8 tudijn poriadok UK, l. 4, ods. 2.

5

uvedie aj nzov tejto intitcie. Pri kadej vypsanej tme sa uvdza nzov tudijnho programu, meno kolitea, forma tdia (denn, extern), lehota a miesto na podvanie prihlok, dtum prijmacieho konania, podmienky prijatia, formu a rmcov obsah prijmacej skky a spsob vyhodnocovania jej vsledkov. Tmy dizertanch prc spolu s uvedenmi nleitosami sa zverejuj na radnej vveske fakulty, na webovom sdle fakulty a hromadnm spsobom poda osobitnho predpisu.9 Uchdza o tdium sa me hlsi iba na dekanom vypsan tmy.

(3) V prihlke na doktorandsk tdium uchdza uvedie: a) meno a priezvisko, tituly, rodn slo, dtum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinn stav a miesto trvalho pobytu tudenta, u cudzincov miesto pobytu v SR, daje o rodioch, pohlavie, nrodnos, ttne obianstvo a u cudzincov slo pasu,10 b) vybran tudijn program a vybran tmu dizertanej prce, c) zvolen formu doktorandskho tdia; ak m zujem o prijatie na extern formu tdia v prpade, e by na denn formu tdia nebol prijat z kapacitnch dvodov, deklaruje tento zujem u na prihlke tm, e popri dennej forme uvedie v ztvorke aj extern formu,

d) daje o predchdzajcom zamestnan, prpadne o sasnom zamestnan.

(4) K prihlke uchdza prilo: a) ivotopis s vlastnorunm podpisom, b) overen kpie dokladov o dosiahnutom vzdelan a o ttnom obianstve; uchdza, ktor absolvoval magistersk tdium na tej istej fakulte UK, na ktor sa hlsi na doktorandsk tdium, predlo kpie dokladov o dosiahnutom vzdelan; uchdza, ktor absolvoval magistersk tdium na niektorej z faklt UK a hlsi sa na doktorandsk tdium na in fakultu UK, predlo kpie dokladov o vzdelan spolu s ich originlmi k nahliadnutiu a overeniu zamestnancovi prslunho tudijnho oddelenia, c) podpsan spis svojich publikovanch lnkov alebo spis vsledkov inej odbornej alebo umeleckej innosti, prp. posudky tchto prc a innost, d) projekt dizertanej prce, ktor mus obsahova strun opis tematickho zamerania dizertanej prce so stanovenm predmetu vskumu, metodologickch vchodsk a postupov, ciele vskumu a zoznam literatry s titulmi, ktor uchdza poklad z hadiska tmy za kov. Celkov rozsah projektu dizertanej prce by nemal prekroi 10 strn textu. Doruenm psomnej prihlky uchdzaa na fakultu a riadnym vyplnenm a podanm elektronickej prihlky prostrednctvom systmu AIS sa preho zana prijmacie konanie.11

(5) Dekan pozve uchdzaa na prijmaciu skku najmenej 14 dn pred jej konanm. Prijmacia skka na tdium v alom akademickom roku sa spravidla kon do konca jna benho roka.

9 Zkon o vysokch kolch 57 ods. 5 a Zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o

zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (zkon o slobode informci). 10

58 ods. 3 psm. a) a 73 ods. 2 zkona o vysokch kolch. 11

tudijn poriadok Univerzity Komenskho v Bratislave (VP 8/2013), l. 4, ods. 5.

6

(6) Prijmacia skka sa uskutouje pred prijmacou komisiou, ktor pozostva z predsedu a najmenej dvoch lenov, ktorch na nvrh predsedu odborovej komisie vymenva dekan spravidla z lenov odborovej komisie. lenmi prijmacej komisie mu by aj in vznamn odbornci poveren dekanom fakulty. Predsedom prijmacej komisie je vdy predseda odborovej komisie. Ak ide o prijmacie konanie uchdzaa na tmu, ktor vypsala extern vzdelvacia intitcia, s lenmi prijmacej komisie aj zstupcovia externej vzdelvacej intitcie.12 Prijmacia skka sa me kona na pde externej vzdelvacej intitcie za asti zstupcov vysokej koly.

(7) Prijmacia komisia hodnot vsledok prijmacej skky na neverejnom zasadan. Ak boli na jednu tmu prihlsen viacer uchdzai a charakter tmy vyluuje, aby ju rieili viacer, ur komisia poradie uchdzaov poda spenosti prijmacej skky. Pri uren poradia prihliada aj na rozsah a kvalitu odbornej publikanej innosti alebo umeleckej innosti uchdzaa a na vsledky inej odbornej alebo umeleckej innosti (napr. vsledky v saiach tudentskch vedeckch a odbornch prc alebo na prehliadkach umeleckch prc tudentov a pod).

(8) O vsledku prijmacej skky sa vyhotov zpisnica, ktor obsahuje meno uchdzaa, nzov zvolenej tmy dizertanej prce, meno kolitea, formu tdia poda l. 2, ods. 3, psm. c), otzky s transparentnm bodovm ohodnotenm kvality odpoved, strun slovn a bodov ohodnotenie projektu dizertanej prce, dosiahnut celkov poet bodov a poradie uchdzaov s odporuenm prija / neprija. Komisia predlo zpisnicu a v nej nvrh na prijatie spenho uchdzaa dekanovi. Ak ide o tmu, ktor vypsala extern vzdelvacia intitcia, mus tto intitcia vyjadri shlas s prijatm uchdzaa.

(9) Dekan rozhodne na zklade vsledkov prijmacej skky o prijat alebo neprijat uchdzaa do 30 dn odo da konania prijmacej skky. V psomnom rozhodnut o prijat uchdzaa na doktorandsk tdium sa uvedie tudijn program, forma tdia, meno kolitea a tma dizertanej prce. Psomn rozhodnutie mus okrem uvedenho obsahova vrok, odvodnenie, pouenie o monosti poda iados o preskmanie rozhodnutia a doruuje sa uchdzaovi do vlastnch rk. Uchdza, ktor dostal rozhodnutie o neprijat na doktorandsk tdium, m prvo na poiadanie nahliadnu do dokumentcie svojho prijmacieho konania a me poda iados o preskmanie tohto rozhodnutia.

13

(10) Prijat uchdza sa stva tudentom doktorandskho tdia dom zpisu, ktorho termn uruje dekan.

(11) Do konca oktbra predlo doktorand schvlen individulny tudijn pln doktoranda, ktor sa stane sasou dokumentcie o zpise. Pozostva zo tudijnej, vedeckej a pedagogickej asti.14

12

54 ods. 7 zkona o vysokch kolch. 13

58 ods. 6 a 11 zkona o vysokch kolch. 14

Poda l. 19 ods. 8 psm. c) tudijnho poriadku UK pedagogick innosti na fakulte nie s povinn pre externch doktorandov.

7

l. 3 Harmonogram tdia

(1) Akademick rok sa zana 1. septembra benho roka a kon sa 31. augusta nasledujceho roka. Doktorandsk tdium sa me zaa aj zaiatkom druhho semestra akademickho roka.

(2) Doktorandsk tdium sa uskutouje poda individulneho tudijnho plnu, ktor zostavuje kolite a schvauje odborov komisia.15

(3) Sasou doktorandskho tdia v dennej forme je aj pedagogick innos doktoranda alebo s ou spojen in odborn innos.16

(4) Dka doktorandskho tdia je uren akreditovanm tudijnm programom. V humanitnch a spoloenskovednch programoch trv doktorandsk tdium v dennej forme najmenej tri roky a najviac tyri roky. V externej forme trv doktorandsk tdium najmenej tyri a najviac p akademickch rokov.17

l. 4 Kreditov systm doktorandskho tdia a hodnotenie tudijnch vsledkov

(1) Kreditov systm sa uplatuje v oboch formch doktorandskho tdia.18

(2) Kredit je jednotkou pracovnho zaaenia doktoranda a v doktorandskom tdiu je definovan analogicky ako v bakalrskom, magisterskom a doktorskom tdiu.

(3) Za tandardn pracovn zaaenie doktoranda poas akademickho roka sa povauje vykonanie innost, ktor zodpovedaj 60 kreditom.

(4) Doktorand poas svojho tdia zskava kredity za tieto innosti:

a) absolvovanie tudijnej asti, pozostvajcej najm zo pecializovanch doktorandskch prednok a seminrov poda tudijnho plnu doktoranda. tudijn as sa kon absolvovanm dizertanej skky. Doktorand zskava za spene absolvovan dizertan skku 20 kreditov. Doktorand m monos zapsa si navye aj doplnkov predmety, ktor ponkaj fakulty vo svojich tudijnch programoch, najm magisterskho (doktorskho) tdia, ak ich neabsolvoval u v predolom stupni vysokokolskho tdia. tdium doplnkovch predmetov a individulne tdium vedeckej a odbornej literatry nenahrdzaj absolvovanie povinnch prednok a seminrov, ktor uruje tudijn pln doktoranda, ani vykonvanie pedagogickej innosti na vysokej kole,

15




62 zkona o vysokch kolch a Vyhlka Ministerstva kolstva SR . 614/2002 Z. z. o kreditovom systme tdia.

8

b) samostatn tvoriv innos v oblasti vedy (publikcie, ukonenie etapy vskumnej prce definovanej v individulnom tudijnom plne at.), ktor svis s tmou dizertanej prce, c) pedagogick innos na vysokej kole alebo fakulte (napr. vedenie praktickch cvien a pod.); hodnoty kreditov za tto innos s uveden v prlohe tejto smernice. Extern doktorandi pedagogick innos na fakulte nemusia vykonva. d) vypracovanie dizertanej prce: za obhjenie dizertanej prce zska doktorand 30 kreditov.

(5) Poet kreditov za innosti poda ods. 4 psm. a) a c) urila vedeck rada fakulty (pozri prlohu).

(6) innosti uveden v ods. 4 s navzjom nezastupiten. Doktorand je povinn zska poas tdia najmenej

60 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tdia tyri roky, resp. 45 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tri roky poda ods. 4 psm. a),

najmenej 70 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tdia tyri roky, resp. 50 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tri roky poda ods. 4 psm. b)

a najmenej 30 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tdia tyri roky, resp. 25 kreditov v tudijnch programoch so tandardnou dkou tri roky poda ods. 4 psm. c).

(7) Ak doktorand absolvoval as svojho tdia na inom ako svojom pracovisku (napr. v zahrani), kredity zskan na tomto pracovisku sa zapotavaj v plnom rozsahu, ak bol na toto pracovisko vyslan v rmci plnenia svojho tudijnho plnu a ak s kreditov systmy vysielajceho a prijmajceho pracoviska kompatibiln (prenos kreditov).

(8) Ak djde k zmene formy doktorandskho tdia, resp. zmene tudijnho programu, doktorandovi mono uzna dovtedy zskan kredity, ak je to v slade s jeho novm tudijnm plnom.

(9) O prenose alebo o priznan kreditov (poda ods. 8 a 9) rozhoduje dekan po vyjadren odborovej komisie.

(10) V dennej forme doktorandskho tdia mus doktorand pre postup do alieho roka tdia zska minimlne 40 kreditov pri zohadnen odporanej truktry kreditov. V externej forme doktorandskho tdia mus zska doktorand pre postup do alieho roka tdia zska minimlne 30 kreditov za kad akademick rok. Inak sa uznvanie absolvovanch predmetov a prenos kreditov a znmok riadi ustanovenm l. 31 tudijnho poriadku UK.

9

(11) Nesplnenie podmienok uvedench v ods. 11 je dvodom na to, aby kolite v ronom hodnoten podal dekanovi nvrh na vylenie doktoranda zo tdia.

(12) spen absolvent doktorandskho tdia v dennej i v externej forme tdia mus zska minimlne 180 kreditov v prpade trojronej tandardnej dky tudijnho programu, resp. 240 kreditov v prpade tvorronej tandardnej dky tudijnho programu, vrtane kreditovho ohodnotenia jeho dizertanej prce, ak bola spene obhjen.

l. 5 kolite

(1) koliteom pre dan tudijn odbor alebo tudijn program doktorandskho tdia me by vysokokolsk uite s vedecko-pedagogickm titulom profesor alebo docent, alebo vskumn pracovnk s vedeckm kvalifikanm stupom I alebo IIa, alebo uite i vskumn pracovnk s titulom DrSc., alebo s ekvivalentmi tchto titulov po schvlen vo vedeckej rade fakulty.

19 Pravidl schvaovania koliteov s uveden vo

vntornom predpise20 a s sasou podkladov, ktor sa poskytuj Akreditanej komisii.

21

(2) koliteom pre tmy, ktor vypsala extern vzdelvacia intitcia me by osoba, ktor schvlila tto intitcia. Extern vzdelvacia intitcia poskytne vedeckej rade fakulty vedecko-pedagogick charakteristiky svojich koliteov.

(3) kolite: a) odborne vedie doktoranda poas doktorandskho tdia, b) v sinnosti s doktorandom zostavuje individulny tudijn pln doktoranda a predklad ho na schvlenie odborovej komisii, c) riadi a odborne garantuje plnenie tudijnho plnu doktoranda a kontroluje plnenie jeho pedagogickch innost, d) uruje zameranie projektu dizertanej prce a spresuje spolu s doktorandom jej tmu, e) udeuje doktorandovi uren poet kreditov za ukonen etapy individulneho tdia vedeckej literatry a vedeckej asti tudijnho plnu, ak boli definovan v tudijnom plne, a za dizertan prcu, ak bola obhjen (l. 4 ods. 4), f) predklad dekanovi ron hodnotenie doktoranda,22

19


Opatrenie rektora Univerzity Komenskho . 9/2002 Pravidl schvaovania koliteov doktorandskho tdia na Univerzite Komenskho. 21


Pod ronm hodnotenm sa mysl tlaen a podpsan vstup z AIS, ktor treba poda najneskr do 30. 6 aktulneho roku. V prpade koliteov z externch vzdelvacch intitci odporame obrti sa na prslunch tudijnch poradcov na stave alebo na spolupracujcej katedre. V poslednom roku tdia predklad kolite ron hodnotenie v termne odovzdania prce tudentom (t. j. ak sa m obhajoba uskutoni do 31. 8., tudent odovzd dizertan prcu a kolite ron hodnotenie do 31. 3). Po spenej obhajobe dizertanej prce pribudne tudentovi poslednch 30 kreditov. kolite zabezpe zapsanie tchto 30 kreditov do AIS v priebehu najblich 5 pracovnch dn po obhajobe a vytlaen a podpsan doklad z AIS doru na prslun refert FiF UK.

10

g) predklad dekanovi nvrh na vylenie doktoranda z doktorandskho tdia, vyjadruje sa k iadosti doktoranda o preruenie tdia a k iadosti doktoranda o zmenu tudijnho programu v rmci toho istho tudijnho odboru, prbuznho tudijnho odboru alebo kombincie tudijnch odborov, ku zmene nzvu dizertanej prce, h) odpora doktoranda v prpade jeho zujmu o tudijn pobyt v inch domcich alebo zahraninch ustanovizniach vedy, vzdelvania, vskumu, techniky alebo umenia,

i) vypracva posudok o dizertanej prci a pracovn charakteristiku zverenho doktoranda,

j) navrhuje dekanovi/VR, aby poveril kolitea-pecialistu vedenm konkrtnych ast vedeckho programu tdia doktoranda, k) zabezpeuje doktorandovi poda potreby konzultcie u inch odbornkov, l) zastuje sa na dizertanej skke doktoranda a na obhajobe jeho dizertanej prce, ale o vsledku skky a obhajoby nehlasuje.

l. 6 tudijn program doktoranda

(1) tudijn program doktoranda sa realizuje poda individulneho tudijnho plnu, ktor vypracva kolite v sinnosti s doktorandom.

(2) tudijn program doktoranda pozostva zo tudijnej asti, ktor prebieha poda vntornho predpisu fakulty a kon sa dizertanou skkou, z vedeckej asti a obhajoby dizertanej prce. Sasou doktorandskho tdia v dennej forme je aj vykonvanie pedagogickej innosti v rozsahu najviac tyroch hodn tdenne v priemere za akademick rok, v ktorom prebieha vuba.23 V externej forme doktorandskho tdia me by pedagogick innos nahraden inou odbornou innosou, ktor svis s pedagogickou prcou. Ak ide o doktoranda, ktor je prihlsen na tmu dizertanej prce vypsan externou vzdelvacou intitciou, sasou dohody fakulty s touto intitciou je aj miesto a spsob, kde a ako sa uskuton tudijn as programu a pedagogick innos doktoranda.

24

(3) tudijn as tudijnho programu doktoranda pozostva najm zo pecilnych prednok pre doktorandov, seminrov a z individulneho tdia odbornej literatry zameranej na tmu dizertanej prce.25 Prednky a seminre sa spravidla konia skkou. Individulne tdium odbornej literatry sa me rozleni do etp, ktor uzatvra kolite udelenm urenho potu kreditov. V individulnom tudijnom plne sa uvdza zoznam predmetov, ktor m doktorand absolvova, zoznam predmetov dizertanej skky vybranch zo zoznamu schvlenho odborovou komisiou, a zoznam povinnej a odporanej literatry, ktor m doktorand pretudova v rmci svojej individulnej prpravy na dizertan skku. Individulny tudijn pln obsahuje aj termny, v ktorch m doktorand absolvova jednotliv predmety a dizertan skk

23



54 ods. 9 zkona o vysokch kolch.

11

(4) Vedeck as tudijnho programu doktoranda pozostva z individulnej alebo kolektvnej (tmovej) vedeckej prce doktoranda, zameranej na tmu dizertanej prce. V individulnom tudijnom plne doktoranda je uveden tma dizertanej prce, ktor me kolite spresni po shlase dekana.26

l. 7 Ron hodnotenie doktoranda

(1) Na konci kadho akademickho roka predklad kolite dekanovi ron hodnotenie plnenia tudijnho plnu doktoranda (vrtane potu pridelench kreditov) s vyjadrenm, i odpora alebo neodpora jeho pokraovanie v tdiu do 30. jna danho roku v podobe vytlaenho a podpsanho vpisu z AIS. kolite pritom hodnot stav a rove plnenia tudijnho plnu doktoranda, dodriavanie termnov, a v prpade potreby predklad nvrh na pravu jeho individulneho tudijnho plnu. Dekan rozhoduje na zklade ronho hodnotenia doktoranda o tom, i doktorand me v tdiu pokraova, ako aj o prpadnch zmench v jeho tudijnom programe.

l. 8 Dizertan skka

(1) Doktorand v dennej forme doktorandskho tdia sa prihlasuje na dizertan skku najneskr do 24 mesiacov od zaiatku tdia v prpade tvorronej tandardnej dky tudijnho programu, resp. do 18 mesiacov od zaiatku tdia v prpade trojronej tandardnej dky tudijnho programu, doktorand v externej forme najneskr do 30 mesiacov od zaiatku tdia27. Doktorand je povinn poda spolu s prihlkou na dizertan skku aj psomn prcu, vypracovan k dizertanej skke. Podmienkou udelenia shlasu s vykonanm dizertanej skky je zskanie najmenej 80 kreditov pre dennch, resp. 60 kreditov pre externch doktorandov.

(2) Prihlka na dizertan skku v psomnej forme a psomn prca vypracovan k dizertanej skke sa prostrednctvom podatene podva na prslunom referte, odkia bude doruen predsedovi prslunej odborovej komisie. Ten stanov termn dizertanej skky spravidla do 6 mesiacov od podania prihlky.

(3) Psomn prcu k dizertanej skke tvoria tzy (projekt) dizertanej prce, obsahujce teoretick zklady jej budceho rieenia, sasn stav poznatkov o danej tme, analzu metodickho prstupu rieenia danej problematiky a stav rozpracovanosti dizertanej prce. Na psomn prcu k dizertanej skke vypracuje oponent posudok, ktor dostane doktorand najneskr 3 dni pred termnom konania dizertanej skky.

(4) Oponentom psomnej prce k dizertanej skke me by len odbornk s akademickm titulom PhD., ArtD., (alebo starm ekvivalentom), akademickm titulom

26


Extern doktorandi v tudijnch programoch akreditovanch pred 01. 01. 2013, pre ktorch nie je inn tudijn poriadok UK mu iados o dizertan skku poda do 36 mesiacov od zaiatku tdia.

12

ThDr., alebo vedeckm titulom DrSc., ktor nepsob na pracovisku (katedra alebo stav v rmci fakulty i oddelenie v rmci stavu SAV) doktoranda.

(5) Dizertan skka pozostva z asti, ktor tvor rozprava o psomnej prci k dizertanej skke a z asti, v ktorej m doktorand preukza teoretick vedomosti v urench predmetoch dizertanej skky.

(6) Dizertan skka sa kon pred komisiou, ktor m najmenej tyroch lenov. Pozostva z predsedu a najmenej troch alch lenov (examintorov), z ktorch aspo jeden nie je z fakulty alebo stavu, kde psob doktorand. lenom skobnej komisie me by oponent, ak bol schvlen ako len skobnej komisie. Ak nie je lenom skobnej komisie a nem prvo ska na ttnych skkach, nehodnot dizertan skku klasifikanm stupom. Predsedu, alch lenov skobnej komisie a oponenta vymenva a predmety stnej asti skky uruje dekan na zklade nvrhu odborovej komisie. Najmenej dvaja lenovia skobnej komisie s vysokokolsk uitelia vo funkcich profesorov alebo docentov.28 Na dizertanej skke sa zastuje aj kolite doktoranda, priom sa nepovauje za lena skobnej komisie a o vsledku skky nehlasuje.

(7) Ak sa doktorand prihlsi na tmu dizertanej prce vypsan externou vzdelvacou intitciou, kon sa dizertan skka aj obhajoba dizertanej prce pred komisiou, v ktorej s paritne zastpen lenovia z fakulty a lenovia uren externou vzdelvacou intitciou. Obhajoba dizertanej prce sa me kona na pde externej vzdelvacej intitcie.29

(8) Na platn rozhodnutie o vsledku dizertanej skky sa vyaduje prtomnos nadpolovinej viny lenov skobnej komisie. Ak sa niektor z examintorov neme zo zvanch dvodov zastni na skke, o jeho zastpen me rozhodn po shlase predsedu odborovej komisie dekan. O vsledku skky rozhoduje komisia na neverejnom zasadnut vinou hlasov prtomnch lenov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

(9) Priebeh oboch ast dizertanej skky hodnot komisia klasifikanm stupom prospel/a resp. neprospel/a.

(10) O dizertanej skke sa vyhotovuje Protokol o dizertanej skke, ktorho sasou je aj prihlka tudenta na dizertan skku a posudok oponenta psomnej prce. Protokol podpisuje predseda a prtomn lenovia komisie.

(11) O vykonan a vsledku dizertanej skky vyd koliace pracovisko doktorandovi psomn osvedenie (Vysvedenie o vykonan dizertanej skky).

(12) Ak sa doktorand neme z vnych dvodov zastni v urenom termne na dizertanej skke a vopred sa ospravedln predsedovi skobnej komisie, me mu

28


54 ods. 13 zkona o vysokch kolch.

13

predseda uri nhradn termn. Odstpenie od skky alebo neospravedlnen neprtomnos doktoranda na skke sa hodnot vyjadrenm neprospel.

(13) Doktorand, ktor na skke neprospel, me skku opakova len raz, a to najskr po uplynut troch mesiacov, najneskr spravidla po uplynut 12 mesiacov. Opakovan nespech na dizertanej skke je dvodom na vylenie z doktorandskho tdia.

T R E T I A A S Dizertan prca

l. 9 iados o povolenie obhajoby dizertanej prce

(1) Doktorand me poda iados o povolenie obhajoby dizertanej prce dekanovi, ak zskal najmenej 150 kreditov v prpade trojronej tandardnej dky tudijnho programu, resp. 210 kreditov v prpade tvorronej tandardnej dky dennej formy (alebo pronej dky externej formy) tudijnho programu bez zartania kreditov prideovanch za prijatie dizertanej prce k obhajobe. iados podva v dostatonom predstihu, aby sa obhajoba dizertanej prce mohla uskutoni najneskr v de ukonenia tandardnej dky tdia. tdium poda tudijnho programu nesmie presiahnu jeho tandardn dku o viac ako dva roky.

(2) K iadosti doktorand pripoj: a) dizertan prcu v tyroch vyhotoveniach, b) licenn zmluvu, c) doklad o originalite,

d) zoznam publikovanch prc s plnmi bibliografickmi dajmi a nepublikovanch vedeckch prc alebo verejnch a neverejnch prehliadok umeleckch diel a vkonov doktoranda ako aj ich ohlasov, prpadne aj posudky o nich vypracovan prslunmi intitciami z oblasti vedy, techniky alebo umenia, e) odvodnenie rozdielov medzi pvodnou a predkladanou dizertanou prcou, ak doktorand po nespenej obhajobe predklad nov dizertan prcu v tom istom odbore tdia, f) podpsan ivotopis g) licenn zmluvu h) protokol o kontrole originality

l. 10 Nleitosti dizertanej prce

(1) Doktorand predklad dizertan prcu na obhajobu v slovenskom jazyku. Na nvrh predsedu odborovej komisie a so shlasom dekana me predloi dizertan prcu aj v inom ako slovenskom jazyku.

14

(2) Doktorand me predloi ako dizertan prcu aj vlastn publikovan dielo alebo sbor vlastnch publikovanch prc, ktor svojm obsahom rozpracvaj problematiku tmy dizertanej prce. Ak doktorand predlo sbor vlastnch publikci, dopln ho o podrobn vod, v ktorom ozrejm sasn stav problematiky, ciele dizertanej prce a zvery, ktor vznikli rieenm tmy dizertanej prce. Ak priloen publikcie s dielom viacerch autorov, prilo doktorand aj vyhlsenie spoluautorov o jeho autorskom podiele.

(3) Dizertan prca spravidla obsahuje teoretick vod, ktor analyzuje aktulny stav poznatkov v danej problematike, charakteristiku cieov, podrobn opis pouitch postupov (metd prce, materilu), dosiahnut vsledky, ich vyhodnotenie, diskusiu, zver a zoznam pouitej literatry. Podrobnej obsah dizertanej prce upravuje Vntorn predpis . 12/2013 - Smernica rektora UK v Bratislave o zkladnch nleitostiach zverench prc, rigorznych prc a habilitanch prc, kontrole ich originality, uchovvan a sprstupovan na UK v Bratislave.

(4) Ak je dizertan prca sasou kolektvnej prce, doktorand uvedie vlastn vsledky a v diskusii ich d do kontextu s vsledkami ostatnch lenov kolektvu.

(5) Rozsah dizertanej prce je spravidla minimlne 80 a maximlne 120 normalizovanch strn textu formtu A4 (1800 znakov na stranu) psanch psacm strojom alebo ekvivalentnou technikou (PC), ak tudijn poriadok fakulty neustanovuje inak. Do potu autorskch hrkov sa nezaratvaj obrzky, schmy, tabuky a pod., ktor mu by uveden v prlohe, ani zoznam pouitej literatry. Dizertan prca sa predklad v knihrsky upravenej forme (pevn viazanie) a v elektronickej forme. Spsob a zsady predkladania dizertanej prce v elektronickej forme podrobnejie upravuje Vntorn predpis . 12/2013 - Smernica rektora UK v Bratislave o zkladnch nleitostiach zverench prc, rigorznych prc a habilitanch prc, kontrole ich originality, uchovvan a sprstupovan na UK v Bratislave.

l. 11 Prprava obhajoby dizertanej prce

(1) Po prijat iadosti o povolenie obhajoby dizertanej prce dekan postpi predsedovi odborovej komisie do 15 dn iados doktoranda spolu s dizertanou prcou, ktor obsahuje nleitosti poda l. 10. Predseda odborovej komisie sa do 30 dn vyjadr, i dizertan prca zodpoved svojou rovou a formou poiadavkm a i ju odpora na obhajobu. Ak je stanovisko predsedu odborovej komisie kladn, sasne navrhne dekanovi zloenie komisie na obhajobu a najmenej troch oponentov. Pri nvrhu oponentov me predseda odborovej komisie vychdza z nvrhu kolitea. Ak je stanovisko predsedu odborovej komisie k odovzdanej dizertanej prci negatvne, mus sa k predloenej prci vyjadri prslun odborov komisia.

(2) Ak m predloen dizertan prca medziodborov povahu, dekan predlo iados a dizertan prcu doktoranda poda ods. 1 na vyjadrenie odborovej komisii v tom odbore,

15

v ktorom maj dosiahnut vsledky predloenej prce znamena hlavn prnos a v ktorom bude doktorandovi udelen akademick titul PhD. Tto odborov komisia navrhne za lenov komisie na obhajobu dizertanej prce a oponentov aj zstupcov alieho odboru alebo odborov, do ktorho alebo ktorch dizertan prca vznamne zasahuje, a to po dohode s prslunou odborovou komisiou.

(3) Ak vecne prslun odborov komisia zist, e iados doktoranda o povolenie obhajoby dizertanej prce alebo dizertan prca nespa nleitosti l. 9 alebo l. 10, vyzve doktoranda, aby nedostatky v urenej lehote odstrnil.

(4) Doktorand me predloen dizertan prcu a iados o povolenie jej obhajoby vzia sp do asu, ke dekan psomne nepozval na obhajobu lenov odborovej komisie, lenov komisie pre obhajobu, oponentov, kolitea a doktoranda. Ak doktorand vezme predloen dizertan prcu a iados o obhajobu sp po tomto termne, komisia pre obhajobu uskuton hlasovanie o tom, i tto skutonos m rovnak nsledok, ako m rozhodnutie komisie o neudelen akademickho titulu (l. 13 ods. 20). Komisia stanov doktorandovi termn, v ktorom je povinn predloi prcu na obhajobu a poiada o povolenie obhajoby.

(5) Ak odborov komisia zist, e dizertan prca nespa nleitosti poda l. 10, odporu doktorandovi vzia dizertan prcu sp. Ak doktorand neshlas s tmto jej stanoviskom, odborov komisia navrhne dekanovi obhajobu dizertanej prce uskutoni.

(6) Dekan najneskr do 30 dn po tom ako dostal vyjadrenie odborovej komisie vymenuje predsedu komisie na obhajobu dizertanej prce, jej minimlne tyroch alch lenov a troch oponentov. Vymenovanm oponentom zale dizertan prcu spolu so iadosou o vypracovanie posudku.

(7) Po doruen vetkch posudkov od oponentov postpi dekan do 15 dn iados doktoranda o obhajobu dizertanej prce spolu so vetkmi nleitosami, vrtane posudkov oponentov, predsedovi komisie na obhajobu.

(8) Predseda komisie na obhajobu najneskr do 15 dn po tom, ako dostal materily poda predchdzajceho odseku, navrhne dekanovi as a miesto obhajoby dizertanej prce. Miesto a as obhajoby uruje dekan.

(9) Dekan bezodkladne psomne pozve na obhajobu jej astnkov - lenov odborovej komisie aj komisie na obhajobu, oponentov, kolitea a doktoranda. Taktie najmenej s predstihom dvoch tdov zverejn oznam o konan obhajoby na radnej vveske a hromadnm spsobom,30 ako aj informciu o tom, kde a akm spsobom sa zujemcovia mu oboznmi s dizertanou prcou.

(10) Kad, kto m o skman problematiku a obhajobu dizertanej prce zujem, me poda najneskr tde pred konanm obhajoby predsedovi obhajovacej komisie svoje

30

4 a 6 zkona o slobode informci.

16

vyjadrenie alebo me svoje poznmky prednies stne pri obhajobe. Pri obhajobe dizertanej prce doktorand zaujme k takmto vyjadreniam alebo poznmkam stanovisko.

l. 12 Oponenti dizertanej prce a ich posudky

(1) Dekan vymenva oponentov na zklade nvrhu predsedu odborovej komisie, ktor me vychdza z nvrhu kolitea. Oponenti sa vyberaj spomedzi odbornkov v odbore alebo pecializcii odboru doktorandskho tdia, priom z fakulty alebo intitcie, kde sa uskutonilo tdium doktoranda, me by najviac jeden oponent. Me nm by najviac jeden zamestnanec z pracoviska doktoranda (katedra na fakulte alebo oddelenie

na stave SAV).

(2) Dizertan prcu posudzuj traja oponenti. Najmenej jeden oponent mus by nositeom vedecko-pedagogickho titulu profesor alebo by nositeom vedeckej hodnosti doktor vied alebo vskumnm pracovnkom s priznanm kvalifikanm stupom I. almi oponentmi mu by nositelia vedecko-pedagogickho titulu docent, vznamn odbornci vo funkcii hosujci profesor, alebo zamestnanci s akademickm titulom PhD., ArtD. (alebo starm ekvivalentom), akademickm titulom ThDr., prpadne kvalifikovan odbornci z praxe majci niektor z uvedench titulov.

(3) Na navrhovanie oponentov dizertanej prce majcej medziodborov povahu sa vzahuj ustanovenia l. 11 ods. 2.

(4) Oponent odovzd dekanovi svoj psomn posudok a vrti dizertan prcu najneskr do 30 dn po jej dostan. Ak oponent posudok neme vypracova, oznmi to dekanovi do 14 dn odo da doruenia svojho vymenovania.

(5) Ak oponent neodovzd svoj posudok v lehote poda ods. 5 a neurob tak ani 14 dn po tom, ako dostal upomienku, dekan vymenuje novho oponenta.

(6) Posudok oponenta obsahuje objektvny a kritick rozbor prednost a nedostatkov predloenej dizertanej prce, je strun a neopakuje jej obsah. Oponent sa v posudku vyjadruje najm: a) k aktulnosti zvolenej tmy, b) k zvolenm metdam spracovania, c) k dosiahnutm vsledkom s uvedenm, ak nov poznatky dizertan prca prina, d) k prnosu pre al rozvoj vedy, techniky alebo umenia, e) i dizertan prca splnila sledovan cie.

(7) Oponent hodnot dizertan prcu poda stavu rozvoja vednho alebo umeleckho odboru doktorandskho tdia v ase, ke doktorand podal iados o povolenie jej obhajoby a vypracva samostatn posudok, v ktorom jednoznane vyjadr, i na zklade predloenej dizertanej prce navrhuje alebo nenavrhuje udelenie akademickho titulu PhD.

17

(8) Ak posudok oponenta nevyhovuje podmienkam ustanovenm v ods. 7 a 8, dekan ho vrti oponentovi na doplnenie alebo prepracovanie. Zrove mu ur lehotu na jeho optovn predloenie, ktor nem by dlhia ako 30 dn. Ak oponent neodovzd svoj posudok v stanovenej lehote a neurob tak ani 5 dn po tom, ako dostal upomienku, dekan vymenuje novho oponenta.

l. 13 Obhajoba dizertanej prce

(1) Komisia pre obhajobu dizertanej prce pozostva z predsedu a najmenej tyroch lenov. lenmi skobnej komisie s aj oponenti dizertanej prce, ak boli schvlen ako lenovia skobnej komisie vedeckou radou. Ak oponent nie je lenom skobnej komisie a nem prvo ska na ttnych skkach, nehodnot obhajobu dizertanej prce klasifikanm stupom. Predseda a najmenej dvaja lenovia sa spravidla uruj spomedzi lenov odborovej komisie. Na obhajobe sa zastuje aj kolite doktoranda, o vsledku obhajoby ale nehlasuje. V jednom dni sa mu kona pred tou istou komisiou najviac tri obhajoby.

(2) Obhajoba dizertanej prce sa me kona aj na zahraninej vysokej kole, s ktorou m UK alebo fakulta uzavret dohodu o spolonch obhajobch dizertanch prc, priom s paritne zastpen lenovia slovenskej strany a lenovia zahraninej vysokej koly.31 To ist plat aj pre obhajobu v externej vzdelvacej intitcii.

(3) Dekan db o to, aby sa obhajoba dizertanej prce uskutonila najneskr do piatich mesiacov od podania iadosti o jej povolenie.

(4) Dekant prostrednctvom prslunho refertu zale posudky oponentov lenom tejto komisie, koliteovi, doktorandovi a pracovisku, na ktorom sa tudijn program uskutonil.

(5) Obhajoba dizertanej prce je verejn. Za neverejn ju me vyhlsi dekan vo vnimonch prpadoch, ak by jej verejn prejednvanie ohrozilo tajomstvo chrnen osobitnm zkonom.

(6) Obhajoba dizertanej prce sa kon formou vedeckej rozpravy medzi doktorandom, oponentmi, lenmi komisie pre obhajobu a ostatnmi astnkmi obhajoby o zskanch poznatkoch a prnose dizertanej prce, alebo ako umeleck rozprava o vytvorenom umeleckom diele alebo predvedenom umeleckom vkone spracovanom v dizertanej prci. Poas obhajoby dizertanej prce sa skma aj odvodnenos a hodnovernos jej zverov a nvrhov, ktor dizertan prca obsahuje.

(7) Obhajoba sa me uskutoni len za prtomnosti najmenej dvoch tretn z potu vymenovanch lenov komisie pre obhajobu oprvnench hlasova vrtane najmenej dvoch oponentov, pritom aspo jeden oponent a aspo jeden al len komisie mus by

31

54 ods. 19 a 20 zkona o vysokch kolch.

18

z inej intitcie. Ak sa neme zo zvanch dvodov zastni na obhajobe jeden z troch oponentov a jeho posudok je kladn, obhajoba sa me kona i bez neho. V takom prpade sa posudok neprtomnho oponenta preta na obhajobe v plnom znen.

(8) Ak sa doktorand neme z vnych dvodov zastni na obhajobe v urenom termne, vopred sa ospravedln dekanovi a predsedovi komisie pre obhajobu. Dekan po dohode s predsedom komisie pre obhajobu ur v takom prpade nhradn termn obhajoby a oznmi ho jej astnkom poda l. 11 ods. 9.

(9) Obhajobu vedie predseda komisie pre obhajobu, vo vnimonom prpade me vedenm obhajoby poveri inho lena komisie pre obhajobu, ktor je sasne lenom odborovej komisie. Oponent ani kolite obhajobu neved, ani ke s lenmi odborovej komisie.

(10) Postup pri obhajobe dizertanej prce: a) obhajobu zana predsedajci; uvedie strun ivotopis doktoranda, oznmi tmu dizertanej prce, zsadn informcie z posudku kolitea a pracoviska doktoranda, prehad vedeckch alebo umeleckch prc doktoranda a ohlasov na ne, b) doktorand potom strune uvedie podstatn obsah svojej dizertanej prce, jej koncepciu, vsledky a prnos, c) oponenti prednes podstatn obsah svojich posudkov; za neprtomnho oponenta preta v plnom rozsahu jeho posudok predsedajci alebo nm poveren in len komisie, d) doktorand zaujme stanovisko k posudkom oponentov, najm sa vyjadr ku vetkm nmietkam a pripomienkam a odpovie na ich otzky, e) predsedajci oboznmi prtomnch s almi posudkami a vyjadreniami a otvor diskusiu, na ktorej sa mu zastni vetci prtomn; v diskusii sa overuje sprvnos, odvodnenos, vedeck alebo umeleck pvodnos a zvanos poznatkov obsiahnutch v dizertanej prci, f) doktorand poas diskusie odpovie na vetky otzky a zaujme stanovisko ku vetkm podnetom a nmietkam jej astnkov.

(11) O obhajobe sa nape zpisnica, ktor podpisuje predseda komisie pre obhajobu.

(12) Po skonen obhajoby sa kon neverejn zasadnutie komisie pre obhajobu, na ktorom sa zastnia jej lenovia vrtane oponentov a kolitea. Na neverejnom zasadnut sa zhodnot priebeh a vsledok obhajoby a monos vyuitia vsledkov dizertanej prce v praxi. Komisia a oponenti v tajnom hlasovan rozhodn o tom, i navrhn udeli doktorandovi akademick titul.

(13) Hlasovanie poda ods. 12 sa vykon hlasovacmi lstkami, ktor obsahuj tieto daje: meno a priezvisko doktoranda, dtum a miesto obhajoby a text shlasm s udelenm akademickho titulu neshlasm s udelenm akademickho titulu. lenovia komisie hlasuj tak, e zakrkuj text s ktorm sa stotouj. In spsob hlasovania je neplatn.

19

(14) Na podanie nvrhu na udelenie akademickho titulu sa vyaduje, aby sa na hlasovan zastnili najmenej dve tretiny vetkch lenov komisie oprvnench hlasova a aby za nvrh na udelenie akademickho titulu hlasovala vina prtomnch lenov. V prpade, e sa tak udeje, klasifikuje sa obhajoba dizertanej prce stupom prospel, v opanom prpade stupom neprospel.

(15) O vsledku hlasovania sa vyhotov zpisnica (Hlasovacia listina), ktor podpu vetci prtomn lenovia komisie.

(16) Vsledok hlasovania vyhlsi predsedajci komisie pre obhajobu na jej verejnom zasadnut.

(17) Ak bol vsledok hlasovania zporn, komisia pre obhajobu sa dohodne na neverejnom zasadnut na odvodnen nvrhu neudeli akademick titul. Toto odvodnenie je sasou zpisnice o vsledku hlasovania. Vsledok hlasovania s odvodnenm vyhlsi predsedajci komisie pre obhajobu na jej verejnom zasadnut.

(18) Vsledok hlasovania s jeho odvodnenm oznamuje predseda komisie doktorandovi aj psomne a doruuje sa doruuje doktorandovi do vlastnch rk.

(19) Nvrh na udelenie alebo neudelenie akademickho titulu doktorandovi spolu so zpisnicami o obhajobe a hlasovan a spisovm materilom doktoranda predklad predseda komisie pre obhajobu dekanovi do 15 dn odo da konania obhajoby.

(20) Doktorand, ktormu na zklade vsledku obhajoby dizertanej prce alebo pre jeho neospravedlnen neas na obhajobe komisia pre obhajobu navrhla neudeli akademick titul, me optovne poiada o povolenie obhajoby v tom istom tudijnom programe najskr po uplynut jednho roka odo da, v ktorom sa konala, alebo mala kona obhajoba jeho dizertanej prce. Obhajobu dizertanej prce mono opakova iba raz.

l. 14 Rozhodovanie o udelen akademickho titulu

(1) Nvrh komisie pre obhajobu dizertanej prce na udelenie alebo neudelenie akademickho titulu absolventovi doktorandskho tdia, ako aj dokumentciu o obhajobe a kompletn materil doktoranda posudzuje dekan.

(2) Ak dekan zist, e v priebehu konania obhajoby nebol dodran postup poda l. 13, nariadi opakovanie obhajoby.

(3) Ak dekan zist, e v priebehu konania obhajoby bol dodran postup poda l. 13 a ak komisia pre obhajobu navrhla doktorandovi titul udeli, postpi materily o obhajobe rektorovi s nvrhom na udelenie akademickho titulu doktorandovi.

20

(4) Dekan zale doktorandovi oznmenie o udelen alebo neudelen akademickho titulu psomne. Oznmenie sa doruuje do vlastnch rk.

l. 15 Doklady o absolvovan tdia

(1) Absolventom doktorandskho tdia v tudijnch programoch akreditovanch na FiF UK sa udeuje akademick titul doktor (Philosophiae doctor, v skratke PhD.).32

(2) Dokladmi o absolvovan tdia tudijnho programu v tudijnom odbore s: vysokokolsk diplom, vysvedenie o ttnej skke a dodatok diplomu, ktor vydva UK.

33 Absolventom spolonch tudijnch programov me na zklade dohody vyda

doklady spolupracujca vysok kola.34 Vysokokolsk diplom sa odovzdva spravidla pri akademickom obrade.

l. 16 Zmena formy doktorandskho tdia

(1) tudent doktorandskho tdia m prvo za podmienok urench tudijnm poriadkom zmeni tudijn program v rmci toho istho tudijnho odboru alebo kombincie tudijnch odborov.35 Zmenu formy doktorandskho tdia z dennej na extern formu tdia alebo opane, zmenu tudijnho programu a zmenu kolitea alebo koliaceho pracoviska mono uskutoni poas doktorandskho tdia v odvodnench prpadoch, najm ak sa tm utvoria priaznivejie podmienky na plnenie tudijnho programu doktoranda.

(2) O zmenu formy doktorandskho tdia z dennej na extern alebo opane me poiada doktorand dekana v prpade, e neskon svoje tdium obhajobou dizertanej prce v urenom ase alebo z inch zretea hodnch dvodov. Doktorandsk tdium nesmie ani pri zmene formy prekroi jeho tandardn dku o viac ako dva roky.

(3) Pri zmene tudijnho programu doktorandskho tdia platia ustanovenia tudijnho poriadku UK.

36

(4) O zmench formy doktorandskho tdia rozhoduje dekan na zklade iadosti doktoranda po vyjadren kolitea a odborovej komisie.

(5) Pri zmene formy doktorandskho tdia z dennej formy tdia na extern formu tdia a naopak sa pri stanoven dky doktorandskho tdia po zmene vychdza z alikvotnej dky (vyjadrenej v mesiacoch) dennej formy tdia, resp. externej formy tdia, ktor doktorand absolvoval do da povolenia zmeny.

32




70 ods. 1 psm. l) zkona o vysokch kolch. 36

l. 29 tudijnho poriadku UK.

21

l. 17 Skonenie a preruenie doktorandskho tdia

(1) Na skonenie a preruenie doktorandskho tdia sa vzahuj ustanovenia tudijnho poriadku UK.

37 Doktorandsk tdium sa kon obhajobou dizertanej prce. Obhajoba

sa mus uskutoni najneskr v de ukonenia tandardnej dky doktorandskho tdia urenej tudijnm programom. Ak sa obhajoba do uvedenho termnu neuskuton, me sa postupova v slade l. 32 a l. 35 tudijnho poriadku UK.38

(2) Poskytovanie tipendia pre doktorandov v dennej forme tdia sa kon dom spenej obhajoby dizertanej prce alebo dom inho skonenia tdia.

T V R T A S Spolon, prechodn a zveren ustanovenia

l. 18 Poplatky

Na poplatky spojen s doktorandskm tdiom a s vydanm diplomu sa vzahuj prslun ustanovenia zkona o vysokch kolch,39 tattu UK, tattu FiF UK a smernica rektora UK o kolnom a poplatkoch na prslun akademick rok.

l. 19 Prechodn a zveren ustanovenia

(1) Zruuje sa Vntorn predpis . 1/2014 Smernica dekana fakulty o organizcii doktorandskho tdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave zo da 27. janura 2014.

(2) Sasou tejto smernice je prloha: Prideovanie kreditov jednotlivm druhom innost doktoranda (prklady innost a rozsah kreditov).

(3) Vntorn predpis . 6/2014 pln znenie vntornho predpisu . 1/2014 Smernica dekana Univerzity Komenskho v Bratislave Filozofickej fakulty o organizcii doktorandskho tdia na UK v Bratislave Filozofickej fakulte v znen prijatch zverov Vedeckej rady FiF UK nadobudla platnos da 28. oktbra 2014 a innos dom 01. septembra 2014.

V Bratislave da 28. augusta 2014 prof. PhDr. Jaroslav uol, PhD. dekan FiF UK

37

l. 32 a 35 tudijnho poriadku UK. 38

tudijn poriadok UK. 39

92 zkona o vysokch kolch.

22

Prloha

Prideovanie kreditov jednotlivm druhom innost doktoranda

Prloha sa na zklade prijatch zverov VR FIF UK upravuje tak, aby repektovala rmec kreditov stanoven za jednotliv innosti v Smernici rektora UK, ale aby zrove presnejie pecifikovala ich poet v prpadoch, ke to charakter konkrtneho druhu innosti umouje.

1. TUDIJN INNOS tudent 4-ronho doktorandskho tdia mus zska minimlne 60 kreditov.40 45 50 25

innos v priebehu 1 semestra Kredity

Absolvovanie povinnho predmetu (min. 3 predmety za tdium) 8

Absolvovanie povinne volitenho predmetu (min. 2 predmety) 6

Absolvovanie volitenho predmetu 341

Individulne tdium vedeckej literatry poda odporania kolitea 542

Absolvovanie dizertanej skky 20

2. INNOS V OBLASTI VEDY

tudent doktorandskho tdia mus zska minimlne 70 kreditov.43 Optimlne maj doktorandi dennho tdia zska aspo 35 kreditov za publikcie.

innos Kredity

A

Vedeck tdia v zahraninom karentovanom asopise / vedeck monografia vydan v renomovanom zahraninom vydavatestve

35

Spoluautorstvo vedeckej tdie v zahraninom karentovanom asopise / tdia charakteru vedeckej monografie vydan v renomovanom zahraninom vydavatestve

18

Vedeck tdia v domcom karentovanom asopise / / monografia vydan v domcom vydavatestve

30

Spoluautorstvo vedeckej tdie v domcom karentovanom asopise / tdia charakteru vedeckej monografie vydan v domcom vydavatestve

16

B

Vedeck tdia v zahraninom nekarentovanom asopise / Kapitola vo vedeckej monografii vydanej v zahraninom vydavatestve

25

Spoluautorstvo vedeckej tdie v zahraninom nekarentovanom asopise / spoluautorstvo kapitoly zahraninej monografie

13

Vedeck tdia v domcom nekarentovanom asopise / Kapitola vo vedeckej monografii vydanej v domcom vydavatestve

15

Spoluautorstvo vedeckej tdie v domcom nekarentovanom asopise / 8

40

tudent 3-ronho doktorandskho tdia mus zska minimlne 45 kreditov. 41

Vberov kurzy pecilne pre doktorandov maj dotciu 3 kredity. V prpade, e si doktorand vyberie ako voliten predmet kurz z prvho (neodpora sa) alebo druhho stupa tdia, ktor pri svojom doterajom tdiu neabsolvoval (a ktor svis s tmou jeho dizertanej prce), dostane za jeho absolvovanie ten poet kreditov, ktor sa za dan predmet udeuje tudentom prslunho stupa tdia. 42

Maximlne dva razy za tdium. 43

tudent 3-ronho doktorandskho tdia mus zska minimlne 50 kreditov za tto oblas.

23

spoluautorstvo kapitoly domcej monografie

C

Odborn lnok v zahraninom karentovanom asopise 20

Spoluautorstvo odbornho lnku v zahraninom karentovanom asopise 12

Odborn lnok v domcom karentovanom asopise 15

Spoluautorstvo odbornho lnku v domcom karentovanom asopise 8

D

Odborn lnok v zahraninom nekarentovanom asopise 15

Spoluautorstvo odbornho lnku v zahraninom nekarentovanom asopise 8

Odborn lnok v domcom nekarentovanom asopise 10

Spoluautorstvo odbornho lnku v domcom nekarentovanom asopise 5

Aktvna as na zahraninom vedeckom podujat44 15

Aktvna as na domcej vedeckej konferencii 10

Vedeck recenzia publikovan v asopisoch kategrie ADC, ADE 8

Vedeck recenzia publikovan v asopisoch kategrie ADD, ADF 6

E

Vedeck tdia v zahraninom recenzovanom a konferennom zbornku 25

Spoluautorstvo vedeckej tdie v zahraninom recenzovanom a konferennom zbornku

13

Vedeck tdia v domcom recenzovanom a konferennom zbornku 15

Spoluautorstvo vedeckej tdie v domcom recenzovanom a konferennom zbornku

8

F

Odborn lnok v zahraninom zbornku 15

Spoluautorstvo odbornho lnku v zahraninom zbornku 8

Odborn lnok v domcom zbornku 10

Spoluautorstvo odbornho lnku v domcom zbornku 5

G

Vedci rieite grantu pre mladch vedeckch pracovnkov 20

Spolurieite grantu pre mladch vedeckch pracovnkov 10

Spolurieite medzinrodnho grantu 20

lenstvo v rieiteskom tme inho vedeckho projektu 10

H

lenstvo v organizanom vbore medzinrodnho vedeckho podujatia 4

lenstvo v organizanom vbore domceho vedeckho podujatia 2

I

Prednka na vedeckom alebo odbornom seminri v rmci pracoviska45 5

J

Ukonenie definovanej etapy vlastnej vskumnej prce 1 10

Ukonenie definovanej etapy vlastnej vskumnej prce 246 10

44

tudent doklad koliteovi prostrednctvom programu konferencie. 45

Za tto innos mono udeli maximlne 10 kreditov za rok. Prednka nesmie by spojen so tudijnou alebo pedagogickou zlokou doktorandovho tdia (napr. sas doktorandskho seminra). 46

Za cel tdium s mon iba 2 takto predmety (maximlne dve definovan etapy).

24

3. PEDAGOGICKO-VZDELVACIA INNOS

tudent doktorandskho tdia mus zska minimlne 30 kreditov.47

innos Kredity

Autorstvo uebnch textov (napr. skriptum)48 14

Autorstvo uebnch pomcok (napr. tanka/reader)49 10

Spoluautorstvo uebnch textov 7

Spoluautorstvo uebnch pomcok 5

Vlastn pedagogick innos doktoranda - vedenie seminra (1, 2, 3 ...) 10

Vlastn pedagogick innos doktoranda - vedenie cvienia (1, 2, 3 ...) 7

Vypracovanie posudku na zveren bakalrsku prcu (1, 2, 3 ...) 3

Vedenie prce prezentovanej na tudentskej vedeckej konferencii (1, 2, 3 ...) 5

Vedenie zverenej prce bakalrskeho tdia (1, 2, 3 ...) 10

4. ZVEREN TTNA SKKA

innos Kredity

Obhjenie dizertanej prce (P) 30

Poznmky k asti 2) innos v oblasti vedy: Do kategrie A patria publikcie ADC, ADD, AAA, AAB, ABA, ABB. Do kategrie B patria publikcie ADE, ADF, ABC, ABD. Do kategrie C patria publikcie BDC, BDD. Do kategrie D patria publikcie BDE, BDF. Do kategrie E patria publikcie AEC, AED, AFC, AFD. Do kategrie F patria publikcie BEC, BED, BEE, BEF. Do kategrie G patr okrem grantov UK pre mladch vedeckch pracovnkov aktvne lenstvo v rieiteskom tme grantov VEGA, KEGA, APVV a v medzinrodnch grantoch.

Do kategrie H patr aktvna prca v organizanch vboroch alebo tboch domcich a medzinrodnch vedeckch podujat vyplvajca z oficilneho lenstva v danom organizanom tvare. Do kategrie I patria prednky uvedenho charakteru vrtane prednok na inch odbornch alebo vedeckch pracoviskch, priom kad takto prednka sa zaratva ako samostatn predmet. Do kategrie J patr ukonenie vopred definovanej etapy vlastnej vskumnej prce doktoranda, ktor bolo uveden ako samostatn predmet v jeho individulnom tudijnom plne, priom za cel tdium s mon iba 2 takto predmety.

47

tudent 3-ronho doktorandskho tdia mus zska minimlne 25 kreditov za tto oblas. 48

Uebn texty musia by verejne dostupn (i u v tlaenej alebo v elektronickej podobe). 49

Uebn pomcky musia by verejne dostupn (i u v tlaenej alebo v elektronickej podobe).

Smernica Dekana Phd 2014

Documents

Transcript of Smernica Dekana Phd 2014