SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V...

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

Katedra informatiky a výpočtovej technikyOdbor: INFORMATIKA

Multimediálna prezentácia predmetu Architektúra počítačov

Tímový projekt

Tím 12: Bc. Pavel FekiačBc. Ľubomír Hlávek

Bc. Eduard ChrvalaBc. Daniel JókaiBc. Roman Páterek

Vedúci projektu: prof. Milan Kolesár

Školský rok: 2003 / 2004

Úvod

Štruktúra dokumentácie

Tento dokument vznikol v rámci práce na predmete Tímový projekt na Fakulte elektrotechniky a

informatiky. Zachytáva všetky aspekty týkajúce sa riadenia projektu a samozrejme je tu podrobne

dokumentovaný aj výsledok projektu – produkt. Z toho vyplýva, že sa celý dokument delí na dve

tematické časti.

V prvej časti je kompletne popísaný vývoj softvérového systému od analýzy problému, cez

špecifikáciu požiadaviek, ďalej návrh architektúry systému, implementáciu až po používateľské a

systémové príručky. Jednotlivé kapitoly boli priebežne počas práce modifikované a dopĺňané.

Druhá časť obsahuje dokumentáciu, ktorá bola vytváraná s cieľom zefektívnenia práce na projekte.

Jednotlivé kapitoly sú v podstate celistvé dokumenty, ktoré je nutné vytvárať počas práce v tíme.

Jedná sa najmä časový plán projektu, pridelenie úloh jednotlivým členom tímu tak aby bolo

jednoznačne identifikovateľné čo mal každý člen tímu na starosti a akou mierou prispel ku celému

dielu. Ďalej sa tu nachádzajú zápisy z jednotlivých stretnutí v chronologickom poradí.

Popis tímu

Celý tím tvoria piati poslucháči inžinierskeho štúdia v odbore informatika na Fakulte elektrotechniky

a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zároveň sme všetci absolventmi

bakalárskeho štúdia na rovnakej fakulte. Naše skúsenosti v oblasti informačných technológií

nadobudnuté či už v predchádzajúcom štúdiu alebo v praxi nám vytvárajú predpoklad k úspešnému

ukončeniu tohto projektu a vytvoreniu kvalitného produktu, ktorý uspokojí potreby zákazníka.

Našim pedagogickým vedúcim bol p. prof. Milan Kolesár, ktorému by sme chceli touto cestou

úprimne poďakovať za jeho pomoc pri riešení projektu.

Zadanie

Multimediálna podpora predmetu Architektúra počítačov

Počet tímov: 2

Vedúci tímov: Ing. J.Hudec, prof. M.Kolesár

Predmet Architektúra počítačov je jedným zo základných predmetov v prvom roku bakalárskeho

štúdia konaného prezenčnou vzdelávacou metódou. V bakalárskom štúdiu konanom dištančnou

vzdelávacou metódou sa tento predmet vyučuje pod názvom Informatika 1. Štandardné učebné

pomôcky vytvárané pre tento predmet (učebnice, skriptá, a pod.) sa vyznačujú tým, že ich obsahová

náplň podlieha rýchlemu zastarávaniu, k čomu prispieva aj čas potrebný na ich výrobu. Na jednej

strane je nevyhnutné neustále aktualizovať obsah predmetu o najnovšie poznatky, na druhej strane, aj

keď veľká časť poznatkov z oblasti architektúry počítačov sa nemení, najmä preto, že časový priestor

pre predmet je vymedzený, je potrebné postupne prehodnocovať ich dôležitosť a najmä ich rozsah, a

intenzívne ich aj zovšeobecňovať.

Využitie multimediálnych technológií pri tvorbe učebných pomôcok môže významným spôsobom

zlepšiť ich obsahovú aktuálnosť a cenovú dostupnosť, a čo je najpodstatnejšie, zredukujú sa časové

nároky na ich inováciu a výrobu. Vzhľadom na stanovenú rámcovú obsahovú náplň predmetu je

možné kedykoľvek vymeniť náplň (texty, obrázky, fotografie, animácie, videosekvencie, akustické

efekty a pod.) jednotlivých častí, upraviť ich rozsah a tak vytvárať učebnú pomôcku, ktorá bude

zodpovedať aktuálnemu stavu poznania v oblasti architektúry počítačov.

Cieľom projektu je podpora uvedených činností. V rámci riešenia bude potrebné:

navrhnúť a realizovať produkt, ktorý multimediálnymi prostriedkami umožní vytvoriť

rámce zodpovedajúce požadovaným kapitolám predmetu Architektúra počítačov

navrhnúť a realizovať náplň jednotlivých častí

produkt implementovať ako hypermediálnu prezentáciu s kapacitnými nárokmi na jedno

CD-ROM médium a voľne dostupný prehliadač.

Odporúčaná vzorová literatúra:

Krajčovič, T.: Počítače. Vydavateľstvo STU, Bratislava 2000.

Jelšina, M.: Architektúry počítačových systémov. Vydavateľstvo ELFA, s.r.o., Košice

2002.

Dokumentácia k vývoju

softvérového systému

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Obsah

1 Obsah

2 ANALÝZA PROBLÉMU.................................................................................................2.1

2.1. Dištančné vzdelávanie..................................................................................................2.1

2.2. E-learning......................................................................................................................2.2

2.3. Prístup k multimediálnym kurzom................................................................................2.2

2.4. Používatelia a ich vzájomná komunikácia....................................................................2.3

2.5. Analýza existujúcich systémov.....................................................................................2.4

3 ŠPECIFIKÁCIA POŽIADAVIEK.....................................................................................3.1

3.1. Opis systému a jeho kontext.........................................................................................3.1

3.2. Špecifikácia funkcií systému........................................................................................3.1

3.3. Vstupy a výstupy systému............................................................................................3.3

3.4. Špecifikácia používateľov systému..............................................................................3.3

3.5. Ohraničenia...................................................................................................................3.3

4 NÁVRH...........................................................................................................................4.1

4.1. Špecifikácia formátu prezentácie..................................................................................4.1

4.2. Dekompozícia systému.................................................................................................4.1

4.3. Prípady použitia............................................................................................................4.3

4.4. Diagramy tokov údajov.................................................................................................4.9

4.5. Údaje v systéme..........................................................................................................4.18

5 IMPLEMENTÁCIA A TESTOVANIE..............................................................................5.1

5.1. Prototypovanie..............................................................................................................5.1

6 PRÍRUČKY.....................................................................................................................6.1

6.1. Používateľská príručka ku prototypu............................................................................6.1

7 POUŽITÁ LITERATÚRA................................................................................................7.1

8 Elektronický nosič...........................................................................................................8.1

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Analýza problému

2 Analýza problému

V dnešnom svete sa prudko rozvíjajú informačné technológie, priemysel a ekonomika, rastú nároky na

úroveň odbornosti ľudí. S vývojom nových technológií vzniká požiadavka, aby boli ľudia v oblasti, v

ktorej pracujú, dobre informovaní. Odborník vo svojom obore musí mať prehľad o aktuálnom vývoji

nových technológií, aby mohol konkurovať iným. Človek sa musí neustále vzdelávať, aby mal čerstvé

informácie o najnovších vedeckých pokrokoch.

V súčasnosti sa kladie dôraz na kvalitu vzdelania a jeho spôsob výučby. Dôležitou požiadavkou je

pritom rýchly prístup k požadovaným informáciám. Čoraz častejšie sa objavuje nový systém

vzdelávania a absolvovania predmetov alebo kurzov cez Internet (elektronické vzdelávanie).

Vývoj vo svete ukazuje, že trend vytvárania nového elektronického vzdelávania nastúpil z

nasledujúcich dôvodov:

Množstvo informácií, ktoré je potrebné zvládnuť, neustále narastá. Ich úplné absorbovanie

prestáva byť v učebnom procese dominantným a nahrádza sa rozvíjaním schopnosti učiť

sa.

Znalosti získané v škole vystačia na čoraz kratšie časové obdobie, vzniká potreba

kontinuálneho vzdelávania.

Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne

študovanie zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností, dovoľuje

študentovi prechádzať z pasívnej úlohy do aktívnej.

2.1. Dištančné vzdelávanie

Dištančné vzdelávanie je definované ako multimediálna forma riadeného samostatného štúdia,

v ktorom sú vzdelávatelia (pedagógovia) v priebehu vzdelávacieho procesu trvalo alebo prevažne

fyzicky vzdialení od vzdelávaných.

Spôsoby distribúcie dištančného vzdelávania sú:

off-line výučba: nevyžaduje si pripojenie výučbového počítača k sieti. Učebné materiály

sú distribuované prostredníctvom pamäťových nosičoch, napr. CD ROM.

on-line výučba: vyžaduje zapojenie počítača do príslušnej siete (Internet alebo intranet).

Učebné materiály sú distribuované prostredníctvom sieťových komunikačných

prostriedkov.

- 1 -


2.2. E-learning

E-learning v širšom zmysle slova znamená proces, ktorý popisuje a rieši tvorbu, distribúciu, riadenie

výučby a spätnú väzbu na základe počítačových kurzov, ktorým stále častejšie hovoríme e-learningové

kurzy.

E-learning označuje spôsob učenia alebo učenia sa. Jeho použitie je obmedzené na prístup k

potrebným technológiám. Technické vybavenie (počítač pripojený na internet) a ceny kurzov sú pre

mnohých potenciálnych zákazníkov cenovo nevýhodné a nemôžu si takúto sumu dovoliť. Aby e-

learning splnil svoj účel, je k tomu potrebná aj vysoká motivácia k sebavzdelávaniu. Na rozdiel od

týchto nevýhod, e-learning má veľký prínos najmä v:

širokom spektre výberu kurzov

časovo nezávislom a individuálnom štúdiu

rýchlejšom a pružnejšom vzdelávaní

lacnejšom vzdelávaní z pohľadu dlhodobejšieho využívania

2.3. Prístup k multimediálnym kurzom

Multimediálne vzdelávacie kurzy sú dostupné cez komunikačné siete, čo umožňuje študentom

získavať aktuálne vzdelávacie obsahy z viacerých zdrojov, v akomkoľvek čase a z akéhokoľvek

miesta. Tým sa čiastočne, alebo v niektorých prípadoch aj úplne dá meniť charakter poskytovania

služby elektronického vzdelávania. Možnosť prístupu k elektronickým kurzom cez komunikačnú sieť

umožňuje kontinuálne vzdelávanie ľudí bez toho, aby prerušili svoje pracovné povinnosti. Tento

spôsob ďalšieho vzdelávania je v prudko sa meniacich podmienkach práce nevyhnutný. Zároveň sa tak

rozširuje okruh študentov, ktorí budú používať vytvorené kurzy.

Vzdelávacie inštitúcie a učitelia môžu prístupom k štúdiu cez komunikačnú sieť získať nielen

miestnych študentov, ale aj vzdialených študentov. Tým sa dá zväčšiť ich pole pôsobenia, čo prináša

vyššiu efektivitu vzdelávania.

Mení sa aj zloženie pracovníkov zabezpečujúcich vzdelávací proces. Kým doteraz bol učiteľ tvorcom

informačného obsahu, prednášateľom a tvorcom študijných materiálov, vytváranie multimediálnych

kurzov bude vyžadovať špeciálne profesie potrebné pre tímovú prácu odborníkov z rôznych oblastí

[1], [2].

Pri elektronickej forme výučby kurzu rozlišujeme tri fázy v priebehu jeho života:

- 2 -


a) Výroba

Multimediálny kurz je program, ktorý kombinuje textový výklad s animáciami, videom,

zvukovými efektmi, grafikou, schémami a testovacími objektmi. Forma výučby sa volí na základe

množstva kritérií, ako sú profily potenciálnych študentov (vzdelanie, vzťah k počítačom, študijné

prostredie), typ vyučovanej látky (teória, praktická činnosť, pracovné postupy), či technologické

možnosti (počítače, siete, pripojenie na Internet). Existuje viacero foriem prezentácie predmetu

(kurzu), napríklad simulácia reálnych situácií. Vyrobené kurzy vždy okrem predvádzanej učebnej

látky v atraktívnej forme zaisťujú študentom spätnú väzbu od školiteľov pomocou testovacích

otázok, volieb z možností či návrhu riešení. Študenti sú tak aktívne priťahovaní k výučbe.

b) Distribúcia

Po vyrobení je potrebné kurz distribuovať na počítače k študentom a do počítačových učební.

Medzi základné spôsoby distribuovania kurzov patrí CD ROM, lokálne disky osobných počítačov,

miestna počítačová sieť, intranet, Internet alebo hybridné metódy. CD ROM a lokálne disky sú

schopné uchovávať značné množstvo dát, k nevýhodám však patrí obtiažnosť aktualizácie

vyučovanej látky. Trendom je preto distribúcia kurzov na intranet či Internet. Tieto prostriedky

prinášajú jednotné štandardy, prostredie a zabezpečenie, okamžitú distribúciu hotového kurzu,

oznamu študentovi. Hybridné metódy spájajú výhody (ale i nevýhody) uloženia dát na CD ROM

či disk používateľa s výhodami intranetu/Internetu.

c) Riadenie

Proces riadenia výučby nastáva po distribúcii vzdelávacích kurzov ku študentom. Tento proces

zabezpečuje sprístupnenie správnych kurzov v správnom čase študentom a informovanie, ako sa

im v danom predmete (kurze) darí, kde je potrebné si danú látku zopakovať resp. doštudovať. Vo

vzťahu k manažmentu sa v riadiacom procese sledujú informácie, ako sa jednotlivým študentom

darí na predmetoch, kurzoch, testoch (počty dosiahnutých bodov, odpovede na jednotlivé otázky),

rovnako vyhodnocovanie štatistík pre jednotlivé predmety (kurzy) ako priemerná úspešnosť, počet

absolventov, počet študentov, ktorí nemajú dokončený kurz, počet neúspešných študentov. Taktiež

je riešená správa s možnosťou definícií skupín, predmetov, kurzov a používateľov.

2.4. Používatelia a ich vzájomná komunikácia

Výučbový systém musí obsahovať viacero typov používateľov, aby bola zabezpečená hierarchia práv

v informačnom systéme. Rôzne typy používateľov by mali mať rôzne práva. Výučbový systém

obsahuje minimálne dva typy používateľov, a to sú:

- 3 -


vedúci, ktorý má na starosti výučbu cez informačný systém,

študent, ktorý absolvuje výučbu.

Ďalšie typy používateľov sú napríklad:

odborný administrátor, ktorý spravuje celý informačný systém,

systémový administrátor, ktorý sa zaoberá iba správou používateľov a skupín,

inštruktor, ktorý má za úlohu vypomáhať pri elektronickej výučbe.

Dôležitú úlohu pri výučbových systémoch zohráva komunikácia medzi používateľmi v tomto systéme.

Na komunikáciu sa využívajú:

email,

chat,

oznamy na internete.

2.5. Analýza existujúcich systémov

Z množstva iných e-learningových systémov sú v ďalšom uvedené LMS Unifor a CISCO Networking

Academy Program.

2.5.1. Systém LMS Unifor 2.0

LMS (Learning Management System) UNIFOR je študijný informačný systém pre dištančné

vzdelávanie a vzdelávanie založené na kreditnom systéme. Bol vyvinutý v spolupráci s Fakultou

telesnej výchovy Univerzity Palackého v Olomouci. Jeho hlavným komunikačným médiom je

medzinárodná sieť Internet. Celý informačný systém pozostáva z troch časí:

Písanie dištančných textov: pre písanie dištančných textov sa používa textový editor MS

WORD.

Serverová časť systému UNIFOR: je viacvrstvová aplikácia s náväznosťou na akýkoľvek

DBMS systém. V súčasnosti využíva databázový systém MS Visual Foxpro 7.0.

Desktopová aplikácia Tutor 2.0: slúži k množstvu ďalších operácií.

- 4 -


Študenti a tútori

Každý študent i tútor je v systéme jednoznačne identifikovaný svojím menom a heslom. Študent je

pridelený do virtuálnej triedy, ktorú vedie jeden tútor. Každá virtuálna trieda má vlastné diskusné

kluby, návody, testy atď. Tútorovi je pridelených štandardne 20 študentov. Okrem svojich študijných

stránok má každý používateľ pridelenú aj osobnú stránku.

Študent má na svojej študijnej stránke [Obr. 2.1] k dispozícií jednotlivé kurzy, v ktorých je prihlásený.

Obr. 2.1 – Osobná stránka študenta s panelom nástrojov

Tútor má na svojej študijnej stránke [Obr. 2.2] zobrazené disciplíny, na ktoré mu bolo udelené právo.

Svoju virtuálnu triedu spravuje pomocou stránky triedy, kde môže sledovať priebeh štúdia

jednotlivých študentov alebo triedy ako celku.

- 5 -


Obr. 2.2 – Kombinácia dvoch tútorových stránok ako celku

Štruktúra kurzov

Každý kurz sa skladá z 1 až N modulov. Moduly sú zložené z disciplín. K oddeleniu kapitol textov

v disciplínách slúži stupeň. Každá disciplína môže byť obsiahnutá v ľubovoľnom počte modulov.

Modul je obsiahnutý vždy len v jednom kurze.

Komunikačné možnosti

Off-line verzia:

Spôsob komunikácie, kde odpoveď nie je viazaná na prítomnosť adresáta.

e-mail – elektronická pošta prístupná na osobných stránkach študentov

interkom – obdoba elektronickej pošty s tým rozdielom, že je riadený priamo systémom

a nie je viazaný na možné výpadky serverov elektronickej pošty.

diskusné kluby – každá disciplína má na svojej východiskovej stránke k dispozícií

všeobecnú diskusiu. Možnosť diskusie obsahuje aj každý študijný text.

- 6 -


novinky – obdoba tabule, na ktorú tútori umiestňujú informácie pre ostatných tútorov

alebo študentov. Každá informácia umiestnená na tabuli má svoju prioritu a časovú

platnosť.

On-line verzia:

Spôsob komunikácie, ktorá si vyžaduje prítomnosť oboch komunikujúcich strán.

chatkom – vytvárajú sa virtuálne miestnosti, ktoré môžu byť súkromné (chránené heslom)

alebo verejné. V týchto miestnostiach je povolená komunikácia s danými osobami alebo

len jednou osobou v miestnosti. Každý používateľ si môže vytvoriť ľubovoľný počet

miestností.

Úlohy, testy a skúšky

V každej disciplíne je možnosť vyhlásiť:

dlhú úlohu – zadanie tejto úlohy si vyžaduje písomnú odpoveď, ktorú študent napíše do

súboru. Súbor odošle tútorovi prostredníctvom „Odeslání práce k disciplíně“ [Obr. 2.3].

Obr. 2.3 – Časť stránky disciplíny, ktorá je venovaná študentovi a jeho úlohám

krátku úlohu – možno ju použiť v študijnom texte pomocou dištančnej šablóny. Vedľa

zadania úlohy je umiestnená ikona, ktorá po kliknutí myšou otvorí okno, do ktorého sa

zadáva odpoveď na otázku [Obr. 2.4].

- 7 -Obr. 2.4 – Ukážka použitia krátkej úlohy v texte


Každá disciplína môže obsahovať on-line testy. Tieto testy môžu byť privátne - zadané len pre triedu

alebo verejné.

Druhy testov:

skúšobné – po skončení je možnosť tento test znovu opakovať

plnohodnotné – po úspešnom ukončení sa automaticky pripíšu kredity

Testy môžu byť obmedzené:

počtom bodov

časom na splnenie

kombináciu oboch

Každý tútor môže vyhlásiť skúšku. Skúška môže byť stanovená vo viacerých termínoch a s rôznym

počtom študentov.

2.5.2. Cisco Networking Academy Program

Cisco Networking Academy Program (CNAP) je vzdelávací program, ktorého cieľom je vyškoliť

odborníkov v oblasti počítačových sietí. Podpísanie Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom

školstva Slovenskej republiky a Cisco Systems oficiálne uznalo CNAP ako vhodný model on-line

výučby na Slovensku.

Na školách je CNAP implementovaný do výučby v niekoľkých formách:

ako súčasť špecializovaných predmetov denného štúdia

ako základ nového smeru dištančného bakalárskeho štúdia s názvom „Sieťové

komunikačné infraštruktúry pre informačné systémy“ na báze CNAP

ako kurzy ponúkajúce pracovníkom v štátnom i v súkromnom sektore

Štúdium

Proces vzdelávania je rozdelený do dvoch etáp. Po absolvovaní prvej etapy môžu študenti získať

medzinárodný certifikát Cisco Certified Networking Associate (CCNA). Po absolvovaní druhej etapy

certifikát Cisco Certified Networking Professional (CCNP). Začatie štúdia druhej etapy je umožnené

len tým študentom, ktorí ukončili predchádzajúcu etapu.

- 8 -


Náplň kurzov je členená do študijných jednotiek – semestrov. Každá etapa obsahuje štyri semestre.

Semestre sa ďalej delia do kapitol. V priebehu semestra študenti absolvujú niekoľko priebežných

testov a jeden záverečný test. Štúdium vyššieho semestra je bežne možné len po úspešnom

absolvovaní predchádzajúceho semestra.

- 9 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Špecifikácia požiadaviek

3 Špecifikácia požiadaviek

Pri špecifikácii požiadaviek sme vychádzali hlavne zo zadania projektu a prípadné nejasnosti sme

konzultovali s pedagogickým vedúcim. Celá kapitola je rozdelená na viacero častí, v ktorých sú

podrobne zachytené všetky aspekty týkajúce sa špecifikácie softvérového systému.

3.1. Opis systému a jeho kontext

Cieľom projektu je vytvoriť programové prostredie, ktoré by zapúzdrovalo široké spektrum operácií

spojených s manažmentom obsahu multimediálnej prezentácie. Teda jedná sa o softvérový systém,

ktorý bude udržiavať väčšiu množinu vzájomne prepojených dokumentov v konzistentnom stave. To

znamená, že vytvorený systém by mal umožňovať pohodlnú manipuláciu s dokumentmi, ich

rozširovanie, odstraňovanie, presúvanie atď.

Systém má podporovať integráciu HTML dokumentov do prezentácie, teda pod rozhraním systému sa

chápu funkcie zabezpečujúce spracovanie vstupných dokumentov na jednej strane a zobrazenie

príslušných častí prezentácie používateľovi na strane druhej.

Po vytvorení požadovaného systému je potrebné spracovať určený objem študijných materiálov

a následne vytvorený systém nimi naplniť.

3.2. Špecifikácia funkcií systému

Požadované funkcie, ktoré by mal systém poskytovať sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií. V rámci

prvej kategórie ide o funkcie spojené s modifikáciou obsahu multimediálnej prezentácie. Jedná sa

o množinu operácií, ktoré budú prístupné iba tvorcovi obsahu prezentácie, ktorý nesie za jej obsah

zodpovednosť. V tomto prípade sa jedná o pedagóga. Druhú kategóriu tvoria funkcie zabezpečujúce

navigáciu v samotnej prezentácii a bude ich využívať najmä študent, ktorý študuje danú problematiku.

Všetky funkcie systému, ktoré sme identifikovali sa nachádzajú v tabuľke 3.1

- 1 -


- 2 -

Tab 3.1 - Špecifikácia funkcií systému

Č.Názov funkciePopisObmedzenia1Vytvoriť kapitoluVytvorí prázdnu kapitolu v hierarchickej

štruktúreHĺbka hierarchického stromu nesmie prekročiť max. hodnotu2Vložiť dokument do kapitolyExistujúci

dokument vloží do hierarchickej štruktúrySúčasti dokumentu (multimediálne prvky) svojim objemom nemôžu

prekročiť limit a nesmú mať rovnaké názvy ako už vložené dokumenty3Vymazať dokument z kapitolyVymaže

existujúci dokument aj so všetkými multimediálnymi prvkamiVymazávaný dokument nesmie obsahovať miesto

na ktoré sa odkazujú iné dokumenty4Presunúť dokument do inej kapitolyPresunie dokument so všetkými

prvkami do inej kapitoly5Vytvoriť kotvu v dokumenteUpraví dokument tak, že na zvolenom mieste vytvorí

kotvu – miesto kam sa môžu odkazovať iné dokumentyVytvorené miesto musí mať jedinečný názov v celej

prezentácii6Vymazať kotvu z dokumentuZo zvoleného dokumentu odstráni vybranú kotvuNa vybranú kotvu sa

nesmú odkazovať žiadne iné dokumenty7Vymazať kapitoluVymaže celú kapitolu aj so všetkými dokumentmi,

ktoré obsahujeNa vymazávané dokumenty (ani na kotvy v nich) sa nesmie odkazovať žiadny iný dokument,

ktorý nie je práve vymazávaný8Vytvoriť prázdny test ku kapitoleKu zvolenej kapitole vytvorí prázdny test –

nebude obsahovať žiadnu otázkuZvolená kapitola nesmie obsahovať žiadny test9Vložiť otázku do testuDo

zvoleného testu pridá otázkuPočet otázok nesmie prekročiť limit10Vložiť správnu odpoveďDo zvoleného testu

a zvolenej otázky vloží správnu odpoveďV otázke sa nesmie už nachádzať správna odpoveď a nesmie byť

prekročený max. počet odpovedí11Vložiť nesprávnu odpoveďDo zvoleného testu a zvolenej otázky vloží

nesprávnu odpoveďNesmie byť prekročený max. počet odpovedí12Vymazať otázkuVymaže zvolenú otázku aj

s jej odpoveďami13Vymazať testVymaže zvolený test zo zvolenej kapitoly aj so všetkými otázkami a

odpoveďami 14Zobraziť menu so zoznamom kapitolZobrazí koreň hierarchie kapitol15Zobraziť obsah zvolenej

kapitolyZobrazí obsah vybranej kapitoly, teda podkapitoly a dokumenty, ktoré zvolená kapitola

zahŕňa16Zobraziť obsah vybraného dokumentuVybraný dokument zobrazí v prehliadači


3.3. Vstupy a výstupy systému

3.3.1. Vstupy systému

Primárnym vstupom do systému sú vytvorené HTML dokumenty, ktoré je treba začleniť do

prezentácie. Tieto dokumenty budú vytvorené v už existujúcich editoroch. Ďalším dôležitým

vstupným údajom sú informácie od používateľa, ktoré definujú štruktúru celej prezentácie. Jedná sa

o jednotlivé kapitoly, ich podkapitoly a samozrejme samotné zaradenie vstupných dokumentov do

týchto kapitol. V neposlednej rade sú významným vstupným údajom aj informácie o testoch

prislúchajúcich ku kapitole.

3.3.2. Výstupy systému

Hlavným výstupom zo systému sú samotné HTML dokumenty začlenené v prezentácii, ktoré budú

zobrazené tak ako boli vytvorené. Ďalším dôležitým výstupom sú informácie o štruktúre prezentácie,

ktoré budú umožňovať navigáciu medzi kapitolami a jednotlivými dokumentmi.

3.4. Špecifikácia používateľov systému

Z predchádzajúcich kapitol vyplýva, že v systému budú vystupovať v zásade dve skupiny

používateľov. Prvou skupinou sú tvorcovia samotnej prezentácie, ktorí majú právo zasahovať do jej

jednotlivých častí a meniť jej štruktúru. Predpokladá sa, že to bude pedagóg, ktorý bude zabezpečovať

výučbu predmetu Architektúra počítačov.

Druhou skupinou sú používatelia, ktorí budú ku systému pristupovať ako ku zdroju informácií, nebudú

mať možnosť ani dôvod meniť obsah a štruktúru jednotlivých častí. Do tejto skupiny budú patriť

študenti, ktorí budú študovať problematiku architektúry počítačov.

3.5. Ohraničenia

Prezentácia má byť prístupná aj bez aktívneho pripojenia do celosvetovej pavučiny prostredníctvom

CD nosiča. Preto všetky dokumenty aj s funkcionalitou výsledného produktu musia byť umiestnené na

spomínanom médiu.

V neposlednej rade je dôležitá aj požiadavka prístupnosti prezentácie cez voľne dostupný

internetovský prehliadač. To znamená že všetky funkcie navigácie v prezentácii musia využívať

štandartné nástroje podporované väčšinou prehliadačov, tak aby bola možná bezproblémová navigácia

a orientácia v prezentácii.

- 3 -


Systém má bežať na klasickej dostupnej hardvérovej platforme. Teda predpokladá sa prevádzka na

osobnom počítači s operačným systémom (Windows, príp. Linux). Nároky na hardvérovú

konfiguráciu sú v podstate totožné s nárokmi týchto OS. Podmienkou je podpora multimediálnych

prvkov teda reprodukcia zvuku, videa. Samozrejme prítomnosť jednotky CDROM bude nutná

z dôvodu distribúcie na CD nosiči.

- 4 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Návrh

4 Návrh

Navrhovaný systém má umožňovať zostavenie multimediálnej prezentácie na predmet Architektúra

počítačov. Keďže ide o disciplínu, kde informácie rýchlo stratia svoju aktuálnosť resp. často sa objavia

nové poznatky, technológie, je potrebné, aby existoval systém správy dokumentov, ktorý umožňuje

flexibilné uchovávanie poznatkov. Ide o systém, ktorý umožňuje tvorbu a prehľadnú kategorizáciu

dokumentov, ich modifikáciu a rýchle hľadanie, navigáciu medzi dokumentmi.

Systém by mal poskytovať funkcie na tvorbu, modifikáciu dokumentov, na správu vzájomných

referencií medzi dokumentmi, ich zaradenie do kapitol a následný export do vhodnej formy. Výsledný

formát prezentácie má byť univerzálny, štandardný a má poskytovať funkcie pre rýchlu navigáciu

v jej obsahu. Výsledok má byť prezentovateľný cez internet ale musí fungovať aj bez pripojenia, v tzv.

„offline“ režime a musí byť distribuovateľný na vhodnom médiu.

4.1. Špecifikácia formátu prezentácie

Prezentácia bude mať formu HTML dokumentov, pretože tento formát poskytuje všetky možnosti,

ktoré sú potrebné na prehľadné zobrazenie informácií. Dokumenty okrem formátovaného textu môžu

obsahovať rôzne grafické aj multimediálne prvky ako zvuky, animácie (aj interaktívne), videá,

vnorené objekty rôznych aplikácií a odkazy na iné dokumenty. Tento formát je svetovým štandardom

a pre každú platformu existuje prehliadač na jeho zobrazenie. Výsledok bude priamo zobraziteľný, bez

špeciálneho programového vybavenia (webserver) v ľubovoľnom vhodnom prehliadači (napr. Internet

Explorer, Netscape, Opera atď.).

4.2. Dekompozícia systému

Systém bude pozostávať z dvoch oddelených nezávislých častí.

Systém na tvorbu prezentácií – modul prístupný pre pedagóga, pomocou ktorého vytvára

výslednú prezentáciu.

Systém na prehliadanie prezentácií – modul prístupný pre študenta, pomocou ktorého

študent môže jednoduchým spôsobom prehliadať študijné materiály.

4.2.1. Systém na tvorbu prezentácií

Táto časť bude poskytovať funkcie potrebné na tvorbu, kategorizáciu dokumentov. Dokumenty budú

uchovávané v prehľadnej stromovej štruktúre, ktorá bude pozostávať z kapitol a samotných

dokumentov. Každá kapitola môže obsahovať dokumenty aj podkapitoly. Jedna inštancia dokumentu

môže byť priradená do jedinej kapitoly, ale ostatné dokumenty (aj v iných kapitolách) môžu

- 1 -


obsahovať odkaz na ňu. Tento fakt prináša so sebou problém, ktorý sa môže vyskytnúť pri

odstraňovaní dokumentu: ak odstránime dokument, musíme odstrániť aj všetky odkazy z iných

dokumentov, ktoré sa na odstraňovaný dokument odvolávajú. Systém si preto bude udržiavať tabuľku

vzájomných referencií, aby v takýchto prípadoch vedel zistiť, z ktorých dokumentov je potrebné

odstrániť odkazy.

Kapitola môže obsahovať aj špeciálny dokument – test, ktorý bude obsahovať kontrolné otázky, aby

používateľ mohol zistiť, ako dobre si osvojil problematiku opisovanú v danej kapitole. Systém má

poskytovať funkcie na vytvorenie testu: editovať otázky a určiť možné resp. správne odpovede. Test

bude pozostávať z multiple choice otázok a bude mať formu www stránky. Pre každú otázku bude

môcť tvorca testu zadefinovať odkaz do dokumentu kapitoly, kde sa daná problematika nachádza.

Netreba klásť dôraz na zabezpečenie testov proti podvádzaniu, lebo výsledok sa nebude používať pri

hodnotení študenta, bude slúžiť len na vlastnú kontrolu.

Dokumenty budú uchovávané v adresárovej štruktúre, ktorá bude spravovaná systémom. Kapitoly

budú reprezentovať adresáre, dokumenty budú reprezentovať HTML súbory s tým, že jeden dokument

môže pozostávať z viac súborov (hlavný HTML dokument, súbory obrázkov resp. multimediálnych

objektov, ktoré patria k dokumentu). Ak dokument pozostáva z viac HTML súborov, bude označené,

ktorý súbor má byť zobrazený pri otváraní dokumentu. Zároveň sa bude uchovávať poradie HTML

dokumentov v rámci kapitoly.

Pridanie dokumentu do kapitoly môže prebehnúť dvoma spôsobmi:

Pridanie existujúceho dokumentu – to znamená, že dokument bol vytvorený v nejakom

externom HTML editore. Pridanie v tomto prípade spočíva v skopírovaní súborov

dokumentu do úložného miesta dokumentov.

Pridanie nového dokumentu – v tomto prípade bude vytvorený nový HTML súbor

a používateľ (tvorca dokumentu) ho môže upravovať použitím interného editora HTML.

Obrázky resp. multimediálne objekty môžu byť do tohto dokumentu pridané, to znamená

že musia byť vytvorené v externom editore pre príslušný typ súboru.

Výslednú štruktúru dokumentov a kapitol bude možné exportovať do výslednej formy, t.j. do formy

statickej HTML stránky s jediným hlavným (indexovým) súborom. Výsledok bude mať formu

adresárovej štruktúry, ktorá je prenosná.

- 2 -


4.2.2. Systém na prehliadanie prezentácie

Systém na prehliadanie bude nezávislý od systému na tvorbu prezentácie. Bude mať formu HTML

stránky s možnosťou rýchlej a pohodlnej navigácie v obsahu. Obrazovka prezentácie bude mať dve

časti:

a) Navigátor,

ktorý zobrazí zoznam kapitol a dokumentov vo forme stromovej štruktúry. Jednotlivé položky

budú rozbaliteľné, aby bol zobrazený len obsah žiadaných kapitol. V opačnom prípade, pri

veľkom množstve kapitol by bol zoznam neprehľadný. Korene stromu budú predstavovať kapitoly

prezentácie, listy stromu budú predstavovať HTML dokumenty. Po výbere dokumentu sa ten

zobrazí v druhej časti obrazovky. Ak používateľ vyberie kapitolu, v okne dokumentu sa zobrazí

hlavný HTML dokument kapitoly.

b) Navigačné tlačidlá,

budú slúžiť na rýchly prechod na ďalší a predchádzajúci dokument kapitoly a na prechod na

ďalšiu a predchádzajúcu kapitolu.

c) Okno dokumentu,

ktoré bude slúžiť na zobrazenie HTML dokumentu.

Na prehliadanie prezentácie bude potrebný prehliadač HTML stránok, ktorý je väčšinou voľne

dostupný pre každú platformu.

4.3. Prípady použitia

4.3.1. Prípady použitia systému tvorby prezentácií

Systém tvorby prezentácií bude používaný administrátorom, tvorcom dokumentov. Bude poskytovať

funkcie potrebné pre správu kapitol, správu a editovanie dokumentov a pre export prezentácie do

výslednej formy.

Pri skúmaní problematiky boli identifikované tri hlavné prípady použitia viď obr. 4.1.

- 3 -


obr. 4.1 Prípady použitia systému tvorby prezentácií

a) Správa kapitol

Zahŕňa tieto operácie:

Pridanie novej kapitolyVstup: špecifikácia novej kapitoly, t.j. názov kapitoly a jeho umiestnenie v stromovej

štruktúre

Akcia: nová kapitola je vytvorená, ak neexistuje kapitola s totožným názvom na danej lokácií

Výstup: hlásenie o úspešnosti operácie

Odstránenie existujúcej kapitolyVstup: špecifikácia kapitoly, ktorá má byť odstránená

Akcia: kapitola je odstránená spolu s odkazmi na ňu

Výstup: žiadny

Pridanie prázdneho dokumentuVstup: špecifikácia nového dokumentu, t.j. názov a jeho umiestnenie v stromovej štruktúre

Akcia: je pridaný nový prázdny HTML dokument do špecifikovanej kapitoly, ak tam

neexistuje dokument s totožným názvom


- 4 -


Pridanie existujúceho dokumentuVstup: špecifikácia existujúceho dokumentu, t.j. cesta k nemu a jeho budúce umiestnenie

v stromovej štruktúre.

Akcia: skopírovanie súborov dokumentu do adresárovej štruktúry systému


Odstránenie dokumentuVstup: špecifikácia existujúceho dokumentu

Akcia: odstránenie dokumentu, jeho vymazanie z adresárovej štruktúry a odstránenie odkazov

z ostatných dokumentov

Výstup: žiadny

Otvorenie dokumentu na editovanieVstup: špecifikácia existujúceho dokumentu

Akcia: otvorenie dokumentu na editovanie

Výstup: žiadny

b) Tvorba dokumentu

Skladá sa z nasledujúcich operácií:

Editovanie textuVstup: text, ktorý zadá tvorca dokumentu

Akcia: zmena textu dokumentu

Výstup: žiadny

Pridanie vnoreného objektuVstup: špecifikácia objektu (súboru), ktorý má byť pridaný t.j. cesta na daný súbor

Akcia: súbor je skopírovaný do adresárovej štruktúry a je pripojený k dokumentu

Výstup: žiadny

Odstránenie vnoreného objektuVstup: označenie objektu na odstránenie

Akcia: objekt je odstránený, jeho súbor je vymazaný z adresárovej štruktúry

Výstup: žiadny

Pridanie kotvy do dokumentuVstup: špecifikácia časti dokumentu, kam má byť kotva umiestnená

Akcia: kotva je pridaná do dokumentu

Výstup: žiadny

- 5 -


Odstránenie kotvy z dokumentuVstup: špecifikácia kotvy

Akcia: kotva je odstránená z dokumentu

Výstup: žiadny

Pridanie odkazu na iný dokument, kotvu resp. stránkuVstup: špecifikácia existujúceho dokumentu resp. kotvy a objektu, ku ktorému má byť

pripojený odkaz

Akcia: je pripojený odkaz k označenému objektu dokumentu

Výstup: žiadny

Odstránenie odkazuVstup: výber objektu, ku ktorému je pripojený odkaz

Akcia: je odstránený odkaz a aktualizovaná tabuľka referencií dokumentov

Výstup: žiadny

Uloženie dokumentuVstup: voľba vyvolajúca operáciu

Akcia: zmenený súbor je uložený

Výstup: žiadny

c) Generovanie prezentácie

Obsahuje jedinú operáciu:

Generovanie prezentácieVstup: špecifikácia adresára, kam má byť výsledná adresárová štruktúra uložená

Akcia: vygeneruje sa štruktúra dokumentov a kapitol, ktorá sa skopíruje do zvoleného

adresára


d) Správa testov

Bude poskytovať funkcie, ktoré sú potrebné na zostavenie testu a to:

Pridať nový test do kapitolyVstup: špecifikácia kapitoly, kam sa má vytvorený test uložiť

Akcia: vygeneruje sa prázdny dokument testu a je pridaný do kapitoly

Výstup: žiadny

Vložiť otázku do testuVstup: otázka a možnosti odpovede s označením správnej odpovede. Voliteľný je odkaz do

dokumentu, kde sa daná problematika nachádza.

- 6 -


Akcia: otázka sa pridá do testu

Výstup: žiadny

Vymazať otázku z testuVstup: špecifikácia otázky

Akcia: otázka sa odstráni z testu

Výstup: žiadny

Odstrániť test z kapitolyVstup: špecifikácia dokumentu testu

Akcia: test sa odstráni z kapitoly

Výstup: žiadny

4.3.2. Prípady použitia systému prehliadania prezentácií

Systém prehliadania prezentácií bude nezávislý od systému pre tvorbu aplikácií. Bude slúžiť na

prehliadanie prezentácií, ktoré budú uložené vo forme HTML dokumentov. Jeho jadrom bude

ľubovoľný prehliadač webovských stránok s príslušnými možnosťami zobrazenia multimediálnych

objektov.

Obrazovka prehliadača bude rozdelená na dve časti: v ľavej časti bude umiestnený navigátor

a v hlavnom okne bude zobrazený zvolený dokument.

Pri skúmaní systému sme identifikovali nasledovné súvisiace prípady použitia (viď. obr. 4.2).

- 7 -


obr. 4.2 Prípady použitia systému na prehliadanie prezentácií

a) Navigácia v kapitolách

Prezentácia môže obsahovať veľké množstvo kapitol a dokumentov, ktoré sú usporiadané do

stromovej štruktúry. Navigáciu je vhodné riešiť tiež formou stromovej štruktúry, ktorá má

rozbaliteľné uzly – z hľadiska prehľadnosti je vhodné zobraziť len obsah zvolenej kapitoly

namiesto zobrazenia celej štruktúry.

Navigátor bude implementovaný s použitím technológie Java appletu. Applety predstavujú aktívne

objekty HTML dokumentu, sú vhodné na realizáciu aktívnej stromovej štruktúry. List stromu

bude predstavovať dokument, po zvolení ktorého sa zobrazí príslušný dokument. Ak používateľ

zvolí koreň stromu, ktorý bude predstavovať kapitolu, zobrazí sa jej hlavný dokument.

Navigátor bude obsahovať aj tlačidlá na navigáciu do ďalšej alebo predchádzajúcej kapitoly

a tlačidlá na navigáciu do ďalšieho, alebo predchádzajúceho dokumentu v rámci kapitoly.

b) Zobrazenie dokumentov

Po výbere dokumentu sa tento zobrazí v hlavnom okne.

- 8 -


c) Testovanie

Po zvolení dokumentu typu test sa tento zobrazí v hlavnom okne prehliadača. Test bude

pozostávať z otázok typu multiple choice, to znamená, že ku každej otázke bude patriť viac

odpovedí z ktorých len jedna bude správna. Po výbere správnych odpovedí a po zvolení akcie

„vyhodnoť test“ systém vyhodnotí správnosť zvolených odpovedí a informuje používateľa

o dosiahnutej úspešnosti. Ak sú pre jednotlivé otázky definované odkazy, kde sa daná

problematika nachádza, tieto sa pre používateľa po vyhodnotení testu sprístupnia.

4.4. Diagramy tokov údajov

Pre diagramy tokov údajov (Data Flow Diagram, DFD) je použitá Gane – Sarsonova notácia, kde

význam jednotlivých symbolov je nasledovný:

predstavuje externú entitu, ktorá je v interakcii so systémom, zadáva

vstupné údaje resp. používa výstupné údaje.

značí proces, v ktorom sa vykonáva transformácia údajov. Údaje sa berú

z úložiska resp. od externej entít, ktoré poskytujú vstup.

symbolizuje úložisko údajov

reprezentuje tok údajov

4.4.1. Kontextový DFD systému

Na obr. 4.3 Kontextový DFD systému môžeme vidieť diagram tokov údajov, ktorý reprezentuje

najvyššiu úroveň systému. V diagrame sú znázornené hlavné moduly systému a spôsob, akým sú

prepojené.

a) Tvorba prezentácií

Slúži na tvorbu prezentácií obsahuje funkcie pre správu dokumentov, kapitol, testov a vlastný

proces generovania multimediálnej prezentácie do výslednej formy. Informácie o štruktúre kapitol

budú uchovávané pre použitie pri zobrazovaní prezentácie – pre potreby navigátora. Tieto

informácie budú uložené v štruktúrovanom súbore (napr. XML).

- 9 -

Tvorba

prezentácií

Prezentácie

Administrátor


b) Prezeranie prezentácií

Na prezeranie prezentácií bude slúžiť ľubovolný prehliadač HTML stránok. Po načítaní hlavného

súboru prezentácie a inicializácii navigačného Java appletu študent bude môcť prehliadať

prezentáciu pomocou navigátora, ktorý bude v stromovej štruktúre zobrazovať kapitoly

a dokumenty prezentácie.

Externá entita Študent má prístupný iba proces Prezeranie Prezentácií.

Na najvyššej úrovni diagramov DFD je definované iba jedno úložisko údajov:

Prezentácie – obsahuje informácie o prezentáciách. Pre každú prezentáciu obsahuje

dokumenty a ich objekty, a zoznam kapitol, ktoré do nej patria. Zoznam má stromovú

štrukrúru, kde korene sú kapitoly a listy sú dokumenty.

obr. 4.3 Kontextový DFD systému

- 10 -


4.4.2. Prezeranie prezentácií

Prezentácia z úložiska Prezentácie obsahuje všetky potrebné údaje na prehliadanie prezentácie. Sú to

dokumenty prezentácie, ktoré môže obsahovať ďalšie multimediálne objekty, testy pre každú kapitolu

ako ich pedagóg vytvoril a zoznam kapitol a dokumentov, ktorý použije navigátor na zobrazenie

a navigáciu v prezentácii. Prezeranie prezentácií obsahuje dva podprocesy.

a) Navigácia v kapitolách

Proces, pomocou ktorého môže študent pohodlne prehliadať prezentáciu. Študent môže prehliadať

prezentáciu výberom požadovanej kapitoly alebo dokumentu v navigátore. Navigátor zobrazuje

kapitoly a dokumenty prezentácie v strome. Študent môže listovať medzi dokumentami aj

pomocou tlačidiel ďalší a predchádzajúci dokument, resp. ďalšia a predchádzajúca kapitola.

b) Testovanie

Proces testovanie preskúša vedomosti študenta z problematiky danej kapitoly. Testy sú

v prezentácii uložené formou dokumentov. Študent zadáva odpovede testu formou výberu

z možností odpovedí.

Dekompozícia procesu Prezeranie prezentácii je na obr. 4.4.

- 11 -


obr. 4.4 DFD Prezeranie prezentácií

4.4.3. Tvorba prezentácií

Proces Tvorba prezentácií (obr. 4.5) je prístupný iba externú entitu Pedagóg. Proces obsahuje tri

podprocesy.

a) Editovanie dokumentu

Proces obsahuje funkcie pre vytvorenie a úpravu nového dokumentu, pridanie a odstránenie

referencií v dokumentoch, a funkcie pre vytvorenie testu na preverenie vedomostí. Vstupy od

pedagóga na vytvorenie dokumentu sú Elementy dokumentu, pre tvorbu testu sú to Údaje o teste,

a pre vytvorenie referencie sú to údaje o referencii.

Proces číta a zapisuje údaje o referenciách do úložiska Referencie a údaje o dokumentoch do

úložiska Dokumenty. Testy sú tiež ukladané do úložiska Dokumenty.

b) Správa kapitol

Správa kapitol obsahuje funkcie pre pridanie a odstránenie kapitoly z prezentácie. V tomto

procese sú zahrnuté aj funkcie pre pridanie a odstránenie dokumentu z kapitoly a funkcie pre

pridanie a odstránenie testu z kapitoly. Pri odstránení dokumentu z kapitoly proces automaticky

- 12 -


vymaže vo všetkých dokumentoch odkazy na odstraňovaný dokument a aktualizuje referencie

v úložisku Referencie.

Vstupom používateľa Pedagóg do tohto procesu sú informácie o kapitole. Pri pridávaní alebo

odstraňovaní dokumentu z kapitoly pedagóg špecifikuje dokument, s ktorým bude vykonaná daná

operácia.

Proces ukladá informácie o kapitolách do úložiska Kapitoly.

c) Generovanie prezentácie

Proces z údajov v úložiskách Kapitoly a Dokumenty vytvorí samostatnú prehliadateľnú

prezentáciu. Výsledok uloží do úložiska Prezentácie.

Na tejto úrovni sú definované tri úložiská údajov:

Dokumenty – obsahuje všetky dokumenty, ktoré je možné pridať do prezentácie.

Dokument bude uložený vo forme HTML súboru. Každý takýto dokument môže

obsahovať aj ďalšie súbory s obrázkami, animáciami atď. V úložisku sa nachádzajú aj

testy, čo sú vlastne špeciálne typy dokumentu.

Referencie – obsahuje všekty odkazy v dokumentoch. Systém musí uchovávať

informácie o odkazoch, pretože pri odstránení dokumentu by mohli v iných dokumentoch

zostať odkazy na neexistujúci dokument. Referencie sa aktualizujú pri pridávaní

a odstraňovaní dokumentov.

Kapitoly – v úložisku sú informácie o kapitolách. Každú kapitolu definuje jej názov,

cesta v stromovej štruktúre, zoznam dokumentov a zoznam podkapitol, ktoré obsahuje.

- 13 -


obr. 4.5 DFD Tvorba prezentácií

4.4.4. Editovanie dokumentu

Proces Editovanie dokumentu (obr. 4.6) slúži na vytvorenie a úpravu dokumentu a testu v prezentácii.

V procese sú tri podprocesy.

- 14 -


a) Editovanie obsahu dokumentu

Pomocou tohto procesu pedagóg vytvára nový dokument, alebo upravuje obsah existujúceho

dokumentu. V prípade že proces upravuje obsah existujúceho dokumentu, tento sa najprv načíta

z úložiska dokumenty. Obsah dokumentu môže byť text alebo iné objekty dokumentu napr.

obrázok, animácia, applet a pod. Pedagóg vkladá do dokumentu jednotlivé elementy dokumentu,

výsledný dokument uloží späť do úložiska Dokumenty.

b) Správa referencií

Proces slúži na pridávanie a odstraňovanie odkazov v dokumentoch do iných dokumentov (aj

v iných kapitolách). Pri pridávaní alebo odstraňovaní odkazu je nutné upraviť dokument, preto je

proces spojený s úložiskom Dokumenty (dát. tok Dokument na pridanie odkazu). Pedagóg zvolí

dokument (dát. tok Identifikácia dokumentu), zadá údaje o referencii a zmenený dokument sa

uloží do úložiska Dokumenty a referencia do úložiska Referencie. Je potrebné uchovávať

informácie o odkazoch samostatne, pretože by sa mohlo stať, že existujú odkazy na odstránený

dokument.

c) Tvorba testu

Test je špeciálny typ dokumentu. Proces si vyžiada od pedagóga informácie

o otázkach, možnostiach odpovedí a správnych odpovediach (dát. tok Údaje o teste). Pomocou

šablóny dokumentu z úložiska Šablóny testov proces vytvorí testový dokument a tento uloží do

úložiska dokumenty.

V procese Editovanie dokumentu je definované nové úložisko údajov:

Šablóny testov – Obsahuje šablóny dokumentov, ktoré sa použijú na vytvorenie

dokumentu testu.

- 15 -


obr. 4.6 DFD Editovanie dokumentu

4.4.5. Správa kapitol

Proces správa kapitol používa pedagóg pridávanie, alebo odstraňovanie kapitoly z prezentácie, alebo

na pridávanie a odstraňovanie dokumentov a testov z kapitoly. Proces obsahuje tri podprocesy.

a) Pridanie / odstránenie kapitoly

Proces slúži na pridanie alebo odstránenie kapitoly zo stromovej štruktúry kapitol. Pedagóg vloží

informácie o kapitole a proces vloží novú kapitolu do úložiska Kapitoly. Po pridaní kapitoly môže

pedagóg pokračovať vkladaním dokumentov do kapitoly.

- 16 -


b) Pridanie / odstránenie dokumentu / testu z kapitoly

Proces používa pedagóg na pridanie a odstránenie dokumentu a testu z kapitoly. Pedagóg vyberie

dokument (dát. tok Špecifikácia dokumentu), ktorý chce pridať do kapitoly, proces načíta kapitolu,

vloží do nej dokument na aktualizovanú kapitolu uloží späť do úložiska Kapitoly. Pri odstraňovaní

dokumentu z kapitoly je potrebné navyše aktualizovať referencie na odstraňovaný dokument. Toto

zabezpečí proces Aktualizácia referencií, ktorému sa odovzdá názov odstraňovaného dokumentu.

c) Aktualizácia referencií

Proces zabezpečuje konzistenciu referencií. Používa sa pri odstraňovaní dokumentu, pričom je

potrebné odstrániť všetky referencie na tento dokument. Keďže referencie sú vložené priamo

v dokumentoch je potrebné tieto načítať z úložiska Dokumenty, odstrániť z nich referenciu

a uložiť aktualizovaný dokument späť. Pritom sa aktualizuje aj zoznam referencií v úložisku

Referencie.

obr. 4.7 DFD Správa kapitol

- 17 -


4.5. Údaje v systéme

4.5.1. Použitá notácia logického modelu údajov

Logický model údajov zobrazuje údajové entity v systéme a ich vzájomné vzťahy. Pre diagram je

použitá notácia UML, pričom obdĺžnik s názvom a atribútmi reprezentuje údajovú entitu a čiary

s popisom, ktoré ich spájajú reprezentujú vzájomné vzťahy. Význam použitých vzťahov je

nasledovný:

a) Asociácia

Typ vzťahu je uvedený v popise. Popis priraďujeme k tej entite, pri ktorej sa nachádza bližšie.

Vzťah na obr. 4.8 teda čítame: „Odpoveď je riešenie Otázky“.

Čísla pri entitách označujú kardinalitu vzťahu. Odpoveď je riešením na jednu konkrétnu Otázku,

Otázka môže mať jednu alebo viac Odpovedí.

obr. 4.8 Asociácia

b) Kompozícia

Je špeciálny typ asociácie. Je to vzťah typu skladá sa, alebo obsahuje a vyjadruje zloženie entít

z iných entít. Pri tomto type vzťahu nie je uvedený popis, pretože podstatu vzťahu vyjadruje plný

kosoštvorec. Vzťah na obr. 4.9 potom čítame: „Stôl pozostáva z jednej alebo viacerých Stoličiek“

(pozn. v skutočnosti aspoň z troch).

obr. 4.9 Kompozícia

c) Generalizácia

Predstavuje špecializáciu medzi entitami. Generalizácia je naznačená na obr. 4.10. Trabant je

konkrétny (špeciálny) typ automobilu.

- 18 -


obr. 4.10 Generalizácia

[3]

4.5.2. Logický model údajov

Diagram log. modelu údajov pre systém multimediálnej prezentácie je na obr. 4.11. Obsahuje

nasledovné entity a vzťahy:

a) Prezentácia

Entita reprezentuje kompletnú prehliadateľnú prezentáciu pre študenta. Prezentácia sa skladá

z minimálne jednej a viac kapitol, ktoré obsahujú konkrétne dokumenty. Atribútmi sú:

názov – názov prezentácie

autor – meno autora

kapitoly – zoznam kapitol

b) Kapitola

Vo všeobecnosti každá práca, kniha, skriptá je štrukturovaná do kapitol. Kapitola elektronickej

prezentácie môže obsahovať podkapitoly, ale sama môže ale nemusí byť podkapitolou. Kapitola

môže obsahovať viacero dokumentov. V prípade že neobsahuje žiadny dokument musí obsahovať

jednu alebo viacero podkapitol. Kapitola môže obsahovať maximálne jeden test. Atribútmi sú:

názov – názov kapitoly

umiestnenie – cesta v stromovej štruktúre kapitol

dokumenty – zoznam dokumentov

kapitoly – zoznam kapitol

test – záverečný test pre kapitolu

c) Dokument

Predstavuje obsah prezentácie. Dokument môže obsahovať rôzne elementy. Ide hlavne o text,

obrázky, animácie, zvukový záznam alebo program. Každý dokument obsahuje aspoň jeden takýto

element. Dokument je zaradený iba do jednej kapitoly. Atribútmi sú:

- 19 -


názov - zobrazí sa v stromovej štruktúre

súbor - relatívna cesta od hlavného adresára kapitoly + názov súboru

typ – bežný dokument, test alebo hlavný dokument kapitoly

Poradie – v prípade že sa kapitola skladá z viacerých dokumentov je dôležité (z pohľadu

navigácie na ďalší alebo predchádzajúci) ich poradie.

d) Test

Je špecializovaným typom dokumentu. Test podobne ako dokument tvorí niekoľko elementov,

ktoré zobrazujú otázky, možnosti odpovede a vyhodnocujú odpovede. Každý test patrí do jednej

kapitoly. Atribúty sú:

otázky – otázky prezentované študentovi

možnosti – možnosti odpovede pre každú otázku

odpovede – možnosti zvolené študentom

e) Element dokumentu

Predstavuje všeobecný prvok, ktorý je možno zahrnúť do dokumentu. Dokumenty však nebudú

obsahovať inštancie entity element dokumentu ale jej odvodených entít (text, vnorený objekt,

referencia). Atribútom je:

umiestnenie – pozícia v dokumente

f) Text

Predstavuje text v dokumente. Text má tieto atribúty:

text – text v dokumente

štýl – typ písma, veľkosť, zarovnanie

g) Vnorený objekt

Reprezentuje iné prezentované objekty, ktoré sú súčasťou dokumentu napr. obrázok, animácia,

zvukový záznam alebo applet. Atribúty sú:

súbor – relatívna cesta od dokumentu + názov súboru

typ – typ objektu

- 20 -


šírka – šírka v dokumente

výška – výška v dokumente

h) Referencia

Je element v dokumente, ktorý reprezentuje odkaz do iného dokumentu. Referencia odkazuje vždy

iba na jeden dokument. Dokument môže obsahovať viacero referencií. Atribútmi sú:

text – text, zobrazený v dokumente

cieľ – URL adresa cieľového dokumentu

- 21 -


obr. 4.11 Logický model údajov

- 22 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Implementácia a testovanie

5 Implementácia a testovanie

V tejto kapitole sa nachádzajú informácie spojené s implementačnými detailmi, ktoré súviseli

s implementáciou jednotlivých častí systému. V prvej časti sa uvádzajú informácie o implementácii

o jednotlivých častiach prototypu.

5.1. Prototypovanie

Táto časť sa zaoberá prototypom vytváraného systému. Nachádzajú sa tu ciele prototypovania, postup,

akým sa postupovalo pri tvorbe prototypu a aj používateľská príručka.

5.1.1. Oblasť a cieľ prototypovania

Proces riešenia projektu po vypracovaní analýzy problematiky multimediálnych prezentácií a kurzov,

špecifikácie požiadaviek a hrubého návrhu pokračuje etapou prototypovania. V tejto etape overíme

správnosť pochopenia požiadaviek zákazníka. Keďže projekt je rozsiahly, prototyp realizuje len určité

jeho časti.

Prototyp, ako celý navrhovaný systém, má dve časti:

a) Aplikácia na vytvorenie obsahu, štruktúry prezentácie (ďalej len ‘dizajnérska aplikácia’)

Prototyp tejto časti systému je zameraný na predstavenie kostry programu a základov

používateľského rozhrania. Obsahuje len minimálnu množinu funkcií, ktorá bude postupne

dopĺňaná, ale aj takto poskytne dostatočnú predstavu budúcemu používateľovi o celom systéme

a o princípe jeho používania. Je to prototyp evolučného typu, pretože slúži ako funkčný základ

kompletného systému.

b) Multimediálna prezentácia

Prototyp tejto časti zahrňuje prototyp navigačného prvku a definície štýlov, grafických prvkov,

ktoré budú slúžiť ako základ grafickej úpravy výslednej prezentácie.

5.1.2. Implementačné prostredie

Dizajnérska aplikácia

Po analýze požiadaviek zákazníka a zvážení skúseností členov tímu sme sa rozhodli dizajnérsku

aplikáciu implementovať pod operačným systémom Microsoft Windows. Ďalším dôvodom pre výber

tejto platformy je, že väčšina počítačov na fakulte používa tento operačný systém a teda môžeme

predpokladať, že aj budúci používatelia ho budú preferovať.

- 1 -


Pri výbere implementačného prostredia a jazyka rozhodovali najmä skúsenosti členov tímu, možnosti

daného prostredia, rýchlosť vývoja aplikácií v danom jazyku a existencia znovupoužiteľného

komponentu na pohodlné editovanie HTML dokumentov. Pod pojmom „pohodlná editácia“

rozumieme prístup, aký je používaný v komerčných HTML editoroch: používateľ nie je odkázaný na

písanie HTML kódu (samozrejme je dobré poskytnúť aj túto alternatívu), ale má možnosť dokument

poskladať z jednotlivých komponentov ako sú nadpisy, odseky, zoznamy, obrázky, rôzne

multimediálne prvky a objekty.

Ako možnosti sme uvažovali tri implementačné prostredia:

jazyk Java

Microsoft Visual C++ (s použitím knižnice MFC)

v rámci technológie Microsoft .NET jazyk C#

Výhody aj nevýhody jednotlivých možností sú zahrnuté v nasledujúcej tabuľke 5.1

Vývojové prostredie Výhody Nevýhody

Java

Platformová nezávislosťAbsencia komponentu na editáciu

HTML dokumentov

Umožňuje pomerne rýchly vývoj

programovPomalšie programy

Microsoft Visual C++

Rýchle a malé aplikácie

Komplikovaná a zdĺhavá

implementácia (pracné vytvorenie

používateľského rozhrania)

Prístup ku všetkým funkciám

a komponentom operačného systému

Možnosť editácie HTML

dokumentov

Microsoft .NET, C# Pomerne rýchle a malé programy (v

dôsledku použitia zdieľaných

knižníc)

Nutnosť inštalácie .NET Framework-u, ktorý je však voľne dostupný

Možnosť prístupu k natívnym

funkciám a komponentom OS

Možnosť použitia komponentu na

- 2 -


editáciu HTML dokumentov

Podpora RAD (Rapid Application

Development)

Po zvážení všetkých výhod a nevýhod jednotlivých možností rozhodnutie padlo na technológiu

Microsoft .NET a jazyk C#. Dizajnérska aplikácia bude teda implementovaná v tomto prostredí.

Multimediálna prezentácia

Pri návrhu grafického vzhľadu prezentácie bol kladený dôraz na jednotnosť použitého štýlu. Táto

vlastnosť je dosiahnutá použitím jazyka na predpis štýlov HTML dokumentov CSS (Cascade Style

Sheets). Tento jazyk umožňuje definovanie vzhľadu a vlastností jednotlivých objektov HTML

dokumentu ako sú napr. typ písma, riadkovanie, typ odrážok v prípade zoznamov, číslovanie

zoznamov, vzhľad nadpisov a tabuliek, pozadie dokumentu atď.

V návrhu šablóny dokumentu sme vychádzali najmä z požiadaviek na formátovanie textu

v prezentácii. Ako základ sme zobrali formátovanie už existujúcich materiálov, ktoré budeme

spracovávať. [4]

Navrhli sme nasledujúcu množinu štýlov:

Nadpis úrovne 1

Nadpis úrovne 2

Nadpis úrovne 3

Nadpis úrovne 4

Klasický text odstavca

Text odstavca zvýraznený kurzívou

Text odstavca zvýraznený tučným písmom

Text odstavca zvýraznený podčiarknutím

Nenavštívený hypertextový odkaz

- 3 -

Tabuľka 5.1 – Alternatívy voľby implementačného prostredia


Navštívený hypertextový odkaz

Číslovaný zoznam

Nečíslovaný zoznam

Grafický objekt

Popis grafického objektu

Hlavička poznámky

Poznámka

Kód

Horný index

Dolný index

Tieto štýly budú v prototype implementované vo forme predefinovaných HTML značiek pomocou

kaskádových štýlov. V prípade, že pre našu potrebu nebude existovať značka v HTML, ktorou by sa

dala zvolená časť dokumentu formátovať, tak vytvoríme novú štýlovú triedu (css) v ktorej definujeme

potrebné vlastnosti a túto aplikujeme na danú časť dokumentu.

Súčasťou prototypu budú aj ukážkové kapitoly spracované do navrhnutej šablóny, demonštrujúce

navrhnuté grafické usporiadanie a vzhľad dokumentov..

Keďže statický text v súboroch .html, neumožňuje zmenu zobrazenia stromu prezentácie, navigátor je

implementovaný ako aktívny prvok – java applet. Pre java applet sme sa rozhodli, pretože jeho

zobrazenie je možné v každom internetovom prehliadači. Súčastný navigátor je implementovaný

s využitím tried knižnice Swing a iných, preto je nutné aby používateľ mal nainštalované prostredie

„Java 2 Runtime Environment“.

Navigátor umožňuje zbalenie a rozbalenie uzlov stromu, zobrazenie dokumentov kliknutím a prechod

na predchádzajúci a nasledujúci dokument prezentácie.

5.1.3. Návrh prototypu manažéra kapitol

Vytvorený prototyp je evolučného typu, čo znamená, že vytvorená kostra aplikácie bude ďalej

vyvíjaná do finálnej verzie produktu. Prototyp slúži na demonštráciu funkcií programu, z ktorých ešte

nie všetky musia byť implementované. Tieto skutočnosti vo veľkej miere ovplyvňovali postup pri

- 4 -


vývoji prototypu. Náš prototyp je orientovaný na používateľské rozhranie, má ukázať používateľovi

aké možnosti mu ponúka, ale nepreukazuje ešte úplnú funkčnosť ponúkaných možností.

Poskytované používateľské rozhranie môže byť považovať za štandardné pre aplikácie tohto typu.

Prednosťou tohto riešenia je to. že používateľ si rýchlo zvykne na ovládanie systému, ktorého

ovládanie je dostatočne intuitívne. Okno aplikácie sa bude skladať z nasledovných častí:

menu - štandardné menu s ponukou editačných a iných funkcií

nástrojová lišta - tlačidlá pre najčastejšie používané funkcie systému

dizajnér kapitol - stromové zobrazenie hierarchie kapitol s možnosťou editácie

editor - okno HTML editora, ktorý bude poskytovať tri pohľady na dokument (editačný

pohľad, pohľad na zdrojový HTML kód dokumentu, preview dokumentu)

Na vyvolanie operácií nad objektmi dokumentu resp. prezentácie bude slúžiť tzv. kontextové menu,

ktorého ponuka funkcií závisí od zvoleného kontextu, od typu zvoleného objektu. Vďaka tejto

vlastnosti používateľ bude môcť vyvolať len definované operácie nad zvoleným objektom.

Prototyp bude implementovaný v prostredí Microsoft .NET s použitím jazyka C#. Využíva moderné

ovládacie prvky, ktoré toto prostredie poskytuje. Ide hlavne o tzv. property grid, ktorý slúži na

prehľadné zobrazenie a rýchlu editáciu vlastností objektov. Tento prvok je použitý na zobrazenie

objektov prezentácie resp. HTML dokumentu.

Na editáciu HTML dokumentov bude použitý štandardný komponent operačného systému Microsoft

Windows. Ide o komponent prehliadača internetových stránok Internet Explorer, ktorý je

znovupoužiteľný aj ako prehliadač a od verzie 5.5 aj ako editor. Zapúzdruje načítaný HTML

dokument a poskytuje prístup k jeho jednotlivým komponentom ako k samostatným objektom. Pri

implementácii editora bude využitá prispôsobiteľnosť grafického rozhrania tohto komponentu.

Rozhranie dizajnéra kapitol bude zabezpečené pomocou tzv. treeview, ktorý slúži na zobrazenie

údajov so stromovou štruktúrou. Samozrejme štruktúra prezentácie nemusí byť striktne stromová

(stromovú štruktúru naruší vzájomné refererencovanie dokumentov), ale v podstate ide o strom kapitol

a podkapitol. Fyzická reprezentácie tejto štruktúry bude vo forme XML, ktoré je štandardom na

uchovávanie dát a je ideálnym formátom pre dáta so stromovou hierarchiou.

5.1.4. Návrh prototypu navigátora

Výsledná prezentácia bude uložená v jednom adresári, ktorý bude obsahovať podadresáre pre každú

kapitolu. V hlavnom adresári bude kontextový súbor (vo formáte XML), ktorý bude obsahovať

- 5 -


stromovú štruktúru kapitol a dokumentov. Obsah kapitol bude uložený v dokumentoch, ktoré budú

uložené v súboroch typu HTML.

Hlavné okno prezentácie bude obsahovať dva rámce. V prvom úzkom zvislom rámci bude navigátor

prezentácie, vo zvyšnej časti obrazovky, v druhom rámci bude zobrazovaný samotný obsah

dokumentov.

Navigátor bude aktívny prvok prezentácie, ktorý umožňuje zobrazovať dokumenty z rôznych častí

prezentácie. V okne navigátora bude zobrazená v stromovej štruktúre celá prezentácia a to tak, že

koreňom bude názov prezentácie, jednotlivé vrcholy budú predstavovať kapitoly a listy stromu budú

dokumenty. Strom prezentácie sa naplní podľa obsahu kontextového XML súboru. Navigátor bude

používateľovi umožňovať ľubovolný vrchol (kapitolu) zbaliť alebo rozbaliť, čím sa sprehľadní

navigácia v prezentácii. Kliknutím na dokument sa zobrazí používateľovi jeho obsah.

Navigátor bude tiež obsahovať dve tlačidlá, ktorými bude môcť používateľ rýchlo prechádzať na

nasledujúci alebo predchádzajúci dokument. V prípade, že kapitola neobsahuje nasledujúci dokument,

navigátor zobrazí prvý dokument v nasledujúcej kapitole. V prípade, že kapitola neobsahuje

predchádzajúci dokument, navigátor zobrazí posledný dokument v predchádzajúcej kapitole.

Kontextový súbor

Kontextový súbor prezentácie bude obsahovať zoznam kapitol a dokumentov. Zoznam bude uložený

vo formáte .xml. Pre potreby prezentácie boli vytvorené tieto tri značky:

Presentation – predstavuje koreňový tag prezentácie. Atribútmi sú:

Title – názov prezentácie

Path – relatívna cesta od kontextového súboru ku kapitolám prezentácie

Chapter – predstavuje kapitolu. Každá kapitola môže obsahovať podkapitoly a dokumenty. Značka

chapter obsahuje tieto atribúty:

Title – názov kapitoly

Default – dokument, ktorý sa zobrazí pri kliknutí na kapitolu v navigátore. Atribút musí

obsahovať relatívnu cestu k dokumentu od adresára uvedeného v značke Presentation.

Document – predstavuje dokument prezentácie. Atribúty dokumentu sú:

Title – názov dokumentu (bude zobrazený v navigátore)

Path – relatívna cesta k dokumentu od adresára uvedeného v značke Presentation.

- 6 -


Príklad prezentácie:<Presentation Title="Java tutorial" Path="./Java Tutorial/"> <Chapter Title="1. Java Basics I" Default="Java Basics I/compile.html"> <Chapter Title="1.1 Compiling and running" Default="Java Basics I/compile.html">

<Document Title="Compile and run" Path="Java Basics I/compile.html"></Document> </Chapter> <Chapter Title="1.2 Building Aplications" Default="Java Basics I/prog.html"> <Document Title="Aplication structure" Path="Java Basics I/prog.html"></Document> </Chapter> <Chapter Title="1.3 Building Applets" Default="Java Basics I/applet.html"> <Document Title="Simple Applet" Path="Java Basics I/applet.html"></Document> </Chapter> <Chapter Title="1.4 Building a User Interface" Default="Java Basics I/front.html"> <Document Title="User Interface" Path="Java Basics I/front.html"></Document> <Document Title="UI Revisited" Path="Java Basics I/ui.html"></Document> </Chapter> </Chapter> <Chapter Title="2. Java Basics II" Default="Java Basics II/collec.html"> <Chapter Title="2.1 Collections" Default="Java Basics II/collec.html"> <Document Title="Lists and arrays" Path="Java Basics II/collec.html"></Document> </Chapter> <Chapter Title="2.2 Network Comunication" Default="Java Basics II/socket.html"> <Chapter Title="2.2.1 Sockets" Default="Java Basics II/socket.html"> <Document Title="Socket Comunication" Path="Java Basics II/socket.html"></Document> </Chapter> </Chapter> </Chapter></Presentation>

5.1.5. Popis prototypu manažéra kapitol

V tejto časti je uvedený stručný popis prototypu s používateľskou príručkou. Prototyp demonštruje

možnosti aplikácie z pohľadu používateľa. Poskytuje mu kompletné používateľské rozhranie s tým, že

niektoré funkcie ešte nie sú k dispozícii, ale používateľ o nich musí vedieť.

Aplikácia komunikuje s používateľom v anglickom jazyku, všetky výpisy a správy sú v tomto jazyku.

Predpokladá sa však jej lokalizácia do jazyka slovenského s tým, že používateľ bude mať možnosť

výberu medzi podporovaných jazykov.

Základná obrazovka prototypu je na obr. 5.1.

- 7 -


V ľavej časti obrazovky sa nachádza prehľad štruktúry navrhovanej prezentácie (záložka Design

Browser) resp. vlastnosti zvoleného objektu dokumentu alebo prezentácie (záložka Properties).

Záložka Design Browser zobrazuje stromovú reprezentáciu prezentácie a umožňuje vykonanie

operácií nad jednotlivými entitami prezentácie. Výber operácií sa deje podľa kontextového menu,

ktorého položky sú opísané v príslušnej časti používateľskej príručky.

Prezentáciu tvorí stromové usporiadanie niekoľkých logických častí, ktoré sú zobrazené v tabuľke 5.2:

- 8 -

Obrázok 5.1 Základná obrazovka aplikácie


Prezentácia sa skladá z kapitol, ktoré by mali tvoriť jednotný tematický celok. Kapitola môže

obsahovať podkapitoly resp dokumenty. Dokumenty tvoria súbory, ktoré spolu vytvárajú logicky

jednotný celok. Súvislosť rozličných súborov je definovaná pomocou HTML súboru, ktorý obsahuje

odkazy na nich a takto ich spája do jedného logického celku. Dokument môže obsahovať ďalší logický

prvok a to folder. Folder slúži len na sprehľadnenie štruktúry dokumentu, napr. umožňuje uchovávanie

všetkých obrázkov súvisiacich s dokumentom v jednom logickom úložisku.

Záložka Properties poskytuje pohľad na vlastnosti objektov dokumentu resp. prezentácie. Využíva

moderný ovládací prvok, tzv. property grid, ktorý zobrazuje vlastnosti objektu a umožňuje nastavenie

hodnoty vybraných položiek.

Najväčšiu časť obrazovky tvorí editor HTML dokumentov, ktorý poskytuje tri pohľady na dokument,

ktoré sú reprezentované ako samostatné záložky:

Design - editačný pohľad, ktorý umožňuje editáciu dokumentu, pridávanie textu, objektov

a nastavenie atribútov jednotlivých objektov dokumentu.

HTML - poskytuje pohľad na zdrojový HTML kód dokumentu, umožňuje aj editáciu

(predpokladom je však znalosť jazyka HTML)

- 9 -

PrezentáciaHTML dokumentKapitolaKapitolaDokumentHTML súborObrázokJava appletFlash

animáciaVideoIné dokumentyFolderHTML súborObrázokJava appletFlash animáciaVideoIné

dokumentyFolder

Tabuľka 5.2 Hierarchia logických entít prezentácie


Preview – poskytuje pohľad na dokument tak, ako bude viditeľný v prehliadači HTML

dokumentov.

V hornej časti okna aplikácie sa nachádza menu, ktorého najviac používané položky sú zobrazené aj

ako tlačidlá na nástrojovej lište. Popis ich významu sa nachádza v príslušnej časti používateľskej

príručky.

5.1.6. Testovanie prototypu

Testovanie protokolu zahrňovalo najmä otestovanie dostupných editačných funkcií. Základné funkcie

ako kopírovanie, mazanie, presun označeného textu, vyhľadávanie, undo-redo, pridanie obrázku do

dokumentu a tlač dokumentu sú plne funkčné. Ostatné funkcie nie sú resp. sú len čiastočne

implementované.

Samotný proces testovanie bol súbežný s procesom implementácie. V tejto fáze je táto súbežnosť

prípustná, testovanie hotového produktu však bude tvoriť samostatný proces, kedy sa overia všetky

dostupné funkcie aj typické scenáre použitia systému.

Prototyp bol relatívne dlho ladený a testovaný, nedostatky, ktoré boli zistené, boli aj odstránené. Nie je

možné však vylúčiť, že počas jeho intenzívneho používania sa ešte nejaké chyby vyskytnú.

5.1.7. Zhodnotenie prototypu

Prototyp sme vytvárali ako evolučný prototyp a má hlavne demonštrovať možnosti, ktoré bude hotová

aplikácia poskytovať. Nie sú v ňom ešte niektoré funkcie implementované, ide hlavne o samotný

dizajnér kapitol, ktorý sa bude implementovať až v letnom semestri. Výber operácií však už je

viditeľný. Ďalej nie sú ešte implementované všetky editačné funkcie, ale poskytované možnosti sú

dostatočné na vytvorenie mentálneho obrazu o výslednom produkte a jeho možnostiach.

- 10 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Príručky

6 Príručky

V tejto kapitole sa nachádza prvá verzia používateľskej príručky.

6.1. Používateľská príručka ku prototypu

Všetka funkcionalita spojená s vytváraním a upravovaním multimediálnej prezentácie spadá do

používateľskej roly pedagóg a je zabezpečovaná modulom Manažér kapitol (Presentation Designer).

Prvá verzia používateľskej príručky je v podstate používateľská príručka ku prototypu pretože celá

funkcionalita systému nie je v prototype zahrnutá. Z tohto dôvodu je samozrejmé, že po ďalších

etapách vývoja nášho systému sa bude meniť aj používateľská príručka.

6.1.1. Spôsob inštalácie

Minimálne systémové požiadavky:

Operačný systém Microsoft Windows 98 / 2000 / XP (hardvérové požiadavky sú totožné s

požiadavkami tohto OS)

Internet Explorer 5.5 a vyššie

Microsoft .NET Framework

Java 2 runtime environment

Predpokladom úspešného spustenia dizajnérskej aplikácie je existencia Microsoft .NET Framework-u

na cieľovom počítači. Nakoľko ide o voľne šíriteľný balík, je zahrnutý aj v inštalácii tohto produktu.

Po spustení inštalačného programu Microsoft :NET Framework-u sa treba riadiť jeho inštrukciami.

Pohodlnú inštaláciu dizajnérskej aplikácie zabezpečuje štandardný MS Installer. Po spustení súboru

setup.exe sa treba riadiť pokynmi zobrazenými v dialógových oknách inštalačného programu.

Po úspešnej inštalácii je možné spustiť dizajnérsku aplikáciu zvolením súboru

PresentationDesigner.exe, ktorý sa nachádza v cieľovom adresári inštalácie.

6.1.2. Používateľské rozhranie Manažéra kapitol

Hlavné okno Manažéra kapitol je zobrazené na Obr. č. 6.1.

- 1 -


Celá aplikácia sa delí na viacero častí.

Lišta hlavného menu

Lišty s panelmi nástrojov

Prehliadač logickej hierarchie prezentácie (design browser)

Editačné okno

Menu aplikácie

Menu aplikácie je rozdelené do niekoľko logických skupín podľa akcie, ktorá je vykonaná po výbere

danej položky. V nasledujúcej časti je popísané kompletné menu aplikácie spolu s vysvetlením ich

funkcií.

a) File

Obsahuje základné príkazy pre manipuláciu so súbormi a celou prezentáciou. Nasleduje kompletný

zoznam položiek:

- 2 -

Obrázok 6.1 – Hlavné okno Manažéra kapitol


New *: Vytvorí novú

prezentáciu, alebo dokument

podľa predvolenej šablóny.

Open *: Vyvolá systémový

dialóg na otvorenie existujúcej

prezentácie alebo dokumentu

Close *: Zatvorí aktuálny

dokument

Save : Vyvolá systémový dialóg

na uloženie aktuálneho

dokumentu

Save As : Vyvolá systémový dialóg na uloženie aktuálneho dokumentu do iného súboru

Save design *: Uloží celú prezentáciu

Print : Vyvolá systémový dialóg pre tlač a po potvrdení vytlačí aktuálny dokument

Print Preview : Vyvolá systémový dialóg pre nahliadnutie pred tlačou a umožní

nastaviť základné parametre tlače

Preview in Browser *: Spustí implicitný prehliadač HTML súborov na zobrazenie celej

prezentácie dokumentu

Export Presentation *: Vyvolá systémový dialóg na zadanie cieľového adresára, do

ktorého sa má vygenerovať prezentácia.

Exit : Ukončí aplikáciu

b) Edit

Obsahuje základné príkazy pre prácu so systémovou schránkou a príkazy na vyhľadávanie

a manipuláciu textu v dokumente. Nasleduje kompletný zoznam položiek:

- 3 -


Undo : Vráti späť práve vykonanú akciu

Redo : Obnoví vrátenú akciu

Cut : Vybraný objekt (text, obrázok atď) vyberie do systémovej

schránky

Copy : Vybraný objekt (text, obrázok atď) okopíruje do

systémovej schránky

Paste : Na zvolené miesto (dané kurzorom) vloží objekt (text,

obrázok atď) zo systémovej schránky

Delete : Vymaž zvolený objekt (text, obrázok atď)

Select All : Vyznačí všetky časti dokumentu

Find : Vyvolá dialóg pre vyhľadávanie zvoleného reťazca

c) View

Obsahuje príkazy potrebné pre zmenu pohľadu na dokument, ktoré sú nasledovné:

Design View: Nastaví pohľad na spracúvaný

dokument s možnosťou editácie

HTML View: Zobrazí zdrojový HTML kód

spracúvaného dokumentu s možnosťou editácie

Preview: Zobrazí výsledný dokument tak ako

bude zobrazený v prehliadači

Toolbars: Umožní zobraziť alebo skryť

jednotlivé panely nástrojov

Refresh: Znovu prekreslí zobrazovaný dokument

podľa aktuálneho obsahu

d) Insert

Obsahuje príkazy pre vloženie nových prvkov do spracúvaného dokumentu

- 4 -


Break: Vloží do dokumentu ukončenie aktuálneho riadku

Horizontal Line: Vloží do dokumentu vodorovnú deliacu

líniu

Marquee: Vloží do dokumentu textové pole, ktoré sa dá

využiť aj na ohraničenie a zoskupenie iných objektov

Table: Vloží do dokumentu tabuľku

Picture *: Vloží do dokumentu nový obrázok

Video *: Vloží do dokumentu videosekvenciu

Java Applet *: Vloží do dokumentu applet v jazyku Java

Flash Animation *: Vloží do dokumentu grafický objekt

typu Flash

Bookmark *: Vytvorí na aktuálnom mieste dokumentu

záložku, ku ktorej sa dá opätovne vrátiť zo zoznamu

Hyperlink *: Vloží do dokumentu symbolický odkaz na

iný dokument alebo lokáciu v sieti Internet

e) Format

Obsahuje príkazy pre úpravu formátu dokumentu

Font *: Zmení aktuálny font písma v dokumente

Paragraph: *: Nastaví formátovanie odstavcov textu

Bullets and Numbering *: Nastaví formát označenia

a číslovania zoznamu v texte

Borders and Shading *: Upraví ohraničenie

a grafickú úpravu dokumentu

Position *: Nastaví obtekanie textu okolo iného

- 5 -


objektu

Style *: Zmení aktuálne používaný formátovací štýl

na iný preddefinovaný štýl

Background *: Zmení aktuálnu farbu pozadia

dokumentu

f) Help

Obsahuje príkazy pre zobrazenie pomoci pri práci s aplikáciou

Help *: Zobrazí zoznam kapitol pomocníka pri práci s aplikáciou

About *: Zobrazí názov, verziu a autorov aplikácie.

Poznámka: Položky označené „*“ nie sú v prototype implementované, prípadne sú implementované

iba čiastočne.

Lišty s panelmi nástrojov

Panely nástrojov sú umiestnené v hornej časti hlavného okna aplikácie a obsahujú tlačidlá pre

ovládanie programu. Funkcie vykonávané týmito tlačidlami sú totožné s funkciami hlavného menu,

ktoré sú popísané vyššie. Tlačidlá predstavujú zjednodušenie ovládania a prístup k najdôležitejším

funkciám aplikácie jedným kliknutím myši. Aby zbytočne nezaberali miesto v priestore hlavného okna

aplikácie, sú tlačidlá rozdelené do viacerých panelov podľa príbuznosti funkcií a tieto panely je možné

vypínať, zapínať a ľubovoľne presúvať po pracovnej ploche. Tlačidlá sú organizované do

nasledujúcich panelov:

File – obsahuje tlačidlá totožné s funkciami menu File

Edit - obsahuje tlačidlá totožné s funkciami menu Edit

Insert - obsahuje tlačidlá totožné s funkciami menu Insert

Format - obsahuje tlačidlá s najdôležitejšími formátovacími funkciami prístupnými aj cez

dialógové okná v menu Format

Style - obsahuje tlačidlá pre prácu s formátovacími štýlmi

- 6 -


Prehliadač logickej hierarchie

Ďalšou časťou Manažéra kapitol je prehliadač logickej hierarchie prezentácie (design browser). Tento

je umiestnený v ľavej dolnej časti okna (obr. 6.1). V tomto prehliadači je zobrazená aktuálna štruktúra

celej prezentácie so všetkými kapitolami a dokumentmi. Všetky prvky reprezentujú logické časti

prezentácie sa dajú upravovať plávajúcim menu, ktoré je možné vyvolať pravým tlačidlom myši.

Funkcionalita tohto menu nie je v prototype implementovaná. Súčasťou prehliadača logickej

hierarchie je tabuľka vlastností zvoleného objektu (Properties). Táto tabuľka zobrazuje všetky

relevantné vlastnosti objektu, ktorá je vyznačený v prehliadači logickej hierarchie. Jej činnosť je

v prototype obmedzená.

Operácie nad prezentáciou

Add New Chapter: Vytvorí novú kapitolu v prezentácií

Add Existing Item: Pridá do prezentácie existujúci

dokument

Save: Uloží aktuálne spracúvanú prezentáciu na disk

Rename: Zmení názov položky

Preview In Browser: Zobrazí označený dokument

v štandardnom internetovom prehliadači

Export Presentation: Uloží dokument v inom formáte

ako HTML

Properties: Zobrazí okno s vlastnosťami vybranej

položky

Operácie nad kapitolou

- 7 -


Open: Pridá novú kapitolu

Add New Document: Pridá nový

dokument do kapitoly

Add New Chapter: Pridá novú

podkapitolu do kapitoly

Cut: Odstráni kapitolu a umiestni ju do

schránky

Copy: Skopíruje kapitolu do schránky

Paste: Vloží objekt zo schránky do

kapitoly

Delete: Odstráni kapitolu

Rename: Zmení názov kapitoly

Properties: Zobrazí dialógové okno

s vlastnosťami kapitoly

Operácie nad dokumentom

Open: Otvorí nový dokument z

disku

Set As Default: Nastaví vybraný

dokument ako prvý v kapitole

Add New Html Document: Pridá

nový HTML súbor do

dokumentu

Add New Folder: Pridá nový

podadresár

Add Existing Item: Pridá do

- 8 -


dokumentu objekt existujúci v

prezentácií

Cut: Odstráni dokument

z prezentácie a umiestni ho do

schránky

Copy: Skopíruje dokument do

schránky

Paste: Vloží objekt zo schránky

do dokumentu

Delete: Odstráni dokument

z kapitoly

Rename: Zmení názov

dokumentu

Properties: Otvorí dialógové

okno s vlastnosťami dokumentu

Operácie nad foldrom

Add New Html Document: Pridá

nový HTML dokument do

prezentácie

Add New Folder: Pridá nový

podadresár do foldra

Add Existing Item: Pridá do

foldra existujúci prvok

prezentácie

Cut: Odstráni folder a umiestni

ho do schránky

Copy: Skopíruje folder do

- 9 -


schránky

Paste: Vloží objekt zo schránky

do foldra

Delete: Odstráni foder z

dokumentu

Rename: Zmení názov foldra

Operácie nad súborom dokumentu

Open: Otvorí súbor z disku

Set As Default: Nastaví súbor ako štandardný

Cut: Odstráni súbor z dokumentu a umiestni ho do schránky

Copy: Skopíruje súbor do schránky

Paste: Vloží objekt zo schránky ako súbor

Delete: Odstráni súbor z dokumentu

Rename Zmení názov súboru:

Properties: Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami súboru

Editačné okno

Hlavná časť používateľského rozhrania je editačné okno, ktoré slúži na zobrazenie jedného

(aktuálneho) dokumentu v rôznych formách. Medzi formami sa dá pripínať pomocou záložiek

umiestnených hneď nad editačným oknom. K dispozícii sú tri náhľady na aktuálny dokument:

Editačný (design): Poskytuje možnosť priameho editovania dokumentu (vkladanie textu,

objektov atď)

Editor HTML kódu (HTML) : Poskytuje možnosť priamo editovať HTML kód

aktuálneho dokumentu.

- 10 -


Náhľad (Preview) : Zobrazuje dokument tak ako bude zobrazený v prehliadači

Kontextové menu editora dokumentov

Položky pre všeobecnú editáciu:

Cut Odstráni označený objekt zo spracúvaného dokumentu

a umiestni ho do schránky

Copy Skopíruje označený objekt do schránky

Paste Vloží objekt zo schránky do dokumentu

Položky pre prácu s tabuľkami::

Insert row Vloží nový riadok do tabuľky

Insert column Vloží nový stĺpec do tabuľky

Split cells... Rozdelí bunku na viacero buniek podľa nastavení užívateľa

Merge cells Spojí viacero označených buniek tabuľky do jednej

Delete cells Odstráni označené bunky tabuľky

Položky pre nastavenie zobrazenie resp. nastavenie vlastností objektov dokumentu:

Table properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej tabuľky

Cell properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej bunky tabuľky

Caption properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej popisky

objektu

Image properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označeného obrázku

Hyperlink properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej symbolickej

linky

List properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označeného zoznamu

List item properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označeného prvku

zoznamu

Flash properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej FLASH

animácie

Plugin properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami modulu

Applet properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označeného apletu

- 11 -


v jazyku Java

Horizontal line properties... Zobrazí dialógové okno s vlastnosťami označenej vodorovnej

deliacej čiary

Font... Zobrazí dialógové okno s možnosťou nastavenia fontu

Hyperlink... Zobrazí dialógové okno s možnosťami pre vytvorenie novej

symbolickej linky

6.1.3. Používateľské rozhranie Navigátora prezentácie

Na prezeranie prezentácie musí mať používateľ nainštalované prostredie „Java 2 runtime

environment“, ktoré je súčasťou inštalačného CD.

Hlavné okno prezentácie je na obrázku 6.2

- 12 -


Obrazovka prezentácie je rozdelená na dve časti tenkou zvislou čiarou. V ľavej časti je navigátor

prezentácie, v pravej je obsah dokumentu.

Navigátor zobrazuje obsah prezentácie zobrazený v strome s nasledujúcim významom:

koreň – názov prezentácie

vrchol – kapitola

list – dokument

Kliknutím na list stromu, sa v ľavej časti okna, zobrazí príslušný dokument. Kliknutím na kapitolu sa

zobrazí prvý dokument v kapitole alebo jej podkapitole.

V hornej časti navigátora sú dva tlačidlá. Tieto slúžia na prechod na nasledujúci, resp. predchádzajúci

dokument.

- 13 -

Obrázok 6.2 - Prezentácia


6.1.4. Niektoré typické scenáre použitia

V tejto kapitole sú opísané niektoré typické scenáre použitia, s ktorými sa môže bežný používateľ

systému stretnúť. Sú tu vybrané len tie, ktorých použitie je názorné a nutné na používanie prototypu.

Pridanie nového dokumentu do kapitoly

Typické kroky:

1. Používateľ rozbalí stromovú štruktúru kapitol a označí kapitolu, kde chce pridať nový

dokument

2. Po kliknutí pravým tlačidlom myši sa zobrazí kontextové menu s príkazmi vzťahujúcimi sa ku

danej kapitole

3. Používateľ vyberie položku „Add new“ a zobrazí sa ďalšie kontextové menu so zoznamom

novo pridávaných položiek

4. Používateľ vyberie zo zoznamu položku „Document“

5. Systém vytvorí v kapitole nový dokument a umožní používateľovi zadať jeho názov

6. Používateľ napíše nový názov dokumentu

7. Po úspešnom vytvorení nového dokumentu je možné vložiť doňho existujúci HTML súbor

alebo vytvoriť dokument priamo v editore

Zmena formátu textu pri vytváraní dokumentu

Typické kroky:

1. Používateľ označí v otvorenom dokumente text, ktorého formát chce zmeniť

2. Z rozbaľovacieho menu v paneli nástrojov „Style“ vyberie používateľ nový štýl, ktorým chce

vybraný text naformátovať

3. Systém automaticky preformátuje celý označený text podľa predvoleného formátu.

Vloženie obrázku do dokumentu

Typické kroky:

1. Používateľ označí v dokumente miesto, kde chce vložiť nový obrázok

2. V paneli nástrojov „Insert“ klikne užívateľ na tlačidlo „Insert picture“

3. Systém zobrazí dialógové okno pre výber súboru obrázka z disku

- 14 -


4. Používateľ nalistuje adresár, z ktorého chce obrázok vložiť, vyberie požadovaný obrázok a klikne

na tlačidlo „Open“

5. Systém vloží obrázok do aktuálne otvoreného dokumentu a skopíruje ho do stromovej štruktúry

výslednej prezentácie.

6. Obrázok sa zobrazí v stromovej štruktúre prezentácie v prehliadači logickej hierarchie

prezentácie, v adresári „Images“ práve otvoreného dokumentu

- 15 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Použitá literatúra

7 Použitá literatúra

[1] Drozdová, M., Klimo, M.: Metodika návrhu aplikácie Televzdelávanie, ISTEP 2000, Symposium

Proceedings, Košice 2000, ISBN 80-88964-38-5.

[2] Drozdová, M., Implementácia nových informačno-komunikačných služieb, Habilitačná práca,

Žilinská univerzita, 2001.

[3] Bieliková, M., Softvérové inžinierstvo – Princípy a manažment, 2000, 220 strán, ISBN 80-227-

1322-8.

[4] Krajčovič, T., Počítače, 1997, 157 strán, ISBN 80-227-0924-7

- 1 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Elektronický nosič

8 Elektronický nosič

Elektronický nosič obsahuje kompletnú dokumentáciu projektu vypracovanú v zimnom semestri.

Dokumentácia je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť je dokumentácia vytvorená a odovzdaná v rámci

1. kontrolného bodu a druhá časť už obsahuje doplnené časti, ktoré boli odovzdávané na konci

zimného semestra.

Ďalej sa na nosiči nachádza prototyp, ktorý sme vytvorili v zimnom semestri a odovzdali vedúcemu

a konkurenčnému tímu.

Kompletná adresárová štruktúra elektronického nosiča je zobrazená v nasledujúcom výpise.

Zimny_SemesterZimny_Semester\1 kontolny bodZimny_Semester\DokumentaciaZimny_Semester\Dokumentacia\Posudky_a_vyjadreniaZimny_Semester\Dokumentacia\Preberacie_ProtokolyZimny_Semester\PrototypZimny_Semester\Prototyp\NavigatorZimny_Semester\Prototyp\Navigator\PresentationZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Presentation\Chapter_01Zimny_Semester\Prototyp\Navigator\Presentation\Chapter_02Zimny_Semester\Prototyp\Navigator\Presentation\Chapter_03Zimny_Semester\Prototyp\Navigator\Presentation\Main_ImagesZimny_Semester\Prototyp\Navigator\SourceZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\bakZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\bak\classesZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\bak\presentationappletZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\classesZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\classes\package cacheZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\classes\presentationappletZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\docZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\doc\presentationappletZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\srcZimny_Semester\Prototyp\Navigator\Source\src\presentationappletZimny_Semester\Prototyp\Presentation_DesignerZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\InstallZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\SourceZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBarZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\binZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\bin\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\objZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\obj\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\obj\Debug\tempZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\CommandBar\obj\Debug\TempPEZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditorZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\binZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\bin\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\DocumentElementZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\objZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\obj\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\obj\Debug\tempZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\HtmlEditor\obj\Debug\TempPEZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesignerZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\binZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\bin\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\ChapterDesignerZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\ChapterDesigner\IconsZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\DialogsZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\IconsZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\objZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\obj\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\obj\Debug\temp

- 1 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Elektronický nosič

Zimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\PresentationDesigner\obj\Debug\TempPEZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\SetupZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\Setup\DebugZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Designer\Source\Setup\ReleaseZimny_Semester\Prototyp\Presentation_DocumentsZimny_Semester\Prototyp\Presentation_Documents\Chapter_01Zimny_Semester\Prototyp\Presentation_Documents\Chapter_02Zimny_Semester\Prototyp\Presentation_Documents\Chapter_03Zimny_Semester\Prototyp\Presentation_Documents\Main_ImagesZimny_Semester\Prototyp\TemplatesZimny_Semester\Prototyp\Templates\BarZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Document TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Document Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Document Template 2Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Document Template 2\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\DocumentsZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Documents\1Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Documents\1\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Main_TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Bar\Main_Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\BlankZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Document TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Document Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Document Template 2Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Document Template 2\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\DocumentsZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Documents\1Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Documents\1\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Main_TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Blank\Main_Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\CanvasZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Document TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Document Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Document Template 2Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Document Template 2\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\DocumentsZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Documents\1Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Documents\1\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Main_TemplateZimny_Semester\Prototyp\Templates\Canvas\Main_Template\MainImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Template1Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Template1\ImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Template_Prototyp_1Zimny_Semester\Prototyp\Templates\Template_Prototyp_1\Blank_StructureZimny_Semester\Prototyp\Templates\Template_Prototyp_1\Blank_Structure\Main_ImagesZimny_Semester\Prototyp\Templates\Template_Prototyp_1\Document_StructureZimny_Semester\Prototyp\Templates\Template_Prototyp_1\Document_Structure\Main_Images

- 2 -

Dokumentácia k riadeniu projektu


Obsah

1 ÚVOD.............................................................................................................................1.1

2 PONUKA........................................................................................................................2.1

2.1. Riešiteľský tím..............................................................................................................2.1

2.2. Motivácia......................................................................................................................2.2

2.3. Čo môžeme ponúknuť...................................................................................................2.2

2.4. Predpokladané zdroje....................................................................................................2.5

2.5. Príloha...........................................................................................................................2.6

3 ČASOVÝ PLÁN PROJEKTU.........................................................................................3.1

3.1. Zimný semester.............................................................................................................3.1

4 PRIDELENIE ÚLOH.......................................................................................................4.1

4.1. Zimný semester.............................................................................................................4.1

5 ZÁPISY ZO STRETNUTÍ................................................................................................5.1

5.1. Zápis zo stretnutia č. 1..................................................................................................5.1




5.5. Zápis zo stretnutia č. 5................................................................................................5.10





6 PREBERACIE PROTOKOLY........................................................................................6.1

7 POSUDKY A VYJADRENIA K POSUDKOM................................................................7.1


8 ŠABLÓNY......................................................................................................................8.1

8.1. Šablóna dokumentu.......................................................................................................8.1

8.2. Číslovanie strán, obrázkov a tabuliek...........................................................................8.1

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Úvod

1 Úvod

V tomto dokumente sa nachádzajú všetky informácie ktoré vznikli v súvislosti s riadením projektu.

V prvej časti je zachytené presné znenie ponuky, tak ako sme ju odovzdali svojmu vedúcemu projektu.

Ďalej je uvedený časový plán projektu na zimný semester nasledovaný opisom pridelených úloh.

Zároveň sa v tejto časti dokumentácie nachádzajú všetky zápisy zo stretnutí v chronologickom poradí.

Ďalšie časti obsahujú preberacie protokoly, posudky a vyjadrenia k posudkom. Na záver sú zaradené

informácie o metodikách tvorby dokumentácie v rámci tímu.

- 1.1 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Ponuka

2 Ponuka

2.1. Riešiteľský tím

Náš tím pozostáva z piatich ľudí disponujúcich bohatými skúsenosťami v informačných technológiách

a zároveň každý člen nášho tímu plne ovláda problematiku architektúr počítačov, čo je predpokladom

k úspešnému vyriešeniu danej témy a uspokojeniu požiadaviek zákazníka.

Bc. Pavel Fekiač

Je absolventom bakalárskeho štúdia na STU FEI v Bratislave, v odbore Informatika, zameranie

Počítačové systémy a siete. Pracuje v spoločnosti, ktorá sa zaoberá rozvíjaním a údržbou bankového

informačného systému. Špecializuje sa na vývoj databáz pomocou programovacích jazykov SQL

a PL/SQL, ale dobre ovláda aj jazyky C++, Java, C#, HTML. Má skúsenosti s prácou na rozsiahlych

projektoch v tíme, ovláda moderné technológie v oblasti webovských aplikácií ako sú ASP, ASP.NET,

XML. Toto všetko sú predpoklady aby bol prínosom pre výkonný tím.

Bc. Ľubomír Hlávek

Je absolventom bakalárskeho štúdia na FEI STU v Bratislave v odbore Informatika – Počítačové

systémy a siete. Okrem štúdia pracuje v súkromnom sektore, kde sa okrem iného aktívne venuje

návrhu a implementácii rozsiahleho databázového systému. Ovláda programovacie jazyky C/C++,

Pascal / Object Pascal. Ďalej vie pracovať vo vývojových nástrojoch C++ Builder, Delphi, MS Visual

C++. Má skúsenosti s tvorbou webovských aplikácií (HTML, DHTML, CCS, JavaScript), ale aj

databázových aplikácií (SQL). Prínosom do tímu sú jeho skúsenosti s multimediálnymi nástrojmi

Macromedia Dreamweaver MX, Flash MX a samozrejme systematický a zodpovedný prístup k práci.

Bc. Eduard Chrvala

Je absolventom bakalárskeho štúdia na FEI STU v Bratislave, odbor Informatika – Počítačové systémy

a siete. Ovláda programovacie jazyky C/C++, MS Visual C++, Borland C++ Builder a Borland

Delphi, má skúsenosti s jazykmi SQL a HTML. S prácou v tíme má bohaté skúsenosti, zúčastnil sa

viacerých aj rozsiahlejších tímových projektov. Dôverne pozná rôzne architektúry počítačových

systémov, má za sebou vývoj aplikácie nasadenej v mobilnej jednotke pracujúcej na báze

jednočipového mikropočítača.

- 1-


Bc. Daniel Jókai

Je absolventom bakalárskeho štúdia na FEI STU v Bratislave, v odbore Informatika – Počítačové

systémy a siete. Má bohaté programátorské skúsenosti, skúsenosti v oblasti web-designu a počítačovej

grafiky čo sa týka elektronických prezentácií. Ovláda rôzne techniky tvorby webovských stránok

(statické aj dynamické), scriptovacie jazyky (JavaScript, VBScript) a grafické programy (napr. Adobe

Photoshop). Podieľal sa už na tvorbe aktívnej webovej stránky s použitím techniky ASP. Počas štúdia

pracoval na rôznych projektoch, kedy mal možnosť pracovať v skupinke ľudí, kde sa naučil

komunikáciu v tíme a to je kľúčovou otázkou v tomto projekte.

Bc. Roman Páterek

Je absolventom bakalárskeho štúdia na FEI STU v Bratislave, odbor Informatika – Počítačové systémy

a siete. Ovláda programovacie jazyky C/C++, HTML, Javascript. Má skúsenosti s databázovými

systémami a návrhom databáz na báze My SQL, MS SQL. Počas bakalárskeho štúdia pracoval

v súkromnom sektore ako správca počítačových sietí, ďalej v rámci štúdia pracoval na projektoch

zameraných na elektronickú výučbu prostredníctvom internetu, čím sa stáva prínosom pre tím

pracujúci na tomto projekte.

2.2. Motivácia

Všetci členovia nášho tímu sú absolventmi FEI STU v odbore Informatika, takže dôverne poznáme

náplň predmetu Architektúra počítačov, napriek tomu, že tento predmet vznikol len nedávno a my sme

nemali možnosť ho absolvovať. Samozrejme si uvedomujeme problémy výučby informatiky. Vydanie

skrípt, prípadne učebnice pre daný predmet je časovo náročný proces a z pravidla býva neefektívny,

pretože kým sa dostane do rúk používateľa – študenta, býva jeho obsah neaktuálny.

Z toho vyplýva potreba hľadania iných, efektívnejších spôsobov atraktívnej prezentácie danej

problematiky tohoto predmetu. Najprístupnejším riešením je multimediálny systém distribuovaný na

elektronickom médiu, ktorý by bol oveľa flexibilnejší ako tradičné učebné pomôcky. Dal by oveľa

efektívnejšie napĺňať novými údajmi a zároveň náklady na jeho distribúciu by boli oveľa nižšie.

Jedným z dôvodov prečo sme si vybrali túto tému, je skutočnosť že si uvedomujeme užitočnosť

produktu o ktorého vývoj sme týmto prejavili záujem. Sme si vedomí, že tento systém bude slúžiť

nielen našim mladším kolegom v štúdiu, ale aj pedagógom v tvorbe kvalitných študijných materiálov.

2.3. Čo môžeme ponúknuť

Navrhovaná aplikácia bude slúžiť ako multimediálna podpora výučby. Základným stavebným

kameňom systému bude dokument, ktorý môže obsahovať informácie v rôznych formách (text,

obrázky, animácie, zvuky…). Systém bude poskytovať služby, ktoré zjednodušia prácu s veľkým

- 2-


počtom dokumentov, t.j. pridávanie, odstraňovanie, aktualizácia dokumentov, ich zaraďovanie do

kapitol a vytváranie prepojení medzi dokumentmi. Výstupom bude štruktúra dokumentov usporiadaná

do formy prehľadnej webovej stránky.

Systém bude pozostávať z dvoch hlavných častí:

2.3.1. Manažér dokumentov a kapitol

Táto časť bude slúžiť na správu dokumentov. Bude to samostatná aplikácia, ktorá poskytne funkcie

potrebné na vytvorenie multimediálnej prezentácie. Manažér dokumentov bude implementovaný ako

samostatná aplikácia. Ako implementačné prostredie si zvolíme buď MS Visual C++ alebo Java,

podľa požiadaviek zákazníka. Ak zákazník bude požadovať platformovú nezávislosť, aplikácia bude

implementovaná v jazyku Java.

Základné funkcie systému budú nasledovné:

Správa kapitol

Kapitoly budú slúžiť na prehľadné uchovávanie dokumentov. Bude reprezentovaná ako prehľadná

stromová štruktúra, kde jednotlivé uzly budú predstavovať buď dokument alebo podkapitolu.

Aplikácia bude poskytovať funkcie na pridávanie, odstraňovanie aj presúvanie kapitol, resp.

dokumentov.

Kapitola je vlastne chápaná ako špeciálny typ dokumentu, ktorý obsahuje odkazy na iné dokumenty a

kapitoly. Bude mať definované nasledovné operácie:

a) Pridanie dokumentu

Predpokladom použitia tejto funkcie je hotový HTML dokument, ktorý bol vytvorený v

ľubovoľnom editore. Náš systém nebude poskytovať nástroje na vytvorenie dokumentu, nakoľko

existuje veľké množstvo komerčných, shareware aj freeware programov na tento účel. Vytvorenie

kvalitného editora je časovo náročné a nemohli by sme uspokojiť požiadavky zákazníka v

stanovenom termíne.

b) Editovanie dokumentu

Na editovanie dokumentu bude použitý externý editor.

c) Odstránenie dokumentu

Pri tejto operácií musí byť zachovaná integrita systému, preto treba preskúmať a odstrániť odkazy

na neexistujúci dokument.

d) Presúvanie dokumentu

- 3-


Je vlastne kombináciou vyššie uvedených operácií.

Správa odkazov medzi dokumentmi

Aby výsledná prezentácia bola prehľadná a aby navigácia v nej bola čo najjednoduchšia, systém bude

poskytovať funkciu na vytvorenie odkazu z jedného dokumentu na iný dokument. Používateľ (tvorca)

bude môcť týmto spôsobom prepojiť súvisiace dokumenty, čo uľahčí študentom navigáciu v

dokumentoch.

Tlač dokumentov

Výsledný študijný materiál bude distribuovaný vo forme multimediálnej prezentácie, ktorá bude

pezerateľná pomocou WWW prehliadača. Takáto forma však je nevhodná v prípade potreby tlače.

Preto Manažér dokumentov a kapitol bude umožňovať aj výstup materiálu na tlačiareň. Tento výstup

je možné kombinovať s rôznymi ovládačmi tlačiarní, ktoré umožňujú výstup do súboru vo formáte

pdf. Takýto dokument môže byť distribuovaný spolu s multimediálnou prezentáciou.

2.3.2. Multimediálna prezentácia

Výstupom z manažéra dokumentov bude štruktúra dokumentov, ktorá vlastne bude tvoriť jeden veľký

HTML dokument, zobraziteľný v ľubovoľnom prehliadači. Veľký dôraz bude kladený na

prehľadnosť, grafickú úpravu a ľahkú navigáciu v obsahu. Zoznam jednotlivých kapitol bude

zobrazený v hierarchickej forme (strom) a bude stále prítomný na obrazovke.

Výsledný HTML dokument bude nezávislý, to znamená že na jeho prezeranie bude potrebný len

prehliadač, webserver nebude nutný. Táto vlastnosť umožní, že výsledok nebude možné prezentovať

len cez internet, ale môže byť distribuovaný na rôznych nosičoch (napr. CD).

Multimediálna prezentácia bude mať formu webovej stránky. Na zobrazenie zoznamu kapitol v

stromovej štruktúre bude použitý Java applet. Technika appletov poskytuje silné nástroje a dostatočnú

flexibilitu na vytvorenie takéhoto zoznamu, ktorý bude použitý aj ako navigátor medzi veľkým

množstvom dokumentov.

Hlavnou prednosťou plánovaného systému bude ľahká, jednoduchá obsluha, dostatočné množstvo

poskytovaných funkcií. Výsledná prezentácia bude prehľadná, ľahko rozšíriteľná a graficky príjemne

navrhnutá.

- 4-


2.4. Predpokladané zdroje

Vyvíjaný systém pozostáva z dvoch základných častí, ako vyplýva z konceptuálneho modelu systému.

Medzi tieto dve časti patria samotný výukový systém určený k distribúcií medzi študentov na

samostatnom CD médiu a systém pre editáciu a interaktívne pridávanie jednotlivých multimediálnych

výukových materiálov.

- 5-

Obr. 2.1 Konceptuálna schéma systému

Používateľ

Editor dokumentu

Manažér kapitol

Štruktúra kapitol adokumentov

Multimédia prezentácia

Prehliadač

Používateľ 1 Používateľ N

Prepojenia dokumetov Tlač dokumentov dosúboru

Tlačiteľný dokument


Oba systémy sme koncipovali ako platformovo nezávislé, teda schopné bežať na akomkoľvek

operačnom systéme s podporou jazyka html a Java. Pre zobrazenie učebných materiálov postačuje

akýkoľvek internetový prehliadač s podporou java applet a macromedia flash, v ktorom sú vytvorené

vizuálne prezentácie jednotlivých tém. Pre správu výukových materiálov je potrebné aby na

operačnom systéme bežal Java virtual machine. Členovia tímu majú bohaté skúsenosti s jazykom

html, xml, java, ktoré budú pri vývoji systému použité.

Hardvérové nároky systému sú z dôvodov platformovej nezávislosti a využitia multimediálnych

prvkov vyššie ako je štandard u bežných aplikácií tohto typu. Minimálne požiadavky pre beh aplikácie

virtual java machine na systémy založené na PC sú procesor s taktovacou frekvenciou 300MHz

a vyššou, pamäť 128MB. Môžu byť použité operačné systémy Windows 98/Me/NT/2000/XP, Linux,

Solaris, BSD klony systému Unix, MacOS, AIX. Požiadavky na systém pre prehliadanie učebných

materiálov sú nižšie. Tieto podmienky sú splnené v školských podmienkach a taktiež v domácich

podmienkach všetkých členov tímu.

2.5. Príloha

2.5.1. Ponúkané témy podľa priority

1. Multimediálna podpora predmetu Architektúra počítačov

2. Podpora dištančného vzdelávania v predmete Systémové programovanie a asemblery

2.5.2. Rozvrh členov tímu na zimný semester

- 6-

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

Po RPI

Ut APS II TCS TCS cv

St PI 2xcvika+Prednáška OP Hlávek OP Fekiač

Št TMES ASS OP Chrvala

Pi TK PS3 prednáška + 2x cvičenia

Preferovaný termín stretnutí

Prednášky, cvičenia a odborné praktikum

Menej preferovaný termín stretnutí

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Časový plán projektu

3 Časový plán projektu

V tejto kapitole sa nachádzajú informácie, ktoré zachytávajú časový aspekt riadenia projektu. Celý

obsah kapitoly je rozdelený do dvoch častí – na zimný a letný semester. V rámci každej časti sa

nachádzajú časové harmonogramy a plány ktoré sme definovali počas práce na projekte.

3.1. Zimný semester

3.1.1. Hrubý plán projektu

Hrubý plán projektu na zimný semester je zachytený v tabuľke 3.1.

3.1.2. Hrubý plán projektu na letný semester

Hrubý plán projektu na zimný semester je zachytený v tabuľke 3.2.

- 1 -

TýždeňČinnosť1Vytvorenie tímov, zverejnenie tém, voľba témy2Diskusia so

zákazníkom, vypracovanie ponuky3Prezentácia ponúk4Vyhodnotenie ponúk

a pridelenie tém5Analýza problému, vytvorenie plánu projektu6Analýza problému,

špecifikácia požiadaviek, hrubý návrh7Analýza problému, špecifikácia

požiadaviek, hrubý návrh8Prvý kontrolný bod. Odovzdanie dokumentácie

k analýze problému, špecifikácii požiadaviek a hrubému návrhu systému9Korekcia

zistených nedostatkov v návrhu, posudzovanie dosiahnutých výsledkov iného

tímu10Návrh prototypu – overenie hrubého návrhu11Implementácia

prototypu12Odovzdanie prototypu spolu s dokumentáciou, Prezentácia

prototypu13Zhodnotenie výsledkov zo zimného semestra, posudzovanie prototypu

iného tímu

Tabuľka 3.1 – Hrubý plán projektu na zimný semester

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Časový plán projektu

- 2 -

TýždeňČinnosť1Odovzdanie posudku na prototyp tímu číslo 92Zhodnotenie

výsledkov zo zimného semestra, rozdelenie dlhodobých úloh pre členov tímu a

prepracovanie návrhu3Zakomponovanie zmien do dokumentácie zimného

semestra, integrácia návrhu a plán na otestovanie výsledného

produktu4Implementácia návrhu a jeho testovanie, spracovanie materiálov na

zadanú tému a tvorba dokumentácie5Implementácia návrhu a jeho testovanie,

spracovanie materiálov na zadanú tému a tvorba dokumentácie6Implementácia

návrhu a jeho testovanie, spracovanie materiálov na zadanú tému a tvorba

dokumentácie7Overovanie návrhu tvorbou multimediálnej prezentácie a tvorba




dokumentácie11Písanie výslednej dokumentácie ku projektu12Odovzdanie

hotového produktu a dokumentácie

Tabuľka 3.2 – Hrubý plán projektu na letný semester

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Pridelenie úloh

4 Pridelenie úloh

4.1. Zimný semester

V rámci týmu sme si zadefinovali pozície, úlohy a zodpovednosti jednotlivých členov tímu.

Bc. Pavel Fekiač

Návrhár, implementátor

Implementáciu navigačného modulu

Návrh logického modelu údajov

Bc. Ľubomír Hlávek

Vedúci tímu, dokumentátor

Integrácia projektovej dokumentácie

Riadenie a prideľovanie úloh

Špecifikácia požiadaviek

Bc. Eduard Chrvala

Grafik

Analýza existujúcich výukových systémov

Návrh šablón pre jednotlivé časti prezentácie

Bc. Daniel Jókai

Návrhár, implementátor

Implementácia manažéra kapitol

Implementácia modulu na generovanie testov

Návrh funkčného modelu

- 1 -


Bc. Roman Páterek

Grafik

Aktualizácia tímovej www stránky

Analýza existujúcich výukových systémov

Návrh šablón pre jednotlivé časti prezentácie

4.1.1. Podiel členov tímu na jednotlivých úlohách

V tejto časti sa uvádzajú informácie o zodpovednosti jednotlivých členov týmu za stanovené úlohy.

Analýza problému Roman Páterek 50%

Eduard Chrvala 50%

Špecifikácia požiadaviek Ľubomír Hlávek

Hrubý návrh Daniel Jókai 50%

Pavel Fekiač 50%

Prototyp Manažéra kapitol

Implementácia Daniel Jókai

Dokumentácia Daniel Jókai

Prototyp Navigátora

Implementácia Pavel Fekiač

Dokumentácia Pavel Fekiač

Spracovanie ukážkovej kapitoly Ľubomír Hlávek

Používateľská príručka prototypu Ľubomír Hlávek 20%

Eduard Chrvala 50%

Daniel Jókai 20%

Pavel Fekiač 10%

Tvorba šablón Ľubomír Hlávek 80%

Eduard Chrvala 20%

Posudok Eduard Chrvala 70%

- 2 -


Roman Páterek 30%

Vyjadrenie na posudok Eduard Chrvala 60

Roman Páterek 40%

Preberacie protokoly Ľubomír Hlávek

Údržba internetovej stránky tímu Roman Páterek 60%

Ľubomír Hlávek 40%

Finalizácia projektovej dokumentácie Ľubomír Hlávek

Príprava Prezentácií Ľubomír Hlávek 70%

Roman Páterek 30%

Skenovanie materiálov prezentácie Roman Páterek

- 3 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Zápisy zo stretnutí

5 Zápisy zo stretnutí

5.1. Zápis zo stretnutia č. 1

VEC:

Pravidelné stretnutie tímu č. 12

Číslo stret.: 1

DÁTUM: 14. 10. 2003 MIESTO: Softvérové štúdio

ÚČASTNÍCI: Bc. Ľubomír Hlávek, Bc. Eduard Chrvala, Bc. Roman Páterek

ODOVZDANÉ (KOMU): odovzdané zúčastneným mailom

PRILOŽENÉ DOKUMENTY:

ĎALŠIE STRETNUTIE: 20. 10. 2003 o 10:10 v softvérovom štúdiu

PRIPRAVIL: Bc. Ľubomír Hlávek POSLANÉ: 16. 10. 2003

5.1.1. Hlavné témy stretnutia:

organizačné záležitosti

príprava na nasledujúce stretnutie s vedúcim projektu

stanovenie úloh do nasledujúceho stretnutia

5.1.2. Opis stretnutia:

Ľubo zhrnul všetky potrebné organizačné záležitosti, ktoré treba vyriešiť do 27.10.2003

(Plagát, logo tímu, projektové denníky, zápisy so stretnutí)

Roman prezentoval svoje skúsenosti s existujúcich výukových systémov vo forme

multimediálnych prezentácií.

Diskutovali sme o forme vstupných údajov (HTML dokumentov) do systému a najmä

o možnosti ich zobrazenia používateľovi ešte pred samotnou integráciou.

Edo navrhol preskúmať možnosti jednotlivých prostredí v zobrazovaní HTML

dokumentov.

Keďže na tomto stretnutí s rozvrhových dôvodov chýbal vedúci projektu prof. Kolesár, sformulovali

sme niektoré otázky, ktoré bude treba s vedúcim projektu prediskutovať na najbližšom stretnutí

- 1 -


Objem a vymedzenie tematických okruhov, ktoré bude treba spracovať do prezentácie

Otázka požiadaviek na platformovú nezávislosť produktu

Požiadavka vytvorenia testov na overenie preštudovanej látky v rámci multimediálnej

prezentácie

Základné predstavy manipulácie s údajmi (dokumentmi) v prezentácii

Na čo sa má klásť dôraz pri vývoji systému (úspora miesta, efektivita, grafická úprava –

vizualizácia)

5.1.3. Úlohy:

Stavy: O - Otvorené, C – Uzatvorené, D – oneskorenie, R – zrušené

Úloha č. Zadané Zodpovedný Stav Ukončenie Popis

1 14.10.2003 Páterek O 25.10.2003 Vytvorenie a tlač plagátu

2 14.10.2003 Hlávek O 25.10.2003 Vytvorenie www stránky

3 14.10.2003 Jókai O 17.10.2003 Analýza možnosti použitia MFC komponent na vizuálne zobrazenie HTML dokumentov v prostredí Visual C++

4 14.10.2003 Fekiač O 17.10.2003 Analýza možnosti použitia komponent na vizuálne zobrazenie HTML dokumentov v prostredí JAVA

5 14.10.2003 Chrvala O 17.10.2003 Analýza možnosti použitia komponent na vizuálne zobrazenie HTML dokumentov v prostredí C++ Builder

- 2 -



VEC:


Číslo stret.: 2


ÚČASTNÍCI: prof. Milan Kolesár

Bc. Ľubomír Hlávek, Bc. Roman Páterek, Bc. Daniel Jókai, Bc. Pavel Fekiač




PRIPRAVIL: Bc. Pavel Fekiač POSLANÉ: 23. 10. 2003

5.2.1. Témy stretnutia:

Zhodnotenie realizácie úloh z prvého stretnutia

Plagát bol vytvorený, avšak nepodarilo sa ho vytlačiť.

WWW stránka tímu bola vytvorená. Obsahuje všetky potrebné náležitosti, avšak je

vhodné zmenšiť písmo v ponuke v ľavej časti okna.

Analýza vhodnosti použitia Visual C++ - prostredie je nepohodlné (oproti ostatným

analyzovaným), implementácia by vyžadovala príliš veľa úsilia na učenie a

implementáciu nepodstatných záležitostí (tvorba UI, použitie ActiveX technológie)

Analýza vhodnosti použitia jazyka Java – existujúce komponenty na zobrazovanie www

stránok sú nevhodné, neumožňujú úpravu dokumentu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli

nepoužiť jazyk Java.

Analýza vhodnosti použitia Borland C++ Builder – prostredie na tvorbu UI je

porovnateľné s Visual Studio 7.0 avšak vývoj pomocou jazyka C# je v porovnaní

s jazykom C++ rýchlejší.

Bolo prijaté rozhodnutie, že na implementáciu sa použije jazyk C# a .Net Framework. Systém bude

implementovaný pre platformu MS Windows, bude využívať technológiu ActiveX a komponentu

WebBrowser internetového prehliadača MS Internet Explorer.

Spracované materiály do systému budú skriptá: KRAJČOVIČ, T. (1997). Počítače. Vydavateľstvo

STU, Bratislava.

- 3 -


Boli prijaté nasledujúce nové funkcie systému:

Systému bude umožňovať tvorbu (úpravu) dokumentov.

Test – Inštruktor bude môcť vytvoriť test s otázkami typu multiple-choice, ktorý bude

používateľovi prezentovaný ako samostatná podkapitola. Test bude automaticky

vyhodnocovať odpovede.

Rozdelenie úloh a zodpovedností na výslednej odovzdávanej dokumentácii viď tab. nižšie. Prvé

výsledky by mali byť hotové 3. 11. 2003

5.2.2. Úlohy:



1 20.10.2003 Páterek, Chrvala O 3.11.2003 Analýza existujúcich výukových systémov

2 20.10.2003 Hlávek O 3.11.2003 Špecifikácia požiadaviek

3 20.10.2003 Jókai, Fekiač O 3.11.2003 Hrubý návrh

- 4 -



VEC:


Číslo stret.: 3


ÚČASTNÍCI: Bc. Ľubomír Hlávek, Bc. Eduard Chrvala, Bc. Roman Páterek, Bc. Daniel Jókai, Bc. Pavel Fekiač




PRIPRAVIL: Bc. Daniel Jókai POSLANÉ: 29. 10. 2003


Zhodnotenie realizácie úloh z prvého stretnutia

Roman Páterek prezentoval analýzu existujúcich výukových systémov

Ľubo Hlávek oboznámil prítomných s hrubou špecifikáciou systému

Dano Jókai a Palo Fekiač naznačili hrubý návrh, funkčný a dátový model

Počas diskusie boli prijaté nasledujúce rozhodnutá:

Výsledný systém bude pozostávať z dvoch nezávislých častí: z dizajnérskej aplikácie,

pomocou ktorého sa určí štruktúra a obsah prezentácie. Prezentácia bude mať formu

HTML stránok.

Boli prediskutované systémové nároky budúceho systému. Dizajnérska aplikácia bude

bežať na platforme MS Windows s nainštalovaný balíkom .NET Framework a s verziou

prehliadača Internet Explorer 5.0 a vyššie, staršie verzie totiž nepodporujú editačný mód.

Samotná prezentácia bude platformovo nezávislá, k jej prevádzke bude potrebný

prehliadač HTML súborov s podporou multimédií.

Bolo definitívne prijaté, že systém bude poskytovať funkcie na pridanie testu do

prezentácie. Testy predstavujú špeciálny typ dokumentu, pre ktorý bude existovať

osobitný editor; budú realizované ako HTML stránky s použitím JavaScriptu.

- 5 -


Odkazy z dokumentov sa budú môcť vzťahovať buď na celé dokumenty alebo na určité

miesta (tzv. kotvy, anchor) v dokumente. Editor musí podporovať definovanie kotiev.

Navigačná časť hotovej prezentácie bude implementovaná ako Java applet a bude

poskytovať prehľad kapitol v tvare stromovej štruktúry. Štruktúra kapitol bude uložená vo

formáte XML, ktorý je ideálny na tento účel kvôli jeho štrukturovanosti.

Vzájomné referencie dokumentov budú uchovávané v ďalšom XML súbore a budú

aktualizované systémom pri pridaní odkazu, resp. odstránení dokumentu alebo kapitoly.

Rozdelenie úloh a zodpovedností na výslednej odovzdávanej dokumentácii zostalo nezmenené.

Prezentované medzivýsledky naznačujú, že všetky úlohy budú dokončené v stanovenom termíne.

5.3.2. Úlohy:


3.1 20.10.2003 Páterek O 3.11.2003 Analýza existujúcich výukových systémov

3.2 20.10.2003 Hlávek O 3.11.2003 Špecifikácia požiadaviek

3.3 20.10.2003 Jókai, Fekiač O 3.11.2003 Hrubý návrh


- 6 -




zhrnutie a zhodnotenie úloh predchádzajúceho stretnutia

preberanie štruktúry dokumentu


stanovenie dlhodobých úloh pre členov tímu

5.4.2. Zhodnotenie úloh z minulého stretnutia

Úloha č. 3.1 - Analýza bola spracovaná dosť v širokom spektre a je uzavretá.

Úloha č. 3.2 – Špecifikácia požiadaviek odzrkadľuje všetky požiadavky zákazníka, ktoré

sme prekonzultovali na stretnutiach. Požiadavky boli rozšírené o podporu vytvárania

testov ku jednotlivým kapitolám.

Úloha č. 3.3 – Hrubý návrh nezahŕňal všetky požiadavky a pripomienky členov týmu.

Preto sme po vzájomne dohode rozhodli prepracovať model údajov.

5.4.3. Opis stretnutia

Dohodli sme sa, že sa do hrubého návrhu sa pridá kapitola, ktorá sa bude zaoberať

ohraničením systému.

- 7 -

VEC:


Číslo stret.: 4


ÚČASTNÍCI: Bc. Pavel Fekiač, Bc. Ľubomír Hlávek, Bc. Eduard Chrvala, Bc. Daniel Jókai, Bc. Roman Páterek


PRILOŽENÉ DOKUMENTY: analýza.doc, hrubýNávrh.doc, špecifikácia.doc


PRIPRAVIL: Bc. Roman Páterek POSLANÉ: 6. 11. 2003


Ľubo navrhol postupnosť kapitol v dokumentácií a formátovanie ktoré sme prehodnotili

a schválili jeho návrh.

Prediskutovanie hrubého časového plánu na zimný semester, a určenie dlhodobých úloh

do konca semestra. Pavel s Danom si zobrali na starosť implementáciu. Pavel sa bude

venovať vytváraniu testovacích úloh pomocou JavaApplet. Dano sa bude venovať

používateľskému rozhraniu. Ľubo sa bude zaoberať kompletizáciou dokumentácie a jej

formátovaním. Edo má za úlohu vytvorenie šablóny výučbového sytému. Roman sa bude

starať o manažment stránky, jej aktualizáciu.

Analyzovanie ako bude systém ukladať text pomocou xml.

Stanovenie úloh do ďalšieho stretnutia. Ľubo má na starosti formátovanie a kontrola

dokumentácie. Pavel s Danom dopracujú hrubý návrh. Edo prekontroluje dokumentáciu

a bude sa zaoberať obsahom ukážkovej kapitoly. Roman bude mať na starosti

aktualizovanie internetovej stránky a dokumentov, všetky dokumenty previesť do formátu

HTML, uvedenie podrobného plánu a dlhodobých úloh.

5.4.4. Úlohy:


- 8 -

Úloha

č.Zadané Zodpovedný Stav Ukončenie Popis

4.1 20.10.2003 Roman Páterek, Eduard Chrvala

U 03.11.2003 Analýza

4.2 20.10.2003 Daniel Jókai, Pavel Fekiač

O 06.11.2003 Dopracovanie hrubého návrhu

4.3 20.10.2003 Ľubomír Hlávek U 03.11.2003 Špecifikácia požiadaviek

4.4 03.11.2003 Ľubomír Hlávek O 10.11.2003 Skompletizovanie dokumentácie a jej kontrola

4.5 03.11.2003 Eduard Chrvala O 10.11.2003 Prekontrolovanie dokumentácie, a navrhnutie obsahu ukážkovej kapitoly

4.6 03.11.2003 Roman Páterek O 10.11.2003 Aktualizovanie webu a dokumentov, všetky dokumentov previesť do formátu HTML, uvedenie podrobného plánu a dlhodobých úloh.


5.4.5. Dlhodobé úlohy

- 9 -

Úloha č. Zodpovedný Popis

1 Roman Páterek Aktualizácie webu

2 Daniel Jókai Implementátor

3 Pavel Fekiač Implementátor

4 Ľubomír Hlávek Dokumentátor

5 Eduard Chrvala Tvorba šablón dokumentov prezentácie





vyhodnotenie a záverečné úpravy hotovej dokumentácie


stanovenie stabilných funkcií členom tímu


Úloha č. 4.2 – Návrh bol kompletne dokončený, začlenený do celkovej dokumentácie,

úloha je uzavretá.

Úloha č. 4.4 – Dokumentácia je skompletizovaná, ešte je potrebná záverečná kontrola.

Úloha č. 4.5 – Kontrola dokumentácie ešte nie je dokončená z dôvodu absencie

posledných úprav, tvorba ukážkového dokumentu je ešte otvorená

Úloha č. 4.6 – Roman prezentoval zmeny na stránke, jej obsah zodpovedá aktuálnemu

stavu projektu.


Ľubo prezentoval úpravy výslednej dokumentácie

- 10 -

VEC:


Číslo stret.: 5




PRILOŽENÉ DOKUMENTY: dokumentácia.doc

ĎALŠIE STRETNUTIE: 17. 11. 2003 o 18:10 na internáte

PRIPRAVIL: Bc. Eduard Chrvala POSLANÉ: 12. 11. 2003


Roman sa podujal vytlačiť dokumentáciu

Dano začal s implementáciou správcu kapitol, prezentoval začiatky s prácou na

užívateľskom rozhraní.

Ľubo a Roman naskenujú zopár kapitol zo skrípt s učebnými materiálmi pre predmet

Architektúra počítačov, aby ich bolo možné použiť na vytvorenie šablón a prvých

dokumentov.

Stanovenie stabilných funkcií členom tímu

- Ľubomír Hlávek –vedúci tímu, dokumentátor

- Pavel Fekiač – Návrhár, implementátor

- Daniel Jókai – Návrhár, implementátor

- Roman Páterek – Správca stránky

- Eduard Chrvala - Grafik

5.5.4. Úlohy:

- 11 -

Úloha


5.1 20.10.2003 Daniel Jókai, Pavel Fekiač

U 15.11.2003 Hrubý návrh

5.2 03.11.2003 Ľubomír Hlávek, Eduard Chrvala

O 17.11.2003 Skompletizovanie dokumentácie a jej kontrola

5.3 03.11.2003 Eduard Chrvala O 17.11.2003 Prekontrolovanie dokumentácie, a navrhnutie obsahu ukážkovej kapitoly

5.4 03.11.2003 Roman Páterek U 17.11.2003 Aktualizácia webu do aktuálnej podoby

5.5 10.11.2003 Ľubomír Hlávek, Roman Páterek

O 17.11.2003 Naskenovanie niekoľkých kapitol z učebných materiálov

5.6 10.11.2003 Roman Páterek O 17.11.2003 Vytlačenie dokumentácie



- 12 -





štúdium projektovej dokumentácie konkurenčného tímu



Úloha č. 5.1 – Návrh bol kompletne dokončený, začlenený do celkovej dokumentácie,

úloha je uzavretá.

Úloha č. 5.2 – Dokumentácia je skompletizovaná, skontrolovaná. Ďalej bola pridaná aj

dokumentácia k riadeniu projektu.

Úloha č. 5.3 – Edo prezentoval svoj návrh základnej šablóny dokumentov prezentácie. Po

diskusii sme sa rozhodli šablónu upraviť, prípadne vytvoriť viacero alternatív

a prekonzultovať výber najvhodnejšej s vedúcim projektu.

Úloha č. 5.4 – Webová stránka tímu bola aktualizovaná – boli pridané najnovšie

informácie a dokumenty odzrkadľujúce aktuálny stav projektu.

- 13 -

VEC:


Číslo stret.: 6

DÁTUM: 17. 11. 2003 MIESTO: Mladosť B2/71





PRIPRAVIL: Bc. Ľubomír Hlávek POSLANÉ: 21. 11. 2003


Úloha č. 5.5 – Naskenovali sme niekoľko kapitol, zo študijných materiálov predmetu

architektúra počítačov. Potrebné množstvo študijných materiálov ešte prekonzultujeme

s vedúcim projektu.

Úloha č. 5.6 – Roman vytlačil a v riadnom termíne odovzdal oba exempláre projektovej

dokumentácie ku prvému kontrolnému bodu


Diskusia o projektovej dokumentácii konkurenčného tímu. Ľubo zdôraznil klady aj

zápory riešenia, ktoré tým zvolil.

Šablóna, ktorú prezentoval Edo, je nepostačujúca, preto sme sa rozhodli vytvoriť viacero

alternatívnych dizajnovo odlišných šablón a v niektorej z nich spracovať ukážkovú

kapitolu.

Naskenované materiály budeme pomocou OCR nástroja prevádzať na text a tento

následne vkladať do vytvorených šablón.

Rozhodli sme sa správcu kapitol implementovať v prostredí „.net“. Implementáciu tohto

modulu zabezpečí Dano. Prototyp, ktorý budeme odovzdávať na konci semestra by mal

obsahovať správcu kapitol so základnou funkcionalitou.

Navigačná časť prezentácie bude vytvorená v jazyku Java, z dôvodu platformovej

nezávislosti. Túto časť implementuje Pavel.

Edo a Roman preštudujú dokumetáciu konkurenčného tímu a do budúceho stretnutia

vypracujú posudok.

Ľubo s Edom vytvoria ďalšie šablóny. Dohodli sme sa použiť prvky zo šablón už

existujúcich nástrojov (MS Word, Macromedia DreamWeaver, Namo Web-Editor.. atď)

Roman s Ľubom pripravia materiály na prezentáciu aktuálneho stavu projektu. Keďže

budúci týždeň budeme svoje výsledky prezentovať aj vedúcemu projektu, tak do

prezentácie plánujeme zaradiť okrem iného niektoré šablóny, ktoré vytvoríme.

5.6.4. Úlohy

- 14 -

Úloha


6.1 17.10.2003 Daniel Jókai O Implementácia manažéra kapitol


O 24.11.2003 Tvorba šablón

6.3 17.11.2003 Roman Páterek, Eduard Chrvala

O 24.11.2003 Posudok

6.4 17.11.2003 Roman Páterek, Ľubomír Hlávek

O 24.11.2003 Príprava prezentácie

6.5 17.11.2003 Roman Páterek O 24.11.2003 Aktualizácia webu

6.6 17.11.2003 Pavel Fekiač O Implementácia navigátora



- 15 -





predvádzanie prototypu



Úloha č. 6.1 – Implementácia Manažéra kapitol ešte nebola ukončená. Do hlavného okna

manažéra bola pridaná funkčnosť na editáciu dokumentov.

Úloha č. 6.2 – Boli vytvorené tri šablóny návrhy šablón.

Úloha č. 6.3 – Roman s Edom napísali posudok, ktorý bude odovzdaný na cv. RPvI

(24.11.2003).

Úloha č. 6.4 – Ľubo a Roman pripravili prezentáciu o stave projektu. Prezentovať bude

Roman a Dano.

Úloha č. 6.5 – internetová stránka bola aktualizovaná a odráža aktuálny stav projektu.

Úloha č. 6.6 – Navigátor bol čiastočne implementovaný, avšak java applet sa nám

nepodarilo na počítači v soft. štúdiu spustiť.

- 16 -

VEC:


Číslo stret.: 7


ÚČASTNÍCI: Prof. Milan Kolesár, Bc. Pavel Fekiač, Bc. Ľubomír Hlávek, Bc. Eduard Chrvala, Bc. Daniel Jókai, Bc. Roman Páterek



ĎALŠIE STRETNUTIE: 1. 12. 2003 po cvičení RPVI, v softvérovom štúdiu

PRIPRAVIL: Bc. Pavel Fekiač POSLANÉ: 1. 12. 2003



Dano prezentoval manažér kapitol formou obrázkov okien. Manažér bude obsahovať

známe editačné prvky (voľba písma, zarovnanie, ...) , pomocou ktorých bude možné

jednoducho vytvárať alebo upravovať dokumenty.

Prezentácia prehliadača nebola úspešná, pretože sa nepodarilo spustiť java applet, ktorý je

nutný na prehliadanie prezentácie.

Ľubo prezentoval tri typy šablón, ktoré je možné použiť na vytvorenie prezentácie.

Šablóny používajú kaskádové štýly (CSS). Pre prezentácie vytvárané v našom projekte

sme zvolili šablónu „Bar“.

Ďalej sa tím dohodol na týchto implementačných detailoch:

V prípade neúspechu zobrazenia appletu je potrebné zobraziť používateľovi správu

s možnosťami na odstránenie chyby.

Každá kapitola bude obsahovať jeden hlavný dokument, ktorý bude obsahovať popis

zadaný používateľom a linky na podkapitoly.

Každá kapitola bude mať vlastný adresár a podadresáre na disku.

Každá kapitola bude obsahovať súbory maindocument.htm a styles.ccs.

5.7.4. Úlohy


- 17 -

Úloha


7.1 17.10.2003 Daniel Jókai O Implementácia manažéra kapitol


O 1.11.2003 Tvorba šablón

7.3 24.11.2003 Roman Páterek O 1.11.2003 Reakcia na posudok

7.4 24.11.2003 Roman Páterek O 24.11.2003 Aktualizácia webu

7.5 17.11.2003 Pavel Fekiač O Implementácia navigátora





predvádzanie prototypu



Úloha č. 7.1 – Implementácia prototypu manažéra kapitol bol dokončená; vytvorený

systém poskytuje prehľad funkcií systému a budúci používateľ si môže vytvoriť obraz o

aplikácii. Je to prototyp evolučného typu, čo znamená, že bude slúžiť ako základ pre

budúci vývoj.

Úloha č. 7.2 – Tvorba šablón je pre túto fázu vývoja ukončená; vytvorená šablóna

obsahuje definíciu štýlu všetkých hlavných časti dokumentu ako sú napr. nadpisy,

zoznamy (číslované aj nečíslované), definuje aj formátovanie jednotlivých častí

dokumentu.

Úloha č. 7.3 – Vyjadrenie k posudku konkurenčného tímu bolo vytvorené.

Úloha č. 7.4 – Internetovská stránka tímu bola aktualizovaná – boli pridané najnovšie

informácie a dokumenty odzrkadľujúce aktuálny stav projektu.

- 18 -

VEC:


Číslo stret.: 8






PRIPRAVIL: Bc. Daniel Jókai POSLANÉ: 1. 12. 2003


Úloha č. 7.5 – Implementácia navigátora ešte nebola úplne dokončená, problémom je

nutnosť použitia ovládacieho prvku, ktorý nie je štandardnou súčasťou operačného

systému - vyžaduje sa kompletná inštalácia Javy. Riešenie tohto problému sa predpokladá

až v letnom semestri.


Ľubo prezentoval množinu štýlov (súbor Template_prototyp_1.css). Zároveň sme overili

možnosti automatického formátovania podľa definovaného štýlu v prototype. Dohodli

sme sa, že šablóna okrem štýlov bude obsahovať aj pomocné názvy pre používateľa (napr.

vyznačenie umiestnenia nadpisu, podnadpisu...)

Bolo prijaté rozhodnutie, že celá prezentácia bude postavená na globálnej množine štýlov

definovanej v jedinom .css súbore, ktorý bude spoločný pre všetky HTML dokumenty.

Pretože nechceme obmedzovať používateľa, necháme možnosť použiť aj iný, vlastný štýl.

Používateľ teda bude mať dve možnosti pri vytvorení nového dokumentu:

1. vytvoriť (vložiť) dokument naformátovaný podľa globálneho štýlu

2. vytvoriť (vložiť) dokument s nezávislými štýlmi, ale tým pádom stráca možnosť

automatického formátovania prezentácia a výsledok nebude graficky jednotný.

Ľubo navrhol ďalšiu cestu editácie - vytvorenie šablóny v editore Word

Dano prezentoval funkčný prototyp; predviedol jeho súčasné editačné možnosti a typické

postupy pri práci.

Dohodli sme sa, že aj v rámci editora poskytneme možnosť pridania vlastných štýlov aj

zmenu globálneho štýlového súboru.

Prediskutovali sme možnosť automatického číslovania kapitol; nakoľko však manažér

kapitol ešte neposkytuje funkcionalitu potrebnú pre tvorbu štruktúry prezentácie, toto sa

odložilo do neskoršej fázy implementácie.

Bolo prediskutovaná aj téma vzájomných referencií medzi dokumentmi - okrem interných

súborov prezentácie bude možné pridať odkazy aj na externé zdroje, internetové stránky.

Dohodli sme sa na obsahu a forme technickej dokumentácie a používateľskej príručky k

prototypu.

- 19 -


5.8.4. Úlohy

- 20 -

Úloha


8.1 1. 12. 2003 Daniel Jókai O 8. 12. 2003 Technická dokumentácia k prototypu manažéra kapitol


O 8. 12. 2003 Používateľská príručka k prototypu manažéra kapitol

8.3 1. 12. 2003 Ľubomír Hlávek O 8. 12. 2003 Označenie logických častí dokumentu v šablóne

8.4 1. 12. 2003 Roman Páterek O 8. 12. 2003 Aktualizácia webu, vytvorenie aspoň jednej kapitoly prezentácie

8.5 1. 12. 2003 Pavel Fekiač O 8. 12. 2003 Dokumentácia k navigátoru

Stavy: O - Otvorené, C - Uzatvorené, D - oneskorenie, R - zrušené





príprava prezentácie prototypu pred konzultantom a konkurenčným tímom



Úloha č. 8.1 – Technická dokumentácia k manažérovi kapitol je napísaná, no rozhodli

sme sa ju prepracovať a doplniť

Úloha č. 8.2 – Používateľská príručka k manažérovi kapitol je čiastočne napísaná, ešte je

ju treba doplniť o niekoľko kapitol.

Úloha č. 8.3 – Rozhodli sme sa zmeniť členenie dokumentov v kapitolách, preto

označovanie jednotlivých logických častí v pôvodnej podobe stratilo svoj význam.

Úloha č. 8.4 – Roman prezentoval zmeny na stránke, jej obsah zodpovedá aktuálnemu

stavu projektu.

Úloha č. 8.5 – Dokumentácia k navigátoru ovládania prezentácie ešte nie je hotová

- 21 -

VEC:


Číslo stret.: 9




PRILOŽENÉ DOKUMENTY: dokumentácia.doc


PRIPRAVIL: Bc. Eduard Chrvala POSLANÉ: 8. 12. 2003



Porada o priebehu prezentácie prototypu

Porada o problémoch pri importe html dokumentov z iných formátov

Zhodnotenie úloh z minulého stretnutia

Rozdelenie zostávajúcej dokumentácie do konca semestra

Vytvorenie plánov do konca semestra a na nasledujúci semester

5.9.4. Úlohy:

- 22 -

Úloha


9.1 1. 12. 2003 Daniel Jókai O 15. 12. 2003 Technická dokumentácia k prototypu manažéra kapitol


O 15. 12. 2003 Používateľská príručka k prototypu manažéra kapitol

9.3 8. 12. 2003 Ľubomír Hlávek O 15. 12. 2003 Finalizácia dokumentácie

9.4 8. 12. 2003 Roman Páterek O 15. 12. 2003 Vytvorenie hrubého plánu na ďalší semester

9.5 1. 12. 2003 Pavel Fekiač O 15. 12. 2003 Dokumentácia k navigátoru

9.6 8.12.2003 Roman Páterek O 15. 12. 2003 Naskenovanie ďalších kapitol zo skrípt

9.7 8.12.2003 Ľubomír Hlávek O 15.12. 2003 Spracovanie naskenovaných materiálov do zvolenej šablóny HTML

9.8 8.12.2003 Pavel Fekiač, Ľubomír Hlávek

O 15.12. 2003 Integrácia vytvorených dokumentov prezentácie do navigátora kapitol

Stavy: O - Otvorené, C - Uzatvorené, D - oneskorenie, R - zrušené

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Preberacie protokoly

6 Preberacie protokoly

V tejto kapitole sa nachádzajú preberacie protokoly, ktoré boli vytvorené v súvislosti s odovzdávaním

jednotlivých častí dokumentácie vedúcemu projektu a konkurenčnému tímu.

- 1 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Posudky a vyjadrenia k posudkom

7 Posudky a vyjadrenia k posudkom

V tejto kapitol sú uvedené posudky, ktoré sme vytvorili v počas práce na projekte. Jedná sa o posudky

vypracované naším tímom na prácu konkurenčného tímu č. 9 a opačne. Zároveň sú tu priložené aj

reakcie na tieto posudky.

- 1 -

Multimediálna podpora predmetu architektúra počítačov Šablóny

8 Šablóny

V tejto kapitole sa nachádzajú informácie o pravidlách formátovania dokumentov, ktoré sme vytvorili

počas práce na tímovom projekte. Keďže všetky dokumenty sa rôznymi úpravami transformujú do

jednej kompletnej dokumentácie, rozhodli sme sa použiť jednotné formátovanie pre všetky dokumenty

s cieľom minimalizovať námahu pri integrácii dokumentácie.

8.1. Šablóna dokumentu

Dokumenty vytvárame v prostredí MS Word 2000, následne ich pred tlačou, prípadne zverejnením do

celosvetovej pavučiny konvertujeme do formátu PDF.

Nečíslovaný nadpis úrovne 1 Main header

Nečíslovaný nadpis úrovne 2 Main Header 2

Číslovaný nadpis úrovne 1 X Heading 1

Číslovaný nadpis úrovne 2 X.X Heading 2

Číslovaný nadpis úrovne 3 X.X.X Heading 3

Nečíslovaný nadpis úrovne 4 Heading 4

Normálny text Normal

Indexovaný nadpis odseku x) normal italic indexed

Popiska obrázkov a tabuliek Caption

Výpisy adresárov a kód Code

8.2. Číslovanie strán, obrázkov a tabuliek

Strany v dokumentácii sú číslované v dolnej časti vpravo arabskými číslicami. Číslo strany pozostáva

z prefixu, ktorý tvorí číslo kapitoly v ktorej sa strana nachádza, nasleduje bodka a potom samotné číslo

strany vyjadrujúce jej poradie v danej kapitole. Takéto číslovanie nám umožní jednoducho dopĺňať

jednotlivé kapitoly bez nutnosti prečíslovania strán.

Obrázky, resp. tabuľky sa číslujú podobne. Označenie obrázku má prefix: Obr., nasleduje číslo

kapitoly a potom samotné poradie obrázku v kapitole. Podobne sa označujú aj tabuľky.

- 1 -

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V...

Documents

Transcript of SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V...