SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Prírodný potenciál okresu Zlaté Moravce a jeho význam pre cestovný ruch

BAKALÁRSKA PRÁCA

Katedra ekológie

Vedúci katedry: prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc.

Vedúci práce: Ing. Martin Ceľuch, PhD.

Nitra 2008

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

BAKALÁRSKA PRÁCA

NITRA2008 BARBORA KOVÁČOVÁ

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce, ktorú v plnom rozsahu

citujem.

V Nitre 21. 05. 2008 ...............................................

POĎAKOVANIE

Vyslovujem úprimné poďakovanie Ing. Martinovi Ceľuchovi, PhD., vedúcemu

bakalárskej práce, za pomoc, pripomienky a odborné rady pri vypracovaní bakalárskej práce.

V Nitre 21. 05. 2008 ...............................................

SUMMARY

Tourism in the last decade belongs to social activities which interact structure, land

utilization and also appearance of nature. This work is devoted to appreciation of natural

sources or to potential of nature in Zlaté Moravce district and it is also attend to solve

problems of exploitation of potential of nature and concrete solutions for potential of nature

and its effects to tourism in Zlaté Moravce district.

This work is completed from 8 parts and the main part of work splits to geographical

area limit and the second part is devoted to assessment of potential of nature for development

of tourism.

This work is equipped with charts and also with maps and photographs.

In the presented work we use for assessment of natural potential so-called functional

system from Mariot (1969) which appreciate geomorphological conditions, hydrological

conditions, ambient conditions, flora and fauna and protected territories of nature, too.

Some solutions for potential of nature in Zlaté Moravce district you can find in the

fifth part of this work. There you can find the best and the most attractive potential of nature

in Zlaté Moravce district for tourists. We advise also some concrete applications for more

effective efficiency of potential of nature in Zlaté Moravce district. We introduce you also

some kinds of activities which may also lead to an increase in the visit rate of the Zlaté

Moravce district.

Correctness and efficiency of our applications could be attested only by their

implementation to Zlaté Moravce district.

Kľúčové slová – key words:

cestovný ruch - tourism

prírodný potenciál – natural potential

prírodné predpoklady – natural assumes

okres Zlaté Moravce – Zlaté Moravce district

rekreačné aktivity – vacation activities

OBSAH

ÚVOD.................................................................................................................................... .......6

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...............................7

2 CIEĽ PRÁCE..........................................................................................................................12

3 METODIKA PRÁCE

3.1 GEOGRAFICKÉ VYMEDZENIE OKRESU ZLATÉ MORAVCE.......................13

3.2 PRACOVNÉ POSTUPY..........................................................................................14

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 HODNOTENIE PRÍRODNÝCH PREDPOKLADOV OKRESU

ZLATÉ MORAVCE PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU.............................15

4.1.1 GEOMORFOLOGICKÉ PREDPOKLADY.....................................................15

4.1.2 HYDROLOGICKÉ PREDPOKLADY.............................................................18

4.1.3 KLIMATICKÉ PREDPOKLADY....................................................................20

4.1.4 RASTLINSTVO................................................................................................21

4.1.5 ŽIVOČÍŠSTVO.................................................................................................22

4.1.6 CHRÁNENÉ ČASTI PRÍRODY......................................................................23

5 NÁVRHY NA VYUŽITIE PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU OKRESU ZLATÉ

MORAVCE Z HĽADISKA CESTOVNÉHO RUCHU......................................................26

6 ZÁVER....................................................................................................................................29

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY................................................................................30

8 PRÍLOHY................................................................................................................................33

ÚVOD

Každá ekonomická aktivita súvisí so životným prostredím. Človek je so životným

prostredím spätý vo vzájomnej väzbe, využíva ho a ovplyvňuje ho svojimi aktivitami.

V posledných desaťročiach sa k spoločenským aktivitám, ktoré významným

spôsobom ovplyvňujú štruktúru, využívanie a vzhľad krajiny, zaradil aj cestovný ruch.

Predkladaná práca sa venuje predovšetkým hodnoteniu prírodného potenciálu okresu

Zlaté Moravce z hľadiska rozvoja cestovného ruchu a takisto sa venuje aj konkrétnym

návrhom na využitie prírodného potenciálu a jeho vplyvom na rozvoj cestovného ruchu

v okrese Zlaté Moravce.

Prácu tvorí 8 kapitol, jadro práce tvoria metodika práce, cieľ práce, prehľad domácej i

zahraničnej literatúry, výsledky práce a návrhy na využitie prírodného potenciálu z hľadiska

cestovného ruchu.

Prvá kapitola s názvom ,,Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky“ je

venovaná prehľadu naštudovanej literatúry, ktorá bola základom pre zvládnutie danej témy

a takisto je venovaná i stručným charakteristikám použitej literatúry.

V druhej kapitole, ktorá má názov ,,Cieľ práce“ je stručne zhrnutý cieľ bakalárskej

práce.

V tretej kapitole s názvom ,,Metodika práce“ je opísaný celý postup od prípravy

podkladov k bakalárskej práci až po jej ukončenie. Nachádzajú sa tu stručne

charakterizované metódy použité v práci.

Štvrtá kapitola ,,Výsledky práce“ je rozdelená na dve časti, kde prvá časť je venovaná

geografickému vymedzeniu okresu Zlaté Moravce a druhá časť je venovaná hodnoteniu

prírodných predpokladov okresu Zlaté Moravce pre rozvoj cestovného ruchu.

V piatej kapitole s názvom ,,Návrhy na využitie prírodného potenciálu okresu Zlaté

Moravce z hľadiska cestovného ruchu“ je vyčlenený najvhodnejší prírodný potenciál v rámci

okresu Zlaté Moravce a nachádzajú sa tu návrhy určitých konkrétnych foriem a druhov

cestovného ruchu, ktoré sú vhodné pre toto územie. Táto kapitola je takisto venovaná

návrhom konkrétnych produktov cestovného ruchu, ktoré čo najefektívnejšie využívajú

a zároveň zohľadňujú prírodné danosti okresu v rámci rozvoja cestovného ruchu.

Záverečná časť práce je venovaná prílohám, ktoré obsahujú mapy, tabuľky

a fotografie.

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

V druhej polovici 20. storočia sa začína mimoriadny rozvoj cestovného ruchu. A práve

v tomto období nastala etapa vzniku rôznych výskumov a knižných publikácií, ktoré sú

zamerané na cestovný ruch.

Jednu z najširšie akceptovaných definícií cestovného ruchu publikoval Kaspar (1971,

in Mariot 1983), ktorý tvrdí, že cestovný ruch prestavuje komplex vzťahov a javov

vznikajúcich pri cestách a pobyte osôb, pre ktoré miesto ich pobytu nie je miestom ich stáleho

bydliska ani pracoviska.

Poser (1939, in Mariot 1983) definoval cestovný ruch ako súhrn vzájomných vzťahov,

ktoré vznikajú medzi prechodne sa vyskytujúcim nahromadením cudzincov a ich okolím.

V súčasnosti treba Poserovu definíciu upraviť na základe nových poznatkov o cestovnom

ruchu.

Roháč a Meyer (2005) definovali cestovný ruch ako súbor činností zameraných na

uspokojovanie tých potrieb ľudí, ktoré súvisia s cestovaním a dočasným pobytom osôb mimo

miesta trvalého bydliska, zvyčajne vo voľnom čase (v záujme zotavenia, kúpeľnej liečby,

poznávania, kultúrneho i športového vyžitia).

Benthien (1997, in Krogmann 2005) ďalej tvrdí, že hlavným účelom cesty nie je

vykonávanie činnosti, ktorá by bola priamo v navštívenom mieste aj finančne ohodnotená.

Základné úvahy a definície cestovného ruchu spomínajú viacerí autori a potvrdzujú, že

názory na cestovný ruch nie sú jednotné.

Práce, ktoré sa venujú otázkam vplyvu prírodného potenciálu na rozvoj cestovného

ruchu, je možné podľa Mariota (1983) rozdeliť:

1. práce, ktoré sa zaoberajú štúdiom základných teoretických a metodických

otázok geografie cestovného ruchu - konkrétne valorizáciou predpokladov

cestovného ruchu a potenciálom krajiny,

2. geografické výskumy cestovného ruchu konkrétnych území.

Ruppert a Maier (1970, in Mariot 1983) vychádzajú z toho, že účasť na aktivitách

voľného času je predmetom geografických výskumov, lebo formuje využitie krajiny.

V súlade s Drdošom (1978, in Mariot 1983) možno pojem krajina chápať ako

všeobecné označenie pre konkrétne krajinné celky, ktoré existujú reálne a objektívne.

Jestvovanie spätných väzieb medzi cestovným ruchom a krajinou dokazuje skutočnosť, že

krajina, jej štruktúra a potencia ovplyvňujú prostredníctvom cestovného ruchu využívanie

voľného času a naopak, využívanie voľného času ovplyvňuje prostredníctvom cestovného

ruchu štruktúru i fyziognómiu krajiny.

Prírodným potenciálom sa vo vysokoškolských skriptách zaoberá okrem iných aj

Jarábková (2007), a to konkrétne v skriptách s názvom ,,Vybrané kapitoly z cestovného

ruchu“. Jarábková tvrdí, že prírodný potenciál tvorí primárnu ponuku cestovného ruchu a

primárna ponuka je určujúca pri rozhodovaní sa subjektov cestovného ruchu o cieli

cestovania.

Prírodný potenciál spomínajú vo vysokoškolských skriptách aj ďalší autori, napríklad

Papcunová a Gecíková v skriptách ,,Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky“ (2007),

ktoré rozdeľujú prírodný potenciál nasledovne:

1. Prírodné zdroje:

a) obnoviteľné- ich potenciálna vyčerpateľnosť súvisí so spôsobom, akým sa využívajú -

vietor, slnečná energia, ktoré sú potencionálne nevyčerpateľné a zásoby biologických zdrojov

- lesy, populácie živočíchov a inej biomasy, ktoré sú potencionálne vyčerpateľné,

b) neobnoviteľné- ich zásoba nemôže byť v historicky reálnom čase zvyšovaná. Sú to všetky

geologické zásoby.

2. Prírodno-geografické danosti regiónu - majú v rozvoji regiónu zvláštny význam. Každý

región možno charakterizovať odlišnými prírodno-geografickými podmienkami. Význam

prírodného potenciálu pre rozvoj regiónu spočíva v tom, že vytvára podmienky pre

lokalizáciu ekonomických činností, formuje sídelnú štruktúru a ovplyvňuje spôsob života ľudí

v regióne. Na rozvoj regiónu najvýraznejšie vplývajú nasledujúce prírodno-geografické

podmienky: rozloha územia, geologické pomery, geomorfologické pomery, vodohospodárske

pomery, flóra, fauna, ochrana prírody a krajiny a životné prostredie.

Hodnotenia rekreačného potenciálu pomocou bodov sa nachádzajú v prácach

Holovského (1965), Míchala s Noskovej (1970) a Papánka (1972) (in Mariot, 1983).

Holovský vo svojej práci „Krajinné typy a rekreačný potenciál krajiny“ (1965, in

Mariot 1983) rozlišuje štyri stupne hodnoty atraktívnosti krajiny na základe bodovej

diferenciácie typov krajiny.

Podľa Mariota (1983) je objektívnejšia metodika Míchala a Noskovej (1970) v práci

„Hodnocení přírodních předpokladů území pro rekreaci“.

Papánek (1972) v publikácii „Rajonizácia lesov podľa ich rekreačnej funkcie“

prezentoval metodický postup ocenenia rekreačnej hodnoty zalesnených plôch.

Pozitívne a negatívne stránky metodík Holovského, Mariota a Papánka sú zhodnotené

v práci Slávikovej z roku 1977 (in Mariot, 1983) „Aplikácia rôznych metód hodnotenia

krajiny na rekreačné využitie“.

Hodnoteniu potenciálu krajiny z hľadiska rekreačných aktivít sa venoval Mičian v

článku „Hodnotenie prírodného prostredia Hornej Nitry z hľadiska rekreačných činností“

(1977, in Mariot 1983).

Potenciálu krajiny a jeho hodnoteniu z hľadiska rozvoja územia sa venoval Kiemstedt

(1967, in Krogmann 2005) v príspevku „Zur Bewertung der Landschaft für die Erholung“.

V roku 1997 Benthien (in Krogmann 2005) publikoval v Nemecku prácu „Geographie

der Erholung und des Tourismus“, kde sa zaoberá niekoľkými metodikami hodnotenia

predpokladov krajiny pre cestovný ruch.

Zo slovenských autorov sa najviac teoretickým a metodickým otázkam geografie

cestovného ruchu venoval Mariot. V roku 1969 (in Krogmann 2005) uverejnil v

Geografickom časopise „Príspevok k metóde výskumu potencie krajiny z hľadiska

cestovného ruchu“. Mariot sa sčasti prírodným potenciálom zaoberal takisto aj v práci

„Funkčné hodnotenie predpokladov cestovného ruchu ako podklad pre vytvorenie

priestorového modelu cestovného ruchu“ (1971, in Mariot 1983). V roku 1973 uverejnil

článok „Metodické aspekty funkčno-chorologického hodnotenia lokalizačných predpokladov

cestovného ruchu“. Svoje poznatky a vedomosti uplatnil neskôr v knihe „Geografia

cestovného ruchu“, ktorá vyšla v roku 1983.

Mariot (1983) vo svojej knihe ,,Geografia cestovného ruchu“ predpoklady cestovného

ruchu delí na lokalizačné, selektívne a realizačné (schéma č. 1). Prírodné predpoklady patria

spolu s kultúrno-historickými predpokladmi do skupiny lokalizačných predpokladov.

Prírodný potenciál patrí k hlavným lokalizačným faktorom. Viacerí autori (Mariot, 1983;

Otrubová, 1990) sa zhodujú v tom, že pri hodnotení prírodných predpokladov má výrazný

podiel vplyv reliéfu, klímy, vodstva, rastlinstva, živočíšstva a takisto je potrebné brať do

úvahy aj ochranu prírody (in Hasprová, 2000).

Prírodné predpoklady sú podľa Mariota (1983) geneticky odlišné od kultúrno-

historických predpokladov tým, že sú prírodné a kultúrno-historické sú vytvorené človekom.

Hodnotenie lokalizačných predpokladov umožňuje podľa Mariota (1983) vyjadriť potenciál

krajiny pre cestovný ruch, t. j. rozdiely v spôsobilosti krajiny pre rozvoj cestovného ruchu.

Rekreačné aktivity cestovného ruchu člení Mariot (1983) podľa priestorového

a časového aspektu (tabuľka č. 1). Mariot tvrdí, že priestorový aspekt umožňuje rozlíšiť

rekreačné aktivity, na realizáciu ktorých stačí istá lokalita a jej najbližšie okolie (kúpalisko,

ihrisko) a rekreačné aktivity, ktoré si nárokujú väčšie územie (zjazdárske trate, poľovnícke

revíry). Časový aspekt umožňuje rozlišovať aktivity, ktoré sa uskutočňujú počas celého roka

(celoročné) alebo iba v istom ročnom období (sezónne- letné/zimné).

Potenciálom krajiny a hodnotením predpokladov cestovného ruchu sa zaoberá

Krogmann (2005) vo svojej knihe Geografické štúdie s podtitulom ,,Aktuálne možnosti

využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu“.

Podľa neho sa pri hodnotení rekreačných predpokladov územia kladie dôraz na

prírodné predpoklady. Z hľadiska zmien v čase sa prírodný potenciál priraďuje ku

konštantným, alebo k mierne zhoršujúcim sa. Potenciál krajiny pre cestovný ruch Krogmann

(2005) chápe ako pojem, ktorý sa vzťahuje na určité územie a vyjadruje spôsobilosť tohto

územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu bez ohľadu na to, či sa záujem

o jestvujúce podmienky realizuje, alebo či územie zostane nevyužité.

Krogmann (2005) je vo svojej knihe zameraný na hodnotenie územia Nitrianskeho

kraja, na jeho postavenie v kontexte cestovného ruchu Slovenskej republiky, ale venuje sa tu

aj lokalizačným, realizačným a selektívnym predpokladom cestovného ruchu a ich

hodnoteniu.

Veľmi hodnotným zdrojom poznatkov bola rigorózna práca ,,Hodnotenie prírodného

potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného ruchu“ od Hasprovej (2000), ktorá

v tejto práci komplexne hodnotí prírodný potenciál a jeho význam pre rozvoj cestovného

ruchu v okrese Zlaté Moravce. Autorka prírodný potenciál hodnotí pomocou bodového

a funkčného systému, ktorý potom porovnáva, no nakoľko ide o príliš rozsiahle hodnotenie,

toto hodnotenie pre túto bakalársku prácu nebolo využité.

V práci bol využitý pre hodnotenie prírodného potenciálu tzv. funkčný systém podľa

Mariota (1969), v ktorom sa hodnotia geomorfologické predpoklady, hydrologické

predpoklady, klimatické predpoklady, floristické predpoklady, faunistické predpoklady

a chránené časti prírody.

Ďalším zdrojom poznatkov bola pre túto prácu kniha Geografické štúdie, ktorú vydala

Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, s podtitulom ,,Geografia miestnej krajiny v edukačnom

procese“ autorky Hasprovej (2006). Z tejto knihy boli do predloženej bakalárskej práce

doplnené informácie o prírode, no táto kniha bola predovšetkým zdrojom niektorých máp.

Táto kniha bola využitá iba ako doplňujúci zdroj, nakoľko kniha je iba sčasti venovaná

geografii okresu Zlaté Moravce.

Základné vymedzenie okresu Zlaté Moravce sa nachádza vo viacerých publikáciách,

ale my sme sa informácie z dôvodu ich aktuálnosti rozhodli hľadať na internete. Tam okres

Zlaté Moravce medzi inými vymedzuje aj ,,Marketingový plán cestovného ruchu pre

Nitriansky samosprávny kraj“, ktorý je zverejnený na webovej stránke Úradu Nitrianskeho

samosprávneho kraja.

Zaradenie okresu Zlaté Moravce do regiónu cestovného ruchu sa nachádza v

,,Regionalizácii cestovného ruchu“, ktorá je vypracovaná na webovej stránke Slovenskej

agentúry pre cestovný ruch.

V edícii Turistický sprievodca vyšla publikácia „Tribeč, Pohronský Inovec,

Topoľčianky“ (2004), v ktorej sa nachádzajú rôzne faktografické údaje z tejto oblasti.

Rastlinstvo okresu Zlaté Moravce posudzujú vo svojom príspevku Svobodová a

Řehořek (1989, in Hasprová 2000). Charakteristika introdukovaných cudzokrajných drevín a

fotodokumentačný materiál sa nachádza v knihe autorov Bera, Tábora a Tomašku

„Arborétum Mlyňany“ (1992).

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotenie súčasného stavu prírodného

potenciálu v okrese Zlaté Moravce a jeho vplyv na rozvoj cestovného ruchu.

Z hlavného cieľa vyplynuli nasledovné parciálne ciele:

- Analýza prírodných predpokladov okresu Zlaté Moravce z hľadiska rozvoja

cestovného ruchu (geomorfologické predpoklady, hydrologické predpoklady,

klimatické predpoklady, rastlinstvo, živočíšstvo, chránené časti prírody)

- Vypracovanie konkrétnych návrhov na využitie prírodného potenciálu okresu Zlaté

Moravce z hľadiska cestovného ruchu.

3 METODIKA PRÁCE

3.1 GEOGRAFICKÉ VYMEDZENIE ÚZEMIA OKRESU ZLATÉ MORAVCE

Okres Zlaté Moravce sa administratívne začleňuje do vyššieho územného celku

Nitrianskeho samosprávneho kraja. Okres Zlaté Moravce je jedným zo 7 okresov, ktoré tvoria

Nitriansky samosprávny kraj (Marketingový plán CR pre Nitriansky samosprávny kraj, mapa

č. 1).

Územie okresu Zlaté Moravce patrí z hľadiska rajonizácie cestovného ruchu do

Nitrianskeho regiónu cestovného ruchu (Regionalizácia cestovného ruchu, mapa č. 2).

Geografickú polohu okresu v rámci Slovenska vystihujú zemepisné súradnice jeho

okrajových bodov. Najsevernejší bod okresu, ktorý sa nachádza v katastri obce Skýcov, leží

na 48° 23’ s.z.š. Najjužnejší bod je v katastri obce Nevidzany a má hodnotu 48° 18’ s.z.š.

Najvýchodnejší bod ležiaci na poludníku 18° 35’ v.z.d. je zároveň okrajovým bodom katastra

obce Tekovské Nemce. Najzápadnejším bodom okresu v katastri obce Kostoľany pod

Tribečom prechádza poludník s hodnotou 18° 12’ v.z.d. (mapa č. 3).

Okres je situovaný na styku Karpát a Panónskej panvy. Nachádzajú sa tu tri povrchové

celky: Tribeč (jadrové pohorie Vnútorných Západných Karpát), Pohronský Inovec (sopečné

pohorie Vnútorných Západných Karpát) a Podunajská pahorkatina (Žitavská a Hronská

pahorkatina a Žitavská niva), ktorá je súčasťou Panónskej panvy reprezentovanej

Podunajskou nížinou (mapa č. 4).

Prirodzenou osou okresu Zlaté Moravce je rieka Žitava. Pretína okres v smere od

severovýchodu na juhozápad. Z dôvodu, že okres leží na jej hornom toku, získalo toto územie

pomenovanie aj Horné Požitavie (Hasprová, 2000).

Počtom obyvateľov 42 955 (2006) sa okres Zlaté Moravce radí na posledné miesto

v počte obyvateľov Nitrianskeho kraja. Hustotou obyvateľstva (83 obyvateľov na 1 km²)

okres Zlaté Moravce spadá pod celoslovenský priemer hustoty obyvateľstva na 1 km². Okres

Zlaté Moravce má rozlohu 521 km² (Papcunová, Gecíková, 2007). Okres tvorí 33 obcí, z čoho

je jedna obec mestského typu a ostatné patria k vidieckemu typu. Administratívnym centrom

okresu je mesto Zlaté Moravce (Hasprová, 2006).

3.2 PRACOVNÉ POSTUPY

Základné postupy pri vypracovaní práce sú v chronologickom slede rozdelené do

niekoľkých etáp:

1. etapa - Práca s literatúrou

Na začiatku tejto etapy sme zhromaždili literatúru a údaje, ktoré súviseli s danou

témou. Dôležitosť sme pripisovali nielen veľkému množstvu informácií, ale aj ich aktuálnosti

a pravdivosti. Pravdivosť niektorých informácií sme overovali priamo v teréne.

Poznatky sme hľadali v odbornej literatúre, vysokoškolských skriptách Slovenskej

poľnohospodárskej univerzity, na internete, ale aj v bulletinoch. Po zhromaždení materiálov

a dokumentov sme ich dôkladne preštudovali a následne selektovali poznatky dôležité na

zaradenie do bakalárskej práce.

2. etapa - Spracovanie a interpretácia získaných informácií

V tejto fáze sme sa podrobne zaoberali poznatkami a informáciami z literatúry, ktorú

sme získali v prvej etape. Získané poznatky jednotlivých analýz sme postupne syntetizovali

a tak usporiadali do systematického celku.

3. etapa - Návrhy

Na základe poznatkov a informácií získaných v predchádzajúcich etapách sme

pripravili návrhy pre využitie prírodného potenciálu z hľadiska cestovného ruchu v okrese

Zlaté Moravce.

4. etapa – Vyhotovenie fotodokumentácie

Po dôkladnom spracovaní a ukončení práce sme navštívili niektoré zaujímavé miesta,

ktoré sú spomenuté v práci a tie sme si odfotografovali kvôli zaujímavejšej interpretácii práce

a lepšiemu porozumeniu práce.

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 HODNOTENIE PRÍRODNÝCH PREDPOKLADOV OKRESU ZLATÉ

MORAVCE PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU

Hodnotenie prírodných predpokladov cestovného ruchu sa opiera o analýzy

podmienok, ktoré poskytujú pre možnosti rozvoja cestovného ruchu reliéf, klíma, vodstvo,

rastlinstvo, živočíšstvo a chránené časti prírody (Mariot, 1983).

4.1.1 GEOMORFOLOGICKÉ PREDPOKLADY

Reliéf je prírodný činiteľ ovplyvňujúci rôzne funkčné využitie priestoru, ktoré vyplýva

z morfológie terénu. Pri hodnotení geomorfologických predpokladov územia okresu Zlaté

Moravce je potrebné brať do úvahy i morfologické členenie krajiny. Centrálna, južná

a juhozápadná časť okresu Zlaté Moravce patrí ku Žitavskej a Hronskej pahorkatine a ku

Žitavskej nive, ktorých nížinný reliéf je z hľadiska cestovného ruchu málo atraktívny. Naopak

reliéf s čiastočnými predpokladmi pre letnú krátkodobú návštevnosť je typický pre pohoria

tvoriace západnú, severnú a východnú hranicu okresu - Tribeč (829 m n. m. – Veľký Tribeč)

a Pohronský Inovec (901 m n. m. – Veľký Inovec) (Hasprová, 2000).

Za základné charakteristiky, ktoré vyjadrujú rôzne vlastnosti reliéfu a majú vplyv na

rozšírenie a kvalitu podmienok pre rozvoj cestovného ruchu považuje Mariot (1983):

- nadmorskú výšku územia,

- relatívnu výškovú členitosť reliéfu,

- stredný uhol sklonu reliéfu,

- expozíciu reliéfu,

- výskyt kontrastných foriem reliéfu (atraktívnych z hľadiska cestovného ruchu),

- estetickú hodnotu výhľadov do okolia.

Nadmorská výška

Z jednotlivých morfologických prvkov má výrazný vplyv na účelové členenie krajiny

nadmorská výška, ktorá sa v okrese pohybuje v rozpätí od 151 m n. m. (Slepčany) až po 901

m n. m. (Veľký Inovec) (Hasprová, 2000) (mapa č. 4).

Vychádzajúc z rozdielov nadmorských výšok rozlišujeme podľa Mariota (1983)

v okrese Zlaté Moravce tieto výškové stupne:

- nížiny (do 200 m n. m.),

- nízke vysočiny (201-800 m n.m.),

- stredovysočiny (nad 801m n. m.).

Relatívna výšková členitosť

Relatívna výšková členitosť významne ovplyvňuje charakter krajiny, najmä jej

estetickú hodnotu. Je dôležitým ukazovateľom vhodnosti územia najmä pre jednotlivé formy

turistického cestovného ruchu – poznávanie prírody, pešia turistika, cykloturistika,

mototuristika, táborenie, hry v prírode, lyžiarska turistika, pričom s rastúcou relatívnou

výškovou členitosťou vzrastá aj atraktivita územia (Mariot, 1983). Relatívna výšková

členitosť je v okrese Zlaté Moravce na pomerne malom území značná (750 m) (Hasprová,

2000).

Mazúr (1965) rozlišuje na základe relatívnej výškovej členitosti v okrese Zlaté

Moravce viac druhov reliéfu - od rovín až po vyššie vrchoviny a v niektorých oblastiach až

po nižšie hornatiny. Rozličné rekreačné aktivity majú odlišné nároky na relatívnu výškovú

členitosť reliéfu. Väčšina z nich však uprednostňuje územia s vyššími hodnotami relatívnej

výškovej členitosti reliéfu, napríklad na juhovýchodných svahoch Veľkého Tribeča

(Hasprová, 2000).

Sklonitosť reliéfu

Sklonitosť svahov úzko korelujúca s relatívnou výškovou členitosťou je ďalším

morfologickým prvkom, ktorý je dôležitým ukazovateľom vhodnosti územia pre rozvoj

niektorých rekreačných aktivít (turistika, cykloturistika, zimné športy, horolezectvo).

Niektoré svahy v okrese (Skýcov – Vyčoma, Brezov štál, Veľký Inovec) majú

potenciál pre zjazdové lyžovanie. Špecifickú klientelu - horolezcov, lákajú svahy so sklonom

nad 20°. V Pohronskom Inovci sú atraktívne 20 m vysoké andezitové skalné steny na Veľkom

Inovci, Krivej a 15 m vysoké andezitové veže na Benáte. V Tribeči sú to napríklad Skalné

steny Veľkého Lysca (Hasprová, 2000).

Expozícia reliéfu

Svahy v okrese sú väčšinou exponované na JV a JZ. Tento fakt predurčuje hlavne

podhorské oblasti na rozvoj konkrétnych foriem odpočinkového cestovného ruchu -

chatárenia a záhradkárčenia. Zriedkavejšie sa vyskytujú svahy orientované na S, ktoré sú

vhodné na lyžovanie a sánkovanie. Expozícia svahu však nemá väčší vplyv na tie formy

cestovného ruchu, ktoré z hľadiska využitia prírodného potenciálu majú v skúmanej oblasti

dominantné postavenie (turistika, cykloturistika a poľovníctvo) (Hasprová, 2000).

Kontrastné formy reliéfu

Dôležitým geomorfologickým kritériom, ktoré ovplyvňuje záujem účastníkov

cestovného ruchu, je výskyt kontrastných foriem reliéfu. Podľa Mišúnovej (1988, in Hasprová

2000) sú tieto formy reliéfu sú zvyčajne atraktívne svojím pôvodom, tvarom alebo inou

osobitosťou najmä pre účastníkov dynamického cestovného ruchu. Ich význam určujeme na

základe pozorovaní, ktoré sú však poznačené určitou mierou subjektivity (Hasprová, 2000).

V okrese sa vyskytujú bodové, líniové i plošné druhy kontrastných foriem reliéfu,

ktorých význam je skôr regionálny. Patria k nim už spomínané skalné steny a mestá na

Veľkom Inovci, Benáte, Krivej a v Tribeči na Veľkom Lysci. Okrem týchto zvyšuje

atraktívnosť reliéfu i lokalita Skerešov. Tento takmer 1 km dlhý a 50 – 80 m široký súvislý

pás skalných veží sa nachádza SV od obce Obyce. Podobné skalné útvary sa nachádzajú na

západných svahoch Veľkého Inovca, v údolí Kopanického jarku a v Hlbokej doline

(Hasprová, 2000).

Estetická hodnota výhľadov

Územia, ktoré sú morfologicky takmer rovnocenné, sa môžu vyznačovať odlišnými

podmienkami pre rozvoj cestového ruchu. Diferencovať ich pomáha činiteľ súvisiaci

s tvárnosťou povrchu – estetická hodnota výhľadov do okolia. Podobne ako predchádzajúci

činiteľ sa ani tento nedá vyjadriť objektívne sledovanou hodnotou (Hasprová, 2000).

K najnavštevovanejším patrí vrchol Veľkého Inovca, kde je z tohto andezitového brala

pekný výhľad na časť povodia Hrona – na Slovenskú bránu, na vrcholy Štiavnických vrchov,

na Vtáčnik a Podunajskú nížinu, pričom v prípade optimálnej viditeľnosti je možné vidieť i

baziliku v maďarskom Ostrihome. Hodnotný estetický zážitok sľubuje i výhľad z vrcholu

Benát (692 m n. m.). Z tejto 150 m dlhej andezitovej skalnej steny tvorenej nevšednými

tvarmi vežičiek a brál má návštevník pekný výhľad na Horné Požitavie a na celý hrebeň

Tribeča. Pohľad na JV svahy Tribeča, na údolie rieky Žitavy a na SZ svahy Pohronského

Inovca, poskytuje výhľad z jednej z tribečských kremencových hôrok - zo Skalky (488 m n.

m.), na ktorej je postavený hrad Hrušov. Peknú panorámu okresu Zlaté Moravce a Nitrianskej

pahorkatiny poskytujú i výhľady z niektorých častí hrebeňa Veľkého Tribeča, z Ploskej a

z Veľkého Lysca (Hasprová, 2000). Turisticky zaujímavé a často navštevované sú aj

rozhľadňa v Jedľových Kostoľanoch (551 m n. m.- fotografia č. 1,2) a rozhľadňa v obci

Skýcov.

Podľa Mariota (1983) čiastkové analýzy geomorfologických predpokladov slúžia ako

podkladový materiál pre komplexné hodnotenie reliéfu. Výsledkom tohto hodnotenia je

čiastkové členenie územia, ktoré je uskutočnené na základe vhodnosti reliéfu pre konkrétne

formy cestovného ruchu. Po posúdení geomorfologických predpokladov cestovného ruchu

v súlade s Mariotom (1973) konštatujeme, že na území okresu Zlaté Moravce sa vyskytujú tri

funkčné typy reliéfu:

a) reliéf málo atraktívny z hľadiska cestovného ruchu - typický pre územie Žitavskej

a Hronskej pahorkatiny a Žitavskej nivy, vhodný pre rozvoj záhradkárčenia, pešej turistiky,

cykloturistiky a mototuristiky,

b) reliéf čiastočne atraktívny z hľadiska cestovného ruchu - Pohoria Tribeč a

Pohronský Inovec sa vyznačujú reliéfom vrchovín s čiastočnými predpokladmi pre letný

krátkodobý cestovný ruch, majú len sčasti priaznivé predpoklady pre rozvoj krátkodobej

návštevnosti a z hľadiska funkčného využitia sa tento typ reliéfu javí najvhodnejší pre rozvoj

pešej turistiky, cykloturistiky a chatárenia,

c) reliéf najviac atraktívny z hľadiska cestovného ruchu - najatraktívnejší reliéf sa v

rámci okresu vyskytuje v štálovej oblasti medzi údolím Hostianskeho potoka a horným tokom

rieky Žitavy, s predpokladmi pre letný a zimný krátkodobý cestovný ruch (menej ako 3 dni).

Reliéf tejto oblasti sa zaraďuje do subtypu reliéfu so zaoblenými formami povrchu s hustejším

výskytom dolín s rozvojovým potenciálom pre chatárčenie, táborenie, pešiu turistiku,

cykloturistiku, lyžiarsku turistiku. K subtypu reliéfu s výskytom skalných a bralných útvarov

patria plošne menšie oblasti Veľkého Inovca, Benátu, Krivej, Skerešova, Veľkého Lysca

a Skalky (Hasprová, 2000).

4.1.2 HYDROLOGICKÉ PREDPOKLADY

Mariot (1983) rozlišuje hydrologické prvky podľa gravitačného záujmu a schopnosti

vzbudiť záujem účastníkov cestovného ruchu do troch skupín:

- s celoštátnym významom,

- s regionálnym významom,

- s lokálnym významom.

Hydrologické predpoklady sa hodnotia v dvoch skupinách: povrchové a podzemné vody.

Povrchové vody

Sú jedným z najvýznamnejších lokalizačných činiteľov pre rozvoj letnej návštevnosti

konkrétnej oblasti. Vodné plochy a vodné toky využívané pre vodné športy, rekreáciu,

zvyšujú atraktívnosť územia. Okres Zlaté Moravce zaraďujeme hydrograficky do vrchovinne

- nížinnej oblasti. Pre vodné toky tejto oblasti je charakteristický dažďovo-snehový typ

režimu odtoku. Hlavným zdrojom vodnosti sú dažďové a snehové zrážky.

Väčšiu časť územia okresu odvodňuje rieka Žitava, ktorá pramení mimo okresu na

severozápadných svahoch Pohronského Inovca (v nadmorskej výške 625 m n. m.). Do Žitavy

ústia nasledovné prítoky: Hostiansky potok, Pelúsok, Stránka, Čerešňový potok, Sviniarsky

potok a Širočina (Hasprová, 2000).

V okrese sa nachádzajú aj menšie vodné nádrže (s plochou zaberajúcou menej ako 8 %

z celkovej plochy okresu), ktoré sú prevažne cieľom krátkodobého rekreačného cestovného

ruchu. K najväčším a zároveň k najnavštevovanejším patrí vodná nádrž Slepčany (37 ha).

K menším vodným nádržiam okresu patria vodné nádrže: Veľké Vozokany, Nevidzany,

Nemčiňany a juhovýchodná hranica okresu prechádza vodnou nádržou Kozárovce, ktorej

väčšia plocha sa nachádza už v Levickom okrese (Hasprová, 2000). Turisticky využívané sú

vodné plochy aj napriek väčšinou zdravotne závadným vodám. Cestovný ruch viazaný na

vodné plochy má všetky znaky živelnosti, bez vybavenosti turistickou infraštruktúrou (vodná

nádrž Slepčany...) (Krogmann, 2005).

Podzemné vody

Zásoby podzemných vôd sú hlavne v nížinnej časti okresu. K prameňom s väčšou

výdatnosťou patria: Obycká kyselka - Drieňová studňa, pod Veľkým Tribečom -

Pustovníkova studňa a prameň Jelšina (Hasprová, 2006).

Analýzou hydrologických predpokladov bolo zistené, že voda je najhorším hybným

činiteľom pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Zlaté Moravce. Vodné nádrže okresu majú

predpoklady pre rozvoj krátkodobého letného cestovného ruchu. Podzemné vody okresu Zlaté

Moravce majú iba lokálny význam, podobne ako povrchové vody. K zlepšeniu

hydrologických predpokladov okresu z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, by prispelo

potvrdenie informácie o chemickom zložení podzemnej vody v okolí Obýc, ktorá je „údajne“

podobná vode v Piešťanských kúpeľoch (Hasprová, 2000).

Najvýznamnejším podporujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu sú termálne

pramene. Výskyt geotermálnych vôd s potenciálnym využitím pre cestovný ruch v okrese

Zlaté Moravce je evidovaný napríklad v Topoľčiankach (Stratégia rozvoja cestovného ruchu

Nitrianskeho samosprávneho kraja).

4.1.3 KLIMATICKÉ PREDPOKLADY

Klimatické pomery výrazným spôsobom ovplyvňujú rozšírenie cestovného ruchu.

Predovšetkým v kombinácii s reliéfom a vodstvom určujú nielen aktivity cestovného ruchu,

ale poukazujú na rozloženie turistickej exploatácie územia počas roka (Krogmann, 2005).

Klimatické danosti svojimi hodnotami pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú realizáciu

zámerov účastníkov cestovného ruchu. Pôsobia na rozloženie cestovného ruchu počas

kalendárneho roka z časového aspektu a tým dochádza k interakcii výskytu jednotlivých

foriem a dĺžky pobytu účastníkov (Hasprová, 2000). Podľa Mariota (1983) k hlavným

klimatickým faktorom vplývajúcim na vhodnosť územia pre rozvoj cestovného ruchu patria:

- teplota vzduchu,

- zrážkové pomery,

- slnečný svit,

- hmly a oblačnosť,

- veternosť.

Územné a časové rozloženie výdatnosti zrážok vplýva podľa Mariota (1983) na rozvoj

cestovného ruchu pozitívne (zrážky vo forme snehu), ale aj negatívne (zrážky vo forme

dažďa).

Jednou z klimatických charakteristík, ktoré počas roka nemenia svoj vzťah k

cestovnému ruchu, je slnečný svit. Mariot (1983) tvrdí, že čím sú hodnoty slnečného svitu

počas roka vyššie, tým má daná oblasť podmienky priaznivejšie pre rozvoj cestovného ruchu.

Dĺžku trvania slnečného svitu počas roka v okrese Zlaté Moravce reprezentuje priemerná

hodnota 1 840 hodín (Hasprová, 2000).

Výskyt hmiel a oblačnosť pôsobia na rozvoj cestovného ruchu nepriaznivo, pretože

počas celého roka obmedzujú účastníkov rekreácie. Keďže sa hmly väčšinou vyskytujú iba

určitú časť dňa, tak sa vplyv tohto klimatického prvku aj spolu s oblačnosťou berie iba ako

pomocné kritérium pri určovaní klimatickej vhodnosti územia pre rekreáciu. Podľa Bátoru

(1998) priemerne 20 dní do roka býva hmla najmä počas decembra a od apríla do júla sa ich

vyskytuje minimum. Oblačnosť sa na území okresu pohybuje od 50-60 %. Táto klimatická

charakteristika má výrazne negatívny vplyv na pešiu turistiku, cykloturistiku a táborenie

(Hasprová, 2000).

K celkovému hodnoteniu klimatických predpokladov z hľadiska cestovného ruchu

okresu Zlaté Moravce prispieva i charakteristika tejto oblasti podľa Končekovej klasifikácie

(1980) podnebia Slovenska. Okres Zlaté Moravce členíme podľa neho do teplej, mierne teplej

a chladnej oblasti.

Teplá oblasť, ktorá sa rozprestiera v južnej časti okresu približne do nadmorskej výšky

400 m n. m., má viac ako 50 dní s teplotou vzduchu vyššou ako 25°C. Toto územie má podľa

Mariota (1973) veľmi priaznivé klimatické predpoklady pre rozvoj letnej návštevnosti.

Vyššie položené miesta patria do mierne teplej oblasti, ktorá má horšie predpoklady

pre rozvoj letnej návštevnosti a naopak lepšie predpoklady pre zimné druhy cestovného ruchu,

pretože sa tam nachádzajú niektoré lokality s dostačujúcou výškou a trvaním snehovej

pokrývky (nad 30 cm min. 60 dní) (Hasprová, 2000).

Vrcholový hrebeň Veľkého Tribeča patrí do chladnej oblasti, ktorej klimatický

potenciál je podľa Tarábkovej evaluácie klimatických prvkov (1979, in Hasprová 2000) z

hľadiska rekreácie čiastočne vhodný pre celoročný cestovný ruch a to najmä pre formy

turistického cestovného ruchu – poznávanie prírody, pešiu turistiku, cykloturistiku,

mototuristiku, táborenie, hry v prírode, lyžiarsku turistiku.

4.1.4 RASTLINSTVO

Rastlinstvo je z pohľadu cestovného ruchu nezastupiteľné, pretože dotvára celkový

charakter krajiny a výrazne sa podieľa na jej estetickej hodnote. Význam rastlinstva ako

činiteľa podporujúceho rozvoj cestovného ruchu sa určuje na základe hodnotenia atraktívnosti

a rekreačného využívania lesa, čo súvisí s uprednostňovaním lesných plôch pred inými

floristickými spoločenstvami u väčšiny rekreantov (Mariot, 1983).

Okrem toho je svojím zdravotným a hygienickým významom schopné realizovať

základnú funkciu cestovného ruchu, ktorou je obnova fyzických a psychických síl človeka

(Krogmann, 2005).

Jednou z hlavných dominánt okresu sú lesné spoločenstvá, keďže územie leží na

rozhraní karpatskej a panónskej floristickej oblasti. Lesné plochy zaberajú približne 43 %

z celkovej rozlohy. Najväčšie lesné plochy v rámci jednotlivých katastrov majú obce Velčice,

Obyce a Hostie a naopak obce Neverice a Choča sú úplne bez lesných plôch (Hasprová,

2000).

V priestorovom rozšírení rastlinstva sa v okrese z dôvodu značnej výškovej členitosti

prejavuje vertikálna zonálnosť. V najvyšších častiach Pohronského Inovca a Tribeča

pozorujeme bukový vegetačný stupeň, ktorý s klesajúcou nadmorskou výškou prechádza do

dubového vegetačného stupňa. Dôležitú úlohu pri funkčnom využívaní územia zohráva aj

rozšírenie jednotlivých typov lesných spoločenstiev v týchto vegetačných stupňoch. Nad 600

m n. m. prevládajú v bukovom stupni spoločenstvá bučín (Fagion) s dominantnou drevinou

bukom lesným (Fagus sylvatica), ktorá prevláda najmä vo vrcholových častiach pohorí. Do

tohto spoločenstva sa primiešavajú: javor poľný (Acer campestre), javor horský (Acer

pseudoplatanus), dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa

veľkolistá (Tilia platyphyllos). Bučiny pozvoľna v nižších polohách prechádzajú do dubového

stupňa, kde prevládajú lesné spoločenstvá zväzu hrabových dúbrav (Carpinion betuli)

s dominantnými druhmi drevín: dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur),

hrab obyčajný (Carpinus betulus). Menej zastúpený je jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor

horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata) a na vlhkých a tônistých

stanovištiach rastie buk lesný (Fagus sylvatica). Lesné spoločenstvá typické pre najnižšie

polohy oboch pohorí a pre územie pahorkatín zaraďujeme k teplomilným dúbravám, kde

hlavnými drevinami sú: dub zimný (Quercus petraea), dub cerový (Quercus cerris) a dub

žltkastý (Quercus dalechampii).

Okrem spomínaných pôvodných druhov sú na menších plochách rozptýlené dreviny

nepôvodné: smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris) a na pahorkatine

sa k nim radí aj agát biely (Robinia pseudoacacia). Z lesných spoločenstiev azonálne

rozmiestnených sa v okrese najčastejšie vyskytujú vŕbovo-topoľové (vŕba biela - Salix alba,

topoľ biely - Populus alba) a jaseňovo-jelšové spoločenstvá (jaseň štíhly - Fraxinus excelsior,

jelša sivá - Alnus incana a jelša lepkavá - Alnus glutinosa).

V štruktúre využitia pôdneho fondu okresu Zlaté Moravce zohrávajú dôležitú úlohu

vinohrady. Vďaka dobrým fyzicko-geografickým a klimatologickým podmienkam je okolie

Topoľčianok známou vinohradníckou oblasťou (Hasprová, 2000).

4.1.5 ŽIVOČÍŠSTVO

Fauna okresu je druhovo rôznorodá, pretože podľa zoogeografického členenia tu

môžeme nájsť živočíchy dvoch zoogeografických oblastí:

1. Oblasť Západných Karpát – vnútorný obvod – južný okrsok – Tribeč, Pohronský Inovec,

2. Panónska oblasť – juhoslovenský obvod – dunajský okrsok – nížinná časť.

V týchto oblastiach žijú vo viacerých biotopoch rôzne druhy živočíchov:

biotop lesa: srnec lesný (Capreolus capreolus), jeleň lesný (Cervus elaphus), muflón lesný

(Ovis musimon), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), diviak lesný (Sus scrofa), sova obyčajná (Strix

aluco), biotop vôd: lieň (Tinca tinca), mrena obyčajná (Barbus barbus), kačica divá (Anas

platyrhynchos), užovka fŕkaná (Natrix tesellata) (Hasprová, 2000).

Vplyv fauny na rozvoj cestovného ruchu má len sekundárny význam. Výrazne

ovplyvňuje iba poľovníctvo a rybolov (Mariot, 1983).

Rozvoj cestovného ruchu v danej oblasti, v súvislosti s faunistickými predpokladmi,

závisí od možnosti poľovníctva, rybolovu a od výskytu rezervácií chránenej zveri. Na

splnenie týchto podmienok má územie okresu veľmi dobré predpoklady (Hasprová, 2000).

Najznámejším poľovným revírom je Veľká zvernica, ktorá má rozlohu 11 131 ha a patrí

medzi najväčšie v strednej Európe. Malá zvernica (716 ha) bola vytvorená za účelom chovu

danielej zveri. Hlavnou zverou vo Veľkej zvernici je zver jelenia, pridruženou muflonia,

danielia, srnčia a diviačia (Kiss, 1992).

Okrem chovu poľovnej zveri sú Topoľčianky známe aj zvernicovým chovom zubra

hrivnatého (Bison bonasus) (fotografia č. 3) a chovom koní. K zvýšeniu atraktívnosti tohto

regiónu prispieva aj organizácia dostihových a parkúrových pretekov, aukcií koní,

Hubertových jázd (Hasprová, 2000).

Podmienky pre rybolov sú v okrese Zlaté Moravce priemerné, vzhľadom na veľkosť

vodných plôch (8 % z celkovej rozlohy okresu). Horný tok Žitavy aj s jej prítokmi má

charakter pstruhového pásma, pre ktoré sú charakteristické druhy: pstruh potočný (Salmo

trutta), hrúz obyčajný (Gobio gobio), slíž obyčajný (Nemachilus barbatulus). Tok rieky

Žitavy pod Zlatými Moravcami má charakter mrenového pásma s typickými druhmi: kapor

(Cyprinus carpio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) (Hasprová, 2000).

4.1.6 CHRÁNENÉ ČASTI PRÍRODY

Chránené územia majú popri udržiavaní ekologickej stability špecifickú úlohu aj

v prípade cestovného ruchu. Sú vyjadrením vysokej kvality prírodného prostredia, čím sa

podľa Mišúnovej (1988) stávajú areálmi cestovného ruchu. Pri posudzovaní významu

chránených častí prírody pre rozvoj cestovného ruchu je potrebné zdôrazniť, že ich botanický

a ochranársky význam je zvyčajne podstatne vyšší ako atraktívnosť pre účastníkov

cestovného ruchu (Mariot, 1983).

Chránené územia okresu zaberajú približne 8,5 % z celkovej plochy. Vzhľadom na

charakter a funkciu týchto území môže byť práve rozvoj cestovného ruchu vhodným

stimulom pre rozvoj okresu. K chráneným územiam s celoštátnym významom patria:

chránený areál (CHA) Zubria zvernica, CHA Arborétum Mlyňany a CHA Park Topoľčianky

(Hasprová, 2000).

Topoľčianska zubria zvernica (mapa č. 5) bola zriadená v roku 1958 za účelom

ochrany najväčšieho európskeho suchozemského cicavca zubra hrivnatého (Bison bonasus)

(bulletin, Zubria zvernica). V roku 1995 bola zvernica vyhlásená za chránený areál (fotografia

č. 3). Obora s rozlohou 140,16 ha patrí pod správu štátneho podniku - Lesy Slovenskej

republiky, Odštepný závod Topoľčianky a je súčasťou katastrálneho územia obce Hosťovce a

Lovce. V súčasnosti vo vnútornej zvernici obory (27 ha) žije 18 zubrov (k 21. 05. 2008).

Zvyšná plocha - vonkajšia zvernica plní funkciu ochranného pásma. Zaujímavosťou je, že

mená všetkých zubrov odchovaných v tejto obore, sa musia podľa medzinárodnej dohody o

chove zubrov začínať písmenami ”Si” – Sivák, Sivko, Silva... (Hasprová, 2006).

V prípade premnoženia zubrov nad 12 kusov býva povolený odstrel nadpočetných

kusov (Hasprová, 2006). Počas existencie zvernice bolo odchovaných viac ako 120 jedincov.

Nadpočetné jedince boli dodávané do zoologických záhrad, parkov a súkromných chovov.

V roku 1964 bol celý objekt pre chov zubrov vyhlásený za chránenú študijnú plochu.

Chránené územie bolo využívané ako medzinárodný vedecko-výskumný objekt pre štúdium

biológie zubra hrivnatého (bulletin, Zubria zvernica). Z hľadiska možnosti realizácie

poznávacieho cestovného ruchu patrí Zubria zvernica k najväčším atraktivitám okresu Zlaté

Moravce (Krogmann, 2005).

Arborétum Mlyňany (mapa č. 5) – na ploche 61,15 ha v katastrálnom území

Tesárskych Mlynian a Viesky nad Žitavou sa rozprestiera ”otvorená botanická záhrada”, ktorá

patrí k najväčším atrakciám okresu vďaka svojej dendrologickej, architektonickej i kultúrnej

hodnote. (Hasprová, 2000). V súčasnosti je tu sústredených viac ako 2500 taxónov drevín

v samostatných expozíciách reprezentujúcich flóru Stredomoria, Čierneho mora, Číny,

Japonska, Floridy, Kalifornie a severnejších oblastí Eurázie a Ameriky (Tábor, 1992).

Vo využívaní arboréta prevládajú dve funkcie. Jednou je vedecké zameranie na

štúdium aklimatizačných problémov cudzokrajných drevín a druhou je jeho využitie ako

centra poznávacieho cestovného ruchu (Hasprová, 2000).

Park v Topoľčiankach (mapa č. 5) bol v roku 1995 vyhlásený za chránený areál

(fotografia č. 4). Na ploche 10,33 ha rastie veľké množstvo exotických drevín. Najstaršie

stromy pochádzajú zo začiatku 19. storočia, kedy sa na podnet grófa Keglevicha začali v okolí

kaštieľa vysádzať cudzokrajné dreviny. Anglický park sa začína v centre obce, na ľavom

brehu potoka Leveš, a smerom na sever prechádza postupne do voľnej prírody. V súčasnosti

môžeme v parku nájsť nasledovné rastlinné druhy drevín: jedľa španielska (Abies pinsapo),

céder atlantský (Cedrus atlantica), kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica), ginko

dvojlaločné (Ginkgo biloba), platan východný (Platanus orientalis) (fotografia č. 5),

sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), sekvoja vždyzelená (Sequoia

sempervirens), tisovník dvojradový (Taxodium distichum). Pozoruhodná je najmä kolekcia 30

druhov javorov a aleja buka červeného (Fagus sylvatica atropurpurea) (fotografia č. 6).

Peknú scenériu parku dopĺňajú viaceré jazierka s fontánami a plastiky zvierat. Tento chránený

areál patrí medzi najväčšie atraktivity okresu (Hasprová, 2000).

K chráneným územiam, ktorých význam je skôr regionálny alebo lokálny, patria:

CHA Park v Beladiciach, CHA Park v Pustom Chotári, CHA Park pri hrobke Migazziovcov,

CHA Park Janka Kráľa, NPR Včelár (fotografia č. 7), PP Veľký Inovec (tabuľka č. 2, mapa č.

5) a časť veľkoplošného chráneného územia CHKO Ponitrie (Hasprová, 2006).

Pozdĺž z juhu na sever otvorených dolín prenikajú a formujú sa teplomilné

spoločenstvá aj v pomerne veľkých nadmorských výškach (Kelemen a i., 1986, in Krogmann

2005), čo podmienilo vznik lesostepí, napr. na vrchu Včelár (fotografia č. 7) pri Obyciach.

Chránené územia s 5. stupňom ochrany sú zastúpené v okrese len prostredníctvom

Prírodnej pamiatky Veľký Inovec. Na ploche 8,40 ha je dôvodom ochrany súbor skalných

komplexov, ktoré sú dokladom vývoja vulkanických štruktúr. V blízkosti Benátu rastie

Starček ovirský (Senecio ovirensis), ktorého výskyt sa inde na Slovensku nepotvrdil.

Spomínané chránené územia, najmä tie s celoštátnym významom, výrazne zvyšujú

celkovú hodnotu prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce. Ich územie je vhodné pre pešiu

turistiku, cykloturistiku, skalolezectvo a bežecké lyžovanie, ktorých rozvoj vzhľadom na

pôvodnú funkciu týchto území by mal byť regulovaný (Hasprová, 2000).

5 NÁVRHY NA VYUŽITIE PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU OKRESU

ZLATÉ MORAVCE Z HĽADISKA CESTOVNÉHO RUCHU

Medzi silné stránky okresu Zlaté Moravce patrí nedotknuté prírodné prostredie, bohatá

fauna a flóra, pomerne veľké množstvo slnečných dní a komplexná príťažlivá sila, ktorá

v sebe zahŕňa historické miesta, prírodné a kultúrne dedičstvo.

Na druhej strane, problémom je chýbajúca ucelená prezentácia okresu, necielený

marketing a nízky objem vynakladaných prostriedkov na propagáciu cestovného ruchu,

nedostatok programových balíkov v sezónnom a mimosezónnom období.

V okrese Zlaté Moravce je potrebné začať reagovať na stúpajúci dopyt po vidieckom

cestovnom ruchu a takisto aj na predĺženie hlavnej sezóny, napríklad prostredníctvom

vybudovania celoročných krytých športových zariadení.

Z hľadiska komplexného hodnotenia prírodného potenciálu v okrese Zlaté Moravce

sme v súlade s Hasprovou (2000) rozčlenili prírodný potenciál do 4 kategórií:

Do prvej kategórie sme zaradili oblasti s gravitačným zázemím celoštátnych

rozmerov, kde v rámci okresu Zlaté Moravce patria len dve plošne menšie lokality: Chránený

areál Zubria obora a Chránený areál Arborétum Tesárske Mlyňany. Prírodný potenciál týchto

lokalít ich predurčuje na rozvoj krátkodobého dynamického cestovného ruchu s dôrazom na

poznávací turizmus.

Vymedzené územia s optimálnym a nadpriemerným potenciálom môžeme priradiť

k oblastiam s gravitačným zázemím regionálnych rozmerov. Do tejto kategórie patrí

oblasť Veľkého Inovca (najmä vrchol Veľkého Inovca, Obycké lúky, Kadiška), štálová oblasť

a oblasť v okolí Veľkého Tribeča.

Priemerným potenciálom sa vyznačujú oblasti, ktorých atraktivita má iba lokálny

význam. Do tejto skupiny patrí podhorská oblasť Tribeča, južné a juhozápadné úpätia svahov

Pohronského Inovca a juhovýchodná časť okresu v okolí vodných nádrží Nevidzany a

Nemčiňany.

Oblasti s nevyhovujúcim prírodným potenciálom (v okrese tvoria približne 1/3

z celkovej plochy) nemajú vhodné prírodné predpoklady pre rozvoj stacionárnych foriem

pobytového cestovného ruchu. Prírodné danosti týchto oblastí majú skôr potenciál pre rozvoj

jednotlivých foriem dynamického cestovného ruchu, ktorý sa vyznačuje vysokým stupňom

mobility účastníkov (Hasprová, 2000).

V súlade s Vaškom (2000, in Hasprová 2000) predpokladáme, že pre pozitívny rozvoj

cestovného ruchu v okrese Zlaté Moravce je potrebné ho realizovať v zmysle súčasných

trendov:

- trend k aktívnemu odpočinku,

- trend vidieckeho turizmu,

- trend dovolenky v neporušenom prostredí,

- trend vyššej individualizácie.

Návrhy, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť rozvoj cestovného ruchu okresu sú

nasledovné: vytvorenie komplexných turistických produktov a balíkov cestovného ruchu

zostavené pre určité skupiny účastníkov cestovného ruchu (napríklad pre seniorov, rodiny

s deťmi,...). Tieto produkty by mali zahŕňať komplexný program pre jednotlivé skupiny podľa

náročnosti a požiadaviek účastníkov cestovného ruchu.

Dôležitá je rôznorodosť a pestrosť turistických atraktivít pre rôzne cieľové skupiny,

diferencovanie produktu podľa potrieb a očakávaní cieľových skupín a pestrosť ponuky

vhodnej na celoročné využitie.

Dôležitým prvkom, ktorý v okrese Zlaté Moravce chýba, je dobudovanie cyklotrás

potrebnou supraštruktúrou cestovného ruchu, konkrétne kompletnou vybavenosťou

ubytovacích a stravovacích zariadení, odpočívadlami, vyhotovenie informačných tabúľ

v obciach, ako aj pri atraktívnych prírodných zaujímavostiach, napr. Benát, Skerešov, a iné.

Medzi ďalšie návrhy na využitie prírodného potenciálu patria exkurzie zamerané na

pozorovanie vtáctva, vybudovanie hipotrás a možnosti návštevy spojenej s prehliadkou

chovateľských priestorov ktoréhokoľvek zo štyroch majerov (Rybník, Hostianske, Krásny

majer, Breziny) lokalizovaných v okolí Topoľčianok. V okrese Zlaté Moravce sa

nenachádzajú žiadne hipotrasy, preto by bolo vhodné vypracovať niekoľko hipotrás s rôznou

dĺžkou jednotlivých trás, aby bolo možné ich navštívenie všetkými vekovými kategóriami

účastníkov cestovného ruchu.

V zaujímavom prírodnom prostredí okresu Zlaté Moravce (napríklad v Anglickom

parku v Topoľčiankach, v arboréte v Tesárskych Mlyňanoch...) by bolo vhodné zriadenie

pracovných miest sprievodcov po prírode, ktorí by zabezpečovali prírodovedný výklad

a spoznávanie prírodných zaujímavostí, prehlbovali poznatky a šetrný prístup k prostrediu,

vysvetľovali princípy ochrany prírody a ovplyvňovali turistov pre uvedomenie si významu

ekológie.

Keďže územie okresu Zlaté Moravce je značne zalesnené, tieto podmienky predurčujú

toto územie pre vidiecky cestovný ruch. V okrese Zlaté Moravce sa nachádzajú lokality

vhodné na rozvoj vidieckej turistiky (napríklad štálové oblasti v Jedľových Kostoľanoch), kde

by bolo vhodné vybudovanie vidieckych fariem a na nich by bol ideálny chov dobytka

a pestovanie viniča. Bolo by možné uskutočňovať aj poľnohospodársku prvovýrobu a výrobu

mlynárskych výrobkov, výrobu vína, prípravu miestnych gastronomických špecialít a priamy

predaj produktov turistom.

V okrese by bolo potrebné zamerať sa aj na rozvoj agroturistiky, ktorá predstavuje

užšiu formu vidieckej turistiky, pričom služby sú viazané na poľnohospodárske činnosti -

napríklad turisti môžu kosiť seno, kŕmiť zvieratá, jazdiť na koňoch, vyrábať regionálne

špeciality...

Prírodný potenciál by bolo možné využiť aj prostredníctvom rozvoja škôl v prírode.

V okrese Zlaté Moravce je potrebné riešiť aj odstránenie vzniknutých nedostatkov.

Slabou stránkou v okrese Zlaté Moravce je fakt, že tam nesídli žiadna cestovná agentúra,

ktorá by ponúkala a vytvárala balíky služieb pre pobyt v okrese, čím sa znižuje počet

prenocovaní v okrese a účastníci cestovného ruchu sú ľahšie ovplyvniteľní ponukami

a balíkmi služieb z konkurenčných cieľových miest, ktoré sa nachádzajú mimo okresu.

V okrese Zlaté Moravce existujú predpoklady pre rozvoj pešej turistiky,

cykloturistiky, táborenia, chatárenia, zberu bylín a lesných plodov, poľovníctva, bežeckého a

zjazdového lyžovania. K rekreačným aktivitám vhodných pre pahorkatiny patria v závislosti

od vodných plôch niektoré druhy vodných športov a rybolov. Vo vinohradníckych oblastiach

je vhodný rozvoj “gastroturistiky” spojený s degustáciou vín. Tieto aktivity by mohli takisto

prispieť k zvýšenému záujmu účastníkov cestovného ruchu o túto oblasť.

ZÁVER

V ostatnom období sa aj v oblasti cestovného ruchu kladie dôraz na uspokojovanie

potrieb návštevníkov a obyvateľov konkrétneho územia v rámci realizácií cieľov trvalo

udržateľného rozvoja.

V okrese Zlaté Moravce je potrebné podporiť trvalo udržateľné formy cestovného

ruchu a viacúčelové riešenia, pri ktorých sa rozvoj spája s ochranou a zveľaďovaním

existujúcich hodnôt krajiny, prírodného potenciálu, ale takisto i kultúrneho a historického

dedičstva.

Trvalo udržateľný cestovný ruch uspokojuje potreby návštevníkov a obyvateľov

daného miesta bez toho, aby oslaboval možnosti ďalších, resp. budúcich návštevníkov

a obyvateľov. Je to teda také riadenie cestovného ruchu, ktoré využíva prírodné, materiálne

a ľudské zdroje cieľového miesta, no zároveň zachováva kultúrnu identitu, ekologickú

stabilitu, biologickú rozmanitosť a systémy, podporujúce život, a to v cieľovom regióne, ale aj

v iných regiónoch.

V práci sme zhodnotili prírodný potenciál v zmysle Mariotovho (1969) funkčného

hľadiska. Analyzovali sme najskôr čiastkovo geomorfologické predpoklady, hydrologické

predpoklady, klimatické predpoklady, floristické predpoklady, faunistické predpoklady

a chránené časti prírody okresu Zlaté Moravce a na záver sme celkovo zhodnotili prírodný

potenciál územia a vyčlenili v rámci okresu najatraktívnejšie lokality.

Pre efektívnejšie využitie najatraktívnejšieho ako aj menej atraktívneho prírodného

potenciálu sme odporučili niekoľko konkrétnych návrhov, ktorých správnosť sa overí až po

zavedení do praxe.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižné publikácie:

1. BÁTORA, M. et al. 1998. Zlaté Moravce. Martin: Neografia, 1998. 373 s. ISBN

80-967890-9-0

2. BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2005. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU, 2005. 254 s.

ISBN 80-8069-513-X

3. BENTHIEN, B. 1997. Geographie der Erholung und des Tourismus. In: Aktuálne možnosti

využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Krogmann. 2005.

4. BERO, R. - TÁBOR, V. - TOMAŠKO, I. 1992. Arborétum Mlyňany. Bratislava:

VEDA, 1992. 124 s. ISBN 80-224-0377-6

5. DRDOŠ, J. 1978. Geografia a jej úlohy pri ochrane a tvorbe životného prostredia.

Geografický časopis, č. 3, s. 218 – 226. In: Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1. vyd.

Bratislava: Veda, 1983.

6. HASPROVÁ, M. 2000. Hodnotenie prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce

z hľadiska cestovného ruchu. Rigorózna práca. Bratislava: PriF UK; katedra regionálnej

geografie, ochrany a plánovania krajiny, 2000. 74 s.

7. HASPROVÁ, M. 2006. Geografia miestnej krajiny v edukačnom procese. In: Geografické

štúdie 11. Nitra: UKF, 2006. 121 s. ISBN 80-8094-056-8

8. HOLOVSKÝ, M. 1965. Krajinné typy a rekreačný potenciál krajiny. In: Geografia

cestovného ruchu. Mariot. 1983.

9. JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU, 2007. 136 s.

ISBN 978-80-8069-950-5

10. KASPAR, C. 1971. Beiträge zur Disskusion über den Fremdenverkehrsbegriff, Z. für

Fremdenverkehr, 26, s. 49 – 51. In: Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1. vyd. Bratislava:

Veda, 1983.

11. KELEMEN, A. a i. 1986. Štiavnické vrchy. In: Aktuálne možnosti využitia územia

Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Krogmann. 2005.

12. KIEMSTEDT, H. 1967. Zur Bewertung der Landschaft für die Erholung. In: Aktuálne

možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Krogmann. 2005.

13. KISS, K. 1992. Topoľčianske zvernice. 1. vyd. Banská Bystrica: Juniorpress, 1992. 29 s.

14. KONČEK, M. 1980. Klimatické oblasti. Mierka 1:1 000 000. In: Atlas Slovenskej

socialistickej republiky. Bratislava: SAV; SÚGaK, 1980.

15. KROGMANN, A. 2005. Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja

z hľadiska cestovného ruchu. In: Geografické štúdie 10. Nitra: UKF, 2005. 218 s.

ISBN 80-8050-888-7

16. MARIOT, P. 1969. Príspevok k metóde výskumu potencie krajiny z hľadiska cestovného

ruchu. In: Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného

ruchu. Krogmann. 2005.

17. MARIOT, P. 1973. Metodické aspekty funkčno-chorologického hodnotenia lokalizačných

predpokladov cestovného ruchu. In: Geografický časopis, roč. 25, 1973, č. 1.

18. MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1983. 249 s.

19. MAZÚR, E., MAZÚROVÁ, V. 1965. Mapa relatívnych výšok Slovenska a možnosti ich

využitia pre geografickú rajonizáciu. In: Geografický časopis, roč. 17, 1965, č. 1.

20. MIČIAN, Ľ. 1977. Hodnotenie prírodného prostredia Hornej Nitry z hľadiska rekreačných

činností. In: Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1983.

21. MÍCHAL, I., NOSKOVÁ, J. 1970. Hodnocení přírodních předpokladů území pro

rekreaci. In: Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1983.

22. MIŠÚNOVÁ, E. 1988. Hodnotenie prírodných predpokladov dynamického cestovného

ruchu v Slovenskej socialistickej republike. In: Geografický časopis, roč. 40, 1988, č. 4.

23. OTRUBOVÁ, E. 1990. Analýza vybraných predpokladov cestovného ruchu Horehronia.

In: Hodnotenie prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného ruchu.

Hasprová. 2000.

24. PAPÁNEK, F. 1972. Rajonizácia lesov podľa jej rekreačnej funkcie. In: Geografia

cestovného ruchu. Mariot. 1983.

25. PAPCUNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I. 2007. Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky.

Nitra: SPU, 2007. 70 s. ISBN 80-8069-657-8.

26. RUPPERT, K. – MAIER, J. 1970. Zum Standort der Fremdenverkehrsgeogarphie –

Versuch eines Konzepts. Münchner Stud. zur Sozial- und Wirtschaftsgeographie. In:

Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1983.

27. SLÁVIKOVÁ, D. 1977. Aplikácia rôznych metód hodnotenia krajiny na rekreačné

využitie na modelovom území okresu Žiar nad Hronom. In: Geografia cestovného ruchu.

Mariot. 1983.

28. SVOBODOVÁ, Z. - ŘEHOŘEK, V. 1989. Floristická charakteristika okresu Nitra.

In: Hodnotenie prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného ruchu.

Hasprová. 2000.

29. TARÁBEK, K. 1979. Evaluácia klimatických prvkov s ohľadom na celoročný cestovný

ruch. In: Hodnotenie prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného

ruchu. Hasprová. 2000.

30. TÁBOR, I. 1992. Cesta k tuji mlyňanské. In: Krásy Slovenska, roč. 69, 1992, č. 5.

31. VAŠKŮ, P. 1999. Řízení regionálního cestovního ruchu. In: Hodnotenie prírodného

potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného ruchu. Hasprová. 2000.

32. ZAŤKO, M. 1998. Hydrologické pomery. In: Bátora, M., Zaťko, M. Zlaté Moravce.

Martin: Neografia, 1998. ISBN 80-967890-0.

Iné zdroje:

1. MARKETINGOVÝ PLÁN CESTOVNÉHO RUCHU PRE NITRIANSKY

SAMOSPRÁVNY KRAJ [cit. 2008-05-03] dostupné na internete: <

http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=901

2. STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NITRIANSKEHO

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA [cit. 2008-05-03] dostupné na internete: <

http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=901

3. REGIONALIZÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

[cit. 2008-05-03] dostupné na internete: < http://www.sacr.sk/sf/regionalizacia

4. ÚVOD DO TRVALO UDRŽATEĽNÉHO TURIZMU. 2005. ROHÁČ, J.; MEYER, M.

[cit. 2008-05-03] dostupné na internete: < www.jantarovacesta.sk

5. ZUBRIA ZVERNICA, bulletin

6. VLASTNÁ FOTODOKUMENTÁCIA

Mapa č. 1: Geografická poloha okresu Zlaté Moravce v rámci Nitrianskeho kraja

(Hasprová, 2006)

Mapa č. 3 : Vymedzenie okresu Zlaté Moravce

(Hasprová, 2006)

Mapa č. 4: Výšková členitosť a geomorfologické členenie okresu Zlaté Moravce

(Hasprová, 2006)

Mapa č. 5: Chránené časti prírody okresu Zlaté Moravce

(Hasprová, 2006)

Schéma č. 1: Schéma funkčno-chorologického členenia predpokladov cestovného ruchu

(Mariot, 1983)

Tabuľka č. 1: Prehľad rekreačných aktivít podľa Mariota (1983):

ČASOVÝ ASPEKT PRIESTOROVÝ ASPEKT

Lokálne: Teritoriálne:

Celoročné:

chatárenie

loptové hry

pasívny odpočinok

turistika

poľovníctvo

Sezónne:

- letné

záhradkárčenie

mototuristika

cykloturistika

rybolov

vodné športy

horolezectvo

- zimné korčuľovanie lyžovanie

sánkovanie

(Mariot, 1983)

Tabuľka č. 2 - Maloplošné chránené územia v okrese Zlaté Moravce

P.č. kategória a názov chráneného územia

kataster obce rozloha v ha

1. CHA Arborétum Mlyňany Tesárske Mlyňany, Vieska nad Žitavou

61,14

2. CHA Beladický park Beladice 6,6 3. CHA Kostolianske lúky Kostoľany pod

Tríbečom 4,2

4. CHA Park Janka Kráľa Zlaté Moravce 1,29 5. CHA Park pri hrobke

Migazziovcov Zlaté Moravce 0,32

6. CHA Pustochotársky park Beladice 7,25 7. CHA Topoľčianska zubria

zvernica Hosťovce, Lovce 140,16

8. CHA Topoľčiansky park Topoľčianky 10,33 9. NPR Včelár Obyce 8,76 10. PP Veľký Inovec Tekovské Nemce 8,4

Vysvetlivky: maloplošné chránené územia: CHA – chránený areál, NPR – národná prírodná rezervácia, PP- prírodná pamiatka

(Hasprová, 2006)

Fotografia č. 1: Estetická hodnota výhľadov- rozhľadňa v obci Jedľové Kostoľany

Fotografia č. 2: Estetická hodnota výhľadov- rozhľadňa v obci Jedľové Kostoľany

(Kováčová, 2008)

Fotografia č. 3: CHA Topoľčianska zubria zvernica – chov zubra hrivnatého (Bison bonasus)

(Kováčová, 2008)

Fotografia č. 4: CHA Anglický park v Topoľčiankach

Fotografia č. 5: Chránený strom v CHA parku v Topoľčiankach- platan východný (Platanus

orientalis)

(Kováčová, 2008)

Fotografia č. 6: Aleja buka červeného (Fagus sylvatica atropurpurea)

Fotografia č. 7: Národná prírodná rezervácia Včelár - lesostep

(Kováčová, 2008)