..

SLOVENSKÁ.POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A.MANAŽMENTU1133114

VÝVOJ MENOVEJ.POLITIKY PRED A PO.ZAVEDENÍ

EURA NA SLOVENSKU 

Nitra 2011 Petra Megová

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

VÝVOJ MENOVEJ POLITIKY PRED A PO ZAVEDENÍ

EURA NA SLOVENSKU

Bakalárska práca

Študijný program: Manažment podniku

Študijný odbor: 6284700 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra financií

Školiteľ: Ing. Tomáš Rábek, PhD.

Nitra 2011 Petra Megová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Petra Megová vyhlasujem, že som záverečnú..prácu na tému „Vývoj

menovej..politiky pred..a..po zavedení eura v Slovenskej republike“ vypracovala

samostatne a s použitím..uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov

v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 13. mája 2011

––––––––––––––––––––––––––––

Poďakovanie

Na tomto mieste by som.sa chcela poďakovať.svojmu školiteľovi Ing. Tomášovi Rábekovi,

PhD. za jeho odborné vedenie, metodickú pomoc a.cenné rady, ktoré mi poskytol pri

vypracovávaní bakalárskej práce.

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá vplyvom zavedenia eura v Slovenskej republike na

menovú politiku Slovenskej republiky. Cieľom práce je analyzovať vplyv dopadu eura na

menovú politiku Slovenskej republiky komparáciou jej vybraných nástrojov

a ukazovateľov. Práca definuje základné pojmy súvisiace s výskumom menovej politiky

a zaoberá sa historickým vývojom..európskej hospodárskej a menovej únie. Podrobne..sa

venuje základným medzníkom..vo vývoji menovej politiky Slovenskej republiky od roku

1993. Značnú pozornosť venuje prechodu kompetencií z Národnej. banky Slovenska na

Európsku centrálnu banku po vstupe Slovenska do eurozóny v roku 2009. Záver práce je

venovaný analýze vývoja základných nástrojov a ukazovateľov menovej politiky

Slovenskej republiky pred a po zavedení eura využitím metódy komparácie dostupných

štatistických údajov.

Kľúčové slová: euro, eurozóna, mena, menová politika, Národná banka Slovenska,

Európska centrálna banka.

Abstract

The bachelor thesis deals with the impact.of the..euro on the monetary policy of the Slovak

Republic. The aim of the thesis is to analyze the impact of the euro on the monetary policy

of the Slovak Republic with comparison its chosen instruments and indicators. The thesis

work defines the basic concepts related to monetary policy research and work deals with

the historical development of European economic and monetary union. It deals in detail the

fundamental milestone in the evolution of monetary policy of the Slovak Republic since

1993. It pays much attention to transfer competences from the National Bank of Slovakia

to The European Central.Bank after..Slovakia's accession to the eurozone in 2009. The

conclusion is devoted to analysis of developments of.basic instruments and indicators of

monetary policy in Slovak Republic before and after introduction of euro using the method

of comparison of the available statistical data.

Key words: euro, Eurozone, currency, monetary policy, National Bank of Slovakia, The

European Central Bank.

Obsah

Obsah.....................................................................................................................................7

Zoznam..ilustrácií.................................................................................................................8

Zoznam.tabuliek..................................................................................................................9

Úvod.................................................................................................................................... 10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.................................................12

1.1 Mena a menová sústava.........................................................................................12

1.2 Menová politika.....................................................................................................13

1.2.1 Ciele menovej politiky.......................................................................................14

1.2.2 Stratégia menovej politiky.................................................................................15

1.2.3 Nástroje menovej politiky..................................................................................15

1.3 História európskej menovej únie...........................................................................16

1.4 Vývoj menovej politiky Slovenskej republiky...................................................21

1.4.1 Menová politika v rokoch 1993 - 1999..............................................................22

1.4.2 Menová politika v rokoch 2000 – 2008.............................................................23

1.4.3 Menová politika od roku 2009...........................................................................26

2 Cieľ práce....................................................................................................................31

3 Metodika práce..........................................................................................................32

4 Vlastná práca..............................................................................................................34

4.1 Úrokové sadzby.....................................................................................................34

4.2 Miera inflácie........................................................................................................40

4.3 Zmeny v bankovom systéme po zavedení eura.....................................................43

Záver....................................................................................................................................45

Zoznam použitej literatúry...............................................................................................47

Zoznam obrázkovObr. 1 Etapy utvárania hospodárskej a menovej únie..........................................................20

Graf 1 Vývoj úrokových sadzieb pre hlavné refinančné operácie v SR..............................37Graf 2 Vývoj úrokových sadzieb pre jednodňové sterilizačné operácie v SR.....................38

Graf 3 Vývoj úrokových sadzieb pre jednodňové refinančné operácie v SR......................39

Graf 4 Vývoj miery inflácie v SR HICP..............................................................................42

Graf 5 Vývoj miery inflácie v SR CPI.................................................................................42

Zoznam tabuliekTab. 1 Vývoj úrokových sadzieb pre hlavné refinančné operácie.......................................36

Tab. 2 Vývoj úrokovej sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie..................................37

Tab. 3 Vývoj úrokovej sadzby pre jednodňové refinančné operácie...................................39

Tab. 4 Miera inflácie v Slovenskej republike......................................................................41

Úvod

Slovenská republika 1. januárom 2009 vstúpila do.eurozóny a vymenila.korunu za

euro. Stalo sa 16. krajinou eurozóny, popri.Belgicku, Cypre, Fínsku, Francúzsku, Grécku,

Holandsku, Írsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Slovinsku,

Španielsku a Taliansku. V tom čase bola spolu so Slovinskom jedinou postkomunistickou

krajinou eurozóny. Dnes do tejto skupiny krajín patrí i Estónsko. Tomuto kroku však

predchádzalo niekoľko rokov dôležitých príprav a krokov v rámci hospodárskej politiky,

ktoré boli pre prijatie Slovenska do eurozóny nevyhnutné. Cesta Slovenska do eurozóny

začala už v máji 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky

členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak musia

urobiť. Formálny proces vstupu Slovenska do eurozóny bol zavŕšený v júli 2008. Vtedy

ministri financií EÚ schválili poslednú formálnu legislatívu a stanovili konverzný kurz.

Slovensko tak predbehlo všetky krajiny V4 – Poľsko, Maďarsko i Českú republiku.

Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do eurozóny boli a neustále sú predmetom

diskusie a hodnotenia. Medzi výhody zavedenia eura možno jednoznačne považovať

uľahčenie obchodných transakcií, zníženie kurzového rizika, úspora nákladov na nákup

cudzích mien, ľahšie porovnávanie cien a praktické výhody pre obyvateľstvo, ktoré môže

cestovať bez potreby.výmeny peňazí. Na druhej strane odporcovia eura kritizujú

podmienky pre jeho prijatie, obávajú sa straty konkurencieschopnosti pri prevzatí

celoeurópskej meny, poukazujú na nižšie úrokové miery vo svojich krajinách. Zároveň sa

obávajú negatívnych dôsledkov straty suverénnej menovej politiky, ktorú po prijatí eura

riadi Európska centrálna banka.

V podmienkach Slovenska sa používa veľmi.krátky čas na to, aby sme dokázali

zodpovedne zhodnotiť jeho výhody a nevýhody. Okrem toho do procesu jeho prijatia

zasiahla globálna ekonomická kríza. I napriek tomu sa v našej práci pokúšame analyzovať

dopad eura na menovú politiku Slovenskej republiky. Cieľom predkladanej bakalárskej

práce je definovať základné pojmy súvisiace s problematikou menovej politiky,

charakterizovať vývoj menovej politiky Slovenskej republiky od roku 1993 a analyzovať

vplyv dopadu eura na menovú politiku Slovenskej republiky komparáciou jej vybraných

nástrojov a ukazovateľov. Zároveň je pokusom o zhodnotenie zmeny štruktúry bankového

systému v eurozóne.

Predkladaná práca pozostáva zo štyroch kapitol. Prvá kapitola „Prehľad

o súčasnom stave riešenej problematiky“ definuje pojmy mena, menová sústava a menová

politika. Zaoberá sa cieľmi, nástrojmi a stratégiou menovej politiky a takisto historickým

vývojom európskej hospodárskej a menovej únie. Okrem toho poukazuje na vývoj

menovej politiky Slovenskej republiky a venuje sa vzniku samostatnej menovej politiky

Slovenska po rozpade Československej republiky realizovanej Národnou bankou

Slovenska. Všíma si zmeny, ktoré priniesol plánovaný vstup do eurozóny a jeho následná

realizácia v roku 2009. Značnú pozornosť venuje prechodu kompetencií z Národnej banky

Slovenska na Európsku centrálnu banku.

V druhej kapitole je vymedzený cieľ bakalárskej práce. Tretia kapitola obsahuje

metodiku práce. Konkrétna analýza sa rieši v štvrtej kapitole a jej cieľom je zhodnotiť zmeny v menovej politike po zavedení Eura v Slovenskej republike. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sme si zvolili komparáciu vybraných nástrojov a ukazovateľov menovej politiky NBS pred vstupom do eurozóny a ECB po 1. januári 2009.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Mena a menová sústava

Mena je zákonom..upravená sústava..prvkov peňažného obehu v krajine. Vznikla

evolučne ako výsledok rozvoja výroby, deľby práce a výmeny tovaru. Predstavuje

univerzálny..tovar, ktorý..slúži predovšetkým na vyjadrenie cien tovaru, na ich kúpu

a predaj, a  na realizáciu rôznych platieb. Je všeobecným ekvivalentom, ktorý

sprostredkúva výmeny všetkých ostatných statkov a služieb na trhu. Ako peňažný tovar má

mena úžitkovú hodnotu, t.j. schopnosť uspokojovania ľudskej potreby. Menou .sa označuje

domáca peňažná jednotka, ktorá sa môže členiť na menšie diely, resp. kumulovať na väčšie

jednotky. Je to národná alebo medzinárodná forma peňazí, ktorá svojím vlastníkom

zabezpečuje právny nárok na pomerný podiel HDP. Z uvedenej definície vyplýva, že

rozlišujeme menu:

a) domácu;

b) zahraničnú; SERENČÉŠ (2010)

Podľa IĽANOVSKEJ (2002) pojem mena zahŕňa:

- názov menovej jednotky a jej zlomku;

- hodnoty papierových peňazí a mincí v obehu;

- pomer k drahým kovom alebo iným národným a medzinárodným jednotkám;

- kto menu vydáva do obehu a rozhoduje o jej náležitostiach;

- pravidlá emisie a obehu peňazí.

Menovou sústavou sa..rozumie spôsob.vydávania obehu peňazí, platný v istej

krajine a upravený zákonodarstvom, ktoré rieši najmä vzťah menového kovu a peňazí.

Historicky možno rozlíšiť tri najdôležitejšie druhy menových sústav:

a) kovové čiže metalické menové sústavy - menovým kovom nazývame taký drahý

kov, ktorý je v príslušnej krajine základom na razenie mincí, ako menový kov

vystupovali v historickom vývoji najčastejšie zlato a striebro, výnimočne sa

používali aj iné kovy, menové zákonodarstvo.musí určiť, či slúži ako základ

razenia mincí iba jeden kov alebo viacero kovov a aký bude ich vzájomný pomer,

ak majú obiehať mince z viacerých kovov;

b) peňažná jednotka – rozumie sa ňou množstvo zlata alebo striebra, ktoré tvorí obsah

menovej jednotky príslušnej krajiny;

c) spôsob razenia mincí – upravuje systém, ktorým sa mince vydávajú do obehu.

BEŇOVÁ (2007)

1.2 Menová politika

Menová politika je súčasť.hospodárskej politiky štátu, predstavuje súbor opatrení

zameraných na regulovanie množstva peňazí v obehu, ktorými ovplyvňuje cenový vývoj

a podporuje stabilitu. SERENČÉŠ (2010)

Je neoddeliteľnou súčasťou národohospodárskej politiky. Ide o makroekonomickú

politiku, ktorá si kladie za cieľ riadenie národného hospodárstva, resp. ekonomiky ako

celku. Z národohospodárskeho hľadiska je samozrejme najdôležitejšie posúdiť, či

ekonomika rastie, stagnuje, alebo dokonca upadá. Každá krajina sa snaží napodobniť

postup úspešných krajín a vyhnúť sa možným chybám. Prax vo vyspelých štátoch s dobre

rozvinutým trhovým hospodárstvom ukázala, že najmä správny a rozumný výber nástrojov

národohospodárskej politiky môže mať veľký vplyv na ekonomický vývoj i na vývoj

životnej úrovne. HLAVATÁ (1996)

Podľa REVENDU (2001) je to vedomá činnosť konkrétneho subjektu, ktorý sa

prostredníctvom menových nástrojov snaží regulovať množstvo peňazí v obehu

a dosiahnuť tak určité ciele.

Menovú politiku tak možno charakterizovať ako systém procesov, prostredníctvom

ktorých sa menová autorita usiluje o splnenie definovaných cieľov pri využití svojich

nástrojov. Menovou autoritou je vo väčšine krajín s trhovou ekonomikou centrálna banka,

ktorej postavenie upravuje zákon o centrálnej banke. POLOUČEK (2010)

Podstata menovej politiky spočíva v tom, že centrálna banka reguluje krátkodobé

úverové miery s cieľom ovplyvniť infláciu. Menová politika existuje v trhovo orientovanej

ekonomike, pretože v centrálne riadenej ekonomike sú ceny regulované priamo. Na

infláciu pôsobia aj iné faktory ako krátkodobá úroková miera. Uvedené faktory sú mimo

priameho dosahu centrálnej banky. Uplatňovaná daňová politika (zdanenie výroby

a spotreby) a štátne výdavky majú priamy a jednoznačnejší dopad na ceny ako zmena

úrokových mier. SERENČÉŠ (2010)

1.2.1 Ciele menovej politiky

Ciele menovej politiky môžu byť definované rôznym spôsobom a v priebehu času

podliehali určitým zmenám. V histórii centrálnych bánk nimi boli napríklad stabilita

menového kurzu, rovnováha platobnej bilancie, ekonomický rast, zamestnanosť, stabilita

peňažnej zásoby, cenová stabilita a ďalšie. V polovici 70. rokov 20. storočia však centrálne

banky začali klásť dôraz na zníženie inflácie, v 90. rokoch sa potom vo väčšine krajín stala

hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Stanovenie cieľa menovej politiky

v podobe udržiavania cenovej stability je obvykle spojené s definovaním cenovej stability.

Aj napriek určitej rozdielnosti v existujúcich názoroch je z praktických dôvodov

považovaná za cenovú stabilitu situácia, keď v ekonomike existuje mierna, nenulová

inflácia okolo 2% ročne. V prípade Európskej centrálnej banky (ďalej ECB) sa dokonca

môžeme stretnúť s kvantitatívnou definíciou cenovej stability, pretože Rada guvernérov

ECB definovala v roku 1998 cenovú stabilitu ako medziročný nárast harmonizovaného

indexu spotrebiteľských cien (HICP) eurozóny menší ako 2%, pričom cenová stabilita je

udržiavaná v strednodobom horizonte. V roku 2003 Rada guvernérov spresnila, že v rámci

tejto definície je jej cieľom udržiavať mieru inflácie v strednodobom horizonte tesne pod

úrovňou 2%. POLOUČEK (2010)

Podľa VINCÚRA (2002) je pri hodnotení účinnosti menovej politiky treba brať do

úvahy plnenie konečných cieľov hospodárskej politiky, sprostredkujúce ciele a operatívne

ciele menovej politiky.

Konečné ciele hospodárskej politiky sú premenné veličiny, ktoré odzrkadľujú

hlavné problémy čiastkových trhov reprodukcie ekonomiky, problémy fungovania

ekonomického systému. Pre menovú politiku SR je konkrétnym konečným cieľom

dosiahnutie cenovej stability. Na dosiahnutie tohto konečného cieľa musí menová politika

formulovať sprostredkujúce ciele a operatívne ciele.

Sprostredkujúcim cieľom sa stávajú peňažné kategórie a tie premenné. menové

veličiny, ktoré sa nachádzajú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov

a nástrojov menovej politiky. Peňažné kategórie ako sprostredkujúce ciele a ich

kvantifikáciu môžeme označiť ako menové kritéria.

Operatívne ciele sú veličiny, ktoré ležia v kauzálnom reťazci bližšie k nástrojom

centrálnej banky, a preto sa tiež nazývajú operatívne menové kritéria. Zaraďujeme k nim

úrokovú sadzbu a menovú bázu. Na dosiahnutie cieľov slúžia nástroje, ktoré vytvárajú

bohatú štruktúru čiastkových a komplexných opatrení, napr. priame, nepriame a ostatné

nástroje menovej politiky – diskontná sadzba, úvery, reoperácie.

1.2.2 Stratégia menovej politiky

Konkrétna realizácia menovej politiky centrálnych bánk sa obvykle uskutočňuje

v rámci určitej menovopolitickej stratégie. Tieto stratégie sú okrem konečného cieľa

menovej politiky zvyčajne určené aj zvoleným sprostredkujúcim cieľom a použitým

operatívnym kritériom, ktoré centrálne banky v menovej politike používajú. Operatívne

kritéria sú pracovnými kritériami centrálnej banky, sprostredkujúce ciele predstavujú

merateľné kontrolné premenné. Vývoj sprostredkujúcich cieľov centrálna banka pozorne

sleduje a v prípade odchýlky od žiaduceho smeru sa usiluje o jeho korekciu zmenou

nastavenie menovopolitických nástrojov a vývoja operatívneho kritéria.

K hlavným stratégiám menovej politiky v súčasnosti patria:

- stratégia cielenia peňažnej zásoby;

- stratégia cielenia inflácie;

- stratégia s implicitnou nominálnou kotvou;

- stratégia fixného menového kurzu.

Stratégia cielenia peňažnej zásoby využíva ako sprostredkujúci cieľ určité tempo

rastu peňažnej zásoby a na jeho dosiahnutie používa centrálna banka menovú bázu alebo

krátkodobé úrokové sadzby v podobe pracovného kritéria. Je založená na kauzalite

vzťahov medzi menovou bázou, peňažnou zásobou a cenovou hladinou a za jej teoretický

základ možno považovať dôchodkovú verziu kvantitatívnej teórie peňazí. K výraznému

rozšíreniu tejto stratégie menovej politiky od 70. rokov 20. storočia v praxi centrálnych

bánk vo vyspelých trhových ekonomikách prispela monetaristická teória. Stratégiu cielenia

peňažnej zásoby uplatňovala vo svojej menovej politike od roku 1975 až do prijatia eura

v roku 1999 relatívne veľmi úspešná nemecká centrálna banka (Deutsche Bundesbank).

POLOUČEK (2010)

1.2.3 Nástroje menovej politiky

Napriek všetkým rozdielom v koncepčnom nazeraní na menovú politiku niet

rozdielu v názore na používané nástroje menovej politiky. Najdôležitejšími súčasnými

nástrojmi menovej politiky sú:

- určovanie diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby;

- operácie na voľnom trhu;

- určovanie povinných minimálnych rezerv;

- opatrenia v devízovej politike;

- kontingentácia objemu reeskontu a celkového objemu úverov.

BEŇOVÁ ET AL( 2007)

Nástroje menovej politiky možno kategorizovať z viacerých hľadísk.

V nasledujúcich riadkoch uvádzame niektoré klasifikácie nástrojov menovej politiky

uvádzané v odbornej literatúre.

a) Nástroje menovej politiky z hľadiska frekvencie ich využívania:

- pravidelne využívané (napríklad repooperácie);

- občasne využívané (napríklad intervencie na devízovom trhu).

b) Nástroje menovej politiky z hľadiska rýchlosti ich používania:

- s okamžitým vplyvom na reálnu ekonomiku (napríklad zmena devízového kurzu);

- s časovým posunom pri vplyve na reálnu ekonomiku (napríklad pohyb kľúčovej

úrokovej sadzby).

c) Nástroje menovej politiky z hľadiska vplyvu na bankový sektor:

- priame – adresné, administratívne zásahy centrálnej banky, patria medzi ne úverové

limity, povinné vklady, pravidlá likvidity, odporúčania, výzvy, dohody;

- nepriame – trhové, majú plošné pôsobenie, v súčasnosti sa využívajú predovšetkým

operácie na voľnom trhu, teda obchodovanie s cennými papiermi medzi centrálnou

bankou a komerčnými bankami, a povinné minimálne rezervy, t.j. povinné vklady

komerčných bánk v centrálnej banke, ktoré súčasne slúžia na hladký platobný styk,

medzi nepriame nástroje ďalej patria diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy,

reeskont zmeniek, lombard cenných papierov, konverzie a swapy, intervencie na

devízovom trhu. ZIMKOVÁ(2009), DUFALA(2006)

1.3 História európskej menovej únie

Vývoj európskej menovej únie úzko súvisí s ostatnými integračnými procesmi

v Európe. To, čo sa pred viac ako päťdesiatimi rokmi začalo integráciou na poli uhlia

a ocele, sa postupom času rozšírilo do všetkých oblastí politického ekonomického

a sociálneho života. Európska únia od svojho založenia prešla 4 integračnými etapami

vývoja, ktoré v oblasti dovozu a vývozu tovarov a služieb predstavovali formu:

a) pásma voľného obchodu odstraňujúceho clá a iné kvantitatívne obmedzenia;

b) colnej únie rušiacej clá a kvantitatívne obmedzenia medzi členmi, zavádzajúcej

spoločnú colnú tarifu na dovoz z nečlenských krajín nahrádzajúcu národné colné

tarify;

c) spoločného trhu uplatňujúceho okrem rovnakých podmienok ako v colnej únii aj

voľný pohyb pracovných síl, kapitálu, tovaru a služieb;

d) hospodárskej a.menovej únie harmonizujúcej hospodársku a menovú politiku v

rozličných oblastiach hospodárskeho života a zavádzajúcu spoločnú politiku v

niektorých sektoroch (napr. v obchode, v poľnohospodárstve, atď.), pričom jej

základným cieľom je zjednotenie menovej a fiškálnej politiky v rámci členských

krajín. INFORMAČNÁ PRÍRUČKA O PROCESE ZAVEDENIA EURA....

(2007)

Prvým pokusom riešiť. nejakým spôsobom menovú oblasť štátov na európskom

kontinente sa stala Európska platobná únia (EPU), ktorá vznikla v roku 1950. EPU vznikla

na platforme členstva v. Organizácii pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC).

Vrátane väzieb na britské a francúzske kolónie pokrývala vo svojej dobe až 70 percent

svetového obchodu. Základná náplň EPU spočívala v tom, že každý mesiac zhromaždila

pohľadávky a záväzky vzniknuté pri obchodovaní medzi členskými krajinami a tie

previedla na jediný veriteľský, resp. dlžnícky účet. Rímske zmluvy o založení Európskeho

hospodárskeho spoločenstva (EHS) z roku 1957 navrhovali v oblasti menovej politiky iba

koordinovaný postup, ktorý mal členským štátom uľahčiť vytváranie spoločného trhu.

Hlavnými.dôvodmi bolo zameranie integračného procesu na sformovanie colnej únie a

spoločnej poľnohospodárskej politiky a takisto fungujúci menový systém z Bretton Woods.

Prvé problémy bretton-woodskeho.sýstemu sa objavili na konci šesťdesiatych rokov -

devalvácia britskej libry v 1967, devalvácia francúzskeho franku.v 1969 a revalvácia

nemeckej marky v 1969. Tieto problémy boli podnetom na prehodnotenie existujúceho

stavu menovej spolupráce a na hľadanie nových intenzívnejších foriem spolupráce

v hospodárskej a menovej oblasti. DĚDEK(2008)

V marci 1979 bol s cieľom obnoviť stabilitu menových.kurzov medzi krajinami ES

po rozpade bretton-woodského systému ustanovený Európsky menový systém (EMS)

Prílišná volatilita menových kurzov európskych mien, ktorá bola charakteristická pre celú

druhú polovicu. sedemdesiatych rokov .minulého storočia, brzdila európske integračné

úsilie a ohrozovala funkčnosť spoločných politík, zvlášť vnášala neistotu do spoločnej

poľnohospodárskej politiky. Členom EMS sa mohli stať len členovia ES, samotná účasť v

EMS povinná nebola. Európsky menový systém stál na troch pilieroch:

- ECU - košová menová jednotka zostavená z národných peňažných jednotiek

všetkých členov ES;

- ERM – mechanizmus menových kurzov, ktorého účastníci mali stanovenú

centrálnu paritu národnej meny voči ECU, z ktorej boli odvodené pásma

prípustných kurzových fluktuácií;

- Úverové. nástroje pre financovanie intervencií. na obranu fluktuačných pásiem a

pre preklenovanie dočasných problémov platobných bilancií členských krajín, v

tejto oblasti dôležitú úlohu zohrával Európsky fond pre menovú spoluprácu.  

EUROINFO(2011)

Európska menová jednotka – ECU nahradila v súvislosti s vytvorením Európskeho

menového systému v pomere jedna ku jednej dovtedajšiu účtovnú jednotku. Východisková

košová štruktúra ECU bola zložená zo všetkých deviatich mien vtedajších členov

Európskeho spoločenstva, pričom každá mena bola v koši zastúpená určitým počtom

svojich jednotiek (0,828 nemeckých mariek, 1,15 francúzskych frankov, 0,0885 britských

libier, atď.). Toto fyzické množstvo bola odvodené od hospodárskej sily krajiny a od jej

podielu na vzájomnom obchode. Čím vyššie boli tieto ukazovatele, tým vyššou váhou bola

príslušná mena v košovej jednotke zastúpená. V päťročných intervaloch sa robili revízie

váh, ktoré boli využívané tiež na zaradenie nových mien do koša. Zloženie koša bolo

uzamknuté Maastrichtskou zmluvou, jeho súčasťou sa preto nestali rakúsky šiling, švédska

koruna a fínska marka. ECU plnilo v Európskom menovom systému niekoľko úloh.

Používalo sa ako rezervná mena pre vysporiadanie pohľadávok a záväzkov vzniknutých z

intervenčnej aktivity členských centrálnych bánk EMS. Slúžilo tiež na prezentáciu

centrálnych parít národných mien zúčastnených v mechanizme menových kurzov

a vystupovalo ako konštrukčný prvok indikátorov divergencie. Okrem týchto funkcií danej

peňažnej jednotky, pre ktorú sa vžil názov oficiálne ECU, sa realitou stalo tiež tzv.

privátne ECU. Tento termín zastrešoval pestrú škálu finančných inštrumentov (obligácií

emitovaných subjektmi verejného i súkromného sektoru, bankových vkladov i pôžičiek,

devízových kontraktov), ktorých konštrukcia kopírovala menovú skladbu oficiálneho ECU.

Mnoho týchto produktov zaznamenalo pozoruhodný rozmach a stali sa významnou

súčasťou svetových finančných trhov. ECU zaniklo dňom vzniku eurozóny, kedy bolo

nahradené spoločnou menou euro v pomere jedna k jednej. EUROINFO (2011)

EMS fungoval v rokoch 1979 až 1998. Nebol v žiadnom ohľade menovou úniou,

pomohol však vytvoriť podmienky na jej vznik tým, že zaistil zvýšenie menovej stability v

krajinách na európskom kontinente. Jeho význam po rozpade bretton-woodského systému

je nepopierateľný.

V júni 1988 na. zasadnutí Európskej rady v Hannoveri vznikla pracovná skupina

pod vedením vtedajšieho prezidenta Európskej komisie Jacquesa Delorsa, ktorá bola

poverená mandátom navrhnúť konkrétne kroky vedúce k Hospodárskej a menovej únii

(HMÚ). Vypracovanú štúdia, ktorá sa do širokého povedomia dostala pod názvom

Delorsova správa, predstavili v apríli 1989 a v júni toho istého roku ju na zasadnutí

Európskej rady schválili. Delorsova. správa nadviazala na predchádzajúci neúspešný plán

na vytvorenie menovej únie, ktorého obrysy na začiatku sedemdesiatych rokov predstavila

Wernerova správa. Aj ona navrhovala vytvorenie HMÚ v troch na seba nadväzujúcich

etapách, bez toho, aby však ukotvila dĺžku jednotlivých etáp pevnejšími termínmi.

Priklonila sa tiež k postupnému zužovaniu fluktuačných pásiem a k obmedzovaniu zmien

centrálnych parít len na výnimočné situácie, aby sa nakoniec mohlo pristúpiť k

neodvolateľnému zafixovaniu kurzov. Na rozdiel od Wernerovej správy však Delorosova

správa nestavala na téze, že centralizovaná menová politika vyžaduje vysoký stupeň

centralizácie fiškálnych kompetencií, a namiesto toho položila dôraz na politiky sledujúce

zefektívnenie vnútorného trhu, medzi nimi úplnú liberalizáciu kapitálových tokov. Tiež sa

prihovárala za prijatie pravidiel pre obozretné správanie sa národných rozpočtov. Oveľa

dôslednejšia bola tiež v dôraze na vytvorenie inštitucionálneho zázemia menovej únie,

kedy za jednu z priorít označila vznik nezávislého európskeho systému centrálnych bánk

povereného mandátom starať sa o cenovú stabilitu. Prevažná väčšina námetov z tejto

správy bola v nadväzujúcej medzivládnej konferencii o hospodárskej a menovej únii a boli

včlenené i do Maastrichtskej zmluvy. EUROINFO (2011)

Na začiatku procesu.vytvorenia menovej únie došlo k vytvoreniu Európskeho

menového inštitútu ako predchodcu Európskej centrálnej banky, zmenám legislatívy

v oblasti centrálneho bankovníctva, zosynchronizovaniu fiškálnej a monetárnej politiky

budúcich uchádzačov a zrušeniu existujúcich obmedzení pre pohyb kapitálu. Od 1. januára

bola vytvorená Európska centrálna banka a od tohto dátumu boli kurzy účastníckych krajín

navzájom pevne a nemeniteľne určené. Napriek tomu, že euro do 31.12.2001 neobiehalo v

podobe bankoviek a mincí, je možné tvrdiť, že európska menová únia začala fungovať od

01.01.1999, keďže existencia jednotného rozhodovania v menovej politike

a nemeniteľnosť kurzov v podstate znamenala, že účastnícke krajiny už mali jednotnú

menu. Výmena bankoviek a mincí za euro sa následne uskutočnila v období 1.01.2002 -

30.06.2002. Od 1. januára 1999 mala eurozóna iba 11 členov, ostatné krajiny sa pripájali

postupne. Hlavným znakom eurozóny je jednotná menová politika riadená Európskou

centrálnou bankou a Európskym systémom centrálnych bánk a spoločná mena.

INFORMAČNÁ PRÍRUČKA O PROCESE ZAVEDENIA EURA (2007)

Proces vytvárania európskej hospodárskej a menovej únie detailnejšie znázorňuje

nasledujúci Obrázok 1.

Obr. 1 Etapy utvárania hospodárskej a menovej únieZdroj: http://www.ecb.int/ecb/history/emu/html/index.sk.html

V súčasnosti používa. euro 17 členských štátov.Európskej únie: Belgicko,

Nemecko, Estónsko, Slovensko, Fínsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko,

Cyprus, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko. Z členských

štátov EÚ zatiaľ členmi eurozóny nie sú Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Lotyšsko,

Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. MAPA

EUROZÓNY (2011)

Do eurozóny.môžu vstúpiť iba krajiny vykazujúce hospodársku stabilitu a na tento

účel sa ustanovili konvergenčné, tzv. maastrichtské kritériá podmieňujúce vstup

ktorejkoľvek krajiny do európskej hospodárskej a menovej únie. Znamená to, že každá

krajiny uchádzajúca sa o. členstvo musí spĺňať nasledovné kritériá:

- miera inflácie neprekračuje priemer troch krajín v EÚ s najnižšou infláciou o viac

ako 1,5 %;

- dlhodobé úrokové sadzby neprekračujú priemer troch krajín s najnižšími

úrokovými sadzbami o viac ako 2 %;

- počas dvoch rokov pred vstupom daná krajina nedevalvovala svoju menu a plnila

podmienky členstva v ERM;

- deficit verejných financií nie je vyšší ako 3 % HDP alebo sa znižuje a blíži sa

k tejto hranici;

- verejný dlh nepresahuje 60 % HDP alebo sa znižuje a blíži sa k tejto hranici.

Hneď..po podpise Maastrichtskej zmluvy vznikli obavy z toho, že uvedené

kritéria sú len podmieňujúcimi kritériami pre vstup do EMU, pričom môže vo viacerých

krajinách dôjsť k nežiaducemu uvoľneniu..fiškálnej politiky. Preto na nátlak Nemecka bol

dodatočne prijatý „tzv. Pakt stability“. Ten začal pôsobiť od začiatku fungovania EMU a

určuje, že členské krajiny EMU majú vyrovnané rozpočty a deficit má dosahovať v

každom roku najviac 3% HDP. Ak niektorá krajina poruší pravidlo maximálneho deficitu,

mala by zaplatiť pokutu až do výšky 0,5% HDP. INFORMAČNÁ PRÍRUČKA

O PROCESE ZAVEDENIA EURA (2007)

1.4 Vývoj menovej politiky Slovenskej republiky

Až do vstupu..Slovenskej republiky do eurozóny bola za výkon menovej politiky

a udržiavanie stabilného menového prostredia zodpovedná Národná banka Slovenska

(ďalej NBS). NBS vznikla ako jedna z dvoch nástupníckych bánk SBČS po rozpade

Československa 1. januára 1993. Na základe Zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska vznikla ako nezávislá centrálna banka

Slovenskej republiky. (Národná banka Slovenska 1993 – 2002, 2003) Hlavný cieľ

existencie NBS zostal i po rozdelení rovnaký ako cieľ SBČS. Bola ním starostlivosť

o stabilitu meny. Tá mala byť dosiahnutá prostredníctvom znižovania miery inflácie

a udržiavaním fixného menového kurzu slovenskej koruny v rámci stanoveného

fluktuačného pásma. MAKUCH (1996)

1.4.1 Menová politika v rokoch 1993 - 1999

Menová politika..NBS bola od vzniku samostatnej meny v roku 1993 uplatňovaná

v neustále sa meniacom ekonomickom prostredí, ktoré na ňu kládlo vysoké nároky. Prvý

rok samostatnej existencie Slovenskej republiky so sebou niesol množstvo

neopakovateľných vplyvov - rozdelenie federácie, menová odluka, reforma daňového

systému a odlev devízových. rezerv v dôsledku devalvačných očakávaní. Pred menovou

politikou stála úloha stabilizovať situáciu v devízovom hospodárstve, čo sa aj podarilo

zavedením administratívnych opatrení v platobnom styku so zahraničím a 10%-nou

devalváciou slovenskej koruny v júli 1993. Vývoj menovej politiky v roku 1994 možno

charakterizovať na jednej strane liberalizáciou devízového režimu a na strane druhej

opatrnou politikou v oblasti úverových aktivít obchodných bánk. KOŠČO ET AL (2004)

Nástroje menovej politiky pre rok 1995 boli poznamenané postupným vytváraním

podmienok na riadenie likvidity trhovými nástrojmi, a to operáciami na voľnom trhu,

s perspektívou prechodu na kvalitatívne ovplyvňovanie menových. veličín. Neskôr sa

pokračovalo v ďalšom posilňovaní vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny.

Miera inflácie bola nižšia ako predpokladal Menový program NBS. Prebehli ďalšie

liberalizačné opatrenia v devízovej oblasti týkajúce sa kapitálového účtu platobnej

bilancie. KOŠČO ET AL (2004)

Do konca roku 1999 sa. menová politika NBS vyznačovala sledovaním základných

cieľov prostredníctvom uplatňovania kvantitatívneho riadenia menovej politiky

vychádzajúceho zo stratégie cielenia peňažnej zásoby. V podmienkach rozvíjajúceho sa

medzibankového peňažného trhu sa tak základné menovopolitické zámery NBS prenášali

do ekonomiky prostredníctvom pôsobenia na peňažné agregáty (menová báza, peňažná

zásoba). Opodstatnenie tohto. základného prístupu. zvýraznila aj značná nestabilita

medzibankového peňažného trhu v rokoch 1996 – 1998, vyvolaná. nadmernou fiškálnou

expanziou, keď. v podmienkach vysokej volatility úrokových sadzieb bol dopyt

komerčných bánk po likvidite veľmi málo citlivý na pohyb úrokových sadzieb.

POLOUČEK (2010)

V roku 1998.bola menová politika NBS zameraná na stabilizáciu

makroekonomického vývoja, ktorý bol podmienený zhoršujúcim sa deficitom bežného

účtu platobnej bilancie. Kombinácia makroekonomickej nerovnováhy, vplyv ruskej krízy

a parlamentné voľby v tomto roku. vytvorili tlak na menový kurz slovenskej koruny, ktorá

sa v septembri dostala až na hranicu fluktuačného pásma. Preto od októbra 1998 pristúpila

NBS na zmenu režimu menového kurzu z fixného na pohyblivý. Stalo sa tak v dôsledku

poklesu devízových rezerv a očakávanej devalvácie. Menový kurz sa v priebehu roka

značne znehodnotil, ale táto skutočnosť nemala výrazne negatívny vplyv na vývoj inflácie,

ktorá dosahovala 6,7 %. NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA (1993 – 2002, 2003)

NBS v tomto období množstvo peňazí v obehu ovplyvňovala úrokovými

a úverovými limitmi, v prípade potreby priamo dodávala likviditu komerčným bankám

a intervenciami chránila fixný devízový kurz slovenskej koruny. Takéto nástroje menovej

politiky nazývame priamymi, direktívnymi. V priebehu prvých rokov svojo pôsobenia si

Národná banka Slovenska vybudovala dôveryhodnosť a komerčné banky sa postupne

štandardizovali, zbavili sa zlých úverov a väčšina sa stala súčasťou nadnárodných

finančných inštitúcií. V roku 2000 mohla centrálna banka prejsť na takzvané kvalitatívne

riadenie menovej politiky. Nástroje menovej politiky sa mohli zmeniť na takzvané

nepriame, ktoré už neprikazujú bankám konkrétne limity úverov či úrokov, ale sú len

signálom vôle centrálnej banky. ZIMKOVÁ (2009)

1.4.2 Menová politika v rokoch 2000 – 2008

Obozretnejšia fiškálna. politika a postupná stabilizácia situácie na medzibankovom

peňažnom trhu umožnili NBS prejsť na kvalitatívne riadenie menovej politiky (v praxi ho

začali využívať od roku 2000), v rámci ktorého sa základné menovopolitické zámery NBS

prenášali do ekonomiky prostredníctvom pôsobenia na úrokové sadzby. Zvýšená citlivosť

komerčných bánk na zmeny úrokových sadzieb a postupná stabilizácia tvaru úrokovej

krivdy na depozitá medzibankového peňažného. trhu umožnili NBS účinnejšie

presadzovať svoje menovopolitické rozhodnutia prostredníctvom štandardizovaných

menových nástrojov – t.j. základnej úrokovej sadzby (od roku 2003 sa ňou stala limitná

úroková sadzba pre dvojtýždenné repotendre, ktorá v tejto pozícii nahradila diskontnú

sadzbu) a úrokovej sadzby pre jednodňové refinančné a sterilizačné operácie.

POLOUČEK (2010)

Hlavným nástrojom centrálnej banky sa stala kľúčová úroková. sadzba, za ktorú

centrálna banka poskytuje komerčným bankám potrebnú likviditu, ak je jej v bankovom

sektore nedostatok. Takúto situáciu nazývame refinancovaním finančného sektora.

V prípade Slovenska bol však od čias reštrukturalizácie bankového sektora prebytok

finančnej likvidity, ktorú centrálna banka prostredníctvom operácii na voľnom trhu

sťahovala, čím chcela zabrániť zvýšeniu inflácie. Takúto situáciu nazývame sterilizovaním

finančného sektora. V období. reštrukturalizácie bankového sektora, ktoré v roku 1997

predchádzalo privatizácii slovenských komerčných bánk, štát prostredníctvom Slovenskej

konsolidačnej agentúry nahradil problematické úvery vo výške 103 mld. slovenských

korún štátnymi dlhopismi. Bilančne očistený bankový sektor bol následne privatizovaný.

ZIMKOVÁ (2009)

V roku 2001 bol v procese. harmonizácie legislatívy SR a EÚ novelizovaný zákon

o NBS a bol tak upravený legislatívny rámec výkonu jej menovej politiky. Predchádzajúci

hlavný cieľ (stabilita meny) bol preformulovaný a stanovený na cenovú stabilitu. Zároveň

došlo k vymedzeniu úplnej nezávislosti centrálnej banky. Medziročná miera inflácie

v tomto období poklesla na 7,3 % vďaka spomaleniu rastu cien všetkých základných

položiek spotrebiteľského koša. Klesajúce tempo rastu spotrebiteľských cien bolo

zvýraznené i poklesom cien energetických surovín.

V roku 2002 došlo k ďalšiemu zníženiu inflácie. Zmiernenie medziročnej miery

inflácie, ktorá predstavovala 3,3 %, bolo ovplyvnené pozastavením procesu úprav

regulovaných cien a výrazným spomalením rastu cien potravín. Z hľadiska vonkajších

faktorov bol tento proces ovplyvnený postupným zhodnocovaním slovenskej koruny voči

americkému doláru a stabilizovaným vývojom cien ropy na svetových trhoch. V rámci

procesu prispôsobovania sa nástrojom menovej politiky EMU a ECB bola od začiatku roku

2002 znížená sadzba povinných minimálnych rezerv pre obchodné banky z 5 % na 4 %.

Zároveň došlo k zrušeniu lombardného úveru a lombardnej sadzby. K zmene došlo i vo

výške diskontnej sadzby, ktorá bola nastavená ako limitná sadzba NBS pre štandardný

dvojtýždenný repotender. NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA (1993 – 2002, 2003)

V apríli 2003 bola v Aténach oficiálne podpísaná prístupová zmluva SR do EÚ a

dňa 1. mája 2004 sa Slovensko stalo členom EÚ. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia

o vstupe SR do EÚ bol záväzok, že Slovenská republika sa stane členom EMU.

Konjunktúra, výkonnosť a vývoj slovenskej ekonomiky prispeli k tomu, že vláda SR spolu

s NBS verejne deklarovali a stanovili referenčný termín vstupu SR do menovej únie na 1.

január 2009. V súčinnosti s tým vláda SR a NBS spoločne vypracovali a schválili materiál

NBS a MF SR Stratégia prijatia eura v SR . Súčasťou tohto dokumentu bola analýza

ekonomických dôsledkov vstupu SR do eurozóny obsahujúca závery potvrdzujúce, že

členstvo je dôležité minimálne z toho dôvodu, že prispeje k tvorbe stabilného

ekonomického prostredia pozitívne vplývajúceho na dynamiku ekonomického rastu

a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v strednodobom a v

dlhodobom horizonte. Obsahom materiálu je aj deklarácia, že SR by sa mala stať členom

menovej únie čo najskôr, čiže hneď keď bude schopná udržateľným spôsobom spĺňať

maastrichtské kritéria. Podpísanie prístupovej zmluvy okrem toho, že zaväzuje SR stať

členom EMU (eurozóny), zaväzuje ju aj k prispievaniu ekonomického rastu a k vytvoreniu

stabilného ekonomického prostredia.

V júli 2005 bol vypracovaný Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválili

vláda SR a aj Banková rada NBS. V podstate išlo o technický projekt vytvárajúci

podmienky pre bezproblémový a bezpečný prechod na jednotnú menu euro v SR. Pre

jednotlivé sektory vymedzil základné zásady a princípy, ktorými sa tento proces riadi,

harmonogram postupu a podrobný rozpis úloh, ktorých realizácia má byť zárukou

úspešného zvládnutia technických otázok prechodu na euro. Najdôležitejšími

charakteristikami bolo plánované zavedenie eura systémom „veľkého tresku“ (súčasné

zavedenie hotovostného a bezhotovostného eura) a krátky „duálny obeh“ (hotovosť v

eurách a korunách, bude obiehať súbežne len do 16.01.2009, povinnosť maloobchodu

a zamestnávateľov duálne zobrazovať tovary a služby do 30 dní od vyhlásenia

konverzného kurzu ECB).

Dňa 28. novembra 2005 slovenská. koruna vstúpila do Mechanizmu výmenných

kurzov (ERM II) na základe toho, že krajiny eurozóny a členovia ERM II potvrdili správne

nasmerovanie slovenského hospodárstva. Vstup SR do ERM II zásadným spôsobom

ovplyvnil proces zavádzania eura v SR. Cieľom ERM II je podporiť stabilitu kurzov krajín

EÚ, ktoré zatiaľ nie sú členmi eurozóny. Návrh Slovenska, aby centrálna parita bola

určená na aktuálnej trhovej úrovni kurzu, bol akceptovaný a znamená:

- centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni euro=38,4550 Sk

s účinnosťou od 19.03.2007 bola stanovená nová centrálna parita slovenskej koruny

voči euru, ktorá sa zmenila na úroveň 1 euro = 35,4424 Sk, najmä na

základe pozitívneho ekonomického vývoja;

- koruna využíva fluktuačné pásmo ±15%;

- pôvodná spodná hranica pre povinné intervencie sa zmenila z 32,6868 SKK/EUR

na 30,1260 SKK/EUR a horná hranica z 44,2233 SKK/EUR na 40,7588 SKK/EUR

okolo centrálnej parity;

- jednostranné záväzky, ktoré by obmedzovali flexibilitu kurzu prísnejšie ako ±15%,

neboli prijaté.

Slovensko sa vstupom do ERM II zaviazalo plniť záväzky, ktoré sa stali obsahom

Aktualizovaného Konvergenčného programu SR na roky 2007-2010 a obsahom Menového

programu NBS do roku 2008. V marci 2007 uznesením vlády SR 289/2007 bola schválená

Aktualizácia Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike na roky 2007-2009,

ktorá vecným a obsahovým zameraním potvrdila kontinuitu v procese zavádzania

jednotnej meny euro na Slovensku. INFORMAČNÁ PRÍRUČKA O PROCESE

ZAVEDENIA EURA (2007)

1.4.3 Menová politika od roku 2009

Výraznou zmenou vo vývoji menovej politiky Slovenskej republiky bol náš vstup

do eurozóny od 1. januára 2009. Vstupom zavŕšila Slovenská republika niekoľko rokov

trvajúcu poslednú fázu európskeho integračného procesu a stala sa šestnástou krajinou

Európskej menovej únie. Podľa názorov ekonómov a odborníkov zavedenie eura v SR

prebehlo bez väčších problémov a všetky ekonomické subjekty si už na novú menu zvykli.

Možno konštatovať, že z pohľadu ekonómov prinieslo euro oveľa viac výhod ako nevýhod

pre ekonomické subjekty. To sa ukázalo aj pri globálnej finančnej kríze, ktorá sa v SR

neprejavila tak výrazne ako napríklad v Maďarsku alebo v Poľsku, a to kvôli väčšej

stabilite, dôveryhodnosti a sile spoločnej európskej meny. KISEĽÁKOVÁ (2010)

Podľa ŠUSTERA (2006) prijatie eura predstavuje celý rad výhod i nevýhod. Každá

pristupujúca krajina sa nachádza v inej situácii v závislosti od veľkosti krajiny, otvorenosti

ekonomiky, napojenia na krajiny eurozóny, procesu ekonomickej transformácie

a konvergencie. Náklady a riziká spojené s prijatím eura závisia od podmienok

v ekonomike a uskutočňovania hospodárskej politiky.

Analyzovať, kvantifikovať a sumarizovať ekonomické, finančné, sociálne efekty a

ďalšie prínosy zavedenia. eura v SR je zložitou, a hlavne dlhodobejšou záležitosťou.

Možno poukázať na to, že integrácia SR do eurozóny prebiehala v kontexte globálnej

hospodárskej a finančnej krízy, preto zhodnotiť pozitívne, ale aj negatívne efekty vstupu

SR do eurozóny je značne zložité. Ide zatiaľ aj o pomerne krátke časové obdobie v

kontexte globálnych zmien. KISEĽÁKOVÁ (2010).

Od 1. januára 2009 došlo k logickej zmene postavenia NBS. NBS sa stala členom

Európskeho systému centrálnych bánk a prestala vykonávať samostatnú menovú politiku.

Jednotnú menovú politiku pre celú eurozónu vykonáva ECB. POLOUČEK (2010)

Menová politika ECB je založená na dvoch pilieroch, ktoré pomáhajú dosiahnuť

základný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability (kvantifikovaná ako medziročná zmena

indexu HICP pod, ale blízko 2%). Týmito piliermi sú: menová analýza a ekonomická

analýza. Tento prístup podľa ECB zabezpečuje, že pri hodnotení rizík vplývajúcich na

infláciu nebude opomenutá žiadna relevantná informácia. Analýza vývoja a vzájomná

kontrola ekonomických a menových ukazovateľov má poskytnúť diverzifikovanú analýzu

a zaručiť dôslednosť rozhodovania založenom na rôznych analytických prístupoch.  Keďže

menovej analýze a úlohe peňazí sa v minulosti pripisoval veľký význam bola v roku 1998

stanovená referenčná hodnota pre rast menového agregátu M3 na úrovni 4,5% (založená na

predpokladoch o inflácii pod 2% a raste HDP 2 - 2,5%). Táto hodnota mala slúžiť ako

rovnovážna hodnota rastu peňažného agregátu a na identifikáciu prípadných odchýlok

s možnými rizikami ovplyvňujúcimi vývoj inflácie. V roku 2003 bola prijatá nová

štruktúra, kde ako prvý pilier (z hľadiska rozhodovacieho procesu ako aj z hľadiska

štruktúry komentára z rokovania Rady guvernérov ECB) bola stanovená ekonomická

analýza, na ktorú sa začína klásť vyšší význam hlavne z pohľadu krátkodobých rizík

inflácie. Ide o analýzu základných makroekonomických ukazovateľov, ktorá slúži na

identifikovanie krátkodobých až strednodobých rizík vplývajúcich na cenovú stabilitu.

STRATÉGIA MENOVEJ POLITIKY ECB (2011)

ECB je jadrom Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk. ECB a

národné centrálne banky spoločne vykonávajú zverené úlohy. ECB má právnu subjektivitu

podľa medzinárodného verejného práva. Európsky systém centrálnych bánk pozostáva

z ECB a zo všetkých centrálnych. bánk členských štátov EÚ bez ohľadu na to, či prijali

euro. Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Spolu

Európskym systémom centrálnych bánk budú existovať paralelne dovtedy, dokým

neprijmú euro všetky členské štáty EÚ. THE EUROPEAN CENTRAL BANK (2011).

Eurosystém je v podstate menovým orgánom eurozóny. Jeho primárnym cieľom je

udržiavať cenovú stabilitu v prospech všetkých. Vzhľadom na významnú úlohu

Eurosystému vo finančnej oblasti sa snaží chrániť finančnú stabilitu a presadzovať

finančnú integráciu v Európe. Pri plnení svojich úloh pripisuje maximálnu dôležitosť

vierohodnosti, dôvere, transparentnosti a zodpovednosti. Eurosystém nesie zodpovednosť

za určovanie a výkon menovej politiky eurozóny. Ide o verejnú politickú funkciu, ktorá sa

vykonáva najmä prostredníctvom obchodov na finančnom trhu. Pri plnení tejto úlohy je

dôležité, aby Eurosystém mal plnú kontrolu nad menovou bázou. To okrem iného

znamená, že ECB a národné centrálne banky sú jedinými inštitúciami oprávnenými

vydávať bankovky, ktoré sú zákonným platidlom v eurozóne. Vzhľadom na závislosť

bankového systému na menovej báze má teda Eurosystém dominantný vplyv na

podmienky na peňažnom trhu a na úrokové miery peňažného trhu.

Prevádzkové usporiadanie Eurosystému vychádza zo zásady decentralizácie.

Prevažnú väčšinu úloh Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky. V rámci plnenia

úloh uplatňujú rozhodnutia prijaté centrálne Radou guvernérov ECB.

ECB na rozdiel od národných centrálnych bánk uskutočňuje len malý počet

operácií. Sústreďuje sa totiž hlavne na určovanie politiky a zabezpečovanie toho, aby

národné centrálne banky dôsledne uplatňovali jej rozhodnutia.

Zodpovedá predovšetkým za:

- určovanie politiky Eurosystému;

- rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich koordináciu a monitorovanie;

- prijímanie právnych aktov;

- schvaľovanie. emisie bankoviek;

- intervencie na devízovom trhu;

- fungovanie platobných systémov a dohľad nad platobnými infraštruktúrami

a ďalšími infraštruktúrami finančného trhu;

- medzinárodnú a európsku spoluprácu;

- podávanie štatutárnych správ;

- monitorovanie finančných rizík;

- poskytovanie poradenstva inštitúciám EÚ a vnútroštátnym orgánom;

- prevádzkovanie informačných systémov;

- strategickú a taktickú správu devízových rezerv ECB.

Národné centrálne banky na druhej strane zodpovedajú za:

- výkon operácií menovej politiky;

- operatívne riadenie devízových rezerv ECB;

- správu vlastných devízových rezerv;

- prevádzku a dohľad nad infraštruktúrou finančného trhu a platobnými nástrojmi;

- vydávanie bankoviek spolu s ECB;

- zber štatistických údajov a spolupráca s ECB;

- plnenie úloh mimo Európskeho systému centrálnych bánk. THE EUROPEAN

CENTRAL BANK (2011).

Hlavnými orgánmi ECB sú:

a) Rada guvernérov

b) Výkonná rada

c) Generálna rada.

Guvernér NBS je. členom Rady guvernérov ECB a teda sa aktívne zúčastňuje na

rozhodovaní najvyššieho orgánu ECB. Členovia Rady guvernérov ECB pozostávajú

z guvernérov národných centrálnych bánk krajín Eurosystému a šiestich členov Výkonnej

rady ECB. Každý člen Rady guvernérov má pri rozhodovaní jeden hlas. Rada guvernérov

ECB robí všetky menovo-politické rozhodnutia v rámci Eurosystému. K najdôležitejším

patria rozhodnutia o výške úrokových sadzieb. Riadiaca rada ECB rozhoduje o výške

úrokových sadzieb zvyčajne raz za mesiac, ale Rada guvernérov môže rozhodovať

o úrokových sadzbách kedykoľvek, aj mimo plánovaných zasadnutí.

Rada guvernérov ECB zasadá zvyčajne dvakrát mesačne. Na prvom stretnutí

v mesiaci, pravidelne konanom vo štvrtok, Rada guvernérov ECB obyčajne rozhoduje

o kľúčových úrokových sadzbách ECB. Najdôležitejšia z nich je úroková sadzba pre

hlavné refinančné operácie. Zároveň Rada guvernérov tiež rozhoduje o úrokových

sadzbách pre automatické operácie, t.j. jednodňové refinančné operácie a jednodňové

sterilizačné operácie. Krátkodobé sadzby na trhu sledujú veľmi tesne vývoj úrokovej

sadzby pre hlavné refinančné operácie. Ostatné kľúčové sadzby usmerňujú fluktuácie

jednodňových úrokových sadzieb.

Každé rozhodnutie o úrokových sadzbách je verejne oznámené, aj keď rozhodnutie

o úrokovej sadzbe nemusí nevyhnutne znamenať zmenu sadzby. Rada guvernérov sa aj

môže rozhodnúť ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni alebo ich, vzhľadom na

jasne definovanú potrebu, zvýšiť alebo znížiť. Po prvom zasadnutí Rady guvernérov

v mesiaci ECB uskutoční tlačovú konferenciu, na ktorej prezident ECB vysvetľuje dôvody

pre rozhodnutie o úrokových sadzbách. Toto úvodné vystúpenie obsahuje detailné

vysvetlenie faktorov, na ktorých bolo založené rozhodnutie Rady. V prvej časti vystúpenia

sa prezident venuje ekonomickým analýzam a v druhej časti menovým analýzam. Úvodné

vystúpenie tiež zahŕňa hodnotenie fiškálnych politík a štrukturálnych reforiem v krajinách

eurozóny. Po prečítaní úvodného vystúpenia prezident ECB je k dispozícii na pravidelnej

tlačovej konferencii odpovedať na menovo-politické otázky. Na základe odpovedí

a kladenia dôrazu prezidenta sa snažia novinári predpokladať smer budúcich rozhodnutí

o úrokových sadzbách. Trhy presne sledujú predovšetkým komentáre medzinárodných

tlačových agentúr ohľadom nastavenia menovej politiky ECB. Menovo-politické

oznámenia prezidenta ECB a členov Rady guvernérov sú zvyčajne oznámené po celom

svete a môžu mať okamžitý efekt na výmenné kurzy eura alebo trhové úrokové sadzby.

ROZHODNUTIA O MENOVEJ POLITIKE (2011)

2 Cieľ práce

Vstupom SR do. eurozóny nastali zmeny v kľúčových úrokových sadzbách, ktoré

sú najviac používaným nástrojom menovej politiky centrálnych bánk. Menové rozhodnutie

sa premietne ku vytýčeným cieľom cez retransmisný mechanizmus. Na zmenu základných

úrokových sadzieb zareagujú najprv krátkodobé úrokové sadzby. V následnom kroku

dochádza k reakcii celého finančného sektora na zmenené krátkodobé úroky. Nakoniec

zmeny finančného trhu ovplyvňujú cieľovú premennú, napríklad infláciu, ktorá je

v prípade efektívneho fungovania menovej politiky blízko cieľovej inflácie. Spomínaná

reakcia finančného trhu môže prebiehať cez rôzne transmisné kanály. ŠMIDKOVÁ (2002)

Cieľom bakalárskej. práce je charakterizovať menovú politiku pred a po zavedení eura na Slovensku so zameraním sa na základné úrokové sadzby platné v ekonomike. Na dosiahnutie hlavného cieľa bolo potrebné realizovať nasledovné čiastkové ciele:

1. Charakterizovať menovú politiku a vývoj menovej politiky na Slovensku v teoretickej rovine prostredníctvom uznávaných autorov v danej oblasti.

2. Charakteristika základných úrokových sadzieb: - hlavné refinančné operácie;- jednodňové refinančné operácie;- jednodňové sterilizačné operácie.

3. Charakterizovať vývoj miery inflácie na Slovensku. 4. Zhodnotiť zmenu štruktúry dvojstupňového bankového systému

Slovenskej republiky po vstupe do eurozóny.5. Formulácia záverov.

3 Metodika práce

Na dosiahnutie hlavného cieľa bakalárskej práce sme si. zvolili následný metodický postup nástrojov a ukazovateľov menovej politiky NBS pred vstupom do eurozóny a ECB po 1. januári 2009, ktorými sú úrokové sadzby pre hlavné refinančné operácie, úrokové sadzby pre jednodňové refinančné operácie, úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie a miera inflácie.

1. Analýza odbornej literatúry zaoberajúca sa danou problematikou – predovšetkým menová politika a nástroje menovej politiky.

2. Analýza a vzájomná komparácia úrokových sadzieb ECB a NBS pre hlavné refinančné operácie.

3. Analýza a vzájomná komparácia úrokových sadzieb ECB a NBS pre jednodňové sterilizačné operácie.

4. Analýza a vzájomná komparácia úrokových sadzieb ECB a NBS pre jednodňové refinančné operácie.

5. Analýza miery inflácie na Slovensku od roku 1996 – 2010. Jedným z ukazovateľov, ktorý odráža stav menovej politiky je miera inflácie.

Inflácia zväčša označuje ekonomický jav, počas ktorého sa vyskytuje dlhšie trvajúci rast

cenovej hladiny alebo zodpovedajúce zníženie kúpnej sily peňazí. V trhovej ekonomike sa

môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú.

O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie

len k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá kúpiť

menej ako v minulosti, resp. euro má menšiu hodnotu ako kedysi.

Inflácia je jedným z najvážnejších makroekonomických problémov vo vyspelých

ekonomikách. Zmenu cenovej hladiny za určité obdobie udáva miera inflácie. Miera

inflácie je meraná pomocou tzv. cenových indexov. Najznámejšie z nich sú CPI – index

spotrebiteľských cien a HICP – harmonizovaný index spotrebiteľských cien.

Pred zavedením. eura používali jednotlivé krajiny pri meraní inflácie vlastné

národné metódy a postupy. Po zavedení eura vznikla potreba merať infláciu za celú

eurozónu, bez toho, aby chýbali alebo sa prekrývali údaje, a to tak, aby sa údaje za

jednotlivé krajiny dali navzájom porovnávať. Takéto meranie je možné vďaka HICP

a súboru právne záväzných noriem. ČO JE INFLÁCIA ? (2011)

Index spotrebiteľských cien. je hospodársky ukazovateľ určený na meranie zmien v

cenách, ktoré domácnosti platia za tovary a služby. V EÚ existuje harmonizovaný index

spotrebiteľských cien (HICP). Každý mesiac používajú národné štatistické úrady

„harmonizované“ metódy na zaznamenávanie spotrebiteľských cien pre širokú škálu

tovarov a služieb, ktoré predstavujú výdavky domácností jednotlivých krajín na konečnú

spotrebu. Eurostat používa údaje národných štatistických úradov na zozbieranie HICP pre

eurozónu a pre EÚ ako celok. Harmonizovaná metóda umožňuje vzájomné porovnávanie

údajov medzi jednotlivými členskými štátmi.

Výsledky, tak ako aj podkladové údaje, sú v nasledujúcej časti usporiadané do

prehľadných grafov a tabuliek.

4 Vlastná práca

4.1 Úrokové sadzby

Pred prijatím eura využívala NBS na riadenie menovej politiky najmä tri kľúčové

úrokové sadzby:

- základnú úrokovú sadzbu NBS, ktorá sa rovnala limitnej úrokovej sadzbe pre

dvojtýždňové repotendre;

- úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie;

- úrokovú sadzbu.pre jednodňové sterilizačné operácie.

Úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie a úroková sadzba pre

jednodňové sterilizačné operácie slúžili na doladenie finančnej pozície komerčných bánk

na konci pracovného dňa. (KOČIŠOVÁ, 2009)

Medzibanková sadzba BRIBOR, platná pre SR do 31.12.2008, bola nahradená

úrokovou sadzbou EURIBOR, ktorú vyhlasuje ECB. EURIBOR je medzibanková

referenčná úroková sadzba v rámci hospodárskej a menovej únie, EÚ. EURIBOR sa

vyznačuje nižšou volatilitou ako BRIBOR, čo sa prejavilo aj v zmenách úrokového rizika,

úrokové sadzby BRIBOR sa prispôsobili úrokovým sadzbám EURIBOR. KISEĽÁKOVÁ

(2010)

Medzi najviac využívané nástroje menovej politiky Eurosystému patria práve

operácie na voľnom trhu a automatické operácie. Operácie na voľnom trhu zohrávajú

dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri riadení úrokových sadzieb, riadení

likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii

päť typov obchodov na uskutočňovanie operácií na voľnom trhu. Najdôležitejším typom sú

reverzné obchody. Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových

certifikátov, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Operácie na voľnom

trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o type obchodu, ktorý sa má použiť, ako aj

o zásadách a podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa realizovať formou štandardných

tendrov, rýchlych tendrov alebo bilaterálnych transakcií. So zreteľom na ich ciele,

pravidelnosť a postupy sa operácie na voľnom trhu dajú rozdeliť do nasledovných štyroch

skupín:

- hlavné refinančné operácie – sú pravidelné refinančné reverzné obchody, ktoré sa

uskutočňujú týždenne a obvykle so splatnosťou jedného týždňa, tieto operácie

realizujú NCB formou štandardných tendrov;

- dlhodobejšie refinančné operácie - sú refinančné reverzné obchody, ktoré sa

uskutočňujú mesačne a zvyčajne so splatnosťou troch mesiacov, tieto operácie sa

zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie na

dlhšie obdobie a realizujú ich NCB formou štandardných tendrov;

- dolaďovacie operácie – vykonávajú sa účelovo, ich cieľom je riadenie

bezprostrednej likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na

zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite, dolaďovacie operácie sa vykonávajú

predovšetkým prostredníctvom reverzných obchodov, ale môžu byť vykonávané aj

prostredníctvom devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov, typy

obchodov a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích operácií sa

prispôsobujú špecifickým cieľom sledovaným týmito operáciami, dolaďovacie

operácie obvykle uskutočňujú národné centrálne banky formou rýchlych tendrov

alebo bilaterálnych transakcií, Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť o tom, že za

mimoriadnych okolností môže dolaďovacie operácie uskutočňovať aj ECB;

- štrukturálne operácie – vykonávajú sa prostredníctvom emisie dlhových

certifikátov, reverzných obchodov a priamych obchodov, tieto operácie sa

vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora

voči Eurosystému, štrukturálne operácie prostredníctvom reverzných obchodov a

emisie dlhových certifikátov vykonávajú NCB formou štandardných tendrov,

štrukturálne operácie prostredníctvom priamych obchodov sa vykonávajú formou

bilaterálnych transakcií. NÁSTROJE MENOVEJ POLITIKY (2011)

Vzhľadom k využívaným nástrojom menovej politiky má ECB podobnú štruktúru

kľúčových sadzieb, čo pre potreby predkladanej práce umožňuje uľahčenie komparácie.

Najdôležitejšou je minimálna sadzba pre hlavné refinančné operácie. Takisto využíva

i úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie a jednodňové sterilizačné operácie.

KOCHANOVÁ (2008)

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú

sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro č. 659/2007 Z.z. a ďalších

všeobecne záväzných predpisov. KISEĽÁKOVÁ (2010).

V nasledujúcich tabuľkách a grafoch podávame prehľad vývoja úrokových sadzieb

pre hlavné refinančné operácie i úrokových sadzieb pre jednodňové refinančné operácie

a jednodňové sterilizačné operácie. U všetkých typov úrokových sadzieb došlo

k výraznému zníženiu, čo umožňuje určité uvoľnenie menovej politiky. Slovensko získalo

prijatím eura lepšiu pozíciu pre operácie na finančných trhoch. Za pozitívny efekt možno preto označiť aj potencionálny vzrast likvidity medzibankového trhu, ktorý znamená zníženie volatility úrokových sadzieb a následne aj pokles úrokového rizika.

Tab. 1 Vývoj úrokových sadzieb pre hlavné refinančné operácie

Rok Úroková sadzba ECB pre

hlavné refinančné operácie

(v %)

Základná úroková sadzba

NBS

(v %)

1999 3,00 8,80

2000 4,75 8,80

2001 3,25 8,80

2002 2,75 6,50

2003 2,00 6,00

2004 2,00 4,00

2005 2,25 3,00

2006 3,50 4,75

2007 4,00 4,25

2008 3,25 2,50

2009 1,00 -

2010 1,00 -

2011 1,00 -

Zdroj:http://www.nbs.sk/_img/Documents_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Z uvedených údajov je možné vidieť, že úroková sadzba ECB pre hlavné

refinančné operácie sa udržiavala striedavo na približne rovnakej úrovni v rozmedzí od

2,00 do 4,75 %. Naopak, základná úroková sadzba NBS prechádzala výrazným poklesom.

Je tu viditeľná snaha o prispôsobenie základnej úrokovej sadzby európskemu štandardu.

Od roku 2009 má už spoločná úroková sadzba ECB historicky najnižšiu hodnotu. Rada

guvernérov ju stabilne udržiava na hodnote 1,00 vzhľadom k snahe eliminovať negatívne

dôsledky globálnej hospodárskej krízy. Porovnanie vývoja je možné lepšie pozorovať na

nasledujúcom grafe 1 na strane 37.

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

012345678910

Graf 1 Vývoj úrokových sadzieb pre hlavné refinančné operácie v Slovenskej republike

Zdroj: http://www.nbs.sk/_imgDocuments_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Tab. 2 Vývoj úrokovej sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie

Rok Úroková sadzba.ECB pre

jednodňové sterilizačné

operácie (v %)

Úroková sadzba NBS pre

jednodňové sterilizačné

operácie

(v %)

2003 1,00 4,50

2004 1,00 2,50

2005 1,25 2,00

2006 2,50 3,25

2007 3,00 2,25

2008 2,75 1,50

2009 0,25 -

2010 0,25 -

2011 0,25 -

Zdroj:http://www.nbs.sk/_img/Documents_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Úrokové sadzby ECB pre jednodňové sterilizačné operácie, uvedené v tabuľke 2,

od roku 2003 mierne stúpali. Svoje maximum dosiahli v roku 2007, kedy dosiahli úroveň

3,00 %. Pri úrokových sadzbách NBS možno pozorovať úplne opačnú tendenciu. V rokoch

2007 a 2008 dokonca dosiahli nižšiu hodnotu ako úrokové sadzby ECB. Od roku 2009,

odkedy má NBS a ECB rovnakú úrokovú.sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie, je

jej hodnota rovnaká – 0, 25 %. Historicky sa tak pohybuje na najnižšej hodnote. Vplyv

pristúpenia Slovenskej republiky do eurozóny na vývoj úrokových sadzieb pre jednodňové

sterilizačné operácie možno vidieť na grafe 2, ktorý obsahuje porovnania vývoja od roku

2003 po rok 2011.

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 20110

0.5

1

1.5

2

2.5

3

3.5

4

4.5

5

Graf 2 Vývoj úrokových sadzieb pre jednodňové sterilizačné operácie v Slovenskej republike

Zdroj: http://www.nbs.sk/_imgDocuments_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Úrokové sadzby pre jednodňové refinančné operácie sa vyvíjali podobne ako

úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie, čo znázorňuje tabuľka 3 na

nasledujúcej strane 39. Úrokové.sadzby pre jednodňové refinančné operácie ECB od roku

2003 mierne stúpali. Svoje historické maximum dosiahli v roku 2007, kedy dosiahli úroveň

5,00 %. Naopak úrokové sadzby pre jednodňové refinančné operácie NBS prešli výrazným

poklesom. Od roku 2003 neustále klesali z hodnoty 7,50 % a v roku 2008, tesne pred

vstupom Slovenska do eurozóny, dosiahli historicky najnižšiu hodnotu 3,50 %. Taktiež

možno pozorovať, že v roku 2008 mala úroková sadzba pre jednodňové refinančné

operácie NBS nižšiu hodnotu ako úroková sadzba ECB. V súčasnosti má spoločná úroková

sadzba pre jednodňové refinančné operácie stabilnú hodnotu 1,75 %.

Tab. 3 Vývoj úrokovej sadzby pre jednodňové refinančné operácie

Rok Úroková sadzba ECB pre

jednodňové refinančné

operácie (v %)

Úroková sadzba NBS pre

jednodňové refinančné

operácie

(v %)

2003 3,00 7,50

2004 3,00 5,50

2005 3,25 4,00

2006 4,50 6,25

2007 5,00 5,75

2008 3,75 3,50

2009 1,75 -

2010 1,75 -

2011 1,75 -

Zdroj:http://www.nbs.sk/_img/Documents_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Graf 3 nám v prehľadnej podobe ukazuje vývoj úrokovej sadzby pre jednodňové

refinančné operácie v priestore Slovenskej republiky.

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 20110

1

2

3

4

5

6

7

8

Graf 3 Vývoj úrokových sadzieb pre jednodňové refinančné operácie v Slovenskej

republike

Zdroj: http://www.nbs.sk/_imgDocuments_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Znížením.oficiálnych úrokových sadzieb došlo k ovplyvneniu ostatných úrokových

sadzieb. Na tieto zmeny museli reagovať finančné inštitúcie zmenou ich úrokov z vkladov

a z pôžičiek. Táto zmena sa pozitívne prejaví na cenách aktív, akcií, hypoték atď, čo

ovplyvní štruktúru výdajov, spôsobí zmeny v agregátnom dopyte. Takisto zmení

očakávania a dôveru firiem a jednotlivcov, čo môže mať za následok stratu alebo

posilnenie budúcich očakávaní.

Laickejšie povedané, kľúčové úrokové sadzby sú ceny, za ktoré za ktoré centrálne

banky požičiavajú peniaze komerčným bankám. Určuje sa nimi množstvo peňazí, ktoré si

komerčné banky požičiavajú od centrálnych bánk a následne aj sadzby, ktoré banky účtujú

jednotlivcom a podnikom za poskytnutie pôžičiek. To znamená, že centrálna banka riadi

ponuku peňazí alebo likviditu v hospodárstve.

Ak banky zvyšujú svoje úrokové sadzby:

- pôžičky pre ľudí sa stávajú drahšími;

- ľudia si požičiavajú menej;

- ľudia uprednostňujú úspory pred spotrebou;

- v obehu je menej peňazí, a preto klesá dopyt;

- pokles dopytu vo všeobecnosti vedie k poklesu cien, a teda aj k poklesu miery

inflácie.

Naopak, ak banky znížia svoje úrokové sadzby, požičiavanie sa stane menej

nákladným, do hospodárstva začne prúdiť viac peňazí, porastie dopyt, čo má vplyv na

mieru inflácie. Keď je inflácia nízka a stabilná, úrokové sadby sa takisto môžu udržiavať

na nízkej úrovni.

4.2 Miera inflácie

V tabuľke 4 zobrazenej na strane 41 a grafoch uvádzame údaje o miere inflácie

v Slovenskej republike meranej pomocou CPI a HICP. Z uvedených údajov vyplýva, že po

vstupe Slovenska do eurozóny došlo k výraznému poklesu miery inflácie. Prijatie

spoločnej meny euro znamenalo pre Slovensko získanie výhody stabilnej a silnej meny.

Tab. 4 Miera inflácie v Slovenskej republike

Rok Miera inflácie HICP

(priemer v %)

Miera inflácie CPI

(priemer v %)

1996 5,8 5,8

1997 6,0 6,1

1998 6,7 6,7

1999 10,5 10,6

2000 12,2 12,0

2001 7,2 7,3

2002 3,5 3,3

2003 8,4 8,5

2004 7,5 7,5

2005 2,8 2,7

2006 4,3 4,5

2007 1,9 2,8

2008 3,9 4,6

2009 0,9 1,6

2010 0,7 1,0

Zdroj: http://www.nbs.sk_img/Documents_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Graf 4 nachádzajúci sa na strane 42 obsahuje prehľadné zobrazenie vývoja miery

inflácie v Slovenskej republike na základe indexu HICP. Z uvedených údajov je možné

vidieť, že miera inflácie v Slovenskej republike dosiahla svoje maximum v rokoch 1999

a 2000. Najnižšie hodnoty dosahovala v rokoch 2005 a 2007. Historicky najnižšie hodnoty

má práve po vstupe Slovenska do eurozóny v roku 2009 a 2010.

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

0

2

4

6

8

10

12

14

Graf 4 Vývoj miery inflácie v Slovenskej republike HICP

Zdroj: http://www.nbs.sk/_imgDocuments_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

Graf 5 poskytuje údaje o vývoji miery inflácie meranej na základe indexu CPI.

Najvyššie hodnoty dosiahla tiež v roku 1999 a 2000. Historicky najnižšiu hodnotu má

miera inflácie v roku 2009 a 2010.

199619971998199920002001200220032004200520062007200820092010

0

2

4

6

8

10

12

14

Graf 5 Vývoj miery inflácie v Slovenskej republike CPI

Zdroj: http://www.nbs.sk/_imgDocuments_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf

I na základe týchto údajov je jasné, že zavedenie eura na Slovensku malo

jednoznačne pozitívny vplyv na vývoj miery inflácie v Slovenskej republike. Vysoká a

nestabilné miera inflácie, typická pre Slovensko v predchádzajúcich obdobia, narúša

hodnotu príjmov obyvateľstva a môže poškodzovať trvalo udržateľný hospodársky rast a

tvorbu pracovných miest. Miera inflácie sa môže ovplyvňovať prostredníctvom menovej

a fiškálnej politiky, čo sa ECB aj snaží realizovať. Zavedenie eura znamená pre Slovensko

zachovanie cenovej stability a predvídanie možnej miery inflácie, čo umožňuje efektivitu

rozhodnutí o budúcich nákupoch a investíciách. ECB sa snaží o zachovanie inflácie pod 2

%. Hoci Maastrichtská zmluva jednoznačne stanovuje, že hlavným cieľom ECB je

udržiavanie cenovej stability, nedefinuje, čo cenová stabilita v skutočnosti znamená. Rada

guvernérov ECB preto v októbri 1998 zverejnila kvantitatívnu definíciu cenovej stability

ako medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) eurozóny

nižší ako 2%. Zároveň stanovila, že cenová stabilita sa udržiava v strednodobom horizonte.

4.3 Zmeny v bankovom systéme po zavedení eura

Zavedenie eura.prináša výraznú zmenu v štruktúre bankového systému Slovenskej

republiky. Viacerí autori, napr. HORVÁTHOVÁ, SERENČÉŠ, DVOŘÁK, definujú

bankový systém ako súhrn bánk pôsobiacich v určitom teritóriu, spravidla v určitom štáte,

ich vzájomné väzby k okoliu.

Usporiadanie bankových systémov jednotlivých krajín je podmienené historickým

a ekonomickým vývojom, zvyklosťami a tradíciami. Bankový systém tvorí spravidla

centrálna banka a sieť komerčných bánk ako súhrn inštitúcií a vzťahov v daných

inštitúciách, medzi nimi navzájom, ako aj ich vzťahy k ďalším subjektom, domácnostiam,

firmám, štátu a k zahraničiu. Podľa existencie (absencie) inštitucionálneho oddelenia

centrálnej banky od komerčných bánk sa bankový systém člení na:

a) jednostupňový;

b) dvojstupňový. HORVÁTHOVÁ (1996)

Z uvedeného konštatovania vyplýva, že v Slovenskej republike existoval do roku

2009 dvojstupňový bankový systém, ktorý je charakteristický pre väčšinu vyspelých krajín.

Dvojstupňový bankový systém predpokladá existenciu jedného menového centra (u nás

ňou bola NBS) a siete komerčných bánk. Vstupom Slovenska do eurozóny dochádza

k určitej zmene.

Princíp supranacionality, ktorý je obsiahnutý skoro v každej inštitúcii Európskej

únie je prítomný aj v ECB. Národné štáty sa dobrovoľne vzdali svojho monopolu na

prevádzanie menovej politiky v prospech väčšieho celku. ECB je teda nezávislá

nadnárodná inštitúcia, ktorá je zodpovedná hlavne za menovú politiku EÚ, namiesto

centrálnych bánk národných štátov. Týmto krokom sa členské štáty pripravili o možnosť

ovplyvňovať kurz a jeho dopady na ekonomiky.

Od 1. januára 2009 boli mnohé úlohy.NBS boli prenesené na ECB, tým sa

v podstate vytvára v bankovom systéme „tretí stupeň“, ktorého postavenie nebolo po

odbornej ani legislatívnej stránke doteraz vymedzené. Na mieste je otázka, či v prípade

bankového systému na Slovenku alebo v EÚ nemožno hovoriť o trojstupňovom

bankovom systéme.

Trojstupňový bankový systém sa vyskytuje len veľmi výnimočne. O trojstupňovom

bankovom systéme sa hovorí napríklad v prípade nemeckého bankového systému, kde je

centrálna banka prvým stupňom a komerčné bankovníctvo sa delí na druhý a tretí stupeň.

Druhý stupeň tvoria centrály komerčných bánk. Funkčne sa ale tento systém správa

v podstate ako dvojstupňový bankový systém.

Iným typom trojstupňového bankového systému je bankový systém USA. Centrálne

bankovníctvo USA reprezentuje Federálny rezervný systém. Ide čiastočne o verejný

a čiastočne o súkromný bankový systém. Jeho zložkami sú rada guvernérov Federálneho

rezervného systému, Federálny výbor pre otvorený trh, 12 nezávislých regionálnych

súkromných bánk a početné súkromné členské banky, ktoré vlastnia podiely v týchto

regionálnych bankách.

Z nášho pohľadu predstavuje trojstupňový bankový systém typický pre USA

systém pomerne zložitý a neprehľadný. Z hľadiska historického vývoja bankového sektora

v eurozóne a v USA, je americký bankový systém ťažko aplikovateľný na podmienky

Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že po vstupe do eurozóny došlo v členských štátoch

k prechodu kompetencií centrálnych bánk na európsku centrálnu banku, považuje za

rozumné zachovanie dvojstupňového bankového systému s tým, že centrálne národné

banky sa stanú iba národnými pobočkami ECB.

Záver

Problematika európskej.menovej integrácie je téma, ktorá je stále zdrojom

nevyčerpateľného množstva polemík, názorov a prístupov. Veľmi aktuálnou sa stala

i v s ekonomickými problémami niektorých krajín eurozóny, ktoré ohrozili stabilitu

spoločnej meny.

Slovenská republika vstúpila do eurozóny 1. januára 2009 ako 16. krajina v poradí.

Vstupom zavŕšila Slovenská republika niekoľko rokov trvajúcu poslednú fázu európskeho

integračného procesu. Okrem iného prinieslo zavedenie eura na Slovensku viaceré zmeny

v menovej politike Slovenskej republiky. Menová politika je neoddeliteľnou súčasťou

hospodárskej politiky štátu, predstavuje súbor opatrení zameraných na regulovanie

množstva peňazí v obehu, ktorými ovplyvňuje cenový vývoj a podporuje stabilitu. Ide

v podstate o makroekonomickú politiku, ktorá si kladie za cieľ riadenie národného

hospodárstva, resp. ekonomiky ako celku. Cieľom.menovej politiky je stabilita menového

kurzu, rovnováha platobnej bilancie, ekonomický rast, zamestnanosť, stabilita peňažnej

zásoby, cenová stabilita, udržiavanie požadovanej miery inflácie atď.

Do roku 2009 realizovala menovú politiku Slovenskej republiky Národná banka

Slovenska. Jej realizácia bola po vstupe Slovenska do eurozóny prenesená na Európsku

centrálnu banku. I napriek tomu, že na kvantifikáciu pozitívnych a negatívnych zmien

menovej politiky je priskoro, pokúsili sme sa komparovať vybrané nástroje menovej

politiky pred a po zavedení eura.

Vstupom do eurozóny nastali predovšetkým zmeny v kľúčových úrokových

sadzbách ako v jednom z hlavných  nástrojov menovej politiky. Pri úrokových sadzbách

pre hlavné refinančné operácie a úrokových sadzbách pre jednodňové refinančné operácie

a jednodňové sterilizačné operácie došlo k výraznému zníženiu úrokových sadzieb, ktoré

sa pod vplyvom rozhodnutia Rady guvernérov ECB stabilne pohybujú okolo hodnoty 1,00

%. Takto historicky.nízke základné úrokové sadzby sú isto vo veľkej miere ovplyvnené

globálnou hospodárskou a finančnou krízou. Takto nízko nastavené sadzby by mali slúžiť

k naštartovaniu ekonomiky v eurozóne. Je s tým však spojené riziko zvýšenia inflácie

v blízkej budúcnosti. Uvedené dokumenty poukazujú na fakt že ECB v súčasnej dobe

zvyšuje základnú úrokovú mieru a očakáva sa že v blízkej dobe budú ešte rásť. Slovensko

tak získalo prijatím eura lepšiu pozíciu pre operácie na finančných trhoch. Za pozitívny efekt možno preto označiť aj vzrast likvidity medzibankového trhu, ktorý

znamená zníženie volatility úrokových sadzieb a následne aj pokles úrokového rizika. Po vstupe Slovenska do eurozóny došlo i k výraznému poklesu

miery inflácie čo bolo spôsobené globálnou hospodárskou krízou. Napriek.uvedenému,

prijatie spoločnej meny euro znamenalo pre Slovensko získanie výhody stabilnej a silnej

meny.

Zoznam použitej literatúry

Knižné publikácie a zborníky

1. BEŇOVÁ, E. et al. 2007. Financie a mena.  Bratislava : Iura edition, 2007. 392 s.

ISBN 80-8078-03-15.

2. DĚDEK, O. 2008. Historie evropské měnové integrace : od národních měn k euru.

Praha : C.H. Beck, 2008. 260 s. ISBN 978-8074-000-76-8.

3. DUFALA, V. 2006. Financie a mena(vybrané problémy) Zvolen: Bratia Sabovci

s.r.o., 2006. 108s. ISBN 80-8083-275-7.

4. DVOŘÁK, P. 2001. Komerční bankovníctví pro bankáře a klienty. Praha : Linde,

2001. Londe Praha, a.s., 2001. 283 s. ISBN 80-7201-310-6.

5. HLAVATÁ, I. 1996. Menová teória a politika. Bratislava: Ekonóm, 1996. 116 s.

ISBN 80-225-0802-0.

6. IĽANOVSKÁ,.J. 2002. Bankovníctvo pre obchodné akadémie. Bratislava : Iura

edition, 2002 . 177 s. ISBN 80-88715-79-2.

7. Informačná.príručka o procese zavedenia eura v SR pre nefinančný podnikateľský

sektor, spotrebiteľov a občanov. 2007. Bratislava : Ministerstvo hospodárstva SR,

2007. 19 s.

8. KISEĽÁKOVÁ, D. 2010. Analýza vplyvov zavedenie eura v SR v kontexte

globálnych zmien. In: KOTULIČ, R. (eds). 2010. Zborník vedeckých prác katedry

ekonómie a ekonomiky ANNO 2010. Prešov: Fakulta manažmentu PU, 2010. ISBN

978-80-555-02226-7. s. 119 – 131.

9. KOŠČO, T. et al. 2004. Podnikové financie, banky, burzy. Nitra: SPU, 2004. ISBN

80-8069-349-8.

10. Národná banka Slovenska 1993 - 2002. 2003. Bratislava: Národná banka Slovenska,

Odbor verejných informácií, 2003. 65 s. ISBN 80-8043-053-5.

11. POLOUČEK, S. 2010. Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: Iura Edition, 2010.

91 s. ISBN 978-80-8078-305-1.

12. REVENDA, Z. 2001. Centrální bankovnictví. Praha: Management Press, 2001. 782 s.

ISBN 80-7261-051-1.

13. SERENČÉŠ, P. 2010. Financie a mena. Nitra: SPU, 2010. 84 s. ISBN 978-80-552-

0488-8.

14. VINCÚR, P. 2002. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2002. 144 s. ISBN 80-

88848-99-7.

15. ZIMKOVÁ ,E. 2009. Bankovníctvo. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,

2009. 263 s. ISBN 978-80-8083-801-0.

Články v časopisoch:

1. KOČIŠOVÁ, K. 2009. Komparácia vývoja kľúčových úrokových sadzieb centrálnych

bánk v krajinách V4 a ECB. In BIATEC, roč. 17, 2009, č. 10, s. 16 – 20.

2. KOCHANOVÁ, M. 2008. Porovnanie.súčasného výkonu menovej politiky NBS

s výkonom po zavedení eura na Slovensku. In BIATEC, roč. 16, 2008, č. 9, s. 17 – 20.

3. ŠUSTER, M. 2006. Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo. In BIATEC, roč.

14, 2006, č. 6, s. 6.

Elektronické zdroje:

1. Čo je inflácia. 2011. [online] Euróspska centrálna banka, 2011. [citované 2011-04-28].

Dostupné na internete: <http://www.ecb.int/ecb/educational/hicp/html/index.sk.html>

2. Euroinfo. 2011. [online] Úrad vlády SR, 2011. [citované 2011-04-28]. Dostupné na

internete: < http://www.euroinfo.gov.sk/>.

3. Mapa eurozóny. 2011. [online] Európska centrálna banka, 2011. [citované 2011-04-

29]. Dostupné na internete: < http://www.ecb.int/euro/intro/html/map.sk.html>.

4. Hospodárska a menová únia. 2011. [online] Európska centrálna banka, 2011.

[citované 2011-04-29]. Dostupné na internete:

<http://www.ecb.int/ecb/history/emu/html/index. sk.html>.

5. MAKÚCH, J. 1996. Transformácia bankovného sektora. [online] Národná banka

Slovenska, 1996. [citované 2011-05-02]. Dostupné na internete: < http://www.nbs.

sk/_img/ Documents/PUBLIK/1996_Transformacia%20bankoveho%20sektora.pdf> .

6. Nástroje menovej politiky. 2011. [online] Národná banka Slovenska, 2011. [citované

2011-05-03]. Dostupné na internete: <http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/nastroje-

menovej-politiky>

7. Rozhodnutia o menovej politike. 2011. [online] Národná banka Slovenska, 2011.

[citované 2011-05-02]. Dostupné na internete: <http://www.nbs.sk/sk/menova-

politika/rozhodnutia-o-menovej-politike>

8. Stratégia menovej politiky ECB. 2011. [online] Národná banka Slovenska, 2011.

[citované 2011-05-02]. Dostupné na internete: < http://www.nbs.sk/sk/menova-

politika/strategia-menovej-politiky-ecb>

9. The European Central Bank. 2011. [online] Európska centrálna banka, 2011.

[citované 2011-04-29]. Dostupné na internete: < http://www.ecb.int/ecb/html/ >.

10. Vybrané ekonomické a menové ukazovatele SR. 2011. [online] Národná banka

Slovenska, 2011. [citované 2011-05-02]. Dostupné na internete:

<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika>