Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Práva detí v rómskych komunitáchZáverečná správa projektu „Terénny výskum dodržiavania

práv dieťaťa detí z rómskych osád so zohľadnením ichdiskriminácie a špecifických problémov“ finančne

podporeného Úradom vlády SR v rámci Akčného plánupredchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu,

xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intoleranciena obdobie rokov 2004-2005

Sekcia monitoringu a výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva

2005

Základné informácie o projekte

Názov projektu: Terénny výskum dodržiavania práv dieťaťa detí z rómskych osád sozohľadnením ich diskriminácie a špecifických problémov – úloha č. 3. 2 Akčného plánupredchádzania všetkým formám diskriminácie, antisemitizmu a ostatným prejavomintolerancie na obdobie rokov 2004 – 2005

Realizátor projektu: Slovenské národné stredisko pre ľudské právaSekcia výskumu a monitoringu

Spolupracujúce subjekty: Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Splnomocnenec vlády SR pre ochranu osobných údajov

Štatistický úrad SR Asociácia terénných sociálnych pracovníkov Nadácia škola dokorán Stredisko pre štúdium práce a rodiny Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity Katedra sociológie Univerzity Komenského

Členovia výskumného tímu: PhDr. Alena Kotvanová Mgr. Vladislav Chaloupka Mgr. Igor Očkovič Mgr. Linda Müncnerová

Plánované prostriedky na projekt od Úradu vlády SR: 192 000.- Sk

Vyčerpané prostriedky na projekt od Úradu vlády SR: 185 352.- Sk

2

OBSAH

1.Úvod..................................................................................................................42. Informácia o výskume.....................................................................................73. Zvolené metódy a techniky výskumu..............................................................94. Zvolené dimenzie skúmania a výskumné otázky..........................................115. Časový harmonogram prác...........................................................................126. Rozbor všeobecných zistení...........................................................................137. Rozbor vyčlenených dimenzií........................................................................188. Závery a odporúčania....................................................................................36

3

1. Úvod

Dodržiavanie práv rómskych detí v Slovenskej republike je jednou z najpálčivejších tém

v oblasti ľudských práv, ktorej venujú pozornosť domáce, ale aj zahraničné organizácie.

Dôkazom toho sú aj pripomienky a odporúčania Výborov zaoberajúcich sa touto

problematikou.

V záverečných odporúčaniach Výboru pre práva dieťaťa k prvej správe Slovenska (6.

10. 2000) sa konštatuje, že napriek pokračujúcim snahám štátu, deti patriace k rómskej

menšine de facto zažívajú diskrimináciu vzhľadom na niekoľko ustanovení Dohovoru,

predovšetkým s ohľadom na najvyššie dosiahnuteľnú úroveň zdravotného stavu, právo na

zodpovedajúcu životnú úroveň a právo na vzdelanie. Výbor v tejto súvislosti požadoval, aby

všetkým deťom, teda aj rómskym, boli priznané bez diskriminácie práva Dohovoru, a zároveň

požadoval informácie o pokroku v ďalších správach.

V odporúčaniach sa konštatovalo, že právo dieťaťa na nediskrimináciu nie je

v legislatíve implementované v súlade s čl. 2 Dohovoru, pokiaľ ide o určité zraniteľné

skupiny detí najmä rómske. Rómske deti by potrebovali viac pomoci zo strany štátu, aby

mohli požívať rovnaké právo na rozvoj ako ostatné deti.

V súvislosti s právom na zdravie a zdravotnú starostlivosť vyslovil výbor obavu

z pretrvávajúcich regionálnych nerovností najmä vo vzťahu k deťom patriacim do najviac

zraniteľných skupín vrátane rómskych, pokiaľ ide o možnosti využívať zdravotnú

starostlivosť a vysoký stupeň podvýživy detí mladších ako päť rokov a detí v školskom veku.

Preto výbor odporučil presadzovať opatrenia na zabezpečenie adekvátneho prístupu k službám

zdravotnej starostlivosti pre všetky deti bez rozdielu.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, výbor so znepokojením zaznamenal, že väčšina rómskych

detí navštevuje osobitné školy z dôvodov skutočných alebo vnímaných ako jazykové či

kultúrne rozdiely medzi Rómami a majoritou spolu s tým, že školský zákon neupravuje

vyučovanie v rómskom jazyku. Odporúčal vytvoriť ďalšie opatrenia smerujúce

k zabezpečeniu rovnoprávneho prístupu a príležitostí rómskych detí navštevovať normálnu

školu s podporným vzdelávaním pokiaľ je to potrebné. Zároveň odporučil preskúmanie

postavenia rómskeho jazyka a zváženie vhodnosti prijať opatrenia smerujúce k zabezpečeniu

vzdelávania v tomto jazyku. Vzdelávací systém a médiá by mali podporovať pozitívne postoje

voči menšinám a kultúrny dialóg.

4

V odporúčaniach Výboru pre elimináciu rasovej diskriminácie OSN (UN Committee

on the Elimination of Racial Discrimination) v Ženeve k 4. a 5. periodickej správe SR

o implementácii Dohovoru OSN o zabránení rasovej diskriminácie sa konštatuje znepokojenie

nad tým, že diskriminačné a nepriateľské postoje voči príslušníkom rómskej komunity sú na

Slovensku hlboko zakorenené a značne rozšírené (odporúčania boli prijaté 18. 8. 2004). Preto

výbor odporúča, aby pokračovalo úsilie vyvíjané zo strany štátu prostredníctvom podpory

seriózneho dialógu s cieľom zlepšenia vzťahov medzi rómskymi komunitami a majoritou

s ohľadom na podporu tolerancie a prekonávania predsudkov a negatívnych stereotypov. Hoci

výbor víta prijaté opatrenia na zlepšenie situácie rómskych detí zahŕňajúce projekt rómskych

asistentov, je naďalej znepokojený de facto segregáciou rómskych detí v špeciálnych školách

vrátane špeciálnych (remedial) tried pre mentálne postihnuté deti. Výbor preto odporúča

predchádzať segregácii rómskych detí aj prostredníctvom možnosti bilingválneho vyučovania

alebo vyučovania v materinskom jazyku.

Výbor je tiež znepokojený diskrimináciou Rómov de facto na trhu prace v súvislosti

s vysokým počtom nezamestnaných Rómov a odporúča, aby bola plne implementovaná

legislatíva zakazujúca diskrimináciu pri zamestnávaní a diskriminačné praktiky na trhu práce.

Znepokojenie bolo tiež vyjadrené v súvislosti s kritickou situáciou zdravotného stavu

príslušníkov rómskych komunít, ktorý je dôsledkom chudoby a nevhodných podmienok

života. Výbor odporúča uskutočniť programy a projekty v oblasti zdravia Rómov zohľadňujúc

ich znevýhodnenú situáciu vzhľadom na extrémnu chudobu a nízky stupeň vzdelania.

V tretej správe o Slovensku z 23. 6. 2003 Európskej komisie proti rasizmu

a intolerancii (ECRI) sa okrem iného konštatuje, že rómska menšina je vo väčšine oblastí

života naďalej vážne znevýhodnená, najmä pokiaľ ide o bývanie, zamestnanie a vzdelanie.

Podmienky v osadách sú natoľko kritické, že existuje riziko epidémií, pričom predovšetkým

deti žijúce v tomto prostredí nemôžu dúfať, že sa budú môcť rovnocenne zapojiť do

spoločnosti predovšetkým v oblasti vzdelávania a neskôr zamestnania. Problematický je aj

prístup Rómov k zdravotníckej starostlivosti, existencia diskriminácie vrátane praktík ako je

oddeľovanie pacientov.

Vo vzťahu ku vzdelaniu sa konštatoval problém s uplatňovaním práva na vzdelanie

v materinskom jazyku. ECRI je mimoriadne znepokojená vysokým percentom rómskych detí,

ktoré sú zaraďované do špeciálnych škôl, ako aj tým, že v niektorých osadách vlastne žiadna

iná škola ani nie je k dispozícii. Pretrvávajúcim problémom sú predsudky a diskriminácia zo

strany rodičov a učiteľov, ktoré môžu viesť k tomu, že rómske deti sa vyučujú v oddelených

5

triedach. Podiel rómskych detí na školách vyššieho než základného stupňa je mimoriadne

nízky a len veľmi málo Rómov ukončí stredoškolské vzdelanie alebo nastúpi na vysokú školu.

Vo Výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv 2003 Ministerstva zahraničných vecí

USA zverejnenej 24. februára 2004 sa konštatovalo, že podľa aktivistov sa čoraz viac detí

rodí do chudoby a že tento jav sa týka najmä rómskej menšiny. Výsledkom bol v minulom

roku rastúci počet rómskych detí, ktoré boli opustené hneď po pôrode v nemocnici alebo v

útlom veku. Tieto deti sa stali zverencami štátu a boli umiestnené v detských domovoch.

Rómovia tvorili väčšinu obyvateľov štátnych inštitúcií pre deti. Podľa správy diskriminácia

menšín, najmä rómskej, pokračovala v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a

zamestnávania. Objavilo sa viacero správ o diskriminácii Rómov v systéme zdravotníckej

starostlivosti. Úmrtnosť rómskych detí bola trikrát vyššia ako u väčšinovej populácie a doba

dožitia Rómov bola kratšia o takmer 17 rokov. Naďalej sa objavovali tvrdenia o

segregovaných nemocničných oddeleniach. Mnohé mimovládne organizácie tvrdili, že

segregácia v školách pokračovala. Rómske deti boli v neúmerne vysokej miere zaraďované do

osobitných škôl pre mentálne zaostalé deti, v mnohých prípadoch len z dôvodu nedostatočnej

znalosti slovenského jazyka.

Situáciou Rómov sa zaoberajú viaceré dokumenty, ktoré prijala vláda SR (ide

predovšetkým o Stratégie a Priority pripravené Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre

rómske komunity). Jedným z najnovších dokumentov je Akčný plán sociálnej inklúzie.

V tomto dokumente sa konštatuje, že najviac ohrozené sociálnou exklúziou a chudobou,

u ktorých sa kumulujú viaceré kľúčové znevýhodnenia sú neintegrované rómske komunity,

ktoré žijú vo vidieckych alebo mestských osídleniach – teda osadách a getách. Extrémna

chudoba sa prenáša na ďalšie generácie bez výraznej možnosti vymanenia sa z nej.

Alarmujúce je to, že veľkú časť tohto obyvateľstva tvoria deti a mládež. Deti sú

znevýhodnené v dôsledku jazykových bariér, nedostatočnými podmienkami pre vzdelávanie

v domácom prostredí a nedostatočnej vybavenosti školskými pomôckami a potrebami. V

dôsledku tohto znevýhodnenia bývajú často zaraďované do špeciálnych škôl alebo veľká časť

končí školskú dochádzku predčasne s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania čo, ako sa

konštatuje v dokumente, v dlhodobej perspektíve znemožňuje únik z extrémnej chudoby.

Dôležitý aspekt práv dieťaťa v rómskych osadách sa vynára v súvislosti so

stereotypami zobrazovania rómskych detí z osád v médiách. Spôsob, ako sa v médiách

zobrazuje chudoba, nevhodné podmienky bývania a hygieny, ako aj nedostatočné ošatenie detí

z rómskych osád je nielen neetický, ale je zrejme v rozpore s ustanovením čl. 16 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému

6

zasahovaniu do svojho súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť. Podľa druhého

odseku tohto článku má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom. Okrem

ojedinelých apelov na svedomie či etiku a profesionalitu žurnalistov, bolo zaznamenaných len

niekoľko podnetov podaných na Radu pre vysielanie a retransmisiu proti takémuto konaniu,

pričom ich riešenie malo pomerne problematický priebeh. To zrejme súvisí s veľmi nízkou

citlivosťou verejnosti voči takémuto správaniu i nedostatočnou aktivitou subjektov, ktoré sa

zaoberajú dodržiavaním práv detí, predovšetkým tých z rómskych osídlení. Na túto

problematiku poukázal aj seminár Médiá a práva detí, ktorý v polovici októbra 2003

zorganizovala Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Na základe konštatovaní hodnotiacich správ o Slovensku i dokumentov vnútroštátnych

aplikujúc čl. 2 Dohovoru na dieťa z rómskej osady sa dá predpokladať, že takéto dieťa je

diskriminované na základe farby pleti, jazyka, etnického i sociálneho pôvodu. Uvedomujeme

si, že rozsah nedodržiavania práv dieťaťa z tohto špecifického prostredia je širší než

problematika spadajúca pod čl. 2 Dohovoru, pričom zámerom výskumu bude zistiť nielen

mieru a rozsah diskriminácie, ale aj celkový stav dodržiavania práv dieťaťa.

2. Informácie o výskume

Na základe Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu,

xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2004 ─ 2005

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva uskutočnilo „Terénny výskum dodržiavania

práv rómskych detí so zohľadnením ich diskriminácie a špecifických problémov“, ktorého

cieľom bolo zmapovať a získať dôveryhodné údaje o stave dodržiavania práv dieťaťa

vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa a formy porušovania týchto práv u detí

z rómskych osád vzhľadom na ich špecifické problémy. Zistenia výskumu sa majú stať

impulzom k vecnej a konštruktívnej diskusii s kompetentnými orgánmi s cieľom navrhnúť

možné riešenia. Výskum bol financovaný Úradom vlády SR, ktorý pre tento účel vyčlenil

192 000 Sk. Reálne sa vyčerpalo 185 352 Sk.

V rámci prípravy realizácie projektu sa uskutočnili viaceré stretnutia s predstaviteľmi

inštitúcií, ktoré sú v Akčnom pláne definované ako spolupracujúce subjekty, konkrétne Úrad

splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, Štatistický úrad SR, Úrad splnomocnenca

vlády SR pre ochranu osobných údajov. Otázky spojené s formuláciou výskumného zámeru,

výberom výskumnej vzorky, nástrojov a metód výskumu konzultovali pracovníci strediska

s expertmi zo Strediska pre výskum práce a rodiny, ktoré má s výskumom dodržiavania práv

7

dieťaťa skúsenosti, pracovníkmi Katedry sociológie Univerzity Komenského, ako aj expertmi

v oblasti výskumov rómskych komunít z mimovládnych organizácii (Inštitút pre verejné

otázky).

V záujme zamedzenia duplicity sa nadviazalo na Sociografický výskum rómskych

komunít na Slovensku, ktorý na základe objednávky Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre

rómske komunity, Svetovej Banky a kanadskej vládnej rozvojovej agentúry CIDA realizoval

Inštitút pre verejné otázky, S.P.A.C.E. a Krajské centrum pre rómske otázky.

Na základe zmapovania situácie v oblasti sociologického výskumu podobného

zamerania v SR i susedných krajinách pracovníci strediska pripravili Koncepciu terénneho

výskumu dodržiavania práv dieťaťa z rómskych osád so zohľadnením ich diskriminácie

a špecifických problémov. Tento materiál sa v prvej časti pokúsil sumarizovať poznatky o

reálnom stave prostredníctvom identifikácie problémových okruhov vo vzťahu k dodržiavaniu

práv dieťaťa z rómskych komunít v správach výborov OSN, ECRI a MZV USA a ich

odporúčaní a v druhej časti navrhol výskumný a realizačný rámec vrátane plánu zberu dát

v teréne a výberu lokalít v rámci daných finančných a personálnych kapacít.

V rámci realizačnej fázy projektu pracovníci strediska spolupracovali s viacerými

subjektami. Asociácia terénnych sociálnych pracovníkov poskytla kontakty na terénnych

sociálnych pracovníkov pôsobiacich v rómskych osídleniach, ktorí boli oslovovaní a pozývaní

na skupinové diskusie expertov (focus group). Nadácia Škola dokorán poskytla zoznam

asistentov učiteľa pracujúcich s rómskymi žiakmi, ktorí boli takisto účastníkmi skupinových

diskusií. Katedra sociálnej práce Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity

v Trnave (FZSP TU) sa na výskume podieľala prostredníctvom študentov, ktorí pomáhali

výskumnému tímu pri realizácii pozorovaní v obciach.

Považujeme za dôležité upozorniť na skutočnosť, že záber výskumu sme sa vzhľadom

na pôvodné zadanie rozhodli rozšíriť na skúmanie dodržiavania práv rómskych detí zo

všetkých typov osídlení, teda nielen z osád. Toto rozhodnutie súvisí jednak s tým, že sme

predpokladali, že problémy s dodržiavaním práv prípadne diskrimináciou sa týkajú nielen detí

z rómskych osád, ale aj z iných typov osídlení, čo napokon výsledky výskumu potvrdili. Na

druhej strane to súvisí aj s tým, že jedným zo zdrojov informácií, ktoré sme vo výskume

využili, sú dáta Sociografického mapovania rómskych osídlení skúmajúceho, ako to už z jeho

názvu vyplýva, osídlenia všetkých typov. Takýto prístup zároveň umožnil prostredníctvom

porovnania situácie v jednotlivých typoch osídlení lepšie pochopenie daného problému.

8

3. Zvolené metódy a techniky výskumu

Spracovanie existujúcich dát

Štúdium existujúcich sociologických výskumov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom vzťahujú

k danej problematike ukázalo, že okrem Sociografického mapovania rómskych osídlení na

Slovensku neexistujú dáta, z ktorých by bolo možné vyvodiť relevantné závery. Zároveň sa

ukázalo, že Sociografický výskum ako najnovší a najkomplexnejší výskum rómskych komunít

na Slovensku je zdrojom dát, analýzou ktorých je možné dospieť k údajom svedčiacim

o možnostiach naplnenia práv detí v rómskych osídleniach, hoci jeho primárnym cieľom

nebolo skúmať možnosti naplnenia týchto práv, ale deskripcia stavu osídlení. Keďže v rámci

zozbieraných údajov je množstvo takých, ktoré vypovedajú napríklad o dostupnosti školských

či zdravotníckych zariadení, zabezpečení pitnou vodou a pod., náš výskumný tím uskutočnil

sekundárnu analýzu týchto dát pomocou štatistického softwéru SPSS. Výsledky tejto

kvantitatívnej analýzy sú súčasťou tejto záverečnej správy. Tieto výsledky, ktoré sú vlastnými

zisteniami výskumu, sú v texte uvádzané ako vychádzajúce, či čerpajúce z dát získaných

Sociografickým mapovaním rómskych osídlení, zatiaľ čo závery vypracované jeho autormi sú

citované alebo parafrázované vždy s odkazom na zdroj, v ktorom sú uvedené.

Sústredené skupinové diskusie

Technika sústredených skupinových diskusií (Focus groups) spočíva v získavaní dát,

prostredníctvom spojenia klasického rozhovoru a skupinového expertného posudzovania. Jej

podstatou je, že výskumný pracovník – moderátor diskusie – vytýči témy, ktoré sú predmetom

skúmania a na základe už zistených skutočností kladie otázky okruhu expertov na danú

problematiku. Tým, že expertov je viac, prichádza k určitým synergickým efektom, vďaka

tomu, že jednotliví experti majú možnosť nadväzovať na myšlienky ostatných, rozvíjať ich, a

zároveň reflektovať vo svojich názoroch názory ostatných v skupine. Tým možno získať

komplexnejšiu informáciu, ako keby sa jednoducho sumarizovali názory expertov získané

nezávisle na sebe. Hoci daná technika má svoje obmedzenia, výhody jej použitia vo výskume

dodržiavania práv detí v rómskych osadách súvisia tak so špecifikami výskumu v danom

prostredí, ako aj s jej menšou finančnou náročnosťou v porovnaní s dotazníkovou metódou.

9

Inšpiráciou pre voľbu tejto výskumnej techniky bol výskum segregácie rómskych detí v školách

uskutočnený v Maďarsku, ktorý, pod názvom Integrácia verzus segregácia, realizoval maďarský

Národný inštitút verejného vzdelávania so sídlom v Budapešti. V rámci tohto výskumu boli

usporiadané focus groups, ktoré poskytli pomerne zaujímavé informácie. Fakty, uvádzané

účastníkmi, sa zhodovali s oveľa nákladnejšími zisteniami pochádzajúcimi z terénu. Navyše

skupinové diskusie expertov rezultovali aj v idey, ktoré boli základom návrhov praktických opatrení

na zmenu nepriaznivej situácie.

Cieľom sústredených skupinových expertných diskusií bolo zistiť:

• vnímanie stavu dodržiavania práv dieťaťa u osôb prvej línie v špecifických

podmienkach detí z rómskych osídlení (stav informovanosti a názory na súčasný stav);

• osobné skúsenosti osôb prvej línie so stavom dodržiavania práv detí z rómskych

osídlení;

• súlad postojov respondentov so štandardom OSN – Dohovorom o právach dieťaťa;

• projekciu budúcnosti, návrh zmien v záujme zlepšenia situácie;

Design sústredených skupinových expertných diskusií:

• Počet: 8 sústredených skupinových diskusií po jednom v každom kraji SR;

• Účastníci (osoby prvej línie): sociálni pracovníci a terénni sociálni pracovníci, rómski

asistenti učiteľa, komunitne angažovaní Rómovia, predstavitelia mimovládnych

organizácií, ktoré sa zaoberajú danou problematikou, pracovníci zdravotníctva;

• Termín a miesto realizácie: podľa podrobného časového harmonogramu;

• Regrutácia: telefonicky pracovníkmi strediska, poštou doručená pozvánka

s podrobnosťami a textom Dohovoru;

• Scenár diskusieCharakter

otázky

Zameranie otázky Čas na

diskusiuZahajovacia informácia o sebe, priestor profesionálneho pôsobenia, spôsob kontaktu

s rómskymi deťmi 5 minUvádzacia najväčší problém vo vzťahu k dodržiavaniu práv rómskych detí? 10 minKľúčová sociálnoekonomická situácia, miera zabezpečenia rómskych detí pokiaľ ide

o dostatočný prísun potravín vrátane pitnej vody, zodpovedajúce ošatenie a obutie,

ako aj adekvátne bytové podmienky 15 minKľúčová zdravotníctvo, dostupnosť a rovnaký prístup ku starostlivosti detského lekára,

zubára a pokiaľ ide o dievčatá i gynekológa 10 minKľúčová vzdelávanie, dostupnosť a rovnaký prístup ku vzdelaniu 10 minKľúčová zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl 10 minKľúčová segregácia v oblasti školstva a zdravotníctva 10 minKľúčová spôsob trávenia voľného času a možnosti sebarealizácie, výskyt negatívnych javov

ako konzumácia alkoholu, cigariet a drog

15 min

10

Kľúčová ochrana detí pred týraním, fyzickým trestaním, sexuálnym zneužívaním

a vykorisťovaním

zobrazovanie rómskych detí z osídlení v printových a elektronických médiách 15 minKľúčová ideálny vývoj a najmenej želaný vývoj 15 minZhrnovacia Zhrnutie 15 min

• Moderátori: zaškolení pracovníci strediska;

• Materiálno-technické zabezpečenie: pracovníci strediska.

Pozorovania v teréne

Na základe výsledkov analýzy dát zo Sociografického výskumu sa vytypovali rómske

osídlenia tak, aby reprezentovali istý typ osídlenia typický pre určitý región a taktiež, aby boli

medzi nimi zastúpené všetky typy osídlení s ohľadom na typológiu, ktorú použili autori

Sociografického výskumu na základe socioekonomických kritérií. Vybrané obce navštívil

trojčlenný tím, pozostávajúci z dvoch výskumných pracovníkov a jedného znalca prostredia,

čiže človeka, ktorý umožnil výskumníkom pohybovať sa v teréne tak, aby boli zaručené

nerušené podmienky ich práce (pomoc pri „otváraní dverí“). V týchto tímoch spolu

s pracovníkmi strediska pracovali aj študenti Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce

Trnavskej Univerzity. Cieľom pozorovania bolo zistiť niekoľko znakov, ktoré majú

relevanciu k oblasti práv dieťaťa a ktoré neboli zachytené Sociografickým výskumom, možno

ich však zistiť pozorovaním (napr. primeranosť ošatenia detí). Následne sa uskutočnilo

pozorovanie v školách, ktoré navštevujú deti z daného osídlenia, zamerané na odhalenie

prípadnej segregácie. Údaje z pozorovania boli zaznamenané do záznamového hárku.

4. Zvolené dimenzie skúmania a výskumné otázky

• Socio-ekonomická situácia dieťaťa (zodpovedajúce ubytovanie, primeraný prísun potravín

a pitnej vody, zodpovedajúce ošatenie),

• Zdravotná starostlivosť (dostupnosť služieb všeobecného lekára/zubára/gynekológa,

rovnaké zaobchádzanie, segregácia),

• Vzdelanie (dostupnosť školy, zabezpečenie základných potrieb, podmienky vzdelávania zo

strany rodiny, zaraďovanie do špeciálnych škôl, segregácie),

• Možnosti sebarealizácie, vyjadrenia a náplň voľného času

• Fyzické poškodzovanie (fyzické útoky, telesné tresty, sexuálne zneužívanie),

• Porušovania práv zo strany médií.

11

Výskumné otázky

• Sú na Slovensku porušované práva dieťaťa rómskych detí?

•Ak áno, ktoré práva to sú?

•Ak áno, aké sú formy porušovania týchto práv?

•Vykazuje distribúcia foriem porušovania práv dieťaťa rómskych detí v rámci Slovenska

odlišnosti vzhľadom na typ osídlenia?

•Vykazuje distribúcia foriem porušovania práv dieťaťa rómskych detí v rámci Slovenska

regionálne odlišnosti?

5. Časový harmonogram prác

Prípravná fáza uskutočnená v termíne od 26. 7. 2004 do 12. 11. 2004 zahŕňala:

stanovenie výskumného cieľa, zhromaždenie a štúdium relevantného materiálu, konzultácie

s odborníkmi, vypracovanie výskumného projektu (voľba problémovej situácie, populácie,

dimenzií, indikátorov, výber procedúr, výskumných techník, atď.), vypracovanie výskumného

plánu (personálny plán, časový harmonogram, zoznam materiálneho zabezpečenia, finančný

rozpočet), organizačné, materiálne a personálne zabezpečenie terénneho zberu dát a

spracovávanie výsledkov Sociografického výskumu rómskych osídlení, na základe ktorého

bol uskutočnený výber lokalít.

Zber dát sa uskutočnil podľa nasledovného Podrobného časového harmonogramu fázy

zberu primárnych dát terénneho výskumu dodržiavania práv dieťaťa detí z rómskych osídlení:

15. – 16. 11. Žilinský kraj; sústredená expertná skupinová diskusia (focus group) v Ružomberku, pozorovanie

v obci Liptovský Peter a v škole v Liptovskom Hrádku18. 11. Trenčiansky kraj; focus group v Bánovciach nad Bebravou, pozorovanie v obci a v škole v Lubine19. 11. Trnavský kraj; focus group v Trnave. Pozorovanie v obci Veľká Mača a v škole v tejto obci21. – 23. 11. Prešovský kraj; focus group v Prešove, pozorovanie v obci Rokycany a v škole v tejto obci24. – 25. 11. Košický kraj, focus group v Košiciach, návšteva obce Streda nad Bodrogom a škôl v tejto obci29. 11. Nitriansky kraj; focus group v Nitre, pozorovanie v obci Pukanec a v škole v tejto obci 30. 11. – 1. 12. Banskobystrický kraj; focus group vo Zvolene, pozorovanie v obci Rimavské Brezovo

a v škole v Rimavskej Bani3. 12. Bratislavský kraj; focus group v Bratislave, pozorovanie v obci Kuchyňa a v škole v tejto obci

Fáza zberu dát v teréne prebehla v súlade s výskumným a realizačným rámcom

koncepcie projektu. Zber dát bol personálne zabezpečený všetkými pracovníkmi Sekcie

12

a študentmi z Trnavskej univerzity študijného odboru sociálna práca. V závere fázy zberu dát

v teréne bolo pripravené vyúčtovanie finančných nákladov projektu pre Úrad vlády SR.

Vyhodnocovacia fáza pozostávala zo sekundárnej analýzy dát Sociografického

výskumu rómskych komunít na Slovensku, analýzy prepisov audiozáznamov zo skupinových

diskusií a záznamových hárkov z pozorovaní. Na základe výsledkov týchto analýz bola

pripravená Záverečná správa projektu Terénny výskum dodržiavania práv dieťaťa detí

z rómskych osád so zohľadnením ich diskriminácie a špecifických problémov.

6. Rozbor všeobecných zistení

K pochopeniu a správnej interpretácii akéhokoľvek sociálneho javu je potrebné

disponovať dodatočným množstvom relevantných údajov. To samozrejme platí aj pre

skúmanie stavu detskej rómskej populácie na Slovensku. Avšak zber a sústreďovanie údajov

o rómskej populácii celkovo naráža dlhodobo na komplex problémov súvisiacich s tradičným

nehlásením sa Rómov k svojej národnosti na jednej strane a zákazom spracúvania osobitných

štatistík na základe etnického pôvodu v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane

osobných údajov na strane druhej. Potreba zhromažďovania relevantných dát rastie so

vzrastajúcim tlakom zo strany medzinárodných inštitúcií1, ale aj s naliehavosťou riešenia

súčasného problémového stavu.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva žilo v Slovenskej republike 89 920 osôb, ktoré

sa hlásili k rómskej národnosti. Zo zistení sčítania obyvateľstva možno vybrať ešte údaj,

podľa ktorého vo veku 0-15 rokov bolo 34 824 osôb rómskej národnosti2. Z týchto čísel je

jasné, že štatistika v tomto smere nezodpovedá realite. Podľa A. Salnera aj oficiálne dáta

o slovenskom školstve postihujú problémy rómskych detí len okrajovo. Ide napríklad o údaje,

ktoré zverejňuje Ústav informácií a prognóz školstva. Údaje o rómskych deťoch sa zbierajú

rovnako ako v sčítaní na základe sebaidentifikácie, teda deklarácie národnosti3.

Zároveň údaje na základe sebaidentifikácie vlastnej národnosti nie sú vhodné

z hľadiska nášho výskumného zámeru, keďže diskriminácia alebo iné porušovanie práv na

etnickom princípe nie je závislé od sebaidentifikácie, ale od identifikácie okolím. Preto bolo

potrebné vychádzať z iného spôsobu definovania skúmaného objektu. Keďže sa ukázalo, že1 Problematikou zhromažďovania dát o etnickom pôvode sa dlhodobo zaoberá Európska komisia proti rasizmua rasovej diskriminácii. K tomuto problému sa 17 až 18. 2. 2005 v Štrasburgu uskutočnil seminár národnýchinštitúcií. V súvislosti s problematikou zhromažďovania dát o etnickom pôvode sa konštatovalo, že jenevyhnutnou podmienkou tvorby politík proti diskriminácii a podporujúcich rovnosť príležitostí. 2 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky.3 Salner, A.: Dostupnosť údajov o rómskych deťoch. In: Rómske deti v slovenskom školstve SGI, Bratislava,2004. I

13

Sociografické mapovanie rómskych osídlení na Slovensku ako najnovší a najkomplexnejší

výskum rómskych komunít na Slovensku je zdrojom dát, analýzou ktorých je možné dospieť

k údajom svedčiacim o možnostiach naplnenia práv rómskych detí, prebrala sa aj použitá

metodika. Uvedený výskum sa zameral na charakter osídlenia a život v ňom, nie na

konkrétnych jednotlivcov. „Jednotkou spracovania bola rómska komunita, definovaná ako

skupina ľudí, ktorú majorita subjektívne definuje ako Rómov na základe antropologických

znakov, kultúrnej príslušnosti, spôsobu života – životného štýlu, životného priestoru

a rovnako subjektívne vníma túto skupinu ako odlišnú, a to v pozitívnom, ako aj negatívnom

zmysle.“4

Napriek tomu, že údaje zisťované vyššie spomínaným výskumom nie sú v mnohých

ohľadoch kompletné, sú presnejšie, ako akékoľvek iné doteraz realizované zisťovania údajov

o rómskej populácii. Na základe týchto údajov možno konštatovať, že na Slovensku žilo

v roku 2004 minimálne (počet zistený mapovaním nemusí byť kompletný) 247 257 Rómov,

počet však je zrejme vyšší, keďže chýbajú ťažko zistiteľné údaje o komunitách vo väčších

mestách, ako aj o jednotlivcoch žijúcich rozptýlene medzi majoritnou populáciou. Celkový

počet Rómov odhadnutý na základe vyššie spomínaného výskumu je 320 0005.

V rámci tohto výskumu sa zisťoval aj počet Rómov vo veku 0-16 rokov. Základom pre

určenie tohto intervalu bol fakt, že do 16 rokov veku trvá povinná školská dochádzka. Táto

skupina sa teda nekryje s vymedzením dieťaťa podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa,

podľa ktorého „sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov...“6, avšak

prienik je pomerne veľký. V ďalšom texte v rozbore kvantitatívnych údajov sa teda bude

skupinou detí rozumieť skupina rómskych detí vo veku do 16 rokov, aj keď to nezodpovedá

vymedzeniu z Dohovoru. V súčasnej dobe však nie je možné zistiť presnejšie údaje.

Na základe uvedených skutočností možno povedať, že na Slovensku je minimálne

81 907 rómskych detí. Toto číslo je, z vyššie uvedených dôvodov nekompletné. Možno sa

však s veľkou pravdepodobnosťou domnievať, že počet rómskych detí na Slovensku

presahuje počet 100 0007. O viac ako sedemdesiatich tisícoch detí vieme povedať, v akom

type osídlenia, určenom na základe jeho polohy voči príslušnej obci, žijú. Rozloženie detskej

4 Radičová, I. a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku, 2004, str. 9.5 Tamtiež, str. 10.6 Dohovor o právach dieťaťa, čl. 1.7 V Prognóze vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025 sa uvádza, že v roku 2005 bude na Slovensku

161 061 rómskych detí vo veku 0 – 17 rokov, pričom celkový počet Rómov na Slovensku sa odhaduje na402 914 (Vaňo, B.: Prognóza rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025, Infostat – Inštitút informatikya štatistiky, výskumné demografické centrum, Bratislava 2002). K problematike demografického vývojarómskej populácie a jej vekovej štruktúry pozri bližšie Vaňo, B., Haviarová, E.: Demografické trendy rómskejpopulácie, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma, Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, Inštitút preverejné otázky, Bratislava 2002, str. 475 – 502.

14

rómskej populácie medzi jednotlivými typmi obcí ukazuje graf 1. Ako je vidieť, najväčšou

skupinou sú tu deti žijúce rozptýlene medzi majoritnou populáciou, zatiaľ čo deti z osídlení

ležiacich mimo obce, ktoré majú najčastejšie charakter osady, tvoria menej ako štvrtinu

detskej rómskej populácie. Je pravdepodobné, že v skutočnosti tvoria deti žijúce

v koncentrovaných rómskych osídleniach v obci väčšiu časť, avšak sociografický spôsob

zisťovania údajov neumožnil úplne zmapovať rómske osídlenia vo väčších mestách, kde sa

nachádzajú sídliská alebo ich časti obývané najmä Rómami, ktoré majú často spomínaný

charakter.

Vo svetle týchto čísel možno vidieť so značnou presnosťou súčasnú situáciu rómskych

detí na Slovensku, hoci ich je zároveň potrebné vnímať s istou rezervou vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody. Istú neúplnosť údajov však treba mať na pamäti pri čítaní akýchkoľvek

v ďalšom texte sa vyskytujúcich štatistických porovnaní. Je možné, že celková situácia je,

viac, či menej, v závislosti od úplnosti údajov o konkrétnom znaku, odlišná.

15

Počet rómskych detí v jednotlivých krajoch Slovenska ukazuje prehľadne tabuľka č. 1:

Kraj Počet detí Podiel z celk. počtuBratislavský 909 1,1 %Trnavský 2806 3,4 %Trenčiansky 581 0,7 %Nitriansky 6317 7,7 %Žilinský 1294 1,6 %Banskobystrický 14165 17,3 %Prešovský 27875 34,0 %Košický 27960 34,1 %Spolu 81907 100,0 %

Tabuľka č. 1: počty rómskych detí v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky, zdrojSociografické mapovanie rómskych osídlení

Tabuľka č. 1 ukazuje, že prevažná časť rómskej detskej populácie je koncentrovaná vo

východnej časti Slovenska, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji a vo východnej časti

Banskobystrického kraja. To samozrejme platí aj pre dospelú populáciu, ako ukazuje tabuľka

č. 2:

KrajPočet

obyvateľov Podiel z celk. počtuBratislavský 3555 1,4 %Trnavský 13712 5,5 %Trenčiansky 2097 0,8 %Nitriansky 23317 9,4 %Žilinský 5743 2,3 %Banskobystrický 52339 21,2 %Prešovský 81077 32,8 %Košický 65417 26,5 %Spolu 247257 100,0 %

Tabuľka č. 2: počty rómskeho obyvateľstva v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky, zdrojSociografické mapovanie rómskych osídlení

Pohľad na regionálne rozdiely v počtoch rómskych obyvateľov vedie ešte pred

podrobnejšou analýzou k potrebe upozorniť na skutočnosť, že jedným z faktorov sociálno-

ekonomického postavenia Rómov je skutočnosť, že vo veľkej miere obývajú tie oblasti

Slovenska, ktoré sú všeobecne ekonomicky slabšie než iné.

V záujme korektnosti je potrebné uviesť, že údaje za Bratislavský kraj sú do istej

miery skreslené tým, že chýbajú údaje o Rómoch obývajúcich hlavné mesto.

Pokiaľ ide o počty rómskych detí na Slovensku jestvujú ďalšie významné rozdiely,

ktoré sú podmienené jednak prevládajúcim typom osídlenia, jednak regionálne. Zatiaľ čo

16

v rozptýlených osídleniach tvoria deti približne len jednu tretinu celkovej populácie rómskeho

osídlenia (33 %), v osídleniach ležiacich mimo obce je to skoro polovica (45 %). Rozdielne

zastúpenie detskej zložky v celkovej populácii jednotlivých typov osídlení ilustruje graf 2:

Tento rozdiel sa dá vysvetliť zrejme dvoma faktormi. Jednak faktom, že v osadách je vyššia

natalita ako aj tým, že obyvatelia izolovaných osád sa priemerne dožívajú nižšieho veku, ako

Rómovia žijúci rozptýlene medzi majoritou.

Čo sa týka percentuálneho zastúpenia detí v populácii jednotlivých osídlení existujú

rozdiely aj medzi jednotlivými krajmi. Vyššie percento detskej populácie indikuje nižšie

percento obyvateľstva v ekonomicky aktívnom veku (samozrejme tu je treba zvážiť aj podiel

obyvateľstva vo veku postproduktívnom), a teda vyššie percento detí znamená vyššie náklady

ekonomicky aktívnych obyvateľov na zabezpečenie životnej úrovne svojich rodín.

Najdôležitejšie údaje týkajúce sa dostupných demografických charakteristík rómskej

populácie sú teda tieto:

•rómska populácia je väčšia, než udávajú „oficiálne“ údaje pochádzajúce z cenzov;

17

•rómska populácie je na území Slovenska rozmiestnená nerovnomerne, vo väčšej miere obýva

ekonomicky slabšie regióny;

•Rómovia žijúci v osadách tvoria výraznú menšinu celkovej rómskej populácie. Prevažná

väčšina býva rozptýlene medzi, či v tesnej priestorovej blízkosti majoritnej populácie;

•jestvujú významné rozdiely v demografických charakteristikách rómskych osídlení medzi

jednotlivými krajmi, ako aj medzi typmi rómskych osídlení. Tieto rozdiely majú charakter

faktorov, ktoré môžu mať vplyv na horšiu sociálnoekonomickú situáciu detí z okresov na

východe Slovenska a detí zo segregovaných rómskych osídlení – osád.

7. Rozbor vyčlenených dimenzií

Identifikácia najväčších problémov

Na základe analýzy prepisov skupinových diskusií možno vyčleniť témy, ktoré sa na

základe analýzy vyjadrení respondentov javia vo vzťahu k dodržiavaniu práv rómskych detí

ako najzávažnejšie. Ide o nasledovné skupiny problémov:

1. Znížená funkčnosť rómskej rodiny. Vyjadrenia respondentov často značne

konsenzuálne poukazovali na zníženú funkčnosť rómskej rodiny v porovnaní so

stavom pred niekoľkými rokmi. Podľa nich sa tento vývoj negatívne odráža na

dodržiavaní práv rómskych detí najmä dvoma spôsobmi. Jednak chýba záujem

a rovnako aj sociálne zručnosti na zabezpečenie primeraných životných podmienok

pre deti, v ktorých by mohli napĺňať svoje práva. V rodinách nielenže nie sú vytvorené

zodpovedajúce podmienky na získanie čo najvyššieho stupňa vzdelania, ale tieto často

deťom priamo znemožňujú vzdelanie nadobudnúť. Rovnako rodiny prestávajú byť

schopné zabezpečiť svojim detským členom primeranú zdravotnú starostlivosť.

Druhým problémom viažucim sa na zníženú funkčnosť rómskej rodiny je zvýšený

výskyt patologických javov, ako je domáce násilie, rôzne formy zneužívania detí alebo

užívanie drog.

2. Evidentné zhoršenie sociálnoekonomickej situácie rómskych rodín. Táto téma

súvisí najmä so znížením niektorých sociálnych dávok, medzi poberateľmi ktorých sú

vo veľkej miere zastúpení Rómovia. Rodinné rozpočty, ktoré boli nastavené na určitú

úroveň príjmov nie vždy zvládli situáciu a miesto sľubovaného motivačného momentu

často prišlo k šetreniu na výdavkoch, ktoré boli dôležité z hľadiska zdravého vývoja

detí. Samozrejme na súčasnom stave nenesú vinu len nedávne sociálne reformy.

Sociálnoekonomická úroveň života Rómov na Slovensku sa znižuje už dlhší čas.

18

Dá sa predpokladať, že medzi oboma skupinami problémov existuje určitý druh súvislosti,

avšak na základe dostupných dát nie je možné určiť jej charakter. Problematika je zložitá

a komplexná ako ukazuje bližší rozbor jednotlivých oblastí, ktoré boli vyčlenené ako

problematické vo vzťahu k dodržiavaniu práv detí z rómskych osídlení.

Sociálnoekonomická situácia

Najvýraznejším problémom sa v tejto oblasti vo svetle vyjadrení respondentov

skupinových diskusií javí otázka zabezpečenia primeranej úrovne bývania. Hoci je všeobecne

známa nevhodná úroveň obydlí v rómskych osídleniach, je prekvapujúce, že tento problém

bol ako výrazný prezentovaný aj v Trenčianskom, Trnavskom, či Žilinskom kraji, v ktorých

situácia v tejto oblasti nie je považovaná za alarmujúcu. V tomto smere sa vo vyjadreniach

pomerne často objavuje obava, že úsilie na riešenie problémov v tejto oblasti sa zameriava

najmä na východné oblasti Slovenska a podceňuje sa situácia na zvyšnom území. Výnimkou

bol len Bratislavský kraj, kde otázky dostatočnej úrovne bývania priveľmi nerezonovali a ani

pozorovanie v teréne neukázalo problematickosť tejto oblasti.

V rámci skupinových diskusií bolo uvedených mnoho alarmujúcich príkladov úrovne

bývania jednotlivcov a ich rodín nielen v nedôstojných, ale predovšetkým zdraviu škodiacich

podmienkach. Respondenti uvádzali osobné skúsenosti s bývaním Rómov v pivniciach,

maringotkách a chatrčiach. V rámci pozorovaní sa výskumný tím stretol s bývaním

v unimobunkách (dokonca aj v Trnavskom kraji) a v domoch v značne zlom stave (rozbité

okná, steny a strechy domov z nezodpovedajúcich materiálov). Okrem technického stavu

ubytovacích priestorov rómskych rodín je problémom aj bývanie veľkého počtu ľudí,

resp. veľkých rodín v stiesnených priestoroch.

Sociografické mapovania rómskych osídlení poskytuje údaj o typoch obydlí, v ktorých

žije 234 036 Rómov. Približne dve tretiny z nich žijú v murovaných domoch, skoro štvrtina

v bytovkách. Menej než jedno percento Rómov býva v unimobunkách a rovnako menej ako

jedno percento Rómov býva v rôznych neštandardných priestoroch (stany a podobne). Zvyšok

pripadá na chatrče a drevenice. Odhliadnuc teda od samotných podmienok v ubytovacích

priestoroch možno povedať, že približne 10 % Rómov býva v nevyhovujúcich typoch obydlí.

19

Z uvedených údajov nie je možné určiť, akého počtu detí sa nedostatočné ubytovacie

podmienky týkajú, ale vzhľadom na to, že, rodiny v chudobnejších oblastiach a typoch

osídlení majú viac detí, ide pravdepodobne o viac ako tretinu Rómov, ktorí žijú v týchto

typoch obydlí.

Úroveň bývania nespočíva len v type obydlia. Za veľmi dôležité kritérium kvality

bývania sa považuje napojenie na inžinierske siete, teda vodovod, elektrinu, kanalizáciu.

Realizátori Sociografického mapovania rómskych osídlení uvádzajú nasledovné údaje:

•na vodovod je napojených 39 % rómskych obydlí,

•len 13 % obydlí využíva kanalizáciu,

•plyn používa 15 % rómskych obydlí,

•elektrinu 89 %.8

Ďalšou analýzou týchto dát je možné hlbšie osvetliť podmienky života rómskych detí

z osídlení, a to predovšetkým tých, ktoré priamo súvisia s dodržiavaním článku 27 Dohovoru

o právach dieťaťa.

Prvou otázkou je situácia v oblasti zabezpečenia rómskych detí pitnou vodou.

V súvislosti s vyššie uvedeným údajom, ktorý hovorí, že na vodovod je napojených 39 %

obydlí, je potrebné uviesť, že to prirodzene neznamená, že vo všetkých zvyšných pitnú vodu

nemajú (zároveň treba povedať, že vybavenosť vodovodom nie je sto percentná ani medzi

majoritnou populáciou). Existujú aj iné spôsoby zabezpečenia pitnej vody napríklad: verejný

8 Radičová, I. a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku, 2004, str. 11.

20

vodovod (pitná voda nie je privádzaná do obydlí, ale na verejnosti prístupné miesto), studňa,

prípadne prameň pitnej vody, vlastná studňa a vodovod.

Ďalší dôležitý fakt, v kontexte ktorého je potrebné uvedený údaj vnímať, je to, že

analytickou jednotkou daného výskumu boli osídlenia. Výskumníci teda sledovali fakt, či je

v osídlení vybudovaný vodovod ako komplexná inžinierska sieť, ku ktorej majú prístup

všetky domy v osídlení. Naproti tomu pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa skúmala

vybavenosť vodovodnou sieťou v bytových jednotkách individuálne a za vodovod sa

považoval aj individuálny vývod tečúcej vody v domácnosti, napríklad z vlastného zdroja

(napr. studne). Preto treba byť opatrný pri porovnávaní vyššie spomínaného údaju

s výsledkom Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ktorý vykonal Štatistický úrad SR

a podľa ktorého má vodovod v domácnosti 95 % všetkých trvalo obývaných bytových

jednotiek v Slovenskej republike.9

Ak teda neberieme do úvahy „individuálne vodovody“, je vhodné porovnať percento

rómskeho obyvateľstva zabezpečované vodou z vodovodov v porovnaní s celkovým

obyvateľstvom Slovenskej republiky. Porovnanie, rozčlenené podľa jednotlivých krajov

ukazuje graf 4:

9 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad; www.statistics.sk

21

Ako vidno porovnávané údaje v grafe 4 nevykazujú výrazné rozdiely, je však potrebné

uviesť ďalšie podstatné súvislosti. Jednak treba upozorniť na skutočnosť, že medzi uvedenými

údajmi je rozdiel šiestich rokov, čo je dosť významné. Ďalším dôležitým faktom je, že

pomerne veľká časť Rómov nemá vodovod zavedený v dome, ale má prístup len k verejnému

vodovodu, čo rozhodne nie je štandartné pre majoritnú populáciu. Preto je potrebné vnímať

porovnanie z grafu 4 ako orientačné, keďže charakter porovnávaných javov nie je rovnaký.

Význam porovnania spočíva v tom, že ukazuje, aj keď medzi hodnotami nie sú príliš tesné

štatistické vzťahy, je evidentné, že v krajoch, kde je všeobecne najhoršia situácia z hľadiska

zásobovania pitnou vodou celkovo, je najhoršia situácia aj v zásobovaní pitnou vodou

rómskych komunít. Ide predovšetkým o východné oblasti Slovenska, v ktorých žije najviac

Rómov. Keďže väčšina rómskych osídlení sa nachádza v tesnej priestorovej

blízkosti majority, je jasné, že problémy so zásobovaním rómskych komunít pitnou vodou

nemožno riešiť oddelene od zásobovania majority. Teda cieľom, ku ktorému musí v tejto

oblasti úsilie smerovať, je zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou na celom území Slovenskej

republiky.

V rámci zisťovania údajov o prístupe k pitnej vode výskumný tím uskutočnil

operatívny telefonický prieskum v obciach, v ktorých na základe dát získaných

Sociografickým mapovaním nebol žiadny zdroj vody, ktorý sa dal pokladať za potenciálne

nezávadný (vodovod, studňa, prameň). Vo väčšine prípadov podľa informácií miestnych

samospráv Rómovia v danom osídlení zdroj pitnej vody majú. V niektorých prípadoch mali

dokonca zavedený vodovod. V troch prípadoch však prieskum potvrdil, že Rómovia

v osídlení nemajú žiaden zdroj pitnej vody. Vo všetkých týchto osídleniach čerpali Rómovia

vodu z potoka. Počet detí, ktoré bývali v týchto osídleniach, bol približne 50. Takýto stav je

nutné považovať v súvislosti s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa za neuspokojivý.

Je samozrejme pravdepodobné, že tieto tri obce nie sú jediné, ktoré majú podobný

problém. Ak aj v iných osídleniach možno konštatovať prítomnosť zdroja pitnej vody,

neznamená to automaticky, že je aj využívaný. Jednak, najmä v prípade studní, môže byť

kvalita vody ohrozená napríklad neexistenciou kanalizačného systému, jednak sa stávajú

prípady odpojenia dodávok pitnej vody do rómskych osídlení najmä z dôvodov neuhrádzania

faktúr, o čom svedčia aj správy, ktoré sa občas objavujú v médiách.

Tento problém často rezonoval v rámci skupinových diskusií. Aj keď je zrejmé, že

nemožno od dodávateľa vody očakávať, že bude poskytovať služby zadarmo, treba na druhej

strane povedať, že odstávka pitnej vody bez primeranej náhrady, najmä ak sú postihnuté aj

rodiny s malými deťmi, nie je prijateľným riešením. Ukazuje sa, že riešenie takýchto situácií

22

závisí predovšetkým na ochote a vôli predstaviteľov obce vzniknutú situáciu vyriešiť.

Vzhľadom na charakter týchto situácií by bolo vhodné hľadať riešenia prostredníctvom

profesionálneho mediátora, keďže ide o problém, pri ktorom je nutné zvažovať záujmy

viacerých strán, zosúladiť dodržiavanie zmluvných podmienok na jednej strane a ľudských

práv na strane druhej.

Ďalšou dôležitou inžinierskou sieťou, ktorá súvisí nielen so životnou úrovňou, a teda

článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ale aj s hygienou a zdravým životným prostredím,

čo sa vzťahuje k článku 24 Dohovoru, ktorý sa týka zdravia, je kanalizácia. V súvislosti

s vyššie uvedeným údajom, ktorý hovorí že na kanalizačnú sieť je napojených 13 % rómskych

obydlí, je opäť potrebné uviesť, že ani v majoritnej populácii nie je pripojenie na kanalizáciu

všeobecne rozšíreným štandardom. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je v celej

Slovenskej republike pripojených na kanalizačnú sieť 60 % domácností alebo 57 %

obyvateľov10. Podľa údajov ministerstva životného prostredia z roku 1998 bolo až v šiestich

okresoch Slovenskej republiky pripojených na verejnú kanalizáciu do 30 % ich obyvateľstva.

K týmto okresom patria aj Košice – okolie a Trebišov, čiže dva okresy s pomerne veľkou

rómskou populáciou11. Opäť sa teda ukazuje, že stav rómskych osídlení nemožno vidieť

oddelene od stavu osídlení majority.

Neexistencia kanalizácie v osídlení nemusí nutne znamenať zlú hygienickú situáciu.

Hlavný problém však spočíva v tom, že pomerne veľa Rómov žije v osídleniach bez

kanalizácie aj žumpy. V rámci skupinových diskusií sa zlá hygienická situácia v rómskych

osídleniach zdôrazňovala najmä v Žilinskom a Nitrianskom kraji. Nie je bez zaujímavosti, že

v týchto krajoch ležia zvyšné štyri z vyššie spomenutých okresov, v ktorých v roku 1998

nebolo na kanalizačnú sieť pripojených ani 30 % obyvateľstva. Celková situácia v týchto

krajoch pritom nie je najhoršia. Zrejme tu však jestvujú veľké rozdiely na lokálnej úrovni,

ktoré sú preto ostrejšie vnímané. Podľa údajov zo sociografického mapovania rómskych

osídlení žije až 27 % čiže približne dvadsaťtisíc detí v osídleniach bez kanalizácií a žumpy,

pričom v segregovaných osídleniach mimo obcí je to viac ako polovica všetkých detí! Pediatri

a sociálni pracovníci v rámci skupinových diskusií upozorňovali na nadmerné rozšírenie

infekčných ochorení medzi rómskymi deťmi, príčinou ktorých sú často práve zlé hygienické

podmienky. Najvyššie percento detí žijúcich v osídleniach bez kanalizácie alebo žumpy je

v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak pomerne dobrá situácia je v

Trenčianskom a Trnavskom kraji. Čísla za Bratislavský kraj sú však skreslené tým, že hovoria

len o Rómoch žijúcich mimo mesta Bratislavy, dá sa však predpokladať, že celková situácia10 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad; www.statistics.sk11 Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou, Ministerstvo životného prostredia, www.enviro.gov.sk/minis/

23

v Bratislavskom kraji je taktiež priaznivá. Celkovo situácia v odkanalizovaní rómskych

osídlení je nedostatočná a je možné konštatovať, že na Slovensku sú zjavné rezervy

v napĺňaní článkov 24 a 27 Dohovoru o právach dieťaťa.

K problematike využívania inžinierskych sietí v rómskych osídleniach je potrebné

zároveň dodať, že štátne orgány Slovenskej republiky majú záujem momentálnu, nie práve

ideálnu, situáciu riešiť. Jestvujú jednak plány rozvoja vodovodnej siete na Slovensku a taktiež

v nedávno schválenom Akčnom pláne Slovenskej republiky k medzinárodnej Dekáde

začleňovania rómskej populácie figurujú úlohy zamerané na vybudovanie modernej

infraštruktúry v rómskych osídleniach. Na aktivity v roku 2005 je v oblasti bývania, ktorá

zahŕňa viaceré oblasti, ktoré súvisia s témami rozoberanými v tejto kapitole, vyčlenených 200

miliónov Sk12.

Na základe výsledkov pozorovaní a skupinových diskusií možno usudzovať, že

situácia v oblasti zabezpečenia rómskych detí primeraným oblečením napriek výskytu

nedostatkov nepatrí k najvážnejším problémom, s ktorým sa rómske deti stretávajú. Podobne

je to aj so zabezpečením primeranej stravy, okrem už známych skutočností, že v časti rodín v

období pred vyplácaním sociálnych dávok je nedostatok potravín a skladba stravy tiež nie je

vždy v súlade so zásadami správnej výživy.

Zdravotníctvo

Na základe analýzy vyjadrení respondentov skupinových diskusií v tejto oblasti je

alarmujúcim faktom najmä existencia segregačných praktík v niektorých zdravotníckych

zariadeniach na Slovensku. Účastníci skupinových diskusií nielen problém opisovali, ale

uvádzali aj vlastné skúsenosti v tomto smere. Výroky sa dotýkali najmä nemocníc vo

veľkých mestách na východe Slovenskej republiky. Takéto praktiky sa, podľa vyjadrení,

týkajú aj rómskych detí.

Časť skupinových diskusií zameraná na hodnotenie dostupnosti zdravotnej

starostlivosti neidentifikovala významný externý faktor, ktorý by sťažoval prístup rómskych

detí k zdravotnej starostlivosti, naopak, medzi účastníkmi diskusií, bez ohľadu na ich etnický

pôvod, či skupinu expertov, ktorú reprezentovali, panoval konsenzus v tom, že najväčšou

prekážkou zabezpečenia dostatočnej zdravotnej starostlivosti pre rómske deti je prístup ich

rodičov. Pod týmto treba rozumieť najmä to, že zatiaľ čo štát ponúka podľa všetkého

dostatočnú úroveň zdravotnej starostlivosti, rómski rodičia na rozdiel od štandardného

prístupu majoritných rodičov, neumožňujú svojim deťom úplne túto zdravotnú starostlivosť

12 Akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015; www.vlada.gov.sk

24

využívať. Typickým príkladom je notoricky známa nižšia úroveň preočkovania detskej

rómskej populácie. Pediatri a sociálni pracovníci v rámci skupinových diskusií často uvádzali,

že rómski rodičia v mnohých prípadoch navštívia s dieťaťom lekára až keď situácia začne byť

kritická. Dokonca sa objavili vyjadrenia, podľa ktorých sa časť Rómov vracia k tradičnému

liečiteľstvu, ako je napríklad liečenie psou masťou a podobne. Všeobecne akceptovaným

vysvetlením tohto javu je zvyšovanie nákladov, spojených so zabezpečením zdravotnej

starostlivosti pre deti. Podľa účastníkov diskusií je už cena cestovného do miesta, kde pôsobí

lekár a poplatok za vyšetrenie, prípadne vypísanie receptu pre mnohých Rómov silným

demotivačným faktorom vo vzťahu k návšteve lekára.

V tejto súvislosti je rozhodne na škodu, že na Slovensku nie je dostatočne rozvinutá

terénna zdravotnícka práca, ktorá by bola zameraná na segregované rómske osídlenia. Aj keď

sme zaregistrovali zmienky o príprave niektorých projektov zameraných na jej rozvoj, lekári,

ktorí sa zúčastnili nami organizovaných diskusií, skôr tvrdili, že terénna zdravotnícka práca

upadá, keďže kvôli zvýšeným nákladom zdravotníckych zariadení boli zrušené viaceré miesta

tzv. terénnych zdravotných sestier. Niektorí z lekárov však hovorili o tom, ako sa snažia

pôsobiť aj mimo svojich ordinácií v prostredí segregovaných osád. Väčšinou aj rómski

aktivisti, ktorí sa zúčastnili diskusií, hodnotili celkovo prístup pracovníkov zdravotníctva, až

na vyššie spomínané prípady segregácie, pozitívne.

Vo svetle štatistických údajov získaných Sociografickým mapovaním rómskych

osídlení možno k danej problematike uviesť nasledujúce fakty. Terénna zdravotná práca je

podľa nich dostupná v 31 obciach, v ktorých sa nachádzajú rómske osídlenia. Jedná sa

z veľkej časti o väčšie obce, v ktorých žije až 10 % rómskych detí. Bohužiaľ práve preto, že sa

jedná o väčšie osídlenia, nemožno predpokladať, že službami terénnej zdravotnej práce by

bola podchytená celá populácia takýchto osídlení.

Podľa Sociografického mapovania v 34 % obcí, v ktorých sa nachádzajú rómske

osídlenia pôsobí pediater. V týchto osídleniach žije až 51 % celej rómskej detskej populácie.

Čiže približne polovica rómskych detí je nútená dochádzať do ambulancie detského lekára do

iných obcí. Pre tieto deti platí to, čo sa konštatovalo vyššie, že poskytovanie lekárskej

starostlivosti sa pre rodičov spája s nákladmi, ktoré môžu pôsobiť demotivujúco vo vzťahu

k ochote vyhľadávať pri zdravotných problémoch dieťaťa lekársku starostlivosť. V niektorých

prípadoch, ako sme zistili v rámci skupinových diskusií, náklady spojené s cestovaním vedú

k inému problému. Rodičia rómskych detí privolávajú niekedy aj kvôli banálnym problémom

rýchlu zdravotnícku pomoc. Toto potom vyvoláva negatívnu reakciu pracovníkov

25

zdravotníctva, keďže vidia toto konanie ako „zneužívanie systému“, avšak na druhej strane sa

problém dá vidieť ako vynútené riešenie neschopnosti pokrytia cestovných nákladov.

Štatistické údaje hovoria, že deti, ktoré nemajú dostupné služby pediatra vo vlastnej

obci, dochádzajú za lekárom do obce vzdialenej od ich bydliska v priemere 6,2 kilometra.

Najčastejšou vzdialenosťou je 5 km, približne 90 % týchto detí dochádza za lekárom menej

ako 10 kilometrov.

Dostupnosť detského lekára sa líši v závislosti od typu rómskeho osídlenia a podstatné

rozdiely sú aj medzi slovenskými krajmi. Najmenšie percento rómskych detí má možnosť

navštevovať detského lekára vo svojej obci v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom

kraji, najväčšie naopak v Bratislavskom a Trnavskom. Pokiaľ ide o typ osídlenia, najhoršie sú

na tom deti z osídlení ležiacich mimo obcí, keď len 28 % z nich má možnosť v týchto obciach

navštevovať detského lekára.

Lekári na našich skupinových diskusiách signalizovali aj ďalší problém s liečením

chorého dieťaťa, keď uvádzali, že sa pomerne často stáva, že rómski rodičia, ktorí privedú

dieťa na vyšetrenie, napokon nezaobstarajú dieťaťu lieky, keďže je táto záležitosť opäť

spojená s finančnými nákladmi.

Ako vyplýva z vyjadrení účastníkov skupinových diskusií možno povedať, že hoci

jestvujú určité úľavy od platenia rôznych poplatkov spojených so službami v zdravotníctve

(čo sa samozrejme nevzťahuje na náklady na cestovné), Rómovia, najmä horšie sociálne

situovaní, často nevedia, či sa na nich tieto úľavy vzťahujú a ak áno, ako tieto možnosti

využívať. V zásade by sa dalo povedať, že prekážkou využívania zdravotníckych služieb

rómskymi deťmi je akási „sociálna neschopnosť“ ich rodičov. V praxi sa táto neschopnosť

prejavuje tým, že úloha, spočívajúca v absolvovaní cesty do 5 kilometrov vzdialenej susednej

obce, návštevy lekárskej ambulancie, zaobstarania predpísaných liekov, úhrada nákladov

spojených s týmito úkonmi a prípadne aj zabezpečenia dohľadu nad ostatnými deťmi, ktoré

ostali doma, sa stáva pre mnohých neriešiteľnou. Posudzovanie týchto skutočností pritom nie

je možné v rámci štandardov posudzovania správania sa majoritnej populácie. Nemožno

Rómov viniť z toho (resp. tvrdiť, že je ich chybou), že nevyužívajú možnosti ponúkané

štátnym systémom zdravotníctva, aj preto, že garantom dodržiavania Dohovoru o právach

dieťaťa, v tomto prípade článku 24 o zdraví a zdravotníckych službách, je štát.

Situáciu v tejto oblasti možno považovať na základe analýzy skupinových diskusií

expertov za neuspokojivú. Hľadať možné riešenie v tejto oblasti je rozhodne náročné a ide

o úlohu pre odborníkov. Jednou z možných ciest by však podľa nás mohol byť rozvoj terénnej

zdravotníckej práce a programy na podporu vytvárania pracovných miest rómskych

26

zdravotníckych asistentov. Treba zdôrazniť a oceniť, že komplex problémov v oblasti

zdravotníctva zmapovaný týmto výskumom, azda s výnimkou problematiky segregácie

v zdravotníckych zariadeniach, reaguje Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde

začleňovania rómskej populácie. V tejto oblasti je na aktivity z neho vyplývajúce vyčlenených

38 208 000 Sk, z čoho však 32 508 000 tvoria prostriedky získané z fondu PHARE na

programy zdravotnej asistencie13.

Školstvo

Zrejme najrozsiahlejšou oblasťou, pokiaľ ide o počet a závažnosť tém v súvislosti

s dodržiavaním práv detí z rómskych osídlení, je oblasť týkajúca sa systému škôl

a vzdelávania.

Niektoré témy sú však príliš komplikované, aby k nim bolo možné na základe

uskutočnenej výskumnej aktivity zaujať stanovisko. Týka sa to napríklad praktickej

nemožnosti vzdelávania sa v rómskom jazyku, čo je, podľa vyjadrení viacerých účastníkov

skupinových diskusií, medzi niektorými Rómami pociťované ako problém a porušovanie ich

práv. Typickým argumentom býva porovnanie s maďarskou menšinou.

Téma, ktorá v obdobnej forme rezonovala už pri časti venovanej zdravotníctvu sa

týka prístupu rodičov rómskych detí k ich možnostiam nadobúdania vzdelania. Na základe

analýzy vyjadrení účastníkov skupinových diskusií je najmä u sociálne slabších vrstiev

rómskeho obyvateľstva štandardom neposkytovanie podpory deťom smerujúcej k umožneniu

dosiahnutia čo najvyššieho stupňa vzdelania. Deti nie sú doma motivované k dosahovaniu

dobrých školských výsledkov, nemajú podmienky na prípravu na vyučovanie ani adekvátne

školské pomôcky a podobne. Záškoláctvo je do určitej miery tolerovaným správaním. Niekedy

dochádza zo strany rodičov až k zabraňovaniu dieťaťu v pokračovaní vo vzdelaní. To súvisí

okrem iného aj s povinnou 10-ročnou školskou dochádzkou. Deti, ktoré aj pokračujú v štúdiu

na učňovských školách, často končia po prvom roku (desiaty rok školskej dochádzky)

a nedokončia tak tento stupeň vzdelávania. Pritom je zrejmé, že chýbajúce vzdelanie sa stáva

v súčasnosti čoraz väčšou prekážkou pri dosahovaní vyššieho statusu.

Štát zavádza opatrenia, ktoré, podľa vyjadrení pracovníkov školstva, sociálnych

pracovníkov, ale aj komunitných aktivistov v rámci skupinových diskusií, zlepšujú situáciu v

tejto oblasti. Ide najmä o poskytovanie obedov deťom zo sociálne odkázaných rodín za

symbolické sumy, prospechové štipendiá, ale aj pokiaľ ide o represívne opatrenia, trestné

stíhania rodičov záškolákov. Domnievame sa však, že, aj keď sa tieto opatrenia ukazujú ako13 Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015;www.vlada.gov.sk

27

do istej miery účinné, je potrebné rómske deti a rodičov motivovať nielen týmto spôsobom,

ale predovšetkým sústredene a účinne pôsobiť na zmenu ich postojov ku vzdelaniu. Žiaľ

vyjadrenia zo skupinových diskusií svedčia skôr o tom, že medzi Rómmi sú pomerne silno

zastúpené názory typu „načo sa bude učiť, Rómovi aj tak prácu nedajú“ alebo „Róm školu

nepotrebuje, uživí sa inak“.

Veľkým problémom je otázka segregovania rómskych detí v slovenskom vzdelávacom

systéme. Odhliadnuc od vzťahu medzi segregáciou a systémom špeciálnych škôl, ktorej bude

venovaný priestor nižšie, dochádza podľa našich zistení k segregácii rómskych žiakov v aj v

štandardných základných školách. Podľa poznatkov účastníkov skupinových diskusií sa s

prípadmi segregácie možno stretnúť v Žilinskom, Nitrianskom, Banskobystrickom,

Prešovskom aj Košickom kraji, ide teda o jav rozšírený, prinajmenšom po geografickej

stránke. Je pomerne ťažké prejavy segregácie dokázať, keďže, podľa účastníkov diskusií,

bývajú často kryté zdanlivo neutrálnymi príkazmi riaditeľstva školy. Vytváranie tried podľa

prospechu alebo podľa preferovanej výučby cudzieho jazyka však má často za cieľ izolovať

Rómov od majoritných žiakov. Vedenia škôl bývajú k takýmto rozhodnutiam donútené

nátlakom niektorých rodičov majoritných detí, ktorí sa vyhrážajú presunutím detí na iné školy.

Keďže pokles počtu detí v škole môže mať v súčasnosti za následok aj jej zrušenie, vedenie

školy často takémuto nátlaku podľahne.

K segregácii nedochádza len vytváraním rómskych tried, ale napríklad aj v rámci

školského stravovania. Spôsobom ako oddeliť v školských jedálňach rómske deti od

majoritných zdanlivo neutrálnym príkazom býva oddelené vydávanie obedov tým deťom,

ktoré ho dostávajú za symbolický poplatok, čiže deťom zo sociálne slabších rodín. Jeden

takýto prípad bol medializovaný14 celkom nedávno. Išlo o prípad segregácie počas

obedňajších prestávok, keď na obed nechodili deti podľa tried ale podľa farby pleti. V tejto

súvislosti sa výskumný tím obrátil s otázkou na Štátnu školskú inšpekciu (Školské inšpekčné

centrum v Košiciach) či sa touto vecou zaoberá a ak áno, s akým výsledkom. Školská

inšpekcia prisľúbila prípad prešetriť a s výsledok oznámiť. Počas skupinových diskusií

zaznelo viacero informácií o podobných praktikách, prípadne o ich modifikáciách, napr.

oddeľovaní príborov pre rómske a majoritné deti.

Odlišným spôsobom segregácie je segregácia v rámci tried. Podľa účastníkov

skupinových diskusií sa často stáva, že rómske deti sedia v zadných laviciach a zo strany

14 Potocký, M.: Existuje v Pozdišovciach „čierno-biele“ stravovanie? Korzár, 2. 2. 2005.Potocký, M.: Deti obedovali podľa farby pleti. Sme. 3. 2. 2005

28

učiteľov nie je vyvíjaná snaha zapojiť ich do vyučovacieho procesu. Výskumný tím sa s týmto

javom stretol aj v rámci pozorovaní v školách.

Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že na slovenských

školách dochádza často k segregačným praktikám, ktorých obeťou sú rómske deti. Tieto

praktiky sú prekážkou snáh o integráciu a dosiahnutie vyššej vzdelanostnej úrovne rómskej

populácie. Rázny postup proti nim musí byť súčasťou integračných snáh. Nie je možné

spoliehať sa na podnety zo strany rodičov rómskych detí, ale je nutné, aby štátne orgány

vyššie popísané praktiky aktívne vyhľadávali a zamedzovali ich existencii.

Pokiaľ ide o priestorovú dostupnosť základných škôl deťom z rómskych osídlení,

možno na základe dát zo Sociografického mapovania rómskych osídlení povedať, že dve

tretiny (66,5 %) rómskych detí majú možnosť absolvovať celú základnú školu v mieste svojho

bydliska, pričom hovoríme o štandardnej, čiže nie špeciálnej základnej škole. Aspoň prvý

stupeň základnej školy môže v mieste svojho bydliska navštevovať 87 % rómskych detí. Tu je

potrebné dodať, že sem treba rátať aj deti z priestorovo vzdialených osídlení, ak patrí toto

osídlenie do obce, v ktorej takáto možnosť školskej dochádzky je. Z dostupných údajov

nemožno presne určiť, koľko detí musí dochádzať do školy do inej obce. Najlepšia

dostupnosť škôl je v Žilinskom kraji, kde až 96 % rómskych detí má možnosť navštevovať

celú základnú školu vo svojej obci, medzi 75-90 % rómskych detí môže navštevovať celú

základnú školu v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Najhoršia

situácia je v Banskobystrickom kraji, kde má túto možnosť len 52 % detí. Ako sa dá

očakávať, najhoršie sú školy dostupné pre rómske deti z menších a segregovaných osídlení, a

tak sú tieto deti znevýhodnené v prístupe k vzdelaniu, ako to vyplýva aj z predchádzajúcej

analýzy, viacnásobne.

Špeciálne školy

Najväčším problémom v oblasti školstva spájajúcim sa s rómskymi deťmi, je

problematika špeciálneho školstva. Táto téma bola široko reflektovaná už od zmeny

politického systému v roku 1989. Už v roku 1992 hovorí Fliegel o tom, že do vtedajších

osobitných škôl sú rómski žiaci zaraďovaní na základe sociálnych príčin a zanedbania

výchovy, a nielen na základe mentálnej retardácie15. Napriek tomu, že stav bol identifikovaný

už v tom čase, k pozitívnym zmenám nedošlo. Naopak, stav sa skôr zhoršoval. Ak Fliegel

udáva počet rómskych žiakov v osobitných školách na 1 711 v roku 1992 (tamtiež), v roku

15Fliegel, Ľ.: Výchova a vzdelávanie detí v školskom systéme, v Mann, A. B., ed.: Neznámi Rómovia, IsterScience Press, Bratislava 1992, str. 20.

29

2002 už ich bolo v špeciálnych základných školách (ŠZŠ) 3 17616. Uvedené čísla vznikli len

na základe prihlásenia sa žiakov k rómskej národnosti, čo však vedie k značnému

podhodnoteniu skutočných čísel, keďže je známym faktom, že Rómovia sa často z rozličných

dôvodov k rómskej národnosti nehlásia17 (k otázke hlásenia sa k rómskej národnosti pozri

bližšie v časti Rozbor všeobecných zistení). Na základe údajov Sociografického mapovania

rómskych osídlení (hoci tento výskum neposkytuje úplne vyčerpávajúce údaje o rómskej

populácii) sa zistilo, že v roku 2004 až 7 195 rómskych detí navštevovalo špeciálne

základné školy. Hoci ani toto číslo nie je úplné, je výrazne vyššie, ako vyššie uvádzané údaje.

Vychádzajúc z celkového počtu žiakov navštevujúcich špeciálne školy – 32 244 v roku

200218, možno konštatovať, že musia existovať iné dôvody ako mentálna retardácia, prečo je

pomer rómskych žiakov v špeciálnych školách s ohľadom na celkovú veľkosť rómskej

populácie (ostatné odhady hovoria o čísle 320 00019) nadmerný. Argumentom toho, že

významnú úlohu zohrávajú sociálne dôvody, môže byť porovnanie percentuálneho zastúpenia

rómskych detí bývajúcich v rôznych typoch rómskych osídlení, ktoré sú zaradené do

špeciálnych škôl. Rozdiely medzi jednotlivými typmi ukazuje graf 5.

16Rigová, S., Maczejková, M.: Vzdelávací systém a Rómovia, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma, Súhrnnáspráva o Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002, str. 712.17Vaňo, B., Haviarová, E.: Demografické trendy rómskej populácie, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma,Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002, str. 476-478.18Rigová, S., Maczejková, M.: Vzdelávací systém a Rómovia, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma, Súhrnnáspráva o Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002, str. 712.19Radičová, I. a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku, 2004, str. 10.

30

Medzi hodnotami, ktoré znázorňuje, sú štatisticky významné rozdiely. Čím nižší je

stupeň integrácie osídlenia, v ktorom rómske dieťa žije, tým väčšia je šanca, že bude zaradené

do špeciálnej školy.

Uvedený záver samozrejme spochybňuje proces zaraďovania do špeciálnych škôl,

ktorý by teoreticky mal aplikovať ako kritériá výberu mentálnu retardáciu a špeciálne

výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa. Existuje niekoľko všeobecne uznávaných a viacerými

autormi spomínaných príčin, prečo tento proces zlyháva20. Jedným z nich je skutočnosť, že

proces diagnostiky nereflektuje odlišnosť kultúry a prostredia rómskeho dieťaťa. V tejto

súvislosti je vhodné uviesť zistenia analýzy vyjadrení, ktoré odzneli počas sústredených

diskusií. Podľa nich sú často dôvodom odporúčania zaradenia dieťaťa do špeciálnej školy

nedostatočná schopnosť komunikácie v slovenskom jazyku alebo neschopnosť dieťaťa

identifikovať, respektíve pomenovať rôzne predmety, napríklad zubnú kefku či budík, ktoré

však deti z prostredia menej integrovaných rómskych osídlení nemusia poznať.

Za pozitívny sa dá označiť fakt, že na vypracovaní lepších testovacích štandardov sa

pracuje, konkrétne ide o projekt Phare Reintegrácia sociálne znevýhodnených detí zo

špeciálnych škôl do štandardných základných škôl, ktorý bol v roku 2003 a 2004 realizovaný

v gescii Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej republiky

spoločnosťami European Consultants Organization a FAS International. Podľa výskumu,

ktorý bol súčasťou spomínaného projektu, v prípade využitia nových nástrojov by bolo možné

vylúčiť mentálnu retardáciu u 11 % žiakov ŠZŠ (5 % v prípade použitia prísnejších kritérií)21.

Špecifiká rómskej rodiny a kultúry nereflektuje ani systém vyučovania, čo často vedie

k zlyhaniam rómskych detí v štandardných základných školách a následnému preradeniu do

špeciálnych.

Zaraďovanie a preraďovanie do špeciálnych škôl upravuje vyhláška č. 212/1991 Zb.

o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov. Podľa § 14 ods. 2 tejto vyhlášky

rozhoduje o zaradení alebo preradení žiaka do špeciálnej školy jej riaditeľ na základe návrhu

odbornej komisie a so súhlasom jeho zákonného zástupcu. Účastníci sústredených expertných

diskusií uviedli viaceré prípady diagnostiky, ktorá neprebiehala adekvátnym spôsobom, resp.

keď nebol predmetný žiak vyšetrený odborníkom dôkladne alebo nebol vyšetrený vôbec

20Pozri napr.:Tomatová, J.: Na vedľajšej koľaji. Je proces zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôlznevýhodňujúcim činiteľom? Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Bratislava 2004.Kriglerová, E.: Diskriminácia Rómov v prístupe k vzdelávaniu, v Milo a kol.: Slovenský a európsky rozmerantidiskriminačnej politiky, zvyšovanie informovanosti o antidiskriminačnej politike EÚ, Ľudia proti rasizmu,Bratislava 2004,str. 43-44.21 Reintegrácia sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do štandardných základných škôl – vybranéštatistické údaje; http://home.nextra.sk/vudpap/reintegracia/vybrane_2.htm

31

(jeden účastník uviedol prípad, keď žiaci neboli vôbec vyšetrení, ale návrhy na ich preradenie

sa iba zaslali na potvrdenie poštou).

Iným problémom, ktorý má diskriminačný charakter, je priestorové umiestnenie

špeciálnych škôl. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva sa na Slovensku

nachádza 138 špeciálnych škôl, ktoré nemajú špecifické zameranie na konkrétnu poruchu,

napríklad telesné postihnutie. Najviac (po dvadsaťštyri) sa ich nachádza v Prešovskom

a Košickom kraji, kde je aj najväčšia koncentrácia rómskeho obyvateľstva. Kvôli objektivite

treba dodať, že tieto kraje sú všeobecne najľudnatejšie.

Mnohé zo základných špeciálnych škôl sa však nachádzajú v obciach, ktoré sú malé,

avšak nachádzajú sa v nich pomerne veľké rómske osídlenia. Napríklad Zlaté Klasy, Telgárt,

Chminianske Jakubovany, Rokycany, Jarovnice, Lipany, Ostrovany, Pavlovce nad Uhom

a pod. V týchto školách sú sústredené takmer výhradne rómske deti. Keďže pokrývajú

vzdelávacie potreby prakticky celej rómskej populácie v danej obci, dá sa očakávať, že

vzdelanostná štruktúra sa bude reprodukovať. V odbornej literatúre bol zachytený aj fenomén

spočívajúci v tom, že mladšie deti nasledujú do špeciálnych škôl svojich starších

súrodencov22. Vo väčšom časovom horizonte možno predpokladať aj intergeneračnú

reprodukciu vzdelanostnej štruktúry.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť zistenia zo skupinových diskusií, že určitá časť

rómskych rodičov preferuje, aby ich dieťa navštevovalo špeciálnu základnú školu. Dôvody sú

rôzne, najmä ekonomického charakteru (napr. nižšie náklady na cestovanie do blízkej

špeciálnej školy), ale aj psychologického a sociálneho charakteru (rodič chce, aby dieťa

chodilo tam, kde jeho starší súrodenec; chce aby chodilo dieťa tam, kde chodia aj iné rómske

deti; nechce, aby chodilo dieťa niekam, kde sa bude musieť hanbiť za horšiu úroveň ošatenia).

V jednej z vyššie uvedených škôl sa v rámci výskumu uskutočnilo pozorovanie. Uvedená

špeciálna škola bola jedinou základnou školou v obci, v ktorej žije väčšina rómskej populácie.

Školu navštevovali výhradne rómske deti. Napriek tomu, že išlo o špeciálnu školu,

navštevovali ju skoro všetky rómske deti z obce. Škola bola v subštandardných priestoroch,

neadekvátne materiálne vybavená, v jej priestoroch sa varila teplá strava pre deti z materskej

školy, ktorú navštevovali aj majoritné deti, avšak žiaci tejto školy dostávali, údajne

z kapacitných dôvodov, len suchú stravu.

So špeciálnymi školami sa spájajú aj diskriminačné praktiky. Na niektorých miestach

sú, podľa vyjadrení účastníkov skupinových diskusií, všetky deti rómskeho pôvodu

automaticky diagnostikované s cieľom preradenia do špeciálnej školy, či triedy. Aj keď zatiaľ22Rigová, S., Maczejková, M.: Vzdelávací systém a Rómovia, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma, Súhrnnáspráva o Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002, str. 712.

32

existuje prakticky len jeden oficiálne zdokumentovaný prípad diskriminácie vo vzdelávaní,

ktorý sa odohral v roku 2003 v Hermanovciach23, podľa vyjadrení viacerých účastníkov

sústredených expertných diskusií sú podobné javy pomerne rozšírené.

Z uvedeného vyplýva, že problém zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl je

v súčasnosti jednou z najzávažnejších tém, týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a zásady

rovnakého zaobchádzania na Slovensku. Výsledky nášho výskumu svedčia o tom, že v tejto

oblasti na Slovensku dochádza k prípadom diskriminácie, a tým aj k porušovaniu práv

dieťaťa.

Voľný čas – pozitívne a negatívne javy

V skupinových diskusiách sa zisťovalo aj to, akým spôsobom rómske deti trávia svoj

voľný čas. Zistenia boli doplnené pozorovaním v teréne, kde sa zisťoval a zaznamenával druh

a stav miest hier rómskych detí. Isté údaje v tomto smere boli získané Sociografickým

výskumom rómskych osídlení.

Vyjadrenia účastníkov skupinových diskusií boli pomerne jednoznačné v tom zmysle,

že iba malá časť rómskych detí trávi svoj voľný čas v súlade s bodom 1 článku 31 Dohovoru o

právach dieťaťa, čiže s právom „na účasť v hrách a oddychovej činnosti zodpovedajúcej

veku“. Bohužiaľ, v detskej rómskej populácii sa neúmerne rozšírilo najmä požívanie

rozličných omamných látok. Fajčenie cigariet je podľa účastníkov diskusií vo všetkých

krajoch Slovenska bežné aj u mladších rómskych detí (často bol spomínaný vek dvanásť

rokov), to isté platí, aj keď v menšej miere, o požívaní alkoholu. V prevažnej väčšine krajov

je, podľa výpovedí sociálnych pracovníkov, rozšírené inhalovanie toluénu, iba v

bratislavskom už túto drogu nahradili „modernejšie“ vrátane tvrdých. Udávané rozmery

rozšírenia užívania týchto drog naznačujú, že u nás nie je v dostatočnej miere dodržiavaný

článok 33 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ukladá štátu povinnosť prijímať opatrenia na

ochranu detí pred drogami.

Naopak pozitívne skúsenosti v oblasti voľného času udávali účastníci diskusií v

súvislosti s činnosťou rôznych mimovládnych organizácií, či občianskych združení. Lokálne

organizované aktivity majú často pozitívny dopad na spôsob trávenia voľného času rómskych

detí. S najväčším úspechom sa stretávajú aktivity spojené s hudbou, športom, oceňované sú

tzv. komunitné centrá. Tieto centrá však pôsobia len v 67 obciach na Slovensku, v týchto

23Pozri napr. v: Kriglerová, E.: Diskriminácia Rómov v prístupe k vzdelávaniu, v Milo a kol.: Slovenskýa európsky rozmer antidiskriminačnej politiky, zvyšovanie informovanosti o antidiskriminačnej politike EÚ,Ľudia proti rasizmu, str. 44.

33

obciach žije len 18 % rómskych detí. Treba oceniť aj fakt, že v 61 prípadoch sa na činnosti

týchto centier podieľajú Rómovia.

Aj pozorovania v teréne do určitej miery podporili názor, že využívanie voľného času

rómskymi deťmi nadobúda často neželané formy. Ako miesta hier boli často identifikované

priestory, ktoré jednoducho neposkytujú dostatočné možnosti zmysluplného vyžitia (napríklad

menej frekventované cesty v obci).

Násilie

Poznatky získané v rámci skupinových diskusií v tejto oblasti sa dajú zhrnúť do troch

oblastí: prvou je nárast počtu týraných rómskych detí, na ktorý upozorňovali sociálni

pracovníci vo viacerých krajoch, ktorý pravdepodobne súvisí so znižujúcou sa funkčnosťou

rómskej rodiny. Ďalej boli indikované ojedinelé prípady, keď postup polície voči rómskym

deťom, nebol podľa popisu účastníkov skupinových diskusií, zákonný (došlo k použitiu

násilia voči deťom) a napokon treťou skupinou násilných útokov, ktorým sú vystavené

špecificky rómske deti, boli útoky príslušníkov hnutia Skinheads. Treba však povedať, že

posledné dve skupiny boli zmienené skutočne okrajovo a nedá sa povedať, že by zo

skupinových diskusií vyplynulo, že tieto excesy predstavujú závažné ohrozenie dodržiavania

práv rómskych detí, hoci nemožno znižovať dôležitosť predchádzania násilným a iným

prejavom rasizmu.

Zneužívanie detí

Táto pomerne všeobecne pomenovaná oblasť zahŕňa niekoľko fenoménov zistených v

rámci skupinových diskusií. Prvým je zneužívanie rómskych detí v rámci organizovanej

trestnej činnosti. V tejto súvislosti je zneužívaný fakt, že deti mladšie ako 15 rokov nemožno

trestne stíhať. To využívajú skupiny, v ktorých sú často angažovaní príbuzní detí a zapájajú

ich do trestnej činnosti. Ide najmä o krádeže, napríklad v nákupných strediskách. O takýchto

aktivitách sa hovorilo takmer vo všetkých krajoch SR. V Bratislavskom kraji sú deti

zneužívané rovnakým spôsobom aj v rámci obchodu s drogami.

Druhý spôsob zneužívania, ktorý sa týka najmä rómskych dievčat, je prostitúcia. Podľa

účastníkov skupinových diskusií dochádza k prostitúcii rómskych dievčat mladších ako 18

rokov najmä v ekonomicky silnejších častiach Slovenska.

Posledným fenoménom, ktorý sa taktiež týka mladých dievčat je obchod s ľuďmi. V

rámci dvoch skupinových diskusií sme sa dozvedeli, že u niektorých skupín rómskeho

obyvateľstva dochádza k obchodovaniu s mladými dievčatami, ktorý je „krytý“ v rámci

34

komunít akceptovateľným konceptom „dohodnutých svadieb“, avšak v skutočnosti ide o

predaj mladých dievčat, najmä do zahraničia.

Všetky v tejto oblasti spomínané javy sú alarmujúce a je nevyhnutné, aby sa stali

predmetom sústredeného a koordinovaného záujmu zodpovedných štátnych orgánov.

Zobrazovanie rómskych detí v médiách

V máloktorej otázke zaznel od účastníkov skupinových diskusií taký jednoznačný

názor ako u tejto. Podľa nich médiá informujú o Rómoch a zobrazujú ich vrátane detí

tendenčne. Zameriavajú sa na negatívne skutočnosti, čím vytvárajú a šíria negatívne

stereotypy a predsudky a prispievajú tak k vytváraniu negatívnych postojov majority voči

Rómom. Odzneli informácie o viacerých prípadoch využívania záberov v televíznom

spravodajstve, ktoré nemali žiadnu súvislosť s informáciou , ktorá počas nich odznela a ktorá

mohla vystaviť do zlého svetla zobrazené osoby.

Hoci ide o vnímanie mediálneho zobrazovania Rómov len určitou skupinou ľudí,

a teda je nie je objektívnym ukazovateľom, nie je bez zaujímavosti, že toto vnímanie je v

mnohom podobné výsledkom špecializovaných výskumov zobrazovania Rómov v médiách24.

8. Závery a odporúčania

Na základe rozboru všeobecných zistení možno odhadovať, že počet rómskych detí na

Slovensku presahuje počet 100 000. Približne 40 % rómskych detí žije rozptýlene medzi

majoritnou populáciou. Približne jedna pätina rómskych detí býva v izolovaných osídleniach

mimo obce.

Pokiaľ ide o počty rómskych detí na Slovensku, jestvujú významné rozdiely, ktoré sú

podmienené jednak regionálne, jednak prevládajúcim typom osídlenia. Zároveň

dôležitým faktorom sociálnoekonomického postavenia značného počtu rómskych rodín a ich

detí je skutočnosť, že žijú v ekonomicky marginalizovaných regiónoch Slovenska.

Sociálnoekonomická situácia rómskych detí bola vo výskume sledovaná predovšetkým

prostredníctvom analýzy bytových podmienok, vybavenosti pitnou vodou a kanalizáciou.

V tejto súvislosti je možné odhadovať, že detí, ktoré bývajú v nedostatočných ubytovacích

podmienkach je viac ako10 % z celkového počtu.

Aj keď situácia ohľadom prístupu Rómov k zdrojom pitnej vody nie je katastrofálna,

treba konštatovať, že boli zistené lokality, kde chýba prístupný zdroj nezávadnej pitnej vody.

24Pozri napríklad v: Cangár, J.: Mediálny obraz Rómov, v Vašečka, M., ed.: Čačipen pal o Roma, Súhrnná správao Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002,str. 353-380.

35

Takýto stav je nutné považovať v súvislosti s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa za

neuspokojivý.

Na základe nášho výskumu možno povedať, že nezanedbateľný počet rómskych detí

žije v obydliach bez kanalizácie alebo žumpy. Celkovo situácia v odkanalizovaní rómskych

osídlení je nedostatočná a je možné konštatovať, že na Slovensku sú zjavné rezervy

v napĺňaní článkov 24 a 27 Dohovoru o právach dieťaťa.

Jedným z dôležitých zistení je, že ľudia, ktorí s rómskymi deťmi pracujú, za najväčší

problém vo vzťahu k nim považujú zníženú funkčnosť rómskej rodiny v porovnaní so stavom

pred niekoľkými rokmi spolu so zhoršením sociálnoekonomickej situácie rómskych rodín.

V oblasti zdravotníctva nie je dostupnosť zdravotníckych zariadení vnímaná ako

prekážka zabezpečenia dostatočnej zdravotnej starostlivosti pre rómske deti, hlavným

problémom v tejto oblasti je sociálna neschopnosť časti rómskych rodičov v spojitosti so

zvyšujúcimi sa nákladmi na zabezpečenie tejto starostlivosti.

V oblasti školstva sa ako problém javí postoj rodičov rómskych detí k nadobúdaniu

vzdelania. Najmä u sociálne slabších vrstiev rómskeho obyvateľstva je štandardom

neposkytovanie podpory deťom smerujúcej k umožneniu dosiahnutia čo najvyššieho stupňa

vzdelania.

Mimoriadne významným problémom je existencia segregačných praktík rómskych detí

v štandardných základných školách, a to jednak sústreďovaním rómskych detí do zvláštnych

tried, v rámci tried, ale aj v školskom stravovaní.

Významným zistením výskumu je, že čím je nižší stupeň integrácie osídlenia,

v ktorom rómske dieťa žije, tým väčšia je pravdepodobnosť, že bude zaradené do špeciálnej

školy, čo značne spochybňuje proces zaraďovania do špeciálnych škôl, kritériá ktorého by

mali byť mentálna retardácia a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa.

V súvislosti so špeciálnym školstvom vznikajú otázky vo vzťahu k priestorovému

umiestneniu jednotlivých škôl v konkrétnych lokalitách vzhľadom na koncentráciu rómskych

detí v nich. Problém zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl vzhľadom na to, že sa

v niektorých prípadoch spája s diskriminačnými praktikami, je v súčasnosti jednou

z najzávažnejších tém, týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého

zaobchádzania na Slovensku. Výsledky výskumu svedčia o tom, že v tejto oblasti na

Slovensku dochádza k prípadom diskriminácie, a tým aj k porušovaniu práv dieťaťa.

Pokiaľ ide o trávenie voľného času, problémom je nedostatok vhodných možností,

naopak, medzi časťou rómskych detí sú rozšírené sú patologické javy, konzumácia cigariet,

alkoholu a drog.

36

Problém, ktorý si zasluhuje pozornosť je výskyt zneužívania rómskych detí na krádeže

prípadne prostitúciu. Osobitne alarmujúce sú indície svedčiace o prípadoch obchodovania

s rómskymi dievčatami.

Spôsob zobrazovania rómskych detí v médiách je vnímaný ako problematický, keďže

prispieva k šíreniu negatívnych stereotypov o Rómoch.

Na základe uvedených záverov možno formulovať niekoľko odporúčaní:

• prehĺbiť výskum v tejto oblasti tak, aby poskytol relevantnejšie údaje (počet,

sociálnoekonomické charakteristiky, komplexné regionálne školské štatistiky a pod.);

• podporovať vzdelávanie ľudí, ktorí pracujú s rómskymi deťmi s cieľom prehlbovať

poznanie kultúrnych špecifík rómskych detí, zlepšiť porozumenie sociálnoekonomických

podmienok ich života, a tým i zvyšovať citlivosť voči prejavom intolerancie či

nerovnakého zaobchádzania;

• podporovať tvorbu lokálnych riešení problémov s bývaním, zásobovaním pitnou vodou,

zavádzaním kanalizácie, ale aj problémov školstve a zdravotníctve;

• využívať profesionálnu mediáciu pri riešení konfliktných situácií (neplatičstvo, odpájanie

dodávok pitnej vody a pod.)

• zmapovať potreby a na základe toho zabezpečiť dostatočný počet terénnych sociálnych

a terénnych zdravotných pracovníkov v regiónoch;

• podporovať vzdelávanie pracovníkov zdravotníckych zariadení v regiónoch s vyššou

koncentráciou Rómov v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie;

• rozšíriť záber štátnej školskej inšpekcie aj na elimináciu a predchádzanie diskriminačných

a segregačných praktík v školskom systéme;

• podporovať reformné projekty v rámci špeciálneho školstva vrátane zavedenia nových

diagnostických metód;

• podporovať činnosť lokálnych občianskych združení a komunitných centier ponúkajúcich

hodnotné využívanie voľného času;

• zamerať úsilie polície na ochranu rómskych detí pred špecifickými druhmi kriminálnej

činnosti;

• zvýšiť citlivosť na negatívne zobrazovanie rómskych detí v médiách, prísnejšie

posudzovanie takýchto prejavov Radou pre vysielanie a retransmisiu a inými

orgánmi a inštitúciami.

37