Eocnak XXXIII. V Budapešti, v nedefu, 3. februára 1918. Číslo 29, Předplatná cena pre

USorsJcp a Rtócúskot Na celí rok . . 24 korún Na pol roka . . 12 korún Na stvrt roka . 6 korán Na X mesiac . . 2 koruny

Do cudzozemská i do Nemecka . . 24 mariek

TELEFON: 22—14.

a«4äkcia, vydavatelstvo a expedícia :

BUDAPEST, VL, O-utca číslo 12. Sem sa majú zasielal všelky

dopisy a predplatky. Xetrankované listy a bez-; menné dopisy neprijímajú sa.

Kukopiay sa nevracajú.

Číslo za 6 hal. Mimo dňa po nedeli a sviatku vychodia každý defi f JJr

Hlavný redaktor: ADOLF PECHÁNY

Inserty ráíajú sa dla fevnej! tarify a platia sa vopred Číslo za 6 hal.

„Slovenská vetva". Česi zas rozprávali o „slovenskej

vetve", ktorá dla ich tvrdenia vyrástla z českého stromu. V deklarácii če­ských vyslancov je jedna dlhšia veta, v ktorej patriční vyliali svoju zlostná Uhorsko, ktoré nazvali „najtmavším kútom Európy' a súčasne rozprávajú o Slovákoch, ktorých^* by radi od­cudziť a sebe privlastniť. Poznáme dávno tieto české snahy, poznáme aj prostriedky, ktoré ku prevedeniu svo­jich plánov používajú, neprekvapil nás teda ani tón českej deklarácie. Ale istí sme aj v tom, že zaliečanie sa českých vyslancov zostane na slovenský ľud práve tak bez účinku, jako zostaly do­teraz všetky české pokusjT. Na osočo­vanie tiež neodpovedáme. Kto týmto Spôsobom chce volaco docieliť, ten stavia na piesok. Lež objasniť chceme otázku, že éi sú Slováci ozaj „vetvou českého stromu" ?

Pri porovnávaní a n t r o p o l o ­g i c k é h o t ý i- u, ktorý sa javí zvláště v postave, y tvare tvári, v barve vlasov a očí, márne hľadáme také úzke spojenie, jaké má vetva s pňom stromu, na ktorom vyrástla. Ba kým v českom hide javí sa v istej miere jednotný týp, u Slovákov mení sa tento týp takmer dla jednotlivých krajov, ba často dla jednotlivých obcí. Toto si možno len tak vysvetliť, že sa na slovenských stranách behom sto­ročí osadilo, mnoho ludí, pochádzajú­cich z rôznycirnárodných vetiev, ktorí behom času splynuli so slovenským kmeňom. Že medzi týmito prišelcami boli aj Česi, to nikto netají: Mnohí zostali tu z Časov husitských, aj ne­skôr sa tu i tam osadily české rodiny, ktoré už teraz ani samy nevedia; že odkiaľ pochádzajú.

Ľudový ráz javí sa aj v ľ u d o ­v o m k r o j i . Myslíme ten pôvodný ľudový kroj, ktorý v novšom čase aj náš slovenský ľud začína zanechávať, íak že dnes-zajtra zostanú z neho už len pamiatky v museumoch. No medzi týmto starým slovenským krojom a medzi krojom českého ľudu ani so zväčšovacím sklom nenajdeš volaco spoločného. Ľudové p o v e s t i , ľu­dové p i e s n e a p o r e k a d l á tiež prispievajú ku určeniu ľudového rázu. Slovenské ľudové povesti poťa-hujú sa zväčša na jednotlivé miesta. Čarokrásne kraje, rumy starých hradov, hlboké jaskyne a vysoké bralá dráždily obrazotvornosť ľudu; a vzkrsly rôzne povesti, ktoré sú špecialitou sloven­ského ľudu. Rozprávky o Meluzínach, o múdrych majstroch atď. rozšírila už jarmočná česká spisba v tom čase,

keď bolo ešte veľmi ir nlo slovenského čítania. Poťahom na sh venské ľudové piesne sám 'český iíLborník Lud­vik Kubal, ktorý sám harmoniso-val viac slovenských piesní píšuc dielo' o slovanských piesňach, poznamenal, že „keď porovnáme slovenskú ľudovú pieseň s piesňou českou nenajdeme takmer nič spoločného, jako keby sme mali do činenia s celkom cudzími ná-rodamí." Slovák má aj svoje vlastné porekadlá, čerpané z praktického ži­vota. Že popri týchto- prevzal pore­kadlá aj z iných rečí, to na veci ne­mení, toto je medzinárodným zvykom, takéto „osvojené" porekadlá nájsť v každej reči.

Pi o d i n n é m e n á tiež nesvedčia o takej veľkej príbuznosti, jakú by českí prepiaíci chceli dokázať. Myslíme na tie pôvodné slovenské rodinné mená, jaké b y sme v Čechách m a m e hľadali a ktoré by sme zaiste našli, keďby ozaj pravdivá bola česká roz­právka o slovenskej vetve. Koho vo­lajú 'Omastilom alebo Vykopalom, o tom povie každý Slovák, že je to Čech, keďby ani slova nevedel po česky. Že počuť na Horniakoch tu i tam aj také ro­

dinné mená, jaké nájsť aj v Čechách, to neznamená ani viac ani menej, len toľ­ko, že sa medzí časom aj české ro­diny osadily na Horniakoch. Veď po­známe slovenské rodiny, ktoré majú číro-čisté nemecké alebo číro-čisté maďarské rodinné mená, ku ktorým práve tak přišly, jako rodiny s če­skými menami.

Keďby Slováci boli len vetvou če­ského stromu, musel by sa tento úzky súvis o mnoho vo väčšej miere javiť. Že je reč slovenská príbuzná reči če­skej, to Čechov ešte nemôže opráv­ňovať, aby o českom strome a o sloven­skej vetve rozprávali. Aj Slovák a Po­liak porozumejú jedon druhého. A konečne aj český učiteľ Kálal za po­trebné považoval sostayiť „česko-slo-venský slovník," aby Čechom urobil slovenskú reč celkom srozumitelnou.

Á konečne máme ešte jednu po­známku : Slováci bájku o českom strome a slovenskej vetve neuveria. Necítia potrebu tohoto úzkeho spoje­nia ani v minulosti, nebudú ju cítiť ani v budúcnosti. Nebažia za protek-torstvom Čechov, toto by Slovákom mohlo draho padnúť.

y posol . Línech ©iázok na konfe­

rencii v Breste. — „Červená armáda" v Rusku. — Rumunsko oznámil© pretrhnutie diplomatic-

lenia s Ruskom. — Lord Landsdowne a ásmié talianske úJ

Vyfednávania v Breste. Z Brestu Litovského poloúradne oznamujú

s dátumom 31. januára: Na sriadenie poli­tických a territoriálnych otázok utvorený nemecký, rakúsko-uhorský a ruský výbor dnes pod predsedníctvom zahraničného mi­nistra grófa Czernina vydržiaval zasadnutie.

Osvedčenie T r o c k é h o . Pred denným poriadkom T r o c k i j vy­

hlásil, že nemecké časopisy, ktoré sa mu do­staly d© ruky, prinášajú udajne od Petro-hradskej telegrafickej agencie pochádzajúci telegramm. klorý môže maf najhorší vplyv na priebeh vyjednávaní, ak mu uveria. Tento telegramm prináša poslednú cast reči, ktorú povedal Trockij na tretom kongresse zashl-pitelov robotníkov, vojakov a sedliakov. Trockij na tomto kongresse podal zprávu o priebehu vyiednávaní v Breste a nastínil svoje osobné stanovisko, taktiež stanovisko ruskej delegácie a vlády. Dla telegrammu Trockij udajne povedal, že r u s k á d e l e g á c i a n e u z a v ř e o s o b i t ý p o k o j . Toto

tvrdenie je bezsákladné a p r á v e opak íoho, čo on povedal .

Predsedovia rakúsko-uhorskej a nemeckej delegácie vyhlásili, že dajú vystopovat pôvod patričnej zprávy, potom sa prešlo na denný poriadok;

Ukraj inská otázka. Gróí C z e r n i n poukázal na to. že vý­

bor dosial sa zaoberal s tými územiami, ktoré obsadily nemecko-ríšske čaty. Teraz navrhuje, aby sa výbor pokúsil objasnit i záležitosť území, letore obsadily rakúsko-uhorské čaty. Pred pojednávaním tejto otáz­ky chce poznamenat, žě členovia ukrajinskej delegácie sú na tom stanovisku, že jedine oni môžu vyjednávat o tejto otázke samo­statne a že len oni môžu rozhodnúť.

T r o c k i j v mene ruskej delegácie a vlády čo najdôraznejšie ohradil sa proti tomu. aby sa delegácia kijevskej rady po­stavila na stanovisko, že jednostranne a sa­mostatne môže riešiť territoriálne otázky. Jeho náhlad dnes ešte väčšmi posilňuje okolnosť, že vo sväzku ruskej delegácie sú dvaja zástupci výkonného výboru ukrajin

* •

2 SLOVENSKA NOV 4« * • februára 1918.

skej republiky. Náhľadom Trockého na zá­klade rôznych informácií a zvláště na zá­klade telegrammu, ktorý dnes dostal, je. že účasť kijevskej rady na vyjednávaniach v Breste je otázkou, ktorá sa viac týka minu­losti, jako prítomnosti alebo budúcnosti.

Nato gróf C z e r n i n vyhlási!, že medzi týmto náhľadom ukrajinských zástupcov a petrohradskou delegáciou je velmi velká proti­mluva. Túto otázku treba objasnit. Preto navrhuje, aby čím skôr vydržiavali plenárne zasadnutie, na ktorom by v prvom rade ob­jasnili, otázku, ktorá sa má rozhodnut medzi petrohradskou a kijevskou vládou. On lén na nasledovné otázky si pýta odpoveď. Keď na prvých zasadnutiach bola reč o odstrá­není sporu o príslušnosti v territoriálnych otázkach medzi Petrohradom a Kijevom, vtedv dľa jeho náhladu treba rozumeť tú hranicu, ktorá Ukrajinu bude deliť od Ruska spravovaného z Petrohradu. Ale nerozumie to tak. že by aj v záležitosti hranice, ktorá Ukrajinu bude deliť od Polska, osobité bolo treba vyjednávať s Petrohradom. Pýta sa teda, či sa predseda ruskej delegácie stavia na to stanovisko, že Ukrajina vôbec nemôže samotne rozhodnúť V záležitosti samostatného ukrajinského štátu a zvláště o jeho hraniciach.

T r o c k i j odvetil, že samo sebou ro­zumie sa. že keby Ukrajina bola a aj naďa­lej zostala úplne" slobodnou, od Ruska ne-odvislou republikou, po ustálení hraníc vše­tky otázky svojho štátneho života, teda aj territoriálne otázky by s a m o s t a t n e m o h l a r i e š i ť " Ukrajinská vláda ale. ktorá sa vo sväzku ruskej delegácie dala za­stúpiť na vyjednávaniach v Breste, je toho náhladu. že U k r a j i n a j e j e d n o u č a s ť o u r u s k e j s p o l k o v e j r e ­p u b l i k y a preto je potrebné, aby roz­hodnutie vychodilo z terajšieho skutočného stavu, že ruskú republiku vybudujeme na základe spolkovitosťi. iederácie.

Na žiadosť nemeckého zahraničného štát­neho sekretára KOhlmanna Trockij potom prečítal obsah spomenutého telegrammu, dľa ktorého prevažná časť kijevskej posádky p r i d r u ž i l a sa k u u k r a j i n s k e j s o v j e t o v e j v l á d e a že ukrajinská rada už dlho nebude trvať.

Na návrh predsedu gróía C z e r n i n a potom uzavreli, že o príslušnosti ukrajinskej delegácie v territoriálnych otázkach v prí­tomnosti ukrajinských zastupiteľov budú vy­jednávať na plenárnom zasadnutí 1. februára.

Poľská otázka. Nato T r o c k i j opäť sa hlásil k s lovua

rozpovedal, že sa z časopisov dozvedel, že štátny sekretár Kflhlmann polskému mini­sterskému predsedovi poslal list oznámiac mu, že chce navrhnut aby na vyjednávania o pokoj bol povolaný ďo Brestu aj jedon zástupca poľskej vlády. Pýta si vysvetlenie, či túto otázku cíicú nastoliť na daktorom z najbližších zasadnutí.

Štátny sekretár K f l h l m a n n ^ prejavil nádej, že túto otázku v najbližšom čase bude možno určiť na denný porisdok.

Gróí C z e r n ' i n dodal, že on so svojej strany by čo najvrelejšie- podporoval zastú­penie poľskej vlády na vyjednávaniach v Breste, keby petrohradská delegácia uznala zástupcov poľskej vlády.

S tým sa zasadnutie skončilo.

Ukrajinská delegácia v Breste. Z Brestu Litovského oznamujú, že ukra­

jinská delegácia ta prišla.

L o r d L a n d s d o w n e o o t á z k e p o k o j a . Reuterova kančellária oznamuje: Deputá­

cia, ktorá pozostávala hlavne zo spisovateľov a novinárov, lordovi Landsdownemu odo­vzdala prípis, v ktorom mu vyslovujú vďaku za služby, ktoré urobil krajine svojím v ča­sopise „Daily Telegraph" uverejneným listom. Landsdowne v odpovedi hovoril: Schvaľujem 18. januára učinené osvedčenie ministerského predsedu, dľa ktorého čas považuje za súci, aby rozvinul naše válečné ciele. Myslím, že všetcia sme hotoví doliaľ pokračovať v tejto

i strašnej vojne, kým dostaneme zodpovedný I pokoj. Ale žiadame, aby s m e n e p r e m e ­

š k a l i a n i j e d n u p r í l e ž i t o s ť , a b y s m e b l i ž š i e p r i š l i k u po-

| k o j u . Niektorí pridŕžajú sa náhľadu, že i pokoj možno docieliť vyjednávaniami, druhí : si myslia, že len úplným víťazstvom alebo

rozhodujúcimi bojami alebo rozkladom. Ja j ale nepoznám takej smerodajnej osobnosti,

ktorá by bola nákionná vyhlásiť, že víťaz­stvo o krátky čas možno docielil Rozklad by ale dlho trval. Ľudia, ktorí tejto otázke venovali veľkú pozornosť, predpovedajú dva roky. Predstavme si, čo to znamená, kedby sme ešte dva roky pokračovali vo vojne. Štátne dlhy by vzŕáslly. nastal by hlad a to by celý vzdelaný svet pocítil. Preto sa mu­síme pokúsiť dosiahnuť č e s t n ý a t r v á -

Bez neho nikdy. Bol raz v Bretagni jedon chudobný malý

chlapec. Bol lodným učňom na rybárskej lodke „Douce Amie" a ako každému lod­nému učňovi: nuž veru sa mu dostalo viac zaúch, ako kúskov chleba. Ale bol silný, tuho stál na nohách, mal hranatú hlavu, hranaté plecia, hranaté topánky, slovom bol oprav­dovým Bretancom.

Jediným jeho smútkom bolo, že nikoho nepoznal zo svojej rodiny. Jediní jeho prí­buzní teraz boli matrózi lode a kormidel­ník Ives Kerion. Rodičia mu po jeho naro­dení skoro zomreli. Starí rodičia mu tiež. nežili, nemal ani bratá, ani sestry, slovom na širokom svete nemohlo byť opustenejšej duše, ako bol malý Ján Pierre. Predsa vy­rástol čo chovanec štátnej útulne predietky. ako zlý žiak. ktorý by aj teraz radšej bol pásol ovce na okolí Lamballe u jeďnoho roľníka.

Ako valaštek raz odprevadil svojho gazdu do prístavu prevziať jednu dopravu lichvy a videl velkost Oceánu. Ach, aké je krásne to more! Aké veľké! Snáď sa zobudila v ňom otcovská krv, alebo ho pokúšal daktorý jeho dobrodružný praděd ? Dosť na tom. že sa Ján Pierre rozlúčil so zemou a s zpozemšťanmi a nasledoval Ivesa Keriona, ktorý sa so svojou bárkou pohýnal ku Saint Malonu.

Nepochodil zle. Čo je hlavné, od toho času i mohol žiť na mori a zarobiť si živnosť. Keď jeho gazda viezol mnoho pálenky, nuž za každú cenu chcel vychovať čím viac milov­níkov, liehu,. *

C i p o k o j v n á l e ž i t o m č a s e . Je dinou cestou tohto je s p o j e n i e s a v š e t k ý c h m o c n o s t í (nie jednej skupiny proti druhej) tým cieľom, aby každý medzinárodný spor bol upravený p r e d m e d z i n á r o d n ý s ú d a všetkých tých. ktorí by sa jeho rozsudku zprotivili, bolo by treba prinútiť k podrobeniu sa roz­sudku. Zúčastnenie sa Nemecka v takomto dohodnutí znamenalo by zamknutie pruského militarismu.

Zpráva nášho generálneho štábu.

iUradná zpráva vydaná 1. febuára.) Taliani včera od Asiaga na východ

Š t y r i k r á t u r o b i l i ú t o k p r o t i n a š i m n o v ý m p o s í c i a m. Každý útok s najťažšími ztrátami nepriateľa Už v n a š e j p a l b e s a z m a r i l . Tento zdar j e z á s l u h o u z v l á š t ě n á š h o d e l o s t r e l e c t v a . V bojoch svede­ných 28. a 29. januára 6. strelecký pluk a 6\ landšturmový pluk z okolia Chebu, plzeňský 7. strelecký pluk, 25. moravský landšturmový pluk. HL bataillon druhého pluku tyrolských cisárskych jágrov, taktiež tyrolské landšturmové bataillony č. 168. a

, 171. zvláště sa vyznačily. Náčelník generálneho šiúbu.

Zpráva nemeckého generál­neho štábu.

Ber l in, 1. februára. Hlavný válečný slán nemecký oznamuje:

ZÁPADNÉ BOJIŠTĚ: Naše výskumné od­delenia z flanderských anglických posicií priviedly zajatých a strojové pušky. Pre hustú hmlu delostrelecká činnosť na celom fronte zastala nepatrná.

TALIANSKE BOJIŠTĚ: Na asiagakej planine živší delostrelecký boj. Od Monte di val Bella a od Col del Rosso T a ­l i a n i š t y r i k r á t s v ä č š í m i si­l a m i z a p o č a l i n o v š i e ú t o k y . Útoky sa všetky r o z p a d l y v palbe pred rakúsko-uhorskými posíciami.

NA OSTATNÝCH BOJISTACH niet no­vého.

Ján Pierre získal si priateľov tým, že pod stolom svoj plný pohár dal druhým a tomuto mohol ďakovať, že ho vyjmúc so dvoch zlých matrózov na lodi nikto neban-toval. Ale všetko toto nevedelo naplniť jeho srdce a túžil po opravdu vernom priateľovi.

A vtedy sa mu prihodilo najpodivnejšie a najzvláštnejšie dobrodružstvo.

Ach, nemyslite si, že to bola dáka nad­zemská událost Nie. Ján Pierre v jednom prístave našiel len jednoho potulujúceho sa psíka, ktorý hľadal gazdu a našiel ho v Já­novi, ktorý zas hľadal verného priateľa

Chyba bola len, že na druhý deň vytiahli kotvy. A keď Ives Kerion zočil psíka, ktorý cez noc bol prekrytý a ktorý teraz išiel za loďným učňom, vykopol ho s lode.

— Ach. gazdíčko. — mame modlikal chu­dák Ján Pierre.

Bárka odplávala z prístavu. Psík onedlho zmizol s očí Jána Pierre a už bolo počuť len jeho zúfalá zavíjanie.

— Gazdíčko... — Čuš. lebo ti priložím. Jedon matróz zvolá, ukazujúc prstom na

viny mora: — Pozriteže! Za bárkou čosi plávalo. — Pes! Áno. Jánov psík sa to blížil ku nim, na

smrť ustatý, ale so zúfalou usilovnosťou. — Ovalím ho po hlave týmto drúkom. ak

nezaostane! — To neurobíš! Slabý malý Ján Pierre; postavil sa proti

silnému obrovi. i t f/m

— A prečo nie, ty naničhodník? — Lebo nechcem, lebo by to bola zhnbe-

losť. Nuž či ti to úbohé zviera ublížilo? . . . Poviem tvojej slúbenici. ona je dobrá a viac, ťa nebude milovať, vieš. nebude ľa viac mi­lovat!

-r- Prekliaty pes, — zaďudral matróz. — máš šťastie!

Ostatní sa smiali, len Kerion nie a riekol: — Teda nedbám, Ján, vezmi toho psa

na loď . . . Jánov psík bol tichým, veselým, nežným

zvieratkom. Stal sa priateľom všetkých na lodi. Sdieľal s nimi i dobré i zlé chvíle, už poznal tichosť a búrku mora, plný sak a dni pôstu.

Poznal ho od Hágy až po Roscoff každý rybár.

— Pozriteže toho psíka, ňuchá. aké po­časie bude mať loď „Douce Amie."

A to i tak bolo. Psík žijúc medzi vodou a nebom stal sa znamenitým matrózom. Keď radostne štekal, Ján Pierre s radosťou oznamoval:

— Môj psík sa smeje, budeme mať dobré, počasie.

Keď ale netrpezlivé behal hore-dolu. Ke­rion smraštil čelo a povedal, že by bolo dobre ostať doma.

A pri lovení rýb! Pocítil, keď sak bo! plný prv. než by ho boli vytiahli. Keď štekai. to znamenalo víťazstvo, keď však ľahostajne ležal na palube, už každý vedel, že je slabú žatva. Takto sa stal psík opravdovým ta-lismanom lode . . .

— Maria^svätá Božia Rodičko, oroduj za nás!

•

3. februára 1918. SLOVENSKÉ NOVINY.

Vofna na mori. Novšie zdary podmorských lodi. Ber l in, 1. íebruára. Úradne oznamuji! i

Na zavretých vodách okolo Anglicka naše podmorské lode posledne potopily päť par­níkov, z ktorých tri hlboko naložené par­níky boly spustošené v kanáli napriek velmi silnej nepriateľskej protipalbe. Medzi loďami boly dva velké ozbrojené parníky, s obsa­hom prinajmenej 3000—4000 tún.

ápofsné Šiáíy a vojna. Wilson o príčine zamlešania sa

Ameriky do vojny. W a s h i n g t o n , 1. februára. (Reuter.) Pred­

seda Wilson v jednej svojej reči rozvinoval príčiny, ktoré přinutily Spojené Štáty vstúpiť do vojny a povedal, že Nemecko nielen že surové urazilo zákony pravdy, lež aj od dávna platné smluvné práva národov. Nemecké vlády tak sa usilujú využiť svoju moc, že by náš hospodársky život bol osihotený, čo sa týka premávky s Európou a americký Iud bol by obmedzený na polovicu zemegule, čo by osud Ameriky vyslúžilo milosti nemeckej cisárskej vlády a trvácne by ochromilo ame­rický národný život. Poťahom na úrodu r. 1917. Wilson povedal, že je potrebné zvýšiť dosiahnutý výsledok. Vláda všetko možné urobí na podporu poľného hospodárstva 3 Wilson myslí, že pracovitosť, intelligencia a oddanosť amerických poľných gazdov vojnu privedie ku víťaznému zakončeniu.

Občianska vojna v Rusku. P r e t r h n u t i e d i p l o m a t i c k é h o s p o j e n i a

m e d z i R u m u n s k o m a R u s k o m . Londýnsky časopis „Daily Mail" oznamuje

z Jassy: Rumunská vláda 29. januára ozná­mila dohodovým štátom pretrhnutie diplo­matického spojenia s Ruskom, pokým Ru­sko zastupujú bolševici. V okrese Jassy vy­dali nariadenie, dla ktorého s Rusmi, ktorí sa tam zdržujú, treba zachádzať práve tak, ako s poddanými Rumunsku nepriateľských štátov. Chýr o zaďakovaní ministerského predsedu Rratianuva nepotvrdili

— Už je po plachte! Sťažeň sa zlomil! — Svätý Ives, patrón môj milostivý, spálim

päť funtov sviec pri tvojom oltári, ak nás zachrániš!

— Spusťte kotvu! — Loďka doslala dieru í Rarka „Douce Amie" porúchaná vliekla

sa po irských vodách ku kinsatskčmU prí­stavu medzi nebom a búriacim sa morom.

— Už sme ztratení! Zahynieme! Ale n ie ! Predsa nie I Ich poplašný signál

zachytila jedna ochranná loď. Blíži sa. Hodí povraz.

— Všetcia poďte na našu loď! — volajú z ochrannej lode. — Psa nechajte tam, lebo psa neslobodno vziať! Chytro, lebo vám hneď utonie tá orechová škrupina 1

— Bez nášho psa? — Zákon bráni, keď hovorím. Ján Pierre vezme psíka do náručia a za­

volá ostatným: — Ja ostanem!

•— Všetcia ostaneme, — riekne Kerion a všetcia ostatní prisviedčave kývnu hlavou.

Ochránci zadivené kričia, volajú, hrešia, prosia. Veď je to hlúposť, čo títo robia!

— Bez neho nikdy! — Tak vám nemôžme pomôcť, zákon nám

bráni! Vy blázni! —• Bez nebo nikdy f Voda vždy vzrastá a rybárom siaha už po

pás . . . Ochránci konečne povolia . . . Po předku ide Ján Pierre . . . Psík ie zachrá­nený , , „

Bolševici organisufú červenú armádu.

Petrohradská telegrafická agencia ozna­muje : Rada ľudových kommissárov uza­vrela, že z o r g a n i s u j e č e r v e n ú a r m á d u. ktorá bude ochrannou baštou moci sovjetov a v danom okamihu bude istým základom nahrádzania riadnej armády. Všetcia občania ruskej republiky, ktorým minulo 18 rokov, môžu vstúpiť do ruskej armády. Každý člen tejto armády musí byt hotový svoju silu a život venovať obrane výdobytkov októbrovej revolúcie a moci so­cialismu. Kto chce byt prijatý do červenej armády, musí ukázať odporúčanie armádnej kommissie, alebo takej demokratickej orga­nizácie, ktorá uznáva základné zásady so-vjetu. Vojakov červenej armády robotníkov a sedliakov všetkým bude zaopatřovat štát a mimo toho dostanú 50 rublov pláce. Naj­vyššie vedenie armády bude v rukách ľu­dových kommissárov. Bezprostrednému ve­leniu a spravovaniu armády bude dávat smer jedon válečný výbor, ktorý bude po­zostávať z delegátov celého Ruska.

ZPRÁVY DOMÁCE. Ú s t a v n á a s p o j e n á n e o d v i s l á

s t r a n a v s t ú p i l a d o n o v e j v l á d ­n e j s t r a n y . Utvorenie novej jednotnej vládnej strany dve veľavýznamne udalosti v piatok priviedly bližšie ku uskutočneniu. Dve čo do počtu najväčšie vládu podporojúce strany: ústavná strana a spojená neodvislá a 48-nická (Apponyiho) strana vydržiavaly

porady a po rečiach svojich vodcov uzavřely-že č o p o l i t i c k é s t r a n y z a n i k n ú a v s t ú p i a d o n o v e j v l á d n e j s t r a n y , ktorá sa na základe programmu ministerského predsedu Alexandra Weker-leho v najbližšom čase utvorí. Ústavná strana bez každého podržania vstúpila do novej vládnej strany, spojená neodvislá strana ale rozpustenie 'vyriekla s tým obmedzením, že klub strany aj naďalej podrží, taktiež podrží aj svoju vidiecku organisáciu. V spojenej néodvislej strane piati vyslanci boli proti rozpusteniu strany, v ústavnej strane však len jedon vyslanec sa odhodlal, že nevstúpi do novej vládnej strany. Ku Wekerleho sírane teda v piatok pripojilo sa 55 vyslan­cov spojenej néodvislej strany a 23 vyslan­cov ústavnej strany, dovedna 78 v y s l a n ­c o v . Predsedom novej strany bude gróf Jú­lius A n d r á s s y . Že jako pomenujú novú vládnu stranu, nie je ešte rozhodnuté.

Protestovanie proti íeshým snahim. Y myjavskom okrese nitrianskej stolice

vznikol chvályhodný pohyb. Výbory obcí tohoto okresu rad-radom ohradzujú sa proti českým snahám, protestujú proti tomu, aby z českých úskokov sostavenú čatu nazývali česko-rslovenskpu" brigádou a s opovržením odvracajú sa od Čechov.

Tento vlastenecký pohyb vzkrsol sám od seba medzi tamojším slovenským ľudom a z jednohlasného ohradzujúceho uzavretia obcí, ktoré hlavný slúžny okresu dr Július Fil-berger sdeľuje časopisom, vynímame nasle­dovné časle:

Keď obecní výhor (meno obce) spolu s nerozdielnym rozhodnutím ohecenslva nitrian­skej stolice ustaľuje, že ako synov stolice, práve tak aj celé obyvateľstvo ohce . . . bez ohľadu na reč ku uhorskému štátu viažu nerozlučné historické, kultúrne a citové sväzky. keď s hrdým sebavedomím poukazuje na to, že uprostred ťažkých navštívení sve­tovej vojny aj synovia slovenského ja­

zyka obce . . . s neohroženou vernosťou vy­trvali vo víťaznom za život a jednotu vlasti Uhorskej vedenom boji, v spoločne vy­liatej krvi a v spoločných utrpeniach zároveň, vidí istú záruku toho, že ľud slovenského jazyka obce . . . jednomyseľne s celým obe­censtvom nitrianskej stolice práve s takým pohoršením a vlasteneckým opovržením biľaguje Ix'Mý ku zrade zvádzajúci pokus českej agi­tácie a hotový je vždy — obetovaním aj po­slednej kvapky krvi — obrániť nerozdeliteľnú celistvosť Uhorska a nikdy nedovolí, aby táto jeho rodná zem vykrojená bola z tela Uhorsl v prospech Česka.

Práve tak ohradzuje sa proti pomenova­niu z českých vlastizradcov sostavenej ar­mády česko-„slovenskou" a vyhlasuje, že vlastizradcov s ošklivosťou biľaguje a opo­vrhuje a keď v cudzozemskú môžu byt takí Slováci, ktorí od dlhého času zúržťrjúe sa v cudzozemskú tam v platenej agitácii proti Uhorsku poblúdia a odvážia sa k ohavnému hriechu vlastizrady, týchto ale viac za Slová­kov neuznáva.

LITERATÚRA. „ l l a s í a Svet**, poučno-zábavného ča­

sopisu číslo 5. prináša viac poučných člán­kov a tri vyobrazenia, medzi ktorými vidno aj zástupcov ústredných mocností na vyjed­návaniach v Brest-Litovsku.

„ V l a s ť a S v e t " dostane každý člen Uh. kraj, vzdelávacieho spolku. slovenského čo čle-novskú náležitost, keď zaplatí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlasf a Svet dostane každý 2 ko­runy doposlavší člen aj kalendár a spisy, ktoré spolok medzi časom vydá.

Cena jedného čísla 8 halierov. Příhlasy oMadom vstúpenia do spolku jako

vSctky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressujú takto : Redakcia Časopisu „Vlasf a Svei" Budapest,

L. Fehérvári-út 19/a.

CHÝRNIK. Počas ie máme v Budapešti hmlisté a studené.

— Po krajine hmlisté počasie trvalo ďalej. Tempe-ratúra zase klesla. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá pošmurné a studené počasie.

R a k ú s k y m i n i s t e r s k ý p r e d s e d a 6 o s l o b o d e n í p o l i t ý c h h o s p o d á r o v . Z Viedne oznamujú, že 30. januára agrárni vyslanci nemeckých strán a kresťanských socialistov prišli ku ministerskému predse­dovi Seidlerovi a priviedli do reči záležitosť zrušenia oslobodení najmladších ročníkov. Spomenuli, že je mnoho takých poľných ho­spodárstiev, ktoré sú dnes odkázané len na jednu mužskú robotnú silu a keď by aj tohto mužského povolali k vojenskej službe, tak by patričné hospodárstvo vôbec nemal kto viesť. Ministerský predseda vyhlásil, ž'e vláda bude hľadať spôsob, aby v takýchto pádoch v záležitosti všeobecného zrušenia oslobodení bola urobená výnimka.

B o r o e v i c u k r á ľ a . Jeho veličenství kráľ — ako z Viedne oznamujú — vo štvr­tok vypočul obvyklé zprávy a maršalla Sve-tozára Boroeviča prijal na osobitom vý­sluchu.

Z a o p a t r e n i e k r a j i n y c u k r o m . V Kra­jinskom stravovacom ťirade pod predsed­níctvom ministra kniežaťa Windischgraelza bola porada, na ktorej konštatovali, že spra­covanie cukrovej repy v krajine deje sa ne­mýlené a pre obyvateľov krajiny potrebný cukor na tento hospodársky rok je zabez­pečený. Teda chýry, že toho roku nebudeme mat cukru, alebo že vrchnosť bude prinútená dávky cukru znížiť, nemajú žiadneho základu.

T r a g é d i a m a i k y . V Budapešti rCsaba-ulici v dome č. 7c. v piatok popoludní stalo sa veľké nešťastie. , U Karola Miháiyfíyho. herca Národného divadla bola na návšteve jeho dcéra vdova po drovi Emilovi Vaszi-lievilsovi so svojimi troma malými dielkami. Vaszilievilska v piatok popoludní išla do izby svojho otca písať list. Na stole bol revolver talianskej jazdy, ktorý syn divadelného herca, poručík Béla Mihályfľy doniesol s talianskeho bojišťa. Kým matka písala list, do izby prišla za ňou jej 13ročná dcérka Feodora a začala

SJLOi/ENSKÉ NOVINY.

,sa hraf s revolverom, ktorý vystrelil a gula 'tak nešťastne trafila, maiku, že táto naskutku jsomrela.

V i e d e n s k ý „ F r e m d e u b l a t í " , ktorý pred krátkym časom bol ešte poloúradným časopisom rakúskej vlády, nabudúce neod-visle bude zaujímať stanovisko v záležitostech vnútornej politiky. V týchto otázkach ho teda viac nemožno považovať zapoloúradný časopis. Stanovisko časopisu, ktorý viackrát

• uverejnil náhlad zahraničného ministerstva, v zahraničnej politike však ostane nezme­nené. Bez toho, aby za zahranično-politické osvedčenia sa „Fremdenblatt"-u prevzalo na seba zodpovednosť, zahraničné ministerstvo vyhlasuje, že odstraňuje od seba každúzod-povednosť za tie články, ktoré tento časopis prinesie o vnútornej politike a o admini­strácii.

O b k r a d l i f ô i š p á n a . Fôišpána stolice békéšskej dra Zoltána Fiizesséryho na arad-•sko—budapeštianskej železnici obkradli Z vačku ukradli mu tobolku, v ktorej mimo peňazí mal aj dôležité listiny.

Zatknutí z á v r a í n í c i . Vojenská polícia v Budapešti zatkla vojenského úskoka Franca Steinera Blaseka, ktorý sa vydával za vojen­ského policajta atak páchal všelijaké závrat-níctva. Ku pr. ku Jakubovej Sligliczovej, ktorá býva v Sajó-ulici. v dome č. Ž, prišiel s jedným vojakom a dvoma civilmi a pove­dal Stigliczke, že sú vojenskí policajti a čle­novia výboru pre múku. Vyzval Stigliczku, aby im odovzdala potraviny, ktoré má. Dala mu múku, fazuľu" a masť v hodnote 1600 korún. Steiner Blasek potraviny „zhabal" a odniesol. Polícia upozorňuje obecenstvo, aby sa takýmto závratníkom nedalo oklamat

Zodpovedný redaktor: K a r o l C s e c s o í k a .

SvrbIavosť 5 svrab, výsypy, praSino

a podobné neduhy kože odstráni rýchlo * lista domáca mast Paratol. Nešpini, nemá žiadneho zápachu, preto ju možno i cez deň použiť. Velký téglik K 3*60, dvojnásobVíB velkf K 6-— Ďalej posýpacl pfžäok Paratol ku ochrane citlivej koze, jedna škatulka £ 250. Obidva prostriedl:-,-rozposielajú za vopred poslaný obnos alebo na dobierku

PARATOL-DIELÁ B u d a p e s t VSI /12 , Bósna-utoa 21.

Vojenské hodinky na rameno presne regulované a rspaasi-rované. Híklovó alebo ocelové K 25-—, 80—, 85-—. S ra-í'íiumovýai svieíadm Císelní-kom K 30-—, 85---, 40*--. Strieborne hodinky na rameno K 50'—, 80'—.14kar. zlaté ho­dinky na rameno E 180*—,

160'—. Sročuá, písomná záruka. Rozposielanú na dobierku. Zámena dovolená alebo peniaze aspÄt. P r v á hodinářská dielňa H a n o i Konrád e. a. kŕ. dvorný dodavatel BrOx & 1685 (Crchy). Môj hlavný cenník sa žiadosť pc-žleia každéma ídama

a iraciäo.

* J • " • ' " " J ' * * * * * , l o a e n l n vlasov, ktor? Cernaýia, belavým a iodiTým v l a s e m a b r a d * <wa»v« taváej tmavú trnno. .1 uklonic* apó-j a

poflovíra portoaj K 2 J O . n d s t i Kydyoi^vA

kioii. b l e d ý m i ícani dodav; nežnú razovú haivn. Ofibok je obdivuhodný 1 skloLica apolo a poätovýin port«m á i£

46 h . ftc dobierku « fio halieivr viae. AOreas* oJ-.'t- i-v' ••'- y :

Jféuoi O - r o l i c h , ogorfa, Ír, anjelovi BBKO 6. 615. (Morava.)

^ÍXJSSm

Doma robené r emenné b&kan&e B d revenon podošvon

3. 22—28 K. 19, 'c. 29-34 K z 4'50, é. 36—39., K 30—34.—, 6.40—46 K 35—45. Kemenné b a k a n č e s podošvon s p r a v é h o š p a l t o v a n č k o r e m e ň a K. 80—100. Nezodpovedajúce zpät prijmem, Sehäfer Miksa, Budapest,!. Dobrentei-ter 4/S

see aepoii mn m celt. život!

Jestli sa volakomu utvorí hrča alebo opuchlina na slabine alebo na podbruší, alebo mu už hlboko padla, bez ohladu na to, Si ho bolí alebo nie, musí naskutku použit podväzok na úraz, lebo len vtedy sa môže zachránit a zosíaí práceschopným až do pozdného veku. Pri objednaní podväzku na úraz miera musí SA vziať everaou alebo stnžSvOU okolo podbruSia a poslat Pri tom treba ešte oakt, na ktorom boku je úraz, vek a zamestnanie. Cena jedného podväzku na úraz činí 12 a 14 korún, s anglickým špirálnym perom a gumou K 16.—, 18.—, 20 — a vyše. Rozposiela ga

T Škatuli po poäte bez udania obsahá.

Dielňa, na podväzky na úraz

N. L Polaczek, Sžpbor, 88. Gňlioia.

trávenie aasotnáhajóca.

GIESSHÚBLER ČI6XÁ, PRJB ODZ6NÁ AlKAUÁLMA

mrznutie í l taktiež ku liečeniu jj svrblavosti a všetkých neduhov kože najlep ším prostriedkom je

Nešpini a je bez zá-Zákoncnt chránené, p ^ ^ Cena 3 j 5 a 9 korún. Borievkové myšlo k nej 5 korún.

HagykSrSs 50.

i uUii-íS laky, bradavice a ztvrdnutu ko2u Ria-balsam za 3 dni bez bolesti od koreňa nevykynoží. Tisíce listov vďaky a uznania. Cena s listom ga­rancie: 1 sklenica K 2.40, 3 sklenice K 5.50 a 6 sklenic K 8.50. ©» 9B

.Kameny" Kassa l„ peslafiók 12/109

Lacné posteľné perie! Biele husacie perie k driapaniu kilo za K 4-—, 5'—. Pclo-bielo driapané husacie perie kilo za Kor. 8*—, 10'—. Biele driapa­né husacie perie K 1?*—, 15-—, 18—, 20-—, 26'—. Biele husacie po'opáperie K 20;—, 25'—. Biele husacie páperie K 30 —, 35'—, velmi jemné K 40'— a 46 —.

BozposJelanle a a dobierku, od 5 kilov v y š e franko. Z á m e n a dovolená.

Saefesal Izidos? B u d a p e s t , V I I / S . D o b - u . 3 .

Telefon 129—IS.

L á m k a s f h e i i m a , t r h a n i e v údoob, bole. nie ohrbta, keď aj za­staralé a tvrdoäijné, proti ktorému už mnoho liekov npotrebovali, hned bude vy-lieiené, jestli bolavý úd na­třeme Xoltánovqu ma-sfoo. Cena jedného (églika

8 kor. 20 haL

E Zoltánova apaíieka, Budapešť,

Hihovanie valcov lacno, rýchlo, na moderných strojoch

u firmu BHOSSfliatiH L HURZHL Farba na šaty. Mnoho tisíc ludí upoírebúva nepočetnekrát vyznačenú farba n a odev, ktorou mužské a 2?nské Satý, blúzy, hodváb, punčochy, šatky na hlavu atď. utešene krásne možno zafarbiť. Cena Jedného ba l íka farby spola s n á v o d o m o s p o t r e b o v a n í 8 0 bai lorov. Na jedny mužské alebo ženské šaty postačia 8 balíky. Objednávku najlepšie je poslat po poštovej pookazke a 90 halierov prirátať na porto. Netreba zmýlit s

farbou na šaty slej výroby.

M a r o s i gyógyasertár, U n g v á r . Objednať možno farby: ôiernn. tmavomodrú, bordó, tmavoze lenú, tmavoolernu, razovú,

červenú, šedú, flalhovú, j a s n o m o d r ú .

[ Dalším odpredávaíeíom výhoda.

Trváce hodinky «ú iste takým darom, IM k torým k s M ý MU, aby bol spro-itený večního opravoraoln. Takéto trváca hodinky ale t reba objednať z fabriky Sattnera, lebo kto d • bazáre k ä p l ho­

dinky, ku svojej Škode w i z la f i rma m e v t a t t l

. 410 NiklovĚ anker Roskopf h o d i n k y . . . 600 Radiumovč hodinkv v noci svietiace . 719 Strieborné r e m o n t o a r hodinky . . . 705 Roskopf-hodinky, stroj n a k a m e ň o c h be

449 Roskopf-hodinky s dvojitým plás tom 518 Ploché niklové gavalierske h o d i n k y . S65 Niklová pancieroví! retiazka . . . . 865 Strieborná okr i ižná pancierová . . . 803 Ženské h o d i n k y ocelové alebo niklové 422 Niklová športová retiazka' krátka . .

1450 Retiazka z bieleho k o v u

$F

.£

a c o

'!'! =

' S "S 3 i

5 S Ô... ŕ,

č &«

l e t k p hodiny sú presne rognlosaité. - g » a V c í k ý s k v o s i n ý d e n n í k zdarma a franko.

Nehodiace sa zmení. P n Q í P l n t t f í * n z dobierku alabo za l^ V»osCiťlll£<c vopred zaslaný obnos.

Vlastná fabrika na hodiny vo Švajčiarsku. Kresfsin-ský svetový vývozný dom.

Každá objednávka sa má takto adressovaf:

libach. Isís Svetochyrna pre zasielame dobrých liodín. Pre opaírných kupujúcich isdy ioío"

je pravý prameň.

najchytrejš ie o d s t r á n i „POCEKKA BTÄSŤ" ( B a r n a Bsir) d r a OTesoha, lie-špini, je úplne bez zápachu. Tégl ik n a próbu K 2.S0; ve lký t ^ l i k K 4'—» r o ů i a n á dávka K J.1—. V Buäftpešíi dostaf v l e k á r n i Tordk*, TIJ., Klrály*

u t c a 12. Adrassa objednávky pre vJrflv*:

D F F L E S G M ' E . ,,Eoroiia"-gj'«gyszcrtórr Oýôľ?fi &«ŠÍ4

ZÄ„OBiAH INSERTOf ESDIKCIá NEN'I E'

~4ht£&3t&iti»

IÍPOVEDNA, "mm • , - , A ! , " " } 1 ) " " ' ' " • -» . • •" ' J I H ' . ",