Sfiovensé - asav.org.auasav.org.au/documents/SZ_2018_2.pdf · tvárou boja za národné povedomie...

www.asav.org.au strana 1Slovenské zvesti - 2/2018

Pravidelné návštevy Slovenska po-skytujú zaujímavý obraz rastu a zmien v tejto rozlohou malej, geo-graficky centrálnej, turisticky atrak-tívnej, a hlavne mojej rodnej zemi.

Každý rok sa teším na návštevu naj-bližších, kamarátov ale aj potulkám po tejto krajine s úžasnými prírod-nými krásami, historickými pamiat-kami, nadanými, zručnými a šikov-nými ľuďmi.

Tento rok sa Slovensko dostalo do povedomia aj pre smutnú udalosť, zabitia investigatívneho novinára a jeho snúbenky. Ľudia začali manifes-tovať za slušné Slovensko. Uskutoč-nilo sa viacero zmien na politickej scéne. Možno by sa dalo povedať, že národ sa začal viac politicky angažo-vať za svoju lepšiu budúcnosť.

V marci, z kontextu vytrhnutý citát , „na východe nič nie je“ povzbudi-lo môj pôvodný plán navštíviť práve východné Slovensko. Korene mojej rodiny siahajú až na východné hrani-ce krajiny k mestečku Medzilaborce, kde som okrem vzdania úcty mojim

POTULKY PO SLOVENSKUstarým rodičom, navštívila unikátne múzeum Andreja Warhola. Slávny potomok slovenských rodičov, ktorí pochádzali z malej dedinky Miková pri Medzilaborciach odišli za prácou do Ameriky a usadili sa v Pittsbur-gu, Pensylvania, rovnako ako moji prastarí rodičia.

Múzeum doporučujem všetkým mi-lovníkom umenia. Je svedectvom nielen bohatej umeleckej kariéry Andreja Warhola, ale aj nazretie do života slovenských emigrantov v Pensylvánii.

Zaujímavá zástavka bola aj obec Osadné, na poľských hraniciach. Tu sa nachádza krypta, ktorá je miestom

posledného odpočinku 1 025 rus-kých a rakúsko-uhorských vojakov. Pripomína to tabuľa v češtine a ruš-tine umiestnená pri krypte s textom: „ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915. ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002. ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁT-CE.“

História na nás dýchala aj z už teraz ruin Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha (rusínsky Monastyr Sošestvi-ja svjataho Ducha, pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce. Je je-den z najstarších a najvýznamnejších monastierov (kláštorov) gréckokato-

Ivan Krasko: Otcova roľaPokojný večer na vŕšky padal,

na sivé polia.V poslednom lúči starootcovská

horela roľa.Z cudziny tulák vkročil som na ňu

bázlivou nohou.Slnko jak koráb v krvavých vodách

plá pod oblohou.

Profil z komunity: Martin Tomko - strana 3

www.asav.org.auVydáva ASAV, PO Box 263, KewRočník - VII • Číslo 2/2018

Slovenské V tomto čísle sa dočítate:Potulky po Slovensku str. 1Rozhovor s Martinom Tomkom str. 3Juraj Jánošík str. 4Slovenská Destská Beseda str. 8Kalendár plánovaných podujatí str. 10

Informácie o aktivitách Slovenskej komunity v Melbourne


líckej cirkvi na Slovensku. Monastier bol založený v 14. storočí. Patrí medzi tie monastiery na slovenskom úze-mí, ktoré priamo nadväzujú na cyrilometodskú tradíciu. Aj preto sa o Krásnom Brode často hovorí ako o „rusnác-kom Devíne“.

Na ceste do Bardejova sme sa zastavili v malej dedinke Hervartov. Tu sa nachádza rímskokatolícky drevený Kos-tol sv. Františka z Assisi, ktorý postavili koncom 15. sto-ročia (asi v rokoch 1499 a 1500) pod vplyvom gotiky. Je najstarším a najzachovalejším dreveným kostolíkom na Slovensku. K najcennejším častiam jeho interiéru patria gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805. V roku 2008 zapísaný s ďalšími 7 drevenými kos-tolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedič-stva, UNESCO.

Toto mesto je považované za najkrajšie mesto Sloven-ska – a právom. Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto. Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bar-dejova sú až zo staršej doby kamennej. Najstaršia písom-ná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hrani-ce bardejovského sídliska. V roku 1376 ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto. Bazilika svätého Egídia, mestská radnica a obdĺžnikové námestie lemova-né z troch strán meštianskymi domami, svedčia o roz-machu kultúry, vzdelania a umenia v 16. storočí. Histo-rické centrum Bardejova, spoločne s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu - Svetové kultúr-ne a prírodné dedičstvo, UNESCO.

História sa však v Bardejove stále tvorí. Brutálna vraž-da britského hudobníka Johna Lennona, pred 37 rokmi, zanechala veľkú ranu v srdciach hudobných fanúšikov a zástancov mieru. V najrôznejších kútoch sveta, vrátane Bardejova, si ľudia uctili jeho život a odkaz vybudova-ním mnohých pamätníkov. Miestny obyvateľ P. Zajac za-čal pred 36 rokmi budovať, na vlastné náklady, Park J. Lennona. Neoficiálne je na jeho dome tabuľka Ulica J. Lennona. Bardejovská radnica tohoto entuziastu a mi-lovníka Beatles podporuje. Tento parčík sa stal turistic-kou atrakciou. Každý rok 8. decembra sa tu koná koncert na pamiatku zavraždeného Johna Lennona.

Poslednou zástavkou na východe bola malá dedinka pri Prešove – Svinia. Tu sa už pár rokov o svojich veriacich stará katolícky kňaz, Juraj Valluš. Otec Juraj pôsobil vyše roka v Melbourne, v katolíckom kostole Sacred Heart, v Kew. Veľmi srdečné stretnutie a spomínanie na časy v Austrálii ukončilo túto etapu môjho putovania.

Veľká vďaka mojim obetavým sprievodcom Tatiane a Jo-zefovi Petrušovcom.

Text MK , Zdroje autor a internet

Vedeli ste, že... O kodifikáciu spisov-nej slovenčiny sa prvý raz - neúspeš-ne - pokúsil Jozef Ignác Bajza, autor prvého slovenského románu.


Je výskumníkom a pedagógom na Melbourneskej univerzite. Otec, manžel a rodák z Prešova Martin Tomko nám porozprával aká bola jeho cesta do Melbourne, akému výskumu sa práve venuje a aký je jeho život mimo akademickej pôdy.

Prezraď nám aká bola tvoja cesta Melbourne.Už v štvrtom ročníku na vysokej škole som sa rozhodol, že si urobím doktorát. Chcel som ostať v odbore, ktoré-mu som sa venoval – geoinformatike. Počas stáže v Ho-landsku som mal viacero možností kam pokračovať, no rozhodol som sa pre štúdium pri jednom profesorovi vo Viedni. Tento profesor však dostal miesto na univerzite v Melbourne. Pretože sa mi jeho práca páčila tak som neváhal a požiadal som o doktorandské štúdium. To však trvalo nejakú dobu a ja som medzitým pracoval na kar-tografickom ústave v Bratislave. Na doktorandské štú-dium ma nakoniec prijali a v roku 2007 som ho úspešne dokončil. V poslednom ročníku som spoznal, moju už terajšiu manželku Mirandu, s ktorou som dva mesiace po skončení cestoval autom okolo Austrálie. Na post doktorandský výskum sme šli do švajčiarskeho Zürichu. Mirande sa tam tiež podarilo vybaviť si miesto. Žili sme tam tri a pol roka a v tom čase sa nám narodila Tamara. Po návrate do Melbourne, v januári 2011, som viedol softvérový tím, ktorý budoval geografický informačný systém. Tento systém sa používa do dnes. Miranda me-dzičasom dokončila post doktorandské štúdium a naro-dil sa nám Oliver. Po spustení projektu som začal sa chcel vrátiť do akademického prostredia. Stále ma to ťahalo, robiť výskum. Keďže v tom čase v Melbourne nebolo voľ-né miesto, vrátili som sa späť do Zürichu. Po roku a pol sme sa z vrátili späť do Melbourne.

Čomu sa aktuálne venuješ?Od návratu pôsobím na Melbournskej univerzite na

MARTIN TOMKO: „NA RODINU MUSÍ BYŤ VŽDY ČAS.“Katedre geodézie. Venujem sa vede, konkrétne geogra-fickým informačným systémom, algoritmom, ktoré sa venujú spracovávaní nameraných informácií. Taktiež sa venujem analýze týchto nameraných údajov. Momentál-ne je to analytika pohybujúcich sa objektov. Napríklad autá, ktoré poskytujú GPS súradnice.

Pred nedávanom som pracoval na počítačovej simulácií šírenia sa chrípky po Melbourne. Na tomto projekte som analyzoval údaje, ktoré zbiera Slovenská firma zaobera-júca sa navigáciou a navigačnými systémami.

Samozrejme k vedeckej práci na univerzite patrí aj výuč-ba. Práve sa skončil semester tak mám trošku voľnejšie a môžem sa venovať publikačnej činnosti.

Ako sa dá u teba skombinovať práca a osobný život?V prvom rade je rodina. Na tú musí byť čas. Vždy po prá-ci beriem deti na rôzne krúžky, ktoré navštevujú. Taktiež každú sobotu sa snažím byť aj v Slovenskej škole, ktorú okrem detí navštevuje aj Miranda. Ak je čas tak som rád v prírode, kde môžem vypnúť od každodenného stereo-typu. Venujem sa športu, napríklad horským bicyklom, turistike či kajakovaniu. Alebo chodíme s rodinou stano-vať. Taktiež rád siahnem po dobrej knihe.

Čo tvoj vzťah k Slovensku a slovenskej komunite v Melbourne?Ako som už spomínal, soboty patria slovenskej škole. Okrem toho sa zúčastňujeme rôznych komunitných ak-cií či Slovenského tábora. Ja sa vždy raz ročne snažím prísť na Slovensko pozrieť rodičov a brata. Väčšinou je to spojené s nejakou konferenciou, ktorá sa v koná v Eu-rópe. Tento rok plánujeme zažiť Slovenské Vianoce, na ktoré sa už tešíme.

Text: Patrik PolcerFoto: archív Martin Tomko


JURAJ JÁNOŠÍK: „KEĎ STE SI MA UPIEKLI, TAK SI MA AJ ZJEDZTE!“Juraj Jánošík, zbojnícky kapitán, ktorý sa stal národným hrdinom a zvečnenou ikonou slovenskej kultúry a idealizovaných tradičných hodnôt. Jeho odvážne činy voči uhorskému panstvu a priazeň a vľúdnosť k poddaným sa stali symbolom boja proti útlaku a nespravodlivosti. Tento rok si celé Slovensko pripomenulo 330. výročie jeho narodenia.

Jánošíkovou kolískou boli hory malebnej Terchovej, de-dinky v srdci Žilinskej župy. Narodil sa do chudobnej poddanskej rodiny niekedy začiatkom roka 1688 a už ako dieťa vypomáhal svojim rodičom na panstve grófa Jakuba Lowenburga v Tepličke nad Váhom. Ako mláde-nec bol zverbovaný do kuruckého povstaleckého vojska pod vedením nepriateľa Habsburskej koruny, Františka II. Rákociho. No v roku 1708 jeho pluk utrpel drvivú porážku pod Trenčínom. Jánošík využil situáciu keď sa dal na útek z odsúdenej armády. Lenže nato ho chytili ci-sárski žoldnieri a dali do strážnej služby na Bytčianskom zámku. Práve tu sa Jánošík nechal nahovoriť na zboj To-mášom Uhorčíkom a pod záštitou noci utiekli spolu s ďalšími priaznivcami. V bezpečí Karpatských zoskupili ozbrojenú družinu, ktorej Jánošík sa neskôr stal kapitá-nom. Na Michala 1711 zložil Jánošík zbojnícku prísahu do rúk Uhorčíka.

Nasledujúce roky prepadali a zbíjali ako kupcov a meš-ťanov, tak aj šľachtu v Oravskej, Liptovskej, Trenčianskej and Gemerskej stolici a taktiež v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Hovorí sa, že zbojnícka družina pod Jánošíko-

vým vedením bola cnostná keďže sa nikdy neznížili k vražde, ba dokonca pomáhali zranením počas prepa-du. Dlho mu to však nevydržalo a už v roku 1713 bol Jánošík lapený a uväznený vo Vranovskom kaštieli pri Liptovskom Mikuláši, keďže Liptovská Stolica si nároko-vala súdnu právomoc. Obvinenia z účasti na Rákociho povstaní, dezercie z cisárskej armády a následného zbíja-nia, či dokonca údajnej vraždy odsúdili Jánošíka na trest smrti. No rýchly proces mu dopriaty nebol. Počas výslu-chu bol podrobený ťažkému mučeniu, ktoré i tak Jáno-šíka nezlomilo a statočne odmietol vydať mená svojich nasledovníkov. Na koniec, 17. marca 1713, liptovský sto-ličný súd vyniesol exemplárny rozsudok trestu smrti nad Jurajom Jánošíkom, a to popravenie obesením na háku za ľavé rebro. Obesili ho ešte v deň vynesenia rozsudku a miesto jeho posledného odpočinku je doposiaľ neznáme.Jánošík sa tak svojím príbehom stal námetom na básne a ľudové piesne slovenského romantizmu, v ktorom bol tvárou boja za národné povedomie v mnohonárodnost-nej Rakúsko Uhorskej monarchii. Jeho osobnosť bola taktiež opriadaná rôznymi odvážnymi skutkami a legen-dami, ba dokonca rozprávkovými vlastnosťami a zázrač-nou silou. Základné udalosti sú známe z historických zdrojov, no ľudová tvorba svojou dynamickosťou vdých-la dušu do Jánošíkovho príbehu. I keď mnohé detaily sú stále nejasné, Jánošík bude navždy v srdci slovenského folklóru statočným zbojníkom, ktorý bohatým bral a chudobným dával.

Text: Lukáš Pajánk (Zdroje: Melicherčík A. Cabadaj P.)Obrázky: internet

Smrť JánošíkovaPadá rosa, padá za bieleho rána, plačúci paholček ovečky zaháňa: Dolu ovce, dolu, dolu dolinami,

veď už viac Jánošík nepôjde za vami! Dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly, veď vám už tí páni Janíčka zlapali! Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe,

keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe. A jeho obstali i zhora i zdola,

sťa tie čierne vrany bieleho sokola. — Ján Botto


Pečenický val je jednou z najväčších záhad Európy. Ľudia však o ňom nevedia. Táto záhadná stavba sa nenápadne a bez svetových ovácií tiahne sa naprieč Slovenskom.

Existujú o ňom len dohady. Nevie sa, kto a kedy val postavil, ani na čo slúžil. Prerušovane sa vinie od Sitna až k Dunaju a za našimi hranicami ďalej pokračuje cez Maďarsko, Srbsko a Rumunsko k Čiernemu moru. „Naj-pravdepodobnejšia verzia je, že bol súčasťou rímskych opevnení, ktoré sa tiahli pozdĺž hraníc impéria a slúžil na ich obranu pred vpádmi barbarov“, hovorí Dušan Hudík, starosta obce Pečenice. V jej blízkosti sa totiž nachádza jedna z najzachovalejších častí valu. Stretnutie so staros-tom Pečeníc, dediny v podhorí Štiavnických vrchov, sme mali dohodnuté na skoré nedeľné ráno.

Vynára sa v lese Bez sprievodcu sa dá nájsť lesom zarastený val len veľ-mi ťažko, takže radi prijímame ponuku na sprevádzanie. Košíky na hríby berieme so sebou ako štandardnú vý-bavu. Naše auto nechávame v dedine a sadáme do starej škodovky. Asi po desiatich minútach trmácania sa po vymletých poľných cestách vystúpime z auta a chránení repelentom proti kliešťom sa ďalej vydávame pešo. „Spečený val zaujímal ľudí už v minulých storočiach. Vy-kopávky na ňom robil aj Andrej Kmeť, kňaz a nestor slo-venskej archeológie z devätnásteho storočia. Našiel tiež obhorené časti, podľa ktorých usúdil, že val bol dohro-mady spečený. Aj keď išlo zrejme o omyl, ostal mu podľa toho názov“, hovorí nám cestou náš sprievodca. Turistov sem veľa nechodí, niekoľko organizovaných skupín, zo-pár amatérskych zanietených historikov, odhadom okolo sto ľudí ročne.

Pri vstupe do lesa zbadáme prvé hríby, keďže hubárska sezóna je v plnom prúde. „Tamto už vidieť časť valu,“ ukazuje nám starosta smerom k lesnej ceste, ktorá sa zarezáva do akejsi terénnej vlny. My však pokračujeme lesom ešte o niečo ďalej. Predo mnou sa lesom zreteľne tiahne lístím pokrytý val, z ktorého vyrastajú stromy. Ne-byť toho, že je až neprirodzene rovný, myslel by som si,

SLOVENSKÝ „ČÍNSKY MÚR" VRAJ POSTAVILI OBRIže ide o prírodný úkaz. „Tu dosahuje asi najväčšiu výšku, miestami presahuje tri metre. Takto sa tiahne ešte asi dva kilometre a potom mizne neďaleko obce Žemberovce. Potom sa znova objavuje o pár kilometrov ďalej a takto sa to strieda.“ Jeho zvyšky sa vraj dajú vystopovať až po Dunaj.

Starší, než sa zdá Pôvod a obdobie vzniku valu, nazývaného aj slovenský „Čínsky múr“, ostáva záhadou. „Dielo takéhoto rozsahu však musela vybudovať veľmi organizovaná a vyspelá spoločnosť, určite nie nevzdelané barbarské kmene“, ho-vorí náš sprievodca.

Jedným z možných vysvetlení záhady je, že val bol sú-časťou starých rímskych opevnení. Čo sa týka „spečenia“ valu, k tomu zrejme došlo pri požiari konštrukcie dreve-nej hradby, ktorá tam stála. Val mal plniť ochrannú funk-ciu, bol bariérou proti útokom nomádskych kmeňov z východu, najmä Hunov. Ohromujúca je najmä dĺžka ob-ranného valového systému - od Štiavnických vrchov k Dunaju, cez Potisie k Železným vrátam a cez Rumunsko k delte Dunaja v Čiernom mori.

Existujú však aj oveľa fantastickejšie teórie. Podľa jednej je tento Val obrov starší než sedem tisíc rokov. Tieto po-vesti vedú až na Island a k jeho praobyvateľom, ktorí tam prišli zo svojej pôvodnej vlasti. V piesňach sa hovorí, že val postavili obri na boj proti bohom. Dôkazom sú vraj kostry obrov, bojovníkov v zbroji, ktoré sa našli v hrob-kách neďaleko Ipľa a mnohé merali vyše dvoch metrov. Možno odtiaľ čerpal námet aj Samo Chalupka, keď v bás-ni Mor ho! píše: „Sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. Pobelavé kaderie šije im obtáča, modré ich oči bystro v okolo si páča. Rastom sú ako jedle, pevní ako skala, zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“ Nechávame svoju fan-táziu pracovať naplno a začíname hubárčiť. Šťastie nám praje a okolo obeda sme naspäť aj s plným košom voňa-vých čerstvých hríbov.Text a foto: Dušan Uhrin


AKO JEDINÁ SLOVENKA SA ZÚČASTNILA ARKTICKEJ EXPEDÍCIE,O JEJ VÝSKUME PÍSAL AJ THE NEW YORK TIMES

Pat rí cia Peč ne rová sa dala na štú dium eko lo gic kej a evo luč nej bio ló gie. Po tom ako vy štu do vala Prí ro dovednú fa kultu na Ma sa ry ko vej uni ver zite v Brne sa pred pár rokmi pre sťa ho vala do Stock holmu. Tu sa venuje do kto rand skému štú diu a zá ro veň pô sobí v Mú zeu prí rod nej his tó rie a skúma ma muty.

Vo svo jej dip lo mo vej práci sa síce za oberá vý sku mom ve-ve ri čiek, no ako je diná Slo venka sa zú čast nila ar ktic kých vý skum ných expe dí cií na se vere Grón ska a Wran gle ro-vom os trove, kde skú mala ži vot ma mu tov. Pred expe dí-ciou ab sol vo vala aj po byt vo švéd skych ho rách a učila sa strie ľať. O jej vý skume pí sali aj sve tové mé diá zvuč ných mien, ako The New York Ti mes či Eco no mist.

Ši kovná Slo venka sa ve nuje ťaž kej dis cip líne, no je pre-sved čená, že ak ve dec na ozaj roz umie svojmu vý skumu, mal by byť schopný vy svet liť ho jed no du chými slo vami, ktoré každý po chopí.

„Keď sa vedca vo vý ťahu nie kto opýta, čo robí, musí byť schopný v mi núte po ve dať, o čom je jeho vý skum, aby člo vek od chá dzal s tým, že mu roz umie. Vedci by sa vše-obecne mali sna žiť spro stred ko vať viac to, na čo im dá vajú ľu dia pe niaze a mali by do ká zať lep šie ko mu ni ko vať s ve-rej nos ťou,“ ho vorí o vzťahu ved cov k ve rej nosti Pat rí cia v roz ho vore pre ak tu alne.cz.

Pred me tom vý skumu mla dej ved kyne boli pre dov šet-kým ma muti na Wran gle ro vom os trove na Si bíri. Táto po pu lá cia ma mu tov nie je oby čajná. Zau jí mavá je jed nak

tým, že vy hy nula ako po sledná ale aj tým, že os trov je jedno z dvoch miest, kde ma muti pre žili ko niec po sled nej doby ľa do vej. Pat rí cia tu skú mala aj to, či mali ma muty z ge ne tic kého hľa diska vô bec šancu pre žiť. Vďaka to muto vý skumu sa mladá ved kyňa z Pieš ťan, dva krát do stala do ar ktic kej ob lasti, kde strá vila nie koľko týž dňov.

„Na expe dí ciách sme zbie rali in for má cie o všet kých dru-hoch zvie rat a rast lín. Sna žíme sa po rov ná vať ako vy ze rajú dnes a ako vy ze rali v mi nu losti, aby sme mohli pre d i ko vať, aká bude ich po doba v bu dúc nosti,“ ho vorí Pat rí cia.

V prie behu expe dí cie spolu s tí mom bý vala len v stane, pri čom mu sela v ar ktic kej zime po čas noci dr žať aj troj-ho di nové med ve die hliadky. Keďže vedci tu mu seli kvôli bez peč nosti pri sebe no siť zbraň,Pat rí cia pre šla aj de tail-ným stre lec kým vý cvik. Pred od cho dom do di vo činy trá vila ho diny na strel nici, mie re ním na terče v tvare med veďa, kedy sa učila, kam presne ich stre liť a ako sa ná sledne sprá vať.

Bez príp rav by to ne šloRok pred tým ako Pat rí cia od išla na grón sku expe dí ciu, ocitla sa aj vo švéd skych ho rách, kde po má hala s pro jek-tom za me ra ným na po lárne líšky. Išlo o formu testu, na ktorý ju vy slal jej ško li teľ. Všetko preto, aby zis tila, či vô-bec zvládne nie koľko týž dňov kem po va nia, no se nia ťaž-kých vecí a byť od ká zaná sama na seba nie kde v prí rode.

Jej od boru sa ľu dia boja skoro ako jad ro vej fy zikyJed nou z vecí, ktoré mladú ved kyňu ešte dnes mr zia je aj malý zá u jem o evo lučnú bio ló giu zo strany ve rej nosti. „Pri tom je to fan tas tická vec, ktorá je ohromne prí nosná pre svet. Ľu dia by mal roz umieť jeho vý znamu, ne mali by mať po cit, že je to niečo strašne ťažké, čomu ne ro zu mejú bez ďal šieho vzde la nia. Chcela by som, aby môj vý skum po má hal roz ši ro vať ľu ďom ob zory aj v tomto smere,“ do-dáva Pat rí cia pre ak tu alne.cz.

Autor: Linda Cebrová, Zdroj: startitup.skObrázky: startitup.sk, instagram.com/ patriciapecnerova


Tradičné stretnutie Slovákov a Čechov žijúcich v Melbourne sa konalo v sobotu 5. mája na pôde Šumava Preksa Park pri príležitosti stavania mája, Maypole 2018. Pedagogický zbor a žiaci zo Slovak Little School v Melbourne sa aj tento rok v rámci edukácie zúčastnili tejto zaujímavej akcie a prostredníctvom príjemného popoludnia sprostredkovali svojim žiakom tradičné stavanie mája.Stavanie mája patrí medzi najtypickejšie slovenské tradície. Od východu až po západ táto tradícia symbolizovala ochranu pred zlými duchmi a chorobami, májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodá-rov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast a v neposlednom rade, máj sa staval pred domom dievčiny súcej na vydaj.Popoludnie na Šumave symbolizovalo stavanie mája ako tradíciu, ktorú si Česi a Slováci žijúci vo Viktórii pripo-mínajú každoročné prvú májovú sobotu v kruhu svojej rodiny a priateľov pri dobrom jedle, speve a tanci. Začiatok podujatia patril najmenším. Po zaujímavých hrách a aktivitách si deti aj dospelí dopriali výborný slovenský obed a tradičné domáce české a slovenské maškrty. Nasledovalo spílenie a umiestnenie krásne vyzdobeného vysokého mája. Záver patril vystúpeniu folklórnej skupiny Liptar z Melbourne a skvelej opekačke, ktorá aj napriek nepriaznivému počasiu príjemne zohriala, rozžiarila detské tváre a úsmevy dospelých vytvorili pocit pohody a priateľskej atmosféry.Pochádzam z obce na severovýchode Slovenska, kde stavanie mája a prvomájové oslavy úplne zanikli, a tak som si túto tradíciu uctila prvýkrát až teraz v Austrálii. Doteraz som sa podobného podujatia nezúčastnila, a preto som ne-smierne vďačná, že som to mohla zažiť práve v Melbourne a na chvíľu pocítiť kúsok domova.Veľká vďaka patrí organizátorom podujatia za výbornú myšlienku a za celý priebeh akcie. Verím, že sa stretneme aj o rok pri udržiavaní našej krásnej tradície.Text a Foto: M. Skubanova

STAVANIE MÁJA - MAYPOLE 2018.

Už po druhý rok sa uskutočnil Veľkonočný piknik, kde sme si okrem pečených klobás mohli pochutnať aj na tradič-ných slovenských pochúťkach podľa zvykov jednotlivých krajov ako napríklad východniarska hrudka, zemiakový šalát a domáce údené mäso. Zábava sa niesla v dobrej a uvolnenej nálade, ktorej doprial aj krásny slnečný deň. Zatiaľ čo mnohí sa zvítali so starými známymi, do našej komunity sme aj privítali aj nových našincov.

VEĽKONOČNÝ PIKNIK

Čo robíme v slovenskej komunite?


SLOVENSKÁ DETSKÁ BESEDA ALEBO SLOVAK LITTLE SCHOOL V 1. ŠTVRŤROKU 2018

1.štvrťrok v Slovak Little School sa začal 3. februára v rovnakých priestoroch ako po minulé roky. Privítali sme no-vých žiakov, nové pani učiteľky a spolu sme začali vo vyučovaní našej krásnej slovenčiny a v udržiavaní slovenských zvykov a tradícii v Austrálii.

Prvý term sme venovali témam Ja a moja rodina, Moji kamaráti, Ja a moje hobby, Môj dom, môj hrad a záver ter-mu patril sviatku Veľkej noci. Žiaci, ktorí navštevujú školu pravidelne už niekoľko rokov, si témy zopakovali, no pre nových žiakov to boli nové, verím, že zaujímavé hodiny a naučili sa nové slová, frázy, básničky a pesničky. Učitelia plnohodnotne využili vyučovacie hodiny a na základe pripravených materiálov viedli hodiny v uvoľnenej a pria-teľskej atmosfére. Nevynechali sme ani tému Fašiangy s typickými, výbornými fašiangovými šiškami, ktoré pre nás pripravila naša milá pani riaditeľka. Na hodine venovanej sviatku Veľkej noci sme z prútov uplietli korbáče a zdobili veľkonočné vajíčka. Posledná vyučovacia hodina je vždy spoločná pre všetky triedy, kde sa žiaci môžu lepšie spoznať, praktizovať svoje komunikačné zručnosti zo slovenčiny a vytvoriť nové priateľstvá. Na týchto hodinách kreslíme, ma-ľujeme, vystrihujeme, vyrábame, spievame a hlavne ich zameriavame na detskú tvorivosť a kreativitu a podporujeme osobný rozvoj dieťaťa.

Slovak Little School sa pod vedením pani Marty Kapusty a pani Noriky Kovárčikovej stal srdcom pre rodičov, deti, učiteľov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o slovenčinu, Slovensko. Škola poskytuje moderné a tvorivé prostredie, s pro-fesionálnou starostlivosťou a osobným prístupom. Ako nová, začínajúca učiteľka v Slovak Little School chcem týmto vyjadriť obrovskú vďaku za túto príležitosť a vyjadriť moju neopísateľnú radosť, že mi bolo umožnené stať sa členkou pedagogického zboru, vyučovať slovenský jazyk a sprostredkovať niečo z našich tradícii žiakom v Austrálii. Spoznala som veľa zaujímavých ľudí, ktorí sú mi stále nápomocní, ak potrebujem s niečím poradiť a pomôcť a ktorých pravi-delne každú sobotu počas termu mám príležitosť stretnúť a porozprávať sa s nimi. Stále sa veľmi teším na vyučovanie, pretože nie je nič krajšie, ako stretnúť usmiatych ľudí, cítiť priateľskú atmosféru a na chvíľu sa cítiť ako doma na Slo-vensku. Práve končíme druhý štvrťrok a ja sa už teraz teším na ten ďalší, ktorý sa začína v druhej polovici júla. Text: M. Skubanova

Čo robíme v Slovenskej detskej besede?


ALTÁN, APRÍL, ATLAS, BOHATIER, BOREC, CESTO, DIECÉZA, DOPRAVCA, ETAPA, FALCE, FUSAK,HENRY, JEDĽA, KONÁRIK, KOSTI, KRÉTA, KRHLA, LIFTBOY, LIŠAJ, MNÍSI, NADHOD, ODVAR, ODVOD, OLOVO, OSADA, PENÁLE, PLAKETA, POSOLSTVO, PSOTA, SADRA, SALDO, SOKOLIAR, SPACHTOŠ, STRIEBRO, ŠTARTÉR, TABAK, TEMPO, ZINOK

Vedeli Ste, že jediný kontinent bez činných sopiek je (Tajnička 9) ?

www.krizovky-osemsmerovky.sk

OSEMSMEROVKAMEDZINÁRODNÝ DEŇ DETÍ

Na svete je veľa detía na všetky slnko svieti,a každé si v srdci želá,

aby slnka bolo veľa.

Nechže z neba jasne žiari,nech sa smeje mamke v tvári,

nech svieti na prahu dverí,aby deti žili v mieri.

Dnes buď, slnko, pošta zlatápre chlapcov i pre dievčatá, pozdravy nes celým svetom

bielym, čiernym, žltým deťom.(Elena Čepčeková)

JESEŇJeseň prišla, vietor fúka, zlato prší

do klobúka.

Padá lístie, šuchoce:Šuchy, šuchy, šuchy.

Zajko po ňom dupoce:Dupi, dupi, dupi.

Detský kútik


KALENDÁR PLÁNOVANÝCH PODUJATÍ DECEMBER JÚL - DECEMBER 2018

7.júlOslava dňa Sv.Cytila a Metoda a Slovákov

žijúcich v zahraničí -Dom Čechov a Slovákov SOKOL

17.00

26.august Obed so Seniormi a výborom ZASV 12.00

12. - 26.september Czech and Slovak Film Festival of Australiafilmový festival

13.október Piknik v Ruffey Lake Park – varíme guláš 11.00

október VodaFest - Jarmok TBA

24.-26.november Slovenská detská besedatábor Phillip Island

8.december Mikulášsky piknikRuffey Lake Park 11.00

Výbor Združenia Austrálskych Slovákov vo Viktórií Vás srdečne všetkých pozýva na oslavu Dňa zahranič-ných Slovákov a vierozvestcov svätého Cyrila a Metó-da. Oslava sa začína v sobotu – 7. júla 2018 od 17:00 v Sokole (Domov Čechov a Slovákov – 479 Queensberry

Street, North Melbourne). Ako aj po minulé roky pre Vás pripravujeme bohatý program plný tradičných sloven-

ských vystúpení ako aj chutnú slovenskú večeru za ľudovú cenu.

Objednávky na večeru alebo viac informácií neváhajte kontaktovať členov výboru –

Miriam Fletcher ([email protected]) alebo Roland Havrila ([email protected])

Vstupné na toto podujatie je dobrovoľné.

Tešíme sa Vašu účasť!Výbor ZASV

Zo stola výboru ZASV


ZASV a SDB hľadajúkvalifikované učiteľky materskej školy

a prvého stupňa základnej školy.

Informácie: [email protected]

Dary na produkciu Slovenských zvestí sú vítané.Zodpovedný – Výbor ZASV. Grafická úprava – ASAV. Náklad 250 výtlačkov. Ročník VII.Poďakovanie Dr. Inka Havrila za korektúry tohoto čísla Slovenských zvestí.Komunitné oznamy budú inzerované zdarma.Zdroj ilustračných obrázkov: www.pixabay.com

RADIO SLOVAKIA INTERNATIONALZ BRATISLAVY DO CELÉHO SVETA: “Tu Bratislava! Vysielame pre Slovákov žijúcich v zah-raničí. Prinášame Vám správy, rozhovory, reportáže, zaujímavosti, aktuality. Denne zo Slovenska, denne do celého sveta!”

Milí priatelia, staňte sa spolutvorcami vysielania, ktoré pripravuje Radio Slovakia International. Napíšte nám o vašich podujatiach, aktivitách, ale aj o zaujímavých osobnostiach žijúcich vo vašom okolí. Na korešpondenciu od vás sa tešíme na adrese: [email protected] Za redaktorov Krajanskej redakcie Radio Slovakia Inter-national Ingrid Slaninková

WEBSTRÁNKA VEĽVYSLANECTVAwww.mzv.sk/canberra je naďalej hlavnou stránkou, ktorú veľvyslanectvo aktualizuje a nachádzajú sa na nej dôležité informácie. Všetky konzulárne záležitosti prosím adresujte na adresu: [email protected].

Slovenské zvesti sú vydávané za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

VYSIELANIE RÁDIA SBSVysielanie v slovenskom jazyku si môžete naladiť každú nedeľu večer od 19.00 do 20.00 na SBS2 FM.Vysielanie je možné počúvať aj na internete na stránke www.sbs.com.au/slovak

Oznamy a inzercia

Sfiovensé - asav.org.auasav.org.au/documents/SZ_2018_2.pdf · tvárou boja za národné povedomie...

Documents

Transcript of Sfiovensé - asav.org.auasav.org.au/documents/SZ_2018_2.pdf · tvárou boja za národné povedomie...