sa na by sa to je 22 Vráť sa, Hospodin! Dokedy? · Totiž v ev.Mt.12:50 vraví: „Lebo každý,...

Čís.38/10roč. „...premeňte sa obnovením mysle...“ Rok 2014

Z obsahu :

Spolu sme povolaní... 02

Myslenie – konanie 04

Mesiáš - Pomazaný 07

Posledná reč 09

Milosť v praxi 11

Nasleduj Ma – 7 zn... 13

Znovuzrodenie 16

Prikladajte na oheň 1 9

Ako to je s cestami 2 1

Prečo človek nerozumie 22

Boží hnev a Božia... 24

Biblické proroctvá 25

Posledná vojna na zemi 30

Modlitba 32

Evropa co skrýva... 35

Ruzmnorod. spoločn. 39

Udalosti- blízkovýchod 4 1

Hora Skopus 42

Ako stojíme finančne 43

Internet : ...www.zmenaarast.sk

Nauč nás počítať naše dní..

Kladieš si naše viny pred seba, ..tajnosti do svetla svojej tváre.

Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, .roky sa nám končia ako vzdych. Počet našich rokov býva sedemdesiat, , ..pri väčšej sile aj osemdesiat; ..ich pýchou je len lopota a strasť, .rýchlo sa pominú a my odlietame.

...Ako by sa nebál tvojej prchkosti, kto pozná silu tvojho hnevu?..

Nauč nás počítať naše dni, aby sme získali múdre srdce.

Vráť sa, Hospodin! Dokedy? .

...Preukáž milosť svojim sluhom!

.Nasýť nás zrána svojou milosťou, aby sme každý deň radostne plesali. Toľko dní nás potešuj, .koľko bolo dní poníženia a rokov, počas ktorých nám bolo zle.

.Zjav svoje dielo na svojich sluhoch a na ich synoch svoju velebu.

Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami.

Upevni dielo našich rúk, upevni dielo našich rúk.

(Žalm 90:8-17).

http://www.zmenaarast.sk/

Spolu sme povolaní byť svätými.

Prvý list Korinťanom 1:1-9: „Pavol, z Božej vôle povolaný apoš- tol Krista Ježiša, a brat Sóstenés Bo- žej cirkvi v Korinte, posväteným v Je- žišovi Kristovi, povolaným svätým a všetkým, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás:Milosť vám a pokoj od Boha,nášho Otca,a od Pána Ježi- ša Krista.Neprestajne ďakujem svojmu Bohu za vás, za Božiu milosť, kto-

rá vám bola daná v Ježišovi Kristovi, za to,že ste v ňom boli obohatení všet- kým: každým slovom i každým poz- naním. Keďže sa medzi vami utvrdi- lo svedectvo o Kristovi,nechýba vám nijaký dar milosti,kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. On vás bude upevňovať až do konca,aby ste boli bez úhony v deň nášho Pá- na Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. Listy sa písali tak, že v úvode sa identifi-kovali pisatelia, nielen adresou, ale aj postavením. Tým za čo sa vydával tým v skutočnosti musel byť. Dnes sa v úvo-de udáva iba adresa pisateľa. Najmä v ú-radnom styku. Svoju funkciu, čím sme už neuvádzame. Napr. v čase ap. Pavla keď písal rímsky cisár list. Tak písal: Ja Konštantín, cisár Rímskej ríše - a nim skutočne bol. List, píšeme z nejakého dôvodu, alebo vzťahu. List ap. Pavol pí-še do Korintu preto, lebo sa dozvedel, že sú tam určité problémy. V prvom rade a v prvej kapitole riešil rozštiepenosť v s-bore. V ďalších kapitolách ako to pozná-me rieši ďalšie problémy. Problémy nie malé, problémy plné hriechu. O Pavlovi vieme, že kedysi bol Sau-lom a to tiež nie svätým - oddeleným pre Pána Ježiša Krista. V úvode listu teda sú spmenutí: Ap. Pavol a jeho spolupra-covník, sbor v Korinte a pozdrav.

«Pavol, z Božej vôle povolaný .apoštol Krista Ježiša, a brat Sóstenés». Pavol nebol pôvodne Pavlom, ale Sau-lom. To vieme zo Skutkov z 9.kap., aj celý priebeh jeho obrátenia. Od stretnu-tie s Pánom Ježišom, o oslepnutí, po stretnitie sa s veriacim Ananiášom. O ich modlitbe. Stalo sa to po splnomoc-není Ananiáša Pánom Ježišom týmito slovami: „

13 No Ananiáš odpovedal: Pane, od

mnohých som počul o tomto mužo- vi, koľko zla narobil tvojim svätým v Je-

ruzaleme.14

Aj tu má od veľkňazov moc zviazať všetkých,čo vzývajú tvo-

je meno.15

Pán mu však odpovedal: Choď,lebo on je mojou vyvolenou ná-

dobou, aby zaniesol moje meno pohanom, kráľom i synom Izraela.“ Zo Saula sa stal Pavol, z horlivého pre-nasledovateľa, horlivý kazateľ evanjelia. Neskôr keď sa stretol s ap.Petrom v Ga-

lácii, tak jeho apoštolát bol potvrdený a ich pôsobenie v šírení evanjelia si roz-delili. O tom sú napísané tieto slová v li-ste Galaťanom,2:9; „...a keď spoznali milosť,ktorú som do-

stal, Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pra- vicu na dôkaz dohody, že my pôjde- me k pohanom a oni k obrezaným“ Teda tu niet pochyb o tom, čo píše v ú-vode listu o sebe Pavol - že je svätým a-poštolom Ježiša Krista. Je našim - apo-štolom kresťanov z pohanov. Mimocho-dom aj my „Slovania“ máme z jeho evan-jelizačnej činnosti veľké požehnanie a úžitok. On totiž pôsobil v Tesalonikách - Solúne, odkiaľ približne o 800 rokov ne-skôr prichádzajú k nám na naše územie solúnski bratia a preložia nám celé Pís-mo sväté do zrozumiteľného jazyka - sta-

roslovienčiny. To je však iný príbeh. List do Korintu je listom, ktorý patrí do Písma svätého, ale ak chcete do Biblie - bolo to tak ustanovené pri kodifikácii Písma.

Teda opravdivosti slov, ktoré sú tu na-písané by nik nemal spochybovať.

Zmena a rast 02 .

To je to prvé, čo prijímame z úvodné-ho textu. Je to náš apoštol. Apoštol po-hanov, hovorí k pohanom. Ďalej tu spo-

mína aj jeho brata, ktorý má rovnaké po-

stavenie a poslanie - preto ho menuje bratom. Presne podľa slov, ktoré pove-dal Pán Ježiš. Totiž v ev.Mt.12:50 vraví: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Ot- ca, ktorý je v nebesiach, ten mi je bra-

tom, sestrou i matkou.“ Sóstenés, ktorý hlásaním, alebo podpor-nou prácou v hlásaní evanjelia, je aktív-ny - to je brat apoštola, je aj naším bra-tom. Plní vôľu nebeského Otca. Teda o-boch takto vnímame a aj bez pochyby ich tak prijímame.Sú to ľudia,ktorí sú svätí, lebo sa odovzdali Pánovi Ježišovi Kristovi. K tomu aj nás volá Boží hlas. «Spoločenstvo» Ľudia v Korinte tvo-ria spoločenstvo a majú medzi sebou rô-

zne problémy.Prvým, ktorý rieši ap. Pavol je roztrieštenosť zboru. Na jednote veria-

cich záleží aj Pánovi Ježišovi Kristovi.

Za tú jednotu sa modlí aj vo veľkňazskej modlitbe /viď Jn.17:11,21/. Pavol toto do-bre vie, preto tento nedostatok, ako na-praviteľný hriech aj rieši a pomáha rie-šiť. A hlavne vie čo im hlásal a oni to ú-primne a z celého srdca prijali. Tak ich aj charakterizuje.Sú tí: „ktorí vzývajú me-no nášho Pána Ježiša Krista.“ Toho u-križovaného, ktorého im kázal a ku kto-ré mu ich priviedol. Vie, že tak ako on v modlitbe pokánia a odovzdania sa stali spolu s ním nasledovníci Pána Ježiša Krista. Stali sa jedným spoločenstvo. Pán Ježiš Kristus spájal vtedy a spája aj dnes. Preto sa spoločne schádzame aj k modlitbám. V liste do Efezu 2:8 píše: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ Vieme, zo skúsenosti, že vieru v Pána Ježiša Krista. Vieru v to, že právne pred Bohom sme svätým spoločenstvom. Vie-ru, že máme skrze vykúpenie Pánom Ježišom Kristom večný život s v nebi.

To sa len tak ľahko a všeobecne nedá vštepiť nikomu do srdca a mysle - ale je

to skutočne dar milosti od samého Pána Boha. Ap. Peter v k tomu vo svojom lis-te píše tým čo majú s tým problém. Tie-to slová 1.Pt.2:5; „Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety,príje- mné Bohu skrze Ježiša Krista.“ Teda tí, čo sa nevnímate ako Boží svä-tý ľud, Božie deti, ste podľa týchto slov vyzvaní, aby ste sa dali „zabudovať.“ A to sa môže stať aj teraz ihneď modlit-bou pokánia, vierou a odovzdaním. Keď to urobíte, potom podľa slov ap. Petra v 2. Pt. 2:9-10 bude aj o vás platiť: „Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Boží ľud, prv ste boli bez milosr- denstva, ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.“ Pán Boh chce mať Boží ľud, ktorí bude spoločne hlásať, ktorí mu budú svedka-mi o evanjeliu - radostnej zvesti o Pá-novi Ježišovi Kristovi. V nikoho iného, v nikoho viac, ani menej, iba v Pána Ježi- ša Krista a Jeho dielo spásy. Svätý ľud, Boží ľud to tak vníma a prijal, že jedine spása je v mene a skrze meno Pána Je-žiša Krista. Ten zámer máme tu na zemi, nie an-

jelia, čo by Bohu by nebolo nemožne. On, ale chce mať nás ľudí, ktorí hlásajú evanjelium vierou v Boha a plnia Jeho príkazy a usmernenia. Preto Mojžišovi prikázal,v 2.Mo.19, keď Boh povedal: „

3Mojžiš vystúpil k Bohu.Hospodin ho

oslovil z vrchu a povedal mu: Toto po-

vieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela:

4Sami ste videli, čo som uro-

bil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe.

5Ak teda budete pozorne počúvať môj

hlas a budete zachovávať moju zmlu-

vu, budete mojím osobným vlastníc- tvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja.

6Budete mi kráľov-

stvom kňazov, svätým národom. Toto povieš Izraelitom.

7 Mojžiš šiel, zvolal

Zmena arast 03

starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Hospodin prikázal.

8Všetok ľud

spoločne odpovedal: Splníme všet- ko, čo povedal Hospodin. Potom Moj- žiš predniesol Hospodinovi odpoveď ľudu.“ Teda podľa vôle Božej, či čítame zo sta-rej zmluvy, či novej my máme byť a mô-žeme byť na každom mieste svedkami Božími, či evanjelistami. Tu platí, že sme Jeho všeobecným kňazstvom, knieža-cím rodom,Jeho vykúpenými deťmi.Keď vzývame a vyznávame meno Pána Je-žiša Krista - sme Jeho svätým spoločen-čenstvom, Jeho svätý ľud. Sme spolo-čenstvo Jeho kráľovským kňazstvom, svätým národom. Vzývať a vyznávať to je to, čo od nás Pán vyžaduje. Chceme žiť a sa snažíme žiť podľa Božích priká-zaní a plniť jeho vôľu. Tam kde sme ne- dostatoční, tam to naplní náš Pán a Spa-siteľ Ježiš Kristus. Takže môžeme spolu so žalmistom vyznávať. Žalm 95:6-7 ; „

6Poďte, skloňme sa, v úcte sa poklo-

ňme, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom.

7Veď on je náš Boh,

my ľud jeho pastvy, ovce, čo jeho ruka vedie.“

«Pozdrav»Na koniec je tu apoštolov pozdrav. „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.“ Kresťanský pozdrav, slová napísané, a-lebo nahlas vyslovené. Naše slová, pria-nia, požehnávanie, ale i prekliatia, nie sú iba slovami do vetra. Naše slová majú platnosť, váhu a plnia sa. Vieme z Pís-ma, že ľudia sa navzájom pozdravova- li, si žehnali a stalo sa to skutočnosťou.

V kostoloch sa požehnáva, je to len tak,

aby sa naplnil zvyk, alebo obrat, alebo to má aj väčší, hlbší význam? Ľudia sa navzájom zdravia, prajú si niečo dobre, často to najlepšie. S akým cieľom a zá-merom? Nuž preto, aby sa to naplnilo. Nechcem teraz urobiť dlhší rozbor, to si môžete urobiť aj samy doma. Oprieme sa iba na holý fakt, že sa to robilo a robí preto, aby sa naplnilo.

Vo svete sa ľudia zdravia aj podľa ur-

čitých stavov. Poľovníci - lovu zdar. Ne-dávno sa pozdravom vzdávala česť prá-ci a nie Bohu. Tým sa spoznávala určitá príslušnosť človeka. Bola to aj určitá pre-zentácia navonok. A ešte o čo skôr by sa mali takto chovať kresťania vo vnútri spo-

ločenstva aj navonok. Na ulici sa v nedá-vnej minulosti tiež zdravili kresťanským pozdravom. Tým pozdravom sme mohli ľudí zaradiť do určitej skupiny, do určitej príslušnosti. Inak môžeme povedať - poz-

drav združuje, zjednocuje! Nie je z textu, nad ktorým sa zamýš-ľame mal aj tento účel zjednocovať? Zo-stáva faktom, že aj to pozdrav vyjadruje - určité zjednotenie. Ale v Písme jedno-značne vidíme, že svätý ľud sa pozdra-vuje svojským spôsobom - svätým poz-dravom. Poviem vám jednu skutočnú príhodu - učiteľka keď bola preložená na inú ško-lu, si zaumienila byť milá a dobrá voči žiakom. Hoci škola ani trieda, kde mala nastúpiť nemala práve tú najlepšie po-vesť, či reputáciu. Mimo iného si zaumie-nila, že ich bude pozdravovať kresťan-ským pozdravom. Na prekvapenie, žiaci prijali tento pozdrav medzi seba. Aj voči učiteľom takto pristupovali. Každý sa di-vil, ale čo bolo podstatné po polroku kon-štatovali, že sa tá trieda zlepšila v cho-vaní i vyučovaní. Je to skutočná príhoda, skutočnosť. Skúsme aj my nasledovať dobré príklady, doma v rodine, v kresťan-

skom spoločenstve a možno aj na ulici. Je možné, že prežijeme prekvapenie, možno prijemné. Amen. /zamyk/.

Myslenie - konanie

Nemáme na mysli keď sa niekomu nevydarí zámer.Inak zamýšľal niečo vy- konať, ale celkom inak to dopadlo. Má-me na mysli to k čomu nás vedie Slovo Božie v evanj. Jn.7:1-26 a tam sa píše: „

1Potom Ježiš chodil po Galilei. Ne-

chcel totiž chodiť po Judsku, lebo Ži- dia ho chceli zabiť.

2Blížil sa však ži-

Zmena a rast 04 .

dovský sviatok, slávnosť stánkov.3Tu

mu jeho bratia povedali: Odíď odtiaľ- to a choď do Judska, aby aj tvoji uče- níci videli skutky ktoré konáš!

4Veď ni-

kto nerobí nič v skrytosti, ale chce byť verejne známy. Ak robíš takéto veci, ukáž sa svetu.

5Totiž ani jeho bratia

neverili v neho.6Ježiš im povedal: Môj

čas ešte nenastal, ale pre vás je stá- le vhodný čas.

7Vás nemôže svet ne-

návidieť, ale mňa nenávidí, pretože o ňom svedčím, že skutky, ktoré koná, sú zlé.

8Vy choďte na sviatky! Ja na

tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.

9Toto im povedal a zo-

stal v Galilei.10

Keď jeho bratia odišli na sviatky, šiel aj on, no nie verejne, ale akoby potajomky.

11Židia ho na slá-

vnostiach hľadali a hovorili: Kdeže je?

12

Aj v zástupoch sa o ňom veľa roz- právalo. Jedni vraveli: Je dobrý! Iní tvrdili: Nie je, iba čo zvádza ľud!

13Nik

však o ňom nehovoril verejne zo stra-

chu pred Židmi.14

Keď už prešla polovica sviatkov, vystúpil Ježiš hore do chrámu a vyučoval.

15Židia sa čudo-

vali a hovorili: Ako to, že sa tento vy- zná v Písmach, hoci sa neučil?

16Je-

žiš im odpovedal: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.

17Ak

niekto chce plniť jeho vôľu, spozná, či je toto učenie z Boha, alebo či ho- vorím sám od seba.

18Kto hovorí sám

od seba, hľadá svoju vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a niet v ňom ne- právosti.

19Či vám Mojžiš nedal zákon?

Nik z vás však zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?

20Zástup odpove-

dal: Si posadnutý démonom. Ktože ťa chce zabiť?

21Ježiš im odpovedal: Je-

den skutok som vykonal a všetci sa čudujete.

22Pretože vám Mojžiš dal ob-

riezku - hoci nepochádza od Mojžiša, ale od otcov - obrezávate človeka aj v sobotu.

23Ak človek prijíma obriezku

v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa potom hneváte na

mňa, že som v sobotu uzdravil celé- ho človeka?

24Nesúďte podľa vzhľa-

du, ale súďte spravodlivo!25

Nato sa ozvali niektorí Jeruzalemčania: Či to nie je ten, ktorého chcú zabiť?“ «Boh a ľudské dianie a postoje» Zdá sa to nemožné, ale je to tak. Pán Ježiš Kris-stus, Boh vtelený na zemi priamo medzi ľuďmi a reaguje na ľudské správanie a postoje. Nie nevyužíva svoju moc a pos-tavenie. Predsa by mohol jediným slovič-kom, pokynom zničiť, zmietnúť tých, kto-rí ho nenávidia a chcú Ho dokonca od-strániť. Dal ľuďom slobodnú vôľu a mož- nosť sa rozhodnúť a tomu rozhodnutiu prisoôsobiť svoje konanie. Je tým naru-šená Božia všemohúcnosť, iste nie. Sú tým narušené Božie zámery a ciele - nie. Je aj týmto Božím prejavom potvr-dené, že Pán si stojí za svojím slovom a rozhodnutím. Mimo toho je tu viac, prejav nenapodobniteľnej milosti a lásky. Na to sa môže človek úplne a bezvýhradne

spoľahnúť. Kroky a smer pohybu Pána Ježiša Krista sú dôkazom tejto lásky, tej-to istoty, ktorú v Ňom veriaci človek má. On je Stvoriteľ, počiatok všetkých s-kutočností viditeľných i nevnímateľných pre nás. On ustanovil beh času a usta-novil dni sviatočné. On to aj rešpektuje a naplní. Vzor, ktorý máme nasledovať, dodržiavať, obhajovať a nepodrývať a bú-

rať. Ale to sme už sled udalostí v neja-kom tom aspekte predbehli. Teda ideme po poriadku. «Pozornosť a uznanie» Pán Ježiš vzbudil. Už toto samotné rozdelilo ľudí, minimálne na dve skupiny.Pozornosť, ale aj uznanie na verejnosti, ale aj me-dzi svojími. Tak povediac medzi svojou vlastnou rodinou. Na verejnosti, to vieme z Písma, bolo rozhodnutie jasné. Tým, čo

sa rozhodli, že ho „spracú“ z tejto zeme. To vyšlo. Vyšlo im to, ale čas a naplne-nie určitých znamení a vyjavenia svojho učenia sa naplnil podľa Božieho plánu.

Jeho čas mal v rukách nebeský Otec. S Ním všetko konzultoval a podľa toho

Zmena a rast 05

hovoril a konal. Bolo to také jasné aj medzi Jeho sú-rodencami? To nevieme a Slovo Božie nám to ani nehovorí. Takže pristupujme k tomu tak, že to nie je pre nás dôležité. Vieme iba, že jeho telesní bratia Mu ne-verili a nedbali na Jeho slovo, v:5. To má-

me napísané aj na iných miestach Pís-ma. Jakub, jeden z Jeho súrodencov u-veril až neskôr. To vieme z mimobiblic- kých zdrojov. Skutočnosť, že Ho bratia vyzvali, aby šiel na sviatky do Jerúzale-ma, aby sa stal populárnym, nám opisu-pisuje evanjelista Ján v 7.kap. A reakcia Pána Ježiša Krista na túto výzvu. Toto je často hlavnou témou premýšľania z tejto celej udalosti. I nás to zaujíma a za-myslíme sa hlbšie nad tými slovami a u-dalosťami. V prvom rade je tu reakcia Pána Je-žiša Krista na postoje z verejnosti. To Ho núti k tomu, aby sa viac zdržiaval do-ma v Galileji. Blížil sa však sviatok stán-kov, ktorý sa oslavuje v Judsku, v Jerú-zaleme. V tomto čase a na tieto sviatky chodievali veriaci Židia do chrámu. Schá-dzalo sa tam veľké množstvo ľudí z rôz-nych časti Izraela, ale aj z vtedajšieho sveta. Bola to vhodná príležitosť na to, a-by sa človek mohol stáť populárnym.

Človek nezvyčajných schopnosti, skut-kov, či slov, by rozhodne mal ísť na také-to miesto. Teda bratia uznávali mimoria- dne schopnosti a správanie Pána Ježiša Krista, u svojho telesného brata. Zo svet-ského hľadiska, z hľadiska rodiny je tá-to rada dobrá. Pán odmieta. Je tu rozpor medzi zemským a Božím myslením i ko-naním. To tu môžeme vidieť i my dnes s odstupom času a v kontexte s inými vý-rokmi a poučením Písma svätého. Mo-hli to vedieť aj jeho bratia? Ako neveria-ci v Neho - nie. Znalci a veriaci Písmu, tí,

ktorí vážne brali udalosti, ktoré sa už o-dohrali i v tejto rodine - áno. To je pre nás poučením. Zostaňme pritom, že ako rodina to mysleli dobre. Je to pre telesne a logicky

mysliaceho človeka prijateľné. Je tu však otázka: aký sme my pozorní voči svojej rodine, bližným a tomuto svetu? Čo a a-ko sa dejú veci, a aké majú duchovné smerovanie? K tomu duchovnému by sme mali rozhodne zaujať postoj. «Svet a Pán Ježiš Kristus» Inak tiež svetské a duchovné myslenie i konanie. Toto určuje diametrálnú odlišnosť. Ap.

Pavol to aj zdôrazňuje: „Lebo tí, čo žijú podľa tela, myslia na telesné veci, tí, čo žijú podľa Ducha, myslia však na duchovné veci“(Rm. 8:5). A tiež: „

13O tom aj hovoríme, nie

však naučenými slovami ľudskej mú- drosti,ale tými slovami, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme du-

chovne14Telesný človek neprijíma ve-

ci Božieho Ducha; sú mu totiž bláz- novstvom a nemôže ich poznať, pre- tože sa posudzujú duchovne.

15Ale du-

chovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik

16Veď kto po-

znal Pánovu myseľ, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!“ (1. Ko.2:13-6). V tomto zmysle sa vyvíjala i táto uda-losť, a to do maličkosti a do každého slo-víčka v nej vyslovenom. Si predstavme bratia Pána Ježiša odišli do Jeruzalema na sviatok Paschy s vedomím, že On tam nepríde. V Jeruzaleme sa o Ňom hovorilo a boli tam vyjadrené rôzne ná-zory a postoje voči jeho osobe. Bratia sa nemohli vyjadriť k tomu, či príde a kedy príde. Nebeský Otec rozhodol, že do tej-to situácie bratia nemôžu zasiahnuť. Takže bol čas, aby dostali takúto od-poveď. Vieme, že niekedy sa mení situ-ácia za krátky okamžík. Nebeský Otec chystal pre účastníkov na sviatok vhod-ný čas na to, aby ich Pán Ježiš Kristus mohol vo vhodný a v pravý čas vyučo-vať. A preto táto odpoveď. Vyučovať tak, aby z toho boli úžasnutí a prekvapení.

Veď Pán Ježiš prišiel, aby hovoril a ko-nal do bodky tak, ako si to nebeský Otec prial. Toto nám potvrdzujú slová napísa-

Zmena arast 06 .

né vo veršoch 16-18. K celému Božie-mu zámeru, patrilo, aby sme my ľudia lepšie poznali Boha a aby nám prejavil lásku v diele vykúpenia na kríži. Do tohto veľkolepehého a jedinečného Božieho plánu priam ideálne zapadajú slova a

dianie okolo účasti Pána Ježiša Krista s jeho bratmi na sviatku stánkov. Tu niet miesta na úvahy o tom, že Pán svojim bratom nepovedal pravdu, alebo iba akú-si polopravdu. Boh koná vždy v láske a pravdivo. Svetské, zemské myslenie a Božie sú tu diametrálne odlišné a na mí-le od seba vzdialené. Presme podľa Bo-žích slov: „Lebo: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodina“ (Iz.55:8). «Pravda rovno do očí - to bolí» Nevieme obsah kázania Pána Ježiša Krista v chrá-

me. Vieme však jedno kázanie prebeh- lo na správnom mieste a v pravý čas. A hlavne splnilo svoj účel. V tom nás utvr- dzujú reakcie počúvajúcich a nadväz- nosť slov, ktoré im v tejto súvislosti mo-hol Pán povedať rovno do očí a veľké-mu množstvu poslucháčov. Po: 1/. Sú to slova údivu v:15. 2/. Kristová výčitka neplnenia toho, čo je im dané a poznajú - „Mojžišov zákon.“ 3/. Dôkaz o tom, že sú neúprimného srdca a klamári - čo sa týka usmrtenia... 4/. Svedectvo o tom, že prišiel z neba a svedčí im nebeských veciach. 5/. Aby oni aj my sa pokorili pod Božie myslenie, konanie a Boží súd. 6/. Rozvíril otázku o Mesiášovi - čo vyz-nieva z pokračujúcich udalostí. Najmänej tieto dôrazy zazneli a vyšli na javo pri tejto udalosti slávenia sviat-kov v Jeruzaleme. Amen.

Mesiáš - Pomazaný

Predchádzajúcu úvahu sme ukončili tým, že Pán Ježiš Kristus pri Jeho verej-nom vystúpení na sviatok Paschy v Je-ruzaleme rozvíril aj otázku o Vykúpiteľo- vi, či Mesiášovi. Čítajme ďalej v 7.kap. od

27.verša po koniec: „

27Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, keď

však príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.

28Keď Ježiš učil v chráme,

zvolal: Aj ma poznáte, aj viete, odkiaľ som. No ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a toho vy nepoznáte.

29Ja ho poz-

nám, lebo som od neho a on ma poslal.

30Chceli ho teda chytiť, ale nik ne-

položil na neho ruku, lebo ešte nepri- šla jeho hodina.

31Mnohí zo zástupu

však uverili v neho a hovorili: Urobí azda Mesiáš, keď príde, viac zname- ní ako tento?

32Farizeji počuli, že to

zástup hovorí o ňom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili.

33No

vtedy povedal Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.

34Budete ma hľadať,

a nenájdete ma; kde som ja, ta vy prísť nemôžete.

35Vtedy si Židia medzi se-

bou hovorili: Kam chce odísť, že ho nenájdeme? Chce ísť azda do gréc- kej diaspóry a učiť Grékov?

36Čo je to

za reč, ktorú povedal: Budete ma hľa-

dať, a nenájdete ma; kde som ja, ta vy prísť nemôžete? «Čo vieme my o Ňom?»Priebeh a ob-sah celej tejto príhody mal v rukách ne-beský Otec. To sme mohli vidieť už z predchádzajúcich udalostí. To má svoje pokračovanie. Ako v slovnom prejave Pána Ježiša Krista, tak aj v reakciách po-čúvajúcich. Tendencia je stupňujúca. Na-

berá to na vážnosti. Dôležité sú odozvy.

Prinášajú dôsledky Pánovi Ježišovi zúča-

stneným poslucháčom a nie v posled-nom rade to má dopad aj na nás. Je to udalosť, ktorá hovorí bez časového ob-medzenia. Pán Ježiš vystupuje čo ráz viac a ja-snejšie ako svedok pravdy: Pretože pla-tí, to čo povedal: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet,aby som vydal svedec-

tvo pravde. Každý, kto je z pravdy, po- čuje môj hlas“ (Jn.18:37).

Zmena a rast 07

Vidíme, ako táto udalosť priam je spoje- ná s celkovým účinkovaním Pánovým. V

každom slove a v každom Božom skutku niet tu neprávosti, nepravdivého, ani po-lopravdy. Iba jedinečná a čistá svätá pravda a dar lásky a milosti ľuďom. A čo človek? Ľudia aj vo svojej nedôslednosti, po-hodlnosti, chcú vytrvalo objahovať seba a svoje postavenie. To je nemiestna pý-cha pohrdanie pravdou, milosťou a lás-kou Pána Ježiša Krista. Kde stojím ja? Vo verši 27 je jasný dôraz na ten ľudský postoj. Ale, napr. staručký Simeom vedel a o tom svedčí: „

29Teraz,Pane,prepustíš v pokoji svoj-

ho služobníka podľa svojho slova,30

lebo moje oči uvideli tvoju spásu,31kto-

rú si pripravil pred tvárou všetkých národov:

32svetlo na zjavenie pre po-

hanov a slávu pre tvoj ľud Izrael“ (Lk. 2:29-32). Silný argument a veľké poznanie o Pánovi, ktoré bolo v Izraeli prístu-pné každému. Každéme, kto sa úprimne zaujímal o to odkiaľ prišiel a ako prišiel Pán Ježiš. Všetko mali napísané v Sta-rej zmluve, u prorokov. Dôkaz o tom im dal sám Pán na ceste do Emauz /viď Lk.23:13 a nasl/. To všetko nie je iba o tom, byť s Pánom Ježišom, ale poznať Ho a jeho zámery. Byť nápomocní pri ich plnení, alebo priamo ich plniť. Toto je, to najhlavnejšie. Ďalej veriť Mu vedieť do de-

tailov všetko o Ňom o Jeho zámeroch a cieľoch. To je výzva nielen pre tých zú-častnených v Jeruzaleme, ale aj pre nás a pre všetky časy. Vtedy chceli siahnuť na Pána, ale nebol tu ešte Ním určený čas. Dnes na meno a na vieru v Pána Ježiša sa útočí tiež, ale iba do tej miery, ako im to Pán dovolí. Vieme však Jeho čas prišiel vtedy a časy sa menia aj te-raz a iná situácia nastane pred Jeho dru-

hým príchodom. To si treba uvedomiť - On Pán Ježiš má vo svojich rukách časy a ich naplnenie. Preto je toto upozorne-nie na „Jeho čas“ na viacerých mies-tach. V našom texte sa tento dôraz vys-

kytuje dvakrát. Teda sledujme časy, čo sa v nich odohráva, ako ich Pán Ježiš re-

žíruje. Budeme jedno s Ním, naplnení ra-

dosťou, naplnení istotou, že spolu s Ním kráčame, či konáme. «Poznanie cez vieru a znamenia, zo skutkov».

Ap. Ján skutky a zázraky Pána Ježiša Krista predkladá ako znamenia.A tie aj skutočne majú tento význam,aby hovorili k tým, čo ich sledujú a zažijú. V liste Ri-manom je doslovne na to poukaz: „Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, Je-

ho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažova- ním zo stvorených vecí. A tak nema- jú ospravedlnenie“ (Rm.1:20). Boží postoj je taký potom je skutočne mi-losťou to, že predsa len mnohí uverili z dôvodu toho, čo robil.Preto akými skut-kami - znameniami dával na vedomie kto je a kým je. To mali sledovať a tomu rozumieť. Pán situácie priam vytváral a cez ne priamo pôsobil, tak sa to dá to-mu porozumieť. Aj dnes nám dáva zna-menia, aby sme sa vedeli zorientovať v tomto svete. Aby sme vedeli, aký čas na-

stal a čo s v ňom bude odohrávať. Tak ako vtedy,to vyžadovalo sústredenie, po-svätený život,modlitby a vedenie Duchom svätým, to isté platí aj dnes. Keď to vte-dajšia „nábožná“ vrchnosť vybadala, že pôsobenie a znamenia Pána Ježiša vy-volávajú odozvu, tak sa im to nepáčilo a rozhodli sa pre protiútok. To isté máme tu i dnes. Kto uverí dnešným znamenia a výstrahám, ktoré nám Pán dáva a ak aj niekto uverí,stretáva sa z nepochope- ním a protiútokom.Boj dobra a zla pokra-

čuje po stáročia na tom sa nič nemení. A to nepochopenie je aj v mnohých cirk-vách a práve od tých, ktorí sú v čele po-stavení.Viera z Božích skutkov a zname-ní teda má svoje pokračovanie. Na to Pán pripravoval svojich učeníkov a má-me byť pripravení aj dnes. To by malo zaznievať viac v kázaniach a biblickom vyučovaní. Na reakciu tých čo uverili aj

Zmena a rast 08 .

pre tých Pán Ježiš jasne odpovedal.Ke-dy JA rozhodnem, vtedy odídem. Čas je ešte tu,ale už iba krátko to bude trvať, že

budem medzi vami.Dobrého býva vždy málo. Dobré časy rýchlo ubehnú. Čo však príde po nich? Pre Izraelčanov to zna-menalo - bez osobnej fyzickej prítomno-sti Pána Ježiša Krista. Bola to až taká katastrofa? Nie. Tou najväčšou a naj-skutočnejšou katastrofou je duchovné odlúčenie od Pána Ježiša Krista. Je Bo-žou milosťou, že práve tou duchovnou cestou je Pán Ježiš vždy k nájdeniu. Ale iba do času, potom môže prísť zatvrd-nutie, o ktorom platí „a nenájdete ma.“ A stal sa aj tento postoj, pre mnohých re-alitou - pre mnohých v čele,ň alebo na vý-slní v nábožnosti postavených. Žiaľ. «Opäť ľudské rozumovanie» namies-to úprimnej viery a oddanosti k slovám Pána Ježiša Krista. Áno tam kam šiel len tak ľahko nikto nemôže pristúpiť, iba tým čo je to dané - viď Zj.5:6. Majme na pa-mäti, že ak sa pustíme do takého spô-sobu myslenia a vyjadrovania /v.35,36/, že tým vydávame svedectvo samy o se-be. Bohu pripisujeme ľudské vlastnosti,

ľudské možnosti. To je jasný dôkaz toho, že sme „vedľa.“ Božia realita je iná a namiesto takého rozumovania, radšej modlitba s prozbou o „nebeskú múdrosť.“ Modlitbu, v ktorej radšej budeme ticho stáť a čakať na Božie usmernenie a Bo-žie vysvetlenie, na Božiu reč. A tu aj ih-neď príde. Prichádza v posledný deň, ale môže prísť aj v poslednom okamžiku ži-vota. «Božia reč» prišla v posledný sviatoč-ný deň. I to môžeme porozumieť z rôz-nymi pohľadmi. V posledný, ale predsa prišla, lepšie tak ako vôbec, žiadna Bo-žia reč. V posledný sviatočný pre Pána Ježiša tu na zemi? Pretože o rok nes-kôr bol ukrižovaný a tých nasledujúcich sviatkov sa nedožil v tomto tele, ale v tele oslávenom. Toto je síce málo pod-statné. Hlavné je to čo povedal a obsah týchto slov by nám mal byť - diamantom,

nie zlatom. Amen.

Posledná reč

Slová na konci svojho života, na kon-ci akéhosi diela. Tiež záverečná reč. Tak nazývame často slová vypovedané pri ukončení a kladieme na nich zvláštny dôraz. A oni v sebe aj tú mimoriadnu ho-dnotu majú v sebe. Teda v Jánovi 7 od 37 verša čítame: „

37Posledný veľký deň sviatkov Ježiš

vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten,

38kto verí vo mňa. Ako hovorí Pís-

mo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.

39To povedal o Duchu, kto-

rého mali prijať tí, čo v neho uveria. Duch totiž ešte nebol,lebo Ježiš ešte nebol oslávený.

40Niektorí zo zástupu,

čo počuli tieto slová, povedali: Je to naozaj prorok.

41Iní tvrdili: Je to Mesi-

áš! Ďalší však namietali: Vari Mesiáš príde z Galiley?

42Či Písmo nehovorí,

že Mesiáš vzíde z Dávidovho potom- stva, z mestečka Betlehema, v ktorom býval Dávid?

43A tak vznikla v zástupe

preňho roztržka.44

Niektorí z nich ho chceli chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku.

45Sluhovia sa vrátili k veľkňazom

a farizejom a tí sa ich opýtali: Prečo ste ho nepriviedli?

46Sluhovia odpove-

dali: Človek takto nikdy nehovoril.47

Tu im farizeji vyčítali: Hádam ste sa nedali aj vy zviesť?

48Uveril v neho azda

niekto z popredných mužov alebo z farizejov?

49Ale tento zástup, ktorý ne-

pozná zákon, je prekliaty!50

Tu im povedal Nikodém, jeden z nich, ktorý bol predtým za Ježišom:

51Či náš zákon

súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí?

52Odpovedali mu: Nie

si aj ty z Galiley? Skúmaj Písma a uvi- díš, že z Galiley prorok nepovstane.

53

A každý odišiel do svojho domu.“

Od v.37 začína akoby nový predel, ale u-dalosti nadväzujú na seba. Pán Ježiš po- čas svojho verejného účinkovania, je v Jeruzaleme po druhýkrát. Ako sa bude

Zmena a rast 09

situácia vyvíjať ďalej. Príde ešte raz, ale sviatok Paschy už nebude oslavovať v tomto tele ľudskom, ale už v novom tele. Sám sa stane tým, ktorého po nasledu-júce stáročia budú oslavovať tí, čo odo- vzdajú svoj život do Jeho rúk. Teda ide z hľadiska Jeho pôsobenia v určitom slo-va zmysle o posledný sviatok, v ktorý ta-kýmto spôsobom a obsahom prehovorí. Zopakujeme si Jeho slová, stojí to za to: „Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smä- dný, nech príde ku mne a nech sa napije

ten,38

kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. 39

To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. Duch totiž ešte ne-bol, lebo Ježiš ešte nebol oslávený.

“

Mnohé slová a zasľúbenia Pána si čas-to opakujeme.Mali by sme sa ich naučiť spamäti. Tieto slová sú síce rečou obra-znou, ale si uvedomme ich hlboký výz-nam a určenie. Sú pravdivé a istotne sa do bodky naplnia.O ich naplnení čítame aj v Zj.21:6 a 22:17. Voda ako Slovo Bo-žie, ako nevyhnutná potreba k duchov-nému životu máme pripomenuté na nie-koľkých miestach Písma. Pôsobenie vo-dy v duchovnom zmysle poznali aj Izra-eliti a preto nebolo dôvodu, aby Pánovi Ježišovi porozumeli. A ak neporozumeli mali sa pýtať, ako obyčajná žena Sama-ritánka a dostalo sa jej nielen vysvetle- nia, ale aj milosti, lásky a požehnanie k večnému životu. Ona mohla svedčiť svoj-mu okoliu a dať do pohybu celé samari-tánske okolie. To viedlo k spáse - skrze ňu pretiekli slová Pána Ježiša Krista tak, aby doniesli ovocie pokánia a spasenia. Duch svätý, ktorý pôsobil v Staro-zmluv- nom období nezostúpil na trvalo, ako to dnes poznáme, ale pôsobenie Ducha svätého sa s času načas prejavil. Preto je tam poznámka o Duchu svätom. Pisa-teľ písal už v období keď pôsobenie Du-cha svätého sa stalo u veriacich už sa-mozrejmosťou. Veľké, alebo do srdca za-sahujúce Božie slová vždy majú svoj úči-nok. Buď pozitívny, alebo negatívny. Ne-

bolo to inak ani tu v tomto prípade. To vi-díme z textu. Roztržka bežné medzi ľuď-mi, ale býva často formulovaná podne-tom, tých, ktorí stoja v čele. «Poznanie Písma a ním opísané udalostí» Niekedy aj na základe poznania Božie- ho slova a z neho Božej vôle a zámerov. Jedni poznali Písmo do detailov, aj uda-losti, ktoré sa odohrali okolo Pána Je-žiša, Iní pre neznalosť, alebo povrchné poznanie sa mýlili. Žiaľ, že vo svojom o-myle a neznalosti boli pevne zakotvení a nedali sa poučiť. Tento fenomén sa ča-stejšie opakuje nielen tu v Slove Božom, ale aj do dnes stále žije medzi nami ľuď-mi. Nielen ľuďmi, ale veriacich, v cirkvách. Stojí za to ísť do hlbokého poznania Bo-žieho slova, študovať ho usilovne, úpri-mne, s modlitbou a s posväteným živo-tom. Je to tragédia neprijať Pána Ježiša a s takýmito veľkými a istými zasľúbenia-

mi, nad ktorými sa práve zamýšľame. Byť nástrojom v rukách Božích, z ktoré-ho plynie život večný pre iných, to je vý-sada, to je milosť nad milosti - ako sa pí-še na inom mieste tohto evanjelia. Stáť na strane Božej, ak vznikne nedorozume-

nie, to si každý z nás môže v úpenlivej prosbe vyprosiť modlitbou. Nie ľudské tradície, nie ľudské, alebo dokonca dia-bolské názory a riekanky, ale Božia pra-vda môže i v nás prebývať. Ako v tých, ktorí v Jeruzaleme v poslednú chvíľu u-verili v Pána Ježiša Krista. Ich vieru veľ-mi živo uplatňovali, tým, že obhajovali ten správny názor - ON je Mesiáš. Nezabud-nime, náš vonkajší prejav hovorí o na-šom vnútornom presvedčení! Nič iné, a-ni iný postoj nie je od nebeského Otca. Vonkajší prejav, aj napriek ohrozeniu a dôsledkom - to je tá pravá viera a dôve-ra v Pána Ježiša Krista. «Diabolský plán» aj ten môže Boh po-

užiť na naplnenie svojich zámerov a cie-ľov. Krátko sme pripomenuli, že tí, čo v čele stoja sú často tými, ktorí vplývajú na mienku a myslenie ľudí. Niekedy sa

Zmena a rast 10 .

im to aj darí. Majú svojich podriadených,

niekedy priam prisluhovačov.Izraelská duchovná vrchnosť prichádza jednozna-

čne s plánom odstrániť Pána Ježiša Kri-sta. Môžeme už s istotou povedať - nič nezmôže a nik nemôže niečo uskutoč-niť, ak im to Pán nedovolí, ale ak toto prá-

ve je aj Jeho plánom a zámerom. Vie-me to zo záveru tohto evanjelia. Teda tí, ktorí zdanlivo riadia a spra-vujú chod udalostí. To bola vrchnosť v Izraeli si s pýchou namýšľali, že sú to o-ni, ktorí riadia dejiny a udalosti v národe. To isté platí aj do dnes. Pravda však je iba tá a jediná. Boh má svoj čas a uda-losti vo svojich rukách. To spoznávame z veršov: 45 a nasl. Namiesto úspechu, t.j. zajatého a dopraveného Pána Ježiša vznikne užitočná rozprava. Z nej vyplý-va, že i podriadený môže mať svoj názor a poznanie. Ohúrení rečami Pána Ježi-ša Krista podriadení nesplnia rozkaz. No toto je povážlivé. Božia ruka je však aj tu prítomná. Nesplnenie rozkazu ostáva

bez trestu a dôsledkov. Naopak dostáva sa silnejúcim argumentom pre vrchnosť.

Tá je však tak zatvrdnutá a pyšná, že jej nič nepomôže. Toto je tiež katastrofa ak opakované svedectvo nepohne srdcom človeka. Božie slovo k tomu hovorí: „A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazené- mu rozumu, takže robia, čo sa nes- luší“ (Rm.2:28). «Jeden z nich» teda predsa niekto vo vysokopostavenom poste a jeho myseľ a zmýšľanie je iné. Ako vieme pôsobenie Pána Ježiša Krista oslovilo, jedného z nich - Nikodéma. Nakoľko sa Nikodém obrátil a vydal Pánovi Ježišovi Kristovi nemáme nikde priamo zaznamenané.

Vo vláde aspoň niekto, kto verí v Pána Ježiša Krista to je vzácna vec. Podľa všetkého svoje zmýšľanie Nikodém ni-komu nedal najavo. Aspoň nie do tejto chvíle. Tu sa prejavil nepriamo, ako zá-stanca zákona. To súviselo s tým aký zá-mer mali farizejovia s Pánom Ježišom

Kristom. Odstrániť Ho za každú cenu, bez ohľadu na zákon a poriadok. Rozhodne

bol Nikodém človek, ktorý zastával prá-vo a poriadok. Takýto človek aj dôjde milosti a dostáva Božiu milosť pre več-ný život. Keď nechceme predbiehať tak aspoň toľko, bol to vzácny človek na mie-

ste odkiaľ mohol, ako tak ovplyvňovať dianie, alebo aspoň vydať svedectvo o správnom a nesprávnom konaní. Nevieme do akej mieri si ho vážili v Izraeli, ale mali by sme sa modliť za ta-kých ľudí. Aby boli na správnom a vo vlá-

dnom postavení. A k takým ľuďom sa pri-znáva Boh a aj my by sme sa mali k nim pripojiť v pravde a v duchu. K Nikodé-movi sa vracia aj toto evanjelium. Preto aj my sa ešte nad nim zamyslíme. Oni sa však rozišli a každý si domov niesol svoje bremeno, alebo slobodu v Pánovi Ježišovi. Amen.

Milosť v praxi

Keď som si prečítal text z Jánovho e-vanjelia z 8.kap.od 1.verša ma v prvom rade napadla táto hlavná myšlienka, kto-rá je v nadpise. Čítame tento text: „

1Ježiš odišiel na Olivový vrch.

2Včas-

ráno znova vošiel do chrámu a vše- tok ľud prichádzal k nemu.Sadol si a vyučoval ich.

3Tu zákonníci a farizeji

priviedli ženu pristihnutú pri cudzolož-

stve. Postavili ju do prostriedku4a po-

vedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.

5Mojžiš nám

v zákone prikázal takéto ukameňo- vať.Čo teda povieš ty?

6Týmito slova-

mi ho pokúšali, aby ho mohli obžalo- vať.Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi.

7Keď sa ho neprestávali vy-

pytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!

8A znova sa zo-

hol a písal po zemi.9Keď to počuli,po

jednom - počnúc najstaršími - odchá- dzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.

10Ježiš sa vzpria-

mil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik

Zmena a rast 11

ťa neodsúdil?11Odpovedala: Nikto, Pa-

ne! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neod- sudzujem.Choď a odteraz už nehreš!“ Niekto by mohol povedať - divné správa-nie. Predsa zákon je jasný aj jasne ho-vorí nuž treba ho splniť. Ale... To je to čo od nás Pán Ježiš vyžaduje. Nie lacné ve-

domosti, porozumenie, ale ísť do hĺbky, do detailov. «V jednote s Otcom» potom niet ne-dorozumení, ani nejednotnosť. Tým za-čína novú udalosť evanjelista Ján. Opi-suje skutočnosť. Každý krok vykonaný Pánom Ježišom Kristom a súvislosti čo k ním patria. Nuž a Pán začína deň, veľ-mi včas ráno modlitbou na Olivovom vr-chu. Pretože do chrámu prichádza včas ráno. Nevieme a nepoznáme rozhovor,

či modlitbu Pána Ježiša s Otcom nebe-ským, ale ako dokonalý človek konal ve-ci tak ako ich koná človek. Preto má byť tento krok v živote Pána Ježiša príkla-dom. Skoro ráno v intimite s nebeským Otcom na rozhovore, či modlitbe. Nie i-nak, ale presne tak. Žiadne výhovorky, ani seba ospravedlnenia, ale príkladne nasledovanie Pána Ježiša.Obsahom roz-

hodne má byť to na to čo nás čaká v na-sledujúcich hodinách života. Preto si o-právnene myslíme, že tá modlitba bola o tom, čo má kázať ľuďom, ktorí prišli za nim. Skrze Písmo k Nemu mohol preho-voriť nebeský Otec a Ho pripraviť na stre-

tnutie so smilnicou, zákonníkmi a farizej-mi.Kto Pána Ježiša vo všetkom nasledu-

je mohol už zažiť takúto skúsenosť s sko-

ro raňajším čítaním si Písma a s modlit-bou. Potom začať deň a sledovať to čo bolo ráno, ako sa to objaví v dennom ko-naní. Ak to niekto nepozná, nech to skú-si. Možno spočiatku sa to bude javiť ťaž-ké, ale neskôr sa to stane dobrým zvy-

kom a spôsobom života s Pánom Ježi-šom Kristom. Nielenže zažijeme to, že „ráno ti to bolo povedané a teraz sa po-dľa toho správaj!“ Ale aj: „Minie nás ne-bezpečenstvo, nepríjemná udalosť a po-vieme si aha - veď mi to bolo povedané

a stalo sa to tak presne, lebo som za-choval Božie usmernenie.“ Na toto nás upozorňuje sám Pán aj slovami v texte

/v.1-9/ tohto evanjelia. Celý ten dej má ten správny začiatok aj koniec, lebo za čal s modlitbou a čítaním /v t.č. SZ/ Pís-ma. Ako si Pán Ježiš vážil Starú zmlu-vu, ako ju ovládal a na nej si zakladal. To píšeme na inom mieste. Teraz však. «Milosť s láska Božia v praktickom živote» Čo začal a čo stačil Pán Ježiš povedať zástupu, ktorý sa k Nemu hrnul, nevie-me. Rozhodne, že si k tomu sadol a za-čal vyučovať. Tento krát je tu slovo vyu-čovať a to iste má svoj význam. Nielen, že kázal, ale priam podával nebeské ta-jomstvo a vyučoval. Ženu pristihnutú pri smilstve doviedla židovská náboženská vrchnosť.Úmysel nie je tu jasne vypove-daný, ale z postoja aký mali voči Pánovi ide skôr o provokáciu. To nám hovorí aj text - „prinieslo ženu, aby Ho pokúšali.“

Pretože, ženu mohli samy, na základe zá-kona ukameňovať. A je to ešte jedna otázka - kde je muž? Z celej situácie, ako-by bolo cítiť určité napätie, ktoré je si mo-

žné vydedukovať asi tak: „A ako sa za-chová teraz, Ten ľudomil, zázračný uči-teľ? Ak sme v predchádzajúcich riadkoch vyslovili názor, že k Pánovi Ježišovi Kri-stovi prehovoril nebeský Otec skrze Pís-mo /SZ/. Tak potom, ktorá stať to bola? Mnohí písmaci a vykladači Písma sa zho-

dujú v tom, že to bolo z Jer.17ka. od 10 verša a tam čítame: „

10Ja, Hospodin, skúmam srdce a skú-

šam obličky,aby som každého odme-

nil podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.

11Podobný jarabici, ktorá

sedí na vajciach, ale mladé nevyve- die, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo; v polovici svojich dní ho musí opustiť a nakoniec sa zblázni.

12

Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je

miesto našej svätyne.13

Hospodin, ty si nádej Izraela.Všetci, čo ťa opúšťa- jú,budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľu-

Zmena a rast 12 .

jú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody - Ho- spodina.

14Uzdrav ma,Hospodin,a bu-

dem uzdravený,zachráň ma a budem zachránený,lebo ty si moja chvála.

15

Pozri,títo mi hovoria: Kde je slovo Ho-

spodina? Nech sa splní!16

Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil.Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjav- né pred tebou.“ Keď sa Pán Ježiš Kristus prvý krát zo-hol a začal písať do piesku. Tak im pri-pomínal slová: „Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú za- písaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody - Hospodina.“ Keďže Jeho gestu neporozumeli, alebo

nechceli porozumieť. Tak vstal a im to povedal jasnými slovami -

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

A opäť sa zohol a písal. Tento krát tiché obvinenie a tichý poukaz kam by mal zapísať ich mena. Hoci na inom mieste Pán rovno a otvorene vyčíta židovskej náboženskej vrchnosti ich pokrytectvo,

hriešnosť a neúprimné konanie. Tak ako nik nie je bez viny, či hriechu pred Pánom Bohom tak to bolo aj so ži-dovskou vrchnosťou. Slová súvisiace s týmto tichým obvinením, boli slovami u-smernenia pre Pána Ježiša Krista - ako má v tejto situácii konať a hovoriť. To čo Pán konal a hovoril, bolo zjavné pred nebeským Otcom a aj pred hriešnikmi, ktorí chceli Pána Ježiša Krista pokúšať.

Nebolo v tomto prípade slov, ktoré by z-neli pre všetkých okolostojacich. Tie bo-li a zazneli vo vyučovaní, ktoré im Pán predkladal. Neplánovaný vstup farizejov

a zákonníkov so smilnicou sa vyriešil v tichosti korektne a adresne. Tí, ktorí po-zornosť vzbudzovali a pôsobili rušivo do vyučovania boli zahanbení. Tá čo mala byť potrestaná bol zjavne omilostená, s usmernením pre jej ďalší život. Vyučo-vanie mohlo pokračovať.

Ak teoretické vyučovanie nezane-chalo v prítomných dostatočný účinok.

Tak teraz táto tichá neplánovaná vložka - akt o milosti, iste zapôsobil. Milosť u-vedená priamo do života bol istotne sil-ným argumentom pre prítomných. Pre-tože tu ešte platil „Zákon,“ ktorý obdŕžal Mojžiš a mal byť účinný v bežnom živo- te Izraelitov. «Nástup času milosti» Príchodom Bo-

ha - Pána Ježiša Krista na zem. Zmenil Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätý ča-

sy. Čas, ktorý nielenže vnímame, ako čas „Zákona,“ ale ten čas aj skutočne ta-ký bol. Teraz sa začína, príchodom Spa-siteľa na zem čosi „nové.“ Začína nový čas. Čas „Novej zmluvy,“ ktorá „Starú z-mluvu“ doplňuje a upravuje. Tento akt nie je jednoduchý a ľudstvo túto zmenu neprijme iba tak „šmahom ruky“ preto kro-

ky Pána Ježiša Krista sú postupné a s-tupňujúce sa. Ich vyvrcholením je obe-ta na kríži, ktorú predchádzala nesmier-na bolesť a utrpenie Pána Ježiša Krista. Zmena času, alebo údelu. Také niečo e-xistuje a je reálne. Písmo môžeme deliť na niekoľko údobia. Preto si uvedomme, že i tento čas, čas milosti sa zmení na čas súdu, ktorý má v rukách Pán Ježiš Kristus. Amen. /zamyk/.

A .

Nasleduj Ma! - Sedem znakov nasledovníctva 7. Pripravenosť k svedectvu

„...ale Pána Krista posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buď- te stále pripravení vydať počet, pravda, v tichosti a s bázňou, majúc či- sté svedomie, aby tí, čo potupujú va- še cnostné obcovanie v Kristu, práve v tom boli zahanbení, v čom vás o- hovárajú“ (1.Pt.3:15-16). «Vždy pripravení!» Tak zneje heslo ska-utov! A platí tiež pre kresťanov, ako sme boli vyzvaní v úvodnom texte, byť vždy pripravení vydať svedectve o našej ná-deji v Pánovi Ježišovi Kristovi.

Zmena a rast 13

Ľudia normáne rozprávajú radi o tom, o čom sú presvedčení, predovšetkým, ak to slúži v ich prospech. Prečo sa mnohí kresťania stiahnu, keď ide o to, vydať svedectvo o viere v Ježiša Krista? Pre-čo nato nie sú stále pripravení, ale ko-najú tak len vtedy, keď im to vyhovuje? Aj my si chceme položiť túto otázku. „Čo môžeme stratiť?“ Už v čase, keď bol náš Pán Ježiš Kris-tus na tejto zemi, mohlo to mať násled-ky, priznať sa k Nemu. V Jn.12:42 čítame: „Predsa však aj z poprednejších mno-

hí uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí nevylú- čili zo synagógy.“ Ako vtedy tak aj dnes sa ľudia strachujú o úctu a postavenie a chcú sa vzdať čo najmenej pozemského. Táto cena sa zdá často aj nám príliš vysoká. Keď predsa nasledujeme slová z 1. Petra, bude nám milosť a prítomnosť nášho Pána zasľúbená predovšetkým vtedy, keď by sme kvôli nášmu svedec-tvu boli hanení a prenasledovaní. (1.Pt. 2:19-20; 4:14). Strata pozemských vecí môže byť veľmi zasahujúcou, duchovný zisk obstojí jednoznačne. Luther, ktorý musel kvôli svojmu svedectvu o pravde veľa trpieť, vyznáva v piesni: „Vezmú te-lo, majetok, úctu, dieťa a ženu, nech vez-mú, nemajú žiaden zisk, kráľovstvo nám predsa musí ostať.“ Na druhej strane nás Božie Slovo stavia pred skutočnosť, že utrpíme stra-tu s ťažkými následkami, ak nebudeme pripravení vydať svedectvo o nášom Pá-

novi. Ježiš Kristus nám hovorí: „Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Ot- covej i svätých anjelov“ (Lk.9:26). V Matúšovi 10:32-33 stavia náš Pán tú-to nenapraviteľnú škodu proti vzácne-mu a zostávajúcemu zisku: „Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuď- mi, toho vyznám aj ja pred svojím Ot- com, ktorí je v nebesiach; kto by ma

však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ «Ale Pána Krista posväcujte v srdciach!» Tým je oslovený základ a zdroj sily sve-

dectva. Ide o náš postoj viery k nášmu Pánovi a o cieľ, ktorý má so svojimi na-sledovníkmi. O tom čítame už o dve ka-pitoly predtým v 1.liste Petra 1:14-16: „A ako poslušné dietky nepripodob- ňujte sa predošlým žiadostiam z ča- sov nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy svätí buď-

te v celom obcovaní. Veď je napísa- né: Buďte svätí, lebo ja som svätý!“ Pri svedectve nejde v prvom rade o slo-vá, ale oveľa viac o náš život, lebo on je najväčším svedectvom. Ako draho vy-kúpené Božie deti nepatríme viac sami sebe, sme povolaní, žiť Bohu na chválu: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svo- jím telom“ (1.Ko.6:19-20). Nie je to naša snaha, ale vykúpenie, kto-rá sa v nás dokazuje a uspôsobuje nás žiť ako posvätení. „...a nech vám utvrdí srdcia, aby boli bez úhony v svätosti pred naším Bo- hom a Otcom, keď náš Pán Ježiš prí- de so všetkými svojimi svätými.“ (1. Te.3:13).Upevnenie našich sŕdc nás os-lobodí k jasnému svedectvu. Preto sa chceme navzájom povzbudzovať a mo-dliť sa za seba, ako to Pavol nariadil aj Efežanom 6:18-19 „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu: dbajte pritom vytrvale a proste za všetkých svätých aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zve- stovať zjavne tajomstvo evanjelia.“ . «Svedok vie, čo sa stalo, preto nesmie mlčať».Ako nasledovníci Krista pozná-me spásu, za ktorú sme povinní sa zod-povedať, a zvesť zmierenia, ktorú v se-

Zmena a rast 14 .

be nosíme, nenechať len pre seba, ale niesť ju do sveta. „Boh bol totiž v Kristu, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestup- ky a ustanovil medzi nami zvestova- nie zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, ako by Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Z- mierte sa s Bohom! Toho, ktorí nepo- znal hriechu, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivo- sťou pred Bohom“ (2.Ko.5:19-21). Apoštoli, ktorí boli predvedení pred veľradu, nemohli mlčať napriek zákazu: „Prevolali si ich tedy a prikázali im, a- by nikdy viac ani nehovorili ani neu- čili v mene Ježišovom. Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte či je spravodlivé pred Bohom, poslúchať viac vás ako Boha! Lebo my nemô- žeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk.4:18-20). Ani my nemôže zamlčať to, čo sme sa-mi videli a počuli, ani vtedy nie,keď nám bude priznanie sa k nášmu Pánovi za-kázané pod vyhrážkou. Ježiš Kristus nám k tomu dá silu. On nám prisľúbil, že do-staneme pomoc aj v ťažkých situáciach: „Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; veď nie vy bu-

dete hovoriť, ale Duch vášho Otca bu-

de hovoriť vo vás“ (Mt.10:19-20). To platí aj tam, kde nás chcú v každo-dennom živote priviesť k mlčaniu. Pritom si musíme byť vedomí, že svet nemôže-me presvedčiť o našej viere. My im ale predsa môžeme o našej viere svedčiť. Ak nepostavíme svetlo pod stolček, bu-de svietiť do okolia. Viac ako množstvo slov priniesla radostná nádej Božích de-tí (Rím.12:12). Otázky viacerých neve-riacich, tak že žiadali svedectvo o náde-ji, ktorá v nás žije. „V čom spočíva naša nádej?“ Nemáme mŕtve náboženstvo, ale živú nádej. Je založená na vzkriesení nášho Pána Ježiša Krista (1.Pt.1:3). Keďže bý-

va v našom srdci, nie je ani pohľad do slávy žiadnym predstavou mysle, ale cel-kom istou nádejou (Kol.1:27). Táto nám umožňuje vystúpiť s odvahou. Tak sved-

čí aj Pavol: „Veď keď je slávne, čo sa pominie, o- mnoho slávnejšie je, čo zostáva. Keď teda takúto nádej máme, počínajme si celkom otvorene“ (2.Ko.3:11-12). . Štefan, prvý mučník, bol ešte aj vo svo-jom umieraní odvážnym svedkom . „Ale on, plný Ducha Svätého, vzhlia- dol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej“ (Sk.7: 55-56). «Ako vystúpime s naším svedectvom?» Peter nás varuje urobiť to s miernosťou a bázňou. Luther k tomu povedal: „Ak sa vás niekto spýta na vašu vieru, nemali by ste odpovedať pyšnými slovami a s trucom a násilím vykresliť, ako keby ste chceli vysekať a vyrúbať stromy, ale s ta-

kou bázňou a pokorou, ako keby ste stá-

li pred Božím súdom a tam mali odpo-vedať.“ Miernosť a bázeň nie sú slabos-ti, ale silné stránky. V miernosti dávame úctu tomu najmenšiemu a v Božej bázni prinášame rešpekt Tomu Najvyššiemu. K tomu prichádza, že predovšetkým pri hovorení svedectva musí mať najvyš-

šiu prioritu ochrana čistého svedomia, inak sme v nebezpečenstve pozmeniť pravdu. Pavol o sebe povedal: „Preto sa aj ja snažím zachovať si nepoškvrnené svedomie pred Bo- hom i pred ľuďmi“ (Sk.24:16*). Len ten, kto darovanú milosť ochráni v nepoškvrnenom svedomí, má zdravú nádej a môže tak vystúpiť s veľkou od-vahou (2.Ko.3:12 Schlachter). Slová z Listu Židom 10:23-24* platia aj pre nás: „Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A dávajme na seba pozor, aby sme povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.“ Hnacou silou pri každom svedectve mu-

Zmena a rast 15

sí byť láska. V čase, kedy sa neprávosť rozšíri a láska vo väčšine ochladne (Mt. 24:12), má slúžiaca láska dôležitú silu svedectva. Chceme ju použiť, aby sa ľu-dia ešte v zostávajúcom čase milosti na-

ďalej stávali nasledovníkmi a aby sa prosba nášho Pána Ježiša Krista v arci-pastierskej modlitbe vždy znova naplni-la cez našu službu svedectva: „Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa“ (Jn.17:20). /Šv.MV Kug/. Biblické citáty, ak nie je inak uvedené, sú prevzaté z Evanjel. Prekl. Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1978. * preložené z nem.org. podľa Menge.

ZNOVUZRODENIE „..musíte sa narodiť znovu...“ (Jn. 3:7). Slovíčko „musíš“ nemáme veľmi radi, ho-

ci ho často používame v bežnom živo-te. Ak sa ušpiníš pri práci a chceš byť či-stý,‹musíš› sa umyť. Ak si hladný a ne-chceš zomrieť od hladu,‹musíš› sa na-jesť a pod. To platí aj v tomto dôležitom rozhodovaní. Ak chceš vidieť kráľovstvo Božie a žiť v ňom, ‹musíš› sa do neho narodiť. Preto, že si sa už raz narodil, a si v stave, ako nám svedčí Biblia: „že si mŕtvy vo svojich vinách a hriechoch“ (Ef.2:1) – musíš sa narodiť znovu, ak chceš žiť v kráľovstve Božom. Presnejší preklad hore uvedeného citátu je: „Musíte byť narodení znovu.“ Tak ako ani jedno dieťa sa nenarodi- lo zo svojej vlastnej vôle, tak isto aj du-chovné narodenie je celé dielom Ducha Svätého. Život sami sebe dať nemôže- me a dokonca ani nevieme, ako sa to udeje. „Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha, že nevie odkiaľ prichádza a kam ide“ (Jn.3:8). Môžeme však pripraviť priaznivé pod-mienky pre prijatie nového života. Celá záležitosť v prijatí nového života má aj ľudskú stránku, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcich kapitolách. Videli sme,

čo musí urobiť človek. Musí sa obrátiť, a aj toto obrátenie, aby bolo životodarné, musí spôsobiť Duch Svätý. A to ďalšie, ako sme spomenuli, je už celkom zále-žitosť Ducha Svätého. „Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal prá- vo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno, ktorí ...z Bo- ha sú splodení“ (Jn.1:12-13). Ak som prijal Boží plán záchrany, činil som pokánie a uveril v Pána Ježiša Kri-sta, narodil som sa do nového života. Tento prechod zo smrti do života pre-žívame celkom prirodzene a normálne. Nech nikto nečaká nejaké duševné ex-tázy, alebo „vytrhnutie“ alebo iné nepri-rodzené citové prejavy. Tento prechod zo smrti do života sprevádza často iba úprimná vďačnosť Bohu a radosť zo spasenia, ale aj úľava a pokoj. Narodil som sa do nového života. Čo to vlastne pre mňa znamená? Čo sa to so mnou stalo? Na začiatku sme spomínali, ako si chodil a hľadal uspokojenie svojej duše. Chodil si hnaný žiadosťami svojho tela, žiadosťami očí, pýchou života, ovládaný kniežatstvami a mocnosťami a sveto-vládcami temností a duchovnými moca-mi zlosti (Efez 6:12). Hnaný nenásytnou žiadosťou. Tvoj život bol takto poznače- ný pýchou, nenávisťou, nespokojnosťou, hnevom a rôznymi žiadosťami tela. V tomto stave si kráčal v ústrety večnej smrti a ani si netušil, že v tomto stave si „mŕtvy vo svojich vinách a hriechoch“ (Ef.2:1). Snáď si sa chvíľami snažil aj niečo opraviť, avšak výsledok bol ešte žalostnejší ako predtým. Možno boli aj dni, o ktorých sa dá povedať, že boli pe-kné, ale len do času, lebo všetko sa za-se obrátilo na zlé. Prišiel však deň, keď si počul, že je možnosť zmeny v tvojom živote a ty si bol ochotný počúvať. Bol to hlas Boží, ktorý ťa volal ku pokániu. „Boh nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu“ (2.

Zmena a rast 16 .

Pt.3:9). V tejto radostnej správe sa ne-jednalo o opravu starého života, ale o zrodenie nového života. Ten starý, jeho túžbami a vášňami, treba pochovať: „Vediac to,že náš starý človek je spo-

luukrižovaný, aby bolo zmarené hrie- šne telo“ (Rm.6:6). Za tvoje hriechy, za tvoj starý život, kto-rý si teraz pochoval, zomrel Ježiš Kris-tus a tak zaplatil požadovanú sumu za tvoje hriechy a teraz platí aj o tebe: „Pohrobení sme tedy s Ním skrze krst v smrť, aby sme ako Kristus vstal z mŕtvych, slávou Otcovou, tak aj my chodili s novom živote“ (Rm.6:4). Ježiš Kristus na kríži nezomieral za lep-šieho, ale za nového človeka. „Takže ak je niekto v Kristu, je novým stvorením, dávne pominulo a hľa, všetko je nové“ (2.Ko.5:17). To staré sa opraviť nedalo, narodil si sa znovu. Si občanom Božieho kráľovstva. „Lebo naše občianstvo je v nebesiach“ (Fil.3:20). Tvoj rozum, cit a vôľa poslúchajú teraz Ducha Božieho, ktorý si urobil v tebe svoj chrám (1.Ko.6:19). To, čo Adam stratil - schopnosť ro-zumieť duchovným veciam - sa ti vráti-lo. Ako telesný človek si duchovné veci nechápal, bol ti bláznovstvom (1.Ko.2: 14), ale teraz si dostal Ducha Božieho, aby si vedel, čo všetko ti je darované od Boha(1.Ko.2:12).Takže, čo stratil Adam tým, keď Duch Boží odišiel od neho, dielo vykúpenia a očistenia od hriechov spôsobí zase to, že Duch Boží sa vráti do nás. „Boh,ktorý dáva svojho Svätého Du- cha do nás“ (1.Te.4:8). To je tá znovuzrodzujúca moc - Duch Boží v nás. On nás vodí v ďalších dňoch života a pôsobí mnoho nových vecí v nás a skrze nás. „Sám ten Duch spolu svedčí s naším Duchom, že sme deťmi Božími, lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Bo- žím, tí sú synmi Božími“ - „Ale ak Du-

chom mŕtvite skutky tela, budete žiť“ - „ale vy nie ste v tele, ale v Duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho,ten nie je Jeho,“ - „a jestli Duch Toho, kto-

rý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebý- va vo vás, tak tedy ten ... obživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Du- cha, ktorý prebýva vo vás“ (Rm.8,9-16).

Otvorilo sa ti nesmierne bohatstvo du-chovných darov nebeského kráľovstva, večného života, a to všetko zadarmo (Rm.3:24). Je to dar Boží. Kúpený si však za veľkú cenu,(1.Ko.7:23).Nikdy sa viac neobzeraj, ak si položil ruku svoju na pluh (Lk.9:62) a bež svoj beh o závod (1.Ko.9:26),ku tomu dňu, keď skončí ži-vot tohto tela, tela, ktoré sa už zachrá-niť nedá a oblečieš si nové, oslávené te-lo, príbytok to prichystaný aj pre teba v nebesiach (Jn.14:2). A čo ďalej? „A tak očistiac svoje duše poslušno- sťou pravdy skrze Ducha cieľom ne- pokryteckého milovania bratstva, vrú-

cne milujte jedni druhých z čistého srdca znovu splodení súc nie z po- rušiteľného semena, ale z neporuši- teľného, živým slovom Boha a zos- távajúcim na veky“ - „ako priam teraz zrodené nemluvniatka, žiadostiví buďte mlieka bezo ľsti, Božieho slova, aby ste nám rástli na spasenie,“ (1.Pt.1:22-23; 2:2). Všetko, čo si prežil si prijal vierou. Vie-rou si prijal aj nový rod, ak si činil poká-nie a obrátil sa k Pánu Ježišovi. Stal si sa dieťaťom Božím, splodeným súc z Bo-

ha. Boh sa teraz pozerá na teba tak, ako by si nikdy nebol nijaký hriech urobil. „Krv Ježiša Krista, Božieho Syna, o- čisťuje nás od každého hriechu“ (1. Jn.1:7).Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje, Rm. 8:33. Medzi Bohom a tebou stojí teraz prostredník, tvoj brat a priateľ, tvoj Spa-siteľ Ježiš Kristus. Tvoje hriechy sú na dne oceána (Mich.7:19). Tvoje hriechy

Zmena a rast 17

sú odpustené. Si prijatý za syna, (Ef.1: 5) - a stal si sa členom nebeskej kráľov-skej rodiny. Z tvojej tváre navždy zmizol zármutok, máš sa neustále radovať (1. Te.5:16). Zmeny na tebe si všimli aj tvoji priatelia. Tvoja vôľa bude chcieť poslúchať Boha. Veríš Písmu i Slovu, ktoré pochá-dza od Neho. Zmenou prechádzajú tvo-je záľuby, náklonnosti a aj ostatné zále-žitosti každodenného života. Budeš vy-hľadávať spoločenstvo druhých kresťa-nov, budeš mať rád Bibliu. Budeš sa rád modliť a tak všetky oblasti tvojho života prekonajú veľkú zmenu. Prežívaš pokoj duše, pokoj svedomia a pokoj s Bohom. Aj cez všetky starosti a problémy, ktoré ešte prídu, môžeš prežívať hlbokú radosť. Stal sa z teba nový človek, si úplne nie-kto iný. PREŽIL SI ZNOVUZRODENIE? A to, čo si práve prežil, je Ježišov krst Duchom Svätým. On ťa spojil s cirkvou - Svojím Telom - a takto si sa stal jedným živým článkom Jeho nepremožiteľnej Cirkvi. „Lebo v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo ... všetci sme napojení v jedného Ducha“ (1.Ko.12:3) A teraz by malo nasledovať zverejnenie tejto vnútornej zmeny - verejným krstom.

«KRST» Krstenie znamená ponore-nie, vnorenie, spojenie, napojenie. V Novej Zmluve je spomínaných asi 10 druhov krstenia a každý tento krst má iný význam, účinok a aktuálnosť. 1. Podstatný krst je Ježišov krst Du-chom Svätým. „Lebo i v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo... a všetci sme napojení v jedného Ducha“ (1. Ko.12:13). Ak niekto príjme vierou Pána Ježiša v úprimnom pokání za svojho Spasiteľa, narodil sa z Boha, stal sa die-ťaťom Božím. Je to vlastne Pán Ježiš, ktorý takéhoto človeka pokrstí - napojí na Jeho telo, Jeho cirkev. „Ježiš odpovedal... zbudujem Svoju cirkev“ (Mt.16:18). „Ale všetkým, kto-

rí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno: ...ktorí nie z krvi ani z vôle tela ...ale z Boha sú splodení“ (Jn.1: 12-13). Ján Krstiteľ: „Ja Vás krstím vodou na pokánie... ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom“ (Mt.3:11; Mk.1:8). „Ján odpovedal všetkým... ten (Je- žiš) vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom“ (Lk.3:16; Jn.1:33). „Ján krstil vodou, ale vy budete po- krstení Svätým Duchom“ (Sk.1:5;11: 16). Je to Ježišov krst Duchom Svätým - duchovné znovuzrodenie, o čom hovo-

ríme aj inde. Kto prežil narodenie z Du-cha Božieho, stáva sa chrámom Božím a Duch Svätý prebýva v ňom. (1.Ko.3: 16; 6:19; Rm.8:9; 2.Ko.13:5). 2. Krst vodou - ponorenie - v meno Pána Ježiša Krista, neskôr v Otca, Sy-na a Ducha Svätého. Novozákonná cirkev krstila tých, kto-rí uverili v Pána Ježiša ešte v rámci to-ho istého zhromaždenia, v ktorom uve-rili, túto vieru vyznali, alebo sa na nich prejavil Duch Svätý charizmami. Nemá-me záznam, aby niekoho krstili pred tým, ako uveril, alebo neskôr o deň, o rok... Ešte raz: Krstili v tom istom zhromažde-ní - keď človek uveril, prijal Ducha Svä-

tého a vyznal vieru. „Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás“ (Sk.2:38).„A tak tí, ktorí ochotne prijali slovo, dali na po- krstiť“ (Sk.2:41).„Ale keď uverili Fili- povi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša Kris- ta, krstili sa mužovia a ženy“ (Sk.8:12). A Filip riekol: „Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Ve- rím, že Ježiš Kristus je syn Boží... a pokrstil ho“ (Sk.8:36-38). Ap. Pavol bol naplnený Duchom Svätým, dal sa pokrstiť a hneď hlásal Ježiša Kri-sta (Sk.9:17-20). „Či potom niekto môže zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí pri-

Zmena a rast 18 .

jali Svätého Ducha ako aj my? A roz-

kázal ich pokrstiť v meno Pána Ježi- ša Krista“ (Sk.10:47-48). „...Ján hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prí- de po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša“ (Sk.19:3-5). „A Kri- spus, predstavený synagógy uveril Pánovi s celým svojím domom, i mno-

hí z Korinťanov počúvajúc verili a dá-

vali sa pokrstiť“ (Sk.18:8). „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený“

(Mk.16:16). Nemáme záznam o krstení veľmi maličkých detí, o viacnásobnom krstení vo vode tej istej osoby v meno Pána Ježiša Krista, o spôsobe a množ-stve vody. Niekde nie je dokonca ako podmienka spasenia spomenutý tento krst, ale viera v Ježiša Krista. „...čo mám činiť, aby som bol spase- ný? A oni povedali: Uver v Pána Je- žiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom“. Až potom sa dal žalárnik po-krstiť (Sk.16:30-34). Ani v najmenšom nenaznačujeme, že tento krst nie je dôležitý. Je to príkaz Pá-na Ježiša (Mt.28:19). Je však podmie-nený vierou a vyznaním viery. Ústnym vyznávaním sme sa aj my (a to po 2 000 rokoch) dozvedeli o spasení. „Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť a ústami sa vyznáva na spasenie“ (Rm.10:9-10). Takže hodnota nového života je v diele Pána Ježiša, keď zomrel za moje hrie-chy a vstal z mŕtvych pre moje osprave-dlnenie k novému životu. Kto vierou pri-jal túto milosť a hneď to verejne vyznal v krste, ponorením pod vodu (smrť sta-rého človeka) a vynorením sa (pre nový život, nové skutky), tak potom išiel ako ten eunuch ďalej cestou radujúc sa (Sk. 8 :39). „Pochovaní sme tedy s ním cez krst v smrť, aby sme jako Kristus vstal z

mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života“ (Rm.6:4). Krst vo vode je teda moje verejné sve-dectvo o znovuzrodení a to všetko po-dľa poriadku opísaného v Božom slove. Amen. /autor: Pa.Roh/.

Prikladajte na oheň

Čítame v 2.Pt. 1?1-11 toto: „

1Šimon Peter, služobník a apoštol

Ježiša Krista, tým, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Je-

žiša Krista prijali takú vzácnu vieru a- ko my.

2Milosť vám a po koj nech sa

rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša,nášho Pána.

3Jeho bož-

ská moc nám darovala všetko potreb- né pre život a zbožnosť,keďsme po-

znali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a dokonalosťou.

4Tým nám da-

roval vzácne a veľmi veľké zasľúbe- nia,aby ste prostredníctvom nich ma-

li účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube,ktorú vo svete pôsobí žia- dostivosť.

5Práve preto sa vše - mož-

ne usilujte a pridávajte k viere zdat- nosť, k zdatnosti poznávanie,

6 k po-

znávaniu sebaovládanie, k sebaovlá- daniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbož- nosť,

7k zbožnosti bratskú oddanosť,

k bratskej oddanosti lásku.8Ak totiž

všetko toto budete mať, a to v bohatej miere, nebudete nečinní a neplo- dní v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.

9Kto to však nemá, je slepý či

krátkozraký a zabúda na to, že bol o- čistený od svojich niekdajších hriechov.

10Preto sa tým viac snažte, bra-

tia,upevniť svoje povolanie a vyvolenie.Keď to budete robiť, nikdy sa ne- potknete.

11Tak budete mať zabezpe-

čený prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Kris- sta.“ Peter píše druhý list svojim bratom.Chce im osvetliť ich situáciu, do akej sa dos-tali tým, keď sa stali kresťanmi, „kris-tovcami“. To je dôležité. Sú určité hrani-

Zmena a rast 19

čné udalosti, ktoré nám ovárajú dvere k novým možnostiam i povinnostiam. Keď sa niekto ožení alebo vydá,alebo keď sa zamestná (v banke, pri vojsku atď.), mu-sí vedieť, čo sa mu dostalo, čo smie, čo nesmie, čo ho čaká. Keď sme sa stali kresťanmi, čo z toho plynie? 1/ Naše možnosti (v. 3-4) a/ Stali sme sa účastní Božej prirodzenosti (4). Aj bludári vtedy hovorili o Bo-žej prirodzenosti s vylúčením jej teles-nosti. Ale Peter tu myslí na opak ľud-skej žiadostivosti.Pýtame sa:Kto je Boh? Čo je jeho podstatou? Kto je Boh? Ján odpovedá: „Boh je láska“(1.Jn.4:16).Boh dáva, a to to najlepšie,čo mal.Vtelil sa a stal sa človekom. Zaujal sa na poníže-ných a hriešnych (Mk.2:16n). To je jeho „prirodzenosť“. Boh dáva! b/ Unikli sme žiadostivosti.Boh dáva,člo-

vek hrabe.Boh chcel,aby mu človek slú-

žil, lenže človek chcel si určovať, čo je preňho dobré: sladké, pekné, mocné (1. Mo.3:6).To je naša „prirodzenosť“:chce-

me mať,nie dávať. Egoisti, sebci. - To je však nákaza. Kto by nevydychoval vz-duch, vyžil by niekoľko minút. Človek chce len brať a vyžiť naveky.Nie! Kto ne-

dáva, umie-ra! - Ako Kristovci sme unikli tejto záhube, lebo ideme za Baránkom, ktorý sa obetoval. 2/ Naše povinnosti (5-6) a/ Po narodení musíme rásť. „Pridávaj-te k viere“ (5). „Cnosť“ - lepšie zdatnosť. Spoliehať sa na Boha, ale nie ledabolo. „Rob, čo robíš“! Tiež s poznaním. Nielen robiť, ale aj čo robiť: jeho pokladať za veľkého! To znamená aj ovládať sa! Nie to lízať, čo je sladké.Sladký môže byť aj jed. Dobre spoznať a varovať sa! Nie podľa chuti! - Vytrvalosť.Nielen raz a potom dosť.

„Prikladajte na oheň, lebo má sklon ha-snúť“. Z pokolenia na pokolenie! - Zbožnosť. Nie naoko, ale aby to bolo pre Boha. b/ Musíme rásť v obetovaní sa. Ježiš sa za nás obetoval, ale hneď nás aj vyzval,

aby sme ho nasledovali (Mk. 8:31.34n). On niesol kríž,ale káže aj nám vziať náš kríž a ísť za ním. - To sa ukáže najprv v bratskej oddanosti (7a). Zbožný človek sa zdá v poriad-ku, ale možno voči bratom sa chová bez ohľadu. Naopak! Čím bližší, tým viacej oňho dbať! Nie: voči cudzím plný ohľa-du, ale k blízkym si dovoľovať. - Láska (7b). Nielen k dobrým bratom, ale aj k zlým ľuďom, ktorí nám krivdia. Áno, milosť na radosť, aj na napodobo-vanie. Radosť i hrúza! 3/ Naše nebezpečia (8-9) a/ Musíme „mať to všetko a v bohatej miere“(8). Čin a proces. Zrno na skale vzišlo, ale bez pokračovania. Zrno me-dzi tŕním dokonca vyrástlo, ale nemohlo pokračovať. Preto nič nesmie chýbať.

Keď má horieť, musí byť všetko a dos-tatok, ináč vyhasne. - Nebudete nečinní a neplodní (8b). Po-znanie máme, ale: slovo sa musí pre-javiť v činoch. Viera bez činov je mŕtva! To nie sú frázy a obrady. „Buď svetlo a bolo svetlo“. - Stali sme sa účastní miazgy zaštepe- ním, ale treba niesť plody. Aj tie najkraj-šie listy nič nehovoria.Nie krása,ale ovo-

cie! b/ Krátkozraký. Treba mať dvojaké oku- liare. Jedny nablízko, druhé do diaľky. Pod nos vidíš, ďalej nie. A tam je pole-no, na ktorom sa potkneš a padneš! - To je to isté ako slepý. Zablúdil. Je na ceste, má silu po nej kráčať, ale cesta je slepá, nemá východiska. Chce niekde prísť, ale sadol si do zlého vlaku. Neprí-de, kde chce, ale kde ide vlak! - Taký človek zabúda (9). Musíme nie-čo aj zabúdať, ale nie hlavné! - Boli sme očistení. To je veľká milosť, ale to nás zaväzuje, aby sme sa viacej nenakazili. Nie hrešiť s dovolením. „Boh mi to odpustí, veď je to jeho remeslo“. 4/ Veľká nádej (10-11) a/ Treba upevniť povolanie a vyvolenie. Povolal zadarmo, ale len v pohľade na

Zmena a rast 20 .

svojho Syna, nie na nás. Upevnenie je v tom, že nevychádzame z postavenia žo-bráka. Kto sa stane šľachticom, je odká-zaný na seba. Má plné ruky, Boh nemá kde klásť milosť!.. - Len tak sa nepotkneme.Satan nám dá-

va kamene potknutia.„Budete ako Boh“. No áno, ale v záujme o druhého, nie o se-

ba! Polopravdy, ale s koncom odstave-nia Boha. Slúžte „tu v zemi, neďaleko, bez detí, bez majetku“ (2.Mo.8:21.24. 10:11.24). d/ Prístup do kráľovstva. Večné kráľov-stvo. Všetko zemské musíme tu nechať. Večný domov. Máme Otca, deme domov. Kráľovstvo Krista! On sa stal Pánom o-beťou. Aj my vyhrávame obeťou. Len dá to strašnú námahu! Ale vyplatí sa! Nepotkneme sa na lákadlách. Satan má veľkú reklamu! - Ježiš je Pán a Spasiteľ. Stal sa Pánom, ale nepredbiehal. Musel vytrpieť obeť za nehodných. Večné kráľovstvo je pre tých, ktorí majú túto prirodzenosť:Utrpe-ním k sláve. Iní ľudia v nebi by sa veľmi zle cítili. Záver: Zásadou je: byť Kristovcom. Dostali sme nové postavenie, ale musí-me to premieňať na čin. Kto to nerobí, nestará sa o oheň. „Prikladajte na oheň, lebo má sklon hasnúť“ Starý brat: „Máte mládež, my sme len starí.“ Istota spa-senia je prednosť evanjelikalizmu, aj je-ho brzdou. Vraj raz spasený, navždy spa-

sený. Nie! Stále spasený! Horieť, prikla-dať, dať vzduch. Nevyhaslo to? Posedenie vo Švaj-čiarsku: pri vyhorenej pahrebe! Potom sa nemodlíme, nerobíme, neusilujeme sa, keď všetko je v poriadku. Naliehavá vý-zva prosiť: „Ó, Pane, vypočuj náš hlas: Oheň daj, oheň daj, oheň daj! Kde schladli srdcia, tam už zas oheň daj, oheň daj, oheň daj“! /Ľ.Fazekaš/.

Ako to je s cestami Citát z Biblie: Mt.7:13,14:

„Vchádzajte tesnou bránou,lebo prie-

stranná brána a široká cesta vedie do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú.A-

le do života vedie tesná brána úzka cesta, a málo je takých, ktorí ju na- chádzajú.“ Dnes podľa mapy a GPS je možné nájsť najvhodnejšiu cestu na presun. Možno si vybrať kvalitu cesty, či chodníka. Súhlasíš s obsahom vety, že „...my všetci sme na ceste do Božie- ho kráľovstva? Na námestí by ti odporúčali pokračovať zlatou strednou cestou. Je tam pokoj a priemer všetkého. Ale pozor, Boh nás svojím slovom varuje od priemeru a vla-žnosti. V Zj.3:1,5: „...poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiežby si bol stu- dený, alebo horúci! Takto, že si vlaž- ný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa z úst.“ Daj, Pane, aby sme sa riadili týmto slo-vom, aby ono bolo sviecou a svetlom na našich cestách a chodníkoch. Nech je zlomená diabolská priemernosť a vla-

žnosť. Daj, aby sme boli horúci pre me-no Ježiš. Aby sme zainteresovane a za-nietene o Ňom aj hovorili iným. Ježiš seba pripodobňuje k ceste. Na tú cestu sa dá vykročiť iba vierou. Zo-ber svoj kríž, nehanbi sa a vydaj sa za Ním. On ťa bude viesť. Ideš po takej ce-ste? Iná cesta je diabolská. Ježiš je nie len cesta, ale i pravda i život. Mnohí len čo vyjdú z kostola, už sú mimo tej pra-vej cesty. A hľadajú tú zlatú strednú ce-stu nezainteresovanosti. Ďalší nastupu-jú na cestu a hľadajú iného sprievodcu ako je Ježiš. Božie slovo jasne hovorí, že principiálne pochybili. Jn.14:6: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Vchádzaj tesnou bránou a úzkou cestou - skromne poslušne bez velikášstva, v pokore. Ježiš nabáda na cestu a do po-

hybu, ale radí nestratiť cieľ - Božie krá-ľovstvo.Poďte a vojdite, ste pozvaní, ale

Zmena a rast 21

pozvanie prijmite srdcom. V tomto ohľade sú len dve cesty – úzka a široká. Na širokej ceste dáš voľ-nosť žiadostiam tela a poslúchaš otca lži - diabla. Tu sa cítiš predsa sebespra-vodlivý a nepotrebuješ nikoho. Mnohí pu-

tujú k modloslužbe a smerujú do zahy-nutia bez toho, aby si to uvedomili. Apo-štol Pavel hovorí, že nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Bolí nás srdce za našich blízkych, za našich priateľov, kto-rí nedbajú napomenutia. Úzku cestu musíš nájsť. Málo je ta-kých. Prišlo Svetlo, ale ľudia radšej mi-lujú tmu. Milujú seba, i svoje skutky. Je čas skúmať svoje cesty - svoj ži-vot, aby sme sa jeden druhému neminu-li v cieli, kde jedni idú do života druhí do zatratenia. Preto hovoríme o dvoch ce-stách aj dnes Vám všetkým milovaným. Beda tým, ktorých Pán zastihne na širo-kej ceste. Amen. (Výber z kázne Mgr.Jána Kollára 27.10.2013)

PREČO ČLOVEK NIEKEDY NEROZUMIE BOHU?

Človek je rozumný tvor - „Homo sa-piens“. Je to primerané označenie? Vcel-ku áno. Rozum je naozaj dôležitá schopnosť človeka. Ním sa líši od tvorov telesne najpodobnejších - primátov asi tak, ako sa títo líšia od jednobunečných organiz-mov. Rozum, kreativita a duchovný roz-mer bytia (schopnosť duchovného živo-ta) - to sú tie znaky, ktorými sa človek po-dobá Bohu. Ak v Biblii čítame, že človek bol stvorený na Boží obraz, určite sa tým myslia tieto vlastnosti, a nie azda teles-ný vzhľad. Veď Boh je Duch. No medzi rozumnosťou človeka a Božou múdros- ťou je predsa len o-brovský rozdiel. Sám Hospodin o tom hovorí: „Ako sú nebesá vysoko od zeme,.. Veď byť stvorený „na obraz niekoho,“ vô-

bec ešte neznamená „byť tým niekým“ (ako to tvrdia vo svojom bohorúhačskom učení niektoré sekty). Dieťa je „obrazom

svojho rodiča“, a predsa - aké obrovské sú medzi nimi rozdiely. Práve na tomto príklade - na podobnosti a rozdielnosti dieťaťa s rodičom - možno do istej mie-ry ilustrovať (aj keď nedokonale) vzťah medzi človekom a Bohom. Kto vychoval viacero detí, či už vlastných alebo iných, vie veľmi dobre, aké veľké sú medzi ni-mi rozdiely. Sú deti poslušné, menej pos- lušné i „nezvládnuteľné“, deti nadané i menej nadané, deti obdarené veľkou fan-

táziou i také „celkom normálne“. V niektorých veciach sú si však rov-naké: všetky, vrátane tých najnadanej-ších, uvažujú a správajú sa detsky - ich „detská logika“ je zásadne odlišná od lo-giky normálneho dospelého človeka. Ži-jú vo svojom svete, ktorý sa veľmi líši od toho reálneho sveta, ktorý poznáme my. Malé dieťa je predovšetkým veľmi „zve-davé.“ Chce všetko vedieť, a preto sa nie-len pýta, ale často aj samo skúma, „ex-perimentuje“. Pritom však spracúva zís-kané informácie po svojom - v súlade so svojimi rozumovými schopnosťami a skú-

senosťami. Jeho uzávery nás niekedy prekvapia, inokedy možno aj rozosme- jú. Ale je to obojstranné: aj jemu sa zda-jú mnohé uzávery a správanie sa dospe-lých niekedy možno divné, nepochopi-teľné alebo aj - smiešne. Skúsme sa vžiť do sveta detí a z ich hľadiska hodnotiť dospelých. Konkrétne ich lásku, ich ro-zum a ich spravodlivosť. Láska.Dieťa je obyčajne zahrnuté lá-

skou rodičov - určite ju intenzívne vní-ma, ale o nej nepremýšľa; považuje ju za niečo „celkom normálne“. To by ešte nič

nebolo. Ale ono môže mnohé činy ro-

dičov, prameniace z lásky a starostli-vosti, vnímať ako prejav nelásky, ba až „nepriateľstva“. Veď ako inak si má vysvetľovať napr. to, keď rodičia od ne-ho žiadajú toľko „nepríjemných“ vecí: rá-no - keď sa tak dobre spí - ho nútia vstá-

vať do školy (škôlky); naopak, keď by sa rado dívalo na televíziu, musí ísť spať; a potom sú tu ďalšie a ďalšie obmedzo-

Zmena a rast 22 .

vania a nepríjemnosti (úlohy, udržiava nie poriadku, umývanie zubov atď., atď.). A to nie je všetko: okrem týchto „obme-dzovaní“ a „vnucovaných nepríjemno-

stí“ je tu aj odopieranie príjemných ve-

cí. V hlavičke dieťaťa môže prebiehať takýto myšlienkový pochod: „Ocko (ma-ma) predsa majú peniaze (každý mesiac ich dostávajú v zamestnaní),a predsa mi odmietajú kúpiť všetky tie nádherné ve-ci, ktorých je plný hračkársky obchod. Na-

opak, často kupujú rôzne „zbytočnosti“ do domácnosti alebo do školy. Dokonca vraj odkladajú peniaze na „akúsi knižku“; len tak - nič za to nedostanú ani oni, ani ja. A keď ochoriem, zavedú ma za tým neprí-jemným „ujom“, ktorý mi len zle robí, a nútia ma jesť „protivné“ lieky. To že je lá-

ska? Určite ma nemajú radi - veď inak by mi nemohli spôsobovať toľké „zlo“.“ Rozum. Rozličná úroveň poznania (podmienená rozdielnymi rozumovými schopnosťami i skúsenosťou) môže viesť v mysli dieťaťa k tomu, že vidí v správa-ní sa dospelých veľa „nepochopiteľné-ho“ až „nezmyselného“: „Tí naši rodičia sú takí „divní“, všetko len „komplikujú“. Napríklad: auto - taká jednoduchá vec: stačí doňho sadnúť a už „samo“ ide, kam len chceme (vlastne: kam chce ocko). Musí ísť - lebo má kolesá. A keď ocko ho-voril s jedným ujom o aute, ako to len zbytočne „komplikovali“ - používali výra-zy, ktorým som vôbec nerozumel. Ale-bo: keď som sa spytoval mamičky, od-kiaľ priniesla moju malú sestričku, po-vedala, že ju kúpila v nemocnici. Je to jasné. Ale neskôr, keď sa zhovárala s akousi tetou, hovorila toľko zvláštnych vecí. Iste si „vymýšľala“. A vôbec, dos-pelí všetky jednoduché veci len kompli-kujú, vôbec nerešpektujú „zdravý det-ský rozum“. Spravodlivosť. Aj pri tej najväčšej snahe konať spravodlivo, musia sa dos-pelí javiť v očiach dieťaťa ako veľmi ne-spravodliví: „Mamička má moju malú se-stričku radšej ako mňa . oveľa viacej sa

jej venuje. A pritom táto len kričí a špiní plienky, neposlúcha - a vôbec všetkých len „rozčuľuje“. A ja aj pomáham mamič-ke i poslúcham ju (aspon niekedy). To je nespravodlivé! Alebo: bratovi, ktorý vô-bec nebýva doma (vraj kdesi študuje), a preto ani nepomáha, rodičia kúpili také perfektné lyže, a mne nie. Sú veľmi nes-pravodliví, a vôbec - nemajú ma radi“. Vážení priatelia, nespoznali ste sa vo výpovediach toho „fiktívneho dieťaťa“? Nezhodujú sa jeho výčitky na adresu ro-

dičov s vašimi „výhradami“ voči svojmu nebeskému Otcovi? Nemysleli ste si nie-

kedy aj vy, že je to „divné“ s Božou lás- kou, ak zosiela na svoje deti toľko neprí- jemných vecí, bolestí? Prečo nám nedá-va vždy to, po čom tak túžime - „pre Neho by to bola maličkosť“, a „nám by to uro-bilo dobre“? A okrem toho vyžaduje od nás povinnosti - plnenie Jeho prikázaní! Zhoduje sa to s láskou, ktorú podľa Je-ho výrokov (Jeho Slova)k nám precho-váva? A nezdá sa niektorým, že veci, ktoré „sa dajú vysvetliť logicky a priro- dzenejšie“, On vysvetľuje úplne inak?

Napríklad: vznik sveta, života, zánik sve-ta. Alebo, prečo to so záchranou ľudstva nevymyslel jednoduchšie, a najmä neja-kým „nekrvavým“ spôsobom? A pokiaľ ide o spravodlivosť: nezdá sa mnohým, že nie je spravodlivé, ak sa Boh stará aj o zlých a neposlušných, že dáva svoje dary aj tým, čo si ich „ne-zaslúžia“? Priatelia, nechcime chápať všetko, čo Boh robí. Náš rozum na to jednoducho nestačí - tak ako rozum malého dieťaťa nemôže pochopiť každé konanie dos-pelých. Ale zverme sa svojmu Otcovi s úplnou dôverou, spoľahnime sa celkom na Neho, určite nám chce len dobre - tak ako rodič svojmu milovanému, i keď často nechápajúcemu, dieťaťu. Dieťa však raz dospeje, a potom všet-ko konanie svojich rodičov bude vidieť v úplne inom svetle. Tak aj veriaci človek, keď duchovne dospeje, vyzrie, uvidí ko-

Zmena a rast 23

nanie svojho nebeského Otca v správ-nom svetle - bude v ňom jasne vidieť prejavy veľkej lásky, nesmiernej múdro-sti a spravodlivosti. A to bude zdrojom je-

ho vďačnosti a túžby opätovať lásku. «Kto však duchovne nedospeje, celý život nič nepochopí» ani z Božej lásky, ani z Jeho múdrosti a spravodlivosti - a nakoniec zavrhne svoj-ho milujúceho Otca, ktorému tým prav-daže spôsobí bolesť, «ale doplatí na to len on sám».

BOŽÍ HNEV A BOŽIA VÝCHOVA

Ako je to s bezbožníkmi a veriacimi? Naozaj sa tým prvým „vedie lepšie“? Biblické citáty: Kto verí v Syna (v Ježiša Krista) má več-ný život. Kto však neposlúcha Syna, ne-dosiahne (večný) život, ale stíha ho Bo-ží hnev (Jn.3:36). Hnev Boží prichádza z neba proti kaž-dej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí touto svojou neprávosťou prekážajú pra-

vde, hoci to, čo je možné poznať o Bo-hu, je im prístupné. Boh im to totiž odha-lil. Veď Jeho neviditeľnú skutočnosť, Je-ho večnú moc a božskosť od stvorenia sveta človek môže poznať zo stvorených vecí, ak premýšľa. A tak nemajú ospra-vedlnenia, pretože hoci mohli poznať Bo-

ha, neoslavovali Ho ako Boha, ani Mu neprejavovali vďačnosť, ale vo svojom mudrovaní upadali do prevrátenosti a ich

nerozumná myseľ sa zatemnila. Vydáva-

jú sa za múdrych, ale stali sa bláznami,

keď namiesto toho, aby vzdávali úctu ve-čnému Bohu, oslavujú vlastné diela - ľud-

ské obrazy človeka a zvierat. Preto pre ich nečistú žiadostivosť Boh ich ponechal napospas tejto nečistote; a tak si sami zneucťujú vlastné telá. Božiu prav-du vymenili za lož, preukazujú úctu a slú-

žia stvoreným veciam, a nie Stvoriteľo- vi, ktorý jediný je požehnaný naveky. Pre-

to ich Boh vydal napospas ich vlastným hanebným vášniam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený; aj muži

namiesto prirodzeného styku so ženou,

za horeli vášňou jeden po druhom: muži s mužmi páchajú nehanebnosti, a tak sa-

mi na vlastnom tele znášajú trest za svo-

ju zvrátenosť. Pretože odmietli uznať Bo-

ha, On ich ponechal napospas ich ska-zenému rozumu, aby robili, čo nie je sprá-

vne. A tak ich život je plný neprávosti, smilstva, zloby, chamtivosti, zla, zlomy-seľnosti, závisti, svárov, klamstiev, vrážd.

Ohovárajú, klebetia, povyšujú a vychva- ľujú sa, sú pyšní, vymýšľajú zlé veci, ne-návidia Boha, nectia si rodičov. Sú ne-rozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. Musia vedieť, že podľa Božích ustano-vení za toto všetko zasluhujú si smrť, a predsa to robia; dokonca iných k tomu zvádzajú. (Rm.1118-32 - voľný preklad). (Kresťania, vy) teda umŕtvujte to, čo je vo vašich údoch pozemské: smilstvo, neči-stotu, vášeň, zlú žiadostivosť a chamti-vosť, ktorá je modloslužbou. Pre tieto ve-ci prichádza Boží hnev (Kol.35-6). Ak obstojíte v dočasných utrpeniach, po-tom Boh, plný lásky a milosti zjavenej v

Ježišovi Kristu, vám dá vecnú radosť, z-dokonalí vás, utvrdí, posilní a postaví na pevný základ (1.Pt.5:10 - voľný preklad). Koho Pán miluje, toho prísne vychová-va... Vytrvajte v tom, čo slúži na výcho-vu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychová-va prísne? Ak by ste boli bez takejto vý-chovy, boli by ste ako nemanželské de-ti, a nie synovia. On (Boh) nás karhá pre náš osoh, aby sme mali účasť na Jeho svätosti. Pravdaže, nijaká prísna výcho-va v tej chvíli nezdá sa príjemnou, rado-stnou, ale trpkou: neskôr však prináša o-vocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorí boli ňou vycvičení. (Žd.12:6 - 8,10 -11- voľný preklad). Poznámky k uvedeným textom: Keď čítame v liste apoštola Pavla rímskym kresťanom vyrátané plody skazeného rozumu, nečistých žiadostivostí, haneb-ných vášní bezbožníkov, možno máme dojem, ako by to náš súčasník opisoval

Zmena a rast 24 .

obraz dnešného sveta: nespravodlivosť, smilstvo, sexuálne zvrátenosti, zloba, ná-silie, sváry, vraždy, chamtivosť, klamstvá

(podvody),nedostatok lásky a milosrden-stva, pýcha, neúcta detí k rodičom, ne-úcta ľudí k Bohu. Týmto všetkým bývajú preplnené maso-vokomunikačné prostriedky i tzv. ume-nie, taký je život spoločnosti, taký je dne-šný svet. Mnohým sa možno chce zvolať: Prečo to Boh dovolí? Prečo mlčí? Prečo nepo-trestá páchatelov zla? Napríklad neús- pechmi, katastrofami, chorobami a iný-mi vecami, ktoré sa nám - ľuďom zdajú byť vhodnými na potrestanie zla. Ak však čítame pozorne Božie Slovo a ak pozorujeme ako Boh koná, musíme vidieť, že nenecháva zlo a bezbožnosť bez trestu. Naopak, ovocie Jeho hnevu je oveľa trpkejšie ako tresty, ktoré možno „navrhujeme“ my. Totiž samotná skutoč- nosť, že sa tie veci, to zlo, tie nehanebnosti dejú - to samo osebe je dôkazom toho, že Boh nemlčí. Boh sa hnevá a vo svojom hneve posiela na bezbožníkov, na páchateľov zla ten najväčší trest: po-necháva ich napospas ich vlastnému s-kazenému rozumu, ich vlastným žiados- tiam a vášniam. Hriech plodí hriech a pá-chatelia zla sa zamotávajú stále viac do osídiel vlastných neprávostí: problémy sa zväčšujú a ich život sa im postupne stáva „peklom“ už tu na zemi. Naopak, svoje deti Boh vychováva, a to niekedy aj veľmi prísne.Neraz prichá-dzajú osobné neúspechy, sklamania,

choroby, utrpenia telesné, či duševné. Ale práve tieto veci, hoci nepríjemné, ve-dia osloviť toho, kto je schopný vnímať Božiu reč a konanie. Boh niekedy hovo- rí k svojim deťom šeptom, na niekoho však musí hlasno zavolať a tým, čo sa nevie na Jeho oslovenie prebudiť, nie-kedy aj silno zatriasť. Ku komu však Boh hovorí, do života koho zasahuje, na tom Mu záleží, toho miluje. Taký človek má nádej. A ak voči Božej intervencii nezos-

tane hluchým, má otvorenú cestu k Bo-hu, do Jeho pokoja i do Jeho Kráľovstva. Najhoršie zo všetkého je, keď Boh vo svojom hneve prestane hovoriť, keď pre-

stane intervenovať do života človeka,

keď ho ponechá napospas jeho nemúd- remu rozumu a jeho zhubným vášniam. Takto sa teda najčastejšie prejavuje Boží hnev a Jeho výchova v časnom ži-vote človeka. Avšak to najdôležitejšie - definitívne zúčtovanie, konečný trest ale-

bo odmena - to sa týka života večného. Prečítajme si opäť, čo o tom hovorí Božie Slovo v uvedených bibl. textoch: Kto verí v Syna (v Ježiša Krista), má ve-čný život. Kto však neposlúcha Syna, nedosiahne večný život... (Jn.3:36). Ak obstojíte v dočasných utrpeniach, potom Boh...vám dá večnú radosť...(1.P.5:10). Boh vo svojej dobrote a milosti ponúkol človeku pomoc, dal mu šancu dostať sa zo satanovho otroctva, z izolácie od Bo-ha, zo smrteľného nebezpečenstva, v ktorom sa ocitol pre hriech. A dal mu aj presné pokyny ako sa môže tejto jedi-nečnej šance chopiť. Ale dal mu, prav-daže, aj slobodnú vôľu - možnosť vybrať si, rozhodnúť sa, či prijme túto ponúk- nutú pomoc alebo nie, možnosť rozhod- núť sa pre večný život a Božiu otcovskú lásku, ochranu, starostlivosť a výchovu - alebo pre smrť a Boží hnev. Ako sa rozhodneš Ty? /EMBE/

..Biblické proroctvá

Prophecy: „Bůh nám dal proroctví,

aby nám proměnila srdce, ne plnila hla-vu vědomostmi. Nepředpověděl budoucí Vždycky, když Bůh oznamuje budoucí události, připojuje k proroctvím pokyny pro praktický život. Boží výklady o bu-doucnosti obsahují konkrétní rady pro

„‹tady› a ‹ted›.“ Podle Bible by znalost budoucnosti měla vést k mnoha změnám v našem životě nebo v našich srdcích. Správným pochopením biblických proroctví nás Boží slovo motivuje k sva-

Zmena a rast 25

tému a čistému životu. Petr to říká napro-

sto jasně: „Pánův den však přijde jako zloděj v noci... Když se tedy všechno má ro- zplynout, jací musíte být ve svatém chování a zbožnosti vy, kdo očeká- váte a spěcháte k příchodu Božího dne, pro nějž se nebesa rozplynou ohněm a živly roztaví žárem? Podle jeho zaslíbení však očekáváme no- vá nebesa a novou zemí, v nichž pře-

bývá spravedlnost. Proto, milovaní, očekávejte tyto věci a snažte se, aby- ste jím byli shledáni v pokoji jako ne- poskvrnění a bezúhonní.“ (2.Pt.3:10-

14) Rovněž Pavel povzbuzuje věřící: „...abychom se zřekli bezbožnosti a světských žádostí a žili v tomto věku rozvážně...“ (Tt.2:12-13). V Rm.13:11-14 uvádí proroctví a ryzí ži-vot do vzájemné souvislosti: „Kromě toho znejte dobu, že už je čas probudit se ze spánku. Vždyť teď je naše spasení blíže, nežli když jsme uvěřili. Noc pokročila a přiblížil se den.

Odložme tedy skutky tmy a oblečme zbroj světla. Choďme počestně jako ve dne, ne v hodování a opilství, ne ve smilstvech a nestydatostech, ne ve svárlivosti a závisti, ale oblečte se do Pána Ježíše Krista a nepečujte o tělo podle jeho žádostí." A ještě jeden závěrečný z 1.Jn.3:2-3; „Milovaní, teď jsme Boží děti, ale je- ště se neukázalo, co budeme. Víme však, že až se ukáže, budeme podo- bni jemu, neboho uvidíme tak, jak je. A každý, kdo v něm má tuto naději, očišťuje se, jako je čistý on." Právě proto, že víme, co se bude dít, měli bychom vést bohulibý život. Měl by vyjadřovat, že víme, co se stane s námi a s tímto světem. Měli bychom žít pro věčné věci a nehonit se za prázdnými pozemskými radovánkami. Osud tohoto světa a lidí, kteří nepřija-li Krista, by nám měl být velkou pobíd-kou ke zvěstování Dobré zprávy jiným

lidem. Apoštol Pavel napsal ve vězeň-ské kobce v Římě svůj poslední inspiro-vaný list (2.Tm.), jenž byl určen jeho spo-lupracovníku Timoteovi. Z dopisu vyplý-vá, že Pavel věděl o blížících se ne-klidných dobách a že by se Timoteus mohl dostat do pokušení, aby to vzdal. Právě události času konce jsou po-zadím jedné z jeho posledních výzev adresovaných Timoteovi: „Proto tě před Bohem a před Pánem Ježíšem Kristem, který má soudit ži- vé i mrtvé, zapřísahám přijeh přícho- du a jeho království: Kaž Slovo, buď připraven vhod i nevhod, usvědčuj, káre a napomínej se vší trpělivostí a učením… Ty však buď ve všem stří- zlivý, snášej útrapy, konej dílo kaza- tele evangelia, naplň svou službu.“ (2.Tm.4:1-2.5). Pavel věděl, že se na obzoru rýsuj ne-bezpečí, hleděl však i přes hrozíci potíže daleko kupředu, k času Kristov příchodu a posledního soudu. Pod zorným úhlem tohoto dne naléhal Pavel na Timotea a naléhá na každého z nás abychom jako evangelisté věrně zvěstovali dobrou z-právu. Každý věřící by měl dělat vše, co je v jeho moci, aby c nejvíce lidem pos-kytl příležitost uslyší dobrou zprávu o odpuštění a věčné: životě skrze víru v Krista. Jsme Kristovými vyslanci v cizí ze-my. Je naším úkolem jakožto Božího lid abychom šířili dobrou zprávu o záchra-ně skrze Ježíše Krista. „Proto tedy jako Kristovi velvyslanci prosíme na místě Kristově, jako by skrze nás žádal Bůh: Smiř se s Bo- hem“ (2.Ko 5:20). Boží zpráva o budoucích událostech by nám neměla pouze plnit hlavu, nýbrž i proměňovat srdce. Co to bude známe- nat pro váš život, až nastanou události naznačené na počátku (a k tomu by mo-hlo dojít velice brzo)? Odpověď na tuto otázku bude pro váš věčný život rozho-dující. Amen. /prev. MNR a VoP/.

Zmena a rast 26 .

Božia vláda na zemi

Zjavenie v 20.kapitole pokračuje tým-

to opisom: „

1Potom som videl anjela zostupovať

z neba: mal kľúč od priepasti a na ru- ke veľkú reťaz.

2Uchopil draka, toho

starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov,

3hodil do

priepasti, zatvoril a zapečatil ju nad ním, aby viac nezvádzal národy, kým sa nevyplní tisíc rokov. Potom bude na krátky čas uvoľnený.

4Potom som

videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľo- vali s Kristom tisíc rokov.

5Ostatní mŕ-

tvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov.

To je prvé vzkriesenie.6Blahoslave-

ný a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť ne- má moc, ale budú kňazmi Boha a Kri- sta a budú kraľovať s Ním tisíc rokov!

7Keď sa vyplní tisíc rokov, satan bude

z väzenia prepustený8a vyjde, aby

zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Goga a Magoga, aby ich zhro- maždil do boja.“ «To večné zlo» Niekedy sa pýtame, kedy už skončí to pokúšenie, zlo a hriech na svete. Tu je radostná zvesť. Jasna a do-slovná. Žiadne obrazy, žiadne podoben-stvo, žiadna alegória, ale jasná a úplne doslovne zrozumiteľná radostná zvesť. Pán Ježiš Kristus príde a nastolí svoju vládu. Vládu so svojimi svätými a vyvo-lenými. Opäť zmena eónu, či údobia, dl-hého obdobia. Dispenzializmus v samom Písme svätom. Iba ak niekto nechce po-chopiť tak nepochopí. Po hroznom a víťaznom boji Pána Ježiša Krista a Jeho anjelského vojska nad ľuďmi, ľudskými prostriedkami nad tými, ktorí ľudí zvádzal. Dokončuje sa ešte zaistenie toho,ktorý tu má svoje me-

no jasne napísané s jeho obmenami - diabol, satan, starý drak a starý had. Neviditeľná, ale skutočnú bytosť. To si treba uvedomi, že je, existuje a medzi na-

mi pôsobí. Zvádza, pokúša, rozsieva zlo a zlobu. Je tu a je zameraný proti Páno-vi Ježišovi, proti Jeho druhému prícho-du. Preto ten boj o Jeruzalem a o Izrael. Proti jeho kráľovaniu tu na zemi s ústre-dím v hlavnom meste Jeruzlem.Toto je skutočné pozadie, o ktoré je aj dnes už politický, mocenský a vojenský boj. Kriv-ka času a udalosti speje k ukončeniu ča-

su milosti, k vytrhnutiu, k hroznému súdu a vláde antikrista. To všetko má už teraz svoj počiatok konca. Skutočná predo-hra večnosti, nového neba a novej ze-mi, začína ešte prípravou v kráľovstve na zemi s vládou Pána Ježiša Krista aj s Jeho vyvolenými. Kráľovstvo bez von-kajšieho pokušenia a zloby. «Tisícročné kráľovanie Pána .Ježiša Krista, s vyvolenými na zemi» S touto skutočnosťou, ktorá je tu opísa-ná majú mnohí kresťania problém. Vní-majú a vykladajú stať od 4.verša po 7.v. rôzne. Niektorí ako čosi duchovného, iní, že už prežívame obdobie kráľovania s Pánom Ježišom Kristom. Vzniká však potom problém aj s porozumením pro-roctiev zo Starej zmluvy. Pri doslovnom prijatí slov z uvedenej časti „Zjavenia“ na-

opak sa množstvo prorockých výpove-dí zo SZ stávajú jasnejšími a zrozumi-telnejšími. To isté platí aj o proroctvách v SZ. Kniha „Zjavenia“ je priamo pokra-čovaním týchto proroctiev. A o nich tiež platí, že ich treba doslovne prijímať. Tak si môžeme ozrejmiť mnohé detaily a sku-

točnosti, ktoré sa udejú v „1000 ročnom kráľovstve.“ Napr. Izaiáš v 11.kapit. kde sa opisuje a potvrdzuje spravodlivá vláda Pána Ježiša Krista. Genetické zmeny vo zvieratách. Geografické zmeny na zem-skom povrchu. Duchovné zmeny, zjed-notenie atď. Toto aj iné miesta Písma si môžete samy pozrieť, zamyslieť sa nad nimi. My teraz sa zamýšľame nad „Zja-

Zmena a rast 27

vením,“ preto iné knihy a vzťahy nebu-deme dopodrobna rozoberať. Z textu vidíme, že satan a jeho moc je pevne spútaná a zaistená. Uvrhnutý do toho najhoršieho väzenia do pekla. Tam pôj-de on a jeho stupenci, či posluhovači. Opakujeme to preto, že je to výstraha, ktorá práve teraz a dnes môže priniesť ovocie obrátenia a vydania sa Pánovi Ježišovi Kristovi. V nebeské kráľovstvo na zemi, ktoré je opísané v 4.verši. Tu ide hlavne o vlá-du Pána Ježiša Krista, ktorá bude nasto-lená - ide tu o „kráľovstvo“ - o Božiu aris-tokraciu. Nie o demokraciu, ani o slobodu a anarchiu, ktorá dovoľuje všetko aj zlo. Tu ide o slobodu konať dobro a upla-

tniť sa v plánoch a zámeroch Pánových, ktoré budú tým najlepším načom sa mô-

že človek spolupodieľať. Čo prinesie bla-

hoslavenstvo v každom ohľade. Keď si veľmi pozorne prečítame slová o tých, ktorí budú spolu vládnuť s Pánom Ježi-šom Kristom, tak dostaneme opäť obraz o tom, aká je cesta Božej milosti a lás- ky. V čase najvúčšieho „beda,“ utrpenia a kúšok, a to i v tých najväčších v pos-ledných a obstáli, nezradili vieru v Pána Ježiša Krista. Vládnuť bude Stvoriteľ, Všemohúci, Spravodlivý, Milostivý a lás-kavý Boh, s Ním a podľa Jeho usmerne-nia aj tí čo k tomu budú povolaní. Tam nie je možné, aby vládol niekto iný. Tam nie je možný iný systém ani forma vlád-nutia, iba taká akú nám opis zo 4.kapi- toly presne zobrazuje. To je iba krátky o-

pis, na iných miestach a v ďalších pro-rockých výpovediach je toho napísané viac a je to aj konkrétnejšie preto tu Pán nezjavuje viac. Napr. v Izaiášovi, v 54. kap. je opísaná radosť a istota pre Izra-el. Jeho postavenie a vyvýšenie s pome-dzi národov. A to preto, že On Všemo-húci si tento národ založil, je Jeho vlast- níctvom. ON ho vykúpil, omilostil a zľu-toval sa nad Izraelom. On ho aj dôstojne vyzdobí a upevní. Každý, kto toto príjme bude požehnaný. A každý, kto by sa to-

mu procesu protivil bude odsúdený. To-to je budúci údeľ Izraela pre „1000 roč-né kráľovstvo.“ To je pre Izraelo radost-ná zvesť. V celej tej kapitole sa obrazná reč, strieda so zrozumiteľnými slovami skutočného naplnenia. Ak tomu porozu-mieme tak nám vznikne tak jasný a krás-

ny skutočný a zmenený stav o konkrét-nom mieste na zemi - o Sione, Jeruza- leme a Izraeli. Alebo, Iz.65:17-25 kde čí-tame: „

17Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a

novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu.

18A-

le jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím. Lebo, ajhľa, stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť.

19Zajasám nad Jeruzalemom

a zaradujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču a-

ni volanie o pomoc.20

Nebude tam už dieťaťa, ktoré by žilo len niekoľko dní, ani starca, ktorý by si nevyplnil dni, lebo mládencom bude ten, kto zomrie storočný, ale hriešnika budú tak pre- klínať, aby len sto rokov dožil.

21Bu-

dú stavať domy a bývať v nich, vysa- dia vinice a jesť budú ich ovocie.

22

Nebudú stavať, aby iný býval, nebu-

dú sadiť, aby iný jedol, lebo vek môj- ho ľudu bude ako vek stromu a moji vyvolení užijú výsledok práce svojich rúk.

23Nebudú sa nadarmo namáhať,

ani rodiť pre hrôzu, lebo sú potoms- tvom požehnaných Hospodinových, a spolu s nimi aj ich výhonky.

24Skôr,

ako budú volať, ja sa im ozvem, eš- te budú hovoriť, už ich vypočujem.

25

Vlk s jahňaťom sa budú spolu pásť,

lev s dobytkom slamu bude žrať a had bude mať za pokrm prach. Ne- budú škodiť ani hubiť na celom mo- jom svätom vrchu - vraví Hospodin.“ Zmenené podmienky na zemi, zname-ná nová zem, tak ako to bolo po poto-pe. Zem a podmienky pred potopou ne-bolo možné zrovnať s tými, aké boli po potope - bolo tu niečo nové. Tak máme

Zmena a rast 28 .

aj Starú a Novú zmluvu, množstvo ostá-va v platnosti a zachované, ale niečo je tu celkom nové nepoznané do tejto chví-li, keď to Pán Ježiš Kristus zmenil a tak ustanovil. Nové zmenené životné pod-mienky, ktoré majú svoje dôsledky. Tak: „

26Jeho hlas vtedy otriasol zemou, a

teraz dáva zasľúbenie a hovorí: Eš- te raz zatrasiem zemou, ale aj nebom

27A to: ešte raz, zrejme poukazuje na

zmenu vecí, ktorými zatrasie ako stvo-

renými, aby zostalo, čo sa nemôže otriasť.“ (Hb.12:26,27). Pán nám dáva jasne na vedomie, že On je Ten, ktorý môže triasť ako chce, kedy chce a s účinkom a výsledkom aký si On ustanoví. Tu niet miesto na pochybo-vanie, alebo nepochopenie. Tie veci vie-me a prijímame vierou. Vierou darova-nou, nie nami získanou a už vonkon-com ľudskými možnosťami naučenou. „Je to dar Boží.“ (Ef.2:8). «Blahoslavený a svätý, ..kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc» Kniha „Zjavenia“ je knihou nielen radost-nou zvesťou - evanjelia, ale aj knihou, ktorá radostnú zvesť prehlbuje. Preto tu definujeme proroctvo zo SZ, aby sme lepšie porozumeli aké to blahoslaven-stvo pre tých, ktorí majú účasť na prvom vzkriesení. Toto je platná nikým nezru-šiteľná výpoveď - Božie zasľúbenie - o výsadách prvého vzkriesenia je veľmi príťažlivé. Je zaujímavé, že ani rôzne vie-

rovyznania nehovoria nič o dvoch zmŕt- vychvstaní. Táto výpoveď aj potvrdzuje, že bude vytrhnutie, či náhle premene- nie Cirkvi, ktoré bude predchádzať prvé zmŕtvychvstanie. Vytrhnutie pred tým naj-horším súdom - „najhorším beda“, ktoré sa týka hriešneho sveta. Viď 1.Te.4:16. Mnohým nejde o vládu, ale tá účasť na prvom zmŕtvychvstaní, či premene je fas-

cinujúca správa. Je to správa istá a jed-noznačná. Potvrdzuje ju sám Pán Ježiš Kristus svojim zjavením. «Veľkú pozornosť a

mnohovravná informácia» je v slovách: „videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obra-zu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Tieto slová hovoria o tom, že po-čas vlády antikrista tu na zemi boli aj z-novuzrodení kresťania. Výpoveď je v tomto smere jasná a jednoznačná. Ale Cirkev by mala byť vytrhnutá. Tu sa otvá-

ra viacero možnosti. Teda: A/. Cirkev je tu do polovice času, alebo dokonca času 7-ročnej vlády antiktista. Krátko pred najhroznejšími udalosťami, v Písme označené najväčšie „beda,“ a-kého nebolo. T.j. podľa prorockých dní u-

daných v Dn.12:11,12. Dni presahujúce 7-roč. obdobie, 30+45. Alebo: B/. Z liberálnych, z vlažných kresťanov, z nepripravených na vytrhnutie sa počas 7.r. vlády antikrista, sa obrátilo k Pánovi Ježišovi Kristovi a prídu o život, muče-níckou smrťou. Tiež sa môžu obrátiť ne-veriaci, ktorí o všetkom vedeli, počuli, a-le neverili, až po vytrhnutí ich to pohlo. Vytrhnutie Cirkvi vedomosť o Pánpvi Je-

žišovi Kristovi a aj o tejto skutočnosti -o vytrhnutí. Preto je potrebné svedčiť o všetkom aj neveriacím. Písať nechať tu nahrávky a svedectvá. To všetko umož-ňuje neveriacim počas 7-r. vlády antikri-sta a po udalosti vytrhnutia, obrátiť sa a byť aj za cenu umučenia spasený. «Prekujúce pôsobenie a zvod» Keď zvážime kto bude v tom čase druhého príchodu Pána Ježiša krista tu na zemi. Tak z toho musíme vychádza, čo sa tu udeje. - V prvom rade tu bude Pán Ježiš Kristus nieln zjavený, ale aj veľmi zjavne a účinne pôsobiť.Pôsobiť v moci a v ne-predstaviteľnom víťaznom ťažení nad zlom a „zlým.“ - Nebude tu pôsobiť moc satana a von-kajšie pokúšanie a zvádzanie. - Bude tu pôsobiť Cirkev, tá časť Cirkvi, ktorá príde na zem v novom oslávenom

Zmena a rast 29

tele s Pánom Ježišom. V tele podob-nom v akom bol Pán Ježiš po vzkriese-ní. Bude robiť činnosť, o ktorej vieme len toľko, že to bude spoluvláda s Pánom. To znamená, že bude vykonávateľom vôle Pána. Bude vykonávateľom pove-lov a rozkazov Pána Ježiša Krista. Iste v plnej moci a zmocnení Pánom Ježi-šom. Pohyb a spôsob „tu bytia, či exis-tencie na zemi“ bude podobná ako bola u Pána Ježiša keď vstal z mŕtvych a u-kazoval sa učeníkom a ďalším sved-kom a vykonával skutky, ktoré už ne-máme detailne opísané. - Bude tu zbytok, znovuzrodeného ná-roda Izraela, ktorému bude Pán Ježiš všetkým vo všetkom. - Budú tu ľudia, ktorí prešli súdnou sto-licou Kristovou. Teda konkrétne tí, ktorí zostali po tomto hroznom „beda“ akého na zemi nebolo.A to je vlastne to „beda,“ če je Božím súdom, ktorý nebeský Otec zveril do rúk svojho Syna Pána Ježiša Krista. Uvedomujeme si, že Pán Ježiš se-

dí na pravici trónu svojho Otca. Odtiaľ riadil, riadi a bude riadiť, otváranie pe-čatí, trúbenie trúb, hrmenie hromov a nakoniec vylievanie čiaš. Kto obstal a dostal novú možnosť počas „Tisícroč- ného kráľovstva Pána Ježiša Krista sa obrátiť, s celým srdcom a úprimne. Že keď príde na krátky čas pokušenia a z-vodu satanom, aby sa preukázal, roz-hodnosťou a vlastnou vôľou, že chcú byť celkom jedine a navždy Kristovými príslušníkmi. Raz aj vlastná slobodná najmä u tých, ktorí sa narodia a vyrastú už počas „tisícročného vládnutia Pána Ježiša, bez vonkajšie pokušenia sata-nom, aby sa svojou slobodnou vôľou prejavili. Preto sme ju ako ľudia dostali, aby sme podľa nej boli právoplatne sú-dení a posudzovaní. Boh je spravodlivý a Jeho spravodlivosť trvá naveky. Aj v Jeho kráľovstve tu na zemi. Bude to čas najväčšej evanjelizácie a žatvy Duch svätého, akého ešte ne-bolo a viac nebude. Amen.

...................Posledná vojna na zemi.

V 20.kapitole „Zjavenia - apokalypsy,“ nie hrôzy, ale správne odhalenia dejov, ktoré sa udejú na zemi pred jej zánikom.

Sú dejiny ľudstva a zeme ako stvorenia Božie. Zrejme tu tu dôjde aj k zmene v celom vesmíre, ale o tom nemáme nič konkrétneho v Písme svätom napísané. Teda čo bude celkom posledná uda-losť? Čítajme ďalej v 20 kapitole. Zopa-kujeme si 7.verš až koniec. „

7A keď sa dovŕši tisíc rokov, satan bu-

de uvoľnený zo svojho väzenia.8Vyj-

de, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Góga i Magóga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako morského piesku.

9Vyšli na šíru

zem a obkľúčili tábor svätých i milo- vané mesto. Zostúpil však oheň z ne-

ba a pohltil ich.10

Diabol, ktorý ich zvá-

dzal, bol vrhnutý do ohnivého a síro- vého jazera, kde bola aj šelma a falo-

šný prorok. Tam budú mučení vo dne v noci na veky vekov.

11Videl som veľ-

ký biely trón i toho, ktorý na ňom se- del. Spred neho utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta.

12Videl som

mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napí- sané v knihách, podľa ich skutkov.

13

Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v

ňom. Aj smrť a podsvetie vydali mŕt- vych, ktorí boli v nich. A každý bol sú-

dený podľa svojich skutkov.14

Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť, ohnivé ja- zero.

15A ak sa našiel niekto, kto ne-

bol zapísaný v knihe života, bol ho- dený do ohnivého jazera.“ «Naj, najposlednejšie udalosť na zemi» Nič chválihodného, nič pekného, ale boj na život a na smrť. Zloba, nie naivnosť, zastiera satanovi a jeho komplicom lo-gické myslenie. Rozhodne sa pre boj. Boj proti Všemohúcemu, zničenie Toho,

Zmena a rast 30 .

ktorý stvoril, dal život, je Pánom nad pán-

mi, na životom a jeho kvalitami. A čo na-viac,nezamýšľa nič zlého, ale chce pre svoje stvorenie iba to naj najlepšie - naj-blahoslavenejšie. Pozor nie len to, ale aj pýcha namyslenosť, nekalé túžby sa dostavia a tie potom sú príčinou pádu, nie človeka, ale anjelov /viď Jd.1:6/. Pre-čo, sa nad tým zamýšľame? Nuž preto, aby sme vedeli, že aj v nebi je a bude určitá hierarchia, poriadok a pravidlá. Ce-

lé predstavenie, celé vyučovanie a prak-tické cvičenia sú u konca, tu na zemi. V tom je zmysel, odísť z tejto existencie do duchovnej, poučení a vycvičení. Mú-drí a šťastní. Niekto zažil nebo na zemi - „Tisícročné nebeské kráľovstvo tu na ze-

mi a ešte je vstave pripojiť sa k zlu. Nie-len pripojiť, ale ešte aj bojovať. To je tu opísané na to, aby sme sa poučili. Nie je dôležité, ako a kde sa tá bitka odohraje, ale to, že je to na poučenie. Nuž a keď sa tu doslovne hovorí o Gógovi zo zem Magóg, tak to tak bude. Iba treba vedieť, čo tie slová znamenajú. Podľa na slovo vzatých znalcov pôvodných biblických jazykov, ide o vládcu - Góga, zo zeme najvzdialenejšieho severu - Magóga a ten je Rusko s hlavným mestom Moskva, ktorá leží rovno na sever od Jeruzale-ma. Doslova ide o zoskupenie národov, zrejme, ktoré už teraz na tom pracujú a sa dávajú do jedného zväzku. Či spá-jajú do vzájomného vojenského zosku-penia. Tým vytvoria doslovne armádu, ktorá bude mať vojakov, či bojovníkov „ako morského piesku.“ Či je to vojna z-hodná s bojom u Armagedonu tým sa tu teraz nebudeme doširoka zamýšľať. Máme však za to, že to nie je ten istý bi-tevný boj, ale ide o dva rozne vojny. Fa-ktom na poučenie však zostáva nielen smutná, ale priam hrozná skutočnosť, že existencia zeme a života na zemi končí vzbúrou proti Bohu. «Boj proti Jeruzalemu» Boj proti svä-tému mestu, lebo odtiaľ bude vládnuť Pán Ježiš Kristus, tak ako to je prorocky

predpovedané. Najprv: „V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzale- ma pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca“ (Jr.3:17).A tiež: „Mnohí pohania poputujú a povedia: Poďte, putujme k Hospodinovmu vrchu k domu Boha Jákobovho, aby nás učil svojim cestám a chodili sme po jeho chodníkoch. Zo Siona totiž vyjde náu-

ka a slovo Hospodina z Jeruzalema (Mi.4:2).A: „Veď zo Siona vyjde zá- kon, Hospodinovo slovo z Jeruzale- ma“ (Iz.2:3b). Podľa tých slov Pán Je-

žiš ustanoví mesto Jeruzalem, za mie-sto kde sa budú chodiť kláňať Pánovi všetky národy a odtiaľ vyjdú zákony a vlá-

dne nariadenia. Potom sa zídu národy pod vedením toho „zlého“ proti tomu me-

stu. Radostná zvesť a istota, že zlo a zlý nezvíťazí, ale naopak. Oni budú tí čo z-horia. Nielen to, ale... «Odstránené a potrestané» Najväč-šie zlo a zloba existujúce cez najväčší pád. Najvyššie postavený anjel „Svetlo-noš“ existencii duchovnej je Pánom Bo-hom uvrhnutý aj spolu s jeho prisluho-vačmi. O tom nás informuje Písmo svä-té zrozumiteľnými slovami v liste Júdo-vom vo 6 verši. O tom píše apoštol pre-to, aby veriacich varoval pred pádom do hriešného spôsobu života. Iných mies-tach SZ sa tiež o tom píše. Vždy ide o to, aby veriacich táto skutočnosť varo-vala pred hriešným spôsobom myslenia a konania. Tu v „Zjavení“ sa o tom tiež píše, medzi iným, aj preto aby si každý uvedomil, že skôr ako sa ukončí vek tejto zeme a možno i vesmíru, musí byť zničený, odstránený a potrestatný hrie-šny spôsob existencie. Do duchovnej existencie s prítomnosťou Boha - Pána Ježiša Krista nesmie vstúpiť nič nečisté čo je zdôraznené v Zj.21:27. To nám ja-sne zjavuje a odkrýva verš 10. Po očiste-

ní hriechu a zla zčína duchovná dimen-

Zmena a rast 31

zia, či večnosť s prvým krorkom - sú-dom pred „veľkým bielym trónom.“ Roz-hodnutie kto zostáva v prítomnosti več-ného Boha a kto nasleduje zlo z zlého do večnej zatratenosti, odlučenosti od Boha, do ríšie večných múk a bolestí.

Toto nám ešte doplňuje zrozumiteľná informácia z 14.verša, kto konkrétne do tejto druhej a večnej odlúčenosti bude uvrhnutý. Toľko varovaní, mnokrát opa-kované varovanie a súčasne volanie náš-

ho milovaného Pána a predsa ešte toľ-ko nevery, hriechu a odvrátenosti od Pá-na Ježiša Krista. Je to bolestné a smut-né konštatovanie. Pokiaľ máme čas a možnosti, tak sa pripojme k hlasom zá-chrany a spáse. Kniha Zjavenia patrí tiež medzi evanjelium spásy. «Útek zeme, či materiálneho sveta» Skôr ako na scénu vystúpi „veľký biely trón“ utečie zem, či materálny svet. Tu vo verši 11. je spomenutá zem a nebo. To dáva možnosť k úvahe, že ide o materi- álnu existenciu, ktorá musí ustúpiť du-chovnej dimenzii. Ústup, či útek je však opísaný aj takto: „

10Pánov deň príde ako zlodej. Vte-

dy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené.

11Keď sa toto

všetko má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správa- ní vy,

12čo túžobne očakávate prí-

chod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?!“ (2.Pt.3:10-12). Tu je nielen jasnejšie k pochopeniu, že ide o premenu materiálneho na ducho-

vné,ale čo je hlavné je tu úžitočná vý-zva pre pripravenosť k týmto udalos-tiam. Nejde o protirečenie, ale dopl-nenie medzi ap. Petrom a Jánom. Čo je úžitočné pre nás a pre každého kto miluje Pána Ježiša Krista. «Konečný rozsudok» Niekto má zato, že Pán Boh nemôže byť predsa taký prí-sny a vysloví raz konečný verdikt, ktorý sa nikdy nezmení. To je v kompetencii

Pánovej a preto berieme doslovne to čo je tu napísané. Druhá a večná smrť, či odlúčenosť od Pána Boha sa udeje pred Jeho tvárou v Jeho milosti, dokonalej spravodlivosti a nezbudnime že aj v lás-ke. Súdna stolica Kristová, ako píšeme na inom mieste je niečo iné ako koneč-ný, tiež hovoríme tomu posledný súd pred „veľkým bielym trónom. Kto obstal pred súdnou stolicou Kristovou, ten má účasť na prvom vzkriesení a prešiel zo smrti do života. Kto však nie ten príde na súd pred veľký biely trón. Platí každý musí byť raz súdený, vyhodnotený. Aj pred veľkým bielym trónom vidíme, že to nie je iba tak, ale že to má svoje pravidlá a ustanovený postup zaručujúci spravo-dlivosť, pravdu, milosť a lásku. Všetko ve-

diacemu Pánu nie je problém už teraz zapisovať do knihy života, či knihy smrti.

Tiež by sme neradi zašli do špekulácii čo sú to a aké sú to knihy. Je písané o knihách, v množnosm čísle, to jedine a s istotou vieme, že jedna z nich je tá naj-dôležitejšia pre tých, ktorí sú v nej zapí-saní. Totiž ide o knihu života. Vieme, že niekto sa tak aj modli a prosí Pána, aby ho zapísal do knihy života, aby mu od-pustil, že Mu svoj život vydáva do Jeho rúk. Máme za to, že takáto modlitba je vypočutá. A keď práve tieto riadky zo Zjavenia niekoho k tomu kroku vedú, a-by sa tak modlil tak vidíme, že tie slová pomohli k večnej spáse - záchrane - sú evanjeliom. Amen. /zamyk/

MODLITBA

Každý kresťan má s komunikáciou s nebeským Otcom svoje skúsenosti. Po-

zitívne, ale niekedy možno i negatívne (napr. tzv. „nevypočuté“ modlitby). Príčiny tých negatívnych skúseností môžu byt rôzne, nikdy však „na vine“ nie je Otec. Účinná modlitba, to je v živote kresťana veľmi vážna vec - bez nej totiž niet spojenia s Bohom, a bez spojenia s Ním niet života (duchovného tu v časno-sti a osláveného vo večnosti). Preto tre-

Zmena a rast 32 .

ba upozorňovať na problémy, ktoré mô-žu znemožniť toto životodarné spojenie. Sám som s niektorými zápasil a s inými som videl a vidím zápasiť svojich bratov a sestry vo viere. Povzbudzovaniesa a upozorňovanie na úskalia a chyby - to je istotne najúčin-

nejšia vzájomná služba a pomoc kresťa-

nov. Osobné svedectvo je jednou z fori- em takejto pomoci, lebo povzbudzuje i ukazuje problémy, ťažkosti, ale aj spô-sob ako sa s nimi jednotlivec s Božou pomocou vysporiadal. A zhrnutie skúse-ností viacerých veriacich, videných vo svetle Slova Božieho, má podobné pos-lanie. Modlitba, to je aktívna komunikačná linka s Bohom, to je anténa, ktorou vy-sielame i prijímame informácie životne dôležité pre náš duchovný život. Bez modlitby je človek ako televízor bez an-tény: na pohľad normálny, v skutočnosti však nefunkčný, teda zbytočný. Kedže je modlitba rozhovorom s Bo-hom, má byt prirodzená, nevyumelko-vaná. Vaši pozemskí rodičia by sa asi veľmi čudovali, keby ste sa chceli s nimi rozprávať vetami iných, cudzích ľudí, všeobecnými frázami (hoci i zveršova-nými), a nie svojimi slovami. Ako sa asi díva náš nebeský Otec na svoje deti, ktoré s Ním „komunikujú“ bez-myšlienkovo odrecitovanými veršovač-kami? Ešteže On vidí do mysle člove- ka. Inak by sa asi nemohol vôbec do-zvedieť, čo Mu takto „modliaci sa“ člo-vek chce povedať a čo od Neho žiada . Modlitba, ako rozhovor, je niečo tak prirodzené a jednoduché, že to poľahky dokáže aj malé dieťa (ak už vie hovoriť), a predsa mnohí majú s ňou ťažkosti.

Tieto môžu vyplývať z viacerých príčin: a/ z nedôvery k Bohu: Človek sa síce obracia (formálne) na Boha s prosbami, ale súčasne robí všet-ko preto, aby si splnenie svojich prianí zaistil aj „inou cestou“ - prostredníctvom ľudí, či dokonca okultných praktík (napr.

ezoterického liečiteľstva). Takýto človek sa svojím konaním a zmýšľaním vzdialil Bohu, prešiel na opačnú stranu bariká-dy - na stranu satanovu, vlastným pričine-

ním sa dostal do stavu prekliatia, a preto nemôže očakávať od Boha požehnanie: „Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž,ktorý dúfa v cloveka... jeho srdce odvracia sa od Hospodina“ (Jer. 17:5.7). b/ z nepoznania Božej cesty: Človek je niekedy v pokušení pred-kladať, ba priam vnucovať svoje plány a predstavy všemohúcemu a vševedú-cemu Bohu. Dokonca neraz Mu pred-kladá nielen predmet svojich žiadostí,a-le i spôsob ich splnenia. V podstate Bo-hu „radí“ ako „na to“.A ak Pán nepristú-pi na jeho predstavy, cíti sa sklamaný,

urazený alebo to pokladá za „dôkaz“, že ho Boh opustil, že nemá o neho záu-jem. Takýto postoj je cudzí veriacemu človeku; takto nemôže vypadať vzťah syna (dcéry) k Otcovi. Veď Pán najlep-šie pozná nielen čo potrebujeme, ale aj ako nám môže najúčinnejšie pomôcť. On možno vidí, že „mastička“,o ktorú pro-

síme na našu bolesť, by nám nepomo-hla, a preto zvolí „chirurgický rez“. Bude nás to azda i bolieť, ale buďme si istí, že je to určite jediný možný spôsob účinnej liečby. Boh vidí oveľa ďalej ako my. Vie aj o nebezpečenstvách, ktoré na nás čí-hajú „za zákrutou“ cesty života, kam my nedovidíme. Preto tých, čo miluje, neraz vedie okľukou: „Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori“ (2.Mo.13:18);(Ježiš povedal Petrovi): „Čo ja robím to ty te-

raz nechápeš, ale potom pochopíš“ (Jn.13:7).Preto ak aj teraz možno nechá-

peme, prečo Boh koná inak,ako by sme si to predstavovali my, dôverujme Mu - On to robí určite pre naše dobro.Nie na-ša vôľa, ale Jeho nech sa splní! Pán Je-žiš Kristus, Syn Boží, nám ukázal príklad ako máme predkladať svoje prosby ne-beskému Otcovi, keď vo svojich modlit-

Zmena a rast 33

bách hovorí: „buď vôľa Tvoja“ (Mt.6:10) a „nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (Mt.26:39). c/ z nedostatočnosti modlitieb . (po stránke kvantitatívnej i kvalitatívnej): Niektorý človek sa obracia na Boha iba keď je s ním veľmi zle: žiada Ho o po-moc, keď už nič iné nepomohlo. Takto kresťan nekoná. Koľko a ako sa teda modlit? Príkladom modlitebného života nám môže byt prorok Daniel a apoštol Pavel: „(Daniel)tri razy denne kľakol na kole- ná, modlil sa a oslavoval svojho Bo- ha“ (Dn.6:11) a Pavel napomína: „neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte“ (1.Te.5:17-18). Chcel by som upozorniť na slová „osla-voval“ a „ďakujte“! Uvedomme si, že mo-dlitby, to nie sú iba prosby, žiadosti - v modlitbách máme predovšetkým ďako-vať Bohu a oslavovať Ho. Veď máme na to toľko, toľko dôvodov! On splna aj naše tajné priania a potreby; áno, aj tie, ktoré sme Mu zabudli alebo nevedeli predložiť. Všetko, čo máme a čím sme,

je od Neho. Ním žijeme tu a s Ním bude-

me žiť i vo večnosti - ak sme prijali Pá-

na Ježiša Krista za svojho Pána a Spa-siteľa. Dbaj, aby tvoja modlitba nevy-padala ako vyplnená objednávka z ka-talógu obchodného domu. Všimnime si aj slová „neprestajne“, „za všetko“ a (u Daniela) „tri razy denne.“ Ony nám hovoria, že modlitba má byť nie čímsi občasným, či dokonca výni- močným v našom živote, ona má byť stálou a neustálou súčasťou nášho du-chovného života. Čím viac máš práce, povinností, tým viac sa modli! To nie je strata času. Modlitba ta nezdrží od prá-ce. Naopak! Ona je ako brúsenie kosy: časté brúsenie nezdržuje kosca, ale mu uľahčuje a skracuje prácu. Ono, Pavlovo „neprestajne sa modli-te“ určite neznamená spustiť nejaký „mo-dlitebný mlynček - perpetuum mobile“ a-lebo „nonstop“ preberať guľôčky „ružen-

ca“,ani „drmoliť“ čosi nezrozumiteľné (ú-stami),a súčasne zaoberať sa niečím ú-plne iným (mysľou).Ale čo tým teda apo-

štol myslel? Ani ja som kedysi dávno (v čase detstva a dospievania) nechápal Pavlov príkaz (resp. odporúčanie): ne-vedel som si totiž predstaviť, ako by sa mohol človek sústrediť na prácu, štúdi-um atd., keby sa neprestajne modlil. Ani od učiteľov náboženstva a farárov som nedostal uspokojivé vysvetlenie. A pri-tom odpoveď na túto otázku bola „na do-sah ruky“ - stačilo mať otvorené oči, uši, srdce: moji rodičia, starí rodičia a ostatní blízki ľudia, ktorí ma obklopovali, to pre-dsa robili denne pred mojimi ocami, a nebolo to na úkor času, ktorý venovali práci, povinnostiam. To však, čo oni ro-bili, som v tom čase nepovažoval za mo-dlitbu. Dovoľte, aby som to bližšie vys-vetlil: títo ľudia boli jednoduchí, pracovi- tí, a veľmi úprimní; žili na dedine, celý ži-vot tvrdo pracovali od včasného rána do neskorého večera; nemali voľného času - ani na rozptýlenie, ani na „relaxáciu“, ale ani na nekonečné meditovanie, a predsa ono biblické „stále sa radujte, ne prestajne sa modlite, za všetko ďakuj-te…“ (1.Te.5:16-18) bolo úplne samoz-rejmou súčasťou ich života: nezačali žia-

dnu prácu, aby si nevzdychli: „Pane Bo-že, pomáhaj!“,a po skončení každej prá-ce nezabudli na „Vďaka Ti, Bože!“; pred každou cestou (alebo nejakou očakáva- nou udalosťou) vždy a celkom samoz-rejme prosili Boha o Jeho ochranu; a to opäť tým najjednoduchším možným spô-

sobom: „Bože, ochraňuj nás (ma)!“„Buď s nami, Pane Bože!“ a pod. A po skon-čení cesty (udalosti, podujatia): „Vďaka - Ti (chvála Ti), Bože!“ Boli to naozaj tie najstručnejšie, a pri-tom najúprimnejšie modlitby, aké som kedy v živote počul:boli stále (neprestaj-né), a pritom sa nikdy nestali „bezobsa-žnými formulkami“ (ako sa to neraz stá-va s často opakovanými slovami). To is-té platí aj o ich pozdravoch ich: „Pán

Zmena a rast 34 .

Boh vám daj dobrý deň!“ bolo skutoč-ným prianím - kládli dôraz na každé slo-vo (ich pozdrav sa nikdy nezmenil na „brýdeň,“ či dokonca „čau,“ ako sa to ča-som stalo u mnohých ľudí mojej gene-rácie). To isté platí, pravdaže, aj o osta-tných pozdravoch: „S Pánom Bohom zo-

stávajte!“ „Pán Boh vám pomáhaj!“„Pán Boh uslyš! Pomáhaj aj vám (tebe)!“ atd. Tieto a iné pozdravy boli vždy úprimný- mi prianiami,ba viac - boli to vlastne mo-

dlitby;veď to boli v podstate prosby o Bo-

žiu pomoc, nimi boli ľudia - blížni (blízki i vzdialenejší) porúčaní do Božej ochra-ny! Tieto svoje priania vyslovovali váž-ne a úprimne (ako skutočnú modlitbu) -

čo hovorili, to i mysleli. Náš nebeský O-tec celkom iste nemusel premýšľať, čo od Neho žiadajú, ako to asi musí robiť pri odriekaní naučených „modlitieb“ (keď ústa hovoria jedno, a myseľ sa zamest- náva iným), alebo pri nekonečných mo-nológoch plných (často egoistických) žia-dostí, ba dokonca aj „rád“ Bohu, ako má tieto žiadosti vyplniť - ako to majú vo zvy-

ku robiť mnohí „modlitebnici.“ Títo ľudia teda „nehovorili mnoho,ako pohania,kto-

rí sa domnievajú, že pre svoju mnoho-vravnosť budú vyslyšaní“ (Mt.6:7); hoci mali veľmi ťažký život, dokázali sa rado-vať (1.Te.5:16) - pravda,ich radosť nema-

mala charakter neviazanej veselosti,ale spokojnosti a neskrývanej vďačnosti vo-či Bohu za každé dokončené dielo); ne-prestajne sa modlili a za všetko ďako- vali (1.Te.5:17-18) - pritom však po celý ich požehnaný život sa ich „neprestaj- né“ modlitby a vďaky nikdy nestali for-málnou záležitosťou, nikdy nenadobudli charakter bezobsažného klišé. Bez modlitby kresťan nemôže žiť. O-na je pre jeho duchovný život tým, čím je pohyb pre jeho život telesný. Bez po-hybu začne telo slabnúť,prichádzajú po-ruchy, choroby. Odborne sa tomu hovo-rí „atrophia ex inactivitate“ (oslabenie až „zakrpatenie“ z nečinnosti). Okrem toho bez pohybu nemožno nič vytvoriť. Tele-

sný život bez pohybu je teda jednak o-hrozený, jednak neužitočný. To isté pla-tí pre život duchovný bez modlitby. /EMBE/.

EVROPA - CO SKRÝVÁ TO JMÉNO?

Jméno a osud Evropy v sázce?

Jak náš kontinent dostal své jméno? Podle řecké mytologie se nejvyšší bůh Zeus zamiloval do Europy, lidské dcery fénického krále, unesl ji v podobě bílé-ho býka a měl s ní 3 syny. Aby „urovnal“ své jednání, byla Europa poctěna tím, že jí byl dán kontinent pojmenovaný po ní: Evropa.

Tato „milostná“ aféra, byť nelegální, je „smluvním jednáním.“ Pojmenovává- ní území je také „smluvní jednání.“ Zeus může být ztotožněn se Sata-nem (Zj.2:13). Pokusil se tím, že ustano-vil falešný smluvní vztah s tímto konti-nentem, zajistit si „legální“ nárok na něj? Příběh v Genesis 6, kde (padlí) syno-vé Boží přichází k lidským dcerám a ma-

jí s nimi děti, spojuje tuto mytologii s hi-storií Evropy. Pokusil se Zeus/Satan to-uto „legální“ cestou zabránit tomu, aby evangelium zapustilo kořeny v jednom z prvních kontinentů, v němž bylo kázá-no a vyučováno? Z tohoto pohledu bych ráda prozko-umala následující otázky:Je toto důvod, proč se (přinejmenším Západní) Evropa nikdy nevzdala pohanství? Je to důvod, proč se tento kontinent během staletí stal tak nepřátelský k evangeliu? Je to důvod, proč během posledních let vidí-me vzrůstající zájem o okultismus v na-šem a ostatních západních národech? Je to důvod, proč právě nyní dochází k oživení pohanství? V průběhu staletí můžeme vidět, jak Zeus/Satan vymýšlel duchovní strategie k posílení svého nároku na Evropu. V dnešní době to vidíme na politické scé-ně, jak EU propaguje starou mytologii a jak se úmyslně snaží vypustit jméno Pá-na Boha z preambule Evropské ústavy.

Zmena a rast 35

A nejnověji to můžeme vidět na scéně moderní „modly“ - sportu. Nadcházející Olympijské hry (psáno v únoru 2004 - pozn. překl.) jsou zjevně organizovány ve stylu starého pohanství, s určeným cí-lem a duchovním, modloslužebným způ-sobem na oživení pohanství. Toto opět posiluje Satanův nárok na Evropu. Je-li to tak, bude možné uzavřít no-vou smlouvu s Pánem, s novým jmé-nem kontinentu, které by dal On? Přímluvci se za tuto věc modlili a Pán zjevil jiné jméno. Jméno , které je tak v protikladu s původním, že můžeme být plni naděje pro budoucnost našeho kontinentu. Všechno výše uvedené klade zod-povědnost na přímluvce a Církev Evro-py. Tato zpráva odhaluje zjištění a sou-vislosti s mnoha odkazy na literaturu a předkládá strategii pro modlitby a prak-tické použití. „Zjevím svou lásku (milosrdenství) té, která byla nazývána ‹Nemilovaná›.A budou říkat:‹Ty jsi můj Bůh›“(Oz.2: 23) Neomilostněné budu milostiv, těm, kdo Nejsou - lid - můj, řeknu: ‹Tys můj lid›, a on řekne: ‹Můj Bože!›“ (ek.př.). «EVROPA - CO SKRÝVÁ TO JMÉNO?» ‹JMÉNO A OSUD EVROPY JE V SÁZCE› Dva aktuální důvody k napsání člán-ku. Evropská unie se rozšiřuje. Několik vůdců národů věří, že nová Evropa po-třebuje ústavu, takže bývalý francouzs-ký prezident Giscard d’Estaing sestavil první návrh. Stojí za povšimnutí, že v té-to ústavě vůbec nezmínil Boží jméno, a-le vyvýšil pouze humanismus. Tento kon-tinent byl jako jeden z prvních zasažen evangeliem. Jak to, že on to neuznal? V srpnu 2004 se uskuteční olympijské hry v řeckých Aténách, v národě, kde tradice atletických náboženských festivalů začala v dávných dobách, kdy tyto festi-valy, olympiády, zasvěcené bohu Diovi byly velmi významné. Počátek olympiád sahá do roku 776 před Kristem a vždy to byl festival náboženský.

Nadcházející olympiáda bude opět navazovat na tuto tradici. Jeden z ofici-álních představitelů Olympijských her 2004 veřejně prohlásil, že tato olympiá- da bude charakteristická obnovou po-hanství, s kněžkami předsedajícími ce-lým hrám. Hlouběji zkoumajícím dokumentům a publikacím od důvěryhodných autorů z oboru se dostalo mé pozornosti. Věřím, že to není náhoda. Tyto dokumenty také odkazují na oblasti, které přitahovaly mou pozornost již dlouhou dobu. ‹V tomto článku se zaměřuji na výz-nam a pozadí JMÉNA EVROPA. Spojuji původní Olympijské hry s těmi nadchá- zejícími a politický a duchovní vývoj na našem kontinentu s tímto starodávným jménem. Vznáším návrh, aby kontinent přijal jednoho dne nové jméno›. «Jména nesou význam» Tento člá-nek pojednává o jménu kontinentu, na němž žiji. Během let jsem mnohokrát by-la podnícena přemýšlet o tom jménu: E-vropa. Věděla jsem, že je mytologického původu a mnohokrát jsem byla zvěda- vá: Proč jí bylo dáno toto jméno a kdo jí ho dal? V duchovním světě mají jména vždy význam, jak nás to Bible učí. Takže, když je nějaké jméno dáno kontinentu, musíme se ptát: Proč? Existuje nějaké duchovní dědictví svázané s tímto jmé-nem? Může to mít duchovní důsledky, souvislosti pro kontinent? Evropská unie znovu zjevně dává význam mytologii schované za jménem. Proč? a/. Duchovní stav Evropy Duchovní a společenský vývoj na našem kontinentu stále více přitahoval mou pozornost. To je důvod, proč nás-ledující věci jsou svým způsobem můj osobní zájem. Jsem si vědoma toho, že tento příspěvek k našemu přemýšlení o Evropě je něco nezvyklého. Je těžké do-ložit má pochopení vědecky. Je to proto, že duchovní vhled nemůže být analyzo-ván vědecky, nicméně může být správný nebo mylný. Pak může být kladena otáz-

Zmena a rast 36 .

ka, zda toto porozumění je v souladu s duchovní skutečností, o níž nás vyučuje Bible. Možná jiní přijdou a budou uva-žovat o tomto jménu z úplně jiného dů-vodu. Na začátku devadesátých let mi-nulého století jsem slyšela, že švédský přímluvce a prorocký vedoucí modliteb Kjell Sjøberg požádal Pána o nové jmé-no pro Evropu. Přijala jsem tuto infima-ci jako potvrzení. Během let jsem byla překvapena faktem, že jednou „pokřes-ťanštěný“ kontinent byl tak snadno za-plaven okultismem a že pohanské ko-řeny jsou zde stále živé. ‹Nárůst okultismu›: A/.Nárůst „podvrhu, falzifikátu“ jakožto duchovního jevu v sedmdesátých letech. Na začátku sedmdesátých let jsem slyšela od více a více lidí, ne v Africe, ale v racionalistické Evropě, že zažili trans, že byli věštci, že vyzkoušeli mimosmys-lové vnímání nebo byli použiti jako mé-dium. Pocházeje z prostředí tradičních církví, ale hladovící po skutcích Ducha svatého, přemýšlím, zda tyto věci naz-načují, že „pravé“ duchovní jevy jsou ta-ké dnes možné. V sedmdesátých letech jsem žila v ro-

dině v Singapuru po téměř dva roky, u-prostřed silného charismatického probu-zení. Viděli jsme zázraky a manifestaci Ducha svatého. A také jsme viděli, že démonický svět není ten „pravý“, nic-méně je velmi reálný. Uzavírám tím, že nárůst duchovních podvrhů může ukazovat na Boží plán dát skutečné duchovní dary a projevy Tělu Kristovu, tedy i církvi v Evropě. B/. Vzrůst zájmu a vlivu okultismu v osmdesátých letech. Stále vzrůstající počet lidí používá alternativní medicínu a terapie a/ nebo se zajímá či přímo praktikuje o-kultismus, čte horoskopy a tarotové kar-ty.Více a více her se točí okolo démonic-kých bytostí a dětské hračky jsou stále démoničtější ve své podobě. Mnoho „literatury“ pro dospělé i pro

děti mají okultní témata anebo obsahují okultní prvky v příběhu. Vidíme silný ná-růst zájmu o okultismus v televizních programech a filmech. Přibývá taktéž výstav o cizích náboženstvích s výraz-nými plakáty s démonickými maskami rozmístěnými všude po městech. Lidé praktikující okultismus jsou v po-předí zájmu. Guruové, čarodějnice a sa-tanisté dávají interview novinářům ane-bo hledají publicitu jinými způsoby. Lidé jsou otevření pro tibetský buddhismus, navštěvují kurzy a terapie inspirované newage. Tyto věci jsou nabízeny jedno- tlivcům, ale také jsou začleňovány do fi-remních kurzů a školení státních zamě-stnanců. Policejní důstojníci používají ja-snovidců k odhalování zločinů. Školy mu-

sí vyučovat všechny druhy náboženst-ví a nezřídka přímo s praktickými lekce- mi toho, co je vyučováno. Mnoho nových kultů se objevilo v průběhu posledních let, s jejich kněze a kněžkami. Mnohé z nich vyhledávají publicitu a snaží se zí-skat do svých řad další následovníky skrze své webové stránky. Tento seznam narůstá. C/. Znovuzmocnění se kontinentu „krá-lovnou nebes“ v devadesátých letech. Naše pozornost se zaměřila na zvlá-štní místo, které zabírá „Marie“ v živo-tech vydaných římských katolíků a vý-chodních pravoslavných věřících. Byli jsme ohromeni zjištěním, že mnozí z nich, znovuzrození věřící, ovoce obno-vy v těchto tradičních církvích, mají zje-vně bližší vztah s „Marií“ než s Ježíšem Kristem, kterého vyznávají jakožto Spa-sitele. Na základě hlubší studie jsem dolo-žila chápání toho, že ta „Marie“ není mat-kou Pána Ježíše Krista, ale adaptací po-hanské „duchovní mocnosti“ do křesťan-ství. Tato mocnost si zajistila své uctí-vání po celém světě, pod mnoha jmény, s nejvíce opovážlivým jménem „králov-na nebes“, která je rovněž zmíněna v Bi-bli. Když křesťanství v prvních stoletích

Zmena a rast 37

vytlačilo pohanský vliv, tato mocnost si posléze znovu zajistila místo UVNITŘ církve, nyní pod jménem Marie. Narůstá počet mariánských zjevení. Hnutí, (mají-cí počátek v Amsterdamu!) které ji prohlá-silo za „prostřednici“ a „matku všech ná-rodů“, se rozvinulo po celém světě. Pod vlivem královny nebes vidíme nárůst podvodu, násilí, zmatku, chaosu, manipulace a zastrašování, zbohacová- ní některých a chudnutí mnohých, zlome-ných vztahů, svodů, nemorálnosti, spole-čně s nárůstem new-age a východních náboženství. V dnešní době vidíme, jak tato moc-nost zvyšuje svůj vliv skrze smlouvy vy-tvářené v OSN, s „udržitelností“ jakožto klíčovým bodem. Základy tohoto přístu-pu jsou v panteistickém uctívání Země jakožto „Gaia“ či „Matka Země“. Je to a-daptace té stejné staré mocnosti v 21. století, pohanské bohyně, královny ne-bes. Když jsou smlouvy OSN schválené v jednotlivých národech, tehdy se tyto smlouvy stávají mezinárodním právem, kterému musí být národní právo poddá- no. Tímto způsobem téměř všechny ob-lasti našich životů byly vloženy pod nad-vládu královny nebes. ‹Pohanství je stále „všude“›: Po události úplného zatmění Slunce v Evropě v srp-nu roku 1999 jsem provedla průzkum o-hledně míst v našem národě a v Evro-pě, kde je královna nebes uctívána a kde byly, a při určitých příležitostech stále jsou, pro ni vykonávány oběti. Zjistila jsem, že přinášení obětí mno-ha „bohyním“ a „bohům“ byla běžná pra-xe na mnoha místech po celém konti-nentě. Je mnoho příběhů o zjevování se, někdy řeckých bohů a bohyní, častěji však „Marie“ nebo „Michaele“. Jistě ne všechny můžeme odsunout do oblasti fantazie. Lidé zcela jistě viděli zjevení a zaznamenali projevy „zázraků“. Zbytky pohanského uctívání jsou zřejmé po ce-lé Evropě. Zvláště stojí za povšimnutí následující:

- Mnoho římských chrámů, jichž je dnes stále více odkrýváno, sloužilo k uctívání řeckých a římských bohů. Tato modlo-služba byla zjevně velmi široce rozšíře-ná. Skrze toto musel nepřítel získat vol-ný přístup k tomuto kontinentu. Jména měst, hor, měsíců a dnů v týdnu to po-tvrzují. Skandinávští a germánští boho-vé byli také uctíváni ve velké míře. Tři z dnů v týdnu jim vzdávají čest. Stále ne-bo znovu můžeme nalézat jejich zna-mení na mnoha místech a budovách. Na domech jsou runické symboly, so-chy mořských panen nebo Neptuna na náměstích a bulvárech, „Zelený muž“ (mužský protějšek Gaie, „bohyně“ Mat-ky Země) je na mnoha starých úředních budovách, jako je holandský parlament, na katedrálách atd. - Mnohé tradice okultního původu se staly každodenní praxí, jelikož byly „po-křesťanštěny“. Nejznámější prvky mají podobu velikonočních vajíček, vánoč-ních stromečků, „Otce Vánoc“ a holand-ského sv. Mikuláše a jeho černých slu-žebníků. Nyní již pohanské kořeny zjev- ně překryly a úplně převládly křesťan-ské prvky přidané do těchto tradic. Vše-obecný jev je: pohanství vytlačilo křes-ťanské prvky. Další „tradice“ se staly nor-

mální, např. pověrečný zvyk „dotýkání se dřeva“. Křest ve jménu Neptuna všech členů námořnictva a obchodních flotil, kteří poprvé překračují rovník, jsou po staletí mezinárodní tradicí, která se však znovu v dnešních dnech provozuje s no-

vou slávou. - Vidíme nárůst folklóru a lidových tra-dic. Jsou nabízeny mnohé „turistické at-rakce“ pod heslem: „Obětování bohům, jako to činili naši předkové“. Mnoho z těchto atrakcí jsou ve skutečnosti po-hanské zvyky a poskytují nepříteli vstup do lidí a regionů. «Byla Evropa vůbec kdy „pokřesťanštěný“ kontinent ? » A/. Evropa byla pohanský kontinent, vče-tně čarodějnictví, jako všechna místa,

Zmena a rast 38 .

kde zpráva evangelia ještě nebyla ká-zána. Není zde žádná výjimka (snad kro-mě thora-centrického judaismu). Může-me proto předpokládat, že lidé putovali do světa z démonizovaného Babylóna, po té, co tam byli rozptýleni (Genesis 11). S tímto duchovním břemenem přišli mnozí do oblasti nyní zvané Evropa. B/. Evangelium zasáhlo Evropu relativ-ně brzy. Představitelé pohanských nábo-ženství odmítali postup evangelia a vel-mi často pokračovali paralelně se svými rituály i po té, co bylo jako „oficiální“ ná-boženství v oblasti ustanoveno křesťan-ství. Zbourání chrámů a jejich přestavě- ní na kostely na stejných základech mohlo sice dát dojem pokřesťanštění, pokud však Boží lid nepřevzal autoritu nad démonickými mocnostmi svázaný-mi s daným místem, tyto mocnosti tam stále uplatňovaly svůj vliv. Staré modly byly pokřesťanštěny jejich přejmenová-ním: Donar, skandinávský bůh, byl přej-menován na Petra, Wodan zase na Mi-chaele. Mnoho starých rituálů nadále po-kračovalo, ale nyní pro bohy s novým jménem, nazývaní jakožto „svatí.“ Je zjevné, že Evropa se nikdy nevz-dala pohanství. Dnes zažíváme probu-zení pohanství po celé Evropě. Nepřítel se ani nemusí příliš snažit do toho lidi zatáhnout, dokud se to stále děje. /Helene Bos,I.2004,Nizozemí.Čes.přek.:Jiří Gerža/.

Neviestka – duchovné smilstvo

Tom Horn - ako mladí veriaci som hľa-

dal Boha, keď som si ľahol, som sa zra-zu našiel pred žiarivým svetlom. Nejako som vedel, že stojím pred Pánom. Tam mi niečo povedal s tým, že keď sa vrá-tim, tak si nebudem pamätať, čo mi ho-voril. Aleže je čas vrátiť sa. A zrazu som vnímal, ako padám z neba a pristávam vo svojej posteli. Posadil som sa v pos-teli a uvidel som svoju ženu, ako narie-ka. Zobudila sa uprostred noci a zistila, že som mŕtvy. Vyskúšala všetko možné,

aby ma oživila, ale nakoniec konštatova- la, že som mŕtvy. Nerozumel som, prečo by mi Pán niečo ukázal, a potom aby mi povedal, že tam dole si to nebudem pa-mätať. Bol som z toho zmätený. V tom čase som čítal podľa denného rozpisu a prechádzal celou Bibliou. Bol som vtedy v Jb.33, a vyskočili pre mňa tieto slová Jób 33:15-17: „...v nočnom videní, kedy tvrdý spá- nok padá na ľudí, vtedy im otvára uši a spečaťuje im dané poučenia, aby zmaril pýchu muža..“ Neskôr mal ten rozhovor s novinárom. SR: - Potom ako 25 r. pôsobil ako pastor v cirkvi Asambles of God, objavil rodin-né tajomstvo. Horn: - V detstve sa moja sestra vydese-

ná zobúdzala a kričala, všetci bežali do jej izby, ale mama mi ako dieťaťu nepo-vedala, že sa to vlastne stalo. Až omno-ho rokov neskôr som sa dozvedel, že sa jednalo o skúsenosť nazývanú „pre-padnutie mimozemšťanmi“. Zobudzala sa na to, že jej pri posteli stáli 3 malé še-divé postavy s hlavami v tvare hrušky.

Niečo medzi sebou mrmlali, ale ona im nerozumela. Keď začala kričať, tak sa tie-

to postavy jednoducho vyparili, zmizli.

Akoby to boli nehmotné prízraky, akoby boli z dymu. Keď som sa toto dozvedel, vŕtalo mi to hlavou.

V 70-tych rokoch som bol pastorom veľkej cirkvi a nebolo možné v tom čase o tom s niekým hovoriť. Ale postupne sa ku mne dostávali informácie a zistil som, že sa jedná o fenomén démonov. Pre-čo? Ponajprv na to poukazovalo ich ne-návistné, zlomyseľné správanie. Ale čo je podstatné, že sme zistili, keď sme pro-

ti týmto bytostiam použili meno Ježiš Kristus, tak sme natrvalo zastavili ich ak-tivity. Ahlavne: „V deň, kedy moja ses-tra odovzdala svoj život Ježišovi, všetky tieto veci v jej živote skončili.“ To ma pre-svedčilo o tom, že sa nejedná o mimo-zemšťanov, ale o démonov. SR: - Cris, Vy ste evanjelikál, ste teológ,

Zmena a rast 39

.RŮZNORODÁ SPOLEČNOST.

V BOZI ZEMI

«Lidé státu Izrael»Kdo čte Bibli, vidí

Izrael očima Abrahamů, Izáků, Jákobů ne-

bo apoštolů Ježíše Krista. Kdo sleduje zpravodajství zahraničních agentur, říká si, jak dnes vůbec mohou lidé ve Svaté ze-

mi žít? Kdo však Izrael navštíví osobně, získá nový a přesnější pohled, jako např. Petr Raus, který tam už pošesté natáčel dokument se štábem České televize. Izrael - země požehnaná i prokletá, ze-

mě snů, I touhy i zklamání, země milova- ná i nenáviděná. Většinou ji máme spoje-

nou s biblickými dějinami, s příběhy, kte- ré jsme mnozí slýchávali od dětství. To už je ale minulost. Jaká je dnes? Leckdy o Izraeli slýcháváme ve zprá- vách a nebývají to informace příjemné: výbuchy, střelba, kamení, demonstrace a protesty. Člověk by řekl, že v Izraeli hrozí nebezpečí na každém kroku. Není to tak. Říkávám, že návštěva Izraele je bezpe- čnější než cesta po dálnici z Brna do Pra-

hy. Ta země mne zaujala, ba okouzlila. Rád se tam vracím. Díky i navzdory vše- mu, co se tam kdy odehrálo, je to země Boží. Každá píď vypráví starodávný pří- běh. Byl jsem v Izraeli zatím šestkrát, po- každé na týden. Točil jsem tam se štá- bem České televize šest dokumentů. Ta- to okolnost silně ovlivnila i způsob a kvalitu mého poznávání této země. Protože filmy vznikaly ve spolupráci a s výraznou podporou Ministerstva turistiky státu Izra-

el, měli jsme možnost vidět i v omezeném čase mnoho, od pobřeží Rudého moře ve městě Ejlat na samém jihu Izraele až po prostor mezi zátarasy z ostnatého drátu a minovými poli na syrské hranici pod Chermónem na severu. Na druhou stranu, nikdy jsem nebyl na palestinských územích (kromě jedné návštěvy židov- ské osady na Západním břehu). Mé poz- nání Izraele je tedy jen částečné. Nej- sem schopen podat ucelený, objektivní obraz současného stavu této země. Mo- hu ale nabídnout několik střípků svých subjektivních zkušeností. Izrael je země nesmírně bohatá svou historií. Každý kámen, každá píď té země vypráví nějaký starodávný příběh. Je to z- vláštní pocit, který má své důsledky. Kdo je citlivý, kdo vnímá souvislosti a přitom patři k církvi, je tu svým způsobem doma. Minulost Izraelce živí, turistika je jed- ním z nejvýznamnějších finančních zdro- jů. Cestovat po Izraeli není levné, služby jsou ovšem kvalitní. Kdo preferuje nízké

ceny a na dalším mu nezáleží, dá před- nost ubytování na palestinských územích (např. v Betlémě) nebo v Jordánsku. Izra- elská ekonomika na to doplácí. «Izrael - země imigrantů» Izraelská společnost není jednotná -

máte na to vzdelanie, vo svojom štúdiu ste sa zamerali na katolíckych a protes-tantských reformátorov. Mávate proroc-ké sny, povedzte mi o jednom. Cris: - Za mlada som bol zapletený do množstva divných vecí.Ale Boh mi úplne zmenil moje zmýšľanie. Keď som sa za-čal viac a viac zaoberať Božím Slovom,

Boh mi dal víziu, že si ma použije v obla-

stiach, o ktorých sa väčšina kresťanov bojí čo len hovoriť. SR: - Čo ste odkryli vo vatikánskych zá-znamoch o mimozemšťanoch? CT: - Vatikán má o tomto záznamy už celé storočia. Majú vypracovanú dokon-ca aj celú teológiu nazývanú Princíp pl-nosti : „Čo Boh môže urobiť, to určite u-robí“. Mimozemšťanov považujú za ná-stroj Božej všemohúcnosti. Vatikánski astronómovia na vrchu Mount Graham v Arizone študujú kozmický priestor. Bo-li sme sa tam pozrieť. Pracujú tam astro-nómovia jezuiti. Stretli sme tam aj naj-významnejšieho vatikánskeho astronó-ma Guy Consolmagno. Od neho sme sa dozvedeli 2 veľmi dôležité veci. 1/.Veľmi skoro budú národy očaká-vať od mimozemšťanov, že ich zachrá-nia (spasia).“ Dal nám dokumenty, ku kto-rým sa bežní ľudia nedostanú. Tie ukazu-

jú, ako zmýšľa veľké množstvo vysoko-postavených vatikánskych teológov a a-stronómov, čomu veria,1napr.aj tomu, že „Ježiš je možno synom hviezdneho die-ťaťa“. Myslia tým mimozemskú inteligen-

ciu z iného sveta. Že narodenie Ježiša Krista, narodenie z panny je v podstate zlučiteľné s takým scenárom, v ktorom tí-to mimozemšťania použili pannu Máriu, aby stvorili, splodili Ježiša. Na základe tohto a iných vecí si vytvárajú ideu, že čoskoro budeme navštívení mimozem-ským spasiteľom z iného sveta.

SR: - Tento vatikánsky astronóm pracu-je na projekte s názvom Lucifer.

CT: - V Arizone na hore Mount Graham Vatikán vlastní komplex observatórií. Má 3 veľmi výkonné teleskopy. Z jedného z

nich dostanú dokonca lepšie snímky a-ko z Hubbleovho teleskopu. K tomuto te-leskopu je pripojený infračervený fotoa-parát a volá sa Lucifer.

Meno mu dali nemeckí vedci z inšti-tútu Maxa Planca. Ale Vatikán s nimi spolupracuje. Tento prístroj pracuje pre astrobiológiu. Vyhľadáva planéty mimo

solárneho systému, iné svety. A infra-červené spektrum je veľmi vhodné na to, aby sa videli veci, ktoré voľným okom nevidieť. A UFO-lógovia tvrdia, že takto uvidíte vesmírne lode a vesmírne byto-sti, ktoré vo viditeľnom svetle nemôžete vidieť. Celý čas čo sme tam boli,sme ma-

li možnosť hovoriť s jezuitmi,čo tam pra-cujú. Hovorili sme aj so systémovými in-žiniermi, ale jedna vec, čo nás zarazila pri používaní Lucifera a iných zariadení bolo, s akou samozrejmosťou astronó-movia hovorili o UFO. Dokonca sa zda-lo, že sú otrávení tým, že tých UFO je tam tak veľa. SR: - Štatistiky nám hovoria, že jeden z 2 Američanov, verí v UFO - neidentifiko-vateľné lietajúce predmety. A teraz po-čúvame o nich správy z celého sveta. CT: - Aj veľa kresťanov ich videlo. Spo-lu s mojou ženou sme raz kráčali po je-dnej hore, keď sa zrazu prudko z neba zniesol strieborný disk a stváral čudné veci, nevedeli sme, či je to anjel, démon,

či čo to je, ale určite to bolo to, čo väčši- na ľudí volá UFO. Pre mňa je tento fenomén úplne sku-

točný, preto je jasné, že sa chcete doz-vedieť, čo za ním je. SR: - Počkajte! Keď je to démonické, pre-

čo ho chce Vatikán študovať? CT: - Ide o to, že oni to nielen študujú. Monsignor Corrado Balducci bol oficiál-nym tlačovým tajomníkom Vatikánu, bol oficiálnym hovorcom aj čo sa týka mi-mozemšťanov a to nielen o ich existen-cii niekde vo vesmíre, ale aj tu teraz na tejto Zemi: „Na Zemi teraz existujú mi-mozemšťania“ tvrdí Corrado Balducci. Na youtube si môžete pozrieť jeho vy-

Zmena a rast 40 .

«Izrael - země imigrantů» Izraelská společnost není jednotná - a teď nemyslím jen na rozdíl mezi Židy i Araby! Vnitřních skupin je tam mnohem víc. Potkával jsem Izraelce, kteří jsou za svou zemi vděční a dovedou se z ní ra- dovat. Myslím zvlášť na jeden mladý pár, který šel navštívit nedávno objevené po- zůstatky staré (snad davidovské) pevno- sti nad údolím Elah. Šli ruku v ruce pol-ní cestou a zpívali si. Když došli až k nám, prohodili pár slov, a když zjistili, co tam děláme, byli naším zájmem o židovskou historii evidentně potěšeni. Vlevo: Pod Chrámovou horou klesá Davidovo město, naproti na svahu Olivet- ské hory stoupá arabská čtvrť. Vpravo: Jeruzalém, tramvaj, která tu jezdí prvním rokem.Dole: Jaffa, umělecká Instalace v

jedné z uliček města. Dole vpravo: Jeruza-

lém, ulička Starého města. Bylo pro mne zajímavé uvědomit si, jak nesnadné bylo pro předky těchto lidí přestěhovat se

sem. Byli to většinou lidé z měst: banké-ři, úředníci, podnikatelé, lidé nezvyklí ze-mědělské práci. Na počátku přistěhova-leckého hnutí přicházeli do pusté pou-ště, ze které vlastníma rukama dobývali ty nejzákladnější potraviny, aby vůbec přežili. Území, které za dne obdělali, mu-seli na noc opevnit a bránit proti nájezd-

níkům, které nijak nezajímalo, že si osa-dníci svou půdu řádně koupili a že tedy byla jejich. Imigranti, kteří přicházeli v zá-věru druhé světové války a po jejím skon-

čení, tedy v období tzv. Alijah Bet, nará-želi na jinou těžkost, na psychologickou bariéru. Většina z nich měla za sebou zkušenost z nacistických koncentrač-ních táborů. Když se jim podařilo dostat se do tehdejší britské Palestiny, ocitli se v úplně stejných barácích, jaké znali v Osvětimi či Mauthausenu. To nebylo sna-

dné. Přesto jim ta země stála za to. Kou-sek na jih od Haify stojí skanzen imigrant ského tábora z té doby, Atlit Camp. Do vnitřních dřevěných stěn baráků jsou kromě jiných symbolů opakovaně vyře-závány symboly Mojžíšových desek Zá-

kona. Mezi Židy není láska k vlasti jen věcí národního cítění. Tady jde o vztah k Hospodinu, o projev víry. Ne všichni ale našli v Izraeli to, co hle- dali. Bylo to v roce 2006 nebo 2008, kdy jsme po dvě noci bydleli v motelu na do- hled od hory Tábor. V Izraeli (zvláště na severu) je velmi běžné, že ostraha po- chází z ruských Židů, kterých tam žije ve-

liké množství (v řadě měst jsou všechny nápisy vedle hebrejštiny ještě i v azbu- ce). Tak tomu bylo i tentokrát. Jeden ze strážců byl poměrně hovorný, a tak jsem s ním strávil hodně času, zvláště ráno, než kolegové vstali. Byl v Izraeli nešťa- stný. Přišel za lepším životem, ale neměl ani vzdělání ani dostatečné schopnosti, aby se dokázal prosadit sám. A tak mu chybělo vysedávání v hospodě, popíje- ní, hospodská společnost. Cítil se velmi osamělý. «Ortodoxní Židé» Ještě jiným problémem jsou skupiny ortodoxních Židů. Jejich komunity jsou vesměs velmi chudé. Muži se tam věnují studiu Písma a modlitbě, pracují jen že- ny, které se ovšem mimo to starají o vel- ké množství dětí. Pro stát Izrael to před- stavuje obrovskou ekonomickou zátěž. Určitá větev židovství tady paradoxně převzala způsoby antických pohanů, pro které byla fyzická práce také něčím poni- žujícím. Biblický postoj je ve skutečnosti jiný. Ortodoxní komunity se navíc chovají k sobě navzájem značně nepřátelsky. Je-

jich přítomnost tedy představuje problém nejen ekonomický, ale i politický, rozklá- dající jednotu národa zevnitř. Jinou viditelnou skupinou chudých Ži- dů, kterou jsme potkávali spíše v jižní čá- sti země, byli Židé z Etiopie. Jsou tmaví a sedávají ve velkých skupinách po par- cích, takže je není možné přehlédnout. Kvůli nedostatečnému vzdělání většinou zůstávají na nejnižších stupních spole- čenského žebříčku a vykonávají jen růz- né pomocné či úklidové práce. Ti ale ne- patří k ortodoxním! «Arabové a Súdánci»

stúpenie z televízii, kde hovorí za cirkev. Povedal, že cirkev používa všetky svoje zastupiteľstvá po celom svete, aby zís-kala informácie o tom, čo robia mimo- zemšťania na Zemi teraz. „To nám do-voľuje povedať s istotou, že ich existen-cia je reálna.“ Takže oni tomu hlboko veria, bez ohľadu na to, aký majú na to názor iní. . A čo sa týka únosov najmä mimo-zemšťanmi, o tom som presvedčený, že sú to démonické aktivity, nie bytosti z iných svetov. Skôr z inej duchovnej di-menzie. Vstupujú do nášho sveta a vys-tupujú z neho určite majú plán, za kto-rým stojí satan a zhrňujúci možno ľud-ské hybridy /viď Gn.6:4/. To čo tí vo Va-tikáne tvrdia, vo veľkej miere ovplyvní kresťanský spôsob viery. V Ríme na pá-pežskej univerzite vyučuje jeden profe-sor fundamentálnej teológie. Je to veľký intelektuál. Volá sa otec Giuseppe Tan-zella Nitti, ktorý nedávno napísal článok, v ktorom tvrdí, že: „Veľmi skoro príde čas, kedy nebudeme musieť rýchlo za-prieť našu kresťanskú vieru, lebo z iné-ho sveta dostávame informácie, a skoro budú potvrdené, že bude potrebné pre-hodnotenie chápania nášho evanjelia, ako ho poznáme.“ Toto sú informácie z najvyšších kruhov vatikánskej inteligen-cie. SR: - Po tom všetkom, čo ste zistili, pod-ľa vás, kam toto všetko vedie? CT: - „Vedie to k veľkej lži, podvodu.“ Myslím si, že niečo vedia, alebo niečo tušia. A preto začínajú na to pripravovať veriacich katolíkov. A samozrejme Vati-kán má dosah ďalej než len na katolíkov. „Pokúšajú sa na to pripraviť celý svet.“ SR: - Tieto informácie, musíte stráviť vo svetle Písma. Najdôležitejšie je to, aby ste poznali Boha a dôverovali Jeho Slo-vu! Náboženstvo je dobré, ak vám po-máha spoznávať Boha, ale ak sa obra-cia inam je veľmi nebezpečné! /Zdroj: Tom Horn and Cris Putnam - Part1 Mon-

day, April 1, 2013 Tom Horn and Cris Putnam un-veil a 900 year-old prophecy buried in the library of the Vatican. It describes a series of 112 Popes. Now the 112th Pope has been elected. Will the pro-phecy concerning him come true? Is he the Pope that ushers in the Final Judgment? - See more at: http://www.sidroth.org/site/PageServer?pagename=tv_archives_2013#sthash.Gntn1UGj.dpuf/.

.....Udalosti blízkovýchodné.. I keď sa politika Sovietskeho zväzu zme-nila, zostává isté, že sa: „Góg z krajiny Mágog, popredného kniežaťa Mešeka a Túbalu,“(Ez.38:2) spolu so svojimi prvými islamskými sa-telitnými štátmi (v.5-6)vpadnú jedného dňa do Izraela, tak aby boli na horách izraelských. «Bohom odsúdení»Dokážem si pred-

staviť, že Izrael bude v prvej polovici se-demdesiateho prorockého týždňa (poro-vnaj Da.9) napadnutý Sýriou, a že sa za sýrskymi vojenskými silami budú skrý-vať sily „Gógove.“ Sýria je predvoj, za ním „Góg.“ Ten predstavuje zadný voj nepriateľa zo severu. Zaujímavé je tiež,

že Rusi vždycky podporovali nepriateľ-stvo Sýrie proti Izraelu. V knihe proroka Jóela je opísaný nie-kdajší útok Asýrčanov proti Izraelu, pri-tom je ten útok zároveň i predobrazom pre dobu konca: „Vzdialim od vás Severana, zaženiem

Zmena a rast 41

Vedle nejednotné komunity židovské žijí v Izraeli ve značném počtu Arabové. Teď nemluvím o Palestincích, ty prakticky ne-

znám. Mam na mysli izraelské Araby, kte-

ří mají izraelské občanství a jsou obča-ny tohoto státu. Potkávali jsme je často, především v jeruzalémském Starém Mě-

stě, mluvil jsem s nimi jen zřídka. Svou nápadnou družností i hlasitějším proje- vem mi hodně připomínali romskou ko- munitu tady u nás. Vzpomínám na jednoho kavárníka, ke kterému jsme chodili na arabskou kávu s kardamomem. Pře- kvapilo mne, že se nikdy nechtěl bavit o palestinském problému. Bylo na něm vi- dět, že má z palestinské politiky a politic- kých předáků strach. V letošním roce jsme v Izraeli potkali skupinu, kterou jsme tam nikdy předtím neviděli: Súdánce. Polehávali v parcích

po lavičkách, vysedávali po ulicích. Nej-sou to židé (ani rodem, ani vírou), při-cházejí do Izraele jako političtí či eko-nomičtí uprchlíci a žádají o asyl. Jakkoli je po rozdělení Súdánu zřejmé, že hlav-

ním motivem jejich příchodu je touha po lepším životě, izraelská vláda je (a-lespoň do března, kdy jsem byl v Izraeli naposledy) nevyhnala. Je ovšem těžké je zaměstnat, neumějí prakticky nic, tak-že představují jen další zátěž státní po-kladny. «Církev v Izraeli» Zvláštní bylo setkání s izraelskou cirkví.

Žádný místní evangelikální sbor jsem neměl možnost navštívit, s evangelikály z nejrůznějších národů se tam ale člo-věk setkává poměrně často na ulicích. Jsou velmi proizraelští, uvědomují si vý-znam i planost biblických zaslíbení ad-resovaných Židům. Na druhou stranu velké denomina-ce (z osobní zkušenosti znám římské katolíky a luterány) jsou zřetelně propa-lestinské a protiizraelské. To mne pře-kvapilo, nečekal jsem to. Možná že mají

jako majitelé větších nemovitostí na výz-

namných místech nějaké těžkosti s izra-

elskou vládou, možná tu jsou jiné důvody,

nevím. Nedovedu si ale jejich postoje s-rovnat ani s biblickými texty, ani s histo-rickými skutečnostmi, které se dnes ov-šem skrývají pod silným ideologickým nánosem. Záleží na konkrétních lidech.

Nakonec zmíním ještě setkání, která ilu-

strují, že i v Izraeli je to v určitém ohledu stejné, jako všude jinde. Záleží na kon-krétních lidech. Točili jsme v Safedu (C-fat), jednom že čtyř svatých měst judais- smu. Ortodoxní město se vším všudy. Jeden místní obyvatel nás při natáčení málem fyzicky napadl, co že si to tam dovolujeme dělat. Na druhou stranu, jiní,

z nějaké nepatrně liberál-nější komunity,

nás dokonce pustili do školy, takže jsme mohli točit při vyučování. A když se ješ-tě nějaký muž, který se živí jako průvod- ce turistů, na ulici dozvěděl, že bychom potřebovali natočit studnu, vzal nás (bez předchozí domluvy) do domku jednoho svého přítele, který má studnu v ložnici. Podivuhodné dílo, otvor nějakých 30 cm v průměru, hloubku bych odhadl na nej-méně 20 metrů. A na dně pitná voda. Majitel domku nás, skupinu neznámých cizinců, bez okolků pustil dovnitř s přík- ladnou orientální pohostinností. «Závěr» Izrael - země požehnaná i prokletá, země snů, touhy i zklamání.

Z mého pohledu ale země jednoznačně milovaná. Souhlasím s těmi, kteří tvrdí, že kdo navštíví Izrael, musí se tam zno-

vu a znovu vracet. Neřekl bych, že to je země svatá, ale je to nepochybně země, která dodnes nese stopy mnoha sva-tých (tedy mimořádných Božích) událo-stí. V tom je její požehnání i prokletí, pro-

tože zvláště pro místní lidi není snadné se s touto skutečností vyrovnat. /p.raus/.

Udalosti blízkovýchodné.

I keď sa politika Sovietskeho zväzu zmenila, zostává isté, že sa: „Góg z krajiny Mágog, popredného kniežaťa Mešeka a Túbalu,“(Ez.38:2)

spolu so svojimi prvými islamskými satelit-nými štátmi (v.5-6)vpadnú jedného dňa do Izraela, tak aby boli na horách izraelských. «Bohom

odsúdení»Dokážem si pred-staviť, že Izrael bude v prvej polovici se-demdesiateho prorockého týždňa (poro-vnaj Da.9) napadnutý Sýriou, a že sa za

http://www.sidroth.org/site/News2?abbr=tv_&page=NewsArticle&id=12879&security=1041&news_iv_ctrl=1581

http://www.sidroth.org/site/PageServer?pagename=tv_archives_2013#sthash.Gntn1UGj.dpuf/

http://www.sidroth.org/site/PageServer?pagename=tv_archives_2013#sthash.Gntn1UGj.dpuf/

ho do pustej, spustošenej zemi, jeho predvoj do mora východného, jeho zadní voj do more západného. A bude z neho vystupovať zápach, hnilo- bný pach, lebo chcel vykonať veľké veci. Neboj sa, krajina, jasaj a raduj sa, lebo veľké veci vykoná Hospodin“ (Jl.2:20-21). Verš 20. sa zhoduje s kon-

com pre „Góga“ na horách izraelských, a-ko je tiež napísane u proroka Ezechieľa: „Onoho dňa sa stane, že určím Gógo-

vi miesto pre hrob v Izraeli tam v Údo-

lí nájazdu na východ od mora. To uza-

vrie útočníkom cestu. Tam pochovám Góga i celý jeho hučiaci dav a pomenujem ho Údolím Gógovým hučiace- ho davu. Po sedem mesiacov je bude dom izraelský pochovávať aby o- čistil zem.“ Ak Izraeliti budú potrebovať sedem me-siacov na pochovávanie nepriateľov, môžem si iba ťažko predstaviť, aký zá-pach bude vo vzduchu cítiť z rozklada-júcich sa tiel (Jóel 2:20). V knihe proroka Daniele nachádza-me ešte jedno ďalšie upozornenie: „A koncom ich kraľovania, až sa na- plní miera odbojných, povstane kráľ drzý a skúsený v zákernostiach. Je- ho sila bude veľká, nie však v jeho vlastnej sile...“ (Da.8:23-24). Tu ide akási zahalenú postavu, ale sa tu hovorí o Antiochovi IV.Epifánovi, ôsme-ho kráľa dynastie Seleukovcov, ktorý prí-značne pochádzal zo Sýrie. Tento kráľ neslýchaným spôsobom znesvätil Jeru-zalemský chrám »znesväcujúcou ohav- nosťou« (obetovaním prasaťa na oltári a vztýčenou sochou Dia vo svätyni - po-zn. prekladateľa) a Židov nesmierne bru-tálnym spôsobom prenasledoval. Prorokovi Danielovi bolo dané spoz-nať, to že táto osoba sa svojím násilím voči Izraelu a svojím vplyvom v vtedaj-ších udalostiach bude siahať až do bu-dúcnosti. Pretože sa tiež jedna časť toh-to proroctva vzťahuje na Antiocha IV. Epifana a druhá časť na dobu konce:

„Pochop, ľudský synu, že to videnie sa týka doby konca“ (Da.8:17). „Hľa, ukážem ti, čo sa stane v poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka konca časov“ (v.19). „Videnie o večeroch a ránach, ako ti bolo povedané, je pra- vdivé. Ty však podrž to videnie v tajnosti, lebo sa uskutoční po mnohých dňoch (v.26). O tomto agresorovi zo severu (Sýrie) je napísané: „Jeho sila bude mocná, nie však v jeho vlastnej sile...“ Bude snáď za mocou, zo Sýrie stáť moc-cnosť z ďalekého severu? /Stačí z Rus-ka doviesť na základňu v Sýrii vojakov a prezliecť do iných uniforiem, ako na Kry-

me - poz. red./ V súlade s týmto by po-tom skutočne mohla byť Sýria predvojom, zatiaľ čo „Góg“ zadným vojom z ďa-

lekého Severu. Bez pochyby zostává Sýria - či už bude Assad zosadený, alebo nie - veľ-kou hrozbou pre Izrael. Preto je najdôle-žitejšie teraz pozorovať udalosti na Blíz-kom východe a dívať sa na ne vo svetle Písma, ako kedykoľvek inokedy. „Lebo ešte veľmi, veľmi krátky čas, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať." (Žd 10,37). /MNR - prel. JO-SEF HIERZER/.

Hora Skopus

Turista či hosť archeológom, v Jeru-zaleme je to možné píše autor: Chaim Hayek z 21.11.2013 - 18 Kislev 5774. Jeruzalemské údolie Emek Curim

(Údolie skál), pod horským hrebeňom hory Skopus, je miestom, ktoré leží mi-mo pozornosti turistov. A predsa tu, v cel-kom nenápadnom postavenom hangári, prebieha už skoro desať rokov, možno najzaujímavejší archeologický výskum v Izraeli. Na prvý pohľad tu nie je nič po-zoruhodného. Na dohľad odtiaľ však stojí komplex Chrámové hory. Ten zos-tal i po oslobodení mesta v r.1967 v drž- be rady Waqf, ktorá dodnes vládne na

«Bohom odsúdení»Dokážem si pred-staviť, že Izrael bude v prvej polovici se-demdesiateho prorockého týždňa (poro-vnaj Da.9) napadnutý Sýriou, a že sa za sýrskymi vojenskými silami budú skrývať sily „Gógove.“ Sýria je predvoj, za ním „Góg.“ Ten predstavuje zadný voj nepria-teľa zo severu. Zaujímavé je tiež, že Rusi vždycky podporovali nepriateľstvo Sýrie proti Izraelu.

V knihe proroka Jóela je opísaný nie-kdajší útok Asýrčanov proti Izraelu, pritom je ten útok zároveň i predobrazom pre do-

bu konca: „Vzdialim od vás Severana, zaženiem

ho do pustej, spustošenej zemi, jeho pred-voj do mora východného, jeho zadní voj do more západného. A bude z neho vystu-

povať zápach, hnilobný pach, lebo chcel vykonať veľké veci. Neboj sa, krajina, ja-saj a raduj sa,lebo veľké veci vykoná Ho-spodin“ (Jl.2:20-21). Verš 20. sa zhoduje s koncom pre „Góga“ na horách Izraelských, ako je tiež napísane u proroka Ezechieľa: „Onoho dňa sa stane, že určím Gógovi mie-

sto pre hrob v Izraeli tam v Údolí nájazdu na východ od mora. To uzavrie útočníkom cestu. Tam pochovám Góga i celýjeho hu-čiaci dav a pomenujem ho Údolím Gógo-vým hučiaceho davu. Po sedem mesia-cov je bude dom izraelský pochovávať a-by očistil zem.“ Ak Izraeliti budú potrebovať sedem mesiacov na pochovávanie nepriateľov, môžem si iba ťažko predstaviť, aký zápach bude vo vzduchu cítiť z rozkladajúcich sa tiel (Jóel 2:20).

V knihe proroka Daniele nachádzame ešte jedno ďalšie upozornenie:

„A koncom ich kraľovania, až sa napl-ní miera odbojných, povstane kráľ drzý a skúsený v zákernostiach. Jeho sila bude veľká, nie však v jeho vlastnej sile...“ (Da.8:23-24).

Tu ide akási zahalenú postavu,ale sa tu hovorí o Antiochovi IV.Epifánovi, ôsmeho kráľa dynastie Seleukovcov,ktorý príznač- ne pochádzal zo Sýrie. Tento kráľ neslý-chaným spôsobom znesvätil Jeruzalem- ský chrám »znesväcujúcou ohavnosťou« (obetovaním prasaťa na oltári a vztýčenou sochou Dia vo svätyni - pozn.prekladateľa a

Židov nesmierne brutálnym spôsobom

prenasledoval. Prorokovi Danielovi bolo dané spoz-

nať, to že táto osoba sa svojím násilím vo-

či Izraelu a svojím vplyvom v vtedajších udalostiach bude siahať až do budúcnos- ti. Pretože sa tiež jedna časť tohto proro-ctva vzťahuje na Antiocha IV. Epifana a druhá časť na dobu konce: „Pochop, ľud-ský synu, že to videnie sa týka doby kon-ca“(Da.8:17). „Hľa, ukážem ti, čo sa stane v poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka konca časov“(v.19). „Videnie o veče-roch a ránach,ako ti bolo povedané je pravdivé. Ty však podrž to videnie v tajno-

sti, lebo sa uskutoční po mnohých dňoch (v.26). O tomto agresorovi zo severu (Sýrie) je napísané:

„Jeho sila bude mocná, nie však v je-ho vlastnej sile...“

Bude snáď za mocou,zo Sýrie stáť moc- nosť z ďalekého severu? /Stačí z Ruska doviesť na základňu v Sýrii vojakov a pre-

zliecť do iných uniforiem, ako na Kryme - poz.red./ V súlade s týmto by potom sku-točne mohla byť Sýria predvojom,zatiaľ čo „Góg“ zadným vojom z ďalekého Se-veru.

Bez pochyby zostává Sýria - či už bu-

de Assad zosadený, alebo nie - veľkou hro-

zbou pre Izrael.Preto je najdôležitejšie te-

raz pozorovať udalosti na Blízkom výcho-de a dívať sa na ne vo svetle Písma,ako kedykoľvek inokedy.

„Lebo ešte veľmi, veľmi krátky čas, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meš-kať." (Žd 10,37). /MNR – prel.J.HIERZER/.

Hora Skopus

Turista či hosť archeológom, v Jeruza-

leme je to možné píše autor: Chaim Hay- ek z 21.11.2013 - 18 Kislev 5774. Jeruzalemské údolie Emek Curim (Údolie skál),pod horským hrebeňom hory Skopus, je miestom,ktoré leží mimo pozornosti tu-ristov.A predsa tu,v celkom nenápadnom postavenom hangári, prebieha už skoro desať rokov, možno najzaujímavejší arche-

ologický výskum v Izraeli.Na prvý pohľad tu nie je nič pozoruhodného. Na dohľad odtiaľ však stojí komplex Chrámové hory.

Zmena a rast 42 .

tomto najsvätejšom mieste židovstva. Rada Waqf určuje, kedy môžu nemoslimovia vstúpiť na horu, zakazuje aké- koľvek nemoslimské modlitby a dokon-ca sprievodcom vykladať o tom, že tu stál 1. a 2. chrám. Z politických dôvo- dov je totiž popieraná existencia oboch chrámov a preto tiež sa nedovoľuje žia-dny archeologický výskum miesta, ktorý by sa týmto ich existencia dokazovala. . Na konci 90.rokov minulého storočia sem dokonca zavolali bagri a nechali vy-

viesť takmer 400 nákladných aut zemi-ny z juhovýchodnej časti hory, aby sa dala postaviť z podzemného herodian-skeho priestoru, ktorý križiaci nazývali Šalamúnovými maštaľami, mešitu. Túto zeminu dali vyhodiť ako stavební odpad práve na Emek Curim a na ďalších mie-stach. Archeologický tím pod vedením popredného izraelského archeológa Ga-

vriela Barkaja nechali všetku túto pôdu sústrediť práve do údolia Curim, ktoré bolo nedávno predtým vyhlásené za

chránenú krajinnú oblasť. Od roku 2004 tu prebieha presievanie pôdy tzv. mo-krou cestou, teda prúdom vody. To je metóda, pri ktorej je možné objaviť i to, čo by ľahko ušlo ľudskému zraku. Uni-kátnosť celého projektu je ešte umoc-nená tým, že sami návštevníci (turisti, školské výpravy) tu pod dozorom arche-

ológov môžu až dve hodiny sami preo-sievať hlinu. Jedinečné je i to, že počet účastníkov jedného archeologického pro-

jektu - nieže robí pár desiatok ľudí, ale dnes je to už 150 tisíc. To nám pripomí-na biblické verše: „

14Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sio-

nom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa.

15Tvoji sluhovia mi-

lujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami“ (Ž.102:14-15). Čo je pre archeológiu zásadné to je po-znanie odkiaľ pochádza nález, to má v určitej vrstve neoceniteľnú hodnotu i tie-to nálezy, pri ktorých nevieme, že z kto-rej vrstvy presne pochádzajú. ňuje

sa o jeruzalemských kňazoch a ro-doch, miery, mince z druhého roku pov-stania proti Rimanom s nadpisom Slo-bodu Siónu a o rok staršie mince s nad-pisom Svätý Jeruzalem na líci a s nad-pisom polšekel na rube. Tato mince je čiastočne poškodená požiarom, najskôr toho, pri ktorom bol zničení Chrám Ri-manmi v roku 70. Boli nájdené tiež rôzne architektonické detaily z doby byzant-skej (časti hlavíc korintských stĺpov, úlo-mky strešných tašiek a veľké množstvo kociek mozaiky), ktoré spolu s veľkým množstvom mincí z tej istej doby vyvra-cajú doposiaľ zažitý názor, že bola Chrá-

mová hora v tom čase pustá. V skutoč-nosti tu museli stáť dôležité budovy, kto-ré dali zbúrať umanskí chálifovia pred stavbou Skalného dómu a mešity Al-Aksá. Zatiaľ, zhruba polovica zeminy zos-tává nepreosiata a tak mnoho nálezov čaká na svojho objaviteľa, ktorým sa mô-

žete stáť i vy! K miestu je možné dôjsť mestskými autobusmi 19, 65 alebo 69 na južnom okraj univerzitného komplexu na hore Skopus a odtiaľto zísť asi štvrťhodinovou prechádzkou do údolia.

Prečo Izrael?

Vážení přátelé, přečtěte si hodno-věrné citáty cestovatelů, spisovatelů a politiků, jak oni viděli „Palestinu“ v před-minulém století. - Položme si několik otázek: Proč je ny-ní obrovský zájem o Jeruzalém? Proč chtějí islámské národy ukrást město i zem Izraeli, který ji dostal do správy od Hospodina? Proč chtějí Židy likvido-vat? - Odpověď nalezneme u proroka Za.12. až 14.k. „Což to nebyl zázrak, když ná- rod,který byl v šoa z 1/3 vyvražděn, pov-stal za tři roky na to z krve a popela kre- matorií a založil po 2000 letech vyhnan- ství staronový domov? Předpověděný v Bibli? (Ž.2:14-23; Iz.66:5-9) - Proč zmizely v propadlišti dějin nepřá-

Si pozvaný/á na hostinu A Hospodin Zástupov učiní všetkým národom ho-stinu tučných vecí na tomto vrchu, hostinu pri kva-

senom víne, hostinu tučných vecí, plných špiku, kvaseného vína očisteného. A pohltí na tomto vr-chu tvár závoja, ktorý leží na všetkých ľuďoch, aby zavil, a prikrývku, ktorá je rozprestretá na všetkých národoch, aby prikryla; pohltí smrť na večnosť a Pán Hospodin zotrie slzu z každej tváre a odstrá-ni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospo-din ho-voril./Iz.25:6-8/. Asi 700 rokov pred Pánovým narodením sa Izai-áš s radosťou díva na hostinu, ktorú pripravil Ho-spodin všetkým národom tým, že im daroval svoj-ho milovaného jednorodeného Syna. Hostina za-čala prvým Pánovým príchodom, keď položil Svoj svätý život ako výkupné za mnohých. Prestala bázeň pred smrťou, lebo kto verí v Neho, aj keby zomrel, žiť bude. Volá nás slovami kráľa Šalamú- na (P.Š.5: 1): „Jedzte, priatelia, a pite a napite sa hojne, milí!“ (Iz.55:1) volá: „Hoj, všetci žízniví, poď-

te k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, ku-pujte, bez peňazí a bez platu, víno a mlieko.“ Avšak vyvrcholenie a konečné splnenie tejto veľ-kej hostiny bude až na vrchu Sion, keď bude kra-ľovať Kráľ kráľov a Pán pánov, pokorný Pán Ježiš. Prijal si pozvanie na túto hostinu? /Dr. V.Roháčková/.

Mokrým preosievaním bolo nakoniec nájdených viacero predmetov, ako bolo i to najoptimálnejšie očakávanie odborní-kov. Vďaka nim máme i viac informácii o Chrámové hore a jej dejinách. Zatiaľ bo-lo nájdených dva milióny (!) keramických úlomkov z obdobia 1. chrámu po súčas-nosť, 190 tisíc úlomkov zvieracích kostí, 700 keramických dlaždíc či z nich úlom-ky, 15 tisíc úlomkov mramoru, 9 tisíc ko-vových predmetov, 5 tisíc mincí a obrov-ské množstvá iných nálezov (700 koráli-kov, cez 1500 úlomkov náramkov, 4 tisíce klincov,180 závaží,130 hracích kociek). Z najdôležitejších nálezov vymenuj-me bulu s hebrejským nadpisom, zmie-ňuje sa o jeruzalemských kňazoch a ro-doch, miery, mince z druhého roku pov-stania proti Rimanom s nadpisom Slo-bodu Siónu a o rok staršie mince s nad-pisom Svätý Jeruzalem na líci a s nadpisom polšekel na rube. Tato mince je čia-stočne poškodená požiarom, najskôr to-ho, pri ktorom bol zničení Chrám Riman-mi v roku 70. Boli nájdené tiež rôzne ar-chitektonické detaily z doby byzantskej (časti hlavíc korintských stĺpov, úlomky strešných tašiek a veľké množstvo ko-ciek mozaiky),ktoré spolu s veľkým množ-

stvom mincí z tej istej doby vyvracajú do- posiaľ zažitý názor, že bola Chrámová hora v tom čase pustá. V skutočnosti tu museli stáť dôležité budovy, ktoré dali z-búrať umanskí chálifovia pred stavbou Skalného dómu a mešity Al-Aksá. Zatiaľ, zhruba polovica zeminy zostá-

vá nepreosiata a tak mnoho nálezov ča-ká na svojho objaviteľa, ktorým sa môže- te stáť i vy! K miestu je možné dôjsť mest-skými autobusmi 19, 65 alebo 69 na juž- nom okraj univerzitného komplexu na ho-

re Skopus a odtiaľto zísť asi štvrťhodino- vou prechádzkou do údolia./MNR.intern./

Ten zostal i po oslobodení mesta v r.1967 v držbe rady Waqf,ktorá dodnes vládne na tomto najsvätejšom mieste ži-dovstva. Rada Waqf určuje, kedy môžu nemoslimovia vstúpiť na horu, zakazu-je akékoľvek nemoslimské modlitby a

dokonca sprievodcom vykladať o tom, že tu stál 1.a 2. chrám. Z politických dô-

vodov je totiž popieraná existencia o-boch chrámov a preto tiež sa nedovo-ľuje žiadny archeologický výskum mie-sta, ktorý by sa týmto ich existencia do-kazovala.

Na konci 90.rokov minulého storo-čia sem dokonca zavolali bagri a necha-

li vyviesť takmer 400 nákladných aut zeminy z juhovýchodnej časti hory, aby sa dala postaviť z podzemného hero-dianskeho priestoru, ktorý križiaci nazý-vali Šalamúnovými maštaľami, mešitu. Túto zeminu dali vyhodiť ako stavební odpad práve na Emek Curim a na ďal-ších miestach. Archeologický tím pod ve-

dením popredného izraelského archeo-lóga Gavriela Barkaja nechali všetku tú-

to pôdu sústrediť práve do údolia Curim, ktoré bolo nedávno predtým vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Od roku 2004 tu prebieha presievanie pôdy tzv. mokrou cestou, teda prúdom vody. To je metóda, pri ktorej je možné objaviť i to, čo by ľahko ušlo ľudskému zraku. Uni- kátnosť celého projektu je ešte umoc-nená tým, že sami návštevníci (turisti, školské výpravy) tu pod dozorom arche-

ológov môžu až dve hodiny sami preo-sievať hlinu. Jedinečné je i to, že počet ú- častníkov jedného archeologického pro-

jektu - nieže robí pár desiatok ľudí, ale dnes je to už 150 tisíc. To nám pripomí- na biblické verše:

„14

Ty povstaneš,zľutuješ sa nad Sio- nom,lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa.

15Tvoji sluhovia mi-

lujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami“(Ž. 102:14-15).

Čo je pre archeológiu zásadné to je poz-

nanie odkiaľ pochádza nález, to má v ur- čitej vrstve neoceniteľnú hodnotu i tieto nálezy, pri ktorých nevieme, že z ktorej vrstvy presne pochádzajú. Mokrým preosievaním bolo nakoniec

nájdených viacero predmetov, ako bolo i to najoptimálnejšie očakávanie odborníkov. V-ďaka nim máme i viac informácii o Chrá-mové hore a jej dejinách. Zatiaľ bolo nájde-ných dva milióny (!) keramických úlomkov z obdobia 1. chrámu po súčasnosť, 190 tisíc úlomkov zvieracích kostí, 700 keramických dlaždíc či z nich úlomky, 15 tisíc úlomkov mramoru, 9 tisíc kovových predmetov, 5 ti-síc mincí a obrovské množstvá iných nále-zov (700 korálikov,cez 1500 úlomkov náram-

kový tisíce klincov,180 závaží,130 hracích kociek...).

Z najdôležitejších nálezov vymenujme bulu s hebrejským nadpisom, zmieňuje sa o jeruzalemských kňazoch a rodoch, miery, mince z druhého roku povstania proti Rima-

nom s nadpisom Slobodu Siónu a o rok star-

šie mince s nadpisom Svätý Jeruzalem na líci a s nadpisom polšekel na rube. Tato min-

ce je čiastočne poškodená požiarom, naj-skôr toho, pri ktorom bol zničení Chrám Ri-manmi v roku 70.Boli nájdené tiež rôzne ar-chitektonické detaily z doby byzantskej (ča-sti hlavíc korintských stĺpov, úlomky streš-ných tašiek a veľké množstvo kociek moza-iky), ktoré spolu s veľkým množstvom mincí z tej istej doby vyvracajú doposiaľ zažitý ná-

zor,že bola Chrámová hora v tom čase pu-stá. V skutočnosti tu museli stáť dôležité bu-

dovy, ktoré dali zbúrať umanskí chálifovia pred stavbou Skalného dómu a mešity Al-Aksá.

Zatiaľ, zhruba polovica zeminy zostává nepreosiata a tak mnoho nálezov čaká na svojho objaviteľa, ktorým sa môžete stáť i vy! K miestu je možné dôjsť mestskými autobusmi 19, 65 alebo 69 na južnom okraj u-niverzitného komplexu na hore Skopus a odtiaľto zísť asi štvrťhodinovou prechádz-kou do údolia. /MNR - internet/.

.......... Ako stojíme finančne: ...Prevod z minulého roku 2.125,- €

Tohoročné dobrovoné dary 1.740,- € Spolu príjem: 3.865,- €

Výdaje na - tlač ... ................. 880,- €.... - poštovné ..................... 1.042,- €

.............- režijné popl. ...... ......... .... 90,- € .... , - baliace potreby 63,- € ....... Výdaje spolu: 2.075,- €

Zmena a rast 43

ochotného darcu miluje Boh /2.Ko.9:7b/.

http://www.evs.sk/index.php/component/content/article/28-zamyslenia/pri-prameni-2014/1477-pri-prameni-7-april?utm_source=newsletter_461&utm_medium=email&utm_campaign=pri-prameni-date-3&acm=1968_461

Zmena a rast PP 916 01 Stará Turá ..Jiráskova 10 ZsRP 843/2002 - 916 01 Stará Turá ..... § „RaZ“ . ..ZsRP 843/2002

Zmena a rast – Váš časopis Vydáva ho neziskové kresťanské o. z., ktorého cieľom je šíriť zvesť ...evanjelia o Ježišovi Kristovi, vzbudzovať a budovať vieru v Neho. . Dávajte ZaR aj iným. Objednávky časopisu, publikácie, nahrávok aj v audio formách. Vaše pripo- .....mienky, články, svedectvá a príspevky prijmeme na adrese redakcie:.... .... písomne, elektronicky: [email protected] a sms: 0908 586 081 .... Internet: www.zmenaarast.sk . Časopis „Zmena a rast“ registrovaný MK SR pod EV 3498/09, ....vydávateľstvo: „Zmena a rast“ o.z. IČO 31 874 690, Jiráskova 10, 91601 Stará Turá, zodpovedný redaktor: Mikuláš Zavilla .......................... ........ . .Tlač: T-štúdio reklamná agentúra, Jiráskova 169, 916 01 Stará Turá Vychádza štyrikrát v roku. NEPREDAJNÉ ...Dobrovoľné príspevky na účet: VÚB Trenčín exp. Stará Turá Názov účtu: Zmena a rast č. 00049134202/0200

.... «PROROCKÁ KONFERENCIA PRIATEĽOV IZRAELA»

..„Radujete sa , národy, s Jeho ľudom.“ V Žiline, v dňoch 14-17.08.2014. Informácie:

...www.chevra.sk, CHEVRA, Národná 10, 010 01 Žilina; 041 564 0536, [email protected] °°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°.

.....

«PO STOPÁCH SIEDMICH ZBOROV» z kn. ZJAVENIA .°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°a°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

«Prežite Letnice 2014 v Izraeli» S pobytom v mesiánskej komunite Yad Hashmona v blízkosti Jeruzalema. Mesiánsky sprievodca - ELIYAH BAR DAVID. V čase od 3. -10. júna.2014

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°a°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

...«Izrael a Jordánsko» V dňoch 27.8. 2014 - 2.9. 2014. .

...Zájazd CK Ester v spolupráci s mesiánskou agentúrou v Izraeli, sprievodca Eliyah Bar David z Yad .

......Hashmona. Všetky Info o zájazdoch: CK ESTER, Emília Plavčanová, tel: 0917502799, . [email protected], [email protected].

Organizuje od: 05.11.2014 - 12.11.2014; 8 dňový

.. letecký zájazd so sprievodcom:

ELIYAH BAR DAVID mesiášskym židom s témou:

mailto:[email protected]

http://www.zmenaarast.sk/

http://www.chevra.sk/

sa na by sa to je 22 Vráť sa, Hospodin! Dokedy? · Totiž v ev.Mt.12:50 vraví: „Lebo každý,...

Documents

Transcript of sa na by sa to je 22 Vráť sa, Hospodin! Dokedy? · Totiž v ev.Mt.12:50 vraví: „Lebo každý,...