Illlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllttlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K Ě H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y lasa

I n i v e r z i t a Hilf Illllllllll Illl Illlllllllllllllllllltlll Illllllllllll Illlllll IIIIIIIIIIIIMIIIIIIIIIIIIIIII Ililllllllllllllllllllll llllllllllllllllllllllllllllllllllllllll Illllllllllllllllllllllllllll

ROČNÍK XXXV.

1988/1989

B R A T I S L A V A

FEBRUÄR 1989

Číslo t

ROZVOJ študentske j v e d e c k e j а odbornej č innost i Činnosť Pedagogicke j f a k u l t y UK

je pozitívne ovplyvňovaná snahami po real izovaní pres tavby, posi lňovaní de­mokracie n a š e j spoločnosti, novým progres ívnym hodnotením významu vzdelávania, školy a postavenia uči­teľa v socia l i s t icke j spoločnosti. Tie­to tendencie s a pozitívne p r e j a v i l i 1 v rozvoj i š t u d e n t s k e j tvorivosti . Štu­dentská vedecká, odborná a umelec ká činnosť na f a k u l t e s a s ta la sú­časťou výchovno-vzdelávacej a vedec­k e j činnosti, a k o a j jednotného sys­tému komunis t icke j výchovy. Je j h l a v ným cieľom je prehlbovanie záu jmu študentov o odbornú a vedeckú čin­nosť a rozví janie ich tvorivých schop­ností. Fakultné kolo súťaže ukázalo, že má v z á s a d n e j organizačne j po­dobe a st imulácii s v o j zmysel a je významným, pres tavbe a z n e j vyplý­v a j ú c e j real i te zodpovedajúcim mo­tivačným a prognost ickým faktorom formovania budúcich učiteľov a vy­chovávateľov. Študenti m a j ú na ka tedrách v zá­s a d e r o v n a k é podmienky p r e v ý b e r a spracovanie aktuálnych problémov, tematicky zameraných n a v ý s k u m n é úlohy a kontakty k a t e d r y s o spolo­čenskou praxou. Môžu rovnako vy­užívať informačné fondy, a k o a j te­r a j š i u prechodnú mater iá lnu základ­ňu naš ich katedier . Takto s a skutoč­nosti, ovp lyvňujúce kva l i tu súťažných p r á c — a v š a k s t o j a c e mimo študen­ta n ive l izu jú a p r i j e j celkovom po­sudzovaní v porote s a možno zame­rať na hodnotenie osobného prínosu študenta, jeho akt iv i ty a z á u j m u pr i r iešení problému. K objektivizáci i vý­s ledkov na fakul tnom kole súťaže pr ispela tiež skutočnosť, že konečný verdikt poroty sa s ta l predmetom spo­l o č e n s k e j kontroly — nie n e z n á m e j a i n d i f e r e n t n e j skupiny študentov, a l e homogénne j skupiny súťažiacich, ktorí navzá jom pozna jú s v o j e pred­poklady, kvality, osobný pr í s tup k r iešeniu problematiky a pozna jú vý­s l e d k y a úroveň súťažných prác. V súvis lost i s o skval i tňovaním výchov-no-vzdelávacieho procesu a efekt ív­nym využívaním vedeckovýskumných kapacít real izovala s a i spolupráca f a k u l t y s ústavmi SAV a spoločen­skou praxou formou delegovania Ich zástupcov do odborných porôt. V škol­skom r o k u 1987/88 pracovalo na fa­kul te G š tudentských vedeckých krúž­kov a 1 krúžok u m e l e c k e j činnosti.

Do š t u d e n t s k e j v e d e c k e j o d b o r n e j a umelecke j činnosti s a zapoj i lo 126 študentov. V organizačných a obsa­hových pr ípravách k a t e d r y oriento­va l i súťažné p r á c e vo väzbe na rie­šenie výskumných úloh. Zo 76 súťaž­ných prác bolo 56 r iešených a k o časť vedeckovýskumných úloh f a k u l t y .

V oblasti r i a d i a c e j a metodicke j činnosti v z á u j m e skval i tňovania prí­pravy š t u d e n t s k e j o d b o r n e j a umelec­k e j činnosti upriamil i s m e pozornosť na tieto východiskové skutočnost i : katedrové a a j f a k u l t n é kolo ŠVOUČ, na ktorých š tudent i prezentoval i a porovnávali v ý s l e d k y s v o j e j t v o r i v e j činnosti, uzatvori l i určitú etapu osob­n e j ak t iv i ty š tudenta a načrtl i m u perspekt ívy jeho ďalš ieho v ý v o j a . Objekt ívne s m e posúdili predpoklady jeho clalšieho rastu, jeho schopnosti samostatne ná jsť , formulovať, resp. riešiť problém, obha jovať ho a dis­kutovať o ňom. Uvedené f a k t o r y bo­li rozhodujúcimi kr i tér iami ď a l š e j úspešnost i v Celoštátnom kole ŠVOUČ v r o k u 1988 v odbore učite ls tvo, kto­r é s a uskutočnilo na Pedagogicke j f a k u l t e v Nitre. Odborné poroty fa­kultného kola n a v r h l i do celoštátne­ho kola 10 súťažných prác. V počte n a j m e n š i a de legácia P e d a g o g i c k e j f a ­kul ty UK v Bratis lave n a Celoštát­

nom kole ŠVOUČ získa la uznania v sekci i pedagogika — vychovávateľ-stvo: 1. miesto: Mária Cesnaková, štu­dentka 3. ročníka učiteľstvo p r e ško­ly p r e mládež v y ž a d u j ú c u osobitnú starostl ivosť, školi teľ : PhDr. Miroslav Špánik, CSc., 2. miesto: Oľga Kova-čičová, š tudentka 3. ročníka vycho-vávateľs tvo p r e osoby v y ž a d u j ú c e oso­bitnú starostl ivosť, školi teľ : PhDr. Elena Hapáková. V sekci i špeciálna pedagogika — učiteľstvo: 3. miesto Renáta Kajabová, š tudentka 3. roční­ka učiteľstvo p r e ško ly p r e mládež vyžadu júca osobitnú starostl ivosť, školiteľ: Doc. PhDr. V iktor Lechtá, CSc., a 5. miesto: Katarína Horvátho-vá, š tudentka 4. ročníka učiteľstvo p r e školy p r e mládež vyžadu júca oso­bitnú starostl ivosť, školi teľ : PhDr. Elena Hapáková.

V činnosti našich katedier a j na­ď a l e j budeme orientovať spo jenie ŠVOUČ s výchovno-vzdelávacím pro­cesom tak, a b y s a tento pr incíp prá­ce intenzívne premietol d o o b l a s t i štúdia a a b y s a š tudenti od zač iatku štúdia v iedl i k t v o r i v e j v e d e c k e j prá­ci a j e j prakt ickému uplatneniu.

Doc. PhDr. Jozef Kapucian, CSc., prodekan p r e vedeckovýskumnú činnosť a zahraničné s t y k y PdF UK

V p l y v p o l i t i c k e j e k o n ó m i e n a p o s t o j a a k t i v i t u š t u d e n t o v

Budovanie rozv inute j socia l i s t icke j spoločnosti predpokladá nielen roz­v o j mater iá lno-technickej základne, vedy a techniky, a l e a j r a s t socialis­t ického uvedomenia, k u l t ú r y a vzde­lanosti . XVII. z jazd KSČ zdôraznil, že predpokladom ďalš ieho úspešnej­šieho rozvoja n a š e j spoločnosti sú hlboké premeny v o vedomí a morál­k e ľudí, k toré f o r m u j ú osobnosť so­cial ist ického č loveka a j eho marxis-ticko-leninský vedecký, komunist ický svetonázor, ktorý sa f o r m u j e a k o ko­munist ické presvedčenie. Súčasná etapa procesu VTR pr ináša premeny. Na j e d n e j s t rane n e b ý v a l e ras t ie vedecký a technický potenciál ľudstva, na d r u h e j s t rane z o s t r u j ú s a g lobálne problémy sveta, s i lnie ne­bezpečenstvo p r e existenciu ľ u d s k e j

civi l izácie a p r e samotný život na Zemi v dôs ledku imperia l i s t icke j po­l i t iky a agres ie . To v š e t k o pr ináša nové svetonázorové problémy. Schop­nosť orientovať s a v súčasnom svete sa nezískava automaticky. Tejto schopnosti j e potrebné budúcich od­borníkov — vysokoškolákov učiť (h lavne v škole) v celom výchovno-vzdelávacom procese, t. j . v jednote špeciálnych odborných disciplín a predmetov ML a osobitne v o výučbe predmetov ML, k toré v tomto proce­s e musia zohrať in tegru júcu úlohu. Svetonázorové problémy š tudi jného odboru s ú p r e každého študenta hlav­ným prostr iedkom cel is tvého komu­nist ického svetonázoru.

Celostný komplexný pr í s tup k Ja vom spoločenského života, presne vy­

j a d r e n á sociálno-polit ická, internacio­n á l n a pods ta ta a r e v o l u č n ý tvor ivý c h a r a k t e r , to s ú z á k l a d n é osobitost i teórie po l i t icke j ekonómie social izmu, u k a z u j ú c e možnosti pr i k o m u n i s t i c k e j výchove š tudentov . Problemat ika PE social izmu j e t a k r o z s i a h l a a mnoho­tvárna, že u m o ž ň u j e dotknúť s a všet­k ý c h h l a v n ý c h z a m e r a n í komunist ic­k e j v ý c h o v y . Z toho s m e n a oddele­ní PE v y c h á d z a l i a c y k l u s p r e d n á š o k a seminárov s m e z a m e r a l i t ak , a b y obsahova l i n a j v ä č š i e možnost i n a r i e š e n i e t a k ý c h v ý c h o v n ý c h úloh, a k o j e f o r m o v a n i e ML svetonázoru, komu­nis t ického uvedomenia a v y s o k ý c h morá lnych v la s tnos t í m l a d ý c h odbor­níkov, ich v ý c h o v a n a a k t í v n y c h bu-dovateľov komunizmu, n o v á t o r o v vý­roby, v l a s t e n c o v a internacional i s tov .

S k a ž d o u š t u d i j n o u discipl ínou s a š t u d e n t o b o z n a m u j e postupne. Každá časť p r e d n á š k o v é h o c y k l u , k a ž d á téma m á v š e o b e c n ú a š p e c i f i c k ú n á p l ň , r i e š i v š e o b e c n é a k o n k r é t n e výchov­n é ú l o h y v s ú l a d e s tým a l e b o oným zameraním k o m u n i s t i c k e j výchovy . Vzhľadom n a to, ž e budúci odborní­c i s a mus ia presvedčiť , ž e v e d e c k ý s v e t o n á z o r s k u t o č n e o v l á d a j ú len v tedy, keď s i f i l o z o f i c k é a ekono­mická j a v y doplnia o sociálno-poli-t ické zdôvodnenie v íťazstva komuniz­

mu. Štúdium PE z v l á š ť pomáha štu­dentom — budúcim odborníkom hlb­š i e s i ob jasn iť i m e c h a n i z m u s ce lého s y s t é m u s p o l o č e n s k e j výchovy, určiť s v o j e miesto v sys téme, uvedomiť s i v ý z n a m v š e s t r a n n é h o a h a r m o n i c k é h o r o z v o j a osobnosti , j e j ú lohy v o všet­k ý c h oblas t iach života a núti zamys­lieť s a n a d otázkami ž ivotného štý­l u za socia l izmu a komunizmu.

Centrum pozornost i s m e pren ies l i v tomto š k o l s k o m r o k u d o v ý u č b y po­l i t i c k e j ekonómie social izmu. Na „Po­r a d e vedúcich k a t e d i e r spo ločenských v i e d " v tomto s m e r e s a zdôrazňova­lo, že j e pot rebné s k v a l i t n i ť s y s t é m a zvážiť jeho účinnosť. Zameral i s m e s a p r e d o v š e t k ý m n a to, a b y v ý u č b a s a zbav i la z j e d n o d u š e n ý c h p r e d s t á v o socia l izme — n a a n a l ý z u aktuá l­n y c h problémov s ú č a s n o s t i ( a k o je n a p r . p r e s t a v b a h o s p o d á r s k e h o me­chanizmu a pod.) .

Kecf hovor íme o p r e s t a v b e hospo­d á r s k e h o mechanizmu, m á m e na zre­teli, ž e táto m á s v o j účel v intenzif i­káci i . Podstatou tohto úče lu j e vy­volať, umožniť a vynút iť inovačnú sa­mostatnosť v š e t k ý c h v ý r o b n ý c h o r g a ­nizmov, ich p r a c o v n ý c h ko lekt ívov a p r e d o v š e t k ý m i r iadiacich š t á b o v . Ino­v a č n á a k t i v i t a j e jadrom podnikateľ-s k e j a k t i v i t y . Využi t ie toho, čo je ob­

j e k t í v n e možné na úrovni podniku, vo vnútropodnikových útvaroch, v r á m c i zoskupenia podnikov, či na c e n t r á l n e j ú rovni j e v ý l u č n e z á v i s l é od fantáz ie , v y n a l i e z a v o s t i a odhod­lania k tvor ivým činom v p r í s l u š n ý c h podnikových kolekt ívoch a najmii v ich r iadiac ich š táboch. Pres tavba hos­p o d á r s k e h o mechanizmu a n a p l n e n i e r e á l n e h o z m y s l u zákona o š tátnom podniku s ú nemys l i te ľné bez pozitív­n e h o prekonania zot rvačnos t i v m y s lení, posto joch a činoch ľudí a v tomto zmys le , a b y š tudent i u ž p o č a s š túd ia a h l a v n e p o j e h o ukončení bol i schopní využ ívať teore t ické po­z n a t k y v prax i v ý s t a v b y r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoločnosti , n a a k t í v n e f o r m o v a n i e nového s p ô s o b u eko­nomického mys lenia z a m e r a n é h o na iniciat ívu a soc ia l i s t ickú podnikavosť, na z v ý š e n i e zodpovednost i , t v o r i v é hľadanie ciest vedúcich k čo n a j v ä č š iemu konečnému e f e k t u a v ý s l e d k u .

Študentom s a o b j a s ň o v a l i h l a v n e t ie o tázky, o k toré p r e j a v o v a l i oso bitný z á u j e m . Išlo o o t á z k y r o z v o j a v e d y a techniky, p r e d o v š e t k ý m p r o g r e s í v n e s m e r y j e j s ú č a s n é h o v ý v o j a , a k o j e e lek t ronika , výpočtová tech n ika , robotizácia a pod.

Pokračovanie v NU č. 8. Doc. Ing. Frant išek Regec, CSc.

PRE ROZVOJ IMUNOLÓGIE BSP n a Katedre mikrob io lóg ie a i m u n o l ó g i e LF UK a Ústave i m u n o l ó g i e UK

Kolekt ív ,,zlatej" BSP Katedry m i k r o b i o l ó g i e a i m u n o ­l ó g i e LF UK, Ústavu i m u n o l ó g i e UK a Laboratór ia m i k ­r o b i o l ó g i e FN v Brat i s lave m á 24 č l e n o v . Ôsmi s ú no­s i t e ľ m i z latého, 10 s t r i e b o r n é h o a 3 b r o n z o v é h o o d z n a ­k u BSP.

Imunológia a k o s a m o s t a t n ý odbor s a z a č a l a na uni­v e r z i t e r o z v í j a ť p r e d o v š e t k ý m v r á m c i v ý u č b y mikro­bio lógie n a l e k á r s k e j f a k u l t e , p r á v e v o vzťahu k infek­č n ý m ochoreniam a ich prevenci i . V i a c a k o 25 rokov p lní p racov i sko pod vedením a k a d e m i k a Jána Štefano-v i č a v ý z n a m n ú ú l o h u p r i r o z v o j i imunológie n a Sloven­s k u i v r á m c i c e l e j r e p u b l i k y . Zabezpeču je v p l n e j š í r k e p r e g r a d u á l n u v ý u č b u l e k á r s k e j mikrobio lóg ie a imuno­lóg ie n a LF. Na Prír. F UK v y u č u j ú p r e d m e t y : v š e o b e c n á imunológia, imunogenet ika , imunochémia a v r á m c i medziodborového š túd ia n a FF UK z á k l a d y l e k á r s k e j mikrobiológie a imunológie .

V ý u č b a v t a k e j t o š í r k e j e mimor iadne náročná .

E x p l o z í v n e p r i b ú d a j ú p o z n a t k y

o b j a s ň u j ú c e pr iebeh i n f e k č n ý c h ochorení a f u n k c i í zlo­žitých imunitných mechanizmov p r i a m o n a m o l e k u l á r n e j úrovni . Pritom počet mikróbnych ochorení n e k l e s á , na­opak, p r i b ú d a j ú nové. Poznanie jednot l ivých imunitných mechanizmov p r i n á š a n o v é možnost i prevencie, l iečby, imunomodulácie a a k t í v n e h o z a s a h o v a n i a d o pr iebehu ochorenia, čo b e z p r o s t r e d n e o v p l y v ň u j e m e d i c í n s k u p r a x .

A k o j e d n o z m á l a z a b e z p e č u j e toto univerz i tné pra­cov i sko p o s t g r a d u á l n u v ý u č b u imunológie v r á m c i In­š t i tú tu p r e d a l š i e v z d e l á v a n i e l e k á r o v a f a r m a c e u t o v . A t e s t a n t i a b s o l v u j ú d lhodobé š k o l e n i a a do špec iá lnych metodík s a z a š k o ľ u j ú odborní pracovníci z c e l e j repub­l iky . Pracovisko s a podieľa i na p r í p r a v e s t r e d n ý c h z d r a v o t n í c k y c h pracovníkov.

S týmito ú lohami ú z k o s ú v i s í podiel p r a c o v i s k a na rozvo j i mikrobio lóg ie a imunológie v z d r a v o t n í c k e j prax i .

Členovia b r i g á d y z a s t á v a j ú zodpovedné f u n k c i e hl . ivného odborníka Ministerstva zdravotnictva a >oi veci SSK p r e imunológiu ( a k a d e m i k J. S te tanovič) a j k r a j b k e t m odborníka (doc. MUDr. Z. Starš ia , CSc.). O r o z v o j od­b o r u s a č lenovia BSP p r i č i ň u j ú a j v odborných a ve­deckých spoločnost iach v r á m c i S l o v e n s k e j l e k á r s k e j spoločnost i a ČSAV. Popri o d b o r n e j a v z d e l á v a c e j p rác i to j e a j v ý z n a m n á o r g a n i z á t o r s k á činnosť. Treba t u spomenúť Čs. imunologickú spoločnosť pri ČSAV (aka­demik J. Š te fanovič , doc. Ing. M. Ferenčík, DrSc.), Spo ločnosť p r e a l e r g o l ó g i u a k l in ickú imunológiu SLS (doc. MUDr. Z. Starš ia , CSc., a prof . MUDr. M. Buc, DrSc.) a Mikrobiologicko-epidemiologickú spoločnosť SLS (doc. MUDr. D. Kotulová, CSc., a doc. MUDr. M. Nikš, CSc.).

Tieto ú lohy b y p r a c o v i s k o nemohlo plniť bez p e v n é h o zázemia v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti . Rieši 6 úloh ŠPZV, 2 ú lohy ŠPTR, 2 r e z o r t n é ú lohy MZd. a soc. vecí SSR a 2 z v l á š t n e úlohy. Pod vedením a k a d e m i k a Šte fanov iča s a k o o r d i n u j e h l a v n á úloha 5PZV „Mechanizmy priro­d z e n e j imunity" , na k t o r e j s p o l u p r a c u j ú v i a c e r é praco­v i s k á f a k u l t y , MZd ČSR, ČSAV, MŠMaTV SSR a ČSR. P r a c o v i s k o v s ú č a s n o s t i škol í v r á m c i v e d e c k e j prípra­vy 7 in terných a 15 e x t e r n ý c h v e d e c k ý c h a š p i r a n t o v . V y r á s t o l tu r a d ú s p e š n ý c h v e d e c k ý c h pracovníkov .

V rámci p r e g r a d u á l n e j v ý c h o v y š tudentov s a osoblt ná pozornosť v e n u j e ŠVOČ. V d a k a p o p u l a r i t e odboru a d o b r e j p rác i uči teľov o z á u j e m c o v n i e j e núdza. Ši­roká báza v y t v á r a opt imálne podmienky p r e prácu s nadanými š tudentmi a pr ináša úspechy v podobe dc.brých umiestnení v o f a k u l t n ý c h a ce loš tá tnych ко lách n a l e k á r s k y c h a p r í r o d o v e d e c k ý c h f a k u l t á c h .

C e n n é v ý s l e d k y

pr ináša a j vedenie š tudentov Prír. F UK a SVŠT pri p r í p r a v e diplomových prác. A v š a k n a j m ü v p o s l e d n o m obdob í mnohí nadaní š tudent i po ukončení š túdia dá v a j ú prednosť praxi a z í skať Ich p r e p r á c u na u n l v e r ž i tných p r a c o v i s k á c h možno len veľmi ťažko

2

V o v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i s a p r a c o v i s k o špecia­l i z u j e n a p r o b l e m a t i k u f a k t o r o v a mechanizmov priro­d z e n e j imunity, imunogenet iky a t ransplantaCnej imu­nológie. Úsek v e d e n ý doc. Kotulovou a doc. Ferenčí-k o m s a v e n u j e š túd iu interakc i í v y b r a n ý c h zložiek mikróbnych t iel a imunitného s y s t é m u s p r i a m y m vy­užitím v oblast i v a k c i n á c i e a imunomodulácie. Zistil a opísa l s a ce lý r a d v r o d e n ý c h d e f e k t o v f a g o c y t ó z y a komplementového sys tému, čím s a u n á s vy tvor i l i p r e d p o k l a d y p r e d i a g n o s t i k u a l iečbu. V ČSSR s a t a k po p r v ý r a z opísa l i d e f e k t y C1 inhibítora, d e f e k t y C1 a C2 zložiek komplementu doc. S tar šou a spolupracov­níkmi.

V i a c e r o r o k o v n a p r a c o v i s k u pôsobí laboratór ium t r a n s p l a n t a č n e j imunológie a imunogenet iky v e d e n é prof . Bucom. Laboratór ium s ce loštátnou pôsobnosťou z a b e z p e č u j e imunogenet ické vyše t ren ia v rámci progra­mu t r a n s p l a n t á c i e k o s t n e j drene . Napriek dosahova­ným v ý s l e d k o m s a s p o l o č e n s k é p o ž i a d a v k y a vedecko­v ý s k u m n á k a p a c i t a p r a c o v i s k a (36 500 hodín) č o r a z v ý r a z n e j š i e

d o s t á v a j ú d o rozporu,

n a j m ä a k hodnot íme s ú č a s n ú a k t i v i t u v os tatných ob­las t iach. Za týchto podmienok s a nedar í s ú s t r e ď o v a ť

v e d e c k é k a p a c i t y na r i e š e n i e obmedzeného počtu vo deckých problémov, n a o p a k s a zdá, ž e ich počet s a b u d e vzhľadom na ce lospo ločenské potreby cľalej roz­š i rovať (prob lemat ika AIDS).

Prudký r o z v o j hraničných a špec ia l izovaných biolo­g i c k ý c h odborov, a k o s ú m o l e k u l á r n a g e n e t i k a , biotech­nológie a m o d e r n á imunochémia s i v y n u c u j e preorien­tovanie odboru na n o v é s m e r y v ý s k u m u . Zachovať po­p r e d n é pos tavenie p r a c o v i s k a v p r u d k o s a r o z v í j a j ú c o m o d b o r e p r e d p o k l a d á n ie len t v r d ú a obetavú prácu, no v b e z p r o s t r e d n e j k o n f r o n t á c i i s ce losvetovým rozvojom p r o b l e m a t i k y a j nevyhnutnosť u r ý c h l e n e p r e b e r a ť a za­vádzať m o d e r n é metódy a e f e k t í v n e postupy v e d e c k é h o bádania . Tu s í c e možno m n o h o dos iahnuť zefekt ivňo­v á n í m práce, n e v y h n u t n é n á r o č n é metódy s a v š a k ne­zaobídu bez nutného mater iá lového a technické. io vy­bavenia, k t o r é h o nedostatok čoraz z r e t e ľ n e j š i e pociťu­jeme. Našou úlohou j e p r e t o opt imálne využiť p os t r ied-k y , k t o r é nám spoločnosť p o s k y t u j e p r e r o z v o j moder­n e j imunológie, a b y p lni la s v o j e ú lohy v d y n a m i c k y s a r o z v í j a j ú c o m s y s t é m e b io logických a medic ínskych vied.

M. Nikš, D. Kotu lová

DVE VÝZNAMNÉ PODUJATIA Dňa 5. 12. 1988 s a uskutočni lo n a FTVŠ f a k u l t n é kolo

súťaže „Puškinov pamätník" , k t o r é zorganizoval i d r . L. Matulová a doc. MUDr. J. Motajová, CSc., spo lu s učiteľ­k a m i r u s k é h o j a z y k a a v s p o l u p r á c i s CŠV ZČSSP UK. Podujat ie malo c h a r a k t e r kul túrno-spoločenského v e č e r a . Desať š tudentov rec i tovalo v ľubozvučnom r u s k o m ja­z y k u s o v i e t s k u poéziu a prózu. Súťaž spes t r i l kul túr-no-hudobný p r o g r a m , h u d b a Č a j k o v s k é h o a r u s k é pies­n e v in terpre tác i i š tudentov I. r o č n í k a FTVŠ.

V ten istý deň s a na pôde FTVŠ uskutočni la celouni-verz i tná súťaž, k t o r ú zorganizova l CŠV ZČSSP „Čo v i e š o ZSSR". Zúčastni lo s a na n e j päť f a k ú l t s v íťaznými d r u ž s t v a m i . Treba oceniť ak t iv i tu dr . K. Kráľovej , CSc., k t o r á k a ž d o r o č n e v e n u j e veľa ús i l ia z o r g a n i z o v a n i u sú­ťaže. Tohtoročné otázky boli s k u t o č n e n á r o č n é a t r e b a vyzdv ihnúť d o b r ú p r i p r a v e n o s ť š tudentov, osobi tne druž­s t v a P r á v n i c k e j f a k u l t y , k t o r é s a umiestni lo na s t u p n i víťazov.

Doc. MUDr. Jarmila Motajová, CSc. Sútaž „Čo vieš o ZSSR" otvoril predseda poroty doc. dr. G. Baláí, CSc.

Ú s p e š n e n á s r e p r e z e n t o v a l i

Jednou z f o r i e m indiv iduá lneho p r í s t u p u k talentova­ným š tudentom a ich z a p o j e n i a do r ie šen ia vedecko­v ý s k u m n ý c h úloh j e p r á c a v ŠVOČ. Každoročným vy­vrcholením a p r e v i e r k o u v ý s l e d k o v ŠVOČ s ú c e l o š t á t n e ko lá súťaže o n a j l e p š i u š t u d e n t s k ú v e d e c k ú prácu, kto­r á t iež s lúž i k oceneniu n a j l e p š í c h š tudentov.

Študent i P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK s a zúčastni l i na súťaži CK ŠVOČ v o d b o r e Baníctvo a geo lóg ia , k t o r é s a k o n a l o na Banícko-geologickej f a k u l t e V y s o k e j š k o l y b a n s k e j v Ost rave . Okrem Prír. F UK s a na súťaži zúčastni l i : Pí\ F UK Praha, UJEP Brno, HGF VŠB Ostra­va, VŠT BF Kosice. Naši š tudent i s a zapo j i l i d o s ú ť a ž e v 3 s e k c i á c h g e o l o g i c k é h o odboru. Celkove z deviat ich ocenených mies t n a š i pos lucháči z í s k a l i umiestnenia :

I. mies to — Monika Konečná z k a t e d r y minera lóg ie a p e t r o g r a f i e Jozef Michálek z k a t e d r y podzemných vôd

II. m i e s t o Jana Lesková z k a t e d r y z á k l a d n e j geo­l ó g i e a pa leontológ ie Juraj Pauk z k a t e d r y a p l i k o v a n e j geo­f y z i k y

III. mies to Martin O n d r á í i k z ka t d r y inžinie sk g e o l ó g i e .

Študentka M. Konečná bola n a v r h n u t á n a i: e l e n i e z v l á š t n e j ceny SAV a J Michálek na c e n u SR ČSVTS.

I ť a l š i n a š i účas tníc i s a umiestni l i z v ä č š a v p . v e j polovici poradia v jednot l ivých s e k c i á c h : A. Borovičko­vá, E. Gašper íkavá, T. Lanczoš. R. Masiar.

Organizá tor súťaže VŠB O s t r a v a p r i p : a v i l p r e súl ž iacich d o b r é podmienky (ubytovanie , s t r a v o v a n i e ) a dobrou p r o p a g á c i o u za i s t i l i t iež ú č a s ť nesúťažiacich š tudentov v auditór iách. Súťažiaci navš t ív i l i j edno z гк: modernejších p lanetár i í v ČSSR v O s t r a v e Fo u b a ! a dičný b a n í c k y v e č e r . .Šachťák". k d e s i pr ipomenul i s : r o d á v n e z v y k y b a n í c k e h o „cechu".

Dobré umies tnenie naš ich š tudentov zaväzu e učit ' 1

l o v p o k r a č o v a ť v o v y h ľ a d á v a n í ta lentov a dbať o ich odborný r a s t . Slúži a k o d o b r ý p r í k l a d p r e š tudentov, ktor í by mal i p o k r a č o v a ť v š ľ a p a j a c h s v o j i c h staršie1-, ko legov .

R\Or. Frant i šek Petrlk. CSc.. člen Rady ŠVOČ na Prir. F UK

3

O r o z v o j i n o v ý c h v e d n ý c h d i s c i p l í n

Rozhlas a televízia, k t o r é s a a k o p r o s t r i e d k y zača l i in tenz ívne j š ie vy­užívať v o v ý c h o v e a v z d e l á v a n í spô­sobili, že vzn ik la tzv. rád io te lev ízna p e d a g o g i k a . Čoraz č a s t e j š i e s a hovo­r í o v ideotechnike. Napr. podľa od­h a d u z v l á š ť v s ú k r o m í j e u n á s u ž s tot is íc v i d e o zar iadení , n a k t o r ý c h deti, m l á d e ž , a l e a j dospel í , s l e d u j ú r ô z n e n a h r á v k y . Toto, a l e i ce lý r a d iných otázok, n á s n ú t i k tomu, a b y s m e v ideotechnike venova l i pozornosť, a k ú s i s k u t o č n e zas lúž i . Napokon s a a j v ideotechnika u n á s zač ína v y r á ­bať. Tesla d o d á v a v ideoskopy. Tým­to v z n i k á p r e d p o k l a d rozš í renia toh­to n o v é h o a p r o g r e s í v n e h o prostr ied­k u v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a .

Videotechnika m á c e l ý r a d pred­nost í . Na rozdie l od mnohých iných obrazových p r o s t r i e d k o v v ideozáznam n e v y ž a d u j e zatemnenie, s lovom trie­d a p r a c u j e v normálnych podmien­k a c h , pričom s a z a c h o v á v a p lný kon­t a k t m e d z i učiteľom a ž iakom. Vi­deozáznam j e v e ľ k ý m zdro jom a pra­meňom š t u d i j n ý c h informáci í . Video­technika a k o s ú č a s ť d i d a k t i k y s a po­chopiteľne pre l ína s d a l š í m i subod-bormi d idakt iky, a l e a j s teór iou te­l e v í z n e j a f i l m o v e j t v o r b y a video­technikou.

Videodidakt ika b u d e p r e d o v š e t k ý m v y c h á d z a ť zo s k ú s e n o s t í a poznatkov s použitím v idea v o v ý u č b e n a rôz­n y c h s tupňoch a typoch š k ô l , a k o a j n a p r a c o v i s k á c h rôznych ú s t a v o v a inštitúcií, k d e j e tento p r o s t r i e d o k zat iaľ v i a c r o z š í r e n ý . Dobrých vý­s l e d k o v a s k ú s e n o s t í z í s k a l i v p r á c i s v ideotechnikou v Ü s t a v e p r a c u j ú c i c h v s t a v e b n í c t v e v Brat i s lave, a l e i v Pedagogickom ú s t a v e m e s t a Bratis la­vy . Preto v ideodidakt ika b u d e s ledo­v a ť i v y u ž í v a n i e v y d e o t e c h n i k y v o v š e t k ý c h vyučovacích f o r m á c h . Za vy­u č o v a c í v i d e o p r o g r a m b u d e m e pova­žovať k a ž d ý program, k t o r é h o obsah s a v z ť a h u j e k urč i te j , p r e s n e def ino­v a n e j čas t i učebných osnov a p lánov.

V ideodidakt ika s a b u d e zaoberať t iež t v o r b o u a využ ívaním programov, k t o r é s íce n e z o d p o v e d a j ú v y š š i e uve­d e n e j de f in íc i i vyučovacích video­n a h r á v o k , a l e s ú im „na ú r o v e ň po­s t a v e n é " z h ľ a d i s k a možnost i využi­tia v o v ý u č b e . S ú to n a j m ä videona­h r á v k y n a k r ú t e n é a k o s ú č a s ť rea l i ­

začných v ý s t u p o v r ô z n y c h v ý s k u m ­n ý c h úloh a i n f o r m a č n é v ideonahráv­k y z a z n a m e n á v a j ú c e pr iebeh rôznych akci í , k t o r é s lúž ia n e s k o r š i e k roz­b o r u či rekapi tu lác i i .

Doteraz u ž na v i a c e r ý c h k o n f e r e n ­ciách a s e m i n á r o c h s a r o k o v a l o o v ideotechnike a j e j možnost iach vy­užit ia v o v ý c h o v e a v y u č o v a n í . Ini­ciat ívu v tomto s m e r e z v l á š ť v y v í j a Univerzita JEP v Brne a V y s o k é uče­ní technické v Brne. Problémy týka­júce s a v idea bol i a j n a p r o g r a m e r o k o v a n i a n a Académia f i l m v Olo­mouci, Ekof i lm v Ostrave, a l e a j n a Schola f i lm v Brne.

Podobne i v z a h r a n i č í s ú r ô z n e medzinárodné s e m i n á r e a k o n f e r e n c i e č a s t o s p o j e n é s p r e h l i a d k a m i video­n a h r á v o k . V NDR, PĽR a MĽR j e to u ž b e ž n é a t v o r i v é podnety pr ichá­d z a j ú v tomto s m e r e a j od soviet­s k y c h p e d a g ó g o v , n a j m ä z v y s o k ý c h š k ô l [Leningrad, Moskva, a l e a j z iných m i e s t ) . Napokon v r á m c i kra­jín RVHP s a rea l izova l v ý s k u m v ob­las t i v ideotechniky a j e j využi t ia v o v ý c h o v e a v z d e l á v a n í .

Tento z v ý š e n ý z á u j e m o problé­my t ý k a j ú c e s a v idea, t ý k a s a t iež s t r á n k y technicke j , a l e obzv lášť s t r á n k y metodicke j , i kecf nie v ž d y v ž i a d ú c e j proporcional i te .

Pri t v o r b e v ideozáznamov s a a l e m u s í b r a ť zreteľ na potreby použí­va teľa ( p e d a g ó g a ) , k t o r ý od tvorcov v i d e o n a h r á v o k o č a k á v a d o s t a t o k ne­o b y č a j n e účinných n a h r á v o k , a to f u n k č n e zameraných na c ie le a ob­s a h p lnenia úloh výchovno-vzdeláva-cieho procesu .

H l a v n ý " p r í n o s v ideonahrávok mož n o vidieť n a j m ä v o využi t í informač­ného pôsobenia obrazu, a to h l a v n e v j e h o d y n a m i c k e j f o r m e , a l e t iež v r e l a t í v n e j dostupnost i a ovládateľ­nost i tohto média, a to n a rozdie l od k l a s i c k é h o f i l m u .

Hlavným cieľom v ý u č b y s v ideona­h r á v k o u j e opt imálne využ ívať pred­nos t i a možnosti t e j t o Speci f iky n a j ­m ä s p r o s t r e d k o v á v a n i e v h o d n é h o uči­v a d y n a m i c k ý m obrazom a komplex­ným, v š e s t r a n n ý m odrazom osvojo­v a n i a skutočnost i .

Ak má byť v i d e o n a h r á v k a s k u t o č n e e f e k t í v n y m n á s t r o j o m vzde lávania , m u s i a b y ť v j e j v y s i e l a n í p l n e vy­

užité v š e t k y p r v k y te lev ízneho jazy­k a a v š e t k y pos tupy a techniky, kto­r é s ú tomuto médiu v la s tné .

V i d e o n a h r á v k a nepôsobí v o výuč­b e izolovane, a l e p r i r a ď u j e s a k roz­s i a h l e m u i n š t r u m e n t á r i u vyučovac ích pros t r iedkov, k t o r é s a p lne osvedči l i a m a j ú bohatú t radíc iu . Videonahráv­k a d o t e r a j š í t echnolog ický s y s t é m nielen doplňu je , a l e o b o h a c u j e s v o j e š p e c i f i c k é možnost i .

Vstupom v idea d o v ý u č b y n a s t á v a k v a l i t a t í v n y s k o k v poňat í i rea l izá­cii výchovno-vzdelávacieho procesu, v y t v á r a s a nová s i tuác ia , vznik la po­t reba vy tvor i ť a j nový d i d a k t i c k ý sys­tém, k t o r ý by n o v é v y u č o v a c i e p r o s t r i e d k y p l n e integrova l . Tento didak­t ický s y s t é m možno znázorniť sché­mou, z d ô r a z ň u j ú c o u v š e s t r a n n e vzá­jomnú p r e p o j e n o s ť v š e t k ý c h zúčast­nených činiteľov, a to učiteľa, žia­k a , o b s a h u a d i d a k t i c k e j techniky.

Proces modernizácie v ý u č b y s vi­deom nesmieme c h á p a ť a k o n á h r a d u s l o v n é h o t y p u odovzdávania Informá­cií (učiteľ — ž i a k ) , novým typom (v ideo — ž i a k ) , a l e a k o v ý z n a m n é obohatenie možnosti učiteľa f o r m o u (učiteľ — v ideo — ž i a k ) .

A k o s a u k a z u j e , v ideotechnika bu d e patr iť k n a j d y n a m i c k e j š í m s a r o z v í j a j ú c ' m pros t r iedkom m a s o v e j ln ľormácle, a to v tom zmysle, č o s a n a h r á môže s a b e z p r o s t r e d n e repro­dukovať .

V y c h á d z a j ú c z d o t e r a j š í c h s k ú s n nost í a poznatkov na našom p r a c o v i s k u Katedre v y s o k o š k o l s k e j p e d a g o g l k y , v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a dospe­lých na FF UK v Brat i s lave, b u d e po­t r e b n é z a m e r a ť I v ý s k u m na problp mat iku v idea . P r á v e s nás tupom vl d e a d o š k ô l , v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a dospe lých je n u t n é bezpodmienečne rozpracovať jednot l ivé problémy, a b y s m e v n a j b l i ž š e j budúcnost i v ldmri i d a k t i k u m a l i r o z p r a c o v a n ú aspoň v h l a v n ý c h r y s o c h . Dotera j š ia p r a x u k a z u j e , že jed­not l ivé d i d a k t i c k é p r o s t r i e d k y z v l á š ť spoč ia tku, a k s ú e š t e novinkami (uč iace s t r o j e ) , v y v o l a l i n a ško lách v e ľ k ý z á u j e m , a l e uči teľov j e n u t n é n a t ieto n o v i n k y pr iprav iť . Dúfame, že n a š e teoret ické p r a c o v i s k á v ob­l a s t i p e d a g o g i k y s a začnú zaoberať novými a a k t u á l n y m i problémami — v ideodidakt ikou a i v r á m c i k r a j í n RVHP s a p r i s t ú p i k v ý m e n e poznat­kov a s k ú s e n o s t í v tomto s m e r e .

Doc. PhDr. H. Janus, CSc.

Č I N N O S Ť K O O R D I N A Č N E ] R A D Y U ŠD D R U Ž B A Koordinačná r a d a , a k o v y p l ý v a u ž z j e j názvu, koor­

d inu je , u s m e r ň u j e a k o n t r o l u j e rea l izác iu v ý c h o v n ý c h úloh v ŠD. V y c h á d z a pri tom z ročných p lánov komu­n i s t i c k e j výchovy, ročných p l á n o v pol i t icko-výchovných a k c i í v ŠD, i z p lánov jednot l ivých f a k ú l t UK a p lánov č innost í ce lo internátnych o r g á n o v SZM — š t u d e n t s k e j r a d y SZM UK a internátneho r o z h l a s o v é h o š túdia, plá­n o v Občianskeho v ý b o r u a p lánov činnost i A g i t a č n é h o s t r e d i s k a .

Cieľom p r á c e KR j e spolupôsobiť na š tudentov ubyto­v a n ý c h v ŠD, a to v o b l a s t í ideovo-pollt ickej, m r a v n e j ,

p r a c o v n e j , e s t e t i c k e j , te lovýchovne j , b r a n n e j , a k o a j ku l túrno-spoločenske j , u m e l e c k e j i z á b a v n e j . V š e t k y t ieto ob las t i v y t v á r a j ú p o m e r n e š i r o k ý p r i e s t o r p r e s e barea l lzác iu individuálnych z á u j m o v š tudentov. Ak t i vl ž u j ú a p o d n e c u j ú š tudenta k účast i , spoluprác i na ce l kovom dianí v ŠD, KR, v e d e n i e ŠD a SR s i vy týč i l i p r e n a j b l i ž š i e obdobie rozš i rovať a a k t i v i z o v a ť š tudentov v ŠD na r i a d e n í spoločenského, pol i t ického I k u l t ú r n e h o života a jeho p r e j a v o c h . Do popredia pozornosti by mali vys túpiť soc iá lne Takty, čím b y s a d o s t a l a <lo cen­tra pozornosti s v e t o n á z o r o v á výchova s je) h lavnou

4

náplňou, t. j. p r a v d i v ý m o b j a s ň o v a n í m skutočnost i a ja­v o v p r e b i e h a j ú c i c h v s ú č a s n o m ž ivote tvor ivá spolo­č e n s k á činnosť, a k o i j e j in terpre tác ia . V tomto s m e r e j e nevyhnutné, a b y FV SZM i ŠR venova l i z v ý š e n ú po­zornosť k v a l i t e v ý b e r u akci í . V z á u j m e z v ý š e n i a ideovo-v ý c h o v n é h o pôsobenia n a š tudentov t reba odstrániť ak­c ie f o r m á l n e h o c h a r a k t e r u . Reagovať na podnety z ra­dov š tudentov, a k c e p t o v a ť ich z á u j m y a pr iputávať ich t a k t o k spoluprác i . Angažovanosť š tudentov by m a l a byť j edným z rozhodujúc ich kr i té r i í ubytovania v ŠD.

V š k . r . 1987/88 s a rea l izova l i a k c i e n a pôde ŠD Družba, k t o r é zabezpečova la ŠR a B'V SZM v spo luprác i s p r o d e k a n m i jednot l ivých f a k ú l t (LF, PvF, PF) a IRŠ. Boli to n a j m ä b e s e d a k 40. výročiu Víťazného f e b r u á r a s p o j e n á s prob lemat ikou r e v o l u č n é h o hnut ia na LF UK, b e s e d a k výroč iu narodenia J. Amosa Komenského, be­s e d a o kozmonautike, p r e d n á š k a n a tému „Deontológia z d r a v o t n í c k y c h p r a c o v n í k o v " , b e s e d a o p r á v n y c h pr'.'d pisoch, b e s e d a o pol i t ickom k le r ika l i zme, b e s e d a o ak­tuá lnych otázkach výchovno-vzdelávacieho procesu na LF, p r e d n á š k a o n a j a k t u á l n e j š í c h problémoch medziná­rodných vzťahov a i. A k t í v n e p r a c o v a l o IRŠ, k t o r é pri­p r a v o v a l o k u l t ú r n e v e č e r y , h u d o b n é re lácie, prehľad) a k t u á l n y c h udalost í , z a u j í m a v o s t i z o sve ta a pod. IRŠ po p r e r o k o v a n í p r o b l e m a t i k y s t r a v o v a n i a v KR pripra­v i lo v y s t ú p e n i e s . B y s t r a n o v e j , z á s t u p k y n e v e d ú c e h o jedálne, k problémom s t r a v o v a n i a v ŠD Družba. Rezer­vy IRŠ vidí KR v t e s n e j š e j spo luprác i s Kabinetmi M—L na f a k u l t á c h . KR s p o l u s IRŠ v y v i n i e ús i l ie o v ä č š i e z a p o j e n i e z a h r a n i č n ý c h zväzov š t u d e n t o v d o t v o r b y re­lácií, k t o r é budú pr ibl ižovať naš im študentom život v ich k r a j i n á c h . Za v e l m i ú s p e š n ú a pozit ívnu a k c i u t reba označiť o tvorenie a s y s t e m a t i c k é b u d o v a n i e p r í r u č n e j knižnice a š t u d o v n e v ŠD Družba. Mimoriadne ús i l ie r iaditeľa s . Š imanovského pr i v y t v á r a n í podmienok súvis iac ich s v y b a v e n o s ť o u knižnice p o d p o ' i l a j r e k t o r UK prof . RNDr. L. Melioris, DrSc., k t o r ý osobnou angažovanosťou pomohol doplniť knižný f o n d o odbornú učebnú litera­túru. Členka KR s . W a g n e r o v é s p r a c o v a l a zoznam zá k l a d n e j l i t e r a t ú r y p r e š túdium discipl ín m—1 a anga­žovala s a spo lu s o s . Papiernikovou. vedúcou š t u d o v n " , pr i jeho naplňovaní . A j ketf v r e l a t í v n e k r á t k o m č a s e s a podar i la ú s p e š n á a k c i a , bolo by osožné nadviazať k o n c e p č n e j š i u s p o l u p r á c u s o ŠIS UK, k t o r é by v rámci s v o j i c h f i n a n č n ý c h možností obohacovalo knižný fond ŠD Družba a p r í r a s t k y nových a k t u á l n y c h t itulov.

Rozširovanie z á u j m o v e j činnosti, žiaľ, n a r á ž a na ne­dos ta tok pr ie s torov . Si tuáciu b y p o d s t a t n e umožnilo r ieš iť v y p r á z d n e n i e s u t e r é n n y c h p r i e s t o r o v v ŠD Druž­

ba II, k t o r é používa MŠMľ. Napriek v i a c r o č n é m u úsi l iu zo s t r a n y KR a RUK sa s i tuáciu n e d a r í r iešiť . V súčas­nost i s a KR z a o b e r á otázkou uvedenia d o p r e v á d z k y n o v o v y t v o r e n é h o k l u b u v D II. (výs ledok v ý z n a m n é h o úsi l iu a a n g a ž o v a n o s t i š tudentov p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l ­t y ) . P r e v á d z k o v a n i e k l u b u zabezpečí Klubová i a d a porl patronátom CŠV SZM.

A j k e d ú s i l i e KR, n a j m ä prodekanov, r iaditeľa ŠD a zás tupcov KR, a k o a j os ta tných č lenov j e nemalé , predsa n i e v š e t k o s a dar í . Prvým predpokladom, k t o r ý j e n e v y h n u t n ý p r e cfalšiu účinnú prácu, j e p r e k o n a ť odtrhnutosť s l o v od činov. Týka s a to j e j obsahových zložiek a j pros t r iedkov, for iem a metód výchovy . Ideo-vo-výchovnú p r á c u a s y s t é m KV nepr iazn ivo o v p l y v ň u j ú javy, s k torými s a p o č a s š túdia š tudent i s t r e t á v a j ú . Pomerne pozi t ívne v y h r a n e n é s ú u v ä č š i n y š tudentov názory na spoločensko-pol i t ickú a n g a ž o v a n o s ť , morál-no-vôľové a c h a r a k t e r o v é v lastnost i , povinnost i voči ško­le a š túdiu, a k o a j p r á v a m a povinnost iam ich ubyto­vania v ŠD. Pre týchto š tudentov j e č a s t o š o k u j ú c e poznanie, ž e v rôznych pr ípadoch s a použ íva jú rôzne k r i t é r i á a rozhodnú i n é f a k t o r y a k o tie, k t o r é im ško­la, o r g á n y SZM, v e d e n i e ŠD uvádza a k o v š e o b e c n e platné. Tieto j a v y n e o s t a n ú bez odozvy v ich názoroch a f o r m o v a n í pos to jov . Tak dochádza k tomu. že mnohé z toho, čo s a n a o z a j podar i lo v o výchovnom pôsobení, s a v reá lnom ž ivote rozp lýva bez úži tku na škodu ce­l e j spoločnost i .

V KR s m e s v e d k a m i toho, ž e p~Č3s ce lých rokov ich š túdia, napr iek opakovaným p - i p o m ^ n k a m sa s t á l e vy n á r a j ú t ie i s t é problémy, k t o r é s ú a k o b y ner ieš i te ľné ( k v a l i t a r a c i o n á l n e j výž ivy, o d b e r m ä s a u j edného do­dávateľa , rozubytovanie š tudentov, nedos ta tok pracov­n ý c h s í l , ochrana v e r e j n é h o m a j e t k u . n e d o r í : š e n o s ť s a n k č n ý c h post ihov pr i pr ies tupkoch, očista in ternátu cez prázdniny, neúnosné pred lžovanie využ ívania ka­pacít ŠD a p ). Politický, modálny, a l e i ekonomický e f e k t s a v c e l k u jav í a k o n e g a t í v n y . V pods ta te v š a k i d e o problémy, k t o r ý c h r iešenia n a r á ž a na b a r i é r y zložitého a d m i n i s t r a t í v n e h o mechanizmu. Podstatne pre . n i k a v e j š i e a ú č i n n e j š i e by boli a j v ý s l e d k y p-áce KR. odboru s o c i á l n e j s t a r o s t l i v o s t i i vedenia ŠD, k e b y UK ŠD p r a c o v i s k á i jednotl ivci z í ska l i v ä č š i u právomoc, k t o r á b y s a rea l izova la a j c e z v ä č š i u zodpovednosť . Účinnosť KV j e d a n á mierou p r a v d i v o s t i a s p - á v n o s t i rozpracovania teoret ických otázok, j e d a n á mierou spo­jenia s praxou a životom v y s o k ý c h š k ô l .

A. Mihál iková. p r e d s e d n í č k a KR ŠD Družba

Z činnosti spoločenských organizácii

P R Í R O D O V E D C I na n á v š t e v e

ZV ROH p r i P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK z o r g a n i z o v a l v dňoch 2.—14. s e p t e m b r a 1988 a t r a k t í v n y z á j a z d d o KĽDR. V e ľ k ý m k l a d o m tohto z a u j í m a v é h o kultúrno-po-znávac ieho p o d u j a t i a bolo, ž e s a konalo v období vy­vrcholenia o s l á v 40. v ý r o č i a založenia KĽDR, a t a k s a s ta l i č lenovia z á j a z d u č lenmi o f i c i á l n e j čs . d e l e g á c i e n a osla­v á c h n a j v ý z n a m n e j š i e h o k ó r e j s k é h o s v i a t k u . Mali mož nosť s p o l u s č lenmi d ip lomat ických zborov s a zúčastniť n a v e ľ k o l e p ý c h o s l a v á c h a zo s l á v n o s t n e j t r ibúny po zdrav iť r o z j a s a n ý c h m a n i f e s t a n t o v v h l a v n o m meste P c h j o n g j a n g u . S obdivom k v i t o v a l i p e s t r o s ť a nápadi­tosť a l e g o r i c k ý c h vozov. V p o l u d ň a j š í c h hodinách p r i j a l i pozvanie k ó r e j s k ý c h pr ia te ľov n a v e ľ k o l e p ú g y m n a s t i c k o tanečnú p r e h l i a d k u k ó r e j s k e j mladi n a 100-tisícovom š tadióne. Obdivoval i n ie len te lesnú zdatnosť cvičencov, náročnosť špor tových sk lad ieb , a l e i f a r e b n o s ť a k r á s u ž ivých o b r a z o v , k t o r é na t r ibúnach v y t v á r a l i mladí Kó re jc i . 9. s e p t e m b e r 1988 — deň p lný nezabudnuteľných záž i tkov — zakonči l p e s t r o f a r e b n ý o h ň o s t r o j a l adné k ó r e j s k é tance, k t o r ý m obyvate l ia metropoly ochotne pr iúčal i a j č lenov n a š e j de legácie .

Dojmov z p r e n á s e x o t i c k e j 12 000 k m v z d i a l e n e j KĽDR bolo veľa . Nemožno nespomenúť p r e k r á s n e vodopády v h o r á c h Kungan-sanu (čo v p r e k l a d e znamená Diaman­tové h o r y ) .

Nezabudnuteľná bola p r e v š e t k ý c h ú č a s t n í k o v a j náv­š t e v a Domu družby, k d e f o r m o u záp i su d o k n i h y n á v š t e v v y s o k o ocenil c e l ú expozíciu za b r a t i s l a v s k ý c h pr i rodovedcov p r v ý p r o d e k a n dOc. RNDr. Jozef Mládek. CSc. A k o č l e n k u k a t e d r y g e n e t i k y a m o l e k u l á r n e j bio­lóg ie ma milo p r e k v a p i l a skutočnosť, ž e v Paláci v e d y pri p r e d v á d z a n í cudzojazyčných pub l ikác i í z rôznych v e d n ý c h oblas t í s a n a p u l t e na p o k y n počítača o b j a v i l a m o l e k u l á r n a g e n e t i k a v s l o v e n s k o m j a z y k u .

Všetc i účastníc i s v o r n e obdivova l i n e s m i e r n u snaži v o s ť a pracovi tosť Kórejcov. ktor í n a p r . P c h j o n g j a n g u dokáza l i v n e p r e d s t a v i t e l n e k r á t k o m období v y b u d o v a t archi tektonicky pôsobivé š p o r t o v é zar iadenia , hotely a o b y t n é budovy.

Skromnosť, pracovitosť, húževnatosť , pr i rodzený sk lon k ladnost i a čistote, to s ú t y p i c k é a t r i b ú t y t e j t o d a l e k e j k r a j i n y . Je len pr i rodzené, že s p o m i e n k y v š e t k ý c h účast níkov budú n a v ž d y s p ä t é s p r o s t ý m i Kóre jcam; a ich p r e k r á s n o u pr írodou. Za možnosť spoznať túto ď a l e k ú k r a j i n u v mene v š e t k ý c h účas tn íkov v y j a d r u j e m a i touto cestou v d a k u ZV ROH pr i P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK v Brat i s lave .

Za ú č a s t n í k o v : doc. RNDr. Eva M l a d o k o v i . CSc

5

BESEDY n a Farmaceutickej fakulte UK

V rámci preh lbovania v z á j o m n ý c h p r i a t e ľ s k ý c h vzťahov medzi národmi m a j ú s v o j e n e z a s t u p i t e l n é mies to s t re tnut ia s hosťami p r i c h á d z a j ú c i m i do Českos lovenska z iných k r a j í n , h l a v n e zo Sovietskeho zväzu.

Na FaF UK po m i n u l o r o č n e j bese­d e s p r o f . Irenou A l e x a j t e , zamera­n e j na oblasť k u l t ú r y a n a j e j sú­č a s n é zmeny, s m e v tomto r o k u u n á s pr iv í ta l i prof . Jur i ja Jablokova, DrSc., z k a z a n s k é h o Fyzikálno-tech-nického ú s t a v u A k a d é m i e v ied ZSSR, k torý s p o l u p r a c u j e s p r a c o v n í k m i ka­tedry a n o r g a n i c k e j a o r g a n i c k e j ché­mie, SAV a CHTF SVŠT v o b l a s t í f y -zikálno-chemických nových kom­plexov. V ý s l e d k y te j to o d b o r n e j spo­l u p r á c e prof . Jablokov, DrSc., odpřed­n á š e l n a dvoch odborných seminá­roch.

A k o s ú č a s ť p lánu k o m u n i s t i c k e j vý­chovy a Mesiaca pr ia teľs tva s m e jeho n á v š t e v u využi l i na b e s e d u na tému Sovietska v e d a v p r e s t a v b e . Prof. [ablokov, DrSc., vo s v o j o m vys túpení c h a r a k t e r i z o v a l v e d e c k é z a m e r a n i e ús tavu, jeho v e k o v ú a k á d r o v ú š t r u k t ú r u a pr í tomných z a m e s t n a n c o v a š tudentov oboznámil i s o zmena­mi, k toré v r á m c i p r e s t a v b y prebie­h a j ú n ie len v ich ú s t a v e , a l e 1 v iných v e d e c k ý c h inšt i túciách. Dôraz k ládol na v o l b y r iadi teľov, hmotnú za interesovanosť v e d e c k ý c h pracov­níkov a ich odmeňovanie podľa vy­k o n a n e j práce, z v ý š e n ú zodpovednosť mladých v e d e c k ý c h pracovníkov, uza­t v á r a n i e zmlúv s podnikmi a ich f i­n a n č n ú podporu, atcľ. Prítomní s a v b e s e d e z a u j í m a l i o úlohu s t r a n í c k e j

organizác ie , o zas túpení žien v ústa­ve, o indiv iduálne posudzovanie dô­chodkového veku, a k o i prehodnoco­v a n i e omylov v o vede, h l a v n e v 50. rokoch. Okrem urč i tých pozit ívnych v ý s l e d k o v prof . Jablokov zhrnul ťaž­kosti, k t o r é v r á m c i týchto n o v ý c h tendenci í musia prekonávať .

V ď a l š o m p o d u j a t í z a m e r a n o m n a Mesiac pr ia te ľ s tva s m e n a d v i a z a l i n a minuloročné s k ú s e n o s t i a pokračova­li s m e v b e s e d á c h o jednot l ivých zvä­zových r e p u b l i k á c h ZSSR a i c h lite­r a t ú r a c h . V tomto r o k u s m e s a za­m e r a l i na Kirg izskú SSR a j e j lite­r a t ú r u , s o zreteľom n a d ie lo Cingiza A j t m a t o v a . Úryvkami z n o v e l y Mat­kino pole a z r o m á n u P o p r a v i s k o v podaní š tudent iek 2. ročníka s a prí­tomní p r e n i e s l i d o die la a u t o r a . Na b e s e d e s a zúčas tn i la p r e k l a d a t e ľ k a d ie la Čingiza A j t m a t o v a Elena Krlš-ková, k t o r á po in formova la o j e h o jednot l ivých d ie lach a nove lách a vy­zdv ih la h l a v n e ich m y š l i e n k o v é po­sol s tvo. Diskusia bola z a m e r a n á na jeho d ie lo Deň d l h š i a k o ľ u d s k ý v e k a h l a v n e na pos ledný román Popra­v i sko . Hoci o b a romány s ú predme­tom mnohých i prot ichodných pole­mík, pr í tomní s a z jednot i l i v názore, ž e e š t e v o v ä č š e j miere a k o pred c h á d z a j ú c e novely, nútia č i ta teľa k zamys len iu n a d negat ívnymi javmi spoločnost i a z á r o v e ň a p e l u j ú na je­h o s v e d o m i e a m r a v n ú čistotu. Vhodným doplnením besedy bola I n á v š t e v a d i v a d e l n é h o p r e d s t a v e n i a Deň d l h š í a k o ľ u d s k ý vek v podaní Poetického s ú b o r u NS a v ý s t a v k a o K i r g i z s k e j SSR. Prek ladateľka Ruže

na Dvořáková Zlar tnová, ktorá n.ivští v i la Kirgíziu a okrem h l a v n é h o m e s ta Frunze 1 rodný dom A j l m itov i pr i j a z e r e Issyk-Kul, vyzdv ih la osobnosť A j tmatova nie len a k o sp i sovateľa , a l e I a k o v e r e j n é h o Činiteľa, posi in ca N a j v y š š i e h o sovietu, i é f r e d a k t o m z a h r a n i č n e j l i ter i túry a zakladateľ . l tzv. „Issy l-kulskáho f ó r a " , v rámci k t o r é h o s a s t r e t á v a j ú v ý z n a m n é o s o b nostl z rôznych k r a j i n nu p r e r o k o v á v a n i e n a j p á l . i ve j š ich otázok d n e š k a

Obe besedy pr i spe l i k h lbš iemu spoznaniu oboch b r a t s k ý c h národov a zároveň bol i p r í spevkom k tohto ročným o s l a v á m Mesiaca i ľ s k o s l o v e n sko-sov le t skeho pr ia teľ s tva .

RNDr. Rutena CiimAriknvá CSr

Farmaceuti na bezdevízovej výmennej praxi v Sýrii Studenti zo S ý r s k e j a r a b s k e j r e p u b l i k y n i e s ú n a Far­

m a c e u t i c k e j f a k u l t e UK neznámi . Od n á s t u p u te j to kra­j iny na ces tu pokrokového v ý v o j a s m e p r i p r a v i l i a a j v súčasnos t i p r i p r a v u j e m e veľa a b s o l v e n t o v v r á m c i kul­t ú r n e j dohody, k t o r í s a ú s p e š n e u p l a t ň u j ú v rôznych oblas t iach z d r a v o t n í c k e j p r a x e . N a j m ä z l e p š u j ú c e s a podmienky ž ivota v S ý r s k e j a r a b s k e j r e p u b l i k e , p o t r e b a k v a l i f i k o v a n ý c h odborníkov, a k o a j ve ľmi b l í zke s tano­v i s k á n a š i c h k r a j í n v p o l i t i c k e j oblas t i , podniet i l i a j vedenie F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y Š t á t n e j univerz i ty v Da­m a š k u k n a d v i a z a n i u užš ích k o n t a k t o v s n a š o u f a k u l t o u .

Prvé k o n t a k t y s a u s k u t o č n i l i p r e d v i a c a k o dvads ia­timi r o k m i medzi uči teľmi a f u n k c i o n á r m i n a š e j f a k u l ­ty a zodpovednými p r a c o v n í k m i s ý r s k e j s t r a n y a nás led­ne p o k r a č o v a l i a j spomínanou p r í p r a v o u š tudentov p r e p o t r e b y f a r m a c e u t i c k e j p r a x e v Sýri i . Medzitým s a kon­š t i tuova lo f a r m a c e u t i c k é š túd ium n a Š t á t n e j un iverz i te v Damašku a p r á v e jeho exis tencia a potreba v z á j o m n e j v ý m e n y s k ú s e n o s t í bo la dôvodom n a u s k u t o č n e n i e bez­d e v í z o v e j v ý m e n n e j p r a x e š t u d e n t o v te j to f a k u l t y n a n a š e j f a k u l t e v r o k u 1987. Prišlo p ä t n á s ť š tudentov s d v o m a učiteľmi.

V z á j o m n é p o z n á v a n i e s a bolo p o k a ž d e j s t r á n k e za­u j í m a v é a neobiš lo s a bez p r e k v a p e n í . Počas troch týž­dňov s m e p r e s ý r s k y c h š tudentov p r i p r a v i l i odborný a s p o l o č e n s k ý p r o g r a m , v ktorom s a m a l i možnosť zo­známiť s j ednot l ivými oblasťami p e d a g o g i c k e j p r á c e a š i rokou paletou odborných činnost í nie len na n a š e j fa­k u l t e a j e j p r a c o v i s k á c h , a l e a j na rôznych ú s e k o c h f a r m a c e u t i c k e j p r a x e .

Mimoriadne pozit ívnym poznatkom p r e n á s bola ich disc ip l inovanosť a odborný z á u j e m na j e d n e j s t r n i e a n a d r u h e j s r d e č n o s ť a p r i a t e ľ s k é p r e j a v y , úcta k hod­notám a n e s k r ý v a n ý obdiv. Predovšetkým k hodnotám, k t o r ý m i d i s p o n u j e n a š a socia l i s t ická spoločnosť, a to i v o vzťahu k možnostiam a vymoženost iam podmienok života a š t ú d i a . Ocenili i veľmi s r d e č n é a n e f o r m á l n e p r i j a t i e u d e k a n a f a k u l t y s ú d r u h a prof . RNDr. PhMr. Milana Mandáka, DrSc., a s t r e t n u t i e s cľalšiml funkcio­nármi, učiteľmi i p r a c o v n í k m i f a k u l t y a rôznych f a r maceut ických zar iadení . Farmaceut ická his tór ia Ich za­u j a l a natoľko, ž e s m e n a v š e t k y o t á z k y ani nestači l i odpovedať, hoci dokumentác ia h i s tór ie v o F irrnaceutic kom m ú z e u j e veľmi podrobná a presná . Oni, ktor í pr i š l i z k r a j i n y b o h a t q j n a p r v é h i s tor ické f a k t y v ô b e c a f a k t y , t ý k a j ú c e s a l ieči teľs tva takt iež, s uznaním oce nili v p a m ä t n e j k n i h e všetko, čo s m e v oblast i h i s t ó r i e f a r m á c i e na malom Slovensku prezentoval i v malom, a l e p r e k r á s n o m múzeu. Okrem toho, že S ý r s k a a r a b s k á republ ik i p a t r í medzi pokrokovo or ientované k r a j i n y , čo s m e n e r a z s k o n š t a toval i i p o nespočetných s t re tnut iach a rozhovoroch, j e to a j k r a j i n a s typ ickými or ientálnymi kontras tmi . Tieto s a p r e n á š a j ú , l epš ie p o v e d a n é p r e l í n a j ú praktic­k y d o v š e t k ý c h s t r á n o k života, v r á t a n e oblast i š k o l s t v a a zdravotníctva a pochopiteľne I f a r m á c i e

Predovšetkým s m e s a zoznámili s o sys témom štúdia a o r g a n i z a č n o u š t r u k t ú r o u Š t á t n e j univerzi ty, k torá má 18 f a k ú l t , na k torých v súčasnos t i š t u d u j e H4 t is íc štu­dentov (1), z toho v y s o k ý počet zo v š e t k ý c h spr late le-

6

n ý c h š tá tov, v r á t a n e a f r i c k ý c h , čo tlám bolo umožnené n a p r i j a t í u d e k a n a p r o f . d r . AI Maa AI B a r r e d v prí­tomnosti p r o d e k a n o v a d a l š í c h f u n k c i o n á r o v f a k u l t y . Typická a r a b s k á pohost innosť a b e z p r o s t r e d n é p r e j a v y p r i a t e ľ s t v a a pozornost i n á s s p r e v á d z a l i p o ce lý čas , a to n ie len v k o n t a k t e s učiteľmi, a l e i pr i n á h o d n ý c h k o n t a k t o c h s ľuďmi, či u ž to bolo n a p ô d e univerzi ty, a l e b o mimo n e j . Bola p r e n á s veľmi p r í j e m n á a nezvy­č a j n á v e ľ k á pozornosť š tudentov, k tor í boli n a výmen­n e j p r a x i n a n a š e j f a k u l t e , hoci s a t a m nezúčas tňova l i n a n a š o m p r o g r a m e . Rovnako i s t r e t n u t i a a r o z h o v o r y s učiteľmi n a univerz i te v r á m c i n i e k o ľ k ý c h odborných poduja t í , a k ý m i bola I. s ý r s k a k o n f e r e n c i a o k l i n i c k e j l a b o r a t ó r n e j technike, s p o j e n á s v ý s t a v b o u exponátov v i a c e r ý c h z a h r a n i č n ý c h f i r i e m (USA, Japonsko, V e ľ k á Británia, NSR, F r a n c ú z s k o a i.) o b h a j o b a d o k t o r s k e j p r á c e za ú č a s t i z a h r a n i č n ý c h oponentov, pr iebeh kon­f e r e n c i e , v e n o v a n e j technológi i l i ekových f o r i e m za ú č a s t i popredných p r a c o v n í k o v mini s te r s t i ev š k o l s t v a a zdravotníctva, p r e d s t a v i t e ľ o v z a h r a n i č n ý c h p r a c o v í s k a f i r iem, dovozných organizác i í l i ekov a k o o p e r u j ú c i c h f i r iem, z k t o r ý c h m á popredné, a k nie p r v é mies to f i r­ma Germed z NDR, v n á s zanecha l i veľmi d o b r ý dojem. Premys lenú a d ô k l a d n ú p r á c u s m e v idel i v N á r o d n e j knižnici, k t o r á n e s i e meno prez identa A s s á d a . Samotná budova pat r í medzi tie mnohé, pr i k torých s a dokona le s n ú b i s t a r á t rad íc ia s m o d e r n o u archi tektúrou. Okrem toho, že a r c h i v u j e v i a c a k o 10 t i s íc n a j s t a r š í c h kníh s v e t a a pr ib l ižne d v e t i s í c päťsto s t a r ý c h r u k o p i s o v a po­chopiteľne p l n í f u n k c i u poskytovania v š e t k ý c h dostup­n ý c h in formáci í z v i a c a k o 2,5 mil ióna z v ä z k o v pro­s t redníctvom i n š t a l o v a n e j n a j m o d e r n e j š e j techniky za­l o ž e n e j n a využi t í v ý p o č t o v e j techniky a t e r m i n á l o v e j s i e te (pr i t r o j n á s o b n e zabezpečenom s y s t é m e klimati­zácie) , má p r a c o v i s k á or ientované na z á c h r a n u a reš tau­rovanie, p r e p i s a r e p r o d u k c i u s t a r ý c h l i s t ín a vzácnych nálezov z ob las t i písomníctva, l ieči teľs tva a h i s t ó r i e vôbec. Videl i s m e n iekoľko n a j s t a r š í c h kníh sve ta pí­s a n ý c h n a koži z latom a cľalšími technikami. Knižnica má oddelenie z a m e r a n é na d o k u m e n t á c i u v š e t k e j kla­

s i c k e j a r a b s k e j h u d b y a fo lk lóru, k t o r ý c h p r e h l i a d k u o b s t a r á v a j ú a umožňujú t r i v i d e o p r e h r á v a č e s automa­tickou voľbou f i r m y Panasonic. Sú t u n a j s t a r š i e hudob né nás t ro je , indiv iduálne š t u d o v n e s bezpečnostnými sys­témom požičiavania atcľ.

Farmaceut ickú prax nám pribl íž i l i v dvoch závodoch n a v ý r o b u l iekov. Zoznámili s m e s a s organizác iou vý­r o b y a sort imentom produkcie, sys témom p r í p r a v y a kontroly p r í p r a v k o v i v s t u p n ý c h surov ín a š tudent i ma­li možnosť uskutočniť a l e b o s a zúčastniť na n iektorých odborných p r á c a c h z a m e r a n ý c h n a kontrolu čistoty a k v a l i t y l iečiv a l iekov s využit ím fyz iká lno-chemických a b iologických metód. Na to n a d v i a z a l a a j p r e h l i a d k a m o d e r n e p o s t a v e n e j a n a j n o v š í m i p r í s t r o j m i a techni­kou v y b a v e n e j nemocnice.

A r e á l Š t á t n e j univerz i ty v Latakii s účelovo veľmi d o b r e p r e m y s l e n ý m a p o s t a v e n ý m sys témom nadväznos t í v ý u č b y a využi t ia voľného č a s u a zabezpečenia sociál­n y c h potr ieb n á m tiež poskyto l prí ležitosť presvedčiť s a o racional izáci i a účelovost i . Priestory, vybavenie , učeb­n é pomôcky a laboratór iá n a p r . f a k u l t y s tomatológie s v e d č i a o sys témovom p r í s t u p e a p r e b e r a n í n a j n o v š í c h s k ú s e n o s t í a ich upla tnení v o v las tných podmienkach. V d i s k u s i i s p r o r e k t o r o m univerz i ty i dekanom f a k u l t y s tomatológie, k t o r ý n á s p r e k v a p i l p e r f e k t n o u ruš t inou ( š tudoval v Leningrade) n á s z a u j a l a vecnosť, a l e a j po­cit hrdos t i z v y t v o r e n ý c h podmienok vcíaka starost l i­vos t i š tátu, k t o r ý n a v z d e l a n i e p o s k y t u j e v y s o k é čiast­ky . Zau ja la n á s a j pr ior izácia f a k ú l t z h ľ a d i s k a potr ieb š t á t u v poradí : medicína všeobecná, f a r m á c i a , stomato­lógia atcT.

S ý r s k i p a r t n e r i n á m mnohokrát pr ipomínal i jedno­z n a č n é s tanov i ská k pot rebe preh lbovania kontaktov a v y c h á d z a l i a j z potr ieb posi lnenia v ý c h o v y p o k r o k o v o z m ý š ľ a j ú c i c h š tudentov a ich n á s l e d n é h o uplatnenia na zodpovedných miestach v prax i . Nadviazanie týchto kon­taktov p o v a ž u j e m e a j za pr í spevok k napínaniu o b s a h u k u l t ú r n e j dohody naš imi k r a j i n a m i , r o z v í j a n i u a upev­ňovaniu myšl ienok vzá jomnost i a pokroku.

Doc. RNDr. Ján Lučanský . CSc.

Цс Otvorenie nove] jedálne ^

otvorenie n o v e j š t u d e n t s k e j j edá lne, k t o r ú odovzdal i do p r e v á d z k y p r i pr í leži tost i Medzinárodného dňa s tudent­s t v a . Plánovaná v ý r o b n á k a p a c i t a j e d á l n e j e 1 000 hlav­n ý c h j edá l denne.

Na s l á v n o s t n o m o t v o r e n í s a z ú č a s t n i l i za v e d e n i e UK p r o r e k t o r doc. RNDr. Jozef Cižmár ik, CSc.. z a CŠV KSS UK pro f . RNDr. Ján Kandráč, CSc., z a CŠV SZM UK RNDr. Jozef Gajdoš, z a UOR pro f . Ing. Ján Babčan. DrSc.. a v e d ú c i OSSŠ UK JUDr. Karo l Tóth.

Prorektor UK doc. Cižmárik p o d a k o v a l v e d ú c e j ŠJ UK v p a v i l ó n e „ V " Irene B y s t r a n o v e j a c e l é m u k o l e k t í v u za p r í k l a d n ú a o b e t a v ú prácu, k t o r o u s a pr ič ini l i o v č a s n é o tvorenie jedálne.

V z á u j m e z a b e z p e č e n i a d o s t a t o č n ý c h a k v a l i t n e j š í c h s l u ž i e b p l á n u j e Univerz i ta K o m e n s k é h o o t v o r e n i e d a l š e j š t u d e n t s k e j j e d á l n e v a r e á l i Mlynská d o l i n a d o k o n c a r o k u 1989.

JUDr. Karo l Tóth

OZNAM Ústredná k n i ž n i c a a š t u d i j n é a i n f o r m a č n é s t r e d i s k o

s p o l o č e n s k o v e d n ý c h p r a c o v í s k U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v y c h á d z a v ús t re ty č i t a t e f o m a v ' e t k ý m . k t o r í v y u ž í v a j ú i c h s l u ž b y r o z š í r e n í m v ý p o ž i č n ý c h h o d í n z 8 n a 10 h a d í n d e n n s .

Od 15. 2. 1989 d o 30. 6. 1989 s a v ý p o ž i č n é hodiny p r e či tateľov v š tudovni marx izmu leninizmu, v š tudovni učebnicove j l i t e r a t ú r y , v č i tá rn i časopi sov ČSSR a soc. š t á t o v a v c e n t r á l n e j požičovni l i te ra túry p r e d l ž u j u takto:

p o n d e l o k : od 12.00 h do 18.00 hodinv utorok, s treda, š t v r t o k : od 8.00 h do 18 00 hodinv p i a t o k : od 8.00 h d o 113.00 hodiny

V š t u d e n t s k ý c h j e d á l ň a c h Univerz i ty K o m e n s k é h o sa d e n n e s t r a v u j e v y š e 9 000 š t u d e n t o v . Un iverz i ta ráta s v y l e p š e n í m s t r a v o v a c í c h s luž ieb , k t o r é p o s k y t u j e nie­l e n v l a s t n ý m š t u d e n t o m , a l e a j SVST, VSE, VŠMU a VŠVU. Š t u d e n t s k é j e d á l n e s a v ý z n a m n ý m p o d i e l o m zú­č a s t ň u j ú n a p r o g r a m e s o c i á l n e j s tarost l i vos t i p r a c u j ú c ich, d e n n e z a b e z p e č u j ú s t r a v o v a n i e p r e v y š e 1 300 za­m e s t n a n c o v .

Študentov i z a m e s t n a n c o v Univerzity Komenského, k tor í ž i j ú v a r e á l i ŠD E. Štúra, pav i lón „V", i s t e poteš í

Symbolickým prestrihnutím p'dsfčy otvorili prevádzku študentskej jedálne prorektor UK doe. RNDr. f. Cllmá-rik, CSc., a predseda UOR prof. Ing. j. Babčan, DrSc.

í

S r d e č n e b l a h o ž e l á m e v š e t k ý m učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenské­ho, ktor í s a v mesiacoch j a n u á r a f e b r u á r 1989 dožili významných životných jub i le í :

ф R3ktcrát UK a c e ' o u n i v e r z i t n é ú s t a v y — Ing. Janka Č j r n u š o v á , Zoltán W o l f s h o r n d l , A n d r e j Rodziňak, Те réž ia Pi l ianková, Pavla Kutl íková, Júlia Rigová, Ažbeta Dubajová, Gustáv Čejka, doc. Ing. Frant i šek Regec, CSc., Š t e f á n i a Grolmusová, Anna Matysková, PhDr. Mária Pavlovičová, Viktór ia Buznová,

0 F a k u l t a t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u - Ja ros lav Václa vek, Anna V a l k o v á ,

9 F a r m a c e u t i c k á f a k u l t a — Alžbeta Pastorová, Veroni­k a Šte fanovičová, Helena Hulanská, doc. RNDr. PhMr. Rudolf Medvecký, CSc.

ф Filozofická f a k u l t a — PhDr. Anna Urbanocová, CSc . prof . PhDr. Jozef V l a d á r , DrSc., PhDr. Rita Mokrá, doc. PhDr. Ján Pichňa, CSc.

ф Lekárska f a k u l t a , Brat is lava - - prof . MUDr. Gustáv Čierny, DrSc., Anna Blechová, PhDr. Anna Stojkovičo-vá, JÚDr. Rudolf Mateička, Kamila Dobiášová, Anna Šeiest iaková, prof . MUDr. Rafae l Redhammer, DrSc., doc. MUDr. Ján Drgonec, CSc., Helenu Mihatschová.

ф Lekárska f a k u l t a . Martin — doc. Ing. Florián Saloň CSc.. Ján Kapusta, doc. MUDr. Jozef Ševčík, CSc., Ing. Vladimír Záhradný,

ф Právnická f a k u l t a — do.:. JUDr. P e t e r Blaho, CSc . doc. JUDr. Karol Rybár ik . CSc., p r o f . JUDr. A n d r e j Ea jcura, CSc., JUDr. Pavol S lopovský,

O Pr í rodovedecká f a k u l t a - RNDr. Emília Čierna, CSc.. doc. RNDr. Mária Zemanova, CSc., Milan Ivák, PhDr. Viera Smatuš íková, Ján Miklas, p r o f . RNDr. Oľga Štepanovičová, CSc., Š t e f a n Buzek, RNDr. Anna Hyán-ková, CSc., RNDr. Ľubomír Brtek, CSc., p r o f . PhDr. Ján Kandráč, CSc., Anna Belešová, Jozefa Lukačovi-čová, Anna Adamlková, Gabriel Kudolányi, doc. RNDr. Hedviga Byst r ická, CSc., RNDr. Anna Uhriková, Má­r ia Tothová, Silvia Flaková, Ing. Jozef Polonyi,

• Matemat icko-fyz ikálna f a k u l t a — doc. RNDr. Mária H a j d ú k o v á , CSc., PhDr. Vi l iam Andrezál , RNDr. Jo­zef Kalužay, CSc., Peter Petrov, doc. RNDr. Martin Chudý, CSc., Antónia Kostolanská, Jolana Fa jč íková, Emília Fr íber tová .

PRÁVNICI RADIA

S. R. K o ľ k o p r a c o v n ý c h d n í p r i s l ú c h a p r a c o v n í k o v i n á h r a d a m z d y p r i ošetren í č l e n a r o d i n y p r i o c h o r e n í p o č a s j e d n é h o m e s i a c a ?

Podpora p r i oše t rovaní č lena r o d i n y s a pr i s p l n e n í zákonom s tanovených podmienok p o s k y t n e n a j v i a c za 5 p r a c o v n ý c h dní, pokiaľ potreba oše t rovania v nich i n a ď a l e j t r v á . Ak s a v š a k p r a c o v n í k o v i nepodar i lo chorému zabezpečiť p o t r e b n ú opateru, môže odborový o r g á n v organizác i i predĺž iť p o s k y t o v a n i e podpory a ž o ď a l š i e 2 p r a c o v n é dni.

Pracovníkovi, k t o r ý má v t r v a l e j s t a r o s t l i v o s t i a s p o ň jedno dieťa v o v e k u do s k o n č e n i a p o v i n n e j š k o l s k e j dochádzky a j e i n a k o s a m e l ý , môže s a predĺžiť posky­t o v a n i e podpory a ž do 13 p r a c o v n ý c h dní v p r í p a d e toho is tého ošet rovania . Predĺženie podpory j e u ž iba dobrovoľnou d á v k o u a o j e j pr iznaní m u s í rozhodnúť KNP.

Za o s a m e l é h o pracovníka, k torému pr i s p l n e n í záko­nom s t a n o v e n ý c h podmienok možno priznať podporu a k o dobrovoľnú d á v k u v rozsahu a ž 13 p r a c o v n ý c h dní s a p o v a ž u j e , s lobodný, ovdovělý, rozvedený a l e b o z iných v á ž n y c h dôvodov o s a m e l ý pracovník, a k pritom n e ž i j e s družkou. Za r o v n a k ý c h podmienok s a p o v a ž u j e za osamelú a j p racovníčka . Za osamelú možno považo­v a ť a j v y d a t ú pracovníčku, k t o r e j manžel v y k o n á v a

8

z á k l a d n ú v o j e n s k ú s lužbu a l e b o s i o d p y k á v a trest od­liatia s lobody. A v š a k za osamelých n i e je možné pova­žovať tých pracovníkov, k t o r ý c h p a r t n e r j e n a p r í k l a d n a d l h š i e t r v a j ú c e j p r a c o v n e j ceste, v ú s t a v n o m ošetre­ní, na školení , na š túdiu mimo s v o j h o t r v a l é h o bydl i ska .

V tom istom p r í p a d e oše t rovania č lena rodiny pat r i podpora len r a z a len j ednému oprávnenému. P o s k y t u j e s a v o v ý š k e 70 % č i s t e j d e n n e j mzdy za p r v é tri pra­covné dni t r v a n i a potreby oše t rovania a od š t v r t é h o p r a c o v n é h o dňa t r v a n i a potreby oše t rovania v o v ý š k e 90 % č i s t e j d e n n e j mzdy.

JUDr. Rudo l f Trel la, k a t e d r a p r a c o v n é h o a roľnicko d r u ž s t e v n é h o p r á v a

SEDIMENTOIOGICKÝ SEMINÁR Dňa 3. 11. 1988 uskutočni l s a v ŠD Družba v e d e c k ý

s e m i n á r „ S e d i m e n t o l ó g i a Z á p a d n ý c h Karpát — n o v é p o z n a t k y a o r i e n t á c i a ď a l š i e h o v ý s k u m u " , k t o r ý uspor ia d a l a Katedra z á k l a d n e j g e o l ó g i e a pa leontológ ie Príro d o v e d e c k e j f a k u l t y UK v s p o l u p r á c i s pobočkou ČSVTS p r i Geologickom ú s t a v e Pr f r . F UK a Geologickom ú s t a v e D. Štúra. Seminár zorganizova l i pr i pr í leži tost i 50. v ý r o č i a začat ia v ý u č b y g e o l ó g i e na s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k o l á c h a ž ivotného jubi lea p r i e k o p n í k a moder n e j s e d i m e n t o l ó g i e v Západných Karpatoch prof . RNDr M. Mišíka, DrSc.

Pred 122 účas tn íkmi odznelo 14 p r e d n á š o k popredných č e s k o s l o v e n s k ý c h odborníkov. Súčastou s e m i n á r a b o l o i o d h a l e n i e p a m ä t n e j t a b u l e n e s t o r o v i m o d e r n e j s l o v e n s k e j g e o l ó g i e a z a k l a d a t e ľ o v i v ý u č b y t e j t o d i s c i p l í n y u n á s a k a d e m i k o v i Dimi t r i jov i A n d r u s o v o v i . | e h o v ý z n a m a d i e l u v y z d v i h o l d e k a n P r í r o d o v e d e c k e j [ a k u l l y UK prof . RNDr. Š t e f a n Toma. DrSc.

Na s e m i n á r i s i vymeni l i poznatky o tvnjnovšlch vedec­k ý c h v ý s l e d k o c h , načr t l i ces ty, k torými by s a mal vý s k u m v ďa l š ích rokoch u b e r a ť v ob las t i r i e š e n i a a k t u á l nych sed lmento log lckých problém v

RNDr. | o z e f Jablonský, CSc

Vydarený spomienkový v e č e r Katedra teór ie a d i d a k t i k y g y m n a s t i k y FTVŠ UK a od­

die ly š p o r t o v e j a m o d e r n e j g y m n a s t i k y T j S láv ia UK u ž t radične o r g a n i z u j ú s p o m i e n k o v ý v e č e r h r d i n u SNP P. Mudrocha, g y m n a s t u , š t u d e n t a a v ý b o r n é h o č l o v e k a . 14. 12. 1988 o 19.00 hodine s a kona l u ž j e h o 14. ročník .

V p r o g r a m e s l á v n o s t n é h o v e č e r a v y s t ú p i l i š tudent i FTVŠ UK a p r e t e k á r i oddie lov š p o r t o v e j a m o d e r n e j g y m n a s t i k y TJ S láv ia UK. Diváci t l i e ska l i umeniu taneč­níkov r o c k a n d rol lu, pódiovým s k l a d b á m , u k á ž k a m m o d e r n ý c h g y m n a s t i e k v cv ičení s náčiním, š tudentom, k tor í p r e d v á d z a l i u k á ž k y z p r o g r a m u v ý u č b y p r e s k o k o v cez koňa na d ĺ ž k u a súťažiacim v net rad ičných disciplí­n á c h — v d v o j š v i h u c e z š v i h a d l o a v b a l a n s o v a n í v s t o j k e n a r u k á c h . V y v r c h o l e n í m p r o g r a m u s lávnostné­h o v e č e r a bolo cv ičenie n a hrazde, na n a j a t r a k t í v n e j ­šom g y m n a s t i c k o m n á r a d í . Mladí g y m n a s t i n a d c h l i di­v á k o v u k á ž k a m i zložitých a r i s k a n t n ý c h cv ičebných tva­r o v s ú č a s n e j s v e t o v e j š p o r t o v e j g y m n a s t i k y . Podujat ie bolo peknou spomienkou Ideí SNP a tiež ich up la tnenie v s ú č a s n e j v ý c h o v e g y m n a s t i c k e j mláde­že v podmienkach TJ S láv ia UK a FTVŠ UK.

PhDr. Gabrie l Varga, Katedra teórie a d i d a k t i k y g y m n a s t i k y

NASA UNIVERZITA, s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e f k y R a d u r e p u b l i k y • V y d á v , i : K e k l o r A t UK a CSV KSS UK O Ad - nim. 6. e 598 40 ф PredsednUlce redakčne) radjn Doe PhDr. Bugéala naj zíková, CSc , prorektorka UK # Vedúca redakorka: In#. Adriana Suroviaknvú # Grafická úprava: Darina FčUtelovi, Marta Ledvl gorá # Tlač strodnó odborné uCltiita polygrafické, RaClaoika 10, Bratislava • Uzávierka m, každóin mos,,и.»