Rovniankova 14: vyjadrenie k projektu električky

Združenie domových samospráva

Vlastníci bytových a nebytových priestorov Rovniankova 14

Chorvátske rameno a NS MHD

Stanovisko k investi nému zámeru NS MHD a víziaurbanisticko-dopravného po atia

Združenie domových samospráv, Gwerkovej 13, Bratislava | VVBaNP, Rovniankova 14, 851 02 Bratislava+421 905 728 704 | [email protected] | mhd.rovniankova14.sk

2

Obsah1. Spolo né súborné stanovisko k projektu elektri ky do Petržalky ................................................... 3

1.1. Obsah stanoviska .................................................................................................................. 31.2. Predkladate stanoviska......................................................................................................... 31.3. Zhotovite stanoviska ............................................................................................................. 31.4. Právna relevancia a ú el dokumentu...................................................................................... 3

2. Celková urbanisticko-kompozi ná vízia ........................................................................................ 43. Dopravné h adisko....................................................................................................................... 6

3.1. Stanovisko Výskumného ústavu dopravného k zámeru vies elektri ku v tzv. do asnomvariante (úsek Bosákova - Šafarikovo námestie) ............................................................................. 63.2. Návrh organizácie dopravy .................................................................................................... 7

4. Životné prostredie a charakteristika územia................................................................................ 114.1. Krajina a Chorvátske rameno............................................................................................... 114.2. Revitalizácia Chorvátskeho ramena ..................................................................................... 12

4.2.1. Návrh opatrení .............................................................................................................. 124.2.2. Územné zásady............................................................................................................. 124.2.3. Vodohospodárske zásady.............................................................................................. 134.2.4. Ekologické zásady......................................................................................................... 134.2.5. Krajinárske zásady ........................................................................................................ 134.2.6. Stavebno - technické zásady ......................................................................................... 13

5. Vyhotovenie stanoviska ............................................................................................................. 146. Použitá literatúra........................................................................................................................ 147. Podpisy predkladate ov stanoviska ............................................................................................ 15

mailto:[email protected]


3

1. Spolo né súborné stanovisko k projektu elektri ky do Petržalky

1.1. Obsah stanoviskaToto stanovisko je súborom pripomienok, stanovísk, vyjadrení a požiadaviek predkladate ov,k investi nému zámeru „Nosný systém MHD: prevádzkový súbor Janíkov dvor – Šafárikovo nám.“a k pripravovanému projekto tzv. rýchloelektri ky do Petržalky. Slúži ako vecné vyjadrenie k veci taki ako stanovisko dotknutých fyzických a právnických osôb. Neobmedzuje sa však len na tento projektale ponúka ucelenú víziu alšieho rozvoja Petralky.

1.2. Predkladate stanoviskaPredkladate mi tohto stanoviska sú:1. Združenie domových samospráv, A. Gwerkovej 13, 841 01, Bratislava, I O 318 201 74

v zastúpení lenmi predsedníctva Ivanou Antošovou, Marcelom Slávikom a Patrikom Pavláskom.2. Vlastníci bytových a nebytových priestorov na Rovniankovej ul. . 14 v Bratislave –

Petržalke v zastúpení výborom vlastníkov a ním povereným lenom Marcelom Slávikom

1.3. Zhotovite stanoviskaVšeobecná textová as : Marcel SlávikOdborná as : Ing. Arch. Patrik Pavlásek, Ing. Vladimír Dulla, Výskumný ústav dopravný v Žiline,RNDr. Tomáš Kušík

1.4. Právna relevancia a ú el dokumentuVlastníci bytových a nebytových priestorov na zasadaní schôdze vlastníkov domu na Rovniankovejulici 14 v Bratislave – Petržalke, konanej d a 19. januára 2006 o 18:00 hod. v spolo ných priestorochdomu, sa uzniesli na nasledovnom: "Vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomoc ujúVýbor vlastníkov konaním v ich mene vo veci investi ného zámeru „Nosný systém MHD“ predorgánmi verejnej správy a vykonáva organiza no-administratívne úkony vo veci. Vlastnícipožadujú by ú astníkmi súvisiacich konaní v zastúpení Výborom vlastníkov."1 Nadväzujú takna peti nú akciu z roku 2003, ktorú podporilo 1155 ob anov SR. Zárove žiadajú by ú astníkomv konaní, nako ko sa posudzovaný zámer dotýka ich záujmov a práv, má na ich vlastníctvo priamyvplyv.

Združenie domových samospráv bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR2. Založené bolo,okrem iného, za ú elom ochrany životného prostredia pri tých innostiach v Bratislave, ktorébudú posudzované pod a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie3 a akoorganizácia hájaca a presadzujúca záujmy dotknutých fyzických osôb – vlastníkov bytov.

Závere né stanovisko MŽP SR vo svojom závere nom stanovisku odporu ilo prija pripomienkyvlastníkov bytov na Rovniankovej 144. Metodické usmernenie MVRR SR . 2006-5544/26073-8:530/Gal zo d a 25.4.2006 konštatuje, že vlastníci bytov na Rovniankovej 14 v Bratislave sp ajúpodmienky pre ú as v územnom aj stavebnom konaní5.

alej tento materiál slúži ako stanovisko vlastníkov bytov na Rovniankovej ulici a Združeniadomových samospráv a taktiež ako stanovisko prípadných alších dotknutých ú astníkovv územnom konaní a v konaní o povolení stavby pod a ustanovení zákona . 50/1976 Zb. –stavebný zákon.

1 Zápisnica z domovej schôdze v elektronickej podobe na adrese: http://www.rovniankova14.sk/zap2006.html2 Výpis z registra ob ianskych združení: http://portal.ives.sk/registre/detailOZ.do?action=uplny&formular=&id=645833 §9 ods. 4 zákona NR SR . 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie4 http://eia.enviroportal.sk/dokument.php?id=230055 http://www.rovniankova14.sk/docs/mhd_ucastnictvo.pdf


http://www.rovniankova14.sk/zap2006.html

http://portal.ives.sk/registre/detailOZ.do?action=uplny&formular=&id=64583

http://eia.enviroportal.sk/dokument.php?id=23005

http://www.rovniankova14.sk/docs/mhd_ucastnictvo.pdf


4

2. Celková urbanisticko-kompozi ná víziaPredkladáme na zváženie a prehodnotenie orgánmi mestskej asti Bratislava – Petržalka a mestaBratislava našu víziu a predstavu rozvoja mestskej asti Bratislava – Petržalka tak, aby sa dosiahlaharmónia medzi funkciou bývania, funkciou oddychu a funkciou mestského života – obchodu, služieba administratívy. Petržalku tak leníme do dvoch osí: os mestského ruchu a os mestského pokojaa relaxu, medzi ktorými sú oblasti s petržalskými bytovými domami.

Os mestského obchodného ruchu sa sústre uje pozd ž Panónskej ulice, ktorá v Petržalke iní hlavnúcestnú komunikáciu, má priame napojenie cez Nový most na centrum mesta, križuje dia nicu naEinsteinovej, pretína Bratskú ulicu a ústi do cesty na Rusovce. Panónska ulica by si mala svojepostavenie ústrednej a hlavnej cestnej osi udržiava a posil ova . Napríklad aj tým, že práve do jejokolia budú umiest ované výškové objekty, objekty služieb, obchodu a administratívy mestskéhoa nadmestského charakteru. Práve tu by mali nájs svoje miesto centrály významných firiema inštitúcii a doplni už existujúce. Okrem dopravnej situácie, takémuto usporiadaniu nahráva ajdostato ná vzdialenos od obytných domov, ím by nedošlo k ich negatívnemu ovplyv ovaniua zárove vytvoria prirodzenú bariéru medzi železnicou a cestou od obytných zón. V severnej asti byprepojením na Inchebu nadväzovalo na existujúce Petržalské korzo, ako aj na pripravovanépravobrežné centrum mesta. Na juhu by vytváralo spojivo medzi existujúcou Petržalkoua pripravovaným tzv. Južným mestom. Sú as ou tejto osi by bolo aj pripravované mestské centrumokolo Kop ianskej ulice a vytvoril by sa tým jednoliaty mestský bulvár obchodného charakteru.

Naproti tomu, v územi pozd ž Chorvátskeho ramena a v území okolo Draždiakov by sa malirozprestiera zóny, kde bude prevláda relax, oddych a zele v podobe parkov, sadov a mestskýchlužných lesov. Nadviaže sa tým jednak na tradíciu Petržalky ako najzelenšej mestskej asti Bratislavy,ako sa aj zachovajú významné prírodné územia, ktoré v Petržalke ostali nedotknuté. Je treba sivšimnú , že pozd ž Chorvátskeho ramena sú situované petržalské pochôdzne terasy, o umož ujez nich spravi priebežné celopetržalské pešie korzo a peší mestský bulvár. Realizáciou telesa NSMHD v plytkom tunely sa umožní prepojenie Chorvátskeho ramena, úprava územia na mestský parkalebo sad s prepojením na terasu umož ujúc tak relax a šport v prírode mestského charakteru.Pochôdzne terasy sa zrevitalizujú, osadia prvkami drobnej architektúry, mestským mobiliárom.Priestory na terasách sa stanú atraktívnym priestorom pre drobné obchodíky, služby, kaviarnea reštaurácie, o bude pozitívne pôsobi na lokálny mestský život. Nepriamo sa, cez odvody dodomových fondov, podporí aj likvidita bytových domov a teda aj obnova bytového fondu.

Koncept dvoch osí ako jing a jang mestského života zosúla ujú územia vzájomného kontaktua prelínania, ktoré sú situované v nasledovných lokalitách: Bosákova – Petržalka city a Rusoveckácesta - Topol ianska a nám. J.P. Druhého – Jasovská, ktoré by boli lokálne centrá. Lokálne centráa prienik kopírujú prie ne komunikácie (Rusovecká cesta, Bratská-Pe nianska-Kutlíkova a juhPetržalky). V týchto priestoroch by mal by situovaný spolo enský, kultúrny a športový život mestskejasti, mali by sa tu nachádza radnica a kultúrne inštitúcie (Petržalka), kostol s mestkým námestím

a doplnkovým obchodom (nám. J.P.Druhého a Topol ianska) a polyfunk né centrum pri Jasovskej.

Základnou kostrou a chrbticou každého urbanistického celku je dopraná infraštruktúra pre individuálnuaj verejnú hromadnú dopravu. Cestná infraštruktúra je v Petržalke skoro úplná a vo výh ade 2030 plnedostato ná aj pre pesimistické predpoklady alšieho vývoja. Pri našej vízii alšieho rozvoja Petržalkyrešpektujeme existujúcu cestnú infraštruktúru a pri návrhu NS MHD, ktorý je aktuálnou témou,navrhujeme také riešenie, ktoré Petržalke a jej územiu prospeje, zve adí a napomôže v harmonickomvývoji. Konkrétne realizáciu finálnej trasy NS MHD, teda z Bosákovej tunelom popod Dunaj smeromna Nivy a Filiálku, nako ko toto bude už oskoro nosný dopravný prúd v Petržalke. Povrchovú trasuNS MHD ani elektri ku cez Starý most na Šafarikovo námestie neodporú ame kvôli dopravnýmproblémom a z urbanistických dôvodov. Technicky navrhujeme tra v Petržalke rieši tzv. plytkýmtunelom, ktorý umož uje vhodné urbanistické kompozi né usporiadanie v sú asnosti aj v budúcnostia zakladá predpoklad, že okolie Chorvátskeho ramena ostane aj na alej predovšetkým zelené.

Tým, že developerské projekty nebudú robene solitérne, izolovane a samoú elné (pre zisk samotný),dosiahneme, že aj investor zarobí (rovnako dobre), ale prispeje k rozvoju územia, vhodne urbanizujesvoje okolie a vytvorí lokálne centrum so širšími vz ahmi. A zase - nechce to až tak ve a: len chcie avytvori synergicky efekt zo synchronizácie a strategicky plánova a usmer ova pripravované projektyv Petržalke. A nájs odvahu prehodnoti doterajší postup a zmeni územný plán mesta... Rešpektovatak len to, o sám život priniesol – prírodu pri Chorvátskom ramene a obchod pri Panónskej.



5

LegendaLínia Petržalského korza

Línia elektri kovej trate

Línia sú asných terás

Línia prepojenia

Administratíva a obchodlokálneho a mestskéhovýznamu

Zele , sady, parkya mestské parky lokánehoa mestského významu



6

3. Dopravné h adiskospracoval: Ing. Vladmír Dulla, Výskumný ústav dopravný v Žiline

Investi ný zámer mení princíp a zamýš aný typ voz a nosného systému z typu ( ahkého) metra (dnesastejšie ozna ované ako ahký mestský vlak) do asne na elektri ku. Táto zmena sa javí ako ú elová

a nesystémová a najmenej ekonomicky výhodná. Je tomu tak hne z nieko kých dôvodov. Jedná sao krátkodobé do asné riešenie s budúcou vynútenou zmenou na iný typ, najpravdepodobnejšiemoderný variant voz a pre mestskú i medzimestskú ko ajovú dopravu. Odkladanie rozhodnutia oefektívnom kone nom riešení, v kone nom dôsledku, vyvolá neúmerný nárast celkových (investi nýchi neinvesti ných) nákladov, v kone nom dôsledku zbyto ne pred ži stavebnú innos a jej negatívneú inky, asovo odkladá stabilizáciu dopravnej obslužnosti ve kého územia a významnej vetvy NSMHD, dokonca s rizikom, ktoré je pre Bratislavu tak typické – z do asného riešenia sa stane riešenietrvalé. Existuje tak obava, že doteraz prezentovaným variantom smerového a výškového vedenia atechnického riešenia NS MHD na území Petržalky a tzv. rýchloelektri ky spájajúcej Petržalkus centrom mesta po Starom moste sa budú rieši ekonomické záujmy budovate ov tejto etapya developerov realizujúcich svoje ohlásené projekty po odstránení stavebnej uzávery, pri om prínosypre cestujúcich a obyvate ov Petržalky, ako aj celej Bratislavy, sú otázne i sporné zárove .

Základným rysom do asného variantu spojenia Petržalky s centrom mesta (Bosákova – Šafárikovonám.) je premiestnenie prestupného uzla zo Šafárikovho nám. do zóny pracovne nazývanej Bosákovás tým, že v skuto nosti do asná kone ná bude od ulice Bosákova dos vzdialená a výrazne zasiahnedo urbanizácie okolia Chorvátskeho ramena. Sprievodným javom bude koncentrácia cestujúcichv oboch dopravných špi kách, omu bude treba prispôsobi trasovanie i grafikon autobusov. Petržalkaby tak zažila alšie nemalé zmeny v organizácii MHD (prelinkovanie), pri om zamýš ané vylú eniekolesovej dopravy zo Starého mosta vytvára pre mnohých doterajších užívate ov autobusov, ktoré zoŠafárikovho námestia pokra ujú v smere Dostojevského rad – Mlynské Nivy/Karadži ova, hrozbupred ženia cestovania z dôvodu nevyhnutného prestupovania alebo presmerovania trasy autobusu.Pre ve ké po ty cestujúcich MHD po dobu viac rokov, od odstavenia Starého mosta (vylú enie MHDz titulu jeho rekonštrukcie) do vybudovania kone ného riešenia, bude reálna potreba viacnásobnéhoprestupovania. Skúsenosti z minulosti varujú pred takýmto prístupom k organizácii MHD. Každéskomplikovanie cestovania sa odzrkadlilo v odlive užívate ov MHD a zvýšením podielu IAD, o je preBratislavu mimoriadne negatívne z dôvodu prehlbovania faktorov, ktoré prispievajú k opakovanýmdopravným zápcham a kolapsom, ako i k negatívnemu vplyvu na životné prostredie.

3.1. Stanovisko Výskumného ústavu dopravného k zámeru vies elektri kuv tzv. do asnom variante (úsek Bosákova - Šafárikovo námestie)6

• Neexistencia technických noriem pre takýto typ dopravného spojenia v SR.• Absencia zhodnotenia komparatívnych ukazovate ov pre jednotlivé obdobia.• Pri porovnaní predpokladaných špi kových intenzít v sú asnom stave (rok 2004) a vo výh ade na

rok 2010 a 2020 z predložených podkladov (mimochodom nie celkom zrovnate ných) zistíme, žeide o nárast iba o 19 %, resp. 6 %. Je otázne i tento nárast špi kových intenzít je potrebné riešitak vysoko investi ne náro ným riešením, ktoré je pritom iba do asné, a ekologicky nienajvhodnejšie (zvýšenie hluku v obytnej zóne). Cie ové riešenie komunika nej trasy ide v celejd žke vo vymedzenej neobývanej zóne alebo v tuneli.

• Existuje projekt Železni nej spolo nosti, ktorá plánovala výstavbu trate Bratislava Filiálka –Janíkov dvor už ako typ železni ný pod povrchom mesta. Bolo by vhodné zosúladi obochinvestorov a pokra ova v jednotnom riešení s využitím železni nej infraštruktúry aj s oh adom naobsluhu aglomerátu Bratislavy spádovom území.

• Do asné riešenie pozemnou pouli nou elektri kou už neodpovedá vyššie uvedeným kritériám nanosný systém ani z h adiska technických parametrov, ani z h adiska ekologickej únosnosti.

• Do asné riešenie pouli nou elektri kou predstavuje zna né investi né náklady, ktoré súz h adiska zámeru vybudova NS v podstate zbyto né. Dôvodom na asový posun cie ovéhoriešenia predsa nemôže by nedostatok finan ných zdrojov. V sú asnom období je trvalý záujemzahrani ných a domácich finan ných organizácií investova najmä do infraštruktúry.V podkladových materiáloch nie sú posudzované varianty financovania cie ového stavu anido asného riešenia.

6 Stanovisko Výskumného ústavu dopravného - http://www.rovniankova14.sk/docs/nsmhd/stanovisko_vud.doc


http://www.rovniankova14.sk/docs/nsmhd/stanovisko_vud.doc


7

• Zvýšenie špi kových intenzít nie je rádové, ale predstavuje prijate nú mieru potreby dodato nýchvozidiel autobusovej dopravy v špi kovom trojhodinovom období. Ide iba o akademicképosúdenie, pretože tento variant nie je v podkladoch zdokumentovaný. V každom prípade takýtonárast špi kových intenzít je možné do asne zvládnu aj autobusovou dopravou s prehodnoteníma optimalizáciou sú asných a výh adových trás liniek s využitím všetkých dostupných mostnýchprepojení, s prípadnými regula nými opatreniami v riadení cestnej dopravy (zákaz individuálnejdopravy cez starý most a pod.), alebo aj malými rekonštrukciami kritických križovatiek,dovybavenie križovatiek signaliza ným zariadením, prípadne zriadením kruhových objazdov. Tedaopatreniami, ktoré sú v kone nom dôsledku aj tak nutné pre obnovu a skvalitnenie cestnej sietev Petržalke a dajú sa realizova s oh adom na kone né riešenie. Investi ne sú nároky štyrikrátnižšie (2 393 800 tis. Sk pri nulovom variante oproti 8 544 054 tis. Sk pri navrhovanomestakádnom riešení). Chýbajúca prepravná kapacita v nulovom variante by mohla by do asnenahradená prevádzkou dvoch liniek autobusovej dopravy, ktoré poskytnú možnos prepravycestujúcim z rôznych za iato ných zastávok v Petržalke, cez Starý most, na avý breh Dunaja.

• Náklady na do asné riešenie sa blížia nákladom na cie ové riešenie, pri om nie sú uvažovanénáklady na predpokladanú rekonštrukciu starého mosta.

• Ak sa do asné riešenie porovná s cie ovým stavom, v ktorom bude riešená rýchlodráhas rozchodom 1435 mm a tok Dunaja sa bude prekonáva tunelom, sotva možno nájs súlad medzitýmito riešeniami.

• Nesúlad medzi sú asne platnými územnoplánovacími dokumentáciami je v úseku od križovatkyBosákova – Jantárová až po zaústenie do asnej trasy do sú asného systému elektri iek naŠafárikovom námestí. Táto provizórna trasa bude po zaústení definitívnej trasy do podzemnéhotunela, ktoré sa má uskuto ni do roku 2020, zrušená a priestory budú uvedené do pôvodnéhostavu.

• Otázne je aj riešenie križovatky Šafárikovo námestie z h adiska jej kapacity v špi ke po privedenípozemnej elektri ky zo starého mosta – v podkladoch nie je prehodnotená. Interval elektri iek 90sekúnd v špi ke je na trati reálny, ale práve na križovatke Šafárikovo námestie nie je prepo ítanýz h adiska jej kapacity. V podkladoch nie sú dostupné údaje na vykonanie prepo tov využitiakapacity tejto križovatky, ale už pri zvážení prejazdu uvažovanej súpravy 40 m dlhej cez zna nerozmernú križovatku možno predpoklada vysoké obsadenie križovatky intervalom potrebným preprejazd elektri ky.

• Nulový variant simulovaný v zámere Dopravoprojektu vychádza z predpokladu, že sú asnékomunikácie sú cestnou dopravou pre ažené, ale napriek tomu rieši náhradu budúceho nosnéhosystému pridaním dvoch autobusových liniek. Ako už bolo vyššie uvedené, zvýšenie prepravnýchkapacít v rannej špi ke možno rieši aj pridaním spojov v jestvujúcich autobusových linkách.Dopravné riešenie nulového variantu je potrebné rieši s použitím optimaliza ných metód sie ovejanalýzy s výberom optimálneho variantu na základe kvalifikovaných vstupných podkladovo prepravných nárokoch a nie iba simulova jediný možný variant riešenia.

• Najvhodnejším riešením sa javí budovanie Nosného systému MHD v cie ovom stave bez do asnejetapy riešenia pozemnej elektri ky. Nadväznos na sú asnú sie MHD sa v priebehu výstavbypodzemnej asti rýchlodráhy v centrálnej mestskej asti môže realizova postupným uvádzanímdo prevádzky jednotlivých staníc podzemnej rýchlodráhy s prestupom cestujúcich po núc prvoustanicou Pribinova.

• Nie je vhodné oddiali výstavbu NS ako rýchlodráhy do asným riešením, pretože každé posunutieza iatku výstavby bude spôsobova nárast investi ných nákladov minimálne v súlade s rastomcien stavebných prác. Ak sa nebude realizova do asné prepojenie definitívnej trasy NS s CMO,ušetria sa náklady na budovanie do asného riešenia.

Takto modifikovaný investi ný zámer nie je možné chápa ako nosný systém, ba ani ako jeho prvúfázu, jedna so len o pred ženie existujúcej elektri kovej siete MHD. Názov je preto zavádzajúcia odsúva skuto ný nosný systém do nedoh adna, pod a vyjadrení predstavite ov mesta do horizonturoku 2030.

3.2. Návrh organizácie dopravy7

NS MHD na území Petržalky je navrhnutý v línii Janíkov Dvor - Bosákova - tunel pod Dunajs pokra ovaním na avom brehu v línii Karadži ova - Trnavské mýto - Filiálka s napojením nacelobratislavskú i mimobratislavskú železni nú sie . Na území Petržalky sa odporú a, aby NS MHDvyužíval tra vedenú v tzv. plytkom tuneli, ktorá sa spojí s tra ou prepojenia železni ných koridorov

7 Odborne spracoval Ing. Vladimír Dulla



8

smerujúcou pod Dunaj v tuneli a pokra ujúcou pod Starým mestom v razenom tuneli s podzemnýmizástavkami. Predpokladá sa, že prevádzku NS MHD zabezpe ia ahké mestské vlaky (typ S-bahn voViedni, elektri ky v Tatrách – TEŽ, vozne linky T3 v Paríži). To by kapacitne výrazne pomohlo riešidopravné potreby Petržalky, mesta ako i celého Bratislavského regiónu. Ko ajová dopravnáinfraštruktúra by mohla vyzera nasledovne8:

Dopravný podnik mesta Bratislavy zabezpe uje MHD na území Petržalky sie ou liniek autobusov,ktorá je v dopravnej špi ke výrazne za ažená a zo známych dôvodov druhovo monotónna. Doplnenieo ko ajovú dopravu (NS MHD, nie elektri ka cez Starý most) prinesie výrazné zlepšenie podmienokcestovania, ale je asovo i ekonomicky náro né. Vylepšenie sú asného stavu MHD v Petržalkea spojenia s centrom mesta možno dosiahnu v asovo kratšom horizonte (cca 1,5 až 2 roky)s prijate nými nákladmi rozšírením trolejbusovej dopravy aj na územie Petržalky, ako doplnkovéhosubsystému MHD, a to v dvoch základných líniách:

1. Košická/Mlynské nivy - most Apollo - Dolnozemská - Technopol - Panónska - Nový most -Hodžovo námestie;

2. Košícká/Mlynské nivy - most Apollo - Dolnozemská - Antolská, s možným pred ženímAntolská - Budatínska - Panónska - Nový most - Hodžovo námestie.

Uvedené línie možno modifikova v závislosti od výsledkov overovania optima dopravnej výkonnosti.Na ten ú el možno využi simula né modelovanie. Trolejbusová doprava vyrieši diverzifikáciu spojov,eliminuje negatíva z prelinkovania MHD v roku 2005, ekologizáciu dopravy a po realizácii NS MHD sastane doplnkovou MHD obsluhou reflektujúc zmeny prepravných destinácií s postupnou elimináciouautobusov. V krátkodobom horizonte, do realizácie NS MHD, pomôže uspokojova prepravné nároky.

V súvislosti s organizáciou dopravy treba osobitne prihliada na fakt, že mestská as Petržalkapredstavuje po et obyvate ov, ktorý jednotlivo výrazne prekra uje ostatné mestské asti a tvorí asi 1/3obyvate ov a potenciálnych užívate ov MHD. Toto vyvoláva zvýšenú potrebu diverzifikácie druhovMHD.

8 Systtém integrovanej osobnej dopravy v Bratislavskom regióne, Ekonomický klub v spolupráci s MDPT SR a MV TR,Bratislava 20.4.2004 tvoriaci východisko pre prepojenie koridoru TEN-T17 a NS MHD



9

Je v záujme trvalo udržate ného rozvoja mesta, aby sa postupne rozširovali ekologické druhy verejnejdopravy s tým, že NS MHD založený na ko ajovej doprave bude doplnený celomestským podpornýmsystémom verejnej dopravy (pracovne PS MHD), založenom prednostne na vozidlách s elektrickýmpohonom (trolejbus), resp. s duálnou pohonnou jednotkou (duobus). Budovanie PS MHD bez toho,aby zah al aj územie Petržalky a jej prepojenie s ostatnými as ami Bratislavy by nemalo zmysel.

Vychádzajúc z odhadov dopravných prúdov vo výh adoch 2015, 2025 a 2030, hlavné dopravné prúdyz Petržalky smerujú do oblasti Nivy - Prievozská - Trnavské mýo (cca 33%), do oblasti Mlynské Nivy aPatrónka (cca 20%) a do centra mesta (cca 25 %).

Centrum nepredstavuje jeden bod, ale viacero (hlavne: Šafárikovo nám., Hodžovo nám., Zochova,Hlavná st. a Kollárovo nám.). Efektívne riešenie tohto prúdu je možné viacerými linkami, najlepšie nabáze trolejbusu. Podstatne je, že uvedené uzly sa nedajú obslúži jednou linkou, ale len viacerými (idnes kombinácia spojov 83, 93, 94, 95). Rieši prúd Petržalka – centrum elektri kou je neefektívne,nako ko Šafárikovo námestie nemá dostato né rozptylové kapacity, a nesp a kritériá na to, abymohlo by ozna ované za nosný systém.

Oblas Mlynská Dolina - Patrónka by bola vhodná pre rozšírenie siete ko ajovej dopravy, ale kvôlidia nici, nie je kde stava . V Petržalke by však bol tiež problém - Pe niansky les). Každopádne,prepravné nároky nie sú také ve ké, aby sa nezvládli kapacitnou kolesovou dopravou (trolejbus/bus)vedenej v dvoch líniách: prvá v trase dnešnej linky 92 a druhá z Petržalky cez Nový most, alej podunajskom nábreží s odbo ením v smere Mlynská dolina – Patrónka s kone nou zastávkou priNemocnici MO.

Nakoniec najintenzívnejší prúd smerom na Ružinov a Nové mesto. V rokoch 2015 - 2018 sa buderealizova razený tunel od Einsteinovej na Filiálku. V súlade s memorandom sa má napoji ajPetržalská vetva NS MHD do tohto tunela. Odporú a sa v Petržalke vies tra v tzv. plytkom tuneli,ktorý je možné rieši ako bezkolízny.

PS MHD (do asne riešiaci aj nosné relácie) na báze trolejbusu by na území Petržalky zah al zhrubatieto línie:• na Hodžovom nám. odbo enie na Nový most - Panónska – mimoúrov ovou križovatkou k Ternu -

Pajštúnska - Kutlíkova - Ovsište - most Apollo, v križovatke Košická/Prievozská napojenie naexistujúce trate.

• Pri OD Terno by mohla odbo i vetva na Budatínsku - Vyšehradskú - Dolnozemskú - Ovsište -most Apollo - Košická.

• Na dotvorenie a vzájomné prepojenie by sa urobia ešte linka stredom, v podstate dnešná linka 95.

Realizácia trate na Šafárikovo nám. spôsobí vylú enie automobilovej dopravy zo Starého mostaa dennú intenzitu cca 15 000 vozidiel presmeruje na už aj tak pre ažený Nový most, Appolloa Prístavný most, za aží Einsteinovu, prípadne cesty v Starom meste. Otázne je aj dopravné riešenieŠafárikovho námestia a taktovanie dopravy v tomto uzle (elektri ka vs. IAD).

Realizácia trate povrchovým alebo polozapusteným variantom je bariérnym riešením, rozde ujePetržalku na dve asti so všetkými negatívnymi vlastnos ami neprekonate nej bariéry (porovnaj

alnicu Einsteinova). Nevyriešeným sú aj križovania trate nielen cestami, ale aj pešími komunikáciamia zažitými koridormi a cestami pre cyklistov.

Momentálne mesto erpá 3 mld. Sk úver, z toho na do asnú elektri kovú tra by malo by vy lenených2,3 mld. Akým spôsobom chce vedenie mesta prefinancova zvyšok zatia verejnos informovanánebola? Existuje obava, že by si mesto muselo poži a alšie peniaze, i prostriedky získavapredajom svojho majetku, predovšetkým pozemkov. Aj ke sa isto nájde dostatok ochotných verite ov,mesto si takto pripraví pascu, z ktorej sa samo neuvo ní. Veritelia, v ktorých môžu by developeri, ifinan né skupiny si takto môžu vydoby od mesta pre nich ústretové kroky a postoje.

Ako sa uvádza v Štúdii VÚD, finálny variant by nebol ove a drahší a základ je už vypracovaný – je nímzámer ŽSR vybudova prepojenie železni ných koridorov, ku ktorému sa možno pripoji , pri om by sajednalo o finálne riešenie, s napojením na železni nú sie , o dá možnos zaradenia do Bratislavskejintegrovanej dopravy a následného uspokojovania nielen úzkych bratislavských, ale i širšíchprepravných nárokov spádového územia Bratislavy.



10

V takomto prípade bude rozložené aj financovanie medzi mesto, ŽSR, štát a európske fondy, ktorédávajú celému projektu punc serióznosti a garancie ako budovania, tak i ochrany verejných zdrojovpred rôznymi nekalými praktikami a neefektívnosti vynakladania združených prostriedkov.

Navrhujeme taktiež, aby sa realizácia NS MHD v Petržalke za ala realizova od juhu, teda odJaníkovho dvora, nako ko trasa aj riešenie samotnej stavby je v úseku Bosákova – Janíkov dvor viac-menej rovnaká pre všetky uvažované varianty (NS MHD tunelom pod Dunaj aj elektri ka cez Starýmost). Kým stavba postúpi k Bosákovej, za ne sa s realizáciou razeného tunela pod Dunaj a dôjde takk asovej aj vecnej synchronizácii so stavbou tunela a trate na avom brehu. Možné vedenie v plytkomtunely – realizácia metra v Pražskom Proseku v území podobnom územiu okolo Chorvátskehoramena, nazna ujú možný postup aj v Petržalke:

Je pravdou, že úrove spodných vôd v Petržalke má pomerne vysokú hladinu a preto trvanie naúplnom zapustenom variante by bolo ekonomicky nevýhodné, i ke z ostatných h adísk optimálne.Navrhujeme preto možný kompromis, ktorý je možné charakterizova nasledovne: urobí sa zárez poúrove spodných vôd, zvyšok telesa plytkého tunela sa dobuduje nad úrov ou okolitého terénua prekryje betónovou plat ou. Teleso sa prekryje 50 cm vrstvou zeminy s výsadbou trávy a prípadnekríkov a kvetov.

Pre zabezpe enie vhodnej dopravnej obslužnosti požadujeme realizáciu dopravnej infraštruktúry predakýmko vek investi ným projektom a to nielen cestnej ale hlavne pešej a cyklistickej. Cyklistickáinfraštruktúra by mala kopírova Chorvátske rameno a prie ne prepojenia s nadväznos ou na okružnécyklotrasy. Podobne pešie trasy navrhujeme realizova revitalizáciou terás a vyriešením prie nychprepojení a úpravou okolia zele ou. Cestná infraštruktúra v podobe Jantárovej cesty by sa malavybudova v plnom profile tam, kde je dnes jej do asná trasa. Úsek Romanova – Rusovecká by malvybudova investor Petržalka city a úsek Technopol – Romanova navrhujeme vynecha .



11

4. Životné prostredie a charakteristika územiaspracoval: RNDr. Tomáš Kušík

Chorvátske rameno predstavuje zelenú os – živú tepnu naprie Petržalkou, významnú plochu zelenea prírodného prostredia a ekostabiliza ný prvok v krajine. V rámci Regionálneho územného systémuekologickej stability (RÚSES) pre Bratislavu je Chorvátske rameno vedené ako regionálny biokoridor.

Chorvátske rameno, paradoxne pre stavebnú uzáveru, ostalo relatívne zachované a predstavujeprírodne hodnotné rekrea ne využívané územie, ktorým sme sa zaoberali v bode 2. Pre zachovaniepozitív tohto prostredia navrhujeme spoji výstavbu s akciou revitalizácie Chorvátskeho ramenas využitím odborných odporú aní9 a revitalizácie pochôdznych terás naprie Petržalkou o umožnízachova prírodný ráz krajiny a zárove vytvorí peší mestský bulvár využijúc potenciál Petržalky.

4.1. Krajina a Chorvátske ramenoChorvátske rameno. sa nachádza na pravej strane Dunaja medzi rie nymi 1862 až 1872 na podloží znaplavenín v nadmorskej výške 134 – 136 metrov. Naplaveniny v priemernej h bke 2,5 m sú tvorenéhlinami a pieskami, pod ktorými je 12 - 15 m pies itých štrkov, a až pod touto vrstvou je nepriepustnépodložie neogénu. V takomto geologickom území je umiestnené Chorvátske rameno.

Ako technickú stavbu na mieste pôvodného dunajského ramena postavili a zregulovali Chorvátskerameno v roku 1975. . S d žkou 5138 m plní ochrannú funkciu drenážneho kanála na reguláciu podzemných vôd po aspovod ových prietokov. Pri nízkych stavoch podzemnej vody je drenážny ú inok možné eliminovavzdúvacími objektmi v koryte .

Pôvodný návrh Petržalky rátal s viacerými ramenami radiálne zoradenými do oblúkov . Radikálnymzásahom v minulosti bolo predovšetkým zasypanie a uzatvorenie priameho spojenia ramenas Dunajom a zamedzenie prieto nosti ramena. Neskôr sa negatívne prejavilo aj zapustenie betónovejtesnicej steny do protipovod ovej hrádze Dunaja 3 m pod nepriepustnú neogénnu vrstvu. Tesniacastena je do podložia zabudovaná v d žke cca 6 km od Starého mosta, tu je priesak vody znemožnený.Po prehradení Dunaja pri Gab íkove hladina podzemnej vody prevyšuje dno kanála .Oficiálna správahygienikov z júla 1993 (pol roka po prehradení) hovorí, že v kanáli sa nachádzajúci zoo planktón, jetypický pre stojaté vody, zo živo íchov spomína vodné slimáky, vážky, pakomáre, sliepo ky vodné,lysky ierne a labu biela. Dalej, žaby – skokan zelený a kunky, z rýb malé štuky a množstvo plevelýchrýb. alej sa konštatuje, že voda je pomerne istá a brehy len minimálne zne istené komunálnymodpadom. Žije tu 10 druhov obojživelníkov, ropuchy, kunky, skokany, rosni ky, mlok bodkovaný, mlokdunajský.Sú as ou Chorvátskeho ramena sú aj lužne lesy pri jeho dolnej, južnej asti a štrkoviská. Zachovanýv bovo-topo ový mäkký lužný les tvoria topole biele a ierne a v by. V suchších astiach sa nachádzatzv. tvrdý luh s jase mi, dubmi, lipou a brestmi. Pozoruhodný je výskyt chránenej rastliny bleduleletnej. Pri štrkovisku žijú volavky popolavé, bu ia iky, ka ice divé, myšiarka ušatá, , náš najvä šáí

ate tesár ieny, obojživelníky a plazy a viaceré druhy netopierov . V roku 2003 tu bol preto v najzachovalejšej asti vyhlásený Chránený areál Chorvátske rameno naploche 10 ha .

Hladina Chorvátskeho ramena je prerušovaná tromi vzdúvacími objektmi, ktorými sú hate sosegmentovým uzáverom v rkm 1,739, 3,600, 4,570. Nesúvislos koryta je spôsobená aj do asnýmikomunika nými presypmi s rúrovými priepustkami v rkm 2,670 a 4,475. Vodná hladina je bezvýraznejšieho prúdenia.

Pôvodný projekt výstavby Chorvátskeho ramena zoh ad oval iba vodohospodárske funkcie diela.Primárnou bola funkcia protipovod ová. Rameno s erpacou stanicou malo regulova úrove hladinypodzemnej vody v záujmovom území. Vzh adom na to, že v dobe realizácie stavby nebola ešteujasnená koncepcia odkanalizovania územia budúcej mestskej asti Petržalka, rameno malo by vprípade potreby aj recipientom pre daž ové vody. Po vybudovaní jednotného kanaliza ného systému

9 http://www.rovniankova14.sk/kanal6.html


http://www.rovniankova14.sk/kanal6.html


12

rameno túto funkciu nikdy nemuselo plni . Úprava ramena bola realizovaná vo forme umelého kanálabez prítokov, ktorý je z vä šej asti vedený v pôvodnej trase s prizmatickým tvarom koryta. Priesakovévody zachytené ramenom, resp. sanitárny prietok dodávaný tlakovým prívodom z Dunaja, sa maliodvádza násoskou alebo pre erpáva erpacou stanicou do Dunaja v rkm 1862,7. Pôvodne sauvažovalo s dotáciou vody do Chorvátskeho ramena v množstve 2 - 3 m3.s-1. Ú elom dotácie bolozabezpe i primeranú kvalitu vody. Na ramene sa nachádzajú tri vzdúvacie objekty, ktoré ho delia naštyri asti. Hladina mala by udržiavaná pod a výšky hladiny v Dunaji. Pre každú as boli predpísanéminimálne a maximálne hladiny.

Pre biokoridor regionálneho významu Chorvátske rameno bol vypracovaný Návrh zásad revitalizácie(Hydromedia, 1997) a návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena (Kociánová, Szalay, 1997)10.Uvedieme hlavné zásady a návrhy uvedených dokumentov, nako ko by mohli výrazne pomôc zvýšifunk nos a ekologickú stabilitu Chorvátskeho ramena. Realizácia STAVBY DOPRAVNÉHOSYSTÉMU ???v povrchovom alebo polozapustenom variante vážne narúša funk nos regionálnehobiokoridoru a kvalitu prírodného prostredia Chorvátskeho ramena.

4.2. Revitalizácia Chorvátskeho ramena11

Trasa nosného systému MHD ide pozd ž svojej trasy pri Chorvátskom ramene, ktoré napriek silnýmnegatívne pôsobiacim antropogénnym vplyvom stále predstavuje zaujímavé a cenné refúgiumviacerých aj chránených a ohrozených druhov našej sladkovodnej a mokra nej fauny a flóry.Predstavuje ve ké zvýšenie biologickej diverzity priamo v centre Petržalky s funkciou oddychovou,estetickou, ekologickou i vzdelávacou. Je potrebné realizova projekt revitalizácie Chorvátskehoramena a uchráni toto cenné územie pred silnejúcimi urbanistickými tlakmi a výstavba nosnéhosystému MHD k tomu pripravuje náležité predpoklady v zmysle definícií zadania rozsahu stavebnýchprác a následných postavebných úprav územia.

Žiadame, aby pri stavbe nosného systému MHD došlo zárove k investi nej akcii revitalizácieChorvátskeho ramena, pri ktorom sa zoh adnia vypracované materiály Zásady revitalizácieChorvátskeho ramena, ( Kušík, 2000), Návrh zásad revitalizácie (Hydromedia, 1997) a návrhrevitalizácie Chorvátskeho ramena (Kociánová, Szalay, 1997). Navrhujeme tiež vypracovanieaktuálnej a podrobnej štúdie revitalizácie Chorvátskeho ramena so zapracovaním rekrea nejfunkcie územia pre obyvate ov Petržalky.

4.2.1. Návrh opatrení

• spoji jednotlivé oddelené asti Chorvátskeho ramena do jedného celku a umožni bezproblémovúmigráciu organizmov v rámci celého Chorvátskeho ramena. Odstráni migra né bariéry (betónovédielce pri Technopole), rieši križovanie ramena s cestnými komunikáciami a metrom (stanicamimetra).• zabezpe i funk né prepojenie Chorvátskeho rameno s Jarovským ramenom a Dunajom.• vysadi brehové porasty (tak aby nedošlo k prílišnému zatieneniu vodnej hladiny), stromy a kry,striedavo necha niektoré plochy brehov nekosené• • zvýši environmentálnu osvetu obyvate ov Petržalky formou informa ných tabú o biologickýchhodnotách po celej d žke toku, s dôrazom na rekrea né oblasti• vytvori podmienky pre hniezdenie aspo niektorých menej náro ných druhov vodných vtákov• realizácia projektu revitalizácie Chorvátskeho ramena

4.2.2. Územné zásady

a) zachovanie územnej celistvosti (spojitosti) koridoru Chorvátskeho rameno,b) zachova biokoridor, t.j. pásy vegetácie rieši v minimálnej šírke 50 m, miestami až 100 mc) bezbariérové križovanie koridoru ramena s koridormi pri ahlých a prie ne vedúcich komunikácií,

10 http://www.rovniankova14.sk/kanal6.html11 Pod a odporú aní spracovaných dokumentov Návrh zásad revitalizácie (Hydromedia, 1997) a Návrh revitalizácieChorvátskeho ramena (Kociánová, Szalay, 1997)


http://www.rovniankova14.sk/kanal6.html


13

4.2.3. Vodohospodárske zásady

a) zabezpe enie vhodného režimu (parametre vodného prostredia, prúdenie, kvalita vody),vody,ktorými bude dotované rameno efektívne využíva aj na dotáciu nižšie položených pravobrežnýchvodných útvarov (Jarovské rameno, Rusovecký kanál).

b) zachovanie funk nosti ramena ako prvku protipovod ovej ochrany,

4.2.4. Ekologické zásady

1. obnova a zachovanie kontinuity akvatickej a terestrickej asti biokoridoru,2. eliminácia migra ných bariér v koryte ramena3. zvýšenie abiotickej diverzity vodného a suchozemského prostredia,4. zachovanie priestorových charakteristík biokoridoru.

Šírka biokoridoru 50 - 100 m, vrátane vhodnej plochyŠírka akvatickej zóny 10 - 30 m.

5. vytvorenie životných podmienok pre cie ovú biocenózu6. zabezpe enie konektivity biokoridoru na príslušné prvky ÚSES, Chorvátske rameno sa nachádza

v blízkosti nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier. Preto je žiaduce jehonapojenie na ne a umožnenie migrácie živo íšnym druhom v priestore.

7. vybudovanie vegeta nej zložky biokoridoru z vhodných druhov, zo zachovaním primeranéhozastúpenia pôvodných druhov vegetácie, vylú i výsadbu exotických druhov vegetácie.

Vodná plocha 10 - 30 m, + 7 m bezprostredný styk s vodnou plochou, tento úsek vysadi nízkymidruhmi rodu Salix /v ba/, solitérne vysadi v rozpone 30 - 50 m druhy v ba biela (Salix alba), v bakrehká (Salix fragilis), Populus alba, Populus nigra /v by, topole/ a tom na 1. plató ramena hrádze

alší, vyšší úsek hrádze cca 7 m ponecha ako trávnatý breh s miestami umiestnenými schodíkmi ažk vodnej ploche, umož ujúci bezprostredný styk s vodnou hladinou. Opa nú stranu hrádze t.j.minimálne svah 7 m + 4 m /žiaduce 7 m + 10 m/ vysadi etážnou zele ou z krov: Crataegus sp.,Ligustrum vulgare, Rhamnus cathartica, Lonicera xylosteum, Euonymus europea, Swida sanguinea,Viburnum lantana, Viburnum opulus, Fraxinus angustifolia, Rosa canina, Berberis vulgaris, at . (hloh,zob vtá í, ruža šípová, drá oby ajný, kalina siripútková), stromov: Acer campestre, A. platanoides,Fraxinus excelsior, Ulmus sp., Tilia cordata (javor po ný, j.mlie ny, jase štíhly, brest, lipa malolistá).Takto riešený biokoridor by mal slúži hlavne pre suchozemské drobné cicavce, pre ich potravinovúbázu, sú asne pre spevavce (vtáky). Na tento biokoridor je možno naviaza plochy zelene parkovouúpravou. Dôležité je však rešpektova navrhovanú druhovú skladbu, vyhýba sa ihli nanom aexotickým druhom. Parkové plochy so svojou výsadbou by mali podpori túto as biokoridoru. Jenežiaduce vysádza agát, pajase alebo javorovec (Robinia pseudoacacia, Ailanthus altissima,Negundo aceroides).

4.2.5. Krajinárske zásady

a) zachovanie proporcií Chorvátskeho ramena vo vz ahu k okolitému urbanizovanému prostrediu,b) zachovanie kompozi ných zásad pri návrhu zelene v pásme ramena (zásady návrhu parkovej

zelene),c) dodržanie postupného výškového prechodu vegetácie do zastavanej asti územia.

4.2.6. Stavebno - technické zásady

a) zvýšenie lenitosti brehových línií a koryta ramena (miestne úpravy),b) použitie prírodných materiálov (kame , drevo, vegeta né opevnenia),c) zachovanie podchodných výšok pri križovaní s inými objektmi,d) dobudovanie vlastnej technickej infraštruktúry (komunikácie, premostenia, mobiliár).



14

5. Vyhotovenie stanoviskaToto stanovisko sa vyhotovuje v 10 rovnopisoch. Po jednom kuse sa doru í nasledovnýmorganizáciám:

• Výbor vlastníkov bytových a nebytových priestorov Rovniankova14• Združenie domových samospráv• Magistrát mesta Bratislavy• Mestská as Bratislava – Petržalka• Mestská as Bratislava – Staré mesto• Bratislavský samosprávny kraj• Ministerstvo životného prostredia SR• Krajský úrad Bratislava• Krajský stavebný úrad v Bratislave• Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií

6. Použitá literatúra1. Zásady revitalizácie Chorvátskeho ramena, RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 20002. Hydromedia, 1997: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Bratislava3. Kociánová, E., Szalay, I., 1997: Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript, SAŽP

Bratislava4. SAŽP, 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská

agentúra životného prostredia, Bratislava5. Stanovisko VÚD Žilina: Posúdenie riešenia variantu .1 NS MHD v Bratislave s do asným

napojením do sú asnej elektri kovej ko ajovej siete, Výskumný ústav Dopravný v Žiline, jún 20056. Investi ný zámer „Nosný systém MHD, prevádzkový súbor Janíkov dvor – Šafarikovo námestie“,

Dopravoprojekt 20047. Správa o hodnotení „Nosný systém MHD, prevádzkový súbor Janíkov dvor – Šafarikovo

námestie“, Dopravoprojekt 20058. „Systém integrovanej osobnej dopravy v bratislavskom regióne – revitalizácia železni nej

infraštruktúry v bratislavskom uzle“, projekt Železníc Slovenskej republiky, ministerstva dopravy,pôšt a telekomunikácií SR“, publikované Ekonomickým klubom 20.4.2003

9. Územný plán mesta Bratislavy10. Dopravno-urbanistická štúdia prepojenia koridorov TEN-T17 a NS MHD, Dopravoprojekt 2007



15

7. Podpisy predkladate ov stanoviska

Predkladatelia stanoviska vypracovali toto stanovisko pod a svojho najlepšieho vedomia s využitímvšetkých dostupných poznatkov a odborných vedomostí. Predkladatelia s obsahom tohto stanoviskasúhlasia, na znak oho ho podpísali.

V Bratislave 15.4.2008

Za Združenie domových samospráv

............................................ ............................................ ................................................Ivana Antošová Marcel Slávik Patrik Pavlásek

Za vlastníkov bytov Rovniankova 14 lenovia výboru vlastníkov

.......................................................... ..........................................................Peter Drda Igor Dostalík

.......................................................... ..........................................................Marcel Slávik Jana Vaculová

..........................................................Eva Ždi áková

Vyhotovitelia odborných astí

Ing. Vladimír Dulla Ing. Arch. Patrik Pavlásek RNDr. Tomáš Kušík


Rovniankova 14: vyjadrenie k projektu električky

Documents

Transcript of Rovniankova 14: vyjadrenie k projektu električky