Duchovnosť:

POTREBUJEME SVÄTÝCH

Śkola:

SALEZIÁNUM V ŽILINE

Misie:

HRIEŠNICE A MÝTNICI

Duchovnosť:

POTREBUJEME SVÄTÝCH

Śkola:

SALEZIÁNUM V ŽILINE

Misie:

HRIEŠNICE A MÝTNICI

don boscodnesdnes

ROČNÍK XXXVIII.2/2007 MAREC – APRÍL

ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA

1. Začiatkom marca 1848 prišla výpoveď z domu Moretta,pretože susedia sa sťažovali na hluk. Don Bosco je vyho-dený na dlažbu a znovu sa stretáva s chlapcami len na lú-kach.

2. Z lúk robili časté výlety na vrch Superga. Bolo to veseléputovanie s trúbou, bubnom a všetci naokolo si všímalitento veselý sprievod asi 300 chlapcov.

3. Počas jednej noci mal don Bosco sen. Bolo to ako po-kračovanie sna z deviateho roku. Videl veľký kostol s ná-pisom: „To je môj dom, odtiaľto sa rozšíri moja sláva“.

4. Majitelia ho vypovedali aj z lúky, kde sa mohli doterazstretávať. Poslednú nedeľu 5. apríla sa don Bosco uchýlils chlapcami do kostola Madony di Campagna a videl ichako vrabcov, ktorým stále niekto ničí hniezdo.

5. Po omši k nemu prišiel neznámy pán Pankrác Soavea pozval ho, aby si išiel pozrieť malý dom Pinardiho naokraji mesta.

6. Dom Pinardiho sa napokon stal definitívnym centromsaleziánskeho diela, ktoré sa odtiaľto rozšírilo do celéhosveta.

7. Do svätyne PannyMárie Consolaty donBosco vodieval aj svo-jich chlapcov, pretožebola blízko miesta, kdesa hrávali. Tu sa vždymodlil za svetlo, abyvedel správne rozo-znať Božiu vôľu a plniťju.

8. Veľké vyčerpanie priviedlo dona Bosca na pokraj života.Vážne ochorel. Pred týmto oltárom Consolaty sa nepre-tržite striedali jeho chlapci a napokon mu vyprosili uzdra-venie.

VVyyddaavvaatteeľľ:: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don BoscoPPrroovviinncciiááll:: Štefan Turanský SDB ŠŠééffrreeddaakkttoorr:: Jozef Kupka SDBSSppoolluupprraaccoovvnnííccii:: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína ValábkováGGrraaffiicckkáá úúpprraavvaa aa ssaaddzzbbaa:: Denisa a Juraj MartiškaTTeecchhnniicckkéé sspprraaccoovvaanniiee:: Aurel Valábek, DDiissttrriibbúúcciiaa:: Ladislav KatonaAdresa: DDoonn BBoossccoo ddnneess,, MMiilleettiiččoovvaa 77,, 882211 0088 BBrraattiissllaavvaa,, TTeell..:: 0022//55555577 22222266Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90TTllaačč:: VKÚ, a. s. Harmanec

Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.

DDoonn BBoossccoo ddnneess nnaa iinntteerrnneettee:: ee--mmaaiill::wwwwww..ddoonnbboossccoo..sskk ddbbdd@@ddoonnbboossccoo..sskk

obsah

22//22000077ROČNÍK XXXVIII.

MAREC – APRÍL

Foto

na

obál

ke:

© J

ozef

Kup

kaB

ratis

lavs

ký s

en d

ona

Bos

ca

Doma a vo svete Bratislava, Badín, Žilina, Ukrajina 4

FMAČo nám priniesol Rok rodiny 8

DuchovnosťPotrebujeme svätých koadjútorov 10

ŠportDesať rokov jedného sna 11

ŠkolaSaleziánum – prvé kroky 12

MládežVidieť sa dá iba očami lásky, srdca 14

Strenna 2007Nechajme sa viesť Božou láskou 15

Strenna 2007Žltý dáždnik 18

RedakciaTehlička pre misie, Omša v maďarskom... 19

PedagogikaKeď rodičov trápi puberta 20

SpolupracovníciZo života saleziánov spolupracovníkov 22

VýchovaNestačí hovoriť k veci, treba hovoriť... 24

MisieHriešnice a mýtnici vás predídu ... 26

MládežFESTA 2007 sa rozbehla 28

2 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Dovoľte mi najskôr podeliť sa s va-mi o jednu pastoračnú skúsenosť.Keď začnem pri niektorých príleži-tostiach rozprávať o pôste, sebaza-pieraní, obetách, niektorí z poslu-cháčov dosť zjavne dajú najavo, žesa ich táto téma až tak nedotýka.

Akoby bola už dnes nemoderná, neaktuálna. A predsa.Opäť sme začali obdobie Veľkého pôstu ako prípravy nanajväčšie kresťanské sviatky Veľkú noc. To znamená, ženajmä v tomto čase by sme sa mali viac priblížiť k Páno-vi, viac porásť v láske, veď pôstna výzva k pokániu je výz-vou k ochote viac milovať.Liturgické čítania v pôstnom čase nás budú vovádzať donáplne tohto obdobia, do modlitby, almužny a zriekania.Tieto náboženské prejavy ale nemôžu byť bezduché. Veďaký význam môže mať modlitba lez lásky? Bolo by to lenprázdne hovorenie. Almužna bez lásky je len pekný obalbez vnútra, podstaty. Zriekanie bez lásky je zasa lenobyčajným sebatrápením. Teda láska dáva tomu všetké-mu úžasnú hodnotu. Ak sa modlím s láskou, mám mož-nosť prežívať nádherné spoločenstvo lásky s Bohom. Akrobím dobrý skutok z lásky, tak hoci by to bola obyčajnámalá nepatrná vec, stáva sa obrovskou v Božích očiach,lebo srdce dáva hodnotu skutku. A podobne aj sebazá-por z lásky, neumenšuje, ale obohacuje.Nás saleziánov čaká v tomto období druhé kolo provin-ciálnej kapituly. Ťažko by sme si mohli vybrať vhodnejšíčas na túto udalosť ako je obdobie Veľkého pôstu. Veďpráve na tejto kapitule by sme mali zažiť vnútorné obro-denie, skvalitnenie našej lásky. Povzbudil nás k tomu ajv jeseni minulého roku náš vizitátor don Václav Klement,citujúc hlavného predstaveného don Pascuala Chaveza:„Táto kapitula je nebezpečná. Ona sa totiž chce dotknúťsrdca každého saleziána“. Čo to znamená? O čo ide? Abysme sa viac zapálili láskou k Bohu, ktorý nás povoláva dohlbokého spoločenstva s ním. Viac sa zamilovali do donaBosca, ktorý je vzorom pre nás v každej oblasti života.Viac horeli láskou k mladým a všetkým, ktorí sú nám zve-rení, pre ktorých sa tu namáhame, pracujeme, žijeme. Ne-chajme preniknúť hlbšie do svojich sŕdc ústrednú myš-lienku tejto kapituly: „Daj mi duše a ostatné si vezmi“.Boh sa chce v tomto pôstnom čase dotknúť srdca aj kaž-dého člena Saleziánskej rodiny. Milované sestry FMA,dobrovoľníčky dona Bosca, saleziáni-spolupracovnícia spolupracovníčky, odchovanci a všetci ostatní členoviaSaleziánskej rodiny. Otec provinciál don Štefan Turanskými nečakane pred pár mesiacmi zveril zodpovednosť zaSaleziánsku rodinu v našej provincii. Preto využívampríležitosť povzbudiť vás všetkých, aby sme dovolili Bo-hu dotknúť sa našich sŕdc, aby sme sa všetci stali ohnis-kami Božej lásky, ktorá zapaľuje láskou tento svet, ktorýzomiera na chlad nenávisti a ľahostajnosti. Budujme takévzťahy lásky a porozumenia, ktoré dokážu oslovovať ajľudí navôkol, ako oslovoval príklad prvých kresťanov.Prajem vám všetkým takéto hlboké prežitie milostivýchdní Veľkého pôstu.

Drahí priateliasaleziánskeho diela,

milá Saleziánska rodina!

S L O VO N A Ú VO D

Ján Bosco v obrazochJán Bosco v obrazoch

Pavol Michalka SDBprovinciálny radca pre Saleziánsku rodinu

D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E

Cez víkend 17. – 19. 11. 2006 sa uskutočnilo v Marianke priBratislave výročné stretnutie saleziánov koadjútorov. Stretolsa s nami aj don Václav Klement a náš otec provinciál donŠtefan Turanský. Počas celého stretnutia bol prítomný aj nášprovinciálny vikár don Gabo Maník. Ten odovzdal primát zod-povedného za formáciu koadjútorov Stanovi Semanovi, ktorýžije v komunite s najväčším počtom bratov saleziánov.Stretli sme sa hlavne preto, aby sme sa navzájom povzbudiliv našom saleziánskom koadjútorskom povolaní. Ďalej abysme sa zamysleli nad našou budúcnosťou a ďalšou náplňounašich stretnutí. Tiež sa rozoberali rôzne problémy ohľadomidentity saleziána koadjútora, jeho špecializácie a ďalšej mož-nej formácie v Turíne na Valdoccu. Don Klement nám ponúkolveľa zo svojej skúsenosti so saleziánmi koadjútormi z Ázie.Celé stretnutie bolo veľmi podnetné a povzbudivé. Všetci sa-leziáni – kňazi, diakoni aj koadjútori sú pozvaní, ba priam po-vinní nanovo poznávať a ponúkať povolanie saleziána koadjú-tora a jeho identitu. Nech nám v tom pomáha aj náš otec sv.Ján Bosco.

bratia saleziáni koadjútori

„Nič nové na svete, dáme si repete…“ Takto nejako si mohli zaspievať saleziánski misijní dobrovoľníci, ktorí sa v dňoch 17. – 19. 11.2006 stretli na veľkom poukrajinskom stretku na bratislavskom Salese. Boli to mladí, ktorí tento a niektorí aj minulý rok obetova-li časť letných prázdnin misijnej službe na Ukrajine, zvlášť práci s deťmi a mladými. Zišlo sa nás dosť, hádam by to jeden ani ne-spočítal :) Veď pozvaní boli všetci, vrátane tých, kto-rí zažili misie na Ukrajine prvýkrát. A tým, ktorým totento rok nejako nevyšlo, odkazujeme: „Mysleli smena vás v modlitbách i pri spoločnej prezentácií fo-tiek a zážitkov“. No vedzte, že ste neprišli o veľa, ibao bolestné lúčenie, ktoré, ako veríme, sa čoskorozmení na nové zvítavanie sa pri najbližšej formačnejpríprave pre budúci rok. Nemyslite si však, že to bo-lo len o zábave. Prišlo aj na „makačku“, a to nielenpri našom sobotňajšom výlete „lesom-nelesom“, aleaj pri vzájomnej skupinovej reflexii nášho pobytu naUkrajine. Získané skúsenosti by mali byť užitočnýmposunom pre misijnú prípravu na ďalšie roky.Ďakujeme všetkým saleziánom a tým, ktorí sa po-dieľali na príprave poukrajinského stretka na Sale-se. Nech Pán žehná ich dielo, ktoré konajú po celomsvete.

Monika Gajdošová – misijná dobrovoľníčka

BRATISLAVAVVÝÝRROOČČNNÉÉ SSTTRREETTNNUUTTIIEE SSAALLEEZZIIÁÁNNOOVV

KKOOAADDJJÚÚTTOORROOVV VV MMAARRIIAANNKKEE PPRRII BBRRAATTIISSLLAAVVEE

Tohtoročný sviatok dona Bo-sca sa saleziánske komunityv Bratislave rozhodli osláviťspoločne jednou veľkou sláv-nosťou pod názvom Bratislav-ský sen dona Bosca. Oslavasa konala v nedeľu 28. januárav Dome odborov – Istropolis.Hlavná sála, v ktorej je 1 300miest, sa celkom zaplnila, a takbola atmosféra slávnosti vý-borná. Program pripravili všet-ky saleziánske domy a ostatnézložky Saleziánskej rodiny, kto-ré v Bratislave pôsobia. Deti

a mládež predviedli scénky, di-vadlá, videoprojekcie, tanec,spev a hudbu. Predstavili svo-ju činnosť a zabávali prítom-ných hostí i seba navzájom. Napódiu sa striedala jedna skupi-na za druhou v programe, kto-rý trval dve hodiny a niesol sav duchu sna dona Bosca, ktorýsa postupne stával skutočno-sťou. Tento spoločný spôsoboslavy sa v Bratislave vyskúšalprvýkrát a kto vie, či sa právenezaložila tradícia, ktorá sa užbude každoročne opakovať.

BRATISLAVAMMIISSIIJJNNÍÍ DDOOBBRROOVVOOĽĽNNÍÍCCII NNAA SSAALLEESSEE

BRATISLAVACCEELLOOBBRRAATTIISSLLAAVVSSKKÁÁ OOSSLLAAVVAA

SSVVIIAATTKKUU DDOONNAA BBOOSSCCAA

Skupina misijných dobrovoľníčok pod vedením sestierMárie Rehákovej a Renáty Žúrkovej sa stretla s ukrajin-skými animátormi počas víkendu 16. – 17. decembra2006. Stretnutie inicioval otec Štefan Urban SDB. Cieľombola formácia užhorodských animátorov a organizačnápríprava prázdninových aktivít v tomto roku.Počas pracovnej časti stretnutia si animátori rozdelili úlo-hy na letnom tábore a riešili ďalšie organizačné záleži-tosti. Zostal čas aj na hry, tance, tvorivé dielne a nefor-málne rozhovory. Slovenská skupina sa zúčastnila ajosláv prvého výročia prítomnosti komunity Viera a svet-lo, v ktorej sa angažujú viacerí z ukrajinských animáto-rov a spolupracujú s ňou aj pri príprave letných akcií.

sr. Andrea Miklovičová FMA

UKRAJINAMMIISSIIJJNNÉÉ AANNIIMMÁÁTTOORRSSKKÉÉ SSTTRREETTNNUUTTIIEE

VV UUŽŽHHOORROODDEE

4 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Záver minulého roka sme v našom oratóriu prežili pekne, pod-netne i veselo. V utorok 18. decembra sme začali serióznu prí-pravu na Vianoce. Začala sa prednáškou Jožka Skalu SDB, kto-rý našich mladých povzbudil, aby odpustenie bolo pre nichkaždodennou samozrejmosťou. Po prednáške bol čas na vlast-né zamyslenie, sviatosť zmierenia a po odpustení naším Otcomsme slávili v Jeho náručí sv. omšu. V týždni ešte prebehla pek-ná adorácia v duchu komunity Taizé.Po uprataní duše sme sa pustili aj do toho upratovania oratka,ozdobili sme vianočný stromček a pripravili sa na slávenie ani-mátorských Vianoc v piatok 22. decembra, kde sme si po chut-nej kapustnici rozdali navzájom darčeky, zaspievali vianočné hi-tovky, vzájomne sa pobavili scénkami a vtipnou projekciou,ktorú pre nás pripravili ponovici. Sv. omše počas týchto sviat-kov boli v našej farnosti spríjemňované detským a mládežníc-kym zborom Butterfly, nechýbali ani také nástroje ako husle,klarinety, kontrabasy a fujara. Ako keby im to nestačilo, spolu pripravili i jasličkovú slávnosť aj s vystúpením pastierov.No a záver tohto roka sa niesol v duchu Let’s dance – tanečnej silvestrovskej noci na oratku, ktorú sme odštartovali o 20.00. Popolnoci bol vyhlásený kráľovský pár v spoločenských tancoch na oratku za rok 2006, ktorý slávnostne korunovala naša odbornáporota. Pred tým sme sa však spoločne poďakovali adoráciou za krásne prežitý rok a pripili si na nový. Zábava potom pokračo-vala až do 4.00. Všetkým vyprosujeme, aby sme sa aj v tomto novom roku 2007 nechali viesť Božou láskou k životu, v ktorej náspodporuje aj náš súčasný nástupca dona Bosca.

ŽILINASSAALLEEZZIIÁÁNNSSKKEE OORRAATTÓÓRRIIUUMM ŽŽIILLIINNAA

Vyvrcholením Roku rodiny pre sestry Slovenskej provincie FMAbolo provinciálne stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 28. – 30. decem-bra v priestoroch kňazského seminára v Badíne. Hoci sa už konalov poradí piatykrát, teraz sa po prvýkrát uskutočnilo pod vedenímnovej provinciálnej predstavenej sestry Ivety Sojkovej FMA, ktorása sestrám prihovorila konferenciou o múdrosti srdca sv. MárieDominiky Mazzarellovej. Hlavnou témou stretnutia bolo spoločen-stvo – komunita v Božom pláne. Touto otázkou sa vo svojich pred-náškach zaoberal hosť stretnutia páter Ján Kušnír SVD, rektor for-mačného Misijného domu sv. Arnolda Jansena v Bratislave.Sestry mali priestor o spoločenstve nielen rozprávať, ale ho aj za-kúsiť pri skupinových prácach, prezentácii činnosti pastoračnýchsekcií, neformálnych rozhovoroch a počas večerného zábavnéhoprogramu.

sr. Andrea Miklovičová FMA

BADÍNSSEESSTTRRYY SSAALLEEZZIIÁÁNNKKYY SSAA SSTTRREETTLLII NNAA PPRROOVVIINNCCIIÁÁLLNNOOMM ZZHHRROOMMAAŽŽDDEENNÍÍ

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 5

D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E

Skupinu tvoria traja mladí spolubra-tia: Robo Flamík, Laco Miko a JurajKovaľ. Spolu s nimi hrajú a spievajúešte mladí z bratislavských stredísk –piati chlapci a jedno dievča. Doposiaľskupina vystupovala väčšinou v rôz-nych mestách na Slovensku a tentokoncert mal byť venovaný najmä Bra-tislave. Propagácia bola dobrá, pretosa telocvičňa domu na Mamateykedosť husto zaplnila fanúšikmi skupi-ny. Divákov vítala pekne pripravenáscéna i úprava priestoru v hale.Úvodné tóny skupiny hneď všetkýchnaladili na tú správnu nôtu a zábavasa začala. Pesničky sú dostatočne zná-me, preto mladí fanúšikovia nejednu

z nich spievali spolu s kapelou. Atmo-sféra v telocvični bola výborná a mladísa dobre zabávali.V telocvični bolo vidieť rôzne vekovékategórie, ktoré sa rozložili spôsobomtypickým pre takéto koncerty. Pod pó-diom sa tlačili tí mladší a horkokrvnej-ší, ktorí chceli byť čo najbližšie a všet-ko vidieť. Tí tancovali, spievali,tlieskali a nadšene skandovali menáčlenov kapely. Za nimi boli trochustarší, ktorí si ešte občas zatancovali,ale dianie na pódiu už sledovali viac-menej z diaľky. A v zadných častiachboli ešte tí starší a chladnokrvnejší,ktorí si aj posadali, počúvali a sem-tam sa aj rozprávali, lebo vzadu sa uždalo počuť aj nejaké to slovo. Vpredubolo počuť iba hudbu a spev v poriad-ne silných decibeloch, ktoré vydávalaaparatúra.Koncert bol veľmi pekne pripravený.Jeho súčasťou boli tematické video-projekcie, tečúci vodopád za kapelou,bohatá scéna na pódiu i okolo neho,dymové a svetelné efekty, horiace fak-le a, samozrejme, kvalitný zvuk a hud-

ba. Saleziáni hrali piesne zo staršiehoalbumu Dotyk z hora a predstavili ajsvoj nový album Da mihi animas, kto-rý práve nahrali. Počas vystúpenia ma-nažér skupiny Milan Janák a vikár sa-leziánov Karol Maník nové CDzasadili do kvetináča a poliali, abyrástlo a šírilo sa po Slovensku. Z pre-došlého CD sa predalo viac ako 2 000kusov, čo je na slovenské pomery pregospelovú kapelu dosť veľký úspech.Saleziáni už majú svojich fanúšikova na tomto koncerte to bolo jasne vi-dieť. Mladí diváci sa cítili dobre. Zabá-vali sa, tancovali, spievali a vytváraliveselú atmosféru.Po takmer dvojhodinovom programesi ešte vyžiadali dodatok a všetci bolinatešení a spokojní. Na záver venovaliskupine skandované poďakovanie zapekný zážitok. Diváci odchádzali na-bití kinetickou, zvukovou a veríme, žeaj duchovnou energiou, pretože aj tú-to sa im skupina snažila počas svojhokoncertu sprostredkovať.

Text a foto: Jozef Kupka SDB

Na štvrtnú advetnú nedeľu sme na-miesto nedeľnej školy, kde obyčajnebýva katechizmus, s deťmi robili bet-lehem, ozdobili vianocný stromčeka miestnosť, kde bol večerný program.Potom sme všetci spolu odišli do Cen-tra Mária (tam máme obvykle nedeľnúškolu), kde nás čakala „štedrá večera“,ktorú pripravovala tiež jedna zo sku-piniek nedeľnej školy. Otec Štefan do-niesol v čarovnej komputernej krabicivianočné darčeky. Deti sa spoločnerozprávali o tom, čo im v tomto rokuBoh podaroval, a každý dostal darček.Nasledovali spoločné hry a všetci smesa vybrali naspäť do farskej budovy.Ježiško nám dal krásny darček – sneh,o to bola tá cesta radostnejšia, a jasom si už myslela, že prežijem Viano-ce ako v Holywoode.

To sa ale nedá porovnať s Vianoca-mi na Sibíri s naozaj poriadnym mra-zom a snehom:)

Vo farskej budove sa všetci ostatníveriaci zišli o 20:00 na spoločnomobčerstvení. Potom sa začal programv prenajatej sále, ktorú sme posvätilinašimi scénkami o narodení PánaJežiša a piesňami o Bohu.

V programe účinkovali od najme-nšieho Maxíka, ktorý má 6 rokov a ječerstvo pokrstený, až po 70-ročné ba-bušky, ktoré nám spievali v chórestarších. Tiež vystúpila skupina mla-dých s pantomímou, ktorou nám uká-zali, že oplatí sa len jednému človeko-vi dať svoje srdce a to Bohu-ČlovekoviJežišovi, ktorý práve v tú noc prišielk nám.

Naša mládež sa v čase adventu pri-pravovala na Vianoce prekladom jed-nej slovenskej piesne: Do tmy na svetprišlo Svetlo sveta…

Pripravovali sme sa nielen svojímspevom, ale hlavne sme pracovali nanašich vzťahoch a svojich charakte-roch, aby sa mohol upevniť náš začí-najúci chór, lebo sem ľudia prichádza-jú a zapájajú sa do akcií farnostiz veľkej časti kvôli priateľstvu a kvôlitomu, že sa tu cítia dobre.

Celý program sme zakončili spolo-čnou Tichou nocou, ktorú sme spie-

vali vo viacerých jazykoch.Presunuli sme sa do kapln-

ky na sv. omšu, ktorá sa začí-nala o 22:00. Sv. omšu sme ma-li obohatenú o zaujímavéobetné dary s komentárom,mladí napríklad priniesli ružuako znak čistoty, jablko akosymbol našho úsilia zvítaziťnad našimi hriechmi a nedo-statkami, sviečku ako svetlo,ktoré sa narodilo do tmya ostatné obetné dary, v kto-rých sme chceli oddať aj kúsok

z nás Bohu. Pre miestnych ve-riacich bolo najviac zaujímavéto, že Lejla (mladá moslimka,ktorá sa pripravuje na krst), za-spievala v azerbajdžanskom ja-zyku žalm. Mne samej naskoči-li zimomriavky po tele.

Štedrý deň sa skončil, alev našich srdciach narodenýJežiš stále žije!!!

Eva Kisilová, BakuAzerbajdžan

Foto: SDB Baku

6 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

V piatok 15. decembra 2006 večer sa v priestoroch saleziánskeho domu v Bratislave naMamateyovej ulici uskutočnil vianočný koncert rockovej skupiny Saleziáni.

H u d o b n ý k o n c e r t

Da mihi animasH u d o b n ý k o n c e r t

Da mihi animas Aj deti v Azerbajdžane sa pripravovali na Vianoce, hoci nikde v meste nemožno zazrieťnijakú reklamu s vianočnou tematikou.

Vianoce v BakuVianoce v Baku

7don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Z pohľadu FMA na anketovúotázku o ovocí Roka rodinyodpovedajú niektoré zo sestier:

Začala som svoju novú službu v Rokurodiny a je to pre mňa výzva žiť a pra-covať tak, aby som čo najlepšie pri-spievala k budovaniu našej duchovnejrodiny. Mám túžbu, aby z nej vždyviac vyžarovala radosť, pokoj, otvore-nosť, nádej a samozrejme veľká láskak Pánovi i ľuďom, aby sa touto láskoumohli sýtiť najmä naši mladí.Aj vďaka pozornosti zameranej na té-mu rodiny sme sa v tomto roku usilo-vali o hľadanie ciest pre prehlbovanierodinného ducha v našich komuni-tách. Niektoré z nich začali vyvíjaťkonkrétne pastoračné aktivity v pros-pech rodín. Ako saleziánska rodinasme urobili krok vpred tým, že zod-povední za pastoráciu mladých začalispoločne uvažovať a hovoriť o niekto-rých otázkach na provinciálnej úrov-ni, z čoho sa úprimne teším a verím,že Pán bude požehnávať toto dielosvojich rúk aj naďalej.

sestra Iveta Sojková, provinciálnapredstavená

Vzrástlo vedomie, že jednotlivé zložkysaleziánskej rodiny patria k sebe. Ma-la som radosť zo vzájomných vzťahov,z úcty, pozornosti a akceptovania to-ho druhého. Myslím, že to bude stálelepšie.sestra Eva Pullmannová, provinciálna

vikárka zodpovedná za oblasťsaleziánskej rodiny, členka

provinciálnej rady ACS

Zorganizovalo sa dosť akcií pre zblíže-nie saleziánskej rodiny, urobilo sa veľapre to, aby rodina rástla. Ovocie všakvnímam nie v akciách, ale vo vzrasterodinného ducha. Keď chýba duch,akcia neprinesie také ovocie, ako by

mohla. Našťastie však vidieť, ako v ko-munitách, v saleziánskej rodine aj me-dzi mladými rastie atmosféra rodin-nosti, prijatia, láskavosti a dôvery vočimladým.sestra Elvíra Hervayová, provinciálna

radkyňa a direktorka komunityv Dolnom Kubíne

Samotný rok priniesol množstvo vý-borných aktivít a stretnutí v rámci sa-leziánskej rodiny, čo prispelo k uve-domeniu si niektorých skutočností.Najmä toho, že rodiny sa nemožnozriecť. Máme rovnakú DNA, ako spo-mínal počas svojej vizitácie aj generál-ny radca don Václav Klement. Zvlášťsom rada, že sa urobili kroky k pre-hodnoteniu miesta saleziánov – spo-lupracovníkov v rodine.sestra Eva Rušinová, provinciálna rad-kyňa a direktorka komunity v Micha-lovciach

Prvé, čo mi napadlo na začiatku tohtoroka, bolo: dívaj sa a uč sa od tých naj-

vzornejších rodín: svätej rodiny a pr-vej komunity našich sestier v Morne-se. Svätá rodina ma pohýnala k reš-pektu a chápaniu jedinečnosti každejsestry, k vedomému prijímaniu roz-dielností, k schopnosti počúvať a pod-riaďovať to „svoje“ tomu, čo bolo Bo-žie, ale i k uchovávaniu v srdci toho,čomu som nie vždy rozumela a chá-pala, čo potrebovalo dozrieť alebo vy-žadovalo čas na nadobudnutie skúse-ností.Mornézska komunita ma podnecova-la prijímať každú sestru ako dar odPána, uznať vlastné hranice, ale i hra-nice sestier, tešiť sa zo vzájomnéhodopĺňania sa a zo všetkého, čo smemohli spoločne urobiť pre Ježiša, našenovicky a mladých: otvoriť sa pre chu-dobných, ale i vo farnosti dať cítiť, žesme tu ako rodina. Rok rodiny premňa však neskončil. Je to permanent-né budovanie v dávaní i prijímaní.

sestra Helena Danišová, magistranoviciek a direktorka komunity

v Šamoríne

Už je v plnom prúde. Rok, v ktorom nám generálny predstavený saleziánov donPascual Chávez kladie pred oči lásku k životu. Život však veľmi úzko súvisí s rodinou,

na ktorú sme sa v saleziánskom svete zameriavali v minulom roku. Čo nám tento rok priniesol?

F M A

8 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

F M A

Čo nám priniesolRok rodiny

Čo nám priniesolRok rodiny

Pre mňa veľkou výzvou bolo stretnutiesaleziánskej rodiny v Kysaku, stretnu-tie s donom Václavom Klementoma všetky tie momenty, ktoré ma vyzý-vali zastaviť sa a zobrať opatrne do rúkto, čo je veľmi jemné a krehké. Je to ko-líska s malým dieťatkom, ktoré potre-buje veľa trpezlivosti a starostlivosti.

sestra Monika Méryová, direktorkakomunity v Rožňave

Celý saleziánsky svet je jedna rodina.Zažila som to na vlastnej koži vďakamedzinárodnej dobrovoľníckej orga-nizácii VIDES. Počas misijného táborana Ukrajine aj naši mladí misijní dob-rovoľníci ocenili prijatie, otvorenosťa pohostinnosť otca Štefana UrbanaSDB aj komunity našich sestier. Vždysi našli pre nás čas, boli k nám sta-rostliví a pozorní.

sestra Elena Caunerová, slovenskádelegátka organizácie VIDES

Myšlienka budovania rodiny vo mnesamej pracovala myslím dosť intenzív-ne. U seba samej vidím, že Pán miotváral – viac ako predtým – oči a mys-lenie pre to, čo robiť pre rodiny, pre ro-dičov, ktorých deťom sa snažíme po-máhať, aby výchova, ktorú dostávajú,išla čo najviac v jednej línii – u nichdoma aj u nás. Mám radosť tiež z toho,že sme budovali rodinu v rámci sale-ziánskej rodiny, v spolupráci, vzájom-nej pomoci a pekných vzťahoch s brat-mi SDB a tiež v rastúcich vzťahoch sosaleziánmi spolupracovníkmi.

sestra Mária Červená, direktorkakomunity v Dubnici nad Váhom

Keď vnímam rodinu ako spoločen-stvo, kde sa rastie, dozrieva a budujúsa vzťahy, môžem povedať, že sommala možnosť zažiť konkrétne úsilieo vytvorenie rodinného štýlu vzťahov.Skúsenosťou bol napríklad EURI-ZON, na ktorom bola veľmi peknáspolupráca tímu Saleziánskej rodiny.To isté platí aj o spolupráci na školepre animátorov. Ďalšou pozitívnouskúsenosťou bolo pozvanie zo stranySDB z jedného mesta, v ktorom nie súsestry FMA, na animátorskú akciu –rafting. Za posledné obdobie ovocieRoka rodiny vyvrcholilo v prijatí,otvorenosti a v ochote nielen sa tváriťako rodina, ale ňou aj byť.

sr. Monika Skalová, direktorkakomunity v Banskej Bystrici, za FMA

zodpovedná za školu animácie naceloslovenskej úrovni

Rok rodiny som brala ako osobnú vý-zvu na konfrontovanie sa. Téma rodi-ny zasahovala mňa, komunitu aj apo-štolát. Ja osobne som sa usilovalahlbšie prenikať do vzťahu s Bohoma učila som sa s ním tvoriť jednotu.Volala som si na pomoc Máriu a odnej som sa učila tomuto veľkémuumeniu. Pokoj a jednota s Bohom miumožňuje ľahšie a s vierou sa pri-bližovať k človeku. V komunite somsa snažila intenzívnejšie podporovaťvzťahy založené na láske a odpustení.Ako komunita sme spoločne sa zaují-mali o deti a mladých na našich apoš-tolských poliach: snažili sme sa utvá-

rať rodinnú atmosféru s animátorka-mi pre dievčatá v klube; podarilo sanám pár pekných aktivít s deťmi a ro-dičmi v materskej škole; usilovali smesa prejaviť hlbší záujem aj o jej perso-nál; preniknúť do rómskej mentalitya zblížiť sa s animátorkami aj na polispolupráce s rómskymi asistentkamiv Plaveckom Štvrtku.sestra Edita Štefkovičová, direktorkakomunity na Kremnickej 19 v Petržal-ke a zástupkyňa riaditeľky CirkevnejMŠ sv. Márie Mazzarellovej

pripravila sr. Andrea MiklovičováFMA

Naša výchovná metóda spočíva v tom, že v našich dielach vytvárame rodinného ducha. (zo Strenny 2006)

Provinciálna predstavená sr. Iveta Sojková odovzdáva direktorkám komunít symbolickústudňu, ktorá zobrazuje silu spoločenstva prvej komunity v Mornese

Každá rodina si musí nájsť čas na spoločné pokojné a radostné chvíle. Komunita nie je výnimkou.

9don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Časopis Don Bosco dneszasielame bezplatne

každému, kto oň požiada.Už od roku 1877 je to dardona Bosca tým, ktorí so

sympatiou sledujú saleziánsku prácu

a misie.

Šírte ho medzi príbuznými a priateľmi.

Oznámte nám hneď zmenu vašej adresy.

Objednávky zasielajte na adresu:

DON BOSCO DNESMMiilleettiiččoovvaa 77

882211 0088 BBRRAATTIISSLLAAVVAAtteell..:: 0022//55555577 22222266

ee--mmaaiill:: ddbbdd@@ddoonnbboossccoo..sskk

KAŽDÉDVA

MESIACEDON

BOSCODO

TVOJHODOMU

D U C H O V N O S Ť Š P O R T

Don Bosco to tak chcel, aby v spoloč-nosti saleziánov boli saleziáni kňazia saleziáni koadjútori – laici. Keď zo-mieral, bolo koadjútorov okolo 30%.Dnes sa vo svete cíti kríza zasvätenéhoživota – tým následne aj kríza koadjú-tora. Veci, služby, ktoré v minulosti ro-bil salezián laik, dnes robia kňazi, kto-rí už nenosia reverendu a sčasti sazlaicizovali.Dnes sa hľadá nová identita koadjúto-ra, jednoducho povedané, aby vedelčím je a aby to žil. Don Bosco nikdyidentitu saleziána nejako teoretickynezadefinoval, čo je aj dobré, pretožesa máme stotožniť s donom Bo-scom, s jeho spôsobom výchovy a s je-ho poslaním, ktoré je orientovanék mladým. No identitou saleziána ko-adjútora je, teda má byť vychovávateľ– či v oratóriu, v škole, na internáte,v dielni, na ihrisku. Práve koadjútori

by mali byť strážcami saleziánskejidentity: v nich sa saleziánska identitanemieša s klerikálnym ani mníšskymprvkom. Sú si vedomí, že musia stáťs mladými vo svete zameranom nabiznis, a v týchto podmienkach pri-praviť mužov a ženy na život cez vý-chovnú a pastoračnú činnosť.Dve svetové oblasti, kde narastajú ko-adjútorské povolania je Afrika a Vý-chodná Ázia – Oceánia. Aj u nás mi-nulého roku pribudli dvaja bratiakoadjútori s doživotnými sľubmi, a toJožko Sivek a Rado Rumanovič. Srdeč-ne blahoželáme. Počty nie sú dôležité,ale aby sa žilo naplno toto povolanie.Aj hlavný predstavený so svojou ra-dou upozorňuje na ppoottrreebbuu ssvväättýýcchhkkooaaddjjúúttoorroovv, ktorí vedia v činnosti vi-dieť Boha. A my takéto vzory máme:V Južnej Amerike pred 100 rokmi pô-sobil už bbllaahhoossllaavveennýý AArrtteemmiiddee ZZaattttii,najprv ako ošetrovateľ, potom akosprávca nemocnice. Napriek tomu, ženebol lekár, liečil so svojimi skromný-mi poznatkami, ale s veľkou láskou kuvšetkým chorým.Vo Východnom Timore pred dvomarokmi zomrel slovenský koadjútor mi-sionár JJoozzeeff KKuussýý, o ktorom bol člá-nok v tomto časopise minulý rok. Bolto muž svätého života a práce, ktorýodišiel na misie v roku 1934 do Por-tugalska a mimo Európy v roku 1946.Svoje posledné roky života prežil v no-

viciáte vo Východnom Timore, kdebol pre novicov veľkým vzorom. Eštepred jeho smrťou o ňom jeho direktordon Alfonz Ma Nacher napísal do kro-niky domu: „„TToo jjee ččlloovveekk,, kkttoorrýý jjeesscchhooppnnýý ssppoojjiiťť ssvvoojjuu vveeľľkkúú pprrááccuu ssoossvvoojjoouu nneekkoonneeččnnoouu oobbeettaavvoouu lláásskkoouuaa ppoovvzzbbuuddiivvoouu nnáábboožžnnoossťťoouu.. MMoožžnnooppoovveeddaaťť,, žžee oonn jjee ddookkoonnaallýý ssaalleezziiáánn--sskkyy kkooaaddjjúúttoorr,, nnaa kkttoorrééhhoo ddoonn BBoossccoommyysslleell vvoo ssvvoojjoomm pplláánnee aakkoo zzaakkllaaddaatteeľľkkoonnggrreeggáácciiee..““Veríme a modlíme sa, aby príkladytýchto bratov, ktorí naplno žili toto sa-leziánske zasvätenie, vzbudzovali no-vé a nové povolania.

Pavol Kalata SDBFoto: archív autora

Slávnostný program sa začal o 15.30 hod.v hale pod kostolom, ktorú zaplnilo asidvesto hostí, trénerov, priaznivcov klubua detí. Chlapci futbalisti mali oblečené dre-sy, takže ich všade bolo dobre vidieť. Medzihosťami bol aj nový starosta mestskej častiRužinov pán Slavomír Drozd.Program uvádzali dvaja šikovní moderátori.Na začiatku všetkých prítomných privítal di-rektor domu Dominik Vinš. Potom nasledo-vala videoprojekcia, ktorá obsahovala pred-stavenie klubu, jeho históriu, činnosť.Viacerí hráči, tréneri, rodičiaa priaznivci v nej podali svojesvedectvo o klube a ponúka-ných kvalitách. Mladí hráčioceňovali aj to, že v klube jedobrá partia, že tam nejde leno športový výkon, ale aj o osob-nostný rast, a že v DOMINE –na rozdiel od iných futbalovýchklubov – sa nenadáva. Chlapcisa predstavili v scénke o snedona Bosca z deviatich rokov,do ktorej, samozrejme, zakom-

ponovali aj myšlienku futbalu, ktorý sa všakza čias dona Bosca ešte nehrával.Potom Ľubo Stebnický vyhlásil jedenástkuklubu, ktorú vytvorili z najlepších hráčovjednotlivých vekových kategórií, a traja hu-dobníci zahrali a zaspievali niekoľko pies-ní. Nasledovala humorná scénka o vysiela-ní troch rozhlasových správ, ktoré sanavzájom preplietali.

Prezident klubu Jozef Kabina poďakovalbývalým trénerom a priaznivcom, ktorí bu-dovali klub v minulosti. Nechýbal medzinimi ani Tibor Reimer, ktorý kedysi tentoklub viedol. Nasledovalo poďakovaniesúčasným trénerom a priaznivcom. DonKabina im odovzdal malé dary a vyzdvihol,že všetci tréneri trénujú v DOMINE bez ná-roku na finančnú odmenu, ktorej sa zriek-li v prospech rozvoja klubu. Vďaka patrilaaj mnohým dobrodincom, sponzoroma stavbárom, ktorí pomohli vybudovať no-

vé priestory na šatne a klubo-vé miestnosti v budove priihrisku.Na koniec programu prišli napódium všetci hráči v dresocha zoradili sa podľa veku.V súčasnosti je to 240 chlap-cov, ktorí hrajú v jednotlivýchsúťažiach. Pódium našťastievydržalo ich váhu. Klub DO-MINO má dnes 14 vekovýchskupín, z ktorých každá hrásúťaž vo svojej kategórii. Na-

pokon nasledovalo záverečné pohostenie,neformálne rozhovory a spoločné spo-mienky.Vďaka za pekne pripravený programa oslavu patrí saleziánom: Jozefovi Kabino-vi, Ľubovi Stebnickému, Janovi Jakubovovia všetkým chlapcom.

Text a foto: Jozef Kupka

11don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Výrazná a navzájom sa dopĺňajúca prítomnosť saleziánov klerikov a laikov v komunite je podstatným prvkom jej podoby a apoštolskej úplnosti.

(Saleziánske stanovy 45)

Potrebujeme svätýchkoadjútorov

Potrebujeme svätýchkoadjútorov

Desať rokovjedného snaDesať rokovjedného sna

V nedeľu 10. decembra 2006 sa v Bratislave na Trnávkeuskutočnila oslava 10. výročia založenia futbalového klubu

DOMINO.

10 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

votných hodnotách (kapitoly z teo-lógie, základy animácie, sociálno-psychologické výcviky, prax v rôz-nych zariadeniach).

Ako na to všetko reagujú samot-ní študenti? V polovici skúškovéhoobdobia sa niektorí vyjadrili takto:Štúdium veľmi rozširuje náš ob-zor… Dozvedeli sme sa veľmi veľanových vecí… Snáď nikdy doterazsom nepreštudovala za taký krátkyčas toľko materiálov… Človek nie-kedy zapochybuje, či to všetkozvládne… Štúdium je náročné a po-pri iných povinnostiach vyžadujeniekedy až krajné nasadenie. Po-

máha však odhaľovať kto som a akémožnosti sú vo mne skryté… Nie-ktoré zážitky zo spoločných aktivítv skupine sú jedinečné – nepamä-tám sa, čo by ma tak v živote pred-ným oslovilo – hovorí jednaz účastníčok. Obohatenie prinášajúaj neformálne rozhovory v čase pre-stávok a večerov pre tých, ktorí súzďaleka a využívajú možnosť uby-tovania v priľahlých priestoroch.

Peter Mlynarčík SDBFoto: Oto Naď

Š KO L A

Kto prečíta čítanie, žalm, prosby?Dobrovoľníkov je stále dosť. Ktosivezme gitaru a oznámi, čo budemespievať. Miništrant je pripravený, kňaz– profesor dá pokyn a začína sa sv.omša. Po nej – v spoločenskej miest-nosti raňajky – každý ponúka, čo pri-niesol, nejaký čaj alebo stačí iba káva.Zatiaľ profesor pripraví počítač s pro-jektorom a prednášky sa môžu začať.Tak akosi vyzerali rána pred vyučova-ním v našej novootvorenej vysokejškole – Saleziánum v Žiline.

Už dlho predtým sa saleziáni za-mýšľali nad tým, ako ponúknuť donBoscov preventívny systém čo naj-širšiemu okruhu ľudí. Je to predsanaše najvzácnejšie dedičstvo – pas-toračná láska, ktorá sa dáva do slu-žieb predovšetkým mladým, aby impomohla prežiť svoj život naplno predobro spoločnosti aj Cirkvi (viď. Sta-novy). Naše skúsenosti z práces mladými sme chceli ponúknuťvšetkým, ktorí pracujú s deťmia mládežou na výchovnom a sociál-nom poli. Tak vznikol projekt vyso-koškolského štúdia sociálnej práces deťmi a mládežou. S organizova-ním takého typu štúdia (okrem vý-chovy budúcich kňazov) sme nemaližiadne skúsenosti. Preto sme začalištúdiom problematiky a konzultácia-mi s odborníkmi. Otázok bolo veľa:Aký má byť profil absolventa? Akébude mať uplatnenie v praxi? Ktoré-mu z existujúcich študijných odbo-rov sa najviac približujú naše pred-stavy? Ktorá z vysokých škôl prijmespoluprácu na našom projekte? Po-stupne sme sa dopracovali k odpo-vediam.

Absolventi by mali byť schopníuplatňovať preventívny systém pre-dovšetkým v priamej práci s deťmia mládežou v detských a mládežníc-kych organizáciách, centrách voľnéhočasu, detských domovoch, diagnos-tických centrách aj pri priamej prácina ulici. Okrem toho budú pripraveníaby mohli zastávať riadiace funkciea spolupracovať pri vytváraní koncep-cií a projektov pre deti a mládež. Ma-li by mať súhrn poznatkov a zručnos-tí predovšetkým z pedagogikya sociálnej práce. Pri realizácii tohtoprojektu sa ukázali dobrými partner-mi zodpovední pracovníci Vysokejškoly zdravotníctva a sociálnej prácesv. Alžbety v Bratislave. Oni mám po-mohli vytvoriť nové detašované pra-covisko v Žiline.

Čo to však znamená pracovať akosociálny pracovník? Môžeme povedať,že sociálny pracovník je človek, ktorýodborným spôsobom (aj pomocouinštitúcií) pomáha iným ľuďom prizvládaní problémových situácií. Medzitakéto situácie patria napríklad problé-my pri realizácii rodinnej starostlivos-ti, hľadaní jej náhradných foriem, po-moc pri riešení hmotnej núdze,pomoc a podpora pri zdravotnom po-stihnutí, práca s deťmi s poruchamisprávania a podobne. Na takúto rôz-norodú prácu je potrebná dobrá prí-prava.

V prvom semestri študenti absol-vovali predmety, ktoré im majú rozší-riť predovšetkým intelektuálny obzora položiť základy pre ďalšie štúdiumtakých vied ako filozofia-etika, antro-pológia, psychológia, pedagogika, so-ciológia, právne vedy a sociálna práca.Okrem toho počas celého štúdia sakladie dôraz aj na praktické zručnostiv ďalších oblastiach, s ktorými sa ab-solventi v praxi stretnú. Sú to naprí-klad základy ekonomiky a projektova-nia, práca s PC, základy zdravovedya prvá pomoc. Dôležitou súčasťou prí-pravy sú predmety a aktivity, kde sičlovek môže konfrontovať svoje po-stoje a učí sa rozprávať o svojich ži-

Š KO L A

DETAŠOVANÉ PRACOVISKOŽILINA

v spolupráci so Saleziánmi don Boscaotvára v akademickom roku 2007/2008Bakalársky študijný program: sociálna práca ( so zameraním prácas deťmi a mládežou) externou formou.Študijný program ponúkne záujemcom sa-leziánsky preventívny výchovný systém vy-chádzajúci z kresťanských hodnôt.

K vyplnenej prihláške na VŠ štúdium (ak-ceptujeme nový aj starý vzor prihlášky)priložte:▲ overenú kópiu maturitného vysvedče-nia. Uchádzači, ktorí maturujú v škol-skom roku 2006/2007 predložia vysve-dčenie dodatočne, najneskôr však v deňprijímacej skúšky. Bez predloženia matu-ritného vysvedčenia nebude uchádzačoviumožnené vykonať prijímaciu skúšku.▲ životopis (podpísaný).▲ úústrižok o zaplatení resp. kópia realizo-vanej platby o úhrade. Poplatok za úhra-du nákladov spojených so zabezpečenímprijímacieho konania na vysokoškolskéštúdium uchádzač zaplatí poštovou pou-kážkou, resp. bankovým prevodom naúčet VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava číslo:22662266774488663344//11110000, variabilný symbol:.dátum narodenia uchádzača (v tvareDDMMRR))..▲ poplatok za prijímacie konanie: 980,– Sk▲ termín odovzdania prihlášok 31. 3. 2007▲ termín prijímacieho konania: jún – júl 2007 – pošleme pozvánku.Prijímacie konanie: test z biológie človeka(v rozsahu stredoškolského učiva), spolo-čensko-vedný test (psychológia, socioló-gia, filozofia, etika, spoločenské dianie),ústny pohovor.

Prihlášky možno posielať na adresu:VŠZaSP sv. AlžbetyP.O.Box: 104810 00 Bratislava

Bližšie informácie o štúdiu na VŠZaSP sv.Alžbety nájdete na adresách: www.vssvalzbety.sk, www.sdb.sk, otázky: salezianum@sdb.sk

SSúúkkrroommnnáá VVyyssookkáá šškkoollaazzddrraavvoottnnííccttvvaa aa ssoocciiáállnneejj

pprrááccee ssvv.. AAllžžbbeettyy vv BBrraattiissllaavvee

12 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 13

Saleziánum – p r v é k r o k y

Saleziánum– p r v é k r o k yJe sobotné ráno a blíži saôsma hodina. Dosaleziánskeho domuv Žiline prichádzajú prvíštudenti, aby ponamáhavom týždniv zamestnaní alebov domácnosti prežilištudijnú sobotu. KaplnkaPanny Márie Pomocnice naprvom poschodí sa pomalyzapĺňa.

Drahí spolubratia a sestry, členo-via Saleziánskej rodiny,

na záver občianskeho roka 2006,ktorý bol milostivým rokom pre celúsaleziánsku rodinu, keďže sme na zá-klade hrdinských čností mamy Margi-ty dostali úžasný dar – jej vyhlásenieza ctihodnú, a na začiatku roku 2007,ktorý sa plný nádejí pred nami otvára,sa Vám v duchu dona Bosca znovu pri-hováram, a keď Vám odovzdávam du-chovný a pastoračný program na tentorok, ktorého témou je ľudský život,prajem Vám plnosť života v Kristovi.

V roku 2006 sme boli svedkamidramatických udalostí, v ktorých smesi znovu mohli uvedomiť pohŕdanieľudským životom: vojna v Iraku a naBlízkom východe, terorizmus, nez-adržateľný rast emigrácie, zneužívaniea vykorisťovanie detí a žien, zákony,ktoré schvaľujú experimenty so záro-dočnými bunkami a pod.

Tieto udalosti svedčia o tom, ako jednes ohrozovaný veľký dar života. Po-tvrdil to aj Svätý Otec Ján Pavol II.,keď sa obrátil na mladých na VIII. sve-tovom dni mládeže týmito slovami:«Ako plynie čas, ohrozenia života saneumenšujú. Naopak, nadobúdajúobrovské rozmery. Nejde iba o ohro-zenia „zvonku“, silami prírody alebo„Kainmi“, ktorí vraždia „Ábelov“; ideo ohrozenia, ktoré sú vedecky a syste-maticky naprogramované. Dvadsiatestoročie bude považované za epochumasových útokov proti životu, za ne-konečnú sériu vojen a trvalú deštruk-ciu nevinných ľudských životov. Falo-šní proroci a falošní učitelia v ňomdosiahli najväčší možný úspech.»

Pred touto skutočnosťou nemôže-me ako členovia Saleziánskej rodiny,animovaní duchom humanizmu svä-tého Františka Saleského, ktorý námdon Bosco odovzdal ako vzácne vý-chovné dedičstvo, zostať ľahostajní.Ide totiž o humanizmus, na základektorého môžeme oceniť, brániť a roz-víjať všetko, čo je pozitívne v živote ľu-

dí, vo veciach a v histórii, nelamento-vať, ale veriť v silu dobra a usilovať saho podporiť, milovať život a všetkyľudské hodnoty, ktoré sa v ňom stre-tajú.

Musíme cítiť a vnímať, že Boh, mi-lovník života, sa na nás obracia s výz-vou. Ak ľudský život pramení z Božie-ho Ducha, ak je božským vánkom, aksme stvorení na jeho obraz a podobu,nevyhnutne v našej existencii vanieBožia láska. Boh miluje každé bytie.Nemôže nenávidieť nič z toho, čostvoril z lásky. Oproti tým, čo žijúv temnom presvedčení, že Boh jeohrozením ľudskej existencie a že je-ho ťaživú prítomnosť treba odstrániť,aby sme mohli plnšie žiť svoju exis-tenciu, my chceme ohlasovať našu vie-ru v Boha ako toho, ktorý jenajlepším priateľom člove-ka a najistejším obrancomživota.

Boh dáva život z lásky,udržuje ho v láske a určujeho na lásku. Je to Božia Lás-ka, ktorá nás pobáda milo-vať život, podporovať hozodpovednou službou, brá-niť ho s nádejou, ohlasovaťhodnotu jeho zmyslu, naj-mä mladým, slabým, bez-branným a všetkým, ktorísa zmietajú medzi prázdno-tou a nepokojom.

Vzhľadom na tieto sku-točnosti navrhujem, aby sacelá Saleziánska rodina ne-chala viesť týmto Bohom,priateľom života, a jeho lás-kou k životu a aby sa roz-hodne angažovala v jehoobrane a aktívne ho podpo-rovala.

VVoo cchhvvííllii,, kkeeďď jjee žžiivvoottoossoobbiittnnee oohhrroozzoovvaannýý,, ssaaaakkoo SSaalleezziiáánnsskkaa rrooddiinnaa zzaa--vvääzzuujjeemmee::

vvďďaaččnnee aa rraaddoossttnnee pprriijjíí--mmaaťť žžiivvoott aakkoo nneeddoottkknnuutteeľľ--nnýý ddaarr,,

zzaanniieetteennee ppooddppoorroovvaaťť žžiivvoott aakkoozzooddppoovveeddnnúú sslluužžbbuu,,

ss nnááddeejjoouu bbrráánniiťť ddôôssttoojjnnoossťť aa kkvvaa--lliittuu kkaažžddééhhoo žžiivvoottaa,, pprreeddoovvššeettkkýýmm ttoo--hhoo,, kkttoorrýý jjee ssllaabbššíí,, cchhuuddoobbnneejjššíí aa bbeezz--bbrraannnnýý..

Týmto heslom chcem „rozhodnea jednoznačne potvrdiť hodnoty ľud-ského života a jeho nenarušiteľnosti;zároveň ide o naliehavú výzvu v meneBoha, adresovanú všetkým a každé-mu jednotlivo: rešpektuj, chráň, milujživot a slúž životu – každému ľudské-mu životu! Len na tejto ceste nájdešspravodlivosť, rozvoj, pravú slobodu,pokoj a šťastie“!

don Pascual Chávez Villanuevahlavný predstavený

S T R E N N A 2 0 07

Ako napísala novinárka v miestnychnovinách „aj profesionálni umelci bymohli závidieť do posledného mies-tečka divákmi zaplnenú divadelnú sá-lu a po uvedení hry aj obrovský ap-lauz, ktorým ich publikum obdarilo“.Hra bola inšpirovaná súčasnou roz-právkou španielskeho autora. Jej hlav-ná myšlienka, téma pravdy a pretvár-ky, býva vo svete umenia častoa v rôznych formách spracovaná,a mladí a môžeme povedať i nádejníherci, ju podali zase inak, svojsky, je-dinečne.Divadelníci tému hry „pozerať na sveta nič nevidieť a nepočuť, alebo ne-

chcieť vidieť a počuť“, stvárnili aktuál-ne a veľmi príznačne pre dnešnú do-bu. K tomu prispeli vynikajúce herec-ké výkony Miroslava Perniša,hlavného hrdinu, prezidenta istej pla-néty, jeho poradcu Filipa Bartu a Ra-dovana Števulu, vedca Extrolábia, kto-rého stvárnil Lukáš Števík, čisekretárky Janky Cinkovej alebochlapca z ulice Martina Čepku, poli-cajta Jána Okkela, bezdomovca Šimo-na Dziana a rozprávačky VeronikyĎurčekovej.Extrolábius bol vynálezca, ktorý spô-sobil v hlave svojho prezidenta obrov-ský chaos. Chaos z toho, že zrazu popretvárkach, falošnosti videl a počulpravdu. Pravdu tak nemilosrdnú, ažsa zdrvený z poznania, radšej vzdalmožnosti ďalej využívať vynálezcovobjav, okuliare. Radšej zostal žiť naďa-lej vo svete pretvárky, lži, ako by malpočuť a vidieť pravdu, neraz smutnúa ťaživú. Tak ako to bežne chodí ajv našom svete, zatvárajúcom oči predpravdou.A ako to všetko začalo? Krátky po-streh našej herečky: „Zišli sme sa akopartia ľudí, ktorí divadlo poznajú lenz miesta pre divákov – neskúsení,s obavami, ale predsa nadšení. Našezačiatky neboli najľahšie. Nevedelisme ešte ako treba rozprávať, ktorýmsmerom sa pozerať, čo robiť a hlavnečo nerobiť, no napriek tomu sme sapri skúšaní často poriadne nasmiali

(niektorí z nás sú rodení herci). Po-stupnými nácvikmi sme sa dostávalido tajomstiev scény, konečne nám užbolo rozumieť, texty vypadávali čorazzriedkavejšie. Vtedy prišlo na radozajstné divadlo – ako sa pohybovať,kedy zvýšiť hlas, jednoducho, akovliať do každého slova, do každéhoobrazu život. Čím viac sa blížila pre-miéra, tým viac v nás rástlo napätie.Nevyskytli sa síce žiadne nervovézáchvaty ani hysterický plač, ale pred-sa len nám pri sledovaní zapĺňajúcejsa sály poriadne bili srdcia. Bolo ťažképrelomiť ticho prvou vetou, ale akotak sme sa upokojili. Ešte stále smemali milión pochybností – veď čo akzabudnem vetu a čo ak sa ten kufríkneotvorí a čo ak pri bitke nevrazímedo prezidenta a čo ak sa na tých pod-pätkoch zabijem a čo ak… Ale urobilisme pre Okuliare všetko, čo sa daloa odmenou nám bol dlhý, dlhý, dlhýpotlesk. A poviem vám, stálo to za tenúžasný pocit.“

saleziáni z PartizánskehoFoto: SDB Partizánske

M L Á D E Ž

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 15

Vidieť sa dá iba očami lásky, srdca

Vidieť sa dá iba očami lásky, srdca

Heslo na rok 2007NECHAJME SA VIESŤ

BOŽOU LÁSKOU K ŽIVOTU

Heslo na rok 2007NECHAJME SA VIESŤ

BOŽOU LÁSKOU K ŽIVOTU

14 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Sviatok Nepoškvrnenej oslávila saleziánska rodina v Partizánskom prvým domácim divadlom mladých. Propagácia v meste i po širokom okolí,pravidelné nácviky

a dvojmesačné úsilie desiatich divadelníkov a ich režiséra asistenta Bohuša Levka SDB, to všetko vyvrcholilo 9. decembra v Dome kultúry premiérou divadla OKULIARE, ktorými možno pozerať.

Premiéra divadelného predstavenia OKULIARE, ktorými možnopozerať, mladých divadelníkov zo saleziánskeho strediska na

Šípku v Partizánskom.

NECHAJME SAVIESŤ BOŽOULÁSKOUK ŽIVOTUHeslo na rok 2007Don Pascual Chávez Villanuevahlavný predstavený Saleziánov dona Bosca

R E DA KC I A

Bol raz jeden sivý a smutný kraj,v ktorom často pršalo a vtedy všetciobyvatelia nosili čierny dáždnik. Vždyiba čierny!

Všetci mali pod dáždnikom za-mračenú a smutnú tvár… A pod čier-nym dáždnikom to inak ani nemôžebyť!

Raz lialo ako z krhly. Zrazu sa všakobjavil istý trochu čudný pán, ktorýmal v rukách žltý dáždnik. A okremtoho sa ešte aj usmieval.

Niektorí chodci sa pod svojímdáždnikom pohoršovali a šomrali sipopod nos:

„Nevychovanec! Je smiešny s týmsvojím žltým dáždnikom. Vôbec nie jeseriózny! Dážď je seriózna záležitosť,a preto dáždnik musí byť čiernej far-by!“

Iní sa zase hnevali a navzájom sihovorili: „Čo je to za nápad chodiť sožltým dáždnikom? Je to obyčajnýchvastúň, za každú cenu chce na sebaupozorniť! Vôbec nie je zábavný.“

V tom kraji totiž stále pršalo, všet-ky dáždniky boli čierne, a tak tam ničnebolo zábavné.

Iba malá Nataša nevedela, čo si máo tom myslieť. Po hlave jej neustálechodila jedna myšlienka: „Keď prší,tak dáždnik je dáždnik! Žltý či čierny,čo na tom záleží? Dôležité je maťdáždnik, ktorý ma uchráni preddažďom.“

Ba čo viac, dievča si všimlo, že tenpán pod žltým dáždnikom vyzeralspokojný a šťastný. Pýtala sa prečo?

Raz Nataša vychádzala zo školya zistila, že čierny dáždnik si zabudladoma. Mykla plecami a vykročila do-mov bez dáždnika. No silný dážď jejzačal zmáčať vlasy.

Vtedy sa náhodou stretlas mužom, ktorý držal žltý dáždnik.Usmial sa a povedal:

„Dievča, chceš sa skryť preddažďom?“

Nataša zaváhala. Ak ponuku prij-me, všetci sa jej budú vysmievať. Nopotom jej zišla na um iná myšlienka:

„Keď prší, dáždnik je dáždnik! Žltý čičierny, čo na tom záleží? Je lepšie maťnad sebou dáždnik, ako by som malacelá premoknúť!“

Prijala ponuku a skryla sa pod žltýdáždnik vedľa toho zdvorilého pána.

Vtedy pochopila, prečo bol takýšťastný: pod žltým dáždnikom zlé po-časie neexistovalo! Bolo tam veľké ho-rúce slnko na modrej oblohe, kde lie-tali vtáky a veselo štebotali.

Natašu tento výjav tak ohromil, žepán vybuchol do smiechu: „Viem! Ajty ma pokladáš za blázna, ale všetko tivysvetlím. Pred časom som aj ja nosilčierny dáždnik a bol som smutnýv tomto kraji, kde stále prší. Jednéhodňa som si však dáždnik zabudolv úrade a šiel som domov bez neho.Cestou som stretol istého človeka,ktorý ma vyzval, aby som sa skryl podjeho žltý dáždnik. Aj ja som váhal akoty, pretože som mal strach byťiným, že sa tak zosmiešnim.Pozvanie som napokonprijal, pretože som saobával nachladnutia.A ako ty som zistil,že pod žltýmdáždnikom zlépočasie zmizlo.Ten človek mivysvetlil, pre-čo boli ľudiapod čiernymd á ž d n i k o msmutní: zvuk pa-dajúcich kvapieka čierny dáždnikspôsobovali, že sazačali mračiť a ne-mali chuť sa s ni-kým rozprávať. Tenmuž potom zrazuzmizol a ja som zis-til, že mám v ruke je-ho žltý dáždnik. Za-čal som ho hľadať, nomárne: zmizol. A taksom si žltý dáždnikponechal a pekné po-

časie ma nikdy neopustilo.“Nataša zvolala:„To je úžasné! Necítite sa v pomy-

kove, keď v ruke držíte cudzí dážd-nik?“

Pán odpovedal:„Nie, pretože viem, že tento dážd-

nik patrí všetkým. On ho určite dostalod niekoho iného.“

Keď prišli k Natašinmu domu, roz-lúčili sa.

Len čo muž odišiel, dievča si všim-lo, že jej v ruke zostal jeho žltý dážd-nik. Po ňom však už nebolo ani stopy.

Nataša si žltý dáždnik nechala. Ve-dela však, že veľmi rýchlo zmení svoj-ho majiteľa a prejde do iných rúk, abychránil pred dažďom a ďalším prinie-sol natrvalo „pekné počasie“.

Ilustrácia: © Juraj Martiška

S T R E N N A 2 0 07

Tehlička pre misieTehlička pre misie

Tehlička pre misie je zbierka určená na pomoc vašim ro-vesníkom, ktorí nemajú také možnosti, ako máte vy. Neraznemajú žiadne oratko, žiadne ihrisko, kde by sa mohli hrá-

vať, a niekedy sa nemajú ani s čím. Tosi viete asi ťažko predstaviť.Preto aj tento rok SAVIO organizujezbierku, ktorá sa volá Tehlička pre misie. Bude prebiehaťpočas pôstu, teda od 2211.. ffeebbrruuáárraa ddoo 77.. aapprrííllaa 22000077, v sa-leziánskych oratkách, na cirkevných školách, ale aj tam,kde nás o to požiadajú. Výťažok tejto zbierky poputujena činnosť a aktivity saleziánskych diel v Jakutsku a Alda-ne. Môžete sa do nej zapojiť, ak ste ochotní vymeniť 1 ko-runu za nálepku tehličky. Venujte tento pôst vašim sibír-skym kamarátom a urobíte niečo „viac“ pre seba i pre nich.Tak prečo nie?!SSAAVVIIOO – občianske združenie, ktoré vzniklo na podporumisijných diel v rozvojových krajinách a krajinách tretiehosveta. Naším cieľom je predovšetkým podporovať aktivitymladých ľudí, chudobných a detí v núdzi.Krajiny, kde pôsobíme: Sibír, Azerbajdžan, Angola, Keňa,Južný Sudán a Ukrajina. Na Slovensku sa snažíme zvidi-teľňovať myšlienku misií a misijného dobrovoľníctva.

SAVIO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2telefón: 02/556 404 09e-mail: savio@savio.sk, www.savio.sk

Druhý text, ktorý Vám predkladám ako svoje zhrnutie, je bájka. Ňou chcem podčiarknuť dôležitosť kladného postojak životu. V tomto spočíva rozdiel medzi kultúrou smrti, ktorou môžeme žiť bez toho, aby sme si to uvedomili, a kultú-rou života, ktorá napĺňa našu existenciu a existenciu iných ľudí radosťou, farbami a veľkodušnosťou.

don Pascual Chávez, foto: archív redakcie

ŽLTÝ DÁŽDNIKŽLTÝ DÁŽDNIKPočuli ste už o niečom takom? Že nie?

A čo Tehlička pre Baku? To určite.

Omša v maďarskom jazyku voväznici v Dubnici nad Váhom

Omša v maďarskom jazyku voväznici v Dubnici nad Váhom

5-teho januára 2007 (pred Zjavením Pána)odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatiaslobody v Dubnici nad Váhom poctil svojounávštevou duchovný otec Ladislav Tóth SDB,pôsobiaci vo farnosti Okoč. Po príchode savenoval duchovným rozhovorom s odsúde-nými v ich rodnom jazyku. Po rozhovorochspoločne s väzenským kaplánom Bartolome-jom Juhásom SDB slúžil svätú omšu. V prího-vore rozprával o nádeji a nekonečnej Božej lá-ske. Svätú omšu gitarovým doprovodoma vianočnými piesňami (Pastieri, pastieri, An-jel z neba a Tichá noc) obohatili odsúdení.Na konci svätej omše duchovný otec darovalprítomným katolícke kalendáre.Odsúdení z farnosti sv. Gorazda, ďakujú sale-ziánovi Ladislavovi Tóthovi za jeho prejav du-chovného milosrdenstva. Vyprosujú mu veľazdravia a Božieho požehnania, aby ešte dlhomohol rozdávať svoje požehnanie, či už v te-rajšom pôsobisku alebo v budúcnosti tam,kam ho pošle Božia prozreteľnosť.

Zoltán Rábek

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 1918 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

SSpprráávvaaťť ssaa „„eekkoollooggiicckkyy““Keď deti prestávajú byť deťmi, vtedy tohrmí v mnohých rodinách. Otec a mat-ka sa s úžasom prizerajú, ako si synalebo dcéra prefarbujú vlasy, nosiav nose piercing, začínajú fajčiť a po-važujú rodičov za trápnych a zastara-lých, keď kritizujú tieto veci. Čo s tým?Pedagógovia vtedy odporúčajú ro-dičom, aby sa správali „ekologicky“ –nevšímať si všetko, ale neprehliadnuťto podstatné. Toto niekedy aj funguje,ale niekedy nie, a vtedy sa takýto vý-chovný problém môže vyhrotiť až dotakej miery, že rodičia ostanú bezrad-ní – a preto potrebujú doučovanie.V súčasnosti, keď v mnohých kraji-nách vychádzajú rôzne knihy s rada-mi pre rodičov a diskutuje sa o posta-vení detí v spoločnosti, aj tieto kurzypre rodičov sú veľmi obľúbené. „Veďdnes človek musí skoro absolvovaťpedagogické štúdium, aby zvládol vý-chovu puberťákov,“ priznal otec –účastník takéhoto kurzu.Je pochopiteľné, že rodičia majú dob-rú vôľu a chcú pre svoje deti to najle-pšie. Často však každodenné problé-my, ranné nestíhanie, neodkladnépovinnosti a všedné napätia nechá-vajú túto dobrú vôľu rýchlo zoslab-núť. A rodičia sa to potom snažia riešiťa hľadajú pomoc v odborných radách,vo výchovných princípoch alebo po-učeniach. Zvyčajne sú však už príliš

otrepané alebo jednoducho prílišvšeobecné a vzdialené od ich vlast-ného života, aby tam skutočne našlisvoje miesto.To, čo chýba, sú praktické pokyny.A to sa rodičia môžu naučiť na týchtokurzoch „kompetenčného tréningupre rodičov sociálne nápadných detí“,ktorý napr. organizuje univerzitav Kolíne.Tento tréning pozostáva zo siedmichtrojhodinových lekcií. Pri prvom stret-nutí sa rodičia a dospievajúci spoloč-ne s terapeutom snažia identifikovaťpodstatu konfliktu. Častokrát von-kajšie prejavy, ako napr. neporiadokv izbe alebo občasné malé krádeže,skrývajú v sebe tie pravé problémy.Podľa rodičov ich deti-puberťáci majúv škole príliš zlé známky, podľa detísú problémom práve ich rodičia. Čímkonkrétnejší problém, tým je konflikttvrdší. Typickými podnetmi pre hád-ku sú podľa rodičov príliš vysoké úč-ty za mobil, málo pomoci v domácichprácach, prílišné míňanie peňazí, prí-lišné požívanie alkoholu a cigariet.Príde okamih, keď sú rodičia s nerva-mi na konci, a vtedy zvýšia tlak a pri-ostrujú sankcie. Dôsledkom toho jeiba vzájomné emocionálne zbrojenie.

VVzzťťaahh ppoottrreebbuujjee bbllíízzkkoossťťRodičia musia pochopiť, že hrozbya tresty tu nepomáhajú. Jasné pravid-

lá a záväzné dohody sú potrebné, alenie nátlak, lebo čím sú deti staršie,tým ľahšie vedia takémuto tlaku unik-núť, napr. útekom z domu. Tu odbor-níci radia, že vzťah potrebuje blízkosť.Blízkosť však neznamená privinúť sitýchto puberťákov, ako keď boli malédeti. Tu ide viac o duchovnú a emoci-onálnu blízkosť. Predovšetkým tu ideo to, aby si rodičia našli na svoje detičas, dvadsať až tridsať minút denne,aspoň štyri až päťkrát do týždňa. A ne-musí to byť s nejakým špecifickýmúmyslom, niekedy stačí len tak spolutráviť čas, napr. pri športe alebo prinakupovaní.

Takýto tréning pre rodičov môže byťdlhodobo veľmi účinný, čo dokazujúaj rôzne výskumy. V najlepšom prípa-de sa podarí zmeniť správanie rodičovako aj detí. Niekedy sa aspoň dosiah-ne to, že rodičia sa po absolvovaní ta-kého tréningu správajú primeranejšie,majú na deti správne nároky, vyjadru-jú jasnejšie požiadavky a predovšet-kým dávajú svojim deťom pozitívne-jšie spätné väzby.Aj tieto výsledky však určite stoja za túnámahu.

ThDr. Tibor Reimer SDBFoto: archív redakcie

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 21

P E DAG O G I K A

Denis sa jedného večera rozhodol, žesa autom vyberie do mesta. Nebolo byna tom nič mimoriadne, keby išloo 18-ročného mladíka s vodičákom.Ale Denis má iba 15 rokov! Polícia hozadržala, keď v noci jazdil po meste120-kilometrovou rýchlosťou v otco-vom aute.Denisovi rodičia si s ním už nevediarady. Preto sa rozhodli navštíviť kurzpre rodičov, aby spolu s inými podob-

nými rodičmi našli znova prístup dosveta svojich detí. A to vôbec nie je ta-ké jednoduché.

Takéto kurzy pre rodičov, ktorí zápasias pubertou svojich detí, organizujú vosvete rôzne inštitúcie a predovšetkým fa-kulty psychológie a liečebnej pedagogi-ky. Rodičia sa stretávajú s odborníkmia prostredníctvom rolových hier, vzá-jomných rozhovorov a skupinových dis-

kusií sa dospelí snažia vteliť sa do zvlášt-neho sveta dospievajúcich, a tým im ajlepšie rozumieť. „Moja dcéra je ako mo-týľ,“ hovorí matka 15-ročnej Júlie, „pole-tuje si sem a tam, a nikde nepreberázodpovednosť!“ Iný otec sa hnevá: „Ne-považujem za smiešne, keď nájdem v iz-be svojho 14-ročného syna balík s ma-riškou.“

20 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

P E DAG O G I K A

Jazdia bez vodičskéhopreukazu, obliekajú saabsolútne nevkusne, začínajúfajčiť, večer sa túlajús kamarátmi, nosia piercingv nose či v obočí… jednýmslovom: puberťáci! A rodičiazrazu nevedia, ako ďalej!Preto mnohí z nich hľadajúpomoc a chodia nadoučovanie: takto vzniká kurzpre rodičov, ktorých trápipuberta.

KEĎ RODIČOV TRÁPIPUBERTA…

KEĎ RODIČOV TRÁPIPUBERTA…

K dnešnému dňu pôsobia spolupra-covníci v 25 strediskách s počtom 848členov.

Dokument stratégie uvádza nasledov-né oblasti pôsobenia, ktoré sú vzá-jomne rovnocenné:

● AACCSS (do vnútra)Tento pilier pomenúva oblasť formá-cie členov združenia, ktorá má byťzárukou budovania, ale aj udržania sipravého saleziánskeho povolania. Ďa-lej hovorí o svedectve života, spolu-práci s inými kresťanskými hnutiamia saleziánskymi provinciami ACSa formácii ACS v oblasti duchovnéhosprevádzania mladých.

● MMllááddeežžOblasť zahrňujúca: vlastné deti, detivo farnostiach, na školách, v DOMKE– saleziánska mládež, v oratóriácha mládežníckych strediskách, deti uli-ce, v detských domovoch, mládežníc-ki lídri. Je to práve tá časť spoločnosti,o ktorú mal don Bosco najväčšiu sta-rosť…

● RRooddiinnaaAko miesto, kde vzniká život, kde sarodí láska, kde je to najprirodzenejšieprostredie pre budovanie osobnostičloveka. Žiaľ, tiež ako najohrozenejšiainštitúcia dnešnej doby. Pilier myslína: vlastnú, pokrvnú, širšiu rodinu,iné rodiny, spolupracovnícku rodinu,farskú, saleziánsku…

● MMééddiiááVyužitie súčasných a budúcich pro-striedkov na šírenie „kultúry ducha“.Aktívne prispievanie do mediálnehosveta, ovplyvňovanie a pripomienko-vanie mediálnych informácií, propa-gácia kvalitných médií a časopisov.

● CCiirrkkeevvNa miestnej úrovni, vo farnosti,v diecéze, na Slovensku, ekumeniz-mus, iné hnutia.

● SSppoollooččeennsskkýý žžiivvoottPolitika – miestna, regionálna, celo-slovenská, profesionálny rast, zdravépodnikateľské prostredie

Aplikovanie Stratégie do života, jeosobnou zodpovednosťou každéhospolupracovníka. Zodpovednosťoumiestnej rady je príprava a žitie vý-chovno-pastoračného projektu stre-diska, ktorý by mal vychádzať z tejtostratégie. A zodpovednosťou provin-ciálnej rady je povzbudzovať a po-máhať združeniu vo vernosti tejtostratégii na úrovni provincie.

Celý dokument Stratégie, ako aj viacinformácii o združení, môžete nájsť ajna internetovej stránke: www.acsslo-vakia.sk

Vlado Slavkovský,radca PR ACS pre oblasť médií

Foto: archív ACS

V S K R AT K E Ď A L Š I EI N F O R M Á C I E Z O Ž I VO TA

S P O L U P R AC OV N Í KOV

DDuucchhoovvnnéé ccvviiččeenniiaaJanuár je tiež mesiacom prihlasovaniasa na duchovné cvičenia. Pravidláapoštolského života, ktorými sa riadikaždý spolupracovník, hovoria:„Združenie každoročne ponúkne čle-nom duchovné cvičenia ako privilego-vanú príležitosť na konverziu a obno-vu…“ Provinciálna rada s podporoustredísk organizuje duchovné cvičeniaaj tento rok. Do 31.1.2007 sa spolu-pracovníci nahlasujú na jeden z 22termínov na Slovensku, alebo je mož-né vybrať si termín v Taliansku, či vy-užiť ponuku združenia z Českej re-publiky, kde si vzájomne vymieňamemožnosť skúsiť na vlastnej koži akochutia duchovné cvičenia v zahraničí.Detaily je možné nájsť na interneto-vých stránkach.

PASTORAČNO-REKREAČNÉCENTRUM DRIENICA –DOM MAMY MARGIT Y

Spolupracovníci východnej trojky: Sa-binov, Prešov-Juh a Prešov-Sever, malimožnosť otestovať úroveň priprave-nosti tohto diela na ostrú prevádzku,ku ktorej sa schyľuje čo nevidieť. Spo-ločne strávený Silvester 2006 dal od-poveď každému účastníkovi. Viac nawww.acsslovakia.sk

DISKUTUJME AKTUÁLNENA WEBE

Počet registrovaných členov 175 a pra-videlný denný prístup okolo 70, to jeaktuálna bilancia našej internetovejstránky www.acsslovakia.sk . Čo jemožné nájsť na tejto stránke? Základ-né informácie o Združení saleziánovspolupracovníkov, o jednotlivých stre-diskách (aj keď aktuálnosť tejto sekcienie je silnou stránkou, ale po voľbáchnových miestnych rád sa tu chystá po-riadny útok), témy duchovných obnov– pod skratkou CDS – cvičenie dobrejsmrti, termíny duchovných cvičení,príhovory hlavného predstavenéhoz buletinu, dokumenty ako sú napr.rôzne deviatniky, elektronická verzianášho Spravodaja a iné. Tiež je tu mo-žnosť podiskutovať vo fóre na rôznetémy zo života, či opýtať sa na názoriných. Skúste a presvedčte sa sami…

S P O L U P R ACOV N Í C I

Január a začiatok februára je v rodinespolupracovníkov obdobím výroč-ných konferencií. V strediskách záro-veň v tomto roku prebiehajú nové voľ-by do miestnych rád, nakoľko sú tietovo funkcii už tretí rok. Radca môžebyť zvolený ešte na ďalšie trojročnéobdobie. Koľko radcov môže mať stre-disko? Podľa veľkosti strediska tomôžu byť traja až siedmi radcoviaplus delegát z radov saleziánov či de-legátka z rodiny sestier FMA.

Zmenou, ktorá nás tento rok čaká, jeaj iné rozdelenie úsekov zodpovedno-stí v miestnych radách. Provinciálnarada sama už toto nové rozdelenie ap-likovala a odporučila aj strediskám,aby ho miestne rady použili. Nasledu-júce odstavce nás oboznámia s doku-mentom, ktorý bol vypracovanýv predchádzajúcom období a ktorýtúto zmenu vyvoláva.

KRÁTKE PREDSTAVENIESTRATÉGIE

Stratégia rozvoja a pôsobenia Združe-nia saleziánov spolupracovníkov naSlovensku – toto je oficiálny názovdokumentu, ktorý vznikal pod vede-ním Darinky Čiernikovej a do tvorbyktorého sa zapojila celá rodina spolu-pracovníkov.

Jeho poslaním a cieľom je pomenovaťpiliere (oblasti), kde by mali saleziánispolupracovníci pôsobiť na miestneja provinciálnej úrovni v duchu Pravi-diel apoštolského života (PAŽ) Zdru-ženia saleziánov spolupracovníkov.PPoouukkáázzaaťť nnaa bbooddyy „„kkaamm ssaaddoossttaaťť““((rreesspp.. ččoo pprree ttoo uurroobbiiťť)),, oodduu--ššeevvnniiťť ssaalleezziiáánnoovv ssppoolluupprraaccoovvnnííkkoovvkkrrááččaaťť ppoo jjaassnneejjššeejj cceessttee,, sskkoonnkkrreettiizzoo--vvaanneejj pprree nnaaššuu sslloovveennsskkúú pprroovviinncciiuu..

Z dokumentu ďalej vyberáme: KKttoo jjeeZZddrruužžeenniiee ssaalleezziiáánnoovv ssppoolluupprraaccoovvnníí--kkoovv((AACCSS))??

Je združením osôb, ktoré sa pod vply-vom Ducha Svätého rozhodli nasledo-vať don Bosca a spolupracovať s ním

v jednote s ostatnými zložkami Sale-ziánskej rodiny tak, že ostávajú žiť vosvete a prísľubom sa zaväzujú žiť po-dľa PAŽ, ktoré schválila apoštolskástolica. Žijú vo vlastných rodinách akomanželia, slobodní alebo diecéznikňazi. Poslaním saleziánov spolupra-

covníkov je vytvárať prostredie posvä-covania a rozvíjania osobností detí,mladých, manželských párov a rodínpoužívaním tzv. preventívneho systé-mu, predovšetkým tam, kde žijúa pracujú. Saleziánski spolupracovní-ci sú praví saleziáni žijúci vo svete.

S P O L U P R ACOV N Í C I

Zo života saleziánovspolupracovníkov

Zo života saleziánovspolupracovníkov

22 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 23

don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 25

dôležité to, čo je napísané v Biblii… ŽeAdam pomenoval všetky veci. Lebotak ich vlastne uložil do svojho srdca,mohol ich odhmotniť a mohol s niminarábať v duchu. Mohol nad nimivládnuť.

A teraz sa vráťme do svojho vnútra.Ide o svet aspoň taký bohatý, ako ten,čo vidíme. Ak nemám pomenovanéveci, ktoré sú v ňom, nemôžem s niminarábať v duchu… Nevládnem nad ni-mi. Hádžu ma od emócii k emócii. Ne-držím ich v mysli, nemôžem ich ko-munikovať, vysielať k druhému…Nemôžem mu urobiť dobre. Prečo?Nuž lebo to nedokážem. Ide o námetna ďalší deň duchovných cvičení.

VVyynnoorriiťť ssaa zzoo ssvvoojjhhoo ssrrddccaa„Nehľadajte šťastie vonku, ale v sebe.Lebo ináč ho nikdy nenájdete.“(Epiktetos)

Vynárať sa a ponárať. Zrodiť krásneveci v krásnom srdci a vyniesť ich napovrch do tohto sveta. Ako nezištnýdar. Ako dobro. Ako tovar, ktorý je ne-zaplatiteľný. To je proces, to je komu-nikácia. Učiteľom v tejto spoluprácina stvorení je sám Pán. Jeho striedaniečinnosti a meditácie. Práce na kráľov-stve a komunikácii s Otcom.

Takže? Niet pochýb. Zdrojom Kristo-vej lásky bol dialóg s Otcom. Ak sa

nad tým podrobnejšie zamyslíme,musí nám vyjsť, že musel pochopiť,poznať, kto Otec je! Aký je úžasný, rý-dzi, čistý… Sama krása a dobrota. Istokontemploval jeho krásu i dobrotu.Tak ho ľúbil, že sa utiekal stále k ne-mu… Fantazírujme a položme si „hy-po otázku“: Hrozilo nám nebezpečen-stvo, že Ježiš bude len s Níma zabudne na nás? Nie. Láska je láskaa tomto jednom prúde lásky sme boliaj my.

Inakšie, kto pochopil túto vec, neču-duje sa, že aj teraz sú duše, ktoré savzdajú tohto sveta a sú v ústraní, v ti-chu, v spojení s Bohom. Cítia pritomnevýslovnú radosť. No svet ich nechá-pe. Ba zosmiešňuje. Ba ktosi nám chcezatemniť myseľ, aby sme toto tajom-stvo neodhalili. Múti nám mozoga odvádza nás od šťastia a krásy.

VVzzoorr kkoommuunniikkáácciiee„Ja vám však hovorím…“(Kristus)

Je dobre na záver dnešnej témy akomatériu pre naše rozjímanie, priblížiťsi majstra komunikácie. Ježiš z Naza-retu je človek slova i silencia. Svojimslovom vie prebúdzať city. Nadhadzu-je také témy, ktoré by ľudia častokrátradšej nechali plynúť „samospádom“.Inšpiruje ľudí vojsť do svojho vnútra

a hľadať odpovede. Postaviť sa pravdi-vo voči životu i svojej budúcnosti. Dá-va neslýchané vízie…

Jeho reč je dynamická a páči sa murozprávačská metóda. Nebojí sa ľudípriamo osloviť a vtiahnuť ich do deja.Pýta sa ich na názor. Je zaujímavé, žeani raz neukončil reč rozpačito. Istotubolo cítiť z každého slova. Častokrátpoužíva prirovnania a príbehy. Je zho-vorčivý a nevyberá si diskutujúcich.Vie „hodiť reč“, priblížiť sa chudob-ným, hriešnikom a nehanbí sa poroz-právať aj so ženami.

Jeho myšlienkové pochody prinášajúnovosť za novosťou. Ostrovtipoma pohotovosťou sa vymaňuje z nejed-nej pasce, ktorú mu nepriatelia nasta-vili. V komunikácii s farizejmi a zá-konníkmi používa múdre argumenty.Prejav vhodne dopĺňa gestami a mi-mikou. Nič nie je na ňom umelé. Všet-ko vyviera zo šľachetného srdca, ktoréje naplnené láskou. Takou reálnou,aká má byť. Preto je vzorom autentic-kej komunikácie s ľuďmi i s Bohom.Až tak, že z apoštolov bezprostrednevyhŕklo: „Nauč nás modliť sa…“ A toby mohlo vyhŕknuť aj z nás…

Zo srdca vám to želá Jozef LuscoňFoto: archív redakcie

Priatelia, o čom sa dočítate v dneš-nom príspevku? Budeme pokračovaťv téme o komunikácii. Skúsime pre-niknúť hlbšie do tejto skutočnosti.V minulom čísle sme išli viac po po-vrchu – horizontálne. Rozvinuli smemyšlienky kto s kým a ako môže ko-munikovať vo viditeľnom svete. Ocit-li sme sa vlastne v komunikačnej sie-ti…

Dnes si komunikáciu predstavímeviac menej vo svete neviditeľnom.V horizontálnej osi. A začneme od se-ba. Od svojho hlbokého tajomnéhomiesta, od svojho vnútra. A skončímeešte vo väčšom tajomstve – u Pána.Počítam s vašou skúsenosťou. S tým,že máte už niečo „nažité“. Takže začí-na prechádzka po tajomných duchov-ných cestách ľudského bytia.

MMoojjee nnaajjttaajjoommnneejjššiiee mmiieessttoo„Keby človek miloval všetkých ľudí,nosil by v sebe celý svet.“(F. Rapeort)

Srdce… Nemyslím len na jednoduchýsval, ale na to, čo je ukryté v jadretvojho ducha. Tak ako ho chápe Bib-lia. Cez srdce človeka prechádza pra-vá komunikácia a prúdia vzťahy. (Ve-ru, cez nohu to nejde…) Srdce jev centre nášho bytia. Je naším moto-rom, zdrojom emócií a pohnútok. Je„generátorom“ myšlienok, „zariade-ním“ pre spojenie s Bohom, „trie-dičom“ informácií i vzťahov. Dokážezachytiť a prijať aj nadprirodzenévzťahy i skutočnosti. Sídli tu šiestyzmysel – intuícia.

Srdce nie je len intelekt ani len cit, anilen vôľa. Srdce toto všetko spája. Zjed-nocuje naše najhlbšie schopnosti v ce-listvý spôsob života a tak vytvára ne-porušenú osobnosť. Všetky zložkymajú byť v ňom v rovnováhe. Majú sadopĺňať, aby sa neskreslila pravda.Srdce je naše skutočné ja. Je jadromživota človeka. Hýbe ním. Akým sme-rom? O tom teraz!

PPoossvväättnnee mmiieessttoo vvnnúúttrriikkaažžddééhhoo ččlloovveekkaa

„Ale mnohí ľudia tejto doby navláčilido svojej svätyne výkaly.A ešte stále sa im to máli… Aj iných bydo tejto špiny strhli radi.“

(J. Consul: Steny srdca, múr nárekov)

Človek dobrého srdca je nádherná by-tosť. (Provokačná otázka: Ak je srdceskazené, aká je potom bytosť, ktorú ria-di?) Byť doma – v srdci, znamená byťpravdivý sám k sebe, byť citlivý na hlassvedomia a žiť podľa neho. Srdce tvorínajvnútornejšiu časť ľudskej osobnosti.Tu som naplno sám sebou. Tu sa stre-távam s Bohom. Tu sa dá Boh cítiť. Tusa dá s ním komunikovať… No je tupodmienka. Musím sa snažiť o pravdua lásku. Lebo len cez pravdu a lásku sadá napojiť na večnosť, na Boha. To jeduchovný zákon. Pevnejší ako skala!

Čo poviete, je to dobrý návod na„denné duchovné cvičenie“? Myslím,že hej… Ak objavíš svoje srdce a jehoschopnosti, máš kľúč k pochopeniutajomstiev. Dobre je mať dobré srdce.Nič lepšie v sebe nemáš.

MMaappoovvaanniiee dduuššee„Sme teraz už konečne tak ďaleko, žezisťujeme, že myšlienky sú silaa moc.“(Ch. Douwn)

Na rozbeh myšlienok si poslúžmeznámym tvrdením: „Život je ako roz-burené more…“ Otrepaná fráza, alemálokto vie, ako to v takom mori„funguje“. Veruže na povrchu sú ob-rovské vlny. Dosahujú až desať met-rov. Hádžu všetkým, čo sa nachádzana hladine. No niekoľko metrov podpovrchom sa masa vody utišuje…A v päťdesiatich metroch je skoro po-koj. A ešte hlbšie niet ani stopy pobúrke.

Aj ľudská duša má podobné úrovne.Na povrchu to nami hýbe, vrie v násžlč, hádže nami nepokoj, zlosť… Ak saponorím do seba hlbšie, zapojím dodeja srdce a hľadám Boha, moje bytiesa utišuje. A v hĺbke svojho bytiamôžem chytiť Boha za ruku. Hriechvíri hladinu duše a budí nepokoj? Ajten sa dá zvládnuť, vyhodiť – ľútosťou,spoveďou. A najkvalitnejšia, životo-darná komunikacia môže nastať. Bohmôže naplniť všetky cievy, nervy, túž-by, chvenia srdca, celé naše bytie…Naše bytie môže spievať novú – víťaz-nú pieseň o novom živote. Môžemeskríknuť: „Čo sa mi môže stať? Zo-mriem? Beriem. Veď prídem k Otco-vi.“

ĎĎaallššíí kkrrookk kk zzáážžiittkkuunneevvííddaannééhhoo

Legenda hovorí, že keď Michelangelodokončil sochu Mojžiša, poklepal hopo nohe a povedal: „Prečo nehovo-ríš?“(Internet)

Len pripomínam, čo isto viete… Vietesi predstaviť, ako by sme komuniko-vali, keby sme nemali slová? Kebysme nemali pomenované veci, zviera-tá, ľudí, vlastnosti, vzťahy, duchovnéskutočnosti? Keby sme na všetko ho-vorili hhh, cŕŕŕ. Pŕŕ, ehm, hm, huu,buu, pu, ru, fi… Preto je nesmierne

V Ý C H O VAV Ý C H O VA

Starý pavúk sa vybral na prechádzku po svojomkráľovstve. Bol spokojný. Hustá sieť mu priniesla bohatéovocie… Už netrel núdzu ako za mladi. Pribral…Obrovské brucho ledva vliekol za sebou. Sem-tam sazastavil a opravil nejaké to vlákno.„A toto je čo?!“ zašomral zlostne nad akousi zaprášenoupavučinou, ktorá sa strácala v neznáme. Sekol do nejsvojimi tesákmi a… A to nemal robiť! To bola jeho prvá,hlavná pavučina, ktorá všetko držala pokope… Celé jehokráľovstvo sa mu razom zrútilo.

Nestačí hovoriť k veci,treba hovoriť k ľuďom

Nestačí hovoriť k veci,treba hovoriť k ľuďom

24 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

„Vidím, že aj napriek našej krátkej čin-nosti v Baku nás Pán prostredníctvomniekoľkých svetlých udalostí povzbu-dzuje a presviedča o jeho prítomnostimedzi nami. Raz sú to viacej, inokedyzasa menej výrazné povzbudenia zostrany Božej. Medzi jedno z nich patríaj to, že sa nám podarilo vybaviť poze-mok na stavbu domu pre bezdomov-cov. Taktiež sa podarilo vybaviť prí-chod štyroch sestier z komunitymilosrdenstva Matky Terézie, ktoré za-čali v tomto dome ihneď pracovať. Odprvej chvíle, ako bol 19. mája 2006

otvorený, tam prišlo niekoľko bezdo-movcov. Na prelome mesiacov mája jún, sa do domu nasťahoval mladýmuž, ktorý sa volal Nikolaj, no väčši-nou ho oslovovali Kolja. Bol napolygruzínsky Žid a moslim – Azerbajdža-nec. Hoci mal iba 40 rokov, ochorel narakovinu. Z brucha mu vystupovalidva veľké nádory, na niektorých mies-tach aj otvorené. Cez tieto otvory muvychádzal hnis, ktorý veľmi silno za-páchal. Nejaký čas ho držali v nemoc-nici, no neskôr ho chceli odtiaľ poslaťpreč, lebo operácia už nebola možná.

Pri odstránení nádoru bybol určite zomrel. Bolas ním veľmi ťažká práca,pretože rana mu veľmi sil-no zapáchala a bolo mu jutreba niekoľkokrát za deňpreväzovať. Pre vylučova-nie zapáchajúcich štiav,ktoré mu vychádzali vonzrejme cez črevá a žalúdok,znášali jeho prítomnosťv nemocnici veľmi ťažkoNapokon musel z nemoc-nice odísť. Tak zostal naulici, lebo žena ho už pred-tým opustila aj s dvomi de-ťmi a znova sa vydala. Vô-bec nikto sa o nehonezaujímal. Zašiel tedak sestrám Matky Terézie doich nového azylového do-mu, kde ho prijali. Prišiel

tam veľmi uzavretý a agresívny. Pred-tým v nemocnici ho zdravotná sestračasto preklínala, aby už zomrel, preto-že mala s ním veľmi ťažkú robotu. Po-dľa vzťahu, ktorý mali k nemu ostatní,začal nenávidieť aj seba samého. Z to-ho bol napokon agresívny aj voči svoj-mu okoliu. Veľmi impulzívne reagoval,hnevlivo kričal. Hneď prvý týždeň po-bytu v dome u sestier vytiahol na spo-lubývajúceho pre nejaké jeho reči nôž.Vyzeralo to tak, že tam nebude môcťďalej bývať. Ale sestry Matky Terézie saaj napriek tomu o neho starali. Štyri-krát za deň mu umývali rany a prevä-zovali mu ich. Prali mu zapáchajúcešaty každý deň bez toho, že by mu po-vedali čo i len jednu výčitku. Tiež sapri ňom modlievali, a keď toto trvaloasi mesiac a pol, tento človek plný zlo-by a nenávisti sa začal vnútorne meniť.Začal prichádzať na bohoslužby do ka-plnky. Začal sa zaujímať o kresťanskénáboženstvo, hoci predtým sám o sebevyhlasoval, že je moslim a že on nemážiadne hriechy. Keď však raz pri ňomprečítali spytovanie svedomia, tak po-vedal, že má veľmi veľa hriechova chcel, aby sa pri ňom často modlie-vali. Aj on sa zapájal do modlitieb, naj-mä do modlitby venčeka milosrden-stva, ktorý sa ľahko naučil. Napokonvyslovil túžbu, že sa chce dať pokrstiťa že chce aj odpustenie hriechov.Ja ako predstavený misie som zdržo-val krst, pretože všetci, vrátane nás vy-

hlasovali, že tento dom nie je určenýna to, aby sa v ňom robila evanjelizá-cia, alebo že by sme cez tento domchceli rozširovať našu vieru. Tentodom mal byť svedectvom o láske kuvšetkým trpiacim. Odkladom somchcel dosiahnuť aj to, že ak má tentočlovek prijať krst, nech sa naň pripra-ví dôsledne. Ďalším nebezpečen-stvom bolo urobiť takýto úkon hneďprvý polrok po otvorení domu. Pri-pustil som však, že ak bude v ťažkomstave a ak by umieral, treba ho pokrs-tiť, lebo to je naša povinnosť. Jehostav sa skutočne zhoršoval a dostal saaž do stavu bezvedomia, keď si sestrymysleli, že už zomiera. V tom čase bolv blízkosti prítomný aj kňaz. Nachá-dzal sa na streche, lebo robil opravustrechy azylového domu. Rýchlo hozavolali a ten ho hneď aj pokrstil.Z tohto ťažkého stavu sa však ešte zo-tavil. Ale zakrátko bol stav znovu veľ-mi vážny a sestry začali zháňať mož-nosť, aby ho dostali opäť donemocnice. Prešli niekoľko nemocníc,ale nepodarilo sa im ho nikde umiest-niť. V jednej ho napokon zobrali, abyjeho organizmus aspoň trošku posil-nili a preliečili. Ale o dva, tri dni im le-kár už volal, aby ho odtiaľ prišli zob-rať., lebo sa to nedá vydržať prezápach, ktorý sa od neho šíril na celejchodbe a že ho tam nechcú už ani vi-dieť. Keď ho dávali do nemocnice, takbol dva dni po krste, preto si dal nakrk modrý ruženec z umelej hmoty.Keď ho sestra v nemocnici vyzliekala,tak sa pýtala, že čo toto má byť.V moslimskom svete je to veľmi do očíbijúce, hlavne ak ide o kresťanské zna-ky ako je kríž. Ten moslimovia ne-znášajú. On povedal: „Toto si ja ne-chám na sebe, lebo ja som kresťan.“Povedal to s veľkým presvedčením,bez akejkoľvek pochybnosti. Okremtoho ešte povedal rehoľnej sestre, že sižiada, aby ho prišiel vyspovedať kňaz.Bola práve nedeľa popoludní, tak smek nemu prišli. Ja som sa s ním rozprá-val a vyspovedal som ho. Spovedal saako skúsený kresťan s veľkou poko-rou a nábožnosťou až tak, že ma pre-kvapil jeho postoj. Keby som ho ne-poznal a nevedel, ako dostal k viere,tak by som povedal, že je to kresťan,ktorý sa pravidelne spovedáva. Potomho sestry znova vzali do ich domu.Veľmi sa zaujímal o kresťanské pies-ne, pravidelne sa modlieval, pravidel-ne prijímal Eucharistiu, počúval kaze-tu s evanjeliom, ktorú som mu

požičal. Počúval kresťanské piesne.Bol veľmi pokorný a povedal som mu,aby bolesť prijímal aj ako pokánie zachyby a hriechy, ktorých sa v minu-losti dopustil vo svojom živote. Aby toprinášal ako obetu zmierenia za všet-kých hriešnikov a za Azerbajdžan. Onpovedal: „Ja všetko znášam, somochotný všetko trpieť, ja sa nesťažu-jem.“ S odovzdanosťou prijímal aj veľ-ké bolesti, ktoré mával. Postupne muvypovedávali nohy. Už nemohol anichodiť, ale pravidelne si žiadal, abysom ho chodil spovedávať. Asi raz zadva týždne som ho chodieval spove-dať. V októbri sa jeho stav značnezhoršil. Už nemohol schádzať z poste-le. Bolesti sa mu zväčšovali. Sestry do-sť ťažko znášali tento stav, lebo muse-li byť pri ňom aj v noci. Upadával dobezvedomia a bolo treba asistovať priňom. Aj napriek tomu, že sestry malimnoho ďalších prác, tak všetko tototrpezlivo znášali. Až napokon pred-stavená povedala, že je to pre ne veľmináročné a že sa už modlia, aby Pán vy-riešil túto situáciu, lebo nie všetky ses-try sú schopné mu robiť preväzy. Bolina to schopné len dve. Preto prosiliPána, aby vyriešil túto situáciu a aby siho vzal k sebe. Bolo to v nedeľu, a keďmi to povedali, tak naozaj on skutoč-ne už zomieral. Ale sestry hovorili, žepred smrťou bolo cítiť, že diabol zá-pasí o jeho dušu. Nastal u neho takýstav, že okolo seba všetko odmietal.

Odmietal ruženec, modlitbu, nechcelaby sestry pri ňom boli. Chcel byťv jednej chvíli sám, o chvíľu ich zasavolal k sebe. V jeho duši prebiehal veľ-ký zápas. Nakoniec však zobral do ru-ky kríž, pobozkal ho a povedal: „Jaulietam“, a s pokojným a usmiatymvýrazom tváre odovzdal svoju dušuPánovi. Dá sa povedať, že toto je nášprvý svätý z nášho zariadenia a tešímesa tomu, že Pán ukázal svoju zázračnúsilu na ňom. Je to pre nás veľkýznak a nádej, že Pán nás sprevádzaa takto potvrdzuje potrebu našej prí-tomnosti a práce v Azerbajdžanea v Baku. Keď bol už v takom ťažkomstave, jedna sestra mu povedala:„Modli sa za mňa!“ a on odpovedal:„Ja sa modlím za vás a budem sa mod-liť za tento požehnaný dom. Budem samodliť za vás všetkých.“ Veríme, že jeuž u Pána a tam sa prihovára za nás.Po jeho smrti ho sestry ponechali eštejeden deň vo svojom dome. Kňaz vy-konal pri ňom pohrebné obrady. Na-koniec sa našli nejakí jeho priateliaa vybavili mu pohreb na židovskomcintoríne. Takto je pochovaný akoanonymný kresťan, ktorého si Pán po-zval a ktorý sa u Neho prihovára zanás všetkých.

Podľa rozprávania dona Jána Čapluspracoval Vladimír Chrobák

Foto: SDB Baku

M I S I E

26

V novembri 2006 sazúčastnil provinciálnejkapituly aj vedúcisaleziánskej misie v Bakudon Ján Čapla.V Azerbajdžane pôsobí užtri a pol roka a počasjedného stretnutia námporozprával tento príbeh:

M I S I E

Typická scenéria v Baku – naftové vrtné veže.

Komunita sestier Matky Terézie v Baku.

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 27don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Hriešnice a mýtnicivás predídu doKráľovstva

Hriešnice a mýtnicivás predídu doKráľovstva

Znie to neuveriteľne, ale čoskoro to bu-de pätnásť rokov, čo sa nadšení mladíľudia zišli v rodinnej atmosfére na pr-vom Lumene. Toto spočiatku malé diel-ko sa zapáčilo nielen organizátorom,ale najmä Pánovi, a tak sa mladí z tr-navských spoločenstiev pustili do prí-prav ďalšieho a ďalšieho ročníka festi-valu. Z ihriska bol postupne presunutýdo športovej haly a z pôvodného zame-rania na spevácke zbory sa preoriento-val na vystúpenia gospelových kapiel.Počas posledných rokov svojou prítom-nosťou obohacujú festival aj hostia zozahraničia. Úroveň festivalu sa v mno-hom zvýšila. Festival je momentálnerozšírený aj o sprievodné podujatia rôz-neho druhu, mládežnícke sväté omše,prednášky, workshopy, ale aj adorácie,spovede a osobné stretnutia.Lumen 2007 bude prezentovať i mot-to „Vykroč do života“, ktoré má byťnajmä výzvou pre mladých, aby sa ne-báli aktívne vykročiť do života s Bo-hom a aby sa o tom nebáli povedať ajdruhým. Má ich podporiť, aby sa viacangažovali v konaní dobra (život). Vy-kročiť do života znamená žiť ho napl-no s Bohom pre druhých v akejkoľvekforme.Festival tradične odštartujeme mláde-žníckou svätou omšou. Hudobný

program sa oficiálne začne v piatok.V sobotu dopoludnia sa uskutočniaworkshopy, besedy a prednášky narôzne témy, ktoré budú vedené zaují-mavými hosťami, popoludní budú na-sledovať ďalšie koncerty.Spomedzi zahraničných hostí smeoslovili gospelový zbor Gospel Boule-vard a Susannu Fields z Holandska,a Jahaziela z Veľkej Británie. Domácugospelovú scénu budú zastupovať Vž-dy@Všade, Saleziáni, The Raindown,Rieka života, Timothy, Tretí deň…a mnohí ďalší.Gospelová hudba je jedným z najúžas-nejších nástrojov evanjelizácie, akénám Pán dáva. Oslavujeme a chválimeňou Boha, tešíme sa zo života, vytvára-me spoločenstvo. Je to skvelý prostrie-dok vyjadrenia viery a presvedčeniav nás, mladých. Dobrý gospelový kon-cert je ako balzam na dušu. Dúfame,že aj tohtoročný Lumen bude plný ne-zabudnuteľných zážitkov, stretnutís Bohom a priateľmi nielen pre mla-dých, ale i pre nás.Podrobnejšie informácie sa budetemôcť dozvedieť na našej webovejstránke www.festivallumen.sk

Text a foto: Zuzana Krajčovičová

R E DA KC I A

Deň s veľkým D nastane 29. septem-bra v Poprade. Tam to všetko vyvr-cholí. FESTA, ktorá má byť oslavou ži-vota, sa rozbehne oveľa skôr.

PPôôjjddee oo žžiivvoottA nie život hocijaký. Plnohodnotný.Prípravný tím spolu s animátormi zostredísk pre účastníkov pripravili po-nuku plnú výziev, sociálnych činova aktivít v prospech tých, ktorí to sku-točne potrebujú: chudobní, chorí, ro-diny… FESTA má totiž mladým ľuďomotvoriť dvere ich srdca ajstrediska, pozvať ich angažovať sav spoločnosti a prísť tam, kde je životv ohrození alebo ho treba podporiť.A to nielen v jediný deňFESTY, ale už od marca2007.

FFEESSTTAA cceezz iinntteerrnneett„Po novom, ale tak is-to,“ povedali si v prí-pravnom tíme FESTY.Treba využiť nové mož-nosti, ale zároveň za-chovať to dobré, čo po-núkali minulé FESTY.V marci by sa malaspustiť fesťácka webstránka s aktuálnymi in-formáciami, blogmi, do-wnloadmi, fotosúťaža-mi, témami na stretkáa samozrejme s fórom,do ktorého sa budúmôcť účastníci zapojiť.Jej adresa je: www.fes-ta2007.sk. Strediská bu-dú medzi sebou súťažiť,ktoré z nich sa viac na-sadí pre život.

LLooggooBude fesťákov sprevádzať a povzbu-dzovať ich žiť FESTOU až do koncaseptembra. Farby modrá a žltá nie súnáhodné. Modrá symbolizuje Sloven-sko – je to farba našej reprezentácie;táto farba sa spája aj s Pannou Máriou– matkou Života; vodou, ktorá je ži-vot; oblohou a vysokými ideálmi čidobrodružstvom. A žltá? PredstavujeSlnko – zdroj života na Zemi; Eucha-ristiu – zdroj života v duši, energiu,optimizmus…Otvorené náručie FESTA-panáčika jetiež výzvou: „Vydrží to s tým nadše-ním až do konca? A vydržíte aj vy?“

VV nnaassaaddeenníí cceelláá SSaalleezziiáánnsskkaa rrooddiinnaaPrípravný tím pozostáva zo zástupcovzložiek Saleziánskej rodiny – saleziá-nov, saleziánok, saleziánov-spolupra-covníkov, DOMKY, LAURY a samo-zrejme animátorov. Pred nich kladieFESTA 2007 najväčšiu výzvu – prebu-diť a oživiť to jedinečné, čo Pán do násvložil – lásku k životu. Tu pomôžu ajvaše modlitby, za ktoré vám patrí veľ-ká vďaka

za prípravný tím FESTY 2007 ApaFoto: archív redakcie

M L Á D E Ž

Život je hlavnou témouStrenny generálnehopredstaveného a stal saaj námetom pretohtoročné obľúbenéstretnutie saleziánskejmládeže FESTU 2007.

FESTA 2007 sarozbehlaFESTA 2007 sarozbehla

Lumen 2007 – Vykroč do Života

Lumen 2007– Vykroč do Života

DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže a MestoTrnava v spolupráci s mladými zo saleziánskych

stredísk sa už pustili do práce a usilovne pripravujúďalší Lumen. Ten sa uskutoční 20. a 21. apríla 2007

v Mestskej športovej hale v Trnave.

Nášspolubratdon JánMalženickýsa v januáridožil 80rokov života.Pri tejto príležitosti mublahoželáme a vyprosujemeveľa Božích milostí.

Don Malženický sa narodil 6. januára1927 v Hodoch pri Galante. Po stret-nutí so saleziánmi vstúpil do noviciá-tu vo Svätom Beňadiku a v roku 1947zložil rehoľné sľuby. Potom študovalna Gymnáziu v Trnave. Po zrušení re-holí bol internovaný a v rokoch 1950– 1953 bol odvedený ako vojak PTPna viaceré miesta v Čechách.Po návrate z vojenskej služby bol za-mestnaný vo viacerých civilných za-mestnaniach v Bratislave a vo VeľkýchLevároch. V roku 1954 tajne zložilvečné sľuby a v roku 1959 bol tajnevysvätený za kňaza. V roku 1969 zís-kal možnosť verejne pôsobiť ako kňaza pracoval na fare v Šaštíne, VeľkýchKostoľanoch a Hlohovci.V roku 1973 mu bol odňatý súhlas nakňazskú službu a opäť sa musel za-mestnať vo viacerých civilných za-mestnaniach.V roku 1975 sa však opätovne dostaldo farskej pastorácie a pôsobil na via-cerých miestach. Najdlhšie obdobiev rokoch 1980 – 1990 ako farár v Mo-tešiciach.Po páde komunizmu ho predstaveníposlali na faru do Šaštína, kde v ro-koch 1991 – 1994 veľmi intenzívne za-bezpečoval obnovu národnej baziliky.V rokoch 1994 – 2001 pôsobil v domev Trnave na Kopánke a od roku 2001je v Hodoch. Jubilantovi prišiel na osla-vu do Hodov zablahoželať aj otec arci-biskup Ján Sokol, ktorý sa s donomMalženickým veľmi dobre pozná.V minulosti sa totiž zhodou okolnostíobidvaja vzájomne zaopatrovali po au-tonehode. Keď mal autonehodu otecSokol, zaopatriť ho prišiel don Malže-nický, a keď mal nehodu don Malže-nický, zaopatril ho otec Sokol, pretožetieto dve nehody sa stali práve na mies-tach, kde vtedy títo kňazi pôsobili.

28 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Ján MalženickýSDB

don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 29

L I S T Y R E DA KC I A

Po 50-ke do AnglickaPo 50-ke do Anglicka Don Rafael Černý SDB

V Šarišskej župe sme začali písaťnovú etápu dejín Saleziánov spo-lupracovníkov (ACS) stredísk Pre-šova a Sabinova. Po prvykrát saKonferencia ACS v prešovskýchstrediskách Sever (13. 1. 2007)a Juh (14. 1. 2007– v ten istý dá-tum sa uskutočnila aj konferenciastrediska Sabinov) konala vovlastných priestoroch. Áno! Spolu-pracovníci majúsvoj dom v Drie-nici pri Sabino-ve. Domnievamsa, že je to prvýdom na Sloven-sku, ktorý sispolupracovnícisami postavili.Keďže dom sistavia obyčajnedobrá rodinaa rodina má ma-mu, tak aj „nášdom“ má svojumamu, podľaktorej sme ho ajp o m e n o v a l i„Dom MamyMargity“. Prečo?Mama Margitabolá prvá „spo-lupracovníčka“ dona Bosca. Stara-la sa o dobrý chod domu a spolu-prácu medzi chlapcami a svojímsynom, a to bol ten dôvod pome-novať tento prvý dom ACS po pr-vej spolupracovníčke. Náš dombude v prevažnej miere slúžiť du-chovným, ale aj rekreačným akti-vitám.Prvou veľkou akciou domu bolSilvester na prelome rokov 2006-2007. Pekným vstupom do roku2007 boli lektorské duchovnécvičenia a do tretice (hovorí sa, že

všetko najlepšie) boli výročnékonferencie, pri ktorých sa usku-točnili aj nové voľby do miestnychrád. Hosťami konferencie ACSstrediska Sever za prítomnosti de-legáta dona Petra Šimčíka, boliz provinciálnej rady don PeterHrabovecký, ktorý bol hlavnýmcelebrantom sv. omše na začiatkukonferencie ACS strediska Sever,

a Darinka Čier-niková. Hosťomkonferencie bolaj František Bar-náš zo strediskaJuh, ako aj pre-dašpirantky a aš-pirantky ACSstrediska Sever.Konferenciu na-vštívil aj delegátsab inovskéhostrediska donFerdo Kubík a je-ho spolubratOndrej Miliczki.K o n f e r e n c i uACS viedol„starý“ koordi-nátor FrantišekGoboňa. Novýmkoordinátorom

ACS strediska Sever sa stal JurajKovaľ. Celá konferencia sa nieslav duchu horeuvedenej strenny narok 2007. Don Hrabovecký vo svo-jej homílii pripomenul spoluprácuako dar, ktorý Duch Sväty dávakaždému jednemu z nás. Na záversme pri tejto príležitosti pogratu-lovali aj našim jubilantkám IrenkeKováčovej a Marienke Komiňáko-vej. Tieto šarmantné „dievčatá“ sipripomenuli svoje eLLté narodeni-ny.

Foto a text: Jakub Halčák

Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme Pán Boh zaplať.S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, kedy za nich slúžime svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.

DD OO BB RR OO DD II NN CC II

Ako to vlastne u nás na Slovenskuminulý rok začalo. Ja som už šťastnedovŕšila 50-ku a vtedy sa neoplatí veľ-mi meniť prácu, lebo nemáte príliš navýber. Dajú vám pocítiť, že chcú mla-dších, a to som žila v Bratislave. A taksom skúšala cez trhy práce a cez po-nuky práce cez agentúry do zahra-ničia. Ale nedarilo sa.Ale asi po pol roku som objavilaagentúru IFNE, ktorá ponúkala spro-stredkovanie práce za výhodnýchpodmienok, a tak som sa prihlásila.Moja angličtina bola úbohá, ale na-priek tomu ma zavolali na pohovorys anglickými manažérmi a ja som, ču-duj sa svete, uspela. O dva týždnesme leteli tri Slovenky do Anglicka.Ubytovali nás neďaleko Birmingha-mu v dedine s 3000 obyvateľmi.Hneď som objavila aj katolícky kostol

a to bolo od začiatku mojou posilou.Katolíkov je tu tak asi 200, ale veľmidržia spolu a pomohli aj mne, keďsom potrebovala. Vlastne nebyť ich,ani by som nemala veľmi kam chodiťna návštevy. Zas to nie je často, lebokaždý má svoju rodinu, ale občas točloveku dobre padne.Čo sa týka našej práce, hneď na dru-hý deň sme začali pracovať v opatro-vateľskom dome. Naša práca, mimo-chodom vždy v tenkých gumenýchrukaviciach, zahŕňa: kúpanie ľudí,ich celkové obriadenie, kŕmenie,ustielanie postelí, obliekanie a ukla-danie do postelí. Jednoducho všetka

pomoc, ktorú starí ľudia potrebujú.Tu v Anglicku mladí ľudia väčšinoudávajú svojich rodičov, ktorí už ne-môžu žiť sami, do týchto centiera majú po starosti. Tu ich navštevujú,ako často chcú, ale nemusia sa takobetovať. Čo sa však týka staroby,v Anglicku žijú starí ľudia naplno,kým nie sú odkázaní ísť do tohto do-mu, ale aj tam majú svoj program. Ta-kže tu aj niektorí 90-roční riadia autá.Jedna 70-ročná pani tu študuje nauniverzite maliarstvo a celá rodina toberie veľmi vážne a chvália sa tým, žemala výstavu a bude predávať svojeobrazy. Je tu iný život. Starí ľudia súvšade a 50-ročný človek sa cíti veľmimladý, ba nedospelý.Čo sa týka práce, táto anglická spolo-čnosť Alpha care, ktorá nás zamest-náva, prijíma starších aj mladších ľu-

dí zo Slovenska. Aj 56-roční tu robiaa dá sa to tu. V každom opatrovateľ-skom dome, ak sa človek venuje naj-mä práci, sa dá vydržať. Nájdu sa ajnepríjemní a namyslení ľudia, ale naSlovensku tak isto. Tak čo? Kto chcevydržať, ten vydrží. 20 000.– Sk zamesiac je tu najmenší plat už po odčí-taní ubytovania a cestovného. Ak máčlovek nadčasy môže zarobiť aj 30 –35 000,– Sk mesačne. Takže kto mápôžičky, ako som mala aj ja, za nejakýčas ich má splatené. Ten pocit, keďprídete a v hotovosti môžete v bankevyplatiť 30 000,– Sk a ani okom ne-mihnúť, to musíte zažiť.Sú sprvu chvíle, keď máte chuť sovšetkým praštiť a vrátiť sa, kvôli ne-príjemnostiam, ktoré tu sú, ale človeksa musí vedieť aj zaprieť. Chcem tým-to povzbudiť starších ľudí, teda týchokolo a po 50-ke, aby sa zdokonaliliv angličtine alebo aspoň sa začali učiťa ak to potrebujú, skúsili riešiť svojusituáciu aj touto cestou. Stojí to za to.Počiatočné náklady sa vám rýchlovrátia, len sa informujte, či budete ro-biť blízko od ubytovania, lebo nieke-dy je drahý presun do vzdialenej prá-ce. Ak máte záujem, informácieo agentúre, cez ktorú som získala to-to zamestnanie, nájdete na interneto-vej adrese: www.ifneslovakia.sk.

Elena KajanováFoto: archív autorky

Je to práve rok, čo som prišla pracovať do Anglicka ako opatrovateľka starých ľudív Care house – opatrovateľskom dome.

30 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7

Asi 1 000-ročná dedina Broadway, kde sú domy z kameňa. Autorka článku prvá zľava.

* 26. septembra 1924 Sobotište okres Senica+ 9. decembra 2006 Bratislava

Základné vzdelanie získaldon Černý v rodnej obci.V roku 1937 ho prijali do sa-leziánskeho gymnázia v Šaš-tíne. Po absolvovaní piatejtriedy vstúpil v roku 1941 dosaleziánskeho noviciátu voSvätom Beňadiku nad Hro-nom a v auguste 1942 zložilprvé rehoľné sľuby. Gymna-ziálne a pedagogické štúdium si vykonávalv Trnave, kde maturoval v roku 1945. Potomho predstavení poslali na pedagogickú praxdo Žiliny, kde v rokoch 1945 až 1946 pôso-bil ako organista a dirigent kapely a hudby.Potom bol ešte rok asistentom a dirigentomspevokolu v Trnave. V roku 1948 začalštúdium teológie vo Svätom Kríži nad Hronom,kde ho v druhom roku stihli udalosti tzv.barbarskej noci. Najprv ho deportovali doŠaštína a neskôr do Podolínca. Pošesťmesačnom pobyte ho 7. septembra 1950spolu s ďalšími rehoľníkmi klerikmi poslali napreškolenie do Pezinka. V októbri 1950 sa mupo dramatickom prechode cez rieku Moravupodarilo preplávať do Rakúska a ilegálne prejsťaj do Talianska. Tam pokračoval v teologickýchštúdiách. V Taliansku bol 1. júla 1952vysvätený za kňaza. Neskôr ho predstaveníposlali do Ivrey v Piemonte do misionárskehoašpirantátu. V roku 1955 dona Černého poslalido Belgicka – do Ramegnies-Chin pri Tournai,kde sa venoval záchrane utečencov-mladíkovaž do r. 1969. Od 15. septembra pôsobil akopedagóg v Luxemburgu. V nasledujúcom rokuho predstavení pozvali do Ríma doSlovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, abypomáhal vychovávať kňazský dorast preSlovensko a zahraničie. V roku 1992 sa vrátil naSlovensko. Pôsobil v Šaštíne a v Bratislave naMiletičovej. V roku 2005 bol don Rafko zverenýdo opatery rehoľných sestier v Liečebni sv.Františka v Bratislave, odkiaľ si ho Pán Bohpovolal k sebe.

KONFERENCIA ACS 2007Nechajme sa viesť Božou

láskou k životu

KONFERENCIA ACS 2007Nechajme sa viesť Božou

láskou k životu

32

K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é

O b j e d n á v k a

Meno a priezvisko ........................................................................................

Ulica a číslo ...................................................................................................

Obec ............................................................................ PSČ

............................................................................................................

............................................................................................................

............................................................................................................

Z

Ľudská zrelosťzasvätených osôbAA.. GGrrüünn,, CChh.. SSaarrttoorriiuussoovvááTáto kniha chce otvorene a nezahalene, bav určitých oblastiach až „provokačne“ pou-kázať na niektoré prvky ľudskej nezrelostizasvätených osôb v ich postojoch, emó-

ciách, správaní, prístupoch, zraneniach, očakávaniach, reakciách. Záro-veň naznačuje cestu, na ktorej možno všetky tieto prvky v každom ve-ku stvárniť hodnotami evanjelia a zasvätenia. Veď „človek nikdynedosiahne taký vek, v ktorom by mohol povedať, že sa skončil proces

jeho dozrievania“ (VC 69).

vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;

www.donbosco.sk

Ľudská zrelosť zasvätených osôb

Via Crucis

Božia láska k životu

Kvalitný život podľa dona Bosca

db

vydavateľstvo Don Bosco

ks

ks

ks

ks

Titul Počet kusov

113399,– Sk

136 strán, brož.

40 strán, brož.

40 strán, brož.

6622,– Sk

3399,– Sk

✃

Božia láska k životuPPaassccuuaall CChháávveezz VViillllaannuueevvaaBoh miluje každé bytie. On dáva životz lásky, udržuje ho v láske a určuje hona lásku. Nemôže nenávidieť nič z to-ho, čo stvoril z lásky. A je to práveBožia Láska, ktorá aj nás pobáda mi-lovať život, podporovať ho zodpo-vednou službou, chrániť ho s nádejou, ohlasovať hodno-tu jeho zmyslu. Spolu so svätým Františkom Saleským môžemeveriť v silu dobra a podporovať ho, môžeme milovať život a všetkyľudské hodnoty, ktoré sa v ňom stretajú.

Kvalitný život podľa dona BoscaFFrraannttiiššeekk KKuubboovviiččUmenie kvality života spočíva v tom, že do-kážeme byť citliví na prejavy Boha v našichvšedných dňoch.Lenže ako na to? Inšpirujme sa každodennousvätosťou dona Bosca a jeho pohľadom na de-

väť „problémov“ života: ako sa tešiť, ako prekonávať ťažkosti, ako siuchovať zdravie, ako prežívať Božiu prítomnosť, ako a prečo študovať,ako využívať čas, ako mať viac nádeje a ako si nájsť svoje povolanie.

ss 10 %-nou zľavou zz uuvveeddeenneejj cceennyy

jediný celoslovenský kresťanský časopis

pre mladých

pestrý obsah = 100 %-ne pre mladých

moderný dizajn a vzhľad = 100 %-ne pre mladých

ľudské a duchovné sprevádzanie = 100 %-ne pre mladých

48 strán za 34 korún mesačne (predplatné na rok 340 korún)

pre predplatiteľov sú počas roka pripravené extra prílohy

a súťaže o zaujímavé ceny

OBJEDNÁVKA

●

●

●

●

●

Meno a priezvisko ..................................................................................

Ulica a číslo...........................................................................................

Obec..................................................................PSČ

Redakcia AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;tel.: 02/555 722 26; casopisy@donbosco.sk;

www.casopisaha.sk

✃

Via CrucisJJáánn PPaavvooll IIII..Živo si pamätáme na dni, keď pápežJán Pavol II. prežíval osobnú agóniu,až odovzdal svoj život Pánovi.Táto brožúrka je určená tým, ktorí ho mi-lovali a chcú naďalej čerpať z bohatstva jeho života a viery.Texty meditácií napísal on osobne v roku 1984 pre tradičnúVia Crucis – Krížovú cestu v Koloseu. Sú vhodné na osobnúaj spoločnú meditáciu.

32 strán, brož.

3399,– Sk