SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Ročník XLIV Október 1997

Číslo 2

NASA UNIVERZITA SLÁVNOSTNÉ CEL0UHIVER2ITNÉ OTVORENIE NOVÉHO AKADEMICKÉHO ROKA 1997/1998

s a uskutočni lo dňa 16. septembra 1 9 9 7 v A u l e UK za prítomnosti akademických funkcionárov a č lenov akademickej obce UK

Rektor UK prof. Devín­sky: "Sila našej univerzity nespočíva len v jej velko­sti a tradíciách, ale najmä a predovšetkým vo skve­lých rudoch a študentoch, ktorí trpezlivo posúva/u výsledkami svo/ej práce univerzitu z centra sloven­ského do centra európ­skeho vysokoškolského diania'

Prezident British Council hosťom Univerzity Komenského

V sprievode velVyslanca Velkej Británie v SR Petera Harbornea navštívil dňa 24. septembra v popoludňajších hodinách Univerzitu Komenského generálny riaditeľ Britskej rady - Sir John Hanson s manželkou. Na stretnutí s akademickými funkcio­nármi a členmi Vedeckej rady UK, dalších univerzít a SAV, odovzdal rektor UK prof. Ing. F. Devínsky, DrSc., vzácnemu hosťovi Velkú zlatú medailu Univerzity Komenského ako znak úcty a podákovania Britskej rade za všestrannú podporu akademickým aktivitám Univerzity Komenského i ostatných slovenských vysokých škôl

Z OBSAHU:

• I keď tohtoročný rozpočet UK nebude krátený, peniaze na prevádzku Školy chýbajú

• Z rokovania akademických orgánov UK

• Laudatio katedre antropológie PRIF UK

• Podrobnejšie o programe t RASMUS

• 1 októbra vznikol na Ml ľ UK nový ústav

• Prečo nie je fyzika populárna? • Nielen o sympóziu o bobroch • Predstavujeme Asociáciu

inštitúcií vzdelávania dospelých

• 0 študentskom pôžičkovom fonde

'Veľmi si ceníme prístup a porozumenie Britskej rady, vďaka ktorej iba z Univerzity Komen­ského niekolko sto pracovníkov dostalo v uplynulych rokoch příležitost absolvovat študijné pobyty na anglických vysokých školách а odborných pracoviskách, kde mali možnost nielen rozšíriť svoje odborné znalosti, ale sa aj zdokonalit' v anglickom jazyku. Preto si dovoľujem vyu­žiť túto príležitosť, aby som v ich mene tiež poďakoval Britskej rade v Bratislave za porozume­nie a ústretovosť s ktorou sa střetáváme pri riešení našich profesionálnych problémov. Už samotná přítomnost takej organizacie na Slovensku, akou je Britská rad a. je pre nas morálnym povzbudením a oporou v našich snahach zaradiť sa ako plnohodnotný člen do siete európ­skych vysokých škôl ' (Z prejavu rektora UK prof. Devínskeho)

i

Velvyslanec V Bntanie v SH ľ HaitKnne a prezident Bntish Council 8 « J Hanson

PRE VYSOKÉ ŠKOLY SÚ DNES PENIAZE AŽ NA PRVOM MIESTE

V. MEČIAR: Dávam vám slovo, že rozpočtová reštrikcia pre vysoké školy platit nebude Z a prítomnosti premiéra v lády S R V. Mečiara, ministerky školstva S R

E. S lavkovskej , štátneho ta jomníka O . Nemčoka a riaditeľa sekcie fi­nancovania MŠ S R V. Bonis lavského, z a s a d a l a dňa 9. septembra 1997 v o Z v o l e n e Slovenská rektorská konferencia. Bolo to po štyroch rokoch druhé stretnutie premiéra s najvyššími funkcionármi slovenských vyso­kých škôl.

Rokovanie viedol prezident konferencie - rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave doc. J. Stern, ktorý hneď v úvodnom slove upriamil pozornosť na hlavnú tému stretnutia - plánovane krátenie rozpočtu slovenských vysokých škôl.

V diskusii rektori oboznámili premiéra s neutešenou finančnou situáciou vysokého školstva, kde už dnes finančný deficit predstavuje 680 mil. Sk V prípade krátenia limitov o 8% hrozí kolaps viacerých slovenských vyso kých škôl.

V reakcii na vystúpenia a otázky rektorov premiér V . Mečiar viackrát dôrazne opakoval, ž e rozpočtová reštrikcia pre v y s o k é školy platiť nebude.

Na záver rokovania Slovenskej rektorskej konferencie premiér vlády SR V. Mečiar prisľúbil, ž e sa s rektormi slovenských vysokych škôl opäť stret ne v čo najkratšom čase. (jh)

Tlačová konferencia hlavne o kritickej finančnej situácii vysokých škôl Nielen pri prí ležitost i otvorenia n o v é h o akademického roka, ale aj vzhľadom na skutočnosť, ž e s a na s lovenskej v y s o k o š k o l s k e j ccéne nakumu­

lovalo v iacero mimor iadne z á v a ž n ý c h problémov, usporiadal rektor UK prof. Devínsky dňa 11. septembra 1997 pre novinárov t lačovú konferenciu. Na konferenci i bo l i pr í tomní a j prorektori a kvestorka UK, ako i predseda Akademického senátu UK. H l a v n ý m i tdmami besedy bol i otázky nedosta­točného f inancovania v y s o k ý c h š k ô l a Univerzi ty Komenského i v nadväznosti na vznik n o v ý c h v y s o k ý c h š k ô l a pr ipravovaná novela novely v y s o k o š k o l s k é h o z á k o n a , ktorá p ô v o d n e mala pomôcť tento stav a s p o ň čiastočne riešiť.

Tohtoročný deficit prostriedkov na prevádzku všetkých vysokých škôl SR j e 680 mil. Sk, z toho iba Univerzity Komenského 208,5 mil. Sk Navyše hrozí 8%-né krátenie prideleného ročného rozpočtu, čo predstavuje takmer jednomesačný výdavok vysokej školy aj so mzdami. Ak skutočne bude roz­počet krátený, na väčšine vysokých škôl S R dôjde pravdepodobne koncom roka 1997 k finančnému kolapsu. Novela novely vysokoškolského zákona vypracovaná MŠ S R navrhla, aby si mohli vysoké školy ponechať prostried­ky z prijímacieho pokračovania. A le príslušné ustanovenie, ktoré oprávňo­valo vysoké školy zvýšiť svoj limit výdavkov o prijmy z prijímacieho pokračo­vania, vláda neschválila. Podobne neschválila tiež návrh, aby vysoké školy mohli sami uvoľňovať limity - možnosť čerpať peniaze - pre svoje právne subjekty, fakulty. Takže novela novely, ak bude parlamentom prijatá v navr­hovanej podobe, prakticky nič nevyrieši.

Na margo súčasnej kritickej finančnej situácie slovenských vysokých škôl rektor UK prof. Devínsky uviedol, ž e systémové riešenia súčasného stavu sa odvíjajú od politickej roviny. "V láda musí r o z h o d n ú ť , a k u úro­v e ň v y s o k o š k o l s k é h o v z d e l á v a n i a chce mať. Č i chce mať americkú, európsku, r u s k ú č i a l b á n s k u alebo i n ú a primerane p o d ľ a t o h ­t o pol i t ického r o z h o d n u t i a zabezpečiť aj f inancovanie v y s o k ý c h škôl."

V ý v o j a s ú č a s n ý s t a v U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o dokumentu je faktograf ický materiál, ktorý obdrža l i v š e t c i prítomní zástupcovia masmédi i a ktorý, pre v ä č š i u i n f o r m o v a n o s ť našej akademickej obce, uvere jňujeme na t ý c h t o d v o c h stranách Našej univerz i ty.

Zamestnanci U K • Univerzita Komenského zamestnáva viac ako 5000 pracovníkov, č ím sa

zaraďuje na druhé miesto v rámci zamestnávateľských organizácií v Bratislave a na popredné miesto v S R .

• Pedagogický zbor Univerzity Komenského tvorí 158 univerzitných pro­fesorov, 517 docentov a vyše 1300 ostatných vysokoškolských učiteľov.

• Univerzita Komenského predstavuje významnú súčasť vedecko-vý-skumnej základne S R , v jej zväzku pôsobí okrem profesorov a docentov tiež viac ako 400 vedeckých pracovníkov, čo predstavuje asi 30% z cel­kového počtu vedeckých pracovníkov slovenských vysokých škôl. Niektoré vedné odbory existujú a rozvíjajú sa výlučne na Univerzite Komenského.

Š t ú d i u m na UK • Počtom študentov, prijímaných uchádzačov i absolventov tvorí Univerzita

Komenského približne 25% kapacity všetkých vysokých škôl SR. • Na Univerzite Komenského študuje vo všetkých formách štúdia približne

25 000 študentov. • Univerzita Komenského zvýšila od roku 1989 počet svojich študentov

o viac ako 80%, z pôvodných 13 000 na dnešných 25 000 študentov, čo predstavuje fakticky vznik novej univerzity s 12 000 poslucháčmi. Tento nárast sa uskutočnil v podmienkach neustále klesajúceho reálneho roz­počtu univerzity.

• Univerzita Komenského v súčasnosti prijíma ročne na dennú formu štúdia viac ako 4000 uchádzačov.

• Na Univerzite Komenského konči každoročne štúdium asi 3200 ab­solventov vo viac ako 200 študijných odboroch všetkých druhov štúdia.

E k o n o m i k a UK v r o k u 1997

• Rozpočet Univerzity Komenského, vyjadrený nominálne, vykazuje od r. 1993 mierny nárast. Pritom z a "nárast" sa považovalo i zvýšenie roz­počtu UK v r. 1995 o príspevok do poistných fondov, čo na praktický život univerzity nemalo žiadny vplyv Takmer celý nominálny nárast roz­počtových prostriedkov bol doteraz orientovaný na relatívne udržanie ľudských zdrojov, t j na rast miezd pracovníkov Výdavky na mzdy

Vyvo, pot*j « ( l i d

jchMiKl ! p n p a ItuOentJ •t>«otv»nii 15Э6 1 'MC 7107 4266 5966

•t>«otv»nii 15Э6 1

• w 14007 32П •M64 1 775 j 1 * 2 21 MO 41N ' » M i 1714 : 1963 2 3 3 « 40t5 2-We 23'fl

22103 4233 22'03 л е е •MS n e

2 4 3 » 25664

4065 44*5Í

233*3 2*9*1

3264 i 3022

•9Я- 26007 MW« 25000 2M2 j

VyvoíroipoťfcU* » - IHfl IN7 :n»ťtnl udmta tu k«/ poatiycti bmto«

; UK .pon, ŕ * . » 4

M*

U o l i Shj

460 1

UK tpo4uJ( Ikoia'

Jmrf Sk] . [frtŇ.ikJ

j

ll

* 3 7 567.5 i t M 7>11 7 t o n 126 8 1W3 165 5 Ш r"

562 T " M i 62 в Mi J í Ü2T e ; i

1 * 5 L - J£— « ! _ *65 2 I 625 9 " « ' 'MM •50 5 *50 4 . ! » ] _ 765 3 t Ш Т « • IW7 h « о : Ml и m t t 666 2 Ü ?

2

a ostatné výplaty predstavujú dnes viac ako 80% rozpočtovaných prostriedkov UK.

• Rozpočet prevádzky Univerzity Komenského, vyjadrený v stálych cenách, vykazuje trvalý a dramatický pokles. Pre rok 1997 finančné prostriedky z o štátneho rozpočtu pre Univerzitu Komenského predstavo­vali reálne približne 25% finančných prostriedkov, ktoré mala univerzita k dispozícii v roku 1993. Rovnaký trend sa uplatňuje aj pre prípravu roz­počtu UK na rok 1998.

• Univerzita Komenského ako celok i je j jednotlivé fakulty a súčasti ne­disponujú v súčasnosti už žiadnymi vnútornými rezervami. Tieto boli vyčerpané v uplynulých rokoch v dôsledku trvale klesajúceho reálneho rozpočtu univerzity.

• Univerzita Komenského a jej súčasti už niekoľko rokov používajú mi-morozpočtové prostriedky ako riadnu súčasť svojho rozpočtu, sanujúc

tak časť jednej z o základných povinností štátu. Mimorozpočtové prostriedky, pôvodne určené na vytvorenie aspoň minimálnych zdrojov na rozvoj, sú v súčasnosti používané na záchranu bazálneho chodu pracovísk. V takejto situácii musela Univerzita Komenského zaplatiť do 30. marca 1997 ešte aj 600 000 Sk daní z "podnikateľskej aktivit/" z a rok 1996, čo j e priamy dôsledok podoby novely vysokoškolského zákona tak, ako ju presadilo MŠ SR.

• V rámci viazania rozpočtu štátu v závere roka 1996 znamenalo via­zanie rozpočtu univerzity vo výške 24 mil. Sk a prenos tohto bre­mena do roku 1997 ďalšie neúmerné zaťaženie rozpočtu U K pre toto obdobie.

• A k o mimoriadne rizikový prvok pre chod univerzity v závere roka vníma Univerzita Komenského úvahy ústredných orgánov štátnej správy viazať časť prostriedkov z prideleného rozpočtu aj v roku 1997.

Premiér svoj sľub splnil! Vyhlásenie akademických funkcionárov Univerzity Komenského pre masmédiá dňa 30. septembra 1997

Vedenie Univerzity Komenského a osobne rektor UK prof. Ing. F. Devín­sky, DrSc., vyjadrujú uspokojenie nad skutočnosťou, ž e 30. septembra 1997 bol Univerzite Komenského otvorený limit na čerpanie rozpočtových prostriedkov do konca roka vo výške 100 % upraveného rozpočtu UK.

Akademickí funkcionári Univerzity Komenského konštatujú, ž e tým bol splnený sľub premiéra vlády S R V . Mečiara daný rektorom slovenských vysokých škôl na spoločnom stretnutí Slovenskej rektorskej konferencie s premiérom vlády S R a ministerkou školstva vo Zvolene dňa 9. 9. 1997, podstatou ktorého bolo pozastavenie plánovanej reštrikcie rozpočtových prostriedkov vysokých škôl v celkovej výške 430 mil. Sk. Realizácia to­hoto sľubu znamená, ž e vysoké školy nebudú musieť v tomto roku mimoriadnymi opatreniami upravovať mzdové a ďalšie platové pomery

svojich zamestnancov, či prijímať ďalšie opatrenia v oblasti mzdových fondov. Napriek tejto pozitívnej skutočnosti akademickí funkcionári UK nástojčivo pripomínajú, ž e sa prevádzka UK i ostatných vysokých škôl S R uskutočňuje v mimoriadne ťažkých finančných podmienkach. Vzhľadom na pretrvávajúci výrazný nedostatok finančných prostriedkov - deficit vysokých škôl vo výške 680 mil. Sk (z toho UK 208.5 mil. Sk) reprezentujúci minimálne potreby vysokých škôl na vlastnú prevádzku, sa začína realizovať jej výrazné obmedzovanie. I naďalej hrozí, ž e pri pretrvávaní tohoto stavu bude po vyčerpaní všetkých možností z prevádzkových dôvodov nevyhnutné úplne minimalizovať, či dokonca dočasne pozastaviť prevádzku niektorých fakúlt, súčasti, resp. celej UK v priebehu zimného semestra šk. roku 1997/1998.

Rokovalo Kolégium rektora UK

P o d v e d e n í m rektora UK prof. Dev ínskeho z a s a d a l o d ň a 22. septembra K o l é g i u m rektora UK. Ťažiskovým bodom rokovania bol akútny nedostatok finančných prostriedkov na prevádz­ku fakúlt a UK, hroziaci vyústit k predčasnému ukončeniu z imného semestra. D o konca sep­tembra mali dekani zhodnotiť finančnú situáciu a po dohode s akademickými senátmi fakúlt oznámiť vedeniu UK svoje oficiálne stanovisko a konkrétne prevádzkové opatrenia, ktoré príjmu v 4. štvrťroku. Ďalej sa Kolégium rektora UK za­oberalo nedodržiavaním Smernice rektora č. 1/1997 o spôsobe uchádzania sa o finančné prostriedky z rezervy SR a konštatovalo, ž e vo viacerých prípadoch žiadatelia obišli univerzit­n é predpisy. Preto vedenie UK žiada ministerstvo školstva o uvoľnenie účelovosti takto náro­kovaných finančných prostriedkov, aby tieto mohli byť použité na fakultné priority. O 'Navrhl i

kritérií ročného rozdelenia prostriedkov UK pre rok 1998V ktorý obdržali členovia kolégia v písomnej fome, sa bude rokovať na buducom zasadnutí kolégia Predmetom rokovania boli tiež otázky doktorandského štúdia, najma v súvislosti s účasťou fakult UK na vytvaraní spo­ločných odborových komisii.

Na záver rokovania prijali členovia Kolegia rektora UK vyhlásenie nasledujúceho znenia, ktoré odporučili uverejniť v masmédiách

Kolegium rektora Univerzity Komenskeho v Bratislave vy jadruje protest a hlboke roz­horčenie nad skutočnosťou, ž e ministerka školstva ako vrcholná p r e d s t a v i t e ľ a vzde­lávania a vedy v Slovenskej republike sa aktívne zúčastni la na prijatí a ďalších akciách s p o j e n ý c h s návštevou predsedu Národ­ného frontu J . M Le Pena v S lovenskej re­publ ike

Rektor Univerzity Komenského

navštívil USA

Na pozvanie americkei strany odcestoval koncom septembra rektor UK prof. Devínsky d o New Yorku. USA. aby podpísal spoločnú z m l u v u Univerzity Komenskeho s Nadaciou J a n a Betka Papanek a Univerzitou New York o vzájomnej spoluprací a podpore Univerzity Komenskeho a študentov jej štyroch fakult - právnickej, filozofickej, pedagogickej a fakulty managementu Predmetom zmluvy je umožnenie d l h o dobého štúdia študentom týchto fakutt na New York Univeisity. pričom naklady na pobyt a školné na amerckej unrverz<e hradí Papankova nadacia

3

Profesor RNDr. T i b o r Katriňák, DrSc., j e d e n z čelných predstaviteľov s l o v e n s k e j matemati­ky, osláv i l tento rok s v o j e šesťdesiate narode­niny.

Profesor Katriňák sa narodil 23. marca 1939 v Košiciach a strednú školu navštevoval v Spiš­skej Novej Vsi. V rokoch 1955-1960 študoval ma­tematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil ako vysokoškolsky učiteľ najprv na Príro­dovedeckej fakulte a neskôr - o d jej založenia v roku 1980 - na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, kde pôsobí až dodnes. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1965. V roku 1968 sa habilitoval na docenta. Akademický rok 1968/69 strávil na Humboldtovom štipendiu

Zlatá medaila UK prof. Katriňákovi v Bonne. Vedeckú hodnost doktora vied (DrSc.) dosiahol v roku 1980. Riadnym profesorom na katedre algebry a teórie čísel matematicko fyzí kálnej fakulty sa stal až po zmene pomerov v ro­ku 1990.

Profesor Katriňák je svetovou autoritou v ob­lasti teórie zväzov a univerzálnej algebry. Veľkou mierou prispel k dobrému menu slovenskej ma­tematiky a Univerzity Komenského v o svete. Po­čínajúc druhou polovicou šesťdesiatych rokov je jednou z ústredných postáv 'Bratislavskej algeb­raickej školy". Jeho vedecký záujem sa sústredil hlavne na štúdium pseudokomplementárnych zväzov (p-algebier) a polozvázov. Venoval sa najmä otázkam charakterizácie rozličných tried p-algebier pomocou trojíc pozostávajúcich z dvoch jednoduchších štruktúr a istého typu morfizmu medzi nimi, priradených každej algeb re danej triedy (tzv. triple constructions). Vedec­ké prace profesora Katriňaka dosiahli zaslúžený medzinárodný ohlas, su citované v rade mono­grafií a v stovkách článkov.

Profesor Katriňak je aj vynikajúcim pedago gom. Svojimi prednáškami, vedením diplomo vých prac a prac 'Študentskej vedeckej činnosti* alebo v rámci vedeckej prípravy (vychoval se dem ašpirantov) významne ovplyvnil viacero generácií matematikov.

Profesor Katnňak sa vždy aktívne zapaial d o prace v prospech slovenskej a československej matematickej komunity Pôsobil resp pôsobí ako člen vedeckej rady na úrovni fakulty a| uni­

verzity, ako funkcionár Jednoty slovenských resp. československých matematikov a fyzikov, je predsedom Komisie pre obhajoby kandidát skych a doktorských dizeratčných prác v odbore algebry a teórie čísel. Členom Slovenskej granto-vej agentúry pre matematicko fyzikálno vedy, členom redakčných rád či recenzentom časopi sov Acta Mathematica Universitatis Comenianae (AMUC), Mathematica Slovaca, Mathematica Bo hemica (predtým Czechoslovak Mathematical Journal), Pokroky matematiky, fyziky a astronó­mie a mnohých dalších Je organizátorom a spoluorganizátorom viacerých Letných škôl z o všeobecnej algebry a usporiadaných mno­žín, atď

K šesťdesiatym narodeninám celá slovenska i česká matematická spoločnosť želá Tiborovi Katriňákovi pevne zdravie a m n o h o sil a úspe chov v jeho vedeckej, pedagogickej a organizač nej prací ako i v osobnom živote

Miroslav Haviar a P a v o l Zlatoš

Pri prí ležitost i ž i v o t n é h o jub i lea udel i l rektor Univerzi ty K o m e n s k é h o prof Dev ínsky dňa 17 septembra prof RNDr. T i b o r o v i Katriňáko­vi, DrSc., Zlatu medai lu Univerzi ty Komen­s k é h o z a d lhoročnú pedagogickú, v e d e c k ú a organizátorskú činnosť, ktorou podstatne o v p l y v n i l v e d e c k y a pedagogicky profi l Mate-maticko-fyzikálnej fakulty U K a v ý z n a m n e pr ispel k rozvoju matematiky na S l o v e n s k u

ZO ZASADNUTIA AKADEMICKÉHO SENÁTU UK

Akademický senát UK, ktorý rokoval dňa 24. 9. 1997 pod vedením predsedu doc. P. Balgavého, CSc.,sa zaoberal viacerými závažnými otázkami života školy Okrem iného vzal vedomie správu rektora U K o prijímacom pokračovaní na UK a konštatoval, že rektor v plnom rozsahu dodržal príslušné zákony a Štatút UK. Zaujal stanovisko k spôsobu uchádzania sa členov akademickej obce U K o účelovo pridelené finančné prostriedky z rezervy ministerstva školstva a vyslovil plnú podporu rekto­rovi UK, dekanom fakúlt a akademickým senátom fakúlt, ktorí vyžadovali nekompromisné dodržanie postupov a pravidiel uvedených v Smernici rektora U K č. 1/1997 a od nej odvodených pravidiel fakúlt a z ich porušenia vyvodili zodpovedajúce dôsledky. Vzal na vedomie správu vedenia U K o spracovaní návrhu rozpočtu U K na rok 1998 a odporučil vedeniu UK presadzovať taký variant návrhu rozpočtu, ktorý vychádza a zohľadňuje reálne potreby UK. Vyslovil výhrady proti postupu MF SR a nadväzne MŠ SR pri zostavovaní návrhu rozpočtu pre kapitolu školstvo a kapitolu veda na rok 1998, pretože predpisovanie tzv. orientačných limitov pre rozpis jednotlivých položiek rozpočtu, ktorých nedodržanie bolo sankcionované, považuje za svojvoľné. Taktiež nesúhlasil s požiadavkou MŠ SR postupovať podľa Príručky na zostavenie

návrhu rozpočtu na rok 1998. (Finančný spravodajca, ročník X X X I . str. 192), podľa ktorej majú vysoké školy započítavať do riešiteľských kapacít pre úlohy rozvoja vedy a techniky a| pedagogických pracovníkov s kapacitou 500 hod/rok na jedného pracovníka. Novela zákona č. 172/1990 Zb. o vysokych školách ani žiadny iný zákon neukladá, v akom rozsahu majú učitelia na vysokých školách vykonávať vedeckú činnosť. Z týchto dôvodov odporučil všetkým členom A O UK, aby vykazovali a plánovali vedecko-výskumnú kapacitu podľa skutočnosti a nie podľa vyššie uvedenej príručky.

Ďalej A S UK vyslovil súhlas so stanoviskom lekárskych fa­kúlt v SR k dlhotrvajúcemu prehliadaniu neprávneho stavu vo veci mzdových náležitostí zamestnancov lekárskych fakúlt a v prípade neriešenia tohto problému požiada R V Š SR, aby nesúhlasila s návrhom rozpočtu pre vysoké školy S R na rok 1998.

Stotožnil sa s pripomienkami vedenia UK a vedení fakúlt UK k návrhu vyhlášky MŠ o habilitáciách docentov a vymenúvaní profesorov. Odmietol vládny návrh zákona o dalšom vzdelávaní a podporil stanovisko Predsedníctva A S U K a vedenia UK zo dňa 17. 9. 1997 k legislatívnym návrhom podaným štátnou správou v priebehu letných prázdnin.

Spoločné stanovisko Predsedníctva Akademického senátu Univerzity Komenského a vedenia Univerzity Komenského

V období od 1. 7. do 31. 8. 1997 štátna správa spracovala návrh Zákona o ďalšom vzdelávaní a návrh Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Tieto legislatívne návrhy sa podstatne dotýkajú vysokých škôl.

Prostredníctvom Rady vysokých škôl SR bol v tomto období doručený aj návrh Vyhlášky MŠ SR o habilitácii docentov a vymenúvaní profesorov a návrh Vyhlášky MŠ SR o zabezpečení študentov vysokých škôl v období pedagogickej praxe alebo odbornej praxe. Rada vysokých škôl SR požadovala, aby boli pripomienky k viacerým z týchto legislatívnych návrhov zaslané v termíne kratšom ako 1 mesiac, pričom skôr ako do konca augusta 1997.

Konštatujeme, že Univerzita Komenského sa nemohla v zmysle Zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskor­

ších predpisov k týmto návrhom vyjadriť riadnym postupom. Postup, ked sa legislatívne návrhy predkladajú na pripomienkova­nie v čase neprítomnosti študentov na vysokej škole (napr. v období prázdnin, alebo v prakticky nerealizovateľných termí­noch, pokladáme za zásadne nesprávny a protestujeme proti nemu.

Konštatujeme ďalej, že ani pri spracovaní návrhu rozpočtu vysokých škôl na rok 1998 nebol dodržaný postup podľa § 16 Zákona o vysokých školách.

Vyzývame Radu vysokých škôl SR, aby dôsledne dodržiavala vlastné uznesenia o spôsobe vyjadrovania sa k podstatným návrhom a opatreniam, ktoré sa týkajú vysokých škôl tak, aby sa k nim mohli vyjadriť aj akademické obce vysokých škôl bez vylúčenia názoru študentov.

4

P R Í R O D O V E D E C K Á F A K U L T A I N F O R M U J E

40 rokov katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK~

Odborný seminár s medzinárodnou účasťou uskutočnila v dňoch 8. - 9. septembra 1997 pri príležitosti 40. výročia svojho vzniku katedra antropológie PRIF UK a Slovenská antropologická spoločnosť pri SAV v Bratislave. Seminár sa konal v priestoroch Správy účelových zariadení MZ SR v Bratislave. Sponzormi tejto akcie boli Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava a Druckereiservice, Wallner Oswald, Viedeň.

Podujatie otvorila doc. RNDr. Daniela Siváková, CSc., ktorá v skratke pripomenula okolnosti vzniku katedry, prvých asis­tentov i absolventov, ako aj najvýznamnejšie úspechy tohto vysokoškolského pracoviska v oblasti pedagogickej, vedecko­výskumnej i organizačnej.

Účastníkov seminára prišiel pozdraviť aj dekan PRIF UK doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc. So slávnostnými príhovormi, oceňujúcimi prácu katedry i vzájomnú spoluprácu, vystúpili prof. Dr. H. Walter z Univerzity v Brémách, prof. O. Eiben z Eötvös Loránd Univerzity v Budapešti, prof. M. Štefančič z Univerzity v Ljubljane, Dr. W. Scheffrahn z Univerzity vZúri-chu, doc. RNDr. Z. Šmahel, CSc., z Karlovej univerzity v Prahe a za Českú antropologickú spoločnosť pri ČAV prof. MUDr. E. Strouhal, DrSc., z Prahy. (Prihovor prof. Waltera uverejňujeme v plnom znení.)

V odbornej časti programu odzneli dve vyžiadané prednášky. Prvá z nich bola venovaná mikroevolučným procesom u primá­tov a ich možným dôsledkom pre ľudskú evolúciu. Druhá sa zaoberala genetickou diferenciáciou súčasných ľudských populácií demonštrovanou na podklade krvnoskupinových genetických markerov. Ďalších 28 ústnych a 13 posteľových príspevkov v slovenčine a angličtine bolo venovaných rôznym aspektom aplikovanej antropológie, ako napr. telesnému rozvoju, zloženiu a zdravotnému stavu detí predškolského a školského veku, ale aj somatometrickým ukazovateľom vysokoškolákov, genetike ľudských populácií, historickej, forenznej, klinickej športovej antropológii i uplatneniu antropologických metód v ergonomii.

Seminára sa zúčastnuilo 68 antropológov. Prebiehal v prijemnej pracovnej atmosfére, ktorú možno charakterizovat záujmom 0 všetky vystúpenia. Návšteva historickej expozície na Devíne a spoločenský program boli dôstojným doplnkom celého podujatia.

Záverom možno úprimne konštatovať, že doc. Sivákovej a celému organizačnému výboru sa podarila vynikajúca vedecká 1 spoločenská akcia dôstojne reprezentujúca slovenských antropológov, ako aj Prírodovedeckú fakultu UK.

Doc. RNDr. Vladimír Fajnor, PhD. PRIF UK

Laudatio

A t the occasion of the 40th anniversary o f the Department of Anthropology of the Comenius University, Bratislava

Thank you very much for your k ind invitation to celebrate with y o u the 40th anniversary of the Department o f Anthropology o f the Comenius University, with w h i c h I a m closely connected s ince m a n y years. Under the head of the founder of this department, Dr. Valsik, but also under the head of Dr. Pospisil a n d that of Dr. Siváková this department gained international reputation in m a n y fields of anthropology, to which of course many other scientists contributed w h o have been working and are still working in this department. Let m e mention here only the name of Dr. Drobná. I a m sure that under the head of Dr. Thurzo the successful development wil l continue.

I first came to this department in December 1988. A t this t ime a partnership between the universities of Bratislava a n d Bremen w a s established. Within the frame of this partnership scientists a n d students from Bratislava could come to Bremen, a n d scientists and students form Bremen could come to Bratislava, But in addition to these visits in both directions w e could organize a n d carry out several joint research projects, in the field of population genetics as well as in the field of growth and development. A considerable number of joint publications prove this fruitful co-operation between our two departments. I myself had the great honour a n d pleasure to collaborate with Dr. Siváková. In several research projects w e could not only analyze the variability of conventional genetic markers in Slovakia, but w e could also contribute to the population genetics of the HLA-system in Slovakia, and in a last project - in co-operation with Prof. H o u from China (who w a s with m e at Bremen for s o m e times as a Humboldt-Fellow) - w e could analyze s o m e D N A markers. T h e results o h just this study are very interesting and plead for continuation of this k ind of population research work in Slovakia.

But I d o not want to g o here into scientific details I want to emphasize at this occasion that I a lways enfoyed our co-operation very much. A n d I also enioyed it very much, that I could come to Bratislava and to Slovakia repeatedly, because I have met here s o many good colleagues a n d friends, and though I a m retired now since s o m e time, I hope that it wil l be possible for m e to c o m e here in future, too.

Let m e conclude with my best w ishes for a successful future development of your department a n d let m e exclaim:

Ad multos annos! But, a congratulator should not come with empty hands. A n d

therefore I brought two books with me, w h i c h might be of s o m e use to your teaching a n d research: 1. T h e 'Cambridge Encyclopaedia of H u m a n Evolution" and 2. ' T h e History and Geography of H u m a n Genes'. Accept them as a gesture of friendship.

Prof. Dr. Hubert W a l t e r Universität B remen

Dni nukleárnej medicíny v Bratislave Vyše 300 účastníkov sa stretlo v dňoch

17. - 19. septembra 1997 na podujatí, ktoré usporiadali, medzi inými, aj dve fa­kulty našej univerzity - 34. dni nukleárnej mediciny. Konalo sa pod záštitou a za priamej účasti dekana Lekárskej fakulty UK prof. Mudr. Ivana Ďuriša, DrSc., a de­kana Matematicko-fyzikálnej fakulty UK doc. RNDr. Ľudovíta Fischera, CSc.

Pozvanie predsedníčky organizačného výboru doc. MUDr. Izabely Makaiovej, CSc., prednostky Kliniky nukleárnej medi­cíny LF UK so sídlom v Onkologicjkom ústave sv. Alžbety v Bratislave, prijala pre­zidentka Európskej asociácie nukleárnej medicíny prof. Dr. A. Bischofová-Dela-loyeová z o Švajčiarska, jej manžel prof. Dr. B. Delaloye, predchádzajúci prezi­dent tejto asociácie. Ďalej predsedovia

odborných spoločností nukleárnej medicí­ny z Bulharska, Českej republiky, Fínska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ruskej federácie a Ukrajiny, ako aj desiatky špičkových zahranič­ných odborníkov a vyše dvesto našich le­károv, fyzikov, chemikov a pracovníkov stredného zdravotníckeho personálu z od­delení nukleárnej medicíny z celého Slo­venska.

Objektívne možno konštatovať, že to bolo po prvýkrát, čo Slovenskú republiku nav­štívili tak významní odborníci v nukleárnej medicíne a v takom počte. Subjektívne možno konštatovať, že tak vynikajúce a re­prezentatívne medzinárodné podujatie by sa len ťažko uskutočnilo bez neuveriteľné­ho pracovného elánu predsedníčky Spo­ločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygiény Slovenskej lekárskej spoločnosti

doc. MUDr. I. Makaiovej, CSc., a jej naj­bližších spolupracovníkov.

Dôležitou súčasťou "Dní nukleárnej medi­cíny" bol workshop k realizácii projektu izochrónneho cyklotrónu, ktorý by mal byť (v najbližších rokoch) zakladným vybave­ním Národného cyklotronového centra Slovenskej republiky Na vybudovaní tohto centra sa veľmi intenzívne podieľajú pra­covníci Matematicko-fyzikalnei, Lekárske) Farmaceutickej a Prírodovedeckej fakul­ty UK Zainteresovaní pracovnici týchto fa­kúlt veria, že v Národnom cyklotrónovom centre bude už v roku 2000 vyšetřeny prvy pacient a rozbehnú sa špičkové medzinárodné vedecke proiekfy v prí­rodných a lekárskych vedných disciplí­nách

Doc. RNDr. V. Fajnor, PhD PRIF UK

5

Zaujímavú analýzu štruktúry uchádzačov o štúdium uskutočnila v júni Filozofická fakulta UK. Jej cieľom bolo nielen zistiť, o aké študijné odbory na fakulte je najväčší záujem, ale aj zmapovať, z akých typov škôl a regiónov Slovenska pochádzajú prijatí študenti.

Prijímacie skúšky na Filozofickej fakulte UK Spomedzi všetkých fakúlt Univerzity Komen­

ského zaznamenáva filozofická fakulta už pravi­delne najväčší záujem o štúdium. Pre školský rok 1997/98 zaregistrovala 4948 vážnych záu­jemcov o štúdium. V rámci odborného štúdia najväčší záujem bol o štúdium sociológie, na ktorú sa hlásilo až 324 uchádzačov, potom o his-tóriu-politilógiu (298 uchádzačov), viac ako 150 uchádzačov ďalej zaznamenala anghčtina-arabčina, archeológia-história a filozofia-politoló-gia. Na učiteľstve všeobecno vzdelávacích pred­metov najvyšší počet uchádzačov bol na an-gličtine-histórii a angličtine-slovenčine. až 198. Rekord však dosiahli v bloku prekladateľstvo a tlmočníctvo študijné odbory angličtina-nemči-na s 379 a angličtina-portugalčina s 229 záujem­cami.

Na prijímacom pokračovaní sa zúčastnilo 3 742 uchádzačov o štúdium, z ktorých 1 477 vyhoveli požadovaným prijímacím kritériám, t.j.

získali 60% a viac z predpísaného počtu bodov. Celkový počet dosiahnutých bodov určil výsled­né poradie prijatých 550 tuzemských a 5 zahra­ničných študentov. Prijímacie skúšky sa realizo­vali formou písomných testov. Anonymita testov bola zabezpečená po prvýkrát prostredníctvom čiarového kódu. Jeho zavedenie urýchlilo a ufahčilo priebeh prijímacích skúšok, takže fakulta bola schopná denne zvládnuť nápor 1300 uchádzačov a kompletné výsledky skúšok boli k dispozícii 24 hodín po ich ukončení. Nie je bez zaujímavosti, ž e na prijímacie skúšky bolo potrebné pripraviť 113 variantov rôznych testov, oxeroxovať 76 793 stran, čo predstavova­lo 12 300 kusov testov.

Z prijatých uchádzačov až 73% tvorili ženy Iba 14% prijatých študentov sú absolventmi iných typov stredných škôl než gymnazn Me dzi prijatými uchádzačmi prevladali maturanti z predchádzajúcich rokov, tvorili až 65% všet

kých prijatých študentov. Z Bratislavy pochádza 38% prijatých študentov, zvyšok z o všetkých ostatných regiónov Slovenska Počet študentov, prijatých z jednotlivých gymnázií, zreteľne vypo­vedá o ich kvalite. Najviac študentov bolo pnja tých z Gymnázia na Metodovej u l v Bratislavo (39), z Gymnázia na Mierovej 5 v Leviciach (20), z Gynmnázia na Vazovovej ul. v Bratislave (19) Viac ako 10 študentov bolo (falej prijatých z bra tislavských gymnázií J. Hronca, Evanjelickoho lý cea na Vranovskej ulici, z Gymnáziá L Saru, Gymnázia I Horvata a z Gymnáziá L Novomes kého.

Analýza potvrdila, ž e spomedzi ostatných filozofických fakúlt na iných vysokych školách ostáva Filozofická fakulta UK stale najžia danejšou školou s celoslovenskou pôsobnos fou.

PhDr. B H l a v a C S c , prodekan FIF UK

Tridsiatyôsmy školský rok ÚJOP UK

Ustav j a z y k o v e j a odbornej pr ípravy zahran ičných študentov UK pri­v í t a l v t o m t o š k o l s k o m roku u ž p o tr idsiatyôsmykrát n o v ý c h zahranič­n ý c h š t u d e n t o v . Za uplynulé roky prešlo jeho bránami takmer 9 000 za­hraničných poslucháčov z viac ako 90 krajin sveta.

Základným poslaním Ú J O P UK j e jazykova a odborná priprava zahranič­ných študentov pre štúdium na slovenských vysokých školách, ktorá trva 10 mesiacov. V pripade záujmu zahraničných študentov o študium na našich vysokých školách v anglickom jazyku zabezpečuje ustav odbornú prípravu študentov i v angličtine Okrem prípravy na vysokoškolské študium ponúka Ú J O P UK 5-mesačné kurzy slovenského jazyka pre postgraduantov a iných záujemcov a každoročne v júli poriada letny 4-týždňový kurz s/ovenčiny. Na ústave môžu záujemcovia tiež absolvovať štátnu skúšku z o slovenského jazyka.

T i e t o i ď a l š i e informácie z íska l i n o v i n á r i na t lačovej konferenci i Ú J O P U K pri pr í lež i tost i otvorenia n o v é h o školského roka dňa 16. septembra 1997, ktorá bola spojená s ocenením publ ikácie riadite­ľa ú s t a v u doc. PhDr. A n t o n a Gajdoša, DrSc., "Art ist ic Gymnast ics" , v y d a n e j v o V e ľ k e j Británi i . Na malej slávnosti bol prítomný i člen Medzi­národného olympijského výboru a predseda S O V Vladimír Cernušák, ktorý knihu označil z a "...významný počin, jeden z mála, ktorým sa slovenský odborník takto ukázal svetu. Úrčite pomôže nielen gymnastike, ale aj olym­pijskému hnutiu".

Doc. Gajdoš, v minulosti s á m dobrý gymnasta, sa už roky zaoberá histó­riou a teóriou tohto športu a monografiu o histórii a vývoji športovej gymnastiky, ktorú vydali v angličtine na Loughborough University, prvý raz predstavil svetu počas nedávnych majstrovstiev sveta v Lausanne. Vyše tristostranová, pekne graficky upravená kniha sa zaoberá športovou gym­nastikou skutočne od jej moderných prvopočiatkov. O d pretekov na prvých novovekých olympijských hrách v Aténach v roku 1896 až po atlantské hry a majstrovstvá sveta v roku 1886 - čiže kompletnou storočnicou gymnasti­ky. Okrem faktografických údajov obsahuje tiež unikáty - o cvičení, prete-

Predseda Medzinárodnej gymnastickej federácie Bruno Grandi (vpravo) s doc. Gajdošom pri prezentácii knihy Artistic Gymnastics v Lausanne

koch, náradiach i osobnostiach. V predslove John Atkinsom, technicky riaditeľ Britskej gymnastickej asociácie, uviedol: "Túto publikáciu by mal mať v knižnici každý gymnasta, tréner a obdivovateľ tohto krásneho športu " Zatiaľ však zdobi knižnicu Olympijského múzea v Lausanne, aj knižnicu FIG, našinec ju môže kúpiť iba u vydavateľa z a 15 libier. A le ako profesor černušák, tak autor, sľúbili, ž e sa pokúsia nájsť spôsob, aby sa kniha dostala aj na náš trh v slovenskom jazyku.

(podľa denníka Šport, 17. 9 1997)

Z a č i a t k o m j ú n a sa v n o v ý c h pr iestoroch Me­dzinárodnej o lympi jske j akadémie v gréckej Olympi i , v p r e d n á š k o v e j sále p o m e n o v a n e j p o p r v o m predsedovi Medz inárodného o l y m ­pi jského v ý b o r u Demetr iov i Bikelasovi , usku­t o č n i l o u ž tretie spoločné zasadanie u č i t e ľ o v v y s o k ý c h škôl t e l o v ý c h o v n é h o zamerania na t é m u "Et ika v športe". Etickému konaniu v špor­te na akejkoľvek úrovni pripisuje Medzinárodný olympijský výbor mimoriadnu dôležitosť, a preto pravidelne poriada zasadania takéhoto typu.

Na tohtoročnom stretnutí sa hovorilo o fair-play, o olympijskej filozofii, ale aj o dodržiavaní etic­kých princípov olympijskej myšlienky v konaní športovcov. Lektormi boli významní filozofi a uni­verzitní profesori z celého sveta.

Pomerne rozsiahly priestor bol venovaný aj olympijskej výchove, ktorá v mnohých krajinách buď celkom chýba, alebo j e na nedostatočnej úrovni. Potešiteľný j e fakt, ž e na Slovensku sa vďaka činnosti Slovenského olympijského výboru a Slovenskej olympijskej akadémie olympijská vý­chova rozvíja na všetkých typoch škôl Sme tiež

v s p o r t e

jednou z veľmi mála krajín na svete, kde sa na vysokých školách telovýchovného zamerania vyu­čuje Olympizmus ako samostatný predmet a na­viac, práve slovenská koncepcia rozvoja olympij­skej výchovy pre stredné a základné školy -dôkladne prepracovaný systém vedomostných súťaží podľa typov škôl a podľa regiónov - bola v rámci diskusných skupín dávaná za přiklad rozvoja a obohacovania poznatkov mládeže o olympijskom hnuti.

Cieľom všetkých telovýchovných pedagogov by mal byť nielen všetranny rozvoj ich zveren­cov, ale, a čo je nemenej dôležité, aj ich rozvoj duševný Harmonicky rozvinutá osobnosť špor­tovca v duchu starogréckej kalokagatio bude výsledkom práce len tých pedagogov. ktori s i kalokagatiu osvojili a v jej duchu vychovávali aj mládež

Vidina slávy a zisku v dnešnom športe preva­žuje nad všetkým ostatným Dokonca aj nad elementárnymi morálnymi zasadarni Sportovec chce vyhrať za každú cenu Ak však poruší nepí­sané pravidlá športu a zviťazí, pre neho je to Pyrrhovo víťazstvo

A j adekvátnym osobným príkladom zo strany športového pedagóga možno formovať osob­nosť mladého športovca žiadúcim smerom Na konci tejto cesty je skutočný novodobý rytier A práve toto by malo byť cieľom, ku ktorému sa snaži prispieť aj Medzinárodná olympijská akadémia

Mgr. Frant išek Seman F T V Š UK

6

SOCRATES, program Európskej únie (EU) zameraný na kooperáciu v oblasti vzdelávania, bol založený 14. marca 1995 a do roku 1999 sa počíta s celkovou dotá­ciou v o výške 850 mil. ECU. O d roku 1997 do rôznych aktivít SOCRATES môžu vstu­povať aj krajiny asociované v EÚ, medzi ktoré (zatiaľ) patrí aj Slovensko. Programy v rámci SOCRATES sú na rozdiel napr. od programu TEMPUS definované ako pod­porné a predpokladá sa ich dofinancova­nie z o strany participujúcich inštitúcií. Medzi programy projektu SOCRATES patria:

1. COMENIUS - program pre podporu stredného a základného školstva,

2. LINGUA - podpora výučby jazykov, 3. ODL - open and distance learning, 4. - vzdelávanie dospelých, 5. - výmena informácií a skúseností v po­

litike vzdelávania, 6. - program ERASMUS na podporu me­

dzinárodnej spolupráce vysokých škôl.

Hlavným cielom programu ERASMUS je rozvíjanie európskej dimenzie v o vyso­koškolskom vzdelávaní s dôrazom na rozvoj európskych aktivít vysokých škôl, mobilitu študentov a vysokoškolských pedagógov, prípravu učebných osnôv, a to v náväznosti na Akčný program Európskych spoločenstiev pre mobilitu študentov vysokých škôl, založený v roku 1987.

Piedpokladom participácie v programe ERASMUS je príprava inštitucionálnych proiektov (Institutional contracts, IC) pred­kladaných univerzitami do centra E U v Bru­seli. Každá univerzita predkladá jeden projekt (na 3 roky) za všetky svoje inštitú­cie (fakulty, ústavy...). Súčasťou projektu je 'European Institutional Policy Statement", v ktorom univerzita formuluje stratégiu svojho rozvoja v zmysle zapojenia sa do siete európskych univerzít. Finančné pros­triedky sú prideľované každý rok a univer­zita každý polrok podáva "progress report". Vypracovanie projektu predpokladá exis­tenciu bilaterálnych dohôd medzi partner­skými univerzitami ratifikovaných na úrovni rektorov. Podmienkou podania aplikácií VŠ je zloženie vopred určenej finančnej čiast­ky vládou príslušnej krajiny d o spoločné­ho balíka Termín podania projektu je 15. november 1997!!!

Vstúpime do programu

ERASMUS?

V rámci inštitucionálneho projektu je možné aplikovať sa na nasledovné akti­vity:

1. mobilita študentov (mobility of students) v trvaní 3 - 1 0 mesiacov pre štu­dentov, ktorí absolvovali 1. ročník štúdia,

2 mobilita učiteľov (teaching staff mobili­ty), krátkodobé (1 - 8 týždňov) i dlhodobé (2 - 6 mesiacov) pobyty,

3. intenzívne programy (intensive pro­grammes), krátkodobé študijné programy v trvaní 10 dní - 3 mesiace zamerané na stretnutia študentov a pedagógov v špecia­lizovaných oblastiach (v programoch sa musia zúčastniť najmenej 3 partnerské štáty),

4. prípravné návštevy (preparatory visits), maximálne 3-týždňové návštevy vysoko­školských pedagógov a odborných pra­covníkov alebo študentov určené na budo­vanie základov budúcej spolupráce,

5. zavedenie "European Credit Transfer System (ECTS)", uľahčujúceho uznávanie štúdia v zahraničí,

6. spoločná príprava štúdijnych kurikúl (joint curriculum development).

Mimo IC je možné sa začleniť do tzv. Tématických sietí (tu je termín podávania prihlášok začiatok roka 1998).

Na rozdiel od programu TEMPUS, ktorý pomerne zdatne sponzoroval pobyty štu­dentov v zahraničí, sú dotácie na mobilitu študentov v programe ERASMUS výrazne nižšie (rádovo niekoľko stoviek E C U s minimom 50 ECU/študenta). Nie všetky schválené mobility budú financované, tak­že študent získa len štatút "ERASMUS štu­dent" a výhody z toho vyplývajúce. Granty na mobilitu študentov budú realizova­né cez Národnú kanceláriu SOCRATES.

Ostatné aktivity programu ERASMUS budú dotované vyššími čiastkami, avšak opát s cieľom podpory a nie kompletného fi­nančného krytia. V prvých fázach projektu sa predpokladá využitie grantov na •prípravné návštevy (preparatory visits)" (1 - 3 týždne), určené na budovanie zákla­dov budúcej spolupráce.

Administratíva spojená s prípravou projektu pre program ERASMUS je enormná. Predpokladá vytvorenie uni­verzitného koordinačného centra, ktoré bude: - formulovať predstavy univerzity o for­

mách začlenenia do programu, - riadiť činnosť jednotlivých fakúlt pri

uzatváraní medziuniverziťných zmlúv a formulovaní jednotlivých projektov,

- pripraví konečnú verziu aplikácie pre inštitucionálny projekt za celú univer­zitu.

To, že vysoká kvalita formálnej stránky projektu je predpokladom jeho postúpenia na odborné posúdenie, bolo potvrdené viacerými zástupcami zahraničných in­štitúcií, ktoré sa aplikovali o vstup d o ERASMUS v minulom roku.

Termín odovzdania prihlášky je tak blíz­ko, že sa zdá nemožné pripravíf ju vo for­me zodpovedajúcej úrovni našej univerzity. Nedá sa rátat s vysokou finančnou podpo­rou. Príprava konečnej verzie projektu bu­de vyžadovat obrovské úsilie a množstvo byrokratickej práce Oplatí sa teda snažit sa o vstup do programu ERASMUS? V ob­dobí, ked sa Slovenská republika takmer s istotou zbavila členstva v Európskej únii sa vypracovanie triezveho projektu Univer­zitou Komenského javí ako jedna z mož­ností začlenit sa do siete vyspelých európ­skych univerzít, d o ktorej nepochybne patrí. A to prevažuje všetky negatíva.

Užitočné adresy: Mgr. Ľubica Gállová riaditeľka Národnej kancelárie S O C R A T E S Staré Grunty 52 842 44 Bratislava Tel.: 724 383, fax: 724 483 e-mail: socrates@uip.sanet.sk http://europa.eu.int/eu/comm/dg22/socrates.html gopher://erasmus.ulb.ac.be http://www.cec.lu http://ortelius.unifi.it

L u b o m í r T o m a š k a Pr í rodovedecká fakulta U K

Za profesorom Ju Vo veku sedemdesiatšesť rokov zomrel dňa 30. augusta

1997 významný slovenský literárny vedec, rusista - profesor PhDr. Juraj Kopaničák, CSc.

Prevažná časť aktívnej vedeckej práce profesora Kopaničáka je spátá s katedrou ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakul­ty UK v Bratislave, kde pôsobil od roku 1956 do roku 1970 ako docent a neskôr ako mimoriadny profesor ruskej literatúry a vedúci katedry. Do povedomia slovenskej i medzinárodnej ru-sistickej obce sa zapísal ako autor celého radu vedeckých štú­dií o tvorbe A P. Čechova, N. V. Gogoľa, L. N. Tolstého, F M Dostojevského, vysokoškolských učebnic a Antológie ruskej poézie prvej štvrtiny 19, storočia

Po politických čistkách v roku 1970 musel z fakulty odísť. Na­priek zložitej existenčnej situácii, ktorá trvalo poznamenala jeho

jom Kopaničákom zdravotný stav, aj v tomto období pokračoval v o vedeckej práci a zákaz publikovať mu nezabránil uverejňovať svoje štúdie v za­hraničných odborných časopisoch a v samizdatových zborní­koch českých rusistov.

Po rehabilitácii v roku 1990 sa nakrátko vrátil na filozofickú fa­kultu ako externý profesor, ale najma sa usiloval zavŕšiť tie pro­jekty, ktoré boli syntézou jeho predchádzajúceho vedeckého zamerania. V roku 1993 vyšli jeho Dejiny staršej ruskej literatu­ry, v r. 1994 monografia Dostojevskij a dnešok a posledným, symbolicky vyznievajúcim odkazom profesora Kopamčaka, je tesne pred smrťou dokončenie druhej časti monografie o Dostojevskom.

Česť jeho pamiatke. Kovačičova Olga, Eliáš Anton

7

R E Z E R V O V A N É P R E M F F U K

OTVORENIE AKADEMICKÉHO ROKU na matematicko-fyzikálnej fakulte

M F F U K p a t r í p o č t o m š t u d e n t o v , uč i te ľov a o s t a t n ý c h p r a c o v n í k o v k s t r e d n e veľ­

k ý m f a k u l t á m U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o . K o n c o m s e p t e m b r a d e k a n fakulty d o c . R N D r . Ľ u d o v í t F i s c h e r , C S c . , s l á v n o s t n e otvori l o s e m n á s t y a k a d e m i c k ý r o k o d v z n i k u fakulty. Privítal n a j m ä 4 7 3 p o s l u c h á č o v p r v é h o ročníka, č o j e doteraz n a j v y š š í počet. V o s v o j o m p r e j a v e s a o k r e m i n é h o z a m y s l e l n a d o t á z k o u " č o d n e s

v e d i e m l a d ý c h ľ u d í k t o m u , a b y s i n a d l h ý c h p ä ť r o k o v z a s a d l i d o l a v í c v y s o k ý c h

škôl". A j kecf j e o t á z k a v l a s t n e n e z o d p o v e d a t e ľ n á , p r e t o ž e k o l k o j e š t u d e n t o v , t o l k o

j e a j i n d i v i d u á l n y c h p o h n ú t o k k z á p i s u n a š t ú d i u m , p r e d s a s a v š a k d a j ú nájsť častej­

š i e s a o p a k u j ú c e f a k t o r y . J e t o s n a h a pr ipraviť s a n a p o v o l a n i e , k t o r é zaist í v b u d ú c ­

nost i p r i m e r a n é , t e d a d o b r é h m o t n é z a b e z p e č e n i e ? A l e b o s n a h a o d o s i a h n u t i e

v y š š i e h o s p o l o č e n s k é h o p o s t a v e n i a ? S p o l u s d e k a n o m M F F U K m u s í m e pripustiť, ž e d e n n á s k ú s e n o s ť z r e á l n e h o e k o ­

n o m i c k é h o p r o s t r e d i a n á s v e ľ m i s k o r o p r e s v e d č í , ž e k d o b r é m u p l a t u v y s o k ú š k o l u

n e t r e b a . A k a d e m i c k á p r o f e s i a n i e j e t i e ž z á r u k o u s p o l o č e n s k é h o s t a t u s u , ktorý s a

v o č i a c h v e r e j n o s t i p r e j a v u j e l u x u s n ý m a u t o m , h o n o s n ý m d o m o m a p o d . ' K d e t e d a

t r e b a hľadať f e n o m é n , k t o r ý v e d i e m l a d ý c h ľudí, a b y prešl i p o v e d ľ a m a t e r i á l n y c h lá­

k a d i e l d n e š n é h o s v e t a a n ú t i i c h k lopať n a b r á n y univerzí t?" P o d ľ a d e k a n a M F F s a

".. .zrejme v t o m t o o k a m ž i k u m u s í m e o d p ú t a ť o d "mater iá lnych" m y š l i e n k o v ý c h p o ­

c h o d o v a n e c h a ť s a os lov iť ľ u d s k ý m d u c h o m a j e h o v r o d e n o u a p r i r o d z e n o u t ú ž b o u

p o p o z n a n í n o v é h o , n e z n á m e h o . " S t á l e v i a c ľ u d í s i u v e d o m u j e , ž e v z d e l a n i e n i e j e u n i v e r z á l n y m r e c e p t o m n a

ú s p e c h , a l e p r e d o v š e t k ý m r o b í č l o v e k a p r i s p ô s o b i l e j š í m , o d s t r a ň u j e s t e r e o t y p k a ž ­

d o d e n n é h o ž i v o t a a d á v a m u d o r ú k m n o ž s t v o informáci í , k toré p o m á h a j ú riešiť k o n ­

k r é t n e ž i v o t n é s i t u á c i e .

S n a h o u M F F , a k o a j o s t a t n ý c h f a k ú l t U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o , j e u m o ž n i ť v š e t k ý m

š t u d e n t o m z í s k a ť . p o č a s š t ú d i a p o p r i m n o ž s t v e š p e c i á l n y c h v e d o m o s t í a s c h o p n o s t í

a j o b e c n e j š i e v lastnost i , k t o r é a b s o l v e n t o m p o m ô ž u č o n a j l e p š i e r e a g o v a ť n a p o ž i a ­

d a v k y s p o l o č e n s k e j p r a x e a nájsť t a k d o b r é a u ž i t o č n é u p l a t n e n i e . K t a k ý m t o v last­

n o s t i a m a b s o l v e n t o v m a t e m a t i c k o - f y z i k á l n e j fakul ty patr í p r o f e s i o n á l n y pr ís tup

k v ý p o č t o v e j t e c h n i k e , s c h o p n o s ť l o g i c k e j a n a l y z y a s y n t é z y p o z n a t k o v a o v l á d a n i e

a n g l i c k é h o , r e s p . ď a l š i e h o s v e t o v é h o j a z y k a n a d o b r e j ú r o v n i .

-el-

TITULY vydané a plánovaná vo vydavateľskom oddelení Právnickej fakulty UK

na rok 1997

Monografie. 1. Matlák, Ján: Právo sociálneho zabezpečenia v historickom, súčasnom

a európskom kontexte 2. Hruškovič, Ivan: Islamský právny systém a proces jeho formovania 3. Košičiarová, Soňa: Ekologická ujma a škoda v práve životného prostredia •

Učebné texty: 1. Kršková, Alexandra: Kapitoly z dejín

európskeho politického a právneho myslenia 2. Nemec, Matúš: Vybrané kapitoly z cirkevného práva 3. Chovancová, Jarmila - Valent, Tomáš: Základy filozofie 4. Abrahámova, Eva: Deutsch tur Jurastudenten (dotlač) 5. Škultéty, Peter a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná a osobitná časf. 6. Blaho, Peter - Haramia, Ivan - Židlická, Michaela: Základy rímskeho práva 7. Košičiarová, Soňa a kol.: Právo životného prostredia európskych krajín 8. Schronk, Robert - Barancová, Helena: Európske pracovné právo 9. Kresák, Peter: Ústavy a ústavné dokumenty

vybraných demokratických štátov 10. Matlák, J á n - Macková, Zuzana: Dodatky k učebným textom

Matlák-Barancová-Macková: Právo sociálneho zabezpečenia (1995)

cena: 163,- Sk cena: 190,- Sk vyjde: 10/97

cena: 205,-Sk. cena: 165,- Sk cena: 165,- Sk cena: 175,- Sk cena: 240, Sk vyjde 10/97 vyjde 12/97 vyjde 12/97

vyjde 12/97

vy|de 10/97

Zborníky, časopisy: 1. Európsky trend 1/1997, 2/1997, 3/1997, 4/1997 2. Právo na životné prostredie - základné právo človeka,

zborník z medzinárodného kolokvia 3. Orbis Iuris Romani 1997 4. Zborník z o IV. Lubyho právnických dní

cena: 60,- Sk/1 číslo

cena: 105,- Sk vyjde 10/97 vyjde 10/97

Nový ústav na MFF UK

Na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK vzniklo dftom 1. októbra 1ÖÖ7 nové praco­visko - Astronomický ústav MFF UK. Pri transformácii doterajšej Katedry astronómie a astrofyziky na nový ústav sa vytvoril väčší priestor pre vedeckú a výskumnú prácu a zvý­šenie kvality vyučovania astronómie na našej fakulte.

Astronómia na Slovensku má dobrú tradíciu a hlboké zázemie. Ako jeden z prvých ústavov na univerzite bol už v roku 1943 Dr. Antoni nom Bečvářom založený Astronomický ústav V roku 1952 sa na univerzite otvára vyučovanie astronómie na novovzmknutej katedre astra nómie, geofyziky а meteorológie na vtedajšej Prírodovedeckej fakulte UK Celkový vývoj, po­treby výchovy a rozvoia vedy vedu k tomu. že v roku 1988 vzniká na našej takulte samostat na katedra astronómie a astrofyziky

Po vybudovaní astronomického observatória v Modre a |eho úvodom d o ptevadzky sa loto гю ve pracovisko rýchlo orientuje a pr(«ad/uje nielen na domacei, ale aj európskej a svetovej pôde Vzniká tak nova potreba pr«pôsobenia sa nastu penemu trendu potreba zmeny štruktúry, čo předpokládáme, ž e zabezpečí novozriadený Astro nomický ustav Ukazalo sa, ž e pravé ptacovmko v Modre Astronomické observátorům ako jedno z dvoch profesionálnych pracovísk na Slovensku sa v priebehu posledných troch rokov ZBtadáo v astrometrii medzi najpoprednejšie o b s e r v a t o ř v Europe i vo svete napriek tomu, ž e je v prevádzke necelých 5 rokov a fakticky sa ne­pretržite borí s mnohými, najmä finančnými prob­lémami.

Našu pozíciu v európskom a svetovom meradle v oblasti astrometrie astenodov a komét n á m jas­ne dokumentuje tento prehľad. K ý m v roku 1994 sme urobili 28 pozorovaní malých planetiek (asteroidov) a nachádzali sme sa na 81 mieste na svete, tak v roku 1995 pracovisko zaujalo s 643 pozorovaniami asteroidov a komét a 10 objavmi nových asteroidov 9. miesto v Európe a 25. miesto na svete. Rok 1996 znamená už 1841 pozorovaní asteroidov a komét a 18 nových objavov, čo p o sunulo naše pracovisko na 2. miesto v Európe a 13 miesto na svete. Rok 1997 už teraz predsta vuje 2600 pozorovaní a cfalších 27 nových objavov asteroidov.

Objavy Astronomického observatória, pozičné merania asteroidov a komét, sú publikované v MPC cirkulári, ktoré vydava celosvetové centrum v Cambridge Pozorovania sa vyznačujú presnos­ťou a sme schopní pozorovať aj zvlášť malé a veľ mi vzdialené telesá, napr asteroidy s priemerom 1 km až d o vzdialenosti asi 500 miliónov k m

Za tieto úspechy vcfačíme práve tomu. ž e sme venovali všetky prostriedky d o modernizácie spô sobu pozorovania Pozorovania sa vykonávajú 60 centimetrovým zrkadlovým ďalekohľadom, kto­rý pracovníci A U zrekonštruovali a zmodernizova li. Merania sú poloautomatické, riadené počítačmi, využívajú sa elektronické C C D kamery a tym sa klasická technika pozorovaní približne stonásobne zefektívnila

Sme presvedčení, ž e pracovisko si nástupe ný trend nielen zachová, ale rozšírením svo jich pozorovacích možností dosiahne cfalšie úspechy

Doc RNDr. Pavel Pafúš, CSc riaditeľ A U MFF UK

8

R E Z E R V O V A N E P R E M F F U K

Medzinárodná matematická súťaž vysokoškolákov

Družstvu MFF UK v Plovdive

Bulharský P l o v d i v b o l v d ň o c h o d 30. j ú l a d o 4. augusta 1997 s v e d k o m 4. ročníka medziná­rodnej súťaže v y s o k o š k o l á k o v v r iešení mate­mat ických ú loh. Družstvo MFF UK sa na súťaži zúčastnilo už p o druhýkrát. Súťaž bola organizo­vaná spoločne Sofijskou univerzitou a University College London. Predsedami organizačného výboru boli Prof. J o h n J a y n e a Prof. Rumen Maleev.

Absolútnym víťazom a držiteľom Grand First Price sa stal Mladěn Dimitrov z Ecole Normale Superiore v Paríži. Táto cena bola udelená iba dvom najlepším súťažiacim. Spoludrž i teľom tej­t o prest ížnej prvej c e n y bol aj študent Mate-maticko-fyzikálnej fakulty U K v Bratislave Martin Niepel, ktorý s a umiestni l na 2. mieste s p o m e d z i 8 0 účastn íkov z 24 e u r ó p s k y c h uni­verzít. Z a p e k n ý ú s p e c h j e m o ž n o považovať aj umiestnenie d a l š í c h naš ich študentov. Naši študenti J.Bábeľa a E.Kováč z í s k a l i 2.cenu a v poradí jednot l i vcov s a umiestni l i v prvej dvadsiatke súťažiacich, m e d z i ktorými bol i a j m n o h í býval í v íťazi medz inárodných matema­t ických o l y m p i á d stredoškolákov.

V neoficiálnom hodnotení trojčlenných druž stiev sa na prvom mieste medzi univerzitami umiestnila Matematicko fyzikálna fakulta Karlo­vej Univerzity v Prahe Družstvo MFF UK v z lo­ž e n í Martin Niepel, E u g e n Kováč, J á n Babeľa a T o m á š Futáš s a umiestn i lo na p e k n o m 2. mieste. Nasledovali Belehradska Univerzita. Univerzita v Budapešti. Varšavska Univerzita a Univerzita v Sofii

Súťaž prebiehala počas dvoch dní. Úlohy boli vyberane najma z odborov reálne) analýzy a li­neárne) algebry V porovnaní s minulým roční­kom súfaže sa zvýšila náročnosť úloh Prvy deň

súťaže boli zadané náročnejšie úlohy, čo sa napokon odzrkadlilo aj v celkových bodových ziskoch v tomto dni. Iba výnimočne bol bodový zisk viac ako 50% bodov. Druhý deň boli zadané o poznanie ľahšie úlohy. Dvaja súťažiaci (M Di-mrtrov a M Niepel) získali v druhom dni až 98% všetkých možných bodov Zadania úloh a podrobné vysledky je možné získať na W W W adresehttp

w w w lam.fmph uniba.sk/studium/sutaz

Družstvo MFF UK sa sutaže zúčastnilo v rámci projektu grantu HESP orientovaného na podpo­ru talentovaných študentov. Cieľom projektu bo­lo a je poskytnúť záujemcom z radov študentov MFF UK rozšírenie znalosti mimo rámec vysoko­

školského štúdia ako aj cielená príprava na ma­tematické súťaže vysokoškolákov. Seminar or­ganizovali a prípravu družstva viedli M Chlebík a D Ševčovič z Ústavu aplikovanej matematiky MFF UK Súťaž bola príležitosťou pre nadviaza nie kontaktov medzi nádejnými matematikmi ako aj prispela k porovnaniu úrovne vyučovania matematiky na rôznych univerzitách Vysledky účasti nášho družstva je možné považovať za veľmi uspokojivé ked?e dosiahlo lepšie vysled­ky ako vlani Za výrazný úspech možno bezpo­chyby považovať výsledok Martina Niepela ktorý obsadil druhé miesto a stal sa spoludržitefom Grand First Price

Daniel Ševčovič Ustav apl ikovanej matematiky MFF UK

Prečo musí byť fyzika neobľúbeným predmetom?

Je prinajmenšom povšimnutiahodné, že či už v našom najbližšom okolí, alebo napr. na obrazovke televízora pri rôznych diskusiách či zábavných programoch, neváhajú mnohí ľudia - aj známe a populárne politické a ume­lecké osobnosti verejne, dobrovoľne a dokonca hrdo prehlásiť, že matema­tika a fyzika neboli nikdy ich obľúbené predmety, že to boh pre nich 'španielske dediny' a že ani dnes im nič nehovoria.

Druhým dychom - veľakrát v ňom cítiť mier­nu iróniu - vy slov u/ú obdiv tým 'vyvoleným', ktorí majú na to 'buňky'. Patrí akosi k spoločenskému bontónu byt pyšný na seba, že v oblasti matematiky a fyziky som 'pako'. Je zau/ímavé, že ľudia sa väčšinou nechvália chabými vedomosťami zo zemepisu, dejepisu, gramati­ky..., keď spomínam len niektoré školské predmety, ktoré sporadicky vychá­dzajú najavo a nie sú o nič menej rozšírené. Človek sa ich snaží utajiť a v žiadnom prípade sa nimi nechváli.

Mám obavu, že pod tuto skutočnosť sa podpísali a dále/ podpisu/u cele generácie učiteľov matematiky a fyziky na všetkých stupňoch škôl a hádam ešte viac tí, ktorí rozhodovali a rozhodujú o tom, čo sa má učiť, ako sa má učiť, čo je pre 'život' dôležité... Podpísali sa a\ tí, ktorí určujú podmienky pre prijatie na vysoké školy. Väčšina škôl prijíma študentov na základe ve­domosť/' z príslušnej oblasti a menej sa stará o schopnosti študovat daný odbor. Stredoškolskí učitelia nemôžu dopredu vedieť, na ktorú vysokú školu sa budú ich žiaci po absolvovali hlásiť, a tak každý predmet je ten 'najdôležitejší* a do každého chudáka žiaka treba 'natlačiť čo na/viac zo všetkého. Matematika a fyzika sú hádam najviac na prijímacích skúškach frekventované predmety. Ak k snahe pripravit žiakov na prijímacie skúšky pripočítame určité špecifiká týchto predmetov (nevyhnutnosť logického uvažovania, abstrakcie...) a paradox, že žiakov /e ťažko presvedčit o ich dôležitosti pre praktický žrvot, máme už len krôčik k tomu, že žiakov pripra v u feme na pri/ímaciu skúšku a nie na štúdium na vysokej škole. Učíme ich fakty a nerozvíjame ich schopnosti.

Ako dosiahnúť aby matematika a fyzika neobsadzovali posledne priečky v rebríčku popularity vyučovacích predmetov, aby sa v spoločnosti net rado­val názor, že tieto vedy su len pre vyvolených a určitým spôsobom 'postihnutých' ľudí, že ma/u pramálo spoločného s bežným konzumným životom? 'Uznávam, že väčšina predmetov denne/ potreby má niečo

spoločné s fyzikou, ale mne predsa stačí vedieť, ktorý gombík mám stlačiť...' sú nafčaste/šie argumentácie mnohých našich blížnych.

Ak chceme, aby matematika a fyzika získali väčšiu vážnost v spoločnosti, aby sa stali obľúbenejšími medzi žiakmi, musíme ich, podľa môjho názoru,

zložit - aj keď s krvácajúcim srdcom -z piedestálu výnimočnosti a zařadit ich rovnocenne medzi všetky ostatne pred­mety. My. učitelia, by sme sa mali čo naj­objektívnejšie zamyslieť nad tým. ktoré

vedomosti z našich predmetov sme my, prípadne naši najbližší, využívali v našom súkromnom živote, resp bez ktorých sme sa zaobišli Mali by sme si dalej uvědomit, že nie všetci naši žiaci budu študovat na školách technic­kého zamerania, či dokonca na matematicko -fyzikálnej fakutte. Z týchto uvah, pri vzájomne/ koordinácii, by mal vyplynúť obsah a rozsah vyučovacie­ho predmetu. To, čo by nám z predmetu zosteúo. by bolo treba žiakov učit v trvalom kontakte s bežnými aphkaciamr V minimalizovanom rozsahu bv nám zostal priestor pre cieľavedomý rozvo/ tvorivosti, logického myslenia a v neposlednom rade - v dobrom slovazrnysle - pre propagaciu našich predmetov Je možne, že tak by sme u viacerých žiakov vypestovali vztah k matematike, resp fyzike, ktorý by bolo potrebne prehlboval napr v rámci nepovinných hodín.

Všetko, čo som dosiaľ povedal, sa však neda realizovd bez spolupráce s vysokými školami, kde matematika, resp fyzika su predmetmi prijímačej skúšky Tu by sa malo dokonca začat Ai tieto škofv bv mali. po vzore napr umeleckých škôl. hľadat spôsob, ako zistrt taient schopnosti študentov a nie ich momentálne viac-mene/ fonnalne vedomosti

Mo/ názor nie fe ani novy. ani ongmalny Chcel som ien pnpomenut reho existenciu. O tomto probléme sa diskutuje už rvky. vždy. keď sa stretne niekofko učiteľov Dokonca su ustarx>vene kolektrvy. snažiace sa zostav« tzv vedomostne štandardy, resp teamv. ktoré rtešia grantové uiohy z teßo problematiky Myslím, že by nezaškodilo, keby sme aj mv. bežní učteiia. hľadali cestu, ako sa zapojiť do nešenia niektorých otázok na zaklade vlast ných skúsenosti V prvom rade by sme sa však mali snažt o zmenu postoja spoločnosti k matematike a fyzike Postavenie učŔeia na spoločenskom rebríčku je však už dalšia otazka

Merlin Belkji

Malé zamyslenie sa nad popularitou "nepopulárnych" predmetov

9

V E D A Ä V Ý S K U M

1. E u r ó p s k e s y m p ó z i u m o b o b r o c h V lete v roku 1977 poľovníci omylom zastrelili pri Jakubovských rybníkoch bobra, ktorý za súmraku prebiehal cez cestu. Bobra, ako

velkú zvláštnosť, odovzdali vtedy Zoologickému ústavu Prírodovedeckej fakulty UK (od r. 1996 Ústav ekológie PRIF UK), kde bol z jeho kože zhotovený dermoplastický preparát a dodnes odpočíva v zbierkach ústavu. Práve v tom istom roku - 1977 - začali v susednom Rakúsku v dunajských luhoch poniže Viedne vysádzať rakúski ochranári a etológovia bobrov d o voľnej prírody. Chudák - alebo hrdina - náš bobor nemohol nič vedieť o politických vzťahoch a železnej opone a tak sa mu podarilo to, čo v tom čase nedokázal žiaden diverzant a nepriateľ socialistického zriadenia - prešiel cez všetky nástrahy a prekážky prísne stráženej hranice s kapitalistickým svetom. Pravda, napokon sa aj tak gulke nevyhol - pretože bol iba bobrom a v tme pripomínal horlivému strážcovi zvere túlavého psa.

A tak sa začala história bobrov na Slovensku. Vlastne nezačala, iba sa obnovila, pretože bobry žili na území Slovenska od prapradávna. Žili tu skôr, ako sem vkročila noha prvého pravekého lovca, ba skôr, ako boli ľudia na svete. Svo|ou obdivuhodnou činnosťou sa bobry významne podieľali na tvorbe krajiny, v ktorej dnes žijeme a ktorá nás svo|imi plodmi živí.

Bobor je zviera nesmierne zvláštne. Je hlodavec, ktorý sa spôsobom života výrazne prispô­sobil vodnému prostrediu, v kto­rom nachádzal a nachádza ochranu pred svojimi prirodzený­mi nepriateľmi - pred vlkom, med-vedom, rysom, vyššie na severe pred rosomákom a v Amerike aj pred pumou. Treba poznamenať, že bobor je cirkumpolárne rozší­rený v pásme ihličnatých a listna­tých lesov severnej pologule. Žia­den z týchto nepriateľov ho vo vodnom prostredí nemôže prena­sledovať a bobor je tak "múdry", že od vody sa vzdiali iba tak ďaleko, aby stihol pri blížia­com sa nebezpečenstve dobehnúť do jej spásonosného ochranného objatia. Menšich dravcov ako s ú lasice, tchory alebo aj vo vo­de žijúca vydra sa nemusí obávať, pretože v priebehu miliónov rokov dorástol do dosta­točne veľkých rozmerov, aby mu títo nemohli ublížiť. Jeho vystreté telo dosahuje až 1 me­ter a hmotnosť aj vyše 30 kg. Táto veľkosť ho zaraduje v radu hlodavcov - ktorý je veľmi početný, ale tvorený prevažne malými živo­číchmi - na druhé miesto, za juhoamerickú kapivaru, ktorá dosahuje dĺžku až 140 cm a hmotnosť do 50 kg. Uhryznutie jeho silný­mi hlodákmi, ktorými rozhrýza drevo a skladá stromy,nie je v prípade napadnutia žiaden špás. Lebka bobra je 6-krát menšia ako leb­ka človeka, ale v stisku zubov vyvinie tlak 90 kg na cm3, zatiaľ čo človek hryzie sotva silou 40 kg/cm3.

Prečo sa vlastne prerušila história bobra na Slovensku? Ako sme už uviedli, bobor sa pred svojimi nepriateľmi uchýlil do vodného prostredia a tomuto sa aj vynikajúco prispô­sobil. Je výborný plavec a potápač. Má širo­ký veslovitý chvost, krytý šupinami, medzi prstami zadných nôh má plávacie blany, uši a nozdry sa mu pod vodou vzduchotesne uzatvárajú a oko má chránené silnou rohov­kou a výdatnými slznými žľazami. Pod vodou vydrží 10-15 minút. Jeho krv obsahuje veľké množstvo červených krviniek viažucich kyslík a pri potápaní sa nenadýchne, ako to robia ľudia, ale najprv sa niekoľkokrát výdatne na­dýchne - okysličí si krv - potom vydýchne a ponorí sa, tak ako to robia tulene a veľryby. Takto nie je nadľahčovaný zásobou vzduchu v pľúcach a šetri energiou pri plávaní pod vodou

Bobor je zviera veľmi inteligentné, má do­konca rýhovaný mozog a snád práve jeho

schopnosť ochrániť sa pred prirodzenými nepriateľmi ho vystavila prenasledovaniu člo­vekom Svoje obydlia, v ktorých oddychuje a vychováva potomstvo, si stavia vo vode Buď si vyrýva diery do vysokého brehu (ako vydra alebo ondatra), ktoré maju vchod pod vodou a v zemi vystupujú až nad úroveň vod­nej hladiny, alebo si zakladá obydlia - z hliny a umne poskladaných konárov - tzv. bobrie hrady - priamo uprostred jazier a močarín na vyvýšených suchých miestach. S takýmto zabezpečením sa však bobor neuspokojuje, veď hladina vody počas roka stúpa a klesá a keď klesne, ľahko môže do jeho obydlia vôjsť nepovolaný votrelec Preto bobry stava­jú z konárov, ktoré si sami pripravia, skutoč­né hrádze, ktoré upevňujú kameňmi a utes-ňujú blatom. Tieto bobrie hrádze udržujú hla­dinu vody vždy v optimálnej výške, aby sa im nikdy neobnažili vchody do dier v brehu, ale­bo aby nikdy neklesla voda natoľko, že by mohli dravci prejsť -k ich vodnému hradu. V dávnej minulosti takéto bobrie priehradné jazerá výrazne menili celú krajinu. Usadzova­li sa v nich úrodné naplaveniny, ktoré voda prinášala z vyšších polôh, vznikali nové nivy a terasy bujne porastené najprv ostricami a trstinou, zakrátko aj vfbami a topoľmi. Táto pobrežná vegetácia zase poskytovala bob­rom výbornú potravinovú základňu. Bobry sa totiž živia v lete zelenou pobrežnou vege­táciou a na jar, v jesení a v zime kôrou a mäkkými tohtoročnými halúzkami hlavne vŕb a topoľov. Za tým účelom sa bobry nauči­li stromy obhrýzť a povaliť

Pravda, keď si prví poľnohospodári začali zakladať na najúrodnejších pôdach okolo vôd svoje políčka, nepáčilo sa im, keď ich bobry svojimi hrádzami zaplavili A tak začala vojna medzi bobrom a človekom Vystopovať a uloviť bobra, ktorý sa prezrádzal svojimi umnými stavbami a podhryzenými stromami,

nebolo ťažké Naviac, bobrie mäso má výbornú chuť, jeho veľmi hustá kožušina chránila

v* pred zimou aj človeka a jeho dve veľké pyžmové žľazy, ús­tiace vedľa zadného otvoru, ktorými si bobor označuje svoje teritórium, boli v ľudovom lieči teľstve vyhľadávaným antipyre-tikom A tak ľudia - v celej Európe - bobry prenasledovali a kántrili až ich postupne v jednotlivých krajinách úplne vykantrili Na Slovensku bol posledný bobor zastrelený

v roku 1854 A predsa na mekoíVych miestach bobry v tichosti a skrytosti predsa len prežili Na strednom toku rieky Labe v Nemecku na niektorých horských riečkach v Nórsku, v delte rieky Rôny vo Francúzsku

v močiaroch Beiorusi a v luhoch пеку Don pri Voroneži.

V druhej polovici nášho storočia sa hlavne v niektorých západoeurópskych štátoch za­čala venovať bobrom zo strany ochranárov aj vedeckých pracovníkov zvýšená pozornosť Veľkú zásluhu na ich znovurozšírenl a spo­znávaní majú nemeckí zoológovia z katedry zoológie na Univerzite Martina Luthera v Hal­le, ktorá je družobným pracoviskom Ústavu ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Brati­slave. Zásluhu na ich zachovaní majú aj pracovníci Biologickej stanice vo Voroneži, založenej ešte pred druhou svetovou vojnou. Ešte pred vojnou si znovu vysadili bobry na svojom území aj Poliaci, veľkú tradíciu tam má chovná stanica v Popielne Neskôr boli bobry znovu vysadené v pobaltských krajinách, vo Fínsku, Švédsku, Bavorsku, Holandsku, Maďarsku, Schleswick-Holstein-sku, Rakúsku, na Morave, v Chorvátsku, Slovinsku a v Rumunsku Na Slovensku bol v rokoch 1994-95 bobor úspešne vysadeny na hornej Orave na riečke Jelešna Vždy to bola spolupráca ochrancov prírody snažia­cich sa o repatriáciu pôvodného živočícha a vedeckých pracovníkov - ekológov a etoló-gov, ktorých minoriadne schopnosti toh­to cicavca, prejavujúce sa pri úspešnom znovuosídlovanl antropizovanej krajiny, mimoriadne zaujímajú Bobor im slúži ako ekoetologický model prispôsobivosti a života­schopnosti už takmer vyhubeného zvieraťa O závažnosti tejto problematiky svedči skutočnosť, že sa ňou zaoberá vyše 80 ve­deckých pracovníkov z krajín, kde bobor žije, alebo v minulosti žil

10

Keď pred dvoma rokmi navštívil - vtedy ešte Zoologický ústav PRIF UK - docent Nitsche, pracovník Ministerstva životného prostredia a veľký znalec bobrov z Dessau, aby sa na vlastné oči presvedčil o repatriač-nej schopnosti bobrov na Záhorskej nížine a v ramennej sústave Dunaja, vznikla myš­lienka zjednotiť a skoncentrovať doterajšie poznatky a určiť ďalšie smery doterajšieho štúdia odborníkov na celoeurópskom sympó­ziu. A tak nastala zdĺhavá práca s kore­špondenciou a prípravami sympózia. Za kra­jinu, ktorá mala usporiadať I. Európske sympózium o bobroch, bolo vybrané Slovensko a to z viacerých dôvodov. V pr­vom rade preto, lebo sme krajina, do ktorej bobry spontánne prenikajú z iných krajín a udomácňujú sa v nej bez akéhokoľvek pri­činenia človeka. T u treba poznamenať, že na severovýchodné Slovensko spontánne preni­kajú bobry z poľských Beskýd, kde ich poľskí odborníci vysádzajú a presídľujú zo severovýchodného Poľska. Tam je ich už toľko, že sa pomaly dostávajú do konfliktu so záujmami človeka. Za druhé na Slovensku preto, lebo máme centrálnu geografickú po­lohu a majú to k nám rovnako ďaleko odbor­níci z východu aj zo západu. A napokon aj preto, lebo cenove sme prístupnejší ako bo­haté západné krajiny.

Po dlhých prípravách a tiež pod zášti­tou Slovenskej zoologickej spoločnosti sa 1. Európske sympózium o bobroch uskutočnilo v dňoch 15. - 19.septembra 1997. Zúčastnilo sa ho 50 špecialistov z 15 krajín Európy a zámoria, kde v USA a v Kanade je bobor ešte relatívne dost rozšírený. Z našej krajiny sa okrem autora tohto článku zúčastnil pracovník SAŽP v Prešove a pracovník C H K O Záhorie, ktorí prakticky aj odborne usmerňujú a chránia re­patriáciu bobrov na naše územie a študujú ich ekologické a etologické prejavy pri osvo­jovaní si nového životného priestoru. Na sympóziu odznelo 21 významných vedeckých prednášok a bolo prezento­vaných 16 obsažných a hodnotných po-sterov. Významným prínosom sympózia boli osobné stretnutia a koordinácia ďalších smerov výskumu. Súčasťou sympózia bol aj workshop o potrebe a mož­nostiach výstavby biokoridoru okolo hate v Čuňove, ktorý by spájal staré koryto Dunaja s jeho horným tokom. Účastníci sympózia si tiež prezreli vodné dielo Gabčíkovo a loka­lity osídlené bobrom v ramennej sústave Dunaja.

Zvolanie 1. Európskeho sympózia o bobroch na Ústave ekológie PRIF UK malo veľmi priaznivú odozvu u všetkých účastníkov sympózia a o jeho výsledky prejavujú záujem aj zahraničné praco­viská, z ktorých sa pre rôzne príčiny ich pracovníci nemohli na sympóziu zúčastnit. Už teraz, len 3 týždne po skončení sympózia, prichádzajú na Ustav ekológie žiadosti o zborník pred­nášok. Napokon o úspešnosti a význame tohto podujatia svedčí aj skutočnosť, že všetci účastníci sympózia sa jednomyseľne dohodli na založení tradície a nutností spo­ločných celoeurópskych stretnutí Na záver sympózia bolo vydané uznesenie o zvolaní 2 Európskeho sympózia o bobroch v ro­ku 2000.

RNDr.Karol Pachinger.CSc. Ústav ekológie PRIF UK

P r e d s t a v u j e m e

ASOCIÁCIU INŠTITÚCIÍ VZDELÁVANIA DOSPELÝCH Vzdelávanie dospelých je skutočnosťou, s ktorou sa stretávame na každom kroku.

A j my na Univerzite Komenského v rámci rozličných foriem celoživotného vzdeláva­nia. Vzdelávanie dospelých sa však na širokej platfome uskutočňuje tiež mimo školského systému a jeho vývoj je potrebné vnímať komplexne.

Ak sledujeme hodnotenia vývoja v oblasti vzdelávania dospelých u nás po roku 1990, zhodujú sa v podstate v tom, že vývoj vzdelávania dospelých bol viacmenej ži­velný, bez hlbšie rozpracovanej strategickej línie, bez dlhodobej koncepcie, ktorá by sa zakladala na poznaní vzdelávacích potrieb a možností. Vývoj je do značnej miery poznačený aj nedostatkom legislatívnych opatrení, ktoré by systém vymedzovali a otvárali cestu k financovaniu. Ide najma o doriešenie takých otázok, ako je vzťah štátu a vzdelávania dospelých, stanovenie určitých prvkov systému vzdelávania do­spelých, vymedzenia kompetencií, stanovenie priorít a pod.

Súčasná situácia vo vzdelávaní dospelých vyžaduje niektoré systémové zmeny, ktoré by znamenali novú kvalitatívnu etapu. Urči­tým východiskom by mohli byť výsledky projek­tu PHARE - Stratégia a programy vzdeláva­nia dospelých ukončeného pred dvoma rokmi. Projekt sa dotýkal všetkých druhov vzdelávania dospelých. Hovorí sa v ňom o dru-hošancovom vzdelávaní, t.j. o vzdelávaní tých dospelých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov neukončili základnú či strednú školu, teda nemajú kvalifikáciu a majú možnosť využiť ná­hradnú cestu vzdelávania

V ďalšom vzdelávaní dospelých ide potom o tri základné formy: - dalšie profesijné vzdelávanie, kde ide o zvyšovanie, rozširova­nie kvalifikácie alebo o rekvalifikáciu, - sociokultúrne resp. záujmové vzde­

lávanie, ktoré sa uskutočňuje vo voľnom čase,

- občianske vzdelávanie, zamerané na rozvoj spoločenského myslenia a občianskej zod­povednosti dospeleho človeka U nas sa v súčasnosti kladie dôraz na ďalšie

profesijné vzdelávanie, ostatným dvom sa. žiaľ. venuje málo pozornosti.

Veľmi významným záverom projektu P H A R E bolo konštatovanie potreby koordinácie vzdelávania dospelých na Slovensku Vznik a existencia niekoľkých združení, ktoré vznikli po roku 1990, do určitej miery plnili a plnia ko­ordinačnú úlohu. V roku 1991 vznikla Asociá­cia inštitúcií vzdelávania dospelých, neskôr Asociácia univerzít tretieho veku, Asociácia osvetových pracovníkov, Združenie pre riade­nie a rozvoj ľudských zdrojov, Asociácia dištančného vzdelávania a pod.

Asociácia inštitúcií vzdelávania dospe­lých, ktorá je z uvedených najstaršia, plní významnú úlohu najmä v oblasti profesijného vzdelávania dospelých. Je to mimovládna, nezisková, nepolitická, dobrovoľná organizá­cia, združujúca momentálne 67 inštitúcií vzde­lávania dospelých na Slovensku. Jej úlohou j e napĺňať a presadzovať spoločné potreby a zá­

ujmy inštitúcií vzdelávania dospelých s podob­ným zameraním, dbať na profesionalitu svojich členov a nimi poskytovaných služieb. Má svoj vlastný etický kódex, ktorý určuje základné po­vinnosti člena Asoiácie vo vzťahu k zákazní­kom i ostatným členom. Stanovuje pravidlá morálneho správania sa člena asociácie a každý člen pri vstupe do A I V D sa zaväzuje tieto pravidlá dodržiavať.

K základným úlohám Asociácie patrí snaha o skvalitňovanie vzdelávania dospelých na Slo­vensku, ktorú sa usiluje realizovať okrem iného aj vytváraním priestoru pre diskusiu o základ­ných problémoch vzdelávania dospelých či už prostredníctvom organizovania odborných kon­ferencii alebo cestou časopisu Vzdelávanie dospelých, ktorý začala vydávať v roku 1996

Jednou z veľmi dôležitých podmienok kvalita­tívneho rozvoja vzdelávania dospelých j e jeho profesionalizácia, výskum a rozvoj teórie Príprava profesionálnych pracovníkov pre vzdelávanie dospelých sa uskutočňuje predo­všetkým na katedre andragogiky Filozofickej fakulty UK a na katedre vzdelávania dospelých Prešovskej univerzity. Na katedre andragogiky FIF UK sa v súčasnosti rieši a j grantová vedec­kovýskumná úloha o profesijnej kompetencii pracovníkov vo vzdelávaní dospelých a pripra­vuje sa Terminologický a výkladový slovník vzdelávania dospelých.

Vzdelávanie dospelých na Slovensku prechá­dza do ďalšej etapy svojho vývoja, ktorá so sebou prinesie nevyhnutnosť systémových a legislatívnych opatrení, ktoré by zaručovali kvalitu, kontrolu kvality a kompatibilitu so vzde­lávacími systémami Európskej unie. V tejto etape by mali práve vysoké školy zohrávať vo vzdelávaní dospelých významnejšiu úlohu ako doteraz. Vedecká a odborná kapacita, ktorou disponujú, by mohla kvalitatívny vývoj otvorené­ho systému vzdelávania dospelých výrazne pozitívne ovplyvniť.

Doc. Dr. Viera Průsaková, CSc. Katedra andragogiky FIF UK

STATISTIKA O ŠKOLSTVE

Podľa poslednej štatistiky v rezorte školstva j e zamestnaných okolo 145 000 pracovníkov, z toho 20 000 na vysokých školách. Počet pedagogických a vedeckých pracovníkov na vysokých školách j e približne 8 000. Priemerná mzda učiteľov v prvom polroku 1997 bola na základných školách 8 794 Sk. na stredných školách 9 603 Sk a na vysokých školách 12 137 Sk. Tarifné platy zo mzdy tvoria 75 - 80% a 10 - 15% osobné príplatky. Nástupný plat kvalifikovaných pedagógov je však na zakladných a stredných školách nižší ako 5 000 Sk, na vysokých školách 5 400 Sk.

N A Š A UNIVERZITA spravodai Univerzity Komenského v Bratislave • V y d á v a Univerzita Komenského • V t p w Šafárikovo n á m t 6, 81S 0 6 Bratislava • Tel 304 111 • Predseda redakčnei rady d o c J U D r Peter Kresa« C S c . prorektor U K č l e n o v i a RNDr Martin BelluS, M F F UK, d o c M U Or M a n á n Bemadič. C S c , LF UK. d o c ThOr Jurat Bándy. E B F UK. d o c ThDt Vi l iam Judák, RKCMBF UK, RNDr Z u z a n a K o v a ä č o v á , F M UK. d o c PaedOr Roman Moravec. C S c . FTVŠ UK. d o c PhDr Peter Ondre|kow4. P E D F UK, d o c JUOr J á n Reken C S c P R A F UK, p»oi MUDr Štetan Straka. D r S c . J L F UK. RNDr , Lubomír Tomáäka, C S c , PRIF UK, d o c R N O Aladár Valept. CSc . FAF UK. d o c PhDr Pavol Žigo, C S c , FIF U K • Z o d p r Mgr Jiř ina Hinnerová • Stat ická úprava D a n n a F o l d * i c » a • TI а Л Polygrafické stredisko U K • Uzávierka 1 každého mesiaca

11

S t u d e n t s k ý p ô ž i č k o v ý f o n d

Podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde s a zriaďuje Študentský pôžičkový fond (ďalej len "fond") a k o neštátny účelový fond n a poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl. Zákon nadobudol účinnost 1. augusta 1997 a zrušil výnos Ministerstva školstva SR z 15. novembra 1995 o hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl formou pôžičiek.

Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Orgánmi fondu sú rada fondu, riaditeľ fondu a dozorná rada.

Žiadateľom o pôžičku z prostriedkov fondu je študent p r v é h o vysokoškolského štúdia (ďalej iba "VŠ) n a vysokej škole v SR v dennej forme, ktorý je občanom SR a m á trvalý pobyt v SR (ďalej len "žiadateľ). A k žiadateľ študuje n a viacerých vysokých školách, resp. fakultách, požiadať o pôžičku môže l é n n a jednej fakulte.

Podmienky na priznanie pôžičky (§11): Žiadateľ o pôžičku musí spĺňať niektorú z nasledujúcich

podmienok: a) dosahuje počas V Š výborný prospech, b) je občanom s o zmenenou pracovnou schopnosťou, c) je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým

zdravotným postihnutím, d) j e poberateľom sociálneho štipendia. Z a výborný prospech s a považujú výsledky d o priemeru

známok 1,5, ktoré žiadateľ dosiahol v predchádzajúcom ročníku štúdia.

Rada fondu môže pôžičku priznať aj ostatným žiadateľom, ak boli uspokojené žiadosti všetkých žiadateľov, ktorí spĺňaiu niektorú podmienku písm. b) a ž d).

Postup pri poskytovaní pôžičiek: Žiadateľ o pôžičku požiada p í s o m n e d o 10. októbra

kalendárneho roka o zaradenie d o zoznamu o pôžičku na fakulte

vysokej školy. Takisto postupuje aj žiadateľ, s ktorým u ž bola uzavretá zmluva o pôžičke v predchádzajúcom šk. roku

K žiadosti prikladá: a) doklad o návšteve fakulty, b) doklad o prospechu z a predchádzajúci šk, rok potvrdený

študijným odd. fakulty, c) rozhodnutie, príp posudok príslušného orgánu osvedčujúci

skutočnosť v prípade písm. b) a ž c) vyššieuvedených podmienok, d) potvrdenie o poberaní sociálneho štipendia n a fakulte, ktorei

je študentom.

Abecedný zoznam žiadateľov (so žiadosťami a dokladmi) fakulta zasiela fondu d o 20. októbra kalendárneho roka.

V prípade kladného vyjadrenia riaditeľ fondu oznámi túto skutočnosť žiadateľovi a súčasne informuie a j fakultu.

Žiadateľ je povinný uzavrieť zmluvu o pôžičke s fondom najneskôr d o 15. decembra kalendárneho roka. inak |e z o zoznamu vyradeny

Pôžička sa poskytuje n a obdobie o d 1 septembra príslušného kalendárneho roka d o 30. j u n a nasledu|úceho kalendárneho roka

Najvyššia poskytnuta pôžička na obdobie |edného školského roka môže byť 20 000 Sk, pričom počas celého V Š nesmie prevýšiť sumu 120 000 Sk

Pôžička sa spláca s úrokovou sadzbou v o výške 3 % Na|dlhšia lehota splatnosti pôžičky |e 15 rokov o d uzavretia

zmluvy o pôžičke (obdobie štúdia sa nezapočítava)

Poberateľ pôžičky je povinný oznámiť fondu prerušenie štúdia vylúčenie z o štúdia alebo prestup na mu fakultu alebo vysokú školu d o 5 dni o d o d ň a zmeny skutočnosti Fakulta o te|to skutočnosti bezodkladne mformuie fond

P e d a g o g i č k e o d d e l e n i e UK

PUBLIKÁCIE VYDANÉ VYDAVATEĽSTVOM UK v júni až septembri 1997

ŠTUDIJNÁ L I T E R A T Ú R A

Ďurikovič, V.: Matematická analýza 4. Integrálny počet v R" Sk 90,-

Fialová, E. - Keszocze, E.: Rytmická športová gymnastika Sk 78,-

Hrnčiar, P.: Organická chémia Sk 250,-Kaplán, P.: Medical Chemistry and Biochemistry I Kolektív: Vnútorné lekárstvo pre stomatológov II. diel Sk 172,-Potocký, R.: Finančná matematika Sk 40,-Remko, M. -Čižmárik, J.: Vybrané kapitoly

z farmaceutickej chémie. Molekulové základy vývoja liečiv Sk 62,-

Spišiak, P,: Cvičenia z vybraných kvantitatívnych a prognostických metód v geografii Sk 73,-

Šefčák, L. - Vojtek, J.: Dejiny svetového novinárstva III. Dejiny amerického novinárstva Sk 53,-

Valachovič, P.: Dejiny staroveku. Texty na seminárne cvičenia Sk 32,-

Zajac, R. a kol.: Historické pramene súčasnej fyziky 2 Sk 64,-Železkovová, G. - Blaho, P. - Čarvaga, V.:

Všeobecné dejiny štátu a práva I. a II. časť Sk 168,-

ZBORNÍKY

Acta Astronomica et Geophysica U C XVIII/1997 A F P U C Supplémentum IV/1997 A F R N U C Geographica Supplémentum 1/1997

A F R N U C Physilogia plantarum X X I X Acta Mathematica U C LXVI/1997/1 Gymnastika - prostriedok v ontogenéze človeka luridicae U C X V I I Philologica X L V I Philosophica X X X Schola Ludus Science and Public, vol. 1 Súčasné trendy v kreativite, inovácii a manažmente

ľudských zdrojov Súčasné trendy v manažmente ľudských zdrojov

ŠTUDIJNÉ PROGRAMY

Lekárska fakulta Bratislava - v slovenčine Lekárska fakulta Bratislava - v angličtine Jesseniova lekárska fakulta v Martine - v slovenčine Jesseniova lekárska fakulta v Martine - v angličtine Farmaceutická fakulta Prírodovedecká fakulta Matematickio-fyzikálna fakulta Fakulta telesnej výchovy a športu Pedagogická fakulta Evanjelická bohoslovecká fakulta Fakulta managementu

INFORMAČNÁ PUBLIKÁCIA

Comenlus University Bratislava