Ročník III. Číslo 2. Máj 2005

1

V banskobystric-kom hradnom areáliod roku 1479 stojí Banícka bašta spolu s tzv. Matejovýmdomom, ktorý je jej integrovanou súčasťou.

V mnohých súčasných alei starších publikáciách sa stretá-vame s nesprávnymi a nepodlo-ženými názormi, v ktorých autorispomínaný dom priamo spájajús uhorským kráľom Matejom Kor-vínom. Dokonca mnohí z nich uvá-dzajú, že kráľ Matej Korvín prisvojich návštevách Banskej Bys-trice býval v tomto dome. Aj kebysme na chvíľu pripustili túto mož-

nosť, je veľmi nepravdepodobná, pretože naši predkovia by sotva ubyto-vali uhorského kráľa mimo centra mesta do odľahlého kúta hradnéhoareálu. Na priečelí domu je aj dnes popri mestskom znaku umiestnený ajerb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrice, no to je jediná spojitosť medzidomom a kráľom, ktorá vypovedá len o tom, že dom postavili v čase jehopanovania.

Tzv. Matejov dompočas viac ako 500ročnej existencie nik-dy neslúžil na obytnéúčely v pravom slovazmysle. Stavali ho sozámerom, aby bol zá-zemím pre Baníckubaštu a ďalšie objekty,ktoré boli súčasťoufortifikácie hradu najeho najexponovanej-šej - severnej strane.

Medzi 2. a 3. pos-chodím domu dodnesvidieť kamenný portál,cez ktorý kedysi ob-rancovia mesta vy-chádzali na drevenéochodze medzi Far-skou a Baníckou baš-tou. O tom, na akéúčely dom slúžil, vy-povedajú aj dobovézáznamy v mestskýchúčtovných knihách:V roku 1566 sa tu okrem iného nachádzal ručný mlyn, prípadne žarnov,vyrobený mlynárskym majstrom v roku 1543. V 40-tych rokoch XVI.storočia dom slúžil ako sklad pušného prachu (1).

Po roku 1761, keď značnú časť mesta zničil rozsiahly požiar, väčšinafortifikačných objektov chátrala. Aj tzv. Matejov dom bol v neutešenom,dezolátnom stave. V 80. rokoch XIX . storočia sa v Banskej Bystrici objavilisnahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889.

Veduta je typom maľby konkrétneho portrétu zachy-távajúceho najčastejšie architektúru civilizovanej krajiny.Začiatky tvorby vedút možno klásť do 15.-16. storočia dooblastí s významnými mestami v Holandsku a Taliansku.Najväčší rozkvet dosiahla však tvorba vedút v 17.-18.storočí. Rozkvet priamoúmerne súvisel so záujmomvtedajšej spoločnosti o kartografiu, geografiu a historicko-cestopisnú literatúru. Na našom území bola tvorba vedútpodnietená aj tureckým nebezpečenstvom, ktoré prinútilovýznamné mestá v Uhorsku (medzi nimi aj Banskú Bys-tricu) stavať hradby a vytvárať z miest nedobytné,architektonicky uzavreté celky.

Mesto Banská Bystrica nám tak zostalo zachytené na veľkompočte vedút, ktoré ho zobrazovali v rôznych obdobiach a z rôznychuhlov pohľadu. Najmenej vedút sa v archívoch, v múzeách, knižniciachzachovalo z 16. a začiatku 17. storočia. Najstaršou vedutou je vedutaod Jána Wilenberga z obdobia okolo roku 1600. Wilenberg zachytilna vedute časť banskobystrického zámockého komplexu. Pre BanskúBystricu je škoda, že jeho druhá časť veduty zobrazujúca námestiea Dolnú ulicu sa nezachovala. Z tej doby pochádzajú aj jeho dveprekrásne veduty Zvolena. Ich originály boli objavené prof. Pifflom 8.februára 1949 v bývalej knižnici strahovskej premonštrátskej kanóniev Prahe. Okrem toho z rokov 1606-1608 pochádzajú dva pôdorysymesta. Tie nám ukazujú veľmi presný pôdorys vtedajšej BanskejBystrice s dostavanými hradbami.

Banská Bystrica (štylizované N), lept A. Nunzera podľa S. Mikovínyho z r. 1746.

Erb na Matejovom dome z r. 1479.

Pokračovanie na str. 3.

Pokračovanie na str. 5.

Pohľad na Matejov dom. Foto z r. 1978.

2

Mestská rada spolu s baníckym bratsvom Božieho tela ani tentoraznevyužila domáce zdroje a koncom roka 1570 nadviazala kontakt s vieden-ským mešťanom a tamojším medilejárom Valentínom Schreiberom, s ktorýmuž 4. februára 1571 uzatvorili dohodu o preliatí veľkého Baníckeho zvona.Zmluvné podmienky boli podobné ako v predchádzajúcom prípade s týmrozdielom, že majster okrem 300 zlatých za svoju prácu mal navyše obdržať10 dukátov v zlatých minciach akodar pre svoju manželku. Rovnakoako Pavlovi Neidlovi, aj ValentínoviSchreiberovi sa Banícky zvon po-darilo uliať až na druhý pokus. Podokončení 12. januára 1572 vážilomnoho viac než jeho predchodca- až 175 centov (cca 10560 kg).Banskobystrický Banícky zvonz roku 1572 sa teda na istú dobustal najväčším v celej krajine.

Počas výroby zvona sa medzimestom a zvonolejárom vyskylimnohé kontroverzie. Schreibermestu vyčítal najmä svoje zbytočnéprestoje. Údajne musel celý me-siac, počas ktorého nepoberalžiaden plat, čakať na prípravu huty,po uliatí zvona musel čakať celéštyri dni na jeho prepravu a na za-platenie čakal ďalšie štyri týždne.Problémy mal aj s dohodnutoupomocou baníkov pri vyťahovanízvona na vežu – títo namiesto skorého rána prišli až popoludní a navyšepri tejto činnosti neboli príliš zdatní. Schreiberovi tiež vadilo, že huta bolamálo priestranná, že mal zvýšené výdavky na zaplatenie cesty svojejmanželky a detí do Banskej Bystrice, vadili mu ďalšie výdavky na kočišaa navyše musel zaplatiť pokutu 5 toliarov za svojho brata za bližšienešpecifikovaný priestupok.

Mesto samozrejme so Schreiberovými obvineniami, ktoré predniesolprostredníctvom viedenského mestského notára a  kráľovského radcuFrantiška Iglshauersa nesúhlasilo a vo svojich replikách notárovi vyvracaloSchreiberove tvrdenia odpismi vzájomnej korešpondencie s dohodnutýmitermínmi a pracovnými podmienkami. Majstra navyše obvinilo z nedban-livosti. Prvé liatie zvona sa podľa mestskej rady nepodarilo iba preto, leboSchreiber sa viac ako zvonu veno-val pitiu vína a hre v dámu a šachya aj to druhé bolo úspešné iba pre-to, lebo zasiahla jeho manželka,ktorá mu dohovorila. Mesto tiežspočiatku odmietalo majstrovivyplatiť ďalších 100 toliarov, ktorépožadoval ako úhradu za svojeďalšie, neplánované výdavky, alenakoniec koncom januára 1572došlo k definitívnemu vyrovnaniumedzi mestom a majstrom. BanskáBystrica Schreiberovi doplatila168,50 zlatých. Preliatie Baníckehozvona mesto a banícke bratstvo teda vyšlo na 725,98 1/2 zlatých.

Banícky zvon odliaty Valentínom Schreiberom z Viedne mestu a ba-níckemu bratstvu slúžil až do veľkého požiaru Banskej Bystrice v roku1761, kedy došlo k deštrukcii všetkých zvonov na zvonici mestskéhohradu. Absenciu zvonov mestská rada okamžite po požiari riešila stiahnu-tím zvonov z filiálok mestskej fary z Jakuba, Sásovej a zo Španej Doliny.

Už v priebehu nasledujúceho roka mestská rada zadala práce naodliatí nových zvonov pre mestskú zvonicu dvom tamojším majstrom –Jánovi Jurajovi Knoblochovi a Samuelovi Preisovi. Keďže Samuel Preisuž realizoval zákazku na odliatie dvoch menších zvonov pre hodinovúvežu a mal odliať aj zvon s menom Medián o hmotnosti 48 centov, Ján

Juraj Knobloch, ktorého mestská rada poverila výrobou menšieho zvonas menom Špeciál o hmotnosti 24 centov, v auguste 1762 požiadalo zmenu zákazky tak, aby bola rozdelená spravodlivejšie. Mestská radamajstrovi vyhovela a pridelila mu výrobu oboch zvonov. Samuela Preisamestská rada kompenzovala zadaním výroby Veľkého zvona s hmotnos-ťou 99 centov.

Zvony z Jakuba a zo Sásovej už naďalej neboli potrebnéa v júli 1763 sa mohli vrátiť na svoje pôvodné miesta. Nazvonici sa postupne opätovne ocitlo šesť zvonov, pričomvšetky nové zvony si až na jednu výnimku ponechali svojpôvodný názov. Uvedenou výnimkou bol práve Baníckyzvon. Banskej Bystrici názov už totiž dávnejšie nevyhovovalkvôli sporom o jeho vlastníctvo, ktoré neustále viedlas baníckym bratstvom Božieho tela. Prvý pokus o privlast-nenie si zvona mesto urobilo už v roku 1562. Napriek svojmuneúspechu v spore mesto neprestalo zvon považovať zasvoj výlučný majetok, čoho prejavom bolo aj to, že sapokúšalo obmedziť jeho pôvodné pomenovanie a nazývaloho iba Veľkým zvonom bez akéhokoľvek prívlastku, alebojeho pôvodné pomenovanie odsúvalo až na druhé miestov prípade, kedy sa tomu nedalo vyhnúť.

Zvon podľa starého zvyku znel pri pohreboch baníkova ďalších členov bratstva bezplatne, ale pretože vovšeobecnosti sa zvonenie tohto zvona považovalo za veľkúpoctu, mesto pri pohreboch iných osôb za každý jedenúder Baníckeho zvona účtovalo jeden zlatý. Menej solventnípozostalí mohli využiť Mestský zvon alebo Novu, ktoréhojeden úder stál 50 denárov. V priebehu 18. storočia sav Banskej Bystrici rozpútali veľké spory o právo zvonenia

na Baníckom zvone, ktoré mestská rada začala príslušníkom baníckehobratstva upierať. Preto aj nešťastie, ktoré mesto postihlo, svojím spôsobompomohlo rozriešiť spor o vlastníctvo zvonu.

Nový zvon, ktorý vzišiel z roztavenej zvonoviny starého Baníckehozvona na svojom plášti niesol text, v ktorom už nebola žiadna zmienkao baníckom bratstve Božieho tela a zvon odteraz niesol iba neutrálnepomenovanie veľký alebo najväčší zvon. Je však zaujímavé, že napriektejto skutočnosti sa text na novom zvone až na troch miestach odvolávana svojho predchodcu – dva razy priamo v texte a raz v chronograme.Keďže sa v úradnej komunikácii v dôsledku čoraz častejšieho používanialatinského jazyka na úkor nemeckého jazyka zvon označoval ako „cam-pana maxima, campana magna“ alebo „campana generalis“, pričom

toto pomenovanie zdôrazňovalojeho postavenie a veľkosť v sústavezvonov v meste, postupne sa prezvon ujalo sémanticky nesprávnepomenovanie Generál.

Zvon s dolným priemeromrovné 2 metre až do 2. polovice19. storočia visel zavesený napôvodnej korune. V januári 1864však Banská Bystrica oslovilaJozefa Pozdecha so žiadosťouo vypracovanie návrhu a finanč-ného rozpočtu na montáž novéhouchytenia zvonov podľa vlastnej

Pozdechovej metódy. Podnikateľ mestu predložil návrh na úpravu závesovtroch zvonov. Išlo o Veľký zvon s hmotnosťou 100 centov, o tzv. Medián(Campana medialis) s hmotnosťou 45 centov a o Menší zvon, tzv. Špeciál(Campana specialis) s hmotnosťou 25 centov. Pretože úpravy všetkýchtroch zvonov by mesto prišli na 4724,20 zlatých, mestská rada nakoniecrozhodla iba o úprave najväčšieho zvona a s Pozdechom 24. januára1864 uzatvorila dohodu na montáž za 2 100 zlatých. Oproti pôvodnémurozpočtu došlo k zníženiu sumy o vyše 400 zlatých.

Počas svojej ďalšej návštevy Banskej Bystrice v roku 1866 Pozdechmagistrát upozornil, že Veľký zvon má nevhodne veľké srdce, ktoré by homohlo poškodiť. Dohodol sa s ním na jeho výmene a v marci 1866 nové

V predchádzajúcom čísle nášho časopisu sme uverejnili prvú časť histórie Baníckeho zvona, proces výroby predchádzajúceho zvona,okolnosti i spoločenské pozadie rozhodovania mestskej rady. Dnes predkladáme dokončenie pohnutej histórie Baníckeho zvona.

Detail výzdoby zvonu - kartuša s oslavným textom na richtára Gotfrieda Mollera.

Veľký zvon Samuela Preisa z r. 1763.

3

srdce poslal do mesta. Neskôr však zistil, že srdce je pohodené na dvoremestskej radnice a že mešťania sa rozhodli aj naďalej používať staré srdce.Pozdech si síce srdce odviezol, ale obavy o osud zvona ho prinútili apelovaťna mestskú radu o nápravu ešte aj o jedenásť rokov neskôr.

Zvon prasknutiu odolal, ale vo veľkom nebezpečí sa ocitol počas 1.svetovej vojny. V priebehu roku 1916 sa v meste konala zbierka farebnýchkovov pre vojenské účely a o rok neskôr si príslušníci osobitnýchvojenských jednotiek podriadených vojenskému stavebnému zboru č. 6so sídlom v Košiciach z Banskej Bystrice odviezli aj trinásť zvonov.Rekviráciam unikol iba jediný zvon – Veľký zvon Samuela Preisa z roku 1763.

Pretože mesto kvôli finančným úsporám v roku 1864 nerealizovalokompletnú prestavbu zvonovej stolice a vo veži ponechalo pôvodnúdrevenú konštrukciu, v dôsledku veľkej hmotnosti zvona a jeho pohybu

Na pôdoryse možno vidieť mestský hrad, hlavné námestie tzv.Ring, bašty, brány, kostoly a ďalšie stavby. Roku 1676 vyšla vo Viednikniha Gualda Priorata Continuatione del historia di Leopoldo Cesare,v ktorej sa objavuje veduta Banskej Bystrice. Pri vedute sa nachádzalegenda v taliančine, ktorá popisuje najvýznamnejšie architektonickéobjekty v meste.

Významné veduty pre mestoBanská Bystrica pochádzajú z 18.storočia. Nachádzajú sa v dieleMateja Bella Notitia Hungariaenovae a zachytávajú BanskúBystricu. Jedna veduta podľakresby Samuela Mikovínyhoz prvej polovice 18. storočiazobrazuje mesto Banská Bystricazo severovýchodnej časti. V po-zadí na vrchu Urpín možno vidieťKalváriu a Vartovku.

Druhá veduta zachytáva bans-kobystrické námestie. Ďalšiav Belových Scriptores predsta-vuje Banskú Bystricu ako baníckemesto na pozadí štylizovanéhopísmena N. Názov mesta v tejdobe bol po latinsky Neosolium,po nemecky Neusohl v prekladeNový Zvolen. Zaujímavá je vedutana medirytine M. Weinmana z Bra-tislavy. Táto veduta zo začiatku 18.storočia nám zobrazuje BanskúBystricu spod vrchu Urpín.

Koniec 18. storočia a hlavne 19.storočie je pre mesto BanskáBystrica z pohľadu tvorby vedútveľmi plodné. Vzhľad mesta za-chytávajú také významné osob-nosti ako Ľudovít Rohbock, ĽudovítLibay (banskobystrický rodák),Trnka, A. Holesch a DominikSkutecký. Zaujímavá je veduta odĽudovíta Libaya, ktorá zachytávamesto Banská Bystrica od východu.

Z pohľadu Banskej Bystricea jej architektonického vývoja či užcelkového, alebo čiastkového jevšak najvýznamnejšia tvorba AndrejaStollmanna. Andrej Stollmann sanarodil v Španej Doline a na pre-lome 19.-20. storočia zachytil naveľkom množstve svojich obrazovvzhľad banskobystrického námestia,jednotlivé banskobystrické brány(Dolná, Horná, Strieborná, Lazovná,Hronská...) a bašty. Ako jeden z málaautorov venoval svoju pozornosť

dochádzalo k príliš veľkej záťaži na drevené vzpery. V decembri roku1938 po nehode, kedy došlo k odlomeniu koruny Veľkého zvonaa následne sa narušila súdržnosť spojov drevenej konštrukcie, sa mestorozhodlo zrealizovať modernizáciu celej nosnej konštrukcie zvonov.S nákladom takmer 99 000 korún mesto vo veži osadilo železnú zvonovústolicu vyrobenú v Podbrezovských železiarňach a osadilo motory odfirmy Rudolf Perner z Českých Budějovíc na elektrický pohyb zvonov.Došlo aj k nahradeniu sŕdc všetkých troch zvonov vo veži, pretože podľaexpertízy majiteľa firmy boli z príliš tvrdého materiálu. Ani táto zmena všakVeľký zvon v konečnom dôsledku nezachránila pred poškodením, kvôliktorému sa v súčasnosti nepoužíva.

Igor Graus

jednotlivým stavbám v meste a doteraz sú jeho obrazyveľmi cenným historickým prameňom pre architektúrumesta Banská Bytrica. V medzivojnovom obdobízobrazili Banskú Bystricu na vedutách maliari akoJúlius Flaché, Viliam Ruttkay-Nedecký. Druhýmmaliarom po A. Stollmannovi, ktorý vytvoril cyklus vedút

o Banskej Bystrici bol po druhej svetovej vojne Karel Votlučka. Navedutách zachytil napr. Katovnú ulicu, Hradný areál, Hušták a inéčasti Banskej Bystrice.

Mesto Banská Bystrica je aj v súčasnosti bohatým zdrojomskvostných motívov pre tvorbu dnešných autorov vedút.

Vladimír Sklenka

Výrez z veduty podľa kresby Samuela Mikovínyho z prvej polovice 18. storočia.

Dokončenie zo str. 1.

Veduta z knihy Gualda Priorata Continuatione del historia di Leopoldo Cesare z roku 1676.

4

Tieto dve sídla úzko súviseli už pred 7,5 storočím. S udelením mestskýchvýsad súviselo aj zabezpečenie mesta drevom, uhlím, včelím voskom (na výrobu

sviečok), medom - vtedy jediným sladidlom,divinou, poľnohospodárskymi plodinami,kožou a pod. Slúžili k tomu satelitné sídla,založené okolo r. 1255. Medzi ne sa radíi Jakub, ktorý bol založený na banskobystric-kom mestskom území a patril medzi tzv.mestské osady.

V r. 1318 bol postavený pôvodný kostol,ktorý dnes môžeme stotožniť so svätyňouterajšieho chrámu sv. Jakuba. V donačnýchpísomnostiach sa Jakub prvýkrát spomínav r. 1390 ako Villa sancti Jacobi. Neskôr v r.

1455 sa spomína ako Villa ad s. Jacobum a 1503 v súvislosti s baníctvomv susednej Španej Doline ako S. Jakob. V r. 1808 ako Svätý Jakub, prípadnemaďarsky Szent Jakabfalva.

Jakub do r. 1495 patril tunajším richtárom a banským podnikateľom, medziktorými už koncom 13. st. vynikol ťažiar Peter Karl (Karoli), ktorému patrili majetkyv Riečke, Podlaviciach, Jakube, Uľanke, Majeri a Kynceľovej a podľa ktorého jenazvaná i miestna časť Karlovo.Jemu pripisujú stavbu špitála sv.Alžbety pre chorých a zostar-nutých baníkov na Dolnej ulici.V r. 1493-1495 začína JánThurzo skupovať bane a huty naokolí Banskej Bystrice (Piesky,Špania Dolina, Staré Hory). V r.1495 si Thurzo prenajal na 10rokov za 3000 zlatých ročneod Ernestovcov ďalšie časti banína Španej Doline spolu s pod-danskými dedinami v chotárimesta. Patril medzi ne i Jakubs Uľankou. Thurzovský majetokuž koncom 15. st. tvoril v chotárimesta nezávislú hospodárskujednotku na mestskej správe.

Majetkom Thurzovsko-fug-gerovskej spoločnosti bola časťJakuba do r. 1546, v r. 1546–1848 patril Banskej komore. Dru-há časť od r. 1516 do r. 1848patrila mestu Banská Bystrica.Komora tu vybudovala medený hámor, drôtovňu a v r. 1852 valcovňu na medenýplech, ktorá tu bola prenesená z Hronca. Obyvatelia, v prevažnej miere Slováci,pracovali ako povozníci a robotníci v erárnych podnikoch. V r. 1828 mala obec 40domov a 315 obyvateľov. V 19. st. počet obyvateľov postupne rástol, až v r. 1900má Jakub 427 osadníkov a v r. 1961 už 626. Po 1. svetovej vojne bol vypracovanýprojekt vodnej elektrárne a priehrady, ktorá mala zahatať vody potoka Bystrice nazačiatku Nového Sveta, nebol však zrealizovaný. V obci boli dve píly (fa Sedílek a faIndustria), firma Plachý mala kameňolom na lomový vápencový kameň a vápenkuna kusové vápno. Tieto boli v r. 1948 zrušené. Ako samostatná obec vystupovalJakub do r. 1970. Dnes je pričlenený k Banskej Bystrici.

Dominantou obce a najstaršou stavbou je gotický kostol sv. Jakuba. Kpôvodnej sakrálnej stavbe z r. 1318 bola v r. 1516 (rok dokončenia) pristavanáloď s vežou, tak vznikol jednoloďový neskorogotický kostol s polygonálnymuzáverom. Presbytérium, ktoré ostalo pôvodné, je orientované na východ. Celástavba je zaklenutá hviezdicovito-sieťovitou klenbou. Na klenbe sú kamenárskeznačky a erb rodu Fuggerovcov, ktorí sa spolu s banskobystrickým ťažiaromMichalom Königsbergom zaslúžili o výstavbu kostola. Pôvodný kostol sa spomínav r. 1413, kedy sa svätiaci biskup Benedikt, vtedajší vikár ostrihomskéhoarcibiskupa Jána III., zdržiaval v Banskej Bystrici a pri tej príležitosti povoliljakubskému kostolu odpustky. Neskôr v r. 1473 dostal ďalšie odpustky odostrihomského vikára a svätiaceho biskupa Michala Milkoviensisa.

Sakristia, orientovaná na sever, je zaklenutá krížovou klenbou bezrebier, zastrešená pultovou strechou. Sakristiové dvere majú lomenýoblúk. Na južnej strane kostola sú okná s pôvodnými kružbami. Tri z piatichsú rozdelené medziokenným pilierom – bifóriom. Vitrážová výzdobaokenných skiel bola zničená počas svetových vojen. Na západnej stranekostola je neskorogotický portál s typickým lomeným oblúkom. Nad ním

je tiež malé kružbové okno. Na južnej strane je pravouhlý portál. Vedľa neho jepieskovcová plastika sv. Jána Nepomuckého. V interiéri kostola sa nachádzahlavný a vedľajší oltár.

Hlavný oltár sv. Jakuba je typický neogotický oltár s vysokým nadstavcom,na ktorom sú fiály bohato zdobené zlátenými krabmi. Súčasný oltár je replikaz 19. st. pôvodného neskorogotického krídlového oltára, z ktorého sa zachovaloosem obrazov s tabuľovými maľbami z čias okolo r. 1480, zobrazujúcimi výjavyzo života sv. Jakuba st., apoštola. V súčasnosti sa nachádzajú v Kresťanskommúzeu v Ostrihome.

Bočný oltár zasvätený Panne Márii je tiež gotický bohato zdobený, polychró-movaný. Tiež nie je pôvodný, ale replika z 19. st. Zachovala sa však barokováplastika Madony z 18. st. Pôvodný bočný oltár svätej Márie Magdalény, krídlovýz konca 15. st., bol v r. 1878 odvezený na zariadenie farského kostola v BanskejBystrici, ktorý v tom čase vyhorel. Oltár sa v ňom nachádza v bočnej kaplnkeBožieho tela dodnes.

Na pravej strane lode sa nachádza neskorogotická kazateľnica. Je zdobenáplastikami evanjelistov a polychrómovanými drevorezbami. Zvuková strieška jezdobená fiálami so zlátenými krabmi. V zadnej časti kostola je chór s pravouhlýmrovným uzáverom. Na chór sa vychádza po pôvodných kamenných točitýchschodoch, ktoré sú súčasťou stavby kostola. Nad priečelnou fasádou je drevená

veža s 2 zvonmi. O starobylosti kostola svedčí zvon z r. 1486, jedenz najstarších na Slovensku. Podarilo sa ho zachrániť pred rekvirácioupočas 1. svetovej vojny tvrdením, že je vychýlený, a preto sa nedá zvesiť.Na zvone je gotický nápis: „O S. Jacobe, fac me Christum annuntiare annoMCCCCLXXXVI“ (Ó, sv. Jakub, daj, nech hlásam Krista. 1486). Celýchrám je pokrytý škridlovou sedlovou strechou. Vežička má trojstupňovústrechu pokrytú plechom. Na východnej časti je stavba spevnená niekoľkýmipodpornými piliermi. Na rohoch stavby je kamenná bosáž.

Celý kostol je ohradený múrom so strieľňovými otvormi zo 17. st.Okolo kostola sa nachádza stredoveký cintorín, na ktorom boli pochovanéobete morovej epidémie, ktorá postihla začiatkom 18. st. celé Slovensko.Mimo dediny sa začalo pochovávať až zásluhou reforiem Jozefa II. Západneod obce je ešte jeden cintorín založený niekedy v 17.-18. st. V jehoútrobách odpočíva niekoľko desiatok vojakov buď kráľovských alebopovstaleckých armád, ktoré prechádzali dolinou a postihla ich cholera.

Ak hľadáme počiatky školstva v Jakube, minimálne ich možno nájsťv 17. st. V r. 1627 prichádzajú do Banskej Bystrice jezuiti. V r. 1648založili v meste katolícke gymnázium a neskôr ľudovú školu. V okolí mestajezuiti založili triviálne školy v Tajove, Podlaviciach, Riečke, Majeri a v Jakube.Vyučovala sa v nich gramatika, rétorika a dialektika. Z nich sa neskôrvyvinuli ľudové školy. V r. 1941 Schematizmus Banskobystrickej diecézyuvádza, že v Sv. Jakube, ktorý bol od 1.3. 1939 filiálkou Uľanky (Ulmanky),bola obecná ľudová škola s jednou triedou, v ktorej bolo 32 žiakov (31katolíkov, 1 evanjelik), v r. 1945 sa uvádza už rím.-kat. ľudová škola s 1

triedou, do ktorej chodilo 29 žiakov (28 katolíkov, 1 evanjelik) a učiteľom bolMikuláš Hudec.

V prvej polovici 20. st. bol Jakub známy vyrezávaním drevených krížova Božích múk (A. Daubner). Taktiež sa tu narodili Adolf Husár (18.6. 1842 – 21.1.1885), sochár, a dekan Ján Murgaš (2.5. 1875 – 20.11. 1948), ktorý je pochovanývedľa kostola.

Daniel Bédi, správca farnosti UľankaPoužitá literatúra:

Cerovská Jana, Mezei Adalbert, Náučný chodník Jakub, Sprievodca obnovenýmnáučným chodníkom, ŠOP SR, Správa NAPANT 2004

Gosiorovský Miloš, Banskobystrické baníctvo za feudalizmu, in Banská Bystrica,Martin 1955

Historia domus Farnosti UľankaHreblay Anton, Dejiny rím.- kat. ľudového školstva v Banskej Bystrici, B. Bystrica 1938kolektív, Súpis pamiatok na Slovensku, 3, Bratislava 1969kolektív, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I., Veda 1977, SAV BratislavaMátik Ján, Kostol sv. Jakuba, semestrálna práca 1994-95Pisoň Štefan, Slovník obcí Banskobystrického okresu, Banská Bystrica 1968Schematizmus Dioecesis Neosoliensis, Anno MCMXLI (1941), MCMXLV (1945),

Banská Bystrica 1941, 1945Starobylý kostol sv. Jakuba v Banskej Bystrici – Jakube, Katolícke noviny č. 31/

1973, 5. august 1973, SSV Trnava v CN Bratislava

Otlačok pečate obce Jakub.

Banská Bystrica tento rok oslavuje, 750. výročie od udelenia mestských výsad. Máloktovie, že spolu s ňou si pripomenie 750 rokov od svojho založenia aj Jakub, ktorý je v súčasnostiseverne ležiacou mestskou časťou.

Pohľad do interiéru kostola sv. Jakuba.

5

Ako vyzerala stredoveká kuchyňa a aké bolo jej vybavenie nám približuje výstava,inštalovaná v Stredoslovenskom múzeu. Exponáty pochádzajú prevažne z Archeologickéhoa Historického múzea SNM v Bratislave a boli získané počas archeologických výskumovna území Slovenska. Na výstave sa prezentuje aj kuchynská a stolová keramika používanáv 14.-17. storočí v Banskej Bystrici.

Vývoj domu od slovanského jedno-priestorového príbytku 9. storočí, keď miest-nosť slúžila na bývanie, varenie i spanie ažpo dvojpriestorový dom so sieňou v 13.storočí bol dlhý a samostatná tzv. čiernakuchyňa sa objavuje až v 14. storočí. Jejfunkčné zaradenie do civilizačne vyššejformy priestorového sieňového domu saudomácňuje v meštianskom prostredí ažv 15. storočí, v dedinskom neskôr. Meš-tianska čierna kuchyňa bola technickyodvodená od krbu a jej zakomponovanie doobytného priestoru prichádza z juhoeu-rópskej oblasti prostredníctvom kláštorov.V tejto malej miestnosti bez okien boloohnisko umiestnené pri stene alebo uprostredmiestnosti. Dym sa odvádzal dymníkom dopovalového priestoru alebo do dreveného čimurovaného komína nad strechu.

Varilo sa tu v najmä medených kot-líkoch visiacich nad ohniskom na železnomháku alebo na reťazi. Podľa dobových dokumentov čierna kuchyňa obsahovala: „pokrievky,kotlíky, hrnce, trojnožky, rošt, hák na kotlík, nôž na sekanie, lopár, varešky, pekáč,strúhadlo, mažiar s tĺčikom, cedidlo, soľničku, krčah na ocot, kutáč, metlu, metlu navymetanie ohniska, misky z dreva a cínu, košík na uloženie misiek, nádoby na ukladaniejedla, nádobu na horčicu, drevo, hobliny, triesky, hrnčeky, mech na rozdúchanie ohňa,ražeň na opekanie chleba, sekáč, naberačku, kaďu na oplachovanie.”

Pre kuchyňu a stolovanie rozdeľujeme riad na kuchynský a stolový. Kým v 11.-12.storočí sa bežne využívali výrobky z hliny a dreva, od 15. storočia sa v meštianskomprostredí začína v hojnej miere využívať kovový riad a sklo.

Pod islamským vplyvom sa v Európe v 12. storočí rozvinula v kultúra stolovania.

Na ikonografickom materiále vidíme ser-vírovanie polievok a kaší z mís, ktoré sajedli pomocou drevených lyžíc. Chlieb amäso sa krájali nožom a vkladali sa do ústoboma rukami. Okrem keramických nápo-jových súprav na pivo a víno, ktoré sa

v stredoveku hojne konzumovalo, sa od 15. storočia objavujú na stoloch banskobys-trických mešťanov aj sklené poháre, dovážané najprv zo západnej Európy. Od 15. storočiasa na našom území vyskytuje importované náčinie na stolovanie – fajans a kamenina.

Množstvo a skladba stravy boli závislé na sociálnom postavení jednotlivých skupín,na celkovom stupni civilizačného pokroku,na geografickom prostredí, na ročnýchobdobiach, na dobových a krajových zvyk-lostiach a v neposlednom rade na rôznychnáboženských predpisoch. Najrozšírenejšoupotravou v stredoveku boli výrobky z obilia,spotreba mäsa bola nerovnomerná. K tomusa pridružovala mliečna strava a zelenina,ako ľahko dostupná potravina.

Veľkej obľube sa tešili rôzne koreniny.Druhy, množstvo a spôsob užívania koreniasúviseli so spoločenským postaveníma bohatstvom užívateľa. Najmä v súvis-losti s rozvojom obchodu v 13. storočí sahojne rozšírilo užívanie orientálneho kore-nia. Gastronómiu pikantných jedál rozvi-nulo hlavne meštianske prostredie, kampravidelný obchod prinášal mnoho vzác-nych korenín a zrejme preto práve tu vzni-kali aj prvé kuchárske knihy.

Dovážalo sa najmä čierne korenie,ďumbier, klinčeky, muškátový kvet, ale aj

šafran, napriek tomu, že sa pestoval aj u nás.Na našom území sa pestovali: rasca,muškát, rozmarín, mäta pieporná, majorán, kôpor, koriander, bazalka, šalvia, šafran,ktoré sa používali nielen v ľudovej kuchyni.

Nevyhnutnou zložkou pokrmov bola soľ, ktorá bola zároveň aj najvýznamnejšímkonzervačným prostriedkom. Obchod so soľou, na rozdiel napr. od obchodu s korením,prenikal na celý vidiek a tvoril dobrý zdroj príjmov aj vrchnosti.

Vzácne nálezy z celého Slovenska, nevynímajúc Banskú Bystricu, môžete uvi-dieť na výstave Stredoveká kuchyňa, ktorá je sprístupnená v Thurzovom dome do7. júna 2005.

Marta Mácelová

Fotografia z expozície Stredoslovenského múzea v Banskej Bystricipribližuje dobový interiér stredovekej kuchyne.

V súčasnom období takmer na všetkých TV kanáloch bežia programy, venujúce sa vareniu a pečeniu, t.j. príprave rôznychgastronomických lahôdok. Jedlá sa pripravujú v moderných kuchyniach na keramických platniach, elektrických či plynovýchsporákoch za použitia riadu vyrobeného z najkvalitnejších materiálov pri využívaní domácich i zahraničných surovín a korenín.

Hlavnú zásluhu na tom mal najmä Dr. Štefan Holesch– hlavný notár mesta, neúnavný propagátor myšlienokmúzejníctva (2). Po rôznych provizórnych riešeniach sav roku 1891 obrátil na mestskú radu s tým, aby zvážilazreštaurovanie tzv. Matejovho domu pre muzeálne účely.Po viacročných prípravách napokon v rokoch 1907-1909dom zrekonštruovali a 17. októbra 1909 bola slávnostneotvorená prvá muzeálna expozícia. Mestské múzeumv dome sídlilo až do konca 50-tych rokov. Od augusta1958 je umiestnené v zrenovovanom Thurzovom domena námestí a tzv. Matejov dom je jeho depozitom.

Kráľ Matej Korvín, ktorý za vyše 30 rokov svojhopanovania (1458-1490) viackrát navštívil Banskú Bystricu,s najväčšou pravdepodobnosťou býval v dome na námestínazývanom Unterhaus, no tiež Kráľovský dom. Svojoudispozíciou, veľkosťou a vybavením to bol dom, ktorý akojeden z mála už v XV. storočí spĺňal kritériá pre pobyt kráľaa jeho početnej družiny. Pre túto alternatívu hovorí ajskutočnosť, že od roku 1473 (6 rokov predtým ako tzv.Matejov dom postavili) Unterhaus vlastnila kráľova milenka– Barbora Edelpőcková a neskôr aj ich nemanželský synJán Korvín. Aj samotný prívlastok – kráľovský dostal počasvlády Mateja Korvína. Unterhaus napokon v roku 1913

asanovali a dnes na jeho miestestojí budova riaditeľstva štátnychlesov SR (Nám. SNP č.8).

Pomenovanie Matejov dompre budovu, ktorá spolu s Ba-níckou baštou tvorí súčasťmestského hradu, je dnes takhlboko vžité, a to nielen medzihistorikmi, ale aj v širokej verej-nosti, že nepredpokladám, že bysa na tejto skutočnosti už niečozmenilo.

Myslím si však, že by bolovhodné pri uvádzaní mena domupoužívať prívlastok takzvaný.

Ján Baláž

1 - Graus I. K lokalizáciineznámej (piatej) baštyv banskobystrickom hrad-nom areáli

2 - Šoka M. Stredoslovenskémúzeum v Banskej Bystrici

Dokončenie zo str.1.

Pohľad do „vnútra“ Baníckej bašty, z ktoréhoje zrejmé, že bašta a tzv. Matejov dom tvoriajednoliaty celok.

6

Dom v minulosti vlastnili bohatí banskí podnikatelia a banskobystrickímešťania. Najstarší známy majiteľ Than1, ho koncom 16. storočia predalJánovi Wengerovi, ktorý si však v roku 1610 na pokraji skrachovania muselvziať pôžičku od novohradskéhohradného kapitána Filipa Morgen-thalera2. V roku 1611 sa dom stalMorgenthalerovým vlastníctvom. Pojeho smrti v roku 1622 zdedila domdcéra Katarína, po nej jej maloletýsyn Filip Pagge. Opatrovatelia Filipapredali dom v roku 1639 bansko-štiavnickému mešťanovi MatejoviKayserovi, v roku 1653 získal dompalatín Pálffy, ktorý ho po celý časlen prenajímal a v roku 1656 predalpodžupanovi Zvolenskej stoliceTomášovi Benickému.

Benický nemal priamych dedi-čov, a tak po jeho smrti dom zdedilipríbuzní manželky Kataríny, rodenejMeerwaldovej. V období, keď hovlastnili, dom trikrát vyhorel - ničivédôsledky mal požiar v roku 1761,v krátkom časovom odstupe hopoškodili ďalšie dva požiare – v rokoch 1781 a 1783. Meerwaldovci v roku1792 predali dom Ladislavovi Szentiványimu. Dom bol v roku 1794 znovupoškodený požiarom, tentokrát v dôsledku zle vyčisteného komína. Požiarsa rozšíril aj na ďalších 55 domov, mestský súd zahájil súdne konanieproti Ladislavovi Szentiványimu, neskôr aj proti kominárovi Petrovi Foket-timu. Počas rekonštrukcie domu dal Szentiványi nad vstupný portál osadiť

reliéf so svojím rodovýmerbom. Zakrátko po re-konštrukcii v roku 1802Szentiványi predal domTereze Gerhardovej,rodenej Tihányi, ktoráho dala prepísať nasvojho maloletého synaIgnáca.

Už v roku 1805 sadom stal majetkom An-tona Hirayiho, v roku1810 bol majiteľom Da-niel Kellner. V reprezen-tačnej sieni na 1. pos-chodí sa konali tanečné

zábavy a do postavenia divadla v priestoroch radnice na Námestí SNP č. 1aj divadelné predstavenia. V rokoch 1848-49 tu bola umiestnená nemocnica.

Stredoveké jadroobjektu tvorili dva samos-tatne stojace domy sovstupmi z preluky medzinimi – poschodový troj-priestorový na západnejstrane dnešnej parcelys dvojosovou fasádoudo námestia a na vý-chodnej strane taktiežposchodový dom s rov-nakou trojpriestorovoudispozíciou, ktoréhojednoosová fasáda bola

v 70. rokoch 15. storočia zdobená sgrafitom s uhlopriečne delenýmištvorcami.3 Okolo okna 1. poschodia fasády orientovanej do námestiabola vytvorená široká dekoratívna pasparta z diagonálne škrabaných

kosoštvorcov. Začiatkom 16. storočia došlo k spojeniu samostatnýchstredovekých domov zastavaním preluky, na prízemí preklenutím prelukyna stredný kamenný stĺp vznikol priestranný mázhaus v závere so vstavaným

schodiskom na poschodie, sprís-tupnený portálom situovaným vľavood mladšieho portálu Beniczkých vmieste pod renesančnou loggiou.Fasáda bola zdobená sieťou maľo-vaného červeného kvádrovanias plošným striedavým červenýmnárožným kvádrovaním a červenoumonochrómiou na kamennýchčlánkoch okenných otvorov a vstup-ného portálu. Nad jednoduchokvádrovanou fasádou prízemiadominovala bohato maľovaná fasá-da poschodia so základným čle-nením stĺpmi s tordovanými driekmi,medzi oknami a maľovanými stĺpmiso štylizovanými nymfami, nad maľo-vanou priebežnou nadokennourímsou s maľovanými volútovýminadstavcami.

Jednou z najvýznamnejšíchprestavieb, počas ktorej bol meštiansky dom obohatený o architektonickya výtvarne cenné prvky, bola neskororenesančná prestavba domuuskutočnená v roku 1660 Tomášom Benickým z Mičinej. Pred pôvodnývstup do mázhausu bol pristavaný priestor, na poschodí s loggiou otvorenoudo námestia, s driekmi zdobenými viničovými úponkami. Vstup domázhausu bol posunutý východným smerom a bol do neho osadený

portál s nápisom „G:DTHOMAS. BENICZKYDE. MICZINA F:F“a vročením „1660“4.Fasáda bola preomiet-nutá novou šedouomietkou s drsným po-vrchom, na prízemípristavanej loggie ar-chitektonicky členenábielymi pilastrami, odatiky oddelená esov-kovým sgrafitovým

pásom5. Výnimočné architektonické riešenie s loggiou orientovanou donámestia dotvára centrálna lunetová klenba s bohatou štukovou orna-mentikou s rastlinným dekorom a štylizovanými maskarónmi, vo vrcholes ústredným kruhovým zrkadlom a ďalšími štyrmi rohovými kartušamis freskami. Motívom malieb sú alegorické námety z antickej mytológie,

oslavujúce boha vínaDionýza (Bakchusa),sprevádzaného nahýmichlapčenskými posta-vami, zvieratami (capmi,leopardami) a Satyrmi(démonickými bytos-ťami so zvieracími noha-mi s kopytami, hlavous rohmi, omotanoubrečtanom) uprostredneviazanej bakchickejzábavy.

V reprezentačnejsále za loggiou sa

uplatnili rovnaké architektonické a výtvarné prvky - lunetová klenbas podobnou bohatou štukovou ornamentikou obohatená o fresky

Benického dom na Námestí SNP č. 16 v Banskej Bystrici patrí nielen medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky mesta,ale svojím architektonickým riešením s arkádovou loggiou otvorenou do námestia sa zaraďuje medzi unikáty slovenskejmeštianskej architektúry. Priblížme si trocha tento výnimočný skvost.

Dnešná podoba Benického domu na Námestí SNP č. 16.

Začiatok 15. st., dva samostatne stojace domys prelukou, diamantová sgrafitová výzdobajednoosového domu zo 70. rokov 15. st.

Začiatok 16. storočia.

Po renesančnej prestavbe v roku 1660 s pristavanouloggiou a nadstavanou atikou.

Obnova fasády po požiari v roku 1761 s maľovanouiluzívnou architektúrou, maľovanými oknami na fasádebývalej atiky.

7

čerpajúce taktiež z antickej mytológie, v centrálnom zrkadle vo vrcholeklenby zobrazujúcou Boj Kentaurov s Lapidmi.6

Následkom ničivého požiaru v roku 1761 boli poškodené všetky domyv meste, preto obdobie konca 18. storočia sa vyznačovalo čulým stavebnýmruchom. Po roku 1761 bol obnovovaný aj Benického dom. Fasáda bolapreomietnutá, na novú omietku maľovaná iluzívna architektúra s pilastrami,na fasáde atikovej nadstavby aj s iluzívnymi oknami, na nárožiach a splastickými omietkovými kvádrami. V roku 1792 nový majiteľ domu Ladislav

Szentiványi7 dal nad vstupný portál do mázhausu osadiť svoj rodový erb.8

V roku 1868 bol zaatikový priestor stavebne upravený na ďalšie obytnépodlažie predelením zaatikového priestoru a vybúraním okien do bývaléhoatikového muriva, objekt zastrešený sedlovou strechou s hrebeňomparalelným s uličnou čiarou. Čelná fasáda bola po omietnutí architektonickyrozčlenená plastickými prvkami - rímsami, šambránami okenných otvorov,obdĺžnikovými podokennými a nadokennými výplňami, ako aj výplňamimedzi oknami, zo starších etáp zostal prezentovaný len vstupný portál domázhausu. Po odstránení renesančného schodiska bolo vybudované nové4- ramenné schodisko až na horné podlažie, pri vstupe s kovanou mrežou.

Podnetom na zahájenie prvých výskumných prác na objekte bol nálezpätky kamenného stĺpu pri výmene okienna poschodí v 50. rokoch minuléhostoročia. Po zameraní objektu bol rea-lizovaný stavebno-historický prieskum9 ,jeho výsledky po vyhotovení zameraniapremietnuté do projektovej dokumen-tácie, ktorú vypracoval Dr. Ing. KarolChudomelka. Z mázhausu ako aj pries-torov vyšších nadzemných podlaží boliodstránené sekundárne deliace priečky,rekonštrukcia objektu sa zamerala hlavnena výmenu zastaralej technickej infra-štruktúry. Po vybúraní zamurovanýchotvorov renesančnej loggie a realizáciinevyhnutných statických opatrení sav roku 1959 pristúpilo aj k reštaurovaniučelnej fasády pod vedením akad. mal. Vladimíra Úradníčka v spoluprácis akad. mal. Andrejom Kucom, sochárske súčasti reštauroval akad. sochárBohumil Bohunický. Zvolením analytickej metódy obnovy (uplatnenímviacerých stavebných vývojových fáz) bolo možné na fasáde prezentovaťnajvýznamnejšie architektonické a výtvarné prvky - na východnej stranefasádu s maľovanou neskorogotickou výzdobou zo začiatku 16. storočiaso zachovaním neskororenesančého portálu Tomáša Benického z roku1660 súčasne s mladším erbom Szentiványiovcov z roku 1792. V strednejčasti bola obnovená arkádová loggia, vzhľadom na fragmentárnosť nálezovfarebnej monochrómie na stĺpoch nebolo však možné rekonštruovať ajfarebné vrstvy. Na vnútornej stene arkádovej loggie pokračujeneskorogotická maľovaná fasáda. Na západnej strane fasády bola

reštaurovaná neskorobaroková maľovaná iluzívna architektúra s pilastrami,zjednocujúcim prvkom sa stala atika, upravená v roku 1868 na obytnépodlažie.

Pozornosť bola priebežne venovaná aj ďalším nálezom cenných prvkovv interiéri, kde počas rekonštrukcie meštianskeho domu na prelome 50.-60. rokov minulého storočia pod vedením akad. mal. Vladimíra Úradníčkaboli reštaurované neskororenesančné klenby v loggii a susednej sieni,ako aj postupne reštaurované všetky nálezy kamenných architektonickýcha výtvarných detailov v interiéri.10 K overenému spôsobu analytickej formyprezentácie sa pristúpilo aj pri obnove čelnej fasády po niekoľkýchdesaťročiach, keď v roku 2004 reštaurovali fasádu Oblastné reštaurátorskéateliéry pod vedením doc. akad. mal. Vladimíra Plekanca, akcia bolavykonávaná pod štátnym pamiatkovým dohľadom PhDr. Miroslava Suru zKrajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.

Ľubica Fillová

Poznámky a literatúra:

1 Nagy, Imrich: Príbehy z minulosti Banskej Bystrice, Výber z tvorby EmilaJurkovicha, ŠVK Banská Bystrica 1997, In.: Dejiny jedného trhovéhodomu, s. 145

2 Morgenthaler sa spomína už v roku 1592 v súvislosti s obsadením miestakapitána vo Zvolene „Neue Deutsche Hauptmann auf Altensol“. Zazásluhy v bojoch proti Turkom ho v roku 1599 kráľ povýšil do šľachtickéhostavu.Nagy, Imrich: tamže, s. 147Po Morgenthalerovi bola pomenovaná začiatkom 20. storočia dnešnáBakossova ulica.

3 Nálezy podobných fragmentov výzdoby sa našli aj na dome č. 17v Dolnej ulici, prezentované po stranách prejazdu.

4 Sura, Miroslav: Banská Bystrica, Mestská pamiatková rezervácia,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1982

5 Atiky malo vtedy takmer 30 meštianskych domov v Banskej Bystrici, z toho 15 na námestí.6 Kentaury, bytosti z antickej mytológie, zobrazované s konským telom

a od šije s ľudským trupom ako ľudia. Lapidi, kmeň z Tesálie, ich pozvalina oslavu svadby svojho kráľa, na ktorej jeden z Kentaurov, opitý Eurytos,sa pokúsil uniesť nevestu. Freska Boj Kentaurov s Lapidmi zobrazujebitku, v ktorej Lapidi nakoniec zvíťazili.

7 Rod Svätojánskych (Szentiványi, ale aj Swatojansky) patrí medzi najstaršierody Liptova, pochádza z obce Liptovský Ján. Mali spoločných predkovzo Smrečianskymi, preto mali aj spoločný erb, ktorý sa líšil len opačným

umiestnením ramena a trúbky na štíte.Rodový erb Svätojánskych tvoril modrýštít zo zlatou listovou korunou po okrajochs obrneným ramenom na jednej strane,na druhej s poštovou trúbkou, v hornejčasti medzi nimi so zlatou hviezdičkou.Štít po stranách zdobia prikrývadlá,klenotom je štítové znamenie s rovnakýmifigúrami. Mladším variantom erbu je zelenétrojvršie, prípadne jeden kopec miestolistovej koruny, červenoodeté ramenonamiesto strieborného a zlatá trubka,ktorá nahradila striebornú. Od roku 1622sa používala znova pôvodná podoba štítubez trojvršia s listovou korunou a postranách erbu pribudli nosiči- dvaja baníci.

8 Maľované erby Szentiványiovcov boli aj nad vstupom do radnej siene naNámestí SNP č. 1.

9 Rekonštrukcia a adaptácia Beniczkého domu na klubové a kancelárskemiestnosti, projektant Dr. Ing. Karol Chudomelka, časť A. Stavebno-historické prieskumy, archív KPÚ Banská Bystrica, sign. A 294

10 Kamenné články v interiéri reštaurovali akad. soch. Ondrej Dzúrik, akad.sochár Ervín Staník, latinský nápis v priestore pod loggiou „IN REBVSMODVS EST...“ akad. mal. Alžbeta Darolová. V určitom časovom odstupeod rekonštrukcie bola v roku 1985 reštaurovaná klenba loggie podvedením akad. maliara Jána Pakána, Oblastné reštaurátorské ateliéryBanská Bystrica. V roku 1990 akad. sochár Ján Filo reštauroval erbSzentiványiovcov nad vstupným portálom.

Erb Szentiványiovcov nad vstupným portálom.

Stav po úprave v roku 1868, výklady na prízemí z 20. storočia.

8

Prvá časť lesného poriadku obsahuje obšírny opis stavu komor-skokráľovských lesov určených na zásobovanie komorsko-kráľovských banía hút drevom a dreveným uhlím. Tento opis lesov vyhotovila na základe

pochôdzky v roku 1563 nasledovnákomisia, ustanovená Maximiliá-novým predchodcom, kráľom Fer-dinandom I.: Jakub Giengerz Grűenpuhlu, Ján Adam Praun-falckh, dolnorakúsky komornýradca, Gašpar Resch z Gerolz-hausenu, Pavol Rubigal, banskýpodnikateľ – mešťan v BanskejŠtiavnici, Krištof Khűepacherz Riedu a Viliam Igl z Velder Thur-nu. Opísané boli lesy pozdĺž tokuHrona, z ktorých bolo možno drevoplaviť a používať pre novú hutuv Banskej Bystrici, lesy dolu Hro-

nom na pravej strane, lesy z ktorých sa drevo mohlo dopraviť k huteMoštenica, lesy patriace k Ľupči a k medeným baniam a hutám na StarýchHorách, ako aj lesy po ľavej strane Hrona až po Banskú Bystricu. Tiež lesy,ktoré sa rozprestierali od Banskej Bystrice po pravej strane, zčasti porovine, z časti po Bielom a ČiernomPotoku smerom ku Kremnici, ajs dvomi dolinami v Turci, čiže lesyz ktorých bolo možné drevo dopra-vovať a používať pre železné banev Železnej Breznici.

Tento opis bol prvým ucele-nejším opisom pohronských a pri-ľahlých lesov a napriek tomu, žemiestami uvádza len všeobecnécharakteristiky ako napr. veľký les,pekný les, vysoký les, miešaný lesa podobne, poskytuje postačujúciobraz o stave týchto lesov a o ziste-ných škodlivých vplyvoch.

V druhej časti lesný poriadokobsahuje opatrenia zahrnuté do 30bodov, ktoré bolo treba rešpektovaťaby boli lesy uchránené od pusto-šenia a škôd, a mohli tak slúžiťsvojmu poslaniu - zásobovaniu banía hút drevom v postačujúcommnožstve. Ustanovenia sa týkajúzákazu poškodzovania lesov najmäpasením kozích stád, pravidiel prehospodárne využívanie lesa, predopravu dreva a pálenie uhlia,povinností pri kontrole a dozore akoaj pri riešení priestupkov.

Zaujímavý je predpis rubnéhoporiadku s postupom od vyšších ponižšie miesta a od vzdialenejších pobližšie polohy. Výruby lesa sa malivyznačovať za účasti lesných správ-cov a lesmajstrov. Zakázaný bolpredčasný výrub mladín, klčovanielesa a vykášanie vyrúbaných plôch.Pri výrube sa mali ponechávaťsemenné stromy. Rúbať sa mali stromy len v objednanom množstve, čonajnižšie pri zemi, v jarnom období (pred Jánom Krstiteľom, najneskôr doJakuba), aby v lete drevo pokálané a poukladané na rúbanisku vyschloa bolo ľahšie pre jesenný odvoz. Prikázané bolo hospodárne spracovanie

všetkého dreva a úplné vyprázdnenie rúbanísk. Pre domácu potrebupoddaných, ktorí nemali svoj les sa malo poskytnúť drevo z určenýchmiest zadarmo. Prikázaná bola aj starostlivosť o vodné dopravné zariadenia(vodné nádrže, splavné kanály, hate, hrable, rizne ), postup pri furmanskýchprácach, splavovaní dreva a pálení dreveného uhlia. Drevárskym majstrom,lesným správcom a lesmajstrom sa zakazovalo vlastníctvo a stavba novýchbanských diel, aby do svojho majetku nevkladali časť komorskýchprostriedkov poskytnutých na drevárske a uhliarske práce. V opatreniachsa ukladajú lesným správcom a lesmajstrom viaceré povinnosti najmäv súvislosti s dozorom a kontrolou, ako napríklad:

„Viackrát spomínaní lesmajstri alebo lesní správcovia majú po celýčas svojej služby a kedykoľvek to poveternostné pomery dovoľujú a takčasto, ako to potreba vyžaduje, alebo keď to správcovia komory nariadiaalebo za dobré uznajú, lesy a dreviny, ako aj drevárske a uhliarskepracoviská prejsť, navštíviť a prezrieť, usilovne na ne dozerať a ichkontrolovať, aby v lesoch a na drevinách sa nič protiprávneho aleboškodlivého nerobilo, ale aby lesy čo najlepšie boli chránené, aby sa takrúbať a zveľaďovať mohli.“

V závere dokumentu je vyjadrený príkaz a vôľa panovníka takto:„Keďže toto pokračovanie a nariadenia hore menovaných komisárov

bolo urobené podľa nášho najmilostivejšieho priania, a to nielen prerozkvet a udržanie nášho komorného majetku, ale práve tak aj pre

verejné dobro celého kráľovstva a tak jepodľa toho náš milostivý a vážny rozkaza vôľa, aby tento vyššie uvedený poriadoka všetky jeho odseky a body boli úplnedodržiavané a proti nim nijakým spôsobomsa nekonalo, kvôli čomu sme dali o tomvydať všetkým nami tam vymenova-ným vrchnostiam v našich uhorskýchbanských mestách osobitný verejný avšeobecný rozkaz na uverejneniea zachovanie tohto nariadenia. Pri tomvšetkom chceme, aby tak nám, ako ajnašim dedičom a  nasledovníkom bolovyhradené tento poriadok podľa potrebya pomerov našich a uvedených mede-ných závodov rozšíriť, zúžiť a zmeniťkedykoľvek a ako sa nám to najlepšie zdaťa vyhovovať bude. Aby sa tak stalo, to jenaša najvážnejšia vôľa a myšlienka“.

Maximiliánov lesný poriadok platil precelý obvod Hlavného komorskogrófskehoúradu. Hoci bol motivovaný snahou o zacho-vanie lesa len ako zdroja drevnej surovinypre zásobovanie banskej a hutníckej pre-vádzky, napriek tomu však obsahoval viacprogresívnych prvkov v úprave využívanialesa, jeho ochrane, kontrolnej a dozornejčinnosti, ktoré boli podporené aj ďalšími,neskoršími nariadeniami a prispeli tak kpozvoľnému zlepšovaniu stavu bansko-bystrických komorských lesov.

Július Burkovský

Literatúra:

Barták, J.: Z minulosti štátneho lesnéhohospodárstva v okolí Banskej Bystricea Starých Hôr Banská Bystrica, 1929

Madlen, J.: Constitutio Maximiliana. In: Sborník prác Lesníckehoa drevárskeho múzea II. Osveta Martin, 1962 s. 9–45.

Miľanová, Ľ., Józsová, V.: Od lesov kráľovských k lesom štátnym. NeografiaMartin, 2003, s. 20 – 22.

Maximilián II. , Habsburský (1564–1576)

Maximiliánov lesný poriadok.

Tento lesný poriadok bol známy aj pod názvom Banskobystrický lesný poriadok, pretože jeho cieľom bolo zabezpečiťtrvalý dostatok dreva a dreveného uhlia z lesov určených na zásobovanie banskobystrických baní a hút, ktoré kráľovská ko-mora prevzala do svojej správy v roku 1546. Vydal ho uhorský kráľ Maximilián II. – Habsburský pred 440 rokmi - 15. mája 1565.

9

Osobnosť lekára, spisovateľa-humoristu, prírodovedca anárodovca Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského(1824-1908) je najčastejšie priraďovaná k Breznu a Kremnici,kde sa profesionálne i rodinne najdlhšie pripútal. V týchtomestách existujú aj „rukolapné dôkazy“ o jeho pôsobení,napríklad prostredníctvom pamätných tabúľ.

Pravda je však taká, že rodiskomi prvým pracovným pôsobiskomZechentera Laskomerského bolaBanská Bystrica. Kto neverí, nechsi prečíta jeho Vlastný životopis,ktorý vyšiel pod názvom Päťdesiatrokov slovenského života. V ňomverne a pôsobivo zachytáva svojosobný i profesionálny život.

„Narodil som sa 4. marca1824 v Banskej Bystrici, o siedmejhodine ráno. Ako mi matka roz-právala, akási múdra osoba po-slúžila dobrou radou, podľa ktorejma, biedne malé pacholiatko, dalina baraní kožuch, aby mi narástli

kučeravé vlasy. Má to mať nepochybný účinok, ale mne sa raz kučerychytiť nechceli; zato sa mi štica v mojom už blízo sedemdesiatomšiestom roku ešte dobre drží. Dom, v ktorom som sa narodil, patrilvtedy istému Wernerovi, robotníkovi medeného hámru...“/ s. 23

Počas banskobystrického pôsobenia vystriedal v meste niekoľko bytov,ešte spolu s rodičmi býval v Novej ulici (dnes sa nachádza na jej miestePamätník SNP), neskôr sa ako začínajúci lekár usadil v Dolnej ulici.

Po skončení gymnaziálnychštúdií pokračoval vo vzdelávaní voVacove a Budapešti, ale štúdiummedicíny napokon absolvoval voViedni ((1846-50). Rakúsko-uhorská metropola bola svedkom ijeho revolučného počinu, keď akočlen akademickej gardy bojoval vrokoch 1848/9 za rovnoprávnejšiepostavenie potláčaných národov vmonarchii.

Prvé kroky Gustáva Zechen-tera po skončení medicíny viedlido rodiska. V memonároch napísal:„Koncom februára 1850 som sas diplomom dostavil do BanskejBystrice, v ten istý rok 23. júla bolsom sprisahaný za stoličnéhookresného lekára a 14. júla r. 1853za okresného bansko-lesnéholekára do Brezna.“ / s. 280

Tri prvé roky v profesii boli plné mladíckeho elánu, čo sa premietloaj do popisu života v spomínaných memoároch. Záujemca sa z nichmôže veľa dozvedieť o spôsobe organizácie vtedajšieho zdravotnítva ajeho úrovni v Banskej Bystrici.

„Roku 1850, v septembri, zavítal do Banskej Bystrice vládou poslanýdr. Jozef Kemény, cisársko-kráľovský dištriktuálny krajinský očný lekár, abytu zariadil pre širšie okolie nemocnicu pre chorých na oči. Stoličný predsta-ta uistil lekára, že mu v tomto pôjde podľa možností poruke... A tak som sdr. Keményom nemocnicu na oči chorých, dočasne zariadenú v stoličnejnemocnici, spravoval od 22. septembra 1850 do 28. novembra, teda voľačovyše dvoch mesiacov. Zatým sa Kemény ďalej pobral po krajine, zveriac minemocnicu do rozpustenia, čo ešte asi šesť týždňov trvalo – všetko pospoludo pätnásť týždňov. Za ten čas som mal peknú príležitosť pri rozličnýchočných väčších-menších operáciách Keményovi pomoc prisluhovať, bamnohé ním zverené operácie vykonať úplne samostatne. Keby som bolmal vo Viedni hmotného spôsobu, bol by som sa takmer výlučne tomutoodboru liečenia venoval, ale nebolo skade. A tak mi táto príležitosť, môcťsa zdokonaľovať v tejto mnou obľúbenej vetve, bola vítaná.“ /s. 254

Samozrejme, že Zechenter ako mladý slobodý muž sa aktívnezapájal do spoločenského života v meste. Nevyhýbal sa ani bálom azábavám, na ktorých rád dával dokopy mladé páry. Jeden excelentný„úlovok“ sa mu obzvlášť vydaril – zoznámil vtedajšieho banskobystrickéhopodžupana Janka Francisciho s dcérou cisársko-kráľovského lesnéhomajstra Kasanického Málikou. V memoároch o tom napísal:

„ Malé príčiny-veľké následky. Nezadlho zatým oslovil ma Janko,aby som ho predstavil v kasanickovskom dome, čo som ja urobil. Nášvážny, až mračný Janko stal sa mäkkým, vľúdnym hrkútajúcim holúbkoma svojím časom ma oslovil, aby som mu, vlastne Málike, a jemu MatejSlabey, stúpil za svedka. Sobáš bol v evanjelickom kostole (ona bolakatolíčka) v našej prítomnosti o šiestej rannej, potom nasledovali raňajkya o siedmej rozišli sme sa každý po svojom.“/ s. 270

No nielen zábavou bol naplnený Zechenterov život, ako lekár bolpozývaný do váženej mestskej spoločnosti, medziiným napríklad aj nainauguráciu nového banskobystrického biskupa: „Roku 1851, 23. júla,mal biskup Štefan Moyses svoju inštaláciu v rezidencii v Banskej Bystrici.Ja som tohto vysokovzdelaného, vznešeného, i svojím zovňajškomimpozantného pána už mal česť poznať v Chorvátskej v Stubicipríležitosťou rekviem grófa Juraja Oršiča. Pri veľkej hlučnej hostine somho i ja oslovil a pozdravil, a to po chorvátsky. Tento incidens dotkol sa hoočividome príjemne a hostia napnuto načúvali. Ale najväčšmi dojalamoja krátka, ale dôrazná reč komorného, ozrutného Chorváta Metretića.Toho chlapa tak pohlo, že ma vo svojom nadšení, ako som práve prelepší efekt na stolci stojac rečnil, odzadu objal a na chrbát bozkával.Biskup Moyses bol veľmi pohostinný. Pri svojom častom a dlhšom bavenísa v meste dával časté obedy a večierky, ku ktorým hromadne a striedavointeligencia, zvlášte úradníctvo bývalo povolané. Večere odbavovali sastojačky a podľa vôle chladnými jedlami.“ /s. 276

Stojí za to prečítať siZechenterove memoáre,súčasníka ovanie nielenduch 19. storočia, ale získamnoho užitočných infor-mácií o Banskej Bystrici,ktoré sa z bežných učebnícsotva dozvie. Mesto jeZechenterovi Laskomer-skému dlžné dôstojnúprezentáciu, v roku 750.výročia udelenia mest-ských privilégií je teda prí-hodná doba uctiť si medziosobnosťami, ktoré sa vý-razne podieľali na jehoživote, aj tohto rodáka. Veďsa zapísal do histórie sloven-skej kultúr y svojskýmdielom, ktoré je schopné

prihovoriť sa súčasníkovi nielen autentickým svedectvom o dobe, v ktorejžil, ale aj svojským humorom a nadhľadom. Tento rovesník štúrovcov sícenepožíval takú popularitu ako oni, ale rozhodne výrazne prispel k rozvojunárodného života svojou vytrvalou a húževnatou prácou.

Encyklopédie a učebnice o Gustávovi K. Zechenterovi Lasko-merskom uvádzajú faktografiu, ktorá poskytuje základnú informáciu ojeho živote a diele. My, Banskobystričania, by sme si mali dobrovoľnepridať k povinnej čitateľskej výbave aj jeho literárne dielo. Okrem Vlastnéhoživotopisu a známej poviedky Lipovianska maša sú to humoresky (kuktorým patrí aj satirická publicistika), dramatická tvorba, ďalej cestopisnéčrty z ciest po Slovensku, Carihrade a Taliansku.

Jana Borguľová

Poznámka: uvádzané citáty sa nachádzajú v knihe GustávaKazimíra Zechentera Laskomerského Päťdesiat rokov slovenskéhoživota 1, Bratislava, Vydalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry,Edícia Naši klasici, zv. 26, 1956

Dom na dnes nejestvujúcej Novej ulici, v ktorom žil G. K. Laskomerský.

G. K. Zechenter - Laskomerský

10

1925 – PRVÉ SPRÁVY1945 – OBNOVENIE ČINNOSTI1990 – DRUHÉ OBNOVENIE ČINNOSTI

Otázka návratu k prírode, k životu ďaleko odcivilizácie, zaujímala ľudí už v predchádzajúcichstoročiach. V dobe rozvoja techniky sa stále viacpociťovala potreba prirodzenej výchovy mládeže,spojená s pobytom v prírode. Takouto organi-záciou sa stal skauting, ktorý začiatkom XX.

storočia založil anglický plukovník, neskôr generál sir Robert Baden-Powel (1857-1941). Po vyskúšaní nového výchovného systému na ostroveBrownsea (1907) vydal zásady skautskej výchovy pod názvom „Scoutingfor Boys”. Idey skautingu sa rýchlo rozšírili do celej Európy, ale aj Amerikya iných svetadielov. Na územieSlovenska sa dostali z Čiech az Maďarska. Prvými slovenskýmiskautmi boli študenti – organi-zovaní v nábožensky orientova-ných organizáciách RegnumMarianum a hebrejskej HašomerKadimah (vznikli už v roku 1913).Celouhorský snem skautov sakonal v Tatranskej Lomnici v leteroku 1914.

O začiatkoch skautského hnu-tia v meste Banská Bystrica viemeveľmi málo. Prvý oddiel založilv roku 1925 Štefan Fillo, neskôrviedli skauting v meste bratia Michala Rudolf Šikerle. Na dievčenskomgymnáziu založila oddiel skautiekprofesorka Anna Podhorová-Chro-meková. Skautské oddiely, najmächlapčenské, sa neskôr rozšírili aj do okolitých obcí – Harmanca,Malachova, Kremničky, Radvane, Skubína, Šalkovej, Moštenice a SvätéhoJakuba. Neskôr sa skauting diferencoval aj na náboženskom základe –evanjelický viedol Ladislav Rosenauer, katolícky Ladislav Krčmérya židovský Hašomer Hacair, syn židovského rabína Schenfeld. V okresnomvedení Junáka bol Ladislav Švoňavec, Ladislav Lehocký a Andrej Schmidt.

Podľa správ o činnosti organi-zovali skauti vždy začiatkom májaskautskú poľnú hru (v roku 1937smerom na Dedkovo z Riečky,v roku 1938 v smere na Lukavicu),spojenú s táborákom a skautskýmsľubom. V letnom období uspo-riadali tábor (v roku 1937 v dĺžke18 dní pri Dolnom Hodrušskomjazere). Každoročne sa konal aj rad-covský kurz a v jarných mesiacochprebiehala aj verejná zbierka navýstavbu „Okresného skautskéhodomova”. 5. a 6. júna 1938 sauskutočnil zjazd juhoslovenskejžupy, v rámci osláv 20. výročiačeskoslovenskej štátnosti, spojenýs 10. výročím založenia skautingu v Banskej Bystrici.

K významnejším skautom toho obdobia patrili: Ján Makovník-Tónin(1920-1980), úradník v Harmaneckých papierňach, od roku 1949 robotník,spisovateľ, autor trilógie „Z tajomného orientu” – „Maharadža z podsvetia”(1942), „Na pláňach Tibetu” (1944), „U lovcov perál” (1946). Napísal ajazda prvý slovenský skautský román „Záhadný ostrov” (Zážitky trinástichskautov), ktorý pre nástup totality už nevyšiel. Ďalšou bola Chariva Reiková– vlastným menom Adela Rosenbergová (1914-1944), ktorá viedla skautskýoddiel Hašomer Hacair v Radvani. V priebehu Slovenského národnéhopovstania sa vrátila z Izraela na Slovensko pomáhať. Po potla-čení SNP ju

zajali nemecké prieskumnéoddiely a bola popravená 20.11.1944 v Kremničke.

V priebehu Slovenského štátu bol skauting ako nepriateľská orga-nizácia zrušený a k obnoveniu došlo až v roku 1945. Dievčatá sa združilido dvoch oddielov skautiek (96), mali 10 družín. Zbor viedla Oľga Styková,oddiely Irina Kakljuginová a Oľga Kráľová (obe profesorky na Štátnomgymnáziu Andreja Sládkoviča). V roku 1946 táboril zbor skautiekv chatách YMCA v Lučatíne. Chlapci boli organizovaní v troch oddieloch,viedli ich bratia Odalošovci, bratia Ernest a Karol Jančokovci a PavelGašpar. Vĺčatá mal na starosti Dimitrij Pšanecký. V roku 1946 sa konal preskautov putovný tábor v Porúbke pri Liptovskom Hrádku, odkiaľ putovalicez Nízke Tatry domov. V roku 1947 táborili skauti všetkých oddielov priPoltári a v roku 1948 v Gaderskej doline, pod Blatnickým hradom.Krojované skupiny skautov a skautiek nastupovali na oslavy v mesteBanská Bystrica (9. máj, SNP, vznik ČSR a iné). Pokračovali aj vo verejnejzbierke na výstavbu Skautského domova.

K významnejším akciám patrí účasť banskobystrických skautov naceloslovenskom zraze skautov voSvite (začiatkom júla 1947), ako ajna II. junáckom sneme v BanskejBystrici. Konal sa v dňoch 31.1. –1.2. 1948 v Národnom dome.

Z vyšších funkcionárov uve-diem oblastného vodcu OndrejaNuttera, tajomníka Pohronskejoblasti Madlena, okresným vod-com bol Kľačan, zborovým Riečan.Medzi spomenuté oddiely pribudliskauti mestskej časti Hámor -Zábava (bratia Zlevskí) a skautkyviedla Lila Genderová.

Klubové priestory skautov sanachádzali zo začiatku v tzv. ka-mennom dome (Horná ulica č. 69),neskôr na Bakossovej ulici (dnešnýpenzión Kúria). Rozlúčku s čin-nosťou mali skauti na poschodí „U

Kemov” pred Vianocami 1949. Od tej chvíle prestal skauting na územímesta opäť existovať. Ku krátkemu obnoveniu činnosti došlo v roku 1968v rámci tzv. československej jari, ich činnosť však netrvala ani celý rok.

Skauting sa obnovil po „nežnej revolúcii” začiatkom roku 1990. Užv mesiaci máji vzniklo okresné náčelníctvo a prvý banskobystrický zborZväzu skautov a skautiek na Slovensku. Schádzal sa zo začiatku v Rud-

lovej (v objektoch bývalého MNV).V čase od 7.7. – 28.7. 1990 sauskutočnil aj prvý letný skautskýtábor na Pustom poli.

Začiatkom roku 1991 tvoriloprvý zbor celkom 213 skautieka skautov (4 oddiely skautov, 4skautiek plus voj vĺčat a roj včielok).Oddiely viedli Juraj Kubík otec,Juraj Kubík syn, Juraj Svetlanský,Peter Jančura, Vladimír Dropčo,Ludek Hochmút, Teodor Kusý,Marián Kapišinský, Ľubomír Vážny,Ľubica Vážna, Libuša Dorniaková,Mária Balážová, Marta Kusá, AnnaŠtifnerová. Okresnou vodkyňoubola v tom čase Kamila Kadlečková,

zbor viedli Morovjan a od druhej polovice roka 1990 Igor Chromek. Ďalšímičinovníkmi okresu boli Miroslav Dobrovolný, Jan Strnad, Ladislav Čendula,Ferdinand Laffers. Neskôr pribudli Pavel Gašpar, Vitásek, manželiaJozafovci a ďalší. V máji tohto roku uplynie 15 rokov činnosti skautinguv Banskej Bystrici od posledného obnovenia.

Igor Chromek

Spracované podľa spomienok skautov, archívnych materiálov, výročnýchspráv.

Nástup skautiek na Námestí SNP v r. 1947.

Pri Pomníku osloboditeľov - máj 1947 - s malým vencom okresný vodca Ján Riečan,dole so stuhami vodca 3. oddielu Pavel Gašpar. Medzi hore stojacimi skautmi sú zľava:Penkala, Chromek, Homlšak, Jurík, Špeník, Šimcík

t Bakoss. Dole Staudinger.

11

Hoci Banská Bystrica už koncom 19. storočia bola menšímpriemyselným centrom, aj na rozhraní storočí zostala mestoms malovýrobnou prevahou, kde hrali prím podniky do 20 zamest-nancov. Hospodárska kríza, ktorá vypukla v rokoch 1900 – 1903,zaznamenala len stagnáciou (pre prechodný nedostatok inves-tičných prostriedkov znížili výrobu len tehelne). Práve vďakaistej izolovanosti a stále veľkou orientáciou na miestne trhy,nezaznamenalo mesto väčší úpadok.

Krízu v roku 1904 vystriedala sedemročná konjunktúra. Vďaka nej prežilomesto najväčší hospodársky rozkvet vo svojej modernej histórii. Začal prílevmimomestského kapitálu, hlavne z Budapešti a Viedne, ktorý sa uplatnil či už prizakladaní nových podnikov, alebo dodaním kapitálu novým účastinárskymspoločnostiam. V meste vzniklo 9 nových závodov, z toho 5 drevárskych (výrobadebien, výroba drevených stružlín, zápalkáreň, parná píla a stolárska výrobňa),potom 2 tehelne, výroba cementárenského tovaru a mestská elektráreň. Novýkapitál udržal chod starých podnikov (Banskobystrický valcový mlyn – od roku1905 účastinárska spoločnosť s novým kapitálom 750 000 korún). Ako nováspoločnosť – Banskobystrická zápalkáreň, vznikla v roku 1907 a zamestnala približne220 zamestnancov. Vďaka podpore zvonku (274 400 korún) zmodernizoval svojuvýrobňu v roku 1904 aj Robert Wünsch. Tak vznikla továreň na hlinené výrobkya cement na parný pohon, ktorá zamestnávala 50 zamestnancov. Aj Prvábanskobystrická súkenka zvýšila počet zamestnancov o 100 osôb a zmodernizovalavýrobu. V roku 1910 sa aj tunajšia Stoličková továreň stala účastinárskou spoloč-nosťou a splynula s rakúskym podnikom Mundus. Ďalšia účastinárska spoločnosť- Banskobystrické parné kúpele mala nevýrobný charakter a tým lokálny význam.

Osobitné miesto v ekonomickej sfére Banskej Bystrice zaujímali mestskéinvestície. Väčšinou mali charakter služieb, ktoré mesto buď prenajímalo na dobuurčitú, alebo si ich ponechalo v správe mesta. K týmto podnikom patrili tehelňa,bitúnok, kanalizácia, vodovod a vodná píla, ku ktorým pribudla v roku 1901 ajmestská elektráreň. Výstavba vodnej elektrárne, ktorá bola mestskou investíciou,sa začala 20. novembra 1904 na tzv. Hornej lúke a bola dokončená v roku 1909.Mesto napojilo vtedy na elektrickú sieť len 99 spotrebiteľov, no zaviedlo elektrickéosvetlenie ulíc.

Ako sme už spomenuli, podniky pracovali väčšinou s menším počtom ľudí.Nad 100 zamestnancov malo len päť podnikov. Najväčším zostala stoličková

továreň Mundus so 600, potom Parná píla (majiteľ kráľovský erár) so 450, nováVýrobňa debien (Jakub Kohn a syn, od roku 1906) s 200, Zápalkáreň s 220a súkenka s 280 zamestnancami. Menšie závody (medzi 20 - 100 osôb) maliprevahu. Tradičné závody ako Medený hámor mal len 38, a zámočnícke dielne(Samuel Prauda) len 23 zamestnancov.

Konjunktúra v priemyselnom podnikaní podnietila aj rozkvet mestských peňaž-ných ústavov. Domáci kapitál aj naďalej uprednostňoval Banskobystrickú mestskúsporiteľňu, ktorá financovala mestské podnikanie. O trvalo dobrej pozícii tejto usta-novizne svedčí skutočnosť, že tu od roku 1886 pôsobila aj filiálka Rakúsko-uhorskejbanky. Prosperujúca Sporiteľňa vyplácala v roku 1908 až 18% dividendy. Zosamostatných bankových ústavov zohrala dôležitú úlohu aj Banskobystrická

obchodná banka, ktorá vznikla v roku 1909. V rokoch 1907 – 1909 pôsobilav meste aj filiálka Tatrabanky a koncom decénia Banskobystrická úverová banka.

Krátka konjunktúra začiatkom druhého decénia vyústila do stagnácie. Zvýšeniecien železničnej dopravy o 20-30 % nepriaznivo ovplyvnilo mestské drevárskepodniky, najmä výrobu ohýbaného nábytku, lebo ceny ich výrobkov poklesli nasvetovom trhu o 12 %. Aj balkánske vojny mali negatívny vplyv nielen na drevárskuvýrobu, ale aj na vlnené výrobky. Mesto nezaznamenalo ani vojnovú konjunktúru,lebo počas 1. svetovej vojny sa v ňom nevytvoril žiaden väčší podnik.

Valéria Chromeková

Podnet k zriadeniu meteorologickej stanice, jednej z naj-starších na území Slovenska, dal profesor Karol Zenger. Urobiltak na požiadanie riaditeľa viedenskej hvezdárne dr. Krcila.Pozemok pre stanicu poskytlo mesto a zakúpilo tiež meteo-rologické prístroje. Na začiatku to boli vlhkomer, dážďomer,barometer a anemometer. Namerané hodnoty zasielal Zengerpravidelne dr. Krcilovi do Viedne. Boli tiež uvádzané vovýročných správach Štátneho vyššieho katolíckeho gymnázia.Prvé roky činnosti stanice opísal Zenger v článku „Meraniameteorologickej stanice v Banskej Bystrici v rokoch 1855 a1856” (Beobachtungen der meteorologischen Station zuNeusohl in den Jahren 1855 und 1856), ktorý sa nachádza vovýročnej správe za školský rok 1856/57.

Po odchode českých profesorov z Banskej Bystrice stagnovala meteoro-logická stanica celých sedem rokov. Až v roku 1868 obnovil jej činnosť profesorJozef Sakmáry, ktorý opäť namerané hodnoty pravidelne zverejňoval vo výročnýchsprávach bystrického vyššieho gymnázia. V prvej správe zdôvodnil potrebumeteorológie slovami: Našim cieľom je použiť údaje tunajšej meteorologickejstanice pre určenie klimatických podmienok Banskej Bystrice a jej okolia – 1.strana z článku: Najdôležitejšie údaje meteorologickej stanice pri banskobystric-kom hlavnom gymnáziu z roku 1868, doplnené populárnymi poznámkami (Abesztercebányai fögymnasium meteorológiai észleldéjének föbb adatai az 1868– évröl népszerü megjegizésekkel ki sérve).

Ako použité prístroje uvádza psychometer, ombrometer na dážď a anemo-meter na smer vetra. V rubrike oblačnosti udáva len počet dní – koľko bolov danom mesiaci zamračených, jasných alebo polojasných. Udáva tiež kvalituzrážok (hmla, dážď, sneh, mráz, hrmenie, jednorázový blesk, silný vietor, búrka).V ďalších rubrikách uvádza priemerné teploty dňa, atmosférický tlak meraný o 7,14 a 21 hodine, najvyšší a najnižší priemer a rozdiel. Ďalej bola rubrika pre

vlhkosť v percentách meraná trikrát denne a rubrika pre zrážky – množstvo zamesiac a denné maximum.

Od roku 1870 pracovala banskobystrická meteorologická stanica už preústredný budínsky meteorologický ústav. Denne mu zasielala telegrafické hlásenia.Ako riaditeľ stanice vystupuje oficiálne profesor Sakmáry, zapisovateľom bolJozef Petruch, žiak VI. triedy.

Vo výročnej správe zo školské-ho roku 1875/76 sa už udáva ze-mepisná šírka 48o44´, zemepisnádĺžka podľa Ferrského poludníka36o49´a nadmorská výška stanice375 m. Udáva tiež priemernú ročnúteplotu Banskej Bystrice na 8,4 oC,Oravy 5,8 oC, Budapešti 10,9 oC,Rjeky 14,5 oC, Aradu 12 oC. Vovýročnej správe zo školského roku1876/77 sa nachádza článok Jozefa Sakmáryho: “Údaje meteorologickej stanicepri banskobystrickom hlavnom gymnáziu z roku 1876 a niekoľko súhrnnýchstredných údajov z posledných šesť rokov”.

Profesor Sakmáry viedol meteorologickú stanicu až do roku 1890, kedy sastal riaditeľom gymnázia. V roku 1893 odišiel do dôchodku. Starostlivosť o stanicuprevzal ďalší profesor fyziky Ján Marčiš (Marcsiss). Pracovala však len do roku1905, kedy nachádzame vo výročnej správe posledné výsledky meteorologickýchmeraní. Dôvod, prečo prestala pracovať nie je dostatočne známy. Pravdepodobnesa v tom čase začala už budovať sieť nových, moderne vybavených meteo-rologických staníc na profesionálnej báze. Novú kvalitu si vyžadovala stále sarozvíjajúca námorná, ale najmä už aj letecká doprava.

Igor Chromek

Vľavo továreň na modrotlač, vpravo časť kasární. Foto medzi rokmi 1953-1956.

Hydrotermograf, ktorý bol na Vartovkeumiestnený od r. 1968.

12

Malý špaňodolinský banský okruh nadväzuje na prehliadku pamätihodnostíhistorického centra obce. Začína a končí na námestí, pri zvyškoch prvej hlbinnejšachty Ferdinand a zrekonštruovanej banskej klopačke. Neďaleko nej je ajkamenný portál Dennej štôlne. Kedysi to bol hlavný vstup pre baníkov fárajúcichdo podzemia. Tadiaľto a cez nadväzujúcu Novú štôlňu sa dalo prejsť až doosady Richtárová pri Starých Horách.

Malý okruh má mať 15 zastávok s informačnými panelmi a s drobnou turistic-kou vybavenosťou. Je určený pre peších návštevníkov. Má dĺžku 7 km, čo sa dápohodlne prejsť za 2-3 hodiny. V súčasnej etape prác sa vytvorí 7 zastávok.

Prvá zastávka je pri kaplnke svätého Petra a Pavla. Pozornosť návštevníkovtu upúta zvláštna architektúra obytného domu č. 63, s drevenou pavlačou.Popred kaplnku viedol vodný náhon na pohon ťažných strojov šachty Ferdinand.Voda sa zachytávala v malom tajchu pri neďalekom potôčiku.

Druhá zastávka bude v lokalite Fajtlová. Tu je sčasti zavalený vstup doštôlne Mann a typická už lesom zarastená halda. Zo štôlne vyteká pomernesilný prameň vody. Toto miesto má výnimočnú bioklimatickú charakteristiku,so silným poľom pozitívnej energie. Je vhodné aj na relaxačné a liečebné účely.

Tretia zastávka je na mieste, kde úžľabinu Fajtlová pretína starý jarokŠpaňodolinského banského vodovodu. Jarkom sa privádzala voda od šachtyMária pod Panským dielom k šachte Maximilián nad kostolom. Špaňodolinskýbanský vodovod bol pozoruhodným technickým dielom, pomocou ktorého bolazabezpečená prevádzka všetkých štyroch šácht, banských stúp a iných zariadení.Jeho prívod spod Prašivej v Nízkych Tatrách meral 27 km a rozvodné jarky okoloobce ďalších 12 až 15 km. Bol funkčný takmer 400 rokov od 16. až do 20. stor.

Štvrtá zastávka je na halde Maximilián. Halda je hlavnou krajinnou domi-nantou Španej Doliny. Je z nej očarujúci výhľad na historickú zástavbu obcepod ňou, aj na malebný obzor okolitej horskej krajiny. Popri infopaneli to budetiež schéma pohľadového horizontu, ktorá návštevníkom umožní identifikovaťnajvýznamnejšie stavby v obci a výšiny, ktoré ju obklopujú.

Piata zastávka bude na mieste, kde kedysi stála šachta Maximilián. Tátošachta sa v 18. stor. začala pod tlakom okolitých hornín bortiť a v roku 1818bola už v rozvalinách. Dnes šachtu pripomína len jej mohutná halda a terénnazníženina prepadajúceho sa banského diela. Ako náhradu za ňu v roku 1812začali hĺbiť neďalekú šachtu Ludovika.

Šiesta zastávka je na Ludovike, najmladšej šachte špaňodolinskéhobanského revíru. Pri dnešnom futbalovom ihrisku ešte donedávna stáli zvyškymúrov komplexu zariadení šachty. Dnes sa zachovala už len časť strojovne,v ktorej bolo vodou poháňané ťažné koleso s lanami na vyťahovanie rudy.

Popod ihrisko vedie vodná štôlňa, ktorou sa voda od strojovne viedla k nižšiepoloženej banskej stupe.

Siedma zastávka je miesto, kde sú ešte viditeľné zvyšky stavieb tejtostupy. Halda pri stupe, kde sa ukladala vytriedená hornina je z veľkej častinarušená. Materiál z nej bol odvezený do novodobej špaňodolinskej Úpravnerúd, ktorá bola postavená v roku 1964 a bola v prevádzke do roku 1998. Tu sapomocou moderných flotačných procesov ešte získavali zvyšky medi a inýchkovov obsiahnutých v hlušine z háld.

Od šachty Ludovika sa náučno-poznávací chodník vracia malebnýmiuličkami Španej Doliny späť na námestie.

Ak sa v Úpravni rúd podarí zriadiť Špaňodolinské banské múzeum, Malýšpaňodolinský banský okruh bude súčasťou jeho externých expozícií.

Ponuka týchto externých expozícií múzea bude naozaj veľká. Popri prehliadkehistorického centra obce a jej pamiatkovej rezervácie sa návštevníci budúmôcť previezť banskou železnicou cez tunel na Piesky, kde bude unikátnybanský skanzen. Popri Malom banskom okruhu budú mať k dispozícii aj celodennýVeľký banský okruh a množstvo ďalších náučno-poznávacích trás. Možno sapodarí pre návštevníkov sprístupniť staré banské diela na námestí a pre zábavudetí zaviesť banský vláčik do ústia štôlne Ivan.

Domáci a hlavne zahraniční hostia budú mať možnosť lepšie poznať obrovskékultúrno-historické bohatstvo, ktoré v sebe skrýva kedysi svetoznámy baníckyHerrengrund – dnešná Špania Dolina.

Milan Žuffa - Ellek

Redakcia časopisu Bystrický Permon a Zdru-ženie Bystriciensis Vás pozývajú na turisticko-poznávaciu vychádzku za poznaním baníckej

histórie obce Špania Dolina, pod názvom Malý špaňodolinský banský okruh.

Cieľ: Špania Dolina - Malý špaňodolinský banský okruh,Termín: 4. jún 2005

Odchod spojov zo SAD Banská Bystrica - smer Špania Dolinaje o 8,00hod., stretnutie záujemcov o 9,00hod. na námestí v Španej Doline.

Trasa: kaplnka sv. Petra a Pavla, Fajtlová, križovatka užľabina Fajtlová,starý jarok banského šp. vodovodu, Halda Maximilián, bývalé miesto šachty Maxi-milián, Šachta Ludovika, stupy, pozostatky stavieb. Ukončenie akcie o 15,00 hod.

Nezabudnite si vziať vhodnú turistickú obuv a oblečenie, stravu na celýdeň. Vhodné nápoje a, samozrejme, dobrú náladu na stretnutie s priateľmi.Deti do 15 rokov sa môžu zúčastniť v sprievode rodičov, mládež do 18 rokovso súhlasom rodičov.

Na stretnutie sa tešia Pavel Gender, Milan Žuffa-Ellek a Ján Vicen.

Medzi prvé konkrétne kroky na využitie montánnej histórie Španej Doliny patrí aj vybudovanie náučno-poznávaciehochodníka nazvaného Malý špaňodolinský banský okruh. Chodník sprístupňuje stavebné a technické pamiatky v najbližšomokolí Španej Doliny. Je jednou z piatich aktivít projektu „Zatraktívnenia obce Špania Dolina – II. etapa“, podporovanéhoz grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR. Tento projekt sa realizuje v roku 2005.

Zvyšky šachty Ludovika - romantická zastávka na trase.

Zvyšky šachty Ludovika - Malý špaňodolinský banský okruh.

Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza štvrťročne. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender. Zodpovednáredaktorka: PaedDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD., Redakčná rada: Ján Baláž, doc. PhDr. Jolana Darulová, CSc., PhDr.Igor Graus, prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc., MgA. Janka Škvarková, ArtD., PaedDr. Dušan Jarina, Igor Chromek, Ján Vicen, Milan

Žuffa-Ellek, Ing. Július Burkovský, PhDr.Vladimír Sklenka, Grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina, Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01 BanskáBystrica, e-mailový kontakt: permon@fhv.umb.sk, jarina@misbb.sk, Tlač: – Svetlík Štefan, Slovenská Ľupča, Registr. číslo: OÚ-OPT-1/2003. Revuevychádza v rámci grantového projektu VUGA UMB Vedou k poznaniu a ľudskosti. Elektronickú podobu nájdete: www.banskabystrica.sk v podadresári kultúra.