•ychodia t r i razy do týždňa: T utorok, štvrtok a sobota. ŕ Ndpliíaí e«Dttrt Itkóako-Unonk* aa telý rok 30 k., na pol roka 16 k., aa itrrt roka 7 k. 50 h., na ma­riac 3 Y. Jednotlivé čísla po 16 h.

Do eudioiemska: na celý rok 40 k.

Predplatná cena na samé š t v r t k o v é c í § l a j e :

pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok S k., na pol roka 4 k.

Do cudzozemská: na celý rok 10 k.

^asopis posiela sa len sku­točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Kočník XLIX. Sobota, 20. júla 1918. Číslo 84.

V Prešporku.

V hlavnom meste západného Uhorska uspo­riadali dobročinnú slávnosť v prospech vojenských invalidov, shromáždili národa, ľudu, boli prítomný zástupcovia deviatich stolíc, a prišli Ich Veličen­stva kráf a kráľovná i s malým korunným princom. Prišli do mesta loďou, dolu Dunajom: prvé ví­tanie a holdovanie bolo pri vystupovaní na breh, preplnený nepriehľadnými zástupmi národa, zá­stupmi najmä prešporsko-stoličných Slovákov, vy­značujúcimi sa malebnými krojmi. K vôli krásnym krojom, neobyčajne dekoratívnym, boli tu Slováci až z Čičman, z Trenčianskej stolice.

Prvým rečníkom holdujúcich zástupov bol prešporský starosta Kurnlík, za ním nasledoval viceišpán Prešporskej stolice. Kráľ odpovedal, že je radostne dojatý y starom korunovačnom meste Prešporku, kde pred trónom Márie Terézie zvu-čaly z úst synov verného maďarského národa pa­mätné slová »vitam et sanguinem« (dáme život a krv za našu kráľovnú Máriu Teréziu). »Tieto slová oduševňujú i dnes synov môjho verného maďarského národa vo veľkej svetovej, nám na­nútenej borbe, a týmito slovami je preniknuté i obyvateľstvo doma ostávajúce, ktoré koná všetko, aby napnutou sebaobetujúcou prácou, hoci v ne-statkoch, umožnilo náš odpor a vydržalo do vy-dobytia spravedlivého mieru... Preäporok povo­laný je k tomu, aby v kultúrnom a hospodár­skom, ako i národného smeru rozvoji hral rollu k veľkým veciam povolaného, mocného činiteľa.«

Ako začali spievať maďarskú hymnu, kráľ sňal klobúk s hlavičky malého korunného princa a i sám spieval^Isten áldd meg a magyart.«

Ulicami ozdobenými a preplnenými išlo ísa do paláca arcikniežaťa Fridricha, sídliaceho v Pre­šporku. Tam menom deviatich stolíc západného Uhorska, Prešporskej.^Oravskej, Turčianskej, Tren­čianskej, Nitrianskej, Mošonskej, Šopronskej, Že­leznej a Salanskej, rečnil kráľovi vládny komisár a prešporský župan Szmrecsányi. »Obecenstvo týchto municípii — hovoril — poznajúc náklon­nosť Vašich Veličenství k maďarskému národu, s nezlomnou dôverou pozerá v ústrety panovaniu Vášho Veličenstva, lebo od neho očakáva krajšiu, lepšiu budúcnosť, úplné a slávne vybudovanie svojho národného života... V tieto ťažké hodiny zkúšok, Vaše Veličenstva, najdete útechy a sily nielen jedno v druhom, ale najdete jej i v našom madarskom ľude, lebo prasila toho ľudu, ktorou udržuje sa národ, jeho hotovosť a láska ku krá­ľovi, jemu rozumejúcemu, je najbezpečnejšou oporou trónu Vašich Veličenství, základom ani'skala pevným.«

Na túto reč kráľ odpovedal: Hodní synovia týchto stolíc a miest v sve­

tovej vajne za štyri roky svojou hrdinskosťou, ne­majúcou páru, dokázanou proti nepriateľovi, na všetkých bojištiach získali maďarskému menu slávy a ct i . . . Duchovný a mattriálny, ako i madarsko-národného smeru rozvoj týchto pekných stolíc a miest západného Uhorska sprevádzam vždycky s najvrelejšou zaujatosťou svojho otcovského srdca a môžem ubezpečiť obecenstvo týchto municípii o svojej kráľovskej priazni...«

Po všetkom kráľ ešte potriasol čiapkou a zvolal: »Nech žije môj verný maďarský národ!«

lostreleckej príprave od Mamy na juho- západ preti celému nášmu frontu opätovne išiel na veľké jednotné pretinápady. Do večera bitka rozhodla sa v náš prospech. Nápady stroskotaly sa pri naj­ťažších ztrátách nepriateľových.

U d a l o s t i n a m o r i . Ráno 17. júla Pólu napadlo viac pevnozemských i námorných le-túnskych rojov, ktoré shodily asi 200 bomb. Od bomb sú dvaja mŕtvi (civilní robotníci) a viacej ranených. Materiálna* škoda neznačná.

Svetová vojna. Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 18. júla. Na talianskom fronte bez zvláštnejšej udalosti. V Albánii nepriateľ vstúpil do potyku s naším

zaisťovacím vojskom. Náčelník generálneho štábu.

Z náveštia nemeckého generálneho štábu. Dňa 18. júla.

Gruppa nemeckého korunného princa: Armádu generálneho plukovníka Boehna včera celý deň stála v ťažkom boji. Nepriateľ, posilnený divíziami nanovo hodenými do boja, po viachodinovej de-

Ženské volebné právo tiež prepadlo.

17. júla v snemovom zasadnutí bolo viacej vyslancov, ako obyčajne býva. Nasledovalo riešiť otázku ženského volebného práva, a zo dvoch stránok každá chcela zvíťaziť.

Keď prišlo na hlasovanie za volebné právo žien, bolo zaň 96, proti nemu 161 hlasov.

V i e d e ň , 15. júla. Vo Viedni radi robia výstavky. Tej cel­

kom zvláštnej, odbornej zručnosti síce vo Viedni nebadať, čo v Paríži, v Brtissele a tiež v Prahe majú, ale človek, ktorý podobné veci obľubuje, neobíde na prázdno ani tu. Čo bolo v posled­ných, rokoch pred vojnou (lovecká výstavka, Adria), nejdem spomínať-— vlani a predianským sme mali vojennú výstavku. Bolo vidieť všetko, čo ako-tak súvisí s vojnou, a keďže je vojna, pažravé a drzé monstrum, ktoré sa do vše­tkého zaderie, našlo sa na výstavke, na čo si človek len pomyslel. Tak dostaly sa na ňu i celkom nevinné veci, ktoré o vojnu už naozaj ani len ne­zavadily, ako na pr. slovenské modlitebné knižky a náboženské traktáty. To je starosť vojny o du­chovný a duševný život kombattantov. Ináčej volá: mor ho! A všetko ostatné malo ukázať po­zorovateľovi, ako a čím sa vojna viest musí, aby dokonale morila.

Boly tam malé a veľké pušky a kanóny, tor­péda, míny, pumy, bomby, letúnske zbrane, stro­jové pušky, zákopy, vlčie jamy a tmie-chrastie z pichľavého drôtu, všetko pravda v salónnom vydaní, čisté a blýskavé, nepostriekané krvou, ani franforcami ľudského tela, ani blatom. Potom pio­nýrské a sapeurské práce a iné technické výkony, šatenie a stravovanie mužstva, no všetko čím sa fyzikům vojny živí. A na druhej strane alejí boly parádne kaviarne a hostince, kde pri muzike vy­sedávali a popíjali a zajedali si tie panstvá, čo dodávaly a dodávajú vojne tie tisícoraké objekty

ktorá ona hlce. Len "na tretie zabudli, čo krome fyzických

prostriedkov a spokojných dodávateľov ešte k vojne patrí. Nevystavili smrť a jej viditeľnú obličaj: umieranie, v jeho sto- a tisícorakých formách, — a už akokoľvek, ale toto tiež azda patrí k vojne. Kto vie, či nebola by sa rozutekala parádna spo­ločnosť, keby bol mäkkou alejou pretackal sa čo. len jedinký vojaček, umierajúci od najmodernejšej »zbrane«, od otravných plynov. Ten by bol akiste (ale možno, že ani nie) pokazil radosť a zábavu. Ale keď sa to stáva až niekde na mnoho sto ki­lometrov od nás, tak sa nás to netýka. Vzdialenosť temer tak vlíva na rozumový a citový svet člo­veka, ako i čas: rozmazáva jasné dojmy a názory a troška i svedomie. Rozdiel je iba, že o vzdia­lenosti si myslíme, že vieme, čo ona je, a o čase si ani to ani len myslieť nemôžemel

Čo do holej technickej »krásy« predmetov, bola vojenná výstavka jednako na vysokej úrovni a jestii podarilo sa jej vzbudit v obecenstve (ktoré ju vo velikých tisícoch navštevovalo) myšlienku,

jakí strašne nerozumní my ľudia sme, keď ná-[boženstvo, vedu, umenie, techniku a všetko, ale j všetko, čo len máme, zneužívame, aby sme sa 'navzájom mordovali a mučili, tak nebola nadarmo jsriadená.

Tohoročná výstavka chtiac-nechtiac ukazuje -jednako i druhú stránku vojny. Vojna berie zo

vSetkého najlepšie a najdokonalejšie. Či je to mužstvo s jeho potrebami, či mŕtva hmota, všetko je najlepšej dosažiteľnej kvality a čo z akejkolvek dielne vyjde, najpozomejšie vypracované. (Ke<J nie, dostane fabrikant niekoľko rokov; čo je ináčej v poriadku.) Výstavka, čo sa tohoto leta núka Viedenčanom, by rada velebila — náhrady. Ale, nejde to akosi ! Bolo by ťažko nájst »poučenie a zábavu«, čo predsa podobná inštitúcia chce byt, z ktorej by si človek tak málo alebo nič dobrého odniesol, ako odtiaľto.

Najsmutnejšie je to, pravda, s odberom »Živ-nosí a domácnos{.« Sám výstavný katalog nemá ani celých 30 riadkov všeobecnej informácie o tomto predmetéľ Čo všeliakých teorií e živnosti človečen­stva jest, a z nich mnohé, čo daly by sa istotne i ľahko uskutočnif, i vyhověly by, a vojna obráti všetko hore kopyty! Pozoruhodnější je odbor pa­pierových, cellulosových tkanív. P. t. fabrikanti síce nešteknú seba a svoje dámy do papierových toalet vlastnej výroby, ale dost možno, že sa bude musiet iný stoknút do toho. Pre fabrikantov má vec inakšiu dobrú stránku: zisk.

. A to nie hocijaký trcškársky! Za peniaz, za ktorý dnes dostať tkaného papieru.na jeden oblek, bolo kúpiť pred 5 rokmi 2—3 hotové dobrej ob­čianskej kvality. Nuž týmto pánom ľahko písať, že vojna nielen ničí, ale i povzbudzuje a inicia­tívu dáva. Ani čo by sa tým niečo získalo, ked človek musí sa strčiť do papierových, šiat, miesto vlnených alebo bavlnených, a ked z toho druhý, čo sa do toho strčiť nemusí, má rebach.

Tretí odbor laboruje s náhradami remeňa. Papier a drevo majú nahradiť i remeň (škoda, že i jedlo nie). Vidíš celé regimenty podošiev naj­fantastickejších konštrukcií, a jedna vraj lepšia od druhej! Len chyba, že tá dobrota i tu sa uznať musí.

Ale nebolo by v poriadku nechcieť prisvedčiť oprávnenosti podobných náhradových industrií, lebo nikto nemôže %redieť, 6¾ časom nevykľuje sa z niektorej i niečo uspokojivého a dobrého. Len by sa to nemalo stavať l e r a z ' na oči, ked zo vše­tkého iba núdza a úžera vykukáva. Celá výstavka dokonale znázorňuje, na akú mizinu chudobnej­šieho človeka vojna doniesla.

A jest vo Viedni ešte jedna, celkom čerstvá výstavka, technické muzeum, ktoré pred niekoľ­kými týždňami otvorili. Toto pravda nijako ne­súvisí s vojnou a je najcennejšie. Cieľ jeho je predstaviť celý materiálny podklad ľudského živo­bytia pomocou primeraných starých i moderných technických predmetov. Povestné parížske mu­zeum »Conservatoire des Arts et Métiers« obsa­huje akúsi historickú predmetovú noblessu tech­niky; sú to prekrásne usporiadané, bohaté sbierky fyzikálnych, chemických, matematických atcl. tech­nických prístrojov a výrobkov, aké kedy fran­cúzsky a inonárodný duch len vyhútal. V Ne­mecku majú v Mníchove »Deutsches Museum,« ktoré má ukázať pracovné metody a systémy technické, inštitút veľkolepý. Vidieť na ňom, čo je nemecká dôkladnosť a organizácia. Krome toho Nemci majú v Berlíne známe »Reichspost-Museum,« ktoré obmedzuje sa síce iba na techniku pošty a telegrafu, ale je v tomto odbore azda najúpl-nejšie na svete. Viedenské »Technisches Museum« má doplňovať muzeum mníchovské; má sbierať hlavne hotové technické výrobky a šíriť známosti o ich technologii. Hoci celkom mladé, prekvapuje svojou bohatosťou. Vypína sa šikmo naproti cisár­skemu palácu v Schônbrunne, tak, že (mimo­chodom řečeno) s druhého poschodia poskytuje i pekný výhľad na'schônbrunnské kaštiele a sady. Architekt si nepovšimnul síce valne rád, ktoré čítať z fotografií odboru »Stavby v mestách«, ako nemajú sa budovy stavať, aby nerušily harmoniu okolia, nuž ale po mestách i mestečkách, kde architekti celkom svobodné pustia svoju fantáziu po uliciach a uličkách, nájsť i onakvejšie príklady originálnosti.

Niektoré vystavené objekty sú zrovna nád­herné, čo sa vyvedenia týče. Tak vzorec (V10 sku­točnej veľkosti) elektrického pohonu valcov na vý­robu traverz a šín, alebo pozdĺž přeseknutý dread­nought »Viribus unitis« (Druh nedávno Talianmi ponoreného »Szent-lstvána«) v zmenšení azda 50-násobnom. Veľmi obsažné sú sbierky hospo­dárskych prístrojov a strojov a rôznych remesiel. V pivnici sú zariadené celkom šikevné bane na uhlie. Vo vzdušnej veľkej dvorane vznášajú sa lietadlá, nové i staršie, i Lilienthalov pokus, na ktorý sú Nemci takí hrdí. Motorické stroje (parné, vodné, plynové, povětrné, na tekuté horľaviny elektrické a iné) sú tiež dobre zastúpené, hoci nie bez medzier. Niet industriálneho alebo remeselného odboru, ktorý by tu nemal svojej dvoranky alebo aspoň kútika. Celkové rozpoloženie je také, že sa tam možno cítiť temer akosi po domácky.

' No najväčšej pszernosti (hlavne mládeže) sa teší istotne odbor »Fundamentálné vedy techniky.* Odbor tento je akýsi extrakt jednej časti muzea mníchovského: sú tam porozostavované rôzne fy zikálné a chemické prístroje, s ktorými dľa jadrného návodu návšteva hned i patričné pokusy urobiť môže. Prirodzená vec, že inštrumenty tieto ne majú nikdy chvilky pokoja. Na čo Galilei, Joule, Mayer, Faraday a iné veličiny mesiace a roky po trebovaly, to určí teraz hociktorý vyše 10-ročný

chasník za niekoľko minút, — lebo-ešte mladšieho Anna Prokšová, Elena Rázusova, manželka nášho požehnaného poetu, a Marta, i početná bližšia i ďalšia rodina.

Večná jej pamäť. » < Dr. M. I.

učenca vôbec nepustia do domu. Ale vec je i pre »veľkých« celkom zábavná, aspoň pre tých, ktorí vedia sa benMstne zabavit i na staršie kolená. Ta kéto ľudové fyzikálne ústavy (Laboratoires popu laires) sa v Brusselé veľmi udomácnily.

Cez Viedeň teraz mnoho Slovákov vojakov S e n i c a , 10. júla. (Seniorálny konvent.) Začal chodieva. Kto má so 3 hodiny svobodného času, s a raňajšími Božími službami a spovedou, ktorú s ktorým si nevie rady, azda medzi príchodom a odchodom vlaku, nech sa vyvezie elektrikou do Schônbrunnu. Môže si poobzerať i sám Schônbrunn — azda najkrajšiu partiu Viedne — i kuknúť do technického muzea. Vychádzku, najmä teraz v lete, sotva obanuje. L. T.

Dopisy. T u r č i a n s k y S v . Wlart ln.*) (Divadlo

v Priekope.) Naša povedomá mládež priekopská zasa hrala divadlo. Hoci v posledné časy divadelné predstavenia potešiteľne sa množia na všetkých stranách Slovenska, predsa sotva sa nájde obec, v ktorej by tak často hrávali, ako v Priekope. Upomínajú nás aspoň na lepšie časy martinské, keď ešte nebohý neúnavný riaditeľ Halaša žil medzi nami a hrávalo sa skoro každý mesiac.

Priekopci neboja sa ani prekážok. Keď ha 29. a 30 júna ustálené i povolené predstavenie — ktorého čistý zvyšok určený bol na obnovenie záturčianskeho ev. kostola — pre vyhlásenie šta-tária nemohlo byť, vykonali ho pozdejšie predsa

bratstvu nitrianskych evanj. kňazov prislúžil Karol Viest, častkovský farár.

Konvent otvoril dr. Ľudovít Šimko, seniorálny dozorca, primeranou rečou dnešnej vojenskej dobe. Nestaráme sa o hmotný stav cirkvi, nie o duševný: tak potom miesto rozkvetu badať úpadok v cirkvi, škole, rodine, spoločnosti. Vzchopme sa k práci za nás samých. Boh, keď i požaduje prácu od nás, však jej nepotrebuje. Preto my pracujme. A kedby i pohromy přišly na nás, obstojíme. Prácu žehná Boh. Modli sa a pracuj! a i porekadlá nám na srdce kladů pracovať, dokiaľ deň je. Rád by videl po cirkvách živší ruch, spevokol, telocvik, dobrý mrav a čistú rodinu, preto jeho slová volajú všetky sbory naše do práce, ku ktorej želá im prospechu od Pána.

Nasledovala zpráva seniorova, p. Pavla Sekerku. Čím dalej trvá vojna, tým viac úpadku. Však netreba ti zúfať. Bůh ví, jak své má ohradit. Spo­mína úder nám zadaný, ked naša hlasy na gene­rálneho inšpektora, preto, že boly v bohoslužobnej reči vystavené, hlasy otvárajúci odbor za neplatné vyhlásil. Seniorálny konvent nariadil, aby bola" podaná žiadosť pred vyššie forum, by bolo zave­dené vyšetrovanie proti odboru hlasy otvárajúcemu.

7-ho a 14. júla, pripraviac milý, podarený večer, po prvý raz svojim domácim, po druhý raz i nám prespolným. Zahrali Urbánkov »Rozmajrín« a ve- Ke<J š t át nakladá by výťahy z matrík boly od slova selohru »Už sú všetci v jednom vreci,« svojím -do slova vypísané v takej reči, ako je záznam do známym, prirodzeným, chutným spôsobom. Všetci herci a herečky hrali znamenite, na malom javišti pohybovali sa až obdivuhodne svobodné. Smelo môžem povedať, že niektoré typické figúry v Roz-majríne sotva by našly kde lepších predstaviteľov. Na príklad: krivá Dora, tajomná stará babka, v de­dine za vešticu pokladaná (si. Margita Sitárová), klebetná ženička Katuša Táralka (si. A. Ursíny), veselý kmotor Kohútik (p. Miloš Kmef), prosto-duiný mládenenec Jožko (p. Ján Blaho). Verne predstavili svoje úlohy: si. Z. Šútovcbvá bohatú na evanj. gymnázium na Brezovej z dobrovoľných vdovu Lazanku, si. Oľga Sitárová a p. J. Blahušiak obetí, donesených do fary brezovskej. Tieto obete zaľúbený párik Janíka a Aničku, Gajdošíčku si. Z. Hurtová, jej dcéru Zuzku si. Anička Kostrová, Ivušu si. Marienka Kostrová, slovom všetci až do posledného štatistu.

Vtipná veselohra »Už sú všetci v jednom vreci«, v ktorej tiež všetci herci bez výnimky snažili sa podat čo najlepšie, veselú, ba radostnú náladu obecenstva ešte zväčšila.

Programm zakľúčil pekný živý obraz, gruppa

A ked pochovávame človeka, ktorý vynikal v ná­rode, to akeby sme kus národnej historie čítali, rozpomienka za rozpomienkou na bližších i dalších kladoch zákon z r. 1790/91, bol potrestaný a na ľudí prichodí nám na um.

počinok všeobecne ctenú matrónu, vdovu po slc vutnom učiteľovi Stanislavovi Zochovi, paniu Pavlínu Zochovú r. Leustachovú, ktorá po dlhej a ťažkej chorobe dňa 13. júla v 63. roku života umrela. Kus slovanskej historie viaže sa k jej menu. Narodila sa r. 1856 ho 10. mája v Zolnej (Zvolenskej stolici), otec Andrej Leustach bol sto­ličným assessorom, matka Karolína Sekovičová bola sestra Sládkovičovej manželky. V siedmom roku stala sa sirotou a presťahovala sa ku svojej sestre Auguste, vydatej za farárom, výborným mužom slovenským, Samuelem Zátureckým na Dačolôme. Odtiaľto vydala sa za učiteľa Stanislava Zocha, na Cerovo, a bola mu nielen vernou družkou, ale i vzácnou pomocníčkou vo všetkých jeho národných, verejných prácach, po jeho boku bojujúc a trpiac i keď ho prenasledovatelia pozbavili chleba, verne až do jeho posledného dychu, 27. novembra 1911. Životopis Stanislava Zocha, jeho ľudomilné a ná-rodno-politické účinkovanie žiadalo by sa napísať pre poučenie a príklad potomstvu. Polovica jeho zásluh patrí teraz skončivšej jeho družke.

Veľmi dobre volený text pohrebnej kázne kráľovského farára p. Vladimíra Jurkoviča — Jób 5. <26. o zrelom obilí — vzťahoval sa tiež na jej blahonosné, požehnané účinkovanie.'

Pochovali sme ju pri boku jej sestry, a vy-chovateľky, v tom istom cintoríne,' v ktorom jej syn, Samo Zoch, ev. farár modranský, slovom božím teší trúchliacich cirkevníkov svojich, v meste, kde tiež jeho neúnavnou horlivou prácou vybu­dovaný sirotinec chráni dnes už blízko sto osi-ralých detí. Syn niekdajšej siroty teraz bohatým úrokom vracia dobrodenie, ktorého užívateľkou bola i jeho matka. Okrem neho oplakávajú ju i syn Gustáv Zoch, ev. farár v Lubinej, a dcéry

*) Radi dávame miesta i tomuto druhému listu o divadelnom predstavení v Priekope. Bed.

matrík zapísaný, tým viac si má cirkevný odbor vážiť yýfah zo zápisnice a uctiť Bohom nám daných práv. Bôľne sa nás dotkla tá smutná zvesť, že po iných seniorátoch slovenskí naši spoluveriaci ne­pokračovali s nami jednotne ani pri hlasovaní ani pri vypisovaní výťahov zo zápisnice. Dcéro-cirkev v Nitre kúpila dom za 35.000 korún, ktorý mieni na modlitebnicu premeniť. Ustálené bolo podporovať Nitru offerou po cirkvách a dobro­voľnými obeťami. Asi 16.000 korún nasbieralo sa

na čisto náboženský a vzdelanostný cieľ my­javský slúžny dal shabať cestou žandárskou a farára^ Lkhnera pokutoval na 200 korán. Seniorálny konvent z minulého roku bodom XIV. sľúbil v školskej otázke brezovskej cirkvi všemožnú záštitu a podporu. Že štát bol zastúpený svojím orgánom na minuloročnom i tohoročnom seniorálnom konvente, vac strednej školy na Bre­zovej je verejnou; na domácom konvente na Bre-

mládeže v malebných ľudových" krojoch. Hocijzovej na Petra a Pavla r. 1917, ako i na seniorál-predstavenie trvalo až do jednej, veselé obecenstvo \ nom r. 1917 bola pojednávaná a na treťom (dištrik-nerado sa rozchádzalo z nabitej šlcolskej siene, jtuálnem) forume mlčky odobrená: seniorálny kon-kde sa' pri hre a oduševnenom speve tak milo j vent sa jednomyseľne, a jednohlasne ohradzuje proti pobavilo. *** nemiestnemu miešaniu sa do vecí cirkvi evanj.

| a. v., svoju stiažnosť cestou cirkevnej vrchnosti M o d r a * 15. júla. Ked staršieho človeka po-j predostiera pred ministerstve kultu a výučby, aby

chovávame, vždy nám prídu na um zašlé časy. shabané fundácie ako seniorálny majetok zpät boly prinavrátené do seniorátu, brezovský farár Ján Lichner oslobodený a slúžny, ktorý naštrbil v zá-

budúcne takí slúžnovci na naše strany pssielaní, Dnes popoludní odprevadili sme na večný od- ktorí by nielen znali uhorské zákony, ale i podľa

nich právo a spravedlnost prisluhovali. Pán senior oznámil výsledok voľby dištriktuálneho dozorcu; zvolený bol dr. landori Zoltán Kéhler, sen. dozarca komárniansky a advokát peštiansky; a generálnym dozorcom sa stal b. Ľudovít Solymossy. I na jedného i na druhého celý seniorát až na nepatrné výnimky hlasoval, čím nasledovania hodnú jednotu dokázal. Senibrálna účtovná stolica, v úplnom po­riadku našla zprávy, podané zo všetkých sborov o ich hmotnom stave. Uzavretie učiteľskej konfe­rencie predostrel Hatala, prietržský učiteľ, podľa ktorého bol vyzvaný konvent, že by cirkevným učiteľom dávali všetky tie podpory, ktoré dáva štát a na niektorej präpsrandii aspoň jedno miesto pre študentku, budúcu učiteľku, vymohol udelením patričnej škole stálej podpory. V známosť bolo vzaté a so strany seniorálnehe predstavenstva bola prisľúbená podpora učiteľom, ako i udelením pod­pory ústavu, na tento čas na Sarvaši, zabezpečiť aspoň jedno miesto na präparandii nášmu učiteľ­skému dorostu. Seniorátna podporoveň udelila Zeleniciam 100 korún a Jablonici 100 korún pod­pory a za pokladníka zvolala si po poďakovaní sa z pokladníctva staro-turanského J. Drobného prie-tržského farára J. Jančiho. So strany učiteľstva nastolená bola otázka, či môže farár dať svojmu dieťaťu zkúšku skladať v štátnej elementárnej školek Že sa to stalo celkom ojedinelé, kde kres­ťanská ško)a riadnym učjteľom naplnená nebola, a dá sa očakávať. Že čo sa stalo, viac sa nebude opakovať, seniorálny konvent prešiel nad touto otázkou k dennému poriadku. *

!

Kronika. — Vázsonyilio minis ter s tvo . Na sneme

18. júla prišlo do reči, čo robil Vázsonyi ako mi­nister pravosúdia. Medziiným vydal.nariadenie, na základe ktorého vyše 250 takých šudierov osvo-

bodilo sa od trestu, ktorí pře armádu nestatočne lifrovali. Svoje nariadenie Vázsonyi vraj odôvodnil tým, že hospodársky život potrebuje i takých ľudí. Za Vázsonyiho ministerstva pod titulom shoroby vypustili z väzenia Strassersku, ktorá chorých vojakov v nemocnici zkaženými jedlami chovala. Vázsonyi bol prítomný na sneme, ale sa velmi slabo bránil.

— Na vystavenie Ď o n ď ô š u Na vystavenie mesta Ďôndošu, ktoré vlani velmi vyhorelo, vláda dá 12-millionovú pôžičku, ktorú bude treba splácat (ammortizovat) za 45 rokov. Okrem toho mesto dostane od ministerstva vnútorných diel 3 mil-liony korún, od ministerstva kultu na chrámy a cirkevné stavy asi pol milliona korún.

— Gzernin hovori l . V panskej snemovni rakúskej 18. júla hovoril i gróf Ottokár Czernin, bývalý minister, a to za spolok s Nemeckom. Ra­kúsko-uhorskému ministrovi zahraničných diel ako vraj môžu uverit v Berlíne, že Austria bude stále dobrým priateľom Nemecku, keď vidia české a ju­hoslovanské pohyby, ked čítajú slovanské nápady, presiaknuté nenávisťou proti všetkému, čo je ne­mecké, a pri tom va Viedni je vláda, ktorá to. všetko rovnakou láskou objíma?

— Sobáš. Pán Štefan Kresák so slečnou Annou Hutanovou — obidvaja z Vrbice — 27. júla v Mikuláši majú sobáš. Pán Kresák začína robiť ako samostatný stolársky majster.

— Španie l ska c h o r o b a je už i v Turci a Liptove. V Turci najmä na Vrútkach medzi robot­níctvom železničných fabrík. Afe tu horšia je núdza; pre robotníkov niet už živnosti.

— Medaila p r e r a n e n ý c h vojakov. Medaila pre ranených vojakov bude skoro hotová. Má názov »Medaila ranených«, je zo sivého kovu a má 3 8 cm. v priemere. Na prednej strane je obraz kráfa, na zadnej stojí napísané »Laeso Militi« a rok 1918. Nová madaila bude sa nosiť na trojrohej stužke farby poľnej zelene s krvavo-červenými pásmi.

— Vagón s h u d o b n ý m i n á s t r o j m i sa z t ra t i l . Ž Mníchova píšu: Nedávno hrala tu hon­védska kapella. Teraz sa prišlo na to, že na ceste do Rakúska ztratil sa vagón, v ktorom kapella mala hudobné nástroje, medzi nimi harfu v cene 36.000 korún. VSetko pátranie po vagóne ostalo dosiaľ márnym.

— P r i v i l e g i u m n e m e c k ý c h o s a d n í k o v v Pol sku. Z Varšavy píšu, že v Grodzisku bola minulý týždeň rekvirácia statku. Z rekvirovaného statku každý nemecký osadník* dostal zadarmo kravu. Každý z nich dostane bezúročné pôžičky 1000 na 3 roky a po jednej svini a po jednom koni z rekvizfcie, ktorá bude nasledovať.

— P o m o c n a Satý p r e poätárov. Poštoví úradníci i služobný personál dostanú pomoc na šaty, 30 percentov svojho platu.

— T r o j r o č n é manžels tvá . »Gaz. Kiel.« píše: Boľševická vláda nevynehala ani jedného oboru nielen života verejného, ale i súkromného, ktorý by nebola »zreformovala«. Tomu osudu neušlo ani manželstvo. Boľševici zaviedli civilné manžel­stvá, a to tak, ako ostatné . »refor.my«, v karika­túre — na termíny. Najčastejšie uzavierajú sa pred boľševickými komisármi manželstvá na tri roky. Takých trojročných manželství je teraz v Rusku veľmi mnoho. Ale sú už i u nás. Po tieto dni prišla do našej redakcie žena a spytovala sa, čo robiť, lebo sa jej muž v Rusku »na tri roky oženil«, hoci ma ženu a sedem detí. Hovorila tiež, že je v Kielcach viacej takých manželství.*

— Z a t v o r e n í Pol iac ! . »Nowa Reforma* píše, že v Krakove zavreli bývalého legionárskeho stot-níka Sokolowského a akademického maliara Olszew-skéhc. Zatvorenie vzbudilo veľký nepokoj.

— J e d i a myši, Za Žižkovom pri Prahe chlapci chytajú myši, matky ich doma pečú.

— Cholera vo Varšave. Vo Varšave pred pár dňami zistili choleru. Preto poľsko-ukrajinskú hranicu zatvorili.

— D o b r é o n e p r i a t e l o v i . »Kôlnische Zeitung« uverejňuje z listu veliteľa batterie na bo­jišti toto mieste: »Dnes ráno urobil som veľmi peknú vychádzku na koni krajom, v ktorom sa od roku 1914 mnoho a ťažko bojovalo. Veľmi som sa tešil, vidiac niekoľko hrobov nemeckých Vojakov, ktoré oriadili Francúzi. Hroby malý prosté drevené kríže s nápisom: »Un Allemann enort pour sa patrie« V novinách čítavame vždy len o zhanobení hrobov, ale nikdy ničoho dobrého o nepríateľovi.«

— Cena za l e t cez A t l a n t i c k ý o c e á n . Sú povesti, že istý juho-americký letún chce pre­letieť Atlantický oceán. Preto »Daly Mail« obnovuje svoje ponúknutie, že vyplatí 10 000 funtov sterlingov tomu, kto prvý preletí Atlantický oceán.

Umenie, veda a literatúra. Elena Ivánkova a jej novelly.

(Pokračovanie.) Ale kto takto pozná dušu ľudskú, jej každé

pohnutie a vzrušenie, kto takto zachytí zrakom i najbledší odtienok na tvári, sprevádzajúci to vnútorné pohnutie duše: ten ľahko spozoruje i

slabosti ľudské a skoro sa stáva humoristom.*) U Ivankovej skutočne i nájdeme jemný humor. Ona stojí vyvýšená nad svojimi hrdinami, s tej výšky hľadí na nich ako na homunculusov, ako by sa hrala s nimi, ako by ich viedla neviditeľné na motúziku, a samej ako by sa to netýkalo, čo prežívajú jej ľudia, sama ako by bola už prešla cez všetky tie odtienky lásky, trápenia, radosti a múk. Nie je to necitnosf, ale citová povýšenosť, povznesenosť, aká je k humoru nezbytná. Lsbo zasa ako vie cítit a spolucítiť so svojím ne-komickým hrdinom, tak, že cítiš sám, ako sa chveje i jej srdce, aké slzy hrajú i v jej očiach. Ale s komickým opisom súvisí tá povýšenosť spiso­vateľa. V základe takto je komická »Posledná idyl!a«, kde smyselný, vyžitý knieža Karol August okúzlený pekným, bosým sedliackym dievčaťom, už-už ho dostane, keď odrazu začne hrmieť, príde na neho slabosť, nemoc, musí si ľahnúť a — koniec idylle. Podobne i novella »Trio«, kde podobné zažij e'kur-filrstka Sophia, x postihnúc svoju dcéru v objatí mladého Leibniza, s ktorým by bola pristala sama sa objímať. Novella »Svedok lásky« je celá stavaná k vôli komikumu, kde mysogyna, starého mládenca Volčeka kozľa privedie k tomu, aby si vzal za ženu ním nenávidené dievča. V novelle »Počiatok ro-mánu« tiež starý mládenec vyše štyridsaťročný pomocou úlohy z algebry sa zaľúbi do 15-ročného dievčaťa a počne sa ich román. Inde zas len jednot­livé poznámky, alebo spôsob, akým predstaví hrdinu, sú komické. Tak na pr. Vilko Pavlík (v novellette »Boj so šarkanom«) hrával s citom, husle sa mu ozývaly »žiaľnou túžbou, láskou, prosbami-trpkosfou...«, a ona, ktorej to patrilo, »predávala múku a šuvix, sardinky a šmirgel...« Aký to vzácny príklad na ten druh komikumu, ked vzne­šenosť je do súvisu donesená E banálnosťou, nírkosťou.

A vezmime k tomu "^všetkému i tú ľahkosť písania, tú hotovosť k vyprávaniu, tú úslužnosf jazyka a reči, akú vidíme u Ivankovej, a povieme, prečo nepísala už prvej?! Veď kto vie pozorovať, kto vidí, kto vie prežiť tak, ako ona, tomu len chcieť treba, a hotové práce potečú z pera jeho, V jej hotovosti k písaniu poznávame niečo z po­vahy reportéra: všetko má význam pre ňu, o všetkom môže písať, a to pútavé, zaujímavé. Len si všimnime,^ nehľadiac na jej opravdové reporty, jej skutočné udalosti, podané na spôsob »besednice«, ako »Návšteva«, kde opíše prijímanie detí zo Sedmohradska ušlých, alebo »Mesto v smútku«, kde opíše pohreb kráľa, podobne »0 kráse a zdraví«, »Mucha — náš nepriateľ«, »M!iečna cesta«. Koľko života i v opise takýchto »suchých«, každodenných vecí a udalostí. Práve to jej živé srdce, ktoré tak precíti všetko, vnesie život do všetkého, a čo takto ožije pred jej srdcom, to hotová je hneď i podať, opísať.

Zopakujme si tieto opísané vlastnosti: vysoká vzdelanosť a sčítanosť, odborné, hlbšie, ked i jedno­stranné (po stránke lásky, módy a štýlu) štúdium historie, vkus vyvinutý čítaním ästetických prác, dilettantské okúsenie z filozofie a druhých odborov vedy, potom vlastné pozorovanie sveta, prírody, života, bohaté životné a cestovné zkušenosti, hlboké nazeranie do duše ľudskej, i načierame do duše vlastnej, známosti psychologické (no, a ne­vynechajme ani logiky, hoc i »ženskej«, ktorá vše niečo preskočí), a k tomu trocha humoru: a máme pred sebou individuum spisovateľky Eleny Ivanko­vej. Vlastne ešte nie úplne, -lebo i črty ostatné, ktoré sa vynoria pri pojednaní jej predmetov a jej spôsobu písania, sú doplnením jej povahy, indi­viduality spisovateľskej.

* , * * Čo je predmetom, a čo je hlavnou, základnou

ideou jej noviel? Zodpovedanie otázky tejto nám tie-ž poslúži črtou k zaokrúhleniu jej individuality.

Čo ju zaujíma, čo upúta jej dušu, jej pohľad, to sme už videli, to jest, z vonkajšieho sveta čo pôsobí na ňu. Ale tu si povieme, čo ona subjek­tívne vcíti do svets, čo vidí v ňom práva ona. Lebo prvej spomínajúc, že ju okúzlia maľby, drevo­rezby, čipky, módy, atď., spomenuli sme vlastne len toľko, že ona to 1 skutočne vidí, kdežto pre druhého, i keď hľadí na to, niet v ňom niečo zvláštneho. A keď i najde sa človek-spisovateľ, ktorý také veci tiež vidí a spozoruje, predsa zaslúži to vyzdvihnutia. Ale teraz prehovoriť chceme o tom, čo vidí v tom všetkom ona, čo vcíti do toho, čím to obživí. Slovom, chceme poznať predmet, sujet a idey jej noviel.

Ivánkova skutočne v tom všetkom, v tých kostýmoch, maľbách, štýloch, v tom náradí sta­robylom, v tom porcelláne a skle, v tej sbierke

*) Vlastne výraz tento nekryje ten pojem, ktorý sa ním obyčajne vyslovuje. Humor je v zá­klade subjektívna komika, a komika je zasa ob­jektívny humor. Ked tedy spisovateľ smiešnymi predstaví svojich hrdinov, keď vystihuje a podáva smiešnym spôsobom ich slabosti, vtedy píše ko­micky a je komikom. A len ked" opíše seba, svoje slabosti, svoje žiale a útrapy, svoje ťažké, smutné príhody smiešnym spôsobom, vtedy je humoristom. Ale bežne nerobí sa tento rozdiel, a slovom humor označuje sa i objektívne komikům.

zbraní, v jednej peci, v gobelínoch atď. nevidí len pred­met ästetického obdivu, ale vidí v tom zvyk a vkus doby, a ešte viac, vidí v tom život a vycíti z toho dušu doby a jej ľudí. Ona na pr. z farby kostýmu zatvára na povahu patričnej ženskej, z toho milieu, v ktorom žije tá žena, utvorí si obraz o celej jej duši. Slovom, zasa sme pri jej hlbokom psychickom poznávaní Pre Ivánkovu tapisserie a drapérie sú nielen objektom ästetického pôžitku, ale sú cha­rakteristikou, sú spolučinitefom celej doby, sú čiastkou života dobového. Všetko ožíva pred ňou, všetko životom naplňuje.

V rozprávke »Pred sto rokmi...« sama určuje predmet ten, ktorý ju zaujíma, ktorý vo všetkom tom, vlastne pomocou toho, tých malieb, mód atcf. hľadá, totiž: »ako žili, ľúbili a trpeli i predkovia.«

Zaujíma sa o život predkov, a jej štúdie o jednotlivých dobách a jej schopnosť psycholo­gická "dovolia jej i predstaviť a znázorniť dávny život. Mnohé práce sú venované tomuto životu predkov. Tak »P^sledná idylla« už spomanutá, alebo fantázia »Na Prešporskom zámku«, kde vžije sa du doby Márie Terezie a opíše tie búrlivé vo­jenské časy a pritom dá nám nahliadnuť i do srdca tých ľudí; taká je i novella »Trio«, podávajúca živý obraz 17. storočia. V práci »Pred sto rokmi...« opíše nám najprvej živo pomer poddaných ku svojim pánom, potom telesnú lásku Mikuláša Pál-ffyho, a konečne utrpenie jeho, í utrpenie jeho obeti Kataríny Kybovej. Táto posledná, ako i ostatné jej, minulosť opisujúce, z minulosti čerpané novelly sú nám už bližšie svojím obsahom, lebo predsta­vuje nám v nich život liptovských a trenčianskych pánov a pani. Tak »Svadobná noc« predstaví nám švihácky, zliimpovaný život pána Bartolomeja Bossányiho, Ktorý, keď je už nepotrebný nikomu, vezme si za ženu Zuzu Ondrákovie; alebo »Menuett« opíša nám podobný život pána Adama Marci-báŕiyiho a jeho ženbu s Magdalenou Zdárskych; po­dobne »V krinolíne« zájde do tokov 1850-tych a znázorní nám život pani Judity Okoličányičky, a v »Dobrej partii« zas podá obyčaje roku 1833 a vydaj liptovského skromného dievčaťa do Viedne za tajomníka FUrstenbergovho, za Franca Brett-schnsidera.

Ale práve tak, ako v minulosti, vidí život i v prítomnosti a vystihuje jeho zvláštnosti. Mnohé novelly a práce venuje tomuto súčasnému životu, a tu i viac toho utrpenia nachodí a poznáva, ako v minulosti. Veď tisne sa ono samo do očú ka­ždému pozorovateľovi. Ale Ivánkova ho i precíti, i vtedy, ked ho vidí u druhých. Vojna a s ňou spojené nedostatky, útrapy, opatrovanie ranených, utečenci, to sú najčastejšie motívy jej prác zo sú­časnej doby. Aká to -zas vzácna perla, opisujúca hrúzy vojny, utrpenia ľudské, »Večer« pred vy­puknutím vojny s Rumunskom! Ako precítila svojím ženským srdcom, čo sa robilo vtedy po domoch v Sedmohradsku; s akým hlbokým po­chopením opíše jednu domácnost v tých tírúzachl Alebo »Návšteva« detí, ušlých zo Sedmohradska! Podobne z vojny čerpajú základný svoj motív »Tuberosa«, »Všechsvätých vo vojne«, »Štedrý večer«, »Ž!to-brokátový plášť«, »Túžba«, »Barko Mári«, »Koniec«.

Potom koľko utrpenia i mimo vojny! Po­známe na -vydaj zrelé dievčatá tým istým spô­sobom klamané a v tej istej osobe sklamané, ktorým naraz sa otvoria oči a poznajú smutnú pravdu v »Kleopatrinom peniazi« Predstaví nám utrpenie slúžky z Liptova prišlej do mesta, do panského domu, jej stud, čistotu, a pritom moc­nejšie okolnosti, ktoré ju nútia poddať sa, v »Pros-te} historii« Oboznámi nás so životom a utr­pením nezákonitého chlapca Pálka Moravčíka, ktorý, poznajúc pravdu, hodí sa do mlynského potoka (»Taký je život-..«). Prvú lásku a sklamanie ide­álneho šuhaja opíše v »Boji so šarkanom*, strašné sklamanie pani osvietenej v »Citrónoch«, trpké sklamanie mladej devy v »Cervenej blúze.«

»Ako žili, ľúbili a trpeli i predkovia*, i sú­dobí ľudia, toto je tedy jej programm. Ale i z to­hoto programmu najviac ju púta práve otázka tá, ako ľúbili predkovia a ako ľúbia terajší ľudia. Ba, možno povedať, že ten život, ten opravdový, osobný život poznáva práve v ľúbosti; ona je jadrom ži­vota. Tak hovorí sama na jednom mieste : »0, niet sladšieho nad šťastie lásky. A ked je zatajená, je dvojnásobne krásna a hodno jej k vôli prísť na svet« — (»Moderná bájka*). Že k vôli láske je hodno prísť na svet, s tohoto stanoviska už len maličký krok ju delí od toho, aby doprosta vy­slovila, Že ľudia i skutočne len k vôli láske pri-chodia na svet. A to je základná myšlienka dar-vinizmu, a v literatúre naturalizmu. A toho, ako trpeli predkovia a ako trpia i terajší ľudia, tiež hlavnou príčinou býva láska. V novelle »Boj so šarkanom* hovorí: »A v tom plači sa pominula prvá láska a prvá mladosť...* Krásnym dokla­dom toho sú i »Pred sto rokmi...«, »Barko Mári«, »Túžba« a skoro všetky jej novelly.

Dokým miluje človek, dotiaľ len žije oprav­dové, a dotiaľ len trpí. Starec, ktorý prestal mi­lovať, už netrpí, nedotkne sa ho nič, ľahostajný ostáva i oproti svojmu, i oproti iných utrpeniu, a zo samého vegetatívneho života tiež nemá po­tešenia. (»PosIedná idylla*, »TrÍ0.«) (Pokračovanie.)

Prenájomný oznam. K pozostalosti neb. barona Fráňa Ré-

vaya prináležajúci hostinec v Turčianskom Sv. Martine na jeden rok, od 1. mája 1919 do 30. apríla 1920, poznove dá sa do pre­nájmu.

Prenájsť hodlajúcich prosíme, aby svoje písomné offerty do 20. septembra t. r. po­dali v Mošovciach, v centrálnej kancellárii panstva, kde zajedno môžu sa dôkladnejšie poučiť a pozrieť si i výmienky smluvy.

Offertami svojimi budú viazaní, kým­koľvek o ich prijatí alebo neprijatí od pod­písaného nebudú uvedomení.

V Prešove 12. júla 1918.

Dr. Štefan Novák v. r., diecezálny biskup, kurátor sekvestru.

Malý oznamovateľ hľadá službu, postavenie, alebo chce ich niekým ob­sadiť,

k t o potrebuje robotníkov, l i t o hľadá prácu, k t o chce prenajať alebo dať

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

k t o zamýšľa niečo predať alebo kúpiť,

l i t o mieni sa niekde osadiť ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie o prime­ranom mieste.

l t t o by sa rád oženiť alebo vydať,

l t t o hľadá akúkoľvek po­trebnú vec alebo článok,

n e c h použije k t o m u cieľu

M a l é l i o o x rx et xxx o v et ± & ŕ «.

NÁRODNÝCH NOVÍN a výsledok oznamovania má istý.

Čerstvé maliny, jafury, černice, borievky — či málo či viacej — kupuje továrna pre zúžitkovanie ovocia

Eduard Schotz, K r á l o v o Pole , Morava, Vlastné škopky a sudy

na plnenie posiela.

Povesti z Tatier o d T e t m a j e r a .

Sväzok I. Cena K 225

Sväzok II. Cena K 180 Vydal

KníMlafiiaisky úfiast. spolok Í Turčianskom SY. Martine.

Prenájomný oznam. K turčianskemu panstvu neb. baróna

Fraňa Révaya prináležajúce: 1) v blatnickom chotári ležiaci, 3 kat

jutra obsahujúci intravillán, 352 kat. jutra rolí. 50° kat. jutier lúk a 153 kat. jutra p a ­sienky, spolu teda z 558 kat. jutier záleža-júci poíný majetok, nazývaný Sebeslavcami, s páienicou k nemu prináležajúcou, — potom

2) v chotári Belej 3 kat. jutra obsahujúci intravillán, 98 kat. jutier rolí, 6 kat. j . lúky a 18 kat. j . pasienky, spolu zo 125 kat. j . záležajúce pole, ako tiež

3) v sklabinskom chotári 10 kat. j . intra-villánu, 110 kat. j . rolí, 20 kat. j . lúk a 100 kat. j . pasienky, spolu z 240 kat. j . záleža­júce pole či spolu, či každé o sebe od 1. mája 1919-ho do 31. apríla 1920-ho dá sa zas do prenájmu.

Prenajať hodlajúcich prosíme, aby svoje offerty podali do 20. septembra t. r. v Mo- | šovciach, v centrálnej kancellárii panstva, A -kde zajedno môžu sa i dôkladnej kancellárii^ panstva, kde zajedno môžu sa i dôkladnejšie-informovať.

T a m môžu si pozrieť i výmienky smluvy.j

Offertami svojimi sú viazaní, kýmkoľvek' o ich prijatí alebo neprijatí od podpísaného! nebudú uvedomení.

V Prešove, 12. júla 1918.

Dr. Štefan Novák v. r., diecezálny biskup, kurátor sekvestru.

P r e k a ž d é h o p o t r e b n o u k n i h o u j e

Ľudová zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.

Formát 8", strán 369, s 8ó rozličnými vyobra­zeniami. Dielo vydalo dolupodpísané naklada­teľstvo. Cena broš. výtisku K 5*40, viaž. K 9#40, poštou o 30 hal., rekommandovane o 50 hal. viac.

Dr. Vavro Srobár sobral v tejto knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každé­mu z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých neprajných

okolnostiach neporušené zachoval.

OBSA^H: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VIL O osvětlovaní. VIII. Pochovávanie mŕt­vych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy

bezvedomia. XV. 0 otravách.

Objednávky vybavuje :

Kníhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.

-J

iirf OssiiCL&LioaL.

Aby sme svoju réžiu, ktorá so dňa deň rastie, zaokryť mohli, nútení srna

o d 2 8 . m a r c a 1918 p o č n ú c n a c e n y tarošírovaných k n í h , u v e ­d e n ý c h v n a š o m s o z n a m e , z v ý š i ť

dražobnú prirážku na 50%-ov, (miesto doterajších 30%).

.Táto prirážka piati i pre viazané knihy, ale len po výšku ceny samej brošúry. Na ceny samej väzby sú prirážky rozdielne ustálené. In-teressenti nech si žiadajú osobitné tlačivo na nové ceny viazaných knih. K n í h t l a č i a r s k y ú č a s t , s p o l o k

v T u r č i a n s k o m Sv . M a r t i n e .

Sväzok básní

Martina Mzusa: Ztlchých i Mrnycli

;M1 Z o b s a h u : Elenino album. — O mne i o vás. — Hej, pod Kriváňom! — Nad morom ľudských duší. — Z nerestí ži­vota. — Za pomalého svitu. — Čierne roky. — Žalmy. — Epigrammy. — Epilog. —

Formát 8°, 296 strán. S podobizňou básni­kovou. Cena brošírovaného výtisku K 7'50 (K 5' f- 50°/o prirážky), viazaného so zla­torezom K 1250, pustou rekommandovane

— o 50 halierov viac. =

Vrelé odporúčame nášmu obecenstva! Dostať v každom kníhkupectve i u = = = = = nakladateľstva: =======

Kníhtlačiárskeho účast, spolku v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton).

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

v y d a l a o d p o r ú č a

nasledovné knihy: Sobrané Diela Svetozára Hurnana-Vajanského

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových. Dosial vyšlo 12 sväzkov; dalšie nasledujú. Podrobný soznam jedno­tlivých sväzkov a udaním obsahu a cien dľa nášho so-znamu kníh.

S o b r a n é S p i s y B á s n i c k é H v i e z d o s l a v a . Sväzok I. Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 360

viazaný so zlatorezom n 8-60 Sväzok' II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Brošir. B 6-—

viazaný so zlatorezom n n Sväzok III. Oddiel epický. Rozpredaný Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný . „ 450

viazaný so zlatorezom • . . „ 950

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch 15—20-hárkových. Po- -drobný soznam dosial vyšlých 5 sväzkov s uve­dením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: <• • broširovaných * 3-viazaných . . . ". 7-

P r o s t o n á r o d n é s l o v e n s k é p o v e s t i . Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkýeh 9 sošitov spolu . . . _ . ' . . . • . . 6-—>

Q U O V a d l S ? Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi illustráciami. Broširované . . „ 13 50

viazané 25-50

M a l k o t e n t i . Historická povesť od Samuela Tomášika. Cena .75

í

T r e n č i a n s k y M a t ú š . Povesť od viiiama Paulíny Tótha. Cena n _-90

I. S. T u r g e n e v : Z á p i s k y poľovníka Preložil Vršatský. Broširované •. 5-40 Viazané "n 9.40

R o m á n o v á Bibl iotéka. vyšiy 3 ročníky po 7"sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných inorečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dla nášho soznamu kníh.

V a l g a t h a . Historická povesť od Ľudovíta Ku-bániho. Cena j.gg

Rukoväť spisovnej reči slovenskej Napísal dr. Samo Czambel. Druhé vydanie. For­mát 8U. Strán 376. Broširované „ 6v-Viazané IQ-

Slädkovič Andrej: Spisy Básnické. Sväzok I. broširovaný

viazaný Rozpredaný. Sväzok II. broširovaný . 3-

viazaný ' . ' . . . "„ 8-—

LudOvá ZdraVOVeda. Napísal dr. Vavro Srobár. Formát 8°. Strán 369, 86 rozl. vyobra­zení. Broširované 5-49 Viazane 9 40

R o v e s t i J á n a Kal inčaka . Sväzok I. REŠTAVRÁCIA. 120 strán 8" . . . „ 1-06

O r l o v G r . I . , - P i e s n e a d u m k y . 112 strán 8«. Cena brošírovaného výtisku . . „ 2-70 Viazaného výtisku . 6 70

V s k u t o č n e j s l u ž b e . p0Vest od i. N. P 0 -tapenka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena . . „ 2 70

S c h n e i d e r - T r n a v s k ý M i k u l á š . SBIERKA SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNI pre stredný hlas a klavírový sprievod. U. sväzok • . „ 7 60

.SLZY A ÚSMEVY. Sbierka pôvodných piesní pre stredný hlas s klavírovým sprievodom. Cena „ 750

T r á v n i c e . 2OO slovenských národných piesní. Na klavír přistrojil Miloslav Francisci. 1. a H. sošit spolu . • „ 9 '

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiárskeho účast, spolku velký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.

"Zt.&. olbsah i n z e r á t o v r©dL«.ls:oi& jxie> %& «odpovedná Za redakciu zodpovedá: í o z e í Škul té ty . Majiteľ a vydavateľ: Consortium M a t ú š D u l a a Spol.

Tlačou a nákladom Kníhtlačiárskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.