Rádioaktívne žiarenie
description
Transcript of Rádioaktívne žiarenie
Rádioaktívne žiarenie
Kód ITMS projektu: 26110130519Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika – moderná škola tretieho tisícročia
Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda
Predmet: Fyzika
Ročník: 3. ročník
Tematický celok: Elektromagnetické žiarenie
Vypracoval: Mgr. Jolana Szanková
Dátum: jún 2013
Obsah
1. Rádioaktivita2. Prirodzená rádioaktivi
ta3. Druhy rádioaktívneho
žiarenia4. Žiarenie α5. Žiarenie β 6. Žiarenie γ
2
7. Umelá rádioaktivita8. Využitie rádioaktivit
y v priemysle9. Využitie rádioaktivit
y vo vede10. Využitie rádioaktivit
y v medicíne11. Zdroje
Rádioaktivita• je schopnosť atómových jadier vysielať
žiarenie a nestabilné atómové jadrá sa tým postupne menia na stabilné jadrá iných prvkov
• Rádioaktívne nuklidy sú nuklidy, ktorých jadrá vysielajú jadrové žiarenie
3
radius – lat. lúčactivus – lat. činný
Rádioaktivitaprirodzená
umelá
je dôsledkom samovoľného rozpadu atómového jadra
jadrové reakcie, pri ktorých nastáva umelá premena jadier nuklidov
Prirodzená rádioaktivita• Prirodzenú rádioaktivitu objavil v roku
1896 H. Becquerel • Becquerel skúmal, či fluoreskujúce minerály
po ožiarení slnečným svetlom nevydávajú podobné žiarenie, soli uránu vysielali žiarenie aj bez osvetlenia – rádioaktívne žiarenie
• Preskúmali ju manželia M. Curie-Sklodowská a P. Curie(objavili rádium a polónium)
4
Druhy rádioaktívneho žiarenia
• pri prírodných rádionuklidoch sa zistili 3 druhy rádioaktívneho žiarenia α, β, γ
5
Žiarenie α• je prúd atómových jadier hélia• častice α majú veľkú kinetickú energie a silné
ionizačné účinky• vychyľujú sa v elektrickom i magnetickom poli
a sú pohltené už listom papiera alebo niekoľkými centimetrami vzduchu
• žiarič α môže byť nebezpečný pri vdýchnutí, požití
6
𝑯𝒆𝟐𝟒
Rozpad 𝑹𝒂→𝟖𝟖𝟐𝟐𝟔 𝑹𝒏𝟖𝟔
𝟐𝟐𝟐 + 𝑯𝒆𝟐𝟒
Žiarenie ββ- je prúd elektrónov s energiou 10 MeV
emitovaných z jadra• pohybujú sa rýchlosťou blízkou
rýchlosti svetla• vychyľujú sa v elektrickom i
magnetickom poli• sú pohlcované tenkým plechomβ+ je prúd kladne nabitých pozitrónov• oba druhy žiarenia β vznikajú premenou
nukleónov 7
Žiarenie β
• napr.:
• napr.:
8
Rozpad
𝑪𝟔𝟏𝟒 → 𝑵𝟕
𝟏𝟒 + 𝒆−𝟏𝟎
Rozpad
𝑷𝟏𝟓𝟑𝟎 → 𝑺𝒊𝟏𝟒
𝟑𝟎 + 𝒆+𝟏𝟎
- elektrón
- pozitrón
Žiarenie γ• elektromagnetické vlnenie s krátkou vlnovou
dĺžkou• najprenikavejšie z týchto troch žiarení• možno ho oslabiť hrubou vrstvou
železobetónu alebo materiálom obsahujúcim jadrá ťažkých prvkov (olovo)
• v magnetickom i elektrickompoli sa nevychyľuje
• sprevádza žiarenie α alebo β
9
Umelá rádioaktivita• existuje pri rádionuklidoch pripravených
umelo jadrovými reakciami• objavili ju v r. 1934 manželia Frederic a
Iréne Joliot-Curieovci pri ostreľovaní hliníka časticami
• vznikajúci nuklid fosforu v prírode neexistuje, je žiaričom s polčasom rozpadu T=130 s
• umelé rádionuklidy sa pripravujú priemyselne a využívajú sa v poľnohospodárstve, technike, medicíne
10
𝜶 : 𝑯𝒆+ 𝑨𝒍𝟏𝟑𝟐𝟕 →𝟐
𝟒 𝑷𝟏𝟓𝟑𝟎 + 𝒏𝟎
𝟏
Využitie rádioaktivity v priemysle • meranie hrúbky materiálu (papier, fólie) • meranie vlhkosti, hustoty a koncentrácie látok • meranie polohy • sledovanie technologických procesov • zisťovanie kvality materiálov (defektoskopia) • kontrola opotrebovania kritických súčiastok • detektory plynov a dymu • neutralizácia statickej elektriny • úprava vlastností plastov • konzervácia potravín • dezinfekcia odpadových vôd
11
Využitie rádioaktivity vo vede• uhlíková metóda určovania veku
organických nálezov• ochrana drevených pamiatok pred
škodcami • sledovanie fotosyntézy rastlín • sledovanie príjmu živín rastlinami • sledovanie mechanizmu a priebehu
chem. reakcií • sterilizácia medziplanetárnych sond • indikátory iných druhov žiarenia
12
ožarovanie nádorov -rádioterapia sa používa na ničenie nádorových buniek sledovanie pohybu jódu v organizme - rádioaktívne prvky sa používajú na skoré odhaľovanie chorôb, napr. pri štítnej žľaze, ktorá v ľudskom tele spracováva z potravy jód
13
Využitie rádioaktivity v medicíne
13
Riziká ožarovania
Použité zdroje• Pišút J. a kol.: Fyzika pre 4.ročník gymnázia,
1987, SPN, Bratislava• Tarábek, P. a kol.: Zmaturuj z fyziky, Didaktis,
Bratislava, 2011• Lank V., Vondra M.: Fyzika, 2008, Fragment
s.r.o.
14