PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBA - svf.tuke.sk · PDF fileProjektovanie a výstavba ciest...
Transcript of PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBA - svf.tuke.sk · PDF fileProjektovanie a výstavba ciest...
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBA
CIEST A DIAĽNIC
Stavebná fakulta
doc.Ing. Brigita Salaiová, PhD.
Názov: Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic
Autor: doc. Ing. Brigita Salaiová, PhD.
Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach
Rok: 2015
Vydanie: prvé
Počet výtlačkov: 10
Rozsah: 90 strán
Rukopis neprešiel jazykovou úpravou.
Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedá autor.
Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu
v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE.
Prioritná os 1 Reforma vzdelávania a odbornej prípravy
Opatrenie 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja
vedomostnej spoločnosti.
Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE
ITMS 26110230093
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
4
Obsah Obsah, poslanie, vstupné podmienky pre absolvovanie modulu, literatúra ......................................4
Úvod ..................................................................................................................................................7
1 Projektovanie križovatiek
Poslanie, ciele, úvod.............................................................................................................8
1.1 Zásady návrhu križovatiek......................................................................................................8
1.2 Dopravno-technické požiadavky na riešenie križovatiek .......................................................9
1.3 Charakteristiky križovatky............................................. ...............................................10
1.4 Podmienky preskúšania riešenia križovatky ...................................................................10
1.5 Vzdialenosti križovatiek ................................................................................................11
Glosár, samohodnotiace otázky, zhrnutie, použitá a odporúčaná literatúra.........................12
2 Projektovanie mimoúrovňových križovatiek
Poslanie, ciele, úvod............................................................................................................14
2.1 Zásady návrhu MÚK ......................................................................................................14
2.1.1 Výhody a nevýhody MÚK.....................................................................................15
2.2 Prvky MÚK ................................................................................................................16
2.3 Typy MÚK ..................................................................................................................17
2.3.1 Križovatky s krížnymi bodmi ............................................................................17
2.3.2 Križovatky s priepletovými úsekmi.........................................................................18
2.3.3 Križovatky bez priepletových úsekov ..................................................................20
2.3.4 Útvarové križovatky ..............................................................................................21
2.4 Vetvy MÚK ...............................................................................................................24
2.4.1 Typy vetiev ......................................................................................................24
2.4.2 Navrhovanie vetiev križovatky ...............................................................................25
2.5 Príklady MÚK ............................................................................................................26
Glosár, samohodnotiace otázky, záver, použitá a odporúčaná literatúra..........................29
3 Kapacita a funkčná úroveň mimoúrovňových križovatiek
Poslanie, ciele, úvod......................................................................................................31
3.1 Kapacita MÚK..........................................................................................................31
3.1.1 Vjazdy, priepletové úseky a výjazdy MÚK – typy..............................................32
3.1.2 Plánovacie podklady .......................................................................................35
3.2 Kvalita dopravných prúdov..........................................................................................31
3.2.1 Kritériá kvality ................................................................................................37
3.2.2 Stupne kvality dopravného prúdu ....................................................................37
3.2.3 Doprava na vjazde .................... .....................................................................38
3.2.4 Priebeh zaradovania vozidiel ..........................................................................39
3.2.5 Dopravný prúd na priepletovom úseku ............................................................43
3.2.6 Prierez za priepletovým úsekom . ....................................................................47
3.2.7 Prierez výjazdovej rampy .......... .....................................................................47
3.2.8 Priebeh dopravy na výjazde ...........................................................................47
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
5
3.2.9 Priebeh dopravy na MÚK.... ..............................................................................49
3.2.10 Postup a formulár ... ........................................................................................50
Glosár, samohodnotiace otázky, záver, použitá a odporúčaná literatúra...................53
4 Upokojovanie dopravy
Poslanie, ciele, úvod............................................................................................................54
4.1 Princípy upokojovania dopravy............................................................................................54
4.1.1 Priestorové pôsobenie...............................................................................................54
4.1.2 Integrácia funkcií v dopravnom priestore....................................................................54
4.1.3 Účinnosť opatrení...............................................................................................55
4.1.4 Akceptácia verejnosťou .....................................................................................55
4.2 Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov
v obciach a mestách.....................................................................................................55
4.3 Východiská pre tvorbu upokojovaných cestných prieťahov. ..............................................55
4.4 Cestné prieťahy v štruktúre pozemných komunikácií .....................................................56
4.5 Delenie cestných prieťahov a ich charakteristiky................................................................57
4.6 Kritériá na riešenie upokojovaných cestných prieťahov.......................................................59
4.7 Priestorové usporiadanie upokojovaného cestného prieťahu..............................................59
4.8 Typy opatrení na upokojovaného cestného prieťahu...........................................................59
4.8.1 Horizontálne opatrenia .................................................................................................60
4.8.2 Vertikálne opatrenia .....................................................................................................60
4.9 Delenie opatrení podľa charakteru úsekov cestných prieťahov............................................60
4.9.1 Opatrenia pred vjazdom do obce .................................................................................61
4.9.2 Opatrenia na vjazde.......do obce .................................................................................61
4.9.3 Opatrenia na prieťahu obce .........................................................................................62
4.9.4 Opatrenia na výjazde z obce .......................................................................................62
4.9.5 Opatrenia na nadväzných miestnych komunikáciách ..................................................62
4.10 Typológia prvkov upokojovania na cestných prieťahoch ... ..............................................63
Glosár, samohodnotiace otázky, záver, použitá a odporúčaná literatúra.............................77
5 Výstavba ciest a diaľnic
Poslanie, ciele, úvod........... ...............................................................................................80
5.1 História výstavby C a D.......................................................................................................80
5.1.1 Vývoj ciest a dialnic na našom území........................ ............................................80
5.1.2 Cestná infraštruktúra ................................................................................................82
5.2 Medzinárodné dopravné koridory ...................................................................................84
5.3 Projekt výstavby rýchlostných ciest a diaľnic na Slovensku ..........................................85
5.4 Vízie a ciele v cestnej doprave ....................................................................................88
Glosár, samohodnotiace otázky, záver, použitá a odporúčaná literatúra...........................90
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
6
Δ Poslanie
Poslaním modulu 36 – Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic je poskytnúť
študentovi ucelené informácie z vybranej problematiky projektovania ciest
a diaľnic – projektovania mimoúrovňových križovatiek - ako náročných objektov
návrhu dopravnej stavby, riešenia prietahov sídiel - upokojovania dopravy
a výstavby ciest a diaľnic – od súčasnosti po vízie a ciele v kontexte budúceho
perspektívneho profesného zamerania stavebných inžinierov. Student získa
prehľad o vybraných problémoch projektovania výstavby ciest a diaľnic.
δ Vstupné podmienky pre absolvovanie modulu
Vedomosti predmetov z predchádzajúcich ročníkov:
Dopravný urbanizmus
Dopravné stavby
Cesty a diaľnice
Povinná literatúra
1. Chochol S. a kol.: Cesty a diaľnice I, projektovanie, ALFA Bratislava, 1989
2. TP 10/2010: Výpočet kapacít dopravných zariadení, MDPaT SR, Bratislava, 2010 architektúry, Polytech. kniž.
3. Garber, N.J. et al: Traffic and highway engineering, Cengage Learning, 4. edition, SI, USA
4. Bezák, B. :Upokojovanie cestných prieťahov, STU Bratislava,2006
5. TP 15/2011 Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov v obciach a mestách
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
7
Úvod
Predmet Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic patrí k hlavným konštrukčným predmetom
inžinierskeho štúdia, poskytujúcim študentom potrebné teoretické vedomosti a praktické
skúsenosti z problematiky projektovania dopravných stavieb. Predmet je zameraný na pokračujúci
proces návrhu CaD, špeciálne na problematiku návrhu mimoúrovňových križovatiek, upokojovania
dopravy a výstavby ciest a diaľnic. Cieľom predmetu je zvládnutie riešenia špeciálnej problematiky
projektovania ciest a diaľnic v rozsahu požiadaviek inžinierskeho štúdia – návrhu mimoúrovňových
križovatiek a špeciálnych úprav ich prieťahov cez sídla. Formuluje východiskové požiadavky a
teoretické podklady pre plánovanie, projektovanie a výstavbu dopravných stavieb.
Skriptá sú súčasťou pripravovaného súboru e-skrípt, ktoré sú koncipované na novom prístupe k
sprostredkovaniu vedeckých princípov do plánovania, projektovania, výstavby a manažmentu
dopravných systémov a sú určené na podporu prednášok a cvičení z predmetov dopravného
staviteľsva, ktoré sú súčasťou stavebného inžinierstva, vyučovaného na Stavebnej fakulte TU
v Košiciach. Keďže doprava je oblasť interdisciplinárna, môžu byť využité aj pre iné odbory, ktorých
sa problematika okrajovo dotýka (Technológia a manažment v stavebníctve, Pozemné stavby a
architektúra, Environmentalistika a iné.).
Obsahovo sú skriptá zamerané tak, aby dotvárali profil stavebného inžiniera a sú určené ako
základná učebná pomôcka pre predmet Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic. Skriptá sú
sumárom problematiky spracovanej z rôznych literárnych zdrojov – monografií, učebníc a skrípt,
STN, EN, technických podmienok, …). Sú rozčlenené do 5 hlavných kapitol odpovedajúcich
prednáškam v priebehu 1 semestra – pokrývajú základné zásady návrhu, projektovania
a posudzovania mimoúrovňových križovatiek a upokojovania dopravy. Popisujú prehľad súčasného
stavu a perspektívy výstavby ciest a diaľnic. Pre detailnejšie štúdium problematiky je v jednotlivých
prednáškach uvedený zoznam doplnkovej a súvisiacej literatúry.
V zmysle uvedeného každá kapitola obsahuje teoretický úvod do problematiky – princípy, zásady
návrhu v zmysle STN a súvisiacich technických podmienok, komentár k problematike,
samohodnotiace kontrolné otázky – testovanie a odkazy na súvisiacu a doplnkovú literatúru.
Skriptá sú určené pre študentov 2. ročníka inžinierskeho štúdia študijného programu Nosné
konštrukcie a dopravné stavby a pre študentov 1. ročníka inžinierskeho štúdia študijného programu
Technológia a manažment v stavebníctve. Sú však využiteľné aj pre študentov príbuzných
odborov.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
8
1. Projektovanie križovatiek
Δ Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky projektovania križovatiek,
vymedziť základné pojmy a výrazy a pochopiť ich vzájomnú súvislosť.
Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť:
popísať základné pojmy: MÚK, prvky križovatky,
vymenovať základné typy križovatiek,
vymenovať požiadavky na riešenie križovatiek.
1.1 Zásady návrhu križovatiek
na navrhovanie križovatiek platí STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných
komunikáciách.
na rozhodovanie o umiestnení, druhu a type križovatky majú vplyv predovšetkým tieto
hľadiská:
- optimalizácia dopravnej obsluhy územia,
- prevedenie dopravných prúdov vo výhľadových intenzitách a v požadovanej
kvalite,
- dodržanie homogenity stavebného usporiadania križovatiek na danom ťahu
cestnej komunikácie.
podľa významu, druhu a dopravného zaťaženia križujúcich sa cestných komunikácií sa
navrhujú križovatky:
mimoúrovňové,
čiastočne úrovňové a
úrovňové križovatky.
ζ
Úvod
Križovatky sú neuralgickými bodmi cestnej siete. Ich návrh výrazne ovplyvňuje
plynulosť a teda kvalitu dopravy. Je preto mimoriadne dôležité zvládnuť proces ich
projektovania. V tejto kapitole sú popísané základné požiadavky kladené na
križovatky, zásady návrhu a charakteristiky križovatiek.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
9
Križovania s cestnými komunikáciami sa navrhujú:
a) na diaľniciach, rýchlostných cestách zásadne mimoúrovňovo,
b) na ostatných cestách úrovňovo aj mimoúrovňovo podľa intenzity dopravy, pričom aj na
štvorpruhových cestách treba preveriť možnosť zriadenia okružných križovatiek (veľkých).
križovatky na všetkých cestných komunikáciách s návrhovou rýchlosťou rovnou alebo
väčšou ako 100 km/h sa navrhujú mimoúrovňovo. Výpočet na posúdenie vhodnosti
mimoúrovňovej alebo úrovňovej križovatky na všetkých zostávajúcich kategóriách ciest sa
určuje podľa STN 73 6102.
najmenšie prípustné vzdialenosti križovatiek stanovuje podľa STN 73 6101 Projektovanie
ciest a diaľnic.
na úsekoch prieťahov cestných komunikácií sídelnými útvarmi sa vzájomná vzdialenosť
križovatiek riadi ustanoveniami STN 73 6110.
Križovanie cestných komunikácií so železničnými, prípadne električkovými dráhami a železničnými
vlečkami sa navrhuje:
zásadne mimoúrovňovo nadcestím alebo podcestím.
iba pri cestách kategorijného typu C 7,5 a C 6,5 je možné v odôvodnených prípadoch
navrhnúť úrovňové priecestie pri križovaní jednej koľaje a to pri prerokovaní s úradmi
štátnej správy vo veciach dopravy.
Požiadavky na projektovanie a stavbu úrovňových priecestí stanovuje STN 73 6380.
Vjazdy a výjazdy z pozemkov a budov na susedné pozemky s nehnuteľnosťami a pripojenie
účelových komunikácií na všetkých diaľniciach, rýchlostných cestách, štvor- a viacpruhových
cestách s obmedzeným prístupom a ostatných cestách I. triedy sú v extraviláne neprípustné.
Ak to neohrozí bezpečnosť dopravy môže povoliť špeciálny stavebný úrad v odôvodnených
prípadoch s prihliadnutím na intenzitu dopravy a po zvážení miestnych podmienok vjazdy a výjazdy
a pripojenie účelových komunikácií na cesty I. triedy s neobmedzeným prístupom.
vjazdy alebo výjazdy z pozemkov a budov a pripojenie účelových komunikácií na cesty II.
triedy sa neodporúčaj v kategóriách C 11,5 a menej.
pripojenie obslužných dopravných zariadení sa riadi ustanoveniami podľa STN 73 6101.
1.2 Dopravno-technické požiadavky na riešenie križovatiek
- vyplývajú z podmienok bezpečného a plynulého vedenia a prejazdov dopravných prúdov (DP)
križovatkou, určených:
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
10
dopravným významom križujúcich sa komunikácií,
výhľadovou intenzitou priebežných a odbočujúcich DP,
kategóriou križujúcich sa diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
vzájomnou vzdialenosťou križovatiek,
tvarom územia,
umiestnením (polohou) križovatky v trase,
homogenitou trasy.
1.3 Charakteristiky križovatky
- charakterizujú križovatku:
návrhová rýchlosť komunikácií,
počet križovatkových ramien,
počet jazdných pruhov,
rozsah povolenia križovatkových pohybov,
počet úrovní,
intenzita dopravných prúdov,
spôsob riadenia dopravy,
prevedenie chodcov a cyklistov,
situovanie a návrhová rýchlosť vetiev križovatky,
umiestnenie na trase komunikácie,
tvar okolitého územia,
urbanistický charakter okolia,
ekonomická účelnosť riešenia.
1.4 Podmienky preskúšania riešenia križovatky
- riešenie križovatky musí byť preskúšané z hľadiska:
1 požadovanej kapacity všetkých odbočení bez prednosti v jazde,
2 dobrého prejazdu križovatky,
3 bezpečnosti premávky v oblasti stretných bodov,
4 priečneho usporiadania,
5 pozdĺžneho profilu,
6 smerového vedenia jazdných pruhov na križovatke,
7 plynulosti jazdy na vetvách križovatiek,
8 dostredného klopenia v smerových oblúkoch na vetvách,
9 rozhľadov,
10 optického vedenia,
11 umiestnenia a postrehnuteľnosti dopravných značiek a zariadení,
12 osvetlenia,
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
11
13 odvodnenia, odhrnutia snehu, údržby,
14 začlenenia do priestoru (estetika, sídelná zástavba, inžinierske siete,...),
15 ochrany ŽP (hluk, exhaláty, vibrácie) a chránených území (pamiatkové rezervácie,...).
1.5 Vzdialenosti križovatiek
- vzdialenosť križovatiek vychádza z optimálnej obsluhy územia. Odporúčané a najmenšie
vzdialenosti sú :
pre CaD určuje STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic
pre MK určuje STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
12
A b
Glosár
Križovatka je miesto, kde sa pozemné komunikácie v pôdorysnom priemete
pretínajú alebo stýkajú a aspoň dve z nich sú navzájem prepojené
Dopravný prúd je prúd vozidiel idúcich v jednom slede za sebou alebo vedľa seba
Kolízny bod – miesto na križovatke, na ktorom dochádza k vzájomnému
križovaniu, pripájaniu alebo rozvetvovaniu jazdných smerov. Podľa
vzájomného vzťahu stretávajúcich sa smerov rozoznávame: krížny bod,
prípojný bod a odbočný bod
Dopravný ostrovček - vodiace bezpečnostné zariadenie tvorené plochou
ohraničenou na všetkých stranách fyzicky alebo opticky voči priľahlým dopravným
pruhom:
- podľa účelu sa rozlišujú:
- deliace ostrovčeky
- smerovacie ostrovčeky
- ochranné ostrovčeky
- nástupné ostrovčeky
- podľa úpravy sa delia na:
- zvýšené ostrovčeky
- dopravné tiene
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
13
? Samohodnotiace otázky
1. Co je križovatka – definujte a popíšte jej prvky.
2. Aké je základné delenie križovatiek?
3. Definujte dopravno-technické požiadavky na riešenie križovatiek.
Σ Zhrnutie
V tejto kapitole sú definované zásady návrhu križovatiek.
Použitá a odporúčaná literatúra
6. Chochol, S. a kol.: Cesty a diaľnice, ALFA Bratislava, 1989
7. STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách
8. Bačová, K., Bartošová, Ľ., Nemček, M.: Cesty a diaľnice, návody na
cvičenia I. STU v Bratislave 2003. ISBN 80-227-1976-5
9. TP 10/2010, MDPaT SR, Bratislava, 2010
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
14
2. Projektovanie mimoúrovňových križovatiek (MÚK)
Δ Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky projektovania
mimoúrovňových križovatiek, definovať základné pojmy, prvky križovatiek, delenie
a pochopiť ich vzájomnú súvislosť v rámci projektu cesty či diaľnice.
Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť:
popísať základné pojmy: MÚK, prvky križovatky,
vymenovať základné typy MÚK,
vymenovať požiadavky na riešenie MÚK.
2.1 Zásady návrhu MÚK
Na navrhovanie MÚK platí STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných
komunikáciách.
MÚK sa navrhujú:
a) na diaľniciach, rýchlostných cestách zásadne mimoúrovňovo,
b) na ostatných cestách úrovňovo aj mimoúrovňovo podľa intenzity dopravy, pričom aj na
štvorpruhových cestách treba preveriť možnosť zriadenia okružných križovatiek (veľkých),
križovatky na všetkých cestných komunikáciách s návrhovou rýchlosťou rovnou alebo
väčšou ako 100 km/h sa navrhujú mimoúrovňovo. Výpočet na posúdenie vhodnosti
mimoúrovňovej alebo úrovňovej križovatky na všetkých zostávajúcich kategóriách ciest sa
určuje podľa STN 73 6102.
(inak len vtedy ak: ide o medzinárodný cestný ťah vyžadujúci mimoúrovňové kríženie,
keď nie je možné dosiahnuť požadovanú kapacitu úrovňovou križovatkou,
ak úrovňové riešenie je vzhľadom na okolitý terén, príp, iné podmienky
nákladnejšie ako mimoúrovňové.
ζ
Úvod
MÚK je najvyšším stupňom riešenia kríženia komunikácií. Má vysokú kapacitu
a poskytuje najvyšší komfort jazdy. Pre správny návrh je potrebné pochopiť
princípy jej fungovania. V tejto kapitole sú popísané prvky MÚK, ich funkcia,, typy
MÚK, zásady návrhu jednotlivých prvkov MÚK.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
15
2.1.1 Výhody a nevýhody MÚK
Výhody MÚK
bezkolízne prevedenie dopravného zaťaženia križujúcej komunikácie,
zlepšenei bezpečnosti prejazdu - návrhom ľavého odbočenia bez krížnych bodov,
plynulý prejazd vozidiel križovatkou, čo je priaznivé pre kapacitu križovatky a
neobmedzovanie kapacity medzikrižovatkových úsekov,
návrh etapovitej výstavby.
Nevýhody MÚK
vysoké náklady na výstavbu a údržbu s porovnaním s ostatnými druhmi križovatiek,
sťažená orientácia na zložitejších typoch MÚK a v prípade prehliadnutia správneho
výjazdu nie je už možnos odbočiť do žiaduceho smeru,
vysoké náklady na potrebnú plochu pozemku.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
16
2.2 Prvky MÚK
Obr. 2.1 Definovanie oblastí MÚK
Prvkami MÚK sú:
jazdné pruhy
pripájacie pruhy
priepletové úseky
vetvy na odbočenie vpravo a vľavo
návrhové rýchlosti v smerových oblúkoch vetiev
rozhľad na križovatke
dopravné ostrovčeky
pozdĺžny sklon
priečny sklon
výsledný sklon
priechody pre chodcov a cyklistov
krajnice
prídavné pruhy
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
17
vodiace prúžky
osvetlenie križovatiek
svetelné signalizačné zariadenie
bezpečnostné zariadenia
podzemné siete
vozovky križovatiek
2.3 Typy MÚK
MÚK sa delia na typy podľa obťažnosti odbočovacích manévrov.
Tabuľka 2.1 Typy, vzory a stupeň usmernenia MÚK
Typ Vzor Stupeň usmernenia DP
s krížnymi bodmi - jednovetvová
- kosodĺžniková
- osmičkovitá
- deltovitá
- s deliacim ostrovčekom na VK
- so smer. ostrovčekmi na vetvách
- s radiacim pruhom na odb. vľavo
- s pripájacím pruhom
s priepletovými úsekmi - srdcovitá
- štvorlístková
- trojlístková
- dvojlístková
- prstencovitá
- s prídavnými pruhmi
- s prídavnými pásmi
bez priepletových úsekov - trúbkovitá
- trúbkovitá združ.
- trúbkovitá 2 – lístková
útvarová - rázštepová
- špirálovitá
- turbínovitá
- hviezdicovitá
2.3.1 Križovatky s krížnymi bodmi
Kosodĺžniková križovatka
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
18
Osmickovitá križovatka
Deltovitá križovatka
2.3.2 Križovatky s priepletovými úsekmi
Srdcovitá križovatka
Štvorlístková križovatka
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
19
Srdcovitá križovatka
Štvorlístková križovatka
Trojlístková križovatka
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
20
Dvojlístková križovatka
2.3.3 Križovatky bez priepletových úsekov
Trúbkovitá
Združená trúbkovitá
Trúbkovitá križovatka
Združená trúbkovitá
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
21
Útvarové križovatky
2.3.4 Útvarové križovatky
Rozštepová križovatka
Špirálovitá križovatka
Turbínová križovatka
Hviezdicovitá križovatka
Rozštepová križovatka
Špirálovitá križovatka
Turbínová križovatka
Hviezdicovitá križovatka
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
22
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
23
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
24
2.4 Vetvy MÚK
Spojnice jednotlivých smerov v mimoúrovňových križovatkách sa nazývajú vetvy - rampy, ktoré
môžu byť:
priame (direktné)
polopriame (semidirektné)
vrátne (indirektné)
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
25
2.4.1 Typy vetiev
2.4.2 Navrhovanie vetiev križovatky
Vetvy MÚK sa navrhujú:
- tam, kde sa jazdí v oboch smeroch – min. dvojpruhové,
- kde sa jazdí v jednom smere – dvojpruhové (na D a MK funkčnej skupiny A1 pri križovaní so 4 -
pruhovou komunikáciou, alebo ak je intenzita vyššia ako 1000 voz./h), alebo jednopruhové (min.
šírka 5,5 m),
- výjazdové časti vetiev D križovatky sa navrhujú ako dvojpruhové - na návrhovú rýchlosť min. 50
km/h.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
26
2.5 Príklady MÚK
Slovensko – Obr. 2.2
Obr. 2.2 Príklady MÚK - Slovensko
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
27
Obr. 2.2 Príklady MÚK – Ceská republika
Obr. 2.3 Príklady MÚK – Francúzsko
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
28
Obr. 2.4 Príklady MÚK – USA
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
29
A b
Glosár Mimoúrovňová križovatka (MÚK) - križovatka, kde sa jednotlivé pruhy krížia v
rôznych úrovniach
Vetva križovatky - jazdný pruh, ktorý prepojuje pozemné komunikácie v oblasti
križovatky
Hranice križovatky - miesto, v ktorom sa mení pôvodný priečny rez komunikácie
pre konštrukčné usporiadanie križovatky. V prípade, že sa susedné rezy
nepretínajú alebo sa pretínajú mimo pozemkovú hranicu, je hranica križovatky
vedená od priesečníka týchto priečnych rezov s pozemkovou hranicou po
pozemkovú hranicu.
Oblasť križovatky - priestor vo vnútri hraníc križovatky.
Priebežný pruh na križovatke - jazdný pruh určený pre jazdný prúd, ktorý prejde
križovatkou bez odbočenia
Odbočovací pruh na križovatke – jazdný pruh určený pre jazdný prúd, ktorý
v križovatke odbočuje vľavo alebo vpravo
Pripájací pruh na križovatke – jazdný pruh určený pre jazdný prúd, ktorý
v križovatke odbočoval a má sa zaradiť do priebežného pruhu
Prieplet – vzájomné kríženie jazdnej dráhy medzi vozidlami prejdením z jedného
jazdného pruhu do druhého
Priepletový úsek – úsek komunikácie, na ktorom dochádza k priepletu jazdných
prúdov v rovnakom dopravnom smere
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
30
? Samohodnotiace otázky
4. Co je MÚK?
5. Aké sú základné požiadavky na MÚK?
6. Uveďte príklady MÚK z hľadiska typov.
Σ Zhrnutie
Obsahom kapitoly je geometrické projektovanie MÚK. Predstavuje typy MÚK a
návrh prvkov križovatiek – vetiev a priepletových úsekov. Predstavuje príklady
riešení v SR aj zahraničí.
Použitá a odporúčaná literatúra
10. Chochol, S. a kol.: Cesty a diaľnice, ALFA Bratislava, 1989
11. TP 10/2010, MDPaT SR, Bratislava, 2010
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
31
3. Kapacita a funkčná úroveň MÚK
Δ Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky posudzovania kapacity
a funkčnej úrovne mimoúrovňových križovatiek, naučiť študenta zvládnuť metódy
posudzovania jednotlivých prvkov MÚK, definovať podmienky ich použitia
a odporúčať najvhodnejšie – optimálne riešenie.
Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť:
zvládnuť postup výpočtu kapacity jednotlivých prvkov MÚK,
zvládnuť postup posúdenia funkčnej úrovne MÚK,
vymenovať možné riešenia – ich hierarchiu a odporúčať optimálne riešenie
MÚK.
3.1 Kapacita MÚK [13]
V rámci mimoúrovňových križovatiek potenciálne nastávajú konfliktné situácie iba vo forme
o pripájania,
o odpájania a
o priepletu.
V porovnaní s križovatkou úrovňovou obsahuje menej kolíznych bodov. Napriek uvedeným
výhodám sa aj mimoúrovňová križovatka v rámci cestnej siete môže javiť ako problémové miesto –
tzn. kapacita a kvalita dopravných prúdov diaľničných úsekov môže byť ovplyvnená zmieňovanými
mimoúrovňovými križovatkami.
MÚK pozostáva z jednej alebo viacerých čiastkových križovatiek:
- vjazd,
ζ
Úvod
Kapacita MÚK, jej prvkov je rozhodujúca pri návrhu geometrického riešenia
križovatky – z hľadiska kvantity, teda zvládnutia očakávaných intenzít dopravy.
Z hľadiska kvality bude rozhodujúca dosiahnutá funkčná úroveň. Na základe týchto
kritérií je potom možný optimálny návrh prvkov MÚK. V tejto kapitole sú popísané
odporúčané postupy. Implementované v krajinách EÚ aj USA – podľa TP 10/2010
[13].
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
32
- priepletový úsek,
- výjazd.
Kvalita dopravného prúdu má byť preskúmaná pre všetky čiastkové križovatky, pričom je dôležité,
aby sa v každej čiastkovej križovatke dosiahla minimálna požadovaná kvalita dopravného prúdu.
Tá má byť zhodná s kvalitou dopravného prúdu v medzikrižovatkovom úseku (min. C - [STN 73
6101]).
3.1.1 Vjazdy, priepletové úseky a výjazdy MÚK – typy
Podľa [2] sa navrhujú na MÚK typy vjazdov E1, E2, E3, E4 a E5 na priebežných hlavných jazdných
pásoch – obr. 3.1, priepletových úsekov VR1 a V1 – obr. 3.2 a výjazdov A1, A2, A3 a A4 – obr. 3.3.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
33
Obr. 3.1 Typy vjazdov
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
34
Typ VR 1 na jednopruhovom priepletovom páse
Typ V 1 na priebežnom jednosmernom jazdnom páse
Obr. 3.2 Typy priepletových úsekov
Obr. 3.3 Typy výjazdov
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
35
3.1.2 Plánovacie podklady
Intenzity
-predpokladom je znalosť návrhovej intenzity qB. Určí sa v súlade s výpočtom prognózy.
- je (vo všeobecnosti) potrebné poznať intenzitu všetkých DP q vo voz./h, a podiel ťažkých vozidiel
bSV.
Návrh križovatky
- celková posudzovaná MÚK s jej vjazdmi (polomer pripájacej rampy, dĺžka pripojovacieho pruhu),
priepletovými úsekmi (dĺžka priepletového úseku) a výjazdmi (polomer odpájacej rampy, dĺžka
výjazdového pruhu) je navrhnutá v zmysle platných noriem; pozdĺžny sklon hlavnej cesty má byť
maximálne 2 %.
Tvorba čiastkových úsekov
MÚK na jednosmerných jazdných pásoch sa pre účely použitia metodiky delia na čiastkové
križovatky:
- vjazd,
- prieplet,
- výjazd.
Pre všetky čiastkové križovatky je potrebné vykonať všetky výpočty.
Ovplyvňujúce veličiny
Vedenie cesty
V predmetnom postupe hodnotenia kvality dopravných prúdov nie sú (z nedostatku empirických
skúseností) zahrnuté parametre konštrukčných prvkov (ako napr. pozdĺžny sklon a polomer
rampy).
Úzka rampa alebo veľké sklony môžu spôsobiť zníženie rýchlosti pripájajúcich sa vozidiel. V
prípade, že pripájajúce sa vozidlo má v časti vrchu ostrovčeka rýchlosť nižšiu ako 60 km/h, musí
byť dodržaný zvláštny postup.
Pri priepletových úsekoch na priepletových pásoch môže byť poloha priepletového pásu "hore",
alebo "dole", majúca vplyv na dopravný prúd. "Hore" nachádzajúci priepletový pás znamená
stúpajúcu vjazdovú rampu. Pri takomto stave bude uvedený vplyv zohľadnený iba pre ŤV.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
36
Prierez
Platí predpoklad, že predmetná MÚK je navrhnutá v zmysle platných predpisov.
Ďalej sa predpokladá, že vplyv šírky jazdného pruhu - vrátane rozšírenia v směrovém oblúku nemá
na výpočet vplyv.
Naopak - počet jazdných pruhov má výrazný vplyv na kapacitu a kvalitu dopravného prúdu.
Funkcia a poloha diaľničných úsekov
Analýza dopravného prúdu vykazuje významné a systematické rozdiely podľa funkcie a polohy
diaľničného úseku v rámci diaľničnej siete. Z uvedeného dôvodu sú diaľničné úseky rozlišované
podľa polohy na:
- v aglomerácii,
- mimo aglomerácie.
Podiel ťažkých vozidiel
Vplyv ŤV na kvalitu dopravného prúdu sa zohľadňuje rôznym spôsobom.
V rámci čiastkovej križovatky pri posudzovaní jednotlivých jazdných manévrov vozidiel (vjazd,
prieplet, výjazd) sa pre zohľadnenie rozdielnych jazdných vlastností a rozličných dĺžok vozid iel
osobných (OA) a ťažkých vozidiel (ŤV) prepočítava na jednotkové vozidlá [j.v.].
Vo všeobecnosti je počítané s ekvivalentom 1 ŤV = 2,0 j.v. Pri "hornom" spojení pripájacej rampy je
potrebné zvýšiť uvedený ekvivalent na 3,0 j.v..
Pre posúdenie dopravného prúdu na profile za príslušnou čiastkovou križovatkou je potrebné – v
súlade s kapitolou 4 – počítať s intenzitou vo [voz/h] s príslušným podielom ŤV.
Riadiace podmienky
Zníženie rýchlosti na priebežnom hlavnom jazdnom páse taktiež ovplyvňuje vjazdovú a výjazdovú
rýchlosť na MÚK. Avšak doposiaľ neexistujú relevantné poznania o dôsledkoch zníženia rýchlosti
vozidiel na kapacitu MÚK (resp. čiastkových) križovatiek, preto tento vplyv nebude pri posudzovaní
kvality pripájacej sa, alebo odpájajúcej sa dopravy zohľadňovaný.
Vplyv predbiehania ŤV na priebežných hlavných jazdných pásoch na dopravu MÚK nie je v
súčasnosti známy.
Podmienky okolia
Výpočtová metodika platí pre podmienky denného svetla (resp. osvetlené okolie) a suchý povrch.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
37
3.2 Kvalita dopravných prúdov
3.2.1 Kritériá kvality
Miera kvality dopravného prúdu pri MÚK na jednosmerných jazdných pásoch je analogická k
diaľničným úsekom – je ňou stupeň vyťaženia a. Ten charakterizuje voľnosť pohybu vozidla v
dopravnom prúde.
a = qB /C
V rámci každej jednotlivej čiastkovej križovatky (vjazd, priepletový úsek, výjazd) je potrebné, aby sa
kvalita dopravného prúdu posúdila na viacerých prierezoch. To je možné za pomoci stupňa
vyťaženia, pričom je rozhodujúci najhorší z posudzovaných prierezov.
3.2.2 Stupne kvality dopravného prúdu
Na hodnotenie stupňa kvality dopravného prúdu od A po F platia tolerančné medze stupňa
vyťaženia:
QSV Stupeň vyťaženia [-]
A ≤ 0,30
B ≤ 0,55
C ≤ 0,75
D ≤ 0,9
E ≤ 1
F -
Jednotlivé stupne kvality znamenajú:
Stupeň A:
Účastníci cestnej dopravy sú zriedka ovplyvňovaní ostatnými vodičmi. Môžu bez akejkoľvek ujmy
vykonávať jazdné manévre. Stupeň vyťaženia je veľmi nízky. Rýchlosti na vjazde, prieplete a
výjazde sú vysoké. Dopravný prúd je voľný.
Stupeň B:
Možnosť jazdy/manévrov zúčastnených vozidiel (v rámci dopravného prúdu) je v malom rozsahu
vzájomne ovplyvnená. Nevýhody z toho vyplývajúce – ako napr. potreba prispôsobiť rýchlosť
vozidla ostatným vozidlám – sú ťažko postrehnuteľné. Dopravný prúd je skoro voľný.
Stupeň C:
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
38
Prítomnosť ostatných užívateľov komunikácie je už citeľná. Neobmedzená voľnosť pohybu je už
nedosiahnuteľná. Stupeň vyťaženia sa nachádza približne v strede. Vodiči musia spomaľovať.
Priebeh dopravy je stabilný.
Stupeň D:
Všetci účastníci cestnej premávky (v rámci uvažovaného prúdu) musia znášať prekážky, ktoré sa
vyskytujú skoro pri každej zmene jazdného pruhu (vznik konfliktných situácií). Stupeň vyťaženia je
vysoký. Stredná rýchlosť vozidiel klesá. Priebeh dopravy je ešte stabilný.
Stupeň E:
Vozidlá sa väčšinou pohybujú nízkymi rýchlosťami v kolónach. Potrebná zmena pruhu je možná
len pretože sa jazdí do bezpečnostných medzier medzi vozidlami na pripájacom pruhu. Stupeň
saturácie je veľmi vysoký. Výskyt malých, alebo krátkodobých nárastov intenzít môže spôsobiť
dopravné kongescie, resp. až zastaviť dopravu. Prekážky v dopravnom prúde už nie sú
obmedzené len na niektoré čiastkové križovatky. Už aj pred pripájacou rampu sa v priebežnom
jazdnom pruhu vyskytujú narušenia v dopravnom prúde. Úroveň dopravy sa mení zo stabilnej na
nestabilnú. Kapacita je dosiahnutá.
Stupeň F:
Počet prichádzajúcich vozidiel na križovatke je väčší, ako je jej kapacita. Doprava kolabuje, napr.
prichádza k zastavovaniu a státiu, tento stav sa strieda so „stop-and-go“ prevádzkou. Situácia sa
sama vyrieši len po značnom poklese dopravy. Križovatka je preťažená.
3.2.3 Doprava na vjazde
Kapacity
Kapacita vjazdu - ako časti MÚK - je určená kapacitou v dvoch kritických oblastiach:
- maximálnou pripájajúcou sa intenzitou,
- kapacitou hlavnej cesty za vjazdom.
Obr. 3.4 Kritické oblasti vjazdu
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
39
Vjazd má iba vtedy dostačujúcu kapacitu, pokiaľ je v oboch oblastiach očakávaná intenzita menšia,
ako je kapacita.
Požadovaná kvalita dopravného prúdu je len vtedy považovaná za vyhovujúcu, ak môže byť pre
obe oblasti preukázaná najnižšia požadovaná kvalita. Znamená, že najhorší stupeň je smerodajný.
Maximálna pripájacia sa intenzita qM činí 2200 j.v./h. Ak pri úzkej rampe alebo veľkom stúpaní
vchádzajú vozidlá s rýchlosťou nižšou ako 60 km/h (rýchlosť vo výške vrcholu ostrovčeka), musí
byť táto hodnota (2200 j.v./h) zredukovaná o 10 %.
Kapacita hlavnej cesty za vjazdom sa stanoví podľa [TP 10/2010] .
Relevantné kapacity MÚK podľa kapitoly 4 sú sumarizované a uvedené v tabuľke. Kapacity sú
udávané vo [voz/h] a v závislosti od podielu ŤV - bSV, ako aj od ďalších ovplyvňujúcich veličín.
Tabuľka 3.1 Kapacita priebežných hlavných jazdných pásov bez obmedzenia rýchlosti v rámci
MÚK - platí pre: rovinu, spád alebo stúpanie do 2 %
Tabuľka 3.2 Kapacita priebežných hlavných jazdných pásov s obmedzením rýchlosti v rámci MÚK -
platí pre: rovinu, spád alebo stúpanie do 2 %
3.2.4 Priebeh zaraďovania vozidiel
Požadované nároky na kvalitu dopravného prúdu sú uvedené v časti 3.2.2, pričom pripájajúca sa
intenzita qM a nesmie prekročiť prípustnú intenzitu qM,zul. Podľa tabuľky 3.3 môže byť vypočítaná
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
40
prípustná intenzita pripájacej sa dopravy pre rôznu úroveň kvality dopravného prúdu (pomocou
stupňa saturácie a kapacity) 2200 j.v./h.
V tabuľke sú uvedené prípustné pripájajúce sa intenzity pre vjazd typu E1 až E5:
Tabuľka 3.3 Prípustná intenzita pripájajúcich sa vozidiel1) pre vjazdy E1 až E5
Pre praktickú aplikáciu boli vytvorené diagramy. V nich slúžia návrhové intenzity vstupujúcich
dopravných prúdov qE a dopravných prúdov na priebežných hlavných jazdných pásoch pred
vjazdom qH bezprostredne ako vstupné veličiny.
Obr. 3.5 3 Stupeň kvality dopravných prúdov pre priebeh zaraďovania v závislosti od intenzity
dopravy priebežných hlavných jazdných pásov a intenzity vjazdu pre typ vjazdu E1 a E2 na 3-
pruhovom jednosmernom jazdnom páse
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
41
Obr. 3.6 3 Stupeň kvality dopravných prúdov pre priebeh zaraďovania v závislosti od intenzity
dopravy priebežných hlavných jazdných pásov a intenzity vjazdu pre typ vjazdu E1 a E2 na 2-
pruhovom jednosmernom jazdnom páse
Obr. 3.7 Stupeň kvality dopravných prúdov pre priebeh zaraďovania v závislosti od intenzity
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
42
dopravy priebežných hlavných jazdných pásov a intenzity vjazdu pre typ vjazdu E4 na 2-
pruhovom jednosmernom jazdnom páse
Prierez za vjazdom
Smerodajná návrhová intenzita priebežného hlavného jazdného pásu za vjazdom - qHU – uvedená
vo [voz/h], sa pri všetkých typoch vjazdu skladá:
o z intenzity dopravných prúdov priebežných hlavných jazdných
pásov pred vjazdom - qH a
o pripájajúcich sa vozidiel qE
qHU = qH + qE
kde:
qHU je intenzita na hlavnom jazdnom páse za vjazdom (návrhová intenzita) [voz/h],
qH intenzita na priebežnom hlavnom jazdnom páse pred vjazdom [voz/h],
qE intenzita pripájajúceho sa prúdu [voz/h].
Pretože do posúdenia priečneho rezu za vjazdom je potrebné dosadzovať údaje zaťaženia vo
vozidlách, je potrebné určiť podiel ŤV (bSV).
V súvislosti s požiadavkami na kvalitu dopravných prúdov nesmú intenzity hlavných jazdných
pásov za vjazdom - qHU – prekročiť prípustné intenzity qzul.
Môže byť pritom vypočítaná prípustná intenzita qzul pre každú úroveň kvality dopravy pri danom
stupni vyťaženia a kapacity. Prípustné intenzity MÚK sú uvedené v tabuľkách 3.4 – 3.6.
Tabuľka 3.4 Prípustné intenzity na 3-pruhovom jednosmernom jazdnom páse bez obmedzenia
rýchlosti
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
43
Tabuľka 3.5 Prípustné intenzity na 2-pruhovom jednosmernom jazdnom páse bez obmedzenia
rýchlosti
Tabuľka 3.6 Prípustná intenzita na jednosmernom jazdnom páse s obmedzením rýchlosti
3.2.5 Dopravný prúd na priepletovom úseku
Kapacity
Kapacita priepletového úseku - ako časť MÚK - je určená kapacitou v troch kritických oblastiach :
- maximálnou intenzitou dopravy, ktorá sa preplieta,
- kapacitou priepletového pásu, alebo hlavného jazdného pásu za priepletovým úsekom,
- kapacitou výjazdovej rampy.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
44
Obr. 3.8 Kritická oblasť priepletového úseku
Priepletový úsek je len vtedy dostatočne výkonný, ak vo všetkých troch oblastiach sa preukáže, že
sa dosiahla najnižšia požadovaná úroveň kvality. To znamená, že na posúdenie je smerodajná tá
oblasť s najhoršou požadovanou úrovňou dopravy.
Je pravidlom, že pri prieplete vzniká vyššia intenzita, ako pri zrovnateľnom zaraďovaní, a to z
dôvodu, že pri odbočujúcich vozidlách sa krátkodobo musíme zmieriť s veľmi malými odstupmi
vozidiel.
Maximálne intenzity prepletajúcej sa dopravy sa dosiahnu pri približne rovnako vysokých
intenzitách dopravy v spájajúcich sa prúdoch vozidiel. Tie sú pri prepletaní sa na priepletových
pásoch (typ VR 1) 2300 j.v./h a pre prepletanie sa na priebežných hlavných jazdných pásoch (typ V
1) 2200 j.v./h.
Pri priepletovom úseku na priepletovom páse (typu VR 1) je intenzita priepletového pásu za
priepletovým úsekom qVU väčšinou zhodná s intenzitou prichádzajúcich vozidiel qE a intenzita na
výjazde qA identická s intenzitou priepletového pásu pred priepletom qV. V tomto prípade sa môže
upustiť od preukázania kapacity za ležiacim prierezom.
Pri priepletovom úseku na priebežných hlavných jazdných pásoch (typ V1) platí úvaha o kapacite
priebežných hlavných jazdných pásoch úsekov nad vjazdom a o kapacite výjazdovej rampy úsekov
nad výjazdom.
Prepletací proces
Aby bola na priepletovom úseku dosiahnutá požadovaná úroveň kvality dopravného prúdu, nesmie
intenzita qM presiahnuť intenzitu qM,zul.
V tabuľke sú uvedené prípustné prepletacie intenzity pre priepletové úseky typu VR 1 a V 1.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
45
Tabulka 3.7 Prípustné prepletacie sa intenzity pre priepletový úsek typu VR 1 a V 1
Pri priepletových úsekoch na priepletovom páse typu VR 1 sa využíva smerodajná priepletová
intenzita qM ako súčet intenzít priepletového pásu pred priepletovým úsekom qV a vstupujúcim
dopravným prúdom qE (viď obrázok).
qM = qV + qE
kde:
qM je smerodajná intenzita prepletajúcej sa dopravy na priepletovom páse (návrhová intenzita
dopravy) [j.v./h],
qV intenzita dopravného prúdu na priepletovom páse vo výške vrcholu ostrovčeka [j.v./h],
qE intenzita pripájajúceho sa dopravného prúdu [j.v./h].
Pri priepletových úsekoch na priebežných hlavných jazdných pásoch typu V 1 sa používa
smerodajná intenzita qM ako súčet intenzity dopravných prúdov na pravom jazdnom pruhu
priebežných hlavných jazdných pásov qH1 pred priepletovým úsekom a prúdu pripájajúcich sa
vozidiel qE (pozri obrázok). Predpokladá sa, že všetky odpájajúce sa vozidlá vo výške vrcholu
ostrovčeka idú v pravom jazdnom pruhu hlavného jazdného pásu:
qM = qH1 + qE
kde:
qM je smerodajná intenzita prepletajúcej sa dopravy na priebežných hlavných jazdných pásoch
(návrhová intenzita) [j.v./h],
qH1 intenzita v pravom jazdnom pruhu na priebežných hlavných jazdných pásoch vo výške
ostrovčeka [j.v./h],
qE intenzita pripájajúceho sa dopravného prúdu [j.v./h].
Pre praktické použitie boli vyvinuté diagramy.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
46
Obr.3.9 Stupne kvality dopravných prúdov pre prepletanie na priepletovom páse typu VR 1
v závislosti od intenzity priepletového pásu pred priepletovým úsekom a intenzity vjazdu
Obr.3.10 Stupne kvality dopravných prúdov pre prepletanie na priebežnom 2-pruhovom hlavnom
jazdnom páse typu V 1 v závislosti od intenzity priebežného hlavného jazdného pásu pred
priepletovým úsekom a intenzity vjazdu
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
47
3.2.6 Prierez za priepletovým úsekom
Pri priepletovom úseku na priepletovom páse typu VR 1 je intenzita priepletového pásu za
priepletovým úsekom qVU väčšinou identická s intenzitou pripájajúceho sa dopravného prúdu qE.
V týchto prípadoch sa možno zaobísť aj bez preukázania dostatočnej kvality priebehu dopravy na
priepletovom páse za úsekom priepletu, pretože cez rampu vjazdu s jedným jazdným pruhom sa
do úseku priepletu neprivedie vyššia intenzita dopravy, ako je intenzita, ktorú môže jazdný pás
s jedným pruhom previesť.
3.2.7 Prierez výjazdovej rampy
Pri priepletových úsekoch na priepletovom páse typu VR 1 je intenzita dopravného prúdu na
výjazde qA väčšinou identická s intenzitou priepletového pásu pred úsekom priepletu qV. V týchto
prípadoch možno vychádzať aj bez preukázania dostatočnej kvality pohybu dopravy na výjazdovej
rampe,
pretože cez priepletový jazdný pás s jedným jazdným pruhom sa do úseku priepletu neprivedie
vyššia intenzita dopravy, ako je intenzita, ktorú môže výjazdová rampa s jedným jazdným pruhom
odviesť.
3.2.8 Priebeh dopravy na výjazde
Kapacity
Kapacita výjazdu ako časť MÚK je určená kapacitou v 3 kritických oblastiach
- maximálnou odpájajúcou sa intenzitou,
- kapacitou výjazdovej rampy,
- kapacitou hlavného jazdného pásu za výjazdom (iba po odčítaní jazdného pruhu).
Výjazd je len vtedy dostatočne výkonný, pokiaľ majú všetky tri vyššie uvedené oblasti intenzitu
zaťaženia menšiu, ako je ich kapacita. Požadovaná kvalita dopravných prúdov platí len vtedy,
pokiaľ je dosiahnutá (resp. bola dosiahnutá lepšia kvalita) vo všetkých troch oblastiach - čo
znamená, že najhoršia je na posúdenie rozhodujúca.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
48
Obr. 3.11 Kritické oblasti výjazdu
Vodiči, ktorí zamýšľajú jednosmerný jazdný pás opustiť, sa už včasne radia do pravého jazdného
pruhu. To znamená, že pred výjazdovým pruhom sa môže preťažiť pravý jazdný pruh. Pre
posúdenie tejto situácie nie je k dispozícii žiaden postup.
Pre kapacitu výjazdu to znamená, že nie je rozhodujúca maximálna intenzita dopravy odpájajúcich
sa vozidiel qM, ale kapacita výjazdovej rampy. Z tohto dôvodu sú obidve kritéria – aj z pohľadu
malej štatistickej bezpečnosti – spracované v ďalej uvedených postupoch spoločne. Kapacity sa
udávajú vo [voz/h].
Pre jednopruhovú výjazdovú rampu (typ A1) je jej kapacita 1500 voz/h. Pri dvojpruhových
výjazdových rampách (výjazd typu A2 až A4) je kapacita výjazdu výrazne určovaná osadením
jazdnými pruhmi výjazdovej rampy. Pri výjazde typu A2 môže byť pri správnom značení
dosiahnuteľná kapacita 2550 voz/h. Pre výjazd A3 a A4 je z dôvodu lepšieho využitia oboch
jazdných pruhov (v rámci výjazdu) určená kapacita 3000 voz/h.
Kapacita hlavnej cesty za výjazdom má vplyv na priebeh dopravy na výjazdovej rampe iba
v prípade „odobratia pruhu“ (typ A4). Platí tu úvaha pre kapacitu priebežných hlavných jazdných
pásov úseku nad vjazdom.
Priebeh výjazdu a prierez výjazdovej rampy
Aby požadované požiadavky na kvalitu dopravného prúdu výjazdu odpovedali nesmie návrhová
intenzita výjazdových vozidiel qA prekročiť prípustnú intenzitu qA,zul.
Podľa tabuľky 5.1 je možné vypočítať prípustnú intenzitu na výjazde pre každý stupeň kvality
dopravného prúdu a každý typ výjazdu podľa stupňa vyťaženia z príslušnej kapacity.
V tabuľke sú uvedené prípustné intenzity na výjazde pre výjazd typu A1 až A4.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
49
Tabuľka 3.8 Prípustné intenzity na výjazde pre typ A1 až A4
F
Prierez hlavnej cesty za výjazdom
Aby požadované nároky na kvalitu dopravného prúdu výjazdu s „odčítaním jazdného pruhu“ (typ
A4) nesmie intenzita hlavného jazdného pásu za výjazdom qHU prekročiť prípustnú intenzitu qzul.
Pre kontrolu prierezu hlavnej cesty za výjazdom je potrebné použiť zaťaženie v [voz/h], pričom
je potrebné určiť príslušný podiel bSV.
3.2.9 Priebeh dopravy na MÚK
V predchádzajúcich častiach boli vjazdy, výjazdy a priepletové úseky uvažované ako medzi sebou
vzájomne nezávislé čiastkové križovatky.
V skutočnosti existuje vzájomné ovplyvňovanie dopravného prúdu medzi jednotlivými čiastkovými
križovatkami (v závislosti od ich vzájomnej vzdialenosti).
Uvedená metodika môže byť považovaná za presnú, pokiaľ by neexistovalo vzájomné
ovplyvňovanie dopravného prúdu v rámci križovatky. Preto musí byť výpočet dosiahnuteľného
stupňa kvality dopravy zjednodušený v zmysle výpočtu stredného stupňa kvality dopravy.
Zistená kvalita dopravy každej jednej čiastkovej križovatky sa hodnotí stupnicou od 0 do 5, podľa
tabuľky. Pokiaľ pre jednu čiastkovú križovatku platí stupeň F, potom je tento stupeň platný aj pre
celú MÚK.
Tabuľka 3.9 Hodnotenie stupňa kvality na častiach mimoúrovňovej križovatky
Vážené hodnotenie BGes stupňa kvality mimoúrovňovej križovatky, pozostávajúcej z m čiastkových
križovatiek, je harmonický priemer m čiastkových hodnotení kvality Bj podľa:
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
50
kde:
BGes je hodnotenie stupňa kvality mimoúrovňovej križovatky [-].
Vypočítané hodnotenie BGes sa zaokrúhli na celé číslo bežnými matematickými pravidlami. Stupeň
kvality dopravného prúdu MÚK sa môže odčítať obdobne ako BGes v tabuľke.
3.2.10 Postup a formulár
Návrh a výpočet sa má vykonať v nasledovných krokoch:
1) voľba tvaru križovatky, stanovenie vedenia jednotlivých spojovacích rámp (líniové vedenie) a
voľba návrhovej rýchlosti,
2) voľba vhodného križovatkového elementu podľa štandardov pre vjazd, prieplet a výjazd, včítane
stanovenia jazdných pruhov,
3) stanovenie požadovaného stupňa kvality dopravy dopravného prúdu podľa zadania
objednávateľa
4) výpočet návrhovej intenzity qB vrátane podielu ŤV pre všetky prierezy mimoúrovňovej križovatky
5) súpis ovplyvňujúcich faktorov :
a) typy čiastkových križovatiek (vjazdy, prieplety a výjazdy) a počet jazdných pruhov n
ležiacich za prierezom cesty,
b) podiel ŤV - bSV,
c) poloha a funkcia priebežného jednosmerného jazdného pásu ,
d) zníženie rýchlosti na priebežnom jednosmernom jazdnom páse.
6) vytvoriť j čiastkových križovatiek, rozdielnych podľa vjazdov, priepletov a výjazdov,
7) pre každú čiastkovú križovatku j:
- vstupné veličiny: dimenzačné intenzity jednotlivých rezov qH/qV, qE, qA,
- prepočet jednotlivých rezov zaťaženia qB na zaťaženie jednotkovými vozidlami pri použití podielu
ŤV - bSV,
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
51
- určenie prípustného stupňa kvality pre vjazd, prieplet, výjazd, pre prierez priebežného jazdného
pásu za čiastkovou križovatkou a pre prierez výjazdovej rampy,
8) sumár analýzy mimoúrovňovej križovatky .
Ako pomoc pre splnenie požadovaných výpočtových krokov slúži formulár - TP 10/2010.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
52
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
53
? Samohodnotiace otázky
7. Co je kapacita a funkčná úroveň MÚK?
8. Popíšte postup stanovenia kapacity a funkčnej úrovne MÚK.
9. Uveďte neurčitosti pri posudzovaní MÚK z hľadiska kapacity.
Σ Zhrnutie
V kapitole je popísný postup výpočtu a posúdenia kapacity mimoúrovňových
križovatiek.
Použitá a odporúčaná literatúra
12. Chochol, S. a kol.: Cesty a diaľnice, ALFA Bratislava, 1989
13. TP 10/2010 Výpočet kapacít pozemných komunikácií, MDPaT SR,
Bratislava, 2010
A b
Glosár Kapacita MÚK - vyjadruje maximálne množstvo vozidiel, ktoré tieto prepustia za
časovú jednotku.
Intenzita výjazdu - suma intenzít odpájajúcich sa vozidiel a intenzít v pravom
priebežnom jazdnom pruhu hlavnej cesty
Intenzita vjazdu - suma intenzít pripájajúcich sa vozidiel a intenzít v pravom
priebežnom pruhu hlavnej cesty
Vrch ostrovčeka - bod, v ktorom pravý priebežný pruh jednosmerného jazdného
pásu:
- stretáva s ľavým jazdným pruhom pripájacej vetvy, alebo
- stretáva s ľavým jazdným pruhom odpájacej vetvy
Intenzita priepletu - suma intenzít všetkých dopravných prúdov na jazdných
pruhoch, medzi ktorými dochádza k prepletaniu
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
54
4. Upokojovanie dopravy [14, 15]
Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali:
mať prehľad o podmienkach použitia prvkov upokojenia dopravy na
cestách,
poznať možnosti pri navrhovaní prvkov upokojovania dopravy,
vedieť aplikovať návrhy riešenia na úrovni projektu.
4.1 Princípy upokojovania dopravy
V rámci mimoúrovňových križovatiek potenciálne nastávajú konfliktné situácie iba vo forme
o pripájania,
o odpájania a
o priepletu.
4.1.1 Priestorové pôsobenie
– zmeny zavedené upokojovaním dopravy v určitej časti sídla pôsobia na procesy v celej
komunikačnej sieti, preto je potrebné do riešenia zahrnúť požiadavky na komunikácie hlavnej
komunikačnej siete a prieťahy, ktoré si vyžadujú odlišný súbor opatrení, ako obslužné a
nemotoristické komunikácie.
4.1.2 Integrácia funkcií v dopravnom priestore
– je zameraná na vzájomné spolupôsobenie sídlotvorných, dopravných a environmentálnych
požiadaviek a tiež osobitných nárokov upokojovania dopravy z pohľadu funkcie daného priestoru.
ζ
Úvod
Prieťahy ciest cez obce a mestá spôsobujú obmedzovanie a zhoršovanie kvality
života ich obyvateľov. Riešením sú prvky upokojovania dopravy ako moderný
spôsob procesu návrhu a projektovania komunikačných sieti. Prvky upokojenia
dopravy zabezpečia na prieťahu zníženie rýchlosti vozidiel na želateľnú rýchlosť,
ktorá zabezpečí požadovanú kvalitu života a životného prostredia v ich okolí.
Kapitola je spracovaná na základe TP 15/2005 platného v SR pre aplikáciu prvkov
upokojovania dopravy na prieťahoch ciest v správe SSC [3].
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
55
4.1.3 Účinnosť opatrení
– zavedenie opatrení je nutné preveriť z hľadiska efektívnosti: často jednoduché, cenovo
nenáročné dopravno-organizačné opatrenia prinášajú pozitívnejšie účinky ako drahé izolované
opatrenia. Každé riešenie je nutné preveriť vhodnými metódami hodnotenia „pred“ a „po“ zriadení
prvkov upokojovania, príp. po zavedení ďalších navrhovaných opatrení.
4.1.4 Akceptácia verejnosťou
– presadenie navrhovaných opatrení na upokojovanie dopravy si vyžaduje akceptáciu dotknutých
skupín občanov (obyvatelia, návštevníci inštitúcií, firiem, obchodov, služieb a pod.), aj z pohľadu
veku napr. požiadavky detí, starších ľudí a telesne postihnutých občanov, ako aj nároky chodcov,
cyklistov, vodičov i cestujúcich MHD, vozidiel rýchlej zdravotnej služby, požiarnych vozidiel a
vozidiel údržby.
4.2 Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných
prieťahov v obciach a mestách
Zásady upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov majú za cieľ poskytnúť vhodné
nástroje na presadzovanie nových tendencií humanizácie cestnej dopravy na prejazdoch sídelnými
útvarmi, účinne presadzovaných v krajinách Európskej únie, ktorá sa zaviazala znížiť dopravnú
nehodovosť do roku 2010 o polovicu.
Pretože každé sídlo má svoj špecifický charakter, je pri upokojovaní dopravy treba v každom
prípade pristupovať individuálne, zvažovať regionálne a miestne podmienky (vrátane iných
cestných komunikácií). Súčasne sa treba snažiť o zosúladenie s existujúcimi, aj keď už nie vždy
vyhovujúcimi platnými projektovými STN (najmä STN 73 6101 a 73 6110).
Cieľom je väčšia bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky, zvýraznenie ochrany
životného prostredia, kvality života v sídlach a väčšia zodpovednosť projektanta za konkrétne
riešenie, v súlade s požiadavkami zainteresovaných účastníkov (obstarávateľmi, investormi,
správcami, miestnymi úradmi, odborom dopravnej polície PZ, a i.).
4.3 Východiská pre tvorbu upokojovaných cestných prieťahov
Prevažná väčšina sídiel (cca 97%) má charakter malých miest a vidieckych obcí, v ktorých
hlavnú osnovu komunikačnej siete tvorí prieťah cestnej komunikácie. Rozsah komunikačnej siete
je závislý na viacerých faktoroch (geografických, polohových, hospodárskych, a i.), predovšetkým
však na veľkosti daného sídla. Vo väčších obciach a malých mestách je komunikačná sieť
rozvetvenejšia a možno v nej vytvárať alternatívne prístupové trasy, či okruhy (obr. 4.1). V malých
obciach tvorí cestný prieťah často jedinú komunikáciu, ktorá okrem nadmiestnej funkcie plní aj
dôležitú úlohu prístupnosti okolitých objektov a územia komunikácie, kde výrazne dominujú lokálne
pozdĺžne a priečne väzby – obr. 4.2.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
56
Obr.4.1 Rozvetvená komunikačná sieť mesta [15] Obr.4.2 Jednoduchá komunikačná
sieť malej obce [15]
4.4 Cestné prieťahy v štruktúre pozemných komunikácií
Cestné prieťahy tvoria časť siete cestných komunikácií, ktorá vedie sídelným útvarom v
zastavanom území alebo územím určeným na súvislé zastavanie a sú dopravnou súčasťou siete
miestnych komunikácií. Podľa STN 73 6101 sa cestné komunikácie delia na:
a) cesty s neobmedzeným prístupom (C),
b) cestné komunikácie s obmedzeným prístupom:
- rýchlostné cesty (R),
- diaľnice (D).
Podľa dopravno-urbanistického riešenia (STN 73 6110) plnia jednotlivé funkčné skupiny ako
prieťahy nasledovnú funkciu:
- rýchlostné (A) – prieťahy diaľnic (D) a rýchlostných ciest (R),
- zberné (B),
- prieťahy ciest (C) I., II. a III. triedy.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
57
Obr. 4.3 Poloha trasy prieťahu vo vzťahu k typu sídla a jeho dostupnosti z cestného prieťahu [15]
4.5 Delenie cestných prieťahov a ich charakteristiky
Z hľadiska urbanistickej funkcie možno rozdeliť cestné prieťahy do týchto základných typov:
- mestské,
- vidiecke,
- v prímestských oblastiach.
Charakteristiky cestných prieťahov vyplývajú z funkcie cestnej komunikácie vo vzťahu k
úlohe daného sídla v hierarchii sídelnej štruktúry, cestnej siete, intenzity cestnej dopravy, podielu
tranzitnej dopravy, stavebného usporiadania a skladby dopravného priestoru cestného prieťahu vo
vidieckom sídle.
Trieda 1: Vidiecky prieťah s malým dopravným významom:
- spojovacia funkcia cestného prieťahu je viazaná len na blízke okolie obce,
- nízka alebo veľmi malá intenzita cestnej dopravy,
- obchvat nie je potrebný ani účelný,
- malý dopravný význam si vyžaduje len malé stavebné úpravy,
- vidiecke prvky dopravného priestoru zostávajú v celom rozsahu zachované.
Trieda 2: Vidiecky prieťah s veľkým dopravným významom:
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
58
- spojovacia funkcia cestného prieťahu presahuje spádové územie obce,
- vysoká intenzita cestnej premávky,
- obchvat vzhľadom na dopravný význam cestnej komunikácie môže byť účelný,
- podiel tranzitnej dopravy je veľký,
- pri prestavbe alebo rekonštrukcii treba dať dôraz na upokojovanie prieťahu, vzhľad ulice a
obce a na súlad medzi dopravnými a sociálnymi funkciami dopravného priestoru.
Trieda 3: Odľahčený vidiecky prieťah:
- má zníženú intenzitu cestnej premávky pomocou obchvatu,
- na prieťahu zostáva len zdrojová/cieľová a miestna cestná doprava,
- na týchto prieťahoch možno využiť výhodu zníženého zaťaženia a posilniť pobytovú
funkciu v uličnom koridore pomocou upokojovania dopravy.
Trieda 4: Mestský prieťah s veľkým dopravným významom:
- cestný prieťah plní vo veľkej miere dopravnú spojovaciu aj prístupovú funkciu,
- je súčasťou cestnej siete vyššieho dopravného významu,
- cestný prieťah je často aj hlavnou „obchodnou“ ulicou obce a po oboch stranách je na nej
sústredených veľa aktivít vybavenosti,
- vysoké zaťaženie cestnou premávkou spôsobuje nepriaznivé dopady na okolie prieťahu,
- obchvat je žiaduci a môže viesť k zníženiu zaťaženia, svojim záberom však môže
poškodiť zostávajúce voľné plochy a preto ho nie je možné realizovať,
Trieda 5: Odľahčený mestský prieťah:
- výstavbou obchvatu je na prieťahu čiastočne znížená intenzita cestnej premávky,
- prieťah po znížení zaťaženia plní predovšetkým prístupovú funkciu,
- zaťaženie je však napriek odľahčeniu stále vysoké, pretože pre veľké zaťaženie obchvatu
diaľkovou tranzitnou dopravou naďalej prechádza sídlom blízka tranzitná doprava,
Trieda 6: Komunikácie a námestia v okolí prieťahu:
- v centrách obcí sa prieťahy často rozširujú, prechádzajú námestiami, alebo sa na ne
napájajú vedľajšie uličky, ktoré síce majú veľmi malý dopravný význam, ale značne
ovplyvňujú vzhľad ulice a vytvárajú tak obraz obce, ktorý vodič vníma prejazdom obce,
- cestný prieťah často tvrdo a svojvoľne pretína tieto citlivé miesta a priestory,
- je preto dôležité upriamiť pozornosť pri priestorovom a kompozičnom riešení týmto
vizuálne citlivým prvkom na cestnom prieťahu a zahrnúť doň aj nadväzné uličky a
námestia, najmä v centre obce.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
59
4.6 Kritériá na riešenie upokojovaných cestných prieťahov
Pri aplikácii upoko jovania dopravy je nevyhnutné zohľadniť konkrétne priestorové,
prevádzkové a environmentálne požiadavky stanovené v STN 73 6101 a STN 73 6110, vyjadrené
základnými kritériami na navrhovanie prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov
v obciach a mestách, ktorými sú:
- udržateľná nadväznosť miestnych komunikácií a verejných priestorov na cestný prieťah;
- bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky;
- rýchlosť vozidiel na úrovni želanej rýchlosti vyplývajúcej z funkčnej náplne územia dopravného
priestoru cestného prieťahu a požiadaviek kvality života v jeho okolí;
- únosné dopravné zaťaženie intenzitou cestnej premávky umožňujúce funkciu aktivít v okolí
cestného prieťahu;
- zabezpečenie priečnych väzieb pre chodcov, cyklistov a dopravnú obsluhu;
- estetický vzhľad a sídlotvorné pôsobenie cestného prieťahu,
- vysoká kvalita životného prostredia v koridore cestného prieťahu.
Po komplexnom zhodnotení situácie možno vhodné prvky upokojenia dopravy aplikovať aj na
úsekoch ciest I. a II. triedy.
4.7 Priestorové usporiadanie upokojovaného cestného prieťahu
Vzhľadom na špecifický charakter cestných prieťahov je pri ich riešení potrebné zohľadniť
požiadavky projektovania cestných komunikácií (STN73 6101), ako aj požiadavky projektovania
miestnych komunikácií (STN 73 6110). Rozhodujúcim faktorom je funkcia daného územia, ktorým
cestný prieťah prechádza. Požiadavky na jednotlivé funkčné zložky územia, jeho náplň a funkčné
využívanie určujú v širšom rámci riešenia problematiky dopravného priestoru cestného prieťahu
zákon č. 50/1976 Zb., vyhl. č. 453/2000 Z.z. a vyhl. č. 55/2001 Z.z. (pozri 1.6).
4.8 Typy opatrení na upokojovaného cestného prieťahu
Na zdôraznenie odlišného spôsobu jazdy sa na cestných prieťahoch používajú rôzne typy
opatrení na upokojovanie dopravy. Na cestných prieťahoch obcou treba zachovať rovnaké
návrhové prvky ako v nezastavanom území tak, aby sa zachoval plynulý prejazd obcou a súčasne
aby plnil aj obslužnú funkciu priľahlého územia a zástavby. Z hľadiska požiadaviek upokojovania
dopravy treba regulovať/usmerňovať jazdnú rýchlosť na prieťahu a zároveň aj navrhovať prvky
upokojovania dopravy, ktoré nadväzujú na prejazdný úsek. Na upokojovanie dopravy na cestných
prieťahoch je nutné používať odlišné prvky na prejazdnom úseku, kde sa vyžaduje plynulá jazda a
na nadväzných MK, kde sa môžu použiť aj opatrenia, ktoré fyzicky obmedzujú spôsob jazdy a
rýchlosť vozidiel. Tieto môžeme rozdeľovať podľa priestorového pôsobenia úprav na dynamiku a
spôsob jazdy na:
horizontálne,
vertikálne.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
60
4.8.1 Horizontálne opatrenia
Medzi horizontálne opatrenia na upokojovanie dopravy na cestných prieťahoch sa zaraďujú
tie, ktoré nadvýšením povrchu vozovky nespôsobujú výrazné obmedzovania v dynamike jazdy
vozidla, pričom sa za maximálne považuje 15 mm nadvýšenie vozovky.
Horizontálne opatrenia na upokojovanie dopravy sa používajú na cestných prieťahoch a môžu
byť:
- predbežné varovné dopravné značenie;
- zvislé a vodorovné dopravné značenie;
- optické zúženie jazdných pruhov;
- akustické a optické brzdy;
- radar spriahnutý so svetelnou signalizáciou;
- svetelná signalizácia;
- zmena povrchu vozovky;
- okružné križovatky;
- vstupné brány;
- fyzické a optické zúženie jazdných pruhov;
- vybočenie jazdného pruhu;
- deliace pásy;
- ostrovčeky;
- vysunuté chodníkové/vegetačné plochy;
- vysunuté nárožia;
- priestorové usporiadanie dopravného priestoru;
- viacúčelové pruhy.
4.8.2 Vertikálne opatrenia
Vertikálne opatrenia pôsobia výrazne na spôsob jazdy vodiča a dynamiku vozidla fyzickým
obmedzením.
Pri nedodržaní povolenej rýchlosti výrazne pôsobia na vnem vodiča. Vertikálne opatrenia na
upokojovanie dopravy sa používajú na nadväzných komunikáciách k cestným prieťahom. Medzi
vertikálne opatrenia na upokojenie dopravy patria:
- spomaľovacie prahy (úzke, široké);
- zvýšené plochy;
- kombinácia prvkov;
- a iné.
4.9 Delenie opatrení podľa charakteru úsekov cestných prieťahov
Z hľadiska upokojovania dopravy treba odlišovať charakter jednotlivých úsekov cestného
prieťahu, ktoré majú zásadný vplyv na spôsob jazdy vozidiel a ich dopady na okolie. Požiadavky na
zmenu spôsobu jazdy sa menia podľa charakteru úseku cestného prieťahu pred vjazdom do obce,
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
61
na samotnom rozhraní zastavaného/nezastavaného územia, na prejazdnom úseku v obci, v
špecifických podmienkach aj na výjazde, podľa čoho možno rozdeliť aj používané opatrenia na
upokojovanie dopravy:
pred vjazdom do obce,
za vjazdom do obce,
na prieťahu,
na výjazde z obce,
na nadväzných miestnych komunikáciách
4.9.1 Opatrenia pred vjazdom do obce
Veľký rozdiel povolených rýchlostí medzi nezastavaným (90 km/h) a zastavaným (60
km/h), územím vedie k nedodržovaniu povolených rýchlostí a prenosu nadmernej rýchlosti pri
prejazde vozidla v obci.
Z tohoto dôvodu treba pred vjazdom do obce vytvoriť podmienky pre postupné znižovanie rýchlosti
vchádzajúceho vozidla, na ktoré musí vodič včas zareagovať a prispôsobiť sa na prejazd obcou
v hraniciach povolenej rýchlosti. Opatrenia na zníženie rýchlosti pred vjazdom možno zabezpečiť:
- zvislým dopravným značením a
- akustickými a optickými brzdami.
Jednotlivé prvky upokojovania dopravy pred vjazdom sa môžu zabezpečiť jednotlivo aj
kombináciou prvkov.
4.9.2 Opatrenia na vjazde do obce
Opatrenie na vjazde má zabezpečiť zníženie rýchlosti vozidla a prispôsobenie vodiča na
jazdu zastavaným územím obce povolenou, resp. želanou rýchlosťou.
Medzi hlavné opatrenia upokojovania na vjazde do obce patria:
- predbežné varovné zvislé a vodorovné dopravné značenie,
- akustické a optické brzdy,
- svetelná signalizácia,
- zmena povrchu vozovky,
- okružné križovatky,
- vstupné brány,
- fyzické a optické zúženie jazdných pruhov,
- vybočenie vstupného jazdného pruhu.
Použité opatrenie má byť také, aby znížilo rýchlosť vozidla prichádzajúceho z nezastavaného
územia na povolenú rýchlosť v obci a znemožňovalo prenos vysokých rýchlosti do územia obce.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
62
4.9.3 Opatrenia na prieťahu obce
Opatrenia na prejazdnom úseku v obci majú zabezpečiť súvislé priebežné udržanie
zníženej rýchlosti vozidla a jazdu zastavaným územím obce povolenou, resp. želanou rýchlosťou.
Je vhodné využiť tieto opatrenia:
- ostrovčeky,
- vysunuté chodníkové/vegetačné plochy,
- okružné križovatky,
- deliace pásy,
- vysunuté nárožia,
- priestorové usporiadanie dopravného priestoru,
- viacúčelové pruhy.
4.9.4 Opatrenia na výjazde z obce
Opatrenia na výjazde majú zamedziť predčasnému zvyšovaniu rýchlosti vozidla pred
opustením zastavaného územia obce, najmä v zastavanom území, ak v okolí výjazdu sú
umiestnené výrobné firmy, obchodné reťazce, poľnohospodárske družstvá alebo iné aktivity, v
ktorých okolí možno predpokladať výskyt chodcov, cyklistov alebo obslužných vozidiel. Tieto
opatrenia sa môžu kombinovať s opatreniami riešenými v protismere na vjazde do obce, ako:
- akustické a optické brzdy,
- svetelná signalizácia,
- zmena povrchu vozovky,
- okružné križovatky,
- vstupné brány,
- fyzické a optické zúženie jazdných pruhov,
- symetrické vybočenie jazdných pruhov.Z hľadiska upokojovania
4.9.5 Opatrenia na nadväzných miestnych komunikáciách
Opatrenia na miestnych komunikáciách a dopravných priestoroch nadväzujúcich na cestný
prieťah musia zabezpečiť plynulý prechod režimu jazdy z nadradenej komunikácie do zón s
obmedzenou rýchlosťou.
Súčasne musia zabezpečiť preferenciu a plynulý pohyb chodcov a cyklistov na súbežných
chodníkoch v pridruženom dopravnom priestore. Najčastejšie, v kombinácii so zvislými a
vodorovnými dopravnými značkami sa používajú:
- spomaľovacie prahy (úzke, široké);
- zvýšené plochy;
- zúženie a posun (vertikálny/horizontálny) jazdného pruhu,
- kombinácia prvkov.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
63
4.10 Typológia prvkov upokojovania na cestných prieťahoch [15]
Predbežné varovanie
Prispôsobenie režimu jazdy vodiča na vstup do obce treba zabezpečiť už v predstihu na
nezastavanom území - úseku pred vstupom do obce s postupným znižovaním rýchlostí pomocou
zvislých a vodorovných dopravných značiek. Najčastejšie sa používa obmedzenie povolenej
rýchlosti zvislým dopravným značením a vodorovné dopravné značenie plnou čiarou (doprav.
značka V1a, V1b). Tieto opatrenia sa môžu kombinovať s akustickými a optickými brzdami,
súčasne s radarom spriahnutým s výstražnou svetelnou signalizáciou.
Optické a akustické brzdy
Na upozornenie vodiča, aby znížil rýchlosť na dovolenú resp. želanú rýchlosť, sa používajú
optické a akustické brzdy (dopravná značka V16).
Optické brzdy sa tvoria vyznačením opakovaných priečnych bielych čiar alebo dvojíc čiar, kolmých
na smer jazdy v postupne sa zmenšujúcej vzdialenosti od seba na povrch vozovky tak, aby pôsobili
na znižovanie rýchlosti vozidiel.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
64
Optický účinok sa môže doplniť akustickou úpravou povrchu prilepením vhodného kameniva
frakcie 8 - 11, alebo prilepením umelých nerovností (reflexných dopravných gombíkov a pod.)
výšky max. 15 mm.
Účinok optických a akustických bŕzd možno vytvoriť drážkami vyfrézovanými do obrusnej vrstvy
vozovky šikmo na smer jazdy v hĺbke 15 mm a vzdialenosti jednotlivých drážok vo zväzkoch po
200 mm (má to aj priaznivý odvodňovací účinok a zlepšuje protišmykové vlastnosti krytu).
Varovná signalizácia
V miestach, kde je nutné dôrazne upozorniť na zmenu režimu jazdy, alebo dochádza k
pravidelnému porušovaniu obmedzenej alebo povolenej rýchlosti, sa používa varovná svetelná
signalizácia.
Zariadenie tvorí pevný radar umiestnený v dostatočnom predstihu pred indikovaným miestom,
spriahnutý so svetelnou signalizáciou umiestnenou nad jazdným pruhom/pásom v mieste
stanovenej rýchlosti.
Opatrenie upozorňuje blikavým signálom na meranie rýchlosti radarom a na stanovenú rýchlosť
(blikavý červený symbol obmedzenej/povolenej rýchlosti), alebo na aktuálnu rýchlosť jazdy vozidla
(blikavý žltý číselný znak aktuálnej rýchlosti). Opatrenie priamo pôsobí na znižovanie rýchlosti. Je
veľmi účinné a umožňuje samokontrolu rýchlosti a postupné znižovanie rýchlosti na dovolenú
(želanú) rýchlosť, alebo upozorňuje na nebezpečné (kolízne) miesto.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
65
Vstupné brány
Priestorové usporiadanie vjazdu cestného prieťahu do obce rozhodujúcim spôsobom
ovplyvňuje rýchlosť jazdy vozidiel v priebehu obce. Dôležitým opatrením je zamedzenie priameho
priehľadu vodiča obcou už pred vstupom z nezastavaného územia, najmä pri malých osamelých
obciach s krátkym prejazdom.
Z tohto dôvodu sa na vjazde do obce vytvárajú stavebné, technické a vegetačné úpravy, ktoré
majú zabrániť priamemu priehľadu obcou už pri vstupe z nezastavaného územia
Opatrenia sa môžu tvoriť prirodzenými prvkami (zeleňou, terénom) alebo umelými opatreniami v
pridruženom dopravnom priestore a v hlavnom dopravnom priestore cestného prieťahu.
Sú to:
- vysoká a nízka zeleň;
- stavebné alebo technické objekty vstupná brána
- osvetlenie.
V hlavnom dopravnom priestore je to:
- smerové vybočenie jazdného pruhu (symetrické/asymetrické);
- fyzické zúženie vozovky zmenou šírky jazdných pruhov;
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
66
- optické zúženie vodorovným značením, dlažbou, zeleňou na stredových ostrovčekoch;
- malé okružné križovatky;
- zmena povrchu vozovky (textúra, farba, materiál).
Vybočenie jazdného pruhu
Opatrenia na miestnych komunikáciách a dopravných priestoroch nadväzujúcich na cestný
prieťah musia zabezpečiť plynulý prechod režimu jazdy z nadradenej komunikácie do zón s
obmedzenou rýchlosťou.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
67
Zóna s dopravným obmedzením
Na vjazde do obce za dopravnou značkou je možné zabezpečiť zmenu režimu jazdy nižšou
rýchlosťou zodpovedajúcou želanej rýchlosti na cestnom prieťahu umiestnením dopravnej značky
D56a a to na celom prejazdnom úseku, alebo len na vymedzenom úseku (centrálna zóna, škola,
vybavenosť).
Opatrenie využíva zvislé a vodorovné dopravné značenie, nie sú potrebné stavebné úpravy.
Použitím tohto opatrenia sa minimalizuje počet použitých dopravných značiek na celom
prejazdnom úseku cestného prieťahu. Na každom vstupe/výstupe do zóny sú potrebné len dve
(D56a, D56b) bez nutnosti opakovania vo vnútri zóny.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
68
Svetelná signalizácia
V miestach, kde sa opatrenia na upokojovanie dopravy na cestných prieťahoch kombinujú
s umiestnením silno zaťažených priechodov pre chodcov, cyklistov, ľavých odbočení z prieťahu
alebo výjazdov z okolitých plôch a objektov sa používa dopytová alebo dopravou ovládaná
svetelná signalizácia.
Zmena povrchu vozovky
Zmena textúry alebo farby povrchu vozovky prispieva k informovanosti vodičov o potrebe zmeny
režimu jazdy oproti nezastavanému územiu na vjazde do obce, pred priechodmi pre chodcov a
cyklistov, alebo miestami, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť a opatrnosť vodičov.
Zmena povrchu/krytu vozovky sa vyhotoví použitím dlažby, úpravou povrchových vlastností
vozovky nanášaním nového povrchu alebo farbou.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
69
Malé okružné križovatky
Jestvujúce križovatky na ktorých dochádza k zvýšenej nehodovosti možno upraviť na malé okružné
križovatky.
Zúženie jazdného pruhu deliacim ostrovčekom
Na úsekoch prieťahu, v ktorých treba zabezpečiť upokojovanie dopravy znížením rýchlosti vozidiel
bez fyzického obmedzenia, sa môže použiť zúženie jazdných pruhov vložením stredových
deliacich ostrovčekov.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
70
Zúženie jazdného pruhu deliacim pásom
V zastavanom území malých miest a obcí, v ktorých je pozdĺž prieťahu rozložená kompaktná
zástavba radových domov, dochádza k častému ľavému odbočovaniu vozidiel z cestného prieťahu
do okolitých objektov a funkčných plôch.
Zúženie jazdného pruhu vysunutou plochou
Vysunuté plochy vznikajú v mieste prerušenia pridružených (parkovacích, zastávkových, a i...)
pruhov/pásov vysunutím chodníkovej plochy až na styčnú hranu pridruženého a jazdného pruhu.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
71
Vysunuté nárožia
Na miestach, kde treba účinným spôsobom znížiť rýchlosť bez výrazného fyzického
obmedzenia sa môžu uskutočniť zmeny smerového vedenia vybočením jazdného pruhu
(jednostranným/obojstranným).
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
72
Vybočenie jazdného pruhu sa môže uskutočniť na krátkom úseku vložením stredového ostrovčeka
o minimálnej šírke 1,5 m s nízkou zeleňou, alebo umiestnením ochranného ostrovčeka pre
priechod chodcov a cyklistov s min. šírkou 2,5 m.
Odsun jazdného pruhu
Odsun jazdného pruhu (šikana) sa uplatňuje pri zásadnej zmene polohy jazdného pruhu
v nadväznom úseku.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
73
Dlhý priečny prah a vyvýšené plochy
Charakteristické geometrické usporiadanie spomaľovacieho prahu určuje predovšetkým jeho dĺžka
a šírka.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
74
Dlhý priečny prah s posunom jazdného pruhu
V špeciálnych prípadoch treba zosilniť účinok horizontálnych a vertikálnych prvkov upokojovania
dopravy. Spojením dlhého priečneho prahu s posunom jazdného pruhu možno docieliť vyšší
účinok upokojovania dopravy
Zúženie vozovky na jeden pruh
Na vedľajších komunikáciách, kde je veľmi malá intenzita cestnej premávky, široká vozovka
a veľké rýchlosti vozidiel, ktoré treba redukovať, sa použije bodové upokojovanie dopravy zúžením
vozovky na jeden jazdný pruh.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
75
Kombinácia horizontálnych a vertikálnych prvkov upokojovania
Na nadväzných komunikáciách sa môže kombinovať rôzne druhy opatrení na upokojovanie
dopravy.
Vankúše
Spomaľovacie vankúše sú vytvorené delenými krátkymi priečnymi prahmi (vankúšmi) na vozovke z
dôvodu zvýhodnenia určitých druhov vozidiel.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
76
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
77
A b
Glosár Upokojovanie dopravy – súbor organizačných, regulačných a stavebných
opatrení, ktorými sa dosiahne súlad medzi architektonicko-urbanistickou
kompozíciou, sociálnou funkciou a nárokmi dopravy v priestore miestnej
komunikácie
Prieťah – (prejazdný úsek) úsek časti cestnej siete vedený sídelným útvarom,
územím určeným na súvislé zastavanie alebo cez colný priestor
Obchvat – úsek časti cestnej siete, ktorý obchádza sídelný útvar alebo územie
určené na súvislé zastavanie pričom nahrádza prejazdný úsek miestnej
komunikácie
Dopravný priestor – priestor nad časťou miestnej komunikácie, ktorá slúži cestnej
premávke, delí sa na hlavný dopravný priestor a pridružený priestor
Reintegrácia dopravného priestoru ulice – rekonštrukcia a obnova funkčného a
priestorového usporiadania uličného koridoru so zohľadnením sídlotvorných prvkov
dopravného upokojovania
Prvky upokojovania dopravy - dopravno-organizačné a stavebno-technické
opatrenia v dopravnom priestore pozemnej komunikácie, ktoré vplývajú na
správanie vodiča a dynamiku jazdy vozidla, v súlade s funkčnými požiadavkami
okolia komunikácie a uličného koridoru
Zelaná rýchlosť – jazdná rýchlosť vozidiel, ktorá zodpovedá funkčným,
prevádzkovým, sociálnym a environmentálnym nárokom územia v trase cestného
prieťahu a neprekračuje povolenú rýchlosť v obci a je stanovená všeobecnou
dohodou cestného správneho orgánu, polície a príslušnej samosprávy po
komplexnom zhodnotení podmienok na riešenom prieťahu cesty, čím sa stáva
záväznou pre návrh stavebno-dopravných opatrení na dosiahnutie upokojenia
prieťahu cesty (max do 60 km/h)
Spomaľovací prah – stavebno-technický prvok (obr. 2.1 a 2.2), ktorý čiastočným
zvýšením nivelety ako fyzická prekážka vytvára nepriaznivý dynamický účinok na
vozidlo a tak účinne vplýva na zníženie nežiadúcej rýchlosti vozidiel; vytvorené
nadvýšenie vozovky je min. 15 mm a spravidla neprevyšuje 150 mm alebo výšku
priľahlého obrubníka
Vyvýšená plocha - zvláštny druh upokojovacieho prvku, vytvorený zvýšením časti
vozovky na dĺžke určitého úseku danej komunikácie, s cieľom upokojovania cestnej
dopravy a uľahčenia priečneho pohybu chodcov a cyklistov v hlavnom dopravnom
priestore komunikácie alebo križovatky; v osobitných prípadoch zvýšené plochy
môžu slúžiť len pre spomalenie automobilovej dopravy, v kombinácii s
uprednostnením iného druhu cestnej dopravy (autobusy, cyklisti, záchranné
vozidlá, požiarnici, a i.)
Vankúš – osobitný druh spomaľovacieho prahu, ktorý nepokrýva celú šírku
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
78
vozovky, ale len jej časť, s cieľom zvýhodnenia jazdy určitých druhov vozidiel, v
závislosti na šírke ich rozchodu
Rampa – (nájazd) je plynulý prechod z jednej na inú výškovú úroveň vozovky na
presne vymedzenej dĺžke, ovplyvňujúcej želanú rýchlosť vozidiel v danom uličnom
koridore, podľa možnosti výškovo zaoblenej na začiatku i na konci rampy (nájazdu)
Opatrenia na podporu prechádzania – stavebné opatrenia, ktoré zmierňujú
bariérový účinok komunikácie a umožňujú chodcom jednoduchšie a bezpečnejšie
prechádzanie
Deliaci ostrovček – dopravný ostrovček na miestne oddelenie dopravných alebo
protismerných jazdných prúdov; v jednom mieste fyzicky oddeľuje jednotlivé smery
jazdy z rôznych dôvodov – usmernenie dopravného prúdu, ochrana odbočovacieho
pruhu pre ľavé odbočenie, zníženie rýchlosti na vjazde do obce; ostrovček sa
spravidla umiestňuje do stredu komunikácie
Ochranný ostrovček – dopravný ostrovček určený na ochranu chodcov
Bočný ostrovček – ostrovček, ktorý sa vkladá do parkovacieho pruhu ako ochrana
parkujúcich vozidiel, pre lepšiu diferenciáciu dopravných plôch a zväčšenie podielu
zelene v dopravnom priestore komunikácie
Vysunutá chodníková plocha – stavebné opatrenie, ktoré zmenšuje plochu
križovatky, čím podporuje dodržiavanie zákazu zastavenia a státia na tejto ploche;
pri tomto stavebnom opatrení sa chodníková plocha rozšíri až na okraj jazdného
pruhu na úkor parkovacieho pruhu alebo bočného deliaceho (zeleného) pásu
Bodové (lokálne) zúženie vozovky – na krátkom úseku nie je dodržaná
štandardná (homogénna) šírka jazdného pruhu, prípadne niekoľkých jazdných
pruhov; počet jazdných pruhov sa spravidla nemení
Okružná križovatka – úrovňová križovatka, na ktorej je cestná premávka vedená
jednosmerným objazdom okolo stredového ostrovčeka
Odsun jazdného pruhu – priečne posunutie jazdného pruhu do paralelného
smeru o určitú hodnotu (smerové vedenie jazdného pásu dvomi protismernými
oblúkmi s malými polomermi nasledujúcimi tesne za sebou) s cieľom dosiahnuť
zníženie jazdnej rýchlosti motorových vozidiel
Optická psychologická brzda – sústava vyznačených priečnych pásov na
vozovke (dopravná značka V 16); ich vzájomná vzdialenosť sa v smere jazdy
zmenšuje a tým rastúca frekvencia optických podnetov stimuluje podvedomie
vodičov k väčšej pozornosti a zníženiu rýchlosti
Vstupná brána – miesto pri vstupe do obce, ktoré je zvýraznené tak, (napr.
umelou konštrukciou s osvetlením) aby upútalo a upozornilo vodiča na nutnosť
zmeny rýchlosti z nezastavaného územia na želanú rýchlosť vo vnútri
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
79
? Samohodnotiace otázky
10. Co je zelaná rýchlosť?
11. Popíšte rozdelenie cestných prieťahov do tried.
12. Uveďte rozdelenie opatrení na upokojovanie dopravy.
13. Popíšte opatrenia – schémy.
Σ Zhrnutie
Nárast cestnej dopravy – zvlášť na prieťahoch sídiel – spôsobuje zvýšenú záťaž
životného prostredia s negatívnym dopadom hlavne na obyvateľov týchto sídiel.
Upokojovaním dopravy sledujeme zníženie tejto záťaže. Poznanie spôsobov
upokojenia umožní projektantovi prijať správne rozhodnutie a projekčne ho
realizovať, čím zabezpečí dosiahnuť v sídlach zlepšenie kvality života.
Použitá a odporúčaná literatúra
14. Bezák, B. :Upokojovanie cestných prieťahov, STU Bratislava,2006
15. TP 15/2011 Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch
cestných prieťahov v obciach a mestách
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
80
5. Výstavba ciest a diaľnic
Δ Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je uviesť študentom prehľad o histórii a perspektívach
výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Cieľom je ozrejmiť študentom očakávané
požiadavky na výstavbu v kontexte ich profesijného zamerania.
Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali mať prehľad o:
histórii výstavby ciest a diaľnic na území SR,
súčasnom stave výstavby C a D,
o perspektívach výstavby C a D.
5.1 História výstavby CaD
5.1.1 Vývoj ciest a dialnic na našom území
Súčasný stav siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je výsledkom vývoja geopoliticko-
ekonomických pomerov v Stredovýchodnej Európe.
Cez územie našej republiky - Jantárová cesta. Spájala Baltické more so Stredozemným morom.
Vznik novodobých ciest na našom území siaha do čias panovania Jozefa I. a Márie Terézie, kedy
sa prikročilo k rozsiahlej výstavbe. Tieto cesty sa dlho nazývali „tereziánskymi cestami“. Na
Slovensku si jednotlivé župy stavali podľa svojich potrieb tzv. „župné cesty“, prípadne mestá a
obce stavali zo svojich prostriedkov tzv. „vicinálky“ (obrázok5.1).
ζ
Úvod
Projket výstavby rýchlostných ciest a diaľnic predstavuje koncepciu výstavby
a dopravnú politiku SR. e rozhodujúca pri návrhu geometrického riešenia
križovatky – z hľadiska kvantity, teda zvládnutia očakávaných intenzít dopravy.
Z hľadiska kvality bude rozhodujúca dosiahnutá funkčná úroveň. Na základe týchto
kritérií je potom možný optimálny návrh prvkov MÚK. V tejto kapitole sú popísané
odporúčané postupy. Implementované v krajinách EÚ aj USA – podľa TP 10/2010
[2].
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
81
Z hľadiska konštrukcie to boli cesty štrkové na štetovom podklade. Mnohé z nich sa stali základom
našej súčasnej cestnej siete.
Cesta „tereziánska“ (1740-1850)
Župná cesta (1865) Vicinálka
Obr. 5.1 Prvé cesty
Vývoj a stav moderných ciest je úzko spätý s rozvojom motorových vozidiel a ich širokým
uplatnením pre obchod, verejnú a súkromnú dopravu.
Najprv sa vozovky ciest iba spevňovali, rozširovali, ale ukázalo sa, že to nestačí, že je
potrebné začať budovať úplne iný druh ciest s dokonalým povrchom, ktoré budú spĺňať požiadavky
jazdy. Bolo potrebné vyhýbať sa dedinám, mestečkám a hlavných miest sa len dotknúť. Preto sa
pristúpilo k výstavbe diaľnic.
Prvé diaľnice na európskom kontinente sa začali stavať v roku 1923 v Taliansku. Druhá
diaľnica v Európe sa začala budovať v roku 1930 v Nemecku.
Obr. 5.2 Návrh siete diaľnic - mapa 1935 – 1938 [NDS]
1,5
8 1,5
8
9,48 m
6,32
0,75 – 1,00 0,75 – 1,00
5,0 – 6,0 m
3,0 – 4,0 0,75 – 1,00 0,75 – 1,00
6,0 – 7,5 m
4,0 – 6,0
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
82
Československo bolo v poradí tretím štátom, na území ktorého sa začalo s výstavbou
diaľnic v roku 1939. Diaľnica Praha – Jihlava – Brno – hranice Slovenska bola rozostavaná v dĺžke
88,5 km.
Obr. 5.3 Návrh siete diaľnic - mapa 1939 - 1945 (II. svetová vojna) [NDS]
V rokoch 1941 – 1942 jej výstavbu nemecké okupačné orgány zastavili. Po oslobodení
potrebná obnova vojnou zničeného národného hospodárstva, miest a dedín dala dlhšie zabudnúť
na výstavbu diaľnic. Až postupný rozvoj motorizmu opäť obnovil myšlienku a potrebu výstavby
diaľnic na našom území. V roku 1967 bolo vládou Československa prijaté uznesenie o rozvoji
diaľnic. Na území Slovenska sa začala výstavba diaľnic 1.4.1969.
Obr. 5.4 Návrh siete diaľnic - mapa 1960 - 1980 (II. svetová vojna) [NDS]
5.1.2 Cestná infraštruktúra
Cestná dopravná infraštruktúra - významne ovplyvňuje rozvoj hospodárstva a tiež priestorové
usporiadanie štátu.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
83
Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej
siete a jej modernizáciu, a to hlavne v súvislosti so stúpajúcou zaťaženosťou hlavných cestných
ťahov s medzinárodnou dopravou, ale takisto aj ciest II. a III. triedy.
Obr. 5.5 Vývoj priemerných hodnôt intenzít [16]
Východiskom z tejto zhoršujúcej sa situácie je budovanie diaľničných úsekov a najmä
rýchlostných ciest, čím sa docieli odstránenie disproporcií v existujúcich kapacitách a zároveň
zlepšenie prepojenia jednotlivých regiónov. Cesty a najmä diaľnice spájajú rozhodujúce
hospodárske, kultúrne a politické centrá štátu a súčasne spájajú náš dopravný systém s
medzinárodnou sieťou ciest a diaľnic susedných štátov.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
84
Obr. 5.6 Vývoj stupňa motorizácie a automobilizácie [16]
5.2 Medzinárodné dopravné koridory
Európsky projekt Paneurópskych dopravných koridorov:
Bol definovaný v r. 1991 na konferencii v Prahe, v r. 1994 na druhej Paneurópskej
dopravnej konferencii na Kréte bolo definovaných deväť koridorov, ako hlavné dopravné osi medzi
EÚ a štátmi strednej a východnej Európy, s požiadavkou prvých investícií v priebehu nasledujúcich
desiatich až pätnástich rokov. V r. 1997 doplnené na tretej konferencii v Helsinkách + desiaty
koridor. Deväť koridorov je železničných, deväť cestných. Desiaty, č. VII, je koridor vodný – tok
Dunaja. Táto sieť koridorov spája Európu od Atlantiku po Ural a od Škandinávie po Stredozemné
more.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
85
Obr. 5.7 Medzinárodné dopravné koridory [NDS]
5.3 Projekt výstavby rýchlostných ciest a diaľnic na Slovensku [16]
Rozsah diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest Slovenska bol schválený uznesením
vlády SR č. 162 z roku 2001 „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktoré definuje
diaľničnú sieť tvorenú diaľničnými ťahmi D1, D2, D3 a D4 a sieť rýchlostných ciest ťahmi R1, R2,
R3, R4, R5 a R6 s možnými ďalšími rýchlostnými ťahmi v ďalekom výhľade a uznesenie vlády SR
č.523 z júna 2003 „Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktoré
prakticky rozširuje sieť rýchlostných ciest o rýchlostný ťah R7.
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
86
Obr. 5.8 Sieť diaľnic a rýchlostných ciest [16]
Sieť diaľnic je podľa UV 162/2001 definovaná nasledovnými ťahmi:
D1 – Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice –
Záhor štátna hranica SR / Ukrajina, dĺžka ťahu je 517 km,
D2 – štátna hranica ČR / SR Kúty- Malacky – Bratislava (Rusovce) štátna hranica SR / MR, dĺžka
ťahu je 80 km,
D3 – Žilina (križovatka s D1) – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité štátna hranica SR/PR,
dĺžka ťahu je 59 km,
D4 – štátna hranica Rakúsko / SR Bratislava (Jarovce ) – križovatka s D2, dĺžka ťahu 3 km,
Sieť rýchlostných ciest je podľa UV 162/2001 definovaná nasledovnými ťahmi:
R1 – Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica, dĺžka ťahu je 161
km,
R2 – št. hr. ČR / SR Drietoma – Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – v peáži s R1 –Zvolen –
Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice, dĺžka ťahu je 349 km,
R3 – št. hr. MR / SR Šahy – Krupina – Zvolen – Žiar nad Hronom – Turčianske Teplice – Martin –
Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. hr. SR/PR ( s alternatívnym vedením úseku Zvolen –
Banská Bystrica – Uľanka – Turčianske Teplice ), dĺžka ťahu je 234 km,
R4 – št. hr. MR / SR – Milhosť – Košice – v peáži s diaľnicou D1 – Prešov – Svidník – Vyšný
Komárnik – št. hr. SR/PR, dĺžka ťahu je 108 km,
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
87
R5 – št. hr. ČR/SR Svrčinovec – diaľnica D3, dĺžka ťahu je 3 km,
R6 – št. hr. ČR/SR Lysá pod Makytou – Púchov, dĺžka ťahu je 19 km,
R7 – Bratislava (D4) – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec – R2 , dĺžka ťahu
je 234 km.
Diaľnice SR sú navrhované v trasách európskych dopravných ťahov ( E 65, E 75, E 50) s
prepojením na komunikačné systémy ostatných štátov Európy. Tým sa stali súčasťou
medzinárodných multimodálnych dopravných koridorov podľa ktorých Projekt TEN na území
Slovenskej republiky pozostáva z nosnej a doplnkovej siete.
Nosnú sieť tvoria tri krétsko – helsinské dopravné koridory :
koridor č. IV. (D2) – Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Budapešť – Istanbul,
koridor č. Va. (D1) – (Terst) – Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod – (Ľvov),
koridor č. VI. (D3) – Gdaňsk – Katovice – Skalité – Žilina.
Doplnkovú sieť tvoria dva severojužné dopravné koridory :
stredný koridor (R3) – Martin – Turčianske Teplice – Zvolen – Šahy – št. hr. SR / MR – Budapešť,
východný koridor (R4) – Rzeszów – Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť – št. hr. SR / MR
– Miskolc.
Celková dĺžka plánovanej diaľničnej siete je cca 659 km, čo pri rozsahu cestnej siete 17
386 km ( cesty I., II., a III. triedy ) predstavuje cca 4%. Z celkových dopravných výkonov na celej
cestnej sieti tvorí dnešný podiel dopravných výkonov na už prevádzkovaných úsekoch diaľnic cca
11% a po jej dobudovaní bude tvoriť do cca 20 %. Zostatok dopravných výkonov sa bude
realizovať na ostatnej cestnej sieti.
Celková dĺžka plánovanej siete rýchlostných ciest je cca 874 + 234(R7) = 1108 km , čo z
dnešného rozsahu celej cestnej siete predstavuje cca 6%. Dá sa preto predpokladať, že sieť
rýchlostných ciest preberie obdobný podiel z celkových dopravných výkonov cestnej siete ako
diaľnica.
Výhľadové – nadštandardné riešenie cestnej siete na celom území SR je preto z uvedených
dôvodov odôvodnene plánované riešiť diaľničnou sieťou previazanou sieťou rýchlostných ciest.
Sieť rýchlostných ciest spolu s diaľničnou sieťou bude tvoriť ucelenú a integrálnu sieť ciest
na najvyššej kvalitatívnej úrovni. Jej rozsah bude predstavovať spolu cca 1767 km, pričom sa ešte
v ďalekom výhľade uvažuje s ďalšími rýchlostnými ťahmi. Takto postavená nadštandardná sieť
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
88
diaľnic a rýchlostných ciest, ktorá predstavuje cca 10% z celkového rozsahu súčasnej cestnej
siete, by mohla prevziať odhadom až 40% dopravných výkonov cestnej dopravy.
Po vybudovaní celej plánovanej siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku bude
dostupnosť tejto siete z prevažnej väčšiny územia do 30 minút ( za predpokladu doplnenia siete
„R“ napr. o uvažovaný ťah v úseku R4 – Lipníky – Vranov – Humenné – Ubľa – št. hr. SR / UA).
Objekty na cestných komunikáciách
Cestné komunikácie a najmä diaľnice sú spojené s veľkými inžinierskymi dielami – objektmi, medzi
ktoré patria:
o mosty,
o estakády,
o galérie,
o tunely.
Ich projektovanie je náplňou samostatných predmetov.
5.4 Vízie a ciele v cestnej doprave [16]
Cieľom je moderná, kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic, rýchlostných
ciest a ciest I. triedy. Realizácia bude uskutočnená prostredníctvom napĺňania čiastkových
strategických cieľov, ku ktorým patria nasledujúce:
Strategický cieľ SC1 Efektívny rozvoj siete diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy
- zvýšenie kapacity siete diaľnic, rýchlostných komunikácií a dostupnosti regiónov
prostredníctvom výstavby nových úsekov
- zvýšenie dostupnosti siete diaľnic a rýchlostných komunikácií prostredníctvom výstavby
nových úsekov ciest I. triedy
Strategický cieľ SC2 Modernizácia a obnova cestnej siete
- zlepšenie stavebno-technického stavu diaľnic a rýchlostných ciest
- zlepšenie stavebno-technického stavu ciest I. triedy
Strategický cieľ SC3 Rozvoj inteligentných dopravných systémov (IDS)
- rozvoj infraštruktúry IDS na sieti diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
89
- efektívne vyťažovanie primárnych/senzorických dátových zdrojov
Strategický cieľ SC4 Zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy
- prevencia vzniku kritických nehodových lokalít
- odstránenie kritických nehodových lokalít
Strategický cieľ SC5 Zníženie socioekonomických a environmentálnych vplyvov cestnej dopravy
- zníženie dopadov na životné prostredie
Projektovanie a výstavba ciest a diaľnic – Modul 36
90
? Samohodnotiace otázky
1. Aké medzinárodné koridory prechádzajú cez SR?
2. Popíšte perspektívy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
Σ Zhrnutie
Výstavba ciest a diaľnic je prioritnou úlohou dopravnej politiky štátu – SR. MDPaT
SR predkladá materiály, ktoré naznačujú aj možné očakávania pre realizáciu
stavebných inžinierov – od dopravných inžinierov, cez projektantov až po
realizátorov. Cieľom je kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic,
rýchlostných ciest a ciest I. triedy.
Použitá a odporúčaná literatúra
16. Materiály z web stránok MDPaT SR, NDS, SSC.
A b
Glosár Diaľnica - je definovaná ako cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi
dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelenú s
obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradenú na premávku
motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu.
Jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové
Rýchlostná cesta (cesta pre motorové vozidlá) - cestná komunikácia s
obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená na premávku motorových vozidiel
s konštrukčnou rýchlosťou určenou platnými pravidlami cestnej premávky, s
mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými križovaniami a križovatkami. V mestách
je kostrou dopravného systému sieť miestnych komunikácií.