Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja...Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2...

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

1


2


objednávateľ:

Obec Dúbrava

č. 191

032 12 Dúbrava pri Liptovskom Mikuláši

IČO: 00 315176

Štatutárny orgán: Vladimír Janičina – starosta obce

spracovateľ:

Euro Dotácie, s. r. o.

Národná 23, 010 01 Žilina

IČO: 36 438 766

DIČ: 2022122520 IČ DPH: SK2022122520 Štatutárny orgán: Ing. Peter Sládek - konateľ

Autorský kolektív Eurodotácie, s. r. o.

grafické spracovanie: Ing. Martin Chachula, Mgr. Roman Miškovič

© Obec Dúbrava


3

OOBBSSAAHH ŠŠTTÚÚDDIIEE

OBSAH ŠTÚDIE............................................................................................................................................. 3 ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................................................. 5

ZOZNAM GRAFOV ..................................................................................................................................... 5

ZOZNAM OBRÁZKOV............................................................................................................................... 5 1 ÚVOD........................................................................................................................................................ 6

2 ZÁKLADNÉ ÚDAJE ............................................................................................................................ 7

2.1 CHARAKTERISTIKA ............................................................................................................................... 7 2.2 HISTÓRIA ................................................................................................................................................ 7

2.3 INSÍGNIE OBCE...................................................................................................................................... 8

3 PRÍRODNÉ PODMIENKY ................................................................................................................ 9 3.1 VYMEDZENIE ÚZEMIA, POLOHA........................................................................................................ 9

3.2 GEOLOGICKÝ VÝVOJ A GEOLOGICKÁ STAVBA ............................................................................... 9

3.3 GEOMORFOLÓGIA A RELIÉF.............................................................................................................11 3.4 KLIMATICKÉ POMERY ........................................................................................................................11

3.5 HYDROLOGICKÉ POMERY .................................................................................................................12

3.6 PÔDNE POMERY ..................................................................................................................................12 3.7 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO ..........................................................................................................12

3.8 OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA..............................................................................................13

4 INFRAŠTRUKTÚRA MIKROREGIÓNU.....................................................................................14 4.1 DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA .........................................................................................................14

4.1.1 CESTNÁ DOPRAVA ...........................................................................................................................14

4.1.2 ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA..................................................................................................................15 4.1.3 VODNÁ DOPRAVA............................................................................................................................15

4.1.4 LETECKÁ DOPRAVA.........................................................................................................................15

4.1.5 HROMADNÁ DOPRAVA....................................................................................................................15 4.2 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA ........................................................................................................15

4.3 SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA............................................................................................................16

4.3.1 BYTOVÁ ŠTRUKTÚRA.......................................................................................................................16 4.3.2 ŠKOLSTVO A KULTÚRA ...................................................................................................................17

4.3.3 ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA POMOC ......................................................................................19

4.3.4 ŠPORT.................................................................................................................................................19 5 OBYVATEĽSTVO ...............................................................................................................................20

5.1 DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ.....................................................................................................................20

5.2 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA............................................................................................24 5.3 VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA .............................................................................27

5.4 NÁRODNOSTNÁ A NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA.................................................28

5.5 ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA EKONOMICKEJ AKTIVITY .................................................29 6 HOSPODÁRSTVO...............................................................................................................................35

6.1 PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY V OBCI A ICH ŠTRUKTÚRA ...........................................35

7 CESTOVNÝ RUCH .............................................................................................................................41 7.1 ANALÝZA PRIMÁRNEJ PONUKY ........................................................................................................41

7.2 ANALÝZA SEKUNDÁRNEJ PONUKY..................................................................................................43

7.2.1 UBYTOVACIE A STRAVOVACIE ZARIADENIA ..............................................................................43 7.3 ZÓNOVÉ ČLENENIE TURISTICKÝCH ATRAKCIÍ..............................................................................43

8 ANALÝZY SWOT................................................................................................................................47

9 VÍZIA A STRATÉGIA ROZVOJA OBCE ....................................................................................51 9.1 VÍZIA OBCE ..........................................................................................................................................51

9.2 STRATÉGIA ROZVOJA OBCE ..............................................................................................................51


4

9.3 PREHĽAD PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV OBCE DÚBRAVA NA ROKY 2007 – 2017 .......................52 10 STRATEGICKÉ DOKUMENTY ..................................................................................................56

11 ZÁVER ..................................................................................................................................................57


5

ZZOOZZNNAAMM TTAABBUULLIIEEKK Tabuľka č. 1 - Klimatické ukazovatele v obci Dúbrava 11 Tabuľka č. 2 - Vybavenie trvale obývaných bytov 17 Tabuľka č. 3 - Prehľad spoločenských podujatí v obci 18 Tabuľka č. 4 - Prehľad školských zariadení 18 Tabuľka č. 5 - Vývoj počtu obyvateľstva 20 Tabuľka č. 6 - Dynamika vývoja obyvateľstva Dúbrava 24 Tabuľka č. 7 - Veková štruktúra obyvateľstva 24 Tabuľka č. 8 - Údaje jednotlivých vekových skupín za dané obdobia 26 Tabuľka č. 9 - Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva 27 Tabuľka č. 10 - Národnostná štruktúra 28 Tabuľka č. 11 - Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského vyznania 29 Tabuľka č. 12 - Štruktúra obyvateľstva obce Dúbrava podľa ekonomickej aktivity 29 Tabuľka č. 13 - Prehľad vývoja nezamestnanosti v obci Dúbrava za mesiac december

v jednotlivých rokoch 31 Tabuľka č. 14 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora (výrobná činnosť) 35 Tabuľka č. 15 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa právnej formy

37 Tabuľka č. 16 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa výšky

ročného obratu (v mil. Sk) 37 Tabuľka č. 17 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa OKEČ 38 Tabuľka č. 18 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa počtu

pracovníkov 38 Tabuľka č. 19 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa druhu

vlastníctva 39 Tabuľka č. 20 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora 39

ZZOOZZNNAAMM GGRRAAFFOOVV

Graf č. 1 - Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby 17 Graf č. 4 - Vývoj jednotlivých vekových skupín od roku 2001 - 2005 25 Graf č. 5 - Veková štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia za rok 2005 27 Graf č. 6 - Prehľad vývoja nezamestnanosti v Dúbrave od roku 2003 – 2006 30 Graf č. 8 - Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania za okres Liptovský

Mikuláš 32 Graf č. 10 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora 40

ZZOOZZNNAAMM OOBBRRÁÁZZKKOOVV

Obrázok č. 1 - Katastrálne vymedzenie obce Dúbrava 9 Obrázok č. 2 - Cestná doprava obce Dúbrava 14 Obrázok č. 3 - Katolícky kostol 42 Obrázok č. 4 - Evanjelický kostol 42


6

11 ÚÚVVOODD

Pre poznanie územia, pre ktoré sa Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (ďalej len PHSR) vypracováva, je nevyhnutné poznať užšie a aj širšie vzťahy územia s jednotlivými

zložkami krajinnej a humánnej sféry. Vytvorenie PHSR sa nezakladá na vyčerpávajúcich

informáciách o každej prírodnej a humánnej zložke, podáva ich základné a podstatné charakteristiky. Na druhej strane sa však charakteristika jednotlivých zložiek nezužuje len na ich

opis, ale v zmysle systémového prístupu je diferenciácia kvality jednotlivých zložiek v priestore a

čase vysvetľovaná na základe väzieb s ostatnými zložkami.

Predkladaný PHSR rozvoja obce Dúbrava je strednodobý programový dokument

vypracovaný v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja obce a regiónu. Je jedným zo

základných dokumentov hospodárskej a sociálnej politiky obce, o ktorý sa opierajú všetky ostatné nadväzujúce akčné plány a aktivity zabezpečujúce jej trvalý rozvoj spolu s rozvojom priľahlého

regiónu.

Rozvoj regiónov predstavuje dynamicky sa vyvíjajúci proces, ktorý so sebou prináša nevyhnutnosť riešenia viacerých závažných problémov. Regionálna a štrukturálna politika

ponúkajú nielen návody, ale aj možnosti riešenia týchto problémov. Úspešnosť a efektivita však

závisí od schopnosti implementácie jednotlivých nástrojov v podmienkach konkrétnych regiónov. To však predstavuje zložitý a neustále sa meniaci proces, ktorý si v prvom rade vyžaduje vysokú

informovanosť obyvateľstva a schopnosť aktívne sa zapojiť do procesu implementácie

rozvojových prvkov.


7

22 ZZÁÁKKLLAADDNNÉÉ ÚÚDDAAJJEE

2.1 CHARAKTERISTIKA

NÁZOV Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš) ŠTATÚT obec

SÍDLO Dúbrava č. 191, 032 12 Dúbrava pri Liptovskom Mikuláši

VYŠŠÍ ÚZEMNÝ CELOK Žilinský samosprávny kraj OKRES Liptovský Mikuláš PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA 1372 NADMORSKÁ VÝŠKA (m) 636 m n.m. VÝMERA (km2) 2,321 POČET OBYVATEĽOV 1294 HUSTOTA 558 obyvateľov/km2

2.2 HISTÓRIA

Banícka obec Dúbrava leží v strednej časti Liptovskej kotliny. Jej názov je odvodený od slova dub a svedčí o tom, že toto ľudské sídlo vzniklo na mieste po vyklčovanom dubovom lese.

Obec bola založená v 13.storočí bez názvu a v roku 1372 sa spomína ako Dúbrava. Patrila

zemanom z Ráztok a od polovice 18.storočia do roku 1908 tu boli bane na železnú rudu a antimón.

Najstaršia písomná správa o už jestvujúcej Dúbrave je teda z roku 1372, no začiatky jej

osídlenia siahajú o storočie skôr, do roku 1264. V tomto roku kráľ Bela IV. dal majetok, ktorý nebol pomenovaný, ležiaci medzi dvoma ramenami potoka Crmník, zemanovi Demeterovi. A to je

miesto vzniku dediny Dúbrava.

Pýchou obce je starý ranogotický rímskokatolícky kostol z konca 13. storočia. Okolo kostola je renesančné opevnenie zo 17. storočia. Vo vnútri sú cenné gotické nástenné maľby

a vzácny orgán, na ktorom koncertoval významný umelec Vladimír Russó. V interiéri sa taktiež

zachovali gotické rebrá a do sakristie vedie neskorogotický portál. Neskorogotické krídla oltára z rokov 1500-1520 sú majetkom SNG v Bratislave. Peknou dominantou obce je i novopostavený

kostol evanjelickej a. v. cirkvi, posvätený a daný do užívania pred desiatimi rokmi.

V 14. storočí obec mala aj svoj mlyn.

Baníckou činnosťou bola obec známa od 2. polovice 18. storočia, kedy sa v chotári

otvorili bane na železnú rudu a antimón. Bane živili obyvateľov do roku 1908. Po tomto roku

dúbravskí baníci odchádzali za prácou do zahraničia. Po roku 1918 mnohí z baníkov pracovali v Handlovej.

Baníctvo v obci sa opäť obnovilo pred 2. svetovou vojnou. Jeho história v 90-rokoch

pomaly upadala pre nerentabilnosť a do roku 1992, keď sa v Rudných baniach Dúbrava ťažil antimón, skončila.

Okrem práce v bani sa ľudia zaoberali drevárstvom. Ešte v polovici 20. storočia tu

vyrezávali bačovský riad.


8

2.3 INSÍGNIE OBCE

Medzi insígnie patria erb, vlajka, pečať obce. Ak má obec svoje symboly je povinná ich pri výkone samosprávy aj používať.

Na tvorbu každého z trojice základných symbolov obce sa vzťahujú osobitné heraldické

(náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.

Ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby je v erbe potrebné klásť kov na farbu, či

farbu na kov.

Symboly obce Dúbrava sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod

signatúrou S-204/2000. Historický symbol obce poznáme podľa odtlačkov pečatidla z roku 1783.

Erb obce Dúbrava vychádzajúci z historickej predlohy má zelené štítové pole erbu, na ktorom je zobrazená postava baníka držiaceho kladivo

a banícky čakan. Ako môžeme vidieť na odtlačku starej pečate, súčasný erb

obce vychádza práve z nej.

V pečatnom poli najstaršieho známeho pečatidla obce je zobrazená postava baníka držiaca v ľavej ruke banícky čakan

a v pravej ruke kladivo. V kruhopise je nápis: POSSES DUBRAVA

1783, priemer 27 mm. Mladšie pečatidlo z prelomu storočí je bez znaku s nápisom: LIPTÓ-DUBRAVA KOSZEG BIRÓJA

PECSETJE, 34 mm. Koncom 19. storočia sa používala pečiatka bez

pečatného znaku s maďarským kruhopisom: LIPTÓ-DUBRAVA PECSÉTJE a texom KOZSÉG BIRÓJA.


9

33 PPRRÍÍRROODDNNÉÉ PPOODDMMIIEENNKKYY

3.1 VYMEDZENIE ÚZEMIA, POLOHA

Obec Dúbrava sa nachádza na západ od Liptovského Mikuláša, na hornom toku potoka Dúbravka v nadmorskej výške 636 m. Obec sa nachádza v blízkosti severnej diaľnice D1, diaľnice

európskeho významu (E50) a v blízkosti cesty I. triedy číslo 18. Chotár tejto veľkej liptovskej obce

sa rozkladá pod Chabencom na severných svahoch Nízkych Tatier.

Katastrálne územie (ďalej len k.ú.) obce je vymedzené katastrálnou hranicou. Obec

Dúbrava susedí s obcami:

- Ľubela

- Liptovské Kľačany

- Gôtovany

- Lazisko

- Svätý Kríž

Obrázok č. 1 - Katastrálne vymedzenie obce Dúbrava

Zdroj: www.geoportal.sk

3.2 GEOLOGICKÝ VÝVOJ A GEOLOGICKÁ STAVBA

Katastrálne územie obce Dúbrava sa nachádza pod úpätím Nízkych Tatier, ktorých vznik

a vývoj sa datuje od obdobia Prvohory (paleozoikum) /pred 245 až 530 miliónmi rokov/. Toto obdobie je dôležité pre celé územie Slovenska hlavne z toho dôvodu, že počas neho bol vytvorený

horninový podklad geologickej stavby Slovenska. Počas prvohôr tu existovala mohutná

magmatická činnosť, kedy vznikali predovšetkým hlbinné magmatické horniny: granit /žula/, granodiorit, diorit, gabro, syenit a mnohé ďalšie. V prvohorách prebehli na našej planéte dve

významné fázy vrásnení, a to kaledónske a varíske. Dochádzalo ku rozsiahlej metamorfóze

/premene/ existujúcich hornín, ktoré sa takto vyrovnávali so zmenenými fyzikálnymi a


10

chemickými podmienkami /teplota, tlak, chemizmus .../. Vznikli teda ďalšie metamorfované horniny /ruly, fylity, svory, migmality.../. Keďže po prvohorách nasledoval vývoj ešte niekoľko

100 miliónov rokov, spomínané horniny sú v súčasnosti na Slovensku prekryté horninami

vzniklými v ďalších geologických obdobiach. Odkryté sú len v centrách tzv. jadrových pohorí v Malých Karpatách, Považskom Inovci, Strážovských vrchoch, Ftáčniku, Branisku, Malej a Veľkej

Fatre a na území Liptova vo Vysokých a Nízkych Tatrách.

Ďalej pokračovalo obdobím Druhohory (niezozoikum) /pred 65 až 245 miliónmi rokov/. Počas tohto obdobia existovala v širšom stredoeurópskom priestore mohutná

sedimentačná panva. Na jej dne sa usadzovali hrubé súvrstvia sedimentárnych hornín,

predovšetkým karbonátov /uhličitanov/. Najdôležitejšími z nich boli vápenec a dolomit. V druhohorách postihlo planétu ďalšie významné vrásnenie - alpínske. Počas neho vznikali na

kontinentoch mohutné pásmové pohoria. Jedným z nich sú aj Alpy, súčasťou ktorých sú i

Západné Karpaty, ktoré tvoria územie Slovenska. Vplyvom tohto vrásnenia boli spomínané usadené horniny presúvané desiatky kilometrov v podobe príkrovov. Tieto horniny sú v súčasnosti

odkryté tiež v jadrových pohoriach, ale tentokrát na ich svahoch. Platí to aj pre územia Vysokých a

Nízkych Tatier.

Nasledovalo obdobie Treťohory (terciér) /pred 1,8 až 65 miliónmi rokov/. Toto

obdobie je už pre vývoj Liptova a niektorých severných častí Slovenska osobité. Začiatkom

treťohôr sa tieto územia začali nakláňať na sever a ponárať pod more, ktoré tu vtedy existovalo. Konfigurácia terénu vtedajšieho zemského povrchu bola samozrejme odlišná od dnešnej. Dá sa

povedať, že územia dnešných Nízkych Tatier a Veľkej Fatry mali už podobu horstva, aj keď ešte

nie tak vysokého ako dnes. Vysoké Tatry boli len pahorkatinou, ktorú treťohorné more postupujúce zo severu postupne prelialo. Na dne Liptovskej kotliny, ktorá bola morskou panvou

sa začali usadzovať sedimenty. Vplyvom orogénnej činnosti dochádzalo v týchto oblastiach k

veľkým otrasom. Tieto spôsobovali zosuvy usadených ešte nespevnených sedimentov po svahoch sedimentačnej panvy. Vznikali tzv. turbiditné prúdy, kedy sa usadené masy skĺzli po svahu, všetko

sa zvírilo a začalo znovu usadzovať. Sedimentácia potom prebiehala podľa frakcií, keď sa najprv

usadzovali ťažšie a väčšie častice a nakoniec najľahšie a najmenšie. Viacnásobným opakovaním týchto procesov došlo ku vzniku tzv. flyšových vrstiev, ktorých náplň tvoria rytmicky /pravidelne/

sa striedajúce vrstvy pieskovcov a ílovcov. Táto rytmickosť je spôsobená práve viacnásobným

opakovaním týchto procesov. Flyšové vrstvy teda tvoria geologickú výplň Liptovskej kotliny. Typické odkryvy týchto hornín sa dajú vidieť pri Podtúrni za železničnou traťou, pri Jamníku,

Lipt. Ondreji, pod priehradným múrom Liptovskej Mary a inde. Na konci treťohôr bolo územie

Liptovskej kotliny spod mora vynorené a odvtedy už bolo navždy súšou.

Posledným obdobím, ktoré trvá doteraz, je obdobie Štvrtohory (kvartér) /pred 1,8

miliónom rokov po dnes/. Toto obdobie bolo oproti predchádzajúcim oveľa pokojnejšie. Hlavnú

úlohu tu zohrávala tektonika. Predovšetkým došlo k vyzdvihnutiu územia Vysokých Tatier a reliéf terénu sa začal podobať dnešnému. Takisto došlo ku prevrásneniu pôvodne horizontálne

uložených flyšových vrstiev a tiež boli postihnuté zlomovou tektonikou. V Liptovskej kotline

rozoznávame dva typy zlomov: východo-západné /staršie/ a severo-južné /mladšie/. Najznámejším predstaviteľom V-Z systému je podtatranský zlom. Tiahne sa úpätím Vysokých

Tatier a pozdĺž neho boli Tatry vyzdvihnuté do súčasnej podoby. Výrazná zlomová tektonika je vo

všeobecnosti v teréne celkom dobre viditeľná. Takéto oblasti zemskej kôry predstavujú oslabené miesta horninového masívu. Ľahšie tu dochádza k zvetrávaniu, rozrušovaniu a rozpadu horniny, k

jej denudácii, erózii a odnosu rozrušenej horniny, takže častokrát vznikajú na týchto miestach

depresné tvary reliéfu terénu ako sú doliny, údolia, rôzne terénne skoky, závrtové línie.


11

3.3 GEOMORFOLÓGIA A RELIÉF

Región, v ktorom sa riešená obec nachádza, sa člení na dva podcelky: Liptovská kotlina v západnej časti a Popradská kotlina vo východnej časti.

Osou územia je celok rozsiahlej Podtatranskej kotliny, z ktorej do územia kraja zasahuje

jej západný podcelok Liptovská kotlina. Jej výplň buduje centrálnokarpatský flyš s bazálnym súvrstvím (zlepence), prechádzajúcim do ílovcového súvrstvia. Najvyšším súvrstvím je flyšové, s

pravidelným striedaním pieskovcov a bridlíc. V jej východnej časti sú vyvinuté glacifluviálne

sedimenty.

V rámci geomorflogického členenia patrí celá časť k.ú. obce Dúbrava do už spomínanej

Podtatranskej kotliny. Podtatranská kotlina je geomorfologický celok na severe Slovenska, je

súčasťou provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskej oblasti. Patrí medzi vysoko položené kotliny Slovenska. Najvyšším bodom je vrch

Rakytovec (1 325,4 m n. m.) v Tatranskom podhorí.

Obec hraničí s nasledujúcimi geomorfologickými celkami - na severe sú to Chočské vrchy, Tatry a Spišská Magura, na východe Levočské vrchy, na juhovýchode Hornádska kotlina, na

juhu Kozie chrbty a Nízke Tatry a na západe Veľká Fatra.

3.4 KLIMATICKÉ POMERY

Značný vplyv na klimatické pomery územia má geografická poloha a nadmorská výška. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, kde

sa v priebehu roka niekoľkokrát vystriedajú vzduchové hmoty rozličných vlastností.

Charakteristické sú veľké teplotné rozdiely medzi letom a zimou.

Tabuľka č. 1 - Klimatické ukazovatele v obci Dúbrava

Klimatické ukazovatele Hodnota Priemerná ročná teplota 6 °C Priemerná teplota v januári -4,9 (-4 až -5) °C Priemerná teplota v júli 17,2 (16 - 18) °C Ročný úhrn zrážok 600 - 850 mm Počet dní so snehovou pokrývkou 135

Priemerná ročná teplota dňa v regióne obce Dúbrava je okolo 6 °C. Počas zimných teplotných zvratov sa v kotline hromadia masy ťažkého studeného vzduchu, ktorý znižuje teplotu

a zvyšuje vlhkosť vzduchu. Územie patrí do mierne teplej oblasti, charakterizovanej menším

počtom letných dní v roku (s max. teplotou vzduchu 25 °C a vyššou). Priemerná teplota v júli dosahuje 17,2 (16 - 18) °C, v januári -4,9 (-4 až -5) °C. Počet dní s teplotami pod 0 °C je 91 a na

bez mrazové obdobie pripadá 140 - 160 dní.

Lokalita spadá do klimaticko-geografického typu: kotlinová klíma s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká, subtypu: mierne chladná s ročnými zrážkami 600 - 850 mm a

amplitúdou 20 – 24 °C. Ročný úhrn zrážok je 711 mm, čo charakterizuje mierne vlhkú oblasť. V

teplom polroku spadne na území 453 mm zrážok, v chladnom polroku je priemerný úhrn zrážok 258 mm. Snehová prikrývka trvá 135 dní a max. výška snehovej prikrývky je 30 cm.


12

3.5 HYDROLOGICKÉ POMERY

Riešeným územím preteká potok Dúbravka, prameniaci v blízkosti Demänovskej doliny. Potok sa vlieva do rieky Váh, čiže územie patrí do povodia a biotopu Váhu a do úmoria Čierneho

mora.

Hydrogeologická a hydrogeochemická charakteristika územia je komplikovaná v dôsledku heterogenity litologických typov a komplikovanej tektonickej stavby. Zvýšená

mineralizácia vôd a prítomnosť ťažkých kovov vo vodách je podmienená typom ložiskovej

výplne. Z výsledkov prieskumných prác, ktoré boli zamerané na sledovanie vplyvu banských vôd a vôd z odkaliska na kvalitu povrchových a podzemných vôd boli vytypované škodliviny, ktoré

svojimi charakteristikami predstavujú riziko pre človeka. Jedná sa o antimón, arzén a olovo.

3.6 PÔDNE POMERY

V podhorí - v Podtatranskej kotline a Podtatranskej brázde sa vyskytujú prevažne poľnohospodársky využívané pôdy s dobrou zásobou živín, ktoré vznikli na mäkkých flyšových

horninách, proluviálnych a aluviálnych sedimentoch. Nižšiu úrodnosť majú pôdy na

glacifluviálnych zahlinených štrkopieskoch, ktoré sú využívané prevažne ako lúky a pasienky. Z pôdnych typov sa v spomínanom území vyskytujú - regozeme, rendziny, pararendziny, čiernice,

kambizeme, pseudogleje, gleje, organozeme, fluvizeme a ich subtypy a variety.

Na alúviu prevažujú nivné karbonátové pôdy. Sprievodne sú zastúpené nivné pôdy glejové a ramble. V širšom okolí poľnohospodárskych pozemkov sú pôdy hlinito-piesočnaté bez

skeletu, alebo slabo skeletnaté. U ramblí sú pôdotvorné procesy v počiatočnom štádiu. Glejové

pôdy sú najrozšírenejším pôdnym typom v PR. Intenzitu oglejovania v značnej miere ovplyvňujú prúdiace podzemné vody bohaté na kyslík a minerálne látky. V záujmovom území

ide o glejovú pôdu na piesočnatohlinitom alúviu.

Profil pôdy do hĺbky v rozmedzí 0-12 cm obsahuje: tmavosivé, vlhké, piesočnato-hlinité až hlinité, kypré, stredne odrobinkovité, silne reagujúce na HCl, bez skeletu, bohato

prekorenené časti pôdy.

Profil pôdy hĺbky v rozmedzí 12- 22 cm obsahuje: tmavosivé s hrdzavými škvrnami, vhlké, piesočnato-hlinité až hlinité, kypré až mierne uľahnuté, nevýrazne odrobinkové /až

zliate/, silne reagujúce na HCl, bez skeletu, stredne prekorenené časti pôdy a profil pôdy hĺbky

nad 22 cm: modrosivá s hrdzavými škvrnami, vlhká, hlinitá, zliata, silne reaguje na HCl, bez skeletu, slabo prekorenená časť pôdy.

3.7 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

Pôvodná súvislá lesnatosť Liptova sa postupne znižovala zakladaním stredovekých osád

v údolí Váhu. Horný tok Váhu i jeho prítoky bol až do čias regulácie koryta toku sprevádzaný viac-menej súvislým brehovým porastom, mozaikovite pretkaným lúkami a sihoťami. Menšie porasty

lužného lesa asociácie Salici-Populetum sa vyskytovali na zaplavovaných územiach. Hodnotná

sprievodná vegetácia Váhu a jeho mŕtveho ramena organicky nadväzuje na porast lužného lesa v NPR. Pôvodné lesné spoločenstvá na aluviálnych náplavách horného toku Váhu tvorili vŕby s

jelšou, jaseňom, brestom, javorom a topoľom čiernym. Reguláciou a odvodňovaním sa zmenila

hladina podzemných vôd a menilo sa drevinové zloženie. Najvýraznejší je ústup pôvodného topoľa čierneho, prispôsobeného drsnejším podmienkam v Liptovskej kotline, ktorý bol

nahradzovaný hybridmi euroamerických topoľov. Vhodné jedince pôvodného čierneho topoľa sú


13

považované za geneticky nenahraditeľný šľachtiteľský materiál. Vytvárajú bohatý, rozvetvený koreňový systém, znášajú relatívne aj suchšie stanovištia.

Prírodná rezervácia v okolí Nízkych Tatier predstavuje hodnotný biotop a cenné

refúgium pestrej škály organizmov. Na základe výsledkov viac ako 20 ročného faunistického výskumu možno konštatovať, že živočíšne spoločenstvá (v nich najmä stavovce) sledovaného

územia sú zväčša identické so zoocenózami lužných lesov Podunajskej nížiny a južnej Moravy.

Hlavne ornitologické pozorovanie sa datuje od 60-tych rokov. Z druhového zastúpenia obojživelníkov boli pozorované len kuňka žltobruchá a skokan hnedý. Z cicavcov boli sledované

hmyzožravce, hlodavce, šelmy a raticová zver. Z 30 druhov sú 3 zriedkavé a 12 nehojných napr.

Piskor horský (z lat. Sorex alpinus), Piskor obyčajný (z lat. Sorex araneus), Piskor malý (z lat. Sorex minutus), Bielozubka krpatá (z lat. Crocidura suaveolens), Dulovnica menšia (z lat. Neomys

anomalus) a Vydra riečna (z lat. Lutra lutra) sú chránené druhy a nachádzajú sa tu aj pastvy pre

srnce a jelene.

3.8 OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Ochrana prírody a krajiny zaberá široký okruh otázok, ktorými sa dnes u nás, tak ako i vo

svete zaoberá veľa odborníkov. Cieľ ochrany prírody a krajiny spočíva v predchádzaní,

obmedzovaní, resp. odstraňovaní zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú a ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, estetický vzhľad krajiny a znižujú jej ekologickú stabilitu.

Riešené katastrálne územie spadá do oblasti Národného parku Nízke Tatry, ktoré je

evidované ako chránená oblasť európskeho významu.

Jedinou zónou možného ekologického ohrozenia daného riešeného územia môžeme

považovať odkalisko, ktoré predstavuje kontaminované médium na danom mieste. Možné

dočasné zvýšenie obsahov kovov vo výluhoch odkaliska môže byť spôsobené nekvalifikovanou rekultiváciou, keď odkalisko bolo prekryté vrstvou jalového materiálu - granitoidného charakteru a

vrstvou hlín. Jalový materiál (hlušina) je materiál vyvezený z banských diel, v mnohých prípadoch

hodnotený ako chudobná ruda s obsahom Sb 0,7 – 0,9 %. V dôsledku kyslých dažďov a kyslého prostredia granitoidov môže dôjsť k zvýšeniu vylúhovania kovov. Zlepšenie uvedeného stavu je

možné docieliť prekrytím odkaliska vrstvou napomáhajúcou udržať neutrálny charakter

priesakových vôd.

V súčasnosti sa v priestore odkaliska realizujú rekultivačné práce, a to aplikácia

biokompostu (dodávateľ Lupčianka s.r.o. Liptovský Mikuláš) na povrch odkaliska s následnou

úpravou – modelovanie povrchu telesa a zatrávnenie. Do budúcnosti sa teda predpokladá, že jeho vplyv na okolie bude časom klesať.


14

44 IINNFFRRAAŠŠTTRRUUKKTTÚÚRRAA OOBBCCEE

4.1 DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA

Dopravná infraštruktúra a samozrejme aj dopravná dostupnosť územia sú v súčasnej dobe jedným z najdôležitejších aspektov rozvoja územia, ktoré v neposlednom rade vplývajú na

ekonomický rozvoj nielen regiónu, ale predovšetkým aj samotnej obce, spôsobe života obyvateľov

riešenej obce a ich životnej úrovne.

4.1.1 cestná doprava

Dopravná dostupnosť obce Dúbrava je pomerne dobrá. Obecná cesta, ktorá vedie cez obec, sa smerom na sever napája na cestu I. triedy číslo 18. Touto hlavnou cestou sa smerom na

východ cez obce Ľubeľa, Gôtovany, Svätý Kríž, Galovany, Andice, Benice a Polúdzka dá dostať

do Liptovského Mikuláša, kde sa cesta napája na severnú diaľnicu D1. Smerom na západ sa cestou I. triedy číslo 18 dá dostať do Ružomberka cez obec Ľubeľa, Malatíny, Partizánska Ľupča,

Ivachnová, kde sa dá napojiť na severnú diaľnicu D1 alebo pokračovať po ceste I. triedy číslo 18

smerom na Ružomberok. Táto časť úseku cesty od Ivachnovej cez Ružomberok, Martin až po Žilinu je označovaný ako úsek európskeho významu E50, na ktorom sa má stavať diaľničný úsek

spájajúci Bratislavu a Košice. Smerom na juh sa cestou III. triedy dá dostať do obce

Preddechtárka.

Obrázok č. 2 - Cestná doprava obce Dúbrava

Zdroj: www.supernavigator.sk

Celkovo cez danú obec prechádzajú cesty III. triedy v celkovej dĺžke 16 km a cesty IV. triedy v celkovej dĺžke 2 km.


15

Súčasťou cestnej dopravy sú chodníky pre chodcov a cyklistov, ale tie v obci chýbajú. Na druhej strane sa v okolí obce nachádzajú cyklotrasy v počte 4 km, pre vyznávačov turistiky sú tu

turistické chodníky v celkovej dĺžke 1 km.

Súčasťou každej cestnej siete bývajú mostné objekty. Za most pritom považujeme ten cestný objekt, ktorého kolmá svetlosť otvoru je 2,01 m a viac (objekty s menším otvorom sú

priepusty). Na katastrálnom území obce sa nachádza deväť premostení.

4.1.2 železničná doprava

Železničná doprava v obci neexistuje, vlaky cez obec nepremávajú. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v obci Vlachy na železničnej trati číslo 180 Vrútky - Štrba, vzdialená približne

20 km, na ktorej stoja len osobné vlaky. Najbližšia železničná stanica, kde stoja aj rýchliky sa

nachádza v Liptovskom Mikuláši, ktorý je od obce vzdialený približne 16 km.

4.1.3 vodná doprava

Riešená obec nemá vodnú dopravu, vodná doprava na rekreačné účely sa prevádzkuje na

neďalekej vodnej priehrade Liptovskej Mare.

4.1.4 letecká doprava

Najbližšie letisko zabezpečujúce pravidelnú osobnú prepravu je Letisko Poprad - Tatry, a. s. Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné

trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich (napr. Airbus A320, Boeing 737, MD-83, TU-154, TU-204

a iné), pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu, ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1993, je 300 cestujúcich (150 na odlet/150 na prílet). Betónová vzletová a

pristávacia dráha 09/27 je 2600 m dlhá a 45 m široká.

4.1.5 hromadná doprava

Autobusovú dopravu v riešenej obci zabezpečuje SAD Liptovský Mikuláš, a. s.

V smere Liptovský Mikuláš – Dúbrava jazdí 13 liniek a naspäť taký istý počet. V smere

Dúbrava – Ružomberok jazdí 16 liniek a v opačnom smere 14 liniek. Na tomto smere Dúbrava – Ružomberok a späť sa musí prestupovať, priama linka nie je, pričom čakacie doby sa pohybujú od

2 do cca 40 minút.

4.2 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

Pod súhrnným označením technická infraštruktúra sa rozumie základné vybavenie územia zariadeniami a rozvodmi zabezpečujúcimi distribúciu elektrickej energie, tepla, plynu, vody,

rovnako tak dopravné a komunikačné siete a kanalizáciu.

Technická infraštruktúra a služby sú v obci na pomerne nízkej úrovni. Existujúci potenciál je možné podľa potreby a v súvislosti s únosnosťou územia rozširovať.

Obec má v súčasnosti 100 %-né iba pokrytie rozvodmi elektrickej energie a verejným

vodovodom. Elektrické rozvody a rozvody verejného osvetlenia sú v obci riešené vzdušnými linkami resp. vzdušnými rozvodmi. V súčasnosti sa obci nachádza spolu 8 trafostaníc.


16

Obec ešte nemá vybudovanú kanalizáciu a plynofikáciu. Odkanalizovaných je len cca 10 % územia v celkovej dĺžke 0,5 km kanalizačného potrubia. Ide o odkanalizovanú 6-bytovku, ktorú

obec získala delimitáciou. V súčasnosti sa v obci vysporiadavajú vlastnícke vzťahy k pozemkom

pod čističkou odpadových vôd. V budúcnosti je ďalší rozvoj obce determinovaný hlavne dobudovaním spomínaných prvkov technickej infraštruktúry.

Napojenie obce Dúbrava na telekomunikačnú sieť je realizované prostredníctvom

uzlového obvodu Liptovský Mikuláš s primárnou regionálnou oblasťou Liptovský Mikuláš. Samozrejmosťou je aj pokrytie obce signálom mobilných operátorov – Orange, T-mobile a od

polovice roku 2007 aj mobilným operátorom O2. Obec je pripojená aj na internet.

4.3 SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

4.3.1 bytová štruktúra

Za dom sa považuje:

- každý samostatný dom určený na bývanie s vlastným súpisným číslom,

- každá samostatná obytná alebo obývaná budova s vlastným vchodom,

i keď nemá vlastné číslo (vedľajšia budova),

- ďalšie objekty (obydlia), v ktorých niekto býva.

Pod trvale obývaným domom rozumieme dom, v ktorom je aspoň jeden trvale

obývaný byt alebo je v ňom umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb mimo aspoň

s jednou trvale bývajúcou osobou. Neobývaný dom je určený na bývanie, v ktorom nebol v rozhodujúcom okamihu sčítania ani jeden trvale obývaný byt.

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, bolo v riešenej obci

Dúbrava spolu v bytovom fonde 421 domov, z toho 408 boli rodinné domy, 7 bytových domov a 6 tvorili ostatné budovy. Trvale obývaných domov bolo v spomínanej obci 347 bytových

domov a 4 ostatné budovy. Z toho vypláva v % vyjadrení, že z 358 trvale obývaných domov

tvorilo 96,9 % trvale obývané rodinné domy, 2 % tvorili trvale obývané bytové domy. Zvyšných 1,1 % tvorili trvale obývané ostatné budovy.

V grafe „Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby“ sú zobrazené jednotlivé

etapy výstavby v jednotlivých obdobiach. Najväčší rozmach výstavby v riešenej obci bol období 1946 – 1970, kedy sa postavilo 48,18 % z celkového počtu postavených domov v obci od roku

1899. Po roku 1970 začala výstavba domov pomaličky stagnovať a ďalej až do roku 2001 mala

klesajúcu tendenciu.


17

Graf č. 1 - Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby

16,06%

48,18%

9,98%

0,73%1,95%7,30%

15,82%

- 1899 a nezistené 1900 - 1919 1920 - 1945 1946 - 1970

1971 - 1980 1981 - 1990 1991 - 2001

Zdroj: SOBD 2001

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené údaje o vybavení trvale obývaných bytov.

Tabuľka č. 2 - Vybavenie trvale obývaných bytov

Počet Vybavenie

bytov osôb v bytoch Bytov spolu 411 1323 z toho: s plynom zo siete 3 5 s vodovodom v byte 396 1291 mimo bytu 2 6 bez vodovodu 4 4 nezistené 9 22 s kanalizáciou prípojka na kanalizačnú sieť 104 361 septik (žumpa) 291 933 so splachovacím záchodom 342 1 173 s kúpeľňou alebo sprchov. kútom 389 1 280

Zdroj: SOBD 2001

4.3.2 školstvo a kultúra

V prvých rokoch 20. storočia bolo ešte veľa ľudí v obci negramotných. Našli sa však

takí, ktorí vedeli čítať a písať. Tí sa ujali výučby detí v súkromných domoch - Juraj Sivák, Juraj

Kandera a František Petho.

Po postavení školskej budovy v roku 1927 a obsadení učiteľských staníc

kvalifikovanými učiteľmi sa v obci začína obdobie kultúrnej činnosti. Miestni učitelia nacvičujú

s mládežou divadlá. V roku 1938 bola v obci založená obecná knižnica so 138 zväzkami.


18

Z kultúrnych inštitúcií sa v obci nachádza aj kultúrny dom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1943.

Veľkú prácu v oblasti kultúry odviedla učiteľka Elena Profantová a taktiež aj dlhoročný

riaditeľ školy, dúbravský rodák Milan Slačka. Jeho zásluhou vznikla pred 18-timi rokmi dedinská folklórna skupina. Obec mala i vlastnú dychovú hudbu, ktorá koncom päťdesiatych rokov

zanikla. Známe boli i tanečné hudby. V súčasnosti sa v obci uchovávajú folklórne tradície

prostredníctvom folklórnej skupiny Chabanec, ktorý vznikol v roku 1979.

Súčasťou kultúry obce sú aj pamiatky, ktoré sú rozdelené na prírodné, kultúrne

a kultúrne vystúpenia resp. kultúrne podujatia. Prírodné pamiatky sú bifurkácia = rozdvojenie

rieky Krížňanky a neopakovateľný, nádherný výhľad na vrcholovú magistrálu Nízkych Tatier. Kultúrne pamiatky tvoria rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja a evanjelický kostol.

Obec každoročne organizuje aj kultúrne podujatia, ktoré sú zobrazené v tabuľke

„Prehľad spoločenských podujatí v obci“.

Tabuľka č. 3 - Prehľad spoločenských podujatí v obci

Názov podujatia Termín

podujatia Periodicita podujatia

Diskotéky Príležitostne Fašiangová bursa

Február, Marec Ročná

Program ku Dňu matiek

Máj Ročná

Cesta rozprávkovým lesom

Jún Ročná

Oslavy SNP August Ročná Dni baníkov September Ročná Silvestrovský ples

December Ročná

Zdroj: OcÚ Dúbrava

Tabuľka č. 4 - Prehľad školských zariadení

Materská škola Základná škola

Rok Zariadení

v ks

Tried

v ks

Žiakov

v osob.

Kapacita

v osob.

Zariadení

v ks

Tried

v ks

Žiakov

v osob.

Kapacita

v osob.

2004 1 2 Údaj

neznámy 50 1 4 62 80

2005 1 2 Údaj

nezmámy 50 1 4 55 80

2006 1 2 36 50 1 4 57 80

Zdroj: OcÚ Dúbrava

V súčasnosti sa v obci nachádza jedna materská škola s dvoma triedami a základná škola so štyrmi triedami s vyučovacím jazykom slovenským. Je určená pre všetkých obyvateľov. Počet


19

žiakov navštevujúcich materskú školu v roku 2006 bol 36 osôb a základnú školu 57 osôb, v roku 2004 základnú školu navštevovalo 62 žiakov a v roku 2005 55 žiakov. Z celkového počtu žiakov

na základnej škole v rokoch 2004 – 2006 došlo k miernemu poklesu, čo súvisí celkovým poklesom

miery pôrodnosti nielen v danom regióne, ale celkovým trendom na Slovensku. Druhý stupeň základnej školy t. j. 5 – 9 ročník žiaci navštevujú v susednej obci Ľubeľa.

4.3.3 Zdravotníctvo a sociálna pomoc

Priamo na území obce pôsobí iba všeobecný lekár a obyvatelia musia za zdravotným

ošetrením cestovať do Liptovského Mikuláša (vzdialenosť 17 km). Tu sa nachádzajú všetky ostatné ambulancie - všeobecný lekár pre dospelých, detský lekár, zubár a v meste sa nachádza aj

nemocnica s poliklinikou a centrum duševného zdravia. Ordinačné dni všetkých lekárov sa

zhodujú s pracovným týždňom, teda od pondelka do piatku.

4.3.4 šport

Pri športovom vyžití majú obyvatelia obce možnosť navštíviť futbalové zápasy

domáceho futbalového družstva ŠK Agro Baník Dúbrava, ktorý vznikol v roku 1990 a na jeho ihrisku sa vykonávajú rôzne športové akcie. Ďalej sa v obci nachádza aj Klub alpinistov a turistov,

organizujúci turistické výstupy. Pre vyznávačov stolného tenisu je v obci zriadený Stolnotenisový

športový oddiel Dúbrava, ktorého činnosť sa datuje od 20. 9. 1999.

Okrem futbalového ihriska sa v obci nachádzajú pre vyznávačov zimného športu aj

lyžiarsky vlek Petkovo, ktorý má vrchol v nadmorskej výške 774 m a s kapacitou 250 osôb za

hodinu.

Pre vyznávačov fitness a kulturistiky je v obci k dispozícií Fitness klub.


20

55 OOBBYYVVAATTEEĽĽSSTTVVOO

Obyvateľstvo je súhrn všetkých ľudí na určitom území k určitému okamihu, zisťovaný podľa bydliska, prítomnosti na danom území alebo podľa iných hľadísk (napr. podľa domovského

práva a pod.). Počet obyvateľov sa ustavične mení v dôsledku jeho prirodzeného pohybu

a migrácie.

Stredný stav obyvateľstva je priemerný počet obyvateľstva za určitý časový úsek

(obyčajne rok). Za ročný stredný stav sa berie stav k 1. júlu príslušného roku.

Výskumom obyvateľstva sa zaoberá demografia.

Demografia je veda o populačnej dynamike ľudských spoločenstiev.

Zahŕňa štúdium veľkosti, štruktúry a distribúcie populácií, ako sa menia populácie v čase

následkom:

- natality

- mortality

- migrácie

Demografické analýzy sú aplikovateľné na najrôznejšie kritéria, podľa ktorých

vyhodnocujeme spoločenstvo (vzdelanie, národnosť, náboženstvo, výška príjmu a pod.)

5.1 DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ

Celkový počet obyvateľov v riešenej obci Dúbrava sa výrazne nezmenil, hoci od rokov 2001 -2005 sa zaznamenal pokles obyvateľstva o 42 ľudí. Medziročné rozdiely počtu obyvateľstva

sa pohybovali v rozmedzí od jedného (v rokoch 2001 – 2002) až po dvadsaťtri (v rokoch 2003 –

2004).

V nasledujúcej tabuľke a grafe máme možnosť vidieť jednotlivú štruktúru vývoja počtu

obyvateľstva v obci podľa pohlavia. Jednotlivé údaje sú zostavené k 31. 12 príslušných rokov.

Tabuľka č. 5 - Vývoj počtu obyvateľstva

Roky 2001 2002 2003 2004 2005

muži 629 628 617 611 606

ženy 694 694 682 683 673

Spolu 1 323 1 322 1 299 1 294 1 281

Zdroj: ŠÚSR, 31.12.2005


21

Graf č. 2 - Vývoj počtu obyvateľov

540

560

580

600

620

640

660

680

700

2001 2002 2003 2004 2005

rok

poč

et

muži ženy

Zdroj: ŠÚSR, 31.12.2005

Pohyb obyvateľstva

Obyvateľstvo nemožno považovať za statický element, ale naopak, neustále sa vyvíja a tento vývoj býva často veľmi dynamický. Vývoj a súčasný stav obyvateľstva je výsledkom

prirodzeného a mechanického (migračného) pohybu. Obe zložky nám prezrádzajú základné

tendencie pohybu obyvateľstva v predchádzajúcom období a zároveň umožňujú poznávať aktuálny stav a štruktúru obyvateľstva. Na úrovni obcí SR sa štatisticky vyhodnocuje pohyb

obyvateľstva od začiatku 70. rokov 20. storočia, presná a podrobná evidencia je však až od roku

1989.

Prirodzený pohyb obyvateľstva

Základnými zložkami prirodzeného pohybu obyvateľstva sú populačné procesy, ktoré

súvisia s rodením a zomieraním obyvateľstva - pôrodnosť (natalita) a úmrtnosť (mortalita). Pod pôrodnosťou rozumieme rodenie detí chápané ako hromadný jav a vzťahované k určitej populácii.

Je to základný populačný proces a spolu s úmrtnosťou tvorí bázu reprodukcie obyvateľstva.

Odráža sa to aj v množstve štatistických ukazovateľov, ktorými sa pôrodnosť sleduje a vyjadruje.

Z hľadiska reprodukcie obyvateľstva má mimoriadny význam počet narodených detí.

Tento ukazovateľ je však ovplyvnený rozsahom sledovanej populácie a veľkosťou časovej

jednotky (intervalu), v ktorej sa počet narodených zisťuje (časový parameter demografických ukazovateľov je väčšinou definovaný jednoročne). Preto sa vplyvy rozdielnych rozsahov eliminujú

relatívnymi ukazovateľmi, pri ktorých sa počet narodených porovnáva so stredným stavom

obyvateľstva. Najjednoduchším ukazovateľom úrovne pôrodnosti je hrubá miera celkovej pôrodnosti (koeficient pôrodnosti), ktorý udáva počet narodených v sledovanom období na 1000

obyvateľov stredného stavu v sledovanom časovom intervale. V súčasnosti má pôrodnosť na

svete klesajúcu tendenciu. Pri analýze reprodukcie obyvateľstva ja výhodné použiť ukazovatele


22

plodnosti (fertility). Základným ukazovateľom je všeobecná hrubá miera plodnosti definovaná ako pomer počtu všetkých narodených na 1000 žien v reprodukčnom veku (15 – 49 rokov) a

všeobecná čistá miera plodnosti, ktorá udáva počet živonarodených na 1000 žien v reprodukčnom

veku. Obe tieto miery možno prepočítavať aj na mužov v reprodukčnom veku. Ďalšími dôležitými ukazovateľmi uvažujúc triedenie podľa kritéria legitimity sú všeobecná (čistá) miera plodnosti

vydatých žien (manželská plodnosť) (pomer počtu živonarodených detí vydatým ženám

reprodukčného veku a počtu vydatých žien reprodukčného veku), všeobecná (čistá) miera plodnosti nevydatých žien (nemanželská plodnosť) (pomer počtu živonarodených detí slobodným,

ovdoveným alebo rozvedeným ženám reprodukčného veku a počtu slobodných, ovdovených a

rozvedených žien reprodukčného veku) a index plodnosti (udávajúci počet detí vo veku 0 – 4 roky k počtu žien vo veku 15 – 44 rokov (prípadne 20 – 49 rokov). Špecifickými ukazovateľmi

plodnosti sú hrubá a čistá miera plodnosti podľa veku a čistá miera manželskej plodnosti podľa

veku a špeciálnymi úhrnnými ukazovateľmi konečná plodnosť (súčet generačných mier plodnosti podľa veku), úhrnná plodnosť (súčet čistých špecifických plodností podľa veku istej populácie v

danom období) a hrubá miera reprodukcie (súčet mier plodnosti vynásobený podielom dievčat pri

narodení, udáva priemerný počet živonarodených dievčat jednej žene za neexistencie úmrtnosti v reprodukčnom období).

Druhou rozhodujúcou zložkou prirodzeného pohybu obyvateľstva je úmrtnosť

(mortalita). Chápeme ju ako hromadný jav, proces vymierania určitej populácie. Základným ukazovateľom je hrubá miera úmrtnosti vyjadrujúca počet zomretých obyvateľov sledovanej

populácie v sledovanom období pripadajúcich na 1000 obyvateľov stredného stavu. Intenzita

úmrtnosti je však v každom veku iná a takisto počet osôb v jednotlivých vekových skupinách je rôzny. Preto v snahe vyjadriť vnútorné rozdiely úmrtnosti v určitej populácii používame špecifické

miery, pričom môžeme uvažovať:

1. o úmrtnosti podľa pohlavia

2. o úmrtnosti podľa pohlavia a veku.

Ukazovateľom 1. kategórie je špecifická miera úmrtnosti mužov resp. žien (počet úmrtí

mužov resp. žien pripadajúcich na 1000 mužov resp. žien) a v 2. kategórii je to špecifická miera úmrtnosti mužov resp. žien pre vek x (počet úmrtní mužov resp. žien vo veku x za rok

pripadajúcich na 1000 x – ročných mužov resp. žien sledovanej populácie). Typickým javom a

zákonitosťou pre väčšinu populácií sveta je vyššia intenzita mužskej úmrtnosti vo všetkých vekových kategóriách, ktorá sa všeobecne označuje ako mužská nadúmrtnosť. Index mužskej

nadúmrtnosti sa vypočíta ako pomer zomretých mužov vo vekovej skupine x k počtu zomretých

žien tej istej vekovej skupiny alebo ako pomer špecifickej miery úmrtnosti mužov pre vek x k špecifickej miere úmrtnosti žien pre ten istý vek. Osobitný význam sa prisudzuje úmrtnosti

najmladších skupín obyvateľstva. Štatisticky sa vykazuje nielen detská, ale aj dojčenská (úmrtnosť

detí v prvom roku života) a novorodenecká úmrtnosť (úmrtnosť detí v prvých štyroch týždňoch života), ako i úmrtnosť pre menšie intervaly počiatočného obdobia života, ako napr. koeficient

úmrtnosti 1. dňa, koeficient popôrodnej úmrtnosti (charakterizuje intenzitu úmrtnosti prvých

troch dní), koeficient skorej úmrtnosti (charakterizuje intenzitu úmrtnosti prvého týždňa). Najčastejšie sa používajú dva ukazovatele, pomocou ktorých možno charakterizovať dojčenskú

úmrtnosť, ktorá sa spravidla považuje za jeden z ukazovateľov socioekonomickej vyspelosti každej

populácie. Sú to špecifická miera úmrtnosti 0 ročných (počet zomretých detí do jedného roka pripadajúcich na 1000 detí 0 ročných za rok) a koeficient dojčenskej úmrtnosti (počet zomretých

detí do jedného roka pripadajúcich na 1000 živonarodených toho istého kalendárneho roka).

Okrem iného sa štatisticky zaznamenávajú i viaceré ukazovatele prenatálnej úmrtnosti (úmrtnosť nenarodených) a úmrtnosti podľa príčin smrti. Schopnosť charakterizovať úroveň úmrtnosti má aj

ukazovateľ strednej dĺžky života, ktorý udáva, koľko rokov života má pred sebou v priemere


23

osoba určitého veku. Najčastejšie sa na hodnotenie úmrtnosti používa stredná dĺžka života novorodencov.

Charakteristickou črtou úmrtnosti na svete je jej klesajúca tendencia. Tento všeobecný

pokles je výsledkom rastúcej materiálnej úrovne života, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva, vedeckého pokroku atď. Rozdiel medzi počtom narodených a zomretých určuje prirodzený pohyb

obyvateľov. Ich vývoj v obci Dúbrava za rok 2005 nám ukazuje tabuľka „Dynamika vývoja

obyvateľstva obce Dúbrava“. Pôrodnosť a úmrtnosť sa najčastejšie vyjadruje v relatívnych hodnotách (v ‰).

Mechanický pohyb obyvateľstva

Pri analýze mechanického pohybu obyvateľstva sa pozornosť sústreďuje predovšetkým na priestorový pohyb obyvateľstva, čo sú všetky typy jeho premiestňovania. Tento typ pohybu

obsahuje veľké množstvo rozličných variantov priestorových zmien obyvateľstva ako sú napr.

dochádzka do zamestnania, migračné pohyby, cestovanie za rekreáciou. Na základe týchto znakov sa vyčleňujú štyri typy mechanického pohybu obyvateľstva:

1. Migrácia - je to najvýznamnejší pohyb obyvateľstva, pretože iba pri tomto type dochádza k

trvalým zmenám v priestorovom rozmiestnení obyvateľstva. Viaže sa na zmenu trvalého bydliska.

Medzi najzákladnejšie typy charakteristík migrácie kvantitatívnych a kvalitatívnych znakov

patria:

a) Hrubá migrácia – suma imigrantov a emigrantov určitej regionálnej jednotky,

b) Index mobilnosti - predstavuje hrubú migráciu vzhľadom k strednému stavu

obyvateľstva.

Konečným výsledkom migrácie je migračné saldo (netto migrácia), a to buď netto emigrácia alebo netto imigrácia. Relatívny ukazovateľ migračného salda je hrubá miera migračného

salda, alebo intenzita migračného salda.

2. Dočasná zmena pobytu - obyvateľ zmení bydlisko na určitý vymedzený čas, pričom miesto jeho trvalého pobytu sa nemení.

Keďže štatistika nesleduje prihlásených k prechodnému pohybu, túto zložku je ťažké

identifikovať. Teoreticky by sa dalo predpokladať, že sem patria obyvatelia, ktorí sa zúčastňujú dochádzky do zamestnania, avšak nie dennej.

3. Dochádzka do zamestnania a do škôl - pravidelný pohyb na rovnakej trase a v rovnakom

čase. Spravidla sa ho zúčastňuje najväčší počet obyvateľov a označuje sa ním pohyb ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorý vyplýva z rozdielnosti ich miesta bydliska a pracoviska.

Údaje o tomto druhu pohybu možno čerpať z niektorých nepravidelných záznamov v

jednotlivých výrobných a nevýrobných zariadení, prípadne z výberových cenzov dopravy osôb.

4. Nepravidelné dočasné pohyby – predstavuje turbulenciu obyvateľstva za účelom cestovného

ruchu, rekreácie, za službami a inými. Spoločným znakom je nepravidelnosť v počte účastníkov, v

smere, vzdialenosti a taktiež málo spoľahlivých a systematických informácii o smere a rozsahu tohto pohybu.

Sociálno-ekonomický pohyb obyvateľstva

Týka sa sociálno-právnych zmien významných demografických charakteristík ako je zmena povolania, zmena rodinného stavu, úrovne vzdelania, taktiež zahŕňa presuny obyvateľstva

medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Výsledkom tohto pohybu sú zmeny v štruktúre

obyvateľstva podľa ekonomických a kultúrnych znakov.


24

Tabuľka č. 6 - Dynamika vývoja obyvateľstva Dúbrava

Počet živonarodených spolu 10 muži 6 ženy 4 Počet zomretých spolu 15 muži 8 ženy 7 Migrácia - 8 muži -3 ženy -5 Celkový prírastok / úbytok obyvateľstva spolu

-13

muži -5 ženy -8

Zdroj: ŠÚSR, 31. 12. 2005

Prirodzený pohyb aj migračný pohyb obyvateľstva zaznamenáva v dlhodobom priemere

úbytok obyvateľstva. Miera pôrodnosti v obci vykazuje hodnotu približne 7,8 promile a miera

úmrtnosti hodnotu približne 11,7 promile. Výsledkom týchto dvoch procesov dochádza v obci k celkovému prirodzenému úbytku obyvateľov.

Pri hodnotení mechanického pohybu hovoríme o imigrantoch (prisťahovaných) a

emigrantoch (odsťahovaných). Pri tomto type pohybu je možné konštatovať dlhodobý odliv emigrantov z obce. Najčastejším dôvodom presťahovania sa je priblíženie sa k miestu

zamestnania, vyššie platové podmienky. Z tabuľky môžeme vyčítať, že k 31. 12. 2005 došlo

k úbytku obyvateľstva v počte 13 ľudí z toho 5 mužského pohlavia a 8 ženského pohlavia.

5.2 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Na zhodnotenie vekovej štruktúry obyvateľov obce Dúbrava boli použité údaje z ŠÚSR.

Tabuľka č. 7 - Veková štruktúra obyvateľstva

Veková skupina muži ženy spolu Predproduktívna 129 110 239 Produktívna 391 381 772 2001 Poproduktívna 107 204 311 Predproduktívna 126 107 233 Produktívna 393 380 773 2002 Poproduktívna 109 207 316 Predproduktívna 105 103 208 Produktívna 406 373 779 2003 Poproduktívna 106 206 312 Predproduktívna 100 104 204 Produktívna 401 372 773 2004 Poproduktívna 110 207 317 Predproduktívna 99 101 200 Produktívna 398 368 766 2005 Poproduktívna 109 206 315

Zdroj: ŠÚSR

Za hodnotené obdobie bol zaznamenaný pokles počtu obyvateľov v predproduktívnej (ďalej len PrP) skupine (o takmer 19,5 %) a tiež aj v prípade obyvateľov zaradených do

produktívnej (ďalej len P) skupiny (pokles predstavoval takmer 1 %).


25

V poproduktívnej (ďalej len PP) skupine obyvateľstva došlo k nárastu počtu obyvateľov z 311 v roku 2001 na 315 v roku 2005, čo predstavovalo relatívny nárast o 1,27 %. V tomto roku

sa na celkovom počte ľudí v produktívnom veku ženy podieľali 48,04 %-ami a muži 51,96 %.

Graf č. 3 - Veková štruktúra obyvateľov v obci za rok 2005

59,80%

24,59%15,61%

Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek

Zdroj: ŠÚSR 31. 12. 2005

Graf č. 4 - Vývoj jednotlivých vekových skupín od roku 2001 - 2005

0

100

200

300

400

500

600

700

800

PrP P PP PRP P PP PrP P PP PrP P PP PrP P PP

2001 2002 2003 2004 2005

veková kategória/rok

poč

et

muži ženy

Zdroj: ŠÚSR 31. 12. 2001 – 31 . 12. 2005

Na základe už uvedených údajov súvisiacich s nízkou mierou pôrodnosti a tiež migráciou

ľudí do väčších miest za prácou a lepším pracovným ohodnotením sa do budúcna predpokladá

postupne starnutie obyvateľstva v obci.


26

Tabuľka č. 8 - Údaje jednotlivých vekových skupín za dané obdobia

Roky Veková skupina 2 001 2 002 2 003 2 004 2 005

0 12 10 7 4 10 1 - 4 58 51 43 42 34 5 - 9 81 92 80 74 76

10 - 14 88 80 78 84 80 15 - 19 80 77 90 94 87 20 - 24 102 107 91 81 80 25 - 29 106 98 94 95 98 30 - 34 96 111 117 107 105 35 - 39 87 82 77 92 90 40 - 44 87 84 85 85 88 45 - 49 100 102 108 103 85 50 - 54 80 76 74 78 97 55 - 59 76 81 81 76 72 60 - 64 59 64 69 73 74 65 - 69 79 73 67 62 48 70 - 74 54 63 68 70 73 75 - 79 43 35 34 38 44 80 - 84 18 25 27 23 26 85 - 89 12 7 4 8 10 90 - 94 3 3 4 5 4 95 - 99 1 1 1 0 0 100+ 0 0 0 0 0

Zdroj: ŠÚSR 31. 12. 2005

Na základe údajov z tabuľky a grafu „Údaje jednotlivých vekových skupín za dané

obdobia“ vidíme, že od roku 2001 – 2005 sa veková štruktúra v rámci sledovaných vekových

skupín znižuje, i keď v jednotlivých vekových skupinách môžeme vidieť nárast a následne stagnáciu jednotlivých vekových skupín. To znamená, že dochádza k poklesu počtu narodených

detí, následkom čoho dochádza k starnutiu obyvateľstva, čo je vlastne typickým prejavom

slovenského a aj európskeho trendu, ktorým sa zvyšuje hranica odchodu ekonomicky činného obyvateľstva do dôchodku.


27

Graf č. 5 - Veková štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia za rok 2005

60 40 20 0 20 40 60

01 - 45 - 9

10 - 1415 - 1920 - 2425 - 2930 - 3435 - 3940 - 4445 - 4950 - 5455 - 5960 - 6465 - 6970 - 7475 - 7980 - 8485 - 8990 - 9495 - 99100+

veko

vé k

ateg

órie

počet

Muži Ženy

Zdroj: ŠÚSR 31. 12. 2005

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia je hodnotená pomocou indexu štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia pre jednotlivé vekové kategórie, ktorý udáva vzájomný podiel osôb

jedného pohlavia k druhému v jednotlivých vekových kategóriách. V obci Dúbrava má mužské

pohlavie prevahu vo veku do 1 roka, vo veku od 10 – 14 rokov, vo veku od 15 – 19 rokov, vo veku od 25 – 29 rokov, vo veku od 40 – 44 rokov a vo veku od 50 – 54 rokov. Rovnaké

zastúpenie pohlaví je vo vekovej kategórií vo veku od 55 – 59 rokov a vo veku od 85 – 89 rokov.

V ostatných vekových kategóriách má ženské zastúpenie silnejšiu prevahu.

5.3 VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Pri zhodnotení vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva a štruktúry obyvateľstva podľa

ekonomickej aktivity obce Dúbrava boli použité údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov za rok 2001.

Tabuľka č. 9 - Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži Ženy Spolu Základné 84 225 309 Učňovské (bez maturity) 252 152 404 Stredné odborné (bez maturity) 5 12 17 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 22 24 46 Úplné stredné odborné (s maturitou) 82 121 203

Úplné stredné všeobecné 15 16 31 Vyššie 3 1 4 Vysokoškolské bakalárske 2 0 2 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 23 24 47 Vysokoškolské doktorandské 2 1 3 Vysokoškolské spolu 27 25 52 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 7 17 24 - technické 11 2 13


28

- ekonomické 4 5 9 - poľnohospodárske 4 1 5 - ostatné 1 0 1 Ostatní bez udania školského vzdelania - - - Ostatní bez školského vzdelania 1 1 2 Deti do 16 rokov 139 122 261

Zdroj: SOBD 2001

Na základe údajov z hore uvedenej tabuľky vyplýva, že najpočetnejšou skupinou sú

obyvatelia s učňovským vzdelaním (30,40 %), druhou najpočetnejšou skupinou vo vzdelanostnej

štruktúre obyvateľstva boli obyvatelia so základným vzdelaním (23,25 %, z toho 85 mužov a 225 žien), nasledujú deti do 16 rokov 19,64 % čo predstavuje 261 obyvateľov. Do početnejších skupín

tiež zaraďujeme obyvateľov s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou - 15,27 %,

z toho 82 mužov a 121 žien.

Do menej početných skupín v štruktúre vzdelania zaraďujeme obyvateľov so stredným

odborným vzdelaním bez maturity (1,28 %), čo predstavuje 17 obyvateľov, úplné stredné

učňovské vzdelanie s maturitou má 46 obyvateľov, čo predstavuje 3,46 %, ďalej nasleduje stredné všeobecné vzdelanie s 2,33 %, vyššie vzdelanie so 4 obyvateľmi (3 muži a jedna žena),

vysokoškolské vzdelanie má 3,91 %, čo predstavuje 52 ľudí, z toho 27 mužov a 25 žien a bez

školského vzdelania sú 2 občania.

5.4 NÁRODNOSTNÁ A NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Národnosť

Národnosť je etnos vyrastajúci na báze etnicky príbuzných kmeňov – príslušnosť osoby

k národu, národnostnej prípadne etnickej menšine, kde nie je až tak dôležitý materinský jazyk, ktorý využívame a ovládame, ale jeho vlastné rozhodnutie hlásiť sa k určitému národu, prípadne

národnostnej alebo etnickej menšine.

Na základe údajov z tabuľky a grafu vyplýva, že najpočetnejšiu skupinu obyvateľstva tvoria obyvatelia hlásiaci sa k slovenskej národnosti (99,40%). Rovnaké zastúpenie majú v obci

obyvatelia hlásiaci sa k českej a ostatnej resp. nezistenej národnosti (0,23 %) a s (0,15 %) sú

obyvatelia hlásiaci sa k maďarskej národnosti.

Tabuľka č. 10 - Národnostná štruktúra

Národnosť Počet

Slovenská 1 321 Maďarská 2 Česká 3 Ostatné, nezistené 3

Zdroj: SOBD 2001

Z náboženského hľadiska podľa SOBD 2001 sa obyvatelia obce v percentuálnom

vyjadrení 61,70 % hlásia ku rímsko-katolíckemu vyznaniu, 27,54 % sa hlási k evanjelickému augsburského vyznania náboženstvu, 7 % obyvateľstva je bez vyznania, 3,16 % je nezistené.


29

Ku grécko-katolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi a cirkvi československej husitskej sa hlási rovnaký počet obyvateľstva obce t.j. 0,08 %, ku evanjelickej cirkvi metodistickej sa hlási 0,23 %

obyvateľstva a ku starokatolíckej cirkvi sa hlási 0,08 % obyvateľstva.

Tabuľka č. 11 - Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského vyznania

Náboženské vyznanie / cirkev Muži Ženy Spolu

Rímskokatolícka cirkev 377 443 820 Gréckokatolícka cirkev 0 1 1 Pravoslávna cirkev 1 0 1 Evanjelická cirkev augsburského vyznania

184 182 366

Evanjelická cirkev metodistická 1 2 3 Starokatolícka cirkev 1 1 2 Cirkev československá husitská 1 0 1 Bez vyznania 49 44 93 Nezistené 16 26 42

Zdroj: SOBD 2001

5.5 ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA EKONOMICKEJ AKTIVITY

Trh práce je (teoreticky) trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Pôsobia na neho rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky

a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie.

Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Ponuka práce teda predstavuje počet práceschopného obyvateľstva,

ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú, ale aj nezamestnaní.

Tabuľka č. 12 - Štruktúra obyvateľstva obce Dúbrava podľa ekonomickej aktivity

Ekonomicky aktívne osoby

Odvetvie hospodárstva Muži Ženy Spolu

Spolu za

sektor NH

z toho dochádza do zamestnania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby

20 9 29 34 20

Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 5 0 5 5

Rybolov, chov rýb - - - - Ťažba nerastných surovín 3 0 3 158 3 Priemyselná výroba 50 61 111 81 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

5 1 6 6

Stavebníctvo 34 4 38 35 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

42 50 92 299 57

Hotely a reštaurácie 12 10 22 8 Doprava, skladovanie a 18 6 24 16


30

spoje Peňažníctvo a poisťovníctvo 2 9 11 11

Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj

24 9 33 17

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie

20 21 41 33

Školstvo 0 33 33 18 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

2 29 31 28

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 8 4 12 11

Súkromné domácnosti s domácim personálom

- - - 148 -

Exteritoriálne organizácie a združenia

- - -

EA bez udania odvetví 79 69 148 36 Spolu 324 315 639 385

Zdroj: SOBD 2001

Najviac ľudí je zamestnaných v priemyselnej výrobe (17,3 %). Ďalej nasledujú odvetvia poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby (4,5 %), veľkoobchod a maloobchod, oprava

motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (14,4 %), školstvo (4,9 %), verejná správa

a obrana, povinné sociálne zabezpečenie (6,4 %). Viac ako polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva (viac ako 60 %) dochádza za prácou mimo obec.

K dôležitým faktorom v oblasti ekonomickej aktivity obce patrí nezamestnanosť. Pod

týmto pojmom rozumieme sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom

zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Nezamestnanosť je

spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.

V nasledujúcom grafe môžeme vidieť prehľad vývoja miery nezamestnanosti v Dúbrave

ku koncu sledovaných rokov.

Graf č. 6 - Prehľad vývoja nezamestnanosti v Dúbrave od roku 2003 – 2006

26%

31%20%

23%

2003 2004 2005 2006

Zdroj: ÚPSVaR Liptovský Mikuláš


31

Tabuľka č. 13 - Prehľad vývoja nezamestnanosti v obci Dúbrava za mesiac december v jednotlivých rokoch

Mesiac 2003 2004 2005 2006 2007 Január 68 77 70 60 41 Február 65 80 63 60 39 Marec 66 75 61 52 38 Apríl 61 74 57 51 31 Máj 58 75 50 49 29 Jún 57 71 49 38 31 Júl 57 69 49 40 30 August 58 72 47 41 x September 58 77 55 46 x Október 64 67 56 49 x November 69 68 57 51 x December 80 65 57 49 x


Z grafu môžeme vidieť, že v sledovanom období nezamestnanosť postupne klesala, i keď ako môžeme vidieť v roku 2004 mierne vzrástla, ale do konca roka mala nezamestnanosť

klesajúcu tendenciu. V každom zo sledovaných období môžeme vidieť, že v zimných mesiacoch sa

miera nezamestnanosti vždy zvýšila, ale v letných mesiacoch sa úroveň znižovala, čo má za dôsledok to, že nielen Liptov, je rekreačná oblasť, ale aj samotná obec Dúbrava je obcou pod

Nízkymi Tatrami, tak v týchto oblastiach je viac turistov, čím sa zvyšuje úroveň poskytovania

rôznych druhov služieb, vznikajú krátkodobé druhy prác, dohôd o vykonaní práce, brigád, čím sa na určité obdobie miera nezamestnanosti zníži.

Graf č. 7 - Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa dĺžky evidencie za okres Liptovský Mikuláš


32


Z nasledujúceho grafu vidíme, že najväčší počet nezamestnaných je za obdobie do 3 mesiacov. Ide prevažne o študentov končiacich strednú školu prípadne vysokú školu, ďalej je 551

občanov nad 48 mesiacov, ktorých tvoria prevažne ľudia stredného veku a starší ľudia, ktorí majú

problém si nájsť prácu v rámci svojho dosiahnutého vzdelania.

Z celkového počtu obyvateľov Liptova najpočetnejšou skupinou obyvateľstva

nezamestnaných podľa veku sú obyvatelia 35 – 49 rokov (35 %), na druhom mieste obyvatelia

s vekom nad 50 rokov (24 %), ďalej sú obyvatelia 25 – 34 rokov (22 %) a najmenšie zastúpenie spomedzi uvedených vekových štruktúr majú obyvatelia vo veku 15 – 24 rokov (19 %).

Graf č. 8 - Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania za okres Liptovský Mikuláš

15%

2%

4%

9%

2%

38%

28%

2%

vysokoškolské úplné stredné odborné s maturitou

úplné stredné všeobecné s maturitou úplné stredné s maturitou

stredné odborné bez maturity vyučenie

úplné základné nedokončené základné a bez vzdelania


Z grafu môžeme vyčítať, že najpočetnejšou skupinou obyvateľstva na počte nezamestnaných podľa vzdelania sú ľudia s vyučením (38 %), ďalej obyvatelia s úplným základným

vzdelaním (28 %), nasledujú úplné stredné odborné s maturitou (15 %), úplné stredné s maturitou

0

100

200

300

400

500

600

700

800

do 3 mesiacov

4 - 6 mesiacov

7 - 9 mesiacov

10 - 12 mesiacov

13 - 18 mesiacov

19 - 24 mesiacov

25 - 30 mesiacov

31 - 36 mesiacov

37 - 42 mesiacov

43 - 48 mesiacov

nad 48 mesiacov


33

(9 %), vysokoškolské (4 %), potom (po 2 %) nedokončené základné a bez vzdelania, úplné stredné všeobecné s maturitou a stredné odborné bez maturity.


35

66 HHOOSSPPOODDÁÁRRSSTTVVOO

6.1 PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY V OBCI A ICH ŠTRUKTÚRA

Z podnikateľských subjektov na území obce prevládajú subjekty sekundárneho sektora – priemyselná výroba, stavebníctvo, oprava motorových vozidiel, motocyklov, veľkoobchod

a maloobchod so spotrebným tovarom.

Terciárny sektor je v obci zastúpený v podobe verejných služieb, obchodu, pošty, materskej a základnej školy, reštauračné a hotelové služby, doprava, skladovanie a spoje,

prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj, zdravotná a sociálna starostlivosť.

Zo sektorov hospodárstva v obci nepôsobí žiaden podnik z primárneho sektora. Primárny sektor je v obci reprezentovaný len prostredníctvom samostatne hospodáriacich

roľníkov.

Tabuľka č. 14 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora (výrobná činnosť)

Výrobná činnosť Počet

subjektov Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 1 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

89

Hotely a reštaurácie 27 Doprava, skladovanie a spoje 26 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj

55

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 2 Školstvo 8 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 1 Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 21

Zdroj: Register organizácií SR


36

Graf č. 9 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora (výrobná činnosť)

3,5%0,4%

9,1%

23,9%

0,4%

0,9%

11,3%11,7%

38,7%

Výroba a�rozvod elektriny, plynu a�vody

Veľkoobchod a�maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a�spotrebného tovaru

Hotely a�reštaurácie

Doprava, skladovanie a�spoje

Nehnuteľnosti, prenajímanie a�obchodné služby, výskum a vývoj

Verejná správa a�obrana, povinné sociálne zabezpečenie

Školstvo

Zdravotníctvo a�sociálna starostlivosť

Ostatné spoločenské, sociálne a�osobné služby


Na základe údajov z hore uvedenej tabuľky a grafu vidíme, že najväčšie zastúpenie

v obci, čo sa týka výrobnej činnosti má veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 38,70 %, čo je 89 subjektov, nasledujú subjekty nehnuteľnosti,

prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj s podielom 23,91 %, čo predstavuje 55

subjektov. Na spodných priečkach sa nachádzajú subjekty z oblasti výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0,43 % v celkovom vyjadrení 1 subjekt a taktiež 0,43 % (1 ekonomický subjekt) má aj

oblasť zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. Nad týmito dvoma subjektmi sa nachádza subjekt

z oblasti verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie v celkovom počte 2 subjekty (0,87 %).


37

Tabuľka č. 15 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa právnej formy

Právna forma Počet

subjektov Verejná obchodná spoločnosť 1 Komanditná spoločnosť 1 Cirkevná organizácia 1 Obec (obecný úrad) 1 Organizačná jednotka združenia 1 Podnikateľ – fyzická osoba – nezapísaný v OR 94 Rozpočtová organizácia 1 Samostatne hospodáriaci roľník 5 Spoločenstvá vlastníkov pozemkov, bytov a pod. 8 Spoločnosť s ručením obmedzeným 13 Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub a iné) 2 Spolu 128


Z údajov uvedených v hore zobrazenej tabuľke môžeme vyčítať, že najväčšie zastúpenie

v obci z hľadiska právnej formy majú subjekty podnikajúce ako podnikateľ – fyzická osoba – nezapísaný v OR v počte 94 ekonomických subjektov, čo predstavuje 73,44 % z celkového počtu

subjektov. Nasleduje právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným v počte 13 subjektov

(10,16 %). Najmenšie zastúpenie ekonomických subjektov z hľadiska právnej formy podnikania majú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a rozpočtová organizácia v počte 1

subjekt (0,78 %).

Tabuľka č. 16 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa výšky ročného obratu (v mil. Sk)

Výška ročného obratu v mil. Sk Počet subjektov

0 – 0,9 36 1 – 1,9 4 2 – 3,9 6 4 - 4,9 0 5 – 9,9 2 10 - 19 2 20 - 29 1 30 - 39 1 nezistené 76

Spolu 128


Z hore uvedených údajov v tabuľke vidíme, že najväčší podiel z hľadiska výšky ročného

obratu (v mil. Sk) majú nezistené subjekty v počte 76 (59,38 %). Nasledujú subjekty s ročným

obratom 0 – 0,9 mil. Sk v celkovom počte 36 a s podielom 28,13 %. Najmenší podiel ročného obratu v obci majú dva subjekty a to v rozsahu 20 – 29 a 30 – 39 mil. Sk v celkovom podiely 0,78

%


38

Tabuľka č. 17 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa OKEČ

Názov OKEČ-u Počet ekonomických

subjektov Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo 10 Rybolov, chov rýb 0 Ťažba nerastných surovín 1 Priemyselná výroba 49 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 1 Stavebníctvo 28 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

89

Hotely a reštaurácie 27 Doprava, skladovanie a spoje 26 Peňažníctvo a poisťovníctvo 0 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj

55

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 2 Školstvo 8 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 1 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 21 Súkromné domácnosti s domácim personálom 0 Exteritoriálne organizácie a združenia 0


Z hore uvedených údajov zisťujeme, že najväčšie zastúpenie ekonomických subjektov

podľa OKEČ-u majú subjekty veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel,

motocyklov a spotrebného tovaru v počte 89 subjektov, čo predstavuje 27,99 %. Ďalej nasledujú ekonomické subjekty podnikajúce v oblasti nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby,

výskum a vývoj v počte 55 subjektov (17,30 %). Najmenšie zastúpenie v obci majú subjekty

podnikajúce v obci majú tri ekonomické subjekty a to ťažba nerastných surovín, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody a zdravotníctvo a sociálna starostlivosť v celkovom podiely 0,31 %. O viac

ako 2 % majú väčšie zastúpenie subjekty v oblasti školstva a to v celkovom podiely 2,52 %

a podiel 3,14 % majú subjekty pôsobiace v oblasti poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo.

Tabuľka č. 18 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa počtu pracovníkov

Počet pracovníkov Počet subjektov

nezistené 35 0 51 1 17 2 5 3 - 4 9 5 - 9 4 10 - 19 5 20 - 24 0 25 - 49 1 50 - 99 1 100 - 149 6

Spolu 134



39

Z hore uvedených údajov v tabuľke vyčítame, že najväčší počet ekonomických subjektov podľa počtu zamestnaných pracovníkov majú subjekty, ktoré nezamestnávajú žiadneho pracovníka

v celkovom počte 51 a ich celkový podiel predstavuje 38,06 %, nasledujú tzv. nezistené subjekty

v celkovom počte 35 subjektov a podielom 26,12 %. Najmenší podiel 0,75 % majú subjekty zamestnávajúce 25 – 49 a 50 – 99 pracovníkov. O takmer viac ako 3 % majú subjekty

zamestnávajúce dvoch zamestnancov.

Tabuľka č. 19 - Prehľad ekonomických subjektov pôsobiacich v katastri obce podľa druhu vlastníctva

Druh vlastníctva Počet subjektov

Družstevné 0 Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom 1 Medzinárodné s prevažujúcim verejným sektorom 0 Súkromné tuzemské 121 Štátne 8 Vlastníctvo územnej samosprávy 2 Vlastníctvo združení, politických strán a cirkví 4 Zahraničné 0 Zatiaľ nezistené 0 Zmiešané 0 Spolu 136


Z hore uvedených údajov zisťujeme, že najväčší podiel ekonomických subjektov

z hľadiska vlastníctva pripadá v celkovom počte 121 na súkromné tuzemské subjekty, nasledujú štátne subjekty s počtom 8 a podielom 5,88 %. Najmenší počet jeden subjekt tvoria medzinárodné

s prevažujúcim súkromným sektorom subjekty a podielom 0,74 %, nasleduje vlastníctvo územnej

samosprávy v počte 2 subjekty, takmer 3 % sú vlastníctvom združení, politických strán a cirkví.

Tabuľka č. 20 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora

Výrobná činnosť Počet

subjektov výroba odevov 0 výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera 2 vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahraných nosičov záznamu 2 výroba výrobkov z gumy a plastov 6 výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 6 výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a zariadení

14

výroba strojov a zariadení 1 výroba elektrických strojov a prístrojov 2 výroba nábytku 7

Pri

emys

eln

á vý

rob

a

recyklovanie 2 Stavebníctvo 28



40

Graf č. 10 - Prehľad ekonomických subjektov sekundárneho sektora

3%3%

9%

9%

20%

1%3%

10%

3%

39%

výroba celulózy, papiera a�výrobkov z�papiera

vydavateľstvo, tlač a�reprodukcia nahraných nosičov záznamu

výroba výrobkov z�gumy a�plastov

výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov

výroba kovových konštrukcií a�kovových výrobkov okrem výroby strojov a�zariadení

výroba strojov a�zariadení

výroba elektrických strojov a�prístrojov

výroba nábytku

recyklovanie

stavebníctvo


Na základe hore uvedených údajov vidíme, že najväčší podiel má priemyselný výroba

oproti stavebníctvu. Čo sa týka jednotlivých častí priemyselnej výroby, tak najväčšie zastúpenie má výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a zariadení v celkovom

počte 14 subjektov (20 %), ďalej nasledujú dva subjekty výroba výrobkov z gumy a plastov a

výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov s celkovým podielom 8,57 %. Najnižší celkový podiel 1,43 % má výroba strojov a zariadení s počtom jeden subjekt a takmer 3 %

celkového podielu dosahujú dva subjekty a to výroba elektrických strojov a prístrojov

a recyklovanie.


41

77 CCEESSTTOOVVNNÝÝ RRUUCCHH

Región riešenej obce Dúbrava predstavuje najširšiu a najuniverzálnejšiu ponuku atraktivít cestovného ruchu a aktivít pre turistov v rámci Slovenska. Územie poskytuje možnosti takmer pre

všetky aktivity cestovného ruchu na veľmi vysokej úrovni, niektoré z nich v úplne špičkovej.

Prednosťou regiónu je aj jeho poloha medzi ďalšími vysoko atraktívnymi regiónmi. Výkony regiónu sú vyššie ako jeho podiel na kapacitách, najviac pri prenocovaniach zahraničných hostí.

Možnosti existujúcich stredísk ešte nie sú vyčerpané, pritom v regióne sú možnosti aj otvorenie

nových, vysoko atraktívnych lokalít.

7.1 ANALÝZA PRIMÁRNEJ PONUKY

Cestovný ruch sa rozvíja zvyčajne tam, kde sa nachádza vhodná primárna ponuka, t.j. kde

sú objekty rekreačných a kultúrnych aktivít cestovného ruchu. V takomto priestore zvyčajne nie sú

významnejšie ekonomické aktivity ťažobného a spracovateľského priemyslu, prípadne intenzívna poľnohospodárska výroba. Tam, kde je primárna ponuka cestovného ruchu najatraktívnejšia, je

predmetom ekonomického zhodnocovania a nástrojom rozvoja regiónu. Cestovný ruch môže mať

v týchto podmienkach rozličné postavenie ako ekonomická aktivita. Čím má primárna ponuka cestovného ruchu väčší význam, tým významnejšie bude aj postavenie cestovného ruchu v

hospodárstve daného regiónu ako nástroja hospodárskeho rozvoja. Toto poznanie je založené na

ekonomickej špecializácii regiónu.

V súvislosti s reštrukturalizáciou priemyslu, napr. v dôsledku zatvárania baní, zmeny

výrobnej štruktúry a technológií sa mnohé pôvodne priemyselné regióny zameriavajú na rozvoj

cestovného ruchu. Využívajú pritom existujúcu primárnu ponuku, najmä potenciál vytvorený ľudskou činnosťou.

Aby mohol cestovný ruch v regióne vyvíjať ekonomickú činnosť, je nevyhnutné v

nadväznosti na jeho potreby budovať:

a) zabezpečujúce činnosti, napr. stavebnú výrobu, poľnohospodárstvo a potravinársky

priemysel, obchod a pod.,

b) nadväzujúce činnosti, napr. dopravu, telekomunikácie, výrobu a predaj spomienkových predmetov, komunálne služby, služby poisťovní a peňažných ústavov,

bezpečnostné služby a pod.,

c) technickú infraštruktúru, ako je zabezpečenie zásobovania vodou a plynom, komunikácie, kanalizácia, elektrifikácia a pod.,

d) sociálnu infraštruktúru ako je bytový fond, predškolské a školské zariadenia, zdravotnícke, kultúrno-osvetové, športovo-rekreačné zariadenia a pod.

Čo sa týka prírodných podmienok primárnej ponuky cestovného ruchu riešenej obce

Dúbrava zahŕňajú geomorfologické, klimatické, hydrologické a biogeografické pomery. Podrobne sme sa prírodným podmienkam obce venovali v kapitole 3 Prírodné podmienky, preto ich už v

tejto kapitole neopakujeme.

V kultúrno-historickom potenciáli obce, ďalšieho zdroja primárnej ponuky cestovného ruchu obce, reprezentujú nielen sakrálne pamiatky, predovšetkým v katolíckom kostole sv.

Ondreja a v evanjelickom kostole a kultúrno – osvetové zariadenia, ale aj kultúrne a športové

podujatia, ktoré sa v obci organizujú (už opísané v kapitolách 4.3.2 , 4.3.5, 4.3.6).


42

Obrázok č. 3 - Katolícky kostol

Obrázok č. 4 - Evanjelický kostol


43

7.2 ANALÝZA SEKUNDÁRNEJ PONUKY

Sekundárnu ponuku v cestovnom ruchu tvoria:

a) supraštruktúra cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie zariadenia);

b) infraštruktúra cestovného ruchu (cestovné kancelárie, turistické informačné kancelárie,

zmenárne, hraničné priechody a i.);

c) všeobecná infraštruktúra (športovo-rekreačné zariadenia a aktivity, kultúrno-

spoločenské zariadenia a organizované podujatia, dopravná infraštruktúra).

7.2.1 ubytovacie a stravovacie zariadenia

V obci sa nachádza spolu 15 ubytovacích zariadení. Ide predovšetkým o ubytovania

v súkromí (v rodinných domoch) ako napr. ubytovanie Blanka, Barbora, Dalibor, Horáreň Dúbravka, Chabenec, Luna, Marta, Soňa, Svišťovka, Závacká Anna. V obci sa nachádza aj jedno

stravovacie zariadenie Hostinec Baník.

Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú aj v blízkosti okolia riešenej obce Dúbrava pri vodnej nádrži Liptovská Mara a termálneho kúpaliska Bešeňová.

V lete je možné z obce podnikať pešie a cyklistické túry v regióne Liptov, podnikať

vysokohorské túry v Nízkych Tatrách (Demänovská dolina, Chopok), navštíviť Demänovskú jaskyňu Slobody, Demänovskú ľadovú jaskyňu a drevený aritikulárny kostol vo Svätom Kríži. V

zime je možnosť lyžovania na lyžiarskom vleku priamo v obci, v Liptovskom Mikuláši -

Podbreziny a v lyžiarskom stredisku Skipark Jasná. Z obce je možné podnikať výlety do Kvačianskej a Prosieckej doliny, do archeologického

múzea Havránok, na termálne kúpaliská Aquapark Tatralandia, Bešeňová, Liptovský Ján a využiť

možnosť vodných športov na Liptovskej Mare (vyhliadkové plavby loďou, člnkovanie, windsurfing, rybolov).

7.3 ZÓNOVÉ ČLENENIE TURISTICKÝCH ATRAKCIÍ

Keďže obec sa nachádza v atraktívnom prírodnom prostredí pre cestovný ruch,

v rámci svojich finančných možností má aspoň trochu vytvorené podmienky pre jeho rozvoj a taktiež aj rozvoj samotného okolia obce. Turisti, návštevníci majú možnosť sa venovať

rôznym športovým aktivitám cez leto a zimu, výletom do okolia – horská turistika, návštevy

historických pamiatok či návštevou rôznych kultúrnych podujatí a atrakcií. Samotní návštevníci sa zaujímajú tiež aj o okolie obce a samozrejme aj o celý región nielen o samotnú obec. Na

základe takéhoto vývoja je potrebné zosúladiť činnosti, aktivity, ponuky cestovného ruchu

v rámci liptovského regiónu resp. aspoň širšieho okolia daného územia.

V rámci zónového členenie sme okolie obce rozdelili do štyroch okruhov:

- do 15 km

- do 30 km

- do 45 km

- nad 45 km

Zóna do 15 km

• Liptovský Mikuláš


44

Mesto Liptovský Mikuláš je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a turistickým centrom stredného Liptova. Na jeho území sa nachádza množstvo lákadiel - nádherná príroda,

podzemná krása jaskýň, termálne kúpaliská Tatralandia, vodná nádrž Liptovská Mara,

archeologické múzeum v prírode, ruiny hradov, pamiatky ľudovej architektúry, múzeá a galérie, živý folklór.

• Ružomberok

Ružomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti

Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí - Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku

udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v

roku 1318.

• Bešeňová

Známa liptovská obec s termálnym kúpaliskom. Liečivé účinky termálnych minerálnych

prameňov boli známe už od 14. storočia. Kedysi dávno Liptáci verili, že voda je ten zázrak, čo

tvorí život a preto ju mali vo veľkej úcte.

• Demänovská dolina

Najnavštevovanejšia dolina Nízkych Tatier. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1

927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po

stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, kde popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcenejší

Demänovský kras a Vrbické pleso.

Zóna do 30 km

• Vysoké Tatry


45

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 380 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho

15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného

územného celku.

• Vlkolínec

Vlkolínec - živá obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty

tejto lokality a ako neporušený sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný

súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva, (výbor svetového dedičstva UNESCO schválil zápis Vlkolínca 11. decembra 1993 v

Kolumbijskom meste Cartagene).

• Liptovský Hrádok

Mesto s jedinečným prírodným, kultúrnym a historickým potenciálom a ľudskými

zdrojmi, rozvíjajúceho sa centra unikátnych a osobitých foriem cestovného ruchu s priamou

väzbou na tradície lesníctva, včelárstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltníctva, rybárstva, podhorských a horských poľnohospodárskych aktivít a remesiel s tým

spojených.

Zóna do 45 km

• Dolný Kubín

Najväčšie mesto na Orave, rodisko P.O.Hviezdoslava, mesto kandidujúce na európske mesto kultúry.


46

• Brezno

Administratíve centrum regiónu, sídlo okresu, kultúrno-spoločenské a hospodárske

centrum Horehronia.

Zóna nad 45 km

• Poprad

Mesto Poprad leží v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranách

rieky Poprad, východiskové mesto do Vysokých Tatier a hlavného uzla regionálnych komunikácií, významný železničný uzol spájajúci vzdialené tatranské obce. Nachádza sa tu

letisko medzinárodného významu.

• Martin

Významné kultúrno-historické centrum Slovákov. Nachádzajú sa tu budovy Matice slovenskej, Slovenské Národné Múzeum, Národný cintorín, Divadlo SNP, Jeseniova Lekárska

fakulta UK.


47

88 AANNAALLÝÝZZYY SSWWOOTT

Analýza SWOT predstavuje nástroj strategického plánovania, ktorý sa používa na vyhodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb daného územia, projektu, či

organizácie. Termín SWOT je skrátením anglických slov Strengths (prednosti, silné stránky),

Weaknesses (nedostatky, slabé stránky), Opportunities (príležitosti) a Threats (ohrozenia). Ťažiskom tejto metódy je klasifikácia a zhodnotenie jednotlivých faktorov, a to faktorov, ktoré

vyjadrujú silné a slabé stránky skúmanej oblasti (územia, organizácie ....) a faktorov, ktoré vyjadrujú

príležitosti a ohrozenia ako vlastnosti vonkajšieho prostredia. Prostredníctvom takéhoto jednoduchého nástroja napokon rýchlo získame prehľad o situácii, v ktorej sa skúmané územie

nachádza pred tým, ako pristúpime k formulácii stratégie jeho ďalšieho rozvoja.

Silné stránky predstavujú vnútorné komparatívne a konkurenčné výhody pre rôzne typy rozvojových aktivít, ktoré majú na rozvoj obce jednoznačne pozitívny vplyv. Silná stránka teda

predstavuje čokoľvek, v čom je dané územie lepšie v porovnaní s konkurenčným územím.

Slabé stránky reprezentujú vnútorne podmienky a predpoklady, ktoré majú limitujúci až brzdiaci efekt na rozvoj obce. Predstavujú teda to, čo skúmanému územiu chýba alebo to robí

nedostatočne v porovnaní s inými obcami, regiónmi.

Nakoľko sa v širšom vonkajšom prostredí skúmaného územia vytvára množstvo nových rozvojových príležitostí, ktoré sa však môžu vo fungovaní územia prejaviť aj negatívne, sú aj tieto

vonkajšie činitele dôležitou súčasťou SWOT analýzy. Príležitosti a ohrozenia teda zahrňujú

charakteristiku vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú vnútorné prostredie obce. Pri analýze SWOT sa zohľadňujú ich pravdepodobné účinky na prostredie skúmaného územia. Príležitosti sú

vonkajšie faktory s pozitívnym a ohrozenia s negatívnym vplyvom na ďalší rozvoj obce.

Pri stanovení silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození je potrebné zohľadňovať aj globálne faktory (legislatívne úpravy, sociálne a ekonomické zmeny, demografický vývoj, stupeň

napojenia regionálnej infraštruktúry na medzinárodnú sieť a i.). Evaluačnými faktormi SWOT

analýzy sú poloha, kľúčové hospodárske odvetvia, dopravná infraštruktúra, občianska vybavenosť, školstvo, kultúra, cestovný ruch a životné prostredie.

Strenghts - silné stránky

- dobrá dopravná dostupnosť

- dostatočné pokrytie autobusovými spojmi

- 100 % elektrifikácia

- 100 % pokrytie verejným vodovodom

- Pokrytie signálom mobilných operátorov

- Pokrytie internetom

- Existencia a lokalizácia materskej a základnej školy v obci

- Dostatočné športové vyžitie v obci – futbalový klub, stolnotenisový, alpinistický,

turistický

- Uchovávanie kultúrnych tradícií (existencia folklórnej skupiny)

- Ordinácia všeobecného lekára v obci

- Nárast produktívnej zložky obyvateľstva


48

- Homogénna národnostná štruktúra

- Postupný pokles nezamestnanosti

- Záujem predstaviteľov obce o aktívnu podporu zamestnanosti

- Záujem predstaviteľov obce o podporu rozvoja cestovného ruchu v obci

- Dostatočné možnosti pre rozvoj podnikateľských a ekonomických aktivít

- Kultúrne dedičstvo

- Pomerne široká sieť zariadení cestovného ruchu

- Existencia lyžiarskeho strediska, cykloturistických trás

Weaknesses - slabé stránky

- lokalizácia odkaliska v katastrálnom území obce

- absencia železničnej stanice v obci

- pomerne zastaralý domový fond

- pokles počtu obyvateľov

- negatívny vývoj prirodzeného prírastku

- negatívny vývoj migrácie

- pokles predproduktívnej zložky obyvateľstva

- starnutie obyvateľstva

- pomerne nízka vzdelanostná úroveň

- pomerne vysoká nezamestnanosť

- zlý technický stav miestnych komunikácií

- nedostatočná úroveň služieb cestovného ruchu

Opportunites - príležitosti

- čerpanie prostriedkov z fondov EÚ

- relatívna blízkosť hlavného ťahu D1 (Bratislava – Košice)

- vhodné podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu

- podpora rozvoja bytovej výstavby v obci

- podpora celoživotného vzdelávania

- podpora malých a stredných podnikateľov zo strany štátu

- jasná a nemenná legislatíva

- znižovanie administratívnych bariér zakladania podnikania

- znižovanie odvodového a daňového zaťaženia podnikateľov

Threats – slabé stránky


49

- administratívne bariéry pri čerpaní EÚ fondov

- zotrvanie pri vykurovaní tuhými palivami

- nízka disciplína občanov pri nakladaní s odpadmi

- nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu investičných zámerov

- globálne klimatické zmeny a živelné pohromy

- konflikt ekonomických a environmentálnych záujmov

- nezáujem občanov o dianie v obci

- odliv mladých ľudí z obce

- nedostatok finančných zdrojov na realizáciu zámerov

- administratívne a legislatívne bariéry podnikania

- rozdelenie Slovenska do pólov rastu

- neschopnosť čerpať finančné prostriedky z EÚ fondov

- nezáujem štátu o podporu malých a stredných podnikateľov

- naplnenie pesimistickej verzie vývoja počtu obyvateľov

- neustály rast nezamestnanosti


51

99 VVÍÍZZIIAA AA SSTTRRAATTÉÉGGIIAA RROOZZVVOOJJAA OOBBCCEE

Vízia je rámcovou predstavou o tom, ako by mala obec v budúcnosti vyzerať, aké miesto chce zaujať.

Vízia má vyjadrovať nielen želanú, ale zároveň aj možnú predstavu o budúcnosti obce

a jednotlivé ciele Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja majú smerovať k jej naplneniu.

Stratégia obce obsahuje 3 priority a 7 opatrení. Strategické rozvojové ciele/priority

popisujú stav, ktorý sa realizáciou PHSR má dosiahnuť. Strategické opatrenia definujú oblasti

rozvoja, na ktoré sa bude obec v budúcnosti zameriavať a tieto sú ďalej špecifikované do jednotlivých aktivít.

9.1 VÍZIA OBCE

9.2 STRATÉGIA ROZVOJA OBCE

Priority:

1. Dobudovanie a skvalitnenie technickej a sociálnej infraštruktúry a skvalitnenie

životného prostredia v obci

Cieľom je zlepšenie kvality života v obci pre jej občanov i podnikateľov, zlepšenie

a zestetizovanie celkového obrazu obce a zvýšenie atraktivity obce pre mladých ľudí.

2. Aktivizácia ekonomického rozvoja v obci

Cieľom je zvýšiť zamestnanosť v obci ďalším zlepšením podmienok pre rozvoj

podnikateľských aktivít predovšetkým v oblasti cestovného ruchu, zvýšenie dôchodkovej úrovne a kúpnej sily miestneho obyvateľstva.

3. Aktivizácia ľudského potenciálu v obci

Cieľom je zvyšovanie kvality ľudského potenciálu obce, záujmu občanov o veci verejné,

ich participácie na riešení rozvojových problémov obce.

Naša obec je pre svojich občanov miestom pre pokojné bývanie v čistom a zdravom

prostredí, s kvalitnou technickou a sociálnou infraštruktúrou. Sme obec, ktorá

obyvateľom poskytuje požadovaný komfort, kultúrne a športové vyžitie. Je tiež miestom vytvárajúcim dostatok pracovných príležitostí predovšetkým v oblasti

cestovného ruchu. Naši obyvatelia sa aktívne zúčastňujú na živote obce.


52

9.3 PREHĽAD PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV OBCE DÚBRAVA NA

ROKY 2007 – 2017

PRIORITA 1. Dobudovanie a skvalitnenie technickej a sociálnej infraštruktúry a skvalitnenie životného prostredia v obci

opatrenie aktivita zodpovednosť/partner zdroje realizácia

1.1.1 Vybudovanie ČOV a kanalizačnej siete

Obec/ SEVAK

fondy EÚ, vlastné zdroje, úver, envirofond

2007 – 2011

1.1.2 Protipovodňové opatrenia na miestnom toku a povrchových vodách

Obec/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. – Odštepný závod Piešťany

fondy EÚ, vlastné zdroje, envirofond

2008 - 2010

1.1.3 Rekonštrukcia miestnych komunikácii Obec/Cestné stavby

fondy EÚ, vlastné zdroje, úver

2011 - 2013

1.1.4 Vybudovanie peších komunikácií – chodníkov

Obec fondy EÚ, vlastné zdroje, úver

2011 - 2013

1.1.5 Rekonštrukcia autobusových zástavok


2011 - 2013

1.1.6 Úprava a regulácia toku miestneho potoka a melioračného toku

Obec/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. – Odštepný závod Piešťany

fondy EÚ, vlastné zdroje, envirofond

2013 - 2014

1.1.7 Rekonštrukcia miestneho rozhlasu

Obec

fondy EÚ, vlastné zdroje, sponzorské príspevky, úver

2015 - 2016

1.1.8 Rekonštrukcia obecného úradu

Obec

fondy EÚ, vlastné zdroje, úver, sponzorské príspevky

2015 - 2016

1.1.9 Zmena palivovej základne centrálnej kotolne


2015 - 2017

1.1.10 Vybudovanie parkovacích plôch


2008 - 2010

1.1

Dob

ud

ovan

ie t

ech

nic

kej i

nfr

aštr

ukt

úry

1.1.11 Vybudovanie malej vodnej elektrárne

Obec fondy EÚ, vlastne

2014 - 2017


53

na miestnom toku zdroje, úver

1.2.1 Rekonštrukcia budovy pre účely sociálnych služieb pre seniorov

Obec/podnikatelia

fondy EÚ, vlastné zdroje, úver, sponzorské dary

2014 – 2017

1.2.2 Dobudovanie priestorov pre občianske združenia v obci (FK, folklórny súbor, stolnotenisový klub a klub turistov)

Obec/podnikatelia


2008 - 2010

1.2

Dob

ud

ovan

ie a

skv

alit

nen

ie s

ociá

lnej

in

fraš

tru

ktú

ry

1.2.3 Rekonštrukcia a modernizácia kultúrneho domu

Obec/podnikatelia


2015 - 2016

1.3.1 Vybudovanie centrálnej zelene s parkovou zónou

Obec/dobrovoľníci, podnikatelia

fondy EÚ, vlastné zdroje, sponzorské dary

2015 - 2017

1.3.2 Vybudovanie detského ihriska v parku

Obec/podnikatelia


2015 - 2017

1.3

Zle

pše

nie

cel

kové

ho

vzh

ľad

u o

bce

1.3.3 Úprava a údržba zelene na verejných priestranstvách

Obec/dobrovoľníci

fondy EÚ, vlastné zdroje, sponzorské dary, granty organizácií

priebežne

PRIORITA 2. Aktivizácia ekonomického rozvoja v obci


2.1.1 Zvyšovanie dostupnosti informácií o pracovnom trhu

Obec/NÚP, podnikatelia

vlastné zdroje priebežne

2.1.2 Podpora aktivizácie nezamestnaných

Obec/Národný úrad práce, podnikatelia

vlastné zdroje, granty

priebežne

2.1

Zvy

šova

nie

kva

lifi

kačn

ej ú

rovn

e ob

yvat

eľov

ob

ce

2.1.3 Realizácia rekvalifikačných kurzov podľa potrieb pracovného trhu

Obec/Národný úrad práce

fondy EÚ, vlastné zdroje, granty ministerstva školstva, príspevky NÚP

priebežne


54

2.2.1 Vytvorenie podmienok pre zvýšenie záujmu investorov o lokalitu

Obec vlastné zdroje priebežne

2.2.2 Podpora malého a stredného podnikania zo strany obce


2.2.3 Vytvorenie informačno – poradenského a propagačného zariadenia v oblasti cestovného ruchu


2014 – 2017

2.2

Roz

voj p

odn

ikat

eľsk

ých

akt

ivít

v o

bci

2.2.4 Podpora partnerstiev v širšom území v oblasti cestovného ruchu


PRIORITA 3. Aktivizácia ľudského potenciálu v obci


3.1.1 Vydávanie obecných novín (občasníka)

Obec/dobrovoľníci vlastné zdroje priebežne

3.1.2 Vytvorenie zásobníka návrhov, nápadov obyvateľov obce k využívaniu potenciálu obce a jej rozvoja


3.1

Vyb

ud

ovan

ý in

form

ačn

ý sy

stém

p

ríst

up

ný

všet

kým

ob

yvat

eľom

ob

ce

3.1.3 Podpora občianskeho aktivizmu


3.2.1 Projekt – „Naša obec“ – každoročné pravidelné organizovanie kultúrnych a športových podujatí

Obec/podnikatelia, športové kluby

fondy EÚ, vlastné zdroje, sponzorské dary

priebežne

3.2.2 Vytvorenie podmienok pre fungovanie folklórnych súborov


3.2.3 Podpora udržiavania tradícií v obci

Obec/dobrovoľníci vlastné zdroje priebežne

3.2.4 Vytvorenie náučného chodníka v podobe banskej cesty

Obec fondy EÚ, vlastné zdroje

2015 -

2017

3.2

Roz

voj k

ult

úrn

ych

a š

por

tový

ch t

rad

ícií

v o

bci

3.2.5 Podpora organizovania športových podujatí

Obec/športové kluby fondy EÚ, vlastné zdroje,

priebežne


55

sponzorské dary

3.2.6 Podpora rozvoja partnerstiev s okolitými obcami v oblasti kultúry a športu (spoločné podujatia)

Obec/partnerské obce

fondy EÚ, vlastné zdroje, zdroje partnerských obcí

priebežne


56

1100 SSTTRRAATTEEGGIICCKKÉÉ DDOOKKUUMMEENNTTYY

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dúbrava je vypracovaný na základe nasledovných strategických dokumentov na nadregionálnej a národnej úrovni:

− Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského kraja

− ÚPN VUC ŽK − Koncepcia rozvoja cestovného ruchu ŽSK

− Národný strategický plán rozvoja vidieka

− Koncepcia rozvoja vidieka − Strategické usmernenia Spoločenstva

− Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky

− Koncepcia územného rozvoja Slovenska do roku 2010 − Stratégia konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010

− Národný environmentálny akčný plán

− Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky − Agenda 21

− Stratégia informatizácie

− Národný plán zamestnanosti − Lisabonská stratégia pre Slovensko

− Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013

− Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky

Vypracovanie predkladaného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyplýva zo

zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce

a vyššie územné celky a zo zákona NR SR č. 351/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, kde je vymedzený obsah PHSR.

Navyše k tomu boli pri spracovaní dokumentu dodržané a rešpektované aj zásady

regionálnej politiky vlády Slovenskej republiky a tiež aj princípy regionálnej politiky Európskej únie podľa nariadení Rady (ES) č. 1083/2004, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia

o Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.

1260/1999.


57

1111 ZZÁÁVVEERR

PHSR obce Dúbrava je strednodobý programovací dokument s časovým horizontom 10

rokov. Dokument bol spracovaný ako podporný dokument pre stanovenie prioritných rozvojových oblastí, strategických cieľov a aktivít rozvoja obce.

Z hľadiska štruktúry je dokument rozdelený na tri základné časti:

− v prvej – analytickej – časti sa venujeme podrobnej analýze súčasného, reálneho stavu obce,

− v druhej časti sme na základe analýzy vypracovali sústavu silných a slabých stránok

obce a tiež aj príležitostí a ohrození pre obec,

− v tretej, poslednej časti sme vychádzajúc z analýz SWOT vypracovali víziu obce

a stanovili základné stratégie a priority na dosiahnutie tejto vízie v horizonte 10

rokov. V strategickom pláne tiež uvádzame aj aktivity smerujúce k naplneniu priorít a tým dosiahnutiu cieľov.

Schválený PHSR obce Dúbrava je otvoreným dokumentom, ktorý sa môže dopĺňať

o nové priority a aktivity, prípadne niektoré priority a aktivity sa môžu rušiť.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja...Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2...

Documents

Transcript of Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja...Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2...