Príručka k vyhľadávaniu

prekladateľských riešení na internete -

alebo Ako na to?

Vypracovala: Mgr. Paula Mariothová

Jazyková úprava a odborná pomoc: PaedDr. Oľga Wrede, PhD.

2

OBSAH

1 Odporúčania pre prax ................................................................................................. 3 1.1 Vyhľadávače a stratégie vyhľadávania ........................................................... 3

1.1.1 Vyhľadávače ........................................................................................... 3

1.1.2 Metavyhľadávače ................................................................................... 3

1.1.3 Formulácia požiadavky .......................................................................... 3

1.1.3.1 Informačné hľadisko ................................................................. 3

1.1.3.2 Intuitívne a logické hľadisko .................................................... 6

1.1.3.4 Psychologické hľadisko ........................................................... 10

1.1.4 Hodnotenie informačných zdrojov a výber vhodného výsledku ...... 11

1.2 Lingvodidaktický materiál .............................................................................. 12

1.2.1 Online slovníky ..................................................................................... 12

1.2.1.1 Online slovníky v kombinácii so slovenčinou ....................... 12

1.2.1.2 Online slovníky v kombinácií s iným jazykom ..................... 14

1.2.1.3 Meta-slovníky .......................................................................... 14

1.2.1.4 Obrázkové slovníky ................................................................. 14

1.2.2 Online korpusy ..................................................................................... 15

1.2.3 Online glosáre a terminologické databázy ......................................... 18

1.2.4 Translatologické časopisy .................................................................... 18

1.2.5 Odkazy na zdroje užitočné pre prekladateľov a tlmočníkov ........... 19

1.3 Sociálne siete .................................................................................................... 19

1.3.1 Translatologicky zamerané sociálne siete .......................................... 19

1.3.2 Jazykovo zamerané sociálne siete ....................................................... 22

1.3.3 Iné formy elektronickej komunikácie ................................................ 23

1.4 Viacjazyčné stránky ........................................................................................ 24

1.4.1 Klasické viacjazyčné stránky .............................................................. 24

1.4.2 Ekvivalentné stránky ........................................................................... 26

1.4.3 Viacjazyčné stránky s duálnym zobrazovaním ................................. 27

1.5 Metaprieskumové vyhľadávače ekvivalentov vo viacjazyčných stránkach 28

1.6 Internetové prekladateľské pamäte ............................................................... 29

1.7 Kde sa naučiť správne vyhľadávať? ............................................................. 32

1.7.1 Translatologicky zameraná vzdelávacia inštitúcia ............................ 32

1.7.2 Konferencie ........................................................................................... 32

1.7.3 Publikácie .............................................................................................. 32

1.7.3.1 Knihy a články o vyhľadávaní ............................................... 32

1.7.3.2 Príručka o vyhľadávaní pre prekladateľa ............................ 33

1.7.4 Rady známych ...................................................................................... 33

1.7.5 Prax a tréning ....................................................................................... 33

1.7.5.1 Hra s názvom „Googlovačka“ ................................................ 34

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .......................................................................... 35

3

1 Odporúčania pre prax

1.1 Vyhľadávače a stratégie vyhľadávania

1.1.1 Vyhľadávače

Po pripojení sa na internet a zapnutí internetového prehliadača sa používateľ

automaticky dostáva do sveta nekonečného zdroja informácií. Vstupuje do nich cez vstupnú

bránu, ktorou je vyhľadávač. V dnešnej dobe je najpoužívanejším vyhľadávačom Google,

pretože je najrozsiahlejší, najrýchlejší, najprehľadnejší, najspoľahlivejší, najznámejší,

najefektívnejší a poskytuje vyhľadávanie v obrázkoch.

1.1.2 Metavyhľadávače

Metavyhľadávače, odborne nazývané metaprieskumové nástroje, umožňujú súčasné

vyhľadávanie vo viac ako jednom prieskumovom stroji. Výhodou týchto nástrojov je to, že

predstavujú službu, kde je na jednom webovskom sídle abecedný zoznam vyhľadávacích

nástrojov a adresárov spolu s oknom na zadávanie rešeršnej požiadavky

(Makulová, 2002, s. 192). Ich základnou úlohou je umožniť vyhľadávanie v databázach

viacerých vyhľadávačov súčasne, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že nájdeme výraz,

ktorý nám iný prieskumový stroj nezachytil. Tento postup sa odporúča najmä pri vyhľadávaní

obzvlášť zriedkavých výrazov. Čas šetrí aj skutočnosť, že rešeršnú požiadavku stačí

formulovať iba jedenkrát. Zaujímavým príkladom metavyhľadávača v nemeckom jazykovom

prostredí je napríklad www.metager.de.

1.1.3 Formulácia požiadavky

1.1.3.1 Informačné hľadisko

1.1.3.1.1 Booleovské vyhľadávanie

Zadanie jednoslovnej požiadavky je azda najjednoduchšou formou vyhľadávania. Ak

však vyhľadávame viac slov naraz, musíme si uvedomiť, že medzi nimi existuje istý logický

4

vzťah a ten nemusí byť stále rovnaký. Existuje viac druhov vzťahov medzi hľadanými

výrazmi a preto nám vyhľadávač môže napríklad poskytnúť výsledky, v ktorých sa

nachádzajú všetky zo zadaných výrazov, alebo iba niektoré z nich. Aby vyhľadávač použil

nami vybraný systém vyhľadávania, musíme do vyhľadávacieho okna zadať okrem slov aj

znaky definujúce vzťahy medzi hľadanými výrazmi. Slúžia nám na to booleovské operátory

AND a OR. Ak medzi dva výrazy vložíme slovíčko OR, vyhľadávač nám poskytne výsledky,

v ktorých sa vyskytuje aspoň jeden zo zadaných výrazov (aspoň s jedným slovom). Graficky

je túto situáciu možné znázorniť nasledovne:

Obr. 1 Vyhľadávanie pomocou operátora OR

(Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/06/Set_union.png)

Ak medzi dva výrazy vložíme slovíčko AND, vyhľadávač nám poskytne výsledky, v

ktorých sa vyskytujú obidva z týchto výrazov (vyhľadávanie so všetkými slovami):

Obr. 2 Vyhľadávanie pomocou operátora AND

(Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/45/Set_intersection.png)

Na obrázkoch môžeme vidieť, že rozsah nájdených výsledkov je diametrálne odlišný

a v prípade potreby nám umožňuje rapídne eliminovať počet nájdených riešení.

5

Vyhľadávanie presnej frázy je veľmi jednoduché a realizuje sa tak, že hľadaný

viacslovný výraz ohraničíme z oboch strán úvodzovkami, napr.: „erfrischende Wirkung“.

Funkcia slúži na overovanie existencie kolokácií v cudzom jazyku. Ak rôzne zdroje uvádzajú

inak a nie sme si istí, s akým prídavným menom sa používa konkrétne podstatné meno,

zadáme ich v úvodzovkách do vyhľadávača a podľa množstva výsledkov indikujeme

správnosť toho, či oného riešenia.

Pri dnešných niekoľko miliónových indexoch je počet vyhľadávaných stránok veľmi

veľký. Po zadaní požiadavky vyhľadávač ponúkne neúmerné množstvo záznamov. Aby sa ich

počet zredukoval, je potrebné zjemniť (špecifikovať) rešeršnú požiadavku. Problém je v tom,

že veľa používateľov internetu (žiaľ, aj veľa prekladateľov) nepozná princípy Booleovej

algebry a preto sa rozhranie vyhľadávacích nástrojov snaží prispôsobiť všetkým skupinám

používateľov. Robia to prostredníctvom tzv. rozšíreného vyhľadávania.

1.1.3.1.2 Rozšírené vyhľadávanie

Rozšírené vyhľadávanie poskytujú takmer všetky vyhľadávacie nástroje.

Najilustratívnejším príkladom tejto nadstavbovej funkcie je rozšírené vyhľadávanie v Google.

Obr. 3 Možnosti rozšíreného vyhľadávania v Google

6

V modrej časti jednoducho umožňuje nahradiť znalosť booleovských operátorov.

V bielej časti poskytuje navyše prvky na zjemnenie rešeršnej požiadavky.

Z translatologického pohľadu sú najzaujímavejšími filtrami hlavne jazyk internetovej stránky

a región, z ktorého stránka pochádza.

1.1.3.2 Intuitívne a logické hľadisko

V publikáciách o vyhľadávaní na internete sa uvádza, že úspešné vyhľadávanie

predpokladá okrem iného vedieť, ako ísť priamo k informačnému zdroju, správne odhadnúť

URL adresu a mať cit pre to, kedy treba použiť daný druh vyhľadávacieho nástroja pre určitý

druh požiadavky. Práve „cit pre to správne“ je veľmi vágny, presne nešpecifikovaný pojem.

Určite je nesporné, že zohráva jednu z hlavných úloh. Získava sa skúsenosťou a dlhoročnou

praxou. Nečudujme sa teda, že prekladatelia, ktorí už dlhé roky aktívne pracujú pri preklade

s internetom uvádzajú, že sú spokojní so svojimi schopnosťami vyhľadávať riešenia na

internete. Práve oni už totiž nadobudli ten „správny cit“, ktorý im uľahčuje veľkú časť

prekladateľského trápenia.

Skúsenosť sama o sebe nestačí. Na to, aby sme boli schopní zhodnotiť želané

informačné zdroje, musíme chápať procesy vytvárania internetového obsahu, jeho distribučné

kanály a musíme vedieť, aké typy informácií nielen organizácie sprístupňujú na internete.

Aby sme posilnili „cit pre to správne“, môžeme ku skúsenostnému komplexu pridať aj

vedomé nadobúdanie vedomostí z oblasti internetu. Vzdelávanie v informačných

technológiách sa tým stalo nevyhnutnou zložkou vzdelávania translatológov.

Analýza predmetu vyhľadávania pred samotným vyhľadávaním nám môže ušetriť

veľké množstvo času a vylepšiť kvalitu výsledkov vyhľadávania. Preto musíme pred zadaním

rešeršnej požiadavky zodpovedať nasledujúce otázky.

7

Tab. 1 Otázky, ktoré je potrebné klásť si pred vyhľadávaním

Otázka Riešenie

Ktoré jedinečné slová sa vzťahujú na náš

predmet skúmania?

Aby sme dostali čo najmenej výsledkov,

vyberáme práve tie.

Ktoré organizácie, spoločnosti, prípadne

skupiny ľudí môžu mať informácie o našom

predmete skúmania na ich stránkach?

Navštevujeme ich oficiálne stránky.

Ktoré ďalšie slová by sa ešte mali nachádzať

na webovskej stránke?

Tieto slová spojíme pomocou logického

operátora AND.

Môžeme pre vybrané termíny nájsť

synonymné termíny, prípade rôzne varianty

hláskovania, ktoré by sme mohli akceptovať

ako relevantné výsledky?

Ak áno, spojíme ich pomocou logického

operátora OR.

Potrebujeme, aby sa hľadané slová

vyskytovali v textoch bezprostredne pri

sebe?

Ak áno, frázu uvedieme do úvodzoviek.

Nevieme presné znenie alebo formu

hľadaného výrazu?

Vyhľadávame širšie témy pred zúžením

rešeršnej požiadavky.

Niekedy sa môže stať, že aj napriek svedomitej analýze predmetu vyhľadávania

a uplatneniu všetkých potrebných opatrení nedospejeme k želanému výsledku. Vtedy nastáva

možnosť opakovania vyhľadávania pomocou iných nástrojov alebo metód.

Čo robiť, ak nie sme spokojní s výsledkami vyhľadávania?

Využijeme alternatívne termíny alebo synonymá.

Zjemníme rešeršnú požiadavku tým, že využijeme filtre vyhľadávania.

Využijeme iný vyhľadávací nástroj.

Využijeme metaprieskumový stroj.

8

1.1.3.3 Translatologické hľadisko

1.1.3.3.1 Jazykové filtre

Pri hľadaní prekladových ekvivalentov (lingvisticky zameranom vyhľadávaní) nám

v súčasnosti prieskumové stroje ponúkajú jazykové filtre. V závislosti od lokalizovanej verzie

vyhľadávača môžeme vyladiť rešeršnú požiadavku tak, aby sa nám ponúkali iba výsledky

v určitom jazyku. Napríklad, ak chceme nájsť ekvivalent k cudzojazyčnému termínu, do

vyhľadávacieho okna na www.google.sk zadáme cudzie slovo a dáme ho vyhľadávať iba

v stránkach písaných po slovensky. Máme tak šancu, že v kontexte hľadaného výrazu sa nám

objaví aj jeho slovenská verzia. Následne iba overíme dôveryhodnosť stránky a riešenie je „na

svete“. V prípade rozličných riešení si vyberieme vďaka znalosti špecifických kritérií to

najsprávnejšie alebo pre nás najvhodnejšie riešenie (keďže v preklade neexistuje často iba

jedno správne riešenie).

Podobný postup môžeme zvoliť pri preklade z materinského do cudzieho jazyka.

Najprv navštívime napríklad nemeckú verziu stránky Google s doménou www.google.de a

slovenské slovo vyhľadávame iba v stránkach písaných nemecky (Seiten auf Deutsch).

Uvedené spôsoby vyhľadávania sú mimoriadne výhodné pri získavaní prekladov reálií a

kultúrnej špecifiky, napr. preklad nemeckej vzdelávacej inštitúcie Realschule, pre ktorú

neexistuje ekvivalentná slovenská inštitúcia, môžeme nájsť viacero ekvivalentov. Jediné, čo

môžeme urobiť, je pozrieť sa na riešenia ostatných prekladateľov a vybrať si ten správny

ekvivalent podľa miery exotizácie a naturalizácie potrebnej pre náš preklad.

1.1.3.3.2 Regionálne filtre

Pri prekladaní nastávajú aj situácie, kedy si potrebujeme overiť, či nami preložená

fráza naozaj existuje, a či sa používa v danom jazyku a v danom kontexte. Tu si ale musíme

dať pozor na to, v akých textoch vyhľadávame. Pri overovaní si musíme byť istí, že

cudzojazyčný text vytvoril rodený hovoriaci daného jazyka. Pravdepodobnosť, že tomu tak je,

sa zvyšuje tým, že stránka pochádza z regiónu, v ktorom je cieľový jazyk spisovným

jazykom, poprípade sa ním v danej oblasti hovorí. Aby sme si vyselektovali stránky z určitého

regiónu, využijeme funkciu vyhľadávača Google, ktorá sa nachádza priamo pod oknom, do

ktorého zadávame požiadavku. Zaškrtneme políčko vyhľadávať stránky zo Slovenska, alebo

stránky z Nemecka Seiten aus Deutschland, poprípade stránky zo Spojeného kráľovstva

9

Pages from the UK, atď. Výsledky, ktoré potom dostaneme, budú s najvyššou

pravdepodobnosťou autentické a gramaticky správne, ich autorom bude rodený hovoriaci a

jazyk v nich bude veľmi aktuálny a živý. Na docielenie týchto kritérií je podobným

ukazovateľom aj doména internetovej stránky v zozname výsledkov vyhľadávania.

1.1.3.3.3 Stránka klienta (zadávateľa)

Ak je náš zadávateľ nejaká spoločnosť alebo firma, určite by sme nemali zabudnúť na

možnosť prezrieť si jeho internetovú stránku, pretože môže obsahovať množstvo užitočných

informácií, pokiaľ ide o terminológiu používanú v súvislosti s organizáciou firmy, alebo

s popismi produktov (Wrede, 2006, s. 3). Túto techniku môžeme účinne prepojiť aj

s vyhľadávaním v obchodnom registri, kde je uvedený napr. aj predmet podnikania a pod.

1.1.3.3.4 Preklad skratiek

Pri prekladaní skratiek nám internet ponúka množstvo zdrojov na rozlúštenie ich

obsahu. Azda najjednoduchším spôsobom je zadať skratku do vyhľadávača. Keďže

vyhľadávače ponúkajú výsledky aj s kontextom, v ktorom sa hľadané slová nachádzajú,

môžeme veľakrát pri skratkách vidieť aj ich rozpísanú (neskrátenú) podobu. Ak sú vytvorené

a skrátené zo slov v inom jazyku, v paralelných textoch sa bezprostredne pri nich nachádzajú

aj ich inojazyčné varianty.

1.1.3.3.5 Univerzálne výrazy

Z translatologického hľadiska je ďalším zaujímavým spôsobom vyhľadávanie

prostredníctvom výrazov, ktoré sú rovnaké vo všetkých jazykoch. Takýmito univerzálnymi

výrazmi sú okrem internacionalizmov aj skratky, či latinské výrazy. Latinské výrazy sa

využívajú najmä pri preklade nomenklatúrnych názvov (napr. biologických alebo

medicínskych). Ako príklad uvedieme kyselinu listovú, ktorej pomenovanie potrebujeme

preložiť do nemčiny. Ak zadáme do slovenskej variácie vyhľadávača termín kyselina listová,

vyhľadá nám aj jej latinský výraz acidum folicum. Tento latinský výraz si prepožičiame a

zadáme ho do nemeckého vyhľadávača (alebo spustíme vyhľadávanie v nemeckom jazyku, či

na stránkach z lokality Nemecko), kde sa nám pri latinskom výraze automaticky objaví i jeho

nemecký variant Folsäure.

10

kyselina listová Folsäure

Obr. 4 Postup pri vyhľadávaní prostredníctvom univerzálnych výrazov

Podobný postup môžeme uplatniť aj s rôznymi abreviatúrami, ako napr. chemickými

názvami zlúčenín (napr. H2O2), rôznymi skratkami (napr. BSE) a firemnými názvami

(napr. Scrabble).

Tab. 2 Príklady výrazov nájdených prostredníctvom univerzálnych výrazov

Originál (SK) Univerzálny výraz Preklad

peroxid vodíka H2O2 перекись водорода (RU)

choroba šialených kráv BSE Rinderwahn (DE)

stolná hra Scrabble board game (EN)

1.1.3.4 Psychologické hľadisko

Aj napriek znalosti všetkých možných spôsobov a stratégií vyhľadávania sa

prekladateľ nemusí dostať k správnemu riešeniu, ak musí prekonávať isté psychologické

bariéry. Tieto bariéry závisia od osobnosti prekladateľa. Prekladanie si vyžaduje vlastnosti

ako trpezlivosť, usilovnosť, výdrž, precíznosť a pod. Od intenzity týchto vlastností potom

závisí čas a úsilie, ktoré je prekladateľ ochotný venovať hľadaniu prekladateľského riešenia.

Na prekladanie je potrebné pokiaľ možno čo najpohodovejšie psychické rozpoloženie. Veľkú

úlohu tu zohráva aj motivácia, ktorá je podmienená buď požiadavkami klienta, alebo pocitom

zodpovednosti, ktorý je vo väčšine prípadov priamo úmerný finančnému ohodnoteniu. Ako

odmena potom prichádza spokojnosť s výsledkom a chuť do ďalšej práce.

acidum folicum

11

1.1.4 Hodnotenie informačných zdrojov a výber vhodného výsledku

Makulová (2009, s. 97-99) vo svojej monografii výstižne sumarizuje otázky, ktoré si

musíme položiť pri hodnotení internetových zdrojov. Hlavné z nich hodnotia autora,

štruktúru, obsah a dátum vytvorenia. Z otázok sme vybrali tie, ktoré sú pre preklad

najdôležitejšie a doplnili sme ich ešte o ďalšie, zamerané špeciálne na potreby prekladania:

Sú na stránke informácie o autorovi?

Z akého typu inštitúcie autor pochádza?

Aké je jeho curriculum vitae?

Patrí internetová stránka nejakej inštitúcii?

Ide o autora, prípadne inštitúciu, ktorá robí seriózny vedecký výskum?

Z akej krajiny pochádza internetová stránka?

Aká je doména stránky?

Kto zaregistroval doménu?

Aký je primárny cieľ stránky − chce informovať, vzdelávať, zabávať,

propagovať, predávať?

Aké množstvo reklám obsahuje webový portál?

V akom jazyku je internetová stránka?

Je stránka napísaná v súlade s pravidlami pravopisu?

Sú na stránke podstránky, odkazy a ďalšie citácie?

Je na stránke možnosť vyhľadávania?

Zodpovedá obsah stránky primárnemu cieľu stránky?

Bola stránka recenzovaná a hodnotená?

Kedy bola stránka vytvorená?

Kedy bola stránka naposledy aktualizovaná?

Ako často sú aktualizované informačné zdroje na stránke?

Je stránka funkčná?

Aká je návštevnosť/popularita stránky?

12

Je stránka prehľadná?

Obsahuje stránka informácie týkajúce sa autora, zdroja, dátumu vytvorenia

a aktualizácie?

Veľa informácií sa dá zistiť z URL adresy. Podľa domény môžeme dospieť nielen

k zisteniu, z akého regiónu stránka pochádza, ale aj o aký typ inštitúcie ide: .edu (výchovno-

vzdelávacie inštitúcie), .gov (vládne inštitúcie), .com (komerčné) a pod.

1.2 Lingvodidaktický materiál

1.2.1 Online slovníky

1.2.1.1 Online slovníky v kombinácii so slovenčinou

Internetové slovníky sú najčastejšou oporou prekladateľa, ak sa obráti pri svojej práci

a pri svojom hľadaní na internet. Isto sa zhodnú nielen odborníci, že dobrých prekladových či

už knižných alebo elektronických slovníkov z a do slovenčiny nie je dostatok. To isté platí aj

pre online slovníky. Nie je to spôsobené len tým, že sú poskytované zadarmo, ale aj tým, že

jednoducho neexistuje nič tak kvalitné, čo by po umiestnení na internet zaplnilo medzeru

v elektronických alebo knižných slovníkoch. A ak by aj také niečo existovalo, iste by to bolo

skôr v predaji v elektronickej podobe, ako sprístupnené zadarmo na internete. Vyplýva to zo

skutočnosti, že aj tie prekladové slovníky, ktoré nachádzame na internete, sú buď iba

sprístupnenými neúplnými verziami elektronických slovníkov, alebo slovníkov, ktoré sú ešte

len vo vývoji a prechádzajú skúšobným obdobím testovania.

Uvedomenie si potreby spracovávať terminológiu pre potreby prekladateľstva však

prispelo aj k vzniku kvalitných projektov, ktoré sú voľne prístupné na internete. V súčasnosti

môžeme na slovenskom internete nájsť nové prekladovo-výkladové slovníky. Príkladom

dvojjazyčného online slovníka je anglicko-slovenský výkladový terminologický slovník

elektronických komunikácií - 2010 (http://www.vus.sk/iecd/new/Vyklad.asp).

Pôvod elektronického slovníka zohráva pri jeho hodnotení hlavnú úlohu, a je to

vlastnosť slovníka, ktorú by sme si mali všímať ako prvú. Väčšina slovníkov uvádza aj pôvod

údajov a databáz, z ktorých čerpajú slovníkové heslá. Ak ich kvalitu nevieme posúdiť podľa

značky alebo obchodného mena, pretože máme málo skúseností so slovníkmi, môžeme si

13

vyhľadať autorský kolektív, a ak poznáme niektoré mená už z iných publikácii, o ktorých

kvalite máme istý úsudok, vytvoríme si obraz o práci lexikografov zostavujúcich slovník.

Ďalším indikátorom, ktorý si môžeme všímať, sú akademické tituly lexikografov, poprípade

ich počet. Ak je autorský kolektív malý, zložený z dvoch, či troch ľudí a rozsah slovníka je

neúmerné veľký, je predpoklad, že za nimi stoja ešte ďalší spolupracovníci, ktorí zostávajú v

anonymite, tak ako aj ich kvalifikácia. Samozrejme neplatí, že ak slovník nevytvorilo nejaké

zvučné meno s množstvom titulov, slovník bude nekvalitný, no pravdepodobnosť, že bude

dosahovať požadovanú kvalitu sa znižuje. Preto je akoby povinnosťou každého študenta

prekladateľstva a prekladateľa sledovať trh s lexikografickými dielami, ich autormi a

kvalitou, aby si tým vylepšili svoju rešeršnú kompetenciu.

Možností, ako si udržať prehľad o slovníkoch je niekoľko. Môžeme sa priebežne

zastaviť v nejakom dobre zásobenom kníhkupectve a popozerať sa, čo nové vyšlo vo

vydavateľstvách. Ak tam natrafíme na nejaký elektronický slovník, ktorý si tam samozrejme

nemôžeme vyskúšať, ostáva nám ešte niekoľko možností, ako posúdiť jeho kvalitu. Prvou

z nich je vyhľadať si recenziu slovníka. Recenzie slovníkov môžeme nájsť napríklad v

časopise venujúcemu sa prekladu a tlmočeniu s názvom ToP, alebo aj na jeho internetovom

portáli www.jtpunion.org, ktorý sám seba označil za najlepší slovníkový portál.

ToP neprináša len recenzie knižných a elektronických slovníkov, ale každoročne

prináša aj súťaž s názvom Slovník roka. Organizuje ju Jednota tlmočníkov a prekladateľov.

Cieľom súťaže je slúžiť k orientácii na trhu slovníkovej a encyklopedickej literatúry. Súťaž sa

snaží poskytnúť pokiaľ možno ucelený prehľad o všetkých novinkách vydaných počas

súťažného obdobia a predložiť užívateľom slovníkov aspoň základné hodnotenie kvality

slovníkov. Cieľom súťaže je aj propagácia slovníkovej a encyklopedickej literatúry na

internete, v časopise Top a na veľtrhu Svět knihy, kde je k dispozícii expozícia súťažných

slovníkov. Práve na knižných veľtrhoch je možnosť odskúšať si aj elektronický slovník. Ak

za ním nemôžeme cestovať až do Českej republiky, môžeme využiť aj ponuku slovenského

medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka, ktorý sa každoročne koná v Bratislavskej

Inchebe.

Súťaž Slovník roka vznikla v roku 1994. Cena poroty za elektronický slovník bola po

prvýkrát udelená v roku 2001 a do roku 2003 mala názov Cena poroty za slovníkové alebo

encyklopedické dielo v elektronickej forme. Súťaž má od roku 1995 trvalo česko-slovenský

charakter, takže aj keď sa súťaží sa vo viacerých kategóriách. Jedna z nich je pre nás

mimoriadne zaujímavá, a to cena za slovník vydaný v Slovenskej republike. Práve hodnotenia

poroty skladajúcej sa zo zástupcov profesijných organizácií a inštitúcií, lexikografov,

14

poprípade zástupcov nakladateľstiev, nám určujú orientačnú líniu, vďaka ktorej vieme lepšie

posúdiť kvalitu nielen elektronických slovníkov, ale aj ich internetových podôb.

1.2.1.2 Online slovníky v kombinácií s iným jazykom

Určite sa veľa odborníkov v oblasti prekladu zhodne na tom, že ak nie je dostupný

dostatok kvalitných slovníkov v kombinácii s materinským jazykom, resp. slovenčinou, je

možné a nutné si vypomôcť slovníkmi v kombinácii napríklad s češtinou. Slovníkov s

češtinou je totiž viac a sú kvalitnejšie. Podobný princíp platí aj pre ostatné jazyky, ktoré

ovládame na vysokej úrovni.

Ak si chceme pomôcť nemčinou alebo angličtinou, za zmienku stojí veľmi rozsiahly

a dôkladne prepracovaný obojsmerný anglicko-nemecký slovník Leo www.leo.org). Projekt

Technickej Univerzity v Mníchove s názvom Leo ale ponúka aj nemecko-

španielsky/taliansky/čínsky slovník.

V prípade núdze môže byť nápomocný aj latinský slovník, keďže latinské výrazy sa

vyskytujú v textoch rôzneho jazykového pôvodu.

1.2.1.3 Meta-slovníky

Ak nemáme čas prehľadávať vo viacerých slovníkoch, môžeme využiť ponuku meta-

slovníkov, ktoré prehľadávajú v stovkách slovníkov naraz. Ako príklad môžeme uviesť

bezplatný anglický online slovník AlphaDictionary (www.alphadictionary.com), ktorý

prehľadáva v 1065 anglických online slovníkoch. Ďalším slovníkom, ktorý prehľadáva v celej

plejáde slovníkov, je slovník OneLook (www.onelook.com). Výhodou meta-slovníkov je, že

nás odkážu na iné slovníky, ktoré si môžeme pri poskytnutí užitočných výsledkov obľúbiť a

začať ich používať samostatne.

1.2.1.4 Obrázkové slovníky

Obrázkové slovníky sú užitočné najmä pri preklade technických prekladov, keďže si

pri nich potrebujeme overiť výzor prístrojov a lepšie tým pochopiť ich funkciu. Veľmi

názorne a prehľadne je spracovaný napríklad obrázkový slovník Visual Dictionary od

Merriam-Webster (http://visual.merriam-webster.com).

15

Obr. 5 Obrázkový slovník Visual Dictionary online

1.2.2 Online korpusy

Okrem online slovníkov môžeme pri preklade využívať aj online korpusy. Na

Slovensku máme od roku 2003 na internete sprístupnený Slovenský národný korpus. Autorky

Levická/Šimková (2009, s. 151) vo svojom príspevku v zborníku Letná škola prekladu 7

vysvetľujú, že:

„V najužšom význame pomenovania je Slovenský národný korpus všeobecný, primárny jednojazyčný

korpus v podobe elektronickej databázy, ktorá zahŕňa písané texty hlavných štýlov a žánrov, vecných oblastí,

regiónov, literárnych smerov, generácií, osobností a pod. podľa možností v istom vyváženom pomere alebo

reprezentatívnom zábere. Súvisí to s cieľom všeobecného korpusu národného jazyka, ktorým je zhromaždenie

jazykového materiálu tak, aby sa prezentoval národný jazyk v celom rozsahu.“

Aktuálna verzia korpusu prim-4.0, ktorá je prístupná od začiatku roku 2009, obsahuje

viac ako 525 miliónov jednotiek. Na jeho webovej stránke http://korpus.juls.savba.sk je

prehľadne spracovaný význam a využitie korpusu: slovenský národný korpus je elektronická

databáza slovenského jazyka, zahŕňajúca široké spektrum jazykových štýlov, žánrov a

vecných oblastí, obsahujúca prídavné jazykovedné informácie a výkonný vyhľadávací

systém. Korpus je určený pre verejnosť na výskumné, učebné a iné výlučne nekomerčné

16

účely. Autorky Levická/Šimková (2009, s 150) ďalej zdôrazňujú, že „okrem primárnych a

stále hlavných používateľov − lexikografov dnes korpusy využívajú bádatelia vo všetkých

lingvistických disciplínach“. Osobitnú skupinu predstavujú prekladatelia, ktorí sú jednak

významnými spolutvorcami Slovenského národného korpusu ako poskytovatelia textov

(http://korpus.juls.savba.sk/contributors/index.sk.html), jednak im ako používateľom môžu byť

zhromaždené a elektronicky spracované texty a výsledky súvisiacich projektov nápomocné pri

hľadaní alebo overovaní významu, či pravopisu slov, ich kontextovej spájateľnosti

(gramatickej i významovej), zapájateľnosti do frazém, terminologických sústav,

synonymických radov a pod. (Levická/Šimková, 2009, s. 150). Projekt Slovenského

národného korpusu bol už od prvej etapy (od roku 2002) zameraný na písané texty vydané po

roku 1955, čiže takmer všetky texty, ktoré môžeme v korpuse nájsť, vyšli tlačou, čo môže

napovedať o ich kvalite, no napriek tomu korpus nie je kodifikačnou príručkou, pretože nie

vždy boli texty v ňom obsiahnuté dostatočne korigované.

Výkonné vyhľadávacie nástroje umožňujú vyhľadávanie a triedenie skúmaných

jazykových prostriedkov a informácií. Lingvisti na základe autentického jazykového

materiálu opisujú významy a funkcie slov i ďalších jazykových javov, ich štatistiky,

spájateľnosti a pod. Bežným používateľom jazyka môže korpus poslúžiť ako zdroj

praktického poznania systému jazyka a overenia alebo doplnenia jednotlivých poznatkov

o reálnom fungovaní jazykových prostriedkov v praxi (http://korpus.juls.savba.sk/about/index

.sk.html). Profesionálnym používateľom jazyka môže vďaka vyhľadávaniu korpus poslúžiť

ako zdroj získavania prekladateľských riešení.

V Slovenskom národnom korpuse sa dá vyhľadávať online, buď voľne, cez

jednoduché WWW rozhranie (vyhľadávacie okienko v pravom hornom rohu stránky) bez

osobného konta, no s obmedzenými možnosťami (prístupné iba dva základné podkorpusy, bez

štatistiky a ďalších charakteristík), alebo na základe registrácie prostredníctvom špeciálneho

klienta Bonito. Na získanie plného prístupu do Slovenského národného korpusu je potrebné

súhlasiť s podmienkami jeho používania.

17

„Na rozdiel od elektronických knižníc a archívov sa v databáze Slovenského

národného korpusu nedajú čítať jednotlivé vybrané texty ako celok (napr. konkrétna kniha

jedného autora), ale sa vyhľadávajú a zobrazujú krátke kontexty, zvyčajne v rozsahu 100

jednotiek. Ide o tzv. konkordancie, čo je zvyčajne jeden riadok textu, uprostred ktorého sa

nachádza kľúčové slovo alebo slová“ (Levická/Šimková, 2009, s. 154).

Tým sa naskytá možnosť si hoci aj v slovenskom korpuse zadať na vyhľadávanie

cudzojazyčné slovo a pri troške šťastia sa potom pri ňom objaví preklad, ak sa nachádza v tej

istej vete, v prípade, že pôvodný autor publikovaného textu uviedol dvojjazyčný variant.

Okrem toho môžeme na začiatku riadku zobraziť podrobnosti o zázname, kde sa uvádza

nielen zdroj, z ktorého konkrétny úryvok pochádza. Autorky Levická/Šimková (2009, s. 155)

sa zmieňujú o tom, že „niektoré výsledky vyhľadávania a frekvenčné ukazovatele sú bežne

využiteľné aj v prekladateľskej práci, iné majú užšie, lingvistické alebo počítačové využitie.

Niekedy vieme presne, čo hľadáme, a v prípade príliš veľkého počtu konkordancií si to

môžeme pomocou pozitívneho alebo negatívneho filtra vyselektovať, inokedy nás rozsiahly

materiál privedie k slovám, či spojeniam, o ktorých sme pri zadávaní hľadaného reťazca

možno ani netušili (najmä pri kolokáciách)“.

„Osobitnou zložkou Slovenského národného korpusu sú paralelné korpusy, v ktorých

sa jeden a ten istý text nachádza v dvoch (alebo viacerých) jazykoch, pričom originálny text

nemusí byť súčasťou korpusu – v takom prípade ide o preklady z tretieho (alebo ďalšieho)

jazyka“ (Levická/Šimková, 2009, s. 155). Zoznam prekladov diel, ktoré sa nachádzajú

v korpuse, je uvedený na internetovej stránke Slovenského národného korpusu

(http://korpus.juls.savba.sk/stats/prim-4.0/translations.sk.html) a diela v ňom sú zoradené

podľa jazyka pôvodiny.

K dispozícii je multijazyčný paralelný korpus počítačových termínov Parallel Corpus

of Computer Terms, francúzsko-slovenský paralelný korpus a rusko-slovenský paralelný

korpus. Pre študentov prekladateľstva v kombinácii s francúzskym a ruským jazykom je

neobyčajne zaujímavá možnosť využiť dvojjazyčné paralelné korpusy, ktoré vyhľadávajú

zadaný výraz obojsmerne, a to buď z cudzieho alebo slovenského jazyka. Hľadané výrazy sa

zobrazia vo svojom kontexte a ku každému kontextu je priamo v tabuľke v druhom stĺpci

analogicky uvedený aj jeho preklad. Návody na použitie týchto korpusov sa zobrazia ešte

pred začatím vyhľadávania. Systém vyhľadávania v paralelných korpusoch, či už dvoj- alebo

viacjazyčných je podobný ako na stránke Eurlex a má určite budúcnosť v prekladateľskej

praxi vďaka svojej spoľahlivosti, jednoduchej prístupnosti, ale hlavne prehľadnosti.

18

1.2.3 Online glosáre a terminologické databázy

Pri preklade odborných textov je neodmysliteľnou pomôckou prekladateľa slovník. Ak

odborný text obsahuje špecifické termíny z určitej oblasti, potrebuje prekladateľ tematický

terminologický slovník. Ak terminologický slovník, ktorý by mapoval danú problematiku nie

je k dispozícii, je účelné obrátiť sa na špecifický typ terminologického slovníka − glosár.

Glosár má spravidla menší rozsah, avšak podrobne mapuje terminológiu úzkej tematickej

oblasti.

Internet poskytuje nespočetné množstvo glosárov, ktoré sú buď vyexcerpovanými

zoznamami termínov z textu alebo zámernými účelne spísanými zoznamami všetkých

termínov k danej problematike alebo téme. Niektoré glosáre dosahujú takých rozmerov, že sa

dajú označiť ako terminologické databázy. Mnohé z databáz boli vytvorené aj na

prekladateľské účely. Svedčí o tom fakt, že glosáre sú často aj súčasťou translatologicky

zameraných časopisov (napr. časopis ToP − tlmočenie a preklad, časopis Lebende Sprachen,

Terminologie & Traduction, atď.). Väčšina glosárov má menší rozsah, ale ak sú glosáre

rozsiahlejšie, dá sa v nich aj vyhľadávať. Keďže sa na internete nachádza obrovské množstvo

glosárov, bolo by nemysliteľné, aby sme tu všetky vymenovali. Aby sa mohol prekladateľ

oboznámiť aspoň s niektorými z glosárov, na internete sú k dispozícii stránky, ktoré poskytujú

ich zoznamy. Hoci je zoznamov glosárov taktiež veľké množstvo, uvádzame pre ilustráciu

nasledovný odkaz na internetovú adresu, kde je možné nájsť odkazy na glosáre z rôznych

tematických okruhov a oblastí: http:/www.tiservicesuk.com/Glossary/glossindex.html

Databázy nemusia však byť len dvojjazyčné, ale aj viacjazyčné. K najspoľahlivejším

viacjazyčným databázam patrí rozsiahla terminologická databáza Európskej únie IATE, ktorá

vyhľadáva v 24 jazykoch − 23 oficiálnych úradných jazykoch EÚ a írčine

http://iate.europa.eu/iatediff/switchLang.do?success=mainPage&lang=sk.

1.2.4 Translatologické časopisy

V súčasnosti existuje vo svete niekoľko časopisov zaoberajúcich sa prekladom.

Niektoré z časopisov majú okrem tlačenej aj svoju elektronickú podobu, iné zas publikujú

výlučne na internete. Prekladateľom umožňujú najmä prístup k najaktuálnejším informáciám

a poskytujú najnovšie glosáre, ktoré si môžu založiť do svojej databázy alebo použiť priamo

pri prekladaní. Voľne dostupné na internete sú napríklad časopisy ako Translation Journal

19

(http://accurapid.com/journal/), medzinárodný translatologický časopis TRANSST

(http://www.tau.ac.il/~toury/transst/ ale aj magazín Meta: Translators' Journal

(http://www.erudit.org/revue/meta/2009/v54/n4/index.html). Svoju tak tlačenú, ako aj

elektronickú podobu má napríklad anglický časopis The translator

http://www.stjerome.co.uk/periodicals/journal.php?j=72.

Odkazy na iné zaujímavé časopisy týkajúce sa prekladu nájdeme napríklad na stránke

http://www.uebersetzerportal.de/karriere/zeitschriften/zeitschriften.htm.

1.2.5 Odkazy na zdroje užitočné pre prekladateľov a tlmočníkov

Internet dáva možnosť prekladateľom, lingvistom a iným nadšencom jazyka vytvárať

vlastné webové stránky, na ktorých môžu zverejňovať buď svoje služby, alebo môžu vytvárať

zoznamy užitočných internetových adries, ktoré odkazujú na zaujímavé stránky z oblasti

prekladu a tlmočenia. Vytváranie takýchto zoznamov je veľmi záslužná činnosť, pretože

pomáha ostatným prekladateľom zorientovať sa v zamotanom virtuálnom priestore. Zoznamy

majú o to väčšiu hodnotu, že sú odskúšané ľudským faktorom a nie sú to iba strojom

vygenerované záznamy. Ak sa dostaneme na stránku, ktorá ponúka množstvo hypertextových

odkazov spojených s odborom prekladateľstvo a tlmočníctvo (napr.

http://home.olemiss.edu/~djr/pages/translator/resources.html) mali by sme si ju uložiť,

poprípade odskúšať niektoré adresy a založiť si vlastný zoznam zdrojov. Túto činnosť netreba

podceňovať, pretože sa s odstupom času nazbierané údaje prekladateľovi v časovej tiesni

môžu hodiť, čím mu môžu mimoriadne uľahčiť prekladateľskú činnosť.

1.3 Sociálne siete

1.3.1 Translatologicky zamerané sociálne siete

Internet poskytuje obrovské množstvo zdrojov - slovníkov, odborných publikácií a

paralelných textov a začína nahrádzať ich tlačenú podobu. Podobný vývoj sme už

zaznamenali pri vzniku elektronických slovníkov, ktoré tak isto vytláčajú knižnú podobu

slovníkov, a to najmä z dôvodu dostupnosti a šetrenia časom. Okrem textových zdrojov má

však internet ešte jednu bezkonkurenčnú výhodu. Vďaka sociálnym sieťam umožňuje

prekladateľovi spojiť sa s nespočetným množstvom poradcov pri preklade. Môžu nimi byť

rodení hovoriaci, odborníci v danej oblasti, jazykovedci, či iní prekladatelia.

20

Asi nie je výnimočným javom, keď sa prekladateľ ocitne v situácii, kedy by sa veľmi

rád poradil s iným, možno skúsenejším prekladateľom. Táto potreba nastáva najmä vtedy,

keď je potrebné preložiť text z oblasti, v ktorej prekladateľ „nie je doma“, alebo najmä, ak má

vnútorný pocit, že jeho problém už iste riešil iný prekladateľ a bolo by potrebné zachovať

konzistentnosť nielen samotného prekladu, ale konzistentnosť prekladov z danej oblasti,

najmä ak boli zrealizované rôznymi prekladateľmi. Ak pracuje prekladateľ v prostredí, kde sa

stretáva s inými prekladateľmi, môže sa svojich kolegov jednoducho opýtať. Čo ale v prípade,

ak žiadnych iných nepozná? Vďaka internetu sa s nimi môže jednoducho skontaktovať.

Možno aj jednoduchšie ako s kolegami, ktorých pozná osobne, a ktorí nemusia byť v tom

momente k dispozícii. Vďaka sociálnym sieťam má prekladateľ navyše možnosť osloviť

viacerých naraz, čím sa šance na získanie správneho riešenia mimoriadne zvyšujú.

Existencia internetu a neobmedzených možností, ktoré internet ponúka, však prináša aj

isté nevýhody. Zorientovať sa v spleti stránok nie je v tejto dobe vôbec jednoduché. Časy,

keď existovalo len niekoľko stránok, sú už dávno preč. Kedysi dávno, v počiatkoch internetu,

sa človek dozvedel takmer o každom novovzniknutom portáli na Slovensku. Bolo to

spôsobené aj faktom, že vyhľadávače boli ešte len v počiatkoch a sotva ponúkali

vyhľadávanie v slovenských stránkach a v slovenskom jazyku. Teraz však vzniká denne

nespočetné množstvo zdrojov a nie je možné ich vznikanie a rozvoj zachytiť. Platí to aj pre

stránky s tematikou prekladu. Translatologicky zamerané stránky sa už nerátajú na desiatky,

ako kedysi, ale na tisíce. Z tohto dôvodu je potrebné udržiavať si prehľad o užitočných

stránkach, ktoré by mohli byť cenné pre prácu prekladateľa. Poznanie práve takejto

nápomocnej stránky je určite veľkým prínosom pre každého prekladateľa.

Jednou z takýchto stránok je aj www.proz.com. Tento portál bol založený v roku 1999

a má 25 stálych zamestnancov, ktorí zabezpečujú jeho chod. Spoločnosť sídli v Spojených

štátoch amerických, ale má svoje pracoviská aj v Argentíne a na Ukrajine. Stránka slúži ako

najväčšia komunita prekladateľov na svete a sprostredkúva sieť základných služieb, zdrojov

a skúseností, ktoré uľahčujú život nie len jej členom. Existuje množstvo spôsobov, ako môže

prekladateľ využiť túto stránku pri svojej práci.

21

Portál Proz sa špecializuje na päť základných okruhov:

1. vzájomná pomoc pri preklade jednotlivých termínov,

2. trh práce (možnosť prezentovať sa, byť oslovený a získať pracovnú ponuku),

3. možnosť zúčastniť sa na konferenciách, školeniach a stretnutiach,

4. možnosť získať referencie o zadávateľoch, ale aj možnosť spätnej väzby,

5. diskusné fóra o témach týkajúcich sa prekladu, výmena názorov a skúseností.

Najviac nás bude zaujímať najmä prvý okruh. Portál poskytuje sekciu KudoZ, kde

môžeme nájsť glosáre, ktoré sú zostavené unikátnym spôsobom. Tvoria ich totiž otázky

a odpovede prekladateľov. Východiskový pojem tvorí fráza, na ktorej preklad sa opýtal

niekto, kto text prekladá, pričom cieľový pojem alebo pojmy sú tvorené odpoveďami

ostatných špecialistov, ktorí sa mu snažili ponúknuť vlastné riešenia. Odborníci k nim často

pripoja aj odôvodnenia alebo referencie v podobe odkazov na stránky a texty, v ktorých sa

daný pojem nachádza. Okrem toho môžu ostatní účastníci riešenia ohodnotiť a posúdiť tým

relevantnosť jednotlivých riešení. Takto napomáhajú nielen prekladateľovi, ktorý otázku

položil, ale aj ostatným, ktorí v glosári vyhľadávajú. Výhodou funkcie vyhľadávania v glosári

je, že v ňom môžu listovať aj neprihlásení používatelia, a to jednoduchým spôsobom. Do

prázdneho políčka sa zadá výraz, z rolovacích zoznamov sa vyberie východiskový a cieľový

jazyk a spustí sa vyhľadávanie. Ak sa však hľadaný pojem v zozname nenachádza, naskytá sa

možnosť položiť novú otázku, čo je však výsadou už len registrovaných používateľov. Na

tento veľmi komfortný spôsob vyhľadávania prekladateľských riešení sa dá veľmi rýchlo

a ľahko zvyknúť. Každá aktivita používateľa sa zaznamenáva, čím si môže získať vyšší

bodový kredit. Spleť aktivít na tejto stránke je naozaj široká a stojí za preštudovanie.

V ideálnom prípade, keď prekladáme z cudzieho do materinského jazyka, nám

postačia aj prekladatelia slovenského pôvodu. Vďaka stránkam, ktoré združujú prekladateľov,

sa s nimi môžeme bez problémov spojiť. Čo však v prípade, ak musíme, tak ako to už na

Slovensku býva nutnosťou, prekladať do cudzieho jazyka? Ani v tomto prípade nie sme na

stránke www.proz.com nesprávne. Stáva sa totiž, že nám prostredníctvom prekladateľských

fór poradia aj rodení hovoriaci, ktorí ovládajú nielen cieľový jazyk, ale aj slovenský jazyk. Aj

keď ich na stránkach takého charakteru nájdeme viac ako inde, rady od nich sú mimoriadne

cenné a žiadané. Zvýšeným dopytom po ich službách však majú menší časopriestor na

odpovedanie a nezištnú pomoc. Nemusí to byť len tým, že sa na nich obracajú iní

prekladatelia, ale najmä tým, že na trhu práce dostávajú množstvo nielen prekladateľských,

22

ale aj korektorských ponúk. Samozrejme netreba popritom zabúdať na fakt, že aj prekladatelia

sú ľudia a nefungujú 24 hodín denne tak ako internet. Na to sa v dnešnej dobe často zabúda a

pracovný čas pracujúcich v oblasti prekladu sa neúmerne naťahuje nielen počas dňa, ale

mnohokrát aj počas noci. Navyše niektoré otázky, na ktoré potrebujeme odpoveď, nie sú také

špecifické, aby sme sa na ich odpoveď museli pýtať bilingválneho experta. V mnohých

prípadoch by nám postačil aj rodený hovoriaci. Ako sa na neho nakontaktovať, sa dozvieme

v nasledujúcej kapitole.

1.3.2 Jazykovo zamerané sociálne siete

Vychádzajme zo situácie, že máme istý prekladateľský problém a na jeho riešenie

„potrebujeme“ rodeného hovoriaceho. Okrem zaneprázdnených bilingválnych expertov, ktorí

sú rodenými hovoriacimi, nám v niektorých špeciálnych prípadoch poslúžia aj rodení

hovoriaci bez translatologického vzdelania. Ochota nezištne pomôcť tu zohráva kľúčovú

úlohu. Práve tento psychologický moment je silnejší u tých, ktorí sú buď lingvisticky

zameraní, alebo majú záujem o štúdium, či učenie sa cudzích jazykov. Ako však vytriediť túto

skupinu pomocníkov pri preklade?

Najvhodnejším riešením je využitie chatovacích miestností, ktoré sa orientujú na

vzdelávanie sa v cudzích jazykoch. Práve takúto možnosť ponúkajú rôzne vzdelávacie

inštitúcie. Ak sa pohybujeme napríklad v nemeckom priestore, osvetovú

funkciu reprezentuje známy Goethe inštitút, ktorý na svojej stránke (http://www.goethe.de/z/j

etzt/dejchat/dejroom.htm) ponúka napríklad aj možnosť porozprávať sa prostredníctvom

chatu nielen s osobami študujúcimi, či učiacimi sa nemčinu, ale aj s kvalifikovanými tútormi

(rodenými hovoriacimi), ktorí v tejto službe ponúkajú svoje jazykové znalosti. V stanovených

hodinách sa dostavia do chatovacej miestnosti, aby skorigovali chyby, ktoré účastníci chatu

urobia počas rozhovoru na ploche, alebo tzv. skle chatovacej miestnosti.

Účastníci sa tak nielen zdokonaľujú v cudzom jazyku, ale naskytá sa tu aj možnosť

poradiť sa s rodeným hovoriacim o spôsobe vyjadrenia istej skutočnosti, ktorú potrebujeme k

prekladu. Hoci táto aplikácia umožňuje aj súkromné rozhovory, tútori nie sú ochotní alebo

oprávnení začínať si súkromnú komunikáciu, pretože vo vyhradenom čase slúžia ako

korektori chýb na ploche, kde sa zhovárajú všetci účastníci spolu. Z pohľadu prekladateľa to

môže byť nevýhodou, pretože si svojho pomocníka nemôže „ukrojiť“ pre seba. No práve táto

nevýhoda sa môže premeniť na výhodu, ak sa do diskusie zapoja aj ostatní používatelia, ktorí

sa zainteresovane snažia prispieť k hľadaniu správneho prekladateľského riešenia.

23

Či sa nám ho podarí získať, záleží potom už len od ochoty dotyčného pomôcť. Je

pravda, že prekladateľovi môže byť nepríjemné zaťažovať niekoho iného, ale možno by

pomohlo, keby si uvedomil, že takýmto spôsobom môže obohatiť aj spolupracovníka, ktorý

mu radí. Navyše, ak je pomocník uvedomelý a zaujíma sa o lingvistiku, zároveň je to aj pre

neho veľmi cenný prínos a v ideálnom prípade si to aj uvedomuje. Čo ale môže byť pre

prekladateľa nedoceniteľným zdrojom informácií, je prípad, ak sa mu podarí získať si na

svoju stranu stáleho rodeného hovoriaceho, ktorý mu pomáha pri riešení prekladateľských

orieškov, a to najmä za podmienky, ak nemá vo svojom okolí iného rodeného hovoriaceho,

ktorý s ním preklady konzultuje. Zvyšuje sa tým totiž pravdepodobnosť, že spod jeho pera

budú vychádzať kvalitnejšie, osvietené a najmä veľmi prirodzené preklady. Ba čo viac,

rodený hovoriaci ponúkne vo väčšine prípadov aj vysvetlenie vychádzajúce z praxe, ktoré si

vďaka zážitkovému učeniu prekladateľ lepšie zapamätá a je schopný ho využiť aj pri ďalšom

preklade.

Pretože skúsený a osvietený prekladateľ má výrazne väčšie znalosti, stáva sa, že

u neho nastane potreba podeliť sa so svojimi vedomosťami. Môže sa to u neho prejaviť

napríklad tým, že do prekladu vkladá viac poznámok prekladateľa, kde vysvetľuje napríklad

kultúrne rozdiely, aby tak dosiahol optimálny kompromis medzi naturalizáciou a exotizáciou,

zatiaľ čo neistý prekladateľ by na danú problematiku radšej neupozorňoval a zbytočne do

textu nevkladal žiadne komentáre. Tie je totiž možné spozorovať už pri prvom pohľade na

cieľový text, čím na seba priťahujú značnú pozornosť, ako napríklad poznámka pod čiarou.

Vystavuje sa tým riziku, že by mu mohol buď korektor alebo zadávateľ, či príjemca prekladu

vytknúť prípadné nezrovnalosti. Ďalším spôsobom, ako sa podeliť s nadobudnutými

poznatkami, je venovať sa pedagogickej činnosti, ale to je už téma, ktorá siaha mimo našej

oblasti skúmania.

1.3.3 Iné formy elektronickej komunikácie

Podľa Besteho (2006, s. 88) patrí používanie elektronických foriem komunikácie ku

každodennej rutine prekladateľa. Formy elektronickej komunikácie môžeme nasadiť cielene

pri vyhľadávaní informácií. Vďaka diskusným fóram newsgroups alebo mailing-listom sa

môže prekladateľ nakontaktovať na ľudí, ktorí majú určitú oblasť záujmu, aby tak získal

patričné vedecké vedomosti potrebné k prekladu. Takýmto jednoduchým spôsobom sa často

dajú nájsť odpovede aj na otázky, na ktoré by sme odpovede inak iba ťažko získavali.

Ahrensová (1999) vo svojom príspevku tiež spomína mailing-listy, v ktorých sú združení

24

prekladatelia, aby odpovedali na otázky týkajúce sa prekladu a tlmočenia (napr. Lantra-L). Do

fóra Lantra-L je potrebné sa zaregistrovať. Každý diskusný príspevok je potom odoslaný

moderátorovi fóra, ktorý následne príspevky filtruje, a až potom adresuje jednotlivým členom,

aby sa vyhlo duplicitným a nevhodným článkom. Pri tzv. newsgroups ide takisto o diskusné

fóra, rozdiel je v tom, že nie sú filtrované.

Ešte jednoduchším spôsobom je osloviť e-mailom osoby, ktoré už poznáme, a o

ktorých vieme, aké majú znalosti. Nemusíme využívať iba e-mail, môžeme sa obrátiť aj na

elektronickú komunikáciu v reálnom čase (napr. ICQ, Skype, MSN, atď.).

1.4 Viacjazyčné stránky

1.4.1 Klasické viacjazyčné stránky

Jednou z prvých techník vyhľadávania na internete bolo vyhľadávanie ekvivalentov

vďaka viacjazyčným stránkam. Spočiatku boli viacjazyčné stránky v kombinácii so

slovenčinou mimoriadne cenné a mali ich iba veľké inštitúcie, väčšinou banky a

medzinárodné firmy. Terminológia, ktorú obsahovali, bola preto poväčšine z obchodnej

a finančnej oblasti, mala teda len obmedzené využitie. Dnes je viacjazyčných stránok už

oveľa väčší počet a tematicky zasahujú už takmer do všetkých oblastí. Príkladom na

viacjazyčnú stránku je napríklad www.slovakia.culturalprofiles.net.

Stránky vo viacerých jazykoch môžu byť buď dvojjazyčné alebo viacjazyčné.

Slovenské stránky majú poväčšine preklady do anglického, prípadne nemeckého jazyka. Do

angličtiny preto, lebo je najrozšírenejšia, a do nemčiny nielen preto, že je na Slovensku

druhým najvyučovanejším cudzím jazykom, ale aj preto, že susedíme s jednou z nemecky

hovoriacich krajín. Do cudzojazyčnej verzie slovenskej stránky sa môžeme dostať rôznymi

spôsobmi:

25

Tab. 3: Spôsoby načítania cudzojazyčnej verzie internetovej stránky

Kliknutím na vlajočku

Vlajky sa nachádzajú najmä v okrajových častiach stránok, ak ich nemôžeme nájsť, je

potrebné sa pozrieť aj do spodnej časti stránky.

Kliknutím na názov (slovensky, English, ...)

Názvy sú ešte menej viditeľné ako vlajočky, a preto si niekedy vyžadujú ešte väčšiu

pozornosť, aby sme ich našli. Ak ich napriek tomu nemôžeme postrehnúť, je užitočné sa

pozrieť do mapy stránky, kde ich vo väčšine prípadov zaradené nájdeme.

Dodaním lomky a skratky jazyka (napríklad „/de“) za názov webovej stránky

Takéto štruktúrovanie používa väčšina programátorov, a preto je funkčné u mnohých

stránok, napríklad: http://www.otpbank.sk/en/

Vďaka tomu, že väčšina stránok ponúka aj možnosť vyhľadávania v rámci stránky,

môžeme vyhľadávať aj v preloženej časti stránky.

26

1.4.1.1 Problémy s vyhľadávaním vo viacjazyčných stránkach

Vyhľadávanie v cudzojazyčnej verzii sa môže spájať s problémami z dôvodu zlého

naprogramovania stránky, niektoré z nich spomenieme a pokúsime sa navrhnúť riešenie:

Tab. 4: Riešenie problémov s vyhľadávaním vo viacjazyčných stránkach

Problém Popis problému Riešenie

nesprávne

odkazovanie

po kliknutí na odkaz

v cudzojazyčnej

verzii stránky nás

nechcene presmeruje

na slovenskú verziu

podľa mapy stránky si v štruktúre internetovej

stránky dohľadáme potrebnú podstránku a podľa

hierarchie sa postupne dostaneme k prekladu

hľadanej podstránky

zrušená

stránka

cudzojazyčná verzia

stránky je zrušená

a nedá sa k nej

dostať

pomocou webového archívu (napr.

www.archive.org), ktorý priebežne archivuje

stránky, načítame staršiu verziu stránky a

vyhľadáme potrebný preklad

1.4.2 Ekvivalentné stránky

Na podobnom princípe ako viacjazyčné stránky fungujú aj tzv. ekvivalentné stránky.

Sú to stránky od jedného producenta, ktoré majú rôzne národné variácie (napr.

www.wikipedia.org), a tým pádom sa vyskytujú v rôznych jazykoch. Texty v jednotlivých

jazykových verziách nie sú zhodné, ale sú to paralelné texty, ktoré majú vo väčšine prípadov

zhodné nadpisy. Ak si nájdeme článok na určitú tému, v ľavej časti obrazovky si môžeme

prepnúť na článok v inom jazyku na tú istú tému. Určite by bolo pre prekladateľov veľkým

prínosom, ak by sa dali články v rôznych jazykoch dali zobraziť vedľa seba (duálne

zobrazovanie).

27

1.4.3 Viacjazyčné stránky s duálnym zobrazovaním

Požiadavku zobrazenia originálu a prekladu vedľa seba spĺňajú stránky s duálnym

zobrazovaním. Tieto sú pre prekladateľov obrovskou výhodou a tešia sa preto veľkej obľube.

Prekladatelia vo výskume spomenuli, že využívajú možnosti viacjazyčnej stránky s duálnym

zobrazovaním EUR-Lex – databázu komunitného práva Európskej únie online (http:/eur-

lex.europa.eu), ktorá umožňuje zobraziť vedľa seba ten istý text v ľubovoľných dvoch

jazykoch z jazykov Európskej únie.

Obr. 6 Dvojjazyčné zobrazenie v systéme EUR-Lex

Možnosti, ktoré ponúka stránka EUR-Lex, je výnimočným pomocníkom pre

prekladateľov, ktorí si na základe porovnania originálov a prekladov môžu nájsť výraz, ktorý

potrebujú, a to s prihliadnutím na kontext. Existencia takýchto stránok prispieva

ku konzistencii prekladov vyhotovenými rôznymi prekladateľmi

28

1.5 Metaprieskumové vyhľadávače ekvivalentov vo viacjazyčných

stránkach

Svetlo sveta prednedávnom uzreli aj stránky, ktoré uľahčujú prácne hľadanie

ekvivalentov vo viacjazyčných stránkach. Ich nevýhodou je, že doposiaľ žiadna z nich nebola

natoľko prepracovaná, aby sa dostatočne zviditeľnila a udržala v konkurencii tisícok

webových stránok na internete. Takéto stránky iba vznikali a zanikali, ale myšlienka bola v

každom prípade vynikajúca, pokroková a nadstavbová. Ich využiteľnosť v translatológii má

obrovskú perspektívu.

Uvedomujú si to aj tvorcovia stránky www.proz.com, ktorí do svojich služieb zaradili

Web Term Search (Obr. 7), ktorý funguje na podobnom princípe. Po zadaní výrazu do

vyhľadávacieho okna systém prehľadáva viacjazyčné databázy a hľadá v nich ekvivalent pre

zadaný výraz. Viacjazyčné databázy, v ktorých systém prehľadáva, sú napríklad rôzne

slovníky, databáza IATE, ale vyhľadáva aj v sekcii Kudoz, ktorá je tvorená záznamami

prekladateľov. Pre prípad potreby navyše prehľadáva aj v nástrojoch na strojový preklad

a v jedenástich vyhľadávačoch.

Obr. 7 Metaprieskumový vyhľadávač na portáli www.proz.com

29

1.6 Internetové prekladateľské pamäte

Internetové zdroje pre prekladateľov sa neustále rozširujú, vznikajú nové, veľmi

nápadité, predovšetkým vylepšené a čoraz užitočnejšie. Keďže je naším cieľom, aby

predložená práca časom nestratila na aktuálnosti, čo je často prípadom počítačovo

orientovanej literatúry, chceli by sme zosumarizovať všetky spôsoby vyhľadávania ako

všeobecný návod, a nie iba ako vymenovanie konkrétnych stránok.

Jedna z nových ideí prinášajúca uľahčenie prekladania je úzko prepojená s počítačom

podporovaným prekladom. Takmer všetky nástroje na počítačom podporovaný preklad

fungujú na budovaní prekladateľskej pamäte. Prekladateľské pamäte si prekladatelia, ktorí s

nimi pracujú, uchovávajú vo svojom počítači, pretože sú veľmi cenné. Čo by sa však stalo, ak

by sa s nimi podelili prostredníctvom zverejnenia s celým internetovým svetom? Podobné

pokusy sa už niekoľkokrát vyskytli v inštitúciách Európskej únie, keď napríklad Generálne

riaditeľstvo pre preklad zverejnilo odborné terminologické databázy a prekladateľské pamäte.

Tie je však potrebné si stiahnuť a ešte stále fungujú len ako súbory, na ktorých spustenie je

nevyhnutné mať nainštalovaný daný program.

Vynikajúcim spôsobom sa s týmto problémom popasovali zakladatelia

a prevádzkovatelia stránky www.mymemory.translated.net (Obr. 8). Vytvorili platformu,

ktorá obsahuje databázy prekladateľskej pamäte, ktoré sú založené na paralelných súboroch

viet v zdrojovom a cieľovom jazyku. Mačura (2009, s. 302) by v takomto prípade hovoril o

„vetníku“ (analogicky zo slova „slovník“, kde je princípom paralelný súbor slov). Už Cicero

tvrdil, že je potrebné prekladať myšlienkové celky, a nie slová. Keďže počítač nedokáže

rozpoznať myšlienkové celky tak, ako ľudský mozog, sústreďuje sa namiesto toho na

segmenty, a „veta je teda chápaná ako najmenšia a zároveň najväčšia prekladateľská jednotka,

ktorú dokáže prekladateľ efektívne zvládnuť“ (Mačura, ibid.). Napriek tomu, že počítač

príchodom nástrojov na počítačom podporovaný preklad (tzv. CAT-tools) upúšťal od prekladu

slova za slovom (tak ako to funguje v prípade strojového prekladu), a prechádzal na podporu

prekladu viet, pomôcky pre prekladateľa túto zmenu nereflektovali a slovníky zostávali

naďalej základnou pomôckou prekladateľa. Bolo tomu tak z jednoduchého dôvodu.

Nekonečné množstvo kombinácií viet by nemohlo žiadne knižné médium obsiahnuť. Kapacita

dnešných počítačov to však umožňuje a nadmerné množstvo údajov dnes už nie je

nevýhodou. Okrem toho by bol čas strávený vyhľadávaním v obrovskom knižnom médiu

neúmernou stratou času. Keďže parameter kapacity a rýchlosti zohráva pri práci prekladateľa

30

dôležitú úlohu, vidíme príchod elektronických „vetníkov“ ako prelomovú fázu v rešeršnej

práci prekladateľa. Technológia MyMemory (v preklade „moja pamäť“) funguje

v používateľskom prostredí internetového prehliadača a nie je potrebné nič inštalovať. Systém

MyMemory je najväčšou prekladateľskou pamäťou na svete. Prispievateľom a upravovateľom

môže byť ktokoľvek. Uploadovať sa dá rôznymi spôsobmi. Môžu sa pridávať jednotlivé

segmenty, celé prekladové pamäte, terminologické databázy alebo súbory, z ktorých je možné

spojením originálnych a preložených segmentov vytvoriť prekladové jednotky. Systém okrem

toho neustále sám systematicky hľadá a sťahuje milióny preložených internetových stránok,

aby z nich vyextrahoval nové prekladové segmenty. V ponuke je množstvo jazykových

kombinácií vrátane kombinácií so slovenčinou.

Obr. 8 Najväčšia prekladateľská pamäť MyMemory

Systém MyMemory ďalej poskytuje unikátnu službu pre prekladateľa, ktorý ak

poskytne aplikácii východiskový text napríklad vo formáte .doc, aplikácia pre neho prehľadá

celý archív a vyexportuje prekladovú pamäť vo formáte .tmx. Vyexportovaná pamäť bude

obsahovať segmenty a terminológiu, ktorá bude presne uspôsobená na východiskový text

pripravený na preklad. Cieľom tvorcov je integrovať túto technológiu do nástrojov pre

počítačom podporovaný preklad, kde by slúžila ako virtuálna lokálna pamäť. Prekladateľ by

tak mal k dispozícii nielen vlastnú prekladovú pamäť, ale aj pamäte rôznych prekladateľov

z celého sveta a pamäte vyrobené z akýchkoľvek už realizovaných (na internete

31

sprístupnených) prekladov. Hoci je takáto vízia ešte len v začiatkoch, vôbec nie je nereálna.

Práve naopak, predstavovala by vrchol všetkých uľahčení, ktoré kedy ponúkli nové médiá, a v

ideálnom prípade by odstránila všetky potreby vyhľadávať prekladateľské riešenia iným

spôsobom.

32

1.7 Kde sa naučiť správne vyhľadávať?

1.7.1 Translatologicky zameraná vzdelávacia inštitúcia

V ideálnom prípade by sa mali rešeršné schopnosti vyučovať v rámci

prekladateľského vzdelávania. Benko z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave (2002, s. 10) zdôrazňuje:

„Nástup informačných a komunikačných technológií prináša nové požiadavky na vzdelávací proces aj

v odboroch, ktoré boli tradične chápané ako netechnické, či dokonca „výsostne humanitné“. Preklad odborného

textu (a čiastočne aj tlmočenie) patrí z tohto hľadiska k najviac „postihnutým“ oblastiam. Vzdelávacie inštitúcie

pripravujúce prekladateľov nemôžu nereagovať na tieto zmeny musia modifikovať učebné plány tak, aby

prekladatelia prichádzajúci do praxe boli vybavení potrebnými vedomosťami a technickými zručnosťami, čiže

aby získali netriviálnu úroveň počítačovej gramotnosti.“

V dnešnej dobe je to možné vďaka študijným programom, ktoré obsahujú aj semináre

ako Preklad a počítače alebo Informatika pre translatológov, ktoré sa vyučujú na Univerzite

Konštantína Filozofa v Nitre. Na Univerzite Komenského v Bratislave je to štvorsemestrálny

kurz Informatika pre prekladateľov, ktorý sa vyučuje na Pedagogickej fakulte v rámci

špecializovaného štúdia prekladateľstva od roku 1999.

1.7.2 Konferencie

Ak sme nenavštevovali žiadnu vzdelávaciu inštitúciu zameranú na preklad, môžeme sa

zúčastňovať aj na prednáškach a konferenciách, ktoré organizujú buď spoločnosti

prekladateľov alebo spoločnosti informatikov.

1.7.3 Publikácie

1.7.3.1 Knihy a články o vyhľadávaní

V súčasnosti je dostupných niekoľko publikácií, ktoré sa zaoberajú vyhľadávaním na

internete z informatického hľadiska. Za prínosné považujeme napr. publikácie autorov ako

Makulová, 2002; Lapáček/Klíma, 2003; Gilster 1994, ktoré sú veľmi užitočné, a umožňujú

33

prekladateľovi oboznámiť sa so všeobecnými zásadami a stratégiami pri vyhľadávaní.

Z prekladateľského hľadiska publikácie so zameraním na vyhľadávanie prekladateľských

riešení chýbajú. Doteraz sa objavilo len niekoľko článkov v zborníkoch (Benko, 2002; Wrede,

2006; Garančovská/Filip, 2008; Levická/Šimková, 2009), ktoré sa venujú téme internetovej

rešerše, resp. ju okrajovo spomínajú.

1.7.3.2 Príručka o vyhľadávaní pre prekladateľa

Nedostatok translatologicky zameraných publikácií o vyhľadávaní prekladateľských

riešení na internete vytvoril potrebu vzniku príručky o vyhľadávaní zameranej pre potreby

prekladateľa. Pevne veríme, že odporúčania v tejto práci aspoň čiastočne zaplnia medzeru vo

vzdelávacej literatúre vďaka tomu, že mapujú široké spektrum spôsobov vyhľadávania.

1.7.4 Rady známych

V neposlednom rade sa veľa prekladateľov spolieha aj na rady a odporúčania

vychádzajúce zo skúseností známych. Podľa výskumu, ktorí sme uskutočnili v rámci

diplomovej práce v akademickom roku 2009/2010, sa až 14 % prekladateľov naučilo

vyhľadávacie stratégie od svojich kolegov. U 24 % študentov prekladateľstva sú to najmä

spolužiaci, vďaka ktorým sa naučili vyhľadávacie stratégie. Tieto čísla potvrdzujú, že ľudský

faktor je v tejto sfére neodmysliteľnou súčasťou.

1.7.5 Prax a tréning

Napriek snahám naučiť budúceho prekladateľa vyhľadávať prekladateľské riešenia

vymenovaním rôznych stratégií, sa môže školiteľ stretnúť s neprekonateľnou bariérou. Všetky

možné teoretické postupy totiž nemusia nájsť uplatnenie v praxi bez skúsenostného komplexu

prekladateľa. Opakovanie je matka múdrosti a ocitnutie sa v konkrétnych situáciách vedie

k vycibreniu tejto schopnosti. Potvrdzuje to aj náš výskum, v ktorom až 82 % prekladateľov

tvrdí, že sa naučili vyhľadávať prekladateľské riešenia praxou, teda opakovaným používaním

techniky vyhľadávania na internete pri práci.

34

1.7.5.1 Hra s názvom „Googlovačka“

V rámci prípravy prekladateľov odporúčame tréning, ktorý nespočíva len vo využívaní

techniky vyhľadávania na internete počas prekladania textov do školy, ale zameriava sa

výlučne na nacvičenie spôsobu správneho zadávania rešeršnej požiadavky zábavným

spôsobom. Zjemňovanie rešeršnej požiadavky si môžeme vylepšiť vďaka hre, ktorú sme

pracovne nazvali Googlovačka. Pravidlá tejto hry sú pomerne jednoduché a môžu sa hrať v

rôznych jazykoch, t. j. tak v materinskom, ako aj cudzom jazyku. Pôvodne hra vznikla

v nemčine a objavila sa v televíznej súťaži Schlag den Raab. Hru hrajú minimálne dve osoby.

Každý súťažiaci musí zadať do vyhľadávacieho okna taký výraz, aby sa mu po potvrdení

objavilo čo najmenej výsledkov, nie však nula. Aby to nebolo také jednoduché, vyhľadávajú

sa iba kompozitá (zložené výrazy), ktorých prvá zložka je určená nezávislým pozorovateľom

pred začatím každého kola (napr. Welt-). Ak súťažiaci číslo 1 doplní výraz na Weltauswahl

(247 000 výsledkov) a súťažiaci číslo 2 na Weltsemester (1 výsledok), vyhráva súťažiaci číslo

2, pretože zjemnil rešeršnú požiadavku natoľko, že mu priniesla čo najmenej výsledkov. Ak

by sa pre kompozitum Weltsemester nenašiel žiaden výsledok, vyhráva súťažiaci číslo 1.

Obdobne sa táto hra dá hrať aj v slovenskom jazyku. Nakoľko sa ale v slovenčine nevyskytuje

také množstvo zložených slov, môžeme hru hrať v trochu obmenenom variante.

Nevyhľadávame kompozitá, ale napr. dvojslovné spojenia. Aby nám vyhľadávač poskytoval

výsledky, pri ktorých sa slová vyskytujú vedľa seba, uvádzame ich v úvodzovkách. V zadaní

je napríklad „silný ... “. Ak súťažiaci číslo 1 zadá „silný držiak“ (101 výsledkov) a súťažiaci

číslo 2 „silný merač“ (0 výsledkov) vyhráva súťažiaci číslo 1. Ak by súťažiaci číslo dva zadal

kombináciu „silný radiátor“ (1 výsledok), stal by sa víťazom kola. Pri tejto hre je dôležité,

aby mali všetci súťažiaci nastavenú rovnakú národnú variáciu vyhľadávača Google a podľa

nej zvažovali zadávanie hľadaného výrazu. Budú si tým zlepšovať nielen zjemňovanie

požiadavky, ale budú spoznávať aj možnosti a ponúkané výsledky jednotlivých národných a

jazykových variácií vyhľadávača Google. Ovládanie oboch týchto zručností je pri hľadaní

prekladateľského riešenia mimoriadne užitočné.

35

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

AHRENS, H.: Der Translator im Dschungel des Internet oder: Pfadfinderausbildung für

Translatoren? In: TexTconTexT, 1999, vol. 13, [citované 2010.04.01] s. 25-47. Dostupné na:

<http://www.fask.uni-mainz.de/cafl/faq/pathfind.html#fn0>

BENKO, V.: Počítač a odborná príprava prekladateľov. In: Odborná komunikácia

v zjednotenej Európe. Zborník referátov z medzinárodného seminára. Ed. Ďuricová, A./

Křečková, V., Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied/JTP, 2002. s. 10-14. ISBN 978-80-

7374-089-4

BESTE, K.: Softwarelokalisierung und Übersetzung. 1. vyd. Trier: WVT Wissenschaftlicher

Verlag, 2006. 124 s. ISBN 978-388476-894-5

CÖLFEN, E. – CÖLFEN, H. – SCHMITZ, U.: Linguistik im Internet. 1. vyd. Opladen:

Westdeutscher Verlag, 1997. 280 s. ISBN 3-531-12892-2

DEKANOVÁ, E.: Kapitoly z teórie a didaktiky prekladu odborných textov. 1. vyd.

Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2009. 152 s. ISBN 978-80-8094-

598-5

DVORECKÝ, M.: Prekladateľská analýza. s. 209 In: MÜGLOVÁ, D. a kol.: Komunikácia.

Tlmočenie. Preklad alebo Prečo spadla Babylonská veža? 1.vyd. Nitra: Enigma, 2009. 324 s.

ISBN 978-80-89132-82-9

GARANČOVSKÁ, L. – FILIP, P.: Google – nenahraditeľný pomocník pri prekladoch

odborných textov. In: Od textu k prekladu III. Ed. Ďuricová, A., Praha: Jednota tlmočníkov

a prekladateľov, 2008. s. 50-59. ISBN 978-80-7374-089-4

GILSTER, P.: Finding it on the internet. 1. vyd. Mesto: John Wiley & Sons, 1994. 302 s.

ISBN 0-471-03857-1

36

GROMOVÁ, E.: Kapitoly z úvodu do prekladateľstva I. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta

Univerzity Konštantína Filozofa, 1998. 100 s. ISBN 80-88738-56-3

GROMOVÁ, E.: Kompetencie prekladateľa. In: Letná škola prekladu 2. Zborník prednášok.

Ed. A. Keníž. Bratislava: AnaPress, 2004. s. 35-41. ISBN 80-89137-04-0

GROMOVÁ, E.: Teória a didaktika prekladu. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity

Konštantína Filozofa, 2003. 190 s. ISBN 80-8050-587-X

GROMOVÁ, E.: Úvod do translatológie. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity

Konštantína Filozofa, 2009. 96 s. ISBN 978-80-8094-627-2

GROMOVÁ, E. – MÜGLOVÁ, D.: Preklad a prekladateľské kompetencie. In: Lingua et

communicatio. Ostrava: Ostravská univerzita, 2001. s. 137-141

HARASZTI, J.: Svet Google. In: Pc space, 2008, č. 8, s. 16-23

HOCHEL, B.: Preklad ako komunikácia. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1990. 152

s. ISBN 80-220-0003-5

HREHOVČÍK, T.: Prekladateľské minimum. 1.vyd. Bratislava: Iris, 2006. 116 s. ISBN 80-

89256-02-3

LAPÁČEK, J. – KLÍMA, M.: Jak najít na internetu. 3. vyd. Praha: Computer Press, 2003. 122

s. ISBN 80-7226-649-7

LEVICKÁ, J. – ŠIMKOVÁ, M.: Možnosti využitia projektov oddelenia Slovenského

národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v prekladateľskej praxi. In: Letná

škola prekladu 7. Zborník prednášok. Ed. A. Keníž. Bratislava: AnaPress, 2009. s. 149-168.

ISBN 987-80-89137-55-8

MAČURA, M.: Počítačom podporovaný preklad. 1. vyd. Európsky sociálny fond, 2007. 76 s.

ISBN 978-80-8094-309-7

37

MAKULOVÁ, S.: Vyhľadávanie informácií v internete. 1. vyd. Bratislava: EL&T, 2002. 379

s. ISBN 80-888-12-16-X

MÜGLOVÁ, D. a kol.: Komunikácia. Tlmočenie. Preklad alebo Prečo spadla Babylonská

veža? 1.vyd. Nitra: Enigma, 2009. 324 s. ISBN 978-80-89132-82-9

POPOVIČ, A. a kol.: Originál – Preklad: Interpretačná terminológia. 1. vyd. Bratislava:

Tatran, 1983. 368 s.

VILIKOVSKÝ, J.: Preklad ako tvorba. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984. 240 s.

WREDE, O.: Nutzungsmöglichkeiten des Internets beim Fachübersetzen. In: Multimédiá vo

vyučovaní cudzích jazykov III. Zborník vedeckých prác zmedzinárodnej konferencie. Nitra:

2006. s. 1-4. ISBN 80-8069-641-1

Slovník roka. Zaujímavosti o súťaži. [online]. [s.a.]. [citované 1. marec 2010]. Dostupné na:

<http://www.jtpunion.org/spip/article.php3?id_article=188>

Slovenský národný korpus. Úvod. Čo je to korpus? Vyhľadávanie. [online]. [s.a.]. [citované

28. februára 2010]. Dostupné na: <http://korpus.juls.savba.sk/registration/index.sk.html>

ŠEBESTA, J.: Odborný preklad. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína

Filozofa v Nitre. 61 s.

ULEJ, T.: Internet je už štyridsiatnik. In: SME [online], 2009, [citované: 2010.04.01].

Dostupné na: < http://pocitace.sme.sk/c/5093495/internet-je-uz-styridsiatnik.html>

ULEJ, T.: Internet sa na Slovensku používa už 13 rokov. In: SME [online], 2005, [citované:

2010.04.01]. Dostupné na: http://pocitace.sme.sk/c/2440973/internet-sa-na-slovensku-

pouziva-uz-13-rokov.html

Spôsoby

vyhľadávania

prekladateľských

riešení na internete

Vyhľadávače Lingvodidaktický

materiál

Sociálne siete

Vyhľadávače Metavyhľadávače Online

slovníky

Online

korpusy

Online glosáre

a terminologické

databázy

Translatologické

časopisy

Odkazy na

zdroje

užitočné pre

prekladateľov

a tlmočníkov

Online

slovníky v

kombinácii so

slovenčinou

Online

slovníky

v kombinácií

s iným

jazykom

Meta-

slovníky

Obrázkové

slovníky

Translatologicky

zamerané

sociálne siete

Jazykovo

zamerané

sociálne siete

Iné formy

elektronickej

komunikácie

Viacjazyčné

stránky

Metaprieskumové

vyhľadávače ekvivalentov

vo viacjazyčných

stránkach

Klasické

viacjazyčné

stránky

Ekvivalentné

stránky

Viacjazyčné

stránky

s duálnym

zobrazovaním

Internetové

prekladateľské

pamäte

Prehľadný diagram