PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA Inštitút estetiky, vied o umení a kulturológie

Súčasné smerovanie slovenskej hudobnej kultúry

v masmediálnom priestore Slovenská hudba v slovenských rádiách

Diplomová práca

Katarína Šimková

Vedúca diplomovej práce: Mgr. Diana Rauchová

Prešov 2007

ABSTRAKT

ŠIMKOVÁ, Katarína: Súčasné smerovanie slovenskej hudobnej kultúry

v masmediálnom priestore. Slovenská hudba v slovenských rádiách. [Diplomová práca.]

Prešovská univerzita v Prešove. Filozofická fakulta; Inštitút estetiky, vied o umení

a kulturológie. Školiteľka: Mgr. Diana Rauchová. Stupeň odbornej kvalifikácie:

magister. Prešov: FF PU, 2007.

Táto práca skúma možnosti fungovania slovenskej hudobnej kultúry

v masmediálnom prostredí so zameraním na hudobné vysielanie jednotlivých

slovenských rádií. Vychádza z uskutočneného výskumu a z názorov odbornej i laickej

verejnosti. Na základe zistených skutočností a možného využitia moderných technológií

tvorivo formuje potencionálnu novú formu média na propagáciu slovenskej hudobnej

tvorby ako komunikačného partnera pre náročného a rozhľadeného poslucháča.

2

Predhovor

Keď sa v súčasnosti človek rozhodne tráviť chvíle pri počúvaní rozhlasového

vysielania a pokúša sa naladiť niektorú z ponúkaných frekvencií (verejnoprávneho

rozhlasu či súkromných rádií) len podľa „momentálne znejúceho kľúča“ hudobnej

skladby, môže mu takýto pokus o identifikáciu spôsobiť nemalé problémy. Všeobecný

názor, ktorý v týchto dňoch u poslucháčskeho publika prevláda, hovorí o jednoliatosti

hudby slovenských rádií s neustále opakujúcimi sa piesňami rovnakých interpretov.

Práve takýto stav sa podieľa na formovaní hudobného povedomia mladej generácie

sužovanej globalizačným pocitom prázdnoty a hľadania hodnôt. Zaujímavú a podnetnú

skutočnosť však tvorí pozorovanie hľadania novej cesty od hudobných tvorcov

k poslucháčom a naopak. Hľadanie cesty k hodnotám skrytým v hudbe a s ňou spojené

hľadanie seba samých, nášho miesta vo svete. Hľadanie hodnôt, na ktoré sme

v rýchlosti času zabudli a výdobytky modernej doby nám ponúkajú možnosť znova ich

nájsť.

Pri úvahách o hudobnej kultúre sa pozastavím aj pri zamyslení nad kultúrou ako

takou. Ponúknem rozličné pohľady na chápanie tohto pojmu a prinesiem tiež najnovšie

kulturologické témy ako globalizácia, multimediálna generácia, rozmer kultúrneho

povedomia a kultúrnej pamäti. Reflektujem tiež zmeny funkcií hudby a jej postavenie

v poslucháčskom povedomí. Prikladám súčasné fungovanie rozhlasových staníc

s doplnkom situácie v USA, krajine považovanej za inšpiráciu v oblasti globalizačných

trendov. Predchádzajúce tematické okruhy aplikujem na slovenské prostredie

a pomocou názorov z odbornej i laickej obce formulujem základné východiská

následného výskumu.

Pri práci vychádzam z vlastnej poslucháčskej skúsenosti a tiež z odbornej

literatúry. Kvôli pociťovanému nedostatku literatúry zameranej špecificky na slovenskú

hudobnú kultúru a rozhlasové prostredie, siaham aj po článkoch z periodickej tlače, na

podloženie práce aktuálnymi informáciami a súčasnými názormi hudobníkov a

publicistov. Oslovujem tiež odborníkov z Ústavu hudobnej vedy SAV i ďalších

hudobných odborníkov pôsobiacich v akademickom prostredí i v Hudobnom centre

reprezentujúcom inštitúcie. Pripájam aj výsledky oceňovania Akadémie populárnej

hudby, Aurel. Prostredníctvom článkov z tlače si všímam a následne porovnávam

3

situáciu v českých a slovenských rádiách. Poslucháčske názory reprezentuje anketa,

prieskumy počúvanosti a tiež výsledky ankety Slávik. Vo výskumnej časti poskytujem

priestor hudobným dramaturgom a prostredníctvom ich odpovedí koncipujem tretiu

časť práce, v ktorej sa snažím nájsť odpoveď na otázku tvoriacu inšpiráciu diplomovej

práce. Pri formovaní tvorivej časti mi ako zdroj slúžili všetky doposiaľ získané

teoretické východiská, názory i výsledky výskumu a po ich následnej komparácii

a doplnení informácií o technologických novinkách z článkov umiestnených na

internete, ktoré najlepšie zachytávajú rýchle zmeny v tejto oblasti, snažím sa stanoviť

podmienky a formu nového média.

Hlavným cieľom práce je zistiť, či a v akej miere sa špecializované menšinové

žánre majú možnosť dostať do vysielania rozhlasovej stanice. Po preskúmaní súčasného

stavu s prihliadnutím na časové i priestorové hľadisko sa pokúsim stanoviť podmienky

pre médium vhodné pre mladého poslucháča a vytvoriť jeho možnú formu.

Pri tejto práci, ktorej predmet otvára oblasť dosiaľ nie hlboko preskúmanú

a spája v sebe mnoho aspektov, od otázok kulturologických, sociologických,

umenovedných, ekonomických i technologických, mi pomohli mnohí ľudia.

Vďaka patrí hudobným odborníkom, konkrétne Prof. PhDr. Jurajovi

Lexmannovi, Doc. Jozefovi Verešovi, CSc., Mgr. Norbertovi Adamovovi a Mgr.

Magdaléne Čiernej, za venovaný čas a nové impulzy nájdené v ich názoroch. Ďakujem

hudobným dramaturgom za ich ochotu zúčastniť sa výskumu a následné odpovede

tvoriace nepochybne veľký prínos práce. Ďakujem vedúcej diplomovej práce, Mgr.

Diane Rauchovej, za ochotu a prejavené nadšenie venovať sa danej problematike, za

cenný čas, rady a usmernenia, ktoré mi venovala i za dostatočnú mieru slobody, ktorá je

pri tvorivej práci viac ako nevyhnutná. V neposlednom rade patrí veľká vďaka mojim

najbližším za vštepenú lásku k hudbe i za trpezlivosť, pochopenie a podporu počas

môjho štúdia.

Katarína Šimková

4

Obsah:

Úvod..................................................................................................................................8

1. Úvahová časť .............................................................................................................10

1.1 Úvod do problematiky súčasnej kultúry ...............................................................10

1.1.1 Vymedzenie pojmu kultúra z pohľadu Scrutona, Tatarku a Gažovej ............10

1.1.1.1 Tradičné chápanie kultúry.......................................................................10

1.1.1.2 Zmeny chápania kultúry v dobe osvietenstva .........................................12

1.1.2 Globalizácia a jej dopady...............................................................................13

1.1.2.1 Hľadanie hodnôt, nástup masovej kultúry ..............................................13

1.1.2.2 Žilkovej charakteristiky postmodernej kultúry .......................................14

1.1.2.3 Kultúra v čase a dôležitosť uchovávania tradície v súvislosti so zmenou

umeleckého artefaktu v produkt..........................................................................15

1.1.2.4 Gažovej multimediálna generácia a teória multikulturalizmu ................17

1.1.3 Recepcia umeleckého diela ............................................................................19

1.1.3.1 Spôsob identifikovania sa prostredníctvom umeleckého diela

a podmienky jeho prežitia ...................................................................................19

1.1.3.2 Drábkova teória popularizácie hudby .....................................................20

1.2 Zmeny funkcie hudby z pohľadu Podperu, Scrutona a Fukača ............................22

1.3 Náčrt súčasného fungovania médií .......................................................................25

1.4 Vytýčenie základných problémov súčasnej slovenskej kultúry............................27

1.4.1 Iniciatíva 1000 slov a obviňovanie politikov z nezáujmu o kultúru ..............27

1.4.2 Kultúrne povedomie a kultúrna pamäť Slovákov ..........................................29

1.5 Slovenská hudba v súčasnosti ...............................................................................31

1.5.1 Vzťah poslucháčov k slovenskej hudbe.........................................................31

1.5.2 Slovenská hudba v českých rádiách a určenie jej špecifík.............................32

1.6 Problematika slovenských rádií ............................................................................34

1.6.1 Cesta od tvorcu slovenskej hudby k poslucháčovi.........................................34

1.6.2 Príjmy a výdaje rozhlasových staníc..............................................................35

1.6.3 Špecifiká slovenského rozhlasového prostredia.............................................35

1.7 Názory slovenských hudobných odborníkov na slovenskú hudobnú kultúru.......39

1.8 Rok slovenskej hudby ...........................................................................................41

1.8.1 Charakteristika Roka slovenskej hudby.........................................................41

1.8.2 Ocenenia v Roku slovenskej hudby ...............................................................42

5

2. Výskumná časť..........................................................................................................45

2.1 Projekt výskumu ...................................................................................................45

2.1.1 Ciele výskumu................................................................................................45

2.1.2 Hypotézy výskumu ........................................................................................46

2.1.3 Cieľová skupina výskumu..............................................................................48

2.1.4 Metodika výskumu.........................................................................................48

2.2 Výsledky výskumu................................................................................................49

2.2.1 Priebeh výskumu............................................................................................49

2.2.2 Zastúpenie pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní.....................................49

2.2.3 Piesne na želanie ............................................................................................50

2.2.4 Vzťah medzi hudobným vydavateľstvom a rádiom.......................................51

2.2.5 Hudobné vzdelanie dramaturga......................................................................52

2.2.6 Hudobný formát a cieľová skupina rádia.......................................................53

2.2.7 Špecializované hudobné žánre vo vysielaní rádií ..........................................54

2.2.8 Kritériá kvalitnej slovenskej piesne ...............................................................56

2.2.9 Súvislosti medzi jednotlivými odpoveďami vo výskume..............................57

2.2.10 Zhrnutie ........................................................................................................62

2.2.10.1 Rozdelenie rozhlasových staníc ............................................................62

2.2.10.2 Porovnanie výsledkov výskumu s výsledkami počúvanosti slovenských

rozhlasových staníc .............................................................................................64

2.2.10.3 Najhranejší slovenskí interpreti v roku 2006 ........................................65

3. Náčrt budúcich možností šírenia slovenskej hudobnej tvorby .............................67

Záver ..............................................................................................................................74

Zoznam bibliografických odkazov ..............................................................................75

Prílohy............................................................................................................................79

6

Zoznam grafov:

Graf 1- Množstvo pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní ..........................................50

Graf 2- Množstvo hudby podľa želania poslucháčov .....................................................51

Graf 3- Hudobné vzdelanie dramaturgov........................................................................53

Graf 4- Cieľová skupina poslucháčov.............................................................................54

Graf 5- Zastúpenie špecializovaných hudobných žánrov vo vysielaní...........................55

Graf 6- Pomer slovenskej hudby v rámci špecializovaných žánrov ...............................55

Graf 7- Závislosť medzi % slovenskej hudby a % hudby na želanie..............................58

Graf 8- Závislosť medzi % piesní na želanie a počtom špecializovaných hudobných

žánrov......................................................................................................................60

Graf 9- Závislosť medzi % piesní na želanie a % hudby v rámci špecializovaných

hudobných žánrov ...................................................................................................61

7

Úvod

Hudba sa spája s ľudstvom odnepamäti. Sprevádza ho životom, či už na ňu

nazeráme z časového alebo priestorového hľadiska. V diplomovej práci sa chcem

zamerať na obe kategórie, pričom sa budem špecializovať na rozhlasové stanice.

K výberu témy diplomovej práce ma okrem záľuby v hudbe a médiách

podnietila raz dávnejšie položená otázka: Prečo nepoznám Martina Valihoru1 z rádia?

Na prvý pohľad možno otázka jednoduchá, odpoveď na ňu je však oveľa zložitejšia.

V mojej diplomovej práci sa ju s prihliadnutím na najnovšie tendencie v oblasti

slovenskej kultúry, spoločnosti, médií, hudobného vzdelávania a technologického

rozvoja budem snažiť nájsť.

V úvahovej časti upriamujeme našu pozornosť na vysvetlenie pojmu kultúra

vzhľadom na dôležitosť jeho chápania pre uchopenie problematiky celej práce.

Vychádzame zo základnej charakteristiky hudobnej kultúry od Lexmanna a následne

predstavujeme a porovnávame názory na kultúru od Scrutona, Tatarku či Gažovej.

Upozorňujeme na fenomén živej kultúry v konfrontácii s globalizačnými tendenciami

a charakteristikami mediálnej kultúry znamenajúcej vymieranie etnickej či folklórnej

hudby v jej čistej forme. Zameriavame sa na novodobý život hudby a jeho premeny, ako

ich naznačuje Podpera, Fukač i Scruton. Osvetľujeme princípy popularizácie od Drábka.

Opisujeme princípy fungovania rozhlasového trhu, pomocou článkov z periodickej tlače

a internetu vytyčujeme špecifiká slovenskej hudobnej kultúry i rozhlasového prostredia.

Prinášame i názory hudobných vedcov i odbornej obce na chápanie hudobnej kultúry

i kultúry na Slovensku so zreteľom na Rok slovenskej hudby.

Vo výskumnej časti analyzujeme získané výsledky z odpovedí hudobných

dramaturgov. Zisťujeme, či a aká slovenská hudobná tvorba sa má prostredníctvom

rozhlasového vysielania možnosť dostať k poslucháčskemu publiku.

1 Martin Valihora (1976) je slovenský bubeník, v súčasnosti žijúci v USA. Vyštudoval na Berklee College of Music v Bostone. V roku 2000 získal slovenskú Grammy za najlepší inštrumentálny výkon roka. Medzi jeho spolupracovníkov patria napríklad Ron Affif, Don Grusin, Hiromi Uehara, Anthony Jackson, Tony Grey, Gustav Brom Big Band, Mike Shobe Quintet, Dan Brantigan Quartet, Waking Vision či Berklee Concert Jazz Orchestra. Vo svojich projektoch sa venuje rôznym druhom jazzu, soulu, funku a tiež oceanic music.

8

Všímame si príčiny súčasného stavu a upriamujeme sa na hudobný formát

rozhlasovej stanice, spoluprácu s hudobnými vydavateľstvami či mieru interaktivity

rádia. Našu pozornosť následne upriamujeme na rozhlasové stanice orientujúce sa na

mladého poslucháča, ktoré majú potenciál pôsobiť ako popularizátor hudby. Prikladáme

tiež porovnania s rebríčkami počúvanosti a najhranejších interpretov za minulý rok.

V tretej tvorivej časti sa na základe teoretických poznatkov o najnovších

trendoch v mediálnej kultúre a výsledkov výskumu pokúšame vytvoriť novú formu

média zohľadňujúcu meniace sa funkcie hudby i požiadavky poslucháča. Predstavujeme

nové technológie a rozmýšľame nad ich možnými kombináciami s cieľom ponúknuť

priestor pre komunikáciu medzi tvorcami hudby špecializovaných menšinových žánrov

a rozvíjajúcou sa osobnosťou mladého poslucháča.

9

1. Úvahová časť

1.1 Úvod do problematiky súčasnej kultúry

1.1.1 Vymedzenie pojmu kultúra z pohľadu Scrutona, Tatarku a Gažovej

1.1.1.1 Tradičné chápanie kultúry

Hudobná kultúra, ako ju charakterizuje Lexmann, je „subštruktúrou kultúry

civilizovaného človeka a jej definovanie je závislé na chápaní a reálnom fungovaní

kultúry ako reálneho faktora.“2 Pokladáme preto za nevyhnutné, aby sme si vysvetlili,

čo pod kultúrou rozumieme.

Dlhoročný profesor estetiky na Londýnskej univerzite Roger Scruton na ňu

nazerá z historického hľadiska. Kultúra ako pojem sa začala objavovať v 18. storočí

vďaka Johannovi Gottfriedovi Herderovi. Chápe ju ako medzu každého národa, prúd

mravnej energie, ktorý udržiava jeho integritu.3 Definícia E.B. Tylora hovorí, že

„kultúra je zložitý celok, ktorý zahŕňa vedenie, vieru, umenie, právo, morálku, zvyky

a všetky ostatné schopnosti a obyčaje, ktoré si človek osvojil ako člen spoločnosti.“4

Kroeber a Kluckhohn označili kultúru za historický produkt zahŕňajúci idey, vzory,

hodnoty. Kultúra je podľa nich selektívna, dá sa jej učiť, je založená na symboloch a je

abstrahovaná zo správania a z produktov správania.5

Oproti pojmu kultúra stojí, podľa Herdera, pojem civilizácia. Ten označuje

nános zvykov, zákonov a technických znalostí. Národy môžu zdieľať civilizáciu, vo

svojej kultúre však zostanú vždy rozdielne, lebo kultúra jasne vymedzuje, čo sú.6

Kultúra je teda to, čím sa vymedzuje národ a vďaka čomu sa národ môže

identifikovať k ostatným národom. „Kultúra a príslušnosť k jednému spoločenstvu sú

jedno a to isté.“7

2 Lexmann, 2002a, s. 10. 3 Scruton, 2002, s. 9. 4 Maříková, 1996, s. 548. 5 Maříková, 1996, s. 548. 6 Scruton, 2002, s. 9.

10

Nemeckí romantici súhlasili s Herderovou definíciou kultúry. Podľa nich sa

kultúra ako podstata národa prejavuje vo všetkých zvykoch, v presvedčení, v konaní

daného národa. Kultúra podľa nich formuje jazyk, umenie, náboženstvo a dejiny.8

Ďalšou možnosťou, ako chápať pojem kultúra, je definícia zakladateľa modernej

univerzity Wilhelma von Humboldta. Pod kultúrou rozumie kultiváciu, prirodzený rast,

ktorý si vyžaduje inteligenciu a štúdium.9 Oproti tomuto názoru stojí kultúra populárna.

Stala sa predmetom skúmania sociológie. Literárny kritik Raymond Williams zastával

názor, že vedľa elitnej kultúry vyšších vrstiev existovala vždy ešte ďalšia, nie menej

cenná kultúra ľudová, ktorá posilňuje solidárnosť ľudí tvárou v tvár útlaku,

prostredníctvom ktorej človek vyjadruje svoju spoločenskú identitu i pocit

spolupatričnosti.

Kultúru podľa Tatarku nemožno zamieňať s pojmom umenie. Umenie vytvára

tvorivá hŕstka umelcov, kultúru vytvára každý človek. Zmyslom života je to, čo robí

národ nesmrteľným, čo pretrváva.10

Kultúra je každým prejavom. Hoci nie každý prejav patrí do umenia, do kultúry

patrí určite. Tatarka kultúru nazýva rozhovorom, dorozumievaním, národnou aktivitou,

súhrnom všetkých prejavov.11 Dáva jej prívlastky široká a hlboká, hlboká ako večnosť.

Večnosť ľudského pokolenia. Lebo to, čo robí človeka večným, je podľa Tatarku, práve

kultúra. Nielen umenie.12

Kultúra je to, čo robí človeka človekom.13 Dominik Tatarka kultúru označuje za

zmysel života, za to, čo má byť prístupné všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich bohatstvo,

moc alebo slávu. Zmysel života je prístupný v každú chvíľu a každému.14

Pojem kultúra možno naozaj chápať viacerými spôsobmi. Aj Gažová vo svojej

publikácii uvádza tri rozdielne poňatia tohto slova. Kultúra v širokom zmysle slova

pokrývajúca celú oblasť sociálneho života, kultúra v úzkom zmysle slova redukovaná 7 Scruton, 2002, s. 9. 8 Scruton, 2002, s. 9. 9 Scruton, 2002, s. 10. 10 Tatarka, 1996, s. 63. 11 Tatarka, 1996, s. 64. 12 Tatarka, 1996, s. 65. 13 Miko,1995, s. 9. 14 Tatarka, 1996, s. 59.

11

do oblasti umenia, resp. umeleckej produkcie a sociokultúra ako oblasť orientovaná na

kultúrnu prácu mimo inštitúcií vzdelávacieho charakteru.15

Kultúra v týchto definíciách formuje národ z hľadiska jeho priestoru a času.

Kultúra je to, čo sa prenáša z minulosti prostredníctvom tradície. „Tradícia a originalita

sú dve časti toho istého procesu, procesu, ktorý jedincovi umožňuje, aby sa skrze svoju

spolupatričnosť s istou dejinnou skupinou dal ostatným poznať.“16

Môže sa tak stať len v prípade, o ktorom píše Tatarka. Kultúra by sa podľa neho

mala obnovovať a jatriť, je stavom povedomia. V opačnom prípade povedomie

a svedomie národa zaspí a prestane sa uvedomovať.17

1.1.1.2 Zmeny chápania kultúry v dobe osvietenstva

Prelom v chápaní kultúry nastal v období osvietenstva. Marx toto obdobie

definoval ako víťazstvo rozumu nad poverami. Ľudia osvietenstva sa prestávajú

vymedzovať z hľadiska miesta, dejín, kmeňa alebo rodu. Namiesto toho vznášajú nárok

na univerzálnosť ľudskej podstaty, ktorej zákony sú platné pre celé ľudstvo.18

V osvietenstve došlo k prechodu od Gemeinschaft- založenej na náklonnosti,

spriaznenosti a historických väzbách ku Gesellschaft, založenej na deľbe práce,

súkromných záujmoch, slobodnom združovaní na základe zmluvy a výmeny. Termíny

definoval Ferdinand Tönnies.19 Pre Marxa kultúra znamená vedľajší produkt

materiálnych síl. Týmto chápaním stojí na strane osvietenstva, ktoré hlása, že jediné

sily, ktoré vládnu, sú sily materiálne.20

Osvietenecká univerzalistická kultúra, poukazujúca na ľudstvo ako celok, čím je

zbavená miesta a času, priviedla ľudí k novému druhu osamotenosti. Spoločenstvo je

zviazané s miestom, dejinami, s kultúrou, filozof Burke tvrdil, že každé spoločenstvo je

závislé na sile, ktorú nazval predsudkom. Človek osvietenstva sa vzdáva týchto istôt,

15 Gažová, 2003, s. 204. 16 Scruton, 2002, s. 65. 17 Tatarka, 1996, s. 61. 18 Scruton, 2002, s. 37. 19 Scruton, 2002, s. 38. 20 Scruton, 2002, s. 41.

12

stáva sa individualistom, preto čím ďalej viac žije ako cudzinec medzi cudzincami,

túžiaci po putách.21

1.1.2 Globalizácia a jej dopady

1.1.2.1 Hľadanie hodnôt, nástup masovej kultúry

Pocit osamotenosti a hladu po kultúre začal vznikať v osvietenstve. Podporuje

ho globalizácia spätá s možnosťou straty kultúrnej identity, kultúrneho povedomia

i kultúrnej pamäti. Kultúru Scruton označuje aj ako vytváranie spoločenskej identity. Tá

slúži na dosiahnutie vnútorného pokoja. Scruton poznamenáva, že v modernej dobe

môžeme čím ďalej tým viac pozorovať, ako sa človek snaží vnútorný pokoj

dosiahnuť.22

Tatarka píše o masovo pociťovanej prázdnote. Prirovnáva prázdnotu žalúdka

k prázdnote v povedomí, či svedomí. Masovo cítená potreba znamená tlak, hnaciu silu

ďalšieho vývinu. Prázdnotu v povedomí nazvali, ako píše Tatarka, hladom po kultúre.

Tento hlad začali podľa neho zasycovať masovou kultúrou, na Západe kultúrou

individuálnou. Konzumentovi kultúry tu dali možnosti individuálneho výberu

a nasýtenia. Masa i jednotlivec, u nás či na Západe, stali sa konzumentmi blahobytu,

slobody, práve tak ako kultúry.23 A práve to považuje Dominik Tatarka za absurdné,

smiešne, až zhubné a rozvratné. Vyjadruje nesúhlas s tým, že kultúra predstavuje súčet

umeleckých diel minulosti a prítomnosti. Za absurdnú pokladá špecializáciu, že hŕstka

tvorcov vyrába národnú kultúru a ostatok národa konzumuje ich diela alebo produkty.

Za najväčšiu absurdnosť označuje spojenie národ ako konzument kultúry, nie jej tvorca

alebo subjekt, ale konzument, objekt štátnej alebo straníckej starostlivosti o kultúru.24

Globalizácia a mediálna kultúra sú navzájom späté. Nastupuje tzv. nadnárodná

kultúra ktorá vzniká prienikom, „dovozom“ zahraničnej mediálnej produkcie. Jej import

súvisí s bohatstvom či chudobou domáceho mediálneho produktu. Podľa západných

odborníkov z toho vyplýva, že chudobnejšie štáty, v Európe sú za ne označujú štáty 21 Scruton, 2002, s. 44. 22 Scruton, 2002, s. 10. 23 Tatarka, 1996, s. 74. 24 Tatarka, 1996, s. 61.

13

bývalé socialistické, zaplavuje americká produkcia oveľa intenzívnejšie ako

západoeurópske štáty. Nesmieme tiež zabudnúť na spôsob, akým príjemca percipuje

a akceptuje cudzí kultúrny produkt a ako tento produkt „ovplyvní jeho národnú kultúru

a do akej miery potlačí jeho kultúrnu identitu.“25

Pojem kultúry sa v moderných podmienkach rozšíril aj na formy populárneho

umenia a zábavy.26 Populárnu kultúru by sme mohli rozdeliť podľa Scrutona na

zdedenú a získanú. Globalizácia spôsobila, že v Európe a Amerike zdedenú ľudovú

kultúru nahradila zmesová komercia.27 Globalizácia by sa dala charakterizovať aj ako

zväčšenie objemu informácií prostredníctvom cezhraničnej komunikácie, hudobné diela

nevynímajúc. Proces globalizácie je však ruka v ruke zviazaný aj s ekonomikou, čo

spôsobilo, že sa v kultúre začal používať pojem kultúrny priemysel.

„V takto komplikovanej situácii ľudia kdesi v hĺbke duše cítia, že potrebujú vec,

nie takú, po ktorej sa túži, ale takú, ktorá má hodnotu- nespotrebovateľnú vec, žiadanou

nie ako prostriedok, ale pre ňu samu, ako cieľ.“28 Spotreba, ako píše Scruton, vo svojej

každodennej podobe žiadny cieľ nemá. „...ciele toho, ktorý spotrebováva, sú len večne

sa opakujúce iluzívne obrazy, ktoré zmiznú, ako náhle mu vstúpia do zorného poľa,

zničené apetítom, ktorý vyhľadáva. Konzumná spoločnosť je preto hotovou

fantasmagóriou, miestom, ktorom duchov uspokojenia stíhajú duchovia skutočných

túžob.“29

1.1.2.2 Žilkovej charakteristiky postmodernej kultúry

Kým tradičná kultúra sa chápala ako niečo stabilné, ustálené a hierarchizované,

postmoderná doba uprednostňuje také prejavy kultúry, ktoré Žilková opisuje ako

pominuteľné, momentálne, povrchné, ktoré sa obracajú viac na cit ako na rozum.

„Postmoderná kultúra je prchavá, nelogická, kaleidoskopická a pôžitkárska.

Dáva prednosť audiovizuálnym médiám pred tlačenými a móde pred tradíciou.“30 Tie

25 Žilková, 2004, s. 18. 26 Scruton, 2002, s. 11. 27 Scruton, 2002, s. 12. 28 Scruton, 2002, s. 50. 29 Scruton, 2002, s. 49. 30 Žilková, 2004, s. 19.

14

isté charakteristiky platia aj pre kultúru mediálnu. S ňou sa spája rýchlosť a informácia.

Už samo médium Marshall Mc Luhann označuje za informáciu. Namieste sú námietky,

či obavy z informačného zahltenia, ktoré neposkytuje dostatočný čas na vytvorenie

estetického produktu.31 Rýchlosť, ako podotkla Žilková, tiež zväčšuje a rozširuje

priestor okolo nás. „Nástupom sprostredkujúcich nosičov sa urýchľuje príjem

vizuálnych vnemov, nastáva ich zrýchlenie, v dôsledku čoho sa mení časopriestor

človeka. Rozpína sa na úkor reálnej sféry, ktorá sa zmenšuje a stráca svoju substančnú

hodnotu.“32 Na druhej strane mediálna kultúra človeka od miesta a času oslobodzuje,

a tak zväčšuje jeho kultúrny záber.33

1.1.2.3 Kultúra v čase a dôležitosť uchovávania tradície v súvislosti so zmenou umeleckého artefaktu v produkt

Tatarka upozorňuje na fakt, že chápeme iba v súvislostiach. Tvrdí, že čím sú

tieto súvislosti širšie, tým hlbšie sa chápeme, tým sa stáva sebavedomie národov

istejšie, chápavejšie, znášanlivejšie. Kultúru zároveň charakterizuje ako pamäť. „Človek

si v kultúre vytvára, udržiava, oživuje pamäť, svoju nadosobnú pamäť, pamäť ľudského

pokolenia.“34

Scruton potvrdzuje Tatarkov názor a vyzdvihuje dôležitosť tradície v oblasti

umenia. Umelecká tradícia podľa neho predstavuje „neustále sa vyvíjajúcu spleť

konvencií, narážok, odkazov a zdieľaných očakávaní. Témy, formy, ornamenty a štýly

sú jednak zdedené, jednak novo vytvorené a ich odovzdávanie z generácie na generáciu

je súčasťou procesu ich vytvárania.“35 „Hrdosť na svoje kultúrne dedičstvo vyrastá

z jeho poznania.“36

Žilková poukazuje v súvislosti s tvrdeniami Scrutona a Tatarku na skutočnosť,

že mnohé mediálne diela si vyžadujú diváka so skúsenostným vybavením. Ak ním

31 Žilková, 2004, s. 10. 32 Žilková, 2004, s. 11. 33 Žilková, 2004, s. 18 . 34 Tatarka, 1996, s. 83. 35 Scruton, 2002, s. 62. 36 Gažová, 1999, s. 24.

15

nedisponuje, môže sa stať, že dielu neporozumie alebo ho zaradí do tzv. popkultúry,

pričom si nevšimne význam ukrytý v diele.37

Mediálna kultúra sa nespája len s negatívnymi dopadmi vo forme zábavy pre

masovú spotrebu. Tvorí nové odvetvie kultúry, ktoré zahrňuje populárnu, umelecky

hodnotnú tvorbu, ale aj brak. Od klasického poňatia kultúry ju odlišuje tovarový

charakter mediálneho kultúrneho produktu. „Zmena kultúrneho artefaktu na produkt či

tovar mení jeho funkcie i vlastnosti, núti ho zúčastniť sa trhového procesu, ktorý mu

zase na oplátku zaručuje internacionálny charakter.“38

Masová kultúra zbližuje vkus masy a elity, píše Žilková, teda vysoká kultúra

splýva s kultúrou populárnou, ľudovou. Popkultúra, ktorej nástup sa očakáva, musí

reagovať na záujem príjemcu, trhu. Kultúra začína fungovať podľa ekonomických

zákonitostí. Zisk stojí vyššie ako ponuka kultúrneho zážitku. Producentmi popkultúry sú

väčšinou producenti veľkých firiem. Žilková upozorňuje na fakt, že to súvisí

s komercionalizáciou obsahu, sústreďujúceho sa zväčša iba na zábavu. Dôsledkom toho

je, že popkultúru charakterizuje jej povrchnosť, konformita a nepôvodnosť kultúrneho

produktu.39

Nadnárodné spoločnosti, ako jedny z hlavných aktérov globalizácie, ako to

uvádza Mezřický,40 zasiahli aj do mediálneho trhu tak, že rozhlasové stanice si kupujú

od zahraničných spoločností hotový formát, resp. zahraničný vlastník rozhlasovej

stanice už osvedčený formát nasadí na poslucháča.

Aj keď pozitívnou stránkou globalizačného procesu je otvorenosť kultúry a to,

že sa národné kultúry do seba neuzatvárajú, istú hranicu však tvorí miera ziskovosti,

ktorá akoby určovala kritériá miery priepustnosti pre hranosť hudobných diel. Z človeka

s neobmedzenými možnosťami sa môže ľahko stať človek s obmedzeným myslením.

Otvára sa tak mnoho problémov, medzi nimi aj problém straty kultúrnej pamäti

a problém kultúrnej identity.

Mladí ľudia akoby boli nútení vytvárať si vlastnú identitu. To, čo ich včleňuje do

nejakého spoločenstva, čo im identitu dáva, je skutočnosť, že sú mladí. Inak sú

odkázaní sami na seba a na svoju skúsenosť. Na svoju voľbu, na svoj úsudok. Kultúra

37 Žilková, 2004, s. 13. 38 Žilková, 2004, s. 17. 39 Žilková, 2004, s. 18. 40 Mezřický, 2003, s. 12.

16

mladosti, ako uvádza Scruton, búra hranice, bariéry, ktoré bránia spolupatričnosti.

Zároveň sa tak ohraničuje len na prítomnosť času, čím by sme ju mohli pripodobniť

globalizácii.41

Pri pocite prináležitosti, ktorý postupom času nezoslabol, vytvára populárna

kultúra zastúpenie vysokej kultúry narúšanej trendom zabúdania a žitia tu a teraz.

Zameranie sa na mladú generáciu podporuje aj Podperovo tvrdenie označujúce

dnešnú kultúru, ktorá ukazuje mladosť ako cieľ a naplnenie ľudského života.42

1.1.2.4 Gažovej multimediálna generácia a teória multikulturalizmu

S pojmom globalizácia sa objavuje aj mediálna kultúra. Podľa Gažovej43 práve

mediálna kultúra vytvára spoločenský model a ideály. Sú nimi spotreba, zábava či

priemysel kultúry. Mediálna kultúra stiera rozdiely medzi národmi a jednotlivé kultúrne

vzorce sa stávajú nedešifrovateľnými. Globalizácia zahládza rozdiely, potláča odlišnosti

kultúr, ba ich až marginalizuje. Negatívom mediálnej kultúry, ktoré môže znamenať

obrovskú hrozbu, je podiel na strate kultúrnej pamäti a tiež postupné strácanie

kultúrneho povedomia. Ak by sme sa opäť vrátili k funkciám, ktoré spĺňa kultúra,

privádza nás to k zisteniu, že tento stav nevyhovuje.

Ako sme už uviedli, pri nepripravenosti na vplyv západnej kultúry sa aj u nás

uplatňuje pojem mcdonaldizácia či cocacolizácia.

Počúvame západnú hudbu, obliekame sa podľa západného štýlu, stravujeme sa

vo fastfoodoch. Človek pod vplyvom globalizácie žije tu a teraz a prijíma všetko, čo mu

svet ponúka. Mediálna kultúra vytvorila generáciu Jugendkultur, ako sa objavuje

v publikácii Gažovej44. Tvrdí, že dnešná mládež je prvou multimediálnou generáciou.

Znamená to, že pod vplyvom médií prebieha jej enkulturácia a akulturácia zároveň. Ak

sa mladý človek dostane prostredníctvom médií do kontaktu s inými kultúrami, ľahšie si

na ne privykne. Aj preto vzrastá dôležitosť upozorňovania na vlastnú kultúru

a včleňovania človeka do vlastného spoločenstva.

Mení sa aj úloha enkulturácie, pretože v súčasnosti človek akoby strácal v oveľa

väčšej miere možnosť vnímať svoju kultúru oddelene od ostatných. Strácajú sa jej 41 Scruton, 2002, s. 146. 42 Podpera, 2005, s. 14. 43 Gažová, 2003, s. 101-131. 44 Gažová, 2003, s. 101-131.

17

identifikačné znaky a začína byť oveľa komplikovanejšie vlastnú kultúru rozoznať. Ak

k tomu pridáme ešte aj stratu kultúrnej pamäti a z nej vyplývajúceho znižovania

kultúrneho povedomia, zostane nám multimediálna generácia, ktorá vlastne ani nevie,

kam patrí, ale na druhej strane sa ani nezaťažuje tým, kam smeruje. Ľudstvu začína byť

postupne jasné, že niečo nie je v poriadku a že nevyhnutne potrebuje zmenu.

S multikultúrnym spoločenstvom sa viaže aj pojem kultúrna identita. Ako každú

skutočnosť, aj kultúrnu identitu možno chápať z pozitívneho i negatívneho hľadiska.

Gažová vo svojej publikácii klasifikuje typy chápania tohto pojmu. Prvý vyzdvihuje

pozitívnu stránku kultúrnej identity ako podmienku prežitia spoločenstva, druhý

považuje kultúrnu identitu za banalitu. Pod prvým pojmom môžeme nájsť tri

reprezentatívne modely kultúrnej identity a to hegemoniálny, ktorý si zakladá na

pozitívnom postoji ku kultúrnym tradíciám, konzervatívny, ktorý odmieta akýkoľvek

kultúrny import a emancipačný charakterizovaný ako relatívne otvorený voči iným

kultúram.45

Teória multikulturalizmu ako veľmi komplikovaná a rozsiahla téma však

upozorňuje na dôležitosť vnímania ostatných kultúr ako obohatenie a doplnenie tej

vlastnej. Tu si zároveň musíme uvedomiť, že obohatenie a doplnenie je v širokom

nesúlade s pojmom nahradenie. Pomenované prostredníctvom odborných pojmov

hovoríme, že vágny synkretizmus by nemal nahradiť živú komunikáciu medzi

kultúrami.

Odpoveďou na udržanie kultúry v multikultúrnom svete a zároveň na

zdôraznenie dôležitosti písať o tejto téme je výrok: „iba živá kultúra, verná svojmu

pôvodu a zároveň tvorivá v oblasti umenia, literatúry, filozofie a duchovného života, je

schopná zniesť stretnutie s inými kultúrami, a nielen zniesť, ale dať tomuto stretnutiu

zmysel.“46

V prípade hudobnej tvorby by to mohlo znamenať, že čerpanie nápadov

a techník z iných kultúr môžeme chápať ako obohatenie tej našej. Ako uvádza

Beranová, vo vzájomnej konfrontácii kultúr máme možnosť poznávať to jedinečné.

„Práve tie národné kultúry, ktoré sa prirodzene rozvíjajú na základe konfrontácie, nielen

45 Gažová, 2003, s.129. 46 Gažová, 1999, s. 22.

18

ako uzatvorené samy do seba, majú svoju prirodzenú sebareflexiu. Konfrontácia potom

slúži vo svojich dôsledkoch k vlastnému sebapoznaniu.“47

1.1.3 Recepcia umeleckého diela

1.1.3.1 Spôsob identifikovania sa prostredníctvom umeleckého diela a podmienky jeho prežitia

Objavuje sa tu problém unifikovaného estetického vkusu vytváraného

prostredníctvom médií. Národne sa identifikovať sa dá aj prostredníctvom umeleckého

diela, ktoré reflektuje život, slovenský môže byť námet, téma, či filozofické posolstvo.

Nezanedbateľnú úlohu tu zohrávajú národné symboly a znaky. Len príslušník kultúry,

ktorej znak alebo symbol sa pred neho dostáva, ho dokáže dekódovať.

„Národný fenomén prejavujúci sa vo sfére námetu, idey, obsahu- filozofického

posolstva má mnoho možností vyjadrenia. Je vo svojej podstate veľmi závislý na

ikonografickej recepcii, na možnostiach porozumenia, na možnostiach vzájomného

predbežného kódu medzi autorom a vnímateľom.“48

Kultúrny analytik Adorno bol presvedčený o tom, že hudobná štandardizácia

nedáva hudobnému spotrebiteľovi možnosť voľby. Tvrdil, že produkty sú mu

vnucované. Preto rozoznával iba dva žánre: vážnu hudbu pre hudobne vzdelanú elitu

a pop pre masy.49 Vieme, že ľudia sa podľa vkusu delia odjakživa, podstatné však je,

aby mali možnosť vybrať si, do ktorej skupiny, klasifikovanej podľa Adorna, budú

patriť. Ak si majú teda vybrať, aký bude ich dopyt, jasne z toho vyplýva, že by si mali

voliť podľa ponuky. V prípade, že sa tento stav nedá dosiahnuť, mala by sa ponuka

prispôsobiť dopytu. Možno práve takýto stav na nás čaká.

Ak kultúru vnímame ako životný štýl, súbor hodnôt, pravidiel, spôsob správania

sa v štandardných situáciách, môžeme ju chápať aj ako prístup ľudí k umeniu a jeho

tvorbe. Tento prístup však neodmysliteľne súvisí s už spomínaným prístupom k životu

47 Beranová, 1998, s. 43. 48 Beranová, 1998, s. 42. 49 Podpera, 2006, s. 34.

19

a k hodnotám, a tak sa stav spoločnosti odráža v stave kultúry. Tatarka zároveň píše, že:

„Umenie je zmyslom života a kultúry.“50

Tak, ako môže prežiť kultúra v Tatarkovom ponímaní, a teda len obnovovaním

povedomia, potrebuje aj umenie podmienky, v akých môže existovať a žiť. Umelecké

diela, ako píše Miko, nežijú z toho, že existujú samy pre seba. Život nadobúdajú práve

tak, že sa z autorovho povedomia dostávajú do povedomia nášho. Tento jav nazývame

estetická komunikácia.51 Lexmann vidí spoločenský kolobeh hudby podobne, ako

model dielo- interpretácia- recepcia.52

S úrovňou prežívania diela prichádza aj miera jeho hodnoty. My sami nesieme

zodpovednosť za recepciu diela a teda aj za to, aký úžitok nám prinesie a čo nám dáva.

Táto skutočnosť sa podieľa na kultivovaní či naopak poškodzovaní našej osobnosti

a v Mikovom ponímaní aj našej kultúry.53

1.1.3.2 Drábkova teória popularizácie hudby

Vytváranie kladných postojov verejnosti k hudbe predstavuje hlavný cieľ

popularizácie hudby. Ide najmä o hudbu umelecky hodnotnú. Pri popularizácii sa podľa

Drábka54 má dodržiavať niekoľko zásad. Ide o zásadu zámernosti, teda na publikum sa

má pôsobiť cieľavedome a zmysluplne, zásadu odbornosti, zásadu konkrétnosti, zásadu

atraktívnosti s dôrazom na pútavosť výkladu a estetickú stránku a zásadu kritickosti,

pod ktorú spadá neustále sledovanie nových vedných poznatkov a schopnosť korigovať

svoje názory a postoje v súlade s nimi. Hodnotná popularizácia hudby je niečo medzi

muzikológiou, pedagogikou a umením. Musí sa opierať o vedecké poznatky, využívať

znalosti pedagogiky a psychológie, vedieť, ako pristupovať k poslucháčom a tiež sa

vyznať v otázkach umenia.55

Základným poslaním popularizácie hudby je, aby hudba netvorila len kulisu pri

vykonávaní určitých aktivít, aby ju ľudia nepočúvali len prísluchovo, ale cielene. Aby

50 Tatarka, 1996, s. 60. 51 Miko, 1995, s. 12. 52 Lexmann, 2002a, s. 10. 53 Miko, 1995, s. 19. 54 Drábek, 1992, s. 6-33. 55 Drábek, 1992, s. 6-33.

20

sa prostredníctvom nej vzdelávali, rozširovali si obzor a nadobúdali hlbší vzťah

k vlastnej kultúre. Ak však chceme hudbu popularizovať a riadiť sa zásadou zámernosti,

platí tu zásada, čím väčší okruh publika sa popularizátor (v našom prípade rozhlasová

stanica) chystá osloviť, tým univerzálnejšia bude jeho informácia. A naopak, čím užší

okruh poslucháčov má na mysli, tým bude informácia cielenejšia.

V prípade masmédií ide o rôznorodé publikum, preto je potrebné určiť si cieľovú

skupinu a na základe toho pripravovať a zostavovať programovú štruktúru. Drábek

vyslovuje vo svojej práci aj veľmi dôležitý fakt a to, že výskumy ukazujú, že plynulé

vytváranie vzťahu k náročnejším kultúrnym hodnotám v období detstva a dospievania

sa nedá neskôr nahradiť žiadnym dodatočným doškoľovaním.

Pri zameriavaní sa na mladú generáciu má obrovský význam aj mediálna

kompetencia. Lebo to, čo vnímame a prijímame prostredníctvom médií, participuje na

vytváraní nášho vkusu. Človek vybavený mediálnou kompetenciou má schopnosť

kriticky myslieť, a tak prijímať informácie jemu ponúkané. Znamená to, že si vie

vyberať a rozlišovať. Kriticky myslieť zasa značí schopnosť učiť sa prostredníctvom

médií, lebo primárne skupiny (najmä rodina) a škola už nie sú hlavnými zdrojmi

socializácie (individualizácie) človeka. Lenže médiá prevažne nie sú povolané učiť

myslieť. A tak stupeň nášho vzdelania priamo závisí od našich schopností zaobchádzať

s médiami. „Publikum vie, že nevie, čo vie a čo by malo vedieť (Neil Postman).

Publikum vie, kde čo nájde, ale nevie, čo chce nájsť (Elisabeth Noelle- Neumann).“56

56 Špetko, 2005, s. 64-65.

21

1.2 Zmeny funkcie hudby z pohľadu Podperu, Scrutona a Fukača

Podpera57 uvádza, že pri klasickej hudbe sa predpokladalo jej sústredené

vnímanie v koncertných sálach. Technické vymoženosti dneška umožnili poslucháčom

stretávať sa s hudbou doma. Už nemusia za ňou chodiť, hudba akoby prišla za nimi.

Hudba súčasnosti zmenila svoju funkciu. Od manifestnej funkcie, pri ktorej hudba

plnila primárne svoju estetickú funkciu, a teda zhodovala sa s pôvodným zámerom

tvorcu, sa dostáva do popredia funkcia latentná. Znamená to teda, že sa s pôvodným

zámerom nezhoduje a že tak, ako sme zvyknutí z každodenného života, hudba sa stáva

doplnkom inej činnosti. Ako jedna z výhod rozhlasu ako média sa uvádzala jeho

prísluchovosť. Skutočnosť, že si rozhlas nevyžaduje plnú sústredenú pozornosť,

spôsobila aj zmenu funkcie hudby. Tak sme svedkami vysielania rádia určeného pre

vodičov, moderátori zdravia ľudí pri vstávaní, pri práci, štúdiu. Hudba vystupuje vo

forme kulisy pri nakupovaní, v reštauráciách. Hudba v poslucháčskom ponímaní plní

latentnú funkciu, ktorá sa premieta do funkcie dekoratívnej. Naskytá sa otázka: Kedy

plní hudba pre poslucháča funkciu manifestnú? Nestáva sa tak vtedy, ak počúva hudbu

sústredene a to tak, že si ju sám vyberá? Uvažovanie nás vedie aj k ďalším otázkam

a to, či sa súčasný človek venuje počúvaniu hudby ako výhradne jedinej činnosti. (Z

nášho uvažovania vynecháme účasť na koncertoch, keďže sa zaoberáme hudbou

v masmediálnom prostredí.)

Hudba u mladých ľudí plní predovšetkým pasívnu posluchovú, tanečnú

a zábavnú sociálnu funkciu, čo zároveň predstavuje naplnenie ich hudobného života.

O splnenie týchto funkcií sa usilujú médiá, no zároveň pozorujeme zvyšujúci sa trend

mať hudbu stále pri sebe prostredníctvom mp3 prehrávačov, či inej techniky. Tento

trend podporujú i samotné rádiá.58

Manifestnú funkciu hudba plní v médiách. Populárna hudba sa púšťa v blokoch

v komerčných hudobných staniciach. Ako čítame v príspevku Podperu,59 ale aj ako

máme možnosť pozorovať v bežnej praxi, klasická hudba svoju manifestnú funkciu

57 Podpera, 2005, s. 9-24. 58 Napríklad Rádio FM ponúka na stiahnutie špeciálne vyvinutú aplikáciu pre vreckové počítače a mobilné telefóny s operačným systémom Microsoft Windows Mobile - Pocket PC a Smartphone. (Rádio FM s ďalšou technologickou novinkou, web). 59 Podpera, 2005, s. 9-24.

22

v médiách stratila. Možno tak tvrdiť vo všeobecnosti, iná situácia nastáva v žánrovo

špecializovaných rádiách, či rádiách zameraných na klasickú tvorbu. Priestor v rádiách

dostáva aj živá produkcia v podobe koncertu alebo krátkej hudobnej vsuvky počas

hosťovania hudobníkov v rannej či poobedňajšej relácii.

Ako jednu z ďalších funkcií hudby by sme mohli spomenúť funkciu integračnú.

Podpera ju vo svojej publikácii uvádza ako takú, ktorá má integrovať sociálne skupiny

do väčších celkov- národ a štát. V priebehu raného štádia socializácie prijíma človek

vedomie o spoločne zdieľaných hudobných hodnotách kultúrneho sveta a tieto diela sa

stávajú fundamentom jeho hudobnej skúsenosti.60 Keby sme si rozobrali identifikačnú

funkciu hudby, v rámci ktorej sa ľudia identifikujú so svojimi rovesníkmi, spoločenskou

vrstvou, prostredníctvom rovnakých konzumných vzorcov a pod., nebolo by možné,

aby sa v rámci slovenskej hudby identifikovali aj Slováci?

Rozhlasové stanice púšťajú piesne opakovane, čo nazývajú rotáciou. Znamená

opakovane vyvolávaný emocionálny zážitok, napĺňanie ďalšej novej funkcie hudby,

konkrétne hedonistickej.

Podpera poukazuje aj na fakt, že zmenou funkcie hudby došlo aj k jej degradácii.

Hudba v reklame a zároveň reklama hudobného diela či interpreta v nej ju opäť spája

s otázkou financií. A tak sa dostávame k prepojeniu kultúry a trhu.

„Vplyvom zvýšenej koncentrácie moci dochádza ku selekcii obsahov

vysielaných masmédiami, čo vytvára silný tzv. hlavný prúd („mainstream“)

a štandardizáciu hudobného vedomia (vkusov, poznatkov o hudbe a pod.)“61 Pri spojení

hudby s trhom nás sprevádza pojem spotreba hudby, ktorá sa stala tovarom. Jej estetická

funkcia sa skrýva za smskové súťaže, fankluby či pikantérie z osobného života

interpretov.

Hudba sa do masovej kultúry začleňuje ako posluchová populárna hudba vo

svojej relatívnej autonómii. Zároveň sa objavuje v novej funkčnej heteronómii, včleňuje

sa do zábavnej kultúry, do voľného času, médií či multimédií. Výklad tvorby

nonartificiálnej hudby nie je nevyhnutný pre jej recepciu. Obmedzuje sa často na

propagáciu a marketingové hodnotenie.62

60 Podpera, 2006, s. 41. 61 Podpera, 2005, s. 13. 62 Fukač, 1995, s. 127.

23

Hudba má tiež integračnú, zjednocovaciu funkciu, ktorú plní aj kultúra ako

celok. Prostredníctvom hudby sa ľudia zoskupujú do jedného spoločenstva

uznávajúceho globálne hudobné dedičstvo, svetovú hudobnú kultúru.63 Podľa tohto

tvrdenia by slovenská hudba mala tiež integrovať a zjednocovať slovenských

poslucháčov.

Scruton kultúru mladosti označuje za populárnu kultúru. Nositeľmi populárnej

kultúry sú práve médiá. Za príklad si vyberá televíznu stanicu MTV so sloganom: jeden

svet, jedna hudba. Aj keď Scruton toto tvrdenie popiera, zameriava sa na populárnu

hudbu a vymenúva jej podstatné znaky, ktoré nešetrne kritizuje. Dostáva sa ku

konštatovaniu, že moderný pop má málokedy nejaký záver. Hudba podľa jeho slov

najprv vybuchne, potom sa opakuje a nakoniec zmizne do stratena. Nemá ani vlastný

harmonický vývoj, a preto nemôže podľa neho nikam smerovať. Aspoň nie k niečomu,

čo podľa Scrutona vyžaduje starostlivú prípravu. V modernom pope chýba hudobný dej

a hudobné myslenie.64 Príčinu týchto vlastností Scruton odôvodňuje v určení súčasnej

populárnej hudby. Je určená na počutie, nie však na počúvanie. Mohli by sme teda

povedať, že je určená len na akési zaznamenanie u poslucháča, nie na hlbšie, resp.

dlhšie pozastavenie sa pri hudobnej skladbe. Ak by sme zároveň vzali do úvahy

Scrutonove myšlienky o neopakovateľnosti populárnej hudby a o fakte, že populárna

hudba pripravila poslucháčov o dar piesne, nedá nám nerozmýšľať o možnosti

zachovania kultúrnej pamäti prostredníctvom populárnej hudby. Čo za hodnoty v sebe

nesie? Odráža špecifické znaky nejakej (národnej) kultúry? Na formovaní akej kultúrnej

identity sa podieľa? Črtá sa pochybnosť o tom, že populárna hudba môže byť

nositeľkou kultúry.

Zároveň môžeme pozorovať, že v akulturačných procesoch, ktoré vyvolala

expanzia európskej artificiálnej a euroamerickej nonartificiálnej hudby, dochádza

k postupnému miznutiu zbytkov etnickej a folklórnej hudby. Takisto však pozorujeme,

že prvky a idiómy etnickej a folklórnej hudby sa integrovali do globálnej hudobnej

produkcie. Hudba sa prostredníctvom technických vymožeností zaradila do technickej

spotrebnej kultúry. To isté sa stalo aj s folklórnymi hudobnými prejavmi, ak boli

vtiahnuté do masovej kultúry.65

63 Podpera, 2006, s. 29. 64 Scruton, 2002, s. 133. 65 Fukač, 1995, s. 120-121.

24

1.3 Náčrt súčasného fungovania médií

Vo formovaní kultúry zohrávajú významnú úlohu médiá. Médium, ak sa

zameriame na rozhlas, ako masovokomunikačný prostriedok plniaci informačnú,

umelecko- estetickú, výchovnú a zábavnú funkciu a tiež podieľajúci sa na ovplyvňovaní

verejnej mienky, takisto odráža stav kultúry. Médiá bezprostredne ovplyvňujú hudobnú

kultúru. Tento vplyv nesie pozitívne znaky v podobe zvýšenia kvality masovej

komunikácie, informovanosti o hudbe a hudobnom živote. Prostredníctvom médií sa

k hudbe môžu dostať široké vrstvy obyvateľstva. Podpera uvádza, že nové technológie

sa podieľajú na rozvoji nezávislých a regionálnych hudobných médií.

Masovokomunikačné prostriedky a nové technológie hrajú dnes dôležitú úlohu

v zhodnocovaní ponuky nepreberného množstva hudby, spomedzi desiatok či stoviek

hudobných staníc.66

Publikum elektronických médií je však nútené uprednostňovať určité odbytovo

úspešné diela na úkor ostatných výtvorov, napríklad menšinových žánrov. Pozornosť si

získavajú nahrávky renomovaných firiem.67

V publikácii z roku 1964 rozhlasu prináleží dôležitá úloha, podieľa sa na

všestrannom rozvoji ľudskej osobnosti a tomu má podriaďovať formy vysielania

a jednotlivé relácie. Rozhlas by mal u mladého človeka dosiahnuť prebúdzanie záujmu

o hudbu, zušľachťovanie vkusu, či dokonca vychovávať ľudí vnímať umenie. Už pred

vyše štyridsiatimi rokmi sa písalo o probléme nevedomosti žiakov rozlišovať medzi

reláciami s hlbšou umeleckou hodnotou a reláciami s primárne zábavnou funkciou. Za

ďalšiu úlohu, ktorú si rozhlas kládol, môžeme spomenúť výchovu pozorných

a náročných poslucháčov.68

Okrem verejnoprávneho rozhlasu vysielajú aj komerčné rádiá. Pre ne je

charakteristické, že vznikli a pôsobia ako podnikateľské subjekty, na základe licencie.69

Komerčné rozhlasové stanice propagujú príjemné chvíle, zábavu a oddych. Hudobné

relácie nesú v sebe obvykle názov rádia s určitými obmenami a často vyslovene kladú

dôraz na tzv. nezaťažovanie poslucháča informáciami. Na jednej strane to môžeme

66 Podpera, 2005, s. 10. 67 Fukač, 1995, s. 127. 68 Disman-Nováková-Smrčka-Vančata, 1964, s. 27-126. 69 Gregová-Rusnák-Sabol, 2004, s. 57.

25

pozorovať aj pri zvýšenom trende relácií, kde sa do popredia dostáva hudba v štýle viac

hudby, menej slov alebo počúvajte, nič nehovoríme. Príčiny tohto trendu môžeme

hľadať v chýbajúcich finančných prostriedkoch malých rádií, ale aj v spĺňaní

podmienok stanovených programovým formátom.

Za dôsledok globalizácie môžeme považovať aj zvyšovanie počítačovej

gramotnosti ľudí a pri zvyšovaní komunikačných možností nesmieme opomenúť

internet. Práve ten sa javí ako zdroj nekonečného množstva informácií, komunikačný

zdroj, prostriedok prekonávania časových a priestorových prekážok. Pomaly

pozorujeme, že napĺňa pôvodnú funkciu médií a vytláča osemdesiatročný rozhlas

a päťdesiatročnú televíziu z piedestálu, na ktorom dlho stáli. Veď už aj internet

označujeme ako médium. Médium, ktoré tvorí súčasť nášho každodenného života.

A práve mladá generácia, sa internetu chopila oveľa rýchlejšie ako generácia staršia.

Tento fakt predstavuje nové skutočnosti a možnosti, ktoré čakajú na svoje využitie.

26

1.4 Vytýčenie základných problémov súčasnej slovenskej kultúry

1.4.1 Iniciatíva 1000 slov a obviňovanie politikov z nezáujmu o kultúru

Mnohí hovoria, že naša, slovenská kultúra, je v kríze. Ak je však v kríze kultúra,

spája sa s ňou nevyhnutne aj kríza spoločnosti. Ak je kultúra v kríze, znamená to, že jej

funkcie zlyhávajú, čo môže mať ďalekosiahle následky. Na Slovensku sme pozorovali

iniciatívu bijúcu na poplach pod názvom 1000 slov o kultúre. Umelci sa v nej snažia

hľadať príčiny súčasného stavu slovenskej kultúry. Prichádzame k jednému z

problémov, a to k prepojeniu peňazí a umenia. Kultúra zastrešuje i hodnotový rebríček

spoločnosti. A tak záleží na kultúre, či spoločnosť položí vyššie hodnoty materiálne

alebo duchovné. Kríza slovenskej kultúry tkvie práve vo fakte, že od roku 1989 sa

kladie zreteľ najmä na orientáciu v ekonomike a dosahovanie výsledkov v hospodárskej

oblasti. Spoločnosť sa zamerala prvotne na riešenie kľúčových problémov ekonomickej,

politickej a sociálnej transformácie, zatiaľ čo otázky rozvoja kultúry zostali

nepovšimnuté. Takýto názor vyslovil Anton Popovič70.71 To spôsobilo, že kultúra

(pojem chápeme v tomto prípade ako umenie) dodnes nepatrí medzi základné priority

spoločnosti a nazerá sa na ňu z čisto ekonomického hľadiska. Ľuďom uniká fakt, že

kultúra v sebe nesie iné hodnoty ako finančný zisk.

Hudobný skladateľ Vladimír Godár72 ostro kritizuje pôsobenie ministerstva

kultúry. Podľa jeho slov boli takmer všetky rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej

70 Anton Popovič (1965) Aktívny ako skladateľ, aranžér i producent. Popri slovenských premiérach diel súčasných svetových skladateľov (Satie, Andriessen, Pärt a i.) uviedol vo svetovej premiére balet Sattó kanadského skladateľa Pierrea Michauda, ako aj početné diela slovenských autorov. Spolupracoval s poprednými vydavateľstvami Slovart Records, Christophorus, dirigoval niekoľko úspešných nahrávok hudieb k filmom. Patril medzi študentských aktivistov v zamatovej revolúcii 1989. 71 Kríza v slovenskej kultúre?, 2005. 72 Vladimír Godár (1956) Pedagóg a hudobný skladateľ. Pôsobil ako redaktor hudobného vydavateľstva OPUS, neskôr bol členom Zväzu slovenských skladateľov (po roku 1990 Spolku slovenských skladateľov v rámci Slovenskej hudobnej únie), ašpirantom na Ústave hudobnej vedy SAV, pôsobil ako predseda Spolku slovenských skladateľov, vedúci redaktor časopisu Slovenská hudba, sídelný skladateľ Slovenskej filharmónie a tiež vydavateľskej sekcie Národného hudobného centra. Pracuje ako odborný asistent na katedre estetiky FFUK a pedagóg skladby na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Zložil hudbu k filmom Martina Šulíka, jeho diskografia obsahuje desať titulov, vysoko aktívny je aj na poli personálnej bibliografie. Za svoju prácu získal mnohé ocenenia, v roku 2007 Cenu ministra kultúry za CD Mater, v roku 2006 Českého leva za hudbu k filmu Martina Šulíka Slnečný štát.

27

republiky v oblasti hudby za posledných desať rokov „neodborné, hlúpe a protikultúrne,

a tak hudobné umenie dnes živorí na pokraji spoločenského záujmu...“73

Neočakáva zlepšenie tohto stavu, aspoň nie zo strany politikov, ktorých

označuje za „novú veľkoburžoáziu“.

Umelci si uvedomujú alarmujúci stav, dovolávajú sa procesu riešenia. Chcú, aby

politici kultúre venovali viac financií. Takúto žiadosť predložila aj iniciatíva 1000 slov,

ktorú podpísali osobnosti slovenskej vedy, umenia, športu, filozofie a náboženstva za

znovuobjavenie hodnôt a záchranu kultúry. Zo súčasného stavu kultúry obviňujú

politikov, ktorí jej nevenovali dostatočnú pozornosť, ani objem financií. Politici sú však

tiež ľudia zo spoločnosti, ktorá vyznáva istú formu kultúry. Môžeme to chápať tak, že

politici spoločnosť reprezentujú a to, čo sa v nej deje, odrážajú ich činy. Ak sa teda

v iniciatíve 1000 slov píše, že „Kultúra je nielen podvyživená, ale tí, čo o nej rozhodujú,

ju podceňujú a ignorujú,“74 môžeme z toho usudzovať, že kultúra je podceňovaná

celospoločensky.

Podľa slov Juraja Kušnierika75 76 sa umelcom zdá, že sa pomaly a isto

dostávame do situácie, keď nám stačia iba chlieb a hry a v umení sa presadzujú tzv.

rutinéri, gýčiari a grafomani. Skutoční umelci, ako vyplýva z jeho výpovede, stratili

spoločenský štatút a mladí ľudia sa topia v mori nevkusu a malomeštiackeho braku.

Ako však Kušnierik správne podotýka, zodpovednosť neleží len na pleciach politikov,

ale na pleciach každého človeka.

„Kultúru totiž nevytvárajú politici. Vytvára ju každý z nás. Tým, aké knihy

čítame, akú hudbu počúvame, či do akej miery sa snažíme rozumieť umeniu. ... Kultúra

nevzniká vtedy, keď sa o ňu snažíme, kultúra je obrazom toho, akí sme.“77

Pozornosť sa v minulých rokoch upriamovala hlavne na dostavbu budovy

Slovenského národného divadla. Pritom ide v konečnom dôsledku len o budovu a už

73 Godár, 2006, s. 68. 74 1000 slov o hodnotách a kultúre, 2005. 75 Juraj Kušnierik Zástupca šéfredaktora a prispievateľ týždenníka Týždeň, bývalý tvorca relácie Pod lampou. 76 Kušnierik, 2005. 77 Kušnierik, 2005.

28

dlhší čas sa boríme s problémom investovania do materiálneho zabezpečenia, pričom na

kultúrne aktivity zostáva stále menej financií.78

1.4.2 Kultúrne povedomie a kultúrna pamäť Slovákov

Zameriame sa teraz na problém kultúrneho povedomia, ktorý s globalizáciou

neoddeliteľne súvisí. Hoci Slováci sú už dávno označovaní za národ holubičí. Keby sme

sa mali pozrieť na príčiny tohto stavu, dočítame sa, že rozklad slovenského vedomia

neznamená zlyhanie Slovákov ako celku, ale kultúrnych elít. Boríme sa s problémom,

že sa sami nevieme presvedčiť o tom, kam patríme a kam patriť chceme. Po roku 1989

nás už neovplyvňuje Sovietsky zväz, no zároveň akoby sme ani neboli pripravení na

prijímanie západnej kultúry.79 Slováci sa sústredili na vydobytie národnej nezávislosti,

no hoci ju už dosiahli, nevenovali sa novým otázkam, súvisiacim so zmenou, ale

zotrvávali stále pri tom istom probléme. Výpoveď Júliusa Satinského uvádza, že

Slovensko potrebuje dve generácie hrdých ľudí. Človek však môže byť hrdý len na to,

čo pozná. A k hrdosti musí byť aj patrične vedený.80 Kultúra si pri národnom povedomí

plní všetky zo svojich funkcií. Pri pozorovaní súčasného stavu však reflektujeme, že

našej slovenskej chýba funkcia poznávacia, ba aj integračná. Ak si aj Slováci uvedomia

súčasný stav kultúry, je dôležité, aby sa zamerali práve na mladú generáciu. Je

nevyhnutné spoznávať svoju vlastnú kultúru, a teda vysielať slovenskú hudobnú tvorbu

v slovenských médiách. Jeden zo súčasných popredných slovenských skladateľov

Vladimír Godár hovorí o likvidácii možností tvorby aktuálnej pamäti. Práve ju

nemôžeme oddeľovať od médií a tie on považuje za prostriedok upevňovania moci

politikov, čím strácajú úlohu tvorby kultúrnej pamäti, pretože, podľa jeho slov

nefiguruje v nijakom zámere Slovenskej televízie. Kritizuje aj situáciu v Slovenskom

rozhlase. Ak sa verejnoprávne médiá nezameriavajú na tvorbu kultúrnej pamäti, ťažko

to očakávať od médií komerčných. Budúcnosť mladej generácie, ktorá by mala prísť,

78 Tento prípad sa nápadne podobá situácii, ktorú analyzuje Milan Gacík. Pri úvahách o prepojení kultúry a samospráv uvádza ako možný príklad fungovanie regionálnych osvetových stredísk. Je doslova zarážajúce, že pri odpočte výdavkov na mzdy a prevádzku, zostane z príspevkov 2-6% určených na činnosť. (Gacík, 1999, s.12.) V návrhu štátneho rozpočtu na kultúru na rok 2007 tiež môžeme pozorovať zníženie dotácií na granty, pričom najväčšia čiastka z rozpočtu by mala poputovať na prevádzku organizácií rezortu. (Uličianska, 2006.) Ak by sme situáciu zhrnuli, aj tento rozpočet len potvrdzuje predchádzajúce riadky o kríze kultúry a jej degradácii. 79 Špetko, 2005, s. 49. 80 Špetko, 2005, s. 49.

29

vidí Godár v tom, že nebude slovenská, lebo si životný priestor bude hľadať inde. A to

v dôsledku nedostatočného akcentovania na pocit hrdosti, sebaúcty a dôvery, ktoré by

mali deti dostávať. „Dnešná slovenská hudobná mládež nemá nijakú predstavu, čo boli

slovenské kľúčové diela.“81 Tento výrok Godár podkladá tvrdením, že mladí slovenskí

skladatelia nepočuli nijakú hudobnú symfóniu Alexandra Moyzesa, ktorého označuje za

zakladateľa asi všetkého, čo dnes na Slovensku v hudbe existuje. Pri zhodnotení

súčasnej situácie, ktorú Godár naznačil, budúcnosť nemusíme vidieť veľmi lichotivo.

Ak zároveň prihliadneme na fakt, že hovoril o slovenskej hudobnej mládeži, a teda

o mladých skladateľoch, ľuďoch, u ktorých predpokladáme vyšší záujem o hudbu,

môžeme predpokladať, že poznanie kľúčových slovenských hudobných diel by

spôsobovalo radovému reprezentantovi mladej generácie dosť veľké ťažkosti. Keď sa

pozrieme na toto konštatovanie z druhej strany, vyvstane nám otázka, z čoho mladí

skladatelia pri svojej tvorbe vychádzajú, ak nepoznajú kľúčové princípy tvorby

slovenskej.

81 Čorná, 2006.

30

1.5 Slovenská hudba v súčasnosti

1.5.1 Vzťah poslucháčov k slovenskej hudbe

Časťou ročníkovej práce na tému Slovenská hudba v slovenských rádiách bola

i anketa. Na základe odpovedí z nej môžeme vytýčiť niekoľko východísk.

Ak ľudia rádio nepočúvajú, zdôvodňujú to tým, že hudba, ktorú vysiela, sa im

nepáči. Na základe toho by sme mohli usúdiť, že výber hudobného dramaturga nie je

v súlade s výberom poslucháča. V súčasnosti pozorujeme zvýšenú požiadavku na

interaktivitu médií. Zároveň vzniká diskusia o zmysluplnosti relácií, ktoré hrajú piesne

na želanie. Ako sa ukázalo v jednej z internetových diskusií, poslucháči spochybňujú

reálnu možnosť ich zasahovania do vysielania, pretože rádiá sa prísne riadia formátom,

ktorý ich zastrešuje.82 Ak hovoríme o interaktivite médií, kto s kým komunikuje? Kto

reaguje na koho požiadavky? Podľa fungujúceho mechanizmu nadobúdame dojem, že

poslucháč sa buď prispôsobí ponuke rozhlasových staníc, alebo vyhľadáva alternatívne

cesty.

Názory na zastúpenie slovenskej hudby v slovenských rádiách sa rôznia.

Poslucháči žiadajú kvalitu, avšak nie všetci sú presvedčení o tom, že ju ponúka aj

slovenská hudba. Môže to byť podmienené aj tým, že ľudia majú predsudky voči

slovenským umelcom bez ohľadu na to, či od nich niečo počuli. Niektorí ľudia sú

presvedčení, že kvalitná hudba sa pretlačí a nezáleží na tom, či ide o hudbu zahraničnú

alebo slovenskú. Respondenti vyjadrili názor, že im chýbajú staršie slovenské piesne.

Respondenti zároveň vyjadrili pochybnosť o kvalite novej slovenskej tvorby. Niektorým

podiel slovenskej hudby postačuje, čo môže byť zapríčinené tým, že si myslia, že nie je

kvalitná, nepoznajú ju, a preto nepociťujú jej nedostatok. Zaujímavý postreh ponúkol

respondent, ktorý porovnal hranosť slovenskej tvorby v slovenských a českých rádiách.

Vysvitlo, že podľa neho české médiá hrajú slovenských umelcov viac.

Odpovede na anketové otázky nás môžu utvrdiť v skutočnosti krízy slovenskej

kultúry. Ľudia slovenské piesne nepoznajú a ak im aj sú známe, väčšinou ide

o komerčnú tvorbu. Čakajú na kvalitu, ktorú si spájajú s málo hranými umelcami.

Objavil sa aj názor, že rádiá sa podobajú, pričom hrajú iba hity. Z rádií bolo

vyzdvihnuté Rádio FM, ktoré hrá veľké množstvo slovenskej hudby, pričom sa

82 Téma: Pesničky na želanie- áno či nie?, 2006.

31

špecializuje na rôzne žánre. Dôvodom tohto faktu môže byť, že Rádio FM spadá pod

Slovenský rozhlas, teda verejnoprávne médium, ktoré má v poslaní šírenie národnej

kultúry. 83

1.5.2 Slovenská hudba v českých rádiách a určenie jej špecifík

Marian Jaslovský oslovil dramaturgov z najpočúvanejších i alternatívnych

českých rádií, konkrétne Impuls, Evropa 2, Frekvence 1, ČRo Rádiožurnál, Rock Max,

Expresradio. Na otázku, prečo si Česi prisvojujú slovenské piesne, sa zhodli, že dôvod

je v ich melodickosti, v príťažlivosti slovenčiny pre Čechov. Ako ďalšie dôvody českí

hudobní dramaturgovia uvádzajú malebnosť a príjemnosť slovenských piesní, fakt, že

texty v slovenčine sú krajšie, výbornú produkciu slovenskej hudby i jej kvalitu. Na

Slovensku majú podľa kvóty rádiá vysielať 10% slovenskej hudby.84 V českom rádiu

Evropa 2, Frekvence 1 podľa slov jeho hudobného dramaturga Karla Lehnera slovenská

a česká hudba tvorí asi dvadsať percent z vysielania, z čoho je možno aj polovica

slovenská. Zaujímavý doplnok tvorí informácia, že niektoré hudobné stanice majú

v licenčných podmienkach určité percento domácej hudby. Rada pre rozhlasové

a televízne vysielanie však uznáva, ak si stanice do tejto podmienky započítajú aj

slovenskú produkciu. A tak sa dá konštatovať, že rádiá vlastne naučili poslucháčov

počúvať slovenské piesne.85 Mejla Basel, dramaturg ostravského rockového rádia Rock

Max v spomínanom článku tvrdí, že Slovensko je liaheň štýlov, za vynikajúcu označil

hiphopovú scénu. Je na oveľa vyššej úrovni ako česká.86 87

83 S Rádiom FM sa však spája zložitý vývoj a stále je otázne, či je jeho vysielanie v súlade s vysielaním verejnoprávneho média. Na druhej strane by sme však mohli podotknúť, že keby nemalo charakter komerčného rádia, pritiahlo by menej mladých poslucháčov. Rádio FM o sebe tvrdí, že hrá najviac novej slovenskej hudby. Približuje tak pôvodnú tvorbu mladým ľuďom, čím plní úlohu šírenia národnej kultúry. Dostaneme sa tak k polemike, či je dôležitejšie dodržiavať pravidlá verejnoprávneho média alebo by sme mali prihliadať na význam Rádia FM pre rozvoj slovenskej kultúry a zvyšovanie záujmu mladých ľudí o ňu. 84 Mistríková, 2000, s. 18. 85 Jaslovský, 2006. 86 Jaslovský, 2006. 87 Tu by sme však mohli polemizovať s možnosťami vysielania slovenskej hiphopovej tvorby v rádiách vzhľadom na jej texty, nakoľko sa vo vzorových podmienkach pre rozhlasové stanice uvádza, že držiteľ licencie vo vysielaní hudobnej produkcie zabezpečí, aby neboli odvysielané hudobné diela s textami obsahujúcimi vulgarizmy a výrazové prostriedky podnecujúce k rasovej nenávisti a násiliu či oslavujú a bagatelizujú neľudskosť spôsobom, ktorý narúša ľudskú dôstojnosť, čím by mohli ohroziť psychický alebo morálny vývoj detí a mladistvých. (Mistríková, 2000, s. 298.)

32

Český pesničkár Jarek Nohavica vidí špecifikum slovenskej hudobnej scény

v jej zaujímavosti a pestrosti. „Slovenská muzika je odjakživa takým plnokrvným

koňom, ktorý beží krajinou a má v sebe tú krv, ktorá v Čechách nie je.“88

Aj Pavel Bodiš z českej pobočky IFPI v už spomínanom Jaslovského článku

potvrdzuje, že skladby slovenských interpretov sa umiestňujú na popredných miestach

v prehľadoch najpočúvanejších skladieb. Medzi najhranejších interpretov patria Meky

Žbirka, Pavol Habera so skupinou Team, Richard Müller, Peter Nagy, Dara Rolins, Jana

Kirschner, skupiny Peha a No Name, Zuzana Smatanová a Tina. Za obdobie niekoľkých

posledných mesiacov sa podiel slovenských interpretov v českých hitparádach ustálil

medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. V nasledujúcej časti sa presvedčíme, či

české rádiá hrajú naozaj viac slovenskej hudby ako slovenské rozhlasové stanice.

Prostredníctvom tohto článku sme si na príklade konfrontácie českej

a slovenskej hudby mohli ukázať špecifiká slovenskej hudobnej tvorby. Českí hudobní

dramaturgovia ich už objavili, kedy ich objavia tí slovenskí? Čo ich k objaveniu

slovenskej hudby privedie?89

88 Nohavica fandí našim raperom, 2006. 89 Jednu z odpovedí tvorí aj vznik remake skladby Mekyho Žbirku Balada o poľných vtákoch. Medzi mladými ľuďmi obľúbené Fun rádio ju do svojho vysielania zaradilo. Pôvodnú verziu by nehrali. A tak sa pieseň musela prispôsobiť komerčným záujmom, čo nakoniec potvrdzujú aj hudobníci, ktorí sa na nej podieľali, keď konštatujú, že bola dobrým komerčným ťahom. (Habláková-Matejčíková, 2006.)

33

1.6 Problematika slovenských rádií

1.6.1 Cesta od tvorcu slovenskej hudby k poslucháčovi

Hudobník Whisky polemizuje s otázkou, či to, čo vidíme v televízii, počúvame

v rádiu a čítame v novinách a časopisoch, je naozaj slovenská kultúra. Tvrdí, že pravé

umenie nie je závislé ani od štátu, ani od médií, ani od peňazí, stačí srdce a talent.90

Prečo sa slovenskí umelci sťažujú a v čom tkvie vlastne problém? V iniciatíve

1000 slov umelci požadujú, aby sa mladým ľuďom ponúkala alternatíva. Aby neboli

odkázaní na brak, ktorý sa na nich odvšadiaľ valí. Kto však mladým ľuďom niečo iné

poskytne, ak nie médiá alebo umelci, ktorí budú mať dostatok prostriedkov na to, aby

svoje umenie mohli prezentovať?

Umelecké dielo sa stáva plnohodnotným práve vtedy, ak sa dostane od tvorcu

k prijímateľovi a na to sú potrebné určité financie. Najľahšiu cestu, ako sa umelecké

dielo dostane k čo najväčšiemu počtu prijímateľov, predstavuje médium.

Vyriešenie finančnej otázky je len jedna strana mince. Naskytá sa tu ďalšia

otázka. Ak by aj umelci mali dostatok financií, existuje aj publikum, ktoré by ich

umenie privítalo? A tu vzniká ďalší problém, ktorý bezprostredne súvisí s výrokom, že

kultúru netvoria len politici, ale celá spoločnosť, ktorej sú oni len odrazom.

Sme v začarovanom kruhu. Ak umelci nemajú peniaze, tvoria, ale bez publika.

Aby peniaze získali (ak hovoríme aj o médiách), vysielajú brak a bulvár. Práve preto,

lebo si ho ľudia volia a chcú ho pozerať resp. počúvať.

Formát rozhlasovej stanice hatí možnosti voľby poslucháča. Slovenská hudba,

ktorá sa zmestí do požadovaného formátu, sa vysiela, o ostatnej akoby nevedno. A ako

sa vraví, čo sa neobjavuje v médiách, akoby ani neexistovalo. 91

90 Kríza slovenskej kultúry, 2005. 91 Ako príklad môžeme uviesť piesne z albumu Lipa spieva Lasicu od Petra Lipu. Aj keď ho ocenila hudobná i laická verejnosť, jeho skladby sa v rádiách neobjavujú. Dôvod je prostý, nezmestia sa do formátu rozhlasovej stanice. Dôsledkom toho je, že hudobník si môže dovoliť koncertné turné po Taliansku či Francúzsku, ale nie na Slovensku. „... ale jedno je isté - hudba by mala znieť aj v médiách,“ uviedol pre agentúru SITA Lipa. (Peter Lipa: Nevmestím sa do formátu slovenských rádií., 2006.)

34

1.6.2 Príjmy a výdaje rozhlasových staníc

Vzniká tu dojem, že aj hudobné dielo si má na seba zarobiť. Kritérium

ziskovosti spĺňa, ak ho možno zaradiť do vysielania. Ak ho rozhlasová stanica do

vysielania zaradí, znamená to, že sa spolieha na úspech, ktorý skladba u poslucháčov

zaznamená. Úspech u poslucháčov sa nesie so zvýšením poslucháčskej základne, čo

tvorí signál pre zadávateľov reklamy. Čím vyššia počúvanosť, tým väčšie percento

zadávanej reklamy. Pre rozhlasovú stanicu to značí prínos financií, vďaka ktorým môže

ďalej vysielať. Získané financie môže využiť na obohatenie hudobného fondu rádia.

Avšak tu sa stretávame s ďalšími pravidlami.

Okrem ziskov má rádio ako vysielateľ reprodukovanej hudby aj výdaje. Tvoria

ich tantiémy, ktoré musí platiť umelcom za odvysielanie ich diela.92

Juraj Koiš vo svojom článku Komu a koľko platia rádiá za pesničky93 otvára

tému platieb rádií ochranným zväzom. Pýta sa, či poplatky nie sú príliš vysoké. Zároveň

uvádza, že rádiá platia paušálnu sumu, bez ohľadu na to, aké má pokrytie a podiel

hudby vo vysielaní. Menšie rádiá platia menšie poplatky, väčšie rozhlasové stanice si do

vrecka musia siahať hlbšie. Ako tvrdí Koiš, poplatky autorským zväzom tvoria len

kvapku v rozpočtovom mori rádia. Problém však spočíva inde. Ak chce rozhlasová

stanica odvysielať skladbu, musí ju aj reálne vlastniť. Pre malé rádiá to predstavuje

obrovské ťažkosti, kvôli ktorým v podstate ani neobohacujú a teda ani neskvalitňujú

svoj hudobný fond a vysielajú hudobnú produkciu, ktorú im pošlú vydavateľstvá. Tu

narážame na ďalší princíp kultúrneho priemyslu. Vydavateľstvo funguje len ako

predĺžená ruka zahraničnej firmy, ktorá diktuje, čo sa v rádiách vysiela. Potom niet

divu, že rádiá vysielajú rovnaké piesne. Financie sú však iba jedným z dôvodov tohto

stavu. Ďalším je vplyv mediálnej kultúry a tiež globalizácie.

1.6.3 Špecifiká slovenského rozhlasového prostredia

V súvislosti s malými rádiami, nastala po lete minulého roka kuriózna situácia.

Na základe prieskumov počúvanosti zaznamenali niektoré z nich nulové hodnoty.

92 Vysielanie sledujú na Slovensku štyri ochranné zväzy, konkrétne Slovenský ochranný zväz autorský - SOZA, dôležitú úlohu hrá aj Slovgram, ktorý zastupuje gramofónové spoločnosti, autorská spoločnosť LITA sa stará o textárov a literátov a Ochranný zväz interpretov Slovenska - OZIS tlmočí záujmy slovenských interpretov. 93 Koiš, 2005a.

35

Nespôsobili to však nekvalitný program alebo zlé promo, ale pravdepodobnosť, že

súčasná vzorka prieskumu nemôže byť pre malé rádiá určujúca. Od roku 2005, keď som

písala ročníkovú prácu, zmenila sa aj štruktúra vysielacích staníc na Slovensku.

Porovnaním stavu spred dvoch rokov zistíme, že zanikla jedna multiregionálna, tri

regionálne a dve lokálne stanice, zatiaľ čo vznikli dve multiregionálne, regionálne i

lokálne stanice.

Ak sa pozrieme na počty, nepozorujeme výrazné zmeny. Jednoznačne však

môžeme podotknúť, že došlo k posilneniu značiek celoplošných rádií, zatiaľ čo malé

rozhlasové stanice bojujú o existenciu. Ak uvažujeme na základe už vyjadrenej

vzťahovej hypotézy relácie medzi počúvanosťou a príjmami z reklamy rozhlasovej

stanice, jednoznačne nám vyplýva, že malé rozhlasové stanice nemajú na slovenskom

mediálnom trhu lichotivú pozíciu. S prihliadnutím na popularizáciu a jej ciele

prichádzame ku konštatovaniu, že pri celoplošných rozhlasových staniciach by úspech

zaznamenala iba vtedy, ak by bola cieľová skupina rádia veľmi úzko špecifikovaná. Pri

slovenskej poslucháčskej základni však táto podmienka nemôže byť splnená.

Rozhlasová stanica, ktorá by ponúkala alternatívu k ostatným rádiám by mala veľké

problémy prežiť na trhu. Ako príklad môžeme uviesť Rádio FM, ktoré ako svoj slogan

uvádza Tvoja alternatíva. Spomínané rádio dosahuje len malé percento počúvanosti a ak

by sme pripustili, že by nespadalo pod vysielanie Slovenského rozhlasu ako jeho okruh,

visí nad jeho osudom otáznik.

Vysielanie slovenských rádií možno rozdeliť do niekoľkých formátov. Licenčné

podmienky určujú percentuálne zastúpenie programových žánrov podľa predloženého

programového projektu.94

Rozhlasová stanica je povinná dodržiavať programový projekt a tiež minimálny

desaťpercentný podiel slovenskej hudobnej tvorby, pod ktorou sa chápu tie hudobné

diela, ktoré spĺňajú aspoň jeden z nasledujúcich znakov, a to domáci autor, interpret,

producent a slovenský jazyk ako jazyk interpretačný95.

Predpokladáme, že slovenské rádiá preberajú formáty zahraničných staníc. Za

najrozšírenejšie formáty môžeme považovať:

ADULT CONTEMPORARY (AC)- má základný formát, ktorý pozostáva zo

známych rockových hitov a popových štandardov. Ženy tvoria dve tretiny poslucháčov

94 Mistríková, 2000, s. 17. 95 Mistríková, 2000, s. 300.

36

tohto formátu. Viac ako polovica zo všetkých poslucháčov je vo veku od 25 do 49

rokov.

CONTEMPORARY HIT RADIO (CHR)- formát zahŕňa stanice špecializované

na pop a rytmické CHR. Formát charakterizuje úzko kontrolovaný playlist z najlepšie

predávaných rockových singlov, nových nahrávok a obvyklých oldies piesní. Je

atraktívny pre najväčšie publikum tínedžerov zo všetkých formátov. Tri štvrtiny

poslucháčov sú mladšie ako 34 rokov.96

Úzko špecializované rádiá na konkrétne žánre sú u nás zastúpené len zriedka.

Naproti tomu v USA si poslucháči môžu naladiť stanicu vysielajúcu, jazz, rock, country

či iný žáner. Pri prihliadnutí na veľkosť slovenskej poslucháčskej základne sa

konkurencieschopnosť úzko profilujúcich sa staníc javí veľmi problematicky.97 Keď nie

je možné vytvoriť špecializovanú hudobnú stanicu, východiskom by mohli byť relácie

venované konkrétnym hudobným žánrom. Existuje však ešte ďalšia možnosť a to

počúvať rádio cez internet. Ako sa dozvedáme z článku Juraja Koiša,98 na internete sa

žánrovým rádiám darí viac. Píše o vzniku troch slovenských rádií, pričom sa

špecializujú na rock, hip-hop i populárne hity. Posledná menovaná stanica sa podobá na

komerčné stanice, ako výhoda sa však uvádza neprítomnosť hovoreného slova. V opise

žánrových rádií zohrávajú dôležitú úlohu aj upozornenia na zaradenie slovenskej hudby

do vysielania. Ako ďalšie žánrové rádio autor uvádza Radio Kiss FM Party, ktoré sa

zameriava na tanečnú hudbu. Juraj Koiš predpokladá, že časom sa objavia ďalšie

žánrové stanice. Alternatívou na sieti sa označuje Rádio TLIS. Mohli by sme ho označiť

za rádio, ktoré pochopilo využívanie technológií vo svoj prospech a chce fungovať ako

filter, ktorý poslucháčom prinesie to najlepšie zo súčasnej literárnej a pre nás dôležitej

hudobnej tvorby. Aspoň tak sa to uvádza v článku.99 O zastúpení slovenskej hudby sa

v materiále nepíše.

Takýto stav môže vytvárať dojem, že slovenská kultúra je ten brak a bulvár,

ako ju označili signatári iniciatívy 1000 slov, ku ktorému máme prístup z vysielania

rádií. Alebo je slovenská hudobná kultúra niečo undergroundové, čo vzniká

v pivniciach a kluboch a tešia sa z toho úzke intelektuálne kruhy? Alebo sú to notové

96 Pringle-Starr, 2006, s. 110. 97 Podpera, 2005, s. 16. 98 Koiš, 2005b. 99 TLIS - opäť prichádza alternatíva na sieti, 2006.

37

záznamy skryté v zásuvkách domácností skladateľov? Čo je to slovenská hudobná

kultúra? Kde ju možno nájsť, ako sa šíri?

38

1.7 Názory slovenských hudobných odborníkov na slovenskú hudobnú kultúru

Na názor sme sa opýtali odborníkov, ktorí sa oblasti slovenskej hudobnej kultúry

venujú. Oslovili sme prostredníctvom e-mailu muzikológov z Ústavu hudobnej vedy

SAV a taktiež zástupcov Hudobného centra. Zaujímalo nás, ako reflektujú súčasný stav

slovenskej hudobnej kultúry, kto ju podľa nich tvorí a aké smerovanie predpokladajú.

V odpovediach hudobných vedcov sa objavili zaujímavé myšlienky. Mgr. Norbert

Adamov, PhD. poukazuje na nutnosť rozlišovať medzi hudbou vážnou a populárnou.

V oblasti vážnej hudby sa mu ako problém ukazuje nevýraznosť osobností skladateľov

a absencia nových paradigiem. Pri populárnej hudbe sa ako negatívum ukazuje prílišná

snaha preniknúť na zahraničný trh. Odpovede Mgr. Magdalény Čiernej z Hudobného

centra a zároveň riaditeľky projektu Rok slovenskej hudby dopĺňajú Adamovov názor.

V odpovedi na otázku, kto podľa nej tvorí slovenskú hudobnú kultúru, označila tvorcov,

interpretov a v konečnom dôsledku všetkých, ktorí sa podieľajú na tvorbe a priblížení

umenia ďalším jednotlivcom a širšej verejnosti. Naznačila, že na Slovensku nie sú

všetky potrebné zložky tohto reťazca dostatočne zastúpené, v dôsledku čoho sa bezradní

tvorcovia snažia rôznym spôsobom suplovať ďalšie funkcie spojené so zviditeľnením

vlastného umenia.100

Riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV Prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD. vníma

stav slovenskej hudobnej kultúry ako odraz stavu slovenskej spoločnosti. Teda

podopiera názor, ktorý sme vyslovili v začiatkoch našej práce. Čierna tiež píše, že stav

kultúry zodpovedá stavu spoločnosti. Zároveň vyslovuje názor, že z nezáujmu

verejnosti o súčasnú hudobnú tvorbu pramení skepsa jej tvorcov a uzatvorenie sa do tzv.

elitného kruhu. Doc. Jozef Vereš, CSc. vidí zložitý problém v definovaní slovenskej

hudobnej kultúry. V tejto oblasti je podľa jeho slov kríza a vládne apatia. Slovenskú

hudobnú kultúru tvoria najmä jednotlivé hudobné inštitúcie, ktoré sa usilujú viac menej

prežiť. Na propagáciu svojich produktov im nezostávajú financie.

Takéto myšlienky nás vedú k mienke, že súčasný stav nie je naďalej udržateľný.

Podporuje ju Lexmann, ktorý v zákonitostiach rozvoja kultúry vidí priestor na impulzy

pre pozitívnu kultúrnu politiku a osvetu. Čierna ho dopĺňa požiadavkou, aby sa všetky 100 Tento fakt sme mohli pozorovať napríklad na hudobnom skladateľovi Vladimírovi Godárovi. Ako sme si mali v roku 2006 možnosť všimnúť, sám propagoval svoje skladateľské aktivity i akcie, na ktorých príprave sa podieľal. Istou formou tohto sebapropagovania sa umelcov je aj promo, ktoré absolvujú po vydaní nového singla alebo albumu v médiách.

39

zložky prezentujúce slovenskú hudobnú kultúru doma i v zahraničí, profesionalizovali.

Mohli by sme teda naznačiť, že Čierna vidí možnosť pozitívneho smerovania slovenskej

hudobnej kultúry v profesionalizácii niektorých zložiek tvoriacich reťazec medzi

umelcom a verejnosťou.

Ak sa pozrieme na stanovisko k smerovaniu slovenskej hudobnej kultúry od

Adamova a Lexmanna, zisťujeme, že sa zhodujú v silnom vplyve globalizácie. Adamov

poukazuje na dva extrémy, ktoré v smerovaní predpokladá. Na jednej strane je to

kopírovanie postupov, ktoré sa javia byť úspešnými v snahe preniknúť na väčší trh

a ostré vymedzenie spôsobom krpce a valašky na strane druhej. Lexmann predpokladá

budúce smerovanie slovenskej hudobnej kultúry na pozadí národnej kultúrnej tradície

silno poznačenej mentalitou štyridsaťročnej komunistickej nadvlády a na pozadí

globalizácie, glokalizácie a kultúrneho imperializmu ekonomicky najsilnejších krajín.

Vereš charakterizuje smerovanie slovenskej hudobnej kultúry ako dlhodobý proces,

pravdepodobne s neočakávanými premenami. Nevie odhadnúť miesto slovenskej

hudobnej kultúry v rôznorodej Európe.

Z názorov nám jasne vyplýva potreba zmeny fungovania slovenskej hudobnej

kultúry a taktiež vízia prispôsobovania sa globalizačným trendom. Vyzerá to tak, že

vedci predpokladajú, že ponuka hudobných skladieb od ich tvorcov sa bude rovnať

dopytu hudobných vydavateľstiev a nepriamo aj rádií po nich. Ak sa teda tvorcovia

hudobnej kultúry uberú smerom globalizácie, nemôžeme predpokladať opačný vývoj na

strane rozhlasových staníc. Iba ak by, ako naznačila Čierna, na prezentácii slovenskej

hudobnej kultúry začali pracovať profesionáli. Tých by sme mohli spojiť aj s pozitívnou

kultúrnou politikou a tiež osvetou, ktorú spomenul Lexmann.

40

1.8 Rok slovenskej hudby

1.8.1 Charakteristika Roka slovenskej hudby

Rok 2006 vyhlásilo Ministerstvo kultúry za Rok slovenskej hudby. Riaditeľka

tejto akcie, Mgr. Magdaléna Čierna, uviedla, že najangažovanejší prístup k tematike

Roka slovenskej hudby mal verejnoprávny Slovenský rozhlas, ktorý ju spracúval buď

samostatne na základe tlačových správ alebo redaktori realizovali niekoľko pozvaní do

relácie, interview a podobne. Rok slovenskej hudby sa podľa slov Čiernej dostal do

všetkých celoslovenských tlačených médií, venovali sa mu aj v STV, informovali

o ňom aj v TA3.

V článku Andreja Šubu101 sme sa dočítali, že hlavnými akciami Roka slovenskej

hudby boli dve súťaže- 1. skladateľská súťaž Alexandra Moyzesa a Cena Ľudovíta

Rajtera. Preto nám napadla otázka, prečo sa Rok slovenskej hudby zúžil len na oblasť

klasickej hudby. Odpoveď sa ukrýva v zameraní Hudobného centra. Magdaléna Čierna

uviedla, že sa prioritne zameriavajú na slovenskú hudobnú tvorbu v oblasti vážnej

hudby, ale aj v oblasti jazzu a ďalších hudobných žánrov.

Po prečítaní týchto riadkov sa nám v myšlienkach objavuje viacero otázok. Kde

zostali ďalšie hudobné žánre? V akej miere sa informácia o uskutočnených súťažiach

dostala k mladému poslucháčovi? Nemala by súťaž pre iné hudobné žánre väčšiu šancu

u mladého publika a tak aj vo vysielaní komerčnej stanice? Prečo súkromné rádiá

neinformovali o Roku slovenskej hudby resp. v akom rozsahu o ňom informovali?

Povedali si azda, že je dôležitejšie hudbu hrať ako o nej hovoriť?

Alebo si Hudobné centrum povedalo, že už existuje dostatok súťaží

orientovaných na iné štýly? Alebo by v nich nemal kto súťažiť?

V rámci Roka slovenskej hudby by sme možno očakávali väčšiu aktivitu

a rozruch. Ten však možno spôsobila druhá séria súťaže Slovensko hľadá Superstar.

Zvláštne, že sa jej v médiách venovalo viac priestoru ako súťažiam Coca-cola Popstar

alebo Košický zlatý poklad založených na evidentne inom princípe, ktorý si vyžaduje

vyššiu dávku talentu. A ten v dobe globalizácie nie je v móde.

101 Šuba, 2006.

41

Ak sa na problém pozrieme z druhej strany, ako si majú mladí poslucháči tvoriť

vzťah ku klasickej hudbe, keď k nej nemajú prístup? A naopak- prečo majú rádiá

vysielať iné žánre hudby, ak ich poslucháči nechcú počúvať?

Hudobné centrum je inštitúcia zameraná na podporu slovenskej hudby.

V predchádzajúcich riadkoch načrtnutú situáciu sa pokúšajú vyriešiť. Podľa slov

Magdalény Čiernej sa záujem média úzko spája so záujmom, resp. nezáujmom jeho

cieľovej skupiny, v našom prípade ide o poslucháčov. V Hudobnom centre, ako sa

vyjadrila Čierna, sa túto bariéru snažia prekonávať im dostupnými prostriedkami. O aké

prostriedky však ide, sme sa bližšie nedozvedeli a nedá nám, aby sme si nepoložili

otázku, či Hudobné centrum dostatočne plní svoju funkciu alebo či jedna inštitúcia

postačuje, aby sa slovenská hudobná kultúra dostala do povedomia Slovákov. Ak

Čierna poukázala na potrebu profesionalizácie, má Slovensko dostatok vedcov, ktorí sa

venujú hudobnej kultúre?

1.8.2 Ocenenia v roku slovenskej hudby

Ako asi v každej krajine, aj u nás existuje oceňovanie na poli slovenskej

hudobnej tvorby. Medzi najznámejšie ocenenia patria Aurel a Slávik. Aurel je ocenenie,

ktoré sa udeľuje ako výročná cena akademikov populárnej hudby. Minulý rok mal

nastať v udeľovaní cien prelom, pretože sa prvýkrát udeľovali aj za menšinové žánre.

Prívlastok akadémie populárnej hudby zostal však zachovaný. Menšinové žánre sa

nestretli na jednom pódiu so stredným prúdom. Ceny udelili hudobníkom v zákulisí

a do televízneho programu sa o nich nedostala ani zmienka. Podľa slov zástupkyne

Zetmedia & Petarda Production Ľubice Kadorovej, ktorá Aurela organizovala po

prvýkrát, bol príčinou nedostatok vysielacieho času.102 Či už ako vinníka označíme

verejnoprávnu televíziu alebo spoločnosť, ktorá Aurela organizovala, jasne sa na tomto

príklade dá ukázať, aká dôležitosť sa prikladá alternatíve na Slovensku. Ak sa

pozastavíme pri oceneniach Slávik, ktoré sa udeľujú na základe hlasovania verejnosti,

mohli sme minulý rok vidieť, ako si súkromná televízia z programu, ktorý mal byť

venovaný primárne hudbe, urobila viac ako dvojhodinovú upútavku na program, ktorý

vysielala v nasledujúci deň. Pri hľadaní príčin nemusíme kráčať ďaleko. Išlo o zvýšenie

sledovanosti spojenej s vyššími príjmami z reklamy. Od súkromného média celkom

102 Bálik, 2006.

42

opodstatnené, otázkou zostáva, čo takýto prístup vyvoláva v mysliach poslucháčov,

resp. divákov. Aj keď snaha o inováciu a prepojenie žánrov v hudobných vystúpeniach,

sa nedá súkromnej televízii vziať. Program istotne získal na svojej atraktivite. Či sa

však postaral o večer patriaci hudbe, sa jednoznačne tvrdiť neodvážime. Cena Gejzu

Dusíka, ktorá sa každoročne udeľuje za najvyššie percento slovenskej tvorby zastúpenej

vo vysielaní rozhlasových staníc, sa krátko mihla v relácii súkromnej televízie

venovanej dianiu v spoločenských kruhoch. Čo však táto cena v povedomí Slovákov

znamená a aké výhody z jej obdržania pre rádio plynú, nevedno. S nadhľadom by sme

mohli tieto udeľovania cien hodnotiť ako nič nové pod slnkom. Odráža sa tu silný vplyv

populárnej kultúry a globalizácie. Rok 2006 ako Rok slovenskej hudby však priniesol

ďalšie dve ocenenia, ktoré sa vymykajú z priemeru. Ako ich charakterizuje hudobný

publicista Andrej Šuba, sú to dve udalosti symbolicky spájajúce tradíciu s

prítomnosťou, respektíve s budúcnosťou, čo by sme mohli ohodnotiť vysoko pozitívne.

Ide o cenu Ľudovíta Rajtera a kritériom jej udelenia bola výnimočná kvalita

interpretačného výkonu a výrazný prínos k prezentácii slovenskej hudobnej kultúry

doma i v zahraničí. Druhou udalosťou bol vznik medzinárodnej skladateľskej súťaže

Alexandra Moyzesa. Obe udalosti by sme mohli označiť za veľmi pozitívne vybočujúce

z globalizačného trendu podpory populárnej kultúry. Avšak, ako autor článku Andrej

Šuba uvádza, zarážajúci je nedostatočný záujem hudobnej verejnosti o obidve

podujatia.103

Vplyv populárnej kultúry sa prejavil aj v druhej sérii súťaže Slovensko hľadá

Superstar. Hoci táto séria už nenadviazala na úspech svojej predchodkyne. Zo súťaže

Superstar by sme mohli presne vyčítať znaky populárnej kultúry.104

Ocenenia Aurel a Slávik sa niekedy porovnávajú ako ocenenie za kvalitu

a ocenenie za popularitu. Pri pohľade na ich výsledky zisťujeme, že sa veľmi podobajú.

Najlepšia speváčka podľa Aurela je Katarína Knechtová, v Slávikovi sa umiestnila na

103 Šuba, 2006. 104 Aj keď po prvej sérii slovenská hudobná scéna nezaznamenala výrazný zlom v kvalite nových piesní a zvýšenia základne interpretov, spevák Ivan Tásler tvrdil, že vďaka projektu Superstar sa začali predávať aj tie CD slovenských interpretov, o ktoré v minulosti nebol záujem. (Habláková, 2005.) To však nesúvisí s hudbou v masmediálnom priestore. Súťaž, ktorá zaznamenala úspech v zahraničí, podľa spevákových slov, rozvírila hladinu domácej scény. Aké pozitíva toto rozvírenie prinieslo? Pri zameraní sa na mladú generáciu a formovanie jej kultúrneho povedomia a kritickosti pohľadu, vidíme prienik ďalšieho materiálu nevymykajúceho sa spod priemeru, ktorému, ako poznamenal vtedajší šéfredaktor Rádia FM, chýba talent. (Habláková, 2005.) Teda dosť podstatná hodnota, ktorá v zglobalizovanom svete nenachádza svoje opodstatnenie.

43

druhom mieste. Prvenstvo získala Zuzana Smatanová. Petra Lipu ocenili akademici za

najlepší mužský spevácky výkon. V rebríčkoch Slávika sa ani neobjavuje, tam zvíťazil

Peter Cmorík. Pri skupine sa opakuje podobná situácia ako u speváčok. Aurela dostala

Peha, Slávika Desmod. Za ním sa však umiestnila Peha. Objav roka podľa akademikov

Zdenka Predná, podľa divákov a poslucháčov Peter Cmorík, hit roka Dážď od Petra

Cmoríka, skladba roka Za tebou od Pehy. Rozdiely sa teda vyskytli len v niektorých

prípadoch. Každopádne nám porovnanie súťaží ukazuje, čo je hrané a obľúbené

u väčšiny a čo je takpovediac len kvalitné. Predstavitelia menšinových žánrov, ktorým

sa nedostalo tej cti a pozornosti, aby ich zahrnuli do programu udeľovania cien Aurel,

sa vôbec neobjavujú v rebríčkoch Slávika. Znamená to, že ich ľudia nepoznajú alebo ich

nemajú radi? Odpoveď nám azda poskytne rebríček najhranejších piesní v slovenských

rádiách vo výskumnej časti.

Vo výskumnej časti tiež zistíme, koľko slovenskej hudby sa hrá v slovenských

rádiách, taktiež sa dozvieme, aké špecializované hudobné žánre sa vyskytujú vo

vysielaní. Pri sledovaní webových stránok slovenských rozhlasových staníc sme si

všimli, že slovenská hudba sa k poslucháčom dostáva aj prostredníctvom špeciálnych

relácií, kde sa jej venujú. Ako sme to spozorovali u našich západných susedov, aj u nás

sa slovenská hudba stále spája s českou. Môžeme preto počúvať relácie venované

česko-slovenskej hudobnej tvorbe či česko-slovenské hitparády. Niektoré relácie sa

zameriavajú na konkrétne časové obdobie podľa cieľovej skupiny rozhlasovej stanice.

Regionálne rádiá sa poskytujú priestor špeciálne interpretom zo svojho regiónu. Zistili

sme teda, že rádiá sa nevenujú špeciálne slovenskej hudbe určitého žánru. Ďalšie

podrobnosti sa dozvieme vo výskumnej časti.

44

2. Výskumná časť

2.1 Projekt výskumu

2.1.1 Ciele výskumu

Vo výskumnej časti bude našou úlohou zistiť, ako sa už osvetlené skutočnosti

odrážajú vo vysielaní slovenských rozhlasových staníc. Zaujíma nás, aký podiel

slovenskej tvorby je zastúpený v hudobnom výbere rádia. Na základe toho budeme

vedieť posúdiť, akú časť vysielania tvoria slovenské piesne a vzájomne porovnať rádiá

vzhľadom na ich hudobný formát a cieľovú skupinu. Zistíme, či sa rádia pridržiavajú

stanovenej kvóty alebo ju prevyšujú. Zároveň budeme môcť potvrdiť alebo vyvrátiť

našu domnienku, že v českých rádiách sa slovenská hudba objavuje častejšie. Ak rádiá

hrajú slovenskú hudobnú tvorbu, snažíme sa tiež dozvedieť, či majú v ich vysielaní

miesto špecializované hudobné relácie a aký podiel v nich zastupuje slovenská hudba.

Táto informácia nám odpovie na otázku, či sa v rádiách hrá len „mainstream“ alebo sa

v nich uchytia aj menšinové žánre. V spojitosti s odpoveďou na otázku, aký podiel

hudby hrá rádio na želanie poslucháčov, dospejeme k utvoreniu si obrazu, či majú

poslucháči možnosť voľby alebo musia počúvať to, čo rádio vysiela, hoci by išlo len

o „mainstream“. Tu uvidíme odraz globalizačných tendencií vo vysielaní slovenských

rozhlasových staníc. Ďalším zistením, ktoré nám toto tvrdenie potvrdí alebo vyvráti,

bude odpoveď na otázku, akú úlohu pri rozširovaní a skvalitňovaní hudobného fondu

zohrávajú financie a vydavateľstvá. Ukáže sa nám, do akej miery vysielanie ovplyvňujú

vydavateľstvá ako predĺžené ruky zahraničných firiem. Odpovede nám poskytnú obraz

o tom, či výber hudby závisí od poslucháčov, hudobného dramaturga alebo

vydavateľstiev a môžeme si tak utvoriť celkovú predstavu o fungovaní vysielania

slovenských rozhlasových staníc. Túto predstavu nám môžu doplniť aj kritériá na

kvalitnú slovenskú pieseň, ktoré uvedú hudobní dramaturgovia. Vzhľadom na

popularizačné ciele a faktory, ktoré sme vyzdvihli v predchádzajúcej časti, bude nás

taktiež zaujímať, aké hudobné vzdelanie majú hudobní dramaturgovia rádií. Zistenie

odpovede na túto otázku nám umožní predpokladať schopnosť plniť popularizačné ciele

rádia a tiež ozrejmiť si úlohu hudobného dramaturga v rádiu vzhľadom na činnosť

vydavateľstiev a formát rozhlasovej stanice. Cieľom výskumu je zhodnotiť vysielanie

45

slovenských rádií vzhľadom na smerovanie slovenskej hudobnej kultúry. Základnou

úlohou je odpovedať na otázku, čo zo slovenskej hudby sa hrá v rádiách a aké sú príčiny

tohto stavu. Prostredníctvom odpovedí na položené otázky budeme môcť porovnať

vysielanie jednotlivých rádií a zamerať sa na rozhlasové stanice s cieľovou skupinou

mladí poslucháči a na základe vopred stanovených možných následkov ich vysielania sa

pokúsiť predpokladať budúce smerovanie slovenskej hudobnej kultúry s dôrazom na

formovanie kultúrneho povedomia mladej generácie.

2.1.2 Hypotézy výskumu

Predpokladáme, že rádiá hrajú okolo 10% slovenskej hudby, ako im to stanovuje

kvóta. Zvýšené percento hranej slovenskej tvorby sa objaví len v Slovenskom rozhlase

ako verejnoprávnom médiu a v Rádiu Hey, ktoré sa primárne zameriava na slovenskú

a českú hudbu. Keďže predpokladáme vysoký odraz globalizačných trendov vo

vysielaní slovenských rádií, myslíme si, že percentuálny podiel hudby, ktorú vyberajú

poslucháči, bude nízky, hlavne u rozhlasových staníc, ktoré sa zameriavajú na

„mainstream“ a majú hudobný formát AC/EHR.105 Taktiež predpokladáme, že

vydavateľstvá zohrávajú pri rozširovaní a skvalitňovaní hudobného fondu rádia formátu

AC/EHR veľkú úlohu, keďže si myslíme, že rádiá sú závislé od ponuky vydavateľstiev

a ich finančné možnosti sú nepostačujúce, resp. nevyužívané na skvalitňovanie

hudobného fondu. A teda predpokladáme, že vysielanie väčšiny rádií riadia

vydavateľstvá. Z tohto predpokladu vychádzame aj pri hypotéze, že za kvalitnú

slovenskú pieseň budú hudobní dramaturgovia staníc formátu AC/EHR považovať tú,

ktorá sa zmestí do hudobného formátu rádia. Kvalita piesne sa odzrkadľuje v možnosti

zapadnúť do formátu, osloviť tak cieľovú skupinu, zvýšiť počúvanosť rozhlasovej

stanice, a tak aj jej príjmy z reklamy. Odlišnú situáciu predpokladáme pri rádiách

s iným formátom, resp. pri verejnoprávnom Slovenskom rozhlase. Našou hypotézou

teda je, že slovenské rozhlasové stanice sa rozdelia prostredníctvom odpovedí na dve

hlavné skupiny a to tie, ktoré hrajú „mainstream“ pod vplyvom ponuky hudobných

vydavateľstiev, a teda nemajú špecializované hudobné žánre a hudobné vzdelanie

dramaturga rádia nebude predpokladom na vykonávanie jeho profesie. Druhá skupina,

105 ADULT CONTEMPORARY (AC)- má základný formát, ktorý pozostáva zo známych rockových hitov a popových štandardov. Ženy tvoria dve tretiny poslucháčov tohto formátu. Viac ako polovica zo všetkých poslucháčov je vo veku od 25 do 49 rokov. (Pringle-Starr, 2006, s. 110.) V Európe sa pre tento formát zvykne používať skratka EHR- European Hit Radio.

46

do ktorej bude spadať verejnoprávny rozhlas, bude typická vyšším percentom hranosti

slovenskej hudby, nižšou závislosťou od ponuky hudobných vydavateľstiev,

predpokladáme, že dramaturgovia dosiahli určitý stupeň hudobného vzdelania. Tiež si

myslíme, že rozhlasové stanice zaradené do pomyselnej druhej skupiny majú vo

vysielaní špecializované hudobné žánre, v ktorých má významné zastúpenie aj

slovenská hudobná tvorba. Ďalším predpokladom, z ktorého vychádzame, je, že druhá

skupina rádií označí za svoju cieľovú skupinu poslucháčov v produktívnom

a postproduktívnom (dôchodkovom veku), zatiaľ čo rádiá formátu EHR/AC za svoju

cieľovú skupinu označí poslucháčov v predproduktívnom a produktívnom veku, teda

študentov a pracujúcich. Našou hypotézou teda je, že rozhlasové stanice, ktoré ako

cieľovú skupinu uvedú mladých ľudí, nespĺňajú popularizačné ciele a neponúkajú

poslucháčom alternatívu resp. možnosť voľby. Zameranie rozhlasových staníc možno

tiež porovnať s ich počúvanosťou. Tu predpokladáme nejednoznačné prvenstvo neustále

kolísajúce sa medzi „mainstreamovým“ rádiom a verejnoprávnym rozhlasom. Taktiež

zdieľame názor, že kritériá na kvalitnú slovenskú pieseň, ktoré budú uvádzať

„mainstreamové“ rádiá, sa budú výrazne odlišovať od kritérií určených ostatnými

rozhlasovými stanicami. Pripúšťame možnosť, že vznikne závislosť medzi kritériami na

kvalitnú slovenskú pieseň a hudobným vzdelaním dramaturga. Myslíme si, že rádiá,

ktoré sme pomyseľne zaradili do druhej skupiny, budú otvorenejšie názorom

poslucháčov a teda, že poslucháči budú mať väčšiu možnosť voľby hudby, prihliadnuc

aj na predpoklad, že druhá skupina rozhlasových staníc ponúka svojim poslucháčom i

špecializované hudobné žánre. Keby sme mali naše hypotézy zhrnúť, predpokladáme,

že „mainstreamové“ rádiá sa nepodieľajú na rozvoji osobnosti svojich poslucháčov

a z ich vysielania budú môcť poslucháči poznať len „mainstreamovú“ slovenskú hudbu,

zatiaľ čo druhá skupina rádií svojim poslucháčom ponúkne aj alternatívu, bude

vzbudzovať ich záujem o novú hudbu a taktiež o novú slovenskú hudbu, ak hovoríme

o menšinových hudobných žánroch a prihliadneme na fakt, že tento typ slovenskej

hudby široká verejnosť nepozná. Mohli by sme teda predpokladať, že v rámci

popularizačných cieľov bude svoje poslanie v pôsobnosti na mladého poslucháča plniť

verejnoprávny rozhlas a rádiá s iným ako hudobným formátom zameraným na

„mainstream“.

Taktiež si ako hypotézu môžeme vytýčiť tvrdenie, že „mainstreamovo“ sa budú

orientovať viac celoplošné stanice, hoci pripúšťame, že kvôli počúvanosti sa o to budú

47

usilovať aj regionálne rádiá. Pretože, ako sme si v teoretickej časti naznačili, platí

nepriama úmera- čím menšia cieľová skupina, tým vyššia miera špecializovanosti.

2.1.3 Cieľová skupina výskumu

Cieľovou skupinou sú hudobní dramaturgovia rádií, pretože oni sú tí, ktorí by sa

mali najviac vyznať v hudobnom vysielaní rozhlasovej stanice a taktiež sme

predpokladali, že vo veľkej miere zodpovedajú za výber hudby do vysielania, a teda, že

ho môžu určitým spôsobom ovplyvňovať.

2.1.4 Metodika výskumu

Výskum sa uskutoční prostredníctvom dotazníka zasielaného do rádií

prostredníctvom e-mailu. Dotazník obsahuje sedem otázok, pričom štyri sú

kvantitatívne, dve kvalitatívne a jedna voľná.

48

2.2 Výsledky výskumu

2.2.1 Priebeh výskumu

Dotazník sme zaslali prostredníctvom e-mailu do dvadsiatich štyroch

slovenských rádií. Na webových stránkach rozhlasových staníc nie je vždy možné zistiť

priamy e-mailový kontakt na hudobného dramaturga, preto sme dotazníky zasielali na

tzv. všeobecné e-mailové adresy rádia, ale aj na adresy súvisiace s hudbou v rádiu. Aj to

môže byť príčinou javu, že vyplnený dotazník sme dostali od dvanástich rozhlasových

staníc, pričom dve sú regionálnymi strediskami jedného z okruhov Slovenského

rozhlasu, totiž rádia Regina. E- mail od rádia N sa nám opakovane vrátil späť, z toho

usudzujeme, že rádio neuvádza na webe správny kontakt, webová stránka takisto

neobsahuje veľa informácií. Niektoré rádiá sa ozvali hneď, iné až po opakovanej výzve.

Aby sme náš výskum doplnili aj o údaje z Rádia FM a Rádia Hey, ktoré v prvej časti

spomíname, osobitne sme sa venovali práci s nimi.

Na dotazník nám odpovedalo dvanásť rádií, z toho šesť celoplošných a šesť

regionálnych staníc106. Dve regionálne a jedna celoplošná stanica patria pod Slovenský

rozhlas, ide teda o verejnoprávne médium, ostatné rádiá sú súkromné.

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať odpovediam rádií na jednotlivé

otázky.

2.2.2 Zastúpenie pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní

Slovenská hudobná tvorba tvorí vo vysielaní slovenských rádií od 17 do 65%.

Keby sme mali porovnávať verejnoprávne a súkromné rozhlasové stanice, najväčší

podiel slovenskej hudobnej tvorby uviedlo Rádio Hey, ktoré sa špecializuje na českú

a slovenskú hudobnú scénu, za ním stojí verejnoprávny rozhlas zastúpený rádiom

Regina. Percentuálne sa k nemu blíži rádio Lumen. Ostatné zúčastnené celoplošné

stanice udávajú 20%. Rádio FM ako jeden z okruhov Slovenského rozhlasu uvádza

prekvapujúco najnižšie percento slovenskej hudby spomedzi skúmaných rádií, 17%.

Z regionálnych rádií možno vyzdvihnúť rádio G3 a rádio Zet s tridsaťpercentným

106 Odpovede sme získali od hudobných dramaturgov uvedených rozhlasových staníc: rádio Expres- Rasťo Bečaver, rádio Fajn- Michal Dvořák, rádio FM- Demeter, rádio G3- Lukáš Uher/DJ Catman, rádio Hey- Marián Staráček, rádio Jemné melódie- Roman Juhás/Flebo, rádio Lumen- Imro Šimig, rádio One-Peter Kosťoval/Kosťa, rádio Regina Banská Bystrica- Ľubomír Samo, rádio Regina Košice- Ján Koščák, rádio Viva- Tomáš Ďurček, rádio Zet- Miro Stanek.

49

zastúpením slovenskej hudby vo vysielaní. Dvadsať percent slovenskej tvorby

prekračuje aj regionálne rádio Fajn.

Mohli by sme teda konštatovať, že pri prvej otázke sa nám hypotéza

o percentuálnom zastúpení slovenskej hudobnej tvorby nepotvrdila. Rádiá prekračujú

stanovenú desaťpercentnú kvótu. Netvorí pre nich smerodajný údaj. Keď sa však

pozrieme na situáciu v českých rádiách, ktorú sme opisovali v predchádzajúcej časti,

zisťujeme síce, že vyhlásenie respondenta v ankete, že české rádiá hrajú viac slovenskej

hudby, sa neukázalo ako pravdivé, vidíme však, že slovenské rádiá vo väčšine prípadov

len málo prevyšujú v zastúpení slovenskej tvorby svojich západných kolegov, ktorí

uviedli 15-20%. Za výnimku by sme mohli považovať len ojedinelý projekt rádia Hey.

0 10 20 30 40 50 60 70

% pôvodnej slovenskej tvorby

Množstvo pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní

ZetVivaRegina KERegina BBOneLumenJemné melódieHeyG3FMFajnExpres

Graf 1- Množstvo pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní

2.2.3 Piesne na želanie

Odpovede na otázku, ktorej cieľom bolo zistiť, do akej miery sa poslucháči

môžu podieľať na formovaní vysielania rozhlasovej stanice, naše predpoklady potvrdili.

Štyri z dvanástich rádií uviedli, že poslucháči si u nich hudbu nemôžu vyberať. Dve z

oslovených rádií nášho prieskumu konštatovali, že ich hudbu vyberajú poslucháči

kompletne prostredníctvom testov. V tejto otázke nám však išlo o zistenie možnosti

50

poslucháčov ovplyvňovať vysielanie priamo. Päť percent hudby si môžu vyberať

poslucháči rádia Lumen, Hey a Fajn, medzi ôsmimi a desiatimi percentami sa pohybuje

množstvo hudby vyberanej poslucháčmi rádia Regina. Tu však ide o špecifický prípad

relácie Hudobné pozdravy, kde si poslucháči za svoj výber platia. Desaťpercentný

podiel možnosti voľby hudby uvádza rádio Zet, okolo 10% hudby môžu vyberať

poslucháči rádia FM, najväčší priestor na výber poslucháčov poskytuje rádio G3. Je to

30%. Môžeme teda povedať, že tri zo šiestich celoplošných rozhlasových staníc

poslucháčom nedávajú priestor na výber hudobných skladieb. Pri regionálnych

staniciach uvádza 0% podiel voľby poslucháčov rádio One.

0 5 10 15 20 25 30

% hudby podľa želania

Množstvo hudby podľa želania poslucháčov

ZetVivaRegina KERegina BBOneLumenJemné melódieHeyG3FMFajnExpres

Graf 2- Množstvo hudby podľa želania poslucháčov

2.2.4 Vzťah medzi hudobným vydavateľstvom a rádiom

Takmer všetky z oslovených rozhlasových staníc uviedli, že pri rozširovaní

a skvalitňovaní ich hudobného fondu zohrávajú veľkú rolu hudobné vydavateľstvá.

Rádio One a rádio Zet napísalo, že všetky hudobné nosiče pochádzajú od

vydavateľstiev. Hudobný dramaturg rádia Zet však poznamenal, že medzi ním

a vydavateľstvom funguje dohoda, na základe ktorej môže piesne vyberať. Rádio

51

Regina zásobujú vydavateľstvá a interpreti. Napriek odporúčaniam vydavateľstiev sa

riadi vlastnými pravidlami. Rádio Lumen a rádio Fajn označujú komunikáciu

s vydavateľstvami za rozhodujúcu, teda vydavateľstvá sú zastúpené vo veľkej miere.

Rádio FM si ako rozpočtové rádio platí singlové výbery zo zahraničia, vydavateľstvá im

dodávajú hudbu podľa formátu. Hudobný dramaturg rádia One napísal, že väčšiu časť

ich vysielania tvoria odporúčané rotácie vydavateľstiev. Vo vzťahu medzi rádiom Hey

a hudobnými vydavateľstvami nastáva špecifická situácia. Vydavateľstvá vedia, že táto

rozhlasová stanica sa špecializuje na českú a slovenskú hudbu, preto sa snažia ponúknuť

jej novinky z tejto oblasti. Ak ide o staršie skladby, vydavateľstvá ich rádiu ochotne

poskytnú. Zanedbateľnú čiastku tvorí kúpa hudobných nosičov, ktoré sa nachádzajú

v antikvariátoch. Rádio Viva ako rozhlasová stanica, ktorá sa špecializuje na staršiu

hudbu, má podľa slov hudobného dramaturga zásobený archív, keď však potrebuje

repertoár doplniť, spolieha sa na vydavateľstvo. Ak niečo nedodajú vydavateľstvá, rádio

Expres si hudobný fond dopĺňa kúpou. Za nie veľkú úlohu vydavateľstiev pri dopĺňaní

a skvalitňovaní hudobného fondu, označilo rádio Jemné melódie.

Na odpovediach môžeme pozorovať, že najväčšiu nezávislosť uvádza rádio

Jemné melódie, dokupovať CD si môže dovoliť aj rádio Expres, rádio FM si platí

singlové výbery zo zahraničia. Regionálne rádiá sú väčšinou závislé od zásobovania

vydavateľstvami. Niektoré odporúčané rotácie ignorujú, napríklad verejnoprávny

rozhlas, iné sa so zástupcami vydavateľstiev dohodnú tak, aby boli obe strany spokojné,

ako to uviedol hudobný dramaturg rádia Zet.

2.2.5 Hudobné vzdelanie dramaturga

Takmer polovica hudobných dramaturgov uviedla, že nemá žiadne hudobné

vzdelanie. Traja hudobní dramaturgovia absolvovali základnú umeleckú školu (ĽŠU),

jeden z nich študoval hudobnú výchovu aj na univerzite. Jeden hudobný dramaturg

absolvoval päť rokov na základnej umeleckej škole. Jeden hudobný dramaturg študoval

hudobnú výchovu na vysokej škole. Jeden hudobný dramaturg je študentom Vysokej

školy múzických umení (VŠMU). Hudobní dramaturgovia pracujúci v regionálnych

štúdiách rádia Regina majú hudobné vzdelanie, v troch zo šiestich skúmaných

celoplošných staníc pracujú dramaturgovia bez hudobného vzdelania. Hudobní

52

dramaturgovia často uvádzali, že majú prax v rádiu a podopreli ju časom, ktorý v rádiu

pracujú a z toho prameniacimi skúsenosťami.

0 1 2 3 4

výška dosiahnutého vzdelania

Hudobné vzdelanie dramaturgov

Zet-ĽŠUViva-konzervatóriumRegina KE-ĽŠURegina BB-VŠ+ĽŠUOneLumen- VŠJemné melódieHey- neúplné ĽŠUG3- študent VŠMUFMFajnExpres

Graf 3- Hudobné vzdelanie dramaturgov

2.2.6 Hudobný formát a cieľová skupina rádia

Sedem z dvanástich rozhlasových staníc uviedlo hitové zameranie rádia, či už

išlo o formát AC alebo EHR a ich odnože, konkrétne rádiá Expres, Fajn, FM, Jemné

melódie, One, Viva a Zet. Rádio Hey charakterizovalo svoj formát ako hudobno-

informačný. Rádio Lumen sa označilo za oldies rádio, regionálne rádio G3 nemá žiadny

špecializovaný hudobný formát, verejnoprávne médium je rádio Regina. Na mladú

generáciu sa zameriava celoplošne rádio Expres a FM, regionálne rádiá Fajn, G3, One

a Zet. Na staršiu generáciu sa primárne orientuje rádio Lumen, Regina a Viva. Medzi

nimi stojí rádio Hey, ktorého cieľovú skupinu tvoria poslucháči od 25 do 50 rokov.

53

Cieľová skupina poslucháčov

13 23 33 43 53 63 73

Expres

Fajn

FM

G3

Hey

Jemné melódie

Lumen

One

Regina BB

Regina KE

Viva

Zet

vek poslucháčov

zobrazuje vekové ohraničeniecieľovej skupiny, bez modrejplochyjeho koniec znamenápočiatočný vek cieľovej skupiny

Graf 4- Cieľová skupina poslucháčov

2.2.7 Špecializované hudobné žánre vo vysielaní rádií

Tretina zo skúmaných rozhlasových staníc sa nevenuje špecializovaným

hudobným žánrom. Rádio Regina vysiela ľudovú hudbu a dychovku, kde je slovenská

hudba zastúpená stopercentne. Rádio Zet vysiela relácie špecializované na country, rock

a tanečnú hudbu, kde je slovenská scéna zastúpená pätnástimi až dvadsiatimi

percentami. Rádio Fajn ako novinku uvádza reláciu špecializovanú na alternatívu, kde

pomer medzi zahraničnými a domácimi interpretmi bude, podľa slov hudobného

dramaturga, vyvážený. V rádiu FM môžu poslucháči počuť world music, novú britskú

hudbu, gitarový špeciál, rap hip-hop a urban, oldskoool urban, dance music, hard rock

& metal, drum'n'bass, electronic beats, slovenská hudba je zastúpená osemnástimi

percentami. V rádiu Lumen dostáva priestor súčasná kresťanská domáca aj zahraničná

hudba, oldies, folk, country, klasika, súčasná populárna hudba- alternatíva, hip-hop,

ethno, rock, nu-jazz, bluesrock a jazzrock, 35-50% hudby je zo slovenskej tvorby.

Regionálne rádio G3 ponúka pop, rock, rnb, disco ale nechýba ani veľa alternatívnej

hudby, oldies, nedeľný blok dychoviek či piatkový večerný blok techno, house

a danceflooru. Percentuálny pomer zastúpenia slovenských skladieb sa podľa slov

hudobného dramaturga nedá presne určiť vzhľadom na meniace sa želania poslucháčov

54

či konkrétneho moderátora. Rádio Hey sa venuje rocku, country a oldies, pričom pomer

slovenskej hudby je až 46%. Tri zo šiestich celoplošných staníc nevysielajú

špecializované hudobné žánre, zatiaľ čo ich príklad nasleduje iba jediná regionálna

stanica.

0 2 4 6 8 10 12

počet hudobných žánrov

Zastúpenie špecializovaných hudobných žánrov vo vysielaní

ZetVivaRegina KERegina BBOneLumenJemné melódieHeyG3FMFajnExpres

Graf 5- Zastúpenie špecializovaných hudobných žánrov vo vysielaní

0 20 40 60 80 100

odhadované % slovenskej hudby

Pomer slovenskej hudby v rámci špecializovaných žánrov

ZetVivaRegina KERegina BBOneLumenJemné melódieHeyG3FMFajnExpres

Graf 6- Pomer slovenskej hudby v rámci špecializovaných žánrov

55

2.2.8 Kritériá kvalitnej slovenskej piesne

Dvom dramaturgom stačí, ak sa pieseň vojde do hudobného formátu a osloví

cieľovú skupinu, konkrétne rádiu Jemné melódie a rádiu Viva. Rádio Expres tieto

kritériá požaduje za jedny z najdôležitejších, avšak dopĺňa kritériá pre úspešnú

a populárnu pieseň. Musí zaujať melódiou, mať jasný a „čitateľný“ text, veľmi zaváži

hlas, nesmie poslucháča iritovať, ale najdôležitejšia zo všetkého je emócia. Kvalita o

úspechu piesne veľmi nerozhoduje. Rádio One sa približuje k tomuto názoru

vyhlásením, že na Slovensku sa nedáva dôraz na kvalitu, ale na silu vydavateľstva,

producenta a reklamu. Rádio FM spája vo svojich požiadavkách poctivosť a originalitu

s formátovou kompatibilitou. Rádio Fajn svoje požiadavky zhrnulo na chytľavú

melódiu, dobrý refrén a tiež dobrý text. Zvýšené nároky na kvalitu slovenskej piesne

sme zaznamenali u rádií G3, Hey, Lumen, Regina a Zet. Hudobný dramaturg rádia G3

požaduje kvalitne spracovaný text a frázy, ktorý ma zmysel, hudobne naplnená

synchronizovaním vhodných hudobných nástrojov, nie prázdna pieseň, spevák/čka,

ktorá vie spievať nefalošne aj bez toho, aby sa musel jej/jeho hlas upravovať efektormi

a okrem iného aj kvalitné technické spracovanie (mastering a pod.) skladby, čo tiež

býva problém u niektorých slovenských nahrávacích štúdií, ako uvádza hudobný

dramaturg. Rádio Lumen stanovuje nasledujúce kritériá: duchaplný zrelý text s

výpoveďou alebo pointou, ktorú potom podfarbuje alebo dotvára originálna (invenčná)

melodicko-harmonická hudba, kvalitného inštrumentálneho výkonu. Tá môže s textom

kráčať buď v jednotnej rovine, alebo mu slúžiť, aby dokonale vynikla jeho myšlienka.

Pieseň musí mať Dušu, výpoveď a byť akýmsi nadčasovým hodnotným obrazom, na

ktorý keď sa človek pozrie o sto rokov - vie, aký pocit alebo zámer mal autor na mysli a

vnímateľ sa s ním dokáže (môže) stotožniť aj v inej dobe. Za zaujímavú slovenskú

pesničkárku stredného prúdu označuje hudobný dramaturg rádia Lumen Janu Kirschner.

Kvalitná slovenská pieseň podľa dramaturga banskobystrického rádia Regina vyzerá

takto: Nemá agresívny zvuk, má silnú melódiu, najlepšie v durovej tónine, príjemná

atmosféra navodzuje nekonfliktnosť a pohodu, bezproblémový, zrozumiteľný a

neprovokujúci text, interpret spieva prirodzene, ľahko a neafektovane. Hudobný

dramaturg košickej Reginy opisuje kvalitnú slovenskú pieseň týmito slovami: Mala by

byť hodnotná s dobrou muzikou a textom, dobre naspievaná s výrazom, tak ako spieva

napr. Katka Knechtová. Dobrá pieseň poslucháča podľa neho niečím obohatí a

samozrejme zabaví. Hudobný dramaturg rádia Zet vytýčil niekoľko kritérií na kvalitnú

56

slovenskú pieseň. Sú to: kvalitný záznam a negýčovosť lacnými gumenými náhradami

nástrojov, pozitívnosť, melodika, zrozumiteľnosť, nevulgárnosť, najpodstatnejšia je

osobnosť interpreta. Z piesne musí byť cítiť, že speváka baví a teší, že spieva. Hudobný

dramaturg z rádia Hey si kvalitnú pieseň predstavuje pod splnením týchto podmienok:

kvalitný, nie prvoplánový text, pekný hudobný aranžmán, ľahko zapamätateľná

chytľavá melódia, mastering lahodiaci uchu a to celé podané s ľahkosťou a noblesou

(kritériá sú na kvalitnú pieseň, ktorá má šancu uspieť na komerčnom trhu, v prípade

alternatívnych skladieb je to niečo iné), odpovedal dramaturg.

2.2.9 Súvislosti medzi jednotlivými odpoveďami vo výskume

Keď sme si už rozanalyzovali odpovede rádií, môžeme porovnať vzťahy medzi

odpoveďami na jednotlivé otázky a pokúsiť sa zistiť, či medzi nimi existuje závislosť

a na jej základe vytýčiť dve skupiny rádií, ako sme si to stanovili v projekte výskumu.

Pozorujeme, že rádiá s najnižším percentom slovenskej hudby vo vysielaní zároveň

nedávajú svojim poslucháčom možnosť ovplyvňovať vysielanie rádia. Rádio FM

s najnižším percentom slovenskej hudby spomedzi skúmaných rádií, dáva poslucháčom

možnosť voľby v približne desiatich percentách. Rádio Hey, teda súkromné rádio

s najvyšším percentom vysielanej slovenskej hudby, dáva poslucháčom priestor na

výber skladby približne v piatich percentách svojho vysielania. Poslucháči rádia Lumen,

ktoré disponuje druhým najvyšším percentom slovenskej tvorby vo vysielaní spomedzi

súkromných rozhlasových staníc, si môžu voliť takisto len päť percent hudby.

Z regionálnych staníc poskytuje najväčší priestor poslucháčom rádio G3, ktoré zároveň

patrí k rádiám, ktoré hrajú najviac slovenskej hudby.

57

Závislosť medzi % slovenskej hudby a % hudby na želanie

0 10 20 30 40 50 60 70

Expres

Fajn

FM

G3

Hey

Jemné melódie

Lumen

One

Regina BB

Regina KE

Viva

Zet

% hudby na želanie% slovenskej hudby

Graf 7- Závislosť medzi % slovenskej hudby a % hudby na želanie

Spolupráca medzi hudobnými vydavateľstvami a rádiami je vo väčšine prípadov

podobná, nezávisí veľmi od formátu rozhlasovej stanice. Mohli by sme teda tvrdiť, že

vydavateľstvá vo veľkej miere zásobujú hudobný fond rádií. Je však veľmi

individuálne, ako sa hudobní dramaturgovia so zástupcami vydavateľstiev dohodnú a do

akej miery rešpektujú ich rotácie. Vo viacerých prípadoch odpovedí sa objavilo, že

hudobní dramaturgovia a vydavateľstvá fungujú na princípe bartrovej spolupráce.

Hudobní dramaturgovia rádií formátu AC/EHR zväčša nemajú hudobné

vzdelanie. Dramaturgovia ostatných rádií absolvovali aspoň časť alebo celé štúdium na

základnej umeleckej škole. Najvyššie dosiahnuté hudobné vzdelanie uviedol dramaturg

rádia Lumen a banskobystrického rádia Regina. Ak sa zahľadíme na cieľovú skupinu

rádií, v ktorých hudobní dramaturgovia nemajú žiadne hudobné vzdelanie, zistíme, že

ide práve o mladú generáciu od pätnásť, resp. dvadsať rokov. Preto nie je splnená jedna

z podmienok popularizácie hudby a to, že popularizátor, v našom prípade zaňho

považujeme hudobného dramaturga, má vzdelanie, ktoré v sebe zahŕňa hudbu,

pedagogiku či psychológiu. Nesmieme však zabúdať, že na Slovensku nemajú hudobní

dramaturgovia možnosť získať vzdelanie potrebné konkrétne k ich profesii ako to

funguje napríklad vo Veľkej Británii. Slovenskí hudobní dramaturgovia sa učia praxou.

58

Pozrime sa teraz na ďalšiu podmienku v oblasti popularizácie a to, na pestrosť

ponuky hudobných žánrov vzhľadom na mladého poslucháča. Ak si zhrnieme situáciu,

môžeme povedať, že mladí ľudia spadajú do cieľovej skupiny rádií Expres, Fajn, FM,

G3, One a Zet. Z týchto rádií sa špecializovaným hudobným žánrom v najväčšej miere

venuje rádio FM, púšťajú world music, novú britskú hudbu, gitarový špeciál, rap hip-

hop a urban, oldskoool urban, dance music, hard rock & metal, drum'n'bass, electronic

beats, najlepšie z regionálnych rádií, ak hovoríme o špecializovaných hudobných

žánroch, je rádio G3. Konkrétne ide o pop, rock, rnb, disco, vo veľkej miere je

zastúpená aj alternatívna hudba, oldies, dychovku, techno, house a dancefloor.

Rozmanitosť hudobných žánrov si mladí poslucháči môžu vychutnať celoplošne. Aspoň

tak sa to dalo, kým sa v Slovenskom rozhlase nezaviedli zmeny, ktorými jediná

celoplošná stanica poskytujúca mladému poslucháčovi alternatívu, rádio FM, neprišla

o časť svojich frekvencií. Slovenská hudba tvorí v rámci špecializovaných žánrov 18%.

V rádiu Zet sa objavuje country, tanečná a rocková hudba, pričom zastúpenie

slovenských interpretov tvorí 15-20%. Rádio Fajn ponúka špecializovanú reláciu, kde

sa venujú alternatíve. Pomer slovenských skladieb by mal byť vyvážený. Doposiaľ sme

pri tejto otázke, až na jednu výnimku, hovorili len o rádiách regionálnych. Ďalšie

z nich, ktoré má záujem o mladého poslucháča, je rádio One. Neponúka žiadne

špecializované hudobné žánre a teda neplní popularizačné ciele. To isté by sme mohli

prehlásiť aj o celoplošnom rádiu Expres. Pri tejto rozhlasovej stanici by sme sa mohli

pristaviť a poznamenať, že zatiaľ čo disponuje najväčším dosahom na mladého

poslucháča, keďže ide o celoplošné rádio bez obmedzení, ktoré postihli rádio FM,

neplní popularizačné ciele ani v jednej z podmienok, ktoré sme si stanovili vo výskume.

Hudobný dramaturg nemá hudobné vzdelanie a vo vysielaní rádia nemožno nájsť žiadne

špecializované hudobné žánre. Ak by sme mali situáciu celkovo zhodnotiť, regionálne

rádiá s cieľovou skupinou zahrňujúcou mladých poslucháčov, im ponúkajú alternatívu,

pri celoplošnej stanici akoby nemali na výber a aj keď mali, nové nariadenia

Slovenského rozhlasu im ho značne sťažili.

Ak sa pozrieme na hudobné formáty rádií, zisťujeme, že AC/EHR formát a tzv.

hitové rádio, ako sa označilo rádio One, nevysielajú relácie so špecializovanými

hudobnými žánrami. Výnimku tvorí iba rádio Fajn a rádio FM. V slovenských rádiách,

podľa nášho výskumu, sa zo špecializovaných hudobných žánrov najviac vysiela rock,

alternatíva, country a tanečná hudba. Zo žánrov, ktoré chýbajú, by sme mohli poukázať

napríklad na jazz.

59

Zaujímalo nás tiež, ako sa názor na kvalitnú pieseň odráža vo formáte rádia

a jeho cieľovej skupine. Ako sme si už naznačili, na mladého poslucháča sa orientujú

rádiá Expres, Fajn, FM, G3, One a Zet. Dve rádiá kladú najväčší dôraz na to, aby sa

pieseň zmestila do formátu. Dôležitá je aj emócia, text a melódia. Vyššie nároky si

jednoznačne kladú stanice zamerané na staršieho poslucháča. Z toho môžeme usúdiť, že

rádiá nevedú mladých ľudí k tomu, aby boli náročnými poslucháčmi. Požiadavka na

melódiu sa nám objavila aj u slovenských dramaturgov, takže potvrdzujú slová svojich

českých kolegov. Pri pohľade na ostatné kritériá môžeme vyhlásiť, že sú v súlade so

zmenenou funkciou hudby, ktorá sa stala v niektorých prípadoch prostriedkom na

zvýšenie príjmov a taktiež plní emocionálnu funkciu a sprostredkúva poslucháčom

zážitok. Pri rádiách s orientáciou na mladého poslucháča sa však nehovorí nič o rozvoji

ich osobnosti či umeleckej hodnote piesne.

Keď si všimneme závislosť medzi možnosťou výberu poslucháčov a výskytom

špecializovaných hudobných žánrov, môžeme si všimnúť, že rádiá s nulovým podielom

poslucháčskych želaní, nevysielajú ani špecializované žánre. Ak je percento hudby

vyberanej poslucháčmi vyššie, väčší je aj počet špecializovaných hudobných žánrov.

Závislosť medzi % piesní na želanie a počtom špecializovaných hudobných žánrov

0 5 10 15 20 25 30 35

Expres

Fajn

FM

G3

Hey

Jemné melódie

Lumen

One

Regina BB

Regina KE

Viva

Zet

počet špecializovaných žánrov% piesní na želanie

Graf 8- Závislosť medzi % piesní na želanie a počtom špecializovaných hudobných žánrov

60

Závislosť medzi % piesní na želanie a % slovenskej hudby v rámci špecializovaných žánrov

0 20 40 60 80 100

Expres

Fajn

FM

G3

Hey

Jemné melódie

Lumen

One

Regina BB

Regina KE

Viva

Zet

% slovenskej hudby v rámcišpecializovaných žánrov% piesní na želanie

Graf 9- Závislosť medzi % piesní na želanie a % hudby v rámci špecializovaných hudobných žánrov

Ako jednu z hypotéz sme si určili, že dramaturgovia s vyšším hudobným

vzdelaním budú mať vyššie nároky na kvalitu slovenskej piesne. Náš predpoklad sa

potvrdil. Pozorujeme, že dramaturgovia bez hudobného vzdelania buď uvádzajú ako

základné kritérium, aby sa pieseň vošla do formátu alebo vytyčujú kritériá na pieseň

úspešnú. Pričom sa dozvedáme, že úspech nejde vždy ruka v ruke s kvalitou. U tejto

skupiny respondentov z kritérií do popredia vystupuje emócia skladby, chytľavá

melódia a text. Z našich úvah sa vymyká odpoveď hudobného dramaturga z rádia Viva,

ktorému napriek vzdelaniu z konzervatória stačí, ak je pieseň dobrá a vhodná do

formátu. Čo myslí pod pojmom dobrá, sme sa už nedozvedeli. U hudobne vzdelanejších

dramaturgov bola kvalitná pieseň podmienená osobnosťou interpreta, obohatením

poslucháča, kvalitou spevu, ale tiež silnou melódiou a príjemnou atmosférou, ktorá sa

len prostredníctvom iných slov objavila v odpovediach prvej časti dramaturgov.

Respondenti s hudobným vzdelaním bližšie špecifikovali kritériá kvalitného textu a viac

im záležalo aj na technickej stránke nahrávok. Tu sa nám opäť potvrdzujú vyjadrenia

českých dramaturgov o kvalite slovenských nahrávok.

Pri hľadaní súvislosti medzi podielom vydavateľstiev na rozširovaní

a skvalitňovaní hudobného fondu rádia a špecializovanými hudobnými žánrami,

nevieme jednoznačne odpovedať. Vplyv vydavateľstiev sa v niektorých prípadoch javí

61

ako veľmi individuálny a nemožno jednoznačne prehlásiť, že vydavateľstvá diktujú

rádiám, čo majú hrať, preto sa do vysielania nedostanú špecializované žánre. Myslíme

si, že veľmi závisí od osobnosti dramaturga a vôli zachovať formu rádia a programu,

akú si predsavzali. Hoci rádiá spolupracujú s vydavateľstvami vo veľkej miere, môžeme

aspoň poznamenať, že tie, ktoré sa s nimi vedia takpovediac dohodnúť, prezentujú

svojim poslucháčom aj iné žánre.

Možnosť poslucháčov podieľať sa na tvorbe vysielania rádia sa zväčša pohybuje

od 0 do 5%. Výnimku tvorí len verejnoprávne rádio Regina, kde je podiel vyšší kvôli

špeciálnej relácii Hudobné pozdravy a rádio FM. Zvýšené percento zaznamenávame pri

regionálnych rádiách Zet a G3. Tie svoje vysielanie nepriradili k jednému zo známych

formátov. Mohli by sme povedať, že kontakt s poslucháčmi je pri týchto regionálnych

rádiách užší ako pri celoplošných. Zároveň môžeme tvrdiť, že rádiá typu AC/EHR

neposkytujú vôbec alebo len v malej miere svojim poslucháčom priestor, aby vyberali

skladby do vysielania.

2.2.10 Zhrnutie

2.2.10.1 Rozdelenie rozhlasových staníc

Na základe predchádzajúcich porovnaní môžeme vytvoriť dve skupiny rádií, ako

sme si to predsavzali v hypotézach. Rozoznávame tzv. rádiá „mainstreamové“, pre ktoré

je typické, že neponúkajú svojim poslucháčom žiadne špecializované hudobné žánre

a tiež platí, že hudobní dramaturgovia nemajú hudobné vzdelanie. Rozhlasové stanice

za svoju cieľovú skupinu označujú poslucháčov v predproduktívnom alebo

produktívnom veku a vo výskume neuviedli vysoké požiadavky na kvalitu slovenskej

piesne. Tieto kritériá spĺňa rádio Expres a rádio One. Čiastočne k týmto rádiám môžeme

priradiť aj rádio Fajn. To sa síce vo svojom vysielaní venuje alternatíve a vysiela vyšší

podiel slovenskej hudby ako Expres a One, ostatné podmienky však spĺňa. Rádio Viva

svojimi odpoveďami pripomína rádio Expres pre starších poslucháčov. To isté by sme

mohli povedať o rádiu Jemné melódie, to sa však zameriava na ženy od tridsať do

päťdesiat rokov.

Rádio FM tvorí zvláštnu kapitolu. Hoci spadá pod Slovenský rozhlas, spĺňa

niektoré charakteristiky „mainstreamových“ rádií. Vidíme tak zhodu medzi výskumom

a teoretickými východiskami. Disponuje síce vo veľkej miere hudbou z oblasti

62

špecializovaných hudobných žánrov, hrá však najnižšie percento slovenskej hudby,

dramaturg nemá hudobné vzdelanie a cieľovú skupinu tejto rozhlasovej stanice tvoria

mladí poslucháči.

Do druhej skupiny, do ktorej sme zaradili verejnoprávny rozhlas, sa dostali tiež

rádiá Lumen, Hey, Regina, G3 a Zet. Pri týchto rádiách sme zaznamenali zvýšený

podiel slovenskej hudby vo vysielaní, zároveň sa venujú špecializovaným hudobným

žánrom. Dramaturgovia rozhlasových staníc majú aspoň čiastočné hudobné vzdelanie

a kladú vyššie požiadavky na kvalitu slovenskej piesne. Poslucháči týchto rozhlasových

staníc v produktívnom a postproduktívnom veku môžu vo väčšej miere ovplyvniť výber

hudby. Dramaturgovia väčšiny týchto rádií tiež uviedli, že vo vzťahu s vydavateľstvami

fungujú na báze dohody. Ak sa zameriame na programový formát rádií spadajúcich do

druhej skupiny, zisťujeme, že ide o verejnoprávny rozhlas, oldies rádio, rádio

s hudobno-informačným formátom a tiež dve regionálne rádiá, ktoré ako cieľovú

skupinu uviedli poslucháčov svojho regiónu, teda medzi nich môžeme zaradiť aj ľudí

v pred- i produktívnom veku.

Z výskumu nám podľa stanovených podmienok vyplýva, že rádiá G3 a Zet

s cieľom zaujať mladú generáciu, pričom jej ponúkajú vyšší podiel slovenskej tvorby

a nielen jedného typu, ale aj prostredníctvom špecializovaných žánrov, tak spĺňajú

kritériá pre rozvoj osobnosti poslucháča a tiež jeho kultúrneho povedomia. Zároveň

v nich pracujú hudobní dramaturgovia s hudobným vzdelaním, čím aspoň z časti

napĺňajú podmienku popularizácie a tiež interaktivity média, pretože poslucháči si môžu

vyberať, čo chcú počuť. Rádiá zároveň uviedli, že s vydavateľstvami fungujú na báze

dohody, teda by sme mohli povedať, že v nich nepôsobia doslovne ako firmy, ktorých

prvotným cieľom je zisk. Hudobní dramaturgovia týchto dvoch rádií patria tiež do

skupiny, ktorá kladie na kvalitnú slovenskú pieseň vyššie kritériá.

Z výsledkov nášho výskumu sa dozvedáme, že na Slovensku podľa dostupných

údajov existuje jediná celoplošná rozhlasová stanica pre mladého poslucháča

ponúkajúca mu alternatívu k „mainstreamovému“ rádiu Expres, teda rádio FM. Vyberať

naviac si môžu len Žilinčania, potencionálni poslucháči rádia Zet a Trnavčania, pre

ktorých vysiela rádio G3.

63

2.2.10.2 Porovnanie výsledkov výskumu s výsledkami počúvanosti slovenských rozhlasových staníc

Skutočnosť, že mladí poslucháči rádiá nami označené za najvyhovujúcejšie

môžu počúvať, neznamená, že ich aj počúvajú. Pri pohľade na výskumy počúvanosti

vidíme, že podľa agentúry Median SK v druhej tretine roka 2006 ľudia najviac počúvali

rádio Expres, za ním je rádio Slovensko, ďalej sa v rebríčku umiestnili nami skúmané

rádiá Regina, Jemné melódie, FM, Lumen a Viva. Rádio FM sa v tabuľke nachádza na

siedmom mieste. Prevažujú teda „mainstreamovo“ orientované stanice. Rádio Zet sa

umiestnilo v celoslovenskom rebríčku podľa agentúry Median na 18. mieste, rádio G3

na 21. mieste.

Keď sa zahľadíme na výsledky počúvanosti v regiónoch, vidíme, že medzi sebou

o prvenstvo bojujú rádio Expres s verejnoprávnym rádiom Slovensko. Rádio FM sa

v regiónoch pohybuje v druhej polovici desiatky najpočúvanejších staníc.

Z regionálnych staníc sa do prvej desiatky zmestili ešte rádiá Beta, Dúha, či Rádio N,

od ktorých sme však nezískali odpovede na naše otázky. Sledované rádio Zet sa

v Žilinskom kraji umiestnilo na siedmom mieste, za regionálnym rádiom Frontinus.

Medzi regionálnymi rádiami úspech v počúvanosti zaznamenáva aj rádio Kiss.

Odlišné údaje ponúka prieskum počúvanosti podľa Odboru mediálneho

výskumu Slovenského rozhlasu. Podľa neho sa na prvom mieste v celoslovenskom

rebríčku umiestnilo Rádio Slovensko, za ním rádio Expres. Nasledujú nami sledované

rádia Regina, FM, Lumen, Jemné melódie a Viva. Z nami skúmaných rádií

orientovaných na mladého poslucháča teda jednoznačne vedie rádio Expres. Rádio Zet

sa umiestilo až na 28. mieste, rádio G3 o miesto za ním. Ako zaujímavý údaj sa

ukazuje, že 636 000 ľudí uviedlo, že nepočúvalo žiadne rádio.

V jednotlivých krajoch sa najviac počúva rádio Slovensko okrem bratislavského

kraja, kde vyhráva rádio Expres. Z regionálnych sa v jednotlivých krajoch objavujú

rádiá ako Beta, Dúha, rádio N, v Žilinskom kraji je na desiatom mieste rádio Zet, rádio

G3 v rebríčku nenachádzame. Vyššie percento počúvanosti v tomto prieskume

zaznamenávajú jednotlivé okruhy Slovenského rozhlasu.

Čo nám z tohto porovnania vyplýva? Ako sme už v úvahovej časti naznačili,

veľký vplyv nadobudli celoplošné rozhlasové stanice. A tak naše zistenie, že podľa

výskumu, vzhľadom na ponuku alternatívy a tiež podmienku interakcie a rozvoja

64

osobnosti mladého poslucháča, vyhovuje z časti len jediná, ktorej obmedzili vysielanie,

smeruje nás to k hľadaniu iných riešení.

2.2.10.3 Najhranejší slovenskí interpreti v roku 2006

Z výskumu sme sa dozvedeli, koľko percent slovenskej hudby sa v rádiách hrá,

vieme aj to, či sa vo vysielaní venujú špecializovaným žánrom. Aby sme však získali

konkrétnejšiu predstavu o interpretoch, ktorých sme v roku 2006, Roku slovenskej

hudby, mohli z rádií počuť, doplníme si mená najhranejších slovenských interpretov.

Tieto údaje sme pôvodne chceli získať zo slovenskej pobočky IFPI, zistili sme však, že

údaje prekvapujúco nemajú kompletne spracované v elektronickej podobe. Podobná

situácia sa vyskytuje aj v niektorých z nami oslovených rádií, niektoré rozhlasové

stanice takéto informácie považujú za interné a odmietli nám ich poskytnúť. Z údajov,

ktoré máme k dispozícii, od rádií Fajn, FM, Hey, One, Regina Banská Bystrica a Regina

Košice, môžeme vyvodiť nasledovné závery.

Rádiá sme si rozdelili do dvoch skupín podľa cieľovej skupiny poslucháčov. Na

starších poslucháčov sa zameriavajú rádiá Hey a obe z okruhu Regina, čiastočne Fajn,

pre mladého poslucháča vysiela rádio FM a One, tiež Fajn. Rádiá z prvej skupiny hrali

minulý rok interpretov ako Tublatanka, IMT Smile, Gladiator, objavila sa aj Jana

Kirschner, Polemic, Aya a dokonca aj Hrdza, Bystrík, Rišo Müller, Miro Žbirka,

Nocadeň či Beáta Dubasová. Rádiá zamerané na mladého poslucháča hrali najviac

Pehu, Zuzanu Smatanovú, Hex, ktoré sa objavili aj pri prvej skupine rozhlasových

staníc. Poslucháči si mohli vypočuť tiež Petra Cmoríka vo vysielaní komerčného rádia

One, verejnoprávne rádio FM dalo priestor aj skupinám ako Vetroplach, Para či Stereo.

Rádio Fajn hralo zo slovenských interpretov najviac Le Payaco a Daru Rolins.

V porovnaní s českými rádiami zisťujeme, že v ich vysielaní dostali viac

priestoru slovenskí interpreti ako Tina, No Name a Pavol Habera.

Koncom minulého roka, Roka slovenskej hudby, sa pieseň slovenskej country

skupiny Veslári dostala na 3. miesto v celosvetovom rebríčku country rádií. Na

Slovensku sa medzi najhranejšími interpretmi neobjavila. Úspech jej zaručilo

umiestnenie piesne na web stránke MySpace, kde si ju všimli a začali hrať v rádiách.107

107 Veslári už prví v Európe, 2006.

65

Podobný príklad by sme mohli uviesť pri prievidzskej skupine Nič nové.

Skladbu tejto hudobnej skupiny hrajú v americkom rádiu. Vďaka MySpace.108

Nič nové? Práve naopak.

Vďaka internetu sa slovenské kapely dostávajú za oceán, ale u nás sa presadiť

nevedia. Aj tento fakt naznačuje potrebu zmeny. Akým smerom, o tom sa zmieňujeme

v ďalšej časti.

108 Neznáma kapela zo Slovenska v americkom rádiu, 2007.

66

3. Náčrt budúcich možností šírenia slovenskej hudobnej tvorby

Ako sme sa už zmienili, médiá, ak pod nimi rozumieme rozhlas a televíziu,

strácajú svoje primárne postavenie a ich úlohu preberá internet. Anna Fischerová109 vo

svojom príspevku Médiá a kultúrna výchova uvádza, že sa väčší dôraz kladie na

diferenciáciu a možnosť voľby v oblasti vzdelávania. Takisto sa zvyšuje miera

participácie vzdelávacích subjektov na projektovaní vlastnej vzdelávacej cesty, čo by

sme mohli, v prípade našej problematiky označiť ako trend vedúci k tomu, že

poslucháči si sami vyberajú, čo budú počúvať, a teda sami sa podieľajú na svojom

vzdelávaní v rámci obohacovania rozhľadu v hudobnej oblasti a takisto v rámci rozvoja

svojej osobnosti. Znamená to tiež, že už nie je striktne dané, že ľudia sa k hudbe

dostanú len prostredníctvom rozhlasového vysielania, ale že si svoje vysielanie

vytvárajú sami. Otvorením nových možností sa ľudia stávajú nezávislejšími

a slobodnejšími. Vzniká tu priestor na vznik novej virtuálnej hudobnej kultúry, „...

založenej menej na hmote a viac na ľudskej fantázii, imaginácii a inteligencii.“110

Druhou stránkou mince je tu však možnosť neschopnosti resp. nevedomosti orientovať

sa v takom veľkom množstve informácií.

Médium ako šíriteľ kultúry podlieha jej základnému princípu, a to princípu

komunikácie. Kým v klasických časoch, ako sa píše v príspevku Pravdovej111 obsah

vysielania určovalo médium a poslucháč bol len pasívnym prijímateľom, nastáva čas,

keď sa vzťah medzi médiom a prijímateľom stáva interaktívny. Iba prostredníctvom

tohto systému sa totiž môže kultúra ďalej šíriť. Komunikácia ako základné východisko

šírenia a uchovávania kultúry pre ďalšie generácie. Vo výsledkoch výskumu sledujeme,

že rádiá väčšinou priestor na komunikáciu medzi nimi a poslucháčmi neposkytujú.

Ak by sme sa pozreli na americký kontinent, zistili by sme, že tam vznikli

spoločnosti, ktoré vedú v oblasti hudby seriózne výskumy. Zaoberajú sa šírením hudby

prostredníctvom internetu. Internet sme už v predchádzajúcich riadkoch označili za

novodobé médium, ktoré mladá generácia ovláda. Bežne rozšírené je aj tzv. sťahovanie

piesní z internetu. Po ňom môže nasledovať napaľovanie na CD a rozširovanie medzi

109 Fischerová, 1998, s. 39. 110 Lexmann, 2002b, s. 30. 111 Pravdová, 1999, s. 105.

67

kamarátmi. Ide asi o najľahšie šírenie hudby medzi mladými ľuďmi. Najľahšie,

najlacnejšie a najprístupnejšie zároveň. Stačí mať technické vybavenie a človek ušetrí

za hudbu v porovnaní s kúpou CD z obchodu. Ako sme si však v minulosti mohli

všimnúť, proti takémuto počínaniu vzišla kampaň Kopírovanie zabíja hudbu. IFPI-

medzinárodná federácia fonografického priemyslu vyhlásila kopírovanie za zabíjanie

hudby v zmysle, že ak ľudia počúvajú hudbu stiahnutú z internetu či z napáleného CD,

porušujú tak autorské práva vydavateľa. Znamená to, že vydavateľstvá nemajú

z takéhoto šírenia zisk. Mohlo by sa zdať, že sme odbočili od témy, lebo sme sa dostali

k súkromnému zaobstarávaniu CD nosičov a hudby. Nesmieme však zabúdať, že aj

internet sme zaradili medzi médiá a pri splnení podmienok interaktivity- komunikácie

medzi vysielateľom a prijímateľom, sa šírenie hudby takýmto spôsobom zdá ako

schodný variant. Musela by sa však odstrániť prekážka jeho nelegálnosti. Ak si túto

schému rozoberieme, problém vzniká hlavne pri porušovaní práv výrobcov zvukových

záznamov. V prípade, že si umelec sám „zavesí“ svoje piesne na internet a poskytne

fanúšikom voľný prístup k nim, ako to už viackrát urobil český pesničkár Jarek

Nohavica, ale aj slovenský bubeník Martin Valihora, môžeme predpokladať, že z toho

nebude mať žiaden príjem. Vynechal jeden článok v reťazci, v ktorom sa hudba dostáva

od jej tvorcu k poslucháčovi. Nástup sťahovania piesní z internetu by znamenal

výpadok činnosti vydavateľstiev. Ako poznamenal Juraj Koiš,112 vydavateľstvá aj

interpreti by si mali uvedomiť, že bez médií by neexistovali. Vyriešil by sa tak finančný

problém pre médiá. Keby si hudobnú tvorbu mohli legálne „stiahnuť“ z internetu

a vysielať ju, obohatil by sa tak ich hudobný repertoár bez prihliadnutia na ich finančné

možnosti a teda aj na veľkosť rádia. Vysielanie rádia by teda nestálo na možnej dohode

medzi hudobným dramaturgom a vydavateľstvom, ale oveľa viac by záležalo na výbere

hudobného dramaturga. Tým si môžeme vysvetliť aj fakt, že v štyroch skúmaných

rádiách vedia dramaturgovia pracovať aj bez hudobného vzdelania. Zdá sa, že úlohou

hudobného dramaturga nie je určovať kvalitu ale úspech u väčšiny poslucháčov.

Problém by však nastal na strane umelcov. Tí by z voľného sťahovania si ich

tvorby nemali žiaden finančný prínos. A dostali by sa ku konštatovaniu hudobníka

Whiskyho, že na tvorbu umenia stačí srdce a talent. Zostáva otázkou, ako by to bolo

s jeho šírením. Veď aj nahrávacie štúdio niečo stojí. A ak si vezmeme kvalitu

slovenských hudobných nahrávok, ktorú dramaturgovia českých rádií označili za

112 Koiš, 2005a.

68

pozitívum, bola by škoda o toto špecifikum prísť. Pri zachovaní kvality nahrávania

a tvorby slovenskej hudby vidíme nutnosť poskytovania financií umelcom. Ak by sme

uvažovali v intenciách spoplatnenia sťahovania hudobnej tvorby z internetu za pre

potencionálnych poslucháčov výhodných podmienok, splnilo by sa aj finančné

zadosťučinenie umelcov a tiež podmienky splnené doterajším nelegálnym sťahovaním.

Teda šírenie hudobnej tvorby, podpora rozmanitosti, utváranie poslucháčskej základne

interpreta, vytváranie pozitívneho vzťahu k interpretovi a k jeho tvorbe, zlepšovanie

prístupnosti k hudbe na základe poslucháčskej voľby. Keď sa dostaneme ku otázke, čo

vlastne hudbu zabíja, zistíme, že sú to vlastne financie. Hudba, ktorú nezastrešuje silné

vydavateľstvo- zahraničná firma, má podľa výskumu menšie šance preraziť a udržať sa

v masmediálnom priestore, najmä v rádiách, ktoré sme zaradili do skupiny

„mainstreamových“. Tvrdíme tak s prihliadnutím na fakt, že rádio sa musí podriaďovať

požiadavkám trhu, a teda vydavateľstva a zadávateľov reklamy. V závislosti od veľkosti

rozhlasovej stanice sa pohybuje slobodná voľba hudobného dramaturga ovplyvňovať

výber piesní do vysielania. Prostredníctvom nášho výskumu sme zistili, že slobodná

voľba dramaturga závisí od jeho schopnosti dohodnúť sa s vydavateľstvom.

Priepustnosť alternatív do vysielania rozhlasovej stanice závisí od financií. Sú to teda

financie, ktoré zabíjajú hudbu. Keď si situáciu zhrnieme, bez financií sa hudba

nedostane k poslucháčovi, ale zároveň sú to financie, ktoré hudbe bránia do vysielania

sa dostať. Každá minca má dve strany. Preto zdôrazňujeme dôležitosť kritického

nazerania na problém a na nevyhnutnosť existencie možnosti voľby. Lebo v konečnom

dôsledku je práve absencia možnosti voľby, ktorá ničí hudbu najviac.

Zaujímavým protikladom k Adornovmu tvrdeniu o rozdelení hudby na vážnu

hudbu pre intelektuálov a pop hudbu pre masy, je názor Shilsa. S ním sa stotožňuje aj

Vladimír Godár. Motív ich myšlienok tvorí idea nasýtenia trhu. Produkcia hudobných

diel rovnakého charakteru nebude vždy prinášať zisk. Keď sa saturujú potreby

poslucháčov, vytvára sa priestor pre umelcov, ktorí hudobný trh inovujú svojimi

kreatívnymi nápadmi. Tak akoby sa vytvárali módne trendy súvisiace s hudobnou

kultúrou.113

Hoci aj „bežné“ rozhlasové stanice ponúkajú vysielanie prostredníctvom

internetu, túto možnosť zatiaľ veľa poslucháčov nevyužíva. Preto nás úplne neuspokojí

ani nápad naladiť si podľa výskumu najvhodnejšie regionálne stanice G3 a Zet

113 Podpera, 2006, s. 34.

69

a celoplošné FM cez internet. Poslucháči uprednostňujú počúvanie cez klasický

rozhlasový prijímač. Ak sa však zameriame na to, kto tvorí väčšinu poslucháčov rádia

cez internet, zistíme, že sú to podľa www.vyskumy.sk najmä študenti a mladší

užívatelia internetu vo veku do 29 rokov.114 Teda sa nám potvrdzuje hypotéza o bližšom

prepojení medzi mladými ľuďmi a technológiami.

Počúvanie klasickej rozhlasovej stanice, ako sme skúmali, cez internet nespĺňa

však požiadavku mať hudbu stále pri sebe a obzvlášť hudbu podľa vlastného výberu.

Už aj vydavateľstvá si uvedomili fenomén „sťahovania“ hudby z internetu.

Jedno z nich Universal Music by malo spustiť projekt bezplatného sťahovania hudby,

ktoré bude legálne. Projekt by sa podľa správy115 mal uživiť časom z reklamných

zdrojov. Otázkou však je, akú hudbu bude vydavateľstvo prostredníctvom internetu

ponúkať. Ak pôjde o „mainstream“ ako v rádiách, pôjde len o ďalšie rozšírenie

populárnej kultúry.

Jedným z hlavných dôvodov pre zakúpenie satelitného rádioprijímača sú však

naopak aj rozhlasové stanice, ktoré reklamu nevysielajú.116. Bolo by teda zaujímavé

zistiť, aká hudba sa prostredníctvom týchto rozhlasových staníc vysiela. Lebo ak by sme

stanovili reklamu za jeden z hlavných dôvodov vysielania „mainstreamu“, mohli by

sme usúdiť, že ak sa nevysiela, hudobní dramaturgovia sú od nej nezávislí a teda môžu

vyberať hudbu podľa iných kritérií. Napríklad podľa jej kvality.

Keď sa pristavíme pri ďalšej technologickej novinke, konkrétne podcastingu,

ktorý ako prvé rádio spustilo na Slovensku rádio FM, zisťujeme, že šíreniu hudby

prostredníctvom tejto vymoženosti bránia podľa slov šéftechnika Martina Páleníka

autorské zákony.117

Podcasting by sme mohli charakterizovať ako sťahovanie multimediálnych dát

na osobné prehrávače. Je tu teda splnená podmienka mať hudbu stále so sebou. Hudbu

si však nemožno kvôli už spomínaným autorským zákonom „stiahnuť“. Podcasting by

sme ale v našich úvahách mohli označiť za cestu, ako sa pod vedením vzdelaného

hudobného dramaturga, aby bola splnená myšlienka popularizácie hudby, mohla ľuďom

sprostredkovávať kvalitná hudba. Podcasting však umožňuje umiestňovanie

114 Rozhlas počúvajú cez internet najmä mladší muži. 2006. 115 Klembara, 2006. 116 Čaká sa prudký rast trhu digitálnych rádioprijímačov. 2006. 117 Kočišek, 2006.

70

audiovizuálnych súborov na internete hocikomu, kto má na to technické vybavenie,

ktoré, koniec koncov, nie je až také náročné.

Keby sme chceli navrhnúť ideálnu cestu šírenia kvalitnej hudby, skombinovali

by sme technológiu podcastingu zo strany poslucháčov, ktorí si túto službu nastavia

a potom sa im už súbory automaticky „sťahujú“, službu vydavateľstiev poskytovať

hudbu zadarmo, hoci zaujímavé by bolo vytvoriť komunitu medzi umelcami

a poslucháčmi a to tak, že umelci by sami na web ukladali svoju hudbu a za poplatok by

si ju poslucháči mohli prostredníctvom podcastingu „stiahnuť“. Existovalo by tak

priame prepojenie umelcov s poslucháčmi a bola by zaistená aj finančná otázka. Ak by

sme sa zamerali na vysielanie rádií, schodná sa nám zdá technológia digitálnych

rádioprijímačov bez reklamy. Rozšírenie tejto technológie sa javí podľa článkov

pravdepodobnejšie. Zatiaľ čo veľký boom podcastingu sa neočakáva, čaká nás prudký

nárast trhu digitálnych rádioprijímačov.

Rozmáha sa aj fenomén legálneho „sťahovania“ hudby z internetu. Tu sa však

ako prekážka objavuje fakt, že hudbu si nemožno napáliť na CD alebo s ňou pracovať

v inom formáte. Teda nahrávanie CD ostáva doménou vydavateľstiev. A tak aj

záležitosť kvality nahrávky. Vyzerá to na situáciu, do ktorej by mala vstúpiť tretia

strana zabezpečujúca zisky vydavateľstvám, ktoré by nešli na úkor rozmanitosti

ponúkanej hudobnej tvorby a zároveň by nesiahali do vreciek poslucháčov.

V moderných technológiách sa podmienky menia veľmi rýchlo. V najbližšej

dobe sa očakáva, že ľudia si hudbu z internetu budú môcť sťahovať bez následných

obmedzení. Je totiž nelogické, aby si niekto predplatil voľný prístup k hudbe, stiahol si

ju a nemohol ju ďalej voľne používať, teda si ju napríklad stiahnuť do prenosného

prehrávača alebo napáliť na CD, zatiaľ čo človek, ktorý si hudbu nelegálne kopíruje,

môže s ňou robiť všetko. Nemožno sa potom diviť, že predaj hudby v on-line

obchodoch nerastie zďaleka tak rýchlo, ako klesá predaj klasických CD. Platí tu

pravidlo, že čím viac sa nahrávacie spoločnosti snažia chrániť hudbu v internetových

obchodoch, tým menej praktické je to pre ľudí, z čoho vyplýva, že radšej si hudbu

ukradnú.

V predchádzajúcich riadkoch sme uvažovali o možnosti, ako by sa tieto krádeže

dali zlegalizovať. Onedlho sa má táto možnosť stať skutočnosťou. Mala by sa totiž

71

zrušiť ochrana digitálnych hudobných nahrávok. Iba tak sa totiž internetové obchody

s hudbou môžu stať vyrovnanými súpermi pirátov.118

Potom už bude potrebné „len“ naučiť ľudí kupovať si hudbu, teda investovať do

kultúry. Istá forma internetového obchodu s hudbou by totiž mohla byť formou nového

média. Vyhovuje želaniu poslucháčov, obsahuje špecializované hudobné žánre, pričom

zastúpená by mala byť aj slovenská hudba. Ak bude po nej dopyt, mala by sa mu

prispôsobiť aj ponuka. Išlo by tak o vzájomné ovplyvňovanie sa medzi poslucháčmi

a médiom, čím by bola splnená podmienka interaktivity. Aj keď výber spôsobu

počúvania hudby bude stále na poslucháčoch, otvára sa tak širšia možnosť na jej

ponúkanie. Znamená to, že forma nového média nebude viac zväzovaná formátom

a teda sa ani nemusí správať ako predĺžená ruka vydavateľstva. Na podmienku zrušenia

ochrany digitálnych nahrávok by v tom prípade museli pristúpiť všetky vydavateľstvá.

Čo môžeme očakávať, lebo ak sa na tento krok podujme čoskoro jedno z nich, ostatné

nebudú chcieť zaostávať. V prípade legálneho „sťahovania“ hudby z internetu by to

mohlo znamenať aj zmenu na trhu slovenských rozhlasových staníc. Otázkou však

zostane, či je klasická forma rozhlasového vysielania schopná ďalej spĺňať nové

požiadavky. A či práve viac ako šesťstotisíc ľudí, ktorí v prieskume uviedli, že

nepočúvajú rádio, nenaznačuje nový trend smerovania spôsobu šírenia hudobnej tvorby.

Myslíme si, že súčasné vysielanie „mainstreamových“ rádií podporuje

myšlienku straty hodnôt, ktorú vyslovil hudobný skladateľ Vladimír Godár

a neposkytuje priestor pre kvalitu, lebo kvalita ako taká sa nepovažuje v ich prostredí za

hodnotu. „Mainstreamové“ rádiá zároveň šíria populárnu hudbu. Vyslovili sme

pochybnosť, či tá dokáže byť nositeľkou národnej kultúry. Ak by sme pripustili, že

nedokáže, otvára sa tu ďalšia úloha nového média. Zároveň si však myslíme, že je

zložité určiť, čo je to populárna hudba. Keby sme si tento pojem rozobrali podľa

významu slova populárny, je to hudba, ktorá sa páči. Tu sa dostávame do pozície, kedy

vidíme, že je veľmi ťažké tvrdiť, ktorá hudba nesie znaky národnej kultúry a či a kedy

sa s názorom Scrutona môžeme stotožniť.

S novým médiom sa spája množstvo ďalších otázok. Aká bude úloha hudobného

dramaturga, či ako sa zmení úloha hudobného vydavateľstva. Naskytá sa tu priestor na

propagáciu slovenskej hudobnej kultúry, obzvlášť špecializovaných menšinových

žánrov, miesto na oboznamovanie sa s vážnou hudbou, ktorú nemožno počuť v rádiu.

118 Bella, 2007.

72

Toto všetko znamená otvorené možnosti pre ďalšie články vedúce od interpreta

k poslucháčovi, zisťovanie ich potrebnosti a zvyšovanie ich efektívnosti. Lebo ako sme

aj prostredníctvom výskumu zistili, najväčším problém predstavuje nedostatok

alternatívy pre mladého poslucháča. A práve internet mu ju môže poskytnúť. Nesmieme

tiež zabúdať na to, že so zmenou funkcie hudby sa viaže aj zmena funkcie média.

A tento fakt nám potvrdzuje, že sa čaká na nové médium a je len otázkou času, kedy sa

s ním zoznámime. Zaplnila by sa ním medzera v trhu a možno by znamenalo aj impulz

na nový trend v hudbe. Hudbu hodnotnú. A takisto nový pohľad na globalizáciu, ktorá

nemusí vždy znamenať negatívum. Treba len objaviť jej dobré stránky a využiť ich.

Napríklad prostredníctvom projektu žánrového internetového média prepojeného

s viacerými krajinami. Aby sa ostatné kultúry stali obohatením pre tú našu. A naopak.

Veď ak sa pieseň slovenskej country skupiny dostane na 3. miesto

v celosvetovom rebríčku country rádií, s istotou môžeme tvrdiť, že máme svetu čo

ponúknuť.

Aby sa však mladí ľudia mali možnosť dostať ku kvalitnej hudbe, je na mieste

požiadavka splnenia podmienky profesionalizácie jednotlivých zložiek. Hoci výber

zostane na poslucháčovi, bude mať možnosť vybrať si. A tu sa skrýva možno aj

odpoveď na spôsob riešenia krízy slovenskej kultúry. V podpore rozmanitosti

a tvorivosti v pravom slova zmysle.

73

Záver

V diplomovej práci sme sa snažili ponúknuť ucelený pohľad na súčasnú situáciu

slovenskej hudobnej kultúry v masmediálnom priestore so zameraním na rozhlasové

prostredie a zároveň načrtnúť jej možné budúce smerovanie. Rozanalyzovali sme si

problematiku súčasnej (slovenskej) spoločnosti a kultúry zároveň s prihliadnutím na

globalizačné tendencie a potrebu popularizácie hudby a podpory rozmanitosti a získania

kritického pohľadu spojeného so schopnosťou rozlíšiť kvalitu od braku.

Vo výskume sme sa prostredníctvom odpovedí hudobných dramaturgov

dozvedeli, že väčšina našich teoretických východísk sa nám potvrdila. Na základe nami

určených požiadaviek (vysielanie slovenskej hudobnej tvorby, interaktivita média,

hudobné vzdelanie dramaturga, výskyt špecializovaných hudobných žánrov vo vysielaní

a náročnosť kritérií na kvalitnú slovenskú pieseň), ktoré sme si podopreli informáciami

z odbornej literatúry či aktuálnych článkov z tlače, vytýčili sme rozhlasové stanice

s najväčšou pravdepodobnosťou približujúce sa k ideálu formujúcemu mladých

zástupcov publika elektronických médií v kritické, rozhľadené a rozvíjajúce sa

osobnosti. Po zhodnotení reálnej situácie počúvanosti slovenských rozhlasových staníc

a ich schopnosti naďalej spĺňať poslucháčske požiadavky, pokúsili sme sa na základe

nami vytvorených kritérií a technologických noviniek vytvoriť formu nového média.

Ako si možno všimnúť, medzi použitými zdrojmi sa často objavujú odkazy na

webové stránky. Vyplýva z toho, že pociťujeme nedostatok odbornej literatúry

a periodík viažucich sa k slovenskej hudobnej kultúre a s tým spojenú potrebu

profesionalizácie jednotlivých článkov vedúcich od interpreta k poslucháčovi. Zistili

sme, že slovenskej hudobnej kultúre je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a jej

propagáciu zosúladiť so zmenami, ktoré prebiehajú v oblasti technológií. K tomu

všetkému je nevyhnutné uskutočniť ďalšie výskumy, ktoré by sa zameriavali na zmenu

pozície hudobného dramaturga, hudobného vydavateľstva, analýzu slovenského

poslucháča, jeho želaní a potrieb, nevynímajúc smerovanie hudobného vzdelávania.

A to všetko práve preto, aby sa nenaplnili katastrofické scenáre o strate kultúrnej pamäti

a kultúrneho povedomia Slovákov, preto, aby sa pocit nutnosti príchodu zmeny využil

dobrým smerom. Lebo ak si chceme niečo vážiť, musíme to najprv poznať.

74

Zoznam bibliografických odkazov:

BERANOVÁ, Věra: Vztah estetického a národního vědomí. In: Utváranie národnej a kultúrnej identity, zborník z 1. medzinárodného seminára „Slovenská kultúra v multikultúrnej Európe“. / [zodpovedná redaktorka Katarína Podoláková] ACTA CULTUROLOGICA, Katedra kulturológie, FF UK v Bratislave, Zväzok č. 2. Bratislava: EL&T, s.r.o. 1998. s. 42-43. DISMAN, Miloslav- NOVÁKOVÁ, Eliška- SMRČKA, Ferdinand- VANČATA Oldřich: Rozhlas jako pomocník školy (Příspěvek k metodice pořadů pro školy a mládež). Praha: Státní pedagogické nakladatelství, n.p. 1964. s. 27-126. DRÁBEK, Václav: Popularizace hudby. Praha: H&H. 1992. s. 6-33. FISCHEROVÁ, Anna: Médiá a kultúrna výchova, In: FISCHEROVÁ, Anna a kol.: Kulturologické štúdie. ACTA CULTUROLOGICA. Zväzok č. 3. Bratislava: Katedra kulturológie. FF UK v Bratislave. 1998. s. 39. FUKAČ, Jiří: Interpretace hudebního umění jako faktu živé kultury. In: PLESNÍK, Ľubomír: Ako vstupovať do živej kultúry. Kapitoly z literárnej vedy a estetiky. Nitra: Fakulta prírodných a humanitných vied. Vysoká škola pedagogická Nitra. 1995. s. 120-127. GACÍK, Milan: Kultúra a samospráva s výhľadom do tretieho tisícročia. In: Kultúrna politika. Zborník zo seminára. Kultúra a samospráva. Banská Bystrica: Adade, s.r.o. 1999. s. 12. GAŽOVÁ, Viera: Perspektívy kulturológie. ACTA CULTUROLOGICA. Zväzok č. 10. Katedra kulturológie, FF UK v Bratislave. Bratislava: PEEM. 2003. s. 129-204. GAŽOVÁ, Viera: Sic et non- alebo- Teraz sme všetci multikulturalisti. In: FISCHEROVÁ, Anna a kol.: Rozmanitosť kultúry. ACTA CULTUROLOGICA. Zväzok č. 4. Katedra kulturológie. FF UK v Bratislave. Bratislava: Peter Mačura. 1999. s. 22-24. GODÁR, Vladimír: Rozhovory a úvahy. Bratislava: AEPress, s.r.o. 2006. s. 68. GREGOVÁ, Renáta- RUSNÁK, Juraj- SABOL, Ján S.: Interpretácia textov elektronických masových médií. Stručný terminologický slovník. Prešov: Filozofická fakulta. Prešovská univerzita v Prešove. 2004. s. 57. LEXMANN, Juraj: Audiovizuálne médiá a hudobná kultúra. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV. 2002a. s. 10. LEXMANN, Juraj: Hudobné vedomie v masmediálnej spoločnosti. Poznámky k pojmom a súvislostiam. In: Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku / [zodpovedný redaktor Juraj Lexmann] Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV. 2002b. s. 30. MAŘÍKOVÁ, Hana ... [et al.]: Velký sociologický slovník. Praha: Karolinum. 1996. s. 548.

75

MEZŘICKÝ, Václav: Globalizace, Praha: Portál, s.r.o. 2003. s. 12. MIKO, František: Živá kultúra. In: PLESNÍK, Ľubomír: Ako vstupovať do živej kultúry. Kapitoly z literárnej vedy a estetiky. Nitra: Fakulta prírodných a humanitných vied. Vysoká škola pedagogická Nitra. 1995. s. 9-19. MISTRÍKOVÁ, Zuzana: Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku (1990-1999). Bratislava: Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska. 2000. s. 17-300. PRAVDOVÁ, Hana: Mediálna kultúra v procese globalizácie. In: FISCHEROVÁ, Anna a kol.: Rozmanitosť kultúry, ACTA CULTUROLOGICA. Zväzok č. 4. Katedra kulturológie, FF UK v Bratislave. Bratislava: Peter Mačura. 1999. s. 105. PODPERA, Rastislav: Poznámky k formovaniu hudobnej kultúry a funkcii hudby prostredníctvom médií. In: LEXMANN, Juraj (ed.): Hudobná kultúra pod vplyvom médií. Musicologica Slovaca et Europaea, XXII. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV. 2005. s. 9-24. PODPERA, Rastislav: Quo vadis musica. Bratislava: VEDA. 2006. s. 29-41. PRINGLE, Peter K.- STARR, Michael F.: Electronic media management. Burlington: Elsevier. 2006. s. 110. SCRUTON, Roger: Průvodce inteligentního člověka po moderní kultuře. Praha: Academia. 2002. s. 9-146. ŠIMKOVÁ, Katarína: Slovenská hudba v slovenských rádiách. Ročníková práca. Prešov: Filozofická fakulta. Prešovská univerzita v Prešove. 2005. ŠPETKO, Jozef: Človek v sieťach. Slovenské slovo z rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Bratislava: Kalligram. 2005. s. 49-65. TATARKA, Dominik: Kultúra ako obcovanie. Výber z úvah. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku. 1996. s. 59-83. ŽILKOVÁ, Marta: Výhry a prehry mediálnej drámy. Bratislava: Slovenský rozhlas. 2004. s. 10-19. Články v periodickej tlači: BÁLIK, Peter: Laureáti alternatívnej hudby odchádzali z udeľovania tohtoročných Aurelov znechutení. Menšinové žánre stále v podzemí. In: Denník SME, Bratislava: Petit Press a.s., 29.3.2006. ČOBEJOVÁ, Eva: Naozaj kríza? [online]. In: Týždenník Týždeň, Bratislava: Vydavateľstvo W PRESS a.s., Číslo 22, ročník 2, 2005. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=2766&idiss=59>

76

ČORNÁ, Tina: Pocit viny má mamutie následky. In: TV OKO, Bratislava: Petit Press, a.s., Číslo 43, 2006. HABLÁKOVÁ, Martina: Finalisti SuperStar nemajú hity. In: Denník SME, Bratislava: Petit Press a.s., 18. 11. 2005. HABLÁKOVÁ, Martina- MATEJČÍKOVÁ, Daša: K čomu bol remake balady Mekyho? Bol to komerčný ťah. In: Denník SME, Bratislava: Petit Press a.s., 21.3.2006. JASLOVSKÝ, Marian: Slovenské tóny v českom éteri: rozhlasové Československo trvá. In: Denník SME, Bratislava: Petit Press a.s., 16.12.2006. JAUROVÁ, Zora: Hľadá sa spoločná kultúra? [online]. In: Týždenník Týždeň, Bratislava: Vydavateľstvo W PRESS a.s., Číslo 20, ročník 2, 2005. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=2651&idiss=57> Kríza v slovenskej kultúre? [online]. In: Týždenník Týždeň, Bratislava: Vydavateľstvo W PRESS a.s., Číslo 22, ročník 2, 2005. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=2764&idiss=59> KUŠNIERIK, Juraj: Slová o kultúre. [online]. In: Týždenník Týždeň, Bratislava: Vydavateľstvo W PRESS a.s., Číslo 21, ročník 2, 2005. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=2691&idiss=58> Nohavica fandí našim raperom. Tlačová správa TASR. In: Denník SME. Bratislava: Petit Press a.s., 28.3.2006. ŠUBA, Andrej: Ceny majú aj interpreti a skladatelia hudobnej klasiky. In: Denník SME, Bratislava: Petit Press a.s., 11.12.2006. ULIČIANSKA, Zuzana: Návrh štátneho rozpočtu 2007 na kultúru. In: Denník SME, Bratislava: PETIT PRESS, a. s., 26.10.2006. ZAJAC, Peter: Nekultúra spoločnosti. [online]. In: Týždenník Týždeň, Bratislava: Vydavateľstvo W PRESS a.s., Číslo 22, ročník 2, 2005. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=2765&idiss=59> Články na internete: BELLA, Tomáš. Hudba bez obmedzení? Čoskoro. [online]. [14.2.2007]. Dostupné na internete: <http://pocitace.sme.sk/c/3145603/Hudba-bez-obmedzeni-Coskoro.html> Čaká sa prudký rast trhu digitálnych rádioprijímačov. eTREND. [online]. [11.1.2006]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=spravy&id=1195 > KLEMBARA, Michal: Hudba zadarmo od Universal Music. [online]. [31.8.2006]. Dostupné na internete: <http://www.inet.sk/clanok/3842/hudba-zadarmo-od-universal-music>

77

KOČIŠEK, Lukáš: Pomalý príchod fenoménu podcasting. TREND Holding [online]. [26.5.2006]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/radia/clanok.php?clanok=1579>

KOIŠ, Juraj: Komu a koľko platia rádiá za pesničky? [online]. [24.1.2005]. Dostupné na internete: <http://www.radiotv.cz/radio-clanky/3002/komu-a-kolko-platia-radia-za-pesnicky-.html>

KOIŠ, Juraj: Portál GoFun bohatší o žánrové internetové rádiá. [online]. [27.9.2005]. Dostupné na internete: <http://www.radioweb.sk/text/text.phtml/1032/portal-gofun-bohatsi-o-zanrove-internetove-radia > Neznáma kapela zo Slovenska v americkom rádiu. [online]. [6.2.2007]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=pelemele&id=1506> Peter Lipa: Nevmestím sa do formátu slovenských rádií. [online]. [27.7.2006]. SITA a.s. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=spravy&id=1367> Rádio_FM s ďalšou technologickou novinkou. [online]. [22.6.2006]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=spravy&id=1342> Rock FM nahrádza nové Rádio FM. Slovenský rozhlas. [online]. [2.11.2004]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=spravy&id=734 > Rozhlas počúvajú cez internet najmä mladší muži. Tlačová správa TASR. [online]. [17.7.2006]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=spravy&id=1359 > Téma: Pesničky na želanie- áno či nie? Internetová diskusia. [online]. [13.6.2006]. Dostupné na internete: <http://www.radia.sk/?zobraz=diskusia&type=1&id=533 > TLIS - opäť prichádza alternatíva na sieti. [online]. [21.2.2006]. Dostupné na internete: <http://www.radioweb.sk/text/text.phtml/1158/tlis---op-t-prichadza-alternativa-na-sieti> Veslári už prví v Európe. [online]. [1.2.2007]. Dostupné na internete: <http://www.infobudka.sk/clanky/clanokinfo.php?ID=881> 1000 slov o hodnotách a kultúre. Tlačová správa. [online]. [26.5.2005]. TREND Holding 2006. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=443>

78

Prílohy

Zoznam príloh:

Príloha A- Výsledky prieskumu počúvanosti slovenských rozhlasových staníc podľa

agentúry Median

Príloha B- Výsledky prieskumu počúvanosti slovenských rozhlasových staníc podľa

Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu

Príloha C- Poradie Slávik 2006

Príloha D- Výsledky Aurel 2005

Príloha E- Rozdelenie slovenských rozhlasových staníc

Príloha F- Vzor dotazníka pre hudobných dramaturgov

79

Príloha A- Výsledky prieskumu počúvanosti slovenských rozhlasových staníc podľa agentúry Median

Počet poslucháčov

2001 3/3

2002 3/3

2003 2/3

2003 3/3

2004 1/3

2004 2/3

2004 3/3

2005 1/3

2005 2/3

2005 3/3

2006 1/3

2006 2/3

Rádio Expres 104 412 559 546 627 661 763 788 887 857 934 955 Rádio Slovensko 1186 1109 1166 1092 1042 1051 867 845 841 783 888 859 Fun Radio 335 288 378 297 374 398 305 397 382 447 394 425 Rádio Okey 397 362 376 378 359 322 391 283 303 313 300 320 Rádio Regina 236 200 183 142 212 217 252 231 287 230 320 268 maďarské stanice 221 236 227 258 195 260 225 231 246 231 250 217 Jemné Melódie - - - - - - - - - - - 190 Rádio FM 503 369 423 352 346 276 230 206 196 176 190 162 Rádio Lumen 72 88 81 77 100 108 108 139 126 194 161 154 Rádio Twist / Viva 278 213 228 185 220 188 151 111 140 154 106 85

Rádio Dúha 57 47 73 57 76 34 77 48 16 32 16 42 Rádio Hey! - - - - - - - - - 10 24 40 N Rádio 140 96 87 64 93 50 33 59 34 29 14 36 Rádio Frontinus 44 18 21 19 24 12 12 22 17 13 28 36 rakúske stanice 6 4 - - 6 1 2 0 0 13 5 33 Rádio Devín 19 29 48 43 36 36 47 37 32 35 28 31 Rádio Kiks / Kiss 113 120 62 56 61 37 32 40 30 23 20 25 Rádio Žilina / Zet 36 - 18 25 26 21 23 12 9 12 18 18 české stanice 34 24 28 30 34 28 23 14 20 7 24 13 Rádio Patria 22 29 14 16 27 31 13 38 41 24 36 13 Rádio Adut / G3 14 14 7 - 1 1 4 5 7 17 15 13 Rádio Beta 4 17 29 30 28 24 22 40 17 18 17 12 Rádio Fajn - - - - - - - 0 2 3 1 7 RTI - - - - - - - - - 6 7 5 Rádio Max 11 32 8 17 5 6 20 11 20 5 12 5 Rádio Hit FM 36 22 12 16 20 32 13 27 24 14 13 3 Rádio Vatikán 11 7 - 4 1 2 4 2 7 0 3 1 BBC Londýn 5 1 - - 1 4 3 0 - 0 0 0 Rádio SiTy - - - - - - 0 1 0 5 0 0 Rádio GO DeeJay - - - - - - - - - 4 1 - Rádio Východ b1 161 96 93 138 115 148 123 122 109 88 71 - Rádio b1 34 37 23 26 14 27 8 13 17 20 18 - Rádio Rebeca 95 57 46 - - - - 8 20 21 15 - Rádio Forte / Naj 36 25 - 17 23 12 28 16 25 7 7 - Rádio Flash 31 41 18 20 24 36 29 35 19 21 - - Okey Top Rádio 11 3 7 - 8 5 1 5 11 15 - - Hviezda FM 74 65 32 52 42 - - - - - - - Slobodná Európa 4 14 13 4 - - - - - - - - Hlas Ameriky 13 1 - - - - - - - - - - rozhlas po drôte - - - - - - - - - - - - Rádio Tatry - - - - - - - - - - - - Rádio Ragtime - - - - - - - - - - - - Local FM - - - - - - - - - - - - D.C.A. Rádio - - - - - - - - - - - - počet poslucháčov v tisícoch, 14-79 rokov, počúval včera, Market & Media & Lifestyle, MEDIAN SK

80

Bratislavský kraj Rádio Expres 34.9 Rádio Slovensko 22.8 Fun Radio 14.6 Rádio Okey 11.6 Rádio Lumen 8.1 Hitradio Ö3 5.8 Rádio Regina 5.0 Rádio FM 4.4 Rádio Viva 4.1 Jemné Melódie 3.4

Trnavský kraj Rádio Expres 22.2 Rádio Slovensko 12.7 Rádio Regina 11.1 Danubius Rádió 7.8 Rádio Okey 7.3 Fun Radio 7.0 Sláger Rádió 5.9 Jemné Melódie 3.5 Kék Duna Rádió 3.2 Rádio FM 3.0

Trenčiansky kraj Rádio Slovensko 18.0 Rádio Expres 15.9 Fun Radio 10.0 Rádio Dúha 7.6 Rádio Okey 6.5 Rádio FM 5.6 Rádio Regina 3.7 Rádio Beta 1.8 Jemné Melódie 1.8 Rádio Lumen 1.7

Nitriansky kraj Rádio Expres 15.8 Rádio Slovensko 10.0 Fun Radio 5.5 Sláger Rádió 4.6 Kék Duna Rádió 3.4 N Rádio 3.1 Rádio Viva 2.3 Rádio FM 1.9 Rádio Lumen 1.7 Danubius Rádió 1.7

Žilinský kraj Rádio Expres 23.4 Rádio Slovensko 19.2 Fun Radio 14.2 Jemné Melódie 8.6 Rádio Lumen 6.5 Rádio Frontinus 6.3 Rádio Zet 3.1 Rádio Okey 3.1 Rádio FM 2.8 Rádio Regina 2.5

Banskobystrický kraj Rádio Slovensko 28.9 Rádio Expres 27.2 Rádio Okey 10.1 Fun Radio 8.4 Rádio Regina 6.0 Rádio Lumen 4.9 Danubius Rádió 4.0 Rádio Hey! 2.5 Rádio FM 2.4 Rádio Viva 1.7

Prešovský kraj Rádio Expres 20.3 Rádio Slovensko 19.3 Rádio Regina 11.9 Rádio Okey 11.1 Jemné Melódie 8.2 Fun Radio 7.9 Rádio FM 5.4 Rádio Lumen 3.1 Rádio Viva 1.6 Rádio Kiss 1.4

Košický kraj Rádio Slovensko 24.0 Rádio Expres 15.4 Fun Rádio 9.8 Rádio Okey 7.6 Rádio Regina 6.6 Jemné Melódie 6.0 Rádio FM 3.9 Rádio Kiss 2.7 Danubius Rádió 2.3 Rádio Viva 1.8

% populácie 14-79 rokov v jednotlivých krajoch, 2006/2 - počúval včera, Market & Media & Lifestyle, MEDIAN SK Zdroj: <http://www.radia.sk/?zobraz=prieskumy&src=1>

81

Príloha B- Výsledky prieskumu počúvanosti slovenských rozhlasových staníc podľa Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu

Počet poslucháčov

1/22002

2/22002

1/22003

2/22003

1/22004

2/2 2004

1/2 2005

2/2 2005

1/22006

2/2 2006

Rádio Slovensko 2050 2113 1977 1863 1795 1745 1668 1713 1545 1541 Rádio Expres 345 600 764 932 904 1114 1186 1313 1318 1254 Rádio Regina 427 414 514 604 673 650 682 686 641 691 Fun Radio 491 432 377 491 491 477 541 568 509 541 Rádio Okey 541 455 432 473 445 450 414 386 409 368 Rádio_FM 673 604 641 523 459 273 259 236 282 282 Rádio Lumen 168 136 141 168 232 227 209 232 232 250 Jemné Melódie - - - - - - - - - 250 Rádio Twist / Viva 418 386 345 332 273 214 227 200 191 145 Rádio Patria 139 136 136 141 127 127 132 127 136 123 Danubius Rádió 164 136 164 164 136 123 114 114 95 105 Sláger Rádió 141 136 145 164 132 123 100 114 95 91 N Rádio 173 132 90 91 73 55 82 86 68 77 Kossuth Rádió 109 95 82 118 86 82 64 82 73 73 Rádio Devín 89 95 100 118 91 64 59 73 100 68 Rádio Hey! - - - - - - - 14 50 68 Rádio Dúha 86 59 64 55 64 50 50 55 64 41 Rádio Frontinus 36 36 36 32 18 27 36 23 32 41 Petöfi Rádió 36 50 45 64 45 41 36 36 41 36 Rádio Beta 55 50 45 50 41 50 50 36 45 36 Kék Duna - - - - - 36 36 32 27 36 Rádio Kiss - - - - - - - - 23 36 NEV SRo 41 36 50 64 45 36 50 36 32 32 ČRo 1 Radiožurnál 50 41 59 55 41 41 27 36 41 32 Juventus - - - - - 18 18 23 14 23 Rádio Max 21 9 9, 14 14 9 18 14 23 18 RTI - - - - - - 18 9 14 18 Rádio Zet - 27 18 45 45 32 18 18 23 14 Rádio G3 - - - 14 14 5 18 14 18 14 Radio Go Deejay - - - - - - - - 5 9 Rádio Vatikán 18 18 5 9 14 5 5 9 5 9 Rádio Inet 5 9 5 5 5 5 9 5 5 18 Rádio Fajn - - - - - 5 5 5 5 5 Rádio SiTy - - - - - 5 9 5 5 5 Rádio Hit FM 23 23 18 14 14 9 14 5 5 0 Rádio 7 - - - - - - - - 0 0 Rádio b1 41 55 55 50 45 45 32 50 59 - Rádio Východ b1 236 250 218 255 232 182 214 205 205 - Rádio Naj - - 36 23 36 32 32 27 18 - Rádio Rebeca 123 145 118 - - 27 32 23 18 - iné české stanice 32 32 18 32 45 36 32 41 41 41 iné maďarské stanice 55 55 50 55 59 23 9 14 14 18 rakúske stanice 18 17 18 14 14 18 14 18 18 9 nepočúval žiadne rádio 586 577 627 541 650 641 645 582 545 636 počet poslucháčov v tisícoch, 14 a viac rokov, počúval včera, OMV SRo; respondent mal možnosť viacerých odpovedí

82

Bratislavský kraj Rádio Expres 30.9 Rádio Slovensko 28.8 Fun Radio 17.7 Rádio Regina 16.1 Rádio Okey 9.8 Rádio Viva 6.1 Jemné Melódie 6.1 Rádio Devín 2.9 Rádio_FM 2.6 Rádio Hey! 2.4

Trnavský kraj Rádio Slovensko 28.5 Rádio Expres 20.5 Rádio Regina 14.2 Fun Radio 13.1 Rádio Okey 8.5 Rádio Patria 6.6 Rádio_FM 6.3 Rádio Viva 4.6 Kossuth Rádió 4.0 Jemné Melódie 3.4

Trenčiansky kraj Rádio Slovensko 40.5 Rádio Expres 29.9 Rádio Okey 13.1 Fun Radio 12.0 Rádio Regina 7.5 Rádio Dúha 7.2 Rádio Beta 6.7 Rádio_FM 5.9 Rádio Lumen 5.3 Rádio Viva 2.4

Nitriansky kraj Rádio Slovensko 32.4 Rádio Expres 27.7 Rádio Regina 12.6 Fun Radio 8.7 N Rádio 8.5 Rádio_FM 7.9 Rádio PatriaM 7.7 Rádio Lumen 4.9 Rádio Viva 4.7 Danubius Rádió 4.5

Žilinský kraj Rádio Slovensko 40.7 Rádio Expres 35.8 Rádio Regina 14.4 Fun Radio 13.5 Rádio Lumen 8.8 Rádio_FM 7.0 Rádio Frontinus 6.7 Rádio Okey 5.8 Jemné Melódie 3.0 Rádio Zet 2.3

Banskobystrický kraj Rádio Slovensko 35.6 Rádio Expres 27.7 Rádio Okey 15.3 Rádio Regina 15.3 Fun Radio 10.7 Rádio_FM 6.7 Rádio Lumen 6.0 Rádio Viva 5.3 Danubius Rádió 5.0 Rádio Hey! 2.4

Prešovský kraj Rádio Slovensko 34.4 Rádio Regina 24.7 Rádio Expres 22.4 Jemné Melódie 14.9 Fun Radio 10.7 Rádio Lumen 9.0 Rádio_FM 8.8 Rádio Okey 6.3 NEV SRo 4.0 Rádio Kiss 2.5

Košický kraj Rádio Slovensko 30.3 Rádio Expres 26.3 Rádio Regina 15.3 Jemné Melódie 10.2 Fun Radio 10.0 Rádio_FM 5.5 Rádio Lumen 5.1 Rádio Okey 4.9 Danubius Rádió 4.2 Rádio Patria 3.4

% populácie 14 a viac rokov v jednotlivých krajoch, máj 2006 - počúval včera, OMV SRo respondent mal možnosť viacerých odpovedí Zdroj: <http://www.radia.sk/?zobraz=prieskumy&src=2>

83

Príloha C- Poradie Slávik 2006 1. Peter Cmorík 2. Miro Žbirka Katarína Knechtová 3. Pavol Habera Marika Gombitová 4. Tomáš Bezdeda Martina Schindlerová 5. Richard Müller Zdenka Predná 6. Kuly Jana Kirschner 7. Ivan Tásler Katarína Koščová 8. Jožo Ráž Dara Rolins 9. Samo Tomeček Tina 10. Jaro Gažo Misha 11. Igor Timko Ingola 12. Miko Hladký Jadranka 13. Peter Fiala Andrea Zimányová 14. Robo Kazík Marcela Laiferová 15. Peter Nagy Katarína Hasprová 16. Braňo Mojsej Daniela Nízlová 17. Vova Barbora Balúchová 18. Andy Ďurica Veronika Nízlová 19. Peter Lipa Barbara Haščáková 20. Miro Jaroš Anka Repková 21. Vrabec Mária Bundová 22. Robo Mikla Eva Máziková 23. Ivan Štroffek Sisa Sklovska 24. Rytmus Beáta Dubasová 25. Martin Ďurinda 26. Otto Weiter Karin Olasová 27. Robo Grigorov Magda Vyletelová 28. Peter Kotuľa Rabadová 29. Marián Čekovský Lucia Šoralová 30. Lobo Jana Kocianová 31. Robo Papp Anawi 32. Pavol Hammel Adriena Bartošová 33. Stano Král Dorota Nvotová 34. Rasťo Kopina Mirka Partlová 35. Ján Kuric Ďurčanová 36. Vašo Patejdl Marcella Molnárová 37. Robo Opatovský Monika Zázrivcová 38. Peter Stašák Júlia Hečková 39. Bystrík Petra Humeňanská 40. Martin Kelecsényi Sonia 41. Sanz Luis Maja Velšicová 42. Laco Lučenič Emily 43. Martin Krausz Soňa Norisová 44. Peter Bažík Zuzana Mojžišová 45. Marcel Palonder Dagmar Rostandt 46. Dušan Grúň Darina Laštiaková 47. Allan Mikušek Ferienčíková 48. Ivo Bič Cinová 49. Oravec Alexandra Okálová 50. Vojtko Lucia Lužinská

Zuzana Smatanová Desmod Peha Elán No Name Gladiator IMT Smile Arzén Tweens AYA Team Margot

Hex Nocadeň Para

Tublatanka

P.S. Horkýže Slíže Adriel Polemic Vidiek Drišľak

Kat Korcek Goodfancy

No Gravity

Kmeťo Band Družina H16 Zona A Rockaria Vetroplach U.K.N.D Projekt Náhoda Prorock Hrdza Lavagance Murder Le Payaco

Cirkus Chiki Liki Tu-A Metalinda AMO

LCDC Inekafe Lojzo

Free Inna Cage

Senzus

Kontrafakt

Taktici

The Bridge

Puding pani Elvisovej

Smola a hrušky

Zdroj: <http://www.forza.sk/index.php?act=slavik&subact=news&c=news147>

84

Príloha D- Výsledky Aurel 2005 1. Aurel za najlepší ženský spevácky výkon v AR 2005: Knechtová Katarína 2. Aurel za najlepší mužský spevácky výkon v AR 2005: Lipa Peter

3. Aurel za najlepší výkon hudobnej skupiny/dua v AR 2005: Peha 4. Aurel za najlepší inštrumentálny výkon v AR 2005: Rikkon Richard – Čarovný klavír (Rikkon Richard) 5. Aurel pre objav AR 2005: Predná Zdenka

6. Aurel za najlepšiu pieseň AR 2005: Za tebou (Peha) - Knechtová Katarína/Kopina Rastislav 7. Aurel za najlepší album v kategórii pop/rock v AR 2005: Deň medzi nedeľou a pondelkom (Peha) 8. Aurel za najlepší videoklip AR 2005: Sníh (Müller Richard/Bittová Iva) – Rudavský Ondrej 9. Aurel za najlepší obal AR 2005: Ormandík Marek – Lipa spieva Lasicu (Lipa Peter) 10. Aurel za najlepší producentský výkon v AR 2005: Lipa Peter, Tatár Juraj, Gašpar Martin, Lipa Peter ml. – Lipa spieva Lasicu (Lipa Peter) 11. Aurel za najlepší zvukový záznam AR 2005: Války Ľuboš a Kupec Juraj – Lipa spieva Lasicu (Lipa Peter) 12. Aurel za celoživotný prínos do hudobnej kultúry Slovenska: Karol Duchoň

13. Aurel za najlepší album v kategórii alternatívna hudba v AR 2005: Polymusic (SpaceBoys) 14. Aurel za najlepší album v kategórii hip hop/rap v AR 2005: Dobré ráno (Vec) 15. Aurel za najlepší album v kategórii world/ethno music v AR 2005: Tvojej duši zahynúť nedám (Zuzana Homolová)

16. Aurel za najlepší album v kategórii jazz/blues v AR 2005: Lipa spieva Lasicu (Peter Lipa)

17. Aurel za najlepší album v kategórii gospelová hudba v AR 2005: Všetkými desiatimi (Kapucíni a Stanley) 18.. Aurel za najlepší album v kategórii hard & heavy v AR 2005: Radioactivity (Metropolis) 19. Aurel za najlepší album v kategórii folk & country v AR 2005: Pozdrav z Teonatu (Soňa Horňáková a Slide & Udu)

Zdroj: <http://www.ifpi.sk/vitaz.htm>

85

Príloha E- Rozdelenie slovenských rozhlasových staníc

Celoplošné stanice BBC World Service Slovak - licencia BBC WORLD SERVICE Slovak Section, RDS: __BBC___ Fun Rádio - licencia Rádio a.s., RDS: FUNRADIO Rádio Expres - licencia D.EXPRES, a.s., RDS: EXPRES__ Rádio HEY! - licencia GES Slovakia s.r.o., RDS: *_HEY_*_ Rádio Jemné Melódie - licencia Ragtime, s.r.o., RDS: JEMNE___ Rádio Lumen - licencia Rádio Lumen s.r.o., RDS: _LUMEN__ Rádio Okey - licencia Okey Radio a.s., RDS: __OKEY__ Rádio Viva - licencia Rádio Twist, a.s., RDS: __VIVA__ SRo 1 Rádio Slovensko - licencia ---, RDS: _SRo_1 SRo 2 Rádio Devín - licencia ---, RDS: DEVIN___ SRo 3 Rádio_FM - licencia ---, RDS: RADIO_FM SRo 5 Rádio Patria, Maďarské vys. - licencia ---, RDS: PATRIA_M Bratislava Rádio SiTy - licencia SITY MEDIA s.r.o., RDS: __SITY__ SRo 4 Rádio Regina BA - licencia ---, RDS: _REGINA_ Trnavský kraj Rádio G3 - licencia ADUT PLUS a.s., RDS: RADIO_G3 Nitriansky kraj N Rádio - licencia N-Rádio s.r.o., RDS: N-RADIO_ Rádio MAX - licencia Max Media s.r.o., RDS: RADIOMAX Žilinský kraj Rádio Fajn - licencia Servis Slovakia, s.r.o., RDS: *_FAJN_* Rádio Frontinus - licencia Frontinus s.r.o., RDS: FRONTIN_ Rádio ZET - licencia RM Progres s.r.o., RDS: RADIOZET Trenčiansky kraj Rádio Beta - licencia Rádio Bojnice, s.r.o., RDS: **BETA** Rádio Dúha - licencia RÁDIOMÉDIA s.r.o., RDS: _R-DUHA_ Rádio Go Deejay - licencia Doko Media, Dokupil Marián, RDS: =DEEJAY= Rádio HIT FM - licencia SPINOZA s.r.o., RDS: _HIT_FM_ Banskobystrický kraj Rádio ONE - licencia One Media, s.r.o., RDS: RADIOONE SRo 4 Rádio Regina BB - licencia ---, RDS: _REGINA_ Prešovský kraj RTI (Radio Tatras International) - licencia POPRAD REALITY INVEST a.s., RDS: RTI_-_SK Košický kraj Rádio KISS - licencia Radio Kiks s.r.o., RDS: K_I_S_S_ SRo 4 Rádio Regina KE - licencia ---, RDS: REGINA__ SRo 5 Rádio Patria, HRNEV - licencia ---, RDS: _PATRIA_ Ukončené vysielanie Hviezda FM - licencia Rádio Nitra s.r.o., RDS: HVIEZDA_ Okey Top Rádio - licencia Filjo, s.r.o., RDS: OKEY-TOP Rádio Slobodná Európa - licencia Radio Free Europe / Radio Liberty Inc., RDS: Rádio B1 - licencia Ragtime, s.r.o., RDS: RADIO_B1 Rádio Flash - licencia Flash Prešov s.r.o., RDS: _FLASH__ Rádio Forte - licencia Rádio Forte s.r.o., RDS: _FORTE__ Rádio NAJ - licencia A.W.G. s.r.o., RDS: *_NAJ_*_ Rádio Rebeca - licencia TAM ART Productions, s.r.o., RDS: _REBECA_ Rádio Twist - licencia Rádio Twist a.s., RDS: _TWIST__ Rádio Východ - licencia Prešovská kultúrna agentúra, s.r.o., RDS: _VYCHOD_ Rádio Žilina - licencia Rádio Žilina a.s., RDS: _ZILINA_ Zdroj: <http://www.radioweb.sk/radio/>

86

Príloha F- Vzor dotazníka pre hudobných dramaturgov

1. Koľko % hudby, ktorú hrá vaše rádio, tvorí pôvodná slovenská tvorba?

2. Koľko % hudby vo vašom rádiu hráte podľa želania poslucháčov?

3. Akú úlohu pri rozširovaní a skvalitňovaní hudobného fondu vášho rádia zohrávajú

hudobné vydavateľstvá a financie?

4. Aké je vaše hudobné vzdelanie?

5. Aký formát má vaše rádio a na akú cieľovú skupinu sa zameriavate?

6. Venujete sa vo vysielaní vášho rádia špecializovaným hudobným žánrom? Ak áno,

akým? Aké % zastúpenie v nich má slovenská hudba?

7. Aké kritériá má spĺňať kvalitná slovenská pieseň?

87