Porážka dvoch srbských armád. · panoviC, jako vieme už pred týždňom v ú !o!í Mačvy...
Transcript of Porážka dvoch srbských armád. · panoviC, jako vieme už pred týždňom v ú !o!í Mačvy...
Mimo dňa po aaůell a I Hlavný redaktor: sviatku vyohodia feaždý den Dr ADOLF PECHÁNY
Znsarty rátajú aa dla ZavnoJ tarify a platia sa vopred Císio z a g
120.000 Srbov pr inút i l i sme cúvnuť.
uloženie našich čiat na ruskom bojišti je prajné. — Nemci so zdarom odbili útok Rusov. — Na západnom bojišti útokom Nemcov spojenci nevedia odolať. — Turci v Kaukaze porazili Rusov a už vtrhli do Egypta. —
Vojna na mori a na kolóniách. Budapešť, 10. novembra.
Armádny rozkaz poľného zbrojmaj-stra Potioreka, hlavného veliteľa našich čiat bojujúcich v Srbsku, zaiste všade po krajine vzbudí uspokojenie, lebo je pred
zvesťou, že sa všetky tie nádeje, ktoré sme o výslednom boji našich čiat na juhu prechovávali, splnia a to v dost blízkej budúcnosti. Keď naše čaty na každej strane zlomily odpor a vo veľkpín polkruhu žačaly sa blížiť ku srbskej armáde, ktorá sa sběhla na okolí Valjeva, hned bolo zrejmé, že ked aj Srbi vyvinú tuhý odpor, ale v dosť krátkom čase v rozhodujúcej bitke budú porazení. Toto predpokladanie sa splnilo skôr, než sa to očakávalo a to v takej miere, že zbrojmajster Potiorek vo svojom armádnom rozkaze mohol hovoriť už o blízkom ú p l n o m porazení nepriateľa.
Nakolko oprávnene hovoril Potiorek o víťazstve našich čiat v blízkych rozhodujúcich bitkách, o tom svedčí novšia zpráva polného zbroj majstra, ktorú dnes prinášame. Zpráva hovorí o takom významnom napredovaní a o takom skvelom víťazstve, ktoré nielen že očakávaný výsledok boja prevyšuje, lež znamená aj veľký krok ku konečnému cieľu vojny proli Srbom: ku úplnému porazeniu nepriateľa a ku dosiahnutiu tej snahy, aby naše hrdinské voje ešte pred nastaním zimy urobily so Srbmi poriadok. Naše voje totižto na čiare Ložnica—Krupanj— Ljubovija v trojdňovej bitke porazili dve srbské armády : tretiu, ktorú viedol generál Pavd Sturm (akiste Rus) a prvú, ktorú viedol generál Peter Bojovič. Druhú srbskú armádu, ktorú viedol generál Šte-panoviC, jako vieme už pred týždňom v ú !o!í Mačvy naši úplne porazily a bol prišiel aj chýr, že sa Štěpánovi č v zúfalstve nad strašnou porážkou tam na bojišti zastrelil. Prvá a tretia srbská armáda pod Sturmom a Bojovičom pozostával y zo stodvadsať tisíc mužov a- po porážke uíiahly sa na okolie Valjeva,
,' lebo inam nemohly. Nakolko si posicie srbského vojska
' dla zpráv predstaviť možno, pozostatky zbitých troch srbských armád hladia sa spojiť na okolí Valjeva a možno, že tu príde ku pravdepodobne poslednej rozhodujúcej bitke. Naše čaty asi na sto kilometrov dlhom fronte od Ivlišar-skýeh. vrškov dolu až poniže Ljubovije v polkruhu blížia sa ku Valjevu a tu chcú prinútiť Srbov k rozhodujúcej bitke. Po-nevác naše čaty v trojdňovej bitke zaujaly aj Sokolskú planinu, najvyšší vrch, ktorý nad tým okolím dominuje, týmto sa pravé krídlo našich čiat sblížilo ku Valjevu asi na plitaíridsať kilometrov.
Veliteľ Potiorek vo svojom rozkaze povedal: „Vojaci! Zlomme teraz už pos l e d n ú silu nepriateľa a skončme pšte pred zimou túto vojnu!" Víťazstvá našich čiat nad Srbmi, ktoré posledne přišly z južného bojišťa, ospravedlňujú Potioreka ohľadom blízkeho zakončenia vojny proti Srbsku.
Vlasť kráľovrahov blíži sa ku svojmu dobre zaslúženému osudu. Trest vystať nemôže. Dni Srbska sú spočítané.
Hynutie Srbska. Skvfeié víťazstvo n&šich čs&t.
(Úradná zpráva z južného bojišta. Prišla 9. novembra popoludní o 4. hod. 35. min.)
Naše válečné operácie na južnom bojišti v jkažíäowu &fat®ůe prsýsse s a wee!asi. Kým naše na čiare Šabac— Ljesnica napredujúce čaty v úpätí vrchov v pevne zašiancovaných posíciach nada-bily na najhúževnatejší odpor, dotiaí trejeli©'?**® foitkv s v e d e n é waa č š a p e LožsBĚca — BtrugnaraJ—Ljas-BsíDWŠJa síkosičiSf s a už s aSplusýtw zdarowia-
Tu nepriateľ pozostával z tretej srbskej armády, stojacej pod vedením generála Pavla Starina a z prvej srbskej armády, stojacej pod vedením generála Petra Bojoviča, dovedna zo šesť dívísií (Í20.000 ľudí.) T i e t o dive ssrewáäiw
p o u t r a t e n á s v o j i c h h r d i s i s l t v b r á n ě n ý c h p o s i c i í osi v č e r a j š k a r e i e r ä r i ä j ú srcraeroufl ku WaBjevu. Naše vífazné vojenské sbory včera večer přišly ku vŕškom dominujúcim nad Lož-nicou od východu a na temeno najvyššieho vrchu Sokolskej Planiny od Krupanji na juhovýchod. ľJáässe v e ľ a z a j a t e o w a u k o r i s t e n e j m u n í c i e . P o d r o b n o s t i e š t e chvfôujjúa
Strařné položenie Srbska. Rusko časopisy oznamujú: Vdova býva
lého ruského vyslanca na belehradskom dvore :
Harlwiga pred niekoľkými dňami prišla do Moskvy, kde prevzala lieky a bielizeň pre srb- ;
ské vojenské nemocnice. Vdova vyslanca roz- j povedala, že p o l o ž e n i e v S r b s k u : ' j e h r o z n é . Úrodu nespratali, lebo takmer , každého práceschopného muža povolali do zbrane. V Niši v Íroch remocniciach účinkujú len traja lekári. Na jedného lekára pripadne priemerne 2000 ranených. Srbskí vojaci chodia bosí, ačkolvek v Srbsku už padá sňah a po" časie je kruté. Ani v jednej fabrike sa nerobí a celé Srbsko hladuje. Všade vidno len biedu. :
Srbsko napína svoje posledné sily. Z MonasLýra oznamujú, že Srbi ďalej po
volávajú 50rečných chlapov na vojnu, ba povolávajú aj tých, ktorí majú viditelnú telesnú chybu. Neraz chcú týmto sdierat, lebo chcú, aby sa dotyčný zaplatením 300 dinárov vykúpil. Zpomeďzi ranených tých, ktorí vedia chodit, pustia domov, lebo ich nemajú ani kdo opatrovať, ani lekárov niet. Vo vymýšľaní falošných chýrov o udajných srbských víťazstvách fantasia Srbov je ešte živšia než dosial bola. Tak nedávno Srbi v Monastýri rozširovali chýry, že srbská armáda vraj zaujala Sarajevo, hlavné mesto Bosny,
Posledná, nádej Sťbov. O nálade v Srbsku jeden diplomata, ktoiý
bol dosial tem akkreditovaný, carihradskému zprávodajcovi .Frankfurter Zeitung'rU povedal nasledovné :
— Zlraty Srbska sú velké, ale odpor
Srbska zato ešte nie je zlomený (?). Z b r a ň , m u n í c i u a p e n i a z e F r a n c ú z
Ročník XXIX. V Budapešti, v stredu, 11. novembra 1914. Číslo 261. '
Porážka dvoch srbských armád.
SLOVENSKÉ NOVIIC2 11 novembra t y i é .
s k o a R u s k o d á v a j ú S r b s k u . Srbi všetku svoju nádej skladajú v tom, že sa im podarí dohodnúť s Bulharskom. Ak sa táto nádej nesplní, tohto následkom prv-neskôr bude o c h r o m e n i e S r b s k a . Král Peter leží fažko chorý v Topole. Knieža Juraj, ktorého rana sa už zahojila, neprijal nabídnutie správy srbskej armády, aby si stal na čelo čiat. Belehvad je vjmretjm mestom a túži po pokoji.
Vojna proti Rusku. Položenie našich čiat v Ruskom Poľska.
B e r l í n , 10 novembra. Jeden vysoký dôstojník, ktorý patrí ku- štábu generála Hindenburga a ktorý sem prišiel, hovorí, že p o B o ž e n i e n e m e c k ý c h a r a k ú s k e - u h o r s k ý c h č i a t j e w ý i e č n é , lebo teraz už rozhodujúci úder tam môžu zasadiť nepriateľovi, kde im je to najpriaznivejšie.
P o r á ž k a RUBOV pr i Černoviciach.
Rakúsko-uhorské veľvyslanectvo na rímskom kráľovskom dvore z hlavného válečného stanu dostalo nasledovný telegramm:
Rusi sa zatarasili barikádmi v Zučkov-skom cukrovare na vonkajšom území Černovíc. Rakúsko-uhorské čaty podpálily fabriku, načo sa Rusi rozutekali na sever. Ale pri Kucko-mige rozutekané ruské čaty rakúsko-uhorská armáda p r i s t a v i l a a ú p l n e p o r a z i l a . Nepriateľ utratil vyše tisíc mrtvých a ranených a 250 zajatcov. Rozprášení Rusi o zlom-krk dali sa na útek.
Nemci odbili útok Rusov na Východné Prusko.
Berlin, 10. novembra. Hlavný válečný stán včera predpoludním oznámil:
Na východe odbili sme útok silnej ruskej válečnej, sily od Vyslyckého jazera na sever, z a g s r í Č É n i a c n e p r i a t e " fowl ť a ž k é z t r á t y . Zajali sme 4000 Rusov a ukoristili sme 10 strojových pušiek.
Vystycké jazero," na" okolí ktorého Nemci odbili Rusov, je v gubernii Šuvalki, od Suval-
ku na sever celkom blízo Lu hranici Východného Pruska. Útok a jeho odbitie dokazuje, že Rusi len znova probujú vtrhnúť do Východného Pruska a že aj ich novší pokus skončil sa so strašným nezdarom.
Udalosti na západnom bojišti. Nemci k a ž d ý útok odbíjajú a stále
napredujú. Berlin, 10. novembra. Hlavný válečný
stán 9. novembra predpoludním o udalosíach na západnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zpráíu:
Včera predpoludním znova z viac nepriateľských lodí strieľali na naše pravé krídlo, ale n a š e d e l o s t r e l e c t v o l o d e č o s k o r o z a h n a l o .
Vo večerných hodinách započaté a aj v noci opakované vytrhnutie nepriateľa z Nieuportu s a ú p l n e z m a r i l o *
Naše útočenia pri Yperne aj voči nadmieru húževnatému odporu pomaly, ale stále pokročily. Od Ypernu juhozápadne o d b i l i s e n e p r o t i ú t o k y nepriateľa a zajali sme mu viac sto ludí.
Nemci za k a ž d ú cenu sa chcú dostať k u prieplavu Calais.
Z Rotterdamu oznamujú: Nemci od Ostende po Westend celé morské pobrežie bránia ťažkými kanónami proti prípadným útokom od mora. Zaplavenú časť Yserského územia strážia zodpovednými čatami a svoju silu koncentrujú teraz medzi Ypernom, Lille, Leus a Arrasom, z čoho vysvitá, že sa húževnaté pridŕžajú svojho pôvodného plánu, dostat sa do Dúnkirchenu a Calaisu. Rozhodnutie v prospech Nemcov pri Severnom mori pomaly, ale iste sa blíži.
Z Kopenhágy z Eojfsfa vo FTandríi sdeľujú: Poneváč Nemci medzi riekami Yser a Lys zastavili útočenie, teraz celou silou obracajú sa proti Arrasu. Patrne cez Boulogne sa chcú dostat ku prieplavu Calais. Netrpí pochybnosti, že Nemci v najbližšie dni započnú nový silný útok. Za predznak tohto možno považovat, že Nemci od niekoľko dní plnou silou bombardujú Armentieres.
Novšie nemecké sily na zápačnem bojišti.
Londýnsky časopis „Morningpost" oznamuje: Poneváč Nemci na východnom bojišti prišli ku rieke Varta a tam sa môžu zaobísť bez svojich najlepších čiat, poslali ich na západné bojiště a takto pri Ypresi a Labassée možno očakávať pravdepodobne novšie postupovanie. Tlak ruských čiat je_ ešte veľmi daleko od nemeckých území a neni taký veľavýznamný, že by ho bolo možno silne pocítiť. Chýry o novších nemeckých útokoch, ktoré sa dejú na tých najrozličnejších stranách, dostatočne dokazujú, že Nemci sú ešte nie vysilení, [ ako sa v Anglicku nazdávajú.
Vojna Ture<&a proti trojitej dohode. Turci n a K a u k a z e porazi l i Bušov.
Hlavný válečný stán tureckej armády 8. novembra večer vydal nasledovnú úradnú zprávu:
Dľa prfiye„„ tej&z prät fch sprav R u s o v v d v o j d ň o v e j b i t k e n a K a u k a z e s m e p o r a z i l i . Naša armáda vtiahla do nepriateľských posicií. Medzičím naša jazda na Kaghišmane tiahla proti nepriateľovi, naša hlavná armáda napadla centrum ruskej armády, ktoré pozostávalo zo silných čiat Po prudkom za dva dni trvajúcom boji nepriateľa sme porazili. Naša armáda zaujala posicie, ktoré nepriateľ opustil.
Turecké Saiy prekrooUy nraulon E g y p t a .
Turecký hlavný válečný stán 8. novembra úradne oznámil:
Božou pomocou naše Satý včera p r e -k r o č i 1 y h r a n i c u E g y p t a , Kaš1
žandári a naše kmeny zničily anglické čaty, ktoré v Akabe vy sadly na breh, načo zpomedzi tam meškajúcich anglických križiakov štyri odplavaly a len jeden jediný križiak ostal tam.
Aj P e r s k o odkáže vojnu trojitej dohode.
Z Carihradu telegrafu j ú : Perská vláda uzavrela, že smluvy, ktoré roku 1906. uzavrela s Anglickom a Francúz-
Ztrata Rusov pri Przemysli. 7 0 . 0 0 0 ruských mrtvých a ranených.
O krvavých bitkách okolo przemyslskej pevnosti, ktorá vyše troch týždňov vzdorovala útočeniu Rusov, kým naše ta tiahnuvšie čaty obliehajúcu obruč nepriateľov rozohnaly a pevnosť ošlobodily od nepriateľa, len v pozdejšom čase bude si možno utvoriť úplne pravdivý obraz o hrdinstve a smelosti bojujúcich stránok. Dnes ešte nemožno videt, že ku čomu všetkému bola schopná ľudská obetavosť a bojovná náruživosť na priestore päťdesiat kilometrov za triadvadsat bojovplných dní.
Ked je i otázne, že ktorá bojujúca strana bo'a vystavená tuhšej próbe, či tá, ktorú vždy tuhšie obliehali a ktorú bombardovanie nepriateľskej artillerie našlo v krytých posíciach, a či tá, ktorá útočila a ktorá, ačkoľvek si slobodne mohla voliť miesto bojovania, ale ktorá proti všetkým fígľom bránenia pevnosti musela bojovať, tak je iste bezpochybné, že úloha Rusov viac obetí vyžadovala, ani neberúc do ohľadu to, že, vzhľadom na blížiace sa pomocné čaty, ten ich pokus, aby ešte nedotknuté diela pevnosti útokom zaujali, ešte viac obetí vyžadoval od nich.
Je úplne porozumiteľné, že Rusko, ktoré pri obrovskom počte svojich vojakov o jednotlivcov nikdy sa nestaralo, obrovské ztráty jednoho zmareného fiodojaua obce aakrjvať pred.
verejnosťou. Z tejto príčiny, ale pravdepodobne i zo zdravotníckych piíčin hlavnou snahou dobíjajúcej armády od počiatku bolo to, aby padnuvších vojakov ako len možno čím skôr pochovali, alebo aspoň dočasne zahrabali.
P r v á doba obliehania. Tejto úlohe v prvej dobe obliehania od
16. septembra do 4. októbra ľahko mohli zodpovedať. Za týchto 19 dní pevnosť brániace delostrelectvo bolo pánom situácie. Akonáhle sa nepriateľské čaty přibližovaly, o čom sa miestna posádka ód predných stráž vždy zavčasu dozvedela a přišly do linaje ohňa, bojiště čosi-kamsi prikrývali mrtví a ranení vojaci.
Ža každou nepozornosťou a za každým premeškaním pri použití dekungov v tábore, pri umiestnení batterií a pri iných pohyboch naskutku nasledoval trest. Že jaké výsledky sme medzi tým dosiahli, zvláště s našimi, ešte i od pekelného ohňa strašnejšími mažiarmi, to vysvitá z toho, čo zajatí Rusi rozprávajú. 0 veľkom účinku pevnostnej artillerie aj vo veľkej dialke svedčia tie ztráty, ktoré utrpela 82. reservná divísia ruskej pechoty a ktorá stála v druhom rade za severnou čiastkou obliehajúcej obruče aaž dokonca ostala v reserve a takto sa skutočného útoku ani nezúčastnila a ked miestna posádka 4. októbra vytrhla z pevnosti, táto divísia len
i čiastočne dostala sa do ohňa. V tejto divísii
jedna kompánia 237. pluku z 250 ľudí stratila 114 mrtvých a ranených, teda takmer polovicu mužstva. Pluk ô. 228. dňa 6. októbra ráno pred ohňom našich kanónov o zlom-krky opustil svoju posíciu a utiahol sa do zadnejšieho de-kungu. Na tom istom priestore 8. októbra ruskú artilleriu, ktorá stála na sever od Batožav podgorskej hore, sme takmer úplne zničili.
Ked sa Rusi vždy väčšmi blížili ku pevnosti, vtedy aj ofíensívna činnosť miestnej posádky vždy väčšmi vzrastala. Miestna posádka, aby vyhrala čas, častejšie mýlila nepriateľa menším-väčším vytrhnutím z pevnosti.
Vytrhnut ie 25. semptembra. Zvláště sa podarilo vytrhnutie 25. sep;
tembra, kedy miestna posádka na grodeckej hradskej a od tejto na sever napadla nepriateľa. Vytrhnutie našich z pevnosti Rusov nečakane prekvapilo, tak že boli prinútení rýchle cúvať až dotial, kým ich ku pomoci po-spiechajúce im čaty posilnily a takto v dve divísie ich doplnily. Počas bitky, ktorá trvala za
I štyri hodiny, často malo delostrelectvo a oblúk opevnení príležitosť ku zdarnému zamiešaniu sa do boja. Veľké čiastky nepriateľskí ch čiat, ktoré sa usilovaly obsadiť vŕšky južne od Mediky, skoro přišly do najväčšieho zmätku, bezpo-mocne tiahly sem i tam, lebo nikde nemohly obstáť pred výstrelmi nášho delostrelectva. Zvláště veľmi trpela tá čiastka ruskej ligye»
11. novembra 1914.
skom, vypovie a štátom trojitej dohody o d k á ž e v o j n u . .
Vojna na mori a na kolóniách. Padnutie Čingtaua.
Berlín, 10. novembra. Reuterova agen-eia dla úradnej zprávy z Tokio-va oznamuje že Činglau po hrdinskej obrane 7. novembra p a d o 1. •
Chýrečná nemecká kolónia na Čínskej zemi teda padla do rúk Japoncov. Dobíjanie
.Čingtaua, ktorý bránilo asi 6000 mužov, začalo sa ešte 28. septembra. Nemci hrdinsky bránili pevnost, konečne v sobotu museli sa poddat jpresile. Pri bránení pevnosti pomáhala aj naša válečná loď „Kaiserin Elisabeth," ale nedávno, aby sa nedostala nepriateľovi do rúk, mužstvo ju samo vyhodilo do povetria..
Amaŕlck'ý 'senát a Čína proti Japonsku. „Newyork Herald" oznamuje: V
americkom senáte 18 senátorov predostrelo návrh, v ktorom vyzývajú predsedu, aby pozdvihol svoje slovo p r o t i ď a l š e j l a w á s i i J a p o n c o v n a T i c h o m O c e á n e . Ten istý časopis oznamuje, že č í n a p o š l e J a p o n s k u u l t i m á t .
ľ Povstanie Búŕov sa šíri;
Časopis „Miinchener Neueste Naehrichten" oznamuje, že povstanie Búrov sa vždy väčšmi šíri. Celý štát Oranje povstal, taktiež i prevažná česť Transválu. V Kagstadte prelo prechovávajú velké obavy.
Národná pôžička, Vyzvanie ministra orby.
Minister orby barón Imrich 6 h i 11 á n y gazdovským spolkom v záležitosti národnej pôžičky poslal nasledovný prípis f
Ku zaokrytiu potrieb vojny slúžiace peňažné obnosy cestou pôžičky sa majú zaopatřit. Finančný minister T najbližšie dni chce túto národnú pôžičku pustit ku verejnému podpisovaniu. Čas je dobre volený, hojnost peňazí v celej krajine sa ukazuje. Podmienky pôžičky sú velmi priaznivé. Všetky podmienky zdarného výsledku sú a neni pochybné, že obecenstvo krajiny jeho vlastenecká obětavost a jeho gaz-^ g i ,i . . - = g g g ~ ktorej úlohou bolo, aby veľkú horu od Býkova južne na každý pád podržala. V mimoriadne účinlivom ohni nášho delostrelectva len jedon pluk bol vstáva udržat sa za dlhší čas na kraji lesa a udržanie hory Rusi môžu ďakovat len tej svojej ukrutnosti, ktorou svoje pluky jedon za druhým hnali do tohto pekla.
V tomto boji, ktorý trval za 4 hodiny, Rusi ztratili 3000 ludí, ba jestli zajatcom možno veriť, ešte o vela viac ztratili, lebo v tejto bitke vraj celé bataillony boly zničené. Žekolko mrtvých a ranených ztratili Rusi T prvej dobe obliehania Przemyslu do 4. októbra, to ani len približne nevieme, lebo bojiště vtedy ešte daleko bolo od oblúka opevnení a účinok nášho d losirelectva v najviac pádoch nebolo možno
/prostredné videt. Len po oslobodení pevno-bti sme si mohu' tieto miesta zväčša obzref, ale
íadanie hrobov neni lahká robota, poneváč len istá čiastka velkých hrobov je označená znakom. Ostatné hroby sú rovné s površím zeme a z týchto len máloktoré možno poznat, len tie, ktoré Rusi len tak nepochytre spravili a z ktorých tu i tu ruky a nohy trčia zo zeme. 2e či sú v týchto hroboch len jednotliví mrtví a či viacerí spolu pochovaní, to sa nedá ve-| deť. Na východnom fronte, zvláště v hore od i Býkova na východ, kde účinlivá střelba našej I artillerie mala najhojnejšiu žatvu, nemožno posuji dit počet mrtvých, lebo túto horu podržali Rusi.
SLOVENSKÉ NOVINY
dovský úsudok povzbudí ku podpisovaniu velkého rozmeru. Všetcia máme* byť na čistom s tým, že priaznivý výsledok pôžičky so stanoviska finančných záujmov štátu a so stanoviska jej hmotného a mravného vplyvu na priaznivý výsledok vojny je mimoriadne dôležitý.
Ba pôžička bude mať velmi daleko siahajúci vplyv i na vývin nášho gazdovského života. Zjednej strany zamedzí ztratenie ceny našej valuty, z druhej strany na základe toho výsledku za roky budú posudzoval výkonnú schopnosť našej vlasti. Váhu kladiem na to, aby sa tejto pôžičky, ktorá je prvým pádom, že sa uhorský štát bezprostredne k obecenstvu obracia o pôžičku, uhorské gazdovské obecenstvo v čím najväčšej miere zúčastnilo. Bohatému, chudobnému je daná možno&í ku tomu z čiastky skrze to, že budú vydané a>i50 korunové úpisy, z čiastky skrze to, že všetky poštové úrady, všetky spolky, ktoré patria do sväzku Krajinského ústredného úverkového spolku, všetky daňové úrady a značná čiastka peňažných ústavov budú miestami ku podpisovaniu.
Prosím gazdovské spol!ryy%uý: oi^tóisova-ním spoločenského pohybu velkých rozmerov, vedením a povzbudzovaním svojich členov všetko vykonaly v záujme tohto cieľa. Z dvesto-millionov, ktoré štát platil za kone a vozy na vojenské ciele, gazdovia mali také príjmy, z ktorých aspoň za istú čiastku^ cie-Iuprimerane môžu si kúpiť úpisy tejto novej pôžičky. Zvláště v rukách malých gazdov sú značné obnosy peňazí, privedením ktorých do kanálov verejného hospodárstva a tým, že
i túto čiastku gazdovskej spoločnosti privykneme ku tomu, aby svoje zbytočné peniaze do štát-
' nych peniazov vkladalo, nielen zo stanoviska zdaru terajšej pôžičky, lež i zo stanoviska budúceho gazdovského vývinu našej vlasti dalekosiahajúci výsledok možno dosiahnuť. Velká úloha čaká v tomto ohľade na gazdovské spolky. Zvláště obecenstvu malých gazdov treba vysvetliť, že je nerozumnou nedôverou z jeho strany, ked zbytočné hotové peniaze bez úrokov doma drží namiesto toho, aby ich vložilo do bezpečných, úroky donášajúcich štátnych papierov, kedže našim peniazom práve tak, jako i štátnym úpisom, vlastne len moc, vážnosť a schopnosť platenia štátu dodáva cenu.
Na nové z oslobodeného vkladu vzaté pôžičkové úpisy Rakúsko-Uhorská banka pri priaznivých podmienkach dá lombard pôžičku a takto mobilisovanie teraz zaviazaných kapitálov je zabezpečené.
Mrtví a ranení. (Číslo, stojace za menom, označuje kompániu, v ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že pa
tričný zomreL) Kto cnce bližSi vývod dostať, nech sa obráti pod
a d r e s s o u : V o r o i k e r e s z t B g y l e t t u d a k o z ó i r o d á j a B u d a p e s t , IV. Y ä c z i-u t c a 33.
Z o 72. s p o L p e š i e h o p l u k u p r e š p o r s k é h o : Ajer Adalbert kapitán 5. maräkompánia, Balázs Viihelm zástavník 15, Bledý Adalbert poručík 15, Fischer Ottokár zástavník 15, Hanny Alexander zástavník 2, Koszko Anton poručík 16, Krampota Franc poručík 14. f» Mayer* Anton zástavník 2. f, Szekendy Jozef zástavník 16, Takács Július poručík 15. f, Weigel Rudolf kapitán 14, Al-sodi Karol 2, Alaovszky Jozef 5, Aponyi Ján 2, Backraty Vitus 8, Bacsik Ján 5, Bacsik Peter 16, Balgha Matej 14, Balog Ján 7. f, Balogh Lajoä 2, Balogh Stefan 2, Barton Ján 5, Bartoš Franc 16, Bezuch Filip 15, Bilazs Stefan 16, Biró Pavel 12, Blasko Gašpar 15, Blecha Ondrej 7, Bohany Imrich 14. f, Bôhm Anton 15, Boor Pavel 4, Borbély Alexander 14, Bosák Vincenc 15, Buno Ondrej 14, Chmela Sebastian 15, Chrupka Jozef 14, Csambal Tomáš 15, Csepka Pavel 2, Csesznak Eranc 5, Cserge Vincenc 5. f, Csmela Ján 2, Czako Gašpar 16, Damborszky Štefan 15. f, Deák Franc 2, Demjen Gábor 16, Denk Ján 14, Draskovits Heinrich 15, Dubovics 8, Duda Ferdinand 7, Francso Franc 15, Filipek Stefan 7, Fleischer Alexander 15, Fojtlik Jozef 16, Fuchsa Pavel 7, Galik Franc, Galió Jozef 14, Galovics Stefan 7, Gergel Ján 5, Grád Sámuel 15, Gula 8 Pavel 5, Guzikovszky Adalbert 15, Halász
Gašpar 7, Hecsko Stefan lb, Hertl Franc 14, i Hoffmann Rudolf 15, Holies Jozef 6, Holoviez j Ferdinand 2, Horváth Rudolf 14, Hoznedl Franc 2, Hranek Jozef 14, Hraszna Frane 14, Hrvala Ján 15, Hudeczek Michal 2. f, Hupka, Gašpar 6, Hurban Filip 6, Jaicz (prípadne Zaicz) Pavel 16, Jajczay Stefan 14, Jarnarik !
Martin 5, Janetz Ján 14, Jankovies Jozef 10,, Janovicsek Ján 8, Jaszlovszky Alexander 15, i Juhász Franc 2. f, Kadlicz Ján 16, Kaizer j Johan 16, Kaniak Stefan 6, Karaszek An- j ton 6, Karches Michal 15, Karika Jozef 15, Kassa Venduš 5, KisJur6, Kiska Ján 16, Kleso Barinar Ján 5, Klempa Jozef 14. f, Kollar Rudolf 8, Kôller Max 14, Komorný Imrich 7, j Korcsak Pavel 2, Krajcsir Ján 16, Kraupa I Karol 6, Kubik Stefan 14, Kubovics Vincenc 4, Kubriczky Ján 2, Kuchára Stefan 7, Kumpán Alfréd 7, Kunstek Ján 7, Kussi Michal 5, Le-sanszky Franc 15, Lippert Karol 5, Lukacs Jur 2, Mach Ján 15, Machacsek Július 15, Machan Franc 15, Machovics Dominik 14, Macsal Ján 7, Maczejka Peter 14, Mahr Ján 5. f, Majzun Imrich 7, Malik Gregor 14, Mandák Pavel 8, Martus Franc 6. f, Mátyis Vincenc 7, Mecsár Jozef 14, Melis Franc 14. f, Miíkovics Peter 16, Miklas Martin 16, Milo Ernest 6, Molek Stefan 15, Moro Ján 14. f, Nagy Lajoš 5, Nejeszchleba Stefan 7, Nilsznanszky Lajoš 2, Novák Pavel 7, Novan-szky Jozef 15, Patak Florián 14. f, Paulicska Stefan 7, Pavlik Stefan 5, Pavlusz Ján 6, Petras ! Stefan 7, Pikalek Jozef 14, Pláteník Franc 15, ' PolakJozef6, Poliak Christian 14, Poliak Tomáš 5, Popelka Jozef 14, Rácz Ernest 5, Radakovics ; Ernest 15, Räjecz Anton 2, Remay Michal 14, I Rybka Pavel 7, Schuchter Edmund 2, Simek j Pavel 7, Simkovics Anton 6, Simma Vin- j cene'2, Skurill Ján 2, Soos Franc 14, Sophka j Rajmund 14, Spuszta Stefan 8, Stelzer Imrich <} 5, Stopka Ján 16, Strosz Vincenc 6, Sturdik j Ondrej 15 f, Szabensebuh Jur 15, Szabó Jú- j lius 14, Szalay Martin 8, Szedlak Dominik 14, i Szedlák Ján 15, Szelinc3 Jozef 14, Szenes j Ernest 15, Szirota Martin 6, Szivák Stefan 15, í Szladek Ján 15, Szlany Ján 7, Szlesak Pavel i 5 f, Szlezák Anton 5, Sztopka Ján 16, Szu- j kup Jozef 6, Takács Jozef 15, Takács Vincenc j 15, Temeny Ján 7, Tési Ondrej 15 f, Uher- ! esik Pavel 14 f, Uherek Stefan 15, Vadász j Eugen 2, Vadkerty Ernest 16, Vajai Jozef 7, j Valentin Ján 2, Vanhara Alojz 15 f, Vanya j Pavel 14, Varadi Viihelm 14 f, Varga Adal- j bert 14, Varga Július 15, Varga Venduš 15, i Várszély Eugen 14 f, Vida Vincenc 2, Viszkup j Ján 6, Vlkovics Jozef 16, Vojácsek Pavel 7, • Vontszemú Franc 15, Volar Stefan 5, Zaicz ; (prípadne Jaicz) Pavel 16, Zavradszky Stefan j 2, Zeman Pavel 15 f, Zloch Ján 14, Zisivner Franc 15, Zsusics Rudolf 8 a Zwita Frane 9.
(Budúcne ďalej.)
OHÝRNIK. Budapest, 10. novembra. ,'
Počas ie mámo v Budapešti hmlisté a studení, i Po krajine panovalo prevažne mračné a vlhké po- i
časie. Na všetky strany boly menšie dažde a na Hor- j niakoch miestami padal i snab. — Krajinský meteorolo- : gický ústav predpovedá promenlivo-mračnó počasie, | miestami srazeniny.
P a m i a t k a kráľovnej AHbety. Búda- i peštianska vedecká universita z príležitosti od-umretia našej blahej pamäti královnej Alžbety I založila fundáciu, aby každoročne, vo výročitý deň menln královnej Alžbety, 19. novembra vo vnútornomestskom nniversitnom chráme odbavovala sa smútočná omša. Smútočná omša bude 19. novembra, budúci štvrtok predpoludním o 10. hodine a odbavovat ja bade prälát Ferdinand Rott, gubernátor ústredného seme-nišía.
Pochvala našim vojakom* Zo Žiliny; sdelujú: Dedič trónu Karol Frame Jozef v pondelok zas precestoval cez Žiilnu. Jeho; osobný vlak za 20 minút postál na stanici.; Ked dedič trónu vysadol z vozňa, dceorcu sta-í nice vyznačil oslovením, potom o vojne pove-l dal nasledovné:
— Zvítazíme, lebo s lak hrdinsky Bojujúcimi uhorskými vojakmi možno len .zvítazif I
á owEfcnKR tsovur. novembra 1914,
Jeáoa sarajevský vojak, ktorý na severnom bojišti zúčastnil sa viac bitiek a teraz je v Žiline, takto hovoril o obdivuhodnej, neopísateľnej hrdioskosli našich čiat:
— Terajšia bitka od desať dní trvá vo ,dne v noci. Nikdy by som nebol myslel, že by naše čaty v takejto oduševnenej svornosti a 's krásnym oduševnením bojovaly. Zvláště uhorskí vojaci bojujú s nevídanou hrdinskostou.
: Ked Jen počujú slovo „Rus", už jako strela vyletia z radov a s nasadenými bodákami sta povíchrica udrú na nešťastných Rusov; Je to neopísateľný pohlad. Všetko sa trasie od attaku životom opovrhujúcich uhorských vojakov. Ne-darmo hovoria Rusi, že keby len uhorských vojakov nebolo na svete I
Srbi spustošili Ložnic u. Dia zprávy z í južného bojiBfa ked naše čaty vtiahly do Lož-inice, obec našly takmer úplne spustošenú a ozbíjanú.
Nešťastie pr i mláťačke. Vo Vyšnom 'Kubíne (st oravská) gazda Edvard Meško mi-inulý týždeň na mlátačke vyrábal obilie, medzi-
čím sa mláťačke čosi stalo. Meško zastavil koňa, ktorý tahal mláťačku a išiel do stodoly napravit chybu na stroji. Ked naprával, kôň sa pohol a stroj zachytil Meškovu ľavú ruku, ktorú mu vyše lakťa celkom smliaždil. Nešťastného ; gazdu odviezli do Ružomberka,, kde mu rameno 'odrezali..
Cholera. Dia zprávy zdravotníckeho oddelenia ministerstva vnútra v sobotu ustálili
j choleru na nasledovných miestach: Zenta (st. báč-bodrogská), Munkács, Szentmiklós (st. be-regská), Berettyóujfalu (st. biharská), Borsod, TiBzaszederkényes (st. boršodská), Nagyselmecz
• Cst. liptovská), Balasagyarmaí (st. novohradská), Nagysurány, Nyitraivánka, Nyitrapereszlény, Egyháznagyszeg (st. nitrianska), Bethlenfalva, Illésfalva (st. spišská), Óécska (st. torontálska), Szombathely (st. Vas), Maralja (st. zvolenská) po 1 páde, Vajszka (st. báč-bodrogská), Kôrôstarcsa, Gyula (st. békéšska), Szolnok (st. Jásznagykunszolnok), Vágbesztercze (st. trenčianska) po 2 pády, Lukácsíalva (st. torontálska) 3 pády. Z týchto 3 pády udaly sa medzi
j vojakmi, ostatné medzi občianskym obyvateľstvom. V debrecínskej pozorovacej stanici i ustálili 1, v nyiregyházskej 2, v budapeštian-skej 6 a v munbáčskej 63 pádov cholery. — V
i nedeľu choleru ustálili na nasledovných miestach: iGaradna (st. abaujská), Szolyva (st. beregská), . Királyhegyes (st. čanádska), Lekenye (st. gemerská), Rahó st. marmarošská), Galgóc, Nagy-tapolc3ány, Nyitra. Nyitraivánka, Szolgagyôr (st
: nitrianska), Báj, Ibra, Feketehalomtanya (st\ sabolčská), Igló, Márkusfalva (st. spišská),
• Nagybecskerek. Nagyerzsébetlak, Tôrokbecse, (st. torontálska), Lakárd, Révhely, Szerednye,
, Szobränc, Turjavágás, Dngvár (st. ung?ká), Szombathely (st. Vas), Marlalja (st. zvolenská), Budapešť, Koložvár po 1 páde, Kôrôstarcsa (st.
jbékéšska), Borcnás (st. trenčianska), Fogas (st. ungská) po 2 pády, Lukácsfalva (st. torontálska) 3 pády. Z týchto 36 pádov 4 udaly sa medzi vojakmi, ostatných 32 pádov v občianskom obyvateľstve. V lučenskej vojenskej pozo
rovacej stanici umiestnili 2, v budapeštianskej v debrecínskej a v sátoraljaujhelyskej po 3 a
;v munkáčskej 49 na choleru onemocněných vojakov.
Zahlušil svojho spoločníka Vo Vyšnom Kubíne gazdovia Jozef Jurák a Ján Mesto spola vo?iavali kapustu do Ružomberka. Minulú stredu Meško išiel k Jurákovi a robil mu výčitky, že ho oklamal o 20 korún, ked po-ildnýraz viezli kapnsfu do Ružomberka. Jurák vyhnal Meiiku zo svojho domu, načo tento šiel do stodoly, doniesol ctpy, ktorými tak oválil Melku po hlave, že tento na druhý deň zomrel.
Zodpovedný redaktor : Karol ČsecsotJia.
Hľadáia stolárskych pomocníkov. Beiral, stolár. (Zsolna.)
EáLLál Lál©8 moíorgyára BUOÄ^SST, VS., ©yár-ntasa 88. BS&m. Gazdovskému obecenstvu n&jlepiie odporúčajú
^LAJOŠA KÁLLAI-hot^ľ.4
fcoinobtloixJ m l i ť a c i a g e r a i t t r y
ttÄoiÄ^.UpiaázárBka2a výíeíaúmíaťba 1 J e d i n e jestvu
j ú c a n e v s t a l
Najjednoduchejíia a najdofeonp.fejäía motorová mlátacia garnitúra tejto doby.
Ľahko ia dá s nimi s&chodtt 1 baz strojníka, aj medzi slamou krytými domami.
Obrázkový ekvogtnf esnnik na požiadania aJarma » franko.
Singer-o ve šijacie stroje za 20 , k o r ú n , novučičké nové za 50, s okružnou loďkou (Ringschiff) za 75, ulešenó spúšta-júce sa stroje za 90 korún p r e vo jnu s a s ú r n e rozpredajú. lOrcčná p í s o m n á z á r u k a . Pri objednávke treba poslať 10
korún preddavku. V páde najmenšej vyskytnuvše] sa chyby peniaze sa pošlú zpät BEMCSľí Í ' E J R E Ľ Í ' C Z N É sklad na šijacie stroje B u d a p e s t , Mátyás-tér 12. sz.
(emeleten).
řjajřejsiíía s t r o j e p r e hosped.-írs iwa, m o t o r y , par saé a bcífiísíawé &Sožen>£( s e j a č k y
a í ď . tíotiátfa
továreň ctrajiov k. a p
V obci l aár ia tS lgyes od 1. novembra tohto roku dán do árendy svoj v o d n ý íiílyn, na dva kamene za roč1
tých 500 korún prenájoinného.
ScMesinger Fulôp M á r i a t ô l g y e s (Trencsénm.)
fšävílopdä pľiraeii fcbyjl S.aosié aBsasEH
iá. parte! • ť l 1 o b. n o d s h o, 4 e b r 4-
l ic, d r í a p a n e h o p e r i a S! K., lor.íloho 2.Í0 K., p t 1-3i R p o l o b i e i i h o IX i K., b i o S e b e 4 K., b í • 1 o h o p a p e r i B t é a o B.10 K., 1
\kilo v e ľ m i J e m n é h o , a n a-' h o b i a l a h o , d r i a p a n é -
h o i.íQ K., í K.. 1 kilo p á p c-í r Í K , hn«I6ho 8 K., 7 K., bieleho, jemného 10 C , nanajvýš S jsJffitSEie p i p o r t a r p o d p í s 12 i i . P e i o b j e d n a n í
o d S k g. f r a n k o . Säotové periny.
j Z Ttwrto ttuBÍho ÍMTC-ného, modriiio, bicieho idsbe litého Bon-j kin^u, 1 d u c h c a. 1&ÍV cm. dlhá. asi 120 cm. slroka, s p o l u
o 2 p « d a ä k .1 ra 1, ksJídi 60 cm. dlhú, aiU 60 en:, čiroka r.a-j pbiQná novým lmedym, veíinl trvacim páperiatfm p c s t o I-! n í m p p r .1 m >.S K., p o 1 o p i p o i í m i!0K., p á p e r í m ) M lí~, j o d o o i l l v i d n c b a a J.0 K., 12 ii., 14 K., 16 K., Í J e d n a p o d n S ka 8 K..3.50 K., i K., D u c h n y £00 cm.
dlhé, 140 cm. äiroki, 18 K., 14.70 K., 17.80 K., 21 K., p o-j d n Ď k T m a . dJbé, 70 cm. íiroké, 4 BO K.. 0.20 K., 5.T0 K.,
p ô d n e d u c h n y co silného, řtriuovauoho {p-ádlu 180 oni fc% Sio CM. tiroiíi 12.80 K_ U.80 E. Rozpo«i*Ianie na dobiarkn lufte &d 12 korán íranko. .úxifjna dovolsci. aa ncaodpovftďnc
'aa ponifuao vrátia.
g. E E M B G H v X>«»ob«aJt«i, a. 898. Cechy. "chata íHustíoTíinf ecouslfc adarrua a írenko..
Frôiíporský Ssehoíer-ov bylinný baisam ?-!i.i,,i,i„" •,; ••;; (•roli sapoCeikitt. Eléxnn tpaveĽiu, ye« *5*i*ovyi« nodiziiom. lenivost i Čriev,3E&> líko, c latôj i l i a aid., ja prarý tea i
"hr&nnou znaailrou rakr.. Dostať u dor&batcld
LADISLAVA FOLDES 6ch:á:'eiá k Čertronéssíu r a k o v i
PreSporoli, Pússony, ô. 1. O o!cl»nio n a doblor l re frcnlío i£ «.00.
Najdokolanejšie
a každému cielu zodpovedajúce
šijací© stroje vedľa garancie od 25 korún vždy predáva
dielňa na šijacie stroje
.3 MLt l z a b e l l a - t é p S. Tiež dávam sa vedomie, Se bársjakú Šijacia mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj tovar len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze predal Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známa, pýtajte ai moj velký cenník
adarma.
Domáci výrobok I rrt«ŕr*«-iintirtiiim «-r»r»ii»MiVnii.
Nepočetné listy uznania dokazujú výUčnost patent. B n n g a r i a drôtového plet iva,
ktoré J« nepievýšitelná. Hotovi sa z galvanisovaného drdtn! Cena SST0iC87éh> metra 32 halierov a s'vía. Moíno objednaí
u jediirébo doróbaísla:
Alexandra Haidelalsera fabrika na drôtové pletivá a obraoy
S« apes t , Víih, íiiiäi'úi 46/23. Ľavná, punktorna a rýchla obslohal — Obrázkový cenník
zaernia a (ranko.
© S® giereesiftesí? laiCBsejšší-a -Amerikánska C E ; orr.á káva, vt-Irr.i voňavá, vfdatná a ůspoirá 5 tígrova vrece fcävy na próliu K 10.— íranfeo ::a rio'iierku. ' j kg
najf a j novšieho ZJ\U zn li Ľ.— rozposiela:
A.SOHAPIRA,ô.22S.vývozkávya5aJQ G-íaSácsSa, p o s l e r o s ť a n t a i
WB3aáEaE~s
D tkLzanft z rybu-raných najlepsjcl:
. . Í:JJ byliii sta-IOSIÍÍVO zhotovený, cliuť ku jodiu povzbudzujúci, tráveniu napomáhaiúci a íu.vne ptcäisfujuci
domáci piostricdolr, ktorý známé náalod-iry n e m i e r n o s t i , u e r i a d n e j diely, pre-obl&dnntfa, set . iacoho spSšobu života a obtižu&ho s a p a d e a ť a , k u pr. záhu, u a d u t l o . príl iÉaó ívoronío Ľa kyselin y a k r d o v i t ó b o l e s t i zmierňu je a od-
etraňujo, je
Dr Rosy baísatn ^ZŽľ Hlavný sklad v lekárni:
B . F R Ä G M F Í ? «*»-ftkratävor-TrV" ^f**-*1'1*-'"* ny oodávatel.
„ u t . o m o a o o r l a " , P r a h a , M a l á St ran a ô. 203., rob NerudoveJ u ice.
E o z p o s i o l a n i e po p c « U k a ž d o d e n n e . 1 voik:4 Blrlonioa 2 K, i m a l á s k l e n i c a I-WIÍA p o ä t B , / a vopred uoslaný obnos í£ ll,.l> • ""U4 s k l o o i c a . K 2 80 jedna veľ-fca te onica K i-70 dve votké sklenice. K v„7tÍ y .V.0ik-e s t ' e r -ice, K 2 2 — ítinásí
fí^",'1 "t10™, posie la sa franko na všetky slámce rakusko-uhorakej monarchie.
S k l a d y v l e k á r ň a c h K a k ů -Bito-TJhoraka.
V ^ f c í í í ? 1 VSotky e a s t * " o b a l n o p a t r e n é r a i i -
koaoza o h r o n e n o n o c h i - a n - i o rjoa r n a m k o u !
a © t o s a a i n s e p í o v p o d a k e i a Haéené na rotačnom stroji knihUačiarne úôastinárskej spoločnosti ss^.m^o&ats v
• zodpovedná. Budapešti, VL okr. Ó-utczä 12.