podturen-posudzovanie-vplyvov-cinnosti-(1).pdf

Zámer : Zariadenie na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica, k. ú. Podtureň --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ Ing. Arch. Emil Hudeček Ateliér architektúry a ekológie, Kuzmányho 15, Liptovský Mikuláš a kolektív

1

Obsah Základné údaje 4 I. Základné údaje o navrhovateľovi 5

1. Názov sídla 5 2. Identifikačné číslo 5 3. Sídlo 5 4. Oznámenie oprávneného zástupcu obstarávateľa 5 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby , od ktorej 5

je možné dostať informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie II. Základné údaje o zámere 6

1. Názov 7 2. Účel 7 3. Projektant investičného zámeru 7 4. Užívateľ 7 5. Charakter navrhovanej činnosti 7 6. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, k,. p., Ú, parcela) 8 7. Termín začatia a skončenia stavby 9 8. Stručný opis technického a technologického riešenia 9 8.1 Stručný opis technického a technologického riešenia zariadenia 9

na vysokotepelné zhodnocovanie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica, k. ú. Podtureň

9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite 24 10. Celkové náklady na realizáciu 26 11. Dotknutá obec 26 12. Dotknutý samosprávny kraj 26 13. Dotknuté orgány štátnej správy a vlastníci 26 14. Povoľujúci orgán 26 15. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov 26 16. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch realizácie investičného zámeru 27 presahujúci štátne hranice

III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia 28

1. Charakteristika prírodného prostredia, vrátane chránených území, napr. 29 navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000) N.P. , CHKO, CHVO a iné

1.1 Horninové prostredie 29 1.2 Ovzdušie 30 1.2.1. Zrážky, snehové pomery 30 1.2.2. Teplotné pomery, veternosť a inverzné pomery 31 1.3. Voda, vodné toky 31 1.3.1. Vodné plochy, technické diela 32

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

http://www.pdffactory.com




2

1.3.2. Podzemné vody, pramene 32 1.3.3. Termálne a minerálne pramene 32 1.4. Pôda, pôdne typy druhy a ich bonita 32 1.4.1 Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu 33

2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana a scenéria 34

2.1. Krajina 34 2.2. Krajinný obraz 34 2.3. Stabilita krajiny 34 2.4. Chránené územia a ochranné pásma 35 2.4.1. Rastlinstvo a živočíšstvo 37 2.4.2 Živočíchy – cicavce 38 2.5. Scenéria krajiny 40 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno-historické hodnoty 40

územia

3.1. Obyvateľstvo, jeho aktivity, a sídla 40 3.2. Stav infraštruktúry v území 41 3.3. Kultúrno-historické hodnoty územia 41 4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia 42

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti 43

na životné prostredie, vrátane zdravia a možnostiach opatrení na ich zmiernenie

1. Požiadavka na vstupy 44 1.2 Záber pôdy 44 1.3 Spotreba pitnej vody 46 1.4 Spotreba úžitkovej vody 46 1.5 Napojenie na elektrickú energiu a slaboprúdové rozvody 47 1.6 Doprava a iná infraštruktúra s tým spojená 47 1.7 Nároky na pracovné sily 48 1.8 Iné nároky 49 2. Údaje o vstupoch 49 2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia 49 2.2. Odpadové vody 54 2.3. Odpady a komunálne odpady 55 2.4. Odpady zo stavebných činností pri výstavbe 57 2.5. Hluk a vibrácie 58 2.6. Žiarenie a iné fyzikálne polia 59 2.7. Teplo, zápach a iné výstupy 59 2.8. Doplňujúce údaje 60 2.9. Očakávané vyvolané investície 60






3

3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie 60 4. Hodnotenie zdravotných rizík 62 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia 63 napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000) a iné 6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významovosti a časového 63

priebehu pôsobenia 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice 65 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav 66

životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok)

9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti 66 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej 67

činnosti na životné prostredie 11. Posúdenie vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala 68 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s územnoplán. dokumentáciou 68 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 68

V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu, 71

vrátane nulového variantu

1. Tvorba súboru kritérií a určenia ich dôležitosti na výber optimálneho variantu 71 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované 71

Varianty 3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu 73

VI. Mapovaná a iná obrazová dokumentácia k údajom podľa bodov II. a III 75

VII. Doplňujúce informácie k zámeru 75

1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer 75 a zoznam hlavných použitých materiálov 2. Zoznam vyžiadaných vyjadrení a stanovísk k navrhovanej činnosti 76 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie 76

VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru 78

IX. Potvrdenie správnosti údajov 78

1. Meno spracovateľa zámeru 78 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa 79






4

Časť I.

Základné údaje o navrhovateľovi






5

Časť I.

I. Základné údaje o navrhovateľovi 1. Názov

EKOPLAZMA, s. r. o. Liptovský Mikuláš

2. Identifikačné číslo

IČO: 46 191 496 IČ DPH:

3. Sídlo

Krátka 4474/4 031 01 Liptovský Mikuláš

4. Oznámenie oprávneného zástupcu obstarávateľa

Stanislav Gejdoš, konateľ spoločnosti 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby , od ktorej je možné dostať informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie Ing. Pavol Mišovie SLOVTECH, s. r. o, Liptovský Mikuláš ul. Družstevná 4 031 01 Liptovský Mikuláš č. tel: 044 / 5522392 mobil: 0903 539369 e-mail: [email protected] www.slovtechlm.sk Miesto na získanie informácií: SLOVTECH, s. r.o. ul. Družstevná 4

031 01 Liptovský Mikuláš


mailto:[email protected]





6

Časť II.

Základné údaje o zámere






7

Časť II.

II. Základné údaje o zámere

1. Názov

Zariadenie na vysokoteplotné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou.

2. Účel

Účelom stavby je vybudovanie Zariadenie na vysokoteplotné materiálové a energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu plazmovou technológiou, ktorého výstupom bude elektrická energia, teplo a technické plyny. Prínosom novej technológie je nevytváranie ďalších skládok akéhokoľvek komunálneho odpadu a postupne redukovanie odpadu ukladaného na už existujúcich skládkach v regióne Liptova. Zariadenie pozostáva zo súboru technologických celkov, ktoré sú usporiadané podľa vopred určených parametrov spĺňajúcich bezpečnostné normy a aj náročné kritériá limitov daných environmentálnymi predpismi. Projektovaná kapacita tohoto zariadenie aj 60 kt - 240 kt/r zhodnocovaných odpadov ročne. Výstavba sa bude realizovať na nezastavaných plochách určených v zmysle územného plánu na rozvoj a dobudovanie a nadväzuje na už existujúce plochy skládky komunálneho odpadu prevádzkovanej mestom Liptovský Hrádok. Spracovanie zámeru posudzovania tohoto investičného celku slúži pre účely vydania súhlasného stanoviska MŽP SR podľa Zákona NR SR č. 24/2006 Z. .z. o posudzovaní stavieb na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Projektant investičného zámeru

Projektovú dokumentáciu investičného zámeru pre územné a následné stavebné konanie pre investora EKOPLAZMA s. r. o., Liptovský Mikuláš spracoval Ing. Štefan Kakalejčík z GAS Oil ENGINEERING a. s., Tatranská 742, Spišská Teplica. Investičný zámer v rozsahu pre územné konanie a posudzovanie bol vypracovaný v marci 2014 na základe objednávky investora.

4. Užívateľ

Prevádzkovateľom navrhovaného zariadenie bude EKOPLZMA s. r. o., ul. Krátka 4474/4, 031 01 Liptovský Mikuláš.

5. Charakter navrhovanej činnosti

V plánovanom zariadení by sa mal zhodnocovať odpad produkovaný v okrese Liptovský Mikuláš. Spracovanie odpadov vysokoteplotným splyňovaním plazmovou technológiou je v súčasnosti považované za najvhodnejší spôsob spracovania nielen komunálneho odpadu, ale je vhodné aj na zneškodňovanie nebezpečného odpadu a všetkých druhov materiálov, ktoré pochádzajú z






8

ľudskej činnosti. Ako jediná technológia v súčasnosti je schopná zabezpečiť rozklad všetkých materiálov a látok, ktoré boli vytvorené za nejakým konkrétnym účelom - či už ide o obaloviny - najmä plasty, ktoré sú štandardnými metódami nerozložiteľné alebo majú dlhý čas rozkladu.

Rozklad a premena odpadu na elektrickú energiu bude formou Integrovaného plazmového splyňovania s využitím kombinovaného cyklu (IPGCC). Vlastné zariadenie bude tvoriť súbor stavebných a technologických objektov, ktoré sú podrobnejšie popísané v kapitole 8. Navrhovaný zámer výstavby zariadenia na vysokoteplotné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou bude v predmetnej lokalite novou činnosťou v území. Spĺňa kritériá podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa prílohy č. 8 ZOZNAM NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ PODLIEHAJÚCICH POSUDZOVANIU ICH VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, bod 9, Infraštruktúra, položka číslo 5, Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie ostatných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov - bez limitu. Časť A povinné hodnotenie. Navrhovateľ vypracoval tento zámer vo variantnom riešení a tiež tzv. nulový stav, keby sa uvedená činnosť nerealizovala. Prvá varianta uvažovala s lokalitou v nadväznosti na skládku komunálneho odpadu Veterná Poruba, ktorú prevádzkovalo mesto Liptovský Mikuláš. Nakoľko sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o ďalšom rozšírení skládky s vlastníkmi a obcou Veterná Poruba, mesto Liptovský Mikuláš postupe ukončuje ukladanie odpadu a začína s realizáciou terénnych a rekultivačných prác po ukončení prev. skládky. Komunálny odpad z Liptovského Mikuláša sa bude voziť na skládku prevádzkovanou mestom Liptovský Hrádok do doby vybudovania novej skládky.

6. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcela) Kraj: Žilinský Okres: Liptovský Mikuláš Obec: Podtureň Katastrálne územie: Podtureň Parcelné čísla: 301/5; 301/4; 301/3; 298/28; 298/27; 298/26; 298/25; 298/24; 298/23; 298/22; 298/21; 298/20; 298/19; 298/18; 298/17 Miestom realizácie sú volné plochy určené na výstavbu zapracované v „ Dodatku územného plánu obce Podtureň,“ pri existujúcej skládke TKO na lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň, prevádzkovanej mestom Liptovský Hrádok. Pre jeho efektívny výrobný proces bude zvážaný odpad TKO z celého okresu Liptovský Mikuláš. Podzemné energetické, vodovodné, plynové a kanalizačné napojenia sa napoja na najbližšie rozvody v priemyselnej časti obce Podtureň - Roveň, ktorá priamo susedí s mestom Liptovský Hrádok. Umiestnenie areálu umožňuje bezproblémový dovoz odpadu na spracovanie po ceste prvej triedy I/18, z ktorej je vybudovaná odbočka slúžiaca aj na dovoz TKO na skládku mesta Liptovský Hrádok. Lokalita je rozlohovo aj priestorovo vhodná pre vybudovanie Zariadenia, vrátane dobrého napojenia na dopravnú a inžiniersku infraštruktúru. Odstupy od najbližších majetkových hraníc stavebných parciel sú na všetkých miestach v súlade so všeobecným technickými požiadavkami na výstavbu. Z architektonického hľadiska je súbor stavieb riešený ako komplex objektov s priemerným požiadavkami na architektonické stvárnenie. Najvyšším objektom bude objekt komína s príslušným technickým vybavením.






9

Stavba svojím zložením, architektonicko-stavebným a objemovým riešením nijako nenaruší súčasný ráz územia. Stavba nebude pôsobiť v území dominantne. Od prístupovej komunikácie, železnice a sídelnej infraštruktúry, bude vizuálne prekrytá zeleňou. Nadmorská výška lokality je 650 m n. m..

7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti

Doba výstavby: 24 mesiacov Začiatok výstavby: 10/2015 Koniec výstavby. 10/2017 Skúšobná prevádzka: 6 mesiacov Investor má záujem o čo najskoršie ukončenie výstavby a jej spustenie do prevádzky. Príloha: Situácia lokality v M 1 : 25000

8. Stručný opis technického a technologického riešenia

8.1 Stručný opis technického a technologického riešenia zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica, k. ú. Podtureň Výstavba zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie komunálneho odpadu pre okres Liptovský Mikuláš plazmovou technológiou sa uskutoční na lokalite Žadovica, patriacej do k. ú. obce Podtureň, na určených plochách v zmysle Doplnku ÚP obce Podtureň v bezprostrednej blízkosti skládky TKO prevádzkovanej mestom Liptovský Hrádok. Projektovaná kapacita tejto skládky je 368.130 m³ s dĺžkou životnosti 41 rokov. Pri skládkovaní TKO z horného Liptova a prebratie odpadu až zo zvozovej oblasti Liptovský Mikuláš, sa táto životnosť rapídne zníži. V súčasnosti najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpad je stále ich skládkovanie. Problémy so skládkovaním komunálneho odpadu nespôsobuje len zaberanie plôch potrebných na skládkovanie odpadov ale aj tvorba nežiadúceho plynu - metánu, ktorý na skládkach vzniká pri anaeróbnej konverzii organických zložiek. Ročný prírastok odpadov ukladaných na skládkach, rastie o cca 3 % ročne, a tak sa plocha, na ktorej sa odpad ukladá, neustále rozširuje, pričom súčasne rastie aj množstvo emitovaného metánu, ktorý sa dostáva do atmosféry, kde výraznou mierou prispieva ku skleníkovému efektu. Z uvedeného vyplýva, že nové právne normy o odpadoch by mali vytvoriť nie len ekonomické nástroje na predchádzanie vzniku odpadov a minimalizáciu jeho množstva, ale vytvoriť podmienky aj na jeho zhodnocovanie ako zdroja druhotných surovín a energie. Podľa legislatívy EÚ, menovite Smernice č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008, platnej a záväznej na území členských štátov európskej únie, má od rok 2016 skočiť likvidácia komunálneho odpadu formou uloženia na skládky. Uvedená smernica bola čiastočne implementovaná do projektu odpadového hospodárstva SR na roky 2011 - 2015, ktorý bol schválený Uznesením vlády SR č. 69 zo dňa 22.02.2012. Celkový súlad slovenskej legislatívy s legislatívou európskej únie má byť dosiahnutý v novom zákone o odpadoch, ktorý je v legislatívnom programe vlády SR pre rok 2014 a ktorý nahradí v súčasnosti platný Zákon č. 223/2001 Z. z. SR.






10

Spôsoby spracovania odpadov: 1. Redukcia odpadu - jeho opätovné využitie 2. Recyklácia odpadu 3. Kompostovanie odpadu 4. Premena odpadu na energiu 5. Skládkovanie

1. Redukcia odpadu

Redukciu odpadu dosahujeme pri viacnásobnom použití tovarov, ich oprave a následnom využití, kvalitným tovarom s dlhou životnosťou a šetrným použitím, čím sa predĺži životnosť tovarov. 2. Recyklácia odpadu

Recyklácia je najlepším spôsobom znižovania množstva odpadu. Avšak odpad, ktorý nie je možné recyklovať, biologicky spracovať alebo ho iným spôsobom využiť, sa väčšinou uskladňuje na skládkach. Recyklácia odpadu úzko súvisí s jeho separáciou. Treba však konštatovať, že aj separácia má svoje praktické ekonomicky reálne hranice. Po jej uskutočnení dostupnými metódami stále tak ostáva masa komunálneho odpadu tzv. zmesový komunálny, odpad, ktorý nie je možné separovať a teda aj recyklovať. 3. Kompostovanie odpadu

Kompostovanie je prirodzený, riadený, prevažne aeróbny biochemický proces, pri ktorom z pôvodných organických látok vplyvom živých organizmov, obzvlášť mikroorganizmov, vzniká organické hnojivo - kompost. Premena (rozkladný proces) organických látok prebieha rovnakým spôsobom ako v pôde. Pri kompostovaní ju však technologicky ovládame s cieľom získať čo najväčšie množstvo humusu v čo najkratšom čase. Problematické zostáva použitie kompostu z dôvodu nezáujmu poľnohospodárskych podnikov pre jeho cenu. 4. Premena odpadu na energiu

Organická časť tuhého komunálneho odpadu obsahuje uhlík, kyslík a vodík. Tieto prvky umožňujú využiť tento odpad na energetické využitie a vyrábať z neho elektrickú a tepelnú energiu. Na spracovanie komunálneho odpadu a získanie obnoviteľnej energie z komunálneho odpadu existujú v dnešnej dobe rôzne techniky:






11

- zachytávanie odpadu na skládkach, - spaľovanie tuhého komunálneho odpadu, - splyňovanie, - splyňovanie plazmovým oblúkom. 5. Skládkovanie

Najčastejším spôsobom zneškodňovania odpadov v súčasnosti je skládkovanie, ktoré je však najnešetrnejším spôsobom. Skládky odpadov aj keď sú riadené a vybavované poľa predpisov, prinášajú so sebou množstvo potenciálnych nebezpečenstiev. Vďaka zmiešavaniu tisícov rôznych látok (organické, nebezpečné) sa na skládkach vytvárajú zložité reakcie, čím sa spúšťa nekontrolovateľný chemicko-fyzikálny proces. Dažďová voda pretekajúca cez odpady uložené na skládke sa "obohacuje" o škodlivé látky, ktoré vznikajú pri rozklade. Táto priesaková voda môže preniknúť a znečistiť okolitú pôdu, podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Nebezpečné látky a rozklady budú na skládke vznikať dlhšie ako je životnosť tesnenia (cca 100 rokov) a je potrebné dlhodobé monitorovanie skládky. Na skládkach sú nevhodné podmienky pre rozklad odpadu. Rozkladné procesy vo vnútri skládky sú veľmi spomalené. Anaeróbne mikroorganizmy, rozkladajúce organické zložky na skládke, produkujú hlavne metán a oxid uhličitý - plyny, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Je zistené , že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efekt približne 15 % . V menšej miere unikajú zo skládok do prostredia a rôzne toxické, agresívne plyny. Pri vyššej koncentrácii skládkových plynov alebo nedodržaní technických predpisov môže dôjsť na skládkach aj k výbuchom alebo požiarom, pri ktorých vznikajú toxické látky (napr. dioxíny). Energetické spracovanie tuhého komunálneho odpadu: a) Zachytávanie plynu na skládkach

Odpad na skládkach je anaeróbne rozkladaný, pričom vzniká bioplyn, ktorý sa skladá z 50 % oxidu uhličitého a 50 % metánu a ďalších stopových plynov. Tento bioplyn môže byť zo 60 až 90 % zachytávaný sériou nádob. Zachytený metán môže byť transformovaný na zemný plyn, na teplo, alebo výrobu elektrickej energie. Avšak aby sa to dalo využívať vo veľkom, boli by potrebné obrovské skládky, pri ktorých by však stále unikala nejaká časť metánu do ovzdušia. b) Spaľovanie tuhého komunálneho odpadu

Závody, ktoré získavajú energiu z odpadu, sú v doterajšej bežnej praxi väčšinou založené na spaľovaní komunálneho odpadu a následnej výrobe pary s využitím jej energie na výrobu elektriny a tepla na vykurovane. Najbežnejším typom zariadenia je roštové spaľovanie odpadu v stacionárnych peciach alebo v rotačných peciach, kde dochádza k lepšiemu spáleniu odpadu a tým aj menšiemu množstvu popolčeka, ktorý je potrebné uložiť na skládku alebo inak ďalej spracovať. Odpad je spaľovaný pri vysokej teplote, zvyčajne okolo 1000 °C . Teplo zo






12

spaľovania predstavujú spaliny, ktoré sa použijú na výrobu pary a potom sú prečisťované v tzv. systéme kontroly znečistenia vzduchu (APC - Air Pollution Control). Popolček zo spodnej časti kotla prepadáva cez rošt a prechádza magnetickým separátorom, aby sa zachytili železné materiály a niekedy prechádza cyklónovými filtrami na zachytenie nekovových materiálov, ktoré by mohli byť recyklované. Teplo, ktoré sa uvoľní pri spaľovaní komunálneho odpadu, je použité na výrobu pary a následne táto para prechádza cez turbínový generátor na výrobu elektrickej energie, ktorá je dodávaná do elektrickej siete. Počas spaľovanie vzniká hneď niekoľko znečisťujúcich plynov (oxidy dusíka a síry, čiastočky ortuti, dioxíny, furány a oxid uhličitý), ktoré majú byť zachytené filtráciou, aby sa nedostali do ovzdušia. c) Splyňovanie

Komunálny odpad je v technologickom zariadená zahrievaný na teplotu 750 až 2000 °C za zníženého prístupu vzduchu. Vzniká syntézny plyn, ktorý je zmesou vodíka a oxidu uhoľnatého. Tento plyn môže byť využívaný ďalej ako palivo na výrobu tepla v teplárňach, el. energie v elektrárniach alebo sa môže použiť ako surovina pri výrobe rôznych chemikálií. Treba ale povedať, že pri tomto splyňovaní okrem zložiek syntézneho plynu vznikajú ďalšie nežiadúce zlúčeniny ako dioxíny, furány, oxidy síry, dusíka apod., ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Aby bolo možné použiť takýto syntézny plyn na ďalšie použitie, je nevyhnutné zaradiť do technologického procesu ďalšie operácie, ktoré nežiadúce zlúčeniny zo syntézneho plynu odstránia a zneškodnia. Súvisí to s ďalším navyšovaním investičných prostriedkov, čo negatívne pôsobí na ekonomiku výroby. d) Splyňovanie plazmovým oblúkom

V plazmovom oblúku sa teplota pohybuje v rozsahu viac ako 3000 až do 6000 °C podľa typu. Vysoká teplota plazmy pôsobí svojou energiou na štiepenie chemických väzieb medzi jednotlivými prvkami molekúl za vzniku elementárnych prvkov (uhlík, vodík, kyslík apod.), ktoré reagujú s malým množstvom kyslíku za vzniku vodíka (H2) a oxidu uhoľnatého (CO). Tieto zložky tvoria syntézny plyn. Chemická reakcia, kedy prvky reagujú s kyslíkom sa nazýva oxidácia. Ostatné prvky vytvoria vitrifikovaný zvyšok (materiál podobný láve - troska), ktorý je inertný a môže byť využiteľný v stavebníctve alebo uložiť na skládke. Plazmové splyňovanie je viacstupňový proces. Prvým krokom v tomto procese je vytvorene tzv. suchej homogénnej suroviny na splyňovanie. V prípade komunálneho odpadu bude pomletý a hodnotné recyklovateľné zložky budú oddelené. Druhým krokom je samotné splyňovanie v plazme. Počas splyňovania sa materiál, ktorého základom je uhlík a vodík, rozloží do plynnej formy. Extrémne vysoké teplo plazmy spôsobí, že všetok anorganický materiál sa roztaví a vytvorí sa troska. Extrémne teplo taktiež pôsobí, že všetky nebezpečné a jedovaté látky sú úplne rozložené na atómy a tým pádom zneškodnené. Tretí stupeň tvorí čistenie plynu a rekuperácia tepla. Plyn je čistený prepieraním od všetkých nečistôt, aby bol dosiahnutý veľmi čistý plyn na výstupe. Na využitie tepla z horúceho plynu sa používajú výmenníky tepla. Takto získané teplo a využíva na výrobu pary a elektrickej energie. Posledným stupňom je výroby využiteľného zdroja energie, ktorý môže byť v rozsahu od elektrickej energie až po výrobu kvapalných palív ako etanol, ďalej je to výroba vodíka, zemného plynu alebo iných chemikálií a polymérov.






13

Celkovo plazmové splyňovane predstavuje nasledovné výhody: ● Rôznorodá vsádzka - Spracovanie rôznorodej vsádzky pri jej minimálnej úprave - Spracovanie odpadov s vysokým obsahom inertnej zložky a vlhkosti - Zmes komunálneho odpadu, priemyslového a stavebného odpadu, kvapalín a kalov,

biomasa apod. - Obmedzená závislosť na jednom druhu vsádzky, optimalizácia výnosov na základe

dostupnej vsádzky ● Takmer 100 % konverzia uhlíka na CO ● Sklovitá lávovitá hmota (troska) - vitrifikát je inertný, nevyluhovateľný, nekontaminuje pôdu ani pitnú vodu ● Syntézny plyn môže byť vyrobený podľa požiadaviek na jeho ďalšie spracovanie (turbína, kotly, výrobu etanolu, atď.) ● Spaľovanie syntézneho plynu po jeho vyčistení má podobné dopady na životné prostredie ako spaľovanie zemného plynu ● Podporuje tzv. zásahu 3R pre nakladanie s odpadmi - obmedziť (reduce), využiť (reuse), recyklovať (recycle) ● Žiadny negatívny vplyv na životné prostredie Hlavné výhody z hľadiska vplyvov na životné prostredie u technológie plazmového splyňovania v porovnaní s klasickými spaľovňami odpadov možno vidieť v minimalizácii emisií vypúšťaných do ovzdušia a v absencii vzniku značného množstva popola a popolčeka s obsahom nebezpečných látok. Pri procesu plazmového splyňovania vzniká ako vedľajší produkt výroby len inertná sklovitá troska, ktorú je možné využiť v stavebníctve. Významným prínosom novej technológie, ktorá sa vo svete prednostne využíva pri zhodnocovaní všetkých druhov komunálnych odpadov, je predovšetkým nevytváranie ďalších skládok pri zvýšenej tvorbe odpadov a možnosť postupnej likvidácie starých environmentálnych záťaží.






14

Stavebné objekty, inžinierske objekty a prevádzkové súbory Stavebné objekty areálu (viď situácia) SO 01 Vykladacia hala SO 02 Medzisklad a úprava vstupnej suroviny SO 03 Hala plazmového splyňovania SO 04 Plynová turbína s generátorom SO 05 Hala parnej TG s generátorom pary SO 06 Teplovodná výmenníková stanica SO 07 Kondenzátor pary a výroba demineralizovanej vody SO 08 Trafostanica a rozvodňa VN SO 09 Výroba kyslíka, dusíka a tlakového vzduchu SO 10 Úprava procesnej vody SO 11 Čerpacie stanice procesnej vody SO 12 Vodojem SO 13 Komín SO 14 Vrátnica SO 15 Administratívna budova SO 16 Oplotenie a reklamné pútače Inžinierske objekty IO 01 Úpravy na verejných komunikáciách IO 02 Vnútroareálové komunikácie, spevnené plochy a parkoviská IO 03 Prípojka vodovodu IO 04 Vnútroareálové rozvody vodovodu IO 05 Vnútroareálový požiarny vodovod IO 06 Prípojka kanalizácie IO 07 Vnútroareálový rozvod kanalizácie, ORL, lapač tukov IO 08 Odvod neznečistenej dažďovej vody, vsaky IO 09 Prípojka VN IO 10 Káblový rozvod NN IO 11 Areálové osvetlenie IO 12 Telefónny kábel, Optické káble IO 13 Sadové úpravy Prevádzkové súbory PS 01 Elektrická zabezpečovacia signalizácia (EZS), Uzavretý televízny okruh (UTO), Elektrická požiarna signalizácia (EPS), Požiarny evakuačný rozhlas (PER) PS 02 Building management systém (BMS) PS 03 Plynová kotolňa PS 04 Technologické vybavenie trafostanice a rozvodne VN Kapacitné údaje Plocha stavebného pozemku: 32.202 m² Plocha zastavaná stavebnými objektmi: 10.094 m²






15

Koeficient zastavanosti: 0,328 Spevnené plochy a komunikácie: 11.319 m² Plocha zelene: 10.316 m² Koeficient zelene: 0,321 Obostavaný priestor: 136.670,25 m² Počet parkovacích miest: 18 Predpokladaný počet zamestnancov: 40 - 60 Dispozičné riešenie (obrázok - skladba objektov) Stavba objektov je riešená ako nepodpivničené samostatné uzatvárateľné halové objekty s orientáciou zásobovania a výstupu produktov. Navrhovaná stavba pozostáva z 11-tich jednopodlažných hál, jednej dvojpodlažnej budovy, zásobníku vody a komína. Výtvarné riešenie: Riešenie fasády hál je riešené ľahkým sendvičovým obvodovým plášťom. Tvar a veľkosť stavby je upravený tak, že zohľadňuje danú lokalitu, tvar a veľkosť územia ako aj všetky vzťahy súvisiace s daným pozemkom. Umiestnenie stavby mení scenériu krajiny len minimálne. Toto sa dosiahne zapustením objektov do terénu ich obsypom a výsadbou vysokej a nízkej zelene. Výstavbou nedôjde k narušeniu chránených zón ani iných zložiek životného prostredia. Fasády objektov odzrkadľujú svojou jednoduchosťou funkciu energetického celku. Farebné riešenie bude pôsobiť na okolie vyvážene. Tabuľka : Legenda stavebných objektov

Rozmer Rozmer Výška Plocha Objem

Objekt Názov X (m) Y (m) (m) (m2) (m3) SO-01 Vykladacia plocha 25.00 30.00 10.00 750.00 7500.00

Medzisklad a úprava SO-02 vstupnej suroviny 40.00 80.00 15.00 3200.00 48000.00 SO-03 Hala plazmového splyňovania 50.00 30.00 20.00 1500.00 30000.00 SO-04 Plynová turbína s generátorom 30.00 20.00 15.00 600.00 9000.00 SO-05 Hala parnej RG s generát. pary 30.00 22.00 15.00 660.00 9900.00 SO-06 Teplovodná výmenníková stanica 12.00 15.00 5.00 180.00 2700.00

Kondenzátor pary a výroba SO-07 demineralizovanej vody 20.00 20.00 10.00 400.00 4000.00 Elektrorozvodňa VN/NN 25.00 30.00 10.00 750.00 7500.00

Výroba kyslíka, dusíka SO-09 a tlakového vzduchu 21.00 15.00 10.00 315.00 3150.00 SO-10 Úprava procesnej vody 15.00 30.00 10.00 450.00 4500.00 SO-11 Čerpacie stanice procesnej vody 15.00 20.00 10.00 300.00 3000.00 SO-12 Vodojem 15.00 10.00 176.63 1766.25 SO-13 Komín 4.00 25.00 12.56 314.00 SO-14 Vrátnica 12.50 4.00 4.50 50.00 300.00 SO-15 Administratívna budova 12.50 60.00 8.50 750.00 5040.00

10094.19 136670.25

Vykonané prieskumné práce: Pre predmetný zámer stavby sa použijú výsledky z geodetického zamerania jestvujúceho stavu parcely a susednej skládky.






16

Použité mapové a geodetické podklady: - geometrický plán parcely, - mapa katastra nehnuteľností, - hydrologický prieskum a geologický prieskum.

Príprava pre výstavbu: Na prípravu stavby sa využije jestvujúca miestna komunikácia, ktorá je v bezprostrednej blízkosti predmetných parciel Stavebno-technické riešenie stavby. Stavba sa bude realizovať bez prerušenia. Bude vypracované v projektovej dokumentácii k SP.

SO 01 Vykladacia plocha - príjmová násypová hala

Objekt haly má pôdorysné rozmer 25,00 m x 30,00 m a výška cca + 10,00 m. Slúži k manipulácii zberných vozov s odpadom. Tuhý (zmiešaný) komunálny odpad a jemu podobný odpad od živnostníkov z úradov, ľahký priemysel (katalógové číslo viď Príloha : Zoznam odpadov určených na zhodnotenie v plazmovom reaktore) dopravovaný po priľahlej prístupovej ceste bude privezený do uzavretej príjmovej násypovej haly, na a rampu a vyklápaný z vozidiel do určených výsypiek na odpad. Príjmová násypová hala bude dostupná vstupnými priemyselnými automatickými bránami a je zabezpečená proti úniku zápachu. V objekte bude TKO vysypaný zo zberných vozidiel alebo vyklápaný z kontejnerov do veľkokapacitných násypiek v uzatvorenej hale - Objekte č. 1. TKO je vysypávaný z úrovne ±4,0 m do násypiek odpadov v príjmovom sklade. Registrácia množstva odpadov privezeného autami bude vykonávaná na tenzometrických váhach (jedna váha na vstupe, druhá váha na výstupe) pri vjazde do areálu. Pomocou tenzometrických váh budú bilancované všetky vstupy (komunálny odpad, prevádzkové prostriedky), výstupy (produkty zhodnocovania) do/zo Zariadenia. Veľkorozmerný odpad je vyklápaný do samostatne oddelenej časti výsypiek, odkiaľ je žeriavom s polypovým drapákom dopravovaný do násypky drviča, odkiaľ padá do základnej výsypky odpadov. Skladovanie a homogenizácia komunálneho odpadu je vykonávaná v príjmovej násypovej hale na odpad, ktorého využiteľný objem je cca 2000 m³. Pri využité tejto kapacity násypiek je zaistená zásoba komunálneho odpadu na viac ako 4 dni prevádzky Zariadenia. Násypky na odpady sú uzatvárané hydraulickými uzatvárateľnými vrátami. Vo výsypke je odpad prekladaný, premiešavaný pomocou dvoch mostových žeriavov na odpad, vybavených polypovým drapákom V činnosti je vždy jeden žeriav, druhý je v rezerve. Počas prevádzky je z priestoru výsypiek na odpady odsávaný vzduch ventilátorom primárneho vzduchu, ktorým je v násypovej hale udržiavaný mierny podtlak. Tým je zamedzené šírenie zápachu do okolia. V prípade akéhokoľvek odstavenia vysokoteplotnej jednotky bude násypová hala odvetrávaná prirodzeným ťahom komínov, ktoré sú spojené s priestorom násypiek potrubím, vybaveným diaľkovo ovládanou klapkou. Odťahovaný vzduch je vyčistený pomocou biofiltra vrátane odstránenia zápachu. Následne je odťahovaný vzduch použitý ako procesný vzduch v komore. Filter by mohol byť dimenzovaný na nižšiu kapacitu len počas technologickej odstávky plazmovej komory. Finálne riešenie bude v nasledujúcom stupni dokumentácie.






17

SO 02 Medzisklad a úprava vstupnej suroviny Mezisklad a úpravňa má rozmery 40,00 m x 80,00 m a výška cca + 15,00 m. V úpravni sú umiestnené technologické zariadenia pre sušenie TKO a násypka podávača plazmovej komory s dopravníkmi, odsávanie a čistenie vzduchu. Tu je zmesový komunálny odpad pomocou automatizovaného systému podľa potreby vysušený. Následne je odpad presunutý do drvičky, kde sa homogenizuje a drví sa na požadovaný rozmer. Homogenizovaný odpad je drapákovým nakladačom ukladaný na dopravníkový pás vybavený tenzometrickou váhou, ktorý odpad dopravuje do vstupného bunkru plazmovej komory. Pomocné suroviny (vápenec a koks) sú do závodu dopravované vo veľkokapacitných uzavretých nákladných automobiloch. Sú skladované v prevádzkových silách, odkiaľ sú pomocou pásových dopravníkov s premenlivou rýchlosťou dávkované do vstupného podávača splyňovacej jednotky. Prevádzkové silá vápenca a koksu sú vybavené zariadením k znižovaniu emisií prachu pri plnení i vykládke (napr. rukávcové tkaninové filtre integrované vo vrchných častiach sila). Medzisklad odpadu je udržovaný v podtlakovom režime. Odťahovaný vzduch je vyčistený pomocou biofiltra vrátane odstránenia zápachu (viď SO 01). V medzisklade budú zároveň umiestnené zariadenia a chladenie a následné drvenie trosky. Technologické vybavenie stavby bude zabezpečené v zmysle popisu jednotlivých stavebných objektov. Špecifikácie týchto zariadení spresní dodávateľ podľa svojich štandardných prevádzkových schém pred zahájením ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. SO 03 Hala plazmového splyňovania Jedná sa o nadzemnú, jednopodlažný temperovanú halu, ktorá má zastavanú plochu 50,00 m x 30,00 m a výšku cca + 20,00 m. V hale sú umiestnené rozhodujúce zariadenia pre splyňovanie odpadov: - Vlastná plazmová komora s príslušenstvom - základom jednotky je oceľová nádoba so

žiaruvzdornou výmurovkou, v dolnej časti osadená plazmovými horákmi - Parný kotol č. 1 (chladič syntézneho plynu) - Filter syntézneho plynu - Absorbér HCl s príslušenstvom

Princíp fungovania splyňovacej jednotky. Splyňovaný materiál (odpad) vstupuje do jednotky plniacim otvorom umiestneným v spodnej tretine komory. Karbonizačný materiál v surovine je prechodom plazmovým oblúkom splyňovaný a hromadí sa vo vrchnej časti komory vo forme syntetického plynu. Anorganická časť vstupujúceho odpadu (kovy, prach apod.) postupuje dole splyňovacou jednotkou, v dôsledku veľmi vysokej teploty v prostredí plazmového oblúka sa roztaví a je odvádzaná vo forme sklovitej trosky a roztaveného kovu cez jeden alebo viac odpichových otvorov v spodnej časti splyňovacej jednotky. Tekutá troska je schladená a drvená na požadovanú veľkosť. Vzhľadom k tomu, že má vlastnosti kameniva, je veľmi vhodná pre ďalšie materiálové využitie v stavebníctve. Troskové hospodárstvo bude vybavené zariadením a prevenciu fugitívnych emisií prachu (odsávane, filtre). Syntetický plyn je vo vrchnej časti splyňovacej jednotky schladený na teplotu cca 850 ºC a odvádzaný do zariadenia na čistenie plynu. V prvom kroku dôjde k rýchlemu ochladeniu plynu až na teplotu cca 65 ºC, čím dôjde nielen ku kondenzácii pevných prímesí, ale je najmä zabránené tzv. sekundárnej tvorbe dioxínov a furánov. Teplotná energia z tohoto chladenia je odovzdaná v parnom kotle. V nasledujúcich krokoch je syntetický plyn dočistený v






18

elektrostatickom odlučovači, v odsírovacej jednotke a jednotke na záchyt ťažkých kovov. Vyčistený syntetický plyn je vedený a plynovú turbínu. SO 04 Plynová turbína s generátorom Plynová turbína sa bude nachádzať v nadzemnej, jednopodlažnej, temperovanej hale, ktorá bude mať pôdorysné rozmery 30,00 m x 20,00 m a výšku cca + 15,00 m. Tu bude umiestnená vlastná spaľovacia turbína so sacím filtrom a generátorom, nízkotlakový aj vysokotlakový kompresor syntézneho plynu s rekuperátorom a jednotka na odsírenie syntézneho plynu so zásobníkom zachytenej síry. Energetický obsah syntetického plynu je v prvej fáze využitý v plynovej turbíne. Do rotačného kompresora sa nasáva z okolia vzduch, stláča sa, predhrieva a premiešava v spaľovacej komore s kontinuálne dávkovaným syntetickým plynom. V spaľovacej komore palivo zhorí a vzniknutý horúci plyn prúdi spolu s prebytočným vzduchom veľkou u rýchlosťou na lopatky turbínových kolies. Mechanická energia je následne v generátore premenená na elektrickú energiu dodávanú do distribučnej siete. Horúce spaliny sú vedené do parného generátora. SO 05 Hala parnej TG s generátorom pary Nadzemná, jednopodlažná, temperovaná hala o pôdorysných rozmeroch 30,00 m x 22,00 m a výške cca +15,00 m, v ktorej budú umiestnená: - Strojovňa parnej TG s generátorom el. energie s príslušenstvom - Generátor pary - parný kotol č. 2 s príslušenstvom - Tepelná úprava vody

Horúce spaliny parnej turbíny vstupujú do generátora pary (spalinový kotol - parný kotol č. 2). Cez teplovýmenné plochy sa tepelná energia spalín odovzdá do napájacej vody, resp. vyrobenej pary. Para je vedená na parnú turbínu s generátorom elektrickej energie. Parná turbína môže byť podľa potreby navrhnutá ako protitlaková, odberová alebo kondenzačná. Čiastočne bude elektrická energia využívaná na vlastnú spotrebu a prebytočná elektrická energia bude dodávaná do distribučnej siete. Spaliny budú vedené do SO 13 - komína. SO 06 Teplovodná výmenníková stanica V nadzemnej, jednopodlažnej, temperovanej hale o pôdorysnom rozmere 20,00 m x 20,00 m a výške cca +10,00 m, ktorom budú umiestnené zariadenia na demineralizáciu vody (výroba destilovanej vody) a kondenzátu a čerpacie stanice prídavnej vody a kondenzátu. Na streche budú umiestnené vzduchové kondenzátory pary. SO 08 Elektrorozvodňa NN/VN Zariadenia na meranie, pripojenie, rozvedenie a vyvedenie elektrického výkonu budú umiestené v trojpodlažnom objekte a pôdorysnom rozmere 25,00 m x 30,00 m a výške +10,00 m. budú tu: - Trafostanica 22 (110)/0,4 kV - Trafostanica pre pripojenie plazmovej splyňovacej jednotky - Rozvodňa VN - Rozvodňa NN s príslušenstvom






19

SO 09 Výroba kyslíka, dusíka a tlakového vzduchu Súčasťou prevádzky je aj výroba technických plynov, pre ktorú je plánovaný jednopodlažný objekt o pôdorysnom rozmere 21,00 m x 15,00 m, výška +10,00 m. V tomto objekte budú umiestnené zariadenia na výrobu a rozvod kyslíka, dusíka a tlakového vzduchu. Technické plyny budú využívané pre vlastnú spotrebu a aj na komerčné účely.

SO 10 Úprava procesnej vody Technologické zariadenie umiestnené v nadzemnej, jednopodlažnej, temperovanej hate, ktorá bude mať rozmery 15,00 m x 30,00 m a výšku cca +10,00 m, bude určené na úpravu odpadovej procesnej vody a čerpaciu stanicu chladiacej vody. Na voľnej ploche budú umiestnené vzduchové kondenzátory vody, ktorá sa odparí pri sušení TKO a chladiaca veža, ktorá bude chladiť vodu pre proces. Tento Objekt je spojený so SO 11 Čerpacej stanice procesnej vody. SO 11 Čerpacie stanice procesnej vody Samostatné zariadenie pre zásobovane procesu technologickou vodou sa bude nachádzať v obdobnej nadzemnej, jednopodlažnej, temperovanej hale, ktorá bude mať pôdorysné rozmery 15,00 m x 20,00 m a výšku cca +10,00 m. SO 12 Vodojem Na voľnej ploche bude umiestnený vlastný vodojem - valcová nadzemná nádrž s priemerom 15 m a výškou 10 m. SO 13 Komín Navrhovaný je komín o výške +25 m. SO 14 Vrátnica V objekte vrátnice sa bude nachádzať vstupná recepcia a kontrolné pracovisko bezpečnostnej stráže Zariadenia. Informačný systém váženia vstupných/výstupných surovín bude umiestnený v objekte vrátnice na vstupe do areálu a ktorý bude tvoriť nadzemná, jednopodlažná, vykurovaná budova o veľkosti 12,5 m x 4,00 m a výške cca +4,5 m. SO 15 Administratívna budova Nadzemná, trojpodlažná, vykurovaná budova s označením administratívna budova, v plánovaných rozmeroch 12,5 m x 60,00 m a výške cca +8,5 0 m bude moderné, plne digitalizované pracovisko pre riadiacich a administratívnych pracovníkov, kde bude umiestnené riadiace stredisko celého objektu a odkiaľ bude centrálne riadená a kontrolovaná prevádzka.






20

Časť administratívnej budovy bude vyčlenená pre obslužný personál, kde budú priestory na hygienu, stravovanie a miestnosť na školenia a vzdelávacie akcie pre všetkých pracovníkov Zariadenia.

SO 16 Oplotenie a reklamné pútače Oplotenie bude osadené okolo celého areálu. Bude z oceľovej konštrukcie s integrovanou bránou pre vstup nákladných vozidiel aj pre vstup pre administratívu. Súčasťou objektu sú 2 reklamné pútače.

Inžinierske objekty Úpravy na verejných komunikáciách Objekt rieši úpravu prístupovej komunikácie a napojenie areálových komunikácií na cestnú sieť. Úpravy zahŕňajú vytvorenie zjazdu z prístupovej komunikácie a prepojenie na komunikácie vo vnútri areálu. Konštrukcia asfaltovej vozovky po vyfrézovaní: - asfaltový betón ABS I hr. 50 mm STN 73 6121 - postrek živičný infiltračný z cest. asfaltu PI, EK STN 73 6129 Konštrukcia asfaltovej vozovky komunikácie parkoviska, odbočovacieho a pripájacieho pruhu: - asfaltový betón ABS I hr. 50 mm STN 73 6121 - asfaltový betón ABH II hr. 70 mm STN 73 6121 - postrek živičný infiltračný z cest. asfaltu PI, EK STN 73 6120 - kamenivo spevnené cementom KSC II hr. 200 mm STN 73 6124 - štrkodrvina fr. 0-32 mm ŠD hr. 200 mm STN 73 6126 ------------------------------------------------------------------------------------------------------------- s p o l u 520 mm Na pláň vozovky sa rozprestrie geotextília Fibertex F320. Vnútroareálové komunikácie, spevnené plochy a parkoviská Konštrukcia komunikácií: - asfaltový betón ABS I hr. 50 mm STN 73 6121 asfaltobetón Aco11-II 50/70 STN EN 13108-1 - asfaltový betón ABH II hr. 70 mm STN 73 6121 asfaltobetón Acp22-II 70/100 STN EN 13108-1 - postrek živič. infiltr. z cestného asfaltu PI, EK STN 73 6129 STN EN 13808 12271 - kamenivo spevnené cementom KSC I hr. 200 mm STN 73 6124 cementom stmelená zrnitá zmes CBGM C16/20(I) STN EN 14227-1 - štrkovina fr. 0-32 mm 0/32 GA 75 STN EN 13242+A1 ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ s p o l u hr. 520 mm






21

Na pláň vozovky sa rozprestrie separačno-vystužná geotextília F55. Konštrukcia parkovísk : - betónová dlažba – červená DL hr. 80 mm STN 736131-1 - cementová malta MC10 hr. 40 mm STN 736131-1 - HDPE (1,5 mm) izolácia proti ropným produktom a iným ŠL ( GUNDSEAL, Fatrafol, GUNDLTNE. ) - kamenivo spevnené cementom KSC I hr. 200 mm STN 736124 cementom stmelená zrnitá zmes CBGM C 16/20(l) STN EN 14227-1 - štrkodrvina 0/32 GA 75 hr. 200 mm STN EN 13242+A1 Spolu hr. 520 mm Na pláň vozovky sa rozprestrie separačno-výstužná geotextília F55. Odvodnenie povrchu komunikácie, chodníkov a parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom vozovky do navrhovaných uličných vpustov, odvodňovacích žľabov DN 150 a obrubníkov zo systému HAURATON KERBFIX 305. Všetky kryty odvodňovacích zariadení musia vyhovovať pre zaťaženie D 400. Prípojka vodovodu Navrhovaný areál bude napojený na verejný vodovod novovybudovanou vodovodnou prípojkou DN 150 na verejný vodovod pri priemyselnej zóne. Prípojka bude vedená popri telese prístupovej komunikácie. Celková dĺžka prípojky cca 750 m. pri vstupe na pozemok bude zriadená vodomerná šachta. Vnútroareálové rozvody vodovodu Vnútroareálový rozvod vodovodu zabezpečí zásobovanie vodou pre všetky stavebné objekty. Napojený bude z vodomernej šachty. Rozvod DN 150. Pred jednotlivými objektmi budú namontované uzávery vody. Vnútroareálový požiarny vodovod IO 05 rieši rozvod požiarnej vody v areáli a osadene požiarnych hydrantov. Tie budú osadené vo vzdialenosti cca 10 m od objektov a vo vzájomnej vzdialenosti cca 75 m podľa požiadaviek projektu požiarnej ochrany. Prípojka kanalizácie Prípojka kanalizácie bude vybudovaná v trase príjazdovej cesty, napojená na existujúci verejnú kanalizáciu pri obytnej zóne, dĺžka cca 850 m. predpokladaná DN 400 podľa existujúcej verejnej kanalizácie.






22

Vnútro-areálový rozvod kanalizácie, ORL, lapač tukov Splaškové odpadové vody z areálu a stavebných objektov budú odvádzané areálovou kanalizáciou a zaústené do prípojky splaškovej kanalizácie IO 06. Znečistené dažďové vody z parkoviska a manipulačnej plochy budú zadržané v retenčnej nádrži s fázovým posunom cez odlučovač ropných látok, napojené na novovybudovanú kanalizačnú prípojku. Znečistené vody z kuchyne budú odvádzané cez LAPOL a následne zaústené do areálovej kanalizácie. Odvod neznečistenej dažďovej vody, vsaky Na odvedenie čistých dažďových vôd zo striech objektu budú navrhnuté vsakovacie boxy. Veľkosť vsakovacích blokov bude navrhnutá pre množstvo dažďových vôd cca 85 l/s. Prípojka VN V rozvodoch prípojky VN budú použité nasledujúce rozvodné siete: 3AC, 50 Hz, 22 kV. Pre napojenie trafostanice na elektrickú energiu bude zrealizovaná prípojka VN podľa podmienok určených správcom siete SSE a. s. Stredoslovenská energetika. Káblový rozvod NN Budú použité nasledujúce typy káblov: - medené celoplastové typu CYKY - hlavné napájacie rozvody, vývody na spotrebiče, svetelné a zásuvkové okruhy, - bezhalogénové, oheň nešíriace káble - káblové rozvody v chránených únikových cestách, - bezhalogénové, požiarne funkčné káble - vývody na spotrebiče súvisiace s požiarnou ochranou objektu (požiarne vetranie, núdzové osvetlenie apod.). Uloženie káblov - káble budú uložené v závislosti na stavebnom riešení priestorov, a to: - na povrchu v pevných PVC rúrkach, v káblových žľaboch (technické priestory, priestory nad podhľadom), - pod omietkou v ohybných PVC rúrkach, - požiarne funkčné káble budú uložené v rozvodoch s požiarnou odolnosťou. Dobu požiarnej odolnosti pre vybrané káble a káblové konštrukcie určí projekt požiarnej ochrany. Areálové osvetlenie Celý areál bude osvetlený stožiarovými svietidlami osadenými LED svetelnými zdrojmi. Samostatný rozvod verejného osvetlenia bude vedený podzemnými káblami a bude napojený na trafostanicu SO 08. Na okruh vonkajšieho osvetlenia budú pripojené aj reklamné pútače v areáli pri priľahlej komunikácii. Telefónny kábel, optické káble Pre privedenie telefónneho signálu do jednotlivých priestorov budú vedené telefónne káble z ukončovacej skrine telefónnej prípojky. Káble budú v jednotlivých priestoroch ukončené






23

štandardnou telefónnou zásuvkou. Dátové rozvody budú vedené z centrály dátových rozvodov dátovými káblami do jednotlivých priestorov. Káble budú v jednotlivých priestoroch ukončené štandardnou dátovou zásuvkou. Vzhľadom na platnú legislatívu bude miesto a spôsob napojenia určené v spolupráci so Slovak Telecom a. s.. Sadové úpravy Na nespevnených plochách areálu budú realizované sadové úpravy. Realizácia bude vykonaná na základe samostatného projektu. Prevažne budú použité trávnaté kultúry a druhovo a klimaticky vhodná vzrastlá zeleň a kríky, charakteristické pre región Liptova. Prevádzkové súbory Elektrická zabezpečovacia signalizácia (EZS), Uzavretý televízny okruh (UTO), Elektrická požiarna signalizácia (EPS), Požiarny evakuačný rozhlas (PER) Účelom zariadenia EZS je ochrana majetku a objektov. EZS je súbor technických prostriedkov - ústredne, snímačov, signalizačných a ovládacích prvkov, ktoré vytvárajú systém umožňujúci skorú signalizáciu miesta narušenia chráneného objektu a rýchle odovzdanie poplachovej informácie na vopred určené miesto. Zariadenie EZS-TPS je jedným z prostriedkov ochrany príslušného objektu. Ako technické zariadenie klasickú režimovú ochranu objektu nenahradzuje, ale na ňu nadväzuje, vhodne ju dopĺňa a skvalitňuje. Účel zariadenia UTO spočíva v sledovaní a zázname pohybu a prejavu osôb v záujmových priestoroch. Zariadenie UTO je jedným z prostriedkov k zaisteniu príslušného objektu. Ako technické zariadenie klasickú režimovú ochranu objektu nenahradzuje, ale na ňu nadväzuje, vhodne ju doplňuje a skvalitňuje. Účel zariadenia Elektrickej požiarnej signalizácie (EPS) je včasné zaregistrovanie vznikajúceho požiaru a pri vybavení objektu automatickými statickými hasiacimi zariadeniami i jeho okamžitú likvidáciu, ako aj automatický prenos hlásení v pokojovom i aktívnom stave ústredne. Účelom zariadenia Požiarneho evakuačného rozhlasu (PER) je včasné varovanie a zaistenie plynulej evakuácie osôb z požiarom ohrozených oblastí objektu podľa STN-EN 60849. Zariadenie rozhlasu je navrhnuté v zmysle STN 60849 so stanicou hlásateľa s nastaviteľnou prioritou hlásenia. EZS je súbor technických prostriedkov slúžiacich a detekciu narušenia plášťa. Objektu. Pre potreby splnenia uvedeného sa uvažuje s použitím systému infračervených lúčových bariér. Bariéry využívajú detekciu spojitosti infračerveného lúča medzi vysielacou a prijímacou časťou systému. Vzdialenosť medzi vysielačom a prijímačom bude max. 50 m, prepojenie detektorov do centrály EZS bude digitálnymi dohliadanými prípojmi. Celá prevádzka bude vybavená priemyslovým kamerovým systémom (CCTV), ktorá bude prepojená na centrálny kontrolný pult umiestnený v administratívnej budove (objekt SO 15). Zároveň bude prevádzka monitorovaná elektronickým protipožiarnym systémom (EPS) v zmysle samostatného protipožiarneho projektu. Prenos poplachu je vždy cez GSM modul.






24

Building management systém (BMS) Meranie spotreby energií a ovládanie a monitorovanie vybraných prevádzkových zariadení v areáli pomocou riadiaceho systému. Plynová kotolňa Plynová kotolňa využíva plyn, ktorý vzniká pri zhodnocovaní odpadu - plazmovom splyňovaní. Vyrobené teplo bude teplovodom rozvádzané do priľahlých stavebných objektov, kde bude využívané na vykurovane stavebných objektov a prebytočné teplo bude komerčne využité na vykurovanie časti mesta Liptovský Hrádok. Technologické vybavenie trafostanice a rozvodne VN Zariadenie trafostanice SO 08 bude predmetom samostatného projektu. Budú použité tzv. suché transformátory.

9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite

(jej negatíva a pozitíva) V súčasnosti dominantným spôsobom zneškodňovania odpadov v Žilinskom kraji, ako aj v okrese Liptovský Mikuláš, je skládkovanie odpadov. V okrese sú v súčasnosti 3 skládky TKO, a to v Liptovskom Mikuláši na Veternej Porube, v Partizánskej Ľupči a v Liptovskom Hrádku - lokalita Žadovica v k. ú. Podtureň. Táto posledná bola vybratá ako miesto výstavby a neskôr prevádzkovania zariadenia z dôvodu a vzhľadom na vhodnosť polohy, dopravnú dostupnosť. V zariadení sa bude zhodnocovať odpad z územia okresu Liptovský Mikuláš. Množstvo produkovaného odpadu je dokladované v tabuľke produkcie TKO v Žilinskom kraji. Cieľom investičného zámeru bolo vytýčenie a určenie najvhodnejšieho spôsobu likvidácie a úpravy produkovaného odpadu vzhľadom na smerovanie v EÚ, a to na Slovensku v nadväznosti na program odpadového hospodárstva SR, Žilinského kraja. Z porovnania a skúseností vo svete a v EÚ ako najvhodnejší spôsob zhodnocovania odpadov pri minimálnom alebo nulovom dopade na životné prostredie vyšlo zariadenie na vysokoteplené zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou s umiestnením na lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň pri skládke TKO, prevádzkovanej mestom Liptovský Hrádok. Plazmové splyňovanie odpadu s využitím hlavného produktu technologického procesu tzv. syntézneho plynu na nasledovnú výrobu elektrickej energie a tepla, resp. iné energetické produkty, je technologicky najvyspelejšia metóda nakladania s komunálnym odpadom, spojená s jeho energetickým využitím. Vo všetkých sledovaných ukazovateľoch a kritériách dosahuje neporovnateľne najlepšie výsledky. Základom plazmového splyňovania je plazmový plyn prechádzajúci tryskou v elektrickom poli vysokej intenzity, ktorý sa transformuje na plazmu s teplotou niekoľko tisíc stupňov Celzia. Pri týchto teplotách za pomoci chemickej aktívnej plazmy dochádza k rozkladu a časti anorganického materiálu v odpade a dosiahne sa vysokoúčinný rozpad toxických zlúčení. Výsledkom je syntetický plyn, takmer bez toxických látok, dioxínu, furánov a oxidov dusíka, síry a uhlíka.






25

Technologický proces plazmového splyňovania prebieha v uzatvorenom cykle bez komínov a výfukov, teda bez únikov škodlivín do zložiek životného prostredia. V poslednej fáze transformácie energie obsiahnutej v syntetickom plyne na elektrickú energiu prostredníctvom plynovej turbíny, je dopad na životné prostredie podobný ako pri použití zemného plynu, teda je minimálny, až zanedbateľný, oproti povoleným emisným limitom. Nesplynené zložky odpadu sa roztavia a následne kryštalizujú do pevného skupenstva na kov použiteľný v železiarňach a inertný vitrifikát - sklovitý homogénny nevyluhovateľný materiál využiteľný v stavebníctve. Z uvedených dôvodov je táto metóda spracovania odpadov prakticky bez zbytkov a strategický cieľ odpadového hospodárstva, t. j. odklon odpadu od skládkovania, resp. výraznú redukciu množstva skládkovaného odpadu spĺňa bezo zvyšku. Pri ekonomickom hodnotení metódy boli analyzované nároky stavby vo výdajovej a príjmovej časti. Výdajovú časť charakterizujú investičné výdavky vo fáze prípravy a výstavby, prevádzkové náklady, odpisy a finančné náklady v samotnej prevádzke. Do príjmovej časti boli zahrnuté výnosy z predaja elektrickej energie, poplatky samospráv za spracovanie a likvidáciu odpadu a ostatné výnosy z produkcie spracovateľskej prevádzky. Ceny jednotlivých položiek vstupov a výstupov vychádzajú zo súčasne platných právnych predpisov, prieskumov trhu a cien energií a materiálov zverejnených ách dodávateľmi, resp. odberateľmi. Príprava, realizácia a prevádzka zariadení bola hodnotená na obdobie dvadsať rokov. Hodnotený ekonomický model vykazuje vnútorné výnosové percento 16,28 % a dobu návratnosti s faktorom času 8,5 roka. Po zohľadnení všetkých vstupných údajov finančný odel investičného zámeru, prevádzka efektívnosti a schopnosť samofinancovania počas celého hodnoteného obdobia. Nespornou ďalšou výhodou plazmového spôsobu splyňovania je jeho univerzálnosť pri spracovaní akéhokoľvek druhu odpadu a schopnosť následne spracovať aj staré environmentálne záťaže, čo bude iste úloha budúcich období. Po vyhodnotení dostupných metód spracovania odpadu je možné konštatovať, že metóda plazmového splyňovania odpadu vykazuje najlepšie ukazovatele zo všetkých porovnateľných metód, je univerzálna s najlepšími výsledkami pre spracovanie akéhokoľvek odpadu a súčinnosti s metódami separácie a recyklácie, vie ekologicky, bez zaťaženia životného prostredia, spracovať, resp. zneškodniť všetok produkovaný odpad vrátane starých environmentálnych záťaží. Je schopná plniť požiadavky na spracovanie všetkého druhu odpadu ihneď bez dlhodobých nábehových kriviek a v deklarovaných stabilných parametroch zodpovedá celospoločenským kritériám tvorby a ochrany životného prostredia a pri trende zvyšovania potreby energií s dôrazom na čisté energie, spĺňa predpoklady na okamžitú použiteľnosť a tiež na dlhodobo udržateľný rozvoj. Samotné umiestnenie stavby je v súlade aj s doplnkom ÚPD obce Podtureň. Ďalším prínosom bude ja dodávka odpadového tepla pre mesto Liptovský Hrádok na vykurovanie časti bytového fondu a plavární. Doprava komunálneho odpadu bude v existujúcich trasách po ceste I. triedy I/18, po diaľnici bez kolízií so súčasným dopravným systémom v okrese. Ďalšou dôležitou časťou je vytvorenie






26

40-60 pracovných miest pre občanov horného Liptova, priamo zamestnaných v prevádzke a ďalšie miesta v obslužnom systéme pri zvoze TKO.

10. Celkové náklady na realizáciu

Celkové investičné náklady neboli zatiaľ presnejšie definované, ale uvažuje sa aj s využitím eurofondov.

11. Dotknutá obec Obec Podtureň.

12. Dotknutý samosprávny kraj

Žilinský samosprávny kraj - Odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, Žilina

13. Dotknuté orgány štátnej správy a vlastníci

● Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava ● Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava ● Krajský úrad ŹP - Odbor starostlivosti o životné prostredie v Žilina ● Žilinský samosprávny úrad - Odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, Žilina ● Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Liptovský Mikuláš ● Spoločná úradovňa, Liptovský Ján ● Obec Podtureň ● Urbárske pozemkové spoločenstvo, Podtureň ● Okresný úrad - Odbor starostlivosti o životné prostredie, Liptovský Mikuláš ● Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Liptovský Mikuláš ● Okresný úrad - Odbor pozemkový, Liptovský Mikuláš ● Okresný úrad - Obor krízového riadenia, Liptovský Mikuláš ● Okresný úrad - Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Liptovskom Mikuláši ● Mesto Liptovský Hrádok ● Obec Liptovský Peter ● Investor

14. Povoľujúci orgán

Spoločná úradovňa v Liptovskom Jáne.

15. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov

Územné povolenie na umiestnenie areálu zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň a následne stavebné povolenie na dotknutú investíciu.






27

• Súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa Zákona č.

223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. • Povolenie na vodné stavby podľa Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

• Integrované povolenie podľa Zákona NR SR č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch realizácie investičného zámeru presahujúci štátne hranice

Výstavba zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie komunálneho odpadu plazmovou technológiou nebude mať priamy vplyv presahujúci štátne hranice.






28

ČASŤ III.

Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia






29

ČASŤ III

III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia

1. Charakteristika prírodného prostredia, vrátane chránených území, napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000) N. P., CHKO, CHVO a iné

Záujmovým územím pre realizáciu investičného zámeru je katastrálne územie Podtureň, ktoré zároveň nadväzuje v priemyselnej zóne na mesto Liptovský Hrádok vo východnej časti okresu Liptovský Mikuláš. Dotknuté územie je nezastavanou plochou v nadväznosti na skládku TKO, ktorú prevádzkuje mesto Liptovský Hrádok, ktoré spadá do katastra obce Podtureň. Lokalita s nachádza v údolnej nive Váhu, ktorá je súčasťou Liptovskej kotliny ohraničenej hradbou vysokohorských masívov Vysokých Tatier - ich západnou časťou - Liptovské Tatry a z juhu sú to Nízke Tatry. V dotyku s lokalitou je medzná zeleň popri rieke Belá, potoku Žadovica, severne prechádza diaľnica D1 a južne je ohraničená cestou I. triedy I/18, ktorá prechádza Liptovským Hrádkom ako hlavný ťah s prepojením na diaľnicu D1. Súbežne z juhu ohraničuje lokalitu železničná magistrála Žilina - Košice a priemyselná zóna obce Podtureň – Roveň, v nadväznosti na Liptovský Hrádok a následne tok Váhu. Liptovský Hrádok ako aj obec Podtureň tvoria nástupné centrum pre voľný a viazaný cestovný ruch s nástupom do takých prírodných fenoménov ako sú Nízke Tatry na juhu a Vysoké - Západné Tatry, ich Liptovská časť na severe. Prírodné hodnoty týchto území boli skutočnosťou, že tieto územia horografických celkov boli vyhlásené za národné parky, pričom územia TANAP-u je najstarším veľkoplošne chráneným územím u nás, ktoré bolo vyhlásené za národný park už v roku 1949. Dňa 15.02.1993 v Paríži bolo územie TANAP-u vyhlásené za biosférickú rezerváciu UNESCO. Okrem rozvoja priemyslu v urbanizovaných sídlach Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku sú tu aj ostatné odvetvia, ktoré sa plynule rozvíjajú. Významným sa stáva rozvoj v oblasti cestovného ruchu vo všetkých jeho zložkách pre voľný a viazaný cestovný ruch, pre ktorý sú tu vhodné prírodné, terénne a klimatické podmienky. Dotknutým územím z hľadiska možného pôsobenia vplyvov navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, v ktorom sa ešte môžu prejavovať niektoré synergické alebo kumulatívne vplyvy, je najbližšie okolie areálu v k. ú. Podtureň, prípadne okrajové časti mesta Liptovský Hrádok, nachádzajúci sa východne za riekou Belá.

1.1 Horninové prostredie V zmysle regionálneho geomorfologického členenia územia Slovenskej republiky je širšie územie súčasťou celku Podtatranskej kotliny, podcelku Liptovská kotlina, provincie Západné Karpaty, oblasť Fatransko-Karpatská. Samotné dotknuté územie, lokalita Žadovice, v k. ú. Podtureň ako aj blízky Liptovský Hrádok leží v časti Liptovskej nivy, v hornej časti Liptova a Liptovskej kotliny.






30

Geomorfológia územia Liptovská kotlina predstavuje výraznú morfologickú zníženinu takmer po celom obvode, ohraničenú vysokými pohoriami - Chočsko-prosečnianske pohorie, Veľká Fatra, Nízke Tatry a Liptovské Tatry. Povrch kotliny má mäkko modelovaný pahorkatinný reliéf charakteru kotlinnej pahorkatiny. Relatívne výškové rozdiely kolíšu medzi 30 - 150 m, výnimočne nad 200 m. Dnešná tvárnosť kotliny bola vytvorená vrchnopliocénnymi erózno-denudačnými procesmi. Striedaním eróznej a akumulačnej činnosti riek sa rozčlenil povrch do sústavy plochých chrbtov a dolín, s terasami a náplavovými kužeľmi. Výškový rozsah kotliny je 490 - 900 m n. m.. Dotknuté územie je súčasťou pravostrannej terénnej terasy nad údolnou nivou Váhu. Jej povrch je rovinný, rozdelený zárezom, ktorý vytvoril tok potoka Žadovica a z východnej strany ohraničený tokom Belej, nadmorská výška územia je 645 m n. m. Geologické pomery dotknutého územia Liptovská kotlina predstavuje paleogénnu depresiu pretiahnutú v smere východ - západ a s výplňou hornín Centrálno-karpatského paleogénu, prekrytého z väčšej časti mladšími kvartérnymi uloženiami - sedimentmi. Kvartérne sedimenty tu zastupujú aluviálne uloženiny rieky Váh, ktoré tu vystupujú vo forme štrkov zastretých povodňovými piesčito-hlinitými zeminami. V dotknutom území sa v minulosti neuskutočnili žiadne geologické práce okrem tých, ktoré slúžili na umiestnenie skládky tuhého komunálneho odpadu pre mesto Liptovský Hrádok. Pred zahájením ďalších prác je potrebné na lokalite vykonať podrobný geologický prieskum aj z dôvodu stanovenia zakladania stavieb na danej lokalite. 1.2. Ovzdušie

Katastrálne územie obce Podtureň - dotknutá lokalita, aj mesto Liptovský Hrádok, sa nachádza vo východnej časti Liptovskej kotliny v relatívne otvorenej polohe medzi Západnými Tatrami a Nízkymi Tatrami. Západno-východná orientácia kotliny determinuje jej veterné pomery. Štandardne prevláda západný vietor. Priemerná ročná rýchlosť vetra je cca 2,5 m/s, čím sa dotknutá lokalita a okolie Liptovského Hrádku zaraďuje medzi menej veterné lokality s výskytom bez vetra cca 10 %. Blízkosť vysokých horských hrebeňov, s ohľadom na nadmorskú výšku lokality na 645 m n. m. znižuje pravdepodobnosť výskytu dlhotrvajúcich masívnych teplotných inverzií v jesennom a zimnom období a na jar sú rozrušované v denných hodinách. Neďaleké mesto Liptovský Hrádok a okolie patrí medzi stredne znečistené mestá Slovenska a nedochádza tu tak, ako v iných mestách, k prekračovaniu stanovených limitov. Systematická plynofikácia stredných a malých zdrojov znečistenia ovzdušia už prináša svoje výsledky. Významným zdrojom znečistenie mesta a územia okresu sú diaľkové prenosy, a to z oblasti Ružomberka, Oravy, Ostravska a Katovíc. Diaľkový prenos charakterizujú merania zo stanice Chopok. Priemerné ročné koncentrácie na tejto stanici v posledných rokoch boli: SO2 a NOx - NO24 - 5 g.m-3, Pb 10 ng.m-3, Cd 0,2 ng.m-3, Cu 7 ng.m-3. 1.2.1 Zrážky, snehové pomery

Vlhkosť prinášajú od Atlantického oceánu putujúce tlakové níže (cyklóny) od západu na východ.






31

Tie sú zárukou zavlažovania vnútra európskeho kontinentu. Zrážky majú veľkú časovú a územnú variabilitu. Nadmorská výška a reliéf majú podstatný vplyv na úhrn zrážok. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 711 - 800 mm a najviac zrážok spadne v júni. Snehové pomery Snehové pomery na Liptove, hlavne vo vysokohorskom prostredí, sú mimoriadne dobré, aj keď v poslednom období sú výkyvy počasia značné. Město má dobrý stav starostlivosti o zimnú sezónu. Prevádzka areálu nebude ovplyvňovaná snehovými pomermi. Približná hĺbka premŕzania pôdy podľa ON 6196 je 1,35 m. Index mrazu podľa mapy mrazových indexov dosahuje hodnotu 800 - 900. Prevláda snehovo-daždivý režim odtokov. Hodnota snehového zaťaženia podľa HMÚ Banská Bystrica na území v okolí Liptovského Hrádku dosahuje hodnotu 0,8 kN/m².

1.2.2. Teplotné pomery, veternosť a inverzné pomery

Teplotné pomery v území Liptovskej kotliny závisia predovšetkým od nadmorskej výšky, lokalizácie, konfigurácie terénu daného miesta, ročného obdobia a cirkulačných pomerov. Klimatické pomery: - priemerná teplota v januári -4 až -5 ºC - priemerná teplota v júli 16 až 18 ºC - počet letných dní v roku s max. teplotou vzduchu 25 ºC a viac 30-40 dní - počet dní s teplotou vzduchu pod 0 ºC 91 dní - priemerný ročný úhrn zrážok 711 mm - priemerná maximálna výška snehovej pokrývky 30 cm

Veternosť V Liptovskej kotline prevládajú západné vetry vyvolané tvarom kotliny v smere východ - západ. Priemerná rýchlosť vetra je cca 2,5 m. s-1 a zaraďujú ak Liptov medzi menej veterné oblasti. Inverzné pomery V období jesene, zimnom a jarnom období sa vytvárajú časté inverzie, ktoré vzhľadom na terénne danosti, sú rozrušované v denných hodinách. Obdobia s inverziou teplôt vzduchu sa vyskytujú počas celého roka, avšak celodenná inverzia alebo inverzie niekoľko dní za sebou sa vyskytujú najčastejšie v zimnom období (127-148 dní v roku). Uvedený faktor predstavuje dôležitý vplyv na reálny stav znečistenia ovzdušia v najnižších vrstvách atmosféry. 1.3 Voda, vodné toky Hlavným recipientom a zároveň prirodzenou geografickou hydrologickou osou Liptovskej kotliny je rieka Váh. Samotná kotlina je súčasťou stredohorskej oblasti, so snehovo - dažďovým typom režimu odtokov. Hydrologické pomery v blízkosti dotknutej lokality a Liptovského Hrádku môžu byť ovplyvňované aj tokom Belej, ktorá je pravostranným prítokom Váhu a vody, ktorej vytvárali náplavový kužeľ, ktorý ovplyvňuje aj stav podzemných vôd






32

v závislosti od zrážkových pomerov v povodí Belej a pri jarnom topení snehovej pokrývky Západných - Liptovských Tatier. Vodné toky V dotknutej lokalite preteká potok Žadovica, ktorý má pramenisko za diaľnicou D1 severne pri hospodárskom dvore. V oblasti lokality je v jeho údolnej časti sústredená sprievodná zeleň. Tok sa južne za železnicou a cestou I. triedy 1/18 v priestoroch Borovej sihoti vlieva do rieky Váh. Východne od tohoto miesta sa do Váhu vlieva aj rieka Belá, ktorej sprievodná zeleň na západných svahoch toku tvorí súvislú brehovú zeleň až po poľnohospodársky využívané priestory terasy a zároveň tvorí kryciu zeleň v pohľadoch od Liptovského Hrádku.

1.3.1. Vodné plochy, technické diela

V dotknutom území, ani v najbližšom priestore, sa nenachádzajú žiadne vodné plochy, ani technické diela, okrem úpravy koryta Váhu a Belej a ich protipovodňových násypov. Vodnou plochou je pozostatok vodnej priekopy pri hrade Liptovský Hrádok na brehu Belej.

1.3.2. Podzemné vody, pramene Podzemné vody v dotknutom priestore sú viazane na kvartérne aluviálne štrky. Hydrologické pomery podzemných vôd podstatne ovplyvňuje tok Váhu a Belá. Úlohou Váhu a Belej je striedavo drenážna a dotačná. V dotknutom území bola hladina spodnej vody zistená v hĺbke 1,5-4,5 m v závislosti od polohy. Priepustnosť pôdnych profilov je veľmi dobrá s koeficientom filtrácie rádovo 10-3 až 10-4 m/s-1. Kolísanie hladiny spodnej vody je v závislosti od ročných období. Vzhľadom na hĺbku podzemných vôd nebudú mať vplyv na stavbu samotnú, ani na jej zakladanie. Pitná voda pre areál prevádzky sa privedie zo skupinového vodovodu z priestorov Borovej sihoti. 1.3.3. Termálne a minerálne pramene

Aj keď oblasť Liptova je bohatá na výskyt minerálnych a termálnych vôd (cca 35-38 overených zdrojov), priamo dotknutej lokalite sa žiadny z týchto zdrojov nenachádza. Najbližšia oblasť je v Liptovskom Jáne s teplými sírovodíkovými kyselkami zemito-sadrovcových vôd a za Váhom pod horou prístupným chodníkom a mostom pri Borovej sihoti. Ďalší termálny vrt sa nachádza v Liptovskej Kokave a v Uhorskej Vsi. 1.4. Pôda Pôda pre svoje vlastnosti a schopnosti patrí k zdrojom prírody, pretože poskytuje výživu rastlinám a živočíšnym formám a tým je schopná produkovať aj potraviny pre výživu obyvateľstva. Najdôležitejšou vlastnosťou pôd viažucich sa k vyjadreniu ako zdroje prírody, je úrodnosť.






33

Dotknutý priestor má v prenájme Poľnohospodárske družstvo Liptovský Ondrej - hospodársky dvor Liptovský Peter a plochu využívalo ako ornú pôdu. Jedná sa o uzavretú enklávu PPF - orná pôda medzi jestvujúcimi dopravnými koridormi. Na juhu je to železničná trať Žilina - Košice a cesta I. triedy 1/18, na severe je to diaľnica D1 a z východu vodný tok rieky Belá a zo severovýchodu časť obce Liptovský Peter, kde sa nachádza aj diaľničný privádzač napojenia na mesto Liptovský Hrádok a oblasť Podbánskeho, ako súčasť Západných Tatier. Dotknutá plocha v Doplnku ÚP obce Podtureň v nadväznosti aj na priemyselnú zónu Roveň- Borová sihoť, bola odsúhlasená na dostavbu. Prístupová komunikácia bude po existujúcej komunikácii na skládku TKO z cesty I. triedy 1/18 a z diaľnice D1 cez obec Liptovský Peter a Liptovský Hrádok. Ak si prevádzka vyžiada nutnosť nového prístupu pre obmedzený podjazd pod železničnou traťou, vybuduje sa nový prístup zo severu popri diaľnici od Liptovského Petra.

Pôdne typy druhy a ich bonita Pôda je neopakovateľným prírodným výtvorom a neobnoviteľným zdrojom, a preto ju treba chrániť, a to pred: Znečistením, eróziou, zasolením, znižovaním potenciálnej produktívnosti, zmenšovaním a podobne. V dotknutom území sú pôdne typy zoradené podľa BPEJ do dvoch skupín, a to 1079265 a 1085215, ktoré určujú hlavnú pôdno-klimatickú jednotku a bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku (BPEJ). Sú to pôdne a ekologicky relatívne najhomogénnejšie jednotky bonitačného informačného systému. V podstate predstavujú hlavné pôdno-klimatické jednotky, ktoré sú podrobne rozdelené podľa kategórií ich sklonu svahov, expozície svahov k svetovým stranám, skeletovosti, hĺbke pôdy a zrnitosti povrchového horizontu. BPEJ 1079265 Z hľadiska charakteristiky klimatických regiónov je veľmi chladný a vlhký so zrážkami <50 mm v mesiaci VI. - VIII. a januárovými teplotami -5 až -6 ºC a teplotami v období vegetácie 10 - 11 ºC. Z hľadiska charakteristiky pôdnych jednotiek (HPJ) sa jedná o pôdy kambizeme plytké na ost. substrátoch stredné, ťažké až ľahké. Svahovitosť – mierna je 2, kamenitosť 2,3 s nadmorskou výškou 650,00 m n. m.. BPEJ 1085215 Klimatická charakteristika je tá istá. Jedná sa o pôdy rendziny typické a rendziny kambizeme, stredne hlboké na vápencoch a dolomitoch, stredne ťažké, lokalita mierny svah 3º - 7º. Nakoľko sa dotknutá časť pôdneho fondu v danej lokalite zastavia, časť ornice sa použije na vylepšenie pôdy v okolí a časť sa využije na terénne a sadové úpravy. Na základe schváleného územného plánu obce vydá Krajský úrad Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva súhlas na využitie dotknutých plôch na nepoľnohospodárske účely v rozsahu rozvoja priemyselnej zóny Roveň - Borová sihoť a dotknutej lokality Žadovica. 1.4.1 Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu Súčasné plochy, ktoré budú dotknuté výstavbou, sú buď rovinného charakteru alebo len mierne svahovité (prístupová komunikácia), a preto vykazujú malú alebo len minimálnu náchylnosť na degradáciu a sú vysoko stabilné a len málo náchylné pri časti, kde sa bude






34

realizovať prístupová cesta na eróziu a zosuv. Podnet, ktoré porušujú rovnováhu svahov, môžu byť veľmi rozmanité, majúce pôvod v prírodných faktoroch alebo v činnosti človeka. 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana a scenéria 2.1. Krajina

2.2 Krajinný obraz

Plánovaná výstavba zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica v k. ú. obce Podtureň je situovaná do voľného priestoru, ktorý nadväzuje na areál skládky TKO prevádzkovaným mestom Liptovský Hrádok. Z juhu ho ohraničuje cesta I. triedy 1/18 a železničná magistrála Žilina - Košice a existujúci priemyselný areál Roveň a areál kempu Borová sihoť. Smerom z východu je to rieka Belá, za ktorou sa nachádza mesto Liptovský Hrádok, ktoré prevádzkuje susednú skládku a kde sa v súčasnosti po skončení skládkovania na Veternej Porube vozí aj odpad z mesta Liptovský Mikuláš. Zo severo-západu je to poľnohospodárska plocha a diaľnica D1 v k.ú. Lipt. Peter. Priestor bude nadväzovať na priemyselný areál Roveň - Borová sihoť a je umiestený v súlade s Územno-plánovacou dokumentáciou obce Podtureň. Prístupová komunikácia z cesty I. triedy 1/18 je existujúca a slúži na dovoz komunálneho odpadu z obcí a mesta horného Liptova a v súčasnosti aj z Liptovského Mikuláša. Novo navrhovaná výstavba využije voľné existujúce priestory a uzatvorí tak komplexnosť využitia tohoto priestoru. Z architektonického hľadiska zapadne do kontextu existujúcej priemyselnej zástavby a svojim architektonickým výrazom a farebným poňatím ho ešte zvýrazní. Výstavba zariadenia vychádza z najlepších skúseností a prevádzkovania už existujúcich zariadení vo svete. Aj napriek výstavbe a zásahu do krajiny jeho výstavba z hľadiska umiestnenia výraznejšie nenaruší už existujúci krajinný obraz tejto lokality. Komplex prevádzky zariadenia sa doplní o areálovú zeleň, ktorá sa voľne prepojí s existujúcou zeleňou v okolí. Súbor stavieb doplnený o zeleň nebude negatívne pôsobiť v tomto priestore ani v nadväznosti na areál skládky TKO prevádzkovanou mestom Liptovský Hrádok. Výstavbou a výškovým členením sa nenaruší existujúca scenéria, ani nebude brániť využitiu a hospodáreniu na ostatných poľnohospodárskych plochách, predpokladá sa skôr pozitívny efekt z titulu dotvorenia priestoru a komplexnosti využitia tohoto územia a prínosu nových zdrojov tepla pre mesto Liptovský Hrádok a tiež možnosť zamestnania v dostupnej vzdialenosti obyvateľmi horného Liptova a zo spádových oblastí. 2.3 Stabilita krajiny

Územný systém ekologickej stability rieši celoplošnú ochranu územia, v ktorej je vyčlenený systém navzájom súvisiacich prírodných prvkov, biocentrá, biokoridory, interakčné prvky. Biocentrá sú vymedzené územia v krajine, ktoré na základe stavu ekologických podmienok umožňujú trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine Biokoridory umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a zvyčajne spájajú jednotlivé biocentrá. Interakčné prvky zabezpečujú priaznivé pôsobenie biokoridorov a biocentier na okolité časti krajiny.






35

Celodruhová ochrana prírody je zabezpečovaná na úrovni ekosystémov cez Metodický pokyn MŽP č. P-2/93 na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability. Týmto metodickým pokynom sa zabezpečuje plnenie Uznesení vlády SR ku Koncepcii územného systému ekologickej stability a ku Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (NÚSES). Cieľom územného systému ekologickej stability (ÚSES) je vytvoriť a udržať stabilitu biotických i abiotických systémov krajiny, zachovať rôznorodosť podmienok pre biodiverzitu a genofond rastlinstva a živočíšstva. Dokumenty sa vypracovávajú na rôznych úrovniach - od Generelu pre celú SR (NÚSES), cez regióny (RÚSES) až po mestá a obce (MÚSES) v najpodrobnejších mierkach 1 : 5000 alebo 1 : 10000. Obsahujú komplexné (textové i mapové) hodnotenie biogeografického členenia krajiny, jej ekosystémov a ich ekostabilizačných funkcií. Všetky dokumenty úzko súvisia s územno-plánovacou dokumentáciou na týchto úrovniach, sú k dispozícii u jej obstarávateľa, alebo na územne príslušných úradoch životného prostredia a strediskách štátnej ochrany prírody.

Na území kraja sú vypracované tieto regionálne územné systémy ekologickej stability. - Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (2001), - aktualizovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (2001), - regionálny ÚSES okresu Liptovský Mikuláš, vypracovaný v roku 12/1991 (úradom Banská Bystrica) - dopracovanie USTEP Banská Bystrica 4/1993. V rámci areálu zariadenia je stabilita síce narušená oproti prirodzenému stavu voľnej krajiny, ale relatívne bez zmien a výkyvov, čiže z hľadiska terajšieho stavu intenzívne využívanej poľnohospodárskej pôdy je môžeme pokladať za stabilnú vo vzťahu k vykonávanej činnosti. V rámci zariadenia sa na voľných plochách uskutočnia terénne a sadové úpravy s využitím druhov, charakteristických pre danú oblasť, ktoré vhodne doplnia objektovú skladbu a znížia estetický dopad na okolitú krajinu so zapojením sa na existujúcu zeleň a nenaruší obraz krajiny.

2.4 Chránené územia a ochranné pásma

Na dotknutom území alebo v dotyku s nimi sa nachádzajú nasledovné ochranné pásma a chránené územia.: • Celé riešené územie sa nachádza vo voľnej krajine bez dotyku s chránenými prírodnými územiami a ich ochrannými pásmami • Nachádza sa tu ochranné pásmo elektrického vedenia 22 KV a prenosovej siete • Nachádza sa tu ochranné pásmo železničnej trate Žilina - Košice • Nachádza sa tu ochranné pásmo cesty I. triedy 1/18 • Na severe je ochranné pásmo diaľnice D1 • Na východe je to ochranné pásmo vodného toku Belá, ktoré zároveň tvorí biokoridor hydrický po celom jeho toku Ochrana živej a neživej prírody je zabezpečená Zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov legislatívnou formou. Zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovenie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability.






36

Natura 2000 Natura 2000 symbolizuje ochranu prírodných hodnôt Európskej únie. Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských štátov EÚ, ktorej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre EÚ ako celok a nielen pre príslušný členský štát. Natura 2000 bude predstavovať sústavu chránených území európskeho významu vyhlásených na ochranu biotopov, živočíchov a rastlín, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené. Výber území do sústavy chránených území Natura 2000 je založený výslovne a vedeckom základe. Opatrenia a zabezpečenie priaznivého vývoja týchto území z hľadiska ochrany prírody však berú do úvahy aj ekonomické, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. Účelom vytvorenia tejto sústavy teda nie je izolovať chránené územia a vylúčiť v nich činnosť človeka, ale naopak, podstatou ich ochrany je zabezpečiť a podporiť tie aktivity, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody. Územia sústavy Natura 2000 budú súčasťou prostredia človeka, ktorý v nich žije, pracuje alebo ich navštevuje. V mnohých prípadoch sú práve ľudské aktivity na ochranu prírody nevyhnutné, musia však zostať v súlade s jej cieľmi. Ako príklad možno uviesť kosenie a pasenie niektorých typov lúk, ktoré výrazne prispievajú k ochrane ohrozených druhov rastlinných spoločenstiev (SAŽP). Tvorba sústava Natura 2000 je jednou z najvýznamnejších európskych iniciatív na ochranu biodiverzity a "základným kameňom" politiky EÚ v tejto oblasti. Členské štáty EÚ sa pri tvorbe tejto sústavy riadia legislatívou, ktorá je pre ne záväzná. Jej základ v oblasti ochrany prírody tvoria dve smernice. - Smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, - Smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne

rastúcich rastlín.

Tieto právne predpisy predstavujú najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete. Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa musia obe smernice v plnej miere uplatňovať aj u nás. Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území: - chránené vtáčie územia - vyhlasované poľa smernice o vtákoch, - územia ochrany biotopov a druhov - vyhlasované podľa smernice o biotopoch.

Smernica o vtákoch bola prijatá na ochranu všetkých voľne žijúcich druhov vtákov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území členských štátov EÚ. Smernica chráni všetky pôvodné európske druhy, a to počas celého ich života, teda vajcia, mláďatá a hniezda. Okrem toho chráni aj biotopy, na ktoré sa jednotlivé druhy vtákov viažu. V praxi to znamená, že nikto nesmie usmrcovať, odchytávať alebo inak poškodzovať žiaden vtáčí druh, ani jeho hniezda a biotop, v ktorom žije. Zvláštny režim sa uplatňuje v prípade, ak ide o druhy, na ktoré sa môže poľovať. Smernica uvádza zoznam 181 druhov a poddruhov vtákov, pre ktoré sa spolu s sťahovanými vtákmi musia vyčleniť špeciálne územia - chránené vtáčie územia. Smernica o biotopoch bola prijatá na ochranu biotopov, druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú výnimočné z hľadiska EÚ. V tomto prináša radikálnu zmenu v doterajšej koncepcii ochrany prírody, kde sa zdôrazňovala ochrana území. Premetom ochrany sú v prvom rade biotopy, rastliny a živočíchy, ktorých zachovanie je významné v európskom kontexte. Biotopy, ktorým hrozí zánik v ich prirodzenom areáli rozšírenia alebo majú malý areál, prípadne predstavujú výnimočné príklady európskych biotopov Špeciálny dôraz sa kladie na prioritné biotopy. V súčasnosti sa v rámci EÚ chráni 198 typov biotopov, z toho je 65






37

prioritných. Na Slovensku sa z nich vyskytuje 63 typov biotopov, z čoho 22 sa zaraďuje medzi prioritné. Biotopy chránených druhov, ktoré možno efektívne chrániť iba v prípade zachovania celého ich biotopu. Aj v tomto prípade sa zdôrazňuje ochrana prioritných druhov rastlín a živočíchov. Druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú ohrozené alebo sa postupne stávajú ohrozenými, rovnako ako druhy, ktoré sú veľmi vzácne a vyskytujú sa len v niektorých oblastiach Európy. Smernica o biotopoch obsahuje zoznam viac ako 200 chránených druhov živočíchov a 500 druhov rastlín, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť v celoeurópskom meradle. Z nich sa na Slovensku vyskytuje 109 druhov živočíchov a 39 druhov rastlín. Výber území Natura 2000 je založený v prvom rade na podrobnom celoplošnom zmapovaní chránených biotopov a druhov. V rámci Slovenska sú navrhnuté územia spĺňajúce kritériá na ich zaradenie do sústavy Natura 2000. Jej významnú časť tvoria súčasné chránené územia, ktoré pokrývajú 23 % rozlohy Slovenska. Základným kritériom výberu územia je reprezentatívny výskyt chránených biotopov a druhov V prípad, že sa na území nachádzajú prioritné biotopy a druhy, je jeho šanca a zaradenie do sústavy Natura 2000 veľmi vysoká. Každý členský štát EÚ je povinný prispieť k vytvoreniu sústavy Natura 2000 v rozsahu, ktorým zabezpečí reprezentatívnosť chránených biotopov a biotopov chránených druhov. Slovenská republika po svojom vstupe do EÚ predložila národný zoznam chránených vtáčích území podľa smernice o vtákoch a navrhovaný národný zoznam území ochrany biotopov a druhov podľa smernice o biotopoch, ktorý schválila Európska komisia. Chránené vtáčie územia a územia ochrany biotopov a druhov vytvoria sústavu chránených území Natura 2000.

2.4.1. Rastlinstvo a živočíšstvo Rastlinstvo Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák 1980) patrí posudzované územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidetale), obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum) do fytogeografického okrsku Liptovská koltlina. Z hľadiska vegetácie v posudzovanom území výrazne dominujú ruderálne spoločenská a spoločenstvá obilovín a okopanín. Ruderálne spoločenstvá v predmetnom území tvoria širšie plochy, ktoré sú situované na intenzívne využívanej náhornej ploche medzi dopravnými koridormi železnice, diaľnice D1 a vodného toku Belej. V dotyku s nimi je aj existujúca skládka komunálneho odpadu Žadovica, ktorú prevádzkuje mesto Liptovský Hrádok. Ruderálne spoločenstvá sú rozšírené v podmienkach úplne vytvorených človekom. Vyvíjajú sa prirodzeným spôsobom, ale ich život a existencia je priamo usmerňovaná človekom. Prítomnosť týchto spoločenstiev sa viaže na špeciálne, tzv. ruderálne pôdy, ktoré vznikli antropickou činnosťou (smetiská, staveniská, zboreniská, okraje ciest, železníc, neplodné plochy vedľa plotov, múrov, štrkoviská apod.). Rastlinné druhy, ktoré tvoria tieto ruderálne spoločenstvá, sa špecializovali na tieto stanovištia a existujúce biotické a abiotické podmienky, ktoré tam vládnu. V posudzovanom území sme z týchto druhov na uvádzaných stanovištiach zaznamenali: palina obyčajná (Artemisia vulgaris), lastovičník väčší (Chelidonium majus), žihľava dvojdomá (Urtica dioica), loboda tatárska






38

(Artiplex tatarica), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), lopúch väčí (Arctium lappa), bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides), rezeda žltá (Reseda lutea), mrlík mnohosemenný (Chenopodium polyspermum), lipkavec obyčajný (Galium aparine), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), starček lepkavý (Senecio viscosus), komonica lekárska (Mwlilotus officinalis), komonica biela (Melilotus albus), štiav tupolistý (Rumex obtusifoolius), divozel veľkokvetý (Verbascum thapsiforme), hadinec obyčajný (Echium vulgare), smola lekárska (Anchusa officinalis), knotovka biela (Meladrium album), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), pýr plazivý (Agropyron repens), žerucha zborenisková (Lepidium ruderale), turica kanadská (rigeron canadense), starček obyčajný (Senecio vulgarais), veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia). Okrem vyššie uvádzaných ruderálnych spooočenstiev hodnotenú plochu tvorí orná pôda, kde sa každoročne striedajú poľnohospodárske kultúry (kukurica, okopaniny, obiloviny). Na tejto ploche sme zaznamenali: reďkev ohnica (Raphanus raphanisstrum), galinsoga drobnokvetá (Galinsoga parviflora), veronika perzská (Veronica persica), pýr plazivý (Agropyron repens), čisteč ročný (Stachys annua), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), pastierska kapsička obyčajná (Capsella baursa pastoris), hviezdica prostsredná (Stellaria media), starček obyčajný (Senecio vulgaris), mak vlčí (Papaver rhoeas), krivec roľný (Gagea arvensis), nezábudka málokvetá (Myosotis micrantha), nevädza poľná (Centaures cyanus), kúkoľ poľný (Agrostemma githago), pichliač roľný (Cirsium arvense), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), kolenec roľný (Spervula arvensis), veronika roľná (Veronica arvensis), rumanček pravý (Matricaria chamomiilla), ostrôžka poľná (Consolida regalis), mäta roľná (Mentha arvensis), vika siata (Vicia sativa), hrach roľný (Pisum arvense), drchnička belasá (Anagallis coerulea), mrlík biely (Chenopodium album). Na hodnotenom území sme chránené druhy rastlín nezaznamenali. Trvalý záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude len v rozsahu zastavanej plochy navrhovaných objektov. V okolí vodného toku sú to stabilné brehové porasty, medzná zeleň smerom k železnici a sprievodná zeleň popri miestnom potoku Žadovica v terénnom záreze.

2.4.2 Živočíchy - cicavce Predmetná lokalita sa nachádza v extraviláne k. ú. obce Podtureň, ktorá je severne ohraničená diaľnicou D1, na juhu železničnou traťou, na východe riekou Belá a na západe poľnohospodárskou pôdou. Negatívom dotknutej lokality je existujúca skládka odpadu. Lokalita potrebná na výstavbu má výmeru cca 32.202 m². Zo zoogeografického hľadiska je fauna posudzovaného územia a jeho širšej oblasti v zmysle členenia Slovenska na živočíšne regióny (Čepelák 1980) zaradená do provincie Karpát, oblasti Západných Karpát, vonkajšieho obvodu Beskydského, okrsku západného. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. Z ekologického hľadiska v posudzovanom území prevládajú jednoznačne druhy viazané na kultúrnu krajinu - agrocenózy. Tento biotop sa vyznačuje prehľadnosťou a otvorenosťou a každoročným striedaním poľnohospodárskych kultúr, určitou druhovou stereotypnosťou a častými hlbokými zásahmi človeka do biotopu. Väčšina druhov zo suchozemských stavovcov, ktoré sú súčasťou tejto zoocenózy pôvodne obývala stepi, preto aj adaptačný vývinový proces prebiehal pri nich z hľadiska požiadaviek, ktoré na ne kládlo toto tvorené prostredie. Dlhotrvajúci antropický tlak vyvolal postupne aj zmeny v ekológii živočíchov. Zo skupiny obojživelníkov (Amphibia) a plazov (Reptilia) sme na posudzovanej lokalite nezaznamenali žiaden druh, nakoľko charakter tohoto biotopu nezodpovedá ekologickým






39

požiadavkám zástupcov oboch uvádzaných tried živočíchov. (Na dotknutej skúmanej lokalite sa nevyskytujú tečúce ani stojaté vody, ani periodické mláky, ktoré by boli vyhľadávané obojživelníkmi ako reprodukčné lokality). V širšom priestore po rieku Belá a popri Žadovici z vtákov (Aves) sezónne vyhľadávajú túto lokalitu sokol myšiar (Falco tinnunculus), myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab krahulec (Accipiter nisus), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), veľmi sporadicky môže preniknúť jarabica poľná (Perdix perdix) a prepelica poľná (Coturnix coturnix), ktoré však vyhľadávajú túto lokalitu ako príležitostnú potravnú bázu, ale nie ako hniezdnu lokalitu (silný antropický faktor). Okrem uvádzaných druhov sme na lokalite zaznamenali: lastovička domová (Hirundo rustica), belorítka domová (Delichon urbica), straka čiernozobá (Pica pica), vrana túlavá (Corvus corone corone), krkavec čierny (Corvus corax), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík čížavý (Carduelis spinus), stehlík konopiar (Carduelis cannabina), stehlík čečetavý (Carduelis flammea). Stehlíky vyhľadávajú túto lokalitu ajmä akoo zdroj potravy na okolitých suchých rastlinách a bodliakoch predovšetkým koncom vegetačného obdobia a v zime (semená týchto druhov). Z vyslovene synantropných druhov na túto lokalitu prilieta vrabec domový (Passer domesticus) a synantropizovaná forma drozda čierneho (Turdus merula). Okrem vyššie uvádzaných druhov sme zaznamenali strnádku žltú (Emberiza citrinella), vrabca poľného (Passer montanuis), sýkorku bielolícu (Parus major) a sýkorku belasú (Parus caeruleus). Zo zástupcov drozdovitých sme zaznamenali ešte drozda čvikotavého (Turdus pilaris) a drozda plavého (Turdus philomelos). Z cicavcov (Mammalia) na danú lokalitu potenciálne prenikajú: líška hrdzavá (Vulpes vulpes), kuna skalná (Martes foina), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), lasica myšožravá (Mustela nivalis), tchor tmavý (Mustela putorius), zajac poľný (Lepus europaeus). Z drobných hlodavcov (Micrommamalia) j to predovšetkým hraboš poľný (Microtus arvalis), ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius), potkan hnedý (Rattus rattus) a myš domová (Mus musculus). Posledné dva druhy prenikajú na túto lokalitu aj z blízkej skládky TKO. Zo zoologického hľadiska predmetná lokalita neplní funkciu biocentra, ani biokoridoru. Zo vzdialenejších lokalít sa sem zatúla srnčia, poprípade jelenia zver. Po prekonaní dopravných bariér, ktoré tvorí diaľnica D1 na severe a železničná trať Žilina - Košice a cesta I. triedy 1/18 na juhu. Jediný ostrovček súvislého porastu lesa na západ od diaľnice smerom na Liptovský Mikuláš slúži ako jelenia obora, ktorá je oplotená v celom rozsahu.

Vplyvy na živočíšstvo Priame dôsledky výstavby navrhovaných objektov zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie TKO plazmovou technológiou na posudzovanú lokalitu sa nepredpokladajú vzhľadom na bezodpadovú technológiu spaľovania. Podľa regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš (RUSES) nie je priamo v dotknutom území žiadne biocentrum, ale južným smerom za dopravnými koridormi a priemyselnou zónou sa nachádza nadregionálny biokoridor - hydrický Váhu po celom toku od Liptovskej Mary až k jeho prameništiam Bieleho a Čierneho Váhu. Ďalej je to prítok Váhu, vodný tok Belá v úseku od sútoku až po jeho pramenište v Západných Tatrách ako súčasť TANAP-u. Územná časť medzi Pribylinou a Liptovským Hrádkom je hodnotená v rámci ochrany prírody s vysokou biologicko-estetickou a ekologickou hodnotou. V dotknutom území v nadväznosti na mesto Liptovský Hrádok sú realizované protipovodňové opatrenia stabilizácie brehov až po sútok s Váhom. Z primárnych stresových a bariérových prvkov sa v okolitom krajinnom priestore nachádzajú už popísané dopravné koridory diaľnica D1, železničná trať a cesta I. triedy 1/18, skládka TKO






40

mesta Liptovský Hrádok, na ktorú sa vozia odpady nielen z obcí horného Liptova, ale v súčasnosti už aj z Liptovského Mikuláša. V blízkosti dotknutej lokality, ani vo vzdialenejšom území sa nenachádza žiadne maloplošné chránené územie, ani chránený prírodný výtvor (prírodná pamiatka).

2.5. Scenéria krajiny Za najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú krajinnú scenériu riešeného priestoru a ktoré podmieňujú estetický ráz kultúrnej krajiny, môžeme považovať osídlenie (sídla), spôsob poľnohospodárskeho využitia, lesného hospodárenia, dopravné koridory, energovody, priemyselné areály, ťažba surovín a intenzívne rekreačné využitie krajiny. Za pozitívne prvky krajiny a jej scenérie sú zachované lesné komplexy, remízky zelene, medzná zeleň, vetrolamy, brehové porasty tvoriace sprievodnú zeleň vodných tokov, vodné plochy, vodné toky samotné, mokrade a ich vegetácia a podobne. Lokalita sa nachádza na rovinatej terase ohraničenej dopravnými koridormi a tokom Belej. Je intenzívne veľkoplošne poľnohospodársky využívaná a len v dotyku je skládka TKO a na hranách a svahoch je zeleň, ktorá opticky kryje navrhovaný areál od pohľadov z mesta Liptovský Hrádok, priemyselnej zóny obce Podtureň – časť Roveň - Borová sihoť. V rámci areálu prevádzky sa zrealizujú terénne a sadové úpravy s využitím druhov charakteristických pre danú oblasť, ktorá sa prepojí opticky s existujúcou zeleňou, takže scenéria krajiny v danej oblasti sa nenaruší viac ako bola doteraz prevádzkovaním existujúcej skládky v susedstve. Zeleň dotvárajúci areál zároveň eliminuje technický vzhľad typickej priemyselnej zóny. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno-historické hodnoty územia 3.1. Obyvateľstvo, jeho aktivity a sídla Obec Podtureň je priamo prepojená s mestom Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Leží na hlavnej urbanizačnej osi Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok. Priestor je dobre prístupný cestnou komunikačnou sieťou, a to diaľnicou D1 a cestou I. triedy 1/18 a tiež železničnou traťou severnej magistrály Žilina - Košice. Letecky je možné využiť letisko v Poprade, ktoré je najbližšie. Podľa štatistických údajov má obec v súčasnosti 1.150 obyvateľov. V roku 2012 mala obec 992 obyvateľov, z toho bolo 472 mužov a 520 žien. Spádovo patrí obec pod okresní sídlo Liptovský Mikuláš. Časť obce - miestna časť Roveň - Borová sihoť - je v tesnej nadväznosti na mesto Liptovský Hrádok a tvorí priemyselnú zónu obce a mesta Liptovský Hrádok. Mesto Liptovský Hrádok má 8.611 obyvateľov, z toho je 4.151 mužov a 4.460 žien. Obec Podtureň má plochu katastra obce 508,1402 ha s nadmorskou výškou v obci 615 m n. m.. Z Podturne sú priamo prístupné susedné obce Uhorská Ves a Liptovský Ján, kde je aj spoločný stavebný úrad. Obec v posledných rokoch vďaka aktivitám obce sa prudko rozrastala výstavba IBV a nájomných bytov, čo malo za následok, že počet obyvateľov obce sa viac ako o 50 % znásobil. Obec zároveň využíva aj možnosť výstavby priemyselnej zóny Roveň -Borová sihoť, čím sa vytvárajú pracovné príležitosti pre obyvateľov obce, aj pre Liptovský Hrádok a dotknuté spádové okolie. Obec sa aktívne rozvíja aj na poli voľného a viazaného cestovného ruchu v súčinnosti s Liptovským Jánom a tiež vo vzťahu s územím Nízkych a Vysokých Tatier. Samotná obec a s ním aj mesto Liptovský Hrádok majú záujem rozvíjať priemysel a služby dostavbou priemyselného areálu v ich vzájomnom dotyku. Mesto Liptovský Hrádok prevádzkuje skládku TKO pre horný Liptov na území k. ú. Podturne.






41

3.2. Stav infraštruktúry v území

Mesto Liptovský Hrádok a obec Podtureň majú vybudovanú komplexnú technickú infraštruktúru v oblasti elektrifikácie, plynofikácie, vodovodu, kanalizácie s prepojením na ČOV v Liptovskom Mikuláši. Prístup je po diaľnici D1, ceste I. triedy 1/18 a cestami II. a III. triedy do okolia. Súbežne s cestnou sieťou územím prechádza severná železničná magistrála Praha - Žilina - Košice. Uvažovaná výstavba areálu sa napojí už na vybudované technické zázemie v priemyselnom areáli Roveň - Borová sihoť a priamo na lokalite. Využívanie územia obce Podtureň a mesta Liptovský Hrádok Priestor v dotyku so skládkou TKO Žadovica, kde sa vybuduje prevádzka zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie komunálneho odpadu plazmovou technikou, je prístupný komunikáciou z cesty I. triedy 1/18 popod železničnú trať v nadväznosti na priemyselný areál Roveň - Borová sihoť, ktorý nadväzuje na mesto Liptovský Hrádok, ktoré tu má tiež zázemie v službách, obchodnej činnosti a tiež aj rekreačnom využívaní ex. zázemia. Vyrobené teplo zo spracovania odpadu sa využije na vykurovanie najbližšej časti obytného súboru mesta Liptovský Hrádok a ďalších služieb, ktoré môžu využívať teplo v letnom období mimo vykurovaciu sezónu / plaváreň /.

3.3. Kultúrno-historické hodnoty územia

Obec Podtureň sa prvýkrát spomína v roku 1345, aj keď v niektorých údajoch je to už v roku 1331, kde sa obec spomína ako osada Tornalia. V roku 1360 kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo majetkov pre Alexandrových synov Mikuláša a Štefana. Od polovice 15. Storočia sa Podtureň spomína ako Tornállia alebo Pothornya. V stredoveku sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom, chovom dobytku alebo strážou službou. Žilo tu aj niekoľko zemianskych rodín. K najvýznamnejším zemianskym rodom obce patrili Podturňanskí. V obci sa zachovalo viacero pôvodných kúrií, ktoré dotvárajú históriu obce. V roku 1871 bola obec napojená na železničnú trať Žilina - Poprad. V roku 1908 bola dokončená murovaná zvonica, v roku 1919 bola otvorená škola, v roku 1938 začala stavba jubilejného kultúrneho domu. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili aj do Slovenského národného povstania. Podtureň bola oslobodená 31.01.1945 československými a sovietskymi vojakmi. V roku 1949 získala obec telefónne spojenie a rozhlas, od roku 1952 začalo v obci fungovať JRD. V rokoch 1974 - 1984 sa realizovala výstavba diaľničného mosta, ktorý je doteraz najdlhším mostom na Slovensku. V 19. a 20. storočí sa realizuje na lokalite Bašta – Varta a Velínok archeologický výskum, ktorý preukázal osídlenie už v mladšej dobe kamennej a osada zo staršej doby železnej. Najstaršou kultúrou na území obce bol ľuďmi Lužickej kultúry. Po zániku osady vrchu Varta tu neskôr vznikol stredoveký hrádok s dominantnou vežou, ktorý zanikol na prelome 16. Storočia. Pri výstavbe železnice bol odkrytý komplex obranných opevnení z 1. storočia pred našim letopočtom, jedinečný svojho druhu na Slovensku Nachádzajú sa tu kultúrno-historické pamiatky, ktoré dokladujú historickú spojitosť a vývoj územia za dlhé stáročia vývoja tejto oblasti. Súčasne je tu nástupný bod do vysokohorských terénov Západných - Liptovských Tatier a tiež Vysokých Tatier a do území Nízkych Tatier a ďalších zaujímavostí, ako je skanzen ľudovej architektúry v Pribyline, termálne kúpalisko v Jánskej doline, k hradnému areálu pri rieke Belej a k ďalším.






42

Vývoj územia je spätý s rozvojom priemyselných odvetví, v oblasti poľnohospodárstva, drevospracujúceho priemyslu, elektrotechnického priemyslu, kožiarskej výroby, stavebných hmôt, baníctva, lesníctva a v neposlednej miere stále viac sa rozvíjajúceho voľného a viazaného cestovného ruchu, na ktoré má Liptov mimoriadne vhodné prírodné a územné podmienky.

4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia Dotknuté územie obce Podtureň a jeho priemyselná zóna v dotyku s mestom Lipt. Hrádok, sa nachádza v Liptovskej kotline ohraničenej vysokohorskými masívmi Vysokých a Nízkych Tatier s mimoriadnymi prírodnými danosťami. Komplexné hodnotenie stavu životného prostredia vykazuje veľmi dobrý stav, ktorého ukazovatele sa za posledné obdobie výrazne zlepšili. Negatívnym dopadom stále zostávajú diaľkové prenosy znečisťujúcich látok z priemyselných oblastí Ružomberka, Oravy, Ostravy a Katovíc, ktorými sú dotknuté hlavne hrebeňové časti Nízkych a Vysokých Tatier a ich lesné komplexy, ktoré vykazujú čiastočné poškodenie z tohoto titulu. Významným prínosom je aj starostlivosť o zlepšenie stavu ovzdušia v obci i samotnom meste Lipt. Hrádku. Väčšia časť kotolní na tuhé palivá sa plynofikovala. Prírodné hodnoty majú aj výrazný vplyv na zdravie ľudí, či už tu bývajúcich alebo tých, ktorí tu prídu z titulu oddychu, relaxácie, športu, turistiky alebo z titulu liečenia dýchacích problémov a alergií v rámci speleoterapie jaskynných priestoroch Demänovskej doliny. Samozrejme čas na relax, oddych - je vhodné si vybrať hlavne v období mimo hlavných sezón, a to na jar a hlavne na jeseň, kedy je najlepší čas na načerpanie síl v lone prírody, ktorá má svoje osobitné čaro v tomto horskom prostredí. Túto skutočnosť v území podčiarkuje aj skutočnosť, že územie TANAP-u bolo UNESCO-m vyhlásené za biosférickú rezerváciu UNESCO. Ostatné dopady na zložky životného prostredia sú v mierach nepresahujúce stanovené limity našich, ani európskych noriem.






43

ČASŤ IV.

Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia a možnostiach

opatrení na ich zmiernenie






44

ČASŤ IV.

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia a možnostiach opatrení na ich zmiernenie 1. Požiadavka na vstupy Jedná sa o výstavbu zariadenia EKOPLAZMA s. r.o., Liptovský Mikuláš na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica k. ú. Podtureň v blízkosti existujúcej skládky TKO pre horný Liptov, prevádzkovanou mestom Liptovský Hrádok. Jedná sa o najprogresívnejšie spracovanie odpadu vo svete a ktorého výstupom bude elektrická energia, teplo a technické plyny. Prínosom novej technológie je nevytváranie ďalších záťaží v krajine - skládok, poprípade ich likvidácia. Zábery PPF v danej lokalite budú v rozsahu navrhovanej výstavby.

1.2 Záber pôdy Stavba zariadenia bude realizovaná v dotyku s už existujúcou skládkou TKO Žadovica, ktorú prevádzkuje mesto Liptovský Hrádok a kde sa zváža odpad z obcí horného Liptova. V súčasnosti z dôvodu ukončenia skládkovania odpadov pre mesto Liptovský Mikuláš na Veternej Porube sa začína voziť odpad aj z tejto spádovej oblasti. Na výstavbu sa využijú nezastavané pozemky, ktoré sa v súčasnosti využívajú na poľnohospodársku produkciu a sú mimo zastavaného územia. Stavebné práce sa budú vykonávať v súlade so všetkými normami a budú dodržané všetky pracovno-právne predpisy. Presný rozpis stavebných prác bude spracovaný vo vyššom stupni projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. Stavebné práce by mali prebiehať vo viacerých etapách, ktoré máme rozdelené na šesť základných etáp: 1. Prípravné obdobie: Obstaranie príslušných povolení, spracovanie projektovej

dokumentácie technologickej časti, spracovanie projektovej dokumentácie stavebnej časti pre stavebné povolenie, zameranie pozemku a vytýčenie inžinierskych sietí a stavebných objektov, výber generálneho dodávateľa, ktorý uskutoční výber subdodávateľa:

a) stavebnej časti., b) výber spoločnosti, ktorá bude realizovať technologickú časť Zámeru. 2. Realizačná fáza: Zriadenie staveniska, zabezpečenie sociálnych priestorov pre stavebných

pracovníkov a ostatných účastníkov stavebných prác a stavebného dozoru, zemné práce, výkopové práce a pokládka inžinierskych sietí, vybudovanie základových dosiek pre jednotlivé objekty, výstavba administratívnej budovy a výrobných hál v zmysle harmonogramu, ktorý bude súčasťou stavebného povolenia.

3. Osadenie technologických celkov bude prebiehať podľa realizačného projektu k stavebnému povoleniu. 4. Osadenie riadiacich a bezpečnostných prvkov - vzhľadom a plnoautomatickú prevádzku

Zariadenia je proces inštalácie hardvéru a následná inštalácia špecifického riadiaceho softvéru najdôležitejšia fáza z hľadiska funkčnosti a prevádzkovania Zariadenia. Správe nastavenie celého riadiaceho systému podlieha samostatnej skúšobnej prevádzke a vyžaduje náročnú prípravu obsluhujúceho personálu.






45

5. Skúšobná prevádzka jednotlivých okruhov - skúšobná prevádzka bude mať niekoľko etáp bude prebiehať priebežne, vždy po ukončení montáže jedného čiastkového okruhu prebehne skúška funkčnosti technológie a aj riadiacej jednotky. Počas pripájania výstupu z trafostanice na rozvodnú sieť 22 (110) kV sa predpokladá prerušenie dodávky energie do príslušných zariadení maximálne 6 hodín. 6. Skúšobná prevádzka celku - samostatný harmonogram v zmysle realizačného projektu.

Predpokladaný termín výstavby: Doba výstavby: 24 mesiacov Začiatok výstavby: 10/2015 Koniec výstavby: 10/2017 Skúšobná prevádzka: 6 mesiacov Záujmové územie na výstavbu Zariadenia na vysokoteplotné zhodnotenie plazmovou technológiou TKO je v katastrálnom území obce Podtureň, okres Liptovský Mikuláš. Parcely, určené na realizáciu zariadenia sú mimo zastavané územie. V dotyku s ek. skládkou TKO sa jedná o plochu určenú Doplnkom ÚP obce Podtureň na zástavbu a prioritné využitie. Areál je komunikáciou napojený na priemyselnú zónu Podtureň - Roveň (Borová sihoť) a tvorí zázemie aj pre mesto Liptovský Hrádok, ktoré naň nadväzuje za riekou Belá. Realizácia sa uskutoční na pozemkoch využívaných na poľnohospodárske účely a je situovaná v extraviláne obce. Majetkovo-právne pomery: Skupina pozemkov "A" parcely č. 301/5, 301/4, 301/3, 298/28,298/27, 298/26, 298/25, 298/24, 298/23, 298/22, 298/21, 298/20, 298/19, 298/18, 298/17 o celkovej ploche cca 23-25.000 m².

Alternatívne je možné využiť aj ďalšie pozemky obce, ako náhrada s možnosťou zväčšenia perspektívne priestorov i plošne výmeru upraviť akýmkoľvek smerom podľa potreby výstavby horizontálne alebo vertikálne. Skupina pozemkov "B" parc. č. 530/2, cca 15.000 m². Skupina pozemkov "C" parc. č. 305/19, 305/20, 300, 293/2, 293/3, 299, spolu cca 15.000 m². Najvhodnejšou lokalitou je skupina "A" tvoriacich rovinatý priestor bez náročných terénnych úprav a zásahov do krajinného prostredia okolitej prírody. S dotknutými vlastníkmi zrealizuje investor zmluvu o budúcej zmluve na odkúpenie dotknutých pozemkov, ktoré sa využijú k výstavbe zariadenia.

Miesto stavby: k. ú. Podtureň, okres Liptovský Mikuláš kraj: Žilinský Kapacitné údaje: Plocha stavebného pozemku: 32.202 m² Plocha zastavaná stavebnými objektmi: 10.094 m² Koeficient zastavanosti: 0,328 Spevnené plochy a komunikácie: 11.319 m² Plocha zelene: 10.316 m² Koeficient zelene: 0,321 Obostavaný priestor: 136.671,25 m²

Počet zamestnancov 40-60 (podľa smennosti)






46

1.3 Spotreba pitnej vody

Pripojenie na vodovod sa zrealizuje samostatnou prípojkou z priemyselného areálu Podtureň - Roveň popri prístupovej komunikácii, a to z verejného vodovodu v správe Liptovskej vodárenskej spoločnosti Liptovský Mikuláš a ktorá bude slúžiť aj pre požiarne účely.

Nároky na spotrebu vody. Pripojenie na vodovod: Do areálu bude privedená pitná voda a požiarna voda areálovým vodovodom, napojeným na verejný vodovod mesta Liptovský Hrádok alternatívne môže byť požiarna voda odoberaná z vodojemu, ktorý bude napájaný zo studne. Na začiatku areálu bude osadný vodomer, ktorý meria spotrebu celého areálu. Voda na technologické účely sa predpokladá odoberať zo studne. Spotreba vody: Administratíve priestory a sociálne zariadenia budú napojené na verejný vodovod. Počet pracovníkov obsluhy zariadenia bude 39-40 osôb, z toho 23 (24) pracovníkov obsluhy zariadenia a robotníkov a 16 administratívnych pracovníkov. Maximálna denná potreba vody pre administratívu: Q deň = 16 prac. x 60 l/deň = 960 l/deň Maximálna denná potreba vody vo výrobe: Q d = 3 zmeny x 23 prac. x 120 l/deň = 8.280 l/deň Maximálna denná potreba vody spolu: Q d = 960 + 8.280 = 9.240 l/deň = 9,24 m³ /deň Ročná spotreba vody: Q r = (8,28 m³ /deň x 365 prac. dní) + (0,96 m³ /deň x 240 prac. dní) = 3.252,6 m³ /rok Sekundová spotreba vody: Q s = 0,107 l/s Požiarna voda: Na protipožiarnu ochranu majetku a hasenie vzniknutého požiaru je možné využiť úžitkový vodovod s napojením na hydrant DN 100, ktorý je tesne vedľa vrátnice. Počas výstavby bude potrebná pitná a úžitková voda pre pracovníkov dodávateľskej firmy zabezpečená z jestvujúcich vybudovaných zariadení. Technologická voda potrebná na stavebné práce bude odoberaná z vodného toku do doby dobudovania vodovou. Pre zabezpečenie dostatočného tlaku v systéme bude potrebné zvážiť výstavbu AT stanice pre areál. 1.4 Spotreba úžitkovej vody Rozvody pitnej, ani úžitkovej vody nie sú delené. Potreba teplej úžitkovej vody je navrhnutá v spotrebe pitnej vody. Jej príprava sa uskutoční v elektrickom zásobníkovom ohrievači vody.






47

1.5 Napojenie na elektrickú energiu a slaboprúdové rozvody Potrebu ďalších surovinových zdrojov rozdeľujeme na etapu výstavby a počas prevádzky zariadenia. Počas výstavby zariadenia bude potreba vstupných stavebných suroví špecifikovaná v Projekte pre stavebné povolenie. Energetické zdroje počas výstavby prestavuje najmä zabezpečenie dodávok elektrickej energie. V areáli je potrebné vybudovať prípojku VN 22 kW a následne pripojenia Počas prevádzky zariadenia bude hlavnou vstupnou surovinou komunálny odpad, ktorý bude zhodnocovaný v Zariadení. Plánovaná kapacita zariadenia: - množstvo zhodnoteného komunálneho odpadu: cca 60.000 - 240.000 t/rok, - celkový inštalovaný výkon do 25.000 kW, - vlastná spotreba zariadenia je cca 4.630 kW, - predpokladaný prebytok (možné dodať do siete) - *0.000 - 160.000 MWh/rok.

Elektrická energia: Počas prevádzky zariadenia bude slúžiť na zabezpečenie chodu elektrických strojov, napájanie transformátorov, váhy a počítačovej techniky zabezpečujúce sledovanie evidencie dovážaného odpadu. Ďalšou vstupnou surovinou sú pohonné hmoty a mazacie kvapaliny pre chod strojných zariadení. Tie budú uskladnené v príručnom sklade PHM a olejov, kde bude skladované max. 3 ks oceľových sudov o objem 200 l. V ďalšom stupni projektovej dokumentácie je potrebné podrobne rozpracovať nasledovné položky. 1. Vnútorné elektrické rozvody a umelé osvetlenie 2. Vonkajšie osvetlenie areálu a prístupovej komunikácie 3. Bleskozvody 4. Ohrievanie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody 5. Slaboprúdová prípojka 6. Vnútorné slaboprúdové rozvody - štrukturovaná kabeláž - elektr. zabezpečovací a prístupový systém - elektr. požiarna signalizácia

1.6 Doprava a iná infraštruktúra s tým spojená

Doprava stavebných materiálov, konštrukcií ako aj technológií jednotlivých objektov sa bude realizovať po ceste I. triedy 1/18, po diaľnici D1 a po železnici s vykládkou na železničnej stanici v Liptovskom Hrádku. Prebytočná zemina z výkopov, ako aj skrývka, sa uloží na vyčlenenej ploche. Časť sa použije a násypy plôch výstavby, a terénne úpravy areálu a časť nevhodnej zeminy sa odvezie na skládku komunálneho odpadu v Liptovskom Hrádku, poprípade na rekultivácie a opravy terénov v okolí. Obdobne sa bude do areálu zariadenia dopravovať aj odpad na ďalšie zhodnotenie, ale bude potrebné existujúcu cestu ku skládke upraviť, rozšíriť a osvetliť. Nakoľko doprava veľkorozmerových kontejnerov odpadu má problémy sa dostať podjazdom z cesty I. triedy 1/18 popod železničnú trať. Obdobne, ako aj niektoré technologické celky a zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálnych odpadov, je potrebné vybudovať aj novú prístupovú komunikáciu hlavne ako prístup od diaľnice D1 s napojením na existujúcu cestnú sieť pri






48

Liptovskom Petre odbočkou z cesty II. triedy do Jamníka a následne súbežne s diaľnicou cez lokalitu "Na Lazce" južne smerom k areálu, ako vyvolanú investíciu pre možnosť dopravy TKO po diaľnici a mimo obytných súborov. Príjazd k prevádzke je zaistený po prejazdovej areálovej komunikácii dimenzovanej na jednosmernú premávku nákladných automobilov, príp. obojsmernú premávku osobných automobilov. Vjazd a výjazd do areálu bude riadne opatrený príslušným dopravným značením v zmysle zákona a podľa realizačného projektu komunikácií a spevnených plôch. Plocha výdajného a príjmového miesta , parkoviská budú izolované proti pôsobeniu ropných látok, vybudovanie bude riešené tak, aby nebol možný únik kontaminovaných vôd do okolia. Povrch vnútroareálových komunikácií bude realizovaný z monolitického betónu s podkladnou hydroizoláciou a nepriepustným asfaltovým krytom. Povrchové vody z týchto plôch budú zvedené žľabmi a kanálmi do odlučovača ropných látok a následne do kanalizácie alebo vodného toku. Umiestnenie areálu umožňuje bezproblémový dovoz KO z okolitých obcí a miest. celkové zvýšenie zaťaženia dopravou sa nezvýši, nakoľko v súčasnej dobe sa cesty využívajú na dovoz KO na skládku v k. ú. Podtureň. V areáli prevádzky sa odpad bude odoberať do operačného skladu a odtiaľ kontinuálne spracovávať v prevádzke. Zásobovanie bude riešené formou periodického dovozu vstupnej suroviny - komunálneho odpadu.

1.7 Nároky na pracovné sily Výstavbu bude realizovať vybraný dodávateľ disponujúci potrebnou kapacitou zamestnancov v požadovanej profesijnej skladbe a mechanizácii. Montáž technologických častí plazmového spracovania odpadov bude montovať vybraný dodávateľ technológie zahraničia svojimi pracovníkmi. Fond pracovnej doby a zmennosť: Pracovná doba: Pokiaľ pôjde o nepretržitú, 24 hodinovú prevádzku, s plánovanými technologickými a servisnými odstávkami

Tabuľka: Plánovaný počet pracovníkov v prevádzke je nasledovný: Funkcia smena 1 smena 2 smena 3 sumár .

Riadiaci pracovníci 3 3Administratíva 8 8Prevádzkoví pracovníci 4 4 1 9Zmenový majster 1 1 1 3Operátor výroíby 17 17 8 42Robotníci 6 6 3 15Spolu 39 28 13 80

Počet pracovníkov pri dvojzmennej prevádzke je 67 pracovníkov a pri trojzmennej je to výhľadovo až 80 pracovníkov v závode. V prvej etape sa ráta so zamestnaním 40-60 zamestnancov v dvojzmennej prevádzke






49

1.8 Iné nároky Samotnou realizáciou stavby prevádzky zariadenia na vysoko tepelné spracovanie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň nevzniknú iné nároky. Čo však je potrebné riešiť samostatne je spôsob sústreďovania odpadov na zvozných miestach, ktoré treba špecifikovať a následne zvážať na spracovanie do prevádzky. Na toto bude treba vypracovať presné harmonogramy, aby bo zabezpečený stály a pravidelný prísun TKO na spracovanie v zariadení. Doriešiť bude potrebné aj distribúciu vyrobenej elektrickej energie do siete a tiež distribúcia tepla na vykurovanie alebo využitie iných zariadení v meste Liptovský Hrádok a tiež technický plyn do siete priemyslu na Slovensku. 2. Údaje o vstupoch 2.1 Zdroje znečistenia ovzdušia

Zdrojmi znečisťovania ovzdušia vplyvom navrhovanej činnosti v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou a vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, budú: - mobilné zdroje (motorové vozidlá) produkujúce znečisťujúce látky (ZL) počas výstavby objektov a prevádzky stavby a pri doprave TKO (zvoz) - stacionárne zdroje (plazmová komora, plynová turbína) produkujúce znečisťujúce látky z technologického procesu. Počas výstavby navrhovanej stavby, najmä etape zemných prác, ale tiež v dôsledku zvýšeného prejazdu stavebných mechanizmov bude dochádzať k zvýšenej prašnosti v areáli i v okolí areálu. Miera prašnosti bude závisieť od okamžitých poveternostných pomerov - rýchlosti a smere vetra. Tieto vplyvy na okolie je možné zmierniť vhodnými organizačnými opatreniami (napr. kropenie staveniska, čistenie komunikácií, čistenie kolies dopravných prostriedkov pred výjazdom na verejné komunikácie apod.). Vzhľadom na rozsah navrhovanej činnosti a rozsah súvisiacich zemných prác bude príspevok výstavby k zníženiu kvality ovzdušia v dotknutom území nepodstatný, nakoľko stavba bude mimo zastavené územie. Počas prevádzky navrhovanej stavby bude dochádzať k znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi (CO, NOx, PM10) pochádzajúcimi z motorových vozidiel. Líniové zdroje znečisťovania ovzdušia - príjazdovo-výjazdná komunikácia medzi líniový zdroj znečistenia je zaradená príjazdovo-výjazdová komunikácia napojená na cestu I. triedy 1/18. Z hľadiska časového využitia dopravných priestorov areálu prevádzky možno očakávať nasledujúce funkčné využitie automobilov: - krátkodobé parkovanie nákladných automobilov - dovoz pomocných surovín, odvoz trosky

apod. - dlhodobé parkovanie osobných automobilov (8 a viac hod.) - zamestnanci.

Plošné zdroje znečisťovania ovzdušia

- parkovacie plochy - celkový počet státí 18. Príspevok emisií znečisťujúcich látok (O, NOx,

PM10) z týchto zdrojov znečisťovania je málo významný.






50

Emisie z technologického procesu: Vo funkčnom celku "Zariadenia na vysokoteplotné zhodnotenie komunálnych odpadov) splyňovaním v plazmovej komore s projektovanou kapacitou 60.000 - 240.000 t/rok spracovaných odpadov sa bude dovážať tuhý komunálny odpad (TKO), ktorý sa bude dočasne skladovať v príjmovej násypovej hale, sušiť, homogenizovať a následne dávkovať dopravníkmi spolu s pomocnými surovinami (vápenec, koks) do plazmovej komory. Spracovaním v plazmovej komore vznikne syntézny plyn, ktorý sa v čistiacej časti zbaví nežiadúcich nečistôt a vyčistený plyn sa odvedie do plynovej turbíny, v ktorej sa vyrobí elektrická energia. Teplo spalín sa využije na výrobu pary v parnej turbíne. Produkovaný tuhý zvyšok vo forme sklovitej trosky a roztavených kovov bude vypúšťaný zo spodnej časti plazmovej komory, po ochladení sa troska drví a ďalej materiálovo využije. Osobitnou časťou zariadenia bude uzol čistenia syntéznych plynov, ktorý bude zložený z niekoľkých stupňov (odlúčenie pevných častíc, odstránenie kovov, odsírovacia jednotka). Podľa času vydania súhlasu na povolenie stavby "Zariadenie na vysokoteplotné zhodnotenie komunálnych odpadov" bude tento zdroj novým stacionárnym zdrojom znečisťovania (príloha č. 5 Vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z.). vo funkčnom celku "Zariadenia na vysokoteplotné zhodnotenie komunálnych odpadov" bude základnou surovinou odpad, čo znamená, že v procese sa bude nakladať s odpadmi, ktoré sa podrobujú termickému rozkladnému procesu na účel výroby elektrickej energie a tepla. Z tejto skutočnosti vychádza aj začleňovanie zdroja, pri ktorej je potrebné rešpektovať: - ustanovenie § 2 písm. h) Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v platnom znení, podľa

ktorého je "spaľovňou odpadov stacionárne technické zariadenie alebo mobilné technické zariadenie, ktoré slúži na tepelnú úpravu odpadov s využitím alebo bez využitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní, sú to zariadenia na spaľovanie odpadov oxidáciou, zariadenia a iné postupy tepelnej úpravy odpadov, ako je pyrolýza, splyňovanie alebo plazmové procesy, ak sa látky vzniknuté pri týchto postupoch následne spália" a tiež

- ustanovenie § 2 písm. i) Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v platnom znení, podľa ktorého je "zariadením na spoluspaľovanie odpadov stacionárne zariadenie alebo mobilné zariadenie, ktorého hlavným účelom je výroba energie alebo iného materiálového produktu, v ktorom sa odpady používajú ako riadne palivo alebo prídavné palivo, alebo v ktorom sa odpady tepelne upravujú na účely ich zneškodnenia, ak sa spoluspaľovanie odpadov uskutočňuje tak, že hlavným účelom zariadenia na spoluspaľovanie odpadov nie je výroba energie alebo iného materiálového produkt, ale tepelná úprava odpadov, zariadenie na spoluspaľovanie odpadov sa považuje za spaľovňu odpadov".

Na základe uvedeného je možné zaradiť predmetné zariadenie do kategórie podľa kategorizácie stacionárnych zdrojov uvedenej v prílohe č. 1 k Vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z. z. nasledovne. 5. Nakladanie s odpadmi a krematóriá 5.1.1 Spaľovanie odpadov - b)spaľujúce iný, ako nebezpečný odpad s kapacitou > 3 t/h. Veľký zdroj znečisťovania Koncovým zariadením na spálenie vyrobeného syntézneho plynu bude plynová turbína s celkovým inštalovaným výkonom do 25 MW.






51

Toto spaľovacie zariadenie bude kategorizované nasledovne: 1. Palivovo-energetický priemysel

1.1.2 Technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW. Stredný zdroj znečisťovania - projektovaný nainštalovaný príkon ≥ 0,3 MW do 50 MW. Ďalšími, menej významnými zariadeniami zdroja znečisťovania ovzdušia bude: - Medzisklad a úprava vstupnej suroviny - silo vápenca, silo koksu, - Hala plazmového splyňovania - troskové hospodárstvo. Druh paliva - palivom pre plynovú turbínu bude syntézny plyn získaný splyňovaním v plazmovej komore. Zloženie syntézneho plynu závisí od zloženia zhodnocovaného odpadu (55-70 % CH4, 30-45 % CO2, 5 % vodnej pary, 5 % N2, H2, O2). Miesto vypúšťania - emisie znečisťujúcich látok budú vypúšťané do ovzdušia nasledovne: - plynová turbína - komín - výška 25 m. Vypúšťané znečisťujúce látky do ovzdušia - spaľovaním syntézneho plynu v plynovej turbíne budú produkované emisie základných ZL (CO, NOx, SO2, TZL, HCl, ťažké kovy, PCDD/F), zloženie emisií bude závisieť od druhu zhodnocovaného odpadu. Produkovaný syntézny plyn bude pred samotným spaľovaním v plynovej turbíne zbavený tuhých častíc, kovov a sírnych zlúčenín. Zdrojom emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) budú silá vápenca a koksu, ktoré budú vybavené filtrami na zachytávanie týchto látok.

Zdrojom fugitívnych emisií (TZL, VOC) budú: - Vykladacia plocha - príjmová násypová hala - odsávanie, biofilter - odťahovaný vzduch je využitý ako procesný vzduch v plazmovej komore, - Medzisklad a úprava vstupnej suroviny ô odsávanie, biofiltre, - Hala plazmového splyňovania - troskové hospodárstvo - odsávanie, filtre. Skladovanie a homogenizácia (drvenie) odpadu sa bude uskutočňovať v uzavretých objektoch príjmovej haly a medziskladu, čím sa minimalizuje únik fugitívnych emisií do okolitého ovzdušia na minimum. Predpokladané množstvá emisií znečisťujúcich látok (ZL):

Plazmová komora + Bežná existujúcakombinovaný cyklus spaľovňa TKO

Tuhé znečisťujúce látky (TZL) 4 mg/m³ 16-274 mg/m³ 10 mg/m³Dioxíny a furány (PCDD/F) < 0,001 ng TEQ/m³ 0,02 ng TEQ/m³ 0,01 ng TEQ/m³Orid siričitý (SO

₂

) 3 mg/m³ 73-82 mg/m³ 50 mg/m³Oxidy dusíka (No )x 72 mg/m³ 145-271 mg/m³ 200 mg/m³Chlorovodík (HCl) 9 mg/m³ 37-43 mg/m³ 10 mg/m³Oxid uhoľnatý (CO) 23 mg/m³ 123 mg/m³ 50 mg/m³Ortuť (Hg) 0,001 mg/m³ 0,028-0,084 mg/m³ 0,05 mg/m³

Znečisťujúca látka Emisné limity






52

Preukázanie najlepšej dostupnej techniky - systém plazmového splyňovania ("SPGV") je najefektívnejší spôsob kompletného rozkladu všetkých uhľovodíkových látok (organických) na ich elementárne zlúčeniny pre opätovné využitie a recykláciu. Hlavnou súčasťou zariadenia je plazmový splyňovací reaktor. V reaktore je inštalovaný jeden, resp. niekoľko plazmových oblúkových horákov, ktoré vytvárajú prostredie o extrémne vysokej teplote. Extrémnou teplotou dôjde ku kompletnej disociácii väzieb v akomkoľvek organickom materiáli na jednoduché plynné molekuly, zatiaľ čo všetky anorganické materiály sú súbežne roztavované na tavenou lávu a následne ochladené do inertnej "trosky". Bolo preukázané, že proces IPGCC je: 1. Vysoko efektívny a ekonomicky životaschopný a tiež lacnejší než akýkoľvek iný termický proces, predovšetkým spaľovanie, 2. Šetrný k životnému prostrediu, pretože nemá negatívny dopad na životné prostredie, ani nevytvára žiadne problémy, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Elimináciou potreby skládkovania je priaznivý, pokiaľ ide o skleníkové plyny, nakoľko eliminuje emisie metánu spojené so skládkovaním. 3. Veľmi robustný a palivovo flexibilný, čo umožňuje, aby prijímal akýkoľvek druh odpadu a urobil ho neškodný pre ľudí a zložky životného prostredia. V nižšie uvedenej tabuľke je porovnanie ekonomických aspektov a tiež dopadov na životné prostredie v porovnaní so spaľovňami odpadov.

Tabuľka - Systém plazmového splyňovania - porovnanie so spaľovňou: Popis SPGV - Závod Spaľovňa Celkové náklady Až o 50 % nižšie než spaľovne Celkové kapitálové náklady na výstavbu s ekvivalentnou kapacitou spaľovní sú bežne vyššie než a výkonností. u závodov SPGV. Prevádzka Ročné náklady na prevádzku Ročné náklady na prevádzku a údržba a údržbu závodu SPGV môžu a údržbu spaľovní sú vyššie byť až o 30 % nižšie ako pri než u závodov SPGV. spaľovniach. Výroba energie Vďaka účinnosti závodov SPGV Čistá výroba energie by čistá výroba elektriny v spaľovniach je nižšia ako v závodoch SPGV na TKO mohla v závodoch SPGV. Byť až dvojnásobná v porovnaní Technológia spaľovne so spaľovňami. nie je schopná produkovať Závody SPGV majú tiež možnosť metanol ako palivo. Voľby produkovať metanol ako palivo Systém Modulárny a premiestniteľný Nemodulárny a nepremiestniteľný Predbežná úprava Nie je potrebná Potrebná Možnosť spracovať Áno Nie zmiešané odpady Spracovanie Áno Nie celých sudov

Použiteľná troska Áno Nie






53

Popol a nespáliteľné Proces SPGV je systém Značný podiel odpadov Zvyšky konečnej a permanentnej vstupujúcich do spaľovní likvidácie, ktorý neprodukuje (popol alebo nespáliteľné žiadny popol alebo nespáliteľné zvyšky) vyžaduje dodatočné zvyšky, z čoho vyplývajú výdaje na dopravu a likvidáciu, významné úspory vo výdajoch ako popolček a popol. na dopravu a dodatočnú likvidáciu. Emisné normy Proces SPGV neprodukuje žiadne Spaľovne ú známe ako hlavní dioxíny, furány, resp. iné prispievatelia k emisiám škodlivé emisie. škodlivých plynov do atmosféry. Doba výstavby 18 až 24 mesiacov 36 až 60 mesiacov Záruka výkonnosti Áno Áno / Zdroj : solena.cz / Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií: Zariadenie na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu bude umiestnené v katastrálnom území obce Podtureň, lokalita Žadovica, ktoré v zmysle § 9 ods. (1) Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v platnom znení a zoznamu oblasti riadenia kvality ovzdušia nie je oblasťou vyžadujúcou osobitnú ochranu ovzdušia. Nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie ochrany ovzdušia v oblastiach nevyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia je plnenie určených emisných limitov. Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií sú stanovené v prílohe č. 9 Vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Pre nové zdroje znečisťovania je potrebné dodržať nasledovné ustanovenia: - Emisie zo stacionárnych zdrojov treba do ovzdušia odvádzať tak, aby nespôsobovali významné znečistenie ovzdušia. Odpadové plyny sa musia riadene vypúšťať cez komín tak, aby sa umožnil ich nerušený transport voľným prúdením a zabezpečil dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich látok pod podmienkou dodržania kvality ovzdušia a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia. - Pri projektovaní a realizácii stavieb stacionárnych zdrojov je potrebné voliť také technické riešenie, aby sa emisie znečisťujúcich látok vypúšťali do ovzdušia čo najmenším počtom komínov alebo výduchov, to neplatí, ak vyšší počet komínov alebo výduchov nemá vplyv na hodnoty ustanovených emisných limitov, ktoré by platili pre najmenší počet komínov alebo výduchov. - Najnižšia výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť a ďalších rozptylových parametrov postupom zverejneným vo vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. - Poloha ústia komína alebo výduchu a ich prevýšenie nad strechu:

• Pre spaľovacie zariadenia s menovitým tep. príkonom (MTP) < 0,3 MW sa určí poloha ústia komína alebo výduchu a jeho prevýšenie nad strechou samotnej budovy podľa technickej normy. • Ak ide o prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom šikmej strechy so sklonom nad 20º pre spaľovacie zariadenia, ak

a) MTP < 0,3 MW musí byť prevýšenie ≥ 0,6 m nad miestom vyústenia na streche,






54

b) MTP je v rozmedzí (0,3 - 1,2) MW, musí byť prevýšenie ≥ 1 m, c) MTP > 1,2 W a viac, musí byť prevýšenie ≥ 3 m, prevýšenie nižšie ako 3 m

• Ak ide o plochú strechu alebo o šikmú strechu so sklonom 20º a menej, pre spaľovacie zariadenia s MTP > 0,3 MW treba zvýšiť ustanovené prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad strechou o 0,5 m. • Ak ide o plochú strechu, pri určení prevýšenia je potrebné zohľadniť aj výšku atiky. Ak

sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu je potrebné osobitne posudzovať prevýšenia komína alebo výduchu vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti.

• Ak ide o iné zariadenie, ako spaľovacie zariadenie, treba voliť umiestnenie a prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom strechy primerane k umiestneniu a prevýšeniu ústí komínov alebo výduchov pre spaľovacie zariadenie v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok. Výšky miest odvádzania znečisťujúcich látok z jednotlivých stacionárnych zdrojov znečisťovania (plynová turbína, kotolňa, silá) komínmi/výduchmi budú spĺňať požiadavky na minimálnu výšku pre zabezpečenie podmienok rozptylu vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia. V tejto etape však možno predpokladať, že navrhovaná činnosť neovplyvní výraznejšie znečistenie ovzdušia danej lokality v dlhodobom ani krátkodobom režime. Tejto skutočnosti napomáha aj celkovo vhodné rozptylové podmienky.

2.2 Odpadové vody

Odkanalizovanie splaškových vôd Splaškové a dažďové vody z areálu budú odvedené kanalizáciou vybudovanou v trase príjazdovej cesty do verejnej kanalizácie v časti Roveň - Borová sihoť, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti cca 850 m a následne do spádovej verejnej kanalizácia a ČOV Liptovský Mikuláš Areálová splašková kanalizácia odvádza splaškové vody zo sociálnych zariadení areálu do verejnej kanalizácie. Technologické odpadové vody budú recyklované v rámci výrobného procesu.

Dažďová kanalizácia z striech objektov

Vypúšťanie zrážkových vôd zo striech budov bude odvádzané pomocou drenážneho systému do vsakovacieho systému nepriamym vsakovaním. Dažďové vody zo strechy budú pred vsakovaním pretekať lapačom splavením. Vzhľadom na rovinatosť územia je navrhnutá gravitačná kanalizácia. Voda z povrchového odtoku zo striech objektov bude čistená v lapačoch splavením navrhnutých podľa zásad STN EN 858 pre návrh lapačov splavenín. Navrhované lapače splavenín pozostávajú z betónovej prefabrikovanej nádrže s lamelovým separátorom. Všetky lapače splavenín sú navrhnuté s kalovým priestorom. Dažďová kanalizácia (pre povrchové vody) z parkovísk Dažďové vody z povrchového odtoku z parkovísk a komunikácii budú zachytávané uličnými vpusťami , ktoré budú mať v sebe zabudovaný kôš na zachytenie hrubých nečistôt, resp.






55

sedimentov. Následne budú kanalizačným potrubím dopravované zaolejované odpadové vody do odlučovača ropných látok s výstupom max. 0,5 mg NEL/l navrhnutých podľa zásad STN EN 858. Uvedeným spôsobom návrhu zariadenia na odlučovanie splavenín a ľahkých kvapalín za účelom čistenia vôd z povrchového odtoku sa splnila požiadavka na uplatnenie najlepšej dostupnej techniky zabezpečujúcej vysoký stupeň ochrany vôd v ustanovení § 31 ods. 4 písm. a) 1. Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K súčasnému stupňu dokumentácie nebol dodaný výstup z inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu, ale vychádzali sme z vlastných archívnych materiálov. Detailný návrh vsakovacieho zariadenia bude spracovaný v ďalšom stupni dokumentácie na základe inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu alebo sa zváži zaústenie do potoka Žadovica. Zaobchádzanie so škodlivými látkami v prevádzke musí byť v súlade s platnými požiadavkami legislatívy a technických noriem. Pre Zariadenie bude pred uvedením do prevádzky vypracovaný Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku škodlivých a obzvlášť škodlivých látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku - havarijný plán podľa Vyhlášky č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. 2.3 Odpady a komunálne odpady

Nakladanie s odpadmi sa musí riadiť platnou legislatívou na úseku odpadového hospodárstva, ktorá požaduje predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich množstvo, ako i odpady zhodnocovať recykláciou, opätovným využitím. Zneškodňovanie odpadov spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie je možné vtedy, ak a nedá použiť iný spôsob nakladania s odpadmi. Z uvedeného vyplýva, že zneškodňovanie odpadov skládkovaním by mal byť posledný spôsob, ako sa bude s vzniknutými odpadmi nakladať. So vzniknutými odpadmi počas prevádzky je potrebné nakladať: • Druhotné suroviny - kovový šrot, papier, drevo - odovzdávať na využitie do zariadení na

to určených (napr. Zberné suroviny, apod.). • Nebezpečné druhy odpadov (oleje, farby, znečistené obal, znečistené handry, použité

absorpčné materiály, žiarivky, olovené batérie apod.) odovzdať na zhodnotenie alebo zneškodnenie oprávnenej organizácii (napr. DETOX s. r. o. apod.).

• Komunálny odpad zneškodňovať v súlade s všeobecne záväzným nariadením obce Podtureň, ktorý zneškodňuje odpad na skládke v Liptovskom Hrádku.

• Ostatné odpady vznikajúce z výroby - podľa charakteru je možné ich ďalej zhodnocovať prostredníctvom oprávnenej organizácie alebo zneškodňovať skládkovaním na skládke nie nebezpečného odpadu (VPS Liptovský Hrádok).

Prevádzkové odpady Samostatnú kapitolu tvoria odpady vznikajúce počas prevádzky zariadenia (zamestnanci, stroje a technológia). Male množstvo kalov bude vznikať v lapačoch splavenín a ORL. Určite






56

množstvo nebezpečných odpadov bude vznikať pri bežnej údržbe strojov a zariadení prevádzky. Jednotlivé odpady budú oddelene zhromažďovane a umiestnene na vyznačenom mieste vo vhodných nádobách s označením a identifikačným listom nebezpečného odpadu (ILNO). Nebezpečne odpady vznikajúce počas prevádzky zariadenia budú priebežne odovzdávane oprávnenej organizácii zabezpečujúcej zhodnotenie alebo zneškodnenie nebezpečných odpadov na základe platnej zmluvy. Komunálny odpad z prevádzky zariadenia bude zhodnocovaný v Zariadení po tom, čo tato skutočnosť bude uvedená pre organizáciu vo VZN obce Podtureň. Technológiou splyňovania odpadov v plazmovej peci vzniká výstupný materiál, ktorý podľa publikovaných výsledkov a analytických rozborov na jestvujúcich zariadeniach vo svete v súlade s vyhláškou č. 284/2001 Z. z. zaraďujeme ako: • 19 04 01 - vitrifikovaný odpad (kategória Ostatný odpad), • 19 01 99 - odpad zo spaľovania inak nešpecifikovaný (kovová troska). Analýzou v akreditovanom laboratóriu bude stanovený stupeň nebezpečných vlastnosti ak nejaké budú preukázane. Tab. Zoznam nebezpečných druhov odpadu v prevádzke: (Podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z. a vyhlášky č. 129/2004 Z. z. )

Č. DRUHU ODPADU NAZOV DRUHU ODPADU KATEGORIA ODPADU ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 13 02 05 nechlórovane minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 05 01 tuhe latky z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody N 13 05 02 kaly z odlučovačov oleja z vody N 13 05 07 voda obsahujúca olej z odlučovačov oleja z vody N 14 06 03 iné rozpúšťadla a zmesi rozpúšťadiel N 15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami N 15 02 02 absorbenty, filtračne materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranne odevy kontaminovane nebezpečnými latkami N 16 01 21 nebezpečne dielce iné ako uvedene v 160107 až 160111,160113,160114 N 16 02 13 vyradene zariadenia obsahujúce nebezpečne časti, iné ako uvedene v 16 02 09 až 16 02 12 N 16 06 02 niklovo-kadmiové batérie (VZV) N

Pôvodca je povinný: Viesť evidenciu o druhoch a množstve odpadov, ktoré vznikajú pri realizácii stavby. Údaje z evidencie ohlasovať príslušnému organu štátnej správy odpadového hospodárstva v zmysle platnej legislatívy raz ročne do 31. januára za predchádzajúci rok. V prevádzke sa predpokladá nakladanie s nebezpečnými odpadmi. V súvislosti s možným rizikom havarijného uniku najmä kvapalných odpadov je potrebne dodržiavať legislatívne požiadavky na skladovanie a manipuláciu s nebezpečnými odpadmi a vypracovať Opatrenia pre prípad havárie.






57

Všade, kde sa nakladá so škodlivými latkami a nebezpečnými odpadmi sa musí uvažovať s možnosťou ich havarijného uniku. Na minimalizáciu takejto možnosti bude pri prevádzke posudzovanej činnosti prijatý cely rad technických a organizačných opatrení a bariér. Prevádzka bude mať vypracovaný Havarijný plán - Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného uniku škodlivých a obzvlášť škodlivých látok do životného prostredia a na postup v prípade ich uniku, Opatrenia pre prípad havárie podľa zákona o odpadoch a Súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia.

2.5 Odpad zo stavebnej činností pri výstavbe Stavenisko je voľné a pre zahájene stavebných prác nie je potrebné vykonať žiadne búracie práce. Časť zeminy a výkopov sa použije na terénne úpravy a časť sa odvezie na skládku TKO Liptovský Hrádok a zemina zo skrývky sa použije na vylepšenie kvality pôdy, kde má nižšiu bonitu. Na skládku sa vyvezú aj zvyšky stavebných odpadov, ktoré vznikajú počas stavebných prác. Predpokladané druhy vzniknutých odpadov počas výstavby v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Por. Katalógové Kategória Pôvod Kódč. číslo odpadu odpadu nakladania

zmesi betónu, tehál,obkladačiek, dlaždíc dokončovaciea keramiky iné ako práceuvedené v 17 01 06

2. 17 02 01 drevo O z výstavby R 13. 17 04 05 železo a oceľ O z výstavby R 13

káble iné ako uvedenév 17 04 10

výkopová zemina iná zemné práce, terénne ako uvedená v 17 05 05 výkopy úpravyizolačné materiály iné

ako uvedené v 17 06 01 dokončovacie a 17 06 03 práce

15 obalyobaly z papiera

a lepenky8. 15 01 02 obaly z plastov O nové výrobky R 139. 15 01 03 obaly z dreva O nové výrobky R 13

obaly obsahujúcezvyšky nebezpečných

látok alebokontaminované

s nebezpečnými látkami

10. 15 01 10 N nové výrobky D 10

D 1

7. 15 01 01 O nové výrobky R 13

5. 17 05 06 O

6. 17 06 04 O

Názov odpadu

1. 17 01 07 O D 1

4. 17 04 11 O z výstavby R 13






58

Dodávateľ stavebných prac, ako pôvodca odpadov vznikajúcich pri jeho činnosti v rámci tejto akcie zodpovedá za ich zneškodňovanie alebo využitie a pri nakladaní s odpadmi je povinný dodržiavať úst. § 19 zač. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vedenie evidenčného listu v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. na predpísanom tlačive, zabezpečenie oddeleného zhromažďovania odpadov podľa druhov a ich zneškodňovanie alebo zhodnocovanie).

2.5 Hluk a vibrácie

Stavebne úpravy budú prebiehať vo vnútri posudzovaného územia (hale). Vplyvy stavebnej dopravy sa prejavia iba malými zaťažením prístupových komunikácii hlukom a exhalátmi. Ich trvanie bude dočasne a jednorazove. Najbližšie obytne zóny, sú východným smerom od dotknutého stavebného pozemku. Hluk zo stavebnej fázy bude preto tuto obytnú zónu nepatrný. Vzhľadom na dočasný charakter uvedeného hluku, ako aj na jeho obmedzenie do denných hodín pokladáme vplyv za uvedený negatívny veľmi malo významný, dočasný a prijateľný Hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Hluk zo samotnej prevádzky bude obmedzený na vnútorne priestory. V exteriéri bude zdrojom hluku navážanie vstupného materiálu pomocou mobilnej techniky a halová vzduchotechnika. Vzhľadom na viaceré barterové prvky a odstupové vzdialenosti bude vplyv hluku lokalitne obmedzený. Vo vonkajšom prostredí sa rozlišuje hluk najmä z nasledujúcich zdrojov: a) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, b) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach, c) hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk, d) hluk z iných zdrojov, t. j. hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti a hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom prostredí budov sa rozlišuje hluk najmä z nasledujúcich zdrojov: a) hluk z vnútorných zdrojov v budove, t. j. hluk z technických zariadení budov a iných inštalácii v budove, hluk z aktivít človeka v budove, b) hluk prenikajúci z vonkajšieho prostredia, t. j. hluk z dopravy a z iných zdrojov. Vibrácie (mechanické kmitanie) je pohyb mechanickej sústavy alebo jej časti, pri ktorom veličina opisujúca jej polohu, zrýchlenie, rýchlosť alebo stav je striedavo väčšia a menšia ako rovnovážna alebo vzťažná hodnota tejto veličiny. Navrhovaná činnosť musí byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácii a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii. Tato vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení. Na ochranu zdravia pred hlukom sa ustanovujú prípustne hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí a prípustne hodnoty hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc. Počas výstavby môže byť zvýšená hlučnosť v okolí stavby z dôvodu demolačných, stavebných a výkopových prac z činnosti strojov. Ich vplyv bude krátkodobý a je ho možne minimalizovať použitím vhodnej technológie a stavebných postupov. Počas výkopových a stavebných prac bude stavba obsluhovaná z existujúcej prístupovej komunikácie. Nepredpokladá sa prekročenie hlučnosti nad povolene limity v blízkosti nie sú obytné súbory.






59

V blízkosti lokality v žiadnom smere nie je trvale obývateľná zóna. Najvyššia prípustná ekvivalentná hladina hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle vyhlášky MZ SR č.549/2007 Z. z. je pre kategóriu územia č. III – Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk. Najvyššie prípustná ekvivalentná hladina hluku LAeq vo vonkajšom priestore, kategória územia III. priestor pred oknami obytných miestnosti bytových a rodinných domov je :

• deň: 60 dB, pre hluk z dopravy a z iných zdrojov, • večer: 60 dB, pre hluk z dopravy a z iných zdrojov, • noc: 50 dB, pre hluk z dopravy a z iných zdrojov. Príčinami hluku spôsobeného prevádzkovaním môžu byť: - transport a prekladanie prevádzkového materiálu, ostatného, pomocného, procesného materiálu; - doprava surovín (TKO); - prevádzka dopravníkových pasov, čerpadiel, miešacích zariadení; - prevádzka vetracích a vykurovacích zariadení.

Dopravný hluk Územie stavby je prístupné po miestnej komunikácii z cesty I. triedy 1/18. Celkove zvýšenie zaťaženia dopravy po príjazdových komunikáciách je v priemere max 25 x nákladne automobilové súpravy denne v pracovných dňoch. Zásobovanie a plnenie bude riešene formou periodického dovozu vstupnej suroviny TKO priebežne s priamym vyskladňovaním z úložného priestoru do plniacich zásobníkov v plnom objeme bez potreby druhotného uskladnenia. Po vybudovaní prevádzky sa predpokladá zvýšenie premávky na n = 1- 5 ( voz./h), ktoré budú premávať v dennej dobe (od 6 do 22 h). Zásobovanie areálu sa vo večernej a nočnej dobe nebude realizovať. Vibrácie Počas výstavby možno očakávať zvýšenie vibrácii spôsobene stavebnou činnosťou. Tento vplyv však bude obmedzený na priestor stavby a časovo obmedzený na dobu výstavby. Podľa investorom predložených materiálov a praktickej skúsenosti by nemalo dochádzať k vibráciám odlišujúcim sa od bežných hodnôt.

2.6 Žiarenie a iné fyzikálne polia Žiarenie Navrhovaná technológia nie je zdrojom žiadneho typu žiarenia okrem tepelného. Tepelné zariadenia, nachádzajúce sa v priestoroch prevádzky, vytvárajú pomerne vysoké teploty. Produkované teplo bude mať vplyv len na vnútorné pracovné priestory v bezprostrednom okolí týchto zariadení a neovplyvňuje okolité prostredie zariadenia. Dotknuté územie má nízke radónové riziko.

2.7 Teplo, zápach a iné výstupy

Teplo produkujúce zariadenia sa nachádzajú vo vnútri zariadenia a nemajú vplyv na okolie zariadenia.






60

Počas realizácie stavby bude vznikať zápach unikajúci z výfukových plynov zo zážihových a vznetových motorov do ovzdušia v obmedzenom rozsahu. Počas realizácie stavby sa bude jednať o vplyv časovo obmedzený, celkové množstvo pomerne nízke. Zápach z prevádzky nebude unikať do okolitého prostredia, nakoľko prevádzka je projektovaná ako podtlaková.

2.8 Doplňujúce údaje K realizácii investičného zámeru výstavby zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň investorom EKOPLAZMA s. r. o., Liptovský Mikuláš nie sú potrebné žiadne ďalšie doplňujúce údaje, nakoľko predložený investičný zámer pre vydanie územného rozhodnutia je postačujúci a pre zhodnotenie boli poskytnuté ďalšie údaje technologických parametroch, ako aj štatistické údaje o samotnej obci Podtureň a meste Liptovský Hrádok.

2.9 Očakávané vyvolané investície Všetky súbory potrebné pre zabezpečenie samostatnej výstavby, inžinierske siete a prístupové komunikácie sú súčasťou plánovanej investičnej akcie a ich napojene je na existujúce siete. Bude však potrebné uskutočniť rekonštrukciu prístupovej komunikácie a to zvýšením jej technických parametrov. Ďalšou investíciou je vybudovanie novej prístupovej komunikácie zo severnej strany popri obci Liptovský Peter s napojením na diaľnicu D1 z dôvodov dopravy veľkokapacitnými návesmi a tiež na potrebu dopraviť veľkorozmerné technologické časti zariadenia, ktoré neprejdu podjazdom pod železničnou traťou. Ďalšími sú vybudovanie krytých skladov TKO na zvozných lokalitách a napojenie rozvodov tepla pre mesto Liptovský Hrádok. 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Vplyvy na horninové prostredie a reliéf Z charakteru činnosti a z geologickej stavby dotknutého územia nevyplývajú také dopady, ktoré by nejakým spôsobom ovplyvnili stav horninového prostredia. Navrhovaná činnosť nemá vplyv na aerodynamické javy dotknutého územia a ani na ťažbu nerastných surovín v záujmovom území. Potenciálnym zdrojom znečistenia horninového prostredia môžu byť iba havarijne situácie. Tieto negatívne vplyvy však majú iba povahu možných rizík. Parkovanie a pohyb motorových vozidiel by mohli byť zdrojom znečistenia. Pri uniku olejov na parkovaciu plochu je možný prienik splachov do horninového prostredia v okolí parkoviska. Navrhovaná činnosť je navrhnutá tak, aby v maximálne možnej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Realizáciou odporúčaných opatrení sa dostatočne zabezpečí minimalizácia možnosti kontaminácie horninového prostredia. Z charakteru činnosti a reliéfových pomerov priamo dotknutého areálu taktiež nevyplývajú také dopady, ktoré by závažným spôsobom zmenili reliéf. Vplyv navrhovanej činnosti na horninové prostredie a reliéf hodnotíme ako malo významne.






61

Vplyvy na podzemné vody a povrchové vody Podzemne vody úzko súvisia s horninovým prostredím, nakoľko tieto zložky sú v neustálom kontakte. Preto aj vplyvy na podzemne vody možno podkladať za takmer identické s vplyvmi na horninové prostredie. V dotknutom území v jeho okrajovej časti sa nachádza tok Žadovica a východným smerom k mestu liptovský Hrádok vodný tok Belá. Iné vodné plochy sa v blízkosti nenachádzajú. Ochrana povrchových a podzemných vôd bude zabezpečená súborom technických opatrení, ktorými sa zabezpečí predchádzaniu možnej kontaminácie, resp. iného znehodnotenia podzemných vôd. Na ochranu podzemných vôd bude slúžiť aj vybudovanie monitorovacieho systému na monitorovanie podzemných vôd. Monitoring bude zameraný na sledovanie vplyvu navrhovanej činnosti hlavne na akosť podzemných vôd. Pravdepodobnosť kontaminácie podzemnej vody hrozí počas osadenia príslušnej technológie v dôsledku neštandardných situácii v doprave – uník palív a olejov z motorových vozidiel následkom nehôd, zlého technického stavu vozidiel a podobne. Navrhovaná činnosť nebude mať žiadny vplyv na výšku hladiny podzemnej vody a na jej režimové zmeny, rovnako na smery prúdenia, odtokové pomery v území. Vplyv hodnotíme ako malo významný.

Vplyvy na ovzdušie Počas výstavby navrhovaného zámeru bude zdrojom znečistenia ovzdušia najmä sekundárna prašnosť, ktorá vznikne v dôsledku terénnych a zemných prac, a taktiež v dôsledku zvýšeného prejazdu stavebných mechanizmov. Tento vplyv bude však len dočasný. Pre zabezpečenie vykurovania výrobnej haly bude využívane teplo priamo z technologického procesu, takže nebude dochádzať k spaľovaniu ďalšieho paliva na vykurovanie objektov. Imisie z dopravných prostriedkov budú príspevkom k súčasnej imisnej situácii v lokalite stavby. Nakoľko je plánovaných 18 parkovacích miest, tak sa da pri pohybe týchto automobilov predpokladať príspevok znečisteniu ovzdušia nízky až zanedbateľný a v konečnom dôsledku nedôjde ku zmene imisnej situácie v lokalite umiestnenia stavby, ani v okolí. Dôjde len k zanedbateľnému nárastu celkových lokálnych emisii a následne aj imisných koncentrácii v bezprostrednom okolitom ovzduší. Znečistenie ovzdušia z mobilných zdrojov sa taktiež nepredpokladá, nakoľko realizáciou navrhovaného zámeru sa len minimálne zvýši počet aut na miestnych komunikáciách. V dôsledku spaľovania syntézneho plynu v plynovej turbíne dôjde k nárastu emisii znečisťujúcich látok (CO, On, SO2, TZL, Hlce), ktorých koncentrácia bude však radovo nižšia v porovnaní s emisiami, ktoré by vznikli klasickým spaľovaním odpadov, koncentrácia emisii ťažkých kovov a PCDD/F bude v dôsledku vysokých teplôt zanedbateľná. V neposlednom rade je potrebne tiež vyzdvihnúť zníženie produkcie imisii metanú po uzatvorení skládok odpadov v rámci Liptova. Z vyššie uvedených dôvodov vplyvy hodnotíme ako malo významne

Vplyvy na pôdu Plocha, na ktorej bude realizovaná navrhovaná činnosť, je vedená ako PPF- orná pôda, z toho dôvodu sa vyžaduje vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pri výstavbe navrhovanej činnosti dôjde k čiastočnej deštrukcii a zmene mechanicko-fyzikálnych vlastnosti pôdy a k čiastočnej strate biotopu pre pôdny edafon a živočíchov, pre ktorý bola sekundárnym zdrojom v rámci ich potravinových reťazcov. V súvislosti výstavbou navrhovanej činnosti možno predpokladať i zvýšenie veternej erózie v dotknutom území.






62

Kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, počas výstavby aj prevádzky predstavuje takéto ovplyvnenie iba riziko, pri náhodných, havarijných situáciách (uník ropných látok a hydraulických olejov zo stavebných mechanizmov, automobilov a pod.). Činnosť nebude mať negatívne vplyvy ani na kvalitu okolitej pôdy pri dodržaní technologických postupov stavby a všeobecne záväzných právnych predpisov. Skryvka sa využije na vylepšenie kvality pôdy v okolí.

Vplyvy hodnotíme ako nevýznamne.

Vplyv na krajinu Umiestnením prevádzky sa zmení aj charakter územia a jeho krajinná štruktúra. Priestory prevádzky budú predstavovať nadzemne objekty a budú vychádzať zo základnej požiadavky zachovania, pokiaľ to bude možne, jednotného architektonického vzhľadu. Pri použití vhodných regulatívov určujúcich prijateľnú zastavanosť územia, výškovú hladinu novej zástavby a podiel vzrast lej zelene; možno očakávať pozitívne dotvorenie obrazu krajiny. Po ukončení stavebných prac bude terén upravený a budú zrealizovane aj sadové úpravy. Realizáciou stavby a jej prevádzkou nebudú funkčne dotknute žiadne prvky systému ekologickej stability krajiny. Pri realizácii výkopov dôjde k porušeniu vegetačného krytu, nie však trvalých trávnatých porastov, alebo inej pôdy v okolí. Stavba je lokalizovaná mimo chránených území, a tak nedôjde k narušeniu žiadneho prvku ekologickej stability krajiny. Nebude taktiež narušený žiadny ekosystém s hodnotnými rastlinnými spoločenstvami. Priamo v lokalite umiestnenia nie sú zaznamenane výskyty vzácnej fauny a flóry, ani inak chránene rastliny a živočíchy. Navrhovaná činnosť priamo nezasahuje žiadny z prvkov USES, tzn. nenaruší funkčnosť žiadneho prvku USES ani iných biologicky hodnotných území. Vplyvy hodnotíme ako malo významne. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti Vzhľadom na to, že ide o vybudovanie modernej a do prírodného prostredia vhodne zakomponovanej prevádzky, ktorou sa zabezpečia nove pracovne príležitosti, bude mať prevádzka tejto stavby pozitívny vplyv na infraštruktúru a skvalitnenie a rozšírenie pracovných príležitosti v súčasnej sídelnej štruktúre mesta.

4. Hodnotenie zdravotných rizík Zdravotný stav obyvateľstva je veľmi dobrý a stabilný bez väčších výkyv. Obdobný bude aj zdravotný sta zamestnancov zariadenia. Kvalita zložiek životného prostredia, ktoré môžu mať vplyv na zdravie obyvateľstva a zamestnancov je bez možných vplyvov a je hodnotená ako dobrá. Počas výstavby dôjde ku krátkodobému narušeniu spôsobeného samotnou výstavbou a pri doprave stavebného materiálu vo forme hluku a prašnosti hlavne v okolí stavby samotnej. Samotný program starostlivosti a sociálny program pre zamestnancov firmy a aktivity s tým súvisiace majú pozitívny vplyv na ich zdravie a zdravie rodinných príslušníkov, pre ktorých sú pripravené rodinné ozdravovacie programy a športové aktivity. Pri plnom rešpektovaní podmienok bezpečnosti práce, ochrany zdravia pri práci a starostlivosti o zdravé pracovné podmienky nebude mať výstavba významný negatívny vplyv na ľudí. Prevádzkou navrhovanej činnosti nebudú vznikať odpadové látky takého charakteru a zloženia, aby mohli mať vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Z vyššie uvádzaných vplyvov, z ktorých ani jeden nebol významný, vyplýva, že aj vplyv na obyvateľstvo a jeho zdravie je prijateľný.






63

5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia (napríklad navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000, národné parky, CHKO, CHVO) Realizácia výstavby Zariadenia na vysokotepelné zhodnocovanie TKO plazmovou technológiou na lokalite Žadovica zapadá do koncepcie dobudovania priemyselného areálu v časti patriacej do katastra obce Podtureň zahrnutého v územnom pláne obce. Celý areál komplexu sa nachádza mimo územia veľkoplošných chránených území - Národných parkov Vysokých a Nízkych Tatier a mimo navrhovaných vtáčích území vo voľnej prírode s I. stupňom ochrany v zmysle Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky č. 234/2003, ktorou sa tento zákon vykonáva. Samotná realizácia investičného zámeru doplní voľné plochy priemyselného areálu a nebude mať väčší vplyv na zložky životného prostredia a okolitú krajinu ako doposiaľ. Kvalita technickej realizácie a realizované technológie tento vplyv zminimalizujú pod stanovené limity a normy. 6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významovosti a časového priebehu pôsobenia V predchádzajúcich častiach zámeru boli identifikované všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré sa objavili v súvislosti s realizáciou zámeru. Počas realizácie výstavby sa môžu dočasne prejaviť určité negatívne vplyvy spojené s výstavbou - hluk, prach. Vzhľadom na to, že ide o javy dočasného charakteru, tieto vplyvy nie sú významné a nebudú mať podstatný vplyv. Pre hodnotenie ich významovosti bola zvolená štvorstupňová škála s nasledujúcimi charakteristikami, uplatňovanými rovnako pre negatívne, ako aj pozitívne vplyvy. Tabuľka: Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie v etape výstavby z hľadiska významnosti a časového priebehu pôsobenia:

Enviromentálny Bez Pravdepodobnosť Dobavplyv vplyvu vzniku trvania

Horninové prostredie máloa reliéf významnýPovrchové málo počasa podzemné vody významný výstavby

málo počasvýznamný výstavby

málo vratnývýznamný čiastočne nevratný

málovýznamný

málo počasvýznamný výstavby

bez vplyvu

nevratný

Obyvateľstvo lokálny istý vratný

Pôda lokálny istý dlhodobý

Chránené územia

Krajina lokálny istý dlhodobý

lokálny predpokladaný vratný

Ovzdušie lokálny istý vratný

Veľkosť Významovosť Vrátnosť

lokálny istý dlhodobý nevratný






64

Tabuľka: Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie po ukončení výstavby z hľadiska významnosti a časového priebehu pôsobenia:

Enviromentálny Bez Pravdepodobnosť Doba

vplyv vplyvu vzniku trvaniaHorninové prostredie bez a reliéf vplyvuPovrchové máloa podzemné vody významný

málovýznamný

málovýznamnývýznamný,pozitívny

počasvýstavby

bez vplyvu

Veľkosť Významovosť Vrátnosť

lokálny predpokladaný dlhodobý vratný

čiastočne vratný

vratný

Krajina lokálny istý dlhodobý vratný

Ovzdušie lokálny istý dlhodobý

Pôda lokálny istý dlhodobý

Obyvateľstvo lokálny nevýznamný istý vratný

Chránené územia

Pre hodnotenie ich významnosti bola zvolená štvorstupňová škála s nasledujúcimi charakteristikami, uplatňovanými rovnako pre negatívne, ako aj pozitívne vplyvy:

- Nie je vplyv (navrhovaná činnosť žiadnym spôsobom neovplyvní zložky životného

prostredia, obyvateľstvo, využiteľnosť , kultúrne a historické hodnoty územia), - Nevýznamný vplyv (ide prevažne o vplyv s charakterom rizika, náhody alebo so

zanedbateľným pôsobením alebo nepriamy), - Málo významný vplyv (vplyv, ktorého pôsobenie je z kvantitatívneho hľadiska minimálne,

lokálny vplyv alebo pôsobiaci na málo zraniteľnú zložku životného prostredia, príp. nie je vnímateľný alebo je subjektívny),

- Významný vplyv (má dosah na širšie okolie alebo pôsobí na niektorú zložku životného prostredia, príp. jeho vnímavosť je vysoká),

- Veľmi významný vplyv (má regionálny dosah, alebo pôsobí na najzraniteľnejšie zložky životného prostredia, ovplyvňuje ekologickú únosnosť, príp. nie je v súlade príslušnou legislatívou alebo inými normami štátu a EÚ).

Uvedené vplyvy nie sú závažného charakteru. Vplyvom navrhovanej činnosti sa nezmení celkový stav zložiek životného prostredia dotknutého územia v negatívnom zmysle v žiadnom z posudzovaných parametrov.

Prehľad právnych predpisov, ktoré sme zohľadnili pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti:

1. Zákon NR SR č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia (zákon o ovzduší) v znení

neskorších predpisov 2. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov






65

3. Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných

hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií

4. Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

5. Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

6. Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

7. Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov 8. Vyhláška MŽP SR č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o odpadoch 9. Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení

neskorších predpisov 10. Zákon NR SR č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 11. Zákon NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií v znení

neskorších predpisov 12. Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších

predpisov 13. Zákon FZ ČSSR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) platnom znení a prislúchajúcimi vykonávacími vyhláškami 14. Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií

v znení neskorších predpisov 15. Vyhláška MPŽP a RR SR (MŽP SR) č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení

neskorších predpisov 16. Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

ovzduší 17. Vyhláška MŽP SR č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov

znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí 18. Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o

zmene Zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

19. Zákon NR SR č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

20. Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov 21. Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na

protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb 22. Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov 23. Vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na

obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia 24. Vyhláška 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s

nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd

7. Predpokladaný vplyv presahujúce štátne hranice Pri realizácii navrhovanej činnosti a vzhľadom a umiestnenie, rozsah a charakter navrhovanej činnosti nebudú produkovať emisie alebo iné vplyvy, ktoré by prispievali k diaľkovému






66

znečisteniu alebo cezhraničnému negatívnemu vplyvu na zložky životného prostredia susedných štátov. Posudzovaná činnosť nepresiahne svojim vplyvom štátne hranice SR.

8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok) Výstavba sa zrealizuje v území v tesnom susedstve s existujúcou skládkou TKO prevádzkovanou mestom Liptovský Hrádok so zvozovou oblasťou pre horný Liptov a v súčasnosti aj ako náhrada za skládku na Veternej Porube, kde sa skládkovanie pre časť oblasti Liptovského Mikuláša ukončuje. V čase spracovania navrhovanej činnosti podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, nám neboli známe žiadne iné súvislosti, ktoré by mohli mať vplyv na okolité životné prostredie. Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území s prvým stupňom ochrany podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území.

9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Výstavbou nevzniknú žiadne ďalšie riziká, ktoré by mohli ovplyvniť priame okolie ako aj širšie zázemie. Časť zázemia, ako aj zdroje a napojenie na inžinierske site, je z priemyselnej zóny Roveň - Borová sihoť v k. ú. Podtureň alebo v mieste výstavby. Na základe analýzy vplyvov výstavby a prevádzky neočakávame pri prevádzke významné nepredvídané riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť životné prostredie. Stavba bude realizovaná pod trvalým dohľadom stavebného dozoru. Stavebné, technické a technologické opatrenia v maximálnej miere zabezpečujú vylúčenie prevádzkových rizík a nepriaznivých vplyvov na ŽP. Počas bežnej prevádzky plazmovej pece sú možné riziká v maximálnej miere obmedzení aplikáciou BAT technológií v súlade s požiadavkami v rámci procesu povoľovania prevádzky príslušným úradom. Súčasťou tohoto postupu povoľovanie je aj schválenie Prevádzkových poriadkov, Technologických reglementov, Projektu monitoringu a Plánov opatrení v prípade havárie pre všetky činnosti a zariadenia, ktoré môžu svojím charakterom alebo vlastnosťami ohroziť okolité prostredie (napr. nebezpečné odpady, látky ohrozujúce kvalitu vôd, výbušne plyny, horľavé látky atď.). Všetky tieto dokumenty budú vypracované ako súčasť projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby a žiadosti o povolenie prevádzky a preložené príslušnému úradu na schválenie. K problémom s kontaminovaním pôdy a podzemnej vody môže dôjsť v dôsledku úniku ropných látok z benzínových alebo olejových nádrží mechanizmov pri rôznych haváriách alebo poruchách. Ak by aj k takejto situácii došlo, bude túto situáciu riešiť určená havarijná čata. Prevádzka je taktiež zabezpečená odlučovačom ropných látok, do ktorého budú odvedené všetky odpadové vody z manipulačných a parkovacích plôch. Pri nedbalom zaobchádzaní s otvoreným ohňom môže dôjsť k ohrozeniu prostredia požiarom, či už nedbalosťou a nerešpektovaním zákazu používania otvoreného ohňa. Prevádzka bude nefajčiarska a v celom objekte bude zákaz používania otvoreného ohňa. K poškodeniu zdravia alebo smrti môže dôjsť pri chvíľkovej nepozornosti, nedbalosti a nerešpektovaním bezpečnostných predpisov v prevádzke. Bude zabezpečované pravidelné školenie všetkých pracovníkov, či už technických alebo administratívnych.






67

Väčšina rizík je však na úrovni osobnej zodpovednosti, pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpečnostných zásad. Prevenciou je predovšetkým osobná úroveň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonávať danú činnosť. Dodržiavaním všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych a bezpečnostných predpisov je riziko havárie počas výstavby a počas prevádzky eliminované.

10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Účelom opatrení je predchádzať, zmierniť, minimalizovať alebo kompenzovať očakávané vplyvy činnosti, ktoré môžu vzniknúť počas jej prípravy (výstavby objektov a inštalácie technologického zariadenia) a prevádzky. Tento cieľ možno dosiahnuť opatreniami, ktoré sa viažu na jeden alebo viac vplyvov zároveň. Cieľom environmentálneho posudzovania je nielen identifikovať významné vplyvy, ale nájsť k im aj prijateľné riešenia, ktorým sa jednotlivé prvky životného prostredia ochránia alebo sa zmiernia nepriaznivé vplyvy na ne. Základnými opatreniami sú technické opatrenia umožňujúce zmiernenie, prípadne až eliminácii predpokladaných nepriaznivých vplyvov. Najkrajnejším opatrením v prípade, že daný vplyv nie je možné prijateľným spôsobom a v dostatočnej miere zmierniť, sú kompenzačné opatrenia. Opatrenia sa po ich akceptácii včleňujú do rozhodovacieho procesu a stávajú sa súčasťou ďalších konaní o povoľovanú činnosť. Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti vyplýva, že v ďalšom procese prípravy a realizácie bude potrebné vykonať niektoré opatrenia z hľadiska prevencie a minimalizácie negatívnych účinkov činnosti na životné prostredie, ktoré sú predovšetkým: - terénne úpravy a skrývku ornice robiť len v miestach, kde sa bude realizovať výstavba,

prístupové komunikácie a iná infraštruktúra, - je potrebné zabezpečiť bilanciu skrývky humusového horizontu pôdy a jej ďalšie použitie

podľa Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 277/2000-620, - vylúčiť premávku ťažkých stavebných mechanizmov v čase nočného pokoja cez obytné

zóny, - dodržať ochranné pásma jestvujúcich ochranných pásiem cestných komunikácií

elektrických vedení, železničnej trati a diaľnice D1 a vodných tokov, - zabezpečiť a udržovať stroje a mechanizmy vo vyhovujúcom technickom stave a s

pohonnými hmotami manipulovať na miestach len a to určených, - sledovať dodržiavanie predpísaných hladín hluku emitovaných prevádzkovaním

navrhovanej činnosti, prípade prekročení predpísaného/prijateľného stavu alebo odchýlok od garantovaného stavu, vykonať ďalšie určené technické, alebo aj organizačné opatrenia, predovšetkým vo vzťahu k obytnému prostrediu,

- v prípade úniku ropných látok a oleja na/do pôdy realizovať zneškodnenie zasiahnutej zeminy podľa zásad nakladania s nebezpečnými látkami a riešiť situáciu ako MZV definovanú v Zákone 364/2004 Z. z. o vodách,

- dodržiavať ustanovenia Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon),

- navrhovanú činnosť začleniť do krajiny sadovými úpravami v podobe kríkov a drevín charakteristických pre Liptov,

- zabezpečiť zneškodnenie vzniknutých odpadov podľa zistených druhov odpadov v rámci platnej legislatívy,






68

- za vzniknuté odpady počas prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý odpad zatriedi

podľa katalógu odpadov a následne zabezpečí jeho odvoz na miesto zhodnotenia alebo zneškodnenia,

- pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, je potrebné využiť všetky technicky dostupné prostriedky na obmedzenie vzniku týchto prašných emisií (zametanie, kropenie atď.),

- pre prípad havárií použiť plán havarijných opatrení na likvidáciu a predchádzanie škôd, - dodržiavať platné technické, organizačné a bezpečnostné predpisy súvisiace s navrhovaným

druhom činnosti ako aj protipožiarne opatrenia počas prevádzky, - akceptovať odporúčania, návrhy a záväzky, vyplývajúce z priebehu procesu posudzovania

vplyvov na ŽP v rozsahu, v akom budú premietnuté do vyjadrení, stanovísk a rozhodnutí príslušných orgánov.

11. Posúdenie vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala V prípade, že by sa prevádzka navrhovanej činnosti nerealizovala (nultý variant), územie by bolo naďalej využívané na poľnohospodársku činnosť. Stav horninového prostredia, reliéfu a vodných pomerov by sa nezmenil. Kvalita ovzdušia a výška ekvivalentnej hladinu hluku a vibrácií v širšom okolí by bola ovplyvnená len existujúcimi zdrojmi skládkou TKO. Na území môže byť umiestnená činnosť, ktorá môže zaťažiť životné prostredie vo väčšej miere ako navrhovaná činnosť. Z dôvodu malej významnosti predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti ekonomicky aj environmentálne vhodná s vyzdvihnutím jej pozitívnych prínosov pre kvalitu života obyvateľstva a ekonomického rozvoja daného územia.

12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou Obec Podtureň má schválenú územno-plánovaciu dokumentáciu. Navrhovaná činnosť nie je v rozpore s ÚP obce a doplnkom ÚP, ktorý bol spracovaný a schválený. Navrhovaná činnosť nie je v rozpore ani s platnou územno-plánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, t. j. so záväznou časťou ÚPN VÚV Žilinského kraja a je v súlade s európskymi normami pre spracovanie odpadu a postupným likvidovaním skládok TKO. 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov O dotknutom území je v súčasnosti dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých môžeme konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené, či už existujúcou legislatívou v samotnom technickom riešení stavby, alebo navrhovanými zmierňovacími opatreniami. Prekladaný zámer činnosti je prvostupňovou environmentálnou dokumentáciou pre proces hodnotenia vplyvov a životné prostredie - povinné hodnotenie podľa § 22 Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predmetom predloženého zámeru je posúdenie vplyvov výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Dominantnou je požiadavka, aby prevádzkovanie navrhovanej činnosti nepodmienilo zhoršenie stavu životného prostredia v dotknutom území. Cieľom zámeru bolo posúdenie vplyvov činnosti na životné prostredie a návrh opatrení na elimináciu predpokladaných vplyvov posudzovanej činnosti ako aj na jednotlivé zložky životného prostredia a obyvateľstva dotknutého územia.






69

Pri hodnotení vplyvov činností sa vychádzalo z nasledovných kritérií:

- analýzy prírodných podmienok (hydrogeológia územia, geológia, pôdy, vody, klíma, biota

a pod.), - analýzy poznatkov o území (obyvateľstvo, infraštruktúra, hospodárske aktivity apod.), - charakteristika zdrojov znečistenia (horninové prostredie, ovzdušie, vody, pôdy, apod.), - identifikácia stretov záujmov v území (ekostabilizujúce prvky, prvky územnej ochrany a

iné), - charakteru navrhovanej činnosti (zohľadnenie vstupov a výstupov), - definovania dopadov, vplyvov na životné prostredie a človeka, - návrhu opatrení.

Predmetné záujmové územie je v súčasnosti podchytené dostatočným množstvom informácií, na základe ktorých možno konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené. Obdobné konštatovanie platí aj pre samotný zámer navrhovanej činnosti, kde boli dostatočne identifikované všetky parametre súvisiace s jeho výstavbou spolu so vstupmi a výstupmi. Niektoré parametre zámeru budú spresnené v ďalšom štádiu povoľovania činnosti podľa osobitných predpisov, no ide o take údaje, ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia environmentálne charakteristiky dotknutých zložiek životného prostredia a zdravia obyvateľov. Z výsledkov posudzovania a vzhľadom na prijaté opatrenia vyplýva, že predpokladané vplyvy zámeru sú minimálne a nepredstavujú bezprostredné riziko ohrozenia životného prostredia, zdravia obyvateľstva a majetku. Taktiež nie sú známe významné neurčitosti, ktoré by bolo potrebné podrobnejšie v ďalších fázach skúmať a ktoré by znamenali zásadnú zmenu hodnotenia činnosti v rámci uvedených zložiek životného prostredia.






70

ČASŤ V.

Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu,







71

ČASŤ V. V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu,


1. Tvorba súboru kritérií a určenia ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Výstavba zariadenia na vysokoteplelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica v k. ú. Podtureň realizované EKOPLAZMOU s. r. o., Liptovský Mikuláš je riešená v troch alternatívnych variantoch pre dané územie. Pre hodnotenie bolo stanovených viacero kritérií, ktoré mali vplyv na výstavbu zariadenia na dotknutej lokalite, a to nasledovne:

- kritérií ochrany prírody a krajiny, - územno-plánovacie kritériá obce Podtureň, - kritériá technicko stavebné a statické, - kritériá rozvoja - rámec trvácnosti v danom území, - kritériá súladu s územno-plánovacou dokumentáciou UVC Žilinského kraja a EÚ, - kritériá vhodnosti osadenia stavby v danom území, - kritériá ostatných prínosov pre oblasť horného Liptova - predchádzať vzniku a tvorbe odpadov, - opätovné použitie odpadov a surovín, - materiálové využitie odpadov, - energetické využitie odpadov, - formy zneškodnenia odpadov, - priame vplyvy na služby životného prostredia, - ochrana zložiek životného prostredia a zdravotného stavu obyvateľstva, - sociálna únosnosť riešenia a vytvorenie nových pracovných miest, - porovnanie riešenia z ekonomického hľadiska a návratnosti investícií, - celkové posúdenie variantných riešení.

Pre porovnanie sa volili take charakteristiky posudzovaných variantov, ktoré boli pre hodnotenie relevantné. 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty

Na výstavbu areálu zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie TKO plazmovou technológiou v dotknutej lokalite Žadovica v blízkosti skládky TKO prevádzkovanú mestom Liptovský Hrádok, v k. ú. Podtureň sa využili voľné plochy v súčasnosti využívané na poľnohospodárske účely. Osadenie objektov rešpektuje jestvujúce ochranné pásma železničnej trate Žilina – Košice, cesti I. triedy 1/18, elektrických vzdušných vedení, diaľnice D 1 a vodného toku Belá v smere na mesto Liptovský Hrádok. Návrh výstavby je riešený v troch variantoch, z ktorých je jedna nulová varianta ak by sa daná výstavba nerealizovala.






72

Varianta 1: Navrhnutá bola lokalita umiestnenia v nadväznosti na skládku TKO Veterná Poruba, ktorú prevádzkovalo mesto Liptovský Mikuláš v k. ú. Veterná Poruba. Vzhľadom na skutočnosť, že počas spracovania zámeru nedošlo k dohode mesta Liptovský Mikuláš s obcou Veterná Poruba o ďalšom rozšírení skládky a tým zanikla aj možnosť využitia pozemkov v jej areáli na samotnú výstavbu zariadenia a spracovanie odpadov plazmovou technológiou hodnotíme túto variantu ako najmenej vhodnú na realizáciu.

Varianta 2: Navrhnutá a posudzovaná bola lokalita Žadovica v k. ú. Podtureň, kde je už umiestnená skládka TKO pre Horný Liptov prevádzkovaná mestom Liptovský Hrádok. Prístup je z priestorov priemyselnej zóny z cesty I. triedy 1/18 ( Roveň – Borová sihoť ) popod železničnú trať Žilina – Košice podjazdom. Pre dovoz odpadov sa využijú aj veľkokapacitné návesy a kontajnery ,pre ktoré bude potrebné vybudovať aj prístupovú cestu od diaľnice, ktorá zároveň pri výstavbe bude slúžiť na dopravu technologických celkov a zariadení pre závod. Napojenie inžinierskych sietí sa zrealizuje na existujúce siete. Z výsledkov posudzovania vyplýva, že predpokladaný vplyv činnosti na životné prostredie je mierne až stredne významný ale nepredstavuje priame ani nepriame riziko ohrozenia životného prostredia, zdravia obyvateľstva a majetku. Cieľom okrem iného je aj rozvoj hospodárskych aktivít v regióne, ktoré prispejú k zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Vybudovanie zariadenia vychádza zo smernice o odpadoch ( novela 75/442/ EEC ) schválená EÚ dňa 17.6. 2008 a záväznej pre jednotlivé členské štáty , ktorá vytvára perspektívu na vhodnejší spôsob využitia odpadu , ktorých produkcia neúmerne rastie a zároveň aj obmedzenie skladovania odpadov bez ich ďalšieho vhodného využitia.

Na dotknutej lokalite sa vybuduje zariadenie s kapacitou 60 kt – 240 kt/r zhodnocovaných odpadov ročne, ktoré predstavuje výstavba moderného zariadenia na splyňovanie odpadov v plazmovom reaktore. V plánovanom zariadení sa bude zhodnocovať odpad z okresu liptovský Mikuláš. Spracovanie odpadov vysokoteplotným splyňovaním plazmovou technológiou je v súčasnosti považované za najvhodnejší spôsob spracovania nielen komunálneho odpadu, ale je vhodné aj na zneškodňovanie nebezpečného odpadu a všetkých druhov materiálov, ktoré pochádzajú z ľudskej činnosti. Ako jediná technológia v súčasnosti je schopná zabezpečiť rozklad všetkých materiálov a látok, ktoré boli vytvorené za nejakým konkrétnym účelom – či už ide o obaloviny – najmä plasty, ktoré sú štandardnými metódami nerozložiteľné alebo majú dlhý čas rozkladu. Rozklad a premena odpadu na elektrickú energiu bude formou Integrovaného plazmového splyňovania s využitím kombinovaného cyklu (IPGCC). Táto koncepcia zhodnocovania odpadov je novým trendom spracovania komunálneho odpadu vo svete a významnou mierou sa podieľa na znížení skládkovania TKO. V súlade s legislatívou EU spĺňa podmienku nakladania s odpadmi o znižovaní resp. ukončení skládkovania TKO, nakoľko výstupom zo zariadenia je cca 2– 4 % inertného odpadu, použiteľného v stavebníctve, ako tepelná izolácia alebo izolácia stavieb pred radónom. Technológia vysokoteplotného zhodnocovania odpadu je bez zvyšková, bez škodlivých emisií a bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Systém IPGCC je jedným z najefektívnejších spôsobov na dosiahnutie úplného rozloženia všetkých zložiek odpadu (organických aj anorganických) na základné prvky (súbor atómov, z ktorých boli jednotlivé zložky odpadu pôvodne vytvorené) pre rekuperáciu a recykláciu. Hlavná súčasť






73

vybavenia systému IPGCC je plazmová komora, ktorá je vybavená plazmovými oblúkovými horákmi (plazmatronmi). Medzi anódou a katódou plazmového horáku prechádza jednosmerný prúd, dochádza k vytvoreniu plazmového oblúka a súbežným prechodom sa vytvára extrémne vysoká teplota, viac ako 3000 °C (môže dosahovať 6 000 °C až 10 000 °C), ktorá sa dá jednoducho regulovať. V takto vytvorenom vysokoteplotnom médiu dochádza k narušeniu pôvodných alebo umelo (človekom zámerne) vytvorených väzieb atómov vstupného materiálu. Vhodným riadeným technologickým postupom sú jednotlivé atómy spájané do predvolených výstupných produktov. Finálne produkty sú volené tak, aby sa dali využiť pre človeka a nemali negatívny vplyv na zložky životného prostredia, a to výrobu elektrickej energie, výrobu tepla na vykurovanie časti obytného sídla mesta Liptovský Hrádok, technické plyny a v neposlednej miere aj možnosť zlikvidovať staré záťaže - skládky. Táto varianta je hodnotená ako najvhodnejšia a s najväčším prínosom. Nulový variant - predstavuje stav, ak by sa zariadenie na zhodnocovanie odpadov nerealizovalo a dotknutá lokalita by relatívne zostala v pôvodnom stave, aj keď už je tu realizovaná a prevádzkovaná skládka TKO mesta Liptovský Hrádok. Z hľadiska rozvoja je táto varianta ako najnevhodnejšia pre rozvoj územia, ktoré je už atakované existujúcou skládkou.

3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu Z hľadiska výberu optimálneho variantu a v súlade so stanovenými podmienkami pre realizáciu tohoto investičného zámeru na vybudovanie zariadenia vysokotepelného zhodnocovania TKO plazmovou technológiou stanovuje sa poradie vhodnosti alternatívneho variantu: 1. Varianta č. 2 najvhodnejšia 2. Varianta č. 1 najmenej vhodná 3. "0" varianta ak by sa stavba nerealizovala nevhodná






74

ČASŤ VI.

Mapovaná a iná dokumentácia k údajom podľa bodov II. a III

ČASŤ VII.

Doplňujúce informácie k zámeru






75

ČASŤ VI.

ČASŤ VII.

VI. Mapovaná a iná dokumentácia k údajom podľa bodov II. a III

• Panoramatická orientačná mapa Liptovského Hrádku a Podturne • Výrez podľa doplnenia ÚP obce Podtureň • Fotokópia projektovej a technologickej dokumentácie • Orientačná mapa Liptovský Hrádok a miestna časť Podtureň - Roveň • Mapa územia v M 1 : 25 000 a 1 : 10 000 • Technologická schéma • Fotodokumentácia

VII. Doplňujúce informácie k zámeru 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov

• ÚP obce Podtureň • ÚPN VÚC Nízke Tatry, koncept riešenia (Urkea s. r. o., Banská Bystrica) • ÚP VÚC Žilinského kraja (Združenie VÚC Žilina r. 1997) a jeho aktualizácia • Štúdia územného zhodnotenia ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš (Urbion Banská Bystrica r. 1991) • Projekt regionálneho USES - dopracovanie (USTEP s. r. o., Banská Bystrica r. 1993) • Environmentálna politika okresu Liptovský Mikuláš (OÚŽP Liptovský Mikuláš rok • 1994) • Nariadenie vlády SR č. 223/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj • Ján Dorola: Ochrana živočíchov v Stredoslovenskom kraji, 1982 • Ľ. Huňa: Veľkoplošné chránené územia na Slovensku, 1981 • Sprievodca 1/80 o chránených územiach Slovenska, 1982 • Environmenalistika a právo (MŽP SR, Kinda 1985) • Chránené územia prírody v SSR (Klinda r. 1993) • Alžbeta Cvachová: Ochrana rastlinstva v Stredoslovenskom kraji, 1988 • Liptov - turistický sprievodca, 1999 • Štatistika za mestá a obce v okrese Liptovský Mikuláš (r. 1996), demografia obce Podtureň • Bosačková E.,1969: Vegetácia Nízkych Tatier. Ochrana prírody 24,7, Praha 181 -183 • Prevádzkový poriadok riadenej skládky TKO Liptovský Hrádok - Žadovica, 09/2010






76

• Program odpadového hospodárstva Žilinského kraja • Program odpadového hospodárstva SR /Bratislava/ • Program odpadového hospodárstva okresu Liptovský Mikuláš /05/2002/ • Fajmová E., 1989: Porovnanie skupín lesných typov a lesných typov geobiocenologickej typologickej klasifikácie (Zlatník 1956, 1959, Hančinský 1972) s jednotkami zurišsko- montellierskej školy (Mucina a Maglocký 1985). Msc 16 pp. • Mucina L., Maglocký Š., 1985: A list of vegetation units of Slovakia, Doc. Phytosoc. N. S., 9: 175 - 220 • Matula M. a et al., 1988: Atlas inžiniersko-geologických máp SSR v mierke M = 1 : 2 000 000, Bratislava, Katedra inžinierskej geológie Pri. F UK • Mazur E. a Lukniš M., 1980: Regionálne geomorfologické členenie Bratislava, Geografický ústav SVA • Feriancová - Masárová Z., 1978: Vtáčie spoločenstvá Liptova trnsekt Háj - Chopok), Problémy biológie krajiny, 22, Zoologický ústav Pri. F UK, Bratislava, s. 7 - 50, Ferianc Ol., 1964 - 1965: Stavovce Slovenska 2, Vtáky 1, 2, prvé vydanie, 2, zv. Bratislava, vydavateľstvo SVA • Lác J., 1961: Obojživelník Slovenska. Biologické práce SVA 2, Bratislava • Červená kniha ohrožených a vzácných živočišných druhu rostlin a živočichu ČSSR, • Ptáci, stán. 176, SZN Praha 1988 • Plazmový reaktor šetrný k ŽP, článok v at. 88, Journal 7/2008 • Obnoviteľné zdroje a úspora energie /Banská Bystrica 1993/ • Teória životného prostredia, Doc. Ing. Arch. R. Šteis, DrSc. /1980/ • Metodické usmernenia na zabezpečenie účelného využitia skrývky humus. horizont pol. pôdy pri jej použití pre nepoľnohospodárske účely (Ministerstvo

pôdohospodárstva SR 01/2006) • Sládek J., Mošanský A. 1985: Cicavce okolo nás. Marzin, Osveta, 256 s. 32 s. príloh • BPEJ - Bonitované pôdno-ekologické jednotky /12/2006/

2. Zoznam vyžiadaných vyjadrení a stanovísk k navrhovanej činnosti pred

vypracovaním zámeru

1. Memorandum medzi spol. EKOPLAZMA s.r.o., Liptovský Mikuláš a mestom Liptovský Mikuláš 26.5. 2014

2. Záznam z pracovného stretnutia primátorov miest regiónu Liptov a starostu Podtúrne k problematike TKO / 9.5. 2012 / 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy zámeru a posudzovaní predpokladaných vplyvov

V súčasnej dobe sa postupuje v zmysle Zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K posúdeniu v rozsahu zámeru je k dispozícii značné množstvo odborných podkladov ako aj správ, ktoré podrobne rozoberajú dotknuté územie určené pre realizáciu investičného zámeru.






77

ČASŤ VIII.

Miesto a dátum vypracovania zámeru

ČASŤ IX. Potvrdenie správnosti údajov






78

ČASŤ VIII.

ČASŤ IX.

VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru

Liptovský Mikuláš 11/2014

IX. Potvrdenie správnosti údajov 1. Spracovatelia zámeru Ing. Arch. Emil Hudeček - hlavný riešiteľ úlohy, Ateliér architektúry a ekológie, Liptovský Mikuláš RNDr. Viera Kacerová - zoológie RNDr. Jozef Radúch - botanika Ing. Daniel Stano - plynofikácia, prípojky, ochranné pásma Irena Hudečková - zdravotechnika, voda, kanalizácia, dažďové vody Ing. Arch. Alica Stanová - architektonické a technologické riešenie Ing. Oľga Urbanovská - bonitácia PPF, zábery pôdy, vlastnícke vzťahy Júlia Repiská - štatistika, demografia, zdravotný stav obyvateľstva Písomne spracovanie: Jaroslava Kováčiková

Odborné konzultácie a podklady poskytli: Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, Liptovský Mikuláš Obecný úrad Podtureň Mestský úrad Liptovský Hrádok Investor a projektant: Pavol Mišovie, Ing. Štefan Kakalejčík, Stanislav Gejdoš,

Ing. Jaroslav Nahálka






79

2. Potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa Ing. Arch. Emil Hudeček Ateliér architektúry a ekológie Kuzmányho 15

031 01 Liptovský Mikuláš

Stanislav Gejdoš konateľ spoločnosti EKOPLAZMA s. r. o. Krátka 447/4 031 01 Liptovský Mikuláš




podturen-posudzovanie-vplyvov-cinnosti-(1).pdf

Documents

Transcript of podturen-posudzovanie-vplyvov-cinnosti-(1).pdf