PhDr. ŠTEFAN MRUŠKOVIČ , CSc. (* 10. 9. 1932, Smolenice ...túry: ľudové piesne, rozprávky,...

60 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Neprešiel ešte ani rok a z Martina prišla preetnológov i múzejníkov zase smutná správa.Po Igorovi Krištekovi nás navždy vo veku83 rokov opustila ďalšia významná osobnosťnašich vedných odborov – Štefan Mruško-vič.

Nie je to tak dávno, keď som s ním vie-dol v Slovenskom národnom múzeu v Mar-tine, ale i u neho doma vo Vrútkach dlhérozhovory, aby som mohol pre dejiny našejvednej disciplíny pripraviť vedecký, alepredovšetkým ľudský profil nášho staršie-ho kolegu.

Vždy som tvrdil, že je veľkým šťastím prekaždý vedný odbor i vedeckú inštitúciu, keďsa v nich objavia osobnosti, ktoré dokážuprijať odborné výzvy svojej doby, ale súčas-ne sa vysporiadať i s jej limitmi. Štefan Mruš -kovič takou osobnosťou rozhodne bol.

Svoju odbornú kariéru začal ako vysoko-školský pedagóg na Katedre etnografie a folk -loristiky FiF UK v Bratislave, kam nastúpilpo skončení vysokoškolských štúdií v roku1958. Na tomto pracovisku, kde pôsobil aždo roku 1963, obhájil i tituly doktora filozo-fie (PhDr.) a kandidáta historických vied(CSc.). Ani po odchode na post riaditeľa Et-nografického múzea SNM v Martine na svo-je pedagogické pôsobenie na katedre neza-budol – muzeológiu tam externe prednášalaž do roku 1989.

Slovenské národné múzeum v Martineje tým pracoviskom, kde môžem vedeckéi vedecko-organizačné aktivity Štefana Mruš -koviča hodnotiť najobjektívnejšie. Bol turiaditeľom v rokoch 1963–75. Tri roky z toh -

to obdobia bol i mojím riaditeľom. To ob-dobie považujem dnes, s odstupom rokov,za jedno najzmysluplnejších v mojom ži-vote. Veľkú zásluhu mal na tom i vtedajšíriaditeľ.

S jeho menom budú v dejinách sloven-skej etnológie i múzejníctva späté tri mi-moriadne odborné počiny riaditeľa tohtomúzea – Galéria ľudového umenia, Národo-pisná expozícia SNM v Martine a Múzeumslovenskej dediny v Jahodníckych hájochpri Martine.

Bohatá je i publikačná činnosť ŠtefanaMruškoviča. Venoval sa v nej predovšetkýmmateriálnej kultúre, jej historickým, sociál-nym i hospodárskym kontextom. Publikovalviac ako sto vedeckých a odborných príspev-kov, knižnú monografiu Obilné zásobnice(1974) a vysokoškolskú učebnicu Etnogra-fická muzeológia (1979). Počas svojho pô-sobenia v Slovenskom národnom múzeuv Martine sa však nevyhýbal ani vedecko--organizačným a redaktorským povinnos-tiam (redaktor a zostavovateľ ZborníkaSNM-Etnografia 1965 – 1978, zakladateľ edí-cie Národopisné zbierky SNM a múzeí naSlovensku – Fontes).

Cieľavedomou vedeckovýskumnou čin-nosťou, jej príťažlivou koncepciou, ale v ne-poslednom rade i dobrou personálnou prá-cou sa Štefanovi Mruškovičovi podariloprebudovať múzeum – dovtedy inštitúcius vlastivedným charakterom – na vedecképracovisko akceptované nielen v Českoslo-vensku, ale i v zahraničí.

Ako významná vedecká osobnosť bol Šte-

PhDr. ŠTEFAN MRUŠKOVIČ, CSc.(* 10. 9. 1932, Smolenice – † 3. 1. 2016, Martin)

1 64 • 2016ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY

61R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

fan Mruškovič členom mnohých odbornýchkomisií, vedeckých a redakčných rád. Medzinajdôležitejšie patrí jeho členstvo v česko-slovenskej sekcii ICOM (1963) a UNESCO(1964–80).

V rokoch 1975–89 viedol Štefan Mruško-vič vo funkcii riaditeľa Slovenskú národnúgalériu v Bratislave. Počas pôsobenia natomto pracovisku stihol okrem riaditeľ-ských povinností vykonávať i prácu gene-rálneho komisára stálych expozícií galériea pripraviť viacero výstav ľudového výtvar-ného prejavu a neprofesionálnej výtvarnejtvorby. Túto časť jeho odborného života is-te kvalifikovanejšie zhodnotia bývalí spo-lupracovníci v galérii. Musím však pripo-menúť, že Štefan Mruškovič, ako riaditeľtejto inštitúcie, stál pri dokončení jej budo-vy a expozícií.

Vrodená činorodosť mu nedovolila za-háľať ani v penzijnom veku. V roku 1990 savrátil späť do martinského múzea, kde akovedecký pracovník ďalej pracoval na svo-jich srdcových etnologických témach – ľu-dovom staviteľstve a ľudovom výtvarnomprejave.

Celoživotné pracovné úsilie Štefana Mruš -koviča našlo aj svoje ocenenia. Medzi naj-dôležitejšie patria Strieborná medaila SNM

(1968), Cena Martina Benku (1978) a CenaAndreja Kmeťa (2014).

Česť pamiatke tohto pracovitého člove-ka!

PETER SLAVKOVSKÝ,Bratislava

Dňa 30. augusta 2015 v 95. roku plodnéhoživota odišiel do večnosti najvýznamnejšívlastivedec východného Slovenska Ján La-zorík – pedagóg, botanik, ovocinár, národo-pisec, múzejník. I keď nemal vysokoškolskévzdelanie, v každom z týchto odborov za-nechal výraznú stopu.

Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920v Toryse, okres Sabinov, v roľníckej rodine.Jeho dedo bol popri roľníčení zároveň chýr-nym murárskym majstrom. Otec Kolomanbol obuvníkom, matka Irena krajčírkou a vy-šívačkou. V mladosti slúžila v Pešti u dra-veckých pánov Smrecsanyovcov, kde veľa čí-tala a vstrebávala do seba „panskú“ kultúru.Mladý Ján vyrastajúci v takomto prostredí

už ako chlapec bol knihomoľom, zbierala čítal staré kalendáre, časopisy, viazal icha uchovával. Najviac bol zaľúbený do histó-rie.

Základné vzdelanie získal v rodnej obci,stredné v štátnom gymnáziu a na učiteľskomústave v Prešove. Vychovávateľmi na učiteľ-skom ústave mu boli vlasteneckí českí uči-telia, ktorí mu boli veľkými vzormi a po celýživot ich s úctou spomínal. Počas štúdia veľačítal, zapisoval si rozprávania starších ľudío dejinách obcí, ich pánoch, kaštieľoch, voj-nách a pod. Už ako 16-17-ročný študent pri-spieval do Roľníckych novín.

Po skončení učiteľského ústavu v roku1943 nastúpil ako učiteľ do obce Poloma

JÁN LAZORÍK (* 29. 9. 1920 – † 30. 8. 2015)

PhDr. Štefan Mruškovič, CSc. Foto: archív Ústavu etnológie SAV v Bratislave


blízko svojho rodiska. V roku 1944 sa oženils absolventkou meštianskej školy ÚstavuSancta Mária v Prešove Emou Krochmaľovoua tak dostal učiteľsko-kantorský byt s poľomv neďalekej obci Vysoká. Tu kantoroval, po-stavil javisko, maľoval kulisy, cvičil divadel-né predstavenia. Kantorské role sa stali jehoprvou pokusnou ovocinárskou škôlkou. Pes-toval, štepil a krížil rôzne odrody ovocnýchstromov, odolné voči tunajším horským pod-mienkam, a vysádzal ich potom na voľné po-zemky.

U miestnych ľudí nie vždy nachádzal po-chopenie, preto keď mu predseda JRD ne-ďalekej obce Krivany roku 1953 ponúkol po-le na jeho ovocinárske pokusy a pozemokna výstavbu rodinného domu, ochotne po-nuku prijal a so sedemčlennou rodinou sapresťahoval do Krivian. Tu na základnej ško-le okrem slovenčiny, nemčiny, hudobneja výtvarnej výchovy vyučoval aj predmet„práce na pozemku“. Na školskom pozemkuspolu so žiakmi zintenzívnil svoju šľachti-teľskú činnosť. Pretože štát jeho činnosť pod-poroval, Ján Lazorík založil v KrivanochOkresnú pioniersku mičurinskú stanicu,ktorá plnila funkciu šľachtiteľsko-metodic-kého strediska pre školy v okrese. V roku1957 bola už pod názvom Prírodovedeckástanica presťahovaná do Šarišských Micha-lian, kam do roku 1963 denne dochádzal. Tuvyšľachtil 180 druhov rastlín rozličných od-rôd. Svojou šľachtiteľskou činnosťou si vy-slúžil pomenovanie „Mičurin“.

V Krivanoch pokračoval aj v zbieraní mu-zeálnych artefaktov. Do priestorov školya svojho rodinného domu zvážal zo širokéhookolia všetko, čo ľudia vyhadzovali ako zby-točné a nepotrebné predmety: tradičný ná-bytok, poľnohospodárske, kuchynské a re-meselnícke náradie, ľudový odev, tkaniny,časti drevených stavieb a pod. Keď už nemalkam ukladať zozbierané predmety, predal1800 jednotiek Krajskému múzeu v Prešove.Tie v súčasnosti predstavujú základ etno -grafického zbierkového fondu a expozíciímúzea. Za utŕžené peniaze kúpil ojazdenýtrabant, z ktorého povyhadzoval sedadlá,a naďalej ním zvážal do Krivian muzeálnepredmety. Zároveň intenzívne zapisoval odstarších pamätníkov prejavy duchovnej kul-túry: ľudové piesne, rozprávky, legendy, po-vesti, rozprávania zo života, detské hry, prí-

slovia, porekadlá, hádanky, opisy obradov,krojov a pod. Snáď niet na východnom Slo-vensku lokality, ktorú by Lazorík nenavštívils magnetofónom, fotoaparátom a povestný-mi „pisankami“. Dokumentoval tiež kultúruRusínov-Ukrajincov, Rómov a Nemcov.

Roku 1969 v Krivanoch založil folklórnysúbor, pre ktorý písal scenáre, stavané vý-lučne na miestnom folklóre. Bolo ich neuve-riteľných 78! V súbore aj sám vystupovalpreoblečený do miestneho kroja ako rozprá-vač, spevák, muzikant a tanečník. Povest-nými sa stali jeho tance: Ovčí zdych a Nadfľaškami. Súbor pod jeho vedením vystupo-val a dodnes vystupuje na mnohých festiva-loch doma a v zahraničí, všade s úspechom.

V Krivanoch Ján Lazorík vybudoval am-fiteáter, ozdobený plastikami ľudových rez-bárov. Tie skrášľujú aj celú obec. V novomareáli amfiteátra sústredil dva sypance a dre-venú chyžu s dobovým zariadením. Žiaľ, je-den zo sypancov, v ktorom boli inštalovanémaľované truhlice, kroje, písomnosti (listykrajanov z Ameriky), rezbárske a iné pred-mety, niekto podpálil. Ani to ho neodradilood ďalšej práce. V budove obecného úraduzriadil malé múzeum dokumentujúce his-tóriu obce Krivany.

V krivianskom amfiteátri sa už 22 rokovz jeho iniciatívy koná Hornošarišský folklór-ny festival. Posledný bol dva týždne predsmrťou zakladateľa. Ten sa už uskutočnilbez jeho účasti. V roku 2009 Ján Lazorík za-ložil v Krivanoch Centrum ľudovej kultúrya remesiel, prvé tohto druhu na Slovensku.

Roku 1976 zanechal učiteľské povola -nie a prijal miesto odborného pracovníkav Okresnom múzeu v Starej Ľubovni v ná-deji, že na tomto poste urobí pre záchranuodkazu predkov oveľa viac. Pritom si bol ve-domý, že to bude za oveľa horších finanč-ných podmienok, ktoré sa negatívne odraziana živote jeho deväťčlennej rodiny.

Keď v roku 1986 odchádzal do dôchodku,zanechal v múzeu stovky artefaktov ľudové-ho staviteľstva (len hrád s menami fundátoradomov a rokmi ich dokončenia zviezol domúzea 43), kompletné kroje, poľnohospo-dárske a kuchynské náradie, sakrálne a kul-túrnohistorické predmety, 12.000 fotonega-tívov, niekoľko stoviek magnetofónovýchpások, 38 zošitov terénnych zápisov, medzinimi je i dôkladná dokumentácia tradičných


remesiel (predovšetkým drotárstva), vysťa-hovalectva, výpisov z matrík, obecnýcha školských kroník a pod.

Po odchode do dôchodku začal s kniž-ným spracovaním svojich celoživotných vý-skumov. Od roku 1992 do roku 2015 vydal28 kníh (viď bibliografiu v prílohe), väčši-nou v rodnom šarišskom nárečí. Ešte viacmateriálov zanechal na audiovizuálnych no-sičoch. Každá Lazoríkova práca obsahuje te-rénne zápisy, znotované piesne a stovky fo-tografií – všetko s presnou pasportizáciou,zachovaním reči a individuálnych štýlov roz-právača. Väčšina textov v týchto knihách jev podaní autora, ktorý bol vynikajúcim roz-právačom a najlepšie poznal reč a kultúruskúmaného regiónu. Tieto publikácie auten-tických folklórno-etnologických textov, ad-resované širokej verejnosti súkmeňovcov Jána Lazoríka, vyhovujú aj požiadavkám ve-deckých národopisných publikácii.

Podľa Lazoríkových námetov, scenárov(a väčšinou aj s jeho účinkovaním) bolo na-točených 29 televíznych filmov, ba aj nie-koľkodielny televízny seriál Popaterce nanas, ktorý sa tešil mimoriadnej obľube di-vákov. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Pre-šove roku 2007 uviedlo na svojej scéne jehohru Dzeň derešovi. Divadelný súbor PetroRiznič Ďaďa v Novom Sade (Srbsko) v sezó-ne 2013/2014 mal v programe jeho hru Spi-tovini. J. Lazorík sa v roku 2006 objavil akojeden zo šiestich hlavných protagonistovúspešného dokumentárneho filmu Iné svetyrežiséra Marka Škopa.

Ján Lazorík uverejnil stovky novinovýchčlánkov, väčšinou o nedostatočnej ochranepamiatok ľudovej kultúry, výziev na založe-nie regionálnych vlastivedných časopisov,poskytnutie väčšieho priestoru ľudovej kul-túre v školách, v rozhlase a televízii, reformeslovenského pravopisu (odstránenie ypsilo-nu, písanie mäkčeňov) a pod. Na tieto témynapísal stovky listov vysokým predstavi -teľom vlády a cirkvi, redakciám masovo -komunikačných prostriedkov, riaditeľomkultúrno-osvetových zariadení a iným osob-nostiam zodpovedným za stav kultúry nacentrálnej a regionálnej úrovni. Na svoje lis-ty, ktorých kópie sa nachádzajú v archíve Já-na Lazoríka, väčšinou odpovede nedostal,a keď, tak iba v zdvorilostnej forme.

Táto jeho burcujúca činnosť v oficiálnych

kruhoch väčšinou vyvolávala nesúhlas a po-hŕdanie. Mnohí ho považovali za dona Qui-jota bojujúceho s veternými mlynmi aleboza blázna. Napriek nepopierateľným úspe-chom vo výskumnej a publikačnej činnostisa jeho meno nedostalo ani do Encyklopédieľudovej kultúry Slovenska (1995), ani do Ma-lého lexikónu ľudovej kultúry Slovenska(2006), ani do Ottovej encyklopédie Sloven -ska (2006), ani do žiadnej inej vlastivednejalebo národopisnej príručky.

Najlepšie to vystihol novinár Karol Sudor,ktorý v závere rozhovoru s Jánom Lazorí-kom pre noviny Sme vyhlásil: Ak je niektoprototypom bojovníka za pôvodný slovenskýfolklór a hodnotné veci našej histórie, tak jeto práve on. (Ján Lazorík – M. M.). Aj s vedo-mím, že ho ľudia označujú za blázna!/http:/www.smwe.sk/c/3710507/jan-lazo-rik-zivot-je-stale-vacsi-chaos-az-nezmysel./

Pochopenie nachádzal iba u širokej ve-rejnosti, u členov folklórnych súborov a rov-nako zmýšľajúcich milovníkov tradičnej ľu-dovej kultúry z radov tvorivej inteligencie.Ján Lazorík túto podporu pocítil pri oslaváchsvojich 90. narodenín, keď sa do Krivian zišlijeho priatelia a priaznivci z celého Sloven -

Etnograf a múzejník Ján Lazorík. Foto: AndrejLazorík, rodinný archív


1 Knihy, u ktorých nie je uvedené miesto vydania a názov vydavateľstva, boli vydané v Prešove vo vyda-vateľstve Arkus JJ s r. o. a vytlačené v tlačiarni Kušnír tamtiež.

ska. Vtedy vyhlásil: „Ja musím žiť aspoň dosto rokov, aby som spracoval aspoň časť zo -zbieraného materiálu“.

Napriek niekoľkokrát sa opakujúcej zá-kernej chorobe, hospitalizáciám a operá-ciám, osud mu doprial ešte päť rokov plod-ného života, ale 95. výročia narodenia sanedožil. Na poslednú rozlúčku, ktorá sa ko-nala v krivianskom amfiteátri 2. septembra2015, prišli stovky jeho priaznivcov, bývalížiaci, členovia folklórneho súboru Krivanyi detského súboru Krivianček, ľudové hudbyStana Baláža z Raslavíc, súborov Šarišana Verbunk. Každý sa rozlúčil s ním jeho mi-lovanými piesňami. Alexander Gernát za-hral na gajdici niekoľko pastierskych meló-dií. Lazoríkova žiačka Monika Kandráčovázaspievala pieseň, ktorú si u nej „objednal“na smrteľnej posteli. Príhovormi sa s nímrozlúčili: starosta obce Krivany Ján Šejir-man, scénograf Viliam Gruska z Bratislavy,riaditeľ Ľubovnianskeho múzea – hraduv Starej Ľubovni Dalibor Mikulík, vedúci sú-boru Šarišská lipa Michal Hromjak, redaktorRTVS Milan Rendoš, priateľ z HolandskaFranc de Brue a autor týchto riadkov. Kon-dolenčný list zaslal rodine nebohého aj mi-nister kultúry SR Marek Maďarič. Rozlúčko-vý program dojemne moderovala KatarínaPacindová. V mene manželky, siedmich detía 17 vnukov sa prítomným poďakoval naj-starší syn nebohého Andrej. Všetko bolo milé, úprimné, srdečné a dôstojné. Už na po-hrebe zaznel návrh, aby Hornotoryský folk -lórny festival a súbor Krivany niesli menoJána Lazoríka.

Ján Lazorík v zložitých podmienkachsám vykonal dielo, ktoré by mohlo byť pý-chou celej vedeckej alebo osvetovej inštitú-cie.

Našou povinnosťou je sprístupniť totodielo širokej verejnosti.

Nech mu bude ľahkou krivianska zem,ktorú tak miloval.

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE1

1. A ja vám vinčujem. Vydalo Regionálne kul-túrne stredisko Prešov, 1992, 42 s.

2. Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“

a naše nárečie, Vydalo Regionálne kultúrnestredisko Prešov 1993, 92 s.

3. Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní.Vydal MVO Ľudia a voda. Košice, 1995, 149s., druhé vydanie 1998, 114 s.

4. Naše tradičné bačovstvo, Prešov, 1996, 144s., druhé vydanie 2004.

5. Naša stara dzedzina. Pripadnosce života,f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, ro-spravjal f prislufkoch, skladal veršovanki,figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti,hanľivo prezival a kľal..., 1996, 203 s.

6. Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Ne-uveriteľný život v minulosti, 1999, 82 s.

7. Fotočítanka ľudovej architektúry a bývaniaVýchodného Slovenska, obsahuje 7 nákre-sov a 1043 fotografií. 2000, 175 s.

8. Žic znamena rečovac. Nárečové slová nemec-kého pôvodu z hornotoryského kraja i z oko-lia v reči, rozprávaní i piesňach našich pred-kov, 2000, 112 s.

9. Monografia 700-ročnej obce Krivany (spolu-autor), vydal Obecný úrad Krivany, 2001,59 s.

10. Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko,dobrich ľudzi pocešiteľňičko! Dokument prí-hod života, múdroslovno-vinšovného slova,pôvodnej šarištiny s 53 pesničkami a nota-mi, 2002, 94 s.

11. Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički,historia, 2004, 95 s. + CD.

12. Rosprafki a pripovitki rosprafkara JurajaKrankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch,pripovitkaroch, Prešov, 2005, 311 s.

13-17 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej„dzedzini“, 1.–2.časť, 2007, 119 s.; 3.–5.časť,2007, 110 s.; 6. časť, 2007, 102 s.; 7.–10.časť,2007, 86 s.; 11. –14.časť, 2009, 110 s.

18. Andrej Mizerák a jeho gajdica (spoluautor),spracoval a vydal Richard Scholtés, Vydava-teľstvo R. S. média Prešov, 2008, 57 s. + CD.

19. Cigáni – zavše s doslovom „A nedá sa protitomu nič robiť a nedá sa proti tomu...“.,2009, 107 s. + CD muzík a spevov Cigánovz Torysy (1971 – 1973).

20. Krivianska spisovateľka francúzskeho pô-vodu Jolana Cirbusová a jej brat bohéma umelec, Andor – Andrej Cirbus, 2011, 32 s.

21. Remeslá – domáce výroby a obrázky z mi-nulého tradičného života, 2011, 202 s.


22. Dzecke hri a zabaviska, 2012, 167 s.23. Pejoratíva v reči nášho ľudu. In: Duchovné

perly šarišského nárečia. Zozbieral Ján La-zorík. Pripravil Igor Lazorík, zv. 1. VydaloKrajské múzeum v Prešove, 2012, 21 s.

24. Myšlienky, vyslovenia, múdroslovia... zv.2, tamtiež, 2013, 48 s

25. Zvyky a obyčaje horného Potorysia aj v porov-naní z iných krajov. zv. 3., tamtiež, 2014, 80 s.

26. Povery horného Potorysia: temné sily, du-chovia, čary, kliatby, prorotctva..., zv. 4. 1.časť. In: tamtiež, 2015, 56 s.

27. Kroje z hornej Torysy. 2013, 59 s.28. Scénky - 18. dielov (zošitov) – pre folklórne

skupiny (spracované témy zo života ľuduv 77 scénkach), 2013 – 2014.

Z NÁRODOPISNÝCH ČLÁNKOV V PERIODICKEJ TLAČI1. Potrebujeme časopis, Predvoj, 7. 7. 19662. Dedovizeň otcov uchovaj nám škola!, Sloven-

ka, 31. 7. 19673. Koľko reči vieš..., Predvoj, 24. 8. 19674. Úcta k minulosti je príznakom vzdelanosti,

Prešovské noviny, 12. 12. 19675. Nech učitelia navrhujú reformy, 13. 6. 19686. Nepovinné jazyky na ZDŠ, Učiteľské noviny,

20. 6. 19687. Aj keď nepoznali tango, Prešovské noviny,

18. 4. 19728. Dedičstvo otcov zachovajme si sami, Život,

19. 4. 19729. Nenechajme hynúť dedovizeň, Pravda, 26. 8.

197210. Nevyužívame najvlastnejšie hodnoty, Uči-

teľské noviny, 27. 9. 197311. Dedovizeň a hodnoty, Východoslovenské

noviny, 15. 3. 197412. Z truhlice spomienok deda Škopa, Poddu-

kelský stavbár, 24. 12. 197613. Z novoročného zvykoslovia okolia Sabinova

na východnom Slovensku, Národopisné ak-tuality XIV(4), 1977

14. Odkaz generáciám, Východoslovenské no-viny, 2. 2. 1979

15. Pomôžme zachovať hodnoty ľudovej tvorby,Východoslovenské noviny, 10. 10. 1980

16. Myšlienky o našej dedine, Prešovské novi-ny, 28. 5. 1981

17. Tanečník a rezbár, Východoslovenské no-viny, 12. 10. 1983

18. Figúrkar z Dubovice, Východoslovenské no-viny, 6. 1. 1984

19. Nevyčerpateľné možnosti scénického využi-tia ľudovej tvorby, Prešovské noviny, 10. 8.1984

20. Drobničky z národopisu, Východosloven -ské noviny, 18. 8. 1984

21. Tradičná ľudová strava na okolí Starej Ľu-bovne, Výživa a zdravie, máj 1985

22. Ako sa zabávali naši predkovia, Východo-slovenské noviny, 29. 12. 1985

23. Prečo niektoré problémy sú tabu?, Učiteľskénoviny, 5. 6. 1986

24. Sila šarišského naturelu, Východosloven -ské noviny, 11. 6. 1986

25. „Jakeśka švabľiki, to ľem pre kaľiki“, Sme,9. 8. 1989

26. Obžaloba nekultúrnosti a neľudskosti, Pre-šovské noviny, 30. 1. 1990

27. Rovnováha, Prešovské noviny, 20. 3. 199028. Z čias minulých, Prešovské noviny, 4. 5. 199029. Posledné trosky zmyslu života, alebo osud-

ný paradox, Smena, 11. 5. 199030. Dvoje záhadných tabu, Prešovské noviny,

31. 8. 199031. Žartovný vianočný zvyk, Prešovské noviny,

21. 12. 199032. Zachráňme aspoň posledné, Národná osve-

ta I, 199133. Už nič horšie sa u nás nemôže diať, čo sa

deje..., Premeny, 23. 2. 199134. Boj o národné, Hlas demokracie, apríl 199135. Všetkých väznili v Jáchymove, Prešovské

noviny, 3. 4. 199136. Príčina zmätku odkedy ľudstvo trvá: gene-

tické danosti...alebo Za náboženstvo či nie?,Premeny, 16. 5. 1991

37. „Basom ci sto duš“!, Roľnícke noviny, 19. 6.1991

38. Jedlička, spev, harmonika, Slovenský den-ník, 23. 12. 1991

39. Vládnuci názor sa dá zmeniť, až keď spô-sobí katastrofu, Premeny, 23. 12. 1991

40. Preboha nemlčme, lebo to zapácha hro-bom!, Prešovský večerník, 18. 2. 1992

41. Kus zvykoslovného, kus akčného filmu, Slo-venský východ, 13. 2. 1993

42. Veľká noc – sviatok zvykov, tradície a zno-vuzrodenia, Slovenský východ, 10. 3. 1993

43. O strašnom probléme cigánskom, Sloven -ské národné noviny, 2. 11. 1993

44. „Chodzeňe s cundru“, Slovenský východ,23. 12. 1993

45. Rozmanité názvoslovie, Ľubovnianske no-viny, 6. 1. 1994


46. Vesely prihody z Jakubjan, Národny novin-ky, 14. 12. 1994

47. Príčina?, Ekológia a život, I. 199448. Prečo nie je taká radosť z Vianoc, aká býva-

la?, Pravda, 22. 12. 199449. „To by ani fras nevychyroval“, Národny no-

vinky, 6. 4. 199550. Čudáctva Matice slovenskej, Prešovský ve-

černík, 18. 12. 199551. Katastrofálny omyl, Pravda, 14. 7. 199552. Načo nám takú Maticu? Keď čínska filozofia

má prednosť pred ľudovými tradíciami, Pre-šovský večerník, 17. 11. 1995

53. Dve poznámky Jána Lazoríka, Obecné no-viny, 30. 9. 1997

54. V dedinskej škole vydávajú Backstreet Boys,Práca, 14. 11. 1998

55. Ľudová tvorba sa už takmer neplánuje, Prá-ca, 1. 3. 1999

56. Čo nevidieť tu bude púšť, Slovenská repub -lika, 21. 6. 1999

57. Kňazi zanedbávajú výchovnú činnosť, Prá-ca, 19. 7. 1999

58. Neuveriteľný život v minulosti, Prešovskývečerník, 20. 9. 1999

59. Šariština, reč šľachticov, Prešovský večer-ník, 12. 3. 2001

60. Dzekujeme tebe, Bože!, Prešovský večerník,8. 10. 2001

61. Ani gazdiná nechová hus preto že gága,Obecné noviny č. 10, 5. 3. 2002

62. Učenie o živote je zlé, nepravdivé, nepriro-dzené..., Obecné noviny č. 10, 5. 3. 2002

63. Je to preložiteľné do slovenčiny? Veľkošari-šan, máj 2005

MYKOLA MUŠINKA,Prešov

Svou zdravici k životnímu jubileu PhDr.Marty Šrámkové bych začal trochu odtažitě.V letošním roce (2015) si připomínámesedmdesáté výročí vzniku semináře pro et-nografii a etnologii, který založil v akade-mickém roce 1945/46 na obnovené brněn -ské univerzitě Antonín Václavík poté, co byljmenován profesorem. I když snahy o zalo-žení uvedeného semináře se v Brně datujído třicátých let, kdy proběhla Václavíkovahabilitace, samostatné etnografické akade-mické pracoviště bylo ustaveno na Masary-kově univerzitě až po osvobození a na zá-kladě tehdejší praxe dostalo název seminář.K jeho koncepci lze uvést, že prof. Václavíkuvažoval o výuce a výzkumu tradiční kultu-ry nejen domácí, české a slovenské, ale i slo-vanské a evropské, proto se v koncepčníchmateriálech a konečně i názvu semináře ob-jevuje vedle termínu etnografie také etnolo-gie. K desetiletému výročí vzniku seminářepublikoval ve Sborníku prací filosofické fa-kulty brněnské univerzity hodnotící zprávu,v níž uvedl potíže, s nimiž se muselo novéuniverzitní pracoviště potýkat, ale také jeho

vědecký profil a badatelskou orientaci prv -ních absolventů, kteří, jak prof. Václavíkkonstatoval, „dnes pracují jako odborníci narůzných pracovištích, zvláště na filosofickéa pedagogické fakultě, v Ústavu pro etnogra-fii a folkloristiku ČSAV v Brně, ve Slezskémstudijním ústavu v Opavě, v Českosloven-ském rozhlasu, na Janáčkově akademii mu-sických umění, v musejní, archivní a kni-hovnické službě, v Ústředí lidové uměleckévýroby, v poradnách a souborech lidové tvo-řivosti, ve středoškolské službě atp.“

I když doktorka Marta Šrámková nepatřído úplně první generace absolventů náro-dopisného semináře – studium ukončila v r.1958 diplomovou prací o dožínkových oby-čejích v bývalém Československu – lze jiuvést jako jednu z úspěšných studentekprof. A. Václavíka, která nalezla uplatněníve zmíněné akademické sféře, a to na brněn-ském pracovišti Ústavu pro etnografii a folk -loristiku ČSAV. Zde realizovala svou profesnídráhu a přispěla k rozvoji folkloristickéhobádání, zejména na úseku lidové slovesnos-ti. Badatelský zájem o textovou stránku li-

Zdravice k životnímu jubileu folkloristky PhDr. MARTY ŠRÁMKOVÉ


dové písně a následně o jednotlivé slovesnéžánry vyústil do řady studií a časopiseckýchčlánků uveřejněných v oborových časopi-sech nebo příležitostných sbornících. Kla-sické téma slovesné folkloristiky – lidovoubaladu – obohatila o Katalog českých lido-vých balad IV. Rodinná tematika vydanýv r. 1970. Svazek věnovaný demonologic-kým a legendárním námětům, zpracovanýspolu s Oldřichem Sirovátkou, se podařilovydat až v roce 1990. Vedle uvedených od-borných katalogizačních děl připravila vespolupráci s Oldřichem Sirovátkou antologiiČeské lidové balady (1983), první větší sou-bor určeným nejširší veřejnosti, jehož zá-měrem bylo vytvořit pokud možno úplnýa výstižný obraz české folklorní balady.

Od sedmdesátých let se dr. M. Šrámkovábadatelsky věnovala lidové próze, zejménahistorické a místní pověsti, ale také současnévypravěčské tradici v návaznosti na projek-ty, do nichž bylo brněnské akademické pracoviště zapojeno. Vedle tradičního ven-kovského prostředí tyto projevy sledovalav novoosídleneckých regionech jihomorav-ských u reemigrantů nebo v prostředí urbán-ním. Aplikovanou formu uvedené výzkumydostaly v celé řadě sbírek a výborů lidovéslovesnosti určené dětskému nebo dospělé-mu čtenáři, jmenovat můžeme šířeji zamě-řené publikace na historické české země, ne-bo jen na Moravu či určitou národopisnouoblast jako Haná nebo Valašsko. Nechybí aniněkolikrát vydané brněnské pověsti. Na řaděz nich spolupracovala s kolegou OldřichemSirovátkou.

Po uvolnění politických poměrů v býva-lém Československu a transformačních pro-cesech, spojených se vznikem grantovéhosystému přidělování finančních prostředků,mohla dr. M. Šrámková spolu s kolegyní, etnomuzikoložkou Martou Toncrovou pro-vádět výzkumy písňové tradice v Rakouskuv oblasti Moravského pole završené písňo-vou sbírkou Ty ranšpurské zvony zvoňá…Slovanské lidové písně z Ranšpurka, Cahno-va a okolí (1993). Publikovala v zahraničí,na Slovensku, v Polsku či v Rakousku o br -něnském písňovém archivu, o lidové kultuřev kontaktních zónách, o podílu pověstí navytváření regionální identity. Syntetickyzpracovala valašskou slovesnou tradici a dodesátého svazku Vlastivědy moravské Lido-

vá kultura na Moravě (2000) komplexně po-jednala v kapitole Slovesný folklor o histo-riografii bádání, jednotlivých žánrech lidovéprózy a o malých folklorních formách, stejnějako o ekologii folkloru, vypravěčích a o vy-pravěčských příležitostech. Své badatelskékrédo na úseku slovesné folkloristiky včle-nila do knihy Česká prozaická folkloristikav letech 1945–2000 (2008), vydané Etnolo-gickým ústavem AV ČR.

Slovesná folkloristika prošla v uplynulémpůlstoletí významnými proměnami ovlivně-nými dobovou společenskou situací. Pová-lečný rozvoj byl v době normalizace utlu-men, po r. 1989 se vývoj ubíral novýmisměry a metodami, které lze charakterizovatjako interdisciplinární. Tyto vývojové etapylze dokumentovat také dílem jubilantkyPhDr. Marty Šrámkové (nar. 3. 7. 1935v Brně). Suma jejich badatelských počinůa publikačních výstupů je záslužná a její dílose podílelo, stejně jako v případě dalších žá-ků prof. A. Václavíka, na formování pováleč-né české a slovenské folkloristiky i české et-nologie po roce 1989.

Přejeme paní doktorce Martě Šrámkovéjménem české a slovenské etnologické obcedalší tvůrčí léta.

MIROSLAV VÁLKA,Ústav evropské etnologie

pri Filozofickej fakulte MUNI v Brne

PhDr. Marta Šrámková v Etnologickom ústaveAV ČR, v.v.i. v Brne, Foto: M. Válka


Významný ukrajinista a folklorista, vysoko-školský pedagóg a náš milý kolega MikulášMušinka (s ukrajinskou identitou MykolaMušinka) oslávil v tomto roku neuveriteľnúosemdesiatku. Neuveriteľnú okrem iného ajpreto, že napriek svojmu statusu dôchodcu(od r. 2003) dodnes neúnavne báda, publi-kuje a popularizuje výsledky svojej prácedoma i v zahraničí.

M. Mušinka je osobnosť neprehliadnu-teľná a činná vo viacerých oblastiach. Jev prvom rade vynikajúcim výskumníkomv teréne a v archívoch, autorom a editorompočetných vedeckých knižných publikáciía štúdií, ale tiež mimoriadne agilným popu-larizátorom vedy i kultúrno-osvetovým pra-covníkom. Rodák z východoslovenskéhoKurova sa zameriava na výskum tradičnejkultúry Rusínov a Ukrajincov žijúcich naSlovensku, ale i v zahraničí a zároveň aktív-ne pôsobí vo svojom rodisku ako dôležitáosobnosť miestnej kultúry. Publikuje o de-jinách a kultúre Kurova, významných miest-nych obyvateľoch (napr. rezbár Andrej Pa-vúk) a od r. 1973 dodnes spolupracujes úspešnou miestnou folklórnou skupinouKurovčan.

Základné informácie o živote a diele jubi-lanta pri príležitosti jeho päťdesiatky a šesť -desiatky sumarizovala v Slovenskom náro-dopise Viera Gašparíková (1987, 1996). Pretok profesionálnemu životopisu len stručnépripomenutie: absolvovanie Vysokej školyruského jazyka a literatúry v Prahe 1959; in-terná vedecká ašpirantúra na UK Praha a Štát-nej univerzite v Kyjeve 1963–66, zameraniefolkloristika; PhDr. 1962; CSc. 1967. V r.1960–63 pôsobil na Univerzite P. J. Šafárikav Prešove; opäť od r. 1967–72, keď bol M. Mu-šinka v čase svojej úspešne naštartovanej ve-deckej a pedagogickej kariéry 19 rokov (doNovembra 1989) politicky perzekvovaný. Zosvojho pôsobiska musel odísť a pracoval naj-prv ako pastier hovädzieho dobytka v JRDv Kružľove, v rokoch 1976–90 ako kurič ko-tolne v Prešove. Na UPJŠ v Prešove sa vrátilaž po politickej rehabilitácii v r. 1990.

Aj v rokoch normalizácie však jubilantpokračoval vo svojich výskumoch a v reali-

zácii vedeckých zámerov. Svoje práce vtedypublikoval pod viacerými pseudonymamia tiež v zahraničí: napr. v bývalej Juhoslávii,Francúzsku, Poľsku, Kanade, USA. V 70. –80. rokoch 20. storočia sa M. Mušinka aktív-ne zúčastňoval aj na pravidelných folkloris-tických konferenciách, organizovaných od-delením folkloristiky Ústavu etnológie (predrokom 1994 Národopisného ústavu) SAVv Bratislave pod vedením Milana Leščáka.Tu sme sa s ním stretávali nielen ako s veľ-kým znalcom kultúry Rusínov a Ukrajincovna Slovensku, ktorý prichádzal vždy s ob-javnými a zaujímavými referátmi z pre násmálo známeho terénu, ale tiež ako s vynika-júcim spoločníkom a rozprávačom. Jeho re-pertoár bol plný neuveriteľných historiekjednak z vlastného života a jednak z oblastistretu „urbánneho“ a „rurálneho“ sveta, pre-tavených svojským humorom a rozprávač-ským talentom M. Mušinku do skvelých humoristických podaní, ktorými často sprí-jemňoval chvíle relaxu v rámci týchto vedec-kých podujatí.

Od roku 1990 M. Mušinka opäť naplnopokračuje vo svojej práci v oblasti vedeckeji pedagogickej a rozširuje svoje zahraničnékontakty, a to najmä na Ukrajine. Píše a pub -likuje doma i v zahraničí. Titul DrSc. z folk -loristiky obhajuje v roku 1992 v Kyjeve akoprvý doktor filologických vied v nezávislejUkrajine a v polovici 90. rokov je zvolený zazahraničného člena Akadémie vied v Kyjeve.Od roku 1999 pôsobil ako profesor na Ukra-jinskej slobodnej univerzite v Mníchove. Jepredsedom Asociácie ukrajinistov Slovenskaa Ševčenkovej vedeckej spoločnosti na Slo-vensku.

Pre M. Mušinku je charakteristický širokýzáber vedeckých záujmov, ktorého dve naj-dôležitejšie línie sa v jeho diele často prelí-najú. Je to:

I.1. Oblasť ukrajinistiky s dôrazom na etnolo-gický a folkloristický výskum ukrajinskeja rusínskej minority na východnom Sloven -sku a na území bývalej Zakarpatskej Rusi;

2. dejiny ukrajinistiky, ktoré tvoria naj-

Prof. PhDr. MIKULÁŠ MUŠINKA, DrSc. (* 20. 2. 1936)


rozsiahlejšiu zložku jeho publikačných, aleaj vedecko-aplikačných a popularizačnýchvýstupov, s ohľadom na vyššie vymedzenéteritóriá, s rozšírením záujmu o jazykovednéštúdium;

3. výskum a komparatívne minoritné štú-dium Rusínov a Ukrajincov vo Vojvodine, Ru-munsku, Česku (Chomutovsko, Znojemsko),ako aj na Ukrajine (Volyň), a Lemkov v Poľ-sku. (Podľa informácií získaných od synaM. Mušinku, Alexandra, väčšina ním zapísa-ných materiálov nie je doposiaľ spracovaná.)

II.Popri štúdiu Rusínov a Ukrajincov sa zame-riava aj na:

1. dejiny Ukrajiny a jej kultúru všeobecne(vrátane výtvarného umenia, literatúry, a ja-zyka);

2. problematiku ukrajinskej emigrácie;3. vyhľadávanie neznámych, vedome za-

mlčiavaných alebo zabudnutých osobností,inštitúcií a udalostí (v súvislosti s Rusínmia Ukrajincami na Slovensku a v bývalej Za-karpatskej Rusi, ale i s osobnosťami pochá-dzajúcimi z Haliče či z iných oblastí Ukraji-ny).

4. Osobitnú pozornosť venuje M. Mušin-ka osobnostiam českého pôvodu, zaobera-júcim sa ukrajinskou jazykovedou, literár-nou vedou, kultúrou a umením. Mnohé,najmä pôvodom ukrajinské, ale i rusínskeosobnosti pritom zviditeľňuje na Ukrajinea prispieva k ich poznaniu a zaradeniu dorámca „historickej pamäti“ (Nora, 1990)Ukrajincov.

Milý pán profesor Mušinka, dovoľte mipri tejto vzácnej príležitosti vysloviť prianie,aby Vám tá Vaša obdivuhodná tvrdohlavávytrvalosť a láska k vedeckej práci, ale i zdra-vie a humor vydržali čo najdlhšie!

Mnogaja ljeta!

EVA KREKOVIČOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

LITERATÚRA

Gašparíková, V. (1987). Mikulášovi Mušinkovik päťdesiatinám. In: Slovenský národopis,35(1), 226–228.

Gašparíková, V. (1996). Mikuláš Mušinka šesť -desiatnikom. In: Slovenský národopis, 44(3),361–363.

Nora, P. (1990): Zwischen Geschichte und Ge-dächtnis. Berlin: Wagenbach.

Poznámka(Vo výberovej bibliografii prác jubilanta uvá-dzam – vzhľadom na mimoriadne rozsiahlupublikačnú činnosť autora – iba výber z kniž-ných autorských a spoluautorských monogra-fií a editovaných publikácií – informácie o naj-významnejších starších publikáciách možnonájsť v citovaných prácach V. Gašparíkovej.)

MIKULÁŠ MUŠINKA – VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA (1996 – 2015)

Knižné monograf ieMuzej Vyzvoľnoj Boroťby Ukrajiny ta doľa joho

fondiv, Melbourne : Universytet im. Mona -ša, Viddil slavistyky, 1996, 124 s. (druhé vy-danie Kyjev 2005, český preklad Praha2005).

Holosy predkiv. Zvukovi zapysy foľkloru Za -karpatťa iz archivu Ivana Paňkevyča (1929,1935), Prjašiv : Centr antropolohičnych do -slidžeň; Hromad´ske obednanňa DIVA2002, 256 s. + CD.

Kurov v minulosti a dnes. I. diel. Dejiny a sú -

Prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc.. Foto: rodinný archív


časnosť, Prešov: Fundácia Karpaty 2002,152 s.

Rozmovy s odnodumcjamy. Prisvjačeno svitlijpamjati prof. Oleksy Myšanyča, d-ra filol.(1933–2004), Prjašiv : Asociacija ukrajinis-tiv Slovaččyny ta Naukove tovarystvo im.Ševčenka u Slovaččyni, Fundacija Karpaty2004, 160 s.

Kurovský rezbár. Život a dielo Andreja Pavúka.V nárečí obce Kurov, In: Knižnica Centraantropologických výskumov, č. 3., Prešov2006, 120 s.

Lycar voli. Žytťa i polityčna dijaľnisť StepanaKločuraka, Užhorod : Gražda 2011, 248 s.(2. vydanie)

Istorija sela Macyna Velyka, Prjašiv : FundacijaKarpaty 1997, 66 s. (Spoluautor Oles Mušin-ka.)

Rešov. Dejiny obce a farnosti, Prešov : FundáciaKarpaty, edícia OKO 1999, 81 s. (SpoluautorOles Mušinka.)

EditorstvoStojiť lypka v poli. Zbirnyk lemkivs’kych naro-

dnych piseň Nykyfora Leščyšaka z rukopys-noji spadščyny I. Franka (Uklav, vstup,slovnyk ta dodatky Mykola Mušynka.),Prja šiv : Fundacija Karpaty 1996, 146 s.

Petro Mušynka: Iz tverdoho koreňa. (Vstupi redakcija Mykola ta Oles Mušynky.) Prja -šiv : Fundacija Karpaty 1996, 165 s.

Ivan Paňkevyč a otázky spisovného jazyka.

Štúdie a materiály. (Zostavovateľ M. Mušin-ka, výkonný a technický redaktor Alexan-der Mušinka.) Venované V. medzinárodné-mu kongresu ukrajinistov v Černivciach.Prešov : Filozofická fakulta PU 2002, 208 s.

Rodina Mušinkova: Syn zeme. Syn zemli.Spomienky na zakladateľa rodu JankaMušinku (31. 8. 1903 – 5. 10. 1987). K 100.výročiu jeho narodenia. (Zostavovateľ M.Mušinka) Prešov : Fundácia Karpaty. EdíciaOKO 2003, 102 s. + rodokmeň.

Oleksandr Duchnovyč i naša sučasnisť, Miž-narodna naukova konferencija, prysvjačena200-lytťu vid narodženňa O. Duchnovyča.Tezy dopovidej. (Uporjadnyk M. Mušyn-ka.), Prjašiv 2003, 64 s.

Orest Zilynskyj. Literaturoznavči praci. (Upor-jadnyk M. Mušynka, R. Radyševs’kyj), Kyjiv2013, 671 s.

Oerst Zilynskyj. Vybrani praci z foľkloristyky.(Uporjadnyk M. Mušynka.) Kyjiv 2013, Kn.1., 384 c.; Kn. 2., 575 s.

Virnyj syn Prjašyvščyny. Žytťa i polityčno-hro-mads’ka dijaľnisť Vasyľa Kapišovs’koho. Do110-riččja vid dňa narodženňa. Užhorod :„Gražda“ 2014, 200 s.

Florian Zapletal. Derevjani cerkvy Zakarpatťa.(Ukladenňa M. Mušynka ta M. Syrochman).Užhorod : Vydavnyctvo Oleksandry Harku -šy 2015, 120 s.

Ak máme v posledných desaťročiach hod-notiť aktívny podiel jednotlivých pracovní-kov SNM – Múzea ukrajinskej kultúry voSvidníku na rozvoji slovenského múzejníc -tva, t. j. výstavbe, rozvoji, vedecko-výskum-nej, edičnej, organizačnej a expozičnej činnosti, tak jednou z najvýraznejších osob-ností tejto inštitúcie je nesporne Dr.h.c.,PhDr. Miroslav Sopoliga, DrSc. Patrí medzirenomovaných a uznávaných odborníkovv oblasti histórie, etnológie a muzeológie nie

len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Získalsi medzinárodné uznanie a vážnosť a mávrúcne kontakty s poprednými bádateľmirôznych krajín sveta. Miroslav Sopoliga samnohostrannou činnosťou a vedecko-orga-nizačnými aktivitami dlhodobo aktívne po-dieľa na riešení mnohých problémov múzej-níctva na Slovensku.

Tridsať rokov (od roku 1986) stojí na čelenajstaršej špecializovanej národnostnej in-štitúcie na Slovensku SNM – Múzea ukrajin-

Jubileum významného bádateľa ľudovej kultúry na Slovensku (K 70. výročiu narodenia Dr.h.c., PhDr. MIROSLAVA SOPOLIGU, DrSc.)


1 Sopoliga, M.: Ľudová architektúra Ukrajincov východného Slovenska, Východoslovenské vydavateľstvo,Košice – Svidník, 1976, 132 s.

2 Sopoliga, M.: Ľudové obydlie Ukrajincov východného Slovenska (Narodne žytlo ukrajinciv SchidnojiSlovaččyny), Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave, odbor ukrajinskej literatúry v Prešove,1983, 388 s.

skej kultúry vo Svidníku. Treba podotknúť,že pod jeho vedením táto národnostná inšti-túcia dosiahla svoje apogeum.

V marci 2016 Dr.h.c., PhDr. Miroslav So-poliga, DrSc. oslávi svoje 70. narodeninya osud to tak zariadil, že aj SNM – Múzeumukrajinskej kultúry vo Svidníku si v tomtoroku pripomína 60. výročie od svojho zalo-ženia.

Jubilant sa narodil 26. marca 1946 voSvidníku. Študoval na FF UPJŠ v Prešove od-bor dejepis – ukrajinský jazyk a literatúra.Po skončení štúdia (1967) nastúpil do Múzeaukrajinskej kultúry (dnes SNM – Múzeumukrajinskej kultúry) ako odborný pracovníkoddelenia národopisu. Jeho doménou sa stalvýskum ľudovej architektúry a bývaniaUkrajincov východného Slovenska. V 60.–70. rokoch terénnym výskumom všetkýchrusínsko-ukrajinských obcí východnéhoSlovenska získal bohatý etnografický mate-riál, ktorý tvorí základ múzejných zbierok.M. Sopoliga sa popri svojej hlavnej téme ve-noval aj iným zložkám hmotnej ľudovej kul-túry. V roku 1976 vyšla jeho prvá publikáciaĽudová architektúra Ukrajincov východnéhoSlovenska1. Ako vedúci pracovník múzea(od roku 1972) zodpovedal za výstavbu ná-rodopisnej expozície v prírode, ktorá sa dnesrozprestiera na ploche 11 hektárov. Je auto-rom jej ideového zámeru a celého projektu,ktorý oponovali poprední slovenskí etnoló-govia – Ján Podolák, Ján Mjartan a ŠtefanMruškovič. Expozícia s takmer 50 pamiat-kami ľudového staviteľstva patrí dnes k naj-krajším a najatraktívnejším na Slovensku.

Bohaté poznatky z výskumov uplatnil M.Sopoliga pri tvorbe rigoróznej i kandidátskejpráce. V roku 1978 získal akademický tituldoktora filozofie (PhDr.) na Filozofickej fa-kulte Univerzity Komenského v Bratislavea v roku 1979 aj titul kandidáta historickýchvied (CSc.) v odbore národopis na tej istejuniverzite. Na základe úspešnej obhajobydizertačnej práce Ľudové obydlie Ukrajin-cov východného Slovenska pred Špecializo-vanou vedeckou radou Národnej akadémie

vied Ukrajiny v roku 1993 bol mu udelenývedecký titul doktor historických vied(DrSc.).

V monografii Ľudové obydlie Ukrajincovvýchodného Slovenska2 dôkladne analyzujeproblematiku ľudového obydlia a bývaniaz aspektu prírodno-klimatických, sociálno--ekonomických a kultúrno-etnických vply-vov. Práca je aj hlbokým prienikom do ľudo-vého staviteľstva a bývania v obradovomkontexte a je prvou, doposiaľ neprekona-nou, syntetickou prácou svojho druhu v tejtočasti Karpát.

M. Sopoliga sa aktívne zapojil aj do zá-chranných výskumov v dôsledku výstavbyvodnej nádrže Starina v siedmich zátopo-vých ukrajinsko-rusínskych lokalitách Hor-nej Cirochy. Materiály z výskumov spracovalpri tvorbe kolektívnych monografií HornáCirocha, Etnografický výskum zátopovej ob-

Dr.h.c., PhDr. Miroslav Sopoliga, DrSc.. Foto: archív SNM – Múzea ukrajinskej kultúryvo Svidníku


3 Ján Podolák a kol.: Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti, vydalo Východoslovenskévydavateľstvo v Košiciach pre Východoslovenské múzeum v Košiciach a Vlastivedné múzeum v Humen-nom v roku 1985.

4 Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 9. Kniha 2. Pod redakciou Ivana Rusinka. Materiályz komplexného výskumu Starinského údolia v oblasti Sniny v rokoch 1975-1978. Vydalo Múzeum ukra-jinskej kultúry vo Svidníku v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave, odbore ukrajinskejliteratúry v Prešove, 1979.

5 Tradície staviteľstva a bývania na Slovensku s osobitným akcentom na kultúrne prejavy v prostredí et-nických minorít. Hlavný redaktor a zostavovateľ Miroslav Sopoliga. Bratislava – Svidník 1999, 255 s.

6 Sopoliga, M: Perly ľudovej architektúry. (Perlyny narodnoji architektury). Vydali: DINO, vydavateľskáfotoagentúra, Prešov a Štátne múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry Svidník, 1996, 127 s.

7 Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 19. Miroslav Sopoliga a kol. Slovenské pedagogickénakladateľstvo v Bratislave. Oddelenie ukrajinskej literatúry v Prešove 1994, s. 76 – 183.

8 Sopoliga, M: Ukrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúrya bývania. Fórum inštitút – Spoločenskovedný ústav. Vydavateľstvo Lilium Aurum. Komárno – DunajskáStreda 2002, 174 s.

lasti Hornej Cirochy v okrese Humenné,3 Ve-deckom zborníku MUK vo Svidníku4 a pod.Organizačné schopnosti jubilanta sa v plnejmiere prejavili počas tradičných slávnostíDni európskeho kultúrneho dedičstva naSlovensku, ktoré sa uskutočnili 9. – 12. 9.1999, keď v SNM – Múzeu ukrajinskej kul-túry vo Svidníku zorganizoval vedeckú kon-ferenciu s medzinárodnou účasťou na témuTradície staviteľstva a bývania na Slovenskua rovnomennú výstavu. Materiály z tejto ve-deckej konferencie boli uverejnené v repre-zentačnom vedeckom zborníku.5 V roku1996 vyšla jeho populárna dvojjazyčná slo-vensko-ukrajinská publikácia Perly ľudovejarchitektúry.6 Táto unikátna publikácia, vy-daná v päťtisícovom náklade, je dnes už bi-bliografickou vzácnosťou. Čitateľovi podávahlbokú, ucelenú predstavu o unikátnych sa-králnych, drevených stavbách ukrajinskéhoobyvateľstva severovýchodného Slovenska17.–18. storočia, ktoré sú vrcholom ľudovo-umeleckej architektonickej tvorby – perlaminielen európskej úrovne, ale patria k skvos-tom svetového staviteľského umenia.

Vďaka plodnej spolupráci Miroslava So-poligu s lingvistami Zuzanou Hanudeľovou(FF UPJŠ) a Ivorom Ripkom (SAV) múzeumvo Svidníku po dlhých rokoch čakania vy-dalo fundamentálny Atlas ukrajinskýchnáre čí východného Slovenska Vasiľa Lattu.Etnografickú pozostalosť Vasiľa Lattu7 pri-pravil Sopoliga do tlače a uverejnil vo Vedec-kom zborníku múzea. Pozitívne sa oceňujeaj jubilantova monografia Ukrajinci na Slo-vensku.8

Začiatkom 80. rokov bol náš jubilant jed-ným z najaktívnejších účastníkov zápasu,ktorý sa viedol ohľadom získania dedičstva

národného umelca Dezidera Millyho medziniekoľkými inštitúciami, do ktorého zasa-hovali vtedajší vysokopostavení politickía vládni predstavitelia. Miroslav Sopoliga máveľkú zásluhu v organizovaní a sprístupneníumelecko-historickej expozície – Galérie De-zidera Millyho Múzea ukrajinskej kultúryvo Svidníku (otvorená v júni 1983).

Rozsiahle sú aj vedecko-organizačné ak-tivity jubilanta: ako člen Medzinárodnej ko-misie pre štúdium ľudovej kultúry v Karpa-toch a na Balkáne (MKK-KB) aktívne pracujev subkomisii pre výskum ľudového staviteľ-stva. Jeho zásluhou sa niekoľko podujatí,organizovaných komisiou, uskutočnilo voSvidníku (1976, 1981, 1983). Spolupracovalaj na Etnografickom atlase Slovenska (1990)a Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska(1995) a iných úlohách štátneho plánu zá-kladného výskumu. Výsledky svojej práceprezentoval na medzinárodných konferen-ciách v Poľsku, Maďarsku, Česku, Ukrajine,Srbsku, Fínsku, Rumunsku, Kanade a USA.Aktívne participuje na podujatiach s medzi-národnou účasťou, ktoré organizuje SNM-MUK pri príležitosti tradičných Slávnostíkultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska. V ro-ku 2006 spoluorganizoval medzinárodnúvedeckú konferenciu Slovensko-ukrajinskévzťahy v oblasti histórie, kultúry a jazyka.Ako dlhoročný člen výboru Slovenskej ná-rodopisnej spoločnosti sa aktívne podieľalna jej všestranných aktivitách a pripravovalaj Valné zhromaždenie Slovenskej národo-pisnej spoločnosti SAV s vedeckou konfe-renciou v MUK v roku 2002.

V roku 2003 sa z iniciatívy Miroslava Sopoligu v Zakarpatskej, Černivskej a Ivano-Frankivskej oblasti uskutočnila česko-slo-


vensko-poľsko-ukrajinská vedecká expedíciavenovaná ľudovej architektúre regiónu ukra-jinských Karpát. M. Sopoliga spolu s čes kýmietnológmi Janom Součkom a Jurajom Lan-gerom za aktívnej pomoci predsedníčky Zvä-zu múzeí na Slovensku Ivety Zuskinovej, ria-diteľa Zakarpatského vlastivedného múzeaVasiľa Šeba a jeho zástupcu Pavla Fedáka boljedným zo spoluorganizátorov tejto prvejv histórii štyroch štátov spoločnej expedíciiučencov, vedcov, etnológov a muzeológov.

M. Sopoliga sa venuje výskumu spôsobuživota ukrajinsko-rusínskeho etnika na vý-chodnom Slovensku s akcentom na tradičnézamestnanie obyvateľstva, ľudový odev, ľu-dovú stravu, obytné, kultové a iné stavbyv kontexte s inými prejavmi ľudovej kultúrya umenia. Závery svojho bádania uverejňujev početných štúdiách a príspevkoch. Svojuerudíciu, dlhoročné výskumy a bohatstvopoznatkov uplatnil v monografii Tradíciehmotnej kultúry Ukrajincov na Slovensku,9

ktorá je prvou etnologickou syntézou svojhodruhu na Slovensku. Táto práca, okrem úvo-du a záveru, obsahuje jedenásť kapitol, ktorésú vzájomne späté a dopĺňajú sa. V nich saautor usiluje zmapovať jednotlivé prejavyľudovej kultúry a uviesť ich do širších histo-rických a interetnických spojitostí. Veď prá-ve na skúmanom území sa sformovalo špe-cifické životné prostredie ovplyvnené okreminého aj tým, „že sa tu po stáročia krížili prv -ky slovenskej, ukrajinskej, maďarskej, poľ-skej, nemeckej, židovskej a iných kultúr“(s. 9), čo sa do značnej miery odzrkadlilo nacharaktere duchovnej ako aj tradičnej mate-riálnej kultúry tohto regiónu. Neoceniteľnýmprínosom tejto monografie je, že vývoj ľudo -vej kultúry analyzuje v kontexte každoden-ného života človeka v prírodnom prostredí,pričom sa autorovi vedecky fundovanouanalýzou javov podarilo vytvoriť komplexnýobraz spôsobu života predchádzajúcich ge-nerácií tejto časti karpatského regiónu. Au-tor podáva sumarizujúci obraz kultúrnehoa etnického vývoja v oblasti východného Slo-

venska s akcentom na tradičné prejavyhmotnej kultúry. V slovenskej odbornej li-teratúre je to prvá práca, prinášajúca ucele-ný pohľad na vývoj tradičnej hmotnej kul-túry Ukrajincov Slovenska.

Vedecko-populárna publikácia MiroslavaSopoligu Poklady ľudovej kultúry10 je zame-raná na prezentáciu umeleckých hodnôt ľu-dovej kultúry rusínsko-ukrajinského etnikav oblasti severovýchodného Slovenska a jejcieľom je priblížiť širokej verejnosti výtvarnéhodnoty ľudovej kultúry, nachádzajúcich sav bohatých fondoch Slovenského národnéhomúzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svid-níku. Autor poukazuje na ľudové artefakty,ktoré sú historickým dokladom o vysokejmateriálnej kultúre našich predkov, dôleži-tým svedectvom o spôsobe života predchá-dzajúcich generácií a významným prameňompoznania etnickej histórie a kultúrno-histo-rických medzietnických vzťahov. Toto kniž-né vydanie je dvojjazyčné, slovensko-ukra-jinské, a resumé je v anglickom jazyku.

M. Sopoliga je autorom a spoluautoromvyše 60 knižných publikácií a okolo 1500 ve-deckých a vedecko-populárnych prác (štú-dií, článkov, recenzií, scenárov, projektova pod.). Je členom mnohých odborných ko-misií a redakčných rád. K širokému spektruvedeckých prác M. Sopoligu patrí vypraco-vanie mnohých odborných posudkov napráce z oblasti národopisu, histórie, muzeo-lógie, kulturológie a pod. Rediguje a zosta-vuje Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kul-túry (č. 15–27), je autorom a spoluautorommnohých národopisných výstav a múzej-ných expozícií, a okrem iného aj spolu -autorom štyroch dokumentárnych filmovo histórii a kultúre Rusínov-Ukrajincov vý-chodného Slovenska.

Miroslav Sopoliga je človek principiálnya otvorený, neustupujúci od vytýčeného cie-ľa a s plným nasadením a húževnatosťouprekonávajúci aj neprekonateľné prekážky,ktoré by iných, s menej pevným charakte-rom a presvedčením, odradili. Dôsledne ob-

9 Sopoliga, M.: Tradície hmotnej kultúry Ukrajincov na Slovensku. VEDA, vydavateľstvo Slovenskejakadémie vied, Bratislava 2006, 294 s.

10 Sopoliga, M.: Poklady ľudovej kultúry (Skarby narodnoji kuľtury). Vydalo Občianske združenie Spoločnosťpriateľov Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku s finančným príspevkom Úradu vládySlovenskej republiky a Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Svidník2012, 152 s.


hajuje status quo a národnostnú profiláciusvidníckeho múzea a zároveň na základe ve-deckých poznatkov z histórie a etnológie argumentačne dokazuje etnickú jednotu ru-sínsko-ukrajinského obyvateľstva v Karpa-toch. M. Sopoliga sa v minulosti usilovalo dôsledné a principiálne riešenie vzniknu-tých problémov v rámci nespočetných roko-vaní medzi predstaviteľmi Rusínov-Ukrajin-cov a reprezentantmi najvyšších politickýcha štátnych orgánov SR. Tvrdá, neoblomná,presvedčivá a zreteľná ideová pozícia nášhojubilanta ho stála mnoho energie, času, obe-tavosti a trpkých skúseností.

Tohto roku SNM-MUK vo Svidníku oslávi60. výročie založenia. M. Sopoliga v ňompracuje 49 rokov, z toho 12 rokov vo funkciizástupcu riaditeľa, a už 30 rokov stojí na čelemúzea ako jeho riaditeľ. Jeho odborná eru-dícia, organizačná a riadiaca práca uznáva-ného odborníka, múzejníka a etnológa,s kontaktmi v mnohých krajinách sveta pri-spela k rastu kvality práce múzea. M. Sopo-liga je jednou z najvýznamnejších osobnos-tí, ktoré vytvárali charakter a obraz Múzeaukrajinskej kultúry vo Svidníku. Múzeumpod jeho vedením nadobudlo európsku re-zonanciu a pevne sa začlenilo do múzejnejsiete SR. Za vedeckú, publikačnú a kultúr-novýchovnú, múzejnú a muzeologickú prá-cu boli mu udelené mnohé ocenenia.

V októbri 2006 mu bol na základe rozhod-nutia Vedeckej rady Užhorodskej národnejuniverzity odovzdaný diplom a zlatá medai-la Čestného doktora – Doctor honoris causa(Dr.H.C.) – za osobitné zásluhy v rozvoji ná-rodnej osvety a vedy, utvrdenie vysokej me-dzinárodnej autority Univerzity a plodnúkultúrno-spoločenskú činnosť. V súčasnostiM. Sopoliga zastáva funkciu viceprezidentaMedzinárodnej asociácie ukrajinistov. V ro-

ku 2011 ho Svetová rada Vedeckej spoloč-nosti T. Ševčenka (Shevchenko Scientific So-ciety) zvolila za svojho riadneho člena.

Dňa 19. mája 2011 minister kultúry SRDaniel Krajcer udelil M. Sopoligovi najvyššievyznamenanie v oblasti múzejníctva – CenuAndreja Kmeťa – za vynikajúce výsledkyv oblasti výskumu, dokumentácie a prezen-tácie histórie a kultúry ukrajinskej národ-nosti na Slovensku.

Jeho energia je zameraná aj na udržiava-nie dobrého spolunažívania, vzájomnéhoporozumenia a tolerancie medzi Slovákmia národnostnými menšinami v SR. Takýmtocieľom slúži aj projekt Múzeá a etniká naSlovensku, na ktorom participuje aj SNM--MUK vo Svidníku už takmer 15 rokov. Mi-roslav Sopoliga zorganizoval a bol garantommedzinárodných vedeckých konferenciíMúzejná prezentácia národnostných men-šín na Slovensku a Tradície ľudového stavi-teľstva a bývania na Slovensku a mnohýchďalších.

Koncom minulého roku jubilant dokončilrukopis rozsiahlej monografie Ľudová archi-tektúra Ukrajincov Slovenska (350 s. + 320fotografií) (v tlači), ktorá završuje jeho bá-dateľskú činnosť v oblasti ľudového staviteľ-stva a bývania. Je syntetizujúcou vedeckouprácou o najvýraznejších prejavoch hmotnejkultúry Ukrajincov severovýchodného Slo-venska vo všetkých jej základných formácha kultúrno-historických súvislostiach.

Miroslavovi Sopoligovi k jeho jubileusrdečne blahoželáme a do ďalších rokov že-láme veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohodya tvorivých úspechov.

JOZEF VARCHOL,SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry

vo Svidníku


Generačná súdržnosť predstavuje význam-ný rozmer nášho života. Práve to je jednaz mnohých okolností, ktorá ma vedie k pí-saniu nasledujúcich riadkov. V prípade ju-bilujúceho kolegu, doc. PhDr. Jozefa Liszku,PhD., pre viacerých z nás proste Jožka, jemoja nastávajúca úloha pomerne ľahká – jetotiž o čom písať. A to aj napriek tomu, žepred desiatimi rokmi v Slovenskom národo-pise, pred piatimi rokmi v časopise Ethno-logia Europea Centralis boli uverejnené po-zdravné články k postupne pribúdajúcimrokom, ale zároveň aj k postupne pribúda-júcim publikáciám, nášho kamaráta, kolegu,výskumníka, pedagóga, organizátora, redak -tora, autora, človeka mnohých postov a na-plánovaných aj splnených úloh. Neúnavnývo svojich aktivitách, produktívny v mno-hých oblastiach, od heuristiky až po apli -kovaný výskum, dôsledný a pracovitý, akoo tom svedčia bibliografické diela, ktoré pri-pravuje priebežne už niekoľko desaťročí, aleaj nové, práve v ostatných rokoch knižne vy-dané reflexívne obzretia sa za svojou prácouv teréne, spojené aj s výpiskami z literatúry.Stretla som niekoľko takýchto „dennikárov“,ktorí v diskusii odolávali protiargumentomo slabej systematickosti či prehľadnosti vovyužívaní zápiskov. Chronológia je predsazákladný systém triedenia, ktorý využívanaša myseľ. Denníky Bronislava Malinow-ského poznáme z literatúry, a zdá sa, žek významným „dennikárom“ etnologickéhorazenia, pripraveným zdieľať svoje výpisky,zážitky i pochybnosti, sa zaraďuje aj JožkoLiszka! Jeho denníky sú popri všetkom od-bornom obsahu, či práve cezeň pútavým čítaním! Ďalšie dve diela jubilanta, publiko-vané v období, na ktoré zameriavame pozor-nosť v tomto pozdrave, dokresľujú autora,vysokoškolského pedagóga, čo má na pamä-ti svojich poslucháčov a pripravuje pre nichučebnice. Takýto je Úvod do folkloristiky(Bevezetés a folklorisztikába) a Úvod do et-nológie (Bevezetés a néprajzba), obe dielazohľadňujúce nielen tematickú a žánrovúpestrosť sledovaných skutočností, ale aj icheurópske, resp. najbližšie – slovenské para-

lely. Tento postup dodáva učebnicovej lite-ratúre ďalší rozmer a určite je nielen užitoč-nou, ale motivujúcou pomôckou pri štúdiu.

Iná publikačná skupina v diele JozefaLiszku je bezprostredne napojená na spoloč-nú živnú pôdu v manželskom záprahu s jehopodobne usilovnou, odborne produktívnou,plnou elánu Ilonou L. Juhász, s ktorou spo-ločne zorganizovali a teraz knihovníckou,dokumentaristickou, archivačnou, ale aj pre-zentačnou prácou živia Etnologické stredis-ko (Etnológiai Központ) Fórum inštitútu prevýskum národností so sídlom v Komárne.S touto činnosťou súvisia najmenej dve z pu-blikácií najnovšieho obdobia. V publikač-nom rade, nazvanom „Znaky v priestore“,práve vyšla publikácia mapujúca súsošia Svä-tej trojice v oblasti Žitného ostrova, tedavskutku diela neprehliadnuteľné v našomkultúrnom priestore, a druhá doslova malé-ho rozmeru a subtílneho obsahu – publikáciao vianočných motívoch na svätých obráz-koch. Posledná z menovaných je spojenápráve s konceptom „populárnej kultúry“,ktorý Jozef Liszka otvára v etnologickom bá-daní už na niekoľkých miestach a súvislos-tiach. Už vari nie je potrebné presviedčať samedzi odborníkmi, že kultúrne javy žijúv neustálom procese zmien, a hľadať etnolo-gické survivaly je síce vzrušujúce, nie vždyvšak aj produktívne. A práve tu je podľa môj-ho názoru veľká zásluha jubilanta, že svojimivýskumami a interpretáciami poodhaľujeposvätný závoj tradície a nebojí sa ani vo vi-dieckom, rurálnom prostredí uvažovať o hra-ničných javoch a procesoch, či už Na hrani-ciach folklóru a nie-folklóru (Átmenetek.Folklór és nem-folklór határán) či v mono-grafii Populárna kultúra (Populáris kultúra).

Pred záverom tohto pozdravu je dobrepripomenúť, ako Jožko Liszka nikdy nepres-tal písať aj pre nie-odbornú (laickú?) ve -rejnosť. Ako dar svojim rodákom pripravilkomentovaný výber zo zbierky fotografiíz Gbeliec v prvej polovici 20. storočia. J.Liszka v nej podáva krátke dejiny obce, vy-svetľuje kultúrne zvláštnosti spôsobu životaa, samozrejme, zo zbierky aj výber fotografií

Blahoželanie JOZEFOVI LISZKOVI k životnému jubileu (* 6. 4. 1956)


– rodinných, portrétnych, spoločenských,školských, divadelných, vojenských... citli-vým prístupom zachoval atmosféru dobya v závere motivoval čitateľov pridať do tejtopublikácie, na ponechané prázdne strany,vlastné rodinné fotografie, ktoré takto uzrúsvetlo a stanú sa súčasťou osobnej výpovedev popularizačnej a zároveň odbornej knihe.

V závere svojho pozdravu chcem kolegoviJozefovi Liszkovi okrem želaní všetkého naj-lepšieho k životnému jubileu dať vedieť, žeosobne mi je najviac ľúto, že jeho dielo s veľ-kým informačným aj metodologickým po-tenciálom vychádza predovšetkým v maďar-skom jazyku, a tak stále nie je dosť známev slovenskej odbornej verejnosti. Vhodnýmdarčekom k budúcim (a nielen okrúhlym)životným jubileám kolegu by mohol byť vý-ber zásadných textov publikovaných v slo-venskom jazyku. Rada sa na príprave také-hoto darčeka budem zúčastňovať.

S úprimným priateľským i kolegiálnympozdravom

MARTA BOTÍKOVÁ,Katedra etnológie a muzeológie FiFUK

v Bratislave

BIBLIOGRAFIA KNIŽNÝCH PUBLIKÁCIÍ doc. PhDr. JOZEFA LISZKU, PhD.ZA ROKY 2006 – 2015Szent Háromság egy Isten dicsőségére…A Szent-

háromság kultusza a szlovákiai Kisalföldnépi vallásosságában a szakrális kisemlé-kek tükrében. [Svätá Trojica na chválu jed-ného Boha. Kult Svätej trojice na Žitnom os-trove (časť Kisalfoldu na území Slovenska)v ľudovej nábožnosti a malých sakrálnychpamiatok.], Somorja–Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet–Etnológiai Köz-pont 2015, 216 s. /Jelek a térben 5./ ISBN978-80-89249-85-5

Emberek, ünnepek, hétköznapok. Köbölkút a 20.század első felében a korabeli fotográfiák tü-krében [Ľudia, sviatky, všedné dni. Gbelcev prvej polovici 20. storočia v zrkadle dobo-vých fotografií.] A képeket válogatta, összeál-lította, a bevezető tanulmányt írta / [Fotogra-fie vybral, zostavil a úvodnú štúdiu napísal]:Liszka József. Dunaszerdahely: Lilium Au-rum 2014, 167 s. ISBN 978-80-8062-483-5

Átmenetek. Folklór és nem-folklór határán. [Pre-chody. Na hraniciach folklóru a nie-folklóru.]Komárom: Selye János Egyetem TanárképzőKara 2013, 288 s., Monographiae Comaro-mienses 12./ ISBN 978-80-8122-090-6

Bevezetés a folklorisztikába. Szöveges folklór.[Úvod do folkloristiky. Prozaický folklór.],Dunaszerdahely: Lilium Aurum 2011, 267sp. ISBN 978-80-8062-443-9

Populáris kultúra. [Populárna kultúra.], So-morja: Fórum Kisebbségkutató Intézet2010, 516 s. ISBN 978-80-89249-49-7 /Ma-gyarok Szlovákiában 6.

És az ige testté lőn‚ Karácsonyi motívumok kisszentképeken. [To slovo sa stalo telom. Vianoč -né motívy na malých svätých obrázkoch.],Gyűjteményéből válogatta és összeállította,valamint a kísérő tanulmányt írta Liszka Jó -zsef. Dunaszerdahely: Lilium Aurum 2007,101 s., il. ISBN 978-80-8062-339-5

Úton lenni. Egy néprajzkutató töprengései.Nap ló-jegyzetek: 1996–2000. [Na ceste. Špe-kulácie výskumníka. Terénne denníky:1996 – 2000], Dunaszerdahely: Lilium Au-rum 2007, 252 s. ISBN 978-80-8062-353-1

Bevezetés a néprajzba. A magyar néprajz/eu-rópai etnológia alapjai. [Úvod do etnológie.Základy maďarského národopisu/európ-skej etnológie], Dunaszerdahely: Lilium Au-rum 2006, 233 s. ISBN 80-8062-313-9

Doc. PhDr. Jozef Liszka, PhD. Foto: ArchívFórum Inštitútu v Komárne


Szakrális kisemlékeink. [Malé sakrálne pamiat-ky], Somorja: Fórum Kisebbségkutató Inté-zet 2006, 95 s. /Jelek a térben 1./ [L. JuhászIlonával közösen]

Termékeny homályban. Egy néprajzkutató tö-

prengései. Naplójegyzetek: 1976–1995. [Úrod -né šero. Špekulácie výskumníka. Terénnedenníky: 1976 - 1995], Dunaszerdahely: Li-lium Aurum 2006, 236 s.

V dňoch 13. – 16. septembra 2015 sa usku-točnila medzinárodná vedecká konferenciaRodina vo vidieckej tradícii v aspekte multi-kulturality. Konferencia sa konala pod zá-štitou a s finančnou podporou Malopoľské-ho vojvodstva a Združenia múzeí v prírodev Poľsku. Spoločným menovateľom konfe-rencie boli dva významné medzníky – prepoľskú stranu to bolo 40 rokov od založeniaSąndeckého etnografického parku a pre slo-venskú stranu zase 30 rokov od vzniku Mú-zea v prírode v Starej Ľubovni.

Stretnutie slovenských i poľských múzej-níkov bolo naplnené radosťou zo spoločnejsymbolickej sedemdesiatky. Bolo vidieť, žepracovné i osobné kontakty medzi riadite-ľom Muzea Okręgoweho v Nowom Sączi Ro-bertom Ślusarekom a riaditeľom Ľubovnian-skeho múzea – hradu Stará Ľubovňa (podktorý patrí aj Múzeum v prírode) DaliboromMikulíkom sú veľmi žičlivé, a to vlastne ajumožnilo spoločné spomienkové, ale i pra-covné stretnutie.

Konferencia sa začala už v nedeľu 13. sep-tembra 2015 v Nowom Sączi, v Sąndeckometnografickom parku, v Miasteczku Galicyj-skom (Haličskom mestečku), netradičnýmprogramom – liturgiami v bohostánkoch v sa-motnom múzeu v prírode. Pre všetkýchúčastníkov to bol veľký emocionálny zážitok– byť účastní na slávení liturgie v historickomkostolíku gréckokatolíckej cerkvi, ktorý je domúzea prevezený z obce Czarne. Potom na-sledovali služby Božie v evanjelickom chrámezo Stadeł a na záver sa slávila svätá omša vrímskokatolíckom kostole z Łososiny Dólnej.

Po duchovnom programe si pripravilipoľskí múzejníci zo Sąndeckého parku

pestrý program pre svojich kolegov zo Slo-venska i z Poľska v plenéri múzea v prírodes príznačným názvom: „Nedeľa v skanze-ne“, a to v rámci Európskych dní kultúrne-ho dedičstva. Kolegovia múzejníci zo Sąn-deckého etnografického parku všetkýchzáujemcov sprevádzali odborným výkla-dom po celom areáli a podrobne odpoveda-li na naše otázky týkajúce sa napríklad rekonštrukcie jednotlivých objektov, ichúdržby a zveľaďovania celého parku. Večersa konal inauguračný banket, kde zaznelomnožstvo žičlivých gratulácií najmä mú-zejníkom, ktorí sa pred 40 rokmi zaslúžilio vznik Sąndeckého parku a prakticky celýsvoj odborný múzejný život zasvätili bu -dovaniu a zveľaďovaniu jednotlivých ob-jektov, ich mobiliárom, aby si v súčasnostinávštevníci mohli vychutnať krásu pôvod-ných domov a ich interiérov.

V blízkosti Sąndeckého etnografickéhoparku je novopostavené Miasteczko Gali-cyjskie, kde sídli aj technická správa parkua odborní pracovníci múzea. Miasteczkotvoria repliky historických budov – je tamnapríklad budova radnice s veľkou konfe-renčnou reprezentatívnou sálou a ubytova-cími priestormi, ako i elegantnou secesnoukaviarňou, budova krčmy, ktorá je členenána dve časti – v dolnej časti sa návštevnícimôžu občerstviť a oddýchnuť si a na poscho-dí sú ubytovacie priestory.

V Haličskom mestečku uvidí návštevníkaj tradičné obchody s potravinami, knihamiči holičstvo, kvetinárstvo a domy remesel-níkov s ich dielňami. Celé Haličské mestečkopôsobí na návštevníka ako z rozprávky a roz-hodne je príjemnou zastávkou či už pred,

MEDZINÁRODNÁ MUZEOLOGICKÁ KONFERENCIA RODINA VO VIDIECKEJ TRADÍCII V ASPEKTE MULTIKULTURALITY (13. – 16. september 2015, Nowy Sącz,Poľsko, Stará Ľubovňa, Slovensko)


Pohľad na hrad Stará Ľubovňa a na časť podhradia – Múzea v prírode pod hradom Stará Ľubov -ňa. Foto: K. Nádaská

Objekt domu bylinkárky (Sądecki Park Etnograficzny). Foto: K. Nádaská


alebo po návšteve rozsiahlejšieho Sąndec-kého etnografického parku.

Konferencia prebiehala vo veľkej sálev budove radnice v Haličskom mestečku.Slovensko na konferencii zastupovalo via-cero múzejníkov, etnológov a historikov.

Historička a etnologička Katarína Nádas-ká vystúpila s príspevkom nazvaným Rodinaremeselníka na Spiši. Išlo o prípadovú štúdiuobuvníka a jeho rodiny. Autorka v príspevkuzachytila zmeny v hodnotovom systémepred rokom 1948 a po ňom, rovnako si vší-mala postupnú likvidáciu drobných živnost-níkov v 50. rokoch 20. storočia.

Katarína Očková z Múzea slovenskej de-diny (SNM Martin) mala príspevok na tému:Rodina, jej štruktúra, spôsob života a býva-nie v súvislosti s prírodným prostredím.

Iveta Zuskinová z Ovčiarskeho múzeav Liptovskom Hrádku hovorila o Tradičnejrodine vo vidieckom prostredí Liptova a o jejpodiele na budovaní vlastnej hospodárskej

sebestačnosti a ekonomickej nezávislosti.Monika Pavelčíková z Ľubovnianskeho

múzea zase vo svojom príspevku poukázalana problematiku Ľudovej architektúry a bý-vania v oblasti Starej Ľubovne a folkloristkaKatarína Babčáková z Národného osvetové-ho centra v Bratislave zaujala príspevkomo ľudovom tanci v rodinnom obradovomcykle. Alojz Kontrik z Kysuckého múzeav Čadci predniesol príspevok o vplyve dro-társtva na rodinný život na Kysuciach.

S podnetným príspevkom Štruktúra ro-diny ako produkt regionálnych historickýchprocesov vystúpil český kolega Juraj Lan-ger.

Väčšina poľských múzejníkov zameralasvoje vystúpenia tiež na rodinné vzťahyv kontexte múzeí v prírode v ktorých pracu-jú. Celkovo odznelo 11 rozsiahlych príspev-kov, ktoré boli publikované v odbornom ča-sopise Sąndecko–spišské zošity, zv. 9,1 ktorývydáva Muzeum Okręgowe w Nowym Sączu

Nový depozitár ľudového odevu – oddelenie kožuchov. Múzeum hrad Stará Ľubovňa. Foto: K. Ná-daská

1 Podrobnú recenziu tohto vydania Sąndecko–spišských zošitov pripravujeme do najbližšieho slovenskéhovydania Slovenského národopisu.


a Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľu-bovni.

Druhý deň konferencie sa zavŕšil Valnýmzhromaždením členov Združenia múzeív prírode v Poľsku (Stowarzyszenie Muzeówna Wolnym Powietrzu w Polsce).

Na tretí deň sa v ranných hodinách pre-sunuli účastníci konferencie z Nowého Są -czu do Starej Ľubovne, kde ich čakala komen -tovaná odborná prehliadka Múzea v prírodepod hradom Stará Ľubovňa a prednáška Mo-niky Pavelčíkovej a Dalibora Mikulíka veno-vaná 30. výročiu vzniku múzea v prírodev Starej Ľubovni.

Po obede a prehliadke hradu Stará Ľubov-ňa nasledovala komentovaná prehliadkaotvoreného depozitára ľudového odevu. De-pozitár je umiestnený v novozrekonštruo-vaných priestoroch a má minimálne európ -ske parametre, čo do kvality i kvantitymúzejných predmetov. Tie sú všetky zakon-zervované a ošetrené a každý predmet máv novom depozitári svoje miesto. V dobromslova zmysle sme múzejníkom z hradu StaráĽubovňa závideli.

V popoludňajších a večerných hodináchnáročný program pokračoval presunom zoStarej Ľubovne do Osturne, Veľkého Lipníka

a Haligoviec, kde prebiehala odborná exkur-zia zameraná na krásu a hodnoty ľudovej ar-chitektúry Zamaguria. Po priateľskom pose-dení pri muzike, kde prebiehali najmäodborné debaty, nasledoval návrat do No-wého Sączu.

Štvrtý deň od ranných do večerných ho-dín prebiehala exkurzia spojená s návštevoupamiatok sąndecko-spišského pohraničia.Navštívili sme napríklad Stary Sącz a jehojedinečné námestie a kláštor klarisiek, mes-tečko Dębno s kostolom sv. Michala Archan-jela, Łopusznu, kde sa nachádza múzeumTatier, kúpeľné mestečko Szczawnica s his-torickými kúpeľmi a kúpeľným areálom,Szlachtowu s múzeom Pienin a vo večer-ných hodinách sme sa vrátili do NowéhoSączu, kde bolo slávnostné ukončenie kon-ferencie.

Konferencia bola logisticky výborne pri-pravená a napriek jej vyčerpávajúcemu pro-gramu vládla počas štyroch dní dobrá nála-da, neutíchali odborné diskusie. Myslím si,že každý odchádzal s odbornými i čisto ľud-skými pozitívnymi skúsenosťami a pocitmi.

KATARÍNA NÁDASKÁ,Divadelný ústav SAV v Bratislave

Udalosti z 9. novembra 1938 majú pevnémiesto v historickej pamäti židovskej komu-nity. Na území nacistického Nemecka, aleaj v Rakúsku a v Sudetoch sa vtedy odohralasmutne známa Krištáľová noc, spojená s ni-čením synagóg a drancovaním židovskýchdomov a obchodov. Nie je teda náhoda, žeÚstredný zväz židovských náboženskýchobcí v SR zvolil práve tento termín na uspo-riadanie podujatia venovaného problemati-ke židovského kultúrneho dedičstva na Slo-vensku.

Organizátori rozdelili konferenciu do šty-roch tematických blokov. Prvý, nazvaný Ži-dovské kultúrne dedičstvo v strednej Európe,otvoril svojím vystúpením Maroš Borský.

Ako vyplýva už z názvu Súčasný stav židov-ského kultúrneho dedičstva na Slovensku,sústredil sa predovšetkým na analýzu aktu-álneho stavu. Neostal ale len v rovine popi-su, pretože pozornosť venoval aj otázkammetodiky a možnostiam ďalšieho postupu.Jiří Daníček (Židovské kultúrne dedičstvov Českej republike) slovom aj obrazom pri-blížil najdôležitejšie výsledky obnovy židov-ského kultúrneho dedičstva v Českej repub -like. Pozornosť vyvolal príspevok RudolfaKleina Židovské kultúrne dedičstvo v Maďar -sku. Účastníkov oboznámil s výsledkami vý-skumu židovských cintorínov a náhrobnýchkameňov, ktorý realizoval vo viacerých štá-toch Európy (vrátane Slovenska). S veľkým

KONFERENCIA ŽIDOVSKÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO NA SLOVENSKU (9. november 2015, Bratislava)


záujmom sa stretla klasifikácia, ktorá vznik-la na základe poznatkov tohto projektu.

Nasledujúci blok Aktuálne problémy ob-novy židovských pamiatok v SR otvoril PeterSchwarz. Vo svojom referáte Starostlivosťo židovské pamiatky vo vlastníctve ŽNO Ko-šice sa zaoberal obnovou košických syna-góg. Priblížil použité postupy a dosiahnutévýsledky, ale aj neraz komplikovanú komu-nikáciu s úradnými miestami. Kým v tomtoprípade šlo o aktivity a problémy ŽNO, Ma-rek Adamov vo svojom vystúpení, nazva-nom Zavreli oči a išli do toho: Nová synagógav Žiline prezentoval verejnosťou ostro sle-dovanú dobrovoľnícku aktivitu pri obnoveneologickej synagógy v Žiline. Beáta Nem-cová sa v referáte Židovský cintorín v lokaliteSvetového kultúrneho dedičstva UNESCO za-oberala cintorínom v Banskej Štiavnici. In-formovala nielen o činnosti dobrovoľníkov,ale upozornila aj na vandalizmus, ktorý ječasto neželaným sprievodným javom po-dobných akcií. Tibor Kornfeld (Problémyudržiavania a rekonštrukcie funkčného ži-dovského cintorína) priblížil postupy, ktorépoužíva ŽNO Dunajská Streda pri rekon-štrukcii náhrobných kameňov na tamojšomhistorickom cintoríne. Jeho názory vyvolalinesúhlasnú reakciu zo strany prítomnýchpamiatkarov, ktorí niektoré popísané prak-tiky označili za nevhodné.

Blok Formy prezentácie židovského kul-túrneho dedičstva otvorila Viera Kamenická.V príspevku Slovenské národné múzeum –Múzeum židovskej kultúry prezentovalaniektoré aktivity tejto inštitúcie, pričom sazamerala najmä na podujatia určené pre detia školskú mládež. Na muzeálnu tému hovo-rila aj Jana Švantnerová. V príspevku Židov -ské komunitné múzeum predstavila nedáv-no otvorenú inštitúciu, ktorá vystavujev priestoroch jedinej zachovanej bratislav-skej synagógy. Všimla si nielen aktuálnu ex-pozíciu, ale aj perspektívy najbližších rokov.V príspevku Uchovávanie pamäte na židov -skú komunitu v Bardejove priblížil Peter Hu-

dák budovanie pamätníka obetí holokaustuv tomto meste. Inú formu udržiavania spo-mienok na kultúru židovskej komunitypredstavil Jozef Trubíni v referáte Organi-zácia festivalu židovskej kultúry Babele.

V záverečnom bloku Holokaust: pamiat-ka a pamäť odzneli tri referáty. Martin Kor-čok v príspevku Múzeum holokaustu Sereďinformoval o prípravách na dokončenie ex-pozície prvého slovenského múzea holo-kaustu. (Medzitým sa 26. 1. 2016 uskutoč-nilo v Seredi slávnostné otvorenie.) Rovnakútému zvolila aj Monika Vrzgulová. Vo svo-jom vystúpení Dokumentačné stredisko ho-lokaustu: fakty a pamäť priblížila výskumnéa vzdelávacie aktivity DSH. Záver patril Ru-žene Kormošovej. Už názov Holokaust vovýučbe dejepisu na našom gymnáziu ilustru-je, že sa zaoberala výučbou tejto zložitej pro-blematiky na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi,kde pôsobí.

Medzi početnými účastníkmi podujatiaprevládali ľudia, ktorí sa tejto problematikeaktívne venujú: odborníci z inštitúcií, ktoríriešia otázky kultúrneho dedičstva, ľudiaz praxe, predstavitelia židovských nábožen-ských obcí, ale aj dobrovoľníci, ktorí sa sta-rajú o židovské kultúrne dedičstvo vo svo-jom voľnom čase. Práve preto diskusie, ktorénasledovali po jednotlivých blokoch, pri-niesli množstvo zaujímavých informácií,podnetov, ale aj kritických pripomienok. Vý-sledkom bolo logické rozhodnutie organi-zovať takto zamerané podujatie aj v budúc-nosti a rešpektovať pritom silu odkazu, ktorýzanecháva pripomienka udalosti Krištáľovejnoci. Účastníkov oslovil aj podnet uctiť si pa-miatku Eugena Bárkánya, ktorý sa v minu-losti aktívne venoval zberu, dokumentáciia záchrane židovského kultúrneho dedič-stva (a zároveň aj ľudí, ktorí prevzali jehoposolstvo). Už v novembri 2016 má byť prvýraz slávnostne udelená novozaložená CenaEugena Bárkánya.

PETER SALNER,Ústav etnológie SAV v Bratislave


Na konci minulého roka, v dňoch 25. – 26.11. 2015, uskutočnilo sa v Göttingene, v Ne-mecku, mimoriadne vedecké podujatie. Pro-jekt Encyklopédia rozprávky s podtitulomPríručka historického a porovnávacieho vý-skumu ľudovej prózy (Enzyklopädie desMärchens, Handwörterbuch zur histori-schen und vergleichenden Erzählforschung,ďalej EM) sa po viac ako polstoročí svojejexistencie úspešne skončil. Na túto počesťsúčasní i bývalí členovia pracoviska zorga-nizovali záverečnú konferenciu.

Počiatky projektu siahajú do roku 1955,keď nemecký bádateľ Kurt Ranke, v tom časena univerzite v Kieli, pripravil koncepciu en-cyklopédie. Jeho hlavnou myšlienkou bolomedzinárodné dielo, ktoré by zahŕňalo roz-právačskú tradíciu všetkých krajín sveta.Koncom 50. rokov 20. storočia vytvorilo sapracovisko EM pri univerzite v Göttingene,kam prešiel Kurt Ranke. Od roku 1980 bolopričlenené k Akadémii vied v Göttingene(Akademie der Wissenschaften zu Göttin-gen). Prvému dielu budúcej 15-zväzkovej en-cyklopédie predchádzali 20-ročné prípravy.V lete roku 1990, keď som po prvý raz navští-vila centrálu EM, mohla som sa na vlastnéoči presvedčiť, čo nemeckí kolegovia a kole-gyne rozumeli pod prípravami. V pivnici vily,kde pracovisko sídlilo, sa nachádzali rozsiah-le archívy, obsahujúce stohy materiálov: pre-klady súborov rozprávok a iných folklórnychžánrov z rôznych krajín sveta do nemčiny,kópie vedeckých štúdií, pripravené k jedno-tlivým heslám vo všetkých možných jazy-koch sveta a ďalšia pramenná i sekundárnaliteratúra. Pracovisko zaiste patrilo v časochpred elektronickou komunikáciou k najlep-ším klientom nemeckej pošty. Spolu so zmlu-vou o dielo autorky a autori hesiel dostali ajobjemný balíček so spomínanými kópiamipramennej a sekundárnej literatúry. Zaistenie všetkej, ale bola to veľká pomoc najmäv krajinách, v ktorých sa bádatelia ťažšie do-stali k zahraničnej odbornej spisbe.

Prvé heslo encyklopédie Aarne, AnttiAmatus vzniklo v roku 1975, prvý diel EMvyšiel 1977 a pred konferenciou 2015 sa ob-javil záverečný pätnásty diel obsahujúci in-dex, register a erráta. Účastníci podujatia takmohli obdivovať kompletnú encyklopédiuznámej svetlomodrej farby. Ide o úctyhodnývedecký počin, na ktorom spolupracovalookolo 1000 autorov z 80 krajín sveta, ktorívytvorili 4000 hesiel, zahrňujúcich výsledkybádania vo folkloristike a príbuzných discip -línach za posledných 200 rokov. Heslá v en-cyklopédii sú štvorakého druhu. Po prvé, súto články o teóriách, metódach, žánrových,štýlových a štrukturálnych otázkach výsku-mu ľudovej prózy, po druhé, monografickéspracovania rozprávačských typov a motí-vov, po tretie, biografie významných bá -dateľov, zberateľov a autorov základnýchpramenných diel, po štvrté, prehľady o ná-rodných a regionálnych výskumoch ľudovejrozprávačskej tradície.

Medzinárodnú konferenciu Homo Nar -rans. Človek a jeho svet v rozprávaniach(Hommo narrans. Der Mensch und seineWelt in Erzählungen/ Humans and theirWorld as Represented in Narrative) slávnost-ne otvoril 25. 11. 2015 popoludní Hans-JörgUther, bývalý dlhoročný člen redakcie EM.Vedeckému programu predchádzali príhovo-ry členov predsedníctva akadémie a zástup-kyne vydavateľstva Walter de Gruyter, v kto-rom EM vychádzala. Vydavateľstvo oznámilo,že v druhej polovici roka 2016 chce sprístup-niť digitálnu verziu encyklopédie, ktorá budesíce v nemeckom jazyku, ale jazyk používa-teľskej stránky bude i v angličtine. Objavilasa aj úvaha o preklade diela do angličtiny, čovšak – ako zástupkyňa vydavateľstva ihneďozrejmila – by vyžadovalo dodatočne mimo-riadne finančné i ľudské zdroje.

Nasledovalo vystúpenie Rolfa WilhelmaBrednicha (emeritný profesor Univerzity voWellingtone, Nový Zéland), hlavného redak-tora posledných zväzkov, ktorý sumarizoval

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA HOMO NARRANSPRI PRÍLEŽITOSTI SKONČENIA PROJEKTU ENCYKLOPÉDIA ROZPRÁVKY(25. – 26. november 2015, Göttingen, Nemecko)


históriu vedeckých zámerov encyklopédiea jej výsledkov. Rovnako sa venoval aj kaž-dodenným dejinám projektu: práci redakto-rov, ich vzťahom s autormi hesiel po celomsvete a s vydavateľstvom. Vtipne glosovalrôzne jazykové a kultúrne pasce, s ktorýmisa museli redaktori vysporiadať, aby zabez-pečili jednotný štýl i rovnakú odbornú úro-veň textov v encyklopédii. Ako jedna z au-toriek hesiel pre EM môžem konštatovať, žeeditorská práca redaktorov bola zakaždýmvysoko profesionálna, precízna, založená navedeckej erudícii i obdivuhodných znalos-tiach cudzích jazykoch.

Odborný program konferencie tvorilo vystúpenie ôsmich vybraných referentovv nemčine alebo angličtine. Na jednej straneorganizátori podujatia chceli predstaviť novétrendy v metódach a v témach výskumu roz-právačskej tradície. Na druhej strane refe-renti rozoberali projekt EM a jeho výsledkyv rôznych súvislostiach.

Prvý rečník Harm-Peer Zimmermannz Ústavu sociálnej antropológie a empirickejkultúrnej vedy Univerzity v Zürichu sa za-oberal kardinálnou otázkou všetkých ency-klopédií. Ako možno optimálne zachovať in-formačnú komplexnosť hesiel a zároveň sazmestiť do úsporného rozsahu textov? Po-

rovnával úsilie francúzskych encyklopedis-tov, konkrétne Denisa Diderota (polovica 17.storočia), snahy Wilhelma a Jakoba Grim-movcov, autorov Deutsches Wörterbuch (Ne-mecký slovník) z polovice 19. storočia, a zá-mery EM. Upriamil pozornosť na kultúrnua estetickú podmienenosť argumentov, ktorésa používali pri koncipovaní encyklopédií.

Jack Zipes z Centra pre germánske a eu-rópske štúdia na Univerzite v Minnesote,USA, sa venoval opäť bratom Grimmovcom,ich zberateľskej akcii ľudovej prózy a poéziezo začiatku 19. storočia. Ukázal, v čom sapodľa jeho názoru EM ako medzinárodnáa komparatívna encyklopédia posunulaoproti zámerom Grimmovcov, ktorých hlav-ným cieľom bol zber „germánskej“ tradície.Na konci prvého dňa organizátori predplnou sálou účastníkov milým, bezprostred-ným spôsobom gratulovali Rolfovi Wilhel-movi Brednichovi k 80. narodeninám a sláv-nostne mu odovzdali posledný, pätnásty dielencyklopédie.

Druhý deň konferencie 26. 11. 2015 otvorilDonald Haase z Katedry klasických a moder-ných jazykov, literatúry a kultúry na WayaneState University v Detroite, USA. V prvej častivystúpenia komentoval heslá v EM zameranéna teoretickú a metodologickú oblasť. Výzvy

Účastníci konferencie Homo narrans v Göttingene. Foto: Jan Luffer


pre slovesnú folkloristiku v súčasnosti videlnajmä v štúdiu rozprávačskej tradície vovzťahu k rodovým a mediálnym štúdiám.Marco Frenschkowski z Ústavu výskumu Nového zákona na Univerzite v Lipsku za-meral pozornosť na presahy medzi folkloris-tikou a religionistikou. Jeho vystúpenie vy-volalo zaslúženú pozornosť. Referát BrigittyBönisch-Brednich z Ústavu pre sociálnea kultúrne štúdiá na Univerzite vo Welling-tone, Nový Zéland sa venoval metodologic-kým otázkam, ako možno využiť naratívnuanalýzu vo výskume rozprávačskej tradície,špeciálne v žánri rozprávanie zo života. Do-poludnie druhého dňa uzavrel Mensah We-kenon Takponto, folklorista na Filozofickejfakulte Univerzite Abomey-Calavi v Cotonou,Benin, príspevkom o súčasných zberoch roz-právačskej tradície v západnej Afrike a o jejzmenách pod vplyvom modernizácie.

Podujatie pokračovalo popoludní vystú-pením Carla Lindahla z Katedry anglistikyna Univerzite v Houstone. Referent priblížilvýsledky svojho nedávneho aplikovanéhoprojektu. Po hurikáne Katrina vytvoril cen-trum, kde sa stretali ľudia, ktorí prežili ničivétornádo a mohli sa podeliť o svoje zážitky.Rozprávania zbierali obyvatelia medzi se-

bou, čím sa upevňovali staré a vytvárali novépriateľstvá. Zároveň si návštevníci centra na-vzájom pomohli vyrovnať sa s traumatizu-júcimi skúsenosťami. Nasledoval referátMirjam Mencej, z Katedry etnológie a kul-túrnej antropológie na Univerzite v Ľubľane.Venovala sa výskumu súčasných rozprávanío čaroch a čarodejniciach vo východnom re-gióne Slovinska, pričom sledovala napojeniatýchto rozprávaní na tradičný, „racionalis-tický“, New Age a rímskokatolícky diskurz.Špeciálne sa zamerala na sledovanie sociál-nych noriem a ich porušenie v súvislostis čarami. Vedecký program podujatia uza-vrela Luisa Rubini Messerli z Katedry ger-manistiky Univerzity v Zürichu. Obrátila po-zornosť na výskum výmeny látok a motívovmedzi krásnou a ľudovou literatúrou. Na prí-klade motívu „nemecké strašidlo“ sledovalavýpožičky medzi talianskou, francúzskoua nemeckou literatúrou v 17. a 18. storočí.

Konferencia Homo narrans pritiahla podľainformácií organizátorov do pekných prie-storov univerzitnej knižnice v Göttingene vy-še 180 účastníkov z Európy i zámoria. Tri ge-nerácie prispievateľov do EM a záujemcoviao výskum rozprávačstva a slovesnej tradíciesa stretli, aby oslávili úspešné skončenie me-dzinárodného projektu. Usporiadatelia pri-tom špeciálne pozvali a finančne podporiliúčasť niekoľkých desiatok autorov EM. I jaďakujem kolegom a kolegyniam z EM za lás -kavé pozvanie na hodnotné podujatie.

Pracovisko Encyklopédie rozprávky skon -čilo svoju činnosť posledným dňom roka2015. Väčšina redaktorov EM zánikom pro-jektu prešla alebo zakrátko prejde do dô-chodku. Mladšie kolegyne a kolegovia si musia hľadať iné pracovisko. Obsiahla špe-cializovaná knižnica, ktorú centrála EM zoz-bierala od konca 50. rokov 20. storočia posúčasnosť, je uložená v univerzitnej knižniciv Göttingene ako samostatný fond. Jednaéra práce v oblasti historického a porovná-vacieho štúdia slovesného folklóru sa s úspe-chom skončila. Slovesná folkloristika môžepokračovať v nových výskumoch. Má k dis-pozícii obsiahle medzinárodné výsledky, naktorých môže stavať.

GABRIELA KILIÁNOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

Referuje Brigitte Bönisch-Brednich z Univerzityvo Wellingtone, Nový Zéland. Foto: Jan Luffer


Koncom novembra sa v Trnave na pôde Uni-verzity Cyrila a Metoda zišli etnológovia navedeckej konferencii s jednoduchým názomMesto, zahŕňajúcim však bohatý obsah a ši-roké spektrum frekventovaných otázok etnológie, čo nakoniec potvrdilo samotnérokovanie. Katedra etnológie a mimoeuróp-skych štúdií UCM v Trnave, Národopisnáspoločnosť Slovenska SAV a Katedra sociál-nych štúdií a etnológie FF UMB v BanskejBystrici, ktoré boli organizátormi konferen-cie, vytýčili široký priestor pre naplnenie té-my prostredníctvom jednotlivých tematic-kých okruhov. Pôvodný zámer jednodňovejkonferencie sa tak záujmom prednášajúcichrozšíril do dvoch vedecky plodných rokova-cích dní.

Etnologická obec rada uvítala tému, kto-rou organizátori chceli akcentovať narasta-júci záujem odbornej verejnosti z donedáv-na centrálneho záujmu rurálneho prostrediana urbánne, s množstvom aktuálnych prob -lémov etnológie, kultúrnej a sociálnej antro-pológie, ktoré prináša najnovší vývoj. O rôz-norodosti problematiky svedčia aj viaceréokruhy tém, na ktorých základe organizátorizostavili jednotlivé bloky rokovania.

V úvodnej časti sa vo vstupnom referáteJolana Darulová zaoberala problematikou„Koncepcie trvalo udržateľného mesta“, pri-čom predostrela a dôsledne rozpracovalaviacero teoretických gnóm v širších etnokul-túrnych väzbách. Problematikou „Skúmaniasuburbánnej enklávy prostredníctvom an-tropologickej skúsenosti“ sa vo svojom prí-spevku zaoberal Matej Butko.

Otázka identity rezonovala z rôznychperspektív v nasledujúcich troch príspev-koch. Zdena Krišková na príklade mestaPop rad sledovala kultúrno-historické cha-rakteristiky jednotlivých mestských častí,pôvodne samostatných mestečiek s vlastnouhistóriou, a ich dosah v procese budovaniaidentity obyvateľov mesta v súčasnom spo-ločnom vývoji.

V príspevku „Pamäť mesta Topoľčany“ sajeho autorka Barbora Bartová sústredila na

protižidovský ,,topoľčiansky pogrom“ a jehoodraz vo vzťahu dosiaľ žijúcich židovskýchrodákov k tomuto mestu po tragédiách, kto-ré ním otriasli. Petra Koláriková zas ponúklazaujímavú sondu do života mesta Tronheim,pričom sa bližšie venovala otázke sociálneja kultúrnej diverzity ako výsledku migrač-ných procesov.

Druhý blok príspevkov ponúkol účastní-kom rokovania veľmi zaujímavý pohľad namesto z rôznych aspektov. Na „Význam kul-túrnych inštitúcií pre mesto“ poukázala Gab -riela Smeřičková. Na príklade Slováckehomuzea v Uherskom Hradišti dokumentovalamožnosti, ktorými najmä pamäťové inštitú-cie môžu uchovávaním a sprostredkovanímvývojových dokladov verejnosti napomáhaťbudovanie, či umocnenie pozitívneho vzťa-hu obyvateľov k svojmu mestu. Špecifickýmponorom do problematiky mesta aj vo vzťa-hu k múzeu boli „Architektonicko–urbanis-tické zmeny vybraného mesta prezentovanéprostredníctvom súčasných výstavných ex-ponátov vo virtuálnej podobe“ v podaní Ladislava Župčána. Autor sa zameral na do-kumentáciu kyberkultúry vo vzťahu múzeaa architektonicko–urbanistických premienmesta. Poukázal na zmysel nového fenomé-nu doby (virtuálnu realitu a kyberpriestor)z hľadiska existujúcich exponátov a výstav-níckej činnosti vo virtuálnom prostredí.

Naproti technicko-informačným väzbámnevšedné interdisciplinárne kontexty mestaponúkol vo svojom príspevku „Mesto očamiexpresionizmu“ Ján Demiščák nahliadnutímdo duše mesta citlivým pohľadom umelcav jeho intímnych prežitkoch. „Jazykový ob-raz mesta“ zas predostrel Miroslav Kazíkv mierne lingvistickom nádychu. Príspevokpriniesol analýzu lexémy mesto v slovenčine,ako aj niektorých slovanských jazykoch. Vší-mal si jeho etymológiu, významy, slovné spo-jenia, frazeologizmy a mesto ako symbol.

Vzájomné korelácie organizmu mestaa jeho obyvateľov priniesol ďalší rokovacíblok rovnako z viacerých perspektív. Vystú-pila v ňom Katarína Koštialová s príspevkom

VEDECKÁ KONFERENCIA MESTO V TRNAVE(26. november 2015, Trnava)


„Sídliskové premeny. O dočasnom pobytesovietskych vojsk v malom meste“. Siahlapo vysoko citlivej téme z obdobia po r. 1968v meste Zvolen, ktoré bolo na Slovensku cen-trom života rodín sovietskych vojakov počasich okupačného pobytu na našom území.V príspevku poodhalila viaceré sociokultúr-ne prejavy ako aj materiálne podmienky tej-to „nedotknuteľnej“ pevne zomknutej ko-munity a ich dôsledky najmä vo vzťahus domácim obyvateľstvom.

Juraj Janto na tému sídlisk nadviazalv príspevku „Mestské obytné súbory – so-ciálne vzťahy a verejný priestor“. V historic-kom prehľade rezidenčných štvrtí si všímalnajmä bývanie pre nižšie a stredné vrstvyobyvateľov a po druhej svetovej vojne vzniksídlisk. Na konkrétnych príkladoch sídliskv Bratislave a Pezinku dokumentoval formo-vanie sociálnych vzťahov, ich úroveň a ča-sopriestorové súvislosti. Zaoberal sa tiež sú-časnou situáciou a možnosťami sociálnehokapitálu pri revitalizácii rezidenčných štvrtí.

Generačnú problematiku, jej vývoj a zme-ny v procese vzájomnej väzby obyvateľova mesta sledovala zasa Veronika Michvocí-ková, ktorá položila pod drobnohľad „Zá-ujem mladých ľudí o komunálnu politiku“.Úplne špecifickú oblasť si vybrala DanielaKušnierová v príspevku „Základné princípyformovania vzťahu futbalových priaznivcovk mestu (na príklade mesta Trnava)“. Po-ukázala tu na niektoré zdanlivo sekundárneaspekty v zložitom procese budovania so-ciokultúrnych väzieb.

K prioritným témam súčasného globál-neho vývoja ľudského spoločenstva patrístav našej planéty a možnosti udržateľnostiživota na nej. Jeden z tematických okruhovkonferencie bol venovaný práve problema-tike ekologických aktivít, ich dosahov a vply-vov v prostredí mesta. Táto téma rezonovalaaj v príspevku Magdalény Paríkovej „Adop-tuj si kochlík“, v ktorom autorka sledovaladobrovoľnícke aktivity pri starostlivostio zeleň, a to v blízkosti obytných sídel a od-dychových zón v centre, ale aj okrajových,či sídliskových komplexoch v Bratislave. Tie-to aktivity pritom vnímala v kontexte sociál-nych aktivít a sietí diverzifikovaného urbán-neho spoločenstva, vytvárania konkrétnychpriestorov ponúkajúcich príležitosť na ko-munikáciu obyvateľov.

Téma komunitných záhrad dominovalavo vystúpení Zity Škovierovej i Zuzany Gier-tlovej. Prvá z nich sledovala tento modernýprvok, ktorý sa v prostredí našich miest veľ-mi rýchlo udomácňuje, ako novú formuzdružovania a dobrovoľníctva obyvateľov.V druhom príspevku autorka predstavila ko-munitnú záhradu ako jednotku integráciev mestskom prostredí.

Do tohto tematického okruhu možno za-radiť aj vystúpenie Viery Feglovej, ktorá v prí-spevku s názvom „Agrikultúra v meste“ sle-dovala Horský park v Bratislave ako jedenz charakteristických prírodných prvkov „sta-rej Bratislavy“ a jeho vývoj a zmeny do sú-časnosti so zreteľom na kultúrotvorné a so-ciálne korelácie.

Posledný príspevok prvého dňa konferen-cie bol zameraný na prácu v sociálne a eko-nomicky vylúčenej lokalite (na príklademesta Trnava). Jej autor Juraj Štofej predsta-vil prácu s komunitou rómskych detí v Trna-ve, s jej úskaliami i úspechmi v podmien-kach mesta, i vo vzájomných vzťahochmesta a samotnej rómskej komunity, čo do-kumentoval vlastnými skúsenosťami v tejtoaktivite, ako i živou ukážkou vystúpeniarómskych detí.

Druhý deň rokovania naplnili referujúciz domácej pôdy Univerzity Cyrila a Metodav Trnave. Zaujímavý komplexný tematickýblok venovali Kopánke ako špecifickej častiTrnavy, sekundárne osídľovanej obyvateľmipresídlenými z Oravskej priehrady.

Martin Priečko predstavil „Kopánku v 20.storočí na katastrálnych mapách“. KlaudiaMišovičová vystúpila s príspevkom „Presíd-lenci z Oravskej priehrady“, Katarína Slo -bodová – Nováková ponúkla analýzu hos -podárskeho života v príspevku „Životnéstratégie presídlencov v prvých rokoch popríchode do Trnavy“. Problematiku v etnic-kých, kultúrno-sociálnych a hospodárskychkoreláciách rozpracovali aj následné vystú-penia Martiny Bocánovej, v príspevku „Chu-doba a dobročinnosť“, i Silvie Letavajovej,ktorá sa zas venovala „Zmenám rodiny (jejmodelov a väzieb) v dôsledku riadenej ru-rálno–urbánnej relokácie“.

Pozitívom konferencie bolo aj stretnutieviacerých generácií odborníkov s prínosnoukonštruktívnou komparáciou viacerých po-hľadov. Svojím obsahom načrela do viace-


Dňa 10. 12. 2015 sa na Katedre etnológiea mimoeurópskych štúdií Filozofickej fakul-ty UCM v Trnave konalo celoslovenské koloŠtudentskej vedeckej odbornej činnosti, naktorom sa zišli zástupcovia troch etnologic-kých katedier pôsobiacich na Slovensku.Študentov Katedry etnológie a folkloristikyFilozofickej fakulty UKF v Nitre sprevádzalaJana Ambrózová, Katedru etnológie a mu-zeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislavespolu so študentmi reprezentovala TatianaBužeková.

Po krátkom úvodnom príhovore zástupcuKatedry etnológie a mimoeurópskych štúdiía zároveň organizátora podujatia Mateja Ka-ráska sa ujala slova dekanka fakulty KatarínaSlobodová Nováková, ktorá privítala všet-kých účastníkov a zároveň vyjadrila ľútosťnad neprítomnosťou stáleho účastníkaŠVOČ Mojmíra Benžu zo zdravotných dôvo-dov. Odovzdala prítomným jeho pozdrava zároveň požiadala porotu, aby okrem trochsúťažných miest určili aj jedného študentas najlepším príspevkom, ktorý si podľa ichnázoru zaslúži ocenenie Mojmíra Benžuspojené s finančnou odmenou.

Ako prvý vystúpil študent Katedry etno-lógie a folkloristky Patrik Rago, ktorý vo svo-jom príspevku Fungovanie tradičného odevuv súčasnom vidieckom prostredí (na príkladeobce Selenča v Srbsku) okrem iného demon -štroval osobný vzťah k prezentovanej téme,pretože sa sám venuje výrobe a zbieraniu

prezentovaného odevu. Príspevok bol do-plnený množstvom fotografií.

Práca študentky Katedry etnológie a mu-zeológie Sone Jambrichovej Súčasné štýlyodievaní vysokoškolákov bola dobre prezen-tovaná, čo však zatienila skutočnosť, že témanepriniesla žiadne zásadné výsledky v skú-manej oblasti.

V ďalšom príspevku sa predstavil zástup-ca domácej katedry Peter Badáň s príspev-kom Príčiny depopulácie v obci Veľké Borové.Veľmi dobre spracovaná téma sa v rámci dis -kusie nevyhla drobnej kritike za niektoré ne-vhodne zvolené výrazy.

Nasledovala práca Svadobné obchôdzkyneviest v obci Stankovany od 90. rokov 20.storočia študentky Katedry etnológie a folk -loristiky Miroslavy Ivanovej. Jej spracovanietémy o existencii zvyku svadobných obchô-dzok, ktorý bol považovaný za zaniknutý,zaujalo všetkých účastníkov tohtoročnéhopodujatia.

Po prestávke nasledoval príspevok Alter-natívne formy kresťanskej spirituality: napríklade modlitebnej kampane, s ktorýmprišla Veronika Nazarejová, študentka Ka-tedry etnológie a muzeológie. V rámci sta-novenej oblasti poukázala na základné cha-rakteristiky náboženského života s dôrazomna modlitebnú kampaň.

V príspevku Fenomén „coming outu“ akoindikátor hodnôt súčasnej slovenskej spoloč-nosti zverejnila výsledky svojho výskumu

rých okruhov aktuálnych tém súčasnéhomesta v kontextoch etnológie a kultúrnej,čiastočne i sociálnej antropológie. Pre dneš-ný politicko-ekonomický a hospodársko-spoločenský vývoj nielen vo vnútri krajín,ale aj na medzinárodnej úrovni je príznačnárastúca nástojčivosť otvárania týchto téma potreba ich analýzou hľadať alternatívy rie-

šenia etnických a sociálnokultúrnych proce -sov pre udržateľný rozvoj ľudskej spoloč-nosti. Mestá ako komplexné organizmyv tomto procese zohrávajú významnú úlohu.

ZDENA KRIŠKOVÁ,Katedra sociálnych štúdií a etnológie

FF UMB v Banskej Bystrici

CELOSLOVENSKÉ KOLO ŠTUDENTSKEJ VEDECKEJODBORNEJ ČINNOSTI NA KATEDRE ETNOLÓGIE A MIMOEURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ FF UCM V TRNAVE(10. december 2015, Trnava)


študentka hostiteľskej Katedry etnológiea mimoeurópskych štúdií Lucia Bistárová.Výborne prezentovaná téma bola zameranána pomerne citlivú tému odhaľovania sexu-álnej orientácie. Autorka načrtla históriu,ako aj rozvoj uvedeného fenoménu, pričompoukázala najmä na prepojenosť a podmie-nenosť jeho vzniku s dôrazom na významteórie sociálneho poľa, koncepcie habitu,ako aj vplyv sociálneho a kultúrneho kapi-tálu.

Po krátkej diskusii sa predstavila študent-ka Katedry etnológie a folkloristiky SimonaJaššová s prácou na tému Stužková slávnosťna začiatku 21. storočia (na príklade mestaŽilina). Autorka analyzovala tematiku stuž-kovej slávnosti v spomenutej lokalite a vý-sledky výskumu doplnila zaujímavým ob-razovým materiálom.

Príspevok Súčasná interpretácia nepovin-ných aktivít Socialistického zväzu mládežeprezentovala študentka Katedry etnológiea muzeológie Lea Daňková, ktorá poukázalana vnímanie fenoménu moci a jej prenikaniedo jednotlivých fáz života, ako aj na to, akosa vplyv moci odrážal v možnostiach a spô-soboch realizovania širokého spektra aktivítv rámci Socialistického zväzu mládeže.

Záverečným príspevkom Súčasný stav výroby keramiky v Modre a jej možnosti re-vitalizácie priblížila uvedenú oblasť LuciaPiešová, študentka Katedry etnológie a mi-moeurópskych štúdií. Autorka kládla dôrazna spôsoby výroby keramiky v minulosti,inšpirované predovšetkým ľudovou kultú-rou, ako aj načrtnutie vplyvu globalizáciev súčasnom modernom umení.

Práce posudzovala porota v zložení: Ma-

tej Karásek (Katedra etnológie a mimoeu-rópskych štúdií FF UCM v Trnave), Jana Am-brózová (Katedra etnológie a folkloristikyFF UKF v Nitre), Tatiana Bužeková (Katedraetnológie a muzeológie FF UK v Bratislave),Veronika Michvocíková (Katedra etnológiea mimoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave)a Michal Uhrín (Katedra etnológie a muzeo-lógie FF UK v Bratislave). Po posúdení ob-sahovej stránky, tematického zamerania, odborného spracovania, ako aj spôsobu pre-zentácie príspevkov bolo prvé miesto ude-lené Lucii Bistárovej z Katedry etnológiea mimoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave.Na druhom mieste sa umiestnila Lea Daň-ková z Katedry etnológie a muzeológie FFUK v Bratislave. Tretie miesto obsadil PeterBadáň z Katedry etnológie a mimoeuróp-skych štúdií FF UCM v Trnave. Cenu Mojmí-ra Benžu získala Miroslava Ivanová z Kated-ry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.

Celoslovenské kolo Študentskej vedeckejodbornej činnosti na Katedre etnológie a mi-moeurópskych štúdií FF UCM v Trnave pri-nieslo mnoho zaujímavých momentov: vý-borné prezentácie, kvalitne spracovanépríspevky, ako aj diskusiu, ktorá pomôžeštudentom v ďalšej práci na projektoch. Pre-zentácia príspevkov pred publikom im záro -veň poskytuje možnosť rozvoja a porovnaniavlastných schopností v oblasti vedeckový-skumnej činnosti.

VERONIKA MICHVOCÍKOVÁ, DANIELA KUŠNIEROVÁ,

Katedra etnológie a mimoeurópskychštúdií Filozofickej fakulty UCM v Trnave

Na tohtoročnom zasadnutí Medzivládnehovýboru Dohovoru 2003 v zložení Afganis-tan, Alžírsko, Belgicko, Brazília, Bulharsko,Kongo, Pobrežie Slonoviny, Egypt, Etiópia,Grécko, Maďarsko, India, Kirgizsko, Lotyš -

sko, Mongolsko, Namíbia, Nigéria, Peru, Kó-rejská republika, Svätá Lucia, Tunis, Turec-ko, Uganda a Uruguaj sa zúčastnilo asi 500delegátov zo 100 krajín, ktoré ratifikovali Dohovor. Zasadnutiu predsedala Trudie

10. ZASADNUTIE MEDZIVLÁDNEHO VÝBORU DOHOVORU O OCHRANE NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVAUNESCO (30. november – 4. december 2015,Windhoek, Namíbia)


Amulunguová, veľvyslankyňa Namíbie priUNESCO.

Za Slovenskú republiku sa ho zúčastnilDoc. Juraj Hamar, CSc., riaditeľ SĽUK-ua Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, Mgr.Barbora Morongová, Mgr. Milan Rusko,PhD. z Ústavu informatiky SAV, predstaviteľkomunity gajdošov na Slovensku a expertna problematiku gajdošskej kultúry, a ex-pertka z Ústavu etnológie SAV Mgr. ĽubicaVoľanská, PhD.

Výbor – ako každý rok – riešil agendu spo-jenú s jednotlivými nástrojmi Dohovoru2003: Zoznam nehmotného kultúrneho de-dičstva, ktoré si vyžaduje naliehavú ochra-nu, Reprezentatívny zoznam nehmotnéhokultúrneho dedičstva ľudstva, Zoznam prog -ramov, projektov a aktivít, ktoré najlepšieodrážajú zásady a ciele Dohovoru o ochranenehmotného kultúrneho dedičstva, ako ajMedzinárodnú pomoc z Fondu pre ochranunehmotného kultúrneho dedičstva, o ktorejrozhoduje Výbor (alebo jeho kancelária, akide o hodnoty nižšie ako 25 000 USD) a ktoráje určená najmä krajinám majoritného sveta.

V tomto roku a cykle hodnotení sa zmenilspôsob hodnotenia zápisov do všetkýchZoznamov, na základe rozhodnutia o do-datku k Operačným smerniciam Dohovoru2003 na 5. zasadnutí valného zhromaždeniaštátov v júni 2014 bolo prijaté rozhodnutie,ktorým sa založil nový orgán s názvom Hod-notiaci orgán (Evaluation Body) zloženýz nezávislých expertov a členov mimovlád-nych organizácií. Výbor sa potom rozhodo-val zaužívaným spôsobom: niekedy voľbou,zväčša však konsenzom, rozhodnutie v spor -ných prípadoch padlo zväčša po diskusii.

Počas 10. zasadnutia Medzivládneho vý-boru bolo do Zoznamu nehmotného kultúr-neho dedičstva, ktoré si vyžaduje naliehavúochranu, nominovaných šesť prvkov. Zo -znam pomáha štátom mobilizovať medziná-rodnú spoluprácu a podporu pri zachová -vaní kultúrneho dedičstva, samozrejme vkooperácii so samotnými spoločenstvami,ktoré sú jeho nositeľmi. Zapísaných bolo na-pokon päť prvkov: Rituál tíšenia tiav (Mon-golsko), Glasoečko, mužský dvojhlasnýspev z Dolného Pologu (FYROM), Ústna tra-dícia Koogere skupín Basongora, Banyabin-di a Batooro (Uganda), Výroba kravskýchzvoncov (Portugalsko), Tradičná hudba Val-

lenato z magdalenského regiónu (Kolum-bia).

V súčasnosti je tak v Zozname zapísa-ných 43 prvkov (pozri http://www.unesco.org/culture/ich/en/lists?display=default&text=&inscription=0&country=0&multina-tional=3&type=00003&domain=0&di-splay1=inscriptionID.

Všetky štáty (okrem jedného – Botswa-ny), ktorých prvky nedostali odporúčaniena zápis, svoje nominácie stiahli, na zasad-nutí sa preberal len nominačný spis (Bots-wana), čo bolo pomerne nezvyčajné. Vo väč-šine takýchto prípadov totiž štáty voliapostup stiahnutia nominácie alebo zabez-pečenie dostatočnej podpory zo strany člen-ských krajín Výboru (lobbing), aby sa ichnominácia otvorila a počas diskusie napo-kon Výbor mohol zmeniť názor a prvok doZoznamu zapísať alebo aspoň vrátiť na pre-pracovanie. Keďže delegácia z Botswany ne-bola na tohtoročnom zasadnutí Výboru vô-bec prítomná, je len ťažko možné dešifrovaťtento postup.

O podporu vyššiu ako 25 000 dolárov(preto bolo v týchto prípadoch potrebné roz-hodnutie Výboru) žiadali dve nominácie,ktoré boli v základných charakteristikáchveľmi podobné (pozri http:// www.unes-co.org/ culture/ich/en/10c-international-assistance-requests-00801). Pokiaľ prvá žia-dosť – Uchovávanie prísloví a rozprávoketník Nkhonde, Tumbuka a Chewa (Malawi)podporu nedostala, druhá – Uchovávanietroch mužských prechodových rituálov ma-sajskej komunity – Enkipaata, Eunoto a Ol-ng’esherr, bola úspešná.

Pri pohľade na ďalší z nástrojov Dohovorutreba skonštatovať, že do Zoznamu progra-mov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie od-rážajú zásady a ciele Dohovoru o ochranenehmotného kultúrneho dedičstva, neboliv tomto cykle nominované žiadne aktivity,v súčasnosti sa nachádza 12 programov/ak-tivít (http://www.unesco.org/culture/ ich/en/lists?display=default&text=&inscripti-on=0&country=0&multinational=3&type=00005&domain=0&display1=inscriptionID).

Posledným nástrojom dohovoru je Repre-zentatívny zoznam nehmotného kultúrne-ho dedičstva ľudstva. Jeho úlohou je zvyšo-vanie povedomia o nehmotnom kultúrnomdedičstve a zabezpečenie ocenenia tradícií


a know-how jednotlivých spoločenstiev, kto-ré odrážajú kultúrnu rozmanitosť. V súčas-nosti sa na Reprezentatívnom zozname na-chádza 336 prvkov (pozri http://www.unesco.org/culture/ich/en/lists?display=default&text=&inscription=0&country=0&multinational=3&type=00002&domain=0&di-splay1=inscriptionID).

Výbor sa v tomto roku zaoberal 35 nomi-načnými spismi, z nich 19 bolo odporuče-ných na zápis, 15 na vrátenie štátom na na-sledovné dopracovanie a jeden prvok nebolodporučený na zápis. Bol to prvok Tradičnáprodukcia kranjskej klobásy (Slovinsko),keď že Hodnotiaci orgán uviedol, že nie jesplnené kritérium č. 1, teda prvok, tak akoje prezentovaný v spise, nepovažujú za sú-časť nehmotného kultúrneho dedičstva. Slo-vinská republika sa rozhodla prvok stiahnuť,jej delegácia sa napokon 10. zasadnutia Vý-boru ani nezúčastnila. Po úspešnom lobingubolo napokon zapísaných 23 prvkov: Sbuâ,každoročná púť do záwija v Sidi El Hadj Bel-kacem v Gourara (Alžír), Letný festival oh-ňov v Pyrenejách (Andora, Španielsko, Fran-cúzsko), Filete porte~no, tradičná technikamaľby v Buenos Aires (Argentína), Klasickýspôsob jazdenia a španielska jazdecká školavo Viedni (Rakúsko), Remeslo – spracovaniemedi v Lahij (Azerbajdžan), Sviatok Surovav regióne Pernik (Bulharsko), Rituály a hryspojené s preťahovaním lana (Kambodža,Filipíny, Kórejská republika, Vietnam), Tra-dícia výroby kimči v KĽDR (KĽDR), Fichee-Chambalaalla, novoročný sviatok ľudu Sida-ma (Etiópia), Umenie spracovania mramoruna ostrove Tinos (Grécko), Tri druhy tradič-ného tanca na Bali (Indonézia), Aitysh/Ai-tys, umenie improvizácie (Kazachstan, Kir-gizsko), Oshituthi shomagongo, festivalovocia marula (Namíbia), Tanec wititi z údo-lia Colca (Peru), Mládenecké tance (Ru-munsko), Alardah Alnajdiyah, tanec, bub-novanie a poézia v Saudskej Arábii (SaudskáArábia), Gajdošská kultúra (Slovensko),Umenie epického spevu Gorogly (Turk-ménsko), Al-Razfa, tradičné umenie (Spo-jené arabské emiráty, Omán), Madžlis, kul-túrny a spoločenský priestor (Spojenéarabské emiráty, Saudská Arábia; Omán; Ka-tar), Tradičné znalosti a technológie spojenés pestovaním a spracovaním rastliny curagua(Venezuela), Marimbová hudba, tradičné

piesne a tance z tichomorského pobrežiajužnej Kolumbie a provincie Esmeraldasv Ekvádore (Kolumbia, Ekvádor).

Spolu 11 prvkov bolo vrátených na pre-pracovanie: Attan (Afganistan), Kočari, tra-dičný skupinový tanec (Arménsko), Jatra,tradičné divadelné umenie (Bangladéš), dre-vorezba v Konjici (Bosna a Hercegovina),Kultúrne praktiky spojené s 1. marcom (FY-ROM, Moldavsko, Bulharsko), Son (Domi-nikánska republika), Oslava „Pardónun“ pá-peža Celestína V. (Taliansko), Kok-boru,tradičná hra na koňoch (Kirgizsko), Eyo, fes-tival masiek (Nigéria), Umenie spojené s vý-šivkou Chakan v Kulobe (Tadžikistan), Lo-zenie po lane (Uzbekistan).

Znenie rozhodnutia Medzivládneho vý-boru ohľadne prvku Gajdošská kultúra:

Gajdošská kultúra predstavuje súhrn(komplex) prejavov a znalostí spojenýchs gajdami a ich použitím, vrátane hudobné-ho repertoáru, štýlu a ornamentálnej vý-zdoby, piesní, tancov, výroby hudobnýchnástrojov, folklórnych zvykov a tradícií akoaj špecifických verbálnych prejavov. Feno-mén gajdošskej kultúry na Slovensku sa vyznačuje regionálnymi špecifikami preja-vujúcimi sa v detailoch techniky výrobya hrania, spôsoboch ladenia, bohatej orna-mentiky a znalostí, vrátane špecifickéhopiesňového a tanečného repertoáru. Hlav-nými nositeľmi prvku sú výrobcovia a hráčina gajdách, ako aj muzikanti, speváci a ta-nečníci pôsobiaci v skupinách, spolu s gaj-došmi. Väčšina atribútov gajdošskej kultú-ry patrí k výnimočným prejavom tradičnejkultúry Slovenska. Ich špecifiká – ako spô-sob výroby (použitie typov koží), estetickástránka nástroja (ďalšie prejavy lokálnehoľudového umenia), lokálny a individuálnyštýl interpretácie piesní, či samotný reper-toár – reflektujú tak kultúrne, ako aj prírod-né prostredie, v ktorom vznikali. Gajdošskákultúra je odovzdávaná z generácie na ge-neráciu v prostredí rodiny a spoločenstvai prostredníctvom formálneho a neformál-neho vzdelávania.

Medzivládny výbor rozhodol, že na zá-klade informácií obsiahnutých v nominač-nom spise prvok spĺňa kritériá:

K.1: Prejavy, znalosti a zručnosti spojenés gajdošstvom a gajdošskou kultúrou na Slo-vensku sú odovzdávané rôznymi formami


komunikácie – od tradičných spôsobov pria-mej komunikácie až po formálne vzdeláva-nie. Komunitu nositeľov tvoria gajdoši, vý-robcovia gájd, ale aj tanečníci, speváci,neformálne folklórne skupiny i organizova-né folklórne súbory, ako aj všetci milovnícigajdošskej hudby, v ktorých vyvoláva nos-talgiu a vedomie spoločného pôvodu ako al-ternatívu globalizačných tlakov súčasnosti;

K.2: Zápis prvku Gajdošská kultúra bymohol prispieť k zvýšeniu viditeľnosti a po-vedomia o celej skupine podobných prvkovnehmotného kultúrneho dedičstva, najmätakých, ktoré sa viažu s hrou na zriedkavéhudobné nástroje. Zároveň môže zápis pod-poriť výmenu informácií medzi nositeľmina národnej i medzinárodnej úrovni a zvýšiťpovedomie o vzťahu medzi pretrvávajúcimitradíciami, kreativitou a inováciami. Do po-predia sa tak dostáva otázka neustáleho tvo-rivého procesu ako podstaty nehmotnéhokultúrneho dedičstva vo všeobecnosti;

K.3: Navrhované opatrenia na ochranuprvku sú výsledkom intenzívnej spolupráceexpertov dvoch kľúčových organizácii gaj-došov a výrobcov gájd, sú vypracované dô-kladne, konkrétne a zohľadňujú koordináciuvšetkých zúčastnených strán; zahŕňajú roz-ličné aspekty ochrany a zvažujú aj možnériziká či neočakávané dôsledky zápisu;

K.4: Z nominačného spisu je jednoznačnezrejmé, že vznikol na základe spolupráce ši-

rokého spektra zúčastnených strán, ktorésúhlasili s nomináciou;

K.5: Prvok je súčasťou Reprezentatívnehozoznamu nehmotného kultúrneho dedič-stva Slovenska, ktorý bol založený v 2008pod gesciou Ministerstva kultúry.

V prípade nominácie, ktorá nemá žiadnepripomienky od Hodnotiaceho orgánu, jejschválenie malo prebehnúť bez väčšej dis -kusie. Maďarská republika, ako člen Výboru,sa však rozhodla konať iným spôsobom: 24.novembra 2015 rozoslala prostredníctvomoficiálnych delegácií štátov pri UNESCO kra-jinám, ktoré sú členmi Medzivládneho vý-boru, list a v ňom sa kriticky vyjadrila k od-bornej stránke spisov Rumunskej republiky– nominujúcej prvok Mládenecké tancea Slovenskej republiky nominujúcej prvokGajdošská kultúra. Zároveň v ňom vyjadrilapožiadavku, aby sa zápis prvkov nepovažo-val za exkluzívny. Napriek intenzívnym roz-hovorom delegácia Maďarskej republikypredniesla svoju žiadosť a naliehala, aby bo-la doplnená do rozhodnutia, Výbor však po-žadované zmeny neschválil.

Dôležitým dokumentom, ktorý Medzivlád-ny výbor prijal, bola príloha o etických princí-poch ochrany NKD: Ethical Principles for Sa-feguarding Intangible Cultural Heritage.

ĽUBICA VOĽANSKÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

Do Reprezentatívneho zoznamu nehmot-ného kultúrneho dedičstva Slovenska boliv januári tohto roku zapísané Modrotlača Horehronský viachlasný spev. Významnéocenenie získala aj Škola remesiel ÚĽUV-u.Počas slávnostného ceremoniálu, ktorý sakonal 28. 1. 2016 v Dvorane Ministerstva kul-túry SR, predkladatelia nominácií prevzaliosvedčenia o zápise z rúk ministra kultúrySR Mareka Maďariča. Podujatie zorganizova -lo Centrum pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u,hlavný realizátor procesu tvorby národných

zoznamov, v spolupráci s Ministerstvomkultúry SR. Svojou účasťou ho podporili od-borná verejnosť a zástupcovia médií.

Minister kultúry v úvodnom príhovoreakcentoval význam nehmotného kultúrne-ho dedičstva, ktoré spoluvytvára identitu ná-roda. Poďakoval sa nadšencom – amatéromi odborníkom, ktorí svojimi aktivitami pri-spievajú k uchovávaniu rozmanitých preja-vov tradičnej ľudovej kultúry.

Po ministrovom príhovore sa pozornosťzúčastnených upriamila na tri slovenské ele-

NOVÉ PRVKY V ZOZNAMOCH NEHMOTNÉHOKULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA


Ťažká muzika z Terchovej. Foto: © Michal Veselský, 2016.

Gajdoš Ľubomír Tatarka. Foto: © Michal Vesel-ský, 2016.

Fujarové trio z Kokavy nad Rimavicou. Foto: ©Michal Veselský, 2016.


menty, ktoré figurujú v Reprezentatívnomzozname nehmotného kultúrneho dedičstvaľudstva UNESCO: Fujara – hudobný nástroja jeho hudba (2005), Terchovská muzika(2013) a Gajdošská kultúra na Slovensku(2015).1 Moderátorské vstupy venované špe-cifikácii týchto prvkov striedali živé ukážky.Na pódiu sa predstavili fujaristi z Kokavynad Rimavicou, Ťažká muzika z Terchoveja gajdoš Ľubomír Tatarka. Juraj Hamar,predseda Rady ministra kultúry pre ochranunehmotného kultúrneho dedičstva a gene-rálny riaditeľ SĽUK-u, následne odovzdalcertifikát UNESCO o zapísaní Gajdošskejkultúry na Slovensku do svetového zozna-mu Milanovi Ruskovi, spoluautorovi nomi-načného spisu a členovi predstavenstva Ce-chu slovenských gajdošov.

Životaschopnosť modrotlačiarskej výrobyv slovenskom prostredí demonštrovala pre-hliadka šiat s príznačným názvom „Národnýkostým“ od módnej dizajnérky Jany Gaval-

covej. Autorka sa pri tvorbe kolekcie inšpi-rovala modrotlačou, ktorú skombinovalas modernou technikou kamienkovania hot-fix elementov. Generálna riaditeľka Ústrediaľudovej umeleckej výroby Dana Kľučárovádodala, že ochrana, podpora a rozvoj far-biarskej tradície je jednou z priorít ÚĽUV-u.

Speváci z horehronských obcí Pohorelá,Šumiac, Telgárt a Vernár priblížili prítom-ným ľudový viachlasný spev, ktorý je charak -teristický intenzívnymi hrdelnými prejavmis veľkou nosnosťou do diaľky a dobre poču-teľnými viachlasnými súzvukmi. „U nás satraduje, že človek sa rodí s piesňou, aj zo-miera s piesňou. Tento zápis by mal byť od-kazom pre tých, ktorí prídu po nás,“ uzavrelMarián Čupka z FS Šumiačan.

ÚĽUV organizuje od 90. rokov záujmovékurzy tradičných remesiel pre širokú verej-nosť pod názvom Škola remesiel ÚĽUV-u,v ktorej profesionálni lektori ročne vyškoliatakmer 600 záujemcov. Škola remesiel

Horehronskí speváci. Foto: © Michal Veselský, 2016.

1 V roku 2005 bol do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný Re-prezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva) zapísaný prvok Fujara – hudobný ná-stroj a jeho hudba. Od roku 2013 sa v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstvaľudstva nachádza Terchovská muzika, ku ktorej 2. 12. 2015 pribudla Gajdošská kultúra na Slovensku.


ÚĽUV-u sa ako prvá v histórii dostala do Zo -znamu najlepších spôsobov ochrany nehmot-ného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Ideo súpis mimoriadnych programov, projektova aktivít, ktoré príkladným spôsobom pod-porujú ochranu nehmotného kultúrnehodedičstva.

Slávnostný program zavŕšilo vyhlásenienovej výzvy na predkladanie nominácií nazápis do národných zoznamov, ktorá je otvo-rená do 2. 5. 2016, a recepcia, ktorá vytvorilapriestor na ďalšie diskusie a neformálne roz-hovory v priateľskej atmosfére.

MARTINA PADUŠŇÁKOVÁ,SĽUK

Pätnásty ročník interdisciplinárnej konfe-rencie Kvalitatívny prístup a metódy vo ve-dách o človeku sa zameral na otázky súvi-siace so zmenami v oblasti kvalitatívnehovýskumu za toto obdobie. Na konferenciiodzneli príspevky, ktoré v rozličnom kon-texte odpovedali na otázky o chápaní kvali-tatívneho výskumu, jeho kvalite a výstu-poch a výskumníkoch a výskumníčkachvenujúcich sa kvalitatívnemu výskumu.Konferenciu v dňoch 1. – 2. februára 2016organizovali spoločne Ústav výskumu so-ciálnej komunikácie SAV, Ústav experimen-tálnej psychológie SAV a Fakulta sociál-nych a ekonomických vied UK na pôdefakulty v Bratislave. Toto vedecké podujatiesa konalo na Slovensku po tretíkrát v rámcisiete česko-slovenských konferencií o kva-litatívnych metódach a prístupoch vo ve-dách o človeku.

Dvojdňová konferencia bola obsahovo sil-ne obsadená. Odzneli viaceré hlavné pred-nášky a ústne príspevky v rámci tematickyladených panelov, uskutočnili sa sympóziái praktické workshopy (program atlas a rôz-ne výskumné prístupy), ako aj okrúhle dis -kusné stoly. V programe bol aj priestor naprezentáciu posterov. Obsahovo sa jednot-livé príspevky líšili aj vzhľadom na rozlič -né disciplinárne zázemie prednášajúcicha vzhľadom na nabitý program sa počas dňasimultánne realizovali tri až štyri panely.

Už v prvý deň na konferencii odzneli rôz-ne témy, ktorých spoločným menovateľom

bola práve kvalitatívna metodika výskumu.Pozvané prednášky prvého dňa prezentovaliLadislav Timuľák (School of Psychology, Tri-nity College, Dublin) s prezentáciou Kvali-tatívna meta-analýza: Syntéza zistení z kva-litatívnych štúdií a Jana Plichtová (Katedrapsychológie, FF UK) s príspevkom Mätúcekonfúzie medzi experimentálnym a kvalita-tívnym skúmaním: Abdukcia a jej relevant-nosť. V tento deň zazneli aj ďalšie príspevky,ktoré predstavili výskum v oblasti vzdeláva-nia a pedagogickej praxe (tablety ako nástro-je vzdelávania, interakcia medzi učiteľmia žiakmi a iné), výskumu menšín a stigma-tizovaných skupín, výskum vo väzenskomprostredí, ale konala sa aj diskusia o kritic-kom pohľade na stav kvalitatívneho výsku-mu v psychológii.

Vzhľadom na skutočne nabitý programnebolo možné zachytiť všetky prednáškya príspevky. Za zmienku však určite stojísympózium Ako „merať“ stereotypy a pred-sudky? Kvantitatívne a kvalitatívne prístupy,ktoré viedli Barbora Lášticová a Andrej Fin-dor spolu s ďalšími diskutujúcimi. V rámcisympózia skvele problematizovali meraniestereotypov a predsudkov a otvorili viaceréotázky v tomto kontexte.

Druhý deň konferencie svojou pozvanouprednáškou, o tlaku na vedcov k masívnemupublikovaniu a jeho vplyve na kvalitu vyda-ných článkov a zistení, otvorili Aleš Neusara Magda Ada Johnová (Katedra pedagogickeja školskej psychológie, PF Ostravská univer-

XV. KVALITATÍVNY PRÍSTUP A METÓDY VO VEDÁCH O ČLOVEKU S PODNÁZVOM PÄTNÁSŤ ROKOV KVALITY? KRITICKÝ POHĽAD NA STAV KVALITATÍVNEHO VÝSKUMU(1. – 2. február 2016, Bratislava)


zita). Prvé sympózium druhého dňa patrilopredstaveniu výskumu Ústavu etnológieSAV. Po krátkom úvodnom slove o kvalita-tívnom výskume v etnológii a antropológii,riaditeľka ústavu Tatiana Podolinská pred-stavila vlastný dlhodobý výskum naratívovo strašidelných bytostiach, ktorý realizovalav lokalite Uaxactun v Guatemale. V príspev-ku si všímala viacvrstvovosť výpovedí a ref-lektovala výsledný príbeh ako interaktívnedielo rozprávača, výskumníka a výskumnejsituácie. Miroslava Hlinčíková sa v rámcisympózia zamerala na etické otázky partner -ského kvalitatívneho výskumu na príkladevýskumu integrácie utečencov na Sloven -sku. Sympózium uzavreli Katarína Popelko-vá a Juraj Zajonc s príspevkom Kvalitatívnyvýskum sviatkov: Banskoštiavnické sala-mandrové dni. Prezentujúci popísali svoj vý-skum vo verejnom priestore, počas ktoréhosledovali sociálne ukotvenia rituálu v kon-krétnom lokálnom spoločenstve.

Aj počas druhého dňa bol program veľmipestrý. Okrem spomínaného sympózia si-multánne bežal panel Minority, kultúra a ja-zyk a dva workshopy. Po posterových pre-zentáciách a obednej prestávke nasledovaliešte dve časti programu. Sympózium Konf-likt medzi laickým, praktickým a odbornýmpoznaním, ktoré viedli Andrej Findor a Ka-tarína Staroňová, prinieslo tri rozličné prí-spevky k diskusii o rôznych druhoch pozna-niach a ich využívania pri tvorbe verejnýchpolitík. Na sympózium nadviazala i neskor-šia diskusia Skúmanie využívania poznaniavo verejnom sektore. Jednu z poobednýchsekcií Etnografia, film, rituály viedla a sú-

časne na nej prezentovala i Soňa G. Luthe-rová z ÚEt SAV. Vo svojom príspevku zame-ranom na problematiku etnograficity filmupredstavila ukážku z filmu, ktorý pripravu-je, pričom sa snažila vytýčiť špecifickosť ve-deckého vyjadrovania sa prostredníctvomfilmu. V sekcii vystúpili ešte Ondřej Doskočils príspevkom Co nás může film naučit o eu-tanazii? a Danijela Jerotijević, ktorá vo svojejprezentácii Rituál a úzkosť: Od antropolo-gického výskumu k experimentu (a späť) poukázala na výhodu používania kombino-vaných metód (kvalitatívneho a experimen-tálneho výskumu) v antropológii. Popolud-ňajší program priniesol i ďalšie zaujímavéoblasti kvalitatívneho výskumu pri prípraveučiteľov, výskume zdravia a zdravotníkova detí, rodiny a rodičovstva.

Konferencia bola veľmi dobre zorganizo-vaná po obsahovej stránke a aj napriek pre-vahe psychológov a psychologičiek si zacho-vala interdisciplinárny charakter. Prínosnéby mohlo byť, ak by bola v budúcich roční-koch na konferencii posilnená ešte viac jejinterdisciplinárnosť, čo by vytvorilo širšípriestor na diskusiu a reflexiu rozličnéhopoužívania kvalitatívnych metód vo výsku-me. Okrem obsahovej stránky organizátoria organizátorky skvele dotiahli i celkovú prí-pravu konferencie vrátane výbornej komu-nikácie prostredníctvom emailov, webstrán-ky a facebooku, ale i „prestávkových aktivít“(dobrá káva, tanečný workhop tanga a cvi-čenie).

MIROSLAVA HLINČÍKOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

PhDr. ŠTEFAN MRUŠKOVIČ , CSc. (* 10. 9. 1932, Smolenice ...túry: ľudové piesne, rozprávky,...

Documents

Transcript of PhDr. ŠTEFAN MRUŠKOVIČ , CSc. (* 10. 9. 1932, Smolenice ...túry: ľudové piesne, rozprávky,...