1. HISTORICKÉ SÚVISLOSTI PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA.

Od triviálnych škôl, cez zavedenie povinnej školskej dochádzky po súčasnú podobu základnej školy

· v 10, 11. stor. bola idea vzdelávania viazaná na cirkev (nie povinné vzdelávanie). Prvé školy- kláštorné, farské a kapitilské

· V 14. stor. u nás 1378 prvý záznam o farskej škole v Tekovskom Hrádku za vlád kráľa Štefana I. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Postupovalo sa podľa latinského trívia (gramatika, rétoriky, dialektika) a kvadrívia (aritmetika, geometria, astronónmia, muzika).Hlavným poslaním latinských škôl bola príprava mladíkov na cirkevné služby. Učebnica- tzv. Donát. Učivo v školách nebolo jednotné a odlišovalo sa od miestnych podmienok. Kapitulské školy- v BA, NR a Spišskej Kapitule.

· Väčší rozmach v 16.stor podnietil aj vznik primárneho vzdelávania. V tomto období prevládala reformná cirkev. Vznikli elementárne ľudové školy, kde sa okrem katechizmu a trívia používal aj materinský jazyk. V tomto období začali vznikať aj evanjelické školy. 1635- vznikla prvá univerzita v Trnave s 3 fakultami- filozofická, teologická a právnicka.

Veľkým prínosom bolo pôsobenie J.A: Komenského. Dieťa začalo navštevovať materskú školu , po šiestom roku základnú, kde bola vyučovacia reč materinská a trvala 6 rokov. PO nej navštevovalo latinskú školu. On prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formy vyučovacej hodiny.

· 18. stor. 1777-školské reformy Márie Terézie- záväzný dokument zaoberajúci sa reorganizáciou školstva bol Ratio educationis- prišlo s ideou povinného vzdelávania, upravilo školské vzdelávanie ako také. Podľa tohto všeobecne platného poriadku sa zriadili 3 stupne ľudových škôl.

1. triviálne ( na dedinách)- obsahom bolo náboženstvo, čítanie, písanie a základy poľnohospodárstva

2. hlavné ( v mestách, remeselnícky zamerané)- ich úlohou bolo žiakov pripraviť na ďalšie štúdium

3. normálne ( v krajských mestách)- školy navštevované peažne predstaviteľmi vyšších sociálnych vrstiev.

· V 19. stor pokračoval s reformami v školstve Jozef II. Rozdelil školy na ľudové a latinské, tie sa členili na jednotlivé stupne a typy škôl podľa spoločenskej štruktúry. Nariadil školskú dochádzku povinne od 6 do 12 rokov, každoročný súpis detí, vyhlásil vyučovanie za bezplatné a neprítomnosť v škole trestal.

V roku 1806 vyšla úprava Ratio educationis- tento Ratio nepriaznivo ovplyvnil vývoj školstva, posilnil úlohu cirkvi, nariadenie vyučovania maďarčiny tam, kde je dostatočne známa.

V roku 1868 bol prijatý zákon o 6 ročnej povinnej školskej dochádzke tzv. Zákon

o ľudovom školstve. Deti chodili do školy často len v zime. Školy- ľudová.

r. 1922- 8 ročná pšd. Malý školský zákon. Školy- ľudové /1.stupeň/ a meštianske /sekundárne/, 8-ročné gymnázia.

r. 1939- 1. republika- Tiso. Ľudové školy

r.1944- poštátnenie všetkých škôl od MŠ po VŠ.

r. 1948- 9.ročná pšd, Vyšiel zákon o základnej úprave jednotného školstva, ktorý uviedol do školskej praxe program jednotnej nediferencovanej školy. Obsahové a ideologické zmeny.

„ Princíp jednotnej školy“ Ľudová škola sa mení na národnú. Obnovenie 8- ročných gymnázií.

r.1953- 8.ročná pšd. Stále národné školy

r. 1960- 9ročná pšd. Učebnice boli zadarmo, mimoškolská opatera v ŠKD. Rozčlenenie školy na: 1. stupeň /ročn. 1-5/ a 2. stupeň /6-9/; názov Základná deväťročná škola.

r. 1976- 10 ročná pšd s 8.ročnou ZŠ. projekt „Ďalší rozvoj výchovno- vzdelávacej sústavy“, ktorého cieľom bolo urýchliť rozvoj všetkých článkov školskej a mimoškolskej vých.-vzdeláv. Sústave. Zmena názvu školy na základné, ktorých obsahom bolo trívium.. Čelenenie na 1-4; 5-8 ročník ZŠ.

r. 1984- 10ročná pšd. Zákon o sústave základných a stredných škôl

r. 1989- 9. ročná pšd s 9.r.ZŠ.. Zrušil sa systém jednotnej školy a začala sa uplatňovať diferenciácia vzdelávacích príležitostí podľa výberu žiakov a ich rodičov. PO roku 1989 zriaďovateľom školy mohla byť fyzická alebo právnicka osoba.

r. 1990-1999: 10 ročná pšd /1997/. Zrušila sa osobitná a pomocná škola. Zaviedli sa špeciálne školy a pojem žiak so špeciálnymi potrebami. Zaviedli sa nulté ročníky pre deti, kt. dosiahli vek 6 rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a pochádzali zo sociálne  znevýhodneného prostredia.

r. 1991- materiál „Duch školy“- 1.pokus o zadefinovanie nových vzdelávacích cieľov

r. 1994- ucelená reformná koncepcia pod názvom „Projekt Konštantín“- národný program výchovy a vzdelávania /nepodarilo sa ho spustiť/

r. 1998- Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s horizontom na 10-15 r.-„Milenium“

r. 1999- preberanie ucelených zahraničných výchovno- vzdelávacích modelov /projekt FAST, program

r. 2001- Schválený „Národný program výchovy a vzdelávania v SR“.

r. 2002- Prvý neúspešný pokus o zmenu legislatívy- vznikli nové pojmy ako „rámcový a školský V-V program

r.2004- „Koncepcia celoživotného vzdelávania.

r. 2005- Lisabonská stratégia pre Slovensko“ pod názvom MINERVA. Štátny pedagogický ústav prezentuje projekt „ Kurikulárnej transformácie“

r.2006- Druhý pokus o presadenie nového školského zákona. Uvádzal do života 2-urovňový model kurikula.

r.2007- Tretí pokus o presadenie nového školského zákona. Vláda schvaľuje legislatívny zámer zákona o celoživotnom vzdelávaní a Koncepciu dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR.

r.2008- schválený „ Štátny vzdelávací program“- pre 1. stupeň ISCED 1, ktorý zahŕňa: rámcový model absolventa, rámcový učebný plán školského stupňa a jeho rámcové osnovy, vyjadruje hlavné princípy a ciele vzdelanostnej politiky štátu, ako aj demokratické a humanistické hodnoty, vymedzuje všeobecné ciele škôl ako kľúčové

Nový školský zákon priniesol nové pojmy: kompetencie, vzdelávacie štandardy, výkonové štandardy, vzdelávacie oblasti, názvy predmetov: zážitkové poznávanie, enviromentálna výchova, dopravná výchova, mediálna výchova, primárne vzdelávanie

2. PRIMÁRNE VZDELÁVANIE VO VZŤAHU K PREDPRIMÁRNEMU A SEKUNDÁRNEMU VZDELÁVANIU.

TEORETICKÉ, HISTORICKÉ A POLITICKÉ SÚVISLOSTI, KONCEPČNÉ RIEŠENIA.

INTEGROVANÝ A SELEKTÍVNY ŠKOLSKÝ SYSTÉM.

Primárne vzdelávanie

- prvou fázou povinného vzdelávania,

- je ucelenou a jasne definovanou fázou

- ontogeneticky významným stupňom vzdelávania

- je chápané ako otvorený systém

- proces kladného základu pre celoživotné vzdelávania pre osvojenia gramotnosti, sprostredkovanie základných kultúrnych vedomostí, vytváranie prvotného náhľadu na svet s vyznačením základných vzťahov a súvislostí, ktoré umožňujú dieťaťu orientáciu v okolitom svete.

Integrovaný a selektívny školský systém:

Celkové poňatie primárneho vzdelávanie je ovplyvnené typom školského systému.

1, vertikálny, selektívny školský systém: v priebehu povinnej školskej dochádzky príp. o skončení primárnej školy prebieha selekcia žiakov na základe kritérií (prospechu). – 8-ročné gymnáziá.

2, horizontálny, integrovaný školský systém: žiaci absolvujú celú povinnú školskú dochádzku spoločne. V tomto systéme sa škola koncipuje ako otvorená, prípravná, ktorá vytvára podmienky pre rozvoj detskej osobnosti a predpoklady pre vzdelávaciu dráhu dieťaťa.

Väčšina západoeurópskych krajín má v súčasnej dobe integrovaný školský systém. (Spilková)

Teoretické, historické a politické súvislosti:

Selektívny školský systém bol v západnej Európe do 60.rokov 20. Storočia, postupne bol opúšťaný s princípom rovnakého prístupu ku vzdelaniu a spravodlivým podmienkam ku vyššiemu vzdelaniu pre všetkých. Bol zavedený systém jednotnej školy, ktorý mal zmieniť sociálnu nespravodlivosť. Po roku 1948 bol integrovaný školský systém presadení do školskej praxe zákonom o jednotnej škole. Jednotná škola bola však obhajovaná predovšetkým ideologickými argumentáciami. Obnovenie separácie na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania vznikla tradíciou osemročných gymnázií v roku 1999. (Spilková)

Vzťah primárneho vzdelávania k predprimárnemu a sekundárnemu:

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim poňatie primárneho vzdelávania je inštitucionálna prepojenosť primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania. Vo väčšine západoeurópskych krajín tvorí primárna škola samostatný školský stupeň, ktorý sa obsahom, organizáciou a spôsobom výuky výrazne líši od poňatia vyučovania v sekundárnej škole. U nás bola tradične prepojená do jedného organizačného celku s nižším sekundárnym vzdelávaním. Vo väčšine Európskych krajín sa vedú diskusie o prepojenosti predprimárneho a primárneho vzdelávania s ohľadom na uľahčenie prechodu dieťaťa z predškolského zariadenia do školy. Sú overované rôzne možnosti integrácie predškolských tried do primárneho vzdelávania. (Spilková)

Dnes je sústava škôl rozdelená podľa medzinárodnej klasifikácie vzdelávania ISCED podľa danej úrovne:

ISCED 0- predprimárne vzdelávanie- MŠ

ISCED 1- primárne vzdelávanie- 1-4 ročník

ISCED 2- nižšie sekundárne vzdelávanie 2A 5-9.ročník

ISCED 3- vyššie sekundárne vzdelanie- SŠ; ISCED 4- postsekundárne; ISCED 5-prvý stupeň terciálneho vzdelávania; ISCED 6- druhý stupeň terciálneho vzdelávania

V ISCED 0 sa uvádza že je vypracovaný na základe kontinuálneho prístupu a jednotné vzdelávacie programy školských stupňov na seba nadväzujú. Podľa prof. Pupalu je ale prepojenosť jednotlivých stupňov nezmyselná:

ad 4. vztah k predprimárnemu vzd a primárneho vzd

· v histórii sa starostlivosť o deti v predškolskom veku má iné príčiny ako v súčasnosti

· otázka sa kladie – do akej miery je poznávacia kontinuita predprimárneho a primárneho vzdelávania

· v súčasnosti sa veľa o kontinuite hovorí, ale konkretizácia obsahu vzdelávania v praxi je nepochopená

· kontinuita sa v zákone vyjadrila tým, že MŠ sa zaradila do školskej sústavy, čím sa dosiahol pocit rovnocennosti (ak má uč v mš diplom, chce byť rovnocenná s uč. na zš.)

· ná základe toho, že mš je v školskej sústave, by musel program vyzerať úplne inak

· nápr. Slovo štandardy – blbosť na kvadrát, by mal byť jednoducho overiteľný...lenže tam sú formulované nonsensovo (vnímať čaro prírody)

· obsah vzdelávania -

· oblasti vzdelávania – prevzatý, nový pojem, ale nevyužitý. Ide o pojem, treba najprv zvoliť kľúč

OV – v čom sa človek má vzdelávať, aby sa jednotlivé oblasti neprelínali, napríklad nemôžeme povedať, že príroda, lebo tá môže byť spracovaná v režime umenia, atd. Môžeme povedať, že je to nejaká veda, nejaké umenie, príp. oblasti gramotnosti....je platná pre akýkoľvek stupeň vzdelávania. Je to dobré pre vnímanie kontinuity, vymedzuje nám to to , čo sa v škole učí a ako s to bude klasifikovať. Ide vlastne o vyučovacie predmety, ktoré by sme mohli povedať, že sú jednotkou OV. V našich podmienkach sa to nevyužíva, nie je Ms a ZS kontinuálne prepojená + zle vymedzené oblasti

oblasti gramotnosti - napr matematická, jazyková, čitateľská

· ak sa porovnajú oba programy, sa dočítame, že na 2.stupni sú iné predmety, čo je blbosť lebo nie je to kontinuálne s 1.st. Ako tieto oblasti na 1. st súvisia s mš = nijak, lebo oblasti v mš sú úplne iné, absolútne nesúvisia (v mš – oblasť kognitívna, perepcno – motorická a sociálno-emocionálna), nie je môžné s tohto nič odvodiť žiadne témy. Pojem kompetencie nepatrí do vseobecného vzdelávania.

Koncept primárneho vzdelávania:

· Otvorenosť a ústretovosť k inklúzii detí so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami

· Pripravovať žiakov na vedomostnú spoločnosť

· Zlepšiť vybavenie a používanie IKT vo výučbe

· Umožniť variabilitu v používaní učebníc vo vzdelávacom procese a ich dostupnosť

3. SÚČASNÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA V SR. JEHO VÝCHODISKOVÉ A KONCEPČNÉ SÚVISLOSTI

Tvoria ho podľa www.minedu.sk :

· Rezortné predpisy /smernice, metodické pokyny, služobné predpisy, napr. smernica, kt. sa poskytujú finančné prostriedky zriaďovateľom škôl na riešenie havarijných situácií, služobný predpis, kt. sa určuje spôsob výberového konania na obsadzovanie voľných štátnozamestnaneckých miest, metodický postup na hodnotenie žiakov s ľahkým stupňom postihnutia na 1. Stupni ZŠ.../

· Zákony – 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

· Nariadenia vlády SR- ktorými sa menia a dopĺňajú nariadenia alebo ustanovujú rozsahy určitých činností napr. rozsah priamej výučby vyučovacej činnosti...

· Vyhlášky- vyhláška 320/ 2008 o základných školách, vyhláška Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR 518/2010, ktorá mení vyhlášku MŠ SR 231/2009 o podrobnostiach o organizácii školského roka na ZŠ

· Výnosy- výnos MŠ SR z 15.3.2010 o vzore obalu a titulného listu záverečnej, rigróznej a habitačnej práce a formáte výmeny údajov

· Oznámenia a opatrenia- oznamujú vydanie opatrenia, výnosu, ustanovenia napr. o sume maximálneho školného na akademický rok 2010/2011

Zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PRVÁ ČASŤ

Tento zákon ustanovuje:

· princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, stupne vzdelanie, prijímanie a ukončenie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno- poradenskej a terapeudicko- výchovnej starostlivosti.

· dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky

· vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni

· práva a povinnosti škôl a školských zariadení

· práva a povinnosti detí a žiakov

· práva a povinnosti rodičov a zákonných zástupcov

Vymedzuje základné pojmy: dieťa, žiak, školská spôsobilosť, uchádzač, absolvent, výchovu, vzdelávanie, výchovno- vzdelávaciu potrebu, špeciálnu výchovno- vzdelávaciu potrebu, dieťa so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, dieťa so zdravotne znevýhodneného prostredia, dieťa so zdravotným postihnutím, dieťa so zdravotným oslabením, dieťa s nadaním, dieťa s vývinovými poruchami, školská integrácia, kompetencia, vzdelávacia oblasť, odbor vzdelávania, stupeň vzdelania, informovaný súhlas, ....

Princípy výchovy a vzdelávania: bezplatnosti vzdelania, rovnoprávnosti prístupu, zákaz diskriminácie, celoživotného vzdelávania, výchovného poradenstva, slobodnej voľby vzdelávania, kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania, vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa, zákaz používania telesných trestov....

Ciele výchovy a vzdelávania: získať vzdelanie podľa tohto zákona, získať kompetencie, ovládať aspoň 2 cudzie jazyky, naučiť sa správne analyzovať a identifikovať problémy a navrhovať riešenia, rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké spôsobilosti, získať a posilňovať úctu k ľudským právam, naučiť sa kontrolovať a kultivovať svoju osobnosť, naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, získať informácie o právach dieťaťa...

DRUHÁ ČASŤ

Výchova a vzdelávanie: v školách a školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno- vzdelávacích programov: pre školy (vzdelávací program) a školské zariadenia (výchovný program).

Podľa vzdelávacím programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelávania. Vzdelávací program je štátny a školský.

Štátny vzdelávací program- vymedzuje povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa zákona a obsahujú: názov vzdelávacieho programu, konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristiku odboru vzdelávania, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, vyučovací jazyk, organizačné podmienky, spôsob, podmienky ukončenia, povinné personálne zabezpečenie, materiálno- technické vybavenie, a je záväzný pre vypracovanie školského vzdelávacieho programu, tvorbu a posudzovanie učebníc a hodnotenie škôl a výsledkov detí a žiakov.

Školský vzdelávací program- je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona. Školský vzdel. program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní školskej rady. Musí byť vypracovaný s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona. Obsahuje: názov vzdelávacieho programu, vymedzenie vlastných cieľov a poslania, vlastné zameranie školy, učebné osnovy, učebný plán, vyučovací jazyk, spôsob a podmienky ukončenia, vnútorný systém kontroly a hodnoteniažiakov a zamestnancov školy....

Ak škola vzdeláva žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami vytvára individuálne vzdelávacie plány.

Výchovný program- je základným dokumentom školského zariadenia, zverejňuje ho riaditeľ školy alebo školského zariadenia a obsahuje: názov programu, vymedzenie vlastných cieľov, formy výchovy a vzdelávania, výchovný plán, materiálno- technické a priestorové vybavenie, vnútorný systém kontroly detí a zamestnancov.....

Vzdelávacie štandardy, učebné plány a osnovy- VŠ obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo im mohol byť priznaný stupeň vzdelania odľa tohto zákona. Členia sa na obsahové /určujú akú vedomosť, zručnosť alebo spôsobilosť majú deti ovládať a používať/ a výkonové /určujú kritéria úrovne zvládnutia obsahových štandardov/.

Rámcové učebné plány- sú súčasťou štátnych vzdelávacím programov, obsahujú vzdelávacie obsahy a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov, určujú rozsah týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku, sú záväzné na vypracovanie učebných plánov.

Učebné plány- sú súčasťou školských vzdelávacím programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov a určením týždenného počtu vyučovacích hodín.

Učebné osnovy- sú súčasťou školského vzdelávacieho programu , vymedzujú výchovno- vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu.

Výchovné štandardy, výchovné plány a osnovy – VŠ sú súborom požiadaviek na zručenoti, vedomosti a spôsobilosti, ktoré má dieťa dosiahnuť

Výchovné plány- obsahujú zoznam oblastí výchovy a vzdelávania najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého výchovného získať aby na tieto mohla nadväzovať vo výchovno- vzdelávacej činnosti v škole

Výchovné osnovy- sú súčasťou výchovných programov, vymedzujú výchovno- vzdelávacie ciele, obsah a rozsah oblasti výchovy podľa výchovného plánu.

Školská dokumentácia- súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania. Tvoria ju: učebné plány, výchovné plány, učebné a výchovné osnovy, vzdelávacie a výchovné štandardy, triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list žiaka, osobný spis žiaka, protokoly o záverečných skúškach, rozvrh hodín, školský poriadok, plán práce školy, tematické výchovno- vzdelávacie plány jednotlivých predmetov...

Ďalšou dokumentáciou môže byť- správa so psychologického alebo špeciálno- pedagogického vyšetrenia, vyjadrenie k školskému začleneniu, individuálny výchovno- vzdelávací plán začleneného žiaka, organizačný poriadok...

Výchovno- vzdelávací jazyk- je štátny jazyk, žiakom nepočujúcim sa poskytuje možnosť vzdelávania v posunkovom jazyku, národnostným menšinám v ich jazyku.

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity- používajú sa učebnice schválené MŠ alebo odporúčané.

Experimentálne overovanie- cieľom je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúsenosti na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov.

Vyučovanie náboženskej výchovy- v školách okrem ZUŠ a jazykový škôl sa vyučuje náboženská výchova.

Stupne vzdelania- úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu môže dieťa získať niektorý so stupňov vzdelania:

· Predprimárne vzdelávanie

· Základné vzdelanie: primárne, nižšie stredné vzdelanie /2. stupeň ZŠ/

· Stredné vzdelanie: nižšie stredné /2-ročné vzdel.programy/, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplne stredné odborné vzdelanie

· Vyššie odborné vzdelanie

Doklady o získanom vzdelaní- vysvedčenie, osvedčenie, .....

Povinná školská dochádza a jej plnenie- je povinná 10 ročná, začína dovŕšením 6 rokov príp. 7. Nultý ročník je určení pre deti, ktoré dovŕšili vek 6 rokov, nedosiahol školskú zrelosť, pochádza sociálne znevýhodneného prostredia. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať MŠ alebo nultý ročník.

Plnenie povinnej školskej dochádzky- v ZŠ, SŠ a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie školskej dochádzky v ZŠ.

Skončenie povinnej školskej dochádzky- po 10 rokoch vzdelávania, v ktorom žiak dovŕšil 16 rok veku.

Formy osobitého spôsobu plnenia školskej dochádzky- v školách mimo SR, podľa individuálnych plánov...

Individuálne vzdelávanie- o individuálnom vzdelávaní rozhoduje riaditeľ školy do ktorej bol žiak prijatý a povoľuje sa žiakom, ktorým zdravotný stav neumožňuje navštevovať školu, žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby.

Individuálny výchovno- vzdelávací plán- na žiadosť zákonného zástupcu žiaka, žiakom s nadaním, zdravotným znevýhodnením....

TRETIA ČASŤ

Sústava škôl- MŠ, ZŠ, gymnázia, SOŠ, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, ZUŠ a jazykové školy.

ZŠ- v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti z oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky potrebné na jeho orientáciu v živote a spoločnosti.

ZŠ zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacím programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie.

ZŠ sa členia na : ZŠ, ktorá nemá všetky ročníky, ZŠ, kt. má spravidla 9 ročníkov.

Najvyšší počet žiakov triede je 16 v nultom ročníku, 22 v 1. ročníku, 24, v triede s viacerými ročníkmi a 25 v druhom až štvrtom ročníku.

V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa. ZŠ môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, pobyty v prírode po informovanom súhlase zákonného zástupcu.

MŠ ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu ZŠ, plnenie školskej dochádzky, integráciu žiakov, pravidlá hodnotenia a klasifikácie, pravidlá o bezpečnosti zdravia žiakov.

TRETIA ČASŤ- stredné školy

ŠTVRTÁ ČASŤ

Formy organizácie výchovy a vzdelávania, hodnotenie a klasifikácia výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou alebo externou formou štúdia.

Hodnotenie : slovné hodnotenie, kvalifikácia.

Žiaci na 1. stupni sa môžu hodnotiť slovne týmito stupňami: dosiahol dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky.

Pri hodnotení žiakov s vývinovými poruchami alebo zdravotným znevýhodnením sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

Prospech žiaka sa klasifikuje v jednotlivých vyučovacích predmetoch: 1-výborne; 2-chválitebný; 3-dobrý; 4-dostatočný; 5- nedostatočný.

Správanie žiaka sa klasifikuje: 1- veľmi dobre; 2-uspokojivé; 3-menej uspokojivo; 4- neuspokojivo

Celkové hodnotenie žiaka na v 0 a 1.ročníku sa na vysvedčení vyjadruje prospel alebo neprospel. Od 2-9 ročník sa vyjadruje: prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, neprospel.

PIATA ČASŤ

Prijímanie na základné vzdelávanie

Dieťa sa prijíma po splnení podmienok na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Na základné vzdelávanie možno prijať výnimočne prijať dieťa pred dovŕšením 6 roku. O prijatí rozhoduje riaditeľ.

SIEDMA ČASŤ

Školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami

VYHLÁŠKA MŠ SR 320/2008 Z.z. o základnej škole

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje organizáciu ZŠ, plnenie povinnej školskej dochádzky, organizáciu a zabezpečenie výchovno- vzdelávacej činnosti, integráciu žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, žiakov s nadaním, pravidlá hodnotenia a klasifikácie a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

Organizácia školy-, Vedenie školy- , Poradné orgány- pedagogická rada, metodické združenia, predmetové komisie, Triedny učiteľ, Organizácia výchovno- vzdelávacej činnosti školy- , Organizácia výletov, exkurzií a výcvikov, Iné súčasti výchovno- vzdelávacej činnosti školy, Rozvrh hodín, Plnenie povinnej školskej dochádzky, Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním, Výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, Triedy a učebne, Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín, Zdravotná telesná výchova, dokumentácia školy, Hodnotenie a klasifikácia, pravidlá správanie žiaka, Pochvaly a iné ocenenia, Opatrenia vo výchove,

ŠTÁTNY VZDELÁVCÍ PROGRAM- je zostavený na základe participatívneho demokratického princípu ako model 2- úrovňového cieľového programu vzdelávania (kurikula). Je rámcovaný povinným obsahom vzdelania, ktorým sa majú rozvíjať kľúčové kompetencie (spôsobilosti). Je vypracovaný podľa pricípu následnosti a kontinuity školských stupňov, ktorých programy na seba nadväzujú. Zavádza prierezové témy, umožňujú modifikáciu obsah pre školy, umožňujú vzdelávanie žiakom so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Je otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek aktualizovať.

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM- voliteľný obsah vzdelania v učebnom pláne školského stupňa. Predstavuje druhú úroveň participatívneho modelu riadenia. Štát dáva dôveru školám, aby do obsahu vzdelanie premietli požiadavky obce, regiónu v rámci voľných hodín.

Medzinárodnej klasifikácie vzdelávania ISCED podľa danej úrovne:

ISCED 0- predprimárne vzdelávanie- MŠ

ISCED 1- primárne vzdelávanie- 1-4 ročník

ISCED 2- nižšie sekundárne vzdelávanie 2A 5-9.ročník

ISCED 3- vyššie sekundárne vzdelanie- SŠ; ISCED 4- postsekundárne; ISCED 5-prvý stupeň terciálneho vzdelávania; ISCED 6- druhý stupeň terciálneho vzdelávania

ISCED 1- program primárneho vzdelávania

Program je založený na princípe postupu od známeho k neznámemu pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí, ktoré sú spojené so životom detí. Program primárneho vzdelávania má dieťa pripraviť na samostatnú prácu i na prácu v skupinke. Vzdelávanie je organizované tematicky s prirodzeným začlenením integratívnych predmetových prvkov, čím sa vytvára základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie. Získané kompetencie v primárnom vzdelávaní: sociálne komunikačné, kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia, v oblasti informačných a komunikačných technológií, kompetencia učiť sa učiť sa, kompetencia riešiť problémy, osobné, sociálne a občianske kompetencie, kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry.

Obsahuje vzdelávacie oblasti: jazyk a komunikácia, matematika a práca s informáciami, príroda a spoločnosť, človek a hodnoty, človek a svet práce, umenie a kultúra, zdravie a pohyb.. Ku vzdelávacím oblastiam sú pričlenené jednotlivé predmety.

Prierezové témy: osobnostný a sociálny rozvoj, enviromentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova, dopravná výchova, ochrana života a zdravia, tvorba projektu a prezentačné zručnosti.

4. VÝCHODISKÁ, ZNAKY A DOSLEDKY REFORMY PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA A ZŠ V SR.

KURIKULÁRNA REFORMA ŠKOLY AKO TEORETICKÝ, POLITICKÝ A PRAKTICKÝ PROBLÉM

Východiská: K zmene vzdelávania v SR prispel:

1, prvý pokus o vytvorenie reformného konceptu bol v R. 1991 Duch školy

2, v r. 1994 bola prestavená prvá ucelená koncepcia Projekt Konštantín- Národný program výchovy a vzdelávania.

3, v roku 1998 bola menovaná komisia, ktorá mala vypracovať koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania na 15-20 rokov – vznikla reformná vízia pod názvom MILÉNIUM, ktorý bol povýšený na reformný dokument, ale k podobe reformnej stratégii nedošlo.

4, prvý neúspešný pokus o zmenu legislatívy sa uskutočnil v roku 2002- návrh bol stiahnutý z obehu.

5, v roku 2006 sa uskutočnil druhý pokus o presadenie nového školského zákona. – návrh bol spochybnený.

6, nový návrh bol predložený v roku 2007, ktorý bol schválený do podoby zákona 245/2008 a vstúpil do platnosti od 1.9.2008.

Znaky reformy: Čo priniesla reforma?- mala priniesť – www.minedu.sk

· Zaviedlo sa členenie podľa medzinárodnej klasifikácie- ISCED

· Vnikol 2- úrovňový model: štátny a školský

· Umožnil individuálne vzdelávanie žiakov

· Znížil sa maximálny počet žiakov v triede

· Ucelenejší systém výučby jazykov

· Nutnosť vzdelávania učiteľov

· Žiakom zakazuje používanie mobilu počas vyučovania

· MŠ sa priradili do systému vzdelávania

· Zaviedli sa nové pojmy a prístupy k vzdelávaniu

· Decentralizácia vzdelávania

· Ústrednou témou sa stáva humanizácia výchovy a vzdelávania

· Pre žiaka: menej bifľovania, zaujímavejšie vyučovacie hodiny

· Pre rodiča: výber školy podľa profilácie

· Pre učiteľov: možnosti pre sebarealizáciu, nový systém kariérneho rastu

· Pre školy: možnosť profilovať sa podľa svojich možností a potrieb regiónu, tvorivejšia atmosféra

Dôsledky kurikulárnej reformy- podľa Pupalu:

Najväčšou slabinou reformy je chýbajúca odborná diskusia a obsiahlejšia komunikácia cieľov nového zákona. Absentuje metodická podpora pri príprave školských vzdelávacích programov. Cestu si razí voľnejší prístup k výchove, tradičné modely výchovy ustupujú do úzadia. Zatracuje sa tradičný model školy a spochybňujú sa štandardné pedagogické postupy. Pedagogické koncepcie sú vedené liberalistickými ideológiami. – voľnejší prístup k výchove. Individualistická ideológia súčasnej pedagogiky chce každému žiakovi šiť vzdelávanie na mieru. Celkom sa opomína to, že povinné školské vzdelávanie má vytvoriť rovnosť vo vzdelávaní. Cieľ školského vzdelávania sa dnes formuje ako schopnosť sebarealizácie. Rozhodujúcim cieľom sa stáva nadobudnutie schopnosti celoživotného vzdelávania. Tradičná škola je už najmä miestom, kde sa individualistickému rozvoju bráni, kde namiesto podpory rôznorodému talentu deti uniformuje a potláča ich osobnostný potenciál.

Súčasná pedagogická ideológia vtiahla výchovu a vzdelávanie do politických koncepcií, v ktorých sa hodnoty zakladajúce normálne pedagogické vzťahy odmietajú v mene hodnôt, na ktorých spočíva fungovanie medziľudských vzťahov inej povahy ako sú tie pedagogické. Výchova sa stáva ideologickým problémom.

Základné vzdelanie je vo svojej podstate uvedením detí do základných pravidiel a hodnôt verejného života. Vzdelanie je vecou verejného záujmu. Tento model kurikula je vyjadrením vysokej dôvery v profesionalitu školských pedagogických zborov a ich manažmentu.

So zmenou kurikula prichádzajú i zmenu v obsahoch vzdelávania. Žiak sa má učiť na základe praktickej skúsenosti s učením v situáciách, kde obsahy vzdelávania bude pociťovať takpovediac na vlastnej koži a poznatky, ktoré takto získa sú vydávané za kľúčové. Štech ale uvádza, že vyššiu matematiku a literárne žánre sa neučíme preto, aby sme ich použili na riešenie praktických problémov vlastného života. Učíme sa ich pre tzv. gymnastiku mysle, estetický zážitok...a pre povedomie o spoločenskej kultúre.

Pupala a Kaščák považujú za dôležitý prvok kľúčové kompetencie, z ktorých vychádzajú terajšie predstavy o perspektívach vzdelania. Pojem kľúčové kompetencie nie je podľa nich produkt pedagogického myslenia, ale politických diskusií o cieľoch tzv. Lisabonskej stratégie.

K téme integrácie predmetov- hľadá sa podobnosť medzi informáciami a na základe podobnosti dochádza k prepájaniu či zlučovaniu obsahov. Málokedy sa však vníma sociálna hodnota obsahov. Z tohto pohľadu nie je dôležité, či sú obsahy podobné ale že spôsob poznávania je iný. Výchovná zložky by mala byť integrovaná vo všetkých vyučovacích predmetoch.

Konzervatívny pohľad na transformáciu obsahov je voči rýchlym zmenám kurikula veľmi opatrný. Vychádza z poznania, že škola je zložitý historický a pomerne stabilný mechanizmus, ktorý funguje na viacerých úrovniach. Liberáli sú zmenám naklonení.

(Michal Blaško- Niektoré aspekty školskej reformy, 2010)

Vzdelávanie učiteľov je základnou podmienkou rozvoja školy. Okrem politických, ekonomických, pedagogických a organizačných aspektov školskej reformy majú pre reformné zmeny podstatný význam aj psychologické faktory. – postoje učiteľov, očakávania a vzdelávacie potreby, otvorenosť k zmene, pripravenosť k spolupráci....-. Priorita vzdelávania nemôže zostať len v prehláseniach politikov. Má sa uskutočniť odborná a verejná diskusia o kvalite vzdelávania, učiteľov pripraviť na tvorbu školských vzdelávacích programov, vytvoriť podporné služby, sieť modelových škôl.

Prášilová 2007 uvádza dôvodu, ktoré vedú k odmietaniu trendu školských vzdelávacích programov: rezistentnosť školského prostredia voči akejkoľvek zmene, odborná obtiažnosť vzdelávacieho projektu, ktorú vyžaduje motiváciu realizačného tímu, nezrelosť niektorých školských kolektívov učiť sa novému, nízke sebavedomie a sebapoňatie učiteľov ako profesionálov.

Napriek všetkým chybám a nedokonalostiam sa v mnohých školách niečo pohlo.- ľudia začali spolu hovoriť, premýšľať o svojej výučbe a jej dopadoch na žiakov, o nových postupoch hodnotenia, začínajú s projektmi. Povinná vlastná tvorba školských vzdelávacích programov učiteľmi nie je cieľom reformy, ale len sprievodným znakom. Hlavným cieľom reformy školstva je zmena v pedagogickom myslení a konaní učiteľského zaostalého prístupu ku žiakom a výučbe. Nový systém s princípmi tvorivo- humanistickej výučby, bol z dnešného hľadiska školskej reformy začiatkom pre implementáciu riadenia kvality vo výučbe.

Nová reforma je behom na dlhú trať. Aj pre školy, ktoré sa pokúšali o transformáciu, o nové prístupy, predstavuje tvorba, realizáciu a autoevalváciu školského programu záťaž.

5. ŠTÁTNE A ŠKOLSKÉ VZDELÁVACIE PROGRAMY PRE ZŠ A PRIMÁRNE VZDELÁVANIE.

ŠTRUKTÚRA VZDELÁVACIEHO OBSAHU V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ. VZDELÁVACIE OBLASTI, OBLASTI KULTÚRNEJ GRAMOTNOSTI.

PROBLÉM HRANÍC VYUČOVACÍCH PREDMETOV A INTEGRÁCIE OBSAHU VZDELÁVANIA.

Vzdelávacie programy:

Podľa vzdelávacím programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelávania. Vzdelávací program je štátny a školský.

Štátny vzdelávací program- vymedzuje povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa zákona 245/2008 a obsahuje: názov vzdelávacieho programu, konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristiku odboru vzdelávania, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, vyučovací jazyk, organizačné podmienky, spôsob, podmienky ukončenia, povinné personálne zabezpečenie, materiálno- technické vybavenie, a je záväzný pre vypracovanie školského vzdelávacieho programu, tvorbu a posudzovanie učebníc a hodnotenie škôl a výsledkov detí a žiakov.

ŠtVP- Vyjadruje hlavné princípy a ciele vzdelanostnej politiky štátu, ako aj demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je národné vzdelávanie založené. Je zostavený na základe participatívneho demokratického princípu ako model 2- úrovňového cieľového programu vzdelávania (kurikula). Je rámcovaný povinným obsahom vzdelania, ktorým sa majú rozvíjať kľúčové kompetencie (spôsobilosti). Je vypracovaný podľa princípu následnosti a kontinuity školských stupňov, ktorých programy na seba nadväzujú. Zavádza prierezové témy, umožňujú modifikáciu obsah pre školy, umožňujú vzdelávanie žiakom so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Je otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek aktualizovať.

ISCED 1- program primárneho vzdelávania

Program je založený na princípe postupu od známeho k neznámemu pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí, ktoré sú spojené so životom detí. Program primárneho vzdelávania má dieťa pripraviť na samostatnú prácu i na prácu v skupinke. Vzdelávanie je organizované tematicky s prirodzeným začlenením integratívnych predmetových prvkov, čím sa vytvára základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie. Získané kompetencie v primárnom vzdelávaní: sociálne komunikačné, kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia, v oblasti informačných a komunikačných technológií, kompetencia učiť sa učiť sa, kompetencia riešiť problémy, osobné, sociálne a občianske kompetencie, kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry.

Obsahuje ciele primárneho vzdelávania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristiku prierezových tém, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na vzdelávanie, povinné materiálno- technické vybavenie, podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitosti na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.

Školský vzdelávací program- je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona. Školský vzdel. program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní školskej rady. Musí byť vypracovaný s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona. Obsahuje: názov vzdelávacieho programu, vymedzenie vlastných cieľov a poslania, vlastné zameranie školy, učebné osnovy, učebný plán, vyučovací jazyk, spôsob a podmienky ukončenia, vnútorný systém kontroly a hodnoteniažiakov a zamestnancov školy....

ŠkVP- voliteľný obsah vzdelania v učebnom pláne školského stupňa. Predstavuje druhú úroveň participatívneho modelu riadenia. Štát dáva dôveru školám, aby do obsahu vzdelanie premietli požiadavky obce, regiónu v rámci voľných hodín.

ŠTRUKTÚRA VZDELÁVACIEHO OBSAHU

Obsah vzdelávania je obsiahnutý v národnom programe vzdelávania, vzdelávacích programoch a rámcovom vzdelávacom programe. Obsah školského vzdelávania tvorí kultúrne dedičstvo, poznanie, hodnoty, normy, vzorce správania, výkony , ktoré sú určené určitej sociálnej skupine. Obsahom vzdelávania sú aj najnovšie poznatky, ktoré nastoľuje súčasný vedeckotechnický, hospodársky a sociálno- kultúrny rozvoj spoločnosti. V štátnom vzdelávacom programe je obsah vzdelávania rozčlenený do 7 oblastí vzdelávania, ku ktorým sú pričlenené k jednotlivým vyučovacím predmetom.

VZDELÁVACIE OBLASTI, OBLASTI KULTÚRNEJ GRAMOTNSTI

Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika vyčlenená z obsahu vzdelávania a z formovania kľúčových kompetencií. Kultúrna gramotnosť je schopnosť človeka existovať a pohybovať sa v danom kultúrnom priestore, pričom musí disponovať určitými kompetenciami. Ak ma jedinec tieto kompetencie nadobudnuté a vie ich efektívne aplikovať v praxi hovoríme o funkčnej kultúrnej gramotnosti.

Kompetencie v ISCED 1: sociálne komunikačné, kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia, v oblasti informačných a komunikačných technológií, kompetencia učiť sa učiť sa, kompetencia riešiť problémy, osobné, sociálne a občianske kompetencie, kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry.

Vzdelávacia oblasť

predmety

Jazyk a komunikácia

slovenský jazyk a slovenská literatúra

jazyk národnosti a literatúra

prvý cudzí jazyk

Matematika a práca s informáciami

matematika

informatická výchova

Príroda a spoločnosť

prírodoveda

vlastiveda

Človek a hodnoty

etická výchova /

náboženská výchova

Človek a svet práce

pracovné vyučovanie

Umenie a kultúra

Hudobná výchova

výtvarná výchova

Zdravie a pohyb

telesná výchova

PROBLÉM HRANÍC VYUČOVACÍCH PREDMETOV A INTERGÁCIE OBSAHU VZDELÁVANIA

K téme integrácie predmetov- hľadá sa podobnosť medzi informáciami a na základe podobnosti dochádza k prepájaniu či zlučovaniu obsahov. Málokedy sa však vníma sociálna hodnota obsahov. Z tohto pohľadu nie je dôležité, či sú obsahy podobné ale že spôsob poznávania je iný. Výchovná zložky by mala byť integrovaná vo všetkých vyučovacích predmetoch. (Pupala)

6. VÝVOJ PRÍSTUPOV K PRÍRODOVEDNÉMU A TECHNICKÉMU VZDELÁVANIU.

SÚČASNÉ CHÁPANIE PRÍRODOVEDNEJ A TECHNICKEJ GRAMOTNOSTI A JEHO DIDAKTICKÉ DOSLEDKY V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ.

VÝVOJ PRÍSTUPOV(Žoldošová, )

Prírodovedné vzdelávanie:

V roku 1868 bolo skúmanie prírody považované za prostriedok rozvíjania reči a myslenia v predmete Cvičenie reči a umu.

V roku 1918 sa učivo integrovalo s obsahom náuky o vlasti.

V roku 1933 sa učivo prírodovedy špecifikovalo. V prvých 2 ročníkoch sa učilo s náukou o vlasti a v ďalších dvoch ročníkoch sa oddelilo a získalo dnešnú podobu.

V roku 1960 nastal čiastková zmena, ktorej cieľom bolo ozrejmenie toho, čo sa má dieťa učiť, zamerať sa na triedenie a rozbor empiricky získaných poznatkov.

Po roku 1989 sa vzdelávanie koncepčne nezmenilo.

Technické vzdelávanie:

· Bolo pôvodne implementované do predmetov, ktorých cieľom bolo zachovávanie tradície remesiel a rozvíjanie manuálnych zručností. V predvojnovom období sa obsah vzdelávania špecifikoval na dievčenskú a chlapčenskú, resp. mužské a ženské spôsobilosti potrebné pre domácnosť. Obsah sa postupne menil spolu s vytrácaním významu tradičných remesiel a nástupom nových technológií.

Pred reformou:

Obsah prírodovedného vzdelávania je zameraný na osvojenie si vedeckých pojmov a na získanie základov prírodovedných systematík. Obsah je zameraný na získanie elementárnych prírodovedných poznatkov a nie na ozrejmenie javov. Je možné v ňom identifikovať učivo, ktoré podceňuje aktuálnu úroveň kognitívnych schopností žiakov. Technické vzdelávanie je integrované do prvouky v prvých dvoch ročníkoch. V 4 a 5 ročníku sa technické vzdelávanie oddeľuje spolu s učivom pestovateľské práce. Pomôcky sa používajú najmä z dôvodu klesajúcej motivácie k prírodovednému vzdelávaniu.

DNES:

PO reforme v roku 2008 je koncepčná zmena hlavne na proces myslenia a manipulačné činnosti. Vo vyučovaní sa odkláňame od obsahu a kladieme dôraz na to, aby dieťa premýšľalo. Teda od obsahu k procesu. Hlavnou myšlienkou je naučiť žiakov robiť experimenty, dopátrať sa k vysvetleniu problému. ISCED 1 príloha Prírodoveda uvádza nasledovnú charakteristiku: Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanoveniu vyučovacieho problému sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň kognitívnych schopností. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode a samotnej vede. Prírodoveda má viesť dieťa k rozvoju myslenia, poznatkové systému a špecifických postojov., teda rozvoju prírodovednej gramotnosti vo všetkých jeho zložkách.

Súčasným trendom vyučovania prírodovedných predmetov na ZŠ je zefektívnenie výučby nielen zmenou obsahu, ale hlavne zmenou foriem a metód výchovno- vzdelávacieho procesu. Do výučby sú postupne do výučby zavádzané inovatívne prvky. Do vyučovania kde sú žiaci aktívni je potrebné implementovať také metodické postupy, ktoré neponúkajú žiakom hotové poznatky, ale umožňujú im priame pozorovanie, manipulovanie s predmetmi, riešenie problémov, samostatnú prácu, ktorá predpokladá tvorivú myšlienkovú činnosť. Takto organizované vyučovanie podporuje medzinárodný projekt prírodovedného primárneho vzdelávania Vyhrňme si rukávy.- liberálny projekt, ktorý neurčuje presné postupy riešenia, základom je stimulujúca situácia, ktorá obsahuje problém na riešenie. Skúmaním a pozorovaním by mali byť deti schopné minimálne jeden problém identifikovať, riešiť ho prostredníctvom otázok a hypotéz, ktoré rozoberá s vrstovníkmi a následne hypotézy overiť napr. štúdiom literatúry, experimentom...Experiment sa považuje za základnú metódu pre overovanie hypotéz a predpokladov. Projekt je zameraný na formovanie vedeckého myslenia dieťaťa.

Ďalšie projekty: projekt Pollen- pre 1.stupeň ZŠ má 12 centier, základnou myšlienkou je vytvorenie siete európsky miest, ktorá sa bude snažiť rozvíjať prírodovedné vzdelávanie.

projekt Fibonacci- zameria sa na výučbu prírodovedy Na 1. a 2. stupni ZŠ. Jeho princíp možno zhrnúť do koncepcie s názvom Výskumne ladená koncepcia.- poukazuje na rozvoj prírodovednej gramotnosti cez schopnosti a ich rozvoj: schopnosť pozorovať, merať, vedecky komunikovať, klasifikovať, interpretovať, tvoriť predpoklady. Algoritmus postupu: stimulujúca situácia, tvorba otázok, zovšeobecnenie, vyhľadanie problému, tvorba predpokladov a hypotéz, overenie hypotéz, konfrontácia a interpretácia záverov, transfer do novej situácie.

Obsah v Témach: 1.ročník- zmeny v prírode, osobná hygiena a psychohygiena, Plynutie času, Zvieratá, Rodina, Voda, Rastliny a semená, Hmota.

2.ročník- Hmota, Zelenina a ovocie, U lekára, Práca a odpočinok, Voda, Cyklus stromu, Rastliny a semená.

3.ročník- Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch, Technika a technické objavy, Živé organizmy.

Prírodovedná gramotnosť- schopnosť používať vedecké poznatky, identifikovať otázky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery pre pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v ňom v dôsledku ľudskej aktivity nastanú.

Inovatívny obsah prírodovedy zameriava žiaka na tvorbu vysvetlení vecí, ktoré bežne pozorujú, pričom sú vedené k vyhľadávaniu otázok, k identifikácii jednotlivých výskumných problémov, ktoré formulujú v podobe hypotéz a predpokladov. Dôležitou súčasťou je diskusia a pedagogické usmerňovanie. Výskum ako vedecká metóda je vložená do pedagogického procesu.

Učiteľovou úlohou je pomôcť deťom konštruovať si vlastné poznanie na základe skúsenosti s realitou. Dôležité je pochopiť že poznatky sú dočasne platné a treba vedieť akým spôsobom sa ich platnosť mení.

7. SPOLOČENSKOVEDNÉ POZNANIE V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ.

HISTORICKÉ SÚVISLOSTI A SÚČASNÉ RIEŠENIA.

POZNÁVACIA, ETICKÁ A OBČIANSKA DIMENIZIA PRÍSLUŠNEJ VZDELÁVACEJ OBLASTI PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA.

V roku 1920 vlastiveda súčasťou prírodovedy

V roku 1921 prvé učebné osnovy pre vlastivedu s témami: Domov, Škola, Okolie školy, Ochrana proti zime, Obec (Holý, Černý, 1921, 12.str.)

V roku 1933 učebné osnovy vypracované na domovednom princípe.

V roku 1976 samostatne vlastiveda od 3. ročníku

V roku 1989 vlastiveda odrážala zmeny, ktorými naša spoločnosť prešla

DNES:

Spoločenskovedné poznanie v primárnom vzdelávaní je možné prostredníctvom predmetu prírodoveda a vlastiveda od 2. ročníka ZŠ vo vzdelávacej oblasti príroda a spoločnosť.

Požadovaným výstupom žiakov z vlastivedy je rozvoj funkčnej gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti, kultúrnej gramotnosti.

Charakteristika predmetu: zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja a samotnej obci. Vlastiveda na 1.stupni je obsahovo naplnená emotívnym poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny. Vlastiveda je rozdelená na 2 časti: Príroda Slovensko a Slovensko v minulosti a dnes.

Obsah vzdelávania chápeme zovšeobecnenú aktuálnu skúsenosť ľudstva transformovanú do didakticky zdôvodneného systému poznatkov, činností a vzťahov. Obsah školského vzdelávania je tá časť zovšeobecnenej a aktuálnej spoločenskej skúsenosti, ktorá má byť osvojená v priebehu školskej dochádzky. Pod obsahom vzdelávania vlastivedy rozumieme súbor poznatkov o prírode, spoločnosti, človeku, jeho myslení a tomu zodpovedajúce spôsobilosti, zručnosti a schopnosti. Obsah sa viaže na jednotlivé teritória: rodina- škola- obec a región- územie SR- územie EÚ, Európy.

Cieľom v 2. ročníku je vedieť rozprávať o svojom rodnom kraji, pomenovať jeho jednotlivé časti, rozprávať o premenách počas roka, orientovať sa v rodnom kraji. Obsah vzdelania: Môj rodný kraj.

V 3.ročníku na obrázkovej mape ukázať vybrané pohoria, jaskyne, rieky, mestá...Pokúsiť sa odlíšiť ich na pohľad významné znaky, rozprávať o významných historických udalostiach. Obsah vzdelania: Objavujeme Slovensko.

V 4.ročníku sa výučba zameriava na zážitkové poznávanie častí Slovenska. Obsah vzdelávania: Výlety po Slovensku.

VLASTIVEDA:

- geografické učivo: poznanie priestoru/teritória/, orientácia v priestore

- dejepisné učivo: poznanie genézy sociokultúrneho prostredia, orientácia v čase

Správny metodický prístup k vyučovaniu vlastivedy požaduje, aby učiteľ vychádzal zo zásady, že spoločenskovedné a prírodovedné učivo na 1. Stupni ZŠ je v určitom vzájomnom vzťahu, vzájomne sa prelínajú a podmieňujú. Vyučujúci musí vychádzať z domovedného princípu: prostredia a umiestnenia školy, sociálneho prostredia žiakov, z predpokladanej miery skúsenosti žiakov.

Vyučovací proces vlastivedy je proces, v ktorom sa kvalitatívne a kvantitatívne rozvíjajú poznávacie schopnosti žiakov s osobitým zreteľom sa spoločenskovednú a prírodovednú oblasť v sústave vzájomnej interakcie žiak- učiteľ, v ktorej sa spája rozmanitá a aktívna činnosť. Cieľom zložitej vzájomnej interakcie žiak- učiteľ vo vyučovacom procese vlastivedy je rozvoj poznávacích schopností, zdokonaľovanie vedomostí žiakov, ich spoločenskej orientácii, celostný rozvoj osobnosti ako hlavný cieľ výchovy.

Metóda práce s mapou/Pupala/Hierarchia geografickej výchovy má svoj základ vo vyučovaní vlastivedy od 3.ročníka. Schopnosti a predstavy detí utvorené v tomto období sa významne podieľajú na dynamickom vývine geografických kompetencií žiaka. Mapa má z hľadiska výučby geografie rozhodujúci význam a je hlavnou pomôckou pri výučbe. Práca s mapou má žiaka viesť k jasným predstavám o hlavných rysoch preberaného územia, reliéfu, vodopisných javoch, dopravných cestách, mestách. Prácu s mapou môžeme rozdeliť do 4 základných foriem: cvičenie lokalizácie na mape, meranie a určovanie vzdialenosti, určovanie svetových strán, čítanie mapy.

Pupala realizoval výskum: diagnostikoval schopnosti žiakov grafického zachytenia priestoru z vtáčej perspektívy. Rozprával sa príbeh, ktorého vyústenie bol let nad obcou, ktorý si predstavovali so zavretými očami. Vzápätí žiakov požiadal aby nakreslili to, čo videli v lete. Vyslovene vtáčiu perspektívu identifikovali len u jedného žiaka, v jednom prípade sa vyskytol zmiešaný pohľad. Žiaci nevedeli kresliť z vtáčej perspektívy. Tak ako sa predpokladalo žiaci neboli schopní kresby, nakoľko sa potvrdil prejav tzv. detského egocentrizmu/piaget/, čo znamená, že dieťa vníma veci a javy okolo seba zo svojej aktuálnej osobnej perspektívy, na ktorú sa viaže jeho bezprostredná každodenná skúsenosť. Následne sa zahálili cvičenia zamerané na vytvorenie schopnosti zachytiť vertikálny pohľad a určovať polohu a smer na orientačnom pláne. Nakoniec mali žiaci opäť nakresliť svoj dom tak, ako ho vidí vták. Úspešnosť bola 77%. Opísaný experiment dáva metodiku vyučovania témy Naša obec- plán obce.

Ukážka pojmového mapovania: učiteľ vyberie podľa učiva pojem, napr. služby a požiada žiakov, aby si zapísali všetky slová, ktoré s pojmom súvisia. Na tabuľu sa potom zapíše slovo služby a žiaci okolo neho dopisujú slová a čiarou spájajú s pojmom a napíšu vzťah.

8. INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ V PRIMÁRNOM VZDEÁVANÍ.

POJMOVÉ A KONCEPČNÉ VYMEDZENIE, RIEŠENIE CIEĽOV, OBSAHU A PROCESU VZDELÁVANIA V TEJTO OBLASTI.

VZŤAH KU KONCEPTOM JAZYKOVEJ A MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI.

Informačná gramotnosť- súhrn kompetencií potrebných k efektívnemu vyhľadávaniu, hodnoteniu a využívaniu informácií a informačných zdrojov vzťahujúcich sa k určitej potrebe.

Kompetencie informačnej gramotnosti: rozpozná potrebu informácií, vie lokalizovať relevantné informačné zdroje, vie v nich nájsť potrebné informácie, vie nájdené informácie kriticky zhodnotiť, vie nájdené informácie primerane použiť, vie ich komunikovať v primeraných podobách.

Funkčná informačná gramotnosť- pripravenosť jedinca na podmienky života a práce v informačnej spoločnosti.

Koncepčné vymedzenie: UNESCO v rámci zavádzania IKT do školských osnov a vzdelávacích procesov ZŠ predkladá 4 základné aspekty: (Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní, Šušol-Hrdinová-Rankov, 2005)

· IKT gramotnosť. Počítačové kompetencie budú vyučované ako samostatný predmet

· Využitie IKZ v rámci jednotlivých predmetov: IKT zručnosti sú implementované do konkrétnych predmetov

· IKT sú zahrnuté do celých osnov systému vzdelávania: do všetkých predmetov

· IKT špecializácia: IKT schopnosti sprostredkujú zmenený obsahom ktorý slúži na vzdelávanie alebo prípravu na profesiu.

V súčasnosti je slovenské školstvo charakterizované nejednotnosťou a rozdielnou úrovňou technického vybavenia a zabezpečenia. Výrazná je i nejednotnosť v cieľoch a prístupoch škôl k IKT a v koncepciách informatizácie vzdelávania a informačnej výchovy na školách, čomu zodpovedá nejednotnosť v obsahovej náplni informatickej výchovy. Vzhľadom na základné aspekty informatizácie školstva a vzdelávania možno hovoriť o ráznych stránkach problému: technologickej, koncepčnej a obsahovej.

Hlavným poslaním ZŠ je realizovať štátom garantovaný výchovno- vzdelávací proces podľa všeobecne platného programu a pripraviť žiaka pre ďalšie vzdelávacie stupne. Ide o získanie základnej schopnosti učiť sa a vzdelávať sa. IV by vzhľadom na ciele mala byť prierezovým predmetom t.j naučiť ju izolovane od ostatných predmetov, ale v integrácii s nimi napr.:

· Aplikačný softvér: pri riešení rozličných zadaní- textové editory na SJ, grafické editory na VV, tabuľkové kalkulátory na hodinách M.

· Zdroje zamerané na odborné poznatky: encyklopédie, vedecké a odborné digitálne objekty

· Výukové programy: pri výučbe cudzích jazykov

· Prezentačné programy a internet

ISCED:

Informatická výchova- rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť hľadať riešenia problémových úloh a overovať ich s použitím IKT. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Ciele vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami v predmete informatická výchovy- cieľom IV je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia, získať základné zručnosti v používaní počítača, využitím tém z iných predmetov sa zoznámi žiak s možnosťami kreslenia, písania a inými aplikáciami. Žiaci sa naučia využívať nástroje internetu na komunikáciu, na vlastné učenie, ale aj riešenie školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií.

Obsah vzdelávania informatiky- má 5 okruhov:

· Informácie okolo nás

· Komunikácia prostredníctvom IKT

· Postupy, riešenia problémov, algoritmické myslenie

· Princípy fingovania IKT

· Informačná spoločnosť.

Prierezové témy: tvorba projektu a prezentačné zručnosti, mediálna výchova.

čitateľská gramotnosť- schopnosť porozumieť a aktívne používať také písomné jazykové formy, ktoré spoločnosť vyžaduje alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Predpokladá schopnosť jedinca konštruovať význam rozmanitých textov.

Jazyková gramotnosť- schopnosť používať jazyk v hovorenej i písanej podobe.

Dosiahnutie kompetencií jazykovej a čitateľskej gramotnosti je základným predpokladom informačnej gramotnosti.

Mediálna gramotnosť- schopnosť kompetentného zaobchádzania s médiami.

Masmédia a elektronické média ponúkajú rôzne obsahy a informácie, preto by malo byť prioritou primárneho vzdelávania vo vyučovacom predmete informatická výchova naučiť žiakov hodnotiť zdroj a obsah elektronických informácií, ktoré hľadajú a potrebujú.

Prierezovou témou prírodovedy a vlastivedy je enviromentálna výchova.

9. VIZUÁLNA (VÝTVARNÁ) A HUDOBNÁ KULTÚRA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ.

UMENIE A KULTÚRA AKO VZDELÁVACIA OBLASŤ.

· V primárnom stupni výchovy a vzdelávania nadväzuje na spontánne detské aktivity a predprimárny stupeň. Učí sa vyjadrovať svoje estetické zážitky z vnímania umeleckých diel, chápať význam estetickej činnosti. Vzdelávacia oblasť rozvíja osobnostné, kognitívne, komunikačné a občianske kompetencie. Predmety umeleckej výchovy poskytujú možnosť medzipredmetových väzieb a predmetmi iných oblastí.

Vizuálna (výtvarná) výchova- problém doterajšieho vyučovania Vv bol nedostatočný metodický prístup, obsah predmetu nezahŕňal dostatočný rozsah oblastí súčasného výtvarného umenia a vizuálnej kultúry. Nedostatkom obsahu bolo, že žiaci neboli pripravovaný na dôležité oblasti vizuálnej kultúry ako reklama, dizajn, elektronické média, film...Predmet bol považovaný za esteticko- výchovný, bola podceňovaná poznávacia zložka. Vv plnila len časť svojho poslania, zachovala si ale činnostný charakter. Výtvarná edukácia má plniť funkciu poznávania vizuálnych znakov a orientácie v ich gramatikách a komunikačných procesoch. Výtvarné činnosti, pokiaľ sú cieľavedome prepojené aj na poznávanie historického a súčasného umenia uvádzajú žiaka do sveta vizuálnej kultúry. – na úrovni odovzdávania tradícií i uvádzania do aktuálneho myslenia. Vo výtvarnom vyjadrovaní je rovnako zapojený intelekt, znalosti, pamäť, konvergentné a najmä divergentné myslenie. Formou činného vyučovania uplatňujeme líniu: vnímanie- cítenie- fantázia- predstavy- pamäť- myslenie a jazyk. (Námety na reformu,2007).

ISCED 1- príloha Vv: Okrem tradičných a nových výtvarných disciplín zahŕňa aj ďalšie druhy vizuálnych umení ako dizajn, fotografiu, architektúru, elektronické média a multimédia. Edukačný proces pozostáva zo zložiek:

· Vyjadrovacej

· Interpretačnej

· Výchovnej a vzdelávacej

Tieto zložky sa vzájomne prelínajú. Metodické východiská predmetu sú: v zážitkových procesoch (založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry) a v reflexii diel (porozumenie jazyka a výchova žiaka na gramotného vnímateľa používateľa vizuálnej kultúry).

Ciele predmetu (Žoldošová,, Kaščák): všeobecným cieľom je uvádzať žiakov do aktuálnej kultúry v oblasti výtvarného umenia, elektronických médií, architektúry, dizajnu, multimédií.

Ciele sú v ISCED 1 nasledovné:

Kognitívne ciele: poznávať jazyk vizuálnych médií, naučiť sa ho poznať a používať

Senzomotorické ciele: rozvíjať tvorivosť, kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu

Socioafektívne ciele: formovať kultúrne vedomosti a postoje, formovať celistvú osobnosť, rozvíjať cítenie

Obsah predmetu Vv: tvorí sústava edukačných tém, ktoré zodpovedajú riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch, ktorý predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov. K jednotlivým metodickým radom sú v metodickej prílohe vypracované vzorové úlohy. Napr. metodický rad výtvarný jazyk (základné prvky výtvarného vyjadrovania) obsahuje edukačné témy v každom ročníku:

1.ročník- škvrna a tvar, obrys, farba;

2.ročník- línia; farba a výraz farby

3.ročník- plošné geometrické tvary, priestorové geometrické tvary;

4.ročník- bod, šrafúra/ tieň, farba

Medzipredmetové väzby výtvarnej edukácie s inými predmetmi: (Žoldošová, Kaščák,2007)

· S prírodovednými predmetmi a matematikou: formálne ekvivalenty matematických operácií- vyjadrenie harmónie-zôatý rez, variácie, permutácie..), a prírodovedných veličín (priestor, pohyb, čas)

· S predmetmi, ktoré využívajú vizuálnu predstavivosť a média: geometria, počítače, geografia)

· S humanitnými predmetmi: história, náuka o spoločnosti, etika.

· S jazykmi : vzťahy vyjadrovacích prostriedkov a kompozičných princípov výtvarného vyjadrovania so syntaktickými a gramatickými pravidlami.

Hľadiská vyučovania Vv: (Žoldošová, Kaščák)

· Psychologické hľadisko: spočíva v aplikácii bohatej škály tvorivých procesov- psychomotorické reakcie, fantazijno- emotívne prežívanie, zmyslové poznávanie sveta, myslenie, záujmy a postoje žiakov.

· Kultúrne hľadisko: uvedomelé a cieľavedomé poznávanie a privlastňovanie si hodnôt.

· Technologické hľadisko: výber určitého média, použitie média ako témy, mieru a formu technologického experimentovania, voľbu materiálov, technické a materiálne zabezpečenie.

Hudobná výchova: Hudobná výchova v základnej škole je predmetom činnostným a zážitkovým. Na primárnom stupni vzdelávania sa prirodzene a plynule nadväzuje na posilňovanie vrodených a prirodzených predpokladov deti a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného vnímania obrazov a modelov okolitého sveta.

Východiskom tohto poznávania ma byť vždy samotná hudba a hudobne aktivity žiakov. Hudba ma byť pre žiakov súčasne hrou a predmetom detského experimentovania, zdrojom objaviteľských prístupov k hudobnému poznávaniu, a to s realizovaním komplexne chápaných hudobných činnosti, so zámerom všestranne zapojiť žiakov do hudobnovýchovného procesu.

Dobre známa sústava hudobných činností je rozšírená o hudobno-dramatické činnosti, ktoré majú integrujúci charakter, spájajú v sebe hudobné činnosti, ako aj skúsenosti, zručnosti a vedomosti z literárnej, dramatickej, etickej, výtvarnej a telesnej výchovy na báze zážitkového učenia.

V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel.

Ciele podľa ISCED 1:

Kognitívne ciele: poznávať svet zvukov hudby prostredníctvom detskej hry, získavať základy hudobných vedomostí, výrazových prostriedkov, využívať hudobný jazyk ako komunikačný a sebavyjadrovací.

Socioafektívne ciele: uvedomenie si mravných a estetických hodnôt, chápať umenie v jeho mnohých podobách.

Psychomotorické ciele: na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy spolu s výtvarným, pohybovým a literárnym sprievodom.

Obsah predmetu

· hudobný materiál (detské, umelé a ľudové piesne z folklórnych oblastí Slovenska,

· inonárodné piesne s rozmanitou deťom primeranou tematikou, hudobné rozprávky,

· príbehy, ľudové a umelé detské hudobno-pohybové (tanečné) hry, hudobný materiál zameraný na jednotlivé ročné obdobia, zvykoslovie a rôzne sviatky, na ilustráciu didaktických problémov), sústava hudobných činností vokálnych, inštrumentálnych, percepčných, hudobno-pohybových, hudobno-dramatických.

Rozdelenie do ročníkov

V 1. – 3. ročníku primárneho stupňa vzdelávania učivo nie je rozdelene do tematických celkov. V 2.ročníku prevládajú ľudové piesne.

V 4. ročníku sú odporúčane dva tematické okruhy: Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti a Poslanie hudby v našom živote

Kompetencie sú viazané na činnosti: vokálne, inštrumentálne, hudobno- pohybové, percepčné, hudobno-dramatické,

Formy estetickej výchovy, ktorá zahŕňa Hv aj Vv:

receptívna: prijímanie umeleckých hodnôt, rozvíja ich zmyslové analyzátory, podnecuje uvedomelé vnímanie.

aktivna: rozvoj aktívnej manipulácie s umeleckým materiálom so zámerom utvoriť predmet s estetickými vlastnosťami.

Receptívna forma vystupovať samostatne, aktívna sa nevyskytuje bez receptívnej.

Zážitkové učenie: chápeme ako už konkrétny spôsob vzdelávania žiakov na vyučovacích hodinách, kde sa prostredníctvom určitej skúsenosti vyvoláva zážitok a následne sa s ním pracuje, kým vyučujúci nedocieli u žiakov želaný efekt. K metódam zážitkového vyučovania hudobnej výchovy zaraďujeme pohybové a hudobné hry, objavovacie, viacrozmerné a diskusné aktivity, prácu v skupinách.

10. TELESNÁ A ZDRAVOTNÁ VÝCHOVA AKO OBLASŤ PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA.

TRADÍCIE A SÚČASNÉ PREDMETOVÉ I MIMOPREDMETOVÉ RIEŠENIA A SÚVISLOSTI.

Telesná a zdravotná výchova patrí do vzdelávacej oblasti ZDRAVIE A POHYB, ktorá vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Hlavným predmetom je TV, ktorá poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie v oblasti pohybu a športu. Podľa cieľov členíme TV na základnú, rekreačnú a zdravotnú.

Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti.

Ďalšie ciele sú:

Cieľ zameraný na osobnostný rozvoj

Mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.

Cieľ zameraný na zdravie

Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú zodpovednosť za vlastné zdravie.

Cieľ zameraný na motoriku

Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti, preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových činností.

Špecifikácia kompetencií rozvíjaných v predmete TV-

· Komunikácia v materskom jazyku- používať veku primeranú terminológiu,

· Matematická kompetencia- rozvíjať priestorové myslenie prostredníctvom pohybových aktivít

· Digitálna kompetencia- využívať informačné technológie na vyhľadávanie potrebných informácií súvisiacich so športovými aktivitami.

· Spoločenské a občianske kompetencie- vytvoriť si vlastnú identitu (nájsť si svoje miesto) pri aktívnej športovej činnosti – svojej účasti na nej v rámci skupiny, tímu ap.,

· Kultúrne podvedomie a vyjadrovanie- mať motorickú gramotnosť (ako výsledok pohybového vzdelávania)

OBSAH:

Prehľad tematických celkov (TC)

1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti ( základné pojmy- beh, plazenie, základné povely; základné poznatky- techniky behov, gymnastických cvičení, základné pohybové aktivity- kotul, stojka, poskok)

2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry ( základné pojmy- pohybová hra, hráč, bránka, vedenie lopty; základné poznatky- pravidlá hier, význam hier; základné pohybové aktivity- hry zamerané na manipuláciu s náčiním, prípravné športové hry)

3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti(základné pojmy- rytmika, tanečný krok, fantázia pri pohybe; základné poznatky- o význame pohybovej kultúry, správne držanie tela; základné pohybové aktivity- tanečná chôdza a tanec, estetické držanie tela)

4. Psychomotorické cvičenia a hry (základné pojmy- polohy tela, správne držanie tela; základné poznatky- o význame pohybu a jednotlivých cvičení pre zdraví vývin; základné pohybové aktivity- koordinačné cvičenia, relaxačné cvičenia, strečingové cvičenia)

5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti (základné pojmy- plavecké spôsoby, lyžovanie, beh na lyžiach; základné poznatky- o význame otužovania, plávania, pohybu v prírode)

Učivo TV tvorí sústavu poznatkov, zručností a činností navzájom spojených cyklicky alebo postupne. Cyklicky- k preberanému učivu sa vraciame a pridávame nové učivo.

Postupne- ukončenie bloku preberaného učiva kontrolou, nasledujúce učivo je obtiažnejšie.

K základným prvkom systému učiva TV patria poznatky, ktoré sa transformujú do vedomostí a činností, z ktorých vznikajú pohybové zručnosti a tie sa rozvíjajú na pohybové schopnosti.

Diferenciácia cieľov, úloh a obsahu:

1.ročník- ADAPTAČNÝ: zatúpenie spontánnych pohybových činností a pohybových hier, žiaci si navykajú na organizáciu TV, pohybové činnosti sú motivované slovom, riekankami, rytmom..

2-3.ročník- PRECHODNÝ: ide o postupný, primerane gradovaný prechod od spontánnej hravosti k prevažne riadenej činnosti. Pozornosť sa venuje technike cvičení, ktoré vplýva na správne držanie tela.

4. ročník- INTENZIFIKAČNÝ: zabezpečuje plynulý prechod na ciele a úlohy na 2.stupni. Výraznejší podiel športových prvkov a činností so zvýšenou obsahovou štruktúrou.

ZDRAVOTNÁ TELESNÁ VÝCHOVA-je formou povinnej Tv, ale aj záujmovou telovýchovnou činnosťou, je určená pre jedincov so zdravotným oslabeným alebo zdravotným postihnutím. Vyučovanie zdravotnej a integrovanej TV vytvára podmienky na plnenie vzdelávacích úloh a zabezpečuje žiakom so zdravotným postihnutím alebo oslabením kvalitu osvojenia a zdokonaľovania jednotlivých cvičení a činností. Učivo sa skladá s teoretických a praktických celkov:

1, poznatky z telesnej výchovy a športu

2, špeciálne učivo- je zostavené podľa jednotlivých druhov zdravotných porúch a pri každej poruche sa akceptujú 4 základné činnosti:

· Špeciálne cvičenia: zamerané pri jednotlivých poruchách na úpravu poruchy s účinkom posilňovacím, uvoľňovacím, stimulujúcim

· Dýchacie cvičenia: vhodné pre všetky druhy zdravotných porúch

· Relaxačné cvičenia: vhodné pre všetky typy porúch

· Cvičenia na správne držanie tela: vhodné pre všetky typy porúch

3, základné učivo

4, nevhodné činnosti- pri poruchách chrbtice: obmedzené nakláňanie trupu, kotule. Vhodné cvičenia: plávanie, preliezanie, turistika.

Zdravotné oslabenie: vnútorných orgánov; nervové, psychické, zmyslové a telesné; oporno- pohybovej sústavy.

Hlavnou metódou telovýchovného procesu v zdravotnej telesnej výchove je praktické cvičenie.

Predmetové a mimopredmetové súvislosti

Zdravotná TV sa realizuje v medzipredmetovom vzdelávaní a to: mimo predmetov Hv, M,Vl, Vv, Sj, Č, Tv, Pr. Telsná výchova prebieha 2x do týždňa.

Organizačné formy: ranné cvičenia, telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín, rekreačné využívanie prestávok, vyučovacia hodina TV, vyučovacia hodina integrovanej Tv, pohybové aktivity v ŠK, školské športové krúžky s phybovým zameraním, kurz základného plávania, škola v prírode.

Telesná a zdravotná výchova ako oblasť vzdelávania má súvis s témou ochrany zdravia a života, keď žiaci získavajú poznatky o vplyve pohybu na zdravie človeka. Učia sa zdravému životnému štýlu.

Historický vývoj školskej telesnej výchovy

V roku 1873 vydaná prvá učebnica Tv- Ivan Zoch. Zavádzanie Tv ako vyučovacieho predmetu:

· v roku 1840 gymnázia

· v rokoch 1868-69 základné školy

· v roku 1938 odborné školy

· v roku 1946 učňovské školy

· od roku 1883 bol telocvik pre dievčatá zrušení až do konca 1. sv.vojny

Funkcia Tv bola do konca 1918 branná pripravenosť, v roku 1952 vzniká prvá vysoká škola TV, v roku 1970 sa spracovala nová koncepcia TV pre ZŠ s cieľom zefektívniť jej vplyv na všestranný rozvoj žiakov. Od r 1976 sa osobitná pozornosť začala venovať skúmaniu telesnej výchovy na 1. Stupni ZŠ.

11. SOCIALIZAČNÉ POSOBENIE ŠKOLY: sociálne funkcie, kognitívna a jazyková socializácia, škola a problém sociálnej (ne) spravodlivosti a (ne) rovnosti.

Socializácia- je proces včleňovania jednotlivca do svojej komunity so špecifickou kultúrou. Môže prebiehať v organizovaných podmienkach (škola), ale aj v neorganizovaných (ulica).

3 typy socializácie:

Heteronómna (kľúčovú úlohu zohráva vonkajšie prostredie -rodina, škola)

· primárna: v rodine a sekundárna: vstupom do verejných inštitúcií

Autonómna (kľúčovú úlohu zohrávajú vnútorné faktory)

· základná: vychádza z vnútra dieťaťa, ktoré si uvedomuje čo chce a anticipačná: dieťa prijíma hodnoty skupiny, ku ktorej chce patriť.

Retroaktívna (spätne pôsobiaci typ) vplyv mládeže na dospelých- móda, adrenalínové športy...

Špecifické druhy socializácie:

· anticipačná: predpokladaná, dieťa prijíma vzorce a hodnoty skupiny do ktorej chce patriť

· politická: prenášanie a osvojovanie politických hodnôt prostredníctvom masmédií, organizácií, rodiny

· profesijná: akceptácia špecifických vzorcov profesionálneho správania sa, konania, jej jazykové prostriedky.

Socializačné pôsobenie školy: škola ako celok predstavuje sociálny organizmus, ktorý žije vlastným životom, je systém sociálnych interakcií. Škola má svoj účel, poslanie a cieľ, je nástrojom na uspokojovanie potrieb spoločnosti. Škola ako inštitúcia bola vždy v službách spoločnosti. Socializačné pôsobenie v školy je teda začleňovanie detí do širšej skupiny, kde sú riadene vzdelávané a vychovávané na základe potrieb spoločnosti a hodnôt danej kultúry. Poslaním ZŠ je uvádzanie dieťaťa mimo rodinu, pripravuje dieťa k rešpektovaniu sociálneho poriadku. Žiak sa tak zoznamuje s normami skupinového chovania a vystupovania, národné tradície. Škola predáva deťom ucelené sústavy vedomostí, sprostredkúva deťom základné hodnoty a normy spoločnosti, špecifický systém sociálnych rolí. Škola slúži socializácii.

Funkcie školy: sú určité úlohy a očakávania spoločnosti. /Koťa, Kaščák/

· Socializačná: smeruje k osvojeniu si spoločensky očakávaného správania, všeobecných kultúrno- spoločenských hodnôt, predstáv a významov. Škola je miestom osvojenia si pravidiel spolužitia a začleňovania sa v rámci širších sociálnych skupín. Školská socializácia je skôr kultivačná a rozvíjajúca ako nápravná.

· Výchovná funkcia: spočíva v prevode kultúrnych vzorcov správania a hodnôt na úrovni najmä afektívnej( na úrovni citov, emócií). Afektívne výchovné pôsobenie môžeme považovať za samostatnú funkciu personalizačnú- táto funkcia je podľa Parsona typická pre rodinu. /educatio-vychovávanie, výchova, pestovanie/

· Vzdelávacia funkcia: je realizovaná procesmi v ktorých prebieha osvojovanie obsahu kultúry- jazyk, veda, umenie. Rozvoj predovšetkým kognitívnej a senzomotorickej stránky žiaka./ erudio- vzdelanie, učenie, vedomosti/

· Kvalifikačná funkcia: získavanie znalostí a rozvíjanie schopností potrebných na výkon povolania. Je doménou najmä SŠ a VŠ. Funkcionálna kvalifikácia- súbor odborných poznatkov, kompetencií. Extrafunkcionálna- predstavuje základné pracovné dispozície, napr. ochota podávať výkon.

· Selektívna funkcia: selekcia = výber, na základe úspešnosti alebo neúspešnosti k ďalšiemu vzdelávaniu. Školská úspešnosť je dôležitý faktor pre tzv. alokáciu- umiestnenie jednotlivcov do spoločenskej štruktúry. Princíp meritokrácie- dobré známky = dobrá výkonnosť dieťaťa.

· Legitimačný funkcia: vychádza zo skutočnosti, že školy sú štátom riadené inštitúcie závislé od štátnej politiky výchovy a vzdelávania. môžu sa dostať pod vplyv štátnej ideológie.

· Úschovná funkcia: odkladacia, z pohľadu pracovných aktivít rodičov.

· Ochranná funkcia: ochrana pred sociálno- patologickými javmi.

Kognitívna a jazyková socializácia:

Derivačný cyklus- ak dieťa vyrastá v patologickej rodine, ovplyvňuje to jeho budúcnosť. Správa sa rovnako ako jeho rodičia. Kognitívne deficity sa pôsobením školy dajú dobehnúť, emocionálne už nie.

S kognitívnou kompetenciou súvisí jazyková kompetencia, kde Vygotskij uvádzal, že jyzyková kompetencia vyjadruje kognitívny stav myslenia.

H. Bernstein sa venoval jazykovému formovaniu v rodine- sociolingvistika závisí od e- statusu rodičov. Jazykový kód je iný v každej sociálnej vrstve.

- V nižších vrstvách- obmedzený jazykový kód

- V stredných- rozvinutý jazykový kód.

Labov kritizoval Bersteina, že sa zameral len na jazykovú a nie na komunikačnú kompetenciu.

Na jazykový deficit sa nabaľujú ďalšie deficity- horší prospech v škole- nižšia vzdelanostná úroveň- horšie zamestnanie- horšia socio- ekonomická úroveň= kultivačný deficit.

Najvýraznejší vplyv na má komunikačný štýl matky v prvých 3 rokoch života dieťaťa.

Existujú kompenzačné vzdelávacie programy v USA- program HEAD STAR- jediný neplatený program pre deti so sociálne a etnicky znevýhodneného prostredia.

Problém sociálnej (ne)spravodlivosti a (ne)rovnosti:

Hollingshead a Becher – chicágska škola. Zamerali sa na to, či je škola sociálne amorfná /nerozlišuje rozdiely/. Zistilo sa, že nie je sociálne indiferentná /nerozdielna/. Skrytým kurikulom bolo potvrdené, že sú dôležité sociálne a triedne rozdiely v rámci sociálnej príslušnosti dieťaťa.

Becker- sociálna podmienenosť hodnotenia a trestania pri čátaní- deti z nižších vrstiev boli hodnotené horšie a trestané viac za porovnateľné výkony žiakov z vyšších vrstiev.

Hollingshead- žiaci z nižších vrstiev boli trestané za správanie, u vyšších vrstiev pritupovali k trestom len za problémy s učením a nie správaním.

Školská úspešnosť je dôležitý faktor pre tzv. alokáciu- umiestnenie jedinca v spoločnosti. Výhodné alebo nevýhodné postavenia žiaka koreluje s jeho sociálnym pôvodom. Prvá selekcia prebieha pri vstupe do školy, potom na SŠ a VŠ. Nerovnosť mimo školy sa tak prenášajú do školy a ďalej sa tak reprodukujú triedne, sociálne a napokon aj vzdelanostné a profesijné rozdiely.

V roku 2005 sa v správe PISA SK uvádza: Jedno z najzávažnejších zistení výskumu PISA o slovenskej škole je závislosť výsledkov žiakov od ich sociálno- ekonomického zázemia, čo znamená, že slovenský školský systém napriek deklaráciám nezabezpečuje sociálnu rovnosť vo vzdelávaní. SR patrí k 4 krajinám spolu s Nemeckom, Brazíliou, Tureckom, ktorých existuje závislosť medzi základným alebo neukončeným základným vzdelávaním matky a nízkymi vzdelávacími výsledkami ich detí. Selektívnosť školy nie je viazaná len s individuálnym sociálno- ekonomickým statusom žiaka, ale aj so sociálno- ekonomickým statusom školy. V SR existuje výrazná vonkajšia diferenciácia vo vzdelávaní na základe úrovni jednotlivých škôl.

Sociologické skúmanie výchovy a vzdelávania sa pohybuje v 3 dimenziách:

· Makrosociálna dimenzia: miesto a úloha výchovy a vzdelávania v spoločnosti (politická úroveň)

· Mikrosociálna dimenzia: sociálne vzťahy medzi vychovávajúcimi a vychovávanými (rodičia, učitelia

· Inštitucionálno- organizačná dimenzia: štruktúra, funkcia a organizácia výchovných inštitúcií a sociálne podmienky resp. dôsledky ich činnosti.

12. VZŤAH RODINY A ŠKOLY: socializačné pôsobenie rodiny a jeho dôsledky pre školské vzdelávanie a vzdelávaciu kariéru žiakov.

Fázy socializácie:

1. Socializácia a začínajúca individualizácia- uspôsobuje dieťa na priebeh začleňovania do spoločnosti, dáva základy pre socializáciu. Ohraničuje sa 1.rokom života. FREUD zdôrazňuje významnosť tejto fázy pre ďalší život dieťaťa, ktorá začína zameranosťou na jednu osobu- matku.

2. Individualizácie a presonalizácie- individualizácia prebieha do 3 rokov- dieťa sa stáva členom rodiny, uvedomuje si odlišnosti pohlaví, nastupuje kontrola správania podľa noriem. Personalizácia je proces formovania osobnosti ako štruktúry spoločensky činného individua. Dieťa získava odpútaním od matky určitú voľnosť na druhej strane môže pociťovať uspokojenie aj záťaž.

3. Socializácia a enkulturácia a societizácia- od 6 rokov, významným socializačným činiteľom sa stáva škola. Proces uvoľňovania a odtrnutia od rodičov.

Rodina: je primárna skupina, najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia, ktorá je základným článkom sociálnej štruktúry a základnou ekonomickou jednotkou, ktorá má svoje funkcie. Najskôr sa rodíme do rodiny orientačnej, v ktorej sme objektom výchovy. Neskôr zakladáme rodinu reprodukčná, kde sa my sami stávame rodičmi. Najvýznamnejšie nás ovplyvňuje rodina tzv. nukleárna (dvojgeneračné jadro rodič.- dieťa)- tento termín zaviedol Parson, ktorý so všimol fenomén keď deti odchádzajú od rodičov a zakladajú si vlastné domácnosti. Významnú funkciu ale zastáva rodina širšia, ktorá obsahuje všetky generácie. Rodina je základným činiteľom demografického vývoja, sociálnej štruktúry, ekonomickej a kultúrnej oblasti a preto nie je len skupinou ale aj inštitúciou.

Funkcie rodiny: /Havlík, Sociológia výchovy a školy/

· Biologická a reprodukčná: hlavným zmyslom je počatie detí, spočíva v zachovaní ľudského rodu, táto funkcia má klesajúcu tendenciu, problémom sa stáva nízka pôrodnosť, klesá počet viacdetných rodín.

· Emocionálna funkcia: manželstvo je vzťah založený na príťažlivosti, sympatii a láske. V minulosti, ale aj dnes fungujú mechanizmy výberu partnera zo zhodnej spoločenskej vrstvy, kultúrneho a ekonomického prostredia. S emocionálnou funkciou je spätá tvorba domova- súkromný priestor, do ktorého sa človek vracia, v ktorom sa tvoria medziľudské vzťahy, duchovné a materiálne prostredie.

· Ekonomická funkcia: v minulosti deti pracovali, dnes je postavenie členov odlišné. Postoje, záujmy rodiny sú späté s profesijným zameraním- menej času na rodinný život. Postoje k zamestnanosti žien: konzervatívny- matky a vydaté ženy by mali pracovať len doma.

neokonzervatívny-