Osnovy vyučovacích predmetov pre 8 rocnik · • Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ...

1

Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 8. ročník

OBSAH:

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia ............................................................... 2

Slovenský jazyk 8. ročník........................................................................................... 2 Literárna výchova 8. ročník........................................................................................ 6 Anglický jazyk 8. ročník............................................................................................ 12 Nemecký jazyk 8. ročník ........................................................................................... 17 Ruský jazyk 8. ročník ............................................................................................... 23

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda.................................................................... 28 Fyzika 8. ročník........................................................................................................ 28 Chémia 8. ročník...................................................................................................... 33 Biológia 8. ročník ..................................................................................................... 38

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť.............................................................. 41 Dejepis 8. ročník ...................................................................................................... 41 Geografia 8. ročník .................................................................................................. 44 Občianska výchova 8. ročník ................................................................................... 48

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty................................................................... 52 Etická výchova 8. ročník .......................................................................................... 52

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami....................................... 55 Matematika 8. ročník................................................................................................ 56 Informatika 8. ročník ................................................................................................ 60

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra ................................................................... 63 Výtvarná výchova 8. ročník....................................................................................... 63 Hudobná výchova 8. ročník...................................................................................... 67 Telesná a športová výchova 8. ročník (dievčatá) ...................................................... 71 Telesná a športová výchova 8. ročník (chlapci) ........................................................ 82

2

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk 8. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov, ktoré síce boli deklarované aj v minulosti, ale ich uskutočňovanie bolo vytláčané tendenciou obsiahnuť pomerne veľkú sumu jazykových pojmov na vysokej úrovni abstrakcie Zdôrazňujeme preto chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností, aby žiaci každú komunikatívnu situáciu zvládli z hľadiska štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Poznávacia (kognitívna) kompetencia

Komunikačná kompetencia

Interpersonálna (sociálna) kompetencia

Intrapersonálna (osobnostná) kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.

Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.

Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.

Schopnosť kooperovať v skupine.

Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kritického myslenia.

Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov a skupín.

Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Spôsobilosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city

Schopnosť empatie.

Schopnosť tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.

3

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU 1. Opakovanie učiva zo 7. ročníka 2. Debatujeme na úrovni 3. Buďte asertívni 4. Kto prednesie prejav? 5. Slová z prejavu mi ešte znejú v ušiach 6. Uvažujeme nielen o bežných veciach 7. Nezabudnite sa prihlásiť včas 8. Úspešnú plavbu v mori informácií! 9. Rozprávanie pre poslucháčov i čitateľov

10. Opakovanie učiva z 8. ročníka

Tieto ciele chcem dosiahnuť aj využívaním prierezových tém ako sú nasledovné :

Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné

spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

• Opakovanie slovies • Častice MEDIÁLNA VÝCHOVA: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Vítame vás na otvorení • Debatujeme na úrovni • Aká je budúcnosť plastov • Opakovanie podstatných mien • Neživotné podstatné mená mužského rodu • zakončené na –r • Buďte asertívni • Osobné zámená (základné a privlastňovacie) • Opytovacie zámená • Číslovky • Kto prednesie prejav? • Opakovanie slovies • Príslovky • Predložky • Priame a nepriame pomenovania • Slová z prejavu mi ešte znejú v ušiach • Frazeologizmy

4

• Zhodný a nezhodný prívlastok • Nezabudnite sa prihlásiť včas • Rozprávanie pre poslucháčov i čitateľov Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).

• Vítame vás na otvorení • Fotografické videnie • Čo ovplyvňuje našu budúcnosť? • Analýza vstupného testu • Debatujeme na úrovni • Opakovanie podstatných mien • Buďte asertívni • Obzrime sa späť • Slávnostný prejav • školská písomná práca- korekcia osnovy • Opakovanie slovies • Oprava 1. školskej písomnej práce • Priame a nepriame pomenovania • Príslovkové určenie spôsobu • a príčiny, opakovanie • Prihláška • Opakovanie (základné a vedľajšie vetné členy, prístavok) • Výťah • Interpunkcia v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí • Oprava kont. diktátu č. 4 • Tri želania • Analýza výstupného testu • Záverečné hodnotenie Environmentálna výchova: Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Čo ovplyvňuje našu budúcnosť? • Debatujeme na úrovni • Neživotné podstatné mená mužského rodu • zakončené na –r • Buďte asertívni

5

• Číslovky • Opakovanie slovies • Spôsoby obohacovania slovnej zásoby • Príslovkové určenie spôsobu • a príčiny, opakovanie • Opakovanie (základné a vedľajšie vetné členy, prístavok) Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný

pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

Ochrana života a zdravia: Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom

priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Príslovkové určenie spôsobu a príčiny, opakovanie • Osobné zámená (základné a privlastňovacie) Neživotné podstatné mená

mužského rodu • zakončené na –r • Opakovanie podstatných mien • Cudzie nesklonné podstatné mená • Súhrn poznatkov • Prídavných mien – súhrn • Častice • Združené pomenovania • Spôsoby obohacovania slovnej zásoby • Zhodný a nezhodný prívlastok • Interpunkcia v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,

argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

• Od slovných druhov k tvorivosti • Rozprávanie pre poslucháčov i čitateľov - Tri želania

4. METÓDY A FORMY PRÁCE

• expozičné metódy (vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor ) - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti,

• fixačné metódy ( ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy ) - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva.

• motivačné metódy ( rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov ).

5. UČEBNÉ ZDROJE

6

• KRAJČOVIČOVÁ, J. – KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk pre 8.ročník základnej školy

• Internet, www.zobrovna.sk, rôzne druhy slovníkov, www.slex.sk, Jazyková poradňa odpovedá / M. Pisarčíková /

6. HODNOTENIE PREDMETU

Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení

čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

• rôznymi druhmi skúšok ( ústnym skúšaním jednotlivca, frontálnym skúšaním, skúšaním žiakov v rámci skupinovej práce, formou didaktických testov po prebratí tematického celku, písomných cvičení),

• kontrolnými písomnými prácami /diktátmi/, ktoré sú predpísané osnovami, • analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, • sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka.

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy Ø posúdenie prejavov žiaka.

Literárna výchova 8. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti slovenský jazyk a literatúra. Pri tvorbe obsahovej náplne predmetu sme vychádzali z obsahového štandardu

http://www.zobrovna.sk

http://www.slex.sk

7

Slovenského jazyka a literatúry. Na túto vzdelávaciu oblasť vyčlenil ŠVP 5 vyučovacích hodín v študijnom odbore, t.j. 66 vyučovacích hodín literatúry.

Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra je: - utvárať komunikatívnu kompetenciu žiakov zvyšovaním úrovne ich

komunikatívnych schopností. - získavať schopnosť porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej

a štylistickej stránky správne vety, dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy. - nadobúdať zručnosť pracovať s rozličnými príručkami a informatívnymi

textami. - samostatne pracovať s učebnicou a samostatne riešiť úlohy. - Osvojovať si formy slušnej verbálnej i neverbálnej komunikácie. - prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si slovenského jazyka, slovenskej

reči, kultúre a literatúre. - rozvíjať schopnosti učiť sa po celý život a podporovať ich sebadôveru,

samostatnosť a iniciatívnosť, sebakontrolu a sebahodnotenie. Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti: Podporovať riadené (štruktúrované ) čítanie.

• Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť, aktívne čítanie a pozornosť.

• Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra. • Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby

čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. • Podporovať vytváranie mentálnych máp. • Vizuálne znázornenie myšlienok a pojmov v podobe obrazcov, rámčekov,

kruhov, obdĺžnikov prepojených šípkami, čiarami atď. • Využívať metódu SQ3R. • Rýchle čítanie s cieľom získať prehľad; preformulovať nadpisy a podnadpisy

a pripojiť ďalšie otázky; čítanie textu po častiach, po odsekoch; zhrnúť text vlastnými slovami.

• Rozvíjať schopnosť kondenzovať text. • Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a

zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Úvod do literatúry Poézia

8

Lyrická poézia: Ľúbostná – ľudová, poloľudová, umelá Prírodná Modlitba

Epická poézia Próza – Zo života mladých ľudí

• Dievčenský román • Dobrodružná literatúra • Vedecko-fantastická literatúra • Denník • Vedecko-populárna literatúra • Literatúra faktu

Opakovanie učiva z 8.ročníka Tieto ciele chcem dosiahnuť aj využívaním prierezových tém ako sú

nasledovné : Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné

spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.


• Veľpieseň od Šalamúna: Pieseň piesní • Alexander Puškin: Slávik a ruža • Sandor Petöfi: Povedal by som • Rainer Maria Rilke: Ľúbostná pieseň • Antoine De Saint-Exupéry: Exupéryho modlitba • Milan Rúfus: Rozhovor v parku so strážnym anjelom , Modlitba za starkú • Samo Chalupka: Mor ho! • Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu • Joe Alex: Čierne koráby • Jules Verne: Cesta na Mesiac • William Kotzwinkle: E. T. mimozemšťan • Móric August Beňovský: Osudy a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Margita Figuli: Tri gaštanové kone -film • Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu tv.film • William Kotzwinkle: E. T. mimozemšťan - film • Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou • Sci-fi vo filme

9

• Erik Newth: Všetko sa skladá z atómov Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,


• Úvodná hodina • Červené jabĺčko • Láska, bože, láska • Ján Kollár: Slávy dcéra • Alexander Puškin: Slávik a ruža • Sandor Petöfi: Povedal by som • Rainer Maria Rilke: Ľúbostná pieseň • Analýza vstupného testu • Samo Chalupka: Mor ho! • Pavol Országh Hviezdoslav: Rastislav • Opakovanie a upevňovanie vedomostí – Forma testu, doplňovačky – • Hodnotenie a klasifikácia práce žiakov v I. polroku • Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Margita Figuli: Tri gaštanové kone • Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu • Joe Alex: Čierne koráby • Pojmy: próza, epika (veľká, stredná, drobná), epický žáner... • Matej Bel: Zvolenská stolica • Matúš Kučera: Konštantín a Metod • Fixácia vedomostí,-zážitkové učenie, kvíz: Pojmy: vedecko-populárna

literatúra, fakty... Environmentálna výchova Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

v oblasti vedomostí, zručností a schopností schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Sivé oči, sivé, jako tá mrákava • Ján Kollár: Slávy dcéra • Alexander Puškin: Slávik a ruža • Sandor Petöfi: Povedal by som • Rainer Maria Rilke: Ľúbostná pieseň • Pavol Országh Hviezdoslav: Pozdrav • Maša Haľamová: Vyznanie • Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Margita Figuli: Tri gaštanové kone

10

• Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu • Jules Verne: Cesta na Mesiac • Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou • Móric August Beňovský: Osudy a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského • Matej Bel: Zvolenská stolica • Erik Newth: Všetko sa skladá z atómov Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný

pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

• Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Jules Verne: Cesta na Mesiac • Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou • Móric August Beňovský: Osudy a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského Ochrana života a zdravia: Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom

priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Modlitba Pána k anjelovi strážcovi • Antoine De Saint-Exupéry: Exupéryho modlitba • Antoine De Saint-Exupéry: Malý princ • Margita Figuli: Tri gaštanové kone • Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu • Jules Verne: Cesta na Mesiac • Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou • Erik Newth: Všetko sa skladá z atómov • Laco Zrubec: Zomrel dva razy • František Gel: Premožiteľ neviditeľných dravcov Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli – komunikovať,


• Ján Kollár: Slávy dcéra – prednes, recitácia • Ján Kollár: Životopisné údaje a tvorba • Ľudovít Štúr: Rozlúčenie – prednes • Ľudovít Štúr: Životopisné údaje a tvorba • Alexander Puškin: referát • Sandor Petöfi: referát • Rainer Maria Rilke: referát • Projekt: romantizmus • Moja modlitba – projekt, prezentácia v v Power Pointe. • Samo Chalupka: Mor ho! Prednes básne

11

• Pavol Országh Hviezdoslav: - životopisné údaje a tvorba projektovou metódou

• Antoine De Saint-Exupéry: životopisné údaje a tvorba v Power pointe • Margita Figuli: životopisné údaje a tvorba prostredíctvom obrazového

materálu • Jules Verne: Cesta na Mesiac – životopisné údaje a tvorba, vedecko-

fantastický román v Power pointe • Vedecko-fantastická poviedka –projekt • Matúš Kučera a Vojtech Zamarovský - životopisné údaje a tvorba

vizualizáciou spätného projekt. • Kvíz : Fixácia vedomostí,- zážitkové učenie, Pojmy: vedecko-populárna

literatúra, fakty... 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

• motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov,

• expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti,

• fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva.

5. UČEBNÉ ZDROJE - učebnica Slovenský jazyk pre 8.roč. ZŠ - časopisy, encyklopédie, www.zborovna.sk, www.google.sk, www.wikipedia, Rozprávky - rozpravky.wz.cz a iné, - Virtuálna knižnica, Užitočné webové stránky: www.zlatyfond.sme.sk ,www.osobnosti.sk ,www.uluv.sk , www.slex.sk, www.encyklopedia.sme.sk, www.litcentrum.sk, www.wikipedia.sk

6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie

o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené

http://www.zborovna.sk

http://www.google.sk

http://www.zlatyfond.sme.sk

http://www.osobnosti.sk

http://www.uluv.sk

http://www.slex.sk

http://www.encyklopedia.sme.sk

http://www.litcentrum.sk

http://www.wikipedia.sk

12

kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka,

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov žiaka. Anglický jazyk 8. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie. Anglický jazyk je v súčasnosti pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky prvým cudzím jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí anglického jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom uvedomenia si miesta anglického jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma nielen svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej spoločnosti. Úroveň poznania a praktického ovládania anglického jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované ovládanie angličtiny zabezpečuje nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie anglického jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii,

13

interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah anglického jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti.

V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samoštúdiu.

V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecné ciele: • vzbudiť záujem o cudzie jazyky, • vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie, • rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, • podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov • vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a

produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný, • rozvíjať interkultúrnu kompetenciu, • rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie;

postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie, • využívať medzipredmetové vzťahy. Sociálne ciele • akceptovať seba ako súčasť skupiny, • uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť, • zmysluplne spolupracovať s partnerom, • akceptovať spolupatričnosť k skupine, • vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce, • pomáhať iným, povzbudiť ich, • rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť, • akceptovať rozhodnutie väčšiny, • vedieť sa prispôsobiť a presadiť, • požičať niečo, poprosiť o niečo, • ospravedlniť sa, • rozpoznať a akceptovať chyby, • naučiť sa zniesť prehry,

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

14

Na hodinách anglického jazyka sa realizujú nasledovné prierezové témy: Environmentálna výchova: rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby

chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu (Biológia: Vitamíny a minerály, A Zmena klímy, Trpný rod, C Starostlivosť o životné prostredie, Kvíz, Kultúra: Austrália, Hurikány)

Ochrana života a zdravia: realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení (1B Deti – pracovná skúsenosť, Budúci čas, B Múdry Alec zatvára dvere, Predprítomný čas, For, Since– použitie, B Sladká Sue sa smeje naposledy, Should, might, C Pozri sa na seba, Čítanie, opis dňa)

Multikultúrna výchova: dôraz kladie na anglické kultúrne prostredie, kde spolunažívajú príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho

TÉMY GRAMATIKA KOMPETENCIE Mládež a jej svet Človekn a spoločnosť Vzdelávanie a práca

Časy vyjadrujúce prítomnosť Statívne slovesá Vyjadrenie budúcnosti

Nadviazať kontakt v súlade s komunkač. Situáciou Vypočuť a podať informáciu

Človek a príroda Oblečenie Mládež a ich svet Obchod a služby

Priebeh. a jednod. minulý čas Použitie “used to” Too/enough

Reagovať na príbeh alebo udalosť Reagovať na udalosť v minulosti Vyjadriť svoj názor

Umenie a kultúra Vzory a ideály Zamestnanie -kariéra Multikultúrna spoločnosť Technika v službách človeka

Predprítomný čas vyjadriť skúsenosti a nedávne udalosti Použitie predprítomného a minulého času “for/since

Vypočiť a podať informáciu Vyjadriť svoje záľuby Vyjadriť svoje schopnosti

Ľudské telo Vzdelávanie a práca Mládž a ich svet Stravovanie

Tvorenie vzťažných súvetí This is the band that I like to listen Should / might

Stanoviť a podať pravidlá Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoje schopnosti

Človek a spoločnosť Kultúra a umenie Voľný čas a záľuby

Slovesné tvary – gerundium aleno neurčitok See/hear omething+ing

Stanoviť a podať pravidlá Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoje schopnosti

Človek a príroda Veda službách človeka Cestovanie Kultúra a umenie

Trpný rod v prítomnom čase Trpný rod – vyjadrenie v rôznych časoch

Vyjadriť svoju vôlu Vypočiť a podať informáciu Vyjadriť očakávanie

Rodina a spoločnosť Mladež a jej svet Voľný čas a záľuby

Trpný rod v prítomnom čase Trpný rod – vyjadrenie v rôznych časoch

Ponúknuť a reagovať na ponuku Podať informáciu Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoje city

15

pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov; (A Ľadový muž, Minulý čas jednoduchý, Minulý čas priebehový, D Deti – test, Hovorová angličtina,1 Kultúra - História Anglicka, História – materiály, Opakovanie Unit 1 Projekt, A Filmy, Predprítomný čas, D Deti - Luke má problém, Každodenná angličtina, Kultúra: Tínedžeri-čitateľké zvyky, Opakovanie Unit 2 Projekt, Kultúra: Športy, Šport ktorý mám rád, Opakovanie Unit 3 Projekt, A Kráľ Arthur, Sloveso – ing, neurčitok, Opakovanie Unit 4 Projekt, C Starostlivosť o životné prostredie, Kvíz, D Deti-Rosy sa bojí, Komunikačné frázy, Kultúra: Austrália, Hurikány, Opakovanie Unit 5 Projekt, A Priatelia, Podmieňovací spôsob, B Potrebujeme prázdniny, Vedľajšie vety času, C Generačný problém, Slovesá a podstatné mená, Kultúra: Dobrovoľníctvo, EÚ, Opakovanie Unit 6 Projekt)

Osobnostný a sociálny rozvoj: rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.(Úvodná hodina, 1A Nezvyčajný deň, Prítomné časy,B Sme súperi, Gramatika „used to“, C Šaty, Prídavné mená, D Deti – test, Hovorová angličtina, Opakovanie Unit 1 Projekt, Test, Prezentácia, B Múdry Alec zatvára dvere, Predprítomný čas, For, Since – použitie, C Sláva – čítanie, Podstatné, prídavné mená, D Deti - Luke má problém, Každodenná angličtina, Kultúra: Tínedžeri-čitateľké zvyky, IKT – Počítače, Opakovanie Unit 2 Projekt, Test, Prezentácia, A Ty a tvoje telo, Vzťažné vety, B Sladká Sue sa smeje naposledy, Should, might, C Pozri sa na seba, Čítanie, opis dňa, Deti – Lístky, Každodenná angličtina, Vyjadrenie súhlasu, nesúhlasu, Kultúra: Športy, Šport ktorý mám rád, Opakovanie Unit 3 Projekt, Test, Prezentácia, B Zlodej, Použitie –ing, D Deti – zákazník, Každodenná angličtina, Kultúra: Robin Hood, Umenie, Opakovanie Unit 4 Projekt, Test, Prezentácia, B Alecov múdry plán, Pasívne vety – rôzny čas, Opakovanie Unit 5 Projekt, Test, Prezentácia, A Priatelia, Podmieňovací spôsob, D Deti - Čas na rozhodnutie, Opakovanie Unit 6 Projekt, Test, Prezentácia) Mediálna výchova: - rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá. (Úvodná hodina, 1A Nezvyčajný deň, Prítomné časy, A Ľadový muž, Minulý čas jednoduchý, Minulý čas priebehový, A Filmy, Predprítomný čas, C Predstava, Prídavné mená -ed, -ing, Kvíz, D Deti – zákazník, Každodenná angličtina)

Finančná gramotnosť:zamerané predovšetkým na rozvíjanie matematického myslenia, ktoré vedie k zodpovednému rozhodovaniu vo finančnej oblasti.(1B Deti – pracovná skúsenosť, Budúci čas, C Šaty, Prídavné mená, A Filmy, Predprítomný čas, D Deti – zákazník, Každodenná angličtina, A Zmena klímy, Trpný rod) 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

V učebnom procese vyučovania – osvojovania anglického jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka.

Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných

16

zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. 5. UČEBNÉ ZDROJE Učebnica Project 4 – 3.vydanie (OUP) pracovný zošit k danej učebnici časopis Hello 6. HODNOTENIE PREDMETU

Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou: ich cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu).

Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha zo začiatku v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky, rozhovory s učiteľom a denníky. Portfólio obsahuje sebahodnotiace záznamy, hodnotenie učiteľom a zbierku prác, ktoré žiak vytvorí počas určitého obdobia. Súčasťou portfólia môžu byť písomné práce, kresby, projekty, výsledky testov a pod., ktoré si do portfólia vyberá žiak podľa vlastného uváženia.

17

Na základe metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 - výborný 89% - 75% = 2 - chválitebný 74% - 50% = 3 - dobrý 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

Nemecký jazyk 8. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovanie nemeckého jazyka rozvíja a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, slúži k rozvoju osobnosti. Má podstatný význam pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí rôznych kultúr. Na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Spoznáva reálie Nemecka, Rakúska ako i jazykové odlišnosti týchto dvoch krajín. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou, začína lepšie rozumieť svojej vlastnej.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie nemeckého jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah nemeckého jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti.

V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho

18

jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecné ciele : • vzbudiť záujem o cudzie jazyky, • vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie, • rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, • podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov

vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,

• rozvíjať interkultúrnu kompetenciu, • rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie;

postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie, • využívať medzipredmetové vzťahy.

Sociálne ciele: • akceptovať seba ako súčasť skupiny, • uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť, • zmysluplne spolupracovať s partnerom, • akceptovať spolupatričnosť k skupine, • vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce, • rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť, • akceptovať rozhodnutie väčšiny, • vedieť sa prispôsobiť a presadiť, • požičať niečo, poprosiť o niečo, • ospravedlniť sa, • rozpoznať a akceptovať chyby, • naučiť sa zniesť prehry, • prevziať zodpovednosť za seba.


Lexika • Žiak si osvojí 400 - 450 nových slov, ich výslovnosť a pravopis, výber slov a

slovných spojení je podmienený konverzačnými témami a používanými učebnicami; žiak rozlišuje synonymá (veľký, malý, kúpiť, dostať,...), antonymá (vysoký-nízky, otvoriť-zatvoriť), frázové slovesá (vstávať, obliecť si, vyzliecť si, otočiť sa,...)

• Žiak si osvojí rozdiely v slovnej zásobe v britskej a americkej lexike, rozdiely v pravopise

• Začína pracovať s dvojjazyčným slovníkom, oboznamuje sa s jednoduchým výkladovým slovníkom

Morfológia

19

• Podstatné meno – jednotné, množné číslo; žiak rozlišuje nepravidelné množné číslo podľa kontextu; pravopis koncovky; predložkové pády; genitív.

• Prídavné meno: základné tvary krátkych prídavných mien 3. zámená: osobné; privlastňovacie; ukazovacie ; učenie modelových otázok ako komunikačných fráz použitím opytovacích zámien

• Číslovky: základné 1 - 10; určovanie času; modelové vety • Príslovky: príslovky času; miesta (len niektoré podľa kontextu) • Predložky: miesta (v, na, pod, vedľa,...) , pohybu • Spojky: a, alebo • Slovesá: byť, mať • Slovesné časy: jednoduchý prítomný čas; tvorenie otázky a záporu od

slovesa – byť, mať. Syntax

• Druhy viet podľa modálnosti a vetného obsahu slovies byť a mať • Slovosled: podmet, prísudok + príslovkové určenie miesta, času • Zvuková a grafická podoba jazyka • Nemecká abeceda • Komunikačné situácie • Žiak sa učí ustálené frázy pre jednotlivé komunikačné situácie. Pozdravy,

zoznámenie sa, predstavenie sa Rečové zručnosti

Počúvanie: a) priame - žiak rozumie základné pokyny učiteľa, vie reprodukovať slová a jednoduché vety, vie reagovať na jednoduché otázky učiteľa b) nepriame - po vypočutí kvalitnej nahrávky žiak vie reprodukovať slová a jednoduché vety, dopĺňa informácie počas počúvania, pozornosť treba venovať výslovnosti, intonácii a skráteným slovesným tvarom

Hovorenie: a) opis obrázku, osoby; žiak vie súvisle povedať aspoň päť viet; žiak sa vie pýtať formou jednoduchých otázok, vie odpovedať na podobné otázky zadané učiteľom alebo žiakom

Písanie: a) žiak vie napísať jednoduchý pozdrav

Čítanie: a) žiak vie prečítať s porozumením základné pokyny k úlohám v učebnici b) žiak vie čítať s porozumením krátky text (4 -5 viet)

Kompetencie: Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a

učení sa jazyka sa rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do jazykových činností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára a/alebo prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese aktivuje tie stratégie, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie.

Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:.

Dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

20

Dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

Viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Všeobecné kompetencie: Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, • uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, • opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, • pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si

možnosti svojho rozvoja, • udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, • pochopiť zámer zadanej úlohy, • účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, • aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, • využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa

konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné

správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1: • Rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam,

ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

21

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.


V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka.

Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5. aj v 6. ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom.

22

Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností. 5. UČEBNÉ ZDROJE učebnica Wer? Wie? Was? pre 8. ročník pracovný zošit k danej učebnici audio nahrávky CD, DVD internet 6. HODNOTENIE PREDMETU

V počiatočnej fáze učenia sa cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní má hodnotenie žiakov predovšetkým motivačnú a formatívnu funkciu.

Obsah hodnotenia: Ústny prejav: úlohy ktoré sú určené na hodnotenie ústneho prejavu, musia byť

realistické, zmysluplné. Žiacke prehovory v cudzom jazyku sa nemajú hodnotiť izolovane, ale majú byť vnímané v kontexte situácie. Dôraz sa kladie na splnenie komunikačného zámeru. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať správnej výslovnosti a náležitej intonácii.

Počúvanie s porozumením: hodnotia sa rôzne čiastkové spôsobilosti - rozlišovanie a porovnávanie hlások, slabík a slov, porovnávanie významu viet na základe ich intonácie. Úlohy vhodné pre žiakov tohto veku sú také, ktoré im umožňujú demonštrovať pochopenie prostredníctvom neverbálnych prostriedkov (označovanie a spájanie obrázkov, vyfarbovanie, kreslenie).

Čítanie s porozumením: hodnotia sa čiastkové spôsobilosti čítania (napr. rozlišovanie a porovnávanie písomnej formy slov, hľadanie konkrétnych slov alebo informácií v texte, čítanie krátkych textov s porozumením).

Písaný prejav: úlohy určené na hodnotenie písania by mali odzrkadľovať aktivity v triede. Žiaci odpisujú slová a krátke vety, neskôr aj krátke odseky; nakoniec píšu vlastné vety a krátke odseky. Úlohy musia byť autentické a pre žiakov zaujímavé (napísanie zoznamu potravín, ktoré treba kúpiť, napísať krátke vety o sebe a pod.).

Spôsoby hodnotenia: Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou: ich cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu). Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

23

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha zo začiatku v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky, rozhovory s učiteľom a denníky. Portfólio obsahuje sebahodnotiace záznamy, hodnotenie učiteľom a zbierku prác, ktoré žiak vytvorí počas určitého obdobia. Súčasťou portfólia môžu byť písomné práce, kresby, projekty, výsledky testov a pod., ktoré si do portfólia vyberá žiak podľa vlastného uváženia. Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 – výborný 89% - 75% = 2 – chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný 49% - 25% = 4 – dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

Ruský jazyk 8. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Cudzí jazyk prispieva k pochopeniu a objavovaniu skutočností, ktoré presahujú skúsenosti poskytované znalosťou materinského jazyka. Poskytuje živý jazykový základ a predpoklad na komunikáciu žiakov v rámci EÚ, ako i mimo nej. Osvojenie si cudzieho jazyka umožňuje žiakovi prekonávať bariéry. Jeho znalosť zvyšuje možnosti žiakovej mobility, zvyšuje percento úspešnosti na trhu práce. Znalosť CJ umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života v iných krajinách. Žiak sa oboznamuje s rôznymi kultúrnymi tradíciami. Tieto poznania do veľkej miery ovplyvňujú jeho toleranciu voči iným kultúram a národom. V rámci vyučovacieho predmetu sa uplatňujú i medzipredmetové vzťahy. Využíva sa najmä kooperácia s dejepisom a geografiou, pretože poznanie cudzieho jazyka spája v sebe jazykové schopnosti a kompetencie s poznaním histórie krajiny a samozrejme jej geografiu. Práve jazykové vzdelávanie vytvára podmienky pre medzipredmetové vzťahy. Tieto pomáhajú žiakovi pochopiť vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a potrieb.

Učenie sa cudzieho jazyka podporuje otvorenejší vzťah k ľuďom. Poznanie cudzieho jazyka otvára žiakom široké možnosti uplatnenia.

Počas vyučovacích hodín sa budú využívať rôzne formy, pri ktorých bude kladený dôraz na rozvoj komunikatívných schopností. Táto komunikácia je založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť myšlienky, pocity, skutočnosti a názory ústnou i písomnou formou. Spôsobnosti ovládať cudzí jazyk si vyžaduje

24

znalosť slovnej zásoby, poznanie funkčnej gramatiky a uvedomenie si hlavných typov verbálnej interakcie a jazykových registrov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Žiaci si začnú osvojovať rečové zručnosti a niektoré jazykové prostriedky. Najväčšiu pozornosť venovať rozvíjaniu posluchu, ústneho prejavu, nácviku čítania a písania.

Žiaci získajú základnú predstavu o charaktere ruského jazyka, osvojujú si prvé poznatky z ruských reálií. Využívať pritom vedomosti, zručnosti a informácie osvojené si v iných vyučovacích predmetoch, najmä v materinskom jazyku a geografii.

Na základe textov zodpovedajúcich veku a záujmu žiakov pôsobiť v duchu porozumenia, znášanlivosti a priateľstva medzi národmi.

Vzdelávanie v predmete podporuje sebadôveru žiaka. Viesť ho k vnímaniu cudzieho jazyka ako prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, názorov a postojov. Pestovať v žiakovi vedomie jazykovej príslušnosti k danému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Viesť ho k zvyšovaniu jazykovej kultúry.

Výchovné a vzdelávacie stratégie: Rozšírenie komunikačných a sociálno-interakčných kompetencií: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- získať nové vedomosti a zručnosti - dopĺňať si osvojené vedomosti - rozvíjať zručnosti - využívať vedomosti a zručnosti pre svoj ďalší rozvoj a reálny život - pochopiť potrebu vzdelávania v ruskom jazyku - pracovať v skupine - byť otvorení kultúrnej a etnickej rôznorodosti

Jazykové kompetencie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli :

- použiť slovnú zásobu nevyhnutnú na uspokojenie komunikačných potrieb - použiť zvukové prostriedky jazyka - použiť osvojené slovné spojenia a výrazy - použiť grafické štruktúry jazyka - nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

Sociolingvistické kompetencie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- komunikovať v bežných spoločenských situáciach - rozvíjať spoločenskú konverzáciu

Pragmatické kompetencie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli :

- sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou - využívať jazykové prostriedky na získavanie informácií - vyjadriť zámer, záujem, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, radosť - použiť výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie rozhovoru Komunikačné zručnosti

Počúvanie Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- rozlišovať sluchom hlásky odlišné od slovenčiny, odlíšiť rytmus, melódiu a intonáciu ruskej vety

25

- porozumieť prejavu ako celok - porozumieť pokynom informačného charakteru - pochopiť vety, výrazy, slová

Čítanie Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- čítať nahlas, foneticky správne - čítať potichu s porozumením - hľadať význam slov v abecednom slovníku - vyhľadať konkrétne situácie - rozumieť bežným tabuliam, nápisom, označeniam - vyhľadať základné a rozširujúce informácie - čítať texty informatívneho charakteru - analyzovať text

Písanie Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- písomne robiť rôzne obmeny prebratých viet a textov - písomne odpovedať na otázky, tvoriť otázky - tvoriť písomný prejav - využívať jazykové prostriedky

Hovorenie Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli:

- pozdraviť, nadviazať kontakt - reprodukovať a obmieňať pamäťou osvojené mikrodialógy - odpovedať na otázky a tvoriť otázky - vyjadriť svoje myšlienky - začať, viesť a udržať komunikáciu - plynule a zrozumiteľne komunikovať - vedieť naspamäť a foneticky správne niekoľko básní a spievať niekoľko piesní


Obsahom vyučovania ruského jazyka je systematické rozvíjanie rečových zručností-receptívnych, t.j. porozumenie vypočutého prejavu a čítaného textu, a produktívnych, t.j. ústne a písomné vyjadrovanie na základe osvojených jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky a pravopisu v podmienkach rečových tém a situácií, v ktorých sa používajú rôzne funkcie jazyka a informácie z reálií.

Tematické okruhy : • Geografia Ruska • História ruských miest • Máme nový byt • Ruské galérie, ruskí maliari • Lekárska starostlivosť • Ruskí spisovatelia • Vesmír • Šport, OH

Gramatika: Stupňovanie prídavných mien a prísloviek, privlastňovacie prídavné mená,

nepravidelný minulý čas, zvratné zámeno sa, vymedzovacie zámená, nepravidelné tvorenie plurálu podstatných mie

26

Pravopis: Osvojiť písanie plurálu podstatných mien, skloňovanie čísloviek, písanie dátumov , skloňovanie vymedzovacích zámen

Lexika: Osvojiť si slovnú zásobu v rozsahu 200 lexikálnych jednotiek. Pri práci s textom používať slovník.

Prierezové témy: Mediálna výchova:

• L.N.Tolstoj – Lev a psíček • Blahoželáme k novému bytu • Kým byť ? • Vianočné sviatky • Znamenia- horoskopy • Významní ruskí a slovenskí športovci Multikultúrna výchova: • Voľný čas • Zlatý kruh Ruska • Treťjakovská galéria • Nový rok v Rusku a vo svete • Turgenev – život a dielo • Jarné sviatky v Rusku • Olympijské hry Osobnostný a soc. rast: • Milovník kameňov • V rodine • U nás doma • Kým byť ? • Sólistka opery Ochrana života a zdravia : • Ty a tvoj charakter • Voľný čas, záľuby • Lev a psíček Enviromentálna výchova : • Spomíname na leto • Kúpele na Slovensku a v Rusku Výchova k manželstvu a rodičovstvu: • Ahoj, škola • V škole • U nás doma • Choroby. U lekára

Tvorba projektu a prez.schopnosti: • U nás doma

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: • multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde

spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; Možno ju prirodzene

27

začleniť do vyučovacích hodín o obyvateľstve, sídlach, kultúrnych zaujímavostiach jednotlivých regiónov

• mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá, Možno ju prirodzene využívať pri vypracovávaní referátov, projektov, vyhľadávaní zadaných informácií.

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

• Environmentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka. Možno je prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – hospodárstvo, obyvateľstvo, prírodné a kultúrne zaujímavosti.

• Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. Možno je prirodzene zapracovať do všetkých tém v rámci vyuečovacieho predmetu geografia.

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Vo vyučovacom predmete sa využívajú rôzne vyučovacie metódy a postupy, ktoré:

• vedú žiaka k osvojeniu si cudzieho jazyka • rozširujú žiakove komunikačné zručnosti • umocňujú u žiaka jeho vnímanie, pozornosť a myslenie • dosahujú cieľ aj prostredníctvom vlastného objavovania • stimulujú žiaka k učeniu • vedú ho k dosiahnutiu cieľov

Metódy a postupy • motivačné: motivačný rozhovor, didaktické hry • expozičné: výklad, vysvetľovanie ,práca s ukážkami, prezentácia • fixačné: skupinová práca, rozprávanie • rozvíjajúce spôsobilosti pri práci s IKT: využitie internetu na získavanie informácií

Formy práce • Frontálna výučba, • skupinová práca žiakov, • individuálna práca žiakov, • práca s knihou, • práca s IKT

28

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Učebné zdroje sa využívajú na vytváranie presnejších predstáv, pojmov. Sú zdrojom informácií, cestou k motivácii. k upevňovaniu osvojených vedomostí, zručností a názorov:

• učebnica, • časopisy, • fotografie, • prezentácia, • audionahrávky MG, CD, DVD • internet


Pri hodnotení žiaka sa berie do úvahy to, čo sa žiak naučil, ako zvládol učivo, čo dokázal, ako využil osvojené vedomosti. Hodnotenie je i prostriedkom motivácie. Zohľadňujú sa výkony žiaka pri všetkých formách práce. Vo vyučovacom predmete sa využíva:

Formatívne hodnotenie, ktoré umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky, poskytuje mu rady na zlepšenie. Ide o slovné hodnotenie, výsledkom ktorého nie je známka. Na tento typ hodnotenia sa kladie veľký dôraz, pretože pomáha žiakovi napredovať. Uplatňuje sa pri skupinovej práci, pri žiakovej práci na vyučovacej hodine.

Formálne hodnotenie, na ktoré bude žiak vopred upozornený. Priebežné a záverečné hodnotenie, ktoré predstavujú konečné hodnotenie žiakovej činnosti.

Sumatívne hodnotenie a následná klasifikácia: ústna odpoveď / umožňuje hodnotiť hĺbku žiakových vedomostí/, kontrolná písomná práca, testy tematických celkov, samostatné aktivity žiaka.

Predmet bude hodnotený, na konci 1. a 2.polroka, v rámci predmetu Ruský jazyk a to známkou, podľa stupnice: výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný.

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Fyzika 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je

29

možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

V štátnom vzdelávacom programe je povinný (minimálny) obsah predmetu fyzika na 2. stupni základnej školy (ISCED 2) rozvrhnutý spolu na 150 vyučovacích hodín (spolu 5 hodinová týždenná časová dotácia x 30 hodín). Aspoň na jednej hodine týţdenne sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. Rozloženie vyučovacích hodín do jednotlivých ročníkov je v kompetencii každej školy. Vzhľadom na experimentálny charakter predmetu sa neodporúča fyziku zaraďovať v danom ročníku s časovou dotáciou jedna hodina týždenne, lebo sa tak sťaží splnenie vytýčených cieľov na požadovanej úrovni. Navrhuje sa riaditeľom škôl minimálnu týždennú dotáciu predmetu doplniť z voliteľných hodín určených na školský vzdelávací program tak, aby sa vyučovaniu fyziky na 2. stupni základnej školy venovalo aspoň 6 hodín týždenne. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky a vyučovacie predmety obsahovo a tematicky blízke fyzike 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Intelektuálna oblasť • Vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí

a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení, • rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, • vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v

bezprostrednom okolí,

30

• vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov,

• využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

• vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,

• vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,

• vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti • porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel

fyzikálnych veličín, • nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, • využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, • vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, • dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, • trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k

výsledku, • vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný

neúspech, • zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v

skupinách, • vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých.

Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu • riešiť problémové situácie, • vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných

zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.


SVETLO • Slnečné svetlo a teplo. • Svetelná energia a jej premena na teplo, ktorého veľkosť vieme vypočítať. • Porovnanie zdrojov svetla – Slnka a ţiarovky. • Dôkazy priamočiareho šírenia sa svetla. • Rozklad svetla. Farby spektra. • Absorbovanie a odraz farieb spektra povrchmi rôznej farby. • Skladanie farieb. • Odraz svetla. Zákon odrazu. • Lom svetla. Zákon lomu. Dúha. • Zobrazovanie šošovkami. • Chyby oka. Okuliare. SILA A POHYB. PRÁCA. ENERGIA • Magnet a jeho vlastnosti. • Póly magnetu. • Magnetické pole. • Zem ako magnet. Kompas.

31

• Elektrizovanie telies. Elektrický náboj. Elektrické pole. • Elektrometer. • Elektrický obvod. Časti elektrického obvodu. • Znázornenie elektrického obvodu schematickými značkami. • Ţiarovka a jej objavenie. • Elektrické vodiče a izolanty z pevných látok. • Sériové zapojenie ţiaroviek. Porovnanie jasu niekoľkých ţiaroviek v

sériovom zapojení. • Paralelné zapojenie ţiaroviek. • Elektrický prúd. Jednotka elektrického prúdu 1 A. • Meranie veľkosti elektrického prúdu ampérmetrom. • Elektrické napätie. Jednotka napätia 1 V. • Meranie veľkosti elektrického napätia. • Zdroje elektrického napätia. • Rezistor. • Experimentálne odvodenie Ohmovho zákona (I = U/R). • Zostrojenie grafu závislosti elektrického prúdu od elektrického napätia. • Elektrický odpor. Jednotka elektrického odporu 1 Ω. • Vedenie elektrického prúdu v kvapalinách. • Model vedenia elektrického prúdu v pevných a kvapalných látkach. • Elektrická energia a jej premeny. • Elektrické spotrebiče v domácnosti. Bezpečnosť pri práci • s elektrickými spotrebičmi.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

Názov prierezovej stratégie (výchovy) Názov témy vyučovacej hodiny

Slnečné žiarenie, svetlo a teplo Zdroje svetla, rozklad svetla Skladanie farebných svetelných lúčov Absorbcia svetla Telesá pôsobia na seba silou, účinky sily Gravitačná sila a hmotnosť telesa, meranie sily a jej znázornenie Tlaková sila, tlak Trenie, trecia sila a jej meranie, škodlivé a užitočné trenie Opis pohybu telesa, rovnomerný a nerovnomerný pohyb

Enviromentálna výchova

Výkon Skladanie farebných svetelných lúčov Test 1 Odraz a lom svetla Šošovky Optické vlastnosti oka, využitie šošoviek Test 2

Osobnostný a sociálny rozvoj

LP 1 – meranie sily

32

Otáčavé účinky sily, ťažisko telesa Test 3 Výkon Test 4

Súhrnné opakovanie Skladanie farebných svetelných lúčov Mechanická práca, práca na naklonenej rovine a na kladke

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Pohybová a polohová energia telesa Zdroje svetla, rozklad svetla Odraz a lom svetla Gravitačná sila a hmotnosť telesa, meranie sily a jej znázornenie Tlak v kvapalinách, atmosférický tlak Energia, ktorú vieme využiť a ovládnuť

Mediálna výchova

Opakovanie prebranej látky Prechod význačných lúčov šošovkami Zobrazenie spojnou a rozptylnou šošovkou Informačné a komunikačné

technológie Opakovanie prebranej látky Úvodná hodina, BOZP Slnečné žiarenie, svetlo a teplo Tlaková sila, tlak Tlak v kvapalinách, atmosférický tlak Trenie, trecia sila a jej meranie, škodlivé a užitočné trenie Opis pohybu telesa, rovnomerný a nerovnomerný pohyb Rýchlosť pohybu, dráha pohybu Vzájomná premena polohovej a pohybovej energie, ZZME Energia zo Slnka

Ochrana života a zdravia

Energia, ktorú vieme využiť a ovládnuť Úvodná hodina, BOZP Slnečné žiarenie, svetlo a teplo Šošovky Zobrazenie spojnou a rozptylnou šošovkou Optické vlastnosti oka, využitie šošoviek Skladanie síl, rovnováha Otáčavé účinky sily, ťažisko telesa Trenie, trecia sila a jej meranie, škodlivé a užitočné trenie Rýchlosť pohybu, dráha pohybu Mechanická práca, práca na naklonenej rovine a na kladke Vzájomná premena polohovej a pohybovej energie, ZZME

Multikultúrna výchova

Energia zo Slnka 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

33

Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania:

• Informačnoreceptívna – výklad • Reproduktívna – riadený rozhovor • Heuristická – rozhovor

• Frontálna výučba • Frontálna a individuálna práca žiakov • Skupinová práca žiakov • Práca s knihou • Demonštrácia a pozorovanie • Práca s PC a CD nosičmi

5. UČEBNÉ ZDROJE Fyzika pre 8. ročník ZŠ, Encyklopédie, CD a DVD s didaktickým obsahom, 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je:

• poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť

• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

100% - 90% = 1 – výborný 89% - 75% = 2 – chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 – dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný 49% - 25% = 4 – dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný Chémia 8. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovací predmet chémia je jedným z vyučovacích predmetov ŠVP, vzdelávacej oblasti Človek a príroda, a svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Je povinným vyučovacím predmetom pre žiakov 2. stupňa ZŠ v 7. – 9. ročníku. Vyučovací predmet sa vyučuje v chemickom laboratóriu. K preferovaným organizačným formám vyučovania patria okrem vyučovacích hodín základného typu aj exkurzie a laboratórne práce.

34

Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

Prierezové témy, ktoré sú zahrnuté do výučby chémie sú: enviromentálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj, mediálna výchova. Učivo vyučovacieho predmetu je rozčlenené na nasledovné profilové tematické celky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály. Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.

Ciele učebného predmetu sú zamerané na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti, čo predstavuje: § Vytvoriť pozitívny vzťah k učebnému predmetu chémia. § Poznať vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam

a použitie v každodennom živote. § Chápať , že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry. § Osvojiť si poznatky na posúdenie základných sociálnych, zdravotných

a environmentálnych dôsledkov pôsobenia chémie v živote človeka (napríklad chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

35

§ Získať prehľad o obsahu základných chemických pojmov, ktoré charakterizujú zloženie, štruktúru a vlastnosti chemických látok a chemické reakcie.

§ Naučiť sa základy chemických výpočtov, vedieť porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť hodnotu veličín z grafu a z tabuľky alebo naopak.

§ Osvojiť si základné činnosti súvisiace s pozorovaním a pokusom a zároveň získať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodržiavaniu pravidiel bezpečnej práce.

§ Vedieť uplatniť logicko-myšlienkové a senzomotorické operácie aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi.

§ Porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.

§ Schopnosť samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov. Ďalšie ciele : Identifikácia a správne používanie pojmov: Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych

situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne používa v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia: Žiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje

podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov: Žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou

jednoduchších javov Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí. Žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady: Žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a

zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis: Žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch

porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí: Žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších

prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest). 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

36

Tematický celok Hod.

1 Opakovanie 6

2 Chemické výpočty 12

Laboratórna práca:príprava roztokov 1

3 Vlastnosti jednoduchých organických látok 5

4 Uhľovodíky 8

5 Deriváty uhľovodíkov 6

6 Organické látky v živých organizmoch 7

Laboratórna práca: 2

Prezentácia projektov 2

6 Organické látky v živých organizmoch 8

Laboratórna práca:mydlá 1

Prezentácia projektov 4

Záverečné opakovanie 2

Osobnostný a sociálny rozvoj žiaka: Priebežne pri skupinovej práci, pri tvorbe projektov a pri konfrontácii názorov získaných z médií, odbornej literatúry a vlastných skúseností

Mediálna výchova: Priebežne pri triedení a kritickom hodnotení informácií týkajúcich sa zamerania

predmetu Enviromentálna výchova: Pri tematikách týkajúcich sa ochrany prírody. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Pri obhajobe a prezentácii projektov spracovaných žiakmi Ochrana života a zdravia: Pri realizácii laboratórnych prác Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu a sú začlenené

do predmetu Chémia podľa svojho obsahu nasledovne: Multikultúrna výchova:

je začlenená do prírodovedných predmetov: matematiky, informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Vlastnosti a skupenstvá látok • Sacharidy Mediálna výchova:

je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Chemické prvky a zlúčeniny. Oxidy • Hmotnostný zlomok • Organické zlúčeniny a organická chémia • Uhlie, ropa a zemný plyn a životné prostredie

37

• Uhľovodíky v rope a v zemnom plyne • Čo sú deriváty uhľovodíkov? Halogénderiváty • Bielkoviny Osobnostný a sociálny rozvoj


• Zloženie látok • Látkové množstvo a molárna hmotnosť • Uhlík a jeho anorganické zlúčeniny Environmentálna výchova:


• Rozdelenie látok • Zmesi a roztoky • Hmotnostný zlomok • Uhlík a organické zlúčeniny • Uhlie, ropa a zemný plyn a životné prostredie • Uhľovodíky v rope a v zemnom plyne • Čo sú deriváty uhľovodíkov? Halogénderiváty • Kyslíkaté deriváty Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke:


• Ďalšie využitie ropy • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti • je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie,

geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy: • Jednoduché cukry a zložité cukry Ochrana života a zdravia:


• Kyseliny, hydroxidy, soli • Laboratórna práca: príprava roztokov • Výnimočnosť atómu C. • Väzby v organických zlúčeninách • Kyslíkaté deriváty • Laboratórna práca : sacharidy • Prezentácia projektov

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy

• motivačné (na vzbudenie záujmu žiakov) • expozičné (na získavanie nových poznatkov) • fixačné (na upevnenie vedomostí) • aktivizujúce • riadený rozhovor • demonštračné metódy • prezentácia

38

• pozorovanie • samostatná práca s literatúrou, pracovným listom, internetom • projektová metóda • brainstorming • heuristická metóda • kooperatívne metódy • experimentálna činnosť

Postupy • rozhovor, rozprávanie, demonštrácia, motivačný problém,vysvetľovanie,

rozhovor, beseda, demonštrácia, pozorovanie, manipulácia s predmetmi, inštruktáž výklad, diskusia, práca s knihou,

• didaktické hry, ústne a písomné opakovanie, opakovanie s pomocou učebnice

• prezentácia a obhajoba projektov • spracovanie správy z pozorovania • riešenie problémovej úlohy

Organizačné formy práce • vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného,

diagnostického typu • laboratórna práca /skupinová, individuálna, hromadná práca, exkurzie

(podľa podmienok triedy) 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Chémia pre 8.ročník ZŠ • Chémia pre 9.ročník ZŠ • Cvičebnica chémie pre 8.ročník ZŠ • Cvičebnica chémie pre 9.ročník ZŠ




• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Biológia 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet biológia umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k

39

schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU 1. Neživá príroda a jej poznávanie 2. Zem a jej stavba 3. Minerály a horniny – stavebné jednotky Zeme 4. Geologické procesy 5. História Zeme 6. Príroda Slovenska 7. Ekologické podmienky života 8. Praktické aktivity

Na hodinách biológie sa realizujú nasledovné prierezové témy: Environmentálna výchova: Celý vyučovací predmet má zameranie – vytvorenie si pozitívnych postojov

človeka k životnému prostrediu, zodpovednosť človeka ako spotrebiteľa za prostredie v ktorom žije(Neživá príroda, Stavba Zeme, Zemská kôra v pohybe, Minerály a horniny, Stavba a vlastnosti minerálov, Geologické procesy a ich zdroje, Vyvreté horniny, Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry, Zemetrasenie, Premena hornín a premenené horniny, Vonkajšie geologické procesy, Usadené horniny, Skameneliny a vek Zeme, Organizmy a prostredie, Neživé zložky prostredia, Dôsledky znečisťovania vzduchu, vody, pôdy, Živé zložky prostredia, Biosféra, Globálne problémy, Exkurzia – čistička odpadových vôd Tisovec)

Ochrana života a zdravia:

40

Vedieť zhodnotiť informácie o životnom prostredí a komunikovať o nich racionálne, zdôvodniť svoje názory (Neživá príroda, Geologické procesy a ich zdroje, Vnútorné geologické procesy, Vyvreté horniny, Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry, Zemetrasenie, Premena hornín a premenené horniny, Vonkajšie geologické procesy, Usadené horniny, Krasové procesy, Krasové procesy, Ochrana neživej prírody (NP-Muránska Planina),Stavba Zeme, Zemská kôra v pohybe, Organizmy a prostredie, Neživé zložky prostredia, Dôsledky znečisťovania vzduchu, vody, pôdy, Živé zložky prostredia, Ekosystém a život ekosystému, Biosféra, Globálne problémy, Exkurzia – čistička odpadových vôd Tisovec).

Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími

oblasťami(Praktická aktivita č.1, Vnútorné geologické procesy, Vyvreté horniny, Praktická aktivita č.2, Jaskyne v okolí Tisovca, Geologická história. Prahory, starohory, prvohory, Druhohory, treťohory, štvrtohory, Ekosystém a život ekosystémua na všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie)

Mediálna výchova: Stavba a vlastnosti minerálov, Geologická história. Prahory, starohory,

prvohory, Druhohory, treťohory, štvrtohory. Finančná gramotnosť: Zamerané predovšetkým na rozvíjanie matematického myslenia, ktoré vedie k

zodpovednému rozhodovaniu vo finančnej oblasti.(Minerály a horniny, Geologické procesy a ich zdroje, Vnútorné geologické procesy, Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry, Jaskyne v okolí Tisovca, Dôsledky znečisťovania vzduchu, vody, pôdy, Živé zložky prostredia, Biosféra, Globálne problémy, Exkurzia – čistička odpadových vôd Tisovec) 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/. 2. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/

-inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/ 3. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/

41

4. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ 5. praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ 6. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ 7. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 8. fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy

Z organizačných foriem sa uplatňuje 1. vyučovacia hodina

(základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu)

2. terénne pozorovania (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 3. praktické aktivity 4. exkurzia (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 5. UČEBNÉ ZDROJE Uhereková M., Bizubová M.: Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3.ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 – výborný 89% - 75% = 2 – chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 – dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť

42

Dejepis 8. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Humánna zložka zemepisu a občianskej výchovy spolu s dejepisom tvoria vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. V tejto oblasti však tvorí samostatný predmet a spolu so zemepisom a občianskou výchovou v integratívnych vzťahoch predstavuje veľmi významný prostriedok v procese humanizácie žiakov. Žiaci si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska konajúcich osôb, či skupín ľudí, ale aj prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach, si žiaci postupne osvojujú aj demokratické spôsoby svojho konania.

Kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovania kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy je hlavnou funkciou dejepisu. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Dejepis takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Veľká dôležitosť sa pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí a to v rôznych poznávacích i praktických situáciách. Tie umožnia žiakom, aby pristupovali k histórii ako k rozvíjaniu celej škály kompetencii klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, s ktorých pomocou sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Žiaci nebudú teda k histórii pristupovať len ako k uzavretej minulosti.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej hlavnou podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, ale aj objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

I. Na ceste k moderným národom

43

Francúzska revolúcia 1989-1799, Napoleon Bonaparte a napoleonské vojny, Cárske Rusko, Vo víre revolúcií a nacionalizmu 1830 a 1848/9, Vznik národných štátov – Zjednotenie Talianska a Nemecka, Zasľúbená Zem – Amerika, Preimyselná revolúcia a modernizácia, Kultúra a umenie

II. Moderný slovenský národ Slovenské národné hnutie, Anton Bernolák, Slovanská vzájomnosť, Štúrovská genrácia, Slováci a revolučný rok 1848/49, Od memoranda k Matici slovenskej

III. Rakúsko-Uhorsko Rakúsko-uhorské vyrovnanie a Slováci, Aktivity Slovákov na svoju obranu, Slovenské vysťahovalectvo

IV. Prvá svetová vojna V predvečer svetovej vojny, Život počas 1.svetovej vojny, Slovenskí vojaci na frontoch, Odboj Slovákov a Čechov, Na ceste k spoločnému štátu Slovákov a Čechov, Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Garrique Masaryk Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

(Napoleonské vojny, Zjednotenie Talianska, Zjednotenie Nemecka, Zasľúbená zem – Amerika, V predvečer svetovej vojny)

Mediálna výchova: Rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich

produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

Slovanská vzájomnosť, Aktivity Slovákov na svoju obranu. Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického celku, Revolúcie a nacionalizmus, Anton Bernolák, Štúrovská generácia, Slováci a revolučný rok 1848/49, Od memoranda k matici.

Enviromentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi

človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

Napoleonské vojny, Slovenské vysťahovalectvo. Dopravná výchova: Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných

kurzoch počas alebo na konci školského roka Slovenské vysťahovalectvo. Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj

44

občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, Francúzska revolúcia 1789-1799, Napoleon Bonaparte, Milan Rastislav Štefánik. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Dejepisné vyučovanie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k histórii len ako k uzavretej minulosti.

Poslaním učiteľa je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ má aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov z uplynulých období. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna, a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ musí zabezpečiť historický materiál a doniesť ho na hodinu dejepisu, umožniť žiakom prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde priliehavý historický materiál je možné nájsť. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebnými zdrojmi pri výučbe dejepisu sú: učebnice, odborné časopisy (napr. Historická revue, História atď.), životopisné knihy, encyklopédie, kroniky a odborná literatúra, či historické mapy. Prínosom pri vyučovaní je používanie PC, internetu a prezentácii na IKT. Bezpochyby má prínos aj využívanie názorných učebných prostriedkov (články vystrihnuté časopisov, karikatúry, grafy, obrazy, fotografie....) 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení

čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

45

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka,

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy Ø posúdenie prejavov žiaka.

Geografia 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadaniam možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získavajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie krajiny vzhľadom na iné krajiny, ako zmeniť súčasný stav , aké sú možnosti rozvoja krajiny, poznať regióny krajiny, to tiež patrí do geografického poznania, ktorý je potrebný pre bežný život. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny.

Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia?

Kognitívne ciele:

46

• Určiť polohu Európy na Zemi vo vzťahu k ostatným svetadielom a v geografickej sieti. Určiť na mape polohu vybraných povrchových celkov, riek.

• Porovnať vplyv Labradorského a Golfského prúdu. • Vytvoriť zoznam zaujímavých miest Európy. Porovnať vybrané mestá

Európy podľa polohy a štruktúry obyvateľstva. • Opísať život obyvateľov v rozličných častiach Európy, poznať ich problémy

(globálne, náboženské a kultúrne). • Vymenovať druhy kultúr, ktoré preslávili Európu. • Poznať a určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest Európy na

rozvoj cestovného ruchu. Afektívne ciele:

• Pestovať u žiakov tolerantnost k rôznym národom. • Vzbudiť u žiakov záujem o ochranu prírody na Zemi. • Tvorivo pracovať na vytváraní projektov, vedieť prijať názor iných ľudí.

Psychomotorické ciele: • Rozoznať a poplať povrchové celky. • Na obrysovje mape pomenovať všetky štáty Európy a ich hlavné mestá. • Orientovať sa na mape a vedieť lokalizovať svetadiely. • Vedieť čítať základné údaje z mapy a vedieť čítať tematické mapy. • Pripraviť a prezentovať projekt.


Obsahom štúdia je svetadiel Európa – základné informácie o Európe (fyzicko-geografické, humánne), prírodné a človekom vytvorené osobitosti Európy, environmentálne súvislosti a zaujímavosti Európy. Poznatky sú interpretované nielen v teoretickej, ale aj v praktickej rovine a sú poskytované motivačným spôsobom, či už formou prezentácií alebo využívaním IKT vo vyučovacom procese. Obsahové témy: Európa – poloha, zobrazenie na mape, členitosť pobrežia, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo, oblasti a štáty, prírodné a kultúrne pamiatky

Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu Geografia. Do predmetu Geografia pre 8. ročník sú začlenené podľa svojho obsahu nasledovne k daným témam:

Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín o obyvateľstve, sídlach, kultúrnych zaujímavostiach jednotlivých regiónov.

Obyvateľstvo Európy, Sídla, Severná Európa, Chorvátsko, Čierna Hora, Rusko. Mediálna výchova: Rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich

produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá, Možno ju prirodzene využívať pri vypracovávaní referátov, projektov, vyhľadávaní zadaných informácií.

47

Európa starý svet, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Španielsko, Portugalsko. Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

Priebežne pri skupinovej práci, pri tvorbe projektov a pri konfrontácii názorov získaných z médií, odbornej literatúry a vlastných skúseností.

Rumunsko, Bulharsko. Environmentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi

človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

Vodstvo, Rastlinstvo, Živočíšstvo, Južná Európa, Prírodné a kultúrne zaujímavosti.

Dopravná výchova: Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných

kurzoch počas alebo na konci školského roka. Možno je prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – hospodárstvo, obyvateľstvo, prírodné a kultúrne zaujímavosti.

Poloha a rozloha, Povrch, Stredná Európa, Nórstko, Island, Pobalstské štáty, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Cestovný ruch.

Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Možno ju prirodzene začleniť do

vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

Podnebie, Európsky únia, Oblasti Európy, Západná Európa, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Grécko, Východná Európa,

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. Možno je prirodzene zapracovať do všetkých tém v rámci vyučovacieho predmetu geografia.

Nemecko, Rakúsko. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Vyučovanie geografie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu geografických, prírodovedných, kultúrno-spoločenských, hospodárskych a ekologických aspektov našej Zeme. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho ako vyučuje geografiu a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených cieľov. Učiteľ je ten, ktorý má na hodinách geografie aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna (kooperatívna) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov a informácií, ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má

48

vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú: Motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť

• motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ • motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ • motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného

problému/ • motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/

Expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností: • rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ • rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí • demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, tabuliek, grafov a

diagramov/ • pozorovanie • manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie,

didaktická hra/ • inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov

k pochopeniu slovného a písomného návodu/ Heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení

a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/. Projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém,

téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/.

Praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ Práca s knihou, textom a IKT /čítanie s porozumením, spracovanie informácií,

učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/.

Aktivizujúce metódy: • diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom

riešenia problému/ • situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom

záujmov/ • didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a

spontánnosti/ • kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na

vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/. Fixačné metódy: • metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie,

opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina /základného,

motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/ 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Geografie pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

49

• Atlas sveta, tematické mapy, internet, IKT, zemepisné encyklopédie, didaktické hry, odborné časopisy (GEO, ...)




• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka Občianska výchova 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

• podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, • realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, • akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, • aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv

a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, • vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo

školy, • rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, • získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti, • uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných

myšlienok, citov, názorov a postojov, • k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, • vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a

neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru, • rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského

spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti:

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k:

50

ü Podporovať riadené (štrukturované ) čítanie. Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť,

aktívne čítanie a pozornosť. ü Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra.

Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. ü Podporovať vytváranie mentálnych máp.

Vizuálne znázornenie myšlienok a pojmov v podobe obrazcov, rámčekov, kruhov, obdĺžnikov prepojených šípkami, čiarami atď. ü Využívať metódu SQ3R.

Rýchle čítanie s cieľom získať prehľad; preformulovať nadpisy a podnadpisy a pripojiť ďalšie otázky; čítanie textu po častiach, po odsekoch; zhrnúť text vlastnými slovami. ü Rozvíjať schopnosť kondenzovať text.

Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet veku primerane oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti sociológie, psychológie, politológie, práva a ekonómie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnoprávnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.

I. Občan a štát Ako vznikol štát, Načo potrebujeme štát ?,Čo robí štát štátom. Formy vlády, Štátna moc je deliteľná tromi, Základný zákon štátu – Ústava SR,Komu dávame mandát schvaľovať zákony. Cesta zákona, Kto nám vládne –výkonná moc v SR, Kto a ako spravuje veci verejné v mojej obci, Miestne orgány štátnej správy a miestna samospráva, Úlohy súdnej a kontrolnej moci. Postavenie polície a armády v SR, Aké sú základné princípy demokracie. Demokracia nie je len slovo, Občianska poločnosť a demokratický štát, Sme právny štát, Ako sa zjednocovala Európa. Zjednocovali sa ľudia, nie štáty, Sme „Euroobčania“

II. Základné ľudské práva a slobody Každý má svoje miesto pod slnkom. Čo sú ľudské práva a slobody a prečo sa o nich učíme?, Čo sú vlastne ľudské práva a slobody?, Niet práv bez povinností a zodpovednosti, Základné dokumenty ľudských práv, Základné práva detí podľa Dohovoru o právach detí, Všetci sme si rovní, ale nie sme rovnakí, Menšiny a ich ochrana, Práva spotrebiteľov. Od výrobcu k spotrebiteľovi, Znalosť zákonov nás ochráni pri kúpe tovaru. Spotrebiteľské práva

III. Občan a právo Pre koho a ako vzniká právo, Právo je systém. Právny poriadok, Odvetvia práva. Kľukatá je cesta paragrafov, Trestné právo. Neznalosť zákona neospravedlňuje, Čo sa dozvieme z Občianskeho zákonníka?, Sme rodina. Ty, ja – my, Aplikácia práva v našom živote, Ako si vybaviť doklady totožnosti Medzipredmetové vzťahy:

Na hodine občianskej náuky možno využiť poznatky aj z iných predmetov najmä z dejepisu. Prierezové témy:

Do hodín občianskej náuky budú vhodne včlenené prierezové témy Osobnostný a sociálny rozvoj, Multikultúrna výchova, Mediálna výchova.

51

Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

Ako vznikol štát, Formy vlády, Aké sú základné princípy demokracie, Ako sa zjednocovala Európa, Sme „Euroobčania“, Všetci sme rovní, ale nie sme rovnakí, Menšiny a ich ochrana.

Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

Ústava SR, Cesta zákona, Postavenie polície a armády v SR, Občianska spoločnosť a demokratický štát.

Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, Je potrebná výchova k občianstvu, Načo potrebujeme štát?, Štátna moc je deliteľná tromi, Sme právny štát, Niet práv bez povinností a zodpovednosti, Práva spotrebiteľov, Spotrebiteľské práva, Trestné právo, Sme rodina, Čo sa dozvieme z Občianskeho zákonníka, Ako si vybaviť doklady totožnosti.

Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Základné dokumenty ľudských práv, Základné práva detí. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, Kto nám vládne – výkonná moc v SR, Ako sa zjednocovala Európa, Právny poriadok, Odvetvia práva. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Pri vyučovaní tohto predmetu je potrebné vytvoriť pre žiakov dostatočný priestor na tvorivý prístup k riešeniu problémov, podporovať kritické myslenie a schopnosť samostatnej práce. Dôležité je, aby sa zabezpečil dostatočný priestor na nácvik zručností a aplikáciu získaných poznatkov.

Učiteľ pri výbere metód volí také metódy a formy práce, ktoré podnecujú aktivitu žiakov a okrem vedomostí rozvíjajú zručnosti a postoje žiakov. Okrem klasických metód využíva aktivizujúce metódy, ako inscenačnú metódu, situačnú metódu, brainstorming, riešenie problémových úloh, prácu s informačnými zdrojmi, najmä s internetom, s tlačou, žiacke referáty. 5. UČEBNÉ ZDROJE ü Učebné zdroje (pre 8. roč.)

52

ü D. Ďurajková, A. Drozdíková, A. Krsková: Občianska náuka pre 8. ročník ZŠ, SPN, 2004, Bratislava

ü Internet, , www.zborovna.sk, Ústava Slovenskej republiky 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011.

Cieľom hodnotenia je: ü poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a

vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť ü motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu ü pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov: ü žiaci sú priebežne hodnotení formou známok podľa metodických pokynov na

hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl ü známky môžu byť podľa potreby doplnené slovným hodnotením (ústnym alebo

písomným) ü polročné a koncoročné vysvedčenie na konci každého ročníka sa vydáva so

známkami v piatich stupňoch výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný

ü hodnotenie je adekvátne veku žiaka a jeho individuálnym schopnostiam ü zákonní zástupcovia žiakov sú zoznámení s hodnotením prospechu žiaka

prostredníctvom žiackej knižky, elektronickej žiackej knižky, na rodičovských združeniach a konzultáciách. v prípade výrazných zmien v prospechu žiaka sú zákonní zástupcovia oboznámení ihneď Pravidlá pre hodnotenie v predmete občianska náuka:

ü hodnotenie žiaka v predmete nezahŕňa hodnotenie správania, správanie žiaka je hodnotené zvlášť

ü hodnotené sú zručnosti a vedomosti, ktoré boli v rámci vyučovania už prebrané a precvičené

ü pri určovaní stupňa prospechu na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a vyučovacie výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie

ü prihliada sa k systematickosti v práci žiaka v priebehu klasifikačného obdobia ü súčasťou celkového hodnotenia práce žiaka v predmete je i príprava na

vyučovanie predmetu (prípravapomôcok, vedenie písomností, práca na domácich úlohách, doplňovanie učiva v prípadeabsencie žiaka, pracovitosť a prístup k vyučovaciemu predmetu...)

ü miera a naplnenie kľúčových kompetencií vo forme plnenia očakávaných výstupov jevýchodiskom pre hodnotenie žiaka v predmete

ü žiaci sú oboznámení s kritériami hodnotenia písomných prác a majú právo sa k nim vyjadriť

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty

Etická výchova 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

http://www.zborovna.sk

53

Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe

aj prosociálnosť, • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou, • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými

normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

• má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

• charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad

medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

• prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

• je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu. Kognitívne ciele: 1. Získať a osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti – vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie. 2. Získať informácie o možných druhoch závislostí a bližšie sa s nimi zoznámiť. Afektívne ciele: 1. Naučiť sa preberať zodpovednosť pri ponuke rozličných typov závislosti, vrátane nevhodných masmediálnych vplyvov. 2. Rozvíjať povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti. 3. Tvorivo pracovať na hodinách, vedieť prijať názor iných ľudí. Psychomotorické ciele: 1. Prehĺbiť komunikačné zručnosti orientované na riešenie konfliktov. 2. Riešiť modelové siuácie, vedieť prezentovať a obhájiť si svoj názor. 3. Hľadať informácie, riešenia a interpretovať ich. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

54

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov. Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém:

1. otvorená komunikácia 2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba 3. pozitívne hodnotenie iných 4. tvorivosť a iniciatíva 5. vyjadrovanie citov 6. empatia 7. asertivita 8. reálne a zobrazené vzory 9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo 10. komplexná prosociálnosť 11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania 12. etika a ekonomické hodnoty 13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta 14. rodina, v ktorej žijem 15. výchova k manželstvu a rodičovstvu

ochrana prírody a životného prostredia.




• Zdroje etického poznania • Svetové náboženstvá • Dobré meno a pravda ako etické hodnoty • Národné uvedomenie • Demokratické občianstvo • Etické aspekty manželstva, rodinného a sexuálneho života

Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Sekty • Poznanie a pravda ako etické hodnoty • Reflektovanie vplyv masmédií

Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať

55

si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).

• Etika – mravné hodnoty a normy, svedomie • Kresťanstvo a jeho etické posolstvo • Keď sa drogy stanú súčasťou života

Environmentálna výchova: Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

v oblasti vedomostí, zručností a schopností schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Ochrana života a starostlivosť o zdravie • Umelé prerušenie tehotenstva • Príroda, prírodné zdroje

Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný

pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

• Svojpomoc, solidarita, pomoc sociálne slabším Ochrana života a zdravia:

• Ochrana života a starostlivosť o zdravie • Niektoré problémy lekárskej etiky – eutanázia, génová manipulácia • Umelé prerušenie tehotenstva a možné následky

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,


• Sekty • Eutanázia, génová manipulácia • Zmysluplné využitie voľného času


Etická výchova vychováva k mravnej zrelosti tým spôsobom, že navodzuje aktivity, ktoré:

• napomáhajú prežitie a pochopenie etických hodnôt najmä prostredníctvom vnímania situácií, prírody, seba a druhých (senzibilizácia),

• uľahčujú porozumenie a interiorizáciu súvisiacich hodnôt a noriem (hodnotová reflexia),

• umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania (nácvik v podmienkach triedy),

• prenos skúseností osvojených v škole do každodenného života Z metód vyučovania sa uplatňujú: Motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť

56

• motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ • motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ • motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného

problému/. Expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností • rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ • rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí. Praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ Aktivizujúce metódy: • diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom

riešenia problému/ • situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom

záujmov/ • kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na

vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 5. UČEBNÉ ZDROJE

Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov. Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny, cieľov a obsahu etickej výchovy.

Metodické materiály pre etickú výchovu obsahujú ku každému tematickému celku bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, vek študentov a iné okolnosti. Učiteľ má k dispozícii najmä metodický materiál, vydaný Metodicko-pedagogickým centrom. Ako poznám sám seba? – doplnkový učebný text pre 9. ročník základnej školy a 5. ročník gymnázia s osemročným štúdiom 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami Matematika 8. ročník Počet hodín za týždeň: 5 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet matematika v nižšom sekundárnom vzdelávaní (na 2. stupni ZŠ) je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament:

„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z

57

dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“

„Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma, v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových matematických poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou už osvojených poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom matematiky na 2. stupni ZŠ je, aby žiaci získali schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať u žiakov logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiaci by mali spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločenský pokrok.

Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich.

Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Žiaci by mali vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov.

Matematika na 2. stupni ZŠ sa podieľa na rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému.

Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa. Má podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

I. Mocniny a odmocniny, zápis veľkých čísel: Druhá a tretia mocnina a odmocnina. Mocniny s mocniteľom – prirodzeným číslom

58

Mocniny čísla 10, predpony a ich súvis s mocninami. Zápis veľkých čísel v tvare a.10n a práca s takýmito číslami na kalkulačke. Vytváranie predstavy o veľmi veľkých a veľmi malých číslach. Počítanie s veľkými číslami, zaokrúhľovanie a odhad výsledku.

II. Riešenie lineárnych rovníc a nerovníc: Riešenie jednoduchých lineárnych rovníc pomocou ekvivalentných úprav. Riešenie jednoduchých lineárnych nerovníc, ich vzťah k príslušnej lineárnej rovnici. (Ako propedeutika jednoduché grafické znázornenie riešenia). Riešenie jednoduchých lineárnych rovníc s neznámou v menovateli. Vyjadrenie neznámej zo vzorca. Riešenie slovných (kontextových) úloh, ktoré vedú k lineárnej rovnici alebo nerovnici.

III. Niektoré ďalšie telesá, ich objem a povrch: Valec, ihlan, kužeľ a ich siete. Objem a povrch valca, ihlana a kužeľa. Guľa a rez guľou. Objem a povrch gule. Použitie vzorcov na výpočet objemu a povrchu valca, ihlana, kužeľa a gule (aj v slovných úlohách z praxe).

IV. Súmernosť v rovine: Osová súmernosť, os súmernosti. Stredová súmernosť, stred súmernosti. Konštrukcia obrazu v osovej súmernosti . Konštrukcia obrazu v stredovej súmernosti . Ukážky stredovej súmernosti – útvarov (aj v štvorcovej sieti).

V. Pytagorova veta: Pytagorova veta, jej odvodenie. Použitie Pytagorovej vety pri riešení praktických úloh.

VI. Grafické znázorňovanie závislostí: Karteziánsky (pravouhlý - dvojrozmerný) súradnicový systém. Rôzne spôsoby znázorňovania – grafy závislostí. Súvis grafu s niektorými základnými vlastnosťami závislostí (rast, klesanie, najväčšie a najmenšie hodnoty). Lineárna závislosť (lineárna funkcia), jej vlastnosti a graf. Všeobecná rovnica lineárnej funkcie: y = k . x + q Koeficienty k a q v predpise lineárnej funkcie. Znázornenie priamej a nepriamej úmernosti graficky. Graf a predpis priamej a nepriamej úmernosti.

VII. Podobnosť trojuholníkov: Podobnosť geometrických útvarov, pomer podobnosti. Úsečka rozdelená v danom pomere. Podobnosť trojuholníkov. Riešenie primeraných matematických (numerických) a konštrukčných úloh. Použitie podobnosti pri meraní výšok a vzdialeností, topografické práce v reálnych situáciách.

VIII. Štatistika: Štatistické prieskumy, triedenie, náhodný výber. Realizácia vlastných jednoduchých štatistických prieskumov - projektov, ich spracovanie. Tabuľky, grafy a diagramy, ich čítanie, interpretácia a tvorba, prechod od jedného typu znázornenia k inému

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

59

Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov.

• Tálesová kružnica Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi

médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

• Trojuholníky • Rovnice • Konštrukcie mnohouholníkov

Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

• Racionálne čísla • Pravdepodobnosť • Obsahy geometrických útvarov • Konštrukčné úlohy • Závislosti a písmená • Celé čísla • Hranoly • Trojuholníky • Kružnica a kruh • Rovnobežnosť a štvoruholníky • Výrazy, vzorce a rovnice

Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

• Racionálne čísla • Nadmorská výška • Hráme sa s robotom Samom • Štvoruholníky • Zložitejšie rovnice • Slovné úlohy na výpočet povrchu a objemu hranola

Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka.

• Koľko promile? • Krížom – krážom výrazmi • Štvoruholníky a rovnobežníky • Dĺžka kružnice

Ochrana života a zdravia – prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Meriame teploty a číselná os • Hazardné hry

60

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

• Finančná matematika • Jednoduché konštrukcie • Hranoly • Povrch a objem hranola

Finančná gramotnosť – je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, matematiky, biológie, geografie, fyziky a chémie.

• Finančná matematika • Dane • Úroky • Účtovné knihy • Celé čísla • Hádžeme mincami


• Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch.

• Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa programov pre interaktívnu tabuľu..

• Samostatná práca žiakov so zadanými úlohami. • Práca v dvojiciach. • Skupinová práca. • Súťaže.

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Matematika pre 9.ročník ZŠ 1. a 2.časť • Pracovný zošit z matematiky pre 9. ročník ZŠ • Eko-matematika • Zbierka úloh z matematiky pre 5. – 9.ročník • Nebojte sa písomných prác z matematiky • Hravá matematika pre 9. ročník • Matematický trenažér pre 9. ročník 1. časť a 2. časť • Osvetľovník matematiky




• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Tabuľka hodnotenia písomných prác:

61

100 - 90% výborný 89 - 75% chválitebný

74 - 50% dobrý 49 - 25% dostatočný

24 - 0% nedostatočný

Informatika 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzi predmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Kognitívne ciele: Cieľom vyučovania informatiky na 2. stupni ZŠ je sprístupniť základné pojmy a

techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Psychomotorické ciele: Výchovno-vzdelávací proces na 2. stupni základnej školy smeruje k tomu, aby

žiaci sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním, rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov); sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia, médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém); si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém,

62

rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť; nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie problémov.

Afektívne ciele: Žiaci sa naučia rozvíjať si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili

sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať); rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie; naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Úvod do učiva predmetu informatika 2 hod. Informačná spoločnosť 5 hod. Princípy fungovania IKT 8 hod. Informácie okolo nás 13 hod. Komunikácia prostredníctvom IKT 2 hod. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie 4 hod.

Názov prierezovej stratégie (výchovy) Názov témy vyučovacej hodiny

Formátovanie buniek Vytvorenie a uloženie tabuľky Enviromentálna výchova Tvorba jednoduchých videí z obrázkov Bezpečné správanie na internete, ochrana počítača Licencie programov, legálnosť používania, freeware, shareware Systém vonkajších pamätí. Zálohovanie údajov na rôzne médiá iBOBOR – informatická súťaž Práca s bunkami, označovanie oblasti Práca s tabuľkou, vkladanie údajov do tabuľky Výpočty v tabuľke Hudobné formáty Windows Media Player Strih videa a titulky Zvuk, hudba a hovorený komentár

Osobnostný a sociálny rozvoj

Práca na projekte, prezentácia projektu Záverečné hodnotenie a klasifikácia Kapacita prenosových médií. Kompresia a dekompresia údajov Vytvorenie grafu Práca na projekte

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Strih videa a titulky

63

Tvorba jednoduchých videí z obrázkov Práca na projekte

Vytvorenie jednoduchej animácie Blogy a blogovanie Hudobné formáty Windows Media Player Elektronická encyklopédia - wikipédia On – line služby e – spoločnosti

Mediálna výchova

Animované tvary a procesy v prostredí Imagine

Ochrana života a zdravia Bezpečné správanie na internete, ochrana počítača Práca na projekte Multikultúrna výchova On – line služby e – spoločnosti


Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch.

Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa o historickom vývoji počítačov.

Priebežná demonštrácia postupov učiteľom cez dataprojektor, samostatná práca žiakov s textovým editorom (pozvánka, vizitka, plagát na tému "Moje obľúbené zvieratko". Samostatná práca s jednoduchým grafickým editorom (kresba voľnou rukou, prenášanie a kopírovanie objektu). Tlač najlepších žiackych prác, ich vystavenie na nástenkách v PC učebni.

Samostatná práca žiakov s internetovým prehliadačom, samostatná práca žiakov na pracovnom liste. Samostatná práca žiakov pri registrácii a prijímaní a posielaní správ. 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Tvorivá informatika – Informatika okolo nás • Tvorivá informatika – o číslach a tabuľkách • Učebnice a cvičebnice informatiky práce s PC pro ZŠ • Práce s počítačem nejen na ZŠ




• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka.

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra Výtvarná výchova 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

64

Predmet výtvarná výchova (ďalej VYV) nižšieho sekundárneho vzdelávania plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností žiaka, získaných výtvarnou činnosťou – z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychický vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Uskutočňuje sa to:

• dôrazom na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám,

• nahradením nedostatku formálnych zručností pri vyjadrovaní reality, postupmi ktoré takéto zručnosti nevyžadujú,

• väčším dôrazom na myslenie žiaka, na príčinné súvislosti, vzťahy medzi javmi a poznávaciu funkciu umenia i vlastného vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami.

Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzené ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť má postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti. Preto vo výtvarnej výchove potrebuje objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele:

- Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií.

- Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. - Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj

zážitok z nich. - Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a

niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. - Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta

vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii.

Senzomotorické ciele: • Vedome rozvíjať tvorivosť. • Umocniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k

vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus.

• Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie

65

konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov.

• Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch.

• Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.

Socioafektívne ciele: • Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si

primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.

• Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.


Obsah vyučovania VYV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov (v tabuľke vodorovný rad), vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka (v tabuľke zvislý rad) umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne – označené ako a), b).

V metodickej prílohe osnov sú k jednotlivým metodickým radom vypracované vzorové úlohy, mali by však slúžiť ako nezáväzná inšpirácia pre učiteľov. Okrem navrhovaného priebehu úlohy obsahujú možné motivačné a námetové východiská, navrhovanú techniku (pokiaľ nie je predmetom edukačnej témy) a vyjadrujú ciele každej úlohy.

Jednotlivé námety a ich spracovanie sú výsledkom vlastného tvorivého prístupu autorov metodických materiálov pre učiteľov. Každá modelová vyučovacia hodina je koncepčne pripravená tak, aby bola pre učiteľa osobnou prípravou. Dôležitou pomôckou sú aj pracovné materiály pre žiakov, ktoré obsahujú konkrétny súbor úloh. Tieto dopĺňajú jednotlivé etapy vyučovacích hodín a súčasne podporujú aktívnu a tvorivú činnosť žiakov. Učitelia ich nemusia realizovať v ponúknutej verzii, môžu sa nimi len inšpirovať, alebo si vytvoriť vlastné.

• Podnety z dejín umenia / 7 hodín / • Možnosti zobrazovania videného sveta / 2 hodiny / • Škola galérií – galéria v škole / 1 hodina / • Podnety filmu a videa / 1 hodina / • Tradícia a identita / 4 hodiny/ • Podnety architektúry / 1 hodina/ • Podnety elektronických médií / 3 hodiny/

66

• Podnety hudby / 1 hodina/ • Podnety dizajnu / 3 hodiny/ • Výtvarný jazyk a jeho základné prvky / 2 hodiny/ • Podnety výtvarného umenia / 2 hodiny/ • Podnety z iných predmetov / 3 hodiny/ • Podnety z rôznych oblastí poznávania / 3hodiny/

Učebný plán je vytvorený ako prechodná varianta VYV k VYU (syntéza VYV s VYU k plynulému prechodu výtvarných aktivít)




• Portrét spolužiaka • Anjel • Stvárnenie témy lásky • Karneval • Impresionizmus. Kubizmus. Fantastická bytosť – surrealizmus • Deň matiek - kytice pre matky • Hip – hop

Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Triedne portfólio návrhov na spevník • Portrét spolužiaka – fotografický portrét • Anjel • Stvárnenie témy lásky v rôznych umeleckých dielach • Commmedia dell´art – postavy • Architektúra nášho mesta

Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,


• Mestské a vidiecke korene umeleckých prejavov

67

• Komiks • Portrét spolužiaka – premeny tváre • Stvárnenie témy lásky v rôznych umeleckých dielach • Commmedia dell´art – masky, líčenie, kostým • Karneval • Impresionizmus. Kubizmus. Surrealizmus • Rytmus vo veľkonočnej výzdobe • Tradície a identita • West Side Story

Environmentálna výchova: Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

v oblasti vedomostí, zručností a schopností schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Mestské a vidiecke korene umeleckých prejavov • Portrét spolužiaka – fotografický portrét • Mestské a vidiecke korene umenia v medzinárodných kontextoch

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,


• Triedne portfólio návrhov na spevník • Portrét spolužiaka – fotografický portrét • Fantastická bytosť – surrealizmus • Architektúra nášho mesta • West Side Story


Vyučovanie VYV je programovaný a riadený proces v ktorom ale učiteľ iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka. Východiskami tohto procesu sú: 1. činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a technických

procesov výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry;

2. témy/námety/obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny charakter; VV predstavuje v rámci obsahu vyučovania jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:

a) koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …) b) kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity...) c) kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...)

68

d) kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý ...; kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta) e) kategórie efektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...). 5. UČEBNÉ ZDROJE Výtvarná výchova pre 8. ročník základných škôl a 2.ročník osemročných gymnázií, Ladislav Čarný, 2011CI 6. HODNOTENIE PREDMETU Predmet VV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Metodika hodnotenia je rozpracovaná v metodickej prílohe. Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami. V procese hodnotenia v predmete Výchova umením pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Zohľadňujeme jeho individuálne danosti, talent, schopnosti a zručnosti. Vzhľadom na to, že dôležité miesto v rozvoji osobnosti žiaka zastáva rodina, berieme do úvahy aj sociálne prostredie, z ktorého žiak pochádza. Prospech žiaka sa v predmete Výtvarná výchova klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získavame týmito metódami, formami a prostriedkami:

a) sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosť na vyučovanie b) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka c) rozhovormi so žiakom d) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka e) uplatňujeme metódy menej riadené, napr. sebahodnotenie, referát, súbor prác vypovedajúci o jeho výkone

Hodnotíme: aktívnu prácu žiaka na vyučovacích hodinách, t. j. realizovanie zadaných individuálnych aj kolektívnych úloh, aktívny prístup k riešeniu zadaných problémov, prezentovanie vlastných vedomostí, názorov a postojov, zručnosť, tvorivosť, snaživosť, záujem o predmet, kvalitu prezentovaných výstupov a pod. Súčasťou hodnotenia žiaka je aj pribežné slovné hodnotenie a pochvala. Hudobná výchova 8. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Hudobná výchova má kultúrno-estetický charakter. Prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti dieťaťa, umožňuje mu tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať umenie. Pôsobenie hudobnej výchovy sa uskutočňuje v aktívnych a tvorivých estetických prístupoch detí k hudbe, najmä v ich speváckych, inštrumentálnych, pohybových činnostiach a pri počúvaní hudby s dôrazom na estetický zážitok. Počas týchto hudobných a múzických činností sa v kontakte s umením, predovšetkým hudobným, formuje:

69

- estetický, citový a morálny základ osobnosti žiaka, - utvárajú a rozvíjajú hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, návyky a skúsenosti žiakov, - formujú sa ich základné poznatky, vedomosti a názory nevyhnutné na uvedomené vnímanie hudby a na aktívny hudobný prejav, najmä kultivovaný spev.

Jednotlivé druhy činností sa pritom navzájom podmieňujú a vo svojich účinkoch posilňujú.

Hudobná výchova vychádza z úrovne hudobno-estetického rozvoja, ktorú žiaci dosiahli v 1. – 4. ročníku. Nadväzuje na uvedomené hravé osvojovanie hudby v 1. – 4. ročníku, postupne vedie žiakov od uvedomenej hry k cieľavedomej hudobnej práci - rozvoju tvorivých prístupov k hudbe. Činnostný a tematický základ učiva hudobnej výchovy podnecuje spájanie hudby s prejavmi iných umení - s poéziou, výtvarnými dielami a s vlastným pohybovým prejavom. Rozvíja vzťahy k iným druhom umenia, ku kultúre iných národov, k histórii, ku kultúrnemu životu spoločnosti, kultivuje žiaka, vychováva pozorného poslucháča a milovníka hudobného umenia a rozvíja jeho vkusovú orientáciu. Vzájomné pôsobenie činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobnej výchovy utvára predpoklady na to, aby hudobná výchova poskytovala deťom radosť, zdroj pozitívnych životných podnetov a stala sa súčasťou ich života s primeraným hudobným sebauplatnením. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel pre identitu, ktorá je základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.

Kognitívne ciele: • Na základe už osvojených ukážok inštrumentálnej a vokálnej hudby a

z ďalšieho stretávania sa s hudbou minulosti žiaci chápu a osvojujú si v základných črtách slohový vývoj európskej hudby od najstarších čias až po obdobie klasicizmu vrátane.

• Dedičstvo hudby minulých epoch sa učia chápať ako súčasť ich hudobného života. Uplatňujú pritom medzipredmetové vzťahy s výtvarnou výchovou, literatúrou, dejepisom a občianskou náukou. Socioafektívne ciele:

• Žiaci získajú povedomie paralelného vývoja hudby s ďalšími druhmi umenia. Poznávajú vývoj slovenskej hudby v kultúrno-historických súvislostiach. Spoločenskú funkciu hudby poznávajú na príkladoch z oblasti ľudovej, umelej, svetskej a sakrálnej hudby.

• V reprodukovanej hudbe rozoznávajú typy komorných združení a orchestrov, dokážu v elementárnom rozsahu poznávať počuté hudobné nástroje a nástrojové skupiny. Chápu vzťah obsahu a formy v hudobnom diele, dokážu jednoducho a stručne charakterizovať hudobné slohy (v oblasti populárnej hudby hudobné žánre). Psychomotorické ciele: • Pri počúvaní sólového i viachlasného spevu spolužiakov sledujú

a hodnotia tvorenie tónu, intonáciu, rytmickú presnosť, frázovanie, dynamiku, výslovnosť a výraz. Posudzujú kvalitu sprievodu, nápaditosť, schopnosť sprievod improvizovať.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU • Klasicizmus (1 hodina)

- Život a tvorba W. A. Mozarta a L. van Beethovena

70

• Romantizmus (11 hodín) - Najvýznamnejší predstavitelia romantizmu: Verdi, Wagner, Weber,

Schumann, Schubert, Paganini, Liszt,... • Zaspievajme si (11 hodín )

- Zmes ľudových, umelých a hymnických piesní • Impresionizmus (2 hodiny)

- Debussy, Ravel • Romantizmus na Slovensku (5 hodín)

- Hlavní predstavitelia slovenskej národnej hudby: Bella, Bystrý, M. Moyzes, Trnavský

• Zahráme si divadlo (2 hodiny) Voľná dramatizácia hry so spevom - Harlekýn

• Opakovanie (1 hodina) Vokálne činnosti

Obsahom vokálnych činností na nižšom sekundárnom stupni základnej školy je upevňovanie a rozširovanie vedomostí a zručností v práci s hlasom v nadväznosti v na predchádzajúce ročník, v kultivácii speváckeho a hovoreného prejavu prostredníctvom uplatňovania a upevňovania správnych speváckych návykov.

Obsah – rozširovanie hlasového rozsahu, hlasová hygiena (zvládnutie mutácie),

správne spevácke návyky, artikulácia, spievanie jednohlasných a viachlasných piesní,

– intonácia durových a molových motívov, melodických obmien, – elementárne vokálne tvorenie: melodická otázka-odpoveď, melodizácia textu,

mien, predvetie-závetie, riekaniek, tvorivé hudobné hry, – sluchové rozlišovanie durových a molových súzvukov a melódií, – hudobné metrum, rytmus – spev v 2/4, ¾ , 4/4 takte, 2+3 a pod.

orientácia v grafickom zázname jednoduchej melódie, určovanie metra, tempa, dynamiky.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova:

téma VYH: Ako v romantizme: Chopin, Berlioz; Opera v romantizme: Giuseppe Verdi; Carl Maria Weber; Richard Wagner; Programová hudba: H. Berlioz; Národné školy; Impresionizmus; ľudové piesne: Išeu Macek; Joj, mamo; Banana boat; počúvanie hudby: Sabat čarodejníc; F. Chopin: Mazúrka; E. H. Grieg: Nórsky tanec; B. Smetana; M. I. Glinka; P. I. Čajkovskij; A. Dvořák: 9. Symfónia; N. Rimskij-Korsakov: Šeherezáda; C. Debussy: Faunovo popoludnie; M. Ravel: Bolero

Multimediálna výchova: téma VYH: Miniatúrne a monumentálne formy

Osobnostný a sociálny rozvoj: téma VYH: Ako v klasicizme, ušľachtilá jednoduchosť; Ako v romantizme: Chopin, Berlioz;Miniatúrne a monumentálne formy; v romantizme: Giuseppe Verdi; Carl Maria Weber; Richard Wagner; Doba virtuózov; Symfonická báseň: Tábor – B. Smetana; Čo sme sa dozvedeli; Impresionizmus; Slovenská hudba v období romantizmu; M. Moyzes; M. Schneider – Trnavský; Ján Botto: Žltá ľalia; Opakovanie celoročného učiva ľudové piesne: Rozkvitali zelenie jahody; Prepelička; Joj, mamo; Keď sa Slovák...,

71

umelé piesne: Kolo Tatier čierňava; Kto za pravdu horí; Aká si mi krásna počúvanie hudby: F. Schubert: Klavírny kvintet A dur; C. Debussy: Faunovo popoludnie; M. Ravel: Bolero hudobno-pohybové hry: Harlekýn

Enviromentálna výchova: téma VYH: Ján Botto: Žltá ľalia ľudové piesne: Rozkvitali zelenie jahody; Prepelička; Odtrhnem si z muškátu kvet; Zasadil som čerešničku; Banana boat umelé piesne: Pstruh; Aká si mi krásna

Ochrana života a zdravia: téma VYH: Dievčenský futbal; Správni chalani – správne dievčatá

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: téma VYH: Slovenská hudba v období romantizmu; M. Moyzes; M. Schneider – Trnavský ľudové piesne: Rozkvitali zelenie jahody; Prepelička; Prešovská kasáreň; A ja taka dzivočka, Cesta Slovákov na juh; Keď sa Slovák..., umelé piesne: Kolo Tatier čierňava; Kto za pravdu horí

Výchova k manželstvu a rodičovstvu: téma VYH: Opera v romantizme: Giuseppe Verdi ľudové piesne: Rozkvitali zelenie jahody; Prepelička 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov: – skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, – zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania

rolí, – Špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie,

imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia,

– Slovné metódy: rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie, spev, – Demonštračné metódy: percepcia hudby, sledovanie vystúpení pomocou IKT,

návšteva hudobných podujatí, besedy, – Praktické metódy: nácvik spevu, rytmizácie a pohybových zručností.

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Hudobná výchova pre 8. ročník, autori Prof. PhDr. Eva Langsteinová, CSc. a doc. Mgr. Belo Felix, PhD

• Zborníky piesní z regiónu Gemer • Internet (you tube)

6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie

žiakov základnej školy č.:2011-3121/12824:4-921 s účinnosťou od 1. mája 2011

Predmet HUV je klasifikovaný na vysvedčení známkami: 1 – výborný, 2 – chválitebný,

3 – dobrý,

72

4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

Telesná a športová výchova 8. ročník (dievčatá) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Učebné kompetencie Interpersonálne kompetencie Postojové kompetencie


- Testovanie – 8 hodín - Atletika – 10 hodín - Volejbal – 10 hodín - Futbal – 9 hodín - Gymnastika – 20 hodín - Basketbal – 10 hodín - Florbal – 10 hodín - Ringo – 10 hodín - Hádzaná – 12 hodín

KOMPETENCIE Pohybové kompetencie

73

§ Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb.

§ Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia.

§ Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti

v dennom režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností

a oblastí poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti. § Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. § Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom

živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti

a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový

výkon i ako prevenciu pred zranením. Interpersonálne kompetencie § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. § Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať

kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Osobnostný a sociálny rozvoj:

74

Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj v základnom vzdelávaní kladie dôraz na formatívne prvky, orientuje sa na subjekt i objekt, je praktická a má využitie v bežnom živote. Reflektuje osobnosť žiaka, jeho individuálne potreby a zvláštnosti. Jeho zmyslom je pomáhať každému žiakovi utvárať praktické životné spôsobilosti/zručnosti.

Špecifikom prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj je, že učivom sa stáva sám žiak, stáva sa ním konkrétna žiakova skupina a stávajú sa ním situácie bežného života. Jej zmyslom je pomáhať každému žiakovi hľadať vlastnú cestu k životnej spokojnosti založenej na dobrých vzťahoch k sebe samému i k ľuďom a k svetu.

Obsahový štandard Osobnostný rozvoj

Rozvoj poznávacích schopností (Atletika, Športové hry) Sebapoznanie a sebaprijatie (Atletika, Testovanie, Gymnastika) Sebaregulácia a sebaorganizácia (Športové hry) Psychohygiena (Gymnastika) Kreativita ( Športové hry)

Sociálny rozvoj Spoznávanie ľudí (Športové hry) Medziľudské vzťahy (Športové hry) Komunikácia ( Športové hry) Kooperácia a kompetencia ( Športové hry)

Morálny rozvoj Riešenie problémov a rozhodovanie (Športové hry, Testovanie) Hodnoty, postoje, praktická etika ( Gymnastika, Atletika, Športové hry)

Výkonový štandard V oblasti vedomostí, zručností a schopností: žiak sa učí porozumieť sebe samému a druhým (Individuálne disciplíny, individuálna herná činnosť, súčinnosť v športových hrách) zvládať vlastné správanie ( reakcie osobnosti v hrách) prispievať k utváraniu dobrých medziľudských vzťahov v triede aj mimo ňu( dobrý kolektív základ úspechu v športových hrách) rozvíjať základné schopnosti dobrej komunikácie a k tomu príslušné vedomosti( športové hry) utvárať a rozvíjať základné zručnosti pre spoluprácu( herná činnosť jednotlivca- ŠH) získať základné sociálne zručnosti pri riešení zložitých situácií ( športové hry, testovanie, súťaživé hry) osvojovať si študijné zručnosti (herná činnosť jednotlivca, pravidlá hier, základné techniky – atletika, gymnastika) osvojovať si vedomosti týkajúce sa duševnej hygieny (športové hry , gymnastika- kalokagatia)

V oblasti postojov a hodnôt: žiak sa učí utvárať si pozitívny /nezraňujúci/ postoj k sebe samému a k druhým uvedomovať si hodnotu spolupráce

75

uvedomovať si hodnotu rôznosti ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov uvedomovať si mravné rozmery rôznych spôsobov ľudského správania predchádzať sociálno-patologickým javom a škodlivým spôsobom správania

Tematické okruhy Tematické okruhy prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj sú členené

do troch častí, ktoré sú zamerané na osobnostný, sociálny a mravný rozvoj. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Vzhľadom k tomu, že ide o živé stretnutia dotýkajúce sa osobnej existencie, je potrebné počítať s tým, že na rôzne veci budú mať žiaci rôzne názory, že sa môže objaviť odmietanie tém, techník, ostych, prípadne, že niektoré hry tzv. „nevyjdú“. Práve tieto okamihy však bývajú pri osobnostnom a sociálnom rozvoji užitočné, lebo ponúkajú príležitosť k premýšľaniu o tom, čo sa deje.

Ciele osobnostného rozvoja: • rozvoj poznávacích schopností – cvičiť zmyslové vnímanie, pozornosť

a sústredenie, cvičiť zručnosti zapamätania, riešenia problémov, zručnosti potrebné k učeniu a štúdiu

• sebapoznávanie a sebaprijatie – objavovať svoje „ja“ ako zdroj informácií o sebe, druhých vnímať ako zdroj informácií o sebe, vnímanie svojho tela, psychiky /objavovať temperament, postoje, hodnoty/, spoznávať, čo o sebe žiak vie a čo nie, ako sa premieta žiakovo „ja“ v jeho správaní, uvedomovať si svoj vzťah k sebe samému, k učeniu, analyzovať svoje vzťahy s inými ľuďmi, budovať zdravé a vyrovnané sebaprijatie

• sebaregulácia a sebaorganizácia - cvičiť sa v sebakontrole, sebaovládaní – učiť sa regulovať vlastné správanie a prežívanie, vôľu, organizovať vlastný čas, plánovať učenie a štúdium, stanovovať si osobné ciele a kroky k ich dosiahnutiu

• psychohygiena – osvojovať si zručnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému, osvojovať si zručnosti pre predchádzanie stresu v medziľudských vzťahoch, osvojiť si dobrú organizáciu času, zručnosti k zvládaniu stresových situácií /učiť sa rozumovo spracovať problém, učiť sa relaxovať, efektívne komunikovať/, hľadať pomoc pri problémoch

• kreativita – cvičeniami rozvíjať základné rysy kreativity /pružnosť nápadov, originality, schopnosti vidieť veci inak, citlivosti, osvojovať si schopnosti k „doťahovaniu“ nápadov do reality/, osvojovať si tvorivosť v budovaní medziľudských vzťahov

Ciele sociálneho rozvoja: • poznávanie ľudí – učiť sa vzájomne spoznávať v skupine/triede, rozvíjať

pozornosť voči odlišnostiam a hľadať výhody v odlišnostiach, vnímať chyby pri poznávaní ľudí

76

• medziľudské vzťahy – učiť sa starostlivosti o dobré vzťahy, osvojiť si správanie podporujúce dobré vzťahy, učiť sa empatii a pohľadu na svet očami druhého, osvojovať si postoj rešpektovania, podpory, pomoci, akceptovania ľudských práv ako regúl vzťahov, vnímať vzťahy v skupine /vnímať triedu ako sociálnu skupinu/

• komunikácia – učiť sa vnímať reč tela, reč zvukov, reč predmetov a prostredia vytváraného človekom, reč ľudských skutkov, cvičiť sa v pozorovaní, cvičiť sa v empatickom a aktívnom načúvaní, osvojovať si zručnosti pre zdieľanie verbálne a neverbálne /vnímať techniku reči, výraz reči, neverbálne oznamovanie/, osvojovať si špecifické komunikačné zručnosti /monologické formy – vstup do témy – „rétorika“/, učiť sa viesť dialóg /osvojovať si vedenie dialógu, jeho pravidiel riadenia, typy dialógu/, zvládať komunikáciu v rôznych situáciách /informovanie, odmietanie, žiadosť, ospravedlnenie, pozdrav, prosba, presviedčanie, riešenie konfliktov, vyjednávanie, vysvetľovanie, žiadosť a pod./, osvojovanie si efektívnych stratégií, zručnosti komunikačnej obrany proti stresu a manipulácii, osvojovať si otvorenú a pozitívnu komunikáciu /dopad pravdy, klamstva, predstierania v komunikácii na vzťahy/

• kooperácia a kompetencia – rozvíjať individuálne zručnosti pre kooperáciu /sebareguláciu v situácii nesúhlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať vlastnú líniu ich myšlienkami, pozitívne myslieť.../, rozvíjať sociálne zručnosti pre kooperáciu /učiť sa jasnej a rešpektujúcej komunikácii, riešeniu konfliktov, podriadeniu sa, vedeniu a organizovaniu skupiny/, rozvíjať individuálne a sociálne zručnosti pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie

Ciele morálneho rozvoja: • riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – osvojovať si zručnosti pre

riešenie problémov a rozhodovania z hľadiska rôznych typov problémov a sociálnych rolí, učiť sa riešiť problémy v medziľudských vzťahoch, zvládať učebné problémy, zvládať problémy v sebaregulácii

• hodnoty, postoje, praktická etika – analyzovať vlastné a cudzie postoje a hodnoty a ich prejavy v správaní ľudí, vytvárať povedomie o kvalitách typu zodpovednosti/ spoľahlivosť, spravodlivosť, rešpektovanie, pomáhajúce a prosociálne správanie, zručnosti rozhodovania v eticky problematických situáciách všedného dňa./

Multikultúrna výchova: Prierezová téma Multikultúrna výchova v základnom vzdelávaní umožňuje

žiakom zoznamovať sa s rozmanitosťou rôznych kultúr, ich tradíciami a hodnotami. Na pozadí tejto rozmanitosti si potom žiaci môžu lepšie uvedomovať svoju vlastnú kultúrnu identitu, tradície a hodnoty.

Multikultúrna výchova sprostredkúva poznávanie vlastného kultúrneho zakotvenia a porozumenia odlišným kultúram. Rozvíja zmysel pre spravodlivosť, solidaritu, toleranciu, vedie k chápaniu a rešpektovaniu neustále sa zvyšujúcich sociokultúrnych rozmanitostí. U menšieho etnika rozvíja jeho kultúrne špecifiká

77

a súčasne poznávanie kultúry celej spoločnosti, majoritnú väčšinu zoznamuje so základnými špecifikami ostatných národností žijúcich v spoločnom štáte, u oboch skupín pomáha nachádzať styčné body pre vzájomné rešpektovanie, spoločné aktivity a spoluprácu.

Multikultúrna prierezová téma sa hlboko dotýka i medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou, medzi školou a miestnou komunitou. Škola ako prostredie, v ktorom sa stretávajú žiaci z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia, by mala zabezpečiť takú klímu, kde sa budú všetci cítiť rovnoprávne, kde budú v majoritnej kultúre úspešní i žiaci minorít a žiaci majority budú spoznávať kultúru svojich spolužiakov – príslušníkov minoritných skupín. Tým prispieva k vzájomnému spoznávaniu oboch skupín, ku vzájomnej tolerancii, k odstraňovaniu nepriateľstva a predsudkov voči „neznámemu, nepoznanému“.

Obsahový štandard Kultúrna diferenciácia (športové hry) Ľudské vzťahy (športové hry) Etnický pôvod ( športové hry) Multikulturalita Princíp sociálneho zmieru a solidarity

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka Výkonový štandard:

V oblasti vedomostí, zručností a schopností: • žiak sa učí osvojiť si znalosti o rôznych etnických a kultúrnych skupinách

žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti • rozvíjať zručnosti orientovania sa v pluralitnej spoločnosti a využívať

interkultúrne kontakty k vzájomnému obohateniu seba i druhých • komunikovať a žiť v skupine s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych

skupín, uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva druhých, chápať a tolerovať odlišné záujmy, názory i schopnosti druhých

• prijímať druhého ako jedinca s rovnakými právami, uvedomovať si, že všetky etnické skupiny a kultúry sú rovnocenné a žiadna nie je nadradená inej

• rozvíjať schopnosť spoznávať a tolerovať odlišnosti iných národnostných, etnických, náboženských, sociálnych skupín a spolupracovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín

• rozvíjať schopnosti rozpoznať prejavy rasovej neznášanlivosti a napomáhať prevencii vzniku xenofóbie

• uvedomovať si možné dopady svojich verbálnych i neverbálnych prejavov a pripravenosť niesť zodpovednosť za svoje správanie

• osvojovať si znalosť niektorých základných pojmov multikultúrnej terminológie: kultúra, etnikum, identita, diskriminácia, xenofóbia, rasizmus, národnosť, netolerancia...

V oblasti postojov a hodnôt:

78

• žiak sa učí prostredníctvom informácií vytvárať postoje a rešpekt k odlišným sociokultúrnym skupinám, reflektovať zázemie príslušníkov ostatných sociokultúrnych skupín a uznávať ich

• uvedomovať si vlastnú identitu, byť sám sebou, reflektovať vlastné sociokultúrne zázemie

• stimulovať, ovplyvňovať a korigovať svoje správanie a svoj hodnotový systém, učiť sa vnímať odlišnosti ako príležitosti k obohateniu, nie ako zdroj konfliktu

• uvedomovať si nezlučiteľnosť rasovej /náboženskej alebo inej/ intolerancie s princípmi života v demokratickej spoločnosti

• angažovať sa pri potieraní prejavov intolerancie, xenofóbie, diskriminácie, rasizmu

• vnímať seba ako občana, ktorý sa aktívne spolupodieľa na utváraní vzťahu spoločnosti k minoritným skupinám.

Tematické okruhy prierezovej témy. Tematické okruhy Multikultúrnej prierezovej témy vychádzajú z aktuálnej situácie v škole, reflektujú aktuálne dianie v mieste školy, súčasnú situáciu v spoločnosti. Výber a realizácia daného tematického okruhu, témy môže byť významne ovplyvnená vzájomnou dohodou pedagógov a žiakov, pedagógov a rodičov. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Ciele tematických okruhov: Kultúrna diferencia – vnímať jedinečnosť každého človeka a jeho individuálne

zvláštnosti, vnímať človeka ako nedeliteľnú jednotu telesnej a duchovnej stránky, ale i ako súčasť etnika, spoznávať vlastné kultúrne zakotvenie, rešpektovať zvláštnosti rôznych etník /zvlášť cudzincov alebo príslušníkov etník žijúcich v mieste školy/, rozpoznávať problémy sociokultúrnych rozdielov v Slovenskej republike a v Európe

Ľudské vzťahy – uvedomovať si právo všetkých ľudí žiť spoločne a podieľať sa na spolupráci, udržiavať tolerantné vzťahy a rozvíjať spoluprácu s inými ľuďmi, bez ohľadu na ich kultúrnu, sociálnu, náboženskú, záujmovú alebo generačnú príslušnosť, vzťahy medzi kultúrami /objavovať vzájomné obohacovanie rôznych kultúr, ale i konfliktov vyplývajúcich z ich rozdielnosti/, konfrontovať predsudky a živé stereotypy majority /príčiny a dôsledky diskriminácie/, objavovať a osvojovať si dôležitosť integrácie jedinca v rodinných, vrstovníckych a profesijných vzťahoch, uplatňovať princípy slušného správania /základné morálne normy/, chápať význam kvality vzťahov na harmonický rozvoj osobnosti, prakticky si osvojovať toleranciu, empatiu, vedieť sa vžiť do role druhého človeka, prejavovať ľudskú solidaritu, osobne prispievať k zapojeniu spolužiakov z odlišného kultúrneho prostredia do kolektívu triedy.

Etnický pôvod – oceniť a akceptovať rovnocennosť všetkých etnických skupín a kultúr, odlišnosť ľudí a ich vzájomnú rovnosť, analyzovať postavenie národnostných menšín, osvojiť si základné informácie o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti, spoznávať

79

rôzne spôsoby života, odlišné myslenie a vnímanie sveta, rozpoznávať dôvody vzniku rasovej neznášanlivosti.

Multikulturalita – spoznávať multikulturalitu dnešného sveta a jej predpokladaný vývoj v budúcnosti, vnímať a ohodnotiť multikulturalitu ako prostriedok vzájomného obohacovania, spoznávať špecifické rysy jazykov a ich rovnocennosť, učiť sa načúvať druhým, komunikovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, vytvárať si otvorený a ústretový postoj k odlišnostiam, chápať význam využívania cudzieho jazyka ako nástroja dorozumenia a celoživotného vzdelávania sa.

Princípy sociálneho zmieru a solidarity – osvojovať si postoj zodpovednosti a vnímať potrebu aktívneho prispievania jednotlivca k odstráneniu predsudkov voči etnickým skupinám, osvojiť si postoj nekonfliktnosti v multikultúrnej spoločnosti, osvojiť si zručnosti aktívneho podieľania sa /podľa svojich možností/ na pretváraní spoločnosti, zohľadňovať potreby minoritných skupín, konfrontovať otázku ľudských práv so základnými dokumentmi a s ich praktickým uplatňovaním v spoločnosti.

Environmentálna výchova: Charakteristika prierezovej témy Prierezová téma Environmentálna výchova vedie jednotlivca k pochopeniu

komplexnosti a zložitosti vzťahov človeka a životného prostredia, t.j. k pochopeniu nutnosti postupného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti a k poznaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti a k poznávaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti i každého jednotlivca. Umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím pri príjemnom poznávaní aktuálnych hľadísk ekologických, ekonomických, vedecko-technických, politických, občianskych, časových hľadísk /vzťahov k budúcnosti/, priestorových /súvislosti medzi lokálnymi, regionálnymi a globálnymi problémami/ i možnosti rôznych variantov riešenia v záujme udržateľnosti rozvoja ľudskej civilizácie, životný štýl a hodnotovú orientáciu žiakov.

Obsahový štandard • Ekosystémy ( cvičenia v prírode) • Základné podmienky života ( gymnastika, cvičenia v prírode) • Ľudské aktivity a problémy životného prostredia ( cvičenia v prírode,

atletika- cezpoľný beh, beh ulicami mesta, beh na Hradovú) • Vzťah človeka k prostrediu ( cvičenia v prírode) Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka Výkonový štandard V oblasti vedomostí, zručností a schopností: • žiak sa učí rozvíjať porozumenie súvislostiam v biosfére, vzťahom človeka

a prostredia a dôsledkom ľudských činností na prostredie • uvedomiť si podmienky života a možnosti ich ohrozovania • poznávať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahmi

k prostrediu v rôznych oblastiach sveta

80

• pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahoch k prostrediu

• osvojovať si znalosti, zručnosti a pestuje návyky potrebné pre každodenné žiadúce konanie občana voči prostrediu

• rozpoznávať na modelových príkladoch žiadúce i nežiadúce konanie z hľadiska životného prostredia a udržateľného rozvoja

• rozvíjať možnosti spolupráce v starostlivosť o životné prostredie na miestnej, regionálnej, európskej i medzinárodnej úrovni

• zoznamovať sa s princípmi udržateľnosti rozvoja spoločnosti • hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií týkajúcich sa ekologických

problémov • komunikovať o problémoch životného prostredia, vyjadrovať, racionálne

obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská. V oblasti postojov a hodnôt: • žiak sa učí prispievať k vnímaniu života ako najvyššej hodnoty • viesť k zodpovednosti vo vzťahu k biosfére, k ochrane prírody a prírodných

zdrojov • pochopiť význam a nevyhnutnosť udržateľného rozvoja ako pozitívne

perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti • podnecovať aktivitu, tvorivosť, toleranciu, ústretovosť a ohľaduplnosť vo

vzťahu k prostrediu • prispievať k utváraniu zdravého životného štýlu a k vnímaniu estetických

hodnôt prostredia • angažovať sa v riešení problémov spojených s ochranou životného

prostredia • vnímať a citlivo pristupovať k prírode a k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu

Tematické okruhy prierezovej témy Environmentálna výchova je členená do tematických okruhov, ktoré umožňujú celistvé pochopenie problematiky vzťahov človeka k životnému prostrediu, k uvedomeniu si základných podmienok života a zodpovednosti súčasnej generácie za život v budúcnosti. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Ciele tematických okruhov: Ekosystémy – spoznávať, analyzovať les /les v našom prostredí, produkčné

a mimoprodukčné významy lesa/, analyzovať pole /význam, zmeny okolitej krajiny vplyvom človeka, spôsoby hospodárenia na nich, pole a ich okolie/, spoznávať vodné zdroje /ľudskú aktivitu spojenú s vodným hospodárstvom, jej dôležitosť pre krajinnú ekológiu/, vidieť more v svojej podstate /druhovú odlišnosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu uhličitého/, spoznávať prales /porovnávanie, druhová rozmanitosť, ohrozenie, globálny význam a význam pre nás/, vnímať ľudské sídlo – mesto – dedinu /umelý ekosystém, jeho funkcie a vzťahy k okoliu, aplikácie na miestne podmienky/, kultúrnu krajinu /pochopiť hlboké ovplyvňovanie prírody v priebehu vzniku civilizácie až po dnešok/

81

Základné podmienky života – vnímať význam vody /spoznávať vzťahy vody a života/, objavovať, definovať význam vody pre ľudské aktivity, ochraňovať čistotu vody, analyzovať problém pitnej vody vo svete a u nás, nachádzať spôsoby riešenia/, analyzovať problém ovzdušia /definovať význam pre život na Zemi, zaoberať sa riešením otázky ohrozovania ovzdušia a klimatických zmien, prepojenosti sveta, čistoty ovzdušia u nás/, analyzovať otázku pôdy /spoznávať prepojenosť zložiek prostredia, zdrojov výživy, ohrozenia pôdy, rekultivácie a situácie v okolí, zmeny v potrebe poľnohospodárskej pôdy, nové funkcie poľnohospodárstva v krajine, ochranu biologických druhov, ekosystémy – biodiverzita /analyzovať funkcie ekosystémov, význam biodiverzity, jej úrovne, ohrozenie a ochrana vo svete a u nás/, vnímať význam energie /otázka vzťahu energie a života, vplyvu energetických zdrojov na spoločenský život, využívania energie, možností a spôsobov šetrenia, miestnych podmienok/, spoznávať prognózu prírodných zdrojov /osvojiť si základný náhľad na zdroje surovinové a energetické, ich vyčerpateľnosť, vplyv na prostredie, princípy hospodárenia s prírodnými zdrojmi, význam a spôsoby získavania a využívania prírodných zdrojov v okolí/

Ľudské aktivity a problémy životného prostredia – osvojiť si základný náhľad na poľnohospodárstvo a životné prostredie, ekologické poľnohospodárstvo, dopravu a životné prostredie /analyzovať význam a vývoj, tvorivo riešiť energetické zdroje dopravy a jej vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologickú záťaž, problematiku dopravy a globalizácie/, navrhnúť tvorivé riešenia problematiky vzťahov priemyslu a životného prostredia /porovnávať priemyselnú revolúciu a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracované materiály a ich pôsobenie, vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťahy priemyslu k ochrane životného prostredia, priemysel a udržateľný rozvoj spoločnosti/, na modelových situáciách riešiť otázku odpadov a hospodárenia s odpadmi /analyzovať dopad odpadov na prírodu, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhotné suroviny/, získať základný náhľad na ochranu prírody a kultúrnych pamiatok /objavovať súvislosti medzi významom ochrany prírody a ochranou kultúrnych pamiatok, spoznávať problematiku právneho riešenia u nás, v EU a vo svete, objavovať príklady z okolia, formulovať zásady predbežných opatrení, ochrany prírody pri masových športových podujatiach/, objavovať zmeny v krajine /rozlišovať krajinu v minulosti a dnes, vplyv ľudských aktivít v minulosti a dnes, ich reflexie a perspektívy/, hľadať dlhodobé programy zamerané na rast ekologického vedomia verejnosti, navrhovať aktivity na Deň životného prostredia OSN, Deň Zeme...

Vzťah človeka k prostrediu – prispievať k utváraniu mesta/obce /mapovať prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby využívania a riešenia odpadového hospodárstva, prírodu a kultúru obce a jej ochrany, zabezpečovanie ochrany životného prostredia v meste, obci – z pohľadu inštitúcií, neziskových organizácií, občanov/, na modelových situáciách analyzovať životný štýl /spotrebu vecí, energií, produkciu odpadov, spôsobov správania a vplyvov na životné prostredie/, osvojiť si základný náhľad na aktuálny /lokálny/ ekologický problém /mapovať príklady problému, ich príčiny, dôsledky, súvislosti, možnosti a spôsoby riešenia, hodnotenia, vlastný názor, ich komplexné a synergické pôsobenie, možnosti a spôsoby ochrany

82

zdravia/, vnímať nerovnomernosť života na Zemi /rozdielne podmienky prostredia a rozdielny vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky zvyšovania rozdielov globalizácie a princípov udržateľnosti rozvoja, príklady ich uplatňovania vo svete a u nás. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Skupinové metódy, výklad, opis, demonštrácia, nácvik, hodiny nácvičné, opakovacie, hodiny zápasové, hravé metódy. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky vyučujúceho. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • prihliadať k telesnému zdravotnému stavu žiakov • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

(1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov, c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor.

83

(4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

(6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne. Telesná a športová výchova 8. ročník (chlapci) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie

84

Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Učebné kompetencie Interpersonálne kompetencie Postojové kompetencie


- Testovanie 4 hodiny - Atletika 14 hodín - Volejbal 10 hodín - Futbal 36 hodín - Gymnastika 12 hodín - Basketbal 12 hodín - Florbal 12 hodín - Tenis 4 hodiny

KOMPETENCIE Pohybové kompetencie: § Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne

pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. § Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na

udržanie a zlepšenie zdravia. § Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných

odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. Kognitívne kompetencie: § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti

v dennom režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností

a oblastí poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti. § Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. § Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom

živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti

a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie: § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie: § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový

výkon i ako prevenciu pred zranením.

85

Interpersonálne kompetencie: § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. § Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných

a športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie: § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať

kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody. Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Osobnostný a sociálny rozvoj: Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj v základnom vzdelávaní kladie

dôraz na formatívne prvky, orientuje sa na subjekt i objekt, je praktická a má využitie v bežnom živote. Reflektuje osobnosť žiaka, jeho individuálne potreby a zvláštnosti. Jeho zmyslom je pomáhať každému žiakovi utvárať praktické životné spôsobilosti/zručnosti.

Špecifikom prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj je, že učivom sa stáva sám žiak, stáva sa ním konkrétna žiakova skupina a stávajú sa ním situácie bežného života. Jej zmyslom je pomáhať každému žiakovi hľadať vlastnú cestu k životnej spokojnosti založenej na dobrých vzťahoch k sebe samému i k ľuďom a k svetu.

Obsahový štandard Osobnostný rozvoj

Rozvoj poznávacích schopností (Atletika, Športové hry) Sebapoznanie a sebaprijatie (Atletika, Testovanie, Gymnastika) Sebaregulácia a sebaorganizácia (Športové hry) Psychohygiena (Gymnastika) Kreativita ( Športové hry)

Sociálny rozvoj Spoznávanie ľudí (Športové hry) Medziľudské vzťahy (Športové hry) Komunikácia ( Športové hry) Kooperácia a kompetencia ( Športové hry)

Morálny rozvoj Riešenie problémov a rozhodovanie (Športové hry, Testovanie) Hodnoty, postoje, praktická etika ( Gymnastika, Atletika, Športové hry)

Výkonový štandard V oblasti vedomostí, zručností a schopností: žiak sa učí porozumieť sebe samému a druhým (Individuálne disciplíny, individuálna herná činnosť, súčinnosť v športových hrách) zvládať vlastné správanie ( reakcie osobnosti v hrách)

86

prispievať k utváraniu dobrých medziľudských vzťahov v triede aj mimo ňu( dobrý kolektív základ úspechu v športových hrách) rozvíjať základné schopnosti dobrej komunikácie a k tomu príslušné vedomosti( športové hry) utvárať a rozvíjať základné zručnosti pre spoluprácu( herná činnosť jednotlivca- ŠH) získať základné sociálne zručnosti pri riešení zložitých situácií ( športové hry, testovanie, súťaživé hry) osvojovať si študijné zručnosti (herná činnosť jednotlivca, pravidlá hier, základné techniky – atletika, gymnastika) osvojovať si vedomosti týkajúce sa duševnej hygieny (športové hry , gymnastika- kalokagatia)

V oblasti postojov a hodnôt: žiak sa učí utvárať si pozitívny /nezraňujúci/ postoj k sebe samému a k druhým uvedomovať si hodnotu spolupráce uvedomovať si hodnotu rôznosti ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov uvedomovať si mravné rozmery rôznych spôsobov ľudského správania predchádzať sociálno-patologickým javom a škodlivým spôsobom správania

Tematické okruhy Tematické okruhy prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj sú členené

do troch častí, ktoré sú zamerané na osobnostný, sociálny a mravný rozvoj. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Vzhľadom k tomu, že ide o živé stretnutia dotýkajúce sa osobnej existencie, je potrebné počítať s tým, že na rôzne veci budú mať žiaci rôzne názory, že sa môže objaviť odmietanie tém, techník, ostych, prípadne, že niektoré hry tzv. „nevyjdú“. Práve tieto okamihy však bývajú pri osobnostnom a sociálnom rozvoji užitočné, lebo ponúkajú príležitosť k premýšľaniu o tom, čo sa deje.

Ciele osobnostného rozvoja: • rozvoj poznávacích schopností – cvičiť zmyslové vnímanie, pozornosť

a sústredenie, cvičiť zručnosti zapamätania, riešenia problémov, zručnosti potrebné k učeniu a štúdiu

• sebapoznávanie a sebaprijatie – objavovať svoje „ja“ ako zdroj informácií o sebe, druhých vnímať ako zdroj informácií o sebe, vnímanie svojho tela, psychiky /objavovať temperament, postoje, hodnoty/, spoznávať, čo o sebe žiak vie a čo nie, ako sa premieta žiakovo „ja“ v jeho správaní, uvedomovať si svoj vzťah k sebe samému, k učeniu, analyzovať svoje vzťahy s inými ľuďmi, budovať zdravé a vyrovnané sebaprijatie

• sebaregulácia a sebaorganizácia - cvičiť sa v sebakontrole, sebaovládaní – učiť sa regulovať vlastné správanie a prežívanie, vôľu, organizovať vlastný čas, plánovať učenie a štúdium, stanovovať si osobné ciele a kroky k ich dosiahnutiu

• psychohygiena – osvojovať si zručnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému, osvojovať si zručnosti pre predchádzanie stresu v medziľudských vzťahoch, osvojiť si dobrú organizáciu času,

87

zručnosti k zvládaniu stresových situácií /učiť sa rozumovo spracovať problém, učiť sa relaxovať, efektívne komunikovať/, hľadať pomoc pri problémoch

• kreativita – cvičeniami rozvíjať základné rysy kreativity /pružnosť nápadov, originality, schopnosti vidieť veci inak, citlivosti, osvojovať si schopnosti k „doťahovaniu“ nápadov do reality/, osvojovať si tvorivosť v budovaní medziľudských vzťahov

Ciele sociálneho rozvoja: • poznávanie ľudí – učiť sa vzájomne spoznávať v skupine/triede, rozvíjať

pozornosť voči odlišnostiam a hľadať výhody v odlišnostiach, vnímať chyby pri poznávaní ľudí

• medziľudské vzťahy – učiť sa starostlivosti o dobré vzťahy, osvojiť si správanie podporujúce dobré vzťahy, učiť sa empatii a pohľadu na svet očami druhého, osvojovať si postoj rešpektovania, podpory, pomoci, akceptovania ľudských práv ako regúl vzťahov, vnímať vzťahy v skupine /vnímať triedu ako sociálnu skupinu/

• komunikácia – učiť sa vnímať reč tela, reč zvukov, reč predmetov a prostredia vytváraného človekom, reč ľudských skutkov, cvičiť sa v pozorovaní, cvičiť sa v empatickom a aktívnom načúvaní, osvojovať si zručnosti pre zdieľanie verbálne a neverbálne /vnímať techniku reči, výraz reči, neverbálne oznamovanie/, osvojovať si špecifické komunikačné zručnosti /monologické formy – vstup do témy – „rétorika“/, učiť sa viesť dialóg /osvojovať si vedenie dialógu, jeho pravidiel riadenia, typy dialógu/, zvládať komunikáciu v rôznych situáciách /informovanie, odmietanie, žiadosť, ospravedlnenie, pozdrav, prosba, presviedčanie, riešenie konfliktov, vyjednávanie, vysvetľovanie, žiadosť a pod./, osvojovanie si efektívnych stratégií, zručnosti komunikačnej obrany proti stresu a manipulácii, osvojovať si otvorenú a pozitívnu komunikáciu /dopad pravdy, klamstva, predstierania v komunikácii na vzťahy/

• kooperácia a kompetencia – rozvíjať individuálne zručnosti pre kooperáciu /sebareguláciu v situácii nesúhlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať vlastnú líniu ich myšlienkami, pozitívne myslieť.../, rozvíjať sociálne zručnosti pre kooperáciu /učiť sa jasnej a rešpektujúcej komunikácii, riešeniu konfliktov, podriadeniu sa, vedeniu a organizovaniu skupiny/, rozvíjať individuálne a sociálne zručnosti pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie

Ciele morálneho rozvoja: • riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – osvojovať si zručnosti pre

riešenie problémov a rozhodovania z hľadiska rôznych typov problémov a sociálnych rolí, učiť sa riešiť problémy v medziľudských vzťahoch, zvládať učebné problémy, zvládať problémy v sebaregulácii

88

• hodnoty, postoje, praktická etika – analyzovať vlastné a cudzie postoje a hodnoty a ich prejavy v správaní ľudí, vytvárať povedomie o kvalitách typu zodpovednosti/ spoľahlivosť, spravodlivosť, rešpektovanie, pomáhajúce a prosociálne správanie, zručnosti rozhodovania v eticky problematických situáciách všedného dňa./

Multikultúrna výchova: Prierezová téma Multikultúrna výchova v základnom vzdelávaní umožňuje

žiakom zoznamovať sa s rozmanitosťou rôznych kultúr, ich tradíciami a hodnotami. Na pozadí tejto rozmanitosti si potom žiaci môžu lepšie uvedomovať svoju vlastnú kultúrnu identitu, tradície a hodnoty.

Multikultúrna výchova sprostredkúva poznávanie vlastného kultúrneho zakotvenia a porozumenia odlišným kultúram. Rozvíja zmysel pre spravodlivosť, solidaritu, toleranciu, vedie k chápaniu a rešpektovaniu neustále sa zvyšujúcich sociokultúrnych rozmanitostí. U menšieho etnika rozvíja jeho kultúrne špecifiká a súčasne poznávanie kultúry celej spoločnosti, majoritnú väčšinu zoznamuje so základnými špecifikami ostatných národností žijúcich v spoločnom štáte, u oboch skupín pomáha nachádzať styčné body pre vzájomné rešpektovanie, spoločné aktivity a spoluprácu.

Multikultúrna prierezová téma sa hlboko dotýka i medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou, medzi školou a miestnou komunitou. Škola ako prostredie, v ktorom sa stretávajú žiaci z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia, by mala zabezpečiť takú klímu, kde sa budú všetci cítiť rovnoprávne, kde budú v majoritnej kultúre úspešní i žiaci minorít a žiaci majority budú spoznávať kultúru svojich spolužiakov – príslušníkov minoritných skupín. Tým prispieva k vzájomnému spoznávaniu oboch skupín, ku vzájomnej tolerancii, k odstraňovaniu nepriateľstva a predsudkov voči „neznámemu, nepoznanému“.

Obsahový štandard Kultúrna diferenciácia (športové hry) Ľudské vzťahy (športové hry) Etnický pôvod ( športové hry) Multikulturalita Princíp sociálneho zmieru a solidarity

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka Výkonový štandard:

V oblasti vedomostí, zručností a schopností: • žiak sa učí osvojiť si znalosti o rôznych etnických a kultúrnych skupinách

žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti • rozvíjať zručnosti orientovania sa v pluralitnej spoločnosti a využívať

interkultúrne kontakty k vzájomnému obohateniu seba i druhých

89

• komunikovať a žiť v skupine s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva druhých, chápať a tolerovať odlišné záujmy, názory i schopnosti druhých

• prijímať druhého ako jedinca s rovnakými právami, uvedomovať si, že všetky etnické skupiny a kultúry sú rovnocenné a žiadna nie je nadradená inej

• rozvíjať schopnosť spoznávať a tolerovať odlišnosti iných národnostných, etnických, náboženských, sociálnych skupín a spolupracovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín

• rozvíjať schopnosti rozpoznať prejavy rasovej neznášanlivosti a napomáhať prevencii vzniku xenofóbie

• uvedomovať si možné dopady svojich verbálnych i neverbálnych prejavov a pripravenosť niesť zodpovednosť za svoje správanie

• osvojovať si znalosť niektorých základných pojmov multikultúrnej terminológie: kultúra, etnikum, identita, diskriminácia, xenofóbia, rasizmus, národnosť, netolerancia...

V oblasti postojov a hodnôt: • žiak sa učí prostredníctvom informácií vytvárať postoje a rešpekt k odlišným

sociokultúrnym skupinám, reflektovať zázemie príslušníkov ostatných sociokultúrnych skupín a uznávať ich

• uvedomovať si vlastnú identitu, byť sám sebou, reflektovať vlastné sociokultúrne zázemie

• stimulovať, ovplyvňovať a korigovať svoje správanie a svoj hodnotový systém, učiť sa vnímať odlišnosti ako príležitosti k obohateniu, nie ako zdroj konfliktu

• uvedomovať si nezlučiteľnosť rasovej /náboženskej alebo inej/ intolerancie s princípmi života v demokratickej spoločnosti

• angažovať sa pri potieraní prejavov intolerancie, xenofóbie, diskriminácie, rasizmu

• vnímať seba ako občana, ktorý sa aktívne spolupodieľa na utváraní vzťahu spoločnosti k minoritným skupinám.

Tematické okruhy prierezovej témy. Tematické okruhy Multikultúrnej prierezovej témy vychádzajú z aktuálnej situácie v škole, reflektujú aktuálne dianie v mieste školy, súčasnú situáciu v spoločnosti. Výber a realizácia daného tematického okruhu, témy môže byť významne ovplyvnená vzájomnou dohodou pedagógov a žiakov, pedagógov a rodičov. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Ciele tematických okruhov: Kultúrna diferencia – vnímať jedinečnosť každého človeka a jeho individuálne

zvláštnosti, vnímať človeka ako nedeliteľnú jednotu telesnej a duchovnej stránky, ale i ako súčasť etnika, spoznávať vlastné kultúrne zakotvenie, rešpektovať zvláštnosti

90

rôznych etník /zvlášť cudzincov alebo príslušníkov etník žijúcich v mieste školy/, rozpoznávať problémy sociokultúrnych rozdielov v Slovenskej republike a v Európe

Ľudské vzťahy – uvedomovať si právo všetkých ľudí žiť spoločne a podieľať sa na spolupráci, udržiavať tolerantné vzťahy a rozvíjať spoluprácu s inými ľuďmi, bez ohľadu na ich kultúrnu, sociálnu, náboženskú, záujmovú alebo generačnú príslušnosť, vzťahy medzi kultúrami /objavovať vzájomné obohacovanie rôznych kultúr, ale i konfliktov vyplývajúcich z ich rozdielnosti/, konfrontovať predsudky a živé stereotypy majority /príčiny a dôsledky diskriminácie/, objavovať a osvojovať si dôležitosť integrácie jedinca v rodinných, vrstovníckych a profesijných vzťahoch, uplatňovať princípy slušného správania /základné morálne normy/, chápať význam kvality vzťahov na harmonický rozvoj osobnosti, prakticky si osvojovať toleranciu, empatiu, vedieť sa vžiť do role druhého človeka, prejavovať ľudskú solidaritu, osobne prispievať k zapojeniu spolužiakov z odlišného kultúrneho prostredia do kolektívu triedy.

Etnický pôvod – oceniť a akceptovať rovnocennosť všetkých etnických skupín a kultúr, odlišnosť ľudí a ich vzájomnú rovnosť, analyzovať postavenie národnostných menšín, osvojiť si základné informácie o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti, spoznávať rôzne spôsoby života, odlišné myslenie a vnímanie sveta, rozpoznávať dôvody vzniku rasovej neznášanlivosti.

Multikulturalita – spoznávať multikulturalitu dnešného sveta a jej predpokladaný vývoj v budúcnosti, vnímať a ohodnotiť multikulturalitu ako prostriedok vzájomného obohacovania, spoznávať špecifické rysy jazykov a ich rovnocennosť, učiť sa načúvať druhým, komunikovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, vytvárať si otvorený a ústretový postoj k odlišnostiam, chápať význam využívania cudzieho jazyka ako nástroja dorozumenia a celoživotného vzdelávania sa.

Princípy sociálneho zmieru a solidarity – osvojovať si postoj zodpovednosti a vnímať potrebu aktívneho prispievania jednotlivca k odstráneniu predsudkov voči etnickým skupinám, osvojiť si postoj nekonfliktnosti v multikultúrnej spoločnosti, osvojiť si zručnosti aktívneho podieľania sa /podľa svojich možností/ na pretváraní spoločnosti, zohľadňovať potreby minoritných skupín, konfrontovať otázku ľudských práv so základnými dokumentmi a s ich praktickým uplatňovaním v spoločnosti.

Environmentálna výchova: Charakteristika prierezovej témy Prierezová téma Environmentálna výchova vedie jednotlivca k pochopeniu

komplexnosti a zložitosti vzťahov človeka a životného prostredia, t.j. k pochopeniu nutnosti postupného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti a k poznaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti a k poznávaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti i každého jednotlivca. Umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím pri príjemnom poznávaní aktuálnych hľadísk ekologických, ekonomických, vedecko-technických, politických, občianskych, časových hľadísk /vzťahov k budúcnosti/, priestorových /súvislosti medzi lokálnymi, regionálnymi a globálnymi problémami/

91

i možnosti rôznych variantov riešenia v záujme udržateľnosti rozvoja ľudskej civilizácie, životný štýl a hodnotovú orientáciu žiakov.

Obsahový štandard • Ekosystémy ( cvičenia v prírode) • Základné podmienky života ( gymnastika, cvičenia v prírode) • Ľudské aktivity a problémy životného prostredia ( cvičenia v prírode,

atletika- cezpoľný beh, beh ulicami mesta, beh na Hradovú) • Vzťah človeka k prostrediu ( cvičenia v prírode) Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka Výkonový štandard V oblasti vedomostí, zručností a schopností: • žiak sa učí rozvíjať porozumenie súvislostiam v biosfére, vzťahom človeka

a prostredia a dôsledkom ľudských činností na prostredie • uvedomiť si podmienky života a možnosti ich ohrozovania • poznávať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahmi

k prostrediu v rôznych oblastiach sveta • pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú

zodpovednosť vo vzťahoch k prostrediu • osvojovať si znalosti, zručnosti a pestuje návyky potrebné pre každodenné

žiadúce konanie občana voči prostrediu • rozpoznávať na modelových príkladoch žiadúce i nežiadúce konanie

z hľadiska životného prostredia a udržateľného rozvoja • rozvíjať možnosti spolupráce v starostlivosť o životné prostredie na

miestnej, regionálnej, európskej i medzinárodnej úrovni • zoznamovať sa s princípmi udržateľnosti rozvoja spoločnosti • hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií týkajúcich sa ekologických

problémov • komunikovať o problémoch životného prostredia, vyjadrovať, racionálne

obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská. V oblasti postojov a hodnôt: • žiak sa učí prispievať k vnímaniu života ako najvyššej hodnoty • viesť k zodpovednosti vo vzťahu k biosfére, k ochrane prírody a prírodných

zdrojov • pochopiť význam a nevyhnutnosť udržateľného rozvoja ako pozitívne

perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti • podnecovať aktivitu, tvorivosť, toleranciu, ústretovosť a ohľaduplnosť vo

vzťahu k prostrediu • prispievať k utváraniu zdravého životného štýlu a k vnímaniu estetických

hodnôt prostredia • angažovať sa v riešení problémov spojených s ochranou životného

prostredia • vnímať a citlivo pristupovať k prírode a k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu

Tematické okruhy prierezovej témy

92

Environmentálna výchova je členená do tematických okruhov, ktoré umožňujú celistvé pochopenie problematiky vzťahov človeka k životnému prostrediu, k uvedomeniu si základných podmienok života a zodpovednosti súčasnej generácie za život v budúcnosti. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Ciele tematických okruhov: Ekosystémy – spoznávať, analyzovať les /les v našom prostredí, produkčné

a mimoprodukčné významy lesa/, analyzovať pole /význam, zmeny okolitej krajiny vplyvom človeka, spôsoby hospodárenia na nich, pole a ich okolie/, spoznávať vodné zdroje /ľudskú aktivitu spojenú s vodným hospodárstvom, jej dôležitosť pre krajinnú ekológiu/, vidieť more v svojej podstate /druhovú odlišnosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu uhličitého/, spoznávať prales /porovnávanie, druhová rozmanitosť, ohrozenie, globálny význam a význam pre nás/, vnímať ľudské sídlo – mesto – dedinu /umelý ekosystém, jeho funkcie a vzťahy k okoliu, aplikácie na miestne podmienky/, kultúrnu krajinu /pochopiť hlboké ovplyvňovanie prírody v priebehu vzniku civilizácie až po dnešok/

Základné podmienky života – vnímať význam vody /spoznávať vzťahy vody a života/, objavovať, definovať význam vody pre ľudské aktivity, ochraňovať čistotu vody, analyzovať problém pitnej vody vo svete a u nás, nachádzať spôsoby riešenia/, analyzovať problém ovzdušia /definovať význam pre život na Zemi, zaoberať sa riešením otázky ohrozovania ovzdušia a klimatických zmien, prepojenosti sveta, čistoty ovzdušia u nás/, analyzovať otázku pôdy /spoznávať prepojenosť zložiek prostredia, zdrojov výživy, ohrozenia pôdy, rekultivácie a situácie v okolí, zmeny v potrebe poľnohospodárskej pôdy, nové funkcie poľnohospodárstva v krajine, ochranu biologických druhov, ekosystémy – biodiverzita /analyzovať funkcie ekosystémov, význam biodiverzity, jej úrovne, ohrozenie a ochrana vo svete a u nás/, vnímať význam energie /otázka vzťahu energie a života, vplyvu energetických zdrojov na spoločenský život, využívania energie, možností a spôsobov šetrenia, miestnych podmienok/, spoznávať prognózu prírodných zdrojov /osvojiť si základný náhľad na zdroje surovinové a energetické, ich vyčerpateľnosť, vplyv na prostredie, princípy hospodárenia s prírodnými zdrojmi, význam a spôsoby získavania a využívania prírodných zdrojov v okolí/

Ľudské aktivity a problémy životného prostredia – osvojiť si základný náhľad na poľnohospodárstvo a životné prostredie, ekologické poľnohospodárstvo, dopravu a životné prostredie /analyzovať význam a vývoj, tvorivo riešiť energetické zdroje dopravy a jej vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologickú záťaž, problematiku dopravy a globalizácie/, navrhnúť tvorivé riešenia problematiky vzťahov priemyslu a životného prostredia /porovnávať priemyselnú revolúciu a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracované materiály a ich pôsobenie, vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťahy priemyslu k ochrane životného prostredia, priemysel a udržateľný rozvoj spoločnosti/, na modelových situáciách riešiť otázku odpadov a hospodárenia s odpadmi /analyzovať dopad odpadov na prírodu, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhotné suroviny/, získať základný náhľad na ochranu prírody a kultúrnych pamiatok /objavovať súvislosti medzi významom

93

ochrany prírody a ochranou kultúrnych pamiatok, spoznávať problematiku právneho riešenia u nás, v EU a vo svete, objavovať príklady z okolia, formulovať zásady predbežných opatrení, ochrany prírody pri masových športových podujatiach/, objavovať zmeny v krajine /rozlišovať krajinu v minulosti a dnes, vplyv ľudských aktivít v minulosti a dnes, ich reflexie a perspektívy/, hľadať dlhodobé programy zamerané na rast ekologického vedomia verejnosti, navrhovať aktivity na Deň životného prostredia OSN, Deň Zeme...

Vzťah človeka k prostrediu – prispievať k utváraniu mesta/obce /mapovať prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby využívania a riešenia odpadového hospodárstva, prírodu a kultúru obce a jej ochrany, zabezpečovanie ochrany životného prostredia v meste, obci – z pohľadu inštitúcií, neziskových organizácií, občanov/, na modelových situáciách analyzovať životný štýl /spotrebu vecí, energií, produkciu odpadov, spôsobov správania a vplyvov na životné prostredie/, osvojiť si základný náhľad na aktuálny /lokálny/ ekologický problém /mapovať príklady problému, ich príčiny, dôsledky, súvislosti, možnosti a spôsoby riešenia, hodnotenia, vlastný názor, ich komplexné a synergické pôsobenie, možnosti a spôsoby ochrany zdravia/, vnímať nerovnomernosť života na Zemi /rozdielne podmienky prostredia a rozdielny vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky zvyšovania rozdielov globalizácie a princípov udržateľnosti rozvoja, príklady ich uplatňovania vo svete a u nás. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Skupinové metódy, výklad, opis, demonštrácia, nácvik, hodiny nácvičné, opakovacie, hodiny zápasové, hravé metódy. 5. UČEBNÉ ZDROJE

1. L.Kačáni: Tréning vo futbale, 2. L. Kačáni: Herná príprava a prax vo futbale, 3. Š.Adamčák – R. Kollár: Základy športových hier, 4. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, 5. Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl

6. Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • prihliadať k telesnému zdravotnému stavu žiakov • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

(1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov, c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,

94

e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. (4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

(6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.

Osnovy vyučovacích predmetov pre 8 rocnik · • Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ...

Documents

Transcript of Osnovy vyučovacích predmetov pre 8 rocnik · • Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ...