Ohnivý kruh

Click here to load reader

download Ohnivý kruh

of 30

  • date post

    20-Jan-2016
  • Category

    Documents

  • view

    66
  • download

    1

Embed Size (px)

description

Ohnivý kruh. Sylvia Letková. Ohnivý kruh  je zóna častého výskytu zemetrasení (90 % všetkých zemetrasení) a sopečných erupcií, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu. Ohnivý kruh je priamym dôsledkom platňovej tektoniky, teda pohybu a stretu tektonických platní. - PowerPoint PPT Presentation

Transcript of Ohnivý kruh

  • Ohniv kruhSylvia Letkov

  • Ohniv kruhje zna astho vskytuzemetrasen(90% vetkch zemetrasen) asopench erupci, ktor obkolesuje zkladuTichho ocenu.

  • Ohniv kruh je priamym dsledkomplatovej tektoniky, teda pohybu a stretutektonickch platn

  • Posunom pacifickej platne smerom na sever je vytvoren znmyzlomSan Andreas.

  • Severne a severovchodne je subdukovan pod severoamerick platu pacifick (Aleuty,Kamatkaa Kurilsk ostrovy).

  • Na vchodnej strane je situcia ovea zloitejia, je tam vytvorench vea mench platn, ktor s subdukovan priJaponsku,Filipnach, Marinskych ostrovoch, alamnovch ostrovochaNovom Zlande.

  • SOPEN INNOSSopen vbuchy roztavench hornn zo zemskho vntra s hrzostranou demontrciou energie nahromadenej vhlbinch naej planty. Svet je posiaty sopkami aich horninov produkty- star idnen- svedia odlhej histrii sopenej innosti na Zemi. Rznorodos sopench produktov, spsob ich vbuchu, ako aj stavby, ktor buduj, to vetko odra geologick prostredie, vktorom sa sopky vyvjaj. inn sopky sa nenachdzaj iba na pevnine, ale aj, ba najm vhlbinch mor, aich rozloenie- zaleka nie nhodn- je odrazom nepretritej dynamiky naej planty.

  • Ako vznikli sopky?Pred milinmi rokov tvorila Zem roztaven erav ltka magma. V alom obdob magma postupne vychladla a vystriedala ju pevn zemsk kra. Zem nikdy celkom nevychladla, v jej vntri sa vdy nachdzala magma. Tieto roztaven horniny prenikaj na povrch cez trhliny v zemskej kre, ktor sa nazvaj sopenmi komnmi. Pod kadou sopkou sa nachdza magmatick komora a vulkanick krb. Komoru spja so zemskm povrchom sopen komn, ktor vysuje do hlavnho krteru. Veda neho mu by ete aj sekundrne alebo bon krtery. Sopky bvaj pokojn, dymia, s neustle aktvne alebo vybuchuj. Prv dve fzy s typick pre vyhasnut sopky. V prpade nepretritej aktivity z krteru ustavine vytek lva a tento stav asto naruuj vbuchy, striedajce sa s upokojenm sopky.

  • Vybuchujca magmaSopen innos je proces, vktorom magma- roztaven horniny vo vntri zeme- vystupuje cez zemsk kru na povrch. Pri iastonom roztaven hornn kry apla aich pohybe nahor vznikaj vkre magmatick komory. Tavenie hornn vyaduje pecifick podmienky: naprklad aby vdsledku konvekcie tuhch hornn pla vystupovali hmoty spod rozpnajcich sa ocenskych chrbtov, aby morsk voda mala prstup do subduknch zn alebo aby pod sopkami, na miestach horcich kvn, boli stpajce chocholy pla. Magma vystupuje zkomory kzemskmu povrchu rznymi puklinami vkre alebo roztavenou cestou naprie horninami. Sopka nie je iba sopch na zemskom povrchu, ktorm vybuchuje hmota, ale aj stavba, ktor vznik jej nahromadenm okolo sopcha. K sopenm produktom patria okrem magmy, ktor vystupuje na povrch vpodobe lvy, aj plyny, popol alomky hornn. Sopen produkty sa bu pokojne vylievaj na zemsk povrch, alebo s vyvrhovan do atmosfry avetern systmy ich roznaj po celom svete.

  • o je sopka?Sopka alebo vulkn je geomorfologick tvar vytvoren magmou vystupujcou na zemsk povrch prpadne pod vodu alebo adom. Na Zemi sa sopky vyskytuj pozd hranc tektonickch platn a v takzvanch horcich kvrnch. Nzov vulkn je odvoden od nzvu sopky Vulcano vTyrrhenskom mori, prenesene od rmskeho boha Vulkna. Veda, skmajca sopen innos sa nazva vulkanolgia.

  • Divergentn okraje platnNa hraniciach dvoch rozchdzajcich sa platn sa vulkanizmus vyskytuje najastejie. Vinou sa odohrva pod hladinou ocenov. Iba na mlo miestach je vulkanick aktivita pozorovaten aj na povrchu ostrov Svtej Heleny, alebo Tristan da Cunha v Atlantiku, prp. niekoko ostrovov v Pacifiku a Indickom ocene.

  • Na hranici rozchdzajcich sa platn magma ahko prenik cez oslaben kru a na povrch sa dostva systmom zlomov v stredoocenskom chrbte rifte. Vstup magmy sa deje poda geolgov z vekch hbok (a z hranice pla), dan magmy sa vemi nelia svojim zloenm (nazvaj sa primitvne a oznauj sa skratkou MORB Mid-Ocean Ridge Basalt).Sopky Vchodoafrickej priekopovej prepadliny sa odliuj od vulkanizmu stredoocenskych chrbtov. Odlinosti s zaprinen prtomnosou kontinentlnej kry, o spsobuje modifikciu primitvnych magiem stredoocenskych chrbtov.

  • Konvergentn okraje platn Pri strete dvoch platn je sopen innos op ast. Pri poklese (subdukcii) ocenskej platne pod in platu (s ocenskou, alebo kontinentlnou krou) dochdza pribline v hbke 100 km k jej zahrievaniu a nslednej dehydratcii. Uniknut voda v podobe pary prestupuje okolitm plom, ktor m in zloenie ako ocenska kra. Vysok tlak a teplota vodnej pary zapriuje parcilne tavenie okolitch hornn. Magmy tohto typu sa nazvaj vpenato-alkalick (poda ich zloenia), maj vysok viskozitu, obsahuj vea rozpustench plynov a ich erupcie s asto vemi explozvne.

  • Horce kvrnyPod oznaenie vulkanizmus horcich kvn spadaj vetky ostatn prejavy sopenej innosti na Zemskom povrchu, ktor sa nedaj zaradi do prvch dvoch. Princp spova vo vstupe horcich magmovch chocholov priamo z pla cez zemsk kru. Klasickm prkladom s Havajsk ostrovy, ktor boli vytvoren horcou kvrnou pod Tichm ocenom. al dobr prklad je Yellowstone. Na Slovensku by sa za prklad vulkanizmu danho typu dali povaova posledn sopen aktivity (Putikov vok pri Novej Bani). Island ako produkt takhoto vulkanizmu je trochu zloitej prklad, pretoe tu sa nachdza kombincia horcej kvrny a divergentnho okraja, tm pdom je chemick a minerlne zloenie magiem odlin.

  • Klasifikcia a formy sopiek Sopky (alebo sopen innos) sa rozdeuj poda viacerch faktorov:poda eruptovanho materilu poda priebehu erupci poda tvaru poda aktivity

  • Lvy a sopkySopen materil vyvrhnut na zemsk povrch zvis od druhu magmy, zktorej pochdza. Spsob, akm magma vybuchuje, apovrchov formy, ktor vytvra, ovplyvuj rozdiely vjej chemickom zloen, vobsahu plynov ateplote. Naprklad magma svysokm obsahom kremea anzkou teplotou je vemi viskzna apohybuje sa pomaly. Ak vystpi kpovrchu svysokm obsahom plynov, vybuchuje vemi prudko. Ak poas vstupu nahor strat plyny, vylieva sa vpodobe lvy.

  • Typy vbuchov Vulkanolgovia rozliuj niekoko typov sopench vbuchov. Jednotliv typy asto charakterizuj rzne fzy jednej udalosti. Strombolsk vbuchy s prudk, vbun apreruovan, trvaj niekoko seknd. Vyvrhvaj do vzduchu pyroklastick materil, ktor dopad na pomerne krtku vzdialenos. Siln tlak plynov trieti magmu vsopchu, pri vbuchu nevznik ucelen oblak.

  • Sopen explzie s silnejie, ke vybuchuje vemi roztrieten popol ahorniny. Sopen stpy sa dvhaj do vky 10-20 km, popol sa rozptli na obrovsk plochy. Plnijovsk vbuchy vyvrhuj vekou rchlosou (stovky metrov za sekundu) vysok stpy pyroklastickho materilu aplynov do vky 45 km, teda a do stratosfry. Pri kolapse takchto stpov vznikaj ivotunebezpen pyroklastick prdy obsahujce plyn apyroklastik rozlinej vekosti, ktor sa rtia obrovskou rchlosou aprekonvaj vek vzdialenosti.

  • Na rozdiel od nich havajsk vbuchy produkuj vek mnostv mlo viskznej lvy, ktor tvor ttov sopky. Ke takto vbuchy prebieha vplytkej vode, nazvaj sa surtseysk vbuchy. Bvaj vemi explozvne, lebo voda prenik do sopcha, kde sa rpi premene na paru rozpna, trieti magmu avyvrhva lomky sopenho skla.

  • AktivitaMedzi vulkanolgmi neexistuje veobecn konsenzus na definovanie toho, i je sopka aktvna. Problm je v tom, e as medzi jednotlivmi erupciami nie je pravideln.

  • Aktvna sopkaVedci pokladaj sopku za aktvnu, ak poas nedvnej histrie aspo raz eruptovala (o nie je jednoznan, pretoe rozlin intitcie dan as definuj rzne od 200 a po 10000 rokov). Takisto sa za aktvnu oznauje sopka s prve prebiehajcou erupciou alebo so zvenou aktivitou (nikom) plynov z krtera, prp. s vskytom astch zemetrasen.

  • Spiaca sopka Ako spiaca sa oznauje sopka, ktor bola sce aktvna, ale momentlne iadne znmky aktivity nejav.

  • Neaktvna sopkaVyhasnut, alebo neaktvna je tak sopka, pri ktorej sa vedci zhodli, e u nikdy nebude eruptova (t.j. nejav iadne znmky aktivity spomnan vyie).

  • Najv sopen vbuch: Pribline pred 74 000 rokmi vybuchla sopka Toba na ostrove Sumatra. Zostal po nej krter 100 km dlh a 60 km irok.

  • Lva svysokm obsahom kremea je hust, tvoria ju pomaly sa pohybujce bloky, ktor sa nerozlievaj aleko. S spt so spt so subdukciou na detruknch okrajoch dosk asasimilciou horninovho materilu kontinentlnej kry. Bazaltov lvy, kam patr typ pahoehoe aaa, maj nzky obsah kremea avysok teplotu. S extrmne tekut apohybuj sa vysokou rchlosou- a 100 km za hodinu- na vek vzdialenosti. S spt sinnosou horcich kvn, naprklad pod Havajskmi ostrovmi, ako aj srozpnanm ocenskeho dna, kde vytvraj vankov lvy.