ODBORNÝ BANKOVÝ - nbs.sk€¦ · Eva Svetlošáková, Národná banka Slovenska Národná banka...

ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS FEBRUÁR 2006

ROČNÍK 14

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

OCENENIA GUVERNÉRA NBS IVANA SRAMKA

CENTRÁLNY BANKÁR ROKU 2006

PROMINENT EKONOMIKY ZA ROK 2005

Vplyvný britský mesačník The Banker patriaci do vydavateľskej skupiny Financial Times Business Ltd. vo svojom januárovom vydaní vyhlásil guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka za centrálneho banká

ra roka 2006 v Európe. Toto ocenenie udelila redakcia I. Šramkovi za „starostlivý prístup k plneniu požiadaviek na zavedenie eura" a za „posilnenie bankového dohľadu, ktoré získalo pochvalu MMF". Mesačník vyzdvihuje skorý vstup slovenskej koruny do režimu ERM II ako „obozretný prístup k udržaniu stability meny" a inflačné cielenie NBS pod vedením guvernéra I. Šramka označuje za „nemenej významný nástroj plnenia maastricht

ských kritérií potrebných na zavedenie eura". Guvernér NBS Ivan Šramko súčasne získal i prestížne domáce ocenenie Prominent ekonomiky za rok 2005,

ktoré mu udelilo Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub.

ZAVEDENIE EURA NA SLOVENSKU

Spoločnosť IBM Slovensko uskutočnila seminár zameraný na proces konverzie slovenskej koruny na euro vo finančných inštitúciách. Na tomto podujatí sa chcela podeliť so skúsenos

ťami získanými počas prechodu na euro v súčasných kraji

nách eurozóny. S prednáškou s názvom Zavedenie eura na Slovensku vystúpil na tomto podujatí guvernér NBS Ivan Šramko. V úvodnej časti svojho vystúpenia zhodnotil kroky, ktoré predchádzali vstupu slovenskej koruny do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Zdôraznil, že príprava na prijatie eura si vyžaduje dostatočne dlhý čas potrebný tak na strate

gické úvahy a rozhodnutia, ako aj na technickú a organizačnú prípravu. Počas tohto obdobia je dôležitá spolupráca vlády a centrálnej banky a komunikácia na všetkých úrovniach.

V ďalšej časti vystúpenia guvernér NBS zhodnotil súčasný stav plnenia maastricht

ských kritérií a perspektívu ich plnenia v roku 2007. Za najťažšie označil inflačné kritérium, keďže vopred nie je známa refe

renčná hodnota tohto kritéria a centrálna banka má len nepriamu kontrolu nad jeho plnením. I. Šramko ukončil svoje vystúpe

nie odporúčaniami pre podnikateľský sek

tor a predstavením slovenských strán eurových mincí.

Foto: Pavel Kochan


OBSAH

DOHĽAD NAD FINANČNÝM TRHOM Ing. Eva Svetlošáková /Výkon integrovaného dohľadu nad finančným trhom /

Ing. Marek Kačmár / Termíny skúšok sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia / Výbor CESR zverejnil finálnu technickú pomoc k voliteľným aktíva m fondov UCITS

Ján Beka, Rastislav Cársky / Úvery nefinančným spoločnostiam a ich úverové podmienky /

JUDr. Renáta Bašková / Zoznam platných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov / Mgr. JUDr. Peter Baláž, DESSMaster / Právo záložného veriteľa nakladať s kolaterálom /

POSTREHY PODNETY Ing. Jaroslav Belas. PhD / Názory verejnosti na vstup do eurozóny / 1 8

Emília Zimková / Elearningové vzdelávanie v bankovníctve / 20

POISŤOVNÍCTVO Ing. Darina Vološinová Ing. Eva Kafková, PhD. /

Vývoj rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov a komerčného poisťovníctva v krajinávh V4 v rokoch 1995 2004 Komparácia vybraných ukazovateľov / 22

PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOV doc. Ing. Ján Iša, CSc. / Walter Wolfgang Heller /

Mgr. Tatiana Cvetková / Dunajská banka /

doc. Ing. Vladimír Gonda. PhD. / Menové krízy (empíria a teória) /

INFORMÁCIE Z rokovania Bankovej rady NBS / 31

Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR /

BIATEC Odborný bankový časopis február 2006 Vydavateľ: Národná banka Slovenska Redakčná rada: Ing. Ivan Šramko (predseda).

Mgr. Soňa Babincová, PhDr. Eva Barlíková, prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc, Ing. Štefan Králik, Ing. Jozef Kreutz. doc. Ing. Jozef Makúch, PhD., doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBA, Ing. Monika Siegelová, doc. D r. Ing. Vladimír Valach

Redakcia: Mgr. Soňa Babincová S 5787 2150, fax: 5787 1128 Ing. Alica Polónyiová S 5787 2153 Anna Chovanová S 5787 2152

Adresa redakcie: Národná banka Slovenska redakcia BIATEC, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava

Objednávky na inzerciu prijíma redakcia: # 5787 2150 email: [email protected] Počet vydaní: 12krát do roka Cena výtlačku: 21 Sk. Poštovné hradí predplatiteľ. Ročné predplatné: 252 Sk Tlač: SINEAL, spol. s r. o.

Nováckeho 3, 841 04 Bratislava Objednávky na predplatné v SR a do zahraničia, reklamácie, distribúcia: S 5728 0368, fax: 5728 0148

VERSUS, a. s.. Expedičné stredisko, Pribinova 21, 819 46 Bratislava email: [email protected]

Termín odovzdania rukopisov: 13. 2. 2006 Dátum vydania: 21. 2. 2006 Registračné číslo: MK SR 698/92

ISSN 13350900

A full Englishlanguage version of this paper is available on the web site of the National Bank of Slovakia: http://www.nbs.sk Anglická verzia časopisu je publikovaná na internetovej stránke Národnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk

Všetky práva sú vyhradené. Akékoľvek reprodukcie tohto časopisu alebo jeho časti a iné publikovanie vrátane jeho elektronickej formy nie sú povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa.

BIATEC, ročník 14, 2/2006

mailto:[email protected]


http://www.nbs.sk

http://www.nbs.sk

DOHĽAD NAD FINANČNÝM TRHOM VÝKON INTEGROVANÉHO DOHĽADU NAD FINANČNÝM TRHOM NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

VÝKON INTEGROVANÉHO DOHĽADU NAD FINANČNÝM TRHOM

Ing. Eva Svetlošáková, Národná banka Slovenska

Národná banka Slovenska od 1. januára 2006 vykonáva integrovaný dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia v rozsahu

a v zmysle kompetencií, ktoré vymedzuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tým sa úspešne zavŕšil takmer štvorročný proces tvorby legislatívneho prostredia i samotného integrova

ného orgánu dohľadu počnúc uzneseniami vlády SR z marca 2002 o schválení koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a z augusta 2003 o schválení postupu integrácie, cez prijatie zákona o dohľade nad finančným trhom Národnou radou SR v decembri 2004 a ostatnej novely zákona o Národnej banke Slovenska po stránke legislatívnej. Zriadeniu útvaru dohľadu nad finančným trhom Bankovou radou Národnej banky Slovenska predchádzala intenzívna práca zástupcov Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska a bývalého Úradu pre finančný trh v 4 pracovných komisiách. Cieľom bolo pripraviť jednotlivé kroky integrácie existujúcich dohľadov a minimalizovať možné riziká.

Národná banka Slovenska zároveň spolupracovala so Svetovou bankou a Európskou centrálnou bankou. Kon

krétnu podobu útvar dohľadu v rámci NBS nadobudol koncom augusta, resp. septembra 2005 schválením organizačného usporiadania, resp. dodatku k organi

začnému poriadku Bankovou radou NBS. Už dnes možno konštatovať, že NBS úspešne zvládla zabezpe

čenie plynulého prechodu činností Úradu pre finančný trh do integrovaného orgánu dohľadu.

Pod integrovaný dohľad NBS okrem tuzemských bánk, pobočiek alebo zastúpení zahraničných bánk a subjektov voľne poskytujúcich cezhranične bankové služby od 1. 1. 2006 patria aj obchodníci s cennými papiermi, ďalej centrálny depozitár cenných papierov, sprostredkovatelia investičných služieb, emitenti cen

ných papierov, vyhlasovatelia verejnej ponuky cenných papierov, resp. majetkových hodnôt, burza cenných papierov, tuzemské správcovské spoločnosti a nimi spravované podielové fondy a ich depozitári, poisťovne a zaisťovne, sprostredkovatelia poistenia, resp. za

istenia, dôchodkové správcovské spoločnosti a nimi spravované fondy, doplnkové správcovské spoločnosti, sprostredkovatelia starobného dôchodkového spore

nia, ako aj zahraničné subjekty, ktoré v oblasti kapitálo

vého trhu a poisťovníctva poskytujú služby na území SR. či voľne na základe jednotnej európskej licencie, alebo na základe osobitného povolenia.

Útvar dohľadu nad finančným trhom a zásady výkonu dohľadu

Nezávislý, samostatný a nestranný útvar dohľadu nad finančným trhom patrí v zmysle zákona o dohľade do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra, ktorý rozhoduje o postupe útvaru dohľadu pri výkone dohľadu na mies

te a dohľadu na diaľku, pri konaní a rozhodovaní v prvom stupni a pri príprave (podľa pravidiel určených Bankovou radou NBS) návrhov na reguláciu finančného trhu vrátane prijímania a podpisovania rozhodnutí v prvom stupni. Útvar dohľadu pri výkone dohľadu spo

lupracuje s ostatnými organizačnými útvarmi NBS, ale vo svojej činnosti je viazaný vzhľadom na dvojstupňo

vý rozhodovací proces len rozhodnutiami Bankovej rady vydanými v druhostupňovom konaní a rozhodnu

tiami Najvyššieho súdu SR vydanými pri preskúmaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí NBS.

V rámci organizačného usporiadania Národnej banky Slovenska od 1.1. 2006 útvar dohľadu nad finančným trhom tvoria dva úseky: úsek dohľadu nad bankovníc

tvom a obchodníkmi s cennými papiermi a úsek dohľa

du nad kapitálovým trhom, poisťovníctvom a dôchodko

vým sporením, ktoré majú v praxi zabezpečiť cieľ dohľa

du: stabilitu, funkcionalitu a dôveryhodnosť finančného trhu, ochranu klientov a rešpektovanie pravidiel hospo

dárskej súťaže. Pri výkone dohľadu útvar dohľadu vychádza zo všeobecných zásad dohľadu zisťuje dôležité skutočnosti o dohliadaných subjektoch a ich činnosti, najmä nedostatky v činnosti, príčiny a dôsled

ky zistených nedostatkov a zodpovedné osoby, pričom dohľad vykonáva na individuálnom a konsolidovanom základe, resp. aj ako doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi. Predmetom dohľadu nie sú spory z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi.

BIATEC. ročník 14. 2/2006


Veľmi dôležitou je zásada mlčanlivosti o informáciách získaných pri výkone dohľadu, ako i skutočnosť, že za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska a osoby poverené výkonom dohľadu nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľa

du. Ak sa pri výkone dohľadu zistia skutočnosti nasved

čujúce spáchaniu trestného činu, zákon o dohľade ukla

dá povinnosť bezodkladne to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, v prípade neobvyklej obchodnej ope

rácie finančnej polícii. Z pohľadu dohliadaných subjektov sú tieto povinné

umožniť výkon dohľadu a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, požadovanú súčinnosť a umožniť účasť osôb poverených dohľadom na rokova

ní svojich orgánov. Nakoľko výkon dohľadu má plniť aj preventívnu funkciu, NBS je oprávnená aj mimo sankč

ného konania prerokovať problémy a nezrovnalosti v čin

nosti dohliadaného subjektu s členmi štatutárneho orgá

nu, dozornej rady, prípadne s vedúcimi zamestnancami vrátane vnútorného auditu a vnútornej kontroly.

Národná banka Slovenska usmerňuje dohliadané subjekty aj zverejňovaním stanovísk, metodických usmernení a odporúčaní súvisiacich s dohľadom a vysvetľujúce uplatňovanie zákona o dohľade, osobit

ných zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov. Nezastupiteľnú úlohu má v zákone upravená súčin

nosť NBS pri výkone dohľadu so štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci vrátane notárskej komory a komory audítorov, ako aj s inými fyzickými a právnic

kými osobami, ktoré majú doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými subjektmi podobne aj so zahraničnými orgánmi dohľadu.

Niektoré rozdiely v právnej úprave výkonu dohľadu

Medzičasom už dvakrát novelizovaný zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a dopl

není niektorých zákonov z 2. decembra 2004 a účinný od 1.1.2006, ktorý upravuje predmet a rozsah dohľadu, postup pri výkone dohľadu a procesnú stránku konania ako aj ďalšie činnosti a oprávnenia, má vo svojej úprave viacero rozdielov v porovnaní s dovtedy platnou úpra

vou v zákone č. 96/2002 Z. z. Nie je mojou ambíciou uviesť všetky existujúce roz

diely, chcem však z hľadiska dôležitosti poukázať aspoň na niektoré.

• Aj keď úprava postupu pri výkone dohľadu na mies

te (§ 6 §11) sa zásadne nezmenila, v súčasnosti plat

ný zákon umožňuje, napr. vyhotoviť písomný priebežný alebo čiastkový protokol; už v rámci výkonu dohľadu na mieste určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty, v ktorých je povinný prijať a splniť svoje opatre

nia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov.

DOHĽAD NAD FINANČNÝM TRHOM VÝKON INTEGROVANÉHO DOHĽADU NAD FINANČNÝM TRHOM

Protokol o dohľade môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, dohliadaný subjekt má právo nazrieť do protokolu o vykonanom dohľade a urobiť si z neho výpisky. Dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohlia

danému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok (nie dňom prerokovania písomných ná

mietok). • Zásady a postup orgánu dohľadu v konaní ostáva vo

všeobecnosti rovnaký. Najvýznamnejšie zmeny sa týkajú konania pred Národnou bankou Slovenska zača

tého na základe žiadosti účastníka samotná žiadosť musí obsahovať viacero náležitostí, ako napr. vyhláse

nie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuál

nosti podanej žiadosti vrátane jej príloh; úradne osved

čený podpis žiadateľa alebo jeho štatutárneho zástup

cu. Zákon podrobne upravuje doručovanie písomnosti v konaní.

• Zákon zaviedol nový inštitút, a to rozdelenie vede

ného konania o viacerých veciach na samostatné ko

nania (§ 20). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy účastníkovi konania sa doručuje samotné roz

hodnutie o rozdelení, resp. o spojení konania a nie písomné oznámenie o vydaní rozhodnutia.

• Zmeny nastali aj v prerušení konania ( § 2 1 ) rozší

rili sa zákonné dôvody a nie je to už obligatórny inštitút. Zároveň účastníkovi konania sa doručuje samotné roz

hodnutie o prerušení konania a nie písomné oznámenie o vydaní rozhodnutia.

• Rozšírili sa zákonné dôvody na zastavenie konania vo veci (§ 22).

• Účastník konania môže za podmienok stanovených zákonom uplatniť dôkazy aj v druhostupňovom konaní (§24)

• Zákon ukladá NBS pred vydaním rozhodnutia povin

nosť vyzvať účastníka konania, aby sa oboznámil so spi

sovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písom

ne vyjadril (§ 26). • V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedú nie

len identifikačné údaje účastníka konania, ale aj jeho zástupcu. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povin

nosti, ktoré ukladá priamo zákon; odôvodnenie netreba, ak sa vyhovuje všetkým účastníkom konania (§ 27).

• Zákon umožňuje, aby NBS v prípade zistenia nepa

trného porušenia zákonných povinností nezačala kona

nie a vyhotovila zápis o odložení veci (§ 29). • Útvar dohľadu môže v rámci autoremedúry doplniť

dokazovanie (§ 30). • Zákon v § 31 ustanovuje, kedy namiesto útvaru

dohľadu koná Banková rada alebo ňou určený iný odborne spôsobilý organizačný útvar NBS.

• V konaní o rozklade proti prvostupňovému rozhod

nutiu môže Banková rada doplniť dôkazy; rozhodnutím odmietne rozklad, ktorý bol podaný oneskorene alebo

BIATEC, ročník 14. 2/2006

DOHĽAD NAD FINANČNÝM TRHOM VÝKON INTEGROVANÉHO DOHĽADU NAD FINANČNÝM TRHOM

neoprávnenou osobou. Banková rada NBS môže v súla

de so zákonom o dohľade prvostupňové rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo potvrdiť (§ 32).

• Právoplatne uloženú pokutu, ktorej výnos je príjmom štátneho rozpočtu, vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla, resp. trvalého pobytu povinného (§ 34).

• Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu (je jej príjmom) tomu, kto bezdôvodne sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo na diaľku, alebo postup v konaní pred NBS, a to fyzickej osobe vo výške max. 50 000 Sk a právnickej osobe max. 500 000 Sk (§ 38).

Národná banka Slovenska oznamuje termíny skúšok sprostredkovateľov starobného dôchodkového, ktoré sa uskutočnia v Bratislave dňa 12. apríla 2006, resp. 12. mája 2006. Žiadateľom o vykonanie skúšky bude naj

neskôr 14 dní pred vybraným termínom doručená písomná pozvánka, v ktorej Národná banka Slovenska upresní miesto a presný čas konania skúšky.

Záujemca o vykonanie skúšky je povinný najneskôr 30 dní pred termínom skúšky odoslať písomnú prihláš

ku, ktorá musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, datum narodenia, adresu trvalého pobytu, vybraný ter

mín skúšky a doklad o zaplatení poplatku za vykonanie skúšky.

Nepovinnými náležitosťami písomnej prihlášky je telefónne číslo a emailová adresa žiadateľa, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej bude prijímať poštu z Národnej banky Slovenska.

Na základe dvoch kôl verejných konzultácií a po zvá

žení pripomienok najmä zo strany správcovských spo

ločností a odborných asociácií dospel výbor CESR k finálnej podobe technickej pomoci, ktorú Európskej komisii poskytne v súvislosti s problematikou voliteľ

ných aktív fondov UCITS. Pozornosť sa sústredila na tri okruhy problémov: • obchodovateľnosť prevoditeľných cenných papie

rov: veľký počet respondentov sa v rámci druhého kola verejnej diskusie postavil proti navrhovanej požiadavke, aby cenný papier musel byť voľne obchodovaný na kapitálovom trhu, ktorá by vopred vylučovala investície do privátnych emisií. Definitívny návrh neobsahuje po

žiadavku na voľnú obchodovateľnosť, pričom vysvet


• Poplatky za úkony Národnej banky Slovenska je povinná zaplatiť osoba, ktorá podala žiadosť, a to pri jej podaní. Ak nebol poplatok zaplatený riadne a včas, poplatník platí z dlžnej sumy úroky z omeškania.

Od integrovaného dohľadu vykonávaného Národ

nou bankou Slovenska odborná verejnosť očakáva nielen účinnú reguláciu a zvýšenie efektívnosti výkonu dohľadu s cieľom udržať stabilitu finančné

ho trhu, ale aj zjednotenie a harmonizáciu pravidiel pre dohliadané subjekty pôsobiace na finančnom trhu v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, pois

ťovníctva a dôchodkového sporenia.

Poplatok za vykonanie skúšky vo výške 1000 Sk je možné uhradiť len prevodom z bankového účtu na účet č. 2516/0720. Variabilný symbol je rodné číslo žiadate

ľa, špecifický symbol je 4106, konštantný symbol 0308 a správa pre adresáta má obsahovať dátum, doklad o zaplatení poplatku za vykonanie skúšky, napríklad bankou potvrdený príkaz na úhradu poplatku alebo potvrdenie o realizácii prevodu prostredníctvom inter

netbankingu, na ktorom budú uvedené všetky zúčtova

cie dáta. Konanie odbornej skúšky upravuje vyhláška MPSVR

SR č. 184/2004 Z. z., ako aj „Skúšobný poriadok pre odbornú skúšku sprostredkovateľa starobného dôchod

kového sporenia". Obidva dokumenty sú uverejnené aj na internetovej stránke www.nbs.sk, kde záujemca o vykonanie skúšky nájde aj testové otázky, ktoré môžu byť jej predmetom.

ľuje, že kótovanie cenného papiera je predpokladom jeho obchodovateľnosti, nie však likvidity,

• vhodnosť nástrojov peňažného trhu: definitívny návrh pripúšťa rozdiely medzi rôznymi typmi emitentov, pričom pre niektorých sa zmiernili informačné požiadavky,

• vhodnosť derivátov viazaných na finančné indikáto

ry: nebola akceptovaná požiadavka na vhodnosť deri

vátov viažucich sa na hedge fondy. Predseda expertnej skupiny pre investičný manaž

ment výboru CESR Lamberto Cardia vyjadril spokojnosť s prijatým návrhom technickej pomoci a predpokladá, že investori budú môcť profitovať zo zvýšenej ponuky pro

duktov s adekvátnymi bezpečnostnými štandardmi. Ing. Marek Kačmár

Termíny skúšok sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia

Výbor CESR zverejnil finálnu technickú pomoc k voliteľným aktívam fondov UCITS

BIATEC. ročník 14, 2/2006

http://www.nbs.sk

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA ÚVERY NEFINANČNÝM SPOLOČNOSTIAM ..

ÚVERY NEFINANČNÝM SPOLOČNOSTIAM A ICH ÚVEROVÉ PODMIENKY

Ján Beka, Rastislav Cársky, Národná banka Slovenska

Často diskutovaným fenoménom súčasného úverového trhu je relatívne dynamický rast úverov domácnostiam. Z hľadiska formovania ponukovej stránky ekonomiky však významnú úlohu zohrávajú úvery podnikateľskej sfére

nefinančným spoločnostiam. Spolu s prílevom zahranič

ných investícií vytvárajú úvery nefinančným spoločnos

tiam predpoklady na financovanie technologického rozvo

ja, dlhodobo udržateľného rastu a reálnej konvergencie. Priaznivé podmienky prístupu nefinančných spoločností na úverový trh tak vytvárajú podmienky na rast produkč

ných možností ekonomiky. Cieľom tohto príspevku je preto načrtnúť vývojové tendencie úverov nefinančným spoločnostiam, ako aj úverových podmienok, resp. riziko

vej prémie tohto sektora v porovnaní s krajinami V4 a eurozónou. V príspevku sa hodnotí obdobie do októbra 2005.

Úvery nefinančným spoločnostiam v roku 2005 rástli

Po poklese objemu úverov nefinančným spoločnostiam v roku 2004, ktorý súvisel do značnej miery so špecifický

mi faktormi, akými sú napr. odpredaj klasifikovaných pohľadávok bankami, reštrukturalizácia dlhu v niektorých podnikoch alebo presun úverov do verejného sektora, v roku 2005 tieto úvery zaznamenali postupný rast. Pretr

vávajúce očakávania zhodnotenia slovenskej koruny a výhodnejšie úročenie (úroková sadzba zo stavu úverov v EUR je približne o 1,3 percentuálneho bodu nižšia ako

Graf 1 Medziročná dynamika úverov nefinančným spoločnostiam a príspevky úverov v SKK a CM

15 0 15.0

SKK CM úvery spou (pravá os)

zo stavu úverov v SKK) ovplyvňovali relatívne dynamický rast úverov v cudzej mene (v októbri 2005 medziročne o 13,9 mld. Sk). Obnovil sa však aj rast korunových úve

rov (v októbri 2005 medziročne o 11,7 mld. Sk).

Vývoj korunových úverov bol podporený aj poklesom úrokových sadzieb

Rast korunových úverov bol podporený aj postupným poklesom nominálnych úrokových sadzieb, ktorý odrážal znižovanie kľúčových úrokových sadzieb NBS a vývoj na medzibankovom peňažnom trhu. Nominálne úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam tak klesli takmer na úroveň eurozóny a v porovnaní s Madárskom a Poľskom boli výrazne nižšie (o 2,8, resp. 1,1 percen

tuálneho bodu).

Graf 2 Vývoj úrokových sadzieb z nových úverov nefinančným spoločnostiam

% 13.0 13.0

11.0

9.0

7.0

5.0

3.0

7.0

5.0

3.0

^ \ ^ " ~ s _

7.0

5.0

3.0

^ ■ ^ r ^ 3_ , :

T ' ^ r T T T ' ^ r 't

T ' í r ^ T L O L n L O L n LO LO LO Ln LO Ln o o o o o o

= = > > = ; = = > < x S S = = > =. 5 = = >< *

■—SR — M R ' Č R — PR — Eurozóna

Zdroj: NBS. Č 1MB. MNB. NBP ECB

Graf 3 Vývoj úrokových sadzieb z hľadiska objemu úveru

úvery do 1 mil. EUR — úvery nad 1 mil. EUR— 1R BRIB0R

/ d „ i | IIBS Zdroj NBS


ÚVERY NEFINANČNÝM SPOLOČNOSTIAM NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Na základe vývoja úrokových sadzieb z úverov podľa objemu poskytnutého úveru možno usudzovať, že poklesli sadzby tak pre veľké, ako aj malé a stredné pod

niky. Úvery s objemom do 1 mil. EUR, ktoré sú pravde

podobne skôr poskytované malým a stredným podnikom, sú však úročené vyššie v porovnaní s úvermi vyššieho objemu (väčšinou poskytovanými veľkým podnikom). Bankový sektor tak zohľadňuje nižší stupeň rizika väč

ších podnikov.

Rástli najmä dlhodobé úvery

bilné a osciluje okolo úrovne 2 %. Zmeny kľúčových sa

dzieb NBS sa teda premietajú do sadzieb peňažného trhu a klientských sadzieb nefinančných spoločností rovnakou intenzitou. Inými slovami, klientské sadzby pružne reagujú na zmeny na peňažnom trhu. Nízka volatility úrokového rozpätia súčasne signalizuje stabilizovanú mieru rizika v sektore nefinančných spoločností. V posledných mesia

coch dochádza dokonca k miernemu poklesu úrokového rozpätia, čo naznačuje znižovanie rizikovej prémie pravde

podobne v súvislosti s dynamickým ekonomickým rastom a zvýšením ziskovosti nefinančných spoločností.

Pozitívnou črtou vývoja úverov nefinančným spoloč

nostiam v roku 2005 je postupný rast dlhodobých úverov nad 5 rokov, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli k celko

vému nárastu úverov. Prírastok úverov nad 5 rokov tak viac ako kompenzoval mierny pokles úverov so splatnos

ťou od 1 do 5 rokov. Postupné zvyšovanie využívania prečerpaní bežných účtov sa premietlo aj do nárastu krátkodobých úverov do 1 roka. Časová štruktúra prírast

ku úverov nefinančným spoločnostiam naznačuje, že značný objem úverových zdrojov je zameraný na finan

covanie investičných a rozvojových aktivít tohto sektora1.

Graf 4 Absolútne medziročne prírastky k rastu úverov nefinančným spoločnostiam podľa doby splatnosti

mld. 35.0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0

0,0

5.0

10.0

15 0

3k mld. 35.0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0

0,0

5.0

10.0

15 0

n 0

mld. 35.0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0

0,0

5.0

10.0

15 0 u Z z i j _ _ _ _ _

I. 05 II 05 III 05 IV 05 V. 05 VI. 05 VII. 05 VIII. 05 IX. 05 X. 05

D do 1 roka • nad 1 do 5 rokov □ nad 5 rokov

Zdroj: NBS

Úverové podmienky nefinančných spoločností a riziková prémia

Podmienky, za ktorých nefinančné spoločnosti môžu čer

pať bankové úvery, sú priamo podmienené rizikom, ktoré banky pri poskytovaní týchto úverov podstupujú. Toto úve

rové riziko, resp. rizikovú prémiu, ktorú si banky uplatňujú, je možné aproximovať úrokovým rozpätím, vyjadreným ako rozdiel medzi úrokovou sadzbou z úverov a jednoročnou úrokovou mierou na medzibankovom trhu (BRIBOR). Takto merané úrokové rozpätie je na Slovensku dlhodobejšie sta

1 Účelová štruktúra úverov nefinančným spoločnostiam v SKK a cu

dzej mene je k dispozícii len za rok 2005. Na základe tejto metodi

ky vzrástol objem investičných úverov v októbri 2005 v porovnaní s januárom 2005 o 27.3 mld. Sk.

Graf 5 Medziročne zmeny základnej sadzby NBS, 3M BRIBOR a úrokovej sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam a domácnostiam

I 05 II. 05 III 05 IV 05 V 05 VI 05 VII. 05 VIII. 05 IX. 05 X. 05

3 M BRIBOR * Základná sadzba NBS ^ Úroková sadzba z úverov nefinan. spoloč

Zdroj: NBS.

Graf 6 Úrokové sadzby z úverov v domácej mene nefinančným spoločnostiam na Slovensku, 1R BRIBOR a ich úrokové rozpätie

□ Úrokové rozpätie (pravá os)

1R BRIBOR ■*■ Úroková sadzba z úverov nefinan. spoloč

Zdroj: NBS

Riziková prémia na Slovensku je porovnateľná s inými krajinami

Úroveň úrokového rozpätia/rizikovej prémie sa v Čes

kej republike a Madársku pohybovala rovnako ako na


NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA ÚVERY NEFINANČNÝM SPOLOČNOSTIAM

Graf 7 Úrokové sadzby z úverov v domácej mene nefi Graf 8 Úrokové sadzby z úverov v domácej mene nefi

nančným spoločnostiam v Českej republike, 1R PRÍBOR a ich úrokové rozpätie

>=»= = n Úrokové rozpätie

(pravá os) 1R PRÍBOR ■*■ Úroková sadzba z úverov

nefinan. spoloč.

nančným spoločnostiam v Maďarsku, 1R BUBOR a ich úrokové rozpätie

□ Úrokové rozpätie (pravá os)

1R BUBOR — Úroková sadzba z úverov nefinan. spoloč.

Zdroj: CNB. Zdroj: MNB.

Graf 9 Úrokové sadzby z úverov v domácej mene nefinančným spoločnostiam v Poľsku, 1R WIBOR a ich úrokové rozpätie

Úrokové rozpätie (pravá os)

1 R WIBOR — Úroková sadzba z úverov nefinan. spoloč.

Zdroj: NBP. www.money.pl.

Slovensku v blízkosti 2 %. Zmeny úrokových sadzieb na medzibankovom trhu sa v týchto krajinách podobne ako na Slovensku pružne premietali do klientských úrokových sadzieb z úverov nefinančným spoločnostiam.

Mierne odlišný vývoj spomedzi krajín V4 zaznamenalo Poľsko, kde postupný nárast úrokových sadzieb na me

dzibankovom trhu v roku 2004 nebol plne premietnutý do úrokových sadzieb z úverov nefinančným spoločnostiam a úrokové rozpätie dosahovalo veľmi nízke hodnoty. V priebehu roku 2005 však zároveň s poklesom úroko

vých sadzieb došlo k opätovnému nárastu úrokového rozpätia rovnako k úrovni približne 2 %.

V eurozóne dosahujú úrokové sadzby na medzibanko

vom trhu, ako aj klientské úrokové sadzby nefinančným spoločnostiam relatívne stabilnú úroveň. Mierny nárast úrokovej miery na medzibankovom trhu eurozóny (EURIBOR) začiatkom raka bol pravdepodobne spôso

bený očakávaniami zvyšovania kľúčových sadzieb ECB. Tieto skutočnosti sa však zatiaľ neprejavili v úrokových

Graf 10 Úrokové sadzby z úverov v EUR nefinančným spoločnostiam v eurozóne, 1R EURIBOR a ich úrokové rozpätie

40

3,5

3,0

25

2,0

% .5,0

4,5 4.0 3.5 3,0 2,5 2.0 1.5 1 0 0,5

o o o o o o o = >< x ^ 5?

Úrokové rozpätie (pravá os)

— 1R EURIBOR — Úroková sadzba z úverov nefinan. spoloč

Zdroj: ECB, www.euribor.org.

sadzbách z úverov nefinančným spoločnostiam, preto sa úroveň úrokového rozpätia v posledných mesiacoch mierne znížila. Výška úrokového rozpätia v eurozóne sa rovnako ako na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku pohybuje na úrovni okolo 2 %.

Záver

Vývoj úverov nefinančným spoločnostiam na Sloven

sku v roku 2005 vytvára predpoklady na konvergenciu slovenskej ekonomiky a rast jej produkčného potenciálu. Výraznejší pokles úrokových sadzieb, ktoré v súčasnosti dosahujú úroveň eurozóny, vytvoril priaznivé úverové podmienky pre podnikateľskú sféru. Spomedzi krajín V4 má Slovensko druhé najnižšie úročenie úverov nefinanč

ných spoločností. Vývoj úrokového rozpätia signalizuje stabilizovanú mieru rizikovosti tohto sektora, pričom úro

veň rizikovej prémie je porovnateľná s eurozónou, ako aj s krajinami V4.


http://www.money.pl

http://www.euribor.org

LEGISLATÍVA ZOZNAM PLATNÝCH ZÁKONOV NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Z O Z N A M PLATNÝCH ZÁKONOV A INÝCH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH

PRÁVNYCH PREDPISOV PATRIACICH

OD 1. 1.2006 DO KOMPETENCIE NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA

ZÁKONY

1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov,

2. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a dopl

není niektorých zákonov v znení neskoších predpisov,

3. zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

4. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších pred

pisov v znení neskorších predpisov,

5. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplne

ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

6. zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

7. zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a inves

tičných službách a o zmene a doplnení niektorých záko

nov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,

9. zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskor

ších predpisov,

10. zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

11. zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

12. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred

pisov,

13. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom po

istení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

14. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

15. zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodko

vom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niek

torých zákonov.

VYHLÁŠKY

• vyhláška č. 456/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach, za ktorých možno zhotoviť a používať reprodukcie bankoviek, pamätných banko

viek, mincí, pamätných mincí, obchodných mincí a cen

ných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska, ako aj predmety, ktoré ich úpravou napodobňujú, vrátane ich záznamov v elektronickej forme.

• vyhláška č. 464/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach, za ktorých podnikatelia môžu spracúvať bankovky a mince pre iné osoby, postup bánk a podnikateľov pri spracúvaní bankoviek a mincí,

• vyhláška č. 465/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri prijímaní zákonných peňazí a pri nakladaní s nimi a podrobnosti o poskytovaní náhrad za necelé bankovky alebo za inak poškodené bankovky a mince,

• vyhláška č. 600/2001 Z. z. o registri hypoték a podrob

nostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu v znení vyhlášky č. 661/2004 Z. z.,

• vyhláška č. 617/2003 Z. z. o vlastných zdrojoch správ

covskej spoločnosti a ich výpočte v znení neskorších predpisov,

• vyhláška č. 616/2003 Z. z. o spôsobe preukazovania



splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti,

• vyhláška č. 615/2003 Z. z. o náležitostiach žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu Úradu pre finančný trh podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investo

vaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• vyhláška č. 611/2003 Z. z. o spôsobe určenia hodno

ty cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a derivá

tov v majetku v podielovom fonde,

• vyhláška č. 594/2004 Z. z. o používaní techník a nástrojov efektívneho riadenia investícií majetku v po

dielovom fonde a o majetkovej angažovanosti,

• vyhláška č. 680/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých náležitostiach zjednodušeného predajného prospektu podielového fondu,

• vyhláška č. 166/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a metódach výpočtu dostatoč

nej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglo

merátu a o zmene a doplnení niektorých vyhlášok,

• vyhláška č. 8/2002 Z. z. o obsahu odbornej skúšky sprostredkovateľa investičných služieb, spôsobe jej vyko

nania a výške úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 278/2005 Z. z.,

• vyhláška č. 69/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu kótovacieho prospektu cenného papiera,

• vyhláška č. 42/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb,

• vyhláška č. 43/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú nále

žitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch),

• vyhláška č. 92/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti a spôsob preukazovania splnenia podmie

nok na udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálne

ho depozitára cenných papierov,

• vyhláška č. 93/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú nále

žitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 102 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch),

• vyhláška č. 494/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti a spôsob preukazovania splnenia podmie

nok na udelenie povolenia na vznik a činnosť burzy cen

ných papierov,

• vyhláška č. 495/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú

LEGISLATÍVA ZOZNAM PLATNÝCH ZÁKONOV ...

náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 6 ods. 5 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cen

ných papierov,

• vyhláška č. 558/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje roz

sah, spôsob a termíny predkladania výkazov, hlásení alebo prehľadov z účtovnej evidencie a štatistickej eviden

cie a ustanovuje obsah, forma, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ obchodníka s cennými papiermi a zahraničného obchod

níka s cennými papiermi v znení neskorších predpisov,

• vyhláška č. 559/2002 Z. z. o primeranosti vlastných zdrojov obchodníkov s cennými papiermi v znení neskor

ších predpisov,

• vyhláška č. 631/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní výkazov, hlásení a správ práv

nických osôb zahrnutých do konsolidovaných celkov obchodníka s cennými papiermi a centrálneho depozitá

ra v znení vyhlášky č. 166/2005 Z. z.,

• vyhláška č. 681/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú kri

tériá posudzovania trhovej praxe,

• vyhláška č. 50/2004 Z. z, ktorou sa ustanovuje maximál

na výška technickej úrokovej miery v životnom poistení,

• vyhláška č. 621/2002 Z. z. o predkladaní výkazov, hlá

sení a iných správ poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku,

• vyhláška č. 381/2002 Z. z. o náležitostiach správy aktuá

ra o činnosti poisťovne a správy aktuára o činnosti zaisťovne,

• vyhláška č. 380/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľ

ností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve,

•vyhláška č. 171/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú nále

žitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhláš

ky č. 568/2004 Z. z.,

• vyhláška č. 155/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na ude

lenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,

• vyhláška č. 441/2004 Z. z. o spôsobe výpočtu a preu

kazovania skutočnej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, spôsobu výpočtu poža

dovanej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahra

ničnej poisťovne a o rizikovom kapitále,

• vyhláška č. 567/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje mini

málna výška garančného fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,



• vyhláška č. 39/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťov

níctve,

• vyhláška č. 64/2005 Z. z. o predkladaní výkazov, hlá

sení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahra

ničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

• vyhláška č. 228/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch finanč

ného konglomerátu a metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a dopl

není niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

• vyhláška č. 417/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niek

toré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredko

vaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia,

• vyhláška č. 448/2005 Z. z. o odbornej skúške aktuára,

• vyhláška č. 413/2001 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhláš

ky č. 569/2004 Z. z.,

• vyhláška č. 183/2004 Z. z. o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

• vyhláška č. 184/2004 Z. z. o odbornej skúške spro

stredkovateľa starobného dôchodkového sporenia.

• vyhláška č. 217/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch dopl

nkovej dôchodkovej spoločnosti a o metódach a postu

poch ustanovenia hodnoty majetku v doplnkových dôchodkových fondoch,

• vyhláška č. 773/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

• vyhláška č. 87/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte a zúčtovaní odplaty za správu dôchodkového fondu a odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu,

• vyhláška č. 75/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah správ o hospodárení s majetkom v dôchodkovom fonde, správ o hospodárení s vlastných majetkom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, spôsob a rozsah ich zverejňo

vania a obsah dennej informácie o každej transakcii s majetkom v dôchodkovom fonde,

• vyhláška č. 48/2005 Z. z. o metódach a postupoch stanovenia hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov v majet

ku v dôchodkovom fonde,

• vyhláška č. 737/2004 Z. z., o spôsobe preukazovania


politickej a ekonomickej nezávislosti, štandardnosti a transparentnosti používanej metodológie a uznania trhom agentúry špecializujúcej sa na oceňovanie inves

tičného rizika,

• vyhláška č. 595/2004 Z. z. o vlastných zdrojoch dôchodkovej správcovskej spoločnosti v znení vyhlášky č. 158/2005 Z. z.,

• vyhláška č. 440/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje, čo sa rozumie nepravdivou alebo zavádzajúcou informá

ciou, službou alebo plnením, ktoré nesúvisia so starob

ným dôchodkovým sporením.

OPATRENIA

• opatrenie NBS č. 233/1993 o rozšírení úhrad vo voľne vymeniteľnej mene pri reexportných operáciách,

• opatrenie NBS č. 13/1998. ktorým sa ustanovujú pod

mienky na obchodovanie s peňažnými prostriedkami v cudzej mene vykonávané bankami na vnútornom deví

zovom trhu (oznámenie č. 325/1998 Z. z.).

• opatrenie NBS č. 6/1999, ktorým sa ustanovujú pod

mienky na usmerňovanie platobnej bilancie Slovenskej republiky (oznámenie NBS č. 358/1999 Z. z.) v znení opatrenia NBS č. 12/2002 (oznámenie č. 701/2002 Z. z.), opatrenia NBS č. 8/2003 (oznámenie č. 568/2003 Z. z.) a opatrenia NBS č. 6/2005 (oznámenie č. 593/2005 Z. z.).

• opatrenie NBS č. 1/2000, ktorým sa ustanovuje postup devízových miest pri uskutočňovaní platieb do zahraničia, zo zahraničia a voči cudzozemcom (oznáme

nie č. 9/2000 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 14/2001, ktorým sa ustanovujú nále

žitosti žiadosti o registráciu zastúpenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti (oznámenie č. 591/2001 Z. z.),

•opatrenie NBS č. 15/2001, ktorým sa ustanovujú nále

žitosti žiadosti banky o predchádzajúci súhlas na zriade

nie pobočky v zahraničí (oznámenie č. 592/2001 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 17/2001 o náležitostiach oznáme

nia potrebného na zistenie ďalších osôb. ktoré na zá

klade vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah (oznámenie č. 594/2001 Z. z) ,

• opatrenie NBS č. 8/2002 o majetkovej angažovanosti bánk (oznámenie č. 697 /2002 Z. z.) v znení opatrenia NBS č. 2/2004 (oznámenie č. 34/2004 Z. z.) a opatrenia NBS č. 5/2005 (oznámenie č. 456/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 9/2002 o spôsobe tvorby, štruktúre a zozname konštantných symbolov používaných v pla

tobnom styku (oznámenie č. 698/2002 Z. z.),

BIATEC. ročník 14.2/2006


• opatrenie NBS č. 10/2002 o hlásení predkladanom vydavateľom platobného prostriedku elektronických peňazí Národnej banke Slovenska (oznámenie č. 699/2002 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 11/2002 o hláseniach predklada

ných prevádzkovateľom platobného systému Národnej banky Slovenska (oznámenie č. 700/2002 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 2/2003 o registri úverov a záruk (oznámenie č. 237/2003 Z. z.) v znení opatrenia NBS č. 7/2004 (oznámenie č. 322/2004 Z. z.) a opatrenia NBS č. 4/2005 (oznámenie č. 420/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 613/2003 Z. z., ktorým sa ustanovuje štruktúra, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania niektorých ohlasovaných skutočností podľa § 8 Devízového zákona v znení opatre

nia NBS č. 708/2004 a opatrenia NBS č. 656/2005 Z. z.,

• opatrenie NBS č. 7/2003, ktorým sa ustanovuje štruk

túra bankového spojenia na účely tuzemských prevodov, štruktúra medzinárodného bankového čísla účtu na účely cezhraničných prevodov a podrobnosti o vydávaní prevod

níka identifikačných kódov (oznámenie č. 605/2003 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 614/2003 Z. z. o podrobnostiach náležitostí žiadosti o devízovú licenciu, spôsobu preuka

zovania splnenia podmienok udelenia devízovej licencie a o požiadavkách podľa § 13 ods. 8 Devízového zákona (oznámenie NBS č. 11/2003 Vestníka NBS o vydaní opat

renia NBS č. 614/2003 Z. z. v Zbierke zákonov Sloven

skej republiky),

• opatrenie NBS č. 3/2004 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk (oznámenie č. 35/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 4/2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (oznámenie č. 36/2004 Z. z.) v znení opatrenia NBS č. 16/2004 (oznámenie č. 676/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 5/2004 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk a o spôsobe uverejňovania výročnej správy bánk a zahraničných bánk, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky (oznámenie č. 131/2004 Z. z.) v znení opatrenia NBS č. 8/2005 (oznámenie č. 595/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 6/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach, spôsobe preukazovania a dokladovania splnenia podmienok a o žiadostiach o udelenie alebo zmenu povolenia na vydávanie a sprá

vu elektronických peňazí a platobných prostriedkov elek

tronických peňazí vrátane náležitostí a príloh takýchto žiadostí (oznámenie č. 305/2004 Z. z.),


• opatrenie NBS č. 8/2004 o vlastných zdrojoch finan

covania a investíciách inštitúcie elektronických peňazí (oznámenie č. 370/2004 Z. z.),


žitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia pre banku a zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Sloven

skej republiky (oznámenie č. 605/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 12/2004 o rizikách a systéme riade

nia rizík (oznámenie č. 672/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 13/2004 o zatried'ovaní majetku a záväzkov bánk a pobočiek zahraničných bánk o úprave ich ocenenia, o tvorbe a rušení rezerv a s tým súvisiacich hláseniach (oznámenie č. 673/2004 Z. z.) v znení opatre

nia NBS č. 7/2005 (oznámenie č. 594/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 14/2004, ktorým sa ustanovuje osnova rozšírenej správy audítora pre audit bánk a pobo

čiek zahraničných bánk (oznámenie č. 674/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 15/2004 o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu (oznámenie č. 675/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 17/2004, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti banky a zahraničnej banky o pred

chádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na použí

vanie vlastných modelov na výpočet trhového rizika (oznámenie č. 677/2004 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 1/2005 o hlásení o konsolidovanom celku alebo subkonsolidovanom celku (oznámenie č. 98/2005 Z. z.),


žitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplne

ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 369/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 9/2005 o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami za podielové fondy na šta

tistické účely (oznámenie č. 596/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 10/2005 o predkladaní výkazov bankami a pobočkami zahraničných bánk na štatistické účely (oznámenie č. 597/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 11/2005, ktorým sa ustanovuje výška poplatkov za jednotlivé druhy úkonov Národnej banky Slovenska (oznámenie č. 637/2005 Z. z.),

• opatrenie NBS č. 12/2005 o analýze rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov a bánk a pobo

čiek zahraničných bánk (oznámenie č. 632/2005 Z. z.).

Spracovala: JUDr. Renáta Bašková, NBS


LEGISLATÍVA PRÁVO ZÁLOŽNÉHO VERITEĽA NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

PRAVO ZÁLOŽNÉHO VERITEĽA NAKLADAŤ S KOLATERÁLOM

Mgr. JUDr. Peter Baláž, DESSMaster1

Tento príspevok nadväzuje na článok autora publikovaný v čísle 12/2005, v ktorom sa venoval predpokladom na použie kolaterálu zabezpečeným veriteľom.

2 Pre samotnú praktickú realizáciu tohto právneho inštitútu však nestačí skúmať len predpoklady na jeho využitie, pozornosť treba venovať aj právnym aspektom samotného použitia takéhoto kolaterálu a následnému vyrovnaniu medzi zabezpečujúcou osobou a zabezpečeným veriteľom.

Použitie kolaterálu

Právnu úpravu použitia kolaterálu zabezpečeným veriteľom je potrebné hľadať v zákone o cenných pa

pieroch a v občianskom zákonníku, tak ako boli pozmenené novelou z 23. júna 2005.

3 Na európskej úrovni túto problematiku upravuje smernica o finanč

ných zárukách.

Spôsob a rozsah použitia kolaterálu

Spôsob. Novela z 23. júna 2005 po splnení zákon

ných podmienok poskytuje záložnému veriteľovi právo „nakladať" s kolaterálom, čo je termín podobný pojmu používanému v nemeckom preklade smernice o finančných zárukách. Anglická a francúzska verzia prekladu smernice o finančných zárukách používa pojem „použiť a scudziť" kolaterálu Bez bližšej analýzy týchto výrazov je zo smernice zrejmé, že význam tých

to slov má zahŕňať dispozíciu s kolaterálom vrátane jeho predaja, ako aj zriadenie ďalšieho záložného práva na kolaterál, prípadne iné dohodnuté „použitie".

5

1 Autor je právnym poradcom Európskej investičnej banky. Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať so stanoviskami Európske] investičnej banky.

2 Baláž, R: Predpoklady na použitie kolaterálu zabezpečeným veriteľom. Biatec č. 12/2005, s. 1 6 2 1 . NBS Bratislava. Pojmy a skrátené názvy predpisov zadefinované v predchádzajúcom článku a použité v tomto príspevku majú ten istý význam.

3 Zákon NR SR č. 336/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte len „novela" alebo „novela zákona o cenných papieroch").

4 Use and dispose v anglickej verzii a utiliser et aliénervo francúzskej, veríúgenv nemeckej.

5 Pozri napríklad účel úpravy práva použiť kolaterál v odôvodnení č 19 smernice.

6 Zákon o cenných papieroch § 53b ods. 1 a občiansky zákonník § 151 me ods. 5.

Použitie kolaterálu musí byť v súlade so zmluvou o založení príslušného aktíva. V tejto zmluve sa odpo

rúča explicitne dohodnúť spôsob použitia kolaterálu. Zo zákona koná záložný veriteľ pri nakladaní so zálo

hom v mene záložcu a na svoj účet, keďže nie je jeho vlastníkom.

6

Sankciu neplatnosti dispozície so zálohom v rozpore s dohodou je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu k cenným papierom a k pohľadávkam z účtu. V oboch prípadoch síce nakladá s príslušným aktívom nevlast

ník bez oprávnenia, nadobúdatelia tohto aktíva sú však chránení rôzne. Kupujúci sa totiž stáva majiteľom cen

ného papiera, aj keď predávajúci nemal právo tento cenný papier previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu vedel alebo musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný papier predať.

7 Pri použití cenného papiera jeho založením už toto pravidlo neplatí,

8 podobne ako ani pri použití pohľadávky z účtu jej postúpením alebo založe

ním.9 V týchto prípadoch je nedovolené použitie sank

cionované neplatnosťou príspušného právneho úkonu.

Rozsah. Pozornosti zmluvných strán by nemalo ujsť, že hodnota kolaterálu môže už od začiatku alebo počas existencie záložného práva presiahnuť hodnotu zabezpečovanej pohľadávky. Ak sú splnené zákonné predpoklady, slovenská právna úprava použitia ko

laterálu neobmedzuje právo záložného veriteľa použiť kolaterál v celej jeho hodnote, aj keby bola niekoľko

násobne vyššia ako hodnota zabezpečovanej pohľa

dávky. V prípade, že záložný dlžník nie je ochotný

6 Zákon o cenných papieroch § 53b ods. 1 a občiansky zákon

ník § 151 me ods. 5. 7 Zákon o cenných papieroch § 19 ods. 3. 8 Zákon o cenných papieroch § 51 ods. 2. Tento princíp je

potrebné odlišovať od prípadov, keď je cenný papier prevá

dzaný na inú osobu oslobodený od záložného práva (pozri napríklad § 53a ods. 4).

9 Občiansky zákonník § 524 ods. 1 a § 151 d ods. 3.



poskytnúť svojmu veriteľovi takýto ekonomický benefit, je potrebné, aby jeho právo bolo vopred príslušne obmedzené v dohode o použití kolaterálu.

Oslobodenie použitého kolaterálu od záložného práva

Časové určenie. Okamih oslobodenia použitého kolaterálu od záložného práva je veľmi dôležitý. Nove

la jasne ustanovuje, že záložné právo nepôsobí na nadobúdateľa zálohu pri jeho použití záložným verite

ľom.10 Ide o pragmatickú požiadavku. Ak by totiž

záložné právo existovalo od okamihu použitia zálohu až do jeho nahradenia rovnocenným zálohom, praktic

ky by sa tento inštitút znefunkčnil. Pretrvávanie zálož

ného práva k pôvodnému zálohu počas obdobia použi

tia by napríklad sťažovalo jeho ďalšie zakladanie, prí

padne by ďalšie založenie nebolo vôbec možné.11

V tejto súvislosti sa zvykne citovať povinnosť člen

ských štátov podľa smernice o finančnom kolateráli zabezpečiť, aby zabezpečenie veriteľa rovnocenným zálohom nebolo vyhlásené za neplatné len z toho dôvo

du, že pôvodný kolaterál bol použitý.12 Toto ustanovenie

niektorí autori vzťahujú práve na zákaz zneplatnenia záložného práva vo vzťahu k rovnocennému kolaterálu z dôvodu, že použitím pôvodného kolaterálu zaniklo záložné právo a neexistuje mechanizmus na jeho obno

venie vo vzťahu k rovnocennému kolaterálu.13

Tento článok smernice bude mať veľký význam, aby súdy neodmietli prenesenie záložného práva na rovno

cenný kolaterál s odôvodnením, že takéto záložné právo zaniklo napríklad na základe dohody, že záložca môže záloh previesť bez zaťaženia záložným právom (pri použití záložný veriteľ totiž koná v mene záložcu)

14

alebo z dôvodu, že nadobúdateľ cenného papiera nevedel o záložnom práve, prípadne ho nadobudol v rámci anonymného obchodu.

15

Viacnásobné záložné právo. Osobitnú pozornosť si zaslúži prípad, keď má záložca viacerých záložných veriteľov s rôznym poradím.

16 Záložný veriteľ má právo previesť takúto pohľadávku na tretiu osobu, za

10 Pozri zákon o cenných papieroch § 53b ods. 2 a občiansky zákonník § 151 me ods. 5.

11 V prípade cenných papierov nemôže existovať viacnásobné zmluvné záložné právo (§ 48 ods. 3 zákona o cenných papie

roch). 12 Smernica o finančnom kolateráli článok 5 ods. 4. 13 Morton, G.: The Collateral Directive. In: Raffan M.: A Practio

ner's Guide to EU Financial Services Directives. City&Finan

cial Publishing: London, First Edition, s. 183. 14 § 151 h ods. 1 občianskeho zákonníka. 15 § 53a ods. 4 zákona o cenných papieroch. 16 V zásade to nie je možné pri cenných papieroch (zákon

o cenných papieroch § 48 ods. 3).

LEGISLATÍVA PRÁVO ZÁLOŽNÉHO VERITEĽA ...

čo dostane príslušné plnenie, zrejme však nižšie, ako je nominálna hodnota pohľadávky. Pritom záložné právo iných veriteľov v zásade nezaniká, ale prechá

dza spolu s pohľadávkou z účtu. Záložcom sa takýmto prevodom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas ostatných záložných veriteľov, stáva nadobúdateľ kolaterálu, čo nemusí byť prijateľné pre ostatných záložných verite

ľov. V tomto kontexte existujú pochybnosti, ako by súdy vyriešili konflikt medzi zákazom poddlžníkovi splniť svoj splatný záväzok bez súhlasu záložných veriteľov inej osobe

17 a právom jedného z týchto záložných veri

teľov použiť kolaterál prevodom pohľadávky.

Treba tiež upozorniť na situáciu, keď sa záložnému veriteľovi poskytne právo použiť danú pohľadávku z účtu jej vyplatením na účet v inej banke. Takto preve

dené prostriedky už nie sú predmetom žiadneho zálož

ného práva, pretože v takomto prípade spravidla nejde o postúpenie pohľadávky. Ani tu sa zo zákona nevyža

duje súhlas ostatných záložných veriteľov, a to ani s prednostným poradím, takže v prípade dohody, že záložný veriteľ môže vrátiť rovnocenný kolaterál na iný účet, môžu zostať bez materiálneho zabezpečenia.

Ako prevenciu možno odporučiť, aby záložnému veriteľovi zmluvne zakázali založiť tú istú pohľadávku z účtu v prospech iných osôb, alebo aspoň aby zmluv

ne zaviazali dlžníka, že takýmto osobám neposkytne právo použiť kolaterál.

Zabezpečovací prevod a repo obchod

V prípade zabezpečovacích prevodov nepanuje v slovenskej právnej obci istota, či môže zabezpečený veriteľ použiť daný kolaterál.

18 Vzhľadom na povahu vlastníckeho práva, ako aj na skutočnosť, že takéto použitie je v prípade záložného práva kvalifikovaným osobám za určitých podmienok umožnené, nie je dôvod takúto dispozíciu neumožniť veriteľovi zabezpe

čenému zabezpečovacím prevodom. Tento problém by už vôbec nemal existovať v prípade repo obchodov.

Pri použití kolaterálu podliehajúcemu zabezpečova

ciemu prevodu práva či aktív poskytnutých v rámci repo obchodov koná zabezpečený veriteľ pri použití prísluš

ného aktíva vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Vyrovnanie po použití kolaterálu

Ak zabezpečený veriteľ využil svoje právo použiť kola

terál pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, je nutné, aby sa najneskôr v deň splatnosti pohľadávky

17 Občiansky zákonník § 151mb ods. 3. 18 Pozri bližšie Baláž, R: Predpoklady na použitie kolaterálu

zabezpečeným veriteľom. Biatec č. 12/2005, s. 16 21. NBS Bratislava.



vyrovnal so záložným dlžníkom. V tomto texte venujeme pozornosť trom spôsobom vyrovnania: (i) vráteniu rovno

cenného kolaterálu; (ii) započítaniu vzájomných pohľa

dávok, prípadne záverečnému vyrovnanie ziskov a strán: a (iii) použitiu rovnocenného kolaterálu na vyrovnanie.

Vrátenie rovnocenného kolaterálu

Záložné právo. Záložný veriteľ sa môže po použití kolaterálu až do dňa splatnosti zabezpečenej pohľa

dávky so záložcom vyrovnať tak, že obstará v mene záložcu rovnocenný záloh. Tento záloh musí obstarať najneskôr v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky.

19

Rovnocenný záloh zo zákona. Rovnocenným zálo

hom v prípade záložného práva zriadeného na cenné papiere je zastupiteľný cenný papier.

20 Vo vzťahu k pohľadávke z účtu je rovnocenným zálohom pohľa

dávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Zau

jímavosťou je, že podľa súčasného znenia zákona nemusí ísť o pohľadávku z toho istého účtu a dokonca ani o tú istú formu vkladu či tú istú zročnosť, ako bol pôvodný kolaterál. Na rozdiel od smernice o finanč

ných zárukách novela požaduje, aby išlo o pohľadávku z účtu voči tomu istému dlžníkovi.

Skutočnosť, že pri pohľadávkach z účtu smernica ne

špecifikovala podrobnosti týkajúce sa rovnocenného kola

terálu indikuje, že poskytovanie kolaterálu vo forme hoto

vosti, čiže vo vzťahu k pohľadávkam z účtu, prebieha skôr vo forme prevodu príslušnej sumy v určenej mene z účtu na účet ako postupovania pohľadávok z účtu.

Rovnocenný záloh na základe zmluvy. Rovnocen

ným zálohom môže byť aj iné aktívum, ak sa tak zálož

ný veriteľ a záložca dohodli.21 Slovenský zákonodarca

poskytuje zmluvným stranám ešte väčšiu zmluvnú voľnosť ako smernica o finančných zárukách, ktorá tak robí iba vo vzťahu k finančným nástrojom.

22 Tento prí

stup možno len privítať.

Vstup na miesto pôvodného zálohu. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Zákon neustanovuje žiadne osobitné náležitosti pre vstup na

19 Smernica o finančných zárukách článok 5 ods. 2. zákon o cen

ných papieroch § 53b ods. 2 a občiansky zákonník § 151 me ods. 6.

20 Zastupitoľnými cennými papiermi sú cenné papiere rovnakého druhu a formy vydané jedným emitentom, ak sú s nimi spojené rovnaké práva (§ 7 ods. 2 zákona o cenných papieroch).

21 Zákon o cenných papieroch § 53b ods. 3. občiansky zákonník § 151 me ods. 6.

22 Smernica o finančných zárukách článok 2 ods. 1 písm. i).


miesto pôvodného zálohu. Z novely vyplýva, že sa tak stáva obstaraním rovnocenného zálohu v mene zálož

cu a na účet záložného veriteľa. Je však v záujme oboch zmluvných strán, aby bolo zrejmé, že bol obsta

raný rovnocenný záloh. Preto je vhodné o tom preuká

zateľne informovať záložcu. Je otázne, či sa na takýto vstup analogicky vzťahujú

ustanovenia o vzniku záložného práva v rámci osobit

ného režimu implementácie smernice o finančných zárukách, hlavne vo vzťahu k cenným papierom.

23

Podľa zákona o cenných papieroch stačí „obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu". Novela nič neho

vorí o záložných rubopisoch. odovzdaní alebo registrá

cii na príslušnom účte majiteľa či inej príslušnej eviden

cii. Zákon síce oprávňuje záložného veriteľa ..podať prí

kaz na registráciu prevodu v mene záložcu aj pri obsta

raní rovnocenného zálohu", toto ustanovenie však treba skôr vykladať vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k rovnocennému zálohu záložcom ako k zápisu záložného práva. Preto je pravdepodobnejšie, že sa záložné právo prenáša na rovnocenný záloh ex lege jeho obstaraním. Spôsob evidencie tohto záložného práva je však ešte potrebné zákonne upraviť.

Poradie. Na posúdenie poradia záložného práva k rovnocennému zálohu je rozhodujúci vznik záložné

ho práva voči pôvodnému zálohu. Toto je dôležitá sku

točnosť, lebo v iných aspektoch bolo aj predtým v zásade na základe dohody a príslušných plných moci možné použitie kolaterálu záložným veriteľom spojené so zánikom pôvodného záložného práva. Pri vracaní rovnocenného kolaterálu však bolo potrebné zriaďovať a registrovať nové záložné právo s novým poradím.

Viacnásobné záložné právo. Vráťme sa k príkladu viacerých záložných práv viaznucich na pohľadávke z účtu použitej postúpením. Ak záložný veriteľ vráti po použití založenej pohľadávky z účtu, na ktorej viazlo via

cero záložných práv, rovnocennú pohľadávku z účtu znejúcu na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu isté

mu dlžníkovi, obnovuje sa síce pôvodné záložné právo na túto pohľadávku z účtu, avšak len záložné právo prí

slušného záložcu. Ostatné záložné práva, pokiaľ boli splnené všetky zákonné predpoklady, zostávajú navia

zané na pôvodnom kolateráli.24 Rovnocenný kolaterál

23 Zákon o cenných papieroch § 53a ods. 2 a ods. 3. 24 Ak dôjde k zmiešaniu vrátenej rovnocennej pohľadávky

s nepoužitou založenou pohľadávkou z účtu, prípadne v závislosti od určenia predmetu zmluvy o zriadení záložného práva, môže za určitých okolností dôjsť k obnoveniu aj ostat

ných záložných práv. Problematiku ich poradia však bude potrebné skúmať osobitne.



v tomto prípade nie je v skutočnosti celkom rovnocenný, lebo na ňom nemusia spočívať ostatné záložné práva. Preto za súčasnej právnej úpravy záložný veriteľ zrejme nebude mať záujem použiť viacnásobne založenú pohľadávku z účtu postúpením, lebo pri použití nado

budne s najväčšou pravdepodobnosťou nižšiu hodnotu, ako musí potom vrátiť vo forme rovnocenného zálohu.

Tieto závery sa nevzťahujú na použitie založenej pohľadávky z účtu prevodom na účet v inej banke, kde ostatné záložné práva viaznu na pôvodnej pohľadávke z účtu.

25 V závislosti od charakteru zmlúv o zriadení takýchto záložných práv sa vrátením peňažných pro

striedkov na účet zlepšuje materiálne zabezpečenie ostatných záložných veriteľov. Okrem toho sa obnovu

je aj záložné právo príslušného záložného veriteľa v rozsahu, v akom vrátil rovnocenný kolaterál. Tieto závery nie sú upravené priamo zákonom a možno ich, žiaľ, odvodiť len nepriamo, z povahy inšitútu použitia kolaterálu záložným veriteľom a zákonného pojmu „obstarať rovnocenný záloh". Zavedenie právnej istoty v tejto oblasti by bolo možné len uvítať.

Rovnocenný záloh. Aj v prípade, keď záložný veri

teľ použije kolaterál na iný účel ako na predaj, je povin

ný vrátiť rovnocenný kolaterál. Inými slovami, ak pôvodný kolaterál založí v prospech inej osoby, je povinný vrátiť rovnocenný kolaterál a nie pôvodný zalo

žený kolaterál. V tejto súvislosti však treba vyriešiť, kto bude vlastníkom pôvodného zálohu, keď záložný veri

teľ obstará pre záložcu rovnocenný kolaterál. Pôvodný kolaterál by totiž inak zostal stále vo vlastníctve zálož

cu. Novela vo vzťahu k pohľadávkam z účtov v takom

to prípade jednoznačne ustanovuje, že sa záložný veri

teľ zo zákona stáva vlastníkom pôvodného zálohu. Žiaľ. podobná úprava neexistuje vo vzťahu k cenným

papierom. Tento nedostatok je zrejme výsledkom pra

vidla, že „predmetom zmluvy o založení cenných pa

pierov nemôžu byť cenné papiere, ktoré sú založe

né".26 Táto formulácia je však pravdepodobne v rozpo

re s európskym právom. Ak chce totiž záložný veriteľ použiť založený cenný papier ďalším založením, potre

buje spravidla uzavrieť zmluvu o založení príslušného cenného papiera predtým, než dôjde k jeho použitiu založením a pôvodné záložné právo zanikne.

27 Bu

25 Autor vychádza z právnej kvalifikácie bankového prevodu popísanej v Baláž. R: Predpoklady na použitie kolaterálu zabezpečeným veriteľom. Biatec č. 12/2005. s. 1 6 2 1 . NBS Bratislava.

26 Zákon o cenných papieroch § 18 ods. 3. 27 Rozpor by zrejme neexistoval, keby sa pravidlo neviazalo na

uzatváranie zmluvy o zriadení záložného práva k založenému cennému papieru, ale na neumožnenie vzniku ďalšieho zmluvného záložného práva k už založenému cennému pa

pieru.


dúcnosť ukáže, či slovenské súdy zvolia interpretáciu, že špeciálna úprava práva použiť kolaterál má pred

nosť pred týmto všeobecným zákazom. Ani táto inter

pretácia však nevyrieši osud vlastníckeho práva k pôvodnému kolaterálu.

Zabezpečovacie prevody. Rovnocenný kolaterál ku kolaterálu nadobudnutému zabezpečovacím prevodom má byť tiež vrátený zabezpečujúcej osobe v deň splat

nosti zabezpečeného záväzku, pokiaľ splnil svoj zabezpečený záväzok a pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak.

Toto tvrdenie sa dá vyvodiť nepriamo zo smernice o finančných zárukách.

28 Z tejto smernice tiež vyplýva, že použitie kolaterálu má byť umožnené aj pri zabez

pečení prevodom jeho vlastníctva. Problémom sloven

ského práva však je, že sa zabezpečovacie prevody správajú ako hybrid medzi záložným právom a skutoč

ným zabezpečením prevodu vlastníckeho práva. V rámci konkurzného konania sa aj po 1. januári 2006 k nim pristupuje podobne ako k záložným právam. Kolaterál poskytnutý zabezpečovacím prevodom bude patriť do (oddelenej) konkurznej podstaty napriek tomu, že nie je vo vlastníctve úpadcu.

29

V prípade, ak zabezpečený veriteľ použil kolaterál scudzením, nie je zrejmá aplikácia slovenského kon

kurzného práva. Zabezpečovací prevod práva sa neza

kladá na inštitúte práva k cudzej veci {security inter

est), ale na prevode práva (transfer of title). Príslušné ustanovenia smernice o obnove zabezpečovacieho práva naň teda nemožno vzťahovať. Zdá sa, že toto hybridné chovanie zabezpečovacieho prevodu podľa slovenského práva je v rozpore so smernicou o finanč

nom kolateráli. Členské štáty majú totiž povinnosť zabezpečiť, aby sa v rámci zabezpečovacích prevodov nadobudlo plné vlastnícke právo,

30 čo sa očividne z hľadiska konkurzného konania nestalo, pokiaľ za dlhy zabezpečujúceho dlžníka možno siahnuť na maje

tok zabezpečeného veriteľa. Tento nedostatok trh môže ekonomicky sanovať uzatváraním uznaných dohôd o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, čo ale neznamená, že slovenský právny poriadok je v tomto smere v súlade s európskym právom.

Repo obchody. V prípade repo obchodov je situácia ohľadom vrátenia rovnocenného aktíva zrejmá. V spät

nej kúpnej zmluve je prevádzané aktívu m, ktoré bolo zmluvne dohodnuté, spravidla tiež zastupiteľné cenné papiere alebo príslušná suma v určenej mene.

28 Smernica o finančných zárukách článok 6 ods. 2. 29 Zákon o konkurze a reštrukturalizácii § 67 ods. 1 písm. c) a §

69 ods. a). 30 Smernica o finančných zárukách článok 6 ods. 1.


PRÁVO ZÁLOŽNÉHO VERITEĽA ...

Započítanie

Započítanie v deň plánovanej splatnosti pohľa

dávky. Podľa smernice má mať záložný veriteľ mož

nosť alternatívne k vráteniu rovnocenného zálohu započítať záväzok previesť rovnocenný kolaterál vo výške jeho hodnoty so záväzkom uhradiť zabezpečenú pohľadávku, pokiaľ to bolo dohodnuté v záložnej zmlu

ve a v rozsahu dohodnutom v záložnej zmluve.31

Toto právo má záložný veriteľ v deň splatnosti zabez

pečenej pohľadávky. Je prínosom novely, že takéto započítanie umožňuje aj neskôr, čiže nielen v deň splat

nosti. Môže sa totiž stať, že obe strany budú v omeška

ní bez toho, aby vykonali úkon smerujúci k započítaniu v deň splatnosti. Na druhej strane pri doslovnom výkla

de novely by bolo možné tieto vzájomné pohľadávky započítať aj pred splatnosťou zabezpečenej pohľadáv

ky.32 Toto je vhodné vopred výslovne zmluvne vylúčiť

a nespoľahnúť sa na zákon.33

Započítanie pred plánovanou splatnosťou pohľa

dávky. Podľa smernice o finančných zárukách je možné k započítaniu v ekonomickom význame

34 pristúpiť na základe dohody o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (closeout netting), a to nielen vo vzťahu k použitému zálohu, ale aj v prípade vracania kolaterálu v rámci zabezpečovacieho prevodu.

35 Dohoda o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát spravidla umožňuje automatic

ky alebo na základe prejavu vôle jednej zo zmluvných strán nahradiť určené vzájomné pohľadávky jedným pla

tobným záväzkom, ak nastane určitá skutočnosť.36

V prípade smernice je to tzv. vynucovacia udalosť, čiže porušenie určitej zmluvnej povinnosti alebo iná podobná skutočnosť dohodnutá zmluvnými stranami.

37 Pod inými podobnými skutočnosťami sa v praxi finančných trhov spravidla rozlišujú rôzne konkurzné a likvidačné kona

31 Smernica o finančných zárukách článok 5 ods. 2 druhá veta. Z hľadiska slovenského práva ide o započítanie pohľadávok korešpondujúcich s týmito záväzkami.

32 Zákon o cenných papieroch § 53b ods. 2 a občiansky zákon

ník § 151 me ods. 7. 33 Možnosť zmluvne vylúčiť jednostranné započítanie sa zakla

dá predovšetkým na právnej doktríne a na dispozitívnom cha

raktere prílušných predpisov. Slovenskí autori sa k tejto pro

blematike spravidla nevyjadrujú, na kontinente je však názor právnych teoretikov v prospech zmluvnej autonómie pri záka

ze započítania jasný (napr. Rummel, P. a koľ: Kommentar zum Allgemeinen búrgerlichen Gesetzbuch. 2. Band. Manzs

che Verlags und Universitätsbuchhandlung: Wien 1992, s. 1166).

34 Pre vymedzenie významu pozri Baláž. P: Započítanie na finančných trhoch: 1. časť Všeobecne o započítaní. Biatec č. 1/2005. s. 23 26. NBS. Bratislava.

35 Smernica o finančných zárukách článok 6 ods. 2. 36 Smernica o finančných zárukách článok 5 ods. 5, zákon kon

kurze a reštrukturalizácii § 180. 37 Smernica o finančných zárukách článok 2 ods. 1 písm. I).


nia, korporátne, daňové a iné negatívne zmeny, ako aj krížové porušenie povinností [cross default).

38

Započítanie v konkurze. Započítanie bolo prakticky nemožné v prípade vyhlásenia konkurzu a niektorých iných reorganizačných konaní. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii však započítanie v zásade umožňu

je a tiež zavádza záverečné vyrovnanie ziskov a strát. Podľa zákona sa záverečné vyrovnanie ziskov a strát môže použiť aj pri „obchodoch so zabezpečovacími právami", čo je zrejme pomerne nepresný preklad výrazu collateralisation používaného v tejto súvislosti. Záložné právo a ani zabezpečovacie prevody nie sú formálne obchodom so zabezpečovacími právami, lebo sa v rámci tohto zabezpečenia zabezpečovacie práva nekupujú ani nepredávajú. Bude potrebné, aby zákonodarca v tejto oblasti našiel presnejší pojem.

Druhým problémom tejto úpravy je. že sa možnosť záverečného vyrovnania ziskov a strát vo vzťahu ku kolateralizácii týka len práv k finančným nástrojom. Pojem finančný nástroj nie je definovaný v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, jeho definícia sa však nachádza v zákone o cenných papieroch.

39 Hoci tento pojem zahŕňa aj iné nástroje ako cenné papiere, nepo

krýva pohľadávky z účtov. Ak bol poskytnutý kolaterál na zabezpečenie pohľa

dávok z iných obchodov určených v zákone o konkur

ze a reštrukturalizácii, mohli by byť námietky voči apli

kácii výnimočného režimu na takéto vyrovnanie ziskov a strát (napriek vyššie spomenutým problémom) od

mietnuté s tým, že takéto zabezpečenie súvisí s taký

mito inými obchodmi a ovplyvňuje odhad ziskov a strát vzniknutých v súvislosti s ukončením alebo zrušením takýchto iných obchodov.

V tejto súvislosti sa repo obchody opäť ukazujú ako bezpečnejší inštitút, keďže sú v právnej úprave závereč

ného vyrovnania ziskov a strát podľa zákona o konkur

ze a reštrukturalizácii jasne pokryté výrazmi „obchody o prevode cenných papierov so spätným prevodom" vo vzťahu k cenným papierom a „obchody s devízovými hodnotami" v prípade menových repo obchodov.

Započítanie v nútenej správe. Záverečné vyrovna

nie ziskov a strát medzi kvalifikovanými inštitúciami treba skúmať aj z hľadiska iných predpisov, ako je zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Nútené správy niektorých inštitúcií, považované podľa zákona o kon

38 Pozri napríklad definíciu Event of Default a Termination Event (časť 5.) v 2002 Master Agreement asociácie ISDA. ktorej zabezpečovacia dokumentácia (Credit Support Annex alebo Credit Support Deed) tvorí neoddeliteľnú súčasť, alebo Event of Default (paragraf 10) v Global Master Repurchase Agree

ment asociácie ISMA (dnes ICMA). 39 Zákon o cenných papieroch § 8 písm. m).



kurze a reštrukturalizácii za osobitné reštrukturalizač

né konania, vo všeobecnosti neumožňujú veriteľom započítavať ich pohľadávky voči takýmto inštitúciám počas určitej doby.

40

V rámci výnimiek zo zákazu započítania v nútených správach sa zákonodarca v určitých prípadoch pokúsil implementovať možnosť započítania v širšom ekono

mickom význame v súlade s osobitnými smernicami venovanými insolvenčným konaniam týchto inštitúcií.

41

Z hľadiska smernice o finančnom kolateráli ale tieto implementácie úplne nevyhovujú, pretože: (i) všetky explicitne neumožňujú prípadné záverečné vyrovnanie ziskov a strát vo vzťahu k všetkým príslušným zabez

pečeniam po vyhlásení nútenej správy; a (íl) ak taktéto vyrovnanie, prípadne započítanie vo výnimočných prí

padoch umožňujú, tieto prípady nepokrývajú celý dia

pazón pôsobnosti smernice o finančných zárukách. Žiaľ, pokiaľ sa v tejto oblasti nezavedie súlad s európ

skou legislatívou, použitie kolaterálu bude pre finančný trh v mnohých prípadoch nevyhovujúce. Bude totiž nevyhnutné postupovať namiesto záverečného vyrov

nania zložitejším spôsobom: najskôr vrátiť rovnocenný kolaterál zabezpečujúcemu dlžníkovi, ktorý je v núte

nej správe, a až potom realizovať záložné právo k tomuto kolaterálu, pokiaľ to bude vôbec možné.

Použitie rovnocenného kolaterálu na vyrovnanie

Záložné právo. Ak sa tak záložca a záložný veriteľ dohodli, rovnocenný záloh možno použiť aj na vyrovna

nie zabezpečenej pohľadávky. Pod týmto spojením sa vo svetle smernice o finančných zárukách chápe možnosť záložného veriteľa uspokojiť svoju zabezpečenú pohľa

dávku záväzkom obstarať rovnocenný kolaterál. Tento spôsob vyrovnania záložného veriteľa so záložcom po použití kolaterálu prichádza do úvahy, ak záložca nie je záložným dlžníkom. Vtedy totiž nie je možné započítať zabezpečenú pohľadávku s pohľadávkou zodpovedajú

cou záväzku záložného veriteľa vrátiť rovnocenný kolate

rál, lebo tieto nie sú vzájomnými pohľadávkami. Aj keď je pozitívne, že tento spôsob vyrovnania neu

nikol pozornosti pri implementácii smernice o finanč

ných zárukách, súčasná formulácia „použiť rovnocen

ný záloh na vyrovnanie" nie je najšťastnejšia, lebo naznačuje potrebu nadobudnutia vlastníctva k rovno

cennému kolaterálu, aby ho bolo možné ďalej použiť

40 Pozri napríklad § 59 ods. 2 zákona o bankách, § 153 zákona o cenných papieroch, alebo § 57 ods. 1 zákona o poisťovníc

tve. 41 Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady č.

2001/24/EC o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií alebo smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/17/EC z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poistných inšti

túcií.


na vyrovnanie. Takéto použitie zálohu na vyrovnanie možno vyložiť viacerými spôsobmi, napr. ako možnosť speňažiť rovnocenný záloh a uhradiť záložcovi jeho hodnotu. Tento výraz však má skôr znamenať, že záložný veriteľ má mať namiesto obstarania rovnocen

ného zálohu možnosť prejavom vôle spôsobiť, že povinnosť zabezpečiť rovnocenný kolaterál a záväzok dlžníka plniť zo zabezpečenej pohľadávky zaniknú v rozsahu, v akom sa kryjú ich finančné ohodnotenia.

Zabezpečovací prevod a repo obchody. Sloven

ská legislatíva tento spôsob vyrovnania pri zabezpečo

vacom prevode neupravuje, možno teda vychádzať zo všeobecných princípov. Repo obchody podobnú úpra

vu nepotrebujú, pretože v rámci nich je to vždy finan

covaná strana, ktorá prevádza financujúcej strane aktí

vum, za čo dostáva kúpnu cenu, ktorá ju počas určité

ho obdobia financuje.

Záver

Po pôvodnej menej prepracovanej implementácii smernice o finančných zárukách zvolil zákonodarca v poslednej novele zákona o cenných papieroch opatr

nejší prístup k použitiu kolaterálu zabezpečeným veri

teľom. Impulz na posilnenie slovenského finančného trhu prostredníctvom práva na použitie kolaterálu možno len privítať. Avšak pri stále existujúcom množ

stve problémov právnej aplikácie použitia kolaterálu záložným veriteľom ho nemožno preceňovať.

Ešte problematickejšia sa zdá byť situácia v prípade zabezpečovacích prevodov. Kvôli súčasným právnym problémom spojených s týmto inštitútom ho možno považovať za prakticky mŕtvy, a to nielen z pohľadu použitia kolaterálu zabezpečeným veriteľom. Pre oži

venie tohto inštitútu bude okrem iného nevyhnutné zabezpečiť nedotknuteľnosť poskytnutého kolaterálu v konkurznom konaní zabezpečujúcej osoby a priamo upraviť právo jeho použitia a prípadného výkonu tohto zabezpečovacieho práva. Dlžník a veriteľ však stále môžu alternatívne využiť právne menej komplikovaný a bezpečnejší repo obchod.

Snahy upraviť záložné právo s právom použiť kolate

rál spôsobom zodpovedajúcim potrebám finančného trhu sa však netreba vzdať. Toto právo sa totiž stáva zaujímavým najmä vtedy, keď sa záložný dlžník nechce úplne vzdať kontroly nad kolaterálom. Záložné

mu dlžníkovi poskytuje ďalšiu možnosť optimalizovať pomer medzi cenou jeho prefinancovania a ochranou záujmov záložného dlžníka. Preto bude možné len pri

vítať, ak zákonodarca vyvinie v blízkej budúcnosti ďal

šiu iniciatívu, aby bola právna implementáciu tohto inštitútu dotiahnutá do stavu, ktorý bude vyhovovať kri

tériám právnej istoty a praktickej realizovateľnosti.


POSTREHY PODNETY NÁZORY VEREJNOSTI NA VSTUP DO EUROZÓNY NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

NÁZORY VEREJNOSTI NA VSTUP DO EUROZÓNY Ing. Jaroslav Belas, PhD., Trenčianska univerzita A. Dubčeka

O otázkach, ktoré súvisia so vstupom Slovenskej republiky do eurozóny, sa v poslednom čase veľmi živo diskutuje v odbornej verejnosti i na stránkach slovenských médií. Fakulta sociálnoekonomických

vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v rámci výskumných aktivít pripravila a realizovala tzv. euro

výskum, zameraný na zistenie postojov verejnosti k zavedeniu eura a vstupu do eurozóny.

Prieskum sa uskutočnil v novembri 2005 a zúčast

nilo sa na ňom 279 respondentov, z toho 44 % mužov a 56 % žien. Čo sa týka rodinného stavu res

pondentov, 48 % uviedlo stav slobodný, 47 % res

pondentov bolo v manželskom zväzku a 5 % respon

dentov uviedlo iný rodinný stav (rozvedení, vdovci). 58 % respondentov bolo zamestnaných, 5 % respon

dentov bolo nezamestnaných a 37 % respondentov tvorili študenti, dôchodcovia a podnikatelia. Najviac respondentov (47 %) bolo vo veku do 30 rokov, 34 % vo veku od 30 do 50 rokov a 19 % respondentov bolo vo veku nad 50 rokov. Čo sa týka vzdelania, 2 % uviedli základné vzdelanie, 80 % stredoškolské vzde

lanie a 18 % vysokoškolské vzdelanie. V prieskume boli zastúpené všetky kraje Trenčiansky kraj 35 %, Žilinský kraj 18%, Prešovský kraj 12 %, Trnavský kraj 9 %, Bratislavský kraj 8 %, Nitriansky kraj 7 %, Ko

šický kraj 6 % a Banskobystrický kraj 5 %.

Termín v s t u p u d o e u r o z ó n y

Predpokladaný dátum vstupu do eurozóny ( 1 . 1 . 2009) poznalo 29 % respondentov, 40 % respon

dentov uviedlo rok 2009 a 31 % respondentov uvied

lo iný dátum. Výsledky v tejto oblasti možno hodnotiť ako optimistické, pretože až 69 % opýtaných uviedlo správny rok predpokladaného vstupu do eurozóny.

Veľmi dôležitý je postoj občanov k vstupu Sloven

ska do eurozóny. Až 53 % respondentov uviedlo, že považuje za správne, že Slovenská republika chce vstúpiť do eurozóny. Proti vstupu do eurozóny sa vy

jadrilo 26 % respondentov a 21 % respondentov ne

vedelo zaujať stanovisko k tejto otázke. Tieto výsled

ky pravdepodobne nemožno považovať za uspokojivé a v budúcnosti bude potrebné zlepšiť ko

munikáciu s verejnosťou. Najväčší počet kladných odpovedí sme zazname

nali v Košickom kraji, kde vstup do eurozóny podpo

ruje až 67 %. Paradoxne nízke hodnoty boli zistené v Bratislavskom (39 %) a Trnavskom kraji (42 %).

Graf 1 Vstup do eurozóny

Na otázku, či je zvolený správny dátum vstupu do eurozóny (ak ho respondent nepoznal, anketár mu pomohol), odpovedalo kladne 30 % respondentov, 42 % respondentov považuje dátum vstupu za ne

správny a 28 % respondentov sa nevedelo vyjadriť. Jeden respondent na otázku neodpovedal.

Za skorší vstup do eurozóny (z tých, čo nepovažujú termín za vhodne zvolený) sa vyjadrilo 8 % respon

dentov, za neskorší vstup sa vyjadrilo 73 % respon

dentov. 19 % respondentov nevedelo zaujať postoj k tejto otázke.

Graf 2 Termír vstupu do eurozóny

skôr 8 V"~"— ^ \ neskôr

\ ^ 73%

nevie / \ 19%



POSTREHY PODNETY NÁZORY VEREJNOSTI NA VSTUP DO EUROZÓNY

Čo sa týka teritoriálneho hľadiska, na otázku, či sa zvolil správny dátum vstupu do eurozóny, kladne od

povedalo najviac respondentov z Košického kraja (56 %) a najmenej z Bratislavského kraja (22 %). Až 80 % respondentov z Nitrianskeho kraja vyjadrilo názor, že do eurozóny treba vstúpiť neskôr, nasledu

je Bratislavský kraj (78 %) a Prešovský kraj (72 %).

Pozi t íva v s t u p u

Pri hodnotení pozitívnych efektov vstupu do euro

zóny 26 % respondentov uprednostnilo prílev pria

mych zahraničných investícií (PZI) a 26 % odstrá

nenie kurzového rizika (OKR). Faktor priamych zahraničných investícií dominoval v Košickom kraji, kde až 44 % respondentov považuje prílev zahranič

ných investícií za najväčšiu výhodu vstupu do euro

zóny. 53 % respondentov z Banskobystrického kraja považuje za najväčšiu výhodu vstupu do eurozóny odstránenie kurzového rizika.

Zvýšenie obchodnej výmeny (ZOV) považuje za najväčšiu výhodu vstupu do eurozóny 17 % respon

dentov, odpoveď neviem uviedlo 13 %, faktor ceno

vej transparentnosti (CT) získal 11 %, zníženie ná

kladov na konverziu mien 4 % (ZNKM) a iné faktory (napr. prechod hraníc bez kontroly) 3 %.

Graf 3 Hodnotenie pozitívnych efektov vstupu do eurozóny

Graf 4 Hodnotenie negatívnych efektov vstupu do eurozóny

Negat íva v s t u p u

Pri hodnotení nevýhod vstupu do eurozóny jedno

značne prevládla obava z rastu cien a zníženia ži

votnej úrovne (RCŽÚ) 56 % respondentov, nasle

doval faktor znehodnotenia úspor (ZÚ) 20 %, strata nezávislosti NBS (SN NBS) 11 %. Nižšieho ekono

mického rastu (NER) sa obáva 8 % respondentov, odpoveď neviem uviedli 4 % respondentov a iné fak

tory (nepripravenosť na vstup, globalizácia a jej ne

gatívne dopady) 1 %.

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0%

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0%

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0%

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0%

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0%

n\

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0% ■ M

& 8I

60%.

50%

40%.

30%

20%

10%

0% & 8I RCŽÚ ZÚ SMNBS NER Nevie Iné

Faktor rastu cien a znižovania životnej úrovne do

minoval v odpovediach respondentov z Bratislavské

ho (74 %) a Trnavského kraja (73 %) a najnižšiu úro

veň dosiahol v Žilinskom kraji (31 %). Najväčšie obavy o svoje úspory majú predovšetkým obyvatelia Žilinského kraja (33 %) a najmenšie respondenti z Bratislavy (9 %).

Zhrnu t i e

Výsledky prieskumu verejnej mienky sme porov

nali s výsledkami podobných výskumov Štatistické

ho úradu SR a agentúry Focus. Na základe porov

nania najdôležitejších postojov slovenskej verejnosti, ktorými sú názory na vstup, termín vstupu a negatí

va vstupu do eurozóny možno prezentovať niektoré rámcové závery:

1. V otázke vstupu do eurozóny prevláda kladný názor verejnosti. Podľa výsledkov Štatistického úradu SR 26 % respondentov súhlasí s predpokla

daným termínom vstupu do eurozóny (proti vstupu sa vyjadrilo 13 % a za neskorší vstup sa vyslovilo 44 % opýtaných), podľa výsledkov agentúry Focus je za vstup do eurozóny 46 % a 42 % je proti vstu

pu, podľa nášho výskumu je 53 % za vstup, 26 % proti vstupu a 21 % respondentov nevedelo zaujať postoj k tejto otázke.

2. Zhodný je aj názor občanov SR na najväčšie ne

gatíva vstupu do eurozóny. Podľa výskumu Štatistic

kého úradu SR až 62 % respondentov považuje za nevýhodu rast cien a znižovanie životnej úrovne, podľa nášho výskumu tento faktor uvádza 56 % opý

taných. 3. Predpokladom vyššej akceptovateľnosti vstupu

do eurozóny a termínu vstupu do eurozóny je väčšia informovanosť občanov Slovenskej republiky o výho

dách a nevýhodách vstupu.


POSTREHY PODNETY ELEARNINGOVÉ VZDELÁVANIE V BANKOVNÍCTVE NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

ELEARNINGOVE VZDELÁVANIE V BANKOVNÍCTVE Emília Zimková

1

Nové technológie dynamicky prenikli aj do vzdelávacieho procesu a našli svoje uplatnenie vo forme elearnigového vzdelávania. Cieľom tohto príspevku je stručne priblížiť výsledky dotazníkového prieskumu o potrebách elearningového vzdelávania v bankovníctve, ktorý bol organizovaný v rámci medzinárodného

projektu DILBAC Distance Learning in Banking and Accounting v štyroch krajinách: Nemecku, Poľsku, Slovensku a vo Veľkej Británii.

Niekoľko slov o projekte DILBAC

Projekt DILBAC je financovaný Európskou úniou v rámci programu Leonardo da Vinci a je realizovaný od októbra 2004 do septembra 2006. Cieľom projektu je prí

prava elearningových vzdelávacích modulov v oblasti bankovníctva a účtovníctva v štyroch krajinách zapoje

ných do projektu. Hlavným koordinátorom projektu je Vysoká škola ban

ková v Poznani. Partnermi projektu v Poľsku sú Wielko

poľská banka a Vysoká škola banková v Gdansku, part

nermi z Nemecka sú Fachhoschule AmbergWeiden a Vzdelávací inštitút SparkassenFinancgruppe, partne

rom z Veľkej Británie je Univerzita v Lutone a Slovensko v projekte reprezentuje Slovenská komora audítorov a Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Spolupráca akademických inštitúcií s praxou dáva reálny predpoklad na naplnenie cieľa, t. j . aby užíva

teľmi pripravovaných kurzov boli študenti univerzít a tiež záujemcovia z praxe.

Čiastkovými výstupmi sú: • prieskum vzdelávacích elearningových potrieb v ban

kách a v podnikoch. • vypracovanie učebných osnov zohľadňujúcich potreby

praxe a vypracovanie vzdelávacích modulov, • zvládnutie metodológie elearningového vzdelávania, • vznik virtuálnej knižnice projektu DILBAC.

Výsledky dotazníkového prieskumu

V prvej etape projektu bolo potrebné určiť okruhy vzde

lávania. Experti z Univerzity v Lutone vypracovali súbor 3 dotazníkov pre oblasť bankovníctva, veľkých podnikov a malých a stredných podnikov. Celkovo na dotazník od

povedalo 358 respondentov zo všetkých štyroch krajín, z toho 171 z bánk.

Graf 1 Podiel na celkovom počte vyplnených dotazníkov

7%

24% /

j ■ Poľsko

■ Nemecko

D Slovensko

11 % ^ ^ / 5 B % D Veľká Británia

1 Ing. Emília Zimková, PhD., Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, koordinátor projektu DILBAC na UMB, emi

[email protected]

Tento príspevok je vzhľadom na charakter odborného časopisu Biatec výberom informácií získaných od respon

dentov z bánk. Graf 1 znázorňuje percentuálny podiel partnerských krajín na celkovom počte vyplnených dotaz

níkov z komerčných bánk. Dotazník pre komerčné banky bol rozdelený do dvoch

častí. Otázky v prvej časti sa sústredili na zisťovanie kon

krétnych potrieb vzdelávania v bankovníctve, otázky v druhej časti zisťovali doterajšie skúsenosti s elearnin

gom a jeho možné využívanie do budúcnosti. Odpovede na prvú časť dotazníka potvrdzujú, že úspeš

nosť banky závisí od kvality služieb poskytovaných zákaz

níkom. Práve kvalita poskytovaných služieb bola aj naviac očakávaná zručnosť, ktorú banky vyžadujú od absolventov vysokých škôl. Nad 40 % respondentov očakáva od absol

ventov aj kvalitné vedomosti v oblasti posudzovania úve

rových žiadostí, hodnotenia platobnej schopnosti a ďal

ších rizík a taktiež analýzy finančných výkazov. V oblasti priebežného vzdelávania pretrváva osobitný

záujem o medzinárodné účtovné štandardy a finančno

ekonomickú analýzu účtovných výkazov. Potrebné sú tak

tiež kurzy pre posudzovanie kvality úverov, bonity klienta a posudzovanie rizika. Práca v tíme a schopnosť efektív

ne komunikovať patria medzi najviac vyžadované všeo

becné schopnosti potenciálnych zamestnancov. Za naj

menej dôležitú oblasť respondenti považovali schopnosť kumulovania informácii a výskum.





POSTREHY PODNETY ELEARNINGOVÉ VZDELÁVANIE V BANKOVNÍCTVE

Graf 2 Očakávania profesionálnych zručností absolventov zamestnancami bánk

Očakávanie 0.6

Vedenie klientských

účtov

Hodnotenie úverových

žiadosti

Hodnotenie platobnej

schopnosti klienta

Zručnosti

Graf 3 Všeobecné schopnosti potencionálnych zamestnancov

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

~i 0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

j

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

— j

0.8 '

0.7

0.6

0.5

0.4

0,3

0.2

0,1

—

— j

0.0 Pracovať Time Nume IT Práca Riešenie Verbálna Písomná Schop Strate Výskum Etické v tíme manaž rieke zručnosti z inter problé komuni komuni nosť gické né zruč povedo

ment zručnosti netom mov kácia kácia motivo myslenie nosti mie vaťiných

Druhá časť dotazníka bola zameraná na získanie infor

mácií o doterajších skúsenostiach s elearningom a o po

stojoch respondentov k tejto forme vzdelávania. Všetci respondenti okrem nemeckých bankárov odpo

vedali záporne na otázku, či poznajú nejaký existujúci elearningový program z oblasti bankovníctva a financií. Skúsenosti s elearningovým vzdelávaním v Nemecku sú všeobecne známe. Elearning sa stal vládnou prioritou pred približne desaťročím, a tak elearningové univerzity už majú svojich absolventov, ktorí v praxi radi pokračujú v ďalšom vzdelávaní práve im blízkou formou. Respon

Graf 4 Zavedenie elearningu v bankovej praxi

60%

O Veľmi pravdepodobné

D Pravdepodobné

D Nepravdepodobné

■ Definitívne nie

D Neviem

denti v Nemecku za hlavné pozitívum ele

arningu považujú prie

bežnú interaktívnosť vzdelávania.

Na dálšiu otázku či banka poskytne finanč

nú podporu na elear

ningové vzdelávanie respondenti odpove

dali, že ich rozhodnutie by bolo ovplyvnené ce

nou vzdelávania. Res

pondenti sú náchylnej

ší poskytnúť časový priestor v rámci pra

covnej doby. Graf 4 znázorňuje

percentuálny podiel pravdepodobnosti za

vedenia elearningu v bankovníctve. Tak

mer 90 % responden

tov považuje zavede

nie elearningu vo vzdelávaní v oblasti bankovníctva za veľmi pravdepodobné (60 %) alebo pravdepodobné (28 %). Nik si nemyslí,

že elearning nebude v bankovníctve aplikovaný.

Záver

Pozitívnou črtou projektu DILBAC, je spolupráca aka

demických inštitúcií s praxou. Tá zaručuje, že vypracova

né vzdelávacie moduly budú rešpektovať potreby a požia

davky praxe. Súčasťou projektu v poslednej fáze bude vytvorenie virtuálnej knižnice všetkých výstupov projektu. Globalizácia ekonomického prostredia bezprostredne vy

žaduje aj modernizáciu vzdelávacieho procesu a interna

cionalizáciu vzdelávacích programov. Výsledky dotazníkového prieskumu potvrdzujú, že oča

kávané potreby vzdelávania v štyroch analyzovaných kra

jinách boli viacmenej zhodné. Úspešnosť banky záleží od spokojnosti jej klientov, a preto schopnosť poskytovať kva

litné služby je najviac očakávaná u absolventov, počas priebežného vzdelávania je dôležité prehlbovať vedomos

ti z analýzy finančného výkazníctva, medzinárodných účtovných štandardoch a v hodnotení rizika. Zamestnan

ci komerčných bánk by mali byť schopní pracovať v tíme, mali by byť komunikatívni a samozrejmosťou je aj počíta

čová gramotnosť. Väčšina respondentov v budúcnosti očakáva možnosť vzdelávania elearningovou formou.

BIATEC. ročník 14, 2/2006

POISŤOVNÍCTVO VÝVOJ ROZHODUJÚCICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

VÝVOJ ROZHODUJÚCICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV A KOMERČNÉHO POISŤOVNÍCTVA

V KRAJINÁCH V4 V ROKOCH 1995 2004 KOMPARÁCIA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV

Ing. Darina Vološinová Ing. Eva Kafková, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, PHF so sídlom v Košiciach

Týmto príspevkom ukončíme seriál článkov, v ktorých sme postupne načrtli hlavné problémy makroekonomického prostredia a komerčného poisťovníctva v krajinách V4. Príspevky vznikli ako súčasť riešenia projektu VEGA č. 1/2554/05. Cieľom príspevku je komparácia vývoja ukazovateľov v jednotlivých

krajinách. Z makroekonomických ukazovateľov sme porovnali vývoj tempa rastu hrubého domáceho produktu, vývoj priemernej miery inflácie a priemernej miery nezamestnanosti v krajinách V4.

V oblasti komerčného poisťovníctva porovnávame koreláciu predpísaného poistného na HDP, poistenosť, koncentráciu poistných trhov V4 a investičnú aktivitu poisťovní.

Komparácia vybraných makroekonomických ukazovateľov

Na úvod porovnávame vývoj tempa rastu hrubého do

máceho produktu v krajinách V4, ktoré sme uviedli v ta

buľke 1 a znázornili v grafe 1.

panzívneho rastu. Opätovné nerovnováhy v krajinách V4 sa dostavili v obdobiach, keď sa ukázala neudržateľnosť doterajšieho hospodárskeho rastu a vlády boli nútené re

alizovať „balíčky" opatrení na obnovenie udržateľného vý

voja ekonomiky. Ako prvá takto reagovala madárská eko

nomika v rokoch 1995 1996. zatiaľ čo ostatné krajiny sa

Tab. 1 Vývoj tempa rastu hrubého domáceho produktu V4 v%

Štát 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Priemer SR 6,7 6,1 4,6 4,2 1,4 2.0 3.7 4.6 4,5 5,5 4,33 CR 4,8 4,2 0,7 1,1 1,2 3,9 2,6 1,5 3,7 4,0 2,41 Poľsko Maďarsko

7,0 1,5

6,0 1.3

6,9 4.6

4,8 4,9

4,1 4.2

4,0 5.2

1,1 3.8

1,3 3,5

3.7 3.0

5,3 4,42 Poľsko Maďarsko

7,0 1,5

6,0 1.3

6,9 4.6

4,8 4,9

4,1 4.2

4,0 5.2

1,1 3.8

1,3 3,5

3.7 3.0 4.0 3.6

Zdroj informácií: ŠÚ SR, ČSÚ, PSO, Mabisz.

Transformačné dná krajín V4 dosiahnuté spoločne za

čiatkom 90. rokov vystriedala v polovici 90. rokov fáza ex

Graf 1 Vývoj reálneho tempa rastu HDP v krajinách V4

1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

—♦— Slovensko Poľsko

* — Česká republika —x— Maďarsko

v tomto období nachádzali ešte vo fáze pomerne vysoké

ho rastu. Postupne ale aj Česká republika (roky 1997 až 1998), Slovensko (1999 2000) a ako ostatné Poľsko (2001 2002) boli nútené akceptovať fázu spomalenia, resp. v prípade ČR poklesu ekonomi

ky. Ostatné sledované obdobie naznačuje konver

genciu tempa rastu všetkých ekonomík smerom k intervalu 4 5,5 %.

Komparáciou vývoja miery inflácie v krajinách V4 môžeme konštatovať, že jej priebeh v Poľsku a Madársku bol veľmi podobný. Súvisel so zvo

leným kurzovým režimom riadenej devalvácie. Na začiatku sledovaného obdobia vykazovala v oboch krajinách dvojciferné hodnoty ale postup

ne sa podarilo dosiahnuť zníženie jej medziročnej miery. V Poľsku v roku 1998 a v Maďarsku v roku 2000 sa podarilo dosiahnuť prvýkrát od začiatku



POISŤOVNÍCTVO VÝVOJ ROZHODUJÚCICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV ...

Tab. 2 Vývoj inflácie v krajinách V4 v %

Štát 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 7,3

2002 3,3

2003 8,5

2004 Priemer SR 9,9 5,8 6,1 6,7 10,6 12,0

2001 7,3

2002 3,3

2003 8,5 7,5 7,77

ČR 9.1 8.8 18.5

8,5 10,7 2,1 3.9 4,7 3,6

1,8 0,8

0,1 2,8 5,25 Poľsko 21,6

8.8 18.5 13.2

18.3 8,6 9,8 8,5

4,7 3,6

1,8 0,8 1,7 4,4 9,07

Maďarsko 28.2 23,6 13.2 18.3 14.3 10.0 9,8 9.2 5.2 4.7 6.8 13,01

Zdroj informácií: ŠÚ SR, ČSÚ, PSO, Mabisz.

Graf 2 Vývoj miery inflácie v krajinách V4

30

25

20

15

10

5 3^Z2_ 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

—•— Slovensko Polsko ~

m~ Česká republika ~~

K— Madarsko

transformácie jednocifernú infláciu. Zmena rámca meno

vej politiky na cielenie inflácie a zmena kurzového režimu dálej prispeli k zníženiu inflačných očakávaní a poklesu miery inflácie.

Inflačný vývoj v ČR po transformačných opatreniach smeroval k jednocifernej inflácii. Česká národná banka zvolila kurzový režim riadeného floatingu. Rekordne nízka miera inflácie v roku 2003 (0,1 %) patrila k špecifickým črtám ekonomického vývoja. Hladina spotrebiteľských cien oscilovala okolo nuly a šesť mesiacov dokonca mala deflačnú tendenciu. V SR dosiahla v roku 1995 inflácia meraná CPI indexom 9,9 % a po prvýkrát od začiatku transformačného procesu zaznamenala jednocifernú hodnotu. Tento priaznivý trend sa udržal aj v nasledujú

com období 1996 1998, keď inflácia neprekročila hrani

cu 7 % a zmena kurzového režimu z fixného na riadený floating v októbri 1998 sa odzrkadlila na miere inflácie menej ako sa pôvodne očakávalo. Ako je vidieť z grafu 2, v ostatnom sledovanom období je inflácia v krajinách V4 pod kontrolou centrálnych bánk a konverguje smerom k úrovni pod 5 %.

Pri komparácii miery nezamestnanosti v tabuľke 3 kon

štatujeme, že tento ukazovateľ je problémovým najmä

v SR a Poľsku, obe krajiny dlhodobo vykazujú v prieme

re dvojciferné hodnoty, ktoré sú najvyššie v rámci EÚ. Česká republika a Maďarsko sa pohybujú v dlhodobom priemere okolo 7 %nej miery nezamestnanosti, pričom nezamestnanosť v ČR má v ostatných rokoch rastúcu tendenciu, prekračuje dvojciferné hodnoty a môže sa stať problémovým ukazovateľom. Naopak MR vykazuje v ostatných sledovaných rokoch klesajúcu úroveň tohto ukazovateľa s konvergenciou k 5 %.

Komparácia vybraných ukazovateľov poisťovníctva

Najdôležitejším makroekonomickým faktorom rozvoja poisťovníctva je objem a dynamika rastu HDP. Pri tes

toch závislosti predpísaného poistného (PP) od HDP v bežných cenách sme v krajinách V4 namerali vo všet

kých prípadoch silnú mieru závislosti. Koeficient korelá

cie bol v prípade SR 0,9919, v ČR 0,9752, v MR 0,9979 a v PR 0.9889. Zároveň konštatujeme, že dynamika rastu predpísaného poistného je miernejšia ako tempo rastu HDP.

Poistenosť je základným agregovaným ukazovateľom rozvinutosti poisťovníctva. Údaje v % za krajiny V4 sú v ta

buľke 4. Najvyššiu poistenosť z krajín V4 dosahuje ČR, rastúci

trend a konvergenciu k 4 % zaznamenala aj SR, v PR je poistenosť nižšia, pohybuje sa okolo 3 %, v MR klesla pod 3 % a predpokladáme jej ďalší pokles. Všetky tieto hod

noty však netvoria ani polovicu z hodnoty priemeru krajín EÚ, čo naznačuje, že dosiahnutie hodnôt 15 členov EÚ krajinami V4 bude ešte dlhodobým procesom.

Investičná aktivita poisťovní dosiahla najvyššie hodnoty v ČR a PR, v ktorých presahovala odporúčanú hodnotu 100 %, v MR bola stále nad odporúčanou hranicou, ale v roku 2004 klesla na 98,5. Slovenský poistný trh zazna

menal pokles investičnej aktivity, od roku 2001 je tento

Tab. 3 Vývoj miery neza mestnanosti v krajinách V4 v %

Štát 1995 SR 13.1 ČR 2,9 Poľsko 14,9 Maďarsko 9,3

1996 12.8 3,5

13,2 11,0

1997 1998 12.5 14,6

1999 18.2

2000 19.2 8,8

15,0 6,4

2001 19.2 8.9

17,5 5,8

2002 18.5 9.8

18,1 5,9

2003 17,4 10.3 18,0 5,8

2004 18.1 10.3 19,1 5,9

Priemer 16,36 7.66

14,97 7,36


1996 12.8 3,5

13,2 11,0

5,2 7,5 9,4

2000 19.2 8,8

15,0 6,4

2001 19.2 8.9

17,5 5,8

2002 18.5 9.8

18,1 5,9

2003 17,4 10.3 18,0 5,8

2004 18.1 10.3 19,1 5,9

Priemer 16,36 7.66

14,97 7,36


1996 12.8 3,5

13,2 11,0

10,5 ! 10,4 13,0

2000 19.2 8,8

15,0 6,4

2001 19.2 8.9

17,5 5,8

2002 18.5 9.8

18,1 5,9

2003 17,4 10.3 18,0 5,8

2004 18.1 10.3 19,1 5,9

Priemer 16,36 7.66

14,97 7,36


1996 12.8 3,5

13,2 11,0 8,7 ! 7,8 7,0

2000 19.2 8,8

15,0 6,4

2001 19.2 8.9

17,5 5,8

2002 18.5 9.8

18,1 5,9

2003 17,4 10.3 18,0 5,8

2004 18.1 10.3 19,1 5,9

Priemer 16,36 7.66

14,97 7,36

Zdroj informácií: ŠÚ SR, ČSU, PSO, Mabisz.


POISŤOVNÍCTVO VÝVOJ ROZHODUJÚCICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Tab. 4 Vývoj poistenosti V4 v %

Štát SR

1995 2.07

1996 2,42

1997 2.61

1998 2.99 2.9

2,42 3.22

1999 3.04 3.1

2,61 3.38

2000 3.1 3.3

2,92 3.16

2001 3.33 3.5

2.82 3.05

2002 3.46

2003 3.5

2004 3.85 4.1

2.96 3.13

2005' 4.02

2.77 ČR Maďarsko Poľsko

2.3 2,09 3.4

2.5 2.21 3.12

2.7 2.28 3.33

1998 2.99 2.9

2,42 3.22

1999 3.04 3.1

2,61 3.38

2000 3.1 3.3

2,92 3.16

2001 3.33 3.5

2.82 3.05

3.8 2.95

4.2 3.01

2004 3.85 4.1

2.96 3.13

2005' 4.02

2.77 ČR Maďarsko Poľsko

2.3 2,09 3.4

2.5 2.21 3.12

2.7 2.28 3.33

1998 2.99 2.9

2,42 3.22

1999 3.04 3.1

2,61 3.38

2000 3.1 3.3

2,92 3.16

2001 3.33 3.5

2.82 3.05 2.91 2.98

2004 3.85 4.1

2.96 3.13

2005' 4.02

2.77

Zdroj informácií: Výročné správy SAP. ČAP. Mabisz. PILI a vlastné výpočty. ("Odhad)

Tab. 5 Investičná aktivi ta poisťovní V4 v %

Štát SR

1997 1998 1999 109.67

2000 108.85

2001 97.95

2002 95.11

2003 80.74

2004 95.12

Štát SR 102,36 104.65

1999 109.67

2000 108.85

2001 97.95

2002 95.11

2003 80.74

2004 95.12

ČR 109,62 112,38 126,86 | 129,09 122,59 123,41 117.54 123.4

122,36 130,36 Maďarsko 122,61 122,34 117,16 ' 118.34 125.57

123,41 117.54 123.4

116.84 98,52 Poľsko 141.39 134.45 144.41 141.99 125.5

123,41 117.54 123.4 125.02 127.8

Zdroj informácií: Výročné správy SAP. ČAP. Mabisz. PIU a vlastné výpočty.

Graf 3 Investičná aktivita poisťovní v krajinách V4

160

140

120

100

30

60

40

20

1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Slovensko

Česká republika

Polsko

Maďarsko

Tab. 6 Koncentrácia poistného trhu V4 HHI index

Štát 2000 2001 2002 2003 2004 SR 2 575 2 471 1 763 1 850 2 197 CR 1 973 2 043 1 967 1 848 1 961 Maďarsko 1 591 1 577 1 560 1 480 1 354 Poľsko 1788 1 755 1652 2 535 2 298

Zdroj informácií: Výročné správy SAP. CAP. Mabisz. PIU a vlastné výpočty.

ukazovateľ stále pod 100 %. Táto nežiaduca situácia bola spôsobená nedodržiavaním zákonom stanovených fo

riem, limitov a zásad pri zhodnocovaní peňažných pros

triedkov technických rezerv na finančnom trhu. Investičná aktivita podlieha štátnej regulácii, národným legislatívnym zmenám a odráža aj reštrukturalizáciu investičných port

fólií poisťovní, ktoré sú nútené reagovať na zmenené ex

terné faktory. Pri porovnaní koncentrácie poistných trhov krajín V4

konštatujeme, že žiaduci stav fragmentovaného trhu v rokov 1998 2004 dosahuje len Madársko, v ostatných

krajinách sme namerali silne koncentrované trhy. najmä v Poľsku a SR po vstupe silných zahra

ničných poisťovní a ich fúziách s dominantnými domácimi subjektami (napr. SP a Allianz v SR). Český poistný trh sa blíži k limitu strednej

koncentrácie trhu. Koncentrácia poistného trhu V4 mera

ná HHI indexom je uvedená v tabuľke 6.

Záver

Komparáciou vybraných ukazovateľov komerčného po

isťovníctva, a použitím jednoduchej bodovej metódy kon

štatujeme, že lídrom na poistnom trhu krajín V4 je české poisťovníctvo. Vykazuje najvyššiu poistenosť. najvyššiu investičnú aktivitu a konverguje k fragmentovanému trhu. Ďalšie krajiny zaostávajú vo vybraných ukazovateľoch, s výnimkou strednej koncentrácie maďarského trhu, preto aj maďarské poisťovníctvo zaujalo pomyselnú druhú prieč

ku v poradí. Poľské poisťovníctvo vykazuje dobrú investič

nú aktivitu, je ale silne koncentrované, prostredie je nedo

statočne konkurenčné a aj poistenosť je nízka. Slovenské poisťovníctvo dosahuje druhú najvyššiu poistenosť v regi

óne, ale na trhu je nízka konkurencia a nepostačujúca in

vestičná aktivita. Pod vplyvom vstupu do EÚ, postupným ukončením re

foriem, zvýšenou konkurencieschopnosťou a produktivi

tou práce, výhodou nižších nákladov na pracovnú silu je tento región ekonomicky zaujímavý pre zahraničných in

vestorov. Rizikom regiónu ostáva najmä vývoj verejných financií, pod vplyvom ktorého už Maďarsko. Poľsko a Česko posunuli plánovaný dátum vstupu do Európskej menovej únie. Z tohoto rámca sa vymyká Slovensko, ktoré sa vstupom do mechanizmu výmenných kurzov ERM II zaviazalo prijať jednotnú európsku menu v roku 2009 a splniť tak maastrichtské kritériá.

Vyššie uvedená komparatívna analýza ukázala, že od

vetvie poisťovníctva v krajinách V4 ešte nedosahuje úro

veň západoeurópskych krajín. Na druhej strane ide stále o nenasýtený trh. z ktorého vychádzajú viaceré pozitívne, prorastové impulzy, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli zrýchliť vývoj odvetvia.


NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOV

WALTER WOLFGANG HELLER

WALTER WOLFGANG HELLER EKONOMICKÁ TEÓRIA

V SLUŽBÁCH HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

doc. Ing. Ján Iša, CSc.

Walter W. Heller bol uznávanou autoritou v oblasti verejných financií, najviac sa však preslávil ako mimoriadne úspešný predseda Rady ekonomických poradcov počas admi

nistratívy prezidentov J. F. Kennedyho a L. B. Johnsona (1961 1964). Hellerova Rada, ktorú viacerí americkí ekonómovia označili

W. W. Heller (1915 1987) sa narodil v Buffale (štát New York), vyrastal v Seattle a Milwaukee a vysokú školu absolvoval v roku 1935 na Oberlin College. Doktorát z ekonómie (PhD) získal roku 1941 na Wisconsinskej uni

verzite, kde potom v roku 1941 1942 vyučoval ekonó

miu. Od roku 1946 postupne pôsobil ako docent, mimo

riadny prolesor a profesor ekonómie na Minnesotskej univerzite v Minneapolise, ktorej ostal verný až do konca svojho života. Okrem toho pôsobil ako hosťujúci profesor na Univerzite štátu Washington (1966), na Wisconsinskej univerzite (1969) a na Harvardovej univerzite (1978).

W. Hellera vždy priťahovala hospodárskopolitická prax, v ktorej často pôsobil ako ekonomický poradca. Prvou zastávkou na tejto ceste bolo v rokoch 1942 1946 mi

nisterstvo financií, v rokoch 1947 1948 bol daňovým poradcom americkej vojenskej vlády v západnom Ne

mecku, kde zohral významnú úlohu pri príprave menovej a fiškálnej reformy, v roku 1951 pôsobil ako člen misie Marshallovho plánu v Nemecku a v roku 1960 sa stal da

ňovým poradcom jordánskeho kráía Husajna a Jordán

za najkvalifikovanejšíu spomedzi všetkých rád od roku 1946, bola neuveriteľne aktívna pri tvorbe a presadzovaní novej formy mak

roekonomickej politiky, tzv. novej ekonómie. Hellerovým najvýznamnejším prínosom bolo prenášanie nových výsledkov ekonomickej vedy do hospodárskopolitickej praxe.

skej kráľovskej komisie. Vyvrcholením Hellerovej „porad

covskej" činnosti bola už spomínaná funkcia predsedu Rady ekonomických poradcov prezidentov Kennedyho a Johnsona. Neskôr bol konzultantom úradu prezidenta L. B. Johnsona (1965 1969) a G. R. Forda (1974

1977), ako aj dálších inštitúcií v rokoch 1966 1968 bol napríklad predsedom skupiny fiškálnych expertov OECD.

W. Heller získal mnohé čestné pocty a ocenenia, bol napríklad členom spoločnosti Phi Beta Kappa a Beta Gamma Sigma, Fordovej nadácie, výkonným riaditeľom NBER. dostal viaceré čestné doktoráty a v roku 1974 za

stával prestížnu funkciu prezidenta Americkej ekonomic

kej asociácie (AEA). Sám Heller hodnotil svoju profesionálnu dráhu takto:

„Patrím k tým šťastlivcom, ktorí mohli uskutočniť profesio

nálne túžby svojej mladosti, totiž spojiť povolanie vysoko

školského učiteľa s výskumom a činnosťou vo verejných službách." Spočiatku to bola pedagogická činnosť a vý

skum predovšetkým v oblasti dania verejných financií.

Nové horizonty politickej ekonómie

W. Heller nazval svoju najvýznamnejšiu prácu Nové ho

rizonty politickej ekonómie (1966). V jej úvode píše, že tieto „nové horizonty" sú predovšetkým dôsledkom rozsiahleho využívania modernej ekonomickej teórie v hospodárskej politike. Obdobie, v ktorom táto práca vznikla, bolo obdo

bím, keď vrcholila dlhotrvajúca prosperita americkej eko

nomiky, ktorú Heller spájal s dovŕšením keynesovskej re

volúcie. Ekonomické úspechy zvýšili prestíž profesionálnych ekonómov, z ktorých mnohí pôsobili vo vy

sokých štátnych funkciách a uplatňovali keynesovské hos

podárskopolitická prístupy v podobe tzv. novej ekonómie. V Nových horizontoch sa odzrkadľujú bohaté skúsenos

ti, ktoré W. Heller získal ako predseda Rady ekonomických poradcov prezidentov Kennedyho a Johnsona. Heller si predovšetkým položil otázku, akú má prezidentov „porad

ca" zodpovednosť vo vzťahu k prezidentovi, verejnosti a k ekonomickej profesii. Prezident dostáva síce ekono

mické rady a informácie z mnohých vnútorných i vonkaj

ších zdrojov, ich hlavným zdrojom by však mala byť Rada ekonomických poradcov, čo napokon vyplýva zo Zákona o zamestnanosti. Základnou funkciou členov Rady je „ana

lyzovať, interpretovať a prognózovať", na čo potom nad

väzuje formovanie odporúčaní pre prezidenta. Heller sem však zahŕňa aj ekonomickú výchovu prezidenta, členov Kongresu a napokon verejnosti. Rada často ponúka alter

natívy a upozorňuje na konfliktné ciele a politické riziká. Ak sa však prezident pýta na najlepšie riešenie, musí od Rady dostať jednoznačnú odpoveď. Ekonomický poradca sa ne

môže pohybovať iba vo svete vysokých abstrakcií vzdia

lených od ekonomickej reality, musí aj zložité ekonomické skutočnosti vysvetľovať pomocou jasných, príťažlivých po

jmov.


PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOV WALTER WOLFGANG HELLER

Pokiaľ ide o zodpovednosť, Hellerovi bolo jasné, že Rada musí byť v súlade so všeobecnými cieľmi politiky preziden

ta a jeho administratívy. Člen Rady, ktorý by s týmito nesú

hlasil, by mal odstúpiť. Kennedyho Rada pri svojom vystú

pení pred Spoločným ekonomickým výborom Kongresu v marci 1961 vyhlásila: „Rada zodpovedá za to, aby sa Kongresu a verejnosti vysvetlila všeobecná ekonomická stratégia prezidentovho programu, osobitne vo vzťahu k cieľom Zákona o zamestnanosti". Niektorí ekonómovia hovoria: „Vysvetlenie áno; obhajoba nie". Nájsť presnú hra

nicu medzi vysvetľovaním a obhajobou je takmer nemožné. Ekonomický poradca by však v žiadnom prípade nemal vy

užívať svoj talent a reputáciu na obhajobu neobhájiteľného. Pravda, niekedy môže poradca voliť „taktiku" mlčania, t. j . nevyjadrovať sa k sporným otázkam, resp. povedať „ne

viem". Táto „taktika" však môže byť iba dočasná. Ekonóm pôsobiaci v prvej línii hospodárskej politiky má menej alter

natív ako jeho akademický kolega, pretože sa musí rozho

dovať nielen na základe vedeckých poznatkov, ale aj na zá

klade obmedzení daných politickou realitou a vymedzeným časovým intervalom. ..Vládny" ekonóm musí brať do úvahy názory verejnosti a inštitucionálne rigidity (napr. dĺžku le

gislatívneho procesu). Na jednej strane teda stojí ekono

mická veda a na druhej hospodárska politika, pričom obi

dve oblasti majú svoje obmedzenia. Úlohou ekonomického poradcu by malo byť zbližovanie týchto oblastí a prekoná

vanie nedostatku vzájomného pochopenia. Hellerov tím dosiahol na tejto ceste významné úspechy,

k čomu prispeli aj ďalší členovia Kennedyho administratí

vy, ako aj akademickí ekonómovia ako P. A. Samuelson. J. K. Galbraith a S. E. Harris. Členmi prvej hellerovskej rady boli Walter Heller (predseda), neskorší nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu James Tobin a Kermit Gordon. Prezi

dent Kennedy, ktorého ekonomické názory boli pôvodne skôr konzervatívne a zmenili sa až pod vplyvom jeho eko

nomických poradcov, pripisoval veľký význam informačnej a analytickej činnosti Rady a považoval za potrebné využí

vať ju ako centrum vedeckej konzultácie. O Kennedyho vzťahu k vedcom svedčí napríklad jeho rozhovor s Jame

som Tobinom pri jeho menovaní za člena Rady. „Bojím sa", poznamenal Tobin, „že už nie som nič iné ako ekonóm pra

cujúci vo veži zo slonoviny". Kennedy na to reagoval s po

rozumením: „To je to najlepšie, veď ja sám som tiež len prezident pracujúci vo veži zo slonoviny."

Činnosť hellerovskej Rady charakterizovali dve základné črty. Po prvé, Rada sa oveľa viac ako jej predchodkyne po

dieľala na riešení bežných úloh hospodárskej politiky a po druhé, pomocou moderných metód rozpracovala viaceré zásadné koncepcie hospodárskej politiky, ktoré sú známe pod názvom nová ekonómia. Jadrom tejto koncepcie je predstava, že cieľom hospodárskej politiky nemá byť vy

rovnaný rozpočet, ale rovnovážna rastúca ekonomika. Novu ekonómiu charakterizovali tieto hlavné črty: 1. Namiesto krátkodobej stabilizačnej politiky orientova

nej na zmierňovanie cyklických výkyvov nastúpila dlhodo


bá politika zameraná na dosiahnutie rovnovážneho rastu na úrovni plnej zamestnanosti.

2. Ďalšou črtou novej ekonómie bolo „oslobodenie" fiš

kálnej politiky od ortodoxných princípov, t. j . opustenie zá

sady vyrovnaného rozpočtu. Pripúšťalo sa, aby rozpočet bol deficitný, pokiaľ sa nedosiahne plná zamestnanosť.

3. Fiškálna politika sa mala menej opierať o automatické stabilizátory a viac o zámerné opatrenia reagujúce na pro

gnózované zmeny v ekonomike. Zatiaľ čo predchádzajúce koncepcie kládli hlavný dôraz na zmeny štátnych výdav

kov, nová ekonómia sa orientovala na dane ako hlavný ná

stroj hospodárskej politiky. 4. Oveľa menšiu pozornosť venovali tvorcovia novej eko

nómie menovej politike, ktorá mala pôsobiť v súlade s fiš

kálnou politikou, mala byť jej doplnkom. Heller upozorňoval, že ..tradičné myslenie", ktoré má

sklon stotožňovať prosperitu s rastúcou ekonomikou, často dáva fiškálnej politike nesprávne signály tým, že požaduje, aby sa prerušilo stimulovanie ekonomiky predtým, ako sa dosiahne plná zamestnanosť. Stúpenci novej ekonómie vychádzali z inej ..filozofie". Dokazovali, že treba rozlišovať medzi smerom vývoja ekonomiky, ktorý môže byť vzostup

ný a jej úrovňou, ktorá aj pri raste ekonomiky môže znač

ne zaostávať za úrovňou potenciálneho produktu. V ex

panzívnej politike sa má preto pokračovať, kým sa neodstráni medzera v produkcii a nedosiahne úroveň po

tenciálneho produktu. Dlhodobé udržiavanie rovnovážne

ho rastu na úrovni potenciálneho produktu je však veľmi náročnou úlohou. Je to cesta úzka a plná nástrah tým skôr. že hlavným nástrojom je zámerná fiškálna politika fungu

júca s rôznymi časovými oneskoreniami. Z tohto prehľadu je zrejmé, že nová ekonómia, ktorá ne

sporne odhalila niektoré nové nástroje a možnosti fiškálnej politiky, nemohla zabezpečiť dlhodobý rovnovážny rast na úrovni plnej zamestnanosti. Jej slabiny, ktoré spočívali v podceňovaní nebezpečenstva inflácie a vo faktickej de

gradácii menovej politiky na pasívny doplnok fiškálnej po

litiky, sa prejavili v druhej polovici 60. rokov, keď americká ekonomika musela fungovať v podmienkach prehriatej konjunktúry sprevádzanej zrýchľujúcou sa infláciou.

Menová politika verzus fiškálna politika

Zaujímavou bodkou za érou novej ekonómie bola disku

sia o menovej a fiškálnej politike, ktorá sa uskutočnila 14. novembra 1968 na Graduate School of Business Adminis

tration Newyorskej univerzity. Jej aktérmi boli dve veľké osobnosti ekonomickej vedy, ktorých názory na kľúčové makroekonomické problémy sa zásadne rozchádzali

Milton Friedman a Walter Heller. M. Friedman mal analy

zovať úlohu menovej politiky pri stabilizácii ekonomiky, kým W. Heller sa mal zasa venovať stabilizačnej úlohe fiš

kálnej politiky. Názov Hellerovho referátu „Ponúka meno

vá politika viac ako môže poskytnúť?" naznačoval, že jeho autor mal pochybnosti o možnostiach monetaristickej kon



cepcie menovej politiky. U monetaristov sa často stretáva

me s tézou „na peniazoch záleží", pričom niektorí dokonca tvrdia, že iba na peniazoch záleží. Heller však tvrdil, že aj nová ekonómia pripisovala dôležitú úlohu nielen fiškálnej, ale aj menovej politike, inak povedané, že tiež uznávala tézu „na peniazoch záleží". Spor s monetaristami videl Hel

ler v niečom inom, a to v kľúčovom význame, ktorý mone

tarist! pripisujú ponuke peňazí. V tejto súvislosti kládol otáz

ku: „Mala by byť ponuka peňazí jediným alebo hlavným ukazovateľom pre politiku FRS?" Nemali by sa brať do úvahy aj iné premenné? Mali by sme sa spoľahnúť na me

novú autoritu, že pružne prispôsobí menovú politiku meni

acim sa ekonomickým podmienkam, alebo by sme mali nielen absolutizovať ponuku peňazí, ale naviac ju vtesnať do rigidnej formuly špecifikujúcej jej ročný prírastok? Heller doviedol tento princíp ad absurdum. „Inými slovami, mali by sme prijať Friedmanovo pravidlo (konštantného tempa rastu ponuky peňazí J. I.) a nahradiť Billa Martina (vte

dajší predseda Zboru guvernérov FRS J. I.) exponenciál

nou krivkou...?". Podľa Hellera išlo o dve hlavné otázky: Majú byť peniaze kráľom? Hodí sa fiškálna politika vôbec na niečo?

Pravda, sú tu aj iné nejasnosti, ktoré sa týkajú ponuky peňazí. Sami monetaristi sa napríklad nevedia zhodnúť na tom, ktorý indikátor ponuky peňazí (M1, M2, M3) je naj

lepší. Skutočne postačuje pri formovaní menovej politiky iba ponuka peňazí, netreba sa zaujímať aj o zmeny dopy

tu po peniazoch a o pohyby úrokových sadzieb? Je správ

ny predpoklad, že medzi ponukou peňazí a nominálnym HDP existuje nejaký jednoduchý vzťah? Netreba brať do úvahy aj zmeny v časových oneskoreniach a rýchlosti obehu peňazí? Vcelku možno konštatovať, že Friedmano

vo pravidlo nebralo do úvahy komplikované, meniace sa podmienky domácej a svetovej ekonomiky, najmä možnosť vzniku rozličných šokov. Naopak, bolo sformulované pre ideálne podmienky a iba v takých mohlo tiež fungovať.

Heller tvrdil, že viac by s touto doktrínou sympatizoval, keby sa tak jednostranne neorientovala na zásobu peňazí ako na jedinú finančnú premennú. Uviedli sme už, že jed

nou z hlavných slabín monetarizmu je ignorovanie úlohy úrokových sadzieb, ktoré sú endogénnou premennou a ich správanie je veľmi dôležité na správnu interpretáciu mone

tárneho vývoja a pri realizácii menovej politiky. S dlhým ča

sovým odstupom od diskusie medzi Hellerom a Friedma

nom možno konštatovať, že monetárny vývoj tak pokiaľ ide o úlohu ponuky peňazí, ako aj úlohu úrokových sadzieb, dal viac za pravdu Hellerovi. Úrokové sadzby, a nie ponu

ka peňazí, sa totiž stali hlavným nástrojom menovej politi

ky hlavných centrálnych bánk (FRS, ECB a ďalších). Niekedy sa monetaristické pravidlo prirovnáva k auto

matickému pilotovi, ktorý reaguje na zmeny atmosferic

kých podmienok. Také prirovnanie však nie je vhodné, pre

tože monetaristické pravidlo sa neprispôsobuje (a ani sa nemôže prispôsobiť) meniacim sa ekonomickým podmien

kam, nemôže napríklad reagovať na turbulencie ekono


mickej recesie (pokles zamestnanosti, investičnej činnosti, ziskov a pod.). Heller vyslovil presvedčenie, že zdravý rozum zvíťazí „nad rigidnými a statickými pravidlami, ktoré zásadne odporujú stále sa meniacim podmienkam dyna

mickej ekonomiky". K tejto otázke sa vyjadril aj M. Fried

man, ktorý upresnil, že automatickým pilotom nie je mone

taristické fixné pravidlo, ale cenový systém. Zároveň však pripustil, že tento cenový systém „nie je dokonale pružný, nie je dokonale slobodný". Friedman však bol presvedče

ný, že práve toto fixné pravidlo konštantného tempa rastu množstva peňazí vytvorí stabilný monetárny rámec umož

ňujúci spoľahlivé fungovanie trhového systému. Kritici mo

netaristického pravidla sú však presvedčení o opaku. Ri

gidné pravidlo je podľa nich skôr destabilizujúcim ako stabilizujúcim faktorom, ktorý ešte viac komplikuje fungo

vanie trhového mechanizmu. V modernej ekonomike exis

tujú rozličné nepružnosti a prevláda nedokonalá konku

rencia, v dôsledku čoho trh nemôže vždy adekvátne reagovať na rôzne ekonomické poruchy. Zvlášť názorne sa to prejavuje v prípade veľkých porúch, pri ktorých sú ak

tívne monetárne, resp. fiškálne opatrenia nevyhnutné. Zásadne rozdielny prístup obidvoch ekonómov k otázke

„Pravidlá alebo zámernosť?" súvisel aj s chápaním ekono

mických prognóz. M. Friedman sa nazdával, že tieto pro

gnózy vzhľadom na svoju úroveň nemôžu byť spoľah

livým nástrojom pri realizácii hospodárskej politiky. Heller bol naproti tomu presvedčený, že kvalitná hospodárska po

litika nevyhnutne predpokladá prognózy. „Musíme urobiť čo najdokonalejšie prognózy budúcnosti a potom musíme byť tak pohotoví a pružní, ako je to len možné, pri ich pris

pôsobovaní nepredvídaným udalostiam a silám." S odstu

pom času možno konštatovať, že od Hellerových čias sa kvalita ekonomických prognóz výrazne zdokonalila.

V závere svojho vystúpenia Heller uznal, že monetaristi ekonómiu v mnohom obohatili, nesúhlasil však s ich jed

noduchým hospodárskopolitickým odporúčaním zamera

ným na ponuku peňazí. Namiesto toho cestu pokroku v hospodárskej politike hľadal v rozpracúvaní najlepšej možnej kombinácie fiškálnej, menovej, ako aj mzdovej a cenovej politiky doplnenej opatreniami na urýchlenie rastu produktivity s cieľom dosiahnuť „udržateľnú vysokú zamestnanosť s rozumnou cenovou stabilitou".

V čom má ekonómia pravdu?

V prvej polovici 70. rokov minulého storočia viacerí vý

znamní ekonómovia vystúpili s kritikou ekonomickej vedy. Azda najväčšiu pozornosť vzbudilo vystúpenie J. Robinso

novej, ktorá svoju „elyovskú" prednášku na zasadaní AEA v roku 1971 dokonca nazvala Druhá kríza ekonomickej te

órie. Hodnotením ekonomickej vedy sa zaoberal aj W. Hel

ler, ktorý ako nový prezident AEA vystúpil v decembri 1974 s prejavom „V čom má ekonómia pravdu?". Ako naznaču

je tento názov, Heller išiel inou cestou ako spomínaní kriti

ci. Vyhlásil, že chce ponúknuť „skromný príspevok k nes



kromnému problému", t. j . ukázať, v čom môže byť ekono

mická veda prínosom pre hospodársku politiku. Heller pri

tom upozornil, že spory tvoria súčasť zdravého rozvoja ekonomickej vedy. Spory, ktoré sa medzi ekonómami vedú, by nemali zastierať, že oblasti, v ktorých existuje konsenzus, sú oveľa väčšie ako oblasti sporov a nezhôd.

Pokiaľ ide o dve základné oblasti ekonómie, zhoda pa

nuje viac v mikroekonómii ako v makroekonómii, ale aj tu sa niektoré stanoviská zbližujú. Týka sa to napríklad vzťa

hu rozpočtových deficitov a inflácie, dlhodobých účinkov štátneho dlhu, úlohy zníženia daní a pod. Ekonómovia rôz

nych odtieňov tiež lepšie pochopili konfliktnosť niektorých hospodárskopolitických cieľov, ktorá znemožňuje ich si

multánne dosiahnutie. W. Heller sa zamýšľal nad kritériami na hodnotenie vý

sledkov ekonomickej vedy a dospel k záveru, že ekonó

mia, žiaľ, nedisponuje presvedčivou, objektívnou bilanciou „nákladov a prínosov". Preto sa musí opierať o subjektív

nejšie, niekedy ťažšie kvantifikovateľné kritériá, ktoré za

hŕňajú: 1) kvalitu „inputov", t. j . ľudského kapitálu a použí

vaných analytických nástrojov; 2) dopyt po službách „akademických" ekonómov, ktorý možno merať kompará

ciou ich platov s platmi v podnikateľskej sfére a štátnej službe; 3) využívanie ekonómov a ekonomickej vedy pri tvorbe hospodárskej politiky.

Pri hodnotení pokroku ekonomickej vedy Heller osobitne vyzdvihol metodologickú revolúciu a poukázal na úspechy v rozvoji analytickej základne mikro a makroekonómie, na výsledky ekonómie ľudského kapitálu, analýzy nákladov a prínosov, ekonómie rizika a neistoty, analýzy transakč

ných a informačných nákladov, ako aj ďalších oblastí vrá

tane normatívnej ekonómie, sociálnych problémov a eko

nomického správania. Zároveň však Heller upozornil, že časť ekonomického výskumu je zle zameraná, rieši ne

plodné hlavolamy, vymýšľa zbytočné dôkazy a nadchýna sa „rekreačnou" matematikou, zatiaľ čo svet ťažia obrov

ské sociálne a ekonomické problémy. Vo svojom prezidentskom posolstve venoval Heller

hlavnú pozornosť tzv. verejnej ekonómii a inflácii, ktorá bola v tých časoch „nepriateľom číslo jeden". Pokiaľ ide o verejnú ekonómiu, vyzdvihol predovšetkým prínos predchádzajúcej generácie ekonómov k analýze rozhodo

vania o verejných výdavkoch (teória verejných statkov, ľudského kapitálu, alternatívnych nákladov). V tejto súvis

losti pripomenul historický význam Samuelsonovej práce Čistá teória verejných výdavkov a ocenil snahu internali

zovať externé náklady a využiť trhové podnety a trhové analógie na ozdravenie životného prostredia. Za mimo

Najvýznamnejšie ekonomické práce W. W. Hellera

• State Income Tax Administration (1959, spoluautorka C. Penniman).

• New Dimensions of Political Economy (1966).


riadne závažný pokladal pokrok na poli teórie zdanenia, ktorá v danom období prispela k optimalizácii štruktúry fe

derálnych daní. V Hellerovej bilancii, prirodzene, nemohla chýbať fiškál

na politika, ku ktorej rozvoju značne prispeli „matematické a ekonometrické nástroje". Ako príklad uviedol analýzu multiplikátora a skúmanie časových oneskorení pri reakcii ekonomiky na zmeny vo fiškálnej politike (A. S. Blinder. R. M. Solow). Heller sa tiež znova vrátil k hodnoteniu efektív

nosti zámernej fiškálnej politiky, ktorej dával za istých pod

mienok (najmä pri dostatočnej spoľahlivosti prognóz) prednosť pred automatickou politikou, ktorá sa riadi fixný

mi fiškálnymi a monetárnymi cieľmi. V časti nazvanej Ekonóm a inflácia, Heller odmietol zjed

nodušený názor, že to boli práve keynesovskí ekonómovia, ktorí zavinili infláciu, resp. stagfláciu začiatkom 70. rokov. Tento názor, s ktorým sa možno stretnúť aj u F. A. Heyeka, prirovnal k tvrdeniu, že „príčinou lesných požiarov sú stro

my". Na druhej strane však Heller pripustil, že ekonómovia (pravda, nielen keynesovskí, ale aj liberálne orientovaní) zly

hali v tom, že nepredvídali „epidemickú" infláciu v rokoch 1973 1974, pretože v ich prognostických modeloch chýba

li kľúčové ponukové a cenové parametre. Súviselo to s tým, že v tých časoch ešte neexistovala jasne formulovaná všeo

becná teória inflácie. Makroekonómia bola vtedy bezmocná pred vonkajším inflačným šokom a nevedela uspokojivo vy

svetliť koexistenciu inflácie a recesie, čiže stagfláciu. Heller prirovnával analýzu inflácie k výskumu rakoviny, pri ktorom sa nové čiastkové poznatky objavovali tiež iba postupne.

Komplexná teória inflácie sa teda v 70. rokoch javila ako veľmi vzdialená, čo súviselo so slabinami obidvoch hlav

ných smerov, t. j . keynesovstva i monetarizmu. Heller im vytýkal, že analýza inflácie v nich vystupuje iba ako príve

sok. Keynesovci podľa neho nevedeli vysvetliť, ako sa daná zmena v agregátnom dopyte delí medzi zmenu v re

álnom outpute a zmenu v cenách. Monetaristi zasa stáli pred záhadou, ako sa účinky peňažných zmien delia medzi output a zmeny cenovej hladiny.

Od Hellerovho prezidentského posolstva uplynulo už viac ako 30 rokov, počas ktorých zaznamenala ekonomic

ká veda. a to aj pri analýze inflácie, veľký pokrok. Možno povedať, že sa potvrdila správnosť slov, ktorými W. Heller svoju inšpiratívnu sondu do vývoja ekonomického mysle

nia ukončil: „Ako ekonómovia musíme priznať, že máme veľa hriechov, žiadny z nich však nie je smrteľný. Naše hriechy sú však viac ako vyvážené našimi dobrými vlast

nosťami..."

• Monetary vs. Fiscal Policy, a dialogue with Milton Fried

man (1969). •What's right with economics (1975). •The Economy: Old Myths and New Realities (1976). • Kennedy economics revisited (1982).


NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA D U N A J S K Á BANKA

DUNAJSKÁ BANKA

História Dunajskej banky sa začala písať v roku 1912, keď z iniciatívy budapeštianskeho peňažného ústavu Egy

esúlt Budapešti Fóvárosi Takarékpénztár bol v Bratislave založený Západouhorský bankový spolok. Vznikol vo forme účastinnej spoločnosti so základným kapitálom 400 000 korún, pričom majoritnú časť účastín vlastnil budapeštian

sky ústav ako jeho zakladateľ. Poslaním spolku bolo vyko

návať všetky bankové operácie, avšak plne v súlade s ob

chodnou politikou a záujmami svojho zakladateľa. Táto podriadenosť sa prejavila aj v personálnom zložení správ

nych orgánov. Predsedom správy sa stal exponent buda

peštianskeho peňažného ústavu D r. Havass Rezsó a jeho úradník Pavol Kadoša bol vymenovaný za generálneho ria

diteľa spolku. Ostatní členovia vedenia banky pochádzali z radov bratislavských veľkoobchodníkov, továrnikov a ve

rejných činiteľov. Takáto zostava správnych orgánov mala zabezpečiť novému peňažnému ústavu úspešný a rýchly nástup, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo dosiahnuť.

Prijatý trend personálnej politiky pokračoval aj v nasle

dujúcich rokoch, a tak sa po vzniku prvej Československej republiky rozšíril počet členov správnej rady o nové, spolo

čensky, politicky a hospodársky vplyvné osoby. Do riadia

cich orgánov banky sa postupne dostali aj dvaja ministri, a to Milan Hodža a D r. Jozef Kállay. Tieto nové kontaktv a schopnosť vedenia pružne reagovať na meniace sa hos

podárskopolitické pomery posunuli banku v krátkom čase do pozície dôležitého faktora hospodárskeho života, a to nielen Bratislavy, ale prostredníctvom rozsiahlej siete filiá

lok i väčšej časti Slovenska. Prvú filiálku založila dva roky po svojom vzniku v Galante. Neskôr, prevažne fúziou ma

lých vidieckych peňažných ústavov v dvadsiatych a tridsia

tych rokoch 20. storočia, rozšírila teritoriálnu pôsobnosť na Podkarpatskú Rus a východné, neskôr aj na západné a stredné Slovensko. Nárast počtu pobočiek mal okrem iných faktorov tiež podstatný vplyv na zväčšenie objemu vkladov. Nepomer medzi vlastnými a zverenými prostried

kami si preto vynútil postupné zvyšovanie účastinnej isti

ny, ktorá v roku 1917 dosiahla 2 milióny korún. K ďalšiemu zvýšeniu na 10 miliónov Kčs pristúpila banka pod vplyvom povojnovej inflácie v apríli 1920. Novou emisiou účastín, ktoré sa v prevažnej miere dostali do rúk členov správnej rady, hlavne Pavla Kadošu a Dr. Júliusa Reisza, stratila bu

dapeštianska banka pozíciu držiteľa majority účastín a tým i vplyv na tento peňažný ústav.

Nové štátoprávne pomery sa odzrkadlili i v zmene jej názvu. V januári 1920 sa premenovala na Bankový spolok a 6. novembra toho istého roku bola zapísaná do obchod

ného registra ako Dunajská banka. Z hľadiska právnej formy išlo naďalej o účastinnú spoločnosť, ktorej klientelu tvorili

prevažne príslušníci národnostných menšín, a to predo

všetkým z radov podnikateľov, obchodníkov a roľníkov. Nez

menila sa ani orientácia jej obchodnoúverovej politiky, ktorá bola zameraná predovšetkým na parcelácie veľkostatkov, financovanie ťažby, spracovania a importu dreva, a tiež na in

vestície do potravinárskeho a iného priemyslu. Aj napriek silnému kapitálovému potenciálu sa nezaoberala zaklada

ním nových priemyselných podnikov. Úroky z obchodných a roľníckych pôžičiek boli pomerne vysoké. V roku 1930, teda v čase kulminácie prosperity banky, bola priemerná úroková sadzba so zmenkových úverov 9,22 % bez provízií. Po tomto zlomovom roku sa hospodárska situácia banky začala rapídne zhoršovať. V dôsledku nedobytnosti ob

chodných úverov utrpela vážne straty a zápasila s ťažkos

ťami likvidity, čo sa naplno prejavilo v krízových rokoch 1931 1937. Preto, keď dekonjunktúra tridsiatych rokov 20. sto

ročia vyvrcholila devalváciou a poľnohospodárskym mora

tóriom, majoritní vlastníci banky predali v roku 1937 svoje účastiny finančnej skupine, za ktorou stál Zväz roľníckych vzájomných pokladníc. Preskupením vlastníckych práv sa banka mala pretvoriť na poľnohospodársky peňažný ústav, ktorý by finančne zastrešoval priemyselné podniky poľno

hospodárskej druhovýroby. Tento zámer sa však nerealizo

val, nakoľko jej finančné straty boli už mimoriadne vysoké. Zlú situáciu banky znásobili aj politickohospodárske uda

losti po roku 1938, keď následkom územných zmien stratila 12 pobočiek na južnom Slovensku, v ktorých jej uviazli ďal

šie finančné prostriedky. Banka bola nútená siahnuť vo väč

šej miere po reeskontnom úvere a súčasne uskutočnila i niekoľko veľkých finančných transakcií, ktoré však nepri

niesli podstatný obrat v jej hospodárskej situácii. Revízny odbor Slovenskej národnej banky, ktorý v roku 1940 vyko

nal hĺbkovú revíziu, vyčíslil výšku jej strát na 40 310 000 korún, pričom účastinná istina a rezervný fond predstavo

vali len 27 600 000 korún. Do banky bol dosadený vládny komisár, ktorý mal vykonávať dozor nad jej činnosťou. Na príkaz ministerstva financií sa skúmali aktivity predchá

dzajúcich správnych orgánov, menovite predsedu správ

nej rady Kadošu, ako aj právneho zástupcu banky a pred

sedu dozorného povereníctva Dr. Reisza. Na oboch menovaných bolo podané trestné oznámenie. Uvedené opatrenia ani výmena členov správy a dozorného povere

níctva však nezvrátili nepriaznivý vývoj banky, a tak minis

terstvo financií poverilo Sedliacku banku jej likvidáciou s účinnosťou od 1. januára 1942. O sedem rokov neskôr, v zmysle vyhlášky ministerstva financií, splynula so Slo

venskou všeobecnou úverovou bankou, následkom čoho bola v roku v roku 1950 vymazaná z obchodného registra.

Mgr. Tatiana Cvetková


RECENZIA MENOVÉ KRÍZY (EMPÍRIA A TEÓRIA) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

MENOVÉ KRÍZY (EMPÍRIA A TEÓRIA)

Helísek, M.: Menové kríze (empirie a teórie). Praha: Professional Publishing, 2004, 180 s. ISBN 8086419827

Inštitút integrácie ČR do európskej a svetovej eko

nomiky Vysokej školy ekonomickej v Prahe vydal v rámci výskumného zámeru Fakulty medzinárodných vzťahov VŠE v Prahe Ekonomické, politické a práv

ne problémy integrácie ČR do svetovej ekonomiky MSM311200001 publikáciu doc. Ing. Mojmíra Helís

ka, CSc: Menové kríze (empirie a teórie). Recenzovaná publikácia je venovaná aktuálnej proble

matike menových kríz, ktorá sa dostala do povedomia širo

kej odbornej aj laickej verejnosti najmä v súvislosti s vý

znamnými krízami v poslednej dekáde minulého storočia. Išlo najmä o krízu Európskeho menového systému v ro

koch 19921993, mexickú krízu (19941995), krízu v ju

hovýchodnej Ázii (1997 1998). menovú krízu v Rusku (1998 1999), v Brazílii (1999), resp. Argentínsku krízu (2002). Ambíciou autora monografie je podať celkový pre

hľad historického vývoja a zovšeobecnenia príčin, priebehu a dôsledkov menových kríz. Práca má premyslenú štruktú

ru; rozvrhnutá je do ôsmich logicky nadväzujúcich kapitol. V úvodnej kapitole Vymedzenie menových kríz autor

vysvetľuje základné pojmy menová kríza, finančná kríza a banková kríza a súčasne upozorňuje na ich nejedno

značné používanie. Menové krízy nie sú produktom len posledného obdobia,

ale sú oveľa starším fenoménom. V predloženej práci sú skúmané od dôb zlatého štandardu ich deskripcii je ve

novaný historickoanalytický blok zahŕňajúci druhú kapitolu Historický vývoj menových kríz a tretiu kapitolu Hlavné krízy od 90. rokov 20. storočia. Zatiaľ čo v období zlatého štandardu menové krízy boli výnimočné, postbrettonwood

ske obdobie sa vyznačuje ich vysokou frekvenciou. Podľa autora to súvisí s klesajúcou devízovou a kapitálovou regu

láciou s následnou vysokou mobilitou kapitálu a finančnou globalizáciou, zvyšujúcim sa vplyvom bankových kríz na menové trhy a znížením transakčných nákladov devízo

vých operácií, čo uľahčuje špekulácie proti kurzu. Charakteristiku najvýznamnejších menových kríz za

posledných 15 rokov autor uskutočňuje podľa schémy: popis predkrízového vývoja výklad samotného priebe

hu krízy, vrátane podchytenia jej príčin charakteristika pokrízového vývoja a dôsledkov kríz hlavné rysy prí

slušnej menovej krízy. Zároveň charakterizuje odlišné historické rámce vo vývoji týchto kríz i čiastkové aspekty v jednotlivých konkrétnych príkladoch.

Na otázku „Prečo dochádza k menovým krízam?" sa pokúša odpovedať štvrtá kapitola Príčiny menových kríz. Východiskovým pojmom pri hľadaní príčin menových kríz sú v recenzovanej práci devalvačné očakávania, vyvola

né (viacmenej) nepriaznivým vývojom postihnutej eko

nomiky, ktoré sa premietajú do rozhodovania investorov, či ide o devízových špekulantov alebo portfóliových in

vestorov. Druhým vysvetlením príčin vzniku menových kríz sú ziskovo zamerané cielené akcie finančných špe

kulantov. Autor rozoberá všeobecné rizikové prostredie vzniku menových kríz. ktoré predstavuje nadmerná ex

panzívna politika, vonkajšia ekonomická nerovnováha a rizikové správanie bankového sektora.

Piata kapitola Teoretické modely menových kríz oboz

námi čitateľa s jednotlivými modelmi v členení do troch generácií. Prvú generáciu modelov reprezentujú modely s fundamentálnymi príčinami a politikami nekonzistent

nými s udržaním fixného menového kurzu, druhú gene

ráciu predstavujú modely s tzv. únikovou doložkou umož

ňujúcou autoritám za istých okolností zrušiť záväzok udržiavať fixný kurz. tretia generácia modelov je sústre

dená na podnikovú sféru. Šiesta kapitola Dôsledky menových kríz a nápravné

opatrenia prináša makroekonomické a mikroekonomické dopady menových kríz, ktoré vedú k hlbokým hospodár

skym recesiám, rastu nezamestnanosti, efektu prerozde

ľovania dôchodku a produktu, resp. rozsiahlym bankro

tom v podnikovej sfére. Osobitne sú rozoberané dopady na centrálne autority, do verejných financií a do širších medzinárodných súvislostí. V závere kapitoly sú prezen

tované zaujímavé kritické postrehy v prístupe J. Stiglitza voči reštriktívnej politike MMF

V siedmej kapitole Predvídanie a prevencia menových kríz si autor kladie otázky, či sú menové krízy predvída

teľné a či im možno včasnými protiopatreniami zabrániť. Z jeho pohľadu rôzne metódy (hlavne regresná analýza a signálny prístup) poskytujú skôr menej uspokojivé vý

sledky. Napriek tomu považuje za potrebné venovať sa skúmaniu tzv. signálov včasného varovania i analýze pre

ventívnych opatrení, a to tak v rámci bežnej hospodár

skej politiky, ako aj v rámci systémových opatrení. Prínosom je aj zaradenie záverečnej, ôsmej kapitoly

Menová minikríza v ČR 1997, ktorá oboznamuje čitateľa s príčinami, priebehom a dôsledkami menovej krízy v ČR na jar 1997.

Posudzovaná publikácia prináša ucelený výklad proble

matiky menových kríz. Autor spracoval veľké množstvo relevantnej domácej i zahraničnej ekonomickej literatúry (201 titulov), čo mu umožnilo prezentovať dobré teoretic

ké a empirické poznatky o danej téme. Práca je napísaná zrozumiteľnou formou: k prehľadnosti jej spracovania prispieva aj zoznam použitých skratiek, zoznam tabuliek a obrázkov v texte a vecný register. Monografiu možno odporúčať teoretickým ekonómom, študentom ekonomic

kých fakúlt a univerzít, ale aj širšej čitateľskej verejnosti. doc. Ing. Vladimír Gonda, PhD.



INFORMÁCIE Z ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS

Z ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS

Dňa 17. januára 2006 sa uskutočnilo 3. rokovanie Bankovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS) pod vedením jej guvernéra Ivana Šramka.

• BR NBS schválila materiál Správa o finančnej sta

bilite za 1. polrok 2005. V prvom polroku 2005 neboli identifikované výrazné hrozby pre finančnú stabilitu. V porovnaní s rokom 2004 pretrváva väčšina identifiko

vaných rizík v podobnej miere. Materiál je publikovaný na internetovej stránke NBS.

Dňa 31. januára 2006 sa uskutočnilo 5. rokovanie Bankovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS) pod vedením jej guvernéra Ivana Šramka.

BR NBS prerokovala Situačnú správu o menovom vývoji v SR za december 2005 a rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na úrovni 2.0 % pre jednodňové ste

rilizačné obchody. 4.0 °o pre jednodňové refinančné ob

chody a 3,0 % pre dvojtýždňové repo tendre s obchod

nými bankami.

Dňa 7. februára 2006 sa uskutočnilo 6. rokovanie Bankovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS) pod vedením jej guvernéra Ivana Šramka.

BR NBS schválila vyhlášku o vydaní pamätných strieborných mincí v nominálnej hodnote 500 Sk s te

matikou ochrany prírody a krajiny. Národný park Murán

ska planina. Pamätná minca je vyrazená zo zliatiny ob

sahujúcej 925 dielov striebra a 75 dielov medi. Jej hmot

nosť je 33,63 gramov a priemer 40 milimetrov. Autorom výtvarného návrhu mince je Karol Ličko.

Razbu 7 600 kusov pamätných mincí realizovala Min

covňa Kremnica, štátny podnik a do predaja sa dostanú začiatkom apríla 2006.

• BR NBS schválila Dodatok č. 2 k Dohode o vzájom

nej spolupráci medzi Národnou bankou Slovenska a Mi

nisterstvom vnútra SR, Prezídiom Policajného zboru. Cieľom dohody je spolupráca a zabezpečenie vzá

jomnej informovanosti a koordinovaného postupu pri pl

není úloh súvisiacich s výkonom bankového dohľadu Národnou bankou Slovenska a s činnosťou Úradu fi

nančnej polície Správy kriminálnej a finančnej polície prezídia Policajného zboru, smerujúcich k odhaľovaniu nezákonných finančných operácií a ochrane pred lega

lizáciou príjmov z trestnej činnosti. Vzhľadom na pre

chod pôsobnosti Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska s účinnosťou od 1. januára 2006 bolo potrebné rozšíriť okruh vzájomnej spolupráce na všetky subjekty finančného trhu, ktoré spadajú pod integrovaný dohľad Národnej banky Slovenska.

Tlačové oddelenie OVI NBS

POZITÍVNY VÝHĽAD FINANČNEJ STABILITY

Národná banka Slovenska po prvýkrát hodnotí vývoj finančnej stability za polročné obdobie bežného roku. V správe, ktorá je uverejnená na internetovej stránke NBS v časti Publikácie/Publikácie NBS, hodnotí vybrané ob

lasti z hľadiska ich vplyvu na finančnú stabilitu Slovenska. Čo sa týka zahraničného prostredia, v súčasnosti ne

predstavuje riziko, i keď riziká identifikované v Správe o finančnej stabilite za rok 2004, konkrétne rast cien ropy. neistota kurzového vývoja amerického dolára k euru. globálne nerovnováhy a silný vplyv regiónu na kurzový vývoj slovenskej koruny voči euru pretrvávali s rovnakou intenzitou aj v 1. polroku 2005.

V oblasti reálnej ekonomiky vysoký rast HDP vytvára predpoklady na tvorbu ziskov a rezerv v podnikateľskom sektore, čím sa posilňuje celková finančná stabilita. Rýchly rast miezd a ďalších nákladov podnikov nebol prekážkou zvýšenia ziskov nefinančných spoločností. Zisk podnikov je však koncentrovaný v odvetviach s níz

kou mierou konkurencie. Pokračuje rýchly rast úverov domácnostiam, pričom v prvom polroku 2005 rast úve

rových splátok domácností výrazne predstihol rast ich príjmov. Pozornosť bude potrebné venovať deficitu bež

ného účtu platobnej bilancie, ktorý je v súčasnosti čias

točne financovaný menej stabilnými (krátkodobými) zdrojmi než v minulosti.

Bankový sektor SR je stabilný, v prvom polroku využil potenciál na rýchly rast aktív. Rýchlo rastúce úvery do

mácnostiam zatiaľ vykazujú len nízku mieru rizika. Rast úverov podnikom bol relatívne pomalý. Napriek rastu úro

kovo výnosových aktív v prostredí nízkych úrokových sa

dzieb a rýchleho rastu príjmov z poplatkov poklesol pomer čistých úrokových výnosov voči príjmom z poplatkov.

Na devízovom trhu NBS zasahovala voči výrazným tlakom na posilnenie kurzu koruny a miernejším tlakom na jeho oslabenie. Slovenská koruna bola pod silným re

gionálnym vplyvom mien krajín V4. Na poistnom trhu pre

trvávala vysoká koncentrácia, najmä v neživotnom po

istení. Takisto zostáva nízka likvidita kapitálového trhu. Po zhodnotení vybraných oblastí sa v správe konštatuje

pozitívny výhľad finančnej stability na najbližšie obdobie.


VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEHO A MENOVÉHO VÝVOJA SR

Ukazovateľ Merná jednotka

2000 2001 2002 2003 2004 2005 Ukazovateľ Merná jednotka

2000 2001

12. 8. 9. 10. 11.

REÁLNA EKONOMIKA Hrubý domáci produkt 1)2)

Medziročná zmena HDP 3) Miera nezamestnanosti 4) 16) Spotrebiteľské ceny (HICP) 3) 15) Spotrebiteľské ceny (CPI) 3)

mld. Sk % % % %

690,7 2,0

17,9

8,4

716,8 3,8

18.6

6.5

749,9 4,6

17,5

3,4

783,4 4,5

15,6

9,3

826,5" 5.5* 13.1

5.9

10.9 2.1 2.0

648,918* 6.2" 11.2 2.3 2.2

10.93 3.5 3.3

10,86 3.6 3,4

OBCHODNÁ BILANCIA 2) 11) *) Vývoz (fob) Dovoz (fob) Saldo

mil. Sk mil. Sk mil. Sk

548 372 590 728 42 356

610 693 713 898

103 205

651 256 747 883 96 627

803 037 826 625 23 588

895 205 942160 46 955

620 828 657 636 36 808

713 939 753119 39180

809 827 855 428 45 601

910 347 959 370 49 023

PLATOBNÁ BILANCIA 2) Bežný účet 11) Kapitálový a finančný účet Celková bilancia

mil. Sk mil. Sk mil. Sk

32 941,1 63 415,1 34168,8

84 891,5 83173.0 6 866,9

87 900,5 234 308,9 160 596.0

10198,5 64 541,5 52 446,2

46 026,2 95 646.4 55 205.1

61 469,0 136 623.9 72 413.9

68 147.7 137 017,2 73 364.9

75 079,3 128 023.0 65 142,8

DEVÍZOVÉ REZERVY 4) 7) Celkové devízové rezervy Devízové rezervy NBS

mil. USD mil. USD

5 581,7 4 076,8

5 437,3 4188,7

10 380,6 9195,5

13 406,1 12149,0

16 778,7 14 913,1

17 434,8 15 915,6

17 349,5 15 835,6

16 998,0 15 647,8

16 876,3 15 438,4

ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ 4) 9) Celková hrubá zahraničná zadlženosf Zahraničná zadlženosf na obyvateľa SR

mld. USD

USD

10,8

2 021

11,3

2 095

13,2

2 452

18,3

3 406

23.7

4 405

26,6

4 937

26,5

4 933

26,1

4 852

MENOVÉ UKAZOVATELE Devízový kurz 5) Peňažná zásoba M2 4) 6) 12) 14)

Medziročná zmena M2 3) Menový agregát M3 4) 15) Medziročná zmena M3 3) Úvery podnikom a obyvateľstvu 4) 6) 13) 14) Pohľadávky peňažných finančných inštitúcií 15)

Sk USD mld. Sk

% mld. Sk

mld. Sk

46.200 580.4

14,2

396,1

48,347 649,2

11,9

321,7

45.335 681.5

4,7

330,2

33.604 730.1

7,1

378,1

29.074 779,9

7,5

409,2

31.494

785,8 8,0

736.9

31.354

792,0 7,3

753.5

32,357

800,4 7.6

769.0

32,808

798,4 6,3

778,3

ŠTÁTNY ROZPOČET 2) 4) Príjmy Výdavky Saldo

mld. Sk mld. Sk mld. Sk

213.4 241,1 27,7

205.3 249.7 44,4

220.3 272,0 51,7

233.1 289.1 56,0

242.4 312.7 70,3

170.5 175.6

5,1

188.6 196.7

8,1

214.4 219.5

5,1

233.7 241.3

7,6

Klientské sladzby Priemerná úroková miera

jednoročné vklady krátkodobé úvery 8) krátkodobé čerpané úvery

% % %

9,76 13,61 11.95

6,63 11.25 9.18

5,70 9,93 8,98

3.76 8,30 7,47

2.71 5.87 7.45

1.90 5.62 6.14

1.86 5.56 6.10

1.83 5.73 6.09

1,71 5,67 6,16

PEŇAŽNÝ TRH Úrokové sadzby stanovované Bankovou radou NBS, platnosť od 10) 1dňové operácie sterilizačné

refinančné 2týždňová limitná sadzba NBS pre štandardný REPO tender Základná úroková sadzba NBS (do 31.12.2002 diskontná sadzba) Priemerná úroková miera z medzibankových vkladov (BRIBOR)

overnight 7dňová 14dňová 1mesačná 2mesačná 3mesačná 6mesačná 9mesačná 12mesačná

% % %

% % % % % % % % %

27.12.2000 9,25 6,25 8,00

7,97 8,47 8,53 8,58 8,58 8,57 8,57 7,94 7,97

26.3.2001 6,00 9,00 7,75

7.34 7,73 7,76 7,77 7,77 7,77 7,77 7,76 7,76

18.11.2002 5,00 8,00 6,50

7.20 7,75 7,80 7,83 7,81 7,79 7,74 7,72 7,70

22.12.2003 4,50 7,50 6,00

6,00

5.93 6,29 6,34 6,32 6,24 6,18 5,93 5,78 5,70

29.11.2004 2,50 5.50 4,00

4.00

3.22 3,78 3,85 3,82 3,81 3,74 3,66 3,64 3,62

1.3.2005 2,00 4,00 3,00

3.00

2,99 2,99 3,01 3,00 2,99 2.94 2.91 2.87 2.85

1.3.2005 2,00 4,00 3.00

3.00

2.71 2,91 2,96 2,99 2,98 2,93 2,90 2.86 2.85

1.3.2005 2,00 4.00 3.00

3.00

2.55 2,93 2,98 3,01 3,01 3,03 3,04 3.05 3,07

1.3.2005 2,00 4,00 3,00

3.00

2,37 2,89 2,96 3,05 3,11 3.19 3.35 3.44 3,52

predbežné údaje 10) Dátum, od ktorého je daná úroveň úrokových sadzieb v platnosti na základe rozhodnutia BR NBS. 1) Stále ceny, priemer roka 1995. 11) údaje za zahraničný obchod a bežný účet PB sú od má)a 2004 každý mesiac revidované. 2) Kumulatívne od začiatku roka. 12) Od januára 2005 sa NBS sústreďuje na hodnotenie menového agregátu M3. 3) Zmena oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. 13) Od januára 2005 úvery podnikom a obyvateľstvu nahradené agregátom pohľadávky peňažných 4) Stav ku koncu obdobia finančných inštitúcií. 5) Kurz devíza stred, priemer za obdobie. 14) Keďže od januára 2005 sa Menový prehľad vykazuje len v bežnom kurze, údaje za peňažnú zásobu M2 6) Vo fixnom východiskovom kurze k 1.1.1993. a úvery podnikom a obyvateľstvu možno získať tiež len v bežnom kurze. Údaje sú dostupné na 7) Od 1 1. 2002 zmena metodiky. internetovej stránke NBS. 8) Bez úrokovej sadzby 0 %. 15) potjra metodiky ECB. 9) Od 1 1 1999 zmena metodiky. 1 g) Evidovaná nezamestnanosť.

^ < Z 4 \ c

_ Pamätné mince vydané NBS

Prinášame prehľad pamätných mincí, ktoré si možno do vypredania zásob zakúpiť v pokladni Národnej banky Slovenska, I. Karvaša 1 v Bratislave, a to v pracovných dňoch v čase od 7,15 do 11,00 h, ako aj v pobočkách Národnej banky Slovenska v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Slovenské pamätné mince sa predávajú aj vo vybraných komerč

ných bankách a obchodoch s numizmatickým materiálom. JV-.I>JIII I AV;-> I!Mi

Téma

Vznik Slovenskej republiky 150. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny

Rok vydania

Nominálna hodnota

Ján Kollár 200. výročie narodenia 100. výročie založenia MOV a 1. účasť SR na zimných OH Janko Alexy J 00. výročie narodenia D DAY / SNP 50. výročie Národný park Slovenský raj Pavol Jozef Šafárik 200. výročie narodenia Mikuláš Galanda 100. výročie narodenia Rok ochrany európskej prírody 100. výročie prvej električky v Bratislave Samuel Jurkovič 200. výročie narodenia

1993 1993 1993 1994 1994 1994

100. výročie OH a 1. účasť SR na letných OH Jozef Cíger Hronský 100. výročie narodenia 100. výročie ozubnice Štrba Štrbské pleso Svetové dedičstvo UNESCO Banská Štiavnica Svetozár H urban Vajanský 150. výročie narodenia Svetové dedičstvo UNESCO Banská Štiavnica Pieninský národný park Štefan Moyzes 200. výročie narodenia 50. výročie založenia Slovenskej národnej galérie _ ^50. výročie príchodu 1. parného vlaku na Slovensko

1994 1995 1995 1995 1995 1996 1996 1996 1996 1997 1997

100 Sk 200 Sk 200 Sk

Cena podľa vyhotovenia Bežné Proof

320 Sk

200 Sk 200 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk

320 Sk 360_Sk 200 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk

200 Sk 200 Sk 200 Sk

5 000 Sk 200 Sk

1997 1997

200 Sk 500 Sk

1997 1998 1998

150. výročie vzniku SNR a slovenského povstania 1848/1849 Svetové dedičstvo UNESCO Spišský hrad Ján Smrek 100. výročie narodenia Tatranský národný park

1998 1998

Pavol Országh Hviezdoslav 150. výročie narodenia 50. výročie založenia Slovenskej filharmónie Samuel Mikovíni 250. výročie úmrtia Juraj Fándly 250. výročie narodenia Národný park Malá Fatra Začiatok tretieho tisícročia Alexander Dubček 80. výročie narodenia Svetové dedičstvo UNESCO Vlkolínec Ľudovít Fulla 100. výročie narodenia Svetové dedičstvo UNESCO Vlkolínec 10 rokov Slovenskej republiky Imrich Karvaš 100. výročie narodenia Jozef Škultéty 150. výročie narodenia Motívy slovenských bankoviek súbor Wolfgang Kempelen 200. výročie úmrtia Vstup SR do Európskej únie Vstup SR do Európskej únie Svetové dedičstvo UNESCO Bardejov Svetové dedičstvo UNESCO Bardejov Ján Andrej Segner 300. výročie narodenia Národný park Slovenský kras 350. výročie korunovácie Leopolda I. 350. výročie korunovácie Leopolda I. 200. výročie uzavretia Bratislavského mieru

1998 1999 1999 1999 2000 2000 2001

200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk

200 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk

200 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk 200 Sk 200 Sk

2001

500 Sk 200 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk 500 Sk

200 Sk 200 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk 200 Sk

500 Sk 2001 2002 2002 2002 2003 2003 2003 2003 2004

200 Sk 5 000 Sk 200 Sk 200 Sk

10 000 Sk 200 Sk 200 Sk

2004 2004 2004 2004 2005 2005 2005 2005 2005

200 Sk 200 Sk

10 000 Sk 200 Sk

5 000 Sk 200 Sk 500 Sk 200 Sk

5 000 Sk

500 Sk 200 Sk 500 Sk 500 Sk 200 Sk

200 Sk 200 Sk

260 Sk 260 Sk

260 Sk 260 Sk

260 Sk

200 Sk

2 5 ^ Wd K,«%/:

260 Sk 500 Sk 260 Sk

350 Sk

260 Sk

530 Sk 430 Sk

6 830 Sk

r

2V/<X.

6 500 Sk

430 Sk 13 420 Sk

500 Sk 12 680 Sk

500 Sk 500 Sk

13 750 Sk 480 Sk

6 500 Sk 480 Sk 760 Sk 480 Sk

6 800 Sk 520 Sk

3m ^

■ ' • . .

J*

ODBORNÝ BANKOVÝ - nbs.sk€¦ · Eva Svetlošáková, Národná banka Slovenska Národná banka...

Documents

Transcript of ODBORNÝ BANKOVÝ - nbs.sk€¦ · Eva Svetlošáková, Národná banka Slovenska Národná banka...