2001 MEMBRANOVE PROTEINY Poznanie: „nie jadro bunky ale MEMBRANA je MOZGOM BUNKY“
Objav bunky a bunková teória
description
Transcript of Objav bunky a bunková teória
- Objav bunky súvisí s objavom mikroskopu- 1. mikroskop: Robert Hook- v r. 1665 po 1x popísal bunku- v r. 1665 po 1x popísal bunku- na korku zistil, že je zložený z malých útvarov, ktoré nazval cellulae = bunka
Hook: bunky korku pozoroval jednoduchými Hook: bunky korku pozoroval jednoduchými šošovkamišošovkami
Leewenhoek: vytvoril zložitejší mikroskop, pod Leewenhoek: vytvoril zložitejší mikroskop, pod ktorým pozoroval mikroorganizmy (videl už ich ktorým pozoroval mikroorganizmy (videl už ich vnútro)vnútro)
Puřkyne: sledoval vnútro buniek a tvrdil, že je Puřkyne: sledoval vnútro buniek a tvrdil, že je homogénne (na každom mieste rovnaké) a nazval homogénne (na každom mieste rovnaké) a nazval ho protoplazmouho protoplazmou
Objav elektrónového mikroskopu: objavenie Objav elektrónového mikroskopu: objavenie organelorganel
1. Bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka všetkých živých organizmov a je nositeľom všetkých životných funkcií.
2. Každá bunka vzniká delením z už existujúcej materskej bunky
1. polovici 19. storočia: SCHLEIDEN A SCHWAN sformulovali bunkovú teóriu, podľa ktorej:
BUNKA:-Má vlastný metabolizmus (vymieňa si látky a energiu s prostredím)-Je schopná prenosu genetickej informácie vďaka rozmnožovaniu-Preto je NAJMENŠÍ SYSTÉM schopný samostatnej existencie
chemické zloženie stavba – štruktúra metabolizmus a syntéza látok reprodukcia dedičnosť
Všeobecné vlastnosti buniek:
vytvára prostredie pre chemické reakcieje veľmi dobrým rozpúšťadlompodmieňuje aktivitu bielkovín a nukleových kyselínmá veľkú tepelnú kapacitu – termoregulačná schopnosťovplyvňuje fyzikálno – chemické procesy v bunkedisociuje látky – rozkladá ich na iónyjej množstvo závisí od veku bunky a od orgánu, v ktorom sa bunka nachádza
(1) ANORGANICKÉ LÁTKY
Je tvorená minerálnymi látkami: katióny sodíka, draslíka, vápnika, horčíka atď.
(1) ANORGANICKÉ LÁTKY
SÚ PRIAMYM ZDROJOM ENERGIE
sú stálou súčasťou všetkých buniek
môžu byť zložkou rôznych biologicky účinných látok (hormónov, enzýmov, NK)
1. MONOSACHARIDY
2. DISACHARIDY
3. POLYSACHARIDY
glukóza – hroznový cukorfruktóza – ovocný cukordeoxyribóza, ribóza
sacharóza – repný cukormaltóza – sladový cukorlaktóza – mliečny cukor
škrob, celulóza, chitín, glykogén
niektoré polysacharidy sú súčasťou bunkových stienOLIGOSACHARIDY: od 2 do 10 monosacharidovPOLYSACHARIDY: viac ako 10 monosacharidov
makromolekulové látky, ktorých základnou stavebnou jednotkou sú AMINOKYSELINY aminokyseliny sú pospájané PEPTIDOVOU VÄZBOU, a tvoria tzv. polypeptidový reťazec vlastnosti bielkovín závisia od: typu, počtu a poradia aminokyselín v polypeptidovom reťazci základných aminokyselín je 20 (22) a ich kombináciou vzniká veľké množstvo bielkovín s rôznymi vlastnosťami
tvoria stavebnú súčasť všetkých bunkových štruktúr
enzýmy, ktoré katalyzujú chem. reakcie, sú bielkoviny
väčšina hormónov sú bielkoviny a zabezpečujú riadenieorganizmu
ochrana (imunita) organizmu - protilátky
sú estery vyšších mastných kyselín a glycerolu sú relatívne stále, preto sa považujú za najhospodárnejší zdroj energie (majú vysoké spaľovacie teplo: 1 g – 38 kJ)
tvoria tepelne a mechanicky odolné vrstvy okolo dôležitých orgánov podieľajú sa na stavbe biomembrán – zložené tuky (FOSFOLIPIDY) ovplyvňujú príjem a výdaj látok do bunky a z bunky
uplatňujú sa pri prenose nervového vzruchu a metabolizme lipidov podieľajú sa na regulačných procesoch v bunkách: tie tuky, ktoré sú súčasťou – vitamínov a hormónov ochranná funkcia (VOSKY) – sú súčasťou plodov a chránia rastlinu pred mechanickým poškodením a vysušením
spolu s bielkovinami v cytoplazme v biomembránach v nervovom tkanive v semenách vo vajciach
makromolekulové látky, ktorých základnou stavebnou jednotkou je NUKLEOTID
ADENÍN (A)GUANÍN (G)
CYTOZÍN (C)TYMÍN (T)URACIL (U)
zodpovedajú za organizáciu a rozmnožovanie bunky
zabezpečujú prenos genetických informácií a znakov z rodičov na potomkov
- dvojvláknová polynukleotidová závitnica
zvyšok H3PO4
deoxyribóza
dusíkaté bázypurínové (A, G)
pyrimidínové (C, T)
- stavebnou jednotkou je NUKLEOTID
- dve vlákna sú navzájom spojené vodíkovými väzbami, ktoré sa nachádzajú medzidusíkatými bázami- Dusíkaté bázy sa spájajú na princípe komplementarity – doplnku, t.j.,purínové DB sa spájajú s pyrimidínovými DB
A – T G – CC – GT – A
- jednovláknová polynukleotidová závitnica
zvyšok H3PO4
ribóza
dusíkaté bázypurínové (A, G)
pyrimidínové (C, U)
- stavebnou jednotkou je NUKLEOTID
- vlákno RNA sa s vláknom DNA navzájom spája vodíkovými väzbami,ktoré sa nachádzajú medzi dusíkatými bázami- dusíkaté bázy obidvoch NK, sa spájajú na princípe komplementarity – doplnku,t.j., purínové DB u DNA sa spájajú s pyrimidínovými DB u RNA
A –––– U G –––– C C –––– G T –––– A
DNADNA RNARNA
1. mediátorová - informačná (mRNA)2. transferová - prenášačová (tRNA)3. ribozómová (rRNA)