New POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO …ludo/elearn/2006/zbornik... · 2013. 11. 26. ·...
Transcript of New POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO …ludo/elearn/2006/zbornik... · 2013. 11. 26. ·...
5
OBSAH
POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO PROGRESÍVNY PRVOK
EDUKÁCIE V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI
Ján Bajtoš.......................................................................................................................................... 7
FUZZY PETRIHO SIETE V MODELOVANÍ VÝUKOVÝCH PROCESOV V
E-LEARNINGU
Cyril Klimeš, Zoltán Balog............................................................................................................... 12
PILOTNÝ PROJEKT BUDOVANIA E-LEARNINGU NA FAKULTE MANAGEMENTU
Eleonóra Beňová, Nora Hlivárová, Ján Papula............................................................................... 18
METADATOVÉ DIGITÁLNE KNIŽNICE A ICH ŠTANDARDY
Zuzana Bizoňov................................................................................................................................. 22
UČITEĽ, KOMPETENCIE A METODIKA E-LEARNINGU
Jana Burgerová................................................................................................................................. 27
ZAJIŠTENÍ KVALITY DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PROSTŘEDKY PROJEKTOVÉHO
ŘÍZENÍ
Vladimír Čech................................................................................................................................... 33
E-LEARNING VO VÝUČBE
Igor Černák, Anna Kútna.................................................................................................................. 37
SYNTÉZA REČI A TVORBA PROZÓDIE
Mária Čerňanská.............................................................................................................................. 42
INTENZIFIKÁCIA VZDELÁVACIEHO PROCESU S VYUŽITÍM INFORMAČNÝCH
A KOMUNIKAČNÝCH TECNOLÓGIÍ
Jozef Kuba, Roman Stroka, Nadežda Čuboňová............................................................................... 46
PRÍPRAVA A POUŽITIE E-MATERIÁLOV V KOMBINOVANEJ FORME ŠTÚDIA NA
KI FPV UKF V NITRE
Martin Drlík, Peter Švec................................................................................................................... 52
TVORBA OBSAHOV PRE E-LEARNING
Matilda Drozdová............................................................................................................................. 58
FINDING A BALANCE IN BLENDED LEARNING WITH EXTRA LARGE STUDENT
GROUPS
Marie-José Verkroost, Wim Veen, Peter Fabian, Malcolm Bell, Dominika Kuras, Andrea Heide 63
VYUŽITIE E-VZEDLÁVANIA AKO PRÍPRAVANA LABORATÓRNE CVIČENIA
Melánia Feszterová........................................................................................................................... 69
PROGRAMY A NÁSTROJE PRE TVORBU UČEBNÝCH OPÔR PRI VYUČOVANÍ
MATEMATIKY
Lívia Hasajová.................................................................................................................................. 73
VYMEDZENIE ZÁSAD PRE TVORBU ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH
MATERIÁLOV
Božena Horváthová........................................................................................................................... 78
E-LEARNING AKO NOVÁ FORMA VZDELÁVANIA
E-LEARNING AS NEW FORM OF EDUCATION
Marián Hosťovecký, Jana Vincúrová...............................................................................................
81
6
APLIKÁCIA FORIEM E-LEARNINGU VO VYUČOVACOM PREDMETE „RIADENIE
ĽUDSKÝCH ZDROJOV“
Marta Hricová................................................................................................................................... 85
VZDĚLÁVÁNÍ ÚŘEDNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY VYBRANÝCH EVROPSKÝCH ZEMÍ
E-LEARNINGOVOU FORMOU
Miloš Charbuský, Ilona Obršálová, Jan Stejskal.............................................................................. 89
MASTERY LEARNING IN HIGHER EDUCATION
Jana Jacková..................................................................................................................................... 94
SKÚSENOSTI Z REALIZÁCIE VÝUČBY PREDMETOV V PROSTREDÍ LMS NA
VYSOKEJ ŠKOLE
Elza Kočíková................................................................................................................................... 100
TVORBA E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV DO PROSTREDIA SYSTÉMU SATURN-V601
Viliam Kopecký................................................................................................................................. 106
E-LEARNING EDUCATIONAL SYSTEM EDEN
Radek Kovařík................................................................................................................................... 113
UČEBNÍ TEXT – ZÁKLAD E-LEARNINGOVÉHO KURZU
Kateřina Kostolányová..................................................................................................................... 117
PEDAGOGICKÉ VÝCHODISKÁ PRE TVORBU A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNYCH
ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE
Andrea Kubalíková........................................................................................................................... 121
NIEKTORÉ ASPEKTY TVORBY ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Anna Kútna....................................................................................................................................... 126
ÚVAHY O MOŽNOSTECH SPOLUPRÁCE VYSOKÝCH ŠKOL ČR A SR PŘI TVORBĚ
STANDARDIZOVANÝCH MULTIMEDIÁLNÍCH VZDĚLÁVACÍCH POMŮCEK
Karel Květoň..................................................................................................................................... 130
DIŠTANČNÉ TEXTY – PILIERE KVALITY ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA
Jana Magdolenová............................................................................................................................ 136
LMS PRO ZKOUŠENÍ STUDENTŮ NA DOPRAVNÍ FAKULTĚ JANA PERNERA
UNIVERZITY PARDUBICE
Stanislav Machalík............................................................................................................................ 141
INOVATION ELEMENTS IN SUBJECT BASES OF DESIGN
Rudolf Martonka............................................................................................................................... 147
TVORBA ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU ŠABLÓN A XML DOKUMENTOV
Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga.............................................................................................................. 150
TESTOVACÍ SYSTÉM E-STUDY – POMÔCKA WBT CVIČENÍ
Ľudovít Mikuš, Matilda Drozdová.................................................................................................... 156
ŠTUDIJNÝ TEXT AKO JEDNA Z PODMIENOK ÚSPECHU V ON-LINE VZDELÁVANÍ
Radoslav Rohaľ................................................................................................................................. 162
DIŠTANČNÉ A E-LEARNINGOVÉ TECHNOLÓGIE V SLUŽBÁCH ROZVOJA
ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Oldřich Kratochvíl, Jozef Strišš........................................................................................................ 165
E-LEARNING PROJEKTOVÉHO RIADENIA A POUŽÍVANIA MICROSOFT PROJECT
200X
Vladimír Stuchlý, Roman Poprocký.................................................................................................. 170
7
POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE AKO
PROGRESÍVNY PRVOK EDUKÁCIE V INFORMAČNEJ
SPOLOČNOSTI
Ján Bajtoš
ABSTRAKT
Autor v príspevku popisuje základné východiská využívania počítačom podporovaného vyučovania.
Počítačom podporované vyučovanie by malo byť výzvou pre každého učiteľa v súčasnej informačnej
spoločnosti.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
edukácia, počítačom podporované vyučovanie, efektívnosť vzdelávania, výukové programy
ÚVOD
Od druhej polovice dvadsiateho storočia patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia vedy
a techniky oblasť informatiky a výpočtovej techniky. V podstate sa tento rozvoj neskončil ani na prahu
tretieho tisícročia. Rozvoj výpočtovej techniky kvantitatívne aj kvalitatívne predstihol všetky
očakávania a jej aplikácie dnes nachádzajú uplatnenie vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Vplyvu
počítačov sa nevyhli ani pedagogické vedy. Naše dnešné školy však málo flexibilne reagujú na potreby
praxe v tejto oblasti. Škola síce poskytuje žiakom veľké množstvo encyklopedických informácií, ale
menej ich už pripravuje pre potreby reálneho života. Mnohé predmety prinášajú študentom množstvo
informácií, ktoré patria k všeobecnému prehľadu a k základnej kultúrnej gramotnosti jednotlivca, zdá sa
však, že trvanie učiteľov na ich bezpodmienečnom ovládaní za každých okolností je pomýlené. Pre prax
má podstatne väčší význam poznať informačné zdroje, v ktorých si človek potrebné údaje môže nájsť.
Počítače a informačno-komunikačné technológie sa často spájajú len priamo s PC a ich
programovaním, menej už s využitím v konkrétnom vyučovacom predmete pre edukačné účely.
S rozvojom a prenikaním výpočtovej techniky do škôl sa predpokladá širšie uplatnenie programového
vyučovania, ktorého zásady sa využívajú pri tvorbe výukových programov (Bajtoš, 2003).
CHARAKTERISTIKA POČÍTAČOM PODPOROVANÉHO VYUČOVANIA
Počítačom podporované vyučovanie (PPV) = CAI = Computer Aided Instruction – je také vyučovanie,
pri ktorom počítač pomáha žiakom v procese učenia, napr. pri osvojovaní učiva, pri precvičovaní učiva,
pri kontrole jeho osvojenia, pri riešení problémov, pri učení sa objavovaním, pri simulácií a modelovaní
procesov, pri riešení didaktických testov atď. Cieľom počítačom podporovaného vyučovania je tiež
napomôcť učiteľovi pri výučbe konkrétneho predmetu, kde popri tradičných materiálnych prostriedkoch
vyučovacieho procesu, ako je tabuľa, spätný projektor, diaprojektor či video, môže využiť viac prvkov
vizualizácie, napomáha mu pri tvorbe metodického materiálu, zatraktívňuje a zefektívňuje priebeh
vyučovacej jednotky, a v neposlednom rade mu pomáha lepšie pripraviť žiaka pre život. Prečo vlastne
potrebujeme používať pri vyučovaní jednotlivých predmetov počítač? Na základe poznatkov Mázorovej
a Likavského (2000) sa rámcovo pokúsime uviesť hlavné problémy, ktoré ovplyvňujú súčasný stav
vyučovacieho procesu rôznych školských predmetov:
8
Vysoká miera nekvalifikovanosti učiteľov. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z finančnej
neatraktívnosti učiteľského povolania, ale aj z postojov riaditeľov viacerých škôl k uvedenej
problematike. V takejto situácii je ilúziou očakávať uplatňovanie progresívnmch didaktických
metód s využitím širokej škály moderných materiálnych didaktických prostriedkov.
Pretrvávanie tradičných koncepcií vyučovania. V nich výrazne prevláda direktívne usmerňovanie
činnosti študentov vo vyučovacom procese s malým, alebo žiadnym prihliadnutím na procesy
učenia sa. V konečnom dôsledku to vedie k pasivite študentov, k pamäťovému osvojovaniu
vedomostí a ich reprodukcii, k nižšej schopnosti verbálne vyjadrovať svoje myšlienky,
k nesamostatnosti a neschopnosti riešiť problémy a problémové situácie.
Používanie tradičných didaktických metód, vyučovacích foriem a materiálnych didaktických
prostriedkov. Dôraz sa stále kladie na výkladovo–ilustratívne metódy s nízkym stupňom využitia
aktivity študentov, samostatná práca sa často redukuje na predčítanie časti nového učiva a ich
reprodukciu, ako učebné pomôcky sa väčšinou používajú učebnica a tabuľa.
Značná predimenzovanosť učebných osnov resp. nízka týždenná hodinová dotácia pre niektoré
vyučovacie predmety. Učitelia spolu so svojimi študentmi sú nútení zvládnuť veľké množstvo
poznatkov a informácií a na uplatnenie progresívnych metód a foriem vyučovania im ostáva
minimum času. Vzniká tak začarovaný kruh, ktorý nie je a nebude ľahké preklenúť.
Informačné technológie čoraz viac ovplyvňujú každodenný život jednotlivca a zasahujú doň. Nie je to
iba logický dôsledok širokospektrálneho zasahovania technického pokroku do spoločnosti a ľudského
života, ale i cieľavedomé úsilie nositeľov pokroku poskytnúť ostatným novú kvalitu informácií a
rozhľadu. Efektívnosť nasadenia počítačov do edukačného procesu ovplyvňuje i sám študent, a to
úrovňou a intenzitou schopnosti osvojiť si vedomosti, prístupom k počítaču, kvalitou vnútornej
motivácie, rozdielnym pohlavím, rozdielnymi osobnostnými a študijnými typmi. Z tohto hľadiska je
možné rozlíšiť študentov na (Šupšáková, 1997):
a) vizuálny typ, ktorý sa učí pozeraním,
b) intelektuálny typ, ktorý sa učí čítaním,
c) taktilný typ, ktorý sa učí senzomotorickou činnosťou, napr. písaním, ale aj dotykom a pocitmi,
d) auditívny typ, ktorý sa učí počúvaním,
e) sociálno–komunikatívny typ, ktorý sa učí hovorením.
Použitie počítačov je podľa výskumov výhodou predovšetkým pre prvé tri typy žiakov a študentov, t.j.
vizuálny, intelektuálny a taktilný typ, ktorí dávajú prednosť uvedeným spôsobom učenia sa. Pri
používaní počítačov vo vyučovacom procese môže dochádzať taktiež k istému obmedzeniu, ktoré
spočíva v oblasti sprostredkovania afektívnych a sociálnych cieľov a v neadekvátnej preferencii
určitých študijných typov študentov.
Počítače zasahujú do duševného života študentov a ovplyvňujú ich myslenie. Počítače fascinujú detí
i dospelých, pretože im ponúkajú reaktívne a interaktívne partnerstvo bez ohľadu na to, či do procesu
vstupujú ľudské vzťahy vo svojej komplexnosti. Z antropologického hľadiska, pokiaľ ide o vzťah detí
k počítačom, rozlišujeme tri obdobia:
1. obdobie do 7 rokov – metafyzická fáza, obdobie reflexie. Deti konfrontované s počítačom sa
zaujímajú o to, či sú počítače živé, či myslia, cítia, teda kladú si otázku typu: „Čo je to
počítač?“
2. obdobie predpubertálne – fáza ovládania, obdobie akcie. Deti nezaujíma špekulácia o svete,
ale jeho ovládnutie. Zaoberajú sa otázkou vlastnej kompetencie a efektivity, teda kladú si
otázku: „Čo môžem s počítačom robiť?“
3. obdobie adolescencie – fáza identity, obdobie reflexie. Adolescenti sa koncentrujú na
skúsenosti s identitou. Pre niektorých z nich je počítač ten najdôležitejší komunikačný
prostriedok. Je v centre ich aktivít a stáva sa pre nich časťou reflexie o sebe samom.
Adolescenti si kladú otázku: „Kto som?“
Aj keď sa niekedy môže zdať, že technika či počítačové programy sú neosobné a takto sprostredkované
podnety na rozvoj kreativity študenta sú menej kvalitné, menej sugestívne ako v prípade aktívneho
9
vystupovania učiteľa, nemusí to byť celkom pravda. Jedno totiž nevylučuje druhé. Pedagogická
efektívnosť počítačom podporovaného vyučovania je problém, ktorý úzko súvisí s vývojom
pedagogických výukových programových prostriedkov. Za efektívny možno pokladať taký výukový
program, ktorý umožňuje dosiahnuť ciele vyučovacieho procesu optimálne, t.j. efektívne z hľadiska
faktorov času, priestoru, nákladov a vynaloženého úsilia študentov.
KLADY A NEDOSTATKY POČÍTAČOM PODPOROVANÉHO VYUČOVANIA
Podľa Híca a Pokorného (2004), podľa Tureka (1996) a podľa ďalších autorov zaraďujeme medzi
výhody používania počítačom podporovaného vyučovania tieto:
- Možnosť prezentácie poznatkov v príťažlivej grafickej podobe. Použitie modernej
počítačovej techniky umožňuje prezentovať informácie úplne novým spôsobom, ktorý môže
byť oveľa príťažlivejšie vizuálne spracovaný, a tým aj zaujímavejší a ľahšie prijateľnejší pre
študentov. Taktiež je možné týmto spôsobom predkladať poznatky, ktorých prezentovanie by
inak nebolo možné, alebo by bolo veľmi náročné ich opísať slovami, prípadne jednotlivými
statickými obrázkami. Počítač má veľké teda zobrazovacie a prezentačné schopnosti.
- Štúdium vlastným tempom. Použitie moderných technológií vo výučbe, medzi ktoré
zaraďujeme aj počítačom podporované vyučovanie, umožňuje každému študentovi zvoliť si
svoje vlastné tempo, ktorým je schopný študovať, čas, kedy a koľko chce študovať, miesto, kde
chce študovať. Študentovi sa umožňuje oveľa lepšie zadelenie si vlastného času a na druhej
strane to núti študenta preberať väčšiu časť zodpovednosti za svoje študijné výsledky. Týmto
spôsobom rozvíjame taktiež študentovu schopnosť pracovať samostatne a schopnosť
efektívneho rozdelenia vlastného času medzi jednotlivé aktivity.
- Možnosť poskytnutia okamžitej spätnej väzby. Použitie počítačom podporovaného
vyučovania poskytuje študentom nielen aktívny prístup k novým informáciám a poznatkom, ale
aj možnosť overenia si nadobudnutých vedomostí a zručnosti. Spätná väzba je študentovi
spravidla poskytovaná dvomi spôsobmi. Pri prvom z nich dostane študent spätnú väzbu
okamžite. Tento spôsob je vhodný vo fáze získavania poznatkov, kedy je možné okamžite
predísť nesprávnym návykom študenta. Pri druhom spôsobe študent získa spätnú väzbu až po
určitom čase, napríklad po vyplnení testu, zodpovedaní všetkých otázok a podobne. V tomto
prípade je poskytovanie spätnej väzby často vyvolané práve určitou akciou študenta, ktorou si
spätnú väzbu vyžiada.
- Precvičovanie obsahu vzdelávania. Počítačom podporované vyučovanie poskytuje možnosť
prejsť cez tie isté materiály a cvičenia ľubovoľne veľa krát, prípadne začať odznova.
- Motivácia. Použitie výpočtovej techniky rozširuje možnosť motivácie študentov. Napríklad
množstvo výukových programov je spracovaných vo forme počítačových hier. Tie v sebe
obsahujú veľmi silný motivačný náboj. Ako motivačný činiteľ taktiež pôsobí vhodné grafické
a zvukové spracovanie prezentovaného učiva. Tiež motivačne môžu pôsobiť i rôzne výzvy,
pochvaly a poďakovania prezentované počítačom.
- Upozornenie na chyby. Študentom vadí oveľa menej, ak ich na chyby, ktoré urobia pri svojom
vzdelávacom procese, upozorní počítačový program, ako keď ich na chyby upozorní vyučujúci,
prípadne spolužiak či rodič. Študenti často nepovažujú počítačový program za učiteľa, napriek
tomu, že ich jednak učí, jednak overuje ich nadobudnuté vedomosti.
- Možnosť simulácie dejov. Moderná výpočtová technika nám umožňuje simulovať vo
vyučovaní deje, ktoré by inak nebolo možné do vyučovania zahrnúť, pretože by boli príliš
nákladné, príliš nebezpečné, alebo by trvali príliš dlhý čas (napríklad niekoľko storočí). V tejto
oblasti vyučovania je využitie moderných informačných a komunikačných technológií v rámci
počítačom podporovaného vyučovania nezastupiteľné.
- Objektívnosť hodnotenia žiakov. Počítač nerozlišuje, ktorý študent s ním pracuje, nerobí
protekcie, nedokáže byť subjektívny v hodnotení splnenej úlohy.
- Automatizácia prácnych výpočtov, eliminácia rutinných prác, úspora času. Odbremeňuje
študenta a učiteľa od zdĺhavých nepodstatných úkonov, a tým vytvára čas pre venovanie sa
iným, podstatnejším veciam.
10
Používanie počítačom podporovaného vyučovania v edukačnom procese však prináša aj problémy, a to
jednak pre učiteľa, ako aj pre žiaka. V súčasnosti možno za najvýznamnejšie problémy považovať:
- Náročná príprava výukových programov. Pripraviť kvalitný výukový program je časovo
veľmi náročná záležitosť. Je nemožné, aby si vyučujúci pripravoval na všetky svoje hodiny
svoje vlastné výukové programy. Okrem časovej náročnosti by totiž druhým problémom mohlo
byť ovládanie príslušnej aplikácie na výrobu takého programu, ktorou je často programovací
jazyk.
- Nedostatok vhodných výukových programov. Vyššie uvedený problém je možné riešiť tak,
že vyučujúci miesto prípravy výukových programov siahne po už hotových programoch. Na
trhu existuje značné množstvo výukových programov vyrobených profesionálnymi firmami,
ktoré je možné zakúpiť za prijateľnú cenu. Druhým obrovským zdrojom hotových programov
je Internet, odkiaľ si možno stiahnuť už hotové programy zdarma. Napriek uvedeným
skutočnostiam však stále pociťujeme nedostatok vhodných výukových programov, najmä ak sa
obmedzíme iba na tie programy, ktoré sú v slovenskom (prípadne českom) jazyku.
- Nerovnaký prístup študentov k počítačom. Napriek skutočnosti, že v posledných rokoch sa
počítače obrovským tempom rozširujú do škôl a do domácnosti, ich počet je stále nedostatočný.
Pomerne veľká časť študentov má síce prístup k počítaču, ktorý je dokonca pripojený na
Internet, existuje však aj veľká skupina študentov, pre ktorú je zatiaľ prístup k počítaču na
dostatočne dlhý čas problémom. Príčiny môžu byť rôzne, ale najčastejšou je finančná situácia
rodín na Slovenku.
- Znevýhodnenie dievčat. Vyplýva to najmä z predsudkov v rodinnej výchove, kde chlapci sa
dostanú k počítačom skôr a ľahšie ako dievčatá. Ale často je to i o konkrétnom prístupe
dievčaťa k technike a k počítačom.
- Počítač v škole slúži iba na výučbu informatiky. Na pomerne veľkej časti našich škôl
prevláda názor, že počítače sú určené len na výučbu informatiky. Počítač tu slúži ako objekt
vyučovania. Je nesporné, že študenti musia nadobudnúť dostatočné zručnosti pri práci
s výpočtovou technikou, najmä s vhodnými aplikačnými programami. Na druhej strane ale
počítač môže slúžiť aj ako efektívny prostriedok slúžiaci pre vyučovanie prakticky všetkých
predmetov.
- Zdravotné problémy. Pri dlhodobom a nevhodnom používaní počítača dochádza k poruchám
zraku, deformáciám chrbtice, prstov, zápästí, neurózam, prípadne aj k digitalizácií myslenia.
- Zníženie socializácie študenta. Pri častom a dlhodobom používaní počítača dochádza k
potlačovaniu medziľudskej komunikácie, k redukcii písanej a hovorenej reči. Hlavne mladí
ľudia dokážu celé hodiny sedieť za počítačom, písať e-maily, či priamo on-line chatovať
a vôbec nekomunikovať s okolím.
- Absencia priameho pozorovania. Popri prezentácii učiva formou počítačových simulácií by
učiteľ nemal zabúdať ani na prezentáciu učiva napr. na reálnych objektoch, ktoré zabezpečia
priame pozorovanie študentov. Absencia priameho pozorovania odtrháva študenta od životnej
reality.
- Problém rozvoja osobnosti študentov v afektívnej oblasti. Najmä v oblasti citovej výchovy,
tvorby hodnotového systému. Študent (žiak, dieťa) často nerozlišuje medzi realitou a fikciou,
nerozlišuje medzi dobrom a zlom.
- Problémy s rozvojom tvorivosti študentov. Študenti všetky informácie len pasívne prijímajú,
často na Internete nájdu vypracované referáty a práce o problematike, ktorú im zadal učiteľ
a jednoducho ich len stiahnu a prezentujú pod svojím menom.
Napriek určitému množstvu problémov však treba konštatovať, že budúcnosť využívania počítačom
podporovaného vyučovania v edukačnom procese sa stáva nevyhnutnou. Vznikajú nové autorské
nástroje na prípravu výukových programov, ktoré si vyžadujú od užívateľov stále menej a menej
vedomosti o programovaní, softvérové firmy vyrábajú ďalšie a ďalšie programy použiteľné vo
vyučovaní, každým rokom sa zvyšuje počet študentov, ktorí majú dostatočný prístup k výpočtovej
technike a k Internetu, počítače sa na školách postupne začínajú využívať ako prostriedky pre
vyučovanie v čoraz vyššej miere. Absolventi stredných škôl sú z roka na rok lepšie pripravení na
používanie výpočtovej techniky. Mnohé z vysokých škôl začínajú vzdelávať svojich študentov formou
e-learningu. Pedagogické fakulty učia budúcich učiteľov nielen pracovať s výpočtovou technikou na
11
užívateľskej úrovni, ale aj efektívne používať výpočtovú techniku ako prostriedok na skvalitnenie ich
edukačného procesu.
ZÁVER
Môžu počítače učeniu či výučbe napomáhať? Mnoho učiteľov je v tomto ohľade skeptických, i keď je
spravodlivé povedať, že najväčší skeptici bývajú tí, ktorí majú s počítačmi najmenej skúsenosti. Či sa
nám to páči alebo nie, počítače existujú. Vo „skutočnom svete“ sú bežné a široko používané a keď
učiteľ vyučuje akýkoľvek predmet a na akomkoľvek type školy, tak od jeho študentov sa bude znalosť
práce s počítačom očakávať. Tiež to platí pre vzdelávanie dospelých a pre školenie zamestnancov,
ktorých zamestnávateľ vyžaduje pravidelnú obsluhu počítačov. Počítačom podporované vyučovanie je
určite v mnohých ohľadoch prínosné pre edukačný proces. Iste to nie je len módna vlna bez dlhodobých
perspektív. Práve preto by sa na túto problematiku mal v pedagogike klásť veľký dôraz. V súlade
s Turekom (1996) môžeme konštatovať, že netreba tiež zabúdať, že výpočtová technika nemôže (zatiaľ)
nahradiť tvorivú činnosť človeka, od ktorej predovšetkým závisí budúcnosť ľudstva a že počítač dá síce
študentovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať študentovi ľudia. Učiteľ a študent môžu
spoločne využiť prednosti výpočtovej techniky, ktoré spočívajú v rýchlosti, variabilnosti, mnohorakosti
podnetov, pri získavanie informácií. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že sa k nám, prakticky bez
oneskorenia, dostávajú najnovšie typy počítačov, programov či multimediálnych aplikácií. Problémom
však pre naše školy a masovejšie rozšírenie výkonnej techniky v pedagogickom procese zostáva vysoká
cena hardwaru a softwaru. Avšak možno očakávať, že ceny počítačov budú i naďalej klesať, a v blízkej
budúcnosti sa počítačová technika ešte viac rozšíri v našich školách a domácnostiach. Silný tlak tvorcov
a výrobcov nových multimediálnych programov zacielených na edukáciu, ktorý prudko obohacujú
ponuku na trhu, tento trend v celosvetovom meradle výrazne podporuje.
LITERATÚRA
Bajtoš, J.: TEÓRIA A PRAX DIDAKTIKY. Žilinská univerzita, Žilina 2003. ISBN 80-8070-130-X.
Híc, P. – Pokorný, M.: VYBRANÉ PROBLÉMY Z TEÓRIE GRAFOV. Metodicko – pedagogické
centrum v Bratislave, Bratislava 2004. IBSN 80-8052-197-2.
Konôpka, J. a kol.: VYBRANÉ KAPITOLY Z PEDAGOGIKY. Vysokoškolské skriptá. Filozofická
fakulta UK, Bratislava 1995.
Mázorová, H. – Likavský, P.: MOŽNOSTI VYUŽITIA IKT VO VYUČOVANÍ GEOGRAFIE.
Študijný materiál pre Letnú školu Infovek. Asociácia projektu Infovek Slovensko. Prima Print,
Bratislava 2000. ISBN 80-967762-7-4.
Petty, G.: MODERNÍ VYUČOVÁNÍ: praktická příručka. Vydavateľstvo Portál, Praha 1996. ISBN 80-
7178-070-7.
Šupšáková, B.: POČÍTAČE – VÝTVARNÉ UMENIE – EDUKAČNÝ PROCES. In: Pedagogická
reuve 5-6, 1997. roč. XLIX, s. 232-236. ISSN 1335-1982.
Spišáková, B.: POČÍTAČOM PODPOROVANÉ VYUČOVANIE /seminárna práca/. ÚHV PF UPJŠ
v Košiciach, Košice 2005.
Turek, I.: O MATERIÁLNYCH PROSTRIEDKOCH VYUČOVACIEHO PROCESU. Metodické
centrum v Bratislave, Bratislava 1996. IBSN 80-8052-005-4.
ADRESA A E-MAIL
Prof. Ing. BAJTOŠ Ján, CSc. PhD.
Ústav humanitných vied
Prírodovedecká fakulta UPJŠ
Moyzesova 16, 040 01 KOŠICE
e–mail: [email protected]
12
FUZZY PETRIHO SIETE V MODELOVANÍ VÝUKOVÝCH
PROCESOV V E-LEARNINGU
Cyril Klimeš, Zoltán Balogh
ABSTRACT
In order to efficiently describe educational processes, e.g. the process of passing through educational
material in e-learning education, it is appropriate to employ mathematic-graphical methods where
mostly final automats are being employed, yet having number of restrictions. The problems should be
solved using Petri nets due to their precise and exact specification. For large educational materials
where the relations within the individual activities are to be described merely partially, it is
advantageous to implement fuzzy logic into the standard Petri nets model. The paper provides a basic
description and exploitation of fuzzy Petri nets used for modeling of educational processes, e.g. the
process of passing through the educational material presented by the form of e-learning.
KEYWORDS
educational processes, fuzzy modeling, Petris´ nets
ÚVOD
MODELOVANIE VÝUKOVÝCH PROCESOV
Pri modelovaní podnikových procesov je dôležité vierohodne popísať súvislosti medzi aktivitami a
rolami reprezentovanými schopnosťami účastníkov zapojených do procesu. Aktivitu tu chápeme ako
jeden atomický (ďalej nedeliteľný) krok vo vykonávaní procesu. Rola je súbor vzájomne sa
doplňujúcich dovedností. Role sú priraďované k jednotlivým aktivitám s cieľom umožniť ich plnenie v
rámci vykonávaní procesu.
Všeobecne sa používajú tri základné prístupy pri modelovaní procesov vychádzajúce z troch
základných typov použitej abstrakcie :
1. Funkčný prístup zameraný predovšetkým na funkcie, ich štruktúrovanie, vstupy a výstupy.
2. Špecifický prístup je zameraný na riadiaci aspekt vykonávania procesu cestou stanovenia udalostí a
podmienok, za ktorých môžu byť jednotlivé aktivity prevedené.
3. Štrukturálny prístup je zameraný na statický aspekt procesu. Cieľom je postihnúť entity a zdroje
vystupujúce v procese vrátane ich atribútov, činností (služieb) a vzájomných väzieb.
Pre popis správania výukových procesov sa s výhodou používajú tzv. konečné automaty, ktoré majú
však radu obmedzení, napr. v počte stavov pri modelovaní zložitých procesov. Preto sa často používajú
Petriho siete, ktoré vznikli práve za účelom rozšírenia modelovacích možností konečných automatov.
Výhodou modelovania výukových procesov pomocou Petriho sietí je ich formálny popis, ktorý
doplňuje názorné grafické zobrazenie. Tým je umožnená precízna a presná špecifikácia procesu a tým
možno tak odstrániť nejednoznačnosti, neurčitosti a kontradikcie. Petriho siete majú okrem názorného
grafického vyjadrenia aj solídne definované matematické základy, ktoré sa s výhodou dajú využiť v
rôznych softwarových nástrojoch pre špecifikáciu a analýzu počítačovo riešených podnikových
procesov.
13
Napriek tomu však klasické Petriho siete narážajú na problémy modelovania skutočných a zložitých
procesov. Z tohto dôvodu vzniklo rozšírenie s cieľom dosiahnuť zvýšenie ich modelovacej sily. Jedná
sa o možnosti pre:
hierarchizáciu,
Petriho siete s pridaním času,
farebné Petriho siete
.
FUZZY MODELOVANIE
Ďalším prístupom k popisu skutočných a reálnych výukových procesov je využitie fuzzy modelovanie.
Ak chceme totiž popísať zložitú realitu, tak sa môžeme rozhodnúť medzi relevanciou informácie, ktorá
však bude menej presná, alebo presnosťou informácie, ktorá však bude menej relevantná. Pri zvyšovaní
presnosti popisu procesov sa dostaneme k bodu, keď presnosť a relevancia sa stávajú vzájomne sa
vylučujúcimi charakteristikami. Napr. proces výroby auta možno popísať niekoľkými vetami, kde
globálne popíšeme časti auta a postup montáže. Tým sme sa dozvedeli, ako zmontovať auto, nebudeme
však nič vedie o náväznosti jednotlivých súčiastok, strojoch, ľuďoch. Ak chceme poznať detaily,
musíme sa o nich podrobne rozpísať, doplniť čísla priepustnosti strojov, výkonnosti ľudí, radu tabuliek
apod. Tým však množstvo informácií narastá a pretože sú presnejšie, dozvieme sa viac, avšak len o
malých častiach procesov podniku. Pokiaľ by sme chceli procesy podniku popísať detailne všetky,
viedlo by to k obrovskému množstvu detailných informácií, ktoré by však nebol schopný nikto prečítať.
A pokiaľ áno, tak by k pochopeniu podstaty toho, čo je v nich popísané, potreboval prirodzený jazyk,
t.j. vrátil by sa k nepresnej charakteristike. V opačnom prípade by sa v presných detailoch nutne stratil,
pretože ľudská psychika má len obmedzené možnosti. Ukazuje sa totiž, že presnosť je len ilúzia, alebo
je principiálne nedosiahnuteľná. Všetky tieto fakty stoja v pozadí úvah zakladateľov fuzzy logiky.
Fuzzy logika pritom vychádza z teórie fuzzy množín a je zameraná na vágnosť, ktorú matematicky
popisuje.
V tomto kontexte fuzzy množina je množina, ktorá okrem úplného alebo žiadneho členstva pripúšťa i
členstvo čiastočné. To znamená, že prvok patrí do množiny s istým stupňom príslušnosti. Funkcia, ktorá
každému prvku univerza priradí stupeň príslušnosti sa nazýva funkcia príslušnosti. Fuzzy teória sa snaží
pokryť realitu v jej nepresnosti a neurčitosti a behom svojej takmer 40 ročnej existencie sa zaslúžila o
riešenie mnohých technických problémov, ktoré inými prostriedkami nebolo v praxi zvládnuté.
Každému prvku možno postupne priradiť tzv. stupeň príslušnosti, ktorý vyjadruje mieru príslušnosti
daného prvku do fuzzy množiny. Napríklad v prípade vybavovania reklamácie na dodávateľa, možno
stanovením miery príslušnosti rovnakého typu chyby do fuzzy množín rozhodnúť, ktoré diely sú
„dobré“, ktoré je možné „ešte spracovať“ a ktoré je nutné „zošrotovať“. U klasického rozhodovania je v
tomto prípade stanovenie hranice toho čo je ešte prípustné a čo už nie je dosť obťažné. Možno to
previesť priradením čísla z intervalu <0,1>, ktoré vyjadruje mieru nášho presvedčenia. Úlohou fuzzy
teórie je zachytiť vágne špecifikované požiadavky v dotazoch a adekvátne k tomu vypočítať stupeň
príslušnosti. Fuzzy logika umožňuje používať vágne buď priamo a vie ich aj jednoduchým spôsobom
reprezentovať.
PETRIHO SIETE
Petriho siete vznikli v 60.-70. rokoch (Carl Adam PETRI, Nemecko), sú grafickým a matematickým
nástrojom vhodným na opis a analýzu systémov, ktoré sú:
súbežné (concurrent)
asynchrónne
distribuované
paralelné
nedeterministické (stochastické)
Petriho siete sú jedným z najpoužívanejších nástrojov pre modelovanie a návrh zložitých systémov s
paralelnými procesmi a hierarchickou štruktúrou. Majú nespočetné aplikácie v oblasti spracovania dát,
14
paralelného programovania, operačných systémov, distribuovaných databáz a riadenia zložitých
procesov hocijakého druhu vrátane návrhu a modelovania informačných systémov.
Petriho siete sú schopné jednoducho modelovať synchronizáciu procesov, súbežné operácie, konflikty
alebo pridelenie zdroja.
Uveďme si teraz jeho definíciu.
Petriho sieť je bipartitný orientovaný graf, reprezentovaný štvoricou PN = (P, T, I, O), kde:
P = {p1, …, pn} je konečná množina miest
T = {t1, …, tm} je konečná množina prechodov
I (p, t) je zobrazenie P x T {0, 1}, zodpovedajúce množine orientovaných hrán z miesta do prechodu
O (t, p) je zobrazenie T x P {0, 1}, zodpovedajúce množine orientovaných hrán z prechodu do
miesta
Siete, uvažované v tomto článku, kde I a O naberajú hodnotu z množiny {O, 1}, sa nazývajú „obyčajné
Petriho siete“. Príklad Petriho siete je znázornený na nasledujúcom obrázku č.1; označíme ho ako PN1.
Miesta sú reprezentované krúžkami a prechody obdĺžnikmi. To je konvencia, ktorá je u obyčajných
Petriho sietí všeobecne prijímaná.
Obrázok 1. Petriho sieť
Štruktúra tejto Petriho siete, t.j. štvorice, ktorá ju definuje, môže byť reprezentovaná takto:
P = {p1, p2, p3, p4, p5}
T = {t1, t2, t3, t4}
pre(p,t) 0
post(p,t) 0
Množinu všetkých vstupných miest prechodov t označíme ako t a nazveme ju presetom t, množinu
všetkých výstupných miest prechodu t označíme ako t a nazveme postsetom t. Rovnakú notáciu
15
budeme používať i u miest: preset p bude značiť množinu všetkých vstupných prechodov miest p,
zatiaľ čo postset p značí množinu všetkých výstupných prechodov miest p.
Definovaním množiny miest, množiny prechodov a presetu a postsetu buď všetkých miest alebo
všetkých prechodov, dostaneme ekvivalentnú reprezentáciu štruktúry Petriho siete. Koncepty presetu a
postsetu sú veľmi užitočné pri popise algoritmu pre analýzu Petriho sietí.
FUZZY PETRIHO SIETE
Začlenením fuzzy logiky do klasických Petriho sítí možno realizovať nasledovne: Vychádzame
z definície fuzzy logiky Petriho siete.
FLPN = (P,T,F,M0,D,h,a, ,l) kde
P = {p1, …, pn} je konečná množina miest,
T = {t1, …, tm} je konečná množina prechodov,
F (P x T) (T x P) je toková relácia, kde platí
FqttpPqpTt ),(),(:, ,
M0: P {0,1} je počiatočné značenie,
D je konečná množina výrokov – DPDTDP , ,
h: DP je asociovaná funkcia, reprezentujúca biakci z miesta k výroku,
a: P [0,1] je asociovaná funkcia reprezentujúca hodnotu v mieste z množiny reálnych čísel 0 až
1,
,l: T [0,1] je asociovaná funkcia reprezentujúca prechod hodnotou z množiny 0 až 1.
Pre Pp , platí pre následné značenie:
,1)()(' pMpM pokiaľ ttp ;
,1)()(' pMpM pokiaľ ttp ;
),()(' pMpM inak,
)'()( pp t pokiaľ tptpt
'1 .
Pre ANDTt platí )'(min)(
'pp
tpt
pokiaľ
tpp t
tp )'(min
'
a pre ORTt platí )'(max)(
'pp
tpt
pokiaľ
tpp t
tp )'(max
'.
Teraz si vyjadríme pomocou Petriho siete pravidlá typu IF-THEN a ich transformáciu do fuzzy logiky
Pravidlo IF p1 THEN p2 vyjadríme
P1 P2
a vo fuzzy logike 12 t pokiaľ t 1 .
Pravidlo IF p1 AND p2 THEN p3 vyjadríme
P1
P2
P3
16
a vo fuzzy logike 213 min ANDti
t
pre i=1 2.
Pravidlo IF p1 OR p2 THEN p3 vyjadríme s pomocou inhibičných hrán
P1
P2
P3
a vo fuzzy logike 213 max
ORti
ORt pre i=1 2.
Pravidlo IF p1 XOR p2 THEN p3 vyjadríme s pomocou inhibičných hrán
P1
P2
P3
a vo fuzzy logike 13 XORt pokiaľ 021 XORt
,
23 XORt pokiaľ 012 XORt
.
Aplikáciou fuzzy logiky do Petriho sietí vzniká silný nástroj pre modelovanie reálnych výukových
procesov a to najmä pre:
- ľahkú zrozumiteľnosť a prepracovaný matematický aparát,
- pomerne ľahký jednoduchý návrh,
- modulárnosť riešenia – je možné pridávať a odstraňovať jednotlivé moduly bez potreby
prepracovať celý systém,
- robustnosť návrhu, tj. systém nie ja potrebné upravovať v prípade zmeny parametrov riešenej
úlohy v rámci istého okolia.
INTEGRÁCIA SYSTÉMU PRE MODELOVANIE VÝUKOVÝCH PROCESOV S LMS
Základnými požiadavky, ktoré sa kladú na LMS (Learning Management System) z hľadiska potrieb
učiteľa je prezentovať učivo, riadiť výučbu, komunikovať so študentmi, motivovať ich k štúdiu,
sledovať pokroky študentov a hodnotiť ich. Úzkym miestom popisu všetkých týchto procesov,
realizovaných v LMS je formalizácia popisu záväznosti jednotlivých činností a vedenie jednotlivých
aktivít. Preto je vhodné pre zaistenie kvalitného riadenia e-learningové výučby integrovať klasický
LMS s procesným systémom. Tato integrácia umožní zmenu priechodu štúdiom výukových materiálov
a ďalších povinných činností študenta. Jednotlivé časti výukových materiálov sú automatizovane
spustené procesným systémom, tzn. že LMS poskytuje postup funkcií študentom a pritom predáva
správy procesnému systému, ktorý ho vyhodnocuje a podľa výsledkov robí posun v procesnej mape.
Tím je realizované spustenie funkcií LMS procesným systémom.
LITERATÚRA
Girault, C: Petri Nets for Systems Engineering. Springer Verlag 2002, ISBN: 3540412174
17
Klimeš C.: Úloha a architektura portálových řešení LMS systémů v distančním vzdělávání. In.
Technológia vzdelávania. XIII č. 5/2005, str. 4 - 7, SLOVDIDAC, ISSN 1335-003X
Klimeš C. – Turčáni M.: Portálové riešenia informačných systémov univerzít s integráciou LMS. In.
Sborník konference „UNINFOS 2005“, str. 115 - 122, Bánská Bystrica, 2005, ISBN 80-8083-103-3
Novák V: Základy fuzzy modelování. BEN, Praha 2000. ISBN 80-7300-009-1.
Vondrák, I.: Metody byznys modelování. VŠB – TU Ostrava, 2004, ISBN 80-248-0729-7.
KLIMEŠ, C. - BALOGH, Z.: Modelovanie paralelných procesov pomocou Petriho siete. In: Technológia
vzdelávania. roč. XIII, č. 5. Nitra : Združenie SLOVDIDAC, 2005. s. 13-15. ISSN 1335-003X
Zadeh, L.A.: Fuzzy sets. INFORMATION AND Control 8: 338-353
ADRESA A E-MAIL
Doc. Ing. Cyril Klimeš. CSc.
KI FPV UKF v Nitre
Tr.A.Hlinku 1
94974 Nitra
e-mail: [email protected]
web.: www.ki.fpv.ukf.sk
Ing. Zoltán Balogh, PhD.
KI FPV UKF v Nitre
Tr.A.Hlinku 1
94974 Nitra
e-mail: [email protected]
web.: www.ki.fpv.ukf.sk
18
PILOTNÝ PROJEKT BUDOVANIA E-LEARNINGU
NA FAKULTE MANAGEMENTU
Eleonóra Beňová, Nora Hlivárová, Ján Papula
ABSTRACT
This text contains the evaluation of the state of e-learning at the Faculty of Management CU in
Bratislava, its beginnings, however it concentrates on the vision and future plans that are to be realized
with the help of the obtained grant for the „Pilot Project of Building e-Learning of Faculty of
Management“.
KEYWORDS
e-learning, education systems, distance learning
ÚVOD
Budovanie e-learningového systému nie je jednoduchou záležitosťou. Po niekoľkoročných snahách
a čiastočne úspešných pokusoch vstupuje Fakulta managementu UK v Bratislave do rýchlo sa
pohybujúceho vlaku plného nadšencov, pokrokovo zmýšľajúcich, trochu možno aj technicky
orientovaných, ale hlavne ľudí, ktorí chcú uľahčiť to, čo študenti tak nemajú radi – učenie. Nový spôsob
učenia prináša mnohé úlohy, ktoré potrebujeme úspešne vyriešiť, aby naša snaha nebola ocenená len
čiarkou o splnení, ale priniesla ozajstnú zmenu k lepšiemu.
Fakulta managementu sleduje dianie v oblasti e-learningu hlavne prostredníctvom svojich doktorandov,
ktorí by chceli zlepšiť kvalitu vzdelávania využitím nových multimediálnych možností. Záujem o e-
learning bol spojený s pokusmi, štúdiom a školeniami jednak Open source LMS systémov, ale keďže
Univerzita Komenského vsadila na systém eDoceo, tento sme spoznali a vyskúšali asi najviac. eDoceo
je softvérový produkt firmy Trask Solution s.r.o. Je to aplikácia, ktorá potrebuje k prevádzke webový
server s relačnou databázou typu MS Access, MySQL, MS SQL server, Oracle alebo DB2. LMS
eDoceo je nezávislý na platforme (Windows, Linux) a nekladie nároky na druh servera. Systém
poskytuje široké spektrum funkcií na podporu výučbového procesu vrátane sledovania priebehu štúdia
jednotlivých účastníkov kurzu, archivácie študijných výsledkov, podporuje komunikáciu medzi
učiteľom a študentom a pod. V systéme existuje päť základných užívateľských rolí: Administrátor,
Manager, Tútor, Pedagóg a Študent. Keďže na rektorátnej úrovni bola momentálne táto snaha
pozastavená, bude našou úlohou asi uvažovať o iných alternatívach. Najväčším prínosom v tejto oblasti
momentálne je schválenie grantu na projekt s názvom „Pilotný projekt budovania e-learningu na fakulte
managementu“.
PILOTNÝ PROJEKT
Realizovaný projekt nadväzuje na Lisabonskú stratégiu a prijaté akčné plány eEurope, eEurope+. Na
základe Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá je zameraná na
rozvojové oblasti, ako je informačná spoločnosť a vzdelávanie a zamestnanosť a zároveň na základe
priorít Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sa realizovaním tohto
projektu budeme snažiť rozvinúť novú formu vzdelávacieho systému, ktorá prispeje k zvýšeniu
19
konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu. A to najmä zavádzaním informačno-komunikačných
technológií (ICT) do systému vzdelávania v súlade so štátnou politikou a smerovaním Európskej Únie
v tejto oblasti.
Rozširovanie vzdelávacieho systému o e-learningové vzdelávanie založené na ICT vyúsťuje k zvýšeniu
kvalifikačného potenciálu a adaptability budúcich zamestnancov v cieľovej skupine. Cieľom takto
komplexne koncipovaného projektu je účelná integrácia e-learningu do vzdelávacieho procesu Fakulty
managementu UK za účelom zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu na vysokej úrovni.
Tento cieľ bude naplnený prostredníctvom zapojenia pedagógov do didaktickej transformácie obsahu
učiva do formy interaktívneho počítačového softvéru špecificky určeného pre externé a doplnkové
formy štúdia.
Ďalším cieľom projektu je zvýšenie kvality vzdelávania zabezpečeného verejnými vzdelávacími
inštitúciami. Uvedomujeme si dôležitosť vylepšovania a zavádzania nových moderných foriem
vzdelávania na vysokej škole.
PRÍPRAVNÁ FÁZA PROJEKTU
Táto aktivita v sebe zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia so zahájením projektu. Zabezpečuje sa
zariadenie a vybavenie miestností, vytvorenie odbornej knižnice, technické a komunikačné vybavenie
potrebné pre potreby projektu. Počas tejto aktivity sa navrhne vybudovanie siete partnerstiev
s podnikateľskými subjektmi za účelom oboznámenia o nových metódach vzdelávania.
Súčasťou fázy bude tvorba návrhu systému školení, ktorý bude zostavený na obdobie 1,5 roka pre
ďalších členov projektového tímu a spolupracujúcich pedagógov. V prvom štvrťroku nadobudnú
členovia projektového tímu základný prehľad o podstate a metódach e-learningu a didaktických
technikách v pedagogickom procese. Tieto vedomosti využijú členovia tímu v druhej polovici prvého
roku, kedy pre účely integrácie e-learningu do vzdelávacieho procesu vysokých škôl a za účelom
zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu a zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania budú vyškolení
pedagogickí pracovníci pre účely digitalizácie učebného obsahu. Pri obstarávaní výpočtovej
a telekomunikačnej techniky sa využijú predchádzajúce skúsenosti členov tímu a prieskum cien
prostredníctvom internetu a zaslaných cenových ponúk. Prípravná fáza bude potrebná pre zber
informácií o e-learningu prostredníctvom štúdia literatúry, prostredníctvom konzultácií s osobami, ktoré
majú skúsenosti s využívaním e-learningu na jednotlivých univerzitách. Literatúra bude
zhromažďovaná a deponovaná v jednej z miestností a tak dostupná pre celý projektový tím. Bude
vedená evidencia zakúpenej literatúry a evidencia zapožičaných titulov. Relevantné informácie
z návštev a konzultácií budú zaznamenané v správach zo služobných ciest. Zároveň na základe
komunikácii so subjektmi trhu práce sa vytvorí návrh ich spolupráce na projekte. Na základe
nazhromaždených a naštudovaných informácií sa vytvorí metodika projektu.
POPIS SÚČASNÉHO STAVU
Táto aktivita bude pozostávať z niekoľkých na seba nadväzujúcich fáz. Najprv sa identifikuje
strategické smerovanie poslania Fakulty managementu UK prostredníctvom konzultácií a štúdia
univerzitných a fakultných dokumentov v oblastiach vzdelávania, automatizácie poskytovania
informácií a monitorovania vzdelávacích procesov. Potom sa pre cieľové skupiny študujúcich
a vyučujúcich zostaví dotazník za účelom identifikácie informačných a technologických potrieb, aby
bolo možné namodelovať súčasný stav študijného procesu súvisiaceho s pôsobením študenta na Fakulte
managementu UK a výučbového procesu prislúchajúceho činnostiam pedagógov pri napĺňaní poslania
FM UK smerom k študentom. Tento prieskum bude prebiehať metódou dotazníka na internete.
Prostredníctvom benchmarkingu sa vytvorí prehľad technológií súvisiacich s činnosťou projektu.
ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU
Na základe zozbieraných údajov z dotazníka na internete v rámci tejto fázy prebehne analýza
potrebných zdrojov pre realizáciu projektu z pohľadu didaktického procesu, potrebných znalostí,
technologických a bezpečnostných potrieb a súčasného učebného materiálu pre digitalizáciu
20
vzdelávacieho procesu. Nakoľko pri realizácii projektu je potrebné zvažovať prijateľnosť miery rizika
a negatívnych dopadov, ktoré môže projekt priniesť, budeme po analýze zdrojov identifikovať
potenciálne riziká zavedenia projektu. Z vedomostí, zo štúdia literatúry a z informácií získaných zo
stretnutí s komerčnými organizáciami sa pripravia štandardy a zásady tvorby e-learningu, ako aj
základný prehľad technológii pre riadenie a tvorbu obsahu e-kurzov. Následne prebehne návrh obsahu
učiva. Vyberú sa vhodné predmety pre tvorbu e-kurzov, ktoré budú v súlade s prioritami fakulty
a v maximálnej možnej miere zvýšia úroveň vedomostí študentov pre zlepšenie uplatnenia sa
a adaptability na trhu práce. Jednotlivé navrhnuté zmeny budú následne odsúhlasené spoločne v rámci
projektového tímu, zainteresovanými vysokoškolskými učiteľmi a vedením Fakulty managementu UK.
Táto časť je veľmi dôležitá, lebo definuje podklady pre nasledovnú fázu.
OBSTARANIE A IMPLEMENTÁCIA
Programové zabezpečenie projektu bude vychádzať z vyskúšaných LMS systémov. Následne po
zhodnotení, prebehne prispôsobenie vybraného LMS podľa potrieb všetkých užívateľov za účelom
zrozumiteľnej a jednoduchej obsluhy systému, resp. prípadná integrácia k už existujúcim požívaným IS
v snahe zamedzenia duplicitných činností. Customizácia bude zaznamenaná vo funkčnej a technickej
špecifikácii, aby ju bolo možné využívať pri ďalšom rozširovaní systému. Paralelne s customizáciou
LMS sa budú realizovať školenia vybraných vysokoškolských učiteľov a administratívnych
pracovníkov na aplikácie a budúci LMS. Potom po realizovaných školeniach prebehne tvorba
didaktických a študijných materiálov do elektronickej podoby buď tvorbou nového alebo
prispôsobením existujúceho obsahu. Začnú sa pripravovať manuály pre konečných užívateľov ako aj
študentov.
REALIZÁCIA, SPRÁVA A MONITORING
Táto aktivita pozostáva zo skúšobnej prevádzky, pilotného testovania LMS, overovania procedúr
jednotlivých funkcií a prípadných rozhraní k už existujúcim požívaným IS. Na základe spracovaných
špecifikácii sa budú jednotlivé funkcie LMS testovať, aby boli odstránené nedostatky a overená ich
konzistentnosť z hľadiska celého systému ešte pred samotnou implementáciou do vzdelávacieho
procesu. Testovanie bude prebiehať počas semestra na vybraných študentoch, pričom systém bude stále
zdokonaľovaný a aktualizovaný. Po implementácii bude zabezpečená technická, metodická
a informačná podpora celej prevádzky systému. V prípade vzniku funkčnej chyby, bude systém
zaktualizovaný buď obsahom informácii, alebo novou verziou. Popri testovaní bude prebiehať premena
ďalších predmetov do elektronickej podoby a budú zároveň prebehať školenia zamestnancov Fakulty
managementu UK, ktorí sa budú starať o prevádzku systému po skončení projektu. Prostredníctvom
internetového portálu bude možné prijímať požiadavky na zmeny zo strany užívateľov, následne ich
vyhodnocovať a efektívne zavádzať do praxe.
MARKETING A PROPAGÁCIA PROJEKTU
Propagácia e-kurzov bude prebiehať v niekoľkých rovinách. Predovšetkým sa uskutočnia prednášky na
jednotlivých fakultách vysokých škôl v Bratislave, konferenciách a na rôznych seminároch. Takto bude
vytvorený priestor na spoluprácu a odovzdávanie skúseností. Okrem toho prebehne mediálna kampaň
prostredníctvom plagátov a v médiách – prostredníctvom propagačných textov a článkov, ako aj
platenej informácie o projekte v časopisoch (TREND, eFOCUS, PROFIT). Spolu s mediálnymi
aktivitami bude na webovej stránke sprístupnený jeden e-kurz pre vysoké školy a širokú verejnosť
a rovnako bude vytvorená internetová stránka o projekte a jeho napredovaní. Celý projekt a forma
financovania budú prezentované aj v časopisoch a denníkoch. Zvolili sme tieto média, pretože sú
najviac dostupné a väčšina študentov ich využíva.
21
ZÁVER
Vývoj a následná optimalizácia študijných materiálov pre e-kurzy je obvykle neporovnateľne
náročnejšia úloha, ako vývoj učebných materiálov klasických vzdelávacích kurzov. Preto samotný
výber predmetov, ako aj spolupracujúcich pedagógov bude stanovovaný na základe kvalitatívnych
kritérií pre zavedenie e-kurzov a zozbieraných údajov týkajúcich sa vyučovaných predmetov od
všetkých vysokoškolských učiteľov. Implementácia projektu poukáže na účelnú integráciu e-learningu
do vzdelávacieho procesu Fakulty managementu UK za účelom zvýšenia prístupu ku vzdelávaniu a
zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania. Možno predpokladať, že práve propagačná činnosť
počas projektu na ostatných vysokých školách rozšíri myšlienku projektu aj na iné vysoké školy nielen
v rámci Bratislavy, ale aj v iných regiónoch Slovenska. E-learning je ponúkaná alternatíva, ktorá nie je
povinná. Poskytovanie kurzov tradičným spôsobom je zaujímavé pre tých študentov, ktorí
uprednostňujú osobný kontakt s vysokoškolským učiteľom a nie sú zvyknutí na využívanie nástrojov
informačno-komunikačných technológii. E-kurzy budú ponúknuté za účelom zvýšenia prístupu ku
vzdelávaniu a zabezpečenia vyhovujúcej kvality vzdelávania. E-learning je alternatíva výučbového
procesu, ktorá efektívnym spôsobom rozvíja kľúčovú kvalifikovanosť, podnikateľské schopnosti a ICT
zručnosti tak, aby zodpovedali požiadavkám moderného trhu práce.
REFERENCES
www.uniba.sk
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Eleonóra Beňová
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Katedra informačných systémov
Odbojárov 10
820 05 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: www.fm.uniba.sk
Mgr. Nora Hlivárová
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Katedra informačných systémov
Odbojárov 10
820 05 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: www.fm.uniba.sk
Ing. Ján Papula
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Katedra stratégia a podnikania
Odbojárov 10
820 05 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: www.fm.uniba.sk
22
METADATOVÉ DIGITÁLNE KNIŽNICE A ICH ŠTANDARDY
Zuzana Bizoňová
ABSTRACT
Because of increasing number of digital objects created for education, digital library became an
important part of e-learning systems. Digital libraries are controlled collections of digital information
objects. Thanks to metadata standards it is possible to merge digital libraries from various departments,
faculties, universities or other educational organisations. This way it is possible to provide the teachers
in an easy way with wide range of information that can be used for creating interesting education.
Recently the most used standards are Dublin Core from ISO and Learning Object Metadata (LOM)
from IEEE. LOM attributes can be viewved as the superset of the Dublin Core element set, the LOM
attributes contains more pedagogical attributes. To create a system compatible with others it is
necessary to follow the reference model SCORM (Sharable Content Object Reference Model) from
ADL Initiative. It is a complete e-learning solution that describes the recommendations.
KEYWORDS
digital library, standards, e-learning, metadata, Dublin Core, LOM, SCORM
ÚVOD
Pojem digitálna knižnica nie je novinkou, napriek tomu jej definícia nie je celkom jasná. Z názvu
automaticky vyplýva, že ide o úložisko digitálnych informácií. Oproti klasickým knižniciam obsahujú
nielen textové dokumenty, ale aj multimediálne objekty, prezentácie, animácie, zvukové záznamy.
Podľa tejto definície by bol však celý internet veľkou digitálnou knižnicou. Nie je tomu tak. Na rozdiel
od vyhľadávania na internete, v digitálnej knižnici ide o organizované triedenie informácií, takže sa
nemôže stať, že budú napríklad vedľa seba vyhľadané študentské práce na danú tému spolu s
fundovaným vedeckým článkom.
Pomerne úspešne i vyčerpávajúco problematiku definovania tohto pojmu z rôznych uhlov pohľadu
rozpracoval J. Pokorný [6] a charakterizoval digitálnu knižnicu ako riadenú zbierku (prevažne)
digitálnych informácií spolu s nadväznými službami.
DIGITÁLNE KNIŽNICE
Pri stále narastajúcom množstve elektronických vzdelávacích objektov sa digitálna knižnica stáva
nevyhnutnou súčasťou e-learningového systému
Digitálna knižnica (DK) by mala spĺňať niekoľko zásadných charakteristík:
Objekty umiestnené v DK sú určené na vzdelávanie
Digitálna knižnica má za úlohu podporovať e-learningové systémy, preto každý objekt, ktorý sa
v nej nachádza, má svoju výučbovú hodnotu. Každý objekt má zároveň definované
pedagogické atribúty, napríklad obtiažnosť, aby sme pri vyhľadávaní dokázali odlišovať,
nakoľko zložitý je odborný článok alebo prednáška.
23
DK nie je jediná entita
Objekty v digitálnej knižnici vôbec nemusia byť na tom istom počítači, dokonca môžu byť
fyzicky veľmi vzdialené. Je bežné, že sa prepájajú knižnice katedier, fakúlt, pracuje sa na
prepájaní knižníc celých univerzít. Zjednocovanie týchto knižníc prispieva k celkovému
rozširovaniu možností vyučujúcich, dáva im stále väčší výber vyučovacích objektov.
DK má prehľadnú organizačnú štruktúru a prezentáciu objektov
V kamenných knižniciach sú oddelenia, v ktorých si čitateľ môže vybrať vhodnú knihu alebo
naopak vie, čo chce a vyhľadá si presné umiestnenie knihy podľa názvu a autora. Pre
užívateľov digitálnej knižnice by malo byť rovnako jednoduché a intuitívne vyznať sa
v objektoch v knižnici, či už pri prezeraní tematických oblastí alebo pri vyhľadávaní podľa
rôznych kritérií.
Minimálne funkcie DK
o vyhľadávanie – jednoduché aj rozšírené vyhľadávanie podľa určitých vlastností (tvorca,
téma, názov, ale aj obtiažnosť, formát atď.)
o filtrovanie – zobrazovanie obmedzenej množiny objektov podľa určitých kritérií, z ktorých
sa potom ďalej vyhľadáva
o prehliadanie – užívateľ má možnosť prehliadať celú knižnicu a pritom si zoradiť objekty
podľa určitého kritéria
o prihlásenie – DK by mala byť k dispozícii len registrovaným užívateľom s určitými
právami, aby sa zabezpečila bezpečnosť informácií poskytovaných knižnicou
o help – pomoc pri práci s digitálnou knižnicou pre neskúsených užívateľov
Toto sú len základné funkcie, väčšina DK poskytuje aj ďalšie služby. Tieto ušetria vyučujúcim
množstvo času pri vytváraní obsahov prednášok a pomáhajú im takto tvoriť obsažnejšie a zaujímavejšie
vyučovanie.
ŠTANDARDY V E-LEARNINGU
Štandard je špecifikácia vyvinutá akreditovanou štandardizačnou autoritou (organizáciou), ktorá je
medzinárodne uznávaná (ISO, IEC)
regionálne uznávaná (CEN – Európa)
národne uznávaná (AFNOR- Franc., IEEE – USA) [2].
S rozmachom tvorby e-learningových systémov na rozličných vzdelávacích inštitúciách po celom svete
sa objavila potreba ich zjednocovania. Tvorcovia vzdelávacích systémov si uvedomili niekoľko výhod
hromadného využitia štandardov vo výučbovej technológii:
pre študentov - štandardy umožnia pohyb medzi inštitúciami kdekoľvek na svete. Môžu si
napríklad vybrať istý kurz s určitým počtom kreditov na ktorejkoľvek univerzite a ich
akademický záznam si môžu takto dopĺňať podľa vlastného výberu.
pre vzdelávacie inštitúcie - je nepopierateľný prínos v prepájaní systémov akademických
záznamov študentov, v zdieľaní kurzov a v jednotnom hodnotení študentov. Použitie
štandardov takisto uľahčuje prechod z jedného výučbového systému, ktorý je povedzme už
zastaraný, na druhý.
pre učiteľov - štandardy uľahčia zdieľanie výučbových materiálov s kolegami a používanie
materiálov rozličného druhu bez obáv, že budú nekompatibilné s už používaným výučbovým
systémom.
ŠTANDARDY DIGITÁLNYCH KNIŽNÍC
Objekty v digitálnej knižnici sú organizované na základe metadát. Metadáta sú podľa definície dáta o
dátach. V tomto prípade sú to dáta popisujúce informačné objekty digitálnej knižnice. Na základe
týchto popisných dát je možné triediť a vyhľadávať vzdelávacie objekty. Sú to popisné vlastnosti
objektu ako napríklad autor, názov alebo rok vydania.
24
Aby bolo možné zdieľať objekty virtuálnych knižníc rôznych vzdelávacích inštitúcií, je potrebné
metadáta štandardizovať.
DUBLIN CORE
V roku 1996 sa zišli v Dubline, štáte Ohio knihovníci a výskumníci v oblasti digitálnych knižníc,
tvorcovia obsahov a experti na značkovacie jazyky, aby navrhli zlepšenie štandardov pre popis
informačných zdrojov hlavne na internete. Táto iniciatíva sa volala Dublin Core Metadata Iniciative [1]
a ich návrh bol prijatý organizáciami CEN/ISS ako štandard ANSI Z39.85 a organizáciou ISO ako
štandard ISO 15836 “The Dublin Core metadata element set”. Väčšina štandardov v oblasti digitálnych
knižníc ďalej vychádza práve z tohto štandardu.
DC štandard definuje základnú množinu 15 kvalifikátorov na popis objektu v digitálnej knižnici:
1. Názov (Title) – názov pridelený informačnému zdroju (formálne meno zdroja).
2. Autor (Creator) – autor obsahu zdroja (osoba, organizácia).
3. Predmet (Subject) – téma obsahu zdroja (aj kľúčové slová). Odporúča sa vyberať hodnotu
elementu z riadeného slovníka.
4. Opis (Description) – opis obsahu zdroja alebo abstrakt.
5. Vydavateľ (Publisher) – vydavateľ zdroja (osoba, organizácia). Je zodpovedný za sprístupnenie
zdroja.
6. Prispievateľ (Contributor) – spolupracujúci vydavateľ, prispievateľ k vytvoreniu obsahu zdroja
(osoba, organizácia).
7. Dátum (Date) – dátum spojený s určitou udalosťou počas existencie zdroja (napr. vytvorenia,
životnosti...). Odporúča sa vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.
8. Typ (Type) – typ zdroja, popisujúci obecné kategórie, funkcie, druhy (udalosť, zbierka, obraz,
text, zvuk, softvér...). Odporúča sa používať definovaný formát.
9. Formát (Format) – formát zdroja (txt, pdf, jpg, doc...) alebo rozmery zdroja. Odporúča sa
vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.
10. Identifikátor (Identifier) – identifikátor zdroja, jednoznačný odkaz na zdroj v rámci daného
kontextu (URL, URI, DOI, ISBN).
11. Zdroj (Source) – pôvodný zdroj, z ktorého pochádza popisované dielo.
12. Jazyk (Language) – jazyk intelektuálneho obsahu zdroja. Odporúča sa používať definovaný
formát.
13. Vzťah (Relation) – odkaz na príbuzné zdroje.
14. Pokrytie (Coverage) – rozsah alebo záber obsahu zdroja (geografické pokrytie, doba platnosti).
Odporúča sa vyberať hodnotu elementu z riadeného slovníka.
15. Práva (Rights) – správa autorských práv, licenčná politika.
Kľúčové princípy štandardu Dublin Core (DC): [3]
Jednoduchosť
Zámerom Dublin Core je, aby bol použiteľný pre laikov aj pre špecialistov v oblasti popisu
dokumentov. Väčšina prvkov má všeobecne zrozumiteľnú sémantiku podobnú zložitosti
knižničného katalógového lístku.
Sémantická interoperabilita
Rôznorodé modely popisu blokujú v prostredí Internetu možnosť vyhľadávania. Presadzovanie
všeobecne zrozumiteľného súboru popisných prvkov, ktoré umožnia zjednotiť ostatné štandardy
pre určovanie obsahu dát zvyšuje možnosť sémantickej interoperability medzi rôznymi systémami
v rozdielnych odboroch.
Medzinárodný konsenzus
Uvedomenie si medzinárodného dosahu sprístupňovania zdrojov na Webe je rozhodujúcim
momentom pre vývoj efektívnej infraštruktúry pre sprístupňovanie elektronických zdrojov v
prostredí globálnej informačnej siete. Dublin Core ťaží z aktívnej účasti a z presadzovania v asi
20 krajinách Severnej Ameriky, Európy, Austrálie a Ázie.
25
Rozšíriteľnosť
Dublin Core poskytuje ekonomickú alternatívu k podrobnejšiemu a zložitejšiemu modelu popisu,
akým je katalogizácia v plnom MARC formáte (formát bežný v svete knižníc). Navyše v sebe
zahrňuje užitočnú flexibilitu a rozšíriteľnosť pre kódovanie štruktúry a komplikovanejšiu
sémantiku, ktoré sú vlastné bohatším štandardom popisu.
Modularita metadát na Webe
Rôznorodosť potrieb metadát na Webe vyžaduje infraštruktúru, ktorá podporuje koexistenciu
vzájomne sa doplňujúcich, samostatne udržovaných súborov metadát. Konzorcium World Wide
Web (W3C) začalo s implementáciou architektúry pre metadáta pre Web; na podporu rozdielnych
potrieb metadát pre dodávateľov a poskytovateľov informácií je navrhnutý Rámec popisu zdrojov
(Resource description Framework - RDF). Zástupcovia iniciatívy Dublin Core sú aktívne zapojení
do vývoja tejto architektúry a vytvárajú tak digitálnym knižniciam perspektívu ovplyvniť dôležitú
zložku infraštruktúry Webu.
Modifikovateľnosť
Každý prvok v Dublin Core má definíciu, ktorá by mala byť jasná. Taktiež je nutné, aby definíce
prvkov uspokojovali potreby rozdielnych komunít. Tento cieľ sa dá splniť umožnením
modifikovať každý prvok Dublin Core ľubovoľným kvalifikátorom. Pokiaľ nie je kvalifikátor
prítomný, prvok má svoj všeobecne chápaný význam, inak je definícia prvku modifikovaná
hodnotou kvalifikátora.
IEEE LOM
Štandard komisie IEEE LOM (Learning Object Metadata) má oproti Dublin Core navyše špecifické
atribúty, potrebné pre charakteristiku pedagogických vlastností objektu. Dá sa povedať, že
charakteristiky Dublin Core sú podmnožinou charakteristík LOM. Pre tento štandard existuje celkom 77
atribútov rozdelených do 9 kategórií. Tieto kategórie sú:
Všeobecné vlastnosti (názov, autor…)
Životný cyklus (história objektu)
Meta-metadáta (dáta o metadátach, napríklad kto ich vytvoril)
Technické (požiadavky a charakterstiky objektu)
Vzdelávacie (náučný stupeň)
Práva (autorské, komu povolené používať)
Anotácia
Klasifikácia (obtiažnosť)
SCORM (SHARABLE CONTENT OBJECT REFERENCE MODEL)
Je to súbor odporúčaní organizácie ADL. Nie je to jediný štandard, ale súhrn špecifikácií postupov, aby
bola zabezpečená interoperabilita, znovupoužiteľnosť a schopnosť riadenia systému vzdelávania. V
oblasti obsahu aj technológie zabezpečuje, aby boli rôzne produkty kompatibilné. Je to referenčný
model uznávaný organizáciami AICC, IMS, IEEE a definuje vzťahy medzi jednotlivými štandardami.
ZÁVER
Digitálna knižnica sa stala pri narastajúcom množstve e-learningových vzdelávacích objektov
významnou súčasťou vzdelávacieho systému. Vďaka metadátovým štandardom je možné digitálne
knižnice jednotlivých fakúlt, univerzít a iných organizácií navzájom prepájať, a tým umožniť
vyučujúcim dostať sa jednoducho a priamo k aktuálnym informačným zdrojom a vytvoriť tak
zaujímavé moderné vyučovanie.
Dnes sa používajú najmä štandardy Dublin Core a LOM. LOM je oproti Dublin Core obohatený
o pedagogické atribúty. Výskum [2] však ukázal, že práve tieto atribúty ostávajú často nevyplnené, na
rozdiel od základných atribútov Dublin Core. Nech sa už pri tvorbe digitálnej knižnice použije
akýkoľvek štandard, je potrebné dodržať normy referenčného modelu SCORM pre kompatibilnosť
knižnice s inými digitálnymi knižnicami.
26
ODVOLÁVKY
[1] Dublin Core: http://dublincore.org
[2] Doc. RNDr. Jaroslava Mikulecká, CSc.: Standardy v elektronickém vzdělávání, In: Sborník
příspěvku Belcom ’04 E-learning v České a Slovenské republice
[3] Portál Diplomovka: Iniciatíva Dublin Core, Rubrika: Štandardy používané v portáli
http://www.diplomovka.nfo.sk/clanok/8/iniciativa-dublin-core.php
[4] Ing. Daniela Ukropová: Metadáta v slovenských knižniciach, In: Slovenská lesnícka a drevárska
knižnica pri TU vo Zvolene
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib024/ukropova.htm
[5] Mikulecký S.: Dilleo: Digital Library of Learning Objects, In: DEL 2003, Vol. 2. Prague, ČVUT
[6] POKORNÝ, J. 2001. Digitální knihovny: principy a problémy, In: Automatizace knihovnických
procesu 2001, http://knihovny.cvut.cz/akp/clanky/03.pdf.
ADRESA A E-MAIL
Ing. Zuzana Bizoňová
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
27
UČITEĽ, KOMPETENCIE A METODIKA E-LEARNINGU
Jana Burgerová
ABSTRACT
Recency of this topic to realize e-learning educational activities forces teachers to profile themselves
with the skills necessary for the realization of the distance learning. Within this context, the authors of
this report analyse some of the teacher’s necessary activities leading towards effective realization of the
e-learning course. In addition, the paper discusses the fundamental factors that must be taken into
consideration in preparing teaching materials and methodological sheets by means of the information
and communication technologies.
KEYWORDS
computer, teacher’s training, e-learning, distance learning, skills, the information Technologies, self
controlled work of Students.
ÚVOD
Otázky elektronicky podporovanej výučby v súčasnosti výrazne rezonujú v edukácii v kontexte
inovácie vzdelávacieho systému. Metóda e-learningu sa stáva aktuálnou najmä pre dištančnú formu
štúdia. Pre prípad jej realizácie prichádza k zásadným zmenám v oblasti osvedčených pedagogických
postupov a pravidiel. Učiteľom pribúda problém - riešiť otázky intenzívneho osvojovania nových
poznatkov a to čo najefektívnejšie vzhľadom na špecifiká e-learningu. Okrem prípravy študijného
programu pre e-learning a jeho následnej akreditácie je potrebné zabezpečiť vhodné výučbové
podmienky pre edukanta v prostrední internetu. To si vyžaduje rozvoj požadovaných kompetencií
učiteľov v úlohe tútorov.
Využívanie elektronickej podpory edukácie je teda jedným z prostriedkov ako posunúť systém
vyučovania u nás na úroveň európskych krajín v tejto oblasti. Ukazuje sa, že modernizácia edukácie, jej
zefektívnenie a paradoxne aj humanizácia je možné s podporou informačných a komunikačných
technológií vo výučbe. Treba zdôrazniť, že vo vyučovaní viac ako v iných oblastiach, nemôže byť ich
zaradenie živelné. Bez kvalitnej koncepcie využitia, bez didaktickej aplikácie a metodického
usmernenia môže byť používanie elektronických materiálov (ďalej len e-materiálov) vo vyučovacom
procese skôr aspektom, ktorý zvyšuje negatívne tendencie v učení. Keďže práca s e-materiálmi má
prevažne charakter samostatnej práce, resp. riadenej samostatnej práce, je dôležité pre študenta
pripraviť podklady, z ktorých musí byť zrejme, čo je cieľom práce, aké sú východiská a akým
spôsobom sa k žiadaným výsledkom dopracujeme. Zároveň tieto podklady didaktickej povahy umožnia
efektívne zrealizovať spätnú väzbu zameranú na rozvoj požadovaných kompetencií.
UČITEĽ A E-LEARNING
Priebeh vzdelávania, ktoré je realizované metódou e-learningu, je ako špecifická multimediálna forma
riadeného samoštúdia koordinované príslušnou vzdelávacou inštitúciou. To, že učivo je k dispozícii aj
prostredníctvom rôznych multimediálnych prostriedkov umožňuje, že e-learning, ktorý predstavuje
podporu predovšetkým dištančného vzdelávania, nachádza efektívne uplatnenie aj ako podpora
prezenčnej formy vzdelávania (blended learning). Učiteľ v roli tútora by mal nadobudnúť kompetencie
pre prácu so študentom a prípravu materiálov v e-lerningovom prostredí. Do systému so svojimi
28
vzájomnými väzbami vstúpia prvky, ktorých funkčnosť bude podmienená úrovňou kompetencií učiteľa
realizovať predmetnú formu štúdia (obr. 1). E-learning realizovaný len ako podpora edukačného
procesu, ktorá je založená na využívaní informačných a komunikačných technológií (ďalej IKT)
s cieľom rozšíriť možnosti vzdelávania aj inou formou ako je prezenčná, má okrem už všeobecne
známych výhod (vyššia efektívnosť, nižšie finančné náklady, časová nezávislosť a pod.) aj slabšie
stránky ako napr.: náročnosť na prípravu kurzov (vrátane rozvoja kompetencií tútora), závislosť na
funkčnosti IKT, kompatibilnosť s ďalšími edukačnými systémami a systémami riadenia edukácie, súlad
s danými štandardami a pod..
Obr. 1 Základné prvky edukačného systému podporeného e-learningom
V zmysle uvedeného je potrebné, aby ďalšie vzdelávanie učiteľov prebiehalo so zameraním na
rozvoj kompetencií:
a) Vzdelávať za pomoci „nosičov“ - forma charakterizovaná ako off-line vzdelávanie (vzdelávací
kurz je na CD ROMe /Computer-Based Training/). Nevýhodou je, že každá aktualizácia
poznatkov (informácií) znamená finančné náklady a časové opozdenie spôsobené distribúciou
nosiča.
b) Vzdelávať s využitím webu (Web-Based Training) - forma charakterizovaná ako on-line
vzdelávanie. Vzdelávací kurz učiteľ realizuje cez internet (resp. intranet). Okrem distribúcie
kurzu je toto pripojenie dôležité pre realizáciu komunikácie medzi učiteľom - tútorom
a edukantom, resp. medzi edukantmi navzájom (synchronné – napr. chat, resp. asynchronné –
e-mail). Výhodou je, že akákoľvek aktualizácia poznatkov (informácií) učiteľom je dostupná
pre edukantov takmer okamžite bez nových finančných nákladov.
c) Vzdelávať s využitím systému riadenia (Learning Managment System) – forma, kde daný
softvér zohráva úlohu elektronického výučbového prostredia, zároveň umožňuje vytvárať
podklady pre realizáciu kurzu, jeho spravovanie a užívanie v elektronickom prostredí
PRÍPRAVA METODICKÝCH ELEKTRONICKÝCH MATERIÁLOV
Zo všeobecného uhla pohľadu na informačnú elementaristiku princípu elektronických informácií je
zrejme, že táto oblasť je náročná na pochopenie, čo je dané virtualitou pracovného prostredia –
prostriedky informačných technológií, kde ich vlastné princípy ostávajú pre užívateľa skryté a on sám
sa stretáva skôr s ich účinkami a interakčnými dôsledkami vlastných aktivít. Náročnosť informačne-
DIŠ
TA
NČ
NÉ
VZ
DE
LÁ
VA
NIE
adaptabilita
na špecifiká
práce tútora
príprava
študijných
materiálov
organizácia
štúdia
komunikácia
tútor-edukant
Kľúčové kompetencie
učiteľa realizovať
e- learning
Systém uplatňujúci
multimedialitu
v edukácii
Hlavné ciele:
Skvalitnenie organizá-
cie štúdia.
Zvýšenie úrovne poz-
návacieho procesu.
Ľahšie dosiahnutie edukačných cieľov.
29
technologického prostredia, intelektuálne aj technické aspekty môžu byť primárnou skutočnosťou, ktoré
ovplyvňujú vzťah k informačným technológiám.
Pri vytváraní metodiky používania e-materiálov je podstatné vedieť, resp. určiť pre akú cieľovú skupinu
sú vytvárané – či ide o žiakov základnej školy, resp. učiteľov odborne profilovaných. Na základe toho
je možné metodiku rozčleniť na časť:
- všeobecnú (spoločná pre celé vekové spektrum),
- špecifickú (ide hlavne o druh motivácie, druh projektových cieľov, historickú analógiu).
Je možné použiť metodiku so všeobecnou platnosťou modifikovanou pre určitú skupinu, kde vek často
nehrá žiadnu úlohu. Pre prácu s e-materiálmi je vhodné zvoliť individuálnu, resp. skupinovú formu
problémového vyučovania. Rovnako vhodné sa ukazuje aj následné reťazenie jednotlivých
problémových úloh, pôsobiacich produktívne v rámci projektu a výchovných aspektov. Lineárny model
riešenia s cyklickými odbočkami, ktorý dáva v jednotlivých krokoch potrebnú spätnú väzbu pre
testovanie považujeme za optimálnu formu vyučovania.
Z hľadiska motivácie užívateľa, resp .tvorcu elektronických materiálov je dôležitá vízia, že jeho
nadobudnuté vedomosti a zručnosti budú uplatnené pri dosiahnutí konkrétnych cieľov v rovnakej miere
(možno efektívnejšie) ako keby boli nadobúdané klasickým spôsobom, t. j. prezenčnou výučbou.
Návody pre riadenie samostatnej práce majú určité základné časti, rovnako je to aj v prípade
metodických návodov, ktoré by sme mali dodržať pri príprave materiálov pre prácu s elektronickými
materiálmi (najčastejšie na internete):
úvod - má presvedčiť študujúceho, že zvládnutie cieľov daného celku (tematického) je pre neho
dôležité, má byť stručný, argumentačný, má byť zrejme, že použitie napr. internetu je jednou
z možností,
vymedzenie cieľov - veľmi dôležitá časť, ak očakávame od študenta aktivitu, musí byť s cieľmi
oboznámený, zvyšuje sa tým aj jeho motivácia. Poznať cieľ, znamená dosiahnuť vyššiu účinnosť
v samostatnej práci podporenej internetom.
špecifikácia predbežných vedomostí - vytvorí predpoklad pre to, aby študent nezlyhal pri štúdiu
kvôli vedomostiam, ktoré nie sú predmetom osvojovania, ale ich znalosť je nevyhnutná, vhodné
je uviesť rozsah predpokladaných potrebných vedomostí, rovnako je dôležité, aby študent
nadobudol základné zručnosti s počítačom, resp. internetom v predchádzajúcej špecializovanej
príprave.
doporučený program študijných činností, pri ktorých môže byť využitie internetu značne
efektívne, môže byť usporiadaný rôznymi spôsobmi, ale mal by sa skladať z:
- prezentácie učebnej látky,
- precvičovania a osvojovania si učebnej látky,
- autokontroly so spätnou väzbou.
Ťažisko samostatnej práce študenta metódou e-learningu treba vidieť hlavne v osvojovaní, v
spracovávaní požadovaných vedomostí. Usporiadanie programu študijných činností preto treba
prispôsobiť schopnostiam študentov samostatne pracovať. K tomu sú potrebné:
prostriedky autokontroly dosiahnutia výučbových cieľov - pomocou nich sa študent presvedčí,
či splnil výučbový cieľ a nakoľko, odkaz na konzultáciu, pozitívna motivácia- veľmi náročná časť
práce učiteľa,
informácie o spôsobe kontroly dosiahnutia výučbových cieľov - vrátane autokontroly.
Pri spracovaní metodických návodov „práca s elektronickými materiálmi – učenie sa s elektronickou
podporou - e-learning“ je možné vychádzať z nasledujúcich zovšeobecnených zásad v nasledujúcej
postupnosti:
1. Definovanie edukačných cieľov - v rámci nich sa uvedú ciele, ktoré musí študent dosiahnuť, aby
sme mohli považovať učenie podporené internetom za zvládnuté.
Poznámka: Každý širší určený cieľ je potrebné rozložiť na čiastkové (špecifické ciele). V tomto kroku
je potrebné klásť dôraz na konzistentnosť cieľov a či sú ciele definované vo vzťahu k požadovanému
výkonu (prípadne sa cieľom určia podmienky, aby požadovaný výkon bol splnený).
2. Určenie čiastkových cieľov - usporiadajú sa do postupnosti podľa vhodných kritérií (od
jednoduchého ku zložitému, od konkrétneho k abstraktnému, od špecifického k všeobecnému,
resp. naopak).
30
3. Overovanie dosiahnutých jednotlivých cieľov - sformulované sú konkrétne otázky, úlohy
a príklady, ktoré umožnia učiteľovi skontrolovať dosiahnuté ciele.
Poznámka: Pre každý cieľ je zostavených niekoľko otázok, ktoré úzko súvisia s overením
dosiahnutého cieľa. Aj v tomto prípade musí existovať konzistentnosť otázky s príslušným cieľom.
V tejto etape je vhodné pripraviť hodnotiacu tabuľku (kľúč pre vyhodnotenie odpovedí). Pripravené
úlohy majú v dostatočnej miere plniť prostriedky sebakontroly.
4. Kontrolný test – úspešnému zvládnutiu testu predchádza sformulovanie úloh a príkladov
k precvičeniu a osvojeniu potrebných kompetencií.
Poznámka: Aj v tomto prípade je potrebné dávať pozor, aby úlohy k precvičeniu a osvojeniu
potrebných vedomostí boli konzistentné s cieľom a testom. Je treba mať na pamäti, že testovanie by
malo byť realizované za tých istých podmienok, ako bolo realizované precvičovanie. To isté platí aj
pre ďalšie činnosti, ktoré súvisia s praxou.
5. Špecifikácia kritérií na kompetencie študenta – v tejto súvislosti sú vyšpecifikované informácie,
poznatky, ktoré má prostredníctvom internetu získať k preštudovaniu, aby mohol následne
absolvovať uvažované činnosti.
Poznámka: Informácie určené k precvičovaniu vyšpecifikujeme len tie najnutnejšie z dôvodu, aby
nedošlo k preťažovaniu študentov (menej býva niekedy viac). V tejto činnosti je nutné upozorniť
študenta nato, čo si má zapamätať, resp. poznamenať, aby mohol postupovať v ďalšom kroku. Vhodné
je študenta orientovať na ďalšie možnosti získavania informácií, t. j. predpísať mu alternatívne
zdroje.
6. Spätná väzba - zabezpečia ju vytvorené prostriedky pre sebakontrolu, t. j autoreguláciu.
Poznámka: Test určený na sebakontrolu musí poskytnúť študentovi kľúč, ktorý mu umožní poznať
správne odpovede. Zároveň sa študent môže opraviť a nechať poučiť z vlastných chýb.
7. Výpis kľúčových kompetencií - v stručnom výpise sa uvedie čo a prečo sa má študent naučiť.
Poznámka: Študent sa efektívne učí vtedy, ak uňho dôjde k akceptácii dôvodov prečo sa to musí učiť.
Motiváciu posilníme uvedením uplatnenia požadovaných vedomostí v praxi.
8. Dizajn metodických návodov - študentovi predkladaný materiál má mať okrem obsahovej
štruktúry aj vhodnú grafickú úpravu, ktorá umožní rýchlu orientáciu a zapojí do procesu
zapamätávania aj vizuálnu pamäť (grafika vytvorí systém oporných bodov pre rozpamätávanie
sa).
Poznámka: Prehľadnosť, farebnosť, t. j. estetický vzhľad zároveň umožňuje využívať možnosti
počítača. Výhodou integrovaného učebného textu v e-forme je možná vyššia úroveň ako u klasických
študijných materiálov (napr. grafická, audio, video, simulácia, interaktivita, animácia), vysoká miera
aktuálnosti - jej jednoduchá realizácia, dostupnosť takého učebného materiálu z akéhokoľvek miesta
na svete, rôzna miera podrobnosti ai.
ŠPECIFIKÁCIA KOMPETENCIÍ UČITEĽA PRE E-LEARNINGOVÝ KURZ
Úspešná realizácia e-learningového kurzu vyžaduje potrebné kompetencie jednotlivých členov
realizačného tímu s tým, že títo budú riešiť otázky projektovania výučby, využívania multimediality,
obsahu výučby pre e-learning, didaktiky výučby e-learningu, hardvérového a softvérového vybavenia
pre e-learning a pod. Významnú úlohu, okrem manažérov, zohrá učiteľ - tútor. Učiteľ ako subjekt
vzdelávania podlieha stratégii tvorby kvality výučby t. j. o kvalite danej formy vyučovania bude
rozhodovať úroveň jeho kompetencií pre predmetnú formu výučby. Do skupiny „kvalitu
podmieňujúcich“ budú patriť najmä:
identifikácia úrovne poznávacej aktivity edukantov,
vhodný výber metodiky sprostredkovania poznatkov a hodnotenie schopnosti aplikovať ich pri
riešení problémov,
vytváranie partnerského dialógu so študujúcimi,
účelné konzultácie s efektívnym riadením, usmernením a poradením,
pružnosť reagovať na aktuálnosť vo vývoji:
- poznávacích procesov, ktoré využívajú edukanti,
- pedagogických, technologických, manažérskych, sociálnych vied a pod.
31
adekvátna reakcia na požiadavky, ktoré súvisia s on-line formou dištančného vzdelávania
(cieľom je vytvoriť vhodné virtuálne študijné prostredie), v ktorom učiteľ poskytne edukantovi:
- hodnotenie jeho študijných výsledkov,
- formou komentárov spätnú väzba,
- radu, motiváciu a povzbudenie a prijateľnú formu vzájomnej spolupráce,
kvalitná komunikácia na báze dialógu s poradenským zameraním,
schopnosť viesť edukantov vzájomne medzi sebou komunikovať,
reakcia na otázky, kde na rozdiel od prezenčnej formy (učiteľ sa s edukantmi stretáva v presne
vymedzený čas) bude odpovedať priebežne (edukant má dostať odpoveď včas, ináč hrozí, že
vznikne u neho nezáujem, resp. pochybnosti),
príprava študijných textov do e-learningovej podoby, ktoré môžu obsahovať napr:
- animáciu - výučbová podpora má výrazný vizuálny charakter,
- interaktívne prvky na rôznej úrovni interakcie a pod..
Aj Pedagogická fakulta PU v Prešove má snahu zlepšiť kvalitu vzdelávania aj v zmysle vytvorenia
novej ponuky vzdelávania – ako prvá z fakúlt PU ponúka dištančné štúdium s podporou e-larningu.
Finančnú a organizačnú podporu pri zavádzaní e-learningu poskytujú aj prostriedky z projektu
„Dištančné štúdium v kontexte celoživotného vzdelávania“ získané z Európskych sociálnych fondov,
ktoré čiastočne pokrývajú náklady tohto procesu (poznámka: autori sú riešiteľmi tohto projektu).
Cieľovou skupinou, na ktorú je projekt zameraný sú učitelia fakulty. Projekt ponúka učiteľom možnosť
nadobudnutia kompetencií pre realizáciu dištančného vzdelávanie s podporou internetu.
Špecifickými cieľmi v rámci predkladaného projektu sú:
zriadenie školiaceho pracoviska so zameraním na dištančné vzdelávanie a vytvorenie školiaceho
tímu projektových manažérov, expertov, lektorov, správcov informačného systému, expertov na
tvorbu e-materiálov, administrácie projektu,
príprava obsahu jednotlivých modulov kurzu – stanovenie obsahu kurzu, zostavenie riešených
úloh, príprava komunikácie, propagácie, publicity projektu, vypracovanie riadiaceho systému
vzdelávacieho cyklu,
obsahová náplň kurzov: - orientácia v základných pojmoch technickej realizácie dištančného
vzdelávania, podstata a charakteristika e-vzdelávania,
nutné požiadavky z problematiky informačných technológií, základné pojmy technickej realizácie
moderného vzdelávania, práca s multimédiálnym e-materiálom, s elektronickým publikovaním
a mnohé iné kompetencie potrebné pri vzdelávaní prostredníctvom e-learningu.
V dištančnej externej forme sú e-kurzy hlavným zdrojom štúdia (popri úvodných prezenčných stretnutí
s učiteľmi a záverečných ukončení predmetov). V dennom štúdiu tvoria podpornú bázu pre klasické
štúdium a ich poskytnutie študentom závisí na tom-ktorom učiteľovi. Učivo, resp. obsah kurzov je
spracovaný do šablóny 12 týždňov trvania klasického semestra.
Spôsob spracovania kurzu vo všeobecnosti súvisí s použitým výučbovým prostredím. Akcent v príprave
na e-learning je kladený na problematiku informačných systémov, konkrétne LMS - systém e-
vzdelávania, ktorý po spracovaní a naplnení databázy slúži k podpore e-vzdelávania. Ako LMS sme sa
rozhodli používať Moodle, ktorý je (ako ukazujú skúsenosti kolegov z iných fakúlt) dobrým
štartovacím nástrojom na zavedenie elektronického vzdelávania hlavne preto, že je to otvorený systém s
dostupnými zdrojovými kódmi, takže jeho funkcie je možné upraviť podľa vlastných potrieb a je voľne
šíriteľný (veľmi dôležitý aspekt pri našom rozhodovaní). Tento systém v sebe zahŕňa pomôcku pre
správu kurzov, organizáciu, správu účastníkov kurzu, komunikáciu medzi učiteľom a účastníkom
kurzu, medzi študentmi navzájom. Umožňuje zadávať úlohy, testy, dotazníky, písomné prace, ankety,
komunikáciu a mnoho iných ponúk. Je sprostredkovaný v on-line forme a v súčasnosti je nainštalovaný
na univerzitnom servri, čo sa ukazuje ako nie najšťastnejšie riešenie. Univerzita plánuje zakúpiť
profesionálne LMS nástroje a nainštalovať ich na tzv. e-learningový server, určený len pre správu
kurzov.
V prvej fáze sme kládli akcent na „naplnenie“ textov, prezentácii, animácií, resp. odkazov na webovské
stránky. Úlohy riešime formou zadaní, testov, úloh. Z pohľadu grafického dizajnu sme zvolili
32
jednoduchú málo farebnú šablónu prostredia Moodle, vrátane minimalizácie doplnkových služieb. Na
úvodnej obrazovke sú uvedené tri študijné programy s počtom kurzov, na ktoré boli študenti prijatí
v rámci dištančného štúdia.
Aktivizácia a motivácia študentov sa v tejto verzii vzdelávania javí ako najmenší problém. Študenti
o tento typ výučby javia záujem, aj keď je pravdou, že najvhodnejšia sa im javí kombinovaná forma
štúdia. Vzhľadom na špecifiká štúdia na Pedagogickej fakulte študenti a zvlášť učitelia preferujú
prezenčné štúdium, najmä v predmetoch, kde ide o istý druh praktického nácviku (hra na nástroj..).
S týmto postojom a možnosťami jeho variability je potrebné dlhodobo pracovať.
ZÁVER
Realizácia e-learningu si vyžaduje, tak ako sme sa to pokúsili naznačiť, pozitívny postoj zo strany
učiteľa riešiť špecifiká dané metódou e-learningu. Ak sa na realizáciu štúdia tohto typu budeme pozerať
v naznačených súvislostiach, treba si uvedomiť, že e-learning je problém predovšetkým pedagogický,
až potom technický. Aj v tomto prípade zvažujeme efektívnosť e-learningu v kontexte výhod
a nevýhod. Prínosom pre rozvoj osobnosti edukanta môže byť: - aktivita edukanta, individuálny prístup
k edukantom, štúdium vlastným tempom, lepší prístup k zdrojom informácií, väčšie možnosti
testovania, aktuálnosť informácií a pod.. Nevýhody je možné zaznamenať v prípade, ak: -bude
obmedzený prístup k technológiám, nastanú technické problémy, edukant nebude dostatočne schopný
študovať samostatne ai. V neposlednom rade treba dať akcent na motiváciu učiteľa pripravujúceho
spomínanú metódu štúdia. Pri mnohých povinnostiach súvisiacich s touto dynamickou
a komplikovanou profesiou, pribúda povinnosť náročná a rozsiahla – pripraviť, spracovať, naštudovať
a realizovať e-learningovú metódu výučby.
ODVOLÁVKY
Odvolávka na príspevky z konferencií
Beisetzer, P.(2005). Príprava učiteľov technickém výchovy v e-learningovej verzi. In: Inovácia
v edukácii technických odborných predmetov. s.30-35. ISBN 80-8068-361-1.
http://www.fhpv.unipo.sk/ktechv/konferencia/
Ligas, Š. (1998). Preparing teachers for the future in the area of information technologies. In: Education
for Global Information society in the New Millennium. Bratislava : UNESCO-Institute of Information
and Prognoses of Education, Ministry of Education of the Slovak Republic, 1998, s. 115-119.
Odvolávky na knihu
Beisetzer, P. (2005). Samostatná práca edukanta a počítač. Prešov : 1 vydanie. FHPV PU, 2005. s.107.
ISBN 80-8068-428-6
Huba, M., Žáková, K., Bisták, P (2003). WWW a vzdelávanie. 1. vyd. Bratislava : STU. 141 s. ISBN
80-227-1999-4.
Mašek, J., Michalík, P., Vrbík, V.(2004). Otevřené technologie ve výuce. Plzeň : ZU v Plzni, 114 s.
ISBN 80-7043-254-3.
ADRESA A E-MAIL
doc. Ing. J. Burgerová, PhD.
Prešovská univerzita
Pedagogická fakulta
Katedra prírodovedných a technických disciplín
Ul. 17. novembra 1
081 16 Prešov
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.:www.unipo.sk
33
ZAJIŠTENÍ KVALITY DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ
PROSTŘEDKY PROJEKTOVÉHO ŘÍZENÍ
Vladimír Čech
ABSTRACT
This article presents project of setting up the distance learning like starting point of the new way of a
preparation, creation and using whole education process and especially study materials and study result
with focus on the the quality.
ÚVOD
Neustále rostoucí požadavky na celoživotní vzdělávání nutí vzdělávací instituce měnit staré programy a
zavádět nové. Rychlost se kterou se tak děje je většinou na škodu věci. Instituce mnohdy vytváří kurzy
bez jasné koncepce a cíle s ohledem na poptávku trhu. Střetávají se tak s mnoha problémy, kterým by
bylo možné se vyhnout. Vzdělávání vyžaduje tvrdý manažerský přístup, bohužel souhrou okolností a
vazeb se výsledek mnohdy podobá špatnému románu. Při přípravě se totiž vytrácí jeden základní aspekt
– studující, obvykle je uspokojení poptávky důležitější než kvalita. Naštěstí dnes začíná převládat
požadavek studujících zejména v celoživotním vzdělávání chtít dostat za investici do vzdělání
odpovídající hodnotu a to si organizace ještě příliš neuvědomují.
V tomto příspěvku se proto pokusím nastínit možnost získání kvalitního výsledku tj. spokojených
studentů. Základem pro navrhovaný postup je projektové řízení, které poskytuje nástroje pro řízení i
kontrolu. Není rozhodující zda budeme mluvit o distančním vzdělávání a e-learningu jako jeho součásti
nebo pouze o e-learningu. Principy jsou obecné a pro konkrétní variantu se vyberou vhodné prostředky.
PROJEKTOVÉ ŘIZENÍ
Projektové řízení je manažerský nástroj pro saturaci požadavku trojimperativu umožňující zohlednit
kvalitativní i kvantitativní kritéria dílčích i výsledných aktivit prováděných za účelem splnění
konkrétního, předem daného, cíle.
Hlavní výhodou projektového řízení je strukturální a sumární přehled o konkrétním projektu resp.
procesech, úkolech a krocích v jeho rámci. V našem případě je projektem zavedení distančním
vzdělávání jako edukačního procesu ve vzdělávací instituci.
Hlavní nevýhodou je potřeba manažera, který je schopen vytvořit kvalitní a efektivní plán a podle něj
jednotlivé procesy managovat a tým, který bude erudovaný a bude řádně fungovat. Tyto dva požadavky
jsou kruciální a obvykle problémy ve vedení nebo výkonném týmu znamenají nedokončení projektu.
Základní terminologie není ustálená. Obvykle se setkáváme s pojmem edukační proces pro komplexní
označení edukace. Projektové řízení, ale chápe proces jako část projektu. Někdy je snaha projekt
označovat jako klíčový proces. Tento přístup není zcela adekvátní, protože projekt je jedinečný, kdežto
proces může být opakován. Je proto nutné si na začátku stanovit co pod pojmy rozumíme a jak je
v kontextu budeme chápat a konkrétního výkladu se držet.
Já budu používat pojem edukační proces ve významu komplexní vzdělání tj. generalizující termín.
Projekt jako jedinečnou časově a zdrojově omezenou posloupnost dílčích procesů prováděnou za
splněním celkového cíle projektu. Pro jednotlivé složky procesů výraz úkol. Elementární dále
34
nedělitelnou činností v rámci úkolu je krok.
Pokud mluvíme o projektu obvykle také zmiňujeme vývojový model daného projektu. Tento pohled
vychází ze softwarového fundamentu projektového řízení. Přesto je opodstatněný i v edukačním
procesu. Vzhledem k cykličnosti edukace se nejvýhodnější jeví spirálový model vývoje a řízení
jakékoliv činnosti v rámci edukačního procesu.
Posledním úvodním vymezením v rámci projektového řízení je kompozice organizace neboli
organizační struktura. Obvyklá fungující organizace je organizována dle funkčních skupin. Výhodou je
jasné stanovení zodpovědností. Pokud projekt pokrývá celou organizaci dojde v uvedené ve funkční
struktuře k vytvoření týmu (skupiny), který může, ale nemusí, zahrnovat všechny zaměstnance a má
konkrétního manažera. Nevýhodou u velkých organizací pak je velké množství lidí, které má být řízeno.
Proto je vhodné rozdělit projekt na menší subprojekty a pro ně vytvořit autonomní týmy. Tím vznikne
tzv. projektová struktura organizace. Pro výběr konkrétní formy řízení a organizace je nutné zvážit
celkové cíle a možnosti změn na organizační úrovni, které jsou jednak úkolem vedení, jednak
projektového manažera.
PROCESY ZAVÁDĚNÍ DISTANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ
V následujícím výčtu je uveden přehled posloupnosti procesů, kterými prochází projekt zavádění
distančního vzdělávání.
Proces01 – Počáteční studie
Proces02 – Sestavení týmu
Proces03 – Předběžný plán
Proces04 – Analýza
Proces05 – Kritické zhodnocení analýzy
Proces06 – Konečný plán
Proces07 – Návrh
Proces08 – Vypracování
Proces09 – Kritické zhodnocení
Proces10 – Akreditace
Proces11 – Přijímací řízení
Proces12 – Zveřejnění
Proces13 – Průběh kurzu
Proces14 – Vyhodnocení a úprava
Dále pak pokračuje edukace opakováním procesů 10 až 14. Tedy z pohledu projektového řízení výše
zmíněným spirálovým modelem vývoje. Uvedený přehled nám dává hierarchický grafikon jednotlivých
částí zavádění distančního vzdělávání. Tato hierarchie může být dále upravována a rozpracována na
různých úrovních detailnosti, ale vždy s ohledem na globální cíl. Pokud budeme tvořit e-learningovou
systém nebo e-learningovou pomůcku, některé procesy budou eliminovány nebo alternovány.
Při projektovém řízení je nutné pracovat velmi kreativně a aktivně. Kdykoliv se předkládá jakékoliv
schéma postupu je nutné jej formativně uchopit a přetvořit na dobře akceptovatelný výsledek s ohledem
na kontext dané instituce.
ZAJIŠTĚNÍ ODPOVÍDAJÍCÍ KVALITY
Z uvedeného přehledu procesů je zřejmé, že v rámci projektu musí existovat kontrolní mechanismy a
35
kontrolní body v projektu. Ty zajistí dodržení trojimperativu na úrovni organizační struktury projektu.
Kvalita provedení projektu tak koresponduje s kvalitou výsledného produktu.
V dnešní době je snaha hodnotit výrobky pojmy kvalitní a nekvalitní. Samo hodnocení kvality je silně
individuální a stanovení kritérií kvality je velmi diskutované téma. Přesto se mu nemůžeme a nesmíme
vyhnout a je důležité stanovit kritéria pro hodnocení kvality výsledku v ranných fázích projektu
(předběžný plán, analýza). Nebudu se zabývat evaluací kvality provádění projektu. Ta je stanovena na
úrovni projektového řízení a manažera projektu a je nutná, ale zaměříme se na kvalitu výsledného
produktu.
Velmi často se hodnotící kritéria produktu stanovují posteriori, což představuje zásadní chybu. Pokud
hodnotící kritéria nestanovíme apriori nemůžeme sledovat vytváření výsledku projektu a celkový
výsledek je pak obtížně evaluovatelný. Navíc pokud se už během provádění projektu nesnažíme dodržet
dohodnutá a odsouhlasená kritéria, pak projekt směřuje buď k předčasnému ukončení nebo k dokončení
za výrazného překročení rozpočtu (nákladů) nebo nesplnění cíle.
Hodnotící kritéria se obvykle označují pojmem metriky. Metrika má širší vymezení a označuje metody
měření, kvantifikovatelné ukazateli a hodnotící kritéria (ne nutně číselně kvantifikovatelné).
Základní dělení metrik je na metriky měkké (obvykle slovně vyjádřené hodnoty, jejich vyhodnocení se
provádí auditivním způsobem) a metriky tvrdé (číselně vyjádřitelné a objektivně měřitelné hodnoty).
Další popis členění metrik lze nalézt například v [1].
Pokud budeme hovořit o metrikách pro hodnocení kvality produktu, obvykle hovoříme o specifických
metrikách produktu. Stanovení specifických metrik je principiálně založeno na zkušenosti a při
plánování projektu i spekulativních očekáváních výsledků. Není to zvláštnost edukačních procesů, ale u
nich je situace komplikovanější. Je to z důvodu, že edukace je multidisciplinární obor, za druhé jsou to
obory většinou orientované humanitně a informatika resp. výpočetní technika zajišťuje pouze
technickou podporu edukace. To by mohlo vést k úvaze, že budeme používat pouze měkké metriky, ale
opak je pravdou. Uvedeným specifikům je nutné také přizpůsobit i celý proces přípravy edukačních
jednotek ať už ve formě distančního vzdělávání nebo specificky ve formě e-learningu.
SPECIFICKÉ METRIKY
Většinou se jako základní specifická metrika stanovuje tzv. fog index textu. Jedná se o faktor čitelnosti
resp. vhodnosti textu pro samostudium [2], [3]. Další vhodnou metrikou je počet stránek na lekce
v tištěné formě a počet obrazovek na lekci v elektronické formě. Jako maximální počet pro tištěnou
verzi se jeví 20 stran A4 což při třinácti lekcích představuje 260 stran. Elektronická verze by měla mít
stejný obdobný rozsah, ale existuje zde problém formátování konkrétním využitým prostředkem.
Poslední základní metrikou spojenou s textem je doba studia jedné lekce. Tato hodnota bude u každého
studenta jiná, ale autor textu ji musí být schopen odhadnout. Navíc by mělo platit, že rozsah se
přizpůsobuje dané době ne naopak resp. existuje maximální doba lekce. Proto by autor na začátku měl
vycházet z daného časového plánu doby studia a k ní zvolit obsah (se zachování kvality obsahu). Toto
jsou fundamentální úvahy, které musí být zohledněny ve fází analýzy. Jejich nerespektování vede
k krachu celého systému.
Další možné metriky:
Metriky spojené s trajektorií studujícího (tj. jak student prochází materiálem) a na ně navazující
kvantitativní metriky typu doba strávená u jedné lekce, počet opakovaných průchodů, využívání
jednotlivých částí textu, využívání kontrolních příkladu a jejich opakovaní apod. [4].
Metriky související s vypracováváním úkolu (časový snímek odevzdávání) a úspěšnost.
Metriky spojené s účastí na tutoriálech.
Metriky spojené s využíváním konzultací.
Metriky spojené s zkouškami (počet příkladů, typy, úspěšnost).
36
Spektrum využitelných metrik je velmi široké a je nutné si pro konkrétní produkt stanovit, které
pro každou oblast konkrétní metriky.
Celým smyslem metrik je zavedení zpětné vazby pro řízení projektu, zajištění kvality produktu a
následně i možnost kontroly a porovnání výsledků studentů. Výhodou zejména tvrdých metrik je jejich
numerické vyjádření. Můžeme tak provést absolutní srovnání výsledků za různé období, což nám
umožní opět silou zpětné vazby držet úroveň kvality.
ZÁVĚR
Využití metrik poskytuje nástroj pro zvýšení kvality a efektivity. Pokud se podaří prosadit jejich
využívání mohou přinést nečekané závěry. Zpětná vazba je to nejdůležitější co nás v práci usměrňuje.
Nezapomínejme proto na možnosti, které se nám sami nabízejí.
LITERATURA
[1] Učeň Pavel a kol.: Metriky v informatice – Jak objektivně zjistit přínosy informačního systému,
Praha, Grada Publishing spol. s r. o. 2001, ISBN 80-247-0080-8
[2] Jak stanovíte obtížnost distančního textu?,
www.cdiv.upol.cz/www/pro_autory/Obtiznost_textu.htm, 2005-03-16
[3] The Fog Index and Readability Formulas,
http://www.klariti.com/business-writing/Fog-Index-Readability-Formulas.shtml, 2005-04-16
[4] Průcha J., Míka J., Zlámalová H.: Výzkumná studie Hodnocení kvality a efektivity e-learningového
(eL) vzdělávání, www.cdiv.upol.cz, 2005-03-16
[5] Rosenau M. D.: Řízení projektů, Computer Press 2000, ISBN 80-7226-218-1
[6] Řepa C.: Podnikové procesy, Grada 2006, ISBN 80-247-1281-4
ADRESA A E-MAIL
Vladimír ČECH,
Ústav informačních systémů
Fakulta informačních technologií,
VUT v Brně
E-mail: [email protected]
37
E-LEARNING VO VÝUČBE
Igor Černák, Anna Kútna
ABSTRACT
The presentation of place's of work results, contemplations and aims in the environment of university is
concurrently reflection of mutual and necessary collaboration of her individual component parts.
This condition is important in present time, that says about continued development of information and
communication technologies. The competitive conditions the university have chance pass like gross are
moving power to presentation of concrete possibilities of the institution in existing electronic
environment. Prezentácia výsledkov, zámerov a cieľov pracoviska v prostredí univerzity je súčasne
odrazom vzájomnej a nevyhnutnej spolupráce jej jednotlivých súčastí. Táto podmienka je dôležitá
v súčasnej dobe, ktorá hovorí o neustálom vývoji informačných a komunikačných technológií.
Konkurenčné podmienky, v ktorých univerzita má šancu uspieť ako celok, sú hnacou silou na
predstavenie konkrétnych možností inštitúcie, v existujúcom elektronickom prostredí.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
e–learning, dištančné vzdelávanie, audio, video, animácia
ÚVOD
E-learning vo vzdelávaní musí napredovať koordinovane pre jednotlivé pracoviská a je súčasne
odrazom vzájomnej a nevyhnutnej spolupráce jej jednotlivých súčastí. Súčasná doba je mimoriadne
priaznivá v súvislosti s neustálym rozvojom a praktickou aplikáciou informačných a komunikačných
technológií v každodennej činnosti a zároveň náročná z hľadiska konkurencie práce a trhu. Práve
konkurenčné podmienky, v ktorých univerzita má šancu uspieť ako celok, sú hnacou silou na
predstavenie konkrétnych možností inštitúcie, samozrejme, v existujúcom elektronickom prostredí.
Súčasný proces vzdelávania sa vyznačuje množstvom aspektov, ktoré sa v „tradičných“ metódach
vzdelávania nevyskytovali. Najviac sa to prejavuje masívnym prenikaním informačných
a komunikačných technológií do vyučovania a stále významnejším uplatňovaním dištančnej formy
vzdelávania. Spojením informačných a komunikačných technológií a dištančného vzdelávania nastáva
nová etapa vzdelávania, ktorú nazývame e-learning.
Pojem e-learning definuje zakladateľ amerického priemyslu E. Masie nasledovne: „E-learning je nástroj
využívajúci sieťové technológie na vytváranie, distribúciu, výber, administráciu a neustálu aktualizáciu
vzdelávacích materiálov“. Predtým bol v USA e-learning definovaný ako dodávka obsahu vzdelávania
pomocou akýchkoľvek elektronických médií (internet, intranet, CD, satelitné vysielanie, atď.). V oblasti
e-learningu sa stretávame s rôznymi pomenovaniami uplatňovania počítačov vo výučbe, napríklad
„automatizácia vyučovacieho procesu“ alebo „e-Education“.
ETAPY VÝVOJA ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA A POČIATOK DIŠTANČNÉHO
VZDELÁVANIA
Začiatky elektronického vzdelávania siahajú až ku koncu 19. storočia a pokračovali takto:
rádio(akustická zložka) – koniec 19. storočia: rok 1921 – licencie pre vzdelávacie rádia na
univerzitách v Salt Lake City, Wisconsine a v Minesote,
38
televízia (vizuálna a akustická zložka) – 1. polovica 20.storočia: rok 1934 – televízne kurzy
z Univerzity Iowa,
káblové a satelitné rádiové a televízne vysielanie – 70. a 80. roky 20.storočia,
počítače PC (multimédiá) – 70. a 80. roky 20. storočia: rok 1971:prvý e-mail, 80.roky: počítače vo
vyučovaní formou off-line,
internet (ICT) – 90. roky a koniec 20. storočia: rok 1989: Univerzita vo Phoenixe – študijný
program formou on-line, roky 1991: Tim Bernes-Lee vyvinul WWW – World Wide Web =
„celosvetová pavučina“,
e-learning – tento pojem bol prvýkrát použitý v roku 1999 (na internete začali fungovať vzdelávacie
portály, napr. Click21Learn a pod.),
dištančné vzdelávanie je rok 1837: výučba tesnopisu korešpondenčnou formou (Isaac Pitman,
Veľká Británia).
Z uvedeného stručného prehľadu vývoja elektronického vzdelávania je zrejmé, že až koncom 80. rokov
20.storočia boli k dispozícii technické prostriedky na realizáciu elektronického vzdelávania, ktoré
umožňuje efektívnu komunikáciu medzi študentmi a vyučujúcim (do tohto obdobia bola spätná väzba
nedostatočná).
Ak vychádzame z uvedených definícií e-learningu a ak vo vyučovacom procese budeme používať
počítače, ktoré budú počas výučby pripojené k počítačovej sieti (internetu) buď nepretržito alebo len na
čas prenosu učebných materiálov, môžeme e-learning rozdeliť takto:
Off-line výučba prebieha na počítačoch, na ktorých sú nainštalované potrebné učebné materiály, tieto
počítače počas výučby nie sú pripojené na sieť. Distribúcia učebných materiálov je robená najmä na
magnetických alebo optických médiách alebo prostredníctvom počítačovej siete.
On-line výučba synchrónna prebieha tak, že počítače sú počas výučby neustále pripojené na sieť, čo
umožňuje komunikáciu študentov s vyučujúcim v reálnom čase.Takáto výučba vyžaduje presne
stanovený termín výučby a bezchybnú funkčnosť siete. Výučba v tomto režime sa uskutočňuje v tzv.
virtuálnej triede – študent potrebuje počítač pripojený na internet, telefón alebo PC slúchadlá
s mikrofónom, po vstupe na stránku účastník zadá heslo umožňujúce vstup do virtuálnej triedy a meno,
pod ktorým bude vystupovať - potom sa účastníkovi spravidla otvorí okno s tabuľou, so zoznamom
študentov vo virtuálnej triede a súborom nástrojov, ktoré sú k dispozícii.
On-line výučba asynchrónna využíva pripojenie počítačov na sieť len na nevyhnutnú dobu, pre
komunikáciu študentov s vyučujúcim a pre komunikáciu študentov navzájom, napríklad: diskusné fóra,
odosielanie a prijímanie e-mailov. Tento režim výučby umožňuje prácu študentov a vyučujúceho
v rozdielnom čase a na rozdielnych miestach. Študijné materiály sú v tomto režime práce prenášané do
počítačov študentov cez sieť. Samotná výučba potom môže prebiehať v režime off-line. Asynchrónny
on-line e-learning vyžaduje veľkú motiváciu zo strany študentov (záujem študentov učiť sa a naučiť sa).
ČLENENIE E-LEARNINGU PODĽA HW A SW PODPORY JE NASLEDUJÚCE:
CBT – Computer Based Training je to off-line forma e-learningu, kde učebné materiály sú
distribuované na magnetických alebo optických nosičoch. Tu sa využívajú všetky možnosti počítačov
(multimédiá, texty doplnené obrázkami, animácie, záznamy audio a video, projekcia, atď.), čo
umožňuje zvýšiť názornosť a zrozumiteľnosť vyučovacej látky. Metóda CBT je vhodná na cvičenia
a písomné overovanie vedomostí.
WBT – Web-Based Training je vzdelávanie s podporou webových technológií (www) a s pripojením na
internet. Je to e-learning formou on-line, umožňujúci komunikáciu medzi študentmi a vyučujúcim v tzv.
virtuálnej triede. Študijné materiály sú distribuované cez internet a je ich možné priebežne aktualizovať.
Metóda dovoľuje používanie hypertextových odkazov na informácie, ktoré sú dostupné na internete.
LMS – Learning Management System je systém pre riadenie výučby s využitím webových technológií.
LMS slúži na tvorbu kurzov, ich spracovanie a používanie v elektronickom prostredí. Najdôležitejšími
nástrojmi sú kvalitne spracované hypertexty (ciele, študijné požiadavky, otázky, úlohy...). Vyučovacia
látka je študentom k dispozícii cez internetový prehliadač, študenti môžu komunikovať s vyučujúcim
a medzi sebou navzájom. Vyučujúci dostáva úlohy, ktoré hodnotí, komentuje a rozvíja diskusiu.
O metóde LMS môžeme hovoriť ako o otvorenom systéme z pohľadu nástrojov na výučbu, spracovanie
a archivovanie dát súvisiacich s e-learningom a podobne.
39
Učebné texty pre elektronické vzdelávanie nie je možné stotožňovať s klasickými učebnými textami vo
forme skrípt či učebníc. Hlavné rozdiely sú v definovaní cieľov, veľkosti textov a v prístupe ku textom.
V učebniciach nie sú precízne definované ciele, v učebných textoch pre e-learning ciele definujú
požiadavky kurzu, ktoré chceme dosiahnuť štúdiom. Text v učebnici nie je prerušovaný, končí
vysvetlením témy, učebný text pre e-learning je rozdelený na krátke úseky, študujúcemu nie je
poskytnutá pomoc pri štúdiu, často je vedený k opakovaniu získaných vedomostí. Pri štúdiu učebnice sa
očakáva pasívny príjem informácií, pri štúdiu e-learningového kurzu sa očakáva aktívna účasť, riešenie
úloh, seba testovanie. Obsah učebného textu je pre e-learningový kurz rozdelený tieto na časti:
moduly , čo je ucelená časť v rámci kurzu, prezentujú učivo na 15-30 týždňov štúdia
kapitoly tvoria časť modulu, ktorá sa zaoberá sa jednou témou a jedna téma sú 1-2 týždne štúdia
podkapitoly
odstavce, ale jedna myšlienka, nemôže byť dlhšia ako na 8-10 riadkov
vety musia byť jasné a zrozumiteľné (12-17 slov).
Vizuálne pomôcky zosilňujú zrozumiteľnosť textu, obrazu a umožňujú oživenie už nadobudnutých
vedomostí.
Použitie video pomôcok pomáha vytvárať predstavu počas výučby, čo má podstatný význam pre
pamäťový proces.
Použitie ilustrácií v texte udržuje pozornosť, podporuje zapamätanie si a znovu pripomenutie učiva.
Video umožňuje živý opis, vyjadruje nevyslovenú a na slovné vysvetľovanie zložitú informáciu.
Animácie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek moderných elektronických
vzdelávacích materiálov, prezentácií či reklám, pretože multimediálnosť a interaktívnosť sú základné
požadované atribúty. Súčasné moderné technológie výrazne zjednodušujú tvorbu animácií
a sprístupňujú ich aj zručnejším používateľom počítačovej techniky. Vhodne pripravená animácia
v rámci učebného materiálu dokáže výrazne napomôcť k pochopeniu študovanej problematiky
v podstate na každej úrovni vzdelávania (od základného až po celoživotné). Využitie jednoduchých
animácií na webe nie je spojené s veľkými nárokmi na prenosovú rýchlosť. V prípade CD/DVD
výstupnej formy učebného materiálu nie je nutné sa výrazne zaoberať optimalizáciou vytvorených
animácií.
Treba sa zaoberať otázkou ako pracovať s jednotlivými komunikačnými kanálmi (zvuk, text, obraz,
video). Existujú tieto teórie:
teória sčítavania kanálov, ktorá tvrdí, že výučba je tým účinnejšia, čím viac kanálov použijeme, to
platí, keď je ponúkaná informácia relevantná
dual code theory je kombinácia audia a videa, ktorá zlepšuje zapamätanie učiva
teória, ktorá hovorí, že príliš veľa informácií nesie so sebou riziko.
Okrem videa a audia máme ďalšie prostriedky, ktoré môžeme využiť v pedagogickom procese. Patrí
sem text, grafika, komunikačné nástroje atď. Majme vzorovú „prednášku na požiadanie“, ide o
konvenčný spôsob prednášky. Vyučujúci stojí pred tabuľou a rozpráva, píše úlohy a rieši problémy na
tabuľu. Používa interaktívne techniky: pravidelné otázky a prestávky, aby vytvoril priestor na reakciu
študentov. Synchronizácia premietania prezentácie s videom a audiom je prínosom, zlepšuje
zapamätateľnosť učiva.
VIRTUÁLNA KATEDRA A E-LEARNING VO VÝUČBE
Pre PF KU Katedru informatiky bol schválený projekt KEGA v októbri 2005, ktorý má názov:
Virtuálna katedra a e-learning vo výučbe. Ciele tohto projektu sú zvyšovať úroveň vzdelávania
študentov a ich prístup k informačným a komunikačným technológiám. Zabezpečenie www portálu
s edukačnými materiálmi, príprava výučbových materiálov v elektronickej podobe a podávanie
informácií o našom projekte počas konferencií, seminárov. Projekt je rozdelený na tieto etapy:
inštalácia a zavádzanie e-learningového systému, pomocou prezentačnej techniky zvýšenie využívania
výučbového softvéru vo výučbe, príprava elektronických materiálov v predmetoch odboru informatika
a poskytovanie informácií o vykonanej práci.
40
Čiastkové ciele projektu sú: Inštalácia a postupné zavádzanie e-learningového systému Moodle ako
doplnku prezentačnej výučby, ktoré pozostáva z hardvérovej inštalácie e-learningového servera,
operačného systému Moodle a z inštalácií technológií - databázového systému Postgre SQL,
skriptovacieho jazyka PHP, mail server postfix, atď. Pomocou prezentačnej techniky chceme zvýšiť
využívanie výučbového softvéru vo vyučovaní využívaním softvéru na tvorbu prezentácií, animácií
a videosekvencií. Príprava elektronických študijných materiálov v predmetoch odboru informatika
prebehne školením pedagógov na tvorbu a vkladanie výučbových materiálov do systému Moodle. Pôjde
o získanie zručností pre prácu s modernými multimediálnymi systémami a zvládnutie multimediálnych
informačných technológií. Kvalifikovanosť zároveň prináša významné zníženie stratových časov pri
používaní počítačov a úsporu nákladov na podporné a konzultačné služby pre budúcich
zamestnávateľov našich študentov. V Moodle systéme máme pripravené podklady pre jazyk C.
Obr. 1. Ukážka kurzu jazyka C
Katedra už inštalovala potrebný hardware e-learning portálu a v súčasnej dobe konfiguruje a vylaďuje
software. Do úplného naplnenia všetkých cieľov nášho projektu nás čaká ešte neľahká cesta tvorby
elektronických materiálov. V prípade úspechu a po dôkladnej analýze výsledkov sa aj v budúcnosti radi
podelíme so svojimi skúsenosťami a privítame výmenu názorov i prípadnú užšiu spoluprácu v tejto
oblasti.
LITERATÚRA
Barešová, A., (2003). e-Learning ve vzdělávání dosplělých, Praha, ISBN: 80-86324-27-3
Mikulecká, J., Mikulecký, P., Semrádová, I., (2000). Potenciál znalostního managementu ve vzdělávání
vysokoškolákú. In: Technológia vzdelávania 7/2000. ISSN 1335-003X
Semrádová, I., (2003). Paradigma komunikace v distančním vzdělávání. In: Dištančné vzdelávanie-
Aplikovaná informatika, UKF Nitra 2003. Príloha CDROM. ISBN 80-8050-602-7
Škrináková, J., (2003) Dištančné vzdelávanie s podporou vyučovania cez Internet. In: DIDINFO 2003.
Banská Bystrica: FPV UMB v Banskej Bystrici, 2003. ISBN 80-8055-786-1, s. 118-120.
41
ADRESA A E-MAIL
doc. Ing. Igor Černák, PhD., m. prof. KU
Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta
Katedra informatiky, ul. Námestie A. Hlinku 56/1
034 01 Ružomberok
email: [email protected]
Ing. Anna Kútna
Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta
Katedra informatiky, ul. Námestie A. Hlinku 56/1
034 01 Ružomberok
email: [email protected]
42
SYNTÉZA REČI A TVORBA PROZÓDIE
Mária Čerňanská
ABSTRACT
Text to speech system (TTS) is one of tools of information and communication technology field that
can be used in e-learning. In this paper I would like to present areas in which TTS in e-learning can be
applied, and to explain the structure of TTS developed at our deparment of University of Zilina. The
system uses synthesis kernel and diphone database created for Slovak language. Another sub-topic of
this extract describes forming of the prosody according to the rules of the Slovak pronunciation.
KEYWORDS
E-learning, text-to-speech system (TTS), diphone, prosody.
ÚVOD
E-LEARNING
Riešenie výskumnej úlohy text-to-speech systém ukázalo, že jedným z možných využití systému je
oblasť e-learningu. Ponúkané riešenie nechce byť súperom programov JAWS, MAGIC vyvinutých
výhradne pre ľudí so zrakovým postihnutím, na obsluhu windows a čítanie textu. Cieľom
predstavovaného text-to-speech systému je vytvoriť verziu čo najpodobnejšiu ľudskému hlasovému
prejavu, ktorá by bola uložená servri, bola prístupná cez web a výstupný hlas bol modifikovateľný.
Cieľovou skupinou v prípade e-learningu sú študenti s poruchou zraku, dislektici a študenti, ktorým
vyhovuje učiť sa z počutého slova. Text-to-speech systém číta text zadaný v elektronickej podobe,
napríklad skopírovaný z Wordu, Notepadu, Wordpadu, PDF súboru, HTML stránky alebo mailu. Text
z knihy je potrebné scanovať a tak previesť do elektronickej podoby. Nie je potrebné inštalovať
špeciálny program, iba sa cez internet pripojiť na stránku text-to-speech systému. Zadaný text bude
spracovaný do hovoreného slova a môže byť uložený do počítača vo forme súboru typu waw alebo
MP3. Takto vytvorený súbor je možné uložiť na USB kľúč s prehrávačom, na CD alebo DVD nosič
a prehrávať pomocou MP3 prehrávača.
TEXT-TO-SPEECH SYSTÉM
Základná charakteristika
Text-to-speech systémy (TTS) sú systémy čítajúce napísaný text. Podľa princípu, na základe ktorého
tvoria hlas, ich môžeme rozdeliť na systémy založené na generovaní frekvencií a systémy využívajúce
reálny ľudský hlas. Kvalita generovaného hlasu u systémov patriacich do prvej skupiny dosahuje nižšiu
kvalitu, zvuk má plechovú farbu, je menej zrozumiteľný. Z tohto dôvodu bol zvolený druhý spôsob,
teda systém vytvárajúci reč strihaním, a v konečnej fáze opätovným spájaním modifikovaných
nahrávok ľudského hlasu.
TTS systém KIS
Katedra informačných sietí (KIS) pracuje na vývoji TTS systému niekoľko rokov. Staršia verzia TTS
systému KIS sa nachádza na webovej stránke http://tts.kis.fri.utc.sk. Jeho logickú štruktúru tvoria
43
samostatné moduly. Počnúc kontrolou vstupného jazyka cez jeho úpravy, špeciálny zápis, analýzu typu
viet, rozdeľovanie na najmenšie časti - pri zachovaní potrebnej identifikácie elementárnej časti a
končiac na výstupe vytvorením zvukového signálu. Signál sa tvorí skladaním z difónov získaných
strihaním nahrávok ľudskej reči. Medzi dôležité vlastnosti, ktoré ovplyvnia kvalitu systému patrí
odozva výstupného signálu a prirodzenosť syntetizovanej reči.
TVORBA PROZÓDIE V TTS SYSTÉME
Ľudský hlas, z ktorého sú odstránené prozodické vlastnosti, znie ako hlas robota. Výrazným
problémom, s ktorým sa stretáme u TTS systémov je, že hlas neznie prirodzene. Pri analýze ľudskej
reči sme zistili, že celkový dojem okrem obsahu pomáhajú vytvárať aj vlastnosti, ktoré označujeme
spoločným názvom prozodické. Medzi prozodické vlastnosti patrí melódia, prízvuk, dôraz, sila, tempo,
rytmus, intenzita. Prejavujú sa na slabikách, slovách, slovných spojeniach a vetách. Niektoré
prozodické vlastnosti sú také jedinečné, že ich môže pridať len rečník, nedajú sa nastaviť predpísanými
pravidlami. Môžu byť však vložené podľa priania počúvajúceho, ak mu určitými prostriedkami
umožníme ovplyvniť generovaný hlas, napríklad pridaním dôrazu na určité slovo alebo časť vety.
V súvislosti so syntézou reči a generovaním syntetickej reči cez web sa používa špeciálny značkovací
jazyk SSML (Speech Synthesis Markup Language), jazyk umožňujúci modifikovať výstupné parametre
zvukového signálu vytvoreného syntézou reči. SSML používa značky nazývané elementy.
Tabuľka 1. Vybrané elementy SSML
NÁZOV
ELEMENTU
POPIS VLASTNOSTÍ PRÍKLAD POUŽITIA
voice Elementom voice sa volí pohlavie rečníka -
gender (muž, žena, neutrálny) aj jeho vek -
age (v rokoch).
<voice gender=“female“>
<voice age=“10“>
emphasis Element emphasis (dôraz) umožňuje
zdôrazniť určitú časť textu.
<emphasis>tresk</emphasis>
break Element break vkladá medzi slová pauzu
určitého stupňa (“weak“,“strong“,...) alebo
dĺžky (s, ms).
<break time=“3s“>
prosody Element prosody umožňuje nastavovať
prozodické vlastnosti:
pitch (výšku tónu) v Hz alebo stupňoch (x-
low, medium, high, x-high, default)
range (výškový rozsah variabilitu)
rate (rýchlosť) (“x-slow“, “slow“, “medium“,
“fast“, “x-fast“)
duration (doba trvania) udáva sa v (ms, s)
volume (hlasitosť) sa môže meniť
v rozmedzí (0 – 100)
TVORBA PROZÓDIE V SYNTÉZE SLOVENSKEJ REČI
Každý TTS systém je vytvorený pre konkrétny jazyk, pretože každý jazyk má vlastné pravidlá
pravopisu, výslovnosti a tvorby prozódie. Ak by sme do aplikácie Reč, nachádzajúcej sa v systéme
Windows XP v paneloch nástrojov, určenej pre hovorenie v angličtine, napísali slovenský text, ukážka
hlasu by znela komicky. Nasledovný obrázok zjednodušene ukazuje, ako sa mení výška hlasu v slove
conductor v závislosti od jazyka. Zanedbávame kĺzavosť reči.
44
Obr 1. Časový priebeh výšky hlasu v slove conuctor
a - bez melódie, b - s melódiou anglickej výslovnosti, c - s melódiou slovenskej výslovnosti
TTS KIS je vytvorený pre slovenský jazyk. Tvorba prozódie sa opiera o teoretickú časť, danú
pravidlami slovenskej výslovnosti a praktický výskum sledovania a vyhodnocovanie zmien prozódie na
nahrávkach ľudskej reči.
Obr 2. Reálny časový priebeh slova jaj
Prízvuk
V slovenčine je hlavný (silnejší) slovný prízvuk na prvej slabike a je pevný. Vedľajší prízvuk je slabší,
strieda sa v slove po dvoch (trochej), či troch (daktyl) slabikách a označuje jednotlivé takty. Prejavuje
sa zvýšenou intenzitou a výškou hlasu. Zvláštnu kategóriu tvoria príklonky a predklonky - neprízvučné
slová prikláňajúce sa k susednému slovu. V špeciálnych prípadoch môžu byť prízvučné.
Tabuľka 2. Príklonky a predklonky
Príklonky Predklonky
Tvary pomocného slovesa byť zámená Spojky a častice
byť, som si , je , sme , ste, sú,
bol
mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa,
sa, ho, ju, nám, vám , im,
nás, vás, ich, ten, tá, to,
on,
a, i, aj, že, keď, až, len, či,
kde, ba, ak, už, i
Vetný prízvuk, dôraz, emfáza
Vetný prízvuk, zdôrazňuje jadro výpovede a jeho miesto určuje hovoriaci. Prejavuje sa miernym
intonačným zdvihom. Dôraz je melodicky a dynamicky výrazný, jeho posuv mení zmysel výpovede.
Emfáza je zvláštnym druhom dôrazu. Ide o citový dôraz.
45
Melódia
Priebeh melódie vety je časovým priebehom základnej frekvencie f0. Od spevu sa líši kĺzavosťou.
Melódia je závislá od interpunkčného znamienka. Pri určovaní obálky vety je potrebné zohľadňovať aj
obsah výpovede. U opytovacích viet je zvláštnym prípadom veta začínajúca opytovacím zámenom.
Melodéma konkluzívnej kadencie je na opytovacom zámene a melodéma antikadencie na poslednom
slove.
Prestávka
Neznamená úsek medzi slovami, ale väčšími celkami. Zvykne sa umiestňovať tam, kde je čiarka,
bodka, zátvorka, spojovník, tri bodky, pri viacnásobnom vetnom člene, tam, kde sa text člení na odseky,
kapitoly. Jej dĺžka je úmerná zvolenému tempu reči. Rečník môže urobiť aj prestávku na zvýšenie
napätia. TTS sleduje iba formu písaného textu, nie jeho význam, a vkladá pauzu len pri interpunkčných
znamienkach.
ZÁVER
Praktické využitie TTS systému je rozmanité. Nachádza uplatnenie v e-learningu pri čítaní
elektronických kníh, textov, údajov z databázy, čítaní sprievodného slova výukových kurzov.
Odstraňuje nevýhodu závislosti hlasu rečníka od jeho momentálneho fyzického a psychického stavu
(rôzne zafarbenie hlasu, tempo a výška hlasu). TTS systém je možné využiť na čítanie SMS správ,
poskytovanie informácií cez telefón, oznamovanie odchodov autobusov, vlakov, ako hlasovú službu
zákazníckych centier. Systém sa neustálym zdokonaľovaním snaží priblížiť k ideálu, aby jeho rečový
prejav bol považovaný za reálny ľudský hlas.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Kráľ, Á. (2005). Pravidlá slovenskej výslovnosti, Matica slovenská, Neografia, a.s., Martin, ISBN 80-
7090-790-8
Ivaniga, P. (2004) Chybovostní model pro vysokorychlostní přenosy, Elektrorevue 2004/37, ISSN
1213-1539
Mikuš, Ľ. (2002) Informačné a komunikačné technológie pre všetkých, 25. konferencia so zahraničnou
účasťou, zborník prednášok, Bratislava 22.-23.05.2002. – Bratislava, Slovenská technická univerzita,
2002, ISBN 80-968564-6-4, S. 74-77
Hrnčiar, M., Škvarek, O. (2000). Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej
obsluhy územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej
vedeckej konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197
Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-
8086-007-6, Košice 2005
ADRESA A E-MAIL
Ing. Mária Čerňanská
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: winkis.utc.sk
46
INTENZIFIKÁCIA VZDELÁVACIEHO PROCESU
S VYUŽITÍM INFORMAČNÝCH A KOMUNIKAČNÝCH
TECHNOLÓGIÍ
Jozef Kuba, Roman Stroka, Nadežda Čuboňová
ABSTRACT
The paper is focused on information and communication technologies using in non-cutting technologies
area and area of Computer Aided Manufacturing system utilization. Presents multimedial teaching
programs from both areas were created at the Department of Machining and Automation, Faculty of
Mechanical Engineering, University of Žilina. Multimedial programs are very important elements in
education domain. Their role is not only to teach to work with computer (current customer activities)
but to offer quantity information of different type namely.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
multimedia, information technologies, non-cutting technologies, CAD/CAM system
ÚVOD
Vývoj v oblasti moderných spôsobov realizácie vzdelávacieho procesu smeruje k využitiu
informačných technológií v maximálne možnej miere. Rozmach počítačových systémov, ako aj potreba
šírenia informácie prináša do sveta multimédií neustále nové poznatky, ako i programy pre ich tvorbu,
ktoré rozširujú a vylepšujú možnosti spracovania informácií. Multimédiá zároveň spôsobujú základné
zmeny v našom ponímaní a prístupe k prezentácií informácie ako takej. S tým súvisí i vývoj nových
technológií, ktoré umožňujú nový prístup k uloženiu a výberu informácií a k využitiu možností
multimediálnych systémov.
Multimédiá prinášajú na osobné počítače novú úroveň interakcie. Dajú sa navrhnúť aplikácie, ktoré si
od užívateľa vyžiadajú špecifické odozvy – presun na iné informácie pomocou kliknutia, odpovede na
otázky, poskytnú interakciu cez prvky na obrazovke, ktoré je možné presúvať a kombinovať do vyšších
celkov. Multimediálny systém je súhrn technických a softvérových prostriedkov, schopný predvádzať
audiovizuálnu prezentáciu v interakcii s užívateľom.
Medzi komponenty, ktoré sú vo veľkej miere využívané pri tvorbe multimédií môžeme zaradiť
napríklad - vektorovú grafiku, rastrové obrázky, video, počítačovú animáciu, text, zvuk, internet, službu
WWW (World Wide Web), HTML (Hyper Text Markup Language), PHP, MySQL a ďalšie.
Multimediálne projekty sa môžu od seba výrazne odlišovať svojou organizáciou, prístupom i obsahom,
ale väčšinou majú tieto tri spoločné základné charakteristiky: integrujú najmenej dva a viac mediálnych
efektov (text, grafiku, zvuk, video, animácie...), umožňujú interaktívny prístup pomocou počítača,
umožňujú užívateľovi ľubovoľný prístup k informáciám.
NÁVRH A TVORBA MULTIMEDIÁLNYCH PROGRAMOV
Multimédia sú nástrojom, ktorý posúva proces edukácie do oblasti interakcie. Tým umožňujú
študentom rýchlejšie pochopiť požadovanú problematiku a otvárajú priestor pre riešenie špecifických
problémov. Dôležitou oblasťou zaradenia multimédií do edukácie je i oblasť strojárstva a konštrukcie
v ktorej sú dôležité vizuálne informácie a štrukturálne postupy, ktoré určujú smer vývoja vnímania
47
produkčného prostredia. Najdôležitejšou časťou multimediálnych programov je, ich praktické
začlenenie a maximálne využitie, zabezpečujúce interaktívnu odozvu používateľa. Vzrastá tým objem
informácií, ktoré používateľ dokáže aplikovať v praxi.
V snahe využívať najmodernejšie a progresívne nástroje pri výučbe študentov, vznikla i na Katedre
obrábania a automatizácie, SjF, ŽU v Žiline - potreba vytvoriť multimediálne programy slúžiace na
podporu vzdelávania študentov. Na uvedenom pracovisku sa kolektív pracovníkov oddelenia
automatizácie venuje už dlhšiu dobu problematike využitia informačných technológií v procese
vzdelávania i v strojárskej praxi.
Táto problematika bola v minulosti súčasťou riešenia projektu KEGA s názvom „Intenzifikácia procesu
rekvalifikácie v strojárenskom priemysle na báze informačných technológií“ a v súčasnosti jej riešenie
pokračuje v projekte KEGA pod názvom “Implementácia progresívnych informačných technológií do
preferovaných oblastí automatizovanej strojárskej výroby“. Medzi výsledky, získané v rámci riešenia
projektu možno zaradiť i návrh a realizáciu tvorby multimediálnych programov z oblastí zahrnutých
v rámci riešenia projektu (číslicovo riadených strojov, robotiky a technológie automatizovanej výroby).
Doteraz bolo vytvorených 7 multimediálnych programov z vyššie uvedených oblastí. Predkladaný
článok prezentuje návrh, tvorbu a využitie dvoch multimediálnych programov rozširujúcich oblasť
počítačovej podpory programovania pomocou CAD/CAM systémov a oblasť beztrieskových
technológií.
MULTIMEDIÁLNY VÝUČBOVÝ PROGRAM PRE POČÍTAČOVÚ PODPORU VÝROBY
POMOCOU CAD/CAM SYSTÉMU ALPHACAM
Prezentovaný multimediálny program slúži pre podporu výučby automatizovaného programovania na
CAM systéme ALPHACAM . S touto problematikou sa zoznamujú študenti štvrtého ročníka v rámci
predmetu Programovanie výrobných strojov a robotov. Na základe požiadaviek a skúseností s tvorbou
multimediálnych programov je jedna časť aplikácie upravená tak, aby bola spustiteľná z CD média a je
určená pre užívateľov bez prístupu na internet. Druhá časť je v podstate webová aplikácia vo forme
webových stránok, ktoré je možné umiestniť na všeobecne dostupný internetový server.
Na tvorbu aplikácie boli využité všeobecne dostupné programy pre podporu vývoja multimediálnych
aplikácií, nástroje pre organizáciu prvkov aplikácie a ich úpravu. Tieto programy poskytujú dostatočné
prostriedky na vytváranie interakcie s aplikáciou, vytváranie odkazov, často obsahujú knižnice
preddefinovaných pomôcok, ktoré slúžia k zrýchleniu vývoja vlastných aplikácií. Na vyhotovenie
multimediálnych programov pre CD aj web boli využité nasledujúce softvérové nástroje:
programovací balík AutoPlay Media Studio,
softvér pre tvorbu internetových stránok Microsoft Office FrontPage 2003,
program pre snímanie obrazovky TurboDemo.
Všetkým aktívnym prvkom v aplikácii sú priradené rôzne vzájomné vzťahy, činnosti a interaktívne
ovládanie. Posun tlačidiel v roletovom menu po kliknutí myšou smerom nadol, bol vytvorený pomocou
jednoduchého scriptovacieho jazyka. Ako vlastnosť podmenu sa využívala jeho viditeľnosť. Text
zobrazovaný v prehliadači výukového programu a web aplikácie je vytvorený v HTML jazyku.
Kontrolný test je naprogramovaný v jazyku PHP. V databázovom systéme MySQL sú uložené otázky a
odpovede, ktoré je možné editovať a dopĺňať.
Aplikácia slúži na oboznámenie sa so štruktúrou a ovládaním CAM systému ALPHACAM. Umožňuje
zvládnuť teoreticky aj prakticky znalosti o systéme ALPHACAM potrebné pri výučbe na Katedre
obrábania a automatizácie. Užívateľské rozhranie ponúka menu, hlavnú obrazovku a ovládanie
webového prehliadača (obr.1.).Študentom sú informácie poskytnuté formou popisu systému, vzorových
príkladov v textovej aj video forme. Problematika automatizovaného programovania CNC strojov je
spracovaná pre technologické operácie sústruženia a frézovania.
Vedomosti študentov je možné overiť pomocou testov s otázkami z danej oblasti. Aplikácia obsahuje
niekoľko typov testov, ktoré sa líšia náročnosťou, dĺžkou a flexibilitou. Dôležitou výhodou testov pre
vyučujúceho je ich pružnosť. Výsledok vyhodnotenia testov sa zobrazí v prehľadnej tabuľke. Túto
tabuľku je možné vytlačiť, čo môže poslúžiť pre vyučujúceho ako podklad o vykonaní testu študentom.
48
Obr. 1. Štruktúra vizualizácie informácií v multimediálnom programe
Na vytvorenie testu bol použitý programovací jazyk PHP a databázový systém MySQL kde sa ukladajú
otázky aj odpovede. Študentom sú ponúknuté aj základné odkazy na webové stránky, ktoré súvisia
s danou problematikou. Preto je súčasťou aplikácie aj webový prehliadač, ktorý umožňuje pracovať
s internetom. Nespornou výhodou poskytovania informácií prostredníctvom internetu je ich možnosť
neustálej aktualizácie. Učebné texty pre kurzy umiestnené na internete v porovnaní s klasickými, možno
ľahšie priebežne vylepšovať, dopĺňať o rôzne animácie, slovníky a iné zaujímavosti, alebo aktualizovať.
Aplikácia spoľahlivo pracuje na bežných PC s operačným systémom Windows. Pre správny chod
aplikácie sa vyžaduje webový prehliadač Internet Explorer 5 a vyšší a prehrávač videa Flash Player.
Vytvorená multimediálna aplikácia nájde uplatnenie pri výučbe študentov na našej katedre ale aj v praxi
pri zaškoľovaní pracovníkov používajúcich systém ALPHACAM. Praktické uplatnenie aplikácie kladne
ohodnotili aj vo firme LICOM z Prahy, ktorá distribuuje spomínaný CAM systém a je s ňou nadviazaná
dlhodobá spolupráca.
MULTIMEDIÁLNA FORMA VÝUČBY V RÁMCI BEZTRIESKOVYCH TECHNOLÓGIÍ
Beztrieskové technológie (tvárnenie, zlievanie, ...) majú svoje špecifiká, ktoré prispievajú k ich
podstatnej odlišnosti od obrábacích procesov. Tieto odlišnosti sa odrážajú aj v multimediálnom
výučbovom programe vyvíjanom na Katedre obrábania a automatizácie v rámci rozširovania klasického
vzdelávacieho procesu pre túto oblasť. Pri tvorbe programu bola zvažovaná otázka typu informácií
a miery znalostí, ktoré je v rámci výučby študentovi potrebné ponúknuť. Ide o informácie týkajúce sa
výrobného procesu tvárnenia (zlievania) ako celku, alebo o hĺbkové informácie s aspektom na
transformáciu materiálu v rámci samotného technologického procesu? V prvom prípade je nutné
zhromaždiť a spracovať poznatky osvetľujúce oblasť predvýrobných aj výrobných etáp v rámci
realizácie výtvarku (odliatku):
- zákazkové konanie (princípy realizácie predbežnej kalkulácie)
- konštrukčná príprava výroby ( výkres výtvarku a zápustky, výkres odliatku a formy)
- technologická príprava výroby (spôsoby výroby , druh a sekvencia operácií a pod.)
49
V druhom prípade je nutné ponúknuť študentovi informácie špecifického charakteru ako napríklad
fyzika kovov, mikromechanika plastickej deformácie, fyzikálna chémia a metalurgia), hydraulika, atď..
V oblasti tvárnenia a zlievania by mal študent okrem informácií o výrobnom procese a transformácii
materiálu na finálny výrobok (obr.2) získať poznatky o automatizačných výrobných prostriedkoch
(obr.3) a taktiež o počítačovej podpore v predvýrobných etapách, pretože aj v tejto sfére dochádza
v posledných rokoch k výraznému napredovaniu. Medzi obrábaním a beztrieskovými technológiami je
relatívne veľké množstvo rozdielnosti, ktoré by taktiež mali byť študentovi predostreté a vysvetlené
prijateľnou, ľahko pochopiteľnou formou.
Úloha CA systémov v rámci predvýrobných etáp (CAD, CAE, CAPP atď.) si tiež zaslúži pozornosť
v rámci multimediálnej výučby. Zaujímavou otázkou je napr. aplikovanie CAE systémov v technickej
príprave výroby. Simulácia transformácie materiálu v plastickom, resp. tekutom stave prostredníctvom
počítačovej podpory je veľmi náročná. Študent by mal získať na základe počítačovej analýzy predstavu
o správaní sa navrhovaných výrobkov v prevádzkových podmienkach s cieľom zistenia ich vlastností,
predikcie vzniku potencionálnych chýb a realizovať korekciu nástrojov. Dostupné by mali byť taktiež
informácie o existujúcich CA systémoch pre oblasť beztrieskových technológií a ich možnosti
vzájomného prepojenia a kompatibilite (podporované vstupno - výstupné formáty). Dôležité je tomto
prípade dosiahnutie maximálnej možnej zhody virtuálneho objektu s objektom reálnym. Toto všetko je
možné zabezpečiť vhodne spracovanými video sekvenciami, ktorých tvorba v súčasnosti by už nemala
byť väčším problémom vzhľadom k veľkému množstvu dostupného softvéru pre spracovanie videa.
Multimediálne spracovanie môže mať formu a obsah, ktorý slúži k nielen prezentácii poznatkov, ale aj
k získaniu zručností potrebných pri práci s konkrétnym CA systémom. Vzhľadom k širokému spektru
znalostí potrebných k zvládnutiu oblasti beztrieskových procesov je využitie rôznych multimediálnych
Kumulácia
informácií o procese
Obr.2 Prezentácia potupnosti tvárniacich operácií (text, obrázok, animácia)
50
prvkov (animácia, video v relácii s textom) pri výučbe opodstatnené. Je to prakticky nutná podmienka
aby si študent vytvoril predstavu aj o problematike praxe. Náplň prezentovaného multimediálneho
programu rozširuje a dopĺňa z tohto hľadiska potreby pre výučbu predmetu Technológia
automatizovanej výroby a CA systémy a technológie (Obr.4).
Obr. 3 Prezentácia poznatkov o automatizácii v rámci tvárnenia
Automatizačné
prostriedky
Obr. 4 Prezentácia simulácie procesu tvárnenia
Virtualizácia
tvárniaceho procesu
51
Vzhľadom ku skutočnosti, že časová aktuálnosť informácií sa neustále skracuje aj v rámci
beztrieskových technológií, je potrebné zabezpečiť flexibilnú modifikáciu elektronickej formy výučby.
Táto skutočnosť môže byť realizovaná komplexným aktualizovaním (update) multimediálneho
výučbového prostriedku alebo formou aktualizácie web odkazov v rámci siete internet. Podmienkou
bezproblémového aplikovania výučbového multimediálneho prostriedku je aj relatívna nenáročnosť vo
vzťahu k hardvérovým a softvérovým požiadavkám (grafická karta, zvuková karta, databázový server
atď.). Prezentovaný software v tomto smere vyžaduje bežnú hardvérovú a softvérovú konfiguráciu.
ZÁVER
Moderné spôsoby realizácie vzdelávacieho procesu smerujú k využitiu informačných technológií v
maximálne možnej miere. Multimédia s optimálnym užívateľským prostredím predstavujú cestu
k zvýšeniu predstavivosti, k rýchlejšiemu pochopeniu analyzovaného problému. V súčinnosti s
e-learningom smerujú určite k progresívnejšej, lacnejšej a efektívnejšej forme vzdelávania. Napriek
tomu dvojica učiteľ - študent v priamom kontakte zostane i naďalej opodstatnenou. Cieľom tohoto
článku bolo ukázať možnosť priblíženia širokej problematiky beztrieskových technológií i počítačovej
podpory výroby (CAM) vo forme multimediálnych programov, ktoré boli vytvorené na Katedre
obrábania a automatizácie v rámci riešenia grantovej úlohy KEGA 3/3057/05 s názvom Implementácia
progresívnych informačných technológií do preferovaných oblastí automatizovanej strojárskej výroby .
LITERATÚRA
Fabián, P. (1998). Multimedálne informačné systémy, Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 173 s., ISBN
80-7100-514-2.
Kuric, I., Košturiak, J., Janáč, A., Peterka, J., Marcinčin, J. (2002). CA systems in Mechanical
Engineering, Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 351 s., ISBN 80-7100-948-2.
Poppeová,V., Čuboňová, N., Uríček,J., Kumičáková, D. (2002).Automatizácia strojárskej výroby,
Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽU, 229 s., ISBN 80-8070-009-5.
Kuba, J., Jančušová, M. (2004). Brief View of Technical Production Preparation Automation in
Chipless Technologies Area. In: 4th International Conference Process and Manufacturing Equipment
Design Systems, Cracow, Poland, s. 155-161. ISBN 83-7242-320-2.
Kumicakova,D., Kumičak,J. (1999). The implementation of effectivness of the technical production
preparation, International DAAAM Workshop, ŽU Žilina, ISBN 3- 901509-12-7.
Náprstková,N., Náprstek,V. (2004). Engineering analysis and its application at ITPM In: 1st edition
Advanced Methods and Trends in Production Engineering. Scientific Bulletin, Serie C, Baia Mare,
Romania, ISSN 1224-3264.
Stuchlý, V., Grenčík, J. a Poprocký, R. (2004). Trendy vo vzdelávaní v oblasti údržby na Slovensku
a v Európe. Zborník prednášok z medzinárodnej odbornej konferencie Národné fórum údržby 2004.
201-207.
ADRESA A E-MAIL
Ing.Jozef Kuba,PhD., Ing.Roman Stroka,PhD.,
Doc. Ing. Nadežda Čuboňová, PhD.
Žilinská univerzita
Strojnícka fakulta
Katedra obrábania a automatizácie
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected], [email protected], [email protected]
52
PRÍPRAVA A POUŽITIE E-MATERIÁLOV V
KOMBINOVANEJ FORME ŠTÚDIA NA KI FPV UKF V NITRE
Martin Drlík, Peter Švec
ABSTRACT
Creating of e-learning materials and courses has recorded significant growth in the last decade. Many
authors of the e-learning courses have created plenty of electronic publications in pdf, rtf or other text
formats. After that, they had published their e-materials into the Learning Management System (LMS)
and considered the creation of the course to be finished. The LMS is used improperly as a web place for
storing study materials for students in that case. The Department of Informatics FNS, CPU Nitra, has
decided to use different approach of implementation suitable LMS and publishing e-learning materials.
The LMS Tutor 2000 was the first system used in education process at the department. Course creating
in this LMS was very time-consuming and complicated.
In 2005 the members of the department have replaced the LMS by the LMS Moodle. The main reasons
for this interchange were the common effort of the department staff to integrate department’s
information system and LMS, to make centralized authorization of users of the both systems, to public
e-learning materials in international standard complying form. First of all there have been defined basic
rules for creating courses and materials.
Some courses have been exploited the new system in education process in winter term of the year 2005.
The authors mentioned some difficulties in the process of LMS implementation and administration;
they describe basic structure and rules for creating courses at the department and their experience in on-
load operation of LMS.
KEYWORDS
Blended learning, LMS Moodle, course templates
ÚVOD TVORBA E-MATERIÁLOV A VÝUČBA V PROSTREDÍ LMS NA KATEDRE
Katedra informatiky FPV sa do výskumu nových foriem vzdelávania zapojila približne pred piatimi
rokmi. V prvej etape sa členovia katedry rozhodli pre spoluprácu s firmou Kontis, s.r.o. a používali ich
LMS Tutor 2000. Tento systém bol platformovo závislý, neposkytoval dostatočné možnosti pre tvorbu
a publikovanie elektronických materiálov, preto sa kurzy vytvárali vo vlastnej šablóne vytvorenej vo
formáte Macromedia Flash.
Nevýhodou tohto riešenia bola časová náročnosť tvorby obsahu jedného kurzu, neúplná zhoda
s definovaným štandardom SCORM, ako aj nevyhovujúca licenčná politika pre uvažovaný počet
študentov. Keďže zdrojové kódy aplikácie neboli prístupné, aj malá chyba v konfigurácii alebo
zdrojovom kóde spôsobovala niekoľkodňové prerušenie prevádzky LMS.
Napriek tomu vzniklo v prostredí LMS Tutor 2000, neskôr iTutor, viacero kvalitných kurzov, napríklad
Počítačové siete a Programovanie internetových aplikácií.
53
VÝBER ALTERNATÍVNEHO LMS
Snaha odstrániť spomenuté nedostatky vyústila do výberu alternatívneho LMS. Vzhľadom na
skúsenosti s administráciou webových serverov Apache a databázových serverov MySQL sa členovia
katedry začali zaoberať myšlienkou použitia voľne distribuovaného LMS Moodle. , V krátkom čase
počtom e-learningových kurzov, ako aj používateľov, LMS Moodle predstihol pôvodný LMS
Nemalou mierou prispelo k zmene používaného LMS aj vedenie fakulty, ktoré v rámci riešenia
viacerých projektov Ministerstva školstva odporučilo riešiteľom uvedených projektov orientovať sa na
voľne dostupný LMS Moodle. Hoci na úrovni fakulty alebo univerzity by bolo pravdepodobne
vhodnejšie použiť niektorý komerčne vyvíjaný a so širokou podporou distribuovaný LMS, v prvej fáze
používania LMS vo výučbe je prostredie LMS Moodle podľa autorov vyhovujúce.
Výber vhodného LMS prostredia je komplexný problém, pri ktorom je potrebné brať do úvahy viacero
kritérií. Ako príklad možno spomenúť potenciálny počet prihlásených študentov, prevádzkové
parametre servera, schopnosť zabezpečenia jeho bezproblémového chodu a mnoho ďalších. Z pohľadu
tvorby kurzov sú naopak dôležité, aby LMS spĺňal medzinárodné štandardy, napríklad SCORM, a aby
bol schopný zobrazovať viacero formátov e-learningových materiálov.
Ako už bolo spomenuté, jedným z hlavných dôvodov výberu LMS Moodle, ako vhodného prostredia
pre podporu dištančnej a kombinovanej výučby formy štúdia, je možnosť upravovať zdrojový kód
systému. Samozrejme, pri dodržaní možnosti aktualizácie na jeho nové oficiálne uvoľnené verzie.
Taktiež je pozitívne hodnotená možnosť doplniť toto prostredie o vlastné moduly. LMS Moodle je
distribuovaný pod licenciou GPL, čo dovoľuje pri dodržaní stanovených podmienok upravovať
pôvodný kód podľa svojich potrieb.
Dôležitou podmienkou vzťahujúcou sa na úpravy vzhľadu aj funkcionality LMS Moodle je dodržanie
objektového modelu celého systému. To znamená, že do kódu existujúceho systému sa odporúčajú
robiť iba také zásahy, ktoré nebudú odstránené pri prechode na vyššiu verziu. Pred zásahmi do kódu je
preto nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s celkovou filozofiou systému, čo si v prípade Open-source
riešení, akým je aj LMS Moodle, niekedy vyžaduje dostatok času a programátorských skúseností.
MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA LMS
Hoci prostredie LMS je pomerne prepracované a z pohľadu všetkých typov používateľov ľahko
ovládateľné, boli na Katedre informatiky do systému implementované ďalšie moduly.
V súčasnej dobe bol už do systému integrovaný modul generovania programátorských úloh, použiteľný
pri výučbe predmetov zameraných na riešenie opakujúcich sa typov problémov. Svoje uplatnenie našiel
tento modul v kurze Algoritmy a štruktúry údajov, Objektovo-orientované programovanie,
Programovanie internetových aplikácií a Databázové systémy.
Ako príklad rozšírenia funkcionality LMS Moodle pre tútorov jednotlivých kurzov možno spomenúť
modul, ktorý sleduje dochádzku a aktivitu študentov po ich prihlásení v súlade s požiadavkami
zaužívanými na univerzite.
V najbližšom období plánujú členovia katedry vytvoriť ďalšie moduly, ktoré rozšíria a zautomatizujú
možnosti testovania študentov v špecifických informatických predmetoch.
ŠTRUKTÚRA KURZOV
Pred začatím prác na jednotlivých kurzoch sa zadefinovala jednotná forma pre štruktúru kurzov,
založená na medzinárodne uznávaných štandardoch a metodikách. Presne sa stanovilo, aké informácie
budú povinne uvedené pre celý kurz a aké informácie sa budú definovať pre každú z lekcií.
54
Ďalšou dôležitou definovanou oblasťou bol celkový návrh vzhľadu, štandardizácia použitých
navigačných prvkov, metódy zobrazenia obrázkov a animácií a pod.
KURZY KATEDRY INFORMATIKY
Podľa definovanej štruktúry kurzov bolo na Katedre informatiky vytvorených niekoľko kurzov. Ich
finálna verzia sa upravovala aj počas bežiaceho semestra, lebo len ich priame nasadenie do výučby
mohlo odhaliť problematické miesta. Na základe praktických skúseností možno predpokladať, že vývoj
kurzu trvá tvorcovi, ktorý musí taktiež plniť ostatné povinnosti v oblasti vedy, výskumu
a administratíve s tým spojenej, minimálne dve vyučovacie obdobia. Treba ale podotknúť, že kvalita
a komplexnosť kurzu sa docieli ešte za dlhší čas.
Aktívne Kurzy
V zimnom semestri školského roku boli vo výučbe použité tieto e-learningové kurzy:
Algoritmy a štruktúry údajov (PR1)
Architektúra počítačov / Logické systémy počítačov (AP)
Databázové systémy (DBS)
Objektovo-orientované programovanie (OOP)
Počítačové siete (PS)
Programovanie internetových aplikácií (PIA)
Niektoré základné štatistické údaje sú spracované v nasledujúcej kapitole.
Ostatné kurzy
Okrem spomenutých kurzov vzniklo na Katedre informatiky viacero kurzov pre predmety Základy
informatiky 1 a 2, Numerická matematika, Optimalizácia, Informatika pre matematikov, Počítačová
grafika. Tvorcovia uvedených kurzov však zatiaľ aktívne nezapojili vytvorené kurzy do výučby,
nepoužívajú žiadnu z preddefinovaných aktivít a modulov. Najčastejšie používajú prostredie LMS iba
na sprístupnenie študijných materiálov študentom..
TROCHA ŠTATISTIKY
Praktické používanie LMS vo výučbe poskytlo množstvo nových skúseností správcom, tútorom, ale aj
študentom. Zároveň však odkrylo nemálo problémov, na ktorých riešenie je potrebné sa zamerať
v nasledujúcom období.
Za hlavnú oblasť problémov možno z administrátorského pohľadu považovať bezproblémový prístup
používateľov, stabilitu hardvéru a softvéru. Z pohľadu tútorov je najmarkantnejším problémom
definovanie vhodného pomeru medzi kvalitou testovania vedomostí študentov a časovou náročnosťou
opravy testov. Za najproblematickejšie oblasti možno z pohľadu študentov považovať nezvyk
pravidelne sa zapájať do riešenia zadaní a neschopnosť diskutovať o odbornom probléme v diskusnom
fóre alebo chate.
V prvom semestri reálneho používania prostredia LMS Moodle sa do procesu výučby kombinovanou
formou zapojilo približne 400 študentov Aplikovanej informatiky a Učiteľstva akademických
predmetov v kombinácii s informatikou. Počet študentov v jednotlivých sledovaných kurzoch zobrazuje
graf na obrázku 1.
Predmety sú určené pre študentov rôznych ročníkov, pričom študenti absolvujú viacero predmetov
s podporou LMS Moodle. Dôsledkom tejto skutočnosti vznikla skupina študentov, ktorí boli prihlásení
do viacerých kurzov súčasne. V tejto skupine sa študenti najrýchlejšie adaptovali na nový prístup
k študijným materiálom ako aj povinnostiam samostatne riešiť zadania počas semestra.
Evidentným dôkazom pozitívneho prijatia LMS ako štandardnej súčasti štúdia je aktivita študentov
v odborných fórach venovaných problematickým kapitolám preberaného učiva.
55
51
10590
66
182
118
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
DBS PIA AP PS PR1 OOP
Obrázok 1. Počet študentov v sledovaných kurzoch
Každý z popisovaných kurzov poskytol študentovi elektronické materiály k štúdiu. K elektronickým
materiálom patria najčastejšie prezentácie prednášok s poznámkami, odborné texty z prednášok,
doplňujúce materiály, riešené príklady z cvičení, animácie, videá ako aj odkazy na ďalšie elektronické
zdroje. Počet vytvorených materiálov nemožno jednoduchým spôsobom hodnotiť, keďže ich forma
a rozsah sú závisle od povahy predmetu, hodinovej dotácie ako aj od spôsobu výučby vyučujúceho.
Na druhej strane je potrebné uviesť počet zadaní, ktoré študenti poslali na hodnotenie vyučujúcemu.
Práve tento aspekt výučby kombinovanou alebo dištančnou formou sa často prehliada. Časová
náročnosť, ktorú vyučujúci venuje hodnoteniu zaslaných zadaní, je veľmi veľká, a práve preto je
potrebné vytvoriť také formy zadaní, pri ktorých sa dá proces overovania správnosti v maximálnej
miere zautomatizovať. Počty hodnotených zadaní sumarizuje obrázok 3.
201
285 306
41
809
502
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
DBS PIA AP PS PR1 OOP
Obrázok 3. Počet hodnotených zadaní v jednotlivých predmetoch
Zaujímavú skutočnosť z tvorby materiálov pre e-learningové kurzy ilustruje obrázok 3. LMS ponúka
širokú škálu typov modulov, ktoré možno v e-kurze použiť. Na obrázku sú zobrazené počty použitých
typov modulov v jednotlivých kurzoch. Pozitívne možno hodnotiť množstvo uverejnených zdrojov,
samostatných zadaní a použitie vlastného generátora príkladov. Na druhej strane je potrebné povedať,
že žiaden tvorca a zároveň tútor kurzu v plnej miere zatiaľ nevyužil možnosti testovania študentov. Ich
správne nastavenie je podmienené zoznámením sa so správnou metodikou tvorby testov a dostatkom
kvalitných študijných textov pre študentov, z ktorých sa majú testové otázky vytvárať.
56
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
DBS AP PS PIA PR1 OOP
zdroje
zadania
slovníky
generátor
príkladovoznamy
chat
fórum
Obrázok 3. Zastúpenie jednotlivých modulov v predmetoch
ZÁVER
Článok v krátkosti popisuje skúsenosti autorov s výučbou informatických predmetov s podporou e-
learningových materiálov umiestnených v LMS Moodle. Po prvom cykle absolvovaných kurzov,
určených pre podporu kombinovanej formy štúdia, sa ukázalo niekoľko zatiaľ nie na sto percent
vyriešených problémov. Uvedené problémy však nebolo možné riešiť len na základe teoretických
predpokladov, keďže až skutočné nasadenie paralelných používateľov systému dokáže preveriť
funkčnosť a stabilitu celého LMS.
Zo zoznamu úloh, ktoré bude potrebné v ďalšom cykle používania LMS vyriešiť, možno spomenúť:
aktualizáciu obsahov jednotlivých kurzov na základe praktických skúseností vyučujúceho
rozšírenie prostriedkov LMS pre potreby jeho jednoduchšej administrácie kurzov a celého
LMS
podporu nových foriem testovania
sofistikovanú archiváciu ukončených cyklov kurzov
zabezpečenie prístupu v režime 24^7^365
Riešenie načrtnutých úloh je určené pre tútorov, tvorcov kurzov a administrátorov. Vzhľadom na to, že
všetky role v systéme zabezpečujú v súčasnosti tí istí pracovníci, možno úlohy uviesť ako jeden celok.
Ich riešenie si vyžaduje koordináciu všetkých zainteresovaných a hlavne čas. Ukazuje sa však, že
použitie e-learningových materiálov vo vhodnom LMS je prínosom pre študentov aj vyučujúcich.
57
ODVOLÁVKY Skalka, J., Kapusta, J.(2005). Automatizácia vyučovania programovania. In: Uninfos. Banská Bystrica,
Univerzita Mateja Bela. s. 242-247. ISBN 80-8083-103-6
Skalka, J., Kapusta, J., Švec, P., Drlík, M. (2004). E-podpora výučby predmetov Programovanie a
Databázové systémy. In: DIVAI 2004 – Dištančné vzdelávanie v Aplikovanej informatike. Univerzita
Konštantína Filozofa, Nitra. s. 62. ISBN 80-8050-691-4
Švec, P., Sasková, J. (2005). Virtuálna trieda v prostredí Flash. In: DIVAI 2005 - Dištančné vzdelávanie
v Aplikovanej informatike. Nitra. ISBN 80-8050-828-3
Turčáni, M., Kapusta, J. (2004). Súčasný stav a predpoklady pre zavedenie výučby s podporou e-
learningu na Katedre informatiky FPV UKF v Nitre. In: Informatika v škole. č. 28. Ústav informácií a
prognóz školstva, Bratislava. s . 3-8. ISSN 1335-616X
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Martin Drlík
Mgr. Peter Švec
Univerzita Konštantína Filozofa
Prírodovedná fakulta
Katedra informatiky
Tr. A. Hlinku 1
949 74 Nitra
Slovenská republika
e-mail: [email protected], [email protected]
web.: ki.fpv.ukf.sk
58
TVORBA OBSAHOV PRE E-LEARNING
Matilda Drozdová
ABSTRACT
If we speak about e-learning, we often means many different activities and tools which are necessary to
creating a new form of education for knowledge economy. Integrated e-learning system was the first
activity at the University of Žilina and we use all its system parts to supporting the educational process
today. Many mechanical activities are practiced on-line with the computer support however we teach as
in the past. The next step of our activities is e-learning content creating. It is for us the topic theme
today. A new process of e-learning content design has to be established. Same aspects of this process
establishment are very shortly describes in this contribution.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Obsahy pre e-learning, e-študijný materiál, e-študijné opory, e-študijné pomôcky, kvalita vzdelávania
ÚVOD
Význam slova obsah v súvislosti s e-learningom neznamená iba zoznam kapitol súvisiacich
s vyučovanou témou. Pojem obsah má tu význam najdôležitejšej vnútornej „výplne“ technického
systému e-learning. Bez neho je systém e-learning takmer zbytočný. Ak chápeme obsah to, čím
naplníme systém e-learning, tak najdôležitejšia časť tohto obsahu sú elektronické študijné materiály.
Pojmom elektronické študijné materiály je myslené všetko, na základe čoho študujúci získa podstatnú
časť potrebných znalostí a zručností študovanej témy, prostredníctvom systému e-learning. Mnohokrát
sa v tejto súvislosti používajú tiež pojmy elektronické učebné/didaktické pomôcky, či elektronické
študijné opory a iné názvy.
Realizácia a forma obsahov pre e-learning je rôzna, závislá od mnohých faktorov. Rozsah použitia je od
jednoduchých doplnkov pre prezenčnú formu vzdelávania až po dištančné on-line štúdium, bez alebo
len s minimálnym face to face kontaktom s vyučujúcim.
Mnohé z realizácií si často nevieme celkom predstaviť a preto sa mnohí vzdelávací pracovníci pozerajú
skepticky na nové formy spracovania obsahov pre e-learning.
Na druhej strane, na rôznych fórach sa veľmi vážne používajú spojenia „spoločnosť založená na
vedomostiach, znalostná ekonomika a informačná spoločnosť“. Podľa názvu tieto pojmy veľmi úzko
súvisia so vzdelávaním a je preto na pracovníkoch vzdelávacích inštitúcií, aby si ich význam premietli
do svojej práce, aby začali meniť svoj doterajší prístup ku vzdelávaniu a realizovali ho na úrovni
súčasných technických možností.
To znamená, správne a citlivo implementovať do vzdelávania nové technické možnosti informačno-
komunikačných technológií (IKT). Prostredníctvom IKT tak možno vytvoriť inovovaný proces
vzdelávania vhodný pre znalostnú ekonomiku. Technológie samé prinášajú do procesu vzdelávania iba
nepatrnú zmenu. Nahrádzajú doteraz ručne alebo mechanicky vykonávané činnosti. Samotný proces
musia zmeniť jeho tvorcovia. Jednu zo zmien ktorú môžu vytvoriť len pracovníci vzdelávacích
inštitúcií, je vytvorenie a spracovanie obsahov pre e-learning. To znamená také spracovanie študijných
materiálov, ktoré vytvára v elektronickej forme lepšie motivačné prostredie, ako je pri prezenčnej
forme.
59
Tvorba elektronických študijných materiálov nie je len otázkou technickou, ale aj sociálnou. Vyžaduje
novú filozofiu vzdelávania aj vzdelávania sa. Tu sa od vzdelávacích pracovníkov vyžaduje prechod od
inštruktívneho spôsobu vyučovania ku konštruktívnemu, naviac s využitím informačno-komunikačných
technológií. Takúto náročnú úlohu nie je možné zvládnuť len ako vedľajšiu úlohu vzdelávania, bez
rizika zaťaženosti vzdelávacích pracovníkov. Zvlášť keď nie je žiadny materiál, ktorý by takúto
metodiku pre vzdelávanie jasne vysvetľoval.
VÝCHODISKÁ PRE TVORBU OBSAHOV PRE e-LEARNING
Tvorbu obsahu pre e-learning je potrebné vnímať z dvoch pohľadov:
1. Vytvorenie novej osnovy učenia.
2. Elektronické pracovanie novo navrhnutej osnovy pre štúdium v systéme e-learning.
Zmeny sú potrebné v obidvoch spomenutých pohľadoch a v poradí ako sú uvedené. Nemá význam
robiť nové spracovanie starých osnov učenia.
Vytvorenie novej osnovy učenia znamená novú koncepciu učenia, ktorá bude zameraná na to, čo
chceme študenta naučiť. Pri tejto tvorbe je potrebné vychádzať zo širších súvislostí. Od požiadaviek
trhu práce, cez profil absolventa, nadväznosť na ostatné študované predmety, až po schopnosti
a možnosti študenta. Základným pravidlom by nemalo byť učiť, ale naučiť.
Druhým, novým a veľmi naliehavým problémom je spracovanie obsahov do najvhodnejšej
elektronickej podoby. Spôsob ako to urobiť v danej téme či predmete nie je nikde odporúčaný. Sme
v štádiu experimentov (Mikuš), hľadania technologických možností a aj organizácie a riadenia tohto
nového a náročného procesu. Je to v súčasnosti najdôležitejší problém e-learningu. Má mnoho aspektov
a proces tvorby obsahov pre e-learning nie je vo vzdelávacích inštitúciách jednoznačne špecifikovaný.
Pri tvorbe obsahov pre e-learning je potrebné vychádzať z dvoch požiadaviek študujúceho. Umožniť
mu prístup k informáciám a vytvoriť pre neho také motivačné prostredie, ktoré mu pomôže premeniť
informácie na znalosti a zručnosti. V súčasnosti je splnená z časti len jedna, technologicky ľahšie
zvládnuteľná požiadavka, dostupnosť informácií. Globálna internetová služba World Wide Web je
zdrojom rôznych informácií, aj keď netriedených a často neautorizovaných. Požiadavka motivujúceho
prostredia je oveľa náročnejšia a nedá sa vyriešiť globálne. Je to nová úloha pre všetkých vzdelávacích
pracovníkov.
PROCES TVORBY OBSAHOV PRE e-LEARNING
Univerzity dnes deklarujú proces vyučovania ako jeden z hlavných procesov a proces tvorby
študijných materiálov, resp. prípravy na vyučovanie je v ňom ako podproces. Jeho dekompozícia sa
spravidla už nešpecifikuje. Je to úloha učiteľa a to ako ju zvládne, sa hodnotí len vo výnimočných
prípadoch.
Vývoj procesu vzdelávania a aj procesu tvorby študijných materiálov je daný technologickým vývojom
spoločnosti. V skutočnosti sa začal vynájdením kníhtlače a mnohí skeptickí autori uvádzajú, že to bola
posledná prevratná zmena vo vzdelávaní. Predpoklady vyslovované v súvislosti s rozvojom filmu,
rozhlasu, televízie a počítačov spôsobili doteraz prevratné zmeny všade, ale nie v školách. Ovplyvňujú
myslenie a vzdelanie mimo školy.
Zmeniť tento skeptický pohľad môže vytvorenie nového procesu tvorby obsahov pre e-learning, ktorý
by priniesol do tvorby obsahov výraznú pridanú hodnotu. To znamená, že elektronické študijné
materiály nebudú iba elektronicky spracovaný text a statické obrázky, ale spracovanie bude
multimediálne a interaktívne. Práve interaktivita by mala podporiť učenie ako proces založený na
komunikácii.
Hodnotový reťazec tvorby obsahov pre e-learning možno popísať podľa obrázku 1.
Obr. 1 Hodnotový reťazec tvorby obsahov pre e-learning
Vedomostné
požiadavky Využí
vanie
Testovanie,
hodnotenie Elektronické
spracovanie Návrh
pre
sprac
ovani
e
Získa
vanie
zdrojo
v
60
Takýto hodnotový reťazec vyžaduje nasledovné kategórie tvorcov:
Producenti vzdelávania
Organizátori vzdelávania
Vlastníci informačných zdrojov
Pedagogickí pracovníci/učitelia
Návrhári elektronických vzdelávacích materiálov
Spracovatelia elektronických vzdelávacích materiálov
Používateľ/študujúci.
Uvedené kategórie tvorcov sa veľmi približujú ku tvorcom filmu. Rozdiel je v tom, že u tvorby filmu
nik o potrebe týchto profesií nepochybuje, ale pri tvorbe obsahov pre e-learning sa tieto profesie často
očakávajú od učiteľa.
Mnohí učitelia tvoria už dlhší čas elektronické študijné materiály rôznych typov pre rôzne účely, podľa
vlastnej metodiky, schopností a možností. Ale to nemožno považovať za správny prístup systémového
riešenia.
KATEGÓRIE ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Pretože pojem elektronický študijný materiál je veľmi široký a zaraďujú sa sem rôzne
elektronické spracovania, je potrebné vytvoriť z rôznych praktických dôvodov kategórie, podľa ktorých
by sa elektronické študijné materiály zoraďovali, porovnávali, či ukladali.
Elektronické študijné materiály umiestňované v systémoch e-learning možno kategorizovať
podľa rôznych kritérií.
1. Podľa stupňa/úrovne vzdelávania
Materské školy
Základné školy
Stredné školy
Vysoké školy
Celoživotné vzdelávanie.
2. Podľa využitia vo vyučovacom proces
Pre získanie informácií
Pre interpretáciu znalostí
Pre simuláciu skutočných javov a udalostí
K získaniu zručností,
....
3. Podľa zaradenia do vzdelávacieho procesu
Kurz/predmet
Prednáška/výklad na vyučovacej hodine
Samostatná práca študenta
Kooperatívna práca
...
4. Podľa elementu vzdelávacieho objektu
Súvislý kurz/predmet
Modul/časť kurzu
Segment/ časť modulu
5. Podľa použitých informačných typov
Text
Statický obraz
Audio
Video
61
Multimédiá (aspoň dva informačné typy).
Uvedené kategórie sú zostavené podľa potrieb pre hodnotenie kvality elektronických študijných
materiálov. Pre iné účely možno vytvoriť aj iné kategórie.
HODNOTENIE KVALITY ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Študijné materiály pre e-learning, ktoré sú doteraz vo vzdelávacích inštitúciách vyvíjané prevažne
podľa vlastných metodík, sú málokedy posudzované a hodnotené. Tento stav je pozostatkom minulosti,
keď sa študijným materiálom nevenovala veľká pozornosť. Ešte i dnes sú aj na vysokých školách
prípady, keď jediným informačným zdrojom pre štúdium sú poznámky z prednášok. Tento stav sa bude
meniť. Jeden z hlavných dôvodov zmien sú systémy hodnotenia kvality vzdelávania, ktoré budú pre
všetky vzdelávacie inštitúcie nevyhnutné. Jeden z hodnotiacich parametrov kvality vzdelávania je aj
kvalita elektronických študijných materiálov. Pretože v súčasnosti nie sú odporúčané kritériá pre
hodnotenie kvality elektronických študijných materiálov, poskytujeme jeden z prístupov, ktorý je
vytváraný v rámci projektu „Využitie IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo
vzdelávaní“ [1]. Kritériá hodnotenia sú vytvárané pre rôzne rozhrania hodnotového reťazca tvorby
obsahov pre e-learning. V týchto rozhraniach sú hodnotenia vykonávané rôznymi tvorcami procesu
tvorby elektronických študijných materiálov. Špecifikované sú nasledovné rozhrania hodnotení:
1. Hodnotenie požiadaviek znalostí a zručností študujúceho
2. Hodnotenie zdrojov informácií
3. Hodnotenie návrhu pre elektronické spracovanie
4. Hodnotenie elektronického spracovania
5. Hodnotenie používania.
V každom rozhraní sú pre posudzovanie vytvorené hodnotiace kritériá, rôzne podľa kategórie
vzdelávacieho materiálu a úrovne vzdelávacej inštitúcie, obrázok 2.
Obr. 2 Aspekty hodnotenia elektronických študijných materiálov
Hodnotiace kritériá sú rozdielne podľa toho, v ktorom rozhraní procesu tvorby elektronického
vzdelávacieho procesu sa hodnotenie uskutočňuje.
Významné sú tri oblasti hodnotenia:
1. Edukačná
2. Používateľská
3. Technická.
Pre každú z nich sa špecifikujú hodnotiace kritériá, podľa ktorých sa posudzuje kvalita elektronického
študijného materiálu, podľa typu rozhrania.
Pre výsledok vzdelávania je najvýznamnejšie hodnotenie používateľa elektronického materiálu,
študenta. Používateľ/študent sa tak stáva tvorcom hodnotového reťazca a zúčastňuje sa na tvorbe vyššej
kvality vzdelávania. Rešpektovanie výsledkov hodnotení a následné zmeny v tvorbe študijných
materiálov umožnia postupne vytvoriť vzdelávací proces podľa požiadaviek modernej spoločnosti
založenej na vedomostiach.
Kritériá hodnotenia
Kat
egó
ria
vzd
eláv
acie
ho
mat
eriá
lu
Úroveň vzdelávacej
inštitúcie
62
ZÁVER
Tvorba elektronických študijných materiálov je doteraz prevažne v rovine amatérskych aplikácií. Pre
profesionálne využitie v systémoch e-learnig bude potrebné profesionálne spracovanie. To nemôže byť
vedľajšia úloha učiteľov. Informačný obsah, metodika vyučovania, spracovanie scenára vyžadujú
samostanú kategóriu tvorcov, ktorí budú úzko spolupracovať s technickými realizátormi. Uskutočnenie
takejto organizačnej zmeny je úloha organizátorov. Tí musia analyzovať vyučovacie obsahy
a rozhodnúť o možnostiach nových foriem vzdelávacieho procesu. K tomu potrebujú producentov, ktorí
túto zmenu podporia.
Zmeniť ľudský potenciál vo vzdelávacích inštitúciách je dlhodobá záležitosť. Nie všetci dnešní
pracovníci budú tejto zmeny schopní. Preto je potrebné v oveľa väčšej miere venovať pozornosť
výchove nových vzdelávacích pracovníkov. Okrem znalostí príslušného odboru je potrebné zvládnuť
základné znalosti pedagogiky, psychológie a filozofie a samozrejme základné znalosti informačno-
komunikačných technológií. K vytvorenie kreatívneho konštruktívneho vzdelávacieho prostredia je
však najpotrebnejšia vzájomná spolupráca všetkých kategórií tvorcov vzdelávacieho prostredia.
LITERATÚRA
Dado, M., Drozdová, M. Poznatkovo založená ekonomika, Rozvoj vzdelanosti, Štúdia SAV, 2003.
„Využitie IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní“ Úloha štátneho
programu výskumu a vývoja číslo 2003 SP 20 028 01 04.
Mikuš, Ľ. Vzdelávací kurz - Efektívna práca na počítači, In: Živá burza konštrukcií a technológií. -
Bratislava : Grafické štúdio - Ing. Peter Juriga, 2002. - ISBN 80-968449-9-7. - S. 90-91.
Mikuš, Ľ. Príprava a výroba vzdelávacích kurzov, In: Kybernetika v teórii a praxi : zborník zo 7.
medzinárodného Kongresu TAKIS : Nitra 02.-05.09.2002. - Nitra : Takis Sais, 2002. - ISBN 80-8050-
522-5. - S. 151-157.
Mikuš, Ľudovít. Efektívna tvorba CBT kurzov, 1. vyd. - Žilina : Žilinská univerzita, 2002. - 101 s. :
Bibliogr. + CD-ROM ISBN 80-7100-995-4.
Mikuš, Ľudovít. Grafický vzhľad kurzov a príprava animácií, In: Information and communication
technology in education : proceedings : Rožnov pod Radhoštěm 10-13 září 2002. - Ostrava : Ostravská
univerzita, 2002. - ISBN 80-7042-828-7. - S. 286-289.
ADRESA A E-MAIL
Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD.
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
63
FINDING A BALANCE IN BLENDED LEARNING WITH
EXTRA LARGE STUDENT GROUPS
Marie-José Verkroost , Wim Veen , Peter Fabian, Malcolm Bell , Dominika Kuras, Andrea Heide
ABSTRACT
Teaching large groups of students is an increasingly common phenomenon in higher education, which
may be found de-motivating by the students, because they feel like just one of many students in the
group and miss the personal attention of the teacher as well as among teachers, who are often
dissatisfied because they have little contact with their students. As a consequence, there is a higher
attrition rate and a lower success rate on the exams, especially in technical, which is leading to a
shortage of engineers at a European level. The article describes objectives and approaches of the recent
SOCRATES/Minerva project 225552-CP-1-2005-NL-MINERVA-MPP Blend-XL: Finding a Balance
in Blended Learning with extra Large Student Groups, which strives to make the large-scale education
(groups of more than 100 students) more motivating and more personal through the effective use of
ICT.
KEYWORDS
Blended learning, e-learning, ICT, effective use of the ICT, extra large student groups, higher technical
education
INTRODUCTION
Teaching large groups of students is an increasingly common phenomenon in higher education,
especially in the first year of study, when many students follow introductory courses or core modules.
These courses are often taught in large groups in big lecture theatres. Students may find this de-
motivating because they feel like just one of many students in the group and miss the personal attention
of the teacher. Teachers are often dissatisfied because they have little contact with their students and
don’t know how well they are progressing. As a consequence, there is a higher attrition rate and a lower
success rate on the exams than in small-scale education, especially in technical studies where a high
dropout rate is common and is leading to a shortage of engineers at a European level. The idea behind
this project is that large-scale education (groups of more than 100 students) can be made more
motivating and more personal through the effective use of ICT ([3],[5]).
It has been decided to form an international consortium of higher education institutions to tackle this
problem and propose a project within the EU SOCRATES/MINERVA programme, which would focus
on the design of useful pedagogical models for learning situations in which face-to-face activities are
mixed with online activities, often referred to as “blended learning”. The project proposal has been
evaluated favourably and from 1.10.2005 the project with supposed duration of 3 years has been started.
BLENDED LEARNING APPROACH
Blended learning is the reaction to the hype around e-learning in the nineties when many people felt that
classroom teaching would be strongly diminished and education was going to be online, using digital
learning environments, without face-to-face contact ([1],[7], [8]). In practice, often a blended approach
is chosen, combining online and offline activities. However, blended learning is more than this.
Meijerink and Verkroost ([2],[4]) have extended this definition by adding three dimensions: structured/
64
unstructured, group/ individual, and teacher/ student directed (see figure 1). In each educational setting
these dimensions will be balanced differently because of different preconditions. It is a challenge to
balance these dimensions in such a way that an optimal learning situation is established. The definition
will be used as a starting point for this project. Other dimensions will be added to the definition.
?
Preconditions: - Students - Teachers - Curriculum - Course - Resources etc.
Structured / Unstructured
Group / Individual
Online / Offline
Teacher directed / Student directed
Balancing Process
Figure 1: Balancing dimensions of blended learning
Blended learning accommodates the human need for social interaction and offers possibilities for
students with different learning styles and learning paths. By blending a variety of methods, the
motivation of the learner will increase.
Developing blended scenarios for teaching large groups of students is tough because many existing
educational design models often do not focus on the inclusion of ICT ([6). This often leads to the
adoption of trial-and-error design behaviour by teachers with varying outcomes for students. Existing
educational design models often assume there will be small groups of students allowing much room for
contact between student and teacher. When working with large student groups this contact is often not
possible. Working with large student groups sets an extra set of preconditions for blended learning. This
project aims to fill the gaps in educational design models with the use ICT for large student groups.
OBJECTIVES OF THE PROJECT
The objective of the project is to improve the communication between teacher and students when
working with large student groups and to increase student success rate and motivation by offering
educational design models for blended learning. These models will help teachers to develop a blended
learning situation in which they feel connected to their students and which is motivating for their
students.
The models consist of dimensions of blended learning and how they can be balanced and combined
successfully. The use of different cases from different countries and educational settings ensures the
applicability of the models outside the project and gives it a European impact. This will add impetus to
the academic development in the field of educational design.
The following main research questions are posed:
1. Which preconditions influence the balance of a blend and what is the nature of this influence?
2. Which dimensions can be identified in blended learning situations with large student groups?
3. When can we call blended learning situations with large student groups an “effective blend”?
65
4. How can these insights be used in educational practice?
INNOVATION
The innovative power of this project lies in the following aspects:
The educational design model will give teachers a tool for transforming their educational practice
into a blended learning situation. One cannot introduce ICT well without changing the educational
setting. Whether this transformation leads to a real innovation of education depends on a large set
of factors. Insight in these factors is necessary to improve the quality of the innovation.
The development of an educational design model for blended learning of a more generic nature than
a specific pedagogical view is also quite innovative because existing educational design models are
always based on a specific pedagogy. The model that will be developed integrates different
pedagogical views.
PEDAGOGICAL AND DIDACTICAL APPROACHES
The project draws on the idea that there exist some generic dimensions in blended learning that are
relevant for different types of education and different educational settings with a different pedagogy.
Irrespective of which pedagogy is adhered to, these dimensions are relevant but they will be balanced
differently.
Educational design is often led by learning outcomes. They drive what we do and regardless of whether
we are using the technology or not, the way we achieve learning outcomes follows a consistent route.
We provide the students with an educational setting or environment in which we give them the
resources, information and support which we think they need to undertake tasks that lead to new
insights and meet our learning objectives or outcomes. Our key role is to provide guidance and support.
If this is applied to a virtual learning environment it is equally true. However, it does mean we may
need to re-think how we develop the setting or environment, how we may need to change the nature of
the tasks to ensure student engagement, and what activities we expect the student to undertake. We also
need to rethink the mechanisms by which we provide guidance and support. This is what is called
“transition” or “transformation” of education: new ways of teaching and learning have to be developed
for online learning([9]).
NEW ORGANISATION OF EDUCATIONAL PROCESSES
This project will develop new organization forms of educational processes at different levels:
The educational development process, which is necessary to change from a traditional to a blended
learning setting.
The educational process, which is necessary in a blended learning setting, including for instance
teacher and student roles, and the use of technology for communication ends.
The process of continuous development, which is necessary to fine-tune the balance in blended
learning.
GROUPS INVOLVED
The target groups of this project are:
The teachers who participate in the case studies that are brought in by the partner institutions. In
total, there will be approximately 40 teachers from five different countries.
The students, who are being taught in the blended learning settings in the case studies of the project.
In total, there will be approximately 2700 students from five different countries.
Teachers in Europe who want to design a blended learning situation for a large student group and
want to do this in a more systematic and sophisticated way. Specifically, these will be the teachers
from the participating institutes and their partner institutes. Dissemination activities will expand this
outside the project.
The academic field of educational design.
66
PROJECT OUTPUTS
The output of this project will comprise:
Five blended courses for large student groups
At the end of the project, five courses that are now being taught in a traditional way will be transformed
into a blended format.
An educational design model for blended learning situations with large student groups
This design model consists of a general model, containing the dimensions on which blended educational
settings can be balanced. The model in figure 1 is taken as an input; the final model will be based on the
processes in and outcomes of this project. The model will be accompanied by guidelines for balancing
the dimensions.
Scenarios and cases from educational practice
The model will be complemented with scenario’s, stemming from the different cases. These scenario’s
contain a description of the educational setting in which they have been developed, guidelines for
application and the evaluation results.
A toolkit for blended learning with large student groups
The toolkit contains an overview of current available technology and software for supporting blended
learning with large student groups. An important criterion for the content of this toolkit is the
accessibility for teachers. It is has to be easy in use and easily to purchase without high costs.
A digital handbook for teachers
A digital handbook for teachers will be developed, based on the project’s outcomes. It contains the
model, the scenarios and the toolkit. Hyperlinks will be used to cross-reference between different
experiences and cases. The handbook will be put on both the projects’ website and on a CD-ROM.
A Virtual centre of expertise on blended learning with large student groups
The project’s outcomes and experiences will be made public by means of a website. This website is
meant to be a Virtual centre of expertise on blended learning with large student groups. Its content will
therefore not only stem from the project, experiences from outside the project will also be brought in. It
will contain documents, discussion forums, and links to other resources.
IMPLEMENTATION OF OUTPUT
The model for blended learning and its accompanying tools and scenarios will be implemented at the
five participating institution of the project, in five courses:
Building management (Delft University of Technology, The Netherlands) will be taught two groups
of 500 students during the project by 2 teachers.
The Joint Honours Study Skills Module (Northumbria University, UK) will be taught to
approximately 360-400 students. Seven teachers will be involved inside the project; outside the
project 20 teachers will be reached with the project.
67
Multimedia information systems (University of Zilina) will reach 360 students choosing the subject.
One lecturer and two lab teachers usually teach the subject. If the project method proves to be
successful, it may be spread to different subject within the curriculum.
Techniques of programming (RWTH Aachen, Germany) will be taught to at least 800 students by 3
teachers..
Interpersonal communication (Academy of Humanities and Economics, Poland) will be offered to
more than 150 students form B.A. and M.A. level. Four teachers will take part in the project.
Results of this project will be presented to all teachers involved in e-learning at the Academy
REFERENCES
[1] Graaff, E van der, Veen, W & Verkroost, MJ (2001). Success and failures of an online course
on problem-based learning. In -- (Ed.), The impact of ICT on the curriculum . (pp. 117-126).
Brussels, Belgium: SEFI.
[2] Pilot, A, Geloven, M van, Lam, I, Tartwijk, J van & Veen, W (2002). ICT-innovation in Higher
Education, differences in key issues between disciplines. In -- (Ed.), 27th International Conference
lerner-Centrered Universities for the New Milennium. (pp. 32, 285-290). Vilnius: Vilnius
Pedagogical University.
[3] Zanden, AHW van der & Veen, W (2004). Innovation in Higher Education; Demand-driven or
Market-pushed. In Lorenzo Cantoni, & Catherine McLoughlin, (Ed.), Proceedings of ED-MEDIA
2004. (pp. 194-201). ED-MEDIA.
[4] Verkroost, M.J., Meijerink, L., Boogaard, A. van den & Lintsen, H. (2003). Making Education
more Flexible and Massive with ICT. The Case of STUDIO. Paper presented at the ALT-C
conference in Sheffield. [5] Verkroost, M.J. & Lintsen, H.W. (2002). STUDIO: Educating the Broad Engineer in an Electronic
Learning Environment. SEFI Conference, Florence, Italy.
[6] Verkroost, M.J. (2001). Building Virtual Communities for Professional Development. Proceedings
BITE 2001 conference, Rotterdam, 23-24 November 2001. 10 pp, published on CD-rom. [7] Fabián, P. (1999). Educational and Training Systems Design, Scientific papers of the University of
Pardubice, Series D, 4, pp. 55-64, ISBN 80-7194-232-4, Pardubice, 1999
[8] Fabián, P. (1999) Development of Web-Based Education Systems, in Studies of the Faculty of
Management Science and Informatics, University of Žilina, ISBN 80-7100-537-1, Žilina,
[9] Fabián, P., Čapek, J. (2001). Web-learning Environment Requirements, in Lecture notes of the
international conference Virtual University, LCDE- FEI STU Bratislava, Bratislava
ADDRESSES AND E-MAIL
Dr. Marie-José Verkroost
TU Delft
Centre for Education and Technology
Jaffalaan 5
2628 BX Delft
the Netherlands
e-mail: [email protected]
Prof. Dr. Wim Veen
TU Delft
Centre for Education and Technology
Jaffalaan 5
2628 BX Delft
the Netherlands
e-mail: [email protected]
68
Asssoc. prof. Ing. Peter Fabián, PhD.
University of Žilina
Faculty of Management Science and Informatics
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovakia
e-mail: [email protected]
Andrea Heide
Center for Learning and Knowledge Management and Department of Computer Science in Mechanical
Engineering (ZLW/IMA)
RWTH Aachen
Aachen
Germany
e-mail: [email protected]
Malcolm Bell
University of Northumbria at Newcastle
Newcastle upon Tyne
UK
e-mail: [email protected]
Dominika Kuras
Academy of Humanities and Economics in Lodz
Łódz
Poland
e-mail: [email protected]
69
VYUŽITIE E–VZDELÁVANIA AKO PRÍPRAVA NA
LABORATÓRNE CVIČENIA
Melánia Feszterová
ABSTRACT
The contribution is oriented on theoretical description and practical demonstrations of working on
chemical compounds, with stress laid on job safety and safeguard. Used equipment and chemicals were
chosen to take advantage of obtained theoretical knowledge in practice. Main intention is to improve
demonstration and learning process efficiency with e-learning.
KEYWORDS
e-learning ,web page, education, chemical laboratory, job security and safeguard
ÚVOD
Súčasný rozvoj vedy a techniky poskytuje rýchle možnosti získavania a prístupov k informáciám.
Aplikácia informačných technológií je spojená s ich dynamickým nástupom nielen do praktického
denného života, ale predovšetkým do oblasti vzdelávania. Je potrebné využiť záujem mladej generácie
o prácu s informačnými a komunikačnými technológiami. To je úlohou vzdelávacích inštitúcií, ktoré
vzdelávajú alebo rozširujú vzdelanie nielen mladých ľudí, ale celoživotne učia všetky vekové generácie.
Využitie informačných a komunikačných technológií v chemickom laboratóriu pri výučbe ochrany a
bezpečnosti pri práci je špecifické. Prednosti spočívajú predovšetkým v simulácií jednotlivých situácií,
s ktorými sa poslucháč nemusí stretnúť v bežnej praxi, ale pri práci s chemickými látkami je možnosť
ich výskytu pravdepodobná.
CHEMICKÉ LÁTKY A PRÍPRAVKY
Ľudia sú v neustálom kontakte s chemickými látkami, sú neodmysliteľnou súčasťou ich života.
Prípravky a chemické látky sa nachádzajú v čistiacich a pracích prostriedkoch, v náterových hmotách,
v prostriedkoch na ochranu rastlín, v umelých hnojivách, v konzervačných a farbiacich prípravkoch,
v pohonných hmotách, v mazacích olejoch, ale aj v liekoch a potravinách. Používame ich v chemických
laboratóriách ako reaktanty chemických reakcií, alebo ako skúmadlá pri analýzach. Sú izolované
z prírodných zdrojov, alebo syntetizované a vyrobené v technologických zariadeniach. Neustály kontakt
človeka a životného prostredia s chemickými látkami a prípravkami nás núti poznať ich vlastnosti,
ohrozenia, ktoré súvisia s ich výrobou, prepravou, skladovaním, používaním, ale aj likvidáciou. Je preto
dôležité ovládať spôsoby bezpečného používania a zaobchádzania s nimi ako aj možnosti ochrany
v prípade nebezpečenstva. Tejto problematike sú venované rôzne školenia, knihy a informačné letáky.
S chemickými látkami a prípravkami pracujeme najmä v chemickom laboratóriu. Je to miesto, kde na
malej ploche sú sústredené chemické látky, ktoré môžu byť klasifikované ako: jedy, žieraviny, omamné
látky, psychotropné látky, karcinogénne látky, horľavé látky, horľavé kvapaliny, výbušniny a iné. Na
základe ich toxikologických, fyzikálnych, chemických a biologických účinkov a vlastností sa ďalej
delia na: výbušné, oxidujúce, horľavé, jedovaté a ďalšie. Identifikácia nebezpečnosti a systém
označovania chemických látok a prípravkov je v pracovnom prostredí (chemickom laboratóriu) veľmi
dôležitý. Nebezpečnosť chemickej látky a prípravku v pracovnom procese možno považovať za
70
Obr. 1
Obr. 2
Obr. 3
určujúcu. Najdôležitejšia zásada, ktorá platí pri práci s chemickými látkami, je zaobchádzať s nimi len
v miere nevyhnutne potrebnej. Vyvarovať sa ich používaniu tam, kde je možnosť nahradiť ich látkami
alebo prípravkami neškodlivými alebo aspoň menej škodlivými. Pred účinkami nebezpečných
chemických látok v pracovnom procese (počas laboratórneho cvičenia) je potrebné využívať
prostriedky kolektívnej (ochranné zariadenia, vetranie a odsávanie škodlivín z pracovného priestoru)
a individuálnej ochrany.
PRAKTICKÉ UKÁŽKY
V predkladanej práci uvádzame ukážky www stránky, orientovanej na ochranu a bezpečnosť pri práci
v chemickom laboratóriu. Úvodná časť klasifikuje nebezpečnosť chemických látok podľa platných
právnych a ostatných predpisov, identifikuje
nebezpečnosť a systémy označovania a opisuje
zásady bezpečnej práce s chemickými látkami a
prípravkami. Oboznamuje poslucháčov
s označeniami špecifického rizika (R - vety a ich
kombinácie) a s označeniami pre bezpečné
používanie (S – vety a ich kombinácie).
Obrázok 1 Ochrana a bezpečnosť pri práci
úvodná www stránka
Obrázok 2 Pod písmenom A sa nachádzajú
nasledovné pojmy
Obrázok 3 Pod písmenom Ch sa nachádzajú
nasledovné pojmy
71
Chemické laboratórium (Obrázok 4) je pracovným prostredím, v ktorom sa uskutočňuje ucelený
komplex činností. Jeho vecnú časť tvoria okrem iných aj bezpečnostné a hygienické zariadenia na
pracovisku (Obrázok 5).
Chemické látky a prípravky môžu pre poslucháčov v laboratóriu predstavovať rôzne nebezpečenstvo
a ohrozenie. Pri práci s nimi je možnosť vzniku výbuchu, požiaru, nepredvídanej reakcie alebo inak
škodlivého pôsobenia na zdravie človeka alebo na životné prostredie. Prácu s hasiacimi prístrojmi v
prípade vzniku požiaru nám približuje séria obrázkov (Obrázok 6-9).
Obrázok 4 Chemické laboratórium
Obrázok 6 Horenie chemickej látky Obrázok 7 Výber hasiaceho prístroja
Obrázok 5 Lekárnička
Obrázok 9 Uhasenie horiacej chemickej látky Obrázok 8 Hasenie chemickej látky
72
ZÁVER
Význam vzdelania má svoj odraz v kvalifikačnom potenciáli národa. Potreba kvalifikovaných
pracovníkov vo všetkých vedných odboroch stále rastie. Práve možnosti e-vzdelávania dovoľujú
neustále inovovanie vedomostí, či už v rámci vysokoškolského vzdelávania, prípravy pre profesijné
zaradenie alebo v ďalšom doplnkovom vzdelávaní. E-vzdelávanie umožňuje plynulé doplňovanie
poznatkov a rozširovanie vedomostí.
Našim cieľom bolo zvýšenie didaktickej účinnosti a zefektívnenie vyučovacieho procesu -
laboratórnych cvičení s použitím e-vzdelávania. Zvolená téma Ochrany a bezpečnosť pri práci je
veľmi rozsiahla, otvorená pre nové poznatky, postupy a skúsenosti s možnosťou neustáleho dopĺňania.
Dodržiavanie bezpečnosti práce je základným predpokladom osvojenia si správnych pracovných
návykov počas práce v chemickom laboratóriu, ako aj predpokladom kvalitného a zároveň tvorivého
zvládnutia zadaných úloh. Doplnenie e-vzdelávania, do vzdelávacieho procesu budúcich učiteľov, ako
prípravy na laboratórne cvičenia sa ukazuje veľmi perspektívne.
Táto práca vznikla s podporou grantu CGA č. VI/11/2004.
LITERATÚRA
Baráth, O., Feszterová, M. (2005). Analýza pracovného postupu ako didaktický základ prípravy
a priebehu laboratórnych cvičení. Zborník medzinárodnej konferencie „Aktuálne vývojové trendy vo
vyučovaní prírodných vied“. Smolenice (v tlači)
Baráth, O., Feszterová, M. (2005). Pedagogicko-didaktické, fyziologické a psychologické aspekty
rozvíjania zručností a návykov. Zborník medzinárodnej konferencie pod názvom „Technika-
Informatyka-Edukacja“ teoretyczne i praktyczne problemy edukacji technicznej.v Rzeszowe, 128–34.
Švarbová, E. (2004).Vyučovanie gramatiky francúzskeho jazyka v kontexte za podpory multimédií.
(dizertačná práca), Nitra
ADRESA A E-MAIL
Ing. Melánia Feszterová
Univerzita Konštantína Filozofa
Fakulta prírodných vied
Katedra chémie
Tr. A. Hlinku 1
949 74 Nitra
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
73
PROGRAMY A NÁSTROJE PRE TVORBU UČEBNÝCH OPÔR
PRI VYUČOVANÍ MATEMATIKY
Lívia Hasajová
ABSTRACT
Fair superior detached proces caption is travail, dearly himself differ by coarse spelling skript because
classic lesson. Caption must be shorter, also superior and above must be dead clear as per his detached
process Contens, as also actuating, orientation cad into he. Experience acquired out of learning
operation ours affirm into criticism, the already low presentation caption (into electronic appearance,
allowing in Word) but for low presentation, chapter, be instrumental to a faction into collapse poured -
minimal fellowship educationalist, into cardinal measurement accomplish the latter operation. I should
just think so the best alternative because e-learning is absolutely interactive analog, cargoes on birth as
assistance they are lofty, claim nicely conversion aim. Electronic educational constitute new odds
exploitation information technics next lesson mathematics.
ÚVOD
Napísať kvalitný dištančný text je namáhavá práca, veľmi sa odlišuje od obyčajného napísania skrípt
pre klasické vyučovanie. Text musí byť kratší, ale kvalitnejší a predovšetkým musí byť jednoznačne
zrozumiteľný ako jeho samostatný obsah, tak aj ovládanie, orientácia študenta v ňom.
Viac podrobnosti o odlišnej metodike tvorby dištančných kurzov uvedieme neskôr. Kde sa zameriame
na nástroje, ktoré má pedagóg k dispozícii pre tvorbu takéhoto e-kurzu.
Pokiaľ chceme vytvoriť učebnú oporu pre e-learning, nemusíme mať od začiatku žiadne špeciálne
a nákladné programové vybavenie. Pre tvorbu jednoduchých textov nám dostatočne poslúži akýkoľvek
textový editor, vrátane voľných, dostupných. Text môžete začať písať v tom najjednoduchšom,
v poznámkovom bloku, prípadne použiť textový editor, ktorý nám umožní štruktúrovať text, umožni nám
voliť typ písma (kurzíva, tučné atď.). Takéto programy sú veľmi rozšírené, dosť často voľne dostupné, pre
prvé verzie e-learningových textov postačujúce. Výsledkom sú texty bežného formátu txt, html,doc alebo
pdf.
Takéto formáty slúžia iba v prípade ak chceme študentom distribuovať holý statický text s obrázkami
a grafmi. Vo Word dostaneme výsledný dokument formátu doc alebo html, výhodnejší je rovnako
rozšírený Acrobat, kde môžeme vygenerovať formát pdf, ktorý sa používa na Internete na prenos
textových dokumentov.
Sú odbory, v ktorých takto vyrobené jednoduché učebné kurzy postačia, napríklad ekonomika, v iných
odboroch však s jednoduchým textom s obrázkami a grafmi neobstojíme. Potrebujeme využiť
animáciu, video alebo použiť zvuk, jednoducho využiť všetky možnosti, ktoré nám počítače
umožňujú. Potom už nevystačíme s jednoduchým textovým editorom. Treba poobzerať sa po
náročnejších programoch, ktoré vedia pracovať so zvukom, animáciami a videom, zakomponovať ich
do textu, vytvárať tak moderné multimediálne, pokiaľ je možné aj interaktívne učebné opory.
Jedným z takýchto programov je produkt Toolbook tento program umožňuje vytvárať učebné opory
pomerne jednoduchou cestou. Intuitívne ovládanie, členenie do obrazoviek pripomína programy ako
MS PowerPoint, v tomto programe sa dajú vytvárať jednoduchšie animácie, tvoriť interaktívnejšie
texty, vkladať animáciu, zvuky alebo video. Výstupom z programu môže byť súbor v grafickom
formáte, čo znamená využitie všetkých grafických možností, ktoré program ponúka, ale študent bude
74
nútený po spustení nainštalovať asi 8 MB veľký plug-in. Druhá možnosť ponúka použitie výstupu
v dhtml verzii, kedy dostanete dokument menší, prehľadnejší v najrozšírenejšom Internet Explorer,
ale v použití grafiky budú obmedzené limity html štandardu, ktorý sa používa na Internete.
Druhou alternatívou je program Macromedia Flash. V tomto omnoho náročnejšom programe, ktorý
jednoznačne vyžaduje špecialistu, nepracujeme s jednotlivými obrazovkami, ale s časovou osou, na ktorú
nanášame úlohy. Výstupom z tohto programu sú plne animované, interaktívne kurzy, ktoré vďaka
možnostiam tohto SW už nemusia poskytovať učebné materiály lineárne za sebou. Svojim
charakterom sa viac blížia výukovým CD-ROMom, ktoré študentovi poskytujú sumu poznatkov, je na
ňom, ktorú cestu pri ich spoznávaní zvolí. Samozrejme na záver musí študent, nezávisle na ceste,
spôsobom ktorý pri štúdiu zvolil, prísť k jednotnému výstupu. Obdobným programom je taktiež
Authorware.
TVORBA ON-LINE KURZOV
Ako sme už spomínali, napísať kvalitný dištančný text je namáhavá práca, veľmi sa odlišuje od
napísania skrípt pre klasické vyučovanie. Text musí byť kratší, hutnejší, jednoznačne zrozumiteľnejší
ako jeho samotný obsah, ako aj ovládanie, orientácia študenta v ňom. Na rozdiel od prezentačného
vyučovania študent nemá možnosť opýtať sa vyučujúceho hneď v momente, ak niečo nepochopí. Aj
keď sa spätná väzba zakladá na obojsmernosti komunikácie medzi študentom a vyučujúcim veľmi
dôležitú súčasť e-learningu tvorí samo štúdium, študent sa musí s učebnou oporou občas trápiť sám.
Preto musí byť, čo najkvalitnejšia, najprehľadnejšia, najzrozumiteľnejšia na pochopenie.
Na rozdiel od skípt pre klasické prezentačné vyučovanie, pri e-learningu nás neobmedzuje
prezentovanie lineárnou štruktúrou pomocou textu, obrázku a grafu.
Pri e-learningu máme k dispozícii oveľa viac možností, záleží len na nás, na našich finančných
a časových možnostiach, ktorú možnosti zvolíme. Jeden z variantov ako pristupovať k e-learningu je
možnosť jednotlivých krokov. Jednoducho zvoliť cestu od prostého textu s dištančným prvkom,
distribuovaného cez počítač, až po multimédialne kurzy s nelineárne prezentovaným učivom, ktoré
však vzhľadom k súčasnej situácii sa budú dostávať k študentom skôr inou cestou než on-line. Tieto
náročné kurzy, ako na hardwarové vybavenie študenta, tak na finančnú náročnosť ich výroby, dĺžku ich
vývoja, budú skôr pripomínať vyučovacie CD-ROMy.
Pri prevode textov do e-learningovej podoby alebo pri procese ich vzniku je nevyhnutné zvážiť
finančné, personálne, SW možnosti, presne definovať určenie týchto textov a podľa toho zvoliť
i príslušný model. Zložitejšie programy počnúc už Toolbookom, cez Flash až k Authorwaru dokáže
vytvoriť komplikovanejšie, zložitejšie, komplexnejšie učebné opory, ale obsluha takýchto programov
už vyžaduje špecialistov. Preto je účelné vytvoriť skupinu špecialistov, ktorí budú autorom
a pedagógom po ruke, samotný autori sa budú môcť zamerať na jeho didaktickú stránku. Technická
stránka jeho vzniku, formáty, za koordináciu bude zodpovedať táto skupiny.
Aby takáto spolupráca bola efektívnejšia, aby sa zautomatizovala komunikácia medzi autorom
a skupinou špecialistov, je vhodné rozdeliť si texty do niekoľkých úrovní podľa štruktúry, využitím
multimédii, podľa počtu osôb, ktoré sa budú podieľať na ich vytváraní.
Modely pre spracovanie:
1. Základné: jednoduchá prezentácia textov (v elektronickej podobe, napríklad vo Word) bez
akýchkoľvek úprav do špecializovaného SW, alebo do dištančných šablón. Vzniká
jednoduchá prezentácia, kapitola, sú na jednej strane v rolovacích poliach -minimálna
spoluúčasť pedagóga.
2. Základné –dištančné: V spolupráci s autorom je text upravený pracovníkmi do formy
požadovanej pre učebné opory v dištančnom vzdelávaní, rozdelený, rozčlenený do modulov,
lekcii, kapitol, obrazoviek. Všetko bez akýchkoľvek animácii, interaktívnych prvkov texte.
3. Rozšírený: Kompromis medzi základnou a plne grafickou ponukou. Na vzhľade kurzu
spolupracuje s autorom grafik Spolupráca pedagóga pri prezentácii textu je priemerná.
4. Úplne graficky: Plne grafická verzia, obsahujúca obrázky, animácie, na ktorých intenzívne
spolupracuje pedagóg a grafik.
75
5. Úplne interaktívny: Veľmi prepojená prezentácia obsahujúca obrázky animácie
a interaktívne prvky, rôznej úrovne interakcie. Na príprave veľmi intenzívne spolupracujú
grafik, programátor, pedagóg.
Všetky modely okrem čísla jeden sú spracované do formy požadovanej pre dištančné vzdelávanie. V prvom
prípade je takto vytvorený text využiteľný, napríklad pre zverejnenie skrípt denného štúdia alebo doplnkových
materiálov k dištančnému vzdelávaniu alebo e-learningu.
Samozrejme najlepšia voľba pre e-learning je úplne interaktívny model, náklady na vznik takéhoto
produktu sú veľmi vysoké, potrebujeme dobre prekalkulovaný zámer. Šablóny. Podklady pre prevod
materiálov musia byť pripravené, čo najlepšie, čím vyšší model textu požadujeme spracovať. Prvý
a druhý stupeň predpokladajú textový dokument s rôznym stupňom zapojenia dištančných prvkov, pre
tretí až piaty stupeň by mal byť pripravený scenár s požiadavkami na animáciu, grafiku, odkazy atď.
Vhodné je vytvárať scenár v pripravenej podobe -šablóne , ktorá vedia autora celej prípravy scenára
a programátorovi a grafikovi dáva štandardizovaný vstupný materiál pre ďalšiu prácu.
PRÍPRAVNÝ KURZ PROSTREDNÍCTVOM BLENDED LEARNING
Blended Learning v doslovnom preklade znamená miešané vyučovanie. Táto kombinovaná forma
vyučovania v sebe spája prvky klasickej prezentačnej formy s prvkami e-Learningu. Prestavuje
kombináciu klasických univerzitných prednášok resp. seminárov s elektronickou podporou
prostredia moodle. Výhodu v samo štúdiu predstavuje možnosť pokračovať v cvičeniach
na ľubovoľnom mieste, čase, v samostatnom opakovaní, v predbežnom overovaní vedomostí.
Predmety matematiky, v ktorých má študent získať dostatočné teoretické vedomosti a zároveň ich má
dokázať využiť pri riešení konkrétnych situácií, majú v každej forme štúdia svoje špecifiká.. Ich
spoločným znakom je, že študent vie získané poznatky správne aplikovať až vtedy, keď si ich môže
mnohonásobne precvičiť na príkladoch. Preto sme zaradili túto formu do nášho prípravného kurzu
matematiky.
Študenti Trenčianskej univerzity majú možnosť ešte počas prázdnin prihlásiť sa na prípravný kurz
z matematiky. Prihlásiť sa dá prostredníctvom internetu alebo zaslaním písomnej návratky na adresu
ÚPHV. Univerzita poskytuje možnosť ubytovania, stravovania vo svojich priestoroch. Kurz trvá
týždeň, čo predstavuje rozsah dvadsaťpäť hodín, približne päť hodín denne, formou seminárov. Jeho
úloha spočíva v zopakovaní stredoškolského učiva, doplnení chýbajúcich poznatkov. Kvalitu vedomosti
študentov strednej školy podmieňujú: nízky počet hodín matematiky, z tohto predmetu nemusia študenti
maturovať, rôzna štruktúra škôl, rôzna úroveň škôl. (1) Katedra matematiky ÚPHV TnUAD v Trenčíne
vzhľadom na tieto nedostatky uskutočnila už po tretí raz tzv. „štartovací kurz z matematiky“. Konajú sa
pre štyri fakulty Trenčianskej univerzity - Fakulta mechatroniky, Fakulta špeciálnej techniky, Fakulta
priemyselných technológii, Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov. V roku 2003 prípravný kurz
absolvovalo 117 študentov, v roku 2004 – 317 študentov, roku 2005 – 380 študentov. Študenti pracovali
v skupinách, ich počet bol maximálne dvadsaťpäť. Spätnou väzbou pre nás bol test s otázkami na záver
kurzu.
Na začiatku tohto školského roku mali možnosť pracovať prostredníctvom e-learningu samostatne po
skončení priameho vyučovania. Matematické učebné opory boli hypertextovo spracované, časť bola
poskytnutá v pdf formáte. Našou snahou bude posúdiť do akej miery tento spôsob vyučovania môže
zefektívniť vyučovanie prípravného kurzu matematiky. Ako súvisí návštevnosť s úspešnosťou kurzu.
V ankete na záver kurzu sme sa zamerali na otázky súvisiace s konaním kurzu, na opodstatnenosť e-
learningovej podpory. Otázky ankety:
Prostriedkom porovnávania bola úloha zo stredoškolského učiva zaradená do seminára, študenti ju
riešili samostatne. Po skončení seminárov boli úlohy spracované, úspešnosť pozri graf číslo 2,3.
Rovnaké úlohy zadávame študentom každý rok. Úlohy: úprava výrazu, rovnica, nerovnica,
postupnosť, matematický dôkaz.
Prípravný kurz funguje na báze dobrovoľnosti.
76
Obrázok č. 1. Vstupná stránka e-learningu. Graf č. 1. znázorňuje návštevnosť stránky podľa
aktivity v jednotlivých dňoch.
Návštevnosť stránky má možnosť tútor sledovať priebežne prostredníctvom prostredia moodle. Na
základe sledovania dĺžky práce s počítačom a výsledkov úspešnosti, konštatujeme, že nie je pravidlo,
že najvyššia návštevnosť stránky znamená úspešné absolvovanie kurzu.
Porovnávanie úspešnosti riešenia úloh na záver kurzu, viď graf č. 2,3. Prezentujú stav vedomosti po
absolvovaní kurzu s elektronickou podporou a bez elektronickej podpory. Sledujeme mierne
zvýšenie percentá úspešnosti. Predpokladáme, že každý sa zlepšil, aspoň sa nezhoršil.
Úspešnosť bez elektronickej podpory
76%
82%
72%74%
56%
0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%
v ýraz
rov nica
nerov nica
postupnosť
m. dôkaz
úlohy
úspešnosť v percentách
Řada1
úspešnosť s elektronickou podporou
74%
86%83%
79%
67%
0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%
v ýraz
rov nica
nerov nica
postupnosť
m.dôkaz
úlohy
úspešnosť v percentách
Řada1
Na záver kurzu majú študenti možnosť prostredníctvom ankety zhodnotiť resp. pripomienkovať
priebeh, náplň, rozsah kurzu matematiky. Ich pripomienky sa budeme snažiť zapracovať do materiálov
pri tvorbe nového kurzu. Otázky ankety:
A, 1, Komunikácia vyučujúci študent (uveďte konkrétnu tému):
2, Klady a zápory z prijímacieho kurzu (napr. striedanie vyučujúcich): 3, Ktorá téma Vás najviac zaujala a prečo ( najmenej a prečo):
B, 1, Kurz viedol jeden vyučujúci?
2, Bola daná látka prezentovaná vyhovujúco? 3, Bola používaná metodika pri riešení úloh dostatočná?
4, Bol dodržiavaný časový harmonogram?
5, Ktorú tému z matematiky by ste navrhli zaradiť do kurzu?
6, Počet dní, prípadne hodín je postačujúci?
7, Je treba do kurzu zaradiť viac príkladov, alebo nie?
8, Ďalšie odporúčania, návrhy pre zlepšenie štartovacieho kurzu:
anketa
99%
1%0%
83%
15%
2%
100%
0%
0%
0% 50% 100% 150% 200% 250% 300%
1
2
3
vyh
ovu
júca
nev
iem
po
súd
iť
n
evyh
ovu
júca
komunikácia v-š striedanie vyučujúcich pútavosť tém
anketa prípravného kurzu z matematiky
63%
78%
85%
99%
81%
98%94%
37%
22%
15%
1%
19%
2%6%
0%0%
0%0%
0%0%
0%
0% 20% 40% 60% 80% 100% 120%
komunikácia s v yučuj úcim
prezentácia v yuč.látky
použitá metodika
dodržov anie čas. Harmonogramu
témy z matematiky
počet hodín
počet, obtiažnosť úloh
nev yhov uj e
Řada1 Řada2 Řada3
77
striedanie vyučujúcich 83% 15% 2%
pútavosť tém 100% 0% 0%
komunikácia v-š 99% 1% 0%
komunikácia s vyučujúcim 63% 37% 0%
prezentácia vyuč.látky 78% 22% 0%
použitá metodika 85% 15% 0%
dodržovanie čas. Harmonogramu 99% 1% 0%
témy z matematiky 81% 19% 0%
počet hodín 98% 2% 0%
počet, obtiažnosť úloh 94% 6% 0%
Prvý stĺpec tabuľky predstavuje počet percent pre vyhovujúce podmienky, stredný stĺpec pre – neviem
posúdiť, tretí stĺpec – nevyhovujúci.
Vzhľadom na výsledky ankety, môžeme konštatovať, že komunikácia pedagóg študent ako aj ostatne
skúmané otázky sú vyhovujúce. Zaujímavý s môže zdať, striedanie vyučujúcich v jednotlivých dňoch.
Ako poukazuje anketa, časté zmeny vyučujúceho nevyhovujú študentom. Ich pripomienky sa budeme
snažiť zapracovať do materiálov pri tvorbe nového kurzu. Práca kombinovanou formou v porovnaní
s predchádzajúcimi rokmi, po skúsenostiach sa javí flexibilná, tvorivá s možnosťami väčšej
komunikácie učiteľ- študent. Umožňujú ju nové technológie, ktoré sa neustále zdokonaľujú.
ZÁVER
Skúsenosti získané z vyučovacieho procesu nás utvrdzujú v názore, že už jednoduchá prezentácia
textov (v elektronickej podobe, napríklad vo Word) bez akýchkoľvek úprav do špecializovaného SW,
jednoduchá prezentácia, kapitola, sú na jednej strane v rolovacích poliach -minimálna spoluúčasť
pedagóga, v podstatnej miere zefektívňuje tento proces. Samozrejme najlepšia voľba pre e-learning je
úplne interaktívny model, náklady na vznik takéhoto produktu sú veľmi vysoké, potrebujeme dobre
prekalkulovaný zámer. Blended Learning predstavuje zmysluplné didaktické prepojenie tradičných
pedagogických metód s využívaním možností ICT (informačné a komunikačné technológie),
elektronické vzdelávanie predstavuje nové možnosti využitia informačných technológií pri
vyučovaní matematiky. Vzhľadom na úspešnosť prípravného kurzu z matematiky medzi študentami,
predpokladáme jeho realizáciu aj v budúcom školskom roku.
LITERATÚRA
Hricišáková, D., akol.: Matematika I , KM, Trenčín, 1999, 6 s. ISBN 80-88914-18-3.
Hricišáková, D., Báčik, J. : Zbierka príkladov z matematiky, TnUAD, 2000, 9 s.,
ISBN 80-88914-20-5.
TURČÁNI, M.: Dištančné vzdelávanie ako spôsob aplikácie ICT vo výučbe informatických predmetov na
modernej univerzite. Žilina : Ediis, 2002. 147-153 s. ISBN 80-7100-965-2.
ADRESA A E-MAIL:
PaedDr. Lívia Hasajová
Odborný asistent
Katedra matematiky TnUAD
Ul. Študentska 2
911 01 Trenčín
e-mail: [email protected]
78
VYMEDZENIE ZÁSAD PRE TVORBU ELEKTRONICKÝCH
ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Božena Horváthová
ABSTRACT
The paper deals with the limitation of principles for the creation of an electronic textbook. We also pay
attention to the aspects of the classic textbook as a traditional didactic aid and of an electronic textbook,
their advantages and disadvantages. On the basis of evaluating the functions, objectives of the
textbooks, taking into account methodological principles of creating textbooks and respecting the
teaching experiences we will try to find out, how an electronic textbook can contribute to the effective
foreign language teaching.
KEYWORDS
electronic textbook, classic textbook, didactic aid, methodological principles, objectives
ÚVOD
Učebnice sú základnou súčasťou celej skupiny didaktických prostriedkov (obrázky, reálne predmety,
prírodný materiál, film, zvukové záznamy a pod.), v ktorej im patrí dominantné postavenie. S nástupom
moderných informačno-komunikačných technológií však vystupujú do popredia ich určité nedostatky
ako dvojrozmernosť, nemennosť, nemožnosť spätnej väzby atď.
Tradičnými nedostatkami klasických učebníc je i nízka motivácia a pasívna pozícia študenta.
Pri tvorbe klasických učebných textov je prvoradá informačná funkcia, menší dôraz sa kladie na
didaktickú vybavenosť a grafickú adekvátnosť. Obsah sa obmedzuje na výkladový text bez
doplňujúcich a vysvetľujúcich textov.
Na druhej strane nemožno nezohľadniť ich nepopierateľné prednosti ako technická jednoduchosť,
dostupnosť, pohodlnosť a ekonomická nenáročnosť.
Najmä v oblasti vyučovania cudzích jazykov je učebnica jedným prvkom celého súboru študijných
materiálov tvoreného klasickými textami, testovými úlohami, audio- a video nahrávkami,
interaktívnymi elektronickými materiálmi dostupnými prostredníctvom internetu alebo vo forme CD-
ROMu.
A práve z tohto aspektu objavujeme výhody elektronického spracovania textu, ktoré nám umožňuje
obsiahnuť všetky spomenuté prvky. Multimediálnymi prostriedkami sa aplikujú žiadané prvky
autodidakcie, možnosť spätnej väzby a atraktívna grafická úprava.
Z doterajších skúseností vyplýva, že pre študentov sú dôležité:
obsahové spracovanie učebného textu a systém spracovania textu – v rámci neho študenti
uprednostňujú učebnice prezentujúce učivo v ľahko zapamätateľnej forme a učebnice,
poskytujúce všeobecný prehľad o danej problematike
úroveň a kvalita učebných textov - študentom robí problémy neprehľadná štruktúra učebných
textov
Ak vezmeme do úvahy hodnotenie hlavných atribútov vysokoškolských učebníc:
- odborná úroveň
79
- jazyková kultúra
- logické usporiadanie učiva
- aktuálnosť
- využiteľnosť v praxi
- estetická úroveň
zvyčajne sú nízko hodnotené parametre aktuálnosť, estetická úroveň a logické usporiadanie učiva.
V klasických učebných textoch zvyčajne nebývajú dostatočne využité možnosti, ktoré poskytuje ich
elektronické spracovanie. Texty by mali byť doplnené o vysvetlenie pojmov a cudzích výrazov.
Problémy pri výučbe, vyplývajúce z povahy preberanej látky sa výrazne prejavia, pokiaľ uvažujeme o
klasickej učebnici, resp. iného študijného materiálu pre predmet.
KLASICKÁ UČEBNICA MÁ NASLEDOVNÉ NEVÝHODY
je "ne-rozširovateľná"- v prípade nových informácií je možné urobiť dotlač, vzhľadom k
rýchlemu tempu objavovania sa nových informácií je to však obtiažne realizovateľné
je "ne-modifikovateľná"- problém pri zaraďovaní nových informácií môže byť obtiažny aj
preto, lebo aktuálne informácie nemusia predstavovať len ďalšiu položku, ktorú stačí "pridať
na koniec učebnice"- nové informácie môžu vyžadovať prehodnotenie doterajšieho pohľadu na
danú problematiku a spôsobu jej podania.
je "ne-multimediálna"- opisovanú látku je veľmi vhodné doplniť obrázkami, videom
(animáciami), interaktivitou (demonštrovanie, experimentovanie, preskúšanie látky) a prípadne
zvukom (hlasový komentár), atď.
je "ne-adaptívna"- Predstavuje často len jednu koncepciu, jednu podobu kurzu. Študent sa
"prispôsobuje" učebnici, nie naopak.
Elektronický text je študijný materiál metodicky, psychologicky a graficky špeciálne spracovaný tak,
aby v maximálnej miere uľahčoval samostatné štúdium. Učebné texty pre elektronické vzdelávanie nie
je možné stotožňovať s klasickými učebnými textami vo forme skrípt alebo učebníc.
HLAVNÉ ROZDIELY SÚ
1. v definovaní cieľov:
- v učebniciach nie sú precízne definované ciele, v učebných textoch pre e-learning ciele definujú
požiadavky kurzu, ktoré chceme dosiahnuť štúdiom
2. vo veľkosti textov:
- text v učebnici nie je prerušovaný, končí vysvetlením témy, učebný text pre e-learning je rozdelený na
krátke úseky, študentovi nie je poskytnutá pomoc pri štúdiu, často je vedený k opakovaniu získaných
vedomostí
3. v prístupe ku textom:
- pri štúdiu učebnice sa očakáva pasívny príjem informácií, pri štúdiu e-learnigového kurzu sa očakáva
aktivitívna účasť, riešenie úloh, sebatestovanie.
Dôležité je zachovanie nasledovných didaktických princípov a funkcií :
- komunikatívna orientácia
- problémový charakter cvičení
- prezentácia prirodzenej reči
- tesná spätosť jazyka a kultúry
- motivačná funkcia (vzbudenie záujmu)
- regulačná funkcia (členenie učiva podľ logickej náväznosti)
- aplikačná funkcia (príklady zo života, využitie učiva v praxi)
- integračná funkcia (medzipredmetové vzťahy)
- inovačná funkcia (najnovšie poznatky vedy a techniky)
- kontrolná a usmeňujúca funkcia (spätná väzba)
80
DODRŽANIE NIEKTORÝCH Z TÝCHTO DIDAKTICKÝCH PRINCÍPOV A FUNKCIÍ NIE
JE V RÁMCI KLASICKEJ UČEBNICE VŽDY MOŽNÉ.
Zdokonaliť možno klasickú učebnicu tým, že ju doplníme elektronickou. Je možné vytvoriť
elektronický študijný materiál, ktorý pre jednoduchosť môže obsahovať len informácie, ktoré neboli v
rámci klasickej učebnice uvedené, t.j. aktuálne vedomosti. Informácie v ňom možno vytriediť,
usporiadať jednoduchým systémom odkazov, čitateľ má okrem priameho vyhľadávania v obsahu aj
ďalšie možnosti vyhľadávania informácií. Pri každej téme je možné uviesť linky na podobné témy,
prípadne pri pojmoch spomenutých v texte možno ich spojiť linkami s ďalšími textami, ktoré tieto
pojmy vysvetľujú podrobnejšie.
MOŽNOSTI, KTORÉ POSKYTUJE ELEKTRONICKÁ UČEBNICA
možnosť aktualizácie obsahu - inovácia obsahu dopĺňaním nových poznatkov
vyššia prehľadnosť a systematizácia poznatkov
obohacovanie základného obsahu o materiál obsiahnutý na iných médiách s možnosťami
odkazov (liniek)
obohatenie štruktúry o prvky posilňujúce samoštúdium
modernizácia grafickej úpravy a zvýšenie atraktívnosti učebnice
uľahčenie pochopenia
názornejšie objasnenie (napr. rojrozmerná animácia, výklad môže byť sprevádzaný zvukom,
obrazom a videom)
ZÁVER
V príspevku sme sa pokúsili o porovnanie výhod a nevýhod využitia klasickej a elektronickej formy
učebnice. Prišli sme k poznaniu, že elektronicky spracovaný učebný text je veľmi dobrým doplnkovým
materiálom. V našich úvahách nezachádzame tak ďaleko, aby sme tvrdili, že klasická učebnica by mala
byť nahradená elektronickou. Prišli sme k záveru, že k vyššej efektívnosti vyučovania prispeje spojenie
predností klasického vyučovacieho média (učebnice) a elektronickej učebnice.
LITERATÚRA
Agh, P.: Efektívne využívanie počítačových systémov a internetu vďaka znalosti princípov.
In: www. Infovek.sk/konferencie 2000.
Gadušová, Z. – Harťanská, J: Univerzálny alebo národný variant učebnice cudzieho jazyka: za a proti.
In: Zborník z vedeckého sympózia Moderné technológie vzdelávania. Medacta 1993. Nitra, PF VŠPg
1993, s. 176-180.
Hardošová, M. – Malá, E.: Využitie audiovizuálnych prvkov pri tvorbe dištančného jazykového kurzu.
In: Zborník z medzinárodnej konferencie E-learn Žilina 2003. Žilinská univerzita, vydavateľstvo ŽU
2003, s. 175 – 179.Petlák, E.: Všeobecná didaktika, Vydavateľstvo Iris, Bratislava 1997.
Pokrivčáková.: Nová pozícia učebnice v multimediálnom priestore. In: Malá, E. – Pokrivčáková,
S.(eds.): Cudzie jazyky v škole. Didaktická efektívnosť učebníc cudzieho jazyka. Nitra: UKF, 2003,
s.73 – 78.
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Božena Horváthová
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Filozofická fakulta
Manažment kultúry a turizmu
Štefánikova 67, Nitra 949 74
Slovenská Republika
e-mail: [email protected]
81
E-LEARNING AKO NOVÁ FORMA VZDELÁVANIA
E-LEARNING AS NEW FORM OF EDUCATION
Marián Hosťovecký, Jana Vincúrová
ABSTRACT
At present is often using the terms like e-learning, portal, metadata, LMS, content of education etc. A
lot of that are unknown and activates more negative feelings than positive one. In this contribution is
described the combination of classic and modern forms of education. This modern form of education is
e-learning. There are some aspects of mutual relations between education and information technology.
ÚVOD
Človek ako tvorivá bytosť obdarená intelektom, si zjednodušoval svoju fyzickú a neskôr i duševnú
prácu od počiatku svojej existencie, rôznymi „pomôckami a nástrojmi“, čím vytváral priestor na
uplatnenie resp. využitie svojich tvorivých síl a schopností, ktoré sa neskôr pričinili o zvýšenie kvality
v jeho živote. Jedna z takýchto zmien prebieha i v súčasnosti v školskom systéme, kde sa začína
uplatňovať nová forma vzdelávania tzv. dištančná forma alebo zjednodušene povedané e-learning.
Autori článku sa preto rozhodli venovať svoju pozornosť uvedenej dynamicky sa rozvíjajúcej novej
forme vzdelávania.
ROZVOJ INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
Moderné informačné a komunikačné technológie premenili kultúru a spoločnosť 20. storočia na
informačnú spoločnosť. Počítač, ktorý je v súčasnosti neoceniteľným nástrojom „pomoci“, je
základným prvkom informačných technológií (IT), ktorý nemalou mierou zvyšuje profesionalitu nielen
odborníkov IT, ale i profesionalitu práce učiteľa. Pri vhodnom používaní doslova otvorí okno do sveta a
sprístupní učiteľovi a jeho žiakom nekonečný rad nových poznatkov, podporí dialóg medzi učiteľom,
žiakmi a rodičmi, uľahčí školské hodnotenie i diagnostiku žiakových nedostatkov s učením a prispeje k
lepšiemu profesnému sebapoznávaniu učiteľov.
V dnešnom dynamickom svete nastali zásadné zmeny v požiadavkách na vzdelanie a profesionálnu
prípravu ľudí. V minulosti postačovalo, aby sa mladý človek profesne vyprofiloval a s nadobudnutými
znalosťami a schopnosťami si vystačil počas celého produktívneho veku. Ľudia sa vyučili určitému
remeslu, vyštudovali príslušnú školu a potom celý život väčšinou pracovali v danom odbore. Dnes sa
však štruktúra priemyslu, poľnohospodárstva i služieb neustále mení, vznikajú alebo zanikajú stále nové
odbory a mení sa dopyt po určitom okruhu odborníkov. Ľudia sú donútení obmieňať svoju
špecializáciu, neustále sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu.
Vyspelé krajiny preto stále viac kladú dôraz na tzv. celoživotné vzdelávanie, ktoré však pre prípadného
študenta môže prinášať veľké problémy. Väčšinou sa už jedná o pracovne aktívneho človeka, ktorý má
svoju rodinu a ktorý sa nemôže plne venovať štúdiu. Nemôže zostať finančne nezaistený, presťahovať
sa do miesta, kde má školské zariadenie svoje sídlo, skrátka študovať klasickou prezenčnou formou. Pre
týchto záujemcov existuje dištančná forma vzdelávania. Formy takéhoto vyučovania sa môžu často líšiť
podľa zvolených prostriedkov. Od korešpondenčnej formy až po formu kombinovanú, kde sa časť
82
výučby prevádza spôsobom prezenčným. Neobvykle sa jedná napríklad o intenzívne víkendové
stretnutia.
DO POPREDIA E-LEARNING
Informačné technológie radikálne zvýšili možnosti dištančného vzdelávania. Do popredia sa dostáva
pojem e-learning, teda spôsob výučby, ktorý využíva multimediálne počítačové kurzy a moderné
spôsoby ich distribúcie.
E-learning je vzdelávací proces, využívajúci informačné a komunikačné technológie k tvorbe kurzov, k
distribúcii študijného obsahu, komunikácii medzi študentmi a pedagógmi a k riadeniu štúdia. Nie je
dôvod pre nevyužitie e-learningu kdekoľvek od predškolskej výchovy po univerzitu tretieho veku.
Rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich široká dostupnosť umožňuje už dnes ich
aplikáciu do výučby.
E-learning by mal byť preto využívaný nielen v akademickej sfére alebo vo firemnej praxi, ale i na
základných a stredných školách ako prirodzená súčasť výučby. Pre rad odborníkov je absurdné, že žiaci
zvyknutí na používanie mobilov, počítačov či internetu, sú nútení sledovať výučbu s písaním na tabuli a
opisovať si z nej do zošita napr. i na hodinách informatiky. E-learning je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť.
Po úspešnom nástupe internetu koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia prvé generácie on-line
kurzov využívali len umiestnenie študijných materiálov na WWW a komunikácia medzi študentmi a
tútormi prebiehala napríklad len pomocou e-mailu.
Dnes môžu byť pre študenta moderné systémy pre riadenie výučby jeho vlastným virtuálnym študijným
prostredím, v ktorom nenájdeme len výukové kurzy, ale aj testy, pokyny ako študovať, môže sa
zúčastniť diskusných fór k jednotlivým témam.
VÝHODY A NEVÝHODY DIŠTANČNEJ FORMY VZDELÁVANIA
Výhody dištančnej formy vzdelávania:
študent študuje v čase, ktorý mu vyhovuje,
študent nemusí dochádzať do školy a môže študovať v inštitúcii takmer na ľubovoľnom
mieste na svete,
štúdium je možné absolvovať i popri zamestnaní,
vyučujúci v danej virtuálnej škole môžu byť z inej krajiny, škola si môže najať odborníkov
aj zo vzdialenejších lokalít,
nenáročnosť priestorov,
výučba prebieha pre mnohých v atraktívnom a modernom výukovom prostredí, ktoré
zvyšuje motiváciu u študentov,
pracovník, ktorý si zvyšuje týmto spôsobom svoju kvalifikáciu nemusí
dochádzať na kurzy, študuje svojím tempom,
kvalita kurzu nezávisí len na kvalite vyučujúceho, ktorá môže vyť i v rámci jednej
vzdelávacej inštitúcie veľmi rozdielna,
firmy a vzdelávacie inštitúcie nemusia usporadúvať „hromadné“ kurzy, je možné študovať
priebežne, bez závislosti na počte študentov.
Samozrejme, že s dištančnou formou vzdelávania nesúvisia iba výhody, ale i nevýhody štúdia.
Nevýhody dištančnej formy vzdelávania:
študenti musia byť značne motivovaní, aby štúdium zvládli,
náročná tvorba výukových kurzov, je potrebné zvýšiť tým odborníkov, pri príprave kurzu
dištančnej forme vzdelávania ako pri klasickej prezenčnej forme výučby,
neúplne vyriešená ochrana dát a autorských práv a jednoznačná identifikácia študenta
(hlavne pri skúšaní),
menšie praktické skúsenosti,
závislosť na počítačových technológiách a prípadných problémoch s nimi.
83
Čo je LMS?
LMS je moderný systém pre riadenie výučby (Learning Management Systems - LMS), môže byť pre
študentov vítaným virtuálnym študijným prostredím, v ktorom nájdu nielen výukové kurzy, ale aj testy,
pokyny ako študovať, môžu byť účastníkmi diskusných fór k jednotlivým témam či konzultovať so
spolužiakmi a pedagógmi niektoré nejasné časti učebnej látky tak, ako by sa nachádzali v reálnej triede.
LMS by teda mal vedieť integrovať najrôznejšie, predovšetkým on-line nástroje pre komunikáciu a
riadenie štúdia (nástenka, diskusné fórum, chat, tabule, evidencia atď.) a zároveň sprístupňovať
študentom učebné materiály podľa plánu výučby či príkazov pedagóga. Predstavivosti sa medze
nekladú.
Častou otázkou je, či práve tuto formu vzdelávania na našich základných a stredných školách
potrebujeme? Ako prvý jednoduchý argument sa môže uviesť, že škola takto môže pomáhať napríklad
tím študentom, ktorí nie sú v škole zo zdravotných alebo iných dôvodov. Súvisiacim argumentom je
dostupnosť výukových materiálov. Takýchto systémov je už pomerne veľké množstvo. Spektrum
ponuky je taktiež veľmi široké. Na jednej strane je to náročné a často veľmi nákladné riešenie, ktoré
dokáže obslúžiť desaťtisíce klientov. Na druhej strane sú jednoduché peer-to-peer systémy využívajúce
bežných služieb internetu, napríklad len elektronickej pošty. Väčšine riešení z poslednej doby je
spoločná orientácia na komunikáciu s klientom prostredníctvom webového prehliadača. Musíme
pripomenúť, že rad riešení typu Open Source umožňuje ľahkú lokalizáciu a prispôsobenie konkrétnym
potrebám pri relatívne nízkych nákladoch. Dôležitou vecou je štandardizácia výukového obsahu a
komunikácie so systémom riadenia dát.
Sharable Content Object Reference Model (SCORM) je množina špecifikácií, ktoré pri aplikácii na
obsah kurzu vytvoria znovu použiteľné výukové objekty (learning objects), a je výsledkom práce
iniciatívy Advanced Distributed Learning. Moduly vyhovujúce štandardu SCORM sa môžu jednoducho
spojiť s inými k vytvoreniu modulárneho úložiska výukových materiálov.
Instructional Management Systems (IMS) je technická špecifikácia výmeny dát medzi študentom, jeho
kurzom a systémom pre riadenie výučby. Vznik IMS bol iniciovaný skupinou spoločnosti IMS Global
Learning Consortium s cieľom definovať otvorený štandard pre výučbu realizovanú s využitím
internetu i off-line. Pre integráciu aplikácií (Enterprise Application Integration) je využívaný otvorený
štandard Schools Interoperability Framowork (SIF), ktorý vznikol ako iniciatíva výrobcu výukových a
administratívnych aplikácií pre školy, ktoré mali záujem na možnosti zdieľania dát a spoluprácu medzi
aplikáciami.
ZÁVER
E-learningu sa určite nemusíme báť, stačí si ho vyskúšať. Problém nie je v technike a ani v nástrojoch,
je skôr v nedostatku kvalitného výukového obsahu, v nedostatku metodík, návodov a dobrých
príkladov. Problém je v zbytočnom strašení zo strany niektorých komerčných subjektov, ktoré majú
záujem školám skôr predať produkt, než im pomôcť. Zriadenie e-learningového systému nemusí byť nič
zložité a ani nákladné. Metadata pre tvorcov výukového obsahu neznamenajú žiadne zvláštne náklady a
ich využitie pre ľahké vyhľadávanie požadovaného výukového obsahu je rutinná záležitosť a nie je pre
ne treba žiadne zvláštne technológie. Je to v podstate podobné ako s publikovaním na webe – pred
ôsmimi rokmi to mohol byť problém, ale nie dnes.
LITERATÚRA
KOZÍK, T. a kol.: Technické vzdelávanie v informačnej spoločnosti. Nitra: Monografia, 2004. ISBN
80-8050-745-7.
SLAVÍK, J.- NOVÁK, J.: Počítač jaho pomocník učitele. Portál: 1997. ISBN 80-7178-149-5.
http://www.ceskaskola.cz/ICT veškole/
84
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Jana Vincúrová,
UKF, PF, Katedra techniky a informačných technológií
Drážovská 4, 949 01 Nitra
Tel: +421 907670234
e-mail: [email protected]
Mgr. Marián Hosťovecký
UKF, PF, Katedra techniky a informačných technológií
Drážovská 4, 949 01 Nitra
Tel: +421 907670234
e-mail: [email protected]
85
APLIKÁCIA FORIEM E-LEARNINGU VO VYUČOVACOM
PREDMETE „RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV“
Marta Hricová
ABSTRACT
This article describes how is apply form of e-learning by education of the subject „Management of
human resources“ at Faculty of science. It brings also some evaluation of this method, feedback from
students and plans for further developing of it.
KEY WORDS
e-learning
ÚVOD
E-vzdelávanie otvára nové možností vzdelávania a príležitosti učenia sa, na rôznych stupňoch a
typoch škôl, ako aj v priebehu celoživotného vzdelávania. Na katedre pedagogiky, psychológie
a sociálnych vied Fakulty prírodných vied ŽU, si kladieme za úlohu a hádam aj za povinnosť
sprostredkovať študentom učivo zrozumiteľne, ale aj zaujímavo a atraktívne. A práve e-vzdelávanie je
ten prostriedok, ktorý nám v tom pomáha. Po veľmi inšpirujúcich skúsenostiach s virtuálnym kurzom
e-Ekonómia (viď http://e-Ekonomia.infovek.sk)) v pozícii tútora sa zrodilo rozhodnutie, vstúpiť do e-
vzdelávania na Žilinskej univerzite. Zamerali sme sa na študentov denného štúdia a vybrané formy
tohto systému sme začali realizovať vo vyučovacom predmete „Riadenie ľudských zdrojov“, ktorý je
v učebných plánoch 2.ročníka odboru Mediamatika a 3.ročníka odboru Dokumentácia kultúrneho
dedičstva.
MOTÍVY VEDÚCE K REALIZÁCII FORIEM E-LEARNINGU
Vychádzalo sa z presvedčenia, že efektívne vysokoškolské štúdiu je také, ktoré v maximálnej miere
zhodnocuje cielené úsilie študentov byť vzdelanými a pedagógov vychovať vzdelaných ľudí. Jednou
zo základných podmienok toho, aby študenti postupne už v priebehu semestra maximálne vstrebávali
učivo je, aby chodili pripravení už na prednášky a prednášanú tému by mali mať aspoň prečítanú, v
ideálnom stave naštudovanú z literatúry. Vtedy si z prednášky odnesú maximum, vedia sa sústrediť na
pasáže, ktoré im neboli jasné počas samoštúdia a kladú fundovanejšie otázky. Všetci však poznáme nie
veľmi optimistickú realitu predovšetkým študentov nižších ročníkov. Príčiny sú rôzne – nedostupnosť
vhodnej literatúry, príliš vedecky a zložito spracované témy, ale aj pohodlnosť študentov. Pre
zlepšenie tejto neutešenej situácie sa začalo s prvou etapou využívania e-learningu v pedagogickom
procese spomínaného vyučovacieho predmetu
ETAPY DOTERAJŠEJ PRÁCE A SÚČASNÁ ÚROVEŇ APLIKÁCIE
Každý týždeň sa na Intranete v e-vzdelávaní zverejnila téma nasledujúceho týždňa, jej osnova a
v skrátenej podobe poznámky k danej téme. Tento materiál obsahoval definície kľúčových pojmov,
klasifikácie z rôznych hľadísk a slúžil na základnú orientáciu v téme, bol podkladom a pracovným
materiálom pre študentov. Študenti si ho prečítali, vytlačili a na prednáške si doň robili poznámky,
uvádzané názorné príklady, schémy a tiež doplňujúce informácie. Keďže mali dostupné pomôcky,
86
mohli prísť na vyučovanie „elektronicky“ predškolení. Tým pádom sa na prednáške sústredili na
vysvetľovanie a špecifiká danej problematiky a viac vnímali aj potrebné detaily. Prednášajúci sa mohol
viac venovať náročnejším a zaujímavejším častiam učebnej látky.
obr. č.1: Názorná ukážka zverejnených poznámok k preberanej téme
Semináre boli zamerané na nácvik a získanie praktických skúseností potrebných pre život – simulácia
výberového pohovoru, písanie štruktúrovaného životopisu podľa európskeho formátu a podobne.
Potrebné pomocné materiály boli tiež zverejnené na danej stránke a študenti s nimi potom pracovali na
seminári.
obr.č.2: Názorná ukážka pomocného materiálu používaného na seminári
87
Okrem toho súčasťou materiálov v danom týždni boli otázky, na ktoré by mali študenti vedieť
odpovedať po absolvovaní prednášky a seminára k danej téme.
Priestor v e-vzdelávaní sa využíval aj na upozornenia na dôležité termíny odovzdania požadovaných
prác, termíny priebežných a zápočtových písomiek, atď , čo prispelo k lepšej a včasnej informovanosti
študentov „z pravej ruky.“
obr.č.3: Názorná ukážka zverejnených oznamov pre študentov
HODNOTIACE POSTREHY PEDAGÓGOV A ŠTUDENTOV
Ako bolo spomenuté súčasný stav je prvým štádiom aplikácie foriem e-learningu vo vyučovacom
predmete Riadenie ľudských zdrojov. Treba podotknúť, že využívanie ponuky materiálov a informácií
na stránke bola pre študentov dobrovoľná záležitosť. Už teraz sme však ako pedagógovia evidovali
niekoľko pozitív oproti tradičnej realizácii výuky. Predmet navštevovalo 98 študentov.
Úspešnosť zvládnutia záverečnej písomky bola 90 percentná (o 15% vyššia ako
predtým)
Výrazné zvýšenie úrovne zvládnutia kľúčových kategórií a súvislostí (priemerný počet
získaných bodov na záverečnej písomke 75%)
Vyššia aktivita študentov na prednáškach ale predovšetkým na seminároch
Väčšia sledovanosť predmetu zo strany študentov počas semestra
Efektívnejší priebeh práce na seminároch z dôvodu lepšej pripravenosti študentov
Zvýšenie sledovanosti informácií na stránke fakulty
V rámci spätnej väzby sme urobili prieskum, kde študenti na otázku čo na predmete Riadenie ľudských
zdrojov hodnotia pozitívne a čo by doporučovali zlepšiť, uviedli napríklad hodnotenia: citujeme:
„ ... vysoko hodnotím včasnú dostupnosť materiálov, ktoré boli vecné, jasné, logické, takže aj počas PN
som vedel o čom bola práca počas týždňa...“
„... zverejnené materiály mi umožnili hlbšie sa zamyslieť nad preberanou témou ešte pred prednáškou
a cvičením.“
„ ... škoda, že to tak nefunguje aj na iných predmetoch, je to užitočné, získal som väčší prehľad
o problematike.“
PERSPEKTÍVY A PLÁNY DO BUDÚCNOSTI
Súčasný stav, ktorý sme dosiahli, je iba prvým štádiom z cieleného stavu. Naše ďalšie plány sú, čo
najviac využiť aj ostatné nástroje:
88
Úlohy so stanovením dátumu odovzdania
Testové otázky
Otázky na zamyslenie, na vyjadrenie názorov s hľadaním riešenia
Diskusné fórum o otázkach súvisiacich s preberanou učebnou látkou
ZÁVER
Využívanie foriem e-learningu vo vyučovacom procese, konkrétne vo vyučovacom predmete
„Riadenie ľudských zdrojov“ sa ukázalo ako prínosné tak pre študentov ako aj pre pedagógov. Ponúka
pestrú paletu možností aj do budúcnosti a preto sa chceme tejto činnosti naďalej venovať. Vidíme jeho
široké pole uplatnenia aj v iných predmetoch, ktoré zabezpečuje naša katedra.
POUŽITÁ LITERATÚRA
TUREK,I 1997. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave.310s
ISBN 80-88796-49-0
BLAŠKOVÁ,M. 1998. Manažment ľudských zdrojov. Žilina: Žilinská univerzita. 163s ISBN 80-
71000-549-5
KACHAŇÁKOVÁ,A. 2003. Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava: SPRINT vfra. 212s ISBN 80-
89085-22-9
Poškole. 2005. Sborník Národní konference o počítačích ve škole. Mezinárodní organizační výbor
POŠKOLE. 310s ISBN 80-239-4633-1
ADRESA A E-MAIL
Ing. Marta Hricová
Žilinská univerzita
Fakulta prírodných vied
Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied
Hurbanova 15
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
89
VZDĚLÁVÁNÍ ÚŘEDNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY VYBRANÝCH
EVROPSKÝCH ZEMÍ E-LEARNINGOVOU FORMOU
Miloš Charbuský, Ilona Obršálová, Jan Stejskal
ABSTRACT
This paper deals with the results analysis of the education needs in several chosen countries EU. The
target group was chosen from the partner countries in European (international) project VUPA – Virtual
University for Public Administration financed from European program – Leonardo da Vinci. The goal
countries are Greece, Poland, Spain and Czech Republic.
The final product of this project is e-learning course preparation for managers and leading employees of
offices in framework of public administration in chosen countries. Before course preparation we must
know the e-learning education needs. The results are presented by this paper.
KEYWORD
education, e-learning, course, public administration, needs
ÚVOD
Snaha zajistit odborný růst úředníků není příznačná jenom pro Českou republiku. Je to záležitost všech
států Evropské unie, ať již zakládajících nebo nově přijatých. Jednou z významných možností pro
řešení vzdělávání úředníků je vzdělávání nabízené elektronickou, tzv. e-learningovou formou. Její
předností je především časově neomezená dostupnost vzdělávacích textů, možnost rychlé komunikace a
předávání si zkušeností mezi účastníky kurzu. Než se toho však dosáhne, je zapotřebí připravit pilotní
kurz a ověřit si jeho přednosti a vyloučit případné nedostatky v ověřovacím kole.
K naplnění zmíněných aspektů se v roce 2005 za spolufinancování z programu Leonardo da Vinci
spojili partneři z České republiky, Polska, Španělska a Řecka a připravili projekt „Virtual University for
Public Administration“. Ten je realizován za finanční podpory EU v rámci programu Leonardo da
Vinci – programu Společenství na podporu rozvoje dalšího profesního vzdělávání (identifikace
projektu: PL/04/B/F/PP/174425).
Na projektu se podílí tito partneři: Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní (Česká
republika), Wyzsa Skola Administraci Publicznej w Lodzi (Polsko), Femxa, vzdělávací a konzultační
společnost (Španělsko), Diakrisi, vzdělávací a konzultační společnost (Řecko).
Konečným produktem projektu je na potřeby daných zemí zpracovaný pilotní e-learningový kurz pro
vedoucí pracovníky státní správy a samosprávy, v podmínkách České republiky se jedná o tajemníky
obecních úřadů.
Při zjišťování údajů nutných pro ověření základní hypotézy projektu byly využity i empirické údaje o
vzdělávacích potřebách úředníků jednotlivých veřejných správ v partnerských zemích. Cílem tohoto
příspěvku je přinést souborný pohled na vzdělávací potřeby a to i přesto, že si autoři plně uvědomují
určitou nesouměřitelnost systémů veřejných správ, která vyplývá z odlišné socio-kulturní vyspělosti a
odlišného historického vývoje jednotlivých společenských systémů.
90
Na druhé straně pro vytvoření komparací a analýzy výsledků hovoří členství v Evropské unii, kde díky
evropským zásadám moderní veřejné správy (uplatňované např. ve formě New Public Management
nebo formou PPP – private public partnership) dochází ke sbližování systémů a tím i vzdělávacích
potřeb.
METODOLOGIE DÍLČÍCH PRŮZKUMŮ
Jednotlivé dílčí průzkumy v partnerských zemích byly prováděny dotazníkovou formou, pro jejichž
distribuci byla zvolena elektronická cesta – byly zasílány e-maily nebo vyplněním na webové stránce.
Postup byl zvolen i přes obecně nízkou návratnost. Ta se podle zkušeností výzkumníků v evropských
zemích pohybuje pod 10% hranicí.
Cílovou skupinou (základním souborem) byly vedoucí úředníci úřadů veřejné správy v jednotlivých
zemích. Počet zaslaných dotazníků a jejich návratnost je uvedena v tabulce č. 1 a zobrazena v grafu
č. 1.
Tabulka č. 1: Přehled rozeslaných dotazníků a jejich návratnost
Partner Sent
questionnaires
Received
questionnaires
Success %
Czech Republic 293 51 17, 41
Spain 250 51 20,40
Greece 190 30 15,79
Poland 198 44 22,22
Total 931 176 18,90 Zdroj: vlastní průzkum
Graf č. 1: Grafické znázornění tabulky č. 1
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
Czech
Republic
Spain Greece Poland Total
Sent
Recieved
Poměrně nízké procento návratnosti v jednotlivých partnerských zemích bylo dle výše uvedeného
očekáváno. Průměrná úspěšnost je téměř 19%, což převyšuje evropský průměr. Důvodů pro nevyplnění
dotazníku bylo zaznamenáno mnoho. Mezi ty zásadní patří:
- špatné období zvolené pro průzkum (např. ve Španělsku probíhaly volby do obecních
zastupitelstev a na úřadech probíhaly personální posuny)
- vysoká časová zaměstnanost pracovníků veřejné správy
- nové formy vzdělávání nejsou prioritou
- vzdělanostní „usazenost“ (úřady využívají pouze některé formy a vzdělávací instituce a
nehledají důvody, proč toto měnit)
91
- velkým množstvím rozesílaných dotazníků různými firmami (úřady pak nedokáží odlišit, který
z dotazníků je opravdu důležitý – např. k výzkumným účelům)
- neochotou tajemníků přiznat, že jejich úřad neřeší vzdělávací potřeby systematicky
- nedokonale sestaveným dotazníkem, který byl pro úředníky příliš obsáhlý a tedy i časově
náročný.
Dílčí výsledky průzkumu
INFORMACE O ZÁKLADNÍM SOUBORU
Poměr žen a mužů a složení základního souboru je patrné z tabulky č. 2.
Tabulka č. 2: Složení základního souboru
Partner %
Women
%
Men
%
managers
%
others
Czech Republic 58 42 88 12
Spain 49 51 94,12 5,88
Greece 66,3 33,6 100 0
Poland 61,4 38,6 81 19
Total 58,68 41,32 90,78 9,22 Zdroj: vlastní průzkum
Z tabulky vyplývá, že v základním souboru dominují ženy coby vedoucí úředníci veřejné správy.
Výchozí podmínky průzkumu byly splněny – v základním souboru je zastoupeno víc než 90%
manažerů – tj. vedoucích úředníků, tajemníků nebo ředitelů úřadů veřejné správy. Mezi ostatními jsou
zahrnuti manažeři druhé linie – middle manager.
Zajímavým údajem je zjišťovaný věk respondentů. Ten je graficky vyjádřen v grafu č. 2. Z křivek je
patrné, že věkové složení základního souboru je téměř totožné. Výrazněji snad vybočuje pouze Česká
republika, kde je patrný převis starších úředníků (nad 50 let).
Graf č. 3: Věkové složení základního souboru
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
under 30y 30 - 50y more 50y
Czech Rep.
Spain
Greece
Poland
Zdroj: vlastní průzkum
92
Z grafu vyplývá, že vedoucími úředníky se stávají lidé ve věku 30 – 50 let. Nejvýrazněji to podtrhují
výsledky Řecka a Španělska – tj. zemí, které vstoupily do Evropské unie dříve a tudíž reforma veřejné
správy v těchto zemích je již zahájena.
„Nové“ členské země se na reformu veřejné správy teprve chystají a personální výměny se
pravděpodobně budou teprve uskutečňovat.
VZDĚLÁVACÍ POTŘEBY
Analýze vzdělávacích potřeb samozřejmě předcházela analýza a komparace potřebných schopností a
dovedností, které úředníci musí mít. Zde podle očekávání převažovaly manažerské dovednosti, jako
například řízení a vedení týmů, práce ve skupinách a týmech, personální management apod.
Konečným produktem celého výzkumu však je vytvoření e-learningového kurzu a cílem tohoto
průzkumu bylo zjistit, jaká témata by měla být obsahem. Výsledky jsou prezentovány podle
jednotlivých zemí:
Řecko:
- informační technologie
- e-government a využívání informačních technologií ve veřejné správě
- řízení a vyjednávání v krizových situacích
- management místní správy
V Řecku je totiž počítačová negramotnost výraznou překážkou a tudíž je nejvíce preferovaným
tématem.
Španělsko:
- management lidských zdrojů
- projektový management
- řízení a vyjednávání v krizových situacích
Polsko:
- obecné právní povědomí
- financování z evropských fondů
- management místní správy
- personální management
Česká republika:
- management lidských zdrojů
- e-government
- vedení pracovníků v místní správě
- projektový management
Shrnutí výsledků:
Cílem průzkumu bylo zjistit, které vzdělávací téma má v partnerských zemích největší prioritu mezi
managery veřejné správy. Po provedení podrobných diskusí a analýz výsledků byla stanovena u každé
země pouze dvě témata (viz tabulka č. 3), ze kterých bude proveden výběr.
Tabulka č. 3: Dvě prioritní vzdělávací témata
93
Topic/ Country Greece Spain Poland Czech Republic The first topic Information
Technology
Management of
human resources
Management of
human resources
Management of
human resources
The second topic E-government
and IT in local
government
Project
management
Project
management
Project
management
Zdroj: vlastní průzkum
ZÁVĚR
Zjištěním dvou vzdělávacích témat, která jsou nejvíce vyžadována, byla úspěšně završena druhá etapa
tohoto evropského projektu. V současné době již probíhají odborná zpracování e-learningových opor
pro jednotlivá témata, čímž projekt postoupil do své předposlední fáze. Tou poslední je totiž závěrečná
implementace připravených e-learningových opor, webové prezentace a práce celého lektorského týmu.
ADRESA A E-MAIL
PhDr. Miloš Charbuský, CSc.
Doc. Ing. Ilona Obršálová, CSc.
Ústav veřejné správy a práva
Fakulta ekonomicko-správní
Univerzita Pardubice
Studentská 84
532 10 Pardubice
Česká republika
Ing. Jan Stejskal
Ústav ekonomiky a managementu
Fakulta ekonomicko-správní
Univerzita Pardubice
Studentská 84
532 10 Pardubice
Česká republika
94
MASTERY LEARNING IN HIGHER EDUCATION
Jana Jacková
ABSTRACT
A short view on the mastery learning philosophy. The personalized system of instruction in e-learning
or blended learning courses at universities and an application of this system in a scenario of an
electronic study material for a basic course of programming.
KEY WORDS
mastery learning, personalized system of instruction (PSI), Keller plan, CAPSI, WebCAPSI, basic
course of programming
INTRODUCTION
There are some problems with teaching programming 1st year university students that I described in
[14]. Last year I was asked if we offered an on-line course of basic programming skills via internet too.
After reading Turek[23] about mastery learning system and studying more sources about this
educational theory (see references) I realised that this could be the way how to solve problems with
various entrance level of students’ knowledge in any course.
Mastery learning[6] is an educational theory that suggests students will learn best if they fully
understand, or master, one concept before going on to the next. According to Bloom, mastery learning
techniques are effective at all levels of education and allow about 80% of students to reach a level of
achievement with a given concept that less than 20% would reach in a non mastery environment. If a
student achieves mastery with one concept, then his/her understanding of the next concept can
presumably begin at a higher level. If mastery learning techniques are also used with the subsequent
concept, then the process continues and deep understanding of all concepts can be achieved, ultimately
resulting in a stronger understanding of all concepts and their relationships at the end of a course or
unit. Students taught using Bloom's mastery learning model exhibited greater learning than students
taught using nonmastery approaches: It was found that students taught with these mastery approaches
also have better long term retention of the material.
BACKGROUND OF MASTERY LEARNING PHILOSOPHY AND THE PERSONALIZED
SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI)
Bloom's Learning for Mastery (LFM) and Keller's PSI represent the only methods which consistently
produce significant educational results[9].
95
MASTERY LEARNING
In a glossary[19] is written that a fundamental change in thinking about the nature of instruction was
initiated in 1963 when John B. Carroll argued for the idea of mastery learning. Mastery learning
suggests that the focus of instruction should be the time required for different students to learn the same
material. This contrasts with the classic model (based upon theories of intelligence ) in which all
students are given the same amount of time to learn and the focus is on differences in ability.
Mastery learning is based on the belief that most students can achieve high grades if certain procedures
are followed: (1) The curriculum is broken down into logically sequenced units of about two weeks'
duration; (2) the students pass a test at the end of each unit of learning before proceeding to the next
unit; (3) alternate forms of instruction and tests are available so that students can do remedial work if
they fail the first time; and (4) students determine for themselves the amount of time they need to
complete a unit.
The idea of mastery learning amounts to a radical shift in responsibility for teachers; the blame for a
student's failure rests with the instruction not a lack of ability on the part of the student. In a mastery
learning environment, the challenge becomes providing enough time and employing instructional
strategies so that all students can achieve the same level of learning (Levine, 1985; Bloom, 1981).
The key elements in mastery learning are: (1) clearly specifying what is to be learned and how it will be
evaluated, (2) allowing students to learn at their own pace, (3) assessing student progress and providing
appropriate feedback or remediation, and (4) testing that final learning critierion has been achieved.
KELLER PLAN OR THE PERSONALIZED SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI) [18]
IN THE 1960'S, FRED S. KELLER, J. GILMOUR SHERMAN, AND OTHERS DEVELOPED A
SYNTHESIS OF EDUCATIONAL METHODS AND PRACTICES THAT HAS OFTEN BEEN
CALLED THE KELLER PLAN OR THE PERSONALIZED SYSTEM OF INSTRUCTION (PSI).
KEY ASPECTS OF THIS TEACHING METHOD INCLUDE:
go-at-your-own-pace
so students can proceed according to their abilities, interests, and personal schedules;
unit-perfection requirement
which means students must demonstrate mastery of a unit before proceeding to other units;
lectures and demonstrations for motivation
instead of for communication of critical information;
stress on the written word for teacher-student communication
which helps develop comprehension and expression skills; and
tutoring/proctoring
which allows repeats on exams, enhanced personal-social interaction, and personalized
instruction.
Research studies have shown PSI to have a number of advantages over conventional educational
methods, and few serious disadvantages. Students, especially those who would normally perform at the
lower or middle levels, learn significantly more, as measured by final examinations and by tests of
long-term retention (given years later). They like the classes and tutoring, and develop good habits that
carry over to other courses and learning activities. Disadvantages are mostly concerning extra effort
being required by the instructor, a higher drop rate in some courses (especially by students who cannot
break their habits of procrastination), and extra space requirements.
FUTURE DIRECTIONS: MULTIPLYING THE EFFECTS OF TECHNOLOGY
Brothen[3] says that in a general sense, technology can function as a multiplier effect if it is used
correctly. A multiplier effect occurs in this context when a simple application of technology amplifies
96
some essential student behaviors. For example, computerized quizzes that give students immediate
feedback on their content knowledge and refer them to their textbook or other source of information to
restudy amplify two important student characteristics. First, students learn the information better and
come to appreciate the value of feedback and review. Second, students learn something about the
effectiveness of their learning strategies and how to improve them.
The Personalized System of Instruction[21]is a mastery learning model, emphasizing independent study
and proctored-testing. Relevant for those instructors wishing to develop self-paced teaching resources
(e.g., web modules). Since PSI units[20]are self-paced and typically designed for students in large
lecture classes, technologies that can be accessed by many students in any location are preferable. For
instance, web pages or CD-Rom modules in computer labs allow for multimedia modules to be easily
accessed. To compile multimedia elements, it may also be necessary to work with audio editing
software, video editing software, and image editing software.
PRESENT WORLDWIDE USAGE OF PSI
PSI is used in various branches of higher education, e.g.: psychology courses (Lafayette College ,
USA), mathematics (Suffolk University, USA[7]), medicine (Case Western Reserve University, USA
[13]), computer science and information system students: programming courses (The Pennsylvania
State University, USA), Logic and Set Theory courses (Brunel University, UK) etc. There are some
distance education institutions like the Open University in Britain and Athabasca University in Canada,
that are developing course packages based on PSI[12].
USA
An intermediate computer programming course in C++ at The Pennsylvania State University [6] is
taught by applying mastery learning in the college classroom. They have good experience with mastery
quizzes and minute papers. A quiz was created for each chapter of the textbook, and the quizzes were
based entirely on material presented in the book.They provide the mastery quizzes in an electronic
format using a course management system (CMS). Minute Paper is a short questionnaire given to
students at the end of each lecture where a new major topic had been presented that asks what the
important things they learned were and what things they are having difficulty with. By reviewing
students' responses to these questions, the instructor gets a much better understanding of any problems
students may be having. The instructor then reviewed the minute paper responses and used the results to
modify the content of the next lecture.
Distance Calculus course[7] at Suffolk University is based upon the mastery learning model:
Interesting and engaging reform-based e-curriculum
Learn by Doing, Not by Watching
Majority of assignments completed via computer algebra and graphing programs
Intensive communication with professor and teaching assistants
Mastery-learning approach provides flexible time management: slow or fast as you like
Start the course when you want - mid-term, off-term. Finish the course when you finish it - mid-
term, after-term, summer, winter vacation
Work on your Calculus course on your schedule: morning, afternoons, evenings, weekends
Learn Calculus and software/technology skills that will stay with you long after the course finishes
Need a Calculus Refresher? Distance Calculus means you go as fast or as slow as you wish
Robert Allan and Howard F. Gallup from Lafayette College opened a home page [5] on the internet: a
bibliography of publications on PSI, a directory of people using or interested in PSI [24]. Gallup
describes his experience with Keller plan in details in his psychology club talk [10]: ”Student feedback
from the PSI courses was almost 100% positive -- almost everyone -- students, proctors, and I --
enjoyed the experience, and comparisons made by students with other courses were embarassing.
Pardee Auditorium was a room filled with excitement, intellectual excitement, and with good will and
pleasant relations among everyone. Why should learning ever be anything else?” He writes[11] that
97
Fred Keller lived a life as a professor, mentor, and friend, using positive reinforcement consistently. PSI
is a very special, personalized system of instruction which capitalizes on these same principles.
Research supports its advantages in both learning and memory over other systems which continue to
dominate higher education.
CANADA
Grant and Spencer[12] from Athabasca University – Canada’s Open University , Canada’s leader in
online and distance education, describe the application of PSI to distance education and write about
researchers associated with the Computer-Aided Personalized System of Instruction (CAPSI) project.
Computer-aided personalized system of instruction (CAPSI) [4]is a unique method of teaching used at
the University of Manitoba. Various undergraduate courses are being taught using the CAPSI system.
The CAPSI system a) incorporates a proven effective educational tool called personalized system of
instruction (PSI) or the Keller Plan, b) facilitates generating questions, exercises, problems that initiate
student inquiry and the development of higher-order thinking skills, c) automates administrative
functions.
Web-based Computer-Aided Personalized System of Instruction (WebCAPSI) is an empirically
supported teaching method developed at the University of Manitoba. WebCAPSI is the new, Web-
based version of CAPSI. In [25] is written how to set up a webCAPSI course (for any course –
regardless of content).
UK
Brinkman and Rae from School of Information Systems, Computing, Mathematics, Brunel University
focuses on how the teaching strategy and technology can be aligned successfully to support student
learning in the project Encouraging Deep Learning with E-Learning [8]. The overall aim of this project
is to establish a framework for setting up a virtual learning environment based around digital video
material that encourages all students to apply a deep approach to learning.
The Open University [22]is the UK's largest university for part-time higher education, offering
supported open learning materials for undergrad & postgrad qualifications in many subjects.
TURKEY
Mastery learning model was used in an experimental group in the “Usage of Basic Information
Technologies” course at Technical Education Faculty of Fırat University in Elazığ[16]. It was seen that
this model increased the student achievement effectively.
SCENARIO OF A BASIC PROGRAMMING SKILLS COURSE
Main topics of this course (taught through pascal) called “Základy informatiky 1” are: Running tasks on
computer, Process of solving tasks, Algorithm, Principles of structured programming, Orders, Data
types and their representation, Formulas, Subroutines, Basic computing algorithms (searching, sorting),
Recursion, Complexity of algorithms.
In the winter term of the 2005/06 academic year I used reordering of teaching material components to
reach higher efficiency of students’ understanding and learning. I used all the accessable learning
material as a reference handbook. Similar to teaching foreign languages I explained new items by a
spiral way. I tried to teach programming through a lot of simple programmes (learning by doing: not
learning about programming but learning programming). At the beginning of the course students went
through a test to find their entrance level. I started my first lesson with an electronic material “First
lesson of programming in pascal” [1]. I liked it very much because students had chance to see how
programming works. They could do their first programmes immediately. Then I taught the main items
of syllabus in this order: reading and writing of algorithms, Read/Write procedures, IF, CASE,
REPEAT, flow diagrams, procedures without parameters, pascal programmes, WHILE, FOR, standard
data types and their representation, standard functions and procedures, formulas, functions, arrays,
98
algorithms with arrays (searching, sorting), procedures with parameters, record, block structure of a
programme, recursion, set.
I would like to develop an effective PSI electronic study material in the Moodle environment for my
programming course. The most important thing is to suggest order of study items and prepare tasks for
mastery quizzes. It is important to code all the refference study material for better students’ orientation.
I would like to collect teachers of basic programming skills to suggest and summarize tasks for each
item of learning material.
CONCLUSIONS
PSI is the way how the students can achieve exellence in schools. Beutner[2] writes that mastery
learning positively affects a person's self-efficacy. As educators, we can facilitate the conditions that
lead to personal success and "self-reinforced" self-efficacy. Every student's success improves the
likelihood of achieving the next success. A mastery learning model emphasizes that greater potential is
reached when challenging achievement is attained. Given the importance of selfdevelopment and the
relationship between self-efficacy to agency, it is possible to conceptualize the classroom as an
environment for achieving success that cultivates the conditions for a human's advancement. Educators
can develop, encourage, and instill excellence and selfefficacy in students by expecting more while
providing supportive conditions for attainment, a blueprint for creating a strong society of empowered,
confident citizens.
Especially important, in a course taught by such a method[17], is the fact that any differences in social,
economic, cultural, and ethnic background are completely and repeatedly subordinated to a friendly
intellectual relationship between two human beings throughout a period of 15 weeks or more. Also, in
such a course, a lonesome, ill-favored underprivileged, badly schooled, or otherwise handicapped boy
or girl can be assured at least a modicum of individual attention, approval, encouragement, and a chance
to succeed. The only prerequisite for such treatment is a well-defined amount and quality of academic
achievement.
REFERENCES
1Beňačka, J. (2005). Prvá lekcia programovania v Pascale. In: Dištančné vzdelávanie v aplikovanej
informatike. Nitra: FPV UKF. ISBN 80-8050-828-3.
2Beutner, M. An Educational Framework for Learning and Success. A Personal Philosophy on
Teaching and Learning. [online] <http://www.beutner.com/philosophy/philosophy.pdf>
3Brothen, T. (1998). Transforming instruction with technology for developmental students [online].
Reprinted from the Journal of Developmental Education, 21(3).
<http://www.ncde.appstate.edu/reserve_reading/V21-3brothen.htm>
4CAPSI [online]. <http://home.cc.umanitoba.ca/~capsi/index.html>
5Concern for HOW TO TEACH, rather than what should be taught [online].
<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/psi.html>
6DelPorto, R., Torgerson, C. Applying Mastery Learning in the College Classroom [online].
<http://pennstatebehrend.psu.edu/academic/lrc/ethos/mastery_learning-poster.pdf>
7Distance Calculus [online]. <http://www.distancecalculus.com>
8Encouraging Deep Learning with E-learning [online].
<http://people.brunel.ac.uk/~csstwpb/LDTUproject.htm>
9Gallup, H. and Allan, R. Concerns with some recent criticisms of the Personalized System of
Instruction (PSI) [online]. <http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/concerns.html>
10Gallup, H. (1995). Personalized System of Instruction: Behavior Modification in Education [online].
99
<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/gallup.html>
11Gallup, H. (1997). Fred Keller and PSI [online]. Keller And Schoenfeld Memorial Symposium
Eastern Psychological Association. <http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/keller97.html>
12Grant, L., Spencer, R. (2003). The Personalized System of Instruction: Review and Applications to
Distance Education [online]. <http://www.irrodl.org/content/v4.2/grant-spencer.html>
13Henson, L., Dews, T., Lotto, M., Tetzlaff, J., Dannefer, E. A Mastery Learning Model for Assessing
Competency of Medical Students Using Portfolios [online].
<http://jepmadmin.org/VolumeVII/Issue1/A%20Mastery%20Learning%20Model%20for%20Assessing
%20Competency%20of%20Medical%20Students%20Using%20Portfolios.pdf>
14Jacková, J. (2005). Dynamické údajové štruktúry versus polia. Informatika na fakulte technického
smeru. In Zborník príspevkov z konferencie ŽILINA, 16. jún 2005. [CD-ROM]. Žilinská didaktická
konferencia 2005. Zborník príspevkov z 2. žilinskej didaktickej konferencie s medzinárodnou účasťou.
Žilina: EDIS - vydavateľstvo ŽU, 2005. ISBN 80-8070-429-5. ISBN 80-8070-430-9.
15Journal of Developmental Education [online]. <http://www.ncde.appstate.edu/jde.htm>
16Kazu, I. Y., Kazu, H., & Ozdemir, O. (2005). The Effects of Mastery Learning Model on the Success
of the Students Who Attended “Usage of Basic Information Technologies” Course [online]. Educational
Technology & Society, 8 (4), 233-243. <http://www.ifets.info/journals/8_4/21.pdf>
17Keller, F. GOOD-BYE, TEACHER [online]. (1968). In: Journal of Applied Behavior Analysis, 1. (p.
78-89.) <http://www.teachingtech.com/Library/GOODBYE,%20TEACHER.HTM>
18Keller Plan [online].
http://ei.cs.vt.edu/%7Ecs5604/cs5604Format/subsection3_2_1.html#SECTION0002100000000000000
19Mastery Learning [online]. <http://www.inter-lingua.org/glossary/GLS-Glossary3.htm>
20Personalized System of Instruiction [online]. <http://www.edtech.vt.edu/edtech/id/models/psi.html>
21Teaching Models [online]. <http://www.edtech.vt.edu/edtech/id/models/>
22The Open University [online]. <http://www.open.ac.uk/>
23Turek, I. (2004). Inovácie v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. p. 157-162. ISBN
80-8052-188-3.
24Users of PSI (past, present, and future) [online]. (2003).
<http://ww2.lafayette.edu/%7Eallanr/users.html>
25WebCAPSI [online]. <http://home.cc.umanitoba.ca/~capsi/capsislideshow/slideshow1.htm>
ADDRESS AND E-MAIL
Ing. Jana Jacková
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: http://kifri.fri.utc.sk/~jackovaj/
100
SKÚSENOSTI Z REALIZÁCIE VÝUČBY PREDMETOV
V PROSTREDÍ LMS NA VYSOKEJ ŠKOLE
Elza Kočíková
ABSTRACT
The envelopment of IT has influence to development of IS and IS used in education in control of
education processes – LMS systems.
About LMS systems was written many papers and about teachers’ celebrity any more. How be related
together this? This article describes LMS (learning managment system) and its users.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
LMS-moodle, e/learning, dištančné vzdelávanie, predmety.
ÚVOD
Rozvoj informačných technológií má vplyv na rozvoj informačných systémov a teda aj na rozvoj IS
používaných v školstve pri riadení vyučovacieho procesu tzv. LMS systémoch.
O LMS systémoch bolo napísaných veľa príspevkov a o osobnosti učiteľa určite ešte viac. Ako to
všetko spolu súvisí? Príspevok sa venuje pohľadu na LMS a jeho používateľov.
PRÍSPEVOK
Informačné technológie na vysokých školách by mali byť zabezpečené nasledovne:
• V počítačovej podpore správy
• V modernizácii obsahu vzdelávania a výskumu; informačné technológie ako odborná súčasť
predmetov
• V počítačová podpore organizácie a metód vzdelávania za účelom jeho skvalitnenia a
zefektívnenia a na pomoc učiteľom a študentom pri výučbe a štúdiu
LMS – Learning Management System je systém, ktorý má pomôcť spoločnosti riadiť systém
vzdelávania všeobecne. Budovanie celkovej modernizácie vo výučbe na vysokých školách, ale aj na
ostatných stupňoch vzdelávania je potrebné chápať v širokých súvislostiach, pozerať sa na uvedenú
problematiku z rôznych uhlov pohľadu a budovať systém po etapách a koncepčne.
Samozrejme, že na začiatku realizácie zavádzania niečoho nového je vždy pár nadšených jednotlivcov,
ale budovanie Informačného systému všeobecne - IS a hlavne jeho implementácia musí mať koncepciu,
ktorá bude vychádzať z viacerých faktorov. Bude budovaná a realizovaná na základe koncepčného
riadenia.
Na vysokých školách sa otvárajú nové odbory, budujú sa fakulty, modernizuje sa obsah aj formy
výučby a vhodná a moderná forma riadenia celého vyučovacieho procesu je ich súčasťou.
Každá univerzita používa IS preto systém pre riadenie výučby by mal byť vhodne implementovaný do
celého systému univerzity a realizovaný vzájomným prepojením na ostatné IS univerzity.
Výber vhodného LMS systému po stránke softvérovej je len prvým krokom pre úspešnú implementáciu
a pre efektívne používanie a často pridlho diskutovanou témou o výhodách a nevýhodách rôznych
101
systémov ponúkaných na trhu. Vieme, že každý systém má svoje silné a slabé stránky ale hlavné je,
aby systém používalo a vedelo používať, čo najviac používateľov.
Preto uvedie určité etapy, ktoré popisujú rôzne časové obdobia realizácie, danú problematiku popisujú z
rôznych uhlov pohľadu, ale navzájom spolu súvisia a musia byť konzistentné.
Tendencie vo vysokoškolskom vzdelávaní pri používaní LMS
• Obmedzovanie rozsahu kontaktnej výučby
• Organizované a kontrolované samoštúdium
• Dištančná metóda vzdelávania
• E-learning – dištančná metóda vzdelávania s počítačovou, hlavne sieťovou podporou
• Metóda vhodná ako pre dennú, tak pre externú formu štúdia
• E-learning vďaka internetu stal sa novým fenoménom vo vzdelávaní
• Vyžaduje meniť tradičné zvyklosti – hľadať novú vysokoškolskú pedagogiku
E-learning teda nie je dočasná módna vlna, ale trvalý dlhodobý trend
• Netreba zabúdať na fakt, že projekty v rámci Európskych sociálnych fondov (štrukturálne
fondy) zamerané na ďalšie vzdelávanie sú podmieňované uplatnením dištančných metód
s podporou e-learningu
Medzinárodné inštitucionálne hodnotenie kvality univerzít tímami a agentúrami Európskej asociácie
univerzít medzi sledovanými ukazovateľmi má jeden z dôležitých faktov aj e-learning.
Smery vývoja a oblasti e-learningu
1. Systém riadenia vzdelávania s počítačovou internetovou podporou (Learning Management System)
2. Počítačové audiovizuálne a multimediálne prostriedky vo výučbe:
- audio-vizuálne učebné pomôcky na počítačových médiách,
- virtuálne multimediálne učebne, laboratória a trenažéry,
- internetové video-konferencie,
- satelitné vzdelávanie.
Prvú oblasť e-learningu typu LMS (Learning Management System) možno charakterizovať ako
počítačovú podporu vzdelávania, vlastného vyučovacieho procesu, kde dominantné sú internetové
komunikácie. Charakteristickými znakmi vzdelávania v sieťovom prostredí sú: efektívne zdieľanie
vzdelávacích materiálov, kontrola plnenia úloh a vyhodnocovanie získaných vedomostí, organizácia
vzdelávania, napr. prihlasovanie na skúšky, operatívna komunikácia medzi pedagógom a študentmi.
Tento typ e-learningu je významným nástrojom dištančnej metódy vzdelávania.
Druhým významným prúdom e-learningu, ktorý môže byť rozvíjaný samostatne, je využitie
multimediálnych technológii, osobitne rôznych foriem vizualizácie, na sprostredkovanie poznatkov a
získavanie zručnosti. Ide vlastne o novú kvalitu audiovizuálnych učebných a didaktických pomôcok.
Takto sa dá riešiť čiastkový problém, tvorba obrazových alebo multimediálnych učebných materiálov
pre e-learning na konkrétne témy. Také materiály sú pre výučbu veľmi atraktívne, názorné a umožnia
aj ušetriť na experimentálnych zariadeniach pre laboratórne cvičenia Vhodné sú najmä pre
špecializované virtuálne učebne. Sú však finančne nákladné a profesionálne náročné na tvorbu.
KONKRÉTNE SKÚSENOSTI POUŽITIA LMS V PREDMETOCH
v praxi je na našej univerzite zavedený LMS systém moodle a v pomocou uvedého systému prebieha
riadená výučba viecerých predmetov.
Všeobecné výhody riadenia predmetu v prostredí pre študentov:
- študenti majú k dispozícii študijný materiál pre prednášky a návody pre cvičenia
- možnosť naštudovať danú problematiky (opakovane, v prípade neprítomnosti...)
- študenti pracujú systematicky – posielajú vypracované zadania
102
- študent priebežne sleduje svoje výsledky a môže sa porovnať s kolegami
výhody pre riadenie predmetov pre vyučujúcich:
- jednotnosť študijného materiálu ak predmet zabezpečuje viac cvičiacich
- hodnotenie študentov podľa vlastného časového priestoru
- možnosti porovnania výsledkov
ZÁKLADY INFORMATIKY I. PRE MKP
Predmet je určený pre približne 150 denných študentov a 100 externých študentov. Cvičenia sú
zamerané na praktické riešenia a boli zabezpečené 9 asistentmi, čo je nevýhoda, ale realita. Študenti
boli zadelení do skupín a každý asistent sledoval svoju konkrétnu skupinu.
obrázok 1 ukážky zadelenia študentov do skupín
Nakoľko sú znalosti v oblasti počítačovej gramotnosti za stredných škôl veľmi nevyrovnané a vo
väčšine slabé, hlavne po teoretickej úrovni, bolo potrebné určiť stupeň úrovne, ktorú musí každý
zvládnuť. V prostredí LMS (moodle) bolo možné zvládnuť tieto požiadavky. Študenti mali okrem
prednášok v LMS prostredí pripravené na každé cvičenie vysvetlenie problematiky a následne zadané
príklady pre riešenie. Mohli teda pracovať v časti seminára vlastným tempom a po skončení seminára
odposlať vypracované zadanie. Cvičiaci hodnotili odposlané zadania.
obrázok 2 výber konkrétnej skupiny pre cvičiaceho
Počet bodov za jednotlivé zadania bol stanovený jednotne a náročnosť príkladov bola jednotná.
Vyučujúci sa môže vidieť profil a výsledky celej jeho skupiny, ale aj jednotlivého študenta.
Počas semestra bolo teda zozbieraných postupne niekoľko úloh a to uľahčilo objektívnejšie hodnotenie
ku skúške. Problém bol skôr v prístupe vedenia fakulty k daným predmetom. Často prevláda akýsi
názor, že informatika je ešte stále záujmový krúžok, ktorý každý ovláda a nie je pre užívateľov
potrebný. Prax ale poukazuje na veľký omyl v takomto prístupe o čom svedčia aj certifikáty ECDL,
ktoré prax požaduje od bežného administratívneho pracovníka stredoškolského vzdelania a teda
103
vysokoškolsky vzdelaný absolvent by ich mal bez problémov zvládnuť. Prax to nepotvrdzuje. Pri
systematickej práci a neustálom požadovaní čiastkových riešení sa prehľadnejšie ukazuje úroveň
predmetu a úroveň zadaní. Predpokladám ale, že táto skutočnosť je plusom a nie záporom. Možno sa
daný spôsob riadenia výučby javí niektorým pedagógom ako uniformovanosť a nesamostatnosť, ale nie
je tomu tak, naopak pri dobrom riadení vzniká časový priestor pre konzultovanie problematiky.
Prehľadnosť vykonanej práce je dobrý krok k riadeniu a k hodnoteniu.
Na obrázku 1 je ukážka materiálu pre prípravu na cvičenie s témou MS Excel, pomocou ktorej cvičiaci
vysvetľuje preberanú tému. Je rozdelená na jednotlivé hárky v MS Excel. Nepopierateľne pomocou
takto pripraveného študijného materiálu je možné prebrať a názorne predviesť viac problematiky, ako
len klasickým výkladom.
obrázok 3 ukážka prezentovania preberanej témy na cvičení
DATABÁZOVÉ SYSTÉMY I. PRE MKP
Predmet absolvovali študenti druhého ročníka zamerania manažérstva kvality produkcie. V predmete
bola snaha, aby sme študenta viedli k znalostiam inteligentného používateľa informačných systémov
postavených na relačných databázach. Nakoľko študenti v prostredí LMS absolvovali predmet
informatika na prostredie boli zvyknutí a táto forma štúdia im vyhovuje (zistené dotazníkom).
Problematiku si naštudovali často samostatne, viedla sa len konzultácia k danej problematike a vo
dvojiciach dané poznatky aplikovali do vlastnej aplikácie. Predmet zabezpečovali 3 vyučujúci, čo je
optimálne pre vzájomnú spoluprácu medzi vyučujúcimi.
UKÁŽKA PRE ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE
Na obrázku sú uvedené výsledky získané priamo z LMS systému za jednu skupinu. Prostredie výsledky
exportuje do Excelu.
104
obrázok 4 výsledky hodnotenia cvičiacim pre konkrétny krúžok
ZÁVER
V príspevku je v krátkosti zhrnutý priebeh realizácie dvoch predmetov zabezpečovaných pomocou
LMS systému v súvislostiach na celkovú koncepciu budovania e-learningu na univerzite. Takáto forma
výučby kladie na pedagógov vysoké nároky na vytvorenie študijných materiálov, na systematické
riadenie kontroly správnosti celého procesu výučby, ale nepochybne je to v súčasnosti správna cesta .
Vybudovanie kvalitných predmetov takouto formou je náročné, ale potrebné. V ČR je priamo pod
ministerstvom sekcia Národné centrum pre dištančné vzdelávanie a daná problematika je tým viac
akceptovaná aj vo vedecko-pedagogických kruhoch a vytvára motiváciu a priestor pre realizáciu
pedagógov. Plány na nasledovné obdobie sú vytvárať elektronické študijné materiály na čo najlepšej
odbornej ale aj dizajnovej úrovni.
LITERATÚRA
DROZDOVÁ M.,DADO M., ICT as a tool to Design Quality Management Systems in Education
CBLIS University of Zilina, ISBN 9963-607-63-2 Žilina 2005,197-203
BIELIKOVÁ,M.: Softvérové inžinierstvo, princípy a manažment, Slovenská technická univerzita
v Bratislave 2000,
KOČÍKOVÁ,E.: Trendy vo vyučovaní databázových systémov. In:Zborník medzinárodnej vedecko-
odbornej konferencie NITRA 2001-06-29
STOFFOVÁ,V.-KOČÍKOVÁ,E.: Timetable-part of an academic information system, Uninfos ´2004,
In: Zborník medzinárodnej konferencie, Bratislava 2004-11-29,
ĎUĎAK,J..: Testovací system jazyka C/C++ eXam, Uninfos ´2004, In: Zborník medzinárodnej
konferencie, Bratislava 2004-11-29,
MAGA D.,ĎUĎÁK J., ZERVAN D., JÁNOŠÍK P., BAUER P.,E-learn laboratory of electromechanical
actuators basic principles In: Mechatronika 2005 [zborník] : Proceedings of 8th International
symposium on mechatronics. - Trenčianske Teplice, 19-21.5.2005. - ISBN 80-8075-058-0. - s. 46-51.
ĎUĎÁK J, Vzdialené laboratórium pre e-learning, In: Uninfos 2005, medzinárodná konferencia,
Banská Byst-rica 7. – 9. 9. 2005, ISBN: 80-8083-103-3, str. 26 – 33
JANOŠCOVÁ R., PREKOP J.,Informačné technológie a spätná väzba v predmete počítačová podpora
systémov riadenia kvality / In: Kvalita produkcie. Zborník prednášok zo semináru pedagógov
študijného odboru Kvalita produkcie. - Košice: Technická univerzita, 2005. - ISBN 80-8073-338-4.
105
ADRESA A E-MAIL
Ing.Kočíková Elza,PhD.
Katedra informatiky,
Fakulta mechatroniky
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Záblatie pri parku
911 50 Trenčín
e-mail: [email protected]
web: www.kocikova.tnuni.sk
106
TVORBA E-ŠTÚDIJNÝCH MATERIÁLOV
DO PROSTREDIA SYSTÉMU SATURN-V601
Viliam Kopecký
ABSTRACT
The purpose of this paper is to provide the reader with a brief description of the characteristics of the
multimedial e-learning system SATURN-V601 (hereinafter called SATURN). The system SATURN is
intended for on-line asynchronous education and for off-line education, allowing to work in practising
regimes (sequential and random) and in the regime of verifying knowledge (random generation of
questions, random replacement of order of the responses, selecting or writing question, ...). In the
practising regimes it is possible to provide students with balloon tips (explanation of a subject matter of
instruction) in the form of .html, .wav or .avi . The system SATURN works with "knowledge
databases". Each of such databases can have up to 99 sections (questions, practising paragraphs, or their
combination with further information) and at the same time it is possible to work with up to six
"knowledge databases". It is also possible to choose a way of evalutation (5-grade or 6-grade), assign
evaluation criteria and duration for the work of a student. Student is allowed to move in terms of the
time limit, through the test or the practising block, in the sequential or random manner, forwards as well
as backwards, he can return to the already answered questions or practising paragraphs, he can change
his answers and so on. The language localization is intended to seven languages. At the present time, it
is possible to work in English, Czech and Slovak languages.
KEY WORDS
blended learning, clarification, databases, drilling, e-learning, , knowledge, LMS, on-line, off-line,
SATURN, script, testing
ÚVOD
Na úvod by som rád uviedol niektoré moje poznatky z prieskum, v ktorom som sa chcel dozvedieť aké
technológie výučby s podporou počítačov sú schopní akceptovať študenti prvého ročníka denného
vysokoškolského štúdia. E-learning a blended learning vždy totiž vyžaduje, aby študent mal k dispozícii
počítač s príslušným programovým vybavením a pre určité ďalej uvedené druhy vzdelávacích
technológií i pripojenie na internet počas trvania výučby.
Prieskum týkajúci sa pripravenosti študentov pre e-learningové technológie som urobil na vzorke 390
študentov 1. ročníka Elektrotechnickej fkulty Žilinskej university v Žiline (v predmete, na ktorý bolo
prihlásených nad 400 študentov - všetci neodpovedali). Podľa odpovedí, jednotlivé e-learningové
technológie, študenti sú schopní prijať takto:
- on-line výučba synchronná 8 %
- on-line výučba asynchronná 65 %
- off-line výučba 95 %
Jednotlivé technológie výučby som študentom charakterizoval následovne:
107
Off-line výučba - výučba prebieha na počítačoch, na ktorých sú nainštalované potrebné učebné
materiály; tieto počítače počas výučby nie sú pripojené na sieť. Distribúcia učebných materiálov je
robená najmä na magnetických alebo optických médiách alebo prostredníctvom počítačovej siete.
On-line výučba synchronná - počítače používané v takomto vyučovacom procese sú počas
výučby neustále pripojené na sieť (najčastejšie na internetovú sieť), čo umožňuje komunikáciu
študentov s vyučujúcim v reálnom čase (z rozdielnych miest). Takáto výučba vyžaduje presne
dohodnutý termín výučby (dohoda medzi študentami a vyučujúcim) a bezchybnú funkčnosť siete.
Výučba v tomto režime (on-line synchronne) sa môže uskutočňovať v tzv. virtuálnej triede (VC –
Virtual Classroom).
On-line výučba asynchronná - počítače používané v takomto vyučovacom procese sú pripojené
na sieť (najčastejšie na internetovú sieť) len na nevyhnutnú dobu, pre komunikáciu študentov
s vyučujúcim a pre komunikáciu študentov navzájom, napríklad: diskusné fóra, odosielanie a prijímanie
e-mailov. Tento režim výučby umožňuje prácu študentov a vyučujúceho v rozdielnom čase a na
rozdielnych miestach. Štúdijné materiály sú v tomto režime práce prenášané do počítačov študentov cez
sieť alebo inými vhodnými médiami. Samotná práca študentov potom môže prebiehať v režime off-line.
LMS – Learning Management System – je riadiaci a informačný system vyučovacieho procesu.
Slúži výučbe s podporou počítačov i výučbe bez podpory počítačov. Poskytuje informácie študentom
(odkazy na štúdijné materially, zadávanie úloh, termíny skúšok, … ), vyučujúcim a utvarom fakulty
(zoznamy študentov, zapísané známky, .. ). LMS poskytuje štandardné webové služby (e-mailová
komunikácia, diskusné fóra, .. ) a špeciálne nástroje (napr. modul hlasovania, modul testovania, … ).
V diskusii k uvedenej problematike sa študenti vyjadrili i v tom zmysle, že pre chápanie
vyučovanej látky je dôležitá i atmosféra posluchárne, osobný kontakt s vyučujúcim a so spolužiakmi, čo
“len sedenie za počítačom” neposkytuje.
I z uvedeného prieskumu je vidieť, že pre klasické “denné” štúdium nie sú vhodné všetky
technológie e-vzdelávania – pravdepodobne i toto je dôvod prečo “nastúpila” éra blended learningu,
pre ktorý je určený i system SATURN-V601.
NIEKOĽKO INFORMÁCIÍ O SYSTÉME SATURN
SATURN je univerzálny multimediálny e-lerningový sysém určený na počítačovú podporu výučby v
technológiách on-line asynchronne a off-line.
SATURN bol vyvinutý a overený na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v spolupráci
so spoločnosťou MARKAB spol. s r.o., Žilina. Je určený do prostredia Windows.
SATURN-V601 je k dispozícií v dvoch variantoch: “full” a “mono”.
SATURN-V601-full-zu - je určený pre prácu študentov za prítomnosti vyučujúceho (napríklad na
cvičeniach a pri písomných skúškach - testoch). Štúdijné materialy pre verziu “full” môžu byť použité z
ľubovolného miesta siete. Taktiež výsledky práce študentov môžu byť ukladané na ľubovolné miesto v
sieti. Prístup do určených režimov práce je možný cez heslo. V systéme “full” je možné zvoliť režim
práce systému “mono”.
SATURN-V601-mono-zu - je určený najmä pre samostatnú prácu študentov bez prítomnosti
vyučujúceho. Štúdijné materialy je potrebné vopred nainštalovať do pracovných adresárov na počítači,
kde je nainštalovaný system SATURN. Výsledky práce študenta sú taktiež ukladané do súborov na
tomto počítači. Verzia “mono” má vlastnosti “CBT-Computer-Based Training” systemu. Tento system,
spolu s príslušnými vedomostnými databázami, je tiež vhodný ako príloha ku klasickej (na papieri
vytlačenej) učebnici. Prístup do všetkych režimov práce je možný bez hesla.
Jazyková lokalizácia (jazykový interface) oboch systémov (full i mono) je predvolená do sedem
jazykov (anglicky, česky, francúzsky, maďarsky, poľsky, rusky, slovensky). V súčasnosti je k
dispozícia lokalizácia do jazykov: anglický, český a slovenský.
108
Hodnotenie výsledkov práce študentov v SATURNe je možné zvoliť päťstupňové (1, 2, 3, 4, 5) alebo
šesťstupňové (A, B, C, D, E, FX). V precvičovacích režimoch práce, kedy študent môže požiada o
výklad (vysvetlenie) príslušnej látky, príslušné hodnotenie odpovede sa znižuje.
UKÁŽKA NIEKTORÝCH PRACOVNÝCH OBRAZOVIEK SYSTÉMU SATURN
Práca v systéme SATURN je rozdelená do piaich základných pracovných obrazoviek. O niektorých si
povieme (striedavo sú uvedené príklady v jazyku anglickom, českom a slovenskom).
Obrázok1. Hlavné režimy práce v systéme SATURN
Z obrazovky podľa Obrázku 1 je možné prejsť do následovných režimov práce:
- cvičenie, skúšanie,
- servis,
- tlač,
- koniec (ukončenie práce).
Na začiatku práce je vhodné nastaviť jazykový interfejs a spôsob hodnotenia (v prípade ak nie sú
akceptovateľné predvolené nastavenia - na Obrázku 1. sú to zobrazené ako údaje EN 6). Potom je
možné prejsť do modulu cvičenie, skúšanie, kde je potrebné vybrať niektorý z ponúkaných režimov
práce (precvičovanie sekvenčné, precvičovanie náhodné, overovanie vedomostí – test).
Voľba servis poskytuje služby nastavenia hodnotení, inštaláciu vedomostných databáz, výber
jazykového interfejsu a základné informácie oSATURNe; voľba tlač umožní vytlačiť súbory s
výsledkami predošlej práce študentov.
Na ďalšej obrazovke (podľa Obrázku 2.) vľavo je uvedený stav vo verzii “full”, kde je možné určiť z
ktorého miesta na počítači alebo v sieti budú v systéme SATURN použité vedomostné databázy,
súbory obrázkov a nápovied a kde budú ukladané súbory s výsledkami práce študentov. Na pravej
strane tohoto obrázku je zobrazená pracovná obrazovka pre výber vedomostných databáz vo verzii
109
Obrázok 2. Výber štúdijných materiálov
„mono“ (výber zo zásobníka - zo skladu databáz a súvisiacích súborov); do zásobníka musia byť (pre
verziu „mono“) databázy vopred nainštalované.
Obrázok 3. Zostavenie testu alebo opakovacieho bloku
110
Na Obrázku 3 vľavo je znázornené zostavenie opakovacieho (precvičovacieho) bloku: do bloku boli
(podľa obrázku) zaradené všetky otázky z databáz vybraných spôsobom ako je znázornený na Obrázku
2. Na pravej strane tohto obrázku je znázornený výber počtu otázok z databáz D1 a D2. Obrázok 3
poskytuje i informácie o čase stanovenom na prácu študenta a o spôsobe hodnotenia (vľavo: 6 stupňové,
vpravo: 5 stupňové). Názvy výsledných súborov sú Tutanchamon a Ramzes-2.Po výbere vedomostných
databáz a po definovaní všetkých kritérií pre prácu študenta, môže začať samotná práca študenta.
Študent pracuje v jednom z následovných režimov práce: precvičovanie sekvenčné (v tomto režime
študent postupuje po štúdijných materiáloch v slede v akom sú štúdijné materiály napísané),
precvičovanie náhodné (jednotlivé časti štúdijných materiálov sú študentovi poskytované v náhodnom
poradí), overovanie vedomostí – test (študentovi sú jednotlivé otázky generované náhodne, ak sú
ponúkané odpovede – ich pozície sú zamieňané, študent nemá k dispozícii výklad príslušnej látky).
Obrázok 4 znázorňuje prácu študenta v režime opakovania (precvičovania). V ľavej časti obrázku
študent si zvolil výklad príslušnej látky, ktorý v tomto prípade je v podobe videa. V pravej časti obrázku
sa vyžaduje, aby študent odpoveď napísal.
Obrázok 4. Práca študenta v precvičovacom režime
Práca študenta je ukončená buď automaticky po uplynutí stanoveného časového limitu, alebo kliknutím
na ukončovacie tlačidlo. Ukončením nastáva prechod na zobrazenie podľa Obrázku 5.
Obrázok 5. Zobrazenie výsledkov práce študenta
111
TVORBA ŠTÚDIJNÝCH MATERIÁLOV PRE SATURN
Štúdijné materiály systému SATURN dostali názov „vedomostné databázy“. Vedomostné databázy je
možné napísať v ľubovolnom textovom editore, ktorý má export do formátu .rtf (napr. OpenOffice
alebo Word). V texte vedomostných databáz sú volané obrázky (formáty .jpg, .gif) a výklad príslušnej
látky (formáty: .avi, .wav, .htm). Prehliadače uvedených súborov obrázkov a výkladu látky (SATURN
ich využíva) sú dnes k dispozícii v každom prostredí Windows.
Na záver následuje ukážka „demo“ verzie vedomostnej databázy pre systém SATURN-V601.
Demo-1: Elektrické obvody - časť 1
Viliam Kopecký – podľa knihy: Michalík, Ján: Elektrotechnika, 2004, ISBN 80-8070-348-5 +
ilustračné príklady
10
01*Elektrickým obvodom alebo sieťou rozumieme sústavu elektrických zariadení predstavujúcich
zdroje, spotrebiče a vodiče, ktoré ich vzájomne spájajú.
Otázka: Ako sa nazýva základná topografická časť obvodu vytvárajúca vodivé spojenie troch alebo
viacerých obvodových prvkov v jednom mieste ? odpoveď (jedno slovo) napíšte malými
písmenami
a) uzol
b) -
c) -
d) -
aa
Obr101.jpg
3
02 V elektrickej sieti podľa obrázku je:
počet uzlov n,
počet elementárnych slučiek m.
Otázka: Ktorý vzťah platí pre výpočet počtu neznámych prúdov ?
a) x = (n + 1) - m
b) x = (n - 1) + m
c) x = (m + 1) - n
d) x = (m - 1) + n
b
Obr102.jpg*napoveda.avi
5
.
#
Vedomostná databáza má hlavičku v ktorej je jej názov, údaje o autorstve a počet otázok v databáze. Za
hlavičkou následujú texty štúdijných materiálov – nazývame ich otázky (i napriek tomu, že všetky nie
sú určené do testov). Otázky sú číslované (01, 02, ...) – ak za číslom otázky je hviezdička, tak takáto
otázka sa neuplatní v žiadnom teste (je len pre výučbu); následuje text otázky a za textom na ďalších
riadkoch buď ponúkané odpovede, alebo znenie správnej odpovede. Za označením odpovedí následuje
určenie pozície správnej odpovede (pozn. SATURN toto poradie pri generovaní úloh mení, okrem toho,
že otázky generuje náhodne) - ak na otázku môžu byť dve správne odpovede, sú tam uvedené dva znaky
(napr. ac); ak má byť odpoveď napísaná, sú tam znaky aa.
K otázke môže patriť obrázok ( .jpg alebo .gif); ak k otázke obrázok nepatrí, na riadku pre obrázok je
pomlčka. Ak k otázke autor poskytol výklad (vysvetlenie), vtedy na riadku za označením obrázku je
hviezdička a za hviezdičkou označenie súboru s vysvetlením ( .wav, .avi alebo .htm)
Za riadkom obrázkov a vysvetlení následuje riadok s počtom bodov, ktoré študent získa za správnu
odpoveď (táto hodnota sa v precvičovacích režimoch znižuje pri použití vysvetlenia).
112
AKO JE REALIZOVANÁ VÝUČBA V SYSTÉME SATURN-V601
Spôsob overovania vedomostí v systéme SATURN je pomerne jasný. Môže však byť položená otázka:
V čom spočíva princip výučby v toto systéme ? Odpoveď je následovná: Študent dostane otázku a
podľa jeho zváženia (ak nevie odpovedať) môže si vyžiadať výklad príslušnej látky (kliknutím na
príslušné tlačidlo); tento výklad môže byť hlasový, textový alebo vo forme videa. Takýto scenár (najprv
otázka, potom výklad) zbytočne nezaťažuje študenta vysvetlovaním látky, ktorú študent už ovláda.
ADRESA A E-MAIL
h.Doc.Ing.Viliam Kopecký,PhD.
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra výkonových elektrotechnických systémov
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail:[email protected] (alebo: [email protected])
113
E-LEARNING EDUCATIONAL SYSTEM EDEN®
Radek Kovařík
ABSTRACT
The objectives of the here presented paper is to introduce the eLearning system EDEN, some useful
resources available on the Internet, which may tell You more about the possible forms of the eLearning
system application in practice. We will describe the system from the student’s, tutor’s, author’s and
administrator’s viewpoint. What concerns course content development, we will discuss two different
author tools, i.e. internal LMS EDEN author tool and external author tool ProAuthor.
KEYWORDS
LMS, e-learning, author tool.
INTRODUCTIOV OF THE LMS EDEN
The LMS EDEN has been developed in close cooperation with the Faculty of Mathematics and Physics,
Charles University Prague. It is the reason why the system is primarily adjusted to the needs of schools
and academic sector, in general, and why the highest number of suggestions and ideas about the future
development and improvement of the system come from school users.
The main emphasis in the development process is on the overall workflow of the system. The aim is to
build up a system that would provide all the required functionalities and tools, but on the other hand a
system that is easy to use and understandable for the wide spectrum of its users (e.g. authors, tutors,
students, etc.).
The LMS EDEN is not a closed system; it can be adjusted to the specific needs of individual customers
(users). It is possible to adjust its graphic design, replace its terminology with the one more convenient
for the user, etc.
LMS EDEN FROM THE STUDENT´S POINT OF VIEW
The best way to get the feeling of how it is to be a student in the virtual learning environment EDEN is
to see the “Guide through the eLearning system EDEN” available on:
http://www.rentel.cz/pruvodce/start.html. It tells You more about the particular sections of the system –
i.e. Calendar and Schedule, Course materials, Tests, Self-tests, Assessments, Discussions and Messages.
The virtual learning environment can be adjusted to the specific needs of individual student groups,
according to the subject of the course (whether it is more content focused or communication focused),
etc. The navigation through all the sections of the environment is intuitive and understandable.
114
Figure 1. Guide through the LMS EDEN
LMS EDEN FROM THE TUTOR´S POINT OF VIEW
Tutors can do their work in two different environments:
In the LMS EDEN – In this case tutors need client installations on their PCs. In this environment
additional activities can be carried out, such as course content, course administration, etc
Figure 2. Web environment – Course materials
In web environment using the MS Internet Explorer form any PC connected to the Internet. The
Web access to tutor’s environment enables time and place mobility, because tutors can work from
any workstation connected to the Internet, whether it is at work, at home or in an Internet café or
library.
LMS EDEN FROM THE AUTHOR´S POINT OF VIEW
Courses can be developed using two different author tools – The internal LMS EDEN author tool,
developed by RENTEL a.s. and the external author tool ProAuthor, developed in close cooperation with
experts from the West Bohemia University in Plzen.
Internal/integrated author tool – The internal author tool enables on-line and off-line development
of content materials similar to work with common text editors and immediate content update.
Programming skills are not required. Authors can use predefined templates and create their own
templates for content materials. Feedback components (e.g. tests, assignments) are time-scheduled.
External author tool ProAuthor – ProAuthor draws on direct experience from the academic sector
and is fully adjusted to its needs, thus from the methodological point of view it is ready to be
implemented in any university environment. It enables immediate cooperation of authors and
reviewers or co-authors.
Development of course content using ProAuthor does not require programming skills and is also similar
to work with common text editors. ProAuthor provides tools for scriptwriters, reviewers, tools for
115
teamwork and tools for language mutations´ development. ProAuthor enables users to print study
materials, tutor’s manual and reviews. It exports content materials into the AICC standard. The demo
version of ProAuthor is available on: http://athena.zcu.cz/demos/ProAuthor
Figure 3. External author tool ProAuthor
LMS EDEN FROM THE ADMINISTRATOR´S POINT OF VIEW
Generating new courses
Course administration, generating new course runs, categorization of course runs
Student administration/agenda
Data back-up/maintenance
Administrator’s interface with different categorized views – e.g. statistics, waiting for registration,
registered users by course, etc.
Monitoring of student activities by course
SERVICES PROVIDED BY RENTEL a.s.
In addition to continuous development of the LMS EDEN, the company provides services ranging from
analysis of educational and information systems, implementation of eLearning systems, eLearningu
course development (courses tailored to customers´ needs), and offers certified courses especially for
the civil and public sector and municipal authorities.
RENTEL a.s. has been engaged in various short-term and long-term projects carried out especially in
the academic sector, such as: the Faculty of Mathematics and Physics, Charles University Prague, the
West Bohemia University in Plzen, the Faculty of Management and Economics, Tomas Bata
University in Zlin, the Faculty of Economics, Technical University in Ostrava, The University of J.E.
Purkyně, the University of Veterinary and Pharmaceutical Sciences in Brno, ŠVS in Banska Bystrica,
the University of Economics in Bratislava, Matej Bel University in Banska Bystrica, Slovak University
of Agriculture in Nitra, etc.
The above-mentioned institutions use the LMS EDEN or the author tool ProAuthor in various ways:
Purchase (e.g. Tomas Bata University in Zlin, the University of Veterinary and Pharmaceutical
Sciences in Brno)
Hosting (e.g. Slovak University of Agriculture in Nitra)
Pilot projects, time-restricted projects (e.g. Technical University in Ostrava)
It is therefore possible for each institution to select the most convenient and efficient way of using the
system and implementing it into their current educational and information system according to their
needs, requirements and facilities.
116
1. Complex services also include project management, users´ training, SW and HW
maintenance, system up-date and up-grade, etc.
2. Implementation of one system platform in more institutions, thus creating a net of
cooperating institutions sharing methodology, course content, etc.
CONCLUSION
In case You have any questions or would like to have access to one of our courses developed in the
LMS EDEN feel free to contact us on [email protected]
ADDRESS AND E-MAIL
Mgr. Radek Kovařík
RENTEL a.s.
Sales manager
Ohradské nám. 1621/5
155 00 Praha 5
e-mail: [email protected]
web.: www.rentel.cz, www.akreditovanekurzy.cz
117
UČEBNÍ TEXT – ZÁKLAD E-LEARNINGOVÉGHO KURZU
Kateřina Kostolányová
ABSTRAKT:
Distance learning like a computers are becoming a common reality. The form of distance learning at
University of Ostrava is based on eLearning courses managed by Work Place environment. This article
describes progressive development and enhancement of courses used in Information technologies in
education field of study and shetch methodology of creation.
KLÍČOVÁ SLOVA
e-learning, distanční studium, samostudium, e-kurzy
ÚVOD
V dnešním světě, světe informací a nejrůznějších komunikačních možností, již snad nikdo nepochybuje
o nutnosti stálého tzv. celoživotního vzdělávání. Nové způsoby vzdělávacích technologií mají své
zásadní postavení při tvorbě a používání multimediálních distančních opor, při komunikaci mezi
vzdělávanými a vzdělavateli apod.
Distanční forma studia představuje nutnost a nový moderní trend v oblasti vzdělávání. Je definována
jako mutlimediální forma řízeného samostatného studia, v němž jsou pedagogové a studenti v průběhu
vzdělávacího procesu fyzicky odděleni. Jde o vysoce individualizovanou výuku – studenti jsou více či
méně závislí na tutorech. Mezi výhody zajisté patří to, že student nemusí školní budovu navštěvovat
v určitém čase, ale může studovat v době, která jemu vyhovuje.
Distanční studium vyžaduje nový přístup k tvorbě učebních textů, studijních pomůcek a materiálů, které
souhrnně nazýváme studijní opory. Studijní texty jsou koncipovány tak, aby v co největší míře
usnadňovali samostudium
- učivo je dávkováno
- obsahuje zpětnovazebné prvky
- učební text je přehledně členěn.
V seznamu studijních opor jsou na prvním místě tištěné studijní texty.
Učební texty musí být výrazně odlišné od běžných učebnic a skript. Rozdílné je členění textu –
dávkování učiva, grafická úprava, srozumitelnosti umocněna obrázky, schématy, grafy, piktogramy,
různými symboly a dalšími názornými prvky. Při vytváření distančních výukových opor je nutné
dodržovat určitou metodiku pro tvorbu opor.
(např. oddíly či kapitoly nejsou rozsáhlé, tvoří uzavřené celky a v jejich úvodu jsou formulovány dílčí
cíle, na začátku oddílu jsou uvedena klíčová slova, zařazována jsou marginální hesla, rámečky, shrnutí,
v textu jsou vynechána místa pro doplňování nebo poznámky).
Každá kapitola obsahuje definování cílů (na počátku kapitoly) a shrnutí (na konci kapitoly), řešené i
neřešené příklady, kontrolní otázky a autotesty.
Obsah a forma každého studijního materiálu je pochopitelně podmíněna tím, pro který předmět, kterou
vzdělávací oblast, je určen. Jinak je členěn text matematický jinak text filozofický, ekonomický nebo
118
právnický. Osnova každého modulu by měla být jednotná.. Tím se myslí, že na stejných místech (ve
stejném pořadí) najde odstavce, části kapitoly s podobným zadáním (otázky, definice, příklady …).
Distanční texty tvoříme zpravidla v textovém editoru, v určité formě.
Takto připravené texty lze zpracovat téměř v jakémkoli libovolném softwarovém produktu určeném pro
tyto účely. Softwarová prostředí jsou velmi podobná, a klient se dokáže v studijním materiálu (pokud je
kvalitně zpracován) orientovat velmi snadno a ovládá jej intuitivně.
Dalším pojmem, který se v oblasti celoživotního vzdělávání často vyskytuje, je eLearning. Je to způsob
výuky využívající mutlimediální počítačové kurzy a moderní způsob jejich distribuce. Jeho
předstupněm jsou běžné výukové programy. Na rozdíl od nich ovšem eLearningové kurzy zpravidla
pokrývají rozsáhlou partii učiva. Nejedná se v nich o procvičování určité dovednosti, ale jde o celou
výuku – od motivace, výkladu, procvičení, až k zopakování a přezkoušení získaných vědomostí.
V naších podmínkách se pokoušíme pro formu distančního vzdělávání kromě klasického způsobu
výuky aplikovat e-learningové kurzy.
Postupný vývoj kurzu lze zhruba naznačit takto:
1. vytvoření elektronické podobny učebního textu
2. převod učebního textu do podoby tištěného distančního výukového textu (opatření „obyčejného
výkladu“ prvky podle metodiky pro distanční studijní opory)
3. rozdělení učebního textů do dávek vhodných pro LMS systém
4. zkoncipování autotestů pro dané tématické celky
5. opatření jednotlivých ukázek, příkladů, případových studií multimediální „prezentací“
(konkrétní výstupy, animace, zvukové soubory apod.)
Pro zavedení jednotnosti kurzů pro daný studijní obor jsme vytvořili metodiku pro tvorbu e-
learningových kurzů.
Z dané metodiky, která je součástí mojí disertační práce, uvádím následující, dle mého názoru,
podstatné části.
ÚKOLY, TESTY A CVIČENÍ
Součásti elektronických výukových materiálů jsou testy, úkoly, cvičení, atd. Tyto didaktické prvky
výuky plní roli:
- Aktivizující. Důležitým prvkem studia je podnítit studenta k samostatné činnosti.
Samostatnou aktivitu lze ovlivnit, vložením různých typů testů, úkolů, průzkumů.
- Kontrolní. Testy umožňují vyučujícímu kontrolovat pokroky ve studiu. Sdělují mu,
na kterou látku se musí soustředit, protože v ní student zaostává.
- Sebekontrolní. Tato role má obdobný charakter jako kontrolní pouze je určena,
informaci o pokroku ve studiu, studentovi. Je reprezentována především testy
s okamžitou zpětnou vazbou a cvičeními, u kterých je uvedeno řešení.
- Navigační. Strukturované texty lze provázat s zpětnou vazbou testovacích úloh. Tato
vazba umožňuje vracet se k nepochopené látce nebo naopak přeskočit studijní
materiál, který student zná.
Otázky mají za úkol soustředit pozornost na určitý fakt. Soustředěním se na problém dochází
k prohloubení, zpracování a procvičení látky. Mohou mít také motivační charakter, v souvislosti s jejich
úspěšným řešením
Typy otázek:
1. Kontrolní otázky. Vztahují se k blízkému textu a pomáhají s opakováním znalostí.
2. Otázky k zamyšlení. Rozvíjejí poznávací, logické deduktivní a další schopnosti studenta.
Správnou odpověď student tvoří sám prostřednictvím získaných znalostí. Odpověď nelze
přímo nalézt v textu.
119
3. Sebehodnotící otázky. Otázky umožňující studentovi kontrolovat vlastní postup ve studiu,
upozorňují jej na nedostatky ve znalostech. Umísťují se kdekoliv v textu, nejlépe v blízkosti
obtížnější studijní látky.
Cvičení. Úkolem cvičení je prohloubení znalostí, absorbování znalostí, rozvoj analytického myšlení. Ve
cvičeních je procvičují vědomosti získané z učebního textu. Student by měl vždy být schopen cvičení
vyřešit (aspoň částečně). Úspěšně vyřešené zadání zvyšuje pozitivní vztah k dalšímu studiu a motivaci.
Obtížnost cvičení by se měla stupňovat. Cvičení, která jsou stejně obtížná, ztrácejí motivační charakter.
Testy v elektronickém výukovém materiálu, jsou jedním z nejdůležitějších prvků. Při tvorbě testů je
nutné přesně vědět jaké znalosti chceme prověřovat. Otázky musí být jednoznačné. Při tvorbě testů
musíme zvážit, zda jsou otázky stejně obtížné, nebo mají jinou váhu a je nutné je jinak ohodnotit. Testy
musí mít výstup, ve kterém se studující dozví, jakého výsledku dosáhl a kde udělal chybu. Testem je
takový objekt, který se skládá z otázek a odpovědí.
Rozdělení testů podle zpětné vazby:
- Testy s okamžitou zpětnou vazbou.
- Testy bez okamžité zpětné vazby a vyhodnocením na závěr.
Typy testových objektů:
- Jedna otázka + několik odpovědí, z nichž jen jedna je správná.
- Jedna otázka + několik odpovědí, z nichž je více správných .
- Kompletování. Sestavuje z několika částí nějaký celek. Vytváření sekvencí.
- Hledání chyb v modelu (schéma).
- Vyjádření vztahu mezi dvěma objekty (vztah stát – hlavní město).
Při tvorbě testů lze místo textu využít grafiku. Kromě automaticky hodnotících testů se používají i
testy, které z části nebo celé vyhodnotí vyučující. Takovéto testy mohou obsahovat otázky s volnou
odpovědí. Pro elektronické výukové materiály je výhodné použít větší množství automaticky
hodnotících testů.
- Korespondenční úkoly jsou samostatné práce, které student posílá k opravě vyučujícímu.
Korespondenční úkoly jsou určeny hlavně pro distanční a kombinované formy studia. Cílem
tohoto didaktického nástroje je propojit znalosti z několika větších učebních celků(nejčastěji
kapitol). Při řešení těchto prací musí student projevit schopnost analyzovat a získávat
informace. Opravená úloha je vyučujícím zaslána zpět studentovi. Úloha je doplněna o správné
řešení a chyby jsou slovně objasněny.
Při samostudiu, a to je u e-kurzů preferováno především, je velmi důležitá motivace studentů. Jak ji
vhodně použít, metodiky také ukazuje:
MOTIVACE STUDUJÍCÍHO
Elektronické výukové materiály jsou určeny především k samostatnému studiu. Základní motivací
studenta je získání nových znalostí. Úkolem studijního materiálu je tuto motivaci podpořit a omezit
demotivační faktory.
Metody zvyšování motivace:
- Kontrolní prvky studia jsou navrženy tak, aby postupovaly od jednodušších
k obtížnějším.
- Vložením tzv. průvodce studia se odlehčí obtížný text. Do průvodce se mohou
umístit pochvaly za zvládnuté studium.
- Strukturováním textu na menší jednotky umožníme studovat vlastním tempem.
- Navázáním komunikace (internet, e-mail, telefon) získá student podporu
ve vyučujícím.
- Vkládání jednoduchých otázek do textu.
- Vkládání netradičních prvků (křížovky, hádanky) do materiálů.
Faktory snižující motivaci studenta při studiu:
- Příliš dlouhé výukové jednotky.
- Nesrozumitelnost a složitost textu.
- Nesrozumitelnost příkladů.
120
- Nemožnost ověřit postup ve studiu.
- Opakované neúspěchy při řešení problematiky.
- Příliš nízká obtížnost testů, která je v celém materiálu stejná.
Studium je v dnešní době realizováno v prostředí LMS prostředí WorkPlace. Studentům je k dispozici
vzdělávací server s připravenými kurzy a jsou vytvořeny virtuální třídy ze studentů a vyučujících.
Jednou z předností je integrovaná podpora studentů lektorem on-line formou (videokonference, chat,…)
nebo off-line formou (diskusní fóra, e-mail,…) a možnost vzájemného učení studentů mezi sebou.
V dalších letech budeme přecházet na zcela distanční formu, kdy kontakty mezi studenty a tutory budou
probíhat většinou na dálku – prostřednictvím internetu či jiných médií. Pomocí eLearningu se snažíme
zkvalitnit, zefektivnit a snáze zpřístupnit vzdělávání širokému spektru zájemců.
LITERATURA
PETTY, G. Moderní vyučování. Praha. Portál, 1996. s.120-127. ISBN 80-7178-070-7.
LOJDA, J. Význam kvality v distančním vzdělávání. Národní centrum distančního vzdělávání. Praha ,
1999.
ZLÁMALOVÁ, H. Úvod do distančního vzdělávání. CSVŠ. Praha, 1999.
MECHLOVÁ, E., ŠARMANOVÁ, J. Vývoj vzdělávacích multimediálních programů v
e-learningovém prostředí. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003.
ADRESA A E-MAIL
Ing. Kateřina Kostolányová, Ph.D.
Ostravská univerzita
Fakulta pedagogická
Katedra informačních a komunikačních technologií
Dvořákova 7
701 03 Ostrava
Česká republika
e-mail: [email protected]
121
PEDAGOGICKÉ VÝCHODISKÁ PRE TVORBU
A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNYCH ŠTUDIJNÝCH
MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ
VZDELÁVANIE
Andrea Kubalíková
ABSTRACT
The article refers about application of some didactic principles to modern e-learning technology. We
tired to optimalize some evaluating standards and bring some new information for those who decided to
enter and inform about the topical problems of computer technologies at education
KEYWORDS
information literacy standards, multimedia e-learn materials, evaluating principles
ÚVOD
V súčasných odborných kruhoch sa často hovorí o požiadavke vytvoriť novú e - pedagogiku resp. e -
didaktiku, ktorá by usmernila implementáciu nových vzdelávacích trendov do procesu výučby. Nástup
elektronického vzdelávania do podmienok dnešného školského systému otvára nový svet príležitostí
a možností pre celoživotné získavanie nových poznatkov. Skvalitňovanie riadenia učebného procesu
pomocou počítačov si ešte stále vyžaduje doriešiť viaceré materiálno-technické a metodologické
problémy. Tie súvisia so zmenou obsahu učiva a jeho štruktúry, formy študijných materiálov,
v postavení a poslaní pedagóga, ako aj v nárokoch na študentov.
MEDIÁLNA A INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ
Oblasť rozvoja schopnosti vyhľadávať relevantné informácie a efektívne s nimi pracovať, osvojenie si
metód ich spracovania a aplikácie sa stáva kľúčovou pre zmenu paradigmy vzdelávania. V odbornej
oblasti sa v tejto súvislosti stretávame s pojmami informačná, či mediálna gramotnosť, ktorou sa
označujú všetky kompetencie potrebné pre život v informačnej spoločnosti. Myslíme tým schopnosť
vyhľadávať, hodnotiť a používať informácie z rozličných zdrojov a taktiež dispozíciu pre prácu
s rozličnými formami médií (text, obrazový materiál, animácie, videosekvencie apod.) ako nosičmi
informácií [1]. Informačne gramotný človek je schopný:
využívať možnosti informačnej spoločnosti;
získať potrebné informácie, ktoré sú základom pre riešenie problémov a pre prijatie správnych
rozhodnutí;
identifikovať potencionálny zdroj informácií;
zdokonaľovať sa v stratégiách vyhľadávania informácií v knižnej i elektronickej forme;
sprístupniť informácie pomocou prostriedkov informačných a komunikačných technológií;
hodnotiť informácie a systematicky ich usporiadať pre aplikáciu v konkrétnych situáciách;
integrovať nové informácie do pojmových štruktúr;
formovať osobitný, individuálny štýl v efektívnej interakcii so svetom informácií [2].
Podľa Asociácie pre vzdelávacie komunikačné technológie [3] má informačne gramotný študent
základné zručnosti pre prácu s počítačom ako didaktickým vyučovacím prostriedkom, avšak počítačovo
122
gramotný študent nie je zákonite aj informačne spôsobilý. Pre oblasť informačnej a mediálnej
gramotnosti sa na úrovni vysokoškolského vzdelávania vymedzujú tieto cieľové štandardy [4]:
1. Informačne gramotný študent vymedzí rozsah a podstatu potrebných informácií:
formuluje jasne a zrozumiteľne požadované informácie,
identifikuje rozmanité formy a štruktúry jednotlivých zdrojov informácií,
zváži hodnotu získaných a osvojených informácií,
prehodnotí rozsah a podstatu žiadaných informácií.
2. Informačne gramotný študent získava potrebné informácie rýchlo a efektívne:
zvolí najvhodnejšiu stratégiu vyhľadávania informácií a on-line informačnú a vyhľadávaciu
databázu,
vytvára a aplikuje efektívne metódy vyhľadávania,
podľa potreby flexibilne upraví a mení stratégie prístupu k informáciám.
3. Informačne gramotný študent hodnotí informácie a začleňuje ich do adekvátnej pojmovej štruktúry:
sumarizuje hlavné pojmy, myšlienky zo systému získaných informácií,
uplatní cieľu primerané kritériá pri evalvácii informácií,
syntetizuje údaje do primeraných koncepcií,
interpretuje získané informácie ostatným subjektom vyučovacieho procesu, či odborníkom
v danej oblasti (e-mail, diskusné skupiny).
4. Informačne gramotný študent vie samostatne alebo ako člen skupiny účinne využiť informácie pre
špecifické účely:
používa prioritné informácie pri prezentovaní výsledkov učebného procesu,
zatrieďuje informácie do systému predchádzajúcich poznatkov.
5. Informačne gramotný študent rozumie právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré súvisia
s využívaním informačných zdrojov:
rešpektuje pravidlá citácie primárnych a sekundárnych zdrojov informácií.
METODICKÉ PREDPOKLADY PRE TVORBU A EVALVÁCIU MULTIMEDIÁLNEHO
ŠTUDIJNÉHO MATERIÁLU
Didaktickou podporou pre rozvoj mediálnych a informačných zručností študentov v rámci počítačom
podporovanej výučby by mal byť dobre koncipovaný študijný materiál v interaktívnej, najlepšie
multimediálnej elektronickej podobe. Multimediálnosť v elektronickom systéme vzdelávania znamená
využitie všetkých dostupných komunikačných prostriedkov, ktoré umožňujú prezentáciu učiva
v širokom spektre najmä vizuálnych a auditívnych efektov.
V súčasnosti prebieha tvorba multimediálneho výučbového softvéru, či multimediálneho študijného
materiálu pre on-line výučbu („on-line learning“, „blended learning“ [5]) na rôznych katedrách
vysokých škôl, alebo je čisto komerčnou záležitosťou mnohých vydavateľstiev, reklamných spoločností
apod. Výber a spracovanie tém je veľmi rozsiahle, technicky na dobrej úrovni, no často nachádzame
v takýchto aplikáciách rezervy po stránke didaktickej. Myslíme tým odbornú úroveň spracovanej
problematiky, grafickú názornosť, možnosť overenia poznatkov pomocou spätnej väzby, didakticky
účelnú interakciu grafických a textových informácií. To sú dôležité znaky pre efektivitu vzdelávacieho
procesu, ktorého základným rysom by mala byť úspešnosť práce učiaceho sa a vyučovacieho systému.
V rámci výsledkov pedagogickej evalvácie výučbových programov s multimediálnym či
hypermediálnym charakterom, ktorú sme realizovali v rámci výskumného projektu postgraduálneho
štúdia, sme sa pokúsili o vymedzenie základných didaktických princípov pre tvorbu študijných
materiálov na úrovni didaktického softvéru alebo výučbových prostredí v podmienkach elektronického
vzdelávania [6]. Evalvácia (z angl. „evaluation“) sa môže v komplexnejšom chápaní posudzovať ako
teória, metodológi a prax vyhodnocovania komplexu vzdelávacích javov [7].
Proces evalvácie by mal byť neoddeliteľnou súčasťou metodických postupov pri koncipovaní
študijných materiálov určených pre e-learning. Samotná tvorba totiž vyžaduje nielen dobré znalosti
z oblasti počítačov, ale aj z pedagogických či psychologických odborov (napr. didaktiky daného
vyučovacieho predmetu, ktorému je učebný materiál určený; psychologických zákonitostí procesu
učenia sa apod.). Grund [8] v tomto zmysle uvádza koncepciu interdisciplinárnej evalvácie
123
didaktických, technických, pedagogických a psychologických aspektov vzdelávacích nástrojov. Schéma
ukazuje činitele a prostriedky vstupujúce do procesu evalvácie elektronických výučbových prostredí.
Schéma 1. Schematické znázornenie činiteľov a prostriedkov vstupujúcich do procesu evalvácie
počítačových výučbových aplikácií
Cieľom formatívnej evalvácie je určitými hodnotiacimi kritériami usmerniť cestu realizácie
výučbových aplikácií. Teda okrem akejsi „pedagogickej intuície“ a pedagogických skúseností vlastných
či sprostredkovaných sa využívajú rôzne výskumné hodnotiace nástroje. Tie sprehľadňujú a klasifikujú
úroveň a využiteľnosť didaktického materiálu v konkrétnych výučbových situáciách. Na základe
analýzy dostupných materiálov týkajúcich sa evalvácie výučbových materiálov určených pre počítačom
podporovanú výučbu (hodnotiacich formulárov, dotazníkov vypracovaných na domácich
a zahraničných univerzitách) [6] sa pokúsime zosumarizovať niektoré odborné hľadiská nevyhnutné pre
didakticky dobre zrealizované učebné aplikácie:
a) formulovanie vyučovacieho cieľa – učebný materiál by mal hneď na svojom začiatku poskytovať
informáciu o vyučovacom cieli. Ten má byť transparentný, presne definovaný, zdôvodnený a tiež
primeraný veku užívateľa (študenta, pedagóga). V neposlednom rade má vyučovací cieľ korešpondovať
so študijným plánom daného typu školy, prípadne „informačnými listami“ pre určitý študijný odbor;
b) odborný obsah – jednoznačnosť, presnosť, aktuálnosť odborných termínov, zrozumiteľné objasnenie
a sprístupnenie nových pojmov. Úroveň spracovania učebnej látky by mala zodpovedať veku
a predchádzajúcim skúsenostiam užívateľov. Nezanedbateľné je stupňovanie náročnosti zadávaných
úloh a krokov v celkovej koncepcii počítačovej aplikácie. Vedeckosť a odbornosť učebného materiálu
nie je priamo úmerná s neprimeraným množstvom odborných slov a so zložitosťou vyjadrovacieho
jazyka;
c) flexibilita – týmto termínom sa označuje voľba tempa práce a modifikácie parametrov či kritérií
výkonu pri učení pomocou študijného materiálu. Študent by mal mať možnosť okamžite reagovať na
úlohu (resp. otázku), alebo si vybrať inú alternatívu.. Je dobré, ak sa zaznamenáva čas (prípadne aj
obmedzí) potrebný na vypracovanie úlohy. Automaticky by sa mal študentom poskytnúť aj„manuál“
(„help“, „nápoveda“, „pomoc“) pri chybnom riešení úloh;
d) interaktivita – pre dosiahnutie efektívnej komunikácie učiaci sa – počítač je potrebné, aby študijný
materiál v elektronickej podobe obsahoval dostatok interaktívnych prvkov. Po zabezpečení tejto
podmienky sa užívateľ nedostáva do úlohy pasívneho pozorovateľa. Hodnotné je, ak príslušný materiál
poskytuje efektívnu spätnú väzbu, ktorá podnecuje k ďalším aktivitám (napr. použiť slovník, príručku,
odkazy na literatúru k danej odbornej téme, kontakt na tútora vzdelávacieho modulu apod.);
e) prítomnosť testových úloh – napr. vstupného testu z požadovaných vedomostí a výstupného testu
z nadobudnutých poznatkov. Mali by byť konštruované tak, aby dávali učiacemu odpoveď, či
Učiteľ
Študenti
Odborníci
Trh
Didaktický
koncept
Integrácia s
kurikulom
Dizajn
Technická
podpora
Implementácia
Sy
stémo
vé o
hra
ničen
ie
Dĺžka
imlementácie
Použiteľnosť
konceptu
Interaktivita systému
Akceptácia užívateľom
Stabilita/prístupnosť systému
Organizačné
aspekty
Vzdelávacie
aspekty
Reakcie
užívateľa
Využiteľnosť
124
postupoval pri učení správne a dosiahol tak stanovený vyučovací cieľ. Overí sa stupeň dosiahnutých
vedomostí a adekvátna štruktúra poznatkov;
f) grafické, príp. zvukové spracovanie - by malo vhodne priblížiť a dopĺňať spracovanú učebnú látku.
Potrebné je príťažlivé výtvarné stvárnenie, dostatočná veľkosť písma, prepojenie hypertextových
odkazov, farebné odlíšenie jednotlivých častí odborného textu (príklad, zhrnutie, odkazy, nové pojmy
apod.), primerané začlenenie vhodných schém, diagramov, či animácií (napr. v rámci študijného CD-
ROM). V každom prípade neverbálna prezentácia informácií a rešpektovanie určitých estetických
kritérií podporujú didaktický princíp názornosti.
g) didakticky účelná interakcia grafických a textových informácií – v tomto smere sme sa v odbornej
literatúre stretli s modelom vnímania a spracovávania multimediálnych informácií, ktoré sa
sprostredkúvajú aj v elektronickej forme vzdelávania. Jedná sa o „kognitívnu teóriu percepcie
multimediálnych informácií“, ktorej východiská spoľahlivo vysvetľujú princípy učenia sa
z multimediálnych štruktúr („cognitive theory of multimedia learning“) [9].
Z teoretických východísk tejto teórie sa odvodilo niekoľko základných princípov, ktorými by sa mala
riadiť tvorba multimediálnej prezentácie, ktorá je často využívaná aj pri koncipovaní materiálov pre e-
learning, aby didakticky účelne poskytla potencionálnemu užívateľovi prezentované informácie:
1. Princíp multimediálnosti („multimedia principle“) – podľa Mayera [ ] z kognitívnej teórie
percepcie multimediálnych informácií vyplýva ten fakt, že študent sa učí rýchlejšie a efektívnejšie, keď
sa mu sprostredkujú informácie v textovej (verbálnej) forme a zároveň aj vo vizuálnej (nonverbálnej).
2. Princíp priestorovej kontinuity („spatial contiguity principle“) – v multimediálnej prezentácii by
mali byť verbálne (text, slová...) a nonverbálne (obrázky...) znaky priestorovo na tej istej „obrazovke“,
resp. na tom istom „slajde“.
3. Princíp časovej kontinuity („temporal contiguity principle“) – verbálne a nonverbálne znaky by
nemali byť prezentované postupne za sebou, ale pre ich efektívne spracovanie v krátkodobej a neskôr
dlhodobej pamäti je dôležité, aby ich žiak vnímal súbežne, paralelne, naraz.
4. Princíp súdržnosti („coherence principle“) – je dobré, ak pri vytváraní multimediálnej aplikácie
jasne a zreteľne formulujeme slová a použijeme len ten obrazový materiál, ktorý priamo súvisí
s príslušným textom. Vylúčiť by sa mali také mediálne formy (t.j. obrazy, text, zvuk, animácie..), ktoré
by mohli odvádzať pozornosť žiakov/užívateľov.
5. Princíp modality („modality principle“) – ak v multimediálnej prezentácii počítame s využitím
animácie (dynamického obrazového materiálu), tak je lepšie ju sprostredkovať s nahraným hovoreným
slovom, ktoré vysvetľuje príslušnú animáciu.
6. Princíp redundancie/prebytku („redundancy principle“) – podstata tejto zásady súvisí
s predchádzajúcim vysvetlením princípu modality. Pri tvorbe multimediálnej prezentácie je dôležité
„nestrácať sa v informáciách“. Preto je dobré animáciu doplniť iba hovoreným slovom, bez písaného
textu.
7. Princípy individuálnych odlišností („individual differences principles“) – tento princíp vychádza
z rešpektovania individuálnych odlišností medzi žiakmi v procese učenia. Poukazuje na prítomnosť
rôznych učebných štýlov či prístupov. Napr. priestorový typ učiaceho sa („spatial learner“)
uprednostňuje učenie s podporou vizualizácie, obrázkov, neverbálnych informácií. Pre neho sú preto
zvlášť dôležité princípy modality a redundancie.
ZÁVER
Počítače a vôbec všetky prostriedky patriace k informačným a komunikačným technológiám majú dnes
dôležité postavenie v rozvoji vedných disciplín a budujú si rozhodujúcu pozíciu vo výchovno-
vzdelávacom procese. Je úlohou pedagógov, resp. didaktikov podporiť súčasné trendy a skorigovať
realizáciu budúcich vyučovacích metód, foriem, učebných prostriedkov a vzdelávacích štandardov.
125
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1] SMITH, J. 2003. School of Library and Information Science, University of South Florida. [online].
Aktualizované 7. 6. 2000. [cit. 2003-04-15]. Dostupné na WWW:
http://nosferatu.cas.usf.edu/lis/il/definitions.html
[2] INFORMATION LITERACY COMPETENCY STANDARDS for Higher Education. 2003
[online]. American Library Association. [cit. 2003-04-29]. Dostupné na WWW:
http://www.ala.org/acrl/ilcomstan.html
[3] Association for Educational Communications and Technology. 2003. .[online]. cit. [2003-04-27].
Dostupné na WWW: http://www.infolit.org/members/aect.htm
[4] THE NINE INFORMATION LITERACY STANDARDS for Student Learning. 2003 [online].
National Forum on Information Literacy. [cit. 2003-04-29]. Dostupné na WWW:
http://www.infolit.org/definitions/9standards.htm
[5] Hrušecký, R. 2005. Materiály pre e-learning. In Sborník Národní konference o počítačích ve škole.
Proceedings of National Conference about Computers in School - POŠKOLE 2005. Monínec u Sedlce-
Prčice: Jednota školských informatiku.ISBN 80-239-4633-1
[6] PAVLÍKOVÁ, A. 2002. Problematika evalvácie multimediálneho výučbového softvéru
s chemickou tématikou. Rigorózna práca. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity
[7] ŠVEC, Š. a kol. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS
[8] GRUND, S., WINDLINGER, L., GROTE, G. 2002. Concept for interdisciplinary evaluation of
learning tools. In 4. ICNEE, 8th- 11
th May 2002, Lugano-Switzerland: Session Collaborative learning
[9] MAYER, R.E. 2001: Multimedia learning. Cambridge, UK: Cambridge University Press.
ADRESA A E-MAIL
PaedDr. Andrea Kubalíková
Žilinská univerzita
Fakulta prírodných vied
Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied
J. M. Hurbana 15
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
126
NIEKTORÉ ASPEKTY TVORBY ELEKTRONICKÝCH
ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Anna Kútna
ABSTRACT
Study materials for electronic education are methodically, psychologically and graphically ordered
arranged so they allow students of all specializations proper organized self study and also to motivate
them to reach educational aim. The base of distance education is working with study materials.
Handouts must be prepared good to substitute missing contact between teacher and students. Audio,
video and animations are parts of all types of studying materials.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
e–vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, študijné materiály, audio, video, animácia
ÚVOD
Už Seneca na začiatku nášho letopočtu pripomínal: “Non scholae, sed vitae discimus“ – Nie pre školu,
ale pre život sa učíme. Škola musí veľmi pružne reagovať na to, čo sa deje v živote, musí do svojho
obsahu implementovať všetky najnovšie informácie z vedy a z techniky. Má učiť aj o vynálezoch,
novinkách a približovať ich študentom. Súčasne má za úlohu i ďalšiu vec – využívať najnovšie vedecké
poznatky na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Škola, ale ani človek ako taký nemôžu
ignorovať vedecký a technický pokrok. Ak by to urobili, odsúdili by sami seba na zaostávanie, ktoré
môže mať katastrofálne následky. Mozog i ruky sú povinné denno-denne si prisvojovať a absorbovať
všetky nové informácie, vedomosti, trénovať nové zručnosti a skúsenosti.
Študenti prichádzajúci na vysokú školu musia v krátkom čase zvládnuť omnoho viac učiva ako boli
zvyknutí na strednej škole. Spôsob akým prebieha frontálna výučba, neumožňuje vznik priestoru, ktorý
by dostatočne zohľadňoval rozdiely v spôsoboch učenia jedincov, pretože je „šitý“ na existujúceho
priemerného študenta a nemôže sa prispôsobiť jeho individuálnym osobitostiam, jeho štýlu učenia.
Prostriedky, ktoré e-learning ponúka v rozvoji teórie a praxe výučby sú nedoceniteľné. Ak sa bude e-
learning vo veľkom zavádzať bez zreteľa k výsledkom výskumu individuálnych študijných štýlov
a nezaistí sa, aby vznikajúce elektronické nástroje boli natoľko pružné, že sa im študenti budú môcť
prispôsobovať svojim momentálnym i meniacim sa študijným štýlom a svojimi potrebami, potom
výsledky merania efektivity e-learningu nebudú mať dostatočnú hodnotu.
V tomto príspevku prezentujem poznatky týkajúce sa elektronických študijných materiálov a dúfam, že
obohatia alebo prípadne utriedia doterajšie vedomosti. Študijné texty pre elektronické vzdelávanie sú
metodicky (didakticky, resp. pedagogicky), psychologicky i graficky upravené tak, aby umožnili
a maximálne podporovali plnohodnotné riadené samoštúdium študentov vedných odborov a podnietili
ich k úspešnému dosiahnutiu vzdelávacieho cieľa.
Práca so študijnými materiálmi je podstatou dištančného vzdelávania. Tieto študijné materiály musia
byť koncipované tak, aby nahradili absenciu vyučujúceho a chýbajúci bezprostredný kontakt medzi
študujúcim a učiteľom. Text musí obsahovať logickú štruktúru a prvky, ktoré aspoň čiastočne nahradia
atmosféru vznikajúcu v interakcii študujúceho a vyučujúceho.
127
TEXT V ELEKTRONICKEJ PODOBE
Niektoré texty využívajú veľa multimediálnych prvkov, iné sú zložené z textu doplneného len grafmi
alebo tabuľkami. Texty môžeme rozdeliť do niekoľkých úrovní podľa štruktúry, formy využitia
multimédií, prípadne podľa počtu a odbornosti ľudí, ktorí sa budú podieľať na ich tvorbe. Rozdelenie
textu môže byť takéto:
základný: jednoduché prevedenie textu bez úprav do podoby uverejniteľné na webe alebo inak
distribuovateľné smerom ku študentom. Vzniká jednoduchá prezentácia s obsahom, použitím
obrázkov a grafov.
základný – dištančný: v spolupráci s autorom je text upravený do požadovanej formy pre texty
v dištančnom vzdelávaní, je rozdelený do modulov, kapitol, lekcií a to všetko bez animácií
a interaktívnych prvkov v texte.
rozšírený: kompromis medzi základnou a plnou grafickou ponukou. Je vhodný pre prezentáciu
s pokročilým grafickým spracovaním.
grafický: obsahuje obrázky, animácie. Učebné materiály majú veľmi výraznú vizuálnu zložku.
interaktívny: prepojená prezentácia obsahujúca obrázky, animácie a interaktívne prvky rôznej
úrovne interakcie. Celý učebný „text“ má výraznú obrazovú zložku a je finančne náročný.
Podklady pre prevod študijných materiálov musíme pripraviť tým lepšie, čím vyšší model textu chceme
spracovať. Názornosť elektronických materiálov musí byť vyššia ako u učebníc.
Pri tvorbe elektronických textov treba zohľadňovať niektoré aspekty, ktoré ďalej uvádzam:
vstupné vedomosti študujúcich,
štruktúra textu má byť logická, jednotlivé kapitoly/podkapitoly by mali byť vzájomne vyvážené
a tvoriť relatívne uzavreté celky, ktoré je možné študovať naraz,
v úvode každej kapitoly/podkapitoly majú byť konkrétne formulované čiastkové ciele a čas
potrebný ku štúdiu, sprievodca štúdiom, vlastný výklad, zhrnutie, kontrolné otázky a úlohy,
ciele sa majú vzťahovať na každú kapitolu a špecifikovať, čo má študent vedieť alebo čo zvládnuť
po preštudovaní danej kapitoly,
aktivita študujúceho musí byť stále povzbudzovaná napr. úlohami, otázkami, cvičením, testmi
apod., aby študujúci získaval účinnú spätnú väzbu o svojom pokroku v štúdiu,
text by mal byť členený na krátke odstavce, ktoré obsahujú jednu hlavnú myšlienku; vety by nemali
byť príliš dlhé;a v texte by sa nemalo vyskytovať veľa cudzích slov a treba, aby bol využívaný
nelineárny text,
do textu musia byť zaradené schémy, prehľady, tabuľky, diagramy k zhrnutiu kľúčových poznatkov
a ich vzťahov tak, aby sa stali prehľadným zdrojom informácií.
Stretávame sa s pojmom hypertext a interaktívny text. Hypertext je text prezentujúci sprostredkovane,
pomocou počítača, štruktúrované informácie spôsobom, ktorý umožňuje efektívny prístup ku každej
z týchto informácií. Tieto informácie sú didakticky usporiadané. Vhodne využívajú rôzne
multimediálne prvky prezentácie (obrazové, zvukové, animácie). Priebežne overujú správne pochopenie
prezentovaného učiva v súvislostiach a v určitom hierarchicky triedenom systéme podľa dôležitosti
a obtiažnosti.
Interaktívny text zasa študentovi umožňuje:
predkladanie textu po malých dávkach,
priebežnejšiu kontrolu pochopenia látky,
podrobnejšie vysvetlenie nepochopenej látky,
náhľad na obsah štúdia,
štatistiku úspešnosti.
HIERARCHIA DOKUMENTOV
Jednotlivé vytvorené študijné materiály, musia byť začlenené do hierarchie, musia byť vytvorené
nadväznosti a obmedzenia pre prístup k nim. Oprávnený používateľ má potom možnosť definovať:
Nadväznosť dokumentov, čo je informácia o tom, ktorý učebný materiál bude logicky nasledovať
za iným materiálom. Pomocou nadväznosti sa vytvára celá štruktúra daného predmetu.
128
Podmienenosť dokumentov je prístup ku konkrétnemu materiálu, ktorý je podmienený
preštudovaním iného alebo zvládnutím kontrolného testu. Takto je možné zabezpečiť, aby študent
musel dosiahnuť určitú vedomostnú úroveň z danej časti, aby mohol prejsť na ďalšiu.
Blokovanie dokumentov, tzn., že pri riešení testov alebo odpovedaní na otázky, nemusí byť vždy
vhodné, aby mal používateľ prístup k tým častiam materiálov, ktoré sa priamo týkajú skúšaného
učiva, aby sa takto mohlo predísť prípadnému opisovaniu a podvádzaniu v teste.
Každý učebný text je možné rozčleniť na dve hlavné časti: oblasť samotného obsahu učebného textu, čo
chce autor povedať svojim učebným textom študujúcim a na oblasť štruktúry, vzhľadu a formy, teda
ako je text rozčlenený, grafický upravený, aké sú použité všeobecne prijímané štandardy apod.
Dôležitou vlastnosťou elektronického študijného materiálu je jednotnosť obsahu. Študent vníma text
ucelene. Tento problém musíme vyriešiť v prípade viac členného autorského týmu alebo pri použití
odkazov z Internetu. Pre členenie textu existujú nasledujúce alternatívy: hierarchický prístup,
sekvenčný prístup a hypertextová pavučina, môžeme ich vzájomne kombinovať.
Hierarchický prístup sa týka prístupu na hlavnú stránku, kde je možnosť výberu medzi tematickými
blokmi.
Sekvenčný prístup vychádza zo štruktúry súvislého výkladu, v ktorom sú do jednotlivých stránok
vložené odkazy na stránku s obsahom. Tento prístup je vhodný, predovšetkým pre výučbové materiály
a dlhé texty.
Hypertextová pavučina je vhodná tam, kde je priebeh čítania ovplyvňovaný rôznymi asociáciami
a záleží od osobnosti každého študujúceho. Nebezpečie tu vzniká v tom, že autori môžu odvádzať príliš
častými odkazmi pozornosť študujúceho a narušiť kontext jeho vnímania. Pavučina je užitočná pre
študujúcich, ktorí hľadajú presne definovanú informáciu.
V štruktúre jednotlivých stránok daného e-kurzu či predmetu sa odráža kreativita a estetické cítenie
tvorcu. Je dôležité, aby štruktúra bola na prvý pohľad jasná a vystihovala hlavné väzby medzi
jednotlivými prvkami, pretože pohyb zraku študujúceho je odlišný ako u klasických papierových
materiálov. Základnou jednotkou e-kurzu sú textové komponenty, ktoré je nutné z dôvodu uľahčenia
ich čítania členiť na menšie celky pomocou titulov a podtitulov, pričom sa odporúča členenie
maximálne na tri úrovne. Texty titulov by nemali byť príliš dlhé. Obmedzujúcim technologickým
faktorom na strane študujúceho bude použitý typ prehliadača. Celkový optimálny vzhľad kurzu je vždy
závislý od dobre vyriešených detailov.
Príprava študijného materiálu v dištančnej forme vzdelávania je vec náročná a nákladná, preto sa
odporúča spracovať podrobnú štúdiu, ktorá mapuje situáciu vo vnútri vzdelávacej inštitúcie a mapuje
požiadavky, ktoré sú na ňu kladené zvonka. Na základe výsledkov uvedenej analýzy je možné pripraviť
základné informácie pre koncepciu študijného programu v dištančnej forme vzdelávania. Ide najmä :
o zameranie študijného programu (zvolenie hlavnej témy, výpočet predpokladov rentability,
spoločenský význam, apod.)
o rámcové vymedzenie obsahu študijného programu a formuláciu rámcových cieľov
o popis cieľovej skupiny a predbežný návrh rozpočtu.
Z hľadiska použitých technológií sa dajú rozdeliť učebné materiály na:
používajúce multimediálne nástroje,
virtuálne a vzdialené laboratóriá.
Súčasťou všetkých typov učebných materiálov sú najzákladnejšie multimediálne nástroje: audio, video
a animácia. V e-vzdelávaní môžu hrať audio informácie rôzne úlohy. Často sú tým najdôležitejším
komunikačným kanálom. Poslucháči môžu paralelne sledovať aj iné doplnkové informácie. V princípe
sa môžu rozlíšiť štyri základné formy audia, ktoré majú svoje využitie v e - vzdelávaní: hovorené slovo,
hudba, MIDI hudba, konverzia textu na reč. Video ako pedagogická pomôcka sa používa už veľa rokov.
Jeden obrázok má cenu tisíc slov a oživuje obsah vzdelávacej látky. Využitie streamovaného
digitálneho videa na tvorbu zdrojov (web-based) pre dištančné vzdelávanie sa rýchlo stáva atraktívnou
možnosťou pre mnohých školiteľov a tvorcov vzdelávacích materiálov.
Vizuálne pomôcky výrazne zosilňujú zrozumiteľnosť textu, obrazu a umožňujú oživenie už
nadobudnutých vedomostí.
Použitie video pomôcok pomáha vytvárať predstavu počas výučby, čo má podstatný význam pre
pamäťový proces.
129
Použitie ilustrácií v texte udržuje pozornosť, podporuje zapamätanie si a znovu pripomenutie učiva.
Video umožňuje živý opis, vyjadruje nevyslovenú a na slovné vysvetľovanie zložitú informáciu.
Animácie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek moderných elektronických
vzdelávacích materiálov, prezentácií či reklám, pretože multimediálnosť a interaktívnosť sú základné
požadované atribúty. Súčasné moderné technológie výrazne zjednodušujú tvorbu animácií
a sprístupňujú ich aj zručnejším používateľom počítačovej techniky. Vhodne pripravená animácia
v rámci učebného materiálu dokáže výrazne napomôcť k pochopeniu študovanej problematiky
v podstate na každej úrovni vzdelávania (od základného až po celoživotné). Využitie jednoduchých
animácií na webe nie je spojené s veľkými nárokmi na prenosovú rýchlosť. V prípade CD/DVD
výstupnej formy učebného materiálu nie je nutné sa výrazne zaoberať optimalizáciou vytvorených
animácií.
Grafické rozhranie musí byť intuitívne, jednoznačné a zrozumiteľné. Nesmie študujúceho rozptyľovať
alebo zhoršovať čitateľnosť textov. Umiestnenie obrázkov by malo text zjednocovať a nie ho rozbíjať.
Je dôležité dodržiavať tri hlavné zásady: informačnú schopnosť, čitateľnosť a estetickú úroveň. Formát
elektronických študijných materiálov by mal vyhovovať všeobecne uznávaným štandardom, napr.
HTML, XML, atď. Učebné dokumenty by mali byť určené len k prehliadaniu, prípadne k tlači. Je treba
zabrániť prepisovaniu a úpravám. Dodržované by mali byť štandardy pre e-learning, napr. LMS,
SCORM, ktoré umožňujú vzájomnú kompatibilitu.
Treba určiť ako majú študujúci postupovať pri štúdiu materiálov. Študujúcim sú prezentované
informácie, sleduje sa ich reakcia na danú látku a študenti realizujú určené aktivity. Musia vyplňovať
testy a komunikovať s tútormi.
Spôsob práce študujúcich je nasledujúci:
Zamerať pozornosť a zoznámiť sa s cieľmi daného predmetu a jeho nadväznosťou na
predchádzajúce vedomosti študenta.
Prezentácia informácií. Obsah je štruktúrovaný a zoradený tak, aby bol študentom zrozumiteľný.
Predpokladá sa len zvládnuteľný rozsah informácií.
Cvičenia, tzn. aktivity, ktoré umožňujú študujúcim aplikovať získané vedomosti. Spätná väzba im
pomáha k zvýšeniu výkonnosti.
Testovanie vedomostí. Overuje sa množstvo vedomostí, získaných štúdiom učebnej jednotky
LITERATÚRA
Brianová, S.- Liber, O., (2004). A Framework for the Pedagogical Evalution of eLearning
Environments [online]. [cit.2005-04-25].
http://web.cvut.cz/cc/icsc/belcom02/panel3/habala3.html
Kolibáč, R., Malčík, M., (2002). Problematika vzniku a převodu učební opory k její eLearningové
verzi.
Habala, P., (2002). Výhody a nevýhody Internetových studijních materiálů. Belcom ´02,ČVUT, Praha.
http://web.cvut.cz/cc/icsc/belcom02/panel3/habala3.html
Turčáni, M., Fojtík, R.,(2002). Spolupráce při tvorbě elektronických výukových materiálů. In:
Information and Communication Technology in Education. 1.vyd.Ostrava:Ostravská univerzita,s.108-
112.ISBN 80-7042-828-7
ADRESA A E-MAIL
Ing. Anna Kútna
Katolícka univerzita
Pedagogická fakulta
Katedra informatiky
ul.Námestie A.Hlinku 56/1
034 01 Ružomberok
email: [email protected]
130
ÚVAHY O MOŽNOSTECH SPOLUPRÁCE VYSOKÝCH ŠKOL
ČR A SR PŘI TVORBĚ STANDARDIZOVANÝCH
MULTIMEDIÁLNÍCH VZDĚLÁVACÍCH POMŮCEK
Karel Květoň
ABSTRACT
The main goal of the project “Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized
Multimedia Learning Materials“ [10] is the development of interoperable resource repositories
facilitating access, sharing and transfer of learning objects based on compatible standards within the
Czech universities. This article consists of the following parts: 1. Introduction. 2. Major Outcomes in
2005. 3. Working plan for Project in 2006. The main goal of the project in 2006 will be the design of
nine digital libraries of universities of the Czech Republic in the field of Mathematics, Physics,
Chemistry, ICT, Informatics, Economics, Civil Engineering, Mechanical Engineering, and Medicine.
Beside the partner universities, also other Czech or foreign schools of higher education can contribute
to the production of the specialist libraries. The software solution of the digital library is offered for
free as an Open Source, which will enable each university to save considerable funds in the generation
of its own digital university library.
KEYWORDS
Learning Objects, SCORM, learning communities and standards, cooperation, digital library of learning
objects, Open Source, Mathematics, Physics, Chemistry, ICT, Informatics, Economics, Civil
Engineering, Mechanical Engineering, Medicine.
ÚVOD
Projektu „Spolupráce vysokých škol při tvorbě standardizovaných multimediálních vzdělávacích
pomůcek“ (zkratka SMVP) se od r. 2004 účastní Ostravská Univerzita v Ostravě, Slezská univerzita
v Opavě a Univerzita Hradec Králové, v letech 2005 a 2006 také Univerzita Karlova v Praze, České
vysoké učení technické v Praze a Západočeská univerzita v Plzni. Za léta 2004 až 2006 bude projekt
(financovaný z Fondu rozvoje MŠMT ČR) podpořen poměrně velkou částkou více než 20 mil. Kč.
To zavazuje řešitele projektu nejen k vypracování kvalitních výsledků ve formě tradičních zpráv a
bezchybně fungujícího SW, ale i k maximálnímu rozšíření výsledků projektu na české – a v souladu
s našimi závazky i na slovenské – vzdělávací instituce, především na univerzity, ale i na střední školy.
Společnými prioritními dílčími cíly všech zúčastněných VŠ a současně kontrolovatelnými výstupy jsou:
Tvorba oborových digitálních knihoven VŠ.
Zpřístupnění digitálních knihoven na Internetu.
Pokračující tvorba multimediálních vzdělávacích objektů.
Tvorba portálů.
Zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech.
Rozšiřování informací o projektu SMVP do odborné komunity.
Rozvoj národní i mezinárodní spolupráce.
Aktualizace aplikací standardů v knihovnách a autorských systémech.
131
Hlavní výsledky projektu se postupně umísťují na portál projektu, který byl vytvořen na koordinující
Ostravské univerzitě, viz https://portal.osu.cz/wps/portal/demo. Dosud jsou na veřejné části portálu
uloženy především zprávy o řešení projektu na partnerských univerzitách, ve kterých najdeme velké
množství odkazů na konkrétní výsledky. Jsou zde také přímé odkazy na nejdůležitější výsledky, jako je
několik instancí digitální knihovny DILLEO, portál TELMAE, soubor e-learningových kurzů na
Slezské univerzitě, portál e-learningu Ostravské univerzity, informace o publikační činnosti a zprávy ze
zahraničních služebních cest řešitelů. V roce 2006 tyto položky rozšíříme i o podrobné návody, které
umožní využívat výsledků projektu odborné veřejnosti a spolupracovat na tvorbě archivů již
vytvořených vzdělávacích zdrojů.
Hlavním cílem projektu v roce 2006 bude tvorba devíti oborových digitálních knihoven VŠ ČR pro
Matematiku, Fyziku, Chemii, ICT, Informatiku, Ekonomiku, Stavebnictví, Strojírenství a Lékařství.
Softwarové řešení digitální knihovny je nabízeno zdarma jako Open Source, což umožní každé
univerzitě ušetření významných prostředků při tvorbě své vlastní digitální univerzitní knihovny.
Na tvorbě oborových knihoven se mohou podílet nejen partnerské univerzity, ale i české a zahraniční
vysoké školy.
Důležitým dílčím cílem je i zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech, protože vzdělávací
zdroje v digitálních knihovnách je třeba průběžně doplňovat a aktualizovat. Toho lze dosáhnout jedině
získáním významné grantové podpory, nejlépe v rámci evropské spolupráce. Proto jsme navázali
předběžné kontakty s University of Salford v UK a s konsorciem francouzských vysokých škol UNIT
s cílem spolupracovat od roku 2007 na připravovaném velkém projektu European Digital Library.
Připravujeme také spolupráci s těmi americkými univerzitami, které vykazují nejlepší výsledky při
budování prestižní a dle názoru autora tohoto článku nejlepší knihovny digitálních vzdělávacích zdrojů
ve světě, americké National Science Digital Library (NSDL), se kterou uspořádáme v květnu 2006
seminář vedoucích pracovníků NSDL, českých a slovenských akademických funkcionářů a odborníků.
Ve všech vyjmenovaných oblastech činnosti máme z přirozených důvodů zájem především na
spolupráci se slovenskými univerzitami. Hlavním cílem vystoupení autora na konferenci eLearn 2006
bude informovat její účastníky o projektu SMVP a případně některé z nich získat k součinnosti.
HLAVNÍ VÝSLEDKY PROJETU SMVP V ROCE 2005
Další rozvoj distribuované digitální knihovny vzdělávacích materiálů DILLEO
Hlavní přínosy zahrnují:
Instalace instancí knihoven DILLEO na dalších vysokých školách a vzdělávacích institucích
Umístění nově vytvořených materiálů do digitální knihovny
Implementace metadat podle SCORMu
Tvorba a údržba portálu e-learningu
Výstupem je sada kvalitních a aktuálních odkazů, relevantních položkám, které rozdělují problematiku
do tématických okruhů, viz http://vsportal.osu.cz/.
Použití multimediálních vzdělávacích pomůcek z knihovny DILLEO a příspěvků z portálu v e-
learningovém vzdělávání
Pro použití multimediálních vzdělávacích pomůcek z příspěvků z portálu v e-learningovém vzdělávání
jsou využitelné tisíce objektů v sekci Kolekce digitálních vzdělávacích zdrojů, Fyzika, Matematika,
Zajímavé objekty, viz http://vsportal.osu.cz/.
Multimediální vzdělávací pomůcky pro připravované kurzy
Na všech šesti partnerských univerzitách byly připraveny výukové multimediální materiály, které jsou
uloženy v jejich univerzitních digitálních knihovnách DILLEO. Podrobněji viz aktuální informace na
https://portal.osu.cz/wps/portal/demo.
Vývoj kurzů v CMS Moodle
132
Tento úkol řeší Slezská univerzita (SLU). Na SLU vzniklo oddělení e-learningu s pěti odbornými
pracovníky. Rovněž zde byly vyvinuty studijní opory funkční v prostředí Moodle. Hlavní činnost SU
spočívá v poskytování kvalitních odkazů na www stránky a dokumenty týkající se problematiky e-
learningu. Mj. byl na OPF nainstalována instance systému Moodle, která je určena nejen uživatelům
systému Moodle v ČR ale i zájemcům o e-learning obecně. Informace o systému pro řízení výuky CMS
Moodle viz http://moodle.opf.slu.cz. Na tomto webu jsou dostupné informace o systému Moodle, jeho
instalaci, provozu a o řešení problémů; jsou vystaveny postupy, metody a řešení typické pro on-line
výuku a e-learning obecně. Většina studijních kurzů je veřejně přístupná. Je zde umístěn kurz,
popisující metodologii tvorby výukových kurzů v prostředí CMS Moodle, kde se odráží dosavadní
zkušenosti uživatelů systému Moodle na OPF Karviná. Z uvedených stránek mají uživatelé rovněž
přístup k české příručce o Moodle.
Tvorba SCORM modulu pro autorský systém ProAuthor a napojení autorského systému
ProAuthor na knihovnu vzdělávacích objektů probíhá na Západočeské univerzitě v Plzni. Návrh
implementace SCORM do AS ProAuthor se stal základem pro vytvoření SCORM modulu v AS
ProAuthor. V rámci tohoto modulu jsou realizovány nové datové struktury, uživatelské rozhraní a
funkcionalita spojená s dodržením standardu SCORM ve výsledcích autorské práce generovaných AS
ProAuthor. Aktuální výsledky lze nejlépe vidět na portálu https://portal.osu.cz/wps/portal/demo.
Informační a vzdělávací aktivity
Přehled informačních a vzdělávacích aktivit, který se stále aktualizuje, je na portálu projektu
https://portal.osu.cz/wps/portal/demo. Informační a vzdělávací aktivity byly v návrhu projektu SMVP
2005 zaměřeny na e-learning s použitím standardu SCORM 2004. Proti původním plánům ADL, viz
http://www.adlnet.org je verze SCORMu 2004 stále ve vývoji. Proto jsme museli i v projektu SMVP
utlumit aktivity kolem SCORMu a vyčkat na další vývoj. Jednou z nejvýznamnějších informačních a
vzdělávacích aktivit je konference BELCOM’06, viz http://www.cvut.cz/belcom.
Kromě zajímavých příspěvků na téma vzdělávacích objektů a tvorby vzdělávacích e-materiálů a zdrojů
je na serveru konference BELCOM’06 umístěn obsáhlý souhrn z příručky Digitální vzdělávací zdroje a
znovupoužitelné objekty, http://technologie.fsv.cvut.cz/konference/belcom06/dokumenty/souhrn_lo.pdf.
Sledujeme samozřejmě vývoj v dané oblasti ve světě. Díky dostatečným financím mohli řešitelé v roce
2005 navštívit nejenom národní konference v ČR a SR, jako BELCOM (ČVUT), DIVAI (Nitra), SCO
(MU) a ICTE (OU), ale účastnit se na zahraničních konferencích, např. konferencích EDUCAUSE
(USA), NSDL (USA), eLIG (Belgie) a eLearn 2005 (Kanada).
PLÁN PRÁCE NA PROJEKTU SMVP V ROCE 2006
Tvorba oborových digitálních knihoven VŠ
Digitální knihovny (dále DK) vzdělávacích zdrojů (včetně multimediálních vzdělávacích pomůcek)
slouží k systematickému shromažďování, spolehlivému uchovávání, efektivní správě a k dalšímu
zpřístupňování těchto zdrojů. Trvale udržované a rozvíjené DK jsou důležitým prvkem úsilí o zlevnění
a zkvalitnění tvorby zejména drahých multimediálních výukových objektů a rozsáhlých kolekcí
vzdělávacích zdrojů. V porovnání s vyhledáváním zdrojů na Internetu pomocí vyhledávačů typu Google
(kdy výsledkem hledání pomocí často frekventovaných pojmů jsou miliony zdrojů, jejichž kvalita ani
relevance není zaručena) může kvalitně technicky založená a odborně dobře vedená digitální knihovna
znamenat velký přínos pro rozvoj vzdělání i vědy, a to zejména v případě, že jejímu uživateli jsou
k dispozici objekty typu Open Source.
Klademe mimořádný důraz na využití mezinárodní spolupráce a zahrnutí metadat o dostupných
kvalitních vzdělávacích zdrojích ve světě do těchto knihoven. Zvláště u rychle se rozvíjejících oborů je
nezbytné, aby kvalitní zdroje ze světa tvořily významný podíl metadat; tím se zaručí objektivní obraz o
stavu oboru ve světě a nastaví se „vysoká laťka“ pro zahrnutí objektů, vzniklých na VŠ v ČR.
Na kvalitu oborových digitálních knihoven (ODK) bude dbát oborová rada DK, složená z odborníků,
133
kteří budou plnit především funkci oponentů zdrojů, které budou do ODK zasílány odborníky
z jakéhokoliv místa na Internetu, které bude na příslušnou ODK napojeno. Usilujeme o dosažení stavu,
kdy ODK budou naplněny velkým počtem velmi kvalitních vzdělávacích zdrojů a budou odbornou
veřejností často využívány. Předpokládáme, že díky náročným oponenturám se do ODK dostane
podstatně méně příspěvků, než je nyní běžně zařazováno do sborníků českých a slovenských odborných
konferencí a ODK tak budou mít prestižní postavení jako zdroj kvalitních publikací s možností kontroly
citování jednotlivých příspěvků do ODK zařazených.
Garance za jednotlivé oborové digitální knihovny v roce 2006:
Obor Garant
Matematika ČVUT v Praze, doc. Jaroslav Černý
Fyzika ČVUT v Praze, doc. Karel Květoň
Chemie Ostravská univerzita, doc. Dana Kričfaluši
ICT ve vzdělávání, výzkumu a administrativě Ostravská univerzita, doc. Karel Květoň
Informatika Univerzita Hradec Králové, doc. Jar. Mikulecká
Ekonomika Univerzita Hradec Králové, doc. Jar. Mikulecká
Stavebnictví ČVUT v Praze, Ing. Jos. Ladra
Strojírenství Západočeská univerzita v Plzni, Ing. Jan Hán
Lékařství Univerzita Karlova, doc. Pavel Kasal
Slezská univerzita bude s UHK spolupracovat na tvorbě ODK Ekonomika, garantem je doc. Fr. Koliba.
Zpřístupnění digitálních knihoven na Internetu
Digitální knihovny umístěné na internetu by měly být dostupné z celého světa bez ohledu na zemi
původu přistupujícího. Důležité je např. odstranění jazykových bariér kvalitním překladem textů
knihovny, ale nejdůležitější bude technické řešení problematiky interoperability. Technicky řeší
problém interoperability IMS Digital Repository Interoperability Specification (DRIS), kterou v lednu
2003 přijalo IMS Global Consortium. DRIS je mezinárodně uznávaná specifikace pro vývoj a
implementaci vzájemně spolupracujících digitální knihoven a řídí se jí stále větší počet tvůrců
digitálních knihoven. DRIS ale neobsahuje některé relevantní oblasti, jakými jsou správa digitálních
práv, verifikace, e-komerce a zpracování, které jsou pro budoucí vývoj digitálních knihoven důležité.
Plná verze DRIS je dostupná na http://www.imsproject.org/digitalrepositories/index. cfm .
V roce 2006 se zaměříme na důkladné porovnání vlastností knihovny DILLEO se standardními
světovými knihovnami, zejména s využitím metodiky na http://www.edutools.info/lor/. Důkladně se
budeme zabývat studiem problematiky digitálních knihoven, především s využitím zdrojů na
http://flexiblelearning.net.au/ a http://www.reusablelearning.org/. (Viz též http://vsportal.osu.cz/.)
Pokračující tvorba multimediálních vzdělávacích objektů
V rámci projektu se bude systematicky pokračovat v tvorbě standardizovaných multimediálních
vzdělávacích objektů, a to především s přihlédnutím k potřebám zejména českého vysokého školství.
Budou preferovány ty odborné oblasti, které dosud při tvorbě vzdělávacích objektů zaostávaly a kde se
zároveň předpokládá vyšší míra využitelnosti těchto objektů. Tvorba standardizovaných
multimediálních vzdělávacích objektů je finančně i časově značně náročná. Proto před tvorbou zcela
nových objektů bude preferována tvorba modifikovaných objektů s využitím nejlepších dostupných
světových zdrojů, ovšem s důsledným respektováním autorských práv.
Tvorba portálů
134
Cílem tvorby portálů k oborovým digitálním knihovnám VŠ bude doplnit a zpřehlednit informace,
vložené do ODK. Portál k oborovým knihovnám bude pouze jeden, aby nedocházelo ke zbytečnému
tříštění informačních zdrojů. Přístup k portálu bude udělen všem zainteresovaným osobám a institucím,
které se na jeho rozvoji budou podílet.
Portál e-learningu bude obsahovat především aktualizované URL odkazy na kolekce vzdělávacích
zdrojů a základních informací o e-learningu. Vzhledem k důležitosti interoperability a mezinárodní
spolupráce se v roce 2006 zaměří vývoj portálu e-learningu na poskytování informací o technických
standardech a specifikacích v oblasti e-learningu a digitálních knihoven. Odkazy na jednotlivé objekty
budou přesunuty do příslušné ODK. Portál e-learningu bude umístěn na serveru ČVUT. Některé
z partnerských univerzit redakčně povedou své lokální informační portály zaměřené na počítačem
podporovanou výuku, a to s provázaností na centrální portály podporované projektem.
Zabezpečení udržitelnosti projektu v dalších letech
Budeme usilovat o
navázání spolupráce a získání podpory firem pro rozvoj e-learningu, tvorby, ukládání a
aktualizace vzdělávacích zdrojů na VŠ,
navázání spolupráce a získání podpory od dalších VŠ v ČR i v zahraničí,
získávání zdrojů z evropských projektů,
rozšíření povědomí o existenci knihoven DILLEO a jejich možnostech.
Rozšiřování informací o projektu SMVP do odborné komunity
Tato činnost zahrne mimo jiné
Propagaci existujících e-learningových portálů (národních i institucionálních).
Semináře pro autory a tutory e-learningových kurzů.
Aktivní účast na relevantních národních i mezinárodních konferencích.
Rozvoj národní i mezinárodní spolupráce
V roce 2006 budeme zejména pokračovat v rozvoji již navázané národní i mezinárodní spolupráce.
Preferovat budeme spolupráci se slovenskými VŠ a požádáme naše národní ministerstva školství i další
důležité instituce o formalizaci této spolupráce a podporu formou nových grantů od r. 2007. Budeme
nadále pořádat tradiční národní i e-learningové mezinárodní konference BELCOM a ICTE, kde se
budeme snažit více prezentovat tématiku, řešenou v projektu SMVP. Např. hlavním tématem
konference BELCOM’06 (ČVUT v Praze, 6.-7. února 2006) je „Spolupráce vysokých škol při efektivní
tvorbě a využívání vzdělávacích zdrojů“. Tuto konferenci pořádá ČVUT v Praze s konkrétní
organizační a odbornou podporou všech 6 univerzit, které řeší projekt SMVP.
Při spolupráci se zeměmi EU zkonkretizujeme nabídku University of Salford o využití knihovny
DILLEO v oboru Civil Engineering a vytvoříme návrh společného evropského projektu s pracovním
názvem CUSTARD (Cooperation of universities in the development of standardized learning
resources). Tento návrh EU projektu bude rozšířen na další obory, vyjmenované v tabulce garancí za
oborové knihovny.
Vedoucími státy v oblasti využívání ICT ve vysokém školství ve světě mimo EU jsou USA, společně
s Kanadou a s Austrálií, jejichž univerzitní zdroje budeme intenzivně studovat. Například prohloubíme
(již v roce 2004 a 2005 navázanou) spolupráci s organizací EDUCAUSE (http://www.educause.edu/) a
s University of Central Florida a aktivně se zúčastníme výročních konferencí EDUCAUSE a NSDL
(National Science Digital Library), viz http://www.educause.edu/e05 a http://nsdl.comm.nsdl.org/.
V květnu 2006 pořádáme seminář pro vedoucí pracovníky a akademické funkcionáře českých a
slovenských VŠ, na který přislíbili účast vedoucí pracovníci a řešitelé významných projektů NSDL.
135
REFERENCES
[1] Academic ADL Co-Lab Team. (2003). SCOurse, release 1.1,
http://www.adlnet.org/index.cfm?fuseaction=rcdetails&libid=587, Madison, Academic ADL Co-Lab.
[2] Advanced Distributed Learning Team. (2004). Sharable Content Object Reference Model
(SCORM®) 2004 2nd Edition Overview, 2004. ADL, http://www.adlnet.org/.
[3] The Australian Flexible Learning Framework. URL: http://flexiblelearning.net.au/
[4] Květoň K. (2005). Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized
Multimedia Learning Materials. Conference ICTE’05, University of Ostrava,
http://www.osu.cz/icte/indexa.php?kat.
[5] Masie Center Team. (2005). Making Sense of Learning Specifications & Standards: A Decision
Maker's Guide to their Adoption. http://www.masie.com/standards/s3_2nd_edition.pdf, Masie Center.
[6] Mikulecký St. (2005). Digital Libraries. Doctoral thesis. University of Hradec Králové.
[7] Reusable Learning. URL: http://www.reusablelearning.org/
[8] R. Robson. (2001). Learning objects tutorial. Eduworks Corp.
http://www.eduworks.com/LOTT/tutorial/index.html.
[9] Slosser S. (2004). DOD Repositories Initiative.
http://www.adlnet.org/index.cfm?fuseaction=developer&pcatid=9, ADL.
[10] The portal of the project “Cooperation of Czech Universities in the Development of Standardized
Multimedia Learning Materials”. (2005). University of Ostrava (in Czech).
https://portal.osu.cz/wps/portal/demo
ADRESA A E-MAIL
Doc. Ing. Karel Květoň, DrSc.
Ostravská univerzita v Ostravě,
Centrum informačních technologií
Bráfova 5
701 03 Ostrava
Česká republika
www.osu.cz
136
DIŠTANČNÉ TEXTY - PILIERE KVALITY
ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA
Jana Magdolenová
Abstract
E learning is a standard part of education in universities. Its quality is dependent on the quality of
preparation of study materials. The must used study material is the distance text, which must fulfill
certain criterions so that the e learning will become fully equal to the standard form of education.
KEYWORDS
e-learning, study materials, distance text
ÚVOD
Využívanie nových, moderných foriem vzdelávania, jednou z ktorých bezpochyby je aj vzdelávanie
elektronické, sa stáva bežnou súčasťou edukačného procesu na vysokých školách. Je to nevyhnutný
dôsledok rýchlo sa meniacich podmienok života, pretože dynamika vedecko – technického pokroku
a nároky súčasnej praxe menia význam a poslanie vzdelávania. Oporou zavádzania e-learningu do
praxe s cieľom zastaviť zaostávanie v používaní informačno-komunikačných technológií vo
vyučovacom procese, sú také programové dokumenty vlády ako Lisabonská stratégia pre Slovensko či
Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (projekt
„Milénium“).
E –learning – pre a proti
Otázka dnes už nestojí : „E –laearning áno, či nie?“ E-learning je moderným a perspektívnym typom
dištančného vzdelávania využívajúci výhody, ktoré poskytujú informačno-komunikačné technológie,
predovšetkým Internet. Jeho prienik do vzdelávania je nezvratným procesom, ktorý môžeme
ovplyvňovať pozitívne, či negatívne, svojim prístupom k nemu.
Doterajšie skúsenosti s využívaním e-learningu ho jednoznačne favorizujú ak ho porovnávame s inými
formami dištančného vzdelávania. Využitie Internetu poskytuje totiž množstvo výhod. V prvom rade je
to mimoriadne rýchla a efektívna forma komunikácie – poskytuje možnosť posielania textovej,
obrazovej aj zvukovej formy informácií prakticky v reálnom čase. Vytvára tiež priestor pre využívanie
rôznych foriem študijných materiálov – od textov a obrázkov, cez animácie a audiozáznamy, až po
videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie. Významnou podporou učebného procesu môže
byť v tomto smere využitie hypertextu, ktorý je typický pre počítačové systémy a hlavne pre
internetovú službu WWW.
Každá minca má dve strany a aj e-learning má popri nesporných plusoch aj určité mínusy. Pozrime sa
na ne z pohľadu študenta ako aj z pohľadu vzdelávacej inštitúcie :
137
Otázkou je či a ako možno vymenované negatíva eliminovať, prípadne celkom odstrániť. Závislosť na
informačno – komunikačných technológiách je nevyhnutná, tento faktor učiteľ nemá možnosť
ovplyvniť. Môže sa len spoľahnúť na skutočnosť, že rýchly vývoj v tejto oblasti znamená neustále
zdokonaľovanie výpočtovej techniky a znižovanie jej poruchovosti. Rovnako nezmeníme fakt, že táto
forma vzdelávania vyžaduje spoluprácu a vzájomnú koordináciu viacerých zúčastnených, napr. učiteľ
Pohľad študenta
+ časová a priestorová flexibilita
voľba individuálneho študijného tempa
samokontrola zvládnutia učiva
diskusie s frekventantmi a učiteľom
zníženie cestovných nákladov
kvalita výučby nezávisí len od kvality
vyučujúceho, ale aj od kvality
materiálov na samoštúdium a od
podporného systému vzdelávania
umožnenie štúdia pre telesne
postihnutých výučba prebieha pre
mnohých atraktívnou modernou
formou
-
nutnosť vysokej miery
zodpovednosti a motivácie
možný pocit izolácie pri štúdiu
možná bezradnosť pri niektorých
častiach učiva
Pohľad
vzdelávacej
inštitúcie
+
väčšia cieľová skupina
lektori môžu byť z iných inštitúcií
alebo z iných krajín
nie sú potrebné veľké priestory a
následné vybavenie
zníženie nákladov na prevádzku
časová a priestorová flexibilita
úspora vyučovacieho času
viacnásobná použiteľnosť učebných
textov
-
náročnejšia tvorba študijných
materiálov
nutné školenia na dištančné
vzdelávanie a nutnosť spolupráce
heterogénneho tímu odborníkov
závislosť od ICT a ich
bezporuchovej prevádzky
138
(tútor), mentor (osoba zodpovedná za organizačno – technický priebeh dištančného vzdelávania),
garant štúdia, odborníci na ITC (správca portálu, správca servera) a podobne. Tu je žiadúce, aby bola
stanovená osoba zodpovedná za vzájomnú koordináciu prác na projekte štúdia (napr. mentor, alebo
garant) a pokiaľ vzájomná súčinnosť funguje, tímová spolupráca môže uľahčovať prácu jednotlivcovi
a z negatíva sa tak môže stať pozitívum.
Takmer všetky ostatné „mínusy“ e - learningu majú jedného spoločného menovateľa - študijné
materiály. Len kvalitne a odborne spracované podklady k štúdiu môžu tieto slabé stránky e-learningu
odstrániť.
DIŠTANČNÉ TEXTY - SÚČASŤ E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV
Študijné materiály v širšom zmysle slova sú všetky študijné a informačné zdroje, ktoré sú špeciálne
pripravené a využívané pri elektronickej forme vzdelávania. Ako už bolo spomenuté, e-learningová
forma výučby umožňuje využitie rôznych foriem učebných materiálov – texty, obrázky, animácie a
audiozáznamy, až po videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie (on-line testy, hry,
simulácie, virtuálne laboratóriá a pod.). Nosným študijným materiálom (resp. študijným materiálom
v užšom zmysle slova) sú však dištančné texty, ktorých tvorba je jednou z najdôležitejších etáp prípravy
študijného programu. Sú to textové súbory prístupné na e-portáli ktoré je možné používať aj v tlačenej
podobe. Doterajšie skúsenosti dokazujú niektoré prednosti tlačených textov, ktoré možno
charakterizovať nasledovne :
- čítanie tlačeného textu je rýchlejšie ako napr. počúvanie, umožňuje zapamätanie si väčšieho
počtu slov a pojmov,
- študijný text umožňuje využiť celý rad štýlov učenia a techník pre lepšie zapamätanie si – od
podčiarkovania cez písanie poznámok, doplňovanie, vypracovanie základných úloh až po
možnosť kedykoľvek sa k danej problematike vrátiť,
- k štúdiu nie je potrebné špeciálne technické vybavenie,
- mobilita študijného textu umožňuje kdekoľvek a kedykoľvek čítať, študovať, opakovať si text.
Aj napriek neustálemu rozvoju modernej techniky, študijné texty predstavujú základný študijný
materiál v e-learningovom vzdelávaní. Všetky ostatné už vyššie spomenuté študijné materiály možno
chápať ako vhodný doplnok na oživenie, spestrenie, lepšie zapamätanie si učiva, ktoré robia celé
štúdium zaujímavejším a atraktívnejším.
Pri tvorbe dištančných textov je potrebné si uvedomiť, že tieto musia spĺňať určité kritéria so zreteľom
na to, že študent študuje text sám bez priameho kontaktu s vyučujúcim. Geografická vzdialenosť
a izolácia študujúcich spôsobuje, že medzi študentom a učiteľom neexistuje priama spätná väzba,
študent pri čítaní nemôže priamo položiť otázku, tak ako to môže urobiť na prednáške alebo cvičení.
Konzultácie s učiteľom prebiehajú elektronicky, vzniká tu časový posun medzi zadaním otázky
a obdržaním odpovede a v neposlednom rade písomná komunikácia môže niekedy znamenať
nesprávne pochopenie konzultovanej problematiky. Preto je vhodné, aby všetky tieto skutočnosti
zohľadnil tvorca dištančného textu už v štádiu jeho prípravy.
Dištančný text nemožno stotožňovať s učebnicou alebo skriptom určeným pre prezenčné štúdium. Má
totiž sťaženú úlohu. Kým učebnice v dennom štúdiu umožňujú študentom doplniť si príp. zopakovať
a zhrnúť prezenčnú výučbu, rozšíriť si znalosti a poznatky, ktoré získali na prednáškach a cvičeniach,
dištančný text musí predovšetkým túto prezenčnú výučbu nahradiť. Nemá však ambície zároveň aj
nahradiť učebnice či skriptá. Táto úloha zostáva na ďalších doplnkových študijných materiáloch a na
doporučenej literatúre.
Dištančný text by mal byť :
motivačný
prehľadný
139
zrozumiteľný
stručný
s ľahko pochopiteľným obsahom
Motivácia k štúdiu by mala byť hnacím motorom každého študenta a mala by prameniť predovšetkým
z jeho vnútornej potreby dosiahnuť určitý cieľ. Skutočnosť však býva iná a úloha motivovať
a aktivizovať študentov spočíva spravidla na učiteľovi. V prípade e-learningu je toto bremeno
prenesené na dištančný text. Jeho motivačnú funkciu plnia otázky, úlohy na vypracovanie a iné aktivity
zadávané učiteľom. V dištančnom texte rozlišujeme niekoľko typov otázok :
1. Rečnícke otázky – priťahujú pozornosť k určitým miestam v texte a robia čítanie atraktívnejším
2. Samohodnotiace otázky - bývajú na konci textu:
- otázky, na ktoré sa nevyžaduje písomná odpoveď,
- otázky, na ktoré sa vyžaduje písomná odpoveď. Typy odpovedí sú rôzne, napr. :
o výber z viacerých možností
o doplnenie chýbajúcich slov a údajov
o stručná odpoveď formulovaná vlastnými slovami
3. Otázky, zodpovedanie ktorých zhodnotí učiteľ
Prehľadnosť dištančného textu sa dosiahne vhodne volenou štruktúrou textu. Každý text by mal byť
rozdelený na kapitoly, členenie ktorých je zhodné. Základné členenie každej kapitoly je rovnaké ako
u iných typov písaných textov, t.j. : úvod, výkladová časť a záver. Úvod môže byť ešte rozčlenený na
obsah a poslanie. Pri niektorých textov je vhodný napr. krátky slovníček neznámych výrazov, kľúčové
slová a vysvetlenie úloh. Takže štruktúra dištančného textu môže byť napríklad takáto :
Obsah
V prípade, že samotná kapitola je delená na jednotlivé podkapitoly , je vhodné tieto
vymenovať a vytvoriť tak vopred orientačnú osnovu pre čitateľa s uvedením počtu strán
každej časti.
Poslanie
Odpovedá na otázku, aké sú ciele textu, akú problematiku má študent zvládnuť, akými
znalosťami by mal po preštudovaní celého textu disponovať, aký čas asi potrebuje na
štúdium, prípadne ako má s textom pracovať.
Výkladová časť
Samotný výklad učiva býva rozdelený do častí (podkapitol), z ktorých každá sa
zaoberá len jedným dôležitým pojmom alebo javom. Mal by byť stručný, obmedziť sa
na vysvetlenie základných znalostí. Menej dôležité detaily majú byť podané iným
spôsobom, napr. v doplnkovej alebo doporučenej literatúre. Vety majú byť krátke,
podľa možností sa nepoužívajú súvetia a málo známe cudzie slová. Jeden problém
môže byť vysvetlený viacerými spôsobmi. Výklad by mal byť doplnený dostatočným
počtom ilustrácií a vhodných príkladov predovšetkým z praxe. Môže obsahovať
jednoduché tabuľky, grafy. Takto koncipovaný text bude zrozumiteľný a jeho obsah
ľahšie pochopiteľný.
Zhrnutie
Krátke a výstižné zhrnutie celej problematiky slovne, alebo napr. vo forme schémy.
Samohodnotiace otázky
140
Niekoľko jednoduchých otázok, na základe ktorých môže študent zhodnotiť
pochopenie problematiky.
Slovník
U terminologicky náročných textov je vítaným pomocníkom. Obsahuje definície
neznámych výrazov používaných v texte.
Literatúra
Odkazy na knihy, články publikácie, príp. internetové stránky, ktoré môže študent
použiť ako doplnkové učivo.
Nemenej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu študijného materiálu je forma písma textu.
Významnú úlohu hrajú napr. veľkosť, hrúbka písma, striedanie rôznych typov písma, vhodná veľkosť
riadkovania, umiestnenie tabuliek či grafov, rôzne piktogramy, karikatúry a pod.
ZÁVER
Rovnako ako kvalita prezenčnej výučby závisí od úrovne prednášok a cvičení, tak kvalita e-vzdelávania
závisí predovšetkým od študijných materiálov, z ktorých študent čerpá. Ak chceme študentovi
ponúknuť hodnotné vzdelávanie, musíme spracovaniu dištančných textov venovať adekvátnu
pozornosť.
Tak ako počítač nevylúčil knihu z nášho života, ani e-learning nemôže nahradiť školu v klasickom
ponímaní, založenú na bezprostrednom vzťahu : učiteľ – študent. Premyslenou kombináciou kontaktnej
výučby a elektronického vzdelávania však môže štúdium uľahčiť, zatraktívniť a prispôsobiť ho dobe,
v ktorej žijeme.
LITERATÚRA
Dvořaková E. (1999).: Několik poznámek o distančním vzdělávaní. TU v Liberci, Liberec.
Folwarczny T., Janků M. : Tvorba textů pro distanční vzdělávání. www.cs.vsb.cz/div
Magdolenová J. (2005): Tvorba študijných materiálov pre výučbu programu „Regionálny
mamažment“ formou e-learning. Zborník medzinárodného seminára „Regionálny rozvoj 2005“. ŽU v
Žiline.
Mikuš, Ľ. (2003): Skúsenosti s vytváraním elektronických vzdelávacích kurzov.
Zborník príspevkov zo seminára „E Learn 2003“. ŽU v Žiline. 37 s.
ADRESA A E-MAIL
Ing. Jana Magdolenová
Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií
Detašované pracovisko Prievidza
Bakalárska 2
971 01 Prievidza
Slovenská republika
e-mail : [email protected]
141
LMS PRO ZKOUŠENÍ STUDENTŮ NA DOPRAVNÍ FAKULTĚ
JANA PERNERA UNIVERZITY PARDUBICE
Stanislav Machalík
ABSTRACT
The paper is focused on introduction and demonstration of possibilities of the eLearning management
system (LMS, Learning Management System) which was developed and, subsequently, implemented at
the Jan Perner Transport Faculty at the University of Pardubice. The system is focused on possibilites of
examining the students in particular. Examination tests can be assigned to individuals as well as to
groups of students. The results achieved are statistically evaluated according to several criteria in a
synoptical report..
KEYWORDS
eLearning, Learning Management System.
ÚVOD
V počátcích eLearningu se na webových stránkách vystavovaly jen jednotlivé studijní materiály a
komunikace mezi studenty a tutory probíhala pomocí emailů. Dnes se studenti dostanou ke svým
studijním materiálům pomocí LMS (Learning Management Systém neboli systém pro řízení výuky),
které v sobě integrují nástroje pro komunikaci a řízení studia (nástěnka, diskusní fórum, chat, tabule
atd.) a schopnosti zpřístupnit studentům učební materiály. LMS existuje velmi mnoho, některé
univerzity dokonce vyvíjejí své vlastní. Pro studenta je LMS jeho vlastním virtuálním studijním
prostředím, ve kterém nalezne jak kurzy, tak testy, pokyny jak studovat, může se účastnit diskusních fór
k jednotlivým tématům či konzultovat některé nejasné části učební látky tak, jako by se nacházel ve
skutečné třídě.
V současné době je k dizpocici mnoho různých placených LMS, ale i těch, které jsou zcela zdarma.
Mnoho z nich je velmi robustních, většina jich je uživatelsky velmi přívětivých. Přes velkou nabídku
byl na DFJP Univerzity Pardubice započat vývoj vlastního LMS, nazvaného eLMa, přizpůsobeného
přímo pro konkrétní požedavky vyučujících na DFJP.
Představení řídícího systému eLMa
Protože je systém vytvořen zejména pro využití na vysokých školách, jsou implementovány pouze dva
typu uživatelů – student a pedagog, který zároveň vystupuje i jako administrátor systému. Předpokládá
se, že pedagogové mají dostatečné znalosti k tomu, aby sami mohli vytvářet, editovat a rušit uživatelské
účty, přidávat do systému kurzy a přidělovat případné testy studentům. Speciální role administrátora by
tvorbu kurzů v tomto případě komplikovala.
Proto je systém rozdělen na studentskou a administrátorskou část. V části studentské je realizována
výuka samotná. K dispozici jsou zde multimediální učební pomůcky, systém testů a přehledně
zpřístupněné výsledky jednotlivých studentů. V části administrátorské mají pedagogové možnost
vkládat učební texty, připravovat testy, prohlížet výsledky studentů atd.
LMS eLMa je k dispozici on-line na adrese http://sipvz.upce.cz/beta/ (do administrátorské sekce je
možno se přihlásit pod přihlašovacím jménem admin (bez hesla), do studentské sekce pod
přihlašovacím jménem test, heslo test. Toto prostředí bude take popisováno v následujícím textu.
142
Po zadání přihlašovacích údajů uživatele na vstupní stránce je tento přesměrován na úvodní stránku buď
studentské, nebo administrátorské sekce.
Studentská sekce
Pokud systém na základě vyhodnocení přihlašovacích údajů zjistí, že přihlášený uživatel je student,
automaticky jej přesměruje do studentské sekce (obr. 1), kde je mu nabídnut seznam kurzů. Každému
kurzu odpovídá jeden řádek tabulky, ve kterém jsou odkazy na výukovou, testovou a výsledkovou část.
Pedagog má v administrátorské sekci možnost kurz dočasně deaktivovat vybraným skupinám studentů
(např. v případě, že potřebuje provádět v kurzu změny). Po dobu, kdy je kurz neaktivní, k němu studenti
nemají přístup.
Obr. 1: Studentská sekce
Studentská sekce – výuková část kurzu
Ve sloupci Název kurzu (obr. 1) jsou tlačítka, které studenta odkazují do výukové části; v ní si mohou
studenti prohlížet studijní materiály, podle svých individuálních možností a požadavků je mohou
studovat, vytisknout si je apod. Každý kurz má na serveru vyhrazen jeden adresář, který se vytvoří
současně s vytvořením kurzu a do kterého pak pedagog uploaduje potřebné soubory.
Studentská sekce – testová část kurzu
Pokud má již student prostudovány studijní materiály a chce z vybraného předmětu skládat test, vybere
si tlačítko s názvem kurzu ve druhém sloupci tabulky (obr. 1). Pro testovací účely jsou k dispozici testy
z kurzů Informatika a Pascal. Po spuštění testu (obr. 2) jsou vypsány potvrzující údaje (název kurzu,
přihlašovací jméno uživatele a pokus, podle kterého student pozná, pokolikáté již skládá vybraný test
(první spuštění testu = první pokus). Počet pokusů, kolikrát může student skládat test a počet otázek v
testu nastavuje pedagog.
Otázky jsou generovány náhodně, včetně náhodného promíchání nabízených možností odpovědí.
Otázky mohou být typu jedna správná odpověď z mnoha, více správných odpovědí z mnoha a
doplňování požadovaného textu.
Po vyplnění a odeslání testu má student okamžitě k dispozici podrobné informace o výsledku testu (obr.
3).
143
Obr. 2: Test
Obr. 3: Studentská sekce – výsledky testu
Studentská sekce – sekce výsledky
Každý student má možnost prohlížet si své výsledky dosažené v jednotlivých testech.
Administrátorská sekce
Pokud systém na základě vyhodnocení přihlašovacích údajů zjistí, že přihlášený uživatel je
administrátor (pedagog), automaticky jej přesměruje do administrátorské sekce, kde jsou na úvodní
stránce popsány možnosti nastavení a úprav systému. Pro přehlednost je administrátorská sekce
rozdělena do několika podsekcí.
Administrátorská sekce – Uživatelé
V této sekci může administrátor (pedagog) provádět veškerá nastavení týkající se uživatelů. Lze
přidávat a odebírat jednotlivé uživatele a editovat jejich atributy (uživatelské jméno, heslo, studijní
skupinu, stav). Má-li být nový uživatel zařazen do skupiny studentů, která zatím není vytvořena,
administrátor zde má možnost tuto skupinu zřídit a studenta do ní přímo zařadit.
144
Administrátorská sekce – Skupiny
Důvodem vytvoření této sekce je snadnější manipulace s uživateli, kdy změnou atributů skupiny lze
změnit atributy všech uživatelů v dané skupině. Jako příklad lze uvést možnost deaktivace skupiny
Studenti během práce na úpravách kurzů, kdy studenti nemají přístup ke studijním materiálům.
Administrátorská sekce – Kurzy
V této sekci (obr. 4) lze přidávat či odebírat kurzy a nastavovat jejich atributy. Opět lze vybraný kurz
dočasně deaktivovat. Po vyplnění základních údajů o kurzu (název kurzu, vedoucí kurzu a stav) lze tedy
jednoduše vytvořit nový kurz. V této fázi se na serveru vytvoří adresář, kam se budou ukládat soubory
související s daným kurzem.
Nedílnou součástí každého kurzu je test. Po vytvoření kurzu má pedagog možnost definovat testové
otázky k danému kurzu, a to buď postupným zadáváním jednotlivých otázek, případně je podporováno
načtení otázek z textového souboru. Jak již bylo uvedeno dříve, v současnosti jsou podporovány tři typy
otázek, a to jedna správná odpověď, více správných odpovědí (v tom případě se v testu studentům jako
nápověda zobrazí počet správných odpovědí) a doplňování požadovaného textu.
Obr. 4: Administrátorská sekce – Kurzy
Administrátorská sekce – Statistiky
Jednou z nejdůležitějších vlastností každého systému určeného pro výuku je možnost vytváření
evidence a prohlížení dosažených výsledků. Proto bylo snahou autora navrhnout tuto sekci tak, aby měl
pedagog možnost prohlížet výsledky studentských testů v různých variantách, které mohou být v praxi
užitečné.
Ve studentské sekci má každý student možnost prohlížet si pouze vlastní dosažené výsledky, v sekci
administrátorské mají pedagogové přístup ke všem výsledkům.
V základní nabídce jsou vypsány výsledky všech studentů ze všech kurzů, které může pedagog řadit
podle libovolného kritéria, ať už je to jméno studenta, název kurzu, procentuální úspěšnost, pokus nebo
datum.
Na základě vybrání konkrétních údajů z rozbalovacího menu lze také zobrazit pouze požadované
výsledky (obr. 5). Těmi mohou být výsledky jednoho studenta ze všech kurzů, výsledky všech studentů
v konkrétním kurzu, ale také pouze výsledky vybraného studenta v konkrétním kurzu.
Po kliknutí na tlačítko Detaily ve sloupci Výpis (obr. 6) má pedagog přístup ke konkrétnímu testu, který
vyplňoval student, včetně vyznačení správné odpovědi a odpovědi, kterou zvolil student, a to u každé
otázky.
145
Obr. 5: Administrátorská sekce – Statistiky
Obr. 6: Administrátorská sekce – odpovědi studenta v testu
TESTOVACÍ MOŽNOSTI SYSTÉMU
Pokud má již student prostudovány studijní materiály a chce z vybraného předmětu skládat test, vybere
si tlačítko s názvem kurzu ve druhém sloupci tabulky. Po kliknutí na tlačítko jsou vypsány potvrzující
údaje (název kurzu, přihlašovací jméno uživatele a pokus, podle kterého student pozná, pokolikáté již
skládá vybraný test (první spuštění testu = první pokus).
Z pohledu administrátora (pedagoga) lze při definici testu zvolit jeden ze tří druhů testových otázek:
jedna správná odpověď (přepínací tlačítko), vice správných odpovědí (zaškrtávací pole) a doplnění
požadovaného textu. Bližší popis je nad rámec tohoto příspěvku.
146
ZÁVĚR
Vlastní řídící systém eLMa je používán jako podpůrná učební pomůcka, doplňující stávající výukové
materiály. Rozšiřuje možnosti nasazení elektronických učebních pomůcek ve výuce, čímž výukový
proces zpestřuje a činí jej pro studenty zajímavějším a přitažlivějším. Přínosem vytvořeného řídícího
systému je zejména jeho testovací část s možností zpětné vazby a možnost okamžitého nasazení pro
zkoušení studentů. Pedagog má možnost si přehledným způsobem detailně zobrazit informace o
testování studentů a o jejich výsledcích uspořádané podle své okamžité potřeby.
Řídící systém je navržen a neustále vyvíjen jako otevřený systém, který je možno průběžně doplňovat o
další moduly a přizpůsobovat jej aktuálním potřebám výuky, případně jej propojit s informačním
systémem pro zpracování studijní agendy.
Systém je k dispozici on-line na adrese http://sipvz.upce.cz/beta/ (do administrátorské sekce je možno
se přihlásit pod přihlašovacím jménem admin (bez hesla), do studentské sekce pod přihlašovacím
jménem test, heslo test.
ADRESA A E-MAIL
Ing. Stanislav Machalík
Univerzita Pardubice
Dopravní fakulta Jana Pernera
Katedra informatiky v dopravě
Studentská 95
532 10 Pardubice
Česká republika
e-mail: [email protected]
147
INOVATION ELEMENTS IN SUBJECT BASES OF DESIGN
Rudolf Martonka
ABSTRACT
All sector of human activity are continual developed through different tools. In technical science
branches it is modern machine largely operate by personal computer. For it is necessary known service
that computer and its programs. This contribution showed developments of contents in subject Bases of
Design.
KEYWORDS
Innovation, 3D – model,
INTRODUCTION
Under term Bases of Design we can introduce all instruction, schematics and draw, that the describe
attendance and schematically picture given to plant. In former times this all documentation attempt life
and warehouse in files. It bore lot problems. Among you major remember sizes these files, blind and
slow access to stored informations or altering in these documents according to evolutionary changes
given to arrangement. With start and exploitation computer technology we deprive of lot these
problems. Full archives of documents give today attempt life on compact disc about insignificant sizes.
Lucidity these data is much greater and altering will prove ensure one duly qualified worker.
Of these mentioned reasons was necessary in order to people already in terms of their education course
learn manipulate and operate this way fashionably processed documentation. One from tutorial articles,
where students meet with production drawings and all technical documentation is object Bases of
Design taught in first vintage on Technical university of Liberec.
At this subject students have had behind imposition from submitted 5 typical model parts of machine
(figure.1 a,b) work up on tutorial hours sketch (figure.2) to the sketch-books and subsequently at home
draw on quartos drawings with all needed adjustment.
a b
figure. 1
148
However this procedure is very exacting on manipulation, because for groups with 24 students was
necessary reserve every year approximately 120 unequal models. Then it warehouse for a period of one
year and subsequently interchanges. Similarly it is with drawings from students, when every from
students had to buy quartos, appropriately is adjust (frames, description field) and then on them step by
step draw drawings of each of submitted model.
figure.2
Innovation in this progress and all subjects will change construed models and consignment draws.
Models will not be real, but virtual created in 3D modeler (figure.3 a, b ). Every student will get
subsidiary group of 5 virtual model, from these then will work up sketch to the sketch book (figure.2)
and on computer at school or at home creates 2D drawings with all adjustment (figure.4). As well as
sketch also drawing will without proportions, will fill whole drawing area and will in proportions.
a) b)
figure. 3
149
figure. 4
This way created drawings may more simply warehouse and pertinent mistakes more easily correct as
far as final version drawing. At this progress every student will be obliged pacific form learn control
computer programme of CAD system for working technical documentation.
3D models, as well then delivered and right elaborated drawings will placed on www pages of institute,
whereby it will stay trial works for others students and not only for them. Www pages are public open
and by its possibility also other technical un-technical public have a look and find out new manners
creation technical documentation. On these rudiment students not only will learn drawing drawings, but
also computer programmes. And this knowledge step by step evolved with development computer
technology.
ADDRESS AND E-MAIL
Ing. Rudolf Martonka,
Technical university of Liberec
Faculty of mechanical engieneering
Department of design of machine and mechanisms
Hálkova 6
461 17 Liberec
Czech Republic
e-mail: [email protected]
web.: http://www.kst.vslib.cz/index.php?page=katedra/vizitka&menu=katedra/vizitka_i&id=22
150
TVORBA ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU ŠABLÓN
A XML DOKUMENTOV
Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga
ABSTRACT
This paper dealt with realisation of e-learning templates. For preparing these templates was used
Macromedia Flash with XML and CSS dokuments. Autors e-learning contents can easy made their
materials using these templates without knowledges Macromedia Flash.
KEYWORDS
HTML, XML, CSS, e-learning content, study material, e-learning template, Macromedia Flash
TECHNOLÓGIE PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO OBSAHU
HTML (Hypertext Markup Language)
Technológia používaná ako dominantná vo svete internetu. Jedná sa vlastne o značkovací jazyk
popisujúci obsah internetovej stránky. Je založený na jazyku SGML (Standard Generized Markup
Language) a pomocou HTML značiek tzv. tagov popisuje vzhľad výslednej stránky (napr. font,
podčiarknutie písma, kurzíva, veľkosť nadpisov, odsadenie textu a pod.). Umožňuje aj používanie
netextových elementov ako sú obrázky a tabuľky. HTML tiež poskytuje jednoduchú interaktivitu
pomocou hyperliniek. Vďaka jednoduchosti HTML a existencii množstva vizuálne orientovaných
editorov zvládne tvorbu stránok prakticky každý už po krátkom zaškolení. Poznáme 2 základné formy
HTML – statické HTML a dynamické HTML.
JavaScript je skriptovací jazyk zabudovaný priamo do HTML stránok, ktorý podporuje vytváranie
interaktívnych tlačidiel alebo celého menu, spracovávanie formulárov, prácu s oknami, atď..
CSS určuje ako sa majú v prehliadači zobraziť jednotlivé objekty stránky. CSS takisto umožňuje prácu
s vrstvami. CSS vrstvy sú pravouhlé oblasti na stránkach, ktoré môžu obsahovať text, obrázky,
Flashové animácie a pod..
PHP, ASP, JSP sú technológie bežiace na strane servera, ktoré umožňujú spracovávanie formulárov,
generovanie HTML stránok na požiadavku, spojenie jazyka HTML s databázovými technológiami,
atď.. Tieto vlastnosti im dovoľujú okamžite reagovať na požiadavky užívateľa, získavať od neho spätnú
väzbu a reagovať na ňu. Preto sa veľmi často používajú pri tvorbe e-learningového obsahu.
XML
Tvorcom XML je XML Working Group, ktorej činnosť zaisťuje World Wide Web Consorcium (W3C),
ktorému vďačíme aj za jazyk HTML. Prvá špecifikácia jazyka XML (XML v1.0) bola zverejnená
v roku 1998. Svoje hlavné ciele zhrnuli tvorcovia XML v nasledujúcich desiatich bodoch, ktoré sa
týkajú predovšetkým technických vlastností jazyka:
XML má byť široko použiteľný na Internete.
XML má podporovať širokú škálu rozmanitých aplikácií.
XML má byť kompatibilný s jazykom SGML.
151
Tvorba programov určených na spracovanie XML dokumentov by mala byť jednoduchá.
Množstvo voliteľných vlastností XML by malo byť redukované na absolútne minimum, ideálne
na nulu.
XML dokument by mal byť normálne čitateľný a primerane jasný.
Návrh XML riešení by mal byť rýchly.
Návrh XML riešení by mal byť metodický a stručný.
Tvorba XML dokumentov by mala byť jednoduchá.
Hutnosť vyjadrení má v XML minimálnu dôležitosť.
Samotná špecifikácia XML nie je príliš rozsiahla a je dobre pochopiteľná minimálne pre tých, ktorí sa
už predtým zoznámili s jazykom HTML. Konzorcium W3C zverejňuje túto špecifikáciu
prostredníctvom internetu. Nemá pritom žiadne finančné nároky spojené s využitím uvedeného
štandardu, čo samozrejme podporuje úsilie vývojárov príslušných aplikácií. Ľahkému vývoju napomáha
aj fakt, že XML je celkom nezávislý na platforme. XML umožňuje dokonalý popis logickej štruktúry
dokumentu. Je navrhnutý tak, aby umožnil čo možno najlepšie zachytiť štruktúru informácií a ich
vzájomné vzťahy, nezávisle na spôsobe ich zobrazenia. Fakt, že špecifikácia XML je podstatne
prísnejšia než špecifikácia jazyka HTML a jednoduchšia ako pri jazyku SGML, znižuje možnosť tvorby
chybne fungujúcich XML dokumentov a umožňuje pomerne jednoduchú tvorbu parserov.
PDF (Portable Document Format)
Technológia používaná pre šírenie elektronických kníh. Elektronická kniha sa označuje aj pojmom
e-book. Elektronické knihy, na rozdiel od bežných kníh, môžu mať aj multimediálne funkcie – namiesto
jednoduchých obrázkov vám prehrajú video či zvukový sprievod. Aj preto sa často používajú pri
distribúcii e-learningového obsahu.
Prioritnou úlohou, pre ktorú bol formát PDF vytvorený, bol jednoduchý prenos informácií medzi
platformami. V súčasnosti je štandardom pre výmenu informácií najrôznejšieho druhu. Jeho základnou
črtou je schopnosť zachovať vizuálnu vernosť dokumentu pri prenose medzi rôznymi platformami.
Umožňuje ochranu obsahu dokumentov, vytváranie záložiek, indexáciu dokumentu, podporuje
elektronický podpis dokumentov, hyperlinky. Od verzie 1.5 má možnosť vkladať súbory vo formáte
MP3 a Quicktime.
NÁSTROJE PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO OBSAHU
Vo svete a aj na Slovensku bolo navrhnuté nespočetné množstvo tzv. „autorských“ programovacích
systémov pre tvorbu CBT (Computer-Based Training) alebo WBT (Web-Based Training) kurzov.
Patria sem napr. Authorware, DazzlerMax, Director MX, Dreamweaver, Everest, FLEXeLEARN,
HyperStudio, NeoBook, Quest, Seminar4web, Toolbook II Instructor, CBT Master, Java, Flash,
Content Creator, PowerPoint, Zoner Context, Flash, Director, Java, Cold Fusion, Elevate, BlackBoard,
atď.. Tieto systémy sa od seba odlišujú spôsobom tvorby multimediálneho obsahu, jeho prezentáciou a
v neposlednom rade aj metódami a možnosťami testovania učiacich sa. K ďalším vlastnostiam patria
hlavne typy a variabilita vkladaných multimediálnych dát, ich konverzie a editácia, spolupráca s LMS
systémami atď.. Kvalita týchto nástrojov je veľmi vysoká, čo sa však odráža aj na ich cene.
Vzhľadom k finančným možnostiam slovenských škôl sa ako najschodnejšie riešenie javí použitie
nástroja, ktorý by svojou cenou a kvalitou vedel uspokojiť požiadavky tvorcov kurzov. Jedným z
takýchto nástrojov je Macromedia Flash MX.
Macromedia Flash MX
Flash je profesionálnym štandardom na tvorbu pôsobivých animácií a webovských aplikácií. Jeho
veľkou výhodou je, že najpoužívanejšie prehliadače podporujú prehrávanie Flash animácií a aplikácií.
Nie je prioritne určený na tvorbu CBT (Computer-Based Training), WBT (Web-Based Training)
152
kurzov, ale obsahuje značné množtvo nástrojov a pomôcok, vďaka ktorým sa úspešne presadzuje aj v
oblasti e-learningu.
Ovládanie programu je realizované pomocou interaktívnej časovej osi. Jednotlivé pikogramy,
objekty, alebo udalosti sú vkladané na časovú os. Máme možnosť si vybrať jednu z dopredu
pripravených šablón, prípadne si vytvoriť vlastné šablóny.
Prostredie umožňuje ľahké pridávanie multimediálnych prvkov. Tvorba kurzov prebieha
hierarchicky (objektovo) spracovávaním jednotlivých častí. Úprava dizajnu materiálov je
prostredím plne podporovaná.
SW je dostupný na platforme OS Windows a Macintosh OS. Prostredie obsahuje komplexný
modul na expedíciu programu do niekoľkých verzií (*.swf, *.html, *. exe, …).
Podpora viacerých typov úloh so spätnou väzbou, testy, autotesty, atď.. Testy umožňujú
odpovede typu: výber z niekoľkých možností, priradenia, krátke textové odpovede, číselné
odpovede.
ŠABLÓNY PRE MULTIMEDIÁLNE KURZY
Macromedia Flash obsahuje vlastné šablóny, ktoré však nevyhovujú potrebám multimediálnych kurzov
pre elektronické vzdelávanie. Neobsahujú potrebné ovládacie prvky a nie je v nich možné, alebo je
veľmi zložité, zobraziť všetky súčasti kurzu. Okrem toho, tvorca kurzu musí vlastniť kópiu programu
Macromedia Flash a ovládať aspoň základy práce s programom. Vytvorenie vlastnej šablóny, ktorá je
prispôsobená e-learningovým kurzom a načítava údaje z externých zdrojov (databáza, XML dokumenty
a pod.), je tak najlepším riešením. V šablónach sú ako externý zdroj údajov použité XML dokumenty.
V ďalšom si ukážeme príklad šablóny, vytvorenej pre Slovenskú poštu, a. s., ktorá bola použitá pre
vytvorenie študijného materiálu „Sprievodca poštára kvalitou“.
Požiadavky kladené na šablóny
Pred samotnou tvorbou šablón pre e-learningové študijné materiály sme si stanovili požiadavky, ktoré
by mala šablóna splniť. Vychádzali sme z úvahy, že šablóny budú používať tvorcovia študijných
materiálov, ktorí nebudú pracovať s programom Macromedia Flash. Medzi základné požiadavky na
úvodnú stránku patrilo načítanie hlavnej ponuky z externého súboru, pričom v tomto súbore sú
nasledovné informácie:
názov študijného materiálu
názvy jednotlivých položiek ponuky
linky na ďalšie súbory podľa ponuky
153
Obrázok 1. Grafický vzhľad úvodnej obrazovky s hlavnou ponukou a XML dokument
Študijné materiály sa dajú získať pomocou ďalších stránok a im priradených XML súborov. Na stránky
s výučbovým materiálom sme kládli nasledovné požiadavky:
stránky majú mať možnosť vloženia ďalšej ponuky
na stránke bude k dispozícii výučbový text
bude sa môcť pripojiť zvukový súbor vo formáte mp3 (na stránke bude ovládací panel na prácu
so zvukom)
na stránke budú zmenšeniny obrázkov, animácií a videosekvencií, pomocou ktorých sa
príslušné súbory zobrazia alebo spustia
Obrázok 2. Stránka s ponukou, textom, zvukom a obrázkom
154
Obrázok 3. XML dokument stránky s ponukou, textom a obrázkami
Grafický vzhľad šablóny
Dôležitou súčasťou každého produktu je jeho vizuálna stránka, jednoduché a prehľadné ovládanie a
samozrejme aj obsahová náplň. Kompozícia grafického prostredia je pripravená tak, aby tvorca
študijných materiálov mal dostatok priestoru na vkladanie textového študijného materiálu. Ku jednej
stránke textu je možné prilžiť päť obrázkov (animácií, videosekvencií).
Požiadavkou pri spracovaní textu bola možnosť formátovania odsekov textu bez použitia programu
Macromedia Flash. V tomto prípade sme použili formátovanie textu pomocou CSS. Takto si môžu
tvorcovia študijných materiálov meniť formát odseku podľa potreby jednotlivých kurzov.
Obrázok 4. Ukážka CSS súboru pre formátovanie textu
155
Štruktúra XML dokumentov
XML dokumenty použité v kurze obsahujú tagy, ktoré voláme elementy a textové nódy. Element je tag,
ktorý obsahuje ďalšie elementy a textové nódy na rozdiel od textového nódu, ktorý obsahuje iba dáta.
XML umožňuje tvorcovi kurzu používať v texte HTML tagy a tým meniť veľkosť, hrúbku, farbu
písma, pridávať hyperlinkové odkazy a pod.. XML tagom sa dajú priraďovať aj atribúty, ktoré môžu
bližšie špecifikovať vlastností dát v elemente alebo textovom nóde.
ZÁVER
Vytvorením šablón pre tvorbu študijných materiálov sa zjednodušila práca pedagógov, ktorí nemajú
dostatočné skúsenosti s prácou s profesionálnymi nástrojmi na tvorbu e-learningových materiálov.
Pripravené šablóny sú v súčasnosti v štádiu testovania pedagógmi katedry informačných sietí, ktorí
pomocou nich pripravujú študijné materiály vybraných študijných predmetov fakulty riadenia
a informatiky.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Drozdová M., Grondžák K. Zhodnotenie výsledkov pilotného projektu e-Learning na Žilinskej
univerzite, zborník príspevkov Belcom’05, Praha, ISBN 80-01-03203-5
Čerňanská M. (2004) Príprava na testy ECDL prostredníctvom e-learningového servera, zborník
prednášok Informatika 2005, Bratislava, ISBN 80-969243-3-8
Hrnčiar, M., Škvarek, O.: Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej obsluhy
územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej vedeckej
konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197
Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-
8086-007-6, Košice 2005
Hrnčiar, M.: Možnosti priemetu výsledkov výskumných projektov do oblasti vzdelávania v oblasti
kvality; Kvalita pedagogiky kvality, 1. ročník konferencie KVAPKY, 10-11.06.2004 Piešťany, ISBN
80-8075-022-X; EAN 9788080750220
ADRESA A E-MAIL
Ing. Ľudovít Mikuš
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: winkis.utc.sk
Ing. Petr Ivaniga, PhD.
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: winkis.utc.sk
156
TESTOVACÍ SYSTÉM E-STUDY – POMÔCKA WBT CVIČENÍ
Ľudovít Mikuš, Matilda Drozdová
ABSTRACT
This paper dealt with realisation of test system e-Study (electronic exercises) from subject
communication networks. Thesis ruminates realisation of aplikation in Macromedia Flash MX
environment. The last part describes connection with elearning platform Moodle.
KEYWORDS
e-learning,, distance learning, electronic exercises, test, quiz, Moodle.
ÚVOD
ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE
Elektronické vzdelávanie predstavuje jednu z foriem dištančného vzdelávania. Dištančné vzdelávanie -
vzdelávanie na diaľku (z anglického distance = vzdialenosť) je typ vzdelávania, pri ktorom sa študent a
vyučujúci nenachádzajú na jednom mieste, ale delí ich určitá vzdialenosť. Učiteľ a študent komunikujú
prostredníctvom pošty, telefónu, e-mailu, diskusných fór alebo iného komunikačného kanálu. Táto
forma vzdelávania je vhodná najmä pre dospelých, nakoľko vyžaduje silnú vnútornú motiváciu a
sebadisciplínu. Výučba sa uskutočňuje využívaním komunikačných prostriedkov špeciálne
pripravených pre tento účel. Je založená na samostatnom štúdiu účastníkov kurzu, ktorí dostávajú
potrebné materiály od tútora (učiteľa). Okrem klasických tlačených materiálov sa veľký dôraz dáva aj
na materiály prístupné prostredníctvom siete internet, resp. na CD nosičoch.
Študenti majú možnosť konzultovať s tútorom vo vyhradenom čase a vyhradeným spôsobom a
priebežne mu posielajú dohodnuté výstupy (kontrolné testy, seminárne práce, eseje, referáty,
projekty…). Hodnotenie týchto výstupov sa môže realizovať rôznymi spôsobmi: učiteľ musí manuálne
vyhodnotiť seminárne práce, eseje, referáty, ale testy sa môžu vyhodnotiť automaticky na základe
vopred definovanej šablóny. Použitie automatického hodnotenia však vyžaduje vytvorenie skúšacieho
systému.
SKÚŠACÍ SYSTÉM AKO SÚČASŤ ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA
Dôvody a ciele skúšania
Pojem e-learning zahŕňa komplexnú problematiku elektronického vzdelávania sa – kurzy, diskusie,
rôzne študijné materiály, multimediálne aplikácie. Jeho nevyhnutnou súčasťou by mal byť aj skúšací
a testovací systém, pomocou ktorého sa sledujú študijné výsledky študentov, a ktorý overuje úroveň
získaných poznatkov a vedomostí. Na základe tohto hodnotenia môže producent vzdelávania (podnik,
škola, organizácia, štát, ...) zistiť, či a nakoľko splnil systém očakávania a svoj účel. Ďalšou možnosťou
využitia tohto systému je overovanie si vlastných poznatkov tzv. „sebatestovaním“, kedy má študent
okamžitú spätnú väzbu, jeho test je bezprostredne po vypracovaní ohodnotený.
V rámci elektronického vzdelávania tvorí skúšací systém jeho dôležitú súčasť, ktorá by mala byť akousi
„záverečnou“ fázou celého procesu vzdelávania. Vyčlenením sa z tohto procesu sa nám črtá jeho ďalšie
157
využitie na školské účely. Skúšací systém môže testovať znalosti študentov získané klasickým
spôsobom, napríklad denným štúdiom na vysokej škole, celoživotným vzdelávaním, diaľkovým
štúdiom, a pod.. Úlohou potom nie je samotné vzdelávanie študentov, ale nadväzuje na predchádzajúce
štúdium a uľahčuje vyučujúcim ich hodnotenie.
Vypracovaniu systému hodnotenia študijných výsledkov je treba venovať veľkú pozornosť, aby
výstupy, ktoré poskytuje, zodpovedali realite. Je samozrejmé, že nemôže byť absolútne objektívny,
rovnako ako nemôže byť absolútne objektívne nijaké známkovanie v škole, avšak môže sa k tomuto
ideálu čo najviac priblížiť. Je dôležité, aby systém v čo najväčšej miere znemožňoval podvádzanie.
Každá takáto aplikácia pozostáva z dvoch základných častí: z riadiaceho programu a z databázy údajov
pre tento program. Akokoľvek dobrý riadiaci program je neúčinný, pokiaľ sú do jeho databázy zadané
zle formulované otázky alebo odpovede. Tieto totiž môžu umožňovať bez nadobudnutia potrebných
znalostí uhádnutie správnej odpovede. Na druhej strane môžu byť otázky formulované tak nejasne,
nezrozumiteľne alebo nejednoznačne, že ani ten, kto tématike skutočne rozumie, nezodpovie na otázku
správne. V takýchto prípadoch objektivita systému, a teda aj jeho význam, prudko klesá.
Výhody a nevýhody skúšacieho systému
Výhody:
Objektívnosť pri hodnotení výsledkov testov, rovnaké pravidlá pre všetkých študentov.
Variabilita testov, keď sa z databázy otázok na základe určených pravidiel generujú náhodné
testy.
Možnosť „sebatestovania“ študentov, a to aj priamo na vyučovacích hodinách, aj doma.
Eliminácia podvádzania a odpisovania, každý študent dostane vlastný variant testu, ktorý má
iné otázky (v rôznom poradí) a s inými vygenerovanými odpoveďami.
Odbremenenie vyučujúceho od zdĺhavého opravovania veľkého počtu testov.
Vždy aktualizované zoznamy, zostavy, štatistiky.
Nevýhody:
Absencia individuálneho prístupu vyučujúceho k študentovi.
Zvýšené technické nároky, nutná učebňa s potrebným počítačovým vybavením.
Pamäťové nároky na uloženie všetkých potrebných dát, vykonaných testov, databázy študentov,
databáza otázok, ....
Niekedy je veľmi ťažké správne formulovať otázku aby očakávaná odpoveď bola jednoznačná
(pri textových odpovediach).
Neexistencia ekvivalentu elektronickej otázky voči štandardnému testu (napr. otázka typu
nakreslite).
Veľmi ťažké je zabezpečiť „autorizáciu“ t.j. či za vzdialeným počítačom skutočne sedí skúšaný
študent.
POŽIADAVKY KLADENÉ NA TESTOVACÍ SYSTÉM
Pred samotnou tvorbou testovacieho systému boli sformulované základné požiadavky, ktoré by mal
testovací systém spĺňať. Prvým cieľom bolo vytvorenie testovacieho systému – elektronických cvičení
pre predmet Komunikačné siete a jeho integráciu do e-learningovej platformy Moodle. Výsledkom
práce je aplikácia realizovaná v prostredí Macromedia Flash MX, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
Témy je možné neustále dopĺňať po ukončení práce na celom systéme, pričom sa predpokladá
použitie pripravených komponentov a šablón.
Aplikácia môže pracovať samostatne (web, CD-ROM) alebo môže byť funkčne prepojená s e-
learningovou platformou Moodle.
158
Vstup do aplikácie je možný v každom týždni štúdia, pričom vyučujúci môže odporučiť
štúdium v danom týždni a na túto tému je v danom čase konaná konzultácia, prípadne tutoriál.
Po uskutočnení cvičení a konzultácie je v pevne stanovenom čase kontrola cvičení (test),
viazaná na dátum aj čas, ktorý nastaví vyučujúci. Študent má iba v tomto čase možnosť
uloženia výsledkov štúdia. Dovtedy môže používať systém v ľubovoľnom čase a má
neobmedzený počet prístupov. Kontrolu môže vykonať maximálne 2 krát.
Výsledky kontroly sú zaznamenávané do databázy, ktorá je prepojená s časťou známky
v Moodle.
GRAFICKÉ PROSTREDIE TESTOVACIEHO SYSTÉMU
Dôležitou súčasťou každého produktu je jeho vizuálna stránka, jednoduché a prehľadné ovládanie
a samozrejme aj obsahová náplň. Kompozícia grafického prostredia je pripravená tak, aby tvorca testu
mal dostatok priestoru na formulovanie zadania.
Úvodná stránka
Úvodná stránka aplikácie obsahuje základné informácie pre užívateľa, t. j. názov predmetu, meno
užívateľa (ak je aplikácia spustená ako modul Moodlu), Combobox pre výber jazykovej verzie, a výpis
cvičení, ktoré môže užívateľ absolvovať.
Obrázok 1. Úvodná stránka
Pracovná stránka
Pracovná stránka (Obrázok 2) je rozdelená na tri základné oblasti.
Oblasť navigácie
Navigačné menu je realizované ako lišta v hornej časti aplikácie. Obsahuje tieto navigačné tlačidlá:
Menu – umožní návrat na úvodnú stránku
Cvičenie 1,2,.. – zobrazí cieľ a úlohu cvičenia
Tlačidlá 1,2,3,... – zobrazia zvolenú úlohu
Kalkulačka – zobrazí resp. skryje kalkulačku
Otáznik – zobrazí pomocníka
Oblasť obsahu
Tvorí 80% pracovnej oblasti okna, v ktorej sa zobrazujú zadania a úlohy cvičení. Pozostáva z rôznych
grafických a textových prvkov, ktoré sa viažu k danému cvičeniu.
159
Oblasť kontroly
Je umiestnená v dolnej časti okna a slúži na zobrazenie:
kontrolných informácií – t. j. času a počtu chýb
Časová informácia môže zobrazovať buď čas od začiatku cvičenia, alebo zostávajúci čas do
ukončenia (v prípade ak ide o test a nie cvičenie)
kontrolného tlačidla – ktorým sa overí užívateľova odpoveď
správnosti odpovede
tlačidla na presun na ďalšiu otázku
Obrázok 2. Pracovná stránka
VYTVORENIE ZÁKLADNEJ APLIKÁCIE
Pri vytváraní aplikácie bola stanovená podmienka čo najširšej znovu použiteľnosti kódu. Hlavnou
úlohou bolo preto vytvoriť jednotné grafické a užívateľské prostredie, ktoré by už nebolo nutné
opakovane vytvárať pre ďalšie elektronické cvičenia (napr. z iných predmetov). Výhodou tohto
prístupu potom je, že tvorca nového cvičenia/kurzu bude môcť využiť existujúce šablóny a tak väčšinu
času bude tráviť vytváraním obsahovej stránky cvičenia/kurzu a nie vytváraním nového grafického
a užívateľského prostredia.
Architektúra
Na to, aby bol kód čo najviac znovu použiteľný, musí obsahovať čo najmenej takzvaných
HARDCODED VALUES, čiže pevne definovaných premenných. Alebo inak povedané, treba oddeliť
obsah od formy. Toto sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi:
definíciou dát v databáze
definíciou dát v súbore
Ako lepšia sa javí druhá možnosť a to hlavne preto, aby bolo možné aplikáciu používať a prezentovať
bez obmedzení, napr. aj na CD-ROM nosičoch bez nutnosti inštalácie databázového systému.
160
Obrázok 3. Architektúra testovacieho systému
SPRÍSTUPNENIE DÁT O PRIEBEHU CVIČENÍ V DATABÁZE
Počas tvorby testovacieho systému vznikla požiadavka prepojiť elektronické cvičenia z komunikačných
sietí s existujúcou e-learningovou platformou. Na našej univerzite sa z mnohých LMS uplatnil Moodle
("Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment" - modulové objektovo orientované
dynamické vzdelávacie prostredie).
Pre testovací systém bola použitá šablóna newmodule_template, ktorú Moodle ponúka. Pomocou tejto
šablóny je možné do Moodle pridávať vlastné moduly. Modul cvičení (Obrázok 4) umožňuje
nasledujúce funkcie:
nastavenie čísla cvičenia (1, ..., 13)
typ (cvičenie alebo test)
časové trvanie testu
maximálna známka z testu
časová dostupnosť cvičenia
Obrázok 4. Modul cvičení v LMS Moodle
161
ZÁVER
Výsledná realizácia aplikácie umožňuje využiť ju aj pri vytváraní elektronických cvičení z iných
predmetov za pomoci pripravených komponentov a šablón. Tvorcovi kurzu tak zjednoduší prácu pri
jeho vytváraní a užívateľovi prinesie jednotné užívateľské prostredie.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Skalický M. (2004) Elektronické cvičenia pre komunikačné siete, diplomová práca reg. č. 2/2003,
Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline
Ivaniga P. (2004) Chybovostní model pro vysokorychlostní přenosy, Elektrorevue 2004/37, ISSN 1213-
1539
Čerňanská M. (2004) Príprava na testy ECDL prostredníctvom e-learningového servera, zborník
prednášok Informatika 2005, Bratislava, ISBN 80-969243-3-8
Hrnčiar, M., Škvarek, O. Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej obsluhy
územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej vedeckej
konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197
Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-
8086-007-6, Košice 2005
Hrnčiar, M.: Možnosti priemetu výsledkov výskumných projektov do oblasti vzdelávania v oblasti
kvality; Kvalita pedagogiky kvality, 1. ročník konferencie KVAPKY, 10-11.06.2004 Piešťany, ISBN
80-8075-022-X; EAN 9788080750220
ADRESA A E-MAIL
Ing. Ľudovít Mikuš
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: winkis.utc.sk
Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD.
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra informačných sietí
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: winkis.utc.sk
162
ŠTUDIJNÝ TEXT AKO JEDNA Z PODMIENOK ÚSPECHU
V ON-LINE VZDELÁVANÍ
Radoslav Rohaľ
ABSTRACT
The article ’Study text as one of the conditions of success in on-line learning’ concerns some aspects of
writing distance texts. Author offers couple of practical tips for writing e-texts.
KEY WORDS
Distance text, e- learning
ÚVOD
Jednou z najdôležitejších podmienok úspechu študenta v online vzdelávaní je kvalita študijných
materiálov, resp. textov. Text musí byť kvalitne spracovaný po stránke obsahovej, didaktickej aj
grafickej. Príspevok predstavuje praktický náhľad na tvorbu textov pre dištančné vzdelávanie.
Keďže elektronický text existuje na špecifickej platforme (napr. CMS, LMS,...) a používa sa hlavne pri
samoštúdiu, je žiaduce pristupovať k jeho tvorbe iným spôsobom ako pri tvorbe „tlačených“ textov. Ak
má byť takýto text používaný v samoštúdiu, mal by študujúceho povzbudzovať a umožniť mu
interakciu s obsahom. Ako uvádza J. Burgerová (2005), ak má byť internet funkčným didaktickým
prostriedkom, musí existovať interakcia medzi prácou študenta a praxou. Študijné texty by mali byť
jasné a ľahko pochopiteľné, s logickým usporiadaním a s praktickými príkladmi. Medzi základné
kritéria patrí vyčerpávajúce pokrytie zvolenej problematiky, logická štruktúra obsahu a presné
formulácie. Kvalitný dištančný text by mal byť samoinštrukčný. Takýto text poskytne študentovi
všetko, čo mu umožní splniť ciele študijného programu. Texty musia u študenta vzbudiť záujem o
problematiku. Preto je dôležité, aby bol autor textu oboznámený s prístupom študentov k učeniu
a poznal ich štýl učenia a motiváciu.
Študijný text sa člení na:
Modul- obsah kurzu sa člení na moduly. Ciele modulu sa týkajú jednotlivých kapitol a sú pripravené
tak, že obsahujú jednoznačný a špecifický cieľ pre každú kapitolu. Do ďalšieho modulu sa postupuje po
absolvovaní modulu predchádzajúceho.
Kapitola – je časťou modulu. Zaoberá sa väčšinou jednou témou. Ciele sa majú vzťahovať na každú
kapitolu. Majú špecifikovať to, čo by mal študent vedieť po absolvovaní kapitoly.
Podkapitola- je časťou kapitoly. Každá podkapitola sa zaoberá jediným špecifickým aspektom témy
preberanej v danej kapitole. Rozdelenie kapitoly na jednotlivé podkapitoly závisí od jej obsahu
a rozsahu.
Odstavec- je časť kapitoly.
163
Veta- má byť krátka a jasná.
Podľa K. M Keogh. a kol. (1999) je hlavným dôvodom členenia študijného textu do menších častí
snaha pripraviť text, ktorý umožní študentovi jednoduché štúdium. Ak sa text skladá z dlhých
odstavcov, ktoré nasledujú po sebe, je veľmi ťažké pre študenta študovať v krátkych časových
úsekoch. Ak sa rozdelí študijný text do krátkych logických úsekov, napomôže študentovi lepšie
pochopiť študovanú látku.
Základné časti študijného textu sú:
Úvod
Študijné ciele
Výkladový text
Zhrnutie
Úlohy, cvičenia, testy a odpovede
Slovník pojmov
Literatúra
Odkazy
Prílohy
Pri písaní dištančného textu by mal mať autor na pamäti:
1. Cieľovú skupinu, pre ktorú je text určený. Je potrebné zohľadniť jej špecifiká (dôležité
demografické údaje, vstupné znalosti,...). Učenie sa ma zakladať na skúsenostiach, ktoré
študenti mali, alebo ich získali.
2. Rozdeliť ciele na primárne a sekundárne. Jasne definované ciele definujú požiadavky, ktoré sa
štúdiom majú dosiahnuť.
3. Usporiadanie textu do krátkych odstavcov , primerane k úrovni, schopnosti učiť sa. Text má
byť vhodne rozdelený, konzistentný, relevantný, zaujímavý, zrozumiteľný, interaktívny.
4. Je vhodné, ak sa v texte nachádzajú otázky vyžadujúce okamžitú odpoveď. Spätná väzba od
autora má byť podrobná, aby študent mohol zistiť, či jeho odpovede boli správne.
5. Je vhodné od študentov vyžadovať, aby sa aktívne zúčastňovali učenia sa, najmä pomocou
riešenia praktických úloh a cvičení, ktoré rozvíjajú ich znalosti a zručnosti. Text má študenta
stimulovať k aktívnej práci s materiálom.
6. Študijné materiály by mali byť pripravené tak, aby vyhovovali zisteným potrebám študujúcich.
Je tiež vhodné používať časté zhŕňanie doposiaľ preštudovanej látky.
7. Dôležitá je priebežná spätná väzba na dosiahnutý pokrok prostredníctvom písomných prác,
hodnotení alebo testov .
Niekoľko praktických tipov na písanie dištančných textov:
1. Podstatné časti textu je dobré zvýrazniť (tučné písmo, kurzíva, podtrhnutie, iná farba písma, iný
font,...). Formu zvýraznenia je vhodné udržiavať v celom texte. Texty by mali byť doplnené
grafmi, tabuľkami, obrázkami a pod.
2. Text musí obsahovať riešenia príkladov, sumarizácie s kontrolnými otázkami a odpoveďami.
3. V tabuľkách by sa mali nachádzať najdôležitejšie informácie.
4. Je vhodné použiť jednoduché vety namiesto súvetí.
5. Prezentácia problémov má byť jednoduchá a jasne podporená grafickým znázornením.
6. Zameranie textu na úlohy a riešenia.
7. Je žiaduce nechať v texte priestor pre dopisovanie študentových poznámok.
8. Je vhodné, aby sa obsiahle modelové riešenia nachádzali na konci textu alebo v prílohe.
9. Je vhodné, ak sa študentovi poskytne možnosť stiahnuť kompletný študijný text v jednom
súbore v bežnom formáte (napr. PDF), aby si mohol text vytlačiť.
164
LITERATÚRA
Burgerová J. (2005). Vybrané otázky internetu a štýlov učenia. Príprava učiteľov elementaristov
a európsky multikultúrny priestor, PF PU, 104- 108. ISBN 80-8068-372-7
Keogh K. M. a kol. 1999. Otvorené a dištančné vzdelávanie, Slovenská sieť dištančného vzdelávania,
interný materiál
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Radoslav Rohaľ
Prešovská univerzita
Pedagogická fakulta
Katedra spoločenskovedného základu
Ul. 17. novembra č.16
080 01 Prešov
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
165
DIŠTANČNÉ A E-LEARNINGOVÉ TECHNOLÓGIE
V SLUŽBÁCH ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Oldřich Kratochvíl, Jozef Strišš
ABSTRACT
This paper is focused on the new forms of educational activities, which are mainly oriented on e-
learning. This form of distant education proves to be very progressive method helping in development
of human resources in every field of education. The paper is oriented on application of e-Learning at the
EPI Kunovice and University of Žilina.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
vzdelávanie, e-learning, dištančné vzdelávanie, ľudské zdroje, efektivita vzdelávania
ÚVOD
Od čias, keď vznikla v Boloni prvá významná univerzita v Európe, sa za takmer tisícročie spôsob
vyučovania na vysokej škole príliš nezmenil. Platí to predovšetkým o tzv. "kamenných univerzitách".
Naproti tomu objem vedeckých poznatkov odvtedy mnohonásobne vzrástol a každým rokom sa
zvyšuje. Stúpol aj počet ľudí, ktorí ku svojej práci potrebujú vysokoškolské vzdelanie. Stúpajúce
nároky na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva robia zo vzdelávania celoživotný proces. S týmito
nárokmi sa klasické vzdelávanie čoraz ťažšie vysporadúva.
Možnosti techniky a najmä rozvoj informačných technológií umožňuje v súčasnosti použitie aj iných
foriem vzdelávania, ktoré poznáme pod súhrnným názvom dištančné vzdelávanie. Už po prvej
svetovej vojne sa rozšírilo najmä v Anglicku a vo Francúzsku vzdelávanie pomocou programov
šírených rádiovým vysielaním. Neskoršie sa k prostriedkom šírenia informácií pridala televízia,
magnetofónové nahrávky, videokazety, CD a DVD nosiče, e-mail, internet.
Využitie nových informačno-komunikačných prostriedkov sa ponúka aj na zdokonalenie vzdelávacieho
procesu. Nejde tu o odstránenie osoby učiteľa z procesu výučby - osobnosť učiteľa je vo
vysokoškolskej výučbe nenahraditeľná. Niet ale pochýb, že kvalitne spracovaná videonahrávka
nejakého procesu môže pomôcť študentovi pochopiť lepšie súvislosti ako klasický výklad, krieda a
tabuľa. Preto sa na vysokých školách osvedčila kombinácia klasickej výučby a elektronického
vzdelávania, často nazývaná "blended learning".
Súčasnosť je charakteristická rýchlymi zmenami k informačnej spoločnosti, čo neobišlo samozrejme
ani vzdelávania. Využívanie informačných technológií vo vzdelávaní získalo charakteristický názov e-
learning - elektronické vzdelávanie.
Čo vlastne znamená pojem e-larning? Tento termín by sme do slovenčiny preložili ako elektronické
vzdelávanie či učenie, alebo v krátkosti e-učenie. Termín e-learning vyjadruje presne to, z čoho sa toto
slovné spojenie skladá a čo jednotlivé slová znamenajú, totižto pojmy elektronické a učenie. Vo
všeobecnosti by sme mohli povedať, že pod tento pojem spadá všetko, čo sa študent naučí
prostredníctvom počítača alebo akoukoľvek elektronickou cestou. Veľa ľudí si myslí, že v tomto
slovnom spojení je podstatné to e, no akosi sa zabúda na to ostatné, čiže učenie. Zabúda sa na obsah, na
učebnú látku a vedomosti, ktoré sa takýmto spôsobom sprostredkovávajú žiakom a študentom
zapojeným do tejto formy vzdelávania.
166
E-learning je systém riadenia toku vzdelávania, umožňujúci nielen odovzdávať vedomosti, ale zároveň
ich aj zdieľať a sledovať ich rozvoj a získať spätnú informáciu o ich efektívnosti. Ide o proces
formálneho a neformálneho vzdelávania a výcvikových aktivít, procesov, komunít a udalostí
zabezpečovaný pomocou elektronických kanálov a médií napríklad Internet, Intranet, Extranet, CD-
ROM, video kaziet, TV, telefónov, osobných počítačov a podobne.
Je nepopierateľným faktom, že e-learning naučí (resp. núti naučiť sa) ľudí pracovať s počítačom a s
internetovými aplikáciami, privedie ich k záujmu o nové technológie a dovoľuje sprístupňovať
poznatky a vedomosti, ktoré sú určitej skupine užívateľov inak nedostupné. Ale nemyslím si, že to je to
najpodstatnejšie, že to by mali byť jediné výhody, na ktoré je potrebné upozorňovať v súvislosti s e-
learningom. Pri podrobnejšom pohľade na problematiku e-learningu a na aktuálny stav na našich
školách zistíme prítomnosť vhodných technologických riešení, avšak prítomnosť obsahu ešte stále
chýba. Školy sú dnes vybavené takmer dokonalou počítačovou technikou a zariadením s tým
súvisiacim, sú vybavené i vzdelávacím softvérom, rôznymi náučnými programami a encyklopédiami (a
v niektorých prípadoch sa pri vyučovacom procese i využívajú), ale dovolím si tvrdiť, že toto nie je
naozajstný e-learning. Áno, to e tam je, ale základnou filozofiou takejto formy elektronického učenia by
mal byť aktívny prístup študenta k získavaniu učiva a nie aktívny prístup vyučujúceho a predkladanie
učiva študentovi na vyučovacej hodine. Koncepcia e-learningu je založená na sprostredkovávaní a
sprístupňovaní učebnej látky ako zdroja vedomostí použitím informačných technológií, pričom sa tieto
(informačné) technológie používajú len ako doručovacia platforma, len ako cesta, ktorou sa učivo
dostane k študentovi. Hlavný princíp je sprístupniť poznatky a vedomosti, umožniť vzdelávanie
kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek, a nie naučiť študenta ovládať počítač.
Ako to funguje v zahraničí? Celá filozofia a spôsob tohto učenia spočíva v tom, že škola na svojom
školskom počítači pripojenom do internetu sprístupňuje jednotlivé lekcie, alebo ak chcete vyučovacie
hodiny, a to na základe školou stanoveného a zverejneného učebného plánu. Študent si sám zvolí čas,
ktorý je ochotný venovať svojmu učeniu, pripojí sa prostredníctvom internetu na školský počítač a
prezrie, resp. stiahne si pre neho pripravenú vyučovaciu látku. Túto učebnú látku si (v čase, ktorý jemu
samému najlepšie vyhovuje) preštuduje, naučí sa ju a v dohodnutom termíne dostane na vypracovanie
test, ktorým si študenti škola môžu overiť naučené vedomosti. Na základe úspešného zvládnutia testu je
študent ohodnotený príslušnou známkou, prípadne si učivo zopakuje.
Laický pohľad môže viesť k názoru, že e-learning je jednoduchou formou učenia. Nie je to len kliknutie
myšou na vybranú lekciu, stiahnutie a jej prečítanie. Elektronické učenie je omnoho náročnejšie ako
tradičný spôsob učenia, pretože študenti musia byť zrelí a nezávislí. Ak odhliadneme od schopností
študenta vedieť pracovať s počítačom (čo je nevyhnutnou podmienkou využívania tejto formy
vzdelávania), zistíme, že podstatná časť úspechu študenta spočíva na ňom samom. Študent sa sám musí
"prinútiť" venovať svoj čas na prečítanie si lekcie a na dokonalé preštudovanie si učebnej látky. V
neposlednom rade závisí na morálke študenta, či k učeniu pristupuje zodpovedne a či vyžadované
kontrolné testy jednoducho neodpíše, ale že ich naozaj vypracuje na základe svojich získaných a
zapamätaných vedomostí. Tu sa ukáže zrelosť študenta, keď si uvedomí, že sa neučí pre vzdelávaciu
inštitúciu, ale pre seba samého, pre svoju budúcnosť a pre pocit z dobre zvládnutej práce.
V dnešnej dobe veľa škôl a vzdelávacích inštitúcií na celom svete ponúka možnosť učiť sa formou
elektronických kurzov. Využitím e-learningu sa môžete vzdelávať vo svojom vlastnom čase a svojim
vlastným tempom; nemusíte opúšťať domov kvôli vzdelaniu, môžete si dovoliť učiť sa a vzdelávať v
zahraničí bez toho, aby ste vstali zo stoličky a navyše zaplatíte omnoho menej, ako keby ste školu a
kurzy fyzicky navštevovali.
V súčasnosti by sa inštitúcie, ktoré sprístupňujú (alebo v budúcnosti pripravujú sprístupňovať) učebnú
látku online, mali sústrediť na zaistenie množstva a kvality obsahu, na vypracovanie aspoň trochu
záväzných učebných štandardov a v neposlednom rade zabezpečiť úradné uznanie vzdelania,
sprostredkovaného elektronickou formou. Len v tomto prípade sa e-learning stane kvalitnou náhradou
vzdelania dosiahnutého klasickou formou v školskej triede, stane sa spôsobom, ako si dobrovoľne
zvyšovať kvalifikáciu a pomôže študentom uplatniť takto získané vedomosti či už na trhu práce, alebo
vo svojom profesnom živote.
167
Je jasné, že technika a technológia sa v budúcnosti stane neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania a učenia,
a to nielen ako nástroj na sprístupňovanie vedomostí. Náš školský svet, tak ako ho poznáme dnes, sa
pomaly začína meniť a je otázkou (dúfam, že naozaj krátkeho) času, kedy sa zmení definitívne. Ale i
dnes si musíme uvedomiť, čo na súčasnom spôsobe učenia ponechať a čo zmeniť. Uvedomiť si, čo
potrebujeme, aby pre nasledujúcich žiakov zostalo rovnaké a čo potrebuje byť iné, lepšie a modernejšie.
Je potrebné zamerať sa na učivo a jeho obsah, aby sa táto forma vzdelávania stala plnohodnotnou
alternatívou pre vzdelávanie, ako ho poznáme dnes, a nie iba akousi nadstavbou k existujúcemu
spôsobu učenia.
V súčasnom svete, keď informácia je hybnou silou obchodu, už asi nikto ne pochybuje o nutnosti
neustáleho vzdelávania. Podľa posledného výskumu agentúry ASTD, firmy, ktoré investujú do
vzdelávania zamestnancov vyššie čiastky ako je obvyklá výška investícií do vzdelávania, vykazujú o
86% vyššie zhodnotenie svojich akcií ako firmy, ktoré investujú do vzdelávania menej ako je priemer, a
o 45% vyššie zhodnotenie ako firmy, investujúce do vzdelávania čiastku na úrovni priemerných
investícií.
Sústavné školenie zamestnancov i sebavzdelávanie formou školení, seminárov či samoštúdiom je
bežnou súčasťou života každej progresívnej firmy i jednotlivca. Efektívne využívanie intelektuálneho
kapitálu firmy má priamy vplyv na výsledok firmy.
E-learning prináša vzdelávanie, ktoré je lacnejšie, rýchlejšie a lepšie.
Lacnejšie - Klasické vzdelávanie nesie so sebou množstvo nákladov neznižujúcich sa po
celý vzdelávací proces. Ide napríklad o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov
a prostriedkov, výrobu školiacich materiálov, dopravu na školenie, stravné a množstvo
ďalších. Medzi významné skryté náklady potom patrí tá skutočnosť, že zamestnanci
bývajú po dobu školenia i dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia si tak svoje
pracovné úlohy. E-learning prináša počiatočné náklady napríklad na výrobu kurzu,
implementáciu riadiaceho systému, či investovanie do výpočtovej techniky. Potom však
sú už náklady na prevádzku minimálne. Lektori sú využívaní efektívne pre aktívnu tvorbu
obsahu o riadení výučby a nie pre neustále opakovanie výkladu v učebniach, prenájom
školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou odpadá, vyrobené školenie sa veľmi
jednoducho aktualizuje, rozširuje a integrujú sa do neho nové poznatky získané pri
výučbe. Doprava zamestnancov odpadá, čím zamestnanci môžu absolvovať školenie vo
vhodných okamžikoch v priebehu pracovného procesu, takže nie sú z neho vyradení. U
väčšiny školiacich pracovísk, ktoré už vzdelávajú klasickou metódou a majú správne
kalkulované celkové priame a nepriame vzdelávacie náklady, sa dá spočítať, že
zavedením e-learningu (i s počiatočnými nákladmi) sa tieto významne znížia už v prvom
či druhom roku.
Rýchlejšie - Pri klasickom vzdelávaní nedostávajú väčšinou študenti školenie v potrebnej
chvíli, ale v dobe, kedy sa ich nazbiera dostatočné množstvo, je k dispozícií lektor,
školiace priestory a potreby. Noví zamestnanci často dlho čakajú na preškolenie. Pokiaľ
sa zmení školený predmet, opätovne trvá dlhšiu dobu, než sú všetci preškolení. Študenti
si nemôžu jednoducho sami túto látku zopakovať, alebo sa vrátiť k časti školenej látky.
E-learning umožňuje študentom dostať školenie skutočne vo chvíli, kedy ho potrebujú.
Stačí len zapnúť počítač a začať. Noví zamestnanci sú preškolení v okamžiku príchodu,
každý zamestnanec sa môže kedykoľvek a k akejkoľvek časti školenia vrátiť. Pri zmene
pravidiel, predpisov a pod. sa táto zmena dostáva ku všetkým zamestnancom ihneď po jej
zapracovaní do školiaceho programu, čo obyčajne bývajú hodiny až dni. Pokiaľ je
výukový kurz správne koncipovaný z jednotlivých elementov (učebných objektov), môžu
zamestnanci tieto elementy ďalej používať v každodennom pracovnom procese.
Lepšie - Klasické vzdelávanie predpokladá, že všetci študenti v učebni vnímajú rovnako
rýchlo, všetkým vyhovuje rozprávaný výklad lektora a všetci chcú v danej chvíli látku
študovať. Prax je však značne odlišná. E-learning tieto všetky nedostatky odstraňuje.
Študent prechádza výukovým kurzom svojím vlastným tempom, sám si určuje spôsob
168
prechodu, návrat k niektorým témam, vyberá si z viacerých variant výkladu. Rovnako si
kurzy spúšťa vo chvíli kedy potrebuje, to znamená, že chce študovať a bude sa teda
výkladu venovať . Pomocou množstva otázok, simulácií a testov je aktívne vťahovaný do
výučby, čo významne zvyšuje zapamätanie si výučby. U klasického vzdelávania sa veľmi
ťažko meria, aké informácie si študent uchoval z kurzu a ako sa menili (väčšinou mizli) s
odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na kvalite lektora a býva v čase
premenlivá. Často sa kurz nedá zhodnotiť až do chvíle, kým ho študenti absolvujú, takže
sa zistí až potom, že tento kurz nechceli, alebo bol o niečom inom. E-learning pomocou
testovacích objektov a riadiaceho systému efektívne meria každý kurz. Umožňuje
objektívne nastaviť požadované ciele. (napr. študent musí po absolvovaní kurzu správne
odpovedať na 95 zo 100 otázok týkajúcich sa učiva) a tie potom jednoducho zmerať. E-
learning dodáva okamžité informácie o jednotlivých študentoch, ktorý kde a koľko
dosiahol bodov, koľko času strávil v jednotlivých častiach kurzu, ako dlho odpovedal na
otázky. E-learning taktiež jednoducho štatisticky vyhodnocuje úspešnosť jednotlivých
kurzov a tým identifikuje kurzy, ktoré je treba prepracovať.
E-learning súčasne prináša nové formy komunikácie a spolupráce ako medzi študentmi, tak medzi
študentmi a lektormi, ktoré by bez použitia IT neboli mysliteľné. E-learning robí z učenia adresný,
individuálny, interaktívny a pútavý proces, ktorý je integrovaný do každodenného života študenta.
Ak sa pozeráme na e-learning ako na efektívne využívanie informačných technológií vo vzdelávaní,
máme na mysli hlavne nové možnosti, ktoré môžeme vo vzdelávaní využívať. Klasické vzdelávanie
pod vedením lektorov existuje už od počiatku histórie a pre určité oblasti bude dozaista nezastupiteľné i
v budúcnosti. Vzdelávanie iba pomocou lektorov má však aj množstvo nedostatkov naznačených na
predchádzajúcich stránkach. E-learning sa snaží eliminovať tieto nedostatky a preto je optimálnym
riešením pre komplexné vzdelávanie. Iba vhodným zlúčením klasického prístupu a e-learnmingu je
možné zo vzdelávania urobiť pútavý, adresný, individuálny a interaktívny proces integrovaný do
každodenného života. I pre oblasti, kde je osobný kontakt s lektormi považovaný za nezastupiteľný, je
možné "predškoliť" študentov elektronicky. Tí potom na školenie s lektorom prichádzajú už s
množstvom informácií a dotazov, lektor sa potom môže venovať iba zaujímavým alebo obtiažnym
častiam učiva a tak významne skrátiť dobu školenia.
Lektor navyše nie je vôbec vyradený z procesu e-learningu, ako by si niekto mohol myslieť. E-learning
prináša množstvo komunikačných nástrojov (od e-mailu až po videokenferenciu), ktoré umožňujú
lektorom individuálny prístup k jednotlivým študentom. Na základe spätných informácií z kurzu má
lektor presné informácie o tom, ako si jednotliví študenti počínali pri konkrétnych lekciách, koľko
dostali bodov a koľko času strávili v jednotlivých oblastiach výučby. Vďaka množstvu komunikačných
kanálov môže potom so študentom komunikovať intenzívnejšie, ako je tomu vo vyhradených hodinách
klasickej výučby. Namiesto neustáleho opakovania tej istej látky, sa môže lektor v učebniach venovať
látke novej, alebo zdokonaľovaniu a aktualizovaniu tej staršej. E-learning dodáva lektorom výkonné
nástroje pre jednoduché a rýchle pretransformovanie vlastných vedomostí a skúseností do formy, ktorá
tieto aktíva sprístupní okamžite všetkým, ktorý ich potrebujú.
V dnešnej dobe môžeme neustále počuť, že e-Learning je budúcnosť učenia a vzdelávania. Odborníci
nás presviedčajú o úžasných výhodách tohto systému, dokazujú nám, ako sa žiaci a študenti už za
chvíľu budú schopní učiť a vzdelávať sa nie v klasickej škole, ale doma, v nákupnom stredisku, či
trebárs v reštaurácii alebo na kúpalisku. Študenti dostanú možnosť učiť sa kdekoľvek a kedykoľvek,
závisieť to bude len od ich samých, od ich nálady a chuti do učenia.
Výrazný krok v e-learningu môžeme badať aj na EPI Kunovice a Žilinskej univerzite. Už tretí rok
spolupracujú obe vzdelávacie inštitúcie na medzinárodnom projekte Príprava e-learningových
vzdelávacích programov z manažmentu a marketingu. Doterajšie výsledky ukazujú, e-learningová
výučba, kombinovaná s priamym kontaktom prináša oveľa väčší efekt ako doterajšia klasická forma
výučby. Študenti majú možnosť preštudovať si látku na elektronickom médiu a pri osobnom kontakte
sa zameriavajú na konzultácie a prezentácie svojich prác. Táto forma výučby sa ukazuje jednoznačne
ako vysoko efektívna a obe školy ju budú naďalej rozširovať.
169
LITERATÚRA
Kratochvíl, O.: Manažment. Učebné texty EPI Kunovice v elektronickej forme. EPI Kunovice 2005.
Kratochvíl, O.: Marketing. Učebné texty EPI Kunovice v elektronickej forme. EPI Kunovice 2005.
Rustomji, M.K., Sapre, S.A.: Umění managementu, Svoboda Praha 1996.
Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania, MC Bratislava 1997.
Zelina, M. - Zelinová, M.: Osobnosť tvorivého pedagóga v systéme humanistickej výchovy.
Pedagogické rozhľady 5/1997.
Zborník referátov zo seminára "Teória a prax manažmentu vo výučbe ´03". Fakulta riadenia a
informatiky Žilinskej univerzity. EDIS Žilina 2003.
Zborník referátov zo seminára "Teória a prax manažmentu vo výučbe ´04". Fakulta riadenia a
informatiky Žilinskej univerzity. EDIS Žilina 2004.
ADRESA A E-MAIL
Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr. h. c.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
684 04 Kunovice
Česká republika
e-mail: [email protected]
web: www.vos.cz/epi
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra manažérskych teórií
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: www.fri.utc.sk
170
E-LEARNING PROJEKTOVÉHO RIADENIA A POUŽÍVANIA
MICROSOFT PROJECT 200X
Vladimír Stuchlý, Roman Poprocký
ABSTRACT
Nowadays in the world, education is becoming a necessity yet at the same time a competitive advantage
for the companies. What distinguishes a company from its competitors should be emphasised in the
corporate training. For this new situation the training systems should be adapted, too. It is necessary to
move form classic education to distant and electronic systems, generally known as e-learning. In the
paper both systems are compared, advantages and disadvantages are discussed and e-learning systems
applied in the world and at the Department of transport and handling machines are presented. Training
content of routine mastering of software support for Microsoft Project management in classic and
electronic form are analysed, forms and approaches are presented.
KEYWORDS
Project management, Software support for project management, Classic and distant learning. Electronic
learning, Microsoft Project
NOVÉ METÓDY ZÍSKAVANIA VEDOMOSTÍ
Keď sa Vás niekto spýta, koľko Vaša firma vydáva na vzdelávanie, to sa dá ešte spočítať. Ale na otázku
„Čo Vaša firma získava za peniaze vložené do vzdelávania“, často sa odpovedá – To nikto nevie, je to
záhada. O finančné vyjadrenie prínosu vzdelávania sa nepokúša prakticky nikto.
Učenie v učebniach je málo efektívne. Polovica ľudí v učebniach predstiera pozornosť výkladu a pri
výučbe potajomky pracuje na svojich pracovných úlohách. A ostatní sa vďaka tomu, že nie sú v práci
uvoľnia natoľko, že vypnú mozog a nevnímajú. Tiež je zlé, že polovica účastníkov školenia už pozná
väčšiu, alebo menšiu časť preberanej látky a robia niečo iné. Druhá polovica účastníkov nikdy nebude
potrebovať väčšinu z toho, čomu sa majú naučiť.
Klasické vzdelávanie nesie so sebou náklady, ktoré sa neznižujú po celú dobu vzdelávania. Ide o cenu
lektorov, prenájom školiacich miestností, výrobu materiálov na školenie, dopravu na školenie, stravné
a iné. Tiež je významná skutočnosť, že zamestnanci bývajú po dobu školenia, aj dlhšiu dobu, mimo
pracovný proces a neplnia svoje pracovné úlohy.
Súčasný rozvoj informačných technológií spôsobuje prevratnú zmenu metód vzdelávania. Čoraz viac
dospelých sa musí pravidelne vzdelávať, aby dokázali držať krok s požiadavkami na pracovné miesta.
Tým vzniká nové trhové prostredie v oblasti vzdelávania.
Dospelý záujemca o vzdelávanie má veľmi presné očakávania. Viac ako o vzdelanie mu ide o
„dovzdelanie“ t.j. o doplnenie toho, čo mu pomôže efektívnejšie vykonávať svoju profesiu. Chce to
spraviť v čo najkratšom čase, aby sa mu námaha a investície, ktoré do vzdelania vloží, čo najrýchlejšie
vrátili. Privíta, ak sa v ponuke dajú nájsť také metodické prístupy, ktoré ľahko zosúladí so svojimi
pracovnými a rodinnými povinnosťami a osobnými možnosťami. Je ochotný platiť za štúdium
171
a pripravený mať trvalé pripojenie na internet. To však zároveň znamená, že bude mať vysoké nároky
na kvalitu poskytovaného vzdelávania, aby sa mu tieto investície vyplatili.
Ako zefektívniť vzdelávanie?
Poznatky uvedené v prvej kapitole určite platia všeobecne, ale zvlášť pre výučbu software. Aj keď
Microsoft® uvádza Microsoft Project
® v balíku Office má tento softwarový produkt špecifiká, ktoré
vyplývajú z jeho poslania.
Microsoft® Project (MSP®) je firemný, projektový a plánovací systém - rozvrhový a plánovací
prostriedok pre každého, kto riadi projektové úlohy a zdroje, je účinný a jednoducho ovládateľný
grafický program, ktorý pomáha rozvrhovať úlohy, priraďovať zdroje, náklady, sledovať priebeh
projektu a dokumentovať výsledky. Program MSP® je určený pre projektových manažérov, ktorí
potrebujú pracovný nástroj na samostatné riadenie projektov, ale nevyžadujú výraznú koordináciu s
ostatnými projektovými manažérmi. Zlepšuje možnosti organizácie práce a efektívnej komunikácie
prostredníctvom známych a ľahko ovládateľných nástrojov.
Špecifikum vyplýva aj z metódy projektového riadenia a definície „projektu“. Projekt je: „nástrojom
zmeny, má jasne stanovený začiatok a koniec, má konkrétny cieľ, končí niečím, čo je možné odovzdať,
je jedinečný a unikátny, zodpovednosť zaň nesie jeden človek alebo jedna organizácia, zahrňuje
náklady, zdroje a čas, vyžaduje si rôzne druhy prostriedkov a znalosti“.
Výučba MSP® 2000 (česká alebo anglická verzia)
Tomuto bolo treba prispôsobiť aj výučbu MSP®. Rozsah výučby, ktorý vznikal od verzie MSP
® 3.0 až
po verziu MSP® 2003 (vlastne od roku 1994) sa ustálil podľa potrieb a potrebnej úrovne detailov
spracovania a riadenia projektu na 16 h až 32 h (2 až 4 dni). Osnova školenia je:
1. Teoretický úvod do projektového riadenia (rozsah podľa potreby): sieťová analýza - metóda CPM,
PERT, MPM, výpočet termínov v sieťovom grafe, výpočet grafu a pravdepodobnostná analýza
metódou PERT, úsečkové diagramy - druhy a spôsoby usporiadania, výpočet trvania, diagramy
zamestnanosti., projektové riadenie - klasické a projektové riadenie, charakteristika projektového
riadenia, proces riadenia projektu, časti projektového riadenia, projektové plánovanie - organizácia
projektového kolektívu, analýza projektu, projektové ciele, metóda logického rámca, optimalizácia
riešenia projektových problémov, obsah procesu, kontrola plnenia termínov
2. Riešenie projektového riadenia pomocou MSP®: ovládanie MSP
® - menu a nástrojové lišty,
používanie ľavého a pravého tlačidla myši, zmena údajov, prispôsobenie default hodnôt - globálne
hodnoty (GLOBAL.MPT) alebo spojené s projektovým súborom, polia a zobrazenia v MSP® -
úlohové, zdrojové a priradenia (polia závislé od času alebo nezávislé), podľa typu údajov, podľa
spôsobu zadávania, typy zobrazení - grafické, tabuľkové typu sheet, tabuľkovo-grafické (tabuľka
typu table), formuláre, zákaznícke formuláre, úlohy, definícia, míľniky, jednoduché, periodické a
sumárne úlohy, trvanie úlohy v závislosti od jej typu (pevné, zdrojovo orientované, effort driven),
vytvorenie rozvrhu (projektu) - jednoduchý rozvrh, informácie o projekte „Project Information“,
všeobecné informácie o rozvrhu, kalendáre – vytvorenie vlastného kalendára, zadávanie úloh do
rozvrhu - vytváranie rozvrhu v tabuľke Entry, zadanie trvania úloh, periodické úlohy (Recurring
Task), nadväznosti medzi úlohami - predchádzajúca a nasledujúca úloha, 4 druhy nadväzností,
prekrytie a oneskorenie úloh, vytváranie nadväzností, zmena typu nadväznosti, dokončenie
rozvrhu - sumárne úlohy, projektová sumárna úloha, kódy WBS.
3. Analýza vytvoreného rozvrhu: formálna a logická kontrola - nadväznosti úloh, nájdenie kritickej
cesty, nekritické úlohy – časové rezervy, vyšetrenie typov obmedzení.
4. Zadávanie zdrojov do projektu: typy úloh - fixed-duration task, fixed-unit task, fixed-work task,
možnosti detailného priraďovania zdrojov na úlohy, materiálové zdroje.
5. Zdieľanie zdrojov - share resources: práca so zdrojmi - vytvorenie resource pool, resource
information, vytvorenie resource sharing, priradenie zdrojov k úlohám, možnosti presnejšieho
172
priraďovania zdrojov, zdrojové náklady, náklady na úlohu a projekt.
6. Analýza priradenia zdrojov: zdroje a materiálové zdroje - analýza priradenia zdrojov, možnosti
zistenia prekročenia kapacít zdroja, stratégie pre odstránenie prekročenie kapacít zdrojov, resource
leveling.
7. Prispôsobovanie zobrazení a tabuliek: customizácia - prispôsobovanie zobrazení a tabuliek,
využívanie a prispôsobovanie zákazníckych polí, vzorce.
8. Bázický rozvrh alebo priebežný (interim) rozvrh: referenčné hodnoty - uloženie bázického
rozvrhu, uloženie priebežného rozvrhu.
9. Vykonávanie naplánovaného rozvrhu: uskutočnenie projektu - zadávanie skutočného dátumu
začiatku a dátum konca úloh, zadávanie plnenia úloh ako percento, zadávanie hodnôt prácnosti,
zadávanie skutočných nákladov na dennej báze, zadávanie progresu plnenia rýchlo pre viacero
úloh, prerozvrhnutie dokončenej práce k aktuálnemu dátumu (current date).
10. Práca s viacerými projektmi súčasne: multiprojektové riadenie - master projekt a sub-projekt,
konsolidácia projektov.
11. Správy o projekte (reports).
12. Zarobené hodnoty (Earned Value).
13. Spolupráca MSP®2003 a MS OFFICE XP: vytváranie - kreslenie a zobrazovanie údajov z MSP
®v
Microsoft Excel, export údajov z MSP®do tabuľky Microsoft Excel alebo pivottable, export údajov
z MSP®do databázy Microsoft Access, export údajov z MSP
® do ODBC databázy.
14. Elektronické komunikácia: Microsoft Project Server a Microsoft Project Workgroup.
Počas celej výučby MSP® sú vytvárané dva projekty (rozvrhy): jeden vzorový vytváraný spoločne
a druhý vytváraný samostatne, každým účastníkom. V ideálnom prípade je školenie uskutočnené 2 + 2
dni s prestávkou po prvých dvoch dňoch (napr. 2 týždne). Počas prestávky sa vypracováva zadaná
domáca úloha, ktorá sa na začiatku druhej časti kontroluje a potom sa postupne dokončuje. V záujme
úspešného zvládnutia rozsahu programu a jeho rutinného ovládania je odporúčaná minimálna dĺžka
školenia 2 dni. Súčasťou školenia sú Pracovné listy MS Project 2003 – podrobná príručka využitia
MSP® - rozsah 274 strán A4. Možno sa rozhodnúť medzi anglickou alebo českou verziou MSP®.
Špecifické poslanie MSP® aj rozsah potrebného zvládnutia je počas súvislej výučby 2 (4) dni veľmi
náročné. Nami preferované delenie 2+2 dni sa neosvedčilo, hlavne preto, že počas prestávky sa
vedomosti namiesto prehlbovania strácali, a v druhej často bolo treba začínať skoro od začiatku. Aj
v tejto výučbe sa plnej miere prejavili obmedzenia klasického vzdelávania.
E- Learning
Jednoducho povedané je to proces, ktorý rieši výrobu študijných materiálov (nie nevyhnutne
multimediálnych, stačia aj kvalitné písané texty), ich distribúciu k používateľom a riadenie výučby na
základe týchto študijných materiálov.
Ako ukázala štúdie zameraná na e-vzdelávanie, úspech e-vzdelávania závisí v značnej miere na prístupe
vzdelávajúceho sa k vzdelávaciemu procesu. Všetky ostatné faktory sú považované za sekundárne:
vzdelávacie procesy, v ktorých nie je vzdelávajúci sa považovaný za najdôležitejší prvok sú odsúdené
na neúspech. Je potrebné si uvedomiť, že vzdelávanie sa predstavuje individuálny a spoločenský
proces. Zavedenie e-vzdelávania nekončí vytvorením vhodnej technologickej platformy, naopak to je
začiatok samotného procesu.
Technologický prístup k e-vzdelávaniu v minulosti viedol k zodpovedaniu a riešeniu otázok, ako sú:
6. Ako môžeme poskytnúť vzdelávanie za dostupnú cenu, v pravý čas, kedykoľvek a kdekoľvek?
7. Ako môžeme čo najjednoduchším spôsobom určiť úspešnosť vzdelávania?
8. Ako môžeme jednoducho vykonávať správu (administratívu) vzdelávania?
V súčasnosti už nie je možné ignorovať potrebu zamerania sa na kvalitu samotného procesu
vzdelávania. Tento „nový“ prístup k e-vzdelávaniu prináša nové otázky, ako napr.:
173
9. Sú sledované ciele v súlade so záujmami vzdelávajúceho sa?
10. Je obsah vzdelávania skutočne dôležitý pre vzdelávajúceho sa?
11. Sú použité metódy vzdelávania vhodné na zahájenie a podporu vzdelávacieho procesu?
12. Povedie navrhovaný vzdelávací program k požadovaným výsledkom?
Prináša využitie e-vzdelávania vyššiu motiváciu vzdelávajúceho sa ako tradičné metódy? Čo však
odlišuje učiace sa podniky od tých ostatných? U jednotlivcov sa predpokladá, že učenie ich určitým
spôsobom mení.
Nový prístup k e-vzdelávaniu a jeho metódam vyžaduje definíciu solídneho, požadovaným cieľom
riadeného, metodického procesu, zameraného na osobu príjemcu vzdelávania – vzdelávajúceho sa.
Tento prístup viedol ku kritickejšiemu prístupu ku vzdelávaniu ako procesu, ktorý umožňuje definovať
a rozhoduje o úspechu e-vzdelávania.
Využívanie e-learningu v rámci študijného odboru DOPRAVNÁ A MANI-PULAČNÁ
TECHNIKA
Na katedre dopravnej a manipulačnej techniky využívame elektronické vzdelávanie ako podporný
nastroj v inžinierskom štúdiu pre sprístupnenie niektorých dokumentov doplňujúcich obsah prednášok
a cvičení. Tieto dokumenty slúžia poslucháčom ako návody pre spracovanie vlastných projektov a pri
návrhoch vlastných riešení.
Na portál elektronického vzdelávania majú študenti denného štúdia prístup prostredníctvom kľúčov,
ktoré im na začiatku semestra oznámi vyučujúci. Ten ich taktiež poučí o využívaní týchto informácii
(obr. 1).
V rámci predmetu „Projektové riadenie a manažérske techniky“ absolvujú poslucháči výučbu ovládania
MSP® 2000 a jeho skutočného využívania vo všetkých fázach projektového riadenia a riadenia
projektu. Obsah výučby v elektronickej verzii je rozdelený do 12 kapitol (čo zodpovedá 12 týždňovému
semestru) a tiež obsahu uvedenému v časti 2.1. V každom týždni sa postupne zverejňujú (obr. 2):
a) potrebné študijné podklady (súbory vo formáte pdf),
b) stupeň dokončenia postupne vytváraného projektu v zodpovedajúcej úrovni detailov (ako domáca
úloha – obr. 3),
c) stupeň dokončenia postupne vytváraného vlastného projektu z oblasti, ktorú si môže sám zvoliť (je
predpísaný počet úloh v projekte),
d) kontrolné otázky vo forme testu. Bez úspešného absolvovania testu, poslucháč nemôže pokračovať
v práci na vytváraní projektu.
Po skončení semestra sa hodnotí úroveň zvládnutia MSP® v dvoch formách:
a) kontrolným testom vykonávaným elektronicky na portáli katedry (generovaných 21 otázok). Je
dovolených 5 nesprávnych odpovedí, test je možné vykonať trikrát (obr. 4).
b) kontrolným projektom, ktorý je vytváraný počas skúšky podľa písomne zadaných parametrov
(kalendáre, nadväznosti úloh, priradenie zdrojov, vyrovnanie prekročenej kapacity zdrojov, ... atď)
ZÁVER
Výučba MSP® formou e-learningu (aj keď v nie celkom klasickej forme) výrazne zlepšilo znalosti
poslucháčov, ale aj záujem o predmet a software. Od septembra 2005 bude e-learning, v novej forme,
využívaný aj komerčne.
174
Obr. 1 e-learnig Katedry dopravnej a manipulačnej techniky
.
Obr. 2 Ukážka informácii pre študentov predmet MSP® 2000 cz
Obr. 3 Ukážka postupne vytváraného projektu
175
Obr. 4 Ukážka testu
ODVOLÁVKY
Stuchlý, V. – Poprocký, R.: Microsoft Project 2000 – česká verzia, pracovné listy, interný materiál
katedry DMT pre predmet Projektové riadenie a manažérske techniky, Žilina 2000, 274 strán
Hvorecký, J. – Rebro, J.: E-learning z troch uhlov pohľadu, konferencia E-learn 2004, Žilinská
univerzita, február 2004
Stuchlý, V. a kol: Projekt dištančného vzdelávania „Manažér údržby“ pre U.S. Steel, s. r. o. Košice,
Žilina, K OSZ, 2003,2004,2005
ADRESA A E-MAIL
doc. Ing. Vladimír Stuchlý, PhD.
Žilinská univerzita
Strojnícka fakulta
Katedra dopravnej a manipulačnej techniky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: http://fstroj.utc.sk/kdmt
Ing. Roman Poprocký
Žilinská univerzita
Strojnícka fakulta
Katedra dopravnej a manipulačnej techniky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
web.: http://fstroj.utc.sk/kdmt