NeprospievajÚci Žiak – diagnostika

príčin

Typy žiakov Školská úspešnosť Príčiny školskej neúspešnosti žiaka ADHD, ADD Špecifické poruchy učenia

Typy žiakov

Charakteristika typizácie žiakov učiteľom:

• malá znalosť väčšiny žiakoch

• väčšia znalosť vybraných žiakoch („špeciálnych prípadov“)

Postupy typizácie žiaka učiteľom:

A) Dynamický model :

- spekulácia pri prvom stretnutí → elaborácia, testovanie hypotéz → stabilizácia, fixácia typologického zaradenia žiaka

B) Statický model :

- východisko – stereotypy → jednotliví žiaci zaraďovaní do typov podľa hrubých a náhodných znakov (bez testovania a elaborácie) (pozri Pražská skupina školní etnografie, 1995)

Základné tendencie v chápaní osobnosti žiaka:

A) rozlišovanie žiakov podľa toho, ako plnia požiadavky školy (úspešnosť či neúspešnosť)

B) ako zodpovedá správanie žiaka požadovanej sociálnej role (či sa objavujú problémy so správaním)

→ vychádzajú z chápania noriem (ideálu), z abstraktnej predstavy štatisticky priemerného jedinca

Problém chápania normality – pedagogika je „bezdetná“

(rýchle premeny spoločnosti → mnohé vlastnosti žiakov neznáme → konflikty v škole často vyplývajú z neznalosti)

Typologizácia žiakov vychádza z noriem, ktoré konkrétny učiteľ využíva (normy jednotlivých učiteľov sa líšia)

Najčastejšie znaky pre typizáciu žiakov:• intelekt → vzťahové normy• snaha (úsilie) → - “ -• správanie (disciplína) → sociálno – kultúrne normy → stigmatizácia, labeling (nálepkovanie, zjednodušovanie,

selektívne vnímanie...)

Ďalšie kritériá typizácie• zvláštne a nevýrazné typy• povaha, charakter• vzhľad• typy podľa predpokladanej budúcnosti a sociálneho

zaradenia• zaradenie žiaka v triede• detskosť – dospelosť• porovnávanie s príbuznými

Žiačky a žiaci - rôzne predpoklady, očakávania

a požiadavky - vplyv rodových stereotypov

lepšie verbálne vlohy vyššia čitateľská gramotnosť

vyššia úroveň pripravenosti na školu

lepšie sa prispôsobujú požiadavkám školy (predstava ideálneho žiaka sa zhoduje s fem. stereotyp.)

lepší školský prospech dobré výsledky uč. častejšie

pripisujú ich usilovnosti sebakritickejšie, pasívnejšie

obranné mechanizmy

lepšia vizuálne priestorová orientácia, matemat. schop.

→lepšie výkony v matematike agresívnejší (ale agresivita

tolerovanejšia ako u dievčat) sú tvrdšie trestaní správaním priťahujú viacej

pozornosti sebavedomejší, menej

sebakritickí dobré výsledky uč. pripisujú

skôr ich schopnostiam u mlad. žiakov zistený vyšší

strach zo školy

Učiteľská charakteristika dievčat:

• vážnosť• tichosť• svedomitosť• rozumnosť• ochota k spolupráci• vychovanosť• citlivosť• závislosť• usilovnosť• úslužnosť, ochota.....

Učiteľská charakteristika

chlapcov:

• aktivita• dobrodružnosť• agresivita• asertivita• energickosť• podnikavosť• zvedavosť• otvorenosť• nápaditosť• nezávislosť...... (Kusák, Dařílek, 2001)

Školská úspešnosťDôležitosť školského výkonu:- pre vytváranie sebaobrazu (pozri Eriksonova teória)- informácia pre rodičov aj učiteľov o efektoch učenia- význam pre vytváranie predstav o vzdelávacích a

profesionálnych perspektívach

!!! Školská úspešnosť nie je len výsledkom žiaka (jeho schopností a usilovnosti), ale je výsledkom súčinnosti učiteľa a žiaka

Ukazovateľ školskej úspešnosti, výkonu - školský prospech vyjadruje stupeň adaptácie dieťaťa na podmienky školy- nie je celkom objektívnym ukazovateľom vzdelávacích

výsledkov- výpovedná hodnota je obmedzená vzhľadom na predikciu

úspešnosti žiaka v ďalšom štúdiu a v povolaní

Pri posudzovaní problému žiaka s učením

sledujeme:

celkovú úroveň prospechu rozloženie známok v jednotlivých predmetoch stabilita prospechu v čase kedy došlo k zhoršeniu

subjektívny pocit školskej

úspešnosti

Príčiny neprospechu žiaka: Príklad diagnostickej úvahy učiteľa: (podľa Hintnaus, 1993)

1. Smerom k sebe - sebareflexia učiteľa

1) Mám primerané požiadavky? Koľko žiakov v mojom predmete neprospieva v porovnaní s inými učiteľmi toho istého predmetu?

( revízia svojho poňatia úspešného žiaka)1) Nieje chyba v mojej komunikácii s triedou? (

revízia svojho vzťahu k triede, svojho výchovného štýlu)

2) Nieje chyba v mojom spôsobu vyučovania? Overenie efektívnosti hodiny – napr. testom na záver analýza nedostatkov zmena spôsobu a metód výučby

2. Smerom k žiakovi:

Prejav žiaka

Hypotéza Kontrola hypotézy

Trvalo celkovo

neprospieva

1. Nedostatok

nadania

- psychologické vyšetrenie

- rozbor kognitívneho štýlu

2. Nezáujem o učenie (nedostatočná

motivácia)

- schopnosti produktívne

myslieť, občasné dobré

výkony, úspechy mimo

školu

3. Obtiažna sociálna

a rodinná situácia, emočné problémy

- nižšia sociokultúrna

úroveň rodiny, neharmonická rodina, postavenie „čiernej ovce“ v triede, narušený vzťah k učiteľovi a k žiakom

Prudký výkyv neprospechu

4. Konfliktná situácia v živote žiaka

- deje sa niečo v rodine?

- má osobné problémy?

- prejavuje sa negativisticky, apatia, strach, podráždenosť, zamĺknutosť

5. Psychopatológia, organicita, psychóza,

závislosť (drogy, hracie automaty, počítačové hry...)

- zmeny v písme, v zručnostiach, úpadok pozornosti, pamäti, „duševná neprítomnosť“ na vyučovaní, bolesti hlavy, somatické problémy, nezvyčajné kresby, inkoherentné odpovede, neologizmy, úzkosť, strach, narušené soc. vzťahy – autizmus, agresivita..

V iných predmetoch prospieva

6. Narušená komunikácia a vzťah medzi učiteľom a žiakom

- provokuje učiteľa, vyrušuje, je negativistický, sťažuje sa na učiteľa rodičom, demonštruje ľahostajnosť k známke alebo sa vyhýba skúšaniu a vyučovaniu daného predmetu

7. Jednostanne vyhranené záujmy

- veľmi dobrý prospech v niektorom inom predmete, záujmová činnosť mimo školu

8. Špecifické intelektové dysfunkcie

(ŠPU- dyslexia, dysgrafia, ...)

- spoločným symptómom sú poruchy pozornosti a senzomotorické koordinácie zhoršené písmo, grafický prejav, časté gramatické chyby popri znalosti pravidiel, prerývané čítanie s chybami, neporozumenie textu, rozdiely v prospechu v jednotlivých predmetoch

Špecifické poruchy učenia (ŠPU)(tiež Špecifické vývinové poruchy učenia)

• porucha v jednom alebo vo viacerých základných psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na chápaní alebo užívaní hovorenej či písanej reči

• môžu sa prejavovať poruchami počutej reči , hovorenia, čítania, písania, pravopisu alebo počítania, vnímania a produkovania hudby a kinestetických funkcií

• poruchy na úrovni percepčnej aj motorickej (vyjadrovanie)• môžu sa objavovať súbežne s inými handicapmi

• ŠPU nezahŕňajú problémy s učením, ktoré sú primárne spôsobené poruchou sluchu, zraku, motoriky, mentálnou retardáciou, emočnými poruchami alebo nepriaznivým vplyvom prostredia

• je nutné odlíšiť špecifické vývinové poruchy učenia od ďalších porúch učenia ako napr.:

• Alexia – strata naučenej schopnosti čítať a porozumieť písanému - v podstate zvláštna forma zrakovej agnózie

• Agrafia – strata naučenej schopnosti písať, chýbajú hybné vzorce pro písmo, vlastná hybnosť končatín nie je porušená

Typy ŠPU

Špecifická vývinová dysfázia – problémy s počúvaním hovoreného textu alebo so zmysluplným

formulovaním vlastných myšlienok pri rozprávaní → narušená komunikačná schopnosť

a ) Expresívna dysfázia (motorická)• dieťa rozumie reči, ale nedokáže centrálne ovládať rečové orgány

obmedzená slovná zásoba, primitívne používanie malého súboru slov, ťažkosti pri voľbe vhodných slov, stručné vyjadrovanie, .. zlý prízvuk, intonácia...

• nezrelá skladba viet, chyby vo vetnej skladbe a nesprávne používanie hovorových tvarov

• u školských detí často komorbídne poruchy učenia, hyperkinetické vyjadrovanie

b) Impresívna dysfázia (percepčná, receptívna, senzorická)

- porozumenie reči je pod úrovňou mentálneho veku

- porucha vnímania rečových obsahov, narušená schopnosť porozumieť počutej reči (neschopnosť chápať význam slov, dieťa často nedokáže podľa intonácie rozlíšiť, kedy sa mu niečo oznamuje, kedy mu kladú otázku, či rozkazujú...)

• takmer vo všetkých prípadoch postihnutá aj expresívna

zložka reči a tvorenie hovoreného slova• spojená s pridruženými poruchami ako hyperaktivita a

poruchy správania, soc. neobratnosť, emocionálne poruchy - úzkosť, plachosť, nedostatočná sebadôvera

(→ emocionálna a behaviorálna reakcia na rečový deficit).

Ďalšie poruchy reči• každá porucha reči má negatívny vplyv na sociálnu

integráciu jedinca a môže nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a spoločenský rozvoj, jeho edukáciu

• Oneskorený vývoj reči• Chyby výslovnosti (dyslália)• Poruchy zvuku reči• Poruchy tempa reči• Neurotické prejavy• Mutizmus• Centrálne poruchy reči

Dyslexia – špecifická porucha čítania (neschopnosť spoznať písmená, pohotovo ich rozlišovať, zapamätať si ich, skladať slová, interpretovať písaný text...)Výskyt • krajiny s foneticky dôsledným pravopisom ? 2 – 4% (3 –18%)• anglofonné krajiny – 5 – 10% • častejší u chlapcov (napr. v BA ♀ - 2,3%, ♂ - 6,5%)Najčastejšie prejavy zámena tvarovo podobných písmen (d,p,b,q..m,n ...z,r...), ale

niekedy aj nepodobných zámena zvukovo podobných písmen vynechávanie alebo pridávanie písmen, slabík, slov prehadzovanie písmen...slov, čítanie opačným smerom čítanie celých riadkov opačne či striedanie smeru čítania čítanie nerytmické, bez prízvuku, nezreteľné dvojité čítanie, domýšľanie si slov častá spojitosť s poruchami reči

Dysortografia

porucha písania v oblasti gramatiky

postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu porucha prevodu sluchového kódu do gramatického, týka sa

hláskoslovia (identifikácia hlások, ich analýza a syntéza) oslabenie zrakovej a sluchovej pamäti časté spolu s dyslexiou (asi 80%), poruchou reči, alebo je

dôsledkom dysgrafie

Najčastejšie prejavy • zámena zvukovo blízkych či podobných hlások, slabík• nerozlišovanie sykaviek (c-s-z, č-š-ž) • chybné rozlišovanie mek./tvrdých slabík (di, ti, ni, dy, ty, ny) • chyby v zvukových celkoch (prehadzovanie, vynechávanie,

pridávanie písmen, slabík) • nedodržanie dĺžok samohlások (pr. dam – dám) • problémy v slabikách so slabikotvornými r, l (pr. hrad – hlad) • zlé rozlišovanie konca slova, vety (spojuje či nesprávne rozdeľuje

slova, vety) • pozná gramatickú poučku ústne, nevie ju použiť v pís. podobe • vynecháva alebo nesprávne používa diakritické znamienka• vynecháva alebo pridáva písmena, slabiky, slova,.. komoleniny • znížený jazykový cit, jazyková neobratnosť, chybná práca s

významom viet • časté chyby pri určovaní i/y

Dysgrafia (grafomotorická dyspraxia)- porucha písania - deficity v oblasti hrubé a jemné motoriky,

pohybové koordinácie, zrakové a pohybové

pamäti, pozornosti a priestorové orientácie, plánovania pohybu, zníženej rýchlosti spracovania

- porucha koordinácie systémov, ktoré zabezpečujú prevod foném – grafém, v písaní písací a tlačené písmeno a v organizácii zmyslových dát

- postihuje úpravu pravopisu, osvojenie si jednotlivých písmen, spojenia – hláska – písmeno

Najčastejšie prejavy- ťažkopádne, neobratné, neusporiadané, neúhľadné, kŕčovité,

ťažko čitateľné až nečitateľné písmo- nedodržiavanie smeru, tlaku, zrkadlové písanie, zámena

tvaru písmen, neschopnosť napodobniť tvar písmena

Dyskalkúlia – porucha matematických schopnostíTypy:

• Verbálna (narušená schopnosť slovne označovať množstvo, počet...)

• Praktognostická (porucha priestorového faktoru mat. schopností, porovnávania počtu, veľkosti predmetov, schopnosť diferencovať tvary, porucha matematické manipuláci s predmetmi)

• Lektická (narušená schopnosť čítať matematické znaky – napr. zámena 6,9...21,12...VI,IV...+,x..)

• Grafická (neschopnosť písať matematické symboly)• Operacionálna (narušená schopnosť uskutočňovať

matematické operácie - napr. dieťa nevie počítať spamäti, namiesto násobenia sčituje...)

• Ideognostická (porucha v pojmovej oblasti, gnostická, nepochopenie matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (problémy pri riešení slovných úloh..)

Dyspinxia – špecifická porucha kreslenia (problém s prenesením trojrozmernej

predstavy do plochy) – ojedinelý výskytPrejavy- primitívne kresby, neobratnosť, kŕčovitosť- neschopnosť výtvarne organizovať plochu

Dysmúzia – porucha hudobných schopností Prejavy - porušený zmysel pre rytmus, dynamiku, rozlišovanie výšky tónov, hudobných nástrojov, problémy s muz. reprodukciou - prejavy v receptívnej a expresívnej zložke

Expresívna dysmúzia – neschopnosť reprodukovať hudobný motív Totálna dysmúzia - dieťa hudbu nechápe, neidentifikuje, nepamätá si

Dyspraxia („syndróm nešikovného dieťaťa“)– problémy s vykonávaním účelových pohybov, s koordináciou pohybov u detí s priemernou a nadpriemernou inteligenciouPrejavy poruchy hrubej motoriky poruchy jemnej motoriky problémy s bilaterálnou integráciou častá nevyhranená lateralita poruchy zrakového a sluchového rozlišovania porucha kinestézie (vedomia vlastného tela v priestore) porucha propriorecepcie (telesného vnímania) poruchy v chápaní času a vzdialenosti problémy v priestorovej orientácii dieťa nemá zmysel pre rytmus nízky svalový tonus → ochabnuté svaly (hypotónia však nie

je častou príčinou) problémy s sociálnom styku (problémy s chápaním

nonverbálnych prejavov)

Neverbálne poruchy učenia

- objav. v 70. rokoch 20. stor.

Prejavy• problémy v priestorovej orientácii – (typ. prejavom je napr.

neschopnosť zapojiť sa do loptových hier - dieťa nevie, kde samo stojí, kde stoja druhí, nedokáže prihrať, pletie sa do cesty...., nevie merať)

• problémy s navigáciou• problémy s rovnováhou

• problémy v sociálnej orientácii a kontaktoch – dieťa nedokáže odhadnúť postoj detí či dospelých, interpretovať výraz ich tváre, gest, afektívny prízvuk hlasu

• problém s rozpoznávaním tvárí

• užívanie reči rigídne, pedantické, necitlivé, sociálne neprimerané, neúčinné...často rýchla reč

• deti nerozumejú slovným hračkám, uniká im vtip, nechápu metafory

• vývoj reči je dobrý, slovná zásoba nie je postihnutá• rýchlosť čítania býva priemerná so slabším porozumením• pamäť pre fakty a dátumy dosahuje výbornú úroveň• nedostatok zmyslu pre rytmus• nižšie nonverbálne IQ ako verbálne• problémy s počítáním

• porucha výrazne nezasahuje do samotného procesu vzdelávania žiaka, ale dotýka sa vývoja osobnosti dieťaťa dôsledkom je sociálna izolácia, únik do fantazijných svetov, ťažkosti pri sociálnom začlenení.

LiteratúraBaďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita

Komenského, 2001, 253 s. ISBN-80-223-1536 2

Hadj Moussová, Z. a kol.: Pedagogicko-psychologické poradenství I. Praha: UK v Praze, 2005, 207 s. ISBN 80-7290-215-6

Hintnaus, L.: Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1993.

Matějček, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN, 1991, 335 s., ISBN 80-04-24526-9

Říčan P., Krejčířová, D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: Grada, 1997, 450 s. ISBN 80-7169-512-2

Selikowitz, M.: Dyslexie a jiné poruchy učení. Praha: Grada, 2000, 136 s., ISBN 80-7169-773-7

Swierkoszová, J.: Specifické poruchy učení. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006, 109 s. ISBN 80-7368-042-4

Wágnerová, M.: Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004, 170 s. ISBN 80-7184-488-8