SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA130857

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ANTIMIKROBIÁLNE VLASTNOSTI VČELÍCH

PRODUKTOV

2011 Peter Krošlák

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

ANTIMIKROBIÁLNE VLASTNOSTI VČELÍCH

PRODUKTOVBakalárska práca

Študijný program: Bezpečnosť a kontrola potravín

Študijný odbor:4170700 Spracovanie poľnohospodárskych

produktov

Školiace pracovisko: Katedra mikrobiológie

Školiteľ: doc. Ing. Miroslava Kačániová, PhD.

Konzultant: PhDr. Ing. Martin Mellen, PhD.

Nitra 2011 Peter Krošlák

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Peter Krošlák vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Antimikrobiálne vlastnosti včelích produktov“ vypracoval samostatne s použitím

uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje

nie sú pravdivé.

V Nitre 17. mája 2011 Peter Krošlák

Poďakovanie

Dovoľujem si touto cestou veľmi pekne poďakovať mojej školiteľke doc. Ing.

Miroslave Kačániovej, PhD. a PhDr. Ing. Martinovi Mellenovi, PhD. za odborné

vedenie bakalárskej práce, za pomoc, rady, pripomienky a tiež cenné poznatky, ktoré mi

poskytla pri jej vypracovaní. Ďalej by som sa rád poďakoval Ing. Martinovi Melichovi,

za pomoc a cenné poznatky ktoré mi poskytol pri jej vypracovaní.

Abstrakt

Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo charakterizovať med, jeho chemické

zloženie a antimikrobiálne vlastnosti, propolis, jeho chemické zloženie

a antimikrobiálne vlastnosti, peľ, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti,

včelí vosk, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti. Včelie produkty sa

oddávna využívajú v alternatívnej medicíne ako liečebné prostriedky proti mnohým

ochoreniam. Liečením včelími produktmi sa zaoberá vedecký medicínsky odbor

apiterapia. Popri majoritnom produkte, mede sa dostáva do popredia aj propolis,

obnôžkový peľ, materská kašička, včelí vosk a včelí jed. Porovnanie antimikrobiálnej

aktivity včelích produktov v jednotlivých koncentráciách, extraktoch a pôsobením

ich účinkov na jednotlivé mikroorganizmy nám pomôže doplniť vedomosti o týchto

vlastnostiach včelích produktov a ich uplatnenie v praxi napr. v ľudovom

liečiteľstve alebo medicíne.

Kľúčové slová: med, peľ, propolis, včelí vosk, antimikrobiálna aktivita

Abstrakt

The aim of this thesis was to characterize the honey, its chemical composition and

antimicrobial properties, propolis, its chemical composition and antimicrobial

properties, pollen, its chemical composition and antimicrobial properties, beeswax, its

chemical composition and antimicrobial properties. Bee products have long been used

in an alternative medicine as remedies against many diseases. The treatment of bee

products is engaged in scientific medical field apitherapy. In addition to the foremost

bee product – honey, other prominent products are propolis, pollen, royal jelly, beeswax

and bee venom. Comparison of antimicrobial activity in respect to the bee products in

different concentrations, extracts and action of their effects on individual organisms will

help us understand more about the properties of bee products and their practical

application, for example, in folk medicine and the medicine in general.

Key words: honey, pollen, propolis, beeswax, antimicrobial activity

Obsah

Úvod..................................................................................................................................8

1 Cieľ práce...................................................................................................................9

2 Metodika práce.........................................................................................................10

3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí......................................11

3.1 Med......................................................................................................................11

3.1.1 Charakteristika medu....................................................................................11

3.1.2 Rozdelenie medu..........................................................................................12

3.1.3 Chemické zloženie medu..............................................................................13

3.1.3.1 Voda.........................................................................................................14

3.1.3.2 Sacharidy..................................................................................................14

3.1.3.3 Organické kyseliny...................................................................................14

3.1.3.4 Minerálne látky.........................................................................................15

3.1.3.5 Aminokyseliny..........................................................................................15

3.1.3.6 Aromatické látky......................................................................................15

3.1.3.7 Hydroxymetylfurfural..............................................................................16

3.1.4 Antimikrobiálne vlastnosti medu .................................................................16

3.2 Propolis................................................................................................................17

3.2.1 Charakteristika propolisu..............................................................................17

3.2.2 Chemické zloženie propolisu........................................................................17

3.2.3 Antimikrobiálne vlastnosti propolisu ...........................................................18

3.3 Včelí peľ...............................................................................................................19

3.3.1 Charakteristika včelieho peľu.......................................................................19

3.3.2 Chemické zloženie včelieho peľu.................................................................20

3.3.3. Antimikrobiálne vlastnosti včelieho peľu ...................................................21

3.4 Včelí vosk.............................................................................................................21

3.4.1 Charakteristika včelieho vosku.....................................................................21

3.4.2 Chemické zloženie včelieho vosku...............................................................22

3.4.3 Fyzikálne vlastnosti včelieho vosku ............................................................23

3.4.4 Antimikrobiálne vlastnosti včelieho vosku.................................................24

4 Záver.........................................................................................................................25

6

5 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................27

7

Úvod

Včelie produkty sa oddávna využívajú v alternatívnej medicíne ako liečebné

prostriedky proti mnohým ochoreniam. Liečením včelími produktmi sa zaoberá

vedecký medicínsky odbor apiterapia. Popri majoritnom produkte, mede sa dostáva do

popredia aj propolis, obnôžkový peľ, materská kašička, včelí vosk a včelí jed.

Med, ktorý včely zbierajú z rastlín a následne upravujú a uskladňujú v plástoch

patrí medzi obľúbené prírodné sladidlo. Jeho podstatnú časť tvoria produkty rastlín.

Med je všeobecne známa energetická potravina čisto prírodného pôvodu, ktorá sa

využíva ako surovina pre potravinársky a kozmetický priemysel. Je prírodným liečivým

prostriedkom, ktorý sa v minulosti často používal v ľudovom liečiteľstve a v súčasnosti

sa výrazne adaptuje aj v oficiálnej medecíne.

Peľ ako potravina alebo surovina má veľmi dobré predpoklady vďaka vysokému

zastúpeniu veľmi kvalitných aminokyselín, tiež obsahuje cukry, tuky, minerálne látky,

enzýmy. Kvetový peľ „včelí chlieb” je zdrojom fytochemických látok a živín, ktoré sú

bohaté na karotenoidy, flavonoidy a fytosteroly. Rovnako aj včelí peľ ako med má

dokázaný antimikrobiálny efekt.

Propolis (včelí tmel) je lepkavý produkt včely medonosnej využívaný v ľudovej

medicíne v mnohých krajinách. Propolis je lepkavá živica vytekajúca z púčikov

mnohých rastlín a stromov, alebo z kôry stromov predovšetkým ihličnatých. Včely

prinesené živice a výlučky premiešavajú s voskom vylučovaným z voskotvorných žliaz

na spodnej strane bruška. Je veľmi dôležitá zložka „biokozmetiky“ a „zdravých

potravín“. Mechanizmus antimikrobiálnej aktivity propolisu je komplexný a mohol by

byť znakom synergickej aktivity medzi fenolickými a inými zlúčeninami hlavne

flavonoidmi ako sú pinocembrín, galangin a pinobanksín.

Vosk je ďalším veľmi dôležitým produktom včely medonosnej. Slúži na stavbu

včelieho diela - plástov, kde včely uchovávajú glycidové zásoby, peľ a odchovávajú

potomstvo. Vosk je biela, cez všetky odtiene žltej až tmavohnedá látka s typickou

jemnou vôňou po mede. Z chemického hľadiska je vosk zmes esterov mastných kyselín

s vyššími alkoholmi, flavonoidov, polyfenolov, voľných karboxylových kyselín,

aromatických látok, alkoholov a mnoho iných zložiek. Včelí vosk je vo veľkej miere

využívaný vo farmaceutickom priemysle a kozmetike. Na základe jeho chemického

zloženia usudzujeme, že aj vosk vykazuje antimikrobiálnu aktivitu.

8

1 Cieľ práce

Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo charakterizovať med, jeho

chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti, propolis, jeho chemické zloženie

a antimikrobiálne vlastnosti, peľ, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti,

včelí vosk, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti.

9

2 Metodika práce

Predložená bakalárska práca je kompilačného charakteru. Informácie použité

v tejto práci boli získané z vedeckej a odbornej literatúry. Informácie a poznatky sa

následne spracovali do celkov podľa určeného cieľa. Nakoniec sme vyvodili

všeobecne platné závery.

10

3 Výsledky práce - Súčasný stav riešenej problematiky doma

a v zahraničí 3.1 Med

3.1.1 Charakteristika medu

Med bol používaný ako liek, od staroveku  v mnohých  kultúrach. Aristoteles

(350 p. n. l.), odvoláva na použitie medu v lekárstve (Smith a Ross, 1910). Od počiatku

časov, spoločné použitie medu zahrňuje liečbu preležanín, vredov a  infekcií

vyplývajúce z popálenín a rán (Goulart,1979; Armon, 1980). 

Med bol tiež zistený, že  je  účinný  proti  izolovaným  organizmom z infekcie

močových ciest (Ibrahim, 1981) a pri liečbe infantilnej gastroenteritídy 

(Haffejee a Moosa, 1985).

Med je produkt tvorený včelou medonosnou (Križan, 1975), pričom jeho

tvorbu popisuje Čavojský (1981) a Grimm (1983), ktorí zároveň dodávajú, že časť

medu včela spotrebuje na svoje životné funkcie a zvyšok po pridaní výlučkov zo svojej

hltanovej žľazy a odparení vody na 20 – 22 % ukladá do buniek plástov. Potravinový

kódex SR (PK SR) a európska Smernice Rady 2001/110/ES definujú med ako prírodnú

sladkú látku produkovanú včelami (Apis mellifera) z nektáru rastlín, zo sekrétov živých

častí rastlín alebo z výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú,

pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú

a ponechávajú v plástoch, aby med vyzrel (Výnos MP SR a MZ SR č. 1188/2004 - 100,

2004, Smernica Rady 2001/110/ES, PK SR).

Med je prevažne vysoko koncentrovaný roztok zmesi cukrov, najmä glukózy a

fruktózy, v ktorom sú často suspendované aj kryštály monohydrátov glukózy. Okrem

toho med obsahuje bielkoviny, aminokyseliny, enzýmy, vitamíny, acetylcholín,

flavonoidy, organické kyseliny, minerálne látky, rôzne organické zlúčeniny v stopových

množstvách, ktoré dávajú medu charakteristickú farbu, chuť a vôňu, zrnká peľu,

čiastočky vosku z plástov a rôzne mikroorganizmy (kvasinky, baktérie a mikroskopické

huby) (Ashurst a Dennis, 1996). Codex Alimentarius považuje med za potravinu

prírodného pôvodu, ku ktorej po odobraní z úľa nesmie byť nič primiešané, ani z neho

nič nesmie byť odstránené (Brožek, 2007).

Med musíme skladovať tak, aby nič neovplyvnilo jeho kvalitu – teda v

chladnom, suchom a tmavom prostredí bez aromatických vôní alebo pachov. Pri teplote

25 °C sa v mede znižuje hodnota enzýmov už po 8-10 mesiacoch. Dlhodobé

11

skladovanie medu si preto v každom prípade vyžaduje priestor chladnejší ako 20 °C.

Ak nie je med vo vzduchotesne uzavretých nádobách, v príliš vlhkom prostredí

absorbuje do seba vzdušnú vlhkosť, čo môže viesť až k jeho skvaseniu. V skladovacej

miestnosti má byť preto vlhkosť vzduchu pod 60 % (Bizub, 2007).

3.1.2 Rozdelenie medu

Med môžeme rozdeliť do skupín podľa rôznych hľadísk, najčastejšie podľa

pôvodu medu, spôsobu získavania, úpravy a uvádzania do obehu. Podľa Potravinového

kódexu SR hlavnými druhmi medu podľa pôvodu sú med kvetový alebo med z nektáru

a med medovicový. Na Slovensku je veľmi často získavaný med zmiešaný

(pochádzajúci z nektáru aj medovice), ktorý však legislatíva nerozlišuje. Najvyššiu

hodnotu na trhu získavajú medy jednodruhové a medovicové. Škála farby medov je

široká, od bielych priesvitných cez žlté a najrôznejšie odtiene farby jantárovej, svetlo

hnedej až k najtmavšej hnedej, v závislosti od daného druhu medu (Přidal, 2003).

Rozšírené druhy kvetových medov:

- lipový (zlatožltej farby, číry, ťažko kryštalizuje),

- agátový (bezfarebný až žltkastý s nazelenalým odtieňom, ťažšie kryštalizuje, zo

všetkých našich medov ostáva v tekutom stave najdlhšie),

- slnečnicový (žltý, veľmi rýchlo kryštalizuje dožlta na hrubé kryštály, ako keby bol do

neho nasypaný kryštálový cukor),

- repkový (svetlej bledožltej až citrónovej farby, veľmi rýchlo kryštalizuje na bielu

farbu, veľmi jemnej kryštalizácie, ale pevnej a veľmi tvrdej konzistencie),

- med z ovocných stromov (svetlej farby, ľahko kryštalizuje na bielu farbu veľmi

jemnej kryštalizácie),

- ďatelinový (žltkastý až žltý, ľahko kryštalizuje v suchobielu tuhú látku),

- čistcový (žltkastý až belavý, kryštalizuje v celej hmote),

- pohánkový (tmavohnedý, čiastočne kryštalizuje, kašovitá konzistencia, obsahuje

vyššie množstvo bielkovín a železa ako iné medy),

- lúčny (žltý až tmavožltý až do červena, zmes medov, ostáva dlho kvapalný,

kryštalizuje na šedo až do hneda) (Hajdáková, 1989).

12

Hlavnými druhmi medu podľa spôsobu získavania, úpravy a uvádzania do obehu

sú med vytočený, lisovaný, plastikový, odkvapkaný, kusový alebo rezané plásty v mede

a med filtrovaný (PK SR). Väčšina medu v súčasnej dobe je získavaná vytáčaním,

t.j. spôsobom odstredivej sily na med v plastoch. Filtrovaný med sa vyznačuje

zníženým obsahom peľových zŕn. Špeciálnym druhom medu obľúbeným na Slovensku

je med pastový, ktorého kryštalizácia bola technologicky ovplyvnená s cieľom

zabezpečiť jemnú roztierateľnú konzistenciu. Vo svete rozšírený je tiež med tzv.

plastikový, ktorý je predávaný najčastejšie v priehľadných plastových obaloch.

Výrazné preferencie u spotrebiteľov si získava hlavne z dôvodu, že vzbudzuje dojem

pravosti a nefalšovanosti (Přidal, 2003).

Všetky druhy medov sú prirodzene kyslé a hodnota pH sa pohybuje v rozpätí

medzi 3,5 a 5,5 v závislosti od prítomnosti organických kyselín, ktoré zodpovedajú za

chuť medu a jeho stabilitu voči mikrobiálnemu znečisteniu (Bogdanov et al., 2004).

3.1.3 Chemické zloženie meduV tabuľke č.1 je uvedené chemické zloženie medu na Slovensku

Tab. 1 Chemické zloženie medu (Čuboň et al., 2006)

Zložky Priemer Hraničné hodnoty

Sušina

Sacharidy spolu

Z toho glukóza

fruktóza

sacharóza

dextríny

Bielkoviny

Minerálne látky

Vitamíny

82,3 %

75,5 %

34,0 %

40,5 %

1,9 %

1,5 %

0,2 %

0,2 %

stopy

73,0 % - 87,3 %

64,6 % - 85,5 %

24,7 % - 36,9 %

40,2 % - 48,6 %

0,0 % - 10,1 %

1,0 % - 12,0 %

0,1 % - 0,5 %

0,1 % - 0,3 %

Chemické zloženie medu závisí od rôznych faktorov a môže kolísať (Kačániová,

2006). Zloženie medu je pomerne variabilné a závisí v prvom rade na kvetinovom

13

zdroji, ale niektoré vonkajšie faktory ako sú sezónne a environmentálne faktory

a spracovanie tiež hrajú úlohu. Med je presýtený roztok cukrov z ktorých fruktóza

(38 %) a glukóza (31 %) sú hlavnými prispievateľmi, fenolové zlúčeniny, minerálne

látky, bielkoviny, voľné aminokyseliny, enzýmy a vitamíny pôsobia ako minoritné

zložky (Alvarez-Suarez et al., 2010).

3.1.3.1 Voda

Množstvo vody závisí od druhu kvetov, z ktorých med pochádza, od sezóny a

včelstva (Kňazovická et al., 2008). Voda je v medoch obsiahnutá v množstve 15-21 %.

Obsah vody je základným kritériom kvality medu a zisťuje sa refraktometricky. Pre

kvalitu medu je optimálny obsah vody 17-18 %. Med má tú vlastnosť, že za určitých

podmienok vodu zvonku prijíma alebo ju naopak do okolia vydáva. Tieto procesy

závisia na teplote medu a relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu (Ptáček, 2003). Med s

vyšším obsahom vody je náchylný na nežiaducu fermentáciu, kazenie a stratu arómy

(Costa et al., 1999).

3.1.3.2 Sacharidy

Sacharidy v mede predstavujú veľmi komplexnú zmes monosacharidov,

disacharidov a oligosacharidov. Zaberajú 95-99 % sušiny medu, čím sú teda

kvantitatívne najdôležitejšie zložky medu (Přidal, 2005).

Hlavný podiel tvoria monosacharidy glukóza a fruktóza. Ich zastúpenie

ovplyvňuje predovšetkým rýchlosť kryštalizácie. U medov s veľmi vysokým

zastúpením glukózy ako je med púpavový alebo repkový, prebieha kryštalizácia už po

niekoľkých dňoch po vytočení, v podobe tvrdej bielej hmoty. Naopak vyšší obsah

fruktózy spôsobuje dlhodobú tekutosť, ako je tomu napr. u medu agátového. Je teda

zrejmé, že zastúpenie monosacharidov a najmä vysoký obsah fruktózy určujú väčšinu

fyzikálnych a nutričných charakteristík (Přidal, 2005, White, 1980).

3.1.3.3 Organické kyseliny

Organické kyseliny sú obsiahnuté vo všetkých druhoch medov a spôsobujú

kyslú chuť. Celkovú kyslosť medu môžeme vyjadriť hodnotou pH. Medy majú

priemerné pH od 3,9 do 4,0, pričom nektárové medy sú kyslejšie a medovicové môžu

14

dosahovať až pH 6,1 (Veselý et al., 2003). Medzi hodnotou pH a obsahom kyselín

neexistuje významná korelácia z dôvodu rôznej tlmivej schopnosti prítomných

organických kyselín a minerálnych látok (Singhal et al., 1997).

3.1.3.4 Minerálne látky

Zdroj minerálnych látok sa nachádza v pôde, kde cez rastlinu sa dostávajú do

peľu a nektáru, ktoré včely zbierajú. Minerálne látky dostaneme spálením a vysušením

medu. Najčastejšie sa vyskytujú prvky ako chlór, draslík, síra, fosfor a vápnik. Obsah

popolovín závisí od pôvodu medu (Dobrovoda, 1986).

Tab. 2 Obsah minerálnych látok v mede v mg.kg-1 (Čuboň et al., 2006)

Med Železo Mangán Vápnik Chlór

Agátový

Zmieš. kvetový

Smrekový

Smrekovcový

Jedľový

Zmieš. medovicový

17,12

15,02

27,74

32,42

29,53

30,82

20,28

7,67

20,15

17,94

9,06

8,81

66,96

33,43

51,30

13,60

45,08

37,27

1,59

44,20

19,37

28,30

39,04

42,28

3.1.3.5 Aminokyseliny

V mede nachádzame až 13 druhov aminokyselín vrátane esenciálnych

(Demeter, 2007) ako sú fenylalanín, lyzín, leucín, alanín, valín, arginín, treonín, serín,

glycín, cystín, metionín, kys. asparágová, kys. glutámová a ďalšie kyseliny (Přidal,

2003). Najviac zastúpenou aminokyselinou je prolín, vyskytuje sa v medoch v

koncentrácii 200-500 mg.kg-1 (Veselý et al., 2003). Obsah prolínu v mede súvisí so

stupňom spracovania nektáru včelami. Z tohto dôvodu sa prolín často používa ako

indikátor falšovania medu (Ruoff et al., 2007).

3.1.3.6 Aromatické látky

Autentifikácia botanického, resp. aj geografického pôvodu medu je možná na

základe stanovenia charakteristických aromatických zložiek (prchavých látok) ako sú

15

napríklad aldehydy (oktanal, nonanal, dekanal), estery (etylheptanoát, etyloktanoát,

etylnonanoát, etyldekanoát), sulfidy (dimetyltrisulfid), alkoholy (heptanol, oktanol,

nonanol, dekanol), kyslíkaté aromatické látky (benzaldehyd), étery, či ketóny

(izoforón) (Čajka et al., 2009).

3.1.3.7 Hydroxymetylfurfural

Hydroxymetylfurfural (HMF) je cyklický aldehyd, ktorý sa tvorí kyslým

rozkladom monosacharidov, predovšetkým fruktózy. Podľa odbornej literatúry zloženie

a chemické vlastnosti medu ovplyvňujú výsledné hodnoty HMF (pH, obsah fruktózy a

kyselín).

Počas ohrievania sa menia nielen fyzikálne, ale aj chemické vlastnosti medu.

Zásadou má byť, že tepelné ošetrenie medu nesmie spôsobiť zmeny v kvalite. Proces

ohrievania medu treba mať pod kontrolou, aby sa zachovali všetky biologické vlastnosti

a celková kvalita medu (Bartalis, 2008).

Podľa EU Directive 110/2001 obsah HMF by nemal byť viac ako 40 mg.kg -1 s

výnimkou medov pochádzajúcich z krajín alebo oblastí s tropickou teplotou okolia,

kedy obsah HMF nesmie prevyšovať 80 mg.kg-1 (Výnos MP SR a MZ SR č. 1188/2004

- 100, 2004).

3.1.4 Antimikrobiálne vlastnosti medu Antimikrobiálna aktivita medu má viac komponentov, ktoré často účinkujú

v komplexe: Sú to: vysoký obsah cukrov v mede a s tým spojený obsah vody, čo

zapríčiňuje osmotické vlastnosti medu, ďalej je to nízke pH medu, teda vysoká kyslosť

medu, peroxid vodíka (H2O2), ktorý v enzymatickom procese vzniká z enzýmu

glukózooxidázy, obsah organických kyselín napr. mravčej, benzoovej, fenolovej

(Dobrovoda. 1986).

Med vykazuje antibakteriálnu aktivitu proti rôznym patogénnym baktériám

a táto činnosť je v dôsledku kyslosti, osmotického účinku cukru, peroxidu vodíka,

fytochemických faktorov a podobne (Molan, 1992). Relatívna antibakteriálna potencia

medu bola testovaná v rámci v podmienkach in vitro proti baktériám spôsobujúce

gastroenteritídu (Molan, 1996). Bolo dokázané, že med má stimulačný vplyv

na in vivo množenie mliečnych baktérií, čo má fyziologický význam (Shamala et al.,

16

2000). Med má silnú antibakteriálnu účinnosť a je veľmi účinný pri odstraňovaní

infekcie z rán a chráni ich pred nákazou (Boukraa et al., 2008).

3.2 Propolis

3.2.1 Charakteristika propolisu Propolis je prírodná látka, dobre známa od staroveku pre jeho liečebné účinky,

látka môže byť použitá pri vývoji alternatívnych terapií, pri liečbe mnohých chorôb

(Bankova, 2005). Je to lepkavá živica vytekajúca z púčikov mnohých stromov, alebo z

kôry stromov predovšetkým ihličnatých. Včely zhromažďujú propolis do peľového

košíka na zadných nohách a prinášajú ho do úľa. Tam ho premiešavajú s voskom

vylučovaným zo špeciálnych žliaz na brušku. Včely používajú propolis na zatmelenie

štrbín a rôznych otvorov v úli. Zatmeľujú ním aj cudzie predmety, ako sú napríklad

zvyšky živočíchov, ktoré sa dostali do úľa. Slúži aj na obalenie vnútra buniek plástov a

má i dezinfekčný účinok (Dobrovoda, 1986).

Prírodný propolis je dôležitým produktom včelích úľov produkovaných včelami,

ktorý získavajú a transformujú z rastlinných exudátov zmiešaním s voskovými

substanciami (Serra Bonvehi, 1996).

Propolis bol používaný človekom od staroveku pre jeho farmaceutické 

vlastnosti. Dnes je propolis stále používaný ako obľúbený prostriedok v ľudovom

liečiteľstve a je k dispozícii vo forme kapsúl (buď v čistej forme alebo v kombinácii

s aloe gélom), ako ústna voda, ako extrakt, krémy, a v prášku (na použitie v kloktadle

alebo pre vnútorné použitie, ako náhle je rozpustený vo vode). Propolis je tiež užitočný

v kozmetike a ako zložka zdravých potravín (Castaldo a Capasso, 2002; Kujumgiev et

al, 1999).

Tento včelí produkt je hodnotný kvôli jeho antioxidačným, baktériostatickým,

antifungálnym a terapeutickým vlastnostiam v závislosti od fenolických a

flavonoidných zložiek. Tieto zložky sú využívané v medicíne, kozmetike, veterinárnej

medicíne a v potravinárskom priemysle (Maidana, 2000).

3.2.2 Chemické zloženie propolisuChemické zloženie propolisu bolo dlho neznáme. Zistilo sa, že sa skladá

z 50-85 % živíc, 4,5-15 % éterických olejov, 12-40 % vosku, 4-10,5 % trieslovín a z

17

rôznych iných látok, zväčša neidentifikovaných, a z 5-10 % mechanických prímesí

(Dobrovoda, 1896). Vďaka moderným analytickým metódam možno identifikovať stále

nové látky nachádzajúce sa v propolise. Viac ako 300 látok vrátane fenolových zlúčenín

už bolo identifikovaných v propolisoch získaných z rôznych oblastí. Propolis získaný od

včiel je pre svoje antibakteriálne, antivírusové, protiplesňové a protizápalové účinky

široko používaný v medicíne, kozmetike a v iných odvetviach priemyslu. Tieto účinky

sú prisudzované predovšetkým prítomnosti flavonoidov a fenolových zlúčenín

(Velikova et al., 2000).

Chemické zložky propolisu sú kvantitatívne a kvalitatívne variabilné v závislosti

od zemepisného pôvodu a regionálnej rastlinnej ekológie. Vzhľadom k tomu, propolis

má široké spektrum biologických činností a používa sa v populárnej ľudovej medicíne.

Bol tiež použitý ako zdravotný nápoj v Ázijských, Európskych a Amerických krajinách

(Banskota et al., 2001).

3.2.3 Antimikrobiálne vlastnosti propolisu

Propolis bol používaný ľuďmi od staroveku pre jeho antimikrobiálne vlastnosti

(Burdock 1998, Castaldo a Campasso , 2002). Môže pôsobiť proti širokému spektru

baktérií, húb, kvasiniek, vírusov a napádať larvy. Zložky z propolisu sa líšia v závislosti

od oblasti odkiaľ je zhromaždený. Najdôležitejšie aktívne zložky propolisu sú

aromatické kyseliny, fenolové zlúčeniny, najmä flavonoidy a fenolové kyseliny.

Antimikrobiálne vlastnosti tejto zmesi prírodných látok sú najčastejšie pripisované

pinocembrinu, galanginu a esteru kyseliny kávovej (Burdock,1998).

Propolis vyniká pri hľadaní potencionálne účinnej a lacnej liečbe. Je to živica

pochádzajúca zo stromov, ktorá je zbieraná včelami a je považovaná za prírodné

antibiotikum bez vážnych vedľajších účinkov v porovnaní zo syntetickými liečbami

a podáva niekoľko farmakologických vlastností (De Castro, 2001). Spomedzi látok

prítomných v propolise, flavonoidy sú prítomné vo veľkom množstve, ktoré sú

označené ako zodpovedné za jeho antimikrobiálne a najmä jeho fungicídne činnosti

(Somnez et al., 2005, Cusnhie a Lamb, 2005).

18

3.3 Peľ

3.3.1 Charakteristika peľu

Peľ je jemný prášok ako materiál vyrobený z kvitnúcich rastlín a zozbieraný

včelami. Pele sú mužské pohlavné bunky kvetov. Kvetinové pele obsahujú koncentrácie

fytochemikálií a živín a sú bohaté na karotenoidy, flavoniody a fytosteroly (Balch a

Balch, 1990; Broadhurts, 1999; Haas, 1992).

Podľa spôsobu získavania rozoznávame obnôžkový a plástový peľ; podľa spôsobu

spracovania mrazený, sušený, lyofilizovaný a fermentovaný peľ. Jedným zo spôsobov

spracovania čerstvého obnôžkového peľu je jeho pridanie priamo do medu (Cooper,

2005).

Včelí (obnôžkový) peľ je produkt včiel. Je to peľ, ktorý včely pozbierali z kvetov a

upravili ho výlučkami svojich žliaz a medových vačkov. Rozlišujeme tri druhy peľu:

rastlinný, čiže kvetový, ktorý sa uvoľňuje z peľových komôrok rastlín a nie je žiadnym

spôsobom spracovaný; úľový (fermentovaný), nazývaný aj „včelí chlieb“, ktorý už

prešiel hydrolýzou neredukujúcich cukrov a mliečnym kvasením v plástoch, tento je z

hľadiska výživy najhodnotnejší; obnôžkový - „včelí peľ“, ktorý včely pozbierali z

kvetov a upravili ho výlučkami svojich žliaz a medových vačkov. Práve pre tento peľ sa

používa označenie včelí peľ (Košlík, 1995; Košlík, 1997).

Včelie robotnice (Apis mellifera L.) zbierajú peľ z kvetov, formujú z neho

obnôžky a ukladajú ich na posledný pár nôh do tzv. košíčkov. Obnôžky sú tvorené z

peľových zŕn vyšších rastlín, ktoré včela zlepuje pomocou výlučkov svojich žliaz a

pridávaním nektáru. Formovanie obnôžky sa uskutočňuje počas letu včely. Peľová

obnôžka je spravidla formovaná z peľových zŕn z rastlinných druhov, ktoré sa

nachádzajú v okolí úľa. Názory autorov sú rôzne na zloženie včelích obnôžok. Jedny

tvrdia, že včely formujú obnôžky z peľových zŕn jedného rastlinného druhu, tzv.

monoflorálny peľ (Carrión et al., 2003).

Peľ je potravinový doplnok zatiaľ známy najmä medzi včelármi a nadšencami

včelích produktov. Včely potrebujú kvalitnú výživu najmä v období skorej jari.

Využívajú peľové zásoby. Sú pre ne nevyhnutné ako zdroj bielkovín – peľ využívajú

na prípravu kŕmnej kašičky pre plod a matku; na regeneráciu tkanív a opotrebovaných

buniek všetkých včiel vo včelstve (Demeter a Haščík, 2008).

Má viaceré farmakologické účinky, ako sú antibiotické, antineoplastické,

antidiarhoické, a pôsobí aj ako antioxidačný činiteľ (Campos et al., 1997). Využíva sa

19

nielen vo výžive ľudí, ale aj zvierat (Bíro et al., 2010). Podľa Bogdanova (2004), peľ

má rôzne zdraviu prospešné účinky a je tiež využívaný v apiterapii. Peľ je tvorený

sacharidmi (najmä polysacharidmi), sú hlavnou zložkou peľu, vrátane škrobu, fruktózy,

glukózy a sacharózy; tiež obsahuje bielkoviny (najmä enzýmy) a aminokyseliny;

tuková zložka v peli pozostáva z rôznych lipidov, mastných kyselín a sterolov

(Bogdanov, 2004).

3.3.2 Chemické zloženie peľuPeľ obsahuje nutričné zložky ako sacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, lipidy,

vitamíny, minerálne látky a stopové prvky (Bonvehí a Jordá, 1997). V bielkovinách

peľu sa nachádzajú všetky esenciálne aminokyseliny pre včely i človeka a tiež vitamíny

(najmä A, B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9; v stopových množstvách B12, C, D, E, K) a

minerálne látky, konkrétne draslík, fosfor, síra, horčík, meď, sodík, vápnik, zinok,

železo a v stopových množstvách jód (Titěra, 2006). Obsahuje aj významné množstvo

polyfenolických zložiek, najmä flavonoidov (Almeida - Muradian et al., 2005).

Chemické zloženie peľu závisí od druhu rastliny, z ktorej pochádza, ale aj od

zloženia, vlhkosti a úrodnosti pôdy, na ktorej rastlina rastie a od meteorologických

podmienok v období formovania a dozrievania peľových zŕn v peľnici. Tým možno

vysvetliť aj rozdiely v hodnotách jednotlivých peľov uvádzaných rôznymi autormi

(Dobrovoda, 1986). Na rozdiel od väčšiny iných potravín, peľ zbieraný včelami nie je

uniformný produkt. Chemické zloženie peľu je veľmi variabilné, a to nielen podľa

druhu rastliny a oblasti pôvodu, ale mení sa i na jednom stanovišti v priebehu roka

(Krell, 1996).

Tab. 3 Chemické zloženie obnôžkového peľu v % (Schmidt, Buchmann, 1992)

Zložky Priemer Rozpätie

Bielkoviny

Tuky

Cukry

Popoloviny

23,7

4,8

27

3,12

7,5-35

1-15

15- 45

1-5

20

3.3.3 Antimikrobiálne vlastnosti peľu

Včelí peľ má tiež antimikrobiálne účinky (Balch a Balch, 1990; Haas, 1992).

Problematikou peľu sa začali vedci vážne zaoberať v roku 1974, pokusy sa opakovali aj

na zvieratách aj klinicky. Rozšíril sa počet prípravkov obsahujúcich peľ. Do

apiterapeutických prípravkov, dovtedy obyčajne s materskou kašičkou, prípadne s

propolisom, medom a extraktom rastlín, sa začali dostávať aj peľové substancie

(Neuschlová, 1995).

Extrakty peľu môžu byť používané ako funkčná potravina alebo potravinový

doplnok. Obsahujú množstvo fenolických zložiek schopných blokovať voľné radikály,

ktoré sú zodpovedné okrem iného aj za karcinogenézu (Tang et al., 2005).

Rastlinný peľ má rozličné profily mastných kyselín, niektoré druhy peľov sa

vyznačujú jednou, alebo viacerými mastnými kyselinami. V peli dominujú kyseliny

linolová, linolénová, myristová a dodekánová a pravdepodobne hrajú významnú úlohu v

tlmení rastu baktérií, ktoré tvoria spóry ako Peanibacillus larvae, Melissococcus pluton

a iné mikroorganizmy, ktoré osídľujú plodové plásty včelstiev (Manning, 2001).

Silva et al. (2006) uvádzajú, že peľ Mimosa gemmulata môže byť dobrým

zdrojom prírodných antioxidantov a jeho konzumácia môže prispieť významným

množstvom antioxidantov do humánnej stravy.

3.4 Včelí vosk

3.4.1 Charakteristika včelieho vosku

Včelí vosk je produktom tráviaceho procesu včely medonosnej. Vzniká

činnosťou voskových žliaz, ktoré má robotnica vyvinuté párovo na 3. - 6. krúžku

sternitu bruška svojho tela. Sternity vytvárajú voskové zrkadielka s mikroskopickými

otvormi, cez ktoré preniká žľazový sekrét, na vzduchu tuhnúci na bezfarebné voskové

šupinky. Tie si pomocou končatín prisúvajú k hryzadlám a formujú do tvaru buniek

včelieho diela. Na 1 kg vosku pripadá približne 1,5 milióna takýchto šupiniek.

Najvyššiu aktivitu v produkcii vosku včely vyvíjajú medzi 12. a 18. dňom svojho

života, v období keď sú označované ako staviteľky.

Vosk získavame hlavne pri obnove včelieho diela. Spravidla sa ročne vymieňa

1/3 plodiskových plástov za rámiky s medzistenami. Okrem takto získaných plástov

zvyšujeme produkciu vosku stavbou na stavebnom rámiku a využívaním nálepkov na

21

rámikoch, povalovkách, stenách, viečok z buniek a zberom meliva. Na výťažnosť vosku

má vplyv spracovateľská technológia a vek plástov. Vek plástov je daný tým, koľkokrát

bol v bunkách včelieho diela odchovaný plod, čím viac generácií vybehlo, tým je dielo

tmavšie, ťažšie a má nižšiu výťažnosť (URL 1).

Konzistencia:

- včelí vosk je plastickou a tvarovateľnou hmotou už pri izbovej teplote (najlepšie pri

teplote 35 °C),

- konzistencia, pevnosť a viskozita sa značne mení s teplotou vosku,

- pri teplotách blízkych nule a pod nulou sa stáva vosk veľmi krehký.

Farba:

- panenský vosk (t.j. z neoplodnených plástov) je takmer biely alebo mierne žltkastý,

- včelie dielo v úli s postupujúcim vekom tmavne – na tento jav pôsobia pribúdajúce

nečistoty vo včelom diele (výkaly lariev, peľové zrná), ale aj difundujúce farbivá

najmä z peľu,

- tmavý vosk z Kuby je zafarbený farbivami peľu tabaku.

Rozpustnosť:

- vo vode je vosk nerozpustný (obsahuje max. 0,5 % vody),

- za studena sa najlepšie rozpustí v chloforme, acetóne, benzéne a v pyridíne,

- za tepla v etanole, metanole, izoamylalkohole a petroléteri (Přidal, 2007),

3.4.2 Chemické zloženie včelieho vosku

Vosk včely medonosnej obsahuje až 284 rôznych zložiek. Nie všetky z nich boli

identifikované, ale asi 111 z nich sú látky prchavé (Tulloch, 1980). Pozostáva prevažne

z esterov vyšších mastných kyselín a alkoholov. Na rozdiel od esterov včelieho vosku

obsahuje malé množstvo uhľovodíkov, kyselín a ďalších látok. Okrem toho bolo

identifikovaných približne 50 aromatických zložiek (Ferber a Nursten, 1977).

Zahrievanie vosku pri 100 °C po dobu 24 hodín výrazne mení jeho chemické

vlastnosti. Mení sa pomer medzi estermi a kyselinami až za hodnoty typické pre včelí

vosk. Dlhodobé zahrievanie či vysoké teploty vedú takisto k prudkému zníženiu obsahu

uhľovodíkov (Tulloch, 1980).

22

Tab. 4 Chemické zloženie včelieho vosku (Tulloch, 1980)

Frakcie Podiel frakcie (%)

Uhľovodíky

Monoestery

Diestery

Triestery

Hydroxymonoestery

Hydroxypolyestery

Estery kyselín

Polyestery kyselín

Voľné kyseliny

Voľné alkoholy

Neidentifikované

14

35

14

3

4

8

1

2

12

1

6

3.4.3 Fyzikálne vlastnosti včelieho vosku

Vosk je veľmi tvárna chemicky inertná látka. Na dotyk vosk nie je mastný

a nelepí sa ani pri stlačení zubami. Na lome vytvára charakteristický lasturovitý povrch

(Přidal, 2007).

Tab. 5 Fyzikálne parametre včelieho vosku (Přidal,2007)

Parameter Hodnota

Bod topenia

Bod tuhnutia

Špecifická hmotnosť

Zmrštenie vosku pri tuhnutí

Index lomu

Dielektrická konštanta

62-65 °C

60-63 °C

0,958-0,966 g.cm-3

8,11 %

1,4398-1,4451

2,9

23

3.4.4 Antimikrobiálne vlastnosti včelieho vosku

Tomás-Barberán, Ferreres a Tomás-Lorente (1993) skúmali fenolické zloženie

včelieho vosku a zistili, že obsahoval tú istú skupinu flavonoidov, ktorá bola dokázaná

v mede a propolise. Autori dospeli k názoru, že flavonoidy nie sú charakteristické pre

včelí vosk, ale pre med uskladňovaný v plástoch a propolis. Domnievajú sa, že vosk

neprispeje svojou antimikrobiálnou aktivitou k produktom, ktoré ju preukazujú.

24

Záver

Infekčné ochorenia spôsobené baktériami, mikroskopickými hubami, vírusmi

a parazitmi sú stále hlavnou hrozbou zdravotníctva aj napriek obrovskému pokroku

v medicíne. Ich dopad je obzvlášť veľký v rozvojových krajinách kvôli nedostupnosti

a rozšírenej rezistencii na liečivá. Výskum nových antimikrobiálnych látok preto musí

pokračovať a musia byť preskúmané všetky možné stratégie.

Chemická komplexnosť množstva prírodných produktov a nedostatok záruky

obnoviteľnej zásoby, vytvára znižujúci sa záujem farmaceutického priemyslu, ktorý

následne potvrdí kľúčovú úlohu akademickej obce a verejných organizácií v stálom

výskume a hodnotení prírodných produktov. Využitie etnofarmakologických znalostí je

jeden z atraktívnych spôsobov ako zmenšiť empirizmus a zlepšiť pravdepodobnosť

úspechu nového lieku.

Flavonoidy sú prítomné vo všetkých fotosyntetizujúcich bunkách a zvyčajne ich

nachádzame v ovocí, zelenine, orechoch, semienkach, bylinách, kvetinách, čaji, víne,

propolise a mede. Po stáročia, preparáty (prípravky) obsahujú tieto zložky

s fyziologicky aktívnymi zložkami a sú používané k liečeniu ochorení. Stále viac sa táto

skupina prírodných produktov stáva predmetom antimikrobiálnych výskumov, mnoho

skupín je izolovaných a identifikovaných ako flavonoidy, ktorým sú prisudzované

antifungálne, antivirálne a antibakteriálne vlastnosti.

Produkcia medu včelami zahrňuje kroky, prirodzene pomáhajúce odolávať jeho

znehodnoteniu mikroorganizmami už v úli. Med, peľ, propolis a vosk a ich

antimikrobiálne vlastnosti sú zaujímavé v potravinárskych a medicínskych aplikáciách.

Táto vlastnosť medu závisí od kvetinového zdroja, oblasti i spracovania.

Antimikrobiálna vlastnosť medu je daná hlavne nízkym pH, ako dôsledok prítomnosti

kyseliny glukónovej a peroxidu vodíka vplyvom účinku glukózooxidázy. K

antimikrobiálnej aktivite prispievajú aj niektoré bielkovinové zložky.

Peľ je základnou potravou včiel, je bohatý na živiny a  fytochemické látky ako sú

fytosteroly, karotenoidy, flavonoidy a dokázal sa aj ich antimikrobiálny efekt v

peľových extraktoch. Štúdie veľkého množstva vzoriek včelích produktov poukazujú

na široký rozsah antimikrobiálnej aktivity. Testovaním účinku medu v podmienkach in

vitro proti bežným patogénom, ako Escherichia coli, Salmonela typhimurium, Shigella

sonnei, Listeria monocytogenes, Staphylococus aureus, Bacillus cereus a pod., sa

napríklad tmavšie medy prejavili účinnejšie. Potvrdila sa citlivosť inhibície rastu

25

mikroorganizmov v závislosti od kombinácie typu mikroorganizmu a koncentrácie

včelích produktov; napríklad inhibícia E. coli a salmonel sa dosiahla iba neriedeným

medom. Štúdie s peľom a propolisom dali pozitívne výsledky na použitie extraktov

v ochrane rastlín proti či rastlinným patogénom ako sú A. tumefaciens, P. syringae

pv. tomato, X. axonopodis pv. vesicatoria, P. syringae pv. phaseolicola, P.

savastanoi pv. savastanoi, P. corrugata a R. solanacearum. V propolise bolo

identifikovaných asi 300 chemických zlúčenín, no nie všetky vykazujú

antimikrobiálnu aktivitu. Biologickú aktivitu majú len niektoré zložky a to

flavonoidy, terpény, kyseliny ferulová, kávová a kumarová a ich estery. Propolis sa

vyznačuje multifaktoriálnou aktivitou, ale len niektoré z nich boli podložené

klinickými a experimentálnymi údajmi. Propolis vykazuje účinnosť na baktérie

Bacillus cereus, Bacillus subtilis, Staphylococcus aureus, Enterococcus faecalis,

Listeria monocytogenes, Streptococcus mutans, Streptococcus sorbinus, Candida

albicans, Salmonella typhimurrium,  Helicobacter pylori, Campylobacter jejuni

a Campylobacter coli.

Porovnanie antimikrobiálnej aktivity včelích produktov v jednotlivých

koncentráciách, extraktoch a pôsobením ich účinkov na jednotlivé mikroorganizmy

nám pomôže doplniť vedomosti o týchto vlastnostiach včelích produktov a ich

uplatnenie v praxi napr. v ľudovom liečiteľstve alebo medicíne.

26

Zoznam použitej literatúry

ALMEIDA-MURADIAN L. B., PAMPLONA L. C., COIMBRA S., BARTH, O.M.

2005. Chemical composition and botanical evaluation of dried bee pollen pellets. In

Journal Food Composition and Analysis, vol. 18, 2005, no. 1, p. 105-111.

ALVAREZ-SUAREZ, J.M., TULIPANI, S., ROMANDINI, S., BERTOLI, E.,

BATTINO, M., 2010. Contribution of honey in nutrition and human health: a review. In

Mediterranean Journal of Nutrition and Metabolism, vol. 3, 2010, p.15-23.

ARMON P.J. 1980. The use of honey in the treatment of infected wounds. In Journal

Tropical Doctor, vol. 10, 1980, p. 91.

ASHURST, P. R., DENNIS,M. J. 1996. Food Authentification. Blackie Academic &

Professional : London, 1996, 399 p.

BALCH, J. F., BALCH, P. A. 1990. Prescription for nutritional healing. NewYork:

Avery Publishing Group Inc, 1990, p. 12-39.

BANKOVA, V., 2005. Recent trends and important developments in propolis research.

In Evid. Based Complement. Altern. Med., vol. 2, 2005, p. 29-32.

BANSKOTA, A.H., TEZUKA, Y. T., KADOTA, S. 2001. Recent progress in

pharmacological research of propolis. In Phytother Res , vol. 15, 2001, p. 561-571.

BARTALIS, M. 2008. Vplyv tepla na kvalitu medu, In Včelár, roč. 82, 2008, č. 11, s.

164 – 166.

BIZUB, F. 2007. Včelie produkty – med. In Včelár, roč. 81, 2007, č. 10, s. 146-147.

BÍRO, D., GÁLIK, B., JURÁĈEK, M., NIMKO, M. 2010. Využitie peľu ako

fytogénneho aditíva vo výžive zvierat. In Formovanie obnôžkového peľu : Učebná

27

pomôcka pre špecializované kurzy v programe celoživotné vzdelávanie. Nitra : SPU,

2010, s. 196-202. ISBN 978-80-552-0358-4.

BOGDANOV, S. 2004. Quality and standards of pollen and beeswax. In Apiacta, vol.

38, 2004, p. 334-341.

BOGDANOV, S., RUOFF, K., PERSANO L. O.2004. Physico-chemical methods for

the characterisation of unifloral honeys : a review. In Apidologie, vol. 35, 2004, p. 4-17.

BONVEHÍ, J. S., JORDÀ, R. E. 1997. Nutrient composition and microbiological

quality of honeybee-collected pollen in Spain. In Journal of Agricultural and Food

Chemistry, vol. 45, 1997, no. 3, p. 725-732.

BOUKRAA, L., BENBAREK, H., MOUSSA, A. 2008. Synergisti action of starch and

honey against Candida albicans in correlation with diastase numer, In Brazilian Journal

of Mikrobiology, vol. 39, 2008, p. 40-43.

BROADHURTS, C. L. 1999. Bee products: medicine from the hive. In Nutrition

Science News, vol. 4, 1999, p. 366-368.

BROŽEK, J. 2007. Včelí produkty III. In Moderní včelař. roč. 4, 2007, č. 4, s. 18-19.

CAMPOS, R. M. G. 1997. Caracterização do pollen apicola pelo seu perfil em

compostos fenólicos e pesquisa de algumas actividades biológicas. In School of

Pharmacy.Universidade de Coimbra. Portugal, 1997, p. 318.

CARRIÓN P., CERNADAS E., GÁLVEZ J.F., DÍAZ-LOSADA E. 2003. Determine

the composition of honeybee pollen by texture classification. In. F.J. Perales et al. (eds.):

IbPRIA 2003, LNCS 2652, 2003, p. 158-167, ISBN 978-3-540-40217-6.

28

CASTALDO, S., & CAPASSO, F. 2002. Propolis, an old remedy used in modern

medicine. In Fitoterapia, vol. 73, 2002, no.1, p. 1-6.

COOPER, R. 2005. Chapter 2 – The antimicrobial activity of honey. [online]. [cit.

2009-01-16]. Dostupné na internete: <http://www.medicalhoney.com>.

COSTA, L. S. M., ALBUQUERQUE, M. L. S., TRUGO, L. C., QUINTEIRO, L. M.

C., BARTH, O. M., RIBEIRO, M., MARIA, C. A. B. 1999. Determination of non-

volatile compounds of different botanical origin Brazilian honeys. In Food Chemistry.

roč. 65, 1999, p. 347-352.

CUSHNIE, T. P. T., LAMB, A. J. 2005. Antimicrobial activity of flavonoids. In

International Journal of Antimicrobial Agents, vol. 26, 2005, p. 343-356.

ČAJKA, T., HAJŠLOVÁ, J., PUDIL, F., RIDDELLOVÁ, K. 2009. Traceability of

honey origin based on volatiles pattern processing by artificial neural networks. In

Journal of Chromatography A, vol. 1216, 2009, s. 1458-1462.

ČAVOJSKÝ, V. 1981. Včelárstvo. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1981. s. 122.

ČUBOŇ, J., HAŠČÍK, P., MICHALCOVÁ, A. 2006. Hodnotenie surovín a potravín

živočíšneho pôvodu. Nitra: VES SPU, 2006, s. 95-105 , ISBN 80-8069-643-8.

DE CASTRO, S. L. 2001. Propolis: biological and pharmacological activities. In

Annual Review on Biological Science, vol 3, 2001, p. 49-83.

DEMETER, Š. 2007. Prečo med? In Včelár, roč. 81, 2007, č.4, s. 58 -59.

DEMETER, Š., HAŠČÍK, J. 2008. Včelie produkty. 3. zväzok v edícii Slovenská včela.

Nitra : Polymedia, 2008. s. 60. ISBN 978-80-969977-0-1.

29

DOBROVODA, I. 1986. Včelie produkty a zdravie. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986.

s. 312. ISBN 64-109-86.

FERBER, C. E. M., NURSTEN, H.E. 1977. The aroma of wax. In Journal Science

Food of Agricola, vol. 28, 1977, p. 511-518.

GOULART F.S. 1979. First aid from the hive: how honey heals, In Bee Journal, vol.

119, 1979, p. 792.

GRIMM, G. 1983. Ein Tropfen Nektar. 1. vyd. VEB Deutscher Landwirtschaftsverlaf

Berlin, 1983, p.10-12.

HAAS, E. M. 1992. Staying healthy with nutrition. NewYork: Celestial Arts Publish.

1992, p. 297-298.

HAFFEJEE I.E., MOOSA A. 1985. Honey in the treatment of infantile gastro-enteritis,

In British Medical Journal, vol. 290, 1985, p. 1866-1867.

HAJDÁKOVÁ, M. 1989. Med, In Čítanie o správnej výžive, SSPRV, Bratislava, 1989,

s. 35.

IBRAHIM A.S. 1981. Antibacterial action of honey, In Proceedings of the First

International Conference on Islamic Medicine, vol. 1, 1981, p. 363-365.

KŇAZOVICKÁ, V., KAČÁNIOVÁ, M., FIKSELOVÁ, M., SUDZINA, M.,

TRAKOVICKÁ, A., HAŠČÍK, P., PAVLIČOVÁ, S. 2008. Med vo vzťahu k

bezpečnosti potravín. Bezpečnosť a kvalita surovín a potravín, In III. vedecká

konferencia s medzinárodnou účasťou, Nitra, 2008, s. 278-283.

KOŠLÍK, Š. 1995. Možnosti využitia včelieho peľu v humánnej medicíne. In Včelár,

roč. 69, 1995, č. 7-8, s. 112-113.

30

KOŠLÍK, Š. 1997. Úspešné použitie včelieho peľu u pacientov s akútnou vírusovou

hepatitídou. In Slovenský lekár, roč. 7, 1997, č. 3, s. 15.

KRELL, R. 1996. Value-added products from beekeeping. In FAO Agricultural

Services Bulletin No. 124. Rome : FAO, UNO, 1996. p. 395. ISBN 92-5-103819-8.

KRIŽAN, V. 1975. 1000 otázok a odpovedí zo včelárstva. 1. vyd. Bratislava: Príroda,

1975, s. 257, ISBN 64-013-75.

KUJUMGIEV, A., TSVETKOVA, I., SERKEDJIEVA, YU., BANKOVA, V.,

CHRISTOV,R., & POPOV, S. 1999. Antibacterial, antifungal and antiviral activity of

propolis of different geographic origin. In Journal of Ethnopharmacology, vol. 64,

1999, p. 235-240.

MAIDANA J. 2000. Propóleos: segunda parte, In Boletín Apícola, 2000, no. 14, p. 102.

MANNING, R. 2001. Fatty acids in pollen: a review of their importance for honey bees,

In Bee World, vol. 82, 2001, no. 2, p. 60-75.

NEUSCHLOVÁ, J. 1995. Peľ ako potravina i liek. In Výživa a zdravie, roč. 40, 1995, č.

10, s. 220.

POTRAVINOVÝ KÓDEX SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 3. časť, hlava č. 9 týkajúca

sa medu: Výnos č.1188/2004-100 z 28. apríl 2004. Dostupné na internete.[14. február

2009] http://www.svssr.sk/sk/legislativa/kodex/kodex.asp

PŘIDAL, A. 2003. Včelí produkty. Brno: Mendelova lesnická a zemědělská univerzita,

2003, s. 120.

31

PŘIDAL, A. 2005. Včelí produkty. Brno: Mendelova lesnická a zemědělská univerzita.

Brno, 2005, s. 95, ISBN 80-7157-717-0.

PŘIDAL, A. 2007. Včelí vosk – složení a využití. In Moderní včelař. roč. 4, 2007, č. 5,

s. 20.

PTÁČEK, V. 2003. Vliv vlhkosti vzduchu na kvalitu medu. In Včelařství, roč. 56,

2003, č. 10, s. 237.

RUOFF, K., LUGINBÜHL, W., BOGDANOV, S., BOSSET, J. O., ESTERMANN, B.,

ZIOLKO, T., KHERADMANDAN, S., AMADÓ, R. 2007. Quantitative determination

of physical and chemical measurands in honey by nesr – infrared spectrometry. In

Original paper, roč. 225, 2007, p. 415-423.

SERRA BONHEVI, J. 1996. In Zeitschrift für Naturforrschung 49c, 1996, p. 712.

SCHMIDT, J.O., BUCHMANN, S.L. 1992. Other products of the hive. In The hive and

the honey bee. 18. vyd. Hamilton : Dadant&Sons, 1992. p. 927-988.

SINGHAL, R. K., KULKARNI, P. R. – REGE, D. V. 1997. Handbook of indices of

food quality and authenticity, In Woodhead Publishing Limited, Cambridge, 1997, p.

561.

SILVA T. M. S., CAMARA, C. A., LINS A. C. S., BARBOSA-FILHO J. M., SILVA

E. M. S., FREITAS B. M., SANTOS F. A. R. 2006. Chemical composition and free

radical scvenging activity of pollen loads from stingless bee Melipona subnitida Ducke.

In Journal of Food Composition and Analysis, vol. 19, 2006, no. 6-7, p. 507-511.

SMERNICA RADY 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede, In Úradný vestník

Európskej únie, s. 179 – 184. Dostupné na internete.[14. február 2009]

http://www.vcelari.sk/legislativa/smernica2001L110SK.pdf

32

SMITH J.A., ROSS W.D. 1910. Historia animalium: The works of Aristotle, In Oxford

University Press, vol. 4, 1910, p. 12.

SOMNEZ, S., KIRILMAZ, L., YUCESOY, M., YÜCEL, B., YLMAZ, B. 2005. The

effect of bee propolis on oral pathogens and human gingival fibroblast. In Journal

Ethnopharmacol, vol. 102, 2005, p. 371-376. 

TANG, B., ZHANG, L., GENG, Y. 2005. Determination of the antioxidant capacity of

different food natural products with a new developed flow ingection spectrofluorimetry

detecting hydroxyl radicals. In Talanta, vol. 65, 2005, no. 3, p. 769-775.

TITĚRA, D. 2006. Včelí produkty mýtů zbavené – med, vosk, pyl, mateří kašička,

propolis, včelí jed. 1. vydaní. Praha : Nakladatelství Brázda, s. r. o., 2006. s.176. ISBN

80-209-0347-X.

TOMÁS-BARBERÁN, F. A. – FERRERES, F. – TOMÁS-LORENTE, F. 1993.

Flavonoids from Apis mellifera beeswax. In Zeitschrift fur Natur- forschung, vol. 48,

1993, p. 68-72.

TULLOCH, A. P.,1980. Beeswax – Composition and analysis, In Bee World, vol. 61,

1980, p. 47-62.

URL 1: http://www.vcelarime.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=98

VELIKOVA, M., BANKOVA, V., TSVETKOVA, I., KUJUNGIEV, A., MARCUCCI,

M. C.: Antibacterial ent-kaurene from Brazilian propolis of native stingless bees. In

Fitoterapia, vol. 71, 2000, p. 693 – 696.

VESELÝ, V., BACÍLEK, J., ČERMÁK, K., DROBNÍKOVÁ, V., HARAGSIM, O.,

KAMLER, F., KRIEG, P., KUBIŠOVÁ, S., PEROUTKA, M., PTÁČEK, V.,

33

ŠKROBAL, D., TITĚRA, D. 2003. Včelařství. Praha: Nakladatelství Brázda, s.r.o.,

2003, 272 s.

VÝNOS č. 1188/2004-100: Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. apríla 2004 č. 1188/2004-100,

ktorým sa vydáva 9. hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca

med, s. 43-48.

WHITE, J. W. Jr. 1980. Detection of Honey Adulteration by Carbohydrate Analysis. In

Journal Association of Official Analytical Chemists, vol. 63, 1980, no. 1, p. 11-18.

34