Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

aprl 2013

Obsah

1 2

Priority Nrodnho programu reforiem SR......................................................... Odpoet plnenia opatren NPR 2012.................................................................. 2.1 2.2 Hodnotenie plnenia opatren poda jednotlivch pecifickch odporan alie realizovan opatrenia....................................................................

3 4 5

Makroekonomick rmec a strednodob prognza............................................ Fiklna politika a verejn financie.................................................................... Opatrenia NPR SR.............................................................................................. 5.1 Vzdelvanie, veda a inovcie................................................................... 5.1.1 Regionlne kolstvo............................................................................... 5.1.2 Vysok kolstvo a veda......................................................................... 5.1.3 alie vzdelvanie................................................................................. 5.1.4 Inovcie................................................................................................. 5.2 Zamestnanos a socilna inklzia............................................................. 5.2.1 Zamestnanos....................................................................................... 5.2.2 Socilna inklzia.................................................................................... 5.3 Podnikatesk prostredie.......................................................................... 5.4 Dopravn a telekomunikan infratruktra............................................ 5.5 Modernizcia verejnej sprvy................................................................... 5.6 Transparentn prostredie a vymoitenos prva..................................... 5.7 Zdravie..................................................................................................... 5.8 Environmentlna udratenos a energetika.............................................

6 7

Politika sdrnosti E v programovom obdob 2014 - 2020............................... Intitucionlne zabezpeenie stratgie Eurpa 2020 v SR.................................

Prloha . 1 Nrodn ciele stratgie Eurpa 2020............................................

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

vodSlovensko sa nachdza v piatom roku krzy. Sasn ekonomick situcia sa vyznauje pretrvvajcim nzkym rastom hospodrstva a s tm svisiacim poklesom zamestnanosti. Stav alej zhoruje potreba fiklnej konsolidcie nielen doma, ale aj u naich najvch obchodnch partnerov. Vlda preto el neahkej situcii, v ktorej je nevyhnutn na jednej strane dodriava fiklnu disciplnu potrebn pre stabilitu a prosperitu krajiny, na strane druhej o najrchlejie odvrti hospodrsku stagnciu a jej negatvne nsledky. Zrove vak nezabda na potrebu vytvori tak podmienky, ktor umonia Slovensku dlhodobo napredova a dobieha vyspel ekonomiky zpadnej Eurpy. Vlda zaala prijma rieenia okamite po svojom nstupe a v uplynulom roku zmenila viacero kovch politk vrtane balka dodatonch opatren nevyhnutnch na dodranie stanovenho deficitu verejnej sprvy u v roku 2012. Boli prijat aj reformn zmeny v dchodkovom systme, ktor vznamne zlepuj jeho dlhodob udratenos. V oblasti zamestnanosti sa schvlili opatrenia na podporu zamestnanosti mladch a zvenie efektvnosti aktvnych politk trhu prce. Zmeny v kolstve sa sstredili na zvenie kvality a lepie prepojenie vzdelvania s potrebami praxe. Nrodn program reforiem (NPR) SR predstavuje sbor politk, ktorch cieom je prekona sasn krzu a podpori rast hospodrstva a zamestnanosti. trukturlne opatrenia s odpoveou na potrebu oivenia ekonomiky. Krtkodob nstroje zabrnia strate kapact priemyslu a stavu, kedy prevajce podniky nemu investova do zvyovania vlastnej konkurencieschopnosti. Rovnako je nevyhnutn zabrni strate zrunost pracovnej sily udranm zamestnanosti a zvyovanm kvalifikcie obanov, ktor maj problm njs si prcu. Vlda si uvedomuje limity spsoben potrebou ozdravenia verejnch financi. Mnoh krtkodob vdavkov politiky preto zrove trvalo posiluj nau ekonomiku. Patr sem naprklad vzdelvanie nezamestnanch alebo budovanie dopravnej infratruktry. Identifikcia potrebnch politk je zaloen na analze najvznamnejch prekok rastu, prioritn oblasti s vak zvolen aj po zohadnen niektorch alch faktorov. Nemusia nevyhnutne zvyova HDP, ale prispievaj k vyej kvalite ivota. Prioritami Slovenska pre dosiahnutie udratenho rozvoja s fiklna politika a verejn financie, vzdelvanie, veda a inovcie, zamestnanos a socilna inklzia, podnikatesk prostredie, dopravn a telekomunikan infratruktra, modern a efektvna verejn sprva, zdravie, environmentlna udratenos a energetika. NPR sumarizuje aj konsolidan opatrenia, aiskovm dokumentom vldy v tomto smere je vak Program stability. Konsolidcia verejnch financi umon krajine vytvori udraten rozpoet a splni pravidl Eurpskej nie, ktor sme sa zaviazali dodriava. Vber nstrojov odra cie o najmenieho negatvneho vplyvu na ekonomick rast a obyvatestvo a snahu ochrni vdavky, ktor zvyuj produktivitu a konkurencieschopnos Slovenska. Financovanie ostatnch opatren NPR bude zabezpeen v rmci stanovench limitov vdavkov rozpotovch kapitol. Je teda v slade s konsolidanm silm vldy. 3

Politika sdrnosti bude hra pri financovan trukturlnych politk dleit lohu. V roku 2013 preto vlda po dohode s Eurpskou komisiou pristpila k vraznejiemu vyuitiu fondov E na rozvoj zkladnej infratruktry a podporu zamestnanosti. V sasnosti prebieha diskusia o podobe politiky sdrnosti v alom programovacom obdob. Zmerom vldy SR je zefektvni vyuitie tchto prostriedkov, predovetkm koncentrciou na kov oblasti a priority hospodrskej politiky SR. Vo vej miere sa bude vyuva nvratn forma pomoci. spora a vyia innos vynaloench financi sa dosiahne aj obmedzenm tradinch nenvratnch prspevkov na prpady, kde sa vytvra verejn statok, a kde z dvodu vzniku pozitvnych externalt, teda neschopnosti internalizova cel zisk dochdza k zlyhaniam trhu. Verejn zdroje podporia takto aktivity tak, aby sa ich rove priblila spoloenskmu optimu. NPR je hlavnm strategickm dokumentom vldy SR v oblasti ekonomickho rozvoja a trukturlnych politk. Predstavuje nrodn opatrenia na dosiahnutie trvalo udratenho hospodrskeho rastu, rastu zamestnanosti a zlepenia kvality ivota. Na medzinrodnej rovni predstavuje tento materil opatrenia na naplnenie cieov obsiahnutch v stratgii Eurpa 2020 a v prioritch Ronho prieskumu rastu 2013. NPR spolu s Programom stability stanovuj priority vldy SR na nadchdzajce obdobie v hospodrskej a fiklnej politike.

Vchodisk NPR v kontexte koordincie politk E Krza odhalila zsadn problmy a neudraten trendy v mnohch eurpskych krajinch a poukzala na vysok prepojenos ekonomk lenskch ttov. Vyia miera koordincie hospodrskej politiky v celej E, vyjadren v rmci stratgie Eurpa 2020, by mala prispie k rieeniu uvedench problmov, podpore ekonomickho rastu, tvorbe pracovnch miest v budcnosti a celkovmu zvyovaniu kvality ivota. Posilnenie Eurpskeho semestra o Procedru makroekonomickch nerovnovh ete viac posiln koordinciu makroekonomickch, fiklnych a trukturlnych politk lenskch krajn E. Vzhadom na vysok prepojenos ekonomk E je efektvnejie, pokia je konanie vetkch lenskch krajn v trukturlnych politikch koordinovan na rovni E, napriek tomu, e patria do kompetencie jednotlivch lenskch ttov. lensk tty sa taktie mu inpirova prkladmi spench krajn. V rmci E existuje konsenzus o veobecnom smerovan hospodrskych politk a politk zamestnanosti lenskch krajn. Proces koordincie stratgie E2020, tzv. Eurpsky semester, zana Ronm prieskumom rastu (AGS), ktor obsahuje analzu ekonomiky E a stanovuje kov priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu prce. lensk tty premietnu priority AGS vo vlastnch strategickch materiloch obsahujcich konkrtne opatrenia pre rozvoj ekonomiky Nrodnch programoch reforiem. Eurpska komisia zhodnot priebeh reforiem v krajinch, navrhovan opatrenia NPR a Program stability a na zklade svojich zisten vyd pre lensk tty pecifick odporania reformnch opatren, m zakon Eurpsky semester. Rmcovo je semester asovo zhodn s obdobm prvho polroka. Vzhadom na to, e mnoh problmy v eurpskej ekonomike stle pretrvvaj,

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 priority ronho prieskumu v predchdzajcom roku. S to: rastu na rok 2013 s rovnak ako

Diferencovan fiklna konsolidcia podporujca rast Obnovenie normlneho poskytovania verov v ekonomike Rast a konkurencieschopnos teraz a v budcnosti Boj s nezamestnanosou a socilnymi dopadmi krzy Modernizcia verejnej sprvy

Na dosiahnutie dlhodobch cieov vytench v stratgi Eurpa 2020 a naplnenie eurpskych priort AGS je nevyhnutn, aby Slovensk republika prijala trukturlne reformy, ktor prines udraten rozvoj hospodrstva a rast zamestnanosti. Nrodn program reforiem preto analyticky hodnot vvoj a stav slovenskej ekonomiky s drazom na identifikciu prioritnch oblast, ktor vychdzaj z priort AGS a zohaduj pecifik Slovenska. Predloen opatrenia umonia napredova v tchto oblastiach a pribli sa k cieom stratgie E2020.

5

1 Priority Nrodnho programu reforiem SRHospodrsky rozvoj meran rastom HDP a zvyovanie kvality ivota s navzjom prepojen ciele, pretoe ekonomick rast je predpokladom aj pre nematerilne trvalo udraten napredovanie krajn. Preto bola identifikcia priort NPR uskutonen prevane na zklade porovnania dekompozcie HDP medzi Slovenskom a priemerom krajn E15. Na druhej strane vak existuje mnoho alch aspektov ivota, ktor s pre blahobyt na Slovensku dleit a je mon ich verejnou politikou ovplyvni. Priority teda zohaduj aj alie faktory, ktor nemusia nevyhnutne zvyova HDP, ale prispievaj k vyej kvalite ivota. Urenie problmovch oblast tvorby HDP nie je mon bez vykonania dekompozcie produkcie SR. V tomto smere vychdzame z databzy EK, ktor rozdeuje HDP na obyvatea na jeho tri zkladn zloky: (1) produktivitu prce, (2) trh prce a (3) demografiu. Trh prce sa len aj na alie zloky. Celkovo tak meme identifikova 8 komponentov HDP. Na zklade ich porovnania s vyspelmi krajinami E identifikujeme, v ktorch faktoroch produkcie ekonomika najviac zaostva a ktor preto predstavuj najv potencil pre budci rast HDP na Slovensku. Nzke HDP na obyvatea oproti E15 je do vekej miery zaprinen niou produktivitou prce v SR (64 % rovne E15). Podobne ako v ostatnch novch lenskch ttoch rozdiel v produktivite prce reflektuje niiu zsobu kapitlu na pracovnka a niiu rove celkovej produktivity vrobnch faktorov. Druh negatvny prspevok k HDP na hlavu tvor trh prce, aj ke v menej miere ako produktivita prce (91 % rovne E15). Demografick zloka prispieva k celkovmu HDP na obyvatea v porovnan s E pozitvne (107 % E15).Rozklad HDP na obyvatea (SR voi E15, 2011)

Zdroj: EK, MF SR

Na zklade uvedenej dekompozcie sme identifikovali 4 zloky, ktor predstavuj najv potencil pre rast HDP na obyvatea na Slovensku: Produktivita prce, vrtane, od roku 2001 najviac prispela k hospodrskemu rastu na Slovensku. Napriek tomu je stle jednoznane najvznamnejm 6

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2012

faktorom vplvajcim na nzkuTransparent. rove HDP na obyvate a v SR. K rastu prostredie a Zdravie Dopravn? a telekom. infra?trukt?ra el?vanie, VaV a inov?cie Zamestnanos? a soci?lna inkl?zia Modern? verejn? spr?va Podnikate?sk? prostredie produktivity najviac prispieva tvorba kapitlupr?va a zvyovanie produktivity vymo?ite?nos?

kapitlu. V rmci trhu prce si vyaduj pozornos dve zloky. Prvou je miera zamestnanosti mladch, ktor sa medzi rokmi 2001 a 20011 vrazne znila a ete viac sa vzdialila priemeru E15. Je vak viac ako kompenzovan rastom participcie na vysokokolskom vzdelan, o bude ma v budcnosti pozitvny vplyv na produktivitu prce. Druhou dleitou zlokou je miera zamestnanosti starch, ktor sa v dsledku zvenia veku odchodu do dchodku zvila, ale stle vrazne zaostva za priemerom E15. Treou zlokou je miera nezamestnanosti, ktor je napriek vraznmu zneniu v poslednch rokoch stle relatvne vysok. Vznam demografickej zloky je vznamn v dlhodobom horizonte, ke zane klesa podiel populcie v produktvnom veku, o bude ma negatvny vplyv na celkov ekonomick rast. Preto je nevyhnutn zohadova problmy svisiace naprklad s fiklnou udratenosou systmu dchodkovho zabezpeenia. V sasnosti je podiel populcie v produktvnom veku v SR v ako v E15, o znamen, e demografick zloka neprispieva negatvne k relatvne niiemu HDP na obyvatea v SR.

Prstup k zveniu kvality ivota v SR

Zsobu a produktivitu kapitlu doteraz najviac zvyovali priame zahranin investcie a s tm spojen import technolgi. Ich priama podpora ale deformuje trh a vytvra za na ttny rozpoet. Nrast vdavkov ttu spojen s podporou skromnch investci okrem toho zvyuje dlh ttu. Ten m vemi prsny strop, ktor okrem trhov uruje E a zkon o rozpotovej zodpovednosti. Nrast dlhu sa v stredno- a dlhodobom horizonte prejav bu na nich vdavkoch ttu alebo vyom daovom zaaen. Dlhodob a udraten ekonomick rast je mon dosiahnu systematickmi trukturlnymi zmenami v ekonomike, ktor sa prejavia najm v strednoa dlhodobom horizonte. Pri snahe zvi rove HDP sa preto vlda zameriava najm na produkn strnku ekonomiky. Vlda SR bude hada aj spsoby, ako zvi rast v krtkodobom horizonte stimulciou domceho dopytu bez ohrozenia konsolidanch cieov, ku ktorm sa Slovensko zaviazalo. Limitujcim faktorom takchto opatren je fakt, e Slovensko je mal otvoren ekonomika, rast HDP 7

preto krtkodobo najviac zvis od zahraninho dopytu. Zo strednodobho a dlhodobho hadiska s pre rast produktivity prce a zsoby kapitlu najdleitejie trukturlne opatrenia, ktor zlepuj podnikatesk prostredie a tm aj produktivitu a vnosnos vetkch ekonomickch aktivt. alm prspevkom k rastu HDP je dopravn a telekomunikan infratruktra, ktor zvyuje produktivitu investovanho kapitlu. Rovnakm spsobom ovplyvuje produktivitu aj kvalita verejnch intitci, naprklad schopnos elektronickej komunikcie, nklady a dka obchodnch sdnych sporov a predpovedatenos a transparentnos rozhodovania ttnych radov. V dlhodobom horizonte s zdroje rastu produktivity prce odlin. Vzhadom na vhad stratgie Eurpa 2020 s vak rovnako dleit. Technologick pokrok je spsoben aplikciou vsledkov vedy, vskumu a vvoja. udsk kapitl ovplyvuje najm vzdelanie. Pre rast je preto vemi dleit zefektvnenie vskumu a vvoja a zlepenie prenosu teoretickch poznatkov do praxe. Na Slovensku neustle stpa poet vysokokolsky vzdelanch ud. Krajina by pri sasnej miere podielu absolventov nemala ma problm splni svoje ciele podielu vysokokolsky vzdelanej populcie. Prioritou vldy je preto predovetkm skvalitnenie vzdelvania, vedy, vskumu a inovci. V oblasti zadlenosti ttu je dleit dlhodob udratenos verejnch financi. Opatrenia, ktor prijala vlda v roku 2012, vrazne znili budce nklady vyplvajce zo systmu dchodkovho zabezpeenia. Vzhadom na negatvny vvoj v minulosti ako aj nepriazniv demografick trendy bude potrebn alej ozdravova verejn financie trvalm a udratenm zvenm efektvnosti zdravotnctva a systmu dlhodobej starostlivosti. Vzdelanie a produktivita obyvatestva nepriamo vplva aj na zamestnanos. Ponuku pracovnej sily je vak mon zlepi aj zsahom sluieb zamestnanosti, naprklad cez poradenstvo, vzdelvanie alebo absolventsk prax. tt me alej zasahova do fungovania trhu prce cez zkonnk prce, tvorbu miezd i cielen motivcie na podporu znevhodnench skupn. Tieto opatrenia zaraujeme pod jednotn prioritu zamestnanosti. HDP je dleitm indiktorom kvality ivota, avak k jej rastu prispievaj aj alie vemi dleit faktory. Priority v tejto oblasti boli uren na zklade vskumu v ekonmii blahobytu a subjektvnom vnman blahobytu. Ekonmia blahobytu m najviac praktickch aplikci vo vzdelan a zdrav. Kvalitn vzdelanie teda vyplva nielen z materilnych indiktorov, ale aj z potreby rovnosti anc. Rovnako potreba zvyova dveru v ekonomike, zabezpei vymoitenos sdnej ochrany prva a zniova korupciu, ktor zlepuje efektvna a transparentn verejn sprva, si zasluhuje mimoriadnu pozornos aj pri subjektvnom vnman blahobytu. Kvalita ivota je alej zko spojen so zdravm, zamestnanosou alebo socilnymi vzahmi. Km v prvch dvoch oblastiach je loha hospodrskej politiky zrejm, v prpade rodiny m len limitovan priestor. Pri trukturlnych politikch sa asto zabda na niektor ohranienia, ktor mus verejn politika repektova. Preto je potrebn poukza na nutnos bra pri snahch o zvyovanie kvality ivota do vahy dlhodob udratenos, okrem u spomnanej fiklnej aj environmentlnu a socilnu. Environmentlna udratenos sa spja najastejie s globlnym otepovanm a znenm energetickej nronosti hospodrstva. Dleitos kvality ivotnho prostredia sa zvyuje, a preto je dleit, aby hospodrska politika, najm pri vekch 8

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2012 projektoch, brala viac do vahy aj environmentlne nklady. Socilna udratenos svis najm s prjmovmi nerovnosami, kde sa Slovensko spolu s eskom a Slovinskom rad medzi najrovnostrskejie tty Eurpskej nie. Preto je potrebn zamera sa skr na efektvnos a innos redistribunch politk najm pri rieen problmov marginalizovanch socilnych skupn. Najinnejm prostriedkom na zabezpeenie rastu prjmov obyvatestva je zvyovanie zamestnanosti, preto je oblas socilnej inklzie a zniovania chudoby zalenen do priority zamestnanos a socilna inklzia.Vsledkov ukazatele Fiklna politika a verejn financie Ukazovate dlhodobej 1 udratenosti (GAP) 2 Efektvnos vberu DPH Vzdelvanie, veda a inovcie 3 PISA E Predasn ukonenie kolskej 4 dochdzky 5 Citcie E Miera vysokokolsky 6 vzdelanej populcie E 7 Vdavky na vedu a vskum 8 High-tech export Gestor MF SR MF SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR, MH SR MH SR, MVVa SR

Zamestnanos a socilna inklzia Miera dlhodobej 9 MPSVR SR nezamestnanosti E 1 Miera zamestnanosti MPSVR SR 0 E 1 Populcia ohrozen chudobou MPSVR SR, MV SR, rad vldy SR, 1 a vylenm MDVRR SR Podnikatesk prostredie 1 Doing Business MH SR, MS SR, MF SR 2 1 Index regulcie trhu MH SR, MF SR, MZ SR, MDVRR SR 3 produktov Modernizcia verejnej sprvy 1 E-government index MF SR, MV SR 4 Transparentn prostredie a vymoitenos prva 1 Korupcia MS SR 5 Zdravie 1 Roky zdravho ivota MZ SR 6 Environmentlna udratenos E 1 Emisie sklenkovch plynov MP SR, MH SR, MDVRR SR, MPaRV 7 mimo ETS SR E 1 Podiel OZE na hrubej MH SR, MP SR 8 konenej spotrebe E 1 Konen energetick MH SR, MDVRR SR, MPaRV SR 9 spotreba

9

2 Trend EPI 0

MP SR

10

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

2 Odpoet plnenia opatren NPR 2012Jednou z kovch loh, ktor vlda SR splnila v uplynulom roku, bola konsolidcia verejnch financi. Vzhadom na nepriazniv vvoj daovch prjmov bolo nevyhnutn prija dodaton opatrenia v objeme viac ako 2,5 miliardy eur. Rozpoet verejnej sprvy pota v roku 2013 s deficitom 2,9 % HDP, o znamen splnenie ciea E. Vlda rozbehla silie na boj proti daovm nikom, ktor podpor prebiehajcu konsolidciu. Implementcia konkrtnych opatren u prebieha. S cieom zvi spravodlivos daovo-odvodovho systmu a zamedzi stratm odvodovch prjmov prijala vlda zmeny v zkonoch o socilnom a zdravotnom poisten, ktor zrovnoprvuj odvodov zaaenie prjmov z dohd a prjmov SZO s prjmami zo zamestnania. Zvila sa dlhodob udratenos dchodkovho zabezpeenia. Prijat zmeny v univerzlnom dchodkovom systme zosladili vek odchodu do dchodku so strednou dkou ivota, zvili solidaritu a prispsobili valorizciu penzi spotrebnmu kou dchodcov. V priebenom dchodkovom pilieri sa bud postupne zniova budce nklady na vyplcanie dchodkov. Rada pre rozpotov zodpovednos zvolenm jej lenov zaala svoje psobenie. Bol prijat akn pln pre mlde. Zmeny v aktvnych politikch trhu prce zameran na zlepenie ich efektvnosti a innosti zabezpeia lepie zaleovanie znevhodnench uchdzaov na trh prce s efektvnejm vyuitm existujcich prostriedkov a vytvraj dobr podmienky na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnanch cez rekvalifikciu a poradenstvo. Finanne najvm opatrenm na podporu zamestnanosti mladch je projekt poskytovania finannho prspevku na novovytvoren pracovn miesta pre mladch. V systme socilnych dvok boli prijat zmeny v dvke v hmotnej ndzi zniujce administratvnu nronos a obmedzujce zneuvanie pomoci v hmotnej ndzi. Realizuje sa stratgia pre integrciu Rmov do roku 2020, ktor je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti ttnych a samosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Vzahuje sa na oblasti vzdelvania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bvania, prstupu k finannm slubm, nediskrimincie a vnmania vinovou spolonosou. Novela zkona o vysokch kolch zlepuje vntorn systm na zabezpeenie kvality vzdelvania, zavdza zmeny v externom tdiu, sprsuje pravidl pre zskavanie docentskch a profesorskch titulov a posiluje motivcie vysokch kl spolupracova s kvalitnmi vysokmi kolami v zahrani. Zmeny v odbornom vzdelvan posiluj nstroje koordincie odbornho vzdelvania a prpravy s cieom prispsobi odborn vzdelvanie a prpravu poiadavkm trhu prce. Verejn sprva prejde vznamnou reformou zameranou na zlepenie sluieb obanom a zefektvnenie jej fungovania. Jej prv fza prehodnotila sasn truktru orgnov ttnej sprvy. V rmci integrcie psobnosti pecializovanej ttnej sprvy do jednotnho ttneho radu dolo k zrueniu 64 pecializovanch krajskch radov. Na niektorch ministerstvch vznikli nov analytick tvary. 11

2.1.1 Hodnotenie plnenia opatren poda jednotlivch pecifickch odporan1. Konsolidcia verejnch financi (CSR1) Prija dodaton opatrenia v roku 2012 a pecifikova potrebn opatrenia v roku 2013 na npravu nadmernho deficitu udratenm spsobom a zabezpei silie o trukturlnu pravu poda odporan Rady v rmci postupu pri nadmernom deficite. Realizova cielen znenie vdavkov pri zabezpeen vdavkov podporujcich rast a zintenzvni silie na zlepenie efektvnosti verejnch vdavkov. alej zabezpei primeran silie o trukturlnu pravu na dosiahnutie dostatonho pokroku smerom k strednodobmu cieu vrtane splnenia referennej hodnoty pre rast vdavkov. Urchli vytvorenie fiklnej rady a prija pravidl pre vdavkov stropy. Hlavn fiklny cie vldy na rok 2012 bol stanoven v rmci rozpotu verejnej sprvy na roky 2012 a 2014 v podobe deficitu verejnej sprvy vo vke 4,64 % HDP. Vzhadom na nepriazniv vvoj v oblasti daovch prjmov musela vlda SR na dosiahnutie rozpotovanho ciea v roku 2012 prija dodaton opatrenia, ktor pozostvaj z retriktvnych opatren v ttnom rozpote a prehodnoten niektorch vdavkovch titulov. Okrem toho sa v roku 2012 prejavila aj schvlen legislatva (najm novela zkona o socilnom poisten, zkon o osobitnom odvode vybranch finannch intitcii, zkon o osobitnom odvode z podnikania v regulovanch odvetviach, zkon o sprvnych poplatkoch). Do silia vldy udra deficit verejnej sprvy pod stanovenm cieom do vekej miery vstpil aj neoakvane nepriazniv makroekonomick vvoj. Vlda svoj fiklny cie na rok 2012 splnila, na o musela prija dodaton konsolidan opatrenia vo vke viac ne 1 % HDP. Jednou z kovch loh vldy SR je konsolidova verejn financie tak, aby deficit verejnch financi bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP (cieov hodnota deficitu bola stanoven vo vke 2,9 % HDP). Splnenie tejto lohy v oblasti konsolidcie verejnch financi je zkladnm predpokladom pre udraten rozvoj Slovenska. Vlda SR sa zameriava na tak opatrenia, ktor v snahe o znenie deficitu verejnch financi bud o najmenej psobi na spomalenie ekonomickej aktivity a hospodrskeho rastu Slovenska a nebud predstavova nemerne vek dopad na najzranitenejie vrstvy spolonosti. Snahu zni dopady konsolidcie odra aj prioritizcia produktvnych vdavkov v ttnom rozpote. V roku 2013 je na rozvoj infratruktry alokovan najvyia suma v histrii, a to najm vaka vekmu balku zdrojov z E. Zdroje na vstavbu dianic a rchlostnch ciest medzi rokmi 2012 a 2013 rast o viac ako 300 % a zdroje na vstavbu a obnovu cestnej siete rast o 75 %. Porast aj vdavky na vzdelvanie. Platy uiteov zkladnch a strednch kl narast o 5 percent. Vo vysokom kolstve predstavuje medziron nrast vdavkov na iaka 2,6 %. Vdavky ministerstva kolstva na vedu a techniku vzrstli o takmer tvrtinu. Rast vdavkov sa prejavil najm vo zven mzdovch vdavkov na pedagogickch zamestnancov V, ktorch pracovnou nplou je aj vedeck innos. Zvila sa podpora doktorandov z kapitol Ministerstva kolstva vedy vskumu a portu (MVVa) a Slovenskej akadmie vied (SAV).

12

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Rada pre rozpotov zodpovednos (RRZ) vznikla v roku 2012 ako nezvisl orgn monitorovania a hodnotenia vvoja hospodrenia SR najm z hadiska dlhodobej udratenosti a hodnotenia plnenia pravidiel rozpotovej zodpovednosti. Prostrednctvom profesionlnej prce a na zklade modernch analytickch nstrojov by rada mala nastavova zrkadlo vlde, zlepi informovanos verejnosti v oblasti verejnch financi a umoni kvalitnejie rozhodovanie pre Nrodn radu SR. Ako jeden zo svojich prvch vstupov pripravila RRZ hodnotiacu sprvu k Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015, ktor bol predloen vldou na rokovanie Nrodnej rady SR. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 2. Zvenie daovej disciplny a daov politika (CSR2) Zvi daov disciplnu, a to predovetkm zlepenm efektvnosti vberu DPH; zni nezrovnalosti v zdaovan prce v rmci odlinch typov zamestnania, a to aj obmedzenm daovch odpotov; prepoji zdaovanie nehnutenost s trhovou hodnotou majetku; viacej vyuva environmentlne dane. Vlda SR v mji 2012 prijala Akn pln boja proti daovm podvodom, ktor obsahuje 50 konkrtnych opatren zameranch hlavne na zvenie vberu dane z pridanej hodnoty a schvlila niekoko novelizci svisiacich zkonov. Akn pln je rozvrhnut do troch fz realizcie. V rmci prvej fzy aknho plnu boli zruen registrcie nekomunikujcich a nekontaktnch osb v registri platiteov a spolon a nerozdielne ruenie za da. Novelou zkona bola zaveden povinnos sklada finann zbezpeku rizikovmi osobami pri registrcii DPH a ruenie registrcie DPH osobm, ktor s nekontaktn, nekomunikuj so sprvcom dane, alebo si neplnia zkonn povinnosti. Zaviedla sa podmienka zakladania novch spolonost a prevodu vinovho obchodnho podielu v spolonosti z pohadu daovej spoahlivosti a na zklade potvrdenia sprvcu dane. Boli definovan nov trestn iny daovho podvodu a marenia vkonu sprvy dan. Medzi alie hlavn opatrenia, ktor boli zrealizovan v rmci aknho plnu patria zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad urit limit so zmerom zabrni fiktvnemu vystavovaniu prjmovch a vdavkovch pokladninch dokladov bez relneho toku finannch prostriedkov. Zvila sa pecializcia sdov v oblasti daovej trestnej innosti a Finann riaditestvo spustilo program boja proti korupcii vo finannej sprve s cieom eliminova korupn sprvanie vo vntri finannej sprvy. Bola zriaden Daov kobra, pecilna jednotka na rieenie zvanej daovej trestnej innosti a zmenila sa organizan truktra policajnho zboru s cieom vytvorenia pecializovanch pracovsk pre boj so zvanou hospodrskou trestnou innosou. U schvlen novely zkonov o socilnom a zdravotnom poisten zrovnoprvuj odvodov zaaenie prjmov z dohd a prjmov SZO s prjmami zo zamestnania. Vnimkou v odvodovom zaaen prjmov z dohd bud aj naalej iaci strednch kl a tudenti dennho tdia vysokej koly, ktorch prjem u jednho zamestnvatea za mesiac nepresiahne 155 eur (resp. 66 eur do 18 rokov). iaston vnimky v odvodovom zaaen prjmov z dohd zostan aj u poberateov starobnch a invalidnch dchodcov, ktor bud okrem inho osloboden aj od platenia zdravotnch odvodov. V prpade SZO sa schvlili 13

pravy pri vpote vymeriavacch zkladov pre platenie odvodov, ktor rovnako prispej k zrovnoprvneniu zaaenia prjmov z prce. Uveden zmeny spolu s pravou minimlneho vymeriavacieho zkladu (tka sa cca 87 % SZO) prispej k zveniu ich budcich dchodkovch nrokov. Novelou zkona o dani z prjmov sa tie zaviedli stropy pre uplatovanie paulnych vdavkov. Zavies zdaovanie nehnutenost na zklade trhovej hodnoty sa momentlne pripravuje. Slovensku chba dostaton dtov infratruktra a dnen neformlne cenov mapy s nedostaton. Pripravuje sa vytvorenie mechanizmu, ktor umon uri hodnotu nehnutenosti. Uvauje sa, e pri zpisoch v katastri sa bude zbiera viac dajov o nehnutenostiach, naprklad ich predajn ceny. Rchlejou alternatvou je, aby udia podvali daov priznanie k nehnutenosti, kde bud zaznamenan aj jej charakteristiky. Mon je aj kombincia obidvoch prstupov. Zavedenie registranej dane na automobily zvilo podiel majetkovch dan na daovom mixe. Kee vka poplatku je naviazan na vkon automobilu a teda aj vo vine prpadov na jeho emisie, da m iastone aj environmentlnu funkciu. V rmci Eurpskej schmy obchodovania s emisiami sa uskutonili prv aukcie emisnch kvt pre zapojen intalcie. SR na rozdiel od niektorch novch lenskch krajn nepristpila k monosti alej alokova vek as povoleniek pre energetick sektor zadarmo. Od roku 2013 tak bude vina kvt aukciovan, m sa de-facto spoplatnia emisie CO2 v ETS. MF SR uskutonilo v roku 2012 analzu monosti zavedenia tzv. uhlkovej dane (dane zaloenej na mnostve emitovanho CO2), ako aj zvenia podielu environmentlnych dan na daovom mixe SR, ktor je s 1,9 % HDP v SR ni oproti 2,37 % HDP v E. Z jej vsledkov vyplva, e, aj vzhadom na nzku rove zdanenia energi v SR v medzinrodnom porovnan, by uhlkov da prispela k vyej efektvnosti a spravodlivosti daovho systmu a podporila motivciu spotrebiteov zmeni spotrebn nvyky s ohadom na emisie oxidu uhliitho. V sasnosti vak praktick problm predstavuje regresivita vdavkov slovenskch domcnost na energie a otzka cenovej konkurencieschopnosti pohonnch ltok vo vzahu k okolitm krajinm. Uhlkov komponent do ceny pohonnch ltok je preto nevyhnutn zavdza v sinnosti s ostatnmi krajinami E. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 3. Dchodkov systm (CSR3) alej upravi priebene financovan dchodkov pilier, najm zmenou mechanizmu indexcie, priamym prepojenm zkonnho veku odchodu do dchodku so strednou dkou ivota a zavedenm faktora udratenosti do vzorca na vpoet dchodku, v ktorom sa premietne demografick zmena. Zabezpei stabilitu a ivotaschopnos plne kapitalizanho piliera. Prijat zmeny v dchodkovom systme zvili jeho dlhodob udratenos. V priebenom pilieri sa zaviedlo zvyovanie dchodkov o pevn sumu, ktor sa od roku 2018 nahrad indexciou o dchodcovsk inflciu. Od roku 2017 sa bude zrove dchodkov vek automaticky upravova o prrastky strednej dky ivota. 14

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Zrove bola mierne posilnen solidarita pri priznvan dchodkovch dvok z priebenho piliera vaka prave koeficientov solidarity. Tmto opatrenm sa nzke dchodky mierne zvyuj a vyie dchodky naopak mierne redukuj. prava vzorca na vpoet novopriznanho dchodku, v ktorom by sa priamo zohadnil demografick vvoj, nebola prijat, v budcnosti vak bude pravdepodobne potrebn. Poda novch pravidiel je sadzba povinnch prspevkov do kapitalizanho piliera 4 % z vymeriavacieho zkladu, priom od roku 2017 do roku 2024 postupne vzrastie na konench 6 %. Sporitelia mu do schmy dobrovone prispieva v akejkovek vke, priom tt poskytne na tieto prspevky obmedzen daov zvhodnenie. Vstup do kapitalizanho piliera pre novch pracujcich sa zrove stal dobrovonm, priom do veku 35 rokov m kad monos rozhodn sa o vstupe. Zil sa poet povinne spravovanch garantovanch fondov kapitalizanho piliera na dva. Sprvcovsk spolonosti zskali monos flexibilne vytvra a spravova akkovek alie dchodkov fondy. Vlda iniciovala diskusiu s politickou opozciou o stabilizcii podstatnch charakteristk penzijnho systmu vo forme stavnho zkona. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 4. Zamestnanos a trh prce (CSR4) Zvi administratvnu kapacitu verejnch sluieb zamestnanosti s cieom zlepi zameranie, navrhovanie a hodnotenie aktvnych politk trhu prce na zabezpeenie individualizovanejch sluieb zamestnanosti pre mlde, dlhodobo nezamestnanch, starch pracovnkov a eny. Zabezpei poskytovanie zariaden starostlivosti o deti. Zni daovo-odvodov zaaenie pre zamestnancov s nzkymi mzdami a upravi systm dvok. Novela zkona o slubch zamestnanosti je v tdiu prerokvania Nrodnou radou SR. Vrazne sa zni poet aktvnych opatren trhu prce (APTP). Zru sa 12 opatren a alch osem APTP strat prvnu nrokovatenos. Odstrnia sa predovetkm opatrenia s negatvnym alebo malm spoloenskm prnosom. Uvonen administratvna kapacita sa vyuije na individualizciu odbornch a poradenskch sluieb pre znevhodnench uchdzaov (mlde, dlhodobo nezamestnan, at.) a zlepenie navrhovania a hodnotenia aktvnych politk trhu prce. APTP bud adresnejie, v draz sa bude kls na podporu zamestnvania. V rmci prvej fzy pravy systmu dvok je od janura 2013 v platnosti novela zkona o pomoci v hmotnej ndzi, ktor odstrauje aplikan nedostatky sasnej legislatvy. Zrove zniuje administratvnu nronos a obmedzuje zneuvanie pomoci v hmotnej ndzi. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 5.2 a aknom plne.BOX Reforma aktvnych politk trhu prce (APTP) Novela zkona zlepuje efektvnos a innos APTP. Systm sa obmedzenm potu

15

nstrojov zjednodu (novelou sa ru 12 zva duplicitnch nstrojov) a zni sa administratvna nronos pri impementcii APTP. Zvyuje sa draz na znevhodnen skupiny uchdzaov o zamestnanie, s cieom zvit zamestnanos mladch uchdzaov do 29 rokov, nzko kvalifikovanch dlhodobo nezamestnanch, starch a zdravotne postihnutch. Zrove sa nahrdza 7 obligatrnych, prvne nrokovatench prspevkov APTP, fakultatvnymi, prvne nenrokovatenmi. Zmerom opatrenia je zlepenie efektvnosti zaloenej na relnom vyuvan a zabrnenie zneuvaniu tchto nstrojov. Nstroje APTP sa na Slovensku zameriavaj na tieto okruhy: Podpora na samostatn zrobkov innos (Stimuly k tartu, Integrcia postihnutch) Podpora zamestnvania znevhodnench uchdzaov (Podnety k zamestnaniu, Integrcia postihnutch) Absolventsk prax (Podnety k zamestnaniu) Informan a poradensk sluby, odborn poradensk sluby Vzdelvanie a prprava na trh prce (Vzdelvanie) Projekty a programy (Podnety k zamestnaniu) Na financovanie APTP sa oakva vyie vyuitie fondov E. Plnovan rozpoet na programy APTP, zahajci zdroje ttneho rozpotu a ESF na rok 2013, predstavuje poda nvrhu novely zkona o slubch zamestnanosti pribloine 166 milinov eur. Novela takisto predpoklad zlepenie plnovania a vykazovania oakvanch vdavkov na jednotliv programy v lenen na zdroje z fondov E a R. Vdavky na APTP v mil. eur truktra vdavkov APTP, % z celkovch vdavkov

16

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

Zdroj: PSVR, MPSVR (nvrh novely zkona) Zdroj: PSVR, MPSVR (nvrh novely zkona), Eurostat (bez Vekej Britnie)

Slovensko vynaklad na APTP zhruba 0,23 % HDP, priom priemern vdavky E na tto oblas tvorili v roku 2010 pribline 0,7 % HDP. K najviac financovanm nstrojom APTP v E a OECD (v priemere viac ako tretina vdavkov v krajinch E) patria vzdelvacie programy a aktivity, a zrove vrazne prispievaj k nvratu nezamestnanch do pracovnho procesu. Slovensko vynaklad na tento okruh nstrojov menej ako 10 % z celkovch vdavkov na nstroje APTP. V strednodobom horizonte sa preto odpora zvi podiel vzdelvacch programov a zabezpei ich innos v slade s odporaniami OECD. K dosiahnutiu vyej efektivity je zrove potrebn zlepi prepojenie vzdelvania s potrebami miestnych zamestnvateov a monitorova a prognzova miestny dopyt po vzdelan.

5. Kvalitn vzdelanie a uplatnenie na trhu prce pre mladch (CSR5) Prija a vykona akn pln pre mlde, najm pokia ide o kvalitu a vznam vzdelvania a odbornho vzdelvania pre trh prce, a to aj prostrednctvom zavedenia systmu uovskho vzdelvania. Zlepi kvalitu vyieho vzdelvania posilnenm zabezpeenia kvality a orientcie na vsledky. V novembri 2012 stredie prce, socilnych vec a rodiny zverejnilo prv vzvu na predkladanie iadost o poskytnutie finannho prspevku na podporu vytvrania pracovnch miest. Pracovn miesta pre uchdzaov o zamestnanie do 29 rokov bud musie by preukzatene nov. Draz bude kladen na podporu pracovnch miest v reginoch s najvyou nezamestnanosou. Projekt je financovan zo trukturlnych fondov E. MPSVR SR v spoluprci s MVVA SR pripravilo Akn pln pre mlde (APM). Obsahuje 7 opatren zameranch najm na kvalitu a vznam vzdelvania vrtane odbornho vzdelvania a prpravy. Prioritnmi aktivitami s najm odborn vzdelvanie a prprava v podnikoch, identifikcia sektorovej potreby zrunost na trhu prce a transfer opisu zrunost do obsahu odbornho vzdelvania a prpravy. APM ete nepreiel legislatvnym procesom. V rmci reformy APTP bude modifikovan aj absolventsk prax. Prax by mala nadvzova na povolania, pre ktor sa absolventi vo vzdelvacom systme pripravovali. Zavedenm tohto princpu sa odhaduje zvenie innosti tohto nstroja aj posilnenie prvkov odbornej prpravy. Uchdzaom bude umonen individulne sa vzdelva a pripravova pre trh prce v oblastiach, ktor PSVR neme zabezpei. Nklady (maximlne 600 eur) na individulne vzdelvanie a prpravu pre trh prce, ktor si uchdza o zamestnanie zabezpeil z vlastnej iniciatvy, mu by uhraden, ak na jej zklade zskal pracovn miesto. Novela obsahuje vytvorenie legislatvneho rmca na zriaovanie sektorovch rd za asti profesijnch a odbornch zdruen, vzdelvacch intitci, orgnov ttnej sprvy, samosprvy a socilnych partnerov. Ich cieom je identifikcia sektorovej potreby zrunost a dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile. V septembri 2012 bola v NR SR schvlen novela zkona o odbornch kolch, ktorej cieom je posilnenie nstrojov koordincie odbornho vzdelvania a prpravy s cieom prispsobi odborn vzdelvanie a prpravu poiadavkm trhu 17

prce. Novela zavdza nov mechanizmus urovania potu tried prvch ronkov strednch kl, ktor bude urova primrne samosprvny kraj. S innosou od 1.9.2014 sa tie zavdzaj nov podmienky pre prijatie iaka do prvho ronka tvorronho vzdelvacieho programu gymnzia, bilingvlneho tdia a plnho strednho odbornho vzdelvania. Jednou z podmienok prijatia bude dosiahnutie niieho priemeru znmok v poslednch dvoch ronkoch zkladnej koly ne je stanoven hranica. Od 1. janura 2013 je v platnosti novela zkona o vysokch kolch. Predmetom novely je najm vytvorenie legislatvnych predpokladov na podporu rieenia aktulnych problmov kvality vysokch kl. Ide v prvom rade o vntorn systm na zabezpeovanie kvality vzdelvania, problematiku externho tdia, zvenie kvality vysokokolskch uiteov a posilnenie motivcie vysokch kl spolupracova s kvalitnmi vysokmi kolami v zahrani.

Box Novela zkona o vysokch kolch Vysokm kolm bola od roku 2013 uloen povinnos vypracova a implementova vntorn systm zabezpeovania kvality poskytovanho vysokokolskho vzdelvania. Tento systm kvality maj vysok koly vypracova na zklade noriem a smernc na zabezpeovanie kvality v Eurpskom priestore vysokokolskho vzdelvania. Cieom je zdraznenie lohy samotnej vysokej koly pri zabezpeovan kvality vzdelvania tak, aby bola zabezpeen v slade s formalizovanmi pravidlami a vopred urenmi postupmi. Systmy kvality a ich implementciu bude posudzova Akreditan komisia v rmci nadchdzajcich komplexnch akreditci innost vysokch kl. S cieom skvalitnenia externej formy vysokokolskho tdia, novela zkona o vysokch kolch zmenila pohad na denn a extern formu tak, aby lepie zodpovedala bene pouvanm oznaeniam v zahrani full-time a part-time study. Od 1.1.2013 tak mu predklada iadosti o akreditciu tudijnch programov v externej forme len v podobe zodpovedajcej novmu zloeniu kreditov, ktor vyaduje ni ron poet kreditov, a teda predluje tandardn dku tdia. tudentovi maj vysok koly poskytova vzdelanie v externej forme v rovnakom rozsahu ako v prpade tudentov v dennej forme s tm rozdielom, e rozloenie tdia je uroben tak, aby z hadiska asovej nronosti umonilo tudentovi externho tdiu aj prcu v tandardnom zamestnan. S otzkou kvality svis aj posilnenie medzinrodnho rozmeru psobenia vysokch kl. Okrem prav ustanoven o spolonch tudijnch programoch sa prejavuje aj v zaveden monosti verejnch vysokch kl poadova koln za poskytovanie programov v inom ako ttnom jazyku. Oakva sa, e vysok koly v tomto smere vyuij prleitos a vykonaj potrebn kroky na svoju propagciu smerom do zahraniia a na zskanie tak vysokokolskch uiteov zo zahraniia, ako aj tudentov cudzincov.

K plneniu odporania prispej aj alie v kapitolch 5.1.1, 5.1.2 a aknom plne. 6. Socilna inklzia a alie vzdelvanie

opatrenia

detailnejie

opsan

(CSR6) Prija aktvne opatrenia, aby mali zraniten skupiny vrtane Rmov lep prstup ku kolskmu a predkolskmu vzdelvaniu lepej kvality. Zabezpei optovn zalenenie dospelch na trhu prce prostrednctvom aktivanch opatren a cielench sluieb zamestnanosti, druhej ance na vzdelvanie a krtkodobho odbornho 18

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 vzdelvania. Uahenie prstupu dospelch k nadobudnutiu novej kvalifikcie na zklade predolej praxe alebo absolvovania vzdelvacch programov alieho vzdelvania by mala prinies novela zkona o celoivotnom vzdelvan, ktor bola schvlen v NR SR v septembri 2012. Novela roziruje alie vzdelvanie aj o monos samostatnho tdia fyzickej osoby a aktivity zamestnvateov, ako napr. zakoovanie, ktorho sa zastuje zamestnanec, a ktorho cieom je zskanie odbornej spsobilosti na vkon pracovnej innosti. S cieom zabezpei vyiu odbornos odbornch garantov a lektorov boli upraven podmienky a proces ich vberu. alm dleitm krokom bolo rozrenie okruhu oprvnench intitci o profesijn organizcie a stavovsk organizcie, ktor bud disponova oprvnenm na vykonvanie skky na overenie odbornej spsobilosti. Novela zkona taktie zavdza prepojenie medzi zkonom o celoivotnom vzdelvan a zkonom o ivnostenskom podnikan prostrednctvom prechodnho ustanovenia. Prostrednctvom tohto ustanovenia bud mc obania, ktor zskali osvedenie o vykonan kvalifikanej skky poda ivnostenskho zkona, ale nestihli absolvova poadovan prax alebo in povinn nleitosti, poiada o udelenie ivnostenskho oprvnenia, nakoko osvedenia o vykonan kvalifikanej skky sa bud povaova za osvedenia o iastonej kvalifikcii alebo osvedenia o plnej kvalifikcii poda zkona o celoivotnom vzdelvan. Vyie spomenut novela zkona o slubch zamestnanosti, ktor je v legislatvnom procese, vytvra podmienky na efektvne krtkodob odborn vzdelvanie. Zoslauje vzdelvanie a prpravu pre trh prce s alm vzdelvanm poda zkona o celoivotnom vzdelvan. Okrem toho zvyuje draz na poradenstvo. V rmci integrcie marginalizovanch komunt fond socilneho rozvoja implementuje nrodn projekt zameran na ternnu socilnu prcu v obciach, cieom ktorho je podpora socilnej inklzie prostrednctvom zvyovania dostupnosti, kvality a efektivity sluieb starostlivosti pre osoby ohrozen socilnym vylenm alebo vylen osoby so zameranm na zvyovanie ich zamestnatenosti. V januri 2012 bola vldou SR prijat Stratgia pre integrciu Rmov do roku 2020. Predloen stratgia je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti ttnych a samosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Stratgia je zaloen na snahe minimalizova vplyv jednotlivch typov vylenia vo vzahu k rmskym komunitm a rozvin politiku integrcie. Vzahuje sa na oblasti vzdelvania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bvania, prstupu k finannm slubm, nediskrimincie a vnmania vinovou spolonosou. Postupnmi krokmi sa vytvra celodenn vchovn systm, ktor by mal ui iaka, ako strvi von as. Od kolskho roku 2012/2013 sa celodenn vchovn systm overuje v 200 zkladnch kolch zapojench do projektu. Jeho cieom je odbremeni rodiov od pomoci pri prprave dieaa na vyuovanie, intenzvne vzdelvanie det zo socilne znevhodnenho prostredia a v konenom dsledku aj ich prospech, sprvanie i dochdzka. Pre podporu zamestnanosti ien a inklziu marginalizovanch komunt sa priebene, v zvislosti od finannch monost zriaovateov, rozrili kapacity 19

materskch kl, najm pre deti jeden rok pred plnenm povinnej kolskej dochdzky. Oproti kolskmu roku 2011/2012 sa zvil poet tried v materskch kolch zo 7 277 na 7 395. Poet tried v materskch kolch vzrstol o 118. Za elom vzdelvania marginalizovanch skupn sa tie priebene realizuj opatrenia ako vydvanie uebnc v slovenskom a rmskom jazyku a vzdelvanie uiteov pomocou akreditovanch programov za elom rozvjania komunikanch a pedagogickch schopnost potrebnch k inklzi marginalizovanch komunt. K plneniu odporania prispej aj alie v kapitolch 5.1.1, 5.1.3, 5.2 a aknom plne. opatrenia detailnejie opsan

7. Efektvna, spoahliv a otvoren verejn sprva (CSR7) Posilni kvalitu a efektvnos verejnej sluby, najm zlepenm riadenia udskch zdrojov a posilnenm analytickch kapact. Ete viac skrti dku sdnych konan a posilni lohu radu pre verejn obstarvanie ako nezvislho orgnu. Program ESO (efektvna, spoahliv a otvoren ttna sprva) bol schvlen vldou SR v aprli 2012. Realizciou Programu ESO sa m pre fyzick a prvnick osoby zjednodui vybavovanie zleitost zabezpeovanch ttom. ttna sprva m by z pohadu obana a podnikateskch subjektov jednoduch, prehadn a dostupn, m fungova udratene, transparentne a s efektvne vynakladanmi finannmi prostriedkami. Piliermi pre dosiahnutie tohto ciea s: racionalizcia truktry a infratruktry ttnej sprvy, integrcia a optimalizcia procesov vkonu verejnej moci, ako aj fungovania subjektov ttnej sprvy, kontaktn administratvne miesta obanov. V rmci prvej etapy programu ESO sa prehodnotila sasn truktra orgnov ttnej sprvy s cieom zefektvni ich innos a prispie k zniovaniu vdavkov vynakladanch na ich innos. V rmci integrcie psobnosti tzv. pecializovanej ttnej sprvy do jednotnho ttneho radu dolo k zrueniu 64 radov, a to krajskch kolskch radov, krajskch stavebnch radov a zemnch vojenskch sprv. Kompetencie tchto radov preli od zaiatku roku 2013 na existujce obvodn rady v sdle kraja v psobnosti MV SR. Tmto spsobom sa obmedz poet subjektov, ktor doteraz nakladaj s majetkom ttu, vykonvaj verejn obstarvanie a rozhoduj o personlnych otzkach. Toto opatrenie m antikorupn charakter, stransparentn sa riadenie a kontrola verejnch prostriedkov. Znamen tie znenie vdavkov - centralizciou podpornch innost prierezovho alebo obslunho charakteru. S cieom posilni analytick kapacity sa na kovch rezortoch zaali vytvra analytick tvary. Okrem u existujceho Intittu finannej politiky na Ministerstve financi vznikli jednotky aj na Ministerstve ivotnho prostredia (Odbor ekonomickch nstrojov a analz), Ministerstve prce, socilnych vec a rodiny (analytick centrum), Ministerstve dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja (Intitt stratgie), Ministerstve zdravotnctva (Intitt zdravotnej politiky), Ministerstve vntra a na Ministerstve kolstva, vedy, vskumu a portu (Intitt vzdelvacej politiky). MS SR vytvorilo Pracovn skupinu pre Exekun poriadok, ktorej lohou je alej 20

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 skrti dku sdnych konan. Priprav novelu Exekunho poriadku a vytvor Rekodifikan komisiu pre obianske prvo procesn, ktorej lohou je navrhn rekodifikciu Obianskeho sdneho poriadku. Do Plnu legislatvnych loh na rok 2013 (aktulne v MPK) bol zaraden legislatvny zmer novho Obianskeho sdneho poriadku (marec 2013). K plneniu odporania prispej aj v kapitolch 5.5, 5.6 a aknom plne. alie opatrenia detailnejie opsan

2.1.2alie realizovan opatreniaPodnikatesk prostredie Opatrenia na zlepenie podnikateskho prostredia boli zameran na minimalizciu barir pri vstupe do podnikania skrtenm lehoty registrovho sdu na zpis spolonosti do obchodnho registra z piatich dn na dva dni a lehotu pri vydan ivnosti z piatich dn na tri dni. Z prijatch 94 opatren bolo ku koncu roku 2012 splnench 53 a iastone splnen boli tri opatrenia. Na zklade realizcie navrhovanch opatren sa podarilo odbra administratvnu za vo vke 64,5 mil. eur, o predstavuje pribline 60 % meranej zae v rokoch 2009-2011 (109 mil. eur). Zdravie Doplnenm parametra chorobnosti prostrednctvom zaraovania poistencov do farmaceuticko-nkladovch skupn (PCG) bol rozren systm kompenzcie rizika vo verejnom zdravotnom poisten. Od druhej polovice roku 2012 tak prjmy poisovn spravodlivejie nasleduj relne nklady na liebu ich poistencov. Environmentlna udratenos a energetika Komisia pre koordinciu politiky zmeny klmy (KPZK) na rovni ttnych tajomnkov zaala svoju innos. Skupina sa zaoberala predovetkm monitorovanm plnenia prijatch medzinrodnch zvzkov SR v oblasti politiky zmeny klmy, zefektvnenm spoluprce ministerstiev pri inventarizci emisi sklenkovch plynov v jednotlivch sektoroch a zabezpeenm kvalitnejch vstupnch dajov pre prpravu inventarizcie v sektore energetiky. V rmci KPZK bola vytvoren pracovn skupina, ktorej cieom bude prprava a koordincia Stratgie adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy a Nzko-uhlkovej stratgie rozvoja SR do roku 2030. Vlda okrem toho prijala Stratgiu redukcie PM10, ktor navrhla konkrtne opatrenia na monitorovanie a zniovanie koncentrci prachovch astc v oblastiach loklneho vykurovania, dopravy a zaobchdzania s pdou a krajinou. Stratgia zrove navrhuje opatrenia na znenie dopadov PM10 na zdravie obyvatestva. Medzirezortn pracovn skupina vytvorila sadu indiktorov zelenho rastu. Ukazovatele umonia sledova pokrok smerom k zelenmu rastu, predovetkm politick opatrenia a ekonomick nstroje, ich vplyv na dosiahnutie environmentlnej a zdrojovej produktivity, na zachovanie prrodnho kapitlu a sledovanie environmentlneho rozmeru kvality ivota. Novely zkona o energetike a zkona o regulcii v sieovch odvetviach zabezpeili implementciu 3. energetickho balka E do nrodnej legislatvy. Medzi najdleitejie opatrenia zkona o energetike patr pln oddelenie 21

vlastnctva vroby a dodvky elektriny od prenosu elektriny a oddelenie vroby a dodvky plynu od prepravy plynu vyuitm modelu nezvislho prevdzkovatea prepravnej siete. Taktie boli posilnen prva odberatea elektriny a odberatea plynu. Odberate m monos bezplatne zmeni dodvatea elektriny a plynu v priebehu troch tdov a tie prvo na konen vytovanie do tyroch tdov po zmene dodvatea ako aj na relevantn daje o spotrebe elektriny a plynu. Bol zjednoduen prstup spolonost z inch ttov EHP na trh dodvky elektriny a plynu. Zkon o regulcii v sieovch odvetviach ustanovil viacer povinnosti, ktor musia sujekty na energetickom trhu spa, a posilnil prvomoci a nezvislos regulanho radu. Transparentnos zvilo aj nastavenie legislatvneho rmca pre jednotliv typy regulcie a postupov regulovanch subjektov a RSO. Zkon vytvoril podmienky pre spoluprcu RSO s regulanmi orgnmi lenskch ttov prostrednctvom vmeny informci za elom vej integrcie energetickch systmov.

22

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

3 Makroekonomick prognza

rmec

a strednodob

Stabiln makroekonomick a fiklnu politiku povauje vlda SR za zkladn predpoklad zdravho vvoja ekonomiky a rastu kvality ivota. Nasledujca kapitola obsahuje zkladn makroekonomick rmec, ktor je nevyhnutn pre zabezpeenie zdravho vvoja hospodrstva SR. Ekonomick vvoj na Slovensku v roku 2012 Slovensk ekonomika v roku 2012 napriek nepriaznivej hospodrskej situcii v eurozne zaznamenala rast na rovni 2 %. Slovensko tak bolo spolu s Poskom tvrtou najrchlejie rastcou ekonomikou v rmci krajn E. Hlavnm dvodom pozitvneho vvoja bolo rozbehnutie novej vroby v automobilovom priemysle. Nov investcie a spustenie novej vroby malo vrazn vplyv na rast priemyselnej produkcie a exportu v prvej polovici roku. Slovensk automobilov priemysel zvyoval svoje trhov podiely na existujcich eurpskych trhoch a zrove sa v prvej polovici roku vrazne zvyoval export do Ruska a ny. Bez impulzu automobilovho priemyslu by ekonomika vzhadom na nzky zahranin dopyt pravdepodobne stagnovala. Pozitvny vvoj exportne orientovanej asti ekonomiky vak nebol dostaton, aby sa odzrkadlil na vvoji domceho dopytu. Prspevok domceho dopytu k ekonomickmu rastu bol v roku 2012 zporn. Rast produkcie v exportne orientovanch odvetviach sa zvyoval skr produktivitou prce ako prijmanm novch pracovnkov. Celkov zamestnanos v roku 2012 stagnovala a ku koncu roku zaala narasta nezamestnanos. Miera nezamestnanosti (poda metodiky VZPS) stpla na 14 % a Slovensko sa naalej zarauje medzi krajiny s najvyou mierou nezamestnanosti v E. Navye alej pretrvval problm dlhodobej nezamestnanosti, jej podiel na celkovej nezamestnanosti bol v roku 2012 skoro 64 %. Vvoj relnych miezd bol u druh rok po sebe zporn. Nepriazniv vvoj na trhu prce, spolu s celkovou neistotou okolo vvoja dlhovej krzy v eurozne, psobil negatvne na spotrebu domcnost. Investcie v roku 2012 nepriniesli podobn impulz ako v roku 2011, kedy dochdzalo k vraznm investcim do automobilovho priemyslu. Celkov investcie tak v roku 2012 poklesli, kee boli aj tlmen neistotou okolo vvoja dlhovej krzy. Vvoj cien bol na Slovensku miernej ako v predchdzajcom roku. Inflcia dosiahla rove 3,7 % (HICP) a v porovnan s priemerom krajn eurozny (2,4 %) bola relatvne vyia. Na rovni cien sa prejavil predovetkm rast cien komodt na svetovch trhoch v druhej polovici roku.Rast relneho HDP v roku 2012 v E (%) Prspevky k rastu HDP na Slovensku, 2010 - 2016

23

Zdroj: Eurostat

Zdroj: Eurostat

Strednodob prognza vvoja ekonomiky pre roky 2013 - 2016 Posledn oficilna prognza MF SR z janura 2013, ktor je pouit pri nvrhu vchodsk rozpotu na roky 2014 2016, odra oakvan zhorenie vvoja externho prostredia. V porovnan s predchdzajcim rokom sa v roku 2013 oakva pomal rast HDP na rovni 1,2 %, predovetkm v dsledku spomalenia ekonomickho rastu naich obchodnch partnerov. Rast vak bude naalej ahan prevane zahraninm dopytom spolu s investciami. Spotreba domcnost by mala naalej mierne klesa kvli nepriaznivej situcii na trhu prce, zatia o znenie deficitu verejnch financi o plnovanch 3,3 p.b. HDP povedie k poklesu vdavkov vo verejnej sprve. V nasledujcich rokoch by mal rast HDP postupne zrchli a na 3,6 %, priom k rastu zane prispieva vo vyej miere aj domci dopyt. Podobne ako v roku 2012, aj v budcom roku bude hospodrsky rast sprevdzan poklesom zamestnanosti. Poet pracujcich by mal v roku 2013 klesn o 0,5 %. Vraznej rast zamestnanosti by mal prs a spolu s rchlejm rastom HDP v roku 2014. Pokraovanie rastu zamestnanosti v alch rokoch by malo pribli poet pracujcich na Slovensku v roku 2016 k predkrzovm rovniam. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 stpnu nad 14 %, ale v nasledujcich rokoch by vaka rastu zamestnanosti mala postupne klesn k rovni 12 % v 2016. Priemern nominlna mzda by v tomto roku mala dosiahnu 823 eur, o je nrast o 2,3 % (18,8 eura) oproti roku 2012. Vaka vrazne pomaliemu rastu cien by u relna mzda v tomto roku klesa nemala. S oakvanm poklesom nezamestnanosti by v nasledujcich rokoch mal vvoj miezd v skromnom sektore vo vraznejej miere odra rast produktivity prce. V roku 2016 by mal rast relnej mzdy presiahnu 2 %. 24

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Rast cenovej hladiny bude v tomto roku vrazne ni ako v roku 2012. Predpokladan medziron rast spotrebiteskch cien je na rovni 2,3 %. Pod spomalenie inflcie sa podpe viacero faktorov slab domci dopyt znamen niiu ist inflciu, km stabilizcia cien na svetovch trhoch spsob pomal rast regulovanch cien a cien potravn. Vhad na nasledujce roky 2014 - 2016 je pozitvny a priemern rast spotrebiteskch cien bude vrazne ni ne poas minulch dvoch rokov.

4 Fiklna politika a verejn financieZkladnm cieom fiklnej politiky Slovenska na rok 2013 je udratenm spsobom zni deficit verejnej sprvy na 2,9 % HDP, o je zkladnm predpokladom ukonenia procedry nadmernho deficitu. Pri zostavovan rozpotu a nvrhu konsolidanch opatren na rok 2013 sa vychdzalo z vvoja verejnch financi za predpokladu nezmenench politk. V takomto prpade by deficit verejnej sprvy dosiahol hodnotu 6,3 % HDP. Rozdiel voi cieu predstavuje 3,3 % HDP, o vymedzilo rozsah opatren potrebnch na splnenie rozpotovho ciea (daje bud aktualizovan po MPK a zosladen s Programom stability SR). Vzhadom na relatvne ni okamit priestor na spory vdavkov (jednoduch opatrenia na strane vdavkov boli prijat u v minulch rokoch a podiel verejnch financi na ekonomike patr k najnim v E) je konsolidcia orientovan viac na prjmov strnku. Najvie zmeny sa uskutonili v priamych daniach a odvodoch, kde dolo k zvyovaniu sadzieb u dane z prjmov prvnickch osb, zveniu daovho zaaenia finannch intitci a podnikov v regulovanch odvetviach a zavedeniu druhej sadzby dane z prjmov fyzickch osb. V prpade odvodov sa znila vekos druhho piliera dchodkovho systmu, zvili a zjednotili sa maximlne vymeriavacie zklady pre platenie odvodov bez zvenia nrokov na dvky a odstrnili sa urit vnimky tkajce sa zdaovania samostatne zrobkovo innch osb a prjmov z dohd. Na strane vdavkov ide najm o zmrazenie osobnch a prevdzkovch vdavkov ttneho rozpotu, priom sa predpoklad, e ku konsolidcii prispeje aj samosprva. Sasne sa uskutonila aj dchodkov reforma, ktor celkovo vrazne znila budce nklady spojen so starnutm populcie. Okrem zmien v druhom pilieri dchodkovho systmu (znenie sadzby odvodu a jeho doasn otvorenie), ktor mali okamit pozitvne vplyvy na verejn financie na kor budcich spor vdavkov, dolo k vznamnm zmenm ovplyvujcim prv pilier dchodkovho systmu. Ide najm o naviazanie veku odchodu do dchodku na stredn dku ivota a spomalenie tempa valorizcie dchodkov, ktor v budcnosti vrazne spomalia nrast vdavkov verejnej sprvy na dchodky. V priebehu roku 2013 sa plnuje aj doplnenie fiklnych pravidiel, a to prostrednctvom implementovania ustanoven Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii (tzv. fiklny kompakt, ktor definuje pravidlo o trukturlnom salde) do nrodnej legislatvy. K posilneniu fiklnej disciplny by malo prispie aj zavedenie vdavkovch limitov, ktor by mali sli ako operatvny nstroj plnenia vetkch fiklnych pravidiel, ktormi sa fiklna politika Slovenska riadi (limit dlhu verejnej sprvy, fiklny kompakt a pravidl na rovni E). Sasne sa plnuje aj alie sprsnenie pravidiel pre samosprvy 25

prostrednctvom odstupovania sankci pri prekroen istej hranice dlhu, podobne ako je to v prpade limitov dlhu verejnej sprvy v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti. Konsolidcia verejnch financi by mala pokraova aj po roku 2013 v slade s pravidlami Paktu stability a rastu a nrodnmi pravidlami, a to tak, aby vlda splnila svoj strednodob rozpotov cie v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP. Dosiahnutie tejto hodnoty by umonilo vytvori podmienky pre dlhodob udratenos verejnch financi, o by prispievalo k makroekonomickej stabilite slovenskej ekonomiky.Vsledkov indiktory pre fiklnu politiku a verejn financie 20 04 Ukazovate dlhodobej SK udratenosti (GAP) (% HDP) E Efektvnos vberu DPH (%) SK E 22 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 20 10 Cie 20 11 20 20 0 72 -

9,5 9,2 6,8

74, 69, 64, 65, 57, 56, 57, 8 7 1 1 9 7 8 71, 72, 71, 66, 66, 73 66 4 9 1 9 9

Efektvnos vberu dan Jednou z hlavnch priort vldy SR je konsolidcia verejnch financi. Kvli vysokm nikom patr boj proti daovm podvodom k systmovo najvhodnejm rieeniam pre naplnenie konsolidanch cieov. V druhej a tretej fze Aknho plnu boja proti daovm podvodom sa zavedie povinnos predklada daje o tuzemskch dodvkach tovarov a sluieb sprvcovi dane elektronickou formou (shrnn vkaz). Toto rieenie umon efektvnej vber dan prostrednctvom analzy detailnch dajov z podnikateskej sfry v relnom ase a cielenejch daovch kontrol. Pribudne povinn rating daovch subjektov informujci o ich finannej stabilite a daovej spoahlivosti. Finann riaditestvo (FR) zabezpe prepojenie svojich databz so systmami bnk, stavebnch radov, registrami motorovch vozidiel a obyvateov, a mtnym systmom a nsledne vykon identifikciu a analzu rizk v sprve dan a vberu subjektov na daov kontrolu. Napriek tomu, e vetky opatrenia Aknho plnu boja proti daovm podvodom na roky 2012 2016 sa plnia v zmysle stanovenho harmonogramu, nemono povaova silie smerujce na boj proti podvodom za ukonen. Ambciou MF SR a FR SR v sasnosti je postupn rozirovanie u schvlench opatren na boj proti podvodom o nov tak, ako ich prijatie vyaduj zistenia z aplikanej praxe. Slovensko sa doteraz zsadnejie nevenovalo rieeniu problematiky ochrany vntrottneho zkladu dane pred erziou spsobenou cezhraninm agresvnym daovm plnovanm. V sasnosti sa analyzuje, ktor nstroje by boli pre Slovensko najuitonejie (agenda daovch rajov) a pripravuje sa prslun legislatva s predpokladanou innosou od roku 2014 a organizan zmeny platn u v priebehu roku 2013. Dleit je aj koncepcia v oblasti medzinrodnho zdaovania. Prostrednctvom zmeny organizanej truktry vo Finannej sprve SR sa posiln personlne vybavenie, ktor zabezpe plnohodnotn vkon sasnch kompetenci FR SR v tejto oblasti. Opatrenia dopln analza monost zabezpeenia automatickho 26

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 nahlasovania informci zo strany finannch intitci v SR finannej sprve o vykonanch transakcich nad urit hodnotu plyncich do inch krajn. Vlda SR priprav aj alie zmeny na zvenie efektvnosti vberu dan. Poskytovanie informci fyzickm osobm a prvnickm osobm je jednm zo strategickch cieov Finannej sprvy SR, ktor prispeje k zlepeniu plnenia povinnost fyzickch osb a prvnickch osb vyplvajcich z daovch a colnch predpisov. Zvi sa monos daovej amnestie. Tak, ako je uskutoovan v niektorch ttoch nie, by mohla prinies zven prjmy do ttneho rozpotu, vies k nvratu kapitlu zo zahraniia a odhaleniu zdrojov prjmov, ktor boli doteraz daovej sprve neznme. Opatrenm by sa predchdzalo krteniu dan v budcnosti a zvila by sa ochrana konkurencieschopnosti estnch podnikateov. Vlda SR tie spust vhern lotriu pokladninch dokladov, s cieom zvi motivciu zkaznkov poadova za svoje platby doklad z elektronickej registranej pokladne a tm predchdza daovm nikom. Lotriu bude organizova ttna lotriov spolonos Tipos, a.s. prostrednctvom svojej siete a osvedench komunikanch kanlov. Finann sprva a MF SR realizuj kampa na zainteresovanie vetkch zamestnancov ttu a verejnej sprvy, aby pomhali pri zlepovan vberu dan, od ktorho bude zvisie aj rast ich miezd. Efektvnos verejnch vdavkov Existuj verejn vdavky, ktor v plnej miere neprispievaj k napaniu cieov, na ktor s uren, a k zlepovaniu trvalo udratenho hospodrskeho rastu. Neefektvne vynaloen prostriedky zbytone zvyuj vdavky ttneho rozpotu, o je citen predovetkm v obdob prebiehajcej konsolidcie. Vlda preto s cieom zefektvni verejn vdavky a podpori tak rast v rmci existujcej oblky identifikuje vdavky, ktor v plnej miere nespaj ciele, na ktor s uren. Zhodnot sa skuton potreba financovania tchto titulov, o sa odraz aj v rozpote verejnej sprvy na rok 2014. Na systematick hodnotenie vkonnosti verejnej sprvy je nevyhnutn uri presn a jednoznan ukazovatele pre verejn sprvu, ktor umonia hodnoti vsledky a spenos nielen prierezovch cieov vldy SR, ale aj innost ministerstiev a vetkch ostatnch kapitol verejnch financi. Vlda zlep monitoring vytvorenm sboru takchto ukazovateov. V prvom kroku sa uria indiktory pre ministerstv, ktor bud zodpovedn za zber, sledovanie a publikciu tchto dajov. Sledovanie vsledkov sa neskr rozri aj na ostatn organizcie a subjekty verejnej sprvy. Indiktory bud zrove pravidelne zverejovan a bud sasou hodnotenia efektvnosti verejnej sprvy a kovch dokumentov ako s rozpoet verejnej sprvy i NPR. Vlda v roku 2013 schvli pravidl pre vdavkov stropy a implementuje pravidl v slade s ustanoveniami Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v hospodrskej a menovej nii (fiklny kompakt). Zjednotenie vberu dan cie a odvodov Vychdzajc z Koncepcie reformy daovej a colnej sprvy prijatej vldou v roku 2008 rozbehol program UNITAS aktivity v oblasti zjednotenia vberu dan a ciel na technologickej, organizanej aj procesnej rovni (UNITAS I). Organizan zmeny potrebn pre zjednotenie dan a cie boli zaven na zaiatku roku 2012 27

zlenm Colnho riaditestva a Finannho riaditestva pod Finann sprvu. Na efektvnej vber dan dohliada Kriminlny rad finannej sprvy. V rmci projektu bude do polovice roku 2014 spusten skobn prevdzka integrovanho informanho systmu Finannej sprvy. Systm by mal riadne fungova od roku 2015. Komunikciu s verejnosou a podnikateskmi subjektmi vrazne zefektvnia vzjomne prepojen elektronick portly Colnho riaditestva (Centrlny elektronick prieinok) a Finannho riaditestva (Portl Finannej sprvy). V oblasti zjednotenia odvodov (druh etapa programu UNITAS II.) sa v sinnosti so vetkmi astnkmi, predovetkm Socilnou poisovou, aktulne pripravuj harmonogramy prc a aktivt. Zdaovanie nehnutenost Jednou z vziev v rmci daovho systmu je reforma zdaovania nehnutenost, ktor by viedla k spravodlivejiemu zdaneniu a zrove by umonila zvi daov prjmy verejnej sprvy. Vzhadom na sksenosti v okolitch krajinch, ich minimlnemu negatvnemu vplyvu na ekonomick rast, vysokej efektivite vberu a malmu priestoru na vyhbanie sa daovej povinnosti, by mohli zohrva v rmci daovho systmu vznamnejiu lohu ako tomu je v sasnosti. Dane z nehnutenost na Slovensku v porovnan s ostatnmi krajinami OECD alebo E predstavuj takmer bezvznamn as daovch prjmov samosprv a administratvne nklady na sprvu tchto dan s zrejme asto len mierne niie ako samotn daov vnosy. Sasn nastavenie systmu (sadzba dane v eur. poda rozlohy obytnej plochy) je vak nespravodliv, pretoe zklad dane neodzrkaduje skuton hodnotu nehnutenosti (definovan polohou nehnutenosti, vekom, prsluenstvom prislchajcim k nehnutenosti a almi charakteristikami), ale iba vmeru. Z toho nsledne vychdza rzne efektvne daov zaaenie jednotlivch nehnutenost (podiel zaplatenej dane voi cene nehnutenosti) a regresivita systmu. Z pohadu daovej spravodlivosti je optimlnym rieenm nastavi systm tak, aby bol zklad dane naviazan na trhov hodnotu nehnutenosti. Takto nastaven systm by zabezpeil, e daov zklada by sa menila spolu s trhovou cenou nehnutenosti a efektvne zdanenie pri nezmenenej sadzbe by bolo kontantn. Ministerstvo financi v sasnosti analyzuje mon alternatvy nastavenia systmu zdaovania, ktor by bol zaloen na trhovej hodnote nehnutenost. Konkrtne nvrhy bud hotov v priebehu roka 2013.

5 Opatrenia v trukturlnych prioritch5.1.1Vzdelvanie, veda a inovcieVsledkov indiktory pre vzdelvanie, vedu a inovcie 20 04 PISA (priemer dosiahnutch bodov) SK OEC 20 05 20 06 48 2 49 20 07 20 08 20 09 48 8 49 20 10 Cie 20 11 20 20 50 5 -

28

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013D Predasn ukonenie SK kolskej dochdzky (% vo vekovej skupine 18 - 24 E rokov) Citcie SK (%, 100 = priemer E) E Miera vysokokolsky SK vzdelanej populcie (% vo vekovej skupine 30 - 34 E rokov) Vdavky na vedu a vskum (% HDP) High-tech export (% na celkovom exporte) SK E SK E 6 6,8 16 35 12, 9 26, 9 0,5 1 1,8 3 4,7 18, 5 6,3 15, 8 33 14, 3 28 0,5 1 1,8 2 6,4 02 18, 74 6,6 6,5 15, 5 40 14, 4 28, 9 0,4 9 1,8 5 5,8 6 6 4,9 4,7 14, 1 34 22, 1 33, 5 0,6 3 2,0 1 5 13, 5 39 23, 4 34, 6 0,6 8 2,0 3 6 10 70 40 40 1 3 14 -

15, 14, 14, 1 9 4 38 41 37 14, 15, 17, 8 8 6 32, 30 31 2 0,4 0,4 0,4 6 7 8 1,8 1,9 2,0 5 2 2 5

5,2 5,9 6,6 6,6

16, 16, 15, 17, 16, 15, 6 1 4 1 1 4

Kvalita a produktivita udskho kapitlu je dleitm faktorom vplvajcim na ekonomick rast viacermi kanlmi. Vzdelan pracovn sila zvyuje produktivitu prce a vie sa prunejie prispsobova oraz rchlejie sa zvyujcim pracovnm nrokom. Zrove je vak okrem veobecnch vedomost potrebn rozirova aj pecifick zrunosti a kvalifikcie potrebn pre trh prce. Veda, vskum a inovcie nielen roziruj okruh veobecnch vedomost, ale aj zvyuj produktivitu prinanm novch objavov, vynlezov a technolgi. Km zkladn koly a gymnzia zvyuj najm veobecn vzdelanostn rove, vysok koly, popri cielenej vchove najkvalifikovanejch udskch zdrojov nevyhnutnch pre fungovanie a rozvoj krajiny, spolu so strednm odbornm kolstvom, pomhaj najm zvyova praktick schopnosti budcich zamestnancov a zavdza do praxe existujce technolgie. Investova do vzdelvania pre podporu zvenia hospodrskeho rastu a zamestnanosti v strednodobom horizonte je jednou z nosnch tm sasnej hospodrskej politiky. Vdavky na vzdelvanie na Slovensku patria medzi najniie v E. Je potrebn zabezpei primeran financovanie kolstva ako aj efektvne vyuvanie finannch prostriedkov v kolstve. Slovensk kolstvo m poda medzinrodnch prieskumov vzhadom na objem vynaloench finannch prostriedkov dobr efektvnos a jeho al rozvoj si vyaduje aj zvenie finannch prostriedkov. Je potrebn vak zdrazni, e zvenie finannch prostriedkov mus by zabezpeen efektvnym spsobom. Poda kvantitatvnych ukazovateov je Slovensko na tom v porovnan s priemerom E dobre. Miera predasne ukonenej kolskej dochdzky je vemi nzka a podiel mladch ud s ukonenm vzdelanm tretieho stupa sa rchlo pribliuje priemeru E. Zaostvanie je ale evidentn v kvalite vzdelvania. Podpriemern vsledky v testovan PISA svedia o nedostatonej kvalite zkladnho kolstva, nzky poet citci zase vysokho kolstva. Vzdelvac systm nedostatone reaguje na potreby trhu prce, o sa ukazuje ako jeden z dvodov vysokej trukturlnej nezamestnanosti. Navye trh prce bude oraz vo vej miere vyadova zrunosti vyieho stupa, k omu bude potrebn o najviac spruni vzdelvac systm.

29

Vdavky na vzdelvanie ako % z HDP

Vdavky na vzdelvanie (v mil. eur)

Zdroj: Eurostat, SR

Zdroj: Rozpoet VS - MF SR, IFP

Veda, vskum a inovcie s preto jednm z pilierov pre rast konkurencieschopnosti SR, nakoko v dlhodobom horizonte u nebude mon zvyova produktivitu len importom technolgi zo zahraniia. Pre udraten rast a zabezpeenie medzinrodnej konkurencieschopnosti je potrebn neustle prina a zavdza do praxe nov poznatky, postupy a technolgie. V minulosti sa rchly nrast vdavkov Slovenska na vedu a vskum oproti krajinm V3 najviac prejavil na u tak relatvne vysokom pote vskumnkov, avak vsledky nezodpovedaj nrastu vstupov. Vstupy bdania vo forme vedeckch publikci a citci v porovnan s priemerom naich susedov klesaj a high-tech export ako ukazovate inovanej vkonnosti je stle vrazne pod priemerom E.Vstupy a vstupy priemeru V3 R&D ako % Financovanie vedy a vskumu v rozpote VS (mil. )

Zdroj: Eurostat, Web of Knowledge, IFP

Zdroj: Rozpoet verejnej sprvy na rok 2013 2015

trukturlne zmeny v oblasti kolstva sa zameriavaj na podporu zaleovania marginalizovanch komunt od predprimrneho vzdelvania a po alie vzdelvanie, prepojenie odbornho vzdelania s praxou, zmeny vo vntornej organizcii vysokho kolstva za elom zvenia kvality a tie skvalitnenie pedagogickch pracovnkov. Opatrenia na zlepenie vedy vskumu a inovcii by mali stabilizova vdavky ttu a zvi efektvnos vyuvania tchto 30

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 prostriedkov. K dosiahnutiu ciea stratgie Eurpa 2020 by mal vraznou mierou prispie nrast skromnch vdavkov na R&D.

5.1.1.1Regionlne kolstvoZalenenie det z marginalizovanch komunt Slovensk vzdelvac systm prehlbuje pvodn nerovnosti iakov skorou selekciou det do vzdelvacch prdov rznej kvality a prispieva k autoreprodukcii vzdelvania, tzn. e deti kopruj dosiahnut rove vzdelania rodiov. V takomto kolskom systme maj deti zo socilne slabch skupn, zvl z marginalizovanch komunt, nzku ancu zska vzdelanie, lebo s znevhodnen kvli svojej kultrnej a jazykovej odlinosti, umocnenej zlou socioekonomickou situciou. V roku 2013 sa bud alej plni lohy vyplvajce z Revidovanho nrodnho aknho plnu a Stratgie pre zaleovanie rmskej populcie. S cieom zvi integrciu marginalizovanch rmskych komunt a taktie as ien na trhu prce bude vlda SR podporova predprimrne vzdelvanie v materskch kolch rozirovanm existujcich foriem vchovy a vzdelvania. V nasledujcich rokoch sa bud prijma systmov opatrenia tak, aby sa postupne, do roku 2020, dosiahla 95 % as det od 4 rokov na predprimrnom vzdelvan v materskej kole.1 Rozria sa najm existujce formy vchovy a vzdelvania o prpravn triedy materskej koly. V spoluprci so zriaovatemi materskch kl sa bud naalej upravova kapacity materskch kl tak, aby naplnili vyie uveden cie. Financovanie materskch kl je vo vekej asti zabezpeovan obcami. Zriaovatelia sa snaia nepriazniv situciu pri prijman det riei rozirovanm kapact u existujcich materskch kl, prpadne adaptciou vhodnch priestorov na triedy materskch kl. V zujme zvyovania efektivity je vhodn, aby bolo v kompetencii riaditea materskej koly povoli za stanovench podmienok prekroi sasn horn limity potu det v triede. Pozcia uiteov V kolstve povauje vlda za rozhodujce zabezpeenie vraznejej lohy a postavenia uiteov vetkch stupov vzdelvania. Prtomnos kvalitnch uiteov v kolstve je podmienen dvoma okolnosami. Prvou z nich je prprava pred nstupom na miesto uitea a monosti na alie zdokonaovanie sa poas vkonu povolania. Druh okolnos predstavuje ochota pracova v kolstve, ktor zvis od atraktvnosti povolania uitea danej v prvom rade finannm ocenenm, ale aj pracovnm prostredm a spoloenskm uznanm. Pre skvalitnenie uiteov a ich prpravy sa vber uchdzaov o uitesk povolanie bude orientova na najkvalitnejch absolventov strednch kl. Vypracuj sa profesijn tandardy zanajcich uiteov zameran na prpravu na uitesk povolanie (prava opisov prslunch tudijnch odborov) a bude zabezpeen v objem praktickho vyuovania pri prprave budcich uiteov (pedagogick prax by mala tvori 20 40 % tdia). K monostiam zlepovania1Na vykonanie opatren pre monos uzkonenia bezplatnho predprimrneho vzdelvania od 4 rokov veku det, aby sa postupne do roku 2020 dosiahla 95 % as det od 4 rokov na predprimrnom vzdelvan v materskej kole je potrebn kadorone uvaova so sumou viac ako 8 mil. eur. alie finann prostriedky by zrove boli potrebn na rozirovanie kapact materskch kl vytvranm novch tried v priestoroch spajcich priestorov, hygienick a materilno-technick poiadavky. Tto iastka by predbene predstavovala sumu 50 mil. eur.

31

finannho ohodnotenia prispeje aj sprvne nastavenie potu uiteov v regionlnom kolstve tak, aby prunejie reagoval na vvoj demografie. Hodnotenie kl Vlda SR bude pokraova v zavdzan systmu internho aj externho hodnotenia kvality vzdelvania v zkladnch a strednch kolch. Venuje sa mu nrodn projekt realizovan z prostriedkov ESF v objeme 24,2 mil. eur, ktor je zameran na extern hodnotenie. Taktie ttna kolsk inpekcia (I) od roku 2009 realizuje v rmci projektov E vznamn nrodn projekt v celkovom objeme 750 000 eur s nzvom: Extern hodnotenie kvality kl podporujce sebahodnotiace procesy a rozvoj kl. Projekt m niekoko fz a potrv do roku 2013. Monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania sa neuskutouje len zvonka, ale aj z vntra t. j. sebahodnotenm alebo autoevaluciou. Na zklade medzinrodnch sksenost je pre rast kvality vzdelvacieho systmu mechanizmus kvalitnej autoevalucie kl podstatne efektvnej ako mechanizmus externej evalucie. Dleit je, aby monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania bolo sptnou vzbou pre zodpovednch, t. j. pre samotnch uiteov, manament koly, zriaovatea a po ministerstvo. MVVa SR bude podporova zdieanie najlepch inovci v regionlnom kolstve (napr. metodick dni uiteov) a kontinulnym vzdelvanm pedagogickch zamestnancov a vedcich pedagogickch zamestnancov v kolstve. Uebnice V kompetencii vldy prechodne zostane prvomoc posdi a potvrdi slad obsahu uebnc so ttnymi vzdelvacmi programami a vedenie Nrodnho registra uebnc. Prioritou v roku 2013 bude aj zabezpeenie alch licenci na sprstupnenie digitlnych rozmnoenn novch reformnch uebnc a tie zabezpeenie elektronickch verzi alch novch reformnch uebnc pre slabozrakch a nevidiacich iakov. Vlda zvi postupn uvonenie trhu s uebnicami a ponechanie vberu uebnc na koly s drazom na efektvne vyuvanie pridelench finannch prostriedkov. V strednodobom horizonte sa posdi presun kompetencie posudzovania sladu pouvanch uebnc, uebnch textov a pracovnch zoitov s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania a ttnymi vzdelvacmi programami na riaditeov kl. Vytvor sa centrlny archv digitlneho vzdelvacieho obsahu a zlepia sa podmienky tvorby a vyuvania digitlneho obsahu. Odborn koly Vlda SR bude v roku 2013 pokraova v snahe zabezpei uie prepojenie odbornch kl s praxou a posilni nstroje koordincie pre podporu a zabezpeenie kvality tdia v tudijnch a uebnch odboroch, ktor s poadovan trhom prce, a to aj formou motivanch tipendi na podporu tdia v preferovanch tudijnch odboroch. Vlda SR bude podporova, aby iaci odbornch kl zskavali kov kompetencie, praktick sksenosti a podnikatesk zrunosti potrebn pre dobr uplatnenie sa vo svete prce. Sasou podpory bud tie vzdelvacie programy pre doplnenie niieho strednho vzdelania pre iakov, ktor ukonili zkladn kolu v niom ako 9. ronku, alebo 9. ronk ukonili nespene. 32

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Vlda SR bude pokraova v zlepovan zapojenia zamestnvateov a zamestnvateskch zvzov do systmu odbornho vzdelvania a prpravy. Hlavnm cieom je, aby sa odborn prax vo vej miere vykonvala priamo v podnikoch. Zstupcovia stavovskch a profesijnch organizci sa bud zastova na tvorbe profilov absolventov odbornho vzdelvania a na urovan poadovanch vedomost, zrunost, schopnost a pracovnch nvykov. Okrem toho by sa vak mali podiea aj na materilno-technickom zabezpeen vyuovania a na vkone skok. Vlda tie bude podporova vyuvanie modernch technolgi inovanm spsobom, s cieom zvi efektivitu poskytovanch vzdelvacch sluieb a s ohadom na trendy vo vyspelch krajinch. Financovanie Zkladnm nedostatkom systmu financovania je, e nevytvra tlak na optimalizciu siete kl z hadiska efektvnosti pouitia finannch prostriedkov. Na rovni zkladnch kl sa tento problm prejavuje pretrvvajcou existenciou vysokho percenta kl s nzkym potom iakov. Na rovni strednch kl ide o otzky truktry siete z hadiska druhov kl (gymnzi, rzne typy odbornch kl). Za systmov nedostatok pouitho matematickho modelu (formuly) mono povaova aj skutonos, e systm pri prideovan finannch prostriedkov nezohaduje objektvne potrebn poet tried, ale len poet iakov. alm problmom je, e sasn systm motivuje koly sai o o najvy poet iakov bez toho, aby poskytoval nstroje proti zneuitiu tejto sae. Vlda SR preto uprav systm financovania a odstrni uveden nedostatky. Pri financovan sa bude zohadova aj uplatnenie absolventov na trhu prce. Prehodnot sa taktie financovanie zujmovho vzdelvania (vzdelvacie poukazy) a zaktualizuje sa vka normatvov a osobitnm zameranm na primeran zohadnenie vyej ekonomickej nronosti praktickej asti odbornho vzdelvania a prpravy.

5.1.1.2Vysok kolstvo a vedaFinancovanie Bude sa pokraova v prave financovania vysokch kl s vm drazom na kvalitatvne vsledky tak, aby vysok koly neboli motivovan k udriavaniu nekvalitnch tudentov. Nov koncepcia alieho rozvoja vysokho kolstva Na zklade sprvy o plnen Koncepcie alieho rozvoja vysokho kolstva na Slovensku pre 21. storoie bude pripraven nov koncepcia pre vysok kolstvo na roky 2013 2020 za asti orgnov reprezentcie vysokch kl, ako aj zstupcov odborov. Tto koncepcia sa m dotka piatich oblast rozvoja (i) poskytovatelia vysokokolskho vzdelvania, (ii) systm vysokokolskho vzdelvania a prstup k vysokokolskmu vzdelvaniu, internacionalizcia vzdelvania, (iii) zamestnanci vysokch kl, tvoriv innos na vysokch kolch, akademick prva a slobody, akademick etika, (iv) systm zabezpeovania kvality, financovanie vysokch kl, informan systmy v oblasti vysokho kolstva a (v) internacionalizcia ako prierezov oblas, ostatn podporn oblasti, oblasti osobitnho zujmu. Koncepcia v podobe, v akej bude prerokovan vldou SR, bude vchodiskom pre tvorbu novho zkona o vysokch 33

kolch. Koncepcia bude obsahova najm reformu akreditcie vysokch kl a zvenie kvality akademickch piiek. Akreditan komisia bude vraznejie motivovan, aby skmala relny vkon a kvalitu garantujceho tmu namiesto ich titulov. Garantovanie tdia u nebude viazan na jednu osobu, ale na kolektv vysokokolskch uiteov spajcich stanoven kritri. Cieom je stabilizcia situcie a zabrnenie stavu, kedy sa vypadnutm jednho loveka (garanta) mu znefunkni kvalitn tudijn programy. Zrove to zvi objektvnos ako aj nronos akreditcie, kee nebude stai kpi jednho profesora. Akreditcia tudijnho programu (v sasnosti ich je takmer 8000) sa zmen na akreditciu tudijnho odboru (v sasnosti 364), vaka omu bude mc vysok kola prune otvra nov tudijn programy v rmci akreditovanho tudijnho odboru. Sasne to bude znamena vrazn znenie informanej nerovnosti a prehbenie konkurencie. Pre akreditciu bude rozhodujce, aby lenovia garantujceho tmu boli z vedeckho hadiska medzinrodne repektovanmi osobnosami. Bude sa skma cez porovnvanie (benchmarkovanie) publikanch a citanch kritri s medzinrodnmi tandardmi v danom odbore. Na zskanie vedecko-pedagogickch titulov profesor a docent bude potrebn splni nronejie, najm publikan kritri, odvjajce sa od medzinrodnho tandardu v danom odbore. Zrove sa vytvoria mechanizmy, aby excelentn akademici spajci tieto kritri mohli s o najmenmi prekkami obsadi funkn miesta profesorov alebo docentov. Odpojenm priameho napojenia akreditcie na tituly sa strat motivcia vyrba umelo profesorov a docentov len pre ely akreditcie, o nepriamo posiln ich kvalitu. Akreditan komisia bude vraznejie motivovan, aby skmala relny vkon a kvalitu garantujceho tmu namiesto ich titulov. Veda a vskum Kee oblas vedy, vskumu a inovci organizane spad pod viacero rezortov, z hadiska efektvneho vyuvania prostriedkov je nevyhnutn, aby existovala koordincia agendy a politk na nadrezortnej rovni. V nastvajcom obdob bude tto lohu plni Rada vldy SR pre vedu, techniku a inovcie. Okrem toho funguje exekutvna medzirezortn skupina, ktor koordinuje a aktvne napomha kvalitnej implementcii jednotlivch stratgi na kadodennej, operatvnej rovni. Novelizciou zkona o stimuloch pre vskum a vvoj a zkona o organizcii ttnej podpory vskumu a vvoja prejde grantov a podporn systm komplexnou zmenou, ktor vytvor nstroje na systematick podporu kadej fzy vedeckho bdania (zkladn vskum, aplikovan vskum, experimentlny vvoj v rmci univerzt aj firiem). Vytvoria sa jasn, predvdaten a rovnoprvne podmienky financovania aplikovanho vskumu a vvoja vo verejnch organizcich, vrtane SAV, aj skromnch firmch. Model financovania verejnch vskumnch intitci sa prehodnot s drazom na zvenie motivcie tchto organizci zlepova spoluprcu so skromnm sektorom a pritiahnu najkvalitnejch vskumnkov. Nov systm zabezpe koncentrciu prostriedkov do nronch kvalitnch projektov a povinn zapojenie kvalitnch zahraninch hodnotiteov do rozhodovania o nich. Efektvne vyuvanie trukturlnych fondov E na financovanie vedy, vskumu a inovci nie je mon bez vraznho znenia administratvnej zae ich 34

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 erpania. Proces evalucie sasnho programovacieho obdobia a prprava alieho sa prehodnot tak, aby administrcia trukturlnych fondov nebola neprimeranou zaou pre vedeck tmy erpajce eurpsku podporu. Pre rast konkurencieschopnosti Slovenska je nevyhnutn, aby efektvne fungoval prenos vedomost a vedeckch objavov z verejnch intitci (univerzity a SAV) do skromnho sektora. Vlda preto zabezpe stabiln systmov prostredie na podporu transferu vedomost do praxe. Vytvoria sa pracovisk, ktor administratvne zabezpeia kontakt vedecko-vskumnch intitci s firmami a vmenu informci. V stredno- a dlhodobom horizonte vlda podpor fyzick a virtulne (tematick aj regionlne) sstredenie vedeckch a vskumnch intitci. Univerzitn vedeck parky zdruia vskumn pracovisk najlepch slovenskch univerzt, resp. SAV, v ktorch sa realizuje pikov aplikovan vskum a vskum v konkrtnych vybranch tmach. Podporia vzjomn interakciu medzi pracoviskami univerzity, resp. SAV navzjom a s ustlenmi aj novmi inovatvnymi firmami. Uah sa tak prenos poznatkov z akademickej sfry do hospodrskej a spoloenskej praxe prostrednctvom transferu technolgi (licencie, spin-off, alebo in formy spracovania poznatkov). Akademick centra naopak koncentruj vedu a zkladn vskum. Zdruia pikov vskumn tmy, ktor v centrch okrem jednoduchej vmeny poznatkov s domcimi a zahraninmi vskumnkmi zskaj prstup k prstrojovmu vybaveniu, ktor by pri vej disagregcii nebolo mon zabezpei. Vlda priprav pilotn projekt Nrodnho technologickho intittu, ktor bude uskutoova vskum a vvoj s priamou vzbou na aplikcie do praxe pre zvyovanie konkurencieschopnosti domcej ekonomiky. Intitt bude ma formu medzinrodnho podniku - obchodnej spolonosti s asou ttu (spolon podnik SR a Spolkovej republiky Nemecko), priom financovanie jeho aktivt bud tvori v pomere 1/3, 1/3, 1/3 vlastn zdroje, prostriedky ttneho rozpotu SR a zmluvn zkazky a granty. Okrem intitucionlneho zabezpeenia bude potrebn vytvori legislatvne podmienky, ktor umonia lepiu finann, organizan aj udsko-kapitlov spoluprcu skromnho sektora a verejnch vskumnch organizci cez partnerstv, joint ventures a dlhodob kontrakty. Prehodnotia sa pravidl a postupy ochrany duevnho vlastnctva s drazom na ich efektivitu a predvdatenos. Legislatva sa uprav tak, aby zjednoduila a jednoznane upravila ochranu duevnho vlastnctva v prostred akademickch intitci a verejnch intitci vskumu a vvoja. Predovetkm by sa takmto organizcim malo umoni vlastni a licencova patenty a itkov vzory, vklada ich do samostatnch prvnych subjektov, v ktorch maj majetkov as, a neobmedzene z nich tvori zisk.

5.1.1.3alie vzdelvanieNa jednotlivcov na trhu prce s v sasnosti neustle kladen poiadavky na zvyovanie, prehlbovanie, inovovanie i zmenu svojho odbornho zamerania (vedomost, zrunost a spsobilost). Prostriedkom zmeny je v tomto prpade prve fungujci systm celoivotnho vzdelvania a poradenstva, t. j. systm, ktor predovetkm poskytne jednotlivcom vzdelvacie programy, ktor poved k ich lepej uplatnitenosti na trhu prce. Cesta k dosiahnutiu tohto stavu vedie cez definovanie poiadaviek na jednotliv vzdelvacie programy, na lektorov 35

a manarov alieho vzdelvania ako aj na samotn intitcie. Sasne je potrebn informova o ponuke vzdelvacch programov, o vzdelvacch intitcich, ktor ich ponkaj, ako aj o monch vstupoch z tchto vzdelvacch programov, aby sa jednotlivci vedeli v ponuke orientova, prpadne aby mali monos zska poradenstvo v tejto oblasti. Vznamnm zdrojom informci pre zvyovanie sladu medzi vzdelvanm a trhom prce prines historicky prv a medzinrodne porovnaten vsledky prieskumu kompetenci dospelch obanov PIAAC2. Nrodn projekt s nzvom alie vzdelvanie a poradenstvo pre dospelch ako nstroj lepej uplatnitenosti na trhu prce, ktorho realizcia zane v druhom tvrroku 2013, prispeje k zveniu asti dospelch na alom vzdelvan rozvojom systmu alieho vzdelvania a poradenstva pre dospelch tm, e plnuje zabezpei kvalitu vzdelvacch programov alieho vzdelvania (cie, obsah, forma, metdy vzdelvacch programov), kvalitu vzdelvacch intitci (personlne, materilno technick a priestorov zabezpeenie a pod.), vytvori sie poradenskch intitci a predovetkm zabezpei as zamestnvateov na alom vzdelvan a poradenstve pre dospelch, m sa zvi ich dvera k systmu alieho vzdelvania, k zamestnvaniu osb, ktor absolvovali vzdelvacie programy v rmci alieho vzdelvania a tm i dvera osb zastujcich sa na aktivitch v rmci alieho vzdelvania k tomuto systmu. Celkov rozpoet nrodnho projektu je vo vke 27,5 mil. eur. Bude sa tie pokraova v legislatvnych pravch uznvania vsledkov neformlneho vzdelvania tak, aby sa uahil prstup dospelch k nadobudnutiu novej kvalifikcie na zklade predolej praxe alebo absolvovania vzdelvacch programov alieho vzdelvania.

5.1.1.4InovcieHlavnm cieom inovanch aktivt je zvyovanie konkurencieschopnosti vrobkov, vrobnch a logistickch postupov alebo sluieb zavdzanm novch poznatkov s vyuitm vsledkov domceho alebo medzinrodnho vskumu. Proces inovcie je komplexn a iastone alebo plne zaha mnoho innost od vskumu a vvoja produktov a procesov, cez vznik novch firiem, a po rozvoj existujceho podnikania. Vlda preto priprav Inovan stratgiu SR na roky 2014 2020, ktor na zklade analzy stavu a potrieb hospodrstva vytvor sadu navzjom sa dopajcich opatren na podporu inovci a inovanho procesu. Stratgia bude v slade so truktrou a prioritami operanch programov trukturlnych fondov E na roky 2014 a 2020. Inovan stratgia zlep prostredie pre vznik a rozvoj inovatvnych podnikov. Zabezpe sa kvalitn administratvna a technick podpora podnikania, exportu a transferu technolgi z verejnch intitci vedy a vskumu v podnikateskch inkubtoroch. Vznikn pri univerzitnch vedeckch parkoch, vybranch verejnch intitcich vedy a vskumu a pri klastroch firiem. Inkubtory bud poda monost zapojen do medzinrodnch siet. Podpor sa tie vznik a fungovanie high-tech klastrov, a to nie len finanne formou nvratnho prspevku, ale aj zjednoduenm administratvy (stavebn povolenia, zemn plnovanie). Cez medzinrodne spen a v mnohch krajinch implementovan programom podpory malch firiem (v USA nazvanho program SBIR) sa umon experimentlny vvoj a realizcia inovatvnych rieen. Tento program poskytne2 asto oznaovanho ako PISA pre dospelch.

36

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 zanajcim podnikom granty pre vypracovanie tdie uskutonitenosti (proof of concept) a nzkoroen finann prostriedky na vvoj prototypu. Vlda pripravila v spoluprci s Eurpskym investinm fondom holdingov fond JEREMIE. Hlavnm cieom iniciatvy je poskytnutie rizikovho kapitlu inovatvnym malm a strednm podnikom (MSP) s dobrm podnikateskm plnom a inovanou mylienkou s komernm potencilom. Implementcia JEREMIE v SR zaha dlhov nstroje (bankov zruky a very) a kapitlov nstroje (rizikov kapitl). Celkov kapitl fondu v objeme 100 mil. eur bude pouit prostrednctvom vybranch finannch sprostredkovateov (komern banky, manari fondov rizikovho kapitlu). Nstroje rizikovho kapitlu sa primrne zameriavaj na podporu aplikovanho vskumu a vvoja a prenosu technologickch poznatkov do praxe. MH SR plnuje navi prspevok OP KaHR v iniciatve JEREMIE o dodatonch 25 mil. eur. Aby sa zvil sklon podnikov inovova, je dleit zapoji firmy vo vej miere do vskumu a vvoja. Vlda preto implementuje schmu inovanch voucherov, ktor bud mc mal a stredn podniky vymeni za urit mnostvo vskumnch a vvojovch aktivt v ttnych vskumnch intitcich. Nstroj bude firmy motivova nadviaza prvotn kontakt so ttnymi vedeckovskumnmi organizciami a zhodnoti inovan monosti vlastnho podnikania. V rmci reformy financovania vskumu a vvoja sa vytvoria podmienky pre rovnocenn zapojenie skromnho sektora ako iadatea do schm podpory projektov vskumu a vvoja. Vlda podpor rozvoj technicky zameranej pracovnej sily, ktor je nevyhnutn pre rast inovatvnych a high-tech podnikov. Vzhadom na to, e na Slovensku je relatvne vea absolventov technickch odborov vysokch kl, aktivity sa zameraj predovetkm na zvenie kvality tchto odborov a adekvtne technick vybavenie.

5.1.2Zamestnanos a socilna inklziaVsledkov indiktory pre zamestnanos a socilnu inklziu 20 04 Miera dlhodobej nezamestnanosti (% aktvneho obyvatestva nad 15 rokov) S K E S Miera zamestnanosti K (% vo vekovej skupine 20 - 64 E rokov) Populcia ohrozen chudobou S a vylenm K (% populcie) E 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 20 10 Cie 20 201 202 11 2* 0 8,9 65 3 72 75 17,2 19,4

11, 11, 10, 8,3 6,7 6,5 9,3 9,2 9 8 3 4,3 4,1 3,7 3,1 2,6 63, 64, 7 5 67, 68 4 67, 2 69, 69 9 26, 21, 32 7 3 25, 25, 24, 66 3 3,9 4,1 68, 66, 64, 65, 8 4 6 1 70, 68, 68, 69 3 6 6 20, 19, 20, 20, 6 6 6 6 23, 23, 23, 24,

37

6

2

4

6

1

6

2

Poznmka: * aritmetick priem