4

53

h) ekonomickch nstrojov

- fisklnej (rozpotovej) politiky

- monetrnej (menovej) politiky

- finannch trhov

- ttnych fondov.

4.2. Slovensk ekonomika a hrub domci produkt

Slovensko na zaiatku 21.storoia mono charakterizova ako stredne vyspel priemyseln krajinu svysoko industrializovanou ekonomikou. Sasn truktra, profil a vkonnos ekonomiky s vsledkom dlhodobho vvoja, ktor bol ovplyvnen vntornmi i vonkajmi faktormi.

Pred rokom 1918 patrilo Slovensko medzi agrrne krajiny siastone vyvinutm industrilnym sektorom. Po roku 1918 bola slovensk ekonomika sasou eskoslovenskej ekonomiky, ktor patrila medzi 20 najvyspelejch na svete. Po roku 1945 eskoslovensko sce stle patrilo do skupiny 30-35 najvyspelejch krajn sveta, avak vkonnos a konkurencieschopnos ekonomiky postupne klesala. Vdsledku umelej izolovanosti a netrhovho systmu riadenia ekonomiky sa postupne prehlbovalo technologick a vkonnostn zaostvanie slovenskej ekonomiky. Nezachytenie nstupu modernch informanch technolgi a neschopnos centrlne riadenej ekonomiky nastpi na cestu prechodu kpostindustrilnym formm a truktram ekonomiky spsobili postupn prepad eskoslovenskho hospodrstva. Ekonomika bola centrlne riaden, jej truktra a profil boli vo vznamnej miere vytvran na zklade rozhodnut centrlnych orgnov a sprihliadnutm na zujmy vtedajieho bloku RVHP. Po zmene politickho reimu vroku 1989 sa zaal prechod na trhov ekonomiku. Rok 1989 znamenal pre Slovensko i ostatn krajiny strednej Eurpy jedinen, historick a zrejme neopakovaten ancu znovu sa zaradi medzi vyspel krajiny sveta (v ekonomickej oblasti napr. vyui vhody trhovho mechanizmu, dosiahnu otvoren ekonomiku, zabezpei prstup knovm poznatkom atechnolgim, zvi konkurencieschopnos hospodrskej produkcie, zska nov trhy a postupne zvyova ivotn rove obyvatestva). Priazniv bola aj medzinrodn situcia - perspektva pripojenia Slovenska kEurpskej nii mala by impulzom pre implementciu modernho politickho i ekonomickho systmu, vyuitie demokracie a trhovch mechanizmov v proceseobnovy slovenskej ekonomiky a jej jednotlivch sast apre usmernenie trhovch sl vprospech obanov Slovenska. ancu na ekonomick rozvoj vak jednotliv krajiny bvalho socialistickho bloku vyuili rznym spsobom (Slovensko patr vtomto ohade kpriemerne spenm krajinm).

Mal rozloha, poet obyvateov a celkov ekonomick sila Slovenska sa odra najm v hodnote celkovho hrubho nrodnho produktu (HNP) - pre rok 1998 bol HNP 19,9 mld. USD, o zaraovalo SR na 66. miesto vo svete a predstavovalo 0,07% svetovho ekonomickho produktu.

Poda metodiky Svetovej banky Slovensko patr do skupiny krajn svymi strednmi prjmami (spolu sostatnmi krajinami V4). Porovnanie svyspelmi krajinami je uveden vtabuke . 13. Z dajov vidno, e pozcia Slovenska v svetovej ekonomike meran vekosou hrubho nrodnho produktu na obyvatea (HNP/obyv.) je v sasnosti mlo priazniv (77. miesto vo svete). Len o mlo lepia je pozcia vyjadren vekosou hrubho nrodnho produktu na obyvatea poda parity kpnej sily (HNP/PPP) - 65. miesto vo svete.

Tab.. 13 - Hrub nrodn produkt vo vybranch krajinch (1998)

Krajina

HNP/obyv.

HNP/PPP

USD

Poradie

USD

Poradie

Slovensko

3700

77

9624

65

esko

5150

65

12197

52

Raksko

26830

12

23145

15

Luxembursko

45100

1

36703

1

Nrsko

34310

4

26196

7

Japonsko

32350

6

23592

14

USA

29240

10

29240

4

Taliansko

20090

25

20365

25

Zdroj: World Development Indicators, 2000

Vvoj vkonnosti slovenskej ekonomiky vuplynulom desaro meran vytvorenm hrubm domcim produktom na obyvatea poukazuje na stagnciu ekonomiky, na ktorej sa negatvne prejavovali zmeny vonkajieho i vntornho prostredia. Rozhodujcimi prinami boli turbulentn prostredie vytvrajcej sa svetovej ekonomiky a nezvldnut ekonomick reforma poroku 1990. Vdlhodobom asovom horizonte vvoj HDP na obyvatea ukazuje do roku 1990 jeho mierny postupn nrast, ale po roku 1990 nepriazniv vvoj. Postupn zrchujce sa zaostvanie za vyspelmi ekonomikami sveta je mon hodnoti vdvoch hlavnch fzach. Preobdobie 1990-1994 je typick prudk pokles HDP, od roku 1994 jeho pomal vzostup, ktor je vak sprevdzan neustle sa prehlbujcim zaostvanm za vyspelmi krajinami.

Z dajov uvedench v tabuke . 14 je zreten prehlbujci sa rozdiel vkonnosti slovenskej ekonomiky vporovnan s vyspelmi krajinami. Km v tchto krajinch sa vkonnos ekonomiky na obyvatea v rokoch 1985-1997 zvila o 10-35%, v SR ostala prakticky na tej istej rovni (poda dajov SR stpol HDP na obyvatea v obdob 1989-1999 v porovnatench cench o 2,4%).

Tab.. 14 - Hrub domci produkt vo vybranch krajinch

Krajina

Vvoj HDP na obyvatea (USD)

1985

1990

1997

Index 1997/1985

Slovensko

3 436

3 622

3 432

0,999

esko

3 411

3 680

3 329

0,976

Raksko

15 028

17 201

18 594

1,237

Taliansko

12 637

14 595

15 548

1,230

USA

18 000

19 652

21 541

1,197

vdsko

18 346

20 018

20 309

1,107

Japonsko

18 691

22 928

25 084

1,342

Nrsko

20 634

21 975

27 620

1,339

Zdroj: Human Development Report, 1999

Poda ukazovateov konkurencieschopnosti ekonomiky (publikovanch kadorone vSprve o globlnej konkurencieschopnosti) sa Slovensko vroku 1999 nachdzalo na 45. mieste vo svete (R na 39. mieste), km vroku 1998 to bolo na 48. mieste (R na 35. mieste) avroku 1997 na 38. mieste (R na 31. mieste). Na prvch miestach sa poda tohto indexu nachdzaj Singapr, USA, Hongkong a Tchajwan.

Poda indexu mikroekonomickej konkurencieschopnosti bolo Slovensko vroku 1999 na 48. mieste (R na 41. mieste), km vroku 1998 bolo na 36. mieste vo svete (R na 30. mieste). Na prvch troch miestach sa poda indexu nachdzaj USA, Fnsko a Holandsko.

Projekcia rastu HDP jednotlivch ekonomk pre roky 2000-2008 zarauje Slovensko na 48. miesto na svete spredpokladanm rastom 2,08%, km esko je na 46. mieste spredpokladanm rastom 2,20%. Na poprednch miestach s Singapr (5,02%), Tchajwan (4,29%), Malajzia (4,19%), Hongkong (4,13%) a USA (4,07%).

Hoci vhospodrstve SR boli v uplynulom desaro dosiahnut iastkov spechy vekonomickej transformcii, vyie uveden fakty poukazuj na prehlbujce sa zaostvanie jej ekonomiky za vyspelmi ttmi sveta vhlavnch makroekonomickch ukazovateoch.

Slovensko je vsasnosti zaraovan medzi transformujce sa postkomunistick krajiny strednej a vchodnej Eurpy. Po zmene politickho systmu bola vroku 1990 vSFR zahjen ekonomick reforma (transformcia) zameran na prechod od centrlne riadenej ekonomiky ktrhovej ekonomike tandardnho typu. Reforma bola prijat vo forme systmovch opatren, ktorch cieom bolo transformova mechanizmy riadenia a organizcie ekonomiky a zrove zabezpei makroekonomick stabilitu, postupne zniova zaostvanie vtedajej eskoslovenskej ekonomiky za ekonomikami vyspelch krajn sveta. Ekonomick reforma bola koncipovan na bze monetaristickej ekonomickej terie a obsahovala postupnos krokov zahrujcich liberalizciu cien, rozsiahlu privatizciu, makroekonomick retriktvnu politiku a demonopolizciu. Tto postupnos krokov bola nazvan okovou terapiou, m bol vyjadren zmer vpriebehu krtkej doby obnovi tandardn fungovanie ekonomiky typick pre ekonomicky vyspel krajiny.

Ekonomick reforma vbvalej SFR bola skomplikovan rozdelenm krajiny, ke po vzniku dvoch samostatnch ttov sa ich vldy pokali zohadova nrodn pecifik. Prv fza ekonomickej reformy vrokoch 1990-1993 bola charakteristick prudkm poklesom vkonnosti ekonomiky (pokles HDP, rast inflcie anezamestnanosti). Vroku 1994 dolo kuritej stabilizci ekonomk oboch krajn, ke sa obnovil rast HDP, inflcia sa dostala pod kontrolu a nezamestnanos bola udriavan takisto na relatvne stabilnej rovni. Vroku 1997 sa vak vdsledku hospodrskej politiky vldy znovu objavili prvky ekonomickej nerovnovhy, ktor vystili do ekonomickej krzy a neskorie prerstli aj do spoloenskej a politickej krzy. Hlavnm ekonomickm cieom SR vsasnosti je elimincia nepriaznivch dsledkov ekonomickej krzy, najm obnova makroekonomickej rovnovhy.

Po desiatich rokoch realizcie ekonomickej reformy na Slovensku sa zkladn cie (zvenie vkonnosti slovenskej ekonomiky, komu mal napomc prechod ktrhovmu mechanizmu a vytvranie trhovho prostredia ako zkladnch predpokladov dobrho fungovania ekonomiky) podarilo dosiahnu len iastone. Treba vak uvies, e ekonomick reforma podobne zlyhala takmer vo vetkch krajinch strednej a vchodnej Eurpy. Prinou tohto zlyhania bola zen interpretcia reformy - jej chpanie predovetkm ako nstroja na dosiahnutie makroekonomickej rovnovhy, abstrahovanie od civilizanch trendov a prebiehajcej civilizanej transformcie, nezahrnutie potreby prechodu na modern informan technolgie do vchodsk jej koncipovania a vneposlednej rade nedostaton vybudovanie potrebnch intitci pre trhov ekonomiku. almi prinami boli aj absencia ucelenej dlhodobej hospodrskej a spoloenskej stratgie, nedostaton uplatovanie rozvojovch programov a neexistencia programov podpory rozvoja informanej spolonosti. Sprievodnm negatvnym javom vvoja slovenskej ekonomiky je nadmern vplyv zujmovch skupn vysujci do presadzovania skupinovch zujmov, o je tie sprievodnm znakom absencie stratgie ekonomickho rozvoja. Poda makroekonomickch ukazovateov mono za pozitvne vsledky reformy povaova udriavanie inflcie vprijatench medziach, postupn mierny hospodrsky rast anaopak za negatvne vsledky predovetkm vysok rast nezamestnanosti, vysok mieru zahraninej zadenosti anepriazniv menov vvoj (napr. kurzu slovenskej koruny voi USD).

Celkovo mono hospodrsky vvoj SR za obdobie 1996-1999 charakterizova ako nevyven avhlavnch ekonomickch ukazovateoch prevane negatvny s klesajcim rastom HDP, zvyujcou sa mierou inflcie a nezamestnanosti, negatvnym saldom benho tu. Vporovnan sostatnmi krajinami CEFTA Slovensko zaostva za ukazovatemi Slovinska, Maarska, Poska i eska.

Vvoj HDP v obdob 1990-2000 poukazuje na zahjenie uritch rastovch a rozvojovch tendenci slovenskej ekonomiky od roku 1994. Vroku 1999 sa rove vkonnosti ekonomiky poda objemu vytvorenho HDP pohybovala na pribline rovnakej rovni ako vroku 1989 pred zaatm reforiem. Treba vak uvies, e objem HDP sa vo vyspelch ekonomikch sveta vtomto obdob pomerne vrazne zvil (pozri predchdzajca kapitola), o znamenalo prehbenie zaostvania slovenskej ekonomiky za vyspelmi ekonomikami sveta. Za pozitvny fakt je vak mon povaova aspo zastavenie poklesovej tendencie. Negatvne mono hodnoti vvoj truktry HDP, ato najm vntornej truktry sekundrneho atercirneho sektoru. Vekonomike SR zatia neboli dostatone vyprofilovan sektory informanej ekonomiky, digitlnej ekonomiky a elektronickho obchodovania, ktor nadobdaj rozhodujci vznam vo vyspelch ekonomikch.

Tab.. 15 - Vvoj ukazovateov HDP vSR (1990-1999)

Ukazovate

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

HDP vbench cench vmld. Sk

278,0

319,7

332,3

369,1

446,2

546

606,1

686,1

750,8

815,3

HDP vstlych cench roku 1995 vmld. Sk

599,2

511,9

478,5

460,8

511,6

546,0

579,9

615,9

641,1

653,3

HDP na obyvatea vbench cench vSk

52 347

60 368

62 531

69 166

83 442

101 796

112 778

127 452

139 272

151 112

HDP na obyvatea vstlych cench vSk

112 829

96 660

90 043

86 349

95 672

101 796

107 913

114 411

118 923

121 086

Index rastu HDP (rok 1989 = 100)

97,5

83,3

77,9

75,0

78,7

84,1

89,7

95,5

99,7

102,4

Zdroj: SR

Vvoj HDP na Slovensku vobdob 1990-2000 bol sprevdzan chronickmi poruchami makroekonomickej rovnovhy. Zaiatok 90-tych rokov bol poznaen vraznm ekonomickm poklesom, trajektria rastu bola nastpen od roku 1994 (relna hodnota HDP sa zvila o 4,8%). Oivenie hospodrskeho rastu bolo spojen s vraznm medzironm rastom objemu vvozu vrobkov asluieb, ktor vykompenzovalo aj alie znenie domceho dopytu. Relatvne pozitvny ekonomick vvoj pokraoval aj v alch rokoch, priom vak bol zo strany dopytu ovplyvovan vemi rznorodo. Rok 1995 bol prvm rokom, vktorom sa dostavil pozitvny prrastok u vetkch zloiek domceho dopytu, avak zaal sa spomaova prrastok vvozu vrobkov a sluieb (vdsledku oho dosiahlo saldo vvozu a dovozu vrobkov a sluieb podstatne men prebytok ako v roku 1994). Vrokoch 1996-1998 vak boli dosiahnut zporn sald istho vvozu adovozu (viac ako 10% zrovne HDP), priom vdsledku nrastu domceho dopytu sa zachovala vysok rove rastu HDP.

Graf . 2 - Vvoj HDP vSR (1993-1999)

-6.00%

-4.00%

-2.00%

0.00%

2.00%

4.00%

6.00%

8.00%

10.00%

I

1993

III

I

1994

III

I

1995

III

I

1996

III

I

1997

III

I

1998

III

I

1999

III

Pretrvvajca nzka konkurencieschopnos slovenskch vrobcov sa naplno prejavila vroku 1996, ke ist export nadobudol vrazne zporn hodnotu sprevdzan rekordnm nrastom domceho dopytu. Rast HDP za rok 1997 bol jednm z najvych v transformujcich sa krajinch, jeho relna rove vak stle dosahovala len 95% roku 1989. Pozitvny prnos zaznamenal zahranin dopyt (aj ke jeho saldo bolo stle zporn), na druhej strane dolo kznanmu zneniu dynamiky domceho dopytu. V roku 1998 bol hospodrsky rast takmer vlune zaprinen domcim dopytom, zporn hodnota istho exportu sa reprodukovala na rovni podobnej ako vpredolom roku. Zrove pokraoval aj rast ekonomiky (zvenie HDP o 4,4%). Rozhodujcu as investci najm vrokoch 1996-1998 predstavovali vldne investcie do rozsiahlych projektov rekontrukcie a rozvoja infratruktry, ktor sa vak vyznauj vemi dlhou dobou nvratnosti a nesmeruj do exportne orientovanch vrob. Investin vzostup tak nevytvral predpoklady na zlepenie exportnej vkonnosti ekonomiky a udratenho ekonomickho rastu. Zmena smerovania hospodrskej politiky spolu snaakumulovanmi ekonomickmi problmami priniesli vroku 1999 vrazn spomalenie rastu HDP, oho prinou bolo obmedzovanie domceho dopytu. Proti poklesu tempa rastu vak psobil rast exportu vrobkov a sluieb.

Vsvislosti s relatvne pozoruhodnm rastom slovenskej ekonomiky vrokoch 1994-1998 mono kontatova, e rast prekroil relne monosti. Dsledkom bolo vrazn prehriatie slovenskej ekonomiky a vrazn nrast zahraninej zadenosti, ktor sa sasn vlda snaila riei prijatm stabilizanch retriknch opatren vroku 1999. Ich efekt sa prejavil relatvne vraznm znenm ekonomickej nerovnovhy, o si vak vyiadalo svoju da na poklese dynamiky rastu HDP vroku 1999 oproti predchdzajcim rokom.

Dosiahnutie pvodnej rovne tvorby HDP vroku 1999 vporovnan srokom 1989 m vsasnosti diametrlne in kvalitu - prevan vinu HDP (cca 85%) vytvraj subjekty vskromnom vlastnctve, priom vpriebehu transformcie dolo kzveniu podielu sluieb apoklesu podielu priemyslu apdohospodrstva na tvorbe HDP. Trend zvyovania podielu tercirneho sektoru je na jednej strane vslade sdlhodobmi tendenciami vo vyspelch ttoch, na druhej strane treba zdrazni, e sektorov truktra tvorby HDP na Slovensku a vo vyspelch krajinch sveta sa od seba znane vzdialila - vo vyspelch krajinch sa zo sektoru sluieb vylenil informan sektor, ktor sa na tvorbe HDP podiea najvraznejie.

4.3. Inflcia

Vvoj inflcie v SR poroku 1990 je relatvne pozitvny - po poiatonch problmoch najm v rokoch 1991-1993 predstavuje inflcia jednu znajmenej problmovch oblast vvoja slovenskej ekonomiky. Inflcia ako veobecn nrast cenovej hladiny je vrazne vnman ako negatvny jav, kee zniuje relnu hodnotu peanej jednotky. V tejto svislosti boli pre SR najhorie roky 1991 a 1993, ke priemern ron inflcia (meran zmenou indexu spotrebiteskch cien) dosiahla 61,2%, resp. 23,2%. V roku 1994 dolo k vznamnmu poklesu inflcie a rozkolsan cenov hladina zpredchdzajcich rokov sa relatvne ustlila.

Tab.. 16 - Vvoj inflcie (v %)

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

Priemern ron miera inflcie

10,4

61,2

10,0

23,2

13,4

9,9

5,8

6,1

6,7

10,6

Medziron miera inflcie (k 31.12.)

58,3

9,1

25,1

11,7

7,2

5,4

6,4

5,6

14,2

Zdroj: SR, NBS

V roku 1995 sa inflcia po prvkrt dostala pod rove 10%, o pokraovalo a do roku 1999. Bolo to predovetkm vaka retriktvnej menovej politike NBS aodloenej deregulcii cien niektorch poloiek svznamnm podielom vspotrebiteskom koi. Vroku 1996 dolo k postupnmu obratu - inflcia dosiahla najniiu hodnotu od roku 1990 a valch rokoch sa zaala mierne zvyova. Rok 1996 bol zrove rokom, ke dolo kzosilneniu viacerch prejavov makroekonomickej nerovnovhy. Hoci v rokoch 1997-1998 bola miera inflcie vporovnan sinmi transformujcimi sa ekonomikami ete stle na relatvne nzkej rovni avak za cenu oraz retriktvnejej menovej politiky a odkladania plnej deregulcie ttom regulovanch cien.

V porovnan s ostatnmi transformujcimi sa ekonomikami je slovensk inflcia relatvne nzka. Priemern medziron miera inflcie v obdob 1993-1998 bola v SR 10,6%, v esku to bolo 11,3%, v Maarsku 20,9% a v Posku 23,6%. Oproti hodnotm v E je vak inflcia 3-4 krt vyia. NBS sa podarilo zachova stabilitu meny len za cenu dlhodobho zmrazenia likvidity a vraznho rastu rokovch sadzieb. To sa odrazilo na zhorenom prstupe k zdrojom, ktor sa prejavil tak v podnikovej oblasti, ako aj pri financovan ttneho rozpotu. Vvoj priemernej ronej inflcie, vyjadren priemernmi ronmi indexmi spotrebiteskch cien vobdob rokov 1994-1998 mono hodnoti pozitvne, ke sa predovetkm vaka retriktvnej politike NBS apokraujcej regulcii cien energie, tepla, plynu, dopravy anjomnho podarilo postupne zni inflciu na rove 6%. Vroku 1999 vlda musela prija viacer ozdravn opatrenia, medzi ktor patrila vrazn deregulcia cien (elektrina, plyn, voda, ston, doprava, njomn, apod.), o sa prejavilo na zven priemernej miery inflcie (meranej prostrednctvom indexu spotrebiteskch cien), ktor za rok 1999 dosiahla 10,6%. Medziron inflcia k31.12.1999 dosiahla a 14,2% .

Celkovo napriek nepriaznivmu trendu v roku 1999 mono kontatova, e inflciu sa podarilo udra na nzkej rovni. Okrem menovej politiky v tomto smere zohralo pozitvnu rolu postupn zniovanie a konen zruenie dovoznej prirky, ako aj nzke svetov ceny surovn. Okrem nespornch pozitv nzkej inflcie treba vidie aj ist rizik spojen so znenm agregtneho dopytu, a najm so zabrzdenm rozvoja kovch sektorov ekonomiky, ktorch ceny reguluje tt.

4.4. Zahranin zadenos

Rast zahraninej zadenosti Slovenskej republiky sprevdzal cel priebeh ekonomickej reformy od roku 1990. Prevan as poianch finannch prostriedkov vak bola vynaloen mlo efektvnym spsobom, resp. sa stala predmetom osobnej spotreby. Zahranin piky boli len mlo vyuit na investcie do modernch informanch technolgi, internetu a digitalizcie ekonomiky, priom vo vyspelch ekonomikch sveta smeruje hlavn prd investci prve do tchto oblast. Ako vyplva z inch makroekonomickch ukazovateov, rast zadenosti na jednho obyvatea vuplynulom desaro nebol doprevdzan adekvtnym zvenm vkonnosti ekonomiky.

Tab.. 17 - Vvoj hrubho zahraninho dlhu SR (daje ku koncu obdobia)

Ukazovate

1993

1994

1995

1996

1997*

1998

1999**

10/1999**

Zahranin dlh (mld. USD)

3,6

4,7

5,8

7,8

9,9

11,8

10,1

10,5

Dlh na obyvatea (USD)

670

890

1100

1470

1870

2200

1860

1972

Dlh ako % podiel na DPH

30,4

33,6

33,3

42,8

52,3

59,6

52,5

Podiel krtkodobho dlhu (%)

-

26,5

30,2

38,4

41,4

38,8

25,4

25,5

Zadlenos vldy a NBS (%)

56

48,6

34,7

21,6

18,2

20,3

26,3

24,5

ist zahranin dlh (mld. USD)

1,8

0,5

0

0,7

1,9

4,1

4,2

4,5

Zdroj: NBS

* relna vka zahraninho dlhu k 31.12.1997 bola vyia pribline o 800 mil. USD, k zneniu dolo na zklade tovnej opercie jednej zahraninej banky ** zmena metodiky

Pri svojom vzniku v roku 1993 patrilo Slovensko medzi krajiny s relatvne nzkym objemom zahraninho dlhu, obdobie 1995-1998 vak prinieslo jeho vrazn rast. Celkov zahranin dlh SR sa zvil poas tyroch rokov oviac ako dvojnsobne (pozri tabuku . 17). Dynamika rastu zahraninho dlhu najvraznejie zvila v rokoch 1996-1997, o sviselo svraznm deficitom platobnej bilancie, ktor bol pri nzkom prleve priamych zahraninch investci kryt predovetkm zahraninmi pikami. V dsledku nedostatku domcich zdrojov a ich vysokej ceny (rokov) realizovali viacer podniky (najm vek podniky) svoje investin akcie prostrednctvom zahraninch zdrojov, i vo forme verov alebo emisie dlhopisov (VS, Slovnaft, Slovensk elektrrne, Vodohospodrska vstavba, apod.). Vporovnan sokolitmi krajinami V4 je nominlna vka slovenskho dlhu ete stle relatvne nzka. Dleit je vak porovnanie trendu od roku 1994: spomedzi krajn V4 vzrstla od roku 1994 do konca roka 1998 najvraznejie zahranin zadenos v esku (o 13,3 mld. USD; 124%) a na Slovensku (7,2 mld. USD; 153%). Naopak, znila sa vMaarsku (-5,3 mld. USD; 18,6%) a v Posku sa zvila len minimlne (0,6 mld. USD; 1,4%). Dynamika rastu zahraninho dlhu a jeho pomern ukazovatele (podiel na HDP, prepoet na obyvatea, pomer exportu k zahraninmu dlhu), ako aj asov truktra dlhov a rastce nklady na dlhov slubu vak svedia o nepriaznivom vvoji. Spomedzi krajn V4 dosiahlo Slovensko koncom roka 1998 najvy objem zahraninej zadenosti v pomere k HDP v bench cench (58,5%). Vroku 1999 dolo kzneniu nominlnej hodnoty zahraninho dlhu, o vak bolo spsoben zruenm opatrenia NBS odevzovej pozcii bnk na menov ely, ktor centrlna banka zaviedla vroku 1996 scieom obmedzi poskytovanie devzovch verov obyvateom zo strany domcich komernch bnk.

alm problmom s napr. very podnikov s vplyvom ttu a ttne zruky za zahranin zvzky podnikov, ktor poda odhadu NBS predstavuj cca 2,5 mld. USD. Ide pritom predovetkm o problematick very do infratruktrnych projektov s diskutabilnou nvratnosou a bez vzby na zvyovanie exportnej vkonnosti. Od roku 1990 poskytla vlda ttne zruky na very vo vke 149,5 mld. Sk napr. len vroku 1999 sa zaruila za very vhodnote 29,26 mld. Sk. Vroku 2000 boli splatn very so ttnou zrukou vo vke 25,439 mld. Sk, priom vlda potala srezervou na zruky len vobjeme 10 mld. Sk.

Popri celkovom vvoji zahraninho dlhu je vprpade Slovenska zvan aj fakt, e rastie tzv. ist zadenos (rozdiel medzi hrubou zahraninou zadenosou a hodnotou zahraninch aktv). Od polovice roka 1995 rstol hrub zahranin dlh rchlejie ako zahranin aktva. Hodnota istej zahraninej zadenosti sa zvila z 1,9 mld. USD zaiatkom roka 1998 na 4,1 mld. USD k 31.decembru 1998, priom vpriebehu roka 1999 sa alej zvyovala. Prepoty na obyvatea ukazuj, e zatia o koncom roka 1993 dlhoval kad oban SR zahraniiu pribline 670 USD, k 31.12.1998 to bolo u 2200 USD. Tto hodnota sa do konca roka 1999 znila na 1860 USD.

Vbudcnosti nemus zahranin zadenos SR predstavova vny problm rozvoja ekonomiky, pretoe na jej znenie je mon poui prostriedky zskan zprivatizcie strategickch podnikov (napr. banky, telekomunikcie, energetick podniky apod.). Rovnako pre podnikov sektor u nie s vdsledku poklesu rokovch sadzieb domcich zdrojov vhodn zahranin very.

4.5. Zahranin obchod a platobn bilancia

Slovensko patr medzi krajiny, vktorch zohrva zahranin obchod kov lohu - mal krajiny s obvykle vo vej miere zvisl na dovoze surovn a materilov, ako aj na umiestovan domcej produkcie na zahraninch trhoch. truktra hospodrstva zdeden zo socialistickho obdobia je nevyhovujca - na jednej strane s tu rozsiahle vrobn kapacity bez monosti odbytu na domcom trhu, na druhej strane existujca vroba neposkytuje domcemu trhu dostaton sortiment vrobkov. Zahranin obchod je vak aj vznamnm faktorom ekonomickho rastu. Ztohto pohadu patr Slovensko medzi krajiny sotvorenou ekonomikou, o dokazuje aj podiel exportu na hodnote HDP (49,5%) a podiel obratu zahraninho obchodu na hodnote HDP (110%), ktorch hodnoty s najvyie z krajn V4.

Zahranin obchod SR je jednou z oblast, ktor doterajia ekonomick transformcia poznaila najcitenejie. Pozitvne sa to prejavilo v nominlnom raste zahranino-obchodnej vmeny a vraznou zmenou v jej teritorilnej truktre (aisko obchodnej vmeny sa presunulo na zpadn trhy, predovetkm do E). Negatvnymi zmenami s najm deficit obchodnej bilancie (vrazn prebytky dovozov nad vvozmi tovarov) a nedostaton zmeny komoditnej truktry obchodu.

V rokoch 1991-1993 vykazoval zahranin obchod SR zporn saldo. V roku 1994 sa vsledky obchodu zlepili a obchodn bilancia dosiahla prebytok vo vke 2,6mld.Sk, o bol predovetkm dsledok priaznivej situcie na svetovch trhoch, devalvcie kurzu slovenskej koruny vroku 1993 (o 10%) a zavedenia dovoznej prirky (na rove 10%).

U v roku 1995 vak zahranin obchod SR optovne vykzal deficit, ktor v alch rokoch a do roku 1998 postupne narastal. Popritom, e slovensk priemysel nebol na zklade absencie relnej retrukturalizcie schopn vraznejie sa presadi na zahraninch trhoch, bol nrast deficitu podmienen aj zachovanm fixnho kurzu slovenskej koruny, ktor trval a do oktbra 1998 (vdsledku faktickho zhodnocovania slovenskej koruny dochdzalo k zniovaniu cenovej konkurencieschopnosti slovenskho vvozu, ktor bola podmienen aj zvyovanm jednotkovch nkladov prce). Deficit benho tu platobnej bilancie v obdob 1996-1998 presahoval 10% HDP. V roku 1998 vykzala obchodn bilancia rekordn deficit vo vke 82,9 mld. Sk, o predstavovalo 11,3% HDP.

Vroku 1999 dolo kzlepeniu obchodnej bilancie, predovetkm vaka vraznmu poklesu tempa rastu dovozu aobnoveniu hospodrskeho rastu vkrajinch E apodarilo sa zni obchodn deficit na cca 55% vporovnan s rokom 1998.

Tab.. 18 - Ukazovatele tovarovho zahraninho obchodu SR od roku 1993 (mld. Sk)

Ukazovate

1993

1994

1995

1996

1997*

1998

1999

2000

Export

167,5

214,4

255,1

270,6

324

374,9

423,6

548,4

Zmena

-

28%

19%

6,1%

19,7%

15,7%

13,0%

29,5%

Import

193,5

211,8

260,8

340,9

392,4

455,8

468,9

590,7

Zmena

-

9,5%

23,1%

30,7%

15,1%

16,1%

2,9%

26,0%

obch. bilancia

-26

2,6

-5,7

-70,3

-68,4

-80,9

-45,3

-42,3

zmena (mld.)

-

+28,6

-8,3

-64,6

+1,9

-12,5

+35,6

+3

Zdroj: SR, MH SR, NBS * - zmena metodiky ** predben daje

Pri hodnoten zahraninho obchodu sa najastejie uvdzaj hodnoty zahraninho obchodu stovarom, priom sa neopodstatnene venuje menia pozornos obchodu so slubami, ktor maj vgloblnom meradle rastci vznam. Vprpade Slovenska vak ich relatvny podiel na celkovom obchode napriek ich nominlnemu rastu kles (pozri tab..18). Rozhodujce postavenie v zahraninoobchodnch vzahov si tak aj naalej zachovva obchod s tovarmi. Slovensko dosahuje aktvnu bilanciu sluieb predovetkm vaka tranzitu zemnho plynu, mierne aktvum spokraujcim pozitvnym trendom aj vroku 1999 dosahuje aj voblasti cestovnho ruchu, zatia, o oblas ostatnch sluieb vykazuje trval deficit.

Na hodnotenie exportnej vkonnosti sa najastejie pouva ukazovate podielu exportu tovarov a sluieb na HDP (pozri tabuku .19) na jeho zklade je mon kontatova nepriazniv trend vvoja, ke pomer vvozu sluieb kich dovozu sa stle zniuje.

Tab.. 19 - Pomer vvozu/dovozu sluieb kvvozu/dovozu tovarov

1993

1994

1995

1996

1997

1998

Export

35,9%

33,7%

27,7%

23,4%

26,3%

21,6%

Import

26,8%

24,2%

20,9%

18,3%

20,4%

17,6%

Zdroj: NBS

4.6. Zahranin investcie

Slovensko malo vetky predpoklady sta sa atraktvnou krajinou pre zahraninch investorov najm kvli vhodnej geopolitickej polohe, disponibilnm a relatvne lacnm udskm zdrojom, iroko diverzifikovanej priemyselnej podnikovej zkladni a taktie monosou vyuitia komparatvnych vhod voblasti miezd a energetickch vstupov. Napriek uvdzanm vhodm je vak zahranin kapitl na Slovensku relatvne mlo zastpen, o je dsledkom najm nestabilnho politickho a ekonomickho prostredia, vysokho legislatvneho rizika, netransparentnej privatizcie, neukonenej privatizcie bankovho sektora aznenho ratingu slovenskej ekonomiky.

Prnosy zefektvneho fungovania zahraninho kapitlu s zjavn spovaj napr. vprsune znalost a technolgi, relnych finannch prostriedkov, v zven podnikovej kultry, zven zamestnanosti, miezd a produktivity prce. Prtomnos zahraninho manamentu podporuje aj tandardizciu podnikateskho prostredia, priom dochdza kstimulci alch investci apodpore kapitlovho trhu. Vzhadom kTUR vak me nadmern prsun zahraninch investci vyvola aj nepriazniv dsledky (TUR zdrazuje orientciu na miestne zdroje avyuvanie miestneho potencilu), preto je dleit zvaova vhody anevhody vstupu zahraninho kapitlu individulne pre kad konkrtny prpad.

Netandardn postupy pri privatizci nrodnho majetku sa plne odrazili na vstupe zahraninch investorov do tohto procesu. Od roku 1993 sa nadobdateom nrodnho majetku vprocese privatizcie stalo vemi mlo zahraninch subjektov, priom roky 1995-1998 znamenali prakticky vylenie asti zahraninch zujemcov onrodn majetok pod zmienkou tvorby domcej kapitlovej vrstvy. Ani po vobch v roku 1998 vak napriek prijatiu vldneho programu na podporu investci nenastalo zvenie prsunu zahraninch investci - na Slovensku je ich objem v porovnan so susednmi krajinami vrazne nzky anaviac a 60% investci je sstredench v bratislavskom regine.

Podiel istho prrastku zahraninch investci na HDP vykazoval od roku 1994 klesajcu tendenciu (pozri tabuku .20). Mierne zvenie nastalo a vroku 1998, aj ke podiel priamych zahraninch investci na 2,2% HDP je vemi mal. Hlavnmi prinami nzkeho objemu zahraninch investci v SR s pretrvvajca politick nestabilita, mlo efektvny prvny aregulan rmec, vysok daov zaaenie, nzka rove intitucionlneho rmca avysok konkurencieschopnos ostatnch krajn strednej Eurpy na trhu zahraninch investci, ktor sa prejavuje vraznm predstihom ostatnch krajn V4. SR za roky 1990-1999 dokzalo pritiahnu len 3% priamych zahraninch investci smerujcich do ttov V4.

Tab.. 20 - Priame zahranin investcie (PZI) vkrajinch V4 (mil. USD)

Krajina

1995

1996

1997

1998

Polrok 1999

Objem PZI k 30.6.1999 v mil. USD

Podiel krajn na objeme PZI v %

PZI na obyvatea v USD

Posko

2 511

5 196

8 560

10 064

4 857

35 506

51%

920

Maarsko

4 570

2 040

2 107

1 935

853

20 544

29%

2 014

R*

2 732

1 428

1 301

2 540

1 183

12 084

17%

1 173

SR*

304

295

197

447

110

1 831

3%

339

Spolu

10 117

8 959

12 165

14 986

7 003

69 965

100%

1 085

Zdroj (Maarsko: HCSO), (R: Czechinvest), (Slovensko: NBS), (Posko: PAIZ),

* daj za rok 1995 je zWIIW Viede, Monthly Report 6/1999.

Najvmi investormi na Slovensku s Nemecko a Raksko, vrazn vzostup zaznamenal kapitl z USA, Vekej Britnie aHolandska, podiel japonskho a zijskho kapitlu je nepatrn. Odvetvov lenenie zahraninch investci je stabilizovan - polovica investci smeruje do priemyslu (47,5%). Podiel investci do obchodnej innosti (18,9%) sa postupne zniuje najm v prospech investci do peanctva apoisovnctva (21,6%). Posilnenie podielu zahraninho kapitlu vbankovom sektore pravdepodobne nastane v dsledku privatizcie najvch bnk, taktie na pripravovanej privatizcii strategickch podnikov (telekomunikcie, vroba a rozvod elektriny, skladovanie arozvod plynu, apod.) sa zrejme bud vznamne podiea zahranin investori.

truktra ekonomiky, vvozu a dovozu

Sasn truktra ekonomiky SR je na rovni stredne vyspelej industrilnej krajiny. Sekundrny (priemyseln) sektor aj po roku 1989 ostva nosnm, znil sa podiel primrneho (agrrneho) sektoru a vzrstol vznam tercirneho sektoru (sluby). Poda vytvrania pridanej hodnoty vjednotlivch sektoroch (World Development Indicators 2000) vroku 1998 vSR pripadalo 4% HDP na primrny sektor, 32% na sekundrny sektor a 64% na tercirny sektor. VUSA vtom istom roku bolo vytvorench 2% HDP vprimrnom sektore, 26% v priemyselnom sektore a 72 % vtercirnom sektore. V skupine vysoko rozvinutch krajn bolo priemerne 2% HDP vytvoren vprimrnom sektore, 33% vsekundrnom sektore a65 % vtercirnom sektore. Hoci tmito relatvnymi slami sa SR pribliuje vyspelm ttom sveta, takto porovnanie poskytuje pomerne skreslen obraz stavu ekonomiky Slovenska. Uveden tatistick daje nezachycuj naprklad diverzifikciu sektoru sluieb - vo vyspelch krajinch sa postupne vyleuj novovznikajce truktry informanej ekonomiky, digitlnej ekonomiky a elektronickho obchodovania, na Slovensku vak tento trend nebol zachyten a makrotruktra ekonomiky poroku 1990 bola upravovan na zklade centrlnych rozhodnut. Vsledkom je sce kvantitatvny rast sektoru sluieb, avak jeho nedostaton kvalitatvny rozvoj a prepojenie na informan technolgie.

Doterajie zmeny truktry slovenskej ekonomiky sa ukzali ako neefektvne ich vsledkom s trukturlne deformcie (nevyhovujca truktra najm sekundrneho atercirneho sektoru), ktor prerastaj do trukturlnej nezamestnanosti, nzkej vkonnosti a produktivity ekonomiky. Nevhodn truktra industrilneho sektoru je vsledkom preferovania odvetv akho priemyslu vobdob socializmu, nevyhovujca truktra sektoru sluieb spova v poddimenzovanosti novovznikajcich sektorov spojench smodernmi informanmi technolgiami anaopak vdominancii tradinch odvetv, ktor nie s spojen sinformanmi technolgiami (o je zasa vsledkom centrlnych zsahov do truktry ekonomiky vobdob rokov 1990 a 2000).

Na nepriazniv postavenie SR vo svetovej ekonomike vplva aj zaostvanie za vyspelmi krajinami sveta vinformatizcii. Nezachytenie trendov vvoja spojench srozvojom internetu a digitalizciou ekonomiky me dlhodobo negatvne ovplyvova budci vvoj slovenskej ekonomiky a me sa sta vznamnou prekkou na ceste kpresmerovaniu slovenskej ekonomiky smerom kmodernej postindustrilnej ekonomike, ktor je vslade sprincpmi TUR. Ekonomika SR stle ostva organizovan vpodobe klasickch industrilnych hierarchi, o mono zhadiska potreby prechodu kTUR povaova za vznamn negatvum (aisko presmerovania svetovej ekonomiky sa presva smerom ksieovm organizanm formm). SR nie je vsasnosti schopn zdvodov organizanej a trukturlnej nekompatibility napoji sa na siete svetovej ekonomiky.

Nepriazniv truktra slovenskej ekonomiky je zreten aj na zklade niektorch dajov obchodnej bilancie.

Na strane vvozu tvoria (napriek uritm posunom) vznamn as produkty na niej rovni spracovania a vyuitia modernch technolgi, s niou pridanou hodnotou. Poda elu pouitia ide ovrobky krtkodobej spotreby aprodukty uren do vrobnej spotreby ako suroviny, materily i polotovary. Konkurencieschopnos tchto produktov je otzna najm vzhadom na vrazn kolsanie cien surovn. Slovensk export je dnes do znanej miery zvisl na tch istch vrobkoch ako pred rokom 1989. Slovensko sa doposia na zahraninch trhoch najviac presadzuje vrobkami pracovne a kapitlovo nronmi, resp. produktmi tradinch odvetv. Podiel takchto vrobkov na celkovom vvoze spracovateskho priemyslu predstavuje 50% - avak pri dovoze je to len 27%.

Rast vvozu v porovnan rokov 1998/1999 o 11,8% je predovetkm vsledkom pozitvneho vvoja vvozu v komoditch strojrskeho priemyslu, z toho najm motorovch vozidiel a prvesov. Tie vzrstol vvoz komodt elektrotechnickho priemyslu, textilnho a odevnho priemyslu, drevospracujceho a nbytkrskeho priemyslu a celulz - papierenskho priemyslu, o znamen vvoz komodt s vyou pridanou hodnotou. Na druhej strane najv prepad vvozu zaznamenal hutncky priemysel.

Na druhej strane sa do SR najviac dova produkcia modernch odvetv v podobe tovarov dlhodobej spotreby ainvestinch tovarov (44% dovozu), priom podiel takchto produktov na vvoze je len 34%. Najv prrastok dovozu vroku 1999 zaznamenal chemick priemysel, naopak, najv pokles dovozu strojrsky priemysel.

K celkovmu zlepeniu obchodnho deficitu slovenskho zahraninho obchodu najviac prispel vvoj v strojrskom priemysle, ke v roku 1999 bolo saldo aktvne vo vke 2,1 mld. Sk (v roku 1998 pasvum 25,0 mld. Sk). Zvenie aktvneho salda bolo dosiahnut v drevrskom a nbytkrskom priemysle, celulzo - papierenskom priemysle. K miernemu zveniu aktvneho salda dolo aj v odvetv stavebnctva. Aktvne saldo hutnckeho priemyslu zaznamenalo nepatrn pokles. K prehbeniu pasvneho salda dolo v oblasti chemickho a farmaceutickho priemyslu a k jeho zmierneniu v oblasti elektrotechnickho priemyslu. V obchode s agroproduktami sa stabilizovalo saldo zahraninho obchodu na rovni deficitu podobne ako v roku 1998 - vo vke 15,2 mld. Sk.

Vtabuke .21 je pre porovnanie uveden truktra obchodnej bilancie SR ahospodrsky vyspelch krajn E. Zdajov jednoznane vyplva pozitvne saldo slovenskej ekonomiky (prevaha vvozu) pracovne akapitlovo nronch produktov, polovrobkov, tovarov krtkodobej spotreby aproduktov tradinch odvetv anaopak negatvne saldo (prevaha dovozu) produktov nronch na vedu avskum, tovarov dlhodobej spotreby, investinch akomponentnch vrobkov.

Tab.. 21 - Konkurencieschopnos skupn vrob poda vybranch ukazovateov

Skupina vrob

Saldo obchodnej bilancie/pridan hodnota

Koeficient pokrytia dovozu vvozom

Relatvna komparatvna vhoda

SR

MHVEK

SR

MHVEK

SR

MHVEK

pracovne nron

+64,1

-21,7

1,39

0,77

54,1

-31,4

kapitlovo nron

+95,7

+1,9

0,95

1,03

16,5

-33,1

nron na vedu a vskum

-136,7

-28,6

0,57

0,94

-34,1

-11,0

tradin odvetvia

+107,8

-9,8

1,74

0,88

76,8

-17,4

modern odvetvia

-201,6

-34,2

0,58

0,96

-33,2

-9,2

tovary krtkodobej spotreby

+82,9

+1,9

1,63

0,95

70

-9,9

polovrobky

+123,2

-16,8

1,64

0,84

71

-22,5

tovary dlhodobej spotreby

-18

-9,2

0,71

0,95

-12,8

-10,2

Investin akomponentn vrobky

-142,8

-14,7

0,57

0,93

-35,7

-12,3

Zdroj: stav svetovej ekonomiky SAV

Vina slovenskch vrobkov sa vmedzinrodnom obchode presadzuje vpodstate iba vaka cenovej konkurencieschopnosti - priemysel SR mus vyva objemovo viac na pokrytie dovozu ako krajiny, zktorch sa dovaj vrobky spracovateskho priemyslu. Nepriazniv trendy vvoja vvozu pokraovali aj vroku 1999. Na strane dovozu ostala SR naalej zvisl na dodvkach strategickch surovn (najm ropy azemnho plynu) zRuska, priom sa nepodarilo realizova ani iaston diverzifikciu. Zaostalos pouvanch technolgi navye spsobuje pretrvvajcu vysok surovinov nronos domcej vroby, o konzervujeexistujcu komoditn truktru vvozu. Vzhadom na relatvne nzky podiel domcej finlnej produkcie vznamn podiel dovozu pri existujcom stupni liberalizcie adomceho dopytu tvoria vrobky dlhodobej spotreby s vysokm podielom pridanej hodnoty, zaloen na pouit modernch technolgi. Do SR sa predovetkm dovali stroje, prstroje a elektrick zariadenia, vozidl a ostatn dopravn prostriedky.

4.8. Hlavn odvetvia hospodrstva

4.8.1. Ponohospodrstvo

Ponohospodrstvo m vo vine krajn sveta vznamn lohu vo fungovan ekonomiky, priom jeho podiel na celkovej produkcii HDP, zamestnanosti, jeho konkurencieschopnos a vkonnos ukazuj na celkov stupe rozvoja ekonomiky. Vo vzahu kTUR ponohospodrstvo m pecifick charakter - TUR predpoklad obnovenie vznamu ponohospodrstva, ktor by malo spolu srozrenm sektoru sluieb a informanej ekonomiky vpostindustrilnej etape spolonosti nahradi dominanciu industrilneho sektoru vpredchdzajcej etape vvoja.

Ponohospodrstvo SR poas desiatich rokoch ekonomickej reformy vrokoch 1990-99 bolo vystaven na jednej strane tlaku trhovch sl smerom kvyej efektvnosti, vkonnosti a prispsobeniu sa trhovmu prostrediu, na druhej strane bol jeho rozvoj obmedzovan retriktvnou ekonomickou politikou a politikou makroekonomickej stabilizcie, ktor brnili jeho retrukturalizci, vybaveniu modernmi technolgiami a prechodu na progresvne organizan formy. Tto politika sa vo vysokej miere podiea na konzervovan zastaralch organizanch foriem, nzkej produktivite prce a nzkej konkurencieschopnosti ponohospodrstva SR. Vzhadom na sasn vkonnostn rove a pokraujcu makroekonomick retrikciu bude ponohospodrstvo SR problmovm sektorom integranch snh Slovenska, ale na druhej strane aj rozvojovou ancou vprpade presmerovania slovenskej ekonomiky na trajektriu TUR.

Pribline 1% HDP hospodrstva bolo v roku 1998 produkovan vponohospodrstve pri zamestnanosti 1,22% zamestnanch zcelkovho potu pracovnkov nrodnho hospodrstva. Charakterizuje to nzku rove retrukturalizcie aneefektvnu technologick vybavenos odvetvia, ale ineocenenie mimoproduknch funkci ponohospodrstva. Skuton poet obyvateov pracujcich v ponohospodrstve je vak ovea vy pre vidiecke zemie Slovenska je dodnes typick vysok miera samozsobitestva ponohospodrskymi produktmi.

Ponohospodrstvo vak neme vproduktivite konkurova ostatnm odvetviam, podieajcim sa na tvorbe pridanej hodnoty. Hrub ponohospodrska produkcia sa vobdob rokov 19901997 znila o29,1% (v stlych cench roka 1995). Na tomto poklese sa vou mierou podieala hrub rastlinn produkcia (pokles o33, 2%) ako hrub ivona produkcia (znenie o25,9%). Vtomto vvoji mono rozliova dve fzy. Prudk pokles vprvch rokoch transformcie dosiahol najni bod vroku 1993. Po tomto roku sa zaal mierny, avak kolsav rast.

Rastlinn vroba bola poas celho doterajieho priebehu reformy ziskov, smedzironm kolsanm, spsobenm najm klimatickmi vplyvmi. Udriavanie relatvne vysokej rentability trhovch plodn (penica, jame, kukurica acukrov repa) umooval cenov rast, ktor osciloval okolo hodnt nkladovho rastu, vniektorch prpadoch ho predbiehal. Vinou stratovmi plodinami boli repka a zemiaky. Vpriaznivch vrobnch podmienkach je rentabilita pri vyej intenzite vkladov (vych jednotkovch nkladoch) podstatne vyia ako v nepriaznivch vrobnch podmienkach. Pri pribline trojnsobne vych nkladoch sa dosahuje takmer esnsobne vyia rentabilita. Rentabilita rastlinnej vroby sa oproti roku 1990 zvila (s dotciami ibez dotci).

V ivonej vrobe v celom obdob prevldala stratovos. Obzvl bola hlbok vrokoch 1991-1993. Vroba mlieka, ktorej ekonomika po roku 1994 sa zaala zotavova pod kombinovanm psobenm cenovej stabilizcie adotanej politiky, dosiahla vroku 1997 rentabilitu 7% (s dotciami). Bez dotci bola vroku 1998 strata na liter mlieka pribline 1,10 Sk. Vkrm hovdzieho msa je naalej stratov isdotciami. Ekonomika vkrmu opanch sa vposlednch rokoch mierne zlepila, bez dotci je vak naalej stratov. Km rastlinn vroba zvldla adaptciu na trhov podmienky, vyuvajc svoje trukturlne vhody, vivonej vrobe tento postup nebol mon, ato zrejme pre prli vek neefektvnos transformcie vstupov, obmedzen mobilitu vrobnch faktorov anedostatok trhovch podnetov, vyplvajcich zmakroekonomickch pomerov transformujcej sa ekonomiky.

Vponohospodrskej politike po roku 1990 mono rozliova niekoko etp. Prv etapa (1990-1993) vnadvznosti na prijat scenr ekonomickej reformy mala za cie vytvori trhovo orientovan aefektvny ponohospodrsky sektor, ktor by bol schopn obst ivmedzinrodnej konkurencii. Vsledkom bolo prispsobenie ponohospodrskej produkcie aktulnemu dopytu, avak nedostavil sa oakvan obrat vefektvnosti akonkurencieschopnosti produkcie. Prin bolo niekoko. Najdleitejou sa jav prlin rozpotov retrikcia, ktor viedla kokamitej redukcii intenzity vroby aznenmu vyuitiu investovanho fixnho kapitlu. Vdsledku liberalizcie podnikania, ponohospodrske podniky prili vinou aj oneponohospodrske zdroje prjmov.

alia etapa agrrnej politiky sa zamerala na stabilizciu podmienok vsektore. Jej explicitne formulovan ciele boli odvoden od tradinch cieov agrrnych politk vzpadoeurpskych krajinch, zameranch na ochranu aplon podporu ponohospodrstva asprevdzanch masvnymi transfermi od spotrebiteov adaovch poplatnkov. Bolo urobench niekoko pragmatickch rieen, ktor prispeli kstabilizcii odbytovch podmienok prvovrobcov, ako aj kzmierovaniu nedostatku likvidity. Od roku 1994 sa zvyovali plon priame platby na podporu nkupu prevdzkovch vstupov ainvestin dotcie na nkup strojov aprispeli koiveniu investovania, ako aj krastu cien vstupov.

Kpolroku 1999 pracovala vponohospodrstve asi tvrtina osb zo stavu zroka 1989. Ponohospodrstvo bolo vroku 1998 typick irelatvne vysokm hromadnm prepanm - vtruktre odvetv sa ponohospodrstvo svojm tempom zniovania zamestnanosti stle dr na prvom mieste. Prinou tchto depresvnych zmien agrrnej zamestnanosti je nielen hlbok ekonomick recesia tohto odvetvia (za I. polrok vyprodukovalo ponohospodrstvo stratu -1457 mil. Sk), ale aj pokles podielu kapitlovo nronej ivej prce avrazn tlak na racionlne vyuvanie pracovnej sily, ktor sa prejavuje zvenm vskytom seznneho zamestnvania.

Ponohospodrstvo SR bude hra vznamn lohu vprechode na trajektriu TUR, o bude spojen so schopnosou efektvne vyuva aekonomicky zhodnoti prrodn zdroje. Slovensko je sebestan vo vznamnom pote agropotravinrskych komodt aod roku 1993 sa miera sebestanosti zvyovala. Domca vroba vroku 1997 nepokryla spotrebu zemiakov, ovocia, bravovho ahydinovho msa aniektorch potravinrskych tovarov (mso, zabit hydina, maslo, syry, jedl rastlinn tuky aoleje, konzumn egalizovan mlieko, penin mka, pivo, vno aliehoviny). Pri plnom vyuit produknho potencilu Slovensko m predpoklady na pln krytie aj vyej ako sasnej domcej spotreby agropotravinrskych tovarov vyrbanch na bze ponohospodrskej produkcie mierneho podnebnho psma.

Nasledovn etapa agrrnej politiky, ktorej lohou je prprava sektora na budci vstup na jednotn trh E sa sstred na dsledn retrukturalizciu mikrosfry (vrtane vlastnckej konsolidcie) alepej alokcie vroby vslade svrobnmi podmienkami selektvnou podporou jednotlivch produknch aregionlnych segmentov prvovroby.

Ponohospodrska pda nachdzajca sa vlepch prrodnch podmienkach by mala by viac ako doteraz vestrannejie vyuvan na rastlinn vrobu (pri zachovan primeranej koncentrcie chovu hospodrskych zvierat). Dotcie na zmiernenie negatvnych dopadov vhorch prrodnch podmienkach na vsledky vroby sa poskytuj viacelovo - sleduje sa nimi podpora vroby na takom stupni intenzity, ktor umon udranie kultrneho rzu krajiny. Potvrdzuje sa, e sasn dotan sadzby na 1 ha neumouj vytvra dostaton zdroje pre rozvoj diverzifikcie ekonomickch aktivt za elom lepieho vyuitia aspracovania miestnych surovinovch zdrojov, vytvranie novch pracovnch prleitost, za elom zlepenia socilneho postavenia audrania ud na vidieku, ochrany prrody azdrojov pitnej vody at. Na rozvoj tchto innost je potrebn zapoji aj in, najm vonkajie zdroje, priom na podpore tohto rozvoja by sa mali podiea aj in rezorty - MP SR,MPSVR SR a MK SR.

Model agrrnej politiky, ktor si kldol za cie zachova ponohospodrsku vrobu aj vhorch prrodnch podmienkach, nebol spen. Ponohospodrska vroba sa sce zachovala, ale je stratov atm sa zhoruje celkov efekt ponohospodrskej vroby vceloslovenskom priemere. Nepodarila sa ani predpokladan retrukturalizcia vprospech ivonej vroby. V tchto oblastiach sa udriava stratov ponohospodrska vroba za cenu 3,5 mld. ronch subvenci zprjmov daovch poplatnkov. Prioritou ponohospodrstva vtchto oblastiach by mal by najm rozvoj tradinch foriem ponohospodrstva, alternatvneho (tzv. ekologickho) ponohospodrstva a podpora mimoproduknch funkci krajiny.

Retrukturalizcia vyuvania pdneho fondu by nemala by motivovan len zmenami politicko-ekonomickch podmienok, resp. vlastnckych auvateskch vzahov. Zkomplexnho hadiska by to mal by permanentn proces vytvrania podmienok pre harmonizciu astabilizciu vzahov medzi vlastnosami prostredia apoiadavkami loveka vzujme trvalo udratenho vyuvania produknej schopnosti pd azdrojov krajiny. Takto chpan ciele apostupy retrukturalizcie vyuvania pdy s u dnes vpopred zujmu vo vyspelch ttoch (sustainable land use planning) - to je vzvou aj pre SR.

Potencil produknch, ekologickch a environmentlnych funkci pdy, lesa a vody je v sasnosti na hranici dostatonosti. To znamen, e kvantita a kvalita prrodnch zdrojov musia by starostlivo chrnen a nesm sa pripusti ich citen zmeny. Naopak potrebn s opatrenia (odborn, prvne, podporn) umoujce nielen trval udratenos vetkch funkci pdy, lesa a vody, ale vmnohch oblastiach aj ich rozren reprodukciu.

lovek svojou innosou preukzal schopnos pozitvne ovplyvova pdu, vodu, les, ale sasne aj zlyhal pri ochrane a zveaovan. Prednostnm zberom kvalitnch ornch pd vrazne znil celkov produkn potencil naich pd. Treba kontatova, e tento trend sa vposlednch rokoch takmer zastavil a vmera naich pd sa relatvne stabilizovala. Priemyseln vroba, ale iastone aj agrochemiklie aagromelioranty dokzali zneisti znan as pdneho fondu. Nesprvnym hospodrenm vodn erzia ohrozuje takmer 40 ornch pd. Naalej pretrvvaj niektor nepriazniv vplyvy na rodnos pdy - erzia, kontamincia pdy, podzemnch vd, okysovania pdy. Okysovanie pd m nepriazniv inky na chemizmus pd aivn, azniuje rodnos pd. Starostlivos o pokoden pdy azlepovanie rodnosti pd by mali by vcentre pozornosti ako existenn zujem oneobnoviten prrodn zdroje.

Sasn truktra ponohospodrskej vroby je celoplone orientovan na vyuvanie intenzifikanch faktorov. Prirodzen truktry kultr, dotvoren vminulosti generciami ronkov pod tlakom fungujceho trhovho prostredia, boli vobdob direktvneho systmu riadenia naruen. Rozoran lky vdoliach riek asvahovit pasienky so slabou vrstvou ornice oslabili aj mimoprodukn funkcie ponohospodrstva. Vymedzenm plch absoltnych aalternatvnych kultr by malo s ozefektvnenie produknch apdoochrannch funkci ponohospodrstva. Pre rentabilnejie vyuvanie prrodnch podmienok vmarginlnych oblastiach je perspektvne zni vmeru ornej pdy vprospech trvalch trvnych porastov, stimulova chov prevavcov azvyova podiel organickho hospodrenia sobmedzenmi vstupmi chmie. Na rodnch rovinch produknch oblast bude popri produkcii mlieka od dojnch plemien opodstatnen chov monogastrov (opan, hydina). Rentabilitu akonkurencieschopnos rastlinnej vroby prostrednctvom zniovania jednotkovch nkladov na rove svetovch cien produkcie zabezpe intenzifikcia vstupov pri vyuvan princpu zniovania nkladov, vhadovo aj vkombincii so systmom preczneho hospodrenia.

Ponohospodrstvo me vznamne prispie krieeniu problematiky energetiky zhadiska spornosti a environmentlnych svislost. Vrmci programu prestavby a modernizcie vrobno-technickej zkladne agropotravinrskeho komplexu m vznamn miesto vyuvanie netradinch zdrojov energie (bionafta, bioplyn, slama, drevotiepky) a obnovitench zdrojov energie (energia slnen, vetern, vodn a geotermlna). Pri vyuit energie zbiomasy je potrebn prihliada na jej vznamn funkcie vkrajine.

Strategickm zujmom krajiny svisiacim sponohospodrstvom je potravinov bezpenos. Pre dosiahnutie stabilnej potravinovej bezpenosti je dleit zabezpeenie technologickho rozvoja ponohospodrskej apotravinrskej vroby, primeranos cien vstupov a vstupov ako aj investovanho kapitlu a fungujci systm nkupu a predaja. Jednm zsmich zkladnch cieov ponohospodrskej a potravinovej politiky Slovenskej republiky je prispsobenie ponohospodrstva environmentlnym poiadavkm na ochranu pdy, vd, ovzduia a zachovvania prrodnho prostredia, druhovej rozmanitosti a ochrane tradinch gnovch zdrojov.

4.8.2. Lesn hospodrstvo

Lesnatosou krajiny sa Slovensko s hodnotou 40,6% zarauje na piate miesto v Eurpe, poda vmery lesov na obyvatea (0,37 ha) na desiate miesto. Lesn hospodrstvo zabezpeuje ekonomick, verejnoprospen, kultrnu, historick a socilnu strnku obhospodarovania a vyuvania lesnch ekosystmov. Patr medzi prvovrobn odvetvia zabezpeujce abu a prpravu suroviny pre alie spracujce odvetvia hospodrstva. Okrem toho zabezpeuje a sprostredkva vrobu a poskytovanie internalt alebo externalt lesnej vroby vo forme verejnoprospench itkov lesa a sluieb lesnho hospodrstva.

Aj napriek priaznivm hodnotm niektorch ukazovateov charakterizujcich lesn pdny fond v rmci Eurpy je postavenie lesnho hospodrstva v ekonomike SR nepriazniv. Potvrdzuje to vina vybratch makroekonomickch ukazovateov lesnho hospodrstva vo vzahu k ukazovateom hospodrstva SR. Podiel HDP lesnho hospodrstva sa pohyboval za asov obdobie 1990-98 v rozpt 0,69-0,97% celkovho HDP napriek tomu, e podiel potu pracovnkov na celkovom pote pracovnkov hospodrstva SR je takmer dvojnsobn (1,23-1,49%). Relna hodnota HDP v stlych cench roku 1990 klesala od roku 1990 a do roku 1994, kedy nastal obrat a pozvon nrast jej hodnoty, s malm poklesom v roku 1998. Prinu rozdielneho vvoja HDP lesnho hospodrstva aekonomiky SR mono zisti u z porovnania indexov medzironho rastu HDP v bench cench. Zatia o index rastu HDP hospodrstva rokov 1998-90 je 2,57, v lesnom hospodrstve je to iba 1,82. Rozdiel vyplva z toho, e lesn hospodrstvo je primrnym vrobnm odvetvm, v ktorom je hodnota HDP tvoren predovetkm cenou prce a kapitlu produktov realizovanch na trhu. Cena prrodnho vrobnho faktora (lesnho pozemku) je zastpen v HDP pomerne nzkou a nepatrnou iastkou roku z hodnoty lesnho pozemku, vzhadom na nerozvinut trh tchto komodt a prevahu ponuky nad dopytom nielen na Slovensku, ale vo vetkch transformujcich sa ttoch a v celoeurpskom priestore, kde je relatvny prebytok ponuky dreva a vrobkov z dreva. Svoj podiel na tom m aj zaostvanie priemernej kvality produktov drevospracujceho priemyslu v SR, ktor maj prinu v zlom technickom vybaven, ale aj v udskej nedslednosti a zlej technologickej disciplne. Od zhodnotenia vrobkov z dreva zvis nielen ohodnotenie udskej prce v tomto odvetv, ale aj cena sortimentov dreva a vnosu z lesa. V hodnote HDP nie s naviac zapotan itky internalt a externalt lesnej vroby a innosti majce z hadiska ich spotreby v odvetv lesnctva verejnoprospen charakter. Znan as tchto itkov nedrevnho pvodu a verejnoprospenho charakteru realizuje obyvatestvo v rmci osobnej spotreby alebo na trhu, alej podnikatesk subjekty v rmci ostatnch odvetv (ponohospodrstvo, vodn hospodrstvo, poovnctvo, hospodrstvo, turistika a port, kolstvo ap.). V produktoch a slubch (tovaroch) tchto odvetv sa realizuje znan as itkov, ktor sa vyrobili alebo sprostredkovali ako externality lesnej vroby alebo internality a externality verejnoprospench funkci lesa.

Zo zkladnch vrobnch faktorov vlesnom hospodrstve mal priaznivej vvoj vobdob rokov 1990 - 1998 prrodn vrobn faktor. Vrobn faktor kapitlu sa vyvjal za uveden obdobie nepriaznivo. Aktvny strojov vrobn kapitl vykazoval vysok stupe fyzickej i ekonomickej opotrebovanosti (okolo 70%). V lesnej vrobe sa v dsledku zlej finannej situcie najm staronovch vlastnkov a driteov nettnych lesov pouva viac ako 60% strojov po uplynut doby ivotnosti. O nzkej miere investovania v lesnom hospodrstve sved aj vvoj ukazovatea podielu investci v odvetv na investcich hospodrstva SR. Ten poklesol z hodnoty 0,79% v roku 1990 na hodnotu 0,19% v roku 1998, teda viac ako tvornsobne. O nedostatonom investovan sved aj ukazovate podielu investci v lesnom hospodrstve na jeho HDP, ktor klesol z hodnoty 20,5% v roku 1990 na hodnotu 11,6% v roku 1998. Primeran miera investovania zana od 25% podielu investci na vytvorenom HDP, vlesnom hospodrstve nedosahuje vak ani polovin hodnotu spodnej hranice. Dlhodob investcie do pestovnej innosti vzrstli od roku 1990 do roku 1998 v bench cench o viac ako 110%. Pri ich vyjadren v stlych cench vak dolo k poklesu hodnoty tchto investci medzi rokmi 1993 a 1998 okolo 20%. Nepriazniv situciu ekonomickho vvoja v SR dokresuje podiel pecifickej miery inflcie odvetvia a veobecnej miery inflcie v SR. Okrem rokov 1991 a 1992, ke sa prakticky realizovala liberalizcia cien dreva a roku 1997, ke priemern cenu speaenia dreva vylepil v objem vvozu dreva, bol tento ukazovate vznamne, a vemi vznamne ni od rovnovnej hodnoty 100%.

Cieom erpania zdrojov v procese lesnej vroby je vroba dreva a ostatnch tovarovch itkov lesa a obnova lesa a jeho verejnoprospench itkov. Lesn vroba sa v intenzvnej forme realizuje v hospodrskych lesoch a s menm obmedzenm aj v lesoch osobitnho urenia, t.j. na vmere okolo 84% rozlohy lesov. ttne organizcie ako sprvcovia ttneho lesnho majetku a nettneho neodovzdanho lesnho majetku, resp. prenajatho lesnho majetku obhospodaruj okolo 62% lesov. Zvyok obhospodaruj nettne subjekty. Z celej vmery lesov je intenzvne a menej intenzvne vyuvan zsoba dreva okolo 330 mil. m3 dreva kadoronou abou v podiele okolo 1,4% zo zsoby, t.j. okolo 5,5 mil. m3. Z tohto mnostva je okolo 55% drevo ihlinat a zvyok listnov. Realizciou rubnej (obnovnej aby sa rone odkrva okolo 7 tis. ha plochy lesa (holiny po abe), ktor treba zalesni do 2 rokov. Vchova lesnch porastov sa uskutouje formou predrubnej aby na ploche rone okolo 80 tis. ha. Z alch vkonov a operci lesnej vroby, kde sa na vonch plochch kombinuje prrodn vrobn faktor s faktormi kapitlu a prce s prerezvky na ploche okolo 35 tis. ha rone a obnova lesa (umel a prirodzen) na ronej vmere okolo 13 tis. ha. Prrodn vrobn faktor tu vystupuje ako aktvny faktor celho prrodno-vrobnho procesu, aj ke pri hodnoten itkov tohto procesu v podmienkach trhu sa zohaduje predovetkm as (vdaje) faktora prce a kapitlu. Celkov nklady lesnej vroby v bench cench vzrstli za obdobie 1990-1998 o 101,8% - z toho materilov nklady vrtane odpisov o 39%, odpisy aktvnych a pasvnych vrobnch statkov o 40%, osobn nklady o 72% a mzdov nklady a o 81,9%. Najni nrast vykazuj materilov nklady vrtane odpisov a odpisy, o je spsoben nzkou obnovou vrobnho kapitlu a znenm objemov vkonov v rmci lesnej vroby, i metodikou zapotavania odpisov do nkladov.

Dlhodobm strategickm cieom lesnctva a jeho hospodrskej asti (lesnho hospodrstva) je zachovanie, zveaovanie a obhospodarovanie lesov na dosiahnutie plnho potencilu ich produknch a verejnoprospench funkci. Zabezpeovanie tohto ciea v rmci koncepnch zmerov a konkrtnych krokov lesnckej politiky akceptuje v dostatonej miere princpy historickho lesnctva Eurpy, ktormi s trvalos, vyrovnanos a rovnomernos vyuvania itkov lesa, ktor s v podstate zkladom princpu TUR. Vmera lesa zaznamenala v obdob rokov 1990-1998 okrem rokov 1993, 1995 a 1996 prrastok v rozsahu 0,5 - 3,39. V uvedenom obdob sa zaznamenal vo vetkch rokoch prrastok zsob dreva od 12,05 do 22,35.To znamen, e znenie vmery v rokoch 1993 (o 0,31) a 1995 (o 0,08) nemalo pozorovaten vplyv na zsobu dreva. Ukazovate podielu ronej aby z celkovej zsoby dreva sa pohyboval v jednotlivch rokoch v rozpt 1,13-1,51%. Jeho hodnota charakterizuje vyuvanie drevoproduknej funkcie naich lesov. Za predpokladu normality lesov SR a zohadnenia vmery ochrannch lesov a lesov s vyhlsenmi maloplonmi chrnenmi zemiami, by hranin hodnota koeficientu podielu ronej aby na celkovej zsobe dreva mohla by a 1,80. Toto dokumentuje urit rezervu v drevoproduknom vyuvan lesov SR. Stupe zabezpeenosti TUR charakterizuje aj podiel vmery ochrannch lesov a lesov osobitnho urenia, ktor v obdob 1990-1999 stle rstol. V roku 1998 dosiahli ochrann lesy podiel 15,30% a lesy osobitnho urenia a 17,80%. alm ukazovateom TUR, v ktorom je Slovensko na poprednom mieste v Eurpe je podiel vmery chrnench zem na lesnom pdnom fonde v SR na obyvatea. Hodnota tohto ukazovatea klesla v roku 1998 oproti roku 1991 o 0,01, ale nie v dsledku znenia plochy chrnench zem, ale prrastku obyvatestva v SR.

Zlepovanie podmienok v rmci obhospodarovania lesov pre zabezpeenie TUR charakterizuj aj ukazovatele podielu foriem podrastovho a vberkovho hospodrskeho spsobu. Aj ke vykazuj hodnoty tchto ukazovateov urit vkyvy, celkov pozitvny trend zvyovania ich podielu je dostatone preukazn. V roku 1998 sa zvil podiel podrastovho hospodrskeho spsobu oproti roku 1990 o 284% a vberkovho hospodrskeho spsobu o 109%.

Vvoj vmery lesov za poslednch 9 rokov signalizoval mierny nrast ich plochy. Naviac v procese zaleovania SR do E vznikne relatvny prebytok ponohospodrskych pd nevhodnch na ponohospodrske vyuvanie - v horizonte do roku 2010 by mohlo s o zalesnenie cca 50 tis. ha tchto pd. alia vmera cca 250 tis. ha by mohla by zalesnen do roku 2050. Do roku 2010 by sa tak zvila lesnatos oproti roku 1998 o 2% a do roku 2050 a o 5%. Predpokladom pozitvneho vvoja zsob dreva je tendencia ich vvoja v obdob 1990-1998. Celkov vvoj zsob dreva vyplva predovetkm zo zvovania vmery lesov, vylepovania vekovej truktry, zvyovania zakmenenia, zlepenia prrastkovch pomerov, zniovania pokodenia lesov sborom kodlivch initeov (predovetkm imisiami a zniovanm nhodnch aieb). Zmenenm nhodnch trieb a strt na prrastku djde aj k zveniu priemernej zsoby dreva na ha vmery lesov. Poda programu rozvoja lesnho hospodrstva do roku 2010 by mali abov monosti v lesoch SR vzrs z hodnoty 5,7 mil. m3 v roku 1999 na 6,1 mil.m3 v roku 2010. To predstavuje ron prrastok predpisu aby okolo 40 tis.m3. Tento vvoj umouje priazniv nrast zsoby dreva celkom, ale predovetkm zsoby dreva rubnch porastov. Skuton vku aby, najm jej drevinov, ale aj sortimentov truktru me ovplyvni vka nhodnej aby, ale aj situcia na trhu s drevom v tuzemsku a zahrani. Od roku 1995 vvoj cien dreva na domcom trhu stagnuje. Prognzy a koncepcie uvauj s nominlnym rastom priemernho speaenia dreva okolo 6%. V podstate u niekoko rokov dochdza k poklesu relneho speaenia dreva.

Z vvoja pokodenia lesov, zisovanho monitoringom zdravotnho stavu lesa (od roku 1987), na zklade stupa defolicie, sa od roku 1997 zaznamenalo jeho zreten zlepovanie. Na celkovom obrate k lepiemu m vznamn znenie domcich zdrojov emisi, ale aj jeho prsunu diakovm prenosom zo zahraniia. Tto skutonos me v niektorch reginoch vies k tomu, e relne zae niektorch druhov emisi prestan psobi retardane. Z celkovho zniovania pokodzovania lesov, najm antropognnymi faktormi, vyplva aj predpoklad zniovania nhodnch aieb. Tto skutonos me ma vplyv aj na znenie vskytu kalamt biologickho charakteru v dsledku zlepenia odolnostnho potencilu lesov. Prrodn kalamity abiotickho charakteru od uritej hodnoty ich intenzity zvisia predovetkm na nhodnosti vskytu. Odolnostn potencil lesov odzrkadujci ich zdravotn stav ovplyvn ich inok len nepatrne.

4.8.3. Vodn hospodrstvo

Vvoj vodnho hospodrstva vSR bol po roku 1990 vrazne ovplyvovan uskutoovanou transformciou ekonomiky SR. Vodn hospodrstvo m vekonomike SR vznamn lohu dan jeho historickm vvojom. Hospodrske prnosy vodnho hospodrstva plyn predovetkm zdodvok povrchovej vody, pitnej a itkovej vody, odkanalizovania a istenia odpadovch vd. Okrem tchto hospodrskych innost vykonva ete rad verejno-prospench innost, ktor maj pozitvny vplyv na rozvoj vodnho hospodrstva SR, na ivotn rove jej obyvateov a takisto na stav ivotnho prostredia. ttne podniky vodnho hospodrstva vroku 2000 obhospodarovali hmotn a nehmotn investin majetok vhodnote 109 562,1 mil. SK, priom tento vzrstol oproti roku 1990 1,7 krt. Vsprve podnikov povod bolo vroku 2000 29 334 km rienej siete, o bolo 60% zcelkovej dky rienej siete Slovenska. Vrokoch 1990-1999 sa zvil intalovan vkon zariaden senergetickm vyuitm z 506,7 MW vroku 1990 na 2419,62 MW t.j. 4,77 krt. Celkov ovldaten objem ndr (1890 mil. m3) sa zvil o 798 mil. m3, o umonilo regulova prirodzen odtok vody zzemia Slovenska, nadlepova prietoky, ochraova zemia, zabezpeova odbery vody a ich energetick vyuvanie. Ochrannmi opatreniami sa podarilo zabezpei ochranu zemia pred desa a viacronou vodou o rozlohe 5764 km2. Celkov dka vodovodnej siete vzrstla od roku 1990 o 6474 km, m dosiahla dku 26 032 km. Celkov dka kanalizanch siet vzrstla o 1666,1 km na 7040 km (rast o 31%).

Dodvka spoplatnenej povrchovej vody m na celom zem Slovenska klesajci trend - vroku 2000 dosiahla objem 392,1 mil.m3, o predstavuje medziron pokles o 2,66%. Celkov poet obyvateov zsobovanch pitnou vodou zverejnch vodovodov vroku 2000 vzrstol na 82,7% obyvateov zcelkovho potu obyvateov Slovenska. pecifick spotreba vody vdomcnostiach vroku 2000 klesla vporovnan srokom 1990 o 72 l na obyvatea za de, o je pokles o 36,8%. Poet vodovodov vroku 1999 bol 839, ztoho 231 skupinovch vodovodov.

Organizan zmeny vo vodnom hospodrstve boli vykonan integrciou 4 ttnych podnikov povod do jednho organizanho celku Slovenskho vodohospodrskeho podniku. Transforman proces ttnych podnikov vodrn a kanalizci sa zaal vroku 1995. Hlavnm cieom je odttnenie majetku vodovodov a kanalizci vytvorenm vodrenskch spolonost, ktorch podielnikmi bud majitelia majetku (mest a obce). Realizciu transformanho procesu ttnych podnikov vodrn a kanalizci zabezpeuje MP SR vslade svldou prijatom postupe a harmonograme (2001).

Hospodrenie svodou nadobda zaiatkom 21.storoia strategick charakter, a to aj vzhadom ktomu, e dostupnos vodnch zdrojov vystupuje do popredia ako jeden zgloblnych problmov udstva. Slovensko m v tomto ohade relatvne priazniv situciu vzhadom na monosti zabezpei dostatok vody pre kadho obana. Napriek tomu je potrebn pota s tm, e dostupn mnostv vodnch zdrojov na zem SR sa bud postupne zniova (svislos s globlnou zmenou klmy).

Vodn hospodrstvo na Slovensku je vrazne ovplyvnen industrilnym obdobm vvoja, a to jednak centralizovanm riadenm, jednak centralizciou vodnch zdrojov. Prechod kTUR bude vyadova viu diverzifikciu vodnch zdrojov, decentralizciu riadenia na rovni 6 vodrenskch spolonost a nazeranie na vodu ako na strategick surovinu a otzku nrodnej bezpenosti. Voda by okrem ekonomickej lohy mala plni aj in rovnocenn lohy, najm vo vzahu kzabezpeeniu ivotnho tandardu obana. Prechod kTUR bude tie spojen sopustenm filozofie nutnosti realizova vstavbu vekokapacitnch vodnch zdrojov. Via pozornos sa bude venova vetkm dostupnm spsobom zabezpeenia obyvatestva vodou s prihliadnutm na regionlne a miestne pecifik. Pri zabezpeovan TUR sa preferuj decentralizovan prstupy, prrode blzke prstupy, orientcia na dsledn vyuvanie miestnych zdrojov, redukciu zneistenia prostredia (v tomto prpade najm hydrosfry), dsledn ochranu zdrojov, racionalizciu narbania s nimi a maximalizciu spor, zachovanie druhovej rozmanitosti, ktor sa vznamnou mierou viae prve na vodomiln a vlhkomiln ekosystmy. aisko integrovanch systmov by malo by v kompenzcii deficitnch oblast (resp. obdob), alebo extrmov pre prpad havarijnch situci a pod. Nemali by vak v plnom rozsahu suplova miestne zdroje. Vznamnou charakteristikou by malo by obmedzenie spotreby, racionalizcia hospodrenia s vodou v krajine, pri technologickom vyuvan vodnch zdrojov aj pri spotrebe obyvatestvom.

4.8.4. Priemysel

SR patr medzi stredne vyspel priemyseln krajiny - Slovensko ete ako sas eskoslovenska sa stalo stredne rozvinutou industrilnou krajinou srozvinutm priemyslom, ke najm po roku 1948 boli nasmerovan hlavn investcie prve do budovania priemyslu. Pred rokom 1989 zaal slovensk priemysel strca svoju konkurencieschopnos najm vdsledku nzkej produktivity, ktor dosahovala odhadom okolo 30 a 40% svetovej produktivity, nzkej kvality produkcie, nzkej informatizcie a automatizcie priemyselnch odvetv ako aj nezachytenia trendov nastupujcej informanej spolonosti. pecifikom priemyslu SR bol vysok podiel zbrojrskeho priemyslu a orientcia na vchodn trhy.

Po odtartovan reforiem vroku 1990 dolo kprudkmu zneniu priemyselnej produkcie vdsledku straty vchodnch trhov, nzkej konkurencieschopnosti produkcie a tie odstavenia vej asti kapact priemyselnej vroby. Prepad priemyselnej produkcie bol najv vroku 1991, ke pokles dosiahol 19,4%. Od roku 1994 dochdza op krastu priemyselnej vroby. V obdob 19951998 HDP vyprodukovan vpriemyselnej vrobe vzrstol o 119,5%, o predstavuje men nrast ako cel hospodrstvo SR. Kzvyovaniu podielu na tvorbe HDP dochdza pri vrobe potravn a vrobe strojov, elektrickch zariaden a dopravnch prostriedkov, naopak pri odvetviach akho priemyslu (chemick vroba,

vroba kovov, koksu a pod.) dochdza k poklesu ich podielu na tvorbe HDP. Vvoj podielu priemyselnej vroby na HDP hospodrstva SR je uveden v tabuke . 22.

Od roku 1995 dochdza neustle k rastu HDP (vyjadrenho v bench cench) hospodrstva SR, ako aj priemyselnej vroby. Jedinm odvetvm, v ktorom po cel sledovan obdobie rokov 1995-1998 dochdzalo kadorone k nrastu HDP je vroba strojov, elektrickch zariaden a dopravnch prostriedkov. V roku 1998 dolo k spomaleniu a v k poklesu indexu tempa rastu HDP - a to tak v hospodrstve SR ako aj v priemyselnej vrobe s vnimkou vroby potravn a vroby strojov, elektrickch a dopravnch zariaden.

Celkov podiel priemyselnej vroby na pridanej hodnote v hospodrstve SR klesol z 24,8% v roku 1997 na 24,5% v roku 1998. Zatia o v rovnakom obdob rokov 1997-1998 zaznamenala pridan hodnota v hospodrstve SR medziron nrast na 109,5%, pridan hodnota priemyselnej vroby vzrstla len na 107,9%. Najvie tempo rastu pridanej hodnoty vykazuje vroba dopravnch prostriedkov (medziron nrast na 158%). Naopak najv pokles rastu pridanej hodnoty zaznamenala vroba ropnch produktov a koksu, vroba kovovch vrobkov a vroba inde neklasifikovan. V roku 1997 pracovalo v odvetviach priemyselnej vroby 573 431 zamestnancov (28,5% celkovej zamestnanosti), ku koncu roka 1998 sa ich poet znil na 554 420 zamestnancov (28,1%). Najv medziron pokles zamestnancov bol zaznamenan v odvetv spracovania koe, vrobe chemickch vrobkov a vrobe papiera. Nrast zamestnancov zaznamenali len vo vrobe elektrickch zariaden, dopravnch zariaden, nekovovch vrobkov, gumy a plastov. Najvmi zamestnvatemi s vroba strojov, potravn a kovovch vrobkov.

Tab.. 22 - Vvoj podielu HDP v rokoch 1996 - 1998 v mil. Sk (v bench cench)

Odvetvov klasifikcia ekonomickch innost

1996

Podiel (%) z HDP SR

1997

Podiel (%) z HDP SR

1998

Podiel (%) zHDP SR

1999

Podiel (%) zHDP SR

HDP SR SPOLU

606094

100

686087

100

750761

100

815330

100

Priemyseln vroba, ztoho:

146947

24,2

154553

22,5

166713

22,2

178063

21,8

Vroba potravn

20336

3,4

20121

2,9

24933

3,3

27435

3,4

Vroba ropnch produktov, koksu, chemickch vrobkov, vroba z gumy aplastov

28762

4,8

27873

4,1

30531

4,1

29051

3,6

Vroba kovovch vrobkov

25362

4,2

26544

3,9

26706

3,6

27601

3,4

Vroba strojov, elektrickch zariaden a dopravnch prostriedkov

33454

5,8

36575

5,3

40461

5,4

47815

5,9

Zdroj: SR, 2000

Relatvne priaznivo sa vyvja ukazovate produktivity prce v priemyselnej vrobe. Za obdobie 1995-1998 vzrstla produktivita prce vo vetkch odvetviach priemyselnej vroby - najv nrast dosiahla pri vrobe motorovch vozidiel (295,6%). Najvia produktivita prce sa dosahuje v odvetviach nronch na vstupn materily ako s vroba koksu, vrobkov z ropy a vroba jadrovch palv, vroba motorovch vozidiel a vroba kovov, najniia produktivita prce sa dosahuje v odvetviach odevnej vroby, vroby koe a koench vrobkov a v textilnej vrobe. Vraznejie tempo rastu bolo v predchdzajcom obdob zaznamenan pri tzv. modernch odvetviach. Naopak tempo rastu produktivity prce v tradinch odvetviach akho priemyslu a textilnej a odevnej vroby sa mierne spomauje. Vzhadom k TUR priemyselnej vroby meme tento trend poklada za pozitvny.

V roku 1995 dosiahla vroba tovaru v odvetviach priemyselnej vroby 365 792,4 mil. Sk, v roku 1998 to bolo 462 862,5 mil. Sk, ie nrast o 126,5%. Z celkovho potu 22 odvetv priemyselnej vroby nadpriemern nrast vykazuje len 8 odvetv (najv medziron nrast dosiahla vroba motorovch vozidiel, o sved o fakte, e patr k najdynamickejm odvetviam priemyselnej vroby v SR). es odvetv naopak zaznamenalo medziron pokles vo vrobe tovarov - najv pokles bol zaznamenan pri vrobe chemikli, chemickch vrobkov a chemickch vlkien. Relatvne priaznivo psob fakt, e kles vroba v takch odvetviach, ktor nepriaznivo vplvaj na stav ivotnho prostredia a vyuvaj vie mnostvo neobnovitench zdrojov, s nronejie na vstupy surovn, energie a materilov. Na druhej strane pokles vroby m priamy vplyv na zisky v tchto odvetviach, m me dochdza k poklesu vyleovanch peaz pre environmentlne akcie.

Pri hodnoten odvetv priemyselnej vroby zpohadu vvoja ekonomickch ukazovateov sa jasne prejavuje obdobie nekoncepnej aneukonenej retrukturalizcie. Pokles podielu priemyslu na tvorbe HDP spolu so zniovanm zamestnanosti bez riadenej vntornej retrukturalizcie nevytvraj predpoklad pozitvnej zmeny. Pozitvne mono hodnoti rast produktivity prce na zamestnanca, o je spojen spoiatonmi zmenami v nstupe novch odvetv. Vo vine odvetv sa negatvne vyvja hospodrsky vsledok, ktor sa prejavuje vplatobnej neschopnosti azadenosti podnikov. Nedostatok prostriedkov na investovanie znemouje zmeny vtechnolgich spriamym dopadom na vzorce spotreby avytvra predpoklad vzniku novch environmentlnych za. Nie s zaznamenan zmeny vmaterilovej nronosti odvetvia priemyselnej vroby avysok energetick nronos, vysok mern spotreba tepla apalv odzrkaduj negatvny stav vtechnologickej vybavenosti ako aj nevhodn truktru priemyslu.

Spotreba materilov, energie a sluieb priamo vyjadruje nronos odvetv priemyselnej vroby na vstupn zdroje a nepriamo vyjadruje vzah k ivotnmu prostrediu. V roku 1995 dosiahli nklady odvetv priemyselnej vroby na spotrebu materilu, energie a sluieb hodnotu 290 309,8 mil. Sk. V roku 1998 tieto nklady vzrstli na 378 386,9 mil. Sk - rast nkladov tak dosiahol 30,3%. Najviac sa na spotrebe podieali odvetvia vroby motorovch vozidiel (15,1%), vroby potravn a npojov (14,9%) a vroby kovov (14,1%). Najmenm podielom sa na sledovanom ukazovateli podieala vroba kancelrskych strojov a potaov (0,2%) a recyklovanie odpadov (0,5%).

Vo vzahu k spotrebe materilu, energie a sluieb meme odvetvia priemyselnej vroby rozdeli do niekokch kategri. K odvetviam, ktor zaznamenali pozitvny rast hospodrskych ukazovateov a zrove sa znila ich nronos na spotrebu materilov, energie a sluieb (a ktor sa tak najviac pribliuj podmienkam TUR priemyselnej vroby - rast hospodrskych vsledkov a zniovanie nronosti na vstupn materily) vak je mon zaradi z 22 sledovanch odvetv len jedno - vrobu kancelrskych strojov a potaov. Naopak k odvetviam, ktorch nronos na spotrebu sa zvila napriek stagnujcej vrobe patria odvetvia spracovania koe a koench vrobkov, odevnej vroby, vroby kovov a recyklovanie odpadov.

V obdob rokov 1994-1996 dolo v SR k postupnmu nrastu celkovej spotreby energie z25 689 tis. MWh na 28 877 tis. MWh (112,7%), valch rokoch spotreba energie mierne klesala na hodnotu 27 850 MWh (1999). V priemyselnej vrobe s vnimkou roku 1996 dolo v sledovanom obdob k bytku spotreby elektrickej energie a to na 99,4%. Tento relatvne nzky bytok sved o tom, e energetick nronos vrobnch procesov je pribline stle na rovnakej rovni v celom sledovanom obdob. Podiel priemyselnej vroby na celkovej spotrebe elektrickej energie predstavoval v roku 1997 34,18%. Energetick a surovinov nronos priemyselnej vroby ako celku je stle na pomerne vysokej rovni a nedolo k vraznejiemu poklesu tejto nronosti, o m nepriazniv vplyv na vvoj ivotnho prostredia.

V roku 1995 dolo v odvetviach priemyslu k miernemu nrastu spotreby palv (s vnimkou benznov) o priamo svis aj s nrastom priemyselnej produkcie v tomto roku, v roku 1996 dolo zasa k poklesu spotreby pevnch palv, o m priamy vplyv na zniovanie zneisovania ivotnho prostredia emisiami zo spaovacch procesov. Na druhej strane bol zaznamenan vrazn nrast spotreby kvapalnch palv a zemnho plynu. V blzkej budcnosti je mon predpoklada alie zniovanie spotreby pevnch palv, o svis s prechodom vrobnch technolgi na relatvne ekologickejie paliv ako je napr. zemn plyn.

Organizcie priemyselnej vroby vyprodukovali v roku 1994 celkovo 31,9 tis. t emisi tuhch zneisujcich ltok a na celkovch emisich zo stacionrnych zdrojov sa podieali 36,5%. V roku 1998 to bol pokles na 18,7 tis. t tuhch emisi, priom podiel produkcie emisi klesol na 34,1%. Celkov produkcia tuhch emisi tak za 4 roky poklesla na 58,6%. Najv pokles bol zaznamenan v odvetviach chemickho priemyslu (na 20%). Naopak dlhodobo najv podiel na tuhch emisich m vroba a spracovanie eleza a ocele.

V roku 1994 vyprodukovali priemyseln organizcie celkovo 85,0 tis. t emisi SO2 (36,1% celkovej produkcie v SR), v roku 1998 to bolo 68,6 tis. t emisi SO2 (38,9%). Hoci produkcia emisi klesla za 4 roky na 80,7%, podiel priemyselnej vroby na celkovch emisich SO2 zo stacionrnych zdrojov vak vzrstol. Najvm producentom emisi SO2 je vroba koksu, rafinovanch ropnch produktov, vekm producentom je aj vroba a spracovanie eleza a ocele. Naopak vrazne sa zniuje produkcia emisi SO2 v chemickom priemysle. Z analzy dajov vyplva, e priemyseln vroba je najvm producentom emisi SO2 v nrodnom hospodrstve SR.

Celkov produkcia emisi NOx v priemyselnom sektore v roku 1994 bola 60 tis. t emisi (49,8% celkovej produkcie v SR), v roku 1998 to bolo 39,9 tis. t emisi NOx (47,8%). Najviac emisi NOx sa vyprodukovalo vo vrobe a spracovan eleza a ocele a v chemickom priemysle, nepriaznivo sa vyvja situcia vo vrobe nekovovch minerlnych vrobkov.

V roku 1994 vyprodukovali priemyseln organizcie celkovo 160,4 tis. t emisi CO (70,8% celkovej produkcie v SR). V roku 1998 toto mnostvo pokleslo na 110,4 tis. t emisi CO (65,5%). Najviac emisi CO vyprodukovali vo vrobe a spracovan eleza a ocele, vo vrobe nekovovch minerlnych vrobkov a vo vrobe a spracovan neeleznch kovov.

Priemyseln vroba sa na emisich akch kovov ako s kadmium, ortu, arzn a olovo podiea skoro 100% zo vetkch stacionrnych zdrojov. Pri emisich kadmia a arznu bola najvm producentom vroba nekovovch minerlnych produktov, v ostatnch rokoch aj vroba s spracovanie eleza a ocele, zrove najv producent emisi ortuti a olova.

V oblasti vypania priemyselnch odpadovch vd dolo v roku 1998 k nrastu ich celkovej produkcie oproti roku 1997 na 120,4%, k poklesu celkovho objemu istenej odpadovej vody na 97,7%, ako aj nrastu neistenej odpadovej vody na 153,5%. Vo vzahu priemyselnej vroby k ivotnmu prostrediu sa negatvne vyvja najm tendencia nrastu neistenej odpadovej vody. Aj tento fakt hovor o situcii, v akej sa priemyseln vroba nachdza. Nedostatok finannch zdrojov, zniovanie produkcie a rast zadenosti organizci sa prejavuje aj na zniovan vdavkov do environmentlnych technolgi a raste environmentlnych za.

Celkov odbery podzemnch vd pre potreby priemyslu sa v obdob 1994-1996 znili na 80,2%. Odbery pre priemysel klesali relatvne rchlejie ako celkov odbery podzemnej vody. Medzi odvetvia, ktorch vrobn proces je priamo zvisl na spotrebe vody patr potravinrsky priemysel a vroba npojov. Ostatn odvetvia priemyselnej vroby s viac-menej zvisl hlavne na kvantite spotrebe vody, ktor erpaj v prevanej miere z povrchovch zdrojov. V obdob 1991-1994 malo uvanie povrchovej vody klesajcu tendenciu, avak od roku 1995 bol zaznamenan mierny nrast v uvan vody.

V rokoch 1994-1998 postupne dochdzalo k zniovaniu bytkov ponohospodrskej pdy pre potreby priemyselnej vstavby, tak v absoltnom ako aj v relatvnom vyjadren. Tento pozitvny vvoj je dsledkom snahy o vyuvanie terajch nedostatone vyuvanch priemyselnch arelov u existujcich organizci a postupnho spomaovania tempa vstavby novch priemyselnch arelov. Prinou je nedostatok investci pre nov vstavbu, rast cien ponohospodrskej pdy a innejia ochrana pdy venvironmentlnom prve.

V roku 1998 bolo v priemysle vyprodukovanch 3.406,7 tis. t odpadov. Z tohto mnostva tvorili zvltne odpady (bez nebezpench) 2.169,3 tis. t (63,7%) a nebezpen odpady 1.237,4 tis. t (36,3%). Odvetvia priemyslu boli druhm najvznamnejm producentom zvltnych odpadov a najvznamnejm producentom nebezpench odpadov.

Priemyseln vroba m stle rozhodujci vplyv voblasti zneisovania ovzduia napriek niektorm prijatm opatreniam vo vekch podnikoch, ako aj vdsledku tlmu vroby. Negatvne sa vyvja aj vplyv na istotu vd, kde bol zaznamenan nrast hlavne vmnostve neistenej vody ako aj rast vniektorch druhoch zneisujcich ltok. Pozitvne sa vyvjal ukazovate bytku ponohospodrskej pdy.

Zcelkovej analzy vvoja priemyslu mono usudzova, e zaznamenan pozitvne zmeny nie s len dsledkom vedomho akoncepnho usmerovania vvoja vodvetv, ale najm prejavom jeho recesie. Hlbok podkapitalizovanie zrove poskytuje priestor na predpoklad alch negatvnych zmien spsobench nedostatkom finannch prostriedkov pri nkupe technolgi ako aj nedoceovanm vyhodnocovania rozvojovch projektov najm zhadiska spotreby energi avplyvov na ivotn prostredie. Zvyhodnotenia vntornej truktry priemyslu vyplva, e nstup tzv. environmentlnych odvetv, ktor zaznamenvaj vpriemyselne rozvinutch ttoch rast, sa vslovenskej ekonomike (napriek prleitostiam priretrukturalizcii strojrskej vroby) takmer vbec neprejavuje.

aba nerastnch surovn

aba nerastnch surovn je jednm z primrnych priemyselnch odvetv, v rmci ktorch s priamo vyuvan prrodn zdroje ako zkladn vstupy pre ostatn priemyseln odvetvia, resp. ako obchodn komodita. Z hadiska vvoja tohto odvetvia po roku 1990 (daje od roku 1992) je mon kontatova pomerne vyrovnan podiel aobnho priemyslu na hrubom domcom produkte, avak trval pokles zamestnanosti v tomto odvetv, o je vslade strendmi vo vyspelch ekonomikch sveta.

Tab.. 23 - Vybran hospodrske ukazovatele priemyslu aby nerastnch surovn

Hospodrsky ukazovate

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

99/92

Hrub produkcia (% HDP)

0,9

1,0

0,8

0,9

0,9

0,9

0,8

0,9

1,00

Podiel zamestnancov

(% celkovho potu v SR)

1,5

1,2

1,2

1,2

1,1

1,2

1,0

1,0

0,67

Zdroj: SR, 1994-00

Zkladn ekonomick ukazovatele odvetvia nie s priazniv. Hrub produkcia hospodrskeho odvetvia vzhadom k relnym cenm stle kles - v obdob 1992-1998 o 25%. Napriek tomu, e stpa objem finannch prostriedkov z predaja (a to aj do zahraniia), celkov zisk z vroby m klesajci trend v absoltnych hodnotch, ale aj v pomere k hrubej produkcii. Stpajci objem prostriedkov z predaja vyplva zo zvyujcich sa cien; zniujci sa zisk vypoved o raste nkladoch rezortu. Vo vntroodvetvovom lenen odvetvia na abu energetickch a ostatnch surovn rastie aba energetickch surovn. Km celkov predaj a vvoz ostatnch surovn od roku 1992 stagnuje, predaj energetickch surovn sa zvil takmer dvojnsobne a ich vvoz viac ako sedemnsobne.

Vvoj aby vybranch nerastnch surovn vypoved o celkovom tlme. V oblasti aby energetickch surovn nie je prepad a tak vrazn (20-30%), avak v prpade rudnch surovn prilo k zastaveniu aby antimnu, olova, zinku, medi, ortuti, k tlmu aby drahch kovov a k polovinmu tlmu aby eleza. V abe nerudnch surovn nie je vvoj po roku 1990 jednoznan. Pri niektorch surovinch prilo k podstatnmu tlmu aby - azbest, baryt, dekoran kame, kreme a kremenec, vpenec, mastenec, perlit, ale aj magnezit a keramick ly. Naopak niektor suroviny zaznamenali nrast aby - zlievrensk piesky, kaoln, sadrovec a anhydrit, kamenn so, adi a najm iaruvzdorn ly. Celkovo vak aj v prpade nerudnch surovn meme kontatova znenie objemu aby surovn. Evidencia aby a spotreby stavebnch surovn je problematick, kee ich vek as je aen na nevyhradench loiskch. Jednoznane vak prilo k vekmu tlmu aby tehliarskych surovn (pribline o 75%) a k zneniu aby stavebnho kamea na cca 40%.

Vyuitie surovinovch zdrojov SR je potrebn hodnoti virom kontexte vnadvznosti na cel palivovo-energetick priemyseln komplex. Nadmern erpanie prrodnch zdrojov je toti len reakciou na nadmern rove spotreby vpriemyselne rozvinutej asti sveta. Vtomto kontexte je vemi vznamn usmerovanie a riadenie spracovania, distribcie, spotreby a recyklcie surovn. Vchodiskom khodnoteniu pravdepodobnch trendov je nvrh energetickej politiky SR, ktor bola schvlen vldou SR vroku 2000. Trvalo udraten vyuvanie by malo by zaloen na takom erpan zdrojov, ktor neobmedzia ich prstupnos pre budce genercie, o je vak vprpade neobnovitench zdrojov dos iluzrne. Preto by mali by preferovan predovetkm obnoviten zdroje, ktorch potencil je na zem Slovenska znan najm biomasa, geotermlna energia, vodn energia, slnen energia a vetern energia. Neobnoviten zdroje by potom mali by vyuvan tak, aby bola zabezpeen ich dlhodob ivotnos a zrove aby boli minimalizovan negatvne vplyvy na ivotn prostredie. Vpraxi to znamen naprklad aj hodnotenie vyuvania zdrojov zpohadu vstupov a vstupov ich aby. Vstupy s predstavovan samotnou exploatciou jednotlivch zdrojov (dlhodobos zsob zdrojov vzhadom kich sasnmu vyuvaniu) a ich truktrou (zastpenm primrnych neobnovitench zdrojov a obnovitench zdrojov), vstupy s predstavovan sprievodnmi efektmi vyuvania zdrojov vzhadom kzaaovaniu prostredia kodlivinami (najm emisiami SO2, NOx a CO2).

Doteraj vvoj hospodrstva Slovenska vkontexte vyuvania zdrojov rozhodne nie je mon hodnoti ako dlhodobo udraten. Zaloen je na predstave stleho ekonomickho rastu, ktor je sprevdzan vekou spotrebou primrnych zdrojov a energetickou nronosou. Sasn truktra priemyselnej vroby je nevyhovujca dominuje energeticky a surovinovo nron vroba (hutnctvo eleza a farebnch kovov, vroba hlinka, chemick priemysel). Pritom domce energetick a rudn zdroje surovn s mal, a preto je vroba vinou zaloen na dovoze surovn. Vprpade energetickch surovn je zdlhodobho hadiska vhodn sstredi sa na pokles spotreby a aby uhlia (zastavi abu lignitu, utlmi a postupne zastavi abu hnedho uhlia, obmedzova dovoz najm hnedho uhlia). Zrove je vhodn zvi vznam a zastpenie zemnho plynu ako suroviny (prieskum a overenie domcich zsob, diverzifikcia dovozu, plynofikcia hospodrstva aj infratruktry), ropu aspo iastone nahrdza biologickmi palivami a predovetkm podstatne zvi vznam netradinch energetickch surovn najm obnovitench zdrojov. Tieto trendy s zohadnen aj v energetickej politike SR.

Zsoby rudnch surovn s u ns vo veobecnosti mal vzhadom k spotrebe. Vina vznamnch surovn bola vyerpan v obdob rozkvetu banctva vHornom Uhorsku (13.-18. storoie). V sasnosti je predpoklad na vznamnejiu abu rudnch surovn na naom zem minimlny - potrebn je prehodnoti abu eleza a eleznej rudy, pravdepodobn je aba malch objemov zlatonosnch rd. Nerudn suroviny zhadiska relne vyuitench zsob mono rozdeli na suroviny perspektvne aj na vvoz, prpadne rozvoj priemyslu (mastenec, magnezit, diatomit, kamenn so, suda), in postaujce len na domcu spotrebu a na nedostaton. SR je pomerne bohat aj na zsoby stavebnch surovn - zsoby vhradnch losk vak postauj len na krytie domcej spotreby. V prpade rozsiahlejej aby by boli vplyvy environmentlne nenosn.

Trvalo udraten vyuvanie surovinovch zdrojov vSR by malo by zaloen na postupnej nhrade neobnovitench zdrojov za obnoviten (vrtane podstatnho zvenia vyuvania domcich obnovitench zdrojov surovn). Vprpade nerastnch surovn to znamen postupn zastavenie aby tuhch energetickch surovn (hned uhlie a lignit), zvenie podielu vyuvania biologickch energetickch surovn a diverzifikciu dovozu ropy a zemnho plynu, zastavenie aby rudnch surovn, prehodnotenie aby a diferencovan prstup kvyuvaniu nerudnch a stavebnch surovn (napr. obmedzenie aby vpencov, dolomitov, stavebnho kamea a trkopieskov ale mon zvenie aby napr. mastenca, sudy a pod. za elom vvozu). Predpoklad sa zvenie vyuvania geotermlnej energie a inch alternatvnych zdrojov energie. Takto zmeny vo vyuvan surovinovch zdrojov treba zosladi so trukturlnymi zmenami venergetike a priemysle.

4.8.6. Energetika

SR patr medzi krajiny, ktor s vklasickom poat chudobn na vlastn zdroje energetickch surovn, ktor poskytuj len 11% zcelkovej dodvky primrnych energetickch zdrojov (PEZ). Znamen to, e SR dova 89% energetickch zdrojov, prevane zRuskej federcie.

Vroku 1995 bola konen spotreba energie pokryt z35% uhlm, plynom z32%, ropou z18% a elektrickou energiou zo14%. Celkov energetick nronos SR sa v rokoch 1990-1999 stabilizovala, napriek tomu je pri relnom prepote na paritu kpnej sily takmer trikrt vyia, ne je priemer krajn E. Nedostaton zniovanie energetickej nronosti a neefektvne vyuvanie energie s trvalo vnym problmom ekonomiky SR.

Tab.. 24 - Vvoj vybranch ukazovateov slovenskej energetiky

Jednotka

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

Podiel vroby a rozvodu elektr., plynu atepla na HDP

%HDP

3,6

3,5

4,2

4

3,6

2,5

-

Primr. energetick zdroje

PJ

733

718

742

754

1325

1289

1326

Konen spotreba energie

PJ

549

537

542

552

499

499

516

PEZ/HDP95

PJ/mld.Sk

1,59

1,49

1,43

1,37

2,26

2,10

2,03

PEZ/HDPppp (IEA)

toe/00090

0,59

0,55

0,53

0,51

0,47

-

-

Zdroj: MH SR, 2000

Energetick systm Slovenska je podsystmom svetovho systmu, ktor charakterizuj neustly rast produkcie a spotreby energie, zmeny vtruktre palivovch zdrojov a disproporcia medzi reginmi vprodukcii a spotrebe energetickch zdrojov. V minulosti Slovensko ako sas SSR patrilo do uzavretho a iastone izolovanho vchodoeurpskeho energetickho systmu. Vsasnosti sa vykonva prepojenie nho energetickho systmu na zpadoeurpsky, SR je vak stle silno zvisl na dovoze ropy, zemnho plynu ako aj u