Ročník XXX.

Predplatni U h o r s k o a

Na m Na Na

celý tok poj roba štvrt rotta 1 mesiac

cena pre Llaííúr.lio 1 ^ ¾ ¾

. 12 korún ŕ f B .. o „ • 8 m % • » : m

V Budapešti, v sobota, 11. decembra 1915. Číslo 284.

Oo oadzozemak* i do Nemecka ífc mariek do Ameriky . 4 dollare TELEFON 22-14.

Bedatcia, vydavatelstvo .» expedícia :

BUDAPEŠŤ, VI., Ó-UTCA.é. í 2* Sem sa majá zasielať všetk'

dopisy a predplatky. KofrankovanS listy a bez-mennú aopisy neprijímajú sa

Rukopisy sa nevracajú.

©BSSffl za 2 halliere Mimo dňa po nedeli a sviatku vyehoŔJa každý deň

Hlavný r daktor: Dr ADOLF PECHANY

Inserty rátajú sa día lavnej tp.riíy a platia sa vopred SS3 2 ;.iSÍ7.3

Nemecký kancellár o pokoji. [

Najnovšie mnohokrát býva nastolená otázka svetového pokoja. Poprední štátnici nastolujú túto otázku na takých miestach, kde ich slová najviac na váhu padajú. Pred niekolko dňami nastolená bola otázka pokoja v uhorskom sneme a včera na­stolili ju v nemeckom ríšskom sneme. Na interpelláciu, ktorú strana sociálnych demokratov na nemeckom ríšskom sneme predostrela, odpovedal ríšsky kancellár Bethmann-Hollweg zmieniac sa podrobne o všetkom, čo s uzavretím svetového po­koja, úzko súvisí.

Svoju reč začal s tým, že interpel-lácia strany sociálnych demokratov vzbu­dila v nepriatelskýcb krajinách veľký ruch; naši nepriatelia uzatvárali z inter-pellácie, že budto válečná sila Nemecka klesá alebo že v nemeckej verejnej mienke nepanuje už jednota a dorozu­menie. Potom rozpovedal, že za jakých podmienok ochotná by bola nemecká vláda pokoj uzavreť.

Na bojišti docielili sme veľké výsledky, nádeje našich nepriateíov zničili smerad-radom. Obsadením Srbska a otvorením slobodnej cesty na Východ ohrozujeme veľké záujmy Angličanov a toto musí na­šich nepriateľov presvedčiť, že veru oni hru prebrali. Zrejmé je teda, že váleč­né trovy my platiť nebudeme. Prečo teda nemecká vláda nenavrhne uzavretie pokoja? Naši nepriatelia uzavretie pokoja nenavrhli, lež zavádzali verejnú mienku s tým, že sme vysilení a že my by sme řadi pokoj uzavref. Práve preto my ne­môžeme s návrhom predstúpiť, lež mu­síme vyčkať, kým s týmto návrhom oni prídu.

Prv než by sme o našich podmienkach pokoja prehovorili, musíme poznať pod­mienky našich nepriateľov.

Počas vypuknutia vojny vytkli si naši nepriatelia veľké ciele: hlavným ich cieľom bolo zlomenie Nemecka. V Angli­cku hlásali, že sú hotoví aj dvadsať ro­kov vojnu viesť, len aby tento cieľ . do­siahli. Medzi časom sa ale zľakli toho, že vojna ozaj môže tak dlho trvať, bárs ko­nečný cieľ vzdor velkej zmene pomerov zostal ten istý.

Statesman/ktorébo mierny tón ostatné anglické časopisy často napadly, medzi podmienkami pokoja žiada zpät prina­vrátenie Elsasu a Lotharingie Francúzsku, dôrazne žiada zničenie pruského milita­rismu, vyhnanie Turka z Európy, utvo­renie Veľkého Srbska tak, aby * aj Bosna bola ku Srbsku pripojená. Bývalý minister Masterman žiada, aby sa Nemecko zrieklo ľavého brehu rieky Býn a všetkých svo­jich zámorských osád.

Z tohoto je zrejmé, že vzdor zme­neným okolnosťam všetko zostalo pri starom.,

Sú zaiste v nepriateľských krajinách vážnesmýšlajúci Iudia> ktorírátajú s terajším položením na bojišti a vrelé si žiadajú, aby velkému krviprelievaniu konec bol učinený ; doteraz títo neboli vstave praj­ný výsledok docieliť. Rozhoduje tu cho­vanie sa vlád v nepriateľských štátoch. Anglický ministerský predseda Asquith vy­hlásil, že ciele vojny sú tie isté, jaké

-boly na počiatku vojny : sloboda malých štátov, menovite Belgicka a zničenie pru­ského militarismu. No odkedy sa An­glicko za slobodu malých štátov zasadilo, odtedy sa týmto malým štátom zle vedie. Na to přišly už aj malé štáty. Angličania pod titulom ochrany malých štátov radi by poriadok urobiť s Nemeckom, na ktoré sú už dávno veľmi žiarliví. A tento ciel osvojili si aj všetcia spojenci Angličanov. Krém toho každý z nich má osobité žia­dosti.

Na pečiatku svetovej vojny zavádzali verejnú 'mienku falošnými chýrami, ko-. nečne teraz už nemôžu zatajiť naše vel­ké víťazstvá tak na Východe, jak na Zá­pade., Predsa posielajú nové statisíce na bitúnok. Najnovšie rozchyruió, £3 Ne­mecko konečne oslabne. Nás nemožno oslabiť. Márne dosť potravín, dosť suro­vín pre priemysel, naučili sme sa mnoho všeličoho dorábať, čo srne predtým z

Márne na rok v cudzozemská dovážal: všetkého dosf.

Aj ľudí máme dosf. My sme v mo-bilisácii nepokročiii ešte tak daleko, jako pokročili vo Francúzsku a v Rusku, my máme ešte dosť vojopovinných a nie sme prinútení predĺžiť dobu vojopovinnosti. Naše ztrať/ sú o mnoho menšie, než ztráty Francúzov. Pri tom má Nemecko o tridsať miliionov viac obyvateľov. Nech teda len oprobujú nás zničiť. V obrane vlasti sily neztratíme.

Rečník sa potom zmienil o hnusnom skutku anglických námorníkov, ktorí pod cudzou zástavou plávajúc s najväčšou

beštialitou zavraždili mužstvo jednej ne­meckej podmorskej lode. Naši vojaci plnia verne svoju povinnosť, ale takejto beštiality sa nikdy nedopúšťajú.

Že dokiaľ potrvá vojna? Kým sme­rodajné kruhy nepriateľských štátov ne­prídu k lepšiemu náhľadu akým sa zmý­šľanie ľudu v nepriateľských krajinách nezmení. Jakonáhle naši nepriatelia pred-' stupia s takými podmienkami, ktoré zod­povedajú záujmom Nemecka, ochotní sme bárskedy o týchto podmienkach vy­jednávať. Povedomí sme našich úspechov a našej sily na bojišti, ale nebereme zod­povednosť za hrúzy a nešťastia, ktoré dalšie vedenie vojny zapríčiní. My ne­chceme preťahovať vojnu tým cieľom, aby sme si nové majetky : nadobudli.

Konečne vo všeobecnosti označil stanovisko Nemecka v nasledovnom : Ne­môžeme nechať našim nepriateľom otvo­rené vráta ani na Východe, ani na Zá­pade, aby nás znova a ešte vo väčšej miere mohli ohrozovať. Veci vieme, že Francúzi dali Rusom pôžičku pod tou podmienkou, že Rusko stavať bude proti nám na hraniciach, hrady a tieto pevnosti spojujúce železničné čiary. Podobne sa to stalo aj v Belgicku. Proti tomuto potrebné je porobiť ochranné poriadky. Krom toho musíme zabezpečiť náš hospodársky vývin.

Ohľadom používania spôsobu a pro­striedkov musíme si slobodnú ruku za­bezpečiť. Nie my ohrožujeme malé národy. My nie: preto bojujeme, aby sme cudzie národy ujařmili, my bojujeme, aby sme si slobodu zabezpečili. Toto je od počiatku boj sebaobrany. Tomuto boju môže konec učiniť len taký pokoj, ktorý na dlhé roky prekazí nové vypuknutie vojny.

Stanovisko, ktoré v otázke, pokoja kancellár nemeckej ríše označil, srovnává sa v podstate so stanoviskom, ktoré v otázke pokoja ministerský predseda gróf Štefan Tisza tieto cini v uhorskom sneme zaujal. •

118

erany na sever sme

lavé krídlo Gernoliorcov pri-Eoje pozdĺž Yardaru praj-razené talianske útoky. —

Od Tolsneinu na severozápad zaujali sme jedon odsek talianskeho frontu.

VOJDE MR Balkáíie. N a JŠnäch od Plevlje na juhozápad ' „ . sa vypínajúcich č e r n o h o r s k é b a n d y

Z d a r n é fe©je p r o t i s m e r o z p r á š i i j . N a pohraničnom č e r n © h © r c © m a území od Berany severne ľavé krídlo Čer-

(Úradná zpráva z juhovýchodného bojišfa nohorcov prinútili sme cúvnuť. Aj proti 1 vydaná 9, decembra.) [ pravému krídlu nepriateľa zdarné bojujeme.

SLOVENSKÉ NOVIKT2 11. decembra ií»í5.

Na výšinách od Ipeku na západ o d o ­h n a l i s m e s r b s k é z a d n é v o j e .

Počet včera dovezených zajatcov činí 2 dôstojníkov a asi 1000 mužov.

Podmaršall Hôfer, námestník šéfa generálneho štábu.

Nemecká úradná zpráva. Hlavný válečný stán nemecký 9. decem­

bra o balkánskom bojišti vydal nasledovnú úrad­nú zprávu:

Od Plevlje na juh, od Sjenice na juh a pri Ipeku zdanie pokračujeme v boji.

Bulharské čaty obsadily Ďjakovo. Dibru, Š í rugu a Oohridu.

Pozdĺž Vardaru b o j e p r a j n é na­p r e d u j ú .

ykoristeaiá floďna Adriatickém mori.

Velitelstvo ílotty vydalo nasledovnú úradnú zprávu:

Jedna z našich podmorských lodi 7. t, m. predpoludním v Drinskom zálive z a-j a l a a d o K a t t a r a d o v i e z l a j e d n u a l b á n s k u m o t o r o v ú p l a c h t o v ú loď, na ktorej bolo 30 srbských vojenských úskokov s puškami, 4 kanónmi a strelivom.

- Veliteľstvo flottij.

.Rusko nenapadne Bulharsko.

Kopenhága, 10. decembra. Dla petro-hradskej zprávy „Nationaltidende" Rusi sa vzdali plánu napadnutia Bulharska. Koncentrovanie čiat v Bessarábji na rumunskej hranici bolo na to, aby prevážili tlak ústredných mocností na Rumunsko.

Stanovisko Grécka. tírócky kráľ o položení Grécka.

New-York, 9. novembra. (Reuterova kancellária.) „Associated Press" o rozhovore svojho athénského dopisovateía s králom Kon­štantínom ešte nasledovné oznamuje:

Kráľ vyhlásil, že čo sa teraz v Grécku deje, to by sa pozdejšie mohlo stat i v druhom neutrálnom štáte, keby sa stal precedent Grécka.

Na otázku, či Nemecko garantovalo integ­ritu Grécka, král povedal:

— Prirodzene. A práve tak aj šlvorspo-lok. Nemecko vo svojom mene a v mene svojho spojenca urobilo toto garantujúce vyhlásenie.

Král ešte povedal: — Dohodnutie, d ľa ktorého sa Grécko ne-

sproliví vyloženiu dohodových vojsk v Saloni-kách, s t a l o s a b e z j e h o v e d o-m i a.

Dopisovatel sa ešte spýtal, čo by urobilo Grécko, keby štvordohoda siahla po donucujú-cich poriadkoch. Kráľ odvetil:

— V tomto páde na celý svet upravíme naše obradzovanie, poukážeme na to, 2e naše suverénne práva boly urazené a dotial, kým ľudskú sila bude vstave, v y v i n i e m e n a j -h ú ž e v n a j t e j š í o d p o r .

Na otázka dopisovateía, čo sa stane, keó* sa aj odpor stane nemožným, král povedal:

— V t e d y o d z b r o j í m e n a š e a r m á d y a v y č k á m e p r i e b e h u d a-1 o s t í. Ved iné aj tak nemôžeme urobit.

Gréoko a vyjednávanie so itvordo-hodou.

Genf, 10. decembra. Z Athén oznamujú, že vyjedomávania edzi mocnostami Stvorila-

hody a Gréckom sa ešte vždy ťahajú. Král prijal na výsluchu Guillemina, vyslanca Fran­cúzska. Grécka vláda je na tom stanovi­sku, že n e m ô ž e d a t á* a 1 š i e ú s t u p ­ky, k.ý m n a t o p r í s l u š n é g r é c k e v o j e n s k é o s o b n o s t i n e p ř i v o l i l y . Na toto vyslanci štvordohody nechcú pristaf.

Vojna proti Taliansku. Pri Tolmeine zaujali sme Jedon

odsek talianskeho frontu. (Úradná zpráva z talianskeho bojišta vy­

daná 9. decembra.) V gorickom grófstve m a r n é ú t o k y

T a l i a n o v proti jednotlivým odsekom nášho frontu t r v a j ú d a l e j . Takéto útoky odrazili sme pri Oslaviji, na Monte San Michele a pri San Martine. Pri Dolje, od Tolmeinu na severozápad naše ča ty svoju poaíoiu opravily zaujat ím jed­ného odseku nepriateľovho frontu.

V južnom Tyroleku talianske delostre­lectvo bombarduje jednotlivé posicie našich opevnených území v Lardere a Rive.

Podmaršall Hb'fer, námestník šéfa generálneho štábu.

Vojna proti Rusku. Na ruskom [bojišti niet nie

nového. (Úradná zpráva z ruského bojišfa vydaná

9. decembra.) Na ruskom bojišti niet zvláštnej uda­

losti. Podmaršall Hôfer,

uämoUiuk šéfa generálneho šlábu

fiemeoká &srasiná zprávs. '• Hlavný válečný stán nemecký 9. decembra

o východnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Krém srážok jednotlivých patrol niet Co oznámit.

Udalosti na západnom bojišti. Delostrelecké boje na západ­

nom fronte. Hlavný válečný stán nemeeký 9. decembra

o západnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Na rozličných miestach frontu živý de­lostrelecký boj, zvláště vo Flandrii a na okolí 193. výšiny od Souainu na severový­chod. Jedno francúzske lietadlo od Bapaume na juh prinútili sme sletět. V ňom sediacich sme zajali.

Vojna na mori. Vražda anglického pomocného kr iž iaka

, Bar along.* Matrózi pod americkou zástavou plávajú­

ceho anglického pomocného križiaka „Bara-long* dňa 19. augusta roku 1915. na rozkaz kapitána lode z á k e r n í c k y n a p a d l i j e d n u n e m e c k ú p o d m o r s k ú l o ó * a j e j d v a d s a ť m a t r ó z o v z a v r a'ž-d i 1 i. Do Berlina teraz došla zpráva o vypo­čúvaní, ktoré v tejto záležitosti v Amerike bolo prevedené a z ktorého nemecká vláda zhotovila pamätný spis acielom sdelenia anglickej vláde odovzdala ho berlínskému americkému velvysla­nectví!. Pamätný spis po oboznámení ohavného skutku hovořit

Na základe zaopatreného »dokazujúeeso materiálu nemôže byt pochybnosti ohľadom toho, že Mc. Bride, velitel anglického pomocného kri­žiaka svojmu podriadenému mužstvu r o z ká­z a l , a b y b e z b r a n n ý r.h . n e m e e-k y c h m a t r ó z o v n e z a j a l i , lež aby i c h z b a b e l é z a v r a ž d i l i a že jeho mužstvo poslúchlo rozkaz a týmo stalo sa sp'o-luvinníkmi vraždy. Nemecká vláda sděluje an­glickej vláde t e n t o s t r a š n ý z l o č i n a drží za isté, že anglická vláda, keó* sa-o stave vecí dozvie, velitela pomocnélíb križiaka „ía-ralong" a jeho spoluvinných matrózov za vraždu b u d e ťahať na z o d p o v e d n o s ť a v smy­s l e v á l e č n é h o z á k o n a p o t ř e s e ě. Za krátky čas čaká osvedčenie anglickej vlády o tom, že cielom potrestania pohoršujúceho prí­padu zaviedla pokračovanie. Zároveň nemecká vláda očakáva, že o výsledku pokračovania, ktoré sa má čo možno rýchle previesť, dostane osvedčenie, aby sa aj sama mohla presvedčiť, že trestný skutok zodpovedne jeho ťažkosti bol náležité potrestaný. Keby sa nemecká vláda v tomto svojom predpokladaní sklamala, pri­nútená Ly bola cielom potrestania zločinu, ktorý ostal bez trestu, s i a h n u ť ku ť a ž k ý m p r o s t r i e d k o m .

Dôstojník našej podmorskej lode zajal anglického vyslanca.

Londýn, 9. decembra. Tiačová kancel­lária oznamuje, že kapitána Wilsona, ktorý je vyslancom, na jednom gréckom parníku zajal dôstojník jednej rakúsko-uhorskej podmorskej lode. Wilson z východnej časté Stredozemného mora listy chcel zaniesť do Londýna. Tla­čová kancellária ku tejto svojej zprávě do­kladá, že listiny, ktoré Wilsonovi vzali, nie sú dôležité.

Mrtví a ranení. Kto chce bližší vývod doslaf, neen sa obráti pod

äďressou: ,V 0 r 0 s k e. r e s z t E g y l e t t u d a k o z ó ;

i r o d á j a B u d a p e s t, IV. V á c z i-u t c a 38." ohía-dom zajalcov ale Ea úrad: „H a d i f o g 1 y o k a t g y á m o l i t ó é s t u d o s i t ó h i v a t a 1, B u d a ­p e s t , IX., U11 6 i-ú t l .* (Cislo, stojace za menom, označuje kompániu, v ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že dc-tyčný zomrel a zámenom stojaca písmena ,z" znamená, Že patričný je zajatý. Všetcia, pri ktorých niet. žiadnej-

v • poznámky, sú ranení.)

Z o 72. s p o l o č n é h o p e š i e h o , p l u k u p r e š p o r s k ó h o : Engel Hugo1

(Holies) 16, Erdély Július 10, Erdély Ján 4, Fajnor. Stefan 9, Farkas Adalbert 10, Parkas Jozef 10, Fejedi Jozef 9, Fekete Imrich 13, Fôldes Viktor 4, Formanek Franc 4, Fray Jakub 4, Frostig Izidor 4, Futó Franc 15, Gaál Jozef 16, Galgóczy Jozef 10, Gazdák Jozef 3 f, Gasovič Ján 3, Goldstein Markus (Galánlaj 15 f, Gottlieb Vendel 4, Greksa Juraj 4. Gro- \ zsay Anton 8 f, Griinberg Dávid 9, Gschsweng ;

Gottfried (Grinád) 16, Guttmann Max 9, Gyura-kovics Franc 10, Gyuro Vincenc 9, Hackstoek Anton 9, Hahn Izidor (Ószombat) 16, Hanitz Ján 12, Haracsi Ján 4, Harmath Stefan 10, Hecht Oskar (Szentgyorgy) 15, Heller Alfréd (Holies) 16 f, Hetzer Michal 4, Hinca Michal 10, Hlavina Jozef (Modor) 16, Hlbočan Stefan (Csitár) 15, Hnát Franc (Gázlós) 13, Hoboth Ján 4, Hochsorner Adalbert 3, Horn Max 4, Hornák Jozef 12, Horváth Alojz 10 f, Horváth Adal­bert 16, Horváth Gašpar 16, Horváth Stefan 4, Horváth íl. Jozef 9 f, Hranek Ján 12, Hřebi­ček Karol 10, Hrica Matúš 10 f, Hrotko Július jedn. dobrovolník frajter tit. kaprál 12 f, Hrotko Rafael 3, Hubek Ján 4, Hudcovič Stefan (Pôs-tyén) 15; Hutzky Franc 4 f, Ilka Jozef 9, Irseh Ján 10, Ivanovsky Jozef (Vágluka) 15 f, Ivanyi Michal 15, Janko Viktor (Csotortok) 16, Jánosik Andrej 9, Jemelka Karol jedn. dobrovolník kaprál tit. cugsfírer (Pozsony) 16 f, Juhasek

11. decembra 191, SL.OYEKSKS NOVINY

Vavrines 15, Juranyi Ján 10, Juriček Ignác 10, Juriga Matej (Búrszentgyorgy) 16, Kanovič Ferdinand 10, Kantor Július 9, Karehes Michal 9, Karibaňa Serafin (Kopcsány) 15, Kau-sitz Július 13 f, Kautny Ján 4, Kávičky Michal 12, Kellé Jozeí 10, Kcrtész Rafael 12, Kincse3 Ján 9, Kiss Anton 10, Kiss Ludvik 15, Kisalica Franc 10, Klementovia Ján (Felsôkorompa) 13, Klena Rehor (Csépányfalva) 13 f, Klinda An­ton (Egbell) 16, Kloton Ludvik 9, Knapp Ignác (Nád3zeg) 14, Kohn Jonáš 9 f, Kohn Robert 10, Kollár Franc 8, Koller Franc 10. Kollmann Jakub 9, Komorník Jozef (Csári) 16, Konkus Martin 1, Koniar Gejza 10, Konyik Karol 1, Kopač Ignác (Laksárújfalu) 13 f, Kopaček Ján 10, Kordos Franc Í0, Koidos Jakub (Malacká) 16 f, Kôrmendy Peter 10, Kornig Ján 12 f, Kosa Vavřinec 4,' Koszorus Joachim 16, Kostrna Ján 4, Kotyes Tomáš (Pozsonyalmás) 15, Kovács Ludvik 4 f, Kovács Stanislav (Kis3enkôc) 16, Kováča Štefan 10. Kovačič Franc (Istvánkiráíy-falva) 16 f, Kozmal Ján 10, Krajčovič Michal 3, Královic Alojz 9, Kramer Móric (Nádszeg) 15, Krasnaňsky Ján (Hattyupatak) 13, Kratochvil Štefan 10, Krchrak Franc 12, Kubik Jozef 12, KuboviČ Ján 10 f, Kučera Arpád (Szered) 15, Kudelka Šimon 9 f, Kutak Vitus 13, Kutas Alexander 10, Lachkovič Adolf 3 t.> Lajda Ján 10, Laskay Imrich 15, László Peter 9 f, Lat-rányi Július 10, Lelkes Ján 10,-Lenard Adal­bert 13, Lenghard Ambróz 9 f, Lenivi Jozef 9, Lerchner Vavřinec 13, Leschanszký Franc 9, Lesdik Gašpar 3, Leskovsky Rudolf 10 f Li­povsky Pavel 10, Liška Ludvik 10, Lobl Karol jedn. dobrovolník tit. kaprál 10, Loj Štefan 12, Lopašovsky Pavel 12, Lopašovsky Pavel 12, Lovas Alojz 3, Lovas Štefan (Bidaskiitt) 15, Lowenrosen Edvard (Stomfa) 13, Lowi Heinrich 12 f, Lukács Jozef (Lozoraó) 16 f.

(Budúcno daloj.)

K R A J I N S K Ý S N E M . Budapest, 10. decembra.

Pri pojednávaní indemnity poskytnula býva najlepšia příležitost ku posudzovaniu rôznych otázok. Túto příležitost rečníci aj na včerajšom zasadnutí použili a vecne posudzovali nie na­toľko finančný stav krajiny, ako viac s vojnou súvisiace otázky.

Prvým rezníkom bol Juraj S z m r e c s ä -n y i, ludák, ktorý zväčša na základe osobných zkušeností zaujímavý obraz podal o istých ne­dostatkoch vojenského zdravotníctva a prosil ministra honvédstva, aby týmto nedostatkom cdpomohol.

Žatým bývalý minister orby gróf Béla S e-r é n y i prehovoril o drahote á o otázkach s ňou súvisiacich. Nedá sa odš'iriopíf, že na tomto poli v mnohom ohľade sú neblahé pomery, ktoré isté vrstvy obyvateľstva veľmi ťažko cítia. Za nesriadenosti dôroby a spotreby iný vý­sledok ani nebolo možno očakávať. Dľa jeho náhľadu správnym pokračovaním bolo by bý­valo, keby hned boli rekvirovali všetko, akonáhle ustálili najvyššie ceny. Zo svojej strany v prvom rade bol by rekviroval tri prvotriedne po­travné články: múku, zemiaky a masf, aby ich lacno bolo možno dostat. Potom rečník preho­voril o stravovaní miest, zvláště hlavného me­sta. Klamstvá a zneužívania pochádzajú odtiaľ, že v Budapešti behá na stá takých ludí, ktorí nevedia iné robif, ako oklamat a obkradnúf do-rábatela alebo konsumenta. Tomuto zlu treba odpomoct, lebo má vplyv na celý náš budúci hospodársky vývin. Žatým rečník prehovoril o osude úradníkov, ktorí drahotu najväčšmi cítia, potom o dobe po vojne. Je presvedčený, že za politickým blokom strednej Európy bude nasle­dovať hospodársky blok, ktorý ku východu bude smerovať, preto Balkán po vojne z ohľadu premávky musime k sebe pritiahnuť. V tomto ohľade rečník predniesol zaujímavé náhľady. Návrh prijíma.

Potom Alexander G i e s s we i n prehovoril a žiadal rozšírenie volebného práva nielen na mužských, lež i na ženské. Treba stvoriť soli­daritu medzi národami a znemožniť vojnu.

Ferdinand J u r i g a prehovoril o veľkej obetavosti uhorského národa, žiadal rozpŕestretie volebného práva a riešenie slovenskej národ­nostnej otázky. Návrh prijíma.

Potom za všeobecnej pozornosti gróf Al-beri A p p o n y i ujal sa slova. Vyhlásil, že resolučné návrhy grófa Michala Károlyiho a Stefana Rakovszkého v záležitosti rozšíre­nia volebného práva prijíma, potom pripo­menul otázku stravovania, censúry, rieše­niacimeru a odznakov a žatým nasiínil vojenské a zahraničné položenie poukážuc na veľkolepé úspechy, ktoré armády spojencov v Haliči, v Rusku, vo Francúzsku, na talianskych hraniciach a posledne v Srbsku doeielily. Za tieto víťazstvá podlžní sme hlbokou • vdakou pánu Bohu a obdivom a vrelou láskou oproti našim hrdinom. Potom rečník pripomenul aj otázku pokoja. Porovnal položenie, ktoijé bolo vtedy, ked snem posledne zasedal a položenie terajšie. Vtedy položenie bolo pre nás kritické, snem predsa rozhodol za vytrvalosť až do nekonečna. D n e s j e n a š e v í ť a z s t v o i s t é , našich nepriateľov sme vyhnali z nášho územia. Na predošlej sessii chybou by bolo bý­valo-hovoriť o pokoji, v dnešnom položení ale slobodno. Treba prízvukovať, 2e my vo vojne nepokračujeme ani zo športu, ani z ambície ani v omámení našimi úspechmi. Každý okamih, v ktorom naši nepriatelia prišli kpovedomiunášho ví­ťazstva, sme hotoví použiť ku uzavretiu pokoja. Ale kým tento okamih nenastane, s nezlomnou odhodlane stou budeme pokračovať vo vojne. Náš ľud treba upokojiť ohľadom toho, že len po hranicu konečnej potreby použijeme jeho obetavosť. Vydržíme, ked treba za krátky čas, ale ked treba i dlho. Svetová vojna nevypukla pre incidenty, lež preto, lebo sa otvorili priepa­sti, ktoré nám naši nepriateľa prichystali. Rusko usilovalo sa dosiahnuť také ciele, ktoré by len zničením Uhorska bolo mohlo uskutočniť. Táto vojna je teda v prvom rade obrannou vojnou uhorského národa. Nasledovne treba .zabez­pečiť, aby našu vlasť v budúcnosti po­dobné nebezpečie nezastihlo. Musíme si za­dovážiť garancie, že na Balkáne staré pomery sa viac nevrátia, aj poľský národ treba vyrvať zpod tlaku ruského tyrannismu. Polom sa rečník zmienil o každom našom spojencovi oso­bité a nastínil obraz budúcnosti v udržaní te­rajšieho sväzku centrálnych mocností. Konečne rečník prízvukoval, že akým činiteľom bolo Uhorsko vo vojne, práve takým činiteľom aby bolo aj v ustálení výsledku vojny. Predostiera resolučný návrh, aby vláda úradne ustálila zbranné skutky válečnej sily krajín uhorskej sv. koruny a jej priemery v zúčastnení sa obetí vojny a o týchto svojho času snemu predostrela zprávu.

Žatým gróf Marek P e j a c s e v i c h ml. oboznámil stanovisko Horvatov v záležitosti riešenia cimeru a odznakov.

Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a na osvedčenie Horvatov dal uspokojivú odpověď. Žatým vyhlásil, že vyvinutie sily uhorského ná­roda v tejto vojne musí priniesť svoje ovocie. Povinnosťou každého z nás je pričiniť sa o to, aby toto terajšie chovanie sa národa uhorského nebolo zatienené. V úplnej miere uznáva svoju povinnosť, aby sa v tomto ohľade postaral o správne predstavenie historickej pravdy. Nemá teda námietky proti tomu, aby snem prijal re­solučný návrh grófa Apponyiho.

Nato pojednávanie indemnity bolo zasta­vené a gróf Móric E s t e r h á z y predostrel súrnu interpelláciu o spravovaní obsadených území.

Ministerský predseda gróf Štefan T is za konštatuje, že spravovanie počas vojny obsade­ných území je vojenskou úloheu, ktorú vojen­

skí velitelia vybavujú. Administrácia zpočiatku diala sa cestou vojenských veliteľstiev, násled­kom zväčšovania sa podmanených území sriadili okresnú administráciu. Ku vojenským veliteľom dostali sa občianski právni a administratívni odborníci. Takáto administrácia teraz ešte uplst-ňujé sa lerf na zaujatom ruskom území. V Srbsku dnes ešte vojenské veliteľstvo robí poriadky. My­slí, že onedlho aj v Srbsku sriada takú administrá­ciu, aká je v Poľsku platná. Stanoviskom uhor­skej vlády bolo, aby do Poľska boli vyslaní ra­kúski, do Srbska ale uhorskí administratívni úradníci. Uhorská vláda pričiní sa, aby výrazu obdržalo to, že srbské územia pripadajú do kruhu záujmov uhorského národa. Ohľadom spravovania zaujatých a obsadených území z jednej strany medzi zahraničnými úradmi Ne­mecka a monarchie, z druhej strany medzi uhor­skou a rakúskou vládou sú v prúde vyjednáva­nia, ktoré sa zväčša i s prajným výsledkom skončily. O týchto vyjednávaniach ale mohol by sa zmieniť len s privolením všetkých príslušných faktorov.

Interpellant a snem odpoved ministerského predsedu vzali v známost a s tým sa zasadnutie skončilo.

• • V dnešnom zasadnutí snem pokračuje v

pojednávaní indemnity.

Budapest, 10. decembra. Počas ie máme -v Budapešti daždivé a tavné. —

Po krajine v počasí podstatnejšia zmena nenaslaln. Menšie dažde boiy hlavne na severných stranách a v krajine primerane ku obdobiu panovalo velmi lavné po­časie. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá chladnejšie počasie, miestami srazeniny.

Hrdinská smrť plukovníka. Plukovník Desider Farkas, veliteľ 83. pešieho pluku na chorobu, ktorú si na bojišti pritiahol, po v.'ac mesačnom trápení vo viedenskej dôstojníckej ne­mocnici zomrel. Desider Farkas počas vypuknu­tia vojny jako veliteľ lučenských jágrov išiel na bojiště a svoj bataillon od víťazstva k víťazstvu viedol proti Rusom. Na jar stal sa veliteľom 83. spoločného pešieho pluku, pre ktorý v stoliciach komárňanskej a žéléznejrekrutujú vojakov. Mimo rádu železnej koruny dostal aj iné početné vyznačenia. Zosnulý bol vynikajúcim vojenským spisovateľom a napísal viac kníh o taktike.

Rozpočet Spojených Štátov severo­amerických., Z Washingtona oznamujú, že kongress Spojených Štátov zahájili. Dľa nového' rozpočtu výdavky činia 1.285,858.000 dollárov, o 173 millionov dollárov viac, ako v predošlom rozpočtovom roku. Príčinou vzrastu výdavkov je hlavne programm postavenia novej válečnej ílotty.

Teplú odev vojakom. Vojsko napomá­hajúci úrad ustálil, že obecenstvo už dosť ob-väzkov na kolená poslalo pre našich vojakov, :

ale pančuchy, obväžky na nohy a zápästky sú ; ešte veľmi potrebné. Milodary nasledovne treba j adressovať: Hadsegitô Hivatal, Budapest, V., i Akademia-utea 17.

Nešťastie pr i sečkovici. Ondrej Mu­rín, robotník detvianskeho statkára Bélu» Las- j sovszkého rezal sečku a pre jeho nepozornosť:

stroj zachytil mu pravú ruku a vyše pästi mu ju polámal. Menovaný gazda dal ochromeného robotníka do báňsko-bystrickej nemocnice od-viezť. Robotník bol assekurovaný na pád ne­hody.

Ve lká k r á d e ž n a vlaku. Debrecínska polícia upovedomila budapeštiansky hlavný ka-pitanát, že budapeštianskemu klenotníkovi Ema­nuelovi Mayerhofovi na čiare Budapest—Mára-marossziget pred stanicou Érmihályfalva v stre­du na vlaku ukradli tašku, v ktorej mal šper­kov v hodpote 80.000 korún. Klenotník z krá­deže upodozrieva jednoho neznámeho vysokého, chudého mladíka, ktorý mal šedé šaty a čiapku.

: > !

SkOWESffSXJä NOVINY 11. decembra 1910.

avý len s riiža stojacou. ocinagRon ^sna-mteon. O o h r a t m á z i i iml ia .

vapen eiezny-syry od 46 rokov lekársky vyzkúmaný a. odporúčaný prsný syrup. Rozpúšťa šlajm, utišuje kašel, budi appatít. Napomáha trávenie a chovanie a znamenite sa hodí pre tvorenie krvi a kostí; zvláště pri slabučkých deťoch. Cena jednej sklenice 2 K 50 h., po pošte

o 40 h. viac pre balenie. C h r á ň m e ea. napodobenín. |

E e r b a b n y-Xio

Od 48 rokov uvedené a vyzkušené bolasť utišujúce a svaly posilňujú'oe n a t i e r a n i e . Uľavuje a odsiráíiuje bolasti v údoch a svaloch, taktiež nervositě bolasti. Ďalej výtečné osvedčená čo obäivujúci a posi lňujúci prostriedok pri velkých námakách. Cena jednej sklenice 2 K, po pošte o 40 h. viac

pre balenie.

N a I I I . medzinárodnej lekärniokej v ý s t a v e velkou S k A T O U B d E B A I L L O U vyznačené .

ledfná uýpofea a hlasné zasižIaMsta Dr. HELLflSflHH-a (Herinbiiy-Iio nssIsÉi): äptifeke „Zor Bap^BraIfllB.ť,f RiBn, BII/I, HalserafrasK Br. 73—78-5.

Poetova roapoBielanle denne. Sklad v najvía,c väčš ích l e k á r ň a c h ! Poš tové rozposie lanie denne.

Deti sa utopily. Zo sinobaňských Jazov minulý piatok prišla lôročná Maria Segei so svojim 3roCnym bračekom Tomášom do Detvy k lekárovi. V sobotu sa dievča s bračekom vy­bralo domov. V pondelok našli Iudia v potoku mŕtvolu utopeného chlapca. Z vyšetrovania sa uzatvára, že dievča chcelo si cestu skrátiť, pře­chodilo cez rozvodnený potok a sa spolu s chlapcom utopilo. Mrtvolu dievčatá najsf dosial sa nepodarilo, len kusy z jej šiat boly po do­line pozachytávané.

Zvony n a válečné ciele. V zadunaj­skom reformátskom dištrikte tiež popísali zvony, ktoré jednotlivé cirkvi prepustia na válečné ciele. Jednotlivo cirkvi na tento ciel 550 zvonov po­nukly dobrovolné.

P e k á r s k y naukobeh. Budapeštianski pekárski majstri vydržiavali valne navštívenú poradu, na ktorej uzavreli, že sriada naukoboh, na ktorom sa pekárski majstri a tovaryšia budú učit, ako treba z 50 percentov múky a z 50 porcentov iných rozličných látok všelijaké pe­čivo dorábať.

Požiar v prístave. V prístave Genuy v ohromnom množstve tovaru, ktorý pre nedo­statok miestností len pod holým nebom bol na­kopený, v stredu z dosial neznámej príčiny vy­pukol oheň, ktorý presiahol i na dva velké ma­gazíny a na jedon vlak. Mnoho rozličného to­varu, ako stearinu, minerálneho oleja, vlny, bavlny, dreva, remeňa, sódy atcl zhorelo. Škodu šacujú na viac miliionovlír. Dvadsat naložených vozňov tiež zhorelo.

Hromadné otrávenie liehom. Buda­peštiansky hlavný kapitanát od štátneho zastu­pitelstva v Mármarosszigete dostal upovedo­menie, že v stolici marmarošskej vyše šesťdesiat Iudí zomrelo a mnoho osôb ochorelo od melil-alkoholu. Najviac Iudí zomrelo v obciach Sajó, Szurdok, Dragomérfalva, Petrova a Tiszabogdány. Zandarmeria vystopovala, že metilalkohol po­chodí z jednej rafinerie liehu v Mármarosszigete, odkial ho jako rafinovaný čistý lieh posielali dedinským krčmárom. Vrchnosť u patričnej firmy zhabala celú zásobu liehu a u firmy našli ešte asi 80 litrov z toho alkoholu, od akého sa ľudia na dedinách otrávili. Patričná fiima do­kázala, že dobromyseľne pokračovala, lebo me­tilalkohol aj ona ako rafinovaný čistý lieh kú­pila a síce od agentov, ktorí ho udajne v Bu­dapešti kúpili na jednei železničnej licitácii. Budapeštianska tajná polieia stopuje nesvedo­mitých agentov, ktorí zapríčinili smrť toľkých Iudí.

1. Kto vie niečo o Michalovi C s u k a n A d a -m é, ktorý 15. januára roku 1915. narukoval do K••r/nendu ku 3. cúgu 8. marškompánio 9. pluku, odtiaf odišiel na bojiště a nedáva o sebe vedeť, nech to láskavo sdelí jeho utrápenej manželke na adressu: Zsuzsanna Gsukan Adamé, Ke?nyô, Trencsén megye. Za ustávanie vdačne sa od­mení.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlca.

Hľadám *£££* gazrdinu, ^$Zt adressa je:

F A B I Á N J B S Ľ l a í K , Budapest , Toldy F e r e n o - u t o a 72. SI. posohodie.

s mojimi 185 cm dlhými obrovskými -1

Xioreley-vlasmi tieto obdržala som násled­kom X4mesačného upotrebúvania pomády v l a s t n é h o vysaalozu. Táto pomáda je uzna­ná za jediný prostriedok p r o t i vypadiWa-n i u v lasov, Íra n a p o m á h a n i u v z r a s í u v lasov, 'ku posilneniu pôdy vlasov, pri m u ž s k ý c h napomáha v z r a s t plnej sil­no] h r a d y a už po kí á t kom upotrebúvaní tak v l a s o m n a h lavo jak aj h r a d e do­dáva piirotizeného l e s k u a p lnost i á c h r á n i ich pred p r e d č a s n ý m osedive-n i m až po najvyšší vek. — C e n a j e d n é h o

tégHfca K 4-—, K 6 - - a 2£ lO--» Rozposielanie po pošto každý doň za vopred pcslaný obnos alebo na clobieiku do celého

syčia z dielno :

iag.Wiíliä KoMmarMHr. 85.

it

B r Fiesoh^ov B a l s a m ps"of i zs3E?SB*z6iutÍ!&i

ochráni od samraaut ia . Jeho upotřebením aj staré zamrznutie nôh, rúk, nosa a uší možno zahojiť. Jedon téglik zi 2 K, s poštovým po­platkom za 2 K 4 0 bál . Pr; objednaní troch téglikov

pošlou Iŕánltb 6 koxún. Adressa objednania:

Sľ FĹESGH Jwm" Ipgpefíai'?, Najlacnejší' prameň kúpy postcliiék© peria 11

Najlacnejš ie ceny. 1 kilo husacieho peria ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 h., lepšieho 2 koruny a S koruny ; driapané husacie perie, šedé, dobré po kilo 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 43 h., prima polobicle 2 koruny 80 h., biele

4 koruny ; biele páperistó perie 1 kilo 5 korún, velmi jemné biele páperisté perie 1 kilo 6 korún 40 h. a 8 korún. — 1 kilo páperia šedého 6 a 7 korún, jemného, bieleho 10 korún, najjemnejšieho páperia zpod pŕs 12. korún. Rozposielanie počnúc od 5 kilov franko, Kezod-povadajúce sa zamení alebo peniaze na požiadania us vrátia. IZIDOR SAGHSEL, Ettäapeéí, Ľob-uícalfc

Telelon 129—15.

prvotriedny, novučičký nový 6© korúa, rinsschiíí 95. central bobbin 10C, slroje s modernou skriňou od 120 po 160 korún možno dostat s päťročnou zárukou. Upolrebúvatió Singerove šijacie stroje po 25 korún. Na vidiek na dobierku. Cenníka počas vojny niet.

Nezodpovedné zaměním.

B E H . © Z E F E § I E l © ^ i l É F

B U D A P E S T , YIIL, 385átyás-i;ér 12.

m: ' H l

Liémka, r h e u m a , trhanie v údoch, bolenie v chrbte, fces sj zastranó a tvrdošijné, proíi ktorému už mnoho liekov upotrebovati, hned budo vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Soltánovon masťou.

asrs j Zulíánova apatieka, Budapešť. Si ViľSsatoadaag:-tér 47.

•9 M W

o 50 percentov lacnejšia'. Amerikánska Úsporná káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kgrové vrece kávy na próbu K 12.— (ranko na odobierku. tys 1¾ najíujnovšielio čaju za K 2.40, 50 kusov rozličných pekných pobladníc len K. 1.—, rozposiela

mj&,

M a e í si m nŕ1nV-íT n a t v á r a n a r u l sy- Ztvrdnutá MdSÍ/ lidi U l l í h t J , koža na nohách a rukách zmizne bohom 24 hodia pri upotrebení „Cannabi iť '-u. Jedna flaša 1 kor., s poštou 1 kor. 40 hal., 3 ílaše iranko 'J

kor. Dostať všade alebo objednať možno u dr E. Flesclia, „lékárna ku koruno" ©yor/14.

y je náhrada za plynové svetlo. Oiín jo všade vítaný, patentovaný chamický vynález, s piimiešanim kto; ébo každá pstro'ojová lampa bez jskejkolvek pre­meny, vydáva krásce, biele, plyno-

. vérnu podobné svetlo; pri upolrebo-vaní Oiina lampa nečadí a zhorí o 30'J/o menej oleja, čo je pri dnešnej vyso kej cene petroleja velká úspora.

p neobsahuje žiadne škodlivé.látky, je M. HOL P r ' °,nn' bezpečný, časom netratí na

hodnote a je pravý len s ochrannou známkou „Olíu".

kto vyzkúsi, ten bez nebo petrolejovej lampy viac páliť nebude. Jedna ška­tulka, obsabulúca 42 kusov Oiína.slojí K 1.20 a spôsob upotrebenia je kaž­dej posielke pripojený. Na žiadosť po­šleme vzorku kaž Jómu gratis a franko, sa rozposiela v škatulkách za obnos napred poslaný franko, alebo na do-

EEiKSiiíEssssEaai bicrku nefrankovane, a možno ho do­stať jedine u spoločnos'i

MienanlB v TwĹ 5v. tolítu TupéezsaEenfMíár ia ín .

CBSBKBaBSSISSSSZZl

i t ^ T Z a o b s a ä i m © e a? t o v ľ e c l a k e l a M e sa i z o d p o ¥ e d n á .

L7lfiĚi & vydáva,kr^iUtóia^ň. účasUnííwiía gpoločaosí .Európa" « Budajpežti, Vi okr. 0-tttm lä»