Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

MORFOLOGICKO-FUNKČNÝ PRÍSTUP PRI PLÁNOVANÍ INŠTALÁCIE SLNEČNÝCH ENERGETICKÝCH SYSTÉMOV V URBÁNNOM ÚZEMÍ

– empirický príklad mesta Prešov

MORPHOLOGICAL-FUNCTIONAL APPROACH IN THE PLANNING OF INSTALLATION OF SOLAR ENERGY SYSTEMS IN URBAN AREAS

- empirical study of the city of Prešov

Ján Kaňuk Abstrakt Nowadays, the energetic crisis is often discussed issues in the world. One of the most perspective solutions is diversification of energy sources. The most perspective is the utilization of solar energy directly in urban areas, where is the biggest demand for energy. It is obvious that the application of solar systems is dependent on the qualitative analyses concerning a variety of the relevant questions (amount of energy failing down to surface, atmospheric influences, economical questions etc.) This paper deals with morphological-function aspects of urban areas. The morphological-function areas of urban country are the basic zones for a consideration we can assess the amount of energy produced by solar systems installed on the buildings. In this paper we show, how to delimitate the urban areas for assessment of the potential of energy utilization as well as the detailed morphological-functional analysis of the city of Prešov.

1 Úvod Súčasná energetická a hospodárska kríza, neustále sa zvyšujúci dopyt po energii,

geopolitická nestabilita, trvalo udržateľný rozvoj ako aj snaha o ekologizáciu výrobných procesov energie a skvalitňovanie životného prostredia nás núti zaoberať sa otázkami ďalšieho smerovania energetického segmentu hospodárstva. Energetickou problematikou sa intenzívne venujú mnohé vedecko-výskumné ale aj politické inštitúcie (napr. Európska komisia), ktoré vidia východiská v riešení energetickej problematiky predovšetkým v diverzifikácií výroby energie. Jednou z najlepších možností diverzifikácie výroby energie je zvýšenie podielu výroby z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Šúri et al. (2005), Hofierka a Cebecauer (2008), Kaňuk (2007), a ďalší, považujú za najperspektívnejšie tie aplikácie produkujúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré je možné inštalovať priamo v urbánnej krajine, kde je najväčšia spotreba energie. V urbánnej krajine sa môže využívať predovšetkým slnečné žiarenie, ktoré má významný a všadeprítomný technický potenciál, nízke prevádzkové náklady slnečných systémov, nulové negatívne ekologické vplyvy počas prevádzky, nevznikajú nároky na nové zastavané plochy, zaujímavé sú aj možnosti architektonického stvárnenia stavieb, umožňuje vyrábať priamo elektrickú energiu alebo sa môže využiť na ohrev vody, prípadne aj na chladenie a pod. (Kaňuk, 2007). Ako uvádza Kaňuk (2009), aj keď cena slnečných systémov a ďalšej súvisiacej infraštruktúry za posledných 10 rokov rapídne klesla, masívnejšie inštalácie slnečných systémov si nepochybne budú vyžadovať aj značné finančné investície. V etape plánovania preto zohrávajú veľkú úlohu aj kvalitné analýzy, ktoré by sa mali zaoberať predovšetkým priestorovými a časovými aspektmi distribúcie slnečného žiarenia, priestorovými aspektmi inštalácií slnečných systémov, technickými a technologickými aspektmi slnečných systémov, energetickým požiadavkám obyvateľov, investičnej a legislatívnej podpore a pod. V tomto príspevku sa chceme venovať práve priestorovým aspektom energetického využívania slnečného žiarenia v urbánnej krajine z hľadiska vzťahov medzi jednotlivými morfologicko-funkčnými štruktúrami intraurbánneho priestoru na príklade mesta Prešov.

997

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

V práci Hofierka a Kaňuk (2009) bola predstavená regionalizácia a vyčlenenie takých štruktúr v rámci intraurbánneho priestoru, ktoré majú z hľadiska inštalácie slnečných systémov, ako aj z hľadiska energetického režimu budov podobné charakteristiky. Vyčlenenie jednotlivých priestorových intraurbánnych štruktúr tvorí podklad pre odhad produkcie energie zo slnečného žiarenia pre jednotlivé skupiny budov, ktorých charakteristiky sú podobné resp. spoločné. Tento proces by sme mohli charakterizovať ako delimitáciu fyzických štruktúr mesta, ktoré majú z hľadiska energetického režimu, konštrukcie stavby a potenciálu možnej inštalácie slnečných systémov podobné črty. Na základe tejto regionálizácie je možné analyzovať, aký potenciál majú jednotlivé intraurbánne štruktúry pre inštaláciu slnečných systémov. Výsledkom týchto snáh je odhad množstva spotreby energie v týchto štruktúrach a taktiež aj množstvo energie, ktoré je možné v nich vyrobiť v kontexte časových zákonitostí, čo je vo fáze plánovania masívnych inštalácií v urbánnom území veľmi dôležité.

Ako vyplýva z prác Bourne (1991), Matloviča (1998), Korca (1996), ktorí vychádzali zo systémového prístupu chápania priestorovej štruktúry mesta, priestorová štruktúra mesta pozostáva z jednotlivých subsystémov (ekonomicko-finančný, sociálno-demografický, politicko-inštitucionálny, fyzický a ekologický), ktorú je však potrebné vnímať komplexne vo vzťahu k ostatným subsystémom.

Z aspektu energetického využívania slnečného žiarenia zohráva významnú úlohu fyzický subsystém priestorovej štruktúry mesta a jeho funkčné aspekty. Výroba slnečnej energie je do značnej miery závislá na časových vzťahoch distribúcie slnečného žiarenia na zemský povrch (resp. na povrch slnečných systémov). Na druhej strane pri spotrebe energie je taktiež možné badať isté časové spojitosti, ktoré súvisia s energetickým režimom budovy (denná, sezónna, ročná), ktorá sa viaže na určitú socioekonomickú činnosť. Fáza plánovania a analýzy energetického využívania slnečného žiarenia preto musí hľadať spoločné prieniky možnej výroby a spotreby energie, ktorá by bola pre energetické hospodárstvo priaznivá. Napriek tomu, že v dnešnej dobe sú slnečné systémy natoľko technologicky vyspelé, že dokážu na určitý čas skladovať vyrobenú energiu (v bojleroch, v batériách), je výhodné hľadať čo najefektívnejšie schémy a modely inštalácie - vyrobená energia zo slnečných systémov je v tom istom čase spotrebovaná, pričom jej prebytok je uskladňovaný. Tento prebytok sa potom spotrebuje v čase, kedy sú slnečné systémy nefunkčné, alebo vyrábajú nedostatok energie (noc, nedostatok slnečného žiarenia a pod.), alebo môže byť distribuovaný do prenosovej elektrifikačnej sústavy (elektrická energia).

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že regionalizácia intraurbánneho priestoru má svoj význam a miesto v procese plánovania masívnejších inštalácií slnečných systémov. Masívnejšie inštalácie na rozdiel od individuálnych už totiž môžu pri produkcii elektriny ovplyvňovať aj fungovanie prenosovej elektrifikačnej sústavy. Základnými kritériami takejto delimitácie urbánneho priestoru sú na jednej strane konštrukčné a fyziognomické atribúty stavby a na strane druhej sú to funkčné atribúty. Z týchto dôvodov sme sa rozhodli používať pojem morfologicko-funkčná regionalizácia urbánneho priestoru.

Cieľom tohto príspevku je určiť a charakterizovať intraurbánne štruktúry v meste Prešov, ktoré majú z aspektu energetického využívania slnečného žiarenia rovnaké morfologicko-funkčné črty. Tento empirický príklad má napomôcť identifikovať morfologicko-funkčné štruktúry nachádzajúce sa aj v iných mestách Slovenska ale aj v zahraničí, ktorých intraurbánny priestor má podobné historické, sociálne, ekonomické a fyzické črty.

2 Historický koncept priestorového rozvoja mesta Prešov

Pre naplnenie cieľov práce je nevyhnutné analyzovať súčasný fond budov v meste Prešov,

ktoré budeme sledovať z hľadiska fyzickej a funkčnej štruktúry. Ako uvádza Matlovič (1994), súčasná podoba intraurbánneho priestoru je obyčajne výsledkom dlhotrvajúceho pôsobenia

998

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

rozličných procesov prejavujúcich sa v štruktúre mesta. Priestorová štruktúra mesta Prešov je podrobne charakterizovaná v nomografickej práci autora Matloviča (1998), kde autor sa venuje aj historicko-geografickej charakteristike tohto mesta. Vychádzajúc z tejto práce, v priestorovom rozvoji Prešova je možné identifikovať nasledovné sídelno-morfologické etapy:

Etapa predmestského vývinu (do 13. storočia), kde išlo predovšetkým o roľnícke a chovateľské osady. Budovy z tohto obdobia boli v drvivej väčšine zbúrané.

Etapa stredovekého mesta (14.-18. storočie), v ktorej vzniklo členenie územia mesta na urbanistické bloky a parcely. Po vytýčení parciel sa tieto začali vypĺňať zástavbou. Z tohto obdobia sa zachovali budovy hlavne na Hlavnej ulici a v jej okolí.

V 19. stor sa začala etapa kapitalistického mesta (19. – 1. polovica 20. storočia), v ktorej sa Prešov dostáva do nového štádiá vo vývoji priestorovej štruktúry. Zástavba sa rozširovala od centra mesta na jeho okraj. V tomto období bola výstavba orientovaná najmä na priestor pozdĺž ciest. V období na začiatku 20. storočia vzniklo v Prešove niekoľko drobných štvrtí pre mestskú chudobu a robotnícke kolónie s typizovanými domami. V tomto období sa začínajú budovať aj priemyselné stavby, ktoré existujú aj v súčasnosti. Dnes sú však pohltené obytnými zónami (napr. tehelňa, liehovar, bitúnok, octáreň). Počas existencie slovenského štátu sa vystavalo viacero reprezentačných administratívnych budov. Vzhľadom k nevýraznej industrializácii, naďalej dominantnými funkčnými areálmi v meste boli obytné štvrte, zväčša s jednorodinnými domami.

Etapa povojnovej obnovy a socialistickej výstavby mesta (1945 - 1989) je obdobím tzv. kvantitatívnej urbanizácie a teda najväčšieho budovateľského rozvoja mesta Prešov. Postupnou špecializáciou jednotlivých plôch sa vytvorila pestrá funkčno–priestorová intraurbánna štruktúra Prešova, ktorá pretrváva až do súčasnosti. Jej bližšej charakteristike sa budeme venovať v nasledujúcej kapitole. Z historického hľadiska však je potrebné dodať, že popri individuálnej bytovej výstavbe sa v tejto etape výraznejšie začína presadzovať aj výstavba priemyselných budov a veľkých obytných súborov pozostávajúcich z bytových domov so strediskami občianskej vybavenosti (Kaňuk, Rosič, Hofierka, 2009).

90-te roky, kedy sa udiali významné celospoločenské zmeny, môžeme označiť za etapu postsocialistického mesta. Výrazne sa spomalilo tempo bytovej výstavby, ba dokonca sa dá hovoriť aj o etape stagnácie resp. recesie výstavby v rámci mesta. Je možné pozorovať iba individuálne projekty výstavby, ktoré sa výraznejším spôsobom neprejavili v priestorovej štruktúre mesta.

Od konca 90-tych rokov 20. stor. je možné pozorovať obdobie výstavby, ktoré má určité prvky postmodernej etapy, kde možno badať rozsiahle budovanie jednorodinných rezidenčných domov v periférnych častiach mesta (Solivar, Šalgovík, Vydumanec, Cemjata, Rúrky, Šidlovec, Nižná Šebastová.) ako aj budovanie obchodno-zábavných centier (v okolí železničnej stanice, Sídlisko III, Sídlisko Sekčov), čo obohacuje priestorovú intraurbánnu štruktúru Prešova..

3 Charakteristika navrhovaných morfologicko-funkčných zón

Pri identifikácii morfologicko-funkčných zón budeme vychádzať z práce Hofierku

a Kaňuka (2009), kde boli z hľadiska potenciálneho využitia slnečnej energie identifikované 4 základné morfologicko-funkčné zóny. Vyčlenenie týchto zón sa opiera predovšetkým o fyziognómiu stavieb, ich funkciu, energetický režim budov a sledovanie temporálnych zmien spotreby energie v nich, resp. produkcie energie pomocou slnečných systémov inštalovaných na nich.

Pre vyčlenenie areálov priestorovej morfologicko-funkčnej štruktúry mesta sme použili nasledujúce delimitačné kritériá:

999

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

1. areály majú charakteristické fyziognomicko-morfologické črty budov s osobitným zreteľom na typ strechy (sedlový, horizontálny, zložitý a pod.)

2. budovy areálov sú funkčne homogénne (aspoň 80 % budov vo vyčlenenom areály plní rovnakú funkciu – obytnú, priemyselnú, administratívnu, obchodnú, športovú, voľnočasovú a pod.)

3. v areáloch sú zoskupené budovy, ktoré majú podobný energetický režim spotreby. Pri tomto klasifikačnom kritériu budeme vychádzať z nasledujúcej kategorizácie budov, ktorá je navrhnutá na základe myšlienkovej analýzy a terénneho prieskumu:

i) Budovy s prevažne dennou spotrebou energie (úrady; banky; kancelárske budovy; budovy štátnej správy a samosprávy; budovy exekutívy; zdravotnícke zariadenia – mimo zariadení so stálou pohotovostnou službou; obchody – mimo obchodných formátov s 24 hodinovou prevádzkou; školy - materské, základné, stredné, vysoké školy; priemyselné budovy - výrobné haly, skladové priestory, montážne haly, mimo priemyselných budov s 24 hodinovou prevádzkou; .... ) – spotreba energie je predovšetkým počas dňa (od 7.00 – 18.00 hod). V ostatnom čase dochádza iba ku nevyhnutným odberom energie zabezpečujúcim technologickú prevádzku.

ii) Budovy s vyváženou dennou a nočnou spotrebou energie (nemocnice – zariadenia s 24 hodinovou pohotovostnou službou; budovy, ktoré využívajú ozbrojené sily a polícia; budovy hasičského zboru; obchodné formáty s 24 hodinovou prevádzkou; budovy dopravnej obslužnosti; priemyselné budovy s 24 hodinovou prevádzkou....) – spotreba energie je vyrovnaná počas celého dňa, pričom môžeme badať menšie denné odchýlky.

iii) Budovy s 2 vrcholovou spotrebou energie (rodinné domy a bytové domy) – spotreba energie dosahuje počas dňa 2 energetické špičky. Prvý vrchol je ranných hodinách (od 5.00 do 9.00 hod.), počas dňa je minimálny odber a druhý vrchol nastáva od (16.00 do 22.00 hod.) po ktorom opäť nastáva pokles odberu energií na minimum.

iv) Budovy s nepravidelnou spotrebou energie (historické budovy; budovy pre voľno-časové aktivity - futbalový štadión, kúpaliská, plavárne, telocvične, športové haly; sakrálne stavby - kostoly, sanktuáriá, synagóga, modlitebne, kaplnky; garáže; úžitkové budovy - šopy, kôlne, malé stavby neobývané stavby a pod.) – nemá pravidelný režim spotreby energie

4. areály musia pokrývať kontinuálne celé územie mesta (nesmú sa vyskytovať „biele miesta“ v rámci zastavaného územia mesta) – výnimku tvoria hlavné dopravné ťahy a veľké toky s priľahlými plochami

5. vyčlenené areály musia zaberať najmenej plochu o rozlohe 2 ha, aby nedošlo k veľkej fragmentácii zastavanej plochy

6. samostatnú skupinu tvorí areál alebo areály budov, ktoré majú historickú, náboženskú a kultúrno-spoločenskú hodnotu. Ide prevažne o stavby, na ktoré sa vzťahujú zákony o ochrane historických pamiatok, alebo by inštalácia slnečných systémov narušila architektonickú hodnotu stavby alebo inak znehodnotila budovu. Sú to prevažne budovy historického centra miest.

7. názvy vyčlenených morfologicko-funkčných areálov sú generalizované tak, aby ich bolo možné identifikovať aj v iných mestách Slovenska

Vychádzajúc z podrobnej priestorovej analýzy urbánneho územia mesta Prešov vypracovanej Matlovičom (1998), práce Hofierku a Kaňuka (2009), ako aj detailnej terénnej rekognoskácii navrhujeme na základe stanovených delimitačných kritérií vyčleniť nasledujúce morfologicko-funkčné areály:

1000

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

areál historických budov (objekty chránenej mestskej rezervácie) - do tohto areálu patria objekty historických budov, budov kultúrno-spoločenskej a náboženskej hodnoty, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v jadrovom priestore mesta a sú súčasťou chránenej mestskej rezervácie. Sú to areály s hustou zástavbou, najmä obytných budov, verejných administratívnych a obchodných budov, s cestami, menšími parkoviskami, ktoré pokrývajú viac ako 80 % povrchu. Sídelná zeleň sa vyskytuje iba sporadicky, alebo je súčasťou historického jadra. V tomto areály sa z hľadiska energetického režimu spotreby nachádzajú prevažne budovy, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie budov s prevažne dennou spotrebou energie a nepravidelnou spotrebou energie.

areál rodinný domov - areály, ktorých podstatná časť je tvorená rodinnými domami so záhradami, ovocnými sadmi a trávnikmi. Súčasťou sú taktiež námestia, ulice, miestne dopravné komunikácie, malé parkoviská, prípadne malé športoviská a rôzne servisné budovy, ktoré sú včlenené medzi rodinnými domami (nenachádzajú sa v periférnych častiach), alebo zaberajú veľmi malé plochy (do 1 ha). Z hľadiska energetického režimu spotreby by sme budovy z tohto areálu mohli začleniť do kategórie budov s 2 vrcholovou spotrebou energie.

areál bytových domov - za areál bytových domov považujeme koncentráciu 2 a viacerých bytových domov, medzi ktorými sa nachádza sídlisková zeleň (trávniky, stromy a kry), námestia, ulice, miestne dopravné komunikácie (mimo hlavných dopravných ťahov), parkoviská bezprostredne medzi bytovými domami, v menšom rozsahu administratívne a servisné budovy. Podobne ako areál rodinných domov, aj tento areál zaradzujeme do kategórie budov s 2 vrcholovou prevádzkou.

priemyselný areál - predstavujú budovy výrobných podnikov, skladov a poľnohospodárskych fariem (hovädzí dobytok, ošípané, hydina, a pod.) s priľahlými plochami, parkoviskami a prístupovými cestami. Z hľadiska režimu spotreby energie sa v tomto areály nachádzajú prevažne budovy s prevažne dennou spotrebou energie, prípadne v podnikoch s 24 hodinovou prevádzkou môžeme hovoriť o budovách s vyváženou dennou a nočnou spotrebou energie.

areál obchodno-zábavných centier - do nich zaradzujeme budovy obchodno-zábavných formátov, nákupných centier a supermarketov s priľahlými oddychovými zónami, areálmi zelene, parkovacími plochami a prístupovými komunikáciami. Energetický režim spotreby energie je v tomto areály podobný ako v priemyselnom areály, teda, prevažne sa tu nachádzajú budovy s prevažne dennou spotrebou energie, v prípade ak ide o veľkoobchodné formáty s 24 hodinovou prevádzkou, môžeme hovoriť o budovách s vyváženou dennou a nočnou spotrebou energie.

areál ostatných vybaveností - do týchto areálov patria nemocnice s priľahlými plochami a parkoviskami, školské zariadenia s priľahlými športovými zariadeniami a ihriskami, školské internáty, administratívne budovy, ktoré nie zároveň historickými budovami s priľahlými parkoviskami a cestami, stavby technickej infraštruktúry (teplárne, čističky odpadových vôd a pod.), budovy dopravnej obsluhy s priľahlými zariadeniami a komunikáciami (staničné budovy, servisné zariadenia), budovy a zariadenia prístavov a letísk s priľahlými zastavanými plochami a budovy špeciálnych zložiek (vojenské, hasičské a policajné zbory), stavby určené na športové a voľnočasové aktivity a ostatné budovy, ktoré nepatria do žiadnej inej kategórie. Z hľadiska energetického režimu je tento areál najpestrejší. Môžeme tu nájsť všetky typy energetického režimu spotreby v závislosti od funkcie budovy.

4 Delimitácia morfologicko-funkčných zón v meste Prešov Ako je vyššie uvedené, v odbornej literatúre je podrobne rozpracovaná analýza

intraurbánneho priestoru mesta Prešov. Ide o teoreticko-empirickú prácu Matloviča (1998),

1001

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

kde hlavným regionalizačným kritériom bol morfologicko-genetický aspekt.. Toto členenie sme museli pre potreby tejto práce čiastočne upraviť, avšak je potrebné zdôrazniť, že spomínaná práca tvorí fundamentálny základ našej delimitácie. Taktiež môžeme spomenúť aj diplomovú prácu Tomáša Demského s názvom „Potenciál využívania slnečnej energie v meste Prešov“ z roku 2008, ktorý pod metodickým vedením doc. Mgr. Jaroslava Hofierku, PhD vyčlenil morfologicko-funkčné zóny mesta Prešov podľa práce Hofierka a Kaňuk (2009).

Po dôkladnej analýze už spomenutých prác a na základe rozdiskutovaných kritérií sme pristúpili k vlastnej delimitácii a identifikácii morfologicko-funkčných zón, kde sme pomocou ortofotosnímkov a výsledkov terénneho mapovania realizovanom v meste Prešov vytvorili morfologicko-funkčné členenie, v ktorom bolo identifikovaných 6 typov areálov (obr.3):

a) Areál budov historickej, náboženskej a kultúrno-spoločenskej hodnoty b) Areál rodinných domov c) Areál bytových dom d) Priemyselný areál e) Areál obchodno-zábavných centier f) Areál ostatných vybaveností Areál historických budov (angl. Area of historical buildings) – tento areál sme v meste

Prešov vyčlenili v historickom jadre mesta, do ktorého patrí predovšetkým historická mestská rezervácia. Ako vyplýva z charakteristiky, ide predovšetkým o areály s hustou zástavbou, v ktorej sa nachádzajú historické polyfunkčné budovy. Ako uvádza Matlovič (1998), centrálne časti európskych miest sa vyznačujú vysokou horizontálnou intenzitou zastavanosti, ktorý súvisel najviac s pôsobením pozemkovej renty, keď sa zvyšoval tlak na priestor v lukratívnych častiach mesta, v dôsledku čoho začali vznikať v zadných častiach parciel ďalšie bočné a zadné trakty budov s obytno-hospodárskym charakterom. Takýto charakter má aj toto suburbium, ktoré sa sformovalo už v 13. – 15. stor. a tvoria ho ulice Hlavná, Svätoplukova, Slovenská, Metodova, Hurbanistov, Kmeťovo stromoradie, Špitálska, Kováčska, Jarková, Floriánova, Tkáčska, Františkánske námestie, čiastočne Konštantínova, Baštová, Weberova, Šarišská, Suchomlynská a Okružná.

Obr. 1 Areál historických budov (Kaňuk,

2009) Obr. 2 Pohľad na Hlavnú ulicu z veže konkatedrály sv.

Mikuláša (Kaňuk, 2009) Vyčlenený areál má plochu o rozlohe 47 ha, čo predstavuje asi 2% z celkovej plochy zastavaného územia mesta Prešov. V tomto areály sa nachádza viacero historických, náboženských a kultúrnych pamiatok, napr. gotická konkatedrála sv. Mikuláša (14. stor.), Evanjelický a. v. kostol (17. stor.), budova bývalého evanjelického kolégia (17. stor.), Mestská radnica (16. stor.), meštianske domy, Rákoczyho palác (16. stor.), Župný dom (18.

1002

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

1003

stor.), katedrálny gréckokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa a biskupský palác, ortodoxná synagóga (1898) a ďalšie.

Z hľadiska štruktúry budov sú tu dislokované prevažne budovy so sedlovou resp. zloženou strechou. Hlavná ulica má typický vretenovitý tvar a tvoria ju prevažne pôvodné meštianske domy, v ktorých sa v súčasnosti realizujú socioekonomické aktivity služieb a nevýrobnej sféry (maloobchody, stravovacie zariadenia, kaviarne a bary, kancelárie administratívy rôznych inštitúcií, banky, náboženské objekty, múzeá, galérie, divadlá, školské zariadenia a pod.), v menšom tieto budovy plnia aj obytnú funkciu (na poschodí budov sú bytové priestory). Podobný charakter majú aj ďalšie ulice, hoci tvar týchto ulíc už nie je vretenovitý, ale má paralelnú nadväznosť na hlavnú ulicu. V tomto areály môžeme nájsť aj fragmenty recetnej výstavby, ktoré sa odlišujú od pôvodných stavieb a spravidla majú horizontálny typ strechy. Nakoľko sa na budovy centra mesta vzťahujú rôzne legislatívne normy týkajúce sa ochrany pamiatok, v tomto areály nebudeme uvažovať o masívnej inštalácii slnečných systémov, nakoľko by to mohlo narušiť spoločenskú architektonickú hodnotu historického jadra mesta Prešov. To však nevylučuje snahu a záujem jednotlivcov o využitie slnečnej energie a inštalácií slnečných zariadení.

Obr. 3 Morfologicko-funkčné členenie mesta Prešov (Kaňuk, 2009)

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

Tab 1 Rozloha morfologicko-funkčných areál v územných jednotkách urbánneho priestoru Prešova (Kaňuk, 2009)

oblasť

Cen

trum

mes

ta

Sídl

isko

II.

Sídl

isko

III

.

Sekč

ov

Šidl

ovec

, Dúb

rava

Táb

oris

ko, N

emoc

nica

Šváb

y

Ul.

17. n

ovem

bra

Kút

y

Rúr

ky

Pri

ihri

sku

Kal

vári

a, K

olm

anka

Soliv

ar

Šalg

ovík

Žel

ezničn

á st

anic

a

Pre

šov

- ju

h

Niž

ná Š

ebas

tová

, Šar

išsk

é L

úky

Bud

ovat

eľsk

á

Ľubo

tice

osta

tné

Spo

lu

Pod

iel z

cel

kove

j plo

chy

mes

ta (

%)

Areál budov historickej, náboženskej a kultúrno-spoločenskej hodnoty

47

47

2

Areál rodinných domov

169

38

56

19

12

29

154

116

24

48

148

15 828

36

Areál bytových domov

33

85

74

13

3

81 289

12

Priemyselný areál

18 24 21 97 18 112 90 75 77 39 571 24

Areál obchodno-zábavných centier

7

7

12

26

1

Areál ostatných vybaveností

86

7

60

42

49

4

18

38

21

37

130

15

71 578

25

2339 100

1004

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

Areál rodinných domom (angl. Area of residential houses) – V Prešove je tento typ výstavby rozšírený hlavne v distálnych, periférnych častiach mesta, v menšom nájdeme areály rodinných domov aj v proximálnych častiach mesta. Ide o miestne lokality - Rúrky, Vydumanec, Cemjata, Za Kalváriou, Kolmanka, Pod kamennou baňou, Pod Vilec hôrkou, ul. 17. novembra, Mlynský náhon, Šidlovec, Dúbrava, Kúty, Táborisko, Pod Táborom, Solivar, Šalgovík, Ľubotice a Nižná Šebastová. Tento morfologicko-funkčný areál v súčasnom období pomerne dynamicky expanduje a vznikajú nové lokality či už na zelenej lúke (napr. Vlčie doly), alebo sa zhusťuje resp. sa rozpína zástavba v už existujúcich lokalitách. Plocha, na ktorej sú dislokované rezidenčné domy zaberá rozlohu 828 ha, čo je 36 % zastavanej plochy mesta. Z hľadiska štruktúry stavieb sa jedná o pomerne pestrí areál. Ak by sme mali kategorizovať jednotlivé stavby podľa ich fyziognomických vlastností relevantných pre ohodnotenie potenciálu energie slnečného žiarenia, v zásade by sme mohli hovoriť o troch základných typoch rodinných domov:

a) budovy so sedlovou strechou - budovy, ktoré majú pravidelnú strechu rozdelenú na dve antagonisticky orientované časti

b) budovy s horizontálnou strechou – budovy, ktoré majú min. 90% plochy strechy orientovaných na jednu stranu

c) budovy so zloženou strechou (indiferentný typ) – budovy, ktorých strecha je nepravidelne členená, alebo ju nemožno zaradiť do prvých dvoch kategórií (napr. ihlanový typ strechy)

Budovy so sedlovou strechou sa viažu na obdobie výstavby do začiatku 70-tych rokov 20-teho stor.. V kontexte mesta Prešov ide predovšetkým o lokality v blízkosti centra mesta (napr. Táborisko), ale aj o areály rodinných domov, ktoré sa vyvíjali ako samostatné sídla a až v neskoršom období boli pohltené a prirodzene sa začlenili do urbánneho priestoru (napr. Šalgovík, Solivar, Nižná Šebastová, Cemjata, Šidlovec). Sedlové strechy sa vyskytovali v architektúre rodinných domov aj v období od začiatku 80-tych rokov 20. stor. až po súčasnosť Obdobie 70 – 80-tych rokov bolo veľmi silne poznačené socialistickým štýlom výstavby, pre ktorý sú charakteristické horizontálne strechy jednopodlažných budov alebo sedlové strechy s tendenciou radovej výstavby. Typický reprezentant takejto výstavby je lokalita Rúrky, Dúbrava, severná a severozápadná časť Solivaru, ale aj časti Kútov, Ľubotíc, Nižnej Šebastovej, kde dominuje zástavba s vysokým stupňom uniformity stavieb s charakteristickými prvkami radovej výstavby. Indiferentný typ strechy je rozšírený prevažne od konca 90-tych rokov 20-teho stor. až po súčasnosť, kedy vo výstavbe rezidenčných domov je silne badať vysoký stupeň druhovej pestrosti stavieb, kde sa striedajú jednoduché sedlové typy striech so zloženými pravidelnými až nepravidelnými strechami. Takýto typ striech možno nájsť vo všetkých identifikovaných lokalitách viac alebo menej, nakoľko v poslednom období možno badať intenzívnu snahu obyvateľov rodinných domov rekonštrukciu budov, ktorá v sebe obsahuje aj zmenu charakteru strechy a zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Najtypickejšími lokalitami, v ktorých možno nájsť takýto typ striech je lokalita Šidlovec, ale aj periférne časti lokality Šalgovík, Solivar, Nižná Šebastová, Ľubotice, Kolmanka, Za kalváriou ale aj v časti Nová Dúbrava.

Areál bytových domov (angl. Area of blocks of flats) - bytové domy sa stali veľkým fenoménon hlavne počas budovateľského obdobia socialistickej koncepcie výstavby. Pre socialistickú koncepciu výstavby bola charakteristická výstavba bytových domov priemyselným spôsobom, čo sa odrazilo vo vysokom stupni uniformity týchto stavieb. Z hľadiska efektívneho využívania slnečnej energie sa však tieto budovy javia ako veľmi perspektívne (Kaňuk, Rosič, Hofierka, 2008). Tieto budovy poskytujú dostatok voľnej plochy na inštaláciu slnečných panelov a zároveň umožňujú efektívne využívanie vyrobenej energie.

1005

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

V Prešove sú areály bytových domov koncentrované prevažne do štyroch sídlisk (Sídlisko II a III, Sekčov a Šváby), avšak bytové domy sa vyskytujú aj v menších koncentráciách v lokalitách Mlynský náhon, Mier, Solivar, Ľubotice a fragmentovite v okolí centra mesta. Celková plocha týchto areálov je 289 ha, čo predstavuje 12% zastavanej plochy mesta. V tomto type zástavby by sme mohli identifikovať 3 typy stavieb, ktoré sú pre potreby inštalácie slnečných systémov relevantné:

a) tehlový typ so sedlovou strechou b) panelový typ s horizontálnou strechou c) indiferentný typ

Tehlový typ so sedlovou strechou je charakteristický pre obdobie výstavby od začiatku 50.-tych rokov až do obdobia výstavby panelovým spôsobom výstavby, v meste Prešov je to do 70.-tych rokov 20. stor. V meste Prešov sa tehlové bytové domy so sedlovou strechou nachádzajú na Sídlisku II., ul. 17. novembra, sídlisko Mier, na Solivare, v Ľuboticiach, a fragmentovite rozmiestnené v okolí centra mesta. Panelový typ budov s horizontálnou strechou je typický pre bytové domy postavené v období 70-tych až 90-tych rokov. Budovy tohto typu reprezentujú lokality ako Sídlisko III, Sekčov, Šváby, v menšom rozsahu časť Sídliska II., Mier, Duklianskych hrdinov, Pri ihrisku, malá časť Dúbravy, a malé areály v okolí centra mesta.

Priemyselný areál (angl. Industrial area) - do priemyselného areálu patria budovy tovární, skladov, hál, výrobných podnikov a poľnohospodárskych fariem s priľahlými plochami. Priemyselné areály majú najväčšiu spotrebu energií, avšak poskytujú aj veľké plochy vhodné na inštalovanie slnečných systémov. Plánovanie výroby energie má pre priemysel veľmi veľký význam, nakoľko výrobné procesy a technológie si vyžadujú vyváženú celoročnú spotrebu energie. Priemyselné areály sú vo výskumnom území koncentrované do 4 veľkých koncentrácií nachádzajúcich sa v severnej, južnej a vo východnej časti mesta, pričom zaberajú sumárnu plochu 571 ha, čo predstavuje 24 % zastavanej plochy mesta. Priemyselné zóny sa nachádzajú v lokalitách Šarišské Lúky, Ľubotice, Kúty, Pri ihrisku, najväčšie priemyselné areály sú dislokované na Budovateľskej ulici a lokalite Prešov – juh. Ďalšie lokality sú na Sídlisku III. (VUKOV), a menšie lokality rozmiestnené v celom intraurbánnom území mesta napr. na Solivare, Sekčove, Šváboch, Nižnej Šebastovej. Lokalita Šalgovík je veľmi zaujímavým typom priemyselného areálu, nakoľko sa jedná o bývalý veľkofarmársky areál hydinární. Po ukončení živočíšnej výroby sa areál transformoval, pričom v súčasnosti budovy pôvodne určené na živočíšnu výrobu využívajú rôzne výrobné resp. menšie priemyselné firmy. Ako je vyššie uvedené, ide o stavby ktoré sú v istom zmysle uniformné, avšak pri ich detailnom študovaní tu možno badať značné odlišnosti v konštrukcii stavieb, veľkosti, charakteru a pod. Budovy v tejto zóne by sme mohli tiež mohli rozdeliť do nasledujúcich typov:

a) budovy s horizontálnou strechou b) budovy so sedlovou strechou c) indiferentný typ

Budovy s horizontálnou strechou sú najtypickejším typom zástavby tejto zóny. Ide zväčša o veľké výrobné haly. Budovy so sedlovou strechou a s nepravidelnou strechou sú disperzne rozmiestnené vo všetkých identifikovaných priemyselných zónach. Ide predovšetkým o budovy, ktoré sú účelovo prispôsobené výrobným technológiám, ktoré sú v nim realizované.

Areál obchodno-zábavných centier (angl. Area of shopping and entertainment centers) – obchodno-zábavné centrá predstavujú predovšetkým budovy veľkoobchodných a zábavných formátov s priľahlými plochami, ktoré sa nachádzajú prevažne vo väčších mestách. V mestách, kde sa takéto obchodné formáty nevyskytujú, alebo sa vyskytujú

1006

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

ojedinele, je ich možné začleniť do kategórie areály ostatných vybaveností. Význam vyčlenenia tohto areálu spočíva predovšetkým v tom, že budovy tejto zóny sú monofunkčné a konštrukčne veľmi podobné. Navyše, rovnaké alebo veľmi podobné budovy môžeme pozorovať aj v ostatných mestách nielen na Slovensku ale aj vo svete (obchodné formáty napr. TESCO, NAY elektrodom, HYPERNOVA, KAUFLAND, LIDL sú rovnaké bez ohľadu na mesto, v ktorom sa nachádzajú; ak keď môžu byť plošne väčšie alebo menšie; podobnosť resp. totožnosť budov je u nich zjavná). Tieto charakteristiky platia takisto aj pre energetický režim týchto stavieb a to robí vyčlenenie tejto zóny jedinečnou. V meste Prešov sú štyri lokality výskytu areálov obchodno-zábavných centier. Na Sídlisku III. sme tento vyčlenili dva areály pri obchodných domoch JEDNOTA–KAUFLAND a TESCO, na sídlisko Sekčov sa jedná o lokalitu MAX-HYPERNOVA-BILLA, ktoré zaberajú sumárnu plochu 14 ha. Najväčší areál obchodno-zábavných centier sa nachádza v lokalite Železničná stanica, kde sú koncentrované obchodné domy Hypermarket TESCO-BAUMAX-NAY elektrodom-ELEKTROWORLD a zaberajú plochu 12 ha. V meste Prešov sa plánuje výstavba ďalších obchodno-zábavných centier, čo umožní vyčlenenie aj ďalších areálov. Pri súčasnej delimitácii sme vychádzali z podmienky, aby vyčlenený areál zaberal minimálnu plochu o rozlohe 2 ha, čo v niektorých prípadoch znamenalo, že už existujúce takéto obchodné formáty sme museli začleniť do priľahlých areálov.

Areál ostatných (občianskych) vybaveností (angl. Area of other (public) facilities) – Tento typ je najpestrejší, keďže sú v ňom zahrnuté budovy školských a zdravotníckych zariadení, budovy dopravnej obsluhy, maloobchodné a administratívne budovy, budovy ďalšej občianskej vybavenosti, rekreačné, športové a voľnočasové stavby, ako aj budovy vojenských, policajných a záchranných zložiek. Do tohto areálu sme začlenili aj budovy s atribútom ostatné, ktoré nie je možné inde začleniť.

Keďže v tomto areály môžeme badať istú diverzitu budov, budeme sa venovať podrobnejšie charakteristike jednotlivých areálov, z ktorej bude zrejmé, aké budovy sa nachádzajú v jednotlivých zónach. V meste Prešov zaberajú areály ostaných (občianskych) vybaveností plochu o rozlohe 578 ha, čo predstavuje 25% plochy zastavaného územia a boli vyčlenené v týchto lokalitách. - Námestie mier a levočská ulica – nachádza sa severne a severozápadne od historického

jadra mesta a je súčasťou širšieho centra mesta Prešov. Nachádzajú sa v ňom administratívne budovy (sídlo Prešovského samosprávneho kraja a obvodného úradu a ďalšie), estrádna sála a kinosála, areály školských zariadení s internátmi a športoviskami (stredné školy, základná škola a osemročné gymnázium, materské školy), zdravotnícke zariadenia, polikliniky, domov sociálnych služieb, maloobchody a menšie obchodné domy ako aj zariadenie katolíckej rehole Saleziáni pre výchovu a prácu s mládežou. Do tejto zóny patrí aj areál mestského cintorína.

- Západná časť centra – kostru tvorí Okružná ulica, pričom patria do nej aj areály priľahlých ulíc (hlavne Požiarnická, Kúpeľná, Tarasa Ševčenka a Baštová). V tejto lokalite sa nachádzajú školské zariadenia (strené školy, základná škola, materská škola, krajský školský úrad a metodické centrum), administratívne budovy (štátnym inštitúcií a firiem), maloobchody, hádzanárska športová hala TATRANU, stará detská nemocnica, detský domov, kasárne hasičského záchranného zboru a administratívne budovy policajného zboru.

- Južná časť centra – patria do nej ulice Štefánikova, Grešova, Námestie legioárov, Masarykova a priľahlé ulice (napr. Kapitána Nálepku, Plzenská, Partizánska, Janka Borodáča). Táto oblasť obkolesuje historické jadro z južnej strany a sú v nej dislokované školské zariadenia (stredné školy) a časti univerzít, divadlo, nákupné centrum TECSO (stará budova bývalého PRIORU), administratívne budovy pošty, daňového úradu a sídlo vojenskej brigády, banky, nápravno-výchovný ústav a okresný

1007

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

súd, budova okresného a odvodného úradu policajného zboru, sídlo krajskej a okresnej prokuratúry, administratívne budovy firiem, budovy sídla eparchie pravoslávnej cirkvi s katedrálnym chrámom sv. kniežaťa Alexandra Nevského a rôzne obchody.

- Oblasť železničnej stanice – tento areál tvora stavby súvisiace so železničnou infraštruktúrou (administratívne budovy – aj budovy na Radlinského ulici, servisné budovy a hlavná budova železničnej stanice), budovy autobusovej stanice (administratívne, servisné a staničné budovy), budovy bývalých (ul. Masarykova) vojenských kasární (v súčasnosti sa v nich nachádza špeciálna škola, vojenský súd a prokuratúra a menšie firmy), budovy Vojenskej nemocnice a ďalších zdravotníckych zariadení, budovy firiem nevýrobnej skôr servisnej funkcie, administratívne budovy firiem a krajského riaditeľstva Policajného zboru. Tento areál zaberá plochu o rozlohe 37 ha.

- Nemocnica a Lesík delostrelcov – patria sem budovy a pavilóny Fakultnej nemocnice v Prešove, priľahlé zdravotnícke zariadena, budovy farmaceutickej firmy FARMAKOL a budovy vojenských kasární Lesík delostrelcov.

- Sídlisko III. – areály ostatných (občianskych) vybaveností sú disperzne rozmiestnené po celom území sídliska. Pri detailnom skúmaní sme vyčlenili niekoľko koncentrácií, v ktorých sa nachádzajú školské zariadenia so športoviskami (stredné školy – obchodná akadémia, stredné odborné učilište, súkromná hotelová akadémia; základné školy – Prostejovská, Šmerálova, Mirka Nešpora, Mukačevská, Matice Slovenskej; materské školy), domov sociálnych služieb, zdravotnícke zariadenia, nákupné centrá maloobchodov, kúpaliská, administratívne budovy policajného zboru, administratívne budovy, kostoly (Kráľovnej Pokoja, bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča) a menšie budovy so servisnou funkciou.

K Sídlisku III. zaradíme aj lokalitu Pri jazdiarni. Ide o jazdecký areál s krytou jazdiarňou, úžitkovými budovami a boulingovou halou, v ktorej sa nachádza aj futbalové ihrisko so servisnými budovami a menšou tribúnov.

- Sídlisko II. – má podobný charakter ako na Sídlisku III., teda nachádzajú sa v ňom školské zariadenia (základné školy; materské školy), obchodné centrá maloobchodov a budov určených pre voľnočasové aktivity (športová hala na Nábrežnej ulici, infraštruktúra tenisových kurtov), budova knižnice, administratívne budovy, budova religióznej povahy (Kráľovstvo Svedkov Jehovových).

- Ul. 17. novembra, oblasť Kalvárie – tento areál tvoria budovy Prešovskej univerzity, Mestská športová hala s priľahlými plochami, Hokejový štadión, cyklistický velodróm so servisnými budovami, školské zariadenia (stredné školy – SŚ služieb, SŠ Lesnícka), areál katolíckej rehole jezuitov a sakrálne stavby prešovskej kalvárie.

- Sekčov – má veľmi podobný charakter ako vo vyčlenených areáloch ostatných (občianskych) vybaveností sídlisk. Nachádzajú sa tu školské zariadenia (materské školy; základné školy – Šrobárova, Májová, Sibírska, Bernoláková; stredné školy – SOU elektrotechnické a gymnáziá), obchodné centrá maloobchodov, veľkoobchody (LIDL, INTERSPORT), administratívne budovy, zdravotnícke zariadenia, poliklinika, sakrálne stavby (kostol Krista Kráľa, Povýšenia sv. Kríža) a menšie budovy so servisnou funkciou.

- Solivar – nachádzajú sa tu objekty a areály bývalých soľných baní, ktoré sú v súčasnosti súčasťou Soľnobanského múzea. Tento areál a objekty môžeme považovať z hľadiska inštalácie slnečných systémov za neperspektívne, nakoľko ich funkcia a fyziognómia stavieb sú predmetom ochrany a môžeme predpokladať, že takýto spôsob získavania energie je pre tieto objekty nežiadaný. V rámci miestnej lokality Solivar sme do areálu ostatných (občianskych) vybaveností zaradili aj budovy obchodných centier maloobchodov, menšie obchody, školské

1008

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

zariadenia (materské školy, základné školy – Lesnícka, sv. Gorazda, stredné školy), sakrálne stavby (kostoly – Najsvätejšej Trojice, sv. Štefana Uhorského; kaplnka sv. Róchusa; fara, pastoračné centrum), športový a voľnočasový areál kúpaliska, cintorín so servisnou budovou, menší areál garáží, budovy nápravnovýchovného ústavu pre výkon väzby a budovy policajného zboru.

- Letisko – jedná sa o areál vojenského letiska a leteckej základne generálplukovníka Jána Ambruša a areál vojenských kasární. Celkov plocha areálu je približne 130 ha.

- Ostatné – menšie koncentrácie areálov ostatných (občianskych) vybaveností môžeme okrem spomenutých lokalít nájsť v Ľuboticiach, Nižnej Šebastovej, Pri ihrisku, Na Kútoch a Šalgovíku. Ide predovšetkým o stavby určené pre športové a voľnočasové aktivity, obchodné centrá maloobchodov, obchody, administratívne budovy, školské zariadenia a sakrálne stavby.

Sedlová strecha Horizontálna strecha Indiferentný typ

Rodinné domy

Tehlový typ

so sedlovou strechou Panelový typ

s horizontálnou strechouIndiferentný typ

Bytové domy

Sedlová strecha Horizontálna strecha Indiferentný typ

Priemyselné budovy

Obchodno -zábavné

centrá

Sedlová strecha Horizontálna strecha Indiferentný typ

Budovy ostatných

vybaveností

Obr. 4 Ukážky typov budov podľa morfologicko-funkčných charakteristík (Kaňuk, 2009)

1009

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

5 Záver V predkladanej práci sa zaoberáme morfologicko-funkčnou regionalizáciou

intraurbánneho priestoru na empirickom príklade mesta Prešov. Výsledky tejto analýzy by mali byť vo fáze plánovania podkladom pre odhad výroby energie pre masívnejšie inštalácie slnečných systémov v urbánnej krajine. Slovenská republika ako aj ďalšie krajiny sú energeticky závislé na výrobe energií z fosílnych resp. neobnoviteľných zdrojoch. Medzi najperspektívnejšie riešenia, ktorými by sa mohlo predísť energetickej kríze v budúcnosti, je zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie. Slnečné žiarenie, ako obnoviteľný zdroj, disponuje dostatočným potenciálom pre výrobu energie aj v našich geografických šírkach. Vychádzajúc z prác Šúri et al. (2005), Hofierka a Cebecauer (2008), Kaňuk (2007, 2008) a ďalších môžeme konštatovať, že masívnejšia inštalácia slnečných systémov bude v budúcnosti najviac realizovaná v urbánnych územiach, do ktorých je koncentrovaná prevažná časť socioekonomických aktivít. Väčšiemu využívaniu slnečných aplikácií však bráni mnoho faktorov – slabá informovanosť, nedostatočná legislatívna podpora, investičné bariéry, ako aj absencia koncepcií na úrovni politických elít. Predkladaná práca predstavuje štúdiu zameranú na identifikáciu a delimitáciu štruktúr intraurbánneho priestoru, ktoré sú pre vyjadrenie potenciálu urbánnej krajiny z aspektu energetického využívania slnečného žiarenia kľúčové.

Cieľom tohto príspevku bolo určiť a charakterizovať intraurbánne štruktúry v meste Prešov, ktoré majú z aspektu energetického využívania slnečného žiarenia rovnaké morfologicko-funkčné črty a ktoré je možné identifikovať aj v iných mestách. Na základe teoreticko-empirickej štúdie Matloviča (1998) môžeme konštatovať, že mesto Prešov disponuje bohatou priestorovou štruktúrou a je vhodným príkladom pre identifikáciu intraurbánnych štruktúr a môže byť použité ako modelové územie pre identifikáciu subsystémov priestorovej štruktúry mesta.

Po detailnom skúmaní výskumného územia sme navrhli vyčleniť nasledujúce morfologicko-funkčné areály, ktoré je možné identifikovať aj v meste Prešov:

1. areál historických budov 2. areál rodinných domov 3. areál bytových domov 4. priemyselný areál 5. areál obchodno-zábavných centier 6. areál ostatných (občianskych) vybaveností

Význam vyčlenenia týchto areálov spočíva predovšetkým v tom, že na základe podrobnej analýzy priestorovej štruktúry mesta a predovšetkým jej morfologicko-funkčných aspektov je možné predikovať potenciál výroby energie zo slnečných systémov.

Vyčlenenie týchto areálov môže mať aj marketingový charakter, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že na základe poznania morfologicko-funkčnej štruktúry mesta môžeme oslovovať konkrétne skupiny obyvateľstva z cieľom zvýšiť ich informovanosť o energetickom využívaní slnečného žiarenia pre konkrétne objekty a odpovedať na elementárne otázky typu – koľko to stojí, aká je návratnosť investícií a teda či sa táto investícia v konečnom dôsledku oplatí. Zvýšenie informovanosti považujeme za účinným nástrojom pre naštartovanie procesu diverzifikácie energetických zdrojov a začiatku masívnejšieho využívania tohto energetického zdroja. Je zrejmé, že energetické využívanie slnečného žiarenia nám pomôže nielen diverzifikovať, ale aj ekologizovať výrobu samotnej energie a zbaviť sa nadmernej závislosti na fosílnych energetických zdrojov. Príspevok je súčasťou riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0355/09 „Modelovanie distribúcie slnečného žiarenia v urbánnych oblastiach a potenciál jeho využitia“.

1010

Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2009“

1011

Literatúra BOURNE, L. S., (1982): Internal structure of the city: readings on urban form, growth and

policy. 2nd ed., Oxford university Press, 629 p. BOURNE, L. S., (1991): Recycling Urban Systems and Metropolitans Areas: A Geographical Agenda for the 1990´s and beyond. Economic Geography, 68, 185-209 DEMSKÝ T. (2008): Potenciál využívania slnečnej energie v meste Prešov. Diplomová

práca. Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove. (pod metodickým vedením doc. Mgr. Jaroslava Hofierku, PhD.)

HOFIERKA, J, CEBECAUER, T., 2008: Spatially distributed assessment of solar resources for energy aplications in Slovakia, Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis. Prírodné vedy, Folia Geographica 12, pp. 97-114.

HOFIERKA, J., KAŇUK, J.(2008): Assessment of Photovoltaic Potential in Urban Areas Using Open-Source Solar Radiation Tools. Renewable Energy. In press.

KAŇUK, J. (2007): Analýza solárneho žiarenia pre urbánne územia. Zborník zo VIII. vedeckej konferrencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. FPV UKF Nitra. pp. 484 - 492

KAŇUK, J. (2008): Analýza dostupného globálneho žiarenia v urbánnych územiach Slovenska pomocou GIS. Geografia Cassoviensis, ročník II., 1/2008, Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika, Košice, str. 59 - 64Kaňuk, Rosič, Hofierka, 2008

KAŇUK, J., ROSIČ, M., HOFIERKA, J. (2009): Mapovanie areálov bytových domov v mestách Slovenskej republiky z aspektu energetického využívania slnečného žiarenia. Geografický časopis. In press.

KOREC, P., (1996): Methodological Aspects in the Research of Transition Period in Bratislava. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographyca, 39, pp. 169 – 182

MATLOVIČ, R. (1994): Morfologicko-genetický prístup v kontexte geografického bádania vnútornej štruktúry mesta. Urbánne a krajinné štúdie, 1, 84 -94.

MATLOVIČ, R. (1998): Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. In: Geografické práce, ročník VIII., č.1, Katedra geografie a geoekológie FHPV PU Prešov, 260 p.

ŠÚRI, M., HULD, T.A., DUNLOP, E.D. (2005): PVGIS: a web-based solar radiation database for the calculation of PV potential in Europe. International Journal of Sustainable Energy, 24, 55-67.

Adresa: RNDr. Ján Kaňuk, Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove, ul. 17. novembra 1, 080 01 Prešov, e-mail: kanuk.jan@gmail.com Recenzent: doc. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD., Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove, ul. 17. novembra 1, 080 01 Prešov, e-mail: hofierka@geomodel.sk