5g

:

3i g!

Slovensk a k a d m i a vied stav slovenskho jazyka

1I

I

fSF

S fI Autori: Ladislav D v o n , Gejza H o r k , Frantiek Miko, Jozef M i s t r i k , Jn O r a v e c , Jozef R u i k a , Milan U r b a n o k Vedeck redaktor: Jozef R u i k a Recenzenti: Alois J e d l i k a , t e f a n P e c i a r

Morfolgia slovenskho j azy ka

V y d a v a t e s t v o Slovenskej a k a d m i e v i e d BRATISLAVA 1966

\

Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1966

Obsah

Predhovor vod do morfolgie P o d s t a t a morfolgie Slovn druhy Morfologick kategrie Gramatick t v a r Dynamickos morfolgie Morfologick t y p sloveniny Podstatn men Defincia, vznam, delenie Konkrtne a abstraktn (primrne a sekundrne) podstatn men ivotn a neivotn, osobn a neosobn podstatn men Veobecn a vlastn podstatn men (apelatva a propri) Hromadn podstatn men (kolektva) Ltkov podstatn men a prav a b s t r a k t Skupinov a pomnon podstatn m e n (plurli tantum) Substantvny vznam pri zmench, slovkch a slovesch Gramatick kategrie podstatnch mien R o d podstatnch mien slo podstatnch mien P d podstatnch mien Vzba podstatnch mien Skloovanie podstatnch mien Musk rod ivotn podstatn men Vzor chlap Vzor hrdina Neivotn podstatn m e n Vzor dub Vzor stroj ensk rod Vzor ena

19 21 21 27 32 37 46 50 61 61 61 64 65 66 66 66 68 68 69 69 70 72 73 73 73 7o 86 87 87 96 ^ 101.

Vzor ulica Vzordla Vzor kos Vzor gazdin Nepravideln skloovanie enskch podstatnch mien Stredn rod Vzor mesto Vzor srdce Vzor vysvedenie Vzor dieva Skloovanie cudzch podstatnch mien Podstatn men muskho rodu Podstatn men enskho rodu Podstatn men strednho rodu Vznam a vyuitie tvarov podstatnch mien Rodov t v a r y podstatnch mien Gramatick rod Prirodzen rod ivotn a osobn maskulna seln t v a r y podstatnch mien Singulr a plurl Distributvne vyuitie singulru a plurlu Prevaovanie pi. nad sg. Skupinov a pomnon pl Hromadn sg Sg. ltkovch a abstraktnch podstatnch mien Pdov t v a r y podstatnch mien Nominatv Samostatne pouit nominatv Vlokov nominatv Doplnen nominatv Akuzatv Predmetov akuzatv Vlun akuzatv Zdruen akuzatv ako konen objekt Zdruen akuzatv ako prechodn objekt Stavov akuzatv (akuzatv nositea stavu) Obsahov akuzatv Vsledkov akuzatv Okolnostn akuzatv Akuzatv miery Akuzatv asu Genitv Adnominlny genitv Genitv prslunosti Genitv nositea deja Genitv vlastnka Genitv druhovej prslunosti Genitv druhu

104 108 19 110 111 112 112 117 119 120 123 123 126 127 128 128 129 135 138 139 139 143 144 147 149 151 153 153 154 155 159 159 160 160 162 162 .163 165 165 165 166 166 166 167 168 168 169 169

i

Genitv vlastnosti Genitv obsahu Genitv meranho obsahu Genitv mnostva P a r t i t v n y genitv P a r t i t v n y genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu P a r t i t v n y genitv vo funkcii podmetovho nominatvu P a r t i t v n y genitv vetnho zkladu P a r t i t v n y genitv miery Genitv asu Zporov genitv Zporov genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu Zporov genitv podmetovho nominatvu Zporov genitv vetnho zkladu Zporov genitv miery Adverbilny genitv vzobn Genitv konenho objektu Obsahov genitv Datv . . . Von d a t v Prospechov d a t v D a t v prslunosti a vlastnka D a t v sprostredkovanho zsahu (pationsa) S t a v o v d a t v (datv nositea stavu) D a t v zretea a mienky D a t v dvernosti a citovej asti V z o b n datv D a t v konenho objektu Obsahov datv Adnomininy d a t v Intrumentl Okolnostn intrumentl I n t r a m e n t l miesta I n t r u m e n t l asu I n t r u m e n t l nstroja I n t r u m e n t l prostriedku I n t r u m e n t l pvodcu I n t r u m e n t l priny I n t r u m e n t l zretea Kvalifikan intrumentl I n t r u m e n t l spsobu I n t r u m e n t l miery I n t r u m e n t l elu P r s u d k o v a doplnkov intrumentl P r e d m e t o v intrumentl Intrumexxtl prechodnho objektu I n t r u m e n t l vlunho objektu S t a v o v intrumentl Vsledkov intrumentl

170 . 170 171 171 172 172 173 173 173 173 173 174 174 175 175 175 176 176 177 178 178 178 179 179 180 181 181 181 184 185 185 185 185 *86 186 187 187 188 188 188 *88 189 189 189 190 191 191 .191 192

Obsahov intrumentl Adnominlny intrumentl Prechod inch slovnch druhov k substantvam Prdavn men Defincia Klasifikcia prdavnch mien Vlastnostn prdavn men Akostn prdavn men Vzahov prdavn men Prdavn men odvoden od podstatnch mien ivone prdavn m e n Prdavn men zo zmen Prdavn m e n z sloviek Prdavn men zo slovies Prdavn m e n z prsloviek Prdavn men z citosloviec Prdavn men z astc Prdavn men z prdavnch mien Vzba prdavnch mien Stupovanie prdavnch mien Vznam stupovania prdavnch mien Privlastovacie prdavn m e n Rodinn privlastovacie prdavn men Skloovanie prdavnch mien Tvrd vzor pekn Mkk vzor cudz Vzor pv Vzor otcov Vzah prdavnch mien k o s t a t n m slovnm druhom Zmen Defincia Rozdelenie zmen Osobn zmen Zkladn osobn zmen Osobn zmen 1. a 2. osoby Skloovanie osobnch zmen 1. a 2. osoby Osobn zmen 3. osoby Skloovanie zmen 3. osoby Nominatv osobnch zmen Osobn privlastovacie zmen Vznamy osobnch privlastovacch zmen Pouvanie osobnch privlastovacch zmen Skloovanie osobnch privlastovacch zmen Zvratn zmen Zkladn zvratn zmeno Vznamy zkladnho z vratnho zmena Tvary zkladnho z vratnho zmena Privlastovacie zvratn zmeno

192 193 193 196 196 197 198 198 201 201 203 205 205 205 206 206 207 207 209 210 215 219 221 222 222 225 227 228 230 233 233 234 236 236 237 239 240 242 243 244 244 248 248 249 249 250 252 253

Skloovanie z m e n a svoj Pouvanie z m e n a svoj Ukazovacie zmen Skloovanie z m e n a ten Ukazovac v z n a m Odkazovai v z n a m Citov pouitie Opytovacie zmen Opytovac v z n a m Citov ukazovac v z n a m Vztan v z n a m Jednotliv z m e n Neurit v z n a m Vymedzovac v z n a m Neurit zmen Zkladn neurit z m e n Neurit z m e n s odtienkom rozsahu I n neurit z m e n Vymedzovacie z m e n Kvalitatvne vymedzovacie zmen Stotoovacie z m e n Odliovacie z m e n K v a n t i t a t v n e vymedzovacie zmen Shrnov z m e n Obmedzovacie z m e n Popieracie z m e n Prechod slov z inch slovnch druhov k z m e n m slovky Defincia Zkladn slovky Urit zkladn slovky Morfologick s y n t a k t i c k charakteristika Skloovanie z k l a d n c h sloviek slovka jeden slovka dva slovka tri slovka tyri slovka p a devdesiatdev slovka sto slovka tisc slovka milin Zlomkov slovky Neurit zkladn slovky Skupinov slovky Pouvanie s k u p i n o v c h sloviek Neurit skupinov slovky Nsobn slovky Urit nsobn slovky

253 254 256 256 257 266 274 277 279 282 283 285 292 293 293 294 296 301 302 302 302 304 306 306 307 309 3123 1 4

314 315 316 316 318 318 320 322 323 324 327 328 329 331 333 335 336 337 337 338

Neurit nsobn slovky R a d o v slovky Urit r a d o v slovky R a d o v s l o v k a prv R a d o v s l o v k a druh R a d o v s l o v k a tret R a d o v s l o v k y dvadsiaty devdesiaty R a d o v s l o v k a st Neurit radov slovky N e u r i t r a d o v s l o v k a posledn D r u h o v slovky Urit druhov slovky Neurit druhov slovky s l o v k o v s p o j e n i a v y j a d r u j c e p r i b l i n slo Spojenia s asticami a prslovkami Tesn spojenia slovkov vrazy P o d i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u jeden P o d i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u dva a v y m i Podielov spojenia s n e u r i t m i z k l a d n m i slovkami Podielov spojenia so s k u p i n o v m i slovkami Podielov spojenia s n s o b n m i slovkami Podielov spojenia s r a d o v m i slovkami . . . ." Kvalifikujce spojenia s p r e d l o k o u o V z a h sloviek k o s t a t n m s l o v n m d r u h o m Vzah sloviek k p o d s t a t n m m e n m seln p o d s t a t n m e n Podstatn men vyjadrujce k v a n t u m Substantvne zlomkov slovky P o d s t a t n e m e n o raz v n s o b n c h s l o v k c h Vzah Vzah Vzah Vzah k k k k zmenm prslovkm asticiam citoslovciam ' "

341 341 342 343 344 345 345 346 347 347 348 348 349 350 350 350 351 351 352 353 353 353 354 354 354 354 354 355 357 358 358 358 358 358 360 360 362 363 365 366 370 376 376 377 378 380 380 383

Sloves Defincia a klasifikcia slovies P o m o c n sloves * F z o v sloves L i m i t n sloves M o d l n e sloves S p o n o v sloves Zvratn a nezvratn sloves Reflexvne sloves Z v r a t n sloves ( R o v i n a p r i a m e h o p o m e n o v a n i a ) Relexva t a n t u m Odvodene zvratn sloves S l o v e s s f o r m a n t o m sa S l o v e s s f o r m a n t o m si

T v a r y z v r a t n c h slovies Z v r a t n p o d o b a n e z v r a t n c h slovies ( R o v i n a deiktickho p o m e n o v a n i a ) . . Z v r a t n t v a r n e z v r a t n c h slovies ( R o v i n a g r a m a t i c k h o v z n a m u ) . . . . Zameranie slovesnho deja (Intencia slovesnho deja) Intenen systm Intenn typy Interferencia t y p o v Osobn a neosobn sloves (Personli a impersonli) Osobn sloves Neosobn sloves Prechodn prpady P r e d m e t o v a bezpredmetov sloves Slovesn v i d (aspekt) Protiklad dokonavos nodokonavos Vzah v i d u k i n m kategrim . . Morfologick p r o s t r i e d k y vidu Prefixcia Sufixcia Odvodzovanie frekventatv Kritri vidovej prslunosti Vidov dvojice a ich reazce Zkladn sloveso nedokonav Zkladn sloveso dokonav Obojvidov sloves J e d n o v i d o v sloves Supletvno vidov dvojice G r a m a t i c k k a t e g r i e slovies Kategria zhody (kongruencia) Zhoda s Zhoda s Zhoda v Kategria osobou podmetu mennm rodom r o d e , v sle a v p d e spsobu (modus)

384 385 387 389 389 390 396 397 398 399 405 407 409 410 412 413 413 415 419 420 422 422 423 425 427 427 428 428 428 429 429 429 430 432 433 433 435 436 436 437 440 440 441 442 442 442 443 443 443

Kategria asu (tempus) K a t e g r i a slovesnho rodu (genus verbi) Triedenie slovies Morfematick rozbor slovesnch tvarov Slovesn vzory V z o r chyta chytm. Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r rozumie rozumiem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r nies nesiem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r hyn hyniem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika

V z o r trie triem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r bra beriem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r esa eem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika . . . . V z o r a nem M o fematick c h a r a k t e r i s t i k a L e x i k l n a charakteristika V z o r chudn chudnem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r u ujem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r pracova pracujem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r robi robm Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r vidie vidm Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r kria krim Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika Slovesn triedy a s o v a n i e slovies ( K o n j u g c i a ) Urit a neurit tvary J e d n o d u c h a zloen t v a r y O s o b n a neosobn tvary R o d o v a bezrodov tvary U r i t slovesn t v a r y T v a r y indikatvu prezent a Aktvne tvary Pravideln sloves Nepravideln sloves Pasvne tvary T v a r y indikatvu prterita Aktvne tvary Pasvne tvary T v a r y indikatvu anteprterita Aktvne tvary T v a r y indikatvu futra Aktvne tvary -

444 444 444 445 445 445 445 445 446 448 448 449 449 449 449 451 451 451 452 452 453 455 455 455 457 457 457 458 458 458 459 461 461 462 464 468 470 470 470 470 471 473 474 474 477 477 477 478 478

Pasvne tvary Tvary kondicionlu przenta Aktvne tvary Pasvne tvary Tvary kondicionlu prterita Aktvne tvary Pasvne tvary Tvary imperatvu Aktvne tvary Pasvne tvary Neurit slovesn t v a r y Neuritok Aktvny tvar Pasvny tvar Prechodnk Aktvny tvar Pasvny tvar inn prastie prtomn inn prastie minul . . . . Trpn prastie Slovesn p o d s t a t n m e n o Pouvanie uritch slovesnch tvarov Pouvanie osobnch slovesnch t v a r o v T v a r prvej osoby singulru T v a r prvej osoby plurlu Tvar druhej osoby singulru Tvar druhej osoby plurlu T v a r tretej osoby singulru T v a r tretej osoby plurlu Z m e n a o s o b y a sla a k o v y j a d r e n i e s p o l o e n s k c h v z a h o v Plurl namiesto singulru Pomknutie osoby P o m k n u t i e o s o b y aj sla Pouvanie neosobnch tvarov Neosobn t v a r y neosobnch slovies N e o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies N e o s o b n chpanie d e j a m o t i v o v a n r e a l i t o u Neosobn chpanie deja ako dsledok a u t o r o v h o z m e r u Neosobn kontrukcie Neosobn modlne spojenia Neosobn tvary osobnch modlnych spojen Osobitn prpady pouitia mennho rodu Musk rod ensk rod Stredn rod Pouvanie slovesnch kategri spsobu a asu Oznamovac spsob P r t o m n as p r e z e n t Zkladn pouitie

479 480 480 481 481 481 482 483 483 485 486 486 4 86 486 487 487 490 491 493 495 502 504 504 504 505 50S 511 512 514 515 515 517 518 518 518 518 521 522 523 525 525 *^5 2 2 5 5

.

526 527 527 527 527

Sekundrne pouitie Minul as prteritum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie . . Predminul as anteprteritum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Budci as futrum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Podmieovac spsob kondicionl Rozkazovac spsob imperatv Prevauje va prikazovatea Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Prevauje va vykonvatea deja Pouvanie trpnch slovesnch tvarov Pouvanie zvratnch pasvnych t v a r o v Pouvanie opisnch pasvnych t v a r o v Pouvanie neuritch slovesnch t v a r o v Infinitv Prechodnk inn prastie Trpn prastie Slovesn podstatn meno Sloves a ostatn slovn druhy

527 531 531 532 532 532 533 534 534 534 537 546 546 546 547 549 551 553 555 556 556 558 558 559 562 564

Prslovky 565 Defincia, vznam a delenie prilo viek 565 Okolnostn a vlastnostn prslovky 566 Akostn a vzahov prslovky 568 Prslovky miesta, asu, priny a spsobu 569 Obsahov prslovky 571 Prslovkov vznamy pri zmench, slovkch a slovesch 572 Gramatick forma prsloviek 574 Morfmy vlastnostnch prsloviek 575 Vlastnostn prslovky s morfmou -e 575 Vlastnostn prslovky s morfmou -o 577 . Vlastnostn prslovky s morfmou -y 579 Vlastnostn prslovky z adjektivizovanch prast 580 Stupovacie morfmy akostnch prsloviek 581 Pravideln stupovanie 582 Nepravideln stupovanie 583 Stupovanie niektorch.okolnostnch a stavovch prsloviek 584 Rozsah stupovania akostnch prsloviek 584 Morfmy okolnostnch prsloviek ; ; 584 , Okolnostn prslovky so sufixlnymi morfmami . . . . 585 Okolnostn prslovky s morfmou -ky ako analgie k deadjektvnym prislovkm na -sky/cky . '. . . . 586

Prslovky s morfmou -mo ako analgie k deadjektvnym n a -o Okolnostn prslovky s prefixlno-sufixlnymi morfmami Osobitn skupiny okolnostnch prsloviek G r a m a t i c k forma zloench prsloviek Okolnostn prslovky bez gramatickej formy Zporov morfma pri prilovkch Rekcia prsloviek Vyuitie jednotlivch druhov prsloviek Prslovky miesta Prslovky asu Prslovky priny (elu inku a prpustky) Prslovky spsobu (miery a zretea) Prslovky spsobu Prslovky miery Prslovky zretea Obsahov (stavov a modlne) prslovky Stavov prslovky Modlne prslovky Vyuvanie s t u p o v prsloviek Fungovanie inch slovnch druhov v platnosti prsloviek Podstatn men Prdavn men Zmen slovky Sloves Predloky astice Citoslovcia

prslovkm 587 587 590 590 591 591 592 593 593 596 599 600 600 603 605 607 608 611 611 614 614 616 617 617 617 617 618 618

Predloky 619 Delenie predloiek 620 V z n a m y predloiek 621 Korepondencia predloiek so slovesnmi predponami 627 S y n o n y m i t a predloiek 628 Vokalizcia predloiek 631 Jednotliv predloky 633 P r v o t n predloky (bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, do, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, naproti, oproti, s, skrz, u, z, za, podvojn a potrojn pred loky s p r v o u astou z-/s-) 633 D r u h o t n predloky (blzko, blzo, bliie, dolu, doprostred, hore, konca, kraj? pokraj, skraja, miesto, namiesto, mimo, pomimo, napred, vopred, naprie, napriek, nazad, nealeko, nie, ponie, obdale, okolo poas, poda, da, veda, poveda, pozd, pozdola, pozhora, prosto, prostred, naprostred, vprostred,, uprostred, strany, strn, straniva, stredu, vntri, voi, vkol, vye, povye, zloen predloky s p r v o u astou z- [psanie i s-]) . . , 660 Vzah predloiek k o s t a t n m slovnm d r u h o m . . . . . 667 Prepozicionalizcia holch pdov 669 Prepozicionalizcia predlokovch p d o v . . , -,... 6719

Zretelov vzahy Vzah prostriedku a prostrednctva Spsobov vzahy Prinn vzah Cieov vzah inkov vzah Prpustkov vzah asov vzahy Priestorov vzahy Prepozicionalizcia adverbi Prepozicionalizcia prechodnkov

671 672 672 673 673 673 673 674 674 674 6756 7 6

,

Spojky Defincia spojok Vznam spojok Triedenie spojok Parataktick spojky Hypotaktick spojky lensk a vetn spojky Zkladn a prznakov pouvanie spojok Poloha spojok vo vete F o r m l n a strnka spojok Jednomorfmov a viacmorfmov spojky J e d n o s l o v n a viacslovn spojky. Zloen spojky Jednolenn a viaclenn spojky. Opakovan spojky Vvin spojok

676 679 684 685 686 687 690 691 693 693 69 i 695 696

J e d n o t l i v s p o j k y (a, a o, a jednako,

a predsa, a preto, a tak, a teda, abo, aby, ac,1 2

ackovek, aprve, aj, aj keby, aj ke, ak, ako, ako aj, ako tak, ako-tak, ako e, akoby, akokovek, akonhle, ale, alebo, ani , ani , ani o by, ani keby, ani nie tak ako (skr), a to, avak, a, ba, br, beztak, bez toho, aby, bo, bu, by, i , i , m, m-tm, ie, o, o hne, o priam, o raz, dokm, hne ako, hoci, i, i o. i keby, i ke, ke (u) nie (tak) aspo, kedykovek, kede, km, kmkovek, lebo, leda, ledva, len, len o, lene, le, medzitm o, miesto toho, aby, nhle, nakoko, napriek tomu, e, nech, ne, neli, nieby, nielen, nielen-le (i, aj), nieto, nie e by - ale, no, nu, okrem toho, e, pom, pokia, pokm, ponev, predsa, preto, pretoe, priom, prv ako, sce, sce ale, skr sko, sotva, sa, s tm, e, t.j. ( to jest), tak, tak ako, tak ako (aj), take, teda. toti, trebrs, ve. vak, vzhadom na to, e, zatia o, zato e, eby) 6971 2

S p o j k y a in slovn d r u h y astice Defincia, v z n a m a funkcia Klasifikcia astc F o r m l n a s t r n k a astc

742 746 746 748 753

J e d n o t l i v astice (a, aba, aby, aj, ak, akiste, ako, akoby, akoe, akurt,

ale,

aleba,

ani, no, asi, asnd, aspo, azda, a, ba, bae, br, bezmla, bezpene, bezpochyby, beztak, beztoho, bisiu, blzo, bodaj, bohd, bohvie, bohzn, boechr, bohuprisahm, bohuia, by, boj sa, celkom, ajsi, erta, i, ida, m, ro, isto, ie, o, oby, dao, div. dobre, doista, dokonca, dokopy, doslova, ete, fakticky, figu, hdam,

hej, hlavne, hne, ho, hoci, hork chavalabolm, i, iba, in, i nu, iste, jedine, jednako, jednoducho, just, kdee, keby, ke, kie, konene, koniec koncov (koniec-koncov), lebo, leda, ledva, len, menovite, mono, mbyi, nadovetko, nadto, najm, naj skorej, namojduu, namojpravdu, namojveru, naopak, naozaj, napokon, naprklad, naskrz, navea, navye, nebodaj, nedajboe, nech, neklamn, nepochybne, nesporne, nepriam, nevyhnutne, nerekom, ni, nie, nijako, no, nu, ono, ostatne, ozaj, paroma, podobne, pochopitene, pomaly, pomerne, popravde, potom, povedzme, pravda, pravdepodobne, prve, predovetk m, predsa, prepytujem, priam, prpadne, prirodzene, prosm, proste, raz, reku, respektve f s k r a t , resp.), rovno, rozhodne*, samozrejme, sce, skoro, skrtka, skutone, slovom, sn, sotva, spr.vne, sa, ta, tak, takisto, takmer, takreeno, takto, tam, te, teda, temer, tie, to tob, to, toti, trebrs, tu, tum, dajne, urite, u, vari, vcelku, ve, veru, vlastne, vbec, vonkoncom, vpravde, vraj, vskutku, vak, vlune, vslomie, z, za, zasa, zrejme, zvl, e, eboe, eby, ia) 757astice a ostatn slovn d r u h y astice astice astice astice astice astice Citoslovcia Klasifikcia citosloviec Vlastn citoslovcia Citov citoslovcia Vov citoslovcia Zvukomalebn slov (onomatopoje) S e k u n d r n e funkcie citosloviec P r i m r n e a s e k u n d r n e citoslovcia Citoslovcia zo slovies Citoslovcia z p o d s t a t n c h mien Citoslovcia vetnho pvodu Citoslovcia a in s l o v n d r u h y Zoznam e x e e r p o v a n e h spisovateov, diel a asopisov Index a a a a a a spojky citoslovcia predloky prslovky ohybn slovn d r u h y slovn spojenia . . . . . . . . . 8 0 1 801 803 804 804 805 806 807 810 810 810 8.13 816 818 823 823 824 825 826 828 830

2

Morfolgia

17

r

Predhovor

Morfolgia s l o v e n s k h o j a z y k a a k o i a s t k o v v s l e d o k k o l e k t v n e h o v s k u m u sasnej s p i s o v n e j s l o v e n i n y je s a s o u n i e k o k o z v z k o v h o d i e l a venovanho vestrannmu synchrnnemu opisu sloveniny. S p r a c v a sa v nej jedna rovina systmu slovenskho j a z y k a ; o s t a t n m r o v i n m (menovite zvu kovej, lexiklnej, syntaktickej a tylistickej) sa m a j v e n o v a osobitn s y n tetick prce. T o t o dielo m v p r v o m r a d e o p i s n c h a r a k t e r . A u t o r i m a l i z a l o h u z a c h y t i vetky tvarov prostriedky sasnej spisovnej sloveniny, vystihn ich t r u k t r u a n a v h o d n o m m a t e r i l i u k z a ich p o u v a n i e v celej o b l a s t i s p i sovnho vyjadrovania. V p r c i sa v y c h d z a z c h p a n i a p o d s t a t y a f u n k c i e s p i s o v n h o j a z y k a a k o dorozumievacieho prostriedku v e t k c h prslunkov n r o d a , ako najroz renejej a najdleitejej f o r m y n r o d n h o j a z y k a . S l o v e n s k s p i s o v n j a z y k je v n t o r n e l e n e n a d i f e r e n c o v a n n a t l y . T t o t y l i s t i c k d i f e r e n c o v a n o s j a z y k o v c h p r o s t r i e d k o v sa p r e j a v u j e aj v morfolgii. P r e t o s t u m o r f o l o gick p r o s t r i e d k y v y m e d z e n aj t y l i s t i c k y . Prca podva vyerpvajci vklad morfologickch prostriedkov sasnho spisovnho j a z y k a , a k o sa u s t l i l v o b d o b o d k o n c a m i n u l h o s t o r o i a p o d n e s . Sasn stav spisovnho jazyka sa vak nechpe staticky, prizer sa n a jeho dynamiku ako na prejav v n t o r n c h zkonitost a v v i n o v c h tendenci spi sovnej sloveniny a a k o n a p r e j a v k o n t a k t u n h o s p i s o v n h o j a z y k a s i n m i jazykmi. P r i p r c i sa v y c h d z a l o z t e r m i n o l g i e u s t l e n e j v n a e j t e o r e t i c k e j a p r a k tickej j a z y k o v e d e . Ale n o v t e r m n y sa u p l a t n i l i v a d e t a m , k d e b y p o u v a n i e tradinho termnu neviedlo k s p r v n e m u chpaniu p o d s t a t y g r a m a t i c kho javu. Vestrann vedeck v s k u m sasnej spisovnej sloveniny sa k o n v s t a v e

slovenskho j a z y k a Slovenskej a k a d m i e vied. V s k u m g r a m a t i c k e j s t a v b y t v o r n p l oddelenia p r e g r a m a t i k u a tylistiku. N a v e t k c h zlokch p r c e sa zastovali o d p o i a t k u vetci pracovnci oddelenia, t a k e cel v s k u m m k o l e k t v n y rz. K o n c e p c i a diela i formulcia z k l a d n c h pouiek je spolonm dielom celho a u t o r s k h o kolektvu, i ke jednotliv slovn d r u h y spracvali jednotliv p r a c o v n c i oddelenia. J e d n o t n hadisk sa v y p r a c v a l i i n t e r n m i diskusiami a i a s t k o v v s l e d k y sa overovali aj p r e d irm k r u h o m odborn kov, a t o n a j m t a k , e sa zverejovali v p o d o b e tdi a monografi, alej v p o d o b e refertov n a vedeckej konferencii v r o k u 1955, v e n o v a n e j o t z k a m slovenskej morfolgie, ako aj v p o d o b e p r e d n o k v Zdruen slovenskch j a z y k o v e d c o v p r i SAV. Morfolgia slovenskho j a z y k a vznikla n a z k l a d e d k l a d n e j p r p r a v y a u t o r o v . O k r e m v s l e d k o v doterajieho v s k u m u o g r a m a t i c k e j s t a v b e sloven iny zverejnench v p o d o b e s y n t e t i c k c h p r c ponajc t r o v o u N u k o u rei slovenskej i v p o d o b e k n i n c h monografi, tdi a l n k o v zitkovali sa doterajie t e o r e t i c k vchodisk, metodick p o s t u p y i k o n k r t n e v s l e d k y vedeckho s p r a c v a n i a i n c h slovanskch j a z y k o v , n a j m etiny, r u t i n y a potiny. O k r e m t o h o sa prizeralo aj n a iriu o d b o r m i l i t e r a t r u , n a j m pri u t v r a n t e o r e t i c k c h vchodsk p r e spracvanie slovenskho m a t e r i l u . D o k l a d o v m a t e r i l sa zskal dlhodobou excerpciou z v y b r a t c h t e x t o v reprezentujcich v e t k y t l y spisovnej sloveniny. Za z k l a d sa vzali diela umeleckej p r z y o d realizmu p o d n e s . I b a p r e h i s t o r i c k p e r s p e k t v u sa p r i zeralo aj n a starie diela, zo trovskho a m a t i n h o o b d o b i a . T m sa zskal z k l a d n m a t e r i l n a zisovanie v v i n o v c h tendenci sasnej spisovnej sloveniny. V o s t a t n e j fze sa excerpcia zamerala n a tlaen p r e j a v y z posled nho desaroia, n a j m n a t e x t y odbornho t l u . P r e j a v y publicistickho tlu sa excerpovali priebene. Rozsiahly d o k l a d o v m a t e r i l sa nemohol u p l a t n i v celom rozsahu, a p r e t o sa d v a l a prednos d o k l a d o m z diel vynikajcich starch a novch spiso vateov; zvyuje sa t m r e p r e z e n t a t v n a h o d n o t a diela. A u t o r s k k o l e k t v viedol J O Z E F R U I K A , k t o r sa p o d s t a t n o u m i e r o u zastnil n a t v o r b e celho diela. J e d n o t l i v lenovia a u t o r s k h o k o l e k t v u spracovali tieto k a p i t o l y : L A D I S L A V D V O N C Skloovanie p o d s t a t n c h m i e n ; G E J Z A H O R K P r d a v n m e n , slovky a zo slovies G r a m a t i c k k a t e g r i e slovies a P o u v a n i e u r i t c h slovesnch t v a r o v ; F R A N T I E K M I K O P r s l o v k y , P o d s t a t n m e n (okrem Dvonovej p a r t i e o skloovan); J O Z E F M S T R K a s t i c e ; J N O R A V E C Z m e n , P r e d l o k y ; J O Z E F R U I K A v o d do morfolgie, Sloves (okrem H o r k o v e j ast), Spojky; M I L A N T J R B A N O K Citoslovcia. Ke p r e d k l a d m e t o t o z k l a d n dielo o morfologickej s t a v b e sloveniny celej naej verejnosti, v e n u j e m e h o v e t k m t m , k t o r chc hlbie p o z n v a n nrodn jazyk.

vod do morfolgie

Podstata morfolgieMorfolgia ie t v a r o s l o v i e je j a z y k o v e d n n u k a o g r a m a t i c k c h t v a r o c h slov, ako aj o slovch, k t o r m a j f u n k c i u t v a r o v . Morfolgia je t e d a n u k a o tvarovej rovine v systme j a z y k a . Domci termn tvaroslovie je kalk medzinrodnho termnu morfolgia, utvorenho zo zkladov grckych slov morph { tvar) a log os ( slovo, nuka). J a z y k o v s y s t m sa s k l a d z n i e k o k c h r o v n ie p l n o v . T i e t o r o v i n y p r e d s t a v u j o s o b i t n i a s t k o v s y s t m y , k t o r sa v z j o m n e d o p a j . K a d j a z y k o v r o v i n a j e k o m p l e x n : o b s a h u j e p r v k y rozlinej s t a v b y . R o z l i u j e sa z v u k o v ie fonick, s l o v n k o v ie l e x i k l n a , t v a r o v ie m o r f o l o g i c k , s k l a d o b n ie s y n t a k t i c k r o v i n a a p o p r i n i c h aj s l o h o v ie t l o v ro vina. K a d r o v i n a j a z y k o v h o s y s t m u j e s a m o s t a t n a o h r a n i e n ; a l e m e d z i r o v i n a m i j a z y k a e x i s t u j aj p r e c h o d n j a v y , k t o r t r e b a v y k l a d a z h a d i s k a obidvoch susednch rovn. Jednotliv roviny jazyka hoci s sasami j e d n h o j a z y k o v h o s y s t m u nie s j e d n o d u c h o p r i r a d e n s y s t m y , n i e s v y b u d o v a n n a r o v n a k c h princpoch, t a k e n e p l a t m e d z i n i m i p l n i z o m o r f i z m u s . K o r e p o n dencie m e d z i n i e k t o r m i r o v i n a m i j a z y k o v h o s y s t m u sa d a j l e p i e v y s v e t l i na zklade transpozcie z jednej roviny do druhej ako n a zklade jednotnej zkonitosti, u n i f o r m i t y celej j a z y k o v e j s t a v b y . K o r e p o n d u j c e p r v k y z roz linch r o v n s si p o d o b n , a l e p o d l i e h a j o s o b i t n e j z k o n i t o s t i v l a s t n c h jazykovch rovn. Ak sa v truktre jednotlivch rovn jazyka uznva izomorfizmus ( totonos truk try), je potrebn pripusti aj opan a doplujcu zkonitos alomorfizmus ( = rznost truktry). "Podobnos'a rznos truktry jednotlivch rovn jazyka sa vzjomne pod mieuj aj dopaj v utvran truktry jazyka.

Morfologick rovina sa primkna najuie k syntaktickej rovine; tvor s ou gramatick stavbu jazyka. In je vzah morfologickej roviny k lexiklnej rovine a in zasa k zvukovej rovine. Osobitnej povahy je jej vzah k tlovej rovine jazyka. Morfologick rovina obsahuje j e d n o t k y bilaterlnej p o v a h y . K a d morfo logick j e d n o t k a e k a d t v a r alebo g r a m a t i c k slovo, a k o aj k a d e l e m e n t t v a r u e k a d morfma m d v e s t r n k y : formu a obsah. Dialektick s p t e f o r m y a obsahu t v o r z t v a r u j e d n o t k u schopn v v i n u a z a p o j e n do t v a r o v c h a v z n a m o v c h iastkovch s y s t m o v . S p t i e formy a o b s a h u morfologickej j e d n o t k y nie je m o t i v o v a n , ale v s y n c h r n n o m s t a v e j a z y k a je u s t l e n a spoloensky z v z n . T o t o spojenie s a ustlilo v v i n o m , a p r e t o v sasnom s t a v e j a z y k a je p e v n , i ke nie je m e r a v . T e d a aj morfologick iastkov s y s t m y s sce stabiln, ale nie s m t v e : m a j p r u n stabilitu. Aj morfologick r o v i n a j a z y k a je v s t l o m p o h y b e , i ke t e n t o p o h y b je v p o r o v n a n s p o h y b o m v n i e k t o r c h i n c h rovi n c h j a z y k a ovea pomal t a k m e r n e b a d a t e n . Aj morfologick j e d n o t k y s b u d o v a n t a k a k o v e t k y o s t a t n j a z y k o v p r v k y znakovej p o v a h y : forma a obsah s paraleln, ale nie s s y m e t r i c k . F o r m a aj obsah t v a r u , g r a m a t i c k h o slova i m o r f m y m a j svoju v l a s t n , v n t o r n zkonitos, ale sasne r e p e k t u j zkonitos svojho p e n d a n t u ; aj t u sa u p l a t u j e t a k izomoria, a k o aj alomorfia. | t r u k t r a morfologickej r o v i n y je k o m p l e x n : je v y b u d o v a n n a slovnch d r u h o c h , n a morfologickch k a t e g r i c h a n a rozlinch t v a r o t v o r n c h postupoch. V z a h y morfologickej r o v i n y k s y n t a k t i c k e j r o v i n e sa t k a j o b s a h u aj formy. G r a m a t i c k t v a r je formlny prostriedok n a vyjadrenie g r a m a t i c k h o v z n a m u . G r a m a t i c k v z n a m sa odliuje od lexiklneho v z n a m u n a j m t m , e p r e d s t a v u j e abstrakciu vyieho s t u p a a e sa n e t k a j e d n o t l i v c h slov: t k a sa celho r a d u slov, resp. celho slovnho d r u h u . G r a m a t i c k t v a r m v p r v o m r a d e v l a s t n , morfologick v z n a m ; v y j a d r u j e sa n m v z a h o v modifikcia lexiklneho v z n a m u d a n h o slova. G r a m a t i c k t v a r je t e d a v p r v o m r a d e p o m e n o v a n i e vo vzahoch. A v d r u h o m r a d e m k a d g r a m a t i c k t v a r aj s y n t a k t i c k funkciu v s t a v b e v e t y . P r e p o d s t a t u i s t a v b u g r a m a t i c k h o t v a r u ako morfologickej j e d n o t k y je t e d a rozhodujci j e h o v l a s t n morfologick v z n a m . N a p r k l a d t v a r y p o d s t a t n h o m e n a v y j a d r u j v p r v o m r a d e morfologick vzahov p r v k y lexiklneho v z n a m u s u b s t a n t v a , a k o k a t e g r i u rodu, sla a p d u , a a v d r u h o m r a d e vetnoclensk funkciu d a n h o v r a z u v o vete, ako funkciu g r a m a t i c k h o p o d m e t u , p r e d m e t u , p r v l a s t k u a t d . T e n t o rozdiel medzi morfologickm a s y n t a k t i c k m o b s a h o m t v a r o v je sce z s a d n h o rzu, ale zave sa neberie do v a h y v dostaujcej miere p r i

s

analze gramatickej stavby jazyka. Neraz sa toti tvrd, e g r a m a t i c k tvar m i b a s y n t a k t i c k f u n k c i u . T o v a k n e o b s t o j , l e b o n a p r k l a d obsah, k a t e g r i e sla p o d s t a t n c h m i e n n e m n i j a k s y n t a k t i c k f u n k c i u , a l e j e t r a n s p o z c i o u istej zloky l e x i k l n e h o v z n a m u sloviek. P o d o b n e j e z s a d n rozdiel m e d z i t v a r o m a k o n t r u k c i o u . V o v i n e p r p a d o v je j a s n , i i s t t v a r j e t v a r a l e b o k o n t r u k c i a . K r i t r i o m j e t u slovo v o fonologickom z m y s l e : slovo j e p e v n r a d h l s o k p r e m i e s t n i t e n v o v e t e . J e d n o s l o v n t v a r y s s p r a v i d l a t v a r m i a v i a c s l o v n t v a r y z a s a k o n t r u k c i a m i . v a k aj h r a n i n p r p a d y , t o t i t a k , e v i a c s l o v n t v a r y s tvarmi a jednoslovn t v a r y zas kontrukciami. N a p r k l a d v e t k y analytick t v a r y slovies, n a j m opisn t v a r y , m a j f o r m l n y r z v i a c s l o v n , lebo ich zloky sa m u p r e m e s t i v o v e t e s a m o s t a t n e : Bol som uz doma. Vetra som u bol doma. T u p o t o m r o z h o d u j e v z n a m t v a r u : t v a r (bez o h a d u n a svoje zloenie) m j e d i n celistv l e x i k l n y v z n a m , k t o r j e s p o l o n v e t k m t v a r o m danej l e x m y . A p r e t o e t v a r m i b a j e d n o t a k t o p l n o v z n a m o v j a d r o , d sa rozvja l e n a k o c e l o k . A v a k v i a c s l o v n k o n t r u k c i a s a s k l a d z viacerch v z n a m o v c h j a d i e r . P r e t o s a v k o n t r u k c i i d s a m o s t a t n e rozvja k a d p l n o v z n a m o v j a d r o . N a p r k l a d v o v e t e Beia hasi d a j s a rozvja o b i d v a v r a z y k o n t r u k c i e s a m o s t a t n e : Rchle beia hasi poiar. N i e k e d y r o z h o d u j e aj zloenie t y p o l o g i c k n a j b l i i e h o t v a r u . N a p r k l a d n e o s o b n v r a z je pokosen p o k l a d m e z a k o n t r u k c i u o k r e m i n h o aj p r e t o , lebo z o d p o v e d a j c i o s o b n v r a z v o v e t e Trva je pokosen m j e d n o z n a n e p o v a h u k o n t r u k c i e , p o d o b n e a k o alie t y p o l o g i c k b l z k e k o n t r u k c i e mm pokosen a lky mm pokosen. O p r o t i t o m u o p i s n p a s v u m t y p u by stavan p o k l a d m e za v i a c s l o v n t v a r , l e b o s y n o n y m n z v r a t n p a s v u m m zretene p o v a h u t v a r u : Dom bol stavan = Dom sa staval. Syntaktick kontrukcie s spravidla viacslovn. Ale existuje aj jednoslovn vetn kontrukcia jednolenn veta so slovesnm vetnm zkladom t y p u pr, alebo s inm vetnm zkladom, napr. substantvnym alebo interjekcionlnym. V tchto prpadoch povaha kontrukcie je podloen vpoved'ovou hodnotou danho jednoslovnho tvaru: Pr. Sneh! Ej ha! J e d n o t k y morfologickej r o v i n y slia v s t a v b e k o n t r u k c i j e d n o t i e k syntaktickej roviny, ale z toho ete nevychod, e b y sa s y n t a k t i c k t v a r y b u d o v a l i l e n p r o s t r e d n c t v o m j e d n o t i e k morfologickej r o v i n y ( t j . p r o s t r e d nctvom tvarov a g r a m a t i c k c h slov). S y n t a x m aj in f o r m l n e prostriedky, a k o n a p r k l a d r a d e n i e slov ie slovosled, i n t o n c i u ( m e l d i u , d r a z , p a u z u ) . V z a h y medzi morfologickou a l e x i k l n o u r o v i n o u s b o h a t . E x i s t u j aj prechodn javy medzi nimi. K e e morfologick v z n a m m k a t e g o r i l n u p o v a h u a v y r a s a u s t l e n m s p s o b o m n a t v a r e slov, k a d t v a r j e s a s o u p a r a d i g m y s l o v a a k o

pomenovacej j e d n o t k y . A k s a slovo a k o p o m e n o v a c i a j e d n o t k a n a z v e l e x m o u , p o t o m t v a r j e sasou l e x m y . V e t k y t v a r y l e x m y s h o t o v t v a r y , k t o r existuj n a morfologickej r o v i n e popri sebe; jednotliv t v a r y sa t e d a n e t v o r i a poda p o t r e b y z n e j a k h o z k l a d n h o t v a r u , k t o r b y m a l v l u n platnos n a lexiklnej rovine. T o m u v a k neodporuje skutonos, e s a i s t t v a r slova p o k l a d za zkladn, z a p o m e n o v a c t v a r . J e t o t v a r , k t o r m sa lexiklny v z n a m slova iba u v d z a n a myse, ie t v a r , k t o r p o u v a m e n a p o m e n o vanie veci, vlastnosti alebo j a v u aj v t e d y , ke sa slovo nezarauje do v p o v e d e o skutonosti. V t o m t o f u n k n o m zmysle z k l a d n m t v a r o m p o d s t a t n c h m i e n je n o m i n a t v (z hadiska p d u ) singulru (z hadiska sla); alebo z k l a d n m t v a r o m p r d a v n c h mien j e n o m i n a t v singulru m a s k u l n a ; p o d o b n e z k l a d n m t v a r o m slovies je n e u r i t o k (z hadiska v e t k c h morfologickch k a t e gri, ako s as, spsob, o s o b a a slo). Z a istch okolnost me t e n t o z k l a d n t v a r zasta lohu m n o h c h i n c h t v a r o v danej lexmy, ale t m sa jeho morfolo gick v z n a m n e m e n . T v a r y istej lexmy m a j spolon a n e p o z m e n e n v e c n , l e x i k l n y v z n a m . N a p r k l a d v e t k y t v a r slovesa kresli, a k o kreslm, kresl ...; kreslil som,

kreslil si . ..; budem kresli, bude kresli ...; kreslil by som, kreslil by si .. .; kresli, kreslime, kreslite; kresliac; kresliaci ...; kreslen ...; kreslenie; kresl sa,kreslilo sa ...; je kreslen . . . , m a j r o v n a k a t e n i s t l e x i k l n y v z n a m , hoci sa v ich obsahu u p l a t u j e cel r a d v z n a m o v c h zloiek, k t o r m i s a n e m e n n (invariantn) l e x i k l n y v z n a m modifikuje v z a h m i . Ale p r i z m e n e lexiklneho v z n a m u sa u p r e k r a u j hranice morfologickej r o v i n y a t v o renie t v a r o v sa t k a v p r v o m r a d e lexiklnej r o v i n y : v z n i k a j n o v po m e n o vacie j e d n o t k y , nov l e x m y , k t o r m a j u v l a s t n p a r a d i g m u , v l a s t n sstavu tvarov. Tvorenie g r a m a t i c k c h t v a r o v a tvorenie slov m vea spolonho n a j m v oblasti formy: pouvaj s a t i e ist p o s t u p y , n a j m afixcia, t . j . t v o r e n i e n o v c h jednotiek p r e d p o n a m i a p r p o n a m i . alej spolon r t y s aj v roz sahu modifikcie v z n a m u . N a p r k l a d prechyovanie alebo t v o r e n i e z d r o b nenn sa t k a t a k m e r celho slovnho d r u h u s u b s t a n t v (ak o d h l i a d n e m e od smantickcii zbran, o v a k v i d m e aj p r i u p l a t n e n morfologickch k a t e gri). Ale n a p r i e k t m t o s p o l o n m r t m je medzi morfolgiou a lexikou z s a d n rozdiel. T m sa, p r a v d a , nevyluuje existencia p r e c h o d n c h j a v o v . Za p r e c h o d n j a v medzi morfolgiou a lexikou m o n o p o k l a d a s t u p o v a n i e , u p l a t u j c e sa v istom r o z s a h u p r i adjektvach a a d v e r b i c h . L e x i k l n u p o v a h u s t u p o v a n i a n a z n a u j e j e h o obsah, k m formlne v y j a d r e n i e k o m p a r a t v u a superlatvu skr p o u k a z u j e n a morfologick p o v a h u t e j t o kategrie. P r i derivcii v rmci t o h o i s t h o slovnho d r u h u , a t o b p r i p r e s u n e p o m e novacej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o d r u h h o ide v d y o p o s u n lexiklneho v z n a m u , p r i o m t e n t o p o s u n n i k d y n e m k a t e g o r i l n y c h a r a k t e r .

N a p r k l a d z d r o b n e n i n a sa n e t v o r o d k a d h o p o d s t a t n h o m e n a , a l e b o s l o v e s o sa n e t v o r od k a d h o p o d s t a t n h o m e n a a p o d . P r e t o o d v o d z o v a n i e a k h o kovek d r u h u , a t e d a aj afixlne o d v o d z o v a n i e , ie o d v o d z o v a n i e p r e d p o n a m i a prponami, patr do lexiklnej r o v i n y jazykovej s t a v b y . Blzkos obidvoch r o v n s a u k a z u j e aj t m , e i s t s b o r y g r a m a t i c k c h p r p o n m a j popri svojej morfologickej n p l n i aj l o h u n a l e x i k l n e j r o v i n e : sekundrne preberaj lohu slovotvornho e l e m e n t u . J e to n a j m p r i konverzii, t. j . pri t a k o m odvodzovan, ke sa s l o v n o d r u h o v v z n a m m e n n a h r a d e n m jednho systmu gramatickch (relanch) prpon i n m . T o t o o d v o d z o v a n i e spova t e d a v z m e n e p a r a d i g m y ; n a p r . : a d j . zl > s u b s t . zlo; s u b s t .

sova > a d j . sov; a d j . dobr > a d v . dobre; a d j . pocestn > s u b s t .

pocestn;

v e r b . pracujci > s u b s t . pracujci . . . O k o n v e r z i u i d e aj v p r p a d e z m e n y s y s t m u p r p o n v r m c i t o h o i s t h o s l o v n h o d r u h u ; n a p r . : prt prtie, kmotor kmotra . . . N a d s t a v b o v c h a r a k t e r morfolgie s a u k a z u j e aj t u , lebo o p a n p r p a d , t . j . z a s t p e n i e g r a m a t i c k e j m o r f m y l e x i k l n o u , s a p r i afixlnom t v o r e n n e v y s k y t u j e . Kee do morfologickej r o v i n y p a t r r o z b o r g r a m a t i c k e j h o d n o t y p o m e n o vacch p r o s t r i e d k o v , p a t r s e m n i e l e n g r a m a t i c k r o z b o r l e x i k l n e p l n o v z n a m o v c h slov, k t o r m a j g r a m a t i c k t v a r y , a l e aj r o z b o r s l o v , k t o r m a j v z a h o v v z n a m . S t o g r a m a t i c k s l o v , k t o r m i sa v y j a d r u j p o d o b n v z n a m y , a k s o b s a h o m m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i . P r e d l o k y m a j p o d o b n obsah a k o k a t e g r i a p d u p r i p o d s t a t n c h m e n c h , spoj k y z a s a p o d o b n o b s a h a k o kategrie m e n n c h s l o v e s n c h t v a r o v , n i e k t o r a s t i c e p o d o b n o b s a h a k o k a t e grie u r i t c h slovesnch t v a r o v a i n z a s a k o i s t p r s l o v k y . V m o r f o l g i i s a t e d a p r e b e r a j v e t k y slovn d r u h y , hoci i c h p o d s t a t a n i e j e n a j e d n e j r o v n i o b s a hovej a n i t v a r o v e j . R o z b o r l e x i k l n o - s m a n t i c k e j s t r n k y n e g r a m a t i c k c h s l o v a slovnch d r u h o v p a t r v a k d o lexikolgie, n u k y o s l o v n e j z s o b e j a z y k a . I s t v z a h y s aj m e d z i m o r f o l o g i c k o u a f o n i c k o u r o v i n o u j a z y k a . V p o d state ide o techniku spjania morfm v slove, a t o n a j m o fonick j a v y n a g r a m a t i c k o m vku, t . j . o j a v y , k t o r s p r e j a v o m p r i p j a n i a r e l a n h o formantu k bze. G r a m a t i c k vk je v t v a r o c h v y z n a e n v e m i s l a b o , l e b o s a p r i o m u p l a t u j v p o d s t a t e t i e ist p o s t u p y a k o p r i r a d e n f o n m v r m c i j e d n e j m o r f m y . Ale voba istch v a r i a n t o v m o r f m s a p r e d s a l e n v i a e n a s v o j e o k o l i e . N a prklad rytmick krtenie dlhch slabk v g r a m a t i c k c h p r p o n c h p o dlhej slabike b z y je pravidelnejie a k o v o s t a t n c h m o r f m a c h . P r e t o s a r y t m i c k k r t e n i e d r u h e j dlhej s l a b i k y u k a z u j e a k o v i a c - m e n e j m o r f o l o g i c k z l e i t o s , ako pravidlo s priamym dosahom p r e morfologick s t a v b u j a z y k a . S a s n e aj u s t l e n v n i m k y z t o h t o p r a v i d l a s u k a z o v a t e o m g r a m a t i c k h o v i k a ; n a p r k l a d stle p r p o n y v t y p o c h pv, stojaci a usmiav sa.

Zvukov rovina jazyka je sce autonmna, m svoje vlastn jednotky a spravuje sa vlastnmi zkonitosami, ale ostatn roviny jazykovej stavby na u vplvaj. Preto na zvukovej rovine badme javy, ktor svisia s istmi javmi lexiklnej, morfologickej, syntaktickej alebo tylistickej roviny; ist zvukov javy toti slia istm javom z inch rovn jazykovho systmu. V tomto zmysle je zvukov rovina jazyka podriaden lexi klnej, morfologickej i syntaktickej rovine. Pravda, aj_zvukov rovina ovplyvuje ostatn roviny jazykovho systmu. Naprklad existencia osobitnej imperatvnej prpony -i- zvis od zakonenia slovesnho kmea: ked sa slovesn kme kon tak, e toto za konenie obstoj aj na konci slova, nieto osobitnej imperatvnej prpony. Preto je rozdiel v imperatvnych zkladoch nes- a buchni-, ber- a pozri- at. Podobne aj varicia prpony I. pi. -mi/-ami pri muskch podstatnch mench vzorov chlap, dub, stroj svis so zakonenm kmea; variant -ami sa pouva v priamej zvislosti od zakonenia kmea: hrncami, domami, chrbtami, koncami ... Poet prkladov na ovplyvovanie morfolgie zvukovou strnkou jazyka je pomerne vek. P r e c h o d n o u oblasou m e d z i fonickou a morfologickou r o v i n o u j e t z v . morfonolgia, z a h r n u j c a v y u v a n i e fenologickch j e d n o t i e k n a ciele morfolgie. J e d n o t l i v morfonologick j a v y t r e b a sce p r i p o m e n v r m c i morfolgie n a prslunch miestach, a l e morfonolgia a k o celok p a t r d o z v u k o v e j r o v i n y jazykovho s y s t m u . Termn morfonolgia vznikol haplologickm zjednoduenm zloeniny morfofonolgia: f rane. ,,morpho-phonologie" morphonologie. Vzahy m e d z i morfologickou r o v i n o u a tylistickou, rovinou spisovnej sloven iny s r o z m a n i t . N a j n p a d n e j i e s a ukazuje tlov zafarbenie istch d v o j t v a r o v , ako aj tlov zafarbenie n i e k t o r c h funkci t v a r o v . D v o j t v a r y vznikli v i n o u v o v v i n e j a z y k a prirodzene, t a k e j e d e n z nich je s p r a v i d l a star a d r u h nov. Okrem t o h t o rozdielu n a vertiklnej osi daj sa v a k vo v i n e p r p a d o v zisti aj h o d n o t y n a horizontlnej osi. N a p r k l a d v sasnej spisovnej slovenine existuj d u b l e t y tecejtelat, prasce] prasat, p r i o m t v a r y telce, prasce s v spisovnej slovenine starie. Prefero vanie p l u r l o v c h t v a r o v teat, prasat j e prznan p r e o d b o r n tl, k m v o s t a t n c h tloch sasnej spisovnej sloveniny d o m i n u j t v a r y t y p u

telce, prasce.Bez opory n a v e r t i k l n e j osi je h o d n o t e n i e t v a r o v A. sg. t y p u hrba, smreka ako p r o s t r i e d k o v h o v o r o v h o t l u . Z a knin p r o s t r i e d k y p o k l a d m e zasa t v a r y N . sg. t y p u brem (popri b e n c h t v a r o c h t y p u bremeno). T a k i s t o a k o knin p r o s t r i e d k y h o d n o t m e v e t k y t v a r y innho prastia m i n u l h o t y p u zavolav, -ia, ~ie. H o v o r o v m p r o s t r i e d k o m s n a p r k l a d n e z v r a t n neosobn t v a r y t y p u zabilo (ho), k t o r sa v y u v a j v celom spisovnom j a z y k u o k r e m odbornho t l u . Vina morfologickch j e d n o t i e k m niekoko v z n a m o v . O k r e m zklad nho v z n a m u existuj aj vedajie v z n a m y , z k t o r c h niektor vznikaj p r e n a n m . T a k n a p r . v l a s t n m e n v b e z p r z n a k o v o m pouit n e m a j t v a r y

m n o n h o sla, v y j m c p l u r l i t a n t u m t y p u Karpaty; a l e v e s e j i s t i c k c h p r e j a v o c h s aj p l u r l o v t v a r y t y p u ( d v e ) Slovensk. udovo zafarbenm hovorovm prostriedkom je tzv. plurl cty, t. j . p o u v a n i e z m e n n c h a s l o v e s n c h t v a r o v 3. os. p l . o j e d n e j o s o b e : mama

(oni) hovoria, otec (oni) hovorili . . .Aj v oblasti g r a m a t i c k c h slov b a d a t l o v r o z d i e l y . N a p r k l a d s p o j k a lebo j e z k l a d n a najrozrenejia p o d r a o v a c i a p r i n n s p o j k a , l e n v r m c i o d b o r n h o t l u j e s o u v r o v n o v h e s p o j k a pretoe. A l e s p j a c v r a z s k l a dajci sa z g e n e r l n e h o o p y t o v a c i e h o z m e n a o a p r s l u n h o t v a r u o s o b n h o z m e n a 3. osoby n a p r . o ju = ktor, o mu = ktormu, o o nich = o kto rch j e v r a z n e h o v o r o v , k m s p j a c i e v r a z y t y p u v dsledku oho s zasa p r o s t r i e d k o m o d b o r n h o v y j a d r o v a n i a . Slovensk morfolgia j e v p o r o v n a n s n a j b l i m i j a z y k m i j e d n o d u c h a m mal poet dvojtvarov; preto p o s k y t u j e mlo m a t e r i l u n a p r p a d n tylistick rozlenie m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o v . T o v a k n i e j e n i j a k n e d o s t a t o k , lebo diferencicia m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o v a n i v i n c h j a z y k o c h nie je ast.

Slovn druhySlovn d r u h y ( p a r t e s o r a t i o n i s , a s t i rei) s k o m p l e x n l e x i k l n o - g r a m a t i c k t r i e d y slov v y z n a u j c e sa i s t m i p o z i t v n y m i l e x i k l n y m i , m o r f o l o g i c k m i a s y n t a k t i c k m i v l a s t n o s a m i . S l o v n d r u h y s t e d a najirie j a z y k o v t r i e d y m a j c e zstoj v lexike i v g r a m a t i k e j a z y k a . K e e v a k i d e o s k u p i n y slov o slovn d r u h y , z k l a d n m d e l i d l o m s l e x i k l n e v l a s t n o s t i s l o v . Slovn zsoba s l o v e n i n y s a r o z l e u j e n a d e s a s l o v n c h d r u h o v : 1. p o d s t a t n m e n , s u b s t a n t v a , 2. p r d a v n m e n , a d j e k t v a , 3 . p r s l o v k y , a d v e r b i , 4. sloves, v e r b , 5. slovky, n u m e r l i , 6. z m e n , p r o n o m i n , 7. p r e d l o k y prepozcie, 8. s p o j k y , k o n j u n k c i e , 9. a s t i c e , p a r t i k u l y , 10. c i t o s l o v c i a , i n t e r jekcie. Slovn d r u h y n e s t o j a n a j e d n e j r o v i n e , l e b o s a n e v y l e u j z c e l k o v e j s l o v n e j zsoby poda jedinho kritria. Zkladom slovnch druhov je ich lexiklna s t r n k a , t. j . v e o b e c n lexiklny v z n a m slovnho d r u h u . Z t o h t o h a d i s k a s a s l o v n z s o b a a k o s h r n p o m e n o vacch p r o s t r i e d k o v r o z l e u j e n a p r o v n : 1. r o v i n a z k l a d n c h k v a l i t a t v nych pomenovan ( = podstatn men, prdavn men, prslovky, sloves), 2. r o v i n a z k l a d n c h k v a n t i t a t v n y c h p o m e n o v a n ( = s l o v k y ) , 3. r o v i n a d e i k t i c k c h p o m e n o v a n ( = z m e n ) , 4. r o v i n a g r a m a t i c k c h v r a z o v ( = p r e d loky, spojky, astice) a 5. r o v i n a n e d i f e r e n c o v a n c h l e x i k l n o g r a m a t i c k c h p r v k o v ( = citoslovcia).

Citoslovcia pokladme pri kadom lenen slovnej zsoby za okrajov prvky. S vn torne lenen, najm na citov, vov a zvukomalebn jednotky, ale smantick strnka v nich nie je diferencovan na lexiklnu a gramatick, v dsledku oho je nediferencovan, amorfn aj ich forma. Citoslovcia len sekundrne maj lohu vetnho lena v dvojlennej vete (s prsudkom), lebo primrne s iba zkladom samostatnch vpoved. S l o v n d r u h y n a c h d z a j c e sa n a tej istej rovine rozdeuj sa n a z k l a d e s m a n t i c k c h kritri t a k t o . N a r o v i n e z k l a d n c h k v a l i t a t v n y c h p o m e n o v a n sa s u b s t a n t v a vyleuj a k o p o m e n o v a n i a s a m o s t a t n e existujcich j a v o v s k u t o n o s t i ; a d j e k t v a a k o p o m e n o v a n i a s t a t i c k c h p r z n a k o v (vlastnost) s a m o s t a t n c h j a v o v ; v e r b a k o p o m e n o v a n i a d y n a m i c k c h p r z n a k o v s a m o s t a t n c h j a v o v ; a d v e r b i zas a k o pomenovania prznakov prznakov. N a r o v i n e g r a m a t i c k c h v r a z o v sa prepozcie vyleuj a k o v y j a d r e n i a d e t e r m i n a t v n y c h v z a h o v medzi slovami; konjunkcie a k o v y j a d r e n i a k o o r d i n a t v n y c h a d e t e r m i n a t v n y c h vzahov medzi slovami, v e t n m i lenmi alebo m e d z i v e t a m i ; astice n a p o k o n a k o v y j a d r e n i a zaraovacch vzahov medz p o d v a t e l o m a j a v m i skutonosti. V e o b e c n v z n a m slovnho d r u h u j e v d y s p t s istmi g r a m a t i c k m i r t a m i . N a p r k l a d v e o b e c n v z n a m slovenskch s u b s t a n t v p o m e n o v a n s a m o s t a t n e e x i s t u j c i c h j a v o v je s p t s k a t e g r i a m i m e n n h o r o d u , sla a p d u . S h r n g r a m a t i c k c h kategri j e existennou formou d a n h o slovnho d r u h u . P r i n e d o s t a t k u veobecnho lexiklneho v z n a m u slova rozhoduje o z a r a d e n m e d z i s u b s t a n t v a prtomnos kategri r o d u , sla a p d u . N a p r k l a d innos neexistuje a k o s a m o s t a t n j a v skutonosti, ale slovo beh h o c i s a n m p o m e n v a ist innos sa zarauje medzi s u b s t a n t v a , lebo m k a t e g r i e m e n n h o r o d u , sla a p d u . Obidva t y p y s u b s t a n t v n y c h p o m e n o v a n , t o t i p o m e n o v a n i a so s u b s t a n t v n y m lexiklnym v z n a m o m a bez neho, d a j sa zli d o jednej triedy, do jednho slovnho d r u h u , a k sa veobecn v z n a m t o h t o slovnho d r u h u formuluje t a k t o : s u b s t a n t v a s p o m e n o v a n i a j a v o v c h p a n c h a k o s a m o s t a t n e existujcich. J a z y k toti n i e j e p r i a m y m o d r a z o m s k u t o n o s t i . Vecn v z n a m j e pecificky s p r a c o v a n m , s t v r n e n m o d r a z o m s k u t o n o s t i . I b a t a k sa d pochopi konverzia, t . j . p r e s u n l e x m y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u do inho prostou v m e n o u g r a m a t i c k e j c h a r a k t e r i s t i k y ; n a p r . : dobr- (adj.) > dobr-o (subst.) > dobr-e (adv.) . . . M e d z i j e d n o t l i v m i slovnmi d r u h m i s nielen zreten hranice, ale aj s t y n body, t k a j c e sa lexiklnej, morfologickej alebo s y n t a k t i c k e j s t r n k y slov. N a p r . i s t a d j e k t v a a adverbi m a j r o v n a k l e x i k l n y v z n a m , ale

lia s a g r a m a t i c k y : slab slabo, smel smelo, smutn smutne, slovensk slovensky . . . Alebo adjektva a ist slovky m a j r o v n a k g r a m a t i c k v l a s t n o s t i a rozliuj sa len lexiklnym v z n a m o m , n a p r k l a d r a d o v slovky

a k o prv, druh

...

H r a n i c e medzi s l o v n m i d r u h m i n i e s n e p r i e p u s t n . Aj s l o v n d r u h y m a j povahu historickch javov. Preto jednotliv slov mu v o v v i n e j a z y k a prejs z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o d r u h h o . J e d n o t l i v t v a r y m u t a k t o zmeni svoju prslunos: l e x i k a l i z u j sa. N a p r k l a d n e p r i a m e p d y s u b s t a n t v m u n a z k l a d e svojej s y n t a k t i c k e j f u n k c i e v y p a d n z p a r a d i g m y a p r e j s za i s t c h okolnost k a d v e r b i m . T a k t o l e x i k a l i z c i a j e p o d n e s i v m p o s t u p o m p r i t v o r e n a d v e r b i ; p r o v . : krokom, veierkom, rno, spociatk%i, nakoniec. V tchto prpadoch pvodn gramatick forma vypadla z p a r a d i g m y a zmera vela. T o j e p r e d p o k l a d p r e l e x i k a l i z c i u t v a r u . Osobitne t r e b a s p o m e n p r p a d y , a k s a z g r a m a t i c k h o t v a r u p o d s t a t n h o m e n a alebo slovesa s t a n e g r a m a t i c k s l o v o ; n a p r . : k vli > kvli ( = p r e d l o k a s 3. p d o m ) zanajc > zanajc (== p r e d l o k a so 7. p d o m ) , hdam > hdam ( = astica s v z n a m o m v a r i , a s i " ) . Aj t u i d e o p r e h o d n o t e n i e a p r e s u n j a z y kovej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o i n h o . Opanm procesom je gra'matikalizcia lexiklnej jednotky: slovo sa stane relanou morfmou. Tento proces sa realizuje pri vzniku opisnch, perifrastickch tvarov. J e prirodzen, e sa morfmou stva najm neplnovznamov slovo, napr. pomocn sloveso sponov alebo modlne. V slovanskch jazykoch takto vzniklo z pomocnho slovesa by opisn sloveso by v analytickch tvaroch futra, prterita, kondicionlu a vo vetkch tvaroch opisnho pasva. Rozdiel medzi pomocnm a opisnm slovesom je okrem vznamu aj v plnosti pradigmy: opisn sloveso nem lexiklny vznam, priraduje sa k systmu paralelnch morfm a prispsobuje sa mu. Gramatikalizcia je vak dlh proces, m viacej stupov, o om sved rozdiel medzi tvarmi prterita, futra a pasva. Prov, vyjadrenie negcie: ne/psal- nebude psa nie je psan. Medzi flektvnymi s l o v n m i d r u h m i sa p r e s u n y t a k m e r s p r a v i d l a p r e j a v u j n a g r a m a t i c k e j forme. T o j e i s t p r e k k a p r e a h k p r e c h o d z j e d n h o slov nho d r u h u d o d r u h h o . A l e m e d z i s l o v n m i d r u h m i b e z flexie j e p r e c h o d ovea ah, lebo sa n e o d r a n a t v a r e slov. P r e t o s a v t c h t o p r p a d o c h a s t o ani n e h o v o r o p r e s u n e slova z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o i n h o , o z m e n e slovnodruhovej h o d n o t y slova, a l e i b a i r o z m n o e n funkci, o v i a c f u n k n o s t i slova. N a p r . slovo okolo s a h o d n o t i e v a j e d n a k a k o p r e d l o k a (okolo domu . . .), j e d n a k a k o p r i l o v k a (chodiokolo . . .), j e d n a k a k o a s t i c a (okolo psto . . .). P o d o b n e slovo prve s a h o d n o t j e d n a k a k o p r s l o v k a (prve sa vrtil . . .), j e d n a k a k o astica (prve pod kolesom . ..). Uveden postup vak nio je presn, lebo sa v om preceuje tvarov strnka slova a nedoceuje fakt, o slovn druhy s sce komplexn javy, ale e lexiklna strnka j c pri ich kontituovan rozhodujca. Pre spornos mono shlasi s uvedenm postojom v lexikografickej praxi, ale teroreticky bolo by v uvedench prpadoch lepie hovori o homonymch: okolo = prslovka, okolo- = predloka, okolo = astica . . .1 z

Osobitne t r e b a s p o m e n p r e c h o d a d j e k t v k s u b s t a n t v a m b e z d e r i v c i e a bez z m e n y f o r m y : je t o p r p a d s u b s t a n t i v i z c i e t y p u chor, -, - > chor, -ho m. Aj t u i d e v l a s t n e o k o n v e r z i u , l e b o m o r f o l o g i c k t v a r d o s t a l n o v

n p l : m i e s t o kategrie z h o d y pri a d j e k t v a c h nastpili k a t e g r i e m e n n h o rodu ( m a s k u l n u m ) , sla (singulr) a p d u . P o d o b n e j e t o aj v p r p a d e domci, -a, -e > domca, -ej . V skutonosti ide aj t u o v m e n u s s t a v y relanch morfm, alebo o obmedzenie s s t a v y r e l a n c h m o r f m n a j e d e n g r a m a t i c k r o d : n a m a s k u l n u m v p r p a d e domci, -eho; n a f e m i n n u m v pr p a d e domca, -ej; n a n e u t r u m v p r p a d e vchovn, -ho. K o m p l e x n o s slovnch d r u h o v , a k o aj rznos vlastnost l e x i k l n y c h , morfo logickch a s y n t a k t i c k c h ukazuje sa aj v h y b r i d n o s t i n i e k t o r c h t v a r o v . I d e t u n a p r . o t z v . m e n n t v a r y slovesn n a j m o prastia a p o d s t a t n m e n o . Prastie, a t o aj inn aj t r p n , j e g r a m a t i c k t v a r , v k t o r o m sa spjaj l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa s g r a m a t i c k m i k a t e g r i a m i p r d a v nho m e n a . Slovesn p o d s t a t n m e n o zasa spja v sebe l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa a g r a m a t i c k kategrie p o d s t a t n h o m e n a . P r e t o p r a s t i a a slovesn p o d s t a t n meno stoja n a s a m o m okraji slovesnej p a r a d i g m y . Za h y b r i d n skupinu v r m c i z m e n t r e b a poklada aj z m e n v o vzanej funkcii. V slovenine sce n e m m e o s o b i t n skupinu v z a n c h z m e n (lebo sa n e v y l e u j t v a r o v o ) , ale m m e osobitn p o s t u p n a v y j a d r e n i e vzanej funkcie p o m o c o u spojenia absoltneho ie generlneho o p y t o v a c i e h o z m e n a co a prslunho t v a r u z m e n a t r e t e j osoby: o ho, o ju, o ich ( = 4 . p d ) ,

o mu, o jej, o im ( = 3 . p d ) , o s nm, o s ou, o s nimi ( = 7 . p d ) . . .Starobyl vzan zmeno majce podobu osobnho zmena 3. os. sg. a morfmy - bolo u aj v starom literrnom ze zriedkav a pociovalo sa ako vpoika: jeho, jemu, o omz . . . uj vrzgot spadla, uj podno v prci a podvoja vrt, kolo neho chmry u stkat valia sa, z nich bude rub. ( H V I E Z D O S L A V ) I n v r m c i zmen okolo j a d r a t o h t o slovnho d r u h u , k t o r m s ukazovacie zmen, s okrajov s k u p i n y h y b r i d n c h p r v k o v . N a p r . osobn z m e n maj vo s v o j o m v z n a m e g r a m a t i c k p r v o k , lebo sa nimi z m e n n p o m e n v a osoba poda ast n a rozhovore. Takisto aj vymedzovacie (urovacie) a n e urit z m e n maj vo svojom obsahu p r v k y z m e n n h o a k v a l i t a t v n e h o , resp. z m e n n h o a k v a n t i t a t v n e h o p o m e n o v a n i a . V oblasti lexiklnych, morfologickch a s y n t a k t i c k c h v l a s t n o s t mono njs aj k r i t r i n a lenenie slovnch d r u h o v , t e d a kritri na zoskupenie a zoradenie s l o v n c h d r u h o v . V kadej klasifikcii slovnch d r u h o v stoja o s a m o t e citoslovcia, lebo ich lexiklne, morfologick a s y n t a k t i c k p r z n a k y nie s diferencovan. K a d citoslovce m sasne c h a r a k t e r pomenovacej j e d n o t k y , g r a m a t i c k h o t v a r u i v e t y . O p r o t i n i m stoja diferencovan slovn d r u h y . Poda lexiklneho v z n a m u sa diferencovan slovn d r u h y rozdeuj n a p l n o v z n a m o v ie a u t o s m a n t i c k a g r a m a t i c k alebo p o m o c n ie syns-

i n a n t i c k . A u t o s m a n t i c k slovn d r u h y s p o d s t a t n m e n , p r d a v n m e n , slovky, z m e n , p r s l o v k y a sloves. S y n s m a n t i c k s l o v n d r u h y s p r e d loky, s p o j k y a astice. P r i a u t o s m a n t i c k c h s l o v c h a s l o v n c h d r u h o c h s a pociuje rozlenie l e x i k l n e h o a g r a m a t i c k h o v z n a m u , k m p r i s y n s m a n t i c k c h slovch t o h t o rozlenia n i e t , l e b o s y n s m a n t i c k s l o v m a j v p o d s t a t e len g r a m a t i c k v z n a m . T e n v a k v y p a i c h cel o b s a h , t a k e n a p r k l a d slovnkovm v z n a m o m predloiek je v p o d s t a t e ich g r a m a t i c k v z n a m . Aj p r i t o m t o z k l a d n o m s m a n t i c k o m d e l e n s l o v n c h d r u h o v s a u k a z u j e , e existuj prechodn j a v y . Naprklad v rmci a u t o s m a n t i c k c h s l o v n c h d r u h o v existuj s k u p i n y slov, k t o r m a j t a k v e o b e c n v z n a m , e u n a d o b d a j viac-menej p o m o c n c h a r a k t e r . P o v e d z m e p o m o c n s l o v e s m a j o b s a h , k t o r sa iastone aj v slovenine v y j a d r u j e g r a m a t i c k m i m o r f m a m i . N a p r k l a d m o d l n e sloves m a j p o d o b n v z n a m a k o s l o v e s n k a t e g r i a spsobu. S t m svis aj o s o b i t n s y n t a k t i c k p o v a h a p o m o c n c h s l o v i e s . N o aj n a d r u h e j s t r a n e t e j t o s m a n t i c k e j h r a n i c e v o b l a s t i s y n s m a n t i c k c h slovnch d r u h o v s p r e c h o d n j a v y . T a k n a p r k l a d i s t s k u p i n y a s t c m a j viac-menej p o v a h u j e d n o t i e k s l e x i k l n y m v z n a m o m . U k a z u j e s a t o n a p r k l a d aj t m , e ist astice m u m a h o d n o t u s a m o s t a t n e j v p o v e d e , h o c i g r a m a tick slov s p r a v i d l a n i e s a n i v e t n m i l e n m i , a n i s a m o s t a t n m i v e t a m i . Poda morfologickch v l a s t n o s t d e l i a sa d i f e r e n c o v a n s l o v n d r u h y n a o h y b n ie fiektvne a n e o h y b n ie n e l e k t v n e . F l e k t v n e s l o v n d r u h y s podstatn men, prdavn men, slovky, z m e n a sloves, nelektvne s prslovky, predloky, s p o j k y a a s t i c e . Nedostatkom tohto morfologickho kritria je najm to, e sa nekryje so iadnym inm kritriom a e odtrhva lexiklne a syntaktick ohranien slovn druhy. Napr. v rmci zmen a sloviek sa odthaj od seba ohybn a neohybn jednotky. Neohybn skupiny slov sa niekedy nazvaj spolonm termnom astice, partikuly. Citoslovcia stoja m i m o t o h t o m o r f o l o g i c k h o t r i e d e n i a , l e b o i c h n e o h y b n o s je inho d r u h u , a k o je n e o h y b n o s p r s l o v i e k a g r a m a t i c k c h s l o v n c h d r u h o v (predloiek, spojok a astc). Citoslovcia s v p r a v o m z m y s l e s l o v a g r a m a t i c k y amorfnej Iba v sekundrnych syntaktickch funkcich dostvaj gramatick p r z n a k y , p r a v d a , z oblasti i n c h s l o v n c h d r u h o v ; n a p r . o d s l o v i e s : nate = 2. os. p i . Zo s y n t a k t i c k c h v l a s t n o s t p r i c h d z a d o v a h y p r i klasifikcii s l o v n c h d r u h o v schopnos by v e t n m l e n o m . P o d a t o h o sa s l o v n d r u h y r o z l e u j na autosyntagmatick a synsyntagmatick. Autosyntagmatick slovn d r u h y s p o d s t a t n m e n , p r d a v n m e n , s l o v k y , z m e n , p r s l o v k y a s l o v e s . S y n s y n t a g m a t i c k slovn d r u h y s p r e d l o k y , s p o j k y a a s t i c e . A u t o s y n t a g m a tick slov t e d a m a j l o h u v e t n h o lena, a l e s y n s y n t a g m a t i c k s l o v l o h u v e t n h o lena n e m a j .

Aj v t o m t o p r p a d e stoja citoslovcia m i m o , lebo n e m v a j l o h u v e t n h o lena, n e v s t u p u j do s y n t a g m a t i c k h o vzahu. P r a v d a , v s e k u n d r n e j funkcii sa p o u v a j aj v lohe zvislho v e t n h o lena, n a mieste p o d s t a t n h o m e n a , p r d a v n h o m e n a alebo slovesa. T t o klasifikcia p o d l zkladnho s y n t a k t i c k h o k r i t r i a sa v p o d s t a t e zhoduje s klasifikciou poda lexiklneho kritria, t a k e a u t o s m a n t i c k slovo je spravidla a u t o s y n t a g m a t c k o u j e d n o t k o u (napr. p o d s t a t n meno) a syn s m a n t i c k slovo zasa s y n s y n t a g m a t i c k o u j e d n o t k o u (napr. s p o j k a ) . alie s y n t a k t i c k k r i t r i v a k u n a r a j h r a n i c e s l o v n c h d r u h o v a k o s m a n t i c k c h t r i e d slov. N a j m rozliovanie o s o b i t n c h t y p o v p o d a v e t n o lenskej p l a t n o s t i neshlas so s m a n t i c k m lenenm a u t o s m a n t i c k c h slovnch d r u h o v n a p o d s t a t n m e n , prslovky, slovky, z m e n a sloves. U k a z u j e sa, e lexiklna a s y n t a k t i c k r o v i n a nie s v y b u d o v a n p o d a r o v n a k c h princpov, i k e d medzi i s t m i zlokami lexiklnej a s y n t a k t i c k e j r o v i n y existuje p r i a m a korepondencia. K o n f r o n t c i o u u v e d e n c h z k l a d n c h kritri sa u k a z u j e , e morfologick kritri p r i vydiean j e d n o t l i v c h slovnch d r u h o v , a k o aj p r i z o s k u p o v a n slovnch d r u h o v s najmenej dleit, hoci s vo flektvnych j a z y k o c h n a j npadnejie. Z h o d n p r v k y v lexiklnej a syntaktickej oblasti j a z y k a ukazuj, e v s t a v b e j a z y k a s z k l a d n m i r o v i n a m i lexiklna a s y n t a k t i c k rovina (popri zvukovej rovine) a e morfologick rovina, i k e d j e v o flektvnych j a z y k o c h v y z n a e n vemi zretene, je menej dleit, lebo m n a d s t a v b o v r z ^ S l o v n d r u h y s v a k p r e v s t a v b u morfologickej r o v i n y j a z y k a vemi dleit, b a rozhodujce, lebo k a d morfologick t r u k t r a m v o svojich zkladoch systm slovnch d r u h o v a s y s t m g r a m a t i c k c h k a t e g r i . Spojenm v e t k c h t r o c h kritri d o s t v a m e triedenie slov n a t r i d r u h y . N a j p r v s t o slov-vety: s t o nediferencovan j e d n o t k y , z v y a j n e jednomorfmov t v a r y p o u v a n ako s a m o s t a t n v p o v e d e . T o s citoslovcia. P o t o m s t o slov-morfmy: zvyajne s t o j e d n o m o r f m o v t v a r y bez vetnolenskej funkcie a s g r a m a t i c k m v z n a m o m . To s s y n s m a n t i c k a s y n s y n t a g m a t i c k slov: g r a m a t i c k slov, t. j . predloky, s p o j k y a astice. N a p o k o n s a u t o s m a n t i c k a a u t o s y n t a k t i c k j e d n o t k y , z v y a j n e viacmorfmov t v a r y : slov-vetn leny. To s p o d s t a t n m e n , p r d a v n men, slovky, sloves a z m e n . . ^

Morfologick kategrieMorfologick kategria je veobecn v z n a m o v p r v o k a u t o s m a n t i c k c h slov v y j a d r e n u s t l e n m i t v a r o v m i p r o s t r i e d k a m i . Najastejie ide o v y jadrenie vzahov t v a r m i slova.

Pojem morfologick kategria je u ako pojem gramatick kategria, lebo gramatick kategrie s dvojak: morfologick a syntaktick. Morfologick kategrie sa odliuj od syntaktickch obsahom aj formou. Syntaktick kategrie sa toti tkaj kontrukci, k m morfologick kategrie sa tkaj len tvarov slov. Tvary slov slia obidvom druhom kategri, a preto je sprvne vola t ich gramatickmi tvarmi. O b s a h o m morfologickej k a t e g r i e j e v e o b e c n v z n a m t k a j c i sa celho r a d u slov a l e b o celho a u t o s m a n t i c k h o slovnho d r u h u a opierajci sa o sku t o n o s (o o d r a z m i m o j a z y k o v e j skutonosti) v i s t c h b o d o c h . Vo veobecnosti ' p l a t , e n i j a k morfologick k a t e g r i a n e e x i s t u j e bez p o j m o v h o o b s a h u . Mor fologick k a t e g r i e m a j l e n a u t o s m a n t i c k slovn d r u h y . Obsah morfo logickej k a t e g r i e j e v y o u a b s t r a k c i o u a k o i c h lexiklny v z n a m . Morfo l o g i c k v z n a m v y r a s t z lexiklneho a je n a v r s t v e n n a o m . Bez lexiklneho v z n a m u sa morfologick v z n a m t o t i a n i n e m e u p l a t n i , kee o b s a h o m morfologickej k a t e g r i e je v z a h a o b s a h o m lexiklnej j e d n o t k y (lexmy) j e s h r n d r u h o v c h v l a s t n o s t vec s a m c h . Morfologick v z n a m sa k r y j e so z o d p o v e d a j c i m p o j m o v m o b s a h o m ie s o d r a z o m s k u t o n o s t i len d o istej miery, p r i o m s t u p e z h o d y j e p r i j e d n o t l i v c h m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i c h rozlin. \ P r i n i e k t o r c h morfologickch k a t e g r i c h j e s t u p e u v e d e n e j z h o d y vemi m a l . T o z n a m e n , e t a k morfologick k a t e g r i e s vemi vzdialen o d p o j m o v h o o b s a h u . N a p r k l a d p r i morfologickej kategrii m e n n h o r o d u p o d s t a t n c h m i e n i d e o rozdiely v p o h l a v , o t r i e d u m u s k c h osb a o t r i e d u m l a t . T i e t o l e x i k l n o s m a n t i c k k a t e g r i e m a j ist d o s a h p r e morfologick k a t e g r i u m e n n h o r o d u s u b s t a n t v . P r i r o d z e n r o d (pohlavie osb a zvierat) s a s p r a v i d l a k r y j e s m e n n m r o d o m , ale z i s t c h prin m e b y medzi, nimi aj r o z d i e l . P o v e d z m e dospel osoby m u s k h o p o h l a v i a sa p o m e n v a j s u b s t a n t v a m i m u s k h o r o d u chlap, mu, otec, letec, uite . . . A dospel osoby en s k h o p o h l a v i a s a s p r a v i d l a p o m e n v a j s u b s t a n t v a m i enskho r o d u ena, matica, uiteka, letkyna . . . P o d o b n e j e t o aj p r i n e d o s p e l c h osobch: syn dcra, iak iaka, vnuk vnuka . . . Ale aj t u s m o n e rozdiely; n a p r . s l o v o dieva s t r e d n h o r o d u je v p r o t i k l a d e so s l o v o m chlapec m u s k h o r o d u . T r i e d a m u s k c h osb d a l a v z n i k t z v . t v r t m u g r a m a t i c k m u r o d u , k t o r j e v y z n a e n n a o b i d v o c h slach n a j m totonosou t v a r o v 2. a 4. p d u ( G . A . sg. chlapa, G . A . p l . chlapov). Ale aj t u je u rozdiel v g r a m a t i c k o m s t v r n e n t o h t o p o d k l a d u z r e a l i t y : n z v y z v i e r a t sa v j e d n o t n o m sle c h p u a k o n z v y o s b : G . A . sg. orla, medvea, ale v m n o n o m sle sa p o k l a d a j

za n e o s o b n : G. p l . orlov, medveov, ale A. p l . orly, medvede.M e n n r o d j e v slovenine f o r m l n y m d e l i d l o m p o d s t a t n c h mien, delidlom, k t o r j e f o r m l n e z a k o t v e n v s y s t m e p d o v c h p r p o n : p r e t o sa n a p r . v slove dieva n e u p l a t u j e p r i r o d z e n r o d . S u b s t a n t v u m dieva t o t i m p a r a d i g m u c h a r a k t e r i s t i c k p r e n z v y m l a t , k t o r s n a p o s p o l s t r e d n h o r o d u . V irom3 Morfolgia

33

z m y s l e l o h o u r o d u pri p o d s t a t n c h m e n c h je m a n i f e s t o v a s l o v n o d r u h o v zvzky medzi substantvami a slovami majcimi funkciu kongruentnho atribtu. Ale rod adjektv a vbec vetkch kongruentnch atribtov adjektvnej povahy m in morfologick obsah. Tu niet nijakej opory v smantickch kategrich, ktor by boli aspo iastone odrazom skutonosti. Preto je zsadn rozdiel medzi rodom substantv a rodom adjektv: substantvum je spravidla jednho rodu, ale adjektvum m tvary pre vetky rody: mal chlapec, mal dom, mal ena, mal srdce . . . P r i i n c h m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i c h sa u k a z u j e u ovea iria k o r e p o n d e n c i a m e d z i o b s a h o m morfologickej k a t e g r i e a o b s a h o m p o j m u ie o d r a z o m s k u t o n o s t i . N a p r k l a d p r i m e n n e j k a t e g r i i sla ide o v y j a d r e n i e t e j z l o k y s k u t o n o s t i , e s a m o s t a t n e e x i s t u j c e veci sa v y s k y t u j v rozlinej k v a n t i t e (v r o z l i n o m r o z s a h u alebo m n o s t v e ) . T t o s t r n k a s k u t o n o s t i j e p o j m o v o ie l e x i k l n e z a c h y t e n v s l o v k c h a g r a m a t i c k y p r e h o d n o t e n v morfolo gickej k a t e g r i i g r a m a t i c k h o sla. Km slovn druh sloviek treba chpa ako viac-menej priame, pojmov spracovanie kvantitatvnej strnky skutonosti, a preto je tento slovn druh vo vetkch jazykoch vemi podobn, zatia morfologick kategria sla m tak v rozlinch jazykoch, ako aj v rozlinch vvinovch etapch toho istho jazyka znan rozdiely. Z dejn slovanskch jazykov mono uvies znik dvojnho sla, dulu. Znan zviazanos morfologickej kategrie sla s pojmovm spracvanm skutonosti zapriuje existenciu tejto morfologickej kategrie vo vetkch jazykoch, ktor maj osobitn morfologick rovinu. Morfologick kategria mennho rodu v dsledku ovea vonejieho zvzku s od razom skutonosti v podstate vykazuje viu pestros: me by vemi bohato rozvinut ako klasifikan princp substantv, ale na druhej strane nemus existova ani v jazykoch s vyvinutou morfologickou rovinou; napr. bantusk jazyky poznaji a 25 tried {= rodov) substantv, ale aglutinan jazyky, ako ugrofnske, gramatick rod substantv nepoznaj, i ked lexiklne rozliuj prirodzen rod podobne ako lektvne jazyky, ktor menn rod maj; prov, mu ena, koht sliepka = madar. f rfi no, kakaa tytk. O b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e o k r e m v y s o k h o s t u p a a b s t r a k t n o s t i lebo v p o d s t a t e j e s p o l o n m s m a n t i c k m p r z n a k o m slov i s t h o s l o v n h o d r u h u z v a v y k a z u j e lenitos a s p o n a j e d e n b i n r n y p r o t i k l a d . A k t e n t o p r o t i k l a d j e p r i v a t v n y , j e d e n len p r o t i k l a d u j e b e z p r z n a k o v a d r u h len j e p r z n a k o v . N a p r k l a d v k a t e g r i i sla s u b s t a n t v b e z p r z n a k o v m l e n o m j e sin g u l r j e d n o t n slo, k m p r z n a k o v m lenom j e p l u r l m n o n slo. P r e t o s i n g u l r m o b s a h ,,nie m n o h o s t i , n e r o z l e n e n o s t i a p l u r l zas o b s a h ,,mnohosti, rozlenenosti" p r e d m e t u pomenovanho substantvom. P o j m o v m j a d r o m t e j t o k a t e g r i e je t e d a t e n t o rozdiel n a lexiklnej r o v i n e : ,,nie v i a c v i a c " . Z l o k y morfologickej k a t e g r i e sla m o n o v a k c h p a aj a k o r o v n o c e n n . V t o m t o p r p a d e ide tie o b i n r n y p r o t i k l a d , k t o r sa v a k d n a lexi k l n e j r o v i n e l e p i e v y s t i h n a k o rozdiel j e d e n v i a c " . I n o k e d y j e o b s a h morfologickej k a t e g r i e b o h a t i e r o z l e n e n , t a k e h o m o n o i b a s i s t o u d v k o u55

z j e d n o d u u j c e j s c h e m a t i c k o s t rozloi n a n i e k o k o b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d s l o v e s n k a t e g r i a a s u s a r o z l e u j e n a p r o t i k l a d z h o d y alebo n e z h o d y s l o v e s n h o d e j a s m o m e n t o m rei a p o t o m n a p r o t i k l a d p r e d a s n o s t i a nslednosti slovesnho deja (vzhadom n a m o m e n t rei). T a k sa me analy zova zvzok t r o c h a s o v c h s t u p o v : p r z e n t a , p r t e r i t a a futra. Ale t e n t o t r o j l e n n z v z o k sa d c h p a aj a k o z v z o k d v o c h s t u p o v d i c h o t o m i c k h o t r i e d e n i a : 1. p r e z e n t ( = s a s n o s d e j a s m o m e n t o m rei) z v y o k ( = n e s asnos d e j a s m o m e n t o m r e i ) ; 2. p r t e r i t u m ( = p r e d a s n o s ) z v y o k ( = nie predasnos, ale nslednos deja p o m o m e n t e rei). Anteprteritum je iv asov stupe v morfolgii spisovnej sloveniny. Je to jedin tvar, ktorm sa vyjadruje pomern as (consecutio temporum). Sekundrne je varian tom prterita na vyjadrenie dvnej minulosti ( = pluskvamperfektum). Morfologick k a t e g r i e , n a j m t i e , k t o r n i e s v o v o m r o z s a h u m o t i v o van pojmovm obsahom, odrazom skutonosti, vykazuj bohatie vntorn lenenie, k t o r sa z a v e n e d a n i p r i z n a n e s c h e m a t i z u j c o m z j e d n o d u e n previes n a z v z o k b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d k a t e g r i a r o d u p r i s u b s t a n t v a c h a k o celok s a len n a t y r i a s t i , k t o r v y s t u p u j a k o v i a c - m e n e j rovnocenn zloky tejto kategrie. O k r e m t o h o s a o b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e m e p r e j a v i aj a k o n e r o z l e n e n . V t e d y n a p o z a d p r b u z n c h k a t e g r i , k t o r v r m c i i n h o slov n h o d r u h u s d i f e r e n c o v a n , m o n o t a k t o m o r f o l o g i c k ! k a t e g r i u c h p a a k o n e u t r a l i z c i u . V s l o v e n i n e j e t o g r a m a t i c k k a t e g r i a p r s l o v i e k , k t o r o u sa vyjadruje p o d s t a t a prsloviek ako prznaku: je t o kategria nulovej zhody. Formlne prostriedky tejto kategrie s rozlin, zva d a n p v o d o m kon k r t n y c h slov. D e a d j e k t v a m a j f o r m a n t -oj-e, -y, d e s u b s t a n t v a a d e v e r b a t v a f o r m a n t z o d p o v e d a j c i f o r m a n t u v c h o d i s k o v h o t v a r u s u b s t a n t v a alebo

v e r b a : asom, zhora, zanajc,

nechtiac.

..

r %

.

Takto mono chpat len odvoden adverbi. Ostatn tvoria druh pl slovnho druhu, pl amorfnch jednotiek. Prechod k tomuto t y p u prsloviek sa deje stratou lenitosti tvaru. Tak s prslovky dokorn, Napordzi, dupkom, domov a pod. A k sa o b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e r o z l e u j e n a l e n y p r i v a t v n e h o p r o t i k l a d u , p r e s n e j i e o h r a n i e n m l e n o m p r o t i k l a d u j e p r z n a k o v len. N i e k e d y sa d v y m e d z i p r v e l e n t e n t o p r z n a k o v l e n p r o t i k l a d u . N a p r k l a d v r m c i slovesnej k a t e g r i e r o d u , k t o r e j o b s a h o m j e p o v a h a i n t e n n h o vzahu, medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m p o d s t a t n m m e n o m , d sa jednoznane vymedzi pasvum, t r p n rod: pri psve je medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m z s a h o v v z a h . P r i slovese v p a s v n o m t v a r e t o t i pociujeme, e j e m u n a d r a d e n s u b s t a n t v u m j e p o m e n o v a n m p a c i e n s a s l o v e s n h o d e j a :

dom sa staval, chlapec je chvlen, natieran dlka, dvhan bremeno . .. V e t k yo s t a t n p r p a d y sa c h p u a k o a k t v u m , i n n r o d (resp. a k o n i e - p a s v u m " ) . P r e t o aj p r i t v a r o c h n e o s o b n c h s l o v i e s h o c i t u j e a l o g i c k h o v o r i o slo-

vesnej kategrii r o d u h o v o r m e o a k t v e : pr, sneilo, bude mrzn. A n i t r p n prastie n e o s o b n c h slovies, a k o napran, zamrznut, zaoblacen, n e m a n i v kontrukcii je napran, bolo zamrznut, bude zaoblacen p a s v n y v z n a m ; p r e t o t t o k o n t r u k c i u p o k l a d m e z a a k t v n u (prve t a k a k o jej o s o b n

p e n d a n t mme zamrznut, mali sme napran, budeme ma zaoblacen). P o d o b n et r e b a hodnoti aj k o n t r u k c i e : bolo spomenut, bolo rozkzan, bolo udret do

nej

...

Ak sa v z n a m morfologickej k a t e g r i e len n a zloky rovnocennej h o d n o t y , daj sa rovnako p r e s n e uri v e t k y leny p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d pri slovesnej kategrii spsobu indikatv, i m p e r a t v aj kondicionl sa d a j uri pozitvne. Hoci j a d r o m morfologickej k a t e g r i e b v a p o j m o v obsah, existuj aj morfologick k a t e g r i e , k t o r t a k t o p o j m o v jadro n e m a j . astejie n a c h d z a m e r o v n a k s m a n t i c k p r v k y n a rovine morfologickej i lexiklnej, t a k e mono hovori o k o r e p o n d e n c i i i s t c h morfologickch a l e x i k l n y c h v z n a m o v . T a k j e t o n a p r k l a d p r i k a t e g r i c h sla, m e n n h o r o d u , s t u p o v a n i a , asu, spsobu, k t o r m n a l e x i k l n e j rovine zodpovedaj slovky, pri r o d z e n rod, a d v e r b i miery, a d v e r b i asu, modlne sloves . . . I n o k e d y obsahu morfologickej kategrie n e z o d p o v e d n a lexiklnej rovine n i j a k o b s a h . T a k je t o n a p r k l a d pri kategrii z h o d y , k t o r sa prejavuje pri a d j e k t v a c h a slovesch. E x i s t e n c i a morfologickch kategri bez vylenitenho p o j m o v h o j a d r a (teda bez s m a n t i c k h o p e n d a n t u n a lexiklnej rovine) dokazuje samostatnos a pecifiku morfologickej r o v i n y . V e t k y morfologick k a t e g r i e sa t e d a nedaj podoprie alebo v y s v e t l i j a v m i lexiklnej r o v i n y . T a k t o morfologick kategrie z v y a j n e m a j svoj p e n d a n t n a s y n t a k t i c k e j rovine j a z y k o v h o s y s t m u . N a p r k l a d . zhodu so s y n t a k t i c k o u k a t e g r i o u p o d m e t u v y j a d r u j e kategria o s o b y p r i slovesch, kee sa osoba aj slo d o s t v a do slovesnho t v a r u a k o v r a z z h o d y slovesa s m e n o m alebo z m e n o m v p o d m e t e v e t y . P o d o b n e je t o p r i t v a r o c h zhodnho p r v l a s t k u i d o p l n k u . | K p o d s t a t e morfologickej k a t e g r i e p a t r aj u s t l e n spsob v y j a d r e n i a formlnymi p r o s t r i e d k a m i . O morfologickej kategrii m o n o t e d a hovori i b a v t e d y , ke sa i s t veobecn s m a n t i c k p r v o k istej s k u p i n y slov v y j a d r u j e ustlenm formlnym prostriedkom. J F o r m l n a s t r n k a morfologickej k a t e g r i e u t v r a s y s t m r o v n o r o d c h p r v k o v . N a p r k l a d formlnou s t r n k o u kategrie s t u p o v a n i a je j e d n a k sufix -ij-eji pri a d j e k t v a c h , resp. -iel-ejie p r i a d v e r b i c h : k o m p a r a t v smel, -ia, -ie, resp. smelie a ostrej, 4a, -ie, r e s p . ostrejie; a j e d n a k preix naj- p r i superlatve a d j e k t v aj adverbi: najsmel, -ia, ie, najostrej, -ia ie; najsmelie,}

najostrejie.Systmovos f o r m l n y c h p r o s t r i e d k o v morfologickch kategri sa v r a z n e ukazuje v t o m , e t v a r y istej l e x m y , k t o r m i sa v o flektvnych j a z y k o c h vyjadruje ist s b o r morfologickch v z n a m o v , t v o r i a u z a v r e t p a r a d i g m u .

T v a r y p a r a d i g m y sa t v o r i a zo spolonho z k l a d u r o v n o r o d m i p r o s t r i e d k a m i . N a p r k l a d t v a r y p o d s t a t n c h m i e n sa t v o r i a z k m e a i s t o u s s t a v o u p r p o n . P r i v o m p o t e m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i sa p l n p a r a d i g m a s k l a d z niekokch i a s t k o v c h t v a r o v c h s y s t m o v , k t o r s a o d s e b a o d l i u j . Naprklad rovnak stavbu maj tvary indikatvu przenta, indikatvu prte rita, a k o aj i n d i k a t v u f u t r a , ale t i e t o i a s t k o v t v a r o v s y s t m y n i e s r o v n o rod, l e b o s a p r i ich t v o r e n p o u v a j r o z l i n t v a r o t v o r n p o s t u p y : t v a r y p r z e n t a sa t v o r i a sufixlne, t v a r y f u t r a s a m u t v o r i sufixlne, p e r i f r a s t i c k y alebo preixlne a t v a r y p r t e r i t a s p e r i f r a s t i c k . Oi gramatickch a teda aj od morfologickch kategri treba odli hranin kategrie leiace medzi lexiklnou a morfologickou rovinou. S to najm slovesn kategrie intencie a vidu. Kad sloveso patr k nejakmu intennmu t y p u a sasne aj k nejakmu vido vmu typu, i ked s prpady, e sa ist sloveso me chpa poda kontextu ako len dvoch typov: pri intencii ide najm o sloves typu valai a pri vide o obo j vidov sloves typu venova a typu promova. Tieto kategrie maj dosah pre morfolgiu najm v tom zmysle, e umouj alebo obmedzuj uplatnenie morfologickch a syntaktickch kate gri, napr. kategrie slovesnho rodu, asu atd. Za ist morfologick kategrie ich vak poklada nemono, lebo im chba pozitvne a systmov vyjadrenie na forme slova.

Gramatick tvarG r a m a t i c k t v a r slova j e v y j a d r e n i e g r a m a t i c k h o v z n a m u , t . j . g r a m a tickej k a t e g r i e alebo g r a m a t i c k c h k a t e g r i v o n k a j m i j a z y k o v m i p r o striedkami. Gramatick t v a r y maj len autosmantick slov. S y n s m a n t i c k slov t e d a g r a m a t i c k t v a r y n e m a j , l e b o i c h l e x i k l n y v z n a m j e v p o d s t a t e g r a m a t i c k h o rzu. P o d o b n e n e m a j g r a m a t i c k t v a r y a n i c i t o s l o v c i a , l e b o s t v a r o v o amorfn. Prslovky vak stoja osobitne. Nie s ako slovn druh tvarovo amorfn, a preto nie je sprvne kls ich na jednu rovinu s gramatickmi slovami a citoslovcami. G r a m a t i c k t v a r ( p o d o b n e a k o slovo) s a s k l a d z m o r f m . M o r f m a j e n a j m e n i a as t v a r u (alebo slova) v y d e l e n v z n a m o m a l e b o f u n k c i o u . T v a r i slovo me m a rozlin m o r f e m a t i c k t r u k t r u ( s t a v b u ) . S m o n o m o r f e m a t i c k (jednomorfmov) t v a r y a slov, t e d a t a k t v a r y , k t o r s a n a m e n i e v z n a m o v j e d n o t k y leni n e d a j . N a p r k l a d p v o d n s p o j k y a p r e d l o k y , a k o a, no, ze; o, na, s s m o n o m o r f e m a t i c k . Aj n i e k t o r g r a m a t i c k t v a r y s m o n o m o r f e m a t i c k ; n a p r . : 2. os. sg. si, 3 . o s . s g . je, . . . G . A . sg. ho, D. sg. mu . . . T o s v a k o k r a j o v p r p a d y , v y s v e t l i t e n o s o b i t n m i j a z y k o v m i okolnosami. P r e v a n v i n a slov a v p o d s t a t e k a d g r a m a t i c k t v a r s polymorfematick (viacmorfmov): skladaj sa z niekokch morfm vydelit e n c h n a forme j e d n o t k y s p r i z r e t m n a v z n a m . N a p r . s l o v voda, vodn,

vodnk, vodr, vodre, vodnat, vodnatie s viacmorfmov: vod-a, vod-n-,vod-n-k, vod-r, vod-r-e, vod-n-at-, vod-n-at-ie-. T a k i s t o aj gramatick

t v a r y voda, vody, vode, vodu, vodou s viacmorfmov: vod-a, vod-y, vod-e, vou, vod-ou ...Morfematick truktra slova tie podlieha zmenm, najm v tom zmysle, e viac morfmov slov mu sa zmeni na jednomorfmov. Naprklad slov aby, dnes, dokorn pokladme v dnenom jazykovom vedom za jednomorfmov, hoci historick a etymolo gick vskum ukazuje, e pvodne boli viacmorfmov: a-by, dwi-b-sb, do-korn- 0 . Osla benie a odstrnenie morfematickch vkov je dsledok nerozlenitenosti vznamu slova. Takto vvin je prirodzen a vejazykov. V s t a v b e g r a m a t i c k h o t v a r u rozliujeme aspo d v e asti: l e x i k l n u a gra matick!. L e x i k l n o u asou sa g r a m a t i c k t v a r zarauje do l e x m y a d o slovnej eade p r b u z n c h slov, k m g r a m a t i c k o u asou sa z a r a d u j e d o istej p a r a d i g m y . P r e t o e niet g r a m a t i c k h o t v a r u bez t c h t o d v o c h ast, v e t k y g r a m a t i c k t v a r y m a j u v e d e n b i n o m i c k s t a v b u . S t m t o lenenm g r a m a tickho t v a r u sa v a k n e m u s k r y m o r f e m a t i c k t r u k t r a t v a r u , lebo t t o t r u k t r a b v a zloitejia. N a p r k l a d m o r f e m a t i c k t r u k t r a t v a r u G. sg. dievaa j e zloitejia: diev--a-a. P o d o b n e slovesn t v a r pracova m t t o m o r f e m a t i c k s t a v b u : prac-ov-a-. asti t v a r u n a c h d z a j c e s a m e d z i lexiklnou a g r a m a t i c k o u (relanou) morfmou v o l m e modfikanmi m o r f m a m i . N a p r k l a d v t v a r e prosi m m e l e x i k l n u m o r f m u pros- ( k t o r j e aj v s u b s t a n t v e prosba), m o d i i k a n mor