Morfológia (15)Slovné druhy a ich využitie

Podstatné mená – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, vzor: kuli, gazdiná

Menné gramatické kategórie, štylistické využitie gramatických kategórií

Prídavné mená - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie gramatických kategórií

Zámená – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, druhy zámen, štylistické využitie zámen

Číslovky – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, druhy čísloviek, štylistické využitie čísloviek, skupinové číslovky

Slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies (sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové), rod

Slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies (sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové), rod, štylistické využitie gramatických kategórií slovies, jednotlivých druhov slovies a slovesného tvaru.

Príslovky - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie prísloviek

Predložky – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie predložiek

Spojky - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, priraďovacie a podraďovacie spojky, štylistické využitie spojok

Častice - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie častíc

Citoslovcia - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie citosloviec

Opakovanie – morfológiaCieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť definíciu morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných druhov, poznať vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných druhov pri tvorbe viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien, zámen, čísloviek, slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč, učenie)ˇ

- jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov

Štylistické využitie SD- využívanie podľa v štýlotvornom procese podľa zámeru autora:a) menné vyjadrovanie

– náučný, administratívny a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných tvarov)– informačný a opisný slohový postup (presnosť, zreteľnosť formulácií, stručnosť)

V oblasti lexikálnych, morfologických a syntaktických vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných druhov.

b) slovesné vyjadrovanie - hovorový a umelecký štýl- rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis): dynamickosť textu, ľahšie čitateľné texty

Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deň škriepkou.

Podstatné mená

Určte vzor pomnožných podstatných mien:/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A – srdce/

G pl.dvere – ulica dverí /dvierosýpky – žena osýpokmeniny – žena menínMalacky – žena MalaciekVianoce – ulica VianocLadce – stroj LadiecTatry – žena Tatier

47/ 3 Noe - chlapNoe Andrea fináleNoema Andrey fináleNoemovi Andrei fináleNoema Andreu fináleNoemovi Andrei fináleNoemom Andreou finále

- zmena tvarotvorného základu v gréckych a latinských slovách: Cicero- Ciceróna, Paris – Parida, Nero – Neróna, Noe – Noema, Zeus – Dia...

- zovšeobecňuje sa nominatívna podoba – Eros - Erosa, Zeus – Zeusa, Cicero – Cicera

Veľké písmená Mená bohov, svätýň, kráľov- antický boh vojny – Mars- kresťanský Boh – Boh, Pán Boh, Boh Otec, Boh Duch Svätý...- Matka Božia- Syn Boží- Slovo Božie – v náboženských textoch- Ale: pánboh, chlieb boží, trest boží

Mojmír I. – Mojmír Prvý Ale: ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk svätý Cyril (svätý jeho vlastnosť) Ale: Svätý Otec = pápež Konštantín Filozof

Názvy kostolov:- Chrám Matky Božej v Paríži (Notre - Dame = z fran. Matka Božia)- Kostol sv. Egídia v Bardejove- Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Názvy kontinentov, krajín:- Malá (stredná) Ázia- Južná /Severná/ Stredná /Latinská Amerika

▼vlastné meno je súčasťou viacslovného mena

južná Ázia východné Slovensko

▼prídavné meno iba určuje svetovú stranu

Janka Slováková + Peter Slovák = manželia Slovákovci (NIE – Slovákoví) Oravec + Šarišan = Slováci Karlovesťan + Petržalčan = Bratislavčania Ivan Krasko + V. Roy = symbolisti Janko Štúr a Lajko Štúr = Štúrovci Janko Kráľ + Ján Botto = štúrovci rodinné mená sa tvoria jednotne príponou – ovci

Novák – Novákovci rodinné mená tvoria ako prídavné mená pomocou – ová, tu treba pridať

podstatné meno rodina (aby sa odlíšilo ženské priezvisko od rodinného mena) Novák – rodina Nováková

VČ platnosť podstatných mien:-subjekt: Otec stojí.-objekt: Otec rúbe drevo.-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za predsedu.

-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na svadbu.-nezhodný prívlastok: kytica kvetov, strecha domu-menný vetný základ: ovocie, občerstvenie..-príslovkové určenie: Odišiel včera z   domu . V pondelok sa opäť stretneme.-menný prísudok: Aj malá ryba je rybou./ inšt. podoba - odlíšenie od podmetu/

Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú platnosť.

Štylistické využitie gramatických kategórií:

1. číslo – - jednotné číslo namiesto množného využíva synekdocha (umelecký výrazový

prostriedok): - Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...- dedinčania sa nahli nad nedopité

poháre, ale vraviaceho bolo počuť dobre – že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R. Jašík)

2. rod a) v hovorovom štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani (namiesto barany) b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť al. jeho správaním pomenujeme človeka)

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...(junák)c) prechyľovanie – odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca – hovorkyňa, Bažko – Bažková, predseda – predsedníčka

3. pád nominatív – bezpríznakový pád – názvy diel, kapitol, titulok genitív – v umeleckej literatúre – genitívna metafora: Zápalka smútku chytá

potichučky. zamieňanie akuzatívu genitívom – expresívnosť – Nemal ani strechy nad

hlavou. vokatív – nepoužíva, familiárnosť /milý synu/, umelecké texty /Majstre/,

náboženské texty /Ježišu Kriste, Hospodine

Vzor Kuli (nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)- podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö (dandy, Verdi, Dante)

kuli kuli-oviakuli-ho kuli-ovkuli-mu kuli-omkuli-ho kuli-ovkuli-m kuli-ochkuli-m kuli-ami

Pani – skloňuje sa: keď stojí samostatne keď je rozvité zhodným prívlastkom (od domácej panej) keď je rozvité nezhodným prívlastkom podst. m. v G sg.: pre paniu domu

– neskloňuje sa: keď bližšie určuje iné podstatné meno: pani Vierke, od pani profesorky

pan- i pan- ie pan- ej pan- í pan- ej pan- iam pan- iu pan- ie pan-ej pan- iach s paň-ou pan- iami

Vzor gazdíná podstatné mená ženského rodu zakončené na – á (švagriná, kňažná, stryná) niektoré podstatné mená ženského rodu zakončené na – á podľa vzoru

PEKNÝ: chyžná, bytná

gazdin – á gazdin-é gazdin – ej gazdín – Ø gazdin – ej gazdin –ám gazdin – ú gazdin –é gazdin – ej gazdin –ách gazdin – ou gazdin - ami

ZEUS – od Zeusa, DiaSOFOKLES - SofoklaVERNE - VernaACHILLES - AchillaHERKULES – Herkulesa/HerkulaDESCARTES - Descarta

V starogréckych a starolatinských menách koncové – os, -es, -as, -is odpadá.Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es, -e) vypadávajú.

Prídavné mena /Adjektíva/:

Prídavné mená ohybný a plnovýznamový SD pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov a príslušnosť k nejakej osobe určujeme gr. kategórie – rod, číslo, pád vzor – pekný, cudzí, otcov/matkin druh – akostné/vzťahové/privlastňovacie stupňovanie

Vlastnostné:a) akostné (nízky, silný)b) vzťahové (železný, cukrový)

Privlastňovacie (Petrov, líškin)

Z dvojice vyberte správnu možnosť: štruktúrovaný / štrukturovaný životopis bernolákovský jazyk / Bernolákovský jazyk lužicko-srbský národ / lužickosrbský národ

štruktúrovaný, bernolákovský, lužickosrbský

Stupňovanie prídavných mien:1. stupeň – pozitív (výdatný, pekný)2. stupeň – komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný, krajší)3. stupeň - superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný,

najkrajší)

VČ platnosť PríM: podmet: Hluchý sa obzrel. menný prísudok: Mama je pekná. zhodný prívlastok: úžasný zážitok doplnok: Obišiel si suchý. vetný základ - menný: Hrozné! predmet: Videli raneného. prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu vyzdravela.

Písanie zložených prídavných mien spolu a so spojovníkom:

česko-slovenské hranice (2 štáty alebo národy) – spojovník červeno-čierna sukňa (2 farby) – spojovník literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) – spolu bledozelený (1farba, odtieň 1 farby) – spolu lyrickoepické dielo (zdôrazňujeme jednoliatosť, spätosť) - spolu

Písanie veľkého písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov: V názve je druh stavby:a) Zvolenský zámokb) Bratislavský hradc) Primaciálny palácd) Prezidentský palác V názve je vlastné meno miesta, na kt. stojí:a) Červený Kameň (hrad)b) Krásna Hôrka (hrad)

Písanie príd. mien utvorených z vlastných PoM: S/s -lovák S S/s -lovenský jazyk s S/s -lovenské národné divadlo S

Š/š -túr Š Š/ -štúrovská slovenčina (aká?) š Š/š -túrova slovenčina (čia?) Š

Slovotvorný základ PríM: súčasný – slovným základom je slovo ČAS sklený – sklo ► skl- + -ený kolenný – koleno ► kolen- + -ný

Rozlišovanie druhu PríM: Petra Peťová (prípona ženských priezvisk) otcova (čia?) kvetinová (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti

VČ: podmet: Hluchý sa obzrel. menný prísudok: Mama je pekná. Syn je veľmi divný zhodný prívlastok: úžasný zážitok doplnok: Obišiel si suchý. vetný základ - menný: Hrozné! predmet: Videli raneného. prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu vyzdravela.

Písanie čiarky:

Pri hromadení prídavných mien:a) postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky): ...obklopení voňavým jabloňovým kvetom...b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou): ...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu tvár...

Využitie PríM: epiteton – básnický prívlastok:hrdzavý čas inverzia – obrátený slovosled, v umelec. lit.čas hrdzavý súčasť odborného názvu prvosienka jarná tvorba bohatých synonymických radovKrásna, svieža, čistá a pôvabná dievčina....● hromadenie synoným – umelecký prostriedok –pleonazmus

prídavné mená – koncovky (-aci, -ací): prací príčastie – koncovky (-úci, -iaci): perúci, visiaci prechodník i príčastie tvoríme v 3. os. pl. volajúc, držiaci

Odlíšte prídavné mená a príčastie vo vete:

Ponúkame pracovné miesto v modernej, dynamickej, neustále napredujúcej banke, ktorá je jednou z najväčších medzinárodných finančných inštitúcii.

Vo vete nájdite postupne rozvíjajúci prívlastok.

Zámená:

plnovýznamový ohybný slovný druh majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (PoM –ty, niekto, PríM - ktorý, iný,

číslovky – toľko, koľkokrát a príslovky – niekde, nikdy) gram. kat.: rod, číslo, pád vzor: pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona, ono, my, vy,

oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo, sám...) druh

Delenie zámen: Podľa rodu:a) rodové (on, ona ..) b) bezrodové (my, vy..)

Podľa vecného významu:a) osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jejb) zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa, svojc) ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onend) opytovacie – kto, aký, odkedy, začoe) neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedyf) vymedzovacie – sám, nič, ten istý, nikdy...

Pravopis:

so svoj-m priateľom (s moj-m, naš-m) I sg. í so svoj-m- priateľmi (s moj-m-, naš-m-) I pl. i i

Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:

Mama využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti. Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti. Jano si obliekol svoj (Janov) obľúbený pulóver.Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.- SVOJ - privlastňuje niečo podmetu

Je to tak. (Nie: Je tomu tak) Nechápem to. (Nie: Nechápem tomu.) Nerozumiem tomu. (Nie: Nerozumiem to.) Kam ideš? – smer (Nie: Kde ideš? – priestor) Daj to sem! (Nie: Daj to tu.)

Zvratné zámeno SA/SI možno nahradiť dlhším tvarom SEBA/SEBE alebo SVOJ/-a/-e

(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si zmrzlinu –sebe)

Morfému SA/SI nemožno nahradiť (dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)

SA/SI Samostatná morféma:a) Tvar trpného rodu: dom sa staviab) Tvar zvratného slovesa: hnevať sa, zajesť sic) Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si Zvratné zámeno: holiť sa-seba, dopriať si – sebe Pobádacia častica: sem sa! Nože sa do toho!

Veľké písmená: A) v úradných a súkromných listoch: Ti, Vám... B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a

osloveniach (Vaša magnificencia – rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)

C) veľké písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka zaujala...)

Rytmické krátenie: Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc: nie-, bár-,

bárs-, bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým, neviemčím...

Výslovnosť: Vyslovujeme: [ tie], [ títo], [ tieto] NIE: [ťie ] [ťíto] [ťieto] Vyslovujeme: [čí], [ čia], [čie] NIE: [čija] [čije] [čjí]

Štylistické využitie:● zdôrazňujú vetu alebo jej časť:

a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná: Ja viem. (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)c) poukazujú na vytýčený vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)

● autorský plurál – plurál skromnosti ( Román, ktorý napíšeme my, Rudolf Sloboda...ˇ)● prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)● ako charakterizačný prvok v umeleckých textoch

Chyby:

Bezdôvodné hromadenie ukazovacích - vzťažných zámen (najmä v hovorovom štýle):

„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)

v umeleckom štýle – ako charakterizačný prostriedok. v odbornom štýle – prostriedok nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:

„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz použitia...

Zabudli sme naň. (syr/dieťa) Spomenuli si naňho. (Janka, otca) Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca) Mám ho celkom rada. (syr/Janka)

- Ň (stredný rod): doň, oň, poň

(mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík - ŇHO (muž. rod – životné): naňho, doňho, zaňho

VČ platnosť podmet: On príde. menná časť prísudku, menný vetný základ: To je on. Deti sú samé. Predmet: Vidím to. zhodný prívlastok: Boli našimi priateľmi. doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.

Ukazovacie zámená zo syntaktic. hľadiska veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba odkazujú na príslušný vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.Napr. Otec nie je taký, ako sa javí. Vec nie je taká,... /VV – vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety

Číslovky: plnovýznamový, ohybný SD označuje počet osôb, vecí, dejov, poradie, členenie majú podobu substantív (sto), adjektív

(stý), prísloviek (storako) gram. kategórie: rod, číslo, pád Vzora) 1-4 samostatné, b) 5-99 – vzor päť, c) pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),d) milión - dub, tisíc – stroj, miliarda - žena, sto –mestoe) neohybné – skupinové, neurčité, násobné

Členenie: základné radové skupinové násobné druhové

Pravopis: Skloňovanie základných čísloviek STO/TISÍC- Ak stoja pri PoM – sú nesklonné:

od sto korún, prišiel s tisíc korunami- Ak stoja samostatne, skloňujú sa podľa vzorov mesto a stroj:

Oženil sa v tridsiatich rokoch (mal 30 – koľko?) základná číslovka Oženil sa v tridsiatych rokoch (v období od 1930-1939) v akých? V ktorých

(poradie) radová číslovka

Písanie čísloviek od 21-99 A) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu:

64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch B) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne:

52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch

Skloňovanie vyšších zložených čísloviek:

A) vnútri slova sa neskloňujú:o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva deťoch

B) vnútri slova sa skloňujú: o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich dvoch deťoch

Nesklonná číslovka JEDEN 21 žien - dvadsaťjeden žien 31 mužov - tridsaťjeden mužov 51 - päťdesiatjeden detí zápas skončil 1:0 jeden (gól) nula

Gramatická prípona v I pl. Číslovky dva (obidva, oba), tri- majú v I pl. tvary: dvoma/-mi, troma/-mi:

Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma testami.

Písanie osobitne a dovedna: Násobné číslovky – raz-razy-ráz sa píšu ako dve slová:

dva razy, päť ráz, desiaty raz Násobné číslovky - -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo:

dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viacnásobný

Písanie spojovníka v číslovkách:

3-ročné deti, 30-ročná vojna (zložené slovo) Tank T-35, lietadlo IL-18 /značka lietadla/ Po spojovníku nesmie nasledovať gramatická prípona (8-eho, 2,5-tý)

VČ platnosť-podmet: Štyria prišli neskoro.-menná časť prísudku: Chlapec bol piaty.-zhodný prívlastok: piaty trieda-neurčité číslovky, kt. prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie miery-doplnok: Chlapec dobehol piaty.

Štylistické využitie gramatických kategórií:1. v umeleckom a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)2. tvorba antoným: prvý a posledný3. zveličovanie: Už som ti to povedal 100x!

4/8 – 4 lomené 84:2 – 4 delené dvomi/dvoma1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva1., 2. – po prvé, po druhé0,5 – nula celých päť desatín

Slovesá /Verbá/:- ohybný (časuje sa) a plnovýznamový SD- pomenúva činnosť (robí) alebo stav (omladol) osôb, zvierat a vecí- gram. kategórie – majú všetky určité slovesné tvary: osoba, číslo, čas,

spôsob, vid, rod- neurčité slovesné tvary preberajú vlastnosti a gr. kat. mien (volanie – slovesné

PoM, volaný, volajúci – príčastia)

Delenie slovies:1. delenie:A) plnovýznamové:

1. činnostné (skákať)2. stavové (mladnúť)

B) neplnovýznamové (pomocné): ► fázové: začať, začínať, prestať, zostať, ísť

+ neurčitok►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať + neurčitok►sponové: byť, bývať, stať sa + PoM al. PríM►limitné: ísť a mať

2. delenie: A) zvratné (potiť sa, hnevať sa) B) nezvratné (sedieť)

3. delenie: 1. určité (všetky gr. kategórie) 2. neurčité (nemajú všetky slov. gr. kat.):a) neurčitok (infinitív): písaťb) slovesné PoM: -tie/-nie: písaniec) prechodník –úc/-iac: píšucd) trpné príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)e) činné príčastie

◙ prítomné –úci/-uci, -iaci (píšuci)◙ minulé –vší (napísavší) – málo frekventovaný tvar

4. delenie: jednoduchý tvar (píšem, napíšem) zložený (budem písať, bol by písal)

. VČ platnosť-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný prísudok/-vetný základ: Stáť!-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt, plačúce dieťa Plačúci odišiel. /ako PríM/ Obžalovaný vstaňte./PríM, nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho obsahujú-spodstatnené PríM/

-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je zakázané)-príčastia ako doplnok: Domov sa vrátil plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.-predmet: Nútia nás učiť sa-nezhodný prívlastok: Prebudila sa v ňom túžba kúpiť si bicykel.-prechodník v pozícii príslovkového určenia

Pravopis slovies

1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri VYKANÍ:Vy ste to tiež videli, pani Nováková?(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os. pl.)

NIE: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?

2. Písanie i/y v slovesných tvarocha) Základ slova vo vybraných slovách: ►sloveso v rozkazovacom spôsobe –yukryjú, umyjú ► ukry!, umy!

b) Základ slova nie vo vybraných slovách: potrú, určia ►potri!, urči! urč!

c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v N sg. pečený ALE N pl. Chlapci boli pečení-varení

d) samostatná morféma BY v podmieňovacom spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla (ALE: keby/žeby/akoby/kiežby sa bol umyl spojky častica

3. Výnimky z rytmického krátenia:chváliac (3. os. pl. prít. času)Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci

4. Rozlišujte onikanie/vykanie:Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os. pl.Babička, kam pôjdete takto proti noci. 2. os. pl.

5. Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom čase: Správne: on nie je Nesprávne: on neni

Štylistické využitie gramatických kategórií:OsobaA) prednosť autorského plurálu v náučných textoch (...sme uviedli nápad.....)B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....c) striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom rozprávaní

Slovesný čas- historický prézent – vytvára zdanie, že sa minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. Sedí si v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa deje.

Slovesný spôsob- prostriedok zdvorilostného princípu komunikácie, zmierňuje príkaz: Vyniesol by si smeti?

Slovesný rod- trpný rod – náučné texty, administratívny a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt olova.

Slovesný vidNie - budem sa sústrediťÁno – sústredím sa, budem sa sústreďovať

Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:A) sponové slovesá – na spomaľovanie rozprávanieB) modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný princípC) limitné slovesá – stav pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch,

dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť. Išiel sa od hanby prepadnúť.

Štylistické využitie slovesného tvaru:a) neurčité sl. tvary – v staršej literatúre, v náučnom a administratívnom

štýleb) neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne

vyjadrovanie, dvojitý zápor /litotes/ - Nemožno mi ťa neľúbiť.

Príslovky:

• plnovýznamový SD, neohybný• vyjadruje okolnosti deja: miesta, čas, spôsob, príčinu• niektoré môžeme stupňovať (utvorené z akostných prídavných mien – dobre)

• Príslovky - spájajú sa so slovesom (sedel oproti)• prechod k predložkám (blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše,

hore, okolo, oproti, neďaleko) – spájajú sa s podstatným menom v páde (oproti dverám)

• prechod k časticiam (okolo) – dodávajú významový odtienok slovu albo vete (má 20 – má okolo dvadsať)

VČ platnosť• príslovkové určenie: pekne spieva• modálne al. stavové príslovky vo vetnom základe, mennom prísudku (bolo

ticho, boli ticho)• nezhodný prívlastok: cesta nahor, príchod včera

• Písanie spolu a osobitne: a) ktoré vznikli z predložkových spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme

výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)b) ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne): zafarbili načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala zaslobodna/za slobodna

c) zložené príslovky píšeme spolu: stretávame dennodenne (málokedy)

Pravopis:• Správne: Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.• Nesprávne: Trebalo by....Je treba....• Správne: Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol. Ďakujem pekne, veľmi

pekne ďakujem.• Nesprávne: už je to ďaleko lepšie. Moc mi nepomohol. Díky moc (slang)• HROZNE, STRAŠNE - nesprávne spojenie s prídavným menom – spájanie sa

s pozitívnym vnemom/javom• Nesprávne: strašne krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený

večer• Náhrada – synonymá: veľmi, úžasne, ohromne, náramne• Príslovka AKONÁHLE – nepatrí do kultivovanej slovenčiny, nahradiť za len

čo, sotva, hneď ako, ledva• Príslovku SNÁĎ nahradiť azda, hádam, možno, vari, nebodaj

Štylistické využitie:• rozprávacie časti epického textu (sú nepríznakové)• konektory – súdržnosť textu (a potom, vtom...)• subjektívnosť – príslovky spôsobu (Neochotne vstal od stola, nesmelo sa

usmial a pomaly zamieril k východu.)• vyjadrenie expresivity cez predpony pra-, pre-, pri- (praobyčajne,

prekrásne...)

Určte, ktoré z dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:• Je mi dobre. Dobre, prídem načas.• No výborne, zvládol si to! Zvládol si to výborne.• Príď radšej skôr. Je skôr mladší ako starší.• Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.

• Bol raz jeden kráľ. Buď už raz ticho.• Preto odcestoval už dnes. Veď preto!• Ja, samozrejme, neprídem! Povedal to tak samozrejme...• Vyšli mu v robote v ústrety. Kráča v ústrety nešťastiu.• V utorok zas príde. Treba peniaze a zas len peniaze.• Beriem si dovolenku od pondelka do stredy vrátane.• Zaplatil všetko vrátane fakultatívnych výletov.• Hotel Carlton je neďaleko.• Hotel Carlton je neďaleko SND.• Naproti Markovi sedela Katka.• Bežal otcovi naproti.

Predložky, Spojky, Častice

-nemajú vetnočlenskú platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej štruktúry

Predložky, ich štylistické využitie

neplnovýznamový SDspolu s ohýbacou morfémou slova, pred ktorou stoja, vyjadrujú vzťahy medzi slovami vo vete stoja VŽDY v spojení s iným slovom (k otcovi, od chorého, za štyroch)nemajú vetnočlenskú platnosť

Pravopis:správny slovotvorný základ:

►predložka kvôli (k-vôl-i) má základ vôľ, nie kôl-Øsprávna väzba predložky:

►s,so – sa viaže s I (s otcom, so sestrou)►z, zo – sa viaže s G (z povaly, zo dvora, z obchodov)

Správne:píšeme perom (čím? -prostriedok)Je o päť minút dvanásť.Neprišli pre chorobu. (príčina)

Nesprávne:• píšeme s perom (my a pero)• Je za päť minút dvanásť.• Neprišli kvôli chorobe. (nie v prospech choroby)• Neprišli vďaka chorobe. (chorobe nemáme začo vďačiť)

Delenie predložiek:A) prvotné – vždy len predložkamiB) druhotné – narastá počet v administratívnom štýle (právnické a obchodné texty):

v súvise, v porovnaní, na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou, počnúc, končiac...

Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa druhu:

Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.

Prvotné – na, pred, v, medziDruhotné - Nie sú: zásluhou – iný kontext

Vokalizácia predložiek pred zámenomnáš jazyk nedovolí, aby za sebou nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky ► vokalizácia predložiek

vokalizácia – pripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zojednoslabičné predložky: od, pod, pred, nad, cez, bez ► vokalizácia: odo, podo, predo, nado, cezo, bezo

Správne obe predložky:v dni, vo dni, z dňa / zo dňa, bez zmeny/ bezo zmeny, v sne/ vo sne, nad dverami/nado dverami...

Spodobovanie predložiek:S (píšeme S, vyslovujeme Z) pred:

a) samohláskou: s otcom (Z)b) znelou spoluhláskou: s Braňom (Z)c) VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním (S)

SO (píšeme SO, vyslovujeme ZO): SO švagrinami (ZO) VÝNIMKA: pred osobnými zámenami: SO mnou (SO)

ZO (píšeme a vyslovujeme vždy ZO)

KU /píšeme a vyslovujeme vždy GU) KU kapuste (GU)VÝNIMKA: pred osobným zámenom KU: KU mne (KU)

VO (píšeme a vyslovujeme VO)

Z (píšeme Z, vyslovujeme S pred neznelou spoluhláskou): z povaly (S)

K (píšeme K, vyslovujeme G) pred:a) samohláskou: k uchu (G)b) znelou spoluhláskou: k dvoru (G)

V (píšeme V, vyslovujeme F) pred neznelou spoluhláskou: v ceste (F)

Štylistické využitie predložiek:prvotné predložky – bezpríznakovédruhotné predložky – príznak odbornosti – v náučných a administratívnych textov ( v zmysle...vzhľadom na....)

Rozlíšte predložku alebo iný slovný druh:

Začínajúc 1. júlom vstúpi do platnosti....►predložka

Nechtiac som ho urazil.►príslovka

Počínajúc pondelkom otvárame...► predložka

Chtiac-nechtiac musím ísť.►príslovka

Na rozdiel od krajín východnej Európy..► predložka

Nerobíme rozdiel medzi regiónmi.►podstatné meno

Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.►predložka

Maj predovšetkým na zreteli svoje zdravie.►podstatné meno

Použite nasledujúce druhotné predložky vo vetách: v zmysle, v záujme, v dôsledku, prostredníctvom, so zreteľom na, odhliadnuc od, s ohľadom na, bez ohľadu na

Spojky

• neplnovýznamový SD• majú vlastnosti samostatných morfém (gramatických slov)• spájajú vety, slová• nemajú vetnočlenskú platnosť

Pravopis:• Písanie čiarky:a) Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-

alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!• ALE: ak vymením zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou

nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.

b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)

c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.

d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...

e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah: Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)

Štylistické využitie spojok:1. nepríznakové samy osebe2. expresívne pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme

(vtedy zdroj dynamizácie textu)

Častice neplnovýznamový SD vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu/vete

významové odtienky - NEMAJÚ vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné jednočlenné vety: Možno...Samozrejme. Áno!)

Pravopis Písanie čiarkya) Pri hodnotiacich a vysvetľovacích časticiach:- Píšeme čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:

Chcel odísť, zrejme, vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.

- Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru neskoro.

Spojenie častice s oslovením- Čiarku píšeme až po substantíve: No Jano, to sa ti teda podarilo

NIE: No, Jano, to sa ti ....

Písanie dovedna/osobitnea) ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a

nie, len a len, priam tak)b) väčšinu píšeme spolu: bezpochyby, čožeby, akoby, akistec) spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojverud) opakovanie častíc – so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už

Štylistické využitie v subjektívne ladených textoch hovorového štýlu – v dialógoch v úlohe konektorov (pri výstavbe textu) na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom a umeleckom štýle NO – nepoužívať vo výkladovom texte takže – bezdôvodné použitie v hovorovom štýle

Rozlišuj:

Už je raz darmo. častica Žil raz starček so starenkou. príslovka Stačí mi raz povedať! Číslovka

Aký osobný postoj má výpoveď? Mám asi 100 eur. Mám možno 100 eur. Mám pravdepodobne.... Mám chvalabohu.... Mám dokonca... Mám nanajvýš... Mám iba/len... Mám sotva...

Porovnaj funkciu označených slov:

Len aby nezabudol. Bojí sa, aby nezabudol. Nemám ani jednu. Neodišiel Patrik ani Dano. Samozrejme, ty máš prednosť! Prijala to tak samozrejme.

Citoslovcia neplnovýznamové SD slová - vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-lingi) ak nezastupujú iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť, inak:

Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.- vo funkcii slovesa – prísudok- stoja mimo vety, sú oddelené čiarkou

Pravopis Interpunkcia- Na konci zvyčajne majú výkričník ! Ach, to azda nie! Vitajte u nás!- Uprostred vety ich môžeme zdôrazniť ! A on buch! a bol na zemi. Písanie čiarky:

Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!

ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je oddelené čiarkou.)

Písanie osobitne a dovedna- U mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi / hihihi

„Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá kukučka.

- Zmeravené tvary dovedna: Nevídali. Dajsamisvete!

Druhy

vlastné zvukomalebné

Štylistické využitie nehodia sa do písomných prejavov objektívnych štýlov v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické rozprávanie, dialóg - monológ) významový vzťah s expresívnymi príznakmi dotvárajú sémantické hodnoty výpovede

-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/: napr.Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanieAsi ťažko to urobí. – náhrada sotva

Zvukomalebné slová = onomatopoje Zvuky zvierat:

kikirikí (SR), cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj), cucuricu (rumunčina: kukuriku).

AHOJ – starý kresťanský pozdrav námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“