Monitoring médií

26.11.2018

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Vysoké školy prichádzajú o študentov [26.11.2018; Pravda; Slovensko; s. 6,7; Ivana Štefanová]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení [23.11.2018; webnoviny.sk; ZdravieKošiceZdravie z lokality Košice; 00:00; SITA]

2. Gabriela Rakúsová: Medzi realitou a jej znakom [23.11.2018; pravda.sk; Kultúra; 00:00; Pravda]

3. Tipy na víkend - 24. a 25. november [23.11.2018; korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť; 00:00; red.]

4. Fúzatý november bude v Košiciach už po štvrtý raz [23.11.2018; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; SITA]

5. Prípad Andrej Danko je výzva pre univerzity: Tituly dávajte už len za kvalitu [23.11.2018; dennikn.sk; Komentáre; 11:27; Ján Mazák]

6. Študenti UPJŠ LF organizujú ďalší fúzatý november o mužskom zdraví [23.11.2018; teraz.sk; Školský servis; 13:44; TASR]

7. KAM DO MESTA [23.11.2018; Košický večer; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 5; redakcia]

8. Záchrancovia a ničitelia imunity [23.11.2018; Hospodárske noviny; hlavná téma; s. 14,15,16,17,18,19; Iveta Grznárová]

9. Movember študentov medicíny upozorňuje na rakovinu semenníkov [24.11.2018; 24hod.sk; Ekonomika Zdravie; 00:00; Teraz.sk;TASR]

10. Movember študentov medicíny upozorňuje na rakovinu semenníkov [24.11.2018; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Dominik Kopcsay]

11. Medici opäť organizujú Movember, aby upozornili mužov na hrozbu rakoviny semenníkov [24.11.2018; dnes24.sk; Košice; 00:00; kosice.dnes24.sk]

12. Zuzana Tkáčová - UČITEĽ NIE JE ZDROJ POZNATKOV, PODPORUJE SAMOSTATNÚ PRÁCU ŽIAKOV

[24.11.2018; Sme; Osobnosť; s. 6,7,8,9; JARMILA HORÁKOVÁ]

13. Medici opäť pripravili fúzatý Movember [24.11.2018; Korzár; REGIÓN; s. 6; sita]

14. Oskar sa zastavil na Slovensku [24.11.2018; Pravda; esej na sobotu; s. 50,51; Ladislav Šimon]

15. Učiteľka roka: Sú aj efektívnejšie formy hodnotenia ako známky [25.11.2018; zena.sme.sk; Žena / Ľudia; 00:00; Jarmila Horáková]

Univerzitné pracoviská

1. Co píše včelárska príručka z roku 1910? [26.11.2018; Nový Čas; Regióny; s. 8; Patrik Struk]

Top informácie z rezortu školstva

1. Tlačová beseda M. Lubyovej - odoberanie titulov [23.11.2018; TV TA3; Tlačová beseda; 09:00; R / Norbert Dolinský]

2. Lubyová učiteľom, ktorí sa pýtali na Dankovu prácu: Mal uvedené zdroje [23.11.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 10:10; Stanislava Harkotová]

3. Rezort školstva chystá zákon na odoberanie titulov [23.11.2018; Rádio Expres; Infoexpres; 12:00; Tomáš Škarba / Mariana Tökölyová]

4. Povinná škôlka pre päťročné deti [23.11.2018; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; Juraj Jedinák / Juraj Jedinák]

5. Ministerka upraví vysokoškolský zákon [23.11.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 16:00; Jana Majeská / Jana Majeská]

6. Lubyová dáva vedcom opäť zabrať, na žiadosti o milióny eur majú pár dní [23.11.2018; dennikn.sk; Slovensko; 16:31; Dušan Mikušovič]

7. Odoberanie akademických titulov [23.11.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; René Medzihradský / Mária Chreneková Pietrová;Patrik

Švajda]

8. Lubyová Danko címét nem veszi el [24.11.2018; Új Szó; KÖZÉLET; s. 2; IBOS EMESE]

9. Lubyová, vzor Danko [26.11.2018; Hospodárske noviny; Názory a analýzy; s. 6; Martin Behul]

10. Rozpočet zvýšili o takmer pol milióna eur [26.11.2018; Prešovský večerník; Spravodajstvo; s. 3; ako]

TEXTY

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Vysoké školy prichádzajú o študentov [26.11.2018; Pravda; Slovensko; s. 6,7; Ivana Štefanová]

Ivana Štefanová Bratislava Počet študentov vysokých škôl už desať rokov neprestajne klesá. Verejné vysoké školy prišli počas tohto

obdobia takmer o 40 percent študentov, tie súkromné o viac ako 56 percent. Pod tento trend sa podpisuje znížená demografia či odchod maturantov do zahraničia. Rezort školstva o rušení vysokých škôl neuvažuje.

„Medzi rokmi 2017 a 2007, v ktorom bol najvyšší počet študentov verejných vysokých škôl, sa znížil počet študentov o 38,95 percenta," spresnilo ministerstvo školstva vo Výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2017. Podľa neho problém nastáva už na úrovni stredných škôl. „Od roku 2010 počet 19-ročných klesol o viac ako 26,55 percenta," uvádza správa.

V prípade súkromných vysokých škôl je pokles o 56,09 percenta z maximálneho počtu v roku 2011. Kým v roku 2008 bolo prijatých na súkromné školy 11 840 študentov, minulý rok to bolo 2 327. Rezort školstva vysvetľuje, že primárnym dôvodom klesajúceho počtu vysokoškolákov nie je odchod maturantov do zahraničia, ale najmä ich demografický pokles. „To znamená, že máme menej maturantov, ktorí sú prirodzeným zdrojom pre vstup na vysokú školu," uviedol tlačový odbor ministerstva. Pripomenul, že aktuálnym cieľom je, aby 40 percent populácie vo veku 30 - 34 rokov malo vysokoškolské vzdelanie, na čo netreba zvyšovať aktuálny počet študujúcich. Ministerstvo sa chce skôr zamerať na pritiahnutie študentov späť zo zahraničia.

Regulovať počet vysokých škôl ministerstvo neplánuje, chce to ponechať na prirodzený vývoj. „Je však možné očakávať, že niektoré verejné vysoké školy prestanú uskutočňovať študijné programy v niektorých študijných odboroch, nakoľko to pre ne nebude ekonomicky relevantné a nebudú vedieť nájsť dostatočný počet študentov," vysvetlilo tlačové oddelenie.

S klesajúcim počtom vysokoškolákov majú problém najmä súkromné školy. „V roku 2008 bol sektor na úrovni 220 000 študentov a po desiatich rokoch sme na čísle 136-tisíc," skonštatoval Branislav Zlocha, riaditeľ pre marketing a rozvoj súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Finančný dosah sa snažia riešiť opatreniami na znižovanie nákladov a zvyšovaním efektívnosti. „Čo sa týka kompenzácie výpadku študentov a ich nahrádzanie externými, toto nevidíme ako cestu, keďže klesá aj počet externistov," zdôraznil Zlocha. Viac sa preto chcú sústrediť na prilákanie zahraničných študentov najmä z Ukrajiny a Juhovýchodnej Ázie. „Tu však narážame na relatívne neflexibilný systém udeľovania prechodných pobytov na účel štúdia, čo má za následok celkový nízky počet zahraničných študentov na slovenských vysokých školách," poznamenal Zlocha.

Medziročne na Slovensku pribudlo 889 zahraničných študentov, ich podiel predstavuje 8,2 percenta. „Na náraste počtu študentov zo zahraničia sa najviac podieľa Technická univerzita Košice, najmä získaním študentov s pôvodom na Ukrajine a v Indickej republike," spresnila výročná správa.

Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach navštevuje viac ako 1 400 zahraničných študentov z takmer 50 štátov. Patrí k nim Poľsko, Izrael, Nemecko, Švédsko, Grécko, Portugalsko, Pakistan, India, Japonsko, Nigéria, Irán či Ukrajina. „Medzi najčastejšie odbory, ktoré študujú zahraniční študenti, patrí všeobecné a zubné lekárstvo," priblížila hovorkyňa univerzity Linda Babušík Adamčíková. Dodala, že za posledné tri roky evidujú vyšší záujem. Napríklad na lekársku fakultu sa hlásilo 1 045 študentov z cudziny a bolo prijatých 337.

Zvýšený počet cudzincov zaregistrovala aj Univerzita Komenského v Bratislave. Tento rok ich má o 1038 viac ako vlani. „Najväčší počet študentov prichádza z Nórska, Nemecka, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu," spresnila Lenka Miller, hovorkyňa univerzity. Najviac ich je na lekárskej a právnickej fakulte.

Politologička Viera Žúborová mieni, že pod klesajúci trend vysokoškolákov sa podpisuje aj odchod maturantov do zahraničia. Len v Češku ich študuje asi 25 000. „Tam ide lepší priemer. Tí ešte šikovnejší už idú ďalej, idú do Dánska, do Británie či do Ameriky," konštatovala Žúborová. Podľa nej je potrebné sa zamyslieť, či je počet vysokých škôl adekvátny počtu študentov. „Začala by som byť prísnejšia na podmienky získania titulov a na úroveň obťažnosti výučby na súkromných aj verejných vysokých školách," navrhla politologička. Súkromné školy by však nerušila. „Keďže klesá počet študentov, súkromné vysoké školy sa omnoho viac snažia, pretože nemajú až taký prílev zo štátneho rozpočtu ako tie verejné. Vytvára to zdravú konkurenciu," podčiarkla Žúborová.

Podľa údajov Eurostatu aj v rámci Európskej únie počet študentov vysokých škôl medzi rokmi 2015 a 2016 najviac klesol práve u nás, a to o 9,38 %. Po nás nasledovaloEstónsko (-7,47 %), Slovinsko (-6,06 %) a Česko (-5,97 %). Pokles zaznamenalo aj Maďarsko (-4,30 %) a Poľsko (-3,77 %). Rast počtu študentov, naopak, zaznamenali Chorvátsko, Luxembursko, Dánsko, Španielsko a Belgicko. Viac študentov získalo aj Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Irska, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Cyprus a Malta.

[Späť na obsah]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení [23.11.2018; webnoviny.sk; ZdravieKošiceZdravie z lokality Košice; 00:00; SITA]

1 Otvoriť Foto TU Otvoriť galériu Symbolom Movembra je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou bojujú. KOŠICE 23. novembra (WebNoviny.sk) – Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach organizujú túto

sobotu v poradí už štvrtý Movember, podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy. Uskutoční sa 24. novembra medzi desiatou a osemnástou v košickom Auparku. Symbolom Movembra je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou bojujú.

„Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov. Budeme oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modeli semenníkov im ukážeme účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné hrčky,“ hovorí študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq, podpredsedníčka pre vonkajšiu komunikáciu Spolku medikov mesta Košice.

Osvetové podujatie pripravila skupina študentov pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž. Odborné rady poskytne pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice LP Košice Vladimíra Sobolová. K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine.

Akciu Movember spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a postupne sa rozšírila do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

https://www.webnoviny.sk/myslienkou-movembra-je-prevencia-muzskych-onkologickych-ochoreni/

[Späť na obsah]

2. Gabriela Rakúsová: Medzi realitou a jej znakom [23.11.2018; pravda.sk; Kultúra; 00:00; Pravda]

Rozrušenosť lyrického subjeku nemusí mať definovateľnú príčinu, ide najmä o spôsob zachytenia silných okamihov v prítomnosti i na základe obnovujúcich sa spomienok.

Pre Štrpkovu poéziu sú príznačné otázky – básnický subjekt sa pýta spolu s čitateľom. Jeden okamih prináša rozsiahle asociácie a hlbokú reflexiu, dojmy lyrického subjektu sú často nevysvetliteľné, jednoducho sú – ten pochod myšlienok nemôže byť totožný s príjemcovým, lebo je jedinečný, nie spoločný.

Kniha s podtitulom Interpretačné úvahy o knihách je prácou literárnej kritičky Gabriely Rakúsovej (1943). Autorka pochádza z východného Slovenska, v roku 1965 ukončila štúdium v odbore slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte UPJŠ. Pracovala ako stredoškolská učiteľka, v súčasnosti sa intenzívne venuje najmä recenzistike a kultúrnej publicistike. Robí tiež redakčnú prácu, korektúry a posudky pre vydavateľstvá a časopisy,

sporadicky spolupracuje s rozhlasom. V roku 2015 jej vo vydavateľstve F. R. & G. vyšla kniha Z literárnych reflexií, za ktorú získala ocenenie Literárneho fondu. Dlhodobo žije v Košiciach.

Modrý Peter © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/492491-gabriela-rakusova-medzi-realitou-a-jej-znakom/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

3. Tipy na víkend - 24. a 25. november [23.11.2018; korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť; 00:00; red.]

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie. Sobota Otvorenie vianočných trhov KOŠICE. Vianočné trhy pred obchodným centrom Aupark oficiálne otvorí herec a operný spevák Filip Tůma

spolu s domácim sláčikovým orchestrom Musica Iuvenalis. V ich podaní odznie široká škála známych skladieb - od nezabudnuteľných árii Figara až po hudbu z filmu Piráti Karibiku. Vystrieda ich spevák Peter Cmorík, ktorý zaspieva vlastné skladby, ako napríklad Tulák či Dážď. Nakoniec spolu s Filipom Tůmom potešia Košice vianočnými koledami. Koncert sa začína o 17.00.

Čas vianočný KOŠICE. Slovensko-Český klub pozýva na koncert duchovnej hudby z diel svetových autorov A. Stradella, F.

Mendelsohn Bartholdy, Ch. Gounod, G. Rossini a i. S ukážkou omše hudobného skladateľa Oldřicha Hmereku, ktorý žil a tvoril v Košiciach. Účinkujú: Aneta Hollá, soprán - hosťujúca sólistka Opery ŠD Košice, Myroslava Havryliuk, mezzosoprán - sólistka Opery ŠD Košice, Peter Kellner, bas - sólista Viedenskej štátnej opery, študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča: Barbora Diňová – soprán, Ján Zreľák – tenor členovia zboru Nostro Canto pod vedením Tatiany Švajkovej, Júlia Grejtáková – klavír. Koncert sa uskutoční v Evanjelickom kostole na Mlynskej ulici v sobotu o 17.00 hod.

Optima Dance Cup KOŠICE. Deviaty ročník podujatia plného tanca začína v sobotu o 9.00 hod. Dvanásť hodín súťaží v

štandardných a latinskoamerických tancoch, všetkých vekových a výkonnostných kategórií. Movember KOŠICE. V poradí už štvrtý ročník podujatia s názvom Movember, ktorým študenti Lekárskej fakulty UPJŠ

šíria informácie medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty, sa uskutoční v košickom Auparku medzi 10.00 a 18.00.

Turistika KOŠICE. TJ Horec pozýva v sobotu na turistiku do Volovských vrchov po trase : Štós - Čierna Moldava -

Hačavské sedlo - Jelení vrch - Špičák - Medzev (14 km). Prevýšenie 630 m. Zraz na AS, odchod autobusu smer Štós zo stanovišťa č.8 o 7.30 hod. Akciu vedie I. Lipták.

Výstavy na plátne KOŠICE. Kino Úsmev a Východoslovenská galéria pozývajú na ďalší cyklus zo série Exhibition on Screen

(Výstavy na plátne). Film Rembrandt režiséra Phila Grabského mapuje unikátnu výstavu “Rembrandt: The Late Works”. ktorá do januára 2015 prebiehala v Národnej galérii v Londýne a následne v Rijksmuseum v Amsterdame, kde sa stala kultúrnou udalosťou sezóny. V sobotu od 19.00 hod. v kine Úsmev.

Jazz For Sale III. KOŠICE. Talent Transport (SK), Lukasz Pawlik Quartet (PL) a Československý Big Band Matúša Jakabčica

(CZ/SK) vystúpia v sobotu od 19.00 hod. v Historickej radnici. Od Kataríny do Ondreja KOŠICKÁ POLIANKA. Kultúrne centrum Abova pozýva o 17.00 hod. do kultúrneho domu v Košickej Polianke.

So svojimi zvykoslovnými pásmami pripomenú tradície odohrávajúce sa na Katarínu a Ondreja. Predstavia sa folklórne skupiny Poľančanka (Košická Polianka), Folklórna skupina Pantľička(Košická Belá), Dedinská folklórna skupina Krasňanka(Krásna nad Hornádom) a ich hosť Fsk Jadlovec Margecany. Po bohatom programe je pripravená Katarínska zábava, kde do tanca zahrá ĽH FS Jahodná.

Kopitovski kišeňak ŠINDLIAR. Zaujímavá akcia sa uskutoční v sobotu od 14.30 v chate a kempe Zlaté Kopyto v Kopytovskej

doline pri Šindliari. Súťaž v pečení z kysnutého cesta Kopitovski kišeňak napíše už 6. ročník. Súťažiť sa bude v troch kategóriách - sladké, slané a domáci chlebík, pričom súťažiaci donesú hotové výtvory so sebou, aspoň pol pekáča. Hodnotenie bude anonymné, porotou aj divákmi. Okrem rôznych dobrôt bude nepochybne aj dobrá zábava. Viac info.

Funny balls show PREŠOV. Veselá funny balls show odštartuje v kine Scala v sobotu o 16.00 hod. Statočný cínový vojačik PREŠOV. Statočný cínový vojačik je interaktívna hudobno-dramatická rozprávka, ktorá spracúva klasický

príbeh statočného cínového vojačika od H. CH. Andersena zhudobnený slovenským skladateľom Jurajom Hatrikom. Hru odohrajú v priestoroch Literárnej kaviarne Viola v sobotu o 16.00 hod.

Zóna bez peňazí MICHALOVCE. V Zemplínskom osvetovom stredisku v Michalovciach sa uskutoční Zóna bez peňazí, kde

môžete darovať veci, ktoré nepotrebujete a zobrať si , čo by sa vám mohlo hodiť. Akcia potrvá od 9.00 do 16.00 a je spojená s tvorivými dielňami od 14.00 do 16.00.

Kálmán Tichy 1888 – 1968 ROŽŇAVA. V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prebieha výstava Kálmán Tichy 1888 – 1968

venovaná významnému rožňavskému rodákovi. Kurátorkami výstavy sú E. Lázárová a S. Holečková, odborným garantom je E. Kušnierová. Podujatie sa koná v rámci Roku Kálmána Tichyho a je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Výstava potrvá do 20. novembra.

Spomienka Muránskej kameniny JELŠAVA. V priestoroch Mestského múzea v Jelšave prebieha výstava Spomienka muránskej kameniny.

Kurátorkou výstavy je Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Potrvá do 15. decembra. Výstava fotoklubu Pix-XL ROŽŇAVA. V priestoroch Gemerskej knižnice je prístupná 7. členská výstava Fotoklubu Pix-XL. Svoje diela

predstavujú Š. Fabián, A. Gibasová, Š. Grecmajer, P. Henriczy, I. Kerekeš, Š. Kesi, G. Kolesár, P. Maxin, L. Viszoczky. Výstava potrvá do 17. decembra.

Banícke múzeum – otváracie hodiny ROŽŇAVA. V troch expozíciách Baníckeho múzea v Rožňave sa od 1. októbra zmenili otváracie hodiny.

Galéria Baníckeho múzea bude od pondelka do piatka otvorená v čase od 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 17.00 hod. Zážitkové centrum Sentinel a Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí bude pre návštevníkov k dispozícii utorok až sobotu v čase do 9.00 do 17.00 hod.

Hvezdáreň je otvorená ROŽŇAVA. Po dlhšej technickej prestávke je rožňavská hvezdáreň znova otvorená. Bežná prevádzková doba

je od 9.00 do 15.00 hod. Prevádzkovateľ Gemerské osvetové centrum ponúka exkurzie do hvezdárne, večerné i denné pozorovania oblohy, prenášky, krúžkovú činnosť, netradičnú vyučovaciu hodinu či výjazdové pozorovania.

Nedeľa Hravenisko KOŠICE. Deviaty ročník festivalu hier, hračiek a zábavy pre malých aj veľkých sa tohto roku bude konať v

Hoteli Centrum na Južnej triede. Pripravených bude viac ako 20 herní, kde sa návštevníci môžu pohrať so stavebnicami, hlavolamami, spoločenskými hrami aj hernými konzolami. Akcia bude prebiehať od 10.00 do 18.00.

Fenomén Bruno Gröning KOŠICE. V Harmónii sa od 14.00 do 20.00 bude premietať dokumentárny film s názvom Fenomén Bruno

Gröning - po stopách zázračného liečiteľa. Je tvorený troma 95-minútovými dielmi, medzi ktorými budú 2 prestávky. Zaznamenáva dramatické povojnové udalosti a život človeka, ktorý uzdravoval chorých a tvrdil, že nevyliečiteľné neexistuje.

So Štefánikom v oblakoch KOŠICE. Na Námestí Maratónu mieru 2 sa bude konať podujatie s názvom So Štefánikom v oblakoch. Ide o

sprievodnú akciu k výstave Košice 1918 - 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorú organizuje Východoslovenské múzeum v Košiciach. Podujatie sa začína o 13.00 a potrvá až do 17.00.

Pocta Petrovi KOŠICE. Tento rok sa uskutoční 10. ročník spomienkového koncertu Pocta Petrovi, ktorý je spojený s

odovzdávaním jeho výročných cien v country hudbe. Tohto roku budú ocenené významné slovenské skupiny: Neznámi, Vodopád, Kapucíni. Čestné ceny Petra Dulu získavajú: Michal Jupp Konečný (CZ), Country festival Czyste country, Wolsztyn (PL), Country festival Country pod hviezdami Praznov (SK). Na tomto koncerte privítame najznámejšieho poľského country speváka Michaela Lonstara, ktorý je 40 rokov na hudobnej scéne

A čo ja, láska? PREŠOV. Prišla som bojovať o vášho muža… alebo A čo ja, láska? Na zemi kufre a v tvári odhodlanie ženy,

ktorá nemá v úmysle opustiť domov jedného zabehnutého manželského páru žijúceho v klasickom stereotype. Odkiaľ sa vzala, kto to je a prečo tie kufre v obývačke ostávajú, je záhadou. Hru A čo ja, láska? uvedú v kine Scala v nedeľu o 18.00 hod. Účinkujú: Marta Sládečková, Dominika Kavaschová/alt. Zuzana Porubjaková, Martin Mňahončák.

Mikro vlnka – rodinný kvíz PREŠOV. V nedeľu o 15.00 hod. začne vo Wave – centrum nezávislej kultúry rodinný kvíz Mikro vlnka.

Zábavný kvíz pre celé rodiny, v ktorom budete kolektívne hľadať správne odpovede na 60 rôznych otázok v troch kolách.

Nedeľná škola maľby PREŠOV. Posledná tohtoročná nedeľná škola maľby pre vaše detičky pod vedením výtvarníčky a

pedagogičky Táne Bachurovej sa začne v nedeľu o 16.00 hod. v Christianii. Za horami, za lesami… PREŠOV. Za horami, za lesami, za Tatrami je výnimočný projekt Poľského klubu – občianskeho združenia

Poliakov žijúcich na Slovensku a ich slovenských priateľov. Vznikol vďaka spolupráci bratislavskej skupiny Jablco a viacerých poľských i slovenských spevákov. Piesne rôznych žánrov – od titulnej pesničky založenej na goralských ľudových motívoch, cez latino, bossa novu, swing, blues a pod. Piesne sú v poľskom a slovenskom jazyku, tiež ako slovensko-poľské duety. V nedeľu o 19.00 hod. v Literárnej kaviarni Viola.

Tvorivé dielne s hlinou POPRAD. V Tatranskej galérii si budete môcť od 14.00 do 16.00 vytvoriť úžitkové a voľné keramické objekty

podľa vlastnej chuti a fantázie na Jesenných tvorivých dielňach s hlinou. Akcia je spojená aj s prehliadkou galérie.

https://korzar.sme.sk/c/20961457/tipy-na-vikend-24-a-25-november.html

[Späť na obsah]

4. Fúzatý november bude v Košiciach už po štvrtý raz [23.11.2018; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; SITA]

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ upozorňujú na rakovinu semenníkov a prostaty. Movember (3 fotografie) KOŠICE. Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach organizujú v sobotu 24. novembra v poradí už štvrtý

Movember. Ide o podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy. Uskutoční sa medzi desiatou a osemnástou hodinou v košickom Auparku. Symbolom Movembra je modrá stužka, pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou bojujú. Samovyšetrenie aj odborné rady „Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov. Budeme

oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modeli semenníkov im ukážeme účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné hrčky,“ hovorí študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq, podpredsedníčka pre vonkajšiu komunikáciu Spolku medikov mesta Košice.

Osvetové podujatie pripravila skupina študentov pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž.

Odborné rady poskytne pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice LP Košice Vladimíra Sobolová.

K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine. Akciu Movember spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a

postupne sa rozšírila do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

https://kosice.korzar.sme.sk/c/20968704/fuzaty-november-bude-v-kosiciach-uz-po-stvrty-raz.html

[Späť na obsah]

5. Prípad Andrej Danko je výzva pre univerzity: Tituly dávajte už len za kvalitu [23.11.2018; dennikn.sk; Komentáre; 11:27; Ján Mazák]

Ak chceme hľadať podhubie, ktoré umožnilo získanie akademického titulu, tak by sme nemali zabúdať na to, čo umožnilo takéto pohodlné získanie titulu JUDr.

Autor je profesorom Právnickej fakulty UPJŠ Košice, poradcom prezidenta republiky Nejeden magister práva (predtým promovaný právnik alebo absolvent práva) túži po titule JUDr. Hoci som

sám nositeľom tohto titulu, po posledných udalostiach som za to, aby taký titul bol zrušený. Dnes už nemá žiadnu výpovednú hodnotu o kvalite jeho držiteľa. Napriek tomu pripomínam, že napríklad v rokoch prvej Československej republiky, aj po roku 1945, sa nadobudnutie takého titulu oznamovalo verejne v najvýznamnejšom právnickom časopise tej doby, v Právnom obzore. Stať sa JUDr. v tom čase bola udalosť.

Mám aj vlastnú skúsenosť. V roku 1978 som nastúpil ako súdny čakateľ na Okresný súd Košice vidiek. Žiaden z kolegov nemal titul JUDr., hoci viacerí boli skvelí sudcovia. Mať doktorát a byť sudcom nemalo nič spoločné. Ani na krajskom súde neboli všetci doktormi, ba dalo by sa povedať, že viacerí, aj predsedovia senátov, nemali tento titul.

Zjednodušene povedané, doktormi práv sa to nehmýrilo v miere, ktorá sa rozvinula najmä po roku 1989. Inflácia titulov začala byť a je dodnes neúnosná. Súčasne dochádza k ich devalvácii. V právnickom časopise sa neoznamuje nič, ani získanie PhD. Museli by vydávať jedno mimoriadne číslo ročne venované len novým nositeľom titulu JUDr. Na okresnom súde však nie je zriedkavé, že všetci sudcovia sú doktormi práv, ale viacerí aj nositeľmi titulu PhD. Takáto záplava titulov bola a zostáva podozrivou. Zdá sa, že väčšina ich nositeľov chcela len titul a keď zistili, že existujú aj iné, ľahšie spôsoby jeho získania, než poctivo napísaná a obhájená rigorózna alebo dizertačná práca, tak nezaváhali.

Plagiát „Danko“ a jeho pozadie Aj z týchto dôvodov (české príklady titulománie tiež „priťahujú“ pozornosť) nadobudnutie akademického titulu

predsedom Národnej rady Andrejom Dankom otvorilo širokú diskusiu. Už nejde len o jeden podivne získaný titul navyše. Dostali sme sa na oveľa vyššiu úroveň. Polemiky sa nekončia pri tomto konkrétnom prípade, ktorý, z hľadiska skutkových okolností, je taký jasný, že nepotrebuje ani odobrenie nejakou komisiou či súdom; odhalením Dankovho plagiátu sa všetko len začína.

Nevedno, čo bránilo predsedovi parlamentu v inej réžii takej chúlostivej záležitosti, akou je jeho akademický titul, ktorým sa, žiaľ, časť ľudí chváli nielen počas života, ale si ho nechajú dokonca vytesať aj na náhrobný kameň. Nie je to podstatné. Ozajstnú váhu má pozadie, na ktorom sa podarilo (nielen) Andrejovi Dankovi získať akademický titul a ďalším aj vyššie vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti.

Rigorózne konanie nemôže byť prechádzka „letným parkom“ Vzhľadom na to, že pôsobím na právnickej fakulte, tak ďalšie úvahy sú platné viac-menej len pre fakulty, kde

sa pestujú spoločenské vedy. No aj to stačí na objasnenie širších súvislostí. Najprv niekoľko čísel. V roku 2004 sme na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach založili Ústav európskeho práva (teraz je to Ústav

medzinárodného práva a európskeho práva). Žijeme v roku 2018. Za štrnásť rokov existencie ústavu sme v rigoróznych komisiách posudzovali dvadsaťtri prác z práva EÚ. Žiaľ, viac ako tretina nevyhovela požiadavkám na práce takého druhu, a tak sa môžeme hrdiť len niekoľkými doktormi práv z nášho študijného odboru. Približne jedným za každý rok existencie ústavu.

Zásadná otázka. Prečo je taký chabý záujem o takzvaný malý doktorát z práva z odboru, ktorý je, po vstupe Slovenska do Európskej únie, viac ako perspektívny a užitočný?

Svojsky, ale úprimne mi to osvetlil jeden z našich absolventov. Načo sa trápiť s rigoróznou prácou na pracovisku, kde je komisia ozaj striktná. Oponenti aj členovia komisie sú dostatočne kvalifikovaní a nároční (dvaja profesori sú bývalými členmi Súdneho dvora EÚ a riaditeľka ústavu je dlhoročnou súdnou poradkyňou tohto súdu). Navyše, nemajú pochopenie pre odpisovanie, ba ani pre kompiláty. Nehovoriac o internetových zdrojoch. Okrem toho, vypisujú témy, ktoré sa nedajú len tak spakruky odpísať alebo poskladať. Aj pri všeobecnejšej téme sa vyžaduje, aby autor/ka zvládli problematiku na úrovni doby, keď práca vznikala a bola obhajovaná.

Prijal som toto vyznanie bývalého študenta, ale vďaka kritizovanému prístupu sa v ústave hrdíme niekoľkými rigoróznymi prácami, ktoré sa dajú publikovať ako vedecké výstupy. V odbornej tlači, s prínosom pre poznanie zložitých procesov a vzťahov, ktoré ovládajú európske právo.

Vráťme titulom kvalitu alebo ich zrušme Preto ak chceme hľadať podhubie, ktoré umožnilo predsedovi Národnej rady získanie akademického titulu, tak

by sme nemali zabúdať na to, kto a čo umožnilo takéto pohodlné získanie titulu JUDr. Isto to nebol sám rigorozant. Ten bol právnikom, ktorý prijal „ponuku“ nadobudnúť prestížny doktorát (u advokáta má veľký marketingový význam, nezriedka som počul, že advokát Mgr. je vlastne ešte nedoštudovaný právnik) za úžasne platonických podmienok. Prihlás sa, napíš alebo odpíš hocičo a na skúške sa pousmievaj na komisiu. Titul zaručený.

Takže, kto je vinný v tejto nechutnej a zahanbujúcej akademickej komédii? Tí, ktorí prijali ponuku na titul, ktorý by inak nemohli získať? Alebo tí, ktorí sa vedome zriekli zodpovednosti za to, kto je hodný alebo nehodný byť JUDr.?

Nemienim obhajovať Andreja Danka. Zlyhanie je očividné. Napriek tomu si myslím, že jeho vina na celom škandále je iba ľudsky pochopiteľná túžba mať titul, na ktorý by azda nedosiahol, ak by mu takú možnosť za veľmi mäkkých podmienok neponúkla samotná fakulta alebo, presnejšie, katedra trestného práva.

V roku 1999 bol Andrej Danko ešte vždy len čerstvým absolventom právnickej fakulty. Vedel však, že predložením práce, ku ktorej sa sám prihlásil ako „nevedeckej“, uspeje v rigoróznom konaní. Odkiaľ mal takú záruku? Dobrá otázka, ale odpoveď pozná len on sám. Text, ktorý som si prečítal, nie je totiž len kompilátom viacerých plagiátov, ale aj dosť jednoducho zložené poznatky o verejnej správe, v tej dobe už značne prekonané a zväčša ukotvené v minulom režime. Na taký záver nie je potrebný ani špecialista na správne právo.

Andrej Danko by sa mal z vlastného rozhodnutia zdržať používania titulu JUDr. Netreba na to verdikt súdu, dôkazov o získaní tohto titulu porušením najmä vysokoškolských predpisov a autorského zákona je viac ako dosť. Omína ma viac iná otázka. Nie je Andrej Danko aj obeťou benevolentnej praxe fakúlt pri udeľovaní akademických titulov, ktorá sa tolerovala a akceptuje možno dodnes? Nemala by sa preto akadémia sústrediť v najbližšom čase na vnútornú katarziu pri udeľovaní všetkých možných titulov?

Nedostatky pri udeľovaní titulov nie sú totiž vecou jednotlivca, ale systému. Vina a len vina za ne spočíva v prvom rade na univerzitách, ktoré boli alebo sú ľahostajné k udeľovaniu titulov, za ktorými nestojí nič iné, len ľahko odhaliteľný plagiát. Zastavme to a vráťme akademickým a podobným titulom ich vážnosť, váhu a kvalitu. Alebo ich, ak to vzdáme, radšej rovno zrušme.

https://dennikn.sk/1304612/pripad-andrej-danko-je-vyzva-pre-univerzity-tituly-davajte-uz-len-za-kvalitu/

[Späť na obsah]

6. Študenti UPJŠ LF organizujú ďalší fúzatý november o mužskom zdraví [23.11.2018; teraz.sk; Školský servis; 13:44; TASR]

MOVEMBER študentov Lekárskej fakulty UPJŠ má upozorniť mužov na hrozbu rakoviny semenníkov. Košice 23. novembra (SkolskyServis.sk) - Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach organizujú túto

sobotu v poradí už štvrtý MOVEMBER, podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy. Uskutoční sa 24. novembra 2018 v čase medzi 10. a 18. hodinou v košickom Auparku.

„Myšlienkou MOVEMBRA je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov. V nákupnom centre budeme oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modely semenníkov im ukážeme účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné ‚hrčky‘,“ hovorí študentka Lekárskej fakulty

UPJŠ Lule Tomiq, podpredsedníčka pre vonkajšiu komunikáciu Spolku medikov mesta Košice (na snímkach z vlaňajšieho 3. ročníka podujatia MOVEMBER s návštevníkmi OC AUPARK vpravo).

Osvetové podujatie bude realizovať skupina študentov UPJŠ LF pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž. Odborné rady poskytne návštevníkom nákupného centra pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP Košice MUDr. Vladimíra Sobolová. K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine.

Symbolom MOVEMBRA je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou semenníkov bojujú.

Prečo MOVEBMER? Názov vznikol z kombinácie fúzov, ktoré sa v angličtine nazývajú „moustache“ ako mužského symbolu a

názvu aktuálne kalendárneho mesiaca, v ktorom sa podujatie koná, teda novembra. Akciu MOVEMBER spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a

postupne sa rozšírila do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

RNDr. Jaroslava Oravcová PR manažérka

http://skolskyservis.teraz.sk/vysoke-skoly/studenti-upjs-lf-organizuju-dalsi/45784-clanok.html [Späť na obsah]

7. KAM DO MESTA [23.11.2018; Košický večer; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 5; redakcia]

PIATOK 23. NOVEMBRA Remeselné a vianočné trhy na Terase KOŠICE. Na námestí pred OC Galéria sa dnes odprezentujú remeselníci mnohých cechov. Nebude chýbať

ani hudobnozábavný program v podaní moderných či ľudových formácií, pre deti bude pripravené animačné popoludnie s rozprávkovými a hudobnými pásmami. O 17.00 hod. vystúpi Žbirka Revival, o 18.30 hod. formácia Galaxis.

Elán KOŠICE. Skupina Elán oslavuje päťdesiat rokov. Posledný živý koncert v Košiciach odohrá dnes o 20.00 hod.

v Steel Aréne. SOBOTA 24. NOVEMBRA Otvorenie vianočných trhov KOŠICE. Vianočné trhy pred obchodným centrom Aupark oficiálne otvorí herec a operný spevák Filip Tůma

spolu s domácim sláčikovým orchestrom Musica Iuvenalis. Vystrieda ich spevák Peter Cmorik, ktorý zaspieva vlastné skladby. Nakoniec spolu s Filipom Tůmom potešia Košice vianočnými koledami. Koncert sa začína o 17.00 hod.

Optima Dance Cup KOŠICE. Deviaty ročník podujatia plného tanca začína v sobotu o 9.00 hod. Dvanásť hodín súťaží v

štandardných a latinskoamerických tancoch, všetkých vekových a výkonnostných kategórií. Movember KOŠICE. V poradí už štvrtý ročník podujatia s názvom Movember, ktorým študenti Lekárskej fakulty UPJŠ

šíria informácie medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty, sa uskutoční v košickom Auparku medzi 10.00 a 18.00.

Turistika KOŠICE. TJ Horec pozýva v sobotu na turistiku do Volovských vrchov po trase: Štós – Čierna Moldava –

Hačavské sedlo – Jelení vrch – Špičák – Medzev (14 km). Prevýšenie 630 m. Zraz na AS, odchod autobusu smer Štós zo stanovišťa č. 8 o 7.30 hod. Akciu vedie I. Lipták.

Výstavy na plátne KOŠICE. Kino Úsmev a Východoslovenská galéria pozývajú na ďalší cyklus zo série Exhibition on Screen

(Výstavy na plátne). Film Rembrandt režiséra Phila Grabského mapuje unikátnu výstavu „Rembrandt: The Late Works“, ktorá do januára 2015 prebiehala v Národnej galérii v Londýne a následne v Rijksmuseum v Amsterdame, kde sa stala kultúrnou udalosťou sezóny. V sobotu od 19.00 hod. v kine Úsmev.

Jazz For Sale III KOŠICE. Talent Transport (SK), Lukasz Pawlik Quartet (PL) a Československý Big Band Matúša Jakabčica

(CZ/SK) vystúpia v sobotu od 19.00 hod. v Historickej radnici. NEDEĽA 25. NOVEMBRA Hravenisko KOŠICE. Deviaty ročník festivalu hier, hračiek a zábavy pre malých aj veľkých sa tohto roku bude konať v

Hoteli Centrum na Južnej triede. Pripravených bude viac ako 20 herní, kde sa návštevníci môžu pohrať so stavebnicami, hlavolamami, spoločenskými hrami aj hernými konzolami. Akcia bude prebiehať od 10.00 do 18.00.

Fenomén Bruno Gröning KOŠICE. V Harmónii sa od 14.00 do 20.00 bude premietať dokumentárny film s názvom Fenomén Bruno

Gröning – po stopách zázračného liečiteľa. Je tvorený troma 95-minútovými dielmi, medzi ktorými budú 2

prestávky. Zaznamenáva dramatické povojnové udalosti a život človeka, ktorý uzdravoval chorých a tvrdil, že nevyliečiteľné neexistuje.

So Štefánikom v oblakoch KOŠICE. Na Námestí Maratónu mieru 2 sa bude konať podujatie s názvom So Štefánikom v oblakoch. Ide o

sprievodnú akciu k výstave Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorú organizuje Východoslovenské múzeum v Košiciach. Podujatie sa začína o 13.00 a potrvá až do 17.00 hod.

Pocta Petrovi KOŠICE. Tento rok sa uskutoční 10. ročník spomienkového koncertu Pocta Petrovi, ktorý je spojený s

odovzdávaním jeho výročných cien v country hudbe. Tohto roku budú ocenené významné slovenské skupiny: Neznámi, Vodopád, Kapucíni. Čestné ceny Petra Dulu získavajú: Michal Jupp Konečný (CZ), Country festival Czyste country, Wolsztyn (PL), Country festival Country pod hviezdami Praznov (SK). Na tomto koncerte privítame najznámejšieho poľského country speváka Michaela Lonstara, ktorý je 40 rokov na hudobnej scéne.

UTOROK 27. NOVEMBRA Red Bull Escape Room Championship KOŠICE. Premiéra akcie Red Bull Escape Room Championship sa uskutoční v dňoch 26. až 28. novembra v

Združených posluchárňach Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Najrýchlejší štvorčlenný tím postúpi až na Majstrovstvá sveta Red Bull Escape Room, ktoré sa budú konať v marci 2019.

STREDA 28. NOVEMBRA Veronika Harcsa a Gyémánt Bálint KOŠICE. Pri príležitosti 25. narodenín Jazzu začína v stredu o 20.00 hod. koncert Veroniky Harcsa Gyémánta

Bálinta. Na prelome KOŠICE. Výstava mapujúca umenie rokov 1890 až 1918 bude mať vernisáž dnes o 18.00 hod. vo

Východoslovenskej galérii. Divadlo KOŠICE. Divadlo Milénium pozýva na komédiu Miroslava Horníčka Dvaja muži v šachu. Predstavenie sa

začína o 18.00 hod. v Radničnej sále na Hviezdoslavovej 7. Foto: Hravenisko. FOTO: ARCHÍV Elán. FOTO: JANO TAUFER Otvorenie vianočných trhov. FOTO: ARCHÍV

[Späť na obsah]

8. Záchrancovia a ničitelia imunity [23.11.2018; Hospodárske noviny; hlavná téma; s. 14,15,16,17,18,19; Iveta Grznárová]

Ako nám pomáha céčko či očkovanie Text: Iveta Grznárová, Barbora Postránecká, APN Foto: Dreamstime, wikimedia.org, TASR KEBY SME JU NEMALI, ZOMRELI BY SME PO STYKU S PRVÝM VÍRUSOM. NO STAČÍ, ŽE JE

OSLABENÁ, A UŽ SA NÁM ŽIJE PODSTATNE ŤAŽŠIE. NAOZAJ PLATÍ, ŽE IDE O DÔSLEDOK KOMFORTNÉHO ŽIVOTA? ALEBO SA POD TO PODPISUJÚ AJ GÉNY?

Imunita je fascinujúca vec. A dômyselná. Podobá sa armáde, ktorá je neustále v pozore a preveruje všetko, s čím sa náš organizmus dostane do kontaktu. Predný voj predstavuje lymfatická sústava, ktorej bunky - vojaci - presne vedia, ako sa popasovať s vírusmi či baktériami. Obvykle si pritom pomáhajú zápalom. Áno, tým nepopulárnym opatrením, ktorého dôsledkom býva kašeľ, kýchanie či tečenie z nosa.

„Keď dostanem chrípku, zbavím sa jej iba vďaka zápalu," potvrdzuje Martin Hrubiško z Alergiologicko-imunologickej ambulancie Onkologického ústavu sv. Alžbety. „Aj horúčka je produktom zápalu, zabíja vírusy. No a keď ma môj imunitný systém, ktorý je nositeľom zápalu, z chrípky vylieči, som ten istý zdravý človek ako pred chrípkou."

Tajomstvo estrogénu Je to tak. Bez imunitného systému by sme vo svete plnom baktérií, parazitov či vírusov neprežili. Väčšina z

nás sa preto rodí s vysoko výkonnou a funkčnou imunitou, ktorá sa postupne vyvíja. Lenže… „… niektorým vírusom sa napriek tomu darilo prenikať dovnútra našich telesných buniek a stať sa súčasťou ich genómu," ako hovorí pre Lidové noviny primár Martin Nouza z Centra klinickej imunológie Praha. „Iné aj v súčasnosti osídľujú v ,spiacej’ forme organizmy väčšiny zdravých ľudí. Popri typických nákazlivých ochoreniach, ako je napríklad chrípka, sa podieľajú na vzniku a rozvoji množstva neinfekčných chorôb, napríklad astmy, alergie alebo nádorových ochorení."

Na to, aby v nás tieto spiace vírusy začali škodlivo pôsobiť, stačí len čiastočné zlyhanie našej imunity. Našťastie, tá sa vyvíja aj časom. Pamätá si infekcie, ktorým čelila, a dokáže s nimi opakovane lepšie bojovať. Imunitnú pamäť vytvára aj očkovanie, ktoré môže zabrániť mnohým infekčným chorobám.

Mimochodom, vedeli ste o tom, že ženy s vysokou pravdepodobnosťou prichádzajú na svet s lepšou imunitou ako muži? Nahráva tomu nielen fakt, že sa dožívajú vyššieho veku, ale aj štúdia amerických biológov Stevena Austada a Kathleen Fischerovej, o ktorej píše magazín Pátek Lidových novin. Došli v nej k záveru, že mužské a ženské hormóny odlišne pôsobia na imunitný systém. Potvrdilo im to sledovaním dĺžky života kastrovaných

mužov v histórii - bola oveľa vyššia než vtedajší priemerný mužský vek a tiež pokusy s laboratórnymi potkanmi. Keď hlodavcom odobrali vaječníky, teda zdroj hormónov, zvýšilo sa im poškodenie DNA. Keď samičkám hormón začali zase dodávať, poškodenie sa znížilo. Mnoho hypotéz sa teda prikláňa k názoru, že svoju úlohu hrá ženský hormón estrogén, ktorý zvyšuje imunitu.

Ako uniknúť chrípke Žiaľ, z praxe veľmi dobre vieme, že život v ženskom tele so sebou ani náhodou neprináša aj dokonalú

imunitu. Jej zlyhanie zažívajú prakticky rovnako často ako muži. Zvlášť na jeseň a v zime, keď sme všetci obklopení podstatne väčším množstvom patogénov. Lebo ani tieto ročné obdobia väčšinu z nás neuchránia pred MHD, open-spaceami či ambulanciami lekárov, kde oné vírusy a baktérie preskakujú z organizmu na organizmus ako ľahkonohé opice. Rady, ako si posilniť imunitu, prinášame v osobitnom rámčeku na strane devätnásť. Na tomto mieste sa však dotknime aspoň dvoch najdiskutovanejších tém: a to očkovania a vitamínov. V prvom prípade je konsenzus lekárov jednoznačný. Očkovanie dokáže výrazne zlepšiť našu obranyschopnosť voči množstvu chorôb. „Najmä pri infekciách vyvolaných baktériami, proti ktorým sa zväčša očkuje ešte v detstve," podotýka Martin Nouza. V prípade infekcií vyvolaných vírusmi je situácia o čosi menej priaznivá. Aj proti mnohým z nich nám však pomôže očkovanie. „Na svete sa podarilo úplne vykoreniť čierne kiahne a v značnej časti sveta aj detskú obrnu. Sú tu však stále vážne hrozby, ktoré predstavujú vírusy HIV vyvolávajúce chorobu AIDS, vírusy vtáčej chrípky, vírusy žltačky C a ďalšie, proti ktorým zatiaľ ešte stále nie sú k dispozícii kvalitné vakcíny."

A ako je to s očkovaním proti chrípke? Podľa lekárov ide o jedno z najúčinnejších preventívnych opatrení, ako sa jej vyhnúť. Obzvlášť vhodné je pre rizikové skupiny ako starí ľudia, deti, ale aj tehotné ženy. Ideálne je absolvovať ho v jesenných mesiacoch, najneskôr v decembri. Imunitu nám síce posilní len približne na pol roka, no dobrou správou je, že nebudeme odolnejší len voči chrípke, ale aj voči bežným respiračným ochoreniam.

Tajomstvo vitamínu C S vitamínmi je to o čosi zložitejšie. Napriek tomu, že céčko ako prevenciu nachladnutia skloňujú reklamné

slogany celú jeseň. Zaslúžil sa o to najmä Linus Carl Pauling, nositeľ dvoch Nobelových cien, ktorý tvrdil, že jeho vysoké dávky posilňujú našu imunitu.

Sám ho užíval v extrémne vysokých dávkach (dostal sa až na 18 000 miligramov denne, teda zhruba 200-krát viac, ako je odporúčaná denná dávka) a považoval to za dôvod, prečo je zdravý až do vysokého veku. Veril, že vďaka tomuto vitamínu sa zo sveta podarí úplne vykoreniť prechladnutia. Vo vedeckých kruhoch za to dodnes žne kritiku. Ale získal aj mnoho nadšených zástancov a prípravky s vitamínom C začali brať desiatky miliónov ľudí. Napriek tomu sa virózy rok čo rok opakujú a do postele dostávajú státisíce ľudí. Dôvod? Nuž, žiadne skutočne seriózne štúdie, ktoré by tento preventívny efekt vitamínu C potvrdzovali, v skutočnosti neexistujú - a netvrdí to len prednosta III. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe Štépán Svačina.

Účinky céčka testovali napríklad vedci z americkej Univerzity v Marylande. Denne počas troch týždňov dávali jedenástim účastníkom tri gramy vitamínu C, zatiaľ čo druhá kontrolná skupina dostávala placebo. Obe skupiny potom lekári infikovali vírusom, ktorý spôsobuje bežné prechladnutie. Ochoreli všetci a zhruba rovnaký čas sa aj liečili. Podobný experiment uskutočnili odborníci na Univerzite v Toronte, tentoraz na 3 500 dobrovoľníkoch. Ani tu však vitamín C vôbec nepomohol.

Napriek tomu občas zaznievajú hlasy, že prechladnutie s vitamínom C trvá kratšie a je menej vážne ako bez neho. „Je to typický placebo efekt," kontruje Štépán Svačina. Tvrdí, že pri liečbe viróz hrá zásadnú úlohu predovšetkým dostatočný príjem tekutín. „A tie s vitamínom C majú zvyčajne príjemnú chuť," vysvetľuje. Tekutiny totiž pomáhajú vyplaviť odpadové látky z tela. Nehladiac na fakt, že vysušená sliznica je náchylnejšia na infekcie ako tá, ktorú pravidelne zvlhčujeme. Céčkom ochutené nápoje, ktorými sa v 21. storočí tak radi dopujeme, pravdepodobne motivujú maródov dodržiavať správny pitný režim, ktorý priebeh i dĺžku choroby ovplyvní viac ako fakt, či je nápoj bohatý na spomínaný vitamín.

Ako uvádza na svojich stránkach prestížna Mayo Clinic, nadmerné dávky prípravkov s vitamínom C môžu spôsobiť hnačky, nevoľnosť, vracanie, reflux či nespavosť. Navyše z antioxidantu sa za určitých okolností môže stať prvok, ktorý, naopak, škodlivú oxidáciu podporí. „Najmä, keď je v organizme veľa železa," spresňuje Oliver Rácz z Ústavu patologickej fyziológie na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Epilóg Isté je jedno. Prejavy získaného oslabenia imunity k 21. storočiu patria. Ako súčasť toho, čomu hovoríme

civilizačné choroby. Vplýva na ňu narastajúca koncentrácia populácie, prílišná sterilita, málo pohybu, mnoho stresu. Ale aj nekvalitná klimatizácia, ktorá podľa slov Martina Nouzu predstavuje riziko pre celé pracovné kolektívy.

O to dôležitejšie je sa o ňu náležité starať. Aby sa naša armáda vyčerpala, alebo sa nedajbože nepostavila proti nám. Hoci - treba pravdivo dodať - že to vždy nemáme tak úplne v rukách. Svoje gény si totiž zatiaľ sami opraviť nevieme.

—- Imunitu si ničíme prehnanou hygienou Parazitoiogička Kateřina Jirků Pomajbíková Západná civilizácia je takzvane dehelmintizovaná, teda bez červov. Pritom sme sa s nimi tisíce rokov zžívali -

po celú dobu evolúcie. Nejde len o červy typu mrlí alebo pásomnice, ale aj o baktérie, ktoré v našich črevách tiež žijú. Od priemyselnej revolúcie ich však začalo zase ubúdať vďaka pokroku v zdravotníctve, rozvoju technológií, zvýšeniu hygienických štandardov a tiež pre ubúdajúci kontakt so zvieratami. Výsledkom je, že náš imunitný systém sa začal nudiť a začal si vymýšľať - obrazne povedané mať mrle. A tak vyskočil počet autoimunitných chorôb, keď imunitný systém začne boj proti bunkám vlastného tela. Akoby hľadal, čo by mohol robiť iné, keď prišiel o svoje parazity.

* Čo presne sa deje v našom tele, keď v ňom máme baktérie či prvoky, alebo dokonca nejaký parazit?

Zistilo sa, že črevné organizmy, ako sú baktérie, ale i parazity, sú úzko naviazané na náš imunitný systém. Majú spolu interakcie, odovzdávajú si signály, čím náš imunitný systém stimulujú a modelujú. Teraz, keď sme tieto organizmy - hovorí sa im „starí priatelia" - takmer odstránili, je náš imunitný systém ochudobnený, nevyvíja sa dobre - a to už od detstva, keď by mal týchto podnetov dostávať čo najviac. A preto vznikajú rôzne autoimunitné ochorenia, ako napríklad Crohnova choroba alebo roztrúsená skleróza, a tiež stúpa počet alergikov.

* To je teória, alebo už je potvrdené, že to tak je? Je to teória, ktorá už je však z väčšej časti potvrdená. Ako sa prišlo na to, že tieto choroby súvisia práve s

úbytkom parazitov v našom tele? Porovnali sa dve mapy: vyspelý svet, ktorý má vysokú úroveň hygieny a nižší výskyt týchto organizmov, a rozvojový svet, kde je, naopak, hygiena nízka a parazitov je tam viac. S úbytkom črevných organizmov sa objavuje nárast autoimunitných ochorení a alergií. Tieto teórie vznikali už v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Na prelome storočí sa začalo uvažovať o tom, že v tom hrajú úlohu nielen vnútorné organizmy, ale aj takzvané environmentálne organizmy v okolitom prostredí, teda rôzne mikroskopické organizmy, najčastejšie baktérie. Zistilo sa tiež, že u chorých ľudí je diverzita črevného mikrobiómu oveľa menšia ako u zdravých ľudí.

* Je však vôbec možné nejako sa vrátiť v čase a dostať späť do našich tiel tieto organizmy? Rodičia by napríklad nemuseli byť takí úzkostliví a mali by nechať dieťa hrabať sa v hline alebo zjesť rožok, aj

keď mu spadne na zem. Už boli publikované aj štúdie, ktoré potvrdzujú, že keď je v rodine pes či dieťa je v akomkoľvek kontakte so zvieraťom, tak je to v tomto smere lepšie. Napríklad pes vonku strčí do čohokoľvek ňufák, doma vás potom oblizne…

* Takže ak dieťa v kolektíve chytí mrle, nemáme sa stresovať? Vôbec nie, mrľa je jedna z dobrých vecí, ktoré môžu dieťa stretnúť, pretože stimuluje jeho imunitu. * Je ešte nejaký ďalší spôsob, ako k sebe neškodne pozvať parazity, baktérie, prvoky? Máme sa menej

sprchovať alebo jesť neumyté ovocie? To je dosť filozofická otázka. Áno, naša západná spoločnosť to s hygienou a hygienickými návykmi dosť

preháňa, občas to už hraničí aj s mániou. Povedala by som to tak, že je na zvážení každého, do akej miery od týchto návykov upustí. Čo sa týka sprchovania, tak okrem črevného mikrobiómu máme aj kožný mikrobióm (spoločenstvo organizmov, hlavne baktérií, ktoré osídľujú našu kožu) a aj ten už bol spojený s nejakými ochoreniami. Keď sa každý deň dôkladne vymydlíme, tak tomu mikrobiómu asi veľmi neprospejeme. Ovocie a zeleninu by som však určite umývala.

V každej drogérii už dnes dostať dezinfekčný gél do vrecka. Aj to je extrém, nie? Áno, myslím si, že to naozaj preháňame, keď denne či niekoľkokrát denne používame dezinfekčný gél na

ruky. Určite je to vhodné v chrípkovom období, ale inak nevidím dôvod, prečo sa stále dezinfikovať. —- Desať rád na zlepšenie imunity 1. Vystavujte svoje dieťa odmala alergénom aj baktériám. Najideálnejšia je mačacia srsť. A podľa odborného

časopisu Journal of Allergy and Clinical Immunology dokonca aj výkaly švábov a myší. Takže najmä žiadna sterilita.

2. Nedrhnite si dennodenne pokožku. Aj ona má svoju mikroflóru, ktorá nás chráni. 3. Starajte sa o svoje črevá. Pod našu imunitu sa podpisujú zásadným spôsobom. 4. Volte správne potraviny. Na imunitu sú najlepšie citrusy, cesnak, jablká, ovsené vločky, orechy a zelenina. 5. Žite zdravo. Veta športujte, dostatočne spite, cestujte na dovolenky, navštevujte saunu a otužujte sa. A,

samozrejme, obmedzujte stres. 6. Myslite na kvalitu vzduchu. Zamorené ovzdušie nás naštastie ohrozuje čoraz menej, no pri nadlimitných

úrovniach smogu či ozónu je pri náchylnosti na ochorenia vhodnejšie zdržiavať sa doma. 7. Investujte do kvalitného nábytku. Ak máte byt plný drevotriesky, ste zároveň viac atakovaní formaldehydom,

ktorý okrem mnohých iných problémov môže vyvolávať aj autoimunitné ochorenia. Ak už po takom nábytku siahame, mali by sme si žiadať tzv. E0 kategóriu.

8. Stavte na prírodniny v interiéri. Hlinu, drevo, ale aj rastliny, ktoré majú schopnosť škodlivé látky pohlcovať a nevypúšťať nazad do priestoru

9. Užívajte vitamín D. Najmä detskí alergici by ho mali pravidelne konzumovať aspoň do šiestich rokov. 10. Siahnite po prírodných prípravkoch. Ak predsa len ochoriete, imunitu posilnia napríklad výťažky z

echinacey purpurovej, imela, austrálskeho čajovníka, ženšenu, eleuterokoku či ázijských húb. Pomáhajú aj probiotiká.

—- Poruchy imunity Rozdeľujeme ich do troch hlavných skupín. Alergie Tie sú najčastejšie. Imunitný systém pri nich reaguje príliš silno na niektoré inak neškodné látky prichádzajúce

z vonkajšieho prostredia, hovorí sa im alergény. Autoimunitné ochorenia Imunitný systém pri nich omylom považuje niektoré bunky alebo orgány vlastného tela za cudzorodé, teda nie

vlastné, a zaútočí proti nim. Nedostatočnosti imunity Imunitný systém pri nich nereaguje dostatočne účinne. —- Mužské a ženské hormóny odlišne pôsobia na imunitný systém. Estrogén ho podľa štúdií zvyšuje. —-

Foto : STERILNÁ DOMÁCNOSŤ jednoznačne patrí k najväčším nepriateľom imunity. IMUNITU možno ovplyvniť aj správnym jedlom. DOJČENIE podľa štúdií pozitívne ovplyvňuje imunitu dieťaťa.

[Späť na obsah]

9. Movember študentov medicíny upozorňuje na rakovinu semenníkov [24.11.2018; 24hod.sk; Ekonomika Zdravie; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Ekonomika Zdravie Študenti Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach organizujú v sobotu v

poradí štvrtýkrát tzv. Movember. Ide o podujatie, ktorého … Košice 24. novembra (TASR) - Študenti Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach

organizujú v sobotu v poradí štvrtýkrát tzv. Movember. Ide o podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy. „Myšlienkou je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov,“ uviedla študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq.

Podujatie sa uskutoční v čase medzi 10. a 18. hodinou v košickom nákupnom centre na Námestí osloboditeľov. V nákupnom centre budú oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modeli semenníkov im ukážu účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné „hrčky“.

Osvetové podujatie realizuje v Košiciach skupina študentov UPJŠ pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž. Odborné rady poskytne návštevníkom nákupného centra pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Vladimíra Sobolová. K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine.

„Symbolom Movembra je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou semenníkov bojujú,“ dodala Tomiq s tým, že názov vznikol z kombinácie fúzov, ktoré sa v angličtine nazývajú „moustache“, ako mužského symbolu a názvu aktuálneho kalendárneho mesiaca, v ktorom sa podujatie koná, teda novembra. Podujatie spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a postupne sa rozšírilo do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

https://www.24hod.sk/movember-studentov-mediciny-upozornuje-na-rakovinu-semennikov-cl634215.html [Späť na obsah]

10. Movember študentov medicíny upozorňuje na rakovinu semenníkov [24.11.2018; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Dominik Kopcsay]

Ilustračné foto Foto: TASR/Vladimír Benko Podujatie sa uskutoční v čase medzi 10. a 18. hodinou v košickom nákupnom centre na Námestí

osloboditeľov. Košice 24. novembra (TASR) - Študenti Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v

Košiciach organizujú v sobotu v poradí štvrtýkrát tzv. Movember. Ide o podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy. „Myšlienkou je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov,“ uviedla študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq. Podujatie sa uskutoční v čase medzi 10. a 18. hodinou v košickom nákupnom centre na Námestí osloboditeľov. V nákupnom centre budú oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modeli semenníkov im ukážu účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné „hrčky“. Osvetové podujatie realizuje v Košiciach skupina študentov UPJŠ pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž. Odborné rady poskytne návštevníkom nákupného centra pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Vladimíra Sobolová. K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine.„Symbolom Movembra je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou semenníkov bojujú,“ dodala Tomiq s tým, že názov vznikol z kombinácie fúzov, ktoré sa v angličtine nazývajú „moustache“, ako mužského symbolu a názvu aktuálneho kalendárneho mesiaca, v ktorom sa podujatie koná, teda novembra. Podujatie spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a postupne sa rozšírilo do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

http://www.teraz.sk/import/zdravie-movember-studentov-mediciny-u/363115-clanok.html

[Späť na obsah]

11. Medici opäť organizujú Movember, aby upozornili mužov na hrozbu

rakoviny semenníkov [24.11.2018; dnes24.sk; Košice; 00:00; kosice.dnes24.sk]

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ organizujú túto sobotu v poradí už štvrtý Movember, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty.

Symbolom akcie sú mužské fúzy. Uskutoční sa 24. novembra 2018 v čase medzi 10. a 18. hodinou v košickom Auparku.

Odborné rady aj brožúrky „Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov. V

nákupnom centre budeme oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modely semenníkov im ukážeme účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné ‚hrčky‘,“ hovorí študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq, podpredsedníčka pre vonkajšiu komunikáciu Spolku medikov mesta Košice .

Osvetové podujatie bude realizovať skupina študentov UPJŠ LF pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž. Odborné rady poskytne návštevníkom nákupného centra pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP Košice Vladimíra Sobolová. K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine.

Symbolom Movembra je modrá stužka pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou semenníkov bojujú.

Prečo Movember? Názov vznikol z kombinácie fúzov, ktoré sa v angličtine nazývajú „moustache“ ako mužského symbolu a

názvu aktuálne kalendárneho mesiaca, v ktorom sa podujatie koná, teda novembra. Akciu Movember spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a

postupne sa rozšírila do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie.

Zdroj: kosice.dnes24.sk

https://kosice.dnes24.sk/medici-opat-organizuju-movember-aby-upozornili-muzov-na-hrozbu-rakoviny-semennikov-315813

[Späť na obsah]

12. Zuzana Tkáčová - UČITEĽ NIE JE ZDROJ POZNATKOV, PODPORUJE

SAMOSTATNÚ PRÁCU ŽIAKOV [24.11.2018; Sme; Osobnosť; s. 6,7,8,9; JARMILA HORÁKOVÁ]

Ako žiačka v škole vyrušovala a kritizovala učiteľov. Nudila sa v nej. Dnes je sama učiteľkou a jej hodiny sú na hony vzdialené od nudy.

TEXT: JARMILA HORÁKOVÁ / FOTO: JANA LIŠKA * Vy nie ste stúpenkyňou klasickej výučby, meníte jej filozofiu, nemáte rada tabuľu a netvárite sa, že ako

učiteľka viete všetko. Prečo? Lebo nechcem svojich žiakov kontrolovať, či dávali na hodine pozor, či sa učivo nabifľovali. Mne záleží na

tom, aby aktívne prenikali do skúmaného objektu alebo javu, aby bádali. Učiteľ nemá deťom hovoriť všetko sám, treba im dať priestor, aby si to vedeli samy odskúšať na vlastnej koži. Ja priam trvám na tom, aby sa k mnohým veciam samy dopátrali.

* Nie je za vaším úsilím o zmenu klasickej výučby aj fakt, že ako dieťa ste sa v základnej a strednej škole na vyučovaní nudili?

Áno je to tak, nudila som sa a vyrušovala som. Dokonca som mala v druhom ročníku učiteľku, ktorá ma preto bila palicou po rukách – písal sa rok 1984! Ja som presne ten prípad žiaka, ktorý vyrušoval, lebo dokázal veci urobiť oveľa rýchlejšie ako ostatní, a nevedela som, čo mám potom v triede robiť. Neskôr som si však uvedomila, že kritizovať prácu učiteľa je jednoduché, ale prebudiť ich z pasivity a letargie je už iný stupeň.

* A tak ste sa rozhodli postaviť sa za katedru a vyskúšať si učiteľstvo vraj už ako stredoškoláčka. Prvú pedagogickú skúsenosť som získala ako študentka strednej zdravotníckej školy. Najskôr som doučovala

spolužiakov angličtinu a potom mi vedenie školy doučovanie zmenilo na niekoľko hodín riadnej výučby angličtiny. Vtedy som si uvedomila, že sa mi to páči a že sa tomu chcem venovať.

* Pôvodne ste sa podľa rodičov mali stať zdravotnou sestrou. Lenže po maturite ste išli študovať umelú inteligenciu. Dievčat tam bolo vtedy minimum.

Na zdravotnú školu som išla kvôli rodičom, ale sami postupne zistili, že ma to nebaví. Tie štyri roky ma síce ľudsky obohatili, ale stále ma to ťahalo k technike. Volila som si medzi robotikou a umelou inteligenciou, nakoniec vyhrala druhá voľba. Nebolo jednoduché študovať medzi chalanmi „priemyslovákmi“, ktorí na dievčatá hľadeli nadradene, mali dojem, že sme tam len dočasne, na jeden či dva semestre. Mýlili sa, ja som skončila s červeným diplomom.

* To znamená, že až na vysokej škole ste sa prestali na vyučovaní nudiť? Študovať umelú inteligenciu bolo presne to, čo som v živote hľadala. Mňa vždy bavila vedecká fantastika a

toto bol kontakt s reálnym sci-fi a možnosť si niečo v tejto oblasti vyskúšať. Boli to nesmierne podnetné roky. * Nechceli ste svoje ambície spojiť s IT sférou? Nechcela, chcela som sa venovať výučbe informatiky ako učiteľka. V IT firme by som tvorila a pracovala s

novými technológiami, ibaže v škole mám možnosť ukázať svojim študentom, ako tie produkty vytvoriť. A to je niečo, čo ma baví oveľa viac. V tomto som sa našla a napĺňa ma to.

* Informatiku učíte už sedemnásť rokov, posledných päť rokov na bilingválnom Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach, kde sa vám podaril husársky kúsok. Bilingvalisti z nej začali maturovať. Ako ste to dosiahli?

Na začiatku som bola v bilingválnom odbore jediná informatička. Škola mi umožnila vybudovať tento predmet takpovediac na zelenej lúke. Mohla som si ho „nadizajnovať“ podľa svojej predstavy, zmeniť ho z obsahovej stránky, oddeliť učivo potrebné na reálny život od toho, čo budem požadovať od maturantov. Dnes učíme bilingválnu informatiku už traja, pritiahla som k nám aj kolegov z vysokej školy.

* Vaším najväčším prínosom je vraj skutočnosť, že ste k informatike priviedli najmä maturujúce dievčatá. Ako? Za posledné dva roky u nás z informatiky maturovalo 42 žiakov, v súčasnosti vyše tridsať percent všetkých

maturantov tvoria dievčatá, čo predstavuje na Slovensku najvyšší podiel v bilingválnych školách. * Čím ste ich nalákali? Dievčatá svet vnímajú trošku inak ako chlapci. Veľmi ich zaujímajú medzipredmetové väzby. Podarilo sa mi

získať dievčatá, ktoré sa pôvodne orientovali na ekonomický smer a prišli na informatiku napríklad pre dátovú analytiku alebo hospodársku informatiku. Aj dievčatá, ktoré sa zaujímali o biológiu a chémiu, zistili, že taká bioinformatika môže byť pre ne veľmi progresívny nový smer. Zabrala na ne aj oblasť, kde môžu uplatniť tvorivý prístup, napríklad digitálne umenie, oblasť hier, mobilných aplikácií a podobne. Tu sa vedia dievčatá doslova „vyblázniť“. V kreatívnych úlohách majú veľké osobné nasadenie.

* Väčšie ako chlapci? Myslím si, že trochu áno, chlapci sú zameraní skôr na to, aby úlohu dotiahli do konca. Dievčatá dokážu

rozmýšľať divergentne, kde čo dať, ako to „vyšperkovať“. * Čo všetko ste do obsahu informatiky zakomponovali nové? Dala som tam témy z umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, z geo- a bioinformatiky, kde majú priestor

vidieť nové možnosti informatiky všetci študenti, teda nielen tí, čo sa rozhodnú z nej maturovať. K obsahovej stránke sme pridali aj nové technológie, v súčasnosti učíme s využitím malých jednodoskových minipočítačov, čo je úplná novinka. Sú to počítače, ktoré umožňujú zabudovanie do iných zariadení. Pre lepšiu predstavu – dajú sa zabudovať aj do malého medvedíka, po naprogramovaní ten medvedík bude reagovať na moje povely, gestá. Deti si doslova vedia nahackovať predmety bežného používania pomocou výpočtovej techniky na nové špeciálne funkcie.

* Vraj využívate aj programovateľné drony? Áno, už prváci na gymnáziu ich využívajú pri prvých kontaktoch s programovaním. Učia sa, ako riadiť dron,

ako ho programovať. Pracujeme s 3D tlačiarňami, máme rôzne typy robotov, mobilné technológie, programovateľné automaty a začíname s virtuálnou realitou. Pri týchto formách výučby je veľa programovania, ale predovšetkým vlastnej tvorby študentov. Keď skončia niektoré hodiny alebo tematický celok, niekedy ani nemajú pocit, že sa učia, lebo majú za sebou produkt, na ktorom pracovali. Viac ich pohltila samotná tvorivá činnosť než uvedomenie si, že sa pri tom učia.

* Dávate z informatiky aj päťky? Také „motivačné“ som už kedysi dala. Ale nemyslím si, že vyučovanie má byť o známkach. Existujú aj iné,

efektívnejšie formy hodnotenia. * Nemal by mať učiteľ informatiky okrem teoretických vedomostí aj vlastné skúsenosti a zručnosti z praxe? Prostredníctvom národného projektu, v ktorom momentálne pôsobím na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v

Košiciach, sú vytvorené možnosti pre učiteľov základných a stredných škôl absolvovať stáže v IT firmách, aby získali chýbajúce zručnosti a predstavu, ako to funguje v IT biznise.

* Vy ste takúto stáž absolvovali? Zatiaľ nie, ale budem sa o to snažiť v budúcom kalendárnom roku. Je to cenná skúsenosť. * Učíte inak ako bežný učiteľ. Ako? Snažím sa učiť bádateľsky alebo projektovo. To sú moje dva obľúbené spôsoby. Samozrejme, že niekedy

učím aj tradične, aj keď s využitím aktivizujúcich prvkov, ale nosná časť je orientovaná bádateľsky, závisí to vždy od témy.

* Ako to vyzerá na vašej hodine, keď učíte bádateľsky? Vtedy učivo nesprostredkúva učiteľ. Nie som na hodine preto, aby som ho vysvetľovala, ale aby som na

hodine vytvorila taký priestor pre žiakov, v ktorom by mohli samostatne alebo vo dvojiciach bádať, experimentovať, narábať so skúmaným objektom. A aby tie nové informácie, ktoré majú byť vysvetlené, na hodine objavili. Po experimentovaní žiak vysvetľuje učiteľovi a spolužiakom, ako to on pochopil a čo sa tam dozvedel. Žiaci o tom diskutujú, učiteľ na takejto hodine diskusiu len usmerní, prípadne skoriguje, ak treba odbornejší rámec. Ale učiteľ nie je zdroj poznatkov, je ten, kto podporuje samostatnú prácu žiakov, realizovanú veľmi často v skupinách.

* Vyhovuje tento spôsob všetkým študentom? Najmä v začiatkoch, po príchode zo základnej školy, kde si zvykli na pasívnu výučbu, s tým majú mnohí

problém. Musia si zvyknúť, že od nich chcem aktivitu. Väčšina časom príde bádaniu na chuť a baví ich. * Aký vzťah má k informatike vaša trinásťročná dcéra?

Veľa z informatiky odpozerala odo mňa, keď som sa pripravovala na hodiny a skúšala som si doma nové produkty. Keď bola na prvom stupni, dostala sa k programovaciemu jazyku Scratch, v ktorom sa dajú jednoducho vytvárať interaktívne príbehy, hry a animácie. Skúšala veci, sama si dokázala naprogramovať takú istú online hru, akú predtým hrávala. Posunula sa do roviny tvorcu a mňa volala iba, ak sa niekde zasekla. V súčasnosti veľa maľuje, kreslí, venuje sa digitálnej maľbe, chce študovať na škole úžitkového výtvarníctva, veľmi ju to baví a má k tomu vzťah. Ide teda čiastočne v mojich šľapajach, ale svojským smerom. Niekedy sa od nej aj učím.

* Prečo štúdium informatiky mnoho žiakov nemotivuje tak, ako by bolo žiaduce? Školská informatika už nemôže byť o tom, o čom bola pred desiatimi rokmi. Žiakov pre IT nenamotivuje

Pascal, Skicár či kancelárske programy. A je smutné, ak ich na prežitie v digitálnej spoločnosti lepšie pripravujú vedecko-fantastické filmy ako hodiny informatiky.

* Ak by ste teraz, keď vás ako ítečkárku zviditeľnila cena Učiteľ Slovenska, dostali ponuku od veľkej IT firmy, prijali by ste ju?

Určite nie. Moji študenti sú pre mňa obrovským zdrojom inšpirácie a vždy sa k nim rada vraciam. —- Vizitka Zuzana Tkáčová (41), učiteľka informatiky na bilingválnom Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach, sa pred

mesiacom stala víťazkou prvého národného kola o titul Učiteľ Slovenka. Postúpila ako prvá Slovenka do celosvetovej súťaže o prestížne ocenenie najlepší učiteľ na svete v súťaži Global Teacher Prize, ktoré sa uskutoční v Dubaji. Zameriava sa na aktívne techniky vyučovania, bádateľsky orientovanú výučbu, problémové a projektové vyučovanie, ktorých súčasťou je aj využívanie najnovších digitálnych technológií. Je absolventkou Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, kde vyštudovala umelú inteligenciu. Venuje sa aj nanotechnológiám – získala učiteľský grant od NASA a vyštudovala nanoedukáciu v USA a neskôr aj bionanotechnológie v Nemecku.

—- Z MÔJHO ALBUMU 1. Pri prevzatí ceny Učiteľ Slovenska. 2. Prvýkrát v nanoštruktúrovacom centre Technickej univerzity v Kaiserslauterne. 3. Na súťaži psov so Zeusom. Foto: Tvarované šaty, Garry Weber Pančuchy, Bepon Lodičky, Deichmann Šperky, I am

[Späť na obsah]

13. Medici opäť pripravili fúzatý Movember [24.11.2018; Korzár; REGIÓN; s. 6; sita]

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach organizujú dnes v poradí už štvrtý Movember. Ide o podujatie, ktorého cieľom je šíriť informovanosť medzi mužmi o rakovine semenníkov a prostaty. Symbolom akcie sú preto mužské fúzy.

KOŠICE. Akcia sa uskutoční medzi desiatou a osemnástou hodinou v košickom Auparku. Symbolom Movembra je modrá stužka, pripnutá na znak solidarity s pacientmi, ktorí s rakovinou bojujú.

Samovyšetrenie aj odborné rady „Myšlienkou Movembra je prevencia mužských onkologických ochorení, predovšetkým semenníkov. Budeme

oslovovať okoloidúcich pánov a na silikónovom modeli semenníkov im ukážeme účinnú techniku samovyšetrenia, ktorá môže pomôcť odhaliť zhubné hrčky,“ hovorí študentka Lekárskej fakulty UPJŠ Lule Tomiq, podpredsedníčka pre vonkajšiu komunikáciu Spolku medikov mesta Košice.

Osvetové podujatie pripravila skupina študentov pôsobiacich v Klube verejného zdravia Spolku medikov mesta Košice, ktorí záujemcom poskytnú základné informácie a praktickú inštruktáž.

Odborné rady poskytne pracovníčka Urologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice LP Košice Vladimíra Sobolová.

K dispozícii budú aj informačné brožúrky Ligy proti rakovine. Akciu Movember spustila v roku 2004 Movember Foundation charity v Austrálii a na Novom Zélande a postupne sa rozšírila do ďalších krajín, kde má rôzne formy charitatívnych alebo osvetových akcií zameraných na tabuizovaný boj za mužské zdravie. (sita)

[Späť na obsah]

14. Oskar sa zastavil na Slovensku [24.11.2018; Pravda; esej na sobotu; s. 50,51; Ladislav Šimon]

Román velikána nemeckej a svetovej literatúry, nobelistu Güntera Grassa - Plechový bubienok - sa v týchto dňoch konečne dočkal svojho slovenského prekladu. Grass je elegantný autor, slávny román je veľkou výzvou pre každého prekladateľa, ktorý sa odváži dať mu inojazyčnú podobu.

Ladislav Šimon germanista, prekladateľ, básnik, VŠ pedagóg Správa o slovenskom preklade jedného z ťažiskových románových diel v 20. storočí, rozsiahleho eposu

Güntera Grassa Plechový bubienok (Premedia, 2018, preklad Katarína Széherová) iste poteší, hoci si vážni záujemcovia tento román iste už prečítali v českom preklade a ešte viac ich videlo „oscarový film" premietaný aj v našich kinách. Čas však v súčasnosti uháňa pekelným tempom a každú chvíľu sa o našu pozornosť uchádzajú artefakty, po ktorých o rok už ani pes neštekne, hoci si to možno nezaslúžia.

O čosi kultúrnejší… Plechový bubienok určite nepatrí k podenkovým javom, ale zabúda sa aj naň, ako sa o tom môžeme

presvedčiť hoci len malou anketou v prostredí „obyčajných" čitateľov. A čo potom s tými, čo nečítajú vôbec? Nesúdim, iba konštatujem, hoci by som bol radšej, keby sme boli aspoň o čosi kultúrnejší. Ak sa zamyslíme nad otázkou, čo prítomný preklad znamená (môže znamenať) pre slovenskú kultúru, možno by nebolo od veci pristaviť sa pri niektorých aspektoch.

Po prvé a prirodzene ide o „dokompletizovanie" korpusu svetovej literatúry v slovenských prekladoch, hoci je to nikdy sa nekončiaci proces, ale aj tak každá nová „položka" môže znamenať nespochybniteľný prínos. V prípade Plechového bubienka sa stretávame nielen s autorovým prozatérskym majstrovstvom, ale aj s panoramatickou sondou do života určitej časti spoločnosti v historických procesoch, ktoré sú charakteristické pre 20. storočie a ktorými žijeme aj dnes.

Grassov román nepochybne súvisí so slovansko-nemeckým pôvodom jeho rodičov v národnostne zmiešanom regióne. Ako ukázali aj neskoršie Grassove diela, toto prostredie vplývalo nielen na jeho formovanie, ale poznačilo aj jeho štýl, ktorý bazíruje na grotesknosti a akoby sa vyhýbal typickej nemeckej „vážnosti".

Priamočiaro a bez škrupúľ Grass sa v románe Plechový bubienok vyjadruje predovšetkým prostredníctvom svojej hlavnej postavy

Oskara Matzeratha, trpaslíka, ktorý ako trojročný „odmietne" ďalej rásť a túla sa svetom ako poznačený jednotlivec. Jeho očami čitatelia vnímajú svet a toto vnímanie je jednak pôvabne naivné, jednak je to jedinečná premyslená konštrukcia.

Dejiskom príbehu je Kašubsko, kde sa pôvodní slovanskí obyvatelia jednak ponemčili, jednak popoľštili. Mesto Gdansk, vtedajší Danzig, preto spravuje Spoločnosť národov a nemecký štát sa ho zmocní až na začiatku 2. svetovej vojny, počas ktorej pokračuje románový dej.

Oskar sa pohybuje v tomto svete s neodmysliteľným plechovým bubienkom a jeho bubnovanie vie ovplyvniť rytmus histórie. Navyše určitá modulácia jeho hlasu rozbíja sklo, čo spôsobuje chaos v zdanlivom poriadku sveta. Oskar nezväzuje zachovávanie pravidiel „bežnej" morálky; z tohto hľadiska je „amorálnym" anarchistom, ktorý sa nevie „zmestiť do kože", ale na druhej strane si kráča životom priamočiaro a bez škrupúľ, ktoré by ho mohli zväzovať. Jeho literárnym predkom je renesančná a baroková postava picara, šibala, ktorý v živote vyhráva vďaka svojim schopnostiam.

Tento jednotlivec však žije a aktivizuje sa v konkrétnom svete, ktorý je „vytrhnutý z pántov", a tak je jeho konanie zakaždým tragikomické. Groteska nadobúda v Grassovom podaní až smrteľnú vážnosť a je aj podobenstvom o osude súčasníka a súčasného sveta.

Román Plechový bubienok sa skladá z množstva pôvabných, ale zároveň príznačných príbehov, v ktorých sa prezentuje autorovo vynikajúce rozprávanie. Každá veta je mimoriadne vycizelovaná (autor pri jednej príležitosti uviedol, že svoje vety si najprv formuluje v hlave, chodiac po svojej pracovni, a až keď je s nimi spokojný, dáva ich na papier). Čitateľ je priamo donútený všímať si nielen to, o čom autor píše, ale hlavne to, ako to robí. Všedný, resp. „obyčajný" svet sa v jeho podaní mení na neobyčajný, aby takto vynikla jeho podstata. Tento brechtovský spôsob „scudzenia" je však u Grassa lavírovaním medzi všednosťou a nevšednosťou.

Nízky vzrast Oskarovi neprekáža ani pri zbieraní sexuálnych skúseností, o ktorých Grass píše otvorene, ale zakaždým na vysokej poetickej úrovni; až barokové vyjadrenie telesnosti, živočíšnosti či „záživnosti" je jeho doména, ale nie jediná - autor sa usiluje o komplexnosť v grotesknom kóde a živočíšnosť sa zvláštnym spôsobom stretáva s duchovnosťou. Na druhej strane práve „pikantné" scény podmienili obrovský komerčný úspech románu.

Hra s čitateľom Diváci Schlöndorffovho slávneho filmu sa iste pamätajú na záverečnú scénu, keď Oskarov „úradný" otec

umiera zasiahnutý sovietskym vojakom a syn sa v tomto momente rozhodne „rásť“, podobne, ako sa pred rokmi rozhodol „nerásť”. Z románu sa dozvedáme, že do jamy nebohého hodil Oskar svoj plechový bubienok, ale pritom do nej spadol sám; je to „opakovanie" dávnej scény, keď na rozhodnutie nerásť „použil" pád do pivnice. Na jeho nový rast existuje aj logické vysvetlenie - poranenie hlavy pri páde do hrobu.

Oskar však veľmi nenarastie - zostáva liliputánom, ale narastie mu veľký hrb, ktorý je takisto metaforou ako jeho predchádzajúca podoba. Žije ďalej v povojnovej realite, v ktorej sa etabluje už ako „dospelý“; po „účinkovaní” v zlodejskej bande, kde využíva svoje hlasové schopnosti, pracuje v „občianskom" povolaní ako kamenár zhotovujúci náhrobky, ale potom svojho majstra opustí a živí sa ako akt vo výtvarnej škole, čo je pri jeho telesnom znetvorení prinajmenšom bizarné. Gunter Grass však rád naznačuje a dopovedanie necháva na čitateľovi, s ktorým sa hrá.

Na rad príde aj Oskarovo celoživotné bubnovanie, ktorým sa presadí v hudobnej kapele, a potom žne svetové úspechy, pričom prichádza k veľkým peniazom. Po súdnom procese týkajúcom sa zabitia zdravotnej sestry Dorothey (hoci, ako sa neskôr ukáže, ten zločin nespáchal), sa ocitne v liečebno-opatrovacom zariadení, kde až do svojej tridsiatky spomína na predchádzajúce roky života.

Oneskorene, ale predsa… Oskar, ktorý v románe figuruje ako rozprávač, rozhodne nie je intelektuálom, jeho obzor zodpovedá

okolnostiam, v ktorých žije, predsa však má v sebe energiu, ktorá ho prenáša cez úskalia. Jeho spomínanie putuje medzi výmyslom a skutočnosťou a čitateľ zrejme vytuší, že je v ňom viac fikcie ako skutočnosti. Grassov román prezentuje jeden z „fiktívnych svetov" ktoré sa v postmodernej literatúre vlastne už udomácnili. Pripomeňme len jeho príbuznosť s neskorším juhoamerickým „magickým realizmom". Napokon je známe, že Grass začal román písať v Paríži, kam sprevádzal na baletnú stáž svoju vtedajšiu manželku, ktorej svoj opus aj venoval.

Grassov román nie je pozoruhodný iba z tematického hľadiska, ale možno ešte viac zaujme jeho štýl. Voľba „naivného" rozprávača, charakteristická pre pikareskné romány, si žiada zachovanie jeho intelektuálneho a mentálneho horizontu. Autor si pri tom vypomáha ešte jedným trikom; Oskar Matzerath rozpráva jednak v prvej osobe, ale toto pásmo sa sústavne prerušuje rozprávaním v tretej osobe, keď rozprávač hľadí akoby s odstupom na seba ako na predmet rozprávania. Tým vzniká nanajvýš zaujímavé prepojenie subjektu a objektu. Rozprávač má od rozprávaného aj časový odstup a autor vhodne kombinuje sprítomňovanie a bilancovanie. Nezrieka sa ani jedného.

Román Plechový bubienok sa všeobecne pokladá za jednu z reprezentatívnych prezentácií možností moderného rozprávania. Grass je elegantný autor a jeho diela by mali - napríklad do slovenčiny - prekladať spisovatelia, čo sú na jeho úrovni. Ale kde ich vziať? Aj tak je tento román veľkou výzvou pre každého prekladateľa, ktorý sa odváži dať mu inojazyčnú podobu. Nobelova cena za literatúru, ktorú Grass získal za celoživotné dielo v roku 1999, patrila predovšetkým Plechovému bubienku.

Román, ktorý odvtedy vyšiel v nespočetných vydaniach a bol preložený do mnohých jazykov, sa teda zastavil aj na Slovensku. Oneskorene, ale predsa.

Niežeby sme Grassa u nás nepoznali - stredný diel „gdanskej trilógie" Mačka a myš vyšiel v slovenskom preklade už v 60. rokoch minulého storočia (r. 1966) v preklade Perly Bžochovej a určite by sa boli publikovali aj jeho ďalšie opusy, keby do kontinuity vydávania nebola zasiahla „bratská" návšteva okupačných armád v roku 1968. Grass proti tejto neslýchanej agresii rozhodne protestoval a ďalšie preklady jeho diel už u nás nesmeli vyjsť.

Orientácia pre vzdelancov Grassove diela neboli dostupné ani v bývalej NDR, hoci publikovanie západonemeckých autorov tam nebolo

zriedkavosťou. Oficiálne miesta mu tam mali za zlé, že v divadelnej hre Plebejci skúšajú povstanie pravdivo stvárnil vzburu berlínskych robotníkov proti režimu, ktorá sa za drastických okolností odohrala v roku 1953. Grass verejne protestoval aj proti stavbe Berlínskeho múru - okrem iných vyjadrení k aktuálnym udalostiam. Grass nebol iba spisovateľom, ale aj „verejnou inštitúciou".

Bol po celý život bojovníkom. Jeho duchaplná publicistika, v ktorej nešetril ani Nemcov, ani iných, čo sa negatívne prejavovali vo svete, bola obávaná. Získal si ňou mnohých obdivovateľov, ale aj nepriateľov. Nepriatelia sa potešili, keď sa v autobiografii Pri šúpaní cibule (2006) oficiálne priznal, že bol na sklonku vojny ako celkom mladý človek príslušníkom SS. No ani s týmto „maslom na hlave" neprestal provokovať a nekonvenčné publikovať, jeho život (1927 - 2015) a tvorba provokujú aj naďalej. A zďaleka nielen v Nemecku. V prelomovom roku 1989 napríklad vehementne zastával názor, že Nemecko má aj naďalej pozostávať z dvoch demokratických štátov.

Kým sa v Českej republike brnianske vydavateľstvo Atlantís postaralo o súborné vydanie prekladov Grassových diel, slovenskí vydavatelia neprejavili dostatok iniciatívy ani po svetovom úspechu filmu Plechový bubienok a na tejto vlne sa nezviezli. Odhliadnuc od komerčnej stránky veci treba konštatovať, že to, čo sa z hlúpych ideologických dôvodov zameškalo, sa ťažko doháňa už preto, lebo na dvere vydavateľov ustavične klopú nové texty.

Predsa len sa dajú určiť niektoré ťažiskové texty, ktorým by sa mala venovať primeraná pozornosť, možno akýsi neformálny kánon, ktorý by poslúžil na orientáciu vzdelancov. Alebo nám už nezáleží na tom, aby sme mali vzdelancov?

Nech je to nový štart! Verme, že prítomný preklad Plechového bubienkaje novým štartom, novým začiatkom vydávania Grassových

diel v slovenčine. Na rade by boli ostatné dve časti „gdanskej" trilógie Mačka a myš (preklad už existuje, možno by sa presadil aj nový) a Psie roky. Grass vydával svoje prózy kontinuitne a iste by sa dalo z nich vybrať - všetky sú svojím spôsobom prinajmenšom zaujímavé.

Pripomeňme Z denníka slimáka, Platez, Pôrody hlavou alebo Nemci vymierajú, Potkanica, Stretnutie v Telgte, Spätný chod.

A možno by bolo dobré vydať aj výber z Grassovej publicistiky. To sú však „zbožné želania". Nuž čo? —– Ladislav Šimon (1938) V roku 1959 absolvoval štúdium slovenčiny a nemčiny na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Od roku

1968 bol vysokoškolským pedagógom na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (teraz Prešovská univerzita). Časopisecky začal publikovať ako študent v Mladej tvorbe. Venuje sa prekladaniu básnických, prozaických a literárnoteoretických textov z nemčiny a polštiny, problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, recepcii nemeckej literatúry na Slovensku. Preložil desiatky kníh, o. i. eseje Rainera M. Rilkeho. Eliasa Canettiho, poéziu Friedricha Holderlina, či J. W. Goetheho, Za preklad básní Hansa Magnusa Enzensbergera a Heinricha Heineho získal Cenu Jána Hollého. Je autorom rozhlasových hier, rozhlasových poviedok a televízneho scenára o Františkovi Švantnerovi.

—-

Foto: Gunter Grass (16. október 1927 - 13. apríl 2015) FOTO: SHUTTERSTOCK / FULYA ATALAY Günter Grass: Plechový bubienok Preklad: Katarína Széherová, Premedia, Bratislava 2018 Oficiálny plagát k filmu nemeckého režiséra Volkera Schlöndorffa Plechový bubienok (r. 1979).

[Späť na obsah]

15. Učiteľka roka: Sú aj efektívnejšie formy hodnotenia ako známky [25.11.2018; zena.sme.sk; Žena / Ľudia; 00:00; Jarmila Horáková]

Zuzana Tkáčová učí informatiku inak. Vy nie ste stúpenkyňou klasickej výučby, meníte jej filozofiu, nemáte rada tabuľu a netvárite sa, že ako

učiteľka viete všetko. Prečo? Lebo nechcem svojich žiakov kontrolovať, či dávali na hodine pozor, či sa učivo nabifľovali. Mne záleží na tom, aby aktívne prenikali do skúmaného objektu alebo javu, aby bádali. Učiteľ nemá deťom hovoriť všetko sám, treba im dať priestor, aby si to vedeli samy odskúšať na vlastnej koži.

Ja priam trvám na tom, aby sa k mnohým veciam samy dopátrali. Nie je za vaším úsilím o zmenu klasickej výučby aj fakt, že ako dieťa ste sa v základnej a strednej škole na

vyučovaní nudili? Prečítajte si tiež:Smútková terapeutka: Niektorí ľudia si najprv nevedia predstaviť, ako budú žiť Áno je to tak, nudila som sa a vyrušovala som. Dokonca som mala v druhom ročníku učiteľku, ktorá ma preto

bila palicou po rukách – písal sa rok 1984! Ja som presne ten prípad žiaka, ktorý vyrušoval, lebo dokázal veci urobiť oveľa rýchlejšie ako ostatní, a

nevedela som, čo mám potom v triede robiť. Neskôr som si však uvedomila, že kritizovať prácu učiteľa je jednoduché, ale prebudiť ich z pasivity a letargie

je už iný stupeň. A tak ste sa rozhodli postaviť sa za katedru a vyskúšať si učiteľstvo vraj už ako stredoškoláčka. Prvú pedagogickú skúsenosť som získala ako študentka strednej zdravotníckej školy. Najskôr som doučovala spolužiakov angličtinu a potom mi vedenie školy doučovanie zmenilo na niekoľko

hodín riadnej výučby angličtiny. Vtedy som si uvedomila, že sa mi to páči a že sa tomu chcem venovať. (zdroj: Jana Liška) Pôvodne ste sa podľa rodičov mali stať zdravotnou sestrou. Lenže po maturite ste išli študovať umelú

inteligenciu. Dievčat tam bolo vtedy minimum. Na zdravotnú školu som išla kvôli rodičom, ale sami postupne zistili, že ma to nebaví. Tie štyri roky ma síce

ľudsky obohatili, ale stále ma to ťahalo k technike. Volila som si medzi robotikou a umelou inteligenciou, nakoniec vyhrala druhá voľba. Nebolo jednoduché študovať medzi chalanmi „priemyslovákmi“, ktorí na dievčatá hľadeli nadradene, mali

dojem, že sme tam len dočasne, na jeden či dva semestre. Mýlili sa, ja som skončila s červeným diplomom. VIZITKA: Zuzana Tkáčová (41), učiteľka informatiky na bilingválnom Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach, sa pred

mesiacom stala víťazkou prvého národného kola o titul Učiteľ Slovenka. Postúpila ako prvá Slovenka do celosvetovej súťaže o prestížne ocenenie najlepší učiteľ na svete v súťaži Global Teacher Prize, ktoré sa uskutoční v Dubaji. Zameriava sa na aktívne techniky vyučovania, bádateľsky orientovanú výučbu, problémové a projektové vyučovanie, ktorých súčasťou je aj využívanie najnovších digitálnych technológií. Je absolventkou Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, kde vyštudovala umelú inteligenciu. Venuje sa aj nanotechnológiám – získala učiteľský grant od NASA a vyštudovala nanoedukáciu v USA a neskôr aj bionanotechnológie v Nemecku.

To znamená, že až na vysokej škole ste sa prestali na vyučovaní nudiť? Študovať umelú inteligenciu bolo presne to, čo som v živote hľadala. Mňa vždy bavila vedecká fantastika a

toto bol kontakt s reálnym sci-fi a možnosť si niečo v tejto oblasti vyskúšať. Boli to nesmierne podnetné roky. Nechceli ste svoje ambície spojiť s IT sférou? Prečítajte si tiež:S pozornosťou má problém čoraz viac detí. Čo robiť, keď vás nepočúvajú? Nechcela, chcela som sa venovať výučbe informatiky ako učiteľka. V IT firme by som tvorila a pracovala s novými technológiami, ibaže v škole mám možnosť ukázať svojim

študentom, ako tie produkty vytvoriť. A to je niečo, čo ma baví oveľa viac. V tomto som sa našla a napĺňa ma to. Informatiku učíte už sedemnásť rokov, posledných päť rokov na bilingválnom Gymnáziu sv. Edity Steinovej v

Košiciach, kde sa vám podaril husársky kúsok. Bilingvalisti z nej začali maturovať. Ako ste to dosiahli? Na začiatku som bola v bilingválnom odbore jediná informatička. Škola mi umožnila vybudovať tento predmet

takpovediac na zelenej lúke. ((piano)) Mohla som si ho „nadizajnovať“ podľa svojej predstavy, zmeniť ho z obsahovej stránky, oddeliť učivo potrebné

na reálny život od toho, čo budem požadovať od maturantov. Dnes učíme bilingválnu informatiku už traja, pritiahla som k nám aj kolegov z vysokej školy.

Vaším najväčším prínosom je vraj skutočnosť, že ste k informatike priviedli najmä maturujúce dievčatá. Ako? Za posledné dva roky u nás z informatiky maturovalo 42 žiakov, v súčasnosti vyše tridsať percent všetkých

maturantov tvoria dievčatá, čo predstavuje na Slovensku najvyšší podiel v bilingválnych školách.

(zdroj: Jana Liška) Čím ste ich nalákali? Dievčatá svet vnímajú trošku inak ako chlapci. Veľmi ich zaujímajú medzipredmetové väzby. Podarilo sa mi získať dievčatá, ktoré sa pôvodne orientovali na ekonomický smer a prišli na informatiku

napríklad pre dátovú analytiku alebo hospodársku informatiku. Aj dievčatá, ktoré sa zaujímali o biológiu a chémiu, zistili, že taká bioinformatika môže byť pre ne veľmi

progresívny nový smer. Zabrala na ne aj oblasť, kde môžu uplatniť tvorivý prístup, napríklad digitálne umenie, oblasť hier, mobilných

aplikácií a podobne. Tu sa vedia dievčatá doslova „vyblázniť“. V kreatívnych úlohách majú veľké osobné nasadenie.

Väčšie ako chlapci? Myslím si, že trochu áno, chlapci sú zameraní skôr na to, aby úlohu dotiahli do konca. Dievčatá dokážu

rozmýšľať divergentne, kde čo dať, ako to „vyšperkovať“. Čo všetko ste do obsahu informatiky zakomponovali nové? Prečítajte si tiež:Kariérna poradkyňa: Len dve percentá ľudí nemajú žiaden vrodený talent Dala som tam témy z umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, z geo- a bioinformatiky, kde majú priestor

vidieť nové možnosti informatiky všetci študenti, teda nielen tí, čo sa rozhodnú z nej maturovať. K obsahovej stránke sme pridali aj nové technológie, v súčasnosti učíme s využitím malých jednodoskových

minipočítačov, čo je úplná novinka. Sú to počítače, ktoré umožňujú zabudovanie do iných zariadení. Pre lepšiu predstavu – dajú sa zabudovať aj do malého medvedíka, po naprogramovaní ten medvedík bude

reagovať na moje povely, gestá. Deti si doslova vedia nahackovať predmety bežného používania pomocou výpočtovej techniky na nové

špeciálne funkcie. Vraj využívate aj programovateľné drony? Áno, už prváci na gymnáziu ich využívajú pri prvých kontaktoch s programovaním. Učia sa, ako riadiť dron,

ako ho programovať. Pracujeme s 3D tlačiarňami, máme rôzne typy robotov, mobilné technológie, programovateľné automaty a

začíname s virtuálnou realitou. Pri týchto formách výučby je veľa programovania, ale predovšetkým vlastnej tvorby študentov. Keď skončia niektoré hodiny alebo tematický celok, niekedy ani nemajú pocit, že sa učia, lebo majú za sebou

produkt, na ktorom pracovali. Viac ich pohltila samotná tvorivá činnosť než uvedomenie si, že sa pri tom učia. (zdroj: Jana Liška) Dávate z informatiky aj päťky? Také „motivačné“ som už kedysi dala. Ale nemyslím si, že vyučovanie má byť o známkach. Existujú aj iné,

efektívnejšie formy hodnotenia. Nemal by mať učiteľ informatiky okrem teoretických vedomostí aj vlastné skúsenosti a zručnosti z praxe? Prostredníctvom národného projektu, v ktorom momentálne pôsobím na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v

Košiciach, sú vytvorené možnosti pre učiteľov základných a stredných škôl absolvovať stáže v IT firmách, aby získali chýbajúce zručnosti a predstavu, ako to funguje v IT biznise.

Vy ste takúto stáž absolvovali? Zatiaľ nie, ale budem sa o to snažiť v budúcom kalendárnom roku. Je to cenná skúsenosť. Učíte inak ako bežný učiteľ. Ako? Snažím sa učiť bádateľsky alebo projektovo. To sú moje dva obľúbené spôsoby. Samozrejme, že niekedy učím aj tradične, aj keď s využitím aktivizujúcich prvkov, ale nosná časť je

orientovaná bádateľsky, závisí to vždy od témy. Ako to vyzerá na vašej hodine, keď učíte bádateľsky? Prečítajte si tiež:Plač, hystéria a vzdor: Čo robiť, keď už si s dieťaťom neviete rady Vtedy učivo nesprostredkúva učiteľ. Nie som na hodine preto, aby som ho vysvetľovala, ale aby som na

hodine vytvorila taký priestor pre žiakov, v ktorom by mohli samostatne alebo vo dvojiciach bádať, experimentovať, narábať so skúmaným objektom.

A aby tie nové informácie, ktoré majú byť vysvetlené, na hodine objavili. Po experimentovaní žiak vysvetľuje učiteľovi a spolužiakom, ako to on pochopil a čo sa tam dozvedel.

Žiaci o tom diskutujú, učiteľ je na takejto hodine diskusiu len usmerní, prípadne skoriguje, ak treba odbornejší rámec.

Ale učiteľ nie je zdroj poznatkov, je ten, kto podporuje samostatnú prácu žiakov, realizovanú veľmi často v skupinách.

Vyhovuje tento spôsob všetkým študentom? Najmä v začiatkoch, po príchode zo základnej školy, kde si zvykli na pasívnu výučbu, s tým majú mnohí

problém. Musia si zvyknúť, že od nich chcem aktivitu. Väčšina časom príde bádaniu na chuť a baví ich. Aký vzťah má k informatike vaša trinásťročná dcéra? Veľa z informatiky odpozerala odo mňa, keď som sa pripravovala na hodiny a skúšala som si doma nové

produkty. Keď bola na prvom stupni, dostala sa k programovaciemu jazyku Scratch, v ktorom sa dajú jednoducho

vytvárať interaktívne príbehy, hry a animácie. Skúšala veci, sama si dokázala naprogramovať takú istú online hru, akú predtým hrávala. Posunula sa do

roviny tvorcu a mňa volala iba, ak sa niekde zasekla.

V súčasnosti veľa maľuje, kreslí, venuje sa digitálnej maľbe, chce študovať na škole úžitkového výtvarníctva, veľmi ju to baví a má k tomu vzťah.

Ide teda čiastočne v mojich šľapajach, ale svojským smerom. Niekedy sa od nej aj učím. Prečo štúdium informatiky mnoho žiakov nemotivuje tak, ako by bolo žiaduce? Školská informatika už nemôže byť o tom, o čom bola pred desiatimi rokmi. Žiakov pre IT nenamotivuje

Pascal, Skicár či kancelárske programy. A je smutné, ak ich na prežitie v digitálnej spoločnosti lepšie pripravujú vedecko-fantastické filmy ako hodiny

informatiky. Ak by ste teraz, keď vás ako ítečkárku zviditeľnila cena Učiteľ Slovenska, dostali ponuku od veľkej IT firmy,

prijali by ste ju? Určite nie. Moji študenti sú pre mňa obrovským zdrojom inšpirácie a vždy sa k nim rada vraciam.

https://zena.sme.sk/c/20968653/ucitelka-roka-su-aj-efektivnejsie-formy-hodnotenia-ako-znamky.html [Späť na obsah]

Univerzitné pracoviská

1. Co píše včelárska príručka z roku 1910? [26.11.2018; Nový Čas; Regióny; s. 8; Patrik Struk]

Botanická záhrada odhaľuje tajomstvá Autor: Patrik Struk I Foto: autor, abz KOŠICE - Múdrosť našich predkov obdivujeme dodnes! Dôkazom je 108-ročná včelárska kniha napísaná vo

východoslovenskom nárečí, ktorá je jedným z mnohých unikátov výstavy o včelárstve v Košiciach. Okrem odborných rád, ako zaobchádzať s nenahraditeľným hmyzom, obsahuje aj recepty na tradičné medovníky či chutný medový chlieb.

Práca včiel stelesňuje pracovitosť, cieľavedomosť a dokonale usporiadanú spoločnosť, čo ukazuje aj výstava v Košiciach. Skvostom expozície je vyše 40-stranová brožúra napísaná v šarišskom nárečí, ktorá patrila východoslovenskému kňazovi, v roku 1910. „Je tam zhrnuté to najdôležitejšie, čo musí včelár ovládať. Dočítate sa v nej aj o rozvinutosti základných právnych princípov - komu patrí roj, aké sú ich povinnosti, ak roj včiel uletí, keď sa o neho nepostará a podobne,“ povedal Robert Gregorek, vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach a dodal: „Včely sú skvelým pedagogickým príkladom pre deti.“ Okrem odborných rád je kniha plná aj úsmevných výrazov. „Včelí úľ sa v šarišskom ponímaní označuje ako pňak. Ľudia dávno získavali med vykrádaním dutín stromov - ľudovo pňakov, kde včely prirodzene bývali. Neskôr si to zjednodušili a vytvorili vlastné dutiny - pňaky bližšie pri domovoch,“ uviedol. Na výstave môžete obdivovať aj zachovalý úľ z roku 1920, ktorý patrí ešte do starej generácie úľov. „Nemal žiadne vložené rámiky, ale v jeho vnútri si včely plasty pilne budovali,“ opísal Gregorek. Spojením medzi minulosťou a súčasnosťou vzácneho remesla je takzvaná medná krava. Tento typ úľa sa podľa Gregoreka používal najmä v miestach, kde nie je prioritou získanie včelárskych produktov, ale opeľovanie ovocných stromov v záhradách a sadoch.

RECEPT V ŠARIŠSKOM NÁREČÍ: Medovňiky: 1/2 kila muki oparic treba s 1/2 koli rozvarenim mjadom, ku temu primišac da za 4 fillére potašu, kus soľi, kus

vodi, cimetu i hvozdziku potlučeneho, to šicko pohňesc na meke cesto, s muku posipac, rozvaľkac, a abo furmi virezac, abo v calosci pomaľučki pri slabim ohňu pozorlivo upesc.

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Tlačová beseda M. Lubyovej - odoberanie titulov [23.11.2018; TV TA3; Tlačová beseda; 09:00; R / Norbert Dolinský]

Norbert Dolinský, moderátor: "Pokračujeme tlačovou besedou ministerky školstva Martiny Lubyovej, ktorá bude informovať o novej

legislatívnej iniciatíve ministerstva školstva k odoberaniu akademických titulov." Hovorkyňa: "Dobrý deň, vítam vás na vyhlásení ministerky školstva k novele vysokoškolského zákona z iniciatívy

ministerstva školstva, ktorý umožní napríklad aj odoberanie vysokoškolských titulov. Vyhlásenie poskytne ministerka školstva, vedy, výskumu a športu pani Martina Lubyová."

Martina Lubyová, ministerka školstva: "Dobré ráno, vážené dámy, vážení páni, vítam vás na tomto improvizovanom, pôvodne neplánovanom

technickom brífingu, ktorým reagujeme na momentálny vývoj a chcela by som vás teda za čerstva informovať o tom, že rezort školstva na základe výzvy predsedu Slovenskej národnej strany a predsedu Národnej rady pána

Andreja Danka prichádza s iniciatívou novely vysokoškolského zákona, na základe ktorého bude možné už na Slovensku tak isto ako v susedných Čechách odoberať neoprávnene nadobudnuté akademické tituly.

Chcela by som upozorniť, že za kvalitu štúdia na vysokej škole vrátane procesov obhajob záverečných prác v prvom rade zodpovedajú vysoké školy a aj naďalej by mali aj po prijatí tohto zákona naozaj zodpovedať vysoké školy. Ministerstvo školstva ani teraz ani v budúcnosti nemá záujem zasahovať do vysokoškolského procesu. Zároveň ale keďže vidíme, že situácia sa nám vyvíja takým spôsobom, že chceme zabrániť tomu, aby sa akademický život a akademické tituly stali predmetom politického boja alebo vybavovania si účtov v samotnej akademickej komunite, doba dozrela zrejme k tomu, aby sme procesy odnímania akademických titulov jednak umožnili a jednak stanovili všeobecne záväzné právne pravidlá a tým poskytli právnu istotu všetkým držiteľom akademických titulov v Slovenskej republike.

V najbližších dňoch teda predložíme do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bude riadne, nebude schválené, čiže všetci zainteresovaní budú mať riadny čas sa v tomto procese oboznámiť a vyjadriť sa k tomuto zákonu, teda k tejto novele, predložíme novelu zákona a cieľom tejto novely je najmä vyplniť určité právne vákuum, ktoré máme v Slovenskej republike v tejto oblasti, napríklad v oblasti úpravy autorských práv voči školským dielam, v oblasti toho, akým procesom by mohli byť tieto tituly odnímané, v oblasti toho, akým procesom by malo byť odnímanie riadené. Zároveň by sme chceli poskytnúť právnu istotu všetkým subjektom. A zároveň a v nemalej miere aj zvýšiť kvalitu vzdelávania a vypracovávania, obhajovania záverečných prác na vysokých školách metódou prevencie. To znamená, že keď si ľudia uvedomia, že za falšovanie výsledkov, za nekvalitnú prácu hrozia nejaké väčšie postihy, tak aj v rámci prevencie si myslíme, že to bude mať svoje účinky na zvýšenú kvalitu a na správanie sa samotných subjektov, čiže študentov, komisií, pedagógov alebo nejakých firiem alebo subjektov, ktoré by chceli poskytovať napríklad sfalšované záverečné práce. Po prijatí tejto novely teda bude možné aj na Slovensku neoprávnene získané akademické tituly odoberať. Táto novela presne určí dôvody a všeobecne záväzné postupy pri tomto odoberaní. Zároveň teda nastavíme jasné a všeobecné pravidlá tak, aby sme do budúcna vedeli zabrániť aj neoprávnenej škandalizácii titulov. Ide totiž o veľmi závažné otázky, ktoré sa môžu veľmi výrazne dotknúť jednotlivca a jeho rodiny, pretože odobratím akademického titulu alebo ďalšími procesmi na základe tejto novely bude možné zneplatniť aj časť vzdelania alebo dokonca aj úplne zneplatniť celé získané vzdelanie. S tým potom môže súvisieť strata spôsobilosti vykonávať povolanie a s tým môže samozrejme súvisieť aj sociálna situácia toho jednotlivca a celej jeho rodiny. Čiže ide o veľmi závažné procesy a je naozaj potrebné ich riešiť korektne, bez hystérie a na základe všeobecne záväzných predpisov. Túto novelu sa pokúsime dať do medzirezortného pripomienkového konania hneď budúci týždeň. Chceme sa inšpirovať aj českou úpravou, Česká republika si týmto procesom prešla niekoľko rokov pred nami. A chceme sa inšpirovať aj ustanoveniami obdobného českého zákona.

Možno by som len tak námatkovo uviedla dôvody, s ktorými uvažujeme pre odoberanie neprávom získaných akademických titulov. Pôjde tam najmä o to, ak absolvent príslušného študijného programu bol právoplatne odsúdený za trestný čin vydierania, hrubého nátlaku, nátlaku, podvodu, poškodenia, zneužitia záznamu na nosiči informácií, porušovania priemyselných práv, porušovania autorských práv, korupcie, falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky alebo poškodzovania cudzích práv a kumulatívne spáchaním tohto trestného činu nesplnil podmienky riadneho ukončenia štúdia alebo podmienky na prijatie na toto štúdium. Ďalej by mohlo byť medzi týmito dôvodmi ak skutočnosť, kedy záverečná absolventa bola vypracovaná inou osobou než samotným absolventom. Ďalej by to mohlo byť stav, keď absolvent porušil zásady vedeckej práce falšovaním výsledkov výskumu a ďalej by to mohlo byť stav, kedy absolvent v dôsledku vyhlásenia riadneho skončenia štúdia nižšieho stupňa za neplatné nespĺňa podmienku na prijatie na štúdium, na vyšší stupeň štúdia príslušného programu. Čiže je tam aj istá retroaktivita, že ak máte skončený titul a zistí sa, že na prvom stupni štúdia došlo k porušeniam, ktoré vám ho zneplatnia, tak sa vám automaticky zneplatní aj vyšší stupeň aj samotný titul. Čiže sú to naozaj veľmi závažné procesy a treba k ich príprave pristúpiť zodpovedne.

Chcela by som ešte uviesť s ohľadom na súčasnú situáciu, že z hľadiska korektnosti a dodržiavania práva, naše právne normy v Slovenskej republike, na základe súčasne právnej, platnej právnej úpravy sú jediné inštitúcie, ktoré môžu rozhodnúť o a právoplatne konštatovať porušenie autorských práv, súdy. Samozrejme, že žiadne novinové články ale dokonca ani komisia, ani samotné vysoké školy, ani ministerstvo školstva nemá kompetenciu konštatovať porušenia autorských práv. Môžu to konštatovať naozaj platne len súdy. Ďalej si treba uvedomiť, že spochybňovanie akademických titulov vo veľkej miere spochybňuje aj samotné univerzity, ktoré tieto tituly vydávajú a procesy kvality a samotných pedagógov a komisie, ktoré sa pri udeľovaní týchto akademických titulov zapájajú a zúčastňujú. V tomto kontexte ja osobne veľmi vítam, že vznikla ta ad hoc komisia na Univerzite Mateja Bela, ktorá má za úlohu preskúmať procesy obhajovania rigoróznych prác. Táto komisia by mala hodnotiť tie práce naozaj s ohľadom na interné pomery na tej škole, na vnútorné normy a na daný čas, v ktorom, tieto normy platili a zrejme tejto úlohy sa najlepšie zhostí samotná škola, akademické prostredie, ktoré bolo vtedy prítomné, keď sa táto práca obhajovala. Do veľkej miery tie procesy závisia naozaj od vtedy daných pomerov na škole, závisia od vnútorných pravidiel školy a závisia aj od špecifík vedných disciplín. Pretože nie každá vedná disciplína má rovnaký potenciál z hľadiska tvorby nejakých poznatkov základného výskumu, napríklad v záverečných prácach, niektoré disciplíny a naozaj právne disciplíny sú týmto špecifické, že tam dochádza k väčšej repetitívnosti a opakovaniu tých textov, pretože tie právne normy sú dané a tí absolventi nie sú žiadaní k tomu, aby vymýšľali nové právne normy, pretože nemajú tú kompetenciu, sú vedení skôr k tomu, aby ich nejakým spôsobom systemizovali alebo posudzovali. Čiže naozaj treba zohľadniť aj špecifiká daných vedných disciplín.

Chcela by som povedať, že aj naďalej aj na základe tejto novely budú kľúčovú úlohu pri odnímaní titulov zohrávať vysoké školy, konanie sa bude môcť začínať na základe iniciatívy rektora vysokej školy a aj samotná komisia, ktorá bude posudzovať podmienky, ktoré by mohli viesť k odobratiu titulu, bude pozostávať z pedagógov

aj študentov vysokých škôl. Čiže naďalej tak ako pri štúdiu a pri obhajovaní prác aj pri procese odnímania práce budú mať kľúčovú úlohu naďalej vysoké školy. Ďalšie technické detaily budú jasné v medzirezortnom pripomienkovom konaní, uvažujeme o tom, že by sa odnímanie odohrávalo v správnom procese, to znamená, že bude prvý stupeň rozhodovania, možnosť odvolať sa na druhom stupni a samozrejme ešte ďalšie opravné prostriedky. Takže toľko by som chcela povedať na úvod. A nech sa páči otázky."

Hana Džurná, TA 3: “Bude tento zákona platiť aj spätne, teda aj na práce, ktoré boli napísané pred týmto zákonom v prípade, že

sa chváli? A po druhé, bude to právo alebo povinnosť univerzít odobrať tituly?” Martina Lubyová: “No takto, spätné, retroaktivita v zásade v právnom poriadku nie je dovolená,najmä negatívna retroaktivita, ale

tu sa treba baviť o tom aj aké sú lehoty na to, že do akej doby môže byť neoprávnene získaný titul zneplatňovaný aj v budúcnosti. To znamená, že, viete, že všeobecne v právnom poriadku platia určité premlčacie lehoty a to aj pri trestných činoch, takže naozaj treba stanoviť nejaký horizont objektívny, dokedy môže niekto spochybňovať titul. Česká úprava je objektívna lehota tri roky, subjektívna lehota tri roky. Viem, že pán poslanec Beblavý, ktorý vychádza s nejakou iniciatívou, navrhuje objektívnu desať rokov, subjektívnu tri roky. Takže ja by som osobne bola za to, aby nebola tá objektívna dlhšia ako desať rokov. Lebo to sú naozaj procesy, kedy jednak by sme uviedli celoživotne do neistoty asi celú populáciu a jednak naozaj na to, aby sa kvalifikovane posúdili pomery, ktoré boli na tej škole v čase obhajoby, treba aj nejakých ľudí, ktorí dajme tomu majú ešte v inštitucionálnej pamäti tieto pomery. Ťažko by sme teraz naozaj otvárali niekoho, kto obhajoval pred 40 rokmi, to už by boli asi monsterprocesy, takže naozaj treba tam nejakým spôsobom nastaviť tú lehotu. Určite by som nebola za dlhšiu ako to, čo navrhuje pán poslanec Beblavý, desať rokov. Česi majú tri roky.”

Hana Džurná: “Bude to teda právo alebo povinnosť?” Martina Lubyová: "Je to aj z úradnej povinnosti, ale zároveň aj právo. V podstate tam ide o tú úpravu subjektov, ktoré môžu

začať toto konanie. My to máme zatiaľ nastavené tak, že je to v základe iniciatíva buď rektora, čiže zo strany akademických komunít, ktorý to otvorí na základe buď návrhu akademického senátu univerzity alebo akademického senátu fakulty alebo nejakého iného riadne odôvodneného podnetu a tak isto zo strany štátu bude môcť otvárať ministerstvo. Čiže je tam vybalasovanosť medzi nejakým ústredným orgánom štátnej správy a tou akademickou komunitou."

Redaktorka RTVS: “Bude táto novela nejako sprísňovať aj samotný proces obhajoby záverečnej práce, lebo napríklad aj pán

Turňa spomínal, že vlastne pri práci, ktorá je aj plagiát, ak si ten daný človek obháji v tej komisii, tak ako môže získať ten titul. Že či novela bude nejako sprísňovať aj postup komisií jednotlivých?”

Martina Lubyová: “No treba si uvedomiť, že pojem plagiát ako taký v našom právnom poriadku neexistuje, je len úprava

autorských práv v autorskom zákone. A potom je úprava nejakej zodpovednosti ako v trestnej rovine. Vo vysokoškolskom zákone sa vôbec autorské práva neriešia ani pojem plagiát sa nerieši. Je tam naozaj veľké špecifikum v oblasti toho, ako majú školy vnútorne nastavené tie pravidlá a aké sú napríklad citačné normy, akým spôsobom sa pozerá na to, že keď citujete niekoho v poznámke pod čiarou, v úvodzovkách, bez úvodzoviek. Čiže toto sa naozaj nastavuje vnútornými pravidlami škôl v súčasnosti. Je a myslím, že potom pán profesor bude vedieť dať nejaké úplne fundované odpovede, čo sa týka percenta zhody, originality. Myslím si, že každá škola si určuje nejaké percento zhody, ktoré je schopná akceptovať. Pokiaľ naozaj v súčasnosti si myslím, že také pravidlo základné je, že pokiaľ to percento originality presahuje tridsať percent, tak sa zvolá nejaká komisia, ktorá sa zaoberá tým, že prečo to tak je. Niekedy naozaj aj to vyššie percento originality sa dá odôvodniť tým, že napríklad tie decká si dávajú do príloh tej práce celé normatívne texty, dávajú si tam nejaké stratégie štátu. Oni si v texte napíšu, že odkaz na literatúru a hneď iniciatívne tam dajú do prílohy práce text, ktorý je všade v priestore. Takže jednoducho im vyjde veľká miera zhody a nakoniec sa ukáže, že je to vďaka tomu, že tam mali prílohy. Čiže individuálne sa posudzuje tá miera originality a jednoznačne nie je teraz možné povedať, náš právny poriadok nedefinuje pojem plagiát a už vôbec nie vo vzťahu k vysokoškolským prácam. Čiže aj tu je to právne vákuum, ktoré bude treba týmto spôsobom nejako vyplniť, lebo naozaj nie je korektné hovoriť o nejakej práci ako o plagiáte, v zásade to slovo plagiare znamená kradnúť, to znamená, že keď niekto akoby ukradne ten text a dá ho pod svojím menom, čiže neprizná zdroj. Čiže pokiaľ v tej práci sú priznané zdroje, tak zásadne nie je možné hovoriť o plagiáte. Možno sa tam potom baviť o tom, že či bola splnená citačná norma, či bolo citované v rozsahu väčšom ako obvyklom a tak ďalej a toto už je práve na posúdenie tej komisie, ktorá tú prácu obhajuje. Alebo potom, ktorá ten titul má odňať.”

Redaktorka: "Chcem sa spýtať technicky na ten termín, že kedy by mohli byť začaté, by sa mohlo začať s odoberaním tých

titulov, respektíve s tým posudzovaním? A druhá vec, pani ministerka, Slovenská komora učiteľov vás vyzvala otvoreným listom, aby ste zaujali ako ministerka svoj postoj k tej práci pána Danka. Čiže keby ste to mohli urobiť. Oni hovoria aj o tom, že vlastne my vyzývame žiakov k nejakému kritickému mysleniu, od vás očakávali nejakú angažovanosť, preverenie a prípadne vyjadrenie aj názoru ako ministerky školstva."

Martina Lubyová: “Teraz čo bola prvá časť otázky?” Redaktorka: “Technicky, že kedy.” Martina Lubyová:

"Keď to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania budúci týždeň, tak si myslím, že niekedy, ja neviem, v januári, februári sa to môže dostať do parlamentu. Čiže ten bežný parlamentný proces, nebudeme to urýchľovať, tak ja si myslím, že ak všetko pôjde normálne, tak niekedy účinnosť bude prvá polovica budúceho roka.

A pokiaľ ide o pána Crmomana, tak neviem, či ste boli, keď tu bol osobne protestovať poviazaný nejakými lanami, ústa mal prelepené páskou a ja som ho pozývala na diskusiu. A chcela som sa s ním rozprávať o všetkom, čo teda by mi chcel povedať, ale on odmietol ísť hore, odmietol sa so mnou rozprávať. Povedal, však ste tu mnohí boli, tuto sme stáli pred dverami, povedal, že on sem neprišiel rozprávať, on sem prišiel protestovať. Pán Korda sa ma pýtal, či dostane nejaký náhradný termín, náhradný termín dostal, nechceli sem prísť. Takže pán Crmoman prečo mi odkazuje cez otvorené listy, keď sa môže prísť normálne rozpráva a rokovať, keď teda zastupuje nejakú organizáciu. A pokiaľ teda ide o to, že zaujímanie toho stanoviska, ja som aj tu dneska sa snažila vysvetliť, že ministerstvo školstva nie je kompetentné zaujímať stanoviská k práci,k tomu, či je to plagiát, alebo nie je to plagiát, pretože o tom, či je niečo porušenie autorských práv môže rozhodnúť platne len súd. To znamená, ja nemôžem, nemám kompetenciu zaujímať stanoviská k akejkoľvek práci v tejto republike, nielen pána Danka, ale ani pána Kollára, pani, čo teraz koluje po internete, neviem, pani Nicholsonovej nejaké vysvedčenia, ani k práci pána Sulíka. Ja nemám kompetenciu k tomuto zaujímať stanovisko ani sa k tomu naozaj nebudem znižovať. Pokiaľ to chcete naozaj v osobnej rovine, tak ako som už povedala, pokiaľ sú v práci uvedené zdroje, tak nemožno na prvý pohľad povedať, že je nejaký plagiát. A v tej práci pána Danka, ktorú som ja teda mala možnosť nahliadnuť, notársky overenú kópiu, boli početne uvedené zdroje."

Eugen Korda: "Pani ministerka, možno som dobre nepochopil, vy ste na tejto tlačovej konferencii na jednej strane povedali

teda, aj teraz ste to zopakovali, že či je niečo plagiát môže posúdiť len súd a na druhej strane ste privítali tú komisiu, ktorá v Banskej Bystrici vznikla. No tak potom na čo je tá komisia?"

Martina Lubyová: “No, ešte neviete, ako je ten zákon konštruovaný, to sa nedá takto hneď na tlačovke vysvetliť.” Eugen Korda: “Nemyslím komisiu, ktorú chystáte podľa toho zákona, ale tú ktorá je v Banskej Bystrici.” Martina Lubyová: “Komisia, ktorá je v Banskej Bystrici, je komisia, ktorá vznikla na základe štatútu akademického senátu. V

zákone je zmocnenie, ustanovenie, ktoré umožňuje akademickým senátom si robiť tieto komisie. A môže to byť komisie regulérne, čiže etické, disciplinárne a môže byť nejaké individuálne ad hoc komisie na konkrétny účel. Toto je takáto komisia na konkrétny účel. Kompetencie tej komisie sú, že ona môže preskúmať nejakú situáciu, za akým účelom bola zriadená, a môže napríklad urobiť odporúčanie voči akademickému senátu tej univerzity, akým spôsobom by mala ďalej postupovať napríklad na to, aby sa zlepšila kontrola kvality, kontrola pedagogického procesu na tej danej škole. Čiže kompetencie tejto komisie sú dovnútra tej školy. Ona nie je, nemôže konštatovať, ani žiadna iná komisia, ako som už povedala, iba súd môže konštatovať či išlo o porušenie autorských práv. Ale v tom zákone o tom odnímaní, tam sú rôzne situácie. Ten rektor alebo tá komisia bude môcť konštatovať o odňatí práv na základe právoplatného rozsudku súdu a to je pri posudzovaní autorských práv alebo ďalších skutočností, napríklad to falšovanie okolnosti alebo práce, napísanie práce iným človekom už bez právoplatného rozsudku. Čiže tam tiež porušovanie autorských práv je viazané na ten, na to právoplatné rozhodnutie súdu.”

Redaktor: “A ešte ak dovolíte už úplne kratučko, objavili sa informácie, že by ste mali mať nového kolegu vo vláde pána

Fica. Asi ste to zachytili. Viete niečo o tom?” Hovorkyňa: “Ja si myslím, že to nie je predmetom tlačovej konferencie.” Redaktor: “Viete o tom?” Martina Lubyová: “Neviem.” René Medzihradský, TV Markíza: "Pani ministerka, chcem sa opýtať, či táto novela ráta aj s nejakou zmenou, reformou antiplagiátorského

systému, či bude obšírnejší, vylepšený. A druhá otázka, ak táto komisia na Univerzite Mateja Bela teda zistí, že práca Andreja Danka porušila ten autorský zákon nejakým spôsobom, ako by sa mal podľa vás pán predseda zachovať? Mal by sa vzdať titulu?"

Martina Lubyová: “Opakujem, tá komisia nemôže zistiť porušenie autorského práva, porušenie autorského práva môže

konštatovať iba súd.” René Medzihradský: “Ale ona bude mať nejaký názor na tú jeho prácu.” Martina Lubyová: “Názor je názor, ale názor nie je niečo, o čo sa môže oprieť nejaké rozhodnutie.” René Medzihradský: “Nejaký výsledok bude tá komisia mať.” Martina Lubyová: “Určite bude mať výsledok, ale ako hovorím, tá komisia by mala , alebo môže robiť odporúčanie voči

akademickému senátu. Každý má samozrejme názor, ale právoplatne konštatovať, či niekto porušil autorské práva môže len súd.”

René Medzihradský: “Ak niečo konštatuje teda v tom zmysle, že tá práca bola odkopírovaná, ako by sa mal pán predseda

zachovať?” Martina Lubyová: "No, ja si nemyslím, že tá komisia to bude takto doslova konštatovať, ona si zrejme uvedomuje, že nemá

takéto kompetencie. Pokiaľ to bude konštatovať, tak sa potom môžme k tomu ďalej vyjadriť v závislosti od toho, čo bude konštatovať. Ale ona nemá kompetencie rozhodovať o tom, či niečo, či bol porušený autorský zákon.

A čo bola prvá časť. Antiplagiátorský systém. Máme tu naozaj najpovolanejšieho odborníka pána profesora Turňu, ale chcela by som možno ešte aj uviesť na správnu mieru, kolovali také mediálne informácie od nejakého pána experta, ktorý hovoril, že ten antiplagiátorský systém iba porovnáva navzájom medzi sebou práce študentov. To nie je pravda, ten antiplagiátorský systém má také dve veľké domény, jedna je všetky práce študentov sa porovnávajú navzájom a jedna je, že sa porovnávajú tieto práce študentov s obrovským objemom všetkých ďalších textov, článkov a publikácií, ktoré sú dostupné vo verejnom priestore. To znamená, že pokiaľ naozaj je zhoda nielen medzi prácami, ale aj zhoda s akýmkoľvek článkom, skriptami, inou prácou, knihou, tak to ten antiplagiátorský systém samozrejme vie detegovať."

Hovorkyňa: “Ďakujeme vám veľmi pekne za účasť, na ďalšie otázky bude k dispozícii pán profesor Turňa. Pekný deň.”

[Späť na obsah]

2. Lubyová učiteľom, ktorí sa pýtali na Dankovu prácu: Mal uvedené zdroje [23.11.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 10:10; Stanislava Harkotová]

Martina Lubyová, ministerka školstva Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk Stanislava Harkotová Ministerstvo školstva prichádza so zákonom, ktorý bude povoľovať odoberanie podvodom získaných

akademických titulov. Zaujmite jednoznačný osobný postoj k rigoróznej práci predsedu parlamentu Andreja Danka, vyzvala tento

týždeň ministersku školstva Martinu Lubyová Slovenská komora učiteľov. Tá v piatok na tlačovej konferencii učiteľom odkázala, že z toho, čo videla, nemôže povedať, či ide o plagiát. „Pokiaľ to chcete v osobnej rovine - ak sú v práci uvedené zdroje, tak nemôžem na prvý pohľad povedať, že

ide o nejaký plagiát. V práci pána Danka, do ktorej - notársky overenej kópie - som mala možnosť nahliadnuť, boli početne uvedené zdroje,“ povedala šéfka rezortu.

Ministerstvo školstva ako také nie je podľa Lubyovej k tomu, či v prípade nejakej akadamickej práce ide alebo nejde o plagiát, kompetentné zaujímať stanoviská.

„O tom, či je niečo porušenie autorských práv, môže rozhodnúť platne len súd,“ odkázala Lubyová. Učitelia Lubyovú v utorok vyzvali, aby prejavila maximálnu angažovanosť v Dankovej kauze a preverila

všetky skutočnosti, ktoré spochybňujú obsah, potrebné náležitosti, obhajobu jeho rigoróznej práce a takisto - konanie súvisiace s jej utajením.

Danko v rigoróznej práci vykradol päť učebníc Tituly bude môcť odobrať zákon Lubyová v piatok prichádza so správou, že bude po vzore z Česka novelizovať vysokoškolský zákon, ktorý

bude umožňovať odoberanie neoprávnene získaných akademických titulov. Zákon by mal podľa nej pôsobiť aj preventívne. „Keď si ľudia uvedomia, že za falšovanie výsledkov alebo za nekvalitnú prácu hrozia nejaké väčšie postihy,

tak si myslíme, že to bude mať svoje účinky na zvýšenie kvality a správanie sa študentov, komisií, pedagógov, alebo firiem alebo subjektov, ktoré by chceli poskytovať sfalšované práce,“ tvrdí Lubyová.

Odobrať podvodom získaný akademický titul sa bude dať napríklad vtedy, ak bol absolvent odsúdený za trestný čin vydierania, hrubého nátlaku, zneužitia záznamu na nosiči informácií, porušovania priemyslených či autorských práv.

Odobratie titulu bude hroziť aj vtedy, ak sa príde na to, že prácu absolventovi vypracovala iná osoba alebo vtedy, keď absolvent falšoval výsledky výskumu.

Novela zákona by sa do parlamentu mohla dostať už začiatkom roka.

https://www.aktuality.sk/clanok/644134/lubyova-ucitelom-ktori-sa-pytali-na-dankovu-pracu-mal-uvedene-zdroje/

[Späť na obsah]

3. Rezort školstva chystá zákon na odoberanie titulov [23.11.2018; Rádio Expres; Infoexpres; 12:00; Tomáš Škarba / Mariana Tökölyová]

Mariana Tökölyová, moderátorka:

"Odoberanie neoprávnene získaných titulov by u nás mohlo byť realitou už v polovici budúceho roka. Povedala to ministerka školstva za SNS Martina Lubyová, ktorá po kauze s rigoróznou prácou predsedu parlamentu Andreja Danka čoskoro predloží novelu vysokoškolského zákona. Podrobnosti zisťoval Tomáš Škarba."

Tomáš Škarba, redaktor: "Šéf parlamentu Andrej Danko avizoval prípravu zákona v stredu počas mimoriadnej schôdze, na ktorej sa ho

opozícia neúspešne pokúsila odvolať. Ministerka školstva Martina Lubyová avizuje prijatie záväzných pravidiel, ktoré podľa nej zabezpečia právnu istotu všetkým držiteľom akademických titulov. Odoberať neoprávnene získané tituly začali už napríklad v Čechách."

Martina Lubyová, (nominantka SNS), ministerka školstva: “Aj naďalej na základe tejto novely budú kľúčovú úlohu pri odnímaní titulov zohrávať vysoké školy. Konanie sa

bude môcť začínať na základe iniciatívy rektora vysokej školy, a aj samotná komisia, ktorá bude posudzovať podmienky, ktoré by mohli viesť k odobratiu titulu, bude pozostávať z pedagógov a študentov vysokých škôl.”

Tomáš Škarba: "Po kauze predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý podľa Denníka N vo svojej rigoróznej práci vykradol päť

učebníc, víta ministerka vznik komisie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá prácu preverí. Na druhej strane ale hovorí, že porušenie Autorského zákona môže konštatovať iba súd."

Martina Lubyová: "Ministerstvo školstva nie je kompetentné zaujímať stanoviská k práci, k tomu, či je to plagiát, alebo nie je to

plagiát, nemá kompetenciu zaujímať stanoviská k akejkoľvek práci v tejto republike, nielen pána Danka, ale ani pána Sulíka, ja nemám kompetenciu k tomuto zaujímať stanovisko, ani sa k tomu naozaj nebudem znižovať."

Tomáš Škarba: "Po prevalení sa kauzy ministerka tvrdila, že chápe, prečo nechcel šéf SNS ukázať svoju prácu, pretože má

právo chrániť si súkromie. Aj dnes tvrdí, že Dankovu prácu videla a na prvý pohľad nemôže povedať, že by išlo o plagiát. Podľa kritikov sa mala ministerka jasnejšie vyhradiť proti plagiátorstvu, čo si myslí aj exminister školstva za Smer Juraj Draxler."

Juraj Draxler, exminister školstva za Smer-SD: “Je mi to trochu ľúto, myslím si, že šéf rezortu by mal zaujať, samozrejme chápem politicky trochu citlivé

stanovisko, ale predsa len také, aby bolo jasné, že nie je možné tolerovať praktiky, ktoré ako vidíme, sa ani v iných európskych krajinách netolerujú.”

Tomáš Škarba: “Predseda parlamentu Danko v Národnej rade plagiátorstvo odmietal. Tvrdil dokonca, že na rigoróznu prácu

sa nevzťahujú také parametre ako na vedeckú prácu, a môže byť robená aj metódou kompilácie.” [Späť na obsah]

4. Povinná škôlka pre päťročné deti [23.11.2018; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; Juraj Jedinák / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: „Vláda na svojom poslednom rokovaní odsúhlasila zámer povinnej škôlky pre päťročné deti. Ak to všetko prejde úspešne zákonodarným procesom, platiť by to malo od septembra 2020. Časť odbornej obce zámer víta, pretože by to mohlo pomôcť predovšetkým deťom z marginalizovaných skupín. Ďalšia časť odborníkov však upozorňuje, že takýto krok môže vytlačiť zo škôlok troj a štvorročné deti. Navyše ZMOS upozorňuje, že to bude aj niečo stáť. Ide teda o dobrý a systematický krok? Nedoplatia naň tie najmenšie deti a ich rodičia, budú to všetko vedieť obce a mestá zabezpečiť? To je téma dnešnej diskusie a spájame sa rádiomostom do Košíc s Miroslavou Szitovou, členkou predsedníctva KDH, dobrý deň.“

Miroslava Szitová, členka predsedníctva KDH: „Dobrý deň prajem.“ Juraj Jedinák: „A aj so splnomocnencom pre rómske komunity za Most-Híd Ábelom Ravaszom, dobrý deň aj

vám.“ Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity (Most-Híd): „Dobrý deň.“ Juraj Jedinák: „Príjemné počúvanie želá Juraj Jedinák. Na úvod vás obidvoch poprosím, najskôr pani Szitovú,

veľmi stručne povedzte či podporujete takúto myšlienku a veľmi v skratke len na úvod, že prečo áno, alebo nie?“ Miroslava Szitová: „Kresťanskí demokrati považujú rozhodnutie vlády o povinnom predprimárnom vzdelávaní

pre všetky päťročné deti za nekoncepčné. My sme už minulý rok vyzývali pani ministerku školstva, aby tento podľa nášho názoru nesystémový návrh stiahla. Tvrdíme a teda doteraz sme nevideli žiadnu analýzu toho, či tieto deti, alebo všeobecne či deti na Slovensku od piatich rokov potrebujú povinne chodiť do materskej škôlky.“

Juraj Jedinák: „Zatiaľ vás preruším, pani Szitová, na úvod nám to stačí. Ešte si pozrime teda ten pohľad pána Ravasza, ktorý pravdepodobne asi bude tú myšlienku podporovať, keďže má práve zabezpečiť aj nejaké lepšie vyhliadky a budúcnosť marginalizovaným skupinám.“

Ábel Ravasz: „Samozrejme, ja tú myšlienku podporujem a keď som si prevzal úrad splnomocnenca pre rómske komunity, tak presne tú povinnú predškolskú dochádzku som stanovil ako cieľ, lebo to naozaj pomôže deťom.“

Juraj Jedinák: „Dobre, zatiaľ ďakujem. Poďme teda konkrétne rozobrať si tie podrobnosti. Pani Szitová, vy ste naznačili, že to nie je systémové riešenie. Ja len poviem to, že vláda v podstate reagovala na návrhy a opatrenia národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a takto hovorí ministerka Martina Lubyová. Nedá sa to

naopak čítať ako práve jeden z tých prvých krokov reformy k tomu novému systému, ktorý nás má posunúť ďalej to školstvo ako také?“

Miroslava Szitová: „Školstvo ako také potrebuje v prvom rade dostatok kapacít materských škôl pre všetky deti. To momentálne na Slovensku nemáme. Čiže mnohé oblasti na Slovensku nemajú dostatok kapacít na to, aby rodičia, ktorí majú záujem o návštevu materskej školy svojich detí, mohli týmto deťom toto vzdelávanie umožniť. Ale platí, že od piatich rokov dieťaťa, to máme zákonom dané, musia materské škôlky vytvoriť priestor pre deti. Čiže ak má v materskej škole deti od troch rokov a nejaká mamička s otcom teda požiadajú, aby ich dieťa, ktoré má päť rokov, dovŕšilo päť rokov, bolo zaradené do predškolskej prípravy, musia mu takéto miesto pripraviť, nájsť teda. Čo teda kritizujeme, alebo s čím nesúhlasíme je fakt, že deťom, ktoré sú z marginalizovaných komunít, nechcem hovoriť o rómskych deťoch. Máme deti, ktoré sú rómske, ktoré sú začlenené. Hovoríme o deťoch, ktoré sú z osád. Tým od piatich rokov vzdelávanie nepomôže. Hovoríme o tom, že týmto deťom potrebujeme vytvoriť alternatívu vzdelávania v takzvaných komunitných centrách.“

Juraj Jedinák: „Ale prečo, pani Szitová, týmto krokom práve ministerstvo hovorí, že chce dosiahnuť tú zaškolenosť a vlastne zlepšenie postavenia týchto detí. Čiže nejaký argument potrebujeme počuť prečo nie?“

Miroslava Szitová: „Dobre, skúsim sa oprieť teda o súčasnú povinnú školskú dochádzku od šiestich rokov. My už dnes vieme a pán Turčány, s ktorým som sa ešte nestretla, zo ZMOS-u, teda to len potvrdzuje skúsenosť miest a obcí, že s vymáhaním plnenia povinnej školskej dochádzky u marginalizovaných skupín je dosť vážny problém. Napriek tomu, že máme asistentov učiteľa, ktorí fyzicky chodia do osád, že nám pomáhajú rómske hliadky, aj tak je obrovský problém s tým, aby deti chodili do školy a hovoríme o povinnej školskej dochádzke od šiestich rokov. Ako chceme dosiahnuť, že budú chodiť od piatich rokov? Náš názor je, že sme vytvorili bič, ktorý hovorí musíte, ale skutočné riešenia neponúkame.“

Juraj Jedinák: „Ďakujem. Pán Ravasz, vy povedzte, vlastne jedným z tých očakávaných výsledkov povinnej škôlky v piatich rokoch má byť zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach týchto detí z marginalizovaných skupín. Kde je garancia, že to tak skutočne bude? Stačí argument, že v zahraničí niečo také majú a funguje to?“

Ábel Ravasz: „Ja by som nepovedal, že sú také dôležité tie medzinárodné testovania. Skôr je dôležité, aby naše detičky boli úspešné v základných školách. Keď sa na to pozrieme, tak deti, ktoré nechodili do materskej školy, nemajú šancu uspieť v základných školách. Majú naozaj veľké problémy tam sa vzdelávať kvalitne. Dostávajú sa do špeciálnych škôl, do špeciálnych tried a potom sa už ťažko vymania z tej pozície. Zatiaľ čo detičky, ktoré chodili do materských škôl, majú návyky, ovládajú lepšie slovenčinu, majú nejaké hygienické zručnosti, vedia ako sa správať s učiteľom. To znamená, že potom sú úspešnejší v základnej škole a potom sa môžu dostať napríklad do strednej školy a potom sa môžu uplatniť aj na otvorenom trhu práce. Hovoríte, že medzinárodné tendencie, no ja si myslím, že Slovensko naozaj nepotrebuje vymyslieť teplú vodu. To znamená, že treba sa pozrieť na to, že čo urobili Maďari, alebo Češi. Tam zaviedli tú povinnú predškolskú dochádzku a veľmi dobre to funguje. Drvivá väčšina rómskych detí a nerómskych detí chodí do škôlky a potom sú úspešnejšie aj v základnej škole a buďme si úprimní. Kto teraz na Slovensku nechodí do škôlky? Sú také tri väčšie kategórie. Sú tam rómske detičky, najmä, len každé tretie rómske dieťa chodí do škôlky. Potom máme špecifické kapacitné problémy na južnom Slovensku čo sa týka škôlok s vyučovacím jazykom maďarským, ale počtovo je to menší problém a potom majú problém škôlky, respektíve veľkomestá na západnom Slovensku, najmä Bratislava a nielen Bratislava a vôbec nie je to náhoda, že toto opatrenie vládne sa dostáva do balíka s inými. Je to rovnaký balík ako iné opatrenia v prospech integrácie rómskych komunít, lebo na Slovensku naozaj týka sa to najmä rómskych detí. Ja sa neviem stotožniť s myšlienkou, že by rómske deti potrebovali nejaký iný prúd vzdelávania cez tie komunitné centrá. Komunitné centrá majú poskytovať iné služby, možno aj neformálne vzdelávanie. Ale formálne vzdelávacie procesy sa majú konať v škôlkach.“

Juraj Jedinák: „Čiže tie komunitné centrá, ako hovorí pani Szitová, že by to vyriešili, vy hovoríte práve naopak, že jednoducho nie?“

Ábel Ravasz: „Tak komunitné centrá ako existujú v súčasnosti, jednoducho to nemôžu robiť. Nemôžu suplovať škôlky. Do istej miery to robia, ale to by nemal byť ich účel. Komunitné centrá sú pre celú danú komunitu. To znamená, že áno, dajú sa tam robiť neformálne vzdelávacie procesy, ale mali by tam byť aj iné aktivity, napríklad práca s dospelými, alebo iné komunitné záležitosti. My presadzujeme v komunitných centrách takzvané komunitné plánovanie. To znamená, že miestni sa vedia spolupodieľať na vytvorení toho, že čo sa deje v tom centre. Ak je tam teda potreba dovzdelávať deti v predškolskom veku, aj to sa dá spraviť, ale dá sa to spraviť aj s deťmi, ktoré sú v základnej škole. Ale nemôže to byť alfa omega komunitného centra. Veď na to máme inštitúciu, ktorá sa volá materská škola.“

Juraj Jedinák: „Pani Szitová, skúste teda zareagovať na tie slová pána Ravasza. Vy hovoríte, že tie komunitné centrá by mohli byť akýmsi liekom, a že tie škôlky netreba. Ale nie je naozaj logickejšie, že tie škôlky v rámci celého Slovenska by povedzme pokryli podstatne nejakú väčšiu komunitu, alebo populáciu ako jednoducho komunitné centrá?“

Miroslava Szitová: „Už v úvode svojho vystúpenia som povedala, že potrebujeme vybudovať dostatok kapacít pre všetky deti v materských školách. To nemáme. To nemáme zabezpečené ani dnes. Čiže určite áno, potrebujeme dostatok miest tak, aby sa rodičia mohli slobodne rozhodnúť či dieťa bude, alebo nebude navštevovať materskú školu. Už dnes máme v rámci povinnej školskej dochádzky výnimky, kedy máme domáce vzdelávanie, kedy máme individuálne vzdelávanie. Prečo by nemohla existovať, to nie sú výnimky akože zo vzdelávania, len je to iná forma. Prečo by nemohla existovať forma vzdelávania, ktorá by bola efektívna pre deti, ktoré to potrebujú? Určite sa s pánom Ravasom zhodneme, že chceme pomôcť deťom. Určite sa na tomto zhodneme. Ja pracujem ako školská psychologička, sociálna pedagogička sedemnásť rokov aj dnes, aj v dnešnej dobe s deťmi a môžem uviesť dva príklady, keď mi teda dovolíte. Prvý príklad v jednej škole, základnej škole, kde

dieťa malo vážnu úzkostnú poruchu a ja som sa tomu dieťaťu venovala. Viete, bez spolupráce s matkou by som tomu dieťaťu nevedela pomôcť. Čiže matka v spolupráci so mnou pomáhala dieťaťu. Takisto jedno dievčatko tiež z podobnej školy som viedla v rámci tej psychologickej pomoci a to dievčatko ukončilo bilingválne gymnáziu a dnes úspešne, poviem, že s jednotkami ukončila, dnes úspešne študuje na vysokej škole. Čiže…“

Juraj Jedinák: „Ale stále tá otázka stojí, pani Szitová asi tak, že či toto nie sú špecifické prípady?“ Miroslava Szitová: „Nie sú špecifické prípady, pretože tak ako hovorím ja z praxe, hovorí rovnako ZMOS a

ešte raz zopakujem tú vetu pána Turčányho. Vymáhanie povinnej školskej dochádzky v základných školách je neuspokojivé. Rozumiete, my máme asistentov učiteľa, rómske hliadky, ktoré chodia a ťahajú deti do školy, pretože nám rodičia nespolupracujú. My potrebujeme pomôcť deťom v spolupráci s rodičmi. Rodič je vzorom. Takže skúsme túto alternatívu a keď povieme, že teda nevyhovuje, dajme povinnosť. Ale myslím si, že povinnosť, keď nepomáha povinnosť od šiestich rokov, nebude pomáhať ani povinnosť od piatich rokov a ešte raz, ani nie tak pána Ravasza, ale pani ministerku vyzývam a prosím, takisto ako ZMOS, v tomto sa zhodujeme, sme sa spolu nerozprávali, aby urobili analýzu. Analýzu potrieb. Na základe nej budeme vedieť naozaj našiť teda to vzdelávanie a vtedy, keď mi povedia cez analýzu áno, je to tak, ja poviem OK. Ale myslím si, že v súčasnosti aj na základe tých skúseností, ktoré mám a žijem práve na východnom Slovensku, čiže ja nie som z Bratislavy. Na základe tých potrieb, ktoré vnímam v teréne som presvedčená o tom, že alternatíva v tých komunitných centrách, alebo nazvime to v zariadeniach. Dobre, nemusí to byť komunitné centrum, teda nemusím sa tuná na tomto slovíčku nejakým spôsobom zastaviť. Máme množstvo sociálnych pracovníkov, ktorí ukončili školu, máme množstvo pedagógov, ktorí ukončili vzdelanie. Skúsme pomôcť deťom, ale v spolupráci s matkami. Posledný príklad. Existoval takýto projekt, ktorý myslím, že bol aj podporený splnomocnencom vlády, podľa teda mojich informácií, kde si čítali, matky čítali rozprávky svojim deťom. Bola tam obrovská úspešnosť a tie deti potrebujú pomoc od troch rokov, nie od piatich a nie príkazom. Čiže skúsme spolupracovať, urobme na tom ministerstve analýzu a budeme vlastne pomáhať tým deťom.“

Juraj Jedinák: „Nechajme zareagovať aj pána Ravasza, plus ja to doplním tým citátom, okolo ktorého už sa pohybovala pani Szitová dvakrát. Takže aj na to mi odpovedzte, pán Ravasz. Pán Turčány hovorí, skúsenosti miest a obcí s vymáhaním plnenia povinnej školskej dochádzky v základných školách v tejto skupine rodičov nie sú uspokojivé. Je teda reálne dostať všetky deti z marginalizovaných skupín do škôlky?“

Ábel Ravasz: „Ja samozrejme rešpektujem názor pána Turčányho, aj názor ZMOS-u.“ Juraj Jedinák: „No on je zrejme z praxe, pán Ravasz.“ Ábel Ravasz: „Aj ja som tiež z praxe. Chcel by som doplniť možno túto informáciu o to, že prednedávnom sme

mali odbornú konferenciu práve organizácie ZMOS-u, kde som si dovolil dať tú otázku obecenstvu, boli tam najmä starostovia či sú za, alebo proti povinnej predškolskej dochádzky a bolo to takmer jednohlasne za. Proti boli podpredsedovia ZMOS-u a nikto iný. Takže si myslím, že v tomto momente naozaj takýto názor nereprezentuje názor starostov a primátorov minimálne väčšiny tejto republiky. Minimálne tých, ktorí teda majú doma rómske komunity a sú z praxe. Čo sa týka kapacít, tak presne…“

Juraj Jedinák: „K tým kapacitám sa ešte dostaneme, pán Ravasz, ale poďme si povedať teda ešte aká je možnosť vymôcť si tú dochádzku nejakými trestami, pokutami a pôjdeme na represiu?“

Ábel Ravasz: „Ja by som vôbec nepovedal ináč, že sa celoplošne dá povedať, že nefunguje povinná školská dochádzka. To je s prepáčením blbosť. Jednoducho väčšina rómskych detí v tejto republike chodí do základnej školy a veľmi veľká časť z nich sú aj úspešní. Áno, poznáme lokality, kde to tak nie je. Aj na západnom Slovensku napríklad olaské komunity klasicky majú s touto vecou problém. Aj na východnom Slovensku sa nájdu také komunity, ale paušálne tvrdiť, že to nefunguje, alebo že by starostovia mali s tým neriešiteľný problém, to by som si nemyslel. Samozrejme povinnosť znamená povinnosť aj pre rodiča, aj pre zriaďovateľa, to znamená, že zriaďovateľ, obec musí zabezpečiť kapacitu a potom rodič musí zabezpečiť prítomnosť dieťaťa v škole. Veľmi dôležité sú motivačné nástroje. Opäť keď sa pozrieme na prax okolitých krajín, tak napríklad presne tá teplá strava zadarmo. Veľmi výrazným spôsobom pomáha rodičom v zásade presvedčiť tých rodičov. Lebo keď vedia, že ich deti majú tú stravu a cítia sa lepšie v tej škôlke, škole poprípade, tak samozrejme zvyšuje to efektivitu. Nikto nehovorí, že by sme nemali pracovať s rodičmi. Nikto nehovorí, že by sme nemali využiť súčasné siete terénnych pracovníkov, aj čo sa týka terénnej sociálnej práce, aj čo sa týka komunitných centier. Áno, ale to musia byť len dodatočné aktivity pri tom čo pracujeme, teda v škôlke. Teraz môj úrad má projekt predprimárneho vzdelávania a tam do stopäťdesiatky obcí posielame asistentov v škôlkach. A ako súčasť tohto programu máme napríklad aj koordinátorov práce s rodinou. Ich práca je presviedčať rodičov, aby detičky dali do škôlky a potom pracovať aj s tými rodičmi, aby trvalo tam aj ostali. Takže to znamená, že áno, musí tam byť aj tá povinnosť, ale musia byť aj motivačné opatrenia, aby sme pracovali aj s tými rodičmi. Oni sú kľúčoví a tá chudoba je občas medzigeneračná. Čo to znamená? Že ani rodič nechodil do škôlky, ani možno starí rodičia tam nechodili, takže nevedia, že ako na to. Nevedia, že prečo je to dôležité. Nevedia, že čo tým môže žiak získať a nezískať, keď tam nie je. Tým pádom naozaj musíme to dať aj takouto povinnou formou.“

Juraj Jedinák: „Myslím, že ste to povedali jasne. Poďme sa posunúť teda k tým kapacitám. Ja poviem príklad. Najnižší počet umiestnených detí je podľa analytikov projektu To dá rozum v Košickom kraji šesťdesiat percent. V Prešovskom kraji šesťdesiatsedem percent, kde materské školy nenavštevuje množstvo detí z rómskych osád. Práve tam by bol aj najväčší nedostatok kapacít. Ak by každé dieťa od troch rokov malo mať príležitosť chodiť do škôlky, na Slovensku by chýbalo zhruba tisíc tried po dvadsiatich deťoch. To tvrdí analytička To dá rozum Katarína Vančíková. Pán Ravasz, je reálne, že sa tam tie deti dostanú, keď už teraz nevedia rodičia svoje deti umiestniť?“

Ábel Ravasz: „Dá sa súhlasiť s tými číslami a to by som chcel reagovať aj na pani Szitovú, že podľa mňa je tu všeobecná zhoda. Všetci sa zhodneme, že detičky najmä z marginalizovaných komunít by mali chodiť do škôlky na tri roky. Tam nie je vôbec žiadny rozdiel medzi nami. Ale keď to chceme spraviť, tak to musíme zaviesť

postupne. Opäť aj Maďarsko, aj Česko to takto robili. V Maďarsku už to majú tri roky, v Česku je druhý ročník. To znamená, že postupne to zavádzajú kvôli tomu, aby obce jednoducho stíhali tie kapacity vytvoriť. Sú na to rôzne nástroje. Jednak máme na to európske fondy.“

Juraj Jedinák: „Áno, ale do toho roku 2020, pán Ravasz, to je reálne?“ Ábel Ravasz: „Myslím si, že práve preto sme to nechceli dať od roku 2019, aby obce mali reálne šancu

vybudovať si tie škôlky. Ja už veľmi dávno presviedčam obce, starostov, primátorov, aby išli do projektov výstavby materských škôl. Spravidla to trvá rok a pol, možno rok, keď sú rýchli, aby doplnili tie chýbajúce kapacity. Takže tie obce, ktoré sú zručnejšie, alebo teda mi uverili, že príde tá povinná predškolská dochádzka, už si budujú tie kapacity. Na Slovensku nechcem povedať zlé číslo, asi vyše sedemdesiat škôlok budujeme len zo zdrojov ministerstva vnútra. Ďalšie škôlky sa obnovujú a vybudujú zo zdrojov ministerstva pôdohospodárstva, dokonca životného prostredia. Takže tie kapacity sa zvyšujú. Tiež sú tam takzvané skryté kapacity. Čo mám na mysli? V istých mestách, alebo aj obciach majú zatvorené staré budovy materských škôl. V istých obciach, aj z miest mi hlásia, že školy majú prázdne triedy a sú nulté ročníky, ktoré sú len z núdze. To znamená, že ak spravíme tú povinnosť, ja si myslím, že istá časť tých kapacít sa objaví takmer ihneď a ostatné kapacity sa dajú vytvoriť z eurofondov. Je veľmi dôležité inak, aby sme…“

Juraj Jedinák: „Viete povedať nejaké číslo, pán Ravasz, koľko by ich teda mohlo vzniknúť do toho roka a pol, kedy sa to má spustiť?“

Ábel Ravasz: „No myslím si, že práve tá potrebná kapacita. A najväčší problém môže byť na západnom Slovensku a napríklad už v spomenutej Bratislave, sú aj iné veľkomestá na západnom Slovensku. Tam ten problém vyplýva aj z toho, že tam nemôžeme spravidla dať eurofondy, lebo tie sú pre menej rozvinuté regióny, takže tam vláda musí zasahovať nejakým priamejším spôsobom.“

Juraj Jedinák: „Dobre.“ Ábel Ravasz: „A ešte jednu vec by som veľmi rád povedal a to je to, že máme…“ Juraj Jedinák: „Chcem dať aj pani Szitovej už priestor.“ Ábel Ravasz: „Už len posledná veta, že máme aj takzvané modulové základné školy, aj materské školy. Tie

sa dajú vybudovať z dvesto-tristotisíc eur a nie je to zlé riešenie. Takéto školy a škôlky sa budujú aj napríklad v okolí Bratislavy. Čo znamená, že je to naozaj kvalitné riešenie.“

Juraj Jedinák: „Ďakujem, pani Szitová. Pán Ravasz nám tu povedal nejaké čísla, projekty ako plánujú vybudovať tie miesta pre deti v škôlke a tak ďalej. Takže od vás chcem vedieť či to považujete za reálne.“

Miroslava Szitová: „No nesúhlasím s pánom Ravasom v tom, že hovoril, že sa zhodneme, že deti majú od troch rokov chodiť do škôlky. Mňa zaráža celá filozofia tohto návrhu. My chceme vytvoriť povinnosť, to znamená my chceme rodičov nútiť aby dali deti do škôlky. Na miesto toho, aby sme dali slobodu výberu rodičom či chcú deti vzdelávať doma, v tom predškolskom veku, alebo chcú deti dať do škôlky, alebo chcú dať do firemnej škôlky a podobne. Čiže alternatívne vzdelávanie. Namiesto toho by sme mali vytvoriť dostatok kapacít na to, aby ten rodič mal tú možnosť či už v alternatívnej škôlke, v domácom vzdelávaní, alebo v materskej škole. Naša vízia, ak sa mám teda dotknúť, lebo my ideme robiť zákon, alebo pripraviť zákon, ktorý ideme nastaviť na menšinu a nie na rómsku menšinu, na menšinu z osady. My máme robiť zákony, ktoré sú pre všetkých ľudí. Čiže urobme dostatok kapacít, to bude zákon pre všetkých. My sa vraciame…“

Juraj Jedinák: „Áno, ale stále sa vrátim k tomu argumentu, že aj v zahraničí to funguje takto.“ Miroslava Szitová: „OK, to neznamená, že keď niečo funguje v zahraničí, že nemôžeme nájsť lepšie riešenie

pre naše marginalizované skupiny a skúsim teda ponúknuť riešenie naše, ktoré máme, ktoré ponúkame, o ktorom som už rozprávala. Čiže pre všetky deti na Slovensku, ak dovŕšia vek troch rokov, bolo by vytvorené miesto, alebo priestor, kde by prichádzali s rodičom, s mamkou, s otcom, napríklad do škôlky, kde by v tých troch rokoch absolvovali nejaké pozorovanie, alebo také vyšetrenia. Ako keď chodíme na preventívnu prehliadku. Tam by bol prítomný učiteľ, lekár, možno psychológ. Ak by to dieťa sa javilo pripravené, to znamená bolo by zrelé dostatočne na svoj vek, zvládalo by, rozumelo by jazyk, v ktorom sa má následne vzdelávať a tak ďalej. Tie deti by odišli s rodičmi domov a pokračovali by v príprave takej, ako majú teraz doma. Tie deti, ktoré by nespĺňali tie kritériá, ich mamky, alebo otcovia by boli vyzvaní, aby teda spolupracovali v rámci komunitného centra, alebo inej alternatívnej formy. Ja nehovorím, že to musí byť iba v komunitnom centre, inej alternatívnej formy tak, aby boli podchytené. Rovnako by sme urobili v štyroch a v piatich rokoch. Tu by sme docielili, že deti by rozumeli jazyku, v ktorom sa majú následne vzdelávať, mali by zručnosti, boli by teda školsky pripravené. Nie zrelé, lebo tam je psychologická starostlivosť, fyziologická a tak ďalej. My hovoríme, aby boli deti školsky pripravené. Mali by hrubú, jemnú motoriku, idem možno do odborných vecí, ale toto by sme docielili vtedy, keby sme sa im venovali od troch rokov. A prečo s tými…“

Juraj Jedinák: „Otázka možno stojí tak, pani Szitová…“ Miroslava Szitová: „Ešte posledná veta a prečo s tými matkami? Lebo vravím vzor, môj vzor, váš vzor je vždy

rodič. Ten, ktorý s vami je denne. Čiže preto potrebujem podchytiť tie matky a ešte posledné slovo, alebo dve slová, tie matky majú väčšinou doma viacero detí. Čiže ak s jedným absolvujú takúto prípravu a im pomôžeme, tak následne budú viesť aj ďalšie deti k tomuto.“

Juraj Jedinák: „Dá sa povedať, pani Szitová, že časovo ako by sa to dalo docieliť, teda do akého časového horizontu povedzme, ak to dobre chápem, tak kombinácia týchto vašich spomínaných opatrení, plus povedzme tá škôlka?“

Miroslava Szitová: „Určite by bol lacnejšie takéto vzdelávanie, pretože deti by neboli v celodennom výchovnom systéme. Čiže máme priestory, ktoré sú trebárs povedzme v obecnom úrade, v komunitnom centre, v škole, v škôlke. V každej obci a meste by to bolo samozrejme možno individuálne, lebo ešte stále nemáme dostatok komunitných centier. Čiže bolo by to v nejakom zariadení, ktoré by to mesto, alebo tá obec mala. Ľudí, ktorí sú pripravení, odborníci, myslím si, že tých máme dosť. Sú to ľudia z praxe, sú to ľudia z komunít.“

Juraj Jedinák: „Dobre.“ Miroslava Szitová: „A títo by spolupracovali. Finančne by to bolo určite lacnejšie, ako to opatrenie, ktoré

navrhujeme teraz.“ Juraj Jedinák: „Áno, poprosím ešte teda nech pán Ravasz zareaguje, pretože musíme pomaličky končiť, tak

pán Ravasz, dvomi-tromi vetami povedzte ten pohľad pani Szitovej ako vy hodnotíte?“ Ábel Ravasz: „Myslím si, že nikto tu nie je proti alternatívnym formám výchovy detí v predškolskom veku, ale

nemôže to byť niečo masové, hej, že uvedomujem si, že existujú rodičia na Slovensku, tak ako v každej krajine, ktorí si neželajú mať svoje detičky v škôlke a to rešpektujem. Ale nemali by to byť rodičia, ktorí potom doma nevedia dať podobnú kvalitu výchovy tým deťom. Hovoríte napríklad o firemných škôlkach, tak prepáčte, ale nezamestnaných Rómov v osadách sa to netýka a tiež si nemyslím, že lacné riešenie je to čo hľadáme. Hľadáme systémové riešenie, čo nám vie zabezpečiť dobrú kvalitu výchovy pre rómske deti. Odmietam, aby sme presunuli naozaj masy, tisícky detí na nejakú alternatívnu dráhu, ak vieme ich dať aj do škôlok.“

Juraj Jedinák: „Čiže alternatívu radšej skôr individuálne pre potreby jednotlivých niektorých detí, ktoré to špecificky potrebujú?“

Ábel Ravasz: „Samozrejme a vie to pomáhať napríklad v Bratislave, alebo veľkomestách, kde rodičia môžu si uplatniť firemnú škôlku, inú škôlku, domácu výchovu, neplatí to pre osady na východnom Slovensku.“

Juraj Jedinák: „Ďakujem pekne obidvom, že ste prišli do Slovenského rozhlasu a diskutovali o tejto téme. Bavili sme sa s Miroslavou Szitovou, členkou predsedníctva KDH a Ábelom Ravaszom, splnomocnencom pre rómske komunity za Most-Híd. Ďakujem, dovidenia, dopočutia.“

Miroslava Szitová: „Ďakujem pekne, dovidenia.“ Ábel Ravasz: „Dopočutia, ďakujem pekne.“

[Späť na obsah]

5. Ministerka upraví vysokoškolský zákon [23.11.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 16:00; Jana Majeská / Jana Majeská]

Jana Majeská, moderátorka: „Ministerstvo školstva chce upraviť vysokoškolský zákon tak, aby bolo možné odoberať neoprávnene získané vysokoškolské tituly. Okrem iného zadefinuje dôvody, pre ktoré možno akademický titul odobrať. Novela má upraviť aj autorské práva školských diel. Zákon bude zároveň slúžiť ako prevencia podvodného vypracovávania záverečných prác. Rezort sa chce inšpirovať Českou republikou, kde nový zákon platí už dva roky.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominantka SNS): „Cieľom tejto novely je najmä vyplniť určité právne vákuum, ktoré máme v Slovenskej republike v tejto oblasti, napríklad v oblasti úpravy autorských práv voči školským dielam, v oblasti toho, akým procesom by mohli byť tieto tituly odnímané, v oblasti toho, akým procesom by malo byť odnímanie riadené. Zároveň by sme chceli poskytnúť právnu istotu všetkým subjektom.“

Branislav Gröhling, poslanec NR SR (SaS): „Ja som očakával, že pani ministerka bude hneď kontaktovať pána ministra školstva v Českej republiky, kde ten zákon už platí, aby si s ním prerokovala jednotlivé veci a dopady. Toto neurobila. Uvidíme, že aký pripraviť ten návrh zákona. Už v súčasnosti je v Národnej rade podaná novela, ktorá sa týka tejto problematiky a myslím si, že keď ministerstvo chce ju riešiť, tak by sa malo pozrieť na túto novelu a už teraz v decembri by sme ju mali v prvom čítaní za sebou.“

[Späť na obsah]

6. Lubyová dáva vedcom opäť zabrať, na žiadosti o milióny eur majú pár dní [23.11.2018; dennikn.sk; Slovensko; 16:31; Dušan Mikušovič]

Výskumná agentúra ministerstva školstva vypísala päť výziev za desať miliónov eur v piatok. Prvé kolo uzatvárali už nasledujúcu stredu.

Slovenská veda to od nástupu nominantov SNS do čela ministerstva školstva nemá jednoduché. V lete bojovala veľká časť Slovenskej akadémie vied s ministerkou Martinou Lubyovou o transformáciu jej ústavov.

Napriek protestom a demonštráciám, vedci z akadémie vied neuspeli. Oveľa väčším problémom však pre slovenskú vedu je, že po škandále so 600 miliónmi eur na vedu za

ministrovania Petra Plavčana nie je dofinancovaná. Pôvodné dve veľké výzvy dopadli neslávne: prvý balík 300 miliónov, o ktorý sa mohli ako partneri uchádzať aj

súkromné firmy, je zablokovaný, druhý v rovnakej sume, určený na dlhodobý a strategický výskum pre školy, bol zrušený.

Výzvy, ktoré mali balík na dlhodobý a strategický výskum nahradiť, sa rozbiehali – a rozbiehajú – len veľmi pomaly.

Ministerstvo chce nimi podporiť päť smerov bádania: v oblasti dopravných prostriedkov a priemyslu pre 21. storočie, v oblasti zdravých potravín a životného prostredia, kreatívneho priemyslu a zdravotníckych technológií.

Žiadosti za pár dní

V polovici novembra sa podarilo Výskumnej agentúre, patriacej pod Lubyovej ministerstvo, vypísať päť výziev v týchto oblastiach. Každá za dva milióny eur, dohromady teda môžu verejné výskumné inštitúcie, Slovenská akadémia vied a univerzity (teda nie súkromné firmy) dosiahnuť na granty za desať miliónov eur.

Aby sa to vedcom podarilo, majú čo robiť. Ministerstvo väčšinu týchto z výziev zverejnilo v piatok 16. novembra. Jednu o tri dni skôr, v utorok 13. novembra.

Prvé kolo žiadostí sa uzatváralo už o pár pracovných dní nato, teda v stredu 21. novembra. Vedci teda mali na napísanie projektov v prvom kole len tri pracovné dni.

Ak to nestihli, majú ešte ďalšie šance, ale aj nasledujúce kolá sa uzatvárajú pomerne rýchlo: druhé kolo v pondelok 26. novembra, ďalšie vždy o nasledujúce tri dni.

Žiadosti sa budú zberať do chvíle, keď ministerstvo neuzatvorí celú výzvu (hodnotiacich kôl teda môže byť viac), no vedci aj tak hovoria – termíny sú naozaj šibeničné.

„Tieto dni a hodiny žijeme spomínanými výzvami. Termíny sú extrémne krátke a neviem, či stihneme zareagovať. Robíme preto maximum,“ hovorí rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.

Ministerstvo: O výzvach sa vedelo Ministerstvo školstva hovorí, že vedcov na vyhlásenie výziev pripravovalo dopredu. „Pri výzvach na podporu

výskumno-vývojových kapacít sme sa zamerali na včasné informovanie potenciálnych žiadateľov,“ odpísali z tlačového odboru ministerstva.

Vysvetľujú, že zámer vyhlásiť týchto päť výziev bol zverejnený v harmonograme na predkladanie žiadostí už 10. septembra tohto roka. „Taktiež prebiehala komunikácia a poskytovanie informácií potenciálnym žiadateľom prostredníctvom okrúhlych stolov, ktoré sa uskutočnili 23. októbra a 12. novembra.“

To je pravda, odpovedajú z univerzít, ale presné podmienky sa dozvedia až vo chvíli, keď sú výzvy na žiadosti zverejnené.

Informovaniu univerzít nepomohlo ani to, že pre výpadok webových stránok Výskumnej agentúry boli podmienky zverejnené dočasne na webe ministerstva školstva, kde ich bežne ľudia zo škôl nehľadajú.

„O príprave vyhlásenia výziev sme vedeli, ale nemali sme ich znenie, preto sme nemohli písať projekty,“ vraví rektor STU Redhammer.

„Apelovali sme na Výskumnú agentúru, aj ministerstvo školstva, na skoré zverejnenie výzvy. Boli sme uisťovaní, že to bude hneď, ako budú výzvy schválené vo všetkých potrebných orgánoch. Takže sme radi, že sú konečne vonku a môžeme na ne reagovať. Krátkosť času nás samozrejme vôbec nenadchýna.“

Problémy s peniazmi Pre zrušenie pôvodnej 300-miliónovej výzvy na dlhodobý a strategický výskum sú pre slovenských vedcov

dôležité aj menšie výzvy, ako boli vypísané v novembri. Napriek problémom s termínmi vidia aj pozitíva – podmienky sú tentoraz totiž menej prísne a projekty budú

môcť byť o niečo jednoduchšie, ako sú zvyknutí. Šibeničné termíny si na školách vysvetľujú snahou ministerstva zachrániť milióny na vedu, aby neprepadli.

V marci tohto roka napríklad štátny tajomník ministerstva Peter Krajňák (Most-Híd) musel priznať, že po škandáloch za Plavčana nám už takmer 30 miliónov prepadlo.

„Slovensku hrozí dekomitment nebývalého rozsahu. Zachrániť sa dá len časť z toho. Je dobré, že sa manažment štrukturálnych fondov na ministerstve školstva a agentúre v posledných mesiacoch výrazne zlepšil. Či však tieto kroky pomôžu uvidíme časom,“ hovorí Redhammer.

Na ministerstve hovoria, že päť výziev za desať miliónov eur nebude prepadákom – dostali už 11 žiadostí a ďalších 19 je vraj rozpracovaných.

Stále však platí, že eurofondy na vedu nie sú v dobrom stave, čo kritizuje aj exminister školstva Juraj Draxler. „Stratila sa akákoľvek predpovedateľnosť. Už teraz je jasné, že z alokácie na vedu a výskum sa v tomto volebnom období vyčerpá len časť,“ povedal.

„Do konca budúceho roku budeme v mínuse niekoľko sto miliónov oproti pôvodnému plánu čerpania. A v akej miere budú aspoň tie projekty, ktoré prejdú, naozaj na úžitok slovenskej vedy, to je tiež otázka. Pritom, upozorňujem, v tomto programovacom období mali prostriedky už dominantne ísť nie na stavby rôznych vedeckých parkov, ale priamo na výskum.“

https://dennikn.sk/1304493/lubyova-dava-vedcom-opat-zabrat-na-ziadosti-o-miliony-eur-maju-par-dni/

[Späť na obsah]

7. Odoberanie akademických titulov [23.11.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; René Medzihradský / Mária Chreneková Pietrová;Patrik

Švajda]

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Pre škandál okolo rigoróznej práce šéfa parlamentu sa bude prepisovať zákon. Ministerka školstva

navrhuje, aby univerzity mohli odobrať akademické tituly." Patrik Švajda, moderátor: “Po vzore Česka chcú novelizovať vysokoškolský zákon, ktorý má byť bičom na nepoctivých študentov a

plagiátorov. To, či je plagiátom aj rigorózna práca Andreja Danka ale rezort vyhodnotiť nevie.” Mária Chreneková Pietrová: "Podľa ministerky je to vecou súdu."

René Medzihradský, redaktor: "Slávnostná promócia a titul vo vrecku. V tejto chvíli je už jedno či ste nad svojou záverečnou prácou

presedeli mesiace, alebo ju odpísali, prípadne ju za vás napísal niekto iný. Ak sa na to aj príde, súčasný zákon je proti plagiátorom bezmocný, vysoké školy tituly odobrať nemôžu. Ministerka školstva ale 2 dni po tom, ako chcela opozícia odvolať Daniela Danka pre jeho údajne odpísanú rigoróznu prácu, prichádza s novelou zákona."

Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): “Bude možné aj na Slovensku neoprávnene získané akademické tituly odoberať.” René Medzihradský: "Rezort sa inšpiroval susedným Českom, kde tento nástroj platí už 2 roky a prvé tituly pre plagiátorstvo

nedávno aj skutočne odobrali. Ministerstvo školstva tvrdí, že táto hrozba bude aj dobrou prevenciou." Martina Lubyová: “Bude možné zneplatniť aj časť vzdelania, alebo dokonca aj úplne zneplatniť celé získané vzdelanie.” René Medzihradský: "Slovenské vysoké školy už dlhé roky tlačili na to, aby bolo možné odobrať titul nepoctivým absolventom.

Naša najstaršia univerzita tak tento krok ministerstva víta." Marek Števček, prorektor pre legislatívu UK v Bratislave: “Možno je troška smutné, že na Slovensku sa musí vyvolať až veľmi enormný tlak, aby sa teda politici primäli

k tomu, aby takéto niečo do zákona presadili.” René Medzihradský: "Lubyová prichádza s touto iniciatívou v čase, keď jedna takáto novela už v parlamente je. Na najbližšiu

schôdzu ju predložil poslanec Miroslav Beblavý. Navrhuje v nej, aby bolo možné titul odňať v lehote až 10 rokov po skončení štúdia."

Miroslav Beblavý, poslanec NR SR (nezávislý) (telefonát): “Často sa príde na ten podvod až s väčším časovým odstupom.” Martina Lubyová: “Ja by som osobne bola za to, aby nebola tá objektívna dlhšia ako 10 rokov.” Branislav Gröhling, poslanec NR SR (SaS): "Ak ministerstvo chce niečo riešiť, tak už teraz v Národnej rade v prvom čítaní bude obdobný návrh, takže

môže dať pripomienky k nemu a môžeme ho prijať už veľmi rýchlo." Miroslav Beblavý (telefonát): “Ak koalícia zamietne náš návrh, tak pol roka nebude možné o žiadnom návrhu rokovať, takže naozaj by bolo

lepšie ak by sme sa dohodli na podpore tohto návrhu. My sme otvorení úpravám tak, aby bol prijateľný pre všetky strany.”

René Medzihradský: "Beblavý tvrdí, že s ministerkou o tomto zatiaľ nerokoval. Rezort však už na budúci týždeň plánuje svoju

novelu posunúť do pripomienkového konania s tým, že platiť by mala od polovice budúceho roka. Tieto tvrdšie pravidlá sa však budú týkať len absolventov, ktorí získajú titul po tomto termíne. Ak sa teda aj preukáže, že práca Andreja Danka je plagiátom, titul doktora práv mu nikto zobrať nemôže. A čoho hovorí ministerka na rigoróznu prácu Andreja Danka? K tomu, aby zaujala ku kauze jednoznačný postoj, ju tento týždeň vyzvala aj komora učiteľov."

Martina Lubyová: “Ja nemôžem, nemám kompetenciu zaujímať stanoviská k akejkoľvek práci v tejto republike. O tom, či je

niečo porušenie autorských práv, môže rozhodnúť platne len súd.” René Medzihradský: "Podľa Lubyovej ale práca Andreja Danka ako plagiát nevyzerá, aspoň na prvý pohľad." Martina Lubyová: “Pokiaľ sú v práci uvedené zdroje, tak nemôžem na prvý pohľad povedať, že ide o nejaký plagiát a v tej práci

pána Danka, ktorú som ja teda mala možnosť nahliadnuť notársky overenú kópiu, boli početne uvedené zdroje.” René Medzihradský: “René Medzihradský, televízia Markíza.”

[Späť na obsah]

8. Lubyová Danko címét nem veszi el [24.11.2018; Új Szó; KÖZÉLET; s. 2; IBOS EMESE]

IBOS EMESE Pozsony.Martina Lubyová oktatásiminisztermár a jövő héten tárcaközi egyeztetésre bocsátja azt a

törvénymódosító javaslatot, amely lehetővé tenné, hogy a törvénytelenülmegszerzett akadémiai címeket megvonják.Az ellenzék szerint a tárca is plagizál. A felsőoktatási törvény módosításátMartina Lubyová (SNS-jelölt) oktatási miniszter Andrej Danko házelnök utasítására dolgozza ki. „Szeretnénkmegakadályozni, hogy a tudományos közeg, illetve a tudományos címek politikai harcok tárgyává váljanak, ezért általános érvényű szabályokat vezetünk be, illetve lehetővé tesszük, hogy a törvénytelenül megszerzett címeket megvonják” – közölte aminiszter.

Megvonnák a címeket

A módosításban orvosolni akarják az oktatási intézményekben készült munkák szerzői jogait, konkretizálni akarják a törvénytelenül megszerzett tudományos címek és fokozatok megvonásának pontos folyamatát, továbbá színvonalasabbá akarják tenni a záródolgozatok kidolgozását és azok megvédését. A tárca abban bízik, hogy a csalásért kiszabható szankcióknak elrettentő hatásuk lesz a diákok és a munkákat elbíráló bizottsági tagokra nézve egyaránt. Martina Lubyová szerint egy-egy tudományos cím megvonásának komoly következménye lehet, a javaslat lehetővé tenné a teljes végzettség törlését. Ezzel az illető állása is veszélybe kerülhet. Az oktatási miniszter továbbra is azt állítja, hogy az oktatás és a záródolgozatok színvonaláért mindig és kizárólag az adott felsőoktatási intézmény felel. „És ez nem változna a törvénymódosítást követően sem. A cím megvonását a felsőoktatási intézmények rektorai kezdeményezhetnék” – magyarázta Martina Lubyová.

Danko megússza Egyelőre azonban nem világos, hogy hány évre visszamenőleg lehetne megvonni a csalással megszerzett

tudományos címeket. „Csehországban három évben szabták meg ezt az időt. Miroslav Beblavý képviselő úr 10 éves határidőt javasol. Véleményem szerint tíz évtől nem kell tágabb intervallumban gondolkodnunk” – fogalmazott Martina Lubyová. Ha a javaslatra ilyen formában rábólint a parlament, akkor Andrej Danko házelnöknek nem kell attól tartania, hogy a módosítás után elveszítheti JUDr. címét. A házelnök 2000-ben készült kisdoktori értekezését öt különböző könyvből ollózta össze, ráadásul nem hajlandó elismerni azt sem, hogy hibázott. Danko kijelentette, hogy a kompiláció, vagyis a munka összeollózása,megengedett.

A tárca is plagizál Hasonló kezdeményezéssel Miroslav Beblavý (Spolu) ellenzéki képviselő állt elő a napokban az után, hogy

Andrej Danko kisdoktori címe körüli botrány dagadni kezdett. „Szemmel láthatólag az SNS még arra is képes, hogy plagizálja mások törvényjavaslatait. A Spolu ugyanilyen törvénytervezetet terjesztett be a parlament decemberi ülésére. Nem kell lemásolni Danko úr és Lubyová asszony, elég támogatni” – reagált az ellenzéki képviselő a tárca javaslatára.

[Späť na obsah]

9. Lubyová, vzor Danko [26.11.2018; Hospodárske noviny; Názory a analýzy; s. 6; Martin Behul]

Martin Behul Novela zákona o vysokých školách, ktorá umožní odoberanie neoprávnene získaných titulov, prináša – na

rozdiel od ostatných „legislatívnych iniciatív“ Andreja Danka – do právneho poriadku užitočný prvok. Martina Lubyová ju však prezentuje tak, ako keby brala lekcie komunikácie priamo od šéfa SNS. Novela vraj má zabrániť neoprávnenej škandalizácii titulov a tomu, aby boli predmetom politického boja či vybavovania si účtov v akademickej komunite. To, pravda, akosi nejde. Osoby vereného záujmu pred kritikou žiaden zákon neochráni. Noviny o plagiátoch nerozhodujú, ale upozorňovať na ne musia. Plagiátorstvo nemeckého ministra obrany Karla Theodora zu Guttenberga do povedomia verejnosti dostali noviny Süddeutsche Zeitung. Objavil a zverejnil ho akademik – univerzitný profesor práva. Nemeckú ministerku školstva Annette Schavanovú ako prvý obvinil anonymný bloger. Doktorát jej o necelý rok aj tak vzali. Ministerka Lubyová, samozrejme, nechce, aby zákon hľadel priďaleko do minulosti. Vraj by to boli „monsterprocesy“. Vskutku vkusné prirovnanie. Len pripomíname, že Schavanovej titul odobrali pre 32 rokov starú dizertačku. Rozhodnutie univerzity potvrdil správny súd. Maďarský prezident Pál Schmitt prišiel o doktorát a kreslo 20 rokov po tom, čo odpisoval. Bol ešte lenivejší ako Danko – stačili mu tri zdroje. Žiadne strachy, Danka sa zákon týkať nebude. Na čestný titul kompilátor si však bude musieť zvyknúť aj tak. Ani zu Guttenberg sa prídomku Barón von Googleberg už nezbaví. Mimochodom, po dohode s prokurátorom musel venovať 20-tisíc eur na charitu. Ak sa chce Danko inšpirovať, máme aj návrh. Čo tak podporiť mediálnu gramotnosť alebo právne povedomie?

[Späť na obsah]

10. Rozpočet zvýšili o takmer pol milióna eur [26.11.2018; Prešovský večerník; Spravodajstvo; s. 3; ako]

(ako) - Na prvom povolebnom mestskom zastupiteľstve už schvaľovali aj rozpočtové opatrenie. Rozpočet sa tak zvýšil v príjmovej a výdavkovej časti o 474 297 eur. Celkový rozpočet mesta Prešov teraz predstavuje vyše 93 miliónov eur.

Vedúca odboru ekonomiky a podnikania na prešovskej radnici Martina Kolarčíková pri predkladaní materiálu vysvetlila, že opatrenie vychádza z požiadaviek správcov jednotlivých programov. Ide teda o zvýšenie rozpočtovaných výdavkov, ale aj úpravu príjmov na reálnu hodnotu. „Pre Futbal Tatran Arénu vzhľadom na to, že ideme rekonštruovať a stavať nový štadión, čiže ešte práce súvisiace, rekonštrukčné a tak ďalej, je to 161 694 eur. Na dofinancovanie škôl a školských zariadení je vyčlenených 203 223 eur a pre pobytové a ambulantné služby pre neverejných poskytovateľov 177-tisíc eur,“ konkretizovala niektoré zo zmien v rozpočte Martina Kolarčíková.

Na zimnú údržbu vyčlenili 50-tisíc eur Miroslava Benka zaujímalo, či 50-tisíc, ktoré sa presúvajú z programu na čistenie verejných priestranstiev na

zimnú údržbu, pokryjú aj výdavky, ktoré vplyvom počasia vzniknú v zimných mesiacoch tohto roku. „Suma, ktorá

bola na to určená, sa už minula v zimných mesiacoch začiatkom roka 2018, takže je potrebné navýšiť túto položku,“ vysvetlila Martina Kolarčíková dôvod, prečo je potrebné presunúť financie. Súčasťou zmeny bol i presun výdavkov medzi programami vo výške 100-tisíc eur. Presunuli ich zo správy a evidencie majetku, konkrétne zo sumy určenej na nákup pozemkov, na pobytové a ambulantné služby pre neverejných poskytovateľov.

Právomoci primátorky Richard Drutarovský v diskusii pripomenul, že v hlasovaní majú aj potvrdiť splnomocnenie pre primátorku

Andreu Turčanovú schvaľovať zmeny v rámci rozpočtu za rok 2018. Do konca roka je už síce len viac ako mesiac, ale aj tak sa mu to zdalo zvláštne. V dôvodovej správe totiž nebolo vysvetlené, prečo sa kompetencie zastupiteľstva presúvajú na primátorku. „Dúfam, že sa nestane, že sa takýmto spôsobom z Terchovskej ulice presunú financie na iný účel. Peniaze na asfaltovanie cesty boli schválené už začiatkom roka, ale stále sa to neurobilo. Ľudia očakávajú, že do konca roka sa tak stane,“ dodal Drutarovský. Peter Krajňák naopak oponoval, že toto uznesenie netreba spochybňovať. Podľa neho rozpočet v roku 2018 treba zmysluplne uzavrieť. „Nie je to ojedinelá a zvláštna záležitosť. Deje sa to takmer každý rok. V rozpočtovom opatrení schvaľujeme kompetencie pre primátorku, aby sme do poslednej chvíle vedeli presúvať financie z položky na položku dosť rýchlo a uhradiť čo najviac záväzkov v roku 2018. Ak to neurobíme, záväzky nám prejdú do roku 2019, čo by nebolo celkom v poriadku,“ vysvetlila prednostka radnice Marta Dolhá. Napokon poslanci rozpočtové zmeny aj právomoci pre primátorku schválili 27 hlasmi. Hlasovania sa zdržal len jeden z 28 prítomných poslancov.

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic