Modlitba ruženca

2
Verzia z 25. októbra 2015 Ruženec Ruženec je obľúbenou pobožnosťou každého inteligentného katolíka, lebo v nej si môže premeditovať celú kresťanskú filozofiu a celý život Kristov. Je to retiazka rozdelená na päť časti po desať zrniek. Tým, že v ruke držíme ruženec a prstami ideme s jedného zrnka na druhé, napomáhame disciplínu ducha svojho, aby sme sa nerozptýlili v myšlienkach. Tak sa nám stane ruženec posvätnou vecou, ku ktorej sa viaže toľko modlitieb, rozjímaní a potechy duševnej. Chytiac do ruky krížik ruženca pomodlíme sa „Verím v Boha“, potom je väčšie zrnko pre „Otčenáš“ a tri malé pre „Zdra- vasy“. Pritom vzbudzujeme v sebe vieru nádej a lásku. Nasleduje rozjímanie o tajomstvách našej viery. Každé tajomstvo uvá - dzame Otčenášom. Potom sa modlíme desať Zdravasov, ale myslíme pritom na určité tajomstvo. Pri slove „Ježiš“ možno vždy vsunúť vetu o tajomstve, ale potrebné to nie je, užíva sa ten spôsob hlavne pri verejnom mod- lievaní ruženca. Pri súkromnom odbavovaní stačí myslieť na tajomstvo. Ruženec má trojaké tajomstvá: radostné, bolestné a slávnostné. Naraz sa odbavuje obyčajne len jedno z týchto troch. Už toto zadelenie má hlboký psychologický význam, lebo skutočný život sa tiež skladá z radostí, z bolestí a zo slávy. Bez jednej z týchto složiek nie je ľudský život úplný. Úmysel: že byť rôzny. Pri spoločnom modlení sv. ruženca sa však odporúča obetovať ruženec na všeobecné úmysly Cirkvi: napr. za obrátenie pohanov, hriešnikov, odtrhnutých bratov, za jednotu Cirkvi, za vyprosenie dobrých kňazov, za sv. Otca a na jeho úmysel, za katolícku tlač a pod. Radostný ruženec. Tajomstvá: 1. Zvestovanie. Archanjel Gabriel zvestuje Panne Márii, že sa stáva Matkou Kristovou. Veta: … ktorého si, Panna z Ducha Svätého počala — quem, Virgo, de Spiritu Sancto concepisti. Meditácia. To je začiatok Kristovho života. Aj v mojej duši zaznelo volanie Boha, že budem nositeľom vyšších ideí. Ja som poslúchol, stal som si do služieb ducha. V mojom srdci počal sa život viery, život podľa Ježiša Krista. To je prvá moja radosť. 2. Magnifikat. Mária, nosiac pod svojím panenským srdcom Ježiša, navštevuje svoju staršiu príbuznú, Alžbetu, ktorá sa stala matkou sv. Jána Krstiteľa. Dve vznešené ženy, ktoré sa pripravujú na materstvo, radostne sa pozdravujú, pri čom z Máriiných úst znie krásny chvá lospev „Magnifikat“. Veta: … ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety v živote nosila — quem, Virgo, Elisabeth visitando portasti. Meditácia. Mária dáva zo svojej duševnej náplne iným. I ja zo svojich duševných zážitkov, z Krista, rodiaceho sa v mojom srdci, dávam iným. Poučujem. Apoštolujem. Privádzam ku Kristovi. Som sociálnym pracovníkom. To je moja druhá radosť. 3. Betlehem. V chudobnej maštaľke sa narodil Kristus. Veta: … ktorého si, Panna, v Betleheme porodila — quem, Virgo, in Betlehem genuisti. Meditácia. Kristus sa narodil v nenároč nosti. Kristus sa rodí i v mojom srdci, keď sa moje kresťanské ideály stanú skutkami, keď katolícka myšlienka nadobudne tela v mojom vlastnom živote. Aj to sa musí robiť v tichosti, nenároč ne, skromne. Blaženosť a spokojnosť sprevádzajú narodenie Krista a jeho skutkov i vo mne. To je moja tretia radosť. 4. Obetovanie. Mária obetuje svojho synáčika podľa predpisov zákona v chrá me jeruzalemskom. Veta: … ktorého si, Panna, v chráme obetovala — quem, Virgo, in templo praesentasti. Meditácia. I ja vyjavujem Ježiša celé mu svetu. Musím si byť toho vedomý. Moje reči, moje účinkovanie, môj úmysel a moje životné ciele, to sú obetovania Krista. Ak venujem čosi tomuto svetu, musí to byť to najšľachetnejšie, najsvätejšie, aby sa ľudia posvätili, aby mali dobrý príklad. A obetujem pritom aj seba, svoje povolanie, svoje práce na väčšiu slávu Božiu. Možno, že budem svojím životom a rozmýšľaním aj ja znakom, ktorému sa odporuje, ale chcem byť charakterom, dôsledným a rovným. To je moja štvrtá radosť. 5. Po stopách Boha. Mária stratila v chráme božského syna, ale ho našla s veľkou radosťou. Veta: … ktorého si Panna, v chráme našla — quem, Virgo, in templo invenisti. Meditácia. V každodennom živote strá came Ježiša, ale ho aj stále hľadáme. Chodíme po stopách Boha. Ohromný vesmír nás vedie k Stvoriteľovi, príroda na zemi k jeho múdrosti, srdcia toľko milió nov ľudí k jeho dobrote, svätá cirkev k jeho spaseniu. Potom je tu kostol, v kostole svätostánok, v ňom Ježiš, medzi nami prebývajúci Boh. V prijímaní je i vo mne. Mám Boha, nájdem Boha vždy. To je moja piata radosť. Bolestný ruženec. Tajomstvá: 1. Pot. Ježiš pred smrťou sa krvou potil, mysliac na svoje blížiace sa útrapy. Veta: … ktorý sa pre nás krvou potil — qui pro nobis sánguinem sudávit. Meditácia. Pot znamená ťažkú prácu, systematickú, stálu, každodennú. Je to ťaž ká vec a potrebuje námahy. Predpokladá silnú vieru v Božiu Prozreteľnosť, ktorá ma postavila na to miesto, kde pracujem. Vytrvám. To je moja prvá bolesť, ktorá tvorí môj katolícky charakter. 2. Bič. Ježiša ubičujú. Veta: … ktorý pre nás bičovaný bol — qui pro nobis flagellatus est. Meditácia. Bič znamená ukáznenie tela. Máme nezriadené telesné žiadosti. Niekedy horí naše telo plameňom smyselným. Treba sa mierniť, treba sa zaprieť, treba sa zriekať. Treba sa zachovať čistým i v rodinnom živote, i mimo neho. A treba sa ukázňovať aj na inom poli, aby sme na tom hlavnom a pohlavnom vedeli byť nad sebou pánmi v jedle, v pití, v náruživostiach fajčenia a alkoholu. To všetko je bič na telo. To je moja druhá bolesť, ktorá pestuje môj katolícky charakter. 3. Tŕň. Ježiša vojaci tŕním korunujú. Krv mu tečie do očú a na posvätný obličaj. Veta: … ktorý pre nás tŕním korunovaný bol — qui pro nobis spinis coronatus est. Zdroj: Skopírované z Prameň z Boha (1948) a Boh moja spása (1950), s mierne upravenou gramatikou, knihám bol udelený imprimatur.

description

v A4 formáte

Transcript of Modlitba ruženca

Verzia z 25. októbra 2015

RuženecRuženec je obľúbenou pobožnosťou každého inteligentného katolíka, lebo v nej si môže premeditovať celú kresťanskú

filozofiu a celý život Kristov. Je to retiazka rozdelená na päť časti po desať zrniek. Tým, že v ruke držíme ruženec a prstami ideme s jedného zrnka na druhé, napomáhame disciplínu ducha svojho, aby sme sa nerozptýlili v myšlienkach. Tak sa nám stane ruženec posvätnou vecou, ku ktorej sa viaže toľko modlitieb, rozjímaní a potechy duševnej.

Chytiac do ruky krížik ruženca pomodlíme sa „Verím v Boha“, potom je väčšie zrnko pre „Otčenáš“ a tri malé pre „Zdra-vasy“. Pritom vzbudzujeme v sebe vieru nádej a lásku. Nasleduje rozjímanie o tajomstvách našej viery. Každé tajomstvo uva-dzame Otčenášom. Potom sa modlíme desať Zdravasov, ale myslíme pritom na určité tajomstvo.

Pri slove „Ježiš“ možno vždy vsunúť vetu o tajomstve, ale potrebné to nie je, užíva sa ten spôsob hlavne pri verejnom mod-lievaní ruženca. Pri súkromnom odbavovaní stačí myslieť na tajomstvo.

Ruženec má trojaké tajomstvá: radostné, bolestné a slávnostné. Naraz sa odbavuje obyčajne len jedno z týchto troch. Už toto zadelenie má hlboký psychologický význam, lebo skutočný život sa tiež skladá z radostí, z bolestí a zo slávy. Bez jednej z týchto složiek nie je ľudský život úplný.

Úmysel: Môže byť rôzny.Pri spoločnom modlení sv. ruženca sa však odporúča obetovať ruženec na všeobecné úmysly Cirkvi: napr. za obrátenie

pohanov, hriešnikov, odtrhnutých bratov, za jednotu Cirkvi, za vyprosenie dobrých kňazov, za sv. Otca a na jeho úmysel, za katolícku tlač a pod.

Radostný ruženec.Tajomstvá:1. Zvestovanie. Archanjel Gabriel zvestuje Panne Márii, že sa stáva Matkou Kristovou. Veta: … ktorého si, Panna z Ducha

Svätého počala — quem, Virgo, de Spiritu Sancto concepisti.Meditácia. To je začiatok Kristovho života. Aj v mojej duši zaznelo volanie Boha, že budem nositeľom vyšších ideí. Ja som

poslúchol, stal som si do služieb ducha. V mojom srdci počal sa život viery, život podľa Ježiša Krista. To je prvá moja radosť.2. Magnifikat. Mária, nosiac pod svojím panenským srdcom Ježiša, navštevuje svoju staršiu príbuznú, Alžbetu, ktorá sa stala

matkou sv. Jána Krstiteľa. Dve vznešené ženy, ktoré sa pripravujú na materstvo, radostne sa pozdravujú, pri čom z Máriiných úst znie krásny chvalospev „Magnifikat“. Veta: … ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety v živote nosila — quem, Virgo, Elisabeth visitando portasti.

Meditácia. Mária dáva zo svojej duševnej náplne iným. I ja zo svojich duševných zážitkov, z Krista, rodiaceho sa v mojom srdci, dávam iným. Poučujem. Apoštolujem. Privádzam ku Kristovi. Som sociálnym pracovníkom. To je moja druhá radosť.

3. Betlehem. V chudobnej maštaľke sa narodil Kristus. Veta: … ktorého si, Panna, v Betleheme porodila — quem, Virgo, in Betlehem genuisti.

Meditácia. Kristus sa narodil v nenárocnosti. Kristus sa rodí i v mojom srdci, keď sa moje kresťanské ideály stanú skutkami, keď katolícka myšlienka nadobudne tela v mojom vlastnom živote. Aj to sa musí robiť v tichosti, nenárocne, skromne. Blaženosť a spokojnosť sprevádzajú narodenie Krista a jeho skutkov i vo mne. To je moja tretia radosť.

4. Obetovanie. Mária obetuje svojho synáčika podľa predpisov zákona v chrame jeruzalemskom. Veta: … ktorého si, Panna, v chráme obetovala — quem, Virgo, in templo praesentasti.

Meditácia. I ja vyjavujem Ježiša celemu svetu. Musím si byť toho vedomý. Moje reči, moje účinkovanie, môj úmysel a moje životné ciele, to sú obetovania Krista. Ak venujem čosi tomuto svetu, musí to byť to najšľachetnejšie, najsvätejšie, aby sa ľudia posvätili, aby mali dobrý príklad. A obetujem pritom aj seba, svoje povolanie, svoje práce na väčšiu slávu Božiu. Možno, že budem svojím životom a rozmýšľaním aj ja znakom, ktorému sa odporuje, ale chcem byť charakterom, dôsledným a rovným. To je moja štvrtá radosť.

5. Po stopách Boha. Mária stratila v chráme božského syna, ale ho našla s veľkou radosťou. Veta: … ktorého si Panna, v chráme našla — quem, Virgo, in templo invenisti.

Meditácia. V každodennom živote stracame Ježiša, ale ho aj stále hľadáme. Chodíme po stopách Boha. Ohromný vesmír nás vedie k Stvoriteľovi, príroda na zemi k jeho múdrosti, srdcia toľko milionov ľudí k jeho dobrote, svätá cirkev k jeho spaseniu. Potom je tu kostol, v kostole svätostánok, v ňom Ježiš, medzi nami prebývajúci Boh. V prijímaní je i vo mne. Mám Boha, nájdem Boha vždy. To je moja piata radosť.

Bolestný ruženec.Tajomstvá:1. Pot. Ježiš pred smrťou sa krvou potil, mysliac na svoje blížiace sa útrapy. Veta: … ktorý sa pre nás krvou potil — qui

pro nobis sánguinem sudávit.Meditácia. Pot znamená ťažkú prácu, systematickú, stálu, každodennú. Je to ťaz ká vec a potrebuje námahy. Predpokladá

silnú vieru v Božiu Prozreteľnosť, ktorá ma postavila na to miesto, kde pracujem. Vytrvám. To je moja prvá bolesť, ktorá tvorí môj katolícky charakter.

2. Bič. Ježiša ubičujú. Veta: … ktorý pre nás bičovaný bol — qui pro nobis flagellatus est.Meditácia. Bič znamená ukáznenie tela. Máme nezriadené telesné žiadosti. Niekedy horí naše telo plameňom smyselným.

Treba sa mierniť, treba sa zaprieť, treba sa zriekať. Treba sa zachovať čistým i v rodinnom živote, i mimo neho. A treba sa ukázňovať aj na inom poli, aby sme na tom hlavnom a pohlavnom vedeli byť nad sebou pánmi v jedle, v pití, v náruživostiach fajčenia a alkoholu. To všetko je bič na telo. To je moja druhá bolesť, ktorá pestuje môj katolícky charakter.

3. Tŕň. Ježiša vojaci tŕním korunujú. Krv mu tečie do očú a na posvätný obličaj. Veta: … ktorý pre nás tŕním korunovaný bol — qui pro nobis spinis coronatus est.

Zdroj: Skopírované z Prameň z Boha (1948) a Boh moja spása (1950), s mierne upravenou gramatikou, knihám bol udelený imprimatur.

Verzia z 25. októbra 2015

Meditácia. Tŕň znamená ukáznenie hlavy, myšlienkového sveta. To je azda ešte ťažšie než ukáznenie tela. Veda nám stavia problémy, vzbudzuje pochybnosti. Život plodí jalové predstavy. Rodí sa v nás pýcha, nezdravá povýšenosť. To všetko zlomiť, zriadiť a podriadiť Ježišovi, jeho Cirkvi, viere — je stály boj so sebou, niekedy urputný, ale potrebný. To je moja tretia bolesť, ktorá vychováva vo mne katolícky charakter.

4. Kríž. Ježiš nesie svoj kríž na Kalvariu. Veta: … ktorý pre nás kríž niesol — qui pro nobis crucem bajulávit.Meditácia. Kríž je naším podielom životným. Nemôžeme byť bez ťažkostí, bez dní smútku, bez nemocí, bez nepríjemností.

Tieto kríže hrdinsky niesť a zniesť je ťažko. Vidieť treba v nich vôľu Božiu. Použiť na pokoru a pokánie. To je moja štvrtá bolesť, v ktorej sa najkrajšie vykryštalizuje katolícky charakter.

5. Smrť. Ježiš umrie na kríži. Veta: … ktorý pre nás ukrižovaný bol — qui pro nobis crucifixus est.Meditácia. Smrť na kríži znamená život venovaný veľkej myšlienke, apoštolátu, službe ducha. Je to ukrižovanie pre svet, je

to obetovanie seba, svojej práce a svojho života Bohu, činnosť medzi zemou a nebom, život venovaný bližnému a stále odumieranie sebe, nezištnosť a veľká láska k Bohu a človeku. To je najväčšia obeta, a ak ju viem priniesť, to je moja piata najväčšia bolesť, ktorá predstavuje najideálnejší katolícky charakter.

Slávnostný ruženec.Tajomstvá:1. Vzkriesenie. Veta: … ktorý slávne zmŕtvych vstal — qui resurrexit a mortuis.Meditácia. Duševný úpadok nás neminie. Zhrešíme, klesáme. Vidíme, čo je správne, a predsa tak často ideme za zlom.

Treba sa znova a znova pozdvihnúť, nezostať v nízkosti, v hriechu. Treba i zmŕtvych vstať, keď nás zabije smrteľný, ťažký hriech. Len ten je stratený, kto sa neusiluje hneď vstať. V ľutosti, vo spovedi vždy znovu vstávam. To je moja prvá sláva.

2. Nanebevstúpenie. Veta: … ktorý slávne na nebesia vstúpil — qui in coelos ascendit.Meditácia. Aj my prežívame akési na nebevstúpenie, keď sa modlíme. Odputame sa od hmoty, od každodenného života a

povznášame sa duchom k Bohu. Je to jedinečná výsada rozumných tvorov, že môžu mať spojenie s duchovným svetom. Čím som inteligentnejší, tým lepšie a hlbšie sa musím modliť. Dobrá modlitba, dobré rozjímanie, to je ohromná sila a potecha. A to je moja druhá sláva.

3. Zoslanie Ducha Svätého. Veta: … ktorý nám Ducha Svätého zoslal — qui nobis Spiritum Sanctum misit.Meditácia. Na ceste duševného spojenia ide nám Boh v ústrety. Dáva nám svoju milosť. Naplňuje našu bytosť svojou

posväcujúcou milosťou. Život v milosti Božej, to je cieľ tuzemského života, to je úplný rozvoj katolíckej duše. Ak mi Boh dožičí svojej milosti, ak môj rozum osvecuje jeho Duch, to je moja tretia slava na tejto zemi.

4. Nanebevzatie. Veta: … ktorý ťa, Panna, do neba vzal — qui te Virgo in coelum assumpsit.Meditácia. Neradi myslíme na svoju smrť, a predsa najmúdrejšie si vtedy zariadime život, keď svojou životosprávou sa

usilujeme všetko tak konať, aby sme kedysi spokojne mohli umrieť v povedomí, že sme si vykonali svoju povinnosť i k sebe, i k ľudom, i k Bohu. Koniec dobrého života je dobrá smrť, ľahká, spokojná. To musí byť Božej vôli oddaný prechod do druhého, večného života, aby som bol súdený. Dobrá smrť bude mojou štvrtou slávou.

5. Koruna večnosti. Veta: … ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval — qui te Virgo in coelis coronavit.Meditácia. Život večný — to je os nás ho katolíckeho rozmýšľania. To je zorný uhol, zpod ktorého hľadíme na celý svet. Od

viery, zakotvenej do mora večnosti, závisí všetko, najmä náš praktický život. Kto verí vo večnosť, ten nebude hľadať tuzemskú slávu, bohatstvo, nebude hľadať odmenu a uznanie ľudí, ale len Boha a čistotu svedomia. Takému už za živa žiaria na čele zory nebeskej koruny. Kiežby bola mojím údelom aj táto najvyššia, piata sláva, zmysel celého môjho žitia-bytia.

Takto, hľa, v ruženci sa zrkadlí život Kristov, život Matky Božej a pritom môj katolícky charakter zostavený z radostí, žalostí a slávy kresťanského života. Preto je ruženec modlitbou hlboko nábožného katolíckeho inteligenta.

Základné modlitbyPrežehnanie saV mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Apoštolské vyznanie vieryVerím v Boha, Otca všemohúceho. Stvoriteľa neba i zeme; i v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa

počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel i pochovaný bol, zostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal zmŕtvych, vstúpil na nebesia, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. — Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev všeobecnú, v svätých obcovanie, v hriechov odpustenie, v tela zmŕtvychvzkriesenie a v život večný. Amen.

Modlitba PánaOtče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi, —

chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen.

Pozdravenie anjelskéZdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. – Svätá

Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

ChváloslovieSláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. – Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Zdroj: Skopírované z Prameň z Boha (1948) a Boh moja spása (1950), s mierne upravenou gramatikou, knihám bol udelený imprimatur.