Mikroregión Biela Orava – faktor

regionálneho rozvoja

Miroslav Iskerka

FOND MIKROPROJEKTŮ

Brno, 2014

Meno a priezvisko autora: Miroslav Iskerka

Názov práce: Mikroregión Biela Orava - faktor regionálneho rozvoja

Názov práce v angl ičt ine: Microregion Biela Orava factor of regional development

Katedra: Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja

Anotácia

V práci sa zaoberám problematikou Mikroregiónu - faktor regionálneho rozvoja. Cieľom je

nájsť riešenie pre efektívny rozvoj Mikroregiónu Biela Orava z hľadiska zvýšenia jeho

ekonomickej sily. Práca pozostáva z troch kapitol. Prvá kapitola je venovaná teoretickým

základom, podrobnejšie predstavujem a vysvetľujem základné pojmy, analyzujem

geografické, demografické, ekonomické a sociálne prostredie vybraného mikroregiónu. Druhá

kapitola obsahuje SWOT analýzu súčasného stavu mikroregiónu a dotazník, na základe ktorej

som naplnil cieľ práce, t.z. navrhol som vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v

mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho ekonomickej sily a ekofarmu a tiež malú vodnú

elektráreň. Tretia kapitola obsahuje záver.

Annotation

In the work the issue connected to Microregion - as a factor of regional development are dealt

with. The aim is to find a solution for effective development of Microregion Biela Orava

focusing on increasing it is economic power. The present work consists of three chapters. The

first chapter is devoted to the theoretical basis, we present and explain detailly the basic

concepts. We analyse the geographic, demographic, economic and social environment of the

selected microregion. Second chapter contains. SWOT analysis of the current state of the

microregion and questionnaire. On the basis of this analysis we fulfilled the aim of the work,

it means that we propose the creation of the network partnerships between the stakeholders in

microregion to increase its economic strength and ecofarm and also small hydro power plant .

The third chapter contains conclusion.

Kľúčové slová

Mikroregión, región, regionálny rozvoj, obec, sociálno-ekonomický rozvoj

Keywords

Microregion, region, regional development, municipality, socio-economic development

OBSAH

ÚVOD ..................................................................................................................................................................... 7

1. CHARAKTERISTIKA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA.................................................................. 5

1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O MIKROREGIÓNE .............................................................................................................. 5

1.2 ZDRUŽENIE OBCÍ ............................................................................................................................................ 6

1.3 CESTOVNÝ RUCH V MIKROREGIÓNE................................................................................................................ 7

1.4 EUROREGIÓNY NA SLOVENSKU ...................................................................................................................... 7

1.5 FONDY ............................................................................................................................................................ 8

1.5.1 Európsky fond regionálneho rozvoja ..................................................................................................... 8

1.5.2 Európsky sociálny fond .......................................................................................................................... 8

1.5.3 Kohézny fond .......................................................................................................................................... 9

1.6 PROJEKTY V MIKROREGIÓNE BIELA ORAVA ................................................................................................... 9

1.6.1 Projekt zberný dvor v obci Rabča .......................................................................................................... 9

1.6.2 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 1 ............................................................ 10

1.6.3 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2 ............................................................ 11

1.7 PROJEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE – POĽSKO, ČESKÁ REPUBLIKA ............................................. 11

1.7.1 Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika ........................................................................ 11

1.7.2 Cezhraničná spolupráca – projekt oravská cesta ................................................................................ 13

2. POHĽAD OBYVATEĽOV NA MIKROREGIÓN - DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM ............................... 15

2.1 PRIESKUM V DOTAZNÍKU .............................................................................................................................. 15

2.2 VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA ........................................................................................................................ 17

2.3 SWOT ANALÝZA ......................................................................................................................................... 18

2.4 VLASTNÝ NÁVRH ĎALŠIEHO ROZVOJA MIKROREGIÓNU ................................................................................ 20

2.4.1 Vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho ekonomickej

sily ................................................................................................................................................................. 20

2.4.2 Protipovodňové nádrže ........................................................................................................................ 21

2.4.3 Poľnohospodárstvo – ekofarma, agroturistika ..................................................................................... 23

2.4.4 Malá vodná elektráreň ......................................................................................................................... 24

ZÁVER ................................................................................................................................................................. 27

LITERATÚRA ..................................................................................................................................................... 28

ZOZNAM TABULIEK ....................................................................................................................................... 30

ZOZNAM OBRÁZKOV ..................................................................................................................................... 30

ZOZNAM GRAFOV ........................................................................................................................................... 30

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK .............................................................................................................. 31

ÚVOD

K výberu spracovania tejto problematiky ma viedlo práve to, že pochádzam z mikroregiónu

Biela Orava a pretože na Slovensku sú čoraz väčšie regionálne rozdiely a tento problém sa

dostáva nielen do politickej roviny, ale aj do roviny výskumnej. Tieto rozdiely sú viditeľné

nielen na Slovensku ale tak isto aj v rámci Európskej únie. Prehlbuje sa sociálny charakter

regionálnych rozdielov. Práve na Slovensku sú najväčšie nerovnosti v rámci EÚ.

Predmetom tento práce je rozvoj samotného mikroregiónu, ktorý je súčasťou rozvoja regiónu.

K strategickým prioritám tohto mikroregiónu patrí aj zvýšenie kvality vzdelávania, rozvoj

zamestnanosti a obnova obcí. Zameriava sa aj na rozvoj vidieka pri využití možností

jednotlivých členov mikroregiónu. Na dosiahnutie týchto cieľov vypracúva programy a

využíva financovanie pomocou eurofondov.

Cieľom práce je na základe analýzy mikroregiónu poukázať na jeho význam pre regionálny

rozvoj v oblasti vzdelávania, informovanosti, ekonomického rozvoja, zamestnanosti,

dynamiky, obnovy obcí, skvalitnenie životného prostredia, zefektívnenie činnosti obcí ako aj

zvýšenie úrovne života na celom jeho území.

5

1. CHARAKTERISTIKA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA

1.1 Základné údaje o mikroregióne

Mikroregión Biela Orava je najsevernejší a najchladnejší región Slovenskej republiky. Patrí

do regiónu Orava (Horná Orava). Na severe, severozápade a severovýchode hraničí s

Poľskom, na západe s okresom Čadca, na juhu s okresom Dolný Kubín a na juhovýchode s

okresom Tvrdošín. Administratívne patrí do Žilinského kraja. Mikroregión Biela Orava tvorí

24 obcí.

Tabuľka č. 1: Základne údaje o Mikroregióne Biela Orava

Rozloha 690,5 km2

Počet obyvateľov

59 885

Počet obcí

24

Z toho mestá

1

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu SR

Obrázok č. 1: Poloha Mikroregiónu

Zdroj: http://www.sazp.sk/Mikroregión Biela Orava

6

Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom

veku (63,29 %). Z hľadiska národnostnej štruktúry je územie homogénnym územím s

prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (97,3 %). V mikroregióne prevažuje

obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania (95,2 %) (ŠÚ SR, 2013).

Takmer celé územie spadá pod Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava (22 obcí a okresné

mesto), ktorá bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 110/1979 Zb. zo dňa 12. júla 1979 v znení

Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z. z. zo dňa

29. septembra 2003. Ochrana prírody a krajiny je zameraná na zachovanie pôvodných lesných

komplexov a na vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá (Trnka, Kopilec, 2007).

Územie mikroregiónu predstavuje pestré zastúpenie biotopov od vodnej plochy Oravskej

priehrady a tečúcich vôd v povodí Bielej Oravy, cez rašeliniská (vrchoviská a slatiny),

rozsiahle lúky a pasienky, územia smrekových lesov až po vysokohorské biotopy

subalpínskeho a alpínskeho stupňa na Babej hore. Centrálna a východná časť územia je

typická striedaním lesov a poľnohospodárskej pôdy s vidieckym osídlením. Mikroregión

Biela Orava patrí k najchladnejším oblastiam s najbohatšími zrážkami na Slovenku.

Mikroregión je využívaný predovšetkým pre lesné hospodárstvo, ale aj poľnohospodárstvo

(najmä živočíšna výroba), poľovníctvo. Územie je charakteristické existenciou bohatých

ľudových tradícií, zachovaním tradičných remesiel a kultúrneho dedičstva (Chrenščová,

2009).

Mikroregión Biela Orava je vidieckeho charakteru, je charakteristický veľkým krajinným

potenciálom a výhodnými podmienkami pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu.

Špecifické kopaničiarske osídlenie, vidiecky ráz mikroregiónu, typické formy hospodárenia v

území (poľnohospodárstvo, lesníctvo), nádherná príroda vytvárajú predpoklady pre využitie

mikroregiónu na potreby cestovného ruchu pri rešpektovaní kritérií a podmienok

udržateľného rozvoja.

Zachovalá príroda, bohaté kultúrne dedičstvo, história, či ľudová architektúra a významné

kultúrne akcie robia mikroregión osobitým a atraktívnym pre návštevníkov. Mikroregión

Biela Orava je osobitným a atraktívnym pre jeho návštevníkov, k čomu prispieva ľudová

architektúra, významné kultúrne akcie, história, bohaté kultúrne dedičstvo a predovšetkým

zachovalá príroda. Napriek mnohým prednostiam patrí mikroregión do ekonomicky slabých a

málo rozvinutých regiónov.

Rozvoj regiónu prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu i územnému

rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych ako aj sociálnych regionálnych rozdielov. Jeho

postavenie sa v procese globalizácie posilňuje a stáva sa neodmysliteľnou súčasťou

udržateľného rozvoja. Odkloneniu sa od masových foriem cestovného ruchu, ktorý

predstavuje dôležité odvetvie rozvoja území, napomáhajú jeho formy ako zelená turistika,

ktorá v sebe zahŕňa princípy udržateľného rozvoja a tak prispieva nielen k ekonomickému

rastu slabo rozvinutých vidieckych regiónov, ale aj k zachovaniu prírodného potenciálu

krajiny. Pri budovaní koncepcie udržateľného regionálneho cestovného ruchu je potrebné

zapojiť miestne obyvateľstvo a zohľadniť ich názory, či postoje.

1.2 Združenie obcí

Mikroregión Bielej Oravy tvorí 24 obcí (Námestovo, Babín, Beňadovo, Bobrov, Breza,

Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná,

Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka,

Zákamenné a Zubrohlava), z toho štatút mesta má 1 obec (Námestovo). Na území žilo ku

7

konci roku 2012 spolu 59 885 obyvateľov, z toho 49,6 % žien. Z hľadiska národnostnej

štruktúry je územie homogénnym územím s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti

(97,3%). V mikroregióne prevažuje obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania (95,2%).

Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom

veku (63,29%) (ŠÚ SR, 2013).

1.3 Cestovný ruch v mikroregióne

Územie patrí podľa Regionalizácie cestovného ruchu v SR (Weiss et al., 2005) do regiónu

cestovného ruchu Oravského.

V lete sa cestovný ruch orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady. V stredisku Slanická

Osada sú sústredené vodné športy. Územie poskytuje vhodné podmienky pre pešiu turistiku,

ktorá je významnejšia na hrebeňoch Oravských Beskýd a tiež cykloturistiku. Najznámejšie

cykloturistické trasy sú Údolím Bielej Oravy (Oravská Lesná – Trstená), Rowlandovou

stopou (Zákamenné – Námestovo), K hájnikovej žene (Námestovo – Oravská Polhora).

V zimných mesiacoch je tu široká ponuka lyžiarskych aktivít, rozmiestnená rovnomerne po

celom území – od Oravskej Lesnej až po Oravskú Polhoru.

Lákadlom pre turistov sú aj náučné chodníky na území CHKO: Slaná Voda – Babia hora –

Markowe sczawiny, Oravská priehrada a Lesnícky náučný chodník Oravská Lesná. Ich

cieľom je sprístupnenie informácií turistom o prírodných a kultúrnych hodnotách územia.

Mikroregión je aj galériou kultúrnych pamiatok v prírode – v každej vidieckej obci a meste sa

nachádza kostol, v chotároch a obciach sa nachádza množstvo kaplniek a krížov. Z prvkov

významných z hľadiska kultúry sa na území nachádza národná kultúrna pamiatka Lesná

úvraťová železnica Chmúra – Tanečník v Oravskej Lesnej, Múzeum Pavla Országha

Hviezdoslava v Oravskej Polhore a prírodná pamiatka bývalej obce Slanica – Slanický ostrov

umenia (Chrenščová, 2011).

Takmer celé územie spadá pod Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava. Ochrana prírody a

krajiny je zameraná na zachovanie pôvodných lesných komplexov a na vzácne rastlinné a

živočíšne spoločenstvá (Trnka, Kopilec, 2007). Obyvateľstvo sa prikláňa sa k rozvoju

zelených foriem cestovného ruchu.

V oravských dedinách sa udržiavajú kultúrne tradície, ktoré lákajú domácich a zahraničných

turistov. Každoročne sa konajú starodávne zvyky a obyčaje, napríklad pochovávanie basy,

stavanie májov, vianočné koledy, folklórne festivaly a jarmoky.

Za ťažiskové formy rozvoja cestovného ruchu považujú vidiecky cestovný ruch, ekoturistiku,

pešiu turistiku, ako aj využívanie ekologickejších foriem dopravy (cykloturistika) v celom

mikroregióne. Za vhodné formy rozvoja cestovného ruchu sa zároveň považujú zjazdové,

bežecké lyžovanie, vodné športy, kúpanie, pobyt pri vode a poznávanie kultúrnych pamiatok.

1.4 Euroregióny na Slovensku

Partnerstva môžu byť rôzne. Môžu to byť partnerstvá krátkodobé alebo partnerstvá dlhodobo

orientované. Na báze partnerstva sa formuje aj cezhraničná spolupráca a to buď medzi

jednotlivými sídlami alebo regionálna cezhraničná spolupráca, ktorá dostáva podobu

euroregiónu. Schopnosť vstupovať a vytvárať spoločenstvá má jedno významné pozitívum.

A tým je to, že spoločenstvo dokáže zmobilizovať všetky svoje vnútorné sily na riešenie

problémov, či svojich zámerov. Na Slovensku momentálne pôsobí 13 euroregionálnych

subjektov:

- Tatry

8

- Váh – Dunaj-Ipeľ

- Pomoravie – Wienviertel – Južná Morava

- Ipeľský euroregión

- Karpatský euroregión

- Euroregión Neogradiensis

- Beskydy (patrí tu Mikroregió Biela Orava)

- Bile – Biele Karpaty

- Euroregión- Slaná Rimava

- Košice- Miskole euroregión

- Euroregión Podunajského Trojspolku

- Euroregión Kras

- Euroregión Wien- Bratislava-Györ

1.5 Fondy

1.5.1 Európsky fond regionálneho rozvoja

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zameriava na posilnenie hospodárskej,

sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi jej

regiónmi.

Investície z EFRR sa zameriavajú na niekoľko kľúčových prioritných oblastí. Tento prístup je

známy ako „tematická koncentrácia“: inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora malých a

stredných podnikov (MSP), nízkouhlíkové hospodárstvo.

Európska územná spolupráca

Do štyroch prioritných oblastí uvedených vyššie bude koncentrovaných najmenej 80 %

prostriedkov z programov Európskej územnej spolupráce.

Špecifické územné charakteristiky

EFRR taktiež venuje osobitnú pozornosť špecifickým územným charakteristikám. Účelom

opatrení EFRR je zmierňovanie hospodárskych, ekologických a sociálnych problémov

v mestských oblastiach, s osobitnou pozornosťou venovanou trvalo udržateľnému rozvoju

miest. Prostredníctvom „integrovaných činností“ spravovaných mestami je vyčlenených ako

rezerva pre túto oblasť minimálne 5 % zdrojov EFRR.

Oblasti, ktoré sú prirodzene znevýhodnené z geografického hľadiska (vzdialené, horské či

riedko osídlené oblasti), majú výhodu zvláštneho zaobchádzania.

1.5.2 Európsky sociálny fond

Európsky sociálny fond (ESF) investuje do ľudí s cieľom zlepšiť príležitosti v oblasti

zamestnávania a vzdelávania v celej Európskej únii. Peniaze z ESF smerujú do všetkých

regiónov EÚ. Na investície do ľudského kapitálu v členských štátoch sa má počas rokov 2014

– 2020 vynaložiť viac ako 80 miliárd EUR. Ďalších min. 3,2 miliardy EUR sa má použiť na

financovanie Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

V období rokov 2014–2020 sa bude ESF zameriavať na štyri tematické ciele politiky

súdržnosti:

podpora zamestnanosti a podpora pracovnej mobility,

podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe,

9

investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania a

posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy.

Navyše bude 20 % investícií z ESF vyčlenených na činnosti zlepšujúce sociálne začleňovanie

a boj proti chudobe. Tento prístup je známy ako „tematická koncentrácia“.

1.5.3 Kohézny fond

Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na

obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu

nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým

pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF.

V období rokov 2014–2020 sa Kohézny fond vzťahoval na Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus,

Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Portugalsko,

Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Kohézny fond prideľuje celkovo 63.4 miliárd € pre aktivity v nasledujúcich kategóriách:

Transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty európskeho záujmu, tak ako ich

identifikovala EÚ. Životné prostredie

1.6 Projekty v mikroregióne Biela Orava

1.6.1 Projekt zberný dvor v obci Rabča

Projekt rieši uskladnenie separovaných zložiek komunálneho odpadu produkovaného v obci

Rabča. Navrhnutá stavba – dvor, bude slúžiť ako priestor pre uskladnenie vyseparovaných

zložiek odpadu, a to pre papier, sklo, kovy a farebné kovy, plasty a elektroodpad, stavebný

odpad, ojazdené pneumatiky, staré oleje a batérie.

Od výstavby zberného dvora obec očakáva zlepšenie podmienok separácie a zvýšenie

množstva vyseparovaného odpadu, zároveň zníženie množstva komunálneho zmesného

odpadu, jeho ceny a zlepšenie kvality životného prostredia v obci.

Projekt je rozdelený na stavebnú časť a technologické vybavenie. Stavebnú časť tvorí

výstavba zberného dvora. Technologickým vybavením sa rozumie nákup veľkoobjemových

kontajnerov, kontajnerov na uskladnenie nebezpečného odpadu (autobatérie, žiarivky, olej),

nákup špeciálnych zariadení a techniky (mulčovač, štiepkovač, paketovací lis, zametacia kefa,

snežná fréza, manipulátor delta LM5040. Najväčší objem finančných prostriedkov bude

použitý na nákup traktora s traktorovou vlečkou, nákladný voz na zber komunálneho odpadu

s vymeniteľnou nadstavbou. Graf č. 1 zobrazuje podiel jednotlivých zdrojov financovania

projektu zberný dvor. Najväčšiu časť, až 85%, tvorí príspevok z Kohézneho fondu. Príspevok

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na projekt je 10%, podiel konečného prijímateľa je

5%.

10

Graf č. 1: Projekt zberný dvor v obci Rabča - financovanie

Zdroj: Spolufinancovanie projektu zberný dvor v obci Rabča – z listu projektu

Projekt nespočíva len v čerpaní prostriedkov. Dôležité pre správny a úspešný chod projektu je

aj udržateľnosť projektu minimálne 5 rokov od ukončenia. Musia sa dosiahnuť množstvá

vyseparovaného odpadu, ktoré sa ročne predkladajú na Ministerstvo ŽP. Ide o navýšenie

separovaného odpadu: plast, papier, sklo, kovy, opotrebované pneumatiky, nebezpečný odpad

(opotrebované batérie, žiarivky s obsahom ortuti…) drobný stavebný odpad a pri niektorých

komoditách sa musí zvýšiť aj o 100%.

Technologická časť

Proces verejného obstarávania nákup technologického zariadenia je ukončený a prebehla

akceptácia verejného obstarávania Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

1.6.2 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 1

Projekt rieši napojenie obyvateľov na verejnú kanalizáciu, odkanalizovanie a čistenie

odpadových vôd, zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a rekonštrukcie existujúcich

vodohospodárskych objektov v okrese Námestovo.

Začatie stavby: 08/2006

Ukončenie stavby: 08/2009

Výdavky na realizáciu projektu schválené v rozhodnutí Európskej komisie sú 24 583 322,11

€. Uzavreté zmluvy sú na Práce 23 135 535,93 €, Služby 990 838,48 € a Propagáciu na 29

542,61 €. Zvyšok 427 405,09 € je rezerva. Všetky ceny sú bez DPH.. Zmena ceny bola

odsúhlasená orgánmi spoločnosti. Realizované platby sú v objeme Práce 19 992 939,2 €

(zvyšok 10% zádržné a nerealizované resp. nepotvrdené práce), Služby 1 082 085,22 €

(nevyplatené 10 % zádržné), Propagácia – uhradené 29 542,61 €.

85%

10%

5%

Projekt je spolufinancovaný

Pomoc z Kohézneho fondu Príspevok Slovenskej republiky

Príspevok konečného prijímateľa OVS, a. s.

11

Sídla zahrnuté do projektu:

Zásobovanie pitnou vodou - Námestovo, Vavrečka, Lokca, Oravská Jasenica, Ťapešovo

Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd – Námestovo, Klin, Zubrohlava, Ťapešovo,

Oravská Jasenica, Lokca, Vasiľov

Projektant stavby:

AQUA PROCON, s.r.o. Brno

Zhotoviteľ stavby:

VODOHOSPODÁRSKE STAVBY, a.s. Bratislava, HYDROEKOL Dolný Kubín, s.r.o.

Dolný Kubín, MBM-STAV, s.r.o. Námestovo

1.6.3 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2

Projekt nadväzuje na I. etapu a rieši napojenie obyvateľov na verejnú kanalizáciu,

odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd, zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a

rekonštrukcie existujúcich vodohospodárskych objektov v okresoch Dolný

Kubín, Námestovo a Tvrdošín.

Predpokladaný termín začatia stavby: 09/2013

Predpokladaný termín ukončenia stavby: 12/2015

Žiadosť o nenávratný finančný príspevok (NFP): 09/2010

Celkové výdavky projektu: 41,953 mil. €

Výstavba novej kanalizačnej siete - 136,3 km

Plánovaný počet pripojených obyvateľov na kanalizáciu - 18 801

Kanalizácia bude vybudovaná v 7 obciach okresu Námestovo. V povodí toku Polhoranka sú

to obce Rabča, Oravská Polhora, Sihelné, ktoré budú pripojené na existujúci kanalizačný

zberač vybudovaný až na Námestovo. V povodí Bielej Oravy budú odkanalizované

obce Hruštín, Vavrečka, Zákamenné a Novoť, ktoré budú napojené na kanalizačný zberač

budovaný v 1. etape projektu s čistením odpadových vôd na ČOV Námestovo. Súčasťou

stavby sú aj rekonštrukcie ČOV Dolný Kubín a ČOV Nižná n. Oravou.

1.7 Projekty cezhraničnej spolupráce – POĽSKO, ČESKÁ

REPUBLIKA

1.7.1 Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika

Projekt: „Z Oravskej Lesnej do Husleniek na bicykloch“

V rámci mikroprojektu sa uskutočnilo vytvorenie základnej cyklotrasy pozdĺž rieky Biela

Orava v katastrálnom území Oravskej Lesnej, v celkovej dĺžke 2 660 m. Trasa slúži pre

cykloturistiku v krásnom prostredí oravskej prírody po miestach, kde pred desaťročiami

premávala úvraťová železnička. Financovanie projektu je obsahom tabuľky č. 2 a grafu č. 2.

12

Tabuľka č. 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca Slovensko - Česká

Európsky fond regionálneho rozvoja 29 232,38

Štátny rozpočet 3 439,10

vlastne zdroje (obec) 1 719,56

Celkový rozpočet projektu 34 391,04,-EUR

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe údajov z projektu

Graf č. 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca SR - ČR

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe údajov z tabuľky č.2

Obrázok 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika

Zdroj: www.oravskalesna.sk/Projekt cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika

Európsky fond regionálneho

rozvoja, 29,232.38,

85%

Štátny rozpočet, 3,439.10, 10%

vlastne zdroje (obec), 1,719.56,

5%

13

1.7.2 Cezhraničná spolupráca – projekt oravská cesta

Program cezhraničnej spolupráce Poľská republika- Slovenská republika 2007-2013

Prioritná os: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry

Oblasť podpory: Komunikačná a dopravná infraštruktúra

Partneri: Malopoľské vojvodstvo, Žilinský samosprávny kraj, Obec Bobrov

Popis a ciele projektu:

Projekt Oravská cesta je infraštrukturálnym projektom spočívajúcim na modernizácii

cestného ťahu Jablonka – Lipnica Wielka – Bobrov – Zubrohlava, ktorý vybudovaním

bezpečnostných chodníkov a kruhovej križovatky v obci Bobrov zabezpečí aj zvýšenie

bezpečnostnej úrovne pre účastníkov cestnej premávky na tomto cestnom ťahu. Realizácia

projektu spôsobí elimináciu „úzkeho hrdla“ v prihraničnej dopravnej sieti a zmodernizovanie

infraštruktúry s nadregionálnym významom. Mikroregoión Biela Orava, umelo rozdelený

štátnou hranicou, má spoločné tradície a kultúru. Po zrealizovaní tohto projektu sa vytvoria

lepšie podmienky pre obnovovanie a zlepšovanie kultúrnospoločenských vzťahov medzi

v rámci rozdeleného regiónu a vytvorí sa zázemie pre turisticko-hospodársky rozvoj Oravy.

Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu transhraničnej infraštruktúry nasmerovanej

na priestorovú integráciu, bezpečnosť, zvýšenie dopravnej dostupnosti a atraktivity regiónu

pre obyvateľov, turistov a investorov.

Zlepšenie technického stavu tohto cestného ťahu bude mať vplyv na nižšie prevádzkové

náklady motorových vozidiel, skrátenie času prejazdu a zvýšenie komfortu cestovania,

zvýšenie bezpečnosti premávky a bezpečnosti chodcov. Zníženie emisie toxických zložiek

výfukových plynov, zníženie úrovne hluku a vibrácií, zvýšenie turisticko-rekreačnej

atraktivity regiónu, zlepšenie estetiky a vzhľadu krajiny a regiónu.

Celková hodnota projektu: 4.036.518,24 EUR

Časť projektu kofinancovaná Obcou Bobrov:

- celkové náklady 694.778,11 EUR

z toho - zdroje z fondov Európskej únie 590.561,39 EUR

- zdroje zo štátneho rozpočtu SR 69.477,81 EUR

- zdroje z rozpočtu Obce Bobrov 34.738,91 EUR

Časť projektu kofinancovaná Žilinským samosprávnym krajom:

- celkové náklady 1.930.429,80 EUR

z toho - zdroje z fondov Európskej únie 1.640.865,33 EUR

- zdroje zo štátneho rozpočtu SR 193.042,98 EUR

- Zdroje z rozpočtu ŽSK 96.521,49 EUR

Časť projektu kofinancovaná Malopoľským vojvodstvom v Krakove:

- celkové náklady 1.411.310,33 EUR

14

z toho - zdroje z fondov Európskej únie 1.199.613,78 EUR

- zdroje z rozpočtu MPV 211.696,55 EUR

Ukončenie projektu: 10/2012

15

2. POHĽAD OBYVATEĽOV NA MIKROREGIÓN -

DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM

Na lepšie pochopenie vzťahu obyvateľov k mikroregiónu a ich názorov na ďalší rozvoj

mikroregiónu so uskutočnil dotazníkový prieskum.

Údaje získane z dotazníkov od 90 respondentov som vyhodnotil kvantitatívne. V tabuľkách

uvádzam počet odpovedí v absolútnych a relatívnych početnostiach (%).

2.1 Prieskum v dotazníku

Na úvod boli respondentom položené otázky „Aké sú výhody bývania vo vašej

obci/mikroregióne?“ Otázky/položky v dotazníku poskytovali respondentom možnosť výberu

viacerých odpovedí. Vyhodnotenie odpovedí reprezentujú tabuľky 3 až 6 (počet

odpovedí/rozsah skúmaného súbor = relatívna početnosť).

Tabuľka č. 3: Hlavné výhody bývania v obci

Výhody bývania v obci 90 respondentov

počet odpovedí %

kontakt s prírodou 47 51

pokojný život 43 47

možnosť bývania v rodinnom dome 21 23

rekreačné príležitosti 12 13

možnosti podnikania 9 10

kvalita poskytovaných služieb 7 8

pracovné príležitosti 4 4

dopravná dostupnosť 3 3

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka

Z tabuľky 1 vyplýva, že respondenti za hlavné výhody bývania v obci/mikroregióne považujú

predovšetkým pokojný život, blízky kontakt s prírodou a rekreačne príležitosti.

Tabuľka č. 4 ilustruje sumár odpovedí respondentov na otázku: „V čom vidíte hlavné

rozvojové možnosti obce/mikroregiónu?“ Otázka/položka v dotazníku poskytovala

respondentom možnosť výberu viacerých odpovedí (počet odpovedí/rozsah skúmaného súbor

= relatívna početnosť uvedená v tabuľke ).

16

Tabuľka č. 4: Hlavné rozvojové možnosti obcí/mikroregiónu

Hlavné rozvojové možnosti územia odpovede

počet %

agroturistika 45 49

lesníctvo 35 38

poľnohospodárstvo 30 33

zvyky a tradície 27 29

poloha 25 27

ekoturistika 13 14

Kultúrne a historicke pamiatky 12 13

využívanie vlastných zdrojov 7 8

možnosť prílivu investorov 6 7

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka

Hlavné rozvojové možnosti (najväčší potenciál rozvoja) vidia respondenti z obcí

mikroregiónu Biela Orava najmä v rozvoji agroturistiky, lesníctva, poľnohospodárstva.

Tabuľka č. 5 ilustruje sumár odpovedí respondentov na otázku: „Najzávažnejšie problémy v

obci/mikroregióne Otázka v dotazníku poskytovala respondentom možnosť výberu viacerých

odpovedí.

Tabuľka č. 5: Najzávažnejšie problémy v obci/mikroregióne

Problémy v obci/mikroregióne odpovede

počet %

nízky počet prac. miest 44 48

neusporiadanie pozemkov 33 36

ešte nedobudovaná kanalizácia 31 34

nelegálne skládky odpadu 25 27

služby 19 21

neobhospodarovaná poľnohospodárska pôda 18 20

nízky záujem verejnosti na verejnom dianí 16 17

spolupráca medzi verejnosťou a samosprávou 14 15

slabé protipovodňové opatrenia 12 13

neopravené rekreačne zariadenia 11 12

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka

17

Respondenti za súčasné najzávažnejšie problémy v obci/mikroregióne označili najmä nízky

počet pracovných miest, neusporiadanie pozemkov, ešte nedobudovaná kanalizácia, nelegálne

skládky odpadu

Tabuľka 6: Hlavné obmedzenia v rozvoji obcí/mikroregiónu

Hlavné obmedzenia rozvoja územia odpovede

počet %

nízke finančne prostriedky 55 60

nedostatok pracovných príležitostí 39 42

nezáujem obyvateľov 30 33

obec nespolupracuje 21 23

podmienky využívania fondov 11 12

podriadenie sa Samospráve 8 9

poloha v chránenom území 7 8

ešte nedobudovaná infraštruktúra 2 2

Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka

Hlavné obmedzenia v rozvoji vidia respondenti z mikroregiónu Biela Orava najmä v nízkych

finančných prostriedkoch, v nedostatku pracovných príležitostí, v nezáujme obyvateľov

o dianie v obci a v skutočnosti, že obec nespolupracuje so susednými obcami.

2.2 Vyhodnotenie dotazníka

Výsledky dotazníkového výskumu priniesli informácie o situácii v mikroregióne Biela Orava

a poukázali na pohľad obyvateľstva na ďalšie smerovanie vývoja územia.

Z odpovedí respondentov vyplynulo, že hlavnými výhodami bývania v mikroregióne Biela

Orava je pokojný život a blízky kontakt s prírodou. To, že si naozaj vážia nenarušenú oravskú

prírodu a súkromie, ktoré im vidiecky život ponúka, no zároveň sú si vedomí potreby

napredovania mikroregiónu, potvrdili aj vo vízii ďalšieho smerovania rozvoja územia Bielej

Oravy. Z odpovedí je zrejmé, že hlavné možnosti rozvoja obcí vidia agroturistike, v rozvoji

služieb a tradičných remesiel. Na základe týchto odpovedí je jednoznačné, že dopady na

životné prostredie by boli menšie ako v prípade rozvoja masového turizmu. Mikroregión by si

tiež zachoval svoju jedinečnosť a tradičný spôsob života miestneho obyvateľstva,

kopaničiarske osídlenie. Tento typ osídlenia je síce v súčasnosti.

Pre existujúce sídla nevýhodné, ale dobudovaním infraštruktúry, zatraktívnením tohto územia

o neobyčajné ubytovacie zariadenia (hotely v prírode) a predajom domácich výrobkov

turistom, by sa územie stalo pozoruhodným a lákavým. Za obmedzenia/problémy budúceho

rozvoja mikroregiónu pokladajú respondenti. Podľa respondentov spôsobuje stagnáciu

rozvoja územia aj nedostatok pracovných príležitostí, nezáujem obyvateľstva o dianie v obci a

skutočnosť, že obec je súčasťou málo rozvinutého regiónu. Aby sa mikroregión stal

atraktívnym nielen pre turistov, či investorov, ale aj pre miestne obyvateľstvo, je potrebné

18

podľa respondentov vybudovať športoviská a záujmové centrá so širokou škálou ponúkaných

služieb. Podľa vyjadrenia respondentov by k ekonomickému rastu územia a tým aj

skvalitneniu života miestneho obyvateľstva veľkou mierou prispelo aj zlepšenie marketingu a

zvýšenie propagácie územia.

2.3 SWOT Analýza

Pred vypracovaním návrhov rozvoja som vypracoval SWOT analýzu mikroregiónu, kde som

bodmi ohodnotil jednotlivé oblasti silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození.

Tabuľka č. 7: SWOT Analýza mikroregiónu Biela Orava

Silné stránky: + BODY: Slabé stránky : - BODY:

vidiecka turistika nedostatok pracovných príležitostí

lesné hospodárstvo nevyriešené majetkovo-právne vzťahy

poľnohospodárstvo nedobudovaná kanalizácia

tradície a tradičné remeslá prítomnosť nelegálnych skládok odpadu

ekoturistika chýbajúce služby

kultúrne pamiatky neobhospodarovaná poľnohospodárska

pôda

Príležitosti: + BODY: Ohrozenia: - BODY:

dopravná dostupnosť nedostatok financií

blízky kontakt s prírodou nedostatok pracovných príležitostí

pokojný život nezáujem/pasivita obyvateľov

pracovné príležitosti obec je súčasťou málo rozvinutého

regiónu

možnosti podnikania nevyhovujúce právne predpisy

kvalita poskytovaných služieb nevýkonná samospráva

8

7

5

4

3

3

1

7

5

3

3

2

3

1 SPOLU 30 SPOLU 23

SPOLU 13

SPOLU 25

2

4

3

1

1

1

1

7

5

5

2

3

3

19

Výsledky SWOT analýzy sú znázornené v grafe č. 4.

Graf č. 3: Matica modelových stratégií – mikroregiónu Biela Orava

(Príležitosť +)

+25

Ofenzívna stratégia Stratégia spojenectva

12

(Sila +) +30 -23 (Slabosť -)

7

-13

Defenzívna stratégia Stratégia úniku alebo likvidácia

(Hrozba -)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z tabuľky 7

30-23=7 - Sila

25-13=12 – Príležitosť

Vzhľadom na to, že pre mikroregión Biela Orava je charakteristická ofenzívna stratégia,

mikroregión môže využiť všetky možnosti a ponuky príležitosti pre svoj rozvoj a výhodne tak

pomôcť obciam a obyvateľom žijúcich v mikroregióne. Z grafu vyplýva, že región má silné

postavenie a vedie k naplneniu svojich cieľov, odporúčal by som však viac sa venovať aj

spojenectvu obcí.

20

2.4 Vlastný návrh ďalšieho rozvoja mikroregiónu

2.4.1 Vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho

ekonomickej sily

Dobre sa vyvíjajúca spolupráca môže so sebou priniesť veľa výhod nielen pre

obec/mikroregión, ale aj pre miestne spoločenstvo. Musíme mať na pamäti, že partnerská

spolupráca bez aktívneho zapojenia občanov obce nemá perspektívu.

Spolupráca obcí sa môže sústrediť na celý široký rozsah činnosti v kompetencii obcí od

„ľahkých“ aktivít ako spoločné podujatia zamerané na výmenu skúsenosti až po spoločné

stratégie trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach ako napr.: školstvo, zdravotníctvo, cestovný

ruch, doprava, životné prostredie, technologický rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov, sociálna

inklúzia, občianstvo, miestne služby atď.). Môže zahŕňať široký rozsah aktérov z dvoch alebo

viacerých obcí (volení predstavitelia, pracovníci úradov, mládež, dôchodcovia, predstavitelia

subjektov a spolkov pôsobiacich na území danej obce atď.).

Obrázok č. 3: Príklad sieťového partnerstva

Zdroj: Vlastná tvorba

Mestá a obce financujú partnerské aktivity z vlastných zdrojov. Dobrovoľne sa rozhodujú o

výške sumy, ktorú alokujú na tento typ aktivít a s partnerskými aktivitami rátajú aj v rámci

Cestovný ruch Sociálna inklúzia

Životne prostredie

Školstvo

Techn. rozvoj

21

miestnych rozpočtov. Hľadajú finančnú podporu v nadáciách alebo národných, európskych a

medzinárodných programoch.

Partnerskú spoluprácu miest a obcí v Európe a vo svete podporujú nasledujúce programy a

fondy:

Program Európa pre občanov 2014-2020 (komunitárny program

EÚ). Program Európskej komisie, ktorým od roku 1989 podporuje rôzne formy spolupráce

medzi európskymi mestami s cieľom propagovať európsku integráciu a posilňovať pocit

spolupatričnosti k Európskej únii medzi obyvateľmi.

Program Švajčiarsko-slovenskej spolupráce: Twinningový blokový grant na

financovanie malých spoločných projektov v rámci partnerstiev

Medzinárodný Vyšehradský Fond podporuje spoluprácu medzi mestami a obcami z

krajín V4 navzájom a z ďalších krajín, predovšetkým z nečlenských krajín EÚ

(juhovýchodná Európa, západný Balkán, južný Kaukaz).

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci - riadiacim orgánom je Slovenskú

agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) zriadená MZV SR

Európsky rozvojový fond (EDF) - EÚ

Finančný nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) - EÚ

Sieťové partnerstvo bude nadobúdať skôr charakter účelovo zameranej spolupráce -

projektovej spolupráce miest a obcí v rámci mikroregiónu, v oblastiach ako sú: hospodársky

rozvoj, poskytovanie sociálnych služieb atď.

Mnohí autori uvádzajú, že správna cesta k rozvoju cestovného ruchu nespočíva v posilňovaní

konkurencie medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ale práve v ich spájaní. Autori

S. NECHVÍLOVÁ, M. HOLÝ A J. KRÁTKY (2006) považujú za najefektívnejšiu formu

spolupráce v cestovnom ruchu tzv. „klaster“. „Klaster je definovaný ako regionálne

umiestnené združenie navzájom prepojených podnikateľských subjektov, špecializovaných

dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných odboroch a pridružených inštitúcií

a organizácií, ktoré si navzájom konkurujú, alebo taktiež kooperujú a ich väzby majú

potenciál k upevneniu a zvýšeniu ich konkurencieschopnosti. Klastre sa zameriavajú na určité

sektory, odbory a/alebo produkty s vysokou hustotou medziodborových interakcií a

dohromady sú zviazané odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi, spoločnými technológiami,

spoločnými zákazníkmi a distribučnými kanálmi či spoločnými pracovnými trhmi a ľudským

kapitálom.“

Podľa K. ČÁPOVEJ (2009) je klasickou víziou, či cieľom každého klastra vybudovať región

ako jednu destináciu cestovného ruchu s čo najkomplexnejšou ponukou služieb a s

celoročným využitím.

2.4.2 Protipovodňové nádrže

V súčasnosti, životné prostredie je veľmi často skloňovanou tematikou, a to hlavne z hľadiska

vplyvov človeka naň a naopak. Dominantnými sa stávajú v dôsledku zvýšeného počtu

prírodných katastrof nielen témy ochrany životného prostredia, ale aj témy ochrany človeka

pred dôsledkami vyčíňania prírody. Špecifickým problémom Slovenskej republiky je

ohrozenie povodňami. Tie majú významný ekonomický a sociálny dopad. Ochrana pred

22

povodňami sa v Slovenskej republike uskutočňuje v súlade so zákonom č.666/2004 Z. z. o

ochrane pred povodňami, ktorý kladie dôraz na zabezpečenie a ochranu, preventívnych

opatrení pred povodňami. Pri nedôkladnom zabezpečení prevencie a vytvorenia adekvátnych

podmienok pre realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami budú vzrastať náklady na

eliminovanie škôd spôsobených povodňami. Všeobecné ohrozenie zdravia a životov ľudí,

rozvoja spoločnosti a socioekonomickej klímy zaraďujeme túto problematiku medzi prioritné

oblasti životného prostredia.

Protipovodňové nádrže v Mikroregióne Biela Orava, účelom a cieľom predmetnej stavby by

bolo zvýšenie prietočnosti koryta a ochrana intravilánu obce proti veľkým vodám.

Realizovaním predmetnej stavby sa zlepšil stavebný stav tokov v miroregióne a došlo by k

zvýšeniu ochrany intravilánu obce proti veľkým vodám. Rekonštrukciou zábradlia a lávok cez

rieky, potokov by sa zlepšil ich stavebný stav, čím by došlo k zvýšeniu bezpečnosti pre peších

a ochrane pred prípadným pádom do miestnych potokov.

Navrhujem v obciach mikroregiónu zriadiť hlinene hrádze, drôtokamenné hrádze a kalové

jamy.

Koncentrovaný odtok dažďovej vody je možné veľmi efektívne zastaviť vytvorením hlinenej

hrádze z miestneho materiálu rôzneho typu, tvaru a hĺbky.

Obrázok č. 4: Hlinená hrádza

Zdroj: Po nás púšť a potopa?

Drôtokamenné hrádze sú efektívne tam, kde sa podarí zachytiť veľký objem, vody. Môžu byť

stavané na živých potokoch i suchých jarkoch

Obrázok č. 5: Drôtokamenné hrádze

Zdroj: Po nás púšť a potopa?

Kalové jamy je veľmi dôležité robiť na priepustoch popod cesty, aby cez priepust pretekala

voda zbavená biomasy, ktorá upcháva priepusty a vylieva vodu na cesty a poškodzuje asfalt.

Kalové jamy môžu byť murované alebo drevené.

23

Obrázok č. 6: Kalové jamy

Zdroj: Po nás púšť a potopa?

Realizovaním jednotlivých krokov by sa v mikroregióne zlepšil stavebný stav toku a došlo k

zvýšeniu ochrany intravilánu obce proti veľkým vodám. Zmení sa charakter obce, dokonca sa

na predtým ohrozených častiach dediny môžu začať stavať rodinné domy.

2.4.3 Poľnohospodárstvo – ekofarma, agroturistika

Ekofarma s polohou v mikroregióne Biela Orava ma perspektívu dlhodobého udržania.

Krásna príroda a obrovské polia hrajú významnú úlohu pre agroturistiku.

Agroturistika je formou vidieckej turistiky. Je to podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje

prevádzkovateľ (farmár, poľnohospodárske družstvo, obec, región, fyzická osoba) turistom za

účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti

agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a

prírodných podmienok, zameraných na uspokojenie rekreačných potrieb turistov (Habán,

Otepka, 2004)

Poukazujem na racionálne využívanie obnoviteľných zdrojov, dôležitosť návratu živín do

pôdy, rešpektovanie prirodzených postupov pri rastlinnej a živočíšnej výrobe a ochrane

krajiny resp. mikroregiónu.

Obrázok č. 7: Ekofarma

Zdroj: www.panoramio.com

V súčasnej dobe sú poľnohospodári prevažne platení za produkciu potravín a surovín a ohľad

na prírodu je zanedbateľný. Zdravá pôda, kvalitná voda, čistý vzduch a rozmanitá krajina sú

24

taktiež súčasťou prírody a je nevyhnutné ich ako dedičstvo chrániť a udržateľným spôsobom s

nimi hospodáriť. Preto je potrebné a nevyhnutné zvýšiť povedomie súčasnej spoločnosti o

potrebe zavádzania ekologického poľnohospodárstva

Pri obhospodarovaní pôdy a následnom spracovaní produktov sa vynárajú aj nové pracovné

príležitosti a s tým spojené služby pozitívne pôsobiace na rozvoj vidieka a agroturizmu.

Spoznávať život na farme, mať blízky kontakt s hospodárskymi zvieratami, či zažiť tradičné

atraktívne činnosti je základom posilnenia a rozvoja regiónu.

Ekologické poľnohospodárstvo sa zhoduje s princípmi udržateľného rozvoja

poľnohospodárstva, pričom neplní len produkčnú funkciu, ale predovšetkým mimoprodukčnú

funkciu pri ochrane životného prostredia a spravovania krajiny (Kováč, Macák, 2007).

Podľa Kováča a Macáka (2007) ekologický chov hospodárskych zvierat prispieva k

rovnováhe poľnohospodárskych produkčných systémov, zabezpečuje a udržuje vzájomnú

závislosť medzi pôdou, rastlinami a zvieratami.

Na Slovensku už veľa rokov existuje Slovenský zväz vidieckej turistika a agroturistiky

(SZVTA), ktorý organizuje výlety na farmy a ranče v takmer každom okrese na Slovensku a

vyjadruje sa k problematike vidieckej turistiky.

Slovenské združenie podnikateľov v agroturistike (SZPA) vzniklo zlúčením niekoľkých

regionálnych spolkov podnikateľov v agroturistike, ktoré sa postupne tvorili od roku 1993.

SZPA je dobrovoľnou, záujmovou organizáciou. V súlade so svojim štatútom nevykonáva

žiadne hospodárske aktivity. Združuje fyzické a právnické osoby zaoberajúce sa

podnikateľskou činnosťou v agroturistike. Hlavným poslaním združenia je pomáhať svojim

členom vytvárať podmienky pre efektívne využívanie ich agroturistických zariadení a

napomáhať k tomu, aby vzájomnou spoluprácou boli schopní poskytovať čo

najkomplexnejšie agroturistické služby. (Chudý, 2005).

Mikroregión Biela Orava je využívaný predovšetkým pre lesné hospodárstvo, ale aj

poľnohospodárstvo (najmä živočíšna výroba), Orava je vidieckeho charakteru, je

charakteristický veľkým krajinným potenciálom a výhodnými podmienkami, nádherná

príroda vytvárajú predpoklady pre využitie mikroregiónu na potreby cestovného ruchu pri

rešpektovaní kritérií a podmienok udržateľného rozvoja.

Jednou z možností podnikania na vidieku, ktorá je spätá s poľnohospodárskou produkciou, je

agroturistika. Tento spôsob turizmu umožňuje rozvoj vidieka, pomáha riešiť nezamestnanosť

a stabilizáciu pracovných miest a snaží sa udržovať kultúrnu funkciu krajiny. Ponúka

možnosť zažiť netradičnú dovolenku vo vidieckom prostredí, gastronomický zážitok, či

cestovať do najodľahlejších kútov sveta. Agroturizmus sa však nerozvíja v našich

podmienkach tak, ako je zrejmé na určitých príkladoch vo vyspelých štátoch. Slovenská

republika má odlišnú minulosť, ekonomické, sociálne a legislatívne podmienky, preto sa

doteraz orientovala na širšiu vidiecku turistiku ako na klasickú agroturistiku.

2.4.4 Malá vodná elektráreň

V dnešnej dobe, kedy ľudstvo prudko zvyšuje spotrebu elektrickej energie, a tiež zamoruje

atmosféru sa čoraz častejšie otvára otázka obnoviteľných zdrojov energií. Jedným z nich sú aj

vodné elektrárne.

25

Veľkosť tokov na Slovensku a tiež aj v Mikroregióne Biela Orava hrá jednoznačne v

prospech malých vodných elektrární.

Ukazujú sa ako ekologicky nezávadný a stabilný zdroj elektrickej energie. Navyše energiu

vody je možné využívať z účinnosťou premeny okolo 90% čo je najvyššia účinnosť zo

všetkých typov elektrární. EÚ podporujú pomocou dotácií, a SR pomocou zákonov.

Obrázok č. 8: Malá vodná elektráreň

Zdroj: www.teraz.sk/regióny/ mala vodná elektráreň

Výstavba vlastnej MVE je časovo a finančne veľmi náročná, ale po počiatočnej investícii sú

potrebné minimálne udržiavacie náklady. Vodné elektrárne sa vyznačujú dlhou dobou

používania, ktorá často dosahuje aj 70 rokov.

Navrhujem vybudovanie MVE v obci mikroregiónu Biela Orava, s najväčším prítokom vody

a vybudovať ich napríklad z fondu INTERREG IIIA.

Táto stavba môže výrazne zasiahnuť do ekosystému krajiny. Preto je potrebné povolenie od

Štátnej ochrany prírody SR. To sa často odvoláva ešte na Slovenský rybársky zväz, či nie sú v

zasiahnutých tokoch významné živočíšne oblasti. Pokiaľ priehradný múr zabraňuje

prirodzenej migrácii rýb a iných živočíchov, často sa musí k elektrárni projektovať ešte

rybochod, ktorý migráciu umožňuje.

Keďže je to vodná stavba, je potrebné vodoprávne rozhodnutie od Úradu životného

prostredia. Na tento úrad sa podáva návrh, na základe ktorého úrad o veci rozhodne.

Na základe týchto a ďalších povolení (ktoré sú potrebné aj pre bežné stavby), sa projektu

vydá stavebné povolenie, a nakoniec sa musí elektráreň pred uvedením do prevádzky

skolaudovať.

Na výstavbu elektrárne je najviac vhodná lokalita, ktorá je už upravená ľudskou činnosťou, a

nezasahuje do žiadnych iných zariadení.

Dotácie

Výstavba MVE nie je finančne nenáročná záležitosť, a preto sa často využívajú programy,

ktoré sa podieľajú na financovaní. V dnešnej dobe je využitie alternatívnej energie silno

podporované pomocou operačných programov. V programovom období 2007 – 2013 ponúkla

26

EÚ Slovensku dotácie vo výške 11 miliárd €. Napríklad program Životné prostredie má pre

toto obdobie vyhradenú čiastku na dotácie 1,8 miliardy €. Prostredníctvom týchto programov

sa Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR snaží podporiť rozvoj regiónov

SR. Pomocou programu INTERREG III A sa snaží podporiť spoluprácu medzi regiónmi SR a

susednými štátmi. Na získanie dotácie sa na ministerstve musí predložiť žiadosť. Ministerstvo

organizuje výzvy na predkladanie žiadostí, ktoré následne posudzuje.

Doba návratnosti

Je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré hrajú rolu pri uvažovaní o výstavbe elektrárne.

MVE sa nevyznačujú nízkou dobou návratnosti, často sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 20

rokov. Na druhej strane majú veľmi vysokú životnosť.

MVE by bola pre mikroregión Biela Orava významnou investíciou aj z hľadiska budúcnosti,

vzhľadom na to, že MVE majú dlhú dobru používania.

27

ZÁVER

Regionálny rozvoj prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu i

územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych ako aj sociálnych regionálnych

rozdielov. Jeho postavenie sa v procese globalizácie posilňuje a stáva sa neodmysliteľnou

súčasťou udržateľného rozvoja, Vytváranie energie z vlastných zdrojov je tiež jednou

z významných parametrov rozvoja v mikroregióne, vybudovaním MVE.

Dosiahnutie rozvoja mikroregiónu, zvýšenie životnej úrovne miestneho obyvateľstva a

súčasne zachovanie identity Bielej Oravy nie je možné bez komunikácie. Vďaka spoločným

projektom, aktivitám a plánom, či už slovenských, alebo cezhraničných, v sfére rozvíjania

cestovného ruchu, kultúrneho života, či vzdelávania a výskumu je možné budovať

intenzívnejšiu a integrovanú spoluprácu. Rozvoj Agroturistika resp. vidieckej turistiky, ktorú

poskytuje prevádzkovateľ (farmár, poľnohospodárske družstvo, obec, región, fyzická osoba)

turistom za účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Sieťové partnerstvo a

jeho participáciu na plánovacích procesoch považujeme tiež za jeden z predpokladov

skvalitnenia života, ochrany prírody a udržateľného rozvoja mikroregiónu.

Výsledky tohto projektu môžu byť podnetné pri spracovaní nových rozvojových plánov,

programov, či strategických koncepcií pre samosprávy obcí, ako aj pre podnikateľskú sféru a

združenia. Pri budovaní vzájomných partnerstiev rôznorodých subjektov môžu získané údaje

slúžiť ako zdroj ideí pri predkladaní projektov. Výsledky dotazníkového výskumu môžu byť

inšpiráciou ako pre širokú odbornú, tak aj pre laickú verejnosť, lokálne obyvateľstvo, ktoré v

problematike udržateľného rozvoja zohráva významnú úlohu.

V závere by som chcel podotknúť, že ako región tak aj mikroregión je závislý od štátu

a Európskej únie. Preto je potrebne zamerať sa na využívanie projektov a získavanie

prostriedkov z fondov EÚ.

Mikroregión Biela Orava má predpoklad prilákať domácu aj zahraničnú klientelu. Relatívne

nenarušená príroda a bohatý kulúrno-historický potenciál sú silné stránky tohto regiónu, na

ktorých treba stavať rozvoj cestovného ruchu. Avšak na využitie tohto potenciálu je nutné

dobudovať infraštruktúru, zosilniť manažment a v neposlednom rade sa zviditeľniť v

masmédiách. Pre výstavbu a inováciu sú potrebné nemalé finančné prostriedky. Preto je

potrebné vypracovať analýzy a prieskumy, ktoré by poukázali na to, či navrhnuté riešenia

majú perspektívu do budúcnosti.

28

LITERATÚRA

1. BLAŠKOVÁ, M. 2005. Strategické plánovanie. Vývoj a vybrané problémy.

Vydavateľstvo : Ekonóm, 144 s. ISBN 80-225-199-28.

2. BLAŽEK, J., UHLÍŘ, D. 2002. Teorie regionálního rozvoje. Praha : Karolinum, 211

s. ISBN: 80-246-0384-5.

3. HUBA, M. – IRA, V. 2000. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných

regiónoch. Bratislava : STUŽ/SR, 192 s. ISBN 80-968415-2-1.

4. CHRENŠČOVÁ, V. 2005. Strategické a rozvojové plány regiónu Horná Orava. In

Rozvojové plány obcí na Slovensku : výber z analýz stavu. Bratislava : Peter Mačura-

PEEM, s. 55-58. ISBN 80-89197-40-X.

5. CHRENŠČOVÁ, V. 2009. Udržateľný rozvoj v chránenom území environmentálne,

sociálne a ekonomické aspekty (prípadová štúdia na území CHKO Horná Orava).

Dizertačná práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 199 s.

6. SLOBODA, D. 2006. Slovensko a regionálne rozdiely. Bratislava : Konzervatívny

inštitút M. R. Štefánika, 2006. 49 s. [online] marec 2013. [cit. marec 2013]. Dostupné

na

internete<http://www3.ekf.tuke.sk/re/Disparity%20a%20perifernost/Regionalne%20di

sparity/Slovensko_a_regionalne_rozdiely.pdf >.

7. STRIČÍK, M. 2011. Regionálny rozvoj. Bratislava : EKONÓM, 132 s. ISBN 978-80-

225-3173-3.

8. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2012. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. [cit.

marec 2013]. Dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=50355.

9. Vyhláška č. 420/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z

29. septembra 2003, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná

Orava a jej zóny.

10. VÝROSTKOVÁ, E. 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava : Iura Edition,

364 s. ISBN 978-80-8078-361-7.

11. WOKOUN, R., et al. 2008. Regionální rozvoj (Východiska regionálního rozvoje,

regionální politiky, teorie, strategie a programování). 1. vyd. Praha : Linde, 480 s.

ISBN 978-80-7201-699-

12. CHRENŠČOVÁ, V. 2009. Udržateľný rozvoj v chránenom území environmentálne,

sociálne a ekonomické aspekty (prípadová štúdia na území CHKO Horná Orava).

Dizertačná práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 199 s

13. CHRENŠČOVÁ, V. 2011. Udržateľný rozvoj cestovného ruchu v chránenej krajinnej

oblasti Horná Orava z pohľadu aktérov rozhodovacej sféry. Acta Universitatis

Matthiae Belii, Sekcia Environmentálne manažérstvo, Roč. 13, č. 1. Banská Bystrica :

Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela, s. 61-67. ISSN 1338-449X.

14. TRNKA, R. – KOPILEC, R. (eds.) 2007. Horná Orava – európsky významné

chránené územie. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 135 s. ISBN 978-80-

89310-40-1.

15. Vyhláška MK SSR č. 110/1979 Zb. zo dňa 12. júla 1979 v znení Zákona NR SR č.

287/1994 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava.

16. Vyhláška č. 420/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z

29. septembra 2003, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná

Orava a jej zóny.

17. WEISS, P. et al. 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike.

Bratislava : Ministerstvo hospodárstva SROV, 114 s

29

18. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR 2012. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. [online]

marec 2014. [cit. marec 2014] Dostupné na:

<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid

19. =50355>.

20. Michal Kravčík a kolektív, Po nás spúšť a potopa? , , MVO ľudia a voda, Rok 2012,

ISBN: 978-80-970278-3

21. ČÁPOVÁ, K. 2009. Rozvoj regiónu Liptov prostredníctvom strategických

partnerstiev (diplomová práca). Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave,

2009. 50s.

22. NECHVÍLOVÁ, S. – HOLÝ, M. – KRÁTKÝ, J. 2006. Partnerství pro cestovní ruch.

Pardubice : První regionální rozvojová a.s., 2006. 11 s. ISBN 80-903866-1-X

23. HABÁN, M., OTEPKA, P., 2004. Agroturistika. Nitra : Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2004. 153 s. ISBN 80-8069-451-6.

24. ROUTES, 2008. Podstata vidieckeho turizmu. [on line]. [cit. 04.05.2013]. Dostupné

na:

<http://www.vioregio.sk/sk/vzdelavanie/prirucka/podstata_vidieckeho_turizmu.php>.

25. MOUDRÝ, J., et al., 2007. Základní princípy ekologického zemědělství. České

Budějovice : JUZF. 2007. 39 s. ISBN: 978-80-7394-041-6.

26. Združenie miest a obcí Slovenska: http://www.zmos.sk/grantove-moznosti-

partnerskej-

spoluprace.phtml?id3=26584&module_action__58258__id_art=16283#m_58258

27. CHUDÝ, Jozef., 2005. Predstavuje sa Slovenské združenie podnikateľov v

agroturistike. [on line]. [cit. 08.04.2013]. Dostupné na:

<www.sppk.sk/archiv/download.php?1023>.

30

ZOZNAM TABULIEK

TABUĽKA Č. 1: ZÁKLADNE ÚDAJE O MIKROREGIÓNE BIELA ORAVA ........................................... 5

TABUĽKA Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKO -

ČESKÁ REPUBLIKA ........................................................................................................................................ 12

TABUĽKA Č. 3: HLAVNÉ VÝHODY BÝVANIA V OBCI ........................................................................... 15

TABUĽKA Č. 4: HLAVNÉ ROZVOJOVÉ MOŽNOSTI OBCÍ/MIKROREGIÓNU ................................. 16

TABUĽKA Č. 5: NAJZÁVAŽNEJŠIE PROBLÉMY V OBCI/MIKROREGIÓNE .................................... 16

TABUĽKA Č. 6: HLAVNÉ OBMEDZENIA V ROZVOJI OBCÍ/MIKROREGIÓNU ............................... 17

TABUĽKA Č. 7: SWOT ANALÝZA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA ................................................. 18

ZOZNAM OBRÁZKOV

OBRÁZOK Č. 1: POLOHA MIKROREGIÓNU .............................................................................................. 5

OBRÁZOK Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKO –

ČESKÁ REPUBLIKA ........................................................................................................................................ 12

OBRÁZOK Č. 3: SIEŤOVÉ PARTNERSTVO................................................................................................ 20

OBRÁZOK Č. 4: HLINENÁ HRÁDZA ........................................................................................................... 22

OBRÁZOK Č. 5: DRÔTOKAMENNÉ HRÁDZE ........................................................................................... 22

OBRÁZOK Č. 6: KALOVÉ JAMY................................................................................................................... 23

OBRÁZOK Č. 7: EKOFARMA ......................................................................................................................... 23

OBRAZOK Č. 8: MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ ........................................................................................ 25

ZOZNAM GRAFOV

GRAF Č. 1: PROJEKT ZBERNÝ DVOR V OBCI RABČA - FINANCOVANIE ........................................ 10

GRAF Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SR - ČR ......................... 12

GRAF Č. 3: MATICA MODELOVÝCH STRATÉGIÍ – MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA ................. 19

31

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

EÚ Európska únia

ŠÚSR Štatistický úrad Slovenskej republiky

SR Slovenska republika

CHKO Chránená krajinná oblasť

EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja

MSP Malé stredne podniky

ESF Európsky sociálny fond

HND Hrubý národný dôchodok

SWOT Strengths, Weaknesses, Opportunities, Threats

ŽP Životne prostredie

DPH Daň z pridanej hodnoty

ČR Česká republika

SZVTA Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky

MVE Slovenské združenie podnikateľov v agroturistike