METDY SP S RODINOU

Rodina predstavuje zkladn spoloensk bunku nevyhnutn pre optimlz vvoj udskho jedinca, ktor v zsadnej miere uruje, ako sa jeho genetick, bologick, psychick, socilny, duchovn potencil bude rozvja. Rodinn prostredie patr k urujcim primrnym vplyvom kazdho loveka.

Prv sirotinec bol zaloen pred 150 rokmi Tomikov.Matejek tdie nechcench detHarlov pediater

Hierarchia starostlivosti o deti

VLASTN RODINA PRBUZN NHRADN RODINA INTITCIA

ZKLADN FUNKCIE RODINY

BIOLOGICK svis s reprodukciou spolonosti. K narueniu dochdza, ke sa deti nenarodia alebo s nejakm spsobom znevhodnen. EKONOMICK FUNKCIA odvja sa od vky finannch prijmov a ich spotreby. Poruchy sa prejavuj v hmotnom nedostatku a neschopnosti zabezpei ivotn potreby. VCHOVN FUNKCIA lohou je vytvori vhodn vchovn prostredie a podmienky pre spen socializciu dieaa do spolonosti. V rodine diea nadobda prvotn normy sprvania, hodnoty, nzory, postoje. Rodiia s prvmi vchovnmi vzormi. EMOCIONLNA FUNKCIA je predpokladom stability rodiny. Dleit s dobr citov vzahy medzi lenmi navzjom. Nedostaton plnenie sa me prejavi citovou deprivciou dieaa vedie k vzniku deviantnch foriem sprvania. OCHRANN FUNKCIA ochrana ivota a zdravia lenov rodiny. Vytvra miesto bezpeia a istoty v rodinnom prostred domov. SOCIALIZAN FUNKCIA je odrazom kvality socializanho procesu jednotlivca.PSYCHOLOGICKO-HYGIENICK - spova vtom , e rodina vytvra pre svojich lenov vzory spoloenskho spoluitia azrove im poskytuje podmienky pre citov vyitie, odpoinok auplatnenie individulnych zujmov. Citov vzahy vrodine s kritriom jej stability, mravnosti, akultrnosti. Nedostaton plnenie tejto f . negatvne zasahuje vzahy vmedzi lenmi rodiny, spsobuje odcudzenie.

lohou ttu je podporova zdrav rodiny a reprodukciu nastavenim optimlnej socilnej politiky.

STUPNE ROZPADU RODINY

Na zklade hodnotenai funknosti rodiny a jej porch vo vzahu k dieau rozliujeme typy rodn:

IDELNA/FUNKN RODINA s v nej zaisten podmienky pre dobr vvoj dieaa a jeho prospievanie.BEN/NORMLNA RODINA PROBLMOV RODINA zvanejie poruchz niektorch funkci neznamenaj ale ohrozenie rodinnho systmu alebo vvoja dieaa. Rodina zvlda problmy vlastnmi silami alebo vyuva jednorzov pomoc zvonka. Z hadiska SPODaSK potrebuj rodiny zven pomoc. DYSFUNKN RODINA vnejie poruchy niektorch alebo vetkch funkci, ohrozuj a pokodzuj vvoj v prospech dieaa alebo niia rodinu ako celok. Vyuvaj sa sluby a opatrenia zameran na sanciu rodiny. Zsah soc. pracovnka: MM ke sa nieo dejeMUSM ke hroz kolapsUmenie zasiahn v prav asmeddzi problmovou a dysfunk. Rodinou. Socilny pracovnk zasahuje pri doasnom vyat dieaa z rodiny. Po vyhlsen pravoplatnosti trestnho rozsudku je diea natrvalo vyat z rodiny.AFUNKN RODINA rodina plne zlyhva v rovine svojho poslania a loh, dieau zvane kod. Jedinm rieenm je vyatie z pvodnej rodiny a umiestnenie do nhradnej rodinyalebo inej beypenej starostlivosti. Sancia rodiny je nemon.

RODINN DYSFUNKCIA

stav, kt. zasahuje do zdravho fungovania rodiny. Vina rodn prechdza obdobiami, kedy je sprvanie rodiny naruen stresujcimi okolnosami (mrtie, choroba). Funkn rodiny maj tendenciu vrti sa k normlnemu fungovaniu po uplynut krzy. V dysf. rodinch maj problmy chronick charakter a zkl. potreby det nie s dkladne uspokojovan. Negatvne vzorce sprvanie si deti viou prenaj do vlastnho ivota.

Typolgia rodiny poda vskumu 888-ych rodn v USA

Perfekcionalistick rodiny zkostn, neurotick, utiahnut jeden alebo obaja rodiia zdrazuj vyhovujce spsoby sprvania. Prekroenie noriem je sprevdzan zkosou. Sami vyhadvaj organizcie poskytujce pomoc a snaia sa spolupracova.

Neprimeran rodiny nezrel, neadekvtne, extrmne zvisl jeden alebo obaja dospel sa spoliehaj na vonkajiu pomoc od prbuznch alebo socilnych pracovnkov. Problm maj vinou s hospodrenm peaz. Pri dlhodobom sprevdzan soc. pracovnkom s ovplvniten.

Egocentrick rodiny prestne, roztiepen- jedenalebo obaja dospel s pohlten spoloenskou karirou. Vyskytuje sa nsilie medzi partnermi, bva utajen. Deti zanedbvaj kolsk dochdzku a mu sa vyskytova psychiatrick problmy. Rodiny maj sklon zneuva pomoc k presadeniu vlastnch zujmov. Prognza odbornch zsahov je neist. Asocilne roidiny impulzvne, agresvne, delikventn, kriminlne. Chba socilne a hodnotov napojenie na spolonos. Vzahy v rodine s plytk a nezodpovedan. Zvzok vznikol z popudu, narodenia dieaa, rodiia s niekedy ochotn zriec sa dieaa a da ho na adopciu. Vyskytuje sa zneuvanie a zanedbvanie det, agresivita aj medzi dospelmi. ast nezamestnanos, uvanie nvykovch ltok. Problmy rieia orgny ttu.

Gabura za symptmy dysfunknosti povauje poruchy:

nedostatok finbanci

problm bvania

neschopnos pracova

ekonomick negramotnos

zvislos na nvykovch ltkach

nenapanie rodiovskch rol

asocilne sprvanie

zkolctvo

kriminalita

rozvod

psychick poruchy, at.

Rizik psobenia dysf. rodiny na deti:

imitcia problm. sprvania rodiov v budcnosti

uspokojovanie chbajcich potrieb rizikovm cestami a zdrojmi

strata dvery v dospelch a spolonos

pocit viny za dysfunkciu

nik z rodiny

uzatvorenie do seba

problematick hierarchia hodnt a noriem sprvania, at.

Cieom SP s dysfunknmi rodinami je obnovenie funknosti rodn, dosiahnutie prospench zmien v systme rodn, ktor s v uritch oblastiach a uritm spsobom naruen, ako aj uplatnenie takch opatrenn a postupov, kt. posilnia schopnos rodn riei svoje problmy a schopnos uchova si svoju existenciu. Pomocou odbornej pomoci riei problmy sami, s vyuitm vlastnho potencilu.

PROTEKTVNE FAKTORY RODINY

faktory vytvrajce funkn prostredie pre optimlny rozvoj det:

Resiliencia rodiny schopnos kontruktvne zvldnu problmy a zaa odznova.Kreatvne rieenie problmov, budovanie dveryhodnch vzahov, pozitvny postoj k ivotu, vyhadanie omoci v prpade potreby.

Socilna sie priatelia, rodina, susedia, komunita poskytuj emocionlnu podporu a asistenciu. Soc. siete pomhaj rodiom rozvin a posilni normy komunity zameran na vchovu det.

Konkrtna pomoc v ase krzovej situcie pomoc pri zabezpeen zklad. Potrieb. Zapoji rodiny, kt. zaili ponenie spojen s vyuvanm sluieb ndzovho bvania, krzovch stredsk...

Vedomosti o rodiovstve a vvine dieaa dostatok informci o vchove det pomhaj lepie pochopi a stara sa o deti. Dleit je dostupnos informcie v prav as

Socilne a emon kompetencie det detsk schopnos pozitvnej interakcie, samoregulcia a efektvna komunikcia svojich pocitov m vplyv na vzah medzi rodiom a dieaom. Deti s poruchami sprvania s nchylne na zneuitie. Vasn identifikcia symptmov a spoluprca zachov ich zdrav vvoj.

Protektvne faktory slia ako koncepcia pre pomhajceho pracovnka.

Rodinn resiliencia pozitvne vzorce sprvania, interakcie a funkn koncepcie, ktor jednotlivci i rodina vykazuj za nepriaznivch okolnost. Ovplyvuj schopnos rodiny udra si svoju integritu aj v strese a krze. Obnovuj harmniu a rovnovhu rodiny.

VPLYV RIZIKOVCH SOCILNYCH FAKTOROV NA VZNIK ZAE LENOV RODINY

vplyv na vznik duevnej alebo psychosomatickej poruchy:

nzky socioekonomick status rodiny

slab vzdelanie rodiov

stiesnen bytov podmienky

kriminalita, disocilnos rodiov

vzahov patolgia v rodine

psychick poruchy

zdravot. postihnutie

nsilie v rodine

genetick dispozcia, at.

TRUKTRA RIZIKOVCH SOC. FAKTOROV NA RODINU

Nezamestnanos spsobuje neschopnos uspokojova materilne potreby, rodina nepln ekononomick funkciu. Naruen rodinn vzahy, obmedzenie spoloenskch kontaktov. Izolcia, zhorenie kolskho prospechu, naruen emocionlna rovnovha a psychick zdravie dieaa. Nezamestnanos me vies k rozpadu rodiny.

Zvislos a spoluzvislos lena rodiny najm v dysf. rodinch.

Zvisl a rodina spolon znaky: ochranrski rodiia, ahostajn prostredie, alkoholizmus, nhla smr rodia, samovrady, psych. ochorenia, nsilie. Zvislos lena rodiny ovplyvuje jej rozvoj, naruen s socilne a psychick vzby.Rozvod rodiov tdi rozvodu:

a) obdobie ambivalencie a krzy vzahu hdky, obmedzovanie intimity, vyhbanie sa jeden druhmub) vlastn rozvod zana definitvnym rozhodnutm jednho partnera. Prvny kon hroz konflikt zujmov medzi rodimi a demi, nastupuje kolzny opatrovnkov.obdobie po rozvode emon rozvod trv 1-3 roky.

Vzrovnanie s rozvodom znaky:stabilita nlad, neotrebnos liekov, alkoholu, prejedania.

Vplyv rozvodu na diea a jeho osobnos je znan po vetkch strnkach.Nsilie v rodine je najastejie sa vyskytujcim socilno-patolog. javom. Ide o zneuitie moci silnejieho voi slabiemu, prebieha medzi blzkymi osobami.

Kov znaky domceho nsilia: opakovanie a dlhodobos

eskalcia

rozdelenie rol

neverejnos

Zaha formy fyz., psych., sex. trania vrtane vyhrania sa.len rodiny s trestnou innosou ovplyvnuje cel rodinu, diea je postihovan sekundrne- psychicky, socilne vylenie z kolektvu. Predpoklad, e diea bude opakova negatvny vzorec sprvania.

len rodiny s telesnm alebo mentlnym zdravotnm postihnutm soc. pracovnk mus vedie edukova o prejavoch, dsledkoch, princh ochoren, liebe diagnz. Koordinuje zloky medzirezortnej pomoci :

medikamentzna lieba

psychoterapia alebo terapeutick metda

in nemedikamentzne terapeutick formy

prvne a socilne otzky.

Vo vzahu k lenovi rodiny mu nasta 2 extrmy: A) chor sa stva stredobodom zujmu a ostatn potlaj svoje potreby a problmyB) chor je izolovan, rodina o neho nejav zujemV rodine je naruen komunuikcia a stabilita. Nutn komplexn pomoc.

Vchova dieaa v jednorodiovskej rodine najastejie rozveden ena s maloletmi demi. Me dochdza k ohrozeniu zkladnch funkci rodiny problm najm v materilnej oblasti., riziko nezamestnanosti a chudoby, neuspokojiv bvanie, socilna izolcia. Diea vyrast bez sprvneho modelu vzor spoluitia mua a eny.

Senior v rodine ide o starostlivos o seniora uspokojovanie zklad. potrieb,udranie v domcom prostred, integrcia do spolonosti, zachovanie fyzickej aktivity a kondcie.

3 podmienky starostlivostin o seniora v domcnosti:a) dobr voa, hadanie rieenia, zapojenie vetkch lenov rodinyb) mc sa o seniora postara priestorov, finann, asov a technick podmienkyc) ma vedomos o poskytovan starostlivosti, vedie ako pomha a pozna rozsah poskytovanej pomoci

5 druhov zae za prtomnosti seniora v rodine:a) telesnb) finannc) za z okolitho prostredia vhodn technick zabezpeenie domcnostid) socilna opatrovate me by izolovan od rodiny. To vedie k hnevu a odporu k opatrovanej osobee) citovPotrebn je striedanie jednotlivch lenov rodiny zabrni vyhoreniu opatrovateov.

Diea s poruchou sprvania choroba mus by diagnostikovan odbornkom. Ide o sprvanie opakovan a pretrvvajce, asocilne, agresvne alebo vyzvav konanie.

Typy porch sprvania:

poruchy obmedzen na rodinn kruh

porucha socializcie

opozin vzdorovit porucha

zmiean poruchy sprvania a emon poruchy

Diea s poruchou sprvania me ma problmy v oblasti citovho ivota. Je precitlivel, zkostliv, pta na seba pozornos. Je nchylnejie na nezdrav ivotn tl a zvislosti. im skor sa porucha objav, je vie riziko socilnej poruchy osobnoosti dieaa.10) Nhradn rodiovstvo dvody odobratia z pvodnej rodiny.A) rodina sa nevie postara o dieaB) -II- sa neme postara o dieaC) -II- sa nechce postara o diea

Na zklade zkona . 36/2005 Z.z. O rodine poznme tieto formy nhradnej starostlivosti: a) zverenie maloletho dieaa do osobnej starostlivosti inej fyzickej starostlivosti ne rodia -nhradn osobn starostlivosb) pestnska starostlivosc) stavn starostlivos medzi jej pecifick formy patr osvojenie

I) Nhradn osobn starostlivos - NOS sd uprednostuje predovetkm prbuznho dieaa, ak spa stanoven predpoklady. Osoba mus ma trval pobyt na zem SR, spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, zdravotn a osobnostn predpoklady. Biologick rodiia maj naalej vyivovaciu povinnos.

II) Pestnska starostlivos je osobitou formou nhradnej starostlivosti, kt. riadi, kontroluje a hmotnou podporou zabezpeuje tt. Garantom sprvneho priebehu NOS je kolzny opatrovnk prslunho oddelenia SPODa SK na PSVaR. Pestnom me by fyzick osoba alebo manelsk pr za predpokladu splnenia zkonom stanovench podmienok a je zapsan v prehade PSVaR ako vhodn iadate o pestnsku starostlivos. III) Osvojenie najlep intitt pre diea (okrem biologickej rodiny). Pri adopci adoptvni rodiia prijmaj rovnak prva a povinnosti ako biologick rodiia. Vzah, ktor medzi adoptvnymi rodimi a dieaom vznik, m z prvneho hadiska rovnak silu ako vzah medzi rodimi a vlastnm dieaom. Adopcia = osvojenie.

IV) stavn starostlivos z hadiska soc. prce rozliujeme nhradn rodiny:a) po prbuzenskej lni rolu nhradnho rodinnho prostredia zabezpeuj rodiia, prp. srodenci. Tento typ spoluitia prichdza aj bez zsahu sdu.b) bez prbuzenskej lnie adopcia, pestnska starostlivos. Zverenie fyzickej osobe

Diea aj nhradn rodiia prechdzaj fzami adaptcie. stavn starostlivos sa nariadi vtedy, ak je vchova dieaa vne ohrozen alebo naruen a in vchovn opatrenia neviedli k nprave alebo ak z inch zvanch dvodov nemu rodiia vchovu zabezpei. Profesionlna rodina je oznaovan forma detskho domova, v kt. sa vykonva stavn starostlivos. Cieom profesionl. rodiny je nvrat do biologickej rodiny.

Nedostaton bezpen vzahov vzba citov vzba = trval emon puto charakterizovan potrebou vyhadva a udrova blzlos s uritou osobou, najm v ase stresu. Druhy citovej vzby:

ist

neist (zkostn)

Deti s naruenou vzahovou vzbou nedveruj inm uom a seba vnmaj negatvne, maj horie sebavedomie, s zvisl na dospelom, zrtia sa v strese, nezvldaj pocity, maj labiln priatestv...

METDY A TECHNIKY SOCILNEJ PRCE S RODINOU V KRZE

Kriza rodiny krza vo vvoji rodiny ako socilnej intitcie.

Typy krz v rodinch:krzy svisiace s vvinom dieaa

-II- s vvinovmi etapami v rodine

tranzitrne krzy

krzy vyvolan poruchami osobnosti a poruchami sprvania

-II- svisiace s nhlymi ivotnmi udalosami v ivote dieaa a rodiny

-II- s manelskou krzou

HODNOTENIE SITUCIE OHROZENHO DIEAA

Princpy hodnotenia ohrozenia dieaa pre socilneho pracovnka

zamera sa na najlep prospech dieaa

prihliada na tdium vvoja dieaa

orientova sa na pvodn prostredie

bra do vahy kultrne, nboensk a etnick zzemie

zahrova do neho diea aj rodinu

zameriava sa na siln strnky rodiny a objasova existujce akosti

pracova na medzinrodnej rovni, spolupracova s radmi MVO, kolou, zdravotnctvom

ide o prieben aktivitu, nie jednorazov akciu

prebieha paralelne s almi slubami

je zaloen na dkazoch zskanch z ternu, nie len zo sprostredkovanch informci

Soc. pracovnk je zodpovedn za vyhodnotenie objektvny popis situcie, i za vytvorenie plnu nvrh rieenia situcie

Je potrebn analyzova, vyhodnoti 3 oblasti:

A) Dimenzia vvojovch potrieb dieaa

pred vyhodnotenm je potrebn:

a) vymedzi vvojov oblasti, kt. bud vyhodnocovanb) naplnova, ako bud meran pokroky dieaac) zabezpei repektovanie veku a tdia vvojad) vymedzi a vyhodnoti info, kt. mu sli ako zklad v plnovan alch postupovzdravie zdrav rast a vvoj dieaa

vzdelanie kognitvny vvoj dieaa od narodenia

emocionlny vvoj a sprvanie primeran emon reakcie na rodiov, okolie, charakter a kvalita ranch vzieb, temperament, schopnos adaptcie na zmeny, sebakontrola

identita vnmanie samho seba ako samostatnej a hodnotnej osoby, sebacta, prijatie individuality

rodinn a soc. vzahy rozvoj empatie, trval cit. Vzby, potreba priatestva

socilna prezentcia porozumenie toho, ako je vzhad, prpadn postihnutie, sprvanie vnman okolm, ako sa v uoch vytvra dojem

schopnos postara sa o seba praktick emon a komunikan schopnosti potrebn k rastu nezvislostiosvojenie si spsobov rieenia soc. problmov

B) Dimenzia rodiovskch schopnost

Zkladn starostlivos zabezpeenie fyziologickch potrieb a zdravotnej starostlivosti o diea.

Zabezpeenie bezpeia ochrana dieaa voi psychickmu al. fyzickmu ubleniu, kontaktom s nebezpenmi osobami a pred sebapokodzovanm.

Citov vrelos napanie emocionlnych potrieb

Stimulcia podpora vzdelvania a intelektulneho vvoja, rozvoj formou interakcie s okolm, komunikciou.

Stanovenie a uplatnenie hranc regulcia emci a sprvania, pozitvny vzor sprvania

Stabilita zabezpei stabiln rodinn prostredie

Dimenzia rodinnch faktorov a faktorov prostredia

Rodinn histria a fungovanie rodiny genetick a ppsychosocilne faktory. Vplyv osb ijcich v domcnosti a ich vzah k dieau, vznam. zmeny v rodine, sksenosti rodiov z detstva, vzahy srodencov...

iria rodina me s aj o neprbuzensk vzahy.

Bvanie zkladn vybavenie m zodpoveda potrebm dieaa

Zamestnanie prca v domcnosti a mimi nej vplyv na diea

Prijem vka a frekvencia prijmu, dvok

Socilna integrcia rodiny analza irieho rodinnho prostredia dieaa a vplyv na diea, socilna sie...

Vyuitie zdrojov spolonosti vybavenie a sluby v okol rodiny, ich dostupnos

Pre plnos hodnotenia treba bra do vahy zk. psychick potreby hierarchick usporiadanie:a) potreba stimulcii b) potreba zmysluplnho sveta c) potreba istoty, bezpeia d) potreba osobnej identity, e) potreba otvorenej budcnosti

TERAPEUTICK TECHNIKY RODINNEJ TERAPIE

Rodinn terapia samostatn forma psychoterapeutickej pomoci zameran na proces navodenia prospench zmien v naruenom, patologicky zmenenom alebo dysfunknom rodinnom systme.Pomoc sa uskutouje prostrednctvom terapeutickho vzahu medzi pomhajcim a lenmi rodiny. Vo veobecnom kontexte zaha rodinn terapia stratgie a techniky psychoterapie.

Techniky rodinnej terapie

Prermcovanie kad si rmcuje realitu na zklade svojej perspektvy.

Stvrnenie pouva sa na vyvolanie interpersonlneho problmu, na kt. sa rodina sauje.

Fokusovanie terapeut je zaplaven vekm mnostvom dt. Terapia si vyaduje organizciu na skupinu, terapeut mus zamera pozornos na skupinu. Mus si vybra, na o sa zameria a rozvin tmu prce rodinnej terapie.

Vztvranie hranc slia na psychologick odstup medzi rodinnmi prslunkmi a na jeho zmenu.

Poruenie rovnovhy na zmenu hierarchickch vzahov

Vytvorenie systmovej reality pomha uvedomi si funkciu vzjomnej zvislosti rodinnch prslunkov.

Paradoxn techniky jedinec m pod kontrolou symptm, kt.spsobuje prinu a jav sa ako uiton, preto neme by zmenen.

Klarifikcia terapeut poaduje, aby rod. Prslunci ozrejmili chpanie sasnch a minulch udalost alebo emocionlnych reakci na tieto udalosti.

Konfrontcia poukzanie na vzjome odporujce aspekty klientovho sprvania, asto medzi verblnym a neverb. prejavom.

Interpretovanie terapeutove objasnenie prepojenia medzi sasnm protireivm sprvanm a terajmi alebo minulmi prekrteniami, kt. s mimo vedomia klienta.

Stratgie a ciele rodinnej intervencie

Podporovanie adaptanch mechanizmov

Rozrenie emocionlneho zitku

Rozvinutie interpersonlnych zrunost

Reorganizovanie rodinnej truktry

Zlepenie vzhadu

Pomoc rodine pri porozumen a zmene jej prbehov

SANCIA RODINY

zkladn metda soc. prce s rodinou. Ide o sbor opatren socilno-prvnej ochrany det, socilnych sluieb a alch opatren a programov, ktor s poskytovan alebo uloen prevane rodiom a dieau, ktorho socilno-biologick vvoj je ohrozen.

Ide o 3 typy situci innost:

A) odvrtenie hrozby odobratia dieaa a jeho umiestnenia mimo rodinuB) podpora, nprava a upevovanie vzahov medzi rodimi a dieaom umiestnenm mimo rodinu podpora kontaktov medzi nimiumonenie bezpenho nvratu dieaa sp do rodiny

Sancia rodiny zaha aktivity smerujce k zachovaniu alebo obnoveniu funkci rodiny v domcnostiach klientov, za pomoci profesionla pomhajcej profesie. Pomha najm rodinm, kde s zachovan citov vzby a dobr vzahy.

Okolnosti sancie rodiny:

ak je u nastvajcich rodiov riziko, e sa nebud vedie stara o diea

ak diea ije vo vlastnej rodine a jeho zdravotn, psychick a socilna situcia vykazuje rizik

ak bolo diea umiestnen do zariadenia pre stavn vchovu

ak sd dieau zruil nariadenie stavnej vchovy z dvodu kvalitatvnych zmien v rodine

ak bolo diea rozhodnutm sdu zveren do pestnskej starostlivosti na prechodn dobu

Rodinu nie je mon sanova v prpadoch:

ak je diea obeou trania zo strany rodiov

ak je preukzan, e rodiia k dieau nemaj iadnu citov vzbu

v prpade zvislosti rodiov na nvykovch ltkach, odmietanie lieby

ak maj psychiatrick ochorenie a neshlasia so spoluprcou

ak s iastone zbaven spsobilosti na prvne kony a neshlasia so spoluprcou multidisciplinrneho tmu s ich opatrovnkom.

Cieom sancie je zmierni, alebo plne odstrni priny, ktor ohrozuj vvoj dieaa a diea sam a poskytn rodiom i rodine pomoc a podporu s cieom udra rodinn celok.

loha socilneho pracovnka v sancii rodiny

Na zklade ciea a konkrtnych loh pracuje soc. pracovnk s rodinou formou pravidelnch kontaktov a realizcie nstrojov soc. prce a soc. terapie.

lohy soc. pracovnka:

je kontaktnm pracovnkom pre rodinu a alie subjekty

vedie spisov dokumentciu

komunikuje o prci v rodine so subjektami, ak dal rodi shlas

me riadi prpadov konferenciu

Samotn prca v rodine zaha rad innost a foriem:

poradenstvo

ncvik zrunost

sprevdzanie, asistovan pomoc

sprostredkovanie sluby

konanie v prospech rodiny

SOCILNA ASISTENCIA

je jeden z monch programov , ktor pomha klientom , ktor nie s dostatone socilne zrun a nie s schopn sami vyhada adekvtnu pomoc na rieenie ich problmu.

1) pomoc pri osobnej starostlivosti o diea a podpora zlaovania osobnho a pracovnho ivotaposkytovanie soc. sluby v zariaden doasnej starostlivosti o deti

poskytovanie soc. sluby v nzkoprahovom centre pre deti a rodinu

Socilne poradenstvo a soc. asistencia spova v:prvom kontakte s klientom, vypracuje sa pln pomoci, navrhn sa intervencie

spisovan nvrhov na sdy, trestnch oznmen

soc. veden klienta

ternnej soc. prci

soc. asistenci sprevdzanie na sd at.

Soc. asistencia poskytuje soc. sluby v prirodzenom prostred klienta, ide o ternnu, prp. ambulantn slubu. Usiluje sa o integrciu rodiny do spolonosti.

loha soc. asistenta v rodine

Zkladn innosti soc. asistenta:

pribliuje rodiom sprvne vchovn prstupy a postoje

u rodiov komunikova s demi

hra sa s nimi, kontrolova lohy

podiela sa na osvojovan hygien. Nvykov

pomha pri prprave vyvenej stravy

pomha rodiom pri hospodren s peniazmi a in

SOCILNA REHABILITCIA

odborn innos na podporu samostatnosti, nezvislosti, sebestanosti fyzickej osoby cestou rozvoja a ncviku zrunost a pomocou aktivizovania schopnost a posilovania nvykov pri sebaobsluhe, pri konoch starostlivosti o domcnos a pri zkladnch socilnych aktivitch.

V prpade narodenia postihnutho dieaa dochdza ku krzam a rozpadom rodn rodiia sa nedoku vyrovna s danou situciou.Priebeh vyrovnvania sa s postihnutm:ok prejavuje sa silnou emotvnou reakciou rodiia, prevaj sklamanie

popretie skutonosti tendencia rodiov vnma postihnutie ako omyl, vyhadvaj pomoc odbornkov s oakvanm pozitvnej sprvy

agresia tdium prejavov zlosti, vzjomn obviovanie

depresia a zkos s zasiahnut smtkom, pocitmi viny a zlyhania

vyrovnvanie sa postupn odoznievanie depresie

akceptcia vyrovnvaj sa so situciou a hadaj rieenia do budcnosti

Dobrovonctvo v programe Sancia rodinyide o ncvik zrunost rodia v rmci rodiny a vchovy det, starostlivosti o domcnos, at.Dobrovoncka innos je pecifickm nstrojom vchovy a alieho vzdelvania mladch ud.

Medicia v oblasti rodiny

Medicia je mimosdne konanie, v ktorom tretia neutrlna strana meditor pomha sporiacim dospie k vzjomnej dohode, je jednou z monost, ako konfliktn situciu vyriei na rovni, aby boli vetky strany spokojn a povaovali vsledok za svoju vhru. Predpokladom spenej medicie je ochota spornch strn uzavrie prijaten dohodu, kt. je za podmienok ustanovench zkonom prvne vymhaten. Meditor fzyick osoba certifikovan ministerstvom spravodlivosti, spa kvalifikan predpoklady a pomha obom stranm vyjedna urovnanie sporu.

Oblasti vyuitia medicie:rodinnoprvna oblas

kolsk medicia

obianskoprvna oblas

pracovnoprvna oblas

obchodno-zvzkov oblas

Vhody medicie:

je dobrovon a stretov

nezhoruj sa vzahy strn sporu

je diskrtna

zaloen na estnosti

podporuje tvoriv a netradin rieenia konfliktov

je rovnoprvna

monos oddelenej medicie

etr as a finann prostriedky

Medicia v rodine prispieva k vyrieeniu samotnho problmu, k zlepeniu vzjomnej komunikcie, aliemu spoluitiu.Umon manelom ma vlastn podiel na vyrieen problmu. Repektuje zujem det.

RODINN SKUPINOV KONFERENCIE

Ak je na zklade predolho posdenia zisten ohrozenie zdravho vvinu dieaa v rodine, kompetentn soc. pracovnk zvolva prpadov konferenciu. Je to spolon stretnutie pracovnkov pomhajcich profesi podieajcich sa na ochrane prv ohrozench det. Navrhuj optimlne rieenia konkrtnej situcie.SPODa SK vytvra monosti pre vstup nettnych subjektov na pole soc. prce v plnej miere.Konferencie s vsledkom kvalitnho sieovania zdrojov pomoci rodine. Je to praktick nstroj pre vytvorenie partnerstva medzi rodinou, soc. sieou a komunitou. M zabezpei najlep vvoj dieaa.Cieom metdy je mobilizcia a motivcia jej zdrojov, spoluprca irej rodiny zaloen na tmovej prci a partnerskom prstupe.Cieom rodinnej skupinovej terapie je vytvori podmienky pre obnovenie vntornch rodinnch mechanizmov a aktivizova ich vyuitie v prospech dieaa. Koordintor spja lenov rodiny sprvnymi facilitanmi zrunosami, dobrou prpravou zastnench, vytvorenm prostredia bezpeia a vzjomnho repektovania, potvrdenm kompetentnosti a prirodzenho prva irokej rodiny by zaangaovan do rieenia problmu. Pripravuje ich na prijatie zodpovednch rozhodnut a vytvorenie vlastnho plnu rodiny.Vhodou je odahenie soc. pracovnka. Dochdza k posilneniu pozcie klienta a presunu zodpovednosti v rozhodovacom procese na lenov rodiny a priateov. Prihliada sa na zujmy a prvom chrnen zujmy dieaa.RSK prnos pre soc. prcu

ber do vahy postoj irokej verejnosti, dieaa a jeho blzkych

aktivizuj skryt potencil rodiny

dvaj monos empatie do druhej strany, umonuj pochopi motvy jej konania, posiluj partnerstvo, tmov prcu i klienta

diea je zapojen do rieenia problmu, nie je vystaven stresu

kad astnk pociuje oporu rodiny, v procese RSK m uren podporn osobu

V socilnej starostlivosti model RSK predstavuje posun v zman o klientoch. Na klienta nepozerme ako na loveka, kt. potrebuje pomoc, ale kt. by mohol potrebova sluby, kt. me organizcia soc. systmu poskytn.Kovm aspektom spenej aplikcie modelu je nezvisl koordintor . Jeho lohou je uri siln strnky a potreby rodiny. Spolupracuje so soc. pracovnkom, kt. vedie prpad.

Fzy procesu RSK

podnet na usporiadanie RSK zo strany soc. prac., alebo inho subjektu (kola, samosprva...)

prpravn fza v spoluprca navrhovatea s koordintorom RSK, prprava rodiny a odbornkov

samotn RSK m 3 asti:

a) poskytovanie informci prpadov SP objasn rizik, kt. diea ohrozuj. Rodinou prizvan odbornci a profesionli (uite, terapeut, psycholg..) objasnia problm dieaa zo svojej strany. Rodina kladie otzky a zapja sa do diskusie.b) dvern as pre rodinu Rodinn rada stretnutie rodiny a blzkych bey profesionlov, vytvranie plnu rodinyc) odshlasenie plnu a jeho uznanie jeho legitmnosti kompetentnm soc. pracovnkom neakceptovanie len ak pln nie je bezpen pre dieauskutonenie plnu rodina a blzky realizuj naplnovan lohy, vyuvaj odborn pomoc

hodnotiaci proces stretnutia rodinnej rady s zaloen na posilovan pozitvnych sksenost z spenej realizcie postupnch krokov, cca po 3, 6 mesiacoch a 1,5 roku

Vyuitie RSK ke sa rozhoduje o tom:

kde bude diea i, ako zaisti bezpe. Prostredie

ako zabezpei loklnu adresn podporu pre rodinu, aby lepie zvldala starostlivos o svoje deti

ako preds vzleniu zo koly, prp. nvrat do kolskho systmu

ako pripravi diea, rodinu, soc. prostredie na nvrat dieaa z stav. starostlivosti

ak spsob kontaktu s biolog. rodinou a pvodnm prostredm je vhodn

ako zaisti zkladn potreby a bezpen prostredie pre diea

pecifick intervenn podporn programy

preventvne programy sa mu zamera na vetky hlavn faktory, u kt. je predpoklad, e determinuj nesprvne zaobchdzanie s demi.

Podporn programy s vhodn pre rodiny, kt. s problmov, ale zvldaj riei svoje problmy za asti odbornkov. Pomhaj udriava rodinu ako celok a prispievaj k pozitvnym zmenm vo vzahoch.

pecifick metdy prce so enami zavajcimi nsilie v partnerskch vzahoch

Metdy prce so enami, ktor s vystaven nsiliu, vychdzaj zo ssad a princpov , ktor s sasou medzinrodnch dokumentov prijatch OSN, Rady E a EU, zameranch na boj proti rodovej diskrimincii a za eliminciu nsilia pchanho voi enm a deom.Zsady prce so pecifickou skupinou v rmci SR:

nebyrokratick a rchla pomoc

anonymita

bezpeie a ochrana

strnenie- pracovnky stoja na strane klientky

pomoc k svojpomoci

eny pomhaj enm

Formy prce so enou zavajcou nsilie v rodine:

Internetov poradenstvo rchle, bezproblmov, anonymn kontaktovanie. Monos bezprostredne regova na potreby klientely, pre kt. nie je mon osob. stretnutie z dvodu potreby klientky osta v anonymite alebo vzdialenosti.

Krzov linka vhody: ahk dostupnos, rchla pomoc, anonymita, skromie, monos vola poda potreby, anca pre klientky z alekho reginu

Krzov porada bezpenos zaisten utajenou adresou. Poradenstvo sa poskytuje v prostred bez ruivch barir. V prpade aktneho stavu sa zabezpeia primrne potreby. Dodriava sa zsada mlanlivosti. Bez shlasu klientky sa informcie neposkytuj inm osobm, intitcim. Ide o podanie efektvnej pomoci s cieom pomc klientke spozna alie monosti a prevzia kontrolu nad vlastnm ivotom, minimalizova traumatick dopady. V sasnosti je ambulantn forma pomoci najefektvnejia. Ambulantn soc. sluba je poskytovan formou zkladnho a pecializovanho poradenstva, realizovan MVO, na zklade registrcie na samosprvnom kraji a akreditcie na ministerstve prce socilnych vec a rodiny v slade so zkonom . 448/2008 Z.z.Sasou ambulantnch sluieb je:

pecializovan poradenstvo

prvne poradenstvo v oblasti rodinnho, trestnho a majetkovho prva

socilne poradenstvo

psycholog. poradenstvo

pomoc pri spisovan iadost, nvrhov

vytvorenie bezpenho plnu odchodu od nsilnka

sprevdzanie na sdy

fililna terapia

podporn skupiny

pomoc pri hadan bvania

preventvne programy.

V rmci realizcie pobytovej soc. sluby sa poskytuje doasn bvanie v zariaden ndzovho bvania. Je na utajenej adrese z dvodu bezpenosti pre klientku. Sluba je spoplatnen poda cennka a v slade so zmluvou o poskytovan sluieb a ubytovania.

Etapy prce so enou zavajcou nsilie v intmnych vzahoch

Prv kontakt a evidencia klientka dobrovone nadvzuje kontakt s poradou na osobn podnet alebo podnet rod. prslunkov, intituci. Forma kontaktovania me by aj prostrednctvom krzovej telef. linky, e-mailom, potou. Klientka je zaevidovan a m osobn zloku zkladn informcie, anamnza, nsledn postupy prce. lohou krzovej poradne je poskytn zkladn informcie o svojej innosti alebo m klientku distribuova ku kompetentnmu odbornkovi.

Diagnostikovanie -

a) stanovenie soc. diagnzyb) identifikcia nsilia , urenie stupa ohrozeniac) posdenie ekonomickej situcie klientky a detd) pozorovanie- sledovanie a analza vonkajch prejavov a viditench znakov nsiliae) monitoring rodiny histria nsilia v rodine, vvoj rodinyf) hodnotenie zskanch informci o klientke

Pln prce na zklade soc. anamnzy sa zvolia postupy vedce k zlepeniu situcie. Draz je kladen na individualitu a potreby klientky

Ukonenie prpadu pracovnka ukon prcu s klientkou v prpade vyrieenia situcie alebo prcu ukon dohodou o ukonen spoluprce, prp. distribciou klientky.

Preventvne programy podpory rizikovch rodn

Fililna terapia je vnimone upraven pre klienta a praktizovan na om . Terapia orientovan na hru ako alternatvnu metdu rieenia problmov det. Pri tejto metde rodi vystupuje ako spojenec v terapeutickom procese a stva sa primrnym terapeutickm initeom. Cieom je vylepi vzah medzi rodiom a dieaom , vytvori akceptujce prostredie pre diea, v kt. me vyjadri svoje pocity, mylienky. Zlepuje sa vzjomn komunikcia, v budcnosti sa uplatuje svojpomoc.FT je najvhodnejia pre deti od 3 do 12 rokov. Existuj verzie FT pre starie deti a adolescentov.Prnosy FT:

spolone strven as rodiov a det, prehlbuje sa vzjomn vzah a porozumenie

deti sa stvaj menej problmov, kooperujce, aktvnejie, smelie

rodiia zskavaj nov rodiovsk zrunosti

Preventvny program KIKO a RUKA pripravila Rada Eurpy v roku 2011v rmci kampane Jedno z piatich zameranej na prevenciu a zamedzenie sexulneho nsilia na deoch. Hlavnm cieom je upozorni na problm sex. nsilia na deoch a rozri brorku, ktor smeruje k pochopeniu problmu a jeho prevencie. Pribliuje hranice intimity v medziudskom vzahu. Podstatou je naui deti pravidlo TU SA NEDOTKAJ . Rodiia mu vysvetli, na akch miestach by sa ich ostatn nemali dotka a kde hada pomoc. Ja a mama preventvny program pre rodiny, kt. preili nsilie. Interaktvny program obsahuje 2 pruky.:a) edukan ijeme spolu bez nsilia. Ide o pomenovanie dom. nsilia, o vplyv nsilia na dospel zneuvan osoby, na deti, ich potreby v nsilnej situcii, vplyv na vzah mamy a dieaa vo vzahu k otcovi.b) interaktvnu Ja a mama. Obsahuje 46 aktivt a 13 kapitol.

Programy poskytovan v domcom prostreds tzv. Nvtevn programy. Ide o poskytovanie sluby priamo v rodinnom prostred klienta.

Program Projekt 12 ways americk program pre vysoko rizikovch, zneuvajcich a zanedbvajcich rodiov. Venuje rovnak pozornos faktorom prostredia , ako aj individulnym a rodinnm vplyvom.pecifikom programov poskytovanch v domcom prostred je, e pomhaj vyhadva potencilnych klientov socilnych sluieb v ich prirodzenom prostred a ich prv spolon stretnutie neprebieha na pde organizcie, kt. zamestnva danho pracovnka.

tandardy socilnej prce s rodinou

ZKLADN TANDARDY PRI REALIZCII ASISTOVANHO STYKU RODIOV A DET

Asistovan styk - diea m ma zabezpeen bezpen styk s oboma rodimi, nie je zaahovan do konfliktov medzi nimi. Najvym zujmom je zujem dieaa tomu sa prispsobuj vetky rozhodnutia poas asistovanho styku.

ASISTOVAN STYK zabezpeenie kontaktu medzi jednm alebo viacermi demi a rodiom, ktormu nie s deti zveren do starostlivosti. Deje sa tak za prtomnosti tretej osoby, ktor zodpoved za zaistenie bezpeia pre vetkch zastnench a monitorovanie priebehu stretnutia. CIE : pomoc pri nadvzovan alebo ozdraven vzahov medzi rodimi a demi, porovnanie ich vzjomnho sprvania sa a podanie sprvy o priebehu asistovanho stretvania kompetentnm intitcim. Vzuva sa v prpadoch domceho nsilia, sexulnych tokov, trania det, zneuvania.VMENA DIEAA POD DOHADOM predstavuje odovzdvanie si dieaa alebo det medzi rodimi. Realizcia styku dieaa sa kon bez dohadu. Je poskytovan v prpadoch, ke rodiia nechc prs spolu do kontaktu. V prpadoch domceho nsilia je cieom ochrni obe pred agresvnymi tokmi otca. Je uren rodinm s vnymi dysfunkciami.

Sieovanie multidisciplinrneho tmu

Soc. pracovnci komunikuj s inmi profesiami polcia, PSVaR, sdmi...Spoluprca vak nie je na odbornej rovni. Vychdza z nutnosti riei aktulny problm klienta.Siete mono chpa ako sstavu jednotiek pospjanch jednm komunikanm kanlom a spolupracujcimi pri dosahovan spolonho ciea. Socilna sie rodina, kola, zamestnanie. Vstupovanm do skupn si lovek vytvra osobn sie neformlne vzahy. Formlna socilna sie intitcie, nadcie, organizcie psobia v soc. sfre a uritej lokalite. DRUHY SIET: ubytovacia, socilna, prvho kontaktu...Potreba vzniku multidisciplinrnych tmov vychdza zo zklad. ciea SP zlepova kvalitu ivota ud.

Hlavn princpy prce socilneho pracovnka s rodinou

najlepie miesto ich pomoci je domov

SP s rodinou napomha rodinm vyriei si vlastn problmy

intervencia by mala by individulna a zaloen na posden socilnych, psychologickch, kultrnych, vzdelvacch, ekonomickch a fyziologickch charakteristk konkrtnej rodiny

rodinn soc. pracovnk mus najskr reagova na okamit potreby rodiny a potom na dlhodob ciele