Metódy a prístupy v sociálnej práci

7/23/2019 Metdy a prstupy v socilnej prci

1/236

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA VNITRE

FAKULTA SOCILNYCH VIED A ZDRAVOTNCTVA

Metdy aprstupy vsocilnej prci

ANDREJ MTEL

Nitra 2013


2/236

- 2 -

Publikcia vyla ...

Nzov: Metdy aprstupy vsocilnej prci

Autor: doc. PhDr. ThDr. Andrej Mtel, PhD.

Recenzenti:

prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.VZaSP sv. Albety Bratislava

doc. PhDr. Mria Dvidekov, PhD.FZaSP Trnavskej univerzity v Trnave

doc. PhDr. Tibor Roman, PhD.

FSVaZ UKF Nitra

Vydavate:Fakulta socilnych vied azdravotnctva UKF Nitra

Rukopis nepreiel jazykovou pravou

UKF v Nitre

ISBN


3/236

- 3 -

OBSAH

VOD ........................................................................................................5

1 METDY SOCILNEJ PRCEHISTORICK VVOJ APOJMOLOGICK

VCHODISK ............................................................................................ 7

1.1 KLIENTI SOCILNEJ PRCE.................................................................... 7

1.2 HISTORICK VVOJ METD SOCILNEJ PRCE......................................... 16

1.3 DEFINOVANIE METD SOCILNEJ PRCE AINCH RELEVANTNCH POJMOV.. 26

1.3.1 Socilna prca.................................................................... 261.3.2 Metdy atechniky socilnej prce..................................... 271.3.3 Prstupy vsocilnej prci.................................................... 311.3.4 Metodolgia ametodika socilnej prce........................... 321.3.5 Klasifikcia metd / metodiky socilnej prce................... 331.3.6 Teria socilnej prce........................................................ 371.3.7 Teria, metdy,prax a vzdelvanie v socilnej prci......... 40

2 PRPADOV SOCILNA PRCA............................................................... 51

2.1 TEORETICK KONCEPTY OVPLYVUJCE PRPADOV PRCU...................... 54

2.1.1 Prstup orientovan na loveka.......................................... 542.1.2 Kognitvno-behaviorlne terie.......................................... 58

2.1.3 Prstupy orientovan na lohy........................................... 622.2 PRINCPY ETICKY SENZITVNEJ PRPADOVEJ SOCILNEJ PRCE V SASNOSTI. 652.3 ETAPY SOCILNEJ PRCE.................................................................... 70

2.3.1 Etapa evidencie .................................................................. 71

2.3.2 Diagnostick etapa............................................................ 762.3.3 Etapa navrhovania rieen.................................................. 822.3.4 Etapa socilnej intervencie................................................. 842.3.5 Etapa ukonenia intervencie.............................................. 97

2.4 ADMINISTRCIA VSOCILNEJ PRCI................................................... 101

2.4.1 Vedenie dokumentcie..................................................... 1032.4.2 Prpadov tdia.............................................................. 107

3 SKUPINOV SOCILNA PRCA ............................................................. 111

3.1 TYPOLGIA SKUPINOVEJ PRCE......................................................... 112

3.2 VZNAM APECIFIK SKUPINOVEJPRCE............................................ 118

3.3 VEDENIE SKUPINY........................................................................... 120

3.3.1 Socilny pracovnk/ facilittor pracujci so skupinou...... 1253.3.2 Komunikcia vprci so skupinou..................................... 129


4/236

- 4 -

3.4 SKUPINOV DYNAMIKA................................................................... 130

3.5 PRPRAVA AETAPY SKUPINOVEJ PRCE............................................... 140

3.5.1 Etapy skupinovej prce.................................................... 1423.6 TECHNIKY VSKUPINOVEJ PRCI......................................................... 145

4 KRZOV INTERVENCIA......................................................................... 149

4.1 KRZA.......................................................................................... 149

4.2 KRZOV INTERVENCIA.................................................................... 154

4.2.1 Krzov intervencia ako teria socilnej prce................. 1554.2.2 Krzov intervencia ako praktick innos socilnej prce

v kontexte interdisciplinrnej spoluprce.............................................. 158

5 MEDICIA AKO METDASOCILNEJ PRCE......................................... 165

5.1 DEFINOVANIE MEDICIE AJEJ LEGISLATVNY RMEC V SR ...................... 1655.2 CIELE AVHODY MEDICIE.............................................................. 168

5.3 OBLASTI MEDICIE A KONFLIKTOV..................................................... 170

5.4 MEDICIA AKO METDASOCILNE PRCE.......................................... 171

5.5 ZKLADN PRINCPY PRIUPLATOVAN MEDICIE................................. 173

5.6 ETAPY MEDICIE............................................................................ 176

6 MANAMENT VSOCILNEJ PRCI........................................................ 179

6.1 MANAMENT AKO PROCES A VEDA.................................................... 179

6.2 MANAMENT VSOCILNEJ PRCI...................................................... 1816.2.1 Sebariadenie socilneho pracovnka................................ 1836.2.2 Prpadov manament..................................................... 1846.2.3 Socilny pracovnk ako manar socilnej organizcie... 188

7 SUPERVZIA VSOCILNEJ PRCI........................................................... 195

7.1 SUPERVZIA VPOMHAJCICH PROFESICH......................................... 195

7.2 SUPERVZIA VSOCILNEJ PRCI......................................................... 199

7.2.1 astnci a ciele supervzie.............................................. 2017.2.2 Balintovsk skupiny.......................................................... 210

ZVER .....................................................................................................213

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY................................................................ 215

PRLOHA . 1 ANAMNETICK HRKY.......................................................... 227

PRLOHA . 2 PRPADOV TDIA............................................................. 230

PRLOHA . 3 BEZPENOSTN PLN.......................................................... 233


5/236

- 5 -

vod

Socilna prca je jednou znajdynamickejie sa rozvjajcichdiscipln aprofesi vpriebehu poslednch sto rokov. Chpeme ju ako

aplikovan vedn disciplnu aprofesionlnu innos socilnychpracovnkov, ktor svojim cieavedomm priamym psobenmpomhaj, sprevdzaj, podporuj azmocuj jednotlivcova socilne systmy (rodiny, skupiny, komunity, intitcie)nadobudn dostaton rove socilneho fungovania autvrajpriazniv socilne podmienky na dosiahnutie tohto ciea.

Jednm zkovch predpokladov pre kvalifikovanchsocilnych pracovnkov je kvalitn teoretick vbava, ktor sa

na Slovensku realizuje najm na vysokokolskch intitcich.V rmci tudijnho odboru socilna prca m kad vysok kolaakreditovan tudijn programy, ktor maj viacer spolon rty,ale zrove s jedinen apecifick. Takm je aj bakalrskytudijn program socilna prca na Fakulte socilnych vieda zdravotnctva Univerzity Kontantna Filozofa vNitre. Spolonourtou vetkch bakalrov socilnej prce na Slovensku by mali bydostaton vedomosti zmetd socilnej prce, ktor tvoria teoretick

predpoklad pre ich praktick zrunosti akompetencie vprciso socilnym klientom. Vrmci viacerch tudijnch predmetov simaj tudenti socilnej prce osvoji nleit vedomosti zklasickchi novch metd socilnej prce. Medzi klasick metdy patriaprpadov, skupinov akomunitn socilna prca. Knovmmetdam vyuvanm vsocilnej prci patria najm poradenstvo,krzov intervencia, medicia, manament, projektovaniea supervzia.

V rmci bakalrskeho tudijnho programu socilna prca naFSVaZ UKF vNitre je vyuovan predmet Metdy aprstupyv socilnej prci, ktorho cieom je uvies tudentovdo teoretickch konceptov vyie uvedench metd socilnej prce,s vnimkou tch, ktor s vyuovan osobitne, asce Socilneporadenstvo aKomunitn socilna prca. Cieom predloenejvysokokolskej uebnice je preto teoretick predstavenie kovchmetd socilnej prce prednanch na rovnomennom predmete.


6/236

- 6 -

truktra uebnice pozostva zhistorickho, teoretickhoa epistemologickho uvedenia metd socilnej prce (1. kapitola),nslednho predstavenia dvoch klasickch metd prpadovej prce(2. kapitola) a skupinovej socilnej prce (3. kapitola) avybranch

novch metd krzovej intervencie (4. kapitola), medicie(5. kapitola), manamentu (6. kapitola) asupervzie (7. kapitola).Do istej miery je predloen publikcia kompletnm prepracovanma doplnenm uebnice Vybran kapitoly zmetd socilnej prce I.,ktor autor vydal, spolu salmi spoluautormi, vroku 2011 naVysokej kole zdravotnctva asocilnej prce sv. Albetyv Bratislave.

Autor dfa, e predloen texty dopomu nielen kskvalitneniu

teoretickej prpravy budcich socilnych pracovnkov na UKFvNitre, ale bud inpiratvne aj pre tudentov na inch vysokchkolch asocilnych pracovnkov vpriamej prcis klientom.

Andrej Mtel

V Nitre, 11. 1. 2013


7/236

- 7 -

1 METDY SOCILNEJ PRCEHISTORICKVVOJ APOJMOLOGICK VCHODISK

1.1Klienti socilnej prce

Z hadiska filozofie humanizmu je primrnym cieom kadejpomhajcej profesie LOVEK ako JEDNOTLIVEC vo svojejjedinenosti, neopakovatenosti, individualite acelistvosti.Z hadiska holistickho prstupu kloveku je tento vnman nielenvzhadom na socilny problm, v ktorom sa ocitol, ale ako osoba,ktor m biologick, psychologick, spiritulnu, kultrnu asocilnu

zloku existencie. Vzhadom na socilnu udalos, kolzne situcie,vne akostia socilne problmy, v ktorch sa osoba ocitne, mevyui intervenciu niektorch pomhajcich profesi, vrtanesocilne prce. Pre profesionlneho socilneho pracovnka sa stvaklientom1, resp. uvateom socilnych sluieb o je vraz uvanaj Medzinrodnou federciou socilnych pracovnkov (IFSW).

lovek nikdy nie je osamelm ostrovom, ale bytosou ijcouvo vzahoch, o vyjadril Martin Buber slovnou dvojicou JATY.

Zkladn slovo Ja- Ty mono vypoveda len celou bytosou.Kto vypoved ty, nem iadne nieo, ale ocit sa vo vzahu.V skutonosti sa stvame sami sebou len vaka svojmu vzahu k Ty;stvajc sa sami sebou, vypovedme ty. Vetok skuton ivot jestretnutie. (Buber,J aTy, 1995)

lovek ako socilna bytos utvra rzne formy vzahova socilnych tvarov. Z nich sa socilna prca zaober najm

1 Latinsk pojem cliens (fem. clienta) m viacero vznamov: 1. zverenec, chrnenec,klient; 2. poddan; 3. vazal, lnnik; 4. prvrenec; 5. sluha, ue. Prv raz sa pojemobjavil v antickom Rme. Okrem patricijov aplebejcov je mon zhistorickhohadiska rozliova vrmskej spolonosti aj tzv. klientov. Najskr ilo o cudzincov,ktor migrovali do Rma, kde sa dobrovone poddali patricijskm rodinm, abyzskali ich ochranu (lat. cliento da sa do sluby; cliens zverenec, chrnenec).V najstarej dobe bol klient pravdepodobne poloslobodnm obanom, od r.400 predn. l. bol obanom plnoprvnym. Vzah patrnov aklientov spoval vo vzjomnejprospenosti a vernosti. Klientipracovali pre svojich patrnov, ktor im poskytovali

rznu podobu ochrany, od socilnej a po prvnu. Por. Mtel, 2010, s. 46-54.


8/236

- 8 -

rodinou, skupinou, komunitou, intitciou resp. organizcioua spolonosou. Vetky tieto socilne tvary povaujeme poprijednotlivcovi za klientov socilnej prce, ktorm je mon venovaosobit pozornos.

Bhlerov (1962, In Nakonen, 2004)nazva RODINUprirodzenouskupinou, pretoe rodina je prirodzenm dsledkom sitia muaa eny, ich tby po deoch, atak m hlbok biologick korene.Levick (2007, s. 81) vstine napsala, e prevan vina klientovsocilnej prce je sasou nejakej rodiny aspolu s ou prevavetky zaov ivotn situcie. Ak teda pomhame riei problmjednho lena rodiny, robme to vdy vedome i nevedome v kontexte celku. Poda Mlka (2000, s. 8)je rodinu mon chpaako pecifick systm tvorenlenmi, ktor s navzjom vzloitchvzahoch. Rodina je vak viac ako obyajn shrn tchto vzahov.iadna rodina preto neme by dkladne pochopen vlunezpohadu jednhojej lena asasne iaden len rodiny neme bypochopen bez znalosti fungovania celho rodinnho systmu,v ktorom ije.

Tradinou rodinou je chpan rodina nuklerna, tvorenrodimi otcom a matkou a ich demi resp. dieaom. Takto typrodiny vak tvor vsasnej Eurpe asi len tvrtinu zo vetkchdomcnost (por. Mon, 2008, s. 25). Zvyok tvoria udia ijci samialebo len s dieaom bez partnera, prpadne prslunci troch alebotyrochz hadiska nuklernych rodn nekompletnch kontelci(Matouek,1993, s. 38). Z tchto dvodov sapouvaj irie definovaniarodn. Naprklad zaspektu socilnej prce bola vamerickej Nrodnejasocicii socilnych pracovnkov (1982) rodina definovan akozoskupenie dvoch alebo viacerch ud samch seba povaujcichza rodinu, ktor zober na seba zvzky, funkcie azodpovednosti,ktor s veobecne nevyhnutn pre zdrav rodinn ivot (Barker,2003, s. 155). Tto irok defincia nechva priestor pre sasnrznorodos typov rodn. Okrem tradinej rodiny sem mu patri ajzvzky, ktor nie s zaloen na pokrvnom pute, adopcii alebomanelstve, alej jednorodiovsk rodiny, najm slobodn matkys demi, irok typy rodn, dokonca aj homosexulne partnerstv.

In, veobecnejie, definovanie ponka Mlak (2000, s. 8):


9/236

- 9 -

Rodinu je mon definova ako generan, truktrovan skupinu osb,ktor spjaj genetick, manelsk, rodiovsk, prbuzensk aleboadopn vzahy, ktor s uskutonen formou spolonho ateritorilnevymedzenho sitia.

Funkn rodina m najlepie predpoklady by vhodnmprostredm pre formovanie zdravej osobnosti a pln funkciuprevencie socilno-patologickho sprvania. Vposlednchdesaroiach rodina prechdzala mnohmi zmenami. Pritomdochdza krozlinm poruchm vo vzahoch vrodine, a tm ajk celkovmu fungovaniu rodiny. V takchto prpadoch sa mevyui intervencia pomhajcich profesi, vrtane socilnej prce.Mydlkov (2008, s. 69) uvdza, e je vecou trningu naui sa

pracova srodinou ako celkom, nielen sjej jednotlivmi lenmi.SKUPINOU sa z kvalitatvneho hadiska rozumie vnajirom

zmysle zoskupenie osb vpriestore alebo na zklade urithospolonho znaku (napr. pohlavia, zujmov, problmov apod.).Akje tmto spolonm znakom prbuzensk pomer, patr do skupinyaj rodina. Vzhadom na typolgiu skupn patr rodina medzineformlne primrne skupiny2. Pre primrnu skupinu je typick, esa zaklad na zklade prirodzench citovch vzieb. Sekundrneskupiny sa vytvraj na zklade formlnych kritri.

2 Vraz primrna skupina ako prv pouil americk sociolg Charles H. COOLEY(1864 1929). Vychdzal pritom zpredpokladu, e udia sa na jednej straneodliuj kultrne, etnicky, rasovo, fyzicky, no na druhej strane maj uritveobecn zhodn rty, ktorch sbor tvor udsk prirodzenos. Tieto rty s podaneho univerzlne animi sa lovek odliuje od zvierat. Vchodiskov socilnusksenos, zkladn hodnotov systm amorlne tandardy lovek zskava vtom

istom type socilnych skupn, ktor Cooley nazval primrnymi skupinami. Ichzkladnou funkciou nie vdy uvedomelou je prenos kultrnych hodntna jednotlivca. Cooley rozliuje tri primrne skupiny, a to rodinu, skupinurovesnkov asusedstvo, ktor vak od druhej polovice 20. storoia principilnemenia svoj charakter (por. Krov, 2009, s. 177). Medzi znaky primrnych skupnpatria: vemi zke, bezprostredn spojenie; kooperatvne vzahy; primrnepodieanie sa na socilnom fungovan jedinca; rozvjaj jeho socilnu identitu;prispievaj ktvorbe socilnych idelov jedinca; jedinec sa identifikuje so skupinou;dva jedincovi potrebn pocit existencie vspoloenstve; pripravuje saprostrednctvom ivota vprimrnej skupine na prevzatie niektorch socilnych loh

a rol; s sasou kadodennho ivota jedinca (In Levick, 2008, s. 171).


10/236

- 10 -

Z kvantitatvneho hadiska skupina oznauje viac ako jednhojedinca. Tvoria ju najmenej dvaja (niektor autori tu rozliujdydu)alebo traja udia. Maximlny poet pri malch socilnych skupinchsa uvdza 30-40 jedincov (por. napr. Boro, 2001). Terapeutick

a vcvikov skupiny vak bvaj menie (5-12 osb).Socilna skupina je zo sociologickho hadiska jednmzo socilnych tvarov, jednou zforiem, do ktorch sa udiazdruuj. Oproti spolonosti i organizcii vak nie je socilnymkontruktom. Je sborom ivch aktrov, ktor vnmaj sebaa druhch, s spolu v interakcii a vzjomne sa ovplyvuj (Novotn,2010, s. 7).

Z aspektu socilnej psycholgie sa socilnou skupinou oznauje

kad zoskupenie ud, ktor vo vedom tchto ud vytvra vedomiespolupatrinosti. Vpodstate ide o shrn dvoch alebo viacerch osb,ktor s navzjom spojen vzjomnmi psychickmi vzbami, majniektor spolon ciele, uznvaj spolon normy sprvania,navzjom na seba psobia as vo vzjomnom sprvan akonanv istom ohade od seba zvisl (Gborov, . Gborov, Z., 2008, s. 137).

Mal socilne skupiny tvoria osoby, ktor sa navzjom poznaj,navzjom spolu komunikuj as formlne alebo neformlne

integrovan nejakm spolonm cieom. Na rozdiel od nich s vekskupiny sbory osb snejakou spolonou demografickoucharakteristikou, napr. dchodcovia, vojaci, lekri (Nakonen, 2004,s. 215). Vpomhajcich profesich, vrtane socilnej prce, sa pracujepredovetkm smalmi socilnymi skupinami. Namiesto vekchsocilnych skupn je uprednostovan koncept apojem komunity.

K. Lewin (1959), autor vrazu skupinov dynamika (groupdynamics), chpe skupinu ako neredukovaten na jednotlivcov,

z ktorch sa sklad, ako systm vzjomnej zvislosti, ktor tvorso svojm okolm dynamick socilne pole. Toto pole zaha lenovskupiny, podskupiny, komunikan prostriedky, rozdelenie rol,ciele, normy a pod. (Besnard In Boudon et al., 2004, s. 185).

Podobne ako rodina, je aj skupina dynamick jednotka. Zmenaakejkovek asti men stav vetkch ostatnch ast. Medzi zkladnznaky malch socilnych skupn patria (por. Janouek, 2008; Nakonen,2004; Gborov, . Gborov, Z., 2008):


11/236

- 11 -

existencia a sledovanie spolonch cieov; interakcia vzjomn psobenie, ovplyvovanie, sinnos

medzi jej lenmi, ktor sa vytvra psychologickmi vzahmimedzi nimi;

uvedomenie si jednotlivcov seba ako skupiny, resp. vedomiesdrnosti aspolupatrinosti (my), vedomie vzjomnchpsychickch vzahov, vzjomnej zvislosti pri dosahovanspolonch cieov auspokojovan individulnych potrieblenov skupiny aoprvnen oakvanie lenov skupinyv tomto smere;

existencia spolonch hodnt, nzorov anoriem tietoreguluj ich vzjomn interakciu avystupovanie, aspo

v uritch oblastiach;s priestorovo a/alebo asovo oddelen od ostatnch indivdu

irieho okolia;astos socilnych kontaktov vskupine; urit organizovanos lenovia skupiny maj ist miesto,

funkcie, postavenie.

Poda Nakonenho (2004, s. 224)vplyv skupiny na jedinca zvisod celho radu initeov, od situanch podmienok, od truktrya vlastnost skupiny, od osobnosti jedinca, ktor je vplyvu vystaven

a pod.

KOMUNITAje socilnym zoskupenm jednotlivcov, rodn aleboskupn, ktor zdieaj ist hodnoty, sluby, intitcie, zujmy alebogeografick blzkos (por. Barker, 2003). Z etymologickho hadiska jepojem odvoden zo starobylho latinskho adjektva communis, iespolon, zdiean mnohmi alebo vetkmi, veobecn, verejn(napr. res communisveobecn zujem). Substantvum communitasoznauje spoloenstvo alebo spolonos vo veobecnosti, resp.s drazom na vzjomn vzahy, drunos. Vstredoveku savzahovaloaj konkrtne na spoluobanov i obec. Star francztinapouvala vraz communit, anglitina community.


12/236

- 12 -

Poda nemeckho sociolga Ferdinanda Tnniesa3 (1887)odliujekomunitu, resp. pospolitos (nem. Gemeinschaft, angl. Community)od spolonosti (nem. Gesellschaft, angl. Society alebo Association)porozumenie, ktorm oplvaj vetci jej lenovia. Typick pre u s

blzkos, tradin aosobn vzahy, kde udia chpu svoje socilnepozcie vo vzahu jeden kdruhmu. Poda Tnniesa komunitn(gemeinschaftlich) vzahy boli vminulosti typick najm pre rodiny,dediny a mal geografick jednotky, km spoloensk(gesellschaftlich) vzahy prevldali vmestch a vch socilnychjednotkch. Posk sociolg Zygmunt Bauman4 (2006) vstineuvdza, e zpocitovho hadiska invokuje slovo komunita vdynieo dobr. Nech u slovo komunita znamen okovek, vdy je

dobr ma komunitu, patri do komunity.5

Definovanieaporozumenie konceptu komunity nikdy nebolo priamoiarea jednoznan. Aj Stepney a Popple (2008, s. 7)analyzuj, e kovproblm definovania komunity spova vparadoxe, e tento termn jeviac apirciou ne skutonou realitou.

Pre komunitu je prznan diverzita, ie rozmanitos airokkla. Spojivom vrznorodosti rozlinch konceptov komunity, jeto, e udia maj nieo spolon, o spolu zdieaj. Ono spolon,

o ud navzjom spja, meme rozli ako:

3 Ferdinand Tnnies (1855-1936) nemeck sociolg, filozof aekonm bol jednmzo zakladateov Nemeckej spolonosti pre sociolgiu (1909). Patr kpredstaviteomtzv. formlnej sociolgie a najznmejie je jeho dielo Gemeinschaft undGesellschaft(1887), v anglickom preklade Community and Society.

4Zygmunt Bauman (nar. 1925) sasn posko-britsk sociolg idovskho pvodu.Zaober sa najm reflexiou sasnej spolonosti votzkach ambivalenciemodernity, interpretcii holokaustu.

5Komunita je tepl miesteko, tuln apohodln miesto. Je to strecha, pod ktorou saukryjeme pred hustm daom, je ako ohnisko, nad ktorm si poas mrazivho dazahrejeme ruky. Tam vonku, na ulici, haj vetky mon nstrahy. Vntriv komunite sa meme uvoni sme vbezpe, nehaj tu nijak nstrahy, ktorby sa vynrali ztemnch ktov. Vkomunite si vetci dobre rozumieme, memeveri tomu, o poujeme, vinu asu sme vbezpe alen niekedy sme zmtenalebo vyveden zmiery. Navzjom si nikdy nie sme cudz... Slovo komunita zniesladko. To, o toto slovo vyvolva, je vetko, o nm chba, aby sme sa ctilibezpene, sebaisto adverivo... je synonymom pre straten raj... Pozoruhodnna komunite je to, e vdy len bola alebo vdy existuje len vbudcnosti.

(Bauman, 2006, s. 7-8).


13/236

- 13 -

geografick miesto, zemiealebo zdieanie spolonhobydliska(trvalho alebo prechodnho charakteru), ku ktormu patrianajm spolon sluby, intitcie v tomto zmysle sa hovoro miestnej (loklnej, sdelnej) komunite, obianskej komunite,

kde jej lenovia mu zlepova kvalitu svojho ivota v neja odstraovavzniknut problmy;hodnoty, tradcie, kultra, spolon naprklad pre pecifick

etnikum (etnick komunita), nrodnos (nrodnostnkomunita), nboenstvo,vierovyznanie a spiritualitu(nboensk alebo spiritulna komunita);

zujmy, zuby, konky, aktivity pjde ozujmov komunitu,profesijn komunitu (napr. lekrsku, podnikatesk), vedeck

komunitu a pod., z novch typov komunt sem patria ajvirtulne komunity;

problmy rozlinho charakteru aich odstraovanie,zmierovanie a lieenie, napr. terapeutick komunita;

vzdelvanie, napr. prostrednctvom spolonch vcvikov,itrningov.

V rmci tejto irokej kly monho chpania komunity jepotrebn identifikova jej spolon znaky. Nimi mu by najm:

kvantitatvne v poet osb (komunita je socilne viajednotka ne je skupina i rodina);

spolon puto; spolon ciele (tieto mu by viac i menej uvedomel

jednotlivmi lenmi); spolon priestor (trvalho alebo doasnho charakteru,

eventulne aj virtulny priestor); systm vzjomnch vzahov (formlneho alebo neformlneho

charakteru);

spolon aktivity, innosti, sluby.Komunita je msi viac ne len shrnom jednotlivcov, rodn alebo

skupn. Zhadiska trukturlnej perspektvy bva astopredstavovan ako prostrednk medzi jednotlivcom attom, resp.spolonosou ako celkom (Durkheim, 1893, Martines-Brawley, In Edwards etal., 2004, s. 539). Komunita pritom prispieva k formovaniu, socializciia transformcii jedincov.


14/236

- 14 -

Komunita me by chpan aj ako politick entitaa vjednotlivch ttoch tvor pecifick organizan jednotky, napr.provincie, kantny, zemn celky, mest, obce apod.

ORGANIZCIA vo veobecnosti oznauje usporiadanie celku,

resp. systmu zjednotlivch ast. Zetymologickho hadiskaslovensk vraz organizcia pochdza zo starogrckeho substantvaorganon nstroj, orgn, intrument, ktor prevzala latininav podobe organum. Francztina uvala organisation vo vznameusporiadania, zriadenia, o neskr prevzali aj alie eurpske jazyky.Poda Vlila (In Petrusek et al., 1996, s. 722) je organizciazo sociologickho hadiska socilny jav alebo tvar zaloennaplnovanej koordincii skupinovch aktivt, kontinulnefungujcej vdsledku deby prce a hierarchie autority smerujcak dosiahnutiu spolonho ciea. Poda Krovej (2009, s. 32)prvsystematick vklad organizcie podal Max Weber. Organizciepredstavuj spsob, ako pravidelne koordinova ud, ich prcualebo jej produkty v ase apriestore.

Keller (2006) zdrazuje potrebu rozliovania medzi intitcioua organizciou. Vraz INTITCIApochdza zlatinskho slovesainstituere zriaova, ustanovova. Poda Kellera aVlila(In Petrusek et al., 1996, s. 434) je v sociologickom a antropologickom

zmysle intitcia v zsade kad veobecne praktikovan a v danejkultre odovzdvan spsob konania. Ak intitcia znamenvpodstate spsob, akm udia vykonvaj ist innos, organizcies tvoren umi, ktor urit innos intitucionalizovanmspsobom vykonvaj. Podobn definovanie ponka Krov (2009,s. 19):

Intitcia je relatvne stly, vdanom spoloenstve i skupine uznvansbor predpisov anoriem, obvykle formlnych (vrtane predpisov,tkajcich sa socilnych rol), ktor spoloenstvo i skupina povaujeza dleit pre udranie svojej existencie, svojej truktry i uspokojenieniektorej potreby.

Poda Kellera (2006)lovek me by lenom nejakej organizcie,neme by vak lenom ani jednej intitcie. Uveden autoruvdza, e v najirom zmysle je organizcia podmnoinou

intitcie, lebo spsob, akm sa udia organizuj, je len sasou


15/236

- 15 -

spsobu akm rieia svoje problmy. Spravidla s vak organizciechpan vmenej veobecnom vzname ako konkrtna podobauritho socilneho tvaru, napr. kola ako organizcia intitcievzdelvania, banka ako organizcia finannej intitcie, armda ako

organizcia intitcie legitimizujcej zabjanie, hotel ako jednaz organizci spojench sintitciou cestovania apod. (por. Keller, 2006,s. 82).

Intitcia je spsob, akm udia vdanej kultre vykonvaj uritvec. Organizcia je spsob, akm pritom koordinuj svoju aktivitu,lebo mloktor vec rob lovek izolovane, bez spojenia s druhmiumi (Keller, 2006). Ak intitcia znamen vpodstate spsob, akmudia uskutouj urit innos, organizcie s tvoren umi,

ktor urit innos intitucionalizovanm spsobom uskutouj(Krov, 2009, s. 19).Intitcie danej kultry s nemenn. Ist innosti mu by

nanovo intitucionalizovan, in mu by deintitucionalizovanalebo me djs kviacej i menej radiklnym premenm(napr. intitcia rodiny vpostmodernej spolonosti). Intitciebvaj typologizovan poda oblasti udskej innosti, ktor reguluj.Rozliujeme napr. intitcie mocensk, nboensk, ekonomick,

vzdelvacie apod. (Keller Vlil, In Petrusek et al., 1996, s. 434).Intitucionalizovan sprvanie je rovnako ako kultrne sprvanievdy nauen aprebrat od predchdzajcich generci (Krov, 2009,s. 22).

Formlna organizcia predstavuje umelo vytvoren nstrojkoordincie aktivt vieho potu ud za uritm pevnestanovenm cieom (Keller, 2010, s. 9). Poda tohto autora vetkyformlne organizcie vznikaj ako pokusy orieenie toto istho

problmu: zaisti koordinciu spolonej akcie vieho potu udajej stlos, ktor by bola nezvisl na nhodnej vmenekonkrtnych osb.


16/236

- 16 -

1.2Historick vvojmetd socilnej prce

Podobne ako meme Grcko oznai za krajinu pvodumedicny, i Franczsko za kolsku sociolgie, meme

identifikova Spojen tty americk za krajinu pvodu socilnejprce ako samostatnej profesie avedy. Brnula (2012)uvdza poiatkysocilnej prce vjej sasnom poat, popri USA, aj vo VekejBritnii, zvl vzhadom na psobenie Charity OrganizationSociety6(Zdruenie charitatvnych organizcii, skr. COS).

Vznik a rozvoj prpadovej socilnej prce (od 20. a zaiatku30. rokov 20. storoia, USA)

Americk pionierka socilnej prce Mary RICHMONDOV (1861 1928) pracovala ako asistentka v Charity Organization Societyv Bostone a neskr vbaltimorskej poboke. Absolvovala vcvikfriendly visitor, aby mohla navtevova apomha ndznym. Tuvak zistila, e pracovnky potrebuj viac vedomost avcvikov7,ie systematickejie teoretick apraktick vzdelvanie. Svojesksenosti zCOS, spolu s vlastnmi teoretickmi nzormi,Richmondov spracovala vpublikcich, ktor s povaovan

zaprv vedecko-teoretick diela socilnej prce. Vroku 1897zverejnila svoje praktick sksenosti socilnej pracovnky v kniheFriendly Visiting among the Poor (Priatesk nvtevy ndznych).Jej najznmejia kniha Social Diagnosis (Socilna diagnza, 1917)vychdza nielen zpraxe, teoretickho tdia dejn, legislatvy,zdravotnctva, psycholgie,psychiatrie a eurpskej kriminolgie, aleaj jej vlastnho vedeckho vskumu realizovanho vpredolom roku(1916) s cieom stanovi metdy vyetrenia apomoci socilnym

prpadom. V knihe prezentuje techniky pre posudzovanie situciechudobnch (Brieland, In Edwards et al., 2004, s. 2249) a stanovuje spolonzklad pre vetky typy prpadovej prce. Zozbieranie a zhrnutie

6Prv COS vznikla vLondne (1868), vAmerike Buffalo COS (1877). Jej vznamnmipredstavitemi vo Vekej Britnii boli Thomas Chalmers (1780 1847); CharlesSteward Loch (1849 1923), Octavia Hillov (1838 1912). Por. Brnula, 2012,s. 56-58.

7 Charity Organization Society v New Yorku zaali organizova prv systematick

trningy vroku 1898. Ilo o 6-tdov kurz (Queen, 1922, s. 21).


17/236

- 17 -

informci oklientoch nazvala socilnou diagnzou (socialdiagnosis). V roku 1922 publikovala dielo What is Social Case Work

(o je socilna prpadov prca?). Vzhadom na tieto diela jeRichmondov prvom povaovan za zakladateku prpadovej

socilnej prce (case work), ktor je prvou systematickou avedeckou metdou socilnej prce. Vosvojich dielach zaviedlado terie socilnej prce pojem socilny prpad a oznaila ho zapredmet socilnej prce.

Richmondovej dielo sa stalo teoretickm zkladom pre rozvojprpadovej prce nielen vSpojench ttoch, ale aj veurpskychkrajinch. Jej dielo bolo preloen, resp. inkulturovan,do franczskeho (1926), nemeckho (1927) aj eskho jazyka (1934)

aprpadov prca sa rozrila aj do inch krajn.V eskoslovensku Josef Krake a Marie Krakeov-Dokov vydali v roku1934 Sociln ppad. Podobne ako Alice Salomonov vNemecku napsalana zklade diela Richmondovej svoju Soziale Diagnose (1927) takmspsobom, e ju prispsobila na nemeck pomery, je Sociln ppadsystematickm rozoberanm prpadovej socilnej prce vesko-slovenskom kontexte. Okrem toho Krake aKrakeov (1934, s. 105)uvdzaj, e vroku 1923 sa eskoslovensk erven kr snail, abyindividulna socilna prca zakotvila vmiestnych spolkoch a aby malapovahu trvalej starostlivosti o socilne prpady. Vnasledujcich rokochusporiadal niekoko kurzov pre svojich dobrovonkov, kde bolizoznamovan smetdami prpadovej prce.

alm impulzom pre rozvoj metd socilnej prce bol vznikjednotlivch kl socilnej prce, i u vUSA,8 ale aj v Eurpe.Spomen meme v Nemecku Alice SALOMONOV (18721948),ktor vroku 1908 zaloila prv nemeck kolu socilnej prce.

V roku 1925 bola spoluzakladatekouDeutsche Akademie fr soziale

8V roku 1904 bol organizovan ron kurz nazvan New York School of Philanthropy(New Yorsk kola filantropie) veden Vborom pre vchovu vo filantropii COS(Committee on Philanthropic Education of the Charity Organization Society).Vcvik bol rozren aj o druh rok tdia pod ztitou New York School of SocialWork. V tom istom roku bola zriaden podobn kola vBostone nazvan kola presocilnych pracovnkov na Simmons College a Harvardskej univerzite (Queen,1922, s. 21 - 22). Krake Krakeov uviedli (1934, s. 100), e vSpojench ttoch

jestvuje 23 socilnych kl, zktorch mnoh dosiahli vysokokolsk rove.


18/236

- 18 -

und Pdagogische Frauenarbeit (Nemeck akadmia pre socilnuapedagogick prcu ien). Jej poslanm bolo, okrem inho,budova vskumn avedomostn zkladne pre socilne pracovnky,akademick aceloivotn vzdelvanie socilnych pracovnok.

Salomonov patrila medzi zakladateov Medzinrodnej asociciekl socilnej prce (IASSW) astala sa jej prvou prezidentkou.U ns Alice MASARYKOV (1879 1966) spolu s AnnouBerkovcovou v roku 1918 zaloila prv esk akadmiu pre

socilnu prcu (jednoron tdium), zktorej sa neskr stala Vy(neskrMasarykova)kola sociln pe v Prahe.

V roku 1921 bola vytvoren Americk asocicia socilnychpracovnkov (The American Association of Social Workers, skr.

AASW) prv profesijn asocicia socilnej prce, ktorej lenmiboli predovetkm prpadov socilni pracovnci. Tto organizciabola jednm zpromotorov aj medzinrodnch konferenci socilnejprce.9V Pari sa uskutonil prv medzinrodn kongres zameranna socilne sluby vroku 1928.

al systematick rozvoj prpadovej socilnej prce je spojens tzv. Milford Conference vrokoch 1923 1927.10 V zverenejsprve zvanej Milford report bolo identifikovanch osem

veobecnch znakov prpadovej socilnej prce (NASW, 1929, s. 15):1.znalos typickch devici (odchlok) od akceptovanch

tandardov socilneho ivota;2.vyuvanie noriem udskho ivota audskch vzahov;3.dleitos socilnej histrie ako zkladu pre pecifikovanie ud

v ndzi;4.vytvorenie metd pre tdium apomoc uom vndzi;5.vytvorenie a vyuvanie komunitnch zdrojov vsocilnej terapii;

9 V roku 1932 bola predsednkou Medzinrodnej konferencie socilnej prce AlicaMasarykov.

10 Ilo otudijn skupinu utvoren zo socilnych pracovnkov, vedcich socilnychradov alenov asocici, ktor sa snaili uri, i je socilna prca rznorodskupina pecialistov alebo jednotn profesia s integrovanmi poznatkamia zrunosami. Svoje zvery publikovali vknihe Social Case Work. Generic nadSpecific (Prpadov socilna prca: veobecne ajej pecifik), kde zdraznili,eprpadov socilna prca vo vetkch svojich podobch pouva v zsade rovnak

zrunosti apoznatky, ie je jednotnou profesiou (por. Barker, 2003, s. 273).


19/236

- 19 -

6.adaptcia vedeckch poznatkov aformulovanie sksenostprepotreby prpadovej socilnej prce;

7.vyuitie filozofickch mylienok, ktor uruj ciele, etikua povinnosti prpadovej socilnej prce;

8.spjanie vyie uvedench bodov do socilnej terapie.Vznik a rozvoj skupinovej socilnej prce (30. roky 20. stor.)

Vznik a rozvoj skupinovej prce meme vnma vdvoch lnich.Jednou je rozvoj settlementov11 (v sasnosti sa im podobajzariadenia socilnych sluieb), kde sa pracovalo s konkrtnoucieovou skupinou adruhou s organizcie pracujce so skupinamimldee (skauting, YMCA). Oba prdy maj korene u v19. storo,ale spoiatku nemali spracovan teoretick koncepty, preto ichv tomto ranom obdob vnmame skr ako praktick innosti. Kmprpadov prca sa vemi rchlo stala synonymom socilnej prce,skupinov prca bola spoiatku ovea rozmanitejia.Socilna prcaso skupinou (Social Group Work) nebola do 30. rokov 20. storoiaspojen sprpadovou socilnou prcou, teda nebola ani sasoupraktickej socilnej prce avzdelvania.

Pionierka socilnej prce Jane ADDAMSOV (1860 1935) jeznma ako spoluzakladateka domu pre imigrantov Hull Housev Chicagu spolu s Ellen G. Starrovou12 v roku 1889. V om ilaapracovala a do svojej smrti. Poda Brielanda (1994) Addamsovneprijala identitu socilnej pracovnky, ke samu seba nazvalaresident head (vedca zariadenia) alebo settlement worker(pracovnka v settlemente). Podobne ako Hull House, aj insettlememt houses, YMCA, skauting i Armda spsy malicharakter zariadenia a pracovalo sa v nich najm so skupinami ud.

11Prv settlment zaloil Canon Barnett v Londne roku 1884 anazva sa Toynbee Hall.Americk settlmenty vznikali poda britskho modelu. Pracovnkmi vnich bolidobrovonci zo strednch avych vrstiev, ktor sa usadili vokrajovch(prisahovaleckch) tvrtiach vekch miest, kde bvali imigranti. Settlmenty malicharakter budovy a intitci, ktor ponkali rozlin socilne sluby a snaili saobudovanie mostov medzi obyvatemi odlinch spoloenskch vrstiev(por. Addams, 1893, cit. Stuart In Mizrahi et al., 2008).

12Ellen Gates Starr (18591940) je znma okrem zaloenia a innosti vHull House ajsvojimi aktivitami voi detskej prci a drazom na estetick a spiritulne hodnoty

ivota vindustrilnej spolonosti (por. Gilbert In Mizrahi et al., 2008).


20/236

- 20 -

Mnoh prpadov socilni pracovnci povaovali skupinovchpracovnkov za ud, ktor sa hraj sdemi, vyuuj tanec, chodiakempova alebo vyuuj umenie aremesl. A do roku 1937 neboliskupinov pracovnci prijat do AASW (Brieland, In Edwards et al., 2004,

s. 2252). Vporovnan s prpadovmi socilnymi pracovnkmi boliskupinov pracovnci ovea viac rozmanit v svojich nhadoch,samch seba identifikovali srozlinmi oblasami innost, akmi svzdelvanie, rekrecia, kempovanie, duevn hygiena apod. (Schwartz,2005).

Grace COYLOV (1892 1962) rozvinula metdy socilnej prcevyuitm mylienok Johna Dewey13 oprogresvnej vchove ajehodefinovan truktry avlastnch sksenost zprce v settlement

houses a YWCA. Coylov pritom chpala socilnu prcuso skupinou ako druh formatvneho procesu realizovanhov zujmovch skupinch, vo vonom ase astnkov sasouvedceho (ldra). V roku 1923 zaala vies prv kurzy socilnejprce zameran na skupinov socilnu prcu na Western ReserveUniversity v Clevelande. V roku 1930 vylo jej dielo Social Processin Organized Groups (Socilny proces vorganizovanchskupinch).

Prca so skupinou zaala by viac prijman, ke donemocnca klink boli pridan sluby prce so skupinou. Na americkejNrodnej konferencii socilnych pracovnkov vroku 1935 opisovalaNeva BOYDOV (1876 1963)prv pouvanie skupinovej prces mentlne chormi osobami na Chicago State Hospital. Iloo rozlin cvienia, tanec ahry (Brieland, In Edwards et al., 2004, s. 2253).

Vplyv na skupinovch socilnych pracovnkov mal vskumamerickho psycholga nemeckho pvodu Kurta LEWINA (1890 -1947) a jeho kolegov (1939), ktor indikovali, e demokratickvodcovstvo pomha skupinovm aktivitm. Skupinov aktivityzaali viac zdrazova interakcie jednotlivch lenov ne direktvnevedenie a zamerali sa skr na projekty spoluprce ne konkurenciu(Brieland, In Edwards et al., 2004, s. 2253).

13 John Dewey (1859 1952) americk filozof, psycholg avzdelvate jepovaovan za jednho zo zakladateov filozofie pragmatizmu afunkcionlnej

psycholgie.


21/236

- 21 -

V roku 1935 vznikla prv adoposia najrozrenejiasvojpomocn skupina vo sveteAnonymn alkoholici (AA).

Histria AA hnutia sa zaala vroku 1935 v Arkone, v tte Ohio, kdesa stretli dvaja alkoholici (lekr, burzov maklr), ktor sa viackrt pokali

presta pi. Tm, e sa stretvali aotvorene rozprvali osvojich pocitocha emcich, zostvali triezvi. Po dlhom obdob abstinencie sa rozhodliri svoje poslanie alej, rili mylienky prostrednctvom ud, ktorsa sahovali zjednho miesta na druh azakladali skupiny AA. V roku 1938sa zaali prce na knihe Alcoholic Anonymous, neskr sa zaal formulovaprogram 12 krokov a 12 tradci (Anonymn alkoholici, 2007).

V roku 1936 zaala psobi Nrodn asocicia pre tdiumskupinovej prce (American Association for the Study of Group

Work), kde sa organizovali nielen mnoh profesijn odborncipracovnci so skupinou v rozlinch oblastiach, ale aj akademicia vedci. V roku 1946 zmenila nzov na Americk asociciu

skupinovch pracovnkov (American Association of Group Workers,skr. AAGW).

Komunitn prca(najm 50. 60. roky 20. stor.)

Podobne ako pri prpadovej askupinovej socilnej prci, memeaj tu rozli obdobie praktickho formovanie komunitnejorganizcie ajej vedeckho rozvoja ako samostatnej metdyprofesijnej (socilnej) prce.

Za pionierku komunitnej prce meme oznai britskreformtorku Octaviu HILLOV (1839 1912). Vo svojichreformnch aktivitch sa snaila ozlepovanie bytovch podmienokchudobnch ud a robotnkov, ktor sa rozhodla aj prakticky rieistavbou aprestavbou robotnckych domov. Odstrnenie chudoby

zvis poda nej od rozvoja komunity. Prca skomunitou umonmnohm uom vies ivot bez nutnosti individulnej pomoci.V roku 1869 sa stala Octavia Hillov zakladajcou lenkou organizcie

Charity Society (COS), ktor mala spojenie medzi rznymi charitatvnymiorganizciami, bolo zameran na podporu racionlneho prstupuk poskytovaniu pomoci a zdrazovala dleitos osobnej zodpovednosti.

Octavia sa preslvila svojimi aktivitami na poli bytovej politiky. Verilav krsu aurobila vea, aby zaviedla chrnen londnske parky adetskihrisk nazvan Green Belt (Zelen zny). Jej impozantn spechy viedli


22/236

- 22 -

k vzniku spolonosti National Trust, ktor m za cie ochraova historicka prrodn krsy v prospech nroda.

Hillovej prce Homes of the London Poor (Domy londnskejchudoby, 1875) a Our common land and other essays(Naa spolon

zem a in eseje, 1879), patria kprvm teoretickm dielam socilnejprce. Kalm dleitm teoretikom komunitnej prci patrpedagg Eduard Christian LINDEMAN (18851953), ktor publikovaldielo The Community (Komunita). Vom nartol zkladnkoncept komunitnej organizcie.

Pojem komunitn prca (community work alebo communityorganization) sa asto pouval zamenitene oplnovan aaktivitchorganizci alebo mestskch tvrt. VAmerike sa COS aj settlement

houses zaoberali tm, o je mon povaova za komunitn prcu.COS zdrazovali rozumn organizovanos vaktivitch socilnehozabezpeenia apoadovali programy, ktor by zdieali informcieoprijmateoch sluieb. Settlements pouvali politick akciea lobovali za socilnu legislatvu vprospech pracujcej triedy.Vpolovici 20. storoia viacer settlements zmenili nzovna komunitn centr (community centers), a postupne strcali svojpolitick vplyv.

Po 2. svetovej vojne (v roku 1946) vznikla v USA Asociciapretdium komunitnej organizcie ako sekcia Nrodnej konferenciesocilnej prce. Okolo 80 % jej lenov bolo pritom lenmi ajNASW. Od roku 1950 a 16 americkch kl socilnej prceponkalo najmenej jeden kurz komunitnej socilnej prce.

V 60. rokoch 20. storoia sa zaalo skomunitnm plnovanm,ktor zahalo aj komunitnch prijmateov sluieb. Modelovmestsk programy spolupracovali sfederlnym bojom proti chudobe.

Povojnov obdobie preberanie klasickch americkch modelovvEurpe

Schilling (1999) uvdza v50. rokoch 20. stor. fzu preberaniaklasickch americkch modelov, kde patrili prpadov socilnaprca, skupinov prca akomunitn organizcia (nem. socilno-spoloensk prca).


23/236

- 23 -

Metda case work sa rozrila aj vaka OSN, ktor vrokoch 1950 1953 organizovala odborn seminre pre prpravu socilnychasistentiek. Robertisov (1998) a Levick (2002, 2008) zdrazujvpovojnovom obdob vznam Medzinrodnej konferencie socilnej

prce vPari v roku 1950. Eurpske krajiny pritom mechanickyneprevzali Richmondovej metdu, ale snaili sa do nejzakomponova poznatky zpsycholgie, psychoanalzy ainchvednch discipln, o prispelo kbudovaniu socilnej prce ako vedya zmene profilu socilneho pracovnka. Vzhadom na nae zemiedo tohto obdobia spad dielo Marie Krakeovej-Dokovej

Psychogeneze socilnch ppad. Ovzniku sociln chylnosti (1946),ktor predstavuje ucelen psycho-socilnu koncepciu prpadovej

socilnej prce.pecifick problmy vpovojnovom obdob viedli voblastisocilnej prce kniekokm zmenm. Medzi ne zaraujeme presunvznamu od vkonovej, individulnej prce kadministratvnemuchpaniu socilnej prce. Prsne administratvne nroky, vyadujcekonkrtne znalosti pre vkon profesie socilneho pracovnka,pozitvne vplvali na vytvranie vntornej hierarchie profesie

Spjanie prpadovej, skupinovej akomunitnej socilnej prcev USA (50.60. roky 20. stor.)

V 60. rokoch 20. storoia prpadov socilni pracovnci zaalipovaova lenov rodiny za skupinu z dvodov rozvoja socilnychzrunost, zlepenia komunikcie, rozhodovacieho procesuaposkytovania intervencie. Rodinn terapia poadovala techniky,ktor boli u dobre znme skupinovm pracovnkom. Prpadova skupinov pracovnci zaali uie spolupracova. Konali sa kurzy

a workshopy prpadovej prce pre skupinovch pracovnkova naopak (Brieland, In Edwards et al., 2004, s. 2253).V roku 1955 sa sedem najdleitejch organizci americkej

socilnej prce spojilo, aby utvorili Nrodn asociciu socilnejprce (National Association of Social Workers, skr. NASW). Ilo o:

1. American Association of Social Workers;2. American Association of Group Workers;3. American Association of Medical Social Workers;

4. American Association of Psychiatric Social Workers;


24/236

- 24 -

5. Association for Study of Community Organization;6.National Association of School Social Workers;7. Social Work Research Group.

V rmci NASW boli vytvran spolon tandardy asmernice pre

socilnu prcu vjej rozlinch podobch. Tkali sa naprkladminimlnych platov, legislatvnych prav vkonu socilnej prce,etiky socilnej prce at.

A orok neskr (teda vroku 1956) vznikla Medzinrodnfedercia socilnych pracovnkov (International Federation of SocialWorkers, skr. IFSW), ktor zastreuje nrodn asocicie socilnejprce po celom svete.

Kritick obdobie(60.70. roky 20. stor. )

Veobecne pre toto obdobie plat, e odbornci vsocilnychvedch zaali poukazova na nevedeckos metd, nejasnosa nepresnos terminolgie. Rauschenbach (1993, In Schilling, 1999, s. 208)uvdza, e metodickej trojhviezdikovosti odzvonilo. Namiestoo klasickch metdach sa hovor oformch, spsoboch,koncepcich prce, stratgich, intervencii, intervennej stratgii,technikch aprostriedkoch. Medzi znmych kritikov patrila prcaAllena Pincusa a Anne Minahanovej (1973). Posledne menovan

vychdzaj z generalistickej podstaty socilnej prce apoaduj,aby socilni pracovnci boli schopn pouva cel rad metda intervenci vzhadom na irok spektrum problmovchokruhov.

Levick (2008, s. 59 - 60) vstine poznamenva, e dnen praxpotvrdzuje opodstatnenos ich poiadavky. Vrealite sa socilnipracovnci nezaoberaj len jednotlivcom, skupinou i komunitou.Kad jedinec je lenom uritho spoloenstva bez ohadu na relneinterpersonlne vzby jestvujce vdanom spoloenstve akadudsk spoloenstvo sa sklad zjeho individulnych lenov. Ak chceby socilny pracovnk vo svojej prci spen, mus repektovavetky fakty, ktor sa na jeho spenosti mupodiea, to znamen,e pri prci sjednotlivcom mus ma na zreteli fakt, e tentojednotlivec je lenom nejakej konkrtnej uej iirej spolonosti,skupiny, e ije vkonkrtnom socilnom prostred anaopak. Priprci so skupinou mus socilny pracovnk nielen vnma


25/236

- 25 -

a akceptova konkrtnych, jednotlivch lenov skupiny, ale mus sapoksi vyui ich narozvoj jednotlivca i celej skupiny.

Postmodern obdobie metd socilnej prce (od 80. rokov20. stor.)

Schilling (1999, s. 208) uvdza v80. rokoch osobitn fzudiferencicie. Klasick metdy sa preformovali na nov, lebotradin metdy apraktick kompetencie socilnych sluieb nestailipri identifikcii profesie. Kvalitatvne nov socilne krzov stavyviedli k rozvoju a diferencicii. Vsocilnej prci vznikaj alebodo nej z inch discipln prenikaj nov metdy zvyajne urozvinut vinch pomhajcich profesich akmi s poradenstvo,(socilna) terapia, supervzia (Kadushin, 1976), krzov intervenciaa pod.

Levick (2002, 2008) charakterizuje toto obdobie ako zmenyv metodike socilnej prce vo vzahu ku globalizanm tendencim .Reagovala tak na deficit, ke uRobertisovej (1998)a Schillinga (1999)s poslednou asovou hranicou 80. roky 20. stor. Poda Levickej(2002, 2008) sa globalizcia stala hybnm initeom prve v80. a 90.rokoch, pretoe ovplyvnila nielen svetov ekonomiku, ale aj socilnurealitu vjednotlivch ttoch. VEurpe bol utvoren novekonomick priestor Eurpska nia snovmi prleitosami, ale ajsocilnymi ohrozeniami. Ukzalo sa, e socilna prca disponujecelistvm sborom metodickch postupov, ktor s zameranna najoptimlnejie rieenie pre klienta vproblmovej socilnejsitucii. Poda Levickej (2008, s. 62)by mal socilny pracovnkv sasnosti ovlda vetky znme metdy socilnej prce avedieich vhodne pouva... Vsasnosti meme hovori okomplexnomsystme metd socilnej prce, ie oexistujcej metodike socilnejprce.

Devdesiate roky 20. storoia maj osobit vznampre (postkomunistick) krajiny vchodnej Eurpy, vrtane SFRa od roku 1993 aj pre samostatn Slovensk republiku. Popriosamostatovan Slovenska sa osamostatuje socilna prca akoprofesia, odbor vzdelvania aveda. Typickm znakom je postupnpreberanie vetkch znmych metd socilnej prce, cez klasick

po novie metdy. Vstinejie je hovori o postmodernom obdob


26/236

- 26 -

Socilna prca je aplikovanou vednou disciplnoua profesionlnou innosou socilnych pracovnkov, ktorsvojim cieavedomm priamym psobenm pomhaj,sprevdzaj, podporuj azmocuj jednotlivcov asocilnesystmy (rodiny, skupiny, komunity, intitcie) nadobudndostaton rove socilneho fungovania autvrajpriazniv socilne podmienky na dosiahnutie tohto ciea.

(Mtel, In Mtel, Roman, Janechov, 2012, s. 232)

metd socilnej prce, pre ktor je typick princp mozaiky.Kee uns nenastala potreba kritiky klasickch metd, socilnipracovnci sa zoznamuj sklasickmi anovmi metdami socilnejprce sasne. Tieto vytvraj bohat poznatkov mozaiku, zktorej

me socilny pracovnk erpa vosvojej prci skonkrtnoucieovou skupinou. Uijc biblick obraz sa socilny pracovnkv postmodernom obdob podob dobrmu hospodrovi, ktorvyna zo svojej pokladnice veci nov i star (Evanjelium poda Mata13:52).

1.3Definovanie metd socilnej prce ainch relevantnchpojmov

1.3.1 Socilna prca

Socilna prca je vsasnosti samostatnou pomhajcouprofesiou, vedeckou disciplnou, ako aj tudijnm odborom vrmcivysokokolskho tdia vmnohch krajinch, vrtane Slovenska.

Poda Medzinrodnej federcie socilnych pracovnkov (IFSW,2000) profesia socilna prca presadzuje socilnu zmenu, rieenieproblmov vudskch vzahoch, ako aj zmocnenie aoslobodenieud na zlepenie ich prosperity. Poda Mtela (2011) je v sasnostisocilna prca chpan aj ako profesia zaloen na hodnotch, medziktor patria najm repektovanie dstojnosti loveka audskchprv, socilna spravodlivos, kompetencia, integrita, sluba,


27/236

- 27 -

dleitos udskch vzahov a pod. (por. Mtel, Schavel at al. 2011, s. 58 -59).Profesia apovolanie socilneho pracovnka vyaduje nleitodborn prpravu. Prve jej bola vposlednch dvoch desaroiach

venovan na Slovensku zven pozornos, zvl jej kreovaniuako samostatnho ODBORU VZDELVANIA. Jej tdium navysokch kolch sa v samostatnej SR datuje od roku 1991 (naPedagogickej fakulte UK v Bratislave sa otvorila prv Katedra socilnej prce vSR).

Na zklade kritria vzdelania meme definova socilnehopracovnka ako fyzick osoba, ktor zskala vysokokolskvzdelanie v tudijnom odbore socilna prca v prvom, druhomalebo treom stupni.14

Vzhadom na klasifikciu vied je socilna prca na Slovenskuzaraden medzi spoloensk abehaviorlne vedy. pecifikumsocilnej prce ako vedy spova vaplikcii vedeckch poznatkovdopraktickej innosti. Najvstinejie ju meme vnma akoempiricko-teoretick disciplnu. Poda Mhlpachra (por. 2008b, s. 29)jesocilna prca ako veda zameran na skmanie prin, ktor vedk socilnym problmom jedincov, rodn, skupn, komuntv konkrtnych socilnych podmienkach. Skma monosti

resocializcie iprevencie socilnych problmov. Zaober sa ajhodnotenm dosiahnutch zmien avsledkov socilnej prcev asovom odstupe (In Mtel, Schavel at al. 2011, s. 59).

1.3.2 Metdy atechniky socilnej prce

Metdy socilnej prce (angl. Social work Methods; nem.Methoden der Sozialen Arbeit, resp. Sozialarbeit) nie je jednoduch

jednoznane definova apresne vymedzi. Pri analze jednotlivchspsobov definovania budeme postupova nasledovne:1. vchodiskom bude etymolgia; 2. predstavenie definci poda

14 Uprednostujeme explicitn uvedenie aj tretieho stupa (PhD.), vslade

s americkou NASW, napriek tomu, e vSR je platn legislatvna pravazkona . 448/2008 Z. z., kde sa uvdza len vysokokolsk vzdelanie

prvho (Bc.) alebo druhho stupa (Mgr.) vtudijnom odbore socilna

prca.


28/236

- 28 -

vybranch autorov; 3. ich obsahov analza; 4. nvrh vlastnhodefinovania.

Z etymologickho hadiska slovensk vraz metda vychdzaz grckeho pojmu methoda, ktor veobecne oznaoval cestu

za niem. Vnajirom vzname slova potom metda oznaujespsob, postup, pravidl akhokovek konania, od iastkovchaktov, operci a po celkov ponmanie ivota asveta (Vodkov,In Petrusek et al., 1996, s. 612). V latinine sa ustlil vraz methodusna pecifick oznaenie vedeckej cesty, vedeckho postupu. Podaechovej (et al. In Tokrov et al. 2009, s. 430)sa v irom vzname pojemmetda definuje ako komplex, resp. shrn postupov, princpov,krokov, pomocou ktorch sa dosahuje cie.

Richmondov (1917, s. 5) zdrazovala, e metdy acieleprpadovej socilnej prce s rovnak vo vetkch typoch sluieb.Metdu pritom charakterizovala vo veobecnosti ako usporiadanierznych innost zameranch na dosiahnutie uritho ciea (Richmond,1922).

V socilnej prci je metda spsob, ako dosiahnu vopredstanoven cie prostrednctvom cieavedomej plnovanej socilnejinnosti pri prci sjednotlivcom, skupinou, komunitou, intitciou a

pod. (por. Strieenec, 2006, s. 79; Novotn Schimmerlingov, 1992, s. 49;Mhlpachr, 2008, s. 34).

Metda je postup ako analyzova ariei socilny problmjednotlivca, skupiny, zemnho celku. Teoretick poznatky socilnejprce ako vednho odboru sa aplikuj do praxe aj prostrednctvommetd socilnej prce (por. echov et al. In Tokrov et al. 2009, s. 430; Olh,Schavel, Ondruov, Navrtil, 2008, s. 99).

Poda Barkera (2003, s. 272)metdy vsocilnej prci s pecifick

typy intervenci aalch aktivt, ktor pouvaj socilni pracovncivo svojej profesionlnej praxi. Tieto zahaj prpadov socilnuprcu, skupinov socilnu prcu, komunitn organizovanie,administrciu vsocilnej prci, vskum, politiku, plnovanie, priamuklinick prax, rodinn amanelsk terapiua alie.

Matouek vSlovnku socilnej prce (2008b, s. 100) uvdza, evanglosaskom ponman, ktor ovplyvuje vinu zpadnchkrajn, sa ako metdy oznauj pecifick postupy socilnych


29/236

- 29 -

Metdy socilnej prce s spsoby ako dosiahnu vopredstanoven ciele prostrednctvom profesionlnej innostisocilnych pracovnkov pri prci sjednotlivcom, rodinou,skupinou, komunitou alebo intitciou.

pracovnkov definovan cieom alebo cieovou skupinou. Cieomme by radn kon, poskytnutie materilnej pomoci, poskytnutieporadenstva, vytvorenie plnu postupu, poskytnutie komplexnejpomoci, vskum, formulcia politiky apod. Cieovou skupinou

me by jednotlivec, rodina, skupina, miestna komunita, vekovskupina, prpadne aj verejnos.Vzhadom na obsahov analzu definovania metd socilnej

prce, meme rozli nasledovn komponenty, ktor s explicitnealebo implicitne vjednotlivch defincich uvdzan:

1. CIE SOCILNEJ PRCE veobecne uveden alebo bliiepecifikovan. Vytvranie akejkovek metdy predpokladaprirne stanovenie ciea konania, ktor me by globlny

alebo iastkov, neurit alebo presne definovan. Cie urujecharakter metdy, resp. vymedzuje urit pole monch metd,ktorch kvalita je posudzovan ich schopnosou dosiahnudan presn cie vo najkratom ase (Vodkov, In Petrusek et al.,1996, s. 612);

2.NA KOHO JE CIE ZAMERAN cieov objekty (keev socilnej prci ide zvyajne oosoby, vhodnejie je hovorio cieovch subjektoch), teda klientov socilnej prce;

3. KTO bude postup pouva na dosiahnutie ciea socilnipracovnci (resp. aj socilni poradcovia, terapeuti, streetworkeria pod.);

4. AKO cie dosiahnu, ie POSTUP, SPSOB, INNOS veobecne uveden alebo bliie pecifikovan.

Definovanie metd socilnej prce mus by dostatone irok,aby obsiahlo irok klu socilnej prce. Preto navrhujemenasledujcu definciu(por. Mtel, Schavel et al., 2011, s. 61):

Od metd socilnej prce je treba rozliova parcilne metdyv socilnej prci, resp. metdy uvan vinnostiach socilneho


30/236

- 30 -

Techniky v socilnej prci s detailne popsan av praxiosveden postupy azrunosti socilnych pracovnkov. Tietos pouvan vslade smetdami, vrmci ktorchsaplikovan na dosiahnutie vopred stanovench cieov.

pracovnka. Metdy socilnej prce oznauj cel innos, resp.postup socilneho pracovnka so socilnym klientom, od prvhostretnutia a po formlne ukonenie prce snm.

Naprklad v rmci prpadovej socilnej prce meme rozliova rozlin

metdy, ktor sa vnej pouvaj, napr. pozorovanie, rozhovor,tandardizovan diagnostiku, analzu materilov, individulny rozvojovpln apod.

Vporovnan smetdami s TECHNIKY vymedzen uiea konkrtnejie. Slovensk vraz technika (angl. technique)pochdza zetymologickho hadiska zgrckeho pojmu techneoznaujceho zrunosti, znalosti, remeslo alebo aj umenie.Metaforicky mono poveda, e km metda je cesta vedca

k cieu, technika predstavuje urit dopravn prostriedok, ktormsa mono kcieu dosta (Hartl Hartlov, 2009, s. 598). Navrhujemenasledovn definovanie (por. Mtel, Schavel et al., 2011, s. 61):

Pre porozumenie metdam atechnikm socilnej prce je vemidleit vymedzenie CIEOVsocilnej prce. Medzi jej veobecnciele v sasnostipatria: zlepovanie kvality ivota obanov vspolonosti; obmedzenie socilneho vylenia, resp. zmiernenie jeho

dsledkov (por. Dokal, 2008);

presadzovanie socilnej zmeny na zlepenie prosperityvetkch ud (por. IFSW, 2000; Barker, 2003, s. 48);pomoc jednotlivcom, rodinm, skupinm alebo komunitm

v zlepovan alebo obnovovan ichsocilneho fungovania;pomoc, podpora, sprevdzanie, posilovanie azmocovanie

klientov socilnej prce arozvoj ich potencilu;pomoc pri rieen problmov v udskch vzahoch (por. IFSW,

2000; Barker, 2003, s. 48).


31/236

- 31 -

PRSTUP vyjadruje preferovan nastavenie pracovnka, resp.organizcie aobecne uren rozsah acie prce.

(Matouek, 2011, s. 24)

1.3.3 Prstupy vsocilnej prci

Metdy bvaj oznaovan ako pracovn nstroje socilnej prce.Ich vber aaplikcia vak zvis prevane od rozhodnutia socilnehopracovnka (por. Slovk Vere, 2009, s. 6). Ak by to tak nebolo, mohla by

sa socilna prca sta vhradne mechanickou innosou ana jejrealizciu by staila technick znalos metd atechnk socilnejprce.

Niektor autori zvl znemecky hovoriacich oblast pouvaj oznaenie orientcia alebo koncept (Michael Galuske, 2007;Karlheinz Geiler Marianne Hegeov, 2007; Jana Levick, 2008). Geilera Hegeov (2007, s. 20) konceptom chpu model konania, ktorhociele, obsahy, metdy apostupy s vnman vo vznamovejspojitosti. Vznamov spojitos je preukzatene odvodnena vysvetlen.15 Poda Levickej koncept meme chpa akostabiln nrys profesionlneho konania socilneho pracovnka, mzklad vjeho orientcii na konkrtnu oblas terie socilnej prce,z ktorej praxe vychdza.

Vpredloenej publikcii uprednostnme pvodom anglosaskoznaenie prstup, priom tento bude svzan najm na teriusocilnej prce, z ktorej socilny pracovnk, resp. organizciavychdza (teda nie v subjektivistickom vnman). Rozliovameme napr.:prstupy orientovan na lohy (resp. problmy);

15 Poda tchto autorov pojmov rozsah toho, o nazvame metdami, je u, akorozsah konceptu. Metdy s formlne povaovan (kontitun) iastkovaspekty konceptov. Metda je vopred premyslen pln konania (Geiler Hege,2007, s. 21 - 22). Zatia o metdy predstavuj systematick komplex konania,postupy (Verfahren) s jednotliv elementy metd. Vtejto svislosti rovnako monorozumie vrazu technika: naprklad technika objasnenia v metde analzykonfliktov v rmci psychoanalytickho konceptu, alebo technika sptnej vzbyv metde trningu socilnej citlivosti (Geiler Hege, 2007, s. 25).
http://www.google.com/search?hl=sk&tbo=p&tbm=bks&q=inauthor:%22Marianne+Hege%22http://www.google.com/search?hl=sk&tbo=p&tbm=bks&q=inauthor:%22Marianne+Hege%22


32/236

- 32 -

prstupy orientovan na loveka; socilno-ekologick prstup; feministick prstup; kresansk prstup;

prstup zniovania rizk (harm-reduction); kultrno-senzitvny prstup apod.

1.3.4 Metodolgia ametodika socilnej prce

METODOLGIA (methodology) je vo veobecnosti nukao metdach, resp. teria metd akhokovek konania zahrujca ichkritick hodnotenie.

METODOLGIA VIEDje shrn postupov bdania pouvanchv uritej vede, teria vedeckch avskumnch metd prce, mcharakter nuky ometdach vedeckho poznvania, ktormi savytvra vedeck systm (Strieenec, 2006, s. 46).

METODOLGIA SOCILNEJ PRCE svis svedeckmcharakterom tejto disciplny. Poda Robertisovej (1998, s. 86, In Levick,2008, s. 51) je metodolgia tou asou vedy, ktor sa zaoberbudovanm metd, ktormi disponuje vedn oblas. PodaBarkerovho Slovnka socilnej prce (2003, s. 272) oznaujesystematick apecifick postupy, ktormi socilny pracovnk aleboin bdate utvra hypotzy, zhromauje dleit dta, analyzujeich apredna zvery. Metodolgia socilnej prce sa zakladna systematickom shrne empirickch poznatkov zaloenchna dkazoch, odvodench zvskumu apraktickho hodnotenia,vrtane miestnych poznatkov pecifickch pre dan kontext. Uznvakomplexnos interakci medzi umi sich prostredm, schopnos

ud necha sa ovplyvni, ale ajpsobi na poetn vplyvy vrtanebio-psycho-socilnych faktorov (IFSW, Valn zhromadenie, Montreal, 2000).

Vo veobecnosti je METODIKA cestou, sborom alebosystmom postupnch krokov vedcou ktandardizovanmuvsledku, napr. vo vyuovan, veden rozhovoru, spracovan testua pod. (Hartl Hartlov, 2009, s. 316). Vzhadom na pojem metdy jemetodika oznaenm komplexnejieho systmu, ktor me zahaaj viacer metdy.


33/236

- 33 -

Poda Levickej (2008, s. 52)je existencia metodolgie zkladnmpredpokladom pre vznik a rozvoj metodiky, ktor chpe ako ucelensbor pracovnch metd, alebo pracovnch postupov, ktorsa vyvinuli alebo udomcnili vkonkrtnej vednej disciplne. Tto sa

nezjavila nhle, ale je vsledkom dlhoronho, systematickhoprispsobovania pracovnch postupov zoblasti humanitnch viedpotrebm socilnej praxe na strane jednej asilia orozvoj vlastnchpracovnch postupov na strane druhej.

Metodikou v socilnej prci rozumieme sbor pracovnchpostupov, pracovnch spsobov, pravidiel, prostriedkov a metd,ktor socilnu prcu robia systematickou, koncepnou, efektvnou aasovo menej nronou (por. Novotn aSchimmerlingov, 1992, s. 51;

Strieenec, 2006, s. 79).Poda Levickej (2008, s. 85)sa metodika socilnej prce neorientujelen na vymenovanie pouvanch metd aanalzu ich vntornejtruktry aspenosti rieenia. Zaober sa tie vzahom medzimetdou acieom prce, vplyvom hodnt na vber metdya realizciu zvolenho metodickho postupu atie skma monostiovplyvovania profesionlneho konania mandtom socilnehopracovnka ajeho kompetenciami, ktor mu tento mandt dva.

Vzhadom na konkrtne cieov skupiny socilnych klientovmeme hovori napr. o metodike prce sumi bez domova,metodike prce sobeami obchodovania s umi apod. Metodikav takchto prpadoch bude vykazova znaky multidisciplinrneho,interprofesijnho, multisektorovho ainterintitucionlneho prstupu.

1.3.5 Klasifikcia metd / metodiky socilnej prce

Vyie sme uviedli rozliovanie metd socilnejprceod metdpouvanch vsocilnej prci. Na tomto mieste sa sstredmena klasifikciu metd socilnej prce.

Pvodn koncepcie metd socilnej prce sa diferencovali podaobjektov, sktormi sa pracovalo (Novotn Schimmerlingov, 1992,s. 49). Vzhadom na objekty v sasnosti zhadiskahumanistickho prstupu by bolo vhodnejie hovori osubjektoch a dejinn vvoj, meme zhistorickho hadiska hovori otroch


34/236

- 34 -

najirch kategrich metd socilnej prce, ktor bvajoznaovan ako klasick: metdy socilnej prce sjednotlivcom (case work); metdy socilnej prce so skupinou (group work);

metdy socilnej prce skomunitou (community work).K tmto klasickm metdam pribudli, resp. sa od nich postupnediferencovali vzhadom na cieov subjekty: metdy socilnej prce srodinou; metdy socilnej prce sorganizciou (intitciou, resp.

systmom, napr. podnikov socilna prca, kolsk socilnaprca, socilny manament apod.).

Niektor uvdzaj aj metdy socilnej prce so spolonosou,

ovak vemi zko svis so socilnou politikou avyuvan spredovetkm vnej predovetkm metdy komunitnej socilnejprce. Tieto nie s dosia dostatone teoreticky ametodickyrozpracovan, preto im nebudeme venova vpredloenej publikciiosobitn pozornos.

V sasnosti jestvuje snaha onahradenie oznaenia metdysocilnej prce inmi vrazmi, napr. typy intervencie (Barker, Chytil,Strieenec, Levick) alebo formy socilnej prce (Lovaov, In iakov et al.,

2011, Brnula, 2012). Zkladn typy intervencie s potom individulnasocilna prca, skupinov socilna prca, socilna prca srodinou,komunitn socilna prca. Uniektorch autorov sa stretvames uprednostovanm pomenovania rovne, resp. orientcievsocilnej prci,priom sa rozliuj tri:

1.mikrorovesocilna prca sjednotlivcom;2.mezorovesocilna prca srodinou a malou skupinou;3.makrorovekomunitn socilna prca.

Okrem klasickch metd socilnej prce je mon zasovhohadiska rozliova aj modern metdy (s pozn., e adjektvummodern nie je zfilozofickho hadiska prli vhodne zvolen),prpadne nov i novie metdy. Modern metdy sa rozvjalivpodstate od zaiatku formovania socilnej prce, ale ichcharakteristiky, ciele a vsledky neboli teoreticky dostatonedefinovan (Levick, 2008, s. 81). Zvyajne ilo ometdy, ktor vzniklia rozvjali sa vinch disciplnach a pomhajcich profesich


35/236

- 35 -

apostupne sa aplikovali aj do socilnej prce (napr. supervzia,poradenstvo, manament, krzov intervencia a pod.).

Otzkou je, ktor metdy socilnej prce je mon oznai akomodern aak kritri s pre toto zaradenie relevantn. Levick

(2008, s. 80) medzi modernmi metdami uvdza socilnymanament, socilne projektovanie, socilne plnovanie. Nemeckautori kritickho obdobia (In Schilling, 1999, s. 208)medzi nov metdyzarauj poradenstvo, terapiu, supervziu (EhrhardtKramer)procesovoorientovan metdy ako socilna technika, krzov intervencia (Erler),socilno-pedagogick pohad (Rauschenbach) a multiperspektvneprstupy (Mllerov). Niektor autori (napr. Matouek, 2008a) sa snaiavjednotlivch irch kategrich klasickch metd hovori aj

o modernch metdach, o je vak zloit, nakoko novie metdyzvyajne nie s orientovan len na jednu cieov skupiny podasubjektu. Tu by sme mohli potom zaradi:

1. Socilna prca s jednotlivcomprpadov prca;poradenstvo (me by poskytovan aj rodine askupine);supervzia (me by poskytovan aj skupine aintitcii);krzov intervencia (tto mono aplikova aj na rodinu

a komunitu, napr. pri hromadnch neastiach aivelnchpohromch);

medicia (tto me by poda subjektov medicie zaradenaj medzi socilnu prcu srodinou, resp. intitciami).

2. Socilna prca s rodinou3. Skupinov socilna prca

skupinov prca;streetwork (hoci je zameran na ist cieov skupinu,

pracuje sa v nej aj s jednotlivcami).

4. Komunitn socilna prcakomunitn plnovanie;socilne projektovanie (vyuva sa aj vsocilnej prci

s intitciou).5. Socilna prca sintitciou (systmov prstupy)

socilny manament (tento me ma aj podoby case

managementu).


36/236

- 36 -

In cesta klasifikovania metd socilnej prce je poda klientov acieovch skupn (por. Levick, 2002; Lovaov In iakov, 2011, s. 89 - 90).Nakoko vak vpraxi ide o sbor metd, technk apostupov,meme vhodnejie hovori ometodike socilnej prce sistou

cieovou skupinou. Vnadvznosti na uns najznmejiu klasifikciuklientov poda Schavela (2004, 2010) meme identifikova viacermetodiky (pritom nejde o vyerpvajci zoznam):

a) v rmci socilnej patolgiemetodiku socilnej prce sdelikventnou mldeou;metodiku penitencirnej apostpenitencirnej socilnej prce

(resp. forenznej socilnej prce);metodiku socilnej prce so zvislmi a spoluzvislmi

(rozliujc jednotliv formy ltkovej aneltkovejzvislosti);

metodiku socilnej prce sobeami domceho nsilia(osobitne CAN syndrmu, partnerskho nsilia ansiliapchanho na senioroch);

metodiku socilnej prce sosobami pracujcimiv sexbiznise;

metodiku socilnej prces obeami obchodovania sumi;metodiku socilnej prce sobeami siekt adetruktvnych

kultov;

metodiku socilnej prce so suicidlnymi klientmi;b)v rmci klientov so socilno-ekonomickmi problmami

metodiku socilnej prce snezamestnanmi;metodiku socilnej prce sjednorodiovskmi rodinami;metodiku socilnej prce schudobnmi (osobitne me by

aj so zadlenmi);metodiku socilnej prce sosobami bez domova.c) v rmci problmov veku

metodiku socilnej prce sdemi;metodiku socilnej prce smldeou;metodiku socilnej prce so seniormi.

d)v rmci socilnych skupnmetodiku socilnej prce s futbalovmi chulignmi;


37/236

- 37 -

metodiku socilnej prce srozlinmi subkultrami mldee(napr. grafitisti, EMO a pod.);

metodiku socilnej prce sextrmistickmi skupinami;metodiku socilnej prce setnickmi minoritami, uns

najm srmskym etnikom;metodiku socilnej prce so iadatemi oazyl a azylantmi.

e) v rmci zdravotnch problmovmetodiku socilnej prce vzdravotnckych zariadeniach

(napr. dlhodobo hospitalizovan, psychiatrick klientia pod.);

metodiku paliatvnej socilnej prce(napr. v hospici).f)v rmci zdravotnho postihnutia, resp. klientov so pecilnymi

potrebamimetodiku socilnej prce sosobami s mentlnym

postihnutm;metodiku socilnej prce sosobami s telesnm postihnutm;metodiku socilnej prce sosobami s viacnsobnm

postihnutm.g)v rmci intitci, resp. systmov

metodiku kolskej socilnej prce;metodiku podnikovej socilnej prce;metodiku socilnej prce vzdravotnctve a pod.

1.3.6 Teria socilnej prce

Vraz TERIA etymologicky pochdza zgrtiny (theria)a oznauje to, na o sa niekto pozer, teda pohad, vjav. Slovesotherevyjadrovalo pozeranie na nieo, prehliadanie, skmanie(napr.Herodotos, Thukydides). Theores boli v antickom Grcku pozorovatelia,resp. vyslanci miest, ktor sa ako estn hostia zastovali kultovchhier v inch mestskch ttoch, poznali pravidl izvyklosti tchtohier, boli schopn ich kvalifikovane posudzova avysvetova, aledo nich nezasahovali, ie boli skr divkmi. Teria vtomtovzname oznaovala pohad, vhad, skmanie nezvyajnch aleboneobvyklch objektov i udalost.


38/236

- 38 -

Platn vyuval toto sloveso na vyjadrenie hbavho premania,i pekulcie. Adjektvum teoretick oznaovalo uneho jedenz desiatich monch spsobov ivota. Aristoteles hovoril len odvochtypoch ivota dstojnch pre obana grckeho polis, oivote

praktickom, ktorho obsahom je verejn, predovetkm politickinnos ao ivote teoretickom, rozjmavom, kontemplatvnom,ktor on povauje za lep adstojnej. Ztohto potom pochdzaopozitum terie apraxe (ech, In Petrusek et al., 1996, s. 1289).

V sasnosti vnmame teriu skr ako vedeck kontrukciualebo vedeck model. Poda Sociologickho slovnka (ech,In Petrusek et al., 1996, s. 1290) bva vsasnosti teria exaktnevymedzovan ako usporiadan mnoina tvrden (pravdivch,

dostatone potvrdench, dokzanch) vzahujcich sa kdanej oblastia spajcich urit podmienky, medzi ktor patria:1. Poiadavka jednoznanosti adostatonej presnosti

pouvanch pojmov. To znamen, e kad zpojmov danejtmy mus by elementrny, a priori celkom obecne jasnalebo mus by zaveden sprvnou definciou.

2. Poiadavka plnosti spovajca vtom, e dan teria muszaha vetky objekty ajavy (prpadne vzahy medzi nimi)

patriace do oblasti, na ktor sa vzahuje.3. Poiadavka konzistencie vyadujca, aby vrmci danej

terie nejestvovali dve navzjom sa vyluujce tvrdenia aleboaby takto tvrdenia neboli znej poda platnch pravidielvyvoditen.

V zmysle Popperovej metodolgie je teria hypotzou, ktor sadosia nepodarilo vyvrti. Prstupy kteoretickej prci ak loheterie maj vak vjednotlivch vednch odboroch svoje pecifik.

V humanitnch vedch me by teriou chpan aj vplyvnmylienka, uhol pohadu, ktor vaka svojej novosti aveobecnostiinpiruje bdateov vrade oblast skmania asto vzdialenchod oblast, kde bola po prv raz formulovan (Hartl - Hartlov, 2009, s.601). Takto ponmanie vstine charakterizuje aj mnoh teriev oblasti socilnej prce.

Poda Krakea a Krakeovej-Dokovej (1934, s. 7) sa teriamodernej socilnej prce sna rozumovo vysvetli, kto je lovek,


39/236

- 39 -

ktor potrebuje pomoc, preo je nutn pomha mu ao ak druhpomoci m s. Chce stanovi pravidl pre tch, ktor vykonvajsocilnu prcu ako svoje ivotn povolanie.

Poda Payneho (2005, s. 5) v socilnej prci me pojem teria

zaha tri odlin monosti vznamu, ktor s dleit v praxi:Modely (models)veobecne opisujce, o sa odohrva poas praxe,v irokej kle rznorodch situci atruktrovanch formch,take extrahuj ist princpy avzory innost, ktor me praxobsahova. Modely pomhaj truktrova ausporadva

prstupy v zloitch situcich. Vhodnm prkladom s prstuporientovan na lohy akrzov intervencia (ktor rozliujeme ajako metdu).

Perspektvy (perspectives) vyjadrujce hodnoty alebo nhadyna svet, ktor umouj astnkom dostatone usmerova svojumyse nato, aby boli schopn manaova samch seba.Perspektvy pomhaj usporiadanm spsobom uvaova otom,o sa odohrva, ato z rznorodch uhlov pohadu. Prkladom sfeministick alebo systmov terie.

Vysvetujce terie (explanatory theory) objasuj preo uritkonanie spsobuje alebo zapriuje ist dsledky aidentifikujeokolnosti, v ktorch sa odohrva. Vysvetujce teriemaj potom

poveda o funguje. Niektor autori rezervuj vraz teriavhradne tomuto vznamu. Prkladom s kognitvno-behaviorlneterie.

Sibeon (1990) rozliuje medzi formlnymi aneformlnymiteriami. Formlne terie s zaznamenan, zapsan adiskutovanvntri profesie a v akademickom svete. Neformlne teriespovajv irch teoretickch konceptoch ahodnotch, ktor jestvuj

v spolonosti av kontrukcii zpraktickch sksenost. Sibeon pritomrozliuje tri typy teri socilnej prce poda predmetu, ktorm sazaoberaj (por. tabuka. . 1):

1.Terie otomo je socilna prcas sasou diskurzu o zmyslea vzname socilnej prce. Vtomto nejestvuje veobecnkonsenzus.

2.Terie otom ako vykonva socilnu prcu, kde patriapraktickterie.


40/236

- 40 -

3.Terie oklientovom svete s ofenomnoch, problmoch,socilnej realite sktorou sa socilni pracovnci stretvaj(prkladom je teria priptania).

Typy teri Formlne terie Neformlne terie

Terie otomo je socilna

prca

Formlne zapsanpramene definujpovahu a el socilnehozabezpeenia (napr.osobn patolgia,liberlne reformy,marxizmus, feminizmus)

Mravn, politicka kultrne hodnotyvyuvan praktikmi zaelom definovaniafunkci socilnej prce

Terie otomako vykonva

socilnu prcu

Formlne zapsan teriepraxe (napr. prpadov

prca, rodinn terapia,skupinov prca);aplikovan deduktvne;veobecn idey mu

by aplikovanv osobitch situcich

Terie induktvneodvoden zrznorodch

situci; mu bypreverovan, ak saplikovan na konkrtnesitucie; takisto ajnepsanpraktick terieutvoren sksenosou

Terieo klientovom svete

Formlne zapsan teriesocilnych vieda empirick dta (napr.

o osobnosti, rodine, rase,rode)

Praktici uvajsksenosti aobecnkultrne nhady (napr.

rodina ako intitcia,normlne sprvanie)

Tabuka. 1 Typy teri (Zdroj: Sibeon 1990, In Payne, 1995, s. 6)

1.3.7 Teria, metdy,prax a vzdelvanie v socilnej prci16

V minulosti na Slovensku ia aj vsasnosti jestvovalaneochota praktikov prijma terie do svojej prce. Poda tohto

prstupu s teria avskum povaovan pre priamu praxza nedleit, nezrozumiten, abstraktn aneaplikovaten.Vedeck rozmer socilnej prce je pre prax nepouiten. Do istejmiery tieto tvrdenia vychdzali zo sksenosti, ke praktici nevideli

16 Podkapitolu tvor zvej asti autorov prspevok publikovan na medzinrodnejvedeckej konferencii Vzvy atrendy vo vzdelvan vsocilnej prci, konanejv doch 26.-27. aprla 2012 vPreove pod titulom Teoretizovanie praxe

vslovenskej socilnej prci: vzva pre (alie) vzdelvanie socilnych pracovnkov.


41/236

- 41 -

konkrtny itok terie pri vkone svojej prce. Nedvera kterimv socilnej prci bola pomenovan ako anti-teoretick prstup resp.anti-intelektualizmus (Jones, 1996). Namiesto nich je v tomtoprstupe dleitejia praktick mdros, ktorou sa rozumie

spsobilos jedinca zaloen na osobnej sksenosti otom, o mvpraxi robi (Hardiker, Barker 1981; Dominelli 1998). In autori chpusocilnu prcu skr ako umenie ne ako vedu.

Prax sa touto cestou prinajmenom ochudobuje omnostvodleitch poznatkov, vysvetlen, intervennch stratgi, ktor bymohli by pouit vsocilnej prci pre efektvnejiu, innejiua komplexnejiu prcu sdanou cieovou skupinou. Socilnipracovnci potrebuj ma idey, ktor sa snaia vysvetli preo aako

maj realizova svoje praktick rozhodnutia (Payne, 2005, s. 5).Teoretick zzemie je jednm zo zdrojov profesionlnej identitysocilnych pracovnkov ijednou zpodmienok ich prce avzjomnejkomunikcie. Teria pomha socilnym pracovnkom porozumie,objasni anjs zmysel vsitucich alebo sprvaniach aposkytujepohad na to, o sa mohlo odohra vminulosti alebo me vyskytnvbudcnosti (Teater, 2010). Profesionlny vkon socilnehopracovnka mono chpa ako vyuitie vedomost aaplikovanie

terie pri dosahovan poadovanch zmien. Je vemi rozdielne, isa jeho intervencia uskutouje na zklade domnienok, pocitov,intucie, alebo na zklade kompaktnho teoretickho rmca. Snahapomha uom bez presnho porozumenia ich akost a bezznalosti metodickch postupov me by nebezpen. Meohrozova klientov, vprpade dlhotrvajcich projektov icelspolonos (Navrtil, 2001, s. 25).

Neil Thompson (2010) preto drazne odmieta falon

a zavdzajcu ideu, e teria aprax mu by ponman ako celkomoddelen entity, ale chpe ich ako dve strany tej istej mince.Porozumenie socilnej prci neznamen vyberanie si medzi terioualebo praxou, ale skr spjanie oboch vykonvanie praxe, ktor jeformovan poznanm ateoretickm porozumenm. Vykonvaniesocilnejprce znamen teoretizovanie praxe (njdenie sborovide,ktor jej dvaj zmysel) apraktizovanie terie (pouvanie tchto


42/236

- 42 -

ide vpraktickom kontexte). Pamela Trevithickov (2010) v tomtoduchu upozoruje, e medzi teriou apraxou m by neustly dialg.

Kee pecifikom terie socilnej prce je jej vemi zky vzahk praxi, preto sa zvykn jednotliv terie nazva aj praktick

terie (por. Payne, 2005, s. 5). Beckett (2006, s. 33, In Howe, 2009, s. 2)definuje teriu vsocilnej prci ako sbor mylienok aleboprincpov, ktor sprevdzaj prax.

Obraznm spsobom vyjadril Susser(1968, In Howe, 2009, s. 3)vzah medziteriou apraxou nasledovne: ...prax bez terie je ako plavbapo nezmapovanom (nepreskmanom) mori, teria bez praxe znamenvbec sa nezastni plavby. Vnaich podmienkach by sme mohli pouiobdobn obraz zoblasti turistiky: Prax bez terie je ako turistika bez

nleitej prpravy (bez vhodnho odevu, bez znalosti ternu ajeho rizk,bez mapy a pod.), teria bez praxe je ako ke si doma podrobnepretudujeme mapu, identifikujeme rizik, navrhneme vhodn trasu, alena cestu sa nikdy nevydme. Vprvom prpade meme za idelnychpodmienok prs do ciea, ale rizik takejto cesty s vek. Poas cestymeme ohrozi nielen seba, ale aj alch ud, ktorch sprevdzame.V druhom prpade sa doplnovanho ciea nik relne nedostane.

Socilni pracovnci potrebuj ma idey, cez ktor sa snaiavysvetli preo aako maj robisvoje praktick rozhodnutia (Payne,2005, s. 5). Teoretick zzemie je jednm zo zdrojov profesionlnejidentity socilnych pracovnkov ijednou z podmienok ich prcea vzjomnej komunikcie. Uvatelia socilnych sluieb maj prvona to, aby socilni pracovnci mali usporiadan stanovisk(organized views) k tomu, o robia apreo to robia, aby zskaliporozumenie a vysvetlenie svojej innosti (Howe, 2009, s. 3). Akovyjadruje obr. . 1 teria pomha informova aupovedomi

socilneho pracovnka, ak metdu, prstup alebo typ intervencieme poui pri prci sklientom v istch situcich.


43/236

- 43 -

Obrzok . 1Teria informujca prax (Zdroj: Teater, 2010, s. 3)

Teria pomha socilnym pracovnkom porozumie, objasnia njs zmysel vsitucich alebo sprvaniach aposkytuje pohaddo toho, o sa mohlo vyskytn vminulosti alebo me odohravbudcnosti (por. Teater, 2010, s. 4).

Profesionlny vkon socilneho pracovnka mono chpa akovyuitie vedomost aaplikovanie terie pri dosahovan

poadovanch zmien. Je vemi rozdielne, i sa jeho intervenciauskutouje na zklade domnienok, pocitov, intucie, alebokompaktnho teoretickho rmca. Snaha pomha uombezpresnho porozumenia ich akostiam a bez znalostimetodickch postupov me by nebezpen. Me ohrozovaklientov, vprpade dlhotrvajcich projektov icel spolonos(Navrtil, 2001, s. 25).

Teoretick poznatky socilnej prce sa aplikuj do praxe

prostrednctvom metd socilnej prce (Olh et al., 2009, s. 102).Koncepty terie a metd s zrove nezvisl aj vzjomne svisiace.Zjednoduene meme poveda, e teria je to, o si myslmeo pecifickej situcii ao sa pekulatvne me vyskytn vtejtositucii ametda je to, o socilny pracovnk vykonprostrednctvom uvaovania alebo pekulcie. Teria pomhasocilnemu pracovnkovi predvda alebo opsa ist fenomn,pre hlbie porozumenie rznorodm situcim, akostiam,


44/236

- 44 -

sprvaniam a sksenostiam a metda ho intruuje, ako m adekvtnekona vzhadom na identifikovan fenomn.

Vzhadom na odborn prpravu socilnych pracovnkovna vysokch kolch je nutn udriava vemi zke spojenie

socilnej prce ako profesie avedy, praxe a terie, praktickchzrunost aodbornch spsobilost.

Poda Pamely Trevithickovej (2005)jestvuj tri oblasti znalost,ktor s dleit pre prax socilnej prce (por. ParkerBradley, 2011, s. 87-88): teoretick znalosti zkladn bza poznatkov socilnych

pracovnkov svis sinterdisciplinrnosou tejto profesie.Podstatn as znalost pochdza zo psycholgie, sociolgie,

prva, filozofie, zdravotnckych odborov, politickcha ekonomickch vied. Tieto s vak pouvan vnovomkontexte socilnej prce. Okrem toho teoretick znalostizahaj poznanie dleitch teri, prstupov kpraxi a modelov.Teoretick poznanie je zvisl od vedeckch teri.

faktick znalosti opieraj sa odta, tatistiky, daje, zznamya zisten vskumy. Tieto sa vak nemusia ihne prija akonespochybniten fakty. Trevithickov poukazuje vtejto

svislosti na Popperove pravidlo falzifikcie. Dta maj bypreskman, skontrolovan aotvoren pre falzifikovanie.Jestvuj vak aj prvky faktickho poznania, ktor s presocilneho pracovnka vemi dleit. Patr sem znalos platnejlegislatvy vdanom poli psobenia socilneho pracovnka,

poznanie prstupnch zdrojov vdanom prostred, podpornejsocilnej siete arelevantnch intitci pomoci, vrtane ichkompetencie.

praktick znalosti tieto meme nazva aj zrunosti,spsobilosti alebo kompetencie. Vzahuj sa na uvanie vlastnej

osoby vpraktickej innosti, kritickch prstupov a spsobilostk rozvaovaniu apraxi. Socilni pracovnci by mali vedieodpoveda na otzky o maj robi, preo to maj robi aofunguje v praxi.

Prve na tieto tri oblasti by mali prihliada vzdelvateliav socilnej prci poas pregradulneho apostgradulnehovzdelvania socilnych pracovnkov. Tento prstup zodpoved aj


45/236

- 45 -

sasnm normm asmerniciam na zabezpeenie kvalityv Eurpskom priestore vysokokolskho vzdelvania (ENQA, 2009)a Eurpskemu kvalifikanmu rmcu pre celoivotn vzdelvanie(E, 2008). Vsledkom vysokokolskho vzdelvania (learning

outcomes) m by sstava vedomost (knowledge), zrunost (skills)a kompetenci (competence), ktor s kov nielen preindividulny rast, ale aj konkurencieschopnos, zamestnanosa socilnu sdrnos.

Tradin prstup vyuovania terie socilnej prce jeprezentovanie opisov teri vpregradulnom vysokokolskom tdiua nsledn povzbudzovanie tudentov aplikova teriu vpraxi.Socilni pracovnci by nsledne mali vedie implementova terie

a metdy do rozlinch situci socilnej prce vzhadom nakonkrtnych klientov, s ktormi pracuj. Pri vkone svojej prcemu vyui jednu teriu ametdu alebo si mu zvoli ajeklektick prstup. Nm sa rozumie zvolenie viacerch teri a metda vzjomn kombinovanie ich rozlinch aspektov vpraxi. Vobateri a metd pritom zvis od viacerch aspektov:

od klientov, s ktormi socilny pracovnk pracuje;od situciv ktorch sa klienti nachdzaj;

od socilneho pracovnka, jeho poznatkov, trningova sksenost;od charakteru organizcie, vktorej socilny pracovnk

pracuje.

Tento prstup m vak niekoko fundamentlnych problmovsvisiacich stakmi faktormi, ako s obmedzenia udskej pamte, irzne rozptyly. Porozumie terii vjej abstraktnej rovinea s odstupom asu ju vyui vpraxi je vemi zloit.

Problematickos tohto prstupu sa prehlbuje vtedy, ak tudentisocilnej prce nemaj dostatone zabezpeen kvalitn odbornprax. Formalizmus k odbornej praxi, i u zo strany tudentov aleboposkytovateov socilnych sluieb, prehlbuje vzdialenos medziakademickm vyuovanm terie amonosou jej overovaniav praxi. V tomto kontexte aj mnoh tudenti vnmaj teriu ako mlopouiten vpraxi a neschopn da priame odpovede na praktickotzky. Odlinm prstupom ako zavrhnutie terie pre prax je zaa


46/236

- 46 -

s praxou a potom pozorova, ako teriu meme privola podapotreby. Najidelnejou cestou je oba prstupy spoji do jednej niteceloivotnho vzdelvania socilnych pracovnkov.

Neil Thompson, autor publikcie Theorizing Social Work

Practice (2010), pe osvojej osobnej sksenosti, ke ako socilnypracovnk vzariaden pre deti vykonval svoju profesiu najskr bezhlbieho porozumenia toho, o dan profesia je. Prevane iloo napodobovanie toho, o robili in zamestnanci. A neskr po absolvovan univerzitnho tdia asksenosti vjednompracovnom tme porozumel, ak je dleit, aby prax bolainformovanou praxou, zaloenou viac na porozumen nezauvanch zvykoch alebo mechanickom napodobovan inch.Poda Thompsona by socilni pracovnci mali by nielen doers(umi inu, aktrmi), ale aj thinkers (tmi, ktor uvauj,myslitemi). Mali by by schopn vyuva analytick spsobilostiporozumie komplexu zloitch situci, sktormi sa stretvajvprci sumi. Vyuvanie analytickch spsobilost vyadujepouvanie ide alebo konceptov. Porozumenie komplexu situciprostrednctvom konceptov nazva Thompson theorizing, ie ichteoretizovanm (por. Thompson, 2010). Uveden autor pouva slovesotheorizing (vo veobecnom vzname formulova teriu, teoretizova,pekulova, uvaova) na rozdiel od substantva teriavyjadrujceho aktulnu poznatkov bzu k opsaniu aktvnehoaktulneho procesu vyuvania poznatkovej bzy na objasovaniesituci, sktormi sa socilny pracovnk vpraxi stretva. Tentoproces potom zaha nasledujce prvky:

1.Dvern znalos poznatkovej bzy pokusy o manaovaniekomplexu situci bez adekvtnej rovne ich porozumenia me

prinies katastroflne dsledky, napr. ak by sa socilnypracovnk pokal pomc ohrozenmu dieau bez adekvtnejznalosti CAN syndrmu.

2.Starostlivos opermanentn, aktulne vzdelvaniepoznatkovbza sa neustle vyvja, preto nemono pripusti, aby poznaniesocilnych pracovnkov zostalo statickm astagnovalo.

3.Pouvanie analytickch spsobilost schopnosoperacionalizova teriu, vedie odhadn, ktor terie s


47/236

- 47 -

potrebn pre socilnu prcu, kedy apreo s prve tietopotrebn.

4.Pouvanie praktickch zrunost schopnos vedie zrunostivhodnm spsobom naladi do pecifickch odtieov situcie,

ktorou sa zaoberme; ma pragmatick spsobilosti angaovasa pre ud, ale aj reflektovanie vpraxi.5.Ma dveru avieru vo vlastn schopnosti sebadvera je

dleitm predpokladom kadej innosti socilneho pracovnka.Ak by nemal vieru v seba samho, nemono oakva, e inudia mu bud dverova.

Podobne aj Barbra Teaterov (2010) uvdza, e by socilnipracovnci mali kriticky posudzova, evaluova areflektova svojuvlastn prax. Malcolm Payne (2009) pouva vtejto svislosti vrazcritically reflective practice, ie kriticky reflexvna prax. T si odsocilnych pracovnkov vyaduje, aby robili reflexiu svojej prcea kriticky nad ou uvaovali.

Tento proces mu zaa kladenm si nasledovnch otzok po stretnuts klientmi: o sa stalo? Ako to mem porovna spredolmisksenosami? Ako som vtedy konal?Ako dobre a sprvne som konal?o mem robi ete lepie? o mem kona inak a odline? Prv triotzky s nasmerovan na reflektovanie situcie atoho, o sa staloa alie tri smeruj ku kritickmu prehodnocovaniu sksenosti. Dleit jeuvedomenie si toho, o sa socilny pracovnk me zo sksenosti naui,o me prispsobi alebo modifikova pre budcu prax (Adams, 2009,s. 234, In Teater, 2010)

Z hadiska teoretickch konceptov prstupu kriticky reflexvnejpraxe je zaujmav model evidence based practice, ie praxezaloenej na dkazoch. Tento zdrazuje zky vzah medzivskumom apraxou v socilnej prci. Jeho pvod je vmedicne (por.Sackett et al., 1996). V socilnej prci ide oprstup, ktor pomhauom robi dobre informovan rozhodnutia opolitike, programochaprojektoch na zklade dostupnch dkazov zaloenchna vskumoch, ktor s srdcom politickho rozvojaa implementcie (Orme Shemmings, 2010). Aby boli sluby klientomsocilnej prcevzhadom na ich dobroo najefektvnejie, mali bys

Metódy a prístupy v sociálnej práci

Documents

Transcript of Metódy a prístupy v sociálnej práci