Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie

Index regionálneho podnikateľského

prostredia

Bratislava 2005

Podnikateľská aliancia Slovenska – stála konferencia Centra pre hospodársky rozvoj o zlepšovaní podnikateľského prostredia

Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie Index regionálneho podnikateľského prostredia Autori: Róbert Kičina Gabriel Machlica Partner projektu: TREND – týždenník o hospodárstve a podnikaní Projekt bol realizovaný s podporou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Október 2005 Podnikateľská aliancia Slovenska – stála konferencia Centra pre hospodársky rozvoj je spoločným projektom ziskového a neziskového sektora. Jej zakladateľom sú Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) a Inštitút pre Ekonomické a sociálne reformy INEKO. Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku, čo je nevyhnutným predpokladom na posilňovanie ekonomických aktivít a zvyšovanie prosperity obyvateľov krajiny. PAS nesleduje individuálne záujmy združených podnikov, ide jej o vytváranie vhodných podmienok na podnikanie pre všetkých. CPHR – PAS Bajkalská 25 827 18 Bratislava 212 tel.: (02) 5341 1020, fax: (02) 5823 3487 www.alianciapas.sk PAS ďakuje za podporu spoločnostiam: • Amrop Jenewein Group • Axon Consulting, s.r.o. • Capital Partners Group, a.s. • Castor & Pollux, a.s. • Ceram Čab, a.s. • Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o. • COOP Jednota Slovensko, SD • Datalan, a.s. • Ecco Slovakia, a.s. • ELAS, s.r.o. • Euler Hermes Servis, s.r.o. • Goset, s.r.o. • Holcim (Slovensko), a.s. • Hornex, a.s. • Intech, s.r.o. • Lantana - záhrady, s.r.o. • Level One, s.r.o. • MIP, s.r.o.

• Orange Slovensko, a.s. • PosAm, s.r.o. • Siemens, s.r.o. • SITA, Slovenská tlačová agentúra, a.s. • Slovalco, a.s. • Slovensko-Európska podnikateľská rada • Slovak Telecom, a.s. • Slovenská ratingová agentúra, a.s. • Slovenská sporiteľňa, a.s. • Slovenský plynárenský priemysel, a.s. • Slovnaft, a.s. • TriGranit Office, a.s. • Turček & Meandra, s.r.o. • UniBanka, a.s. • Unitec Holding, s.r.o. • U. S. Steel Košice, s.r.o. • Wyeth Whitehall Export • Západoslovenská energetika, a.s.

http://www.alianciapas.sk/

Obsah 1. Úvod ...................................................................................................................................... 6 2. Index regionálneho podnikateľského prostredia – metodológia ........................................... 7 3. Výsledky Indexu regionálneho podnikateľského prostredia................................................. 8 4. Subindexy Indexu regionálneho podnikateľského prostredia ............................................. 10

4.1 Subindex Ekonomická aktivita....................................................................................... 12 4.2 Subindex Infraštruktúra.................................................................................................. 17 4.3 Subindex Ľudské zdroje ................................................................................................. 23 4.4 Subindex Verejná správa................................................................................................ 28

5. Záver.................................................................................................................................... 35 Príloha 1: Prvky subindexov Indexu regionálneho podnikateľského prostredia................ 36 Príloha 2: Výsledné hodnoty Indexu regionálneho podnikateľského prostredia a jeho subindexov............................................................................................................................... 37 Príloha 3: Databáza Indexu regionálneho podnikateľského prostredia............................... 38 Príloha 4: Zdroje údajov...................................................................................................... 47 Príloha 5: Výsledky dotazníkového prieskumu týždenníka TREND a PAS (dostupné iba v tlačenej verzii)........................................................................................................................ 50 Príloha 6: Mapy vybraných štatistických ukazovateľov Prílev priamych zahraničných investícií (r.2004)......................................................... 55 Priemerná mesačná mzda (r.2004)................................................................................ 56 Miera nezamestnanosti evidovaná úradmi práce (r.2004)............................................ 57 Index starnutia obyvateľstva (r.2003)........................................................................... 58 Počet malých podnikov (r.2004)................................................................................... 59 Hospodársky výsledok pred zdanením na 1 malý podnik - fyzické osoby (r.2003)..... 60 Hospodársky výsledok pred zdanením na 1 malý podnik - právnické osoby (r.2003). 61 Hustota cestnej siete (r.2004)........................................................................................ 62 Prírastok nových bytov (r.2004)................................................................................... 63 Výška dane za pozemok s rozlohou 1500m2 a budovu s rozlohou 1000m2 (r.2005).. 64 Príloha 7: Porovnávacie tabuľky IRPP a subindexov....................................................... 65

1. Úvod Podnikateľské prostredie na Slovensku sa naďalej zlepšuje, potvrdzujú to nielen prieskumy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ale aj výskumy renomovaných medzinárodných inštitúcii akými sú napríklad Svetová banka, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Svetové ekonomické fórum. Toto pozitívne konštatovanie však naberá menej priaznivú dimenziu, keď sa doplní o informáciu, že v porovnaní kvality podnikateľského prostredia sa v roku 2005 Slovenská republika v rebríčku 116 krajín sveta umiestnila na až 38. mieste1 a medzi krajinami EÚ25 jej patrí 18. priečka. Medzinárodné porovnania podmienok na podnikanie sú pre vedúcich predstaviteľov krajín a tvorcov hospodárskych politík veľmi cenným zdrojom informácií o tom, v ktorých oblastiach jednotlivé krajiny zaostávajú za svetovými lídrami. Pri odstraňovaní týchto nedostatkov a zlepšovaní jednotlivých parametrov podnikateľského prostredia sa môžu nechať inšpirovať modelmi a praktikami fungujúcimi vo vyspelých krajinách. Tak ako sa medzi sebou odlišujú podnikateľské prostredia jednotlivých krajín, líšia sa aj podmienky na podnikanie na úrovni regiónov sledovaného štátu. Každý región má svoje špecifiká, ktoré na uľahčujú, respektíve komplikujú podnikanie. Na regionálnej úrovni takisto platí, že zaostalejšie regióny sa môžu nechať inšpirovať vyspelejšími, a tak rýchlejšie napredovať pri zlepšovaní jednotlivých prvkov podnikateľského prostredia. Na Slovensku doposiaľ nebola spracovaná širšia analýza podnikateľského prostredia v regiónoch. Správa Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti 2004 –2005 pritom jasne ukázala, že regionálne rozdiely v podmienkach na podnikanie vnímajú slovenskí podnikatelia ako jeden z najväčších problémov. V hodnotení regionálnych rozdielov sa Slovenská republika umiestnila na 96. mieste spomedzi 104 krajín, čo bolo jedno z najhorších umiestnení SR vôbec. Podnikateľská aliancia Slovenska sa preto rozhodla zmonitorovať regionálne rozdiely v SR a ohodnotiť podnikateľské prostredie na úrovni okresov SR z hľadiska jeho kvality. S podporou Ministerstva hospodárstva SR a v spolupráci s týždenníkom o hospodárstve a podnikaní Trend vytvorila PAS vlastný hodnotiaci nástroj Index regionálneho podnikateľského prostredia.

1 pozri: Global Competitiveness Report 2005-2006; World Economic Forum

6

2. Index regionálneho podnikateľského prostredia – metodológia Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) je súhrnným číslom, ktoré hovorí o kvalite podnikateľského prostredia v regiónoch SR. Kombinuje hodnoty vybraných štatistických ukazovateľov s výsledkami dotazníkového prieskumu. Index je zložený zo štyroch hlavných subindexov: Ekonomická aktivita, Infraštruktúra, Ľudské zdroje a Verejná správa. Okrem uvedených subindexov ovplyvnili finálnu hodnotu IRPP každého okresu odpovede podnikateľov na otázku, ako sú vo všeobecnosti spokojní s podmienkami podnikania v ich regióne.

Subindexy Indexu regionálneho podnikateľského prostredia a ich váhy

Názov subindexu Váha v IRPP*Ekonomická aktivita 19,8 % Infraštruktúra 26,0 % Ľudské zdroje 26,2 % Verejná správa 18,0 %

Všeobecná spokojnosť s podmienkami na podnikanie 10,0 % * Váhy boli jednotlivým subindexom pridelené na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Každý subindex sa skladá z prvkov. Prvky v subindexoch majú podľa ich vplyvu na podnikateľské prostredie taktiež svoje váhy, ktoré boli konzultované s predstaviteľmi developerských spoločností. Súčet váh prvkov v každom subindexe sa rovná 100. Zoznam 65 prvkov použitých pri výpočte indexu je uvedený v prílohe č.1. Okresy SR boli na účely výpočtu IRPP hodnotené z hľadiska dosiahnutých štatistických veličín a výsledkov celoslovenského dotazníkového prieskumu. Pri každom prvku štatistického charakteru sa delila aktuálna hodnota štatistického ukazovateľa priemernou hodnotou tohto ukazovateľa v rámci celej SR a výsledok sa prenásobil váhou prvku v subindexe. Pri údajoch z dotazníkového prieskumu sa dosiahnuté skóre delilo strednou hodnotou zo škály odpovedí a výsledok sa prenásobil váhou prvku. Hodnotu 100 bodov by v IRPP potom získal ten región, ktorý by dosahoval vo všetkých skúmaných štatistických ukazovateľoch priemerné hodnoty a v dotazníkovom prieskume by ho respondenti na škále odpovedí hodnotili strednými hodnotami. Prieskum medzi podnikateľmi uskutočnil týždenník Trend v auguste 2005. Zapojilo sa doňho 817 podnikateľov z celého Slovenska. Vzorka respondentov bola zložená predovšetkým zo živnostníkov (70,6 %). Zastúpenie spoločností s ručením obmedzením bolo na úrovni 20,8 % a zvyšných 8,6 % predstavovali ostatné typy podnikov. Išlo predovšetkým o firmy z oblasti maloobchodu, veľkoobchodu a služieb (viď príloha č.3).

7

3. Výsledky Indexu regionálneho podnikateľského prostredia Na úvod treba opäť zdôrazniť, že hodnota indexu 100 zodpovedá priemeru štatistických hodnôt za celé Slovensko a stredných hodnôt dotazníkového prieskumu. Podľa výsledkov IRPP najlepšími podmienkami na podnikanie disponuje Bratislavský kraj s hodnotou indexu 147,57 bodu. Naopak, najmenej priaznivé podmienky dosahuje Prešovský kraj s hodnotou indexu 71,24. Aj v prípade podnikateľského prostredia sa zvýrazňuje rozdiel medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. Veľké rozdiely sú tak isto ak porovnáme západné Slovensko so stredným a východným Slovenskom. Západné Slovensko by dosiahlo hodnotu indexu 82,46 bodu, kým stredné Slovensko 74,73 a východné 72,5 bodu. Na úrovni okresov sú rozdiely ešte výraznejšie. Okres s najlepšími podmienkami na podnikanie je podľa IRPP okres Bratislava II s hodnotou 224,27 bodu. Zaujímavosťou je, že hodnotu IRPP vyššiu ako 100 získali všetky okresy Bratislavského kraja a len štyri mestá z ostatných regiónov: Trnava, Nitra, Trenčín a Žilina. Kým pod úspech okresov Bratislavského kraja sa podpísala ich blízkosť k ekonomickému centru Slovenska, za úspechom ostatných menovaných miest stojí predovšetkým kvalitná infraštruktúra, a to najmä dopravná, ktorá prepája tieto mestá. Najslabšie podmienky na podnikanie ponúka okres Sabinov s hodnotou IRPP na úrovni 44,03. K nemu sa pridružuje väčšina severovýchodných okresov Slovenska.

Hodnoty Indexu regionálneho podnikateľského prostredia v krajoch SR

IRPPBratislavský kraj 147,57Trnavský kraj 90,74Nitriansky kraj 78,85Trenčiansky kraj 77,80Žilinský kraj 77,28Košický kraj 73,76Banskobystrický kraj 72,18Prešovský kraj 71,24

Grafické zobrazenie hodnôt Indexu regionálneho podnikateľského prostredia

0

20

40

60

80

100

120

140

160

BA TT TN NR ZA BB PO KE

8

9

4. Subindexy Indexu regionálneho podnikateľského prostredia Z pohľadu ekonomickej aktivity dosahuje najlepšie výsledky Bratislavský kraj. Vo výške tržieb a kúpyschopnosti obyvateľstva Bratislavský kraj jednoznačne dominuje. Priame zahraničné investície tiež prevažne smerujú do tohto regiónu. V tomto kraji najviac podnikov za minulý rok vzniklo a najviac ich však aj zaniklo, čo hovorí nielen o vhodných podnikateľských podmienkach, ale aj o silnej konkurencii v regióne.

Hodnoty subindexov IRPP v krajoch SR

Subindexy IRPP

Ekonomická

aktivita InfraštruktúraĽudské zdroje

Verejná správa

Bratislavský kraj 300,18 172,84 111,11 78,22 Trnavský kraj 111,60 101,59 90,01 90,49 Trenčiansky kraj 88,62 88,02 81,10 89,55 Nitriansky kraj 72,70 87,07 102,31 83,39 Žilinský kraj 72,55 88,03 94,39 84,97 Banskobystrický kraj 57,57 80,02 96,31 81,92 Prešovský kraj 50,47 84,79 89,34 87,73 Košický kraj 70,19 82,07 92,86 78,32

Grafické zobrazenie hodnôt subindexov IRPP v krajoch SR

0

50

100

150

200

250

300

350

BA TT TN NR ZA BB PO KE

Ekonomická aktivitaInfraštruktúraĽudské zdrojeVerejná správa

Bratislavský kraj dosahuje najlepšie výsledky aj subindexe Infraštruktúra. Nielen v hodnotení fyzickej infraštruktúry, ale predovšetkým v oblasti finančnej infraštruktúry a v oblasti vedy a výskumu vykazuje najlepšie podmienky na podnikanie. Pri ostatných krajoch nie sú rozdiely vo vybavení infraštruktúrou až také rozdielne.

10

Z pohľadu kvality a dostupnosti ľudských zdrojov je na podnikanie najvhodnejší Bratislavský kraj, no jeho odstup od ostatných regiónov nie je až taký výrazný. Hoci poskytuje kvalifikovaných pracovníkov, cena práce je tu najvyššia zo všetkých regiónov. Na druhej strane Prešovský kraj má síce najnižšiu cenu práce, no v hodnotení pracovnej sily podnikateľmi v rámci prieskumu obstál najhoršie zo všetkých regiónov. Hodnota subindexu Verejná správa bola najvyššia v Trenčianskom kraji. Dosiahnuté hodnoty v ostatných krajoch však nejako výraznejšie nezaostávajú. Najnižšiu hodnotu indexu dosiahol Bratislavský kraj predovšetkým pre vysoké miestne dane. Hodnotenie tejto oblasti bolo postavené predovšetkým na výsledkoch dotazníkového prieskumu. Žiadny okres s výnimkou Myjavy nezískal v tomto subindexe viac ako 100 bodov, čo bolo spôsobené relatívne negatívnym hodnotením kvality verejnej správy v regiónoch zo strany podnikateľov. Poslednou premennou, ktorá ovplyvnila výslednú hodnotu IRPP, bola otázka z dotazníkového prieskumu o spokojnosti podnikateľov s podmienkami na podnikanie v danom regióne. Respondenti mali vyjadriť svoju spokojnosť, respektíve nespokojnosť s podmienkami na podnikanie v regiónoch na škále 1 až 7, kde 1 znamenala úplnú spokojnosť a 7 úplnú nespokojnosť. Výsledok prieskumu hovorí, že s podmienkami na podnikanie sú najspokojnejší podnikatelia v Bratislavskom kraji a najnespokojnejší sú v Banskobystrickom kraji. Celková spokojnosť, respektíve nespokojnosť s podmienkami na podnikanie v krajoch SR

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA1.Úplná spokojnosť

2.

3.

4.

5.

6.

7.Úplná nespokojnosť

11

4.1 Subindex Ekonomická aktivita Ekonomickú aktivitu považujú podnikatelia za dôležitý faktor pri výbere regiónu na podnikanie. Pri ovplyvňovaní rozhodovania o umiestnení svojich podnikateľských aktivít jej priradili váhu 19,8 %. Pod ekonomickou aktivitou sa v indexe rozumejú ukazovatele ako HDP na obyvateľa, prílev priamych zahraničných investícií, vznik a zánik hospodárskych subjektov a ďalšie (viď príloha č.1). Hodnota subindexu Ekonomická aktivita za Bratislavský kraj je 300,18 bodu, čo je skoro trojnásobok Trnavského kraja, ktorý spomedzi ostatných krajov dosiahol druhú najvyššiu hodnotu tohto subindexu na úrovni 111,60 bodu. V hodnotení ekonomickej aktivity najhoršie obstál Prešovský kraj s hodnotou 50,47. Na úrovni okresov je v subindexe ekonomickej aktivity najlepšie hodnotená Bratislava II s hodnotou 692,56 bodu, čo je odrazom skutočnosti, že v tomto okrese majú sídlo jedny za najväčších firiem v SR. Najhoršie obstál okres Sabinov, ktorý v tomto ukazovateli dosiahol zápornú hodnotu -73,87 bodu, a to najmä pre zlé hospodárske výsledky podnikateľov v tomto okrese.

Hodnoty subindexu Ekonomická aktivita za jednotlivé kraje SR

Hodnota subindexu Bratislavský kraj 300,18Trnavský kraj 111,60Trenčiansky kraj 88,62Nitriansky kraj 72,70Žilinský kraj 72,55Košický kraj 70,19Banskobystrický kraj 57,57Prešovský kraj 50,47

Komplexným ukazovateľom hospodárskeho vývoja je HDP na obyvateľa. Ide o ukazovateľ charakterizujúci dosiahnutú hospodársko-sociálnu úroveň. Predstavitelia developerských spoločností poukazujú na skutočnosť, že HDP na obyvateľa je jeden z dôležitých faktorov pri rozhodovaní zahraničných investorov o umiestnení svojich investícií. Hodnotenie ekonomickej úrovne regiónov naznačuje, že na Slovensku výrazne vyniká len Bratislavský región. Kým HDP na obyvateľa za celé Slovensko za rok 20022 dosahoval hodnotu 203 797 Sk, v Bratislavskom kraji táto hodnota dosahovala úroveň 469 709 Sk, teda až 230 % z celoslovenského priemeru. Ani jeden z ostatných krajov však neprekročil priemernú hodnotu tohto ukazovateľa. Najmenšiu hodnotu v tomto ukazovateli dosahoval Prešovský kraj (61,3 % priemeru). Tieto výsledky však do určitej miery skresľuje fakt, že viaceré podniky nadregionálneho významu (plynárne, elektrárne, železnice a pod.) pôsobiace v rámci celej SR majú svoje sídla v Bratislave, a ich produkcia je tak vykazovaná len za Bratislavský kraj. Takisto, hodnota

2 K 1.9.2005 bol dostupný ukazovateľ regionálneho HDP na obyvateľa len za rok 2002

12

HDP na obyvateľa sa vždy skresľuje v prospech regiónov, v ktorých je väčšia tendencia priťahovať pracovnú silu, čo je prípad Bratislavského kraja.

Podiel krajov SR na priemernom HDP/obyv. v % (r. 2002)

250%

200%

150%

100%

50%

0% TT BA TN NR ZA BB PO KE SR

Slovensko dosahovalo v roku 2002 v ukazovateli HDP na obyvateľa 51,3 % úrovne Európskej únie. Len Bratislavský kraj dosiahol hodnotou 119,9 % z priemeru EÚ meraného v parite kúpnej sily. Z nových členských krajín dosahovala vyšší regionálny HDP/obyv. iba Praha (152,8 %). Východné Slovensko s necelými 39 % patrí do desiatky najzaostalejších regiónov EÚ. Jeho zaostávanie oproti západnému Slovensku sa od roku 2000 mierne prehĺbilo. Aj západné Slovensko však v rámci EÚ patrí so 46 % do skupiny výrazne zaostávajúcich regiónov. Hospodársky vývoj a ekonomickú aktivitu v regióne opisuje ďalší dôležitý ukazovateľ. Priame zahraničné investície poukazujú nielen na vhodné miesto z hľadiska podnikania, ale v určitej miere pomáhajú predikovať hospodársky vývoj v regióne. Čím viac investícii, tým je vyšší predpoklad hospodárskeho rozvoja regiónu. Priame zahraničné investície na Slovensku dosiahli za rok 2004 sumu 323 658 mil. Sk, z čoho Bratislavský kraj absorboval až 62 % (201 953 mil. Sk). Dominantným okresom v tomto smere je Bratislava II, kde suma priamych zahraničných investícii dosiahla hodnotu 83 537 mil. Sk, teda hodnotu, ktorú nedosiahol ani jeden z krajov Slovenska. Druhý najväčší podiel spomedzi krajov dosiahol Košický kraj so sumou 34 822 mil. Sk, čo predstavuje takmer 11 %. Prešovský kraj spolu s Banskobystrickým nepresiahli 3%-ný podiel zo všetkých priamych zahraničných investícii realizovaných na Slovensku v roku 2004. Oproti roku 2003 vzrástla hodnota priamych zahraničných investícii vo všetkých krajoch. Najvyšší nárast oproti roku 2003 zaznamenal Trnavský kraj (+32 %); ďalej nasledujú Žilinský kraj (+20 %), Trenčiansky kraj (+19 %), Prešovský kraj (+17 %). Hoci je Bratislavský kraj v prírastku priamych zahraničných investícii až na 5. mieste s 15%-ným nárastom oproti roku 2003, v absolútnom vyjadrení jednoznačne dominuje. V absolútnych číslach prišlo do Bratislavského kraja zo zahraničia o 26 723 mil. Sk viac ako v roku 2003, kým v Trnavskom kraji, v ktorom bol nárast najvyšší, sa prílev PZI medziročne zvýšil len o 5 760 mil. Sk. Na úrovni okresov zaznamenali najvyšší nárast priamych investícii zo zahraničia oproti roku 2003 Košice III (+242 %) a Kysucké nové Mesto (+214 %).

13

Na hodnotenie ekonomickej aktivity v regióne je využitý takisto ukazovateľ sumy investícii vyvezených zo Slovenskej republiky do zahraničia. Suma investícii do zahraničia zo Slovenska dosiahla za rok 2004 hodnotu 19 185 mil. Sk, z toho Bratislavský kraj sa na výslednej sume podieľal čiastkou 11 973 mil. Sk, čo je v prepočte až 62 %. Na porovnanie, najmenšie investície do zahraničia vykázali podnikatelia z Prešovského kraja s hodnotou 562 mil. Sk čo predstavuje necelé 3 % z celkovej sumy investícií domácich podnikateľov do zahraničia. Ukazovateľ vznik, respektíve zánik podnikateľských subjektov naznačuje charakter podnikateľského prostredia v regiónoch a je odrazom ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Najviac podnikov v roku 2004 vzniklo v Bratislavskom kraji (441), zároveň však v ňom i najviac podnikov zaniklo (197). Banskobystrický kraj bol druhý najúspešnejší v počte založených podnikov (262) a zároveň najúspešnejší v počte zaniknutých, keď v ňom v roku 2004 prestalo vykonávať svoju činnosť len 37 podnikov. Najväčší prírastok podnikov v roku 2004 tak zaznamenal Banskobystrický kraj (+225), nasledovaný Bratislavským krajom (+224) a Trnavským krajom (+ 140). Jediným krajom, ktorý vykázal v sledovanom období úbytok podnikov bol Nitriansky kraj so 65 založenými a 66 zaniknutými podnikmi. V oblasti podnikania fyzických osôb (živnostníkov, slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov) zaznamenal najväčší prírastok podnikateľov Žilinský kraj (+6615) nasledovaný Bratislavským krajom (+6478). Pri tomto ukazovateli nie je rozdiel medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi taký výrazný ako v predchádzajúcich prípadoch. V Bratislavskom kraji sa v roku 2004 dalo na podnikanie 9 232 fyzických osôb, kým v Žilinskom kraji to bolo 8 890 a v Prešovskom kraji 8 134. Možno teda skonštatovať, že podnikanie výrazne ožíva nielen v Bratislavskom kraji ale porovnateľne aj v iných krajoch SR. Na Slovensku sa malé a stredné podniky (MSP) podieľajú na tvorbe HDP približne 60 % a na zamestnanosti tiež približne 60 %. Tieto údaje potvrdzujú dôležitosť MSP v podnikateľskom prostredí, a preto sa pri zostavovaní Indexu regionálneho podnikateľského prostredia zohľadnil i ukazovateľ počtu MSP podnikov v okresoch a krajoch SR. V počte malých podnikov dominuje Bratislavský kraj s počtom 81 373; naopak najmenej ich je v Trnavskom kraji (45 281) a v Banskobystrickom kraji (45 284). Priemerný hospodársky výsledok pred zdanením na jeden malý podnik je ďalším ukazovateľom merajúcim ekonomickú aktivitu v regióne. Najvyšší zisk dosiahli fyzické osoby – podnikatelia v Bratislavskom kraji, a to v priemere 84 000 Sk. Ani v tomto ukazovateli nie je rozdiel medzi krajmi SR až taký výrazný, keďže pri ostatných krajoch sa priemerný hospodársky výsledok fyzických osôb – podnikateľov pohyboval na úrovni 65 000 Sk v Trnavskom kraji či 63 000 Sk v Žilinskom kraji. Najnižší zisk vykázali fyzické osoby – podnikatelia v Prešovskom kraji (48 000 Sk). V prípade hospodárskeho výsledku MSP – právnických osôb je odstup Bratislavského kraja výraznejší. Podniky v Bratislavskom kraji dosiahli v roku 2003 priemerný zisk vo výške 978 000 Sk. V Trenčianskom kraji vykázali podniky priemerný zisk 347 000 Sk. Trnavský kraj skončil v poradí tretí so ziskom na jednu právnickú osobu na úrovni 333 000 Sk. Nasledujú Žilinský kraj (43 000 Sk) a Košický kraj (10 000 Sk). Hospodársky výsledok na jednu právnickú osobu v ostatných troch krajoch dosiahol záporné hodnoty: Banskobystrický kraj (-189 000 Sk), Prešovský kraj (-106 000 Sk), Nitriansky kraj (-32 000 Sk).

14

Hospodársky výsledok pred zdanením na jeden malý podnik – právnické osoby v tis. Sk (r. 2003)

1 200 1 000

800 600 400 200

0 TT -200 BA TN NR ZA BB PO

-400 KE

Na úrovni okresov vykázali najvyšší priemerný zisk fyzické osoby – podnikatelia v Bratislave I (120 000 Sk). Ani v jednom zo 79 okresov neskončil priemerný hospodársky výsledok na jeden malý podnik fyzických osôb – podnikateľov v záporných číslach. Najnižší priemerný hospodársky výsledok dosiahli fyzické osoby – podnikatelia v okrese Trebišov (33 000 Sk). Pri MSP – právnických osobách je až v 30 okresoch hodnota priemerného hospodárskeho výsledku na jednu právnickú osobu záporná, pričom najhorší priemerný hospodársky výsledok vykázali MSP v okrese Dolný Kubín s priemernou stratou -2 024 050 Sk.

15

16

4.2 Subindex Infraštruktúra Subindex Infraštruktúra je zložený z 28 ukazovateľov, z ktorých 11 je prebraných z dotazníkového prieskumu. Aj v oblasti kvality infraštruktúry si drží vedúcu pozíciu Bratislavský kraj, ktorý dosiahol výslednú hodnotu subindexu Infraštruktúra na úrovni 172,84 bodu. Najmenej vhodnú infraštruktúru na podnikanie v porovnaní s ostatnými krajmi má Banskobystrický kraj s hodnotou 80,02 bodu, avšak jeho zaostávanie za ostatnými krajmi, okrem Bratislavského, nie je veľmi výrazné. Najlepšie hodnoteným okresom v oblasti infraštruktúry bol Senec hodnotou subindexu 194,62 bodu, nasledovaný Bratislavou II s hodnotou 192,60 bodu. Najhoršiu hodnotu na úrovni okresov zaznamenal okres Partizánske (70,84 bodu).

Hodnoty subindexu Infraštruktúra za jednotlivé kraje SR

Hodnota subindexu Bratislavský kraj 172,84Trnavský kraj 101,59Žilinský kraj 88,03Trenčiansky kraj 88,02Nitriansky kraj 87,07Prešovský kraj 84,79Košický kraj 82,07Banskobystrický kraj 80,02

Prvým z ukazovateľov subindexu Infraštruktúra je ukazovateľ finančná infraštruktúra, nakoľko dostupnosť finančných a kapitálových zdrojov je jedným zo základných predpokladov na rozvoj podnikateľského prostredia v danom regióne. Zaujímavým zistením bolo, že na Bratislavský kraj pripadá až 69,44 % z celkového objemu úverov, ktoré poskytli banky obyvateľom a podnikateľom v SR. Podiel ostatných krajov osciloval na úrovni okolo 5 % (druhý v poradí skončil Košický kraj s 5,6 %). Toto nerovnomerné rozloženie čerpania úverov je vo veľkej miere spôsobené tým, že veľké podniky s celoslovenskou pôsobnosťou majú zaregistrované svoje sídla v Bratislavskom kraji a ich úvery sú teda štatisticky vykazované len na území tohto kraja. V dotazníkovom prieskume sa v tejto súvislosti mali podnikatelia vyjadriť, či je pre nich požičať si peniaze, respektíve získať inak kapitál v ich regióne ľahšie ako v ostatných regiónoch Slovenska. Súhlasné odpovede sa znižovali smerom od západu na východ SR. Pri spočítaní všetkých súhlasných odpovedí, bez ohľadu na mieru súhlasu, by vyšlo, že najvyššiu mieru súhlasu vyjadrili podnikatelia v Bratislavskom kraji (54 %) a najnižšiu v Prešovskom kraji (13 %).

17

Otázka: Je ľahšie pre firmy vo vašom regióne požičaťsi peniaze alebo inak získať kapitál ako v prípade firiem v iných regiónoch?

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

BA TT NR TN ZA BB PO KE

úplne súhlasím

čiastočne súhlasím

súhlasím s výhradami

Ďalším ukazovateľom, ktorému investori pripisujú dôležitosť, sú dokončené a rozostavané byty. Tento údaj do istej miery súvisí s demografickým vývojom v regióne. Najviac dokončených bytov za rok 2004 bolo v Bratislavskom kraji (4 967), naopak najmenej v Banskobystrickom kraji (757).

Počet dokončených a rozostavaných bytov v roku 2004

0 2 000 4 000 6 000 8 000 10 000 12 000

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Rozostavané byty k 31.1.2004

Dokončené byty v roku 2004

V dotazníkovom prieskume sa podnikatelia mali vyjadriť k rôznym oblastiam hmotnej a nehmotnej infraštruktúry na podnikanie. Najlepšie hodnotenými sektormi v rámci infraštruktúry boli telekomunikácie a energetika. Za najproblematickejšiu oblasť považujú podnikatelia súdnictvo. Ani jeden z respondentov neohodnotil fungovanie súdnictva ako veľmi dobré, za skôr dobré ho považuje len 14 % opýtaných. Najväčšie rozdiely vo vnímaní kvality infraštruktúry na úrovni krajov SR zaznamenal dotazníkový prieskum v oblasti

18

dopravnej infraštruktúry. V ostatných oblastiach infraštruktúry neboli rozdiely medzi krajmi tak výrazné.

Hodnotenie celkovej kvality služieb poskytovaných verejným sektorom, respektíve dominantnými poskytovateľmi služieb v nasledovných oblastiach (za celú SR)

0% 20% 40% 60% 80% 100%

Súdnictvo

Legislatíva

Dopr.infraštruktúra

Zdravotníctvo

Poriadok a bezpečnosť

Školstvo vzdelávanie

Energ.infraštruktúra

Telekomunikácie

Veľmi dobrá

Skôr dobráSkôr zlá

Veľmi zlá

Neviem posúdiť

Hodnotenie kvality dopravnej infraštruktúry podnikateľmi v krajoch SR

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Veľmi dobrá

Skôr dobrá

Skôr zlá

Veľmi zlá

Neviem

Nevyhnutnou súčasťou infraštruktúrneho vybavenia jednotlivých regiónov je doprava, ktorú subindex hodnotí hneď niekoľkými ukazovateľmi: diaľnice v km, hustota cestnej siete v

19

km/1000obyvateľov, hustota cestnej siete v km/km2, množstvo prepraveného tovaru v tis. ton/km. Najviac km diaľnic v roku 2004 stálo na území Bratislavského kraja, a to 102 km. Na druhom a treťom mieste skončili Trenčiansky kraj (66 km) a Trnavský kraj (67 km). Priemerná hustota cestnej siete na území SR bola 3,305 km na 1000 obyvateľov. Najvyššia hustota cestnej siete na úrovni krajov SR je na území Banskobystrického kraja, kde na 1000 obyvateľov pripadalo 4,79 km. Nad priemer Slovenska sa dostali tiež Prešovský kraj (3,91 km/1000 obyv.), Trnavský kraj (3,54 km/1000 obyv.) a Nitriansky kraj (3,59 km/1000 obyv.) Najnižšiu hustotu ciest na 1000 obyvateľov má Bratislavský kraj, čo je spôsobené prirodzenou koncentráciou obyvateľstva v hlavnom meste a okresoch priliehajúcich k hospodárskemu centru krajiny. Pri hustote cestnej siete meranej v km na km2 nie sú rozdiely v krajoch také výrazné – hodnoty sa pohybujú od 0,47 km/km2 v Trnavskom kraji po 0,29 km/km2 v Žilinskom kraji. Aj v oblasti dopravnej infraštruktúry platí trend znižovania pozitívnych odpovedí smerom od západu na východ SR. Najviac odpovedí s kladným hodnotením bolo zaznamenaných v Trnavskom kraji, kde dopravnú infraštruktúru hodnotilo ako veľmi dobrú 5 % respondentov a ako skôr dobrú 42 %. V Bratislavskom kraji hodnotili túto oblasť ako veľmi dobrú 4 % respondentov a ako skôr dobrú 39 %. Naopak, ako veľmi zlú hodnotilo dopravnú infraštruktúru 39 % respondentov z Prešovského kraja. S prechodom na poznatkovú ekonomiku sa zvyšuje význam vedy a výskumu v podnikateľskom prostredí, kde veda a výskum tvoria jeden z dôležitých predpokladov konkurencieschopnosti. V Indexe regionálneho podnikateľského prostredia sa na účel zmapovania úrovne vedy a výskumu v regiónoch SR využili ukazovatele výšky výdavkov na vedu a výskum a počtu pracovníkov vedy a výskumu. Z nasledujúceho grafu jednoznačne vidieť veľký rozdiel medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi. V Bratislavskom kraji sa vynaložilo za rok 2003 na vedu a výskum 3 389 mil. Sk, kým priemer za všetky ostatné kraje bol 518 mil. Sk.

Výdavky na vedu a výskum v mil. Sk

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

4000

BA TT TN NR ZA BB PO KE

20

Pri počte pracovníkov pracujúcich v oblasti vedy a výskumu je situácia podobná, keď v Bratislavskom kraji pracuje v oblasti vedy a výskumu 10 135 pracovníkov, kým v Košickom kraji, ktorý vykazuje druhý najväčší počet pracovníkov vedy a výskumu je to iba 2 776.

Počet pracovníkov vedy a výskumu v krajoch SR

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

BA TT TN NR ZA BB PO KE

21

22

4.3 Subindex Ľudské zdroje Ľudský kapitál sa v súčasnosti stáva najdynamickejšie sa rozvíjajúcim výrobným faktorom, ktorý umožňuje vyššiu mieru inovácie a zvyšuje adaptabilitu ekonomiky na nové technológie. Meniace sa ekonomické a sociálne podmienky v súčasnosti vytvárajú zo vzdelania jeden z kľúčových faktorov úspechu, a to ako na individuálnej úrovni, tak i na úrovni celej ekonomiky. Dostatok kvalifikovaných a lojálnych pracovníkov je predpokladom dlhodobého rozvoja podniku. Ľudské zdroje významne ovplyvňujú podnikateľské prostredie regiónov, sami podnikatelia priradili tejto oblasti v procese investičného rozhodovania váhu 26 %. Do tejto kategórie na potreby výpočtu indexu patria ukazovatele ako priemerná mesačná mzda, nezamestnanosť, mesačné peňažné príjmy domácností a iné (viď príloha č.1). Subindex Ľudské zdroje hovorí o kvalite a dostupnosti ľudských zdrojov v regiónoch SR.

Hodnoty subindexu Ľudské zdroje za jednotlivé kraje SR

Hodnota subindexu Bratislavský kraj 111,11Nitriansky kraj 102,31Banskobystrický kraj 96,31Žilinský kraj 94,39Košický kraj 92,86Trnavský kraj 90,01Prešovský kraj 89,34Trenčiansky kraj 81,10

Z tabuľky vidieť, že v oblasti ľudských zdrojov nie je medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajov taký výrazný rozdiel ako v predchádzajúcich oblastiach. Najvyššia hodnota čiastkového indexu za oblasť ľudské zdroje je v okrese Nitra 165,59 najhoršia hodnota je v Ilave 67,17. Predstavitelia developerských firiem potvrdili, že pri investičnom rozhodovaní hrá dôležitú úlohu index starnutia, ktorý dáva do pomeru počet obyvateľov v poproduktívnom veku k počtu obyvateľov v predproduktívnom veku. Tento ukazovateľ dáva obraz o vekovej skladbe obyvateľstva – hodnota vyššia ako 100 vypovedá o starnutí obyvateľstva a potenciálnom nedostatku pracovnej sily v regióne. Najhoršiu vekovú skladbu má Bratislavský kraj, kde index starnutia dosahuje hodnotu 143 bodov. Tento kraj vykazuje podiel obyvateľov v predproduktívnom veku na úrovni 13,94 % a podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku na úrovni 20,6 %. Naopak, najlepšiu vekovú skladbu má Prešovský kraj s hodnotou indexu starnutia 76,37 bodu. V Prešovskom kraji je v predproduktívnom veku 21,6 % obyvateľov a v poproduktívnom veku je 16 % obyvateľstva. Už len Žilinský kraj (93,16 bodu) a Košický kraj (91,64 bodu) dosahujú index starnutia pod úrovňou 100 bodov. Skladba a počet obyvateľov sa nemení len prirodzene, ale aj sťahovaním medzi regiónmi. Podľa tohto ukazovateľa najviac obyvateľov pribudlo v Trnavskom kraji (+1 869 obyvateľov); nasledujú Nitriansky kraj (+728) a Bratislavský kraj (+650). Vo všetkých ostatných krajoch došlo k úbytku obyvateľstva sťahovaním, najviac tomu tak bolo v Prešovskom kraji (-1 123).

23

Podnikatelia sa v rámci dotazníkového prieskumu vyjadrovali k otázke, či sú v ich regióne vytvorené dostatočné podmienky na to, aby talentovaní ľudia zostávali pracovať v regióne.

Názory podnikateľov na výrok: „Talentovaní ľudia zostávajú pracovať v regióne.“

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Úplne súhlasím

Skôr súhlasím

neviem

Skôr nesúhlasím

Úplne nesúhlasím

Z prieskumu vyplýva, že 14 % podnikateľov z Bratislavského regiónu je úplne presvedčených, že talentovaní ľudia zostávajú pracovať v ich regióne, čiastočne je o tom presvedčených 26 % opýtaných. Zaujímavým zistením je, že ani jeden z podnikateľov v Prešovskom, Košickom, Žilinskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji nie je úplne presvedčený, že talentovaní ľudia zostávajú pracovať v ich regióne. Pri hodnotení ľudských zdrojov je dôležitá vzdelanostná skladba obyvateľstva, ktorá predurčuje ich kvalitu. V tejto oblasti z pomedzi ostatných krajov vyčnieva Bratislavský kraj, kde je pomer vysokoškolsky vzdelaných ľudí oproti iným krajom najvyšší a dosahuje hodnotu 26 %, kým v iných krajoch táto hodnota osciluje okolo 10 %.

Vzdelanostná štruktúra podľa jednotlivých krajov

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

BA TT TN NR ZA BB PO KE

základné učňovskéúplné strednévysokoškolské

24

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov sú náklady na ľudské zdroje, ktoré sú na potreby výpočtu indexu vyjadrené prostredníctvom ukazovateľa priemerná mesačná mzda. Čím je mesačná mzda vyššia, tým menej je výhodná pre podnikateľský sektor z hľadiska tvorby nákladov. V tejto oblasti dosahuje najhoršie hodnoty Bratislavský kraj, kde priemerná mesačná mzda dosiahla v roku 2004 hodnotu 21 790 Sk. Okrem Bratislavského kraja dosiahli priemernú mzdu nad úrovňou celoslovenského priemeru ešte zamestnanci v Košickom kraji (15 541 Sk). V ostatných krajoch je priemerná mesačná mzda pod úrovňou celoslovenského priemeru čo v roku 2004 predstavovalo 15 335 Sk. Najnižšia priemerná mesačná mzda bola v Prešovskom kraji (12 535 Sk).

Priemerná mesačná mzda v Sk (r. 2004)

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

BA TT TN NR ZA BB PO KE SR

Miera nezamestnanosti v subindexe Ľudské zdroje hovorí o ponuke ľudských zdrojov. Čím vyššiu úroveň dosahuje nezamestnanosť, tým je pracovná sila pre podnikateľský sektor dostupnejšia a lacnejšia. V roku 2004 vykazoval najnižšiu mieru nezamestnanosti Bratislavský kraj s hodnotou 3,4 %. Naopak, najvyššia evidovaná miera nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji (19,5 %).

Evidovaná miera nezamestnanosti v % (r. 2004)

0

5

10

15

20

25

BA TT TN NR ZA BB PO KE SR

25

Súčasťou subindexu Ľudské zdroje sú i odpovede respondentov na otázku dotazníkového prieskumu o lojalite a kvalifikovanosti pracovníkov v regióne. Výsledky prieskumu hovoria, že podnikatelia z Trnavského a Bratislavského kraja sú najviac presvedčení o lojalite pracovníkov zo svojho regiónu. Najhoršiu mienku o lojalite pracovníkov majú podnikatelia z východu, predovšetkým z Prešovského kraja, kde nesúhlasné stanovisko k dostatku lojálnych pracovníkov v regióne, bez ohľadu na mieru nesúhlasu, vyjadrilo až 49 % respondentov.

Je podľa vášho názoru vo vašom regióne dostatok lojálnych pracovníkov?

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

1.Úplne súhlasím2.3.4.5.6.7.Úplne nesúhlasím

O niečo lepšie dopadol prieskum o dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. V Bratislavskom kraji je až 22 % opýtaných úplne presvedčených o dostatku kvalifikovaných pracovníkov v ich regióne. Druhá najvyššia miera spokojnosti je v Košickom kraji. Naopak, najmenej spokojní sú s počtom kvalifikovanej pracovnej sily podnikatelia v Prešovskom kraji.

Je podľa vášho názoru vo vašom regióne dostatok kvalifikovaných pracovníkov?

0% 50% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

1.Úplne súhlasím2.3.4.5.6.7.Úplne nesúhlasím

26

27

4.4 Subindex Verejná správa Decentralizácia verejnej správy zvyšuje samospráve kompetencie na ovplyvňovanie kvality podnikateľského prostredia. Rozdielny prístup miest a obcí pri stanovovaní miestnych daní má rozličný dosah na kvalitu regionálneho podnikateľského prostredia. Subindex verejná správa monitoruje úroveň miestnych daní a poplatkov a spokojnosť podnikateľov so službami verejného sektora, ktorú vyjadrili v dotazníkovom prieskume. Odpovede z dotazníkového prieskumu majú pri výpočte tohto subindexu dominantnú váhu. Najmenej vhodné podmienky na podnikanie sú z hľadiska verejnej správy v Bratislavskom kraji, kde subindex dosahuje najnižšiu hodnotu na úrovni 78,22 bodu. Najlepšie hodnotili verejnú správu podnikatelia v Trnavskom kraji s hodnotou subindexu 90,42 bodu. Na úrovni okresov dosiahol najlepší výsledok okres Myjava (101,80 bodu). Naopak, najmenej vhodné podmienky pre podnikanie z hľadiska kvality verejnej správy vykazuje okres Bratislava I. (55,75 bodu).

Hodnoty subindexu Verejná správa za jednotlivé kraje SR

Hodnota subindexu Trnavský kraj 90,49Trenčiansky kraj 89,55Prešovský kraj 87,73Žilinský kraj 84,97Nitriansky kraj 83,39Banskobystrický kraj 81,92Košický kraj 78,32Bratislavský kraj 78,22

Dôležitým ukazovateľom subindexu Verejná správa sú miestne dane a poplatky, ktoré po fiškálnej decentralizácii stúpli takmer vo všetkých mestách. Minuloročné prijímanie zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sprevádzali protesty viacerých podnikateľských združení. Vzhľadom na neexistenciu limitov a regulačných mechanizmov pri stanovovaní sadzby dane z nehnuteľností na úrovni samosprávy sa podnikatelia obávali reálnej hrozby zneužitia zákona vo forme neodôvodneného zvýšenia tejto dane. Skutočnosť je taká, že v prípade stavieb slúžiacich na podnikanie vzrástli od začiatku roka 2005 dane v približne polovici sledovaných miest SR o viac ako 100 %. Výnimku tvoria Lučenec a Trebišov, kde sa tieto dane oproti základným sadzbám z roku 2004 nezmenili. Nízkymi daňami za stavby na podnikanie sa snažia prilákať nových investorov aj Svidník, Nové Zámky, Štúrovo, Martin, Galanta či Spišská Nová Ves, kde podnikatelia nezaplatia za jeden štvorcový meter viac ako 50 Sk. Naopak najväčší nárast, až o 465 %, zaznamenala Bratislava – mestská časť Staré mesto so sadzbou 250 Sk za m2. Za Bratislavou sa v kategórii najvyššej dane zo stavieb na ostatnú podnikateľskú činnosť umiestnili Nitra a Košice so 140 Sk za m2, respektíve 120 Sk za m2. V prípade dane zo zastavaných plôch je zo sledovaných miest pre podnikateľov najťažšia situácia v Trnave, najnižšie dane sú zas v Považskej Bystrici. Dane zo stavebných pozemkov sú dnes jednoznačne najvyššie v Bratislave. Na opačnom konci sú mestá s najvyšším hladom po nových pracovných miestach, napríklad Lučenec, Svidník či Komárno.

28

Výška dane za pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú /administratívnu budovu s rozlohou 1000 m2 v mestách SR

Vplyv miestnych daní na podnikanie však podľa prieskumu nie je až taký výrazný. V odpovediach k otázke o miestnych daniach sa podnikatelia rozdelili na dve približne rovnako veľké skupiny. Jedni tvrdili, že zvýšené miestne dane pre nich nepredstavujú problém, respektíve majú len marginálny dopad na ich podnikanie. Druhá skupina tvrdila, že zvýšené miestne dane podstatne ovplyvnili ich činnosť a niektorí ich dokonca vnímajú ako likvidačné.

Ako vnímate zvýšenie miestnych daní a regionálne daňové zaťaženie?

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Nie je problém

Marginálny dopad podnikanie

Daňové zaťaženie je únosné

Podstatný dopad na podnikanie

Je likvidačné

29

V oblasti kvality legislatívy prijímanej na regionálnej úrovni má samospráva podľa názoru podnikateľov určité rezervy. V prieskume vyslovilo tento názor 59 % respondentov. Hodnotenie tejto oblasti však nedopadlo najhoršie, keďže 30 % podnikateľov je s reguláciou prijímanou na regionálnej úrovni spokojných. Negatívne odpovede podnikateľov pravdepodobne z väčšej miery ovplyvnila najvýznamnejšia regulácia prijatá mestami a obcami koncom roka 2004, ktorou boli všeobecne záväzné nariadenia o miestnych daniach.

Kvalita regulácie prijímanej na regionálnej úrovni

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Veľmi dobrá

Skôr dobrá

Skôr zlá

Veľmi zlá

Neviem posúdiť

S rýchlosťou vybavovania úradných záležitostí sú najspokojnejší podnikatelia v Trnavskom kraji a Bratislavskom kraji. Zaujímavosťou je, že zo západného Slovenska je i kraj, v ktorom sú podnikatelia v tejto oblasti najnespokojnejší, a to Nitriansky kraj. Podnikatelia sa v prieskume najviac sťažovali na obmedzenú dostupnosť úradov, ktorú limitujú úradné hodiny.

Vnímanie rýchlosti vybavovania úradných záležitostí súvisiacich s podnikateľskou činnosťou

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Je to dostatočne rýchly procesSkôr rýchly procesNeutrálne odpovedeSkôr pomalý procesJe to veľmi pomalý proces

30

K zaujímavej konfrontácii došlo pri hodnotení prístupu úradníkov štátnej správy a samosprávy k podnikateľom. Odpovede respondentov boli väčšinou negatívne. Pri tejto otázke sa však ukázalo, že kratšia vzdialenosť medi podnikateľom a samosprávou sa odráža v pozitívnejšom hodnotení práce úradníkov samosprávy zo strany podnikateľov – s prístupom úradníkov samosprávy bolo spokojných 41 % respondentov, kým s prístupom úradníkov štátnej správy 34 %. Z prieskumu však jasne vyplýva, že podnikatelia si želajú väčšiu ústretovosť úradníkov a efektívnejšiu spoluprácu s úradmi.

Otázka: „Ako vnímate prístup úradníkov miestnej štátnej správy k podnikateľom?“

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Sú veľmi ústretoví a nápomocníSkôr pozitívneNeutrálne odpovedeSkôr negatívneSú veľmi neochotní a neflexibilní

Otázka: „Ako vnímate prístup úradníkov miestnej samosprávy k podnikateľom?“

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

Sú veľmi ústretoví a nápomocníSkôr pozitívneNeutrálne odpovedeSkôr negatívneSú veľmi neochotní a neflexibilní

31

Podnikatelia sa v rámci prieskumu mali vyjadriť aj ku konkrétnym inštitúciám, ktoré podľa ich názoru za ostatné tri roky zlepšili svoje služby. Najmenej sa podľa odpovedí respondentov zlepšovala prokuratúra, súdy a exekútori. Naopak najviac zlepšili svoje služby za posledné tri roky obchodný register, daňové úrady a živnostenský register, pod čo sa podpísali reformy a výrazné skrátenie lehôt týchto úradov na vybavovanie svojej agendy.

Názory podnikateľov na zlepšenie funkčnosti úradov a inštitúcií

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Obchodný register

Daňové úrady

Živnostenský register

Sociálna poisťovňa

Notári

Katastrálne úrady

Štátna polícia

Úrad práce

Energetické závody

Zdravotné poisťovne

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI)

Samosprávne orgány

Mestská či obecná polícia

Advokáti

Slovenský plynárenský priemysel (SPP)

Hygienici

Vodárne

Colníci

Úrady životného prostredia

Stavebné úrady

Veterinárna správa

Exekútori

Súdy (okrem obchodného registra)

Prokuratúra

32

V rámci subindexu Verejná správa bola hodnotená aj úroveň korupcie v regiónoch. Tá sa už tradične ukazuje v rôznych prieskumoch ako jeden z hlavných problémov podnikateľského prostredia na Slovensku. Optimisticky naladených je len 18 % podnikateľov, ktorí si myslia, že v ich regióne je nízky výskyt korupcie. Spolu 23 % podnikateľov sa nevedelo vyjadriť a zvyšných 59 % podnikateľov hovorí o vysokom výskyte korupcie. V hodnotení krajov najlepšie obstáli Bratislavský kraj a Trenčiansky kraj. Najhoršiu situáciu indikovali podnikatelia v Nitrianskom kraji a Košickom kraji.

Vnímanie výskytu korupcie podnikateľmi v krajoch SR

0% 20% 40% 60% 80% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

V regióne je minimálna miera korupcie

Skôr nízky výskyt korupcie

Neviem / Nevyjadrujem sa

Skôr vysoký výskyt korupcie

V regióne je vysoká miera korupcie

33

34

5. Záver Tento projekt mal zmapovať podnikateľské prostredie v regiónoch Slovenska a identifikovať jeho prednosti a nedostatky na úrovni okresov. Výsledky projektu môžu pomôcť kompetentným predstaviteľom štátnej správy a samosprávy pri ich práci zameranej na rozvoj regiónov SR. I keď hlavnú úlohu pri vyrovnávaní regionálnych rozdielov zohráva trh a konkurencia, štát a samospráva môžu celý proces zintenzívniť vytváraním vhodných podmienok na podnikanie v zaostávajúcich regiónoch. Projekt bol koncipovaný tak, aby sa mohol cyklicky opakovať v nasledujúcich rokoch. Vytvoril by sa tým časový rad vývoja najdôležitejších ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia v regiónoch. Dobrou správou je, že podnikatelia neľutujú výber lokality svojho podnikania a keby sa mali ešte raz rozhodnúť, kde začať podnikať, väčšina z nich by volila svoj súčasný región. Projekt poukázal na slabé miesta regiónov, ktoré znevýhodňujú miestnych podnikateľov pred konkurenciou. Ich odstraňovanie by nemalo byť záujmom len podnikateľského sektora, ale záujmom celej spoločnosti, pretože rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov zintenzívni celkový hospodársky rast, čo sa v konečnom dôsledku prejaví rastom životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky.

35

PRÍLOHA 1: Prvky subindexov Indexu regionálneho podnikateľského prostrediaSubindex Názov prvku

1

Eko

nom

ická

akt

ivita

v re

gión

ePridaná hodnota na 1 obyvateľa (2002)

2 HDP na obyvateľa podľa krajov v bežných cenách (2002)

3 Suma investícii do zahraničia v mil. Sk (2004)

4 PZI v mil. Sk (2004)

5 Vznik a zánik (prírastok resp. úbytok) podnikateľských subjektov - právnické osoby (2004)

6 Vznik a zánik (prírastok resp. úbytok) podnikateľských subjektov - fyzické osoby (2004)

7 Tržby za vlastné výkony a tovar vo veľkoobchode v mil. Sk (2004)

8 Počet malých podnikov (2004)

9 Hospodársky výsledok na 1 malý podnik pred zdanením - fyzické osoby v tis. Sk (2003)

10 Hospodársky výsledok na 1 malý podnik pred zdanením - právnické osoby v tis. Sk (2003)

11 Tržby priemyslu za vlastné výkony v mil. Sk (2003)

12 Produktivita práce v priemysle v Sk (2003) 13 Tržby poľnohospodárskych podnikov v mil. Sk (2003)

14

Infra

štru

ktúr

a v

regi

óne

Bankové vklady v tis.Sk (2004)

15 Bankové úvery v tis. Sk (2004)

16 Počet hostí ubytovaných v ubytovacích zariadeniach (2003)

17 Prírastok nových bytov (2004)

18 Počet bytov rozostavaných k 31.12. 2004

19 Počet zariadení sociálnych služieb (2003)

20 Počet zdravotníckych zamestnancov na 1000 obyvateľov (2004)

21 Počet lôžok v nemocniciach na 1000 obyvateľov (2004)

22 Diaľnice v km (2004)

23 Hustota cestnej siete v km/1000 obyv. (2004)

24 Hustota cestnej siete v km/km2 (2004)

25 Preprava tovaru v tis. tonkm (2003)

26 Počet osobných automobilov (2003)

27 Počet nákladných automobilov (2003)

28 Počet telefónnych prípojok (2003)

29 Výdavky na vedu a výskum v tis. Sk (2003)

30 Počet zamestnancov výskumu a vývoja (2003)

31 DP - Kvalita regionálnej legislatívy (VZN) *32 DP - Kvalita súdnictva v regióne

33 DP - Poriadok a bezpečnosť v regióne

34 DP - Kvalita dopravnej infraštruktúry

35 DP - Kvalita energetickej infraštruktúry

36 DP - Kvalita telekomunikačnej infraštruktúry

37 DP - Kvalita regionálneho školstva a možnosti vzdelávania

38 DP - Kvalita regionálneho zdravotníctva

39 DP - Kvalita služieb miestnych dodávateľov40 DP - Úroveň technológií v regióne

41 DP - Dostupnosť finančných a kapitálových zdrojov v regióne

42

Ľuds

ké z

droj

e v

regi

óne

Index starnutia [poproduktívny vek / predproduktívny vek] (2003)

43 Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov (2003)

44 Podiel vysokoškolsky vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov na celkovom počte ekon. akt. obyv.

45 Zmeny počtu obyvateľov sťahovaním (2003)

46 Priemerná mesačná mzda v Sk (2004)

47 Mesačné peňažné príjmy domácností v Sk (2004)

48 Mesačné výdavky domácností v Sk (2004)

49 Nezamestnanosť v % (2004)

50 Počet voľných pracovných miest (2003)

51 Počet študentov stredných škôl na 10 000 obyvateľov (2004)

52 Počet študentov vysokých škôl na 10 000 obyvateľov (2004)

53 Pracovná neschopnosť - priemerná doba trvania 1 prípadu pracovnej neschopnosti v dňoch (2003)

54 Počet registrovaných trestných činov (2003)

55 Počet registrovaných hospodárskych trestných činov (2003)

56 DP - Lojalita zamestnancov v regióne

57 DP - Úroveň kvalifikácie pracovníkov v regióne

58

Ver

ejná

spr

áva

v re

gión

e Poplatok za komunálny odpad (2005)

59 Miestne dane (2005)60 DP - Vnímanie lokálneho daňového zaťaženia61 DP - Rýchlosť vybavovania úradných záležitostí62 DP - Prístup úradníkov miestnej štátnej správy k podnikateľom63 DP - Prístup úradníkov miestnej samosprávy k podnikateľom64 DP - Korupcia v samospráve a miestnej štátnej správe

65 DP - Zmeny vo výskyte korupcie za posledné tri roky* skratka "DP" na začiatku riadku signalizuje, že údaje boli získané z dotazníkového prieskumu

36

PRÍLOHA 2: Výsledné hodnoty INDEXU REGIONÁLNEHO PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA a jeho SUBINDEXOV

Okresné mestá a kraje SR Ekonomická aktivita Infraštruktúra Ľudské zdroje Verejná správa

Všeobecná otázka z dotazník.

prieskumu

INDEX REGIONÁLNEHO

PODNIKTEĽSKÉHO PROSTREDIA

Váha subindexu 0,198 0,26 0,262 0,18 0,101 Bratislava I 387,97 153,22 136,00 55,75 54,25 162,322 Bratislava II 692,56 192,60 92,61 71,11 54,25 224,273 Bratislava III 322,54 163,92 108,41 79,56 54,25 149,214 Bratislava IV 222,66 171,46 122,75 71,11 54,25 133,635 Bratislava V 227,28 172,92 95,51 71,11 54,25 127,796 Malacky 255,81 181,57 113,14 95,81 54,25 144,757 Pezinok 162,36 152,43 102,92 87,89 54,25 114,568 Senec 130,27 194,62 117,59 93,41 54,25 124,02

K1 Bratislavský kraj 300,18 172,84 111,11 78,22 54,25 147,579 Dunajská Streda 103,60 110,28 118,85 95,85 46,43 97,58

10 Galanta 82,55 87,52 85,34 96,13 46,43 78,7611 Hlohovec 113,97 88,10 86,54 91,20 46,43 84,5612 Piešťany 97,51 111,76 88,26 89,38 46,43 87,5813 Senica 83,25 102,87 86,70 89,05 46,43 81,9714 Skalica 161,39 83,59 92,32 85,98 46,43 93,3515 Trnava 138,97 127,02 135,06 85,87 46,43 111,38

K2 Trnavský kraj 111,60 101,59 99,01 90,49 46,43 90,7416 Bánovce nad Bebravou 21,65 73,33 85,24 88,93 47,71 61,6917 Ilava 104,34 90,20 67,17 92,16 47,71 78,3018 Myjava 95,92 79,98 76,68 101,80 47,71 78,2019 Nové Mesto nad Váhom 50,61 99,41 83,70 88,34 47,71 73,7020 Partizánske 81,63 70,84 75,48 91,21 47,71 70,7821 Považská Bystrica 67,51 82,00 83,23 83,67 47,71 71,5622 Prievidza 74,75 89,29 73,23 86,73 47,71 72,8123 Púchov 106,19 78,34 86,55 85,55 47,71 79,4724 Trenčín 195,00 128,75 98,60 87,58 47,71 113,68

K3 Trenčiansky kraj 88,62 88,02 81,10 89,55 47,71 77,8025 Komárno 68,12 82,31 90,27 83,20 44,39 73,5226 Levice 61,07 83,16 95,39 87,47 44,39 74,4527 Nitra 122,55 107,58 165,59 71,36 44,39 108,4628 Nové Zámky 81,84 100,93 90,20 86,75 44,39 81,7029 Šaľa 85,42 77,87 92,25 84,95 44,39 76,6230 Topoľčany 68,49 84,79 92,68 83,04 44,39 74,8431 Zlaté Moravce 21,40 72,83 89,81 86,92 44,39 62,35

K4 Nitriansky kraj 72,70 87,07 102,31 83,39 44,39 78,8532 Bytča 82,56 75,54 93,03 91,64 47,11 76,8633 Čadca 112,60 81,09 84,79 73,60 47,11 78,8434 Dolný Kubín -65,21 83,54 90,00 87,75 47,11 48,1935 Kysucké Nové Mesto 87,18 74,81 91,53 80,35 47,11 75,1636 Liptovský Mikuláš 73,54 125,59 87,24 89,09 47,11 86,1137 Martin 72,75 95,65 88,72 72,88 47,11 75,6438 Námestovo 70,90 79,12 90,88 93,63 47,11 75,2739 Ružomberok 116,83 85,68 99,86 84,57 47,11 86,8040 Turčianske Teplice 70,11 75,35 90,09 83,44 47,11 72,0941 Tvrdošín 68,15 82,01 89,64 92,25 47,11 74,9142 Žilina 108,65 109,92 132,55 85,41 47,11 100,19

K5 Žilinský kraj 72,55 88,03 94,39 84,97 47,11 77,2843 Banská Bystrica 101,47 90,75 120,66 79,13 39,25 89,5444 Banská Štiavnica 46,51 74,90 95,62 88,19 39,25 69,6145 Brezno 69,87 76,67 86,48 93,17 39,25 73,2046 Detva 1,45 71,25 88,46 63,84 39,25 53,4847 Krupina 63,40 82,56 96,47 81,42 39,25 73,9548 Lučenec 97,40 79,96 93,30 75,54 39,25 78,1249 Poltár 31,84 74,86 93,66 63,76 39,25 61,7850 Revúca 45,58 76,19 98,53 91,67 39,25 71,1551 Rimavská Sobota 62,23 85,17 95,94 87,91 39,25 75,4352 Veľký Krtíš 51,37 86,00 95,31 89,02 39,25 73,5353 Zvolen 69,09 87,63 105,47 81,53 39,25 78,7754 Žarnovica 70,06 75,24 93,05 90,29 39,25 74,0755 Žiar nad Hronom 38,18 79,05 89,06 79,52 39,25 65,76

K6 Banskobystrický kraj 57,57 80,02 96,31 81,92 39,25 72,1856 Bardejov 48,43 86,97 85,83 88,11 43,25 70,5557 Humenné 76,94 80,63 76,12 92,57 43,25 72,8158 Kežmarok 56,68 80,62 99,67 89,74 43,25 74,4559 Levoča 43,04 85,35 95,04 84,06 43,25 70,7460 Medzilaborce 50,45 76,93 88,21 66,06 43,25 65,0061 Poprad 99,39 92,91 79,11 89,53 43,25 80,6862 Prešov 74,33 126,40 112,29 87,08 43,25 92,6763 Sabinov -73,87 73,95 87,53 91,64 43,25 44,0364 Snina 38,25 74,20 90,68 88,44 43,25 66,5465 Stará Ľubovňa 50,96 81,89 77,05 87,01 43,25 67,2366 Stropkov 71,86 78,48 90,32 89,35 43,25 74,3867 Svidník 50,81 80,31 89,15 94,85 43,25 71,3768 Vranov nad Topľou 68,82 83,62 90,46 92,02 43,25 75,63

K7 Prešovský kraj 50,47 84,79 89,34 87,73 43,25 71,2469 Gelnica 48,34 73,38 88,05 81,67 44,80 66,4270 Košice I 91,98 76,76 151,36 75,71 44,80 91,4571 Košice II 152,68 82,09 71,63 75,71 44,80 83,9772 Košice III 54,26 86,89 75,59 75,71 44,80 66,7773 Košice IV 57,22 83,31 74,83 75,71 44,80 66,2274 Košice - okolie 62,35 95,83 107,55 75,71 44,80 79,0675 Michalovce 71,17 88,20 93,74 83,23 44,80 76,5776 Rožňava 61,27 78,58 83,53 84,46 44,80 69,6577 Sobrance 41,17 75,42 92,59 61,87 44,80 63,1678 Spišská Nová Ves 81,16 80,13 82,65 88,15 44,80 74,4379 Trebišov 50,48 82,20 99,94 83,57 44,80 72,59

K8 Košický kraj 70,19 82,07 92,86 78,32 44,80 73,66

37

PRÍLOHA 3: Databáza INDEXU REGIONÁLNEHO PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA

Okresné mestá a kraje SR Pridaná hodnota na 1 obyvateľa (2002)HDP na obyvateľa podľa

krajov v Sk (2002)

Suma investícii do zahraničia v mil. Sk

(2004)PZI v mil. Sk (2004)

Vznik a zánik (prírastok resp. úbytok)

podnikateľských subjektov - právnické

osoby (2004)

Vznik a zánik (prírastok resp. úbytok)

podnikateľských subjektov - fyzické

osoby (2004)

Tržby za vlastné výkony a tovar vo veľkoobchode

v mil. Sk (2004)

1 Bratislava I 1 150,00 72 595,002 Bratislava II 5 727,00 83 537,003 Bratislava III 3 240,00 20 978,004 Bratislava IV 1 210,00 10 061,005 Bratislava V 126,00 4 079,006 Malacky 433,00 8 060,007 Pezinok 2,00 698,008 Senec 85,00 1 945,00

K1 Bratislavský kraj 256 112,00 469 709,00 224,00 6 487,00 217 886,009 Dunajská Streda 1 774,00

10 Galanta 1 515,0011 Hlohovec 5,00 3 483,0012 Piešťany 34,00 2 557,0013 Senica 2,00 1 812,0014 Skalica 1 502,00 3 926,0015 Trnava 238,00 8 570,00K2 Trnavský kraj 99 354,00 201 189,00 140,00 3 669,00 55 507,0016 Bánovce nad Bebravou 463,0017 Ilava 2,00 353,0018 Myjava 1,00 215,0019 Nové Mesto nad Váhom 15,00 3 593,0020 Partizánske 101,0021 Považská Bystrica 26,00 3 180,0022 Prievidza 1,00 2 018,0023 Púchov 1 334,00 1 580,0024 Trenčín 14,00 5 480,00K3 Trenčiansky kraj 100 274,00 184 785,00 85,00 3 143,00 56 039,0025 Komárno 886,0026 Levice 1,00 524,0027 Nitra 20,00 6 926,0028 Nové Zámky 12,00 2 435,0029 Šaľa 162,0030 Topoľčany 6,00 363,0031 Zlaté Moravce 1 375,00K4 Nitriansky kraj 107 982,00 169 273,00 -1,00 4 547,00 49 383,0032 Bytča 64,00 66,0033 Čadca 154,0034 Dolný Kubín 2,00 704,0035 Kysucké Nové Mesto 2 939,0036 Liptovský Mikuláš 1 864,0037 Martin 40,00 1 328,0038 Námestovo 694,0039 Ružomberok 406,00 2 701,0040 Turčianske Teplice 55,00 136,0041 Tvrdošín 771,0042 Žilina 30,00 5 972,00K5 Žilinský kraj 101 602,00 163 483,00 123,00 6 615,00 72 748,0043 Banská Bystrica 1 191,00 2 642,0044 Banská Štiavnica 8,0045 Brezno 416,00 199,0046 Detva 99,0047 Krupina 136,0048 Lučenec 8,00 237,0049 Poltár50 Revúca 1,00 109,0051 Rimavská Sobota 8,00 533,0052 Veľký Krtíš 1,00 44,0053 Zvolen 18,00 1 064,0054 Žarnovica 639,0055 Žiar nad Hronom 11,00 3 519,00K6 Banskobystrický kraj 103 563,00 174 988,00 225,00 4 513,00 30 473,0056 Bardejov 5,00 1,0057 Humenné 2 362,0058 Kežmarok 27,0059 Levoča60 Medzilaborce61 Poprad 503,00 1 937,0062 Prešov 54,00 2 328,0063 Sabinov 92,0064 Snina 127,0065 Stará Ľubovňa 66,0066 Stropkov 5,0067 Svidník 19,0068 Vranov nad Topľou 70,00K7 Prešovský kraj 88 677,00 125 028,00 158,00 5 773,00 44 232,0069 Gelnica 160,0070 Košice I 940,00 2 588,0071 Košice II 109,00 25 602,0072 Košice III 554,0073 Košice IV 86,00 1 065,0074 Košice - okolie 1 116,0075 Michalovce 1 351,0076 Rožňava 624,0077 Sobrance 35,0078 Spišská Nová Ves 51,00 1 527,0079 Trebišov 200,00K8 Košický kraj 126 870,00 184 342,00 60,00 3 166,00 49 029,00

38

Okresné mestá a kraje SR

Počet malých podnikov (2004)

Hospodársky výsledok na 1 malý podnik pred

zdanením - fyzické osoby v tis. Sk (2003)

Hospodársky výsledok na 1 malý podnik pred zdanením - právnické osoby v tis. Sk (2003)

Tržby priemyslu za vlastné výkony v mil. Sk

(2003)

Produktivita práce v priemysle v Sk (2003)

Tržby poľnohospodárskych

podnikov v mil. Sk (2003)

Ekonomická aktivita

Bratislava I 11 356,00 119,67 614,39 387,97Bratislava II 16 707,00 82,64 3 992,28 692,56Bratislava III 10 029,00 100,34 1 074,35 322,54Bratislava IV 11 160,00 91,82 327,46 222,66Bratislava V 14 881,00 88,62 777,12 227,28Malacky 5 489,00 46,56 1 319,99 255,81Pezinok 5 978,00 68,34 146,21 162,36Senec 5 773,00 72,92 -429,90 130,27Bratislavský kraj 581 808,68 6 477 827,00 2 148,00 133,66Dunajská Streda 10 996,00 77,09 190,59 103,60Galanta 8 089,00 52,07 -13,36 82,55Hlohovec 2 886,00 79,56 470,64 113,97Piešťany 5 546,00 53,23 233,42 97,51Senica 4 164,00 56,31 66,76 83,25Skalica 3 665,00 59,02 904,02 161,39Trnava 9 935,00 75,04 479,20 138,97Trnavský kraj 118 940,61 2 113 184,16 8 544,00 61,24Bánovce nad Bebravou 2 710,00 65,13 -583,27 21,65Ilava 5 037,00 60,50 685,32 104,34Myjava 1 888,00 70,59 607,49 95,92Nové Mesto nad Váhom 4 894,00 59,15 -279,25 50,61Partizánske 3 492,00 45,35 403,22 81,63Považská Bystrica 6 463,00 51,69 -19,14 67,51Prievidza 9 438,00 54,66 69,04 74,75Púchov 3 035,00 39,99 468,52 106,19Trenčín 10 344,00 77,34 1 773,25 195,00Trenčiansky kraj 126 761,23 1 392 898,98 4 059,00 44,77Komárno 7 883,00 44,96 -61,71 68,12Levice 7 854,00 56,24 -183,53 61,07Nitra 13 790,00 65,30 397,15 122,55Nové Zámky 9 587,00 57,82 30,08 81,84Šaľa 3 978,00 61,95 290,96 85,42Topoľčany 5 200,00 53,09 5,73 68,49Zlaté Moravce 2 854,00 43,79 -701,49 21,40Nitriansky kraj 91 512,43 1 518 237,87 11 732,00 52,57Bytča 2 295,00 61,37 307,61 82,56Čadca 6 740,00 53,91 708,21 112,60Dolný Kubín 3 021,00 46,36 -2 024,05 -65,21Kysucké Nové Mesto 2 932,00 53,40 292,50 87,18Liptovský Mikuláš 5 690,00 55,48 48,67 73,54Martin 7 781,00 42,32 27,50 72,75Námestovo 5 466,00 62,04 40,59 70,90Ružomberok 3 860,00 66,37 632,79 116,83Turčianske Teplice 1 124,00 35,77 191,25 70,11Tvrdošín 2 856,00 48,28 82,99 68,15Žilina 16 298,00 74,23 166,39 108,65Žilinský kraj 138 528,90 1 784 727,91 2 634,00 50,50Banská Bystrica 11 992,00 61,31 4,08 101,47Banská Štiavnica 1 293,00 44,56 -230,09 46,51Brezno 4 451,00 74,04 -93,15 69,87Detva 2 119,00 73,41 -1 026,49 1,45Krupina 1 135,00 58,74 5,66 63,40Lučenec 4 294,00 50,07 484,72 97,40Poltár 1 036,00 33,11 -431,55 31,84Revúca 1 674,00 42,30 -252,50 45,58Rimavská Sobota 4 159,00 87,55 -159,20 62,23Veľký Krtíš 2 456,00 46,44 -185,20 51,37Zvolen 5 383,00 58,83 -38,76 69,09Žarnovica 1 992,00 67,26 55,05 70,06Žiar nad Hronom 3 300,00 71,33 -594,89 38,18Banskobystrický kraj 91 748,95 1 396 215,95 4 590,00 53,17Bardejov 5 213,00 48,09 -133,69 48,43Humenné 4 331,00 32,22 286,47 76,94Kežmarok 3 643,00 68,57 -11,00 56,68Levoča 1 842,00 53,91 -153,41 43,04Medzilaborce 633,00 25,34 52,27 50,45Poprad 8 286,00 75,04 365,83 99,39Prešov 11 977,00 49,01 24,69 74,33Sabinov 3 057,00 47,60 -2 020,26 -73,87Snina 2 310,00 30,90 -195,41 38,25Stará Ľubovňa 4 888,00 39,95 -70,11 50,96Stropkov 1 357,00 47,45 326,97 71,86Svidník 2 424,00 50,15 -36,48 50,81Vranov nad Topľou 4 406,00 55,75 189,53 68,82Prešovský kraj 72 703,08 1 238 103,42 3 098,00 42,82Gelnica 1 268,00 39,83 -107,29 48,34Košice I 7 829,00 67,08 81,99 91,98Košice II 6 424,00 61,55 429,20 152,68Košice III 2 317,00 49,76 -73,06 54,26Košice IV 5 494,00 72,57 -184,52 57,22Košice - okolie 4 981,00 58,83 -45,53 62,35Michalovce 5 310,00 47,06 103,06 71,17Rožňava 3 249,00 45,14 24,02 61,27Sobrance 953,00 37,97 -204,92 41,17Spišská Nová Ves 5 471,00 56,79 219,16 81,16Trebišov 4 515,00 33,00 -134,17 50,48Košický kraj 144 984,32 2 430 844,40 3 763,00 47,55

39

Okresné mestá a kraje SR

Bankové vklady v tis.Sk (2004)

Bankové úvery v tis. Sk (2004)

Počet hostí ubytovaných v ubytovacích

zariadeniach (2003)

Prírastok nových bytov (2004)

Počet bytov rozostavaných k 31.12.

2004

Počet zariadení sociálnych služieb

(2003)

Bratislava I 178,00 345,00 10,00Bratislava II 443,00 2 057,00 10,00Bratislava III 272,00 1 012,00 6,00Bratislava IV 645,00 1 805,00 10,00Bratislava V 449,00 726,00 12,00Malacky 367,00 838,00 11,00Pezinok 335,00 844,00 14,00Senec 660,00 1 977,00 5,00Bratislavský kraj 375 922 071,00 236 782 623,00 1 363 138,00Dunajská Streda 492,00 1 694,00 18,00Galanta 180,00 590,00 18,00Hlohovec 81,00 249,00 3,00Piešťany 240,00 970,00 8,00Senica 125,00 522,00 14,00Skalica 118,00 276,00 10,00Trnava 439,00 1 743,00 13,00Trnavský kraj 45 271 039,00 13 782 387,00 1 316 411,00Bánovce nad Bebravou 45,00 144,00 3,00Ilava 98,00 309,00 6,00Myjava 57,00 83,00 2,00Nové Mesto nad Váhom 89,00 546,00 15,00Partizánske 41,00 106,00 4,00Považská Bystrica 191,00 500,00 7,00Prievidza 207,00 753,00 13,00Púchov 162,00 382,00 6,00Trenčín 586,00 1 182,00 14,00Trenčiansky kraj 35 785 637,00 12 665 250,00 1 177 272,00Komárno 178,00 582,00 15,00Levice 98,00 641,00 12,00Nitra 481,00 1 196,00 17,00Nové Zámky 271,00 503,00 15,00Šaľa 156,00 676,00 5,00Topoľčany 166,00 414,00 10,00Zlaté Moravce 58,00 209,00 3,00Nitriansky kraj 42 141 189,00 15 860 782,00 597 453,00Bytča 53,00 472,00 6,00Čadca 149,00 609,00 10,00Dolný Kubín 79,00 233,00 7,00Kysucké Nové Mesto 103,00 335,00 3,00Liptovský Mikuláš 123,00 792,00 9,00Martin 136,00 602,00 12,00Námestovo 239,00 596,00 4,00Ružomberok 125,00 538,00 11,00Turčianske Teplice 13,00 141,00 2,00Tvrdošín 171,00 438,00 4,00Žilina 457,00 1 833,00 18,00Žilinský kraj 45 975 433,00 13 766 613,00 2 175 857,00Banská Bystrica 167,00 636,00 22,00Banská Štiavnica 42,00 67,00 1,00Brezno 59,00 260,00 9,00Detva 33,00 122,00 4,00Krupina 32,00 29,00 4,00Lučenec 90,00 382,00 8,00Poltár 24,00 155,00 5,00Revúca 44,00 69,00 5,00Rimavská Sobota 92,00 257,00 13,00Veľký Krtíš 59,00 344,00 2,00Zvolen 106,00 461,00 8,00Žarnovica 36,00 116,00 5,00Žiar nad Hronom 32,00 74,00 8,00Banskobystrický kraj 39 769 368,00 17 058 870,00 1 845 670,00Bardejov 141,00 568,00 12,00Humenné 69,00 326,00 9,00Kežmarok 164,00 710,00 13,00Levoča 44,00 248,00 7,00Medzilaborce 5,00 16,00 6,00Poprad 220,00 606,00 8,00Prešov 344,00 1 471,00 15,00Sabinov 72,00 419,00 6,00Snina 29,00 244,00 6,00Stará Ľubovňa 68,00 380,00 4,00Stropkov 27,00 153,00 3,00Svidník 65,00 149,00 8,00Vranov nad Topľou 95,00 614,00 9,00Prešovský kraj 39 942 414,00 13 844 106,00 2 839 431,00Gelnica 50,00 167,00 5,00Košice I 23,00 111,00 12,00Košice II 78,00 686,00 2,00Košice III 11,00 501,00 4,00Košice IV 73,00 139,00 6,00Košice - okolie 240,00 1 183,00 8,00Michalovce 99,00 809,00 14,00Rožňava 24,00 201,00 8,00Sobrance 19,00 89,00 4,00Spišská Nová Ves 191,00 510,00 9,00Trebišov 69,00 246,00 13,00Košický kraj 48 474 741,00 17 237 966,00 743 724,00 4 642,00

Počezame

oby

t zdravstnancvateľo

otníckov na 1v (200

ych 000

4)

Pnemoc

oby

očet lôniciach

vateľov

žok v na 10 (2004

00 )

60,86 23,7729,03 13,0080,68 31,60

8,1813,22 5,73

7,30 4,809,61 11,303,50 0,50

10,67 5,7211,85 6,02

4,69 0,8023,22 8,43

4,94 0,0013,77 8,2812,70 5,71

9,69 4,497,89 4,26

11,27 7,487,23 1,908,21 5,33

15,21 7,8210,50 5,12

6,38 1,3617,99 10,75

9,94 4,9612,43 7,2814,50 9,7511,79 6,15

9,52 4,2813,81 5,81

7,76 4,60

2,60 0,0011,71 4,9118,62 8,50

3,37 0,0012,68 6,9023,03 12,40

3,82 0,0021,64 14,77

7,59 0,0013,43 9,3819,79 7,07

27,16 11,529,68 5,179,65 4,353,39 0,90

12,17 4,2716,05 7,06

3,14 0,009,89 9,37

13,00 6,588,50 4,31

19,61 8,728,37 4,16

15,43 13,74

13,32 5,7915,14 8,17

6,25 3,0116,74 12,54

7,11 4,0121,26 23,8718,59 9,44

2,89 0,008,88 4,57

10,21 4,786,87 2,29

16,47 7,339,76 3,90

6,57 7,2820,77 10,0235,72 17,23

5,08 0,0037,21 18,70

1,92 0,0013,38 9,3014,67 9,47

6,71 5,6110,46 4,5913,18 8,66

40

Okresné mestá a kraje SR Diaľnice v km (2004)

Hustota cestnej siete v km/1000 obyv. (2004)

Hustota cestnej siete v km/km2 (2004)

Preprava tovaru v tis. tonkm (2003)

Počet osobných automobilov (2003)

Bratislava I 0,00 0,10 0,46 41,00Bratislava II 9,92 0,38 0,45 446,00Bratislava III 1,48 0,32 0,26 25,00Bratislava IV 10,42 0,37 0,34 16,00Bratislava V 23,57 0,42 0,54 11,00Malacky 34,80 4,30 0,29 27,00Pezinok 0,00 2,49 0,36 16,00Senec 22,42 4,49 0,65 151,00Bratislavský kraj 248 802,00Dunajská Streda 0,00 4,87 0,51 122,00Galanta 0,00 3,24 0,47 46,00Hlohovec 14,75 3,19 0,54 15,00Piešťany 19,69 2,53 0,42 141,00Senica 13,34 5,07 0,45 238,00Skalica 1,78 3,08 0,40 59,00Trnava 17,90 2,64 0,45 274,00Trnavský kraj 155 057,00Bánovce nad Bebravou 0,00 4,70 0,40 5,00Ilava 15,90 2,37 0,40 65,00Myjava 0,00 7,91 0,70Nové Mesto nad Váhom 21,75 4,15 0,45 45,00Partizánske 0,00 2,53 0,40Považská Bystrica 0,00 2,67 0,37 37,00Prievidza 0,00 1,94 0,29 191,00Púchov 0,67 3,17 0,39 39,00Trenčín 27,80 2,91 0,49 88,00Trenčiansky kraj 139 965,00Komárno 0,00 3,60 0,36 27,00Levice 0,00 5,63 0,43 21,00Nitra 0,00 2,55 0,48 241,00Nové Zámky 0,00 3,39 0,38 406,00Šaľa 0,00 2,34 0,36 8,00Topoľčany 0,00 3,31 0,41 128,00Zlaté Moravce 0,00 4,54 0,38Nitriansky kraj 178 662,00Bytča 0,00 3,14 0,34 32,00Čadca 0,00 2,40 0,29 18,00Dolný Kubín 0,00 4,12 0,33 115,00Kysucké Nové Mesto 0,00 1,99 0,39 34,00Liptovský Mikuláš 42,95 4,76 0,27 137,00Martin 0,00 1,96 0,26 296,00Námestovo 0,00 2,92 0,24Ružomberok 3,06 2,63 0,24 1,00Turčianske Teplice 0,00 7,83 0,34 13,00Tvrdošín 0,00 3,40 0,25 39,00Žilina 1,99 0,38 167,00Žilinský kraj 141 002,00Banská Bystrica 0,00 2,20 0,31 104,00Banská Štiavnica 0,00 6,79 0,39Brezno 0,00 4,67 0,19 56,00Detva 0,00 4,48 0,33 10,00Krupina 0,00 9,66 0,38 114,00Lučenec 0,00 4,67 0,43 0,00Poltár 0,00 6,79 0,32 47,00Revúca 0,00 5,61 0,31 26,00Rimavská Sobota 0,00 6,06 0,34 120,00Veľký Krtíš 0,00 8,08 0,44 162,00Zvolen 0,00 3,23 0,28 202,00Žarnovica 0,00 5,95 0,39 14,00Žiar nad Hronom 0,00 4,28 0,40 51,00Banskobystrický kraj 157 809,00Bardejov 4,55 0,37 100,00Humenné 3,34 0,29 87,00Kežmarok 3,31 0,25Levoča 4,73 5,46 0,49 15,00Medzilaborce 10,40 0,31Poprad 2,94 0,27 117,00Prešov 25,76 2,67 0,46 175,00Sabinov 3,17 0,36 5,00Snina 4,70 0,23 18,00Stará Ľubovňa 4,58 0,37 122,00Stropkov 7,77 0,42 58,00Svidník 6,89 0,42 6,00Vranov nad Topľou 3,80 0,38 99,00Prešovský kraj 155 613,00Gelnica 4,27 0,23 6,00Košice I 0,41 0,38 69,00Košice II 0,49 0,39 2,00Košice III 0,44 0,44 387,00Košice IV 0,23 0,42 100,00Košice - okolie 5,33 5,37 0,39 92,00Michalovce 3,54 0,37 105,00Rožňava 5,24 0,28 50,00Sobrance 7,59 0,34Spišská Nová Ves 2,26 0,36 2,00Trebišov 4,49 0,44 60,00Košický kraj 179 275,00

Počet automo

nákladnýcbilov (200

h 3)

Počet teleprípojok

fónnych (2003)

Výdvýskum

avky na v v tis. Sk

edu (2003)

34 280,00 215 568,00 3 389 118,00

18 974,00 101 042,00 791 392,00

17 561,00 134 724,00 849 457,00

22 125,00 138 466,00 419 110,00

20 400,00 182 691,00 519 839,00

20 262,00 181 874,00 311 460,00

19 829,00 187 266,00 172 057,00

20 742,00 153 003,00 563 842,00

41

Okresné mestá a kraje SR

Počet zamestnancov výskumu a vývoja

(2003)

DP - Kvalita regionálnej legislatívy (VZN)

DP - Kvalita súdnictva v regióne

DP - Poriadok a bezpečnosť v regióne

Bratislava IBratislava IIBratislava IIIBratislava IVBratislava VMalacky Pezinok Senec Bratislavský kraj 10 135,00 1,28 0,62 1,32Dunajská StredaGalantaHlohovecPiešťanySenicaSkalicaTrnavaTrnavský kraj 1 126,00 1,24 0,68 1,36Bánovce nad BebravouIlavaMyjavaNové Mesto nad VáhomPartizánskePovažská BystricaPrievidzaPúchovTrenčínTrenčiansky kraj 1 113,00 1,07 0,76 1,39KomárnoLeviceNitraNové ZámkyŠaľaTopoľčanyZlaté MoravceNitriansky kraj 1 856,00 1,15 0,76 1,35BytčaČadcaDolný KubínKysucké Nové MestoLiptovský MikulášMartinNámestovoRužomberokTurčianske TepliceTvrdošínŽilinaŽilinský kraj 1 474,00 1,09 0,81 1,33Banská BystricaBanská ŠtiavnicaBreznoDetvaKrupinaLučenecPoltárRevúcaRimavská SobotaVeľký KrtíšZvolenŽarnovicaŽiar nad HronomBanskobystrický kraj 1 672,00 1,13 0,96 1,48BardejovHumennéKežmarokLevočaMedzilaborcePopradPrešovSabinovSninaStará ĽubovňaStropkovSvidníkVranov nad TopľouPrešovský kraj 776,00 1,17 1,02 1,40GelnicaKošice IKošice IIKošice IIIKošice IVKošice - okolieMichalovceRožňavaSobranceSpišská Nová VesTrebišovKošický kraj 2 776,00 1,22 0,92 1,35

DP - Kvalitainfraštr

dopravnej uktúry

DP - Kenergeinfraštru

valita tickej ktúry

DP - Kvtelekomun

infraštru

alita ikačnej ktúry

rDP - Kv

egionálneho možnosti vzd

alita školstva a elávania

1,29 1,93 2,08 1,63

1,42 1,86 1,89 1,59

1,29 1,86 1,78 1,51

1,23 1,88 1,82 1,69

1,18 1,79 1,80 1,43

1,07 1,86 1,77 1,51

0,83 1,89 1,91 1,53

0,93 1,94 1,94 1,65

42

Okresné mestá a kraje SR

DP - Kvalita regionálneho zdravotníctva

DP - Kvalita služieb miestnych dodávateľov

DP - Úroveň technológií v regióne

Bratislava IBratislava IIBratislava IIIBratislava IVBratislava VMalacky Pezinok Senec Bratislavský kraj 1,11 4,04 4,36Dunajská StredaGalantaHlohovecPiešťanySenicaSkalicaTrnavaTrnavský kraj 0,95 3,86 3,55Bánovce nad BebravouIlavaMyjavaNové Mesto nad VáhomPartizánskePovažská BystricaPrievidzaPúchovTrenčínTrenčiansky kraj 1,13 4,08 3,38KomárnoLeviceNitraNové ZámkyŠaľaTopoľčanyZlaté MoravceNitriansky kraj 1,01 3,79 3,05BytčaČadcaDolný KubínKysucké Nové MestoLiptovský MikulášMartinNámestovoRužomberokTurčianske TepliceTvrdošínŽilinaŽilinský kraj 1,23 3,76 3,12Banská BystricaBanská ŠtiavnicaBreznoDetvaKrupinaLučenecPoltárRevúcaRimavská SobotaVeľký KrtíšZvolenŽarnovicaŽiar nad HronomBanskobystrický kraj 1,21 3,72 2,60BardejovHumennéKežmarokLevočaMedzilaborcePopradPrešovSabinovSninaStará ĽubovňaStropkovSvidníkVranov nad TopľouPrešovský kraj 1,19 3,85 2,54GelnicaKošice IKošice IIKošice IIIKošice IVKošice - okolieMichalovceRožňavaSobranceSpišská Nová VesTrebišovKošický kraj 1,15 4,01 2,65

DP - Dostupfinančných

kapitálových zdregióne

nosť a rojov v Infraštruktúra

Index sta[poproduktípredproduk

(200

rnutia vny vek / tívny vek] 3)

akPočet ekonomicktívnych obyvateľ

(2003)

y ov

Podiel vyvzdelanýchaktívnych ocelkovom

akt.

sokoškolsky ekonomicky byvateľov na

počte ekon. obyv.

153,22 255,54192,60 188,20163,92 218,27171,46 128,36172,92 95,73181,57 108,57152,43 111,51194,62 117,66

3,72 121,78 331,90 26,21110,28 108,40

87,52 117,4588,10 116,11

111,76 141,29102,87 108,40

83,59 106,79127,02 119,73

3,30 60,56 280,60 11,9073,33 112,2790,20 109,5779,98 153,8699,41 145,9470,84 132,8282,00 97,3789,29 117,7978,34 104,80

128,75 132,232,91 58,82 294,80 10,04

82,31 138,6983,16 128,20

107,58 120,75100,93 138,21

77,87 113,6784,79 126,5972,83 128,15

2,75 58,23 346,30 8,8175,54 90,0081,09 82,5683,54 81,2874,81 90,58

125,59 124,3895,65 114,9579,12 44,0085,68 106,3875,35 138,7182,01 62,48

109,92 106,482,58 60,77 333,10 11,29

90,75 123,1974,90 112,5076,67 115,3571,25 123,8882,56 107,9579,96 120,7374,86 123,0176,19 94,4185,17 98,5786,00 117,8487,63 124,2475,24 121,7179,05 121,09

2,29 59,58 323,00 10,9386,97 78,7080,63 92,5180,62 51,2085,35 71,0876,93 143,4892,91 84,72

126,40 83,2973,95 57,7474,20 97,2881,89 59,5178,48 86,0380,31 84,2683,62 71,89

2,07 59,96 363,60 9,5273,38 86,4276,76 105,6082,09 98,7786,89 59,4983,31 144,2195,83 79,6988,20 90,5378,58 101,0575,42 123,7980,13 67,6582,20 92,40

2,20 59,92 361,00 10,66

43

Okresné mestá a kraje SR

Zmeny počtu obyvateľov sťahovaním (2003)

Priemerná mesačná mzda v Sk (2004)

Bratislava I -329,00 23 997,00Bratislava II 340,00 24 220,00Bratislava III 127,00 21 395,00Bratislava IV -168,00 21 587,00Bratislava V -976,00 19 011,00Malacky 552,00 16 443,00Pezinok 315,00 14 164,00Senec 789,00 14 426,00Bratislavský krajDunajská Streda 770,00 12 116,00Galanta 497,00 12 301,00Hlohovec 32,00 15 370,00Piešťany 97,00 14 133,00Senica 135,00 14 126,00Skalica 192,00 15 086,00Trnava 146,00 17 603,00Trnavský krajBánovce nad Bebravou -28,00 11 509,00Ilava -59,00 13 278,00Myjava -71,00 12 978,00Nové Mesto nad Váhom 133,00 14 443,00Partizánske -48,00 11 555,00Považská Bystrica -107,00 14 089,00Prievidza -118,00 14 103,00Púchov 22,00 16 535,00Trenčín 61,00 14 111,00Trenčiansky krajKomárno 66,00 12 299,00Levice 156,00 14 332,00Nitra 198,00 14 058,00Nové Zámky 139,00 13 186,00Šaľa 61,00 14 397,00Topoľčany 140,00 12 647,00Zlaté Moravce -32,00 12 376,00Nitriansky krajBytča 37,00 11 997,00Čadca -44,00 11 463,00Dolný Kubín -55,00 13 695,00Kysucké Nové Mesto -7,00 14 000,00Liptovský Mikuláš -36,00 13 231,00Martin -181,00 14 485,00Námestovo -68,00 11 536,00Ružomberok -26,00 14 631,00Turčianske Teplice 82,00 11 535,00Tvrdošín -85,00 12 350,00Žilina 145,00 14 759,00Žilinský krajBanská Bystrica -109,00 15 456,00Banská Štiavnica 10,00 11 771,00Brezno -153,00 13 385,00Detva -20,00 11 416,00Krupina 72,00 11 473,00Lučenec 40,00 12 583,00Poltár 40,00 12 001,00Revúca -30,00 12 818,00Rimavská Sobota -127,00 12 133,00Veľký Krtíš 58,00 11 576,00Zvolen 108,00 13 928,00Žarnovica -33,00 12 995,00Žiar nad Hronom -32,00 15 175,00Banskobystrický krajBardejov -93,00 10 693,00Humenné -102,00 13 137,00Kežmarok 14,00 11 772,00Levoča 8,00 11 348,00Medzilaborce -65,00 11 174,00Poprad -360,00 14 250,00Prešov -1,00 13 457,00Sabinov -50,00 11 310,00Snina -107,00 10 605,00Stará Ľubovňa -124,00 11 834,00Stropkov -61,00 10 227,00Svidník -98,00 11 552,00Vranov nad Topľou -84,00 11 295,00Prešovský krajGelnica -51,00 12 058,00Košice I 20,00 16 587,00Košice II -383,00 22 084,00Košice III -291,00 12 797,00Košice IV -26,00 14 708,00Košice - okolie 600,00 12 731,00Michalovce 3,00 14 034,00Rožňava 34,00 13 168,00Sobrance 12,00 10 426,00Spišská Nová Ves -156,00 12 884,00Trebišov 152,00 12 574,00Košický kraj

Mesačné peňažpríjmy domácností

(2004)

né v Sk Mesačné domácností v

výdavky Sk (2004)

Neevidov

zamestnanosť aná úradmi práce v % (2004)

Počet voľných pracovných mies

(2003)t

Počet štustredných šk

000 obyvateľ

dentov ôl na 10 ov (2004)

Počvysokýc

obyv

et študentov h škôl na 10 000 ateľov (2004)

2,60 763,00 4 825,00 18 203,002,90 559,00 10 071,00 0,002,80 283,00 4 058,00 4 862,002,30 163,00 5 197,00 8 195,003,30 256,00 7 845,00 7 937,006,00 66,00 802,00 0,004,40 199,00 2 624,00 0,003,80 171,00 975,00 0,00

11 010,55 10 745,449,20 111,00 4 639,00 0,007,90 748,00 3 291,00 0,00

11,70 118,00 1 433,00 0,007,80 162,00 3 697,00 0,00

10,50 310,00 2 493,00 0,009,00 145,00 2 237,00 0,007,70 166,00 8 453,00 8 326,00

7 529,49 7 941,669,60 113,00 1 868,00 0,005,50 625,00 3 338,00 0,007,70 218,00 1 151,00 0,009,80 261,00 1 427,00 0,00

11,70 285,00 588,00 0,008,70 156,00 3 845,00 0,009,40 483,00 5 168,00 0,006,90 41,00 604,00 507,005,00 294,00 6 842,00 2 780,00

6 993,77 7 012,4213,70 273,00 3 571,00 400,0019,00 238,00 4 860,00 0,0012,20 199,00 10 719,00 13 135,0016,00 401,00 5 888,00 0,0014,20 76,00 1 469,00 0,0012,70 140,00 2 909,00 0,0015,80 14,00 1 386,00 0,00

7 390,75 7 526,8414,40 46,00 496,00 0,0010,80 257,00 3 152,00 0,0013,70 63,00 1 949,00 0,0013,10 46,00 2 384,00 0,0012,00 119,00 2 958,00 0,0011,50 120,00 4 418,00 1 165,0010,40 63,00 2 577,00 0,0012,80 116,00 2 959,00 2 548,0015,00 117,00 985,00 0,0011,70 67,00 2 776,00 0,00

8,00 384,00 10 545,00 8 282,007 571,90 7 572,19

8,70 150,00 7 989,00 7 255,0017,30 59,00 1 934,00 556,0018,10 71,00 2 749,00 0,0018,70 69,00 250,00 0,0020,00 10,00 680,00 0,0021,40 135,00 3 050,00 0,0024,40 19,00 377,00 0,0028,40 28,00 1 564,00 0,0028,70 37,00 3 121,00 0,0026,40 42,00 477,00 0,0012,00 71,00 3 634,00 2 600,0022,80 37,00 905,00 0,0018,30 77,00 1 587,00 0,00

7 433,28 8 642,5917,40 257,00 3 290,00 0,0014,80 428,00 3 645,00 0,0025,90 61,00 2 602,00 0,0017,10 20,00 2 550,00 0,0020,60 15,00 254,00 0,0013,40 151,00 6 795,00 0,0016,70 894,00 12 475,00 7 227,0022,30 267,00 1 531,00 0,0018,40 10,00 1 267,00 0,0012,30 308,00 1 983,00 0,0019,90 37,00 1 054,00 0,0017,40 36,00 2 211,00 0,0018,70 106,00 2 624,00 0,00

7 355,39 7 140,1521,50 70,00 890,00 0,0011,00 567,00 10 071,00 15 508,0011,70 265,00 3 362,00 1 857,0011,10 36,00 944,00 0,0010,30 500,00 7 489,00 0,0022,30 244,00 887,00 0,0020,50 126,00 6 019,00 0,0025,60 456,00 2 433,00 0,0024,80 15,00 765,00 0,0018,70 243,00 5 043,00 0,0024,60 159,00 4 252,00 0,00

7 505,22 7 137,89

44

Okresné mestá a kraje SR

Pracovná neschopnosť - priemerná doba trvania

1 prípadu pracovnej neschopnosti v dňoch

(2003)

Bratislava I 22,23Bratislava II 26,95Bratislava III 24,36Bratislava IV 22,08Bratislava V 25,01Malacky 25,46Pezinok 24,73Senec 27,71Bratislavský krajDunajská Streda 31,42Galanta 25,47Hlohovec 29,36Piešťany 27,97Senica 24,05Skalica 25,73Trnava 25,67Trnavský krajBánovce nad Bebravou 28,76Ilava 21,59Myjava 21,10Nové Mesto nad Váhom 22,52Partizánske 38,53Považská Bystrica 24,81Prievidza 25,37Púchov 25,98Trenčín 23,52Trenčiansky krajKomárno 22,13Levice 32,88Nitra 26,01Nové Zámky 27,25Šaľa 20,86Topoľčany 31,88Zlaté Moravce 34,31Nitriansky krajBytča 24,43Čadca 27,90Dolný Kubín 26,00Kysucké Nové Mesto 28,92Liptovský Mikuláš 28,20Martin 29,18Námestovo 28,53Ružomberok 29,52Turčianske Teplice 32,28Tvrdošín 30,11Žilina 26,73Žilinský krajBanská Bystrica 24,71Banská Štiavnica 24,33Brezno 29,09Detva 31,13Krupina 27,72Lučenec 33,09Poltár 42,20Revúca 25,94Rimavská Sobota 33,72Veľký Krtíš 42,30Zvolen 27,56Žarnovica 23,09Žiar nad Hronom 22,64Banskobystrický krajBardejov 25,24Humenné 29,49Kežmarok 32,56Levoča 31,89Medzilaborce 31,13Poprad 31,29Prešov 28,63Sabinov 27,85Snina 23,72Stará Ľubovňa 32,68Stropkov 37,67Svidník 34,41Vranov nad Topľou 28,19Prešovský krajGelnica 33,43Košice I 26,64Košice II 23,62Košice III 30,92Košice IV 26,80Košice - okolie 27,83Michalovce 33,91Rožňava 22,80Sobrance 36,67Spišská Nová Ves 36,73Trebišov 26,37Košický kraj

Počet registrovaných trestných činov (2003)

Počet registrovanhospodárskych

trestných činov (20

ých 03)

DP - Lojalzamestnancov v

ita regióne

DP - Úroveňpracovníkov

kvalifikácie v regióne Ľudské zdroje

Poplatoodpad

k za komunálny (2005) - index 15

10

Výška dane z nehnuteľností za 00m2 pozemku a 00m2 halu (2005)

136,00 2,50 253 240,0092,61 2,50 163 700,00

108,41 2,50 114 430,00122,75 2,50 163 700,00

95,51 2,50 163 700,00113,14 7,64 49 690,00102,92 7,75 96 512,00117,59 8,03 65 945,00

21 098,00 2 842,00 3,12 3,91 59,24 0,00118,85 8,03 56 600,00

85,34 7,19 50 080,0086,54 6,64 75 600,0088,26 7,47 91 050,0086,70 7,97 95 903,0092,32 0,25 68 750,00

135,06 7,04 109 000,0010 927,00 1 481,00 3,09 3,21 49,69 0,00

85,24 5,94 67 750,0067,17 3,65 35 525,0076,68 7,1983,70 7,58 80 750,0075,48 8,35 68 493,0083,23 0,25 65 216,0073,23 5,17 76 050,0086,55 5,10 82 525,0098,60 8,62 91 200,00

8 476,00 1 517,00 2,87 3,44 48,68 0,0090,27 8,14 71 050,0095,39 8,03 45 525,00

165,59 8,14 140 075,0090,20 7,19 44 840,0092,25 8,08 60 540,0092,68 8,31 72 954,0089,81 8,36 50 675,00

10 229,00 1 630,00 2,96 3,38 49,30 0,0093,03 7,86 65 525,0084,79 6,3690,00 6,58 80 750,0091,53 0,00 85 500,0087,24 0,25 36 050,0088,72 5,6490,88 8,14 55 525,0099,86 6,96 101 500,0090,09 3,58 88 392,7089,64 6,36 53 240,00