1

Orava je región bohatý na množstvopodôb tradičnej i súčasnej ľudovej

kultúry. Jej nehmotných — hudobných,tanečných či zvykoslovných, ako i hmot-ných prejavov. A k takým, ktoré v minu-losti podstatne formovali a i v súčasnostiformujú pohľad na ľudová drevorezba.

Jej artefakty sa v súčasnostinenachádzajú iba v depozitoch, ale súprístupné i prostredníctvom inštaláciígalérií a súkromných zbierok. Nejde

pritom o diela školených majstrov ume-leckého remesla, ale - a najmä o diela

ľudových, insitných tvorcov.Ich plastiky a reliéfy sú nielen pretavením

autorovej súčasnosti, ale sú i hlbokozrastené a vychádzajú z prostredia

v ktorom vznikajú, sú pokračovanímminulých umeleckých názorov a postupov

v tvorbe. Sú nielen dokladom tvorivéhoprocesu predchádzajúcich generácií,

dokladom tradície, ale i základom, naktorom stavajú a z ktorého vychádzajúsúčasní umelci. Ich umelecký charaktermožno pochopiť iba vo vzťahu k úlohe,

ktoré majú v prostredí, kde boli stvárnenéa ich umelecká hodnota často nie je

určujúca. Spodobovanie nie je cieľom, aleiba prostriedkom na dosiahnutie určitého

zámeru. Aj oravskí rezbári vzhľadomk funkcii svojho diela často redukujúvýrazové prostriedky na tie najpod-

statnejšie, na atribúty, niekedy nejdeo realistické senzuálne videnie a verné

spodobovanie modelu, ale o zachyteniesymbolickej podoby, abstrahovanej do

znaku. Tá dominuje najmä v sakrálnejtvorbe, jednej z dominantných častí

ľudového rezbárskeho umenia. V nej ideľudovému umelcovi často nie až tak

o stvárnenie podoby určitého človekaa jeho osudov, ako o typizovanie do

formy, ktorá by bola zrozumiteľná čomožno najširšiemu okruhu divákov. Ide

o postavy svätých, Piety a Madony

vyrezávané do inventárov kostolov.Najrozšírenejšie a často umelecky vysokodotvorené sú plastiky znázorňujúcePannu Máriu a Ježiša na kríži či výjavyz Krížovej cesty.Samostatné miesto medzi plastikamitvoria postavy Betlehema, ktoré sú stálena Slovensku v tvorbe rezbárov obľúbe-né. V nich dostávajú biblické námetysvetský charakter. Ten sa pretavuje najmäv postavách pastierov a vo zvieracíchfigúrach a súvisí i so zvykoslovnýmposlaním betlehema, s jeho zapojenímdo betlehemských hier.Prírodné námety a zobrazenia ľudí pripráci i zábave sú druhou podstatnoučasťou tvorby ľudových rezbárskychumelcov. V nich môže naplno vyniknúťindividuálny prístup tvorcu, voľnosťnámetu i jeho uchopenia, spracovania.Námety sú často odrazom prežitých uda-lostí, zážitkov či spomienok. Motívy ľudía ich každodenného dedinského života súu niektorých oravských rezbárov domi-nantné. Sústreďujú sa na ročný pracovnýcyklus, najmä na letné práce, na prácuv lese, pôsobivé sú však aj zvykoslovnémotívy, či postavy a reliéfy znázorňujúcezábavu, tanec či pripomínajúce zbojníckutradíciu. Výtvory ľudového umelca súpráce samouka pracujúceho s nožoma dlátom, ktorý postupuje tak, ako muvnucuje materiál a náčinie. Aj keď možnoz pohľadu profesionála, z technickéhohľadiska môžu mať takého plastiky čireliéfy určite nedostatky, prevažuje prinich a estetickú hodnotu tvorí práve čaronaivity a úprimnosti cítenia. To prevážidisproporciu tvarov či nerezbársky povrch.Takého artefakty dýchajú prostredíma situáciou, pri ktorých vznikali, pretavujesa do nich životný postoj a cítenie ľudo-vého umelca. Sú postavené a chápeme ichv inej ako akademickej rovine. A tá jerovnako svojrázna a oprávnená.

Ľudové rezbárstvo

2

Galéria ľudového rezbárstva v Babíne

A d r e s a :Obec BabínBabín 50

029 52 HruštínOkres Námestovo, SR

K o n t a k t :+421 43 5577 207, +421 908 901 914

Fax:+421 43 5577 221Email: obecbabin@orava.sk, web: www.babin.sk

O t v á r a c i e h o d i n y :Sezóna: 1. apríl — 31. október

Pondelok — Piatok 07.00 hod. — 15.00 hod.Sobota — Nedeľa — Sviatky — zimné obdobie:nutné sa nakontaktovať na tel. č.:0908/901914

U p o z o r n e n i e :V prípade Vašej návštevy galérie je nutné sa kontaktovať na obecnom úrade,

alebo na tel. č.: 043 5577 207, 043 5577 221, 0908 901 914

V s t u p n é d o b r o v o ľ n é

3

Z histórie budovy Galérie (stará škola)1910 — ministerstvo školstva nariaďuje postaviť novú školu, z dôvodov

kritických podmienok pri vyučovaní v starej drevenej škole,1913 — postavenie rím.-katolíckej školy v Babíne, bola to jednoposchodová

budova. Staval ju z tehál, staviteľ Dudáš z Dolného Kubína. Nákladyna stavby stáli 32.000 korún. Mala dve triedy a učili v nejdve učiteľky: Etela Kácová a Sidónia Sárkova,

1924 — prvý známy riaditeľ školy p. Jozef Nemec, ktorý pôsobil na škole doroku 1933,

1934 — na budove školy v apríli vyskočila iskra z komína, ktorá následnespadla na drevenú strechu susednej starej drevenej školy. Vznikolpožiar, ktorý mal za následok 104 zhorených domov, 4 ľudské životya finančnú škodu 2.971.325 Kčs. Vyhorela aj budova školy, kde iskravyskočila. Škoda na škole činila sumu 45.000 Sk. Budova poistenánebola. 26. novembra bola dokončená generálna oprava budovyškoly,

1935 — rozšírenie školského pozemku o 344 m2,1942 — škola sa rozširuje z dvoch na tri triedy, riaditeľom školy je Štefan

Ondrík (1934 — 1952),1945 — škola bola poštátnená, nazývala sa Štátna ľudová škola, neskôr

Národná škola v Babíne,1952 — novým riaditeľom školy a zároveň posledným sa stáva p. Peter Polák

(1952 — 1971),1958 — generálna oprava celej budovy. Investície presiahli

sumu 90.000 Kčs,1971 — posledné vyučovanie v starej škole, kde sa učilo 90 žiakov v štyroch

triedach. Nasledujúci rok vyučovanie začalo v priestoroch novej školyza kostolom,

70-80 roky — budova slúži ako osvetová izba, klubovňa pre mládež a zriaďujesa obchod Jednoty spotrebné družstvo Trstená —— Rozličný tovar,

1988 — obec predáva budovu Agrostavu Námestovo,90 roky — firma Agrostav previedla v budove starej školy rozsiahlu

rekonštrukciu, kde plánovala spustenie výroby s kanceláriami,2005 — obec Babín odkupuje budovu starej školy späť, za sumu 450.000 Sk

od firmy Agrostav Námestovo,2006 — 13. augusta sa slávnostne otvorila Galéria ľudového rezbárstva,

v ktorej je na poschodí zriadená stála expozícia 43 plastíkod 18 rezbárov z toho 1 z Poľska,

2007 — stálu expozíciu rozširuje 7 sakrálnych plastík, z toho tri od dvochpoľských autorov. Dokončenie vstupného vchodu (barchanec) doGalérie ľudového rezbárstva.

2008 — pred budovou Galérie sa konal po prvý krát medzinárodný rezbárskyplenér

4

Plenér po prvýkrát usporiadaný v Babínev roku 2002 bol výsledkom takmer

desaťročných snáh o znovuuchopenierezbárskej tradície obce a hľadania tohopravého miesta pre tvorivú konfrontáciu

ľudových rezbárov. Zámer Oravskéhoosvetového strediska sa stretol

s pozitívnou odozvou Obecného úradu,obyvateľov i u Štefána Siváňa ml.,

jedného z najvýznamnejších oravskýchrezbárov. A tak práve v jeho dvore,

v prostredí dýchajúcom drevom plastíkotca, na počesť ktorého plenér vznikol,bol prvý ročník i usporiadaný. Vtedy sasedem ľudových rezbárov zo Slovenska

počas piatich dní pasovalo s viac akometer a pol dlhými jaseňovými klátmi.

Témou prvého ročníka Návratovk Siváňovi bol morový stĺp, symbol

ochrany pred všetkým zlým. Téma málofrekventovaná a preto i pre tvorcov

zaujímavá. Podujal sa ho vytvoriť práveŠtefan Sivaň mladší. Ostatní rezbári

vytvárali jednotlivé symbolizujúcepostavy, neskôr rozmiestnené

okolo ústredného stĺpa.V roku 2003 sa plenér presunul

do areálu Obecného úradu,ktorý opäť poskytol základný

materiál - drevo.Tvorivé stretnutie sa v súčasnoti

stretáva s pozitívnym ohlasom tvorcova rezonuje i v rámci Slovenska,

pravidelne sa babínskych stretnutí

zúčastňujú i tvorcovia z Poľska.Dielne bezprostredne konfrontujútradičné postupy, techniky a motívykamenárskej tvorby a drevorezby, typicképre slovensko-poľsko-české pohraničie,prostredníctvom nich sa identifikujú,spoznávajú ich a tým prezentujúi tradičné kultúrne symboly.Usporiadatelia sa snažia popularizovaťtradičnú i súčasnú tvorbuneprofesionálnych umelcov, vytváraťtvorivý umelecký dialóg, rozvíjať hlbšiua dlhodobejšiu spoluprácu a do tvorbyzapájať najmä mladých umelcov.Ľudoví tvorcovia sa počas piatichaugustových dní usilujú dokázať svojuzručnosť. Voľne konfrontujú tvorbu— ani nie tak po stránke techniky,ktorá je jednoduchá a priamočiara,ale tvorivo konfrontujú cit, predstavya ich realizáciu v diele, spôsobyuchopenia predstavy. Výsledkom jerôznorodosť a autentickosť autorova ich prístupov a postupov,nie jednoznačnosť štýlu, smeru,uniformita. Naopak, stretnutiepovzbudzuje rezbárov v ich amatérskeja svojráznej tvorbe a prezentuje ichprostredníctvom diel verejnosti akosvojbytných. Správnosť takejto cestypodporuje i pomerne veľký početnadšených amatérov a ich mimoriadnepestré prejavy, rôznorodé tematickyi štýlovo.

Rezbársky plenér Návraty k Siváňovi

5

Zakladateľ rodovej tradície, v ktorej sanadanie detí a tvorivé skúsenosti

odovzdávajú z generácie na generáciu sanarodil 28. augusta 1906. V prácach dedaSiváňa, ako dnes už nebohého ľudového

umelca familiárne oslovovali takmervšetci Babínci, dominoval dedinský človek.Jeho každodenné radosti i starosti, človek

pri práci i pri zábave. Známe sú postavypastierov, paholkov, hrabáčok, koscov, ale

i muzikantov. V tvorbe však silnorezonovali i biblické námety zo Starého

a Nového zákona. Boli to najmä Piety,Madony i variácie Adama a Evy. Tretím

tematickým okruhom tvorby ŠtefanaSiváňa st. boli zvieracie a prírodné motívy

i monumentálne včelie úle v tvareľudských a zvieracích postáv.

Roľník a kolár sa zoznámil s drevomuž v detstve a do mladosti sa rád

vo svojich motívoch aj vracal. Začínals dreveným riadom a betlehemami.

S nimi pochodil i riadny kus sveta.Vianočné výlety začínali na Luciu

a končili až po Troch kráľoch. Siváňovebetlehemy tak obišli takmer celé

Slovensko - od Hlohovca až po Košice,neraz s nimi koledovali i v Čechách.

Zimné výlety boli veľkou školou i prvýmidotykmi s drevom aj pre syna - tvorcu.

Ak totiž chcel podniknúť tútodobrodružnú púť s otcom i na ďalší rok,

sám musel vystrúhať maštaľkua jednotlivé postavy. Okamihy životavedel dedo Siváň spontánne zachytiťv dreve. Tak, ako ich vnímal iba on.

Sú plné citu a fantázie. Osobitosť jeho

ŠtefanSIVÁŇ, starší

prejavu určovala spontánnosť prístupuk tvorbe. Jeho ľudské figúry vyžarujúniečo životné a pôvodné, sú spojením silya istoty, a výnimočné intuitívnymsochárskym cítením. Sú dokladom citua fantázie, talentu, v ktorom sa zachovalzdravý základ ľudového pohľaduna svet.

6

Narodil sa 25. augusta 1945 v Babíneako pokračovateľ tradície rodu

rezbárov. Po skončení základnej školypracoval ako robotník v Rudníku

a Turanoch, po absolvovaní základnejvojenskej služby až do dôchodku

v Oravských ferozliatinárskychzávodoch v Istebnom. Z figúrok postávmnohých betlehemov, ktoré ako dieťaŠtefan mladší vyrezával popri otcovi,sa stal časom individuálny a osobitný

štýl. Z prác cítiť úctu k drevu, k jehoprírodným vlastnostiam, typické je

spracovanie z jedného klátika dreva.Prirodzený inštinkt umelca viedol

k pomeru sochárskych foriema proporcií. Strom bol pre neho

symbolom krásy, oddychu a života.Vychádzal z primárnych vlastností

dreva, ktoré pre Siváňa mladšiehobolo zdrojom asociácií. Spomienky

z detstva stvárňoval pri hrácha stretnutiach pod stromom. Rôzne

výjavy, ktoré sú prežité a vzbudzujúspomienky, dopĺňal pozadím,

horizontom, krajinkou a chalúpkamii ďalšími námetmi. Základným

motívom sochárskych diel bol všakčlovek v každodenných i sviatočných

dňoch. Siváň hlboko preciťoval ajsakrálne témy z Nového zákona.

Spodoboval ich s elementárnoučistotou tvárnych prostriedkov. Aktívnespolupracoval na tvorivých sympóziách

na Slovensku, Česku, Poľsku,Holandsku. Vytvoril veľké množstvo

jedinečných plastík.

Zúčastnil sa viacerých výstavregionálneho, celoslovenskéhoa medzinárodného významu. Jehoplastiky môžeme vidieť na viacerýchmiestach nielen na Slovensku.Napríklad reliéf polapenia Janošíkav Jánošíkovej krčme vo ValaskejDubovej, jedinečnú sochu pietyv Plaveckom Štvrtku či jaseňovú sochurodiny, najväčšiu na Slovensku, predkultúrnym domom v LiptovskomHrádku, plastiky pri amfiteátrochvo Východnej a Oščadnici. Ako rezbármal ešte množstvo plánov a odhodlanípri práci s deťmi, so Spolkom rezbárovv spolupráci s poľskými rezbármi.Svoje predsavzatia nestihol naplniť,odišiel v deň menín, 26. decembra 2005.

ŠtefanSIVÁŇ, mladší

7

I keď sa ľudovému rezbárstvuStanislav Ondrík, narodený

28. februára 1949 v Liesku, venujeod útleho detstva, svoj vzťah k drevu

naplno rozvinul až v neskoršom veku.Povolaním vodič začal aktívne tvoriť

v roku 1992. Medzi práce tohtoobdobia patrí najmä drobná figurálna

plastika a reliéfy. Neskôr sa zameralna monumentálnu plastiku.

Tvorí z lipového, topoľového,javorového, jaseňového i ovocného

dreva, práce napúšťa olejmi.

StanislavONDRÍK

V práci prevládajú motívydedinského života, ktorýspodobuje pri práci i zábave.Tvorbu prezentoval na výstaváchv Liptovskom Mikuláši, OravskomPodzámku, Donovaloch, Trnave,v Spišskom Podhradí, Kolárovciacha na výstavách Oravského kultúrnehostrediska v Dolnom Kubínea v Tvrdošíne. Je pravidelnýmúčastníkom plenéra v Babíne.

8

PeterBOHUCKÝ

Narodil sa 29. augusta 1973v Námestove. Po skončení základnej

školy sa vyučil na SOU strojárskomv Kňažej, práci s drevom sa začalaktívne venovať až po základnej

vojenskej službe. Od jednoduchýchtvarov prechádzal k náročnejším.

Impulzom k tvorbe bola i rekonštrukcia

betlehemu Štefana Siváňa st.v babínskom kostole, ktorú zrealizovalv roku 1995. V rokoch 2002 — 2003 naplenéri v Babíne vyrezal plastiky PannyMárie a Pocestného. V roku 2004 viedolv rámci projektu Orava bez hraníc krúžokmladých rezbárov v obci, vo svojomvoľnom čase vyrezáva i v súčasnosti.

9

JurajLABDÍK

Mladý autor sa narodil v Trstenej21. januára 1987. Inšpirovaný starým

otcom, ktorý pracoval s drevom, sarozhodol pre štúdium na SOU v Nižnej,

odbor umelecko-remeselné spracovaniedreva. Na škole sa Labdík zoznámil

s prácou s dlátom, s technikamivyrezávania, povrchových úprav

i ošetrovania dreva a vznikli tu i prvérezbárske práce. Počas štúdia sa

zúčastnil rôznych výstav a rezbárskychplenérov, v roku 2004 sa prezentovalv Kežmarku na Európskom ľudovomremesle, svoju prácu prezentoval na

výstavách na Oravskom hrade (2004)a v Brne (2005). S prvou plastikou„Božské srdce“ sa zúčastnil celoštátnejsúťaže Výtvarné spektrum (2005),v roku 2005 sa prezentovalna medzinárodenom rezbárskomplenéri Návraty k Siváňovi v Babíne,z ktorého pochádza i plastika Gajdoš.Dielňu si rezbár, ktorý sa zaoberái reštaurovaním a konzervovaním,zriadil v pivnici paneláku, v ktorombýva a v budúcnosti chce s remeslom zrásťešte viac.

10

MilanMIČIENKA

Narodil sa 22. júna 1957v Kolároviciach, študoval na Strednej

škole umeleckého priemysluv Bratislave, ktorú ukončil v roku 1976

ako umelecký rezbár. Po skončení školypracoval desať rokov v Ľudovo-

umeleckom družstve Rezbár v Rajci.V roku 1988 odišiel z rodinných

dôvodov pracovať do Kinexu Bytča akobrusič. Toto remeslo ho živí dodnes,

rezbárstvo ostalo len koníčkom.

Je aktívnym účastníkom tvorivýchsympózií doma i v zahraničí — v Poľsku,Česku, Švajčiarsku. Jeho plastikyv nadživotnej veľkosti sú v expozíciáchv Záhorskej Bystrici (Mojžiš),Plaveckom Štvrtku (Sv. Peter),v Bojniciach (gróf Pálfy), Zywci(Sv. Peter) i v iných.Je zakladateľom Farskej galériev Kolároviciach, ktorá pozostávaz dvadsiatich plastík z toho sám jeautorom deviatich. Do múzea ľudovejplastiky v Babíne podaroval plastikySv. Jozefa a Jezuliatko.

11

Pochádza z Tatranskej Lomnice voVysokých Tatrách. Už od malička mu

prirástla k srdcu láska k ľudovýmtradíciám, folklóru, tradičným

remeslám, prírode a športu. Najviac hovšak zaujala práca s drevom, ako aj

zručnosť rezbárov. Po ukončenízákladnej školy sa vyučil v odbore

drevomodelár a neskôr pracoval privýrobe modelov pre zlievárenstvo. Jeho

práce mu spočiatku slúžili ako hračky,alebo ako okrasné doplnky v byte. Prvú

plastiku vyrezal vreckovým nožíkom zpolienka pri táborovom ohni. Niekoľko

sošiek venoval pri rôznychpríležitostiach aj známym osobnostiam.

Práca s drevom je mu v súčasnostitrvalým koníčkom a zdrojom energie.

Zvláštnosťou jeho tvorby je, že aj veľkésochy vyrezáva z jedného kusa dreva,

konzervuje ich ľanovým olejom a leštívčelím voskom. Je organizátorom

rezbárskych sympózií v LiptovskomHrádku, Košiciach, Bardejovských

Kúpeľoch, Kráľovej Lehotea spolupracuje s viacerými rezbármi.

Rezbárske umenie propagujei prostredníctvom Dalovej galérie na

skale v Kráľovej Lehote, ktorá jesprístupnená verejnosti. Pravidelne ako

DaliborNOVOTNÝ

predseda Spolku rezbárov prispievado rezbárskeho časopisu Dotyky a cesty.Vystavoval v Košiciach, Raslaviciach,Bardejovských kúpeľoch, PlaveckomŠtrvtku, Východnej, Vlkolinci, ŠtrbskomPlese, Kráľovej Lehote, LiptovskejPorúbke, Liptovskom Hrádku, VyšnejBoci, Babíne, v Asiagu v Talianskua v Kunoviciach v Českej republike.

12

Narodil sa 3. augusta 1948v Nálepkove, okres Spišská Nová Ves.Povolaním hutník — oceliar pracovalv rokoch 1967 — 1984 vo VSŽ Košice,

od roku 1984 ako galvanizer v ZŤSNámestovo. Vyrezávaniu sa venuje viac

ako 25 rokov. Námety čerpá najmäz dedinského prostredia. Jeho práce sú

výnimočné nielen originalitou, alei vypracovaním z jedného kusa dreva.

Čo sa týka materiálu, pri menšíchprácach používa lipové a brezové drevo,

no a pri väčších využíva tvrdšiea odolnejšie drevo duba, topoľa a jelše.V Orságovej tvorbe sa odráža prostredie

v ktorom žije i jeho osobnosťa stretávame sa v nej s dvoma

prameňmi. Ľudová tvorba mu slúži ako

ĽubomírORSÁG

chrám, kde stretáva veriacich a približujesa k nim. Spoločne vytvárajú príbehy,ktoré nadobúdajú formu. Ďalšímprameňom je sakrálna tematika. Motívyzo života svätých vyrezáva Orság s citoma svetlom, ktoré predstavuje symbol zrodua vitality. Robustné tvary a expresívnyvýraz rozvíja v komorneji monumentálnej tvorbe.Autor vystavoval od roku 1994 v SpišskejNovej Vsi, Námestove, Tvrdošíne, BanskejBystrici, dvakrát na bienálne slovenskéhonaivného umenia v Trenčíne, v Námestovea Burg-Haamstede v Holandsku. Zúčastnilsa sympózií v Tvrdošíne, Veľkej Lipnici,Plaveckom Štvrtku, Malej Lipnici, Janove,Hostětíne, Východnej, Burg-Haamstedea Babíne.

13

Narodil sa 23. júna 1952 v Štiavniku.Vyučil sa v SOU Váhostav v Žiline

za zámočníka a štúdium si doplnilna Strednej priemyselnej škole

stavebnej. V roku 1982 začal študovaťna Pedagogickej fakulte v Banskej

Bystrici, kde úspešne ukončil6 semestrov. Pracoval ako majster

odbornej výchovy v učilišti SOUVáhostav v Žiline. Od roku 1996

súkromne podniká. Zúčastňuje saregionálnych i celoštátnych výstav,prezentuje sa na medzinárodnom

rezbárskom plenéri Návraty k Siváňoviv Babíne, jeho práce sú súčasťou

súkromnej galérie A. Machajav Plaveckom Štvrtku.

JánPALKO

14

Narodil sa v Oravskej Lesnej v roku1951 a v roku 1978 sa presťahoval

na Kysuce, do Čadce, kde podnes žijea tvorí. V jeho rezbárskych prácach sa

odrážajú spomienky na dedinský životpo vojne. Obrázky, vône a zažité čiodpočuté príbehy vie umne dlátom

prerozprávať v dreve. V malej kuchynkepri lampe vznikajú postavičky oráčov,

rozsievačov, rubárov, drotárov, ženičiekv poli i cestou z poľa na chrbtoch

s nošami budúcej poživne — obrázkydedinského života. Prvú plastiku

vytvoril v roku 1980. Samostatne sa navýstavách prezentoval v rokoch 1989

JánPODSKLAN

a 2004 v Čadci. Plastiky Jána Podsklanasú zastúpené v zbierkach Kysuckéhomúzea v Čadci, Beskydského múzeavo Frydku-Místku, Kysuckej galériev Čadci a v zbierkach Slovenskejnárodnej galérie v Bratislave.Od roku 2002 sa pravidelne zúčastňujemedzinárodného plenéru Návratyk Siváňovi v Babíne, veľkorozmernéplastiky realizoval v Múzeu kysuckejdediny, v Oščadnici i v Bystřicina Morave. Medzi najväčšie oceneniazaraďuje účasť na troch trienále preamfiteáter Východná(1982, 1985, 1988).

15

StanislavPOLEK

Rezbár z Predmiera pri Žilinesa narodil 13. novembra 1953.

Študoval na Gymnáziu v Bytči a naStrednej ekonomickej škole v Košiciach.Zdrojom jeho umeleckého formovania

bola živá tradícia rezbárskej školyv Štiavniku. V roku 1973 sa autor

presťahoval zo Štiavnika do Košíc a jehomladý talent tu podchytil a rozvinul

sochár Vojtech Lőfner. Okrem postupnéhozískavania umeleckých skúseností začal

v jeho ateliéri realizovať vlastnéumelecké programy. Drevo, väčšinou lipu,

doplnil ďalšími materiálmi, hľadal —a nachádzal nové inšpirácie a horizonty

tvorby. Poleka od detstva zaujímalapríroda. Malebné úbočia, doliny rodného

kraja i prerozprávané príbehy sa staliinšpiračným zdrojom sochárskych prác

a ožívajú pod jeho rukami s vrúcnosťoua čitateľnosťou. Stvárňujúc drevo nazeral

do ich duší a jeho plastiky akoby ožívaliv príbehy. Pohľad na magický svet

ľudovej kultúry je vrúcny a láskavý,priority ktoré preferuje, jasne čitateľné.

Niektoré plastiky sa nachádzajúv Slovenskom národnom múzeu ako

súčasť zbierky reprezentujúcej ľudovévýtvarné umenie Slovenska 20. storočia.Monumentálne diela sú súčasťou stálychexpozícií vo Východnej (Sadenie lipky) ,

v parku Kysuckej galérie (ZlapanieJánošíka) i v Galérii ľudového rezbárstva

v Babíne. Mnoho prác je súčasťousúkromných zbierok zberateľov

umeleckých predmetov nielen doma,ale i v zahraničí.

Vystavoval v Ružomberku (1981),Žiline (1983), Košiciach (1983),Poprade (1984) a na folklórnom festivaleVýchodná (1984, 1989). Získal radpopredných ocenení a uznaní.V súčasnosti žije a tvorí v Košiciach.

16

JánŠELIGA

Rezbár, pôvodným povolaním elektrikársa narodil v roku 1952, žije

a tvorí v Hruštíne na Orave. Vyrezávaťzačal ako chlapec pri pasení dobytka —prvými prácami boli zdobené lieskové

palice. Neskôr k nim pribudli atrapyzbraní a prvé drobné plastiky — postavy

do bábkového divadla. Neskôr,v 70-tych rokoch Šeligu opäť prilákala

vôňa dreva a popri iných aktivitáchzačal vyrezávať plastiky mužov a žien

v ľudovom odeve. Neskôr k nimpribúdali postavy valachov

i remeselníkov, zaujala ho i zbojníckatematika. Ján Šeliga, člen Spolku

rezbárov, svoje práce vyhotovujenajčastejšie z lipového dreva, ale robí ajz topoľa a javora. Sú nimi rôzne veľkéreliéfy, drobné plastiky, ale aj sochyv životnej veľkosti. Námety prác sú zväčšaz histórie a folklorizmu. Drevorezba jeŠeligovým koníčkom, práce často putujúako dary známym, rodine. Snaží sao zachovanie tradičnej ľudovej tvorbya tradičných hodnôt regiónu, vyhľadávaa učí mladších rezbárov. Od roku 1987vystavoval v Nižnej, Hruštíne, Bratislave,Ružomberku, Zuberci, Brightone (Ang-licko), niekoľkokrát v Dolnom Kubíne,v Zabierzowe a Krakowe (Poľsko)a v Babíne.

17

BartoszZACHWIEJA

Rezbár z poľskej Rabky sa narodil26. novembra 1982. Má stredoškolské

vzdelanie, ktoré si v súčasnostirozširuje. Z ľudovou tvorbou sa stretoluž ako malý chlapec u starých rodičov

v Szczawnicy. Stará matka maľujesklomaľbu a píše ľudovú poéziu, starýotec je kamenosochár a rezbár, šije ajgoralské kroje. Záujem o drevorezbu

i umelecké opracovanie kameňasa u Zachwieju v posledných rokoch ešte

prehĺbil. Tvoriť začal už v základnej

škole, prvýkrát vystavoval v roku 1998na 32. Sabalowych Bajaniachv Bukowinie Tatrzansikej. Bol účastníkomplenérov a vystavoval v Krynici, BukowineTatrzansikej, Babíne, Tvrdošíne, DolnomKubíne, Bielsku-Bialej, Stryszowe.Získal niekoľko ocenení na medzi-národných výtvarných súťažiach -napríklad v súťaži Ľudoví muzikantiv umení. Jeho práce sú v stálejexpozícii Drevenej galérie v Rabke.

18

Narodil sa 2. septembra 1980 v DolnomKubíne, umelecké vzdelanie získal

v rokoch 1995-2000 na SOUelektrotechnickom v Nižnej, v odbore

umelecko-remeselné spracovanie dreva.Je absolventom základných umeleckýchškôl v Ružomberku a v Dolnom Kubíne,

v súčasnosti študuje na Fakultehumanitných vied - Katedre výtvarnej

výchovy Univerzity Mateja Belav Banskej Bystrici. Vo svojej výtvarnej

tvorbe sa zaujíma o tvorbu animácii vovirtuálnom prostredí, zaoberá sa však

najmä vytváraním drevených sôcha objektov. Inšpiruje sa prírodou

i vizuálnymi podnetmi štylizovanými dozaujímavých tvarových a dynamických

rukopisných kompozícií. Prvú autorskúvýstavu mal Zrník ešte ako študent ZUŠ

P. M. Bohúňa v roku 2001 v DolnomKubíne. V tom istom roku sa s grafikou

Pohyb I zúčastnil krajského i národnéhokola súťaže Výtvarné spektrum,

prezentoval sa na salóne výtvarníkova celoštátnej tvorivej dielne Prievidza

AMA 2002, na Medzinárodnom stretnutímládeže Europa pokoju v Katowiciach

(2004). Vystavuje a organizuje výstavyExhibition E v Dolnom Kubíne, je aj

pravidelným účastníkomMedzinárodných plenérov v Mysleniciach

a v Babíne. V roku 2006 sa so svojimiprácami prezentoval i na Ukrajine.

VladimírZRNÍK

19

CzeslawOLMA

Narodil sa 8. júla 1954 v poľskommeste Bielsko-Biala. Vyštudoval strednútechnickú školu v Bielsko-Bialej — odbor

stavebný technik. Rezbárskej ľudovejtvorbe sa začal venovať v roku 1978.

Tvorí drevorezbu plnoplastickú i reliéfy,figúry jednotlivé ako aj drevorezby

viacosobové a viacúrovňové. Ichtematický rozsah je veľmi široký.

Dominuje tematika sakrálnai demonologická, ale významné miesto

v jeho tvorbe predstavujú aj témyobyčajové, obradové, spoločensko-

politické i literárno-historické. Jehodrevorezby sa charakterizujú uzavretou

masou, dynamikou, expresivitouumocnenou viacúrovňovou

kompozíciou.

Skúša tiež robiť obradové maskya drevoryty. Mal úspechy v súťažiach , alekonkurzy odmieta, pretože nemá rádzadané témy. Zriedkavo sa zúčastňujetrhov, svoje diela odovzdáva do galériív Lubni a Vroclave, alebo ich predávasúkromným vlastníkom. S dielami,ktoré majú pre neho mimoriadnu cenu,sa nikdy nelúči. Jeho diela sa nachádzajúv zbierkach Oblastného múzea mestaLeczyca, v Sliezkom múzeu v Katoviciacha prvýkrát na Slovensku v galériiľudového rezbárstva v Babíne.Rezbárskeho plenéru: „Návratyk Siváňovcom“, sa zúčastnil po prvý krátaj celkovo na Slovensku. Za celú svoju30-ročnú tvorbu vytvoril takmer 2100drevených plastík.

20

Narodil sa 7. februára 1969v Poľskom meste Žiwiec. Vyštudoval

strednú technickú školu v Žiwci,potom absolvoval univerzitu

Szlonsky. K tvorbe do dreva sa dostalv roku 2002, kde ho silne motivoval

starý otec. Autor vo svojej tvorbetvorí prevažne ľudový život

a sakrálnu tvorbu. Počas tvorby

PawelKOS

piatich rokov autor absolvoval rôzneúspešné výstavy v Poľskej republike. Svojutvorbu na Slovensku prvýkrát prezentovalv obci Malatiná na valašskom programe:„Bačovske dni“ a na VI. Medzinárodnomrezbárskom plenéry: „Návratyk Siváňovcom“ v roku 2007 v obci Babín.V galérii ľudového rezbárstva máprezentované dielo:„Svätý Jozef“.

21

Narodil sa 7.februára 1969v Poľskom meste Žiwiec. Vyštudoval

strednú technickú školu v Žiwci,potom absolvoval univerzitu

Szlonsky. K tvorbe do dreva sa dostalv roku 2002, kde ho silne motivoval

starý otec. Autor vo svojej tvorbetvorí prevažne ľudový život

a sakrálnu tvorbu. Počas tvorby

JánŠPULER

Je vyučený strojný zámočník.Od detstva mal vzťah k ľudovým

remeslám a domácim prácam.Osobitne mu vždy bola blízka práca

s drevom. Intenzívnejšie sa venujedrevorezbárstvu vo svojom voľnomčase posledných 10 rokov. Vyrezáva

najmä drevené plastiky s náboženskoutematikou a tematikou zobrazujúcou

život ľudí na dedine. Medzi plastikamirôznej veľkosti nájdeme ľudových

remeselníkov ako jednotlivé postavy,alebo skupiny osôb pri rôznych

prácach. Ako materiál na vyrezávanie

používa prevažne lipové drevoa na povrchovú úpravu včelí vosk.Jeho práce boli prezentovanév regionálnom magazíne STV (2003)a tiež na rôznych regionálnychi medzinárodných výstavách — dvesamostatné výstavy v Námestove,výstava betlehemov v Krakove,výstava „Patróni našich kostolov“v Bielsko Bialej, Kysucké osvetovéstredisko, Žena a kvet a ďalšie.V roku 2008 boli jeho práce ocenenévo Výtvarnom spektre na krajskeji celoslovenskej súťaži.

22

Róbert Veselý sa narodil v roku 1980,vyštudoval SOUE v Nižnej, odbor

Umelecké spracovanie dreva. Aktívnezačal vyrezávať od roku 2001. Venuje satvorbe reliéfov prevažne s náboženskou

tematikou a zobrazením oravskejkrajiny a architektúry. Jeho výrobky si

našli svojich majiteľov v rôznych kútochsveta, ale aj Oravy. Jeho prácou bolobdarovaný aj pápež Benedikt XVI.

RóbertVESELÝ

Prezentuje sa na rôznych veľtrhochv Bratislave, Prahe a pravidelnena podujatiach a jarmokochv Múzeu oravskej dediny počasPodroháčskych folklórnych slávnostív Zuberci. Zúčastňuje sa tiežrezbárskych plenérov v Podbieli,Tvrdošíne, Námestove, kde získavamnožstvo skúseností, ktoré využívav ďalšej tvorbe.

23

ZenoJURÁŠEK

Narodil sa v Rumunsku, na Slovenskužije už 62 rokov. Vyučil sa za

zámočníka, pracoval v Štátnych lesochSR. Aj vďaka tejto práci mu drevonatoľko učarovalo, že sa rozhodol

venovať rezbárstvu. Drevené plastikytvorí už 22 rokov. Zúčastňuje sa

mnohých podujatí, sympózií a tvorivýchdielní. Tvorbou drevených sôch sa

predstavil aj na festivale vo Východnej.

VladimírKLIMEŠ

Vladimír Klimeš sa narodil 14. 7. 1954v Šumperku. Ako konzervátor je

zamestnancom Valašského múzeav prírode. S drevom pracuje od mladosti

a možno i preto sa vyučil ako stolár —nábytkár. Drevorezbe sa venuje

30 rokov, jeho nástrojom je nôž —krivák, s ktorým najmä pre deti

vyrezáva píšťalky, koníkov, ovečky a inédrobné plastiky. Zúčastňuje sa

folklórnych a rezbárskych podujatí, naktorých predvádza svoju prácu. Je

členom výtvarnej skupiny Urgatina voVeľkých Karloviciach, kde je

pravidelných účastníkom rezbárskehosympózia. Svoju prácu predvádzal

i v zahraničí — v USA (Texas),Francúzsku, Taliansku, Poľsku,

Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Bulharskua na Slovensku. Pán Klimeš býva

v Starom Zubří, kde má aj dielňu.

24

Monika Holbusová sa narodila v roku1964 v Martine. Absolvovala Stredné

odborné učilište — odbor modistikav Prahe. Dve desaťročia žije naSlovensku a svoj tvorivý talent

a fantáziu uplatňuje v zaujímavej práci— výrobe klobúkov a rôznych

MonikaHOLBUSOVÁ

svadobných doplnkov. K rezbárstvu jupriviedol jej priateľ — Milan Mičienka,s ktorým v roku 2008 absolvovala ajrezbárske sympózia v Babínei v poľských Wilkowiciach.V tvorbe zobrazuje svetské i sakrálnemotívy.