LEXIKOLÓGIA=

náuka o slove a slovnej zásobe

PaedDr. Silvia HajdúováPaedDr. Silvia Hajdúová

Lexikológia Lexikológia Lexikológia Lexikológia (gréc. lexis – slovo, logos - (gréc. lexis – slovo, logos - veda)veda)

je náuka o slove a slovnej zásobe.je náuka o slove a slovnej zásobe.Objasňuje slovnú zásobu z hľadiska Objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu významu

(sémantiky)(sémantiky) a z hľadiska a z hľadiska formy formy (pomenovania).(pomenovania).

Lexéma (lexikálna jednotka, t.j. Lexéma (lexikálna jednotka, t.j. slovo) slovo) je základná jazyková jednotka je základná jazyková jednotka

lexikológie.lexikológie.Slovná zásoba (lexika)Slovná zásoba (lexika) je súhrn všetkých je súhrn všetkých

slov, ktoré existujú v jazyku.slov, ktoré existujú v jazyku.

V rámci jazykového systému tvorí slovná V rámci jazykového systému tvorí slovná zásoba zásoba lexikálnu (významovú)lexikálnu (významovú) rovinu jazyka. rovinu jazyka.

SlovoSlovo je ustálená skupina je ustálená skupina hlások (písmen),hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – ktorá niečo pomenúva, označuje –

má má lexikálny (vecný)lexikálny (vecný) význam význam

Slová majú aj Slová majú aj gramatický významgramatický význam, , ktorý umožňuje vyjadriť vzťahy medzi ktorý umožňuje vyjadriť vzťahy medzi

nimi pomocou slovných tvarov nimi pomocou slovných tvarov Pod pojmom Pod pojmom gramatický významgramatický význam slova slova

rozumieme schopnosť slova vyjadriť rozumieme schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, ako napríklad gramatické kategórie, ako napríklad

rod, číslo, pád podstatných mien alebo rod, číslo, pád podstatných mien alebo slovesný časslovesný čas

lexikálny význam slova + lexikálny význam slova + gramatický význam slova = gramatický význam slova =

úplný význam slovaúplný význam slova

Základná slovná zásoba (tzv. jadro)Základná slovná zásoba (tzv. jadro) obsahuje najčastejšie používané slová – obsahuje najčastejšie používané slová –

asi asi 1000 až 1500 slov1000 až 1500 slovSlovná zásoba obsahuje aj Slovná zásoba obsahuje aj okrajové okrajové

vrstvyvrstvyPočet jednotiek Počet jednotiek slovnej zásoby sa slovnej zásoby sa

neustále mení, nie je možné ho presne neustále mení, nie je možné ho presne zistiť.zistiť.

Nikto z používateľov jazyka nepozná Nikto z používateľov jazyka nepozná celú slovnú zásobu.celú slovnú zásobu.

Aktívnu slovnú zásobu tvorí asi 5000 až Aktívnu slovnú zásobu tvorí asi 5000 až 10 000 lexikálnych jednotiek (lexém, 10 000 lexikálnych jednotiek (lexém,

slov)slov)

Pasívna slovná zásobaPasívna slovná zásoba, ktorej , ktorej rozumie človek, ale ju aktívne rozumie človek, ale ju aktívne

nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než aktívna slovná zásoba.aktívna slovná zásoba.

Systém v slovnej zásobeSystém v slovnej zásobeSlovná zásoba však nie je súčtom (súhrnom) Slovná zásoba však nie je súčtom (súhrnom)

všetkých slov, ale slová sú v nej vo všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch - tvoria systém podľa:vzájomných vzťahoch - tvoria systém podľa:

1.1.lexikálneho (vecného) významulexikálneho (vecného) významu2.2. významových súvislostí , vzťahov medzi významových súvislostí , vzťahov medzi

slovamislovami3.3.vonkajšej podoby (formy)vonkajšej podoby (formy)4.4.počtu slov, potrebných na vyjadrenie počtu slov, potrebných na vyjadrenie

jedného lexikálneho významujedného lexikálneho významu5.5.časovo príznakových slov (dobového časovo príznakových slov (dobového

výskytu)výskytu)6.6.príslušnosti k štýlovej vrstvepríslušnosti k štýlovej vrstve7.7.expresivityexpresivity

1.1. podľa lexikálneho (vecného) podľa lexikálneho (vecného) významu:významu:

a)a) jednovýznamové slová – jednovýznamové slová – pomenúvajú pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú práve len jednu skutočnosť, označujú práve jeden výraz, jeden výraz, napr. Slovensko, Peter, napr. Slovensko, Peter, Váh, dusík, dievča, váza, peniaze, ....Váh, dusík, dievča, váza, peniaze, ....

b) viacvýznamové slová = b) viacvýznamové slová = polysemá polysemá ((v v KSSJ sa značia číselným označením)KSSJ sa značia číselným označením)

Jav sa nazýva Jav sa nazýva lexikálna polysémia, lexikálna polysémia, napr. napr. slovo hlavaslovo hlava

Aký základný význam má slovo Aký základný význam má slovo hlava?hlava?

Okrem základného (prvotného významu) Okrem základného (prvotného významu) majú aj prenesený (druhotný) význammajú aj prenesený (druhotný) význam: :

Vzniká :Vzniká :A) lexikalizovaná metaforaA) lexikalizovaná metafora -- vzniká na -- vzniká na

základe podobnosti pomenovaných základe podobnosti pomenovaných javov, javov,

napr.napr. hlava rodiny, hlava stroja, ucho hlava rodiny, hlava stroja, ucho hrnčeka, vodovodný kohútik, noha hrnčeka, vodovodný kohútik, noha

stola, stola, hlavička (vo futbale)hlavička (vo futbale)

B) lexikalizovaná metonymia – B) lexikalizovaná metonymia – vzniká vzniká na základe vnútornej, vecnej na základe vnútornej, vecnej

podobnosti ,podobnosti , napr. napr.

lazar – chorý človek, nosiť norka – lazar – chorý človek, nosiť norka – nosiť norkový kožuch, čítať nosiť norkový kožuch, čítať

Hviezdoslava – čítať jeho dieloHviezdoslava – čítať jeho dielo

2. 2. význam. súvislostí , vzťahov medzi význam. súvislostí , vzťahov medzi slovami:slovami:

a)a)synonymá synonymá – – rovnoznačné, rovnoznačné, majú rôznu formu, majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam =ale rovnaký alebo podobný význam =˃ ˃ vznikajú:vznikajú:

-- absolútne (úplné) synonymá,-- absolútne (úplné) synonymá,

napr. tlakomer – barometer, jazykoveda – napr. tlakomer – barometer, jazykoveda – lingvistikalingvistika

-- čiastočné synonymá , -- čiastočné synonymá , napr. plakať – napr. plakať – nariekať,nariekať,

---- synonymické rady –synonymické rady – skladajú sa z viac ako skladajú sa z viac ako dvoch synoným,dvoch synoným, napr. rojčivý -- snivý -- blúznivýnapr. rojčivý -- snivý -- blúznivý

b)b)antonymá (opozitá) – antonymá (opozitá) – protikladné, protikladné,

napr. biely – čierny, deň – noc , rýchlo – pomaly napr. biely – čierny, deň – noc , rýchlo – pomaly c) paronymá – c) paronymá – hláskoslovne a významovohláskoslovne a významovosa ovplyvňujúce, sa ovplyvňujúce, napr.napr. kánon – kanón, veta - vedakánon – kanón, veta - veda

3. členenie podľa vonkajšej 3. členenie podľa vonkajšej podoby (formy ):podoby (formy ):

homonymá -- rovnozvučné homonymá -- rovnozvučné slová, slová, majú rovnakú podobu (formu), majú rovnakú podobu (formu), ale úplne odlišný význam, neexistuje ale úplne odlišný význam, neexistuje medzi nimi významová súvislosť medzi nimi významová súvislosť ((v v KSSJ sa značia horným indexom)KSSJ sa značia horným indexom). .

Napr. Napr. matka: matka: rodička rodička

hovorovo druh skrutky, hovorovo druh skrutky, tzv. maticatzv. matica

banka :banka : peňažná inštitúcia peňažná inštitúcia

nádobanádoba

44. Členenie slov na základe počtu slov, . Členenie slov na základe počtu slov, potrebných na vyjadrenie jedného potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu:lexikálneho významu:

a)a)združené pomenovania – združené pomenovania – ustálené ustálené slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny charakter, charakter, napr. šijací stroj, štátny napr. šijací stroj, štátny úradník , konať dobroúradník , konať dobro

univerbizácia – univerbizácia – viacslovné združené viacslovné združené pomenovanie nahradíme jedným slovom, pomenovanie nahradíme jedným slovom, napr. diplomová práca – diplomovka, napr. diplomová práca – diplomovka,

minerálna voda – minerálka,minerálna voda – minerálka,

multiverbizácia – multiverbizácia – jednoslovné jednoslovné pomenovanie nahradí viacslovným pomenovanie nahradí viacslovným pomenovaním, pomenovaním, napr. financie – finančné napr. financie – finančné prostriedky,prostriedky,

darovať – dať do darudarovať – dať do daru

b)b)frazeologizmy (frazeologické frazeologizmy (frazeologické jednotky)jednotky) -- sú ustálené slovné spojenia s obrazným a nerozložiteľným významom, ktorý je často expresívny, napr. vziať napr. vziať nohy na plecia, hádzať hrach na nohy na plecia, hádzať hrach na stenu, mať eso v rukáve, streliť capastenu, mať eso v rukáve, streliť capa

c)c) idiómy -- idiómy -- ustálené slovné spojenia, ktoré ustálené slovné spojenia, ktoré už nemôžeme rozdeliť ani z významovej, už nemôžeme rozdeliť ani z významovej, ani formálnej stránky, ani formálnej stránky, napr. od buka- do napr. od buka- do buka, buka,

lážo-plážo, na cimpr-camprlážo-plážo, na cimpr-campr

d) porekadlá –d) porekadlá – sú obrazným sú obrazným pomenovaním, ktoré vyjadruje ľudovú pomenovaním, ktoré vyjadruje ľudovú múdrosť, ale nevyplýva z nich ponaučenie, múdrosť, ale nevyplýva z nich ponaučenie, napr. akoby hrach na stenu hádzal, napr. akoby hrach na stenu hádzal, dostal sa z blata do kaluže, ...dostal sa z blata do kaluže, ...

e)e) príslovia – príslovia – sú ustálené slovné spojenia, sú ustálené slovné spojenia, ktoré majú konštrukciu vety, príp. súvetia ktoré majú konštrukciu vety, príp. súvetia a sú stručným vyslovením ľudovej a sú stručným vyslovením ľudovej múdrosti, pričom z nich vyplýva múdrosti, pričom z nich vyplýva ponaučenie, ponaučenie,

napr. kto je skúpy, ten je i hlúpy, napr. kto je skúpy, ten je i hlúpy,

pod lampou býva najväčšia tmapod lampou býva najväčšia tma

f)f) pranostiky -- pranostiky -- sú ustálené slovné sú ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov i počasia, napr. prírodných javov i počasia, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate, Katarína na ľade, Vianoce na blate,

Studený máj, v stodole raj,Studený máj, v stodole raj,

Medardova kvapka, štyridsať dní Medardova kvapka, štyridsať dní kvapkákvapká

5. podľa časovo príznakových slov (dobového 5. podľa časovo príznakových slov (dobového výskytu):výskytu):

nové (neologizmy)nové (neologizmy)

zastarané: zastarané: archaizmyarchaizmy – – majú majú synonymásynonymá

historizmyhistorizmy – – nemajú nemajú synonymásynonymá

6. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:6. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:

a) neutrálne a) neutrálne - štylisticky nepríznakové- štylisticky nepríznakové

b) štylisticky príznakové -b) štylisticky príznakové - spisovné spisovné (odborné, básnické, hovorové)(odborné, básnické, hovorové)

c) štylisticky príznakové - nespisovné c) štylisticky príznakové - nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečovéslangové, nárečové))

7. podľa expresivity:7. podľa expresivity:nocionálne –nocionálne – neutrálne neutrálne (bez (bez citového zafarbenia)citového zafarbenia)

citovo zafarbenécitovo zafarbené – expresívne– expresívne

eufemizmy –eufemizmy – zjemňujúce alebo zjemňujúce alebo zdrobneninyzdrobneniny

dysfemizmy –dysfemizmy – zhoršujúce alebo zhoršujúce alebo pejoratívapejoratíva

Ďakujem Ďakujem

za za pozornosť...pozornosť...